You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
U3V – Záujmové štúdium tretieho veku<br />
Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník<br />
Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ<br />
Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD.<br />
Cieľ:<br />
-rozšíriť poznatky frekventantov o informácie z oblasti psychických kognitívnych <strong>funkcií</strong> –<br />
fungovanie pamäti, mozgu,<br />
-ponúknuť inšpiráciu na precvičovanie pamäťových <strong>funkcií</strong> prostredníctvom praktických<br />
ukážok mozgového tréningu.<br />
Sylaby:<br />
I. Vymedzenie pamäti. Teórie pamäti.<br />
II. Fázy (štádiá) pamäťového procesu, druhy a typy pamäti.<br />
III. Testovanie krátkodobej pamäti – TROJICA HLÁSOK. ČO BOLO NA OBRÁZKU?<br />
ČÍSELNÝ RAD – experiment s voľným vybavovaním.<br />
IV. V akej kondícii je Váš mozog?<br />
V. Kognitívna rehabilitácia, t.j. precvičovanie pamäti, pozornosti a ďalších kognitívnych<br />
<strong>funkcií</strong> za účelom zlepšenia alebo udržania doterajšieho stavu.<br />
VI. Ako si zapamätať mená? Pravá a ľavá mozgová hemisféra.<br />
VII. Záverečné otázky<br />
Spätná väzba. Porozmýšľajte nad uvedenými tvrdeniami:<br />
„Mať dobrú myseľ nestačí; hlavné je používať ju.“ Descartes<br />
„Keby sme nemali pamäť, tak by sme sa neustále čudovali, všetko by bolo pre nás nové.“<br />
„Pamäti vďačíme za všetko, čo máme alebo čím sme“ (Hering, 1920).<br />
Literatúra:<br />
1.ATKINSONOVÁ, R.,L., et.al.: Psychologie. Praha: Victoria Publishing, 1995, s. 863. ISBN<br />
80-85605-35-X<br />
2.SUCHÁ, J.: Cvičení paměti pro každý věk. Praha: Grada, 2008, s. 176. ISBN 978-80-7367-<br />
199-0<br />
3.NIVEN, D.: Tajemství pohody a zdraví. Praha: Portál, 2008. ISBN 978-80-7367-413-7<br />
4. SNOWDON, P.: Tipy, triky a techniky pro trénink mozku. Praha: Portál, 167 s. ISBN 80-<br />
7178-709-4<br />
5. ZIELKE, W.: Ako si zlepšiť pamäť. Bratislava: Smena, ed. Križovatky, 1989, 166 s. ASZ<br />
075-023-89-14<br />
Úvod<br />
Náš duševný život prebieha v čase a jeho minulosť sa v ňom určitým spôsobom uchováva.<br />
Mnohé podnety z externého prostredia nepokladáme za nové, už sme ich kedysi stretli, videli,<br />
počuli, zažili. Z uvedeného vyplýva, že ak sme niečo hoci len 1x prežili, tak to sa úplne<br />
nevytráca z nášho vedomia. Na druhej strane je medzi nami mnoho takých, ktorí permanentne<br />
na niečo zabúdajú, čo si nezapíšu na to si nespomenú, alebo to jednoducho nevedia, zle sa<br />
_______________________________________________________________<br />
PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
U3V – Záujmové štúdium tretieho veku<br />
Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník<br />
Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ<br />
Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD.<br />
koncentrujú, vekom sa im zhoršuje pamäť. Čiastočne je to ovplyvnené rýchlym tempom<br />
života, časovým stresom, ale aj tým, že robíme viac vecí naraz. Uvedené „pamäťové ťažkosti“<br />
sú aj dôsledkom toho, že svoju pamäť „zanedbávame“, neprecvičujeme a netrénujeme.<br />
I. Vymedzenie pamäti. Teórie pamäti.<br />
Pamäť<br />
-je proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka,<br />
