Časopis Stavebné materiály 04/2020

TEXT: Ľudovít Petránsky, Alexandra Müllerová
FOTO: archív firiem
Development Summit 2020
Reštart ekonomiky
a developmentu
Aké legislatívne zmeny sa pripravujú a aké bude nájomné bývanie
v nových podmienkach?
Odpovede na túto a mnohé ďalšie
otázky týkajúce sa dôležitého
reštartu ekonomiky a developmentu
priniesla online
konferencia, ktorú organizovali 17. júna
vydavateľstvo JAGA a Inštitút urbánneho
rozvoja. V diskusii o legislatíve nájomného
bývania sa stretli zástupcovia miest,
ministerstva dopravy a developerov, ako
aj ďalší odborníci. V celkovom bytovom
fonde na 1 000 obyvateľov je Slovensko na
tom najhoršie spomedzi štátov Európskej
únie. Aké miesto má vo výstavbe nájomné
bývanie a kto by ho mal stavať? Téma
nájomného bývania sa od vzniku novej
vlády skloňuje čoraz častejšie. To, ako by
sa mohlo stať realitou a aké legislatívne
zmeny sa pripravujú, na online konferencii
Development Summit 2020 vysvetľovali
Ladislava Cengelová, riaditeľka sekcie
bytovej politiky a mestského rozvoja na
Ministerstve dopravy a výstavby SR, Boris
Hrbáň, zakladateľ spoločnosti Imagine
development a Nadácie Cvernovka, a Juraj
Šujan, architekt ateliéru šujan_stassel
a poradca primátora Bratislavy.
\\
V akom stave sa nachádza príprava
legislatívy na Ministerstve dopravy
a výstavby SR?
L. Cengelová: Medzi rezortom výstavby
a dopravy a Úradom podpredsedu vlády
SR pre legislatívu panuje zhoda, že nosné
témy, ako je stavebný zákon a štátne
nájomné bývanie, budú gestorované úradom
podpredsedu vlády.
Ministerstvo dopravy bude poskytovať
svoje kapacity, aby dokázalo vytvoriť
zmysluplný koncept a rozpracovať idey,
ktoré sú zachytené v programovom
vyhlásení vlády. Vzhľadom na vysokú
rozpracovanosť konceptu ešte nie sme
pripravení informovať o detailoch. Stavebný
zákon má byť podľa programového
vyhlásenia najneskôr v októbri tohto
roka predložený na rokovanie vlády.
\\
V oblasti nájomného bývania by mal
prevziať líderskú iniciatívu Úrad vlády
SR. Čo je v tejto oblasti aktuálne?
L. Cengelová: Nájomné bývanie a bytová
politika sa stali významnou témou
v programovom vyhlásení vlády. Už
dnes disponujeme zdrojmi na podporu
verejného nájomného bývania. Súčasťou
tohto segmentu je aj nájomné bývanie
poskytované na komerčných princípoch
medzi fyzickými a právnickými
osobami.
Teraz intenzívne pracujeme na identifikácii
dôvodov, prečo nám nedostatočne
akceleruje výstavba bytov s regulovaným
alebo dostupným nájomným, čo by
sme mohli urobiť, aby sme motivovali
subjekty, ktoré sa môžu uchádzať o súčasné
nástroje podpory.
V celkovom bytovom fonde na 1 000 obyvateľov
je Slovensko na tom najhoršie
spomedzi štátov Európskej únie. Ak by
sme sa chceli dotiahnuť na priemer EÚ,
potrebovali by sme až 600 000 bytov.
Toto číslo však nepovažujeme za reálne.
Keď sme ho prepočítali na počty domácností,
dospeli sme k tomu, že treba
dobudovať asi 220 000 bytov.
Naopak, v stavebnej produkcii je Slovensko
v priemere EÚ a každý rok sa postaví
viac a viac bytov. V roku 2019 sa postavilo
takmer 20 000 bytov, čo je najlepšie
číslo za uplynulé roky. Treba si však
uvedomiť, že z tohto počtu približne dve
tretiny predstavujú byty v rodinných
domoch a tretinu byty v bytových domoch
alebo iných typoch budov.
