11.01.2023 Views

VYKLADOVÝ SLOVNÍK

Odborná učebná knižná publikácia

Odborná učebná knižná publikácia

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Zuzana Vyhnáliková • Zuzana Gašová • Jozef Štefčík<br />

VÝBER TERMINOLOGICKÝCH<br />

ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA<br />

A PRÍBUZNÝCH ODBOROV


Vyhnáliková • Gašová • Štefčík<br />

VÝBER TERMINOLOGICKÝCH<br />

ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA<br />

A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

Technická univerzita vo Zvolene<br />

Ekonomická univerzita v Bratislave<br />

2022


Názov:<br />

Výber terminologických záznamov<br />

z poľovníctva a príbuzných odborov<br />

Autorský kolektív:<br />

Mgr. Zuzana Vyhnáliková, PhD.<br />

doc. Zuzana Gašová, PhD.<br />

Mgr. Jozef Štefčík, PhD.<br />

Recenzenti:<br />

prof. PhDr. Jana Rakšányiová, CSc.<br />

doc. PaedDr. Oľga Wrede, PhD.<br />

Jazyková úprava:<br />

PhDr. Jana Luptáková<br />

Grafický dizajn a zalamovanie:<br />

Ing. Rudolf Szabó<br />

Autor fotografií:<br />

© Miroslav Neuman<br />

Tlač:<br />

Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene<br />

Náklad:<br />

100 ks<br />

Vydavateľ:<br />

Technická univerzita vo Zvolene<br />

Rok vydania:<br />

2022<br />

Odborná monografia je výstupom projektu KEGA č. 006TU Z-4/2020<br />

„Využitie inovatívnych prístupov na zvýšenie kvality vzdelávania<br />

v študijných odboroch lesníctvo a poľovníctvo prostredníctvom e-learningového<br />

výkladového slovníka slovenskej a nemeckej terminológie používanej v poľovníctve“.<br />

Všetky práva vyhradené. Nijaká časť textu ani obrazového materiálu nemôže byť použitá na ďalšie<br />

šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo vydavateľa.<br />

© Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov. 2022.<br />

© Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov. 2022.<br />

ISBN 978-80-228-3337-0 EAN 9788075295545<br />

PREDSLOV<br />

Odborná knižná publikácia Výber terminologických záznamov z poľovníctva a príbuzných odborov bude<br />

slúžiť ako základ na vytvorenie výkladového e-learningového slovníka odbornej terminológie používanej<br />

v odbore poľovníctvo v slovenskom a nemeckom jazyku (so zameraním sa na oblasti ako napr.<br />

poľovnícka zoológia a biológia, sokoliarstvo a poľovnícka kynológia). Predkladaná odborná knižná<br />

publikácia, ako aj výkladový e-learningový slovník sú výstupom projektu KEGA č. 006TU Z-4/2020<br />

a predstavujú dvojjazyčné terminologické záznamy vybraných pojmov z vyššie uvedených oblastí.<br />

Publikácia nadväzuje na prácu odborníkov z oblasti poľovníctva pri tvorbe slovenského odborného<br />

názvoslovia z oblasti poľovníctva, čo znamená zostavenie terminologickej databázy v tejto oblasti<br />

a prepojenie výskumu s praxou.<br />

Úroveň vyučovania nemeckého jazyka na vysokých školách v Slovenskej republike klesá, čo je<br />

ovplyvnené aj momentálne platnou legislatívou, ktorá nedostatočne zohľadňuje plurilingválny<br />

prístup vo vyučovaní cudzích jazykov na základných a stredných odborných školách. Tento stav<br />

cudzojazyčnej edukácie sa premieta aj do vysokoškolského prostredia. Prostredníctvom odbornej<br />

knižnej publikácie by sme chceli prispieť k podpore viacjazyčnej koncepcie vo vyučovaní, v ktorom<br />

nemecký jazyk na Slovensku zohráva kľúčovú úlohu z historického, ako aj z geografického a odborného<br />

hľadiska. Nemecká terminológia má v rozvoji slovenskej terminológie v odboroch lesníctvo,<br />

poľovníctvo a drevárstvo relevantnú úlohu. Poľovníctvo patrí k odborom, v ktorých sa mnohé<br />

termíny prebrali z češtiny (tzv. bohemizmy) a z nemčiny (germanizmy) a patria k profesionálnemu<br />

slangu, pričom nie sú vždy lexikograficky štandardizované. Napriek tomu musíme mať na zreteli<br />

fakt, že nemecká terminológia v spomínanej oblasti je veľmi bohatá. Môžeme preto konštatovať, že<br />

nemecká terminológia dokonalejšie vystihuje a opisuje javy a danú problematiku, a tým významne<br />

obohacuje samotný jazyk.<br />

Dúfame, že terminologické záznamy v odbornej knižnej publikácii budú slúžiť študentom nielen<br />

Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, ktorí študujú odbory aplikovaná zoológia<br />

a poľovníctvo, lesníctvo, ale istý výber terminologických záznamov z nej budú využívať aj študenti<br />

Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, príp. študenti Univerzity veterinárneho lekárstva<br />

a farmácie v Košiciach.<br />

Ďalšie využitie spracovaných terminologických záznamov vidíme vo vzdelávaní študentov translatológie,<br />

teda tlmočníctva a prekladateľstva na viacerých univerzitách, napr. na Filozofickej fakulte<br />

Univerzity Komenského v Bratislave, na Fakulte aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity<br />

v Bratislave alebo na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Študenti môžu


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

006<br />

007<br />

skúmať posuny v preklade termínov, motivačné faktory ovplyvňujúce vznik termínov, obrazné pomenovania,<br />

metafory v odbornom jazyku v daných oblastiach, bohatosť termínov v nemeckom jazyku<br />

atď.<br />

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra disponuje Slovenskou terminologickou databázou, ktorá zahŕňa<br />

výkladové a prekladové slovníky, má svoj terminologický portál a k dispozícii má aj Slovenský<br />

národný korpus, avšak termíny z oblasti poľovníctva, poľovníckej kynológie, či sokoliarstva nie sú<br />

v nich obsiahnuté v dostatočnom množstve. Preto považujeme za nevyhnutné nadviazať na prácu<br />

odborníkov v tejto oblasti.<br />

Terminológia, či už ju vnímame ako formu optimalizačnej štandardizácie jazyka alebo ako disciplínu<br />

aplikačne orientovanej vedy, má význam, ktorý presahuje hranice odboru.<br />

Verím, že spracovaná terminológia v nemčine a v slovenčine bude impulzom na ďalšiu terminologickú<br />

prácu nielen v odbore poľovníctvo, a v jeho príbuzných odboroch ako poľovnícka kynológia,<br />

poľovnícke zbrane, sokoliarstvo, choroby zveri, rybárstvo, včelárstvo, ale aj v mnohých iných odboroch<br />

a v mnohých jazykových kombináciách.<br />

V neposlednom rade by sme chceli zdôrazniť význam budovania terminologických databáz aj<br />

v slovenskom jazyku pri používaní poľovníckej reči tzv. Jägersprache, ktorá je v zahraničí stále súčasťou<br />

skúšok z poľovníctva a spolu s poľovníckymi zvykmi a tradíciami je nepochybne súčasťou<br />

kultúry nášho národa. Rovnako sokoliarstvo staré niekoľko storočí, na území terajšieho Slovenska<br />

s viac ako 5-storočnou históriou, jeho „zlatý vek“ v Uhorsku, renesancia v prvej polovici 20. storočia<br />

a v roku 2019 zápis do Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva SR a v roku 2021zápis<br />

do Svetového zoznamu UNESCO sú súčasťou našej kultúry, o čom svedčí aj nasledujúci citát<br />

Štefana Azariho „Pokiaľ si budú národy uchovávať kultúrne zvyky, tradície a spôsoby života predkov,<br />

medzi ne patrí aj poľovníctvo a sokoliarstvo, tak si to osvojí aj celé ľudstvo a budeme si vedomí odkiaľ<br />

pochádzame.“ https://slspo.sk/?page_id=4352<br />

OBSAH<br />

STRUČNÝ ÚVOD DO TERMINOLÓGIE A TERMINOGRAFIE 008<br />

K TERMINOLOGICKEJ DATABÁZE 018<br />

SOKOLIARSTVO (Zuzana Vyhnáliková) 023<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA (Zuzana Gašová) 055<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA (Jozef Štefčík) 089<br />

REGISTER 123<br />

Slovensko je nielen kolískou moderného sokoliarstva, ale má tiež popredné miesto vo vzdelávaní<br />

mladých sokoliarov. Má jedinú základnú školu na svete, na ktorej sa vyučuje povinný predmet<br />

sokoliarstvo, a tou je Základná škola s MŠ Maximiliána Hella v Banskej Štiavnici. Predovšetkým<br />

sa však sokoliarstvo na Slovensku vyučuje na stredných školách – v Prešove, Banskej Štiavnici<br />

a Liptovskom Hrádku, a tiež na vysokých školách – na TU vo Zvolene a na Univerzite veterinárneho<br />

lekárstva a farmácie v Košiciach.<br />

Na záver by sme sa chceli poďakovať za konzultácie, odborné rady a pripomienky, či drahocenný<br />

čas a vzácnu literatúru pánovi Ing. Jozefovi Jursovi, CSc., (poľovnícka kynológia), pánovi<br />

Ing. Tiborovi Patakymu, CSc., (poľovníctvo), Ing. Ľubomírovi Bútorovi, PhD., (poľovníctvo),<br />

prof. Ľubomírovi Blaškovi, PhD., PhD., (poľovníctvo) a Štefanovi Azarimu, (sokoliarstvo)<br />

Ing. Miroslavovi Ostrihoňovi, PhD., (sokoliarstvo), Ing. Martinovi Slančíkovi, PhD., a Ladislavovi<br />

Matajovi (sokoliarstvo).<br />

Literatúra<br />

Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. Stredná odborná škola lesnícka v Prešove. s. 2 [online]<br />

(04.10.2022) Dostupné na internete: https://slspo.sk/?page_id=4352


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

STRUČNÝ ÚVOD DO TERMINOLÓGIE<br />

A TERMINOGRAFIE<br />

Oblasť terminológie a terminologickej práce je veľmi široká, a preto si vyžaduje špecifické odborné<br />

znalosti. Prax zatiaľ ukazuje, že len interdisciplinárna a medzinárodná spolupráca dokáže držať<br />

krok s vývojom ľudskej civilizácie, jazykov a kultúr. Vznik nových odborných oblastí so zameraním<br />

na moderné informačno-komunikačné technológie obsahuje obrovské dimenzie a otvára priestor<br />

pre jazykovo-terminologické projekty. Príklady dobrej praxe, množstvo podporovaných terminologických<br />

projektov a informačno-komunikačné technológie potvrdzujú, že túto oblasť možno ďalej<br />

odborne rozvíjať, popularizovať a prenášať mimo akademickej a vedeckej sféry, a to priamo do profesionálnej<br />

oblasti používateľov najrôznejších odborov.<br />

Terminológia nie je len vedou o termínoch (špecializovaných lexikálnych jednotkách), ale aj vedou<br />

o objektoch (odrazoch existencie fyzického sveta), čo si vyžaduje epistemiologický prístup k terminologickej<br />

práci a terminologickému manažmentu.<br />

Aj preto sa terminológia od 20. storočia považuje za samostatný vedný odbor a nielen za súčasť<br />

jazykovedy, a to vďaka výskumu rakúskeho vedca E. Wüstera (1991), ktorého výskum podnietil zakladanie<br />

terminologických škôl, inštitútov a rôznych odborných komisií.<br />

Na dosiahnutie presnejšej komunikácie je nevyhnutné špecifikovať a zjednotiť jednotlivé odborné<br />

oblasti, ktoré používatelia budú akceptovať. Ak je komunikácia v určitej oblasti v dôsledku nejednoznačnosti<br />

termínov sťažená, je potrebné ich identifikovať a riešiť štandardizáciou terminológie,<br />

terminologickou prácou a manažmentom vytvorených termínov.<br />

Terminológia je kľúčová aj pre rôzne druhy prekladu, či už ľudského, strojového alebo CAT, a navyše<br />

aj pre systémy vyhľadávania informácií a informačného manažmentu. Znalosti terminológie a jej<br />

význam stúpa spolu s rozvojom informačných technológií. Preto sa terminologická práca opiera<br />

o niekoľko noriem ISO (ISO TC37) a poznatky terminologických škôl.<br />

Terminologické normy sa používajú v rôznych, zväčša v technických oblastiach. Tie sa zverejňujú<br />

ako oficiálne zoznamy v konkrétnom odbore. V netechnických oblastiach sa kodifikujú aj terminologické<br />

slovníky vydávané inštitúciou, napr. univerzitou, orgánom štátnej správy, vydavateľstvom<br />

a pod.<br />

Medzinárodná organizácia ISO (založená v r. 1947) má za úlohu zostavovať medzinárodne platné<br />

normy v rôznych odboroch, oblastiach vedy a výskumu.<br />

008<br />

009<br />

Celý proces terminologickej práce je zameraný na vytváranie štandardizovaných odborných slovníkov,<br />

v ktorých má jednému termínu zodpovedať jeden pojem. Jedným z hlavných cieľov terminologickej<br />

práce je jednoznačnosť, kde jeden pojem má mať jedno pomenovanie.<br />

Hlavné metódy tvorby terminologických súborov a pojmových systémov sa nachádzajú aj v medzinárodných<br />

normách, ktoré vypracovala technická komisia ISO TC 37 Terminológia. Normy sa dajú<br />

využiť v akejkoľvek tematickej oblasti, či už v terminológii a tvorbe pojmových systémov, alebo pri<br />

zostavovaní jednojazyčných a viacjazyčných terminologických slovníkov, prípadne pri tvorbe terminologických<br />

databáz, v ktorých môžeme terminologické údaje použiť viackrát.<br />

Normy stanovujú, identifikujú a systematizujú produkty a služby v rôznych oblastiach. Zasahujú do<br />

rôznych odborných oblastí prírodných a spoločenských vied. Ich aplikácia by mala byť bezproblémová,<br />

ľahko interpretovateľná a použiteľná v akejkoľvek oblasti.<br />

Na terminologickú prácu boli prijaté normy ISO 704. Norma ISO 704 – Terminologická práca –<br />

Zásady a metódy stanovuje základné princípy a metódy prípravy a zostavovania terminológií<br />

v rámci normalizácie aj mimo nej a opisuje väzby medzi predmetmi, pojmami a ich terminologickým<br />

stvárnením.<br />

Práve preto rozvíjajú jednotlivé krajiny svoje normalizačné systémy v nadväznosti na medzinárodnú<br />

priemyselnú normalizáciu za predpokladu, že prevažná väčšina výrobkov a služieb je v súlade<br />

s medzinárodnými normami.<br />

Terminológia a terminologické normy sú dôležitou súčasťou medzinárodných organizácií a výborov,<br />

ako je napríklad technický výbor ISO/TC 37 Terminológia (princípy a koordinácia) . Táto organizácia<br />

bola založená v roku 1947 a jej úlohou je normalizovať a koordinovať terminológie a iné<br />

dokumenty týkajúce sa metodík a zásad terminológie a jazykových zdrojov.<br />

Ďalšou medzinárodnou organizáciou je INFOTERM (Medzinárodné informačné centrum pre terminológiu).<br />

Bolo založené v roku 1971 a sídli vo Viedni. INFOTERM združuje verejné a súkromné<br />

inštitúcie a jeho členovia pochádzajú z celého sveta. Medzi činnosti INFOTERMu patrí koordinácia<br />

národných a nadnárodných terminológií, plánovanie a štandardizácia terminológií, organizovanie<br />

podujatí, konferencií a seminárov, spracovanie a plánovanie terminologických projektov, publikovanie<br />

atď.<br />

Rovnako existuje aj iniciatíva UNESCO od roku 1988 pod oficiálnym názvom Medzinárodná terminologická<br />

sieť TermNet. Jej činnosť sa zameriava predovšetkým na budovanie terminologického<br />

trhu s cieľom vytvoriť terminologické nástroje, ako napr. programy a softvér. Poskytuje priestor na<br />

medzinárodnú spoluprácu a výmenu terminologických skúseností v celosvetovom meradle.<br />

Tieto inštitúcie sa venujú aj terminologickému vzdelávaniu a organizujú letné terminologické školy<br />

a e-learningové kurzy v oblasti terminologického manažmentu.


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

Medzinárodný inštitút pre terminologický výskum – IITF je organizácia, ktorá bola založená v roku<br />

1989 a sídli vo Fínsku. Je členom siete TermNet a zároveň je akademickou organizáciou, ktorá sa<br />

zaoberá teoretickými a praktickými otázkami terminológie a tiež výskumnými projektmi.<br />

Ďalším členom siete TermNet je Združenie pre terminológiu a transfer znalostí (GTW). Sídli<br />

v Dánsku a jeho úlohou je rozvíjať komunikačné technológie zamerané na odbornú jazykovú komunikáciu<br />

na základe technologicko-terminologických postupov spracovania údajov.<br />

Dôležitosť existencie uvedených inštitúcií umocňuje fakt, že odborný jazyk je najdôležitejším prostriedkom<br />

ľudskej komunikácie, zohráva významnú úlohu aj pri pomenovaní nových pojmov a<br />

javov v multilingválnom prostredí. Jazyk je nepochybne spojený s produktívnou činnosťou človeka.<br />

Neustály rozvoj nových technológií a vedy, priemyslu a poľnohospodárstva, obchodu, dopravy<br />

a mnohých ďalších oblastí si vyžaduje, aby jazyk prinášal do slovnej zásoby nové slová a výrazy<br />

potrebné na prácu, ktorú si uvedené oblasti vyžadujú. Vzhľadom na tento rýchly rast a obohacovanie<br />

odbornej slovnej zásoby je v našom záujme venovať zvýšenú pozornosť forme a obsahu, aby<br />

sme termínom dávali adekvátne názvy a pomenovania. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné<br />

ovládať teóriu terminológie, pojmy, termíny, ich charakteristiky a zložité postupy v terminologickej<br />

práci a terminografii.<br />

Postupný rozvoj informačno-komunikačných technológií a nové odborné oblasti prinášajú nové<br />

výzvy na označovanie, pomenovania a komunikáciu. Denne stojíme pred úlohou pomenovať nový<br />

pojem, nový výrobok, liek, pracovnú pozíciu či bežný jav. Inými slovami, každý náš objav a novinka,<br />

ktorá ešte nebola predstavená, pomenovaná a je neznáma, dostáva nové pomenovanie. Ak chceme<br />

výdobytky modernej doby a inovatívne technológie dôsledne využívať vo svoj prospech, musíme sa<br />

naučiť rozpoznávať ich vlastnosti. Oblasť terminológie ponúka hneď niekoľko pohľadov a riešení<br />

na tieto výzvy z viacerých aspektov. Terminológia existuje ako<br />

• vedná disciplína,<br />

• terminologická práca,<br />

• terminologický manažment,<br />

• terminografia, ktorá znamená zhmotnenie terminologických údajov a výstupov v terminografických<br />

produktoch – slovníkoch a špecializovaných slovníkoch, databázach, tezauroch,<br />

atď.<br />

Terminologická práca je interdisciplinárna činnosť založená na tímovej práci. Vychádza z filozofie,<br />

gnozeológie (teórie poznania) a logiky, ktoré sa vzťahujú na pojmy ako zložky abstraktného myslenia.<br />

Ide o prvky, ktoré si vyžadujú znalosť oblasti spracúvanej ako termíny, a tiež je potrebná znalosť<br />

metodiky a noriem terminologickej práce (ISO 704 Terminológia a terminologická práca).<br />

010<br />

011<br />

Medzi prácou lingvistu-prekladateľa a terminológa je však obrovský rozdiel. Jednoducho povedané,<br />

terminológovia vytvárajú názvy, pojmy a označenia z pojmov a definícií a lingvisti-prekladatelia<br />

hľadajú správne použitie vzhľadom na kontext. Keďže terminológia sa neustále vyvíja, prekladatelia<br />

preto musia na sebe neustále pracovať, byť v kontakte s odborníkmi, registrovať nové zmeny<br />

alebo vznik nových termínov a rozširovať vlastnú slovnú zásobu v oblasti terminológie.<br />

Terminologická práca je súbor plánovaných krokov s cieľom identifikovať, excerpovať a analyzovať<br />

pojmy, ktoré získajú pevné miesto v systéme danej odbornej oblasti ako overené (a validné) názvy<br />

- termíny. Terminologickú prácu možno rozdeliť na niekoľko základných krokov, ktoré sa nemusia<br />

vykonávať v chronologickom poradí a môžu sa navzájom dopĺňať.<br />

• Vymedzenie hraníc v rámci odbornej oblasti – domény.<br />

• Rozdelenie oblasti štúdia na menšie jednotky.<br />

• Obstaranie a analýza dátového materiálu.<br />

• Zhromažďovanie a predbežná klasifikácia názvov a pojmov s informáciami.<br />

• Vývoj pojmových systémov.<br />

• Systematické spracovanie materiálu.<br />

• Terminologická analýza.<br />

• Príprava systematizovaných údajov pre používateľov.<br />

Postupy terminologickej práce boli determinované čiastkovými úlohami, ako sú konzultácie s viacerými<br />

odborníkmi pre oblasť terminológie Poľovníctvo. Následne boli spracované výstupy stanoveného<br />

počtu terminologických záznamov v podrobne skúmanej oblasti.<br />

Keďže hlavným cieľom terminológie je zhromaždiť čo najzrozumiteľnejšie a najjednoznačnejšie<br />

termíny, je potrebné zaradiť ich do špecifickej oblasti používateľov – odborníkov. Nato musíme<br />

presne vymedziť oblasť, ktorej terminológii sa venujeme. Je to veľmi dôležité najmä z hľadiska ďalšieho<br />

rozpracovania pojmovej oblasti a vypracovania pojmového systému, ako aj určenia východiskových<br />

názvov a termínov, ktoré patria do tematickej oblasti s cieľovou skupinou používateľov<br />

danej terminológie.<br />

Cieľom celej terminologickej práce je snaha o jednoznačnosť, kde jeden termín má mať jedno pomenovanie.<br />

