artUM_2021_02___1STR

artUM 

ČASOPIS O KULTÚRE A UMENÍ 

V BANSKOBYSTRICKOM KRAJI 2 / 2021

01 Slovo na úvod (Katarína Mosnáková Bagľašová) 

TÚRY DO KULTÚRY 

02 Na doline Rimavskej (Anetta Cvachová) 

08 Filmový klub Urtica film (Katarína Hanková Jančeková, Ivan Vredík ml.) 

14 Ľan – od stebla po plátno (Viktória Grešková) 

POTYKÁVANIE 

16 Spevom k srdcu – 10 rokov Ženského speváckeho zboru 

Belius (Barbora Schmidtová) 

22 Neštúrovský štúrovec (Dušan Jablonský) 

PULZOVANIE TVORBY 

30 Chránené územie (Etela Farkašová) 

34 Ľudová hudba Pokošovci 2 – dvojalbum (Igor Gašpar) 

ART@CHAT 

40 Tvorím preto, aby som sa dostala medzi ľudí – 

Rozhovor s nositeľkou hlavnej ceny Výtvarného spektra Evou Pokornou 

(Katarína Mosnáková Bagľašová, Miroslav Zaťko) 

AKO NA TO 

46 Ak vieme, čo, komu a prečo ideme inscenovať, 

budeme vedieť aj ako – Analýza dramatického textu (Katarína Burdová) 

52 Hra a tanec (Martin Urban) 

HORIZONTY 

62 Bez umeleckých ambícií by sme neboli ľuďmi – 

Na slovo s Erikom Kriššákom, generálnym riaditeľom NOC 

(Katarína Mosnáková Bagľašová) 

ALEA IACTA EST 

70 Z činnosti osvetových stredísk Banskobystrického 

kraja v období júl – október 2021 (redakcia) 

OBSAH

SLOVO NA ÚVOD 

Obr. 001 

Katarína 

Mosnáková Bagľašová. 

Foto: archív SOS. 

Čo vám napadne, keď sa povie kultúra a umenie 

v roku 2021? Mne semafory. Semafory, ktoré 

upravovali podmienky, za akých môže fungovať 

kultúrna obec. Semafory, ktoré sa do umenia vrhli 

nečakane a spolu so slovom covid sastali asi najpoužívanejšími 

v súčasnej dobe. Semafory, ktoré 

začali riadiť plynulosť premávky v našej kultúre. 

Ale pozor! Nie sú to len také obyčajné trojfarebné 

semafory. Okrem červenej, oranžovej a zelenej je 

tam aj spektrum iných farieb. A umelci, tvorcovia, 

ale aj kultúrne inštitúcie ich statočne rešpektovali. 

Správali sa disciplinovane, neprebiehali na červenú 

alebo mimo priechodov, nepodliezali zábradlie, neriskovali. 

Tí, ktorí tvorili samostatne, písali, komponovali, 

maľovali… v tichu. No tí, ktorí kultúru tvorili 

v symbióze s inými profesionálmi či amatérmi, 

v tichu čakali. Na pomoc. A zdá sa, že ešte stále 

čakajú... 

Nemali to ľahké ani percipienti kultúry. Z celého 

spektra farieb kultúrneho semaforu im asi najviac 

vadila oranžová. Pozor! Dostaneš sa na podujatie? 

Máš všetky papiere so sebou? Patríš do tej správnej 

skupiny návštevníkov? Chceš nechať svoje údaje? 

Nespočetné množstvo otázok a zrazu zistíš, že ťa už 

prešla chuť kultúrne sa vyžiť. Vzdáš to. A na zelenú 

už ani nepôjdeš. 

My sme však o farbách kultúrneho semaforu 

začali rozmýšľať trošku inak. Skúsili sme ich 

vymiešať. Jednu farbu pre hudbu, druhú pre literatúru, 

ďalšie pre vizuálne umenie, divadlo, film, tanec 

a tradičnú kultúru. Prinášame rozhovor s aktuálnou 

víťazkou Výtvarného spektra, predstavujeme 

nové knižné a CD tituly, tiež úspechy desaťročného 

speváckeho zboru, oprašujeme spomienky na originálny 

filmový klub, ale aj na jedného svojského 

neštúrovského štúrovca. Pre tých, ktorí sa chcú 

v oblasti kultúry zdokonaľovať, ponúkame metodické 

návody z oblasti divadla či tanca a zároveň 

predstavujeme činnosť a aktivity kultúrno-osvetových 

inštitúcií. 

Skúsme sa všetci spoločne zomknúť a miešať 

farby kultúrneho semaforu do tej krásnej dúhovej. 

Nech sa vám nové číslo časopisu artUM pekne číta. 

 

Katarína Mosnáková Bagľašová 

artUM 2 / 2021

NA DOLINE 

RIMAVSKEJ… 

Historické územie Gemera sa nachádza na juhu stredného Slovenska. 

Prevažná časť oblasti leží v Slovenskom rudohorí, severný okraj 

v Horehronskom podolí, južná časť v Rimavskej kotline, východná 

v Rožňavskej kotline a Slovenskom krase. Malohont sa rozprestieral 

na strednom Slovensku v povodí rieky Rimavy medzi Gemerom 

a Novohradom. V roku 1786 sa Gemer spojil s Malohontom a vznikla 

Gemersko-malohontská stolica. Načrime spolu do jej kultúry. 

Hospodársky život ľudu na tomto území zabezpečovalo 

baníctvo a hutníctvo, ktoré sa zameriavali 

na ťažbu a spracovanie železnej rudy. „Železné 

srdce Uhorska“ – i tak sa v minulosti nazývala oblasť 

dnešného Gemera a Malohontu, ktorá zohrávala 

významnú úlohu v slovenskom národnom 

živote. Bola rodiskom a pôsobiskom množstva slovenských 

osobností, ktoré v mestách a dedinách zachovávali 

a rozvíjali slovenskú vzdelanosť a kultúru. 

Človeku sa takmer zastaví dych, keď si uvedomí, 

koľko jedinečných básnikov a dejateľov sa zrodilo 

na území Gemera-Malohontu v čase najtvrdšieho 

útlaku: Pavol Emanuel Dobšinský, Peter Kellner 

Hostinský, Juraj Palkovič, Ivan Krasko, Štefan Marko 

Daxner. Z tohto úžasného kraja pochádzali mnohí 

štúrovci: Ján Francisci Rimavský, Ján Botto, Ľudovít 

Kubáni, Samo Vozár a mnohí ďalší. Tieto významné 

osobnosti si obyvatelia nášho regiónu pripomínajú 

aj prechádzkou po Aleji dejateľov, ktorú 

nájdeme na Námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej 

Sobote. Z doby najväčšieho rozmachu ostalo regiónu 

nevídané bohatstvo. Doposiaľ neobjavenou pýchou 

Gemera-Malohontu sú nádherné kostoly 

s unikátnymi nástennými maľbami, ktoré nájdeme 

na gemersko-rimavskom okruhu Gotickej cesty. 


02

Obr. 002 Záber z kurzu Paličkovaná čipka. 

Foto: archív GMOS. 

Z činnosti Gemersko-malohontského 

osvetového strediska 

Gemersko-malohontské osvetové stredisko 

(GMOS) plní nezastupiteľné poslanie pri uchovávaní, 

sprístupňovaní a zveľaďovaní tradičných aj 

súčasných kultúrnych hodnôt v regióne Gemer- 

Malohont – v 149 obciach okresov Rimavská 

Sobota a Revúca. Organizovaním súťaží, festivalov, 

prehliadok a výstav v oblasti záujmovej umeleckej 

činnosti na všetkých úrovniach (miestne, regionálne, 

krajské, celoslovenské i medzinárodné) prispieva 

ku konfrontácii práce medzi kolektívmi a jednotlivcami 

všetkých vekových kategórií, ktorí 

sa aktivizujú v ochotníckom divadle, vo folklóre, 

v hudbe, speve, tanci, amatérskej literárnej tvorbe, 

vo výtvarníctve, v ľudovoumeleckej tvorbe, vo fotografii, 

filme, v zboroch pre občianske záležitosti 

a mnohých iných oblastiach. Zároveň spolupracuje 

s profesionálnymi odborníkmi pre jednotlivé 

03 


kultúrno-výchovné činnosti. Nemalú pozornosť venuje 

aj kultúre národnostných menšín a sociálne 

vylúčeným skupinám obyvateľstva. 

Všetky aktivity Gemersko-malohontského osvetového 

strediska v Rimavskej Sobote pripravuje, 

organizuje a s láskou udržiava a rozvíja 10-členný 

kolektív pracovníkov. Vedie ho riaditeľka 

Mgr. Darina Kišáková, ktorá sa okrem toho 

stará o úsek ochotníckeho divadla a rieši návrhy 

a realizáciu projektov. Zástupkyňa riaditeľky Mgr. 

Stanislava Zvarová má na starosti úsek folklóru 

a tradičnej ľudovej kultúry, návrhy a realizáciu 

projektov. Vedúcou oddelenia kultúrno-výchovných 

činností je Mgr. Anetta Cvachová. Do jej 

kompetencií okrem vzdelávania patria zbory pre občianske 

záležitosti, oblasť fotografie, štatistika, menšinová 

(rómska) kultúra a návrhy aj realizácia projektov. 

Elvíra Povinská má na starosti menšinovú 

(maďarskú) kultúru, prednes a literárnu tvorbu, 

zborový spev, ako aj návrhy a realizáciu projektov. 

Do kompetencií Mgr. Kristíny Lendvorskej patrí 

hudba, fotografia, informačná a propagačná činnosť, 

správa webovej stránky, návrhy a realizácia projektov. 

Ing. Magdaléna Kantorová sa stará o 

dielňu ľudových remesiel a takisto o návrhy a realizáciu 

projektov. Úsek hospodársko-technických 

činností vedie účtovníčka Gabriela Odelgová, 

mzdy a verejné obstarávania má na starosti 

Ing. Jaroslava Chromeková. Aranžérom a domovníkom 

je Zoltán Baláž, vodičom a fotografom 

Marian Kišák. 

Vybrať spomedzi aktivít nášho strediska tie naj je 

veľmi ťažké. Pre nás sú všetky vzácne a milé, pretože 

sú naše. K najväčším a pravidelne organizovaným 

Obr. 003 FEDIM – festival divadla mladých. 


Obr. 004 Zochova divadelná Revúca. 


podujatiam s bohatou históriou patrí FEDIM – celoštátny 

festival divadla mladých, ktorý sa každoročne 

v mesiaci jún koná v Tisovci. Ďalej je to 

Zochova divadelná Revúca, krajská súťaž a prehliadka 

neprofesionálneho divadla a divadla mladých, 

ktorú naše stredisko organizuje v apríli. Vyše 

20-ročnú históriu píše Dobšinského rozprávkový 

Gemer, autorská literárna súťaž, ktorá sa koná 

v mesiaci októbri v Rimavskej Sobote. V tom istom 

mesiaci v Drienčanoch prebieha celoslovenská 


04

Obr. 005 Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. 


Obr. 006 Klenovská rontouka. 


Obr. 007 Roztratené zrnká. 


Obr. 008 Z histórie Gemera a Malohontu. 


súťaž v prednese slovenskej rozprávky pod názvom 

Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. 

Pochváliť sa môžeme aj bohatou činnosťou 

na úseku tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. 

Za všetky podujatia spomeňme gemersko-malohontské 

folklórne slávnosti Klenovská 

rontouka. Ide o festival tradičnej ľudovej kultúry 

s medzinárodnou účasťou, ktorý v mesiaci jún organizujeme 

v obci Klenovec. Osobitnú pozornosť 

venujeme projektu Roztratené zrnká, ktorý je 

zameraný na terénny výskum v gemerských a malohontských 

obciach na území okresov Rimavská 

Sobota a Revúca. Tím Roztratených zrniek, ktorý 

funguje pod záštitou Gemersko-malohontského 

osvetového strediska v Rimavskej Sobote a občianskeho 

združenia RODON Klenovec v spolupráci 

s obcou Klenovec, sa snaží odkrývať poklady 

jednotlivých obcí a prezentovať verejnosti kultúrnu 

jedinečnosť regiónu. Gemersko-malohontská 

dedina po stáročia žila vlastným životom, 

05 


pričom zachovávala a zároveň rozvíjala a z pokolenia 

na pokolenie odovzdávala kultúrne hodnoty. 

Členovia projektového tímu vyhľadávajú ľudí, ktorí 

sú ochotní pustiť ich do svojho súkromia, podeliť 

sa so spomienkami, s vedomosťami, príhodami 

či poverami. Zameriavajú sa na obyvateľov, ktorí 

ešte rozprávajú nárečím, ktorí si radi zaspievajú 

a radi sa podelia o všetko, čo vedia. Výstupom projektu 

je komorný program na Klenovskej rontouke, 

do ktorého sú zapojení aj samotní informátori. Jeho 

repríza sa vždy koná v jednej z obcí výskumu. 

Po stopách nositeľov tradícií je názov ďalšieho 

projektu, ktorý je zameraný na vyhľadávanie 

nositeľov a udržiavateľov tradičných remesiel. 

Výsledným produktom býva krátkometrážny film 

dokumentujúci ich činnosť. 

S finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho 

kraja sme v roku 2020 zrekonštruovali 

a zmodernizovali textilnú a keramickú dielňu 

ľudových remesiel, v ktorej realizujeme veľké 

množstvo kurzov a tvorivých dielní, zameraných 

napríklad na paličkovanú čipku, tkanie, maľovanie 

na textil, práce na hrnčiarskom kruhu a mnoho 

iných postupov tradičnej výroby. 

Projektom Z histórie Gemera a Malohontu 

chceme záujemcom priblížiť obdobie stredoveku 

prostredníctvom propagácie unikátnych kostolíkov, 

ktoré sa nachádzajú na Gotickej ceste. 

Bohatou a rôznorodou činnosťou sa môžeme 

pochváliť aj na úseku vzdelávania. Spomeňme aspoň 

niektoré z projektov. Pre všetky vekové kategórie 

a všetky druhy vzdelávania je určená Čarovná 

studnička. Projekty pre znevýhodnené skupiny 

sme nazvali Aj my chceme tvoriť a Takto vidím 

ja. Pre rómske deti sú určené projekty Neskrývaj, 

čo doma máš a Chcem sa učiť ďalej. Pozornosť 

venujeme aj našim seniorom, pre ktorých každoročne 

organizujeme prehliadku záujmovej tvorivosti 

Na strieborných vlnách. 

Osobitné miesto v našej činnosti patrí výstavným 

aktivitám. Poskytujeme priestor jednotlivým 

autorom, ktorí svojou tvorbou zviditeľňujú náš 

región (Lucia Dovalová – Krása modrotlače), 

aj tým, ktorí sa podieľajú na uchovávaní 

tradičných remesiel (Anna Agócsová, Ján 

Maciak, Eva Dolinajová, Ladislav Hedvigi, 

Ľubomíra Žilková). Okrem toho realizujeme aj 

kolektívne výstavy. 

Úsek menšinovej kultúry reprezentujú také 

veľké podujatia ako Celoslovenská súťaž 

Mihálya Tompu v prednese poézie, prózy, 

zhudobnenej poézie a divadiel poézie, 

Celoslovenská výtvarná súťaž Istvána 

Ferenczyho, Kultúrne slávnosti gemerských 

Maďarov, Festival Czinka Panny zameraný 

na maďarskú a rómsku hudbu, Detský folklórny 

festival. Do tejto skupiny patrí aj séria kultúrnych 

podujatí (divadelných predstavení, besied, 

koncertov a rôznych súťaží) nazvaná Kultúrne 

dni Dezső Győryho, ale aj Juniusfest, hudobný 

festival s medzinárodnou účasťou. 

Súčasná doba nám prináša mnoho nových 

a nečakaných situácií, ktorým sa všetci musíme 

prispôsobovať. Ochorenie COVID-19 sa, žiaľ, dotklo 

aj našej práce. Gemersko-malohontské osvetové 

stredisko muselo na tento stav reagovať a svoju 

činnosť prispôsobiť protiepidemiologickým opatreniam. 

Podujatia sme presmerovali do virtuálneho 


06

Obr. 009 Práca s hlinou. 


sveta, nové a dosiaľ nepoznané veci sme sa učili 

„za pochodu“. Pripravili sme veľké množstvo 

vzdelávacích akcií – kurzov a tvorivých dielní, realizovali 

sme postupové súťaže cez zoom a videonahrávky. 

Vznikol úplne nový projekt s názvom 

Predstavujeme Vám…, v ktorom sme v týždňových 

intervaloch predstavovali významné osobnosti 

kultúrno-spoločenského a folklórneho diania 

v našom regióne. 

Predošlé riadky priniesli len veľmi stručný 

prierez činnosťou Gemersko-malohontského 

osvetového strediska v Rimavskej Sobote. Celý náš 

kolektív sa s láskou, pokorou a úctou snaží chrániť, 

pestovať a udržiavať to krásne dedičstvo, ktoré 

nám zanechali naši predkovia. Zároveň sa snažíme 

tvoriť aj veci nové, zaujímavé, doteraz málo poznané. 

Ďakujeme všetkým našim spolupracovníkom, 

návštevníkom a priaznivcom, bez ktorých by 

naša práca bola veľmi chudobná. 

 

Anetta Cvachová 

07 


FILMOVÝ KLUB 

URTICA FILM 

Mekkou amatérskeho filmu na Slovensku je obec s pôvabným názvom 

Žihľava, ktorá leží v Pôtorskej pahorkatine v susedstve mesta Veľký Krtíš. 

Na tomto mieste vznikli a stále vznikajú krátke humorné filmy známe 

na širokom okolí, ba až za hranicami Slovenska. Filmovanie sa stalo 

osudom zakladateľa filmového klubu Urtica film Ivana Vredíka a neskôr 

ďalších a ďalších nadšencov, ktorých si opantala práca vo filme 

a s filmom. 

Filmový klub Urtica má 46 rokov a je najstarším 

existujúcim amatérskym klubom na Slovensku. 

Na začiatku bolo nadšenie partie mladých dedinčanov 

pre filmy, ktoré premietali v kinách v okresnom 

meste, ale aj v samotnej obci. Televízia v tom čase 

totiž ešte zďaleka nepatrila k bežnej výbave domácností. 

Činnosť klubu okračovala zakúpením kamery 

a premietačky na Osvetovú besedu do Žihľavy 

v roku 1973. Hviezdna kariéra klubu sa začala paródiami 

na westerny. 

Prelomovým a rozhodujúcim momentom bol 

rok 1975 a prvý hraný western Kaňon samé zlato. 

Ten si okrem dvoch repríz a úspechu vyžiadal 

založenie amatérskeho filmového klubu, ktorý 

bol podľa latinského mena rastliny žihľavy pomenovaný 

Urtica. Prvotný zámer bol natočiť vážny 

western, pri premietaní sa však film spustil v inej 

rýchlosti, ako bol natočený, takže vyznel ako groteska. 

Navyše dedinské publikum odrazu uvidelo 

na plátne, kde dovtedy žiarili hviezdy ako Angelika, 

Winnetou či Funes, aj vlastných kamarátov, susedov 

či iných známych. Nasledovali neskutočné 

ovácie a smiech. Táto udalosť neplánovane predurčila 

zameranie produkcie začínajúcich filmárov 

na humorné diela. Nasledovali dobrodružné 

filmy Lupiči, Zajiáci, Tisíc dolárov za Čierneho 

Diabla a Smrť Čierneho Diabla. Hoci žihľavských 

filmárskych amatérov lákali aj mnohé iné témy, 


08

Obr. 010 Točenie spoločného 

filmu na festivale HAH 2012. Foto: 

archív Urtica film. 

rozhodli sa točiť to, čo žiadalo ich publikum: grotesky, 

paródie a westerny, ako Dobrodružstvo 

v Sierra Madre a pokračovanie Stopy vedú do 

Siera Madre. 

Ojedinelým pokusom o vážnu produkciu ostal 

vojnový film Akcia Líščia diera, ktorý vznikol pri príležitosti 

okrúhleho výročia oslobodenia obce. 

V roku 1981 sa filmový klub pokúsil o spracovanie 

komédie Dvaja chytráci, ktorá zabodovala ako 

najúspešnejší film v rámci ankety diváka v okrese. 

Film Išiel Jano do sveta bol technicky náročný 

na kostýmy aj výpravu: natáčalo sa v Tatrách a členovia 

štábu prišli na miesto autobusom a tromi 

autami. Desaťročnú prácu klubu uzavrel film 

Tajomná zem. 

Prvým podujatím mimo územia okresu, na ktorom 

sa kolektív prezentoval s výsledkami svojej 

práce, bol festival amatérskych filmov Šaštín 81. 

