Ako usporiadať kultúrny priestor v čase pandémie ?

Ako usporiadať kultúrny priestor
v čase pandémie?
Architektonická príručka.

autorka
KATARÍNA ONDERKOVÁ
edit

NA ČO SLÚŽI TÁTO PRÍRUČKA?
Ako vytvoriť priestory tak, aby sme znížili šírenie vírusu Covid-19? Táto príručka, informuje a komunikuje dôležité faktory
z pohľadu tvorby priestorov, ktoré majú pozitívny vplyv na zníženie šírenia pandémie. V súčasnosti už známe obmedzenia sú bližšie
špecifikované a aplikované na vnútorné prostredie budov a zároveň doplnené o ďalšie faktory, ktoré všeobecne zvyšujú kvalitu
pobytu v priestore.
Príručka je primárne určená pre aktérov a aktérky zabezpečujúce produkciu kultúrnych podujatí a s nimi spolupracujúcich
dizajnérov, dizajnérky, architektov a architektky. Má byť inšpiráciou a podnetom pre zamyslenie sa nad ďalším vývojom priestorov,
ktoré chceme naďalej spoločne zdieľať, či už z pohľadu obecenstva, tvorby priestorov alebo autorov a autoriek regulatív.
Globálna pandemická kríza, ktorá v Európe prepukla v roku 2020 a naďalej pretrváva, výrazne postihuje kultúrne a kreatívne
odvetvia. Kultúrny sektor je dôležitou súčasťou spoločnosti s vysokým potenciálom, ktorý je častokrát podceňovaný
a nepochopený, prípadne považovaný za nadstavbu rozvoja miest a spoločnosti. Prepojenia medzi kultúrou a udržateľným rozvojom
sú súčasťou globálnych diskurzov. Z historického hľadiska je jasné, že kultúra vždy bola tzv. hybnou silou rozvoja a buduje
kolektívnu identitu spoločnosti ale aj jednotlivca. Je dôležitou súčasťou hospodárskeho rozvoja, podnecuje inovatívnosť a má
vysoký sociálny (sociálno-spoločenský) impakt. Miestne kultúrne aktivity zvyšujú kvalitu života, podporujú komunitný život
spojený so starostlivosťou a vytvárajú priestor pre stretávanie jednotlivcov a rôznych komunít. Rovnako dôležitý je aj častokrát
edukačný a osvetový rozmer dramaturgie kultúrnych podujatí.
Spolu s odvetvím cestovného ruchu patrí kultúrny a kreatívny sektor v súčasnosti k najviac postihnutým oblastiam pretrvávajúcou
pandémiou. Rozsah dopadu na jednotlivé kultúrne oblasti a ich pracovné miesta sa dynamicky mení v závislosti od štádia a intenzity
pandémie a s ňou spojenými reštrikciami a opatreniami. Prísne globálne, resp. celoštátne opatrenia, cielené na najviac postihnuté
oblasti majú vysoký sociálno-ekonomický dopad na všetky komunity a hlavne na nezriaďovaný sektor.
Performatívne priestory ako kultúrne centrá, divadlá, filharmónie a podobne, sú najviac zasiahnuté opatreniami z dôvodu zníženého
sociálneho kontaktu spoločnosti. S týmito obmedzeniami prichádzajú prevádzkové problémy, ktoré čiastočne vyriešili online verzie
podujatí. Toto riešenie, ktoré sa v úvode šírenia pandémie zdalo ako funkčné a inovatívne, však ochudobňuje divákov a diváčky
o skutočný zážitok z vnímaného performatívneho umenia v plnom kontexte priestoru rovnako ako o sociálny rozmer kultúrneho
zážitku. Z dlhodobého hľadiska je toto riešenie neudržateľné a je nutné hľadať a vytvárať nové prevádzkové scenáre, pre zvýšenie
bezpečnosti týchto priestorov a prevádzkyschopnosti. Vychádzajúc z predpokladu vplyvu priestorového usporiadania prevádzok na
spôsob a intenzitu šírenia koronavírusu navrhuje táto príručka súhrn opatrení, ktoré by zvýšili bezpečnú prevádzku kultúrneho
priestoru v súlade s globálnymi reštrikciami.

