You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>artUM</strong><br />
ČASOPIS O KULTÚRE A UMENÍ<br />
V BANSKOBYSTRICKOM KRAJI 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
01 Slovo na úvod (Katarína Mosnáková Bagľašová)<br />
TÚRY DO KULTÚRY<br />
<strong>02</strong> Na doline Rimavskej (Anetta Cvachová)<br />
08 Filmový klub Urtica film (Katarína Hanková Jančeková, Ivan Vredík ml.)<br />
14 Ľan – od stebla po plátno (Viktória Grešková)<br />
POTYKÁVANIE<br />
16 Spevom k srdcu – 10 rokov Ženského speváckeho zboru<br />
Belius (Barbora Schmidtová)<br />
22 Neštúrovský štúrovec (Dušan Jablonský)<br />
PULZOVANIE TVORBY<br />
30 Chránené územie (Etela Farkašová)<br />
34 Ľudová hudba Pokošovci 2 – dvojalbum (Igor Gašpar)<br />
ART@CHAT<br />
40 Tvorím preto, aby som sa dostala medzi ľudí –<br />
Rozhovor s nositeľkou hlavnej ceny Výtvarného spektra Evou Pokornou<br />
(Katarína Mosnáková Bagľašová, Miroslav Zaťko)<br />
AKO NA TO<br />
46 Ak vieme, čo, komu a prečo ideme inscenovať,<br />
budeme vedieť aj ako – Analýza dramatického textu (Katarína Burdová)<br />
52 Hra a tanec (Martin Urban)<br />
HORIZONTY<br />
62 Bez umeleckých ambícií by sme neboli ľuďmi –<br />
Na slovo s Erikom Kriššákom, generálnym riaditeľom NOC<br />
(Katarína Mosnáková Bagľašová)<br />
ALEA IACTA EST<br />
70 Z činnosti osvetových stredísk Banskobystrického<br />
kraja v období júl – október <strong>2<strong>02</strong>1</strong> (redakcia)<br />
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD<br />
Obr. 001<br />
Katarína<br />
Mosnáková Bagľašová.<br />
Foto: archív SOS.<br />
Čo vám napadne, keď sa povie kultúra a umenie<br />
v roku <strong>2<strong>02</strong>1</strong>? Mne semafory. Semafory, ktoré<br />
upravovali podmienky, za akých môže fungovať<br />
kultúrna obec. Semafory, ktoré sa do umenia vrhli<br />
nečakane a spolu so slovom covid sastali asi najpoužívanejšími<br />
v súčasnej dobe. Semafory, ktoré<br />
začali riadiť plynulosť premávky v našej kultúre.<br />
Ale pozor! Nie sú to len také obyčajné trojfarebné<br />
semafory. Okrem červenej, oranžovej a zelenej je<br />
tam aj spektrum iných farieb. A umelci, tvorcovia,<br />
ale aj kultúrne inštitúcie ich statočne rešpektovali.<br />
Správali sa disciplinovane, neprebiehali na červenú<br />
alebo mimo priechodov, nepodliezali zábradlie, neriskovali.<br />
Tí, ktorí tvorili samostatne, písali, komponovali,<br />
maľovali… v tichu. No tí, ktorí kultúru tvorili<br />
v symbióze s inými profesionálmi či amatérmi,<br />
v tichu čakali. Na pomoc. A zdá sa, že ešte stále<br />
čakajú...<br />
Nemali to ľahké ani percipienti kultúry. Z celého<br />
spektra farieb kultúrneho semaforu im asi najviac<br />
vadila oranžová. Pozor! Dostaneš sa na podujatie?<br />
Máš všetky papiere so sebou? Patríš do tej správnej<br />
skupiny návštevníkov? Chceš nechať svoje údaje?<br />
Nespočetné množstvo otázok a zrazu zistíš, že ťa už<br />
prešla chuť kultúrne sa vyžiť. Vzdáš to. A na zelenú<br />
už ani nepôjdeš.<br />
My sme však o farbách kultúrneho semaforu<br />
začali rozmýšľať trošku inak. Skúsili sme ich<br />
vymiešať. Jednu farbu pre hudbu, druhú pre literatúru,<br />
ďalšie pre vizuálne umenie, divadlo, film, tanec<br />
a tradičnú kultúru. Prinášame rozhovor s aktuálnou<br />
víťazkou Výtvarného spektra, predstavujeme<br />
nové knižné a CD tituly, tiež úspechy desaťročného<br />
speváckeho zboru, oprašujeme spomienky na originálny<br />
filmový klub, ale aj na jedného svojského<br />
neštúrovského štúrovca. Pre tých, ktorí sa chcú<br />
v oblasti kultúry zdokonaľovať, ponúkame metodické<br />
návody z oblasti divadla či tanca a zároveň<br />
predstavujeme činnosť a aktivity kultúrno-osvetových<br />
inštitúcií.<br />
Skúsme sa všetci spoločne zomknúť a miešať<br />
farby kultúrneho semaforu do tej krásnej dúhovej.<br />
Nech sa vám nové číslo časopisu <strong>artUM</strong> pekne číta.<br />
<br />
Katarína Mosnáková Bagľašová<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
NA DOLINE<br />
RIMAVSKEJ…<br />
Historické územie Gemera sa nachádza na juhu stredného Slovenska.<br />
Prevažná časť oblasti leží v Slovenskom rudohorí, severný okraj<br />
v Horehronskom podolí, južná časť v Rimavskej kotline, východná<br />
v Rožňavskej kotline a Slovenskom krase. Malohont sa rozprestieral<br />
na strednom Slovensku v povodí rieky Rimavy medzi Gemerom<br />
a Novohradom. V roku 1786 sa Gemer spojil s Malohontom a vznikla<br />
Gemersko-malohontská stolica. Načrime spolu do jej kultúry.<br />
Hospodársky život ľudu na tomto území zabezpečovalo<br />
baníctvo a hutníctvo, ktoré sa zameriavali<br />
na ťažbu a spracovanie železnej rudy. „Železné<br />
srdce Uhorska“ – i tak sa v minulosti nazývala oblasť<br />
dnešného Gemera a Malohontu, ktorá zohrávala<br />
významnú úlohu v slovenskom národnom<br />
živote. Bola rodiskom a pôsobiskom množstva slovenských<br />
osobností, ktoré v mestách a dedinách zachovávali<br />
a rozvíjali slovenskú vzdelanosť a kultúru.<br />
Človeku sa takmer zastaví dych, keď si uvedomí,<br />
koľko jedinečných básnikov a dejateľov sa zrodilo<br />
na území Gemera-Malohontu v čase najtvrdšieho<br />
útlaku: Pavol Emanuel Dobšinský, Peter Kellner<br />
Hostinský, Juraj Palkovič, Ivan Krasko, Štefan Marko<br />
Daxner. Z tohto úžasného kraja pochádzali mnohí<br />
štúrovci: Ján Francisci Rimavský, Ján Botto, Ľudovít<br />
Kubáni, Samo Vozár a mnohí ďalší. Tieto významné<br />
osobnosti si obyvatelia nášho regiónu pripomínajú<br />
aj prechádzkou po Aleji dejateľov, ktorú<br />
nájdeme na Námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej<br />
Sobote. Z doby najväčšieho rozmachu ostalo regiónu<br />
nevídané bohatstvo. Doposiaľ neobjavenou pýchou<br />
Gemera-Malohontu sú nádherné kostoly<br />
s unikátnymi nástennými maľbami, ktoré nájdeme<br />
na gemersko-rimavskom okruhu Gotickej cesty.<br />
TÚRY DO KULTÚRY<br />
<strong>02</strong>
Obr. 0<strong>02</strong> Záber z kurzu Paličkovaná čipka.<br />
Foto: archív GMOS.<br />
Z činnosti Gemersko-malohontského<br />
osvetového strediska<br />
Gemersko-malohontské osvetové stredisko<br />
(GMOS) plní nezastupiteľné poslanie pri uchovávaní,<br />
sprístupňovaní a zveľaďovaní tradičných aj<br />
súčasných kultúrnych hodnôt v regióne Gemer-<br />
Malohont – v 149 obciach okresov Rimavská<br />
Sobota a Revúca. Organizovaním súťaží, festivalov,<br />
prehliadok a výstav v oblasti záujmovej umeleckej<br />
činnosti na všetkých úrovniach (miestne, regionálne,<br />
krajské, celoslovenské i medzinárodné) prispieva<br />
ku konfrontácii práce medzi kolektívmi a jednotlivcami<br />
všetkých vekových kategórií, ktorí<br />
sa aktivizujú v ochotníckom divadle, vo folklóre,<br />
v hudbe, speve, tanci, amatérskej literárnej tvorbe,<br />
vo výtvarníctve, v ľudovoumeleckej tvorbe, vo fotografii,<br />
filme, v zboroch pre občianske záležitosti<br />
a mnohých iných oblastiach. Zároveň spolupracuje<br />
s profesionálnymi odborníkmi pre jednotlivé<br />
03<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
kultúrno-výchovné činnosti. Nemalú pozornosť venuje<br />
aj kultúre národnostných menšín a sociálne<br />
vylúčeným skupinám obyvateľstva.<br />
Všetky aktivity Gemersko-malohontského osvetového<br />
strediska v Rimavskej Sobote pripravuje,<br />
organizuje a s láskou udržiava a rozvíja 10-členný<br />
kolektív pracovníkov. Vedie ho riaditeľka<br />
Mgr. Darina Kišáková, ktorá sa okrem toho<br />
stará o úsek ochotníckeho divadla a rieši návrhy<br />
a realizáciu projektov. Zástupkyňa riaditeľky Mgr.<br />
Stanislava Zvarová má na starosti úsek folklóru<br />
a tradičnej ľudovej kultúry, návrhy a realizáciu<br />
projektov. Vedúcou oddelenia kultúrno-výchovných<br />
činností je Mgr. Anetta Cvachová. Do jej<br />
kompetencií okrem vzdelávania patria zbory pre občianske<br />
záležitosti, oblasť fotografie, štatistika, menšinová<br />
(rómska) kultúra a návrhy aj realizácia projektov.<br />
Elvíra Povinská má na starosti menšinovú<br />
(maďarskú) kultúru, prednes a literárnu tvorbu,<br />
zborový spev, ako aj návrhy a realizáciu projektov.<br />
Do kompetencií Mgr. Kristíny Lendvorskej patrí<br />
hudba, fotografia, informačná a propagačná činnosť,<br />
správa webovej stránky, návrhy a realizácia projektov.<br />
Ing. Magdaléna Kantorová sa stará o<br />
dielňu ľudových remesiel a takisto o návrhy a realizáciu<br />
projektov. Úsek hospodársko-technických<br />
činností vedie účtovníčka Gabriela Odelgová,<br />
mzdy a verejné obstarávania má na starosti<br />
Ing. Jaroslava Chromeková. Aranžérom a domovníkom<br />
je Zoltán Baláž, vodičom a fotografom<br />
Marian Kišák.<br />
Vybrať spomedzi aktivít nášho strediska tie naj je<br />
veľmi ťažké. Pre nás sú všetky vzácne a milé, pretože<br />
sú naše. K najväčším a pravidelne organizovaným<br />
Obr. 003 FEDIM – festival divadla mladých.<br />
Foto: archív GMOS.<br />
Obr. 004 Zochova divadelná Revúca.<br />
Foto: archív GMOS.<br />
podujatiam s bohatou históriou patrí FEDIM – celoštátny<br />
festival divadla mladých, ktorý sa každoročne<br />
v mesiaci jún koná v Tisovci. Ďalej je to<br />
Zochova divadelná Revúca, krajská súťaž a prehliadka<br />
neprofesionálneho divadla a divadla mladých,<br />
ktorú naše stredisko organizuje v apríli. Vyše<br />
20-ročnú históriu píše Dobšinského rozprávkový<br />
Gemer, autorská literárna súťaž, ktorá sa koná<br />
v mesiaci októbri v Rimavskej Sobote. V tom istom<br />
mesiaci v Drienčanoch prebieha celoslovenská<br />
TÚRY DO KULTÚRY<br />
04
Obr. 005 Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas.<br />
Foto: archív GMOS.<br />
Obr. 006 Klenovská rontouka.<br />
Foto: archív GMOS.<br />
Obr. 007 Roztratené zrnká.<br />
Foto: archív GMOS.<br />
Obr. 008 Z histórie Gemera a Malohontu.<br />
Foto: archív GMOS.<br />
súťaž v prednese slovenskej rozprávky pod názvom<br />
Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas.<br />
Pochváliť sa môžeme aj bohatou činnosťou<br />
na úseku tradičnej ľudovej kultúry a folklóru.<br />
Za všetky podujatia spomeňme gemersko-malohontské<br />
folklórne slávnosti Klenovská<br />
rontouka. Ide o festival tradičnej ľudovej kultúry<br />
s medzinárodnou účasťou, ktorý v mesiaci jún organizujeme<br />
v obci Klenovec. Osobitnú pozornosť<br />
venujeme projektu Roztratené zrnká, ktorý je<br />
zameraný na terénny výskum v gemerských a malohontských<br />
obciach na území okresov Rimavská<br />
Sobota a Revúca. Tím Roztratených zrniek, ktorý<br />
funguje pod záštitou Gemersko-malohontského<br />
osvetového strediska v Rimavskej Sobote a občianskeho<br />
združenia RODON Klenovec v spolupráci<br />
s obcou Klenovec, sa snaží odkrývať poklady<br />
jednotlivých obcí a prezentovať verejnosti kultúrnu<br />
jedinečnosť regiónu. Gemersko-malohontská<br />
dedina po stáročia žila vlastným životom,<br />
05<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
pričom zachovávala a zároveň rozvíjala a z pokolenia<br />
na pokolenie odovzdávala kultúrne hodnoty.<br />
Členovia projektového tímu vyhľadávajú ľudí, ktorí<br />
sú ochotní pustiť ich do svojho súkromia, podeliť<br />
sa so spomienkami, s vedomosťami, príhodami<br />
či poverami. Zameriavajú sa na obyvateľov, ktorí<br />
ešte rozprávajú nárečím, ktorí si radi zaspievajú<br />
a radi sa podelia o všetko, čo vedia. Výstupom projektu<br />
je komorný program na Klenovskej rontouke,<br />
do ktorého sú zapojení aj samotní informátori. Jeho<br />
repríza sa vždy koná v jednej z obcí výskumu.<br />
Po stopách nositeľov tradícií je názov ďalšieho<br />
projektu, ktorý je zameraný na vyhľadávanie<br />
nositeľov a udržiavateľov tradičných remesiel.<br />
Výsledným produktom býva krátkometrážny film<br />
dokumentujúci ich činnosť.<br />
S finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho<br />
kraja sme v roku 2<strong>02</strong>0 zrekonštruovali<br />
a zmodernizovali textilnú a keramickú dielňu<br />
ľudových remesiel, v ktorej realizujeme veľké<br />
množstvo kurzov a tvorivých dielní, zameraných<br />
napríklad na paličkovanú čipku, tkanie, maľovanie<br />
na textil, práce na hrnčiarskom kruhu a mnoho<br />
iných postupov tradičnej výroby.<br />
Projektom Z histórie Gemera a Malohontu<br />
chceme záujemcom priblížiť obdobie stredoveku<br />
prostredníctvom propagácie unikátnych kostolíkov,<br />
ktoré sa nachádzajú na Gotickej ceste.<br />
Bohatou a rôznorodou činnosťou sa môžeme<br />
pochváliť aj na úseku vzdelávania. Spomeňme aspoň<br />
niektoré z projektov. Pre všetky vekové kategórie<br />
a všetky druhy vzdelávania je určená Čarovná<br />
studnička. Projekty pre znevýhodnené skupiny<br />
sme nazvali Aj my chceme tvoriť a Takto vidím<br />
ja. Pre rómske deti sú určené projekty Neskrývaj,<br />
čo doma máš a Chcem sa učiť ďalej. Pozornosť<br />
venujeme aj našim seniorom, pre ktorých každoročne<br />
organizujeme prehliadku záujmovej tvorivosti<br />
Na strieborných vlnách.<br />
Osobitné miesto v našej činnosti patrí výstavným<br />
aktivitám. Poskytujeme priestor jednotlivým<br />
autorom, ktorí svojou tvorbou zviditeľňujú náš<br />
región (Lucia Dovalová – Krása modrotlače),<br />
aj tým, ktorí sa podieľajú na uchovávaní<br />
tradičných remesiel (Anna Agócsová, Ján<br />
Maciak, Eva Dolinajová, Ladislav Hedvigi,<br />
Ľubomíra Žilková). Okrem toho realizujeme aj<br />
kolektívne výstavy.<br />
Úsek menšinovej kultúry reprezentujú také<br />
veľké podujatia ako Celoslovenská súťaž<br />
Mihálya Tompu v prednese poézie, prózy,<br />
zhudobnenej poézie a divadiel poézie,<br />
Celoslovenská výtvarná súťaž Istvána<br />
Ferenczyho, Kultúrne slávnosti gemerských<br />
Maďarov, Festival Czinka Panny zameraný<br />
na maďarskú a rómsku hudbu, Detský folklórny<br />
festival. Do tejto skupiny patrí aj séria kultúrnych<br />
podujatí (divadelných predstavení, besied,<br />
koncertov a rôznych súťaží) nazvaná Kultúrne<br />
dni Dezső Győryho, ale aj Juniusfest, hudobný<br />
festival s medzinárodnou účasťou.<br />
Súčasná doba nám prináša mnoho nových<br />
a nečakaných situácií, ktorým sa všetci musíme<br />
prispôsobovať. Ochorenie COVID-19 sa, žiaľ, dotklo<br />
aj našej práce. Gemersko-malohontské osvetové<br />
stredisko muselo na tento stav reagovať a svoju<br />
činnosť prispôsobiť protiepidemiologickým opatreniam.<br />
Podujatia sme presmerovali do virtuálneho<br />
TÚRY DO KULTÚRY<br />
06
Obr. 009 Práca s hlinou.<br />
Foto: archív GMOS.<br />
sveta, nové a dosiaľ nepoznané veci sme sa učili<br />
„za pochodu“. Pripravili sme veľké množstvo<br />
vzdelávacích akcií – kurzov a tvorivých dielní, realizovali<br />
sme postupové súťaže cez zoom a videonahrávky.<br />
Vznikol úplne nový projekt s názvom<br />
Predstavujeme Vám…, v ktorom sme v týždňových<br />
intervaloch predstavovali významné osobnosti<br />
kultúrno-spoločenského a folklórneho diania<br />
v našom regióne.<br />
Predošlé riadky priniesli len veľmi stručný<br />
prierez činnosťou Gemersko-malohontského<br />
osvetového strediska v Rimavskej Sobote. Celý náš<br />
kolektív sa s láskou, pokorou a úctou snaží chrániť,<br />
pestovať a udržiavať to krásne dedičstvo, ktoré<br />
nám zanechali naši predkovia. Zároveň sa snažíme<br />
tvoriť aj veci nové, zaujímavé, doteraz málo poznané.<br />
Ďakujeme všetkým našim spolupracovníkom,<br />
návštevníkom a priaznivcom, bez ktorých by<br />
naša práca bola veľmi chudobná.<br />
<br />
Anetta Cvachová<br />
07<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
FILMOVÝ KLUB<br />
URTICA FILM<br />
Mekkou amatérskeho filmu na Slovensku je obec s pôvabným názvom<br />
Žihľava, ktorá leží v Pôtorskej pahorkatine v susedstve mesta Veľký Krtíš.<br />
Na tomto mieste vznikli a stále vznikajú krátke humorné filmy známe<br />
na širokom okolí, ba až za hranicami Slovenska. Filmovanie sa stalo<br />
osudom zakladateľa filmového klubu Urtica film Ivana Vredíka a neskôr<br />
ďalších a ďalších nadšencov, ktorých si opantala práca vo filme<br />
a s filmom.<br />
Filmový klub Urtica má 46 rokov a je najstarším<br />
existujúcim amatérskym klubom na Slovensku.<br />
Na začiatku bolo nadšenie partie mladých dedinčanov<br />
pre filmy, ktoré premietali v kinách v okresnom<br />
meste, ale aj v samotnej obci. Televízia v tom čase<br />
totiž ešte zďaleka nepatrila k bežnej výbave domácností.<br />
Činnosť klubu okračovala zakúpením kamery<br />
a premietačky na Osvetovú besedu do Žihľavy<br />
v roku 1973. Hviezdna kariéra klubu sa začala paródiami<br />
na westerny.<br />
Prelomovým a rozhodujúcim momentom bol<br />
rok 1975 a prvý hraný western Kaňon samé zlato.<br />
Ten si okrem dvoch repríz a úspechu vyžiadal<br />
založenie amatérskeho filmového klubu, ktorý<br />
bol podľa latinského mena rastliny žihľavy pomenovaný<br />
Urtica. Prvotný zámer bol natočiť vážny<br />
western, pri premietaní sa však film spustil v inej<br />
rýchlosti, ako bol natočený, takže vyznel ako groteska.<br />
Navyše dedinské publikum odrazu uvidelo<br />
na plátne, kde dovtedy žiarili hviezdy ako Angelika,<br />
Winnetou či Funes, aj vlastných kamarátov, susedov<br />
či iných známych. Nasledovali neskutočné<br />
ovácie a smiech. Táto udalosť neplánovane predurčila<br />
zameranie produkcie začínajúcich filmárov<br />
na humorné diela. Nasledovali dobrodružné<br />
filmy Lupiči, Zajiáci, Tisíc dolárov za Čierneho<br />
Diabla a Smrť Čierneho Diabla. Hoci žihľavských<br />
filmárskych amatérov lákali aj mnohé iné témy,<br />
TÚRY DO KULTÚRY<br />
08
Obr. 010 Točenie spoločného<br />
filmu na festivale HAH 2012. Foto:<br />
archív Urtica film.<br />
rozhodli sa točiť to, čo žiadalo ich publikum: grotesky,<br />
paródie a westerny, ako Dobrodružstvo<br />
v Sierra Madre a pokračovanie Stopy vedú do<br />
Siera Madre.<br />
Ojedinelým pokusom o vážnu produkciu ostal<br />
vojnový film Akcia Líščia diera, ktorý vznikol pri príležitosti<br />
okrúhleho výročia oslobodenia obce.<br />
V roku 1981 sa filmový klub pokúsil o spracovanie<br />
komédie Dvaja chytráci, ktorá zabodovala ako<br />
najúspešnejší film v rámci ankety diváka v okrese.<br />
Film Išiel Jano do sveta bol technicky náročný<br />
na kostýmy aj výpravu: natáčalo sa v Tatrách a členovia<br />
štábu prišli na miesto autobusom a tromi<br />
autami. Desaťročnú prácu klubu uzavrel film<br />
Tajomná zem.<br />
Prvým podujatím mimo územia okresu, na ktorom<br />
sa kolektív prezentoval s výsledkami svojej<br />
práce, bol festival amatérskych filmov Šaštín 81.<br />
V polovici 80. rokov sa začal zúčastňovať aj<br />
na krajských a celoslovenských prehliadkach a súťažiach.<br />
Jeho filmová amatérska tvorba bola prijatá<br />
ako ojedinelá svojho druhu. Nový film Veľký herec<br />
09<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
sa dotkol témy studenej vojny, pričom odkazoval<br />
na predchádzajúcu tvorbu klubu.<br />