V polovici 80. rokov sa začal zúčastňovať aj 

na krajských a celoslovenských prehliadkach a súťažiach. 

Jeho filmová amatérska tvorba bola prijatá 

ako ojedinelá svojho druhu. Nový film Veľký herec 

09 


sa dotkol témy studenej vojny, pričom odkazoval 

na predchádzajúcu tvorbu klubu. 

V roku 1990, keď Urtica film oslávili 15. 

výročie vzniku, sa tvorcovia vďaka hororu 

Pamäti Dr. Peetersena a filmu Súperi dostali 

do širšieho povedomia filmových amatérov 

v Československu. Na celoslovenskej 

súťaži v Žiari nad Hronom získali 1. cenu a v celoštátnej 

súťaži skončili na 3. mieste. V roku 1991 

vznikli dve hrané veselohry: Do útoku a gól! 

a Ja pijem, ty piješ, čo bol prvý pokus o natočenie 

filmu podľa pesničky, v tomto prípade podľa námetu 

rovnomennej piesne skupiny Paroháči. 

V roku 1992 sa klub rozlúčil s niekoľkými členmi, 

hercami a kamarátmi. Našťastie sa však rozhodol 

v tvorbe pokračovať, a tak vznikol film Western 

werbung. Bola to paródia na reklamu, ktorá zabodovala. 

Videli ju aj diváci v Buenos Aires (Argentína) 

na festivale Unica. 

V roku 1993, ktorý sa začal rozdelením ČSFR, 

vznikli dve hrané filmové pesničky Až nám Rusi zavrú 

ropu a Japonskí špióni. Petr Lášek vďaka tanečnej 

kreácii ruského vojaka neskôr získal cenu za herecký 

výkon. Oba filmy boli ocenené na celoštátnej 

súťaži v Prešove. 

V týchto rokoch sa začína písať aj história festivalu 

hraného amatérskeho filmu pod názvom HAH, 

ktorý je doposiaľ jediný svojho druhu na Slovensku. 

Jeho spoluzakladateľom je spomínaný Ivan Vredík. 

Dnes má festival už 31 rokov. Tri najlepšie filmy 

festivalu získavajú povestné ceny: Zlatú, Striebornú 

a Bronzovú rúru. Tento nápad sa zrodil v hlave 

Ivana Vredíka. Ceny boli pomenované na počesť 

jedného z členov, ktorý predčasne opustil 

Obr. 011 Manželia Anča „Čierna Vrana“ a Šaňo 

Barányi – legendy začiatkov tvorby Urtica Filmu, 

približne roku 1980. Foto: archív Urtica film. 

filmársku rodinu, Deža Oláha, ktorého volali Rúra. 

Podľa nemenovaného zdroja vraj rúru pripomínala 

istá časť jeho tela. 

V lete počas 3. ročníka letného festivalu HAH 

v Dolnej Strehovej bol natočený prvý koprodukčný 

česko-slovenský „antiwestern“ Tenkrát na východe. 

V marci 1995 získal 1. cenu na medzinárodnom 

filmovom festivale Okná na východ v Berlíne, a to 

v konkurencii 30 filmov. 

Tvorba filmového klubu bola od roku 1981 prezentovaná 

na súťažiach na Slovensku, napríklad 

na celoslovenskej súťaži CINEAMA, na Oravskej 

osmičke, Tatranskom kamzíkovi či na Videorally 

Piešťany, ale aj na českých súťažiach Mohelnický 

dostavník, PAF Praha, HAF Tanvald, Vysokovský 

kohout, Mohelnická filmová písnička či Brněnská 

16. Diela klubu sa dostali aj za hranice do krajín 

ako Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Chorvátsko 

či dokonca Argentína. Za celú dobu tvorby získal 

niekoľko desiatok najvyšších ocenení. Amatérski filmári 

však za najväčšie úspechy považujú 


10

Obr. 012 Točenie filmu “Johny”. 

Na fotke kameraman Pišta Plevo a Paľo Foľko. 

Foto: archív Urtica film. 

Obr. 013 Braňo Gábor, jeden zo zakladajúcich 

členov filmového klubu „Pelón López“. 


ocenenia divákov. Majú pre nich často väčšiu hodnotu 

ako tie od poroty, pretože vystihujú dojem 

„všeobecnejšieho“ človeka. Samozrejme, aj ceny 

poroty sú dôležité, najmä rozborové semináre 

a kritika odbornej poroty posúvajú amatérskych 

tvorcov k lepším výsledkom. Vďaka nim môžu osloviť 

širšie publikum a lepšie vypovedať svoj príbeh. 

Filmári klubu svoju tvorbu prezentovali predovšetkým 

na festivale HAH a na Mohelnickom dostavníku 

v Českej republike. 

Urtica film dnes a zajtra 

Amatérsky filmový klub Urtica má v súčasnosti 

20 členov. Počas celej doby existencie jeho tvorcovia 

prinášali každoročne aspoň jeden film (hraný, 

dokumentárny či animovaný), často však aj tri-štyri 

filmy do roka. Akurát vlani počas koronakrízy 

sa produkcia utlmila, no nezastavila. Vďaka spoločnému 

filmu natočenému počas festivalu HAH 

bola udržaná kontinuita každoročnej tvorby. 

11 


Obr. 014 Natáčanie filmu Dvaja chytráci. 


Tvorcovia stále prinášajú nové nápady, hoci produkcia 

klubu od samotného začiatku viac-menej vychádza 

z podnetov zakladajúceho člena Ivana Vredíka. 

Tvorba sa celý čas sústreďuje na paródie westernov. 

Mení sa len forma, príbeh, herci a prostredie. 

Za posledných 10 až 15 rokov produkcia reflektuje 

len technické zmeny, ktoré so sebou prináša natáčanie 

filmov. Tvorcovia tak prešli (niekedy s ťažkosťami) 

od analógového filmu k digitálnemu, od 

SD kvality k Full HD kvalite, od strihu na VHS rekordéroch 

k počítačovému spracovaniu obrazu. 

Dnes využívajú najnovšie trendy, ako používanie 

zeleného pozadia na kľúčovanie, rôzne obrazové 

efekty od dymu, výstrelov, striekania krvi až po animované 

pasáže. 

Zloženie „štábu“ sa časom zmenilo. Počas prvých 

približne 25 rokov boli takmer všetci herci a filmárski 

pomocníci obyvateľmi Žihľavy a priľahlých obcí. 

Neskôr (paradoxne najmä s rozvojom televízie) počet 

ľudí z blízkeho okolia, ktorí boli ochotní zapájať 

sa do spoločného filmovania, klesal, a tak postupne 

pribúdali ľudia zo širšieho okolia. Niekedy to boli aj 


12

Obr. 015 Z natáčania filmu Western Werbung. 


celé skupiny z iného konca republiky, ako napríklad 

Túlaví vlci. Medzi najskalnejších členov možno 

zaradiť herca Pelóna Lópeza (Braňa Gábora – 

Ivanov Vredíkov veľmi dobrý kamarát z detstva) 

a kameramana Pištu Pleva (ktorý stál pri všetkých 

kľúčových filmoch za posledných 25 rokov). 

Dnes väčšinu štábu tvoria ľudia zo širšieho okolia 

– najmä obdivovatelia westernov a divokého 

západu. 

Budúcnosť je pravdepodobne v online priestore 

a pravidelnom prispievaní (tvorbe obsahu) do tohto 

priestoru. Tento posun zatiaľ nenastal, je otázne, 

kedy k nemu vzhľadom na časovú náročnosť dôjde. 

Urtica film momentálne stále tvorí nové filmy, pretože 

zakladateľ klubu v aktivite nepoľavuje: jeden 

film točí, nad druhým už rozmýšľa a tretí sa práve 

premieta na súťažiach. Námetov aj tém je zatiaľ 

dostatok, hoci mnohé sa opakujú. Hľadanie kontinuity 

v súčasnej i nasledujúcej dobe sa javí ako 

aktuálna výzva. 

 

Katarína Hanková Jančeková, Ivan Vredík ml. 

13 


ĽAN – 

OD STEBLA PO PLÁTNO 

Ľan patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. V minulosti bol spolu 

s konopami najčastejšie spracúvanou surovinou, ktorú ľudia na našom 

území využívali na výrobu odevného plátna. Jeho jemné modré kvietky 

zdobili naše podhorské políčka až do povojnového obdobia, keď domácu 

výrobu plátna nahradila priemyselná produkcia textilných fabrík. 

Idylické scény ľudu v tradičnom kroji s ľanovými súčiastkami, ako 

boli oplecká, spodné sukne či košele, zatlačili do úzadia samotný proces 

získavania a spriadania ľanového vlákna ako úmornej práce, ktorá 

našich predkov zamestnávala po celý rok. 

Obr. 016 Najmenší účastníci podujatia skúmajú tobolky ľanu 

so semiačkami z vyrafaných stebiel. Foto: Michaela Mulíková 

Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene 

sa rozhodlo priblížiť tento fascinujúci príbeh širokej 

verejnosti interaktívnou výstavou Ľan – od 

stebla po plátno a výchovno-vzdelávacím podujatím, 

ktoré sa konalo 24. septembra 2021. 

Bolo zrealizované aj vďaka finančnej podpore 

Fondu na podporu umenia. 

V úvode lektorka Ľubomíra Žilková z Kokavy 

nad Rimavicou na základe dlhoročných osobných 

skúseností ozrejmila spôsob pestovania tejto 

v živote našich predkov nenahraditeľnej plodiny. 

Previedla návštevníkov jednotlivými úkonmi spra- 


14

covania ľanových stebiel – trhaním, rafaním, 

močením a trepaním, ako aj následným spracovaním 

získaného ľanového vlákna vrátane navíjania 

na cievky, snovania a tkania. Návštevníci si vyskúšali 

aj pradenie na kolovrate a vretene 

za pomoci pani Evy Sojkovej, priadky z Utekáča. 

Jednotlivé činnosti spojené s výrobou plátna našli 

odraz v hudobnom folklóre v podobe ľudových 

piesní. Tie odzneli v podaní speváčky Dany Cútovej 

so sprievodom ľudovej hudby z Pliešoviec. 

Vystavené exponáty vrátane úžitkových textílií, 

nástrojov na spracovanie ľanových 

stebiel a vlákna, ktoré 

boli zapožičané z neďalekých 

obcí Môťová, Badín, Kováčová a Podzámčok, ako 

aj samotný rastlinný materiál dopestovaný pracovníkmi 

Podpolianskeho osvetového strediska 

sa stali nevyhnutnou súčasťou interaktívnych 

vstupov počas prehliadok pre deti materských 

a základných škôl. Možnosť fyzicky chytiť ľanové semienka, 

česaním odstrániť tobolky zo stebiel či trepaním 

oddeliť pazderie pomohla deťom lepšie pochopiť 

súvislý proces získavania vlákna a priadze. 

 

Viktória Grešková 

017 018 

019 020 

Obr. 017 Kvitnúci ľan priadny. 

Foto: Viktória Grešková 

Obr. 018 Odstránenie pazderia pomocou trlice, 

trepanie. Foto: Michaela Mulíková 

Obr. 019 Odstraňovanie ľanových 

toboliek pomocou česadla – drhlenu, rafadla. 

Foto: Michaela Mulíková 

Obr. 020 Semienka ľanu priadneho. 

Foto: Viktória Grešková 

15 


10 rokov Ženského speváckeho zboru Belius 

SPEVOM K SRDCU 

Ženský spevácky zbor Belius z Očovej je živé a temperamentné spevácke 

teleso plné pôvabu a neustálej inovácie v hudobnom výraze. 

Kreativita, dej a pohyb sú špecifickými črtami jeho umeleckej výpovede. 

Najvýznamnejší prínos zboru je v uvádzaní nových skladieb 

od súčasných slovenských autorov a popularizovanie zborového 

spevu. Zbor sa venuje koncertnej činnosti a má za sebou aj mnohé 

ocenenia zo súťaží doma i v zahraničí. 

Vznik zboru, prvé úspechy 

Zrod speváckeho zboru Belius siaha do roku 

1996, keď Monika Holíková založila a začala viesť 

cirkevný zbor v Očovej. Väčšinou účinkoval na nedeľných 

svätých omšiach, cirkevných sviatkoch 

a slávnostiach. Repertoár tvorili kresťanské duchovné 

piesne tzv. starej hudby a súčasné kresťanské 

mládežnícke piesne. V roku 2010 sa bývalé členky 

tohto kolektívu opäť spojili a pod profesionálnym 

vedením Oľgy Bystrianskej vytvorili ženský spevácky 

zbor. Najskôr pracoval pod hlavičkou Základnej 

umeleckej školy v Očovej. Zúčastňoval sa na koncertoch 

organizovaných školou či na regionálnych 

Obr. 021 Logo Belius. Zdroj: archív Belius. 

POTYKÁVANIE 

16

Obr. 022 Členky zboru Belius po úspešnom 

natáčaní video klipu TANGO. Foto: ZanaSJ 

prehliadkach vo Zvolene. Od septembra 2013 pôsobí 

samostatne ako občianske združenie pod názvom 

Ženský spevácky zbor Belius so sídlom v Očovej. 

Pomenovanie zboru si jeho členky vybrali podľa 

očovského rodáka Mateja Bela Funtíka. 

V máji 2013 zbor pod vedením dirigentky Oľgy 

Bystrianskej spolu so ženskou zložkou chrámového 

zboru Campana z Brezničky zaznamenal prvý 

veľký úspech – zisk zlatého pásma na medzinárodnom 

festivale Festa Choralis v Bratislave. 

Súčasná slovenská zborová tvorba 

v repertoári zboru 

Zbor prijal v roku 2015 pozvanie do 

Hodonína v Českej republike na Európsky zborový 

festival ECHO, kde úspešne reprezentoval Slovensko. 

Najväčší úspech získal uvedením skladby slovenského 

autora Petra Špiláka Ara more, pašal ma! Zbor 

v nej okrem spievania použil choreografické prvky. 

Táto prvá pozitívna skúsenosť podnietila dirigentku 

k zaraďovaniu skladieb slovenských súčasných 

17 


Obr. 023 V očovskom poli… Foto: ZanaSJ 

autorov s použitím tanečných prvkov, čím si zbor 

neskôr získaval prestíž doma i v zahraničí. 

V novembri 2015 a 2016 Belius získal na súťaži 

Viliama Figuša Bystrého v Banskej Bystrici zlaté 

pásmo. V rámci tejto súťaže uviedol novú skladbu 

od slovenského autora Tomáša Vrškového 

Agnus Dei. Skladateľ Peter Špilák po úspešnom 

predvedení skladby Ara more, pašal ma! venoval zboru 

v roku 2016 ďalšiu skladbu Kukurička strapatá. 

Prvá veľká súťaž 

Rok 2017 sa niesol v znamení mnohých súťaží 

a ocenení. V júni 2017 Belius v krajskej súťaži 

Viva il canto v Banskej Štiavnici získal Zlaté 

pásmo cumlaude s postupom do celoštátneho 

kola, ktoré sa konalo v Spišskej Novej Vsi. Pre 

zbor to bola prvá veľká súťaž v konkurencii najlepších 

slovenských zborov. Speváčky zožali úspech 

a odniesli si strieborné pásmo. V októbri 2017 

POTYKÁVANIE 

18

Zahraničná spolupráca 

V novembri 2018 Belius spolu s Komorným 

zborom Musica viva absolvoval zájazd do Báčskeho 

Petrovca v Srbsku. Počas neho vystúpil na koncertoch 

slovenských zborov z Vojvodiny v Báčskom 

Petrovci a v Novom Sade. Speváčky okrem úspechu 

zažili aj vrúcne prijatie a srdečnosť zo strany 

hostiteľov. 

V tom istom roku slávil velikán slovenskej hudby 

Eugen Suchoň nedožitých 110 rokov. Ženský spevácky 

zbor Belius spolu s detským speváckym zborom 

Mandulina a dievčenským zborom Cambiar 

La Música pripravili nevšedný umelecký večer plný 

jeho skladieb. 

Tradičné vystúpenia 

Obr. 024 Z natáčania video klipu Kukurička strapatá. 

Foto: ZanaSJ 

Obr. 025 Z natáčania video klipu Kukurička strapatá. 

Foto: ZanaSJ 

získali rovnako strieborné pásmo na medzinárodnej 

súťaži Voce Magna v Žiline. 

Na 31. ročníku súťaže Praga Cantat v novembri 

2017 v Prahe zbor získal tri ocenenia: 

strieborné pásmo v kategórii B, v ktorej sa zároveň 

stal víťazom, strieborné pásmo v kategórii 

F a ocenenie za najlepšie prevedenie 

povinnej skladby od Bedřicha Smetanu Má 

vlast. Speváčky tu reprezentovali Slovensko aj 

originálnymi vyšívanými sukňami z Očovej. 

Ženský spevácky zbor Belius každoročne organizuje 

Vianočný koncert v Očovej, na ktorom vystupujú 

všetky umelecké telesá obce. Ide o významnú 

spoločenskú udalosť, ktorá spája umenie v Očovej 

a umocňuje tak sviatočnú atmosféru Vianoc v obci. 

Medzi jarné akcie patrí tradičné Vítanie jari a veľkonočné 

koncerty v regióne. 

Belius v novšej dobe 

Ženský spevácky zbor Belius v súčasnosti tvorí 

takmer štyridsať aktívnych členiek. V roku 2019 

začali spolupracovať s akordeónovým triom 

The Buttons. Vďaka tejto nevšednej spolupráci 

vznikla aj nová verzia skladby Kukurička strapatá 

pre zbor a akordeón. Belius a The 

19 


Buttons spolu absolvovali niekoľko zaujímavých 

koncertov, ktoré poslucháčom priniesli netradičný 

hudobný zážitok. 

Tento rok sa niesol v duchu úspešných súťaží 

a vystúpení. Zbor opäť obhájil prvenstvo v celoštátnej 

postupovej súťaži Viva il canto na krajskej 

úrovni a zlaté pásmo so špeciálnou cenou na celoslovenskej 

úrovni. 

V septembri 2019 Belius po prvýkrát vzlietol 

do oblakov a zúčastnil sa na medzinárodnej súťaži 

speváckych zborov Canco Mediterrania v španielskom 

Lloret de Mar. Celkovo tu v rôznych kategóriách 

súťažilo 17 zborov. Belius sa predstavil 

v sakrálnej a vo folklórnej kategórii a ako jediný 

zástupca Slovenska získal cenu Excellent golden 

price v dvoch kategóriách. V celkovom hodnotení 

získal 2. miesto s dvoma zlatými diplomami 

a špeciálnu cenu od prezidenta Únie poľských 

speváckych zborov. Tým si zaistil účasť na medzinárodnej 

zborovej súťaži International Choir 

Festival Gaude Cantem v Poľsku. 

Rok 2020 bol vinou pandemickej situácie trochu 

tichší. Zboru sa však podarilo aspoň zvečniť 

skladbu Kukurička strapatá od Petra Špiláka na novom 

CD nosiči a aj v podobe videoklipu. Ide o jeden 

z prvých videoklipov takéhoto druhu na Slovensku. 

Počas leta roku 2021 sa zboru podarilo nahrať 

skladbu T.A.N.G.O. od Petra Špiláka a natočiť 

videoklip. 

V septembri zbor korunoval svoju desaťročnú 

bohatú činnosť dvoma úspešnými koncertmi 

vo Vígľaši a v Očovej, ktoré znova potvrdili, že 

Belius spieva srdcom a že spevom sa stále približuje 

k srdciam svojich poslucháčov. 

 

 

Barbora Schmidtová 

Obr. 026 Záber zo súťaže v Prahe v roku 2017. 

Foto: ZanaSJ 

POTYKÁVANIE 

20

Obr. 027 Dirigentka zboru 

Oľga Bystrianska. Foto: 

ZanaSJ 

Dirigentkou a spoluzakladateľkou zboru je 

Oľga Bystrianska. Jej umelecký prejav vychádza 

najmä z duchovného aspektu v kontexte so 

súčasným trendom v zborovom speve a nadobudnutými 

hudobnými zručnosťami. Ako dirigentka 

má za sebou dlhoročné skúsenosti s prácou 

v zborových telesách. Inšpiráciou je pre 

ňu samotná hudba a jej pôsobenie na poslucháča. 

Absolvovala hru na organ v triede Kamily 

Klugarovej (Janáčkova akademie múzických umění 

Brno) a dirigovanie zboru v triede profesora 

Štefana Sedlického (Akadémia umení v Banskej 

Bystrici). Pedagogicky pôsobí na Konzervatóriu J. 

