Ukážka: Alžbeta Mohyláková_Príbehy spoza katedry (BeneMedia, 2021)

Alžbeta Mohyláková
PRÍBEHY SPOZA KATEDRY
O deťoch, ktoré mi ukradli srdce

Príbehy spoza katedry
O deťoch, ktoré mi ukradli srdce
Alžbeta Mohyláková
© BeneMedia
Všetky práva vyhradené.
Žiadna časť tejto knihy nesmie byť reprodukovaná,
uložená do informačných systémov ani inak rozširovaná
(elektronicky alebo mechanicky) bez predchádzajúceho
písomného súhlasu vydavateľa.
Autor © Mgr. art. Alžbeta Mohyláková
Obálka a ilustrácia © Mgr. art. Juraj Martiška
Jazyková korektúra © Mgr. Zuzana Vandáková
Grafická úprava a sadzba © BcA. Milan Pleva
Tlač: Alfa print, s. r. o.
Prvé vydanie (2021)
192 strán
ISBN 978-80-99907-73-8

Alžbeta Mohyláková
BeneMedia
2021

Obsah
01 / Deň nula ............................................................................ 9
02 / Byť ako káva, ktorá prevonia ruksak ...............................13
03 / Triedna kniha je skaza školstva .......................................15
04 / Kto by tu jedol?... ..............................................................19
05 / Energeťáky sú smrť!!! .......................................................23
06 / Deti (ne)nosí bocian .........................................................27
07 / Kto sa rozdelí o palacinku? ...............................................31
08 / Niekedy sa musíte vysporiadať s tým...... .......................35
09 / Sú dni, keď...... ..................................................................39
10 / Čo Pán robí, dobre robí – môj prvý kolaps ........................41
11 / Prasknuté sklo ..................................................................45
12 / Čo zarezonuje v duši tínedžera? ...................................... 49
13 / Na čo ma žiadne školenie nepripravilo ...........................53
14 / Keď žiak prekoná učiteľa ................................................. 59
15 / Nie je prehra ako prehra ...................................................63
16 / Kamzíky s kuframi ...........................................................67
17 / Učiteľský teambuilding trochu inak ...............................75
18 / Ako sme bojovali so sedemhlavým drakom ....................81
19 / Ako ma deti pozvali na nedeľný obed ............................. 85
20 / Ako sme hľadali Božie stopy vo svete ............................. 89

21 / Ako sme chytili Ronalda ..................................................93
22 / Ako pani inšpektorka našepkávala na hodine ............... 99
23 / Ako sme koledovali po škole ..........................................103
24 / Ako som buchla dverami a odišla ..................................107
25 / O Karolovi, ktorý mi zlomil srdce .................................. 111
26 / O Mirkovi, ktorý sa naučil tancovať tango .................... 115
27 / O Silvii, ktorá sa nevzdala a bola vytrvalá ...................... 119
28 / O Táni, ktorá porazila zaokrúhľovanie .......................... 125
29 / O Teovi, z ktorého raz bude slávny cukrár .....................129
30 / O Samovi, ktorému cestovanie zničilo budúcnosť ........ 133
31 / O Janke, ktorá hovorila tromi jazykmi .......................... 137
32 / O Vivi, ktorá preskočila kozu .......................................... 141
33 / O Karolínke, ktorej žirafa zabránila prísť do školy .......145
34 / O Lucke, ktorá si myslela, že plačom dosiahne všetko ..149
35 / O Františke, ktorá hrala futbal lepšie ako chalani ......... 153
36 / O Krištofovi, ktorý raz možno bude záchranárom ........ 157
37 / O Tamarke, ktorá si rýchlo našla kamarátov... ............... 161
38 / O Radke, ktorá nechodila v pondelok do školy...............163
39 / O Šimonovi, ktorý znášal dôsledky svojich činov .........165
40 / O Dávidovi, ktorý potreboval objať ................................169
41 / O Dodovi, ktorý nebol hlúpy........................................... 173
42 / O Gine, ktorá sa postavila výzvam čelom .......................177

43 / Posledný deň v škole ......................................................181
44 / Poďakovanie mojim učiteľom .......................................185
45 / Modlitba učiteľky ...........................................................189

13
Na čo ma žiadne
školenie nepripravilo
Popolcovú stredu som nikdy nemala nejako obzvlášť rada.
No táto jedna mi ostane v pamäti na celý život.
Učiť telesnú v osmičke a deviatke, a ešte k tomu
len dievčatá, ktoré sa medzi sebou neznášajú, nie je
vôbec med lízať. Pár mesiacov trvalo, kým som ich
presvedčila, že naozaj nebudem tolerovať to, že si nenosia
úbory, a že naozaj budú musieť cvičiť. A že keď
cvičiť nebudú, nechám ich prepadnúť. Tvrdé, povie
si niekto. Prepadnúť z telesnej? Lenže keď pozitívna
motivácia nezaberá, treba zvoliť prísnejšie prostriedky.
Prosím vás, nemyslite si, že som ich známkovala
za preskok cez kozu alebo dvanásťminútovku.
53

