spravodaj 12. číslo /2005 - Infovek

spravodaj
ŠPECIÁLNE IKT
UĽAHČUJÚ
DEŤOM
KOMUNIKÁCIU...
str. 2
AKO POUŽÍVAME
V ŠKOLE IKT?
ROZPRÁVANIE
MAMIČKY
str. 3
www.infovek.sk
12. číslo / 2005
Téma čísla: IKT PRE DETI SO ŠPECIÁLNYMI
VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
MENTÁLNE POSTIHNUTIE ný vzdelávací variant žiakov malé
riziko a potenciálne veľkú návrat-
Z celkového počtu žiakov s mentálnym nosť v zmysle reálnych možností
postihnutím (počet žiakov nezobrazuje žiakov túto investíciu zužitkovať v
skutočný počet detí s MP – väčšina ich ďalšom živote. Ďalej je možné
ostáva doma alebo sú umiestnené predpokladať, že rozdiel v pomôc-
v domovoch sociálnych služieb) má kach pre deti s ľahkým mentálnym
vzdelávací variant C (najťažšie vzde- postihnutím (vzdelávací variant A),
lávateľní žiaci) 3,7 % žiakov. Vzdelá- ako aj poruchami správania, učenia
vací variant B má 5,2 %, teda vzdelá- a zdravými deťmi bude skôr v obvací
variant A (minimálne odchýlky od lasti programov, CD. Pri tejto
zdravých detí) má 92,1 % žiakov. Z to- skupine sa kladie dôraz na softvér,
ho vyplýva, že investícia do IKT, ktoré metodiku práce s deťmi, názornosť,
môžu pomôcť žiakom prekonať dôs- jednoduchosť, rôznorodosť vykonáledky
mentálneho postihnutia, má s oh-
POČET ŠTUDENTOV MATERSKÝCH, ZŠ A SŠ vaných PODĽA činností...
ľadom na stupeň postihnutia a uplatne-
PRIMÁRNEHO POSTIHNUTI
POČET DETÍ MATERSKÝCH, ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH
ŠKÔL PODĽA PRIMÁRNEHO POSTIHNUTIA
MŠ
Počet
škôl
ZŠ
Počet
škôl
Počet detí 1371 23887 5429
mentálne 361 17480 86 3857
telesné 27 605 14 672
zrakové 21 145 3 106
sluchové 22 457 7 346
poruchy správania 24 669 14 448
narušená komunikácia 22 630
poruchy učenia 57 1370
syndróm autizmu 35 166
pri zdravot. zariadeniach 98 2296
SŠ
ROZHOVOR
S NEVIDIACIM
ŠTUDENTOM
VYSOKEJ ŠKOLY
Vysvetlenie k tabuľke
str. 4
PREHĽAD ŠTUDENTOV, KTORÍ POTREBUJÚ ŠPECIÁLNE IKT
ZRAKOVÉ POSTIHNUTIE
Zrakovo postihnuté deti tvoria 1 %
žiakov MŠ a SŠ. IKT vybavenie pre
túto skupinu je finančne náročné
a vyžaduje si špeciálne monitory
a prídavné zariadenia ako sú
braillové riadky, tlačiarne taktilných
(hmatových) obrázkov, lupy, navigačné
systémy, špeciálne telefóny,
či softvér zabezpečujúci hlasový
výstup z toho, čo sa deje na obrazovke.
IKT sú pre zrakovo postihnuté
deti v prvom rade základným
komunikačným, ale aj podporným
prostriedkom na rozvoj zvyškov zraku.
Existujú CD programy pre malé
deti, ktoré sa používajú na rozvoj
zvyškov zraku, napr. sledovanie pohybu
predmetu v rôznych smeroch,
rýchlostiach a farebných kombináciách,
rozlišovanie tvarov, veľkostí.
Pokračovanie na strane 3
Pri konkrétnom uvedení postihnutia
sú deti z MŠ zaradené v počte detí
ZŠ. Počet stredných škôl je 94.
