Časopis ASB 01-02/2021 SK
- No tags were found...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
architektúra / stavebníctvo / biznis<br />
február 2<strong>02</strong>1<br />
ročník 28<br />
2,60 €<br />
#220<br />
Demänovská dolina<br />
Čo by znamenala stavebná uzávera?<br />
Architekt Dušan Fischer<br />
Pandémia môže priniesť krízu kreativity<br />
Študentské návrhy<br />
Urbánna akupunktúra nábrežia<br />
v Trenčíne
Betónové umývadlá<br />
FORMIGO<br />
majte v kúpeľni svoj vlastný originál
jedinečný časoPis<br />
o architektúre, stavebníctve a biznise<br />
Zaujalo vás číslo, ktoré práve držíte v rukách?<br />
Už 27 rokov sa snažíme, aby ste na svojom stole našli v prehľadnej forme<br />
tie najdôležitejšie informácie z oblasti architektúry, pozemných stavieb<br />
a stavebného developmentu. Podporte nás a predplaťte si časopis <strong>ASB</strong><br />
na celý rok.<br />
Prečo si ho<br />
PredPlatiť?<br />
V každom vydaní nájdete<br />
kvalitné odborné články<br />
a analýzy.<br />
Každé číslo získate<br />
so zľavou 28 %.<br />
Nezmeškáte žiadne číslo.<br />
<strong>Časopis</strong> dostanete až<br />
do schránky.<br />
ako<br />
objednávať?<br />
online: www.predplatne.jaga.sk<br />
e-mail: predplatne@jaga.sk<br />
tel.: <strong>02</strong>/50 200 283
#220<br />
architektúra / stavebníctvo / biznis<br />
február 2<strong>02</strong>1, ročník 28, 2,60 €<br />
<strong>ASB</strong> 1 – 2/2<strong>02</strong>1<br />
v predaji od 16. 2. 2<strong>02</strong>1<br />
Vydavateľ:<br />
Jaga group, s. r. o.<br />
IČO 35705779<br />
Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava<br />
Tel.: <strong>02</strong>/50 200 200<br />
Predajná cena:<br />
2,60 €<br />
Vychádza:<br />
8x ročne + 2 špeciály<br />
Šéfredaktor:<br />
Ľudovít Petránsky<br />
Tel.: <strong>02</strong>/50 200 270<br />
ludo.petransky@jaga.sk<br />
Foto mesiaca<br />
4<br />
Ôsmy kontinent by mohol čistiť oceány<br />
6<br />
Elyzejské polia sa zazelenajú<br />
8<br />
Pop art v parku<br />
Fokus<br />
10<br />
Demänovská dolina:<br />
Čo by znamenala stavebná uzávera<br />
turisticky exponovanej doliny?<br />
14<br />
Realitný trh na Slovensku počas pandémie<br />
16<br />
Architekt Dušan Fischer: „Obmedzovanie<br />
zážitkov sa čoskoro prejaví krízou kreativity.“<br />
obsah<br />
42<br />
Obytný dom Steinstrasse 20,<br />
Anklam, Nemecko<br />
46<br />
Vila Horský park, Bratislava-Staré mesto<br />
Malá architektúra<br />
50<br />
Rekonštrukcia Likerky, Trenčianske Teplice<br />
54<br />
Toalety v mystickom prostredí, Kunyu, Čína<br />
RedaktorKA:<br />
Alexandra Müllerová<br />
Tel.: <strong>02</strong>/50 200 272<br />
alexandra.mullerova@jaga.sk<br />
Inzercia:<br />
Ľudmila Prekalová, 0903 592 378, ludmila.prekalova@jaga.sk<br />
Katarína Lipovská, 0903 288 511, katarina.lipovska@jaga.sk<br />
Jaroslava Omastová, 0903 245 665, jaroslava.omastova@jaga.sk<br />
Alena Přidalová, 0903 516 151, alena.pridalova@jaga.sk<br />
Veronika Uhrínová, 09<strong>02</strong> 982 999, veronika.uhrinova@jaga.sk<br />
Juraj Vilkovský, 0903 246 321, juraj.vilkovsky@jaga.sk<br />
Produkcia:<br />
Simona Kecková, simona.keckova@jaga.sk<br />
Fotograf:<br />
Miro Pochyba<br />
Jazyková úprava:<br />
Jitka Vaňová<br />
Grafická úprava, DTP:<br />
Pavol Halász<br />
Tlač:<br />
Neografia, a.s.<br />
Predplatné:<br />
https://predplatne.jaga.sk<br />
Jaga group, s. r. o., Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava 42,<br />
<strong>02</strong>/50 200 283, fax: <strong>02</strong>/50 200 210, predplatne@jaga.sk<br />
L. K. Permanent, s. r. o., P.O. BOX 4, 834 14 Bratislava 34<br />
Mária Škardová, <strong>02</strong>/44 45 37 11, skardova@lkpermanent.sk<br />
Rozširuje:<br />
Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.<br />
Kopírovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa<br />
povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. Články nemusia<br />
prezentovať stanovisko redakcie. Vydavateľstvo nemá právnu<br />
zodpovednosť za obsah inzercie a advertoriálov.<br />
Spoločnosť JAGA GROUP používa redakčný systém<br />
s digitálnym archívom NAXOS ARCHIVE 2<strong>01</strong>0 a obchodný<br />
systém CONTRACT FOR MEDIA 2<strong>01</strong>0 od spoločnosti MEDIA<br />
SOLUTIONS, www.media-sol.com<br />
Na obálke:<br />
Toalety v národnom parku Kunyu v Číne<br />
Foto: Xi Tang, Conggang Yu<br />
Ďalšie číslo vyjde 22. 3. 2<strong>02</strong>1<br />
ISSN 1335-1230, Registračné číslo MK SR: EV 496/08<br />
www.casopisasb.sk<br />
www.asb.sk<br />
Odborný časopis odporúčaný<br />
Slovenskou komorou stavebných inžinierov.<br />
<strong>Časopis</strong> <strong>ASB</strong> z verejných zdrojov<br />
podporil Fond na podporu umenia.<br />
Projekty<br />
20<br />
Hotel Hafenturm, Linz, Rakúsko<br />
22<br />
Urbánna akupunktúra nábrežia v Trenčíne<br />
26<br />
Terminál Praha-východ<br />
28<br />
Súťaž o návrh Námestia SNP v Martine<br />
30<br />
Flešovky<br />
Realizácie<br />
32<br />
Hotelový komplex a kúpele Seezeitlodge,<br />
Bostalsee, Nemecko<br />
38<br />
Rekonštrukcia paláca hradu Helfštýn,<br />
Týn nad Bečvou, ČR<br />
56<br />
Kaviareň Caviar Cafe, Bangkok, Thajsko<br />
Dizajn<br />
58<br />
Wellness v slovinských Alpách,<br />
Logarska dolina, Slovinsko<br />
62<br />
Argentínska reštaurácia Gran Fierro, Praha<br />
Seriály<br />
64<br />
Módne domy: Balenciaga<br />
Konštrukcie<br />
70<br />
Sanita: technológie, inšpirácie<br />
70<br />
Technologické trendy a inteligentné<br />
kúpeľne<br />
71<br />
Antonio Citterio v kúpeľni, Miláno<br />
72<br />
Kúpeľňový solitér, Příbram, ČR<br />
73<br />
Domáce kúpele, Jičín, ČR<br />
74<br />
Novinky<br />
Aktuálne<br />
76<br />
Stavby, ktoré sa stali architektúrou<br />
78<br />
Archwars: Beštiárium z kybersveta<br />
80<br />
Louis Kahn a Istropolis<br />
2 <strong>ASB</strong> #220 obsah
editoriál<br />
Neverending covid<br />
V<br />
roku 1997 vládla<br />
v susednom Česku kríza<br />
dôveryhodnosti politikov<br />
i politických strán, kríza<br />
dôvery v úspešné pokračovanie<br />
ekonomických reforiem, ako<br />
aj celkovej krízy v spoločnosti.<br />
Vtedajší prezident ČR Václav<br />
Havel nazval túto atmosféru<br />
„blbou náladou“. Výrok, ktorý<br />
zľudovel. Výrok, ktorého obsah<br />
je nadčasový. Výrok, ktorý bez<br />
problémov označuje aj stav,<br />
v ktorom sa nachádza súčasné<br />
Slovensko. Samozrejme, vzťahuje<br />
sa v súčasnosti na viaceré miesta<br />
planéty, ale to viete – bližšia košeľa<br />
ako kabát, takže neznesiteľnú<br />
ľahkosť spomenutého výroku<br />
pociťujeme najmä v priestore medzi<br />
Bratislavou a Čiernou nad Tisou.<br />
Veď aj tak už dlhšie cestujeme za<br />
hranice len minimálne a skúsenosť<br />
je tak neprenosná.<br />
Je to už rok, čo nám covid<br />
zobral zo života a poriadne<br />
skúša odolnosť nášho fyzického<br />
zdravia i mentálneho nastavenia.<br />
Svetielkom spásy mala byť vakcína,<br />
ktorú ozlomkrky začali miešať<br />
v niekoľkých farmaceutických<br />
laboratóriách naraz. Ale keď sa už<br />
svetielko malo rozhorieť v našich<br />
dušiach, začala sa hádka majiteľov<br />
laboratórií. Žeby o peniaze? A tak<br />
sa všetko spomalilo, paradoxne, vo<br />
vyspelých krajinách Európskej únie.<br />
A aby toho nebolo málo, kormidlo<br />
krajiny pod Tatrami chytilo politické<br />
zoskupenie, ktorých trvácnosť<br />
vyhlásení nemajú ani životnosť<br />
podenky. Aj preto sa vlny pandémie<br />
neustále dvíhajú a plieskajú nás<br />
o múry nárekov. A príbeh zvaný<br />
Neverending covid prináša ďalšie<br />
dejstvá vyčíňania malého parazita.<br />
Šľak aby to trafil...<br />
Ale nechcem na úvod roka len clivo<br />
a temne. V redakcii <strong>ASB</strong> veríme,<br />
že slovo pozitívny nebude len<br />
strašiakom na papieri o výsledkoch<br />
nášho testovania na citovanú<br />
„hnusobu“. Že slovo pozitívny<br />
nadobudne svoj obligátny obsah<br />
a opäť sa osobne stretneme<br />
s úsmevom v bare pri dobrej káve.<br />
Že architektúru a stavebníctvo<br />
nebude tlačiť k zemi neistota<br />
„blbej nálady“, ale bude ju ťahať<br />
tvorivosť ľudského ducha a snaha<br />
urobiť prostredie okolo nás lepším<br />
miestom na život. S touto ambíciou<br />
vám ponúkame ďalšie odborné<br />
čítanie aj o nadčasovej architektúre.<br />
editoriál<br />
<strong>ASB</strong> #220 3
4 <strong>ASB</strong> #220 foto mesiaca
Ôsmy kontinent<br />
by mohol čistiť<br />
oceány<br />
OCEÁNIA<br />
Návrh plávajúcej čistiacej stanice v tvare kvetu s názvom 8. kontinent<br />
od slovenskej architektky Lenky Petrákovej získal v roku<br />
2<strong>02</strong>0 Grand Prix za morskú architektúru a inovácie nadácie<br />
Jacquesa Rougerie. Plávajúca stanica má čistiť oceány od plastov<br />
a vyrábať z nich recyklovateľný materiál. Lenka Petráková<br />
pracuje ako senior architekt v svetoznámej architektonickej kancelárii<br />
