Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
V marci 1848 sa aktívne zúčastnil na poradách<br />
slovenských národovcov v Liptovskom Mikuláši,<br />
z ktorých vzišli známe Žiadosti slovenského národa.<br />
Tie sa potom pokúsil rozširovať v rodnej<br />
Banskej Bystrici, čo ho takmer stálo slobodu.<br />
Podarilo sa mu však utiecť a ukrýval sa v Turci vo<br />
včelíne blatnického evanjelického farára Mešu.<br />
Odtiaľ odcestoval do Viedne, kde zistil, že prípravy<br />
na ozbrojené povstanie sú v plnom prúde<br />
a že sa tam zišlo asi sto mladých slovenských<br />
dobrovoľníkov. Z Viedne odcestoval za Štúrom<br />
a Hurbanom na Dolnú zem, kde sa zúčastnil na rokovaniach<br />
s kniežaťom Obrenovičom, na ktorých<br />
sa podarilo od kniežaťa získať príspevok 60-tisíc<br />
zlatých a poukaz na 900 pušiek. Vinou Štúrovho<br />
nepružného konania však poukaz na pušky prepadol<br />
a väčšina dobrovoľníkov, ktorí čakali vo<br />
Viedni bez akéhokoľvek zabezpečenia, odišla.<br />
Štefanovič pri týchto i ďalších chybách v organizácii<br />
dobrovoľníckej výpravy nešetril kritikou.<br />
Spolu s Leopoldom Abaffym odmietli zložiť prísahu<br />
novoustanovenej Slovenskej národnej rade a vojenskému<br />
veleniu výpravy, pokým sa tieto prechmaty<br />
nevysvetlia a neodstránia, za čo im hrozilo, že<br />
budú od výpravy odohnaní. Obaja rebeli sa potom<br />
nechali naverbovať ako radoví vojaci, nedôvera<br />
k Štúrovmu vedeniu však v Štefanovičovi zostala.<br />
Ako veliteľ stotiny dobrovoľníckeho vojska<br />
sa Samuel Štefanovič zúčastnil aj na II.<br />
(zimnej) a III. (letnej) výprave. Nezostal však do<br />
úplného konca. Na konci augusta 1849 dobrovoľnícke<br />
vojsko opustil na protest proti zlému zaobchádzaniu<br />
s dobrovoľníkmi zo strany cisárskeho<br />
velenia i proti príkazom, s ktorými sa nedokázal<br />
morálne stotožniť, čo ešte viac prehĺbilo jeho nedôveru<br />
voči viedenskej vláde.<br />
Štefanovičov život sa v rokoch po revolúcii neodlišoval<br />
od osudov ostatných slovenských národovcov.<br />
Podobne ako mnohí ďalší, aj on sa uplatnil<br />
v rôznych úradníckych funkciách vo Zvolene,<br />
v Krupine, Balážskych Ďarmotách, Banskej<br />
Bystrici či dokonca v Pešti.<br />
Zo súkromného života<br />
Do verejného účinkovania, ale aj do osobného života<br />
Samuela Štefanoviča výrazne zasiahli 50. roky<br />
19. storočia. Dňa 17. novembra 1850 si v Krupine<br />
vzal za manželku Karolínu Pirkovú, ktorá pochádzala<br />
zo starého krupinského meštianskeho rodu.<br />
Zosobášil ich Samuelov spolužiak zo štiavnických<br />
i z bratislavských štúdií Andrej Sládkovič. V priebehu<br />
rokov 1852 až 1865 sa im narodilo osem detí.<br />
Dve dcérky zomreli v útlom veku. Najznámejším<br />
a najvýznamnejším z preživších detí bol Miloš<br />
Vladimír Samuel (narodený roku 1854 v Balážskych<br />
Ďarmotách), ktorý sa po ukončení právnických<br />
štúdií v Bratislave a Budapešti a po krátkej praxi<br />
u Matúša Dulu stal známym slovenským advokátom<br />
a politikom.<br />
Ani časté sťahovanie sa za úradníckymi<br />
povinnosťami, ani rozrastajúca sa rodina<br />
neodradili Štefanoviča od záujmu o veci<br />
verejné a od práce pre národ. V oboch však zostával<br />
svojský a často išiel proti hlavnému prúdu národnej<br />
reprezentácie.<br />
POTYKÁVANIE<br />
26
Change language