spravodaj 12. číslo /2005 - Infovek

spravodaj 9. číslo / 2005 strana 4
MÔŽEM SIAHNUŤ PO HOCIJAKEJ KNIHE, NASKENOVAŤ JU
A ČÍTAŤ V POČÍTAČI, JE TO NEPOROVNATEĽNÉ
„V prvom ročníku sme sa z Braillovho šlabikára učili naše slepecké písmo a popri tom nám ukazovali aj tvary
veľkých tlačených písmen. Boli to umelohmotné tabuľky s riadkami, do ktorých sa vkladali písmenká.
Na písanie Braillovho písma sme využívali tzv. pichtov stroj, ktorý vytláča bodky do tvrdého papiera. Ostatné
pomôcky nespomínam (bolo ich dosť, ale nie sú natoľko zaujímavé). Vo vyšších ročníkoch sme sa učili písať na
klasickom kancelárskom stroji. V tých časoch sa s počítačmi pre nevidiacich u nás iba začínalo. Prvým prístrojom,
ktorý by sme mohli nazvať počítač, bola Eureka a4. Znamenala pre nás hotovú revolúciu. Bola to hovoriaca
mašinka s Braillovou klávesnicou, do ktorej ste si mohli písať texty, ukladať ich na disketu (jej pamäť bola taká
maličká, že všetko sa skladovalo výlučne na disketách), mala diár, budík, telefónny zoznam, stopky či dokonca
teplomer, ale aj zábavné funkcie, napr. hudobný editor, kde sa dali vytvárať jednoduchšie skladby. Zdatnejší
používatelia neskôr pre Eureku vytvorili veľa užitočných programov, napríklad na tlačenie adries na obálky,
formátovanie textu, ale aj množstvo textových či zvukových hier. Ako plynuli roky, na trh sa dostávali nové a nové
elektronické zápisníky, záznamníky a súbežne s tým sa pre nevidiacich sprístupňovali aj klasické počítače.“
Toto je úvodná odpoveď Michala Hercega, študenta piateho ročníka žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského, na otázku: Aké pomôcky vo vzdelávaní a na komunikovanie, oboznamovanie sa s okolitým svetom,
si od škôlky až po vysokú školu používal? V rozhovore s ním sa o podstate špeciálnych pomôcok IKT (hlavne
o počítači) a internete v jeho živote dozviete viac.
Kedy si sa po prvýkrát stretol
s počítačom s internetom?
„Ešte v základnej škole. Bol to
počítač s hlasovým výstupom, ktorý
čítal všetko, čo bolo na obrazovke
a vďaka tomu som si mohol
prezerať obsah diskov, čítať
textové súbory a využívať ďalšie
dostupné funkcie. Odvtedy sa
čítacie programy veľmi zdokonalili.“
Čo ti tieto dva pojmy hovorili
predtým, ako si ich začal
používať v praxi?
„Veľmi málo. Ako v mnohých ľuďoch,
aj vo mne počítače
vzbudzovali bázeň a pokladal som
to za vec pre pár zasvätených
a nadšencov.“
Aké miesto má v tvojom živote
počítač a internet?
„Nezastupiteľné a nenahraditeľné.
Mám notebook, ktorý vypínam iba
pri prenášaní☺. Nie som však žiadny
počítačový fanatik. Nefascinujú
ma hry, programovanie, ani nič
podobné. Počítač mi však nahrádza
veľa iných vecí – pero, poznámkový
blok, knižnicu, prehrávač,
archív, strihač zvuku a podobne.“
Vieš porovnať dobu kedy si ako
študent i človek nemal k dispozícii
tieto „pomôcky“? – počítač
a internet?
„Vtedy som oveľa viac čítal
v Braillovom písme a počúval knihy
nahraté na kazetách. Nepociťoval
som to ako nejaké obrovské informačné
obmedzenie, možno aj
preto, lebo som bol dieťa a to, čo
som mal, mi stačilo. Dobre si ale
pamätám na pocit, keď som musel
rodinu, priateľov a iné „obete“ nútiť
(často naozaj nevyberanými
prostriedkami), aby mi nahlas čítali
knihy, časopisy a noviny. Technika
mi situáciu veľmi uľahčila a teraz
môžem siahnuť po hocijakej knihe,
naskenovať ju a čítať v počítači. Je
to neporovnateľné.“
Akým spôsobom ich môžeš
používať – teda vidieť?
„Slúži mi na to program jaws, ktorý
sprístupňuje všetko, čo sa objavuje
na obrazovke. Pomocou neho sa
pohybujem vo všetkých menu, pričom
na prácu s počítačom nepoužívam
myš, ale rozmanité klávesové
skratky.“
Ak by si počítač a internet nemal
k dispozícií – bolo by to pre teba
oveľa ťažšie?
„Áno, určite, veľa vecí by sa tým
úplne znemožnilo. Písať a čítať by
som síce mohol aj „po starom“, ale
napríklad strihanie zvuku by som
bez počítača robiť nemohol.
A čítanie dennej tlače by opäť
ostalo na nejakých „dobrovoľníkoch.“
Ako sa ti číta slovenský internet?
Čitateľnosť webových stránok
pre nevidiacich je menej i viac
obtiažna, podľa toho ako sú
naprogramované. Ako by si
zhodnotil čitateľnosť stránok
slovenských a zahraničných –
ktoré navštevuješ?
Väčšina internetových stránok, ktoré
používam, je prístupná a dá sa
s nimi pracovať. Pravda, ich prehľadnosť
je rôzna a na niektorých
musím hľadať dlhšie, kým nájdem
to, čo potrebujem. Problémom bývajú
tzv. klikateľné mapy, nepomenované
odkazy, alebo iná otravná
grafika. Niektoré stránky majú
napr. nastavené automatické obnovovanie
po určitom čase, čo sa ale
našťastie v jawse dá vypnúť. Mohol
by som spomínať veľa ďalších
drobností. Napr. keď od teba chcú,
aby si z obrazovky odčítal nejaké
heslo, reťazec písmen, ktorý tam
nie je napísaný ako písmená, ale je
zašifrovaný v obrázku, čo jaws neprečíta.
Od začiatku svojho vysokoškolského
štúdia si začal chodiť do
podporného centra...
Už vyše desať rokov funguje pre
študentov so zrakovým postihnutím
podporné centrum pri Fakulte matematiky,
fyziky a informatiky Univerzity
Komenského. Spočiatku
spracúvalo študijnú literatúru najmä
do Braillového písma, alebo sa načítavala
na kazety, ale teraz sa
venuje predovšetkým digitalizácii
textov, aby sa mohli čítať v počítači.
Vtipná odpoveď o chatovaní
nevidiacich
Chat je prístupný. Sú niektoré obľúbené
programy, cez ktoré sa nám chatuje
najlepšie, ale dnes je už prístupné skoro
všetko. Takže ani neviete, kedy s vami
debatuje slepý človek a tvrdí vám, že je
pretekárom F1.
spravodaj Vydáva: Oddelenie projektu Infovek. Adresa: Oddelenie projektu Infovek, Ústav informácií a prognóz
školstva, Staré grunty 52, 842 44 BA 4. www.infovek.sk/kancelária. E-mail: kancelária@infovek.sk. Zodpovedná redaktorka
a layout: Barbora Mančíková, mancikova@infovek.sk Tel.: 0904 4000 33. Grafická úprava: Ingrid Zverková