08.02.2022 Views

artUM___2021___02___1STR

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Obr. 032 Slovenskí dobrovoľníci – kolorovaná<br />

litografia J. Heickeho – REVOLUČNÉ ROKY<br />

1848 – 1849, fotosúbor; ed.: PhDr. M. Eliáš, CSc.;<br />

NOC Bratislava a Matica slovenská Martin, 1998.<br />

Obr. 033 Originál listu M. Dulovi – Literárny<br />

archív SNK Martin, sign.: 67 A 4;<br />

foto: D. Jablonský (archív SOS)<br />

Na konci 50. rokov sa zapojil<br />

do tzv. patentálnych<br />

bojov v evanjelickej cirkvi<br />

a v roku 1861 sa aktívne zúčastnil<br />

na prípravách i rokovaniach<br />

Memorandového zhromaždenia<br />

(6.– 7. júna 1961)<br />

v Turčianskom Sv. Martine, kde<br />

sa snažil presadiť vlastnú koncepciu<br />

národného života.<br />

Najťažšie obdobie života pre Štefanoviča nastalo<br />

po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867.<br />

Keďže odmietal používať maďarčinu, dobrovoľne<br />

odišiel do dôchodku „zo zdravotných dôvodov“. Aby<br />

prilepšil rodine, k biednej penzii (23 zlatých 33 grajciarov<br />

mesačne) si privyrábal na banskobystrickom<br />

daňovom úrade. Maďarské úrady ho však odtiaľ<br />

ako pansláva vyštvali späť do Balážskych Ďarmôt.<br />

Zanedlho opustil aj toto miesto a odsťahoval<br />

sa aj s rodinou do Krupiny, kde s neveľkým úspechom<br />

(pretože takmer skrachoval) spravoval svoj<br />

majetok i majetok svokrovcov.<br />

Štefanovičovo tvrdohlavé slovenské vlastenectvo<br />

a snaha zlepšiť postavenie národa neušli pozornosti<br />

maďarských úradov, ktoré v roku 1877<br />

neváhali siahnuť ani na jeho biednu penziu. Zostal<br />

tak úplne bez prostriedkov. Aby zabezpečil sebe<br />

i rodine aspoň aké-také živobytie a aby sa stiahol<br />

z dohľadu maďarských úradov, ako 55-ročný odišiel<br />

do Chorvátska a neskôr do srbského Belehradu.<br />

Aj na slovanskom juhu sa Štefanovič snažil<br />

naviazať spoluprácu, ktorá by viedla k zlepšeniu<br />

postavenia slovanských národov v Uhorsku,<br />

ale – podobne ako v Prahe – ani tu neuspel. Preto<br />

sa v roku 1879 sklamaný vrátil domov a usadil<br />

sa vo Zvolene. Svoje snahy zhodnotil nasledovne:<br />

„Výsledok môjho cestovania bol, že som sa presvedčil,<br />

že slovanská vzájomnosť je jednoducho<br />

a zrovna rečeno nielen bezvýznamnou parou, ale<br />

práve nič inšie, ako dym…“<br />

Z publicistickej a žurnlistickej činnosti<br />

Štefanovič bol čulý a činorodý aj v pokročilom<br />

veku a stále cítil potrebu pracovať pre národ.<br />

Jeho dovtedajšie životné skúsenosti, nepoddajná<br />

nátura, osobitá filozofia a často kontroverzné názory<br />

na spoločnosť a metódy národnej činnosti ho<br />

27<br />

<strong>artUM</strong> 2 / <strong>2<strong>02</strong>1</strong>

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!