V roku 1990, keď Urtica film oslávili 15.<br />
výročie vzniku, sa tvorcovia vďaka hororu<br />
Pamäti Dr. Peetersena a filmu Súperi dostali<br />
do širšieho povedomia filmových amatérov<br />
v Československu. Na celoslovenskej<br />
súťaži v Žiari nad Hronom získali 1. cenu a v celoštátnej<br />
súťaži skončili na 3. mieste. V roku 1991<br />
vznikli dve hrané veselohry: Do útoku a gól!<br />
a Ja pijem, ty piješ, čo bol prvý pokus o natočenie<br />
filmu podľa pesničky, v tomto prípade podľa námetu<br />
rovnomennej piesne skupiny Paroháči.<br />
V roku 1992 sa klub rozlúčil s niekoľkými členmi,<br />
hercami a kamarátmi. Našťastie sa však rozhodol<br />
v tvorbe pokračovať, a tak vznikol film Western<br />
werbung. Bola to paródia na reklamu, ktorá zabodovala.<br />
Videli ju aj diváci v Buenos Aires (Argentína)<br />
na festivale Unica.<br />
V roku 1993, ktorý sa začal rozdelením ČSFR,<br />
vznikli dve hrané filmové pesničky Až nám Rusi zavrú<br />
ropu a Japonskí špióni. Petr Lášek vďaka tanečnej<br />
kreácii ruského vojaka neskôr získal cenu za herecký<br />
výkon. Oba filmy boli ocenené na celoštátnej<br />
súťaži v Prešove.<br />
V týchto rokoch sa začína písať aj história festivalu<br />
hraného amatérskeho filmu pod názvom HAH,<br />
ktorý je doposiaľ jediný svojho druhu na Slovensku.<br />
Jeho spoluzakladateľom je spomínaný Ivan Vredík.<br />
Dnes má festival už 31 rokov. Tri najlepšie filmy<br />
festivalu získavajú povestné ceny: Zlatú, Striebornú<br />
a Bronzovú rúru. Tento nápad sa zrodil v hlave<br />
Ivana Vredíka. Ceny boli pomenované na počesť<br />
jedného z členov, ktorý predčasne opustil<br />
Obr. 011 Manželia Anča „Čierna Vrana“ a Šaňo<br />
Barányi – legendy začiatkov tvorby Urtica Filmu,<br />
približne roku 1980. Foto: archív Urtica film.<br />
filmársku rodinu, Deža Oláha, ktorého volali Rúra.<br />
Podľa nemenovaného zdroja vraj rúru pripomínala<br />
istá časť jeho tela.<br />
V lete počas 3. ročníka letného festivalu HAH<br />
v Dolnej Strehovej bol natočený prvý koprodukčný<br />
česko-slovenský „antiwestern“ Tenkrát na východe.<br />
V marci 1995 získal 1. cenu na medzinárodnom<br />
filmovom festivale Okná na východ v Berlíne, a to<br />
v konkurencii 30 filmov.<br />
Tvorba filmového klubu bola od roku 1981 prezentovaná<br />
na súťažiach na Slovensku, napríklad<br />
na celoslovenskej súťaži CINEAMA, na Oravskej<br />
osmičke, Tatranskom kamzíkovi či na Videorally<br />
Piešťany, ale aj na českých súťažiach Mohelnický<br />
dostavník, PAF Praha, HAF Tanvald, Vysokovský<br />
kohout, Mohelnická filmová písnička či Brněnská<br />
16. Diela klubu sa dostali aj za hranice do krajín<br />
ako Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Chorvátsko<br />
či dokonca Argentína. Za celú dobu tvorby získal<br />
niekoľko desiatok najvyšších ocenení. Amatérski filmári<br />
však za najväčšie úspechy považujú<br />
TÚRY DO KULTÚRY<br />
10
Obr. 012 Točenie filmu “Johny”.<br />
Na fotke kameraman Pišta Plevo a Paľo Foľko.<br />
Foto: archív Urtica film.<br />
Obr. 013 Braňo Gábor, jeden zo zakladajúcich<br />
členov filmového klubu „Pelón López“.<br />
Foto: archív Urtica film.<br />
ocenenia divákov. Majú pre nich často väčšiu hodnotu<br />
ako tie od poroty, pretože vystihujú dojem<br />
„všeobecnejšieho“ človeka. Samozrejme, aj ceny<br />
poroty sú dôležité, najmä rozborové semináre<br />
a kritika odbornej poroty posúvajú amatérskych<br />
tvorcov k lepším výsledkom. Vďaka nim môžu osloviť<br />
širšie publikum a lepšie vypovedať svoj príbeh.<br />
Filmári klubu svoju tvorbu prezentovali predovšetkým<br />
na festivale HAH a na Mohelnickom dostavníku<br />
v Českej republike.<br />
Urtica film dnes a zajtra<br />
Amatérsky filmový klub Urtica má v súčasnosti<br />
20 členov. Počas celej doby existencie jeho tvorcovia<br />
prinášali každoročne aspoň jeden film (hraný,<br />
dokumentárny či animovaný), často však aj tri-štyri<br />
filmy do roka. Akurát vlani počas koronakrízy<br />
sa produkcia utlmila, no nezastavila. Vďaka spoločnému<br />
filmu natočenému počas festivalu HAH<br />
bola udržaná kontinuita každoročnej tvorby.<br />
11<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Obr. 014 Natáčanie filmu Dvaja chytráci.<br />
Foto: archív Urtica film.<br />
Tvorcovia stále prinášajú nové nápady, hoci produkcia<br />
klubu od samotného začiatku viac-menej vychádza<br />
z podnetov zakladajúceho člena Ivana Vredíka.<br />
Tvorba sa celý čas sústreďuje na paródie westernov.<br />
Mení sa len forma, príbeh, herci a prostredie.<br />
Za posledných 10 až 15 rokov produkcia reflektuje<br />
len technické zmeny, ktoré so sebou prináša natáčanie<br />
filmov. Tvorcovia tak prešli (niekedy s ťažkosťami)<br />
od analógového filmu k digitálnemu, od<br />
SD kvality k Full HD kvalite, od strihu na VHS rekordéroch<br />
k počítačovému spracovaniu obrazu.<br />
Dnes využívajú najnovšie trendy, ako používanie<br />
zeleného pozadia na kľúčovanie, rôzne obrazové<br />
efekty od dymu, výstrelov, striekania krvi až po animované<br />
pasáže.<br />
Zloženie „štábu“ sa časom zmenilo. Počas prvých<br />
približne 25 rokov boli takmer všetci herci a filmárski<br />
pomocníci obyvateľmi Žihľavy a priľahlých obcí.<br />
Neskôr (paradoxne najmä s rozvojom televízie) počet<br />
ľudí z blízkeho okolia, ktorí boli ochotní zapájať<br />
sa do spoločného filmovania, klesal, a tak postupne<br />
pribúdali ľudia zo širšieho okolia. Niekedy to boli aj<br />
TÚRY DO KULTÚRY<br />
12
Obr. 015 Z natáčania filmu Western Werbung.<br />
Foto: archív Urtica film.<br />
celé skupiny z iného konca republiky, ako napríklad<br />
Túlaví vlci. Medzi najskalnejších členov možno<br />
zaradiť herca Pelóna Lópeza (Braňa Gábora –<br />
Ivanov Vredíkov veľmi dobrý kamarát z detstva)<br />
a kameramana Pištu Pleva (ktorý stál pri všetkých<br />
kľúčových filmoch za posledných 25 rokov).<br />
Dnes väčšinu štábu tvoria ľudia zo širšieho okolia<br />
– najmä obdivovatelia westernov a divokého<br />
západu.<br />
Budúcnosť je pravdepodobne v online priestore<br />
a pravidelnom prispievaní (tvorbe obsahu) do tohto<br />
priestoru. Tento posun zatiaľ nenastal, je otázne,<br />
kedy k nemu vzhľadom na časovú náročnosť dôjde.<br />
Urtica film momentálne stále tvorí nové filmy, pretože<br />
zakladateľ klubu v aktivite nepoľavuje: jeden<br />
film točí, nad druhým už rozmýšľa a tretí sa práve<br />
premieta na súťažiach. Námetov aj tém je zatiaľ<br />
dostatok, hoci mnohé sa opakujú. Hľadanie kontinuity<br />
v súčasnej i nasledujúcej dobe sa javí ako<br />
aktuálna výzva.<br />
<br />
Katarína Hanková Jančeková, Ivan Vredík ml.<br />
13<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
ĽAN –<br />
OD STEBLA PO PLÁTNO<br />
Ľan patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. V minulosti bol spolu<br />
s konopami najčastejšie spracúvanou surovinou, ktorú ľudia na našom<br />
území využívali na výrobu odevného plátna. Jeho jemné modré kvietky<br />
zdobili naše podhorské políčka až do povojnového obdobia, keď domácu<br />
výrobu plátna nahradila priemyselná produkcia textilných fabrík.<br />
Idylické scény ľudu v tradičnom kroji s ľanovými súčiastkami, ako<br />
boli oplecká, spodné sukne či košele, zatlačili do úzadia samotný proces<br />
získavania a spriadania ľanového vlákna ako úmornej práce, ktorá<br />
našich predkov zamestnávala po celý rok.<br />
Obr. 016 Najmenší účastníci podujatia skúmajú tobolky ľanu<br />
so semiačkami z vyrafaných stebiel. Foto: Michaela Mulíková<br />
Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene<br />
sa rozhodlo priblížiť tento fascinujúci príbeh širokej<br />
verejnosti interaktívnou výstavou Ľan – od<br />
stebla po plátno a výchovno-vzdelávacím podujatím,<br />
ktoré sa konalo 24. septembra <strong>2<strong>02</strong>1</strong>.<br />
Bolo zrealizované aj vďaka finančnej podpore<br />
Fondu na podporu umenia.<br />
V úvode lektorka Ľubomíra Žilková z Kokavy<br />
nad Rimavicou na základe dlhoročných osobných<br />
skúseností ozrejmila spôsob pestovania tejto<br />
v živote našich predkov nenahraditeľnej plodiny.<br />
Previedla návštevníkov jednotlivými úkonmi spra-<br />
TÚRY DO KULTÚRY<br />
14
covania ľanových stebiel – trhaním, rafaním,<br />
močením a trepaním, ako aj následným spracovaním<br />
získaného ľanového vlákna vrátane navíjania<br />
na cievky, snovania a tkania. Návštevníci si vyskúšali<br />
aj pradenie na kolovrate a vretene<br />
za pomoci pani Evy Sojkovej, priadky z Utekáča.<br />
Jednotlivé činnosti spojené s výrobou plátna našli<br />
odraz v hudobnom folklóre v podobe ľudových<br />
piesní. Tie odzneli v podaní speváčky Dany Cútovej<br />
so sprievodom ľudovej hudby z Pliešoviec.<br />
Vystavené exponáty vrátane úžitkových textílií,<br />
nástrojov na spracovanie ľanových<br />
stebiel a vlákna, ktoré<br />
boli zapožičané z neďalekých<br />
obcí Môťová, Badín, Kováčová a Podzámčok, ako<br />
aj samotný rastlinný materiál dopestovaný pracovníkmi<br />
Podpolianskeho osvetového strediska<br />
sa stali nevyhnutnou súčasťou interaktívnych<br />
vstupov počas prehliadok pre deti materských<br />
a základných škôl. Možnosť fyzicky chytiť ľanové semienka,<br />
česaním odstrániť tobolky zo stebiel či trepaním<br />
oddeliť pazderie pomohla deťom lepšie pochopiť<br />
súvislý proces získavania vlákna a priadze.<br />
<br />
Viktória Grešková<br />
017 018<br />
019 <strong>02</strong>0<br />
Obr. 017 Kvitnúci ľan priadny.<br />
Foto: Viktória Grešková<br />
Obr. 018 Odstránenie pazderia pomocou trlice,<br />
trepanie. Foto: Michaela Mulíková<br />
Obr. 019 Odstraňovanie ľanových<br />
toboliek pomocou česadla – drhlenu, rafadla.<br />
Foto: Michaela Mulíková<br />
Obr. <strong>02</strong>0 Semienka ľanu priadneho.<br />
Foto: Viktória Grešková<br />
15<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
10 rokov Ženského speváckeho zboru Belius<br />
SPEVOM K SRDCU<br />
Ženský spevácky zbor Belius z Očovej je živé a temperamentné spevácke<br />
teleso plné pôvabu a neustálej inovácie v hudobnom výraze.<br />
Kreativita, dej a pohyb sú špecifickými črtami jeho umeleckej výpovede.<br />
Najvýznamnejší prínos zboru je v uvádzaní nových skladieb<br />
od súčasných slovenských autorov a popularizovanie zborového<br />
spevu. Zbor sa venuje koncertnej činnosti a má za sebou aj mnohé<br />
ocenenia zo súťaží doma i v zahraničí.<br />
Vznik zboru, prvé úspechy<br />
Zrod speváckeho zboru Belius siaha do roku<br />
1996, keď Monika Holíková založila a začala viesť<br />
cirkevný zbor v Očovej. Väčšinou účinkoval na nedeľných<br />
svätých omšiach, cirkevných sviatkoch<br />
a slávnostiach. Repertoár tvorili kresťanské duchovné<br />
piesne tzv. starej hudby a súčasné kresťanské<br />
mládežnícke piesne. V roku 2010 sa bývalé členky<br />
tohto kolektívu opäť spojili a pod profesionálnym<br />
vedením Oľgy Bystrianskej vytvorili ženský spevácky<br />
zbor. Najskôr pracoval pod hlavičkou Základnej<br />
umeleckej školy v Očovej. Zúčastňoval sa na koncertoch<br />
organizovaných školou či na regionálnych<br />
Obr. <strong>02</strong>1 Logo Belius. Zdroj: archív Belius.<br />
POTYKÁVANIE<br />
16
Obr. <strong>02</strong>2 Členky zboru Belius po úspešnom<br />
natáčaní video klipu TANGO. Foto: ZanaSJ<br />
prehliadkach vo Zvolene. Od septembra 2013 pôsobí<br />
samostatne ako občianske združenie pod názvom<br />
Ženský spevácky zbor Belius so sídlom v Očovej.<br />
Pomenovanie zboru si jeho členky vybrali podľa<br />
očovského rodáka Mateja Bela Funtíka.<br />
V máji 2013 zbor pod vedením dirigentky Oľgy<br />
Bystrianskej spolu so ženskou zložkou chrámového<br />
zboru Campana z Brezničky zaznamenal prvý<br />
veľký úspech – zisk zlatého pásma na medzinárodnom<br />
festivale Festa Choralis v Bratislave.<br />
Súčasná slovenská zborová tvorba<br />
v repertoári zboru<br />
Zbor prijal v roku 2015 pozvanie do<br />
Hodonína v Českej republike na Európsky zborový<br />
festival ECHO, kde úspešne reprezentoval Slovensko.<br />
Najväčší úspech získal uvedením skladby slovenského<br />
autora Petra Špiláka Ara more, pašal ma! Zbor<br />
v nej okrem spievania použil choreografické prvky.<br />
Táto prvá pozitívna skúsenosť podnietila dirigentku<br />
k zaraďovaniu skladieb slovenských súčasných<br />
17<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Obr. <strong>02</strong>3 V očovskom poli… Foto: ZanaSJ<br />
autorov s použitím tanečných prvkov, čím si zbor<br />
neskôr získaval prestíž doma i v zahraničí.<br />
V novembri 2015 a 2016 Belius získal na súťaži<br />
Viliama Figuša Bystrého v Banskej Bystrici zlaté<br />
pásmo. V rámci tejto súťaže uviedol novú skladbu<br />
od slovenského autora Tomáša Vrškového<br />
Agnus Dei. Skladateľ Peter Špilák po úspešnom<br />
predvedení skladby Ara more, pašal ma! venoval zboru<br />
v roku 2016 ďalšiu skladbu Kukurička strapatá.<br />
Prvá veľká súťaž<br />
Rok 2017 sa niesol v znamení mnohých súťaží<br />
a ocenení. V júni 2017 Belius v krajskej súťaži<br />
Viva il canto v Banskej Štiavnici získal Zlaté<br />
pásmo cumlaude s postupom do celoštátneho<br />
kola, ktoré sa konalo v Spišskej Novej Vsi. Pre<br />
zbor to bola prvá veľká súťaž v konkurencii najlepších<br />
slovenských zborov. Speváčky zožali úspech<br />
a odniesli si strieborné pásmo. V októbri 2017<br />
POTYKÁVANIE<br />
18
Zahraničná spolupráca<br />
V novembri 2018 Belius spolu s Komorným<br />
zborom Musica viva absolvoval zájazd do Báčskeho<br />
Petrovca v Srbsku. Počas neho vystúpil na koncertoch<br />
slovenských zborov z Vojvodiny v Báčskom<br />
Petrovci a v Novom Sade. Speváčky okrem úspechu<br />
zažili aj vrúcne prijatie a srdečnosť zo strany<br />
hostiteľov.<br />
V tom istom roku slávil velikán slovenskej hudby<br />
Eugen Suchoň nedožitých 110 rokov. Ženský spevácky<br />
zbor Belius spolu s detským speváckym zborom<br />
Mandulina a dievčenským zborom Cambiar<br />
La Música pripravili nevšedný umelecký večer plný<br />
jeho skladieb.<br />
Tradičné vystúpenia<br />
Obr. <strong>02</strong>4 Z natáčania video klipu Kukurička strapatá.<br />
Foto: ZanaSJ<br />
Obr. <strong>02</strong>5 Z natáčania video klipu Kukurička strapatá.<br />
Foto: ZanaSJ<br />
získali rovnako strieborné pásmo na medzinárodnej<br />
súťaži Voce Magna v Žiline.<br />
Na 31. ročníku súťaže Praga Cantat v novembri<br />
2017 v Prahe zbor získal tri ocenenia:<br />
strieborné pásmo v kategórii B, v ktorej sa zároveň<br />
stal víťazom, strieborné pásmo v kategórii<br />
F a ocenenie za najlepšie prevedenie<br />
povinnej skladby od Bedřicha Smetanu Má<br />
vlast. Speváčky tu reprezentovali Slovensko aj<br />
originálnymi vyšívanými sukňami z Očovej.<br />
Ženský spevácky zbor Belius každoročne organizuje<br />
Vianočný koncert v Očovej, na ktorom vystupujú<br />
všetky umelecké telesá obce. Ide o významnú<br />
spoločenskú udalosť, ktorá spája umenie v Očovej<br />
a umocňuje tak sviatočnú atmosféru Vianoc v obci.<br />
Medzi jarné akcie patrí tradičné Vítanie jari a veľkonočné<br />
koncerty v regióne.<br />
Belius v novšej dobe<br />
Ženský spevácky zbor Belius v súčasnosti tvorí<br />
takmer štyridsať aktívnych členiek. V roku 2019<br />
začali spolupracovať s akordeónovým triom<br />
The Buttons. Vďaka tejto nevšednej spolupráci<br />
vznikla aj nová verzia skladby Kukurička strapatá<br />
pre zbor a akordeón. Belius a The<br />
19<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Buttons spolu absolvovali niekoľko zaujímavých<br />
koncertov, ktoré poslucháčom priniesli netradičný<br />
hudobný zážitok.<br />
Tento rok sa niesol v duchu úspešných súťaží<br />
a vystúpení. Zbor opäť obhájil prvenstvo v celoštátnej<br />
postupovej súťaži Viva il canto na krajskej<br />
úrovni a zlaté pásmo so špeciálnou cenou na celoslovenskej<br />
úrovni.<br />
V septembri 2019 Belius po prvýkrát vzlietol<br />
do oblakov a zúčastnil sa na medzinárodnej súťaži<br />
speváckych zborov Canco Mediterrania v španielskom<br />
Lloret de Mar. Celkovo tu v rôznych kategóriách<br />
súťažilo 17 zborov. Belius sa predstavil<br />
v sakrálnej a vo folklórnej kategórii a ako jediný<br />
zástupca Slovenska získal cenu Excellent golden<br />
price v dvoch kategóriách. V celkovom hodnotení<br />
získal 2. miesto s dvoma zlatými diplomami<br />
a špeciálnu cenu od prezidenta Únie poľských<br />
speváckych zborov. Tým si zaistil účasť na medzinárodnej<br />
zborovej súťaži International Choir<br />
Festival Gaude Cantem v Poľsku.<br />
Rok 2<strong>02</strong>0 bol vinou pandemickej situácie trochu<br />
tichší. Zboru sa však podarilo aspoň zvečniť<br />
skladbu Kukurička strapatá od Petra Špiláka na novom<br />
CD nosiči a aj v podobe videoklipu. Ide o jeden<br />
z prvých videoklipov takéhoto druhu na Slovensku.<br />
Počas leta roku <strong>2<strong>02</strong>1</strong> sa zboru podarilo nahrať<br />
skladbu T.A.N.G.O. od Petra Špiláka a natočiť<br />
videoklip.<br />
V septembri zbor korunoval svoju desaťročnú<br />
bohatú činnosť dvoma úspešnými koncertmi<br />
vo Vígľaši a v Očovej, ktoré znova potvrdili, že<br />
Belius spieva srdcom a že spevom sa stále približuje<br />
k srdciam svojich poslucháčov.<br />
<br />
<br />
Barbora Schmidtová<br />
Obr. <strong>02</strong>6 Záber zo súťaže v Prahe v roku 2017.<br />
Foto: ZanaSJ<br />
POTYKÁVANIE<br />
20
Obr. <strong>02</strong>7 Dirigentka zboru<br />
Oľga Bystrianska. Foto:<br />
ZanaSJ<br />
Dirigentkou a spoluzakladateľkou zboru je<br />
Oľga Bystrianska. Jej umelecký prejav vychádza<br />
najmä z duchovného aspektu v kontexte so<br />
súčasným trendom v zborovom speve a nadobudnutými<br />
hudobnými zručnosťami. Ako dirigentka<br />
má za sebou dlhoročné skúsenosti s prácou<br />
v zborových telesách. Inšpiráciou je pre<br />
ňu samotná hudba a jej pôsobenie na poslucháča.<br />
Absolvovala hru na organ v triede Kamily<br />
Klugarovej (Janáčkova akademie múzických umění<br />
Brno) a dirigovanie zboru v triede profesora<br />
Štefana Sedlického (Akadémia umení v Banskej<br />
Bystrici). Pedagogicky pôsobí na Konzervatóriu J.<br />
L. Bellu v Banskej Bystrici, v ZUŠ Stožok a vo<br />
vzdelávacom programe Superar. Ako odborný garant<br />
a hudobný lektor už niekoľko rokov zastrešuje<br />
Festival Cantate v Nitre. Založila festival Detská<br />
zborová pieseň v srdci Slovenska, ktorý okrem prezentovania<br />
detských zborov v Banskobystrickom<br />
kraji uvádza do života nové skladby slovenských<br />
skladateľov. Stála aj pri zrode Chrámového zboru<br />
Campana (v roku 2000) a Detského speváckeho<br />
zboru Campanella (v roku 2006) v Brezničke.<br />
Mottom jej práce so zbormi „Spievať môže každý“<br />
sa odzrkadľuje aj v jej umeleckom odkaze.<br />
<br />
21<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
NEŠTÚROVSKÝ<br />
ŠTÚROVEC<br />
Publicista, novinár a národovec Samuel Dobroslav Štefanovič bol príslušníkom<br />