Počet ZŠ a MŠ je 668 s tým, že tu
sú školy započítané viackrát – koľko
rôznych typov postihnutí škola integruje,
toľkokrát je započítaná.
Celkový počet detí individuálne
integrovaných alebo umiestnených
v špeciálnych školách je 29 316, čo
môžeme považovať za cieľovú skupinu
počtu detí, ktoré potrebujú
v školách iné IKT (PC, vstupnovýstupné
zariadenia, softvér, iné
nároky na učiteľov, správcov PC
siete, atď.) ako deti zdravé.
Zdroj: MALIŠOVA, Z: IKT podpora
pre špeciálne školy, Infovek, 2004.

spravodaj 12. číslo /2005 strana 2
ŠPECIÁLNE IKT UĽAHČUJÚ DEŤOM
KOMUNIKÁCIU S OKOLITÝM SVETOM
Začiatkom tohto roka sa skupina infovekových webových stránok k predmetom
rozrástla o stránku venovanú špeciálnym školám. Učitelia tohto
typu škôl na nej môžu nájsť informácie o: informačno-komunikačných
technológiách, teda zariadeniach a pomôckach, ktorých úlohou je uľahčiť
postihnutým deťom komunikáciu s okolitým svetom.
Na www.infovek.sk/predmety/specskoly nájdete aj informácie o seminároch
s problematikou vzdelávania postihnutých detí, o literatúre
k problematike deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
a pod. Stránku spravuje Mgr. Zuzana Mališová, ktorá od roku 1999
realizuje informačný servis pre rodičov postihnutých detí. A to práve cez
internet prostredníctvom webstránky www.radost.sk. V roku 2004 zorganizovala
celoslovenskú videokonferenciu na tému – Ako získať sponzorov
pre postihnuté deti a maminy s postihnutými deťmi učí pracovať doma –
cez internet
Z. Mališová vypracovala aj štúdiu – IKT pre ľudí so špeciálnymi potrebami,
v rámci projektu Prisma (projekt EÚ).
Materiál do tohto čísla spravodaja vznikal s jej pomocou – informáciami
a skúsenosťami. Ďalej si môžete prečítať jej odpovede na naše otázky,
názor, a na strane 3 myšlienku na zamyslenie.
Aké máš skúsenosti s učiteľmi
detí so špeciálnymi potrebami
a ich IKT aktívnosťou – majú popri
svojej náročnej práci čas
oboznamovať sa s informáciami
o špeciálnych zariadeniach a pomôckach
IKT?
Sme malá krajina – dodávatelia sa
„nehrnú“ na náš trh s prekladmi
softvérov, ba ani manuálov k hardvérovému
vybaveniu. Učiteľ musí
vynaložiť veľa práce navyše – sám
sa musí naučiť zariadenie, či softvér
používať a potom ešte musí
prísť na to, ako to naučiť dieťa.
Jedna učiteľka z Popradu so špe-
ZASTÚPENIE ciálnej školy (majú TYPOV dosť POSTIHN softvéru
a hardvéru pre nepočujúce deti)
hovorí: „Každé dieťa potrebuje
individuálny prístup učiteľa“.
Typy postihnutia
v materských a základných
školách
3 12 3 3 6 1
81
Ako sú špeciálne školy vybavené
a do akej miery majú implementované
do praxe rôzne IKT
a iné pomôcky?
„Vo všeobecnosti sú slabo vybavené
a najmä málo informované.
Úroveň implementácie špeciálnych
IKT pre deti so špeciálnymi potrebami
je priamo úmerná digitálnej
gramotnosti učiteľov a ich ochote
učiť sa. „Čo sa týka vybavenia škôl,
sú veľké regionálne rozdiely. Školy
v Bratislave a blízkom okolí sú lepšie
vybavené. Školy, ktoré sa zameriavajú
špeciálne na niektoré
postihnutia sú na tom lepšie, čo sa
týka vybavenia aj zručností učiteľov
pri práci s PC a inými pomôckami.