Pri priereze vlastníckou štruktúrou
bytového fondu na Slovensku je zrejmé,
že drvivá väčšina bytov (90 %) je vo
vlastníctve fyzických osôb. Toto číslo
je aj výsledkom masívneho odpredaja
bytov po novembri ‛89 a aj v EÚ sme
v počte bytov vo vlastníctve v rebríčku
veľmi vysoko.
Existujú menšie segmenty (od 3 až
3,5 %), to je družstevné bývanie, obecné
bývanie a deklarované nájomné bývanie
súkromného sektora. Číslo súkromných
nájomných bytov je pomerne nízke
(3 %), ale nie je reálne, lebo vychádza len
z priznaných nájmov.
Stále pretrváva nezáujem miest a obcí
o výstavbu takýchto bytov, pričom práve
v nich očakávame v rámci kumulácie
mobility, pracovnej sily a urbanizácie
najviac nájomných bytov.
\\
Veľkou témou sú byty s regulovaným
nájomným, ktoré sú podporené dotáciou
ministerstva dopravy a spolufinancovaním
zo Štátneho fondu rozvoja bývania…
L. Cengelová: Nie sú to byty pre asociálov,
ale štandardné byty pre nižšiu
a strednú triedu. Dnes na Slovensku žije
takmer 10 % obyvateľov v nájomných
bytoch, čo je asi 500 000 obyvateľov,
avšak len 5 % z nich má regulované
nájomné. V EÚ je priemer nájomného bývania
30 % obyvateľov, z toho 11 % žije
v bytoch s regulovaným nájomným. Aj
preto by náš trh bol schopný absorbovať
ďalšie nájomné byty.
Nájomné bývanie má zlý imidž, a preto
sa snažíme deliť nájomné byty na
dve kategórie. Reálne vždy existuje
nízkopríjmová vrstva spoločnosti, ale
chceme podporovať aj byty pre strednú
triedu s regulovaným nájomným.
Už dnes máme platný systém podpory
bývania pre obce, mestá i právnické osoby,
kde vieme pokryť 100 % financovanie
výdavkov na obstaranie nájomného
bytu. Pri obciach poskytujeme dotáciu
vo výške 30 až 40 % a zvyšok sa vykrýva
formou úveru zo Štátneho fondu rozvoja
bývania.
V minulom roku sa zaviedla možnosť
čerpania úveru zo Štátneho fondu na
ubytovacie domy. Je to výhodný nástroj,
ako financovať napríklad ubytovne na
zvýšenie mobility pracovnej sily.
\\
Ako je na tom s nájomným bývaním
Bratislava?
J. Šujan: Mesto sa snaží veľmi aktívne
rozbehnúť všetky možnosti výstavby
nájomných bytov. Chce podporiť aj developerov
v budovaní nájomných bytov
v rámci ich developerských projektov,
no zároveň si pomôcť vlastnými silami.
Spomeniem aspoň architektonickú
súťaž na Terchovskej ulici v Trnávke
v bratislavskom Ružinove, kde sa
v spolupráci s ministerstvom dopravy
uchádzame o schémy financovania
o vybudovanie tohto bytového domu.
Snažíme sa aj o rekonštrukciu vlastných
bytových jednotiek, ktoré zatiaľ
nevyužívame.
B. Hrbáň: Počas roka a pol sme pripravili
viacero konkrétnych projektov. Zistili
sme, čo všetko musíme v mestskej organizačnej
štruktúre zmeniť, aby sme boli
schopní byty v rozumnom množstve pripravovať
a realizovať. Vyplynul z toho
aj menší balík, ktorý obsahuje dôležité
úlohy týkajúce sa legislatívy na štátnej
úrovni. Tieto veci sa nedajú zmeniť zo
dňa na deň, ale keďže komunikácia
s ministerstvom napreduje, Bratislava
je konečne schopná definovať prekážky
väčšej výstavby bytov.
J. Šujan: Ešte by som chcel zareagovať
na pani Cengelovú, ktorá spomenula,
že mestá nemajú záujem o budovanie
10 » stavebné materiály 04-2020