L. Bellu v Banskej Bystrici, v ZUŠ Stožok a vo 

vzdelávacom programe Superar. Ako odborný garant 

a hudobný lektor už niekoľko rokov zastrešuje 

Festival Cantate v Nitre. Založila festival Detská 

zborová pieseň v srdci Slovenska, ktorý okrem prezentovania 

detských zborov v Banskobystrickom 

kraji uvádza do života nové skladby slovenských 

skladateľov. Stála aj pri zrode Chrámového zboru 

Campana (v roku 2000) a Detského speváckeho 

zboru Campanella (v roku 2006) v Brezničke. 

Mottom jej práce so zbormi „Spievať môže každý“ 

sa odzrkadľuje aj v jej umeleckom odkaze. 

 

21 


NEŠTÚROVSKÝ 

ŠTÚROVEC 

Publicista, novinár a národovec Samuel Dobroslav Štefanovič bol príslušníkom 

slávnej štúrovskej generácie. Zúčastnil sa takmer na všetkých 

významných udalostiach svojej doby, no napriek tomu zostal verejnosti 

neznámy. Vďaka svojej prudkej, neústupčivej povahe a radikálnym 

názorom sa ľudsky i názorovo rozišiel s hlavnými predstaviteľmi svojej 

generácie i s nasledujúcimi generáciami slovenského národného hnutia 

a nakoniec zostal nepochopený, opustený a takmer zabudnutý. 

Samuel Dobroslav Štefanovič patril medzi rozporuplné, 

ale nesporne pozoruhodné osobnosti našich 

dejín. Vždy sa snažil hľadať pravdu a slúžiť 

spravodlivosti a morálke. Napriek snahe nenašiel 

zakaždým skutočnú pravdu. Niektoré jeho vízie 

a požiadavky hraničili s utópiou. Jeho myšlienky 

však v mnohých ohľadoch triafali do čierneho. 

Dokázal ich formulovať s nekompromisnou priamosťou, 

čo nebolo viacerým z jeho generácie po 

chuti. Bol na svoju dobu veľmi originálny, mnohé 

jeho názory predbehli čas o celé desaťročia a znejú 

veľmi aktuálne aj dnes. Citujem iba niektoré: 

„Slováci sú chľúbo- a pôžitkuchtiví: každý si chce 

pokojne a pohodlne žiť… Slováci narazili cestu hulákania 

a materiálneho závratníctva… žijú radi nedotknuto, 

ako skalný vrabec, každý sám pre seba.“ 

„Sloboda taká, ktorá len jednotlivcom alebo 

istým vrstvám zabezpečuje výhody, nie je nijaká 

sloboda, lež výsada, privilégium; sloboda zase, ktorá 

hraničí až na bezúzdnosť, je práve opak, to jest 

skazou a záhubou slobody…“ 

POTYKÁVANIE 

22

Obr. 028 S.D. Štefanovič – perokresba, autor. M. Jiránek, 

1905 – obrázok k článku GAŠPARÍK, Mikuláš. Samuel Dobroslav Štefanovič, 

In: Sborník štúdií a prác Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. 

– Zošit 1 – 4 (1957), s. 81 – 125 

„Pochop pravdy, slobody, všeobecného blaha 

a priateľstva ľudu je u nás práve tak neznámy 

jako i pochop náboženstva. Náboženstvo nie 

je žiadna vieronauka, lež prameň a žriedlo všetkých 

tých pochopov; keď ale základom náboženstva 

majú byť vieronauky, tak pochopy o pravde, 

slobode, všeobecnom blahu a priateľstve ľudu sú 

práve tak lživé jako i vieronauky.“ 

„Kým čoby len jeden panovník, jeden šľachtic a jeden 

kňaz bude chodiť po okršleku tejto zeme, sloboda 

nepovznesie sa nikdy na výšku moci a úcty 

zákona!“ 

Kto bol teda Samuel Dobroslav Štefanovič? 

Narodil sa 19. augusta 1822 v chudobnej, ale veľmi 

pobožnej rodine banskobystrického čižmárskeho 

majstra Jána Štefanoviča a jeho tretej manželky 

23 


Obr. 029 B.Bystrica v polovici XIX. stor. – Hučko, J.: ŽIVOT A DIELO 

ĽUDOVÍTA ŠTÚRA, Osveta, Bratislava, 1984. 

Anny Drobovej. V necelých šiestich rokoch prišiel 

o otca, po ktorom zostali zväčša len dlhy, a rodina 

sa dostala do hmotnej núdze. Matka sa mu napriek 

tomu všemožne snažila poskytnúť vzdelanie. 

Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že z malého 

Samuela vyrastie zanietený slovenský národovec. 

V rokoch 1829 – 1836 navštevoval ľudovú 

školu a nižšie gymnázium v rodisku. Prostredie 

vtedajšej Banskej Bystrice bolo z národno-kultúrneho 

hľadiska viac maďarské ako slovenské 

a tomu zodpovedala aj výučba na spomenutých 

školách. Ani rodinné prostredie, v ktorom bol väčší 

dôraz na výchovu v náboženskom ako národnom 

duchu, nebolo v tejto oblasti veľmi podnetné. 

Nasledujúci pobyt v Gemeri, kam si od roku 1837 

Samuel podľa vtedajších zvyklostí odišiel vylepšiť 

maďarčinu, v ňom zatlačil zvyšky slovenskosti 

do najodľahlejšieho kúta jeho mladej duše. To 

sa však malo čoskoro zmeniť. 

V školskom roku 1839 – 1840 prišiel na evanjelické 

lýceum do Banskej Štiavnice, do úplne 

iného prostredia, aké poznal dovtedy. V meste 

panoval čulý študentský ruch, do ktorého sa pod 

vedením národne uvedomelých profesorov zapájali 

aj slovenskí študenti. V tomto prostredí začali 

v Samuelovej maďarónskej výchove vznikať prvé 

trhliny. O mnohom svedčí skutočnosť, že sa zapísal 

aj do maďarského, aj do slovenského spolku. To, 

že sa napokon vydal „slovenskou“ cestou, spôsobilo 

niekoľko okolností a udalostí. Predovšetkým to bol 

jeho pôvod a vrodený cit pre spravodlivosť a demokraciu. 

Mladíkovi z biednych pomerov boli bližší 

slovenskí študenti, napospol z rovnako chudobných 

rodín, ako hlučná a bujará spoločnosť maďarskej 

a maďarónskej mládeže z bohatých vrstiev. 

Štefanovičove styky s maďarským študentstvom 

pretrhli dve udalosti. 

Prvou bol spor na majálese na konci prvého 

školského roku, kde Maďari nedovolili slovenským 

študentom spievať slovesné piesne. Vznikla z toho 

bitka, v ktorej sa Štefanovič zastal Slovákov, čo 

mu Maďari nedokázali odpustiť. Druhá udalosť 

sa stala počas vyučovania. Keď na hodine dejepisu 

suplujúci profesor Sztehlo rozprával známu maďarskú 

fámu o tom, že Svätopluk kedysi predal 

krajinu Maďarom za bieleho koňa, Štefanovič 

sa postavil a na celú triedu prehlásil: „V dejepisnej 

hodine ide o historickú skutočnosť a pravdu, ale 

nie o bájky a urážlivé posmechy, ako je i táto hlúposť 

o bielom koňovi. Prosím držať sa historickej 

pravdy! Ja nijaké posmechy a utrhačstvo poslúchať 

nebudem, preto odchádzam z triedy!“ Nato odišiel 

a s ním takmer polovica spolužiakov. Za túto opovážlivosť 

mu hrozilo vyhodenie zo školy, zachránila 

ho však mocná záštita profesorov, takže sa celá 

aféra napokon ututlala. 

POTYKÁVANIE 

24

Obidve udalosti poukazujú na výraznú 

črtu Štefanovičovej povahy, ktorá ho charakterizovala 

až do konca života – odhodlanie brániť svoje 

názory a svoju pravdu proti každému a za každých 

okolností, bez ohľadu na možné následky. 

Národné povedomie teda u neho nebolo vrodenou 

danosťou ani naučenou dogmou, ale produktom 

rozumovej úvahy, a tak k nemu pristupoval aj 

v budúcnosti. 

S týmto mentálnym nastavením prešiel 

v roku 1841 študovať na evanjelické lýceum do 

Bratislavy, kde sa pridal k družine Štúrových žiakov. 

Avšak jeho vzťah so Štúrom bol od počiatku zložitý. 

Štúr – ako písal Hurban – „navykol si obdivovaným 

a na rukách noseným byť“ a s neľúbosťou niesol, 

že Štiavničania „boli najhrdejší a najneprístupnejší“ 

a že „akoby sa rotiť začali k opozícii proti Štúrovi“. 

Štefanovič sa už krátko po svojom príchode dostal 

so Štúrom do prvého konfliktu. Štúr ho verejne 

Obr. 030 Ľ. Štúr – litografia, autor F. Kolář - 

REVOLUČNÉ ROKY 1848 – 1849, fotosúbor; 

ed.: PhDr. M. Eliáš, CSc.; NOC Bratislava a 

Matica slovenská Martin, 1998. 

Obr. 031 J.M. Hurban – litografia, autor A. 

Jovanović - REVOLUČNÉ ROKY 1848 – 1849, 

fotosúbor; ed.: PhDr. M. Eliáš, CSc.; NOC 

Bratislava a Matica slovenská Martin, 1998. 

obvinil, že o ňom a bratislavskom 

ústave napísal do Štiavnice hanlivý 

list, a označil ho za zradcu. 

Neskôr sa ukázalo, že list nepísal 

Štefanovič, ale istý pomaďarčený 

farár. Štúr sa však neospravedlnil 

a Samuel až do smrti ťažko 

niesol, že ho Štúr bez vyšetrovania 

a možnosti obhájiť sa označil 

za škodcu národnej veci. 

Napriek tejto zlej skúsenosti sa v pre Štúra kritických 

časoch pridal – hoci s počiatočnými výhradami 

– k najradikálnejšej časti študentov a rozhodol 

sa na protest proti Štúrovmu prepusteniu odísť 

z lýcea. Na rozdiel od väčšiny však neodišiel už 

v marci 1844, ale až na konci školského roka. 

Z Bratislavy nezamieril na lýceum do Levoče, ale 

od nového školského roka údajne pokračoval v štúdiu 

teológie na univerzite v Halle. Táto etapa jeho 

života však nie je spoľahlivo doložená. 

Prvý dobrovoľnícky kapitán 

Po štúdiách Štefanovič krátko pôsobil ako vychovávateľ 

v Záriečí, zapojil sa do činnosti spolku 

Tatrín. Od septembra 1847 učil na nižšom gymnáziu 

v Banskej Bystrici a zároveň pôsobil ako 

notár vzdelávacieho spolku založeného Karolom 

Kuzmánym. 

25 


V marci 1848 sa aktívne zúčastnil na poradách 

slovenských národovcov v Liptovskom Mikuláši, 

z ktorých vzišli známe Žiadosti slovenského národa. 

Tie sa potom pokúsil rozširovať v rodnej 

Banskej Bystrici, čo ho takmer stálo slobodu. 

Podarilo sa mu však utiecť a ukrýval sa v Turci vo 

včelíne blatnického evanjelického farára Mešu. 

Odtiaľ odcestoval do Viedne, kde zistil, že prípravy 

na ozbrojené povstanie sú v plnom prúde 

a že sa tam zišlo asi sto mladých slovenských 

dobrovoľníkov. Z Viedne odcestoval za Štúrom 

a Hurbanom na Dolnú zem, kde sa zúčastnil na rokovaniach 

s kniežaťom Obrenovičom, na ktorých 

sa podarilo od kniežaťa získať príspevok 60-tisíc 

zlatých a poukaz na 900 pušiek. Vinou Štúrovho 

nepružného konania však poukaz na pušky prepadol 

a väčšina dobrovoľníkov, ktorí čakali vo 

Viedni bez akéhokoľvek zabezpečenia, odišla. 

Štefanovič pri týchto i ďalších chybách v organizácii 

dobrovoľníckej výpravy nešetril kritikou. 

Spolu s Leopoldom Abaffym odmietli zložiť prísahu 

novoustanovenej Slovenskej národnej rade a vojenskému 

veleniu výpravy, pokým sa tieto prechmaty 

nevysvetlia a neodstránia, za čo im hrozilo, že 

budú od výpravy odohnaní. Obaja rebeli sa potom 

nechali naverbovať ako radoví vojaci, nedôvera 

k Štúrovmu vedeniu však v Štefanovičovi zostala. 

Ako veliteľ stotiny dobrovoľníckeho vojska 

sa Samuel Štefanovič zúčastnil aj na II. 

(zimnej) a III. (letnej) výprave. Nezostal však do 

úplného konca. Na konci augusta 1849 dobrovoľnícke 

vojsko opustil na protest proti zlému zaobchádzaniu 

s dobrovoľníkmi zo strany cisárskeho 

velenia i proti príkazom, s ktorými sa nedokázal 

morálne stotožniť, čo ešte viac prehĺbilo jeho nedôveru 

voči viedenskej vláde. 

Štefanovičov život sa v rokoch po revolúcii neodlišoval 

od osudov ostatných slovenských národovcov. 

Podobne ako mnohí ďalší, aj on sa uplatnil 

v rôznych úradníckych funkciách vo Zvolene, 

v Krupine, Balážskych Ďarmotách, Banskej 

Bystrici či dokonca v Pešti. 

Zo súkromného života 

Do verejného účinkovania, ale aj do osobného života 

Samuela Štefanoviča výrazne zasiahli 50. roky 

19. storočia. Dňa 17. novembra 1850 si v Krupine 

vzal za manželku Karolínu Pirkovú, ktorá pochádzala 

zo starého krupinského meštianskeho rodu. 

Zosobášil ich Samuelov spolužiak zo štiavnických 

i z bratislavských štúdií Andrej Sládkovič. V priebehu 

rokov 1852 až 1865 sa im narodilo osem detí. 

Dve dcérky zomreli v útlom veku. Najznámejším 

a najvýznamnejším z preživších detí bol Miloš 

Vladimír Samuel (narodený roku 1854 v Balážskych 

Ďarmotách), ktorý sa po ukončení právnických 

štúdií v Bratislave a Budapešti a po krátkej praxi 

u Matúša Dulu stal známym slovenským advokátom 

a politikom. 

Ani časté sťahovanie sa za úradníckymi 

povinnosťami, ani rozrastajúca sa rodina 

neodradili Štefanoviča od záujmu o veci 

verejné a od práce pre národ. V oboch však zostával 

svojský a často išiel proti hlavnému prúdu národnej 

reprezentácie. 

POTYKÁVANIE 

26

Obr. 032 Slovenskí dobrovoľníci – kolorovaná 

litografia J. Heickeho – REVOLUČNÉ ROKY 

1848 – 1849, fotosúbor; ed.: PhDr. M. Eliáš, CSc.; 

NOC Bratislava a Matica slovenská Martin, 1998. 

Obr. 033 Originál listu M. Dulovi – Literárny 

archív SNK Martin, sign.: 67 A 4; 

foto: D. Jablonský (archív SOS) 

Na konci 50. rokov sa zapojil 

do tzv. patentálnych 

bojov v evanjelickej cirkvi 

a v roku 1861 sa aktívne zúčastnil 

na prípravách i rokovaniach 

Memorandového zhromaždenia 

(6.– 7. júna 1961) 

v Turčianskom Sv. Martine, kde 

sa snažil presadiť vlastnú koncepciu 

národného života. 

Najťažšie obdobie života pre Štefanoviča nastalo 

po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867. 

Keďže odmietal používať maďarčinu, dobrovoľne 

odišiel do dôchodku „zo zdravotných dôvodov“. Aby 

prilepšil rodine, k biednej penzii (23 zlatých 33 grajciarov 

mesačne) si privyrábal na banskobystrickom 

daňovom úrade. Maďarské úrady ho však odtiaľ 

ako pansláva vyštvali späť do Balážskych Ďarmôt. 

Zanedlho opustil aj toto miesto a odsťahoval 

sa aj s rodinou do Krupiny, kde s neveľkým úspechom 

(pretože takmer skrachoval) spravoval svoj 

majetok i majetok svokrovcov. 

Štefanovičovo tvrdohlavé slovenské vlastenectvo 

a snaha zlepšiť postavenie národa neušli pozornosti 

maďarských úradov, ktoré v roku 1877 

neváhali siahnuť ani na jeho biednu penziu. Zostal 

tak úplne bez prostriedkov. Aby zabezpečil sebe 

i rodine aspoň aké-také živobytie a aby sa stiahol 

z dohľadu maďarských úradov, ako 55-ročný odišiel 

do Chorvátska a neskôr do srbského Belehradu. 

Aj na slovanskom juhu sa Štefanovič snažil 

naviazať spoluprácu, ktorá by viedla k zlepšeniu 

postavenia slovanských národov v Uhorsku, 

ale – podobne ako v Prahe – ani tu neuspel. Preto 

sa v roku 1879 sklamaný vrátil domov a usadil 

sa vo Zvolene. Svoje snahy zhodnotil nasledovne: 

„Výsledok môjho cestovania bol, že som sa presvedčil, 

že slovanská vzájomnosť je jednoducho 

a zrovna rečeno nielen bezvýznamnou parou, ale 

práve nič inšie, ako dym…“ 

Z publicistickej a žurnlistickej činnosti 

Štefanovič bol čulý a činorodý aj v pokročilom 

veku a stále cítil potrebu pracovať pre národ. 

Jeho dovtedajšie životné skúsenosti, nepoddajná 

nátura, osobitá filozofia a často kontroverzné názory 

na spoločnosť a metódy národnej činnosti ho 

27 


Obr. 034 Slovenské povstanie 1848/9_úvodná 

strana brožúry – Štátna vedecká knižnica 

Banská Bystrica, sign.: svkbbO1924 

Obr. 035 Svetlo_úvod.strana 1.čísla - Literárny 

archív SNK Martin, sign.: D1 SB 207 (?); 

foto: D. Jablonský (archív SOS) 

však dostávali do konfliktu najmä s konzervatívnou 

národnou reprezentáciou Svätomartinčanov, 

združenou okolo Národných novín (S. H. Vajanský, 

M. Mudroň, M. Dula, J. Škultéty a i.), ktorí svoju 

národnú aktivitu opierali o štúrovsko-hurbanovský 

odkaz. Štefanovič však o tomto odkaze 

napísal: „Po uplynutí takmer úplných tridsať liet 

presvedčil som sa, že všetky tie zlaté zámky, ktoré 

do výhľadu stavali sa nám pod vodcovstvom 

Štúr-Hurbanovským... sú nič inšie ako… hrozitánsky 

omyl, blud a závratníctvo.“ Niet divu, že 

Martinčania všetky jeho návrhy a koncepcie národnej 

obrody odmietali a Štefanovič sa dostával 

do stále väčšej izolovanosti. 

Jozef Miloslav Hurban v Slovenských pohľadoch 

uverejnil príspevok, v ktorom okrem iného opisoval 

priebeh Slovenského povstania v roku 1848. 

Štefanovičovu plodnú publicisticko-novinársku 

činnosť odštartovali nepresnosti a chyby, 

ktoré sa podľa neho objavili 

v Hurbanovom texte, ako 

aj narážky na Štefanovičovo 

vystúpenie vo Viedni pred prvou 

výpravou a náznaky, že 

Štefanovič odpadol od národa. 

Vyprovokovali ho natoľko, že 

verejne hodlal Hurbana vyzvať, aby nepresnosti 

uviedol na pravú mieru. Jeho výzvu však nechceli 

uverejniť nijaké noviny. Preto v roku 1866 vydal 

knihu Slovenské povstanie z roku 1848/9. Na základe 

pravdy a skutočnosti sostavil očitý svedok. 

V nej zo svojho pohľadu opísal dôvody a priebeh 

revolučného vystúpenia. 

Aj ďalšie články Števa Hlaváňa (ako 

Štefanoviča prezývali pre jeho povahu), či už sa venovali 

hospodársko-politickým, národno-spoločenským, 

náboženským, či literárnym otázkam, narážali 

na hradbu odmietania v redakciách Národných 

novín v Martine, Slovenských novín v Pešti aj inde. 

Preto sa Štefanovič v roku 1887 rozhodol vlastným 

nákladom vydávať Svetlo – časopis pre politiku, 

spoločenský život a blahobyt ľudu. 

Takmer všetky články písal sám. Stihol však vydať 

iba päť čísel, potom zásah cenzúry vydávanie 

časopisu zrušil. 

POTYKÁVANIE 

28

Ani stroskotanie tohto projektu autora nezastavilo. 

Svoje názory šíril ďalej prostredníctvom niekoľkých 

nemecky písaných prác, brožúr či mnohých 

listov, ktoré posielal viacerým slovenským, 

českým aj inonárodným osobnostiam. 

