asopis jazierko final

OBSAH
Mozgolenivica............................................................................................................................4
Mikulášsky jarmok.....................................................................................................................5
Výlet do Anglicka......................................................................................................................7
Interview s pani učiteľkou Mgr. Evkou Fondatiovou...............................................................10
Chodba úteku...........................................................................................................................13
Potrápme si hlavičky................................................................................................................17
Jazykové okienko......................................................................................................................18
Galéria výtvarných prác............................................................................................................19
Školský časopis v školskom roku 2017/2018
pripravili: Mgr. Zuzana Smutná
a Mgr. Renáta Trúchla
Redakcia časopisu Jazierko ďakuje všetkým
pedagógom a žiakom, ktorí sa na vydaní
časopisu podieľali.
Titulné obrázky namaľovali
Ella Schmidtová a Paulína Hlinková zo 6.A

Mozgolenivica
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden Mozog. Mozog si žil ako kráľ, nemusel vôbec nič
robiť, ani jedinkou mozgovou cievkou nemusel pohnúť. Celé dni len ustavične civel na
monitor počítača a hral videohry. A ak aj potreboval vybaviť nejaké praktické záležitosti,
jednoducho sa obrátil na počítač. Veď načo sa obťažovať, keď počítač zaňho všetko hravo
zvládne.
Jedného dňa ho však začali pobolievať jeho mozgové bunky. O mozgových kĺboch už
ani nevraviac! Mozog si hovoril, že to prejde, avšak ani po troch dňoch sa jeho stav vôbec
nezlepšil. Nuž sa teda pobral k neurochirurgovi. Ten po rozličných vyšetreniach dospel k
záveru, že ide o chorobu zvanú mozgolenivica.
,,Čo to je? A ako sa môžem vyliečiť?“ spýtal sa vydesene Mozog.
Doktor mu vysvetlil, že ide o veľmi závažnú chorobu, ktorá vedie k ochabnutiu
svalovej mozgohmoty, odumieraniu mozgových buniek a v krajnom prípade až k totálnej
hlúpote. Vraj sa začína šíriť medzi podaktorými mladými mozgami.
Doktor mu ale povedal, že sa nemusí báť, lebo mozgolenivica je liečiteľná. Nakázal
mu obmedziť čas strávený pri počítači, odporučil mu cvičiť svoje stuhnuté mozgové kĺby a
jesť zdravú stravu v podobe chutných vedomostí.
Mozog sa riadil doktorovými radami a zanedlho už bol zdravý ako repa.
Verím ale, že Vy, milí chlapci a dievčatá, budete opatrní a nenakazíte sa touto zákernou
chorobou.
Zuzana Smutná
3

Mikulášsky jarmok
Tak ako každý rok, aj tento rok sa dňa 6.12.2017 v priestoroch ZŠ Ostredková 14
uskutočnil tradičný Mikulášsky jarmok. Zapojila sa doň celá škola, pričom každá trieda si
vyrobila svoje vlastné výrobky, ktoré sa tam predávali.
Každá trieda niečím prispela. Bolo tam veľa stánkov,
v ktorých sa predávalo množstvo pekných a zaujímavých vecí,
napríklad ozdoby na vianočný stromček, pohľadnice,
snehuliaky a veľa iných drobností.
4

Samozrejmosťou bolo aj občerstvenie. V malej telocvični sa nachádzal napríklad
prepychový Coolbar, kde sa predávali chutné lievance a všelijaké nápoje.
Samozrejme, nechýbal ani Mikuláš, ktorý rozdával deťom sladkosti. Akcie
sa zúčastnili aj rodičia. Všetkým sa to páčilo. Podujatie malo úspech a vyzbierané peniaze boli
venované chorým detičkám.Tešíme sa zase o rok!
žiaci 3.D
5

Výlet do Anglicka
Tento rok sme mali príležitosť ísť na jazykovo-poznávací pobyt do Anglicka.
Niektorí túto možnosť využili a 6.10.2017 sme sa vydali na dlhú cestu autobusom. Keď sme
prišli na pôdu Anglicka, šli sme sa pozrieť do jednej z najlepších škôl na svete, Oxford.
Na výlete sme mali naozaj pestrý program, takže sme sa vonkoncom nenudili.
Doobeda sme mávali výučbu v jazykovej škole a potom sme sa vracali naspäť do rodín,
v ktorých sme boli ubytovaní počas nášho pobytu v Anglicku. Tam sme mali večeru
aj raňajky.
Naučili sme sa veľa nových slovíčok a výrazov. Navštívili sme rôzne zaujímavé
miesta. Samozrejme, vrátane Londýna. Medzi iným sme sa postavili aj na nultý poludník,
ktorý je v Greenwichi. Jednou nohou sme mohli stáť na východnej pologuli a druhou
na západnej.
6