Zaha Hadid Architects. V centre jej záujmu sú projekty<br />
výškových budov, pri ktorých sa kladie dôraz na environmentálne<br />
riešenia. „Dnes je čas predstaviť si čistejšiu, environmentálne<br />
udržateľnejšiu lepšiu budúcnosť a spôsoby, ako ju dosiahnuť<br />
architektonickými a technologickými,“ povedala pre <strong>ASB</strong> Lenka<br />
Petráková. „Jedným z takýchto vynálezov by mohla byť navrhovaná<br />
plávajúca stanica, ktorá čistí oceán a obnovuje rovnováhu<br />
v morskom prostredí. Plávajúca stanica zhromažďuje z vodného<br />
povrchu plastové zvyšky a rozkladá ich na recyklovateľný materiál.<br />
Okrem zlepšovania vody vytvára interdisciplinárnu platformu,<br />
aby poukázala na znepokojujúcu stránku morského prostredia.“<br />
TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, VIZUALIZÁCIA: LENKA PETRÁKOVÁ<br />
Ôsmy kontinent by mohol čistiť oceány<br />
<strong>ASB</strong> #220 5
6 <strong>ASB</strong> #220 foto mesiaca
Elyzejské polia<br />
sa zazelenajú<br />
Paríž<br />
Najznámejšiu parížsku avenue Champs-Élysées čaká reorganizácia<br />
a navýšenie množstva zelene. Napriek tomu, že je stálicou v hľadáčiku<br />
turistov, Parížania sa tejto lokalite vyhýbajú, a to kvôli jej veľkému<br />
znečisteniu, hlučnosti a celkovej preplnenosti. Na sympatiách jej nepridáva<br />
ani fakt, že sa v lete vďaka množstvu asfaltových plôch mení<br />
na vyhňu. Plán obnovy, ktorý dostal zelenú aj od starostky hlavného<br />
mesta Anne Hidalgo, vypracovalo architektonické štúdio pod vedením<br />
architekta Philippe Chiambarettu. Osem jazdných pruhov sa<br />
zníži na štyri, priestor majú dostať cyklisti a terasy kaviarní a reštaurácií.<br />
Plánovaná je výsadba zelene – zdvojnásobenie pásu stromov<br />
lemujúcich ulicu a doplnenie zelených plôch. Od zmien sa očakáva<br />
upokojenie atmosféry, čistejšie ovzdušie a prítomnosť tieňa zatraktívni<br />
pobytový priestor nielen pre návštevníkov, ale aj pre miestnych.<br />
Prvá etapa projektu sa začne renováciou námestia Place de la Concorde,<br />
ktorá bude dokončená ešte pred letnými olympijskými hrami<br />
v roku 2<strong>02</strong>4. Práce sa následne opäť spustia a ukončia do roku 2030.<br />
Text: Alexandra Müllerová, Foto: PCA – STREAM<br />
Elyzejské polia sa zazelenajú<br />
<strong>ASB</strong> #220 7
Pop art v parku<br />
MINNEAPOLIS, USA<br />
Pop art, čiže populárne alebo aj masové umenie, razantne<br />
vstúpil v 60. rokoch minulého storočia do mestského priestoru,<br />
aby pokračoval v kultivácii prostredia umením. Možno<br />
niekedy aj kontroverzným, ale s umením to tak občas býva.<br />
K hviezdnym predstaviteľom svetového pop artu patrí aj<br />
Claes Oldenburg (nar. 1929 v Štokholme) žijúci v New Yorku,<br />
ktorý sa preslávil aj svojou gigantickou lyžicou s čerešňou osadenou<br />
v sochárskom parku Walker Art Center v americkom<br />
Minneapolise. Oldenburg ju vytvoril so svojou druhou manželkou,<br />
Holanďankou Coosje van Bruggen (1942 – 2009) v rokoch<br />
1985 – 1988 a pre spomenutý park ju za pol milióna dolárov<br />
kúpil umelecký zberateľ Frederick R. Weisman. Skulptúra<br />
s tvarom mosta je z nehrdzavejúcej ocele, hliníka a potiahnutá<br />
polyuretánovou glazúrou. Je dlhá 15,7 m, široká 4,1 m a vysoká<br />
9 m. Čerešňová časť má hmotnosť 544 kg, lyžicová 2 630 kg.<br />
TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, FOTO: ISIFA/SHUTTERSTOCK<br />
8 <strong>ASB</strong> #220 foto mesiaca
Pop art v parku<br />
<strong>ASB</strong> #220 9
16Fokus<br />
Analýzy,<br />
rozhovory,<br />
prehľady<br />
Demänovská dolina:<br />
Čo by znamenala<br />
stavebná uzávera<br />
turisticky<br />
exponovanej doliny?<br />
10<br />
Realitný trh<br />
na Slovensku<br />
počas pandémie<br />
14<br />
Architekt<br />
Dušan Fischer:<br />
„Obmedzovanie<br />
zážitkov sa čoskoro<br />
prejaví krízou<br />
kreativity.“<br />
P<br />
10 <strong>ASB</strong> #220 Fokus
DEMÄNOV<strong>SK</strong>Á DOLINA<br />
Čo by znamenala stavebná uzávera<br />
turisticky exponovanej doliny?<br />
Na začiatku decembra 2<strong>02</strong>0 sa okrem všadeprítomnej pandémie prehnala médiami<br />
ďalšia pálčivá téma: naše národné parky. Vlky svoj boj vyhrali, od januára 2<strong>02</strong>1 sú<br />
celoročne chráneným druhom; no otázka čo, v akom množstve a kde stavať ostáva<br />
stále bez odpovede. Diskusiu rozvírila najmä petícia Pre Dolinu, ktorá žiada stavebnú<br />
uzáveru Demänovskej doliny. Je táto požiadavka oprávnená? Prečo vlastne petícia<br />
vznikla a čo by znamenala stavebná uzávera doliny?<br />
Demänovská dolina Text a redakčná príprava: Karolína Balášková, Foto: reprofoto OZ Pre Dolinu<br />
Petíciu spustilo 18. novembra 2<strong>02</strong>0<br />
občianske združenie Pre Dolinu spolu<br />
s iniciatívou My sme les, Asociáciou<br />
prírodného turizmu, Greenpeace,<br />
OZ za našu vodu a organizáciou<br />
Hikemates. K 20. januáru 2<strong>02</strong>1 už<br />
nazbierali viac ako 69-tisíc podpisov.<br />
Žiadajú okamžitú stavebnú uzáveru,<br />
platnú do schválenia nového<br />
územného plánu, z územného plánu<br />
žiadajú odstrániť zóny určené na<br />
ďalšiu výstavbu a zavedenie celoročnej<br />
nízkoemisnej verejnej dopravy<br />
z Liptovského Mikuláša. Kvôli petícii<br />
už skončil vo funkcii riaditeľ Správy<br />
NAPANT Ľuboš Čillag. Z pohľadu<br />
širokej verejnosti ide o jednoduchý<br />
problém typu „nenásytný investor<br />
vs. ochrana prírody“, ktorý efektívne<br />
vyburcuje emócie. Aké je však širšie<br />
pozadie a legislatívny rámec diania<br />
z pohľadu prípravy územného plánu?<br />
Pri príprave článku sme oslovili:<br />
• Ing. arch. Róberta Tomana a Ing.<br />
arch. Petra Nezvala, riešiteľov ÚPN-O,<br />
• Mgr. Ľubomíru Klepáčovú, starostku<br />
obce Demänovská Dolina (nezávislá),<br />
• Pavla Hericha, predsedu OZ Pre<br />
Dolinu,<br />
• Mariána Galajdu, manažéra Tatry<br />
Mountain Resorts,<br />
• Ing. Pavla Bornemisa a Ing. Adalberta<br />
Mezeia zo Správy Národného<br />
parku Nízke Tatry,<br />
• zástupcov majiteľov pozemkov<br />
z organizácií: Pozemkové spoločenstvo<br />
Ploštín, Urbár Vrbica –<br />
pozemkové spoločenstvo, Urbár<br />
a komposesorát pozemkové spoločenstvo<br />
Iľanovo<br />
Obec Demänovská Dolina<br />
Prvý úsek sedačkovej lanovky na<br />
Chopok po medzistanicu Luková začal<br />
premávať vyše štvrťstoročie pred<br />
založením národného parku, a to už<br />
23. októbra 1949. V auguste 1957<br />
lanovka preklenula štyrmi úsekmi<br />
hlavný hrebeň až na Srdiečko na južnej<br />
strane Chopku. Z jednosedačkovej<br />
lanovky postupne vzniklo najväčšie<br />
lyžiarske centrum na Slovensku,<br />
Jasná. Od júla 2009 patrí do portfólia<br />
skupiny Tatry Mountain Resorts,<br />
a. s., (TMR), člena J&T. TMR okrem<br />
lyžiarskeho centra prevádzkuje aj<br />
niekoľko najväčších hotelov (Grand<br />
Jasná, Tri Studničky, Chalets Jasná,<br />
Hotel Pošta, Hotel Rotunda a Hotel<br />
Srdiečko) v hornej časti Demänovskej<br />
doliny. Samotná obec Demänovská<br />
Dolina vznikla 1. júla 1964<br />
a jej celé územie sa nachádza na<br />
území Národného parku Nízke Tatry<br />
(3. stupeň ochrany), založeného<br />
v roku 1978, no národná prírodná rezervácia<br />
Demänovská dolina (5. stupeň<br />
ochrany), zahŕňajúca krasový<br />
kaňon a jaskyne v strednej časti doliny,<br />
bola vyhlásená už v roku 1973.<br />
Do 4. stupňa ochrany prírody patrí<br />
ochranné pásmo NPP Demänovské<br />
jaskyne a OP NPP Vrbické pleso. Ďalej<br />
národné prírodné pamiatky Vrbické<br />
pleso, Demänovský jaskynný systém<br />
a jaskyne Okno a Štefanová, Územie<br />
európskeho významu Ďumbierske<br />
Úspech územného<br />
plánu spočíva<br />
v hľadaní<br />
kompromisu medzi<br />
zúčastnenými<br />
stranami.<br />
Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke<br />
Tatry, patriace do sústavy Natura<br />
2000, mokrade medzinárodného významu<br />
– lokalita RAMSAR Jaskyne<br />
Demänovskej doliny, biocentrum<br />
nadregionálneho významu Bc3n<br />
a biokoridor regionálneho významu<br />
Bk3r. Osobitou kapitolou je chránená<br />
vodohospodárska oblasť Nízke Tatry<br />
(východná časť) a ochranné pásma<br />
vodárenských zdrojov I., II. a III.<br />
stupňa, keďže Demänovská dolina<br />
tvorí významný zdroj pitnej vody pre<br />
veľkú časť Liptovského Mikuláša.<br />
Genéza územného plánu<br />
Obec Demänovská Dolina má spracovaný<br />
a schválený Územný plán<br />
obce (ÚPN-O) v platnom znení, podľa<br />
ktorého je regulovaný urbanistický<br />
rozvoj riešeného územia.<br />
ÚPN-O je vypracovaný v súlade so<br />
spracovaným zadaním, schváleným<br />
v obecnom zastupiteľstve (uzn. č.<br />
18/2005 zo dňa 16. 05. 2005), a zmenou<br />
tohto dokumentu, týkajúcou sa<br />
úpravy dokumentácie v grafickej časti<br />
(uzn. č.13/2007 časť II. písm. a) zo<br />
dňa <strong>02</strong>. 05. 2007).<br />
ÚPN-O Demänovská Dolina<br />