slávnej štúrovskej generácie. Zúčastnil sa takmer na všetkých<br />
významných udalostiach svojej doby, no napriek tomu zostal verejnosti<br />
neznámy. Vďaka svojej prudkej, neústupčivej povahe a radikálnym<br />
názorom sa ľudsky i názorovo rozišiel s hlavnými predstaviteľmi svojej<br />
generácie i s nasledujúcimi generáciami slovenského národného hnutia<br />
a nakoniec zostal nepochopený, opustený a takmer zabudnutý.<br />
Samuel Dobroslav Štefanovič patril medzi rozporuplné,<br />
ale nesporne pozoruhodné osobnosti našich<br />
dejín. Vždy sa snažil hľadať pravdu a slúžiť<br />
spravodlivosti a morálke. Napriek snahe nenašiel<br />
zakaždým skutočnú pravdu. Niektoré jeho vízie<br />
a požiadavky hraničili s utópiou. Jeho myšlienky<br />
však v mnohých ohľadoch triafali do čierneho.<br />
Dokázal ich formulovať s nekompromisnou priamosťou,<br />
čo nebolo viacerým z jeho generácie po<br />
chuti. Bol na svoju dobu veľmi originálny, mnohé<br />
jeho názory predbehli čas o celé desaťročia a znejú<br />
veľmi aktuálne aj dnes. Citujem iba niektoré:<br />
„Slováci sú chľúbo- a pôžitkuchtiví: každý si chce<br />
pokojne a pohodlne žiť… Slováci narazili cestu hulákania<br />
a materiálneho závratníctva… žijú radi nedotknuto,<br />
ako skalný vrabec, každý sám pre seba.“<br />
„Sloboda taká, ktorá len jednotlivcom alebo<br />
istým vrstvám zabezpečuje výhody, nie je nijaká<br />
sloboda, lež výsada, privilégium; sloboda zase, ktorá<br />
hraničí až na bezúzdnosť, je práve opak, to jest<br />
skazou a záhubou slobody…“<br />
POTYKÁVANIE<br />
22
Obr. <strong>02</strong>8 S.D. Štefanovič – perokresba, autor. M. Jiránek,<br />
1905 – obrázok k článku GAŠPARÍK, Mikuláš. Samuel Dobroslav Štefanovič,<br />
In: Sborník štúdií a prác Vysokej školy pedagogickej v Bratislave.<br />
– Zošit 1 – 4 (1957), s. 81 – 125<br />
„Pochop pravdy, slobody, všeobecného blaha<br />
a priateľstva ľudu je u nás práve tak neznámy<br />
jako i pochop náboženstva. Náboženstvo nie<br />
je žiadna vieronauka, lež prameň a žriedlo všetkých<br />
tých pochopov; keď ale základom náboženstva<br />
majú byť vieronauky, tak pochopy o pravde,<br />
slobode, všeobecnom blahu a priateľstve ľudu sú<br />
práve tak lživé jako i vieronauky.“<br />
„Kým čoby len jeden panovník, jeden šľachtic a jeden<br />
kňaz bude chodiť po okršleku tejto zeme, sloboda<br />
nepovznesie sa nikdy na výšku moci a úcty<br />
zákona!“<br />
Kto bol teda Samuel Dobroslav Štefanovič?<br />
Narodil sa 19. augusta 1822 v chudobnej, ale veľmi<br />
pobožnej rodine banskobystrického čižmárskeho<br />
majstra Jána Štefanoviča a jeho tretej manželky<br />
23<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Obr. <strong>02</strong>9 B.Bystrica v polovici XIX. stor. – Hučko, J.: ŽIVOT A DIELO<br />
ĽUDOVÍTA ŠTÚRA, Osveta, Bratislava, 1984.<br />
Anny Drobovej. V necelých šiestich rokoch prišiel<br />
o otca, po ktorom zostali zväčša len dlhy, a rodina<br />
sa dostala do hmotnej núdze. Matka sa mu napriek<br />
tomu všemožne snažila poskytnúť vzdelanie.<br />
Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že z malého<br />
Samuela vyrastie zanietený slovenský národovec.<br />
V rokoch 1829 – 1836 navštevoval ľudovú<br />
školu a nižšie gymnázium v rodisku. Prostredie<br />
vtedajšej Banskej Bystrice bolo z národno-kultúrneho<br />
hľadiska viac maďarské ako slovenské<br />
a tomu zodpovedala aj výučba na spomenutých<br />
školách. Ani rodinné prostredie, v ktorom bol väčší<br />
dôraz na výchovu v náboženskom ako národnom<br />
duchu, nebolo v tejto oblasti veľmi podnetné.<br />
Nasledujúci pobyt v Gemeri, kam si od roku 1837<br />
Samuel podľa vtedajších zvyklostí odišiel vylepšiť<br />
maďarčinu, v ňom zatlačil zvyšky slovenskosti<br />
do najodľahlejšieho kúta jeho mladej duše. To<br />
sa však malo čoskoro zmeniť.<br />
V školskom roku 1839 – 1840 prišiel na evanjelické<br />
lýceum do Banskej Štiavnice, do úplne<br />
iného prostredia, aké poznal dovtedy. V meste<br />
panoval čulý študentský ruch, do ktorého sa pod<br />
vedením národne uvedomelých profesorov zapájali<br />
aj slovenskí študenti. V tomto prostredí začali<br />
v Samuelovej maďarónskej výchove vznikať prvé<br />
trhliny. O mnohom svedčí skutočnosť, že sa zapísal<br />
aj do maďarského, aj do slovenského spolku. To,<br />
že sa napokon vydal „slovenskou“ cestou, spôsobilo<br />
niekoľko okolností a udalostí. Predovšetkým to bol<br />
jeho pôvod a vrodený cit pre spravodlivosť a demokraciu.<br />
Mladíkovi z biednych pomerov boli bližší<br />
slovenskí študenti, napospol z rovnako chudobných<br />
rodín, ako hlučná a bujará spoločnosť maďarskej<br />
a maďarónskej mládeže z bohatých vrstiev.<br />
Štefanovičove styky s maďarským študentstvom<br />
pretrhli dve udalosti.<br />
Prvou bol spor na majálese na konci prvého<br />
školského roku, kde Maďari nedovolili slovenským<br />
študentom spievať slovesné piesne. Vznikla z toho<br />
bitka, v ktorej sa Štefanovič zastal Slovákov, čo<br />
mu Maďari nedokázali odpustiť. Druhá udalosť<br />
sa stala počas vyučovania. Keď na hodine dejepisu<br />
suplujúci profesor Sztehlo rozprával známu maďarskú<br />
fámu o tom, že Svätopluk kedysi predal<br />
krajinu Maďarom za bieleho koňa, Štefanovič<br />
sa postavil a na celú triedu prehlásil: „V dejepisnej<br />
hodine ide o historickú skutočnosť a pravdu, ale<br />
nie o bájky a urážlivé posmechy, ako je i táto hlúposť<br />
o bielom koňovi. Prosím držať sa historickej<br />
pravdy! Ja nijaké posmechy a utrhačstvo poslúchať<br />
nebudem, preto odchádzam z triedy!“ Nato odišiel<br />
a s ním takmer polovica spolužiakov. Za túto opovážlivosť<br />
mu hrozilo vyhodenie zo školy, zachránila<br />
ho však mocná záštita profesorov, takže sa celá<br />
aféra napokon ututlala.<br />
POTYKÁVANIE<br />
24
Obidve udalosti poukazujú na výraznú<br />
črtu Štefanovičovej povahy, ktorá ho charakterizovala<br />
až do konca života – odhodlanie brániť svoje<br />
názory a svoju pravdu proti každému a za každých<br />
okolností, bez ohľadu na možné následky.<br />
Národné povedomie teda u neho nebolo vrodenou<br />
danosťou ani naučenou dogmou, ale produktom<br />
rozumovej úvahy, a tak k nemu pristupoval aj<br />
v budúcnosti.<br />
S týmto mentálnym nastavením prešiel<br />
v roku 1841 študovať na evanjelické lýceum do<br />
Bratislavy, kde sa pridal k družine Štúrových žiakov.<br />
Avšak jeho vzťah so Štúrom bol od počiatku zložitý.<br />
Štúr – ako písal Hurban – „navykol si obdivovaným<br />
a na rukách noseným byť“ a s neľúbosťou niesol,<br />
že Štiavničania „boli najhrdejší a najneprístupnejší“<br />
a že „akoby sa rotiť začali k opozícii proti Štúrovi“.<br />
Štefanovič sa už krátko po svojom príchode dostal<br />
so Štúrom do prvého konfliktu. Štúr ho verejne<br />
Obr. 030 Ľ. Štúr – litografia, autor F. Kolář -<br />
REVOLUČNÉ ROKY 1848 – 1849, fotosúbor;<br />
ed.: PhDr. M. Eliáš, CSc.; NOC Bratislava a<br />
Matica slovenská Martin, 1998.<br />
Obr. 031 J.M. Hurban – litografia, autor A.<br />
Jovanović - REVOLUČNÉ ROKY 1848 – 1849,<br />
fotosúbor; ed.: PhDr. M. Eliáš, CSc.; NOC<br />
Bratislava a Matica slovenská Martin, 1998.<br />
obvinil, že o ňom a bratislavskom<br />
ústave napísal do Štiavnice hanlivý<br />
list, a označil ho za zradcu.<br />
Neskôr sa ukázalo, že list nepísal<br />
Štefanovič, ale istý pomaďarčený<br />
farár. Štúr sa však neospravedlnil<br />
a Samuel až do smrti ťažko<br />
niesol, že ho Štúr bez vyšetrovania<br />
a možnosti obhájiť sa označil<br />
za škodcu národnej veci.<br />
Napriek tejto zlej skúsenosti sa v pre Štúra kritických<br />
časoch pridal – hoci s počiatočnými výhradami<br />
– k najradikálnejšej časti študentov a rozhodol<br />
sa na protest proti Štúrovmu prepusteniu odísť<br />
z lýcea. Na rozdiel od väčšiny však neodišiel už<br />
v marci 1844, ale až na konci školského roka.<br />
Z Bratislavy nezamieril na lýceum do Levoče, ale<br />
od nového školského roka údajne pokračoval v štúdiu<br />
teológie na univerzite v Halle. Táto etapa jeho<br />
života však nie je spoľahlivo doložená.<br />
Prvý dobrovoľnícky kapitán<br />
Po štúdiách Štefanovič krátko pôsobil ako vychovávateľ<br />
v Záriečí, zapojil sa do činnosti spolku<br />
Tatrín. Od septembra 1847 učil na nižšom gymnáziu<br />
v Banskej Bystrici a zároveň pôsobil ako<br />
notár vzdelávacieho spolku založeného Karolom<br />
Kuzmánym.<br />
25<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
V marci 1848 sa aktívne zúčastnil na poradách<br />
slovenských národovcov v Liptovskom Mikuláši,<br />
z ktorých vzišli známe Žiadosti slovenského národa.<br />
Tie sa potom pokúsil rozširovať v rodnej<br />
Banskej Bystrici, čo ho takmer stálo slobodu.<br />
Podarilo sa mu však utiecť a ukrýval sa v Turci vo<br />
včelíne blatnického evanjelického farára Mešu.<br />
Odtiaľ odcestoval do Viedne, kde zistil, že prípravy<br />
na ozbrojené povstanie sú v plnom prúde<br />
a že sa tam zišlo asi sto mladých slovenských<br />
dobrovoľníkov. Z Viedne odcestoval za Štúrom<br />
a Hurbanom na Dolnú zem, kde sa zúčastnil na rokovaniach<br />
s kniežaťom Obrenovičom, na ktorých<br />
sa podarilo od kniežaťa získať príspevok 60-tisíc<br />
zlatých a poukaz na 900 pušiek. Vinou Štúrovho<br />
nepružného konania však poukaz na pušky prepadol<br />
a väčšina dobrovoľníkov, ktorí čakali vo<br />
Viedni bez akéhokoľvek zabezpečenia, odišla.<br />
Štefanovič pri týchto i ďalších chybách v organizácii<br />
dobrovoľníckej výpravy nešetril kritikou.<br />
Spolu s Leopoldom Abaffym odmietli zložiť prísahu<br />
novoustanovenej Slovenskej národnej rade a vojenskému<br />
veleniu výpravy, pokým sa tieto prechmaty<br />
nevysvetlia a neodstránia, za čo im hrozilo, že<br />
budú od výpravy odohnaní. Obaja rebeli sa potom<br />
nechali naverbovať ako radoví vojaci, nedôvera<br />
k Štúrovmu vedeniu však v Štefanovičovi zostala.<br />
Ako veliteľ stotiny dobrovoľníckeho vojska<br />
sa Samuel Štefanovič zúčastnil aj na II.<br />
(zimnej) a III. (letnej) výprave. Nezostal však do<br />
úplného konca. Na konci augusta 1849 dobrovoľnícke<br />
vojsko opustil na protest proti zlému zaobchádzaniu<br />
s dobrovoľníkmi zo strany cisárskeho<br />
velenia i proti príkazom, s ktorými sa nedokázal<br />
morálne stotožniť, čo ešte viac prehĺbilo jeho nedôveru<br />
voči viedenskej vláde.<br />
Štefanovičov život sa v rokoch po revolúcii neodlišoval<br />
od osudov ostatných slovenských národovcov.<br />
Podobne ako mnohí ďalší, aj on sa uplatnil<br />
v rôznych úradníckych funkciách vo Zvolene,<br />
v Krupine, Balážskych Ďarmotách, Banskej<br />
Bystrici či dokonca v Pešti.<br />
Zo súkromného života<br />
Do verejného účinkovania, ale aj do osobného života<br />
Samuela Štefanoviča výrazne zasiahli 50. roky<br />
19. storočia. Dňa 17. novembra 1850 si v Krupine<br />
vzal za manželku Karolínu Pirkovú, ktorá pochádzala<br />
zo starého krupinského meštianskeho rodu.<br />
Zosobášil ich Samuelov spolužiak zo štiavnických<br />
i z bratislavských štúdií Andrej Sládkovič. V priebehu<br />
rokov 1852 až 1865 sa im narodilo osem detí.<br />
Dve dcérky zomreli v útlom veku. Najznámejším<br />
a najvýznamnejším z preživších detí bol Miloš<br />
Vladimír Samuel (narodený roku 1854 v Balážskych<br />
Ďarmotách), ktorý sa po ukončení právnických<br />
štúdií v Bratislave a Budapešti a po krátkej praxi<br />
u Matúša Dulu stal známym slovenským advokátom<br />
a politikom.<br />
Ani časté sťahovanie sa za úradníckymi<br />
povinnosťami, ani rozrastajúca sa rodina<br />
neodradili Štefanoviča od záujmu o veci<br />
verejné a od práce pre národ. V oboch však zostával<br />
svojský a často išiel proti hlavnému prúdu národnej<br />
reprezentácie.<br />
POTYKÁVANIE<br />
26
Obr. 032 Slovenskí dobrovoľníci – kolorovaná<br />
litografia J. Heickeho – REVOLUČNÉ ROKY<br />
1848 – 1849, fotosúbor; ed.: PhDr. M. Eliáš, CSc.;<br />
NOC Bratislava a Matica slovenská Martin, 1998.<br />
Obr. 033 Originál listu M. Dulovi – Literárny<br />
archív SNK Martin, sign.: 67 A 4;<br />
foto: D. Jablonský (archív SOS)<br />
Na konci 50. rokov sa zapojil<br />
do tzv. patentálnych<br />
bojov v evanjelickej cirkvi<br />
a v roku 1861 sa aktívne zúčastnil<br />
na prípravách i rokovaniach<br />
Memorandového zhromaždenia<br />
(6.– 7. júna 1961)<br />
v Turčianskom Sv. Martine, kde<br />
sa snažil presadiť vlastnú koncepciu<br />
národného života.<br />
Najťažšie obdobie života pre Štefanoviča nastalo<br />
po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867.<br />
Keďže odmietal používať maďarčinu, dobrovoľne<br />
odišiel do dôchodku „zo zdravotných dôvodov“. Aby<br />
prilepšil rodine, k biednej penzii (23 zlatých 33 grajciarov<br />
mesačne) si privyrábal na banskobystrickom<br />
daňovom úrade. Maďarské úrady ho však odtiaľ<br />
ako pansláva vyštvali späť do Balážskych Ďarmôt.<br />
Zanedlho opustil aj toto miesto a odsťahoval<br />
sa aj s rodinou do Krupiny, kde s neveľkým úspechom<br />
(pretože takmer skrachoval) spravoval svoj<br />
majetok i majetok svokrovcov.<br />
Štefanovičovo tvrdohlavé slovenské vlastenectvo<br />
a snaha zlepšiť postavenie národa neušli pozornosti<br />
maďarských úradov, ktoré v roku 1877<br />
neváhali siahnuť ani na jeho biednu penziu. Zostal<br />
tak úplne bez prostriedkov. Aby zabezpečil sebe<br />
i rodine aspoň aké-také živobytie a aby sa stiahol<br />
z dohľadu maďarských úradov, ako 55-ročný odišiel<br />
do Chorvátska a neskôr do srbského Belehradu.<br />
Aj na slovanskom juhu sa Štefanovič snažil<br />
naviazať spoluprácu, ktorá by viedla k zlepšeniu<br />
postavenia slovanských národov v Uhorsku,<br />
ale – podobne ako v Prahe – ani tu neuspel. Preto<br />
sa v roku 1879 sklamaný vrátil domov a usadil<br />
sa vo Zvolene. Svoje snahy zhodnotil nasledovne:<br />
„Výsledok môjho cestovania bol, že som sa presvedčil,<br />
že slovanská vzájomnosť je jednoducho<br />
a zrovna rečeno nielen bezvýznamnou parou, ale<br />
práve nič inšie, ako dym…“<br />
Z publicistickej a žurnlistickej činnosti<br />
Štefanovič bol čulý a činorodý aj v pokročilom<br />
veku a stále cítil potrebu pracovať pre národ.<br />
Jeho dovtedajšie životné skúsenosti, nepoddajná<br />
nátura, osobitá filozofia a často kontroverzné názory<br />
na spoločnosť a metódy národnej činnosti ho<br />
27<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Obr. 034 Slovenské povstanie 1848/9_úvodná<br />
strana brožúry – Štátna vedecká knižnica<br />
Banská Bystrica, sign.: svkbbO1924<br />
Obr. 035 Svetlo_úvod.strana 1.čísla - Literárny<br />
archív SNK Martin, sign.: D1 SB 207 (?);<br />
foto: D. Jablonský (archív SOS)<br />
však dostávali do konfliktu najmä s konzervatívnou<br />
národnou reprezentáciou Svätomartinčanov,<br />
združenou okolo Národných novín (S. H. Vajanský,<br />
M. Mudroň, M. Dula, J. Škultéty a i.), ktorí svoju<br />
národnú aktivitu opierali o štúrovsko-hurbanovský<br />
odkaz. Štefanovič však o tomto odkaze<br />
napísal: „Po uplynutí takmer úplných tridsať liet<br />
presvedčil som sa, že všetky tie zlaté zámky, ktoré<br />
do výhľadu stavali sa nám pod vodcovstvom<br />
Štúr-Hurbanovským... sú nič inšie ako… hrozitánsky<br />
omyl, blud a závratníctvo.“ Niet divu, že<br />
Martinčania všetky jeho návrhy a koncepcie národnej<br />
obrody odmietali a Štefanovič sa dostával<br />
do stále väčšej izolovanosti.<br />
Jozef Miloslav Hurban v Slovenských pohľadoch<br />
uverejnil príspevok, v ktorom okrem iného opisoval<br />
priebeh Slovenského povstania v roku 1848.<br />
Štefanovičovu plodnú publicisticko-novinársku<br />
činnosť odštartovali nepresnosti a chyby,<br />
ktoré sa podľa neho objavili<br />
v Hurbanovom texte, ako<br />
aj narážky na Štefanovičovo<br />
vystúpenie vo Viedni pred prvou<br />
výpravou a náznaky, že<br />
Štefanovič odpadol od národa.<br />
Vyprovokovali ho natoľko, že<br />
verejne hodlal Hurbana vyzvať, aby nepresnosti<br />
uviedol na pravú mieru. Jeho výzvu však nechceli<br />
uverejniť nijaké noviny. Preto v roku 1866 vydal<br />
knihu Slovenské povstanie z roku 1848/9. Na základe<br />
pravdy a skutočnosti sostavil očitý svedok.<br />
V nej zo svojho pohľadu opísal dôvody a priebeh<br />
revolučného vystúpenia.<br />
Aj ďalšie články Števa Hlaváňa (ako<br />
Štefanoviča prezývali pre jeho povahu), či už sa venovali<br />
hospodársko-politickým, národno-spoločenským,<br />
náboženským, či literárnym otázkam, narážali<br />
na hradbu odmietania v redakciách Národných<br />
novín v Martine, Slovenských novín v Pešti aj inde.<br />
Preto sa Štefanovič v roku 1887 rozhodol vlastným<br />
nákladom vydávať Svetlo – časopis pre politiku,<br />
spoločenský život a blahobyt ľudu.<br />
Takmer všetky články písal sám. Stihol však vydať<br />
iba päť čísel, potom zásah cenzúry vydávanie<br />
časopisu zrušil.<br />
POTYKÁVANIE<br />
28
Ani stroskotanie tohto projektu autora nezastavilo.<br />
Svoje názory šíril ďalej prostredníctvom niekoľkých<br />
nemecky písaných prác, brožúr či mnohých<br />
listov, ktoré posielal viacerým slovenským,<br />
českým aj inonárodným osobnostiam.<br />
Štefanovič postupne definitívne prerušil styky<br />
s konzervatívnymi martinskými národniarmi<br />
i s mladou generáciou hlasistov, s ktorými chvíľu<br />
koketoval. Svojimi sociálno-hospodárskymi názormi<br />
šliapal cestičku vznikajúcej sociálnej demokracii,<br />
no aj s ňou sa rozišiel, pretože nesúhlasil<br />
s revolučným násilím ako formou presadenia jej<br />
cieľov. Zostal tak odsúdený k „večitej samote, ktorá<br />
mu bola vernou družkou po celý život“.<br />
Na sklonku života odišiel zo Zvolena a cez<br />
Budču doputoval do Kremnice, kde 25. novembra<br />
1910 ako posledný zo štúrovskej generácie<br />
vydýchol naposledy vo veku úctyhodných 88 rokov.<br />
Štefanovič nebol ľahko pochopiteľnou a uchopiteľnou<br />
osobnosťou. Takým ani nechcel byť.<br />
Nechcel byť, ako sa dnes hovorí, zaškatuľkovaný.<br />
Odráža sa to aj v epitafe, ktorý si kázal napísať<br />
na hrob:<br />
Tu leží nie pohan, nie žid, nie kresťan,<br />
nie Nemec, nie Maďar, nie Slovan,<br />
ale človek.<br />
Skúsme ho takého prijať a takého si ho pripomínať.<br />
Určite si to zaslúži.<br />
<br />
<br />
DUŠAN JABLONSKÝ<br />
POUŽITÁ LITERATÚRA:<br />
GOLÁŇ, Karol: Samuel Štefanovič, prvý a<br />
posledný kapitán slovenského povstania r. 1848-<br />
49. In: Sborník na počesť Jozefa Škultétyho, Matica<br />
slovenská, Turč. Sv. Martin, 1933, s. 285 – 315.<br />
GAŠPARÍK, Mikuláš: Samuel Dobroslav Štefanovič.<br />
In: Sbor¬ník štúdií a prác Vysokej školy pedagogickej<br />
v Bratislave. – Zošit 1–4, (1957), s. 81–125.<br />
KLÁTIK, Zlatko: Poznámky k svetonáhľadu<br />
Samuela Štefanoviča. Slovenské pohľady, roč.<br />
73, Matica slovenská, 1957, str. 87-105.<br />
ĎURIŠKA, Zdenko: Problémy výskumu genealógie rodu<br />