Štefanovič postupne definitívne prerušil styky 

s konzervatívnymi martinskými národniarmi 

i s mladou generáciou hlasistov, s ktorými chvíľu 

koketoval. Svojimi sociálno-hospodárskymi názormi 

šliapal cestičku vznikajúcej sociálnej demokracii, 

no aj s ňou sa rozišiel, pretože nesúhlasil 

s revolučným násilím ako formou presadenia jej 

cieľov. Zostal tak odsúdený k „večitej samote, ktorá 

mu bola vernou družkou po celý život“. 

Na sklonku života odišiel zo Zvolena a cez 

Budču doputoval do Kremnice, kde 25. novembra 

1910 ako posledný zo štúrovskej generácie 

vydýchol naposledy vo veku úctyhodných 88 rokov. 

Štefanovič nebol ľahko pochopiteľnou a uchopiteľnou 

osobnosťou. Takým ani nechcel byť. 

Nechcel byť, ako sa dnes hovorí, zaškatuľkovaný. 

Odráža sa to aj v epitafe, ktorý si kázal napísať 

na hrob: 

Tu leží nie pohan, nie žid, nie kresťan, 

nie Nemec, nie Maďar, nie Slovan, 

ale človek. 

Skúsme ho takého prijať a takého si ho pripomínať. 

Určite si to zaslúži. 

 

 

DUŠAN JABLONSKÝ 

POUŽITÁ LITERATÚRA: 

GOLÁŇ, Karol: Samuel Štefanovič, prvý a 

posledný kapitán slovenského povstania r. 1848- 

49. In: Sborník na počesť Jozefa Škultétyho, Matica 

slovenská, Turč. Sv. Martin, 1933, s. 285 – 315. 

GAŠPARÍK, Mikuláš: Samuel Dobroslav Štefanovič. 

In: Sbor¬ník štúdií a prác Vysokej školy pedagogickej 

v Bratislave. – Zošit 1–4, (1957), s. 81–125. 

KLÁTIK, Zlatko: Poznámky k svetonáhľadu 

Samuela Štefanoviča. Slovenské pohľady, roč. 

73, Matica slovenská, 1957, str. 87-105. 

ĎURIŠKA, Zdenko: Problémy výskumu genealógie rodu 

Štefa¬novičovcov. In: Matovčík, Augustín: Biografické 

štúdie 26. – Martin : Matica slovenská, 1998. – S. 9 – 25. 

PARENIČKA, Pavol: Niekoľko poznámok k biografii 

a osob¬nosti Samuela Dobroslava Štefanoviča. 

In: Matovčík, Au¬gustín: Biografické štúdie 26. – 

Martin : Matica slovenská, 1998. – S. 26 – 30. 

DOHNÁNYI, Mikuláš; ŠTEFANOVIČ, Samuel D.: Slovenské 

povstanie 1848-1849,Tatran, Bratislava, 1988 

Samuel Dobroslav Štefanovič (medailón osobnosti), 

In: Ľudovít Štúr a štúrovci zvolenského a krupinského 

regiónu, zost. Elena Matisková, Krajská knižnica 

Ľudovíta Štúra, Zvolen, 2015, str. 81-85. 

SVETLO. Časopis pre politiku, spoločenský život 

a blahobyt ľudu, č. I.-III. a V., Budapešť, 1887, 

Literárny archív SNK Martin, sign.: D1 SB 207 

29 


CHRÁNENÉ ÚZEMIE 

(Hana Košková: Chránené územie. Lux libris, 2020. Doslov Dagmar 

Mária Anoca, ilustrácie a obálka Ladislav Maria Wagner.) 

Hana Košková (1942) je ako autorka poetických 

zbierok, kníh pre deti a mládež, ale aj ako prekladateľka 

bulharskej a ukrajinskej poézie prítomná 

na našej literárnej scéne viac ako štyri desaťročia. 

Literárnej verejnosti je dobre známa aj ako 

pravidelná prispievateľka časopisu Literárny týždenník, 

najmä ako recenzentka a poetka. Nedávno 

sme mali možnosť zoznámiť sa s jej novou zbierkou 

básní Chránené územie, ktorou tematicky 

i štýlovo nadväzuje najmä na zbierky z posledného 

obdobia Robotnica na poslednú chvíľu (2012) 

a Odprevadiť záveje (2018). Kontinuitu však cítime 

aj s jej predchádzajúcou básnickou tvorbou. 

Poetka ostáva verná svojim témam, ku ktorým 

patria fenomény lásky, partnerstva, 

Obr. 036 Titulná 

strana zbierky básní 

Chránené územie. 

Zdroj: NOS v Lučenci. 


30

Obr. 037 Hana Košková. 


materstva a v širšom zmysle medziľudských vzťahov, 

takisto sú to témy späté s prírodou i s aktuálnymi 

spoločenskými problémami. Pribúdajú, 

ba nadobúdajú prevahu existenciálne otázky, otázky 

autentického ľudského bytia, častejšia je prítomná 

reflexia krízových životných situácií, straty 

emocionálnych väzieb a istôt v dnešnom hodnotovo 

rozpohybovanom svete, opätovne sa objavujú 

témy osamelosti či motívy návratov do minulosti 

a osobného bilancovania. 

Lyrický subjekt sa v Koškovej básňach už tradične 

opiera o ženskú skúsenosť, o ženský pohľad 

na svet, hĺbkou ponoru ho zároveň presahuje 

a básne získavajú všeľudskú výpovednú 

platnosť. Silná emocionalita podčiarknutá zmyslovosťou 

sa prepája s myšlienkovým či etickým 

nábojom básní, krehký lyrický tón sprevádza občasný 

šľah irónie, satiry, vážnosť sa prelína s hravosťou 

a intimita poetického záznamu s kritickým 

obrazom súčasných tendencií spoločenského vývoja 

(ekonomizácia života, jeho konzumentská orientácia, 

egoizmus, odcudzenie...). 

Poetka vie, že na uvidenie a zachytenie aj menej 

osvetlených zátiší ľudského bytia je potrebné pestovať 

si „zaostrený pohľad“, o ktorý sa svojimi básňami 

usiluje (báseň Uprostred), pohľad mieriaci k hlbinám 

a zriekajúci sa plytčín (Zriekanie). Vie aj to, 

že až nažitými rokmi sa možno dozvedieť viac „o 

tom čo vzniká zaniká“ (Niť zachytená na nitke), až 

potom človek pochopí, o čo najmä by mu malo ísť... 

Košková si rovnako dobre uvedomuje 

váhu vzťahov v ľudskom živote, preto sa poéziou 

navracia k ich rôznym podobám, oživuje 

si v pamäti dcérsko-materské, sesterské, manželské, 

priateľské a ďalšie podoby vzťahov, ktoré 

ju formovali a ktoré v nej pretrvávajú, uvedomuje 

si aj ich možné ohrozenie, situácie „skratov“, 

keď sa „hĺbia jamy medzi najbližšími“ (Skrat). 

Poetickými obrazmi zaznamenáva sklony moderného 

urbánneho života k rozpadu (nielen) 

medziľudských vzťahov, nárast ochladenia, ľahostajnosti 

(Svetlá strana ulice), kladie si spochybňujúcu 

otázku, či napríklad „staré domy chcú ešte 

bývať spolu“, či ešte aspoň tam sa zachováva vedomie 

spolupatričnosti (Myšlienka z mesta). 

Východiskovou koncepciou života u Koškovej 

je koncepcia kráčania, chôdze, postupovania 

od udalosti k udalosti (nielen vonkajšej, ale 

aj, a azda najmä, vnútornej), posúvania sa od 

31 


Obr. 038 Hana Košková. 


stretnutia k stretnutiu, od zážitku k zážitku, od 

skúsenosti k skúsenosti, je to pohyb od začiatkov 

ku koncom... Život nepredstavuje, ako poetka 

píše, iba ľahké kráčanie, subjekt si pri ňom 

nesie neraz aj „tri batohy na chrbte“ (Kráčam). 

Inokedy autorka pripodobňuje život k ceste vlakom, 

k premiestňovaniu sa od stanice k stanici, 

pravda, s príslušnými zastaveniami (Cestovanie), 

prirovnáva ho k putovaniu, ktorého konečný 

cieľ ostáva neznámy, prípadne aj prehliadaný, 

pretože v záplave zbytočných informácií človek neraz 

nemá ani šancu dozvedieť sa niečo „o putovaní 

duší“ (V spoločnosti) či všeobecnejšie, o putovaní 

vnútornými priestormi... 

Koškovej poetika je poetikou každodennosti, 

všednosti až triviálnosti, za ktorou však cítime metafyzické 

otázky, otázky o cieli a zmysle buď konkrétneho 

príbehu, alebo ľudského jestvovania vôbec. 

Autorka zachytáva popri „malých okamihoch“ 

aj dramatické chvíle života, neplytvá slovami, skôr 

len skicuje obrysy udalostí, pocitov, vzťahov, a to 

všetko bez stopy po pátose, povedala by som až 

minimalistickým spôsobom. A hoci jej témou ostáva 

všednosť, neprijíma zovšednenie ako svoj osobný 

program, naopak, aj v opakovaní príbehov, 

cyklov diania oceňuje originalitu pohľadu, postoja, 

bráni sa rutine a zľahostajneniu, preto chce 

„vhodiť kameň do ustálených vecí“ (Otvorenosť) 

a tak zabezpečiť sviežosť a radosť zo znovuobjavovania 

toho, čo život môže ponúkať. Takýto postoj 

predpokladá aktívnu účasť človeka na vlastnom 

príbehu, na jeho dotváraní a zároveň na dotváraní 

svojho osobného, až intímneho „územia“, byť v ňom 

hĺbkovo prítomný, ochraňujúci jeho hodnoty a pripravený 

ho ustavične a nanovo zhodnocovať. Je 

to prítomnosť, ktorá si vyžaduje občasné „oddýchnutie 

si od seba“ (Snímanie odtlačkov), „odchody“ 

striedané s približovaním sa, s pribiehaním k sebe 

(Čas, v ktorom bežím k sebe). A predpokladá to aj 

sebaskúmanie a sebaspytovanie lyrického subjektu, 

či „stále som to ešte ja?“ (Padám do zamyslenia), 

striedanie stavov, keď sme „priviazaní sami o 

seba“ a keď zase odchádzame „do vzďaľovania“ 

(Miesto s ikonou). Dôležité je pri tom všetkom, ako 


32

Obr. 039 Hana Košková a Július Lomenčík – 

Vlak literatúry. 


Obr. 040 Etela Farkašová a Hana Košková 

predstavujú knihu na bratislavskom knižnom veľtrhu 

Bibliotéka. Zdroj: NOS v Lučenci.. 

pripomína autorka, nezabúdať na krídla, na možnosti 

vzlietnuť (Zariaďovanie). Život je pre ňu cestou, 

na ktorej sa pamäť otvára, ale aj zamkýna, 

ktorú sprevádza nemálo strát, skepsy, ale aj nemálo 

okamihov, v ktorých sa prebúdza nádej, tá 

dáva silu „priviesť zimu k zelenšej jari“ (Stíšenie). 

Hana Košková je poetkou originálnych a hýrivých 

metafor, o ktorých sa poetka a literárna 

vedkyňa Dagmar Mária Anoca vo fundovanom 

doslove vyjadrila ako o „objavných, pôsobivých 

a občas aj zarážajúcich“, otvárajúcich „nové skryté 

energie a dimenzie slova...“. S takouto charakteristikou 

možno naozaj súhlasiť, dodala by som, že autorka 

vytvára pomocou metafor isté napätie vnútri 

básne, založené najmä na momente prekvapenia, 

nečakaného „percepčného zlomu“, čo nepochybne 

prispieva k znásobenému účinku textu. 

Hoci aj v novej zbierke sú viaceré básne ladené 

melancholicky, nejde o melancholickosť, ktorá by 

vyúsťovala do apatie či rezignácie a ktorá by oslabovala 

sily potrebné na dennodenné zápasy. V jednom 

z rozhovorov poetka vyjadrila myšlienku o 

nevyhnutnosti vykročiť z akýchkoľvek „závejov“, 

ktorými môžu byť strata životného partnera, rôzne 

iné straty, prehry, sklamania, o nevyhnutnosti oslobodiť 

sa od ich tiaže, nerezignovať, neostať pasívnou 

pozorovateľkou, „vymaniť si zo závejov nielen 

telo, ale i dušu...“. Podobne možno vnímať aj leitmotív 

novej básnickej zbierky, ktorým je úporné 

úsilie za každých okolností utvárať a ochraňovať 

územie vlastnej existencie – napríklad poéziou, tá 

sa pri tvorivých a záchranných aktoch vnútorného 

priestoru stáva pre autorku spoľahlivým prostriedkom. 

Verím, že sa ním môže stať aj pre tých, ktorí 

sa začítajú do Koškovej zbierky. 

Etela Farkašová 

33 


ĽUDOVÁ HUDBA 

POKOŠOVCI 2 – 

DVOJALBUM 

Obr. 041 

Pokošovci 2: 

Obal CD. 

Zdroj: Pokošovci. 


34

Pre všetkých milovníkov kvalitnej tradičnej ľudovej 

hudby sa na trhu CD nosičov objavil zaujímavý 

produkt vydavateľstva Tradana z Nitry, dvojalbum 

ľudovej hudby Pokošovcov. Zasvätencom do problematiky 

tradičnej ľudovej hudby netreba pripomínať, 

že ide o známu a inštrumentálne veľmi vyspelú ľudovú 

hudbu, ktorá na Horehroní úspešne pôsobí už 

dlhšiu dobu. Je pokračovateľom známych muzikantských 

rodov Harvanovcov a Pokošovcov. Už samotný 

zámer vydavateľstva Tradana naznačuje, že 

koncepcia dvojalbumu sa bude uberať smerom prirodzenej 

prezentácie hudobného myslenia ľudovej 

hudby a jej muzikantského cítenia, pričom snaha o 

ovplyvnenie výberu hudobného materiálu bude naozaj 

minimálna. Koncepcia producenta rešpektuje 

prirodzený prejav súčasných hudobných štýlov, 

ktoré interpreti prezentujú na hudobných produkciách 

vrátane hudobného jazyka tak, ako to cíti samotná 

kapela a jej protagonista Miroslav Pokoš. 

Minimálna snaha o ovplyvnenie sa zrejme týkala aj 

hudobného repertoáru, ktorý si máme možnosť 

na CD nosičoch vypočuť. Výber bol ponechaný 

na muzike, ktorá si piesne vyberala z konkrétneho, 

pre ňu zrejme významného dôvodu. Na CD tak nájdeme 

okrem rómskych a tradičných horehronských 

piesní aj modernejšie valčíkové piesne, piesne radené 

do štýlu rompop a rôzne modernejšie tanečné 

melódie. 

Na prvom nosiči tohto dvojalbumu nachádzame 

piesne, ktoré reprezentujú najmä štýlovo rozmanitú 

paletu horehronského repertoáru. 

Zaujímavé je, že tu dominujú hosťujúci speváci 

a speváčky, nie samotná kapela. Ich výber 

realizoval samotný Miro Pokoš. Poslucháčom 

predstavil spevácke zručnosti členov pokošovskej 

rodiny (Viera Pokošová, Irena Harvanová, 

Marta Harvanová, Natália Pokošová, Sára 

Blahová), ako aj známych a výnimočných spevákov 

a speváčok z Horehronia (Nina Varšová zo 

Šumiaca, Trnki z Banskej Bystrice a ďalší). 

Na druhom CD nosiči, na ktorom sa vo väčšej 

miere spevácky prezentuje samotná kapela, nachádzame 

výhradne rómsky piesňový repertoár. 

Muzikanti tu viackrát využili možnosť ukázať aj 

schopnosti vyššej harmonickej a interpretačnej nápaditosti 

a prepracovanejšej súhry vo vertikálnej 

výstavbe hudobného sprievodu. Repertoárové spektrum 

je naozaj široké: nájdeme tu piesne od rómskej 

klasiky až po súčasný rompop. Muzikantské 

(aj spevácke) schopnosti interpretov sa naplno 

mohli prejaviť aj pri interpretácii tzv. kaviarenského 

hudobno-interpretačného štýlu, ktorý sa uplatňuje 

hlavne na tanečných zábavách a svadbách. 

Treba dodať, že Pokošovci sa realizácie tejto úlohy 

zhostili primerane a veľmi citlivo. 

Samotné štýlové prevedenie repertoáru na prvom 

CD nosiči je samozrejmé a je nutné podotknúť, 

že aj veľmi nápadité a pritom vkusné. Čistý, protagonistami 

rokmi zažitý štýlový prejav je obohatený 

o nové prvky, ktoré napodiv vôbec nepôsobia rušivo. 

Tradične jednoduchá harmonická línia nie je 

dodržiavaná až tak striktne. Nachádzame tu aj zaujímavé 

a citlivo realizované harmonické postupy, 

ktoré sú podporené klasickým štýlovým vedením 

druhého „sekundového“ hlasu. Duch klasických horehronských 

kapiel sa tak v žiadnom prípade nevytráca. 

Hudobný štýl a celkový dojem kapely pôsobí 

veľmi plasticky. Tento fakt treba vyzdvihnúť, keďže 

35 


Obr. 042 Miroslav Pokoš 

Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2. 

Obr. 043 Milan Hronček 


Obr. 044 Jana Ambrózová 


Obr. 045 Stanislav Pokoš 


Obr. 046 Radoslav Pokoš 


Obr. 047 Pavol Trnka 


Obr. 048 Július Markus 


Obr. 049 Vladimír Pokoš 


Obr. 050 Marta Harvanová 



36

Obr. 051 Irena Harvanová 


Obr. 052 Nina Varšová 


Obr. 053 Viera Pokošová 


Obr. 054 TRNKI z Banskej Bystrice 


Obr. 055 Speváci z horehronských obcí 


Obr. 056 Sára Blahová, Natália Pokošová 


37 


súčasné „tradičné“ ľudové hudby nepôsobia v hudobnom 

vákuu a ovplyvňovanie súčasným hudobným 

myslením, tvorbou v profesionalizovaných 

hudobných telesách a vysielaním médií je samozrejmé. 

To, ako citlivo bude kapela s ľudovou piesňou 

nakladať, závisí len od hlbokého historického 

poznania ľudového hudobného štýlu a od vkusu. 

Druhý nosič je interpretačne a štýlovo viac ladený 

do „zábavnej“ roviny. Objavuje sa tu tak klasický 

rómsky repertoár, ako aj moderný rompop 

a štýl maďarského „halgata“. Tomu je podriadené 

aj obsadenie kapely (druhý huslista, prípadne 

cimbalista, ktorí viac využívajú harmonické 

línie novouhorského štýlu s častejším používaním 

dimenzovaných akordov a nedoškálnych harmonických 

postupov). Piesne vybrané Mirom 

Pokošom môžeme väčšinou zaradiť do klasického 

novouhorského postupu: na úvod pomalá 

pieseň (halgató), nasleduje čardášová pieseň 

s rytmickými priznávkami navodzujúcimi hojdavý 

rytmus, ktorá graduje do rýchleho (friškého) tempa. 

Všeobecne môžeme konštatovať, že táto interpretácia 

pomalých piesní (halgató) je typická pre rómske 

kapely v celej Karpatskej kotline. 

Zaujímavá a originálna je ornamentácia predníka 

– huslistu Mira Pokoša. V nej sa snúbi rytmická 

presnosť pravej „sláčikovej“ ruky s pulzujúcou akcentáciou 

variácií a nápaditými, tvorivými melodickými 

postupmi, nábehmi a dohrami. Dá sa v nej 

identifikovať klasický herný štýl horehronských 

predníkov a súčasná modifikácia v duchu moderného 

hudobného myslenia. Je to badateľné aj vo 

vedení druhého hlasu, ktorý je realizovaný ako tzv. 

terc (viac-menej v duchu klasického štýlu), alebo 

ako harmonický postup s podporou sprievodných 

nástrojov. Tieto dva štýly sa často prelínajú a doplňujú. 

Typický je aj jeho „glisandový“ tón, ktorý 

má svoje špecifiká v rómskej hudbe a je historicky

prítomný aj v inštrumentálnom stvárnení horehronskej 

ľudovej piesne. Zaujímavé sú aj variačné 

nábehy pred samotným prvým tónom melódie. 

Pozornosť chcem venovať aj jednému z najvýraznejších 

prvkov horehronského spevného 

prejavu – vokálnemu viachlasu. Na dvojalbume 

sa prezentuje v „klasickej“ heterofonickej štýlovej 

podobe, ako ho poznáme z obcí Šumiac, Telgárt 

a Vernár, ale aj v modernejšej harmonickej – homofónnej 

podobe (väčšinou ako dvojhlas, resp. 

trojhlas samotných muzikantov). Horehronský 

viachlas prezentovali hosťujúci interpreti – mužské 

spevácke zoskupenie zložené zo spevákov 

z Telgártu a Šumiaca a Ženská spevácka skupina 

Trnki z Banskej Bystrice. 