(schválený v roku 2<strong>01</strong>2)<br />
Pôvodný ÚPN-O Demänovská Dolina,<br />
spracovaný v roku 2008, bol<br />
schválený uzn. Obecného zastupiteľstva<br />
Demänovská Dolina č. 60/2<strong>01</strong>2<br />
dňa 05. 09. 2<strong>01</strong>2 a jeho doplnením<br />
č. 71/2<strong>01</strong>2 zo dňa 24. 10. 2<strong>01</strong>2. Záväzná<br />
časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným<br />
nariadením obce Demänovská<br />
Dolina č. 3/2<strong>01</strong>2/VZN dňa 05. 09.<br />
2<strong>01</strong>2. Spracovateľmi (hl. riešiteľmi)<br />
boli autorizovaní architekti Ing. arch.<br />
Róbert Toman a Ing. arch. Peter Nezval.<br />
Obec v obstarávaní zastupovala<br />
Ing. arch. Tatiana Bachtíková, odborne<br />
spôsobilá osoba na obstarávanie<br />
územnoplánovacích podkladov (ÚPP)<br />
a územnoplánovacích dokladov<br />
(ÚPD). Hlavným dôvodom obstarania<br />
tejto územnoplánovacej dokumentácie<br />
bola potreba získania základného<br />
nástroja územného rozvoja a starostlivosti<br />
o životné prostredie obce.<br />
Do navrhovaného riešenia sa premietli<br />
overené zámery a návrhy z dovtedy<br />
spracovaných ÚPP a ÚPD, týkajúcich<br />
sa riešeného územia Demänovskej<br />
Doliny ako vymedzeného územia pohoria<br />
Nízke Tatry s NAPANT-om.<br />
ÚPD komplexne a optimálne vyriešili<br />
základné priestorové usporiadanie<br />
a funkčné využívanie územia,<br />
zosúladili záujmy a činnosti ovplyvňujúce<br />
územný rozvoj, životné prostredie<br />
a ekologickú stabilitu a tiež<br />
akceptovali záujmy ochrany prírody<br />
a krajiny. Bol navrhnutý optimálny<br />
súlad antropogénnych aktivít s rekreačným<br />
využívaní územia so záujmami<br />
ochrany prírody a krajiny s riešením<br />
trvalo udržateľného rozvoja.<br />
Tiež optimálne ustanovili regulatívy<br />
priestorového usporiadania a funkčného<br />
využívania obce.<br />
Vzhľadom na rozdrobenosť zastavaných<br />
častí obce v jednotlivých<br />
miestnych častiach a tiež s ohľadom<br />
na potrebu ich riešenia v podrobnejšej<br />
mierke (M 1 : 10 000) tieto ÚPD<br />
záväzne ustanovili povinnosť spracovania<br />
územných plánov zón (ÚPN-Z),<br />
hlavne na plochách s novými rozvojovými<br />
lokalitami. V takto náročnom<br />
území mali ÚPN-Z dopodrobna rozpracovať<br />
navrhovaný rozvoj s komplexným<br />
riešením, hlavne v navrhovaných<br />
rozvojových častiach, kde<br />
ešte nie je umiestnená výstavba.<br />
Obec zabezpečila spracovanie len<br />
dvoch ÚPN-Z:<br />
• Apartmánová ubytovacia zóna Jasná<br />
– plán schválený v roku 2<strong>01</strong>4,<br />
• Chatová osada ICHR Repiská –<br />
plán schválený v roku 2<strong>01</strong>6.<br />
Zmeny a Doplnky č. 1<br />
ÚPN-O Demänovská Dolina<br />
(schválené v roku 2<strong>01</strong>5)<br />
V roku 2<strong>01</strong>5 obec obstarala Zmeny<br />
a Doplnky (ZaD) č. 1 ÚPN-O Demänovská<br />
Dolina. Účinnosť nadobudli<br />
24. 07. 2<strong>01</strong>5. Spracovateľom bol ateliér<br />
B3 ARCHITEKTI, s. r. o., hlavným<br />
riešiteľom Ing. arch. Vladimír Bátik.<br />
Obec v obstarávaní zastupovala Ing.<br />
arch. Tatiana Bachtíková.<br />
Napriek krátkemu časovému odstupu<br />
od schválenia ÚPN-O (len 3 roky)<br />
riešili ÚPD ďalšie rozsiahle rozvojové<br />
lokality a zmeny v priestorovom<br />
usporiadaní a funkčnom využívaní<br />
územia obce napriek tomu, že boli<br />
minimálne „naplnené“ navrhované<br />
rozvojové plochy v ÚPN-O.<br />
Navrhovaný rozvoj v niektorých<br />
z nich bol zamietnutý pri riešení pôvodného<br />
ÚPN-O z dôvodu ochrany<br />
prírody a krajiny.<br />
DEMÄNOV<strong>SK</strong>Á DOLINA: Čo by znamenala stavebná uzávera turisticky exponovanej doliny?<br />
<strong>ASB</strong> #220 11
Skutočným<br />
systémovým<br />
riešením je<br />
kvalitný územný<br />
plán, rešpektujúci<br />
hodnoty územia<br />
a únosnosť jeho<br />
využívania.<br />
ZaD č. 1 zrušili povinnosť obstarania<br />
následných stupňov územnoplánovacej<br />
dokumentácie – ÚPN-Z a aj<br />
niektoré ustanovenia záväzných častí<br />
ÚPN-O.<br />
Zmeny a Doplnky č. 2<br />
ÚPN-O Demänovská Dolina<br />
(schválené v roku 2<strong>01</strong>9)<br />
V roku 2<strong>01</strong>7 obec obstarala ZaD č. 2<br />
ÚPN-O Demänovská Dolina, schválené<br />
uzn. OZ Demänovská Dolina. Účinnosť<br />
nadobudli 03. 03. 2<strong>01</strong>9. Spracovateľom<br />
bol Architektonický ateliér<br />
GAM, Ružomberok, hlavným riešiteľom<br />
Ing. arch. Dávid Goč, autorizovaný<br />
architekt. Obec v obstarávaní<br />
zastupovala Ing. arch. Anna Gočová.<br />
ZaD č. 2 riešia ďalšie rozvojové lokality<br />
a zmeny v priestorovom usporiadaní<br />
a funkčnom využívaní územia<br />
obce.<br />
Zmeny a Doplnky č. 3<br />
ÚPN-O Demänovská Dolina<br />
(rozpracované v roku 2<strong>02</strong>0)<br />
V roku 2<strong>02</strong>0 obec začala obstarávanie<br />
ZaD č. 3 ÚPN-O Demänovská Dolina.<br />
Spracovateľmi (hl. riešiteľmi) sú<br />
autorizovaní architekti Ing. arch. Peter<br />
Nezval a Ing. arch. Róbert Toman.<br />
Obec v obstarávaní zastupuje Urbion<br />
sk, s. r. o., Ing. arch. Ján Burian.<br />
Hlavné dôvody obstarávania:<br />
• zapracovanie Zmien a Doplnkov<br />
v ÚPN-O v platnom znení, v textovej<br />
časti s upresnením prípustných,<br />
obmedzujúcich a vylučujúcich podmienok<br />
na regulovaných plochách<br />
ozn. X – neurbanizovaná krajina,<br />
• zapracovanie Zmien a Doplnkov<br />
v ÚPN-O v platnom znení, v textovej<br />
časti s celoplošnou platnosťou<br />
pre riešené územie v súvislosti<br />
s využívaním alternatívnych zdrojov<br />
energií,<br />
• zapracovanie Zmien a Doplnkov<br />
v ÚPN-O v platnom znení, v textovej<br />
časti s celoplošnou platnosťou<br />
pre riešené územie v súvislosti<br />
s ustanovením, pre ktoré regulované<br />
plochy je potrebné spracovať<br />
následnú podrobnejšiu územnoplánovaciu<br />
dokumentáciu.<br />
V súčasnosti (v januári 2<strong>02</strong>1) sa spracovávajú<br />
pokyny na dopracovanie<br />
ZaD č. 3 podľa vyhodnotenia pripomienok<br />
k návrhu.<br />
Nový ÚPN-O Demänovská Dolina<br />
(rozpracovaný v roku 2<strong>01</strong>9)<br />
V roku 2<strong>01</strong>9 obec začala obstarávanie<br />
nového ÚPN-O Demänovská Dolina.<br />
Spracovateľmi (hl. riešiteľmi) sú<br />
autorizovaní architekti Ing. arch. Róbert<br />
Toman a Ing. arch. Peter Nezval.<br />
Obec v obstarávaní zastupuje Urbion<br />
sk, s. r. o. a Ing. arch. Ján Burian.<br />
Dôvodom obstarania ÚPN-O Demänovská<br />
Dolina je potreba získania<br />
aktuálneho základného nástroja<br />
územného rozvoja a starostlivosti<br />
o životné prostredie obce, ktorý<br />
bude komplexne riešiť priestorové<br />
a funkčné usporiadanie a využívanie<br />
územia, zosúlaďovať záujmy<br />
a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj,<br />
životné prostredie a ekologickú<br />
stabilitu, ustanovovať regulatívy<br />
priestorového a funkčného využívania<br />
územia so zameraním na funkciu<br />
rekreácie, cestovného ruchu a bývania<br />
v súlade s požiadavkami ochrany<br />
prírody a krajiny v katastrálnom území<br />
obce, ktoré je zároveň riešeným<br />
územím ÚPN-O Demänovská Dolina<br />
s návrhovým obdobím do roku 2035.<br />
Zatiaľ boli spracované Prieskumy<br />
a rozbory ÚPN-O, Krajinnoekologický<br />
plán Demänovská Dolina a bolo<br />
schválené Zadanie ÚPN-O.<br />
Stavebná uzávera<br />
Stavebnú uzáveru definuje § 39 zákona<br />
č. 50/1976 Zb. (o územnom plánovaní<br />
a stavebnom poriadku). Rozhodnutím<br />
o stavebnej uzávere sa vymedzuje<br />
územie, v ktorom sa dočasne zakazuje<br />
alebo obmedzuje stavebná činnosť,<br />
najmä ak by mohla sťažiť alebo znemožniť<br />
budúce využívanie územia<br />
alebo jeho organizáciu podľa pripravovaného<br />
územného plánu. Možno<br />
ju určiť iba na nevyhnutne potrebný<br />
čas, najviac však na päť rokov alebo do<br />
schválenia územného plánu.<br />
Starostka obce Demänovská Dolina<br />
Mgr. Ľubomíra Klepáčová upozorňuje,<br />
že na vyhlásenie stavebnej uzávery<br />
je potrebné splniť všetky náležitosti<br />
podľa stavebného zákona, jej vyhlásenie<br />
nezáleží na svojvôli stavebného<br />
úradu. Navyše sa netýka už schválených<br />
stavieb, čo by znamenalo, že<br />
rozbehnuté projekty nezastaví. Marián<br />
Galajda, TMR: „Stavebná uzávera<br />
by riešila problém, ak by prišla niekoľko<br />
rokov skôr, ešte predtým, ako<br />
sa začali divoko meniť Lúčky. Dnes<br />
je situácia taká, že schválené stavby<br />
vzniknú a uzávera môže naopak zastaviť<br />
aj také infraštruktúrne opatrenia,<br />
ktoré by, naopak, mali situáciu<br />
v Jasnej pomáhať riešiť. Obec navyše<br />
už dávno pred vznikom petície začala<br />
pripravovať zmenu, ktorá ešte viac<br />
oseká možné plochy na výstavbu.“<br />
Pavel Herich, predseda OZ Pre Dolinu:<br />
„Stavebná uzávera má poslúžiť<br />
na dočasné zablokovanie vydávania<br />