V modernej nemeckej vedeckej terminológii sa preto stretávame s nemeckým termínom<br />

„Eineindeutigkeit“, čo znamená, že v určitej odbornej oblasti by mal mať každý termín len jeden<br />

názov (termín). Preto sa očakáva, že termín bude pre odbornú cieľovú skupinu ľahko dešifrovateľný<br />

bez potreby ďalších vysvetlení.<br />

Tieto tvrdenia však predstavujú jazykovú utópiu, ktorá v skutočnosti takmer neexistuje. Skúsenosti


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

ukazujú, že každý používateľ odborného jazyka sa stretáva so sémantickým rozsahom jedného názvu,<br />

keď hovoríme o mnohoznačnosti alebo „polysémii“ (napr. „hlava“). V terminológii sa používa<br />

termín „homonymia“ (podobne znejúce slová s rôznym významom, napr. „kniha“). Aj v terminologickej<br />

práci sa stretávame s termínmi, ktoré majú viacero pomenovaní – „synoným“ (napr. manažér<br />

= vedúci). V takýchto prípadoch spracúvame názvy, ktoré sú najfrekventovanejšie na základe odborných<br />

argumentov. Slovná zásoba predstavuje dynamický jav, ktorý sa prejavuje aj v každej novej<br />

vednej disciplíne.<br />

Z uvedených dôvodov je dôležité vedieť identifikovať a spracovať nové pojmy, ekvivalenty a objekty<br />

podľa zásad a noriem terminologickej práce (STN ISO 704). Každý človek, ktorý vypracúva terminológiu,<br />

by mal poznať základné schémy a termíny, ako sú „pojem“, „objekt“, „termín“, „obsah“<br />

a „rozsah“. O trichotómii objektov, pojmov a názvov sa dozvieme zo semiotického trojuholníka<br />

(Ogden, C. K., Richards, I. A: 1923), v ktorom môžeme jasne vidieť poznávaciu funkciu vo vzťahu k<br />

odbornej lexike. Pojem je výsledkom myslenia založeného na vedomostiach a skúsenostiach, objekt<br />

je reprezentáciou reálneho sveta a ich formálna reprezentácia (slovo, značka, symbol) je prijateľným<br />

výsledkom aplikácie v komunikácii.<br />

012<br />

013<br />

Terminologickú prácu charakterizuje onomaziologický prístup, ktorý je založený na výklade obsahu<br />

objektu smerom k jeho formálnej podobe pomenovania. V odbornom prostredí sa však legitimizuje<br />

aj semaziologický prístup, ktorý je typický pre lexikografickú prácu založenú na skúmaní<br />

formy voči obsahu. Nedá sa teda jednoznačne tvrdiť, ktorý postup je najvhodnejší, a preto sa na<br />

účely terminologickej práce používa kombinácia oboch týchto postupov, ktorá závisí najmä od konkrétnej<br />

oblasti a časového faktora.<br />

Dôležitou súčasťou terminologickej práce bola tvorba pojmových systémov.<br />

Pojmový systém poskytuje systematický prehľad pojmov. Používa sa na modelovanie pojmových<br />

štruktúr na základe špecializovaných poznatkov z danej oblasti, na objasnenie vzťahov medzi pojmami,<br />

na vytvorenie základu pre jednotnú a štandardizovanú terminológiu, na porovnávacie analýzy<br />

pojmov a pomenovaní v rôznych jazykoch a na uľahčenie písania definícií. Vývoj pojmových<br />

systémov by mal byť základným prvkom každej terminologickej práce, pre ktorú konkrétny projekt<br />

dostane pevný základ. Mal by sa realizovať v počiatočnej fáze terminologického projektu, hneď po<br />

vymedzení konkrétnej oblasti, v ktorej sa bude terminologická rešerš vykonávať. Pozornosť by sa<br />

mala upriamiť na dôležitý časový faktor, ktorý zohráva úlohu pri vývoji pojmového systému. Preto<br />

je potrebný dostatočný čas (niekoľko mesiacov) na zhromaždenie dostupnej literatúry v danej oblasti.<br />

V systéme pojmov existujú vždy vzájomné vzťahy so zreteľom na celok, ktoré sú vyjadrené<br />

rôznymi schémami (mapy, grafy atď.) demonštrujúcimi nadradené a podradené vzťahy. Súčasťou<br />

výskumného materiálu je najvhodnejšia odborná a vedecká literatúra.<br />

Medzinárodná norma ISO 1087-1 sa vzťahuje na tieto typy pojmových systémov:<br />

1. Rodovo-druhový pojmový systém (rod a špecifické termíny) založený na logických vzťahoch<br />

vrátane nadradenosti a podradenosti (koordinácia a subordinácia).<br />

Pri určovaní hraníc medzi pojmom a termínom vychádzame z logického spektra pojmu (Horecký,<br />

1974). Horecký definoval logické spektrum pojmu ako „súbor výrokov, z ktorých každý vyjadruje<br />

určitú vlastnosť“.<br />

Napr. lexéma „kôň“ predstavuje tieto logické predikáty, z ktorých je ľahšie vytvoriť definíciu.<br />

Kôň<br />

• je veľké zviera živiace sa rastlinami,<br />

• je cicavec,<br />

• má pevné kopytá a splývavú hrivu a chvost,<br />

• používa sa na jazdenie, preteky a nosenie a ťahanie bremien.<br />

2. Partitívny pojmový systém (celá entita a jej časti).


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

3. Asociatívny pojmový systém (súvisiace asociácie s pojmom).<br />

Výber a rozhodnutie o použití konkrétneho pojmového systému v terminologickej práci Závisí do<br />

značnej miery od konkrétnej vednej disciplíny, t. j. či patrí do spoločenských alebo prírodných vied.<br />

Napr. oblasť strojárstva vychádza z medzinárodne záväzných noriem, zatiaľ čo oblasť právnych<br />

vied je vždy podmienená odlišnou legislatívou danej krajiny, čo v konečnom dôsledku znamená, že<br />

pre každý jazyk existuje iný pojmový aparát. Preto sa v terminologickej práci vypracovávajú pojmy<br />

a záznamy pre každý jazyk osobitne. Pomenovania (termíny) sa vzhľadom na odlišné pojmové systémy<br />

do iného jazyka neprekladajú, ale skôr sa nahrádzajú (substituujú).<br />

Termín je označenie vymedzené definíciou a miestom pojmov danej oblasti ľudskej činnosti alebo<br />

poznania. Je to pomenovacia jednotka, ktorá má konkrétne vymedzený význam vzhľadom na komunikačné<br />

potreby v určitej oblasti.<br />

Každý termín má svoj technický názov, ktorý musí byť definovaný v systéme pojmov. Jedným<br />

z predpokladov pomenovania termínu je správne formulovaná definícia.<br />

Definícia by mala plne nahradiť termíny v prípade ich absencie v texte. Pri vytváraní termínov alebo<br />

tvorbe terminologického záznamu by sa malo začať definíciou, pričom sa musí vykonať test správnosti,<br />

aby sa skontrolovalo, či pojmový systém nemá medzery. Definícia je hlavným prvkom termínu,<br />

ktorý slúži aj ako textová podoba termínu v terminologickom zázname, ktorá je na rozdiel od<br />

ostatných položiek (kontext, príklad atď.) povinná. Podľa terminologických noriem definície obsahujú<br />

vnútorné charakteristiky (napr. charakter a materiál) a vonkajšie charakteristiky (funkcia,<br />

pôvod, účel atď.). Definície sa preberajú z pôvodných zdrojov (požiadavka materinského jazyka)<br />

a podľa možnosti čo najkratšie, najjasnejšie, najpresnejšie a najzrozumiteľnejšie. Autori terminologického<br />

slovníka preto majú byť oboznámení s typmi definícií, zásadami tvorby definícií, s tým,<br />

aké sú najčastejšie chyby pri tvorbe definícií v súlade s medzinárodne platnými normami, ktoré sú<br />

publikované v renomovaných zdrojoch.<br />

014<br />

015<br />

Terminológia sa spracováva normatívne alebo deskriptívne, v závislosti od textu alebo oblasti, v jednom<br />

jazyku alebo dvojjazyčne. Počas celej práce prípravy poľovníckeho terminologického slovníka<br />

bolo potrebné zohľadniť, ako a pre koho sa má terminológia spracovať. Nakoniec bolo potrebné<br />

určiť, kde a ako budú výsledky našej práce publikované. Dôležité boli aj konzultácie a posudzovanie<br />

terminologických záznamov odborníkom na špecifickú oblasť poľovníctva a v prípade dvojjazyčnej<br />

terminológie aj konzultácie so zahraničným odborníkom. Je dôležité vedieť, že nesystémový prístup<br />

by si v prípade potreby korekcií vyžadoval viac času. Ideálne je vytvoriť skupinové klasifikácie<br />

jednotlivých odborov a rozdeliť odborné oblasti na menšie zložky, aby sa predišlo neprehľadnosti<br />

množstva termínov a aby sa vytvorili jednotlivé podskupiny oblastí daného odboru. V terminologickom<br />

projekte, ktorého výstupom je táto predložená terminologická databáza vybraných termínov<br />

z oblasti poľovníctva, bola nevyhnutnosťou tímová práca s presným rozdelením úloh.<br />

Terminologická práca v oblasti poľovníctva mala za úlohu umiestniť spracované terminologické<br />

záznamy do foriem v rámci konkrétnych glosárov v špecifikovaných podoblastiach ako sokoliarstvo<br />

a včelárstvo, biológia zveri a poľovnícka kynológia. Pracovné úložisko glosárov bolo vo formáte<br />

MS Excel. Finálne glosáre sa nakoniec transformujú do online platformy s možnosťou rozširovať<br />

a modifikovať záznamy. Konečný výsledok tohto terminografického projektu bol zároveň veľkou<br />

výzvou na prepojenie práce lingvistu a terminológa s odborníkom na informačno-komunikačné<br />

technológie.<br />

Vypracovanie štruktúry terminologického záznamu patrí k posledným, ale dôležitým krokom terminologickej<br />

práce.<br />

Na začiatku terminologickej práce je dôležité ozrejmiť, v akom nástroji sa záznamy budú pripravovať<br />

a v akej jednotnej štruktúre budú usporiadané, aby bola práca rýchla a efektívna.<br />

Najprv bolo potrebné objasniť nasledujúce otázky:<br />

• Aký stupeň ekvivalencie je medzi označeniami?<br />

• Má označenie synonymá?<br />

• Sú potrebné poznámky o synonymii, stupni ekvivalencie alebo štýle?<br />

• Je potrebné na vizualizáciu pripojiť obrázky?<br />

• Sú potrebné návrhy na označenia termínov?<br />

• Sú potrebné zmeny v pojmových systémoch?


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

Terminologické záznamy obsahujú prevažne tieto terminologické údaje týkajúce sa termínov<br />

a pomenovaní:<br />

1. údaje týkajúce sa termínu (základná forma, synonymá, symboly, skrátené formy, varianty,<br />

gramatické informácie, ekvivalenty, poznámky, antonymá),<br />

2. údaje týkajúce sa termínu (definícia, kontext, grafické znázornenie, obrázok, príklad,<br />

poznámka),<br />

3. administratívne údaje (identifikátor termínu, jazykový symbol, dátum vytvorenia, autor,<br />

identifikátor, zdroj).<br />

Terminologický záznam sa vytvára priamo prostredníctvom viacerých terminologických online<br />

platforiem (Termweb, XTMCloud, TermWiki atď..), nástrojov na počítačom podporovaný preklad<br />

CAT (SDL Trados, MemoQ, Memsource, ...) alebo priamo prostredníctvom nástrojov Microsoft<br />

Office. V terminologickom projekte v oblasti poľovníctva boli terminologické záznamy vytvorené<br />

v programe MS Excel so zohľadnením týchto dvoch skutočností:<br />

a. Excel ponúka tie funkcie, ktoré sú potrebné na jednotnú a prehľadnú štruktúru<br />

terminologických záznamov,<br />

b. Excel je kompatibilný nástroj na import a export do terminologických databáz viacerých<br />

online platforiem.<br />

Literatúra<br />

016<br />

017<br />

Arntz, R. – Picht, H. – Mayer,F. 2002. Einführung in die Terminologiearbeit, Olms.<br />

Cabré, M.T. 1999. Terminology. Theory, methods and applications. John Benjamins Publishing Company.<br />

Cíbiková, I. 2011. Terminologický manažment verejnoprávnej tematickej oblasti. Vydavateľstvo Edis.<br />

Horecký, J. 1956. Základy slovenskej terminológie. Bratislava: SAV.<br />

Horecký, J. 1974. Obsah a forma termínu. In Kultúra slova, roč. 8, č. 10<br />

Jurčáková, Z. 2002. Terminológia. Základné zásady, metódy a ich aplikácia. CVTI Bratislava.<br />

Levická, J. – Zumrík, M. 2019. Terminologické inšpirácie profesora Jána Horeckého. VEDA:SAV.<br />

Masár, I. 1991. Príručka slovenskej terminológie. Bratislava.<br />

Masár, I. 2000. Ako pomenúvame v slovenčine.<br />

Ogden,C.K. – Richards, I.A. 1923. The meaning of meaning. [online] 2020 [cit. 2020-08-10] Dostupné na<br />

internete:<br />

https://courses.media.mit.edu/2004spring/mas966/Ogden%20Richards%201923.pdf<br />

Schmitz, K.D. – Drewer,P. 2017. Terminologiemanagement. Springer Verlag.<br />

Temmerman, R. 2000. Towards new ways of terminology description.The sociocognitive-approach. John Benjamins<br />

Publishing Company.<br />

Wrede, O. – Štefčík, J. – Drlík, M. 2016. Úvod do terminológie a terminologickej práce. UKF Nitra.<br />

Wüster, E. 1991. Einführung in die allgemeine Terminologielehre und terminologische Lexikographie. Bonn.<br />

https://termcoord.eu/terminology-websites/<br />

www.sdl.com<br />

www.memoq.com<br />

www.memsource.com<br />

https://xtm.cloud/<br />

https://sk.termwiki.com/<br />

https://interverbumtech.com/<br />

https://www.prelovca.sk/o-polovnictve-kynologia/polovnicka-kynologia<br />

Transterm: http://kger.web2v.ukf.sk/transterm/home<br />

STN ISO 704: Terminológia. Terminologická práca<br />

STN ISO 10241: Medzinárodné terminologické normy. Tvorba a úprava<br />

Existuje niekoľko foriem terminologických záznamov, ktoré by mali slúžiť svojmu účelu a mali by<br />

mať jednotnú formu. Pri tvorbe terminologického slovníka v rámci predloženej publikácie autori<br />

vychádzali zo zásady, že v jednom riadku by mal byť zaznamenaný len jeden termín (jedno pomenovanie),<br />

pričom zohľadňovali to, aby sa definícia nezamieňala s kontextom.<br />

Cieľom predloženej publikácie je predstaviť model terminologickej práce na báze interdisciplinárneho<br />

modelu praxe, ktorý predstavuje spôsoby riadenia vytvorenej terminologickej databázy<br />

v printovej a online verzii vzhľadom na vývoj odborného jazyka.<br />

Spracovaná terminologická databáza by mala slúžiť ako referenčný nástroj pre odborníkov v dvojjazyčnej<br />

komunikácii nemčina-slovenčina, ako aj prekladateľov, tlmočníkov, učiteľov, publicistov<br />

a ďalších záujemcov o odbornú oblasť poľovníctva.


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

K TERMINOLOGICKEJ DATABÁZE<br />

Odborná monografia Výber terminologických záznamov z poľovníctva a príbuzných odborov je výstupom<br />

projektu KEGA č. 006TU Z-4/2020 a predstavuje dvojjazyčnú terminologickú databázu vybraných<br />

pojmov z oblastí poľovnícka zoológia a poľovnícka kynológia a sokoliarstvo pre jazykový pár nemecký<br />

jazyk – slovenský jazyk. Zostavovanie, resp. tvorba terminologických databáz patrí k dôležitým<br />

procesom smerujúcim k zefektívneniu odbornej komunikácie vo vybranom odbore. Viacjazyčné<br />

terminologické databázy uľahčujú sprostredkovanie odborných obsahov na medzinárodnej úrovni,<br />

a okrem toho môžu slúžiť aj ako efektívna pomôcka pri práci prekladateľov a/alebo tlmočníkov.<br />

Proces tvorby terminologických databáz vychádza z konkrétnych teoretických premís terminologickej<br />

a terminografickej práce uvádzaných v odbornej literatúre (porov. napr. Wrede – Štefčík<br />

– Drlík 2016), ako napr. zohľadnenie poznatkov determinujúcich pojem termín ako taký, ale aj<br />

štruktúru a vlastnosti termínu; ďalej splnenie nárokov na vytváranie definícií; recepciu pojmových<br />

systémov; poznatky o terminologických normách; nevyhnutnosť spolupráce s odborníkom z danej<br />

oblasti; nutnosť vymedzenia vedného odboru; či kritériá výberu kvalitného dokumentačného<br />

materiálu (najmä odbornosť, aktuálnosť textov, vylúčenie prekladových textov pri dvojjazyčných<br />

databázach). Stanovenie presného postupu tvorby terminologickej databázy vybraných pojmov z<br />

oblasti poľovníctva (konkrétne poľovnícka zoológia a poľovnícka kynológia) však zároveň vyplynulo aj<br />

z konfrontácie s konkrétnymi otázkami, ktoré bolo potrebné riešiť pri narábaní so spracovávaným<br />

materiálom.<br />

Tvorba terminologických databáz alebo<br />

Ako sme postupovali pri tvorbe terminologickej databázy<br />

Pri tvorbe terminologickej databázy sme postupovali podľa nasledujúcich krokov:<br />

• rešerš dostupnej odbornej literatúry a dokumentačného materiálu,<br />

• výber relevantných zdrojov odbornej literatúry a vhodného dokumentačného materiálu,<br />

• štúdium odbornej literatúry a spracovanie zvoleného dokumentačného materiálu formou<br />

konspekcie,<br />

• výber relevantných termínov z danej odbornej oblasti,<br />

018<br />

019<br />

• dohľadávanie doplňujúcich relevantných informácií týkajúcich sa spracovávaného termínu<br />

(s cieľom precíznejšie vymedziť termín, určiť jeho vzťah k príbuzným termínom a pod.),<br />

• prevzatie/zostavenie vhodnej definície termínu (na základe práce s odbornou literatúrou) s<br />

uvedením bibliografického údaja o zdroji,<br />

• výber vhodných autentických kontextov pre daný termín z dokumentačného materiálu s<br />

uvedením bibliografického údaja o zdroji,<br />

• v prípade potreby vytváranie poznámkového aparátu týkajúceho sa špecifík jednotlivých<br />

termínov (napr. synonymné pojmy, prípadné nespisovné/hovorové označenia, doplňujúce<br />

informácie, ktoré nie sú súčasťou definície),<br />

• doplnenie morfologických údajov o jednotlivých termínoch (v závislosti od konkrétneho<br />

jazyka napr. rod, slovný druh),<br />

• doplnenie faktických dát týkajúcich sa spracovania termínu (autor, dátum a pod.).<br />

Po získaní týchto údajov pre termíny z oboch spracovávaných jazykov (nemecký jazyk – slovenský<br />

jazyk) samostatne nasledovalo:<br />

• porovnanie definícií k jednotlivým pojmom v oboch jazykoch,<br />

• vytvorenie dvojjazyčných slovných párov, t. j. priradenie termínu z východiskového jazyka<br />

k termínu z cieľového jazyka na základe dostatočného stupňa ich vzájomnej obsahovej<br />

ekvivalencie,<br />

• v prípade potreby rozšírenie poznámkového aparátu o špecifiká vyplývajúce zo vzájomného<br />

porovnania v oboch spracovávaných jazykoch (napr. stupeň ekvivalencie, rozdiely v medioštruktúre<br />

polysémnych termínov),<br />

• kontrola terminologických zápisov odborníkom zo skúmanej oblasti,<br />

• jazyková korektúra terminologických zápisov,<br />

• aktualizácia jednotlivých terminologických zápisov na základe pripomienok odborníkov a<br />

jazykového korektora,<br />

• predloženie výstupu na záverečné recenzentské posúdenie,<br />

• zapracovanie prípadných recenzentských pripomienok.<br />

Po vyhotovení terminologického zápisu na základe vyššie uvedených krokov nasleduje jeho<br />

publikácia.