Samotná realizácia nahrávky sa uskutočnila 

v štúdiu Môlča records, s. r. o., bratov Bošeľovcov. 

To sa už v minulosti etablovalo ako kvalitné hudobné 

štúdio, ktoré sa viac zameriava na žáner 

hudobného folklóru. Z nahratého materiálu cítiť 

nadšenie, ba až eufóriu pri nahrávaní, čo len umocňuje 

plnohodnotný umelecký zážitok poslucháča. O 

technickej stránke nahrávok by sa dalo polemizovať, 

ale len v rovine osobných pocitov týkajúcich 

sa miery vyváženosti či ladenia nástrojov v niektorých 

momentoch. Osobne mi to pri viacnásobnom 

počúvaní tohto vydareného dvojalbumu nijako zásadne 

neprekážalo. 

Záverom možno konštatovať, že CD dvojalbum 

Pokošovci 2 je veľmi vydareným profilovým hudobným 

nosičom. Jeho kvalitu umocnili prizvaní 

hostia a muzikantské výpomoci. Isteže, názory 

na podanie môžu byť rôzne, ale môj osobný pocit 

z vypočutého dvojalbumu bol veľmi príjemný. 

 

Igor Gašpar 

Obr. 057 

Rozhovor s nositeľkou Hlavnej ceny 

Výtvarného spektra Evou Pokornou 

Obr. 059 Eva Pokorná pri monumentálnom 

diele nainštalovanom v jej dome. 

Zdroj: archív Evy Pokornej. 

TVORÍM PRETO, 

ABY SOM SA DOSTALA 

MEDZI ĽUDÍ 

ART@CHAT 

40

Originálne výtvarné diela, ktoré vznikajú zo symbiózy umelkyne a prírody, 

dnes oslovujú milovníkov vizuálneho umenia po celom Slovensku. 

Hovoríme o priestorovej tvorbe Evy Pokornej, ktorá je inšpirovaná krajinou 

vo všetkých fázach vývoja. Autorka ju vníma s úctou, pozorne 

a citlivo tak v realistickej, ako i v abstraktnej podobe. Jedinečné dielo, 

do ktorého Eva Pokorná zakomponováva ovčiu vlnu a tzv. plstenie, jej 

prinieslo i hlavnú cenu na celoštátnom kole Výtvarného spektra, čím 

upútalo aj pozornosť profesionálov. 

Odkedy sa venujete výtvarnej tvorbe a čo 

vás priviedlo k využitiu ovčej vlny? 

Výtvarnej tvorbe sa venujem už od detstva, hlavne 

maliarskym technikám. K plsteniu som sa dostala 

postupne. Boli to najmä úžitkové veci, ktoré som 

tvorila z bežne kupovanej vlny. Keď už každý v mojom 

okolí mal odo mňa darček v podobe taštičky, 

rukavičiek či čiapky, prestala som sa tomu venovať. 

Znova som začala plstiť až v čase, keď sme začali 

chovať ovce. Chovu sme sa síce začali venovať 

v roku 2014, ale až po ostrihaní oviec v roku 2015, 

keď nám zostala kopa ovčej vlny, som sa pokúsila 

túto našu vlnu zaplstiť do kupovanej merino 

vlny. Vlna z našich oviec je nepraná a nečesaná, jej 

plstenie je preto omnoho ťažšie. 

Vlnu vďaka zaujímavej štruktúre používate 

ako základ, ktorý potom dotvárate 

rôznymi technikami a využívate pri tom 

širokú škálu farieb. Je tento postup náročný? 

Vo svojej tvorbe sa inšpirujem prírodou vo 

všetkých jej premenách v rôznych ročných obdobiach 

a tiež v meniacich sa fázach dňa. Hľadaním 

výrazových prostriedkov som postupne stále viac 

prechádzala od plošných do priestorových foriem, 

čo je, samozrejme, pri danej technike opodstatnené. 

Vlnu z domáceho chovu kombinujem s merino 

vlnou technikou mokrého plstenia, ktoré kombinujem 

aj s plstením nasucho pomocou špeciálnej 

ihly. Vlna z našich oviec je podstatne tvrdšia, ťažšie 

sa vplsťuje, ale mám jej dosť, preto nemusím šetriť. 

Vďaka tomu som už na začiatku začala robiť monumentálne 

diela. Náročnosť spočíva najmä v tom, 

že túto vlnu je podstatne ťažšie naložiť v rovnomernej 

vrstve. Táto fáza je pre kvalitu plsteného diela 

veľmi dôležitá. Treba tiež podotknúť, že plstením 

sa konečný rozmer zmenší takmer o jednu tretinu. 

To znamená, že dielo, ktoré má rozmer 1,2 × 1,8 m, 

malo pôvodne rozmer 1,6 × 2,4 m. To už vôbec nie 

je jednoduchá manipulácia. Našťastie som v minulosti 

dvíhala činky, takže dnes zvládnem aj takéto 

rozmery. 

41 


Žiť v symbiózes prírodou dnes láka 

viacerých ľudí, no zároveň je to aj 

veľká výzva. Čo nám podľa vás takýto 

život môže priniesť a z čoho nám 

na druhej strane uberie? 

Žiť v symbióze s prírodou vôbec nie je ľahké. 

Samozrejme, každému hneď napadne pokoj, ticho, 

dobrý vzduch, krásne výhľady vhodné pre štetec 

maliara, no má to aj svoje nevýhody. Pre mňa osobne 

je najťažšia izolovanosť od ľudí, lebo som vždy 

bola spoločenský človek a na žiadnej vernisáži 

v našom meste som nesmela chýbať. Tvorbu potrebujem, 

aby som sa priblížila ľuďom. Je to môj spôsob 

komunikácie s ľuďmi, ktorých nevidím, ale cítim 

a vnímam cez vlastnú tvorbu. Je to taký paradox. 

Na jednej strane potrebujem izoláciu, aby moja tvorba 

rástla, a na druhej strane tvorím, aby som 

sa mojimi dielami a výstavami dostala medzi ľudí. 

Obr. 060 Eva Pokorná: Hľadanie I., 2019 


Čo vás k tvorbe inšpiruje a čo 

vám samotné umenie dáva? 

Inšpiráciu nachádzam vo všetkom, čo ma obklopuje, 

najmä v prírode. Nápad často príde nečakane, 

no nie vždy mám čas ho zaznamenať, preto veľakrát 

aj odíde. No vždy ma potom osloví niečo nové. Čo 

mi umenie dáva, je ťažko povedať. Vnímať umenie 

je moja vnútorná potreba. Konzumáciu umenia potrebujem 

odmalička. Tak ako človek potrebuje jesť, 

piť, tak ja potrebujem hudbu, umenie... a tvorím 

preto, aby som sa dostala medzi ľudí. 

Nositelia hlavných cien celoštátnej 

súťaže Výtvarné spektrum boli doposiaľ 

v drvivej väčšine autori kresieb 

a malieb. Vy ste však v tomto 

roku priniesli niečo nové, originálne, 

čo vám v konečnom dôsledku prinieslo 

úspech. Ako to na vás zapôsobilo? 

Samozrejme, bola som veľmi prekvapená, vôbec 

som to nečakala, pretože už z predchádzajúcich 

ročníkov viem, že kvalita a aj kvantita býva ocenená 

najmä v maliarskych technikách. Cena ma povzbudila 

do ďalšej tvorby a ďalších plánov v tejto 

oblasti. 

ART@CHAT 

42

Obr. 061 Eva Pokorná: Premeny I., 2018 


Obr. 062 Eva Pokorná: Premeny II., 2018 


Je plstenie v priestorovej forme 

dominujúcou technikou vašej tvorby 

alebo využívate aj iné techniky? 

Tvoriť priestorové objekty je ťažšie, pretože vlna je 

predsa len textil a vystužiť ju bez akejkoľvek inej 

konštrukcie si vyžaduje veľa trpezlivosti a až tvrdohlavosti. 

Stále totiž bojujem s gravitáciou, čiže 

vytváraný objekt stále padá, deformuje sa a ja ho 

musím pomocou ihly a tisícami vpichov vystužiť do 

umeleckého diela. Ďalší problém je, že priestorové 

objekty sú podstatne náročnejšie pri inštalovaní. 

Nemôžete ich len tak jednoducho zavesiť na stenu. 

Ale aj keď si to uvedomujem, tvrdohlavo tvorím 

ďalšie. Na začiatku je vždy mokré plstenie. 

Do vytváraných objektov možno robiť aj iné zásahy, 

tie sú však druhoradé. Je to napríklad šitie 

a vyšívanie. Podstatné je mať priestorovú predstavivosť. 

Napriek tomu vás pri realizácii niektoré 

veci zaskočia. 

43 


Obr. 063 Eva Pokorná: Na samote, 2016 


Na čom v súčasnosti pracujete, kedy a kde 

budeme môcť vidieť vaše najnovšie diela? 

Dá sa povedať, že už tretí rok pracujem na vlastnom 

projekte. Predstavujem si, ako sa pomedzi moje 

plstené diela nainštalované vo veľkorysých priestoroch 

prechádzajú ľudia. Mojim objektom dávam 

názov Z inej záhrady, pretože by mali vyvolať pocit, 

ako by ste sa prechádzali v príjemnej záhrade, 

v ktorej je všetko, čo vás obklopuje, mäkučké, jemnučké 

a príjemné na dotyk. Ešte presne neviem, kde 

sa budú dať vidieť moje najnovšie diela, lebo všetko 

je vo fáze vývoja. Viem, že najbližšia výstava bude 

v roku 2022 v Dome umenia v Bratislave. To bude 

vlastne odmena pre hlavnú cenu Výtvarného spektra, 

ktorú som získala. Dovtedy budem ďalej tvoriť. 

 

 


 

a Miroslav Zaťko 

Obr. 064 Terrafyt a Epifyt – diela, za 

ktoré Eva Pokorná získala hlavnú cenu 

na Výtvarnom spektre 2021. 

Foto: Miroslav Zaťko. 

ART@CHAT 

44

Eva Pokorná sa narodila roku 1952 v Nitre. 

Štúdium absolvovala na Pedagogickej fakulte 

v Nitre, ukončila aprobáciu matematika – výtvarná 

výchova. V rokoch 1975 – 1990 pôsobila ako učiteľka 

na základnej škole, neskôr až do roku 2010 

na Základnej umeleckej škole v Nových Zámkoch. 

Výtvarnej tvorbe sa venovala už počas svojho pedagogického 

pôsobenia. Intenzívnejšie začala tvoriť 

neskôr, po nástupe na dôchodok a najmä po 

presťahovaní sa na samotu pri Malej Lehote, kde 

v roku 2014 spolu s manželom začali chovať ovce. 

Vlnu z domáceho chovu začala zakomponovávať 

do vlastných diel, čím vznikol jej originálny umelecký 

rukopis. 

Prvú samostatnú výstavu mala v roku 2017 

v priestoroch Pohronského múzea v Novej Bani. 

Nasledovali výstavy v Mestskom kultúrnom centre 

v Žiari nad Hronom a v Galérii Univerzum 

Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína 

Filozofa v Nitre. Vďaka podpore Pohronského 

osvetového strediska v Žiari nad Hronom nasledovala 

úspešná účasť na súťažiach Textilná 

Neškolení výtvarníci v drvivej väčšine pracujú 

so štandardnými technikami. Eva Pokorná je iná 

v tom, že narába s priestorom, čo je v skupine 

amatérskych umelcov veľmi vzácne. Jej tvorba je 

pôvodná a originálna. Vlnu z oviec spracováva do 

výsledných produktov, ktorými sú priestorové objekty. 

Dnes sa spracúvaniu vlny plstením venuje 

mnoho ľudí, ich výrobky môžeme vidieť na tradičných 

jarmokoch, no ona si vlnu spracováva famóznym 

spôsobom a vytvára objekty. Nie sú to podoby 

nejakých mrkiev či zvieratiek, ale vytvára vlastné 

Obr. 065 Eva Pokorná pri monumentálnom 

diele nainštalovanom v jej dome. 


tvorba a Výtvarné spektrum. V celoštátnom kole 

Výtvarného spektra v roku 2021 získala Hlavnú 

cenu. 

svojbytné priestorové kompozície. Vlnu si farbí, 

upravuje ju, pričom techniku zvláda profesionálne. 

Ona to takto cíti a takýmto spôsobom sa prezentuje, 

čo ju vlastne aj robí inou. Treba pritom povedať, 

že nejde krátkodobú záležitosť. Tejto tvorbe sa venuje 

roky, stále sa zdokonaľuje, učí sa, vie uvažovať 

o veciach, často sa radí, konfrontuje a vytvára diela 

s veľmi silným emocionálnym nábojom. 

 

Jaroslav Uhel 

45 


Analýza dramatického textu 

AK VIEME, 

ČO, KOMU A PREČO 

IDEME INSCENOVAŤ, 

BUDEME VEDIEŤ AJ AKO 

Po letnom odpočinku divadelníci opäť začínajú premýšľať a plánovať 

prípravu novej inscenácie. Predtým než sa začnú stretávať pri čaši dobrého 

vínka a skôr než sa zahryznú do čerstvo upečených škvarkových 

pagáčov a vytlačených scenárov, režiséra, resp. dramaturga čaká dlhá 

analytická a teoretická predpríprava plánovanej inscenácie. Na to, čo 

všetko táto príprava obsahuje vysvetľuje vedúca Katedry dramaturgie, 

réžie a teatrológie z Fakulty dramatických umení Akadémie umení 

v Banskej Bystrici Katarína Burdová. 

AKO NA TO 

46

PSYCHYCKÁ ROVINA DIVÁKA: 1. PRED VSTUPOM DO DIVADLA 

2. NA POČIATKU HRY 

3. VO VYVRCHOLENÍ HRY 

4. NA KONCI HRY 

3. 

4. 

2. 

1. 

MOMENT 

PRVÉHO NAPÄTIA 

ÚVOD 

EXPOZÍCIA 

Obr. 066 Základná schéma ideálnej línie dramatického deja. 

Zdroj: FREYTAG Gustav. 1959. Technika drámy. Bratislava 

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 310 s. 

Výber textu 

ZAUZLENIE 

KOLÍZIA 

Skôr než sa divadelný súbor pustí do nacvičovania 

novej inscenácie, režisér (v pozícii dramaturga) 

potrebuje vybrať vhodný text. Musí pritom zohľadniť 

niekoľko faktorov. 

1. Text a súbor 

Kritériom číslo jedna je zloženie súboru. To znamená 

koľko hercov má režisér k dispozícii, koľko 

je z toho mužských a koľko ženských interpretov 

a aký je ich vek. Výber textu sa teda bude odvíjať 

od zloženia súboru. Samozrejme, je možné vypomôcť 

si hercami z iných súborov alebo angažovať 

študenta alebo profesionálneho herca. Režisér, 

VYVRCHOLENIE 

KRÍZA 

TRAGICKÝ MOMENT 

ROZUZLENIE – OBRAT 

PERIPETIA 

MOMENT 

POSLEDNÉHO NAPÄTIA 

ZÁVER 

ktorý sa na niekoľko najbližších mesiacov KATASTROFA stáva vedúcim 

celého inscenačného procesu, by mal určite 

rešpektovať vôľu a ochotu všetkých členov súboru 

podieľať sa na tvorbe a každému z nich určiť 

rolu, na ktorej bude pracovať. Pokiaľ vybratý text 

neponúka postavu každému členovi, úlohou režiséra 

je zapojiť v režijnej koncepcii do inscenácie 

všetkých členov. Buď formou alternácií, alebo vytvorením 

novej postavy, ktorá sa stane súčasťou inscenačného 

tvaru. 

2. Text a divák 

Pri výbere vhodnej inscenácie musí režisér myslieť 

na cieľovú skupinu, teda na diváka, bez ktorého 

by celý inscenačný proces nemal význam. Režisér 

musí vedieť, koho chce osloviť, či detského, alebo 

dospelého diváka. 

3. Text a tematické zameranie 

Režisér môže pri výbere divadelnej hry zohľadniť 

aj tematické zameranie prehliadky, na ktorej 

mieni inscenáciu uviesť, resp. aktuálne 

47 


výročie autora (napríklad Shakespearovké slávnosti, 

Tajovského divadelné dni, prehliadka Dospelí deťom 

a podobne). 

4. Žáner 

Keď režisér pozná zloženie svojho súboru a cieľovú 

skupinu, rozhoduje sa pre žáner: komédiu, 

tragédiu, drámu alebo satiru, frašku, muzikál, 

monodrámu atď. 

5. Aktuálnosť textu a výpoveď – kritérium 

nad všetky kritériá 

Popri zohľadňovaní všetkých praktických okolností 

a podmienok režisér nesmie zabudnúť na najdôležitejšiu 

vec, teda na to, čím chce osloviť diváka a čo 

by mu rád sprostredkoval prostredníctvom inscenovaného 

textu. 

Výber je na svete 

Režisér „prelustroval“ všetky okolité knižnice 

a po prečítaní desiatok divadelných hier sa rozhodol 

pre tú pravú. Áno, vybral text „ušitý“ na mieru, 

ktorý spĺňa všetky jeho požiadavky a kritériá, 

hra ho doslova očarila. Je však vhodná pre inscenovanie? 

Niektoré divadelné hry sa dobre čítajú 

a ešte lepšie počúvajú, ale ťažšie inscenujú. Sú hry, 

ktoré režisér „vidí“ už pri prvom čítaní. Vidí obrazy, 

farby, atmosféru, počuje hudbu a zvuky, má pocit, 

že inscenácia sa vytvára v jeho hlave sama od 

seba. No potom príde práca s hercom, keď sa jeho 

predstavy majú skonkrétniť na javisku, a zrazu celý 

vymyslený tvar stráca jasné kontúry a vytvorené 

obrazy vzájomne nefungujú. 

Keď sa režisér potrebuje utvrdiť vo výbere hry, 

v tejto fáze mu pomôže prerozprávanie príbehu. 

Režisér inscenuje príbeh, ktorý sa odohráva hic 

et nunc – tu a teraz. Odhliadnuc od žánru a formy, 

pre ktoré sa rozhodol, vždy inscenuje príbeh. 

Pokiaľ podľa vybraného textu sám nie je schopný 

pretlmočiť príbeh svojimi slovami, text treba odložiť 

bokom a celý proces hľadania začať odznova. Ak to 

dokáže, môže pristúpiť k ďalšej fáze jeho prípravy, 

ktorou je podrobná analýza divadelnej hry do najmenších 

detailov. Konečne sa môže začať tvorivý 

proces s konkrétnym textom. 

Autor 

Text je na stole. Režisér však musí zistiť o jeho 

pôvode čo najviac. V prvom rade mu pomôžu informácie 

o autorovi. Aby lepšie pochopil hru, mal 

by sa oboznámiť s tým, kedy autor tvoril, ako 

žil, v akých súvislostiach vybraný text vznikal. Je 

dobré, ak si prečíta aj ďalšie autorove hry, vďaka 

čomu si spraví ucelenejší obraz o autorovej 

tvorbe. Ak ide o zahraničného autora a režisér má 

k dispozícii viacero prekladov, treba sa rovnako 

venovať všetkým. Režisérovi to pomôže presvedčiť 

členov súboru o správnosti výberu. 

Analýza textu 

1. Idea 

Režisér pozná autora textu, pozná podmienky, 

v ktorých bol text napísaný, našiel v jeho tvorbe 

spoločné prvky, vie, čo ovplyvnilo jeho tvorbu, prečítal 

si všetky preklady, pozná aj okolnosti, za akých 

AKO NA TO 

48

vznikol preklad. Vie, kto je autor, čo ovplyvnilo jeho 

tvorbu, prečítal aj jeho ostatné hry, našiel v jeho 

tvorbe spoločné prvky. 

Teraz ide analyzovať samotný text. Vyššie uvedené 

informácie mu pomôžu odhaliť, čo chcel autor svojím 

dielom povedať. Toto poznanie je nevyhnutné 

na to, aby sám tvorca vedel pomenovať, čo chce 

sprostredkovať divákovi. Nestačí povedať, že vybraný 

text je o medziľudských vzťahoch. O medziľudských 

vzťahoch je každý text, preto sú v ňom 

konkrétne postavy. Prostredníctvom diela treba 

identifikovať výpoveď autora. 

Obr. 067 Metodik pre divadlo SOS Maroš Krajčovič 

sa rozpráva o analýze dramatického textu 

s Katarínou Burdovou. Foto: Matúš Druga 

2. Téma 

Každá idea je tematizovaná cez konkrétny príbeh. 