Štefa¬novičovcov. In: Matovčík, Augustín: Biografické<br />
štúdie 26. – Martin : Matica slovenská, 1998. – S. 9 – 25.<br />
PARENIČKA, Pavol: Niekoľko poznámok k biografii<br />
a osob¬nosti Samuela Dobroslava Štefanoviča.<br />
In: Matovčík, Au¬gustín: Biografické štúdie 26. –<br />
Martin : Matica slovenská, 1998. – S. 26 – 30.<br />
DOHNÁNYI, Mikuláš; ŠTEFANOVIČ, Samuel D.: Slovenské<br />
povstanie 1848-1849,Tatran, Bratislava, 1988<br />
Samuel Dobroslav Štefanovič (medailón osobnosti),<br />
In: Ľudovít Štúr a štúrovci zvolenského a krupinského<br />
regiónu, zost. Elena Matisková, Krajská knižnica<br />
Ľudovíta Štúra, Zvolen, 2015, str. 81-85.<br />
SVETLO. Časopis pre politiku, spoločenský život<br />
a blahobyt ľudu, č. I.-III. a V., Budapešť, 1887,<br />
Literárny archív SNK Martin, sign.: D1 SB 207<br />
29<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
CHRÁNENÉ ÚZEMIE<br />
(Hana Košková: Chránené územie. Lux libris, 2<strong>02</strong>0. Doslov Dagmar<br />
Mária Anoca, ilustrácie a obálka Ladislav Maria Wagner.)<br />
Hana Košková (1942) je ako autorka poetických<br />
zbierok, kníh pre deti a mládež, ale aj ako prekladateľka<br />
bulharskej a ukrajinskej poézie prítomná<br />
na našej literárnej scéne viac ako štyri desaťročia.<br />
Literárnej verejnosti je dobre známa aj ako<br />
pravidelná prispievateľka časopisu Literárny týždenník,<br />
najmä ako recenzentka a poetka. Nedávno<br />
sme mali možnosť zoznámiť sa s jej novou zbierkou<br />
básní Chránené územie, ktorou tematicky<br />
i štýlovo nadväzuje najmä na zbierky z posledného<br />
obdobia Robotnica na poslednú chvíľu (2012)<br />
a Odprevadiť záveje (2018). Kontinuitu však cítime<br />
aj s jej predchádzajúcou básnickou tvorbou.<br />
Poetka ostáva verná svojim témam, ku ktorým<br />
patria fenomény lásky, partnerstva,<br />
Obr. 036 Titulná<br />
strana zbierky básní<br />
Chránené územie.<br />
Zdroj: NOS v Lučenci.<br />
PULZOVANIE TVORBY<br />
30
Obr. 037 Hana Košková.<br />
Zdroj: NOS v Lučenci.<br />
materstva a v širšom zmysle medziľudských vzťahov,<br />
takisto sú to témy späté s prírodou i s aktuálnymi<br />
spoločenskými problémami. Pribúdajú,<br />
ba nadobúdajú prevahu existenciálne otázky, otázky<br />
autentického ľudského bytia, častejšia je prítomná<br />
reflexia krízových životných situácií, straty<br />
emocionálnych väzieb a istôt v dnešnom hodnotovo<br />
rozpohybovanom svete, opätovne sa objavujú<br />
témy osamelosti či motívy návratov do minulosti<br />
a osobného bilancovania.<br />
Lyrický subjekt sa v Koškovej básňach už tradične<br />
opiera o ženskú skúsenosť, o ženský pohľad<br />
na svet, hĺbkou ponoru ho zároveň presahuje<br />
a básne získavajú všeľudskú výpovednú<br />
platnosť. Silná emocionalita podčiarknutá zmyslovosťou<br />
sa prepája s myšlienkovým či etickým<br />
nábojom básní, krehký lyrický tón sprevádza občasný<br />
šľah irónie, satiry, vážnosť sa prelína s hravosťou<br />
a intimita poetického záznamu s kritickým<br />
obrazom súčasných tendencií spoločenského vývoja<br />
(ekonomizácia života, jeho konzumentská orientácia,<br />
egoizmus, odcudzenie...).<br />
Poetka vie, že na uvidenie a zachytenie aj menej<br />
osvetlených zátiší ľudského bytia je potrebné pestovať<br />
si „zaostrený pohľad“, o ktorý sa svojimi básňami<br />
usiluje (báseň Uprostred), pohľad mieriaci k hlbinám<br />
a zriekajúci sa plytčín (Zriekanie). Vie aj to,<br />
že až nažitými rokmi sa možno dozvedieť viac „o<br />
tom čo vzniká zaniká“ (Niť zachytená na nitke), až<br />
potom človek pochopí, o čo najmä by mu malo ísť...<br />
Košková si rovnako dobre uvedomuje<br />
váhu vzťahov v ľudskom živote, preto sa poéziou<br />
navracia k ich rôznym podobám, oživuje<br />
si v pamäti dcérsko-materské, sesterské, manželské,<br />
priateľské a ďalšie podoby vzťahov, ktoré<br />
ju formovali a ktoré v nej pretrvávajú, uvedomuje<br />
si aj ich možné ohrozenie, situácie „skratov“,<br />
keď sa „hĺbia jamy medzi najbližšími“ (Skrat).<br />
Poetickými obrazmi zaznamenáva sklony moderného<br />
urbánneho života k rozpadu (nielen)<br />
medziľudských vzťahov, nárast ochladenia, ľahostajnosti<br />
(Svetlá strana ulice), kladie si spochybňujúcu<br />
otázku, či napríklad „staré domy chcú ešte<br />
bývať spolu“, či ešte aspoň tam sa zachováva vedomie<br />
spolupatričnosti (Myšlienka z mesta).<br />
Východiskovou koncepciou života u Koškovej<br />
je koncepcia kráčania, chôdze, postupovania<br />
od udalosti k udalosti (nielen vonkajšej, ale<br />
aj, a azda najmä, vnútornej), posúvania sa od<br />
31<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Obr. 038 Hana Košková.<br />
Zdroj: NOS v Lučenci.<br />
stretnutia k stretnutiu, od zážitku k zážitku, od<br />
skúsenosti k skúsenosti, je to pohyb od začiatkov<br />
ku koncom... Život nepredstavuje, ako poetka<br />
píše, iba ľahké kráčanie, subjekt si pri ňom<br />
nesie neraz aj „tri batohy na chrbte“ (Kráčam).<br />
Inokedy autorka pripodobňuje život k ceste vlakom,<br />
k premiestňovaniu sa od stanice k stanici,<br />
pravda, s príslušnými zastaveniami (Cestovanie),<br />
prirovnáva ho k putovaniu, ktorého konečný<br />
cieľ ostáva neznámy, prípadne aj prehliadaný,<br />
pretože v záplave zbytočných informácií človek neraz<br />
nemá ani šancu dozvedieť sa niečo „o putovaní<br />
duší“ (V spoločnosti) či všeobecnejšie, o putovaní<br />
vnútornými priestormi...<br />
Koškovej poetika je poetikou každodennosti,<br />
všednosti až triviálnosti, za ktorou však cítime metafyzické<br />
otázky, otázky o cieli a zmysle buď konkrétneho<br />
príbehu, alebo ľudského jestvovania vôbec.<br />
Autorka zachytáva popri „malých okamihoch“<br />
aj dramatické chvíle života, neplytvá slovami, skôr<br />
len skicuje obrysy udalostí, pocitov, vzťahov, a to<br />
všetko bez stopy po pátose, povedala by som až<br />
minimalistickým spôsobom. A hoci jej témou ostáva<br />
všednosť, neprijíma zovšednenie ako svoj osobný<br />
program, naopak, aj v opakovaní príbehov,<br />
cyklov diania oceňuje originalitu pohľadu, postoja,<br />
bráni sa rutine a zľahostajneniu, preto chce<br />
„vhodiť kameň do ustálených vecí“ (Otvorenosť)<br />
a tak zabezpečiť sviežosť a radosť zo znovuobjavovania<br />
toho, čo život môže ponúkať. Takýto postoj<br />
predpokladá aktívnu účasť človeka na vlastnom<br />
príbehu, na jeho dotváraní a zároveň na dotváraní<br />
svojho osobného, až intímneho „územia“, byť v ňom<br />
hĺbkovo prítomný, ochraňujúci jeho hodnoty a pripravený<br />
ho ustavične a nanovo zhodnocovať. Je<br />
to prítomnosť, ktorá si vyžaduje občasné „oddýchnutie<br />
si od seba“ (Snímanie odtlačkov), „odchody“<br />
striedané s približovaním sa, s pribiehaním k sebe<br />
(Čas, v ktorom bežím k sebe). A predpokladá to aj<br />
sebaskúmanie a sebaspytovanie lyrického subjektu,<br />
či „stále som to ešte ja?“ (Padám do zamyslenia),<br />
striedanie stavov, keď sme „priviazaní sami o<br />
seba“ a keď zase odchádzame „do vzďaľovania“<br />
(Miesto s ikonou). Dôležité je pri tom všetkom, ako<br />
PULZOVANIE TVORBY<br />
32
Obr. 039 Hana Košková a Július Lomenčík –<br />
Vlak literatúry.<br />
Zdroj: NOS v Lučenci.<br />
Obr. 040 Etela Farkašová a Hana Košková<br />
predstavujú knihu na bratislavskom knižnom veľtrhu<br />
Bibliotéka. Zdroj: NOS v Lučenci..<br />
pripomína autorka, nezabúdať na krídla, na možnosti<br />
vzlietnuť (Zariaďovanie). Život je pre ňu cestou,<br />
na ktorej sa pamäť otvára, ale aj zamkýna,<br />
ktorú sprevádza nemálo strát, skepsy, ale aj nemálo<br />
okamihov, v ktorých sa prebúdza nádej, tá<br />
dáva silu „priviesť zimu k zelenšej jari“ (Stíšenie).<br />
Hana Košková je poetkou originálnych a hýrivých<br />
metafor, o ktorých sa poetka a literárna<br />
vedkyňa Dagmar Mária Anoca vo fundovanom<br />
doslove vyjadrila ako o „objavných, pôsobivých<br />
a občas aj zarážajúcich“, otvárajúcich „nové skryté<br />
energie a dimenzie slova...“. S takouto charakteristikou<br />
možno naozaj súhlasiť, dodala by som, že autorka<br />
vytvára pomocou metafor isté napätie vnútri<br />
básne, založené najmä na momente prekvapenia,<br />
nečakaného „percepčného zlomu“, čo nepochybne<br />
prispieva k znásobenému účinku textu.<br />
Hoci aj v novej zbierke sú viaceré básne ladené<br />
melancholicky, nejde o melancholickosť, ktorá by<br />
vyúsťovala do apatie či rezignácie a ktorá by oslabovala<br />
sily potrebné na dennodenné zápasy. V jednom<br />
z rozhovorov poetka vyjadrila myšlienku o<br />
nevyhnutnosti vykročiť z akýchkoľvek „závejov“,<br />
ktorými môžu byť strata životného partnera, rôzne<br />
iné straty, prehry, sklamania, o nevyhnutnosti oslobodiť<br />
sa od ich tiaže, nerezignovať, neostať pasívnou<br />
pozorovateľkou, „vymaniť si zo závejov nielen<br />
telo, ale i dušu...“. Podobne možno vnímať aj leitmotív<br />
novej básnickej zbierky, ktorým je úporné<br />
úsilie za každých okolností utvárať a ochraňovať<br />
územie vlastnej existencie – napríklad poéziou, tá<br />
sa pri tvorivých a záchranných aktoch vnútorného<br />
priestoru stáva pre autorku spoľahlivým prostriedkom.<br />
Verím, že sa ním môže stať aj pre tých, ktorí<br />
sa začítajú do Koškovej zbierky.<br />
Etela Farkašová<br />
33<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
ĽUDOVÁ HUDBA<br />
POKOŠOVCI 2 –<br />
DVOJALBUM<br />
Obr. 041<br />
Pokošovci 2:<br />
Obal CD.<br />
Zdroj: Pokošovci.<br />
PULZOVANIE TVORBY<br />
34
Pre všetkých milovníkov kvalitnej tradičnej ľudovej<br />
hudby sa na trhu CD nosičov objavil zaujímavý<br />
produkt vydavateľstva Tradana z Nitry, dvojalbum<br />
ľudovej hudby Pokošovcov. Zasvätencom do problematiky<br />
tradičnej ľudovej hudby netreba pripomínať,<br />
že ide o známu a inštrumentálne veľmi vyspelú ľudovú<br />
hudbu, ktorá na Horehroní úspešne pôsobí už<br />
dlhšiu dobu. Je pokračovateľom známych muzikantských<br />
rodov Harvanovcov a Pokošovcov. Už samotný<br />
zámer vydavateľstva Tradana naznačuje, že<br />
koncepcia dvojalbumu sa bude uberať smerom prirodzenej<br />
prezentácie hudobného myslenia ľudovej<br />
hudby a jej muzikantského cítenia, pričom snaha o<br />
ovplyvnenie výberu hudobného materiálu bude naozaj<br />
minimálna. Koncepcia producenta rešpektuje<br />
prirodzený prejav súčasných hudobných štýlov,<br />
ktoré interpreti prezentujú na hudobných produkciách<br />
vrátane hudobného jazyka tak, ako to cíti samotná<br />
kapela a jej protagonista Miroslav Pokoš.<br />
Minimálna snaha o ovplyvnenie sa zrejme týkala aj<br />
hudobného repertoáru, ktorý si máme možnosť<br />
na CD nosičoch vypočuť. Výber bol ponechaný<br />
na muzike, ktorá si piesne vyberala z konkrétneho,<br />
pre ňu zrejme významného dôvodu. Na CD tak nájdeme<br />
okrem rómskych a tradičných horehronských<br />
piesní aj modernejšie valčíkové piesne, piesne radené<br />
do štýlu rompop a rôzne modernejšie tanečné<br />
melódie.<br />
Na prvom nosiči tohto dvojalbumu nachádzame<br />
piesne, ktoré reprezentujú najmä štýlovo rozmanitú<br />
paletu horehronského repertoáru.<br />
Zaujímavé je, že tu dominujú hosťujúci speváci<br />
a speváčky, nie samotná kapela. Ich výber<br />
realizoval samotný Miro Pokoš. Poslucháčom<br />
predstavil spevácke zručnosti členov pokošovskej<br />
rodiny (Viera Pokošová, Irena Harvanová,<br />
Marta Harvanová, Natália Pokošová, Sára<br />
Blahová), ako aj známych a výnimočných spevákov<br />
a speváčok z Horehronia (Nina Varšová zo<br />
Šumiaca, Trnki z Banskej Bystrice a ďalší).<br />
Na druhom CD nosiči, na ktorom sa vo väčšej<br />
miere spevácky prezentuje samotná kapela, nachádzame<br />
výhradne rómsky piesňový repertoár.<br />
Muzikanti tu viackrát využili možnosť ukázať aj<br />
schopnosti vyššej harmonickej a interpretačnej nápaditosti<br />
a prepracovanejšej súhry vo vertikálnej<br />
výstavbe hudobného sprievodu. Repertoárové spektrum<br />
je naozaj široké: nájdeme tu piesne od rómskej<br />
klasiky až po súčasný rompop. Muzikantské<br />
(aj spevácke) schopnosti interpretov sa naplno<br />
mohli prejaviť aj pri interpretácii tzv. kaviarenského<br />
hudobno-interpretačného štýlu, ktorý sa uplatňuje<br />
hlavne na tanečných zábavách a svadbách.<br />
Treba dodať, že Pokošovci sa realizácie tejto úlohy<br />
zhostili primerane a veľmi citlivo.<br />
Samotné štýlové prevedenie repertoáru na prvom<br />
CD nosiči je samozrejmé a je nutné podotknúť,<br />
že aj veľmi nápadité a pritom vkusné. Čistý, protagonistami<br />
rokmi zažitý štýlový prejav je obohatený<br />
o nové prvky, ktoré napodiv vôbec nepôsobia rušivo.<br />
Tradične jednoduchá harmonická línia nie je<br />
dodržiavaná až tak striktne. Nachádzame tu aj zaujímavé<br />
a citlivo realizované harmonické postupy,<br />
ktoré sú podporené klasickým štýlovým vedením<br />
druhého „sekundového“ hlasu. Duch klasických horehronských<br />
kapiel sa tak v žiadnom prípade nevytráca.<br />
Hudobný štýl a celkový dojem kapely pôsobí<br />
veľmi plasticky. Tento fakt treba vyzdvihnúť, keďže<br />
35<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Obr. 042 Miroslav Pokoš<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 043 Milan Hronček<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 044 Jana Ambrózová<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 045 Stanislav Pokoš<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 046 Radoslav Pokoš<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 047 Pavol Trnka<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 048 Július Markus<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 049 Vladimír Pokoš<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 050 Marta Harvanová<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
PULZOVANIE TVORBY<br />
36
Obr. 051 Irena Harvanová<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 052 Nina Varšová<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 053 Viera Pokošová<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 054 TRNKI z Banskej Bystrice<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 055 Speváci z horehronských obcí<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
Obr. 056 Sára Blahová, Natália Pokošová<br />
Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2.<br />
37<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
súčasné „tradičné“ ľudové hudby nepôsobia v hudobnom<br />
vákuu a ovplyvňovanie súčasným hudobným<br />
myslením, tvorbou v profesionalizovaných<br />
hudobných telesách a vysielaním médií je samozrejmé.<br />
To, ako citlivo bude kapela s ľudovou piesňou<br />
nakladať, závisí len od hlbokého historického<br />
poznania ľudového hudobného štýlu a od vkusu.<br />
Druhý nosič je interpretačne a štýlovo viac ladený<br />
do „zábavnej“ roviny. Objavuje sa tu tak klasický<br />
rómsky repertoár, ako aj moderný rompop<br />
a štýl maďarského „halgata“. Tomu je podriadené<br />
aj obsadenie kapely (druhý huslista, prípadne<br />
cimbalista, ktorí viac využívajú harmonické<br />
línie novouhorského štýlu s častejším používaním<br />
dimenzovaných akordov a nedoškálnych harmonických<br />
postupov). Piesne vybrané Mirom<br />
Pokošom môžeme väčšinou zaradiť do klasického<br />
novouhorského postupu: na úvod pomalá<br />
pieseň (halgató), nasleduje čardášová pieseň<br />
s rytmickými priznávkami navodzujúcimi hojdavý<br />
rytmus, ktorá graduje do rýchleho (friškého) tempa.<br />
Všeobecne môžeme konštatovať, že táto interpretácia<br />
pomalých piesní (halgató) je typická pre rómske<br />
kapely v celej Karpatskej kotline.<br />
Zaujímavá a originálna je ornamentácia predníka<br />
– huslistu Mira Pokoša. V nej sa snúbi rytmická<br />
presnosť pravej „sláčikovej“ ruky s pulzujúcou akcentáciou<br />
variácií a nápaditými, tvorivými melodickými<br />
postupmi, nábehmi a dohrami. Dá sa v nej<br />
identifikovať klasický herný štýl horehronských<br />
predníkov a súčasná modifikácia v duchu moderného<br />
hudobného myslenia. Je to badateľné aj vo<br />
vedení druhého hlasu, ktorý je realizovaný ako tzv.<br />
terc (viac-menej v duchu klasického štýlu), alebo<br />
ako harmonický postup s podporou sprievodných<br />
nástrojov. Tieto dva štýly sa často prelínajú a doplňujú.<br />
Typický je aj jeho „glisandový“ tón, ktorý<br />
má svoje špecifiká v rómskej hudbe a je historicky
prítomný aj v inštrumentálnom stvárnení horehronskej<br />
ľudovej piesne. Zaujímavé sú aj variačné<br />
nábehy pred samotným prvým tónom melódie.<br />
Pozornosť chcem venovať aj jednému z najvýraznejších<br />
prvkov horehronského spevného<br />
prejavu – vokálnemu viachlasu. Na dvojalbume<br />
sa prezentuje v „klasickej“ heterofonickej štýlovej<br />
podobe, ako ho poznáme z obcí Šumiac, Telgárt<br />
a Vernár, ale aj v modernejšej harmonickej – homofónnej<br />
podobe (väčšinou ako dvojhlas, resp.<br />
trojhlas samotných muzikantov). Horehronský<br />
viachlas prezentovali hosťujúci interpreti – mužské<br />
spevácke zoskupenie zložené zo spevákov<br />
z Telgártu a Šumiaca a Ženská spevácka skupina<br />
Trnki z Banskej Bystrice.<br />
Samotná realizácia nahrávky sa uskutočnila<br />
v štúdiu Môlča records, s. r. o., bratov Bošeľovcov.<br />
To sa už v minulosti etablovalo ako kvalitné hudobné<br />
štúdio, ktoré sa viac zameriava na žáner<br />
hudobného folklóru. Z nahratého materiálu cítiť<br />
nadšenie, ba až eufóriu pri nahrávaní, čo len umocňuje<br />
plnohodnotný umelecký zážitok poslucháča. O<br />
technickej stránke nahrávok by sa dalo polemizovať,<br />
ale len v rovine osobných pocitov týkajúcich<br />
sa miery vyváženosti či ladenia nástrojov v niektorých<br />
momentoch. Osobne mi to pri viacnásobnom<br />
počúvaní tohto vydareného dvojalbumu nijako zásadne<br />
neprekážalo.<br />
Záverom možno konštatovať, že CD dvojalbum<br />
Pokošovci 2 je veľmi vydareným profilovým hudobným<br />
nosičom. Jeho kvalitu umocnili prizvaní<br />
hostia a muzikantské výpomoci. Isteže, názory<br />
na podanie môžu byť rôzne, ale môj osobný pocit<br />
z vypočutého dvojalbumu bol veľmi príjemný.<br />
<br />
Igor Gašpar<br />
Obr. 057<br />
Rozhovor s nositeľkou Hlavnej ceny<br />
Výtvarného spektra Evou Pokornou<br />
Obr. 059 Eva Pokorná pri monumentálnom<br />
diele nainštalovanom v jej dome.<br />
Zdroj: archív Evy Pokornej.<br />
TVORÍM PRETO,<br />
ABY SOM SA DOSTALA<br />
MEDZI ĽUDÍ<br />
ART@CHAT<br />
40
Originálne výtvarné diela, ktoré vznikajú zo symbiózy umelkyne a prírody,<br />
dnes oslovujú milovníkov vizuálneho umenia po celom Slovensku.<br />
Hovoríme o priestorovej tvorbe Evy Pokornej, ktorá je inšpirovaná krajinou<br />
vo všetkých fázach vývoja. Autorka ju vníma s úctou, pozorne<br />
a citlivo tak v realistickej, ako i v abstraktnej podobe. Jedinečné dielo,<br />
do ktorého Eva Pokorná zakomponováva ovčiu vlnu a tzv. plstenie, jej<br />
prinieslo i hlavnú cenu na celoštátnom kole Výtvarného spektra, čím<br />