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE BEZPEČNÝ POBYT V INTERIÉRI
Všeobecne platné priestorové opatrenia, ktorým predchádzajú vedecké výskumy na globálnej úrovni, sú doplnené o vhodné
riešenia z architektonického pohľadu pre zvýšenie bezpečného sociálneho kontaktu v kultúrnych priestoroch.
Pre jednoduchšiu komunikáciu jednotlivých faktorov je použitá metrická mriežka, silueta postavy a vizualizácia aerosólových častíc
v rozpätí 2 metrov. Mriežka poukazuje na mieru 2 metrov, ktorá bola stanovená ako bezpečná vzdialenosť pre sociálny kontakt
v čase pandémie. Táto miera sprevádza celú príručku. Je tiež priblížená prostredníctvom rôznych predmetov na strane 7. Postava
o výške 174cm reprezentuje priemernú osobu na Slovensku * . Diverzita proporcií ľudských tiel je zobrazená na strane 9. Na základe
tohto zobrazenia je možné personifikovať jednotlivé faktory podľa potreby.
Tento architektonický prístup je nástrojom, ktorý má slúžiť ako vodítko pre vymedzenie a presné ohraničenie interakcie ľudí
v skutočnom priestore, ako aj pre zjednodušenie plánovania a uvedenie inscenácie, resp. iného kultúrneho podujatia.
* PodľaštúdiepublikovanejveLifemagazinejepriemernávýškažiennaSlovenskupribližne168cmapriemernávýškamužovtakmer180cm./NCDRisk
FactorCollaboration(NCD-RisC).eLife2016;5:e13410.DOI:10.7554/eLife.13410

FAKTORY
1. FYZICKÝ ODSTUP
2. HUSTOTA HĽADISKA
3. KVALITA VZDUCHU
4. INTENZITA VERBÁLNEHO PREJAVU
5. ĎALŠIE ODPORÚČANIA
“Dizajn našich priestorov má moc ublížiť nám alebo nás udržať v bezpečí. Od dispozičného
riešenia cez výber materiálov až po cirkuláciu vzduchu, dôležité je každé rozhodnutie.”
MASSDESIGNGROUP.ORG/COVIDRESPONSE

1. FYZICKÝ ODSTUP
Od začiatku pandémie COVID-19 sa hovorí o potrebe sociálneho
dištancovania. Hlavným dôvodom a cieľom je zníženie prenosu
infekcie. Tieto opatrenia vychádzajú hlavne zo skúsenosti so
sezónnymi vírusovými infekciami prevažne z medicínskeho
prostredia.
Toto preventívne opatrenie sa preukázalo ako účinne aj vo
vedeckých štúdiach Svetovej zdravotníckej organizácii, ktoré
dokazujú, že už pri fyzickom odstupe 1 meter sa viditeľne znižuje
riziko nákazy, pričom s narastajúcou vzdialenosťou sa znižuje
možnosť prenosu vírusu. Dodržiavanie odstupových vzdialenosti
v kombinácii s tvárovou maskou, tzv. rúškom, zvyšuje stupeň
ochrany jednotlivca a pozitívne vplýva na ochranu spoločnosti
a bezpečnú prevádzku.
DKChuMD,SDudaMSc,KSoloMSc,ProfEAAklMD,ProfHJSchünemannMD),on
behalfoftheCOVID-19SystematicUrgentReviewGroupEffort(SURGE)studyauthors,
Lancet2020;395:1973–87

Ak pripustíme mierne odchýlky vzhľadom na fakt, že nie sme všetci rovnako
vysokí, vytvoríme bezpečné odstupové vzdialenosti s pomocou rozpažených rúk.

Koľko sú v skutočnosti 2m?
Táto miera bola všeobecne určená tvorcami politík ako ideálna vzdialenosť pre
fyzický odstup ľudí. Avšak nie každý si dokáže uvedomiť, aká je táto vzdialenosť
v skutočnosti, napríklad počas toho ako netrpezlivo čaká v rade pred obchodom.