nových stavebných povolení s tým,<br />
že počas prípravy nového územného<br />
plánu sa riadne a komplexne zhodnotí<br />
únosnosť územia a jeho rozvojové<br />
možnosti. Máme za to, že únosnosť<br />
územia už dnes bola prekročená,<br />
a preto je nutné zastaviť akúkoľvek<br />
ďalšiu výstavbu a súčasne vyriešiť<br />
kolabujúcu dopravu. Ale to je na posúdenie<br />
kompetentnými orgánmi,<br />
ktoré vstúpia do procesu prípravy<br />
nového územného plánu.“<br />
Ing. Pavel Bornemisa a Ing. Adalbert<br />
Mezei zo Správy Národného parku<br />
Nízke Tatry: „Stavebná uzávera je<br />
jedným z dobrých riešení, ako v takýchto<br />
cenných územiach zamedziť<br />
ďalšiu neželanú výstavbu. Je však<br />
riešením dočasným, reagujúcim len<br />
na akútny nežiaduci stav. Stavebná<br />
uzávera VÚC Nízke Tatry, platná od<br />
r. 1975 až do konca 80. rokov, bola<br />
dokonca poznačená mnohými výnimkami.<br />
Skutočným systémovým<br />
riešením je kvalitný územný plán,<br />
rešpektujúci hodnoty územia a únosnosť<br />
jeho využívania.“<br />
Modelový príklad<br />
Turizmus na Slovensku by mal v blízkej<br />
budúcnosti predstavovať jeden<br />
z najvýznamnejších zdrojov príjmov.<br />
Dianie v Demänovskej doline je<br />
modelovým príkladom toho, ako by<br />
sa podobná situácia mohla vyriešiť<br />
(či zvrhnúť) v stovkách podobných<br />
lokalít v celej krajine. Jednou zo<br />
základných podmienok úspešného<br />
nastavenia územného plánu pre podobné<br />
lokality je aj urgentné dopracovanie<br />
zonácie všetkých národných<br />
parkov, no to viazne v legislatívnej<br />
príprave už niekoľko rokov. Zonácia<br />
národných parkov je v gescii Ministerstva<br />
životného prostredia už niekoľko<br />
desaťročí. Aktuálne MŽP rieši<br />
zonáciu NP Muránska planina.<br />
Aktivisti, odborníci, politici i investori<br />
sa zhodujú, že najpodstatnejším<br />
nástrojom pri manažovaní ochrany<br />
prírody a tvorby udržateľného rozvoja<br />
je územný plán. Ing. Pavel Bornemisa<br />
a Ing. Adalbert Mezei: „Žiaľ,<br />
nástroje na tvorbu kvalitného územného<br />
plánu sa nevyužívajú dostatočne.<br />
ÚSES, vypracovanie prieskumov<br />
a rozborov, krajinnoekologický plán<br />
musí vychádzať z dlhodobého (ale<br />
aktualizovaného) výskumu dotknutého<br />
územia, vedeckých poznatkov<br />
a údajov. Pridať môžeme koncepčný<br />
prístup a vízie. Problémom môže<br />
byť, že územné plány sa robia podľa<br />
územnosprávneho členenia a nie<br />
orografických celkov. K tvorbe či<br />
zmenám územných plánov sa Správa<br />
NAPANT-u vždy vyjadrovala, čo jej<br />
vyplýva aj zo zákona 543/20<strong>02</strong> Z. z.<br />
Žiaľ, často neboli naše oprávnené požiadavky<br />
zo strany obstarávateľa akceptované.<br />
Správa NAPANT-u bude<br />
vždy trvať na tom, aby sa územný<br />
plán tvoril s prihliadnutím na záujmy<br />
ochrany prírody a krajiny a aby<br />
boli pripomienky zapracované.<br />
V tomto smere očakávame aj zlepšenie<br />
príslušnej legislatívy, najmä zákona<br />
o stavebnom poriadku a územnom<br />
plánovaní, resp. posudzovaní<br />
vplyvu strategických dokumentov<br />
na životné prostredie (SEA).“<br />
Úspech územného plánu spočíva<br />
v hľadaní kompromisu medzi zúčastnenými<br />
stranami. Ak by sa však<br />
nový UPN-O vrátil k svojej pôvodnej<br />
podobe, ktorá vyžadovala povinné<br />
spracovanie ÚPN-Z, zdá sa, že<br />
by Demänovská dolina mohla nájsť<br />
efektívny nástroj. Pri spracovaní<br />
ÚPN-Z totiž musia prísť ku konsenzu<br />
všetky dotknuté strany.<br />
Ako vnímate<br />
pozitíva výstavby<br />
v lokalite a čo,<br />
naopak, vidíte ako<br />
negatíva?<br />
Pavel Herich,<br />
OZ Pre Dolinu<br />
V prvom rade treba povedať, že do<br />
hornej časti Demänovskej doliny<br />
(Jasná, Lúčky, Repiská) výstavba<br />
ubytovacích zariadení nepatrí z dôvodu<br />
ochrany kľúčových vodných<br />
zdrojov a rozsiahleho jaskynného<br />
systému. V Jasnej mali byť len lyžiarske<br />
svahy, stanice lanových dráh,<br />
reštaurácie a podobne. Nariadenie<br />
vlády č. 223/1998 (znenie záväznej<br />
časti ÚPN VÚC Žilinský kraj) práve<br />
o tomto konsenze pojednáva, keď hovorí<br />
o nenavyšovaní ubytovacích kapacít<br />
na území NAPANT-u; o potrebe<br />
„znížiť tlak na najatraktívnejšie<br />
turistické a kúpeľné centrá, ako je ...<br />
Demänovská dolina pri Liptovskom<br />
Mikuláši“, či „viazať novú výstavbu<br />
v ďalšom procese urbanizácie na<br />
jestvujúce sídelné útvary v podhorskej<br />
oblasti“. Z uvedeného vyplýva,<br />
že sa od roku 1998 počítalo s ďalšou<br />
výstavbou zariadení cestovného ruchu<br />
a z toho vyplývajúcimi pozitívnymi<br />
následkami pre zamestnanosť<br />
a rozvoj regiónu, avšak vylúčená bola<br />
výstavba v národných parkoch a špecificky<br />
v Demänovskej doline. Podľa<br />
zákona 543/20<strong>02</strong> o ochrane prírody<br />
a krajiny „je ochrana prírody nadradená<br />
nad ostatné činnosti“ v národnom<br />
parku, čo sa dosiaľ zjavne nezohľadnilo.<br />
Čiže aby som to zhrnul, cestovný<br />
ruch na Liptov patrí, prináša pracov-<br />
12 <strong>ASB</strong> #220 Fokus
né príležitosti aj rozvíja región. Problematický<br />
je spôsob, akým ho rozvíjame,<br />
a obávame sa, že postupne<br />
strácame samotný dôvod návštevy<br />
tohto regiónu, teda prírodné a kultúrne<br />
hodnoty Liptova.<br />
V Demänovskej doline výstavba hrubo<br />
narušila prirodzený ráz krajiny,<br />
stavebné činnosti a prevádzka zariadení<br />
cestovného ruchu znečisťujú krajinu<br />
a podzemné vody, ktoré pijeme.<br />
V Demänovskej doline, v polohe pod<br />
Jasnou, sa nachádza najväčší zdroj<br />
pitnej vody Liptova, ktorý využívajú<br />
desaťtisíce jeho obyvateľov a návštevníkov.<br />
Mimoriadne hustá premávka<br />
rovnako výrazne znečisťuje dolinu aj<br />
širšie okolie, podzemné vody, zasahuje<br />
miestne ekosystémy, ničí hodnoty<br />
jedného z najprísnejšie chránených<br />
území Slovenska. V Demänovskej<br />
doline sa nachádza najrozsiahlejší<br />
jaskynný systém v Karpatoch (Demänovský<br />
jaskynný systém), ktorý takto<br />
nekoncepčne, spolu s jeho podzemnými,<br />
medzinárodne chránenými<br />
biotopmi ohrozujeme.<br />
Ing. Pavel Bornemisa<br />
a Ing. Adalbert Mezei,<br />
Správa NAPANT<br />
Potenciálne pozitíva spočívajúce<br />
v rozvoji regiónu sú otázne, nakoľko<br />
ekonomický profit sa navonok neprejavuje<br />
napr. v zlepšovaní služieb<br />
pre verejnosť, investíciách do regionálnej<br />
infraštruktúry, kultúry, resp.<br />
ochrany prírody. Cestovný ruch určite<br />
generuje istý počet pracovných<br />
miest, rovnako ako výstavba (priamo<br />
stavebné práce, ako aj nadväzujúce<br />
služby). Toto je však skôr otázka<br />
na ekonómov a sociológov.<br />
Správa NAPANT-u vidí pozitíva výstavby<br />
v lokalite len pre veľkých investorov,<br />
ktorým vyhovuje súčasný<br />
stav v nesúlade stavebného zákona<br />
so zákonom o ochrane prírody<br />
a krajiny, ako aj chýbajúcou zonáciou<br />
národného parku. Zonácia by mala<br />
nastaviť jasné a platné pravidlá pre<br />
všetkých investorov v cestovnom ruchu<br />
a stavebnej činnosti v Národnom<br />
parku Nízke Tatry. Koncentrácia služieb<br />
v rukách niekoľko málo veľkých<br />
investorov znamená obmedzené<br />
možnosti pre podnikanie miestnych<br />
obyvateľov, až zánik napr. lokálnych<br />
„dedinských“ lyžiarskych vlekov<br />
a zjazdoviek.<br />
Negatíva vidíme predovšetkým<br />
v nadmernej a nekoncepčnej zástavbe,<br />
nevhodnej architektúre, v problémoch<br />
s parkovaním, nepostačujúcich<br />
kapacitách kanalizácie, elektrickej<br />
siete a pod. Ďalšie negatíva sú v predimenzovanej<br />
návštevnosti, resp.<br />
chýbajúcej regulácii turistov. Absentujú<br />
limity návštevnosti, resp. iných<br />
obmedzujúcich parametrov pre dané<br />
územie. Jedným z dôsledkov je nadmerný<br />
hluk pri výstavbe, ale aj z bežnej<br />
prevádzky a dopravy, znečisťovanie<br />
prírodného prostredia, vody,<br />
ovzdušia.<br />
Z hľadiska ochrany prírody je citeľný<br />
úbytok prirodzených biotopov, na<br />
ktoré sú viazané vzácne druhy rastlín<br />
a živočíchov. Úbytok je dlhotrvajúci,<br />
postupný, ale pri realizácii väčších<br />
projektov aj skokový. Prostredie<br />
narušené antropogénnymi zásahmi<br />
potom ľahšie podlieha aj vplyvom<br />
prírodných disturbancií, ktoré sa<br />
stále častejšie opakujú v dôsledku<br />
klimatických zmien.<br />
V neposlednom rade je ohrozený<br />
rozsiahly systém Demänovských jaskýň,<br />
ktoré sú v súčasnosti najdlhšou<br />
speleologicky prepojenou krasovou<br />
sústavou na Slovensku. Toto územie<br />
je závislé na výdatnosti a kvalite<br />
vodných tokov, rovnako ako vodné<br />
zdroje zásobujúce Liptovský Mikuláš<br />
a priľahlé obce okresu.<br />
Marián Galajda,<br />
Tatry Mountain Resorts<br />
Schválená výstavba by mala v princípe<br />