Pri nenaplnenej láske to môžu byť diela Romeo 

a Júlia, West side story, Tajovského Matka a mnohé 

iné diela, ktoré sa venujú rovnakému problému 

cez odlišný príbeh. Autorovu myšlienku treba 

vedieť tematizovať, pomenovať jej príbeh, 

cez ktorý má prehovoriť k divákovi. 

3. Postavy 

Predtým než sa text dostane do rúk hercom, režisér 

by mal vedieť všetko o jednotlivých postavách, a to 

vďaka informáciám, ktoré môže popísať sám autor, 

ale tiež cez repliky konkrétnej postavy, ako aj ostatných 

postáv, ktoré pomáhajú dotvoriť jej charakter. 

Herec sa prostredníctvom autora oboznámi, kým 

sa má stať. Cez repliky svojej postavy a ostatných 

postáv si dotvorí jej obraz. Prostredníctvom konkrétnych 

informácií získava konkrétnu predstavu o 

postave, na ktorej môže začať vo svojom tvorivom 

procese pracovať. Čím viac konkrétnych informácií, 

tým jednoduchšia práca na postave. Každá postava 

je konkrétny človek s jasne danými okolnosťami, 

ktorý je zasadený do konkrétneho priestoru za konkrétnych 

a presne určených okolností, má jasnú 

motiváciu konania a jasný cieľ. 

Vzťahy medzi postavami 

Bez vzájomného vzťahu nevznikne konflikt. 

Bez konfliktu niet dramatickej situácie. Bez dramatickej 

situácie niet dramatického príbehu. Bez príbehu 

niet postáv... Bez postáv niet vzťah... a dookola. 

Opakovaným čítaním textu medzi riadkami musí 

režisér presne pomenovať vzťahy medzi jednotlivými 

postavami. Vzťahy mu pomáhajú vytvárať 

mizanscény v priestore. Pokiaľ režisér nemá presne 

definované vzťahy, nefunguje princíp akcie a reakcie. 

Herec nepozná konkrétny dôvod, prečo jeho 

postava prehovára k druhej postave, s akým cieľom 

a čím je motivovaná. 

Motivácia konania postáv – prečo 

49 


Herec musí presne vedieť, čo je motiváciou konania 

postavy, na ktorej pracuje. Jednoducho povedané, 

prečo postava koná tak, ako koná. 

Ciele postáv – čo 

Tak ako musí herec poznať motiváciu konania svojej 

postavy, musí vedieť aj cieľ svojho konania. 

Konkrétne: ak je motiváciou ku konaniu postavy 

A okradnutie osobou B, cieľom postavy A je získať 

ukradnuté veci naspäť. Postava A je motivovaná 

a má presne definovaný cieľ. Postava B má 

tiež presnú motiváciu svojho konania. Jej cieľom je 

buď si ukradnuté peniaze ochrániť, alebo ich vrátiť 

okradnutej postave A. Herci interpretujúci jednotlivé 

postavy vďaka konkrétnym informáciám vedia prečo 

a vedia čo. Istota v motiváciách a v cieľoch jednotlivých 

postáv je predpokladom k profesionálne 

zvládnutým mizanscénam v priestore. 

Dané okolnosti 

Režisér si pomenoval motivácie postáv, ich ciele 

a vzťahy medzi nimi. Pre skonkretizovanie ich 

konania v priestore sú nevyhnutné presne určené 

dané okolnosti. Sú to okolnosti, za akých jednotlivé 

postavy konajú. Od pragmatických všeobecných 

údajov, ako spoločenské zaradenie, konkrétna politická 

situácia, čas, deň, ročné obdobie, prostredie 

a mnoho iných, až po osobné až intímne detaily. 

Ak je postava A z vyššej spoločenskej vrstvy 

okradnutá postavou B z nižšej sociálnej vrstvy, 

ktorej práve ochoreli deti, vytvorí sa iná dramatická 

situácia ako v prípade, keď si postava A práve 

nesie domov zárobok, aby nachovala päť detí, a je 

okradnutá postavou B, ktorá potrebuje peniaze 

na kúpu pozemku. Preto sú dané okolnosti také 

dôležité. 

Podtexty 

Keď režisér detailne ovláda charaktery postáv 

a vzťahy medzi nimi, môže začať vytvárať 

podtexty k replikám jednotlivých postáv. To znamená, 

že postava svojím prehovorom k ostatným 

postavám nesprostredkuje len informáciu z textu, 

ale prináša ďalší rozmer, ktorý je pre danú interpretáciu 

príznačný. Aj vďaka podtextom je výsledná 

inscenácia totožného textu u každého režiséra jedinečná. 

Jediná replika nesúca informáciu zvítania 

„pekne vítam“ môže mať desiatky podtextov vychádzajúcich 

z charakterov postáv, ich vzťahov, 

motivácií, cieľov a z daných okolností. Postava týmito 

slovami môže povedať „rád vás opäť vidím“ 

alebo „tak si znova prišiel“, alebo „nechcem vás vidieť“, 

alebo „odíďte“, alebo „túžim po vás“, alebo „čo 

si to urobil“ atď. 

Tu si možno čitateľ položí otázku, či je naozaj 

potrebné ísť pri analýze a príprave inscenácie do 

takýchto detailov. Či potom dostane herec dostatok 

priestoru pre vlastnú tvorbu. Odpoveď je áno. 

Herec prostredníctvom týchto konkrétnych informácií, 

ktoré si režisér pri analýze textu dôsledne 

pripraví, dostáva priestor na tvorbu, pretože vie, 

čo konkrétne má vytvoriť a ako konkrétne bude 

na javisku konať. Vtedy začína spolupráca, pretože 

sa eliminujú pochybnosti. Režisér si môže zvoliť 

aj cestu tvorivého procesu, ktorý bude založený 

na spoločnom hľadaní spôsobov ako, aj to je možnosť. 

Ale čím viac hláv, tým viac názorov a v konečnom 

dôsledku to bude aj tak režisér, kto určí 

AKO NA TO 

50

ozhodujúci uhol pohľadu. 

Životopisy postáv 

Pomôckou pri práci herca na postave môže byť tzv. 

životopis postavy. Pre jeho vytvorenie sa niektorí 

herci rozhodnú sami, prípadne tak urobia na návrh 

režiséra. Ako som spomenula, príbeh sa pred divákmi 

odohráva „hic et nunc“, divák vníma to, čo 

vidí tu a teraz. Preto si herec sám definuje, čo je 

a čo nie je pre jeho postavu dôležité, čo mu pomôže 

pri hraní sa s postavou (napríklad ak bola postava 

týraná manželom, odráža sa to na jej vzťahu 

s terajším partnerom). 

4. Dramatická stavba diela 

Režisér by si mal vedieť po niekoľkých prečítaniach 

vybraného textu určiť základnú stavbu dramatického 

diela. Od expozície – uvedenia do deja až po 

prvý moment napätia, ktorý má charakter motívu 

a začne udávať smer (napríklad Hamlet a zjavenie 

ducha), cez kolíziu – tzv. zauzľovanie príbehu, 

krízu – vyvrcholenie, peripetiu – rozuzlenie 

s možným posledným momentom napätia až po 

katastrofu – záver. 

5. Čas a priestor 

Konkrétny čas a konkrétny priestor, v ktorom 

sa príbeh odohráva, je väčšinou určený samotným 

autorom. Údaje o dobe a prostredí sú nevyhnutné 

pre komunikáciu so scénografom aj pre hľadanie 

aktualizačných prvkov. Ak si režisér vyberie hru, 

z ktorej nevyčíta konkrétny čas a priestor, alebo 

hru, v ktorej autor tieto aspekty zámerne dekonkretizuje, 

vytvorí si časopriestor sám na základe svojej 

režijnej koncepcie. Lebo tak ako majú postavy vzťahy 

medzi sebou, majú vzťah aj k priestoru, v ktorom 

sa príbeh odohráva. 

Režijná koncepcia 

Režisér (v pozícii dramaturga) prešiel dlhou cestou 

od samotného výberu textu až po podrobnú 

analýzu, vďaka ktorej získal dostatočné množstvo 

informácií pre vytvorenie vlastnej režijnej koncepcie. 

Vie, ČO ide inscenovať, vie, KOMU ide inscenovať, 

vie, PREČO ide inscenovať. Pomalinky, čím 

ďalej, tým jasnejšie sa vytvára aj predstavu, AKO 

ide inscenovať. 

Dramatické situácie 

Nesmierne užitočnou pomôckou je rozdelenie celého 

textu na jednotlivé dramatické situácie. Režisér 

by to mal urobiť prv, než predstúpi s režijnou koncepciou 

pred hercov. Tento krok mu pomôže robiť 

potrebné úpravy v texte a prípadné škrty a je 

predpokladom na dobre zvládnuté aranžovanie 

v priestore a na vytváranie mizanscén. Ak si režisér 

rozdelí text na dramatické situácie, ktoré si aj 

pracovne pomenuje (napr. čakanie na pytačov, hľadanie 

únikovej cesty, vyšetrovanie krádeže, prenasledovanie 

zlodeja, prekvapenie pre milenca atď.), 

a bude sa už od čítacích skúšok opierať o tieto 

mikropríbehy, eliminuje tak riziko straty temporytmu 

celého predstavenia. Odborne dopovedané, 

fabulu tvorí sled na seba nadväzujúcich dramatických 

situácií v časovej a príčinnej súvislosti. 

 

Katarína Burdová 

51 


HRA A TANEC 

V umení, umelecko-výchovnej praxi, v divadelnej, tanečnej, hereckej, 

výchovno-vzdelávacej oblasti, všade narábame so zážitkom a rozvojom 

emočného potenciálu individuálneho aktéra. Herca, tanečníka, „pohybára“, 

speváka, mladého, staršieho, dieťaťa aj dospelého. Jednoducho 

vždy ide o vnútorný zážitok z prepojenia pohybu, hry, reči, spevu, vytvárania 

imaginatívnych situácií a realít, interakcií s partnermi a zážitku 

s nimi spojeného. Mohli by sme hovoriť o konkrétnych témach 

prislúchajúcich jednotlivým druhom umenia a žánrom. Stačí nám 

však povedať, že zážitkové situácie potrebujeme všetci pri akýchkoľvek 

príležitostiach, jednoducho potrebujeme duševný pokrm a osobnostný 

rozvoj. 

Základným predpokladom je práve zážitok a hra. 

Môžeme to pomenovať aj jednoducho: zábava. Nemusí 

ísť o jednoduchú predstavu konzumnej zábavy podporovanej 

rôznymi prostriedkami v na to zámerne 

zoskupenej komunite. Môže ísť o akýkoľvek bežný 

fenomén, ktorý otočíme do podoby výzvy a ktorému 

pridáme rozmer hry. Od pracovných alebo študijných 

procesov cez vnímanie a aktívne vyhľadávanie 

podnetov z bežného prostredia a ich vnímanie 

v novom spôsobe nazerania. Dôležitá je ochota vyhľadávať 

a inšpirovať sa čímkoľvek, čo je okolo nás, 

tak, aby náa to bavilo. V tomto zmysle teda využijeme 

všeobecne úzko ponímaný výraz HRA a HRAŤ 

SA pre akýkoľvek aplikovateľný procea 

s cieľom zvýšenia atraktivity a zábavy s tým spojenej. 

Športovci a muzikanti mi odpustia, ak poviem, 

že hrať a hrať sa nie je to isté, ale obe verzie majú spoločný 

cieľ – vytvárať potešenie, pôžitok, zábavu vo 

AKO NA TO 

52

Obr. 068 Záber z hravého tancovania. 

Foto: Jozef Peniaško. 

forme produkcie (tvorby zážitku), ale aj percepcie 

(prijímania vnímaním a aktívnou participáciou). 

Hra je fenomén, ktorý možno charakterizovať 

mnohými symbolmi a faktormi. Má veľa účinkov. 

Zábava, zážitok, dobrovoľnosť, možnosť voľby, učenie 

sa hrou, objavnosť, vzťahy a partnermi v hre, 

spoluzodpovednosť, súťaživosť, možnosť vyniknúť, 

pocit víťazstva, pocit naplnenia, poučenie z prehry, 

schopnosť prehrávať a prispôsobiť sa, šanca, nová 

možnosť výhry, skúsenosť, rozvoj, sebadôvera, dôvera 

v partnerov, spoluprežívanie, radosť. 

Teraz si dovolím prejsť do žánru tanečného 

umenia, ale aj jednoduchého zážitkového tancovania 

len tak pre radosť. Porovnajme si, čo prináša 

TANEC v porovnaní a predchádzajúcim výpočtom 

symbolov spojených a HROU. Zábava, 

intenzívny zážitok, dobrovoľnosť, hravosť, spolupráca 

a súzvuk a partnermi v tanci, súzvuk a hudbou, 

53 


spoluzodpovednosť, súťaživosť, možnosť vyniknúť, 

pocit naplnenia, intenzívne vnímanie hudby a jej 

interpretácia tancom, estetický zážitok, rozvoj umeleckého 

cítenia, schopnosť a možnosť vyjadrovať 

sa pohybovými estetickými prostriedkami – aj 

vnútorné pocity a myšlienky, hlboká empatia, komunikácia 

a partnermi na novej úrovni, sebadôvera, 

dôvera v partnerov, radosť, uspokojenie, pocit 

naplnenia. 

Je zjavné, že HRA a TANEC sa v mnohom prelínajú, 

súvisia, majú spoločný základ a veľa rovnakých 

cieľov. Hrať sa vie každý, akýmkoľvek spôsobom. 

Tancovať rovnako, len si to niektorí o sebe 

nemyslia. Ak odstránime z TANCA moment hodnotenia 

a ohodnotenia publikom, teda niekým, kto 

sa pozerá, môže tanec slúžiť ako hlboko individuálna 

forma a intímny zážitok. V takomto prípade 

by nik nemal mať problém tanečne sa pohybovať, 

hýbať sa v súlade (alebo nesúlade) a hudbou. 

Zážitok, ktorý takýto bazálny charakter tanečného 

pohybu prináša sám osebe, má význam. Týmto vyzývam 

všetkých „dospelákov“ a mládežníkov, ktorí 

si myslia, že nevedia tancovať, a preto sa ukracujú 

o hlboký zážitok: TANCUJTE! A spievajte, hoc len 

v sprche a na záchode. A vôbec – prestaňte mať 

pomýlenú predstavu o tom, čo dokážete. 

My „dospeláci“ sa môžeme veľa učiť od detí. 

Už u dojčiat môžeme pozorovať snahu opakujúci 

sa jednoduchý rytmua vyjadriť pohybom. Pohyby 

sú tiež súčasťou našej neverbálnej komunikácie, 

Obr. 069 Martin Urban na workshope v GOS v Rožňave. 

Foto: Jozef Peniaško.

ktorá plní dôležitú funkciu pri sociálnych interakciách 

jednotlivca. Naše pocity a emócie často vyjadrujeme 

pohybom, či už na elementárnej úrovni, 

alebo v rámci komplexnejších pohybových vzorcov. 

Ľudské telo disponuje určitým spektrom pohybov, 

ktoré môže vykonávať a prirodzene ich aj vykonáva. 

(Žitniaková Gurgová, 2018). Pozorovaním základných 

detských prejavov, pohybu a reakcií na podnety 

sme sa veľkým oblúkom vrátili k základným 

princípom fyzického a duševného zdravia. Existujú 

celé techniky a umeleckým, terapeutickým a vzdelávacím 

účelom a cieľmi, ktoré sú precíznou analýzou 

odvodené od detského spôsobu nazerania 

na svet. Akurát v tých odvodených technikách 

často chýba to, čo deti zažívajú neustále – RADOSŤ 

a pozitívny ZÁŽITOK. Deti sa hrou učia a pripravujú 

na život. Povedali dospelí. Deti však postupne 

rastom a vývinom k „dospeláckemu“ svetu strácajú 

to potešenie z objavovania a hravosť, sebadôveru 

a „neriešenie“, či to alebo to zvládnu, strácajú 

schopnosti, ktoré mali v útlom detstve, a musia 

sa ich nanovo učiť a objavovať. Nie je to škoda? 

Zo skúsenosti vieme, že najradšej sa hrajú 

deti do dvanástich-trinástich rokov, potom je to 

trápne. Neskôr ako dospelí a nadšením objavujú 

túto duševnú potravu a tešia sa z úniku zo životnej 

reality k zážitku a hre. Často si to nahrádzajú športovaním, 

konzumáciou umenia, častejšie však v pasívnej 

forme pred obrazovkami, je to predsa také 

jednoduché. Ak však dostanete na tanečnej sále 

do rúk pestrú skupinu ľudí, ktorí nie sú odmietaví 

k novým výzvam, stačí málo a a chuťou sa pustia 

do „hrania sa“, hlavne keď im nedáte najavo, že 

ide o hru. To vzápätí pochopia sami a potrebujú 

viac. A viac. A znova. Je to jednoducho návrat do 

šťastného detstva prípustnými prostriedkami, zároveň 

je v tom silná biochémia. Tak ako potrebujeme 

cukor a iné skvelé jedy, potrebujeme adrenalín, 

dopamín, serotonín, potrebujeme byť dolu hlavou, 

krútiť sa, ležať a hýbať sa v netradičných polohách, 

dovolene sa dotýkať druhých, komunikovať dotykom, 

„súznieť“, rozumieť bez slov, vytvárať neuveriteľné, 

smiať sa a smiať sa na druhých, na sebe, 

smiať sa spolu. Hoc aj len tým rozjasneným výrazom 

v tvári a duši, ktorý prináša svetlo do vzťahov. 

Mágia HRY a ZÁŽITKU. 

Metodika HRA A TANEC je výsledkom praktických 

skúseností v oblasti umeleckého školstva, 

folkloristiky, hereckého javiskového pohybu a využitia 

tradičných hier z bohatej databázy folklóru. 

V každom umeleckom druhu a žánri, v športoch 

a vo voľnočasových aktivitách sa využíva hra pre 

vyučovanie a výchovu, zážitkové vyučovanie 

a osobnostný rozvoj. O tímbildingoch a kaučingoch 

ani nehovoríme, v animátorskej praxi je to 

podobné. V teatrologickej oblasti je známy systém 

brazílskeho divadelníka a režiséra, neskôr 

komunálneho politika Augusta Boala a jeho sociálna 

metóda Divadlo utláčaných, prípadne kniha 

Hry pre hercov a nehercov. Odborníci na rozvoj 

detí a mládeže vo folkloristickom prostredí používajú 

rokmi overený systém maďarských pedagógov 

Petra Lévaia a dramapedagogiku Katalin 

Mizerák. Na Slovensku znovu objavujeme účinky 

spontánnej hry pre tanečníkov, ako príklad uveďme 

metódy aplikácie hier tradičnej ľudovej kultúry, 

ktoré realizuje Alfréd Lincke v detskom zoskupení 

Tancovadlo z Piešťan. Nezabúdajme však, že 

55 


v základnej edukácii a umelecko-výchovnom vzdelávaní 

hra vždy bola prítomná ako účinný didaktický 

nástroj, od predškolskej výchovy až po druhý 

stupeň základných škôl, od prípravky až po druhý 

stupeň ZUŠ. Nové generácie umelcov a pedagógov 

objavujú cez svoje osobné zážitky už objavené 

a vyhľadávajú nové a atraktívne formy nielen pre 

vlastnú zábavu, ale aj pre vzdelávací proces, ktorého 

nositeľmi sa stávajú. 

Pre folkloristickú prax a výchovu budúcich 

pedagógov na Pedagogickej fakulte Univerzity 

Mateja Bela využívame konkrétne hry na vybudovanie 

schopností pracovať efektívne v malom 

priestore, dosahovať pripravenosť na náročný tréningový 

procea v krátkom čase a rozvíjať sociálne 

a umelecké kompetencie potrebné pre javiskovú 

prax. Pre budúcich učiteľov vytvárame databázu 

prostriedkov na celistvý rozvoj detí cez hru, zábavu 

a výzvu k súťaživosti. Prítomnosť jednoduchých 

princípov hier z tradičnej ľudovej kultúry 

a množstva iných zdrojov, a ktorými sme sa vo 

svojej praxi dostali do kontaktu, je prirodzená. Pre 

motiváciu čitateľa vyberieme tri ukážky. 

Prvou je imaginatívna hra ĽADOVÁ KRYHA, ktorá 

slúži na rozohriatie tela, iniciáciu myslenia a zvýšenie 

kompetitívnosti, buduje priestorové a sociálne 

cítenie a, samozrejme, prináša zábavu. Keď sa pýtam 

študentov, čo všetko hra sprostredkáva, často 

zabúdajú na to najdôležitejšie – teda na zábavu. 