Taktiež sme navštívili múzeum voskových figurín - Madame Tussauds, čo je výstava
voskových figurín známych osobností a postáv z filmov, tak ak radi pozeráte filmy, určite
tam odporúčame zájsť. Každý si tam niečo nájde, len za niektoré fotky treba zaplatiť.
Išli sme aj k útesom Seven Sisters, ktoré boli snehovo biele, a preto ak nechcete
o niečo prekrásne prísť, tak určite musíte zájsť aj k týmto útesom, hoci tam veľmi fúka.
Na útesoch sme po sebe zanechali na pamiatku biele kamienky.
Nenechali sme si ujsť ani London Eye, čo je vysoké ruské koleso. Výhľad bol
prekrásny, videli sme na celý Londýn.
Vybrali sme sa aj k rodisku Anny Boleynovej – na HEVER CASTLE. Anna
Boleynová bola druhou manželkou Henryho VIII., britského kráľa, ktorý mal 6 žien.
Kráľ Henry VIII. potreboval dediča anglického trónu, syna, ktorého mu však Anna nebola
7

schopná dať. Za tento nedostatok ju dal napokon popraviť sťatím.
Videli sme rôzne kúty zámku, kde Anna prežila svoje šťastné detstvo a ani len
netušila, ako dopadne. Hever Castle nie je veľký zámok. Práve naopak, čiže prehliadka
netrvala veľmi dlho. Pani sprievodkyňa nám povedala niečo o histórii a o zásadách kráľovskej
rodiny. Zaujímavé bolo napríklad, že keď kráľovná doje a položí príbor, automaticky musí
dojesť každý.
No prehliadka záhrad, to bolo o niečom inom. Záhrady boli veľkolepé. Prehliadka,
respektíve prechádzka nimi trvala viac ako prehliadka zámku. Záhrady obsahovali nielen
ružové záhony, ale aj rôzne bludiská. Extra zaujímavé boli vodné bludiská, po ktorých
návšteve bola väčšina detí premoknutá ako myš.
V strede záhrady sa nachádzalo veľké jazero, pri ktorom bola impozantná fontána.
Určite odporúčame navštíviť tento mini palác. Má veľmi hlbokú históriu a nie je ani náročný
na chodenie.
doma. :)
Na poslednú chvíľu sme chceli ísť aj ku kráľovnej na čaj, ale zistili sme, že nie je
Nina Lehotská, Richard Maguľa
a Natália Šutjaková zo 7.A
8

Interview s pani učiteľkou Mgr. Evkou Fondatiovou
Pamätáte si na časy, keď ste boli v našom veku? Bolo to v škole iné ako dnes?
Áno, už len tým, že sme nemali počítače. Všetko bolo jednoduchšie a hlavne
pomalšie. Dnes na nás pôsobí veľa vplyvov z okolia, veľa nových podnetov,
informácií. Predtým sme mali na všetko omnoho viac času. Bolo to krásne obdobie.
Chodili ste radi do školy?
Áno, ale aj nie. Aj ja som bola dieťa ako každé iné. Tešila som sa napríklad
na spolužiakov a hlavne na krúžky, čo som mala po vyučovaní. A nie preto, lebo som
sa musela učiť.
Ako ste si uchovali v spomienkach svojich učiteľov?
Mala som ozaj vynikajúcich učiteľov, ktorých som mala veľmi rada. S odstupom času
si ich stále viac a viac vážim.
Aké ste mali známky?
Známky na základnej škole boli rôzne. Mala som jednotky, dvojky a tuším aj jednu
9