Koľko sú v skutočnosti 2m?
Na základe proporcií ľudského tela a princípov zlatého rezu
môžeme uvažovať, že rozpätie rozpažených rúk človeka
(bez vrodených disproproporcií) sa rovná jeho výške.

V prípade, že osoby sedia/stoja otočené
chrbtom k sebe, môže byť táto vzdialenosť
aj menšia. Samozrejme všeobecne platí,
čím väčší odstup, tým bezpečnejšie
prostredie a to najmä ak rátame s realitou,
že sa ľudia budú na svojom mieste hýbať
a nakláňať.

2. HUSTOTA HĽADISKA
Štandard pri navrhovaní hľadiska je 0,5m² priestoru na osobu.
Takýto priestor je vymedzený pri státi v hľadisku, ako aj pri
sedení na sklopných kreslách.*
Pri takejto hustote hľadiskového sedenia je takmer nemožné
dosiahnuť ideálnu kvalitu vzduchu rovnako ako zamedziť
prenosu vírusových ochorení. Aktuálne protipandemické
regulácie uvažujú s bezpečnejšou 50% kapacitou hľadiska. Nový
prístup ku maximálnej kapacite hľadiska je na mieste nielen
z protiepidemického dôvodu, ale aj z pohľadu udržateľného
a zdravého prostredia budov a zvýšenia komfortu.
*NEUFERT,E.Navrhovánístaveb.CONSULTINVEST,1995.s.416,ISBN80-901486-4-6.
B.Jones,C.Molina,inEncyclopediaofSustainableTechnologies,2017ElsevierInc.,
Pages197-207,ISBN978-0-12-804792-7
PeterD.OsbornBScEng(Hons),CEng,FIEEEngineeringConsultant,Handbookof
EnergyDataandCalculations,Elsevier1985Ltd.,A23Tablesofventilation
requirements,270s.,978-0-408-01327-7
Kocka predstavuje minimálny potrebný objem čerstvého vzduchu
rovný 11,5m³ na osobu.

1000 1000 1000 1000 1000
Pri bežnom usporiadaní hľadiska, tzv. „Fan Shape“ ukončeného javiskom, ktorého
usporiadanie vychádza zo spomínaných typologických požiadaviek, sú vládne opatrenia v
rozpore. Nie je totiž možné zachovať odporúčanú zníženú kapacitu 50% a zároveň dodržať
odporúčané odstupové vzdialenosti 2m pre zníženie rizika nákazy.
Pri 50% kapacite je možná odstupová vzdialenosť na dolnej hranici rovnej 1m.
0.5 m 1.0 m 1.5 m 2.0 m 0.5 m 1.0 m 1.5 m 2.0 m 0.5 m 1.0 m 1.5 m 2.0 m

Ak je našou prioritou dodržať vzdialenosť 2m, priestor priestor môže byť naplnený maximálne na 13%,
čo zase nie je udržateľné z hospodárskeho hľadiska.

Pri klasickom usporiadaní hľadiska je možné zvýšiť kapacitu párovým a skupinovým sedením pre ľudí zo
spoločnej domácnosti.V ilustračnom rozmiestnení je minimálna fyzická vzdialenosť obecenstva rovná 1,6m.
Pre optimálny balans medzi zdravím a ekonomikou je potrebné vytvoriť nové špekulatívne formy usporiadania
hľadiska.
0.5 m 1.0 m 1.5 m 2.0 m 0.5 m 1.0 m 1.5 m 2.0 m 0.5 m 1.0 m 1.5 m 2.0 m