-je schopnosť reprodukovať určité psychické obsahy,<br />
-ako psychická danosť človeka, ktorá umožňuje nadobúdať a v správaní využívať skúsenosti,<br />
-ako subsystém, ktorý zabezpečuje trvalú readaptáciu systému zabraňujúci jeho afunkčnej<br />
stereotypii,<br />
-ako schopnosť nervovej sústavy uchovávať a oživovať pamäťové stopy po zmenách, ktoré<br />
vyvolávajú podnety z psychických a psychomotorických procesov (fyziologické teórie).<br />
Teórie pamäti:<br />
a/ fyziologické teórie V priebehu života časť neurónov (nervových buniek pospájaných<br />
synapsiami) mizne (10-15%) alebo sa ich veľkosť zmenšuje. Na tieto zmeny samotné<br />
starnutie nemá priamy vplyv, ale skôr iné okolnosti, napr. niektoré lieky, srdcové<br />
onemocnenia, alkohol, depresie, sedavý spôsob života, nedostatok podnetov, zlá výživa<br />
(Howard 1998). Skutočná podstata synapsií sa neustále skúma, avšak platí, že ak sa ich<br />
dozrievanie naruší (elektrický šok, úraz), zapamätanie nenastane.<br />
b/ konekcionistické (vedomosti sú podľa týchto teórií reprezentované v sieťach vzájomne<br />
prepojených jednotiek, ktoré napodobňujú neuróny.<br />
c/chemické (vysvetľujú pamäť špecifickými chemickými zmenami, prebiehajúcimi<br />
v <strong>mozgových</strong> bunkách. Za nositeľa individuálnej pamäti považuje RNK).<br />
II. Fázy (štádiá) pamäťového procesu, druhy a typy pamäti.<br />
Fázy (štádiá) práce pamäti:<br />
fáza percepcie = kódovania = vkladania = vštepovania = impregnácie;<br />
fáze recepcie = podržania = uchovávania;<br />
fáza reprodukcie = vybavovania = dekódovania = konzervácie (ak je vybavenie 100%).<br />
Pamäť môže v každom jednom z uvedených štádií zlyhať.<br />
Výskumníci hľadajú odpovede v súvislosti s duševnými operáciami, ktoré sa uplatňujú<br />
v jednotlivých fázach a pokúšajú sa nájsť odpovede na to, ako sa jednotlivé operácie<br />
zablokujú a nedovolia človeku jednoducho si spomenúť.<br />
Druhy pamäti<br />
Ľudské zmyslové systémy, ako oči a uši, prijímajú mnoho rôznych foriem podnetov, od<br />
zvukových vĺn po fotóny tvoriace svetlo.<br />
1.Procedurálna pamäť<br />
Je známa tiež ako pamäť implicitná. Ide o pamäť na to, ako vedieť robiť také veci ako<br />
hovoriť, chodiť, žonglovať a pod. I keď si tieto schopnosti uchovávame, často nie sme vôbec<br />
schopní vykonať vedomú introspekciu alebo popísať, ako ju vykonávame.<br />
Procedurálne vedomosti sú veľmi odolné voči zabúdavaniu (nikdy nezabudneme, ako jazdiť<br />
na bicykli, hrať na hudobný nástroj) a sú rezistentné i voči poškodeniam mozgu, ktoré<br />
zasiahnu iné druhy pamäti – pacienti s anterogradnou amnéziou, ktorí po niekoľko<br />
_______________________________________________________________<br />
PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
U3V – Záujmové štúdium tretieho veku<br />
Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník<br />
Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ<br />
Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD.<br />
momentoch zabudnú jednoduché udalosti alebo slovné inštrukcie, sa často dokážu naučiť<br />
nové procedurálne schopnosti, napr.: hrať stolný tenis.<br />
2.Deklaratívna pamäť<br />