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

020<br />

021<br />

Štruktúra terminologickej databázy alebo<br />

Aké informácie nájdete v terminologickej databáze<br />

Terminologická databáza vs. slovník alebo<br />

Aké sú výhody terminologickej databázy<br />

Typy informácií, ktoré nájdete v terminologickej databáze, možno do veľkej miery odvodiť od postupu<br />

jej zostavovania. Terminologický zápis každého termínu pozostáva z:<br />

• identifikačného kódu (sub-)disciplíny, ku ktorej zapísaný termín prináleží,<br />

• pomenovania, t. j. z výrazovej zložky samotného (kmeňového) termínu,<br />

• informácie o morfologických vlastnostiach termínu (napr. slovný druh, rod pri podstatných<br />

menách),<br />

• definície termínu priamo prevzatej z odbornej literatúry alebo zostavenej na základe viacerých<br />

zdrojov odbornej literatúry,<br />

• bibliografického údaja o zdroji odbornej literatúry,<br />

• dohľadaného príkladu autentického textu, v ktorom je začlenený kmeňový termín,<br />

• bibliografického údaja o zdroji autentického textu,<br />

• informácie o autorovi príslušného terminologického záznamu.<br />

Prípadne sa uvádzajú aj ďalšie, doplňujúce informácie, ako:<br />

• zaužívaná skratka pre kmeňový termín,<br />

• synonymný výraz, resp. synonymné výrazy pre kmeňový termín,<br />

• poznámkový aparát, obsahujúci doplňujúce informácie týkajúce sa kmeňového termínu<br />

(napr. štylisticky príznakové ekvivalentné výrazy, prípadná spojitosť s ďalšími subdisciplínami<br />

alebo s inými živočíšnymi druhmi, či významové špecifiká v porovnaní s inojazyčným<br />

náprotivkom a pod.).<br />

Terminologické databázy, resp. jednotlivé terminologické zápisy, predstavujú formu komplexného<br />

zachytenia informácií týkajúcich sa kmeňového termínu, relevantných na jeho uchopenie v procese<br />

odbornej komunikácie a v prípade dvojjazyčných (alebo viacjazyčných) terminologických databáz<br />

aj v procese odborného prekladu. Predstavujú preto vynikajúcu pomôcku jednak pre odborníkov<br />

komunikujúcich v cudzom jazyku, ale aj pre prekladateľov a/alebo tlmočníkov venujúcich sa príslušnej<br />

odbornej oblasti. Jednojazyčné terminologické databázy môžu slúžiť aj záujemcom z okruhu<br />

širokej verejnosti (laikom), ktorí sa chcú alebo potrebujú oboznámiť s vybranými termínmi z konkrétnej<br />

odbornej oblasti.<br />

Za hlavnú výhodu spracovania informácií prostredníctvom terminologických databáz možno považovať<br />

komplexný prístup. Na rozdiel od bežných – najmä prekladových – slovníkov je v terminologickom<br />

zápise zahrnutý súbor informácií dôležitých na pochopenie podstaty (resp. obsahového<br />

vymedzenia) kmeňového termínu i na výber spôsobu narábania s ním v konkrétnych komunikačných<br />

situáciách. Zatiaľ čo v prekladovom slovníku recipient nájde „len“ inojazyčný náprotivok,<br />

resp. niekedy viacero ekvivalentov k východiskovému výrazu, a to často bez rozlíšenia prípadných<br />

štylistických, (väčších alebo menších) významových a iných rozdielov, pohľad do viacjazyčnej terminologickej<br />

databázy ponúka podrobnejší výklad a široké spektrum informácií. Preštudovanie<br />

terminologického zápisu je síce celkom iste časovo náročnejšie ako nahliadnutie do prekladového<br />

slovníka, avšak záujemcovi umožňuje lepšie sa zorientovať v problematike a v závislosti od jeho<br />

poľa pôsobnosti (odborník komunikujúci v cudzom jazyku; prekladateľ a/alebo tlmočník odborných<br />

textov) zefektívniť a skvalitniť jeho činnosť.<br />

Je však potrebné podotknúť, že sprostredkovanie objektívnych informácií formou terminologických<br />

databáz predpokladá dôsledné spracovanie údajov pri dodržiavaní etablovaných terminografických<br />

postupov, ako napríklad používanie výlučne autentických textov ako zdroja informácií, dohliadanie<br />

na kvalitu a aktuálnosť spracovávaných odborných textov, či vylúčenie prekladovej literatúry<br />

ako informačného zdroja pri zostavovaní viacjazyčných terminologických databáz. Vzhľadom na<br />

to, že pri tvorbe našej terminologickej databázy termínov z oblasti poľovníckej zoológie, poľovníckej<br />

kynológie a sokoliarstva sme dbali na dodržiavanie týchto zásad, veríme, že poznatky získané<br />

v predkladanej odbornej monografii budú pre čitateľa spoľahlivým zdrojom informácií.<br />

Keďže pri zostavovaní terminologickej databázy tvorila východiskový jazyk nemčina a cieľovým<br />

jazykom bola slovenčina, pozostáva každý terminologický zápis, vypracovaný formou tabuľky,<br />

z nemeckej časti, na ktorú bezprostredne nadväzujú príslušné údaje týkajúce sa ekvivalentného termínu<br />

v slovenčine. V prípade, že nejde o úplnú ekvivalenciu medzi termínmi vo východiskovom (nemeckom)<br />

a cieľovom (slovenskom) jazyku, príslušné rozdiely sú zhrnuté v poznámkovom aparáte<br />

terminologického zápisu.


022<br />

023<br />

SOKOLIARSTVO


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

024<br />

025<br />

Code<br />

F/CHRB<br />

Code<br />

F/CHRB<br />

Terminus DE<br />

Nestling<br />

Terminus DE<br />

Ästling<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Deckling<br />

Definition<br />

Junger Greifvogel, solange er sich noch im Horst befindet.<br />

Wird er in diesem Stadium als Beizvogel genommen, wird er lebenslang als Nestling<br />

bezeichnet.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Als Nestlinge oder Ästlinge ausgehorstete Junghabichte bekommen durch die Aufzucht<br />

eine enge Bindung zum Falkner.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 43.<br />

Anmerkung<br />

Definition<br />

Ästling, auch Deckling, Deckung, Tackling genannt, Junge des Federwildes kurz vor dem<br />

Flüggewerden, der sich in der Nähe des Horstes aufhält.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Besonders Nestlinge ziegen während ihres gesamten Lebens, wenn sie gut abgetragen<br />

sind und auf die richtige Form eingestellt sind, eine feste Bindung zum Falkner und<br />

hervorragenden Appell.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 43.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

hniezdoš<br />

Termín SK<br />

halúznik<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Dravec pohybujúci sa na pätách po hniezde, jeho operenie je biele alebo sivé páperie.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />

Kontext<br />

Zvlášť účinnou metódou prípravy hniezdošov a halúznikov k loveckému výcviku, medzi<br />

sokoliarmi známou už tisíc rokov, je takzvaný voľný let. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 35.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Definícia<br />

Dravec používajúci nohy, trénujúci krídla, už má čiastočné alebo úplné operenie mláďat,<br />

avšak sa nevzďaľuje od hniezda, kde je kŕmený rodičmi.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />

Kontext<br />

Halúzniky stoja na okraji hniezda, príp. na vetvách okolo hniezda a robia tam prvé letové<br />

cvičenia. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 42.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

026<br />

027<br />

Code<br />

F/CHRB<br />

Code<br />

F/CHRB<br />

Terminus DE<br />

Wildfang<br />

Terminus DE<br />

Lappard<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Passagier<br />

Synonym<br />

Lapard<br />

Definition<br />

Falke oder Habicht, der nachdem er schon selbstständig gejagt und Beute gejagt hat,<br />

aus der Freiheit abgefangen wird, wenn er noch das Jugendkleid trägt (Passagier-ein<br />

Falkenwildfang im Jugendkleid, der im Herbst gefangen wird)<br />

Quelle (Def.) Waller, R. 1982. Der wilde Falk ist mein Gesell. Ein Leben mit Falk und Habicht. S. 420.<br />

Kontext<br />

Wildfänge sind Junghabichte, die ihre Bettelflugperiode hinter sich haben und die schon<br />

frei gejagt haben. S. 43.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 43.<br />

Definition<br />

Wildfang im Jugendkleid, der nach Neujahr vor der ersten Mauser gefangen wurde.<br />

Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 211.<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Ein Wildfang, der nach dem 1. 1., aber noch vor der ersten Mauser gefangen wurde, wird<br />

als Lapard bezeichnet.<br />

Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S.43.<br />

Anmerkung<br />

(Passagefalke, Zugfalke)<br />

Termín SK<br />

lapard<br />

Termín SK<br />

divoch<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Synonymum<br />

lapart<br />

Synonymum<br />

pasažier<br />

Definícia<br />

Dravec chytený po 1. 1., ale ešte v perí mladých do doby preperenia do šatu dospelých.<br />

Definícia Samostatne loviaci dravec, mláďa chytené do 31. 12.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />

Kontext<br />

Divoch nemá nepríjemné vlastnosti hniezdošov, ako sú napr. žiadostivé lety, volanie, krycí<br />

postoj pri kŕmení. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 79.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />

Kontext<br />

Neskôr chytené dravce (lapardy=mladé dravce chytené po 31. 12., hagardy=dravce<br />

odchytené v šate dospelých) sú často fixované na určité druhy voľne žijúcich zvierat a je<br />

veľmi obtiažne cvičiť ich na inú korisť. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 79.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

028<br />

029<br />

Code<br />

F/CHRB<br />

Code<br />

F/CHRB<br />

Terminus DE<br />

Haggard<br />

Terminus DE<br />

Terzel<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Hagard, Abgestrichener, Wildfang<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Beizvogel, der zur Zeit der Gefangennahme das Alterskleid trägt.<br />

Zu fr. hagard “scheu, wild, störisch, verstört”, wohl dialektalen Ursprungs.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Definition<br />

Terzel für männlichen Beizvogel, da sie in der Regel ein Drittel kleiner sind als weibliche<br />

Beizvögel, für weibliche Beizvögel steht der Artname; z.B. "Habicht" und "Habichtsterzel".<br />

Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 213.<br />

Kontext<br />

Die Gefahr des Verstoßes ist bei Nestlingen und Ästlingen viel geringer als bei Wildfängen<br />

oder Hagarden.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 43.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

1.def.22.6.2020<br />

hagard<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Die Weibchen bei Greifvögeln werden Weib genannt oder einfach mit dem Artnamen<br />

(z.B. Habicht) bezeichnet, die Männchen als Terzel (z.B. Habichtterzel) mit folgenden<br />

Ausnahmen: Sprinz (Sperber), Sakeret (Sakerfalke), Lanneret (Lannerfalke).<br />

KEIL, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in<br />

16/2006. S. 98.<br />

terček<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Definícia<br />

Chytený dospelý dravec v šate dospelých.<br />

Synonymum<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />

Definícia<br />

Samec loveckého dravca. (preklad autora)<br />

Kontext<br />

U hagarda, jastraba, ktorý už má šat dospelých, keď sa odchytí, sa vyskytnú také isté<br />

problémy ako u jastraba divocha, ale ešte v oveľa väčšej miere. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 44.<br />

Poznámka<br />

Zdroj definície Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 202.<br />

Kontext<br />

Krahulčí terček má hmotnosť 130 až 160 gramov, samičky takmer dvakrát toľko - medzi<br />

220 a 280 gramov.<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 113.<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

030<br />

031<br />

Code<br />

F/ADB<br />

Code<br />

F/ADB<br />

Terminus DE<br />

Geschüh<br />

Terminus DE<br />

Bellfessel<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die, Pl.)<br />

Synonym<br />

Geschühe<br />

Synonym<br />

Bellriemen<br />

Definition<br />

Geschüh auch Geschühe, Geschuhe, Wurffessel, Gefüß, Geschütz genannt, Lederriemen an<br />

den Fängen der Beizvögel.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Außer dem Geschüh (kurze Lederriemen an den Füßen) und den Bellen (kleine Glocken<br />

oberhalb des Geschühs zum besseren Auffinden) wird mittels einer Drahle (Wirbel) die<br />

Langfessel (langer Lederriemen) am Geschüh befestigt.<br />

KEIL, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in<br />

16/2006. S. 99.<br />

obutie<br />

podstatné meno (stredný rod)<br />

Obutie je výstroj dravca, ktorú má na nohách.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />

Kontext<br />

Obutie, ktoré predstavuje dve pútka (chvatové pútka), je prvým výstrojom sokoliarskeho<br />

dravca. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Kumbera, Ján. 1976. Výcvik loveckých dravců. S. 15.<br />

Poznámka<br />

Definition<br />

Riemen an dem die Bell der Beizvögel befestigt wird.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Die Bells werden mit einer Bellfessel oberhalb des Geschühs an den Fängen befestigt<br />

(vgl. Abb.21 und Abb. 22.)<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 63.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

rolničkové pútka<br />

nominálna fráza<br />

Malé pútka pre rolničky.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />

Kontext<br />

Rolničky sa upevňujú rolničkovými pútkami nad obutím na behákoch dravých vtákov.<br />

(preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Z. 2020. Sokolnictví. Praha: SZN. S. 47.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

032<br />

033<br />

Code<br />

F/ADB<br />

Code<br />

F/ADF<br />

Terminus DE<br />

Bell<br />

Terminus DE<br />

Adresstafel<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Synonym<br />

Bells, Bellen, Rolle, Schelle, Schellen<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Bell, auch Bells, Bellen, Rolle, Schelle, Schellen genannt, kleine Glöckchen die am Ständer<br />

des Beizvogels befestigt werden. Teil des Geschirrs bei der Beizjagd und Beizvogelhaltung.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Schildchen mit der Adresse des Besitzers des Beizvogels, wird über einen eigenen<br />

Bellriemen oder an der Aylmeriemanschette befestigt.<br />

https://vpnk.de/falknerei/csc_fullview.php?nArticleID=93<br />

Kontext<br />

Zweckmäßig ist es für einen Beizvogel eine hell klingende und eine dunkel klingelde Bell<br />

zu wählen.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 63.<br />

Anmerkung<br />

Kontext<br />

Auf einen Geschühriemen wird eine Adreßtafel aufgezogen, die Name Anschrift und evtl.<br />

die Telefonnummer des Falkners enthält.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 59.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

rolničky<br />

Termín SK<br />

menovka<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (ženský rod, Pl.)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Ľahké, malé, guľaté, mosadzné zvončeky, ich zvuk napomáha pri hľadaní dravca.<br />

Definícia<br />

Plastový krúžok s laserom doň vypálené mobilné telefónne číslo.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />

Kontext<br />

Ak sa dravec stratí alebo viaže korisť vo vysokej tráve, bez zvuku rolničiek by ho sokoliar<br />

ťažko našiel.<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 45.<br />

Poznámka<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Potom, čo je dravec upútaný, pripevníme mu rolničky a menovku.; Zásadne púšťame<br />

voľne len dravce, ktoré sú na pútku označené sokoliarovou menovkou. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 141.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

034<br />

035<br />

Code<br />

F/ADB<br />

Code<br />

F/ADB<br />

Terminus DE<br />

Drahle<br />

Terminus DE<br />

Langfessel<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die, Pl.)<br />

Synonym<br />

Wirbel<br />

Synonym<br />

langer Lederriemen<br />

Definition<br />

Starker Messingwirbel, zum Geschirr des Beizvogels gehörend.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Zum Anlegen des Beizvogels auf dem Reck wird die Langfessel in der Hälfte doppelt<br />

durch die Drahle gezogen.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 64.<br />

Anmerkung<br />

Definition<br />

Bis zu 1,5 m langer Lederriemen für die Beizjagd, die dem Beizvogel (Falke oder Habicht)<br />

um die Klauen gelegt wird.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Die Langfessel wird am Gleitring mit dem normalen Falknerknoten befestigt.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 48.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

obratlík<br />

Termín SK<br />

dĺžec<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Dva duté krúžky zo železa spojené nitom, slúži k spojeniu pútok a dĺžca.<br />

Definícia<br />

Dĺžec je 1,5 m kožený remienok alebo PE pletená šnúra, slúži k viazaniu dravca k posedu.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Obratlík (obr.1) voľne spája obutie dravca s dĺžcom. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Kumbera, Ján. 1976. Výcvik loveckých dravců. S. 15.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Dĺžec sa upevní na klátik alebo hrazdu tradičnými sokoliarskymi uzlami, ktorých história je<br />

stará niekoľko storočí. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 45.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

036<br />

037<br />

Code<br />

F/ADB<br />

Code<br />

F/UH<br />

Terminus DE<br />

Haube<br />

Terminus DE<br />

Reck<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Synonym<br />

Kappe<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Haube, auch Kappe genannt, verdeckt dem Vogel die Augen.<br />

Definition<br />

Waagerecht angebrachte Stange zum Daraufstellen von Beizvögeln<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Damit sie nicht unruhig werden, verkappt man meist Falken oder Adler (mit einer Kappe)<br />

und deckt erst vor dem Beutelflug auf.<br />

Keil, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in<br />

16/2006. S. 99.<br />

čiapočka<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Kožená čiapočka, ktorá po nasadení zabraňuje dravcovi vidieť, (poznáme holandské,<br />

arabské, indické, kazašské, lovecké, čínske, japonské, ...).<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Sokoliar sa musí naučiť čiapočku nasadzovať a snímať úplne hladko, ľahko a šetrne.<br />

(preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. Posázaví. S. 51.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 212.<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Sitzgelegenheit für Beizvögel. Je nach Ausführung spricht man auch von Niedere Reck,<br />

Hohe Reck, Bogenreck, Rundreck.<br />

http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php./Kategorie:Falknersprache;(29.08.2020)<br />

hrazda<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Vodorovná tyč s plachtou a v mieste sedenia je koža alebo koberček, umelý trávnik.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Na prenocovanie v chránenom priestore, ktorý je podľa možností zatemnený, alebo na<br />

onášanie slúži vysoká hrazda. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 51.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

038<br />

039<br />

Code<br />

F/UH<br />

Code<br />

F/UH<br />

Terminus DE<br />

Rundreck<br />

Terminus DE<br />

Sprenkel<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Steigbügelsprenkel, Habichstbogen<br />

Definition<br />

Spezielle Reckform, die gegenüber dem "Hohen Reck" erhebliche Vorteile bringt.<br />

Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 212.<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Das Rundreck besteht aus einem oberen Ring von etwa 70 cm Durchmesser aus Holz, auf<br />

dem der Beizvogel steht. Hentschel, S. 54.<br />

RenzWallerov posed<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Kruhová hrazda.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Renz Waller, priekopník nemeckého sokoliarstva v minulom storočí, vyvinul pozmenenú<br />

formu posedu, takzvaný kruhový alebo Wallerov posed (viď. obr. 7.4.), ktorý je určený<br />

k príležitostnému umiestneniu dravca v miestnosti. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 52.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Definition<br />

Sprenkel auch Habichtsbogen, Habichtssprenkel genannt, bogenförmige Sitzgelegenheit<br />

(Jule) für Greifvögel.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Zu den notwendigen Einrichtungsgegenstúnden zur Haltung von Beizhabichten gehört der<br />

offene Sprenkel (s. Abb. 16a oder der Steigbügelsprenkel (s. Abb.18a).<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 52.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

oblúk<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Nízky posed pre dravce nízkeho letu.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Oblúk je v hornej časti potiahnutý tkaninou alebo kožou, aby dravec stál mäkko a neotupil<br />

si zbrane.<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Z. 2020. Sokolnictví. Praha:SZN. S. 47.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

040<br />

041<br />

Code<br />

F/UH<br />

Code<br />

F/ADF<br />

Terminus DE<br />

Brente<br />

Terminus DE<br />

Falknerhandschuh<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Bad-Brente<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Große Schüssel, worin der Greif baden kann.<br />

Definition<br />

Lederhandschuh (in der Regel links) auf dem ein Beizvogel getragen wird.<br />

Quelle (Def.) https://www.falknerverband.de/beizjagd/falknersprache; (22.06.2020)<br />

Kontext<br />

Zur Einrichtung der Flugdrahtanlage gehört die Brente (s.Abb. 13) als Schöpf- und<br />

Bademöglichkeit.;Brenten aus Plaste mit 90 cm Durchmesser bei einer Tiefe von 30 cm<br />

mit geneigten Seitenwänden mit abgerundeten Rändern im Boden eingelassen, sind<br />

besonders vorteilhaft.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 49.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

kúpačka<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

kúpacia vaňa, nádoba na kúpanie<br />

Nízka nádoba na kúpanie dravcov primeraná veľkosťou a slúži aj ako napájačka.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Kúpačka je plochá nádoba na vodu, ktorá je zapustená do zeme alebo stojí na trávniku.<br />

(preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 41.<br />

Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 209.<br />

Kontext<br />

Als Material für den Falknerhandschuh eignet sich Hirschleder ideal, allgemein wird<br />

Rindspaltvelourleder verwendet. S. 70.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 70.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Definícia<br />

sokoliarska rukavica<br />

nominálna fráza<br />

Kožená rukavica chráni päsť a predlaktie.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Sokoliarska rukavica by nemala byť zhotovená z príliš tuhej a hladkej kože.<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 41.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

042<br />

043<br />

Code<br />

F/ADF<br />

Code<br />

F/ADF<br />

Terminus DE<br />

Falknertasche<br />

Terminus DE<br />

Federspiel<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Synonym<br />

Falkeniertasche, Falkensack<br />

Synonym<br />

Vorloß, Luier<br />

Definition<br />

Falknertasche, lederne Tasche, die der Falkner (Falkonier) bei der Beizjagd auf der rechten<br />

Seite trägt.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Die heutige Falknertasche lehnt sich traditionsgemäß eng an die Ausführung<br />

mittelaltrerlicher Falknertasche an.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 71.<br />

Definition<br />

Auch Vorloß, Vorlaß, Luier genannt, Flugwild-Attrappe aus Leder und Federn, mit dem der<br />

