VYKLADOVÝ SLOVNÍK
Odborná učebná knižná publikácia
Odborná učebná knižná publikácia
- TAGS
- univerzita
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Zuzana Vyhnáliková • Zuzana Gašová • Jozef Štefčík<br />
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH<br />
ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA<br />
A PRÍBUZNÝCH ODBOROV
Vyhnáliková • Gašová • Štefčík<br />
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH<br />
ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA<br />
A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
Technická univerzita vo Zvolene<br />
Ekonomická univerzita v Bratislave<br />
2022
Názov:<br />
Výber terminologických záznamov<br />
z poľovníctva a príbuzných odborov<br />
Autorský kolektív:<br />
Mgr. Zuzana Vyhnáliková, PhD.<br />
doc. Zuzana Gašová, PhD.<br />
Mgr. Jozef Štefčík, PhD.<br />
Recenzenti:<br />
prof. PhDr. Jana Rakšányiová, CSc.<br />
doc. PaedDr. Oľga Wrede, PhD.<br />
Jazyková úprava:<br />
PhDr. Jana Luptáková<br />
Grafický dizajn a zalamovanie:<br />
Ing. Rudolf Szabó<br />
Autor fotografií:<br />
© Miroslav Neuman<br />
Tlač:<br />
Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene<br />
Náklad:<br />
100 ks<br />
Vydavateľ:<br />
Technická univerzita vo Zvolene<br />
Rok vydania:<br />
2022<br />
Odborná monografia je výstupom projektu KEGA č. 006TU Z-4/2020<br />
„Využitie inovatívnych prístupov na zvýšenie kvality vzdelávania<br />
v študijných odboroch lesníctvo a poľovníctvo prostredníctvom e-learningového<br />
výkladového slovníka slovenskej a nemeckej terminológie používanej v poľovníctve“.<br />
Všetky práva vyhradené. Nijaká časť textu ani obrazového materiálu nemôže byť použitá na ďalšie<br />
šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo vydavateľa.<br />
© Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov. 2022.<br />
© Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov. 2022.<br />
ISBN 978-80-228-3337-0 EAN 9788075295545<br />
PREDSLOV<br />
Odborná knižná publikácia Výber terminologických záznamov z poľovníctva a príbuzných odborov bude<br />
slúžiť ako základ na vytvorenie výkladového e-learningového slovníka odbornej terminológie používanej<br />
v odbore poľovníctvo v slovenskom a nemeckom jazyku (so zameraním sa na oblasti ako napr.<br />
poľovnícka zoológia a biológia, sokoliarstvo a poľovnícka kynológia). Predkladaná odborná knižná<br />
publikácia, ako aj výkladový e-learningový slovník sú výstupom projektu KEGA č. 006TU Z-4/2020<br />
a predstavujú dvojjazyčné terminologické záznamy vybraných pojmov z vyššie uvedených oblastí.<br />
Publikácia nadväzuje na prácu odborníkov z oblasti poľovníctva pri tvorbe slovenského odborného<br />
názvoslovia z oblasti poľovníctva, čo znamená zostavenie terminologickej databázy v tejto oblasti<br />
a prepojenie výskumu s praxou.<br />
Úroveň vyučovania nemeckého jazyka na vysokých školách v Slovenskej republike klesá, čo je<br />
ovplyvnené aj momentálne platnou legislatívou, ktorá nedostatočne zohľadňuje plurilingválny<br />
prístup vo vyučovaní cudzích jazykov na základných a stredných odborných školách. Tento stav<br />
cudzojazyčnej edukácie sa premieta aj do vysokoškolského prostredia. Prostredníctvom odbornej<br />
knižnej publikácie by sme chceli prispieť k podpore viacjazyčnej koncepcie vo vyučovaní, v ktorom<br />
nemecký jazyk na Slovensku zohráva kľúčovú úlohu z historického, ako aj z geografického a odborného<br />
hľadiska. Nemecká terminológia má v rozvoji slovenskej terminológie v odboroch lesníctvo,<br />
poľovníctvo a drevárstvo relevantnú úlohu. Poľovníctvo patrí k odborom, v ktorých sa mnohé<br />
termíny prebrali z češtiny (tzv. bohemizmy) a z nemčiny (germanizmy) a patria k profesionálnemu<br />
slangu, pričom nie sú vždy lexikograficky štandardizované. Napriek tomu musíme mať na zreteli<br />
fakt, že nemecká terminológia v spomínanej oblasti je veľmi bohatá. Môžeme preto konštatovať, že<br />
nemecká terminológia dokonalejšie vystihuje a opisuje javy a danú problematiku, a tým významne<br />
obohacuje samotný jazyk.<br />
Dúfame, že terminologické záznamy v odbornej knižnej publikácii budú slúžiť študentom nielen<br />
Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, ktorí študujú odbory aplikovaná zoológia<br />
a poľovníctvo, lesníctvo, ale istý výber terminologických záznamov z nej budú využívať aj študenti<br />
Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, príp. študenti Univerzity veterinárneho lekárstva<br />
a farmácie v Košiciach.<br />
Ďalšie využitie spracovaných terminologických záznamov vidíme vo vzdelávaní študentov translatológie,<br />
teda tlmočníctva a prekladateľstva na viacerých univerzitách, napr. na Filozofickej fakulte<br />
Univerzity Komenského v Bratislave, na Fakulte aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity<br />
v Bratislave alebo na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Študenti môžu
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
006<br />
007<br />
skúmať posuny v preklade termínov, motivačné faktory ovplyvňujúce vznik termínov, obrazné pomenovania,<br />
metafory v odbornom jazyku v daných oblastiach, bohatosť termínov v nemeckom jazyku<br />
atď.<br />
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra disponuje Slovenskou terminologickou databázou, ktorá zahŕňa<br />
výkladové a prekladové slovníky, má svoj terminologický portál a k dispozícii má aj Slovenský<br />
národný korpus, avšak termíny z oblasti poľovníctva, poľovníckej kynológie, či sokoliarstva nie sú<br />
v nich obsiahnuté v dostatočnom množstve. Preto považujeme za nevyhnutné nadviazať na prácu<br />
odborníkov v tejto oblasti.<br />
Terminológia, či už ju vnímame ako formu optimalizačnej štandardizácie jazyka alebo ako disciplínu<br />
aplikačne orientovanej vedy, má význam, ktorý presahuje hranice odboru.<br />
Verím, že spracovaná terminológia v nemčine a v slovenčine bude impulzom na ďalšiu terminologickú<br />
prácu nielen v odbore poľovníctvo, a v jeho príbuzných odboroch ako poľovnícka kynológia,<br />
poľovnícke zbrane, sokoliarstvo, choroby zveri, rybárstvo, včelárstvo, ale aj v mnohých iných odboroch<br />
a v mnohých jazykových kombináciách.<br />
V neposlednom rade by sme chceli zdôrazniť význam budovania terminologických databáz aj<br />
v slovenskom jazyku pri používaní poľovníckej reči tzv. Jägersprache, ktorá je v zahraničí stále súčasťou<br />
skúšok z poľovníctva a spolu s poľovníckymi zvykmi a tradíciami je nepochybne súčasťou<br />
kultúry nášho národa. Rovnako sokoliarstvo staré niekoľko storočí, na území terajšieho Slovenska<br />
s viac ako 5-storočnou históriou, jeho „zlatý vek“ v Uhorsku, renesancia v prvej polovici 20. storočia<br />
a v roku 2019 zápis do Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva SR a v roku 2021zápis<br />
do Svetového zoznamu UNESCO sú súčasťou našej kultúry, o čom svedčí aj nasledujúci citát<br />
Štefana Azariho „Pokiaľ si budú národy uchovávať kultúrne zvyky, tradície a spôsoby života predkov,<br />
medzi ne patrí aj poľovníctvo a sokoliarstvo, tak si to osvojí aj celé ľudstvo a budeme si vedomí odkiaľ<br />
pochádzame.“ https://slspo.sk/?page_id=4352<br />
OBSAH<br />
STRUČNÝ ÚVOD DO TERMINOLÓGIE A TERMINOGRAFIE 008<br />
K TERMINOLOGICKEJ DATABÁZE 018<br />
SOKOLIARSTVO (Zuzana Vyhnáliková) 023<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA (Zuzana Gašová) 055<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA (Jozef Štefčík) 089<br />
REGISTER 123<br />
Slovensko je nielen kolískou moderného sokoliarstva, ale má tiež popredné miesto vo vzdelávaní<br />
mladých sokoliarov. Má jedinú základnú školu na svete, na ktorej sa vyučuje povinný predmet<br />
sokoliarstvo, a tou je Základná škola s MŠ Maximiliána Hella v Banskej Štiavnici. Predovšetkým<br />
sa však sokoliarstvo na Slovensku vyučuje na stredných školách – v Prešove, Banskej Štiavnici<br />
a Liptovskom Hrádku, a tiež na vysokých školách – na TU vo Zvolene a na Univerzite veterinárneho<br />
lekárstva a farmácie v Košiciach.<br />
Na záver by sme sa chceli poďakovať za konzultácie, odborné rady a pripomienky, či drahocenný<br />
čas a vzácnu literatúru pánovi Ing. Jozefovi Jursovi, CSc., (poľovnícka kynológia), pánovi<br />
Ing. Tiborovi Patakymu, CSc., (poľovníctvo), Ing. Ľubomírovi Bútorovi, PhD., (poľovníctvo),<br />
prof. Ľubomírovi Blaškovi, PhD., PhD., (poľovníctvo) a Štefanovi Azarimu, (sokoliarstvo)<br />
Ing. Miroslavovi Ostrihoňovi, PhD., (sokoliarstvo), Ing. Martinovi Slančíkovi, PhD., a Ladislavovi<br />
Matajovi (sokoliarstvo).<br />
Literatúra<br />
Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. Stredná odborná škola lesnícka v Prešove. s. 2 [online]<br />
(04.10.2022) Dostupné na internete: https://slspo.sk/?page_id=4352
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
STRUČNÝ ÚVOD DO TERMINOLÓGIE<br />
A TERMINOGRAFIE<br />
Oblasť terminológie a terminologickej práce je veľmi široká, a preto si vyžaduje špecifické odborné<br />
znalosti. Prax zatiaľ ukazuje, že len interdisciplinárna a medzinárodná spolupráca dokáže držať<br />
krok s vývojom ľudskej civilizácie, jazykov a kultúr. Vznik nových odborných oblastí so zameraním<br />
na moderné informačno-komunikačné technológie obsahuje obrovské dimenzie a otvára priestor<br />
pre jazykovo-terminologické projekty. Príklady dobrej praxe, množstvo podporovaných terminologických<br />
projektov a informačno-komunikačné technológie potvrdzujú, že túto oblasť možno ďalej<br />
odborne rozvíjať, popularizovať a prenášať mimo akademickej a vedeckej sféry, a to priamo do profesionálnej<br />
oblasti používateľov najrôznejších odborov.<br />
Terminológia nie je len vedou o termínoch (špecializovaných lexikálnych jednotkách), ale aj vedou<br />
o objektoch (odrazoch existencie fyzického sveta), čo si vyžaduje epistemiologický prístup k terminologickej<br />
práci a terminologickému manažmentu.<br />
Aj preto sa terminológia od 20. storočia považuje za samostatný vedný odbor a nielen za súčasť<br />
jazykovedy, a to vďaka výskumu rakúskeho vedca E. Wüstera (1991), ktorého výskum podnietil zakladanie<br />
terminologických škôl, inštitútov a rôznych odborných komisií.<br />
Na dosiahnutie presnejšej komunikácie je nevyhnutné špecifikovať a zjednotiť jednotlivé odborné<br />
oblasti, ktoré používatelia budú akceptovať. Ak je komunikácia v určitej oblasti v dôsledku nejednoznačnosti<br />
termínov sťažená, je potrebné ich identifikovať a riešiť štandardizáciou terminológie,<br />
terminologickou prácou a manažmentom vytvorených termínov.<br />
Terminológia je kľúčová aj pre rôzne druhy prekladu, či už ľudského, strojového alebo CAT, a navyše<br />
aj pre systémy vyhľadávania informácií a informačného manažmentu. Znalosti terminológie a jej<br />
význam stúpa spolu s rozvojom informačných technológií. Preto sa terminologická práca opiera<br />
o niekoľko noriem ISO (ISO TC37) a poznatky terminologických škôl.<br />
Terminologické normy sa používajú v rôznych, zväčša v technických oblastiach. Tie sa zverejňujú<br />
ako oficiálne zoznamy v konkrétnom odbore. V netechnických oblastiach sa kodifikujú aj terminologické<br />
slovníky vydávané inštitúciou, napr. univerzitou, orgánom štátnej správy, vydavateľstvom<br />
a pod.<br />
Medzinárodná organizácia ISO (založená v r. 1947) má za úlohu zostavovať medzinárodne platné<br />
normy v rôznych odboroch, oblastiach vedy a výskumu.<br />
008<br />
009<br />
Celý proces terminologickej práce je zameraný na vytváranie štandardizovaných odborných slovníkov,<br />
v ktorých má jednému termínu zodpovedať jeden pojem. Jedným z hlavných cieľov terminologickej<br />
práce je jednoznačnosť, kde jeden pojem má mať jedno pomenovanie.<br />
Hlavné metódy tvorby terminologických súborov a pojmových systémov sa nachádzajú aj v medzinárodných<br />
normách, ktoré vypracovala technická komisia ISO TC 37 Terminológia. Normy sa dajú<br />
využiť v akejkoľvek tematickej oblasti, či už v terminológii a tvorbe pojmových systémov, alebo pri<br />
zostavovaní jednojazyčných a viacjazyčných terminologických slovníkov, prípadne pri tvorbe terminologických<br />
databáz, v ktorých môžeme terminologické údaje použiť viackrát.<br />
Normy stanovujú, identifikujú a systematizujú produkty a služby v rôznych oblastiach. Zasahujú do<br />
rôznych odborných oblastí prírodných a spoločenských vied. Ich aplikácia by mala byť bezproblémová,<br />
ľahko interpretovateľná a použiteľná v akejkoľvek oblasti.<br />
Na terminologickú prácu boli prijaté normy ISO 704. Norma ISO 704 – Terminologická práca –<br />
Zásady a metódy stanovuje základné princípy a metódy prípravy a zostavovania terminológií<br />
v rámci normalizácie aj mimo nej a opisuje väzby medzi predmetmi, pojmami a ich terminologickým<br />
stvárnením.<br />
Práve preto rozvíjajú jednotlivé krajiny svoje normalizačné systémy v nadväznosti na medzinárodnú<br />
priemyselnú normalizáciu za predpokladu, že prevažná väčšina výrobkov a služieb je v súlade<br />
s medzinárodnými normami.<br />
Terminológia a terminologické normy sú dôležitou súčasťou medzinárodných organizácií a výborov,<br />
ako je napríklad technický výbor ISO/TC 37 Terminológia (princípy a koordinácia) . Táto organizácia<br />
bola založená v roku 1947 a jej úlohou je normalizovať a koordinovať terminológie a iné<br />
dokumenty týkajúce sa metodík a zásad terminológie a jazykových zdrojov.<br />
Ďalšou medzinárodnou organizáciou je INFOTERM (Medzinárodné informačné centrum pre terminológiu).<br />
Bolo založené v roku 1971 a sídli vo Viedni. INFOTERM združuje verejné a súkromné<br />
inštitúcie a jeho členovia pochádzajú z celého sveta. Medzi činnosti INFOTERMu patrí koordinácia<br />
národných a nadnárodných terminológií, plánovanie a štandardizácia terminológií, organizovanie<br />
podujatí, konferencií a seminárov, spracovanie a plánovanie terminologických projektov, publikovanie<br />
atď.<br />
Rovnako existuje aj iniciatíva UNESCO od roku 1988 pod oficiálnym názvom Medzinárodná terminologická<br />
sieť TermNet. Jej činnosť sa zameriava predovšetkým na budovanie terminologického<br />
trhu s cieľom vytvoriť terminologické nástroje, ako napr. programy a softvér. Poskytuje priestor na<br />
medzinárodnú spoluprácu a výmenu terminologických skúseností v celosvetovom meradle.<br />
Tieto inštitúcie sa venujú aj terminologickému vzdelávaniu a organizujú letné terminologické školy<br />
a e-learningové kurzy v oblasti terminologického manažmentu.
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
Medzinárodný inštitút pre terminologický výskum – IITF je organizácia, ktorá bola založená v roku<br />
1989 a sídli vo Fínsku. Je členom siete TermNet a zároveň je akademickou organizáciou, ktorá sa<br />
zaoberá teoretickými a praktickými otázkami terminológie a tiež výskumnými projektmi.<br />
Ďalším členom siete TermNet je Združenie pre terminológiu a transfer znalostí (GTW). Sídli<br />
v Dánsku a jeho úlohou je rozvíjať komunikačné technológie zamerané na odbornú jazykovú komunikáciu<br />
na základe technologicko-terminologických postupov spracovania údajov.<br />
Dôležitosť existencie uvedených inštitúcií umocňuje fakt, že odborný jazyk je najdôležitejším prostriedkom<br />
ľudskej komunikácie, zohráva významnú úlohu aj pri pomenovaní nových pojmov a<br />
javov v multilingválnom prostredí. Jazyk je nepochybne spojený s produktívnou činnosťou človeka.<br />
Neustály rozvoj nových technológií a vedy, priemyslu a poľnohospodárstva, obchodu, dopravy<br />
a mnohých ďalších oblastí si vyžaduje, aby jazyk prinášal do slovnej zásoby nové slová a výrazy<br />
potrebné na prácu, ktorú si uvedené oblasti vyžadujú. Vzhľadom na tento rýchly rast a obohacovanie<br />
odbornej slovnej zásoby je v našom záujme venovať zvýšenú pozornosť forme a obsahu, aby<br />
sme termínom dávali adekvátne názvy a pomenovania. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné<br />
ovládať teóriu terminológie, pojmy, termíny, ich charakteristiky a zložité postupy v terminologickej<br />
práci a terminografii.<br />
Postupný rozvoj informačno-komunikačných technológií a nové odborné oblasti prinášajú nové<br />
výzvy na označovanie, pomenovania a komunikáciu. Denne stojíme pred úlohou pomenovať nový<br />
pojem, nový výrobok, liek, pracovnú pozíciu či bežný jav. Inými slovami, každý náš objav a novinka,<br />
ktorá ešte nebola predstavená, pomenovaná a je neznáma, dostáva nové pomenovanie. Ak chceme<br />
výdobytky modernej doby a inovatívne technológie dôsledne využívať vo svoj prospech, musíme sa<br />
naučiť rozpoznávať ich vlastnosti. Oblasť terminológie ponúka hneď niekoľko pohľadov a riešení<br />
na tieto výzvy z viacerých aspektov. Terminológia existuje ako<br />
• vedná disciplína,<br />
• terminologická práca,<br />
• terminologický manažment,<br />
• terminografia, ktorá znamená zhmotnenie terminologických údajov a výstupov v terminografických<br />
produktoch – slovníkoch a špecializovaných slovníkoch, databázach, tezauroch,<br />
atď.<br />
Terminologická práca je interdisciplinárna činnosť založená na tímovej práci. Vychádza z filozofie,<br />
gnozeológie (teórie poznania) a logiky, ktoré sa vzťahujú na pojmy ako zložky abstraktného myslenia.<br />
Ide o prvky, ktoré si vyžadujú znalosť oblasti spracúvanej ako termíny, a tiež je potrebná znalosť<br />
metodiky a noriem terminologickej práce (ISO 704 Terminológia a terminologická práca).<br />
010<br />
011<br />
Medzi prácou lingvistu-prekladateľa a terminológa je však obrovský rozdiel. Jednoducho povedané,<br />
terminológovia vytvárajú názvy, pojmy a označenia z pojmov a definícií a lingvisti-prekladatelia<br />
hľadajú správne použitie vzhľadom na kontext. Keďže terminológia sa neustále vyvíja, prekladatelia<br />
preto musia na sebe neustále pracovať, byť v kontakte s odborníkmi, registrovať nové zmeny<br />
alebo vznik nových termínov a rozširovať vlastnú slovnú zásobu v oblasti terminológie.<br />
Terminologická práca je súbor plánovaných krokov s cieľom identifikovať, excerpovať a analyzovať<br />
pojmy, ktoré získajú pevné miesto v systéme danej odbornej oblasti ako overené (a validné) názvy<br />
- termíny. Terminologickú prácu možno rozdeliť na niekoľko základných krokov, ktoré sa nemusia<br />
vykonávať v chronologickom poradí a môžu sa navzájom dopĺňať.<br />
• Vymedzenie hraníc v rámci odbornej oblasti – domény.<br />
• Rozdelenie oblasti štúdia na menšie jednotky.<br />
• Obstaranie a analýza dátového materiálu.<br />
• Zhromažďovanie a predbežná klasifikácia názvov a pojmov s informáciami.<br />
• Vývoj pojmových systémov.<br />
• Systematické spracovanie materiálu.<br />
• Terminologická analýza.<br />
• Príprava systematizovaných údajov pre používateľov.<br />
Postupy terminologickej práce boli determinované čiastkovými úlohami, ako sú konzultácie s viacerými<br />
odborníkmi pre oblasť terminológie Poľovníctvo. Následne boli spracované výstupy stanoveného<br />
počtu terminologických záznamov v podrobne skúmanej oblasti.<br />
Keďže hlavným cieľom terminológie je zhromaždiť čo najzrozumiteľnejšie a najjednoznačnejšie<br />
termíny, je potrebné zaradiť ich do špecifickej oblasti používateľov – odborníkov. Nato musíme<br />
presne vymedziť oblasť, ktorej terminológii sa venujeme. Je to veľmi dôležité najmä z hľadiska ďalšieho<br />
rozpracovania pojmovej oblasti a vypracovania pojmového systému, ako aj určenia východiskových<br />
názvov a termínov, ktoré patria do tematickej oblasti s cieľovou skupinou používateľov<br />
danej terminológie.<br />
Cieľom celej terminologickej práce je snaha o jednoznačnosť, kde jeden termín má mať jedno pomenovanie.<br />
V modernej nemeckej vedeckej terminológii sa preto stretávame s nemeckým termínom<br />
„Eineindeutigkeit“, čo znamená, že v určitej odbornej oblasti by mal mať každý termín len jeden<br />
názov (termín). Preto sa očakáva, že termín bude pre odbornú cieľovú skupinu ľahko dešifrovateľný<br />
bez potreby ďalších vysvetlení.<br />
Tieto tvrdenia však predstavujú jazykovú utópiu, ktorá v skutočnosti takmer neexistuje. Skúsenosti
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
ukazujú, že každý používateľ odborného jazyka sa stretáva so sémantickým rozsahom jedného názvu,<br />
keď hovoríme o mnohoznačnosti alebo „polysémii“ (napr. „hlava“). V terminológii sa používa<br />
termín „homonymia“ (podobne znejúce slová s rôznym významom, napr. „kniha“). Aj v terminologickej<br />
práci sa stretávame s termínmi, ktoré majú viacero pomenovaní – „synoným“ (napr. manažér<br />
= vedúci). V takýchto prípadoch spracúvame názvy, ktoré sú najfrekventovanejšie na základe odborných<br />
argumentov. Slovná zásoba predstavuje dynamický jav, ktorý sa prejavuje aj v každej novej<br />
vednej disciplíne.<br />
Z uvedených dôvodov je dôležité vedieť identifikovať a spracovať nové pojmy, ekvivalenty a objekty<br />
podľa zásad a noriem terminologickej práce (STN ISO 704). Každý človek, ktorý vypracúva terminológiu,<br />
by mal poznať základné schémy a termíny, ako sú „pojem“, „objekt“, „termín“, „obsah“<br />
a „rozsah“. O trichotómii objektov, pojmov a názvov sa dozvieme zo semiotického trojuholníka<br />
(Ogden, C. K., Richards, I. A: 1923), v ktorom môžeme jasne vidieť poznávaciu funkciu vo vzťahu k<br />
odbornej lexike. Pojem je výsledkom myslenia založeného na vedomostiach a skúsenostiach, objekt<br />
je reprezentáciou reálneho sveta a ich formálna reprezentácia (slovo, značka, symbol) je prijateľným<br />
výsledkom aplikácie v komunikácii.<br />
012<br />
013<br />
Terminologickú prácu charakterizuje onomaziologický prístup, ktorý je založený na výklade obsahu<br />
objektu smerom k jeho formálnej podobe pomenovania. V odbornom prostredí sa však legitimizuje<br />
aj semaziologický prístup, ktorý je typický pre lexikografickú prácu založenú na skúmaní<br />
formy voči obsahu. Nedá sa teda jednoznačne tvrdiť, ktorý postup je najvhodnejší, a preto sa na<br />
účely terminologickej práce používa kombinácia oboch týchto postupov, ktorá závisí najmä od konkrétnej<br />
oblasti a časového faktora.<br />
Dôležitou súčasťou terminologickej práce bola tvorba pojmových systémov.<br />
Pojmový systém poskytuje systematický prehľad pojmov. Používa sa na modelovanie pojmových<br />
štruktúr na základe špecializovaných poznatkov z danej oblasti, na objasnenie vzťahov medzi pojmami,<br />
na vytvorenie základu pre jednotnú a štandardizovanú terminológiu, na porovnávacie analýzy<br />
pojmov a pomenovaní v rôznych jazykoch a na uľahčenie písania definícií. Vývoj pojmových<br />
systémov by mal byť základným prvkom každej terminologickej práce, pre ktorú konkrétny projekt<br />
dostane pevný základ. Mal by sa realizovať v počiatočnej fáze terminologického projektu, hneď po<br />
vymedzení konkrétnej oblasti, v ktorej sa bude terminologická rešerš vykonávať. Pozornosť by sa<br />
mala upriamiť na dôležitý časový faktor, ktorý zohráva úlohu pri vývoji pojmového systému. Preto<br />
je potrebný dostatočný čas (niekoľko mesiacov) na zhromaždenie dostupnej literatúry v danej oblasti.<br />
V systéme pojmov existujú vždy vzájomné vzťahy so zreteľom na celok, ktoré sú vyjadrené<br />
rôznymi schémami (mapy, grafy atď.) demonštrujúcimi nadradené a podradené vzťahy. Súčasťou<br />
výskumného materiálu je najvhodnejšia odborná a vedecká literatúra.<br />
Medzinárodná norma ISO 1087-1 sa vzťahuje na tieto typy pojmových systémov:<br />
1. Rodovo-druhový pojmový systém (rod a špecifické termíny) založený na logických vzťahoch<br />
vrátane nadradenosti a podradenosti (koordinácia a subordinácia).<br />
Pri určovaní hraníc medzi pojmom a termínom vychádzame z logického spektra pojmu (Horecký,<br />
1974). Horecký definoval logické spektrum pojmu ako „súbor výrokov, z ktorých každý vyjadruje<br />
určitú vlastnosť“.<br />
Napr. lexéma „kôň“ predstavuje tieto logické predikáty, z ktorých je ľahšie vytvoriť definíciu.<br />