dokončiť obdobie realizácie turistickej<br />
infraštruktúry. Po stopke,<br />
ku ktorej v dôsledku naplnenia kapacít<br />
dôjde, by malo nasledovať už len<br />
skvalitňovanie toho, čo tam bude.<br />
Musíme si uvedomiť, že ide o lokalitu,<br />
ktorá sa 70 rokov buduje a rozvíja<br />
ako turistická oblasť a centrum cestovného<br />
ruchu. Ak sa pozrieme do zahraničia<br />
na najznámejšie strediská,<br />
tie majú aj viac ako sto rokov a tiež<br />
neboli vystavané za jeden deň. Od naplnenia<br />
kapacít sa však už len zveľaďujú.<br />
Takto by to malo byť aj v Jasnej.<br />
Negatíva sú spojené najmä s živelnosťou<br />
a necitlivosťou niektorých projektov.<br />
Taký Damian, ktorý úplne zmenil<br />
scenériu okolo Vrbického plesa, je len<br />
jedným z príkladov. Sme zásadne za<br />
to, aby už žiadny les alebo lesná plocha<br />
nepadli na ďalšiu betónovú výstavbu.<br />
Myslíme si, že v Jasnej je veľmi<br />
veľa rôznych sivých odlesnených<br />
plôch, ktoré sa môžu sfunkčniť napríklad<br />
aj na zaujímavé zelené projekty.<br />
Mgr. Ľubomíra Klepáčová,<br />
starostka Demänovskej Doliny<br />
Vznik a rozvoj novodobého cestovného<br />
ruchu predpokladá okrem slobodného<br />
pohybu ľudí hlavne taký stupeň<br />
rozvoja, ktorý umožní okrem iného<br />
výstavbu potrebných dopravných,<br />
ubytovacích, ale i ďalších zariadení,<br />
súvisiacich s cestovným ruchom<br />
a jeho rozvojom. A práve celý tento<br />
proces, „poznačený“ vstupom ekonomicky<br />
„silných“ investorov, prebieha<br />
už od roku 2007 najmä budovaním<br />
vlekov a lanoviek. Ťažiskovými formami<br />
je prvoradý zimný a letný cestovný<br />
ruch. Uvedené aspekty mali<br />
a majú priamy vplyv na rozvoj celého<br />
regiónu, s čím súvisí nielen dopyt po<br />
pracovných miestach, ale aj ich naplnenie<br />
v rámci aktivít a zariadení<br />
vybudovaných nielen v katastri obce,<br />
ale aj okolí, čím bola odštartovaná<br />
nová stratégia rozvoja cestovného<br />
ruchu. Súbežne s uvedenými skutočnosťami<br />
sa zo strediska národného<br />
významu stalo stredisko medzinárodného<br />
európskeho významu, čo<br />
má vplyv na konkurencieschopnosť<br />
cestovného ruchu v rámci Európskej<br />
únie. Uvedené aspekty z pohľadu<br />
obce vnímame ako pozitíva.<br />
Ak chceme budovať stredisko vnímavé<br />
k životnému prostrediu, nemôžeme<br />
vnímať jednoznačne pozitívne<br />
najmä enormný záujem „veľkých“<br />
investorov o realizáciu výstavby<br />
priamo v lokalite katastra obce. Títo<br />
investori spolu s drobnými investormi,<br />
ktorí prejavujú záujem o výstavbu<br />
objektov individuálnej rekreačnej<br />
výstavby, už nepredstavujú víziu len<br />
budovaním objektov na rekreáciu<br />
a relax, ale väčšinou je táto výstavba<br />
uskutočňovaná s vidinou ekonomických<br />
príjmov, čím sa vytráca<br />
podstata a dochádza k demotivácii<br />
v udržateľnosti cestovného ruchu,<br />
a to hlavne v súvislosti s „preľudnenosťou“<br />
strediska. Celé toto dianie<br />
obec vníma ako negatívum, ktoré<br />
však neostane bez povšimnutia. Pre<br />
reguláciu, resp. určenie podmienok<br />
výstavby v lokalite bolo obcou<br />
iniciované spracovanie územného<br />
plánu, ktorého základná verzia bola<br />
odsúhlasená a schválená prijatím<br />
VzN v roku 2<strong>01</strong>2. Na základe tlaku<br />
investorov došlo dvakrát k jeho úpravám,<br />
a to prijatím zmien a doplnkov<br />
č. 1 (ZaD 1) v roku 2<strong>01</strong>5 a zmien a doplnkov<br />
č. 2 (ZaD 2) v roku 2<strong>01</strong>8. Ako<br />
ukázala prax posledných rokov, bolo<br />
schválenie záväzných častí zmien<br />
a doplnkov, ale hlavne ZaD 1, v súčasnej<br />
dobe vyhodnotené z dlhodobého<br />
hľadiska ako nevyhovujúce riešenie,<br />
ktoré pre ďalšie obdobie znamená pre<br />
lokalitu Demänovskej doliny neudržateľný<br />
stav. Na základe skutočností<br />
vyhodnocujúcich aktuálne územno-technické<br />
predpoklady s vplyvom<br />
na ekologickú stabilitu a únosnosť<br />
územia obec pristúpila v roku 2<strong>01</strong>9<br />
a 2<strong>02</strong>0 k obstaraniu úplne nového<br />
územného plánu, a to s určením prísnejších<br />
pravidiel. Avšak z dôvodu,<br />
že schválenie nového ÚNP-O momentálne<br />
predstavuje stratu drahocenného<br />
času na odvrátenie vplyvu<br />
nežiaducej výstavby, obec v r. 2<strong>02</strong>0<br />
súbežne pristúpila k „mimoriadnemu“<br />
obstaraniu zmien a doplnkov<br />
č. 3 (ZaD 3) pôvodného územného<br />
plánu, ktorými sa snaží reagovať na<br />
dynamicky sa meniace požiadavky<br />
na výstavbu v území prijatím sprísnených<br />
a striktných pravidiel, a to aj<br />
za cenu nespokojnosti investorov.<br />
Vyjadrenie urbárov:<br />
Pozemkové spoločenstvo<br />
Ploštín a Urbár Vrbica<br />
Vlastníci pozemkov plne podporujú<br />
ochranu prírody a také činnosti, ktoré<br />
berú ohľad v maximálnej miere na<br />
predmet ochrany definovaný v rámci<br />
zaradenia lokalít Demänovskej doliny<br />
a jej blízkeho okolia do sústavy chránených<br />
území európskeho významu<br />
Natura 2000. Osobitnú pozornosť si<br />
zasluhuje jaskynný systém aj ostatné<br />
zložky životného prostredia v území,<br />
ktoré významne ovplyvňujú aj záujem<br />
turistov o Demänovskú dolinu.<br />
Platný územný plán Demänovskej<br />
doliny, v zmysle ktorého sa v súčasnosti<br />
riadi výstavba v území, bol<br />
v období jeho schvaľovania pripomienkovaný<br />
všetkými dotknutými<br />
a povoľujúcimi orgánmi, ako sú Ministerstvo<br />
životného prostredia SR,<br />
Ministerstvo dopravy a výstavby SR,<br />
ŠOP SR S-NAPANT, VÚC Žilinského<br />
samosprávneho kraja, LVS, a. s., SSE,<br />
SPP, SPV, š. p., a ďalšie. Taktiež sa<br />
k nemu mala možnosť vyjadriť a presadiť<br />
svoje pripomienky verejnosť<br />
a občianske združenia, ktoré ho v súčasnosti<br />
kritizujú.<br />
Nakoľko územný plán ZaD č. 1 prešiel<br />
procesom zisťovacieho konania<br />
v zmysle zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní<br />
vplyvov na životné prostredie,<br />
s postúpením do povinného<br />
hodnotenia, kde bola vypracovaná<br />
správa o hodnotení a tiež odborný<br />
posudok, ktorý podrobne hodnotil<br />
tieto zmeny a doplnky územného<br />
plánu, máme za to, že bol dostatočne<br />
vyhodnotený a je prekvapujúce, že<br />
v čase spracovania ZaD č. 1 napríklad<br />
SSE a LVS nepredpokladali s rozvojom<br />
územia nedostatok elektrickej<br />
energie, pitnej vody a nedostatočnú<br />
kapacitu splaškovej kanalizácie. Nikto<br />
sa nezaoberal vyhodnotením kapacít<br />
dynamickej a statickej dopravy<br />
a jej vplyvu na ochranu územia.<br />
Ako vlastníci pozemkov sme pristúpili<br />
k zredukovaniu lokalít plánovaných<br />
na zástavbu v rámci platného územného<br />
plánu obce a tiež sa snažíme,<br />
po predchádzajúcich skúsenostiach,<br />
kontrolovať a regulovať investorov pri<br />
ich plánovaní stavieb či už architektonicky,<br />
ale najmä objemovo, a minimalizovať<br />
zásahy do prírody. Zároveň<br />
požadujeme každý nový predložený<br />
zámer v území posúdiť v zmysle zákona<br />
24/2006 Z. z o posudzovaní vplyvov<br />
na životné prostredie s cieľom určiť<br />
podrobné podmienky, za ktorých<br />
by sa zámery mohli realizovať.<br />
Územný plán je pre nás vlastníkov<br />
pozemkov základný dokument, ktorý<br />
reguluje náš majetok voči vyššieho<br />
záujmu. Jeho nestabilita či nekvalita<br />
je proti nášmu záujmu, pretože poškodzuje<br />
naše dlhodobé zámery, prípadne<br />
znižuje hodnotu majetku.<br />
DEMÄNOV<strong>SK</strong>Á DOLINA: Čo by znamenala stavebná uzávera turisticky exponovanej doliny?<br />
<strong>ASB</strong> #220 13
REALITNÝ TRH NA SLOVEN<strong>SK</strong>U POČAS PANDÉMIE<br />
Rezidenčná výstavba rastie aj vďaka<br />
koronakríze, iné segmenty vykazujú pokles<br />
Vírusový parazit spôsobil poriadnu svetovú cunami naprieč populáciami a ich istotami, ale, trochu<br />
paradoxne, ekonomiku neposlal do kolien tak, ako sa to čakalo. Konkrétne tá slovenská sa síce podľa<br />
Štatistického úradu SR prepadne za minulý rok takmer o 6 %, ale je to menej, ako sa predpokladalo.<br />
Pozitívne čísla vykazuje aj rezidenčný trh na Slovensku, ktorý koncom minulého roka dosiahol nové<br />
maximá, a to aj napriek koronakríze. Pravda, v iných segmentoch sú čísla už menej lichotivé.<br />
BRATISLAVA TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y<br />
Rast rezidencií<br />
Vyplýva to z analýzy Národnej asociácie<br />
realitných kancelárií Slovenska<br />
(NARKS) o vývoji na realitnom trhu<br />
za posledný kvartál 2<strong>02</strong>0, ktorú vypracoval<br />
analytik NARKS Martin Lazík.<br />
„Realitný rezidenčný trh rastie<br />
čiastočne aj vďaka koronakríze. Rezidenčné<br />
nehnuteľnosti, po ktorých<br />
dopyt neutícha z viacerých dôvodov,<br />
dosiahli tak v štvrtom kvartáli roka<br />
2<strong>02</strong>0 vo väčšine krajských miest svoje<br />