Falkner seinen jagenden Beizvogel zurücklockt.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Das Federspiel besteht aus einem hufeisenförmigen Lederkörper, auf den Vogelflügel<br />

(Fasan, Ente) aufgenäht sind.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 72.<br />

Anmerkung<br />

Anmerkung<br />

Jägersprache<br />

Termín SK<br />

sokoliarska brašna<br />

Termín SK<br />

vábidlo<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (stredný rod)<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

perenec<br />

Definícia<br />

Brašna s veľa účelovým využitím: veľký preklop slúži na zakrytie koristi po dorazení a po<br />

chvíli dravca spôsobne preberieme z koristi na rukavicu s odmenou, časť brašne slúži na<br />

uloženie koristi, časť brašne s malými oddeleniami na doklady, kľúče, .... lekárničku pre<br />

dravca, nábodbu s mäsom, vábidlo, príletovú šnúru, náhradnú výstroj. Na ramene je záves<br />

na čiapočku, píšťalku, obratlík, vysielač, na vonkajšej strane - zadný bok je na lovecký<br />

nôž, na opasku je záražák, tupý nôž s hrotom a slúži k rýchlemu usmrteniu koristi ulovenej<br />

dravcom.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Sokoliarska brašna (obr. 7.12 a 7.13(7,8)) by mala mať veľkú priehradku na vábidlo, menšie<br />

na potravu pre dravca a krytý oddiel na ukladanie úlovku. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 47.<br />

Definícia<br />

Kožená podkova alebo celokožené vábidlo, kde kožené strapce imitujú perie, používa sa<br />

pri výcviku sokolov, ale aj na privolanie dravcov nízkeho letu (syn. vábitko, perenec)<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Ak sa blíži sokol, pustí šnúru v pravý okamih, vábidlo zotrvačnosťou opíše veľký oblúk<br />

a dopadne na zem. Vábidlo sa mu zdá živé a preto naňho vytrvalo doráža.<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 52.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

044<br />

045<br />

Code<br />

F/ADF<br />

Code<br />

F<br />

Terminus DE<br />

Schleppe<br />

Terminus DE<br />

Vogel vom hohen Flug<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Nominalphrase<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Faustvogel<br />

Definition<br />

Als Schleppe eignet sich ein Hasen- oder Kaninchenbalg, der nicht unbedingt ausgestopft<br />

sein braucht, der aber an einem 1,5 bis 2,5 m langen Lederriemen befestigt ist.<br />

Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 73.<br />

Kontext<br />

Für Beizhabichte, die auf Haarwild abgetragen sind, ist die Anwendung einer Schleppe oft<br />

günstiger als die eines Federspiels.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 73.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

vlečka<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Zajačia alebo líščia koža, vypchatá a pripevnená na drevenú „lyžu“, používa sa na výcvik<br />

dravcov nízkeho letu a orlov.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />

Kontext<br />

Vlečky sú zhotovované tak, aby sa dravec pri útoku na ne nemohol zraniť. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 48.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Definition<br />

Falken (Wanderfalke, Sakerfalke), die aus größerer Höhe die Beute angreifen bzw.<br />

Flugwild von der Faust anjagen; Bezeichnung für alle Beizvögel vom niederen Flug (Adler,<br />

Habicht, Sperber)<br />

Quelle (Def.) https://www.falknerverband.de/beizjagd/falknersprache; (22.06.2022)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Man unterscheidet nach Art des Beizwildes und der Jagdtechnik den hohen und den<br />

niederen Flug.<br />

Keil, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in<br />

16/2006. S. 99.<br />

dravce vysokého letu<br />

nominálna fráza<br />

Sokol poľovnícky a ostatné sokoly a krížence.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 11.<br />

Kontext<br />

Príroda obdarila ušľachtilé a krásne dravce vysokého letu mnohými imponujúcimi<br />

vlastnosťami, pre ktoré ich ľudia od nepamäti obdivovali. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 93.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

046<br />

047<br />

Code<br />

F/B<br />

Code<br />

F/B<br />

Terminus DE<br />

Vogel vom niederen Flug<br />

Terminus DE<br />

Abtragen<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Nominalphrase<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Abrichten<br />

Definition<br />

Habichtartige z.B. Habicht, Harris-Hawk, Rotschwanzbussard, Adler usw., die am Boden<br />

lebende Beute ergreifen<br />

Quelle (Def.) https://www.falknerverband.de/beizjagd/falknersprache; (22.06.2022)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Wir unterscheiden die Vögel vom Niederen Flug - Habicht und Sperber (mit letzterem<br />

darf in Deutschland nicht mehr gejagt werden!) - und die Vögel vom Hohen Flug, die<br />

Großfalken: Wanderfalke, der in über 20 Unterarten auf der ganzen Welt verbreitet ist,<br />

Luggerfalke, Lannerfalke, Alphanetfalke, der Rote und der Schwarze Shahin und der<br />

königliche Gerfalke.<br />

Niesters, Horst. Die Kunst, mit dem Falken zu jagen.<br />

In: Blüchel, Kurt, G. Die Jagd, S. 175.<br />

dravce nízkeho letu<br />

nominálna fráza<br />

Čeľaď jastrabovité (preklad autora)<br />

Zdroj definície Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. Vydavatelství Víkend. S. 140.<br />

Kontext<br />

Na sokoliarsky lov sa dravce nízkeho letu používajú najčastejšie a ich výcvik je ľahký.<br />

(preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 75.<br />

Definition<br />

das Zähmen bzw. Abrichten des Beizvogels.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Beim Abtragen und bei der Ausübung der Beizjagd wird der Beizvogel Lernprozessen<br />

unterworfen.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 91.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

auch abtragen (Verb)<br />

onášanie<br />

podstatné meno (stredný rod)<br />

Základ výcviku každého dravca, dravec si zvyká na sokoliara, jeho psa, spoznáva vhodným<br />

umiestnením korisť, ktorú nevie uloviť (domáca hydina), ruch poľnohospodárskych<br />

strojov, ľudí a to všetko, s čím sa môže stretnúť v revíri; zvykanie dravca na podmienky<br />

v zajatí, predovšetkým na pokojné státie na ruke sokoliara (preklad autora)<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />

Kontext<br />

Dnešné metódy onášania orlov sú založené na pozorovaní ich správania a na vcítenie sa<br />

do duše vtáka. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 104.<br />

Poznámka<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

048<br />

049<br />

Code<br />

F/ADB<br />

Code<br />

F/B<br />

Terminus DE<br />

Aufhauben<br />

Terminus DE<br />

Jagdflug<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Häuben, Verdecken, Bekappen<br />

Synonym<br />

Angriffsflug, Beutelflug<br />

Definition<br />

Aufhauben, auch Häuben, Verhauben, Verdecken, Bekappen genannt, Aufsetzen der<br />

Kappe beim Beizvogel.<br />

Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />

Kontext<br />

Das Verhauben oder Verkappen ist eigentlich nur üblich bei Beizvögeln, die auf weite Sicht<br />

jagen und daher ohne Haube auf der Faust ständig Unruhe zeigen würden, wenn sie in der<br />

Ferne Wild sehen.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 65.<br />

Anmerkung<br />

Definition<br />

Typischer mit schnellen, harten Schwingenschlägen ausgeführter Flug der Beizvögel, für<br />

den Habicht oft typisch, aus dem Vervolgungsflug in den Angriffsflug überzugehen.<br />

Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 208.<br />

Kontext<br />

Entscheidend für den Jagdflug ist, daß sich bei Beutebereitschaft beim Beizvogel eine<br />

Verbindung einstellt: Faust, Wild sehen, Angreifen des Wildes (Jagdflug) und möglichst<br />

Erbeuten des angegriffenen Wildes.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 108.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

zatienenie dravca<br />

Termín SK<br />

útočný let<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Nasadzovanie čiapočky poľovnému dravcovi sokoliarom. (preklad autora)<br />

Definícia<br />

Útok dravca (prenasledovanie) na korisť.<br />

Zdroj definície Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. Posázaví. S. 203.<br />

Kontext<br />

Dravcovu hlavu nesmieme nikdy ani miernym tlakom sunúť pod čiapočku, aj keby sa napr.<br />

chcel vyhnúť zatieneniu (nasadeniu čiapočky) skrčením hlavy. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 47.<br />

Poznámka<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />

Kontext<br />

Na lov sokolom z päste, teda na priame útočné lety, napr. za krkavcovitými vtákmi,<br />

sa najviac hodí divoch alebo hagard. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 53.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

050<br />

051<br />

Code<br />

F/ADJ<br />

Code<br />

F/BVNF<br />

Terminus DE<br />

Lahnen<br />

Terminus DE<br />

freie Folge<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Nominalphrase<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Meist junger Greifvogel, der auf den Menschen geprägt ist, deshalb den Menschen nach<br />

Futter anbettelt = lahnen; i.e.S. der Hungerschrei bei jungen Greifvögeln.<br />

Quelle (Def.) https://www.falknerverband.de/beizjagd/falknersprache; (22.06.2022)<br />

Kontext<br />

Das Lahnen kann man bis zu einem gewissen Grad verhindern, wenn der Nestling in<br />

den ersten Wochen so aufgezogen wird, daß der Falkner so wenig wie möglich Kontakt<br />

aufnimmt.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 81.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

volanie<br />

podstatné meno (stredný rod)<br />

Krik mladých dravcov zapríčinený hladom alebo nudou.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />

Kontext<br />

Postupne sa potom volanie stáva zlozvykom, ktorým si dravci v nečinnosti na posede<br />

krátia chvíľu, bez toho, aby mali akútnu príčinu. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 1969. Sokolnictví. S. 143.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Definition<br />

Den Habicht nicht von der Faust, sondern von Warten (Bäume usw.) jagen lassen; Falkner<br />

und Hund machen das Wild unter dem Beizhabicht hoch, dieser hat bessere Möglichkeiten<br />

das Wild zu schlagen<br />

Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 210.<br />

Kontext<br />

Wenn der Vogelhund, als Bauverweiser eingesetzt wird, befahrene Baue anzeigt, das<br />

Frettchen einschlieft und Karnickel zum Springen bringt, werden wir gute und schone<br />

Fluge des Beizvogels von der Faust oder aus freien Folge erleben.<br />

Quelle (Kont.) Waller, Renz. 1982. Der wilde Falk ist mein Gesell. Ein Leben mit Falk und Habicht. S. 93.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

voľné sledovanie<br />

nominálna fráza<br />

Sprvu výcvik, neskôr spôsob lovu, dravec nás sleduje preletovaním zo stromu na strom,<br />

neskôr sleduje psa, je to výcvik a lov s dravcom nízkeho letu.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />

Kontext<br />

Na prvé voľné sledovanie si však radšej vyberme, pokiaľ možno voľné, priehľadné<br />

priestranstvo s malou remízkou alebo len s niekoľkými krovinami a stromami. (preklad<br />

autora)<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 1969. Sokolnictví. S. 98.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

SOKOLIARSTVO<br />

052<br />

053<br />

Code<br />

F/B<br />

Zoznam použitej literatúry / Literaturverzeichnis<br />

Terminus DE<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Verstoßen<br />

Substantiv (das)<br />

Unter dem Verstoßen eines Beizvogels versteht man , wenn ein Beizvogel bei der<br />

Jagd dem Wild soweit folgt, daß der Falkner diesen aus den Augen verliert und nicht<br />

wiederfindet.<br />

Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 160.<br />

Kontext<br />

Der Verlust eines Beizvogels durch Verstoßen oder Wegfliegen beduetet für den Falkner<br />

alle Anstrengungen zu unternehmen, den Vogel wieder zu erlangen.<br />

Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 160.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

auch verstoßen (Verb)<br />

zblúdenie<br />

podstatné meno (stredný rod)<br />

Ulietnutie vycvičeného dravca.<br />

Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />

Kontext<br />

Dôvody pre zblúdenie dravcov môžu byť pochopiteľne veľmi rozmanité. (preklad autora)<br />

Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 1969. Sokolnictví. S. 138.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />

Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. Stredná odborná škola lesnícka v Prešove. s. 97. Dostupné<br />

[online] z: https://slspo.sk/?page_id=4352<br />

Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. Vydavatelství Víkend.<br />

Bakoš, A. - Hell, P. 1999. Poľovníctvo 1. Bratislava: PaRPRESS. Bratislava.<br />

Červený, J. - Hell, P.- Slamečka, J. a kolektív. 2004. Encyklopédia poľovníctva. Praha: Ottovo Nakladatelství<br />

– Cesty.<br />

Blüchel, Kurt, G. 2004. Die Jagd. Germany: Könemann Tandem Verlag GmbH.<br />

Blüchel, Kurt, G. 2004. Lov. Vytisteno v EU: Nakladatelství Slovart, s.r.o.<br />

Frewert, W. 2001, 2007. Jagdliches Brauchtum und Jägersprache. Stuttgart: Franckh-Kosmos Verlags-GmbH<br />

Co KG.<br />

Garaj, P. – Hell, P. – Sládek, J. – Váltýni, J. – Zdycha, P. 2007. Poľovnícka história a kultúra. Zvolen: Vydavateľstvo<br />

TU vo Zvolene.<br />

Garaj, P. 2006. Poľovníctvo. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene. III. vydanie.<br />

Hell, P. – Garaj, P. st. – Slamečka, J. – Gašparík, J. 2008. Naša poľovnícka reč. In Hubertlov, roč. XII. , č. 1,<br />

s. 10 - 11.<br />

Hell, P. a kolektív. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda.<br />

Hendrych, V. 1962. Poľovníctvo pre stredné lesnícke technické a majstrovské školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo<br />

pôdohospodárskej literatúry.<br />

Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. Eine praktische Anleitung zur Haltung, zum Abtragen und zur Jagd mit dem<br />

Habicht (Accipiter gentilis L.). VEB Deutscher Landwirtschaftsverlag Berlin. 1. Auflage.<br />

Herz, J. – Ciberej, J. a kol. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: Slovenský poľovnícky zväz, 2000.<br />

Keil, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in 16/2006, s. 98 - 99.<br />

www.bdja.eu/images/pdf.../098_099_jaege_prache_greife_1606.pdf.<br />

Krivjanský, Tomáš. 2007. Sokoliarstvo. História sokoliarstva. 1. Diel, Ružomberok : EPOS, s.r.o.<br />

Kumbera, Ján. 1976. Výcvik loveckých dravců. Státní zemědelské nakladatelství. Praha.<br />

Sládek, Jozef. 2006. Ryby, vtáky, cicavce, zver. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene. II. vydanie.<br />

Sternberg, Zdeněk. 1969. Sokolnictví. Státní zemědelské nakladatelství. Praha.<br />

Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. Posázaví.<br />

Stinglwagner, Haderer, Erlbeck. 2004. Das Kosmos Wald und Forstexikon. Stuttgart: Franckh-Kosmos Verlags-<br />

GmbH & Co.KG.<br />

Stinglwagner, Haderer. 2004. Das Große Kosmos Jagdlexikon. Stuttgart: Franckh-Kosmos Verlags-GmbH &<br />

Co.<br />

Wahrig-Burfeid, R. et al. 2006. Wahrig Deutsches Wörterbuch. München : Wissen Media Verlag GmbH.<br />

Waller, Renz. 1982. Der wilde Falk ist mein Gesell. Ein Leben mit Falk und Habicht. Melsungen. Verlag<br />

Neumann-Neudamm.<br />

Wilkomm, Hans-Dieter 1986. Die Weidmannssprache für die Jagdpraxis. Berlin: VEB Deutscher<br />

Landwirtschaftsverlag DDR.<br />

https://vpnk.de/falknerei/csc_fullview.php?nArticleID=94#16 (20.09.2022)<br />

https://www.falconbreeding.eu/falknersprache.html (05.09.2022)


054<br />

055<br />

POĽOVNÍCKA<br />

ZOOLÓGIA<br />

A BIOLÓGIA


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

056<br />

057<br />

Code<br />

BIO<br />

Code<br />

BIO/HAARW<br />

Terminus DE<br />

annehmen<br />

Terminus DE<br />

Einstand<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Verb<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

An einer Futterstelle angebotenes Futter aufnehmen.<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 83.<br />

Fütterung spielt beim Gamswild so gut wie keine Rolle. Das liegt nicht daran, dass Gams<br />

Fütterungen nicht annähmen. Vielmehr entbehren diese im Gebirge jeglicher Tradition und<br />

wären in den meisten Gamsgebieten auch nur schwer durchführbar.<br />

Bachmann, Walter - Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 67.<br />

prijímať potravu<br />

sloveso, resp. slovesná fráza<br />

brať (potravu)<br />

Poľovnícke označenie pre konzumáciu potravy úžitkovou zverou.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S 34.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Jednotlivé druhy prežúvavej zveri prijímajú potravu počas 24hodinového intervalu<br />

opakovane 7 až 12krát.<br />

Rajský, Matúš – Vodňanský, Miroslav. 2014. Výživa a kŕmenie jeleňovitých. In: Myslivost<br />

12/2014, s. 42. Dostupné na: https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2014/<br />

Prosinec-2014/Vyziva-a-krmenie-jelenovitych; (1.6.2022).<br />

Poznámka Spojenie ‘brať potravu’ sa v praxi používal len zriedka. (odborná konzultácia: Pataky /<br />

Bútora)<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Bezeichnung für jenes Gebiet, das sich Schalenwild als seinen engeren Aufenthaltsort<br />

erwählt. Nach der jeweiligen Jahreszeit bezeichnet man dieses Gebiet auch als<br />

Sommereinstand oder als Wintereinstand.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 163.<br />

Zu Beginn der Brunft ziehen die älteren Hirsche zu ihren meist vorjährigen Brunftplätzen in<br />

die Einstände der Tiere.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 56.<br />

stanovište zveri<br />

nominálna fráza<br />

Miesto, kde sa zver pravidelne zdržuje. V priebehu roka zver svoje stanovište mení: iné<br />

sú v lete, iné počas ruje, iné na jeseň, iné v zime. Rozhodujúce pri výbere stanovišťa sú<br />

najmä zdroje potravy, pokoj, klimatické činitele a pod.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 385.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Listnaté a zmiešané lesy, ktoré sa striedajú s trávnatou, alebo kultúrnou stepou sú<br />

najideálnejším prostredím pre jeleniu zver. Vo všeobecnosti je známe, že aj v takomto<br />

prostredí má jelenia zver letné a zimné stanovištia.<br />

Herz, Jozef. 2008. Budeme mať poľnú jeleniu zver? In: Myslivost 7/2008. Dostupné na:<br />

https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2008/Cervenec---2008/Budememat-polnu-jeleniu-zver;<br />

(4.1.2021).<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

058<br />

059<br />

Code<br />

BIO<br />

Code<br />

BIO<br />

Terminus DE<br />

Kulturfolger<br />

Terminus DE<br />

verhören<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der, Pl.)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Verb<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Pflanzen- und Tierarten, die durch die landschaftsverändernden Maßnahmen des<br />

Menschen geeignete Lebensbedingungen erhalten und deshalb im Gefolge des<br />

Menschen auftreten, z.B. Amsel, Dam-, Rehwild, Sperling, Weißstorch, Hausmaus, Amsel,<br />

Stubenfliege, Gartenrotschwanz, Bennnessel, Ackerungskräuter.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. s. 418.<br />

Rabenkrähen sind über ganz Europa mit Ausnahme Islands verbreitet. Als Kulturfolger<br />

besiedeln sie die verschiedensten Lebensräume.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 195.<br />

synantropné druhy<br />

nominálna fráza (množné číslo)<br />

Druhy zveri, ktoré žijú v blízkosti ľudských sídlisk, alebo osídľujú prostredie vytvorené<br />

človekom, podobné ich prirodzenému prostrediu (napr. hrdlička záhradná a.i.).<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 408.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

V súčasnosti dochádza vo veľkej miere k obnove sakrálnych stavieb, a tieto rekonštrukcie<br />

smerujú všeobecne k úplnému zamedzeniu prístupu nielen pre netopiere, ale aj iné druhy<br />

topicky viazané na tieto priestory (synantropné druhy sov, holuby, kavky, dážďovníky).<br />

Hromada, Martin. 1997. Výsledky faunistického výskumu netopierov Ondavskej vrchoviny<br />

a Busova. In: Vespertillo 2: 73-80, 1997.<br />

Poznámka Spojenie ‘brať potravu’ sa v praxi používal len zriedka. (odborná konzultácia: Pataky /<br />

Bútora)<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Den Standort des Wildes während seiner Brunft bzw. Balz durch Abhorchen bestätigen.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 697.<br />

Am frühen Morgen locken sich die Rebhühner wieder zusammen. Der Jäger verhört dann<br />

die "Kontaktlaute" der einzelnen Ketten. So bereitet er die Suche am Vormittag vor.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 225.<br />

beim Auerhahn auch: verlosen oder verlusen<br />

vypočúvať zver<br />

slovesná fráza<br />

počúvať (zver)<br />

Zisťovať prítomnosť zveri a jej stanovišťa v revíri sluchom, napr. hlucháňa na hradovaní,<br />

tetrova na tokanisku, jarabíc večer, keď sa zvolávajú, jeleňov v ruji.<br />

Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 464, (odborná<br />

konzultácia: Pataky / Bútora).<br />

Celé generácie poľovníkov pozorovali a počúvali zver, spoznávali jej hlasy a získané<br />

poznatky postupne skladali ako mozaiku, ktorú je možné stále vylepšovať a rozširovať, ale<br />

to je už úloha naša a nastávajúcich generácii poľovníkov a milovníkov prírody.<br />