trojku, ale potom na strednej škole som už mávala samé jednotky. Tam som si už
vstúpila do svedomia a začala som sa učiť.
Ktorý predmet bol Váš najobľúbenejší?
Telesná výchova.
Koľko rokov učíte na našej škole?
Jeden a pol roka.
Pochádzate z učiteľskej rodiny?
Nie.
Chceli ste byť učiteľkou už od detstva alebo ste mali iný sen o svojom povolaní?
Ako dieťa som nezvykla snívať o tom, čím budem, keď budem dospelá. Ale už
na základnej škole som sa začala prejavovať ako učiteľka. Mala som vynikajúce
vzťahy s učiteľmi telesnej výchovy, či to už bolo na základnej, strednej alebo vysokej
škole. Učitelia mi niekedy dovolili učiť namiesto nich, bola som taká ich pravá ruka.
Aké sú výhody a nevýhody učiteľstva?
Výhodou je, že učiteľ musí držať krok s dobou, stále sa učiť nové veci, ktoré
prichádzajú. Síce telom starne, ale duchom zostáva mladý spolu so svojimi žiakmi.
A nevýhodou je slabé finančné ohodnotenie.
Ľutovali ste niekedy, že ste sa stali učiteľkou?
Niekedy sú chvíle, keď sa v niekom sklamem. Vtedy sa sama seba pýtam, prečo som
sa vlastne chcela stať učiteľkou, keď sa moji žiaci nesnažia. Ale to ma nakoniec vždy
prejde. Takže nie, neľutujem svoje rozhodnutie stať sa učiteľkou.
Prečo ste si vybrali práve predmety matematika a fyzika?
Mám logické myslenie a nikdy som sa nevedela učiť veci naspamäť, nevidím v tom
zmysel. Buď som niečomu rozumela a vedela som to alebo som nerozumela
a nevedela som to. Buď to malo pre mňa logiku alebo nemalo.
10

Ktorý z týchto predmetov učíte radšej?
Oba predmety učím rada. Matematika a fyzika spolu súvisia, fyzika bez matematiky
nemôže existovať, takže je to narovnako.
Práca učiteľa je určite náročná, zostáva Vám nejaký čas aj na iné aktivity?
Ani veľmi nie.
Aké sú Vaše záľuby?
Celý život rada športujem, rada čítam, lúštim krížovky a baví ma aj riešenie logických
úloh.
Máte nejaké domáce zvieratko?
Nie, už nie.
Aké je Vaše životné motto?
Keď nejde o život, nejde o nič.
žiaci 5.C
11

Chodba úteku
Všimla som si to už dávnejšie. To dievča, ktoré sa každé ráno priblíži k našej zadnej
bráne s lampášom v ruke a dlhým čiernym kabátom. Každé ráno presne o šiestej sa zobudím
na svetlo a šuchot listov. Tam vzadu, kam smeruje moje okno a stráže tam nikdy nie sú.
„Ach Gabika, skoro som ti začala veriť,“ krútila hlavou mama.
Otec sa usmial a povedal: „Gabika, vymýšľaš si také hlúposti. Určite sa ti to iba
snívalo, spi ďalej.“ pohladkal ma po vlasoch otec.
,,Mami, kam idete? Veď je štvrť na sedem!“
„Gabi, ideme až do Viedne. Spinkaj a nezaoberaj sa tým!“ mama mi poslala vzdušnú
pusu a tresla dverami.
„Spinkaj a nezaoberaj sa tým!“ ironicky som ju napodobnila. Ako mám spať, keď sa k
nám už týždeň niekto chce vlámať? Počkala som, kým rodičia odišli a v pyžame som vybehla
na chodbu. Monika, jedna z našich päťdesiatich slúžok, vysávala. A tak som sa po špičkách
vykradla von. Bežala som popri kaštieli, aby ma nevideli cez okno a potom čo najrýchlejšie
k zadnému domčeku so starou bránou. Keď som tam prišla, uvidela som, že v domčeku
sa mihoce svetielko. Bola som taká odhodlaná, až som úplne zabudla, že sa mi môže niečo
stať. Potichu som otvorila dvere a zapla svetlo. Osoba sa hneď zvrtla a rozbehla sa, že ujde.
No odrazu sa zastavila. Uvedomila si totiž, že stojí pred sedemročným dievčatkom, ktoré bolo
celé vydesené.
,,Ty musíš byť mladá lady Gabriela, však?“
,,Áno, a ty asi tá osoba, ktorá ma každé ráno o šiestej budí. Teší ma!“
„Čo tu chceš?“ síce som sa veľmi bála, ale bola som rozhodnutá, že od nej niečo
zistím.
,,Do toho teba nič!“
„Dobre, poviem to našim strážam!“ nenechala som sa odbiť.
,,A myslíš, že ti uveria? Nie, neuveria! Si ešte malá, choď spinkať. Keď sa prebudíš
budeš si myslieť, že to bol len sen.“
Chvíľu som naozaj rozmýšľala, že pôjdem spať, no včas som sa spamätala.
,,Nie!“ postavila som sa pred dvere.
,,Si veľmi odvážna, ale máš len sedem rokov a ja sedemnásť. Povedzme si pravdu,
nemáš šancu nado mnou vyhrať!“ povedala a zdvihla ma ako pierko. Položila ma do starej
12

