Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Obr. 032 Slovenskí dobrovoľníci – kolorovaná<br />
litografia J. Heickeho – REVOLUČNÉ ROKY<br />
1848 – 1849, fotosúbor; ed.: PhDr. M. Eliáš, CSc.;<br />
NOC Bratislava a Matica slovenská Martin, 1998.<br />
Obr. 033 Originál listu M. Dulovi – Literárny<br />
archív SNK Martin, sign.: 67 A 4;<br />
foto: D. Jablonský (archív SOS)<br />
Na konci 50. rokov sa zapojil<br />
do tzv. patentálnych<br />
bojov v evanjelickej cirkvi<br />
a v roku 1861 sa aktívne zúčastnil<br />
na prípravách i rokovaniach<br />
Memorandového zhromaždenia<br />
(6.– 7. júna 1961)<br />
v Turčianskom Sv. Martine, kde<br />
sa snažil presadiť vlastnú koncepciu<br />
národného života.<br />
Najťažšie obdobie života pre Štefanoviča nastalo<br />
po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867.<br />
Keďže odmietal používať maďarčinu, dobrovoľne<br />
odišiel do dôchodku „zo zdravotných dôvodov“. Aby<br />
prilepšil rodine, k biednej penzii (23 zlatých 33 grajciarov<br />
mesačne) si privyrábal na banskobystrickom<br />
daňovom úrade. Maďarské úrady ho však odtiaľ<br />
ako pansláva vyštvali späť do Balážskych Ďarmôt.<br />
Zanedlho opustil aj toto miesto a odsťahoval<br />
sa aj s rodinou do Krupiny, kde s neveľkým úspechom<br />
(pretože takmer skrachoval) spravoval svoj<br />
majetok i majetok svokrovcov.<br />
Štefanovičovo tvrdohlavé slovenské vlastenectvo<br />
a snaha zlepšiť postavenie národa neušli pozornosti<br />
maďarských úradov, ktoré v roku 1877<br />
neváhali siahnuť ani na jeho biednu penziu. Zostal<br />
tak úplne bez prostriedkov. Aby zabezpečil sebe<br />
i rodine aspoň aké-také živobytie a aby sa stiahol<br />
z dohľadu maďarských úradov, ako 55-ročný odišiel<br />
do Chorvátska a neskôr do srbského Belehradu.<br />
Aj na slovanskom juhu sa Štefanovič snažil<br />
naviazať spoluprácu, ktorá by viedla k zlepšeniu<br />
postavenia slovanských národov v Uhorsku,<br />
ale – podobne ako v Prahe – ani tu neuspel. Preto<br />
sa v roku 1879 sklamaný vrátil domov a usadil<br />
sa vo Zvolene. Svoje snahy zhodnotil nasledovne:<br />
„Výsledok môjho cestovania bol, že som sa presvedčil,<br />
že slovanská vzájomnosť je jednoducho<br />
a zrovna rečeno nielen bezvýznamnou parou, ale<br />
práve nič inšie, ako dym…“<br />
Z publicistickej a žurnlistickej činnosti<br />
Štefanovič bol čulý a činorodý aj v pokročilom<br />
veku a stále cítil potrebu pracovať pre národ.<br />
Jeho dovtedajšie životné skúsenosti, nepoddajná<br />
nátura, osobitá filozofia a často kontroverzné názory<br />
na spoločnosť a metódy národnej činnosti ho<br />
27<br />
<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>