K L U B chovateĽov farBiarov

farbiar je farbiar
Bol surový, studený, februárový večer akých u nás v Javorníkoch
býva naozaj veľa. Po celodennej práci v teréne a prikrmovaní zveri som
našiel útočisko v zrubovej chatke učupenej pod chlpom starej bučiny.
Ostrý severák zúrivo skuvíňa a lomcuje okenicami. Zato v chatke sa
rozhosťuje príjemné tepľúčko sálajúce z praskajúcich brezových polien,
útulnu atmosféru dopĺňa i vôňa bylinkového čaju.
Sučka bavorského farbiara CIBA Vrátna dolina sa slastne natiahla
na pokrovec k mojim nohám. Držím v rukách poľovnícku kroniku, na
ktorej doplnenie je práve správna chvíľa. CIBE v spánku potrháva labami
a vrčí, ktovie, možno vo sne práve stavia toho večného osmoráka spod
Ostrého. Snáď by sa o ten príbeh rada podelila s čitateľmi nášho milého
časopisu, ale keďže psy nevedia písať, musím to za ňu urobiť ja.
Je prvý deň nového roku, ako mám vždy vo zvyku privstanem, zakúrim
v kozube a kým všetci spia dávam sa do konzervovania zbraní. Veď to
poznáte konce sezón sú vždy hektické. Treba splniť plány lovu, potom
zas niečo dohľadávať, prikŕmiť zver a dookola. Dnes som ale rodinke
sľúbil návštevu u rodičov a potom pekný výlet do Vrátnej. Doobeda
je všetko a všetci pripravení, keď pred chalupou zastaví terénny voz
a z neho vystúpi známy poľovník z cudzieho revíru. Z výrazu jeho tváre
som poznal, že nejde len zavinšovať Nový rok. A už to z neho aj lezie
ako z chlpatej deky „Doparoma, včera som strieľal na staršieho jeleňa
v skupine piatich kusov, zdalo sa mi, že zaznačil. Mal som tam večer
aj nejaké psíky, ale nenašli sme nič. Prosím, nešiel by si to skúsiť, veď
vieš farbiar je farbiar!“ CIBA, dôverne poznajúc tieto chvíle, radostne
vrtí chvostom a žiadostivo hľadí na vešiak s farbiarskym remeňom. Keď
som s ospravedlňujúcim výrazom vyberal zo skrine guľovnicu, manželka
tušiac koniec výletu len poznamenala: „Ako na Nový rok, tak po
celý rok!“ Ale ja som myšlienkami už dávno na stope. Po príchode
na lokalitu bolo jasné, že to nebude ľahké, držiac sa však zásady, že
farbiarista má dohľadávať a nie rozprávať som rozvinul farbiarsky remeň.
Rúbaň, kde boli jelene bola rozhrabaná od zveri a pachy roznesené
ľuďmi i psami z predošlého dohľadávania. CIBA po povele, „hľadaj jeleňa“
začala opisovať čoraz väčšie kruhy. Trvalo jej dobrú štvrťhodinu,
keď na jednom mieste vrazila nos do zeme a ukázala nástrel. Farbu
sme nenašli, ale úlomok asi trojcentimetrovej špikovej kosti. Bolo mi
jasné, že jeleň je ťažko zranený. Rozhodol som sa, že urobíme všetko
pre jeho dohľadanie. Sučka s chuťou vzala stopu a zaľahla do remeňa.
153