hrdzavej postele a potom utiekla. No to sa už celý kaštieľ vydal na pátraciu akciu, aby ma
našli. Monika a ďalšie služobníctvo sa hnalo k domčeku a mne nič iné nenapadlo, len zavrieť
oči. Monika otvorila dvere a vošla dnu. Tvárila som sa, že spím. Monika najprv zastavila
pátranie a potom išla za mnou. ,,Gabriela, čo tu robíš?“
Opatrne som otvorila oči a začala som hrať divadielko. Poobzerala som sa okolo seba
a potom na ňu. ,,Čo tu robíme? No to by som aj ja rada vedela. Asi som bola opäť
námesačná.“
,,Och Gabi, som taká rada, že sa ti nič nestalo!“
Vrátili sme sa do kaštieľa a ja som musela ísť do školy. V škole som nemyslela na nič
iné, len na to tajomné dievča. Večer som si ľahla a nastavila som si budík na trištvrte na šesť.
Na okná a dvere domčeka som namontovala staré pružiny a drievko, aby sa zaklapli,
keď dievča opäť zavíta do domčeka. Päť minút pred šiestou som už čupela za starým vedrom,
zakrytá špinavou, šedou plachtou. Onedlho dievča vliezlo cez zadné okno. Akonáhle preliezla
do domčeka, okná a dvere zatarasilo drevo. V tom momente som vyliezla z úkrytu a tvárila
som sa pritom ako najväčší hrdina, ktorý chce zadržať nepriateľa.
,,Och, Gabča! Celkom dobrý plán,“ uznalo dievča, „až nato, že si stále nepochopila,
že so mnou nemôžeš súperiť. Si totiž veľmi malá a slabá!“
Dievča vykoplo okno a vyhodilo ma cez neho. Dosť ma to zabolelo. Rozbehla som sa
s nádejou, že sa mi podarí ujsť naspäť domov. Keď sa dievča prestalo pozerať, skryla som sa
za strom. Bola ešte tma, no svoju záhradu poznám veľmi dobre. Obišla som záhradu a dostala
som sa k domčeku zo zadnej strany. Dievča o tom nemalo ani potuchy.
„Kde len môže byť tá chodba?“ frflalo dievča. To, že dievča niečo hľadalo, mi bolo
hneď jasné. Ale čo, to som teda nevedela. Možno si tú chodbu mama len vymyslela. Vtedy
som sa už nechcela ďalej skrývať. Nechcela som riskovať, že dievča znovu ujde.
„Neviem, kto je tvoja mama, ale určite si nič nevymyslela,“ povedala som jej. Dievča
vyzeralo prekvapene, že ma znovu vidí, ale nič nepovedala.
,,Otec mi rozprával rôzne príbehy, medzi iným aj o nejakej tajnej chodbe na našom
pozemku. Ako sa voláš? A kto je tvoja mama? Kto vôbec si a čo tu hľadáš?“
,,Volajú ma Ingrida, priezvisko nemám. Moja mama bola už dosť stará, keď som prišla
na svet. Vždy bola cestovateľka. Naposledy, keď bola na Filipínach, zrútilo sa s ňou lietadlo.“
Ingrida si utrela slzu z oka a vtedy sa mi zazdalo, že sa veľmi podobá na môjho otca.
Keď stále cestovala, musel ma niekto strážiť. Tak som chodila od susedy k susede, pokiaľ
13