nové maximá,“ uvádza sa v analýze,<br />
podľa ktorej sú dôvodom nárastu<br />
cien realít najmä opatrenia vlád proti<br />
koronakríze, hromadné odkladanie<br />
splátok hypotekárnych úverov,<br />
ochrana firiem a jednotlivcov pred<br />
exekúciami, ale aj lacné hypotéky. Záver<br />
minulého roka poznačil výrazný<br />
rast cien nehnuteľností v krajských<br />
mestách. V sledovaných cenách dvojizbových<br />
bytov za štvorcový meter<br />
bol zaznamenaný mierny pokles iba<br />
v Trnave a stagnácia v Trenčíne. „Prevažujú<br />
však krajské mestá, v ktorých<br />
narástli ceny, a to celkom významne.<br />
Napríklad Žilina si pripísala takmer<br />
240 eur za štvorcový meter, s najvýraznejším<br />
percentuálnym skokom<br />
v ostatnom období. V absolútnom<br />
vyjadrení však vedie Bratislava-Staré<br />
Mesto, kde sa priemerná cena zvýšila<br />
až o 275 eur za štvorcový meter,“ dodáva<br />
Martin Lazík.<br />
Ťahajú novostavby a tradične<br />
Bratislava<br />
V krajských mestách Slovenska sú<br />
hlavným ťahúňom výrazného nárastu<br />
hlavne novostavby, pričom analytici<br />
Bencont Investments spočítali,<br />
že za posledné tri mesiace minulého<br />
roka sa v rámci Bratislavy predalo 787<br />
bytov v novostavbách, čo je na aktuálnu<br />
spoločenskú situáciu a stále nízku<br />
ponuku bytov prekvapivo vysoké<br />
číslo. Dôvodom je najmä zvýšený dopyt<br />
po strednom segmente bývania<br />
v rámci okresov BA II, BA III a BA V.<br />
Priemerná cena predaných nových<br />
bytov v Bratislave dosiahla v poslednom<br />
kvartáli 2<strong>02</strong>0 sumu 3 2<strong>01</strong> eur<br />
za štvorcový meter, čo v medziročnom<br />
porovnaní znamená nárast<br />
o 12 %. Najpredávanejším artiklom<br />
boli dvojizbové byty, ktoré tvorili<br />
až 47 % počtu predaných bytov. Tie<br />
nasledovali trojizbové byty s 25 %<br />
podielom a jednoizbové s podielom<br />
16 %. Ponuku novostavieb v Bratislave<br />
ku koncu roku 2<strong>02</strong>0 tvorilo 92<br />
projektov, ktoré spolu ponúkali 2 523<br />
voľných bytov. Až 90 % tejto ponuky<br />
tvorili byty v rámci projektov, ktoré<br />
sú dnes v štádiu výstavby, zatiaľ<br />
čo len 10 % ponúkaných bytov bolo<br />
skolaudovaných. Oproti predchádzajúcemu<br />
štvrťroku sa ponuka bytov<br />
znížila o zhruba 150 bytov, no oproti<br />
koncu roku 2<strong>01</strong>9 vzrástla o takmer<br />
500 bytov. Spomínaných 2 523 voľných<br />
bytov v priemere dosiahlo cenu<br />
3 595 eur za štvorcový meter vrátane<br />
DPH, čo predstavuje ďalší cenový rekord<br />
na trhu novostavieb v Bratislave.<br />
V medziročnom porovnaní tak<br />
cenový rast predstavoval 11 %.<br />
Priemerná cena<br />
predaných nových<br />
bytov v Bratislave<br />
dosiahla v 4. Q/2<strong>02</strong>0<br />
sumu 3 2<strong>01</strong> eur za<br />
štvorcový meter.<br />
Rástli aj byty v eurozóne<br />
A podobný vývoj sme zaznamenali aj<br />
v eurozóne. Ceny domov a bytov tam<br />
v treťom kvartáli 2<strong>02</strong>0 medziročne<br />
stúpli o 4,9 % a v rámci celej Európskej<br />
únie sa zvýšili o 5,2 %. Medzikvartálne<br />
obytné nehnuteľnosti<br />
v eurozóne zdraželi o 1,3 % a v rámci<br />
celej EÚ o 1,4 %. Vyplýva to z informácií,<br />
ktoré v polovici januára zverejnil<br />
štatistický úrad Európskej únie<br />
Eurostat. V rámci členských krajín<br />
EÚ, z ktorých boli údaje k dispozícii,<br />
počas júla až septembra 2<strong>02</strong>0 byty<br />
a domy medziročne zdraželi najviac<br />
v Luxembursku (13,9 %) a v Poľsku<br />
(10,9 %). Medziročný pokles cien<br />
obytných nehnuteľností nastal iba<br />
na Cypre (-1,4 %) a v Írsku (-0,8 %).<br />
Prečo bude horšie?<br />
Aby mohol kupujúci prekročiť prah<br />
vlastného nového bytu, developer<br />
musí okrem samotnej výstavby úspešne<br />
zvládnuť aj komplikovaný a dlhý<br />
povoľovací proces. Jedným z prvých<br />
krokov nevyhnutných pre územné<br />
konanie je získanie záväzného stanoviska<br />
hlavného mesta SR Bratislava.<br />
Každé stanovisko obsahuje, okrem<br />
iného, aj informácie o počte bytových<br />
jednotiek v jednotlivých projektoch.<br />
Ak sčítame počty bytových jednotiek<br />
v kladných záväzných stanoviskách,<br />
zistíme, koľko potenciálnych nových<br />
bytov v danom roku „prešlo štartom<br />
a zvládlo prvú časovku“.<br />
Povoľuje sa menej bytov, než sa<br />
kolauduje<br />
Nie všetky byty ale „dobehnú“ až do<br />
cieľa, teda do úspešnej realizácie.<br />
Dôvodom je, že niektoré projekty nezvládnu<br />
kompletný povoľovací proces.<br />
„V roku 2<strong>02</strong>0 ale vznikla alarmujúca<br />
situácia, keď súhlasné záväzné stanovisko<br />
získalo v Bratislave len 1957<br />
bytových jednotiek,“ hovorí Juraj Suchánek,<br />
výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho<br />
rozvoja (IUR). „V roku 2<strong>01</strong>9<br />
záväzné stanoviská vytvorili priestor<br />
na vznik cca 3 050 bytov. Viac ako tretinový<br />
pokles hodnotíme ako veľmi<br />
výrazný so závažným vplyvom na budúcnosť<br />
výstavby bytov v Bratislave.“<br />
Pre lepšiu predstavu, v roku 2<strong>01</strong>9<br />
bolo v Bratislave skolaudovaných<br />
3 340 bytov. Trend, ktorý ukazujú<br />
záväzné stanoviská, je naozaj hodný<br />
upozorňovania a tlaku na zmenu.<br />
V posledných rokoch sa povoľuje menej<br />
bytov, než sa kolauduje.<br />
Obmedzená ponuka generuje<br />
tlak na rast cien<br />
„Pokiaľ sa situácia výrazne nezmení,<br />
o niekoľko rokov nás v Bratislave<br />
čaká naozaj citeľný pokles počtu dokončených<br />
bytov oproti predošlému<br />
obdobiu,“ upozorňuje riaditeľ IUR.<br />
Pre občanov to znamená obmedzenú<br />
ponuku, a tým aj stupňujúci sa tlak<br />
na ďalší rast cien. „Priepasť medzi<br />
cenami nehnuteľností a platmi sa<br />
tak bude zväčšovať a dostupnosť bývania<br />
sa zníži aj pre vyššie príjmové<br />
skupiny obyvateľov,“ zdôrazňuje Suchánek.<br />
S ohľadom na skutočnosť, že<br />
povoľovanie nových stavieb trvá roky<br />
a ich výstavba potrebuje tiež svoj čas,<br />
sa tento problém bude riešiť len veľmi<br />
ťažko. Ak sa chce Bratislava vyhnúť<br />
veľmi nepríjemnej nedostupnosti bývania,<br />
je najvyšší čas začať konať.<br />
„Mesto potrebuje urýchlenú aktualizáciu<br />
reálne neaktuálneho územného<br />
plánu hlavného mesta, zrýchlenie povoľovacích<br />
procesov, ale aj vyriešenie<br />
iných problémov, ktoré komplikujú<br />
a predražujú novú výstavbu,“ vysvetľuje<br />
Suchánek. „Na zvrátenie tohto<br />
stavu je však potrebná zmena vnímania<br />
novej výstavby voličmi i komunálnymi<br />
politikmi. Ostáva nám len dúfať,<br />
že voliči precitnú a budú si voliť politikov,<br />
ktorí sa nebudú báť podporiť kvalitnú<br />
novú výstavbu tak, aby si aj deti<br />
bežných priemerných Bratislavčanov<br />
mohli dovoliť bývať vo svojom rodnom<br />
meste,“ uzatvára Juraj Suchánek.<br />
Rástol aj priemysel, ale komerčné<br />
nehnuteľnosti klesali<br />
Celkový objem transakcií v oblasti<br />
komerčných nehnuteľností na Slovensku<br />
dosiahol v roku 2<strong>02</strong>0 hodnotu<br />
5<strong>02</strong> miliónov eur. Ide o medziročný<br />
pokles o 27 %, čo je podľa realitnej<br />
spoločnosti Cushman & Wakefield<br />
(C&W) spôsobené zvýšenou opatrnosťou<br />
investorov a čiastočne aj zníženým<br />
apetítom po aktívach v oblasti<br />
retailu z dôvodu neistoty pre dopad<br />
pandémie koronavírusu na ich budúci<br />
vývoj. Takmer tri štvrtiny transakcií<br />
bolo realizovaných v Bratislavskom<br />
kraji nasledovanom Trnavským<br />
krajom s približne 9 % podielom na<br />
investičnej aktivite v krajine. Spoločnosť<br />
C&W o tom informovala<br />
v pondelok. Zároveň však dodala, že<br />
eviduje viacero transakcií začatých<br />
14 <strong>ASB</strong> #220 Fokus
v druhej polovici roka 2<strong>02</strong>0, ktoré sa<br />
nestihli uzavrieť do konca roka.<br />
Až 49 % objemu transakcií si pripísal<br />
sektor priemyselných nehnuteľností,<br />
čo predstavuje značný nárast<br />
oproti priemeru vo výške 37 % v rokoch<br />
2<strong>01</strong>6 až 2<strong>01</strong>9. Približne 37 %<br />
investícií smerovalo do oblasti kancelárskych<br />
nehnuteľností (oproti<br />
29 % medzi rokmi 2<strong>01</strong>6 a 2<strong>01</strong>9) a iba<br />
približne 11 % investičnej aktivity sa<br />
zrealizovalo v oblasti retailu. Zvyšné<br />
3 % investícií patrili do hotelového<br />
sektora. Až 90 % tohtoročného objemu<br />
investícií bolo pritom podľa C&W<br />
alokovaných v prvej polovici roka.<br />
Kancelárie – najväčšia neistota<br />
Prírastok nových kancelárskych<br />
priestorov zostal v celom regióne<br />
strednej a východnej Európy zatiaľ<br />
relatívne neovplyvnený. Pokles<br />
počtu transakcií na väčšine kancelárskych<br />
trhov za prvé tri kvartály<br />
2<strong>02</strong>0 sa pohyboval medzi 27 %<br />
a 46 %, nakoľko nájomcovia zaujali<br />