3. KVALITA VZDUCHU
Na kvalitu vzduchu v interiéri má vplyv hneď niekoľko faktorov. Dôležité je dbať hlavne na čistotu vzduchu, ktorý dýchame.
Je známe, že mnoho respiračných ochorení sa prenáša vzduchom prostredníctvom aerosólových častíc – kvapôčiek. Pri návrhu
prostredia budov je štandardizovaný potrebný prísun kyslíka dospelému človek v množstve 10L/s, pričom táto hodnota sa môže
líšiť vzhľadom na jednotlivé normy na národných úrovniach. Okrem aktuálne diskutovanej kontaminácie vzduchu časticami
vírusu, sa bežne stretávame s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého CO2 a prchavými organickými zlúčeninami, tzv. VOC.
Zdravotné problémy súvisiace s nezdravým prostredím budov sa nazývajú “Sick Building Syndrome” a súvisia prevažne s budovami
určenými na prácu v kanceláriach.
PeterD.OsbornBScEng(Hons),CEng,FIEEEngineeringConsultant,HandbookofEnergyDataandCalculations,Elsevier1985Ltd.,A23Tablesofventilation
requirements,270s.,978-0-408-01327-7
PSBurge,SICKBUILDINGSYNDROME,OccupEnvironMed2004;61:185–190.doi:10.1136/oem.2003.008813

Akoovplyvniťkvalituvzduchuvmiestnostiaznížiťrizikonákazy?
A:Prirodzenévetranie
Vetrať, vetrať, vetrať. Najjednoduchšou prevenciou pre zníženie rizika nákazy v interiéri je jeho dostatočné prevetrávanie. Ideálna
výmena vzduchu pre obytné miestnosti je 0,4 –0,8-krát objem miestnosti/počet osôb/hod. Dobre zvládnutý systém prirodzeného
vetrania nachádzame hlavne v historických budovách.
Tento spôsob funguje na princípe rozdielnych tlakov vzduchu v exteriéri a interiéri a dokáže ušetriť 10% až 30% celkovej spotreby
energie na vetranie. Účinnosť takéhoto spôsobu vetrania závisí od uhla vetra. Vietor spôsobuje pretlak na náveternej strane
a podtlak na záveternej strane budov. Niekedy prúdenie vetra prevláda skôr rovnobežne so stenou budovy, než kolmo na ňu.
V takom prípade je stále možné vyvolať vetranie vetrom pomocou iných prvkov alebo spôsobom, akým sa otvára okenné krídlo.
Tieto opatrenia sa dokážu implementovať do priestoru javiska a hľadiska prostredníctvom architektonického stvárnenia prvkov
a premysleného dizajnu.
Ďalším spôsobom je vztlakové vetranie a môže byť vyvolané teplotou (komínové vetranie) alebo vlhkosťou (chladná veža).
Každý priestor by mal mať prívodné otvory – okná, prípadne mechanické klapky umiestnené v štandardnej výške a výfukové
otvory umiestnené čím vyššie v miestnosti. V rámci jedného požiarneho úseku môže slúžiť schodiskový priestor zároveň na
komínový efekt vetrania.
Tento prístup k tvorbe vnútorného prostredia budov otvára možnosti, ako vytvárať prirodzenejšie a zdravšie interiéry pre pobyt ľudí
a iných živých organizmov (zvieratá, rastliny). Pre jestvujúce kultúre priestory môžu takéto zásahy znieť nerálne, no
prostredníctvom opatrení a inovatívnych architektonických prístupov, je možné uvažovať aj o tomto spôsobe zvýšenia kvality
vzduchu, ktoré v konečnom dôsledku nemusia byť až tak technicky náročné. Príspevok z Národnej konferencie CIBSE v roku 1996
poukazuje na to, ako boli navrhnuté systémy prirodzeného vetrania v konkrétnom divadelnom priestore. Taktiež je možné
v niektorých konkrétnych prípadoch zakomponovať do performance prestávky na prevetranie prípadne priamo akt otvárania okien.
https://www.aivc.org/sites/default/files/airbase_11119.pdf
AndyWalker,Naturalventilation
V letnom období je možné pracovať s dočasnou architektúrou vo forme pavilónov pre presné vymedzenie priestorov, zabezpečenie
komfortu obecenstva a účinkujúcich, dodržiavanie hygienických opatrení a vytvorení jedinečenej atmosféry.