upútalo aj pozornosť profesionálov.<br />
Odkedy sa venujete výtvarnej tvorbe a čo<br />
vás priviedlo k využitiu ovčej vlny?<br />
Výtvarnej tvorbe sa venujem už od detstva, hlavne<br />
maliarskym technikám. K plsteniu som sa dostala<br />
postupne. Boli to najmä úžitkové veci, ktoré som<br />
tvorila z bežne kupovanej vlny. Keď už každý v mojom<br />
okolí mal odo mňa darček v podobe taštičky,<br />
rukavičiek či čiapky, prestala som sa tomu venovať.<br />
Znova som začala plstiť až v čase, keď sme začali<br />
chovať ovce. Chovu sme sa síce začali venovať<br />
v roku 2014, ale až po ostrihaní oviec v roku 2015,<br />
keď nám zostala kopa ovčej vlny, som sa pokúsila<br />
túto našu vlnu zaplstiť do kupovanej merino<br />
vlny. Vlna z našich oviec je nepraná a nečesaná, jej<br />
plstenie je preto omnoho ťažšie.<br />
Vlnu vďaka zaujímavej štruktúre používate<br />
ako základ, ktorý potom dotvárate<br />
rôznymi technikami a využívate pri tom<br />
širokú škálu farieb. Je tento postup náročný?<br />
Vo svojej tvorbe sa inšpirujem prírodou vo<br />
všetkých jej premenách v rôznych ročných obdobiach<br />
a tiež v meniacich sa fázach dňa. Hľadaním<br />
výrazových prostriedkov som postupne stále viac<br />
prechádzala od plošných do priestorových foriem,<br />
čo je, samozrejme, pri danej technike opodstatnené.<br />
Vlnu z domáceho chovu kombinujem s merino<br />
vlnou technikou mokrého plstenia, ktoré kombinujem<br />
aj s plstením nasucho pomocou špeciálnej<br />
ihly. Vlna z našich oviec je podstatne tvrdšia, ťažšie<br />
sa vplsťuje, ale mám jej dosť, preto nemusím šetriť.<br />
Vďaka tomu som už na začiatku začala robiť monumentálne<br />
diela. Náročnosť spočíva najmä v tom,<br />
že túto vlnu je podstatne ťažšie naložiť v rovnomernej<br />
vrstve. Táto fáza je pre kvalitu plsteného diela<br />
veľmi dôležitá. Treba tiež podotknúť, že plstením<br />
sa konečný rozmer zmenší takmer o jednu tretinu.<br />
To znamená, že dielo, ktoré má rozmer 1,2 × 1,8 m,<br />
malo pôvodne rozmer 1,6 × 2,4 m. To už vôbec nie<br />
je jednoduchá manipulácia. Našťastie som v minulosti<br />
dvíhala činky, takže dnes zvládnem aj takéto<br />
rozmery.<br />
41<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Žiť v symbiózes prírodou dnes láka<br />
viacerých ľudí, no zároveň je to aj<br />
veľká výzva. Čo nám podľa vás takýto<br />
život môže priniesť a z čoho nám<br />
na druhej strane uberie?<br />
Žiť v symbióze s prírodou vôbec nie je ľahké.<br />
Samozrejme, každému hneď napadne pokoj, ticho,<br />
dobrý vzduch, krásne výhľady vhodné pre štetec<br />
maliara, no má to aj svoje nevýhody. Pre mňa osobne<br />
je najťažšia izolovanosť od ľudí, lebo som vždy<br />
bola spoločenský človek a na žiadnej vernisáži<br />
v našom meste som nesmela chýbať. Tvorbu potrebujem,<br />
aby som sa priblížila ľuďom. Je to môj spôsob<br />
komunikácie s ľuďmi, ktorých nevidím, ale cítim<br />
a vnímam cez vlastnú tvorbu. Je to taký paradox.<br />
Na jednej strane potrebujem izoláciu, aby moja tvorba<br />
rástla, a na druhej strane tvorím, aby som<br />
sa mojimi dielami a výstavami dostala medzi ľudí.<br />
Obr. 060 Eva Pokorná: Hľadanie I., 2019<br />
Zdroj: archív Evy Pokornej.<br />
Čo vás k tvorbe inšpiruje a čo<br />
vám samotné umenie dáva?<br />
Inšpiráciu nachádzam vo všetkom, čo ma obklopuje,<br />
najmä v prírode. Nápad často príde nečakane,<br />
no nie vždy mám čas ho zaznamenať, preto veľakrát<br />
aj odíde. No vždy ma potom osloví niečo nové. Čo<br />
mi umenie dáva, je ťažko povedať. Vnímať umenie<br />
je moja vnútorná potreba. Konzumáciu umenia potrebujem<br />
odmalička. Tak ako človek potrebuje jesť,<br />
piť, tak ja potrebujem hudbu, umenie... a tvorím<br />
preto, aby som sa dostala medzi ľudí.<br />
Nositelia hlavných cien celoštátnej<br />
súťaže Výtvarné spektrum boli doposiaľ<br />
v drvivej väčšine autori kresieb<br />
a malieb. Vy ste však v tomto<br />
roku priniesli niečo nové, originálne,<br />
čo vám v konečnom dôsledku prinieslo<br />
úspech. Ako to na vás zapôsobilo?<br />
Samozrejme, bola som veľmi prekvapená, vôbec<br />
som to nečakala, pretože už z predchádzajúcich<br />
ročníkov viem, že kvalita a aj kvantita býva ocenená<br />
najmä v maliarskych technikách. Cena ma povzbudila<br />
do ďalšej tvorby a ďalších plánov v tejto<br />
oblasti.<br />
ART@CHAT<br />
42
Obr. 061 Eva Pokorná: Premeny I., 2018<br />
Zdroj: archív Evy Pokornej.<br />
Obr. 062 Eva Pokorná: Premeny II., 2018<br />
Zdroj: archív Evy Pokornej.<br />
Je plstenie v priestorovej forme<br />
dominujúcou technikou vašej tvorby<br />
alebo využívate aj iné techniky?<br />
Tvoriť priestorové objekty je ťažšie, pretože vlna je<br />
predsa len textil a vystužiť ju bez akejkoľvek inej<br />
konštrukcie si vyžaduje veľa trpezlivosti a až tvrdohlavosti.<br />
Stále totiž bojujem s gravitáciou, čiže<br />
vytváraný objekt stále padá, deformuje sa a ja ho<br />
musím pomocou ihly a tisícami vpichov vystužiť do<br />
umeleckého diela. Ďalší problém je, že priestorové<br />
objekty sú podstatne náročnejšie pri inštalovaní.<br />
Nemôžete ich len tak jednoducho zavesiť na stenu.<br />
Ale aj keď si to uvedomujem, tvrdohlavo tvorím<br />
ďalšie. Na začiatku je vždy mokré plstenie.<br />
Do vytváraných objektov možno robiť aj iné zásahy,<br />
tie sú však druhoradé. Je to napríklad šitie<br />
a vyšívanie. Podstatné je mať priestorovú predstavivosť.<br />
Napriek tomu vás pri realizácii niektoré<br />
veci zaskočia.<br />
43<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Obr. 063 Eva Pokorná: Na samote, 2016<br />
Zdroj: archív Evy Pokornej.<br />
Na čom v súčasnosti pracujete, kedy a kde<br />
budeme môcť vidieť vaše najnovšie diela?<br />
Dá sa povedať, že už tretí rok pracujem na vlastnom<br />
projekte. Predstavujem si, ako sa pomedzi moje<br />
plstené diela nainštalované vo veľkorysých priestoroch<br />
prechádzajú ľudia. Mojim objektom dávam<br />
názov Z inej záhrady, pretože by mali vyvolať pocit,<br />
ako by ste sa prechádzali v príjemnej záhrade,<br />
v ktorej je všetko, čo vás obklopuje, mäkučké, jemnučké<br />
a príjemné na dotyk. Ešte presne neviem, kde<br />
sa budú dať vidieť moje najnovšie diela, lebo všetko<br />
je vo fáze vývoja. Viem, že najbližšia výstava bude<br />
v roku 2<strong>02</strong>2 v Dome umenia v Bratislave. To bude<br />
vlastne odmena pre hlavnú cenu Výtvarného spektra,<br />
ktorú som získala. Dovtedy budem ďalej tvoriť.<br />
<br />
<br />
Katarína Mosnáková Bagľašová<br />
<br />
a Miroslav Zaťko<br />
Obr. 064 Terrafyt a Epifyt – diela, za<br />
ktoré Eva Pokorná získala hlavnú cenu<br />
na Výtvarnom spektre <strong>2<strong>02</strong>1</strong>.<br />
Foto: Miroslav Zaťko.<br />
ART@CHAT<br />
44
Eva Pokorná sa narodila roku 1952 v Nitre.<br />
Štúdium absolvovala na Pedagogickej fakulte<br />
v Nitre, ukončila aprobáciu matematika – výtvarná<br />
výchova. V rokoch 1975 – 1990 pôsobila ako učiteľka<br />
na základnej škole, neskôr až do roku 2010<br />
na Základnej umeleckej škole v Nových Zámkoch.<br />
Výtvarnej tvorbe sa venovala už počas svojho pedagogického<br />
pôsobenia. Intenzívnejšie začala tvoriť<br />
neskôr, po nástupe na dôchodok a najmä po<br />
presťahovaní sa na samotu pri Malej Lehote, kde<br />
v roku 2014 spolu s manželom začali chovať ovce.<br />
Vlnu z domáceho chovu začala zakomponovávať<br />
do vlastných diel, čím vznikol jej originálny umelecký<br />
rukopis.<br />
Prvú samostatnú výstavu mala v roku 2017<br />
v priestoroch Pohronského múzea v Novej Bani.<br />
Nasledovali výstavy v Mestskom kultúrnom centre<br />
v Žiari nad Hronom a v Galérii Univerzum<br />
Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína<br />
Filozofa v Nitre. Vďaka podpore Pohronského<br />
osvetového strediska v Žiari nad Hronom nasledovala<br />
úspešná účasť na súťažiach Textilná<br />
Neškolení výtvarníci v drvivej väčšine pracujú<br />
so štandardnými technikami. Eva Pokorná je iná<br />
v tom, že narába s priestorom, čo je v skupine<br />
amatérskych umelcov veľmi vzácne. Jej tvorba je<br />
pôvodná a originálna. Vlnu z oviec spracováva do<br />
výsledných produktov, ktorými sú priestorové objekty.<br />
Dnes sa spracúvaniu vlny plstením venuje<br />
mnoho ľudí, ich výrobky môžeme vidieť na tradičných<br />
jarmokoch, no ona si vlnu spracováva famóznym<br />
spôsobom a vytvára objekty. Nie sú to podoby<br />
nejakých mrkiev či zvieratiek, ale vytvára vlastné<br />
Obr. 065 Eva Pokorná pri monumentálnom<br />
diele nainštalovanom v jej dome.<br />
Zdroj: archív Evy Pokornej.<br />
tvorba a Výtvarné spektrum. V celoštátnom kole<br />
Výtvarného spektra v roku <strong>2<strong>02</strong>1</strong> získala Hlavnú<br />
cenu.<br />
svojbytné priestorové kompozície. Vlnu si farbí,<br />
upravuje ju, pričom techniku zvláda profesionálne.<br />
Ona to takto cíti a takýmto spôsobom sa prezentuje,<br />
čo ju vlastne aj robí inou. Treba pritom povedať,<br />
že nejde krátkodobú záležitosť. Tejto tvorbe sa venuje<br />
roky, stále sa zdokonaľuje, učí sa, vie uvažovať<br />
o veciach, často sa radí, konfrontuje a vytvára diela<br />
s veľmi silným emocionálnym nábojom.<br />
<br />
Jaroslav Uhel<br />
45<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Analýza dramatického textu<br />
AK VIEME,<br />
ČO, KOMU A PREČO<br />
IDEME INSCENOVAŤ,<br />
BUDEME VEDIEŤ AJ AKO<br />
Po letnom odpočinku divadelníci opäť začínajú premýšľať a plánovať<br />
prípravu novej inscenácie. Predtým než sa začnú stretávať pri čaši dobrého<br />
vínka a skôr než sa zahryznú do čerstvo upečených škvarkových<br />
pagáčov a vytlačených scenárov, režiséra, resp. dramaturga čaká dlhá<br />
analytická a teoretická predpríprava plánovanej inscenácie. Na to, čo<br />
všetko táto príprava obsahuje vysvetľuje vedúca Katedry dramaturgie,<br />
réžie a teatrológie z Fakulty dramatických umení Akadémie umení<br />
v Banskej Bystrici Katarína Burdová.<br />
AKO NA TO<br />
46
PSYCHYCKÁ ROVINA DIVÁKA: 1. PRED VSTUPOM DO DIVADLA<br />
2. NA POČIATKU HRY<br />
3. VO VYVRCHOLENÍ HRY<br />
4. NA KONCI HRY<br />
3.<br />
4.<br />
2.<br />
1.<br />
MOMENT<br />
PRVÉHO NAPÄTIA<br />
ÚVOD<br />
EXPOZÍCIA<br />
Obr. 066 Základná schéma ideálnej línie dramatického deja.<br />
Zdroj: FREYTAG Gustav. 1959. Technika drámy. Bratislava<br />
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 310 s.<br />
Výber textu<br />
ZAUZLENIE<br />
KOLÍZIA<br />
Skôr než sa divadelný súbor pustí do nacvičovania<br />
novej inscenácie, režisér (v pozícii dramaturga)<br />
potrebuje vybrať vhodný text. Musí pritom zohľadniť<br />
niekoľko faktorov.<br />
1. Text a súbor<br />
Kritériom číslo jedna je zloženie súboru. To znamená<br />
koľko hercov má režisér k dispozícii, koľko<br />
je z toho mužských a koľko ženských interpretov<br />
a aký je ich vek. Výber textu sa teda bude odvíjať<br />
od zloženia súboru. Samozrejme, je možné vypomôcť<br />
si hercami z iných súborov alebo angažovať<br />
študenta alebo profesionálneho herca. Režisér,<br />
VYVRCHOLENIE<br />
KRÍZA<br />
TRAGICKÝ MOMENT<br />
ROZUZLENIE – OBRAT<br />
PERIPETIA<br />
MOMENT<br />
POSLEDNÉHO NAPÄTIA<br />
ZÁVER<br />
ktorý sa na niekoľko najbližších mesiacov KATASTROFA stáva vedúcim<br />
celého inscenačného procesu, by mal určite<br />
rešpektovať vôľu a ochotu všetkých členov súboru<br />
podieľať sa na tvorbe a každému z nich určiť<br />
rolu, na ktorej bude pracovať. Pokiaľ vybratý text<br />
neponúka postavu každému členovi, úlohou režiséra<br />
je zapojiť v režijnej koncepcii do inscenácie<br />
všetkých členov. Buď formou alternácií, alebo vytvorením<br />
novej postavy, ktorá sa stane súčasťou inscenačného<br />
tvaru.<br />
2. Text a divák<br />
Pri výbere vhodnej inscenácie musí režisér myslieť<br />
na cieľovú skupinu, teda na diváka, bez ktorého<br />
by celý inscenačný proces nemal význam. Režisér<br />
musí vedieť, koho chce osloviť, či detského, alebo<br />
dospelého diváka.<br />
3. Text a tematické zameranie<br />
Režisér môže pri výbere divadelnej hry zohľadniť<br />
aj tematické zameranie prehliadky, na ktorej<br />
mieni inscenáciu uviesť, resp. aktuálne<br />
47<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
výročie autora (napríklad Shakespearovké slávnosti,<br />
Tajovského divadelné dni, prehliadka Dospelí deťom<br />
a podobne).<br />
4. Žáner<br />
Keď režisér pozná zloženie svojho súboru a cieľovú<br />
skupinu, rozhoduje sa pre žáner: komédiu,<br />
tragédiu, drámu alebo satiru, frašku, muzikál,<br />
monodrámu atď.<br />
5. Aktuálnosť textu a výpoveď – kritérium<br />
nad všetky kritériá<br />
Popri zohľadňovaní všetkých praktických okolností<br />
a podmienok režisér nesmie zabudnúť na najdôležitejšiu<br />
vec, teda na to, čím chce osloviť diváka a čo<br />
by mu rád sprostredkoval prostredníctvom inscenovaného<br />
textu.<br />
Výber je na svete<br />
Režisér „prelustroval“ všetky okolité knižnice<br />
a po prečítaní desiatok divadelných hier sa rozhodol<br />
pre tú pravú. Áno, vybral text „ušitý“ na mieru,<br />
ktorý spĺňa všetky jeho požiadavky a kritériá,<br />
hra ho doslova očarila. Je však vhodná pre inscenovanie?<br />
Niektoré divadelné hry sa dobre čítajú<br />
a ešte lepšie počúvajú, ale ťažšie inscenujú. Sú hry,<br />
ktoré režisér „vidí“ už pri prvom čítaní. Vidí obrazy,<br />
farby, atmosféru, počuje hudbu a zvuky, má pocit,<br />
že inscenácia sa vytvára v jeho hlave sama od<br />
seba. No potom príde práca s hercom, keď sa jeho<br />
predstavy majú skonkrétniť na javisku, a zrazu celý<br />
vymyslený tvar stráca jasné kontúry a vytvorené<br />
obrazy vzájomne nefungujú.<br />
Keď sa režisér potrebuje utvrdiť vo výbere hry,<br />
v tejto fáze mu pomôže prerozprávanie príbehu.<br />
Režisér inscenuje príbeh, ktorý sa odohráva hic<br />
et nunc – tu a teraz. Odhliadnuc od žánru a formy,<br />
pre ktoré sa rozhodol, vždy inscenuje príbeh.<br />
Pokiaľ podľa vybraného textu sám nie je schopný<br />
pretlmočiť príbeh svojimi slovami, text treba odložiť<br />
bokom a celý proces hľadania začať odznova. Ak to<br />
dokáže, môže pristúpiť k ďalšej fáze jeho prípravy,<br />
ktorou je podrobná analýza divadelnej hry do najmenších<br />
detailov. Konečne sa môže začať tvorivý<br />
proces s konkrétnym textom.<br />
Autor<br />
Text je na stole. Režisér však musí zistiť o jeho<br />
pôvode čo najviac. V prvom rade mu pomôžu informácie<br />
o autorovi. Aby lepšie pochopil hru, mal<br />
by sa oboznámiť s tým, kedy autor tvoril, ako<br />
žil, v akých súvislostiach vybraný text vznikal. Je<br />
dobré, ak si prečíta aj ďalšie autorove hry, vďaka<br />
čomu si spraví ucelenejší obraz o autorovej<br />
tvorbe. Ak ide o zahraničného autora a režisér má<br />
k dispozícii viacero prekladov, treba sa rovnako<br />
venovať všetkým. Režisérovi to pomôže presvedčiť<br />
členov súboru o správnosti výberu.<br />
Analýza textu<br />
1. Idea<br />
Režisér pozná autora textu, pozná podmienky,<br />
v ktorých bol text napísaný, našiel v jeho tvorbe<br />
spoločné prvky, vie, čo ovplyvnilo jeho tvorbu, prečítal<br />
si všetky preklady, pozná aj okolnosti, za akých<br />
AKO NA TO<br />
48
vznikol preklad. Vie, kto je autor, čo ovplyvnilo jeho<br />
tvorbu, prečítal aj jeho ostatné hry, našiel v jeho<br />
tvorbe spoločné prvky.<br />
Teraz ide analyzovať samotný text. Vyššie uvedené<br />
informácie mu pomôžu odhaliť, čo chcel autor svojím<br />
dielom povedať. Toto poznanie je nevyhnutné<br />
na to, aby sám tvorca vedel pomenovať, čo chce<br />
sprostredkovať divákovi. Nestačí povedať, že vybraný<br />
text je o medziľudských vzťahoch. O medziľudských<br />
vzťahoch je každý text, preto sú v ňom<br />
konkrétne postavy. Prostredníctvom diela treba<br />
identifikovať výpoveď autora.<br />
Obr. 067 Metodik pre divadlo SOS Maroš Krajčovič<br />
sa rozpráva o analýze dramatického textu<br />
s Katarínou Burdovou. Foto: Matúš Druga<br />
2. Téma<br />
Každá idea je tematizovaná cez konkrétny príbeh.<br />
Pri nenaplnenej láske to môžu byť diela Romeo<br />
a Júlia, West side story, Tajovského Matka a mnohé<br />
iné diela, ktoré sa venujú rovnakému problému<br />
cez odlišný príbeh. Autorovu myšlienku treba<br />
vedieť tematizovať, pomenovať jej príbeh,<br />
cez ktorý má prehovoriť k divákovi.<br />
3. Postavy<br />
Predtým než sa text dostane do rúk hercom, režisér<br />
by mal vedieť všetko o jednotlivých postavách, a to<br />
vďaka informáciám, ktoré môže popísať sám autor,<br />
ale tiež cez repliky konkrétnej postavy, ako aj ostatných<br />
postáv, ktoré pomáhajú dotvoriť jej charakter.<br />
Herec sa prostredníctvom autora oboznámi, kým<br />
sa má stať. Cez repliky svojej postavy a ostatných<br />
postáv si dotvorí jej obraz. Prostredníctvom konkrétnych<br />
informácií získava konkrétnu predstavu o<br />
postave, na ktorej môže začať vo svojom tvorivom<br />
procese pracovať. Čím viac konkrétnych informácií,<br />
tým jednoduchšia práca na postave. Každá postava<br />
je konkrétny človek s jasne danými okolnosťami,<br />
ktorý je zasadený do konkrétneho priestoru za konkrétnych<br />
a presne určených okolností, má jasnú<br />
motiváciu konania a jasný cieľ.<br />
Vzťahy medzi postavami<br />
Bez vzájomného vzťahu nevznikne konflikt.<br />
Bez konfliktu niet dramatickej situácie. Bez dramatickej<br />
situácie niet dramatického príbehu. Bez príbehu<br />
niet postáv... Bez postáv niet vzťah... a dookola.<br />
Opakovaným čítaním textu medzi riadkami musí<br />
režisér presne pomenovať vzťahy medzi jednotlivými<br />
postavami. Vzťahy mu pomáhajú vytvárať<br />
mizanscény v priestore. Pokiaľ režisér nemá presne<br />
definované vzťahy, nefunguje princíp akcie a reakcie.<br />
Herec nepozná konkrétny dôvod, prečo jeho<br />
postava prehovára k druhej postave, s akým cieľom<br />
a čím je motivovaná.<br />
Motivácia konania postáv – prečo<br />
49<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Herec musí presne vedieť, čo je motiváciou konania<br />
postavy, na ktorej pracuje. Jednoducho povedané,<br />
prečo postava koná tak, ako koná.<br />
Ciele postáv – čo<br />
Tak ako musí herec poznať motiváciu konania svojej<br />
postavy, musí vedieť aj cieľ svojho konania.<br />
Konkrétne: ak je motiváciou ku konaniu postavy<br />
A okradnutie osobou B, cieľom postavy A je získať<br />
ukradnuté veci naspäť. Postava A je motivovaná<br />
a má presne definovaný cieľ. Postava B má<br />
tiež presnú motiváciu svojho konania. Jej cieľom je<br />
buď si ukradnuté peniaze ochrániť, alebo ich vrátiť<br />
okradnutej postave A. Herci interpretujúci jednotlivé<br />
postavy vďaka konkrétnym informáciám vedia prečo<br />
a vedia čo. Istota v motiváciách a v cieľoch jednotlivých<br />
postáv je predpokladom k profesionálne<br />
zvládnutým mizanscénam v priestore.<br />
Dané okolnosti<br />
Režisér si pomenoval motivácie postáv, ich ciele<br />