V iných regiónoch sa darí
hlavne tam, kde sú mladší učitelia,
ktorí ovládajú prácu s počítačom
– tí sa zaujímajú aj o ostatné
IKT pomôcky, ale aj o možnosti
získania sponzorov, či grantov na
ich zakúpenie.“
mentálne (81 %)
telesné (3 %)
zrakové (1 %)
sluchové (2 %)
poruchy správania (3 %)
narušená komunikácia (3 %)
poruchy učenia (6 %)
Zdroj: MALIŠOVA, Z: IKT podpora pre špeciálne
autizmus
školy, Infovek,
s ment.
2004.
postihnutím (1 %)
Mgr. Zuzana Mališová, foto: (man)
Mgr. Zuzana Mališová
foto (man)
Názor učiteľov na deti
so špeciálnymi
vzdelávacími potrebami
„Vo svojej podstate predstavuje
špeciálna vzdelávacia potreba
opak kompenzácie postihnutia.
Kým postihnutie chápeme ako
problém, tu posúvame hranice
chápania problému do roviny –
nie je podstatná diagnóza,
dôležitý je spôsob riešenia
problému. Teda ČO všetko
potrebujeme zohľadniť pri
práci s dieťaťom so špeciálnymi
potrebami? ČO je
dôležité si uvedomiť.
Deti s či bez postihnutia sú
v prvom rade DARom, nie
problémom. Skúsme na nich
pozerať inak, nielen našim
racionálnym rozumom učiteľa –
KOĽKO práce budem mať navyše,
či AKO to všetko
zvládnem, ČO nové sa musím
naučiť...
Skúste vnímať CITOM a
INTUÍCIOU to, čo nám tieto
deti prinášajú. Častokrát je to
bezhraničná láska a oddanosť.
Prostredníctvom nich sa stávame
lepšími.“
Zuzka Mališová
Zdroj: MALIŠOVÁ, Z.: IKT podpora pre
špeciálne školy, Infovek, 2004.

spravodaj 12. číslo /2005 strana 3
KONKRÉTNE PRÍKLADY
ŠPECIÁLNYCH IKT
POMÔCOK
„Spoločnou charakteristikou je výrazná
cenová náročnosť oproti
produktom pre zdravých ľudí, ťažšia
dostupnosť – aspoň na Slovensku,
čo je spôsobené jednak jazykom –
sme príliš malá krajina, aby niekto
robil preklad. Ak teda špeciálna
pomôcka IKT na našom trhu existuje,
je cenovo náročná,“ hovorí Z.
Mališová.
Magic Plus
Pre postihnutia: zrakové, slabozrakosť,
čiastočne vidiacich.
Magic Plus – zväčšovací program s
hlasovou podporou – môže poskytovať
výkonné zväčšovacie funkcie
spolu s čítaním zväčšenej informácie
na obrazovke syntetickou rečou.
Práve čítané slovo môže byť na
zväčšenej obrazovke vysvietené.
Reč a zväčšenie sa môže používať
samostatne i súčasne (cena cca
29 500 Sk).
Špeciálna dotyková
klávesnica
Pre postihnutia: telesné, zrakové,
poruchy učenia sa. Je vhodná
pre študentov, ktorí majú problém s
používaním štandardnej klávesnice.
Klávesnica má 6 vymieňateľných
povrchov v dobre viditeľných farbách
a s dostatočne veľkými tlačidlami
(cena cca 30 000 Sk).
Joystick, ovládaný ústami
Pre postihnutie: telesné. Aktivácia
vybraných položiek sa robí fúkaním,
alebo vťahovaním vzduchu. Na písanie
sa využíva softvérova klávesnica
(cena cca 81 000 Sk).
AKO POUŽÍVAME IKT
V ŠKOLE?
Andrea Gurová
Aďka, naša 10-ročná dcérka, sa narodila
predčasne s diagnózou: spastická
forma DMO.