Niekedy sa pre ňu používa pojem explicitná pamäť. Tento druh sa týka všetkých informácii,<br />
ktoré sme schopní popísať alebo o nich informovať. Deklaratívna pamäť zahŕňa sémantickú<br />
a epizodickú pamäť.<br />
Druhy pamäti podľa trvalosti (senzorická, krátkodobá, dlhodobá) – 2. fáza<br />
a/Senzorická pamäť – 1 sek.<br />
Zmyslové orgány majú obmedzenú schopnosť uchovávať prakticky nespracované informácie<br />
o svete po dobu kratšiu ako jedna sekunda, niečo ako praobrazy. Zrakový systém má ikonickú<br />
pamäť pre zrakové podnety, ako je tvar, veľkosť farba a umiestnenie (ale nie význam), zatiaľ<br />
čo sluchový systém má echoickú pamäť pre sluchové podnety.<br />
b/Krátkodobá (pracovná) pamäť – 15 - 30s.<br />
Vybrané informácie zo senzorickej pamäte, môžu prejsť do krátkodobej pamäte, ktorá nám<br />
umožňuje podržať informácie dosť dlho na to, aby sme ich mohli použiť, napr. vyhľadáme<br />
telefónne číslo a zapamätáme si ho tak dlho, pokiaľ ho nevytočíme. Peterson dokázal, že<br />
KDP trvá približne medzi 15 a 30 sekundami, pokiaľ si osoby materiál neopakujú, zatiaľ čo<br />
Miller (1956) zistil, že KDP má obmedzenú kapacitu zhruba 7 „zhlukov“ informácií.<br />
c/Dlhodobá pamäť<br />
Dlhodobá pamäť umožňuje podržať informácie v trvaní od niekoľkých minút po celý život.<br />
Zdá sa, že má neobmedzenú kapacitu pre uchovávanie informácii, jej skutočnú kapacitu však<br />
samozrejme nikto nemôžeme zmerať – trvalo by to príliš dlho!<br />
-delí sa na recentnú, (uchováva informácie z nedávnej minulosti) a trvalú.<br />
Typy pamäti (motorická, názorná, slovno – logická, emocionálna)<br />
a/motorická (ľahko sa zapamätajú a vybavujú pohyby; je sprievodným znakom mnohých<br />
činností jednotlivca, ako je chôdza, písanie, rôzne zručnosti..., športovci, tanečníci)<br />
b/názorná (akustický, auditívny typ)<br />
c/slovno-logická (zakladá sa na pochopení vnútorných logických súvislostí medzi časťami<br />
látky, ale vyžaduje si aj myšlienkovú aktivitu, opakovanie apod., lepšia pamäť na slová, súdy)<br />
d/emocionálna (skôr si zapamätáme citovo podfarbené zážitky, afektívne udalosti...herci)<br />
III. Testovanie krátkodobej pamäti – experimenty s voľným vybavovaním.<br />
IV. V akej kondícii je Váš mozog?<br />
Zdravý mozog sa prejavuje pocitom celkovej pohody a nenásytnej vôle nachádzať nové<br />
myšlienky a objavy. Rovnako zdravý mozog víta nové interakcie, výzvy, prežívania. Ak to<br />
zhrnieme, tak zdravý mozog nám umožňuje plne sa tešiť zo života a uvedomovať si naplno<br />
potenciál svojho nadania. Svoju mentálnu jedinečnosť podporujeme aj tým, že využívame<br />
svoj talent a svoje schopnosti a nenechávame ich jednoducho „driemať“.<br />
V. Kognitívna rehabilitácia - precvičovanie pamäti, pozornosti a ďalších kognitívnych<br />
<strong>funkcií</strong> za účelom zlepšenia alebo udržania doterajšieho stavu<br />
Táto kapitola je určená všetkým tým, ktorí sa snažia byť aktívni a majú chuť si „vylepšiť“<br />
svoje schopnosti. Pokiaľ mozog nie je postihnutý chorobným procesom, kapacita pamäti je<br />
_______________________________________________________________<br />
PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
U3V – Záujmové štúdium tretieho veku<br />
Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník<br />
Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ<br />
Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD.<br />
rovnaká po celý život, záleží len na tom, ako je používaná, zaťažovaná a precvičovaná.<br />
Mozog sa správa ako ktorýkoľvek telový orgán – keď nie je dostatočne zapojený do funkcie,<br />
krpatie. Práve tak, ako telu prospieva fyzický tréning, duševné cvičenia pomáhajú zachovať<br />
a zvyšovať výkonnosť mozgu. Keď sa myslenie stretáva s novými informáciami alebo ak sa<br />
od neho vyžadujú nové výkony, aktivizuje sa mozog a zároveň sa posilňujú nedostatočne<br />
využívané neutrálne komunikačné spojenia.<br />
Faktory výkonnosti mozgovej činnosti:<br />
� Permanentná stimulácia mozgu novými mentálnymi podnetmi, záujem o všetko nové,<br />
osvojovanie si nových informácií (U3V, internet, jazyky, šport, turistika).<br />
� Sociálny kontakt. Styk s inými ľuďmi núti mozog, aby bol neustále pripravený<br />
poskytovať v spontánne vznikajúcich situáciách správne odpovede.<br />
� Riešenie problémov a situácií namáhajúcich mozog. Napr. rátanie v „hlave“, riešenie<br />
rébusov, hlavolamov, krížoviek, hranie šachu, Scrable, spoločenských hier.<br />
� Skúšanie nových prístupov pri riešení problémov môže byť dobrým spôsobom, ako<br />
zanechať dávno vyšliapané chodníčky v myslení a ako podnietiť k činnosti mozog.<br />
� Uplatňovanie tzv. laterálneho myslenia (pristupovať k problému akoby z inej strany,<br />
sprostredkovane, keď sme neuspeli pri „frontálnom útoku“). Stimulácia PMH.<br />
� Aplikácia heuristických metód.<br />
� Využívanie mnemotechnických pomôcok.<br />
VI. Ako si zapamätať mená?<br />
Určite mnohí z nás zažili ten nepríjemný pocit, keď sme kŕčovite hľadali v spomienkach,<br />
väčšinou bez úspechu, meno osoby, alebo keď sme sa snažili tento nedostatok zamaskovať<br />
použitím neurčitých oslovení, len aby sme nemuseli použiť meno.<br />
Ako si teda meno zapamätať a následne vybaviť?<br />
• technika sieťového grafu nám pomáha vybaviť si osobu tak, že sa ju budeme snažiť<br />
zadeliť do nejakej skupiny (príbuzní, priatelia, susedia, kolegovia, odporcovia...)<br />
• následne sa zameriame na príležitosti (porady, vzdelávacie kurzy, výstavy, čakárne)<br />
• byť veľmi pozorný, pri prvom stretnutí, pri zoznámení (záujem, spoločné znaky)<br />
• zapamätajte si meno s osobnými zvláštnosťami a prejavujte záujem o partnera<br />
• v rozhovore častejšie opakujte nové meno partnera<br />
• privolajte si na pomoc fantáziu a maľujte obrazy pripomínajúce meno<br />
• skúste sa zamerať na pôvod mena – lepšie si ho zapamätáte (onomastika)<br />
• krátky verš (vami vytvorený), napomáha vybavovaniu.<br />
Práca pravej a ľavej mozgovej hemisféry. Dve polovice tvoria celok<br />
Skutočne máme duálnu povahu. Náš mozog je fyzicky rozdelený na dve hemisféry. A hoci sú<br />
tieto dve polovice vysoko špecializované, a dokonca schopné do istej miery myslieť nezávisle<br />
na sebe, tvoria ucelenú jednotu.<br />
V zdravom, dobre fungujúcom mozgu sa tieto „dve reality“ nepozorovane dopĺňajú<br />
a kombinujú a dávajú nám tak schopnosť zvládnuť akúkoľvek situáciu, ktorá nastane. Ak<br />
