Trápili sme nového Horneta! - Motoride

26 Cestopis
Ghadameš – Ghat (830 km, 3 dni)
Hneď v prvých dnešných kilometroch podlieham
dakarskému volaniu, moja pravá ruka
nekompromisne skúša, čo si striekačka v spojení
so 100-koňovou LC8 dovolí. A do vo lila si
dosť. Pri predbiehaní Sulejmana poslala na
jeho Land Cruiser sprchu kamenia a to urobilo
v prednom skle malú dieru a pavúka. Tak toto
sa inžinierom v Mattighofene naozaj nepodarilo!
Ale nehnevám sa na nich dlho, lebo ani
Sulejman sa dlho nehnevá na mňa.
V podvečer kempujeme v dunách. Nedá nám
to a ideme si zatrénovať. Po chvíľke jazdenia
už viem, že dún sa báť nemusím, že sa na
túto špecifickú jazdu nezabúda asi ako na
plávanie.
Druhý deň je podobný tomu predchádzajúcemu,
len prechádzame plným pahorkov a zaoblených
výčnelkov. Niektoré sa dajú prejsť,
iné sú veľmi ostré a strmé. Takto nejako to
musí vyzerať na Marse. Všetko je tu sýto
červené a oranžové, moja duša plná orange
entuziazmu plesá.
Pred cestou som zainvestoval do výbavy
a hneď dnes sa mi to vyplatilo. Prvá investícia
do rotačného tlmiča riadenia pomáha
držať stopu pri prejazde vyjazdenými koľajami
a nedovolí riadidlám rozkmitať sa. Druhým
vylepšením je dodatočný ventilátor na
chladiči vody. V týchto teplotách je veľkým
uľahčením pre motor.
Večer prichádzame do mesta Ghat. Bývame
v hoteli so sprchou – tú fakt potrebujeme.
Pohorie Akakus, Wádí Matendúš
(805 km, 5 dní)
Akakus je veľmi zaujímavý a turisticky navštevovaný.
Svedčia o tom stovky stôp po
autách. My máme šťastie, pretože sme tu
o mesiac skôr, než začína hlavná sezóna.
Tomu žiaľ odpovedajú vysoké teploty. A čo
ponúkne Akakus ako off-roadové radovánky?
Tak tu by sa teda dalo jazdiť fakt dlho. Vysoké
skalné masívy sú previate jemným pieskom
a dá sa tu skvele trénovať. Chce to nebáť sa
a skúšať to vyššie a vyššie. Pri južnej skalnej
bráne, ktorej výška dosahuje solídnych
80 m, Sulejman zaparkoval auto, šibalsky na
mňa mrkol a ukázal smerom hore. Len vďaka
prilbe nevidel ako som sucho prehltol. Zastavujem
asi desať metrov pod koncom toho
presypu a neverím vlastným očiam. Niekde
dole je Beba s motorkou a je tak malý, že
ho nie je ani vidieť. Auto už vidieť je, ale je
maličké. Vyberám kameru a natáčam to bez
zoomovania, pretože toto sa nedá opísať.
Wádí Matendúš je plytké a asi 150 m dlhé
údolie, v ktorom nič nie je. Cesta k nemu
vedie dosť zlou cestou plnou veľkých a ostrých
kameňov. A nakoniec uvidíš len kus
zeme obohnaný ostnatým drôtom a strážnik
ti ešte drzo povie „pozor na hady!“
Keď sme prišli do kempu v Germe, tak som
Ubari Sand Sea