Aďka a piktogramy
S Aďkou sme začali navštevovať
špeciálnu školu v apríli 2003. Nasledovala
výučba piktogramov, ktoré
dcéra, navzdory svojho postihnutiu
veľkolepo zvládala. Nasledoval prípravný
ročník, 1. ročník, v ktorom
zvládla už aj časť učiva 2. ročníka.
Piktogramy sú obrázky určené na
komunikáciu predovšetkým pri
rôznych postihnutiach reči - sú
základom alternatívnej komunikácie.
Aďka pomocou paličky v ústach na
piktogramy ukazuje a píše vety, ktoré
si najprv prečíta a potom podľa
diktovania ich aj napíše na klávesnici
počítača. Rada sa hrá na PC
pexeso, hry. Práca na klasickej klávesnici
je pre ňu obťažná, vyhovovala
by jej špeciálna klávesnica
s väčšími klávesami, hlavová myš a
pri komunikácii s okolím by bol pre
ňu najlepší notebook s dotykovou
klávesnicou.
Program Boardmaker
TYPY POSTIHNUTIA V STREDNÝH ŠKOLÁCH
12
Zdroj: www.radost.sk
2
6
8
72
Keďže Aďka nerozpráva, ale rozumie
skoro všetkému, bola by to pre
ňu náhrada verbálneho prejavu.
Boardmaker sme začali používať v
škole i pri komunikácii s okolím.
Pomocou neho sa dorozumievame,
tvoríme vety, komunikujeme. V
Boardmakeri vyhľadávame a tlačíme
piktogramy, používame aj program
Altík, v ktorom sú už aj spomínané
hry, rôzne druhy piktogramov a pri
písaní na klávesnici používame
program Word.
Zdroj: upravené z www.radost.sk
mentálne (72 %)
telesné (12 %)
zrakové (2 %)
sluchové (6 %)
poruchy správania (8 %)
Zdroj: MALIŠOVÁ, Z.: IKT podpora pre špeciálne školy, Infovek, 2004.
PREHĽAD ŠTUDENTOV...
Pokračovanie zo strany 1
SLUCHOVÉ POSTIHNUTIE
Sluchovo postihnuté deti tvoria 2 %
žiakov MŠ a SŠ. IKT vybavenie pre
túto skupinu je finančne stredne
náročné a vyžaduje si ovládanie
rôznych signalizačných a zosilňovacích
zariadení, ktoré umožňujú
nedoslýchavým ideálne počutie a
porozumenie reči. Pre nepočujúcich
žiakov ZŠ je základom posunková
reč a odčítavanie z pier. Z pohľadu
IKT sú zaujímavé rôzne programy,
v SR je najznámejší program FONO
a produkty SZSP a ATLPRES 1 -
slovník posunkovej reči, základy
posunkovej reči.
TELESNÉ POSTIHNUTIE
Telesne postihnuté deti tvoria 3 %
žiakov MŠ a SŠ. Vybavenie IKT pre
túto skupinu je finančne stredne
náročné a vyžaduje si štandardné
hardvérové vybavenie so špeciálnymi
vstupnými zariadeniami
ako sú špeciálne dotykové klávesnice,
bezdrôtové optické myšky
pre ľudí bez končatín, ktoré sa
ovládajú pohybmi hlavy, softvérová
klávesnica, joystick ovládaný ústami.
Zdroj: Upravené z materiálu -
MALIŠOVÁ, Z.: IKT podpora pre
špeciálne školy, Infovek, 2004.
Myšlienka na zamyslenie
Štatistiky hovoria o pribúdaní postihnutých
ľudí, resp. ľudí so špeciálnymi
potrebami – a to ako detí, tak aj ľudí
starých, ktorí strácajú zmysly – najmä
zrak a sluch. Možno sú zobrazením
toho, čo nechceme ako ľudstvo vidieť
a počuť. Telesne postihnutí nás
možno majú spomaliť a mentálne
postihnuté deti s darom veľkej lásky
nám ukázať ako sa dá láska vyjadriť
bez intelektu....