Kôň<br />
• je veľké zviera živiace sa rastlinami,<br />
• je cicavec,<br />
• má pevné kopytá a splývavú hrivu a chvost,<br />
• používa sa na jazdenie, preteky a nosenie a ťahanie bremien.<br />
2. Partitívny pojmový systém (celá entita a jej časti).
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
3. Asociatívny pojmový systém (súvisiace asociácie s pojmom).<br />
Výber a rozhodnutie o použití konkrétneho pojmového systému v terminologickej práci Závisí do<br />
značnej miery od konkrétnej vednej disciplíny, t. j. či patrí do spoločenských alebo prírodných vied.<br />
Napr. oblasť strojárstva vychádza z medzinárodne záväzných noriem, zatiaľ čo oblasť právnych<br />
vied je vždy podmienená odlišnou legislatívou danej krajiny, čo v konečnom dôsledku znamená, že<br />
pre každý jazyk existuje iný pojmový aparát. Preto sa v terminologickej práci vypracovávajú pojmy<br />
a záznamy pre každý jazyk osobitne. Pomenovania (termíny) sa vzhľadom na odlišné pojmové systémy<br />
do iného jazyka neprekladajú, ale skôr sa nahrádzajú (substituujú).<br />
Termín je označenie vymedzené definíciou a miestom pojmov danej oblasti ľudskej činnosti alebo<br />
poznania. Je to pomenovacia jednotka, ktorá má konkrétne vymedzený význam vzhľadom na komunikačné<br />
potreby v určitej oblasti.<br />
Každý termín má svoj technický názov, ktorý musí byť definovaný v systéme pojmov. Jedným<br />
z predpokladov pomenovania termínu je správne formulovaná definícia.<br />
Definícia by mala plne nahradiť termíny v prípade ich absencie v texte. Pri vytváraní termínov alebo<br />
tvorbe terminologického záznamu by sa malo začať definíciou, pričom sa musí vykonať test správnosti,<br />
aby sa skontrolovalo, či pojmový systém nemá medzery. Definícia je hlavným prvkom termínu,<br />
ktorý slúži aj ako textová podoba termínu v terminologickom zázname, ktorá je na rozdiel od<br />
ostatných položiek (kontext, príklad atď.) povinná. Podľa terminologických noriem definície obsahujú<br />
vnútorné charakteristiky (napr. charakter a materiál) a vonkajšie charakteristiky (funkcia,<br />
pôvod, účel atď.). Definície sa preberajú z pôvodných zdrojov (požiadavka materinského jazyka)<br />
a podľa možnosti čo najkratšie, najjasnejšie, najpresnejšie a najzrozumiteľnejšie. Autori terminologického<br />
slovníka preto majú byť oboznámení s typmi definícií, zásadami tvorby definícií, s tým,<br />
aké sú najčastejšie chyby pri tvorbe definícií v súlade s medzinárodne platnými normami, ktoré sú<br />
publikované v renomovaných zdrojoch.<br />
014<br />
015<br />
Terminológia sa spracováva normatívne alebo deskriptívne, v závislosti od textu alebo oblasti, v jednom<br />
jazyku alebo dvojjazyčne. Počas celej práce prípravy poľovníckeho terminologického slovníka<br />
bolo potrebné zohľadniť, ako a pre koho sa má terminológia spracovať. Nakoniec bolo potrebné<br />
určiť, kde a ako budú výsledky našej práce publikované. Dôležité boli aj konzultácie a posudzovanie<br />
terminologických záznamov odborníkom na špecifickú oblasť poľovníctva a v prípade dvojjazyčnej<br />
terminológie aj konzultácie so zahraničným odborníkom. Je dôležité vedieť, že nesystémový prístup<br />
by si v prípade potreby korekcií vyžadoval viac času. Ideálne je vytvoriť skupinové klasifikácie<br />
jednotlivých odborov a rozdeliť odborné oblasti na menšie zložky, aby sa predišlo neprehľadnosti<br />
množstva termínov a aby sa vytvorili jednotlivé podskupiny oblastí daného odboru. V terminologickom<br />
projekte, ktorého výstupom je táto predložená terminologická databáza vybraných termínov<br />
z oblasti poľovníctva, bola nevyhnutnosťou tímová práca s presným rozdelením úloh.<br />
Terminologická práca v oblasti poľovníctva mala za úlohu umiestniť spracované terminologické<br />
záznamy do foriem v rámci konkrétnych glosárov v špecifikovaných podoblastiach ako sokoliarstvo<br />
a včelárstvo, biológia zveri a poľovnícka kynológia. Pracovné úložisko glosárov bolo vo formáte<br />
MS Excel. Finálne glosáre sa nakoniec transformujú do online platformy s možnosťou rozširovať<br />
a modifikovať záznamy. Konečný výsledok tohto terminografického projektu bol zároveň veľkou<br />
výzvou na prepojenie práce lingvistu a terminológa s odborníkom na informačno-komunikačné<br />
technológie.<br />
Vypracovanie štruktúry terminologického záznamu patrí k posledným, ale dôležitým krokom terminologickej<br />
práce.<br />
Na začiatku terminologickej práce je dôležité ozrejmiť, v akom nástroji sa záznamy budú pripravovať<br />
a v akej jednotnej štruktúre budú usporiadané, aby bola práca rýchla a efektívna.<br />
Najprv bolo potrebné objasniť nasledujúce otázky:<br />
• Aký stupeň ekvivalencie je medzi označeniami?<br />
• Má označenie synonymá?<br />
• Sú potrebné poznámky o synonymii, stupni ekvivalencie alebo štýle?<br />
• Je potrebné na vizualizáciu pripojiť obrázky?<br />
• Sú potrebné návrhy na označenia termínov?<br />
• Sú potrebné zmeny v pojmových systémoch?
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
Terminologické záznamy obsahujú prevažne tieto terminologické údaje týkajúce sa termínov<br />
a pomenovaní:<br />
1. údaje týkajúce sa termínu (základná forma, synonymá, symboly, skrátené formy, varianty,<br />
gramatické informácie, ekvivalenty, poznámky, antonymá),<br />
2. údaje týkajúce sa termínu (definícia, kontext, grafické znázornenie, obrázok, príklad,<br />
poznámka),<br />
3. administratívne údaje (identifikátor termínu, jazykový symbol, dátum vytvorenia, autor,<br />
identifikátor, zdroj).<br />
Terminologický záznam sa vytvára priamo prostredníctvom viacerých terminologických online<br />
platforiem (Termweb, XTMCloud, TermWiki atď..), nástrojov na počítačom podporovaný preklad<br />
CAT (SDL Trados, MemoQ, Memsource, ...) alebo priamo prostredníctvom nástrojov Microsoft<br />
Office. V terminologickom projekte v oblasti poľovníctva boli terminologické záznamy vytvorené<br />
v programe MS Excel so zohľadnením týchto dvoch skutočností:<br />
a. Excel ponúka tie funkcie, ktoré sú potrebné na jednotnú a prehľadnú štruktúru<br />
terminologických záznamov,<br />
b. Excel je kompatibilný nástroj na import a export do terminologických databáz viacerých<br />
online platforiem.<br />
Literatúra<br />
016<br />
017<br />
Arntz, R. – Picht, H. – Mayer,F. 2002. Einführung in die Terminologiearbeit, Olms.<br />
Cabré, M.T. 1999. Terminology. Theory, methods and applications. John Benjamins Publishing Company.<br />
Cíbiková, I. 2011. Terminologický manažment verejnoprávnej tematickej oblasti. Vydavateľstvo Edis.<br />
Horecký, J. 1956. Základy slovenskej terminológie. Bratislava: SAV.<br />
Horecký, J. 1974. Obsah a forma termínu. In Kultúra slova, roč. 8, č. 10<br />
Jurčáková, Z. 2002. Terminológia. Základné zásady, metódy a ich aplikácia. CVTI Bratislava.<br />
Levická, J. – Zumrík, M. 2019. Terminologické inšpirácie profesora Jána Horeckého. VEDA:SAV.<br />
Masár, I. 1991. Príručka slovenskej terminológie. Bratislava.<br />
Masár, I. 2000. Ako pomenúvame v slovenčine.<br />
Ogden,C.K. – Richards, I.A. 1923. The meaning of meaning. [online] 2020 [cit. 2020-08-10] Dostupné na<br />
internete:<br />
https://courses.media.mit.edu/2004spring/mas966/Ogden%20Richards%201923.pdf<br />
Schmitz, K.D. – Drewer,P. 2017. Terminologiemanagement. Springer Verlag.<br />
Temmerman, R. 2000. Towards new ways of terminology description.The sociocognitive-approach. John Benjamins<br />
Publishing Company.<br />
Wrede, O. – Štefčík, J. – Drlík, M. 2016. Úvod do terminológie a terminologickej práce. UKF Nitra.<br />
Wüster, E. 1991. Einführung in die allgemeine Terminologielehre und terminologische Lexikographie. Bonn.<br />
https://termcoord.eu/terminology-websites/<br />
www.sdl.com<br />
www.memoq.com<br />
www.memsource.com<br />
https://xtm.cloud/<br />
https://sk.termwiki.com/<br />
https://interverbumtech.com/<br />
https://www.prelovca.sk/o-polovnictve-kynologia/polovnicka-kynologia<br />
Transterm: http://kger.web2v.ukf.sk/transterm/home<br />
STN ISO 704: Terminológia. Terminologická práca<br />
STN ISO 10241: Medzinárodné terminologické normy. Tvorba a úprava<br />
Existuje niekoľko foriem terminologických záznamov, ktoré by mali slúžiť svojmu účelu a mali by<br />
mať jednotnú formu. Pri tvorbe terminologického slovníka v rámci predloženej publikácie autori<br />
vychádzali zo zásady, že v jednom riadku by mal byť zaznamenaný len jeden termín (jedno pomenovanie),<br />
pričom zohľadňovali to, aby sa definícia nezamieňala s kontextom.<br />
Cieľom predloženej publikácie je predstaviť model terminologickej práce na báze interdisciplinárneho<br />
modelu praxe, ktorý predstavuje spôsoby riadenia vytvorenej terminologickej databázy<br />
v printovej a online verzii vzhľadom na vývoj odborného jazyka.<br />
Spracovaná terminologická databáza by mala slúžiť ako referenčný nástroj pre odborníkov v dvojjazyčnej<br />
komunikácii nemčina-slovenčina, ako aj prekladateľov, tlmočníkov, učiteľov, publicistov<br />
a ďalších záujemcov o odbornú oblasť poľovníctva.
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
K TERMINOLOGICKEJ DATABÁZE<br />
Odborná monografia Výber terminologických záznamov z poľovníctva a príbuzných odborov je výstupom<br />
projektu KEGA č. 006TU Z-4/2020 a predstavuje dvojjazyčnú terminologickú databázu vybraných<br />
pojmov z oblastí poľovnícka zoológia a poľovnícka kynológia a sokoliarstvo pre jazykový pár nemecký<br />
jazyk – slovenský jazyk. Zostavovanie, resp. tvorba terminologických databáz patrí k dôležitým<br />
procesom smerujúcim k zefektívneniu odbornej komunikácie vo vybranom odbore. Viacjazyčné<br />
terminologické databázy uľahčujú sprostredkovanie odborných obsahov na medzinárodnej úrovni,<br />
a okrem toho môžu slúžiť aj ako efektívna pomôcka pri práci prekladateľov a/alebo tlmočníkov.<br />
Proces tvorby terminologických databáz vychádza z konkrétnych teoretických premís terminologickej<br />
a terminografickej práce uvádzaných v odbornej literatúre (porov. napr. Wrede – Štefčík<br />
– Drlík 2016), ako napr. zohľadnenie poznatkov determinujúcich pojem termín ako taký, ale aj<br />
štruktúru a vlastnosti termínu; ďalej splnenie nárokov na vytváranie definícií; recepciu pojmových<br />
systémov; poznatky o terminologických normách; nevyhnutnosť spolupráce s odborníkom z danej<br />
oblasti; nutnosť vymedzenia vedného odboru; či kritériá výberu kvalitného dokumentačného<br />
materiálu (najmä odbornosť, aktuálnosť textov, vylúčenie prekladových textov pri dvojjazyčných<br />
databázach). Stanovenie presného postupu tvorby terminologickej databázy vybraných pojmov z<br />
oblasti poľovníctva (konkrétne poľovnícka zoológia a poľovnícka kynológia) však zároveň vyplynulo aj<br />
z konfrontácie s konkrétnymi otázkami, ktoré bolo potrebné riešiť pri narábaní so spracovávaným<br />
materiálom.<br />
Tvorba terminologických databáz alebo<br />
Ako sme postupovali pri tvorbe terminologickej databázy<br />
Pri tvorbe terminologickej databázy sme postupovali podľa nasledujúcich krokov:<br />
• rešerš dostupnej odbornej literatúry a dokumentačného materiálu,<br />
• výber relevantných zdrojov odbornej literatúry a vhodného dokumentačného materiálu,<br />
• štúdium odbornej literatúry a spracovanie zvoleného dokumentačného materiálu formou<br />
konspekcie,<br />
• výber relevantných termínov z danej odbornej oblasti,<br />
018<br />
019<br />
• dohľadávanie doplňujúcich relevantných informácií týkajúcich sa spracovávaného termínu<br />
(s cieľom precíznejšie vymedziť termín, určiť jeho vzťah k príbuzným termínom a pod.),<br />
• prevzatie/zostavenie vhodnej definície termínu (na základe práce s odbornou literatúrou) s<br />
uvedením bibliografického údaja o zdroji,<br />
• výber vhodných autentických kontextov pre daný termín z dokumentačného materiálu s<br />
uvedením bibliografického údaja o zdroji,<br />
• v prípade potreby vytváranie poznámkového aparátu týkajúceho sa špecifík jednotlivých<br />
termínov (napr. synonymné pojmy, prípadné nespisovné/hovorové označenia, doplňujúce<br />
informácie, ktoré nie sú súčasťou definície),<br />
• doplnenie morfologických údajov o jednotlivých termínoch (v závislosti od konkrétneho<br />
jazyka napr. rod, slovný druh),<br />
• doplnenie faktických dát týkajúcich sa spracovania termínu (autor, dátum a pod.).<br />
Po získaní týchto údajov pre termíny z oboch spracovávaných jazykov (nemecký jazyk – slovenský<br />
jazyk) samostatne nasledovalo:<br />
• porovnanie definícií k jednotlivým pojmom v oboch jazykoch,<br />
• vytvorenie dvojjazyčných slovných párov, t. j. priradenie termínu z východiskového jazyka<br />
k termínu z cieľového jazyka na základe dostatočného stupňa ich vzájomnej obsahovej<br />
ekvivalencie,<br />
• v prípade potreby rozšírenie poznámkového aparátu o špecifiká vyplývajúce zo vzájomného<br />
porovnania v oboch spracovávaných jazykoch (napr. stupeň ekvivalencie, rozdiely v medioštruktúre<br />
polysémnych termínov),<br />
• kontrola terminologických zápisov odborníkom zo skúmanej oblasti,<br />
• jazyková korektúra terminologických zápisov,<br />
• aktualizácia jednotlivých terminologických zápisov na základe pripomienok odborníkov a<br />
jazykového korektora,<br />
• predloženie výstupu na záverečné recenzentské posúdenie,<br />
• zapracovanie prípadných recenzentských pripomienok.<br />
Po vyhotovení terminologického zápisu na základe vyššie uvedených krokov nasleduje jeho<br />
publikácia.
