08.02.2022 Views

artUM___2021___02___1STR

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

V marci 1848 sa aktívne zúčastnil na poradách<br />

slovenských národovcov v Liptovskom Mikuláši,<br />

z ktorých vzišli známe Žiadosti slovenského národa.<br />

Tie sa potom pokúsil rozširovať v rodnej<br />

Banskej Bystrici, čo ho takmer stálo slobodu.<br />

Podarilo sa mu však utiecť a ukrýval sa v Turci vo<br />

včelíne blatnického evanjelického farára Mešu.<br />

Odtiaľ odcestoval do Viedne, kde zistil, že prípravy<br />

na ozbrojené povstanie sú v plnom prúde<br />

a že sa tam zišlo asi sto mladých slovenských<br />

dobrovoľníkov. Z Viedne odcestoval za Štúrom<br />

a Hurbanom na Dolnú zem, kde sa zúčastnil na rokovaniach<br />

s kniežaťom Obrenovičom, na ktorých<br />

sa podarilo od kniežaťa získať príspevok 60-tisíc<br />

zlatých a poukaz na 900 pušiek. Vinou Štúrovho<br />

nepružného konania však poukaz na pušky prepadol<br />

a väčšina dobrovoľníkov, ktorí čakali vo<br />

Viedni bez akéhokoľvek zabezpečenia, odišla.<br />

Štefanovič pri týchto i ďalších chybách v organizácii<br />

dobrovoľníckej výpravy nešetril kritikou.<br />

Spolu s Leopoldom Abaffym odmietli zložiť prísahu<br />

novoustanovenej Slovenskej národnej rade a vojenskému<br />

veleniu výpravy, pokým sa tieto prechmaty<br />

nevysvetlia a neodstránia, za čo im hrozilo, že<br />

budú od výpravy odohnaní. Obaja rebeli sa potom<br />

nechali naverbovať ako radoví vojaci, nedôvera<br />

k Štúrovmu vedeniu však v Štefanovičovi zostala.<br />

Ako veliteľ stotiny dobrovoľníckeho vojska<br />

sa Samuel Štefanovič zúčastnil aj na II.<br />

(zimnej) a III. (letnej) výprave. Nezostal však do<br />

úplného konca. Na konci augusta 1849 dobrovoľnícke<br />

vojsko opustil na protest proti zlému zaobchádzaniu<br />

s dobrovoľníkmi zo strany cisárskeho<br />

velenia i proti príkazom, s ktorými sa nedokázal<br />

morálne stotožniť, čo ešte viac prehĺbilo jeho nedôveru<br />

voči viedenskej vláde.<br />

Štefanovičov život sa v rokoch po revolúcii neodlišoval<br />

od osudov ostatných slovenských národovcov.<br />

Podobne ako mnohí ďalší, aj on sa uplatnil<br />

v rôznych úradníckych funkciách vo Zvolene,<br />

v Krupine, Balážskych Ďarmotách, Banskej<br />

Bystrici či dokonca v Pešti.<br />

Zo súkromného života<br />

Do verejného účinkovania, ale aj do osobného života<br />

Samuela Štefanoviča výrazne zasiahli 50. roky<br />

19. storočia. Dňa 17. novembra 1850 si v Krupine<br />

vzal za manželku Karolínu Pirkovú, ktorá pochádzala<br />

zo starého krupinského meštianskeho rodu.<br />

Zosobášil ich Samuelov spolužiak zo štiavnických<br />

i z bratislavských štúdií Andrej Sládkovič. V priebehu<br />

rokov 1852 až 1865 sa im narodilo osem detí.<br />

Dve dcérky zomreli v útlom veku. Najznámejším<br />

a najvýznamnejším z preživších detí bol Miloš<br />

Vladimír Samuel (narodený roku 1854 v Balážskych<br />

Ďarmotách), ktorý sa po ukončení právnických<br />

štúdií v Bratislave a Budapešti a po krátkej praxi<br />

u Matúša Dulu stal známym slovenským advokátom<br />

a politikom.<br />

Ani časté sťahovanie sa za úradníckymi<br />

povinnosťami, ani rozrastajúca sa rodina<br />

neodradili Štefanoviča od záujmu o veci<br />

verejné a od práce pre národ. V oboch však zostával<br />

svojský a často išiel proti hlavnému prúdu národnej<br />

reprezentácie.<br />

POTYKÁVANIE<br />

26

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!