a vzťahy medzi nimi. Pre skonkretizovanie ich<br />
konania v priestore sú nevyhnutné presne určené<br />
dané okolnosti. Sú to okolnosti, za akých jednotlivé<br />
postavy konajú. Od pragmatických všeobecných<br />
údajov, ako spoločenské zaradenie, konkrétna politická<br />
situácia, čas, deň, ročné obdobie, prostredie<br />
a mnoho iných, až po osobné až intímne detaily.<br />
Ak je postava A z vyššej spoločenskej vrstvy<br />
okradnutá postavou B z nižšej sociálnej vrstvy,<br />
ktorej práve ochoreli deti, vytvorí sa iná dramatická<br />
situácia ako v prípade, keď si postava A práve<br />
nesie domov zárobok, aby nachovala päť detí, a je<br />
okradnutá postavou B, ktorá potrebuje peniaze<br />
na kúpu pozemku. Preto sú dané okolnosti také<br />
dôležité.<br />
Podtexty<br />
Keď režisér detailne ovláda charaktery postáv<br />
a vzťahy medzi nimi, môže začať vytvárať<br />
podtexty k replikám jednotlivých postáv. To znamená,<br />
že postava svojím prehovorom k ostatným<br />
postavám nesprostredkuje len informáciu z textu,<br />
ale prináša ďalší rozmer, ktorý je pre danú interpretáciu<br />
príznačný. Aj vďaka podtextom je výsledná<br />
inscenácia totožného textu u každého režiséra jedinečná.<br />
Jediná replika nesúca informáciu zvítania<br />
„pekne vítam“ môže mať desiatky podtextov vychádzajúcich<br />
z charakterov postáv, ich vzťahov,<br />
motivácií, cieľov a z daných okolností. Postava týmito<br />
slovami môže povedať „rád vás opäť vidím“<br />
alebo „tak si znova prišiel“, alebo „nechcem vás vidieť“,<br />
alebo „odíďte“, alebo „túžim po vás“, alebo „čo<br />
si to urobil“ atď.<br />
Tu si možno čitateľ položí otázku, či je naozaj<br />
potrebné ísť pri analýze a príprave inscenácie do<br />
takýchto detailov. Či potom dostane herec dostatok<br />
priestoru pre vlastnú tvorbu. Odpoveď je áno.<br />
Herec prostredníctvom týchto konkrétnych informácií,<br />
ktoré si režisér pri analýze textu dôsledne<br />
pripraví, dostáva priestor na tvorbu, pretože vie,<br />
čo konkrétne má vytvoriť a ako konkrétne bude<br />
na javisku konať. Vtedy začína spolupráca, pretože<br />
sa eliminujú pochybnosti. Režisér si môže zvoliť<br />
aj cestu tvorivého procesu, ktorý bude založený<br />
na spoločnom hľadaní spôsobov ako, aj to je možnosť.<br />
Ale čím viac hláv, tým viac názorov a v konečnom<br />
dôsledku to bude aj tak režisér, kto určí<br />
AKO NA TO<br />
50
ozhodujúci uhol pohľadu.<br />
Životopisy postáv<br />
Pomôckou pri práci herca na postave môže byť tzv.<br />
životopis postavy. Pre jeho vytvorenie sa niektorí<br />
herci rozhodnú sami, prípadne tak urobia na návrh<br />
režiséra. Ako som spomenula, príbeh sa pred divákmi<br />
odohráva „hic et nunc“, divák vníma to, čo<br />
vidí tu a teraz. Preto si herec sám definuje, čo je<br />
a čo nie je pre jeho postavu dôležité, čo mu pomôže<br />
pri hraní sa s postavou (napríklad ak bola postava<br />
týraná manželom, odráža sa to na jej vzťahu<br />
s terajším partnerom).<br />
4. Dramatická stavba diela<br />
Režisér by si mal vedieť po niekoľkých prečítaniach<br />
vybraného textu určiť základnú stavbu dramatického<br />
diela. Od expozície – uvedenia do deja až po<br />
prvý moment napätia, ktorý má charakter motívu<br />
a začne udávať smer (napríklad Hamlet a zjavenie<br />
ducha), cez kolíziu – tzv. zauzľovanie príbehu,<br />
krízu – vyvrcholenie, peripetiu – rozuzlenie<br />
s možným posledným momentom napätia až po<br />
katastrofu – záver.<br />
5. Čas a priestor<br />
Konkrétny čas a konkrétny priestor, v ktorom<br />
sa príbeh odohráva, je väčšinou určený samotným<br />
autorom. Údaje o dobe a prostredí sú nevyhnutné<br />
pre komunikáciu so scénografom aj pre hľadanie<br />
aktualizačných prvkov. Ak si režisér vyberie hru,<br />
z ktorej nevyčíta konkrétny čas a priestor, alebo<br />
hru, v ktorej autor tieto aspekty zámerne dekonkretizuje,<br />
vytvorí si časopriestor sám na základe svojej<br />
režijnej koncepcie. Lebo tak ako majú postavy vzťahy<br />
medzi sebou, majú vzťah aj k priestoru, v ktorom<br />
sa príbeh odohráva.<br />
Režijná koncepcia<br />
Režisér (v pozícii dramaturga) prešiel dlhou cestou<br />
od samotného výberu textu až po podrobnú<br />
analýzu, vďaka ktorej získal dostatočné množstvo<br />
informácií pre vytvorenie vlastnej režijnej koncepcie.<br />
Vie, ČO ide inscenovať, vie, KOMU ide inscenovať,<br />
vie, PREČO ide inscenovať. Pomalinky, čím<br />
ďalej, tým jasnejšie sa vytvára aj predstavu, AKO<br />
ide inscenovať.<br />
Dramatické situácie<br />
Nesmierne užitočnou pomôckou je rozdelenie celého<br />
textu na jednotlivé dramatické situácie. Režisér<br />
by to mal urobiť prv, než predstúpi s režijnou koncepciou<br />
pred hercov. Tento krok mu pomôže robiť<br />
potrebné úpravy v texte a prípadné škrty a je<br />
predpokladom na dobre zvládnuté aranžovanie<br />
v priestore a na vytváranie mizanscén. Ak si režisér<br />
rozdelí text na dramatické situácie, ktoré si aj<br />
pracovne pomenuje (napr. čakanie na pytačov, hľadanie<br />
únikovej cesty, vyšetrovanie krádeže, prenasledovanie<br />
zlodeja, prekvapenie pre milenca atď.),<br />
a bude sa už od čítacích skúšok opierať o tieto<br />
mikropríbehy, eliminuje tak riziko straty temporytmu<br />
celého predstavenia. Odborne dopovedané,<br />
fabulu tvorí sled na seba nadväzujúcich dramatických<br />
situácií v časovej a príčinnej súvislosti.<br />
<br />
Katarína Burdová<br />
51<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
HRA A TANEC<br />
V umení, umelecko-výchovnej praxi, v divadelnej, tanečnej, hereckej,<br />
výchovno-vzdelávacej oblasti, všade narábame so zážitkom a rozvojom<br />
emočného potenciálu individuálneho aktéra. Herca, tanečníka, „pohybára“,<br />
speváka, mladého, staršieho, dieťaťa aj dospelého. Jednoducho<br />
vždy ide o vnútorný zážitok z prepojenia pohybu, hry, reči, spevu, vytvárania<br />
imaginatívnych situácií a realít, interakcií s partnermi a zážitku<br />
s nimi spojeného. Mohli by sme hovoriť o konkrétnych témach<br />
prislúchajúcich jednotlivým druhom umenia a žánrom. Stačí nám<br />
však povedať, že zážitkové situácie potrebujeme všetci pri akýchkoľvek<br />
príležitostiach, jednoducho potrebujeme duševný pokrm a osobnostný<br />
rozvoj.<br />
Základným predpokladom je práve zážitok a hra.<br />
Môžeme to pomenovať aj jednoducho: zábava. Nemusí<br />
ísť o jednoduchú predstavu konzumnej zábavy podporovanej<br />
rôznymi prostriedkami v na to zámerne<br />
zoskupenej komunite. Môže ísť o akýkoľvek bežný<br />
fenomén, ktorý otočíme do podoby výzvy a ktorému<br />
pridáme rozmer hry. Od pracovných alebo študijných<br />
procesov cez vnímanie a aktívne vyhľadávanie<br />
podnetov z bežného prostredia a ich vnímanie<br />
v novom spôsobe nazerania. Dôležitá je ochota vyhľadávať<br />
a inšpirovať sa čímkoľvek, čo je okolo nás,<br />
tak, aby náa to bavilo. V tomto zmysle teda využijeme<br />
všeobecne úzko ponímaný výraz HRA a HRAŤ<br />
SA pre akýkoľvek aplikovateľný procea<br />
s cieľom zvýšenia atraktivity a zábavy s tým spojenej.<br />
Športovci a muzikanti mi odpustia, ak poviem,<br />
že hrať a hrať sa nie je to isté, ale obe verzie majú spoločný<br />
cieľ – vytvárať potešenie, pôžitok, zábavu vo<br />
AKO NA TO<br />
52
Obr. 068 Záber z hravého tancovania.<br />
Foto: Jozef Peniaško.<br />
forme produkcie (tvorby zážitku), ale aj percepcie<br />
(prijímania vnímaním a aktívnou participáciou).<br />
Hra je fenomén, ktorý možno charakterizovať<br />
mnohými symbolmi a faktormi. Má veľa účinkov.<br />
Zábava, zážitok, dobrovoľnosť, možnosť voľby, učenie<br />
sa hrou, objavnosť, vzťahy a partnermi v hre,<br />
spoluzodpovednosť, súťaživosť, možnosť vyniknúť,<br />
pocit víťazstva, pocit naplnenia, poučenie z prehry,<br />
schopnosť prehrávať a prispôsobiť sa, šanca, nová<br />
možnosť výhry, skúsenosť, rozvoj, sebadôvera, dôvera<br />
v partnerov, spoluprežívanie, radosť.<br />
Teraz si dovolím prejsť do žánru tanečného<br />
umenia, ale aj jednoduchého zážitkového tancovania<br />
len tak pre radosť. Porovnajme si, čo prináša<br />
TANEC v porovnaní a predchádzajúcim výpočtom<br />
symbolov spojených a HROU. Zábava,<br />
intenzívny zážitok, dobrovoľnosť, hravosť, spolupráca<br />
a súzvuk a partnermi v tanci, súzvuk a hudbou,<br />
53<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
spoluzodpovednosť, súťaživosť, možnosť vyniknúť,<br />
pocit naplnenia, intenzívne vnímanie hudby a jej<br />
interpretácia tancom, estetický zážitok, rozvoj umeleckého<br />
cítenia, schopnosť a možnosť vyjadrovať<br />
sa pohybovými estetickými prostriedkami – aj<br />
vnútorné pocity a myšlienky, hlboká empatia, komunikácia<br />
a partnermi na novej úrovni, sebadôvera,<br />
dôvera v partnerov, radosť, uspokojenie, pocit<br />
naplnenia.<br />
Je zjavné, že HRA a TANEC sa v mnohom prelínajú,<br />
súvisia, majú spoločný základ a veľa rovnakých<br />
cieľov. Hrať sa vie každý, akýmkoľvek spôsobom.<br />
Tancovať rovnako, len si to niektorí o sebe<br />
nemyslia. Ak odstránime z TANCA moment hodnotenia<br />
a ohodnotenia publikom, teda niekým, kto<br />
sa pozerá, môže tanec slúžiť ako hlboko individuálna<br />
forma a intímny zážitok. V takomto prípade<br />
by nik nemal mať problém tanečne sa pohybovať,<br />
hýbať sa v súlade (alebo nesúlade) a hudbou.<br />
Zážitok, ktorý takýto bazálny charakter tanečného<br />
pohybu prináša sám osebe, má význam. Týmto vyzývam<br />
všetkých „dospelákov“ a mládežníkov, ktorí<br />
si myslia, že nevedia tancovať, a preto sa ukracujú<br />
o hlboký zážitok: TANCUJTE! A spievajte, hoc len<br />
v sprche a na záchode. A vôbec – prestaňte mať<br />
pomýlenú predstavu o tom, čo dokážete.<br />
My „dospeláci“ sa môžeme veľa učiť od detí.<br />
Už u dojčiat môžeme pozorovať snahu opakujúci<br />
sa jednoduchý rytmua vyjadriť pohybom. Pohyby<br />
sú tiež súčasťou našej neverbálnej komunikácie,<br />
Obr. 069 Martin Urban na workshope v GOS v Rožňave.<br />
Foto: Jozef Peniaško.
ktorá plní dôležitú funkciu pri sociálnych interakciách<br />
jednotlivca. Naše pocity a emócie často vyjadrujeme<br />
pohybom, či už na elementárnej úrovni,<br />
alebo v rámci komplexnejších pohybových vzorcov.<br />
Ľudské telo disponuje určitým spektrom pohybov,<br />
ktoré môže vykonávať a prirodzene ich aj vykonáva.<br />
(Žitniaková Gurgová, 2018). Pozorovaním základných<br />
detských prejavov, pohybu a reakcií na podnety<br />
sme sa veľkým oblúkom vrátili k základným<br />
princípom fyzického a duševného zdravia. Existujú<br />
celé techniky a umeleckým, terapeutickým a vzdelávacím<br />
účelom a cieľmi, ktoré sú precíznou analýzou<br />
odvodené od detského spôsobu nazerania<br />
na svet. Akurát v tých odvodených technikách<br />
často chýba to, čo deti zažívajú neustále – RADOSŤ<br />
a pozitívny ZÁŽITOK. Deti sa hrou učia a pripravujú<br />
na život. Povedali dospelí. Deti však postupne<br />
rastom a vývinom k „dospeláckemu“ svetu strácajú<br />
to potešenie z objavovania a hravosť, sebadôveru<br />
a „neriešenie“, či to alebo to zvládnu, strácajú<br />
schopnosti, ktoré mali v útlom detstve, a musia<br />
sa ich nanovo učiť a objavovať. Nie je to škoda?<br />
Zo skúsenosti vieme, že najradšej sa hrajú<br />
deti do dvanástich-trinástich rokov, potom je to<br />
trápne. Neskôr ako dospelí a nadšením objavujú<br />
túto duševnú potravu a tešia sa z úniku zo životnej<br />
reality k zážitku a hre. Často si to nahrádzajú športovaním,<br />
konzumáciou umenia, častejšie však v pasívnej<br />
forme pred obrazovkami, je to predsa také<br />
jednoduché. Ak však dostanete na tanečnej sále<br />
do rúk pestrú skupinu ľudí, ktorí nie sú odmietaví<br />
k novým výzvam, stačí málo a a chuťou sa pustia<br />
do „hrania sa“, hlavne keď im nedáte najavo, že<br />
ide o hru. To vzápätí pochopia sami a potrebujú<br />
viac. A viac. A znova. Je to jednoducho návrat do<br />
šťastného detstva prípustnými prostriedkami, zároveň<br />
je v tom silná biochémia. Tak ako potrebujeme<br />
cukor a iné skvelé jedy, potrebujeme adrenalín,<br />
dopamín, serotonín, potrebujeme byť dolu hlavou,<br />
krútiť sa, ležať a hýbať sa v netradičných polohách,<br />
dovolene sa dotýkať druhých, komunikovať dotykom,<br />
„súznieť“, rozumieť bez slov, vytvárať neuveriteľné,<br />
smiať sa a smiať sa na druhých, na sebe,<br />
smiať sa spolu. Hoc aj len tým rozjasneným výrazom<br />
v tvári a duši, ktorý prináša svetlo do vzťahov.<br />
Mágia HRY a ZÁŽITKU.<br />
Metodika HRA A TANEC je výsledkom praktických<br />
skúseností v oblasti umeleckého školstva,<br />
folkloristiky, hereckého javiskového pohybu a využitia<br />
tradičných hier z bohatej databázy folklóru.<br />
V každom umeleckom druhu a žánri, v športoch<br />
a vo voľnočasových aktivitách sa využíva hra pre<br />
vyučovanie a výchovu, zážitkové vyučovanie<br />
a osobnostný rozvoj. O tímbildingoch a kaučingoch<br />
ani nehovoríme, v animátorskej praxi je to<br />
podobné. V teatrologickej oblasti je známy systém<br />
brazílskeho divadelníka a režiséra, neskôr<br />
komunálneho politika Augusta Boala a jeho sociálna<br />
metóda Divadlo utláčaných, prípadne kniha<br />
Hry pre hercov a nehercov. Odborníci na rozvoj<br />
detí a mládeže vo folkloristickom prostredí používajú<br />
rokmi overený systém maďarských pedagógov<br />
Petra Lévaia a dramapedagogiku Katalin<br />
Mizerák. Na Slovensku znovu objavujeme účinky<br />
spontánnej hry pre tanečníkov, ako príklad uveďme<br />
metódy aplikácie hier tradičnej ľudovej kultúry,<br />
ktoré realizuje Alfréd Lincke v detskom zoskupení<br />
Tancovadlo z Piešťan. Nezabúdajme však, že<br />
55<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
v základnej edukácii a umelecko-výchovnom vzdelávaní<br />
hra vždy bola prítomná ako účinný didaktický<br />
nástroj, od predškolskej výchovy až po druhý<br />
stupeň základných škôl, od prípravky až po druhý<br />
stupeň ZUŠ. Nové generácie umelcov a pedagógov<br />
objavujú cez svoje osobné zážitky už objavené<br />
a vyhľadávajú nové a atraktívne formy nielen pre<br />
vlastnú zábavu, ale aj pre vzdelávací proces, ktorého<br />
nositeľmi sa stávajú.<br />
Pre folkloristickú prax a výchovu budúcich<br />
pedagógov na Pedagogickej fakulte Univerzity<br />
Mateja Bela využívame konkrétne hry na vybudovanie<br />
schopností pracovať efektívne v malom<br />
priestore, dosahovať pripravenosť na náročný tréningový<br />
procea v krátkom čase a rozvíjať sociálne<br />
a umelecké kompetencie potrebné pre javiskovú<br />
prax. Pre budúcich učiteľov vytvárame databázu<br />
prostriedkov na celistvý rozvoj detí cez hru, zábavu<br />
a výzvu k súťaživosti. Prítomnosť jednoduchých<br />
princípov hier z tradičnej ľudovej kultúry<br />
a množstva iných zdrojov, a ktorými sme sa vo<br />
svojej praxi dostali do kontaktu, je prirodzená. Pre<br />
motiváciu čitateľa vyberieme tri ukážky.<br />
Prvou je imaginatívna hra ĽADOVÁ KRYHA, ktorá<br />
slúži na rozohriatie tela, iniciáciu myslenia a zvýšenie<br />
kompetitívnosti, buduje priestorové a sociálne<br />
cítenie a, samozrejme, prináša zábavu. Keď sa pýtam<br />
študentov, čo všetko hra sprostredkáva, často<br />
zabúdajú na to najdôležitejšie – teda na zábavu.<br />
Napriek tomu, že sa veľa nasmejú a tešia sa z pohybu<br />
v daných okolnostiach a pravidlách.<br />
Druhou hrou je MAĽOVANÁ ABECEDA inšpirovaná<br />
rovnomennou zbierkou básní Jána Smreka pre<br />
deti. Celotelový pohyb používame na znázornenie<br />
maľovania veľkých písaných písmen rôznymi časťami<br />
tela na imaginatívny podklad, pričom zároveň<br />
deklamujeme vybranú básničku. Rozvoj predstavivosti<br />
a kreativity a fyzicky náročným celotelovým<br />
pohybom prináša fenomén sústredenia sa na vlastnú<br />
prácu a rozvoj schopnosti robiť naraz niekoľko<br />
vrstiev procesov – reči, pohybu, kreatívneho<br />
myslenia a zábavy.<br />
Treťou hrou je veľmi obľúbená komunikačná<br />
hra SAMURAJ. Postupnosť troch krokov v informačnom<br />
toku medzi hráčmi stojacimi v kružnici je<br />
nasledovná. Prvý hráč ukáže na niekoho a povie<br />
TY! Označený sa aj a gestom smerom k sebe<br />
opýta JA? Jeho susedia potvrdia a príslušným<br />
gestom ÁNO, TY! Jednoduchý komunikačný tok,<br />
pri ktorom si všetci aktéri uvedomujú svoje roly.<br />
Vtip začína, keď obyčajné gestá nahradíme celotelovým<br />
pohybom napodobňujúcim sek samurajským<br />
mečom. V prípade TY! je to pohyb od hlavy<br />
dole, v prípade JA? je to zdola nahor do prípravy<br />
na sek TY!, ktorý nasleduje po potvrdení susedmi<br />
sekom vodorovne popod rebrá znútra von<br />
(bez kontaktu) a cyklua sa opakuje. Zvolania TY!,<br />
JA?, ÁNO, TY! nahradíme primerane významovo<br />
zafarbeným citoslovcom „h“ a výdychom so zapojením<br />
bránice. Napodobenie samurajského výkriku<br />
je žiaduce. Pohyb TY! a JA? realizujeme v širokom<br />
podrepe (2. pozícia takmer v grand pliés).<br />
Pohyb stranou realizujeme a plným natočením<br />
panvy a zadného kolena smerom dolu, aby nedošlo<br />
k poškodeniu kolenných väzív. Tempo sa postupne<br />
zrýchľuje, trváme na celotelovom pohybe a plnom<br />
sústredení sa, aby sa udržal prúd a rytmua hry.<br />
V prípade prerušenia vytvárame podporu snahy<br />
AKO NA TO<br />
56
Obr. 070 Keď sme spolu dokážeme zdvihnúť človeka aj jedným prstom.<br />
Foto: Jozef Peniaško.<br />
o kvalitu prevedenia motivačnými prostriedkami<br />
(spoločná zodpovednosť, doplnené rozcvičovacie<br />
pohyby všetkých v prípade opakovanej chyby,<br />
porovnanie a súťaženie a druhými skupinami).<br />
Ak sa hra Samuraj realizuje naplno, má výrazný<br />
zohrievací efekt a koncentruje každého aktéra<br />
na maximálne vnímanie a pohotovosť. Je ideálnou<br />
prípravou na ďalšiu spoločnú prácu.<br />
Veľa iných hier rozvíjajúcich dôležité schopnosti<br />
ponúka publikácia Hra a tanec – iniciačné<br />
57<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
hry nielen pre tanečníkov a príslušným DVD nosičom<br />
(vydalo Stredoslovenské osvetové stredisko<br />
v Banskej Bystrici v edícii Haravara roku 2015).<br />
Ľadová kryha<br />
Cieľ:<br />
Cvičenie je zamerané na jednotlivca v skupine,<br />
na uvedomenie si priestorových možností a podmienenej<br />
interakcie. Rozvíjame priestorové cítenie,<br />
vcítenie sa do svojho okolia a kolektívnu zodpovednosť.<br />
Zároveň pripravujeme techniku pre kvalitné<br />
využívanie priestoru pri statických a dynamických<br />
cvičeniach.<br />
Postup hry a metodické poznámky:<br />
V súvislosti a rôznymi variantmi chôdze<br />
a nášľapov je potrebné vytvoriť pravidlá na prácu,<br />
predovšetkým vo väčšej skupine. Neprekonateľný<br />
zvyk chodiť po kruhu, resp. po elipse, v ktorej<br />
sa nedodržujú medzery a jeden druhého výrazne<br />
Obr. 071 Rytmus je veľmi dôležitý. Sprevádza aj tanec aj hru.<br />
Foto: Jozef Peniaško.