Sekcia – Imitovanie zvukových prejavov ostatnej poľovnej zveri. In: Slovenský poľovnícky<br />

zväz. Dostupné na: https://polovnictvo.sk/kluby-spz/616-sekcia-imitovanie-zvukovychprejavov-ostatnej-polovnej-zveri;<br />

(27.5.2022).<br />

nominálna forma: vypočúvanie zveri<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

060<br />

061<br />

Code<br />

BIO<br />

Code<br />

BIO/FEDERW<br />

Terminus DE<br />

Zeichnen<br />

Terminus DE<br />

flugbar<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Adjektiv<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

fluchtbar, beflogen, flügge<br />

Definition<br />

Beim Schalenwild [sowie beim Federwild]: die Reaktion des Wildes auf und nach<br />

dem Schuss. Je nach dem Sitz des Geschosses vollführt das Wild verschiedenartige<br />

Bewegungen oder Sprünge, 'das Wild zeichnet'.<br />

Definition<br />

Vom Flugwild, hauptsächlich von Wildenten: das Federwild, das in seiner<br />

Gefiederentwicklung so weit fortgeschritten ist, dass es zu fliegen vermag. Man sagt:<br />

"Die jungen Enten sind flugbar."; sie haben die volle Flugbarkeit erreicht.<br />

Quelle (Def.)<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 793.<br />

Quelle (Def.)<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 216.<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Unter "Zeichnen" versteht man die unmittelbare Reaktion des Wildes im Schuss. Viele<br />

Wildarten zeichnen bei bestimmten Schüssen charakteristisch.<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 208.<br />

Verbalform: zeichnen<br />

znakovanie (zveri po zásahu)<br />

Kontext 1<br />

Quelle (Kont.) 1<br />

Kontext 2<br />

Quelle (Kont.) 2<br />

Die Jungen werden von beiden Eltern versorgt und sind nach vier bis fünf Wochen flügge.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 197.<br />

Die Küken sind Nestflüchter und bereits in der zweiten Woche beflogen.<br />

Hofmann, Reinhold R. – Schmidt, Klaus. 2019. Sicher durch die Jägerprüfung. Federwild.<br />

Arbeitsblätter. Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 45.<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (stredný rod)<br />

Anmerkung<br />

Synonymum<br />

Termín SK<br />

lietavý<br />

Definícia<br />

Reakcia zveri na zásah strelnou zbraňou pri love.<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

prídavné meno<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />

S. 166.<br />

Správanie zveri po zásahu označujeme ako znakovanie. Treba ho poznať, aby sme vedeli<br />

postrieľanú zver neskôr úspešne dohľadať. Podľa spôsobu znakovania totiž môžeme<br />

odhadnúť miesto, kde bola zver zasiahnutá, a aké vážne je jej poranenie.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 456.<br />

nesprávne: značenie<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

byť schopný letu, vedieť lietať<br />

[Vták, živočích] majúci schopnosť lietať alebo sa vznášať vo vzduchu.<br />

Kačala, Ján et al. 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda. Dostupný aj<br />

na: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=lietavý (1.6.2022).<br />

Mláďatá [kačice hvízdavej] skoro po vyliahnutí nasledujú samicu na vodu. Po šiestich<br />

týždňoch sú operené, takže môžu lietať.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 137.<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

062<br />

063<br />

Code<br />

BIO/FEDERW<br />

Code<br />

BIO/FEDERW/Greif+Eul<br />

Terminus DE<br />

Kolonienbrüter<br />

Terminus DE<br />

Gewölle<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der, Pl.)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Schleimsel (das)<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Mehrere Paare brüten gemeinsam an einem Brutort (z. B. Graureiher, Kormoran,<br />

Saatkrähe, Dohle).<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 147.<br />

Je nach Raumbedarf der Brutpaare unterscheidet man zwischen Einzelbrütern und<br />

Koloniebrütern.<br />

Hofmann, Reinhold R. – Schmidt, Klaus. 2019. Sicher durch die Jägerprüfung. Federwild.<br />

Arbeitsblätter. Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 18.<br />

vtáky hniezdiace v kolóniách<br />

nominálna fráza (množné číslo)<br />

druhy [vtákov] hniezdiace v kolóniách, koloniálne hniezdiace vtáky, koloniálne vtáky<br />

Nedodržiavajú hniezdové teritóriá (čajky), príp. viac druhov môže hniezdiť v spoločnej<br />

kolónii (volavky a chavkoše).<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 349.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

V prípade čajky čiernohlavej takmer všetky hniezdiace páry osídľujú len Vtáčí ostrov pri<br />

Šamoríne a v prípade rybára riečneho boli dlhodobo tri najväčšie kolónie limitované len<br />

na tri plavebné ostrovy s priemerom 15 metrov. Vzhľadom k takto limitovanému rozšíreniu<br />

sú druhy hniezdiace v kolóniách veľmi zraniteľné voči pôsobeniu negatívnych faktorov.<br />

Benko, Štefan – Chudý, Andrej - Ridzoň, Jozef. 2016. Prvý priamo zaznamenaný prípad<br />

predácie kolónií vodného vtáctva norkom americkým (Neovision vison) na Slovensku. In:<br />

Tichodroma 28: 82-85 (2016).<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Unverdauliche Nahrungsreste von Beutetieren (z.B. Haare, Wolle, Federn, Knochen,<br />

Krallen, Muschelschalenreste, Chitinreste von Insekten, Zähe) in Form von länglichen<br />

Ballen, die Greifvögel und Eulen mehrere Stunden nach dem Kröpfen wieder auswürgen<br />

(Speiballen).<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 254.<br />

Neben der Losung scheiden alle Fisch und Fleisch sowie Insekten fressenden Vögel<br />

Gewölle (Speiballen) aus. Hierbei handelt es sich um unverdauliche Nahrungsreste, die<br />

im Muskelmagen zu Ballen geformt und über den Schnabel ausgewürgt werden. In den<br />

Gewöllen befinden sich neben Federn, Insektenpanzern, Fischgräten und -schuppen -<br />

insbesondere bie Eulen - auch Knochenreste von den Skeletten der Beutetiere.<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 145.<br />

vývržky<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Nestráviteľné zvyšky potravy vyvrhované z hrvoľov sov a prípadne dravcov vo forme<br />

charakteristických chuchvalcov.<br />

Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />

vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 91; (odborná konzultácia: Pataky / Bútora).<br />

Dravce, sovy, ale aj volavky, čajky, krkavce a mnoho iných vtákov vyvrhujú v okolí<br />

svojich hniezd alebo na miestach, kde odpočívajú, nestrávené časti potravy. Tieto zvyšky<br />

obsahujú hlavne kosti, srsť a perie ulovených stavovcov či chitínové zvyšky bezstavovcov.<br />

Vývržky sov, ktoré nemajú dokonalé trávenie, obsahujú temer neporušené kosti, ktoré<br />

môžu na vhodných miestach v prírode prečkať stovky až tisíce rokov.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 366.<br />

nesprávne: chuchvalce<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

064<br />

065<br />

Code<br />

BIO/FEDERW/Hühner<br />

Code<br />

BIO/FEDERW/Hühner<br />

Terminus DE<br />

Balzrosen<br />

Terminus DE<br />

hudern<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die, Pl.)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Verb<br />

Synonym<br />

Rosen (die, Pl.), Flammen (die, Pl.)<br />

Synonym<br />

stauben, stäuben, stieben<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Ein roter, warziger Hautwulst über dem Auge der Waldhühner, Fasane, Stein- und<br />

Schneehühner, der während der Balz anschwillt.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 65.<br />

Während der Balzzeit sind die Rosen der Hähne stark vergrößert und leuchten förmlich.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 213.<br />

malina<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

ruža<br />

Bradavičnaté červené lysinky okolo očí kohútov hrabavcov.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 200.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Hlucháň je tmavohnedosivo zafarbený s kovovým leskom peria. Nad okom má<br />

bradavičnatú červenú lysinku - malinu.<br />

Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />

S. 111.<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Bei Hühnervögeln, die ein Staubad oder ein Sandbad nehmen und das Gefieder<br />

anschließend schütteln.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 305.<br />

Wie Rebhühner oder unsere Haushühner "baden" auch Fasanen gern in Sand oder Staub,<br />

sie hudern.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 212.<br />

popoliť sa<br />

sloveso<br />

Zbavovať sa cudzopasníkov kúpaním sa v prachu, piesku alebo v popole.<br />

Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />

vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 63.<br />

Zimné straty jarabíc bývajú pomerne značné, najmä kruté a dlhotrvajúce zimy ich môžu<br />

veľmi zdecimovať. Rady sa popolia v piesku, zvyčajne na okrajoch kultúr a na poľných<br />

cestách.<br />

Zdroj kontextu Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 137.<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Poznámka<br />

nesprávne: pelešiť sa<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

066<br />

067<br />

Code<br />

BIO/FEDERW/Schnepf<br />

Code<br />

BIO/FEDERW/Schnepf<br />

Terminus DE<br />

Malerfeder<br />

Terminus DE<br />

stechen<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Verb<br />

Synonym<br />

Grandl (die)<br />

Synonym<br />

wurmen<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Bezeichnung für die kleine, vor der ersten Schwungfeder am Flügel sitzende Feder<br />

bei Bekassine, Schnepfe, Wildente, Wildgans, Wildtaube, Fasan Trappe, Auerwild und<br />

Birkwild. Sie gilt als Trophäe.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 454.<br />

Als Trophäen sind die beiden kleinen, steifen, spitzen Federchen der äußeren<br />

Handschwingen, die Malerfedern, sowie der Schnepfenbart, das kleine Federbüschel auf<br />

der Bürzeldrüse, begehrt.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 204.<br />

bei Schnepfen auch: Schnepfengrandel, Schnepfenfeder<br />

paletky<br />

podstatné meno (ženský rod, množné číslo)<br />

maliarske pierka<br />

Prvé zakrpatené ručné letky niektorých vtákov (napr. sluky, tetrova). Pri slukách sa<br />

nazývajú aj slučie pierka. Sú poľovníckou trofejou.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 263.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Trofejou zo sluky sú paletky (maliarske pierka) a slučia štetôčka z mazovej žľazy, zo sojky<br />

modré krídlové pierka, z divého moriaka hrvoľová (prsná) štetka.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 465.<br />

pri slukách aj: slučie pierka<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Suche [der Schnepfe] nach Würmern im Erdreich (mit dem langen Stecher).<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 181.<br />

Sie [Waldschnepfen] suchen überwiegend nachts ihre Nahrung. Erst im Schutz des<br />

ausgetriebenen Laubs der Baumkronen wurmen sie auch bei Tage. Deshalb wird der Jäger<br />

selten wurmende oder stechende Schnepfen beobachten. Dabei bohrt die Waldschnepfe<br />

ihren Schnabel vollständig in weichen Waldboden.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 206.<br />

Das Verb stechen hat auch weitere Bedeutungen. Einen von diesen bezogen auf<br />

Waldschnepfen ist: Die Waldschnepfenhähne stechen, wenn sie beim Streichen in der<br />

Balzzeit (Balzflug) mit den Stechern (Schnäbeln) nacheinander stoßen.<br />

červíčiť<br />

sloveso<br />

Vyťahovať dážďovky a iné malé živočíchy z mäkkej pôdy slukou lesnou.<br />

Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 47; (odborná<br />

konzultácia: Pataky / Bútora).<br />

[Sluka lesná] Dlhým zobákom vyťahuje červy a hmyz zo zeme.<br />

Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />

S. 118.<br />

nominálna forma: červíčenie<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

068<br />

069<br />

Code<br />

BIO/FEDERW/Gäns+Ent<br />

Code<br />

BIO/HAARW<br />

Terminus DE<br />

Reihzeit<br />

Terminus DE<br />

Männchen machen<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Nominalphrase<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Die Begattungszeit der Enten und Gänse.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 551.<br />

Weil während der Paarungszeit vielfach mehrere Erpel in einer Reihe hinter einer Ente<br />

herstreichen, heißt sie "Reihzeit". In der Reihzeit tragen die Erpel ihr Prachtkleid und<br />

bemühen sich in auffälligen Balzritualen um die Weibchen.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 238.<br />

obdobie párenia sa (divých kačíc a husí)<br />

nominálna fráza<br />

Obdobie hniezdenia, resp. obdobie kopulácie.<br />

odborná konzultácia (Patky / Bútora)<br />

Obdobie párenia je na jar a podlieha zložitému rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo<br />

z rastlín na brežnom násype.<br />

Kačica divá (Anas platyrhynchos). In: Hunting land. Dostupné na: https://www.<br />

huntingland.sk/blog/clanok/kacica-diva-anas-platyrhynchos.html (13.6.2022).<br />

Autor Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Männchen machen Hase, Kaninchen, Murmeltier, Marder und Wiesel, wenn sie sich auf<br />

die Keulen setzen und die Vorderläufe heben, um zu sichern oder sich zu putzen.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 455.<br />

Murmeltiere sind sehr wachsam. Sie äugen sehr gut, vernehmen gut, winden aber nicht<br />

besonders gut. Beim Äugen stellen sie sich auf die Hinterläufe; sie machen Männchen.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 478.<br />

panáčkovať<br />

sloveso<br />

Vztyčovať sa, u niektorých druhov malých cicavcov (zajac, králik, lasica, syseľ a i.)<br />

na zadných nohách pri pozorovaní okolia.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 263.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Počas krátkeho vysokohorského leta sú svište aktívne cez deň. Staré samce často<br />

pravidelne držia stráž a starajú sa o bezpečnosť kolónie. Pri spozorovaní nebezpečenstva<br />

panáčkujú a ostro hvízdajú, čo je výstražným signálom, na ktorý reagujú dokonca aj iné<br />

druhy horských živočíchov.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 283.<br />

nominálna forma: panáčkovanie<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

070<br />

071<br />

Code<br />

BIO/HAARW<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Geweiht<br />

Terminus DE<br />

Schnitthaar<br />

Terminus DE<br />

Brunftkragen<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Abschusshaar (das)<br />

Synonym<br />

Brunftmähne (die), Mähne (die), Kragen (der)<br />

Definition<br />

Das an der Einschussstelle vom Geschoss abgetrennte (abgeschnittene) Haar des Wildes.<br />

Definition<br />

Lange Haare am Träger (Unterseite) des Hirsches.<br />

Quelle (Def.)<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 602.<br />

Quelle (Def.)<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 83.<br />

Kontext<br />

Um Rückschlüsse auf den Kugelsitz ziehen zu können, wollen wir am Anschuss<br />

Schnitthaar, Schlaghaare, Knochensplitter, Schweiß, Wildbretteile und/oder Teile von<br />

Organen finden.<br />

Kontext<br />

Hirsche (Hirschkälber ab Dezember/Januar) sind dunkler gefärbt als weibliches Wild.<br />

Sie haben oft bereifte Haarspitzen. Die Brunftmähne, deren Haare aufgerichtet werden<br />

können, beginnt im Juni zu wachsen. [Sikawild]<br />

Quelle (Kont.)<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 426.<br />

Quelle (Kont.)<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 53.<br />

Anmerkung<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

strižky<br />

Termín SK<br />

hriva<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (zaužívané len množné číslo)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Odstrelené časti srsti, ktoré ostávajú na nástrele; môžu sa nájsť aj na začiatku stopovej<br />

dráhy. Podľa strižiek možno určiť, do ktorej časti tela bola zver zasiahnutá i charakter<br />

zásahu.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 402.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Strižky sú časti osrstenia, ktoré na nástrele nachádzame. Podľa ich charakteru možno<br />

často dosť presne určiť vážnosť poranenia v závislosti na charaktere telesných tekutín,<br />

ktorými sú znečistené.<br />

Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />

S. 167.<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Predĺžená srsť na krku jeleňa, muflóna a pod.<br />

Herz, Jozef - Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />

vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 28.<br />

Hrubnutie krku samcov je výraznejším znakom narastajúceho veku ako u jeleníc. U starých<br />

jeleňov je výraznejšia hriva.<br />

Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />

S. 62.<br />

Hriva je aj prejavom rastu zimnej srsti a hormonálnych zmien, zhrubne im krk, narastie<br />

dlhá srsť (odborná konzultácia: Pataky / Bútora); Hriva je výraznejšia hlavne po ruji, keď<br />

jelene strácajú až 30 % váhy (odborná konzultácia: Blaško).<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

072<br />

073<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Geweiht<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Geweiht<br />

Terminus DE<br />

Leittier<br />

Terminus DE<br />

röhren<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Verb<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

orgeln, melden, schreien<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Ein weibliches Stück Rotwild, Damwild oder Sikawild, das ein Rudel der betreffenden<br />

Wildart anführt.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 440.<br />

Die Führung eines Rudels übernimmt immer ein führendes Alttier, das Leittier.<br />

Es bestimmt an der Spitze des Rudels sämtliche Aktivitäten im Tagesrhythmus wie<br />

Äsungssuche und Auswahl der Ruheplätze, aber auch das Fluchtverhalten. Verliert das<br />

Leittier sein Kalb, gibt es die Führungsposition ab.<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Eine Lautäußerung des Rothirsches in der Brunftzeit. Der Hirsch röhrt (orgelt oder schreit),<br />

wenn er auf der Suche nach einem brunftigen Stück ist oder bei einem Brunftrudel steht.<br />

Das Orgeln klingt etwas verhalten (nicht aus vollem Halse), sehnsüchtig und suchend.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 557 u. 561.<br />

Orgeln, Röhren, Melden, Schreien (nur Hirsche) sind lang gezogene ansteigende und dann<br />

abfallende Brunftschreie, die bei starker Erregung und/oder in Bewegung ausgestoßen<br />

werden.<br />

Quelle (Kont.)<br />

Bachmann, Walter - Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 15.<br />

Quelle (Kont.)<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 82.<br />

Anmerkung<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

vedúca (samica)<br />

Termín SK<br />

ručať<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

sloveso<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Vodkyňa čriedy, spravidla najvitálnejšia a rangove najvyššie postavená vodiaca samica v<br />

čriede.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 445.<br />

Kontext [Jeleň obyčajný] Žije spoločensky, v čriedach. V období ruje (u nás asi od 5.9. do 10.10.)<br />

starší, hlavný jeleň opanuje čriedu jeleníc s jelienčatami, ktorú vedie najživotaschopnejšia<br />

vodiaca jelenica (vedúca).<br />

Zdroj kontextu Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 145.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Vedúca jelenica vedie čriedu, vodiaca jelenica vodí svoje mláďa. (odborná konzultácia:<br />

Pataky / Bútora).<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definícia<br />

Ozývať sa v ruji tiahlym revaním (o jeleňovi). [vlastný preklad]<br />

Zdroj definície Zácha, Oldřich – Baťa, Milan. 1998. Malý myslivecký slovník. Olomouc: Alda. S. 97.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Ruja sa v však uňho [jeleň sika] začína až v druhej polovici októbra a jej priebeh nie je taký<br />

bojovný. Samce počas ruje neručia, ale pískajú.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 331.<br />

nesprávne: trúbiť; V slovenčine rozoznávame aj tzv. nosové bäkanie – hlasový prejav<br />

jeleňa indikujúci nebezpečenstvo; a hlasový prejav pripomínajúci nosové ö (nem. Orgeln),<br />

ktorý indikuje hľadanie.<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

074<br />

075<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Hasen<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Hasen<br />

Terminus DE<br />

sich drücken<br />

Terminus DE<br />

Rammler<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Verb<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Wild drückt sich, d.h., es verharrt flach in der Deckung und lässt Treiber und Schützen<br />

nahe vorbeigehen.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 148.<br />

Gegenüber Feinden und anderen Bedrohungen versucht sich der Hase im Lager zu drücken<br />

oder läuft in schneller Flucht mit Hakenschlägen davon.<br />

Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />

Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 131.<br />

Verbirgt sich das Wild im Gebüsch, so sagt man: "Es steckt sich."<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Der männliche Hase und das männliche Wildkaninchen.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 525.<br />

Die Rammelzeit erstreckt sich vom Januar bis in den August oder gar den September.<br />

Hierbei bilden sich größere "Hochzeitsgesellschaften", und es kommt den ganzen Tag über<br />

zu lebhaften Verfolgungstreiben zwischen Rammlern und Häsinnen.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 138.<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

krčiť sa<br />

sloveso<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

(zajačí a králičí) samec<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Synonymum<br />

prikrčiť sa (v ležisku / ležovisku)<br />

Synonymum<br />

zajac a králik<br />

Definícia<br />

Byť učupený, prikrčený, čupieť.<br />

Definícia<br />

Zajačí samec, králik králičí samec.<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Kačala, Ján et al. 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda. Dostupný aj<br />

pod: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=krčiť (19.6.2022).<br />

Pred nepriateľom útočiacim zo vzduchu (napríklad jastrabom, orlom, výrom) sa [zajac]<br />

väčšinou krčí vo svojom ležovisku k zemi, aby splynul s okolím.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 275.<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />

vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 92 a 38.<br />

Väčšie dočasné skupinky vytvárajú [zajace] len v čase párenia. Vtedy sa v blízkosti rujnej<br />

samice zdržuje aj viac samcov, ktoré medzi sebou bojujú a aktívne sú často aj cez deň. Ale<br />

„súboje“ zvádza aj samica so samcom, keď ešte nie je ochotná páriť sa, a odháňa ho.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 275.<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Poznámka<br />

V slovenskej odbornej literatúre sa pre zajačieho alebo králičieho samca (zajaca alebo<br />

králika) zvyčajne používa skôr výraz (zajačí / králičí) samec, nie zajac resp. králik. Zajac<br />

označuje aj jedinca zajačej zveri, podobne králik jedinca králičej zveri vo všeobecnosti<br />