Napriek tomu, že sa veľa nasmejú a tešia sa z pohybu 

v daných okolnostiach a pravidlách. 

Druhou hrou je MAĽOVANÁ ABECEDA inšpirovaná 

rovnomennou zbierkou básní Jána Smreka pre 

deti. Celotelový pohyb používame na znázornenie 

maľovania veľkých písaných písmen rôznymi časťami 

tela na imaginatívny podklad, pričom zároveň 

deklamujeme vybranú básničku. Rozvoj predstavivosti 

a kreativity a fyzicky náročným celotelovým 

pohybom prináša fenomén sústredenia sa na vlastnú 

prácu a rozvoj schopnosti robiť naraz niekoľko 

vrstiev procesov – reči, pohybu, kreatívneho 

myslenia a zábavy. 

Treťou hrou je veľmi obľúbená komunikačná 

hra SAMURAJ. Postupnosť troch krokov v informačnom 

toku medzi hráčmi stojacimi v kružnici je 

nasledovná. Prvý hráč ukáže na niekoho a povie 

TY! Označený sa aj a gestom smerom k sebe 

opýta JA? Jeho susedia potvrdia a príslušným 

gestom ÁNO, TY! Jednoduchý komunikačný tok, 

pri ktorom si všetci aktéri uvedomujú svoje roly. 

Vtip začína, keď obyčajné gestá nahradíme celotelovým 

pohybom napodobňujúcim sek samurajským 

mečom. V prípade TY! je to pohyb od hlavy 

dole, v prípade JA? je to zdola nahor do prípravy 

na sek TY!, ktorý nasleduje po potvrdení susedmi 

sekom vodorovne popod rebrá znútra von 

(bez kontaktu) a cyklua sa opakuje. Zvolania TY!, 

JA?, ÁNO, TY! nahradíme primerane významovo 

zafarbeným citoslovcom „h“ a výdychom so zapojením 

bránice. Napodobenie samurajského výkriku 

je žiaduce. Pohyb TY! a JA? realizujeme v širokom 

podrepe (2. pozícia takmer v grand pliés). 

Pohyb stranou realizujeme a plným natočením 

panvy a zadného kolena smerom dolu, aby nedošlo 

k poškodeniu kolenných väzív. Tempo sa postupne 

zrýchľuje, trváme na celotelovom pohybe a plnom 

sústredení sa, aby sa udržal prúd a rytmua hry. 

V prípade prerušenia vytvárame podporu snahy 

AKO NA TO 

56

Obr. 070 Keď sme spolu dokážeme zdvihnúť človeka aj jedným prstom. 

Foto: Jozef Peniaško. 

o kvalitu prevedenia motivačnými prostriedkami 

(spoločná zodpovednosť, doplnené rozcvičovacie 

pohyby všetkých v prípade opakovanej chyby, 

porovnanie a súťaženie a druhými skupinami). 

Ak sa hra Samuraj realizuje naplno, má výrazný 

zohrievací efekt a koncentruje každého aktéra 

na maximálne vnímanie a pohotovosť. Je ideálnou 

prípravou na ďalšiu spoločnú prácu. 

Veľa iných hier rozvíjajúcich dôležité schopnosti 

ponúka publikácia Hra a tanec – iniciačné 

57 


hry nielen pre tanečníkov a príslušným DVD nosičom 

(vydalo Stredoslovenské osvetové stredisko 

v Banskej Bystrici v edícii Haravara roku 2015). 

Ľadová kryha 

Cieľ: 

Cvičenie je zamerané na jednotlivca v skupine, 

na uvedomenie si priestorových možností a podmienenej 

interakcie. Rozvíjame priestorové cítenie, 

vcítenie sa do svojho okolia a kolektívnu zodpovednosť. 

Zároveň pripravujeme techniku pre kvalitné 

využívanie priestoru pri statických a dynamických 

cvičeniach. 

Postup hry a metodické poznámky: 

V súvislosti a rôznymi variantmi chôdze 

a nášľapov je potrebné vytvoriť pravidlá na prácu, 

predovšetkým vo väčšej skupine. Neprekonateľný 

zvyk chodiť po kruhu, resp. po elipse, v ktorej 

sa nedodržujú medzery a jeden druhého výrazne 

Obr. 071 Rytmus je veľmi dôležitý. Sprevádza aj tanec aj hru. 

Foto: Jozef Peniaško.

obmedzuje, nahrádzame využitím celého priestoru. 

Tu je potrebné nájsť pravidlo pre bezpečnú realizáciu. 

Vysvetlenie ľadovej kryhy začíname rozvojom 

fantázie, predstavivosti a vizualizácie. Snažíme 

sa naviesť tanečníkov formou otázok: Predstavte 

si ľadovú kryhu, aký má tvar? Dá sa na nej stáť 

a chodiť? Môžete si ju prestaviť v tejto miestnosti 

a seba na nej. Čo sa stane, ak väčšina z váa bude 

stáť na jednej strane? Prevráti sa? Ako tomu zabránite? 

Uvedomte si, čo sa stane, keď sa jeden 

z váa presunie. Ako to vyriešite? Z toho vyplýva, že 

sa vlastne musíte presunúť všetci... A v tejto fáze 

začína zmätené pobehovanie po sále, lebo všetci 

sa chcú vyhnúť studenému kúpeľu a zatiaľ sa im 

to veľmi nedarí. V istom momente, predovšetkým 

ak niekto nespolupracuje, je potrebné prácu prerušiť, 

poukázať na potrebu spoločnej zodpovednosti 

a odporučiť opatrný pohyb vzhľadom na možné 

zrážky a šmýkajúci sa ľad. Tak okamžite dostaneme 

všetkých do podrepu a plným kontaktom chodidiel 

na podlahe, pretože väčšina už zažila pohyb po 

ľadovej ploche. Tu teda zapracovala predstavivosť 

vychádzajúca zo skúsenosti. Celá predchádzajúca 

časť fungovala na základe fantázie a imaginácie, 

pretože ťažko možno predpokladať, že niekto reálne 

zažil ľadovú kryhu, a preto si vytvára obraz hladkej 

ľadovej platne (čo vôbec nie je blízke realite, ale 

napomáha to účelu cvičenia). Najdôležitejšou časťou 

tohto cvičenia je vytvorenie schopnosti otvorenia 

vnemov, aby tanečníci „videli“ všetko, čo 

sa okolo nich deje, a vedeli na to reagovať. 

Lektor riadi činnosť a tempickými zmenami, odporúča 

využívať vertikálu (oa hore – dolu) a sústavne 

meniť smer pohybu a cieľom nejsť len za nosom. 

To je hlavný smer, ktorý používame v 99 % pohybu, 

a súvisí a potrebou očného kontaktu. Eliminujeme 

ho pokusom o chôdzu so zavretými očami. 

Používame pokyny pre rôzne spôsoby nášľapov, 

dynamické zmeny (napätie, uvoľnenie), tempické 

zmeny (zrýchlenie, do behu, spomalenie, komprimácia 

času, spomalený pohyb, skracovanie sekvencií, 

plynulé zrýchlenie a spomalenie), prácu a vertikálou, 

tri pokyny v behu (ľah, sed, skok na čísla), dvojice 

a ich priamu podmienenosť. Základnými pravidlami 

sú bezkontaktnosť (aj z bezpečnostného 

hľadiska a vytvárania si potreby vlastného priestoru 

pre pohyb), zásada zmeny a potreby byť iný 

ako ostatní (hľadanie a budovanie vlastnej identity 

a originality) a sústavné vnímanie priestoru a pozície 

partnerov v ňom. 

Ľadová kryha nám doteraz poslúžila na rozcvičenie 

celostného pohybového aparátu vo vzpriamenej 

pozícii. Stupňovaním chôdze až do behu a odbúraním 

zvyčajného unifikovaného elipsovitého 

reťazového nasledovania predchádzajúceho cvičenca 

sme dosiahli maximálne využitie priestorovej 

dynamiky. Zároveň sme dali možnosť vnímať potrebu 

vyváženosti priestoru vo vzájomných pozíciách 

a vytvorili sme si tak prekoncept pre nájdenie 

si ideálneho rozostavenia tanečníkov pre statické 

etudy. Vyskúšame to dvoma spôsobmi. Počaa práce 

v priestore jednoducho dáme pokyn na stop. 

Deti túto hru hrajú často a rady pod názvom 

„Sochy“. Rozvinieme ju pre účel hľadania si ideálnej 

pozície a podnázvom „Vyplň dieru“ alebo 

„Fríz“ a zároveň overujeme pohotovosť a nápaditosť 

vzniknutých pozícií. Dosiahli sme vysvetlenie 

a zaradenie systému pokynu „v ľadovej kryhe“ do 

59 


výbavy tanečníkov a môžeme ju využívať buď ako 

definovanie pohybovej formy využívania priestoru, 

alebo statického variantu vzájomnej vyváženosti 

pre dostatočný priestor bez potreby riadených 

„šachovníc“, „cikcakov“ a podobne. 

Hlavným cieľom všetkých ponúknutých hier 

je zábava. Aplikovaním do tréningového a iného 

procesu sa stávajú efektívnymi prostriedkami pre 

rozvoj rôznych schopností dôležitých pre rozvoj 

jednotlivcov aj celého kolektívu, jednotlivcov v kolektíve. 

Postupným zavedením do systému sa stanú 

samozrejmými až ritualizovanými. Preto je vždy 

potrebné prinášať nové inšpirácie a hry modifikovať 

v súvislosti a pedagogickými a umeleckými cieľmi. 

Nemali by sa stať samoúčelnými nástrojmi pre 

lektorov a pedagógov. Ak má hra prinášať radosť, 

mala by byť vzrušujúca a prinášať radosť väčšine 

zúčastnených. Vzájomné ocenenie a evalvačné procesy 

v kolektíve by mali podporovať kolektív a pripraviť 

ho na zvládnutie podstatných cieľov spoločnej 

práce. Mali by priniesť zážitok a pôžitok. 

A dobre zabaviť. 

 

Martin Urban 

POUŽITÁ LITERATÚRA 

URBAN, M.: Hra v tanci : špecifiká hudobno-tanečnej kultúry 

v krajanskom prostredí rec. Ladislav Lenovský, Libor Fridman, 

Milina Sklabinská. - 1. vyd. - Nădlac : Vydavateľstvo Ivan 

Krasko, 2019. - 208 s. [12,92 AH]. - ISBN 978-973-107-147-3 

URBAN, M.: Hra a tanec: iniciačné hry nielen pre tanečníkov, 

1.vyd. Banská Bystrica: Stredoslovenské osvetové stredisko 

v BanskejBystrici, 2015. - 132 s. ISBN 978-80-972067-1-0 

URBAN, M – FRIDMAN, L. 2012. Východiská a koncepcie 

hudobno-tanečnej pedagogiky v príprave interpreta ľudového 

tanca. In: Zborníkz vedeckej konferencie. Banská Bystrica : 

Univerzita 

Mateja Bela,Pedagogická fakulta, 2012. - CD- 

ROM, 111 s. - ISBN 978-80-557-0425-8 

URBAN, M – FRIDMAN, L. 2014. Východiská a koncepcie 

hudobno-tanečnej pedagogiky 2. 

In: Zborník z vedeckej konferencie. BanskáBystrica : 

Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta, 2014. 

- CD-ROM, 125 s. - ISBN 978-80-557-0771-6 

ŽITNIAKOVÁ GURGOVÁ, B., URBAN, M. 2020. (E)motion 

alebo cez pohyb a tanec k zážitku - základné teoretické 

východiská.In StudiaScientificaFacultatisPaedagogicae 

: UniversitasCatholica Ružomberok, vedecký 

recenzovaný časopis. Ružomberok : VERBUM - 

vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku. 

roč. 19, č. 4, s. 146-153. ISSN 1336-2232 

ŽITNIAKOVÁ GURGOVÁ, B. 2018. Autentický 

pohyb v tanečno-pohybovej terapii. In Svetlo 

a tieň - arteterapia v procese socializácie: 

zborník príspevkov z arteterapeutickej konferencie Svetlo 

a tieň - arteterapia v procese socializácie, Banská Bystrica, 

9. 12. 2017 / ed. Katarína Kurčíková, Jana Šolcová ; rec. 

Alžbeta Brozmanová Gregorová, Barbora Kováčová. 

1. vyd. s. 88-96.ISBN 978-80-557-1449-3. 

AKO NA TO 

60

Obr. 072 Martin Urban na workshope 

v GOS v Rožňave. Foto: Jozef Peniaško.

Na slovo s generálnym riaditeľom NOC Erikom Kriššákom 

BEZ UMELECKÝCH 

AMBÍCIÍ BY SME NEBOLI 

ĽUĎMI 

Obr. 073 Erik Kriššák 

Foto: Lucia Schultz. 

HORIZONTY 

62

Neprofesionálna umelecká tvorba vznikla a vyvíjala sa ako tvorivá 

činnosť ľudí, ktorá bola tesne spätá s každodenným životom. 

Počiatky inštitucionalizácie a organizácie neprofesionálneho umenia 

na Slovensku siahajú do 19. storočia a viažu sa na vznik ochotníckych 

divadelných krúžkov a spevokolov. Ľudová umelecká tvorivosť 

sa ako celok rozvíjala v krúžkoch a spolkoch na základe dobrovoľnosti. 

Postupný vývoj organizovaného neprofesionálneho umenia v krajoch 

si vyžiadal vytvorenie spoločného odborného rezortného centra, ktoré 

by cieľavedome podporovalo a koordinovalo osvetovú prácu v oblasti 

vzdelávania a záujmovej umeleckej činnosti. Z tohto dôvodu vznikol 

v roku 1958 Osvetový ústav, ktorý bol v roku 1991 premenovaný 

na Národné osvetové centrum (NOC). 

Hlavným poslaním NOC je podpora tvorivej činnosti kolektívov 

a jednotlivcov v rôznych oblastiach neprofesionálnej umeleckej tvorby, 

realizácia festivalov, postupových súťaží a ďalších podujatí, metodické 

usmerňovanie a vzdelávanie detí, mládeže i dospelých či starostlivosť 

o kultúrne dedičstvo. O jeho činnosti nám viac povie generálny riaditeľ 

Erik Kriššák. 

Jednou z hlavných činností NOC 

je podpora rozvoja kultúrnej 

identity a medzikultúrneho 

dialógu na celoslovenskej úrovni. 

Úloha veľmi komplexná a širokospektrálna. 

Akým spôsobom ju plníte? 

Ako jediná štátna inštitúcia v rezorte kultúry 

sa systematicky venujeme podpore kreativity 

všetkých občanov Slovenska, ktorí majú záujem 

rozvíjať svoje danosti a ambície v umeleckom prejave 

a – ľudovo povedané – nie je to ich živobytie. 

Starostlivosť o neprofesionálnu a záujmovú umeleckú 

tvorbu považujem za jednu z podstatných 

zložiek kultúry národa. Je základom miestnej a regionálnej 

kultúry, dôležitou súčasťou medziľudskej 

komunikácie a v neposlednom rade tvorí neoddeliteľnú 

súčasť ľudských hodnôt. Bez umeleckých 

ambícií by sme neboli ľuďmi. Národné osvetové 

63 


centrum vyhlasuje a odborne garantuje celoštátne 

postupové súťaže a prehliadky, organizuje celoštátne 

festivaly a podstatnou mierou sa venuje 

aj vzdelávaniu, rozvoju a metodickej činnosti. 

Súčasťou kultúrnej identity je aj spoznávanie našej 

minulosti, a preto sa už niekoľko rokov zaoberáme 

digitalizáciou kultúrneho dedičstva a dokumentáciou 

živej neprofesionálnej kultúry. 

V oblasti neprofesionálneho 

umenia zastrešujete folklór a folklorizmus, 

divadlo, film, fotografiu, hudbu, umelecký 

prednes, výtvarnú tvorbu a literatúru. 

Čo to v praxi znamená? 

V praxi ide o spomínané celoštátne postupové 

súťaže a prehliadky, ktoré vyhlasujeme a odborne 

garantujeme. Ročne ich je približne štrnásť 

a vzhľadom na to, že trvajú prakticky počas celého 

roka, ide o gargantuovskú úlohu. Našťastie, 

odborné zázemie Národného osvetového centra 

je spôsobilé, ambiciózne a nebojí sa výziev. 

Postupové súťaže sa po vyhlásení organizujú od 

regionálnych cez krajské až po celoštátne kolá 

(s výnimkou Hviezdoslavovho Kubína, kde im predchádzajú 

ešte kolá školské, obvodné a okresné), 

organizátormi sú regionálne a krajské osvetové 

a kultúrne strediská. Hlavným cieľom týchto súťaží, 

paradoxne, nie je súťažiť, ale naučiť sa niečo 

nové. Aj preto sa snažíme organizovať čo najviac 

rozborových seminárov a vzdelávacích aktivít. Je to 

základná zložka našich činností a nesmie chýbať 

na žiadnom našom podujatí. Súťažiaci dostanú od 

odborníkov spätnú väzbu, prostredníctvom ktorej 

sa môžu každý rok rozvíjať a posúvať. Niekedy až 

k profesionálnej dráhe umelca. Najúspešnejším neprofesionálnym 

umelcom a kolektívom umožňujeme 

prezentovať svoju tvorivosť napríklad na našich 

festivaloch: Folklórny festival Východná, Scénická 

žatva či TVOR•BA. Prostredníctvom nich rozvíjame 

aj cezhraničnú spoluprácu. 

Pole pôsobnosti NOC je však oveľa širšie. 

Predstavte nám ďalšie vaše aktivity. 

Prevádzkujeme napríklad legendárny V-klub, 

ktorý od polovice 60. rokov minulého storočia definoval 

kvalitu kultúrneho priestoru v Bratislave 

ako miesta určeného na prezentáciu umenia pre 

všetkých. Dnes ho vnímame ako multikultúrne 

a multižánrové centrum. Venujeme sa sprístupňovaniu 

zdigitalizovaného kultúrneho dedičstva 

cez portál Slovakiana (https://www.slovakiana. 

sk/) a v dnešných pandemických časoch, keď živá 

kultúra patrí k oblastiam najviac zasiahnutým 

reštrikciami, realizujeme spolu s ministerstvom 

kultúry projekt navstevnik.online. Ide o sprostredkovanie 

kultúrnych predstavení v elektronickom 

prostredí tak, aby sa uľahčila ich dostupnosť pre 

divákov v domácom prostredí. 

Vo svojej činnosti veľký dôraz kladiete 

aj na občianske, profesijné a umelecké 

vzdelávanie. Prečo je to podľa vás dôležité 

a aké sú priority NOC v tejto oblasti? 

Problematika vzdelávania je dlhodobo prioritou 

nielen v oblasti školstva. Týka sa najmä celoživotného 

vzdelávania – v našom ponímaní 

neformálneho – v oblasti kultúry a voľného času. 

Našou úlohou je podporovať a zväčšovať význam 

HORIZONTY 

64

Obr. 074 Podcast V prvom rade 

Foto: archív NOC. 

vzdelávania počas celého života občanov a tiež 

reagovať na nové potreby a záujmy, ktoré by 

mala kultúrno-osvetová prax reflektovať a podporovať. 

Hovoríme najmä o profesijnom vzdelávaní, 

kde podporujeme a usmerňujeme rozvoj dospelých 

– odborných pracovníkov, manažérov kultúry, 

dobrovoľníkov kultúrno-osvetových zariadení a kultúrnych 

inštitúcií prostredníctvom prezenčných 

a online vzdelávacích aktivít. Reakciou na aktuálne 

spoločenské témy je ponuka aktivít v oblasti občianskeho 

vzdelávania (napríklad výchova k tolerancii, 

participácii, integrácia znevýhodnených 

skupín, mediálna gramotnosť, finančná gramotnosť, 

starostlivosť o duševné zdravie a iné) a venujeme 

sa aj sociálnej prevencii, vzdelávaniu odborných 

pracovníkov, psychológov, pedagógov, sociálnych 

pracovníkov, čím plníme medzirezortnú úlohu. Aby 

som to zhrnul, priority sa sústreďujú na reflektovanie 

moderných trendov a ich zavádzanie do našej 

vzdelávacej činnosti, ďalej je to podpora a rozvoj 

nových zručností v oblasti digitalizácie, kultúrneho 

a kreatívneho priemyslu, skvalitňovanie online 

a prezenčného vzdelávania s modernými virtuálnymi 

technológiami atď. Samostatnou kapitolou je 

marketing a väčší dôraz by si zaslúžil výskum 

vzdelávacích potrieb, získavanie dát pre rozvoj 

vzdelávania a reflektovanie vývoja v oblasti kultúrno-osvetovej 

činnosti, ako aj realizácia „vedeckých“ 

konferencií či sympózií, ktoré by pomohli projektovať 

rozvoj kultúrno-osvetovej činnosti aj vzdelávania 

v oblasti kultúry ako výstupov národných, 

medzinárodných projektov a partnerov Národného 

osvetového centra. 