obmedzuje, nahrádzame využitím celého priestoru.<br />
Tu je potrebné nájsť pravidlo pre bezpečnú realizáciu.<br />
Vysvetlenie ľadovej kryhy začíname rozvojom<br />
fantázie, predstavivosti a vizualizácie. Snažíme<br />
sa naviesť tanečníkov formou otázok: Predstavte<br />
si ľadovú kryhu, aký má tvar? Dá sa na nej stáť<br />
a chodiť? Môžete si ju prestaviť v tejto miestnosti<br />
a seba na nej. Čo sa stane, ak väčšina z váa bude<br />
stáť na jednej strane? Prevráti sa? Ako tomu zabránite?<br />
Uvedomte si, čo sa stane, keď sa jeden<br />
z váa presunie. Ako to vyriešite? Z toho vyplýva, že<br />
sa vlastne musíte presunúť všetci... A v tejto fáze<br />
začína zmätené pobehovanie po sále, lebo všetci<br />
sa chcú vyhnúť studenému kúpeľu a zatiaľ sa im<br />
to veľmi nedarí. V istom momente, predovšetkým<br />
ak niekto nespolupracuje, je potrebné prácu prerušiť,<br />
poukázať na potrebu spoločnej zodpovednosti<br />
a odporučiť opatrný pohyb vzhľadom na možné<br />
zrážky a šmýkajúci sa ľad. Tak okamžite dostaneme<br />
všetkých do podrepu a plným kontaktom chodidiel<br />
na podlahe, pretože väčšina už zažila pohyb po<br />
ľadovej ploche. Tu teda zapracovala predstavivosť<br />
vychádzajúca zo skúsenosti. Celá predchádzajúca<br />
časť fungovala na základe fantázie a imaginácie,<br />
pretože ťažko možno predpokladať, že niekto reálne<br />
zažil ľadovú kryhu, a preto si vytvára obraz hladkej<br />
ľadovej platne (čo vôbec nie je blízke realite, ale<br />
napomáha to účelu cvičenia). Najdôležitejšou časťou<br />
tohto cvičenia je vytvorenie schopnosti otvorenia<br />
vnemov, aby tanečníci „videli“ všetko, čo<br />
sa okolo nich deje, a vedeli na to reagovať.<br />
Lektor riadi činnosť a tempickými zmenami, odporúča<br />
využívať vertikálu (oa hore – dolu) a sústavne<br />
meniť smer pohybu a cieľom nejsť len za nosom.<br />
To je hlavný smer, ktorý používame v 99 % pohybu,<br />
a súvisí a potrebou očného kontaktu. Eliminujeme<br />
ho pokusom o chôdzu so zavretými očami.<br />
Používame pokyny pre rôzne spôsoby nášľapov,<br />
dynamické zmeny (napätie, uvoľnenie), tempické<br />
zmeny (zrýchlenie, do behu, spomalenie, komprimácia<br />
času, spomalený pohyb, skracovanie sekvencií,<br />
plynulé zrýchlenie a spomalenie), prácu a vertikálou,<br />
tri pokyny v behu (ľah, sed, skok na čísla), dvojice<br />
a ich priamu podmienenosť. Základnými pravidlami<br />
sú bezkontaktnosť (aj z bezpečnostného<br />
hľadiska a vytvárania si potreby vlastného priestoru<br />
pre pohyb), zásada zmeny a potreby byť iný<br />
ako ostatní (hľadanie a budovanie vlastnej identity<br />
a originality) a sústavné vnímanie priestoru a pozície<br />
partnerov v ňom.<br />
Ľadová kryha nám doteraz poslúžila na rozcvičenie<br />
celostného pohybového aparátu vo vzpriamenej<br />
pozícii. Stupňovaním chôdze až do behu a odbúraním<br />
zvyčajného unifikovaného elipsovitého<br />
reťazového nasledovania predchádzajúceho cvičenca<br />
sme dosiahli maximálne využitie priestorovej<br />
dynamiky. Zároveň sme dali možnosť vnímať potrebu<br />
vyváženosti priestoru vo vzájomných pozíciách<br />
a vytvorili sme si tak prekoncept pre nájdenie<br />
si ideálneho rozostavenia tanečníkov pre statické<br />
etudy. Vyskúšame to dvoma spôsobmi. Počaa práce<br />
v priestore jednoducho dáme pokyn na stop.<br />
Deti túto hru hrajú často a rady pod názvom<br />
„Sochy“. Rozvinieme ju pre účel hľadania si ideálnej<br />
pozície a podnázvom „Vyplň dieru“ alebo<br />
„Fríz“ a zároveň overujeme pohotovosť a nápaditosť<br />
vzniknutých pozícií. Dosiahli sme vysvetlenie<br />
a zaradenie systému pokynu „v ľadovej kryhe“ do<br />
59<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
výbavy tanečníkov a môžeme ju využívať buď ako<br />
definovanie pohybovej formy využívania priestoru,<br />
alebo statického variantu vzájomnej vyváženosti<br />
pre dostatočný priestor bez potreby riadených<br />
„šachovníc“, „cikcakov“ a podobne.<br />
Hlavným cieľom všetkých ponúknutých hier<br />
je zábava. Aplikovaním do tréningového a iného<br />
procesu sa stávajú efektívnymi prostriedkami pre<br />
rozvoj rôznych schopností dôležitých pre rozvoj<br />
jednotlivcov aj celého kolektívu, jednotlivcov v kolektíve.<br />
Postupným zavedením do systému sa stanú<br />
samozrejmými až ritualizovanými. Preto je vždy<br />
potrebné prinášať nové inšpirácie a hry modifikovať<br />
v súvislosti a pedagogickými a umeleckými cieľmi.<br />
Nemali by sa stať samoúčelnými nástrojmi pre<br />
lektorov a pedagógov. Ak má hra prinášať radosť,<br />
mala by byť vzrušujúca a prinášať radosť väčšine<br />
zúčastnených. Vzájomné ocenenie a evalvačné procesy<br />
v kolektíve by mali podporovať kolektív a pripraviť<br />
ho na zvládnutie podstatných cieľov spoločnej<br />
práce. Mali by priniesť zážitok a pôžitok.<br />
A dobre zabaviť.<br />
<br />
Martin Urban<br />
POUŽITÁ LITERATÚRA<br />
URBAN, M.: Hra v tanci : špecifiká hudobno-tanečnej kultúry<br />
v krajanskom prostredí rec. Ladislav Lenovský, Libor Fridman,<br />
Milina Sklabinská. - 1. vyd. - Nădlac : Vydavateľstvo Ivan<br />
Krasko, 2019. - 208 s. [12,92 AH]. - ISBN 978-973-107-147-3<br />
URBAN, M.: Hra a tanec: iniciačné hry nielen pre tanečníkov,<br />
1.vyd. Banská Bystrica: Stredoslovenské osvetové stredisko<br />
v BanskejBystrici, 2015. - 132 s. ISBN 978-80-972067-1-0<br />
URBAN, M – FRIDMAN, L. 2012. Východiská a koncepcie<br />
hudobno-tanečnej pedagogiky v príprave interpreta ľudového<br />
tanca. In: Zborníkz vedeckej konferencie. Banská Bystrica :<br />
Univerzita<br />
Mateja Bela,Pedagogická fakulta, 2012. - CD-<br />
ROM, 111 s. - ISBN 978-80-557-0425-8<br />
URBAN, M – FRIDMAN, L. 2014. Východiská a koncepcie<br />
hudobno-tanečnej pedagogiky 2.<br />
In: Zborník z vedeckej konferencie. BanskáBystrica :<br />
Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta, 2014.<br />
- CD-ROM, 125 s. - ISBN 978-80-557-0771-6<br />
ŽITNIAKOVÁ GURGOVÁ, B., URBAN, M. 2<strong>02</strong>0. (E)motion<br />
alebo cez pohyb a tanec k zážitku - základné teoretické<br />
východiská.In StudiaScientificaFacultatisPaedagogicae<br />
: UniversitasCatholica Ružomberok, vedecký<br />
recenzovaný časopis. Ružomberok : VERBUM -<br />
vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku.<br />
roč. 19, č. 4, s. 146-153. ISSN 1336-2232<br />
ŽITNIAKOVÁ GURGOVÁ, B. 2018. Autentický<br />
pohyb v tanečno-pohybovej terapii. In Svetlo<br />
a tieň - arteterapia v procese socializácie:<br />
zborník príspevkov z arteterapeutickej konferencie Svetlo<br />
a tieň - arteterapia v procese socializácie, Banská Bystrica,<br />
9. 12. 2017 / ed. Katarína Kurčíková, Jana Šolcová ; rec.<br />
Alžbeta Brozmanová Gregorová, Barbora Kováčová.<br />
1. vyd. s. 88-96.ISBN 978-80-557-1449-3.<br />
AKO NA TO<br />
60
Obr. 072 Martin Urban na workshope<br />
v GOS v Rožňave. Foto: Jozef Peniaško.
Na slovo s generálnym riaditeľom NOC Erikom Kriššákom<br />
BEZ UMELECKÝCH<br />
AMBÍCIÍ BY SME NEBOLI<br />
ĽUĎMI<br />
Obr. 073 Erik Kriššák<br />
Foto: Lucia Schultz.<br />
HORIZONTY<br />
62
Neprofesionálna umelecká tvorba vznikla a vyvíjala sa ako tvorivá<br />
činnosť ľudí, ktorá bola tesne spätá s každodenným životom.<br />
Počiatky inštitucionalizácie a organizácie neprofesionálneho umenia<br />
na Slovensku siahajú do 19. storočia a viažu sa na vznik ochotníckych<br />
divadelných krúžkov a spevokolov. Ľudová umelecká tvorivosť<br />
sa ako celok rozvíjala v krúžkoch a spolkoch na základe dobrovoľnosti.<br />
Postupný vývoj organizovaného neprofesionálneho umenia v krajoch<br />
si vyžiadal vytvorenie spoločného odborného rezortného centra, ktoré<br />
by cieľavedome podporovalo a koordinovalo osvetovú prácu v oblasti<br />
vzdelávania a záujmovej umeleckej činnosti. Z tohto dôvodu vznikol<br />
v roku 1958 Osvetový ústav, ktorý bol v roku 1991 premenovaný<br />
na Národné osvetové centrum (NOC).<br />
Hlavným poslaním NOC je podpora tvorivej činnosti kolektívov<br />
a jednotlivcov v rôznych oblastiach neprofesionálnej umeleckej tvorby,<br />
realizácia festivalov, postupových súťaží a ďalších podujatí, metodické<br />
usmerňovanie a vzdelávanie detí, mládeže i dospelých či starostlivosť<br />
o kultúrne dedičstvo. O jeho činnosti nám viac povie generálny riaditeľ<br />
Erik Kriššák.<br />
Jednou z hlavných činností NOC<br />
je podpora rozvoja kultúrnej<br />
identity a medzikultúrneho<br />
dialógu na celoslovenskej úrovni.<br />
Úloha veľmi komplexná a širokospektrálna.<br />
Akým spôsobom ju plníte?<br />
Ako jediná štátna inštitúcia v rezorte kultúry<br />
sa systematicky venujeme podpore kreativity<br />
všetkých občanov Slovenska, ktorí majú záujem<br />
rozvíjať svoje danosti a ambície v umeleckom prejave<br />
a – ľudovo povedané – nie je to ich živobytie.<br />
Starostlivosť o neprofesionálnu a záujmovú umeleckú<br />
tvorbu považujem za jednu z podstatných<br />
zložiek kultúry národa. Je základom miestnej a regionálnej<br />
kultúry, dôležitou súčasťou medziľudskej<br />
komunikácie a v neposlednom rade tvorí neoddeliteľnú<br />
súčasť ľudských hodnôt. Bez umeleckých<br />
ambícií by sme neboli ľuďmi. Národné osvetové<br />
63<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
centrum vyhlasuje a odborne garantuje celoštátne<br />
postupové súťaže a prehliadky, organizuje celoštátne<br />
festivaly a podstatnou mierou sa venuje<br />
aj vzdelávaniu, rozvoju a metodickej činnosti.<br />
Súčasťou kultúrnej identity je aj spoznávanie našej<br />
minulosti, a preto sa už niekoľko rokov zaoberáme<br />
digitalizáciou kultúrneho dedičstva a dokumentáciou<br />
živej neprofesionálnej kultúry.<br />
V oblasti neprofesionálneho<br />
umenia zastrešujete folklór a folklorizmus,<br />
divadlo, film, fotografiu, hudbu, umelecký<br />
prednes, výtvarnú tvorbu a literatúru.<br />
Čo to v praxi znamená?<br />
V praxi ide o spomínané celoštátne postupové<br />
súťaže a prehliadky, ktoré vyhlasujeme a odborne<br />
garantujeme. Ročne ich je približne štrnásť<br />
a vzhľadom na to, že trvajú prakticky počas celého<br />
roka, ide o gargantuovskú úlohu. Našťastie,<br />
odborné zázemie Národného osvetového centra<br />
je spôsobilé, ambiciózne a nebojí sa výziev.<br />
Postupové súťaže sa po vyhlásení organizujú od<br />
regionálnych cez krajské až po celoštátne kolá<br />
(s výnimkou Hviezdoslavovho Kubína, kde im predchádzajú<br />
ešte kolá školské, obvodné a okresné),<br />
organizátormi sú regionálne a krajské osvetové<br />
a kultúrne strediská. Hlavným cieľom týchto súťaží,<br />
paradoxne, nie je súťažiť, ale naučiť sa niečo<br />
nové. Aj preto sa snažíme organizovať čo najviac<br />
rozborových seminárov a vzdelávacích aktivít. Je to<br />
základná zložka našich činností a nesmie chýbať<br />
na žiadnom našom podujatí. Súťažiaci dostanú od<br />
odborníkov spätnú väzbu, prostredníctvom ktorej<br />
sa môžu každý rok rozvíjať a posúvať. Niekedy až<br />
k profesionálnej dráhe umelca. Najúspešnejším neprofesionálnym<br />
umelcom a kolektívom umožňujeme<br />
prezentovať svoju tvorivosť napríklad na našich<br />
festivaloch: Folklórny festival Východná, Scénická<br />
žatva či TVOR•BA. Prostredníctvom nich rozvíjame<br />
aj cezhraničnú spoluprácu.<br />
Pole pôsobnosti NOC je však oveľa širšie.<br />
Predstavte nám ďalšie vaše aktivity.<br />
Prevádzkujeme napríklad legendárny V-klub,<br />
ktorý od polovice 60. rokov minulého storočia definoval<br />
kvalitu kultúrneho priestoru v Bratislave<br />
ako miesta určeného na prezentáciu umenia pre<br />
všetkých. Dnes ho vnímame ako multikultúrne<br />
a multižánrové centrum. Venujeme sa sprístupňovaniu<br />
zdigitalizovaného kultúrneho dedičstva<br />
cez portál Slovakiana (https://www.slovakiana.<br />
sk/) a v dnešných pandemických časoch, keď živá<br />
kultúra patrí k oblastiam najviac zasiahnutým<br />
reštrikciami, realizujeme spolu s ministerstvom<br />
kultúry projekt navstevnik.online. Ide o sprostredkovanie<br />
kultúrnych predstavení v elektronickom<br />
prostredí tak, aby sa uľahčila ich dostupnosť pre<br />
divákov v domácom prostredí.<br />
Vo svojej činnosti veľký dôraz kladiete<br />
aj na občianske, profesijné a umelecké<br />
vzdelávanie. Prečo je to podľa vás dôležité<br />
a aké sú priority NOC v tejto oblasti?<br />
Problematika vzdelávania je dlhodobo prioritou<br />
nielen v oblasti školstva. Týka sa najmä celoživotného<br />
vzdelávania – v našom ponímaní<br />
neformálneho – v oblasti kultúry a voľného času.<br />
Našou úlohou je podporovať a zväčšovať význam<br />
HORIZONTY<br />
64
Obr. 074 Podcast V prvom rade<br />
Foto: archív NOC.<br />
vzdelávania počas celého života občanov a tiež<br />
reagovať na nové potreby a záujmy, ktoré by<br />
mala kultúrno-osvetová prax reflektovať a podporovať.<br />
Hovoríme najmä o profesijnom vzdelávaní,<br />
kde podporujeme a usmerňujeme rozvoj dospelých<br />
– odborných pracovníkov, manažérov kultúry,<br />
dobrovoľníkov kultúrno-osvetových zariadení a kultúrnych<br />
inštitúcií prostredníctvom prezenčných<br />
a online vzdelávacích aktivít. Reakciou na aktuálne<br />
spoločenské témy je ponuka aktivít v oblasti občianskeho<br />
vzdelávania (napríklad výchova k tolerancii,<br />
participácii, integrácia znevýhodnených<br />
skupín, mediálna gramotnosť, finančná gramotnosť,<br />
starostlivosť o duševné zdravie a iné) a venujeme<br />
sa aj sociálnej prevencii, vzdelávaniu odborných<br />
pracovníkov, psychológov, pedagógov, sociálnych<br />
pracovníkov, čím plníme medzirezortnú úlohu. Aby<br />
som to zhrnul, priority sa sústreďujú na reflektovanie<br />
moderných trendov a ich zavádzanie do našej<br />
vzdelávacej činnosti, ďalej je to podpora a rozvoj<br />
nových zručností v oblasti digitalizácie, kultúrneho<br />
a kreatívneho priemyslu, skvalitňovanie online<br />
a prezenčného vzdelávania s modernými virtuálnymi<br />
technológiami atď. Samostatnou kapitolou je<br />
marketing a väčší dôraz by si zaslúžil výskum<br />
vzdelávacích potrieb, získavanie dát pre rozvoj<br />
vzdelávania a reflektovanie vývoja v oblasti kultúrno-osvetovej<br />
činnosti, ako aj realizácia „vedeckých“<br />
konferencií či sympózií, ktoré by pomohli projektovať<br />
rozvoj kultúrno-osvetovej činnosti aj vzdelávania<br />
v oblasti kultúry ako výstupov národných,<br />
medzinárodných projektov a partnerov Národného<br />
osvetového centra.<br />
V rámci umeleckého vzdelávania realizujeme<br />
alebo odborne pomáhame organizovať mnohé tvorivé<br />
dielne, workshopy, semináre, prednášky, ktoré<br />
majú rôznu dĺžku trvania od niekoľkohodinových<br />
cez víkendové až po týždňové. V kovidovom období<br />
sme sa museli prispôsobiť a uskutočnili sme<br />
množstvo online webinárov, napríklad aj počas festivalu<br />
TVOR•BA, ktoré sú stále dostupné online.<br />
Témy vždy vyberáme podľa aktuálnych potrieb.<br />
Keď napríklad v rámci postupových súťaží zaznamenáme<br />
u mnohých účastníkov rovnaký problém,<br />
tak sa následne snažíme tento nedostatok odstrániť<br />
cielenou vzdelávacou aktivitou šitou na mieru.<br />
Som rád, že ste sa spýtali na vzdelávanie, pretože<br />
práve v tomto období spúšťame aj akreditované<br />
vzdelávanie pod názvom Tvorba divadelných inscenácií.<br />
Ide v podstate o režijno-dramaturgickú prácu.<br />
Kurz trvá 280 hodín, čo v skutočnosti znamená približne<br />
rok a pol až dva roky.<br />
Súčasťou vzdelávania je aj tvorba metodických<br />
materiálov, ktoré mali v minulosti zväčša písomnú<br />
65<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Obr. 075 CINEAMA <strong>2<strong>02</strong>1</strong><br />
Foto: archív NOC.<br />
Obr. 076 FF Východná 2019, program Z najlepších.<br />
Foto: archív NOC.<br />
formu. V súčasnosti kráčame s dobou a začali<br />
sme realizovať vzdelávacie video kolekcie či podcasty.<br />
Napríklad už teraz nájdete na našom<br />
YouTube kanáli Národné osvetové centrum official<br />
PRE•DNES video blogy. Metodické videá sú<br />
určené na výučbu štýlovej interpretácie podľa hry<br />
Jozefa Kroku Češľaka a čoskoro vydáme aj pripravované<br />
video kolekcie hlasovej výchovy pre spevácke<br />
zbory alebo podcast, ktorý bude v prvom rade<br />
zameraný na princípy tvorby divadelnej inscenácie<br />
a na jej jednotlivé zložky.<br />
Neprofesionálni umelci môžu získavať<br />
vzácne rady od odborníkov aj<br />
prostredníctvom hodnotiacich rozborových<br />
seminárov, ktoré realizujete na rôznych<br />
celoštátnych súťažiach. Ktoré súťaže<br />
zastrešujete a aký je systém ich realizácie?<br />
NOC v posledných rokoch optimalizovalo celoštátny<br />
systém postupových súťaží. Súťaž dospelých<br />
hrajúcich pre deti Divadlo a deti bola vyradená<br />
zo systému súťaží a stal sa z nej celoštátny festival.<br />
Súťaže malých dychových hudieb Lednické<br />
Rovne a detských a mládežníckych dychových<br />
hudieb FestMlaDych sa spojili do jednej spoločnej<br />
pod názvom OdDYCHpoDYCH. Taktiež sa zmenila<br />
periodicita niektorých súťaží, napríklad súťaž<br />
Mládež spieva bola vyhlasovaná každý rok, len<br />
sa striedali detské a mládežnícke kategórie. Po novom<br />
bude periodicita dvojročná a kategórie budú<br />