(bez rozdielu pohlavia).<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

076<br />

077<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Hornt<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Hornt<br />

Terminus DE<br />

Einwachser<br />

Terminus DE<br />

Gamsbart<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Ein männliches Stück Muffelwild mit abnormem Schneckenwuchs in Richtung Träger oder<br />

Äser.<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 102.<br />

Einwachser: Steckendrehung nach innen, die Schnecken wachsen in den Träger des<br />

Widders ein<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />

Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 103.<br />

muflón s vrastajúcimi rohmi<br />

nominálna fráza<br />

muflón s konvergentnými rohmi<br />

Muflón s chybou v tvare rohov. Konce rohov pri svojom raste smerujú k sebe, vzájomne sa<br />

približujú a môžu vrastať aj do krku.<br />

(odborná konzultácia: Pataky / Bútora)<br />

Chyby v tvare rohov sa obyčajne prejavia až pri 4-ročnom a staršom muflónovi. Z nich<br />

odstreľujeme najmä tie, ktorým rohy vrastajú do krku, pričom však treba vedieť, že pri 2 -<br />

3-ročnom muflónovi smerujú konce rohov vždy ku krku a len neskôr sa začínajú spravidla<br />

vytáčať smerom von.<br />

Zdroj kontextu Garaj, Peter – Kropil, Rudolf. 2015. Poľovníctvo. Zvolen: Technická univerzita Zvolen. S.<br />

251.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Den Gamsbart bilden die langen, schwarzen Rückenhaare auf der Winterdecke des Bockes<br />

(begehrte Trophäe).<br />

Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />

Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 69.<br />

Die Barthaare auf dem Rücken längs des Aalstreifes sind beim Bock im Hochwinter<br />

teilweise über spannenlang, zum Teil haben sie deutlich sichtbare, helle Haarenden,<br />

den so genannten Reif. Am längsten sind diese Haare am Hinterrücken. Sie liefern den<br />

Gamsbart.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 63.<br />

1. kamzičia hriva 2. kamzičia štetka<br />

nominálna fráza<br />

V zime je kamzík tmavohnedý, na chrbte má nápadne dlhú srsť (kamzíčia hriva); najdlhšiu<br />

(až 210 mm) ju má samec od krížov až po koreň chvosta. Konce dlhej srsti na kamzíčej<br />

hrive sú svetlosivé a tvoria tzv. kvet alebo srieň. Cení sa ako trofej a zhotovujú sa z nej<br />

exkluzívne štetky na poľovnícke klobúky.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 154.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Krátka letná srsť [kamzíka] je hrdzavohnedá s tmavým pozdĺžnym pásom na chrbte, v zime<br />

je dlhá, čiernohnedá. Na chrbte sú chlpy zvlášť dlhé a tvoria tzv. kamzičí fúz, ktorý dokáže<br />

kamzík naježiť a v podobe mohutnej štetky slúži ako trofej na poľovníckom klobúku.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 337.<br />

nesprávne: kamzičí fúz; Kamzičia hriva je vlastná srsť kamzíka, pokiaľ je táto<br />

prezentovaná ako trofej (ozdoba na klobúk), hovoríme o kamzičej štetke.<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

078<br />

079<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Murmel<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Murmel<br />

Terminus DE<br />

Aff<br />

Terminus DE<br />

Murmeltiergrandeln<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die, Pl.)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Murmeltier-Grandeln (Pl.)<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Das junge Murmeltier.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 23.<br />

Die Affen sind nach ca. 2 Jahren selbstständig und werden im 3. Lebensjahr<br />

geschlechtsreif. Murmeltiere erreichen ein Durchschnittsalter von 8 bis 9 Jahren.<br />

Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />

Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 139.<br />

mláďa svišťa<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Die langen, braunroten oberen Schneiderzähne des Murmeltieres, die als Trophäe gelten<br />

und gerne an das Charivari gehängt werden.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 479.<br />

Nicht tödlich getroffene Stücke [Murmeltiere] verschwinden sofort im Bau und sin dann<br />

verloren. Die Trophäe sind die langen, braunroten oberen Schneidezähne, die sog.<br />

Murmeltiergrandeln.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 479.<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza<br />

Termín SK<br />

zuby svišťa (trofej)<br />

Synonymum<br />

svištie mláďa (odborná konzultácia: Blaško)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza (množné číslo)<br />

Definícia<br />

Mláďa je nedospelý živočích. Svišť je jedinec svištej zveri bez rozdielu pohlavia.<br />

Synonymum<br />

hlodáky, rezáky (svišťa)<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Kačala, Ján et al. 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: VEDA. Dostupný<br />

aj na: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=mláďa (8.6.2022), [mláďa]; Herz, Jozef - Ciberej,<br />

Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené vydanie. Bratislava:<br />

PaRPRESS. S. 79 [svišť].<br />

Samica [svišťa] vrhá 4 – 6 mláďat. Mláďatám sa otvárajú oči pomerne neskoro.<br />

Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />

S. 110.<br />

Zaužívané je označenie mláďa svišťa, samostatný výraz (lexéma) sa v odbornej literatúre<br />

v slovenskom jazyku nezvykne používať. Výraz svíšťa z odbornej literatúry (Ferjentsik<br />

1999, 176 [2837]) nie je v Slovníku slovenského jazyka (https://slovnik.juls.savba.<br />

sk/?w=svi%C5%A1%C5%A5&c=Qad2) doložený.<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Predné zuby svišťa (rezáky, resp. hlodáky), ktoré sa môžu použiť ako trofej.<br />

odborná konzultácia: Pataky / Bútora<br />

Pre svišťa sú typické dva hnedé alebo hnedožlté hlodáky, ktoré mu trčia z papule.<br />

Tatransksý mercúň. 20. novembra. In : Quark. Magazín o vede a technike. Dostupné na:<br />

https://www.quark.sk/tatransky-mercun/ (26.7.2022).<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

080<br />

081<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Raubw<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Raubw<br />

Terminus DE<br />

Daschsaborte<br />

Terminus DE<br />

dick gehen<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Verbalphrase<br />

Synonym<br />

Dachsabtritte (Pl.), Dachslatrine (die)<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Von Dachs gegrabene Löcher oder Mulden in der Nähe seines Baues.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 130.<br />

In der Nähe des Baus legt der Dachs Kotgruben an, die Dachsaborte.<br />

Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />

und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 178.<br />

trusové jamky<br />

nominálna fráza (množné číslo)<br />

latríny (u jazveca)<br />

Jamky v blízkosti vchodov do jazvečieho brloha, do ktorých jazvec ukladá trus.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 140.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Trus ukladá jazvec do zvláštnych latrín, vyhrabaných v blízkom okolí brloha.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />

encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 301.<br />

V rozvetvených brlohoch bývajú trusové chodby aj pod zemou. Trusová jamka je mimo<br />

brloha a trusová chodba v brlohu (odborná konzultácia: Blaško).<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Weibliches Raubwild und die Hündin, wenn sie trächtig sind. Man sagt z.B.: "Die Hündin<br />

wird dick.", "ist dick." oder "geht dick.".<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 140.<br />

Beim Begatten hängen Rüde und Fähe nach Hundeart. Die Fähe geht ca. 50 bis 55 Tage<br />

dick und wölft im März bis April.<br />

Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />

Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 98.<br />

Seltener beim Hasen und beim Kaninchen üblich; hier besser: innehaben<br />

byť kotná<br />

slovesná fráza<br />

byť gravidná<br />

Kotná samica (gravidná samica) je samica počas vývoja jej zárodku v maternici<br />

(prirodzeného alebo umelého).<br />

Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />

vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 37.<br />

Kontext Líška je gravidná 56 dní. Mláďatá sa rodia v brlohu v počte 3 - 8.<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />

S. 98.<br />

nesprávne: plná samica<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

082<br />

083<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Raubw<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Raubw<br />

Terminus DE<br />

Prägenitaldrüse<br />

Terminus DE<br />

Quaste<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Rutenspitze (die), Schwanzspitze (die)<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Eine Duftdrüse bei Marderartigen, deren Duftstoff zur Territorialmarkierung über das<br />

sogenannte Stempeln verwendet wird.<br />

Prägenitaldrüse. In: JagenLernen. Zugänglich unter: https://jagenlernen.com/component/<br />

seoglossary/1-jagdkunde/praegenitaldruese (1.2.2022).<br />

Stempeln: Ein Markierungsverhalten hauptsächlich der Maderartigen (z.B. Dachs), bei dem<br />

durch (leicht) gesenktes Becken das Sekret der Prägenitaldrüsen auf der Bauchseite zum<br />

Zwecke der Territoriumsmarkierung einem meist erhöhten Gegenstand (z.B. Baustumpf,<br />

Stein), bei Wildkaninchen unmittelbar auf den Boden aufgedrückt wird.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 651.<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Bezeichnung für die schwarze Rutenspitze (3 bis 4 cm) des Hermelins.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 515.<br />

Besonders auffallend ist das Große Wiesel in seinem weißen Winterhaar mit der<br />

schwarzen Schwanzspitze (Hermelin). … Markante Merkmale: Rute lang, Rutenspitze<br />

(Quaste) buschig, schwarz.<br />

Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />

Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 117.<br />

čierny koniec chvosta (hranostaj)<br />

Termín SK<br />

podchvostová žľaza<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

nadkonečníková žľaza<br />

Definícia<br />

Posledná tretina chvosta hranostaja čiernochvostého majúca tmavohnedú až čiernu farbu.<br />

Definícia<br />

Žľaza, ktorú má jazvec pod chvostom, jej výlučkom si značkuje teritórium.<br />

Najintenzívnejšie značkujú samce v čase párenia.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. s. 140.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Svoje zvyčajné trasy, ako aj chodby brloha si [jazvec] značkuje výlučkami podchvostovej<br />

žľazy; majú svoj význam i v období párenia a pri vzájomnom spoznávaní.<br />

Jazvec lesný (Meles meles) alias hradný pán zoznámte sa s ním. Fotopríbeh. In:<br />

Poľovníctvo a rybárstvo. Dostupné na: https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/fotostory/<br />

jazvec-lesny-meles-meles-alias-hradny-pan-zoznamte-nim/3 (8.6.2022).<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />

S. 106.<br />

Aj chvost je prevažne hnedý, len koniec je čierny. Na zimu vystrieda letnú srsť hustejšia,<br />

čisto biela zimná srsť, iba čierny koniec chvosta zostáva rovnaký.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo.<br />

Ottova encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. s. 289.<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

084<br />

085<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Schalenw<br />

Code<br />

BIO/HAARW/Schwarzw<br />

Terminus DE<br />

Malbaum<br />

Terminus DE<br />

Quaste<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Quastel<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Ein nahe der Suhle stehender Baum, an dem sich Sauen und Rotwild ihre Schwarte bzw.<br />

ihre Decke reiben, wodurch die Rinde abgewetzt und der Baum erdig-lehmig verschmiert<br />

wird; sog. Malzeichen.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 454.<br />

Nach dem Suhlen scheuert und reibt sich Schwarzwild an Bäumen. Diese Bäume findet<br />

man ganz in der Nähe der Suhlen - man nennt sie Malbäume. Sie sind meist abgewetzt<br />

und mit Schlamm und Borsten beschmiert.<br />

Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />

Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 86.<br />

otierací strom<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

ošuchovací strom<br />

Strom, o ktorý sa zver otiera.<br />

Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />

vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 55.<br />

Jelenia a diviačia zver sa v nej [v kaluži] váľa (bahní, kaluží), a tak sa ochladzuje a<br />

osviežuje v horúčavách a ošetruje si srsť a kožu, zbavuje sa vonkajších parazitov. V<br />

blízkosti kalužiska sú otieracie stromy, o ktoré sa zver otiera a zanecháva na nich typické<br />

znaky (otierky) v podobe zodratej kôry s náterom blata, príp. so srsťou.<br />

Zdroj kontextu Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. s. 153 – 154.<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Bezeichnung für das behaarte Purzelende des männlichen Schwarzwildes.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 515.<br />

Der dünne Bürzel hängt - im Gegensatz zum Hausschwein - glatt herab, bei alten Sauen<br />

auch im Sommer mit einer Quaste aus fast schwarzen Haaren.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />

Weltbild. S. 617.<br />

Auch: Die schwarze Rutennspitze (3 bis 4 cm) des Hermelins.<br />

štetka<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Predĺžená srsť na konci chvosta svine divej.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 415.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Chvost je dlhý len 20 – 40 cm, riedko osrstený, iba na konci so štetkou dlhších čiernych<br />

chlpov.<br />

Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo.<br />

Ottova encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. s. 321.<br />

aj: predĺžená srsť na ušniciach niektorých cicavcov, napr. rysa; alebo: čierny koniec<br />

chvosta u hranostaja<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />

086<br />

087<br />

Zoznam použitej literatúry / Literaturverzeichnis<br />

Zoznam internetových zdrojov / Verzeichnis der Internetquellen<br />

Literatúra v slovenskom (a českom) jazyku / Literaturquellen in der slowakischen (und<br />

tschechischen) Sprache<br />

Červený, Jaroslav - Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova encyklopédia. Praha:<br />

Ottovo nakladatelství.<br />

Garaj, Peter - Kropil, Rudolf. 2015. Poľovníctvo. Zvolen: Technická univerzita Zvolen.<br />

Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda.<br />

Herz, Jozef - Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené vydanie. Bratislava:<br />

PaRPRESS.<br />

Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />

Zácha, Oldřich - Baťa, Milan. 1998. Malý myslivecký slovník. Olomouc: Alda.<br />

Literatúra v nemeckom jazyku / Literaturquellen in der deutschen Sprache<br />

Bachmann, Walter - Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen und hegen. Aktualisiert<br />

und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS.<br />

Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter. Marktredwitz:<br />

Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH.<br />

Hofmann, Reinhold R. - Schmidt, Klaus. 2019. Sicher durch die Jägerprüfung. Federwild. Arbeitsblätter.<br />

Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH.<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein. Aktualisierte und<br />

erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. - Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg: Weltbild.<br />

Prekladové slovníky / Übersetzungswörterbücher<br />

Česneková, Aurelia. 1995. Jagdwörterbuch. Deutsch-slowakisch und slowakisch-deutsch. Zvolen: Ústav pre<br />

výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR.<br />

Ferjentsik, Koloman. 1999. Poľovnícky slovník. Česko-slovensko-anglicko-francúzsko-nemecko-maďarský.<br />

Praha: Hubertlov Bohemia.<br />

Krenčey, Ivan. 2007. Poľovnícky slovník nemecko-slovenský, slovensko-nemecký s latinskou terminológiou,<br />

s malou nemecko-slovenskou konverzáciou. Bratislava: Vydavateľstvo Krenčey.<br />

Zdroje v slovenskom jazyku / Quellen in der slowakischen Sprache<br />

Benko, Štefan - Chudý, Andrej - Ridzoň, Jozef. 2016. Prvý priamo zaznamenaný prípad predácie kolónií vodného<br />

vtáctva norkom americkým (Neovision vison) na Slovensku. In: Tichodroma 28: 82-85 (2016). Dostupné<br />

aj na: https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&cad=rja&uact=8&ved=2ahU-<br />

KEwikztuyvsP3AhXqMewKHX-sAm0QFnoECAcQAQ&url=http%3A%2F%2Fwww.tichodroma.sk%2Fpdfs%2F28%2FTichodroma_28_benko.pdf&usg=AOvVaw0qThOa_lQvcgaIH3Dd5KX4<br />

(3.5.2022).<br />

Herz, Jozef. 2008. Budeme mať poľnú jeleniu zver? In: Myslivost 7/2008. Dostupné na: https://www.myslivost.<br />

cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2008/Cervenec---2008/Budeme-mat-polnu-jeleniu-zver- (4.1.2022).<br />

Hromada, Martin. 1997. Výsledky faunistického výskumu netopierov Ondavskej vrchoviny a Busova. In:<br />

Vespertillo 2: 73-80, 1997. Dostupné na: https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&ved=2ahUKEwiRg-OO9cD3AhUG-aQKHStUDSY4FBAWegQIBRAB&url=http%3A%2F%2Fwww.ceson.org%2Fvespertilio%2F2%2F2_06.pdf&usg=AOvVaw1J4YD0eaItAT4JHdVGBhi5<br />

(2.5.2022).<br />

Jarošová, Alexandra et al. 2011. Slovník súčasného slovenského jazyka. Bratislava: Veda. Dostupný aj na: https://slovnik.juls.savba.sk/<br />

(8.6.2022).<br />

Jazvec lesný (Meles meles) alias hradný pán zoznámte sa s ním. Fotopríbeh. In: Poľovníctvo a rybárstvo.<br />

Dostupné na: https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/fotostory/jazvec-lesny-meles-meles-alias-hradnypan-zoznamte-nim/3<br />

(8.6.2022).<br />

Kačala, Ján et al. 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda. Dostupný aj na: https://www.juls.<br />

savba.sk/kssj_4.html (1.6.2022).<br />

Kačica divá (Anas platyrhynchos). In: Hunting land. Dostupné na: https://www.huntingland.sk/blog/clanok/<br />

kacica-diva-anas-platyrhynchos.html (13.6.2022).<br />

Rajský, Matúš – Vodňanský, Miroslav. 2014. Výživa a kŕmenie jeleňovitých. In: Myslivost 12/2014, S. 42.<br />

Dostupné na: https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2014/Prosinec-2014/Vyziva-akrmenie-jelenovitych<br />

(1.6.2022).<br />

Sekcia – Imitovanie zvukových prejavov ostatnej poľovnej zveri. In: Slovenský poľovnícky zväz. Dostupné<br />

na: https://polovnictvo.sk/kluby-spz/616-sekcia-imitovanie-zvukovych-prejavov-ostatnej-polovnej-zveri<br />

(27.5.2022).<br />

Tatransksý mercúň. 20. novembra. In : Quark. Magazín o vede a technike. Dostupné na: https://www.quark.<br />

sk/tatransky-mercun/ (26.7.2022).<br />

Zdroje v nemeckom jazyku / Quellen in der deutschen Sprache<br />

Prägenitaldrüse. In: JagenLernen. Zugänglich unter: https://jagenlernen.com/component/seoglossary/1-jagdkunde/praegenitaldruese<br />

(1.2.2022).


088<br />

089<br />

POĽOVNÍCKA<br />

KYNOLÓGIA


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

090 091<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Fransen<br />

Terminus DE<br />

Federn<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die, Pl.)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die, Pl.)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Lange Haare an den Ohren des Jagdhundes.<br />

Definition<br />

Lange Haare an den Vorderläufen des Jagdhundes.<br />

Quelle (Def.) Uhde, H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag, Hannover 2009<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Quelle (Def.) Uhde, H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag, Hannover 2009<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

strapce<br />

Termín SK<br />

zástavice<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (množné číslo)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (množné číslo)<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Dlhšia srsť na ušiach poľovných psov.<br />

Definícia<br />

Srsť psa na zadnej strane hrudníkových končatín.<br />

Zdroj definície Preklad: Uhde, H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag, Hannover 2009<br />

Zdroj definície Kasarda, Radovan: Všeobecná zootechnika pre kynológov. 2017<br />

Kontext<br />

Srsť na ostatnom tele psa je stredne dlhá, hodvábne jemná, zľahka zvlnená. Na spodnej<br />

časti tela, ušiach a končatinách dlhá a bohatá, tvoriaca strapce.<br />

Kontext<br />

Zástavice (dlhšie strapce srsti) sa nachádzajú na zadnej strane nôh, na chvoste, na hrdle a<br />

na hrudi.<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

https://www.labet.sk/americky-kokerspaniel-px1084718/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

https://sk.wikipedia.org/wiki/Port%C3%A1l:Pes/<br />

Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/48_2006<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

092 093<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Galopp<br />

Morphosyntaktische Züge Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Terminus DE<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Synonym<br />

Gangwerk<br />

Substantiv (der)<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Eine schnelle Dreitaktgangart. Hier hat der Hund ein Bein, zwei Beine, drei Bein oder gar<br />

kein Bein auf dem Boden, wobei sich die Fussfolge verschieben kann.<br />

Im normalen Galopp setzt der Hund z.B. nach der Schwebephase in der Luft hinten links<br />

auf.<br />

https://hundesportundgesundheit.wordpress.com/2020/09/22/die-gangarten-unsererhunde-naturliches-bewegungsbild-reha-bewegungsschulung-und-besonderheiten/<br />

https://hundesportundgesundheit.wordpress.com/2020/09/22/die-gangarten-unsererhunde-naturliches-bewegungsbild-reha-bewegungsschulung-und-besonderheiten/<br />

cval<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Rýchly skákavý pohyb pri ktorom pes dopadá na jednu a potom na druhú panvovú<br />

končatinu.<br />

Zdroj definície Jursa, Jozef: Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota. 2018.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Cval je najrýchlejší pohyb psa.<br />

https://mreferaty.aktuality.sk/mechanika-pohybu-psa/referat-24595<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Es ist die natürliche Bewegungsweise des Hundes, meist im Trab.<br />

http://www.hunde-zone.at/hundeglossar.html<br />

Dieser Hund zeigt ein tadelloses Gangwerk mit sehr guter Rückenlinie.<br />

http://www.sweigas-cavaliere.de<br />

chôdza na vodítku<br />

nominálna fráza<br />

pohyb psa<br />

Pohyb psa uviazaného na vôdzke. Rýchlosť pohybu psa sa prispôsobuje pohybu vodiča.<br />