V rámci umeleckého vzdelávania realizujeme 

alebo odborne pomáhame organizovať mnohé tvorivé 

dielne, workshopy, semináre, prednášky, ktoré 

majú rôznu dĺžku trvania od niekoľkohodinových 

cez víkendové až po týždňové. V kovidovom období 

sme sa museli prispôsobiť a uskutočnili sme 

množstvo online webinárov, napríklad aj počas festivalu 

TVOR•BA, ktoré sú stále dostupné online. 

Témy vždy vyberáme podľa aktuálnych potrieb. 

Keď napríklad v rámci postupových súťaží zaznamenáme 

u mnohých účastníkov rovnaký problém, 

tak sa následne snažíme tento nedostatok odstrániť 

cielenou vzdelávacou aktivitou šitou na mieru. 

Som rád, že ste sa spýtali na vzdelávanie, pretože 

práve v tomto období spúšťame aj akreditované 

vzdelávanie pod názvom Tvorba divadelných inscenácií. 

Ide v podstate o režijno-dramaturgickú prácu. 

Kurz trvá 280 hodín, čo v skutočnosti znamená približne 

rok a pol až dva roky. 

Súčasťou vzdelávania je aj tvorba metodických 

materiálov, ktoré mali v minulosti zväčša písomnú 

65 


Obr. 075 CINEAMA 2021 


Obr. 076 FF Východná 2019, program Z najlepších. 


formu. V súčasnosti kráčame s dobou a začali 

sme realizovať vzdelávacie video kolekcie či podcasty. 

Napríklad už teraz nájdete na našom 

YouTube kanáli Národné osvetové centrum official 

PRE•DNES video blogy. Metodické videá sú 

určené na výučbu štýlovej interpretácie podľa hry 

Jozefa Kroku Češľaka a čoskoro vydáme aj pripravované 

video kolekcie hlasovej výchovy pre spevácke 

zbory alebo podcast, ktorý bude v prvom rade 

zameraný na princípy tvorby divadelnej inscenácie 

a na jej jednotlivé zložky. 

Neprofesionálni umelci môžu získavať 

vzácne rady od odborníkov aj 

prostredníctvom hodnotiacich rozborových 

seminárov, ktoré realizujete na rôznych 

celoštátnych súťažiach. Ktoré súťaže 

zastrešujete a aký je systém ich realizácie? 

NOC v posledných rokoch optimalizovalo celoštátny 

systém postupových súťaží. Súťaž dospelých 

hrajúcich pre deti Divadlo a deti bola vyradená 

zo systému súťaží a stal sa z nej celoštátny festival. 

Súťaže malých dychových hudieb Lednické 

Rovne a detských a mládežníckych dychových 

hudieb FestMlaDych sa spojili do jednej spoločnej 

pod názvom OdDYCHpoDYCH. Taktiež sa zmenila 

periodicita niektorých súťaží, napríklad súťaž 

Mládež spieva bola vyhlasovaná každý rok, len 

sa striedali detské a mládežnícke kategórie. Po novom 

bude periodicita dvojročná a kategórie budú 

spojené. Optimalizujú sa tiež jednotlivé kategórie, 

resp. sa pridávajú nové, o ktoré je momentálne 

záujem, napríklad vo vizuálnych súťažiach 

vznikla kategória experiment. 

Momentálne teda NOC v rôznej periodicite plánuje 

vyhlásiť nasledujúce súťaže: 

– AMFO – amatérska fotografická tvorba, 

– CINEAMA – amatérska filmová tvorba, 

– Výtvarné spektrum – neprofesionálna 

výtvarná tvorba, 

– Zlatá priadka – detská dramatická tvorivosť, 

– FEDIM – divadlo mladých, 

HORIZONTY 

66

Obr. 077 Scénická žatva 2019 


Obr. 078 Tvorba 2019, workshop Street dokument 


– Belopotockého Mikuláš – divadlo dospelých, 

– Šaffova ostroha – sólisti tanečníci 

v ľudovom tanci, 

– Vidiečanova Habovka – hudobný folklór, 

– Eniki beniki – detské folklórne súbory, 

– Jazykom tanca – choreografie 

folklórnych súborov, 

– Nositelia tradícií – folklórne skupiny, 

– Mládež spieva – detské a mládežnícke 

spevácke zbory, 

– Viva il canto – spevácke zbory, 

– OdDYCHpoDYCH – dychová hudba, 

– ConTAKT – autorská piesňová tvorba, 

– Divertimento musicale – inštrumentálna 

hudba, 

– Literárny Zvolen – neprofesionálna 

literárna tvorba. 

Systém realizácie je nasledovný. Národné 

osvetové centrum vyhlási súťaž, vydá propozície 

a spustí elektronický prihlasovací systém. Následne 

regionálne a krajské osvetové a kultúrne strediská 

organizujú regionálne kolá, z ktorých víťazi postupujú 

na krajské kolá súťaží. Celoštátne kolá sa tiež 

organizujú v regiónoch, ale ich dramaturgickú časť 

zastrešuje Národné osvetové centrum. 

Jedným z najstarších a najmasovejších 

podujatí, ktoré organizujete, je Folklórny 

festival Východná. Tento rok ste ho pre 

pandémiu koronavírusu usporiadali online. 

Aké boli ohlasy na tento ročník? 

Aké sú plány na rok 2022? 

Počas druhej vlny COVID-19 nám bolo jasné, 

že za neustále meniacich sa podmienok, pri obmedzení 

presunov medzi okresmi aj štátmi, pri zákaze 

stravovania na podujatiach, zatváraní ubytovacích 

prevádzok a predovšetkým absencii tréningového 

procesu kolektívov by nemohol vzniknúť zmysluplný 

festival. Preto sme sa rozhodli, že si vyskúšame 

revolučný ročník realizovaný výlučne v online 

prostredí a vo vysielaní RTVS. Zamerali sme 

sa na tvorbu programov o festivale, upriamili sme 

pozornosť na samotnú obec Východná, jej históriu 

i tradície. Diváci mali možnosť vidieť unikátne 

67 


historické pramene poskrývané v útrobách archívov 

a rovnako dostali jedinečnú príležitosť nahliadnuť 

do zákulisia festivalu, do priestorov, ktoré 

doteraz videli len z hľadiska. Vzdelávacie a metodické 

programy budú slúžiť – obrazne povedané 

– ďalším generáciám. Ohlasy boli rôznorodé, ale 

prevládali pozitívne, čo ma teší. Z pohľadu návštevnosti 

prekonal naše očakávania, ako v online prostredí, 

tak v sledovanosti v RTVS sme dosiahli až 

šesťdesiattisícové publikum, čo by sa nám pri limitoch 

návštevníkov priamo na festivale nepodarilo. 

Navyše väčšina programov je stále prístupná a je 

možné sa k nim vrátiť a opätovne si ich pozrieť, čo 

je ďalšie plus. 

Na druhej strane sú mínusy: absencia medziľudského 

kontaktu, kontaktu umelcov s divákmi. Tento 

deficit online prostredie nedokáže úplne suplovať. 

Preto verím, že budúci ročník bude opäť na mieste, 

vo Východnej, a stretneme sa zoči-voči. Teším 

sa na to. 

Novinkou vašej ustanovizne je 

projekt STUDEO.NOC, ktorý by mal 

byť spustený v druhej polovici tohto 

roka. Priblížte nám ho. 

STUDEO.NOC je nová študovňa Národného 

osvetového centra. Študovňu tvoria dve časti, špecializovaná 

knižnica a digitálna bádateľňa, ktoré 

sprístupnia náš bohatý knižný a archívny fond. Ich 

obsahovým zameraním je najmä neprofesionálne 

umenie a kultúra, dejiny osvety, neformálne umelecké 

a občianske vzdelávanie. Knihy aj digitálne 

objekty sa u nás študujú prezenčne. 

Z produkcie NOC vzišlo viacero vedeckých 

publikácií, zborníkov a príručiek, ktoré 

sú osožné pre inštitúcie zodpovedné 

za realizáciu kultúrnej politiky, ako aj pre 

odbornú a laickú verejnosť. Predstavte 

nám niektoré z nich a prezraďte, kde 

si ich záujemcovia môžu zadovážiť. 

Už od vzniku Osvetového ústavu, predchodcu 

Národného osvetového centra, je naša publikačná 

a vydavateľská činnosť pomerne bohatá 

a rôznorodá. Môžeme v nej nájsť najmä osvetové 

príručky a všetky druhy materiálov na podporu 

mimoškolského umeleckého vzdelávania mládeže 

a dospelých, publikácie z oblasti tradičnej 

ľudovej kultúry, folklóru a folklorizmu, publikácie 

na podporu neprofesionálnej kultúry, prierezové 

zborníky a zborníky z výskumov kultúry a kultúrneho 

manažmentu, sociálnej prevencie, ako aj 

monografické práce z dejín ochotníckeho divadla, 

filmu, fotografie, literatúry či výtvarného umenia. 

Prioritne vydávame metodické materiály, o ktorých 

som už hovoril. Už desaťročia vydávame časopisy 

Javisko a Sociálna prevencia, ktoré sa dajú predplatiť 

aj prostredníctvom našej webovej stránky www. 

nocka.sk. 

V posledných rokoch sme vydali dva zborníky, 

ktoré mapovali vzdelávanie v oblasti kultúry, ďalej 

napríklad publikáciu Kultúra v štyroch dejstvách, 

prezentujúcu výsledky výskumu Kultúra a hodnotové 

orientácie obyvateľov Slovenska, či zborník 

partitúr pre detské spevácke zbory Deti, poďte 

si zaspievať. 

HORIZONTY 

68

V tomto roku ešte plánujeme vydať tieto metodické 

listy: Náhoda a experiment v umení, Nakrúcame 

mobilom, Od slova k prednesu, Prehovor o dialógu, 

Rodina vo fotografii, Storytelling, Tvorba pre 

zbor, Tvorba so zborom, Tvorivá dramatika. Taktiež 

metodickú príručku Tvorba divadelnej inscenácie 

v kocke. Tento rok by mala byť vydaná aj dlho 

pripravovaná zbierka partitúr Bela Felixa pre detské 

spevácke zbory Voláme vás. Vydáme aj publikáciu 

prezentujúcu výstupy výskumu pod názvom 

Pasportizácia domov kultúry na Slovensku či zborníky 

z oblasti online a občianskeho vzdelávania. 

A na záver trošku osobnejšie: ako 

ste spokojný na pozícii generálneho 

riaditeľa NOC? Aké sú 

perspektívy rastu a neustáleho 

skvalitňovania samotnej ustanovizne? 

Spokojnosť je relatívny pojem. Ja som optimista 

a pozitívne naladený človek, preto sa v riadení 

inštitúcie snažím o proaktívny prístup. Zároveň 

som otvorený nielen pozitívnemu ohlasu, ale aj 

konštruktívnej kritike. Jedna vec je manažérsky prístup, 

druhá odborný. V tom sa spolieham na svojich 

spolupracovníkov, ktorým sa snažím dať čo 

najväčší priestor na realizáciu. Osobne mám ambíciu 

otvoriť Národné osvetové centrum širokej verejnosti. 

Navzdory úspešnému realizovaniu našich 

aktivít vidím veľké medzery v ich zviditeľňovaní. 

Napokon, stále existuje mnoho ľudí, ktorí netušia, 

že sme hlavným organizátorom Folklórneho festivalu 

Východná alebo že vyhlasujeme napríklad 

Hviezdoslavov Kubín. Plánujem okresať historické 

nánosy rozbujnených agend, ktoré sa na túto inštitúciu 

nalepili počas mnohých rokov zo strany 

zriaďovateľa a ktoré boli často na ťarchu a na úkor 

nášho poslania. Stále je priestor na oslovenie ďalších 

ľudí, ktorí majú záujem realizovať sa umelecky 

a kreatívne, ale z rôznych dôvodov sa nezapájajú 

do súťaží, prehliadok ani sa nezúčastňujú na seminároch. 

Zároveň by som bol rád, keby sa naši úspešní 

súťažiaci mohli prezentovať na kultúrnych akciách 

v regiónoch, nielen na našich vlastných. 

Za posledný rok sa aj ukazuje, že online prostredie 

vie veľmi pomôcť pri realizácii sprievodných akcií 

pri podujatiach a vďaka prekonaniu priestorovej 

bariéry je o ne väčší záujem. Rovnako v prezentácii 

kultúrneho dedičstva vidím priestor na kreatívne 

a inovatívne služby, ktoré môžu pritiahnuť 

záujem verejnosti. 

V neposlednom rade mám ambíciu systematicky 

v legislatívnej rovine pomôcť vyriešiť financovanie 

všetkých aktérov v oblasti kultúrno-osvetovej 

činnosti, ktoré je, povedzme si pravdu, dlhodobo 

poddimenzované a prakticky neetablované, odkázané 

na dobrú vôľu zriaďovateľov. Verím, že v tejto 

oblasti je možný posun k lepšiemu, ktorý prinesie 

osoh všetkým. 

 


69 


Z ČINNOSTI OSVETOVÝCH STREDÍSK 

BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA V OBDOBÍ JÚL– OKTÓBER 2021 

Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene 

Karel Kryl – výstava fotografií a dokumentov zo súkromnej 

zbierky Branislava Čaňa, 7. – 27. 8. 2021, Zvolen 

Ornament a jeho podoby – vzdelávací seminár pre učiteľky a učiteľov 

výtvarnej a regionálnej výchovy, vychovávateľky a vychovávateľov školských 

klubov a širokú verejnosť, 19. 8. 2021, Zvolen 

Ako písať kroniku – odborný seminár pre kronikárov miest a obcí 

regiónov Detvy, Krupiny a Zvolena, 21. 9. 2021, Zvolen 

Divadelné podzámčie – 16. ročník medzinárodného festivalu pouličného 

divadla a hudby, 1. – 3. 9. 2021, Zvolen 

26. Gorazdove organové dni – celoslovenská prehliadka neprofesionálnych 

organistov a odborný seminár (Využitie organovej hry v liturgii, Ako prekonávať 

úskalia trémy pri organovej interpretácii), 23. – 25. 9. 2021, Zvolen 

Centrum tradičnej kultúry v Detve (POS vo Zvolene) 

Spievanie pod oknami – program a uvedenie zbierky svadobných 

a vianočných ľudových piesní z Medzibrodu, 3. 9. 2021, Medzibrod 

Pletené vlnené kapce – metodické stretnutie zamerané na zhotovenie 

pletených vlnených kapcov a uvedenie rovnomenného metodického 

materiálu venovaného tejto technike, 9. 10. 2021, Očová 


70

Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote 

Júliusfeszt – hudobný festival s medzinárodnou účasťou, 

2. 7. 2021, Rimavská Sobota 

42. ročník Gemersko-malohontských folklórnych 

slávností Klenovská rontouka – festival hudby, spevu, 

tanca, remesiel a tradícií, 13. – 15. 8. 2021, Klenovec 

Kultúrne slávnosti gemerských Maďarov – regionálny 

festival maďarskej kultúry, 21. 8. 2021, Gemerské Dechtáre 

Z histórie Gemera a Malohontu – historický festival, 4. 9. 2021, Kraskovo 

Lojkov Tisovec – regionálna prehliadka divadelných súborov, 25. 9. 2021, Tisovec 

Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom 

Folklórny festival pod Inovcom – festival regionálnych folklórnych 

kolektívov a jednotlivcov, 3. 7. 2021, Žiar nad Hronom 

Letné školičky – denné tvorivé dielne zamerané na tradičné remeslá, 

spev, divadlo a literárnu tvorbu, ľudové zvyky a tradície 

(v auguste pokračovali zameraním na maľbu, kresbu a kombinované 

techniky), 12. 7. – 20. 8. 2021, Žiar nad Hronom 

2. Žiarsky minifestival remesiel – predvádzanie remesiel, živá hudba, 

tvorivé dielne, stretnutie s včelárom, 20. – 21. 8. 2021, Žiar nad Hronom 

Viva il canto 2021 – krajská súťaž a prehliadka zborového spevu 

(hosť podujatia – vokálna skupina Fragile), 4. 9. 2021, Banská Štiavnica 

Festival Jána Levoslava Bellu – krajská postupová súťaž 

a prehliadka malých dychových hudieb, 25. 9. 2021, Kremnica 

71 


Novohradské osvetové stredisko v Lučenci 

ART DAYS 2020 – projekt podporený International Visegrad 

Fund (IVF), 17. – 31. 7. 2021, Divín, Podrečany, Lučenec 

V mojich farbách – výstava obrazov Kataríny Molnárovej v synagóge 

v rámci Festivalu ľudovej kultúry Koliesko, 6. – 8. 8. 2021, Kokava nad Rimavicou 

Leto s remeslom – dva turnusy letných tvorivých dielní organizované 

dielňou ľudových remesiel, 12. – 16. 7. a 9. – 13. 8. 2021, Lučenec 

NOVLITERO (NOVohradské LITERárne Osobnosti) – literárna turistika 

po stopách významných osobností literatúry (J. Drenko, S. Ondrejovič, J. Noge, 

M. Gáfrik, I. Kusý, B. S. Timrava), ktorých výročia si v tomto roku pripomíname, 

11. 9. 2021, Lučenec, Vidiná, Gregorova Vieska, Dobroč, Polichno 

Tvorivé dielne pre neprofesionálnych fotografov – 

10. – 11. 9. 2021, Lučenec a Polichno 

Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko vo Veľkom Krtíši 

Čipka v Honte – festival tradičnej ľudovej kultúry spojený s celoslovenskou 

súťažnou prehliadkou prác na tému „obrúsok“ a výstavou hontianskej 

paličkovanej čipky, 20. – 24. 7. 2021, Hrušov 

HAH – multižánrový festival hraného amatérskeho humoru, 

13. – 15. 8. 2021, Dolná Strehová 

Divadelné dišputy – 8. ročník medzinárodného festivalu so zahraničnou 

účasťou, 5. 6. – 11. 7. 2021, Veľký Krtíš, Stredné Plachtince, 

Želovce, Záhorce, Sucháň, Dolná Strehová a Modrý Kameň 

Tradičné staviteľstvo – workshop zameraný na tradičnú ľudovú architektúru 

regiónu Hont, stavebné postupy v minulosti a použitie prírodných materiálov 

v tradičnom stavebníctve, 28. – 29. 5. 2021, Hrušov 

Simsalabim – 1. ročník kúzelníckeho festivalu založeného 

s cieľom rozvíjať záujem súčasnej generácie o neprofesionálne 

kúzelnícke umenie, 11. – 12. 9. 2021, Dolné Plachtince 


72

Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici 

Leto na nádvorí SOS – cyklus hudobných koncertov a umeleckých 

výstav, 4. 6. – 9. 9. 2021, Banská Bystrica 

Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe – folklórny 

festival, 13. – 15. 8. 2021, Heľpa 

Divadelná Chalupka – inšpiratívny festival, 16. – 19. 9. 2021, 

Brezno a okolie 

Sládkovičova Radvaň – krajská postupová prehliadka v umeleckom 

prednese I. – V. kategórie, 20. – 21. 9. 2021, Banská Bystrica 

Našimi očami/Amare jakhenca – fotografický projekt 

realizovaný so žiakmi ZŠ Telgárt, 9. – 12. 9. 2021, Telgárt 

73 


artUM 

Časopis o kultúre a umení v Banskobystrickom kraji 

Ročník 1, číslo 2 / 2021 

Vydavateľ: 

Riaditeľka: 

Hlavná a zodp. redakt.: 

Redakcia: 

Jazykový redaktor: 

Grafický dizajn: 

Redakčná spolupráca: 

Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici 

Tatiana Salajová 


Matúš Druga 

Igor Gašpar 

Dušan Jablonský 

Maroš Krajčovič 

Tatiana Salajová 

Rudolf Szabó 

Tatiana Urbanová 

Miroslav Zaťko 

Martin Lokša 

Rudolf Szabó 

Michal Abelovský (NOS Lučenec) 

Miroslav Hric (POS Žiar nad Hronom) 

Anetta Cvachová (GMOS Rimavská Sobota) 

Cyril Páriš (HIOS Veľký Krtíš) 

Viktória Grešková (POS Zvolen) 

Tlač: CINEMA + spol. s r. o. 

EAN 9772729900008 12 • ISSN 2729-9007 

S FINANČNOU PODPOROU 

S FINANČNOU BANSKOBYSTRICKÉHO 

PODPOROU 

BANSKOBYSTRICKÉHO 

SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 

SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

ISSN 2729-9007

artUM___2021___02___1STR

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

artUM_2021_02___1STR