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
020<br />
021<br />
Štruktúra terminologickej databázy alebo<br />
Aké informácie nájdete v terminologickej databáze<br />
Terminologická databáza vs. slovník alebo<br />
Aké sú výhody terminologickej databázy<br />
Typy informácií, ktoré nájdete v terminologickej databáze, možno do veľkej miery odvodiť od postupu<br />
jej zostavovania. Terminologický zápis každého termínu pozostáva z:<br />
• identifikačného kódu (sub-)disciplíny, ku ktorej zapísaný termín prináleží,<br />
• pomenovania, t. j. z výrazovej zložky samotného (kmeňového) termínu,<br />
• informácie o morfologických vlastnostiach termínu (napr. slovný druh, rod pri podstatných<br />
menách),<br />
• definície termínu priamo prevzatej z odbornej literatúry alebo zostavenej na základe viacerých<br />
zdrojov odbornej literatúry,<br />
• bibliografického údaja o zdroji odbornej literatúry,<br />
• dohľadaného príkladu autentického textu, v ktorom je začlenený kmeňový termín,<br />
• bibliografického údaja o zdroji autentického textu,<br />
• informácie o autorovi príslušného terminologického záznamu.<br />
Prípadne sa uvádzajú aj ďalšie, doplňujúce informácie, ako:<br />
• zaužívaná skratka pre kmeňový termín,<br />
• synonymný výraz, resp. synonymné výrazy pre kmeňový termín,<br />
• poznámkový aparát, obsahujúci doplňujúce informácie týkajúce sa kmeňového termínu<br />
(napr. štylisticky príznakové ekvivalentné výrazy, prípadná spojitosť s ďalšími subdisciplínami<br />
alebo s inými živočíšnymi druhmi, či významové špecifiká v porovnaní s inojazyčným<br />
náprotivkom a pod.).<br />
Terminologické databázy, resp. jednotlivé terminologické zápisy, predstavujú formu komplexného<br />
zachytenia informácií týkajúcich sa kmeňového termínu, relevantných na jeho uchopenie v procese<br />
odbornej komunikácie a v prípade dvojjazyčných (alebo viacjazyčných) terminologických databáz<br />
aj v procese odborného prekladu. Predstavujú preto vynikajúcu pomôcku jednak pre odborníkov<br />
komunikujúcich v cudzom jazyku, ale aj pre prekladateľov a/alebo tlmočníkov venujúcich sa príslušnej<br />
odbornej oblasti. Jednojazyčné terminologické databázy môžu slúžiť aj záujemcom z okruhu<br />
širokej verejnosti (laikom), ktorí sa chcú alebo potrebujú oboznámiť s vybranými termínmi z konkrétnej<br />
odbornej oblasti.<br />
Za hlavnú výhodu spracovania informácií prostredníctvom terminologických databáz možno považovať<br />
komplexný prístup. Na rozdiel od bežných – najmä prekladových – slovníkov je v terminologickom<br />
zápise zahrnutý súbor informácií dôležitých na pochopenie podstaty (resp. obsahového<br />
vymedzenia) kmeňového termínu i na výber spôsobu narábania s ním v konkrétnych komunikačných<br />
situáciách. Zatiaľ čo v prekladovom slovníku recipient nájde „len“ inojazyčný náprotivok,<br />
resp. niekedy viacero ekvivalentov k východiskovému výrazu, a to často bez rozlíšenia prípadných<br />
štylistických, (väčších alebo menších) významových a iných rozdielov, pohľad do viacjazyčnej terminologickej<br />
databázy ponúka podrobnejší výklad a široké spektrum informácií. Preštudovanie<br />
terminologického zápisu je síce celkom iste časovo náročnejšie ako nahliadnutie do prekladového<br />
slovníka, avšak záujemcovi umožňuje lepšie sa zorientovať v problematike a v závislosti od jeho<br />
poľa pôsobnosti (odborník komunikujúci v cudzom jazyku; prekladateľ a/alebo tlmočník odborných<br />
textov) zefektívniť a skvalitniť jeho činnosť.<br />
Je však potrebné podotknúť, že sprostredkovanie objektívnych informácií formou terminologických<br />
databáz predpokladá dôsledné spracovanie údajov pri dodržiavaní etablovaných terminografických<br />
postupov, ako napríklad používanie výlučne autentických textov ako zdroja informácií, dohliadanie<br />
na kvalitu a aktuálnosť spracovávaných odborných textov, či vylúčenie prekladovej literatúry<br />
ako informačného zdroja pri zostavovaní viacjazyčných terminologických databáz. Vzhľadom na<br />
to, že pri tvorbe našej terminologickej databázy termínov z oblasti poľovníckej zoológie, poľovníckej<br />
kynológie a sokoliarstva sme dbali na dodržiavanie týchto zásad, veríme, že poznatky získané<br />
v predkladanej odbornej monografii budú pre čitateľa spoľahlivým zdrojom informácií.<br />
Keďže pri zostavovaní terminologickej databázy tvorila východiskový jazyk nemčina a cieľovým<br />
jazykom bola slovenčina, pozostáva každý terminologický zápis, vypracovaný formou tabuľky,<br />
z nemeckej časti, na ktorú bezprostredne nadväzujú príslušné údaje týkajúce sa ekvivalentného termínu<br />
v slovenčine. V prípade, že nejde o úplnú ekvivalenciu medzi termínmi vo východiskovom (nemeckom)<br />
a cieľovom (slovenskom) jazyku, príslušné rozdiely sú zhrnuté v poznámkovom aparáte<br />
terminologického zápisu.
022<br />
023<br />
SOKOLIARSTVO
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
024<br />
025<br />
Code<br />
F/CHRB<br />
Code<br />
F/CHRB<br />
Terminus DE<br />
Nestling<br />
Terminus DE<br />
Ästling<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Deckling<br />
Definition<br />
Junger Greifvogel, solange er sich noch im Horst befindet.<br />
Wird er in diesem Stadium als Beizvogel genommen, wird er lebenslang als Nestling<br />
bezeichnet.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Als Nestlinge oder Ästlinge ausgehorstete Junghabichte bekommen durch die Aufzucht<br />
eine enge Bindung zum Falkner.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 43.<br />
Anmerkung<br />
Definition<br />
Ästling, auch Deckling, Deckung, Tackling genannt, Junge des Federwildes kurz vor dem<br />
Flüggewerden, der sich in der Nähe des Horstes aufhält.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Besonders Nestlinge ziegen während ihres gesamten Lebens, wenn sie gut abgetragen<br />
sind und auf die richtige Form eingestellt sind, eine feste Bindung zum Falkner und<br />
hervorragenden Appell.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 43.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
hniezdoš<br />
Termín SK<br />
halúznik<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Dravec pohybujúci sa na pätách po hniezde, jeho operenie je biele alebo sivé páperie.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />
Kontext<br />
Zvlášť účinnou metódou prípravy hniezdošov a halúznikov k loveckému výcviku, medzi<br />
sokoliarmi známou už tisíc rokov, je takzvaný voľný let. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 35.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Definícia<br />
Dravec používajúci nohy, trénujúci krídla, už má čiastočné alebo úplné operenie mláďat,<br />
avšak sa nevzďaľuje od hniezda, kde je kŕmený rodičmi.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />
Kontext<br />
Halúzniky stoja na okraji hniezda, príp. na vetvách okolo hniezda a robia tam prvé letové<br />
cvičenia. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 42.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
026<br />
027<br />
Code<br />
F/CHRB<br />
Code<br />
F/CHRB<br />
Terminus DE<br />
Wildfang<br />
Terminus DE<br />
Lappard<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Passagier<br />
Synonym<br />
Lapard<br />
Definition<br />
Falke oder Habicht, der nachdem er schon selbstständig gejagt und Beute gejagt hat,<br />
aus der Freiheit abgefangen wird, wenn er noch das Jugendkleid trägt (Passagier-ein<br />
Falkenwildfang im Jugendkleid, der im Herbst gefangen wird)<br />
Quelle (Def.) Waller, R. 1982. Der wilde Falk ist mein Gesell. Ein Leben mit Falk und Habicht. S. 420.<br />
Kontext<br />
Wildfänge sind Junghabichte, die ihre Bettelflugperiode hinter sich haben und die schon<br />
frei gejagt haben. S. 43.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 43.<br />
Definition<br />
Wildfang im Jugendkleid, der nach Neujahr vor der ersten Mauser gefangen wurde.<br />
Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 211.<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Ein Wildfang, der nach dem 1. 1., aber noch vor der ersten Mauser gefangen wurde, wird<br />
als Lapard bezeichnet.<br />
Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S.43.<br />
Anmerkung<br />
(Passagefalke, Zugfalke)<br />
Termín SK<br />
lapard<br />
Termín SK<br />
divoch<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Synonymum<br />
lapart<br />
Synonymum<br />
pasažier<br />
Definícia<br />
Dravec chytený po 1. 1., ale ešte v perí mladých do doby preperenia do šatu dospelých.<br />
Definícia Samostatne loviaci dravec, mláďa chytené do 31. 12.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />
Kontext<br />
Divoch nemá nepríjemné vlastnosti hniezdošov, ako sú napr. žiadostivé lety, volanie, krycí<br />
postoj pri kŕmení. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 79.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />
Kontext<br />
Neskôr chytené dravce (lapardy=mladé dravce chytené po 31. 12., hagardy=dravce<br />
odchytené v šate dospelých) sú často fixované na určité druhy voľne žijúcich zvierat a je<br />
veľmi obtiažne cvičiť ich na inú korisť. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 79.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
028<br />
029<br />
Code<br />
F/CHRB<br />
Code<br />
F/CHRB<br />
Terminus DE<br />
Haggard<br />
Terminus DE<br />
Terzel<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Hagard, Abgestrichener, Wildfang<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Beizvogel, der zur Zeit der Gefangennahme das Alterskleid trägt.<br />
Zu fr. hagard “scheu, wild, störisch, verstört”, wohl dialektalen Ursprungs.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Definition<br />
Terzel für männlichen Beizvogel, da sie in der Regel ein Drittel kleiner sind als weibliche<br />
Beizvögel, für weibliche Beizvögel steht der Artname; z.B. "Habicht" und "Habichtsterzel".<br />
Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 213.<br />
Kontext<br />
Die Gefahr des Verstoßes ist bei Nestlingen und Ästlingen viel geringer als bei Wildfängen<br />
oder Hagarden.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 43.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
1.def.22.6.2020<br />
hagard<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Die Weibchen bei Greifvögeln werden Weib genannt oder einfach mit dem Artnamen<br />
(z.B. Habicht) bezeichnet, die Männchen als Terzel (z.B. Habichtterzel) mit folgenden<br />
Ausnahmen: Sprinz (Sperber), Sakeret (Sakerfalke), Lanneret (Lannerfalke).<br />
KEIL, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in<br />
16/2006. S. 98.<br />
terček<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Definícia<br />
Chytený dospelý dravec v šate dospelých.<br />
Synonymum<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />
Definícia<br />
Samec loveckého dravca. (preklad autora)<br />
Kontext<br />
U hagarda, jastraba, ktorý už má šat dospelých, keď sa odchytí, sa vyskytnú také isté<br />
problémy ako u jastraba divocha, ale ešte v oveľa väčšej miere. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 44.<br />
Poznámka<br />
Zdroj definície Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 202.<br />
Kontext<br />
Krahulčí terček má hmotnosť 130 až 160 gramov, samičky takmer dvakrát toľko - medzi<br />
220 a 280 gramov.<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 113.<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
030<br />
031<br />
Code<br />
F/ADB<br />
Code<br />
F/ADB<br />
Terminus DE<br />
Geschüh<br />
Terminus DE<br />
Bellfessel<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die, Pl.)<br />
Synonym<br />
Geschühe<br />
Synonym<br />
Bellriemen<br />
Definition<br />
Geschüh auch Geschühe, Geschuhe, Wurffessel, Gefüß, Geschütz genannt, Lederriemen an<br />
den Fängen der Beizvögel.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Außer dem Geschüh (kurze Lederriemen an den Füßen) und den Bellen (kleine Glocken<br />
oberhalb des Geschühs zum besseren Auffinden) wird mittels einer Drahle (Wirbel) die<br />
Langfessel (langer Lederriemen) am Geschüh befestigt.<br />
KEIL, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in<br />
16/2006. S. 99.<br />
obutie<br />
podstatné meno (stredný rod)<br />
Obutie je výstroj dravca, ktorú má na nohách.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />
Kontext<br />
Obutie, ktoré predstavuje dve pútka (chvatové pútka), je prvým výstrojom sokoliarskeho<br />
dravca. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Kumbera, Ján. 1976. Výcvik loveckých dravců. S. 15.<br />
Poznámka<br />
Definition<br />
Riemen an dem die Bell der Beizvögel befestigt wird.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Die Bells werden mit einer Bellfessel oberhalb des Geschühs an den Fängen befestigt<br />
(vgl. Abb.21 und Abb. 22.)<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 63.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
rolničkové pútka<br />
nominálna fráza<br />
Malé pútka pre rolničky.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />
Kontext<br />
Rolničky sa upevňujú rolničkovými pútkami nad obutím na behákoch dravých vtákov.<br />
(preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Z. 2020. Sokolnictví. Praha: SZN. S. 47.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
032<br />
033<br />
Code<br />
F/ADB<br />
Code<br />
F/ADF<br />
Terminus DE<br />
Bell<br />
Terminus DE<br />
Adresstafel<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Synonym<br />
Bells, Bellen, Rolle, Schelle, Schellen<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Bell, auch Bells, Bellen, Rolle, Schelle, Schellen genannt, kleine Glöckchen die am Ständer<br />
des Beizvogels befestigt werden. Teil des Geschirrs bei der Beizjagd und Beizvogelhaltung.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Schildchen mit der Adresse des Besitzers des Beizvogels, wird über einen eigenen<br />
Bellriemen oder an der Aylmeriemanschette befestigt.<br />
https://vpnk.de/falknerei/csc_fullview.php?nArticleID=93<br />
Kontext<br />
Zweckmäßig ist es für einen Beizvogel eine hell klingende und eine dunkel klingelde Bell<br />
zu wählen.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 63.<br />
Anmerkung<br />
Kontext<br />
Auf einen Geschühriemen wird eine Adreßtafel aufgezogen, die Name Anschrift und evtl.<br />
die Telefonnummer des Falkners enthält.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 59.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
rolničky<br />
Termín SK<br />
menovka<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (ženský rod, Pl.)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Ľahké, malé, guľaté, mosadzné zvončeky, ich zvuk napomáha pri hľadaní dravca.<br />
Definícia<br />
Plastový krúžok s laserom doň vypálené mobilné telefónne číslo.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 9.<br />
Kontext<br />
Ak sa dravec stratí alebo viaže korisť vo vysokej tráve, bez zvuku rolničiek by ho sokoliar<br />
ťažko našiel.<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 45.<br />
Poznámka<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Potom, čo je dravec upútaný, pripevníme mu rolničky a menovku.; Zásadne púšťame<br />
voľne len dravce, ktoré sú na pútku označené sokoliarovou menovkou. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 141.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
034<br />
035<br />
Code<br />
F/ADB<br />
Code<br />
F/ADB<br />
Terminus DE<br />
Drahle<br />
Terminus DE<br />
Langfessel<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die, Pl.)<br />
Synonym<br />
Wirbel<br />
Synonym<br />
langer Lederriemen<br />
Definition<br />
Starker Messingwirbel, zum Geschirr des Beizvogels gehörend.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Zum Anlegen des Beizvogels auf dem Reck wird die Langfessel in der Hälfte doppelt<br />
durch die Drahle gezogen.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 64.<br />
Anmerkung<br />
Definition<br />
Bis zu 1,5 m langer Lederriemen für die Beizjagd, die dem Beizvogel (Falke oder Habicht)<br />
um die Klauen gelegt wird.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Die Langfessel wird am Gleitring mit dem normalen Falknerknoten befestigt.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 48.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
obratlík<br />
Termín SK<br />
dĺžec<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Dva duté krúžky zo železa spojené nitom, slúži k spojeniu pútok a dĺžca.<br />
Definícia<br />
Dĺžec je 1,5 m kožený remienok alebo PE pletená šnúra, slúži k viazaniu dravca k posedu.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Obratlík (obr.1) voľne spája obutie dravca s dĺžcom. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Kumbera, Ján. 1976. Výcvik loveckých dravců. S. 15.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Dĺžec sa upevní na klátik alebo hrazdu tradičnými sokoliarskymi uzlami, ktorých história je<br />
stará niekoľko storočí. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 45.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
036<br />
037<br />
Code<br />
F/ADB<br />
Code<br />
F/UH<br />
Terminus DE<br />
Haube<br />
Terminus DE<br />
Reck<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Synonym<br />
Kappe<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Haube, auch Kappe genannt, verdeckt dem Vogel die Augen.<br />
Definition<br />
Waagerecht angebrachte Stange zum Daraufstellen von Beizvögeln<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Damit sie nicht unruhig werden, verkappt man meist Falken oder Adler (mit einer Kappe)<br />
und deckt erst vor dem Beutelflug auf.<br />
Keil, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in<br />
16/2006. S. 99.<br />
čiapočka<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Kožená čiapočka, ktorá po nasadení zabraňuje dravcovi vidieť, (poznáme holandské,<br />
arabské, indické, kazašské, lovecké, čínske, japonské, ...).<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Sokoliar sa musí naučiť čiapočku nasadzovať a snímať úplne hladko, ľahko a šetrne.<br />
(preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. Posázaví. S. 51.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 212.<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Sitzgelegenheit für Beizvögel. Je nach Ausführung spricht man auch von Niedere Reck,<br />
Hohe Reck, Bogenreck, Rundreck.<br />
http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php./Kategorie:Falknersprache;(29.08.2020)<br />
hrazda<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Vodorovná tyč s plachtou a v mieste sedenia je koža alebo koberček, umelý trávnik.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Na prenocovanie v chránenom priestore, ktorý je podľa možností zatemnený, alebo na<br />
onášanie slúži vysoká hrazda. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 51.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
038<br />
039<br />
Code<br />
F/UH<br />
Code<br />
F/UH<br />
Terminus DE<br />
Rundreck<br />
Terminus DE<br />
Sprenkel<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Steigbügelsprenkel, Habichstbogen<br />
Definition<br />
Spezielle Reckform, die gegenüber dem "Hohen Reck" erhebliche Vorteile bringt.<br />
Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 212.<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Das Rundreck besteht aus einem oberen Ring von etwa 70 cm Durchmesser aus Holz, auf<br />
dem der Beizvogel steht. Hentschel, S. 54.<br />
RenzWallerov posed<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Kruhová hrazda.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Renz Waller, priekopník nemeckého sokoliarstva v minulom storočí, vyvinul pozmenenú<br />
formu posedu, takzvaný kruhový alebo Wallerov posed (viď. obr. 7.4.), ktorý je určený<br />
k príležitostnému umiestneniu dravca v miestnosti. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 52.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Definition<br />
Sprenkel auch Habichtsbogen, Habichtssprenkel genannt, bogenförmige Sitzgelegenheit<br />
(Jule) für Greifvögel.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Zu den notwendigen Einrichtungsgegenstúnden zur Haltung von Beizhabichten gehört der<br />
offene Sprenkel (s. Abb. 16a oder der Steigbügelsprenkel (s. Abb.18a).<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 52.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
oblúk<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Nízky posed pre dravce nízkeho letu.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Oblúk je v hornej časti potiahnutý tkaninou alebo kožou, aby dravec stál mäkko a neotupil<br />
si zbrane.<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Z. 2020. Sokolnictví. Praha:SZN. S. 47.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
040<br />
041<br />
Code<br />
F/UH<br />
Code<br />
F/ADF<br />
Terminus DE<br />
Brente<br />
Terminus DE<br />
Falknerhandschuh<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Bad-Brente<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Große Schüssel, worin der Greif baden kann.<br />
Definition<br />
Lederhandschuh (in der Regel links) auf dem ein Beizvogel getragen wird.<br />
Quelle (Def.) https://www.falknerverband.de/beizjagd/falknersprache; (22.06.2020)<br />
Kontext<br />
Zur Einrichtung der Flugdrahtanlage gehört die Brente (s.Abb. 13) als Schöpf- und<br />
Bademöglichkeit.;Brenten aus Plaste mit 90 cm Durchmesser bei einer Tiefe von 30 cm<br />
mit geneigten Seitenwänden mit abgerundeten Rändern im Boden eingelassen, sind<br />
besonders vorteilhaft.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 49.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
kúpačka<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
kúpacia vaňa, nádoba na kúpanie<br />
Nízka nádoba na kúpanie dravcov primeraná veľkosťou a slúži aj ako napájačka.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Kúpačka je plochá nádoba na vodu, ktorá je zapustená do zeme alebo stojí na trávniku.<br />
(preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 41.<br />
Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 209.<br />
Kontext<br />
Als Material für den Falknerhandschuh eignet sich Hirschleder ideal, allgemein wird<br />
Rindspaltvelourleder verwendet. S. 70.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 70.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Definícia<br />
sokoliarska rukavica<br />
nominálna fráza<br />
Kožená rukavica chráni päsť a predlaktie.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Sokoliarska rukavica by nemala byť zhotovená z príliš tuhej a hladkej kože.<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 41.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
042<br />
043<br />
Code<br />
F/ADF<br />
Code<br />
F/ADF<br />
Terminus DE<br />
Falknertasche<br />
Terminus DE<br />
Federspiel<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Synonym<br />
Falkeniertasche, Falkensack<br />
Synonym<br />
Vorloß, Luier<br />
Definition<br />
Falknertasche, lederne Tasche, die der Falkner (Falkonier) bei der Beizjagd auf der rechten<br />
Seite trägt.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Die heutige Falknertasche lehnt sich traditionsgemäß eng an die Ausführung<br />
mittelaltrerlicher Falknertasche an.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 71.<br />
Definition<br />
Auch Vorloß, Vorlaß, Luier genannt, Flugwild-Attrappe aus Leder und Federn, mit dem der<br />
Falkner seinen jagenden Beizvogel zurücklockt.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Das Federspiel besteht aus einem hufeisenförmigen Lederkörper, auf den Vogelflügel<br />
(Fasan, Ente) aufgenäht sind.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 72.<br />
Anmerkung<br />
Anmerkung<br />
Jägersprache<br />
Termín SK<br />
sokoliarska brašna<br />
Termín SK<br />
vábidlo<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (stredný rod)<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
perenec<br />
Definícia<br />
Brašna s veľa účelovým využitím: veľký preklop slúži na zakrytie koristi po dorazení a po<br />
chvíli dravca spôsobne preberieme z koristi na rukavicu s odmenou, časť brašne slúži na<br />
uloženie koristi, časť brašne s malými oddeleniami na doklady, kľúče, .... lekárničku pre<br />
dravca, nábodbu s mäsom, vábidlo, príletovú šnúru, náhradnú výstroj. Na ramene je záves<br />
na čiapočku, píšťalku, obratlík, vysielač, na vonkajšej strane - zadný bok je na lovecký<br />
nôž, na opasku je záražák, tupý nôž s hrotom a slúži k rýchlemu usmrteniu koristi ulovenej<br />
dravcom.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Sokoliarska brašna (obr. 7.12 a 7.13(7,8)) by mala mať veľkú priehradku na vábidlo, menšie<br />
na potravu pre dravca a krytý oddiel na ukladanie úlovku. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 47.<br />
Definícia<br />
Kožená podkova alebo celokožené vábidlo, kde kožené strapce imitujú perie, používa sa<br />
pri výcviku sokolov, ale aj na privolanie dravcov nízkeho letu (syn. vábitko, perenec)<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Ak sa blíži sokol, pustí šnúru v pravý okamih, vábidlo zotrvačnosťou opíše veľký oblúk<br />
a dopadne na zem. Vábidlo sa mu zdá živé a preto naňho vytrvalo doráža.<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 52.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
044<br />
045<br />
Code<br />
F/ADF<br />
Code<br />
F<br />
Terminus DE<br />
Schleppe<br />
Terminus DE<br />
Vogel vom hohen Flug<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Nominalphrase<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Faustvogel<br />
Definition<br />
Als Schleppe eignet sich ein Hasen- oder Kaninchenbalg, der nicht unbedingt ausgestopft<br />
sein braucht, der aber an einem 1,5 bis 2,5 m langen Lederriemen befestigt ist.<br />
Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 73.<br />
Kontext<br />
Für Beizhabichte, die auf Haarwild abgetragen sind, ist die Anwendung einer Schleppe oft<br />
günstiger als die eines Federspiels.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 73.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
vlečka<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Zajačia alebo líščia koža, vypchatá a pripevnená na drevenú „lyžu“, používa sa na výcvik<br />
dravcov nízkeho letu a orlov.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 10.<br />
Kontext<br />
Vlečky sú zhotovované tak, aby sa dravec pri útoku na ne nemohol zraniť. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 48.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Definition<br />
Falken (Wanderfalke, Sakerfalke), die aus größerer Höhe die Beute angreifen bzw.<br />
Flugwild von der Faust anjagen; Bezeichnung für alle Beizvögel vom niederen Flug (Adler,<br />
Habicht, Sperber)<br />
Quelle (Def.) https://www.falknerverband.de/beizjagd/falknersprache; (22.06.2022)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Man unterscheidet nach Art des Beizwildes und der Jagdtechnik den hohen und den<br />
niederen Flug.<br />
Keil, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in<br />
16/2006. S. 99.<br />
dravce vysokého letu<br />
nominálna fráza<br />
Sokol poľovnícky a ostatné sokoly a krížence.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 11.<br />
Kontext<br />
Príroda obdarila ušľachtilé a krásne dravce vysokého letu mnohými imponujúcimi<br />
vlastnosťami, pre ktoré ich ľudia od nepamäti obdivovali. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 93.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
046<br />
047<br />
Code<br />
F/B<br />
Code<br />
F/B<br />
Terminus DE<br />
Vogel vom niederen Flug<br />
Terminus DE<br />
Abtragen<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Nominalphrase<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Abrichten<br />
Definition<br />
Habichtartige z.B. Habicht, Harris-Hawk, Rotschwanzbussard, Adler usw., die am Boden<br />
lebende Beute ergreifen<br />
Quelle (Def.) https://www.falknerverband.de/beizjagd/falknersprache; (22.06.2022)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Wir unterscheiden die Vögel vom Niederen Flug - Habicht und Sperber (mit letzterem<br />
darf in Deutschland nicht mehr gejagt werden!) - und die Vögel vom Hohen Flug, die<br />
Großfalken: Wanderfalke, der in über 20 Unterarten auf der ganzen Welt verbreitet ist,<br />
Luggerfalke, Lannerfalke, Alphanetfalke, der Rote und der Schwarze Shahin und der<br />
königliche Gerfalke.<br />
Niesters, Horst. Die Kunst, mit dem Falken zu jagen.<br />
In: Blüchel, Kurt, G. Die Jagd, S. 175.<br />
dravce nízkeho letu<br />
nominálna fráza<br />
Čeľaď jastrabovité (preklad autora)<br />
Zdroj definície Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. Vydavatelství Víkend. S. 140.<br />
Kontext<br />
Na sokoliarsky lov sa dravce nízkeho letu používajú najčastejšie a ich výcvik je ľahký.<br />
(preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 75.<br />
Definition<br />
das Zähmen bzw. Abrichten des Beizvogels.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Beim Abtragen und bei der Ausübung der Beizjagd wird der Beizvogel Lernprozessen<br />
unterworfen.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 91.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
auch abtragen (Verb)<br />
onášanie<br />
podstatné meno (stredný rod)<br />
Základ výcviku každého dravca, dravec si zvyká na sokoliara, jeho psa, spoznáva vhodným<br />
umiestnením korisť, ktorú nevie uloviť (domáca hydina), ruch poľnohospodárskych<br />
strojov, ľudí a to všetko, s čím sa môže stretnúť v revíri; zvykanie dravca na podmienky<br />
v zajatí, predovšetkým na pokojné státie na ruke sokoliara (preklad autora)<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />
Kontext<br />
Dnešné metódy onášania orlov sú založené na pozorovaní ich správania a na vcítenie sa<br />
do duše vtáka. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 104.<br />
Poznámka<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
048<br />
049<br />
Code<br />
F/ADB<br />
Code<br />
F/B<br />
Terminus DE<br />
Aufhauben<br />
Terminus DE<br />
Jagdflug<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Häuben, Verdecken, Bekappen<br />
Synonym<br />
Angriffsflug, Beutelflug<br />
Definition<br />
Aufhauben, auch Häuben, Verhauben, Verdecken, Bekappen genannt, Aufsetzen der<br />
Kappe beim Beizvogel.<br />
Quelle (Def.) http://www.deutsches-jagd-lexikon.de/index.php/Kategorie:Falknersprache; (29.08.2020)<br />
Kontext<br />
Das Verhauben oder Verkappen ist eigentlich nur üblich bei Beizvögeln, die auf weite Sicht<br />
jagen und daher ohne Haube auf der Faust ständig Unruhe zeigen würden, wenn sie in der<br />
Ferne Wild sehen.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 65.<br />
Anmerkung<br />
Definition<br />
Typischer mit schnellen, harten Schwingenschlägen ausgeführter Flug der Beizvögel, für<br />
den Habicht oft typisch, aus dem Vervolgungsflug in den Angriffsflug überzugehen.<br />
Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 208.<br />
Kontext<br />
Entscheidend für den Jagdflug ist, daß sich bei Beutebereitschaft beim Beizvogel eine<br />
Verbindung einstellt: Faust, Wild sehen, Angreifen des Wildes (Jagdflug) und möglichst<br />
Erbeuten des angegriffenen Wildes.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 108.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
zatienenie dravca<br />
Termín SK<br />
útočný let<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Nasadzovanie čiapočky poľovnému dravcovi sokoliarom. (preklad autora)<br />
Definícia<br />
Útok dravca (prenasledovanie) na korisť.<br />
Zdroj definície Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. Posázaví. S. 203.<br />
Kontext<br />
Dravcovu hlavu nesmieme nikdy ani miernym tlakom sunúť pod čiapočku, aj keby sa napr.<br />
chcel vyhnúť zatieneniu (nasadeniu čiapočky) skrčením hlavy. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. S. 47.<br />
Poznámka<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />
Kontext<br />
Na lov sokolom z päste, teda na priame útočné lety, napr. za krkavcovitými vtákmi,<br />
sa najviac hodí divoch alebo hagard. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. S. 53.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
050<br />
051<br />
Code<br />
F/ADJ<br />
Code<br />
F/BVNF<br />
Terminus DE<br />
Lahnen<br />
Terminus DE<br />
freie Folge<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Nominalphrase<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Meist junger Greifvogel, der auf den Menschen geprägt ist, deshalb den Menschen nach<br />
Futter anbettelt = lahnen; i.e.S. der Hungerschrei bei jungen Greifvögeln.<br />
Quelle (Def.) https://www.falknerverband.de/beizjagd/falknersprache; (22.06.2022)<br />
Kontext<br />
Das Lahnen kann man bis zu einem gewissen Grad verhindern, wenn der Nestling in<br />
den ersten Wochen so aufgezogen wird, daß der Falkner so wenig wie möglich Kontakt<br />
aufnimmt.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 81.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
volanie<br />
podstatné meno (stredný rod)<br />
Krik mladých dravcov zapríčinený hladom alebo nudou.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />
Kontext<br />
Postupne sa potom volanie stáva zlozvykom, ktorým si dravci v nečinnosti na posede<br />
krátia chvíľu, bez toho, aby mali akútnu príčinu. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 1969. Sokolnictví. S. 143.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Definition<br />
Den Habicht nicht von der Faust, sondern von Warten (Bäume usw.) jagen lassen; Falkner<br />
und Hund machen das Wild unter dem Beizhabicht hoch, dieser hat bessere Möglichkeiten<br />
das Wild zu schlagen<br />
Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 210.<br />
Kontext<br />
Wenn der Vogelhund, als Bauverweiser eingesetzt wird, befahrene Baue anzeigt, das<br />
Frettchen einschlieft und Karnickel zum Springen bringt, werden wir gute und schone<br />
Fluge des Beizvogels von der Faust oder aus freien Folge erleben.<br />
Quelle (Kont.) Waller, Renz. 1982. Der wilde Falk ist mein Gesell. Ein Leben mit Falk und Habicht. S. 93.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
voľné sledovanie<br />
nominálna fráza<br />
Sprvu výcvik, neskôr spôsob lovu, dravec nás sleduje preletovaním zo stromu na strom,<br />
neskôr sleduje psa, je to výcvik a lov s dravcom nízkeho letu.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />
Kontext<br />
Na prvé voľné sledovanie si však radšej vyberme, pokiaľ možno voľné, priehľadné<br />
priestranstvo s malou remízkou alebo len s niekoľkými krovinami a stromami. (preklad<br />
autora)<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 1969. Sokolnictví. S. 98.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
SOKOLIARSTVO<br />
052<br />
053<br />
Code<br />
F/B<br />
Zoznam použitej literatúry / Literaturverzeichnis<br />
Terminus DE<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Verstoßen<br />
Substantiv (das)<br />
Unter dem Verstoßen eines Beizvogels versteht man , wenn ein Beizvogel bei der<br />
Jagd dem Wild soweit folgt, daß der Falkner diesen aus den Augen verliert und nicht<br />
wiederfindet.<br />
Quelle (Def.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 160.<br />
Kontext<br />
Der Verlust eines Beizvogels durch Verstoßen oder Wegfliegen beduetet für den Falkner<br />
alle Anstrengungen zu unternehmen, den Vogel wieder zu erlangen.<br />
Quelle (Kont.) Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. S. 160.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
auch verstoßen (Verb)<br />
zblúdenie<br />
podstatné meno (stredný rod)<br />
Ulietnutie vycvičeného dravca.<br />
Zdroj definície Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. S. 12.<br />
Kontext<br />
Dôvody pre zblúdenie dravcov môžu byť pochopiteľne veľmi rozmanité. (preklad autora)<br />
Zdroj kontextu Sternberg, Zdeněk. 1969. Sokolnictví. S. 138.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Vyhnáliková, Technická univerzita vo Zvolene, Ústav cudzích jazykov<br />
Azari, Štefan – Fuchs, Jakub. Učebnica sokoliarstva. Stredná odborná škola lesnícka v Prešove. s. 97. Dostupné<br />
[online] z: https://slspo.sk/?page_id=4352<br />
Brüll, Heinz – Trommer, Günther. 2003. Sokolnictví. Vydavatelství Víkend.<br />
Bakoš, A. - Hell, P. 1999. Poľovníctvo 1. Bratislava: PaRPRESS. Bratislava.<br />
Červený, J. - Hell, P.- Slamečka, J. a kolektív. 2004. Encyklopédia poľovníctva. Praha: Ottovo Nakladatelství<br />
– Cesty.<br />
Blüchel, Kurt, G. 2004. Die Jagd. Germany: Könemann Tandem Verlag GmbH.<br />
Blüchel, Kurt, G. 2004. Lov. Vytisteno v EU: Nakladatelství Slovart, s.r.o.<br />
Frewert, W. 2001, 2007. Jagdliches Brauchtum und Jägersprache. Stuttgart: Franckh-Kosmos Verlags-GmbH<br />
Co KG.<br />
Garaj, P. – Hell, P. – Sládek, J. – Váltýni, J. – Zdycha, P. 2007. Poľovnícka história a kultúra. Zvolen: Vydavateľstvo<br />
TU vo Zvolene.<br />
Garaj, P. 2006. Poľovníctvo. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene. III. vydanie.<br />
Hell, P. – Garaj, P. st. – Slamečka, J. – Gašparík, J. 2008. Naša poľovnícka reč. In Hubertlov, roč. XII. , č. 1,<br />
s. 10 - 11.<br />
Hell, P. a kolektív. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda.<br />
Hendrych, V. 1962. Poľovníctvo pre stredné lesnícke technické a majstrovské školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo<br />
pôdohospodárskej literatúry.<br />
Hentschel, Peter. 1985. Beizjagd. Eine praktische Anleitung zur Haltung, zum Abtragen und zur Jagd mit dem<br />
Habicht (Accipiter gentilis L.). VEB Deutscher Landwirtschaftsverlag Berlin. 1. Auflage.<br />
Herz, J. – Ciberej, J. a kol. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: Slovenský poľovnícky zväz, 2000.<br />
Keil, Birte. 2006. Nicht nur für Jungjäger. In WILD UND HUND. Jägersprache: Greifvögel in 16/2006, s. 98 - 99.<br />
www.bdja.eu/images/pdf.../098_099_jaege_prache_greife_1606.pdf.<br />
Krivjanský, Tomáš. 2007. Sokoliarstvo. História sokoliarstva. 1. Diel, Ružomberok : EPOS, s.r.o.<br />
Kumbera, Ján. 1976. Výcvik loveckých dravců. Státní zemědelské nakladatelství. Praha.<br />
Sládek, Jozef. 2006. Ryby, vtáky, cicavce, zver. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene. II. vydanie.<br />
Sternberg, Zdeněk. 1969. Sokolnictví. Státní zemědelské nakladatelství. Praha.<br />
Sternberg, Zdeněk. 2020. Sokolnictví. Posázaví.<br />
Stinglwagner, Haderer, Erlbeck. 2004. Das Kosmos Wald und Forstexikon. Stuttgart: Franckh-Kosmos Verlags-<br />
GmbH & Co.KG.<br />
Stinglwagner, Haderer. 2004. Das Große Kosmos Jagdlexikon. Stuttgart: Franckh-Kosmos Verlags-GmbH &<br />
Co.<br />
Wahrig-Burfeid, R. et al. 2006. Wahrig Deutsches Wörterbuch. München : Wissen Media Verlag GmbH.<br />
Waller, Renz. 1982. Der wilde Falk ist mein Gesell. Ein Leben mit Falk und Habicht. Melsungen. Verlag<br />
Neumann-Neudamm.<br />
Wilkomm, Hans-Dieter 1986. Die Weidmannssprache für die Jagdpraxis. Berlin: VEB Deutscher<br />
Landwirtschaftsverlag DDR.<br />
https://vpnk.de/falknerei/csc_fullview.php?nArticleID=94#16 (20.09.2022)<br />
https://www.falconbreeding.eu/falknersprache.html (05.09.2022)
054<br />
055<br />
POĽOVNÍCKA<br />
ZOOLÓGIA<br />
A BIOLÓGIA
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
056<br />
057<br />
Code<br />
BIO<br />
Code<br />
BIO/HAARW<br />
Terminus DE<br />
annehmen<br />
Terminus DE<br />
Einstand<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Verb<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
An einer Futterstelle angebotenes Futter aufnehmen.<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 83.<br />
Fütterung spielt beim Gamswild so gut wie keine Rolle. Das liegt nicht daran, dass Gams<br />
Fütterungen nicht annähmen. Vielmehr entbehren diese im Gebirge jeglicher Tradition und<br />
wären in den meisten Gamsgebieten auch nur schwer durchführbar.<br />
Bachmann, Walter - Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 67.<br />
prijímať potravu<br />
sloveso, resp. slovesná fráza<br />
brať (potravu)<br />
Poľovnícke označenie pre konzumáciu potravy úžitkovou zverou.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S 34.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Jednotlivé druhy prežúvavej zveri prijímajú potravu počas 24hodinového intervalu<br />
opakovane 7 až 12krát.<br />
Rajský, Matúš – Vodňanský, Miroslav. 2014. Výživa a kŕmenie jeleňovitých. In: Myslivost<br />
12/2014, s. 42. Dostupné na: https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2014/<br />
Prosinec-2014/Vyziva-a-krmenie-jelenovitych; (1.6.2022).<br />
Poznámka Spojenie ‘brať potravu’ sa v praxi používal len zriedka. (odborná konzultácia: Pataky /<br />
Bútora)<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Bezeichnung für jenes Gebiet, das sich Schalenwild als seinen engeren Aufenthaltsort<br />
erwählt. Nach der jeweiligen Jahreszeit bezeichnet man dieses Gebiet auch als<br />
Sommereinstand oder als Wintereinstand.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 163.<br />
Zu Beginn der Brunft ziehen die älteren Hirsche zu ihren meist vorjährigen Brunftplätzen in<br />
die Einstände der Tiere.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 56.<br />
stanovište zveri<br />
nominálna fráza<br />
Miesto, kde sa zver pravidelne zdržuje. V priebehu roka zver svoje stanovište mení: iné<br />
sú v lete, iné počas ruje, iné na jeseň, iné v zime. Rozhodujúce pri výbere stanovišťa sú<br />
najmä zdroje potravy, pokoj, klimatické činitele a pod.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 385.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Listnaté a zmiešané lesy, ktoré sa striedajú s trávnatou, alebo kultúrnou stepou sú<br />
najideálnejším prostredím pre jeleniu zver. Vo všeobecnosti je známe, že aj v takomto<br />
prostredí má jelenia zver letné a zimné stanovištia.<br />
Herz, Jozef. 2008. Budeme mať poľnú jeleniu zver? In: Myslivost 7/2008. Dostupné na:<br />
https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2008/Cervenec---2008/Budememat-polnu-jeleniu-zver;<br />
(4.1.2021).<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
058<br />
059<br />
Code<br />
BIO<br />
Code<br />
BIO<br />
Terminus DE<br />
Kulturfolger<br />
Terminus DE<br />
verhören<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der, Pl.)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Verb<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Pflanzen- und Tierarten, die durch die landschaftsverändernden Maßnahmen des<br />
Menschen geeignete Lebensbedingungen erhalten und deshalb im Gefolge des<br />
Menschen auftreten, z.B. Amsel, Dam-, Rehwild, Sperling, Weißstorch, Hausmaus, Amsel,<br />
Stubenfliege, Gartenrotschwanz, Bennnessel, Ackerungskräuter.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. s. 418.<br />
Rabenkrähen sind über ganz Europa mit Ausnahme Islands verbreitet. Als Kulturfolger<br />
besiedeln sie die verschiedensten Lebensräume.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 195.<br />
synantropné druhy<br />
nominálna fráza (množné číslo)<br />
Druhy zveri, ktoré žijú v blízkosti ľudských sídlisk, alebo osídľujú prostredie vytvorené<br />
človekom, podobné ich prirodzenému prostrediu (napr. hrdlička záhradná a.i.).<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 408.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
V súčasnosti dochádza vo veľkej miere k obnove sakrálnych stavieb, a tieto rekonštrukcie<br />
smerujú všeobecne k úplnému zamedzeniu prístupu nielen pre netopiere, ale aj iné druhy<br />
topicky viazané na tieto priestory (synantropné druhy sov, holuby, kavky, dážďovníky).<br />
Hromada, Martin. 1997. Výsledky faunistického výskumu netopierov Ondavskej vrchoviny<br />
a Busova. In: Vespertillo 2: 73-80, 1997.<br />