B:Nútenévetranie
Tzv. nútené vetranie, ktoré prostredníctvom vzduchotechnického systému potrubí privádza čerstvý vzduch do mietsností. Tento
systém je častokrát využívaný aj v budovách pre kultúru, keďže ním dokážeme predpokladať, spoľahlivo navrhnúť a kontrolovať
potrebnú výmenu vzduchu. Pre zabezpečenie vzduchu v požadovanej kvalite a čistote slúžia filtre, cez ktoré privádzaný vzduch
prechádza.
Od vypuknutia pandémie mnoho vedcov a vedkýň skúma možnosti, ako spomaliť prípadne úplne zabrániť šíreniu vírusu. Ako
uvádza profesor Jose-Luis Jimenez vo svojich návrhoch pre americký týždenník Time, už len obyčajné HEPA filtre dokážu odstrániť
aerosóly zaťažené vírusmi nakoľko zachytávajú aj menšie častice, akými sa vyznačuje vírus COVID-19. Taktiež spomína
že provizórne čističe vzduchu, ktoré sa ukázali vo viacerých testoch ako účinné, je možné podomácky vyrobiť už za menej ako 50
dolárov. Medzičasom navrhli vedci a vedkyne z univerzity v Houstone nový filter na báze zahriatej niklovej peny, ktorá účinne
likviduje vírus prechádzajúci vzduchotechnickým systémom. Výsledky vírusových testov odhalili, že 99,8% aerosolizovaných
SARS-CoV-2, bolo zachytených a usmrtených jediným prechodom cez nový filter.
Jose-LuisJimenez,COVID-19IsTransmittedThroughAerosols.WeHaveEnoughEvidence,NowItIsTimetoAct,TimeAUGUST25,2020
J.L.Perry,J.H.Agui,R.Vijayakumar,SubmicronandNanoparticulateMatterRemovalbyHEPA-RatedMediaFiltersandPackedBedsofGranularMaterials,NASA/TM—2016–218224
LuoYu,GarrettK.Peel,FaisalH.Cheema,WilliamS.Lawrence,NatalyaBukreyeva,ChristopherW.Jinks,JenniferE.Peel,JohnnyW.Peterson,SlobodanPaessler,MonzerHourani,Zhifeng
Ren.CatchingandkillingofairborneSARS-CoV-2tocontrolspreadofCOVID-19byaheatedairdisinfectionsystem.MaterialsTodayPhysics,2020;100249
Účinná a riadená filtrácia vzduchu znižuje riziko nákazy počas pobytu v interiéri a pôsobí preventívne aj pre iné respiračné
problémy spôsobené vnútornou klímou. Ideálna poloha infiltrácie čistého vzduchu v hľadisku je v úrovni podlahy pod sedadlami
a naopak pre odvod vzduchu v časti pod stropom v polohe nad komunikáciami. V krajnom pripade sú filtračné jednotky k dispozícii
aj v mobilnej variante. Aj ionizácia vzduchu je možnosť, ktorá zvyšuje kvalitu vzduchu a dá sa využiť hlavne v administratívnych
častiach budov pre kultúru.

C:Rastliny
V štúdii z roku 1989 preukázalo NASA potenciál izbovy¨ch rastlín na zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia odstránením
stopových organických znečisťujúcich látok zo vzduchu. Jedná sa o rastliny, ktoré vyžadujú slabé svetlo spolu s rastlinnými
filtrami z aktívneho uhlia. Tento systém rastlín sa preukázal ako účinný prostriedok pre zmiernenie tzv. syndrómu chorých budov
“Sick Building Syndrome”.
“Zóna koreňa v pôde sa javí ako najúčinnejšia oblasť na odstraňovanie prchavých organických chemikálií. Preto treba pri
umiestňovaní rastlín do budov kvôli najlepšej filtrácii vzduchu brať do úvahy maximalizáciu vystavenia vzduchu koreňovej pôde
rastlín. Filtre s aktívnym uhlím obsahujúce ventilátory majú kapacitu na rýchlu filtráciu veľkých objemov znečisteného vzduchu
a malo by sa to považovať za neoddeliteľnú súčasť každého plánu využívania izbových rastlín na riešenie problémov
so znečisťovaním vnútorného ovzdušia”. Prepojenie týchto výskumov so súčasnými víziami o zelených a udržateľných mestách
otvára priestor pre prehodnotenie súčasných prístupov v navrhovaní kultúrnych priestorov a ich hľadísk.
WolvertonB.C.,JohnsonAnne,BoundsKeith,
InteriorLandscapePlantsforIndoorAirPollutionAbatement,
StennisSpaceCenter,MS39529-6000