Pes sa pohybuje zvyčajne v kroku.<br />

Zdroj definície Jursa, Jozef. Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota. 2018.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Nácvik chôdze psa pri nohe bez použitia remeňa robte až pri nohe s remeňom.<br />

https://www.severskepolovnepsy.sk/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

094 095<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Totverweiser<br />

Terminus DE<br />

Steher<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Bringsel<br />

Synonym<br />

Packer<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Ein Jagdhund teilt mit dem Bringsel in der „Arbeit nach dem Schuss“ seinem Hundeführer<br />

mit, dass er das getroffene Wild gefunden hat.<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Bringsel<br />

Der Totverweiser muß das gefundene Stück alsbald verlassen.<br />

https://www.tiertraining-abc.de/jagd.html<br />

oznamovač (zhasnutej zveri-pes)<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Pes, ktorý pri dohľadávaní raticovú zver nájde a oznámi to svojmu vodičovi.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Spoľahlivejší je preto oznamovač, ktorý sa od nájdenej zveri vráti a dá vám najavo, že ju<br />

našiel.<br />

https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Der Erdhund liegt im Bau vor und gibt stetig laut.<br />

Quelle (Def.) Fichtlmeier, A. – Numßen, J. Die Ausbildung des Jagdhundes. Kosmos, 2013<br />

Kontext<br />

Der Dachs aber ist ein Steher, und auch der auf Dachs brauchbare Hund muss Steher sein.<br />

Quelle (Kont.)<br />

https://wildundhund.de/bodenjagd-auf-dachse/<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

durič – štváč<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Pes vycvičený na štvanie zveri.<br />

https://slovnik.juls.savba.sk/<br />

Menili sa od prostých štváčov až po vysoko špecializované poľovné psy.<br />

https://magazinlovuzdar.sk/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

096 097<br />

Code<br />

BIO<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Heritabilität<br />

Terminus DE<br />

Trab<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Vererbbarkeit<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Anteil des Genotyps an der phänotypischen Ausprägung eines Merkmals.<br />

http://bfw.ac.at/050/pdf/Jagdhundegenetik_25052009.pdf<br />

Die Heritabilität variiert bei verschiedenen Rassen und verschiedenen Populationen<br />

derselben Rasse.<br />

https://edoc.ub.uni-muenchen.de/10548/1/Rabe_Christina_Julia.pdf<br />

heritabilita<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

dedivosť<br />

Podiel časti fenotypovej variability na celkovej variabilite, za ktorú sú zodpovedné<br />

genetické faktory.<br />

http://www.iam.fmph.uniba.sk/web/sevcovicova/skripta/cge/pdf/genetika-kapitola-9.pdf<br />

Heritabilita znaku sa nachádza v intervale 0 až 1, pričom 0 značí, že všetka variancia<br />

fenotypu daného znaku je zapríčinená prostredím, zatiaľčo hodnota heritability 1<br />

poukazuje na fenotypovú varianciu zapríčinenú vplyvom genotypu.<br />

https://biopedia.sk/genetika/kvantitativna-genetika<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Eine schnelle Zweitaktgangart, bei der jeweils das diagonale Beinpaar gemeinsam<br />

vorgeschwungen wird.<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Pferdegangart#Trab<br />

Im Trab ist es jeweils das diagonale Vorder – und Hinterbein.<br />

https://hundesportundgesundheit.wordpress.com/2020/09/22/die-gangarten-unsererhunde-naturliches-bewegungsbild-reha-bewegungsschulung-und-besonderheiten/<br />

klus<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Klus je najprirodzenejší pohyb psa. Je to rýchlejší pohyb ako krok. Odraz panvových<br />

končatín je mohutnejší. Oproti kroku je zmenené i striedanie končatín v pohybe. Končatiny<br />

sa striedajú v nasledovnom poradí: pravá zadná, ľavá pedná,ľavá zadná, pravá predná.<br />

Pohyb končatín je diagonálny. Končatiny v diagonále sa pohybujú súčasne a pri kluse na<br />

tvrdej podložke počujeme dva údery.<br />

Zdroj definície Jursa, Jozef. Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota. 2018.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Pri zmene mimochodu na klus psa pochválime a môžeme pridať povel.<br />

https://www.sibra.sk/clanok/ako-zlepsit-pohyb-postoj-a-chrbtovu-liniu-psa<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

098 099<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

BIO<br />

Terminus DE<br />

Läufigkeit<br />

Terminus DE<br />

Holzbock<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Hitze<br />

Synonym<br />

Ixodec Ricinus<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Abschnitt des Sexualzyklus bei der Hündin, der die Zeit um die Ovulation betrifft.<br />

https://flexikon.doccheck.com/de/L%C3%A4ufigkeit_(Hund)<br />

Die erste Läufigkeit der Hündin setzt zumeist im Alter<br />

https://www.tiermedizinportal.de/magazin/<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Die bekannteste Art der Schildzecken - für das menschliche Auge deutlich sichtbare<br />

Parasiten von 2 mm bis 1,5 cm Größe, die sich von gesaugtem Blut ernähren.<br />

Uhde,H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag. Hannover,2009<br />

Der Holzbock kann FSME, Borreliose, Babesiose, Anaplasmose und andere<br />

Infektionserkrankungen übertragen.<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

háranie<br />

podstatné meno (stredný rod)<br />

honcovanie<br />

Súhrnné označenie pre všetky fázy estrálneho cyklu okrem fázy<br />

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ruja<br />

Háranie označuje plodnú fázu pohlavného cyklu feny.<br />

https://www.zoohit.sk/magazin/psy<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

https://www.praxis-lida-priess.de/zecken-holzbock-stiche-und-was-man-darueberwissen-sollte<br />

kliešť obyčajný<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Ixodes ricinus<br />

Najznámejší druh z čeľade kliešťovitých. Je to druh parazita, ktorý sa živí krvou divých i<br />

domácich zvierat a človeka.<br />

https://sk.wikipedia.org/wiki/Klie%C5%A1%C5%A5_oby%C4%8Dajn%C3%BD<br />

Najrozšírenejším druhom na území Slovenska je kliešť obyčajný.<br />

http://www.biomedcentrum.sav.sk/co-su-klieste/<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

100 101<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Übersprungverhalten<br />

Terminus DE<br />

Verleitung<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Bestimmte Verhaltensmuster, die vom Beobachter als „unerwartet“ empfunden werden,<br />

da sie innerhalb einer Verhaltensabfolge auftreten, in der sie keinem unmittelbaren Zweck<br />

zu dienen scheinen.<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/%C3%9Cbersprungbewegung<br />

Das Übersprungverhalten ist in Situationen üblich, in denen ein Tier mit einer<br />

Konfliktsituation konfrontiert ist und nicht sofort in der Lage ist, diese zu lösen.<br />

https://ec.europa.eu/environment/nature/pdf/Zoos%20Directive%20Good%20Practices-<br />

DE.pdf<br />

preskokové správanie<br />

nominálna fráza<br />

Prudká zmena konania psa. Namiesto adekvátneho konania dôjde k nezmyselnému<br />

konaniu, ide o akýsi ventil na uvoľnenie nahromadenej energie, napätia.<br />

https://www.chegg.com/flashcards/etologia-pojmy-deck-9fda7e2e-22d0-445d-9b15-<br />

b1c8b5c132d4/deck<br />

Kontext Preskokové správanie =ventil agresivity je motivácia -živočích zmení správanie o 180°.<br />

Definition<br />

Ablenkende Reize, die den Jagdhund bei seiner Arbeit beeinflussen.<br />

Quelle (Def.) Fichtlmeier, A. – Numßen, J. Die Ausbildung des Jagdhundes. Kosmos, 2013<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Sie werden jeder frischen Verleitung folgen, die die kalte, vielleicht nicht mehr<br />

schweißende Wundfährte kreuzt.<br />

https://www.natuerlich-jagd.de/hund/<br />

rozptyľovanie psa<br />

nominálna fráza<br />

Rušivé podnety, ktoré ovplyvňujú poľovného psa pri jeho práci.<br />

Zdroj definície Preklad: Fichtlmeier, A. – Numßen, J. Die Ausbildung des Jagdhundes. Kosmos, 2013<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Cieľom tohto cvičenia je naučiť psa, aby si na vyslovenie povelu okamžite ľahol bez ľahol<br />

bez ohľadu na akékoľvek rozptyľovanie.<br />

https://polovacka.webnode.sk/kynologia/vycvik-psa/<br />

Zdroj kontextu<br />

http://cloud5a.edupage.org/cloud/etologia_texty.pdf<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

102 103<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

BIO<br />

Terminus DE<br />

Keulen<br />

Terminus DE<br />

Werfen<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (das)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Oberschenkel der Hinterbeine bei dem Hund.<br />

Definition<br />

Junge zur Welt bringen (bei der Geburt von Säugetieren in der Tierzucht.<br />

Quelle (Def.)<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Tiefe Schmisse an beiden Keulen außerhalb der<br />

Kontext<br />

In der Regel wird auch Ihre Hündin am 63. Tag werfen.<br />

Quelle (Kont.)<br />

https://www.deutscher-jagdblog.de/die-notfall-<br />

Quelle (Kont.)<br />

https://www.petsnature.de/ratgeber/hunde-ratgeber/geburt-und-aufzucht/die-geburt<br />

Anmerkung<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

panvové končatiny<br />

Termín SK<br />

vrh<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza (množné číslo)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb.<br />

Definícia<br />

Privedenie mláďat niekt. cicavcov na svet; mláďatá vrhnuté naraz.<br />

Zdroj definície<br />

https://sk.wikipedia.org/wiki/Anat%C3%B3mia_psa<br />

Zdroj definície<br />

https://slovnik.juls.savba.sk/<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Silné a svalnaté panvové končatiny predurčujú psa na prácu.<br />

https://www.minebea.sk/clanky/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Ak sa niektoré zo šteniatok dostane príliš ďaleko od matky, prinesie ho späť a umiestni do<br />

stredu vrhu.<br />

https://www.zoohit.sk/magazin/psy/steniatka/o-narodeni-steniatok-a-kojeni<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

104 105<br />

Code<br />

JAGD<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Witterung<br />

Terminus DE<br />

Kruppe<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Das Wetter bzw. der vom Menschen oder Wild bzw. dessen Fährte, Spur oder Geläuf<br />

ausgehende Geruch.<br />

Definition<br />

Körperregion bei Säugetieren, die sich im Übergangsbereich zwischen Lendenwirbelsäule,<br />

Kreuzbein und Schwanzwirbeln befindet.<br />

Quelle (Def.)<br />

https://www.jagdschulatlas.de/jagdlexikon/witterung-23-1210.html<br />

Quelle (Def.)<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Kruppe<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Die Witterung überbrückt die Entfernung vom Nahbereich bis zu mehreren Kilometern.<br />

https://www.hegering-siebengebirge.de/index<br />

vetrenie<br />

podstatné meno (stredný rod)<br />

Zisťovanie pachu, nebezpečenstva al. zveri čuchom.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Hľadanie zveri v jeho podaní je systematické a vďaka pozoruhodnej kvalite čuchu vetrí aj<br />

na veľkú vzdialenosť.<br />

https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Z. B. kann eine Flohspeichelallergie insbesondere an Rücken und Kruppe des Hundes die<br />

Bildung von Hot Spots begünstigen.<br />

https://www.tiergesundheit.net/tgn-86.html<br />

kostrč<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

U štvornohých cicavcov časť tela medzi bruchom a chvostom.<br />

https://sk.wikipedia.org/wiki/Panva_(anat%C3%B3mia)<br />

Tieto kosti navzájom zrastajú a vytvárajú kostrč.<br />

https://www.psickar.sk/<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

106 107<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Saufinder<br />

Terminus DE<br />

Lauf<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Saubeller<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Jagdhund hat die Bestimmung, die Sauen aufzusuchen und solange zu verbellen oder<br />

zu stellen, bis der heranschleichende Jäger einen Schuß, oder die Hetzhunde anbringen<br />

kann.<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Sauhund#Saufinder<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Bein, oder Beine des Hundes.<br />

http://www.hunde-zone.at/hundeglossar.html<br />

In dieser Schlafposition streckt der Hund alle Läufe von sich…<br />

Kontext<br />

Allein jagende Saufinder sind unter den Stöberhunden allerdings weiße Raben.<br />

Quelle (Kont.)<br />

https://www.wir-sind-tierliebhaber.de<br />

Quelle (Kont.)<br />

https://krautjunker.com/2017/12/15<br />

Anmerkung<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

noha<br />

Termín SK<br />

diviačiar<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

vyhľadávač diviačej zveri<br />

Definícia<br />

Predná a zadná končatina psa.<br />

Definícia<br />

Pes, ktorý sa používa prevažne na durenie diviačej zveri.<br />

Zdroj definície<br />

https://sk.wikipedia.org/wiki/Exteri%C3%A9r_psa<br />

Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988<br />

Kontext<br />

Ak si psík zlomí nohu, pravdepodobne to uvidíte veľmi rýchlo.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Keď som sa majiteľa spýtal, čo je to za psíka, odpovedal mi, že ho má len krátko, ale<br />

údajne je to vychýrený diviačiar.<br />

https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

https://www.sibra.sk/clanok/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

108 109<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Mantel<br />

Terminus DE<br />

Merle<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Farbverteilung im Fell, der meist dunkle Farbfleck liegt wie eine Decke auf dem Rücken<br />

des Hundes.<br />

Definition<br />

Farbvariation des Fells bei Hunden und besonders in der Colliezucht stark verbreitet;<br />

verursacht unregelmäßige weiße Flecken im Fell.<br />

Quelle (Def.)<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />

Quelle (Def.)<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Ob Weiß mit braunen Tupfen, Braun-Schimmel oder Weiß mit braunem Mantel.<br />

https://www.natuerlich-jagd.de/hund/<br />

Fellfarbe<br />

farba srsti<br />

nominálna fráza<br />

Výsledné sfarbenie srsti je podmienené okrem pigmentov tiež fyzikálno optickými vplyvmi<br />

/ priemer dreňovej vrstvy chlpu, prítomnosť vzduchu a pod.<br />

Zdroj definície Zdeněk Sova a kol. Biologické základy živočíšnej výroby, SZN 1978.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Krycie chlpy určujú farbu srsti.<br />

https://www.psickar.sk/krycia-sustava<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Die bei der Rasse vorkommende Blue-Merle-Zeichnung ist für Jagdhunde recht<br />

ungewöhnlich.<br />

https://www.t-online.de/leben/familie/id_19271440/<br />

merle sfarbenie /grošovanie/<br />

nominálna fráza<br />

Dvojaká pigmentácia, ktorá je výsledkom heterozygotného pôsobenia génu M u jedincov<br />

genotypu Mm. Homozygoti MM majú jednotné biele sfarbenie, modrú dúhovku oka,<br />

menšie oko, sú čiastočne alebo úplne hluchý a sterilní - neschopný reprodukcie. Preto je<br />

FCI / medzinárodná kynologická federácia/ vzájomné párenie jedincov "merle" zakázané.<br />

Zdroj definície Dostál, Jaromír. Genetika a šlechtení plemen psú. 2007<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Pre aké plemená je merle sfarbenie typické?<br />

https://www.dogee.sk/dogee-blog<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

110 111<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

VET<br />

Terminus DE<br />

Meute<br />

Terminus DE<br />

Staupe<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Gruppe von Hunden, die gemeinsam jagt.<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />

Laufhunde werden meist als Meute eingesetzt.<br />

https://www.biologie-seite.de<br />

svorka (psov)<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Skupina zvierat, ktoré sa držia z rôznych dôvodov spolu.<br />

https://www.skchr.sk/index.php/vycvik/<br />

Pes chce intuitívne prevziať velenie vo svorke a uviesť do praxe.<br />

https://www.zoohit.sk/magazin/psy/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Eine Viruserkrankung, die durch das Canine Staupeviru verursacht wird und betrifft en<br />

Magen-Darm-Trakt, die Atemwege oder das Nervensystem des Hundes.<br />

https://www.santevet.de/artikel/staupe-beim-hund<br />

Staupe ist eine seit mehr als 200 Jahren bekannte Krankheit.<br />

https://www.jagd-bayern.de/staupe/<br />

psinka<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

febris canun catarrhalis<br />

Infekčné vírusové ochorenie mäsožravcov, psov, kožušinových zvierat, prejavujúce sa<br />

zápalom dýchacích a tráviacich ústrojov, poruchami centrálneho nervového systému a<br />

zmenami na koži.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />

Kontext Vírus psinky má relatívne široký okruh hostiteľov, mäsožravcov ...<br />

Zdroj kontextu Ciberej, J. Poľovnícka kynológia. 2010.<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

112 113<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Standruhe<br />

Terminus DE<br />

Rüde<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Steadiness<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Der Hund bleibt auf dem Stand/an der Leine während des Frei-Fuß-Laufens etc. ruhig,<br />

wenn er Wild sieht/Wild ihn anwechselt oder geschossen wird.<br />

Quelle (Def.) Fichtlmeier, A. – Numßen, J. Die Ausbildung des Jagdhundes. Kosmos, 2013<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Männlicher Hund, Fuchs oder Wolf, oder ein ein Hetzhund, der besonders auf Sauen<br />

gehetzt wird.<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/R%C3%BCde<br />

Kontext<br />

Die Standruhe kann auch an der Schliefenanlage verbessert werden.<br />

Kontext<br />

...Wenn beispielsweise ein Rüde auf eine spannende Hündin trifft…<br />

Quelle (Kont.)<br />

https://jung-jaeger.eu/schuss-und-standruhe<br />

Quelle (Kont.)<br />

https://www.martinruetter.com/schwerin<br />

Anmerkung<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

pokoj psa<br />

Termín SK<br />

psí samec<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

nominálna fráza<br />

Synonymum<br />

Synonymum<br />

nadháňač<br />

Definícia<br />

Pes, ktorý sa po výstrele alebo pri zočení zveri správa pokojne.<br />

Definícia<br />

Pes, ktorý nadháňa zver na strelca.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />

Zdroj definície<br />

https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=nadh%C3%A1%C5%88a%C4%8D<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Po výstrele a pred zverou sa má pes právať pokojne, nemá zbytočne vyskakovať a ani ju<br />

prenasledovať.<br />

https://www.prelovca.sk/o-polovnictve-kynologia<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

https://www.dennikrelax.sk<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

114 115<br />

Code<br />

BIO<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Sattel<br />

Terminus DE<br />

Scheinträchtigkeit<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Großer dunkler Fleck auf dem Rücken auf hellerem Hintergrund.<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />

Tan-Färbung, bei welcher lediglich der Rücken des Hundes dunkler bleibt, das Tier also<br />

einen „Sattel“ hat.<br />

https://www.combibreed.com/de-de<br />

Fellfarbe<br />

sedlo<br />

podstatné meno (stredný rod)<br />

Tmavá srsť, ktorá vytvára tvar sedla na chrbte.<br />

http://www.tobrok.sk/vyklad-standardu-srst.htm<br />

Sedlo má čierne, biele odznaky sú neprípustné.<br />

https://www.prelovca.sk/o-polovnictve<br />

farba srsti<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Das Phänomen, dass bei einer Hündin alle typischen körperlichen und geistig-seelischen<br />

Anzeichen einer Trächtigkeit bis hin zum Termin des Werfens und auch darüber hinaus zu<br />

beobachten sind.<br />

Quelle (Def.) Uhde, H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag. Hannover, 2009.<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Auch bei der Scheinträchtigkeit schwillt das Gesäuge der Hündin an.<br />

https://www.zooplus.de/magazin/hund/hundegesundheit-pflege/scheintraechtigkeit<br />

falošná gravidita<br />

nominálna fráza<br />

pseudogravidita<br />

Stav, pri ktorom u negravidnej suky prebieha časť pohlavného cyklu v období po háraní<br />

s abnormálnymi príznakmi imitujúcimi graviditu.<br />

http://www.veterina-labka.sk/article/falosna-gravidita-pseudogravidita/<br />

Falošná gravidita nastupuje v období po háraní asi za 1 – 2 mesiace.<br />

https://www.modralekaren.sk/blog/falosna-gravidita<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

116 117<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

KY<br />

Terminus DE<br />

Schecke<br />

Terminus DE<br />

Schärfe<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (die)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Mannschärfe<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Mehrfarbiger Hund, dessen Mantel in kleinere Inseln oder Flecken unterteilt ist.<br />

http://www.hunde-zone.at/hundeglossar.html<br />

Da der Standard unseres Retromopses bei allen Tieren und dazu gehören auch Schecken.<br />

https://www.retromops.org/scheckung-piebald/<br />

strakoš<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Pes s hnedou hlavou, bieleho sfarbenia srsti s veľkými hnedými alebo čiernymi fľakmi bez<br />

striekancov čierneho alebo hnedého sfarbenia.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Krátkosrstý stavač býva jednofarebný, hnedý alebo zriedkavo hnedo – biely, beloš,<br />

strakoš.<br />

https://www.prelovca.sk/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Gewünschte Reaktion ein zielgerichtetes Verhalten des Hundes, indem der Hund gehetzt<br />

wird, um anzugreifen oder beißen.<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Sch%C3%A4rfe_(Kynologie)<br />

Nun ist die Schärfe und die Härte, ebenso wie der Spurwille und der Spurlaut eine ererbte<br />

Eigenschaft.<br />

https://www.wildhueter-st-hubertus.de<br />

ostrosť psa<br />

nominálna fráza<br />

Prejav aktívneho obranného reflexu, ktorým sa vyznačujú odvážne psy tvrdšej povahy.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