Poznámka Spojenie ‘brať potravu’ sa v praxi používal len zriedka. (odborná konzultácia: Pataky /<br />
Bútora)<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Den Standort des Wildes während seiner Brunft bzw. Balz durch Abhorchen bestätigen.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 697.<br />
Am frühen Morgen locken sich die Rebhühner wieder zusammen. Der Jäger verhört dann<br />
die "Kontaktlaute" der einzelnen Ketten. So bereitet er die Suche am Vormittag vor.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 225.<br />
beim Auerhahn auch: verlosen oder verlusen<br />
vypočúvať zver<br />
slovesná fráza<br />
počúvať (zver)<br />
Zisťovať prítomnosť zveri a jej stanovišťa v revíri sluchom, napr. hlucháňa na hradovaní,<br />
tetrova na tokanisku, jarabíc večer, keď sa zvolávajú, jeleňov v ruji.<br />
Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 464, (odborná<br />
konzultácia: Pataky / Bútora).<br />
Celé generácie poľovníkov pozorovali a počúvali zver, spoznávali jej hlasy a získané<br />
poznatky postupne skladali ako mozaiku, ktorú je možné stále vylepšovať a rozširovať, ale<br />
to je už úloha naša a nastávajúcich generácii poľovníkov a milovníkov prírody.<br />
Sekcia – Imitovanie zvukových prejavov ostatnej poľovnej zveri. In: Slovenský poľovnícky<br />
zväz. Dostupné na: https://polovnictvo.sk/kluby-spz/616-sekcia-imitovanie-zvukovychprejavov-ostatnej-polovnej-zveri;<br />
(27.5.2022).<br />
nominálna forma: vypočúvanie zveri<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
060<br />
061<br />
Code<br />
BIO<br />
Code<br />
BIO/FEDERW<br />
Terminus DE<br />
Zeichnen<br />
Terminus DE<br />
flugbar<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Adjektiv<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
fluchtbar, beflogen, flügge<br />
Definition<br />
Beim Schalenwild [sowie beim Federwild]: die Reaktion des Wildes auf und nach<br />
dem Schuss. Je nach dem Sitz des Geschosses vollführt das Wild verschiedenartige<br />
Bewegungen oder Sprünge, 'das Wild zeichnet'.<br />
Definition<br />
Vom Flugwild, hauptsächlich von Wildenten: das Federwild, das in seiner<br />
Gefiederentwicklung so weit fortgeschritten ist, dass es zu fliegen vermag. Man sagt:<br />
"Die jungen Enten sind flugbar."; sie haben die volle Flugbarkeit erreicht.<br />
Quelle (Def.)<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 793.<br />
Quelle (Def.)<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 216.<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Unter "Zeichnen" versteht man die unmittelbare Reaktion des Wildes im Schuss. Viele<br />
Wildarten zeichnen bei bestimmten Schüssen charakteristisch.<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 208.<br />
Verbalform: zeichnen<br />
znakovanie (zveri po zásahu)<br />
Kontext 1<br />
Quelle (Kont.) 1<br />
Kontext 2<br />
Quelle (Kont.) 2<br />
Die Jungen werden von beiden Eltern versorgt und sind nach vier bis fünf Wochen flügge.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 197.<br />
Die Küken sind Nestflüchter und bereits in der zweiten Woche beflogen.<br />
Hofmann, Reinhold R. – Schmidt, Klaus. 2019. Sicher durch die Jägerprüfung. Federwild.<br />
Arbeitsblätter. Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 45.<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (stredný rod)<br />
Anmerkung<br />
Synonymum<br />
Termín SK<br />
lietavý<br />
Definícia<br />
Reakcia zveri na zásah strelnou zbraňou pri love.<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
prídavné meno<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />
S. 166.<br />
Správanie zveri po zásahu označujeme ako znakovanie. Treba ho poznať, aby sme vedeli<br />
postrieľanú zver neskôr úspešne dohľadať. Podľa spôsobu znakovania totiž môžeme<br />
odhadnúť miesto, kde bola zver zasiahnutá, a aké vážne je jej poranenie.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 456.<br />
nesprávne: značenie<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
byť schopný letu, vedieť lietať<br />
[Vták, živočích] majúci schopnosť lietať alebo sa vznášať vo vzduchu.<br />
Kačala, Ján et al. 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda. Dostupný aj<br />
na: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=lietavý (1.6.2022).<br />
Mláďatá [kačice hvízdavej] skoro po vyliahnutí nasledujú samicu na vodu. Po šiestich<br />
týždňoch sú operené, takže môžu lietať.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 137.<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
062<br />
063<br />
Code<br />
BIO/FEDERW<br />
Code<br />
BIO/FEDERW/Greif+Eul<br />
Terminus DE<br />
Kolonienbrüter<br />
Terminus DE<br />
Gewölle<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der, Pl.)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Schleimsel (das)<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Mehrere Paare brüten gemeinsam an einem Brutort (z. B. Graureiher, Kormoran,<br />
Saatkrähe, Dohle).<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 147.<br />
Je nach Raumbedarf der Brutpaare unterscheidet man zwischen Einzelbrütern und<br />
Koloniebrütern.<br />
Hofmann, Reinhold R. – Schmidt, Klaus. 2019. Sicher durch die Jägerprüfung. Federwild.<br />
Arbeitsblätter. Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 18.<br />
vtáky hniezdiace v kolóniách<br />
nominálna fráza (množné číslo)<br />
druhy [vtákov] hniezdiace v kolóniách, koloniálne hniezdiace vtáky, koloniálne vtáky<br />
Nedodržiavajú hniezdové teritóriá (čajky), príp. viac druhov môže hniezdiť v spoločnej<br />
kolónii (volavky a chavkoše).<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 349.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
V prípade čajky čiernohlavej takmer všetky hniezdiace páry osídľujú len Vtáčí ostrov pri<br />
Šamoríne a v prípade rybára riečneho boli dlhodobo tri najväčšie kolónie limitované len<br />
na tri plavebné ostrovy s priemerom 15 metrov. Vzhľadom k takto limitovanému rozšíreniu<br />
sú druhy hniezdiace v kolóniách veľmi zraniteľné voči pôsobeniu negatívnych faktorov.<br />
Benko, Štefan – Chudý, Andrej - Ridzoň, Jozef. 2016. Prvý priamo zaznamenaný prípad<br />
predácie kolónií vodného vtáctva norkom americkým (Neovision vison) na Slovensku. In:<br />
Tichodroma 28: 82-85 (2016).<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Unverdauliche Nahrungsreste von Beutetieren (z.B. Haare, Wolle, Federn, Knochen,<br />
Krallen, Muschelschalenreste, Chitinreste von Insekten, Zähe) in Form von länglichen<br />
Ballen, die Greifvögel und Eulen mehrere Stunden nach dem Kröpfen wieder auswürgen<br />
(Speiballen).<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 254.<br />
Neben der Losung scheiden alle Fisch und Fleisch sowie Insekten fressenden Vögel<br />
Gewölle (Speiballen) aus. Hierbei handelt es sich um unverdauliche Nahrungsreste, die<br />
im Muskelmagen zu Ballen geformt und über den Schnabel ausgewürgt werden. In den<br />
Gewöllen befinden sich neben Federn, Insektenpanzern, Fischgräten und -schuppen -<br />
insbesondere bie Eulen - auch Knochenreste von den Skeletten der Beutetiere.<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 145.<br />
vývržky<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Nestráviteľné zvyšky potravy vyvrhované z hrvoľov sov a prípadne dravcov vo forme<br />
charakteristických chuchvalcov.<br />
Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />
vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 91; (odborná konzultácia: Pataky / Bútora).<br />
Dravce, sovy, ale aj volavky, čajky, krkavce a mnoho iných vtákov vyvrhujú v okolí<br />
svojich hniezd alebo na miestach, kde odpočívajú, nestrávené časti potravy. Tieto zvyšky<br />
obsahujú hlavne kosti, srsť a perie ulovených stavovcov či chitínové zvyšky bezstavovcov.<br />
Vývržky sov, ktoré nemajú dokonalé trávenie, obsahujú temer neporušené kosti, ktoré<br />
môžu na vhodných miestach v prírode prečkať stovky až tisíce rokov.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 366.<br />
nesprávne: chuchvalce<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
064<br />
065<br />
Code<br />
BIO/FEDERW/Hühner<br />
Code<br />
BIO/FEDERW/Hühner<br />
Terminus DE<br />
Balzrosen<br />
Terminus DE<br />
hudern<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die, Pl.)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Verb<br />
Synonym<br />
Rosen (die, Pl.), Flammen (die, Pl.)<br />
Synonym<br />
stauben, stäuben, stieben<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Ein roter, warziger Hautwulst über dem Auge der Waldhühner, Fasane, Stein- und<br />
Schneehühner, der während der Balz anschwillt.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 65.<br />
Während der Balzzeit sind die Rosen der Hähne stark vergrößert und leuchten förmlich.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 213.<br />
malina<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
ruža<br />
Bradavičnaté červené lysinky okolo očí kohútov hrabavcov.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 200.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Hlucháň je tmavohnedosivo zafarbený s kovovým leskom peria. Nad okom má<br />
bradavičnatú červenú lysinku - malinu.<br />
Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />
S. 111.<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Bei Hühnervögeln, die ein Staubad oder ein Sandbad nehmen und das Gefieder<br />
anschließend schütteln.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 305.<br />
Wie Rebhühner oder unsere Haushühner "baden" auch Fasanen gern in Sand oder Staub,<br />
sie hudern.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 212.<br />
popoliť sa<br />
sloveso<br />
Zbavovať sa cudzopasníkov kúpaním sa v prachu, piesku alebo v popole.<br />
Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />
vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 63.<br />
Zimné straty jarabíc bývajú pomerne značné, najmä kruté a dlhotrvajúce zimy ich môžu<br />
veľmi zdecimovať. Rady sa popolia v piesku, zvyčajne na okrajoch kultúr a na poľných<br />
cestách.<br />
Zdroj kontextu Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 137.<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Poznámka<br />
nesprávne: pelešiť sa<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
066<br />
067<br />
Code<br />
BIO/FEDERW/Schnepf<br />
Code<br />
BIO/FEDERW/Schnepf<br />
Terminus DE<br />
Malerfeder<br />
Terminus DE<br />
stechen<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Verb<br />
Synonym<br />
Grandl (die)<br />
Synonym<br />
wurmen<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Bezeichnung für die kleine, vor der ersten Schwungfeder am Flügel sitzende Feder<br />
bei Bekassine, Schnepfe, Wildente, Wildgans, Wildtaube, Fasan Trappe, Auerwild und<br />
Birkwild. Sie gilt als Trophäe.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 454.<br />
Als Trophäen sind die beiden kleinen, steifen, spitzen Federchen der äußeren<br />
Handschwingen, die Malerfedern, sowie der Schnepfenbart, das kleine Federbüschel auf<br />
der Bürzeldrüse, begehrt.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 204.<br />
bei Schnepfen auch: Schnepfengrandel, Schnepfenfeder<br />
paletky<br />
podstatné meno (ženský rod, množné číslo)<br />
maliarske pierka<br />
Prvé zakrpatené ručné letky niektorých vtákov (napr. sluky, tetrova). Pri slukách sa<br />
nazývajú aj slučie pierka. Sú poľovníckou trofejou.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 263.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Trofejou zo sluky sú paletky (maliarske pierka) a slučia štetôčka z mazovej žľazy, zo sojky<br />
modré krídlové pierka, z divého moriaka hrvoľová (prsná) štetka.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 465.<br />
pri slukách aj: slučie pierka<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Suche [der Schnepfe] nach Würmern im Erdreich (mit dem langen Stecher).<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 181.<br />
Sie [Waldschnepfen] suchen überwiegend nachts ihre Nahrung. Erst im Schutz des<br />
ausgetriebenen Laubs der Baumkronen wurmen sie auch bei Tage. Deshalb wird der Jäger<br />
selten wurmende oder stechende Schnepfen beobachten. Dabei bohrt die Waldschnepfe<br />
ihren Schnabel vollständig in weichen Waldboden.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 206.<br />
Das Verb stechen hat auch weitere Bedeutungen. Einen von diesen bezogen auf<br />
Waldschnepfen ist: Die Waldschnepfenhähne stechen, wenn sie beim Streichen in der<br />
Balzzeit (Balzflug) mit den Stechern (Schnäbeln) nacheinander stoßen.<br />
červíčiť<br />
sloveso<br />
Vyťahovať dážďovky a iné malé živočíchy z mäkkej pôdy slukou lesnou.<br />
Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 47; (odborná<br />
konzultácia: Pataky / Bútora).<br />
[Sluka lesná] Dlhým zobákom vyťahuje červy a hmyz zo zeme.<br />
Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />
S. 118.<br />
nominálna forma: červíčenie<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
068<br />
069<br />
Code<br />
BIO/FEDERW/Gäns+Ent<br />
Code<br />
BIO/HAARW<br />
Terminus DE<br />
Reihzeit<br />
Terminus DE<br />
Männchen machen<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Nominalphrase<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Die Begattungszeit der Enten und Gänse.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 551.<br />
Weil während der Paarungszeit vielfach mehrere Erpel in einer Reihe hinter einer Ente<br />
herstreichen, heißt sie "Reihzeit". In der Reihzeit tragen die Erpel ihr Prachtkleid und<br />
bemühen sich in auffälligen Balzritualen um die Weibchen.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 238.<br />
obdobie párenia sa (divých kačíc a husí)<br />
nominálna fráza<br />
Obdobie hniezdenia, resp. obdobie kopulácie.<br />
odborná konzultácia (Patky / Bútora)<br />
Obdobie párenia je na jar a podlieha zložitému rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo<br />
z rastlín na brežnom násype.<br />
Kačica divá (Anas platyrhynchos). In: Hunting land. Dostupné na: https://www.<br />
huntingland.sk/blog/clanok/kacica-diva-anas-platyrhynchos.html (13.6.2022).<br />
Autor Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Männchen machen Hase, Kaninchen, Murmeltier, Marder und Wiesel, wenn sie sich auf<br />
die Keulen setzen und die Vorderläufe heben, um zu sichern oder sich zu putzen.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 455.<br />
Murmeltiere sind sehr wachsam. Sie äugen sehr gut, vernehmen gut, winden aber nicht<br />
besonders gut. Beim Äugen stellen sie sich auf die Hinterläufe; sie machen Männchen.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 478.<br />
panáčkovať<br />
sloveso<br />
Vztyčovať sa, u niektorých druhov malých cicavcov (zajac, králik, lasica, syseľ a i.)<br />
na zadných nohách pri pozorovaní okolia.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 263.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Počas krátkeho vysokohorského leta sú svište aktívne cez deň. Staré samce často<br />
pravidelne držia stráž a starajú sa o bezpečnosť kolónie. Pri spozorovaní nebezpečenstva<br />
panáčkujú a ostro hvízdajú, čo je výstražným signálom, na ktorý reagujú dokonca aj iné<br />
druhy horských živočíchov.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 283.<br />
nominálna forma: panáčkovanie<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
070<br />
071<br />
Code<br />
BIO/HAARW<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Geweiht<br />
Terminus DE<br />
Schnitthaar<br />
Terminus DE<br />
Brunftkragen<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Abschusshaar (das)<br />
Synonym<br />
Brunftmähne (die), Mähne (die), Kragen (der)<br />
Definition<br />
Das an der Einschussstelle vom Geschoss abgetrennte (abgeschnittene) Haar des Wildes.<br />
Definition<br />
Lange Haare am Träger (Unterseite) des Hirsches.<br />
Quelle (Def.)<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 602.<br />
Quelle (Def.)<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 83.<br />
Kontext<br />
Um Rückschlüsse auf den Kugelsitz ziehen zu können, wollen wir am Anschuss<br />
Schnitthaar, Schlaghaare, Knochensplitter, Schweiß, Wildbretteile und/oder Teile von<br />
Organen finden.<br />
Kontext<br />
Hirsche (Hirschkälber ab Dezember/Januar) sind dunkler gefärbt als weibliches Wild.<br />
Sie haben oft bereifte Haarspitzen. Die Brunftmähne, deren Haare aufgerichtet werden<br />
können, beginnt im Juni zu wachsen. [Sikawild]<br />
Quelle (Kont.)<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 426.<br />
Quelle (Kont.)<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 53.<br />
Anmerkung<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
strižky<br />
Termín SK<br />
hriva<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (zaužívané len množné číslo)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Odstrelené časti srsti, ktoré ostávajú na nástrele; môžu sa nájsť aj na začiatku stopovej<br />
dráhy. Podľa strižiek možno určiť, do ktorej časti tela bola zver zasiahnutá i charakter<br />
zásahu.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 402.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Strižky sú časti osrstenia, ktoré na nástrele nachádzame. Podľa ich charakteru možno<br />
často dosť presne určiť vážnosť poranenia v závislosti na charaktere telesných tekutín,<br />
ktorými sú znečistené.<br />
Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />
S. 167.<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Predĺžená srsť na krku jeleňa, muflóna a pod.<br />
Herz, Jozef - Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />
vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 28.<br />
Hrubnutie krku samcov je výraznejším znakom narastajúceho veku ako u jeleníc. U starých<br />
jeleňov je výraznejšia hriva.<br />
Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />
S. 62.<br />
Hriva je aj prejavom rastu zimnej srsti a hormonálnych zmien, zhrubne im krk, narastie<br />
dlhá srsť (odborná konzultácia: Pataky / Bútora); Hriva je výraznejšia hlavne po ruji, keď<br />
jelene strácajú až 30 % váhy (odborná konzultácia: Blaško).<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
072<br />
073<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Geweiht<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Geweiht<br />
Terminus DE<br />
Leittier<br />
Terminus DE<br />
röhren<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Verb<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
orgeln, melden, schreien<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Ein weibliches Stück Rotwild, Damwild oder Sikawild, das ein Rudel der betreffenden<br />
Wildart anführt.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 440.<br />
Die Führung eines Rudels übernimmt immer ein führendes Alttier, das Leittier.<br />
Es bestimmt an der Spitze des Rudels sämtliche Aktivitäten im Tagesrhythmus wie<br />
Äsungssuche und Auswahl der Ruheplätze, aber auch das Fluchtverhalten. Verliert das<br />
Leittier sein Kalb, gibt es die Führungsposition ab.<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Eine Lautäußerung des Rothirsches in der Brunftzeit. Der Hirsch röhrt (orgelt oder schreit),<br />
wenn er auf der Suche nach einem brunftigen Stück ist oder bei einem Brunftrudel steht.<br />
Das Orgeln klingt etwas verhalten (nicht aus vollem Halse), sehnsüchtig und suchend.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 557 u. 561.<br />
Orgeln, Röhren, Melden, Schreien (nur Hirsche) sind lang gezogene ansteigende und dann<br />
abfallende Brunftschreie, die bei starker Erregung und/oder in Bewegung ausgestoßen<br />
werden.<br />
Quelle (Kont.)<br />
Bachmann, Walter - Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 15.<br />
Quelle (Kont.)<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 82.<br />
Anmerkung<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
vedúca (samica)<br />
Termín SK<br />
ručať<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
sloveso<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Vodkyňa čriedy, spravidla najvitálnejšia a rangove najvyššie postavená vodiaca samica v<br />
čriede.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 445.<br />
Kontext [Jeleň obyčajný] Žije spoločensky, v čriedach. V období ruje (u nás asi od 5.9. do 10.10.)<br />
starší, hlavný jeleň opanuje čriedu jeleníc s jelienčatami, ktorú vedie najživotaschopnejšia<br />
vodiaca jelenica (vedúca).<br />
Zdroj kontextu Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 145.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Vedúca jelenica vedie čriedu, vodiaca jelenica vodí svoje mláďa. (odborná konzultácia:<br />
Pataky / Bútora).<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definícia<br />
Ozývať sa v ruji tiahlym revaním (o jeleňovi). [vlastný preklad]<br />
Zdroj definície Zácha, Oldřich – Baťa, Milan. 1998. Malý myslivecký slovník. Olomouc: Alda. S. 97.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Ruja sa v však uňho [jeleň sika] začína až v druhej polovici októbra a jej priebeh nie je taký<br />
bojovný. Samce počas ruje neručia, ale pískajú.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 331.<br />
nesprávne: trúbiť; V slovenčine rozoznávame aj tzv. nosové bäkanie – hlasový prejav<br />
jeleňa indikujúci nebezpečenstvo; a hlasový prejav pripomínajúci nosové ö (nem. Orgeln),<br />
ktorý indikuje hľadanie.<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
074<br />
075<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Hasen<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Hasen<br />
Terminus DE<br />
sich drücken<br />
Terminus DE<br />
Rammler<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Verb<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Wild drückt sich, d.h., es verharrt flach in der Deckung und lässt Treiber und Schützen<br />
nahe vorbeigehen.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 148.<br />
