Ako usporiadať kultúrny priestor v čase pandémie ?

NA ČO SLÚŽI TÁTO PRÍRUČKA?
Ako vytvoriť priestory tak, aby sme znížili šírenie vírusu Covid-19? Táto príručka, informuje a komunikuje dôležité faktory
z pohľadu tvorby priestorov, ktoré majú pozitívny vplyv na zníženie šírenia pandémie. V súčasnosti už známe obmedzenia sú bližšie
špecifikované a aplikované na vnútorné prostredie budov a zároveň doplnené o ďalšie faktory, ktoré všeobecne zvyšujú kvalitu
pobytu v priestore.
Príručka je primárne určená pre aktérov a aktérky zabezpečujúce produkciu kultúrnych podujatí a s nimi spolupracujúcich
dizajnérov, dizajnérky, architektov a architektky. Má byť inšpiráciou a podnetom pre zamyslenie sa nad ďalším vývojom priestorov,
ktoré chceme naďalej spoločne zdieľať, či už z pohľadu obecenstva, tvorby priestorov alebo autorov a autoriek regulatív.
Globálna pandemická kríza, ktorá v Európe prepukla v roku 2020 a naďalej pretrváva, výrazne postihuje kultúrne a kreatívne
odvetvia. Kultúrny sektor je dôležitou súčasťou spoločnosti s vysokým potenciálom, ktorý je častokrát podceňovaný
a nepochopený, prípadne považovaný za nadstavbu rozvoja miest a spoločnosti. Prepojenia medzi kultúrou a udržateľným rozvojom
sú súčasťou globálnych diskurzov. Z historického hľadiska je jasné, že kultúra vždy bola tzv. hybnou silou rozvoja a buduje
kolektívnu identitu spoločnosti ale aj jednotlivca. Je dôležitou súčasťou hospodárskeho rozvoja, podnecuje inovatívnosť a má
vysoký sociálny (sociálno-spoločenský) impakt. Miestne kultúrne aktivity zvyšujú kvalitu života, podporujú komunitný život
spojený so starostlivosťou a vytvárajú priestor pre stretávanie jednotlivcov a rôznych komunít. Rovnako dôležitý je aj častokrát
edukačný a osvetový rozmer dramaturgie kultúrnych podujatí.
Spolu s odvetvím cestovného ruchu patrí kultúrny a kreatívny sektor v súčasnosti k najviac postihnutým oblastiam pretrvávajúcou
pandémiou. Rozsah dopadu na jednotlivé kultúrne oblasti a ich pracovné miesta sa dynamicky mení v závislosti od štádia a intenzity
pandémie a s ňou spojenými reštrikciami a opatreniami. Prísne globálne, resp. celoštátne opatrenia, cielené na najviac postihnuté
oblasti majú vysoký sociálno-ekonomický dopad na všetky komunity a hlavne na nezriaďovaný sektor.
Performatívne priestory ako kultúrne centrá, divadlá, filharmónie a podobne, sú najviac zasiahnuté opatreniami z dôvodu zníženého
sociálneho kontaktu spoločnosti. S týmito obmedzeniami prichádzajú prevádzkové problémy, ktoré čiastočne vyriešili online verzie
podujatí. Toto riešenie, ktoré sa v úvode šírenia pandémie zdalo ako funkčné a inovatívne, však ochudobňuje divákov a diváčky
o skutočný zážitok z vnímaného performatívneho umenia v plnom kontexte priestoru rovnako ako o sociálny rozmer kultúrneho
zážitku. Z dlhodobého hľadiska je toto riešenie neudržateľné a je nutné hľadať a vytvárať nové prevádzkové scenáre, pre zvýšenie
bezpečnosti týchto priestorov a prevádzkyschopnosti. Vychádzajúc z predpokladu vplyvu priestorového usporiadania prevádzok na
spôsob a intenzitu šírenia koronavírusu navrhuje táto príručka súhrn opatrení, ktoré by zvýšili bezpečnú prevádzku kultúrneho
priestoru v súlade s globálnymi reštrikciami.