som nevyrástla. Sú to už tri roky, odkedy zomrela. V jej peňaženke sa pre mňa našiel odkaz.
Bolo na ňom napísané:
Milá Ingrida!
Mám Ťa veľmi rada, ale cítim, že sa niečo stane. Viem, že som
nebola najlepšia mama, ale v Londýne, u rodiny Mayerovcov nájdeš
lepší život. Odíď z Poľska! Nájdi chodbu v starom domčeku.
Tvoja mama.
,,Tak preto som tu.“
,,Aha. Ingrida, ako sa volala tvoja mama?“
,,Načo to chceš vedieť?“
,,Tvoja mama poznala moju rodinu.“
,,No a? To vás nikto nepozná?“
,,Jasné, že pozná, ale nie v Poľsku!“
,,Aha, no volala sa Eleonóra,“
Tik-tik. ,,Už musím ísť, budú ma hľadať. Zistím, či sa niekto z našej rodiny nevolal
Eleonóra. Nikam nechoď!“
Prišla som práve včas. Monika ma už chcela ísť budiť, ale vošla som zadným
vchodom, a tak som ju predbehla. Ľahla som si a zavrela oči.
,,Gabika! Nechceš už stávať?“
,,Nie, veď je víkend!“
,,Gabi, ale lady vstávajú skoro.“
,,Hahaha, keď mne sa vôbec nechce! A vieš, že práve dorazili rodičia?“
,,Vážne?“ Neváhala som a bosá som pribehla von k rodičom. ,,Mami! Oci!“
„Gabriela, prečo si bosá?“ mama mi hneď vynadala. Keď sme sa naraňajkovali
a rodičia mi dali darčeky, ktoré mi priniesli, spýtala som sa otca, či máme v rodine Eleonóru.
,,Neviem síce načo to potrebuješ, ale mal som sestru Eleonóru. No tá nedávno zomrela
na Filipínach. Bola cestovateľka.“
„A to mohla byť?“ spýtala som sa.
„Ako to myslíš?“ nechápal otec.
,,No, keď bola lady... Ony predsa nemôžu len tak cestovať!“
14

,,No to teda nemôžu! Lenže jedného dňa Ela zmizla, teda ušla.“
,,A vy ste si to nevšimli?“
,,Nie, ušla tajne. Ani nevieme ako a kedy. Prečo ťa to vôbec zaujíma?“
Už som tomu úplne rozumela. Preto k nám Ingridu poslala jej mama. „Je to moja
sesternica!“ vykríkla som.
,,Kto? Čo sa deje?“ zobudila sa mama, ktorá medzičasom zaspala.
„Poď!“ schmatla som otca a bežala s ním k domčeku. Ingrida spala, ale keď sme prišli,
v momente sa strhla.
,,Gabika, kto to je?“
,,Oci, toto je Eleanórina dcéra, tvoja neter. Ingrida, toto je môj otec, tvoj strýko.“
Obaja zostali prekvapení, rovnako ako ja. Ingridka ukázala otcovi odkaz.
„Oci, odkiaľ poznáš príbeh o chodbe, o ktorej si mi rozprával?“ spýtala som sa.
„Práve od Eli,“ odpovedal otec. Povedala mi všetko o chodbe, ale nepovedala mi, kde
sa nachádza. Tak asi tu.“ Zobrali sme lopaty a chodbu sme vyhrabali. Našli sme v nej odkaz:
Milá Ingrida!
Asi už nie som s Tebou. Tento list som písala ešte pred cestou na
Filipíny. Videla som, aké je tam počasie a tuším, že sa už domov
nevrátim. Nechám Ti ešte jeden list. Ak tu už naozaj nie som,
dúfam, že už si s mojou rodinou. Touto chodbou som kedysi ušla. Je
to stará banícka chodba, ktorá vedie až na koniec Londýna. Neurob
rovnakú hlúposť ako ja. Stálo ma to totiž život a z teba sa stala
úplná sirota. Môj brat je super. Je to už tridsať rokov, odkedy som
odišla, takže už má asi aj rodinu. Mám Ťa rada, Ingridka!
Mama.
Ingridka, otec a ja sme plakali. No s tým sa už nedalo nič robiť. Ingridka s nami
zostala bývať.
Eva Novorolská, 8.B
15

Potrápme si hlavičky...
Slovensko by sa bez toho nemohlo nazývať štátom,
slovenský národ by sa bez toho nemohol nazývať národom,
slovenské školy by bez toho neexistovali a deti hlúpe by boli.
Čo je to? Odpoveď nájdeš v tajničke.
1. Ako sa volá cudzojazyčná kniha so slovíčkami?
2. Čo treba spočítať?
3. Ako sa inak povie nástroj na písanie?
4. Aké je synonymum od slova pauza?
5. Čo dáva učiteľ na konci školského roka žiakom?
6. Ako sa inak povie hodnotenie od učiteľa?
7. Ako sa nazýva náuka (predmet v škole) o zvieratách a rastlinách.
8. Čím sa píše na tabuľu?
9. Ako sa volá predmet v škole, kde sa učí kresliť? ........... (výchova)
10. Ako sa volá predmet v škole, kde sa učia dejiny?
11. Vzdelávacia inštitúcia inak.
12. Napíš synonymum od slova písanka?
13. Napíš plurál od slova guma je?
14. Ako sa volá inštitúcia na sústreďovanie a požičiavanie kníh
16

Jazykové okienko
Poďme spolu nahliadnuť do tajov spisovnej slovenčiny!
17

Galéria výtvarných prác
18