Naopak, snažila som sa im vychádzať v ústrety tak,
aby mali z cvičenia radosť. Avšak keď osem-deväť rokov
cvičiť nemusíte a niekto vám to toleruje, zvyknete
si. A zvyk je železná košeľa. Ja som sa však nevzdala
a postupne, pomaly, vytrvalo, raz podobrotky,
raz pozlotky, som tieto hradby rúcala.
A potom prišla Popolcová streda. Druhá hodina.
Prezliekla som sa v zborovni do kraťasov a trička.
Tesne pred zvonením som vyšla von. „Pani učiteľka,
ja dnes nebudem cvičiť, nie je mi dobre a nemám
úbor,“ prišla ku mne Saša. Jeden pohľad na ňu a bolo
mi všetko jasné. Obe predlaktia mala obviazané. „Čo
sa ti stalo?“ pýtam sa naoko, hoci presne viem, čo je
za tým. „Nič vážne,“ klopí pohľad do zeme a ja viac
nepotrebujem. Zazvoní, posielam zvyšok dievčat prezliecť
sa do šatne. Poprosím niekoho, aby na ne dozrel.
Vraciam sa do zborovne, beriem lekárničku. Keď sa
chodba vyprázdni, dávam Saši dole obväzy.
Rezné rany. Dvadsať, tridsať, možno štyridsať. Od
žiletky. Nie hlboké, ale bolestivé. S nábehom na zápal.
Nič sa nepýtam. Dezinfikujem ich, zaviažem čistým
obväzom. „Po vyučovaní príď za mnou, previažeme
54

to a znova vyčistíme, okej?“ Tvárim sa, že sa nič nedeje.
Ideme do telocvične, preberiem si baby. Hodina
pokračuje, Saša sedí na lavičke.
Vojdem do zborovne a ledva dýcham. Idem za jej
triednou: „Saša má rezné rany na rukách.“ Nie je to
novinka, už sa to stalo aj predtým, i keď nie v takom
rozsahu. Pozerám sa na jej triednu a viem, že obe
sme bezmocné. V tejto chvíli nevieme spraviť viac.
Rozprávame sa, ako jej lepšie pomôcť, no školského
psychológa nemáme. Obe vieme, že Sašino správanie
je volaním o pomoc. Potvrdzuje mi to, keď sa s ňou
poobede pri čistení rán rozprávam. „Potrebujem
psychiatra alebo psychológa,“ hovorí Saša. „Sama si
pomôcť neviem. Cítim sa tučná, škaredá, nikto ma
nemá rád.“
Večer idem na omšu. Vnímam ju len málo, som
hore na chóre a mám chuť plakať, ale nemám slzy.
Viem, že Sašina situácia sa nezlepší. Jej brat sa v lete
pokúsil o samovraždu, takmer mu to vyšlo. Ak Saša
nedostane pomoc, skončí rovnako. Ale sme bezmocní.
Hlásili sme to na sociálku. Nič. Píšeme o tom záznamy.
Nič.
55

Raz sa podarilo získať súhlas od Sašinej mamy
a bola na detskej psychiatrii, ale o tri dni po ňu prišla,
že jej dcéra na psychiatrii nebude. Rodičia rozvedení,
otec alkoholik. Jej mama má psychickú poruchu
a ešte k tomu chodila so Sašiným spolužiakom. Šestnásťročným.
Všetci vedia, že starostlivosť o Sašu a jej
súrodencov nezvláda. Všetci vedia, že Saši pomôcť
nechce a nevie.
Otec, keď má triezvu chvíľu, príde do školy, so všetkým
súhlasí, ale o dva dni si nepamätá ani to, ako sa
volajú jeho deti a koľko majú rokov.
Doľahne to na mňa doma. Rozmýšľam, ako Saši
pomôcť. Dohodnúť súkromné sedenia a konať poza
chrbát rodičov? Na čo mám ako učiteľ právo?
Neviem spraviť viac, a to v tejto chvíli bolí. Na vlásku
visí jeden detský život. Saša je ešte dieťa. Dieťa,
ktoré volá, kričí o pomoc. A nikto jej pomôcť nevie.
Kúpila som jej knihu – Milovanej princeznej. Pri každej
príležitosti jej hovorím, že má cenu, že je krásna,
milovaná a že to zvládne. Spolu s triednou a sociálnou
pedagogičkou sa jej snažíme dať maximálnu podporu.
Ale to je všetko. Systém a rodičia nás nepustia.
56

Dodnes na Sašu myslím. Či sa nedalo urobiť viac.
Kde sa dnes nachádza? Podarilo sa jej odísť z domu
na internátnu školu, po ktorej túžila? A vlastne, počas
pandémie ju aj tak poslali domov...
Saša, drž sa, dievča. Myslím na teba. Modlím sa za
teba. Vieš, že sa mi môžeš ozvať, keď budeš potrebovať
pomoc.
57