4. INTENZITA VERBÁLNEHO PREJAVU
V súčasnosti je už známy fakt, že intenzita ústnej komunikácie má vplyv na šírenie koronavírusu rovnako ako používanie tvárových
masiek. Viacero vedcov a vedkýň v minulom roku skúmalo emisie aerosólov a kvapôčiek počas spevu v porovnaní s hovorením a
dýchaním. Štandardný spev generuje významne viac aerosólových častíc ako bežné rozprávanie rovnako ako hlasný spev
produkuje viac častíc oproti bežnému spevu. Všeobecne platí, že so zvyšujúcou hlasitosťou prejavu, sa zvyšuje množstvo
vydychovaných častíc vírusu.
Použitie jednoduchých masiek na tvár má výrazný vplyv na redukciu rozptýlených aerosólových častíc. Počas spevu vieme znížiť
množstvo rozptýlených častíc na úroveň podobnú bežnému rozprávaniu vďaka použitej maske. Avšak použitie obyčajnej
chirurgickej masky môže po jej stranách prepúšťať väčšie množstvo častíc, čo má vplyv na skupinové rozmiestnenie performerov.
Zahrievacie cvičenie spevákov je vhodné praktizovať v exteriéri nakoľko je to cvičenie, pri ktorom počas vydychovania pery voľne
vibrujú a tým pádom generujú vysoký počet kvapôčiek. Zaujímavým faktom je, že spoluhlásky generujú väčšie množstvo
aerosólových častíc ako samohlásky, ktoré sa šíria do 0,5m a potom je už ich pohyb iba vertikálny smerom nadol.
Dôležitým faktom je, že množstvo emisií aerosólových častíc pri bežnom dýchaní, je o tretinu menšie, ako pri normálnom rozprávaní
prípadne hlasnom kričaní, čo môže zohrávať rolu pri aplikácii opatrení pre hromadné podujatia na lokálnej úrovni. Nie je hľadisko
ako hľadisko a štandardne sú diváci na kultúrnom podujatí počas celej doby trvania predstavenia ticho v porovnaní so športovým
podujatím a teda ich medián produkcie častíc sa pohybuje na úrovni max cca 10ks za sekundu. Ak majú povinne všetci nasadené
masky na tvári a súčasne vylúčime akúkoľvek interakciu s performérmi, tak určite zvýšime bezpečnosť hľadiska.
M.Alsved,A.Matamis,R.Bohlin,M.Richter,P.-E.Bengtsson,C.-J.Fraenkel,P.Medstrand&J.Löndahl(2020)Exhaledrespiratoryparticlesduringsingingandtalking,
AerosolScienceandTechnology,
54:11,1245-1248,DOI:10.1080/02786826.2020.1812502
M.Echternach, S.Gantner, G.Peters, C.Westphalen, T.Benthaus,B.Jakubaß, L.Kuranova, M.Döllinger,and S.Kniesburges,ImpulseDispersionofAerosolsduring
SingingandSpeaking:
APotentialCOVID-19TransmissionPathway.AmericanJournalofRespiratoryandCriticalCareMedicine,202(11),pp.1584–1587

Napriek laboratórnym výsledkom, ktoré vykazujú potrebu menších
odstupov, ostáva odporúčaná čelná vzdialenosť pre odstup performerov,
napríklad počas spevu a hovoreného slova, 2 až 2,5m a do strán 1,5m.
Už pri návrhu scénografie je možné uvažovať o implementácii
požadovaného odstup tak, aby bol náležite dodržaný prostredníctvom
konkrétnych fyzických objektov prípadne vytvorením pomyselných bariér.
Rovnako sa dajú zohľadniť tvárové masky už pri návrhu kostýmov a
scény. Každopádne, jedná sa o individuálny prístup k tvorbe
performatívneho umenia, ktorý je možné ďalej rozvíjať a prispôsobovať
aktuálnym podmienkam v čase.