V oplôtkoch zvyčajne aj robíme skúšky niektorých predmetov a máme možnosť overiť si<br />

správanie sa psa pri diviačej zveri, jeho odvahu, ostrosť a držanie zveri.<br />

https://www.prelovca.sk/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

118 119<br />

Code<br />

KY<br />

Code<br />

ANAT<br />

Terminus DE<br />

Schimmel<br />

Terminus DE<br />

Vorbiss<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Substantiv (der)<br />

Synonym<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Weißgrundiges Fell mit kleinen, verschwommenen Flecken.<br />

Definition<br />

Die Schneidezähne des Unterkiefers stehen vor denen des Oberkiefers.<br />

Quelle (Def.)<br />

http://www.hunde-zone.at/hundeglossar.html<br />

Quelle (Def.)<br />

https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Das wasserabweisende Fell soll mittellang und dicht sein, glatt oder leicht gewellt in den<br />

Farben braun-weiß oder braun-schimmel mit braunen Abzeichen.<br />

https://www.martinruetter.com/<br />

beloš<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

Pes s hnedou alebo čiernou hlavou, so základným bielym sfarbením srsti a väčšími i<br />

menšími fľakmi a škvrnami - striekancami iného sfarbenia.<br />

Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

Môžu sa vyskytovať v kombinácii bicolor, tricolor, beloš a beloš s pálením.<br />

https://www.huntingland.sk/<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Kontext<br />

Der Vorbiss oder Unterbiss is bei manchen Hunderassen<br />

Quelle (Kont.)<br />

https://hundeinfoportal.de/hundewissen/hundepflege<br />

Anmerkung<br />

siehe: Unterbiss<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

zhryz<br />

podstatné meno (mužský rod)<br />

záhryz<br />

Vzájomné postavenie zubov čeluste a sánky.<br />

Zdroj definície Jursa, Jozef. Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota. 2018.<br />

Kontext<br />

V 2 mesiacoch veku sa dá posúdiť len zhryz.<br />

Zdroj kontextu<br />

https://www.hovawart-klub.sk/<br />

Poznámka<br />

pozri: podhryz<br />

Autor<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

120 121<br />

Code<br />

Terminus DE<br />

Morphosyntaktische Züge<br />

Synonym<br />

Definition<br />

Quelle (Def.)<br />

Kontext<br />

Quelle (Kont.)<br />

Anmerkung<br />

Termín SK<br />

Morfosyntaktické znaky<br />

Synonymum<br />

Definícia<br />

Zdroj definície<br />

Kontext<br />

Zdroj kontextu<br />

Poznámka<br />

Autor<br />

JAGD<br />

Treibjagd<br />

Substantiv (die)<br />

Eine Gesellschaftsjagd, bei der mehrere Treiber und Hunde das Wild hoch (flüchtig)<br />

machen und die Jäger rund um ein Stück Wald angestellt werden.<br />

http://www.jagdschaffhausen.ch/cms/jagdarten/<br />

Vor einer Treibjagd muss einer der Pächter des betroffenen Jagdloses die Naturverwaltung<br />

und die Gemeindeverwaltung(en), auf deren Gebiet sich das Los befindet, informieren.<br />

https://pol.estranky.sk/clanky<br />

nadhánka<br />

podstatné meno (ženský rod)<br />

Spoločná poľovačka, pri ktorej strelci stoja na určených stanovištiach a honci so psami<br />

priháňajú zver na strelcov.<br />

https://pol.estranky.sk/clanky/m4--lov-zvery-a-planovanie.html<br />

V lese poľujeme na zajace nadhánkou krídlovou nadhánkou<br />

https://www.prelovca.sk/o-polovnictve<br />

Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />

Zoznam použitej literatúry / Literaturverzeichnis<br />

Literatúra v slovenskom (a českom) jazyku / Literaturquellen in der slowakischen (und<br />

tschechischen) Sprache<br />

Ciberej, Juraj. 2010. Poľovnícka kynológia. Zvolen : Technická univerzita.<br />

Dostál, Jaromír. 2007. Genetika a šlechtení plemen psů.<br />

Ferjentsik, Koloman. 1999. Myslivecký slovník. Praha: Hubertlov Bohemia.<br />

Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda.<br />

Jursa, Jozef. 2018. Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota.<br />

Kasarda, Radovan. 2017. Všeobecná zootechnika. Košice.<br />

Krenčey, Ivan. 2007. Poľovnícky slovník: nemecko-slovenský, slovensko-nemecký s latinskými<br />

ekvivalentmi : s malou nemecko-slovenskou konverzáciou. Bratislava.<br />

Kynologické predpisy SPK. 2013.<br />

Sova, Zdeněk a kol. 1978. Biologické základy živočíšnej výroby. SZN.<br />

Tichá, V.; Tichý, J. 2003. Atlas plemen loveckých psů. Jiří Flégl-Vega. Praha.<br />

Vyhnáliková, Zuzana – Štefčík, Jozef – Gašová, Zuzana. 2022. Výber terminologických záznamov z<br />

poľovníctva a príbuzných odborov. Zvolen: TU vo Zvolene.<br />

Wrede, Oľga – Štefčík, Jozef – Drlík, Martin. 2016. Úvod do terminológie a terminologickej práce:<br />

metodické pokyny na vypracovanie terminologických záverečných prác. 1. vyd. Nitra: Univerzita<br />

Konštantína Filozofa.<br />

Zákon č. 115/2013 Z. z- § 60a Poľovnícka kynológia. Ottovo nakladatelství.<br />

Literatúra v nemeckom jazyku / Literaturquellen in der deutschen Sprache<br />

Arntz, Reiner – Picht, Herbert – Schmitz, Klaus-Dirk. 2014. Einführung in die Terminologiearbeit.<br />

Hildesheim, Zürich, New York: Olms.<br />

Drewer, Petra – Schmitz, Klaus-Dirk. 2017. Terminologiemanagement. Grundlagen – Methoden –<br />

Werkzeuge. Berlin, Heidelberg: Springer.<br />

Fichtlmeier, Anton.-Numßen, Julia. Die Ausbildung des Jagdhundes. 2013. Kosmos.<br />

Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. Hofmann, Reinhold R. - Schmidt, Klaus. 2019.<br />

Sicher durch die Jägerprüfung. Federwild. Arbeitsblätter. Marktredwitz: Heintges Lehr- und<br />

Lernsystem GmbH.<br />

Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein. Aktualisierte<br />

und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: Kosmos.<br />

Schulte, Jürgen. 2019. Wildtierkunde in Stichworten. Lernhilfe für die Jägerprüfung. Stuttgart: Ulmer.<br />

Stinglwagner, Gerhard K. F. - Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg: Weltbild.<br />

Uhde, Heinrich. 2009. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag, Hannover.<br />

Wrede, O. 2018. Terminologiearbeit in Theorie und Praxis und ihre Resonanz in der universitären<br />

Übersetzerausbildung. In: Speclang 2 : Fachsprachen - Ausbildung - Karrierechancen / ed.<br />

Grzeszczakowska-Pawlikowska, Beata/Stawikowska-Marcinkowska, Agnieszka. - Łódź : Primum<br />

Verbum, 2018. - ISBN 978-83-8142-389-2, S. 145-154.<br />

Wüster, E. 1991. Einführung in die allgemeine Terminologielehre und die terminologische<br />

Lexikographie. Bonn: romanistischer Verlag.


VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />

POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />

122 123<br />

Prekladové slovníky / Übersetzungswörterbücher<br />

Česneková, Aurelia. 1995. Jagdwörterbuch. Deutsch-slowakisch und slowakisch-deutsch. Zvolen:<br />

Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR.<br />

Ferjentsik, Koloman. 1999. Poľovnícky slovník. Česko-slovensko-anglicko-francúzsko-nemeckomaďarský.<br />

Praha: Hubertlov Bohemia.<br />

Krenčey, Ivan. 2007. Poľovnícky slovník nemecko-slovenský, slovensko-nemecký s latinskou<br />

terminológiou, s malou nemecko-slovenskou konverzáciou. Bratislava: Vydavateľstvo Krenčey.<br />

REGISTER<br />

Zoznam internetových zdrojov / Verzeichnis der Internetquellen<br />

Zdroje v slovenskom jazyku / Quellen in der<br />

slowakischen Sprache<br />

https://www.chovatelahospodar.sk<br />

https://www.pesprezivot.sk<br />

https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk<br />

https://www.zoohit.sk<br />

https://polovacka.webnode.sk<br />

https://www.sibra.sk/<br />

https://www.psickar.sk/<br />

https://magazinlovuzdar.sk/<br />

https://www.prelovca.sk/<br />

https://polovnictvo.sk/<br />

https://www.zoohit.sk/<br />

https://www.vyzla.com/<br />

http://www.psickari.sk<br />

https://www.nudokki.sk/<br />

http://www.tobrok.sk/<br />

http://www.kynologickarevue.sk/)<br />

https://www.polovnickakomora.sk/<br />

https://www.klubchovatelovfarbiarov.sk<br />

https://www.dogee.sk/<br />

http://www.jazvecik.sk/<br />

http://www.slovak-retriever.org/<br />

https://www.huntingland.sk/<br />

https://pes-portal.sk/<br />

https://www.severskepolovnepsy.sk/<br />

http://lekarske.slovniky.cz<br />

https://beliana.sav.sk<br />

http://www.vlm.sk<br />

http://www.iam.fmph.uniba.sk<br />

https://pet-market.sk/<br />

http://www.tobrok.sk/<br />

http://www.klubsportovejkynologie.sk<br />

https://slovnik.juls.savba.sk/<br />

https://sk.wikipedia.org/<br />

Zdroje v nemeckom jazyku / Quellen in der<br />

deutschen Sprache<br />

www.deutsches-jagd-lexikon.de<br />

https://www.kjv-lb.de<br />

https://www.jaegerschaft-neustadt-rbge.de<br />

https://www.dehunderassen.de<br />

https://www.jagdverband.de/<br />

http://www.mjv-muenchen.de<br />

https://www.jagdverband.de<br />

https://www.guter-hund.de/<br />

http://www.hunde-zone.at<br />

https://www.hundezeitung.de<br />

https://www.spektrum.de<br />

https://flexikon.doccheck.com<br />

A<br />

Abtragen 045<br />

Adresstafel 031<br />

Aff 076<br />

annehmen 054<br />

Aufhauben 046<br />

Ästling 023<br />

B<br />

Balzrosen 062<br />

Bell 030<br />

Bellfessel 029<br />

Brente 038<br />

Brunftkragen 069<br />

byť kotná 079<br />

C<br />

červíčiť 065<br />

chôdza na vodítku 091<br />

čiapočka 034<br />

čierny koniec chvosta<br />

(hranostaj) 081<br />

cval 090<br />

D<br />

Daschsaborte 078<br />

dick gehen 079<br />

diviačiar 104<br />

divoch 024<br />

dĺžec 033<br />

Drahle 032<br />

dravce nízkeho letu 044<br />

dravce vysokého letu 043<br />

durič – štváč 093<br />

E<br />

Einstand 055<br />

Einwachser 074<br />

F<br />

Falknerhandschuh 039<br />

Falknertasche 040<br />

falošná gravidita 113<br />

farba srsti 106<br />

Federn 089<br />

Federspiel 041<br />

flugbar 059<br />

Fransen 088<br />

freie Folge 049<br />

G<br />

Galopp 090<br />

Gamsbart 075<br />

Gangwerk 091<br />

Geschüh 028<br />

Gewölle 061<br />

H<br />

hagard 026<br />

Haggard 026<br />

halúznik 023<br />

háranie 096<br />

Haube 034<br />

heritabilita 094<br />

Heritabilität 094<br />

hniezdoš 022<br />

Holzbock 097<br />

hrazda 035<br />

hriva 069<br />

hudern 063<br />

J<br />

Jagdflug 047<br />

K<br />

kamzičia hriva 075<br />

kamzičia štetka 075<br />

Keulen 100<br />

kliešť obyčajný 097<br />

klus 095<br />

Kolonienbrüter 060<br />

kostrč 103<br />

krčiť sa 072<br />

Kruppe 103<br />

Kulturfolger 056<br />

kúpačka 038<br />

L<br />

Lahnen 048<br />

Langfessel 033<br />

lapard 025<br />

Lappard 025<br />

Lauf 105<br />

Leittier 070<br />

lietavý 059<br />

M<br />

Malbaum 082<br />

Malerfeder 064<br />

malina 062<br />

Männchen machen 067<br />

Mantel 106<br />

menovka 031<br />

Merle 107<br />

merle sfarbenie 107<br />

Meute 108<br />

mláďa svišťa 076<br />

muflón s vrastajúcimi<br />

rohmi 074<br />

Murmeltiergrandeln 077<br />

N<br />

nadhánka 118<br />

Nestling 022<br />

noha 105<br />

O<br />

obdobie párenia sa<br />

(divých kačíc a husí) 066<br />

oblúk 037<br />

obratlík 032<br />

obutie 028<br />

onášanie 045<br />

ostrosť psa 115<br />

otierací strom 082<br />

oznamovač (zhasnutej<br />

zveri-pes) 092<br />

P<br />

paletky 064<br />

panáčkovať 067<br />

panvové končatiny 100<br />

podchvostová žľaza 080<br />

pokoj psa 110<br />

popoliť sa 063<br />

Prägenitaldrüse 080<br />

preskokové správanie 098<br />

prijímať potravu 054<br />

psinka 109<br />

psí samec 111<br />

Q<br />

Quaste 081, 083<br />

R<br />

Rammler 073<br />

Reck 035<br />

Reihzeit 066<br />

RenzWallerov posed 036<br />

röhren 071<br />

rolničkové pútka 029<br />

rolničky 030<br />

rozptyľovanie psa 099<br />

ručať 071<br />

Rüde 111<br />

Rundreck 036<br />

S<br />

samec (zajačí a králičí)<br />

073<br />

Sattel 112<br />

Saufinder 104<br />

Schärfe 115<br />

Schecke 114<br />

Scheinträchtigkeit 113<br />

Schimmel 116<br />

Schleppe 042<br />

Schnitthaar 068<br />

sedlo 112<br />

sich drücken 072<br />

sokoliarska brašna 040<br />

sokoliarska rukavica 039<br />

Sprenkel 037<br />

Standruhe 110<br />

stanovište zveri 055<br />

Staupe 109<br />

stechen 065<br />

Steher 093<br />

štetka 083<br />

strakoš 114<br />

strapce 088<br />

strižky 068<br />

svorka (psov) 108<br />

synantropné druhy 056<br />

T<br />

terček 027<br />

Terzel 027<br />

Totverweiser 092<br />

Trab 095<br />

Treibjagd 118<br />

trusové jamky 078<br />

U<br />

Übersprungverhalten 098<br />

útočný let 047<br />

V<br />

vábidlo 041<br />

vedúca (samica) 070<br />

verhören 057<br />

Verleitung 099<br />

Verstoßen 050<br />

vetrenie 102<br />

vlečka 042<br />

Vogel vom hohen Flug<br />

043<br />

Vogel vom niederen Flug<br />

044<br />

volanie 048<br />

voľné sledovanie 049<br />

Vorbiss 117<br />

vrh 101<br />

vtáky hniezdiace v<br />

kolóniách 060<br />

vypočúvať zver 057<br />

vývržky 061<br />

W<br />

Werfen 101<br />

Wildfang 024<br />

Witterung 102<br />

Z<br />

zástavice 089<br />

zatienenie dravca 046<br />

zblúdenie 050<br />

Zeichnen 058<br />

zhryz 117<br />

znakovanie 058<br />

zuby svišťa (trofej) 077


Zoznam použitých kódov / Code-Verzeichnis<br />

Sokoliarstvo<br />

F<br />

F/ADB<br />

F/ADF<br />

F/ADJ<br />

F/B<br />

F/BVNF<br />

F/CHRB<br />

F/UH<br />

Sokoliarstvo / Falknerei<br />

Sokoliarstvo: výstroj dravca / Falknerei: Ausrüstung des Beizvogels<br />

Sokoliarstvo: sokoliarska výbava / Falknerei: Ausrüstung des Falkners<br />

Sokoliarstvo: odchov mladých vtákov / Falknerei: Aufzucht der Jungvögel<br />

Sokoliarstvo: lov s dravcom / Falknerei: Beizjagd<br />

Sokoliarstvo: lov s dravcami nízkeho letu / Falknerei: Beize mit Vogel vom niederem Flug<br />

Sokoliarstvo: char. vysp. lov. dravcov / Falknerei: Charakter. der Reife der Beizvogel<br />

Sokoliarstvo: držanie a chov / Falknerei: Unterbringung und Haltung<br />

Poľovnícka zoológia a biológia<br />

BIO<br />

Všetky zvieratá (a príp. rastliny) /Alle Tiere (und ggf. Pflanzen)<br />

BIO/FEDERW<br />

Pernatá zver (vo všeobecnosti) / Federwild (allgemein)<br />

BIO/FEDERW/Hühner Pernatá zver: hrabavce / Federwild: Hühnervögel<br />

BIO/FEDERW/Schnepf Pernatá zver: slukovité / Federwild: Schnepfenvögel<br />

BIO/HAARW<br />

Srstnatá zver (vo všeobecnosti) / Haarwild (allgemein)<br />

BIO/HAARW/Geweiht Srstnatá zver: parohatá zver / Haarwild: Geweihträger<br />

BIO/HAARW/Hasen Srstnatá zver: zajačia zver / Haarwild: Hasentiere<br />

BIO/HAARW/Hornt Srstnatá zver: rohatá zver / Haarwild: Hornträger<br />

BIO/HAARW/Murmel Srstnatá zver: svište / Haarwild: Murmeltiere<br />

BIO/HAARW/Raubw Srstnatá zver: dravá zver / Haarwild: Raubwild<br />

BIO/HAARW/Schalenw Srstnatá zver: raticová zver / Haarwild: Schalenwild<br />

BIO/HAARW/Schwarzw Srstnatá zver: diviačia zver / Haarwild: Schwarzwild<br />

Poľovnícka kynológia<br />

ANAT<br />

BIO<br />

JAGD<br />

KY<br />

VET<br />

Anatómia / Anatomie<br />

Biológia / Biologie<br />

Poľovníctvo / Jagdwesen<br />

Kynológia / Kynologie<br />

Veterinárstvo / Veterinärwesen


O AUTOROCH<br />

Zuzana Vyhnáliková ukončila vysokoškolské štúdium na Fakulte humanitných vied<br />

Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore nemecký jazyk a literatúra – história.<br />

V štúdiu pokračovala na tejto univerzite postgraduálnym štúdium odborného prekladu. V roku<br />

2013 ukončila doktorandské štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vo vednom odbore<br />

translatológia obhajobou dizertačnej práce. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa venuje otázkam<br />

translatologického aspektu konceptov metaforiky v poľovníckom jazyku, terminológii v poľovníctve<br />

a jeho príbuzných odboroch, napr. v sokoliarstve; ďalej v lesníctve, drevárstve, požiarnej ochrane,<br />

ekológii a technike.<br />

Zuzana Gašová sa habilitovala v odbore všeobecná jazykoveda na Filozofickej fakulte Prešovskej<br />

univerzity v Prešove v roku 2018. V súčasnosti pôsobí na Fakulte aplikovaných jazykov Ekonomickej<br />

univerzity v Bratislave, kde v rámci svojej pedagogickej činnosti o. i. vedie semináre zamerané na<br />

nemecký odborný jazyk. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore učiteľstvo<br />

všeobecnovzdelávacích predmetov: biológia – nemecký jazyk a literatúra na Fakulte humanitných vied<br />

(v súčasnosti Filozofická fakulta) Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Počas svojho viac<br />

ako dvadsaťročného pôsobenia na akademickej pôde sa profilovala aj v oblasti odborného jazyka<br />

biológie (dizertačná práca a ďalšia projektová a publikačná činnosť v spojitosti s odborným jazykom<br />

biológie, pozvaná prednáška na Friedrich-Schiller-Universität Jena, štipendijné výskumné pobyty<br />

na univerzitách Paris Lodron Universität Salzburg a Ludwig-Maximilians-Universität München,<br />

absolvovanie učiteľských mobilít v rámci programu Erasmus na univerzitách v Ostrave a Hradci<br />

Králové). Znalosťami odborných jazykov disponuje jednak vo všeobecnej teoretickej rovine, jednak<br />

pri ich aplikácii v praktickom používaní vo vybraných odborných oblastiach.<br />

Jozef Štefčík vyštudoval prekladateľstvo anglického a nemeckého jazyka na Univerzite Konštantína<br />

Filozofa v Nitre. Od roku 2005 pôsobí ako tlmočník a prekladateľ. Jeho výskumnou a pedagogickou<br />

doménou je didaktika prekladu, tlmočenia, využívanie technológií v preklade, právne a komunitné<br />

tlmočenie a terminológia. V rokoch 2015 – 2017 bol člen Pracovnej skupiny pre vzdelávanie<br />

Medzinárodnej federácie prekladateľov – FIT a členom terminologickej komisie ISO (Information<br />

and Documentation). Je koordinátorom mobilnej siete CEEPUS a zakladateľom spoločnosti<br />

Translogia. Zároveň je predseda Slovenskej spoločnosti prekladateľov vedeckej a technickej literatúry<br />

(SSPOL). Pôsobí ako odborný asistent na Fakulte aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity<br />

(Katedra jazykovedy a translatológie) v Bratislave. Publikoval niekoľko kníh o súdnom tlmočení<br />

a napísal viaceré články o terminológii a terminologickej práci, ako aj preklade a tlmočení.<br />

ISBN 978-80-228-3337-0

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!