Gegenüber Feinden und anderen Bedrohungen versucht sich der Hase im Lager zu drücken<br />
oder läuft in schneller Flucht mit Hakenschlägen davon.<br />
Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />
Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 131.<br />
Verbirgt sich das Wild im Gebüsch, so sagt man: "Es steckt sich."<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Der männliche Hase und das männliche Wildkaninchen.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 525.<br />
Die Rammelzeit erstreckt sich vom Januar bis in den August oder gar den September.<br />
Hierbei bilden sich größere "Hochzeitsgesellschaften", und es kommt den ganzen Tag über<br />
zu lebhaften Verfolgungstreiben zwischen Rammlern und Häsinnen.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 138.<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
krčiť sa<br />
sloveso<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
(zajačí a králičí) samec<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Synonymum<br />
prikrčiť sa (v ležisku / ležovisku)<br />
Synonymum<br />
zajac a králik<br />
Definícia<br />
Byť učupený, prikrčený, čupieť.<br />
Definícia<br />
Zajačí samec, králik králičí samec.<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Kačala, Ján et al. 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda. Dostupný aj<br />
pod: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=krčiť (19.6.2022).<br />
Pred nepriateľom útočiacim zo vzduchu (napríklad jastrabom, orlom, výrom) sa [zajac]<br />
väčšinou krčí vo svojom ležovisku k zemi, aby splynul s okolím.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 275.<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />
vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 92 a 38.<br />
Väčšie dočasné skupinky vytvárajú [zajace] len v čase párenia. Vtedy sa v blízkosti rujnej<br />
samice zdržuje aj viac samcov, ktoré medzi sebou bojujú a aktívne sú často aj cez deň. Ale<br />
„súboje“ zvádza aj samica so samcom, keď ešte nie je ochotná páriť sa, a odháňa ho.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 275.<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Poznámka<br />
V slovenskej odbornej literatúre sa pre zajačieho alebo králičieho samca (zajaca alebo<br />
králika) zvyčajne používa skôr výraz (zajačí / králičí) samec, nie zajac resp. králik. Zajac<br />
označuje aj jedinca zajačej zveri, podobne králik jedinca králičej zveri vo všeobecnosti<br />
(bez rozdielu pohlavia).<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
076<br />
077<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Hornt<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Hornt<br />
Terminus DE<br />
Einwachser<br />
Terminus DE<br />
Gamsbart<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Ein männliches Stück Muffelwild mit abnormem Schneckenwuchs in Richtung Träger oder<br />
Äser.<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 102.<br />
Einwachser: Steckendrehung nach innen, die Schnecken wachsen in den Träger des<br />
Widders ein<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein.<br />
Aktualisierte und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS. S. 103.<br />
muflón s vrastajúcimi rohmi<br />
nominálna fráza<br />
muflón s konvergentnými rohmi<br />
Muflón s chybou v tvare rohov. Konce rohov pri svojom raste smerujú k sebe, vzájomne sa<br />
približujú a môžu vrastať aj do krku.<br />
(odborná konzultácia: Pataky / Bútora)<br />
Chyby v tvare rohov sa obyčajne prejavia až pri 4-ročnom a staršom muflónovi. Z nich<br />
odstreľujeme najmä tie, ktorým rohy vrastajú do krku, pričom však treba vedieť, že pri 2 -<br />
3-ročnom muflónovi smerujú konce rohov vždy ku krku a len neskôr sa začínajú spravidla<br />
vytáčať smerom von.<br />
Zdroj kontextu Garaj, Peter – Kropil, Rudolf. 2015. Poľovníctvo. Zvolen: Technická univerzita Zvolen. S.<br />
251.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Den Gamsbart bilden die langen, schwarzen Rückenhaare auf der Winterdecke des Bockes<br />
(begehrte Trophäe).<br />
Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />
Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 69.<br />
Die Barthaare auf dem Rücken längs des Aalstreifes sind beim Bock im Hochwinter<br />
teilweise über spannenlang, zum Teil haben sie deutlich sichtbare, helle Haarenden,<br />
den so genannten Reif. Am längsten sind diese Haare am Hinterrücken. Sie liefern den<br />
Gamsbart.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 63.<br />
1. kamzičia hriva 2. kamzičia štetka<br />
nominálna fráza<br />
V zime je kamzík tmavohnedý, na chrbte má nápadne dlhú srsť (kamzíčia hriva); najdlhšiu<br />
(až 210 mm) ju má samec od krížov až po koreň chvosta. Konce dlhej srsti na kamzíčej<br />
hrive sú svetlosivé a tvoria tzv. kvet alebo srieň. Cení sa ako trofej a zhotovujú sa z nej<br />
exkluzívne štetky na poľovnícke klobúky.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 154.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Krátka letná srsť [kamzíka] je hrdzavohnedá s tmavým pozdĺžnym pásom na chrbte, v zime<br />
je dlhá, čiernohnedá. Na chrbte sú chlpy zvlášť dlhé a tvoria tzv. kamzičí fúz, ktorý dokáže<br />
kamzík naježiť a v podobe mohutnej štetky slúži ako trofej na poľovníckom klobúku.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 337.<br />
nesprávne: kamzičí fúz; Kamzičia hriva je vlastná srsť kamzíka, pokiaľ je táto<br />
prezentovaná ako trofej (ozdoba na klobúk), hovoríme o kamzičej štetke.<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
078<br />
079<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Murmel<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Murmel<br />
Terminus DE<br />
Aff<br />
Terminus DE<br />
Murmeltiergrandeln<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die, Pl.)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Murmeltier-Grandeln (Pl.)<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Das junge Murmeltier.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 23.<br />
Die Affen sind nach ca. 2 Jahren selbstständig und werden im 3. Lebensjahr<br />
geschlechtsreif. Murmeltiere erreichen ein Durchschnittsalter von 8 bis 9 Jahren.<br />
Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />
Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 139.<br />
mláďa svišťa<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Die langen, braunroten oberen Schneiderzähne des Murmeltieres, die als Trophäe gelten<br />
und gerne an das Charivari gehängt werden.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 479.<br />
Nicht tödlich getroffene Stücke [Murmeltiere] verschwinden sofort im Bau und sin dann<br />
verloren. Die Trophäe sind die langen, braunroten oberen Schneidezähne, die sog.<br />
Murmeltiergrandeln.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 479.<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza<br />
Termín SK<br />
zuby svišťa (trofej)<br />
Synonymum<br />
svištie mláďa (odborná konzultácia: Blaško)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza (množné číslo)<br />
Definícia<br />
Mláďa je nedospelý živočích. Svišť je jedinec svištej zveri bez rozdielu pohlavia.<br />
Synonymum<br />
hlodáky, rezáky (svišťa)<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Kačala, Ján et al. 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: VEDA. Dostupný<br />
aj na: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=mláďa (8.6.2022), [mláďa]; Herz, Jozef - Ciberej,<br />
Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené vydanie. Bratislava:<br />
PaRPRESS. S. 79 [svišť].<br />
Samica [svišťa] vrhá 4 – 6 mláďat. Mláďatám sa otvárajú oči pomerne neskoro.<br />
Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />
S. 110.<br />
Zaužívané je označenie mláďa svišťa, samostatný výraz (lexéma) sa v odbornej literatúre<br />
v slovenskom jazyku nezvykne používať. Výraz svíšťa z odbornej literatúry (Ferjentsik<br />
1999, 176 [2837]) nie je v Slovníku slovenského jazyka (https://slovnik.juls.savba.<br />
sk/?w=svi%C5%A1%C5%A5&c=Qad2) doložený.<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Predné zuby svišťa (rezáky, resp. hlodáky), ktoré sa môžu použiť ako trofej.<br />
odborná konzultácia: Pataky / Bútora<br />
Pre svišťa sú typické dva hnedé alebo hnedožlté hlodáky, ktoré mu trčia z papule.<br />
Tatransksý mercúň. 20. novembra. In : Quark. Magazín o vede a technike. Dostupné na:<br />
https://www.quark.sk/tatransky-mercun/ (26.7.2022).<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
080<br />
081<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Raubw<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Raubw<br />
Terminus DE<br />
Daschsaborte<br />
Terminus DE<br />
dick gehen<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Verbalphrase<br />
Synonym<br />
Dachsabtritte (Pl.), Dachslatrine (die)<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Von Dachs gegrabene Löcher oder Mulden in der Nähe seines Baues.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 130.<br />
In der Nähe des Baus legt der Dachs Kotgruben an, die Dachsaborte.<br />
Bachmann, Walter – Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen<br />
und hegen. Aktualisiert und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS. S. 178.<br />
trusové jamky<br />
nominálna fráza (množné číslo)<br />
latríny (u jazveca)<br />
Jamky v blízkosti vchodov do jazvečieho brloha, do ktorých jazvec ukladá trus.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 140.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Trus ukladá jazvec do zvláštnych latrín, vyhrabaných v blízkom okolí brloha.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova<br />
encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. S. 301.<br />
V rozvetvených brlohoch bývajú trusové chodby aj pod zemou. Trusová jamka je mimo<br />
brloha a trusová chodba v brlohu (odborná konzultácia: Blaško).<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Weibliches Raubwild und die Hündin, wenn sie trächtig sind. Man sagt z.B.: "Die Hündin<br />
wird dick.", "ist dick." oder "geht dick.".<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 140.<br />
Beim Begatten hängen Rüde und Fähe nach Hundeart. Die Fähe geht ca. 50 bis 55 Tage<br />
dick und wölft im März bis April.<br />
Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />
Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 98.<br />
Seltener beim Hasen und beim Kaninchen üblich; hier besser: innehaben<br />
byť kotná<br />
slovesná fráza<br />
byť gravidná<br />
Kotná samica (gravidná samica) je samica počas vývoja jej zárodku v maternici<br />
(prirodzeného alebo umelého).<br />
Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />
vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 37.<br />
Kontext Líška je gravidná 56 dní. Mláďatá sa rodia v brlohu v počte 3 - 8.<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />
S. 98.<br />
nesprávne: plná samica<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
082<br />
083<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Raubw<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Raubw<br />
Terminus DE<br />
Prägenitaldrüse<br />
Terminus DE<br />
Quaste<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Rutenspitze (die), Schwanzspitze (die)<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Eine Duftdrüse bei Marderartigen, deren Duftstoff zur Territorialmarkierung über das<br />
sogenannte Stempeln verwendet wird.<br />
Prägenitaldrüse. In: JagenLernen. Zugänglich unter: https://jagenlernen.com/component/<br />
seoglossary/1-jagdkunde/praegenitaldruese (1.2.2022).<br />
Stempeln: Ein Markierungsverhalten hauptsächlich der Maderartigen (z.B. Dachs), bei dem<br />
durch (leicht) gesenktes Becken das Sekret der Prägenitaldrüsen auf der Bauchseite zum<br />
Zwecke der Territoriumsmarkierung einem meist erhöhten Gegenstand (z.B. Baustumpf,<br />
Stein), bei Wildkaninchen unmittelbar auf den Boden aufgedrückt wird.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 651.<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Bezeichnung für die schwarze Rutenspitze (3 bis 4 cm) des Hermelins.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 515.<br />
Besonders auffallend ist das Große Wiesel in seinem weißen Winterhaar mit der<br />
schwarzen Schwanzspitze (Hermelin). … Markante Merkmale: Rute lang, Rutenspitze<br />
(Quaste) buschig, schwarz.<br />
Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />
Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 117.<br />
čierny koniec chvosta (hranostaj)<br />
Termín SK<br />
podchvostová žľaza<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
nadkonečníková žľaza<br />
Definícia<br />
Posledná tretina chvosta hranostaja čiernochvostého majúca tmavohnedú až čiernu farbu.<br />
Definícia<br />
Žľaza, ktorú má jazvec pod chvostom, jej výlučkom si značkuje teritórium.<br />
Najintenzívnejšie značkujú samce v čase párenia.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. s. 140.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Svoje zvyčajné trasy, ako aj chodby brloha si [jazvec] značkuje výlučkami podchvostovej<br />
žľazy; majú svoj význam i v období párenia a pri vzájomnom spoznávaní.<br />
Jazvec lesný (Meles meles) alias hradný pán zoznámte sa s ním. Fotopríbeh. In:<br />
Poľovníctvo a rybárstvo. Dostupné na: https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/fotostory/<br />
jazvec-lesny-meles-meles-alias-hradny-pan-zoznamte-nim/3 (8.6.2022).<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />
S. 106.<br />
Aj chvost je prevažne hnedý, len koniec je čierny. Na zimu vystrieda letnú srsť hustejšia,<br />
čisto biela zimná srsť, iba čierny koniec chvosta zostáva rovnaký.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo.<br />
Ottova encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. s. 289.<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
084<br />
085<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Schalenw<br />
Code<br />
BIO/HAARW/Schwarzw<br />
Terminus DE<br />
Malbaum<br />
Terminus DE<br />
Quaste<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Quastel<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Ein nahe der Suhle stehender Baum, an dem sich Sauen und Rotwild ihre Schwarte bzw.<br />
ihre Decke reiben, wodurch die Rinde abgewetzt und der Baum erdig-lehmig verschmiert<br />
wird; sog. Malzeichen.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 454.<br />
Nach dem Suhlen scheuert und reibt sich Schwarzwild an Bäumen. Diese Bäume findet<br />
man ganz in der Nähe der Suhlen - man nennt sie Malbäume. Sie sind meist abgewetzt<br />
und mit Schlamm und Borsten beschmiert.<br />
Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter.<br />
Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. S. 86.<br />
otierací strom<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
ošuchovací strom<br />
Strom, o ktorý sa zver otiera.<br />
Herz, Jozef – Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené<br />
vydanie. Bratislava: PaRPRESS. S. 55.<br />
Jelenia a diviačia zver sa v nej [v kaluži] váľa (bahní, kaluží), a tak sa ochladzuje a<br />
osviežuje v horúčavách a ošetruje si srsť a kožu, zbavuje sa vonkajších parazitov. V<br />
blízkosti kalužiska sú otieracie stromy, o ktoré sa zver otiera a zanecháva na nich typické<br />
znaky (otierky) v podobe zodratej kôry s náterom blata, príp. so srsťou.<br />
Zdroj kontextu Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. s. 153 – 154.<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Bezeichnung für das behaarte Purzelende des männlichen Schwarzwildes.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 515.<br />
Der dünne Bürzel hängt - im Gegensatz zum Hausschwein - glatt herab, bei alten Sauen<br />
auch im Sommer mit einer Quaste aus fast schwarzen Haaren.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. – Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg:<br />
Weltbild. S. 617.<br />
Auch: Die schwarze Rutennspitze (3 bis 4 cm) des Hermelins.<br />
štetka<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Predĺžená srsť na konci chvosta svine divej.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda. S. 415.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Chvost je dlhý len 20 – 40 cm, riedko osrstený, iba na konci so štetkou dlhších čiernych<br />
chlpov.<br />
Červený, Jaroslav – Hell, Pavel – Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo.<br />
Ottova encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství. s. 321.<br />
aj: predĺžená srsť na ušniciach niektorých cicavcov, napr. rysa; alebo: čierny koniec<br />
chvosta u hranostaja<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Zuzana Gašová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA A BIOLÓGIA<br />
086<br />
087<br />
Zoznam použitej literatúry / Literaturverzeichnis<br />
Zoznam internetových zdrojov / Verzeichnis der Internetquellen<br />
Literatúra v slovenskom (a českom) jazyku / Literaturquellen in der slowakischen (und<br />
tschechischen) Sprache<br />
Červený, Jaroslav - Hell, Pavel - Slamečka, Jaroslav et al. 2019. Poľovníctvo. Ottova encyklopédia. Praha:<br />
Ottovo nakladatelství.<br />
Garaj, Peter - Kropil, Rudolf. 2015. Poľovníctvo. Zvolen: Technická univerzita Zvolen.<br />
Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda.<br />
Herz, Jozef - Ciberej, Juraj et al. 2000. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Tretie doplnené vydanie. Bratislava:<br />
PaRPRESS.<br />
Šomek, Peter. 2019. Poľovnícky šlabikár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: Šomek.<br />
Zácha, Oldřich - Baťa, Milan. 1998. Malý myslivecký slovník. Olomouc: Alda.<br />
Literatúra v nemeckom jazyku / Literaturquellen in der deutschen Sprache<br />
Bachmann, Walter - Roosen, Rolf (Hrsg.). 2020. Praxishandbuch Jagd. Erfolgreich jagen und hegen. Aktualisiert<br />
und bearbeitet von Ekkhard Ophoven. Stuttgart: KOSMOS.<br />
Hofmann, Reinhold R. et al. 2020. Sicher durch die Jägerprüfung. Haarwild. Arbeitsblätter. Marktredwitz:<br />
Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH.<br />
Hofmann, Reinhold R. - Schmidt, Klaus. 2019. Sicher durch die Jägerprüfung. Federwild. Arbeitsblätter.<br />
Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH.<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein. Aktualisierte und<br />
erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: KOSMOS.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. - Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg: Weltbild.<br />
Prekladové slovníky / Übersetzungswörterbücher<br />
Česneková, Aurelia. 1995. Jagdwörterbuch. Deutsch-slowakisch und slowakisch-deutsch. Zvolen: Ústav pre<br />
výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR.<br />
Ferjentsik, Koloman. 1999. Poľovnícky slovník. Česko-slovensko-anglicko-francúzsko-nemecko-maďarský.<br />
Praha: Hubertlov Bohemia.<br />
Krenčey, Ivan. 2007. Poľovnícky slovník nemecko-slovenský, slovensko-nemecký s latinskou terminológiou,<br />
s malou nemecko-slovenskou konverzáciou. Bratislava: Vydavateľstvo Krenčey.<br />
Zdroje v slovenskom jazyku / Quellen in der slowakischen Sprache<br />
Benko, Štefan - Chudý, Andrej - Ridzoň, Jozef. 2016. Prvý priamo zaznamenaný prípad predácie kolónií vodného<br />
vtáctva norkom americkým (Neovision vison) na Slovensku. In: Tichodroma 28: 82-85 (2016). Dostupné<br />
aj na: https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&cad=rja&uact=8&ved=2ahU-<br />
KEwikztuyvsP3AhXqMewKHX-sAm0QFnoECAcQAQ&url=http%3A%2F%2Fwww.tichodroma.sk%2Fpdfs%2F28%2FTichodroma_28_benko.pdf&usg=AOvVaw0qThOa_lQvcgaIH3Dd5KX4<br />
(3.5.2022).<br />
Herz, Jozef. 2008. Budeme mať poľnú jeleniu zver? In: Myslivost 7/2008. Dostupné na: https://www.myslivost.<br />
cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2008/Cervenec---2008/Budeme-mat-polnu-jeleniu-zver- (4.1.2022).<br />
Hromada, Martin. 1997. Výsledky faunistického výskumu netopierov Ondavskej vrchoviny a Busova. In:<br />
Vespertillo 2: 73-80, 1997. Dostupné na: https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&ved=2ahUKEwiRg-OO9cD3AhUG-aQKHStUDSY4FBAWegQIBRAB&url=http%3A%2F%2Fwww.ceson.org%2Fvespertilio%2F2%2F2_06.pdf&usg=AOvVaw1J4YD0eaItAT4JHdVGBhi5<br />
(2.5.2022).<br />
Jarošová, Alexandra et al. 2011. Slovník súčasného slovenského jazyka. Bratislava: Veda. Dostupný aj na: https://slovnik.juls.savba.sk/<br />
(8.6.2022).<br />
Jazvec lesný (Meles meles) alias hradný pán zoznámte sa s ním. Fotopríbeh. In: Poľovníctvo a rybárstvo.<br />
Dostupné na: https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/fotostory/jazvec-lesny-meles-meles-alias-hradnypan-zoznamte-nim/3<br />
(8.6.2022).<br />
Kačala, Ján et al. 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda. Dostupný aj na: https://www.juls.<br />
savba.sk/kssj_4.html (1.6.2022).<br />
Kačica divá (Anas platyrhynchos). In: Hunting land. Dostupné na: https://www.huntingland.sk/blog/clanok/<br />
kacica-diva-anas-platyrhynchos.html (13.6.2022).<br />
Rajský, Matúš – Vodňanský, Miroslav. 2014. Výživa a kŕmenie jeleňovitých. In: Myslivost 12/2014, S. 42.<br />
Dostupné na: https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2014/Prosinec-2014/Vyziva-akrmenie-jelenovitych<br />
(1.6.2022).<br />
Sekcia – Imitovanie zvukových prejavov ostatnej poľovnej zveri. In: Slovenský poľovnícky zväz. Dostupné<br />
na: https://polovnictvo.sk/kluby-spz/616-sekcia-imitovanie-zvukovych-prejavov-ostatnej-polovnej-zveri<br />
(27.5.2022).<br />
Tatransksý mercúň. 20. novembra. In : Quark. Magazín o vede a technike. Dostupné na: https://www.quark.<br />
sk/tatransky-mercun/ (26.7.2022).<br />
Zdroje v nemeckom jazyku / Quellen in der deutschen Sprache<br />
Prägenitaldrüse. In: JagenLernen. Zugänglich unter: https://jagenlernen.com/component/seoglossary/1-jagdkunde/praegenitaldruese<br />
(1.2.2022).
