K L U B chovateĽov farBiarov

150
Za medveďom....
Hoci stavy medveďov na Slovensku sú vysoké, určite nie je bežným
zážitkom pre poľovníka zúčastniť sa na jeho love. Mne sa takáto
príležitosť naskytla, keď náš odštepný závod dostal povolenie na lov
medveďa. Mám na svojom konte niekoľko doprovodov hostí na medveďa,
z ktorých 3 boli úspešné. Zo skúseností viem, že uloviť medveďa
je 90 % príprav, teda vnadenie a len zvyšok je samotný lov. Rovnako
to bolo aj v tomto prípade. Na vnadisko sa predkladali všelijaké dobroty
a medvede si to všimli. Vnadisko navštevovali dva medvede viac
menej pravidelne. Keďže lov bol pripravený zavolali sme na vhodný
termín hosťa.
Hostia sú poväčšine veľmi zaneprázdnení ľudia a aj tento hosť
meškal. Namiesto o 15 00 sme sa na posed dostali o 17 00 hodine za
tmy. Vnadisko je od posedu blízko, a tak z obavy, aby nás medveď
nenavetril som okienka na posede neotváral. Hosť bol veľmi nervózny
a bolo vidno, že pred medveďom má veľký reškekt. Vysvetlil som mu
kde má zamieriť a zodpovedal všetky jeho zvedavé otázky. Niekoľko
krát sme si vyskúšali otvorenie okienka a zamierenie. Mesiac svietil,
ale medveď neprichádzal. Asi po troch hodinách sa však objavil pod
lesom tmavý tieň. Hosť medzitým zaspal a čo bolo horšie, mesiac sa
medzitým ukryl za stromy, čím sa vnadisko dostalo do úplného tieňa.
Medveďa som chvíľu pozoroval a usúdil som, že je vhodný na odstrel.
Opatrne som zobudil hosťa. Otvoril som jeho okienko a cez to svoje
som pozoroval, ako bude medveď po rane značiť. Hosť mieril dlho
ale výstrel neprichádzal. Bolo to pochopiteľné, lebo medveď si ľahol
a takto žral, čím bolo problematické aj pre skúsenejšieho poľovníka
presne zamieriť. Navyše z jeho okienka bol medveď zle postavený.
Obaja sme boli vzrušení, lebo medveď mohol kedykoľvek odísť, alebo
dostať vietor. Po chvíli sa naozaj zodvihol a odišiel do lesa. Ihneď
som bez zbytočného hluku hosťa presadil k môjmu okienku a on
zaujal streleckú pozíciu. Netrvalo dlho a medveď znova vyšiel z lesa.
Pomaly sa motal okolo návnady a ochutnával z predložených dobrôt.
Pre skúseného strelca by nebol žiadny problém vystreliť, ale toto nebol
prípad môjho hosťa. Ťažko a vzrušene dýchal a hoci som ho všemožne
ukľudňoval, výstrel neprichádzal. Pozeral som mu ponad plece, keď
konečne vystrelil. Medveď zreval (čo nebolo dobré znamenie) a po
chvíli padol, ale hádzal sa na mieste. Súril som hosťa aby opakoval
ranu. Ja som nemohol, lebo okienko bolo pre dvoch priúzke. Zrazu