spojené. Optimalizujú sa tiež jednotlivé kategórie,<br />
resp. sa pridávajú nové, o ktoré je momentálne<br />
záujem, napríklad vo vizuálnych súťažiach<br />
vznikla kategória experiment.<br />
Momentálne teda NOC v rôznej periodicite plánuje<br />
vyhlásiť nasledujúce súťaže:<br />
– AMFO – amatérska fotografická tvorba,<br />
– CINEAMA – amatérska filmová tvorba,<br />
– Výtvarné spektrum – neprofesionálna<br />
výtvarná tvorba,<br />
– Zlatá priadka – detská dramatická tvorivosť,<br />
– FEDIM – divadlo mladých,<br />
HORIZONTY<br />
66
Obr. 077 Scénická žatva 2019<br />
Foto: archív NOC.<br />
Obr. 078 Tvorba 2019, workshop Street dokument<br />
Foto: archív NOC.<br />
– Belopotockého Mikuláš – divadlo dospelých,<br />
– Šaffova ostroha – sólisti tanečníci<br />
v ľudovom tanci,<br />
– Vidiečanova Habovka – hudobný folklór,<br />
– Eniki beniki – detské folklórne súbory,<br />
– Jazykom tanca – choreografie<br />
folklórnych súborov,<br />
– Nositelia tradícií – folklórne skupiny,<br />
– Mládež spieva – detské a mládežnícke<br />
spevácke zbory,<br />
– Viva il canto – spevácke zbory,<br />
– OdDYCHpoDYCH – dychová hudba,<br />
– ConTAKT – autorská piesňová tvorba,<br />
– Divertimento musicale – inštrumentálna<br />
hudba,<br />
– Literárny Zvolen – neprofesionálna<br />
literárna tvorba.<br />
Systém realizácie je nasledovný. Národné<br />
osvetové centrum vyhlási súťaž, vydá propozície<br />
a spustí elektronický prihlasovací systém. Následne<br />
regionálne a krajské osvetové a kultúrne strediská<br />
organizujú regionálne kolá, z ktorých víťazi postupujú<br />
na krajské kolá súťaží. Celoštátne kolá sa tiež<br />
organizujú v regiónoch, ale ich dramaturgickú časť<br />
zastrešuje Národné osvetové centrum.<br />
Jedným z najstarších a najmasovejších<br />
podujatí, ktoré organizujete, je Folklórny<br />
festival Východná. Tento rok ste ho pre<br />
pandémiu koronavírusu usporiadali online.<br />
Aké boli ohlasy na tento ročník?<br />
Aké sú plány na rok 2<strong>02</strong>2?<br />
Počas druhej vlny COVID-19 nám bolo jasné,<br />
že za neustále meniacich sa podmienok, pri obmedzení<br />
presunov medzi okresmi aj štátmi, pri zákaze<br />
stravovania na podujatiach, zatváraní ubytovacích<br />
prevádzok a predovšetkým absencii tréningového<br />
procesu kolektívov by nemohol vzniknúť zmysluplný<br />
festival. Preto sme sa rozhodli, že si vyskúšame<br />
revolučný ročník realizovaný výlučne v online<br />
prostredí a vo vysielaní RTVS. Zamerali sme<br />
sa na tvorbu programov o festivale, upriamili sme<br />
pozornosť na samotnú obec Východná, jej históriu<br />
i tradície. Diváci mali možnosť vidieť unikátne<br />
67<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
historické pramene poskrývané v útrobách archívov<br />
a rovnako dostali jedinečnú príležitosť nahliadnuť<br />
do zákulisia festivalu, do priestorov, ktoré<br />
doteraz videli len z hľadiska. Vzdelávacie a metodické<br />
programy budú slúžiť – obrazne povedané<br />
– ďalším generáciám. Ohlasy boli rôznorodé, ale<br />
prevládali pozitívne, čo ma teší. Z pohľadu návštevnosti<br />
prekonal naše očakávania, ako v online prostredí,<br />
tak v sledovanosti v RTVS sme dosiahli až<br />
šesťdesiattisícové publikum, čo by sa nám pri limitoch<br />
návštevníkov priamo na festivale nepodarilo.<br />
Navyše väčšina programov je stále prístupná a je<br />
možné sa k nim vrátiť a opätovne si ich pozrieť, čo<br />
je ďalšie plus.<br />
Na druhej strane sú mínusy: absencia medziľudského<br />
kontaktu, kontaktu umelcov s divákmi. Tento<br />
deficit online prostredie nedokáže úplne suplovať.<br />
Preto verím, že budúci ročník bude opäť na mieste,<br />
vo Východnej, a stretneme sa zoči-voči. Teším<br />
sa na to.<br />
Novinkou vašej ustanovizne je<br />
projekt STUDEO.NOC, ktorý by mal<br />
byť spustený v druhej polovici tohto<br />
roka. Priblížte nám ho.<br />
STUDEO.NOC je nová študovňa Národného<br />
osvetového centra. Študovňu tvoria dve časti, špecializovaná<br />
knižnica a digitálna bádateľňa, ktoré<br />
sprístupnia náš bohatý knižný a archívny fond. Ich<br />
obsahovým zameraním je najmä neprofesionálne<br />
umenie a kultúra, dejiny osvety, neformálne umelecké<br />
a občianske vzdelávanie. Knihy aj digitálne<br />
objekty sa u nás študujú prezenčne.<br />
Z produkcie NOC vzišlo viacero vedeckých<br />
publikácií, zborníkov a príručiek, ktoré<br />
sú osožné pre inštitúcie zodpovedné<br />
za realizáciu kultúrnej politiky, ako aj pre<br />
odbornú a laickú verejnosť. Predstavte<br />
nám niektoré z nich a prezraďte, kde<br />
si ich záujemcovia môžu zadovážiť.<br />
Už od vzniku Osvetového ústavu, predchodcu<br />
Národného osvetového centra, je naša publikačná<br />
a vydavateľská činnosť pomerne bohatá<br />
a rôznorodá. Môžeme v nej nájsť najmä osvetové<br />
príručky a všetky druhy materiálov na podporu<br />
mimoškolského umeleckého vzdelávania mládeže<br />
a dospelých, publikácie z oblasti tradičnej<br />
ľudovej kultúry, folklóru a folklorizmu, publikácie<br />
na podporu neprofesionálnej kultúry, prierezové<br />
zborníky a zborníky z výskumov kultúry a kultúrneho<br />
manažmentu, sociálnej prevencie, ako aj<br />
monografické práce z dejín ochotníckeho divadla,<br />
filmu, fotografie, literatúry či výtvarného umenia.<br />
Prioritne vydávame metodické materiály, o ktorých<br />
som už hovoril. Už desaťročia vydávame časopisy<br />
Javisko a Sociálna prevencia, ktoré sa dajú predplatiť<br />
aj prostredníctvom našej webovej stránky www.<br />
nocka.sk.<br />
V posledných rokoch sme vydali dva zborníky,<br />
ktoré mapovali vzdelávanie v oblasti kultúry, ďalej<br />
napríklad publikáciu Kultúra v štyroch dejstvách,<br />
prezentujúcu výsledky výskumu Kultúra a hodnotové<br />
orientácie obyvateľov Slovenska, či zborník<br />
partitúr pre detské spevácke zbory Deti, poďte<br />
si zaspievať.<br />
HORIZONTY<br />
68
V tomto roku ešte plánujeme vydať tieto metodické<br />
listy: Náhoda a experiment v umení, Nakrúcame<br />
mobilom, Od slova k prednesu, Prehovor o dialógu,<br />
Rodina vo fotografii, Storytelling, Tvorba pre<br />
zbor, Tvorba so zborom, Tvorivá dramatika. Taktiež<br />
metodickú príručku Tvorba divadelnej inscenácie<br />
v kocke. Tento rok by mala byť vydaná aj dlho<br />
pripravovaná zbierka partitúr Bela Felixa pre detské<br />
spevácke zbory Voláme vás. Vydáme aj publikáciu<br />
prezentujúcu výstupy výskumu pod názvom<br />
Pasportizácia domov kultúry na Slovensku či zborníky<br />
z oblasti online a občianskeho vzdelávania.<br />
A na záver trošku osobnejšie: ako<br />
ste spokojný na pozícii generálneho<br />
riaditeľa NOC? Aké sú<br />
perspektívy rastu a neustáleho<br />
skvalitňovania samotnej ustanovizne?<br />
Spokojnosť je relatívny pojem. Ja som optimista<br />
a pozitívne naladený človek, preto sa v riadení<br />
inštitúcie snažím o proaktívny prístup. Zároveň<br />
som otvorený nielen pozitívnemu ohlasu, ale aj<br />
konštruktívnej kritike. Jedna vec je manažérsky prístup,<br />
druhá odborný. V tom sa spolieham na svojich<br />
spolupracovníkov, ktorým sa snažím dať čo<br />
najväčší priestor na realizáciu. Osobne mám ambíciu<br />
otvoriť Národné osvetové centrum širokej verejnosti.<br />
Navzdory úspešnému realizovaniu našich<br />
aktivít vidím veľké medzery v ich zviditeľňovaní.<br />
Napokon, stále existuje mnoho ľudí, ktorí netušia,<br />
že sme hlavným organizátorom Folklórneho festivalu<br />
Východná alebo že vyhlasujeme napríklad<br />
Hviezdoslavov Kubín. Plánujem okresať historické<br />
nánosy rozbujnených agend, ktoré sa na túto inštitúciu<br />
nalepili počas mnohých rokov zo strany<br />
zriaďovateľa a ktoré boli často na ťarchu a na úkor<br />
nášho poslania. Stále je priestor na oslovenie ďalších<br />
ľudí, ktorí majú záujem realizovať sa umelecky<br />
a kreatívne, ale z rôznych dôvodov sa nezapájajú<br />
do súťaží, prehliadok ani sa nezúčastňujú na seminároch.<br />
Zároveň by som bol rád, keby sa naši úspešní<br />
súťažiaci mohli prezentovať na kultúrnych akciách<br />
v regiónoch, nielen na našich vlastných.<br />
Za posledný rok sa aj ukazuje, že online prostredie<br />
vie veľmi pomôcť pri realizácii sprievodných akcií<br />
pri podujatiach a vďaka prekonaniu priestorovej<br />
bariéry je o ne väčší záujem. Rovnako v prezentácii<br />
kultúrneho dedičstva vidím priestor na kreatívne<br />
a inovatívne služby, ktoré môžu pritiahnuť<br />
záujem verejnosti.<br />
V neposlednom rade mám ambíciu systematicky<br />
v legislatívnej rovine pomôcť vyriešiť financovanie<br />
všetkých aktérov v oblasti kultúrno-osvetovej<br />
činnosti, ktoré je, povedzme si pravdu, dlhodobo<br />
poddimenzované a prakticky neetablované, odkázané<br />
na dobrú vôľu zriaďovateľov. Verím, že v tejto<br />
oblasti je možný posun k lepšiemu, ktorý prinesie<br />
osoh všetkým.<br />
<br />
Katarína Mosnáková Bagľašová<br />
69<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Z ČINNOSTI OSVETOVÝCH STREDÍSK<br />
BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA V OBDOBÍ JÚL– OKTÓBER <strong>2<strong>02</strong>1</strong><br />
Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene<br />
Karel Kryl – výstava fotografií a dokumentov zo súkromnej<br />
zbierky Branislava Čaňa, 7. – 27. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Zvolen<br />
Ornament a jeho podoby – vzdelávací seminár pre učiteľky a učiteľov<br />
výtvarnej a regionálnej výchovy, vychovávateľky a vychovávateľov školských<br />
klubov a širokú verejnosť, 19. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Zvolen<br />
Ako písať kroniku – odborný seminár pre kronikárov miest a obcí<br />
regiónov Detvy, Krupiny a Zvolena, 21. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Zvolen<br />
Divadelné podzámčie – 16. ročník medzinárodného festivalu pouličného<br />
divadla a hudby, 1. – 3. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Zvolen<br />
26. Gorazdove organové dni – celoslovenská prehliadka neprofesionálnych<br />
organistov a odborný seminár (Využitie organovej hry v liturgii, Ako prekonávať<br />
úskalia trémy pri organovej interpretácii), 23. – 25. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Zvolen<br />
Centrum tradičnej kultúry v Detve (POS vo Zvolene)<br />
Spievanie pod oknami – program a uvedenie zbierky svadobných<br />
a vianočných ľudových piesní z Medzibrodu, 3. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Medzibrod<br />
Pletené vlnené kapce – metodické stretnutie zamerané na zhotovenie<br />
pletených vlnených kapcov a uvedenie rovnomenného metodického<br />
materiálu venovaného tejto technike, 9. 10. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Očová<br />
ALEA IACTA EST<br />
70
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote<br />
Júliusfeszt – hudobný festival s medzinárodnou účasťou,<br />
2. 7. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Rimavská Sobota<br />
42. ročník Gemersko-malohontských folklórnych<br />
slávností Klenovská rontouka – festival hudby, spevu,<br />
tanca, remesiel a tradícií, 13. – 15. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Klenovec<br />
Kultúrne slávnosti gemerských Maďarov – regionálny<br />
festival maďarskej kultúry, 21. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Gemerské Dechtáre<br />
Z histórie Gemera a Malohontu – historický festival, 4. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Kraskovo<br />
Lojkov Tisovec – regionálna prehliadka divadelných súborov, 25. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Tisovec<br />
Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom<br />
Folklórny festival pod Inovcom – festival regionálnych folklórnych<br />
kolektívov a jednotlivcov, 3. 7. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Žiar nad Hronom<br />
Letné školičky – denné tvorivé dielne zamerané na tradičné remeslá,<br />
spev, divadlo a literárnu tvorbu, ľudové zvyky a tradície<br />
(v auguste pokračovali zameraním na maľbu, kresbu a kombinované<br />
techniky), 12. 7. – 20. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Žiar nad Hronom<br />
2. Žiarsky minifestival remesiel – predvádzanie remesiel, živá hudba,<br />
tvorivé dielne, stretnutie s včelárom, 20. – 21. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Žiar nad Hronom<br />
Viva il canto <strong>2<strong>02</strong>1</strong> – krajská súťaž a prehliadka zborového spevu<br />
(hosť podujatia – vokálna skupina Fragile), 4. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Banská Štiavnica<br />
Festival Jána Levoslava Bellu – krajská postupová súťaž<br />
a prehliadka malých dychových hudieb, 25. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Kremnica<br />
71<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
Novohradské osvetové stredisko v Lučenci<br />
ART DAYS 2<strong>02</strong>0 – projekt podporený International Visegrad<br />
Fund (IVF), 17. – 31. 7. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Divín, Podrečany, Lučenec<br />
V mojich farbách – výstava obrazov Kataríny Molnárovej v synagóge<br />
v rámci Festivalu ľudovej kultúry Koliesko, 6. – 8. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Kokava nad Rimavicou<br />
Leto s remeslom – dva turnusy letných tvorivých dielní organizované<br />
dielňou ľudových remesiel, 12. – 16. 7. a 9. – 13. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Lučenec<br />
NOVLITERO (NOVohradské LITERárne Osobnosti) – literárna turistika<br />
po stopách významných osobností literatúry (J. Drenko, S. Ondrejovič, J. Noge,<br />
M. Gáfrik, I. Kusý, B. S. Timrava), ktorých výročia si v tomto roku pripomíname,<br />
11. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Lučenec, Vidiná, Gregorova Vieska, Dobroč, Polichno<br />
Tvorivé dielne pre neprofesionálnych fotografov –<br />
10. – 11. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Lučenec a Polichno<br />
Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko vo Veľkom Krtíši<br />
Čipka v Honte – festival tradičnej ľudovej kultúry spojený s celoslovenskou<br />
súťažnou prehliadkou prác na tému „obrúsok“ a výstavou hontianskej<br />
paličkovanej čipky, 20. – 24. 7. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Hrušov<br />
HAH – multižánrový festival hraného amatérskeho humoru,<br />
13. – 15. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Dolná Strehová<br />
Divadelné dišputy – 8. ročník medzinárodného festivalu so zahraničnou<br />
účasťou, 5. 6. – 11. 7. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Veľký Krtíš, Stredné Plachtince,<br />
Želovce, Záhorce, Sucháň, Dolná Strehová a Modrý Kameň<br />
Tradičné staviteľstvo – workshop zameraný na tradičnú ľudovú architektúru<br />
regiónu Hont, stavebné postupy v minulosti a použitie prírodných materiálov<br />
v tradičnom stavebníctve, 28. – 29. 5. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Hrušov<br />
Simsalabim – 1. ročník kúzelníckeho festivalu založeného<br />
s cieľom rozvíjať záujem súčasnej generácie o neprofesionálne<br />
kúzelnícke umenie, 11. – 12. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Dolné Plachtince<br />
ALEA IACTA EST<br />
72
Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici<br />
Leto na nádvorí SOS – cyklus hudobných koncertov a umeleckých<br />
výstav, 4. 6. – 9. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Banská Bystrica<br />
Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe – folklórny<br />
festival, 13. – 15. 8. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Heľpa<br />
Divadelná Chalupka – inšpiratívny festival, 16. – 19. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>,<br />
Brezno a okolie<br />
Sládkovičova Radvaň – krajská postupová prehliadka v umeleckom<br />
prednese I. – V. kategórie, 20. – 21. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Banská Bystrica<br />
Našimi očami/Amare jakhenca – fotografický projekt<br />
realizovaný so žiakmi ZŠ Telgárt, 9. – 12. 9. <strong>2<strong>02</strong>1</strong>, Telgárt<br />
73<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>
<strong>artUM</strong><br />
Časopis o kultúre a umení v Banskobystrickom kraji<br />
Ročník 1, číslo 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong><br />
Vydavateľ:<br />
Riaditeľka:<br />
Hlavná a zodp. redakt.:<br />
Redakcia:<br />
Jazykový redaktor:<br />
Grafický dizajn:<br />
Redakčná spolupráca:<br />
Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici<br />
Tatiana Salajová<br />
Katarína Mosnáková Bagľašová<br />
Matúš Druga<br />
Igor Gašpar<br />
Dušan Jablonský<br />
Maroš Krajčovič<br />
Tatiana Salajová<br />
Rudolf Szabó<br />
Tatiana Urbanová<br />
Miroslav Zaťko<br />
Martin Lokša<br />
Rudolf Szabó<br />
Michal Abelovský (NOS Lučenec)<br />
Miroslav Hric (POS Žiar nad Hronom)<br />
Anetta Cvachová (GMOS Rimavská Sobota)<br />
Cyril Páriš (HIOS Veľký Krtíš)<br />
Viktória Grešková (POS Zvolen)<br />
Tlač: CINEMA + spol. s r. o.<br />
EAN 9772729900008 12 • ISSN 2729-9007<br />
S FINANČNOU PODPOROU<br />
S FINANČNOU BANSKOBYSTRICKÉHO<br />
PODPOROU<br />
BANSKOBYSTRICKÉHO<br />
SAMOSPRÁVNEHO KRAJA<br />
SAMOSPRÁVNEHO KRAJA
ISSN 2729-9007