človek rozmýšľa o sebe ako o „ľavomozgovom“ alebo „pravomozgovom“, pravdou je, že je<br />
oboma. Nemôže byť tvorivý bez určitého následného spracovania a nemôže byť logický bez<br />
schopnosti uchopiť celok. Riešenie problémov, či to už ide o umenie alebo vedu, sa vždy týka<br />
oboch hemisfér. A obe potrebujú cvičenie.<br />
_______________________________________________________________<br />
PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
U3V – Záujmové štúdium tretieho veku<br />
Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník<br />
Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ<br />
Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD.<br />
ĽAVÁ MOZGOVÁ HEMISFÉRA PRAVÁ MOZGOVÁ HEMISFÉRA<br />
Logická, (pamäť - na mená ľudí) Tvorivá, (pamäť - na tváre)<br />
+analytická, člení celok na časti, zoraďuje +syntetická, svet vníma ako celok<br />
+zabezpečuje aktivity, ktoré si vyžadujú +pomáha pri rozpoznávaní priestorových<br />
logiku (tvorenie algoritmu, sledovanie vzťahov, napr. nám umožňuje čítať z máp,<br />
dejovej línie príbehu)<br />
skladať puzzle a prekresľovať<br />
+spracováva jednoduché informácie (napr. +umožňuje neverbálnu zvukovú<br />
schopnosť riadiť sa súborom logických interpretáciu (napr. schopnosť rozlišovať<br />
pravidiel)<br />
a pamätať si tóny, hudobné a prírodné<br />
zvuky) a vytvorenie snových prežívaní<br />
+jazyková interpretácia a tvorby reči +pomáha pri rozpoznávaní iných<br />
+schopnosť čítať a písať +vytváranie a vnímanie emócií<br />
+schopnosť čítať z nôt +schopnosť trojrozmernej vizualizácie<br />
a zvládanie vnímania hĺbky<br />
+schopnosť počítať a vykonávať<br />
+vytváranie vnemu telesného obrazu<br />
matematické operácie<br />
a schopnosti priestorovej orientácie<br />
+rozoznávať symboly. +ovláda dlhodobú pamäť, v ktorej sa<br />
uchovávajú udalosti.<br />
Záverečné otázky.<br />
1.Strata pamäti súvisí: a/s nižším vekom, b/so zlou životosprávou, c/s úbytkom neurónov<br />
2.Pamäť je: a/kognitívny proces, b/ľudská črta, c/dynamická vlastnosť<br />
3.Explicitná pamäť sa spája: a/ s významom slova, b/ s názorom, c/so životnou morálkou<br />
4.Ak si človek niečo pamätá nie viac ako 1 sek. je to výsledkom: a/charakteru, b/senzorickej<br />
pamäti, c/jeho zamerania<br />
5.Technika „sieťového grafu“ nám umožňuje efektívne si: a/ predstaviť svet, b/ nakresliť<br />
v deskriptíve náčrt, c/ vybaviť si konkrétne meno<br />
6.Pravá mozgová hemisféra je viac: a/teoretická, b/tvorivá, c/využívaná pri čítaní z mapy<br />
7.Sociálny kontakt stimuluje: a/pamäť, b/deti k agresii, c/k výmene predmetov dennej<br />
spotreby.<br />
8.Hranie šachu má: a/nepopierateľný vplyv na efektivitu pamäti, b/na rozvoj spôsobilosti „byť<br />
sám sebou“, c/dopad na asertivitu spoluhráča<br />
9.Motorický typ sa prejavuje v tom, že: a/jeho nositeľ je adeptom školy šoférovania, b/že<br />
osoba nekontrolovane žmurká, c/ že si jeho nositeľ ľahko zapamätá a vybavuje pohyby;<br />
10.Pravá a ľavá mozgová hemisféra môže: a/pracovať a myslieť oddelene, b/nikdy takto<br />
nepracuje, c/pracuje, ale len u umelcov.<br />
_______________________________________________________________<br />
PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
Change language