5. ĎALŠIE PREVENTÍVNE OPATRENIA
Prostredie kultúrnych priestorov zo zdravotného hľadiska ovplyvňujú aj ďalšie faktory, či už priamo súvisiace s usporiadaním
priestoru alebo s formou prevádzky. Napríklad Ministerstvo kultúry, médií a športu Veľkej Británie vydalo v máji 2020 podrobnejšie
regulatívy pre performatívne umenie. Jedná sa o poradenstvo pre ľudí pracujúcich v oblasti performatívneho umenia vrátane
umeleckých organizácií, prevádzkovateľov a účastníkov, ktoré nie je na Slovensku takto jasne sformulované.
A: Komunitná prevádzka
Prevádzka s nízkou fluktuáciou zamestnancov a zamestnankýň, ktorá prispieva k tvorbe starostlivého a zdravotne bezpečného
prostredia.
B: Jednosmerná prevádzka
Pokiaľ to dané priestorové podmienky dovoľujú, je potrebné upraviť prevádzku hľadiska pre jednosmerný pohyb ľudí a v čo
najväčšej možnej miere zabrániť chaotickému pohybu ľudí. Rovnako je dôležité minimalizovať blízky a čelný kontakt návštevníkov
a návštevníčok.
C: Sociálny odstup
Dôležitým faktorom je zamedzenie kontaktu produkčného tímu s účinkujúcimi a obecenstvom. Všetky tieto tri skupiny ľudí by mali
mať samostatne vyčlenené vnútorné komunikácie rovnako ako zabezpečené potrebné vzdialenosti počas trvania kultúrneho
podujatia prostredníctvom presného vymedzenia využitím označovacích prvkov.
D: Dĺžka pobytu v interiéri
Skrátenie dĺžky podujatia, prípadne zakomponovanie prestávok, počas ktorých prebehne dostatočná výmena vzduchu, prispieva k
bezpečnému uvedeniu podujatia rovnako ako jeho presunutie do exteriérových podmienok.
E: Rezervácia online vstupeniek
Týmto spôsobom sa zabráni čakaniu v rade návštevníkom a návštevníčkam a dodrží sa maximálna kapacita priestoru.
https://www.gov.uk/guidance/working-safely-during-coronavirus-covid-19/performing-arts

Záver:
Pandemia otvorila priestor pre prehodnotenie doterajších prístupov v tvorbe performatívnych umení a ich prezentácii v uzavretých
kultúrnych sálach. Dáva nám jedinečnú príležitosť špekulovať nad ich budúcnosťou a možnosťou prepájania so širším publikom
aj prostredníctvom verejných priestorov, do ktorých sa postupne presnul život z uzavretých interiérov. Pandémia nás učí väčšej
zodpovednosti voči prostrediu a komunite a nutnému prisposobeniu sa na nové podmienky. Môžeme tento moment chápať ako
šancu na vytváranie novej formy kultúry, ktorá omnoho viac rešpektuje prostredie, v ktorom je vytváraná, zohľadňuje potreby
návštevníkov a návštevníčok a dbá na podmienky, v ktorých sa vytvára a rozvíja.
Každý priestor je špecifický a teda si vyžaduje špecifickú formu implementácie opatrení s individuálnym prístupom. Ani najlepšie
opatrenia na svete nezabezpečia sto percentnú bezpečnosť prevádzky, ale dokážu eliminovať riziká a vytvoriť bezpečnejšie
prostredie. Aplikáciou vedeckého poznania a interdisciplinárnym prístupom vieme spoločne pomôcť kultúre vrátiť sa späť do
offline priestoru.
Dobré referencie (v anglickom jazyku):
o tom ako sa koronavírus šíri vzduchom.
o tom ako koronavírus pretvorí architektúru.
o tom ako by nám architektúra mohla pomôcť prispôsobiť sa pandémii.
o tom aká je úloha architektúry v boji proti pandémii.
o tom ako vieme udržať potrebný odstup vďaka zaujímavemu dizajnu.
o tom ako vieme navrhnúť viacúčelový kultúrny priestor v čase pandémie.

podporili
február 2021
https://spolka.cc/covid_priestory