Zuzka Mališová
Až 72 % hendikepovaných žiakov
trpí mentálnym postihnutím. Tomu
zodpovedá aj umiestnenie žiakov
v odborných učilištiach, praktických
školách - teda v školách, kde sa
pripravujú aj na výkon povolania,
ktoré zvyčajne môžu vykonávať pod
dohľadom. Zaujímavá je skupina
študentov SŠ a gymnázií, kde sú IKT
nielen dôležitým nástrojom komunikácie,
ale nevyhnutnou pomôckou
aj pre ich budúce zamestnanie.

spravodaj 9. číslo / 2005 strana 4
MÔŽEM SIAHNUŤ PO HOCIJAKEJ KNIHE, NASKENOVAŤ JU
A ČÍTAŤ V POČÍTAČI, JE TO NEPOROVNATEĽNÉ
„V prvom ročníku sme sa z Braillovho šlabikára učili naše slepecké písmo a popri tom nám ukazovali aj tvary
veľkých tlačených písmen. Boli to umelohmotné tabuľky s riadkami, do ktorých sa vkladali písmenká.
Na písanie Braillovho písma sme využívali tzv. pichtov stroj, ktorý vytláča bodky do tvrdého papiera. Ostatné
pomôcky nespomínam (bolo ich dosť, ale nie sú natoľko zaujímavé). Vo vyšších ročníkoch sme sa učili písať na
klasickom kancelárskom stroji. V tých časoch sa s počítačmi pre nevidiacich u nás iba začínalo. Prvým prístrojom,
ktorý by sme mohli nazvať počítač, bola Eureka a4. Znamenala pre nás hotovú revolúciu. Bola to hovoriaca
mašinka s Braillovou klávesnicou, do ktorej ste si mohli písať texty, ukladať ich na disketu (jej pamäť bola taká
maličká, že všetko sa skladovalo výlučne na disketách), mala diár, budík, telefónny zoznam, stopky či dokonca
teplomer, ale aj zábavné funkcie, napr. hudobný editor, kde sa dali vytvárať jednoduchšie skladby. Zdatnejší
používatelia neskôr pre Eureku vytvorili veľa užitočných programov, napríklad na tlačenie adries na obálky,
formátovanie textu, ale aj množstvo textových či zvukových hier. Ako plynuli roky, na trh sa dostávali nové a nové
elektronické zápisníky, záznamníky a súbežne s tým sa pre nevidiacich sprístupňovali aj klasické počítače.“
Toto je úvodná odpoveď Michala Hercega, študenta piateho ročníka žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského, na otázku: Aké pomôcky vo vzdelávaní a na komunikovanie, oboznamovanie sa s okolitým svetom,
si od škôlky až po vysokú školu používal? V rozhovore s ním sa o podstate špeciálnych pomôcok IKT (hlavne
o počítači) a internete v jeho živote dozviete viac.
Kedy si sa po prvýkrát stretol
s počítačom s internetom?
„Ešte v základnej škole. Bol to
počítač s hlasovým výstupom, ktorý
čítal všetko, čo bolo na obrazovke
a vďaka tomu som si mohol
prezerať obsah diskov, čítať
textové súbory a využívať ďalšie
dostupné funkcie. Odvtedy sa
čítacie programy veľmi zdokonalili.“
Čo ti tieto dva pojmy hovorili
predtým, ako si ich začal
používať v praxi?
„Veľmi málo. Ako v mnohých ľuďoch,
aj vo mne počítače
vzbudzovali bázeň a pokladal som
to za vec pre pár zasvätených
a nadšencov.“
Aké miesto má v tvojom živote
počítač a internet?
„Nezastupiteľné a nenahraditeľné.
Mám notebook, ktorý vypínam iba
pri prenášaní☺. Nie som však žiadny
počítačový fanatik. Nefascinujú
ma hry, programovanie, ani nič
podobné. Počítač mi však nahrádza
veľa iných vecí – pero, poznámkový
blok, knižnicu, prehrávač,
archív, strihač zvuku a podobne.“
Vieš porovnať dobu kedy si ako
študent i človek nemal k dispozícii
tieto „pomôcky“? – počítač
a internet?