088<br />
089<br />
POĽOVNÍCKA<br />
KYNOLÓGIA
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
090 091<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Fransen<br />
Terminus DE<br />
Federn<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die, Pl.)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die, Pl.)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Lange Haare an den Ohren des Jagdhundes.<br />
Definition<br />
Lange Haare an den Vorderläufen des Jagdhundes.<br />
Quelle (Def.) Uhde, H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag, Hannover 2009<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Quelle (Def.) Uhde, H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag, Hannover 2009<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
strapce<br />
Termín SK<br />
zástavice<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (množné číslo)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (množné číslo)<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Dlhšia srsť na ušiach poľovných psov.<br />
Definícia<br />
Srsť psa na zadnej strane hrudníkových končatín.<br />
Zdroj definície Preklad: Uhde, H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag, Hannover 2009<br />
Zdroj definície Kasarda, Radovan: Všeobecná zootechnika pre kynológov. 2017<br />
Kontext<br />
Srsť na ostatnom tele psa je stredne dlhá, hodvábne jemná, zľahka zvlnená. Na spodnej<br />
časti tela, ušiach a končatinách dlhá a bohatá, tvoriaca strapce.<br />
Kontext<br />
Zástavice (dlhšie strapce srsti) sa nachádzajú na zadnej strane nôh, na chvoste, na hrdle a<br />
na hrudi.<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
https://www.labet.sk/americky-kokerspaniel-px1084718/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
https://sk.wikipedia.org/wiki/Port%C3%A1l:Pes/<br />
Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/48_2006<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
092 093<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Galopp<br />
Morphosyntaktische Züge Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Terminus DE<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Synonym<br />
Gangwerk<br />
Substantiv (der)<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Eine schnelle Dreitaktgangart. Hier hat der Hund ein Bein, zwei Beine, drei Bein oder gar<br />
kein Bein auf dem Boden, wobei sich die Fussfolge verschieben kann.<br />
Im normalen Galopp setzt der Hund z.B. nach der Schwebephase in der Luft hinten links<br />
auf.<br />
https://hundesportundgesundheit.wordpress.com/2020/09/22/die-gangarten-unsererhunde-naturliches-bewegungsbild-reha-bewegungsschulung-und-besonderheiten/<br />
https://hundesportundgesundheit.wordpress.com/2020/09/22/die-gangarten-unsererhunde-naturliches-bewegungsbild-reha-bewegungsschulung-und-besonderheiten/<br />
cval<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Rýchly skákavý pohyb pri ktorom pes dopadá na jednu a potom na druhú panvovú<br />
končatinu.<br />
Zdroj definície Jursa, Jozef: Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota. 2018.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Cval je najrýchlejší pohyb psa.<br />
https://mreferaty.aktuality.sk/mechanika-pohybu-psa/referat-24595<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Es ist die natürliche Bewegungsweise des Hundes, meist im Trab.<br />
http://www.hunde-zone.at/hundeglossar.html<br />
Dieser Hund zeigt ein tadelloses Gangwerk mit sehr guter Rückenlinie.<br />
http://www.sweigas-cavaliere.de<br />
chôdza na vodítku<br />
nominálna fráza<br />
pohyb psa<br />
Pohyb psa uviazaného na vôdzke. Rýchlosť pohybu psa sa prispôsobuje pohybu vodiča.<br />
Pes sa pohybuje zvyčajne v kroku.<br />
Zdroj definície Jursa, Jozef. Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota. 2018.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Nácvik chôdze psa pri nohe bez použitia remeňa robte až pri nohe s remeňom.<br />
https://www.severskepolovnepsy.sk/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
094 095<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Totverweiser<br />
Terminus DE<br />
Steher<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Bringsel<br />
Synonym<br />
Packer<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Ein Jagdhund teilt mit dem Bringsel in der „Arbeit nach dem Schuss“ seinem Hundeführer<br />
mit, dass er das getroffene Wild gefunden hat.<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Bringsel<br />
Der Totverweiser muß das gefundene Stück alsbald verlassen.<br />
https://www.tiertraining-abc.de/jagd.html<br />
oznamovač (zhasnutej zveri-pes)<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Pes, ktorý pri dohľadávaní raticovú zver nájde a oznámi to svojmu vodičovi.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Spoľahlivejší je preto oznamovač, ktorý sa od nájdenej zveri vráti a dá vám najavo, že ju<br />
našiel.<br />
https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Der Erdhund liegt im Bau vor und gibt stetig laut.<br />
Quelle (Def.) Fichtlmeier, A. – Numßen, J. Die Ausbildung des Jagdhundes. Kosmos, 2013<br />
Kontext<br />
Der Dachs aber ist ein Steher, und auch der auf Dachs brauchbare Hund muss Steher sein.<br />
Quelle (Kont.)<br />
https://wildundhund.de/bodenjagd-auf-dachse/<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
durič – štváč<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Pes vycvičený na štvanie zveri.<br />
https://slovnik.juls.savba.sk/<br />
Menili sa od prostých štváčov až po vysoko špecializované poľovné psy.<br />
https://magazinlovuzdar.sk/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
096 097<br />
Code<br />
BIO<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Heritabilität<br />
Terminus DE<br />
Trab<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Vererbbarkeit<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Anteil des Genotyps an der phänotypischen Ausprägung eines Merkmals.<br />
http://bfw.ac.at/050/pdf/Jagdhundegenetik_25052009.pdf<br />
Die Heritabilität variiert bei verschiedenen Rassen und verschiedenen Populationen<br />
derselben Rasse.<br />
https://edoc.ub.uni-muenchen.de/10548/1/Rabe_Christina_Julia.pdf<br />
heritabilita<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
dedivosť<br />
Podiel časti fenotypovej variability na celkovej variabilite, za ktorú sú zodpovedné<br />
genetické faktory.<br />
http://www.iam.fmph.uniba.sk/web/sevcovicova/skripta/cge/pdf/genetika-kapitola-9.pdf<br />
Heritabilita znaku sa nachádza v intervale 0 až 1, pričom 0 značí, že všetka variancia<br />
fenotypu daného znaku je zapríčinená prostredím, zatiaľčo hodnota heritability 1<br />
poukazuje na fenotypovú varianciu zapríčinenú vplyvom genotypu.<br />
https://biopedia.sk/genetika/kvantitativna-genetika<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Eine schnelle Zweitaktgangart, bei der jeweils das diagonale Beinpaar gemeinsam<br />
vorgeschwungen wird.<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Pferdegangart#Trab<br />
Im Trab ist es jeweils das diagonale Vorder – und Hinterbein.<br />
https://hundesportundgesundheit.wordpress.com/2020/09/22/die-gangarten-unsererhunde-naturliches-bewegungsbild-reha-bewegungsschulung-und-besonderheiten/<br />
klus<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Klus je najprirodzenejší pohyb psa. Je to rýchlejší pohyb ako krok. Odraz panvových<br />
končatín je mohutnejší. Oproti kroku je zmenené i striedanie končatín v pohybe. Končatiny<br />
sa striedajú v nasledovnom poradí: pravá zadná, ľavá pedná,ľavá zadná, pravá predná.<br />
Pohyb končatín je diagonálny. Končatiny v diagonále sa pohybujú súčasne a pri kluse na<br />
tvrdej podložke počujeme dva údery.<br />
Zdroj definície Jursa, Jozef. Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota. 2018.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Pri zmene mimochodu na klus psa pochválime a môžeme pridať povel.<br />
https://www.sibra.sk/clanok/ako-zlepsit-pohyb-postoj-a-chrbtovu-liniu-psa<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
098 099<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
BIO<br />
Terminus DE<br />
Läufigkeit<br />
Terminus DE<br />
Holzbock<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Hitze<br />
Synonym<br />
Ixodec Ricinus<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Abschnitt des Sexualzyklus bei der Hündin, der die Zeit um die Ovulation betrifft.<br />
https://flexikon.doccheck.com/de/L%C3%A4ufigkeit_(Hund)<br />
Die erste Läufigkeit der Hündin setzt zumeist im Alter<br />
https://www.tiermedizinportal.de/magazin/<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Die bekannteste Art der Schildzecken - für das menschliche Auge deutlich sichtbare<br />
Parasiten von 2 mm bis 1,5 cm Größe, die sich von gesaugtem Blut ernähren.<br />
Uhde,H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag. Hannover,2009<br />
Der Holzbock kann FSME, Borreliose, Babesiose, Anaplasmose und andere<br />
Infektionserkrankungen übertragen.<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
háranie<br />
podstatné meno (stredný rod)<br />
honcovanie<br />
Súhrnné označenie pre všetky fázy estrálneho cyklu okrem fázy<br />
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ruja<br />
Háranie označuje plodnú fázu pohlavného cyklu feny.<br />
https://www.zoohit.sk/magazin/psy<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
https://www.praxis-lida-priess.de/zecken-holzbock-stiche-und-was-man-darueberwissen-sollte<br />
kliešť obyčajný<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Ixodes ricinus<br />
Najznámejší druh z čeľade kliešťovitých. Je to druh parazita, ktorý sa živí krvou divých i<br />
domácich zvierat a človeka.<br />
https://sk.wikipedia.org/wiki/Klie%C5%A1%C5%A5_oby%C4%8Dajn%C3%BD<br />
Najrozšírenejším druhom na území Slovenska je kliešť obyčajný.<br />
http://www.biomedcentrum.sav.sk/co-su-klieste/<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
100 101<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Übersprungverhalten<br />
Terminus DE<br />
Verleitung<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Bestimmte Verhaltensmuster, die vom Beobachter als „unerwartet“ empfunden werden,<br />
da sie innerhalb einer Verhaltensabfolge auftreten, in der sie keinem unmittelbaren Zweck<br />
zu dienen scheinen.<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/%C3%9Cbersprungbewegung<br />
Das Übersprungverhalten ist in Situationen üblich, in denen ein Tier mit einer<br />
Konfliktsituation konfrontiert ist und nicht sofort in der Lage ist, diese zu lösen.<br />
https://ec.europa.eu/environment/nature/pdf/Zoos%20Directive%20Good%20Practices-<br />
DE.pdf<br />
preskokové správanie<br />
nominálna fráza<br />
Prudká zmena konania psa. Namiesto adekvátneho konania dôjde k nezmyselnému<br />
konaniu, ide o akýsi ventil na uvoľnenie nahromadenej energie, napätia.<br />
https://www.chegg.com/flashcards/etologia-pojmy-deck-9fda7e2e-22d0-445d-9b15-<br />
b1c8b5c132d4/deck<br />
Kontext Preskokové správanie =ventil agresivity je motivácia -živočích zmení správanie o 180°.<br />
Definition<br />
Ablenkende Reize, die den Jagdhund bei seiner Arbeit beeinflussen.<br />
Quelle (Def.) Fichtlmeier, A. – Numßen, J. Die Ausbildung des Jagdhundes. Kosmos, 2013<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Sie werden jeder frischen Verleitung folgen, die die kalte, vielleicht nicht mehr<br />
schweißende Wundfährte kreuzt.<br />
https://www.natuerlich-jagd.de/hund/<br />
rozptyľovanie psa<br />
nominálna fráza<br />
Rušivé podnety, ktoré ovplyvňujú poľovného psa pri jeho práci.<br />
Zdroj definície Preklad: Fichtlmeier, A. – Numßen, J. Die Ausbildung des Jagdhundes. Kosmos, 2013<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Cieľom tohto cvičenia je naučiť psa, aby si na vyslovenie povelu okamžite ľahol bez ľahol<br />
bez ohľadu na akékoľvek rozptyľovanie.<br />
https://polovacka.webnode.sk/kynologia/vycvik-psa/<br />
Zdroj kontextu<br />
http://cloud5a.edupage.org/cloud/etologia_texty.pdf<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
102 103<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
BIO<br />
Terminus DE<br />
Keulen<br />
Terminus DE<br />
Werfen<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (das)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Oberschenkel der Hinterbeine bei dem Hund.<br />
Definition<br />
Junge zur Welt bringen (bei der Geburt von Säugetieren in der Tierzucht.<br />
Quelle (Def.)<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Tiefe Schmisse an beiden Keulen außerhalb der<br />
Kontext<br />
In der Regel wird auch Ihre Hündin am 63. Tag werfen.<br />
Quelle (Kont.)<br />
https://www.deutscher-jagdblog.de/die-notfall-<br />
Quelle (Kont.)<br />
https://www.petsnature.de/ratgeber/hunde-ratgeber/geburt-und-aufzucht/die-geburt<br />
Anmerkung<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
panvové končatiny<br />
Termín SK<br />
vrh<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza (množné číslo)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb.<br />
Definícia<br />
Privedenie mláďat niekt. cicavcov na svet; mláďatá vrhnuté naraz.<br />
Zdroj definície<br />
https://sk.wikipedia.org/wiki/Anat%C3%B3mia_psa<br />
Zdroj definície<br />
https://slovnik.juls.savba.sk/<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Silné a svalnaté panvové končatiny predurčujú psa na prácu.<br />
https://www.minebea.sk/clanky/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Ak sa niektoré zo šteniatok dostane príliš ďaleko od matky, prinesie ho späť a umiestni do<br />
stredu vrhu.<br />
https://www.zoohit.sk/magazin/psy/steniatka/o-narodeni-steniatok-a-kojeni<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
104 105<br />
Code<br />
JAGD<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Witterung<br />
Terminus DE<br />
Kruppe<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Das Wetter bzw. der vom Menschen oder Wild bzw. dessen Fährte, Spur oder Geläuf<br />
ausgehende Geruch.<br />
Definition<br />
Körperregion bei Säugetieren, die sich im Übergangsbereich zwischen Lendenwirbelsäule,<br />
Kreuzbein und Schwanzwirbeln befindet.<br />
Quelle (Def.)<br />
https://www.jagdschulatlas.de/jagdlexikon/witterung-23-1210.html<br />
Quelle (Def.)<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Kruppe<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Die Witterung überbrückt die Entfernung vom Nahbereich bis zu mehreren Kilometern.<br />
https://www.hegering-siebengebirge.de/index<br />
vetrenie<br />
podstatné meno (stredný rod)<br />
Zisťovanie pachu, nebezpečenstva al. zveri čuchom.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Hľadanie zveri v jeho podaní je systematické a vďaka pozoruhodnej kvalite čuchu vetrí aj<br />
na veľkú vzdialenosť.<br />
https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Z. B. kann eine Flohspeichelallergie insbesondere an Rücken und Kruppe des Hundes die<br />
Bildung von Hot Spots begünstigen.<br />
https://www.tiergesundheit.net/tgn-86.html<br />
kostrč<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
U štvornohých cicavcov časť tela medzi bruchom a chvostom.<br />
https://sk.wikipedia.org/wiki/Panva_(anat%C3%B3mia)<br />
Tieto kosti navzájom zrastajú a vytvárajú kostrč.<br />
https://www.psickar.sk/<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
106 107<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Saufinder<br />
Terminus DE<br />
Lauf<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Saubeller<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Jagdhund hat die Bestimmung, die Sauen aufzusuchen und solange zu verbellen oder<br />
zu stellen, bis der heranschleichende Jäger einen Schuß, oder die Hetzhunde anbringen<br />
kann.<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Sauhund#Saufinder<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Bein, oder Beine des Hundes.<br />
http://www.hunde-zone.at/hundeglossar.html<br />
In dieser Schlafposition streckt der Hund alle Läufe von sich…<br />
Kontext<br />
Allein jagende Saufinder sind unter den Stöberhunden allerdings weiße Raben.<br />
Quelle (Kont.)<br />
https://www.wir-sind-tierliebhaber.de<br />
Quelle (Kont.)<br />
https://krautjunker.com/2017/12/15<br />
Anmerkung<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
noha<br />
Termín SK<br />
diviačiar<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
vyhľadávač diviačej zveri<br />
Definícia<br />
Predná a zadná končatina psa.<br />
Definícia<br />
Pes, ktorý sa používa prevažne na durenie diviačej zveri.<br />
Zdroj definície<br />
https://sk.wikipedia.org/wiki/Exteri%C3%A9r_psa<br />
Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988<br />
Kontext<br />
Ak si psík zlomí nohu, pravdepodobne to uvidíte veľmi rýchlo.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Keď som sa majiteľa spýtal, čo je to za psíka, odpovedal mi, že ho má len krátko, ale<br />
údajne je to vychýrený diviačiar.<br />
https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
https://www.sibra.sk/clanok/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
108 109<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Mantel<br />
Terminus DE<br />
Merle<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Farbverteilung im Fell, der meist dunkle Farbfleck liegt wie eine Decke auf dem Rücken<br />
des Hundes.<br />
Definition<br />
Farbvariation des Fells bei Hunden und besonders in der Colliezucht stark verbreitet;<br />
verursacht unregelmäßige weiße Flecken im Fell.<br />
Quelle (Def.)<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />
Quelle (Def.)<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Ob Weiß mit braunen Tupfen, Braun-Schimmel oder Weiß mit braunem Mantel.<br />
https://www.natuerlich-jagd.de/hund/<br />
Fellfarbe<br />
farba srsti<br />
nominálna fráza<br />
Výsledné sfarbenie srsti je podmienené okrem pigmentov tiež fyzikálno optickými vplyvmi<br />
/ priemer dreňovej vrstvy chlpu, prítomnosť vzduchu a pod.<br />
Zdroj definície Zdeněk Sova a kol. Biologické základy živočíšnej výroby, SZN 1978.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Krycie chlpy určujú farbu srsti.<br />
https://www.psickar.sk/krycia-sustava<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Die bei der Rasse vorkommende Blue-Merle-Zeichnung ist für Jagdhunde recht<br />
ungewöhnlich.<br />
https://www.t-online.de/leben/familie/id_19271440/<br />
merle sfarbenie /grošovanie/<br />
nominálna fráza<br />
Dvojaká pigmentácia, ktorá je výsledkom heterozygotného pôsobenia génu M u jedincov<br />
genotypu Mm. Homozygoti MM majú jednotné biele sfarbenie, modrú dúhovku oka,<br />
menšie oko, sú čiastočne alebo úplne hluchý a sterilní - neschopný reprodukcie. Preto je<br />
FCI / medzinárodná kynologická federácia/ vzájomné párenie jedincov "merle" zakázané.<br />
Zdroj definície Dostál, Jaromír. Genetika a šlechtení plemen psú. 2007<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Pre aké plemená je merle sfarbenie typické?<br />
https://www.dogee.sk/dogee-blog<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
110 111<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
VET<br />
Terminus DE<br />
Meute<br />
Terminus DE<br />
Staupe<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Gruppe von Hunden, die gemeinsam jagt.<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />
Laufhunde werden meist als Meute eingesetzt.<br />
https://www.biologie-seite.de<br />
svorka (psov)<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Skupina zvierat, ktoré sa držia z rôznych dôvodov spolu.<br />
https://www.skchr.sk/index.php/vycvik/<br />
Pes chce intuitívne prevziať velenie vo svorke a uviesť do praxe.<br />
https://www.zoohit.sk/magazin/psy/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Eine Viruserkrankung, die durch das Canine Staupeviru verursacht wird und betrifft en<br />
Magen-Darm-Trakt, die Atemwege oder das Nervensystem des Hundes.<br />
https://www.santevet.de/artikel/staupe-beim-hund<br />
Staupe ist eine seit mehr als 200 Jahren bekannte Krankheit.<br />
https://www.jagd-bayern.de/staupe/<br />
psinka<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
febris canun catarrhalis<br />
Infekčné vírusové ochorenie mäsožravcov, psov, kožušinových zvierat, prejavujúce sa<br />
zápalom dýchacích a tráviacich ústrojov, poruchami centrálneho nervového systému a<br />
zmenami na koži.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />
Kontext Vírus psinky má relatívne široký okruh hostiteľov, mäsožravcov ...<br />
Zdroj kontextu Ciberej, J. Poľovnícka kynológia. 2010.<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
112 113<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Standruhe<br />
Terminus DE<br />
Rüde<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Steadiness<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Der Hund bleibt auf dem Stand/an der Leine während des Frei-Fuß-Laufens etc. ruhig,<br />
wenn er Wild sieht/Wild ihn anwechselt oder geschossen wird.<br />
Quelle (Def.) Fichtlmeier, A. – Numßen, J. Die Ausbildung des Jagdhundes. Kosmos, 2013<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Männlicher Hund, Fuchs oder Wolf, oder ein ein Hetzhund, der besonders auf Sauen<br />
gehetzt wird.<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/R%C3%BCde<br />
Kontext<br />
Die Standruhe kann auch an der Schliefenanlage verbessert werden.<br />
Kontext<br />
...Wenn beispielsweise ein Rüde auf eine spannende Hündin trifft…<br />
Quelle (Kont.)<br />
https://jung-jaeger.eu/schuss-und-standruhe<br />
Quelle (Kont.)<br />
https://www.martinruetter.com/schwerin<br />
Anmerkung<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
pokoj psa<br />
Termín SK<br />
psí samec<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
nominálna fráza<br />
Synonymum<br />
Synonymum<br />
nadháňač<br />