vyčkávací postoj. V druhom a treťom<br />
kvartáli 2<strong>02</strong>0 došlo k nárastu<br />
veľkosti priestoru, ktorý nájomcovia<br />
ponúkli na účel ďalšieho prenájmu<br />
(tzv. sublease). Hoci technicky ide<br />
o prenajatý priestor, zvyšuje ponuku<br />
kancelárií dostupných na trhu.<br />
Tieto čísla sú však podľa analýzy<br />
Colliers International naďalej uspokojivé,<br />
nakoľko väčšina trhov zaznamenala<br />
v posledných pár rokoch<br />
rekordné úrovne transakcií. Nájomníci<br />
skúmajú svoje možnosti a spôsoby,<br />
ako sa postarať predovšetkým<br />
o svojich ľudí ako o najdôležitejšie aktívum.<br />
Zahŕňa to zapracúvanie zdravotných<br />
a bezpečnostných pokynov<br />
tak, aby im umožnili efektívne využívať<br />
alebo prispôsobovať svoje hlavné<br />
kancelárske priestory. Zamýšľajú sa<br />
tiež nad tým, ako využívať flexibilné<br />
kancelárske riešenia a čo dáva najväčší<br />
zmysel z hľadiska toho, ak zamestnanci<br />
budú dlhšie pracovať z domu.<br />
Michal Hoško, riaditeľ služieb pre nájomcov<br />
kancelárskych budov v Colliers<br />
International, naznačuje možné<br />
scenáre vývoja na slovenskom trhu<br />
v najbližšom období: „Odhadujeme<br />
20- až 30-percentné zníženie plochy<br />
obsadených kancelárskych priestorov<br />
v najbližších dvoch rokoch. Mnohým<br />
firmám sa osvedčilo zavedenie<br />
práce na diaľku (zníženie nákladov<br />
na prenájom a v niektorých prípadoch<br />
aj cestovné náklady). Očakávame,<br />
že spoločnosti, kde je nevyhnutná<br />
fyzická prítomnosť zamestnancov<br />
z dôvodu charakteru ich podnikania,<br />
sa pokúsia vyčleniť prostriedky na<br />
oddelené pracovné priestory pre menej<br />
ľudí. Pre tieto spoločnosti môže<br />
byť regulácia počtu zamestnancov<br />
povolených v kancelárii v konkrétnom<br />
okamihu jednou z najväčších<br />
výziev. V tejto veci neexistuje univerzálne<br />
riešenie, pretože každá<br />
stratégia pracoviska by mala byť<br />
prispôsobená individuálnym potrebám<br />
a cieľom spoločnosti. Najlepším<br />
spôsobom, ako nájsť najefektívnejšiu<br />
a najspoľahlivejšiu cestu do novej<br />
kancelárskej reality, je konzultácia<br />
s odborníkmi z tohto odvetvia.“<br />
Hotelový trh – očakávaný prepad,<br />
ale s nádejou<br />
Hotelový trh je stále v záujme hotelových<br />
operátorov aj napriek veľkému<br />
zásahu pandémie koronavírusu a jeho<br />
následkov. V strednej a východnej<br />
Európe je najväčší záujem zaznamenaný<br />
v Prahe, Budapešti a Varšave<br />
a vo viacerých menších regionálnych<br />
mestách, najmä poľských, ktoré sa nachádzajú<br />
v rebríčku top 30. Bratislava<br />
sa umiestnila na 18. mieste, pretože<br />
miestny hotelový trh zaznamenal<br />
v minulom roku pokles priemerných<br />
tržieb za izbu o 76,4 percenta oproti<br />
predchádzajúcemu roku a hodnota<br />
priemernej ročnej obsadenosti dosiahla<br />
obsadenosť iba 19 percent. Hoteloví<br />
operátori veria v pomerne rýchle<br />
zotavenie trhu, pre menšie mestá už<br />
v 2<strong>02</strong>2 a hlavné mestá v 2<strong>02</strong>4. Vyplýva<br />
to z prieskumu realitno-poradenskej<br />
spoločnosti Cushman & Wakefield,<br />
ktorý uskutočnila pri hoteloch Operator<br />
Beat za 4. kvartál 2<strong>02</strong>0, medzi<br />
regionálnymi a medzinárodnými hotelovými<br />
operátormi aktívnymi v regiónoch<br />
strednej a východnej Európy.<br />
Príčiny poklesu v Bratislave<br />
Hlavným dôvodom poklesu tržieb<br />
v Bratislave bol spomenutý prepad<br />
obsadenosti, ale tiež zníženie priemerných<br />
cien o 16,6 percenta na<br />
66,50 eur za izbu. Pokles cien ubytovania<br />
bol nižší ako celkový priemer<br />
v Európe (-18,4 percenta), čiastočne<br />
vďaka zníženiu DPH pre ubytovacie<br />
služby z 20 percent na 10 percent.<br />
„Aj napriek tomu, že sa Bratislava<br />
celkovo umiestnila len v druhej polovici<br />
v rebríčku atraktívnych miest pre<br />
hotelovú expanziu, cez 37 percent<br />
operátorov povedalo, že majú veľký<br />
záujem vstúpiť na tento trh alebo<br />
rozšíriť tu svoje pôsobenie,“ hovorí<br />
David Nath, partner a vedúci hotelového<br />
tímu pre strednú a východnú<br />
Európu v Cushman & Wakefield.<br />
Zotavenie v rokoch 2<strong>02</strong>2 – 2<strong>02</strong>4<br />
Prieskum hotelových operátorov zisťoval<br />
tiež ich očakávania ohľadom<br />
zotavenia sektora z dopadov krízy<br />
koronavírusu. Dosiahnutie podobnej<br />
úrovne ako v roku 2<strong>01</strong>9 väčšina z nich<br />
očakáva medzi rokmi 2<strong>02</strong>2 a 2<strong>02</strong>4,<br />
pričom termín sa líši v závislosti na<br />
význame a veľkosti destinácie. Najdlhšie<br />
má trvať zotavenie hlavných<br />
miest: takmer polovica respondentov<br />
si myslí, že k oživeniu dôjde v roku<br />
2<strong>02</strong>4. Tieto odhady korešpondujú<br />
s predpoveďou Oxford Economics.<br />
Väčšie a dôležitejšie regionálne mestá<br />
by mali byť na tom lepšie ako hlavné<br />
mestá: cez polovicu respondentov<br />
odhaduje zotavenie na rok 2<strong>02</strong>3. Ešte<br />
rýchlejšie by sa podľa nich mali zotaviť<br />
menšie regionálne mestá, ktorým<br />
pomáha domáci dopyt: najväčšia časť<br />
respondentov odhaduje rok 2<strong>02</strong>2.<br />
Koronakríza ovplyvnila aj výstavbu<br />
nových projektov: väčšina respondentov<br />
síce uviedla, že všetky alebo<br />
väčšina ich pokračuje podľa plánu,<br />
ale časť projektov bola oneskorená či<br />
zrušená. Rast ponuky sa teda v najbližších<br />
rokoch spomalí, čo zotavenie<br />
trhu nepomôže.<br />
Špecifiká voľných bytov na trhu s novostavbami v Bratislave rozdelené podľa okresov<br />
(4. Q/2<strong>02</strong>0)<br />
Okres<br />
Počet<br />
bytov<br />
Priemerná<br />
výmera<br />
Priemerná<br />
cena na m 2<br />
Priemerná<br />
absolútna cena<br />
BA I 269 76,90 6 426 € 429 581 €<br />
BA II 888 61,23 3 503 € 211 799 €<br />
BA III 595 61,17 3 279 € 197 209 €<br />
a v priebehu roka 2<strong>02</strong>0 dokonca ešte mierne poklesli. To všetko hovorí o zachovanej kúpnej sile i<br />
napriek hospodárskej BA IV kríze.“ 439 79,95 3 191 € 259 069 €<br />
Vysoká kúpna sila sa prejavila aj na predaji bytov v rámci novostavieb v Bratislave. Ten ostal silný aj<br />
BA V 332 70,96 3 179 € 204 646 €<br />
napriek stále pretrvávajúcej obmedzenej ponuke a opäť tak môžeme tvrdiť, že dopyt po bytoch<br />
presahuje Spolu/priemer novú ponuku. Tento 2523 základný fundament 67,40 zabránil prepadu 3 cien 595 bytov € v roku 234 2<strong>02</strong>0, 259 a to € aj<br />
napriek katastrofickým predpovediam v začiatočnej fáze pandémie. Naopak, ceny bytov naďalej<br />
kontinuálne rástli aj v roku 2<strong>02</strong>0, aj keď zníženým tempom oproti predošlým rokom. Vystáva tu tak<br />
otázka, kam ešte sa ceny bytov v Bratislave môžu pohnúť?<br />
Graf 1: Porovnanie vývoja priemernej mzdy a cien nehnuteľností v Bratislavskom kraji<br />
Porovnanie vývoja priemernej mzdy a cien nehnuteľností v Bratislavskom kraji<br />
Špecifiká predaných novostavieb v Bratislave rozdelené podľa počtu izieb<br />
(4. Q/2<strong>02</strong>0)<br />
Počet izieb<br />
Počet<br />
bytov<br />
Spolu 787 62,28 3 2<strong>01</strong> € 193 4<strong>01</strong> €<br />
tempa ich cenového rastu a v roku 2<strong>02</strong>1 tak očakávame rast cien nehnuteľností na úrovni 5-10 %<br />
medziročne.“<br />
Graf 2: Vývoj na trhu novostavieb v Bratislave<br />
Priemerná<br />
výmera<br />
Priemerná<br />
cena na m 2<br />
Priemerná<br />
absolútna cena<br />
1 124 34,18 3 290 € 112 641 €<br />
2 367 51,76 3 275 € 167 787 €<br />
3 196 75,20 3 031 € 226 054 €<br />
4 92 107,21 3 178 € 341 <strong>02</strong>5 €<br />
5 8 146,29 2 941 € 387 130 €<br />
Vývoj na trhu novostavieb v Bratislave<br />
180<br />
170<br />
160<br />
150<br />
140<br />
130<br />
120<br />
110<br />
100<br />
90<br />
2006 2007 2008 2009 2<strong>01</strong>0 2<strong>01</strong>1 2<strong>01</strong>2 2<strong>01</strong>3 2<strong>01</strong>4 2<strong>01</strong>5 2<strong>01</strong>6 2<strong>01</strong>7 2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0<br />
5000<br />
4500<br />
4000<br />
3500<br />
3000<br />
2500<br />
2000<br />
1500<br />
1000<br />
500<br />
0<br />
3 600 €<br />
3 400 €<br />
3 200 €<br />
3 000 €<br />
2 800 €<br />
2 600 €<br />
2 400 €<br />
2 200 €<br />
2 000 €<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q<br />
Index vývoja priemernej mzdy v Bratislavskom kraji (2006=100)<br />
Index vývoja priemernej ceny nehnuteľností v Bratislavskom kraji (2006=100)<br />
2<strong>01</strong>5 2<strong>01</strong>6 2<strong>01</strong>7 2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0<br />
voľné novostavby (ľavá os)<br />
počet predaných bytov (ľavá os)<br />
cena voľných bytov na m² s DPH (pravá os) cena predaných bytov na m² s DPH (pravá os)<br />
Zdroj tabuliek a grafov: Bencont Investments<br />