„Vtedy som oveľa viac čítal
v Braillovom písme a počúval knihy
nahraté na kazetách. Nepociťoval
som to ako nejaké obrovské informačné
obmedzenie, možno aj
preto, lebo som bol dieťa a to, čo
som mal, mi stačilo. Dobre si ale
pamätám na pocit, keď som musel
rodinu, priateľov a iné „obete“ nútiť
(často naozaj nevyberanými
prostriedkami), aby mi nahlas čítali
knihy, časopisy a noviny. Technika
mi situáciu veľmi uľahčila a teraz
môžem siahnuť po hocijakej knihe,
naskenovať ju a čítať v počítači. Je
to neporovnateľné.“
Akým spôsobom ich môžeš
používať – teda vidieť?
„Slúži mi na to program jaws, ktorý
sprístupňuje všetko, čo sa objavuje
na obrazovke. Pomocou neho sa
pohybujem vo všetkých menu, pričom
na prácu s počítačom nepoužívam
myš, ale rozmanité klávesové
skratky.“
Ak by si počítač a internet nemal
k dispozícií – bolo by to pre teba
oveľa ťažšie?
„Áno, určite, veľa vecí by sa tým
úplne znemožnilo. Písať a čítať by
som síce mohol aj „po starom“, ale
napríklad strihanie zvuku by som
bez počítača robiť nemohol.
A čítanie dennej tlače by opäť
ostalo na nejakých „dobrovoľníkoch.“
Ako sa ti číta slovenský internet?
Čitateľnosť webových stránok
pre nevidiacich je menej i viac
obtiažna, podľa toho ako sú
naprogramované. Ako by si
zhodnotil čitateľnosť stránok
slovenských a zahraničných –
ktoré navštevuješ?
Väčšina internetových stránok, ktoré
používam, je prístupná a dá sa
s nimi pracovať. Pravda, ich prehľadnosť
je rôzna a na niektorých
musím hľadať dlhšie, kým nájdem
to, čo potrebujem. Problémom bývajú
tzv. klikateľné mapy, nepomenované
odkazy, alebo iná otravná
grafika. Niektoré stránky majú
napr. nastavené automatické obnovovanie
po určitom čase, čo sa ale
našťastie v jawse dá vypnúť. Mohol
by som spomínať veľa ďalších
drobností. Napr. keď od teba chcú,
aby si z obrazovky odčítal nejaké
heslo, reťazec písmen, ktorý tam
nie je napísaný ako písmená, ale je
zašifrovaný v obrázku, čo jaws neprečíta.
Od začiatku svojho vysokoškolského
štúdia si začal chodiť do
podporného centra...
Už vyše desať rokov funguje pre
študentov so zrakovým postihnutím
podporné centrum pri Fakulte matematiky,
fyziky a informatiky Univerzity
Komenského. Spočiatku
spracúvalo študijnú literatúru najmä
do Braillového písma, alebo sa načítavala
na kazety, ale teraz sa
venuje predovšetkým digitalizácii
textov, aby sa mohli čítať v počítači.
Vtipná odpoveď o chatovaní
nevidiacich
Chat je prístupný. Sú niektoré obľúbené
programy, cez ktoré sa nám chatuje
najlepšie, ale dnes je už prístupné skoro
všetko. Takže ani neviete, kedy s vami
debatuje slepý človek a tvrdí vám, že je
pretekárom F1.
spravodaj Vydáva: Oddelenie projektu Infovek. Adresa: Oddelenie projektu Infovek, Ústav informácií a prognóz
školstva, Staré grunty 52, 842 44 BA 4. www.infovek.sk/kancelária. E-mail: kancelária@infovek.sk. Zodpovedná redaktorka
a layout: Barbora Mančíková, mancikova@infovek.sk Tel.: 0904 4000 33. Grafická úprava: Ingrid Zverková