Definícia<br />
Pes, ktorý sa po výstrele alebo pri zočení zveri správa pokojne.<br />
Definícia<br />
Pes, ktorý nadháňa zver na strelca.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />
Zdroj definície<br />
https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=nadh%C3%A1%C5%88a%C4%8D<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Po výstrele a pred zverou sa má pes právať pokojne, nemá zbytočne vyskakovať a ani ju<br />
prenasledovať.<br />
https://www.prelovca.sk/o-polovnictve-kynologia<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
https://www.dennikrelax.sk<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
114 115<br />
Code<br />
BIO<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Sattel<br />
Terminus DE<br />
Scheinträchtigkeit<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Großer dunkler Fleck auf dem Rücken auf hellerem Hintergrund.<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />
Tan-Färbung, bei welcher lediglich der Rücken des Hundes dunkler bleibt, das Tier also<br />
einen „Sattel“ hat.<br />
https://www.combibreed.com/de-de<br />
Fellfarbe<br />
sedlo<br />
podstatné meno (stredný rod)<br />
Tmavá srsť, ktorá vytvára tvar sedla na chrbte.<br />
http://www.tobrok.sk/vyklad-standardu-srst.htm<br />
Sedlo má čierne, biele odznaky sú neprípustné.<br />
https://www.prelovca.sk/o-polovnictve<br />
farba srsti<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Das Phänomen, dass bei einer Hündin alle typischen körperlichen und geistig-seelischen<br />
Anzeichen einer Trächtigkeit bis hin zum Termin des Werfens und auch darüber hinaus zu<br />
beobachten sind.<br />
Quelle (Def.) Uhde, H. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag. Hannover, 2009.<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Auch bei der Scheinträchtigkeit schwillt das Gesäuge der Hündin an.<br />
https://www.zooplus.de/magazin/hund/hundegesundheit-pflege/scheintraechtigkeit<br />
falošná gravidita<br />
nominálna fráza<br />
pseudogravidita<br />
Stav, pri ktorom u negravidnej suky prebieha časť pohlavného cyklu v období po háraní<br />
s abnormálnymi príznakmi imitujúcimi graviditu.<br />
http://www.veterina-labka.sk/article/falosna-gravidita-pseudogravidita/<br />
Falošná gravidita nastupuje v období po háraní asi za 1 – 2 mesiace.<br />
https://www.modralekaren.sk/blog/falosna-gravidita<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
116 117<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
KY<br />
Terminus DE<br />
Schecke<br />
Terminus DE<br />
Schärfe<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (die)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Mannschärfe<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Mehrfarbiger Hund, dessen Mantel in kleinere Inseln oder Flecken unterteilt ist.<br />
http://www.hunde-zone.at/hundeglossar.html<br />
Da der Standard unseres Retromopses bei allen Tieren und dazu gehören auch Schecken.<br />
https://www.retromops.org/scheckung-piebald/<br />
strakoš<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Pes s hnedou hlavou, bieleho sfarbenia srsti s veľkými hnedými alebo čiernymi fľakmi bez<br />
striekancov čierneho alebo hnedého sfarbenia.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Krátkosrstý stavač býva jednofarebný, hnedý alebo zriedkavo hnedo – biely, beloš,<br />
strakoš.<br />
https://www.prelovca.sk/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Gewünschte Reaktion ein zielgerichtetes Verhalten des Hundes, indem der Hund gehetzt<br />
wird, um anzugreifen oder beißen.<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Sch%C3%A4rfe_(Kynologie)<br />
Nun ist die Schärfe und die Härte, ebenso wie der Spurwille und der Spurlaut eine ererbte<br />
Eigenschaft.<br />
https://www.wildhueter-st-hubertus.de<br />
ostrosť psa<br />
nominálna fráza<br />
Prejav aktívneho obranného reflexu, ktorým sa vyznačujú odvážne psy tvrdšej povahy.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
V oplôtkoch zvyčajne aj robíme skúšky niektorých predmetov a máme možnosť overiť si<br />
správanie sa psa pri diviačej zveri, jeho odvahu, ostrosť a držanie zveri.<br />
https://www.prelovca.sk/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
118 119<br />
Code<br />
KY<br />
Code<br />
ANAT<br />
Terminus DE<br />
Schimmel<br />
Terminus DE<br />
Vorbiss<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Substantiv (der)<br />
Synonym<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Weißgrundiges Fell mit kleinen, verschwommenen Flecken.<br />
Definition<br />
Die Schneidezähne des Unterkiefers stehen vor denen des Oberkiefers.<br />
Quelle (Def.)<br />
http://www.hunde-zone.at/hundeglossar.html<br />
Quelle (Def.)<br />
https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_von_kynologischen_Fachbegriffen<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Das wasserabweisende Fell soll mittellang und dicht sein, glatt oder leicht gewellt in den<br />
Farben braun-weiß oder braun-schimmel mit braunen Abzeichen.<br />
https://www.martinruetter.com/<br />
beloš<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
Pes s hnedou alebo čiernou hlavou, so základným bielym sfarbením srsti a väčšími i<br />
menšími fľakmi a škvrnami - striekancami iného sfarbenia.<br />
Zdroj definície Hell, Pavel a kol. Poľovnícky náučný slovník. 1988.<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
Môžu sa vyskytovať v kombinácii bicolor, tricolor, beloš a beloš s pálením.<br />
https://www.huntingland.sk/<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Kontext<br />
Der Vorbiss oder Unterbiss is bei manchen Hunderassen<br />
Quelle (Kont.)<br />
https://hundeinfoportal.de/hundewissen/hundepflege<br />
Anmerkung<br />
siehe: Unterbiss<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
zhryz<br />
podstatné meno (mužský rod)<br />
záhryz<br />
Vzájomné postavenie zubov čeluste a sánky.<br />
Zdroj definície Jursa, Jozef. Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota. 2018.<br />
Kontext<br />
V 2 mesiacoch veku sa dá posúdiť len zhryz.<br />
Zdroj kontextu<br />
https://www.hovawart-klub.sk/<br />
Poznámka<br />
pozri: podhryz<br />
Autor<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
120 121<br />
Code<br />
Terminus DE<br />
Morphosyntaktische Züge<br />
Synonym<br />
Definition<br />
Quelle (Def.)<br />
Kontext<br />
Quelle (Kont.)<br />
Anmerkung<br />
Termín SK<br />
Morfosyntaktické znaky<br />
Synonymum<br />
Definícia<br />
Zdroj definície<br />
Kontext<br />
Zdroj kontextu<br />
Poznámka<br />
Autor<br />
JAGD<br />
Treibjagd<br />
Substantiv (die)<br />
Eine Gesellschaftsjagd, bei der mehrere Treiber und Hunde das Wild hoch (flüchtig)<br />
machen und die Jäger rund um ein Stück Wald angestellt werden.<br />
http://www.jagdschaffhausen.ch/cms/jagdarten/<br />
Vor einer Treibjagd muss einer der Pächter des betroffenen Jagdloses die Naturverwaltung<br />
und die Gemeindeverwaltung(en), auf deren Gebiet sich das Los befindet, informieren.<br />
https://pol.estranky.sk/clanky<br />
nadhánka<br />
podstatné meno (ženský rod)<br />
Spoločná poľovačka, pri ktorej strelci stoja na určených stanovištiach a honci so psami<br />
priháňajú zver na strelcov.<br />
https://pol.estranky.sk/clanky/m4--lov-zvery-a-planovanie.html<br />
V lese poľujeme na zajace nadhánkou krídlovou nadhánkou<br />
https://www.prelovca.sk/o-polovnictve<br />
Jozef Štefčík, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných jazykov<br />
Zoznam použitej literatúry / Literaturverzeichnis<br />
Literatúra v slovenskom (a českom) jazyku / Literaturquellen in der slowakischen (und<br />
tschechischen) Sprache<br />
Ciberej, Juraj. 2010. Poľovnícka kynológia. Zvolen : Technická univerzita.<br />
Dostál, Jaromír. 2007. Genetika a šlechtení plemen psů.<br />
Ferjentsik, Koloman. 1999. Myslivecký slovník. Praha: Hubertlov Bohemia.<br />
Hell, Pavel et al. 1988. Poľovnícky náučný slovník. Bratislava: Príroda.<br />
Jursa, Jozef. 2018. Exteriér psa. Slovenská kynologická jednota.<br />
Kasarda, Radovan. 2017. Všeobecná zootechnika. Košice.<br />
Krenčey, Ivan. 2007. Poľovnícky slovník: nemecko-slovenský, slovensko-nemecký s latinskými<br />
ekvivalentmi : s malou nemecko-slovenskou konverzáciou. Bratislava.<br />
Kynologické predpisy SPK. 2013.<br />
Sova, Zdeněk a kol. 1978. Biologické základy živočíšnej výroby. SZN.<br />
Tichá, V.; Tichý, J. 2003. Atlas plemen loveckých psů. Jiří Flégl-Vega. Praha.<br />
Vyhnáliková, Zuzana – Štefčík, Jozef – Gašová, Zuzana. 2022. Výber terminologických záznamov z<br />
poľovníctva a príbuzných odborov. Zvolen: TU vo Zvolene.<br />
Wrede, Oľga – Štefčík, Jozef – Drlík, Martin. 2016. Úvod do terminológie a terminologickej práce:<br />
metodické pokyny na vypracovanie terminologických záverečných prác. 1. vyd. Nitra: Univerzita<br />
Konštantína Filozofa.<br />
Zákon č. 115/2013 Z. z- § 60a Poľovnícka kynológia. Ottovo nakladatelství.<br />
Literatúra v nemeckom jazyku / Literaturquellen in der deutschen Sprache<br />
Arntz, Reiner – Picht, Herbert – Schmitz, Klaus-Dirk. 2014. Einführung in die Terminologiearbeit.<br />
Hildesheim, Zürich, New York: Olms.<br />
Drewer, Petra – Schmitz, Klaus-Dirk. 2017. Terminologiemanagement. Grundlagen – Methoden –<br />
Werkzeuge. Berlin, Heidelberg: Springer.<br />
Fichtlmeier, Anton.-Numßen, Julia. Die Ausbildung des Jagdhundes. 2013. Kosmos.<br />
Marktredwitz: Heintges Lehr- und Lernsystem GmbH. Hofmann, Reinhold R. - Schmidt, Klaus. 2019.<br />
Sicher durch die Jägerprüfung. Federwild. Arbeitsblätter. Marktredwitz: Heintges Lehr- und<br />
Lernsystem GmbH.<br />
Seibt, Siegfried. 2017. Grundwissen Jägerprüfung. Das Standardwerk zum Jagdschein. Aktualisierte<br />
und erweiterte Neuausgabe. Stuttgart: Kosmos.<br />
Schulte, Jürgen. 2019. Wildtierkunde in Stichworten. Lernhilfe für die Jägerprüfung. Stuttgart: Ulmer.<br />
Stinglwagner, Gerhard K. F. - Haseder, Ilse E. 2014. Das große Jagdlexikon. Augsburg: Weltbild.<br />
Uhde, Heinrich. 2009. Das Jagdgebrauchshundwesen. Landbuch-Verlag, Hannover.<br />
Wrede, O. 2018. Terminologiearbeit in Theorie und Praxis und ihre Resonanz in der universitären<br />
Übersetzerausbildung. In: Speclang 2 : Fachsprachen - Ausbildung - Karrierechancen / ed.<br />
Grzeszczakowska-Pawlikowska, Beata/Stawikowska-Marcinkowska, Agnieszka. - Łódź : Primum<br />
Verbum, 2018. - ISBN 978-83-8142-389-2, S. 145-154.<br />
Wüster, E. 1991. Einführung in die allgemeine Terminologielehre und die terminologische<br />
Lexikographie. Bonn: romanistischer Verlag.
VÝBER TERMINOLOGICKÝCH ZÁZNAMOV Z POĽOVNÍCTVA A PRÍBUZNÝCH ODBOROV<br />
POĽOVNÍCKA KYNOLÓGIA<br />
122 123<br />
Prekladové slovníky / Übersetzungswörterbücher<br />
Česneková, Aurelia. 1995. Jagdwörterbuch. Deutsch-slowakisch und slowakisch-deutsch. Zvolen:<br />
Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR.<br />
Ferjentsik, Koloman. 1999. Poľovnícky slovník. Česko-slovensko-anglicko-francúzsko-nemeckomaďarský.<br />
Praha: Hubertlov Bohemia.<br />
Krenčey, Ivan. 2007. Poľovnícky slovník nemecko-slovenský, slovensko-nemecký s latinskou<br />
terminológiou, s malou nemecko-slovenskou konverzáciou. Bratislava: Vydavateľstvo Krenčey.<br />
REGISTER<br />
Zoznam internetových zdrojov / Verzeichnis der Internetquellen<br />
Zdroje v slovenskom jazyku / Quellen in der<br />
slowakischen Sprache<br />
https://www.chovatelahospodar.sk<br />
https://www.pesprezivot.sk<br />
https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk<br />
https://www.zoohit.sk<br />
https://polovacka.webnode.sk<br />
https://www.sibra.sk/<br />
https://www.psickar.sk/<br />
https://magazinlovuzdar.sk/<br />
https://www.prelovca.sk/<br />
https://polovnictvo.sk/<br />
https://www.zoohit.sk/<br />
https://www.vyzla.com/<br />
http://www.psickari.sk<br />
https://www.nudokki.sk/<br />
http://www.tobrok.sk/<br />
http://www.kynologickarevue.sk/)<br />
https://www.polovnickakomora.sk/<br />
https://www.klubchovatelovfarbiarov.sk<br />
https://www.dogee.sk/<br />
http://www.jazvecik.sk/<br />
http://www.slovak-retriever.org/<br />
https://www.huntingland.sk/<br />
https://pes-portal.sk/<br />
https://www.severskepolovnepsy.sk/<br />
http://lekarske.slovniky.cz<br />
https://beliana.sav.sk<br />
http://www.vlm.sk<br />
http://www.iam.fmph.uniba.sk<br />
https://pet-market.sk/<br />
http://www.tobrok.sk/<br />
http://www.klubsportovejkynologie.sk<br />
https://slovnik.juls.savba.sk/<br />
https://sk.wikipedia.org/<br />
Zdroje v nemeckom jazyku / Quellen in der<br />
deutschen Sprache<br />
www.deutsches-jagd-lexikon.de<br />
https://www.kjv-lb.de<br />
https://www.jaegerschaft-neustadt-rbge.de<br />
https://www.dehunderassen.de<br />
https://www.jagdverband.de/<br />
http://www.mjv-muenchen.de<br />
https://www.jagdverband.de<br />
https://www.guter-hund.de/<br />
http://www.hunde-zone.at<br />
https://www.hundezeitung.de<br />
https://www.spektrum.de<br />
https://flexikon.doccheck.com<br />
A<br />
Abtragen 045<br />
Adresstafel 031<br />
Aff 076<br />
annehmen 054<br />
Aufhauben 046<br />
Ästling 023<br />
B<br />
Balzrosen 062<br />
Bell 030<br />
Bellfessel 029<br />
Brente 038<br />
Brunftkragen 069<br />
byť kotná 079<br />
C<br />
červíčiť 065<br />
chôdza na vodítku 091<br />
čiapočka 034<br />
čierny koniec chvosta<br />
(hranostaj) 081<br />
cval 090<br />
D<br />
Daschsaborte 078<br />
dick gehen 079<br />
diviačiar 104<br />
divoch 024<br />
dĺžec 033<br />
Drahle 032<br />
dravce nízkeho letu 044<br />
dravce vysokého letu 043<br />
durič – štváč 093<br />
E<br />
Einstand 055<br />
Einwachser 074<br />
F<br />
Falknerhandschuh 039<br />
Falknertasche 040<br />
falošná gravidita 113<br />
farba srsti 106<br />
Federn 089<br />
Federspiel 041<br />
flugbar 059<br />
Fransen 088<br />
freie Folge 049<br />
G<br />
Galopp 090<br />
Gamsbart 075<br />
Gangwerk 091<br />
Geschüh 028<br />
Gewölle 061<br />
H<br />
hagard 026<br />
Haggard 026<br />
halúznik 023<br />
háranie 096<br />
Haube 034<br />
heritabilita 094<br />
Heritabilität 094<br />
hniezdoš 022<br />
Holzbock 097<br />
hrazda 035<br />
hriva 069<br />
hudern 063<br />
J<br />
Jagdflug 047<br />
K<br />
kamzičia hriva 075<br />
kamzičia štetka 075<br />
Keulen 100<br />
kliešť obyčajný 097<br />
klus 095<br />
Kolonienbrüter 060<br />
kostrč 103<br />
krčiť sa 072<br />
Kruppe 103<br />
Kulturfolger 056<br />
kúpačka 038<br />
L<br />
Lahnen 048<br />
Langfessel 033<br />
lapard 025<br />
Lappard 025<br />
Lauf 105<br />
Leittier 070<br />
lietavý 059<br />
M<br />
Malbaum 082<br />
Malerfeder 064<br />
malina 062<br />
Männchen machen 067<br />
Mantel 106<br />
menovka 031<br />
Merle 107<br />
merle sfarbenie 107<br />
Meute 108<br />
mláďa svišťa 076<br />
muflón s vrastajúcimi<br />
rohmi 074<br />
Murmeltiergrandeln 077<br />
N<br />
nadhánka 118<br />
Nestling 022<br />
noha 105<br />
O<br />
obdobie párenia sa<br />
(divých kačíc a husí) 066<br />
oblúk 037<br />
obratlík 032<br />
obutie 028<br />
onášanie 045<br />
ostrosť psa 115<br />
otierací strom 082<br />
oznamovač (zhasnutej<br />
zveri-pes) 092<br />
P<br />
paletky 064<br />
panáčkovať 067<br />
panvové končatiny 100<br />
podchvostová žľaza 080<br />
pokoj psa 110<br />
popoliť sa 063<br />
Prägenitaldrüse 080<br />
preskokové správanie 098<br />
prijímať potravu 054<br />
psinka 109<br />
psí samec 111<br />
Q<br />
Quaste 081, 083<br />
R<br />
Rammler 073<br />
Reck 035<br />
Reihzeit 066<br />
RenzWallerov posed 036<br />
röhren 071<br />
rolničkové pútka 029<br />
rolničky 030<br />
rozptyľovanie psa 099<br />
ručať 071<br />
Rüde 111<br />
Rundreck 036<br />
S<br />
samec (zajačí a králičí)<br />
073<br />
Sattel 112<br />
Saufinder 104<br />
Schärfe 115<br />
Schecke 114<br />
Scheinträchtigkeit 113<br />
Schimmel 116<br />
Schleppe 042<br />
Schnitthaar 068<br />
sedlo 112<br />
sich drücken 072<br />
sokoliarska brašna 040<br />
sokoliarska rukavica 039<br />
Sprenkel 037<br />
Standruhe 110<br />
stanovište zveri 055<br />
Staupe 109<br />
stechen 065<br />
Steher 093<br />
štetka 083<br />
strakoš 114<br />
strapce 088<br />
strižky 068<br />
svorka (psov) 108<br />
synantropné druhy 056<br />
T<br />
terček 027<br />
Terzel 027<br />
Totverweiser 092<br />
Trab 095<br />
Treibjagd 118<br />
trusové jamky 078<br />
U<br />
Übersprungverhalten 098<br />
útočný let 047<br />
V<br />
vábidlo 041<br />
vedúca (samica) 070<br />
verhören 057<br />
Verleitung 099<br />
Verstoßen 050<br />
vetrenie 102<br />
vlečka 042<br />
Vogel vom hohen Flug<br />
043<br />
Vogel vom niederen Flug<br />
044<br />
volanie 048<br />
voľné sledovanie 049<br />
Vorbiss 117<br />
vrh 101<br />
vtáky hniezdiace v<br />
kolóniách 060<br />
vypočúvať zver 057<br />
vývržky 061<br />
W<br />
Werfen 101<br />
Wildfang 024<br />
Witterung 102<br />
Z<br />
zástavice 089<br />
zatienenie dravca 046<br />
zblúdenie 050<br />
Zeichnen 058<br />
zhryz 117<br />
znakovanie 058<br />
zuby svišťa (trofej) 077
Zoznam použitých kódov / Code-Verzeichnis<br />
Sokoliarstvo<br />
F<br />
F/ADB<br />
F/ADF<br />
F/ADJ<br />
F/B<br />
F/BVNF<br />
F/CHRB<br />
F/UH<br />
Sokoliarstvo / Falknerei<br />
Sokoliarstvo: výstroj dravca / Falknerei: Ausrüstung des Beizvogels<br />
Sokoliarstvo: sokoliarska výbava / Falknerei: Ausrüstung des Falkners<br />
Sokoliarstvo: odchov mladých vtákov / Falknerei: Aufzucht der Jungvögel<br />
Sokoliarstvo: lov s dravcom / Falknerei: Beizjagd<br />
Sokoliarstvo: lov s dravcami nízkeho letu / Falknerei: Beize mit Vogel vom niederem Flug<br />
Sokoliarstvo: char. vysp. lov. dravcov / Falknerei: Charakter. der Reife der Beizvogel<br />
Sokoliarstvo: držanie a chov / Falknerei: Unterbringung und Haltung<br />
Poľovnícka zoológia a biológia<br />
BIO<br />
Všetky zvieratá (a príp. rastliny) /Alle Tiere (und ggf. Pflanzen)<br />
BIO/FEDERW<br />
Pernatá zver (vo všeobecnosti) / Federwild (allgemein)<br />
BIO/FEDERW/Hühner Pernatá zver: hrabavce / Federwild: Hühnervögel<br />
BIO/FEDERW/Schnepf Pernatá zver: slukovité / Federwild: Schnepfenvögel<br />
BIO/HAARW<br />
Srstnatá zver (vo všeobecnosti) / Haarwild (allgemein)<br />
BIO/HAARW/Geweiht Srstnatá zver: parohatá zver / Haarwild: Geweihträger<br />
BIO/HAARW/Hasen Srstnatá zver: zajačia zver / Haarwild: Hasentiere<br />
BIO/HAARW/Hornt Srstnatá zver: rohatá zver / Haarwild: Hornträger<br />
BIO/HAARW/Murmel Srstnatá zver: svište / Haarwild: Murmeltiere<br />
BIO/HAARW/Raubw Srstnatá zver: dravá zver / Haarwild: Raubwild<br />
BIO/HAARW/Schalenw Srstnatá zver: raticová zver / Haarwild: Schalenwild<br />
BIO/HAARW/Schwarzw Srstnatá zver: diviačia zver / Haarwild: Schwarzwild<br />
Poľovnícka kynológia<br />
ANAT<br />
BIO<br />
JAGD<br />
KY<br />
VET<br />
Anatómia / Anatomie<br />
Biológia / Biologie<br />
Poľovníctvo / Jagdwesen<br />
Kynológia / Kynologie<br />
Veterinárstvo / Veterinärwesen
O AUTOROCH<br />
Zuzana Vyhnáliková ukončila vysokoškolské štúdium na Fakulte humanitných vied<br />
Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore nemecký jazyk a literatúra – história.<br />
V štúdiu pokračovala na tejto univerzite postgraduálnym štúdium odborného prekladu. V roku<br />
2013 ukončila doktorandské štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vo vednom odbore<br />
translatológia obhajobou dizertačnej práce. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa venuje otázkam<br />
translatologického aspektu konceptov metaforiky v poľovníckom jazyku, terminológii v poľovníctve<br />
a jeho príbuzných odboroch, napr. v sokoliarstve; ďalej v lesníctve, drevárstve, požiarnej ochrane,<br />
ekológii a technike.<br />
Zuzana Gašová sa habilitovala v odbore všeobecná jazykoveda na Filozofickej fakulte Prešovskej<br />
univerzity v Prešove v roku 2018. V súčasnosti pôsobí na Fakulte aplikovaných jazykov Ekonomickej<br />
univerzity v Bratislave, kde v rámci svojej pedagogickej činnosti o. i. vedie semináre zamerané na<br />
nemecký odborný jazyk. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore učiteľstvo<br />
všeobecnovzdelávacích predmetov: biológia – nemecký jazyk a literatúra na Fakulte humanitných vied<br />
(v súčasnosti Filozofická fakulta) Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Počas svojho viac<br />
ako dvadsaťročného pôsobenia na akademickej pôde sa profilovala aj v oblasti odborného jazyka<br />
biológie (dizertačná práca a ďalšia projektová a publikačná činnosť v spojitosti s odborným jazykom<br />
biológie, pozvaná prednáška na Friedrich-Schiller-Universität Jena, štipendijné výskumné pobyty<br />
na univerzitách Paris Lodron Universität Salzburg a Ludwig-Maximilians-Universität München,<br />
absolvovanie učiteľských mobilít v rámci programu Erasmus na univerzitách v Ostrave a Hradci<br />
Králové). Znalosťami odborných jazykov disponuje jednak vo všeobecnej teoretickej rovine, jednak<br />
pri ich aplikácii v praktickom používaní vo vybraných odborných oblastiach.<br />
Jozef Štefčík vyštudoval prekladateľstvo anglického a nemeckého jazyka na Univerzite Konštantína<br />
Filozofa v Nitre. Od roku 2005 pôsobí ako tlmočník a prekladateľ. Jeho výskumnou a pedagogickou<br />
doménou je didaktika prekladu, tlmočenia, využívanie technológií v preklade, právne a komunitné<br />
tlmočenie a terminológia. V rokoch 2015 – 2017 bol člen Pracovnej skupiny pre vzdelávanie<br />
Medzinárodnej federácie prekladateľov – FIT a členom terminologickej komisie ISO (Information<br />
and Documentation). Je koordinátorom mobilnej siete CEEPUS a zakladateľom spoločnosti<br />
Translogia. Zároveň je predseda Slovenskej spoločnosti prekladateľov vedeckej a technickej literatúry<br />
(SSPOL). Pôsobí ako odborný asistent na Fakulte aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity<br />
(Katedra jazykovedy a translatológie) v Bratislave. Publikoval niekoľko kníh o súdnom tlmočení<br />
a napísal viaceré články o terminológii a terminologickej práci, ako aj preklade a tlmočení.<br />
ISBN 978-80-228-3337-0