Ceny bytov sú oproti roku 2006 vyššie o 67 %, mzdy poskočili o 71 %<br />
Zaujímavé porovnanie tu môže poskytnúť graf vývoja priemernej mzdy a priemernej ceny<br />
nehnuteľností v Bratislavskom kraji. Zatiaľ čo ceny nehnuteľností od roku 2006 v priemere vzrástli<br />
o 67 %, priemerná mzda vrástla o 71 %. Aj napriek prudkému rastu cien nehnuteľností v posledných<br />
rokoch tak vidíme, že kúpna sila obyvateľstva rástla spolu s cenami nehnuteľností. Ich tempo rastu<br />
Kontakt pre médiá:<br />
Ľudovít Tóth,event2all<br />
REALITNÝ TRH NA SLOVEN<strong>SK</strong>U POČAS PANDÉMIE<br />
toth@event2all.sk<br />
+421 907 982 221<br />
<strong>ASB</strong> #220 15
ARCHITEKT DUŠAN FISCHER:<br />
„Obmedzovanie zážitkov sa čoskoro<br />
prejaví krízou kreativity.“<br />
Architektonická kancelária Fischers má za sebou tridsať rokov svojej existencie a počas nej<br />
niekoľko pilotných projektov, ktoré určovali tendenciu v danej oblasti: veľvyslanectvo SR v USA<br />
vo Washingtone, obchodný dom Polus City Center v Bratislave, kino IMAX v Bratislave či<br />
Zimný štadión O. Nepelu v Bratislave riešený ako multifunkčná hala. Principálom kancelárie je<br />
dodnes Dušan Fischer, ktorý hovorí o tom, čo mu pandémia dala i zobrala, kedy je architektúra<br />
dobrá a aké pozitíva vidí na architektúre dnešnej Bratislavy, hoci mnohí ju len hania.<br />
BRATISLAVA TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, FOTO: MIRO POCHYBA, ARCHÍV: DUŠAN FISCHER<br />
Máme za sebou čudesný rok 2<strong>02</strong>0,<br />
ktorého nákazlivá nálada sa preniesla<br />
aj do toho aktuálneho. Čo vám<br />
pandémia dala a čo zase zobrala?<br />
Je pravda, že sme ani netušili, že sa<br />
niečo podobné môže udiať. Čo mi<br />
pandémia zobrala? Azda najviac mi<br />
chýbajú návštevy rôznych kultúrnych<br />
podujatí – divadiel, koncertov,<br />
či výstav. Chýbajú mi stretnutia<br />
s ľuďmi, ktorých mám rád, a rozhovory<br />
s nimi. Áno, niečo sa dá suplovať<br />
modernými technológiami, ale<br />
tie nevedia nahradiť podanie ruky<br />
a pohľad z očí do očí. Pandémia mi<br />
zobrala aj možnosť spoznávať, cestovať,<br />
pozorovať život a vnímať prostredie<br />
okolo nás. Toto všetko boli pre<br />
mňa a vôbec pre celý náš ateliér veľké<br />
zdroje inšpirácie.<br />
A čo vám zase dala?<br />
Spomalenie a prehodnotenie, orientáciu<br />
viac dovnútra a zároveň poznanie,<br />
že ako je táto civilizácia, ktorá<br />
bola taká sebavedomá až pyšná na tú<br />
svoju technologickú a sociálnu „vyspelosť“,<br />
neuveriteľne labilná. Malinké<br />
ježaté zvieratko, ktoré pripomína<br />
námornú mínu, a to nielen vzhľadom,<br />
ale aj dôsledkami, spôsobilo na<br />
celom svete úplný chaos. A dopady sú<br />
fatálne. Aj nás v ateliéri to podnietilo<br />
k pokore, ale aj hľadaniu nových<br />
zdrojov a alternatívnych riešení.<br />
Akých?<br />
Napríklad museli sme principiálne<br />
zmeniť spôsob práce. Pri súťaži<br />
na Parkovací dom v Trnave sme sa<br />
s architektom Ľudom Urbanom a ostatnými<br />
kolegami ani raz nestretli<br />
osobne a všetka komunikácia prebiehala<br />
len elektronicky. Bolo to prvýkrát<br />
a obával som sa toho, ale evidentne<br />
sa to dá, keďže sa nám podarilo<br />
súťaž vyhrať. Aj toto poznanie teda<br />
priniesla táto doba – záujem o nové<br />
pohľady a riešenia, ako aj tlak na masívnejšie<br />
využitie nových technológií.<br />
Či si dokážem<br />
predstaviť žiť takto<br />
neosobne? Viem,<br />
ale nechcem sa<br />
toho dožiť.<br />
Mám dojem, že za ostatné mesiace<br />
ako keby sme sa priblížili k niektorým<br />
sci-fi filmom – pri práci sa už ani<br />
nepotrebujeme stretávať. Viete si<br />
predstaviť žiť takto neosobne?<br />
Viem si to predstaviť, ale nechcem sa<br />
toho dožiť. Mám dcéru a zaťa, ktorí<br />
sa profesionálne venujú virtuálnym<br />
technológiám, a rozhovory s nimi<br />
o blízkej budúcnosti sú vzrušujúce,<br />
ale nie povzbudivé. Stále častejšie sa<br />
dobrovoľne vzdávame poznávania<br />
súvislostí a jedinečných emočných<br />
zážitkov výmenou za príjem elektronických<br />
informácií a pripravených<br />
personalizovaných dát. Budovanie<br />
vlastnej identity sme ochotní možno<br />
z pohodlnosti vymeniť za vplyv „influencerov“<br />
a vzájomné rozhovory nahradiť<br />
plochými textovými správami.<br />
Táto doba našu závislosť prehlbuje.<br />
Je to asi neodvratný vývoj – technologický<br />
vývoj uháňa a dominancia<br />
umelej inteligencie je vraj už<br />
blízko.<br />
Je zrejmé, že svet k tomu smeruje<br />
a nikto to neovplyvní. Zrejme sme<br />
príliš slabí na to, aby sme to zvrátili.<br />
Snažme sa byť aspoň vyrovnanými<br />
partnermi umelej inteligencii.<br />
Už ste spomínali, čo vám počas<br />
pandémie chýba. Neznížilo to aj<br />
mieru kreativity v ateliéri?<br />
Každá tvorivá činnosť, a teda aj architektúra,<br />
je mixom načerpaného<br />
poznania a cítenia tvorcu. Ak budeme<br />
obmedzovať zdroje vnemov – zážitky,<br />
či už z kultúrnych podujatí,<br />
cestovania, alebo osobných stretnutí,<br />
tak sa to skôr či neskôr prejaví<br />
krízou kreativity. Niektoré vnemy<br />
a poznanie sa dá čiastočne suplovať<br />
prostredníctvom internetu, ale ON<br />
nie je schopný plnohodnotne nahradiť<br />
osobný kontakt, cestovanie,<br />
poznávanie či nahradiť dialóg medzi<br />
ľuďmi, alebo človeka s prostredím.<br />
Myslím si, že inšpirácie sú teraz limitované,<br />
a pokiaľ s tým nebudeme<br />
vedome pracovať, určite sa to prejaví.<br />
Kdesi na internete som s ironickým<br />
zveličením čítal, že je to horšie ako<br />
za komunistov, lebo vtedy sa dalo<br />
aspoň trochu cestovať po socialistických<br />
krajinách...<br />
To je možné, ale zase máme Google<br />
Maps, kde si môžeš nastaviť panáčika<br />
a takto precestovať niektoré mestá aj<br />
v 3D... Pravda, to je slabá útecha.<br />
Vráťme sa ešte do vášho ateliéru.<br />
Museli ste prenastaviť jeho chod?<br />
Máte dosť práce alebo musíte brať<br />
všetko, čo prichádza na stôl?<br />
Áno, chod ateliéru sa zmenil a, žiaľ,<br />
musel som aj zredukovať jeho stav.<br />
Veľa projektov sa totiž spomalilo, pozastavilo,<br />
niektoré sa odložili, iné definitívne<br />
zrušili. Čo sme mali plánované,<br />
sme nerobili, a nevieme, kedy<br />
sa k tomu, vzhľadom na súčasnú situáciu,<br />
vôbec dostaneme. Investori<br />
prirodzene prehodnocujú stratégie.<br />
V ktorom segmente?<br />
Najmä tí, ktorí plánovali stavať administratívne<br />
a obchodné nájomné<br />
priestory. Dnes nemajú istotu, či<br />
Výber z projektov ateliéru Fischers<br />
Ambasáda SR vo Washingtone D.C., (20<strong>01</strong>) – víťaz<br />
súťaže; spoluautori: M. Bogár, Ľ. Králik, Ľ. Urban,<br />
P. Lizoň. Investor: MZV SR.<br />
Polus City Center, Bratislava (2000).<br />
Investor: Trigranit. Foto: Pavel Meluš.<br />
IMAX – 3D kino (20<strong>02</strong>).<br />
Investor ATTACK. Foto: Pavel Meluš.<br />
16 <strong>ASB</strong> #220 Fokus
Chod ateliéru<br />
sa zmenil a, žiaľ,<br />
musel som aj<br />
zredukovať jeho<br />
stav.<br />
a v akom rozsahu budú ich nové stavby<br />
prenajateľné. Kamenné obchody<br />
nahrádzajú internetové, korporácie<br />
si zvykli na home office a nepotrebujú<br />
také veľké plochy, z open spaceov<br />
sa stávajú opäť oddelené kancelárie,<br />
reštaurácie robia rozvoz jedál. Nový je<br />
aj vplyv riešení „Covid Free“ na hodnotu<br />
objektu. Developeri jednoducho<br />
oveľa viac zvažujú každý detail.<br />
prvé obchodné centrum svojho druhu<br />
na Slovensku, prvá ambasáda SR<br />
vo Washingtone (spolupráca s Bogar<br />
Králik Urban Lizoň), kino IMAX alebo<br />
zimný štadión Ondreja Nepelu. Po<br />
každej väčšej stavbe sme mali celkový<br />
útlm a obvykle sme podobné zadania<br />
už nemali. Možno to bolo spôsobené<br />
koncentráciou na dokončenie<br />
a zanedbaním budovania PR.<br />
Určite sa spomalil aj schvaľovací<br />
proces.<br />
Áno, a to ešte viac, ako by som predpokladal.<br />
Niekedy však mám pocit, že<br />
niektorí úradníci svoju pohodlnosť<br />
skrývajú za pandémiu a lehoty na<br />
vydávanie rozhodnutí, ktoré aj v minulosti<br />
boli nedodržiavané, sú dnes<br />
zdôvodniteľné. Kontakt s úradom je<br />
veľmi komplikovaný, otváracie hodiny<br />
a dni si každý upravuje svojvoľne,<br />
osobné kontakty sú úplne eliminované<br />
alebo sprostredkované, resp. výhradne<br />
písomné elektronické, a preto<br />
všetko dlho trvá... je to zložité.<br />
Raz ste mi povedali, že bolo pre vás<br />
zaujímavé zistenie, že po veľkých<br />
projekciách sa k vám nehrnulo až<br />
toľko objednávok, ako by ste predpokladali.<br />
Ako si to vysvetľujete?<br />
Neviem presne, aký je dôvod. Je to<br />
naša skúsenosť pri všetkom, čo sme<br />
robili ako prvé – či už to bol Polus,<br />
Inými slovami, prvolezci nemajú na<br />
ružiach ustlané – ani keď lezú, ani<br />
keď prelezú.<br />
Prvolezec počas cesty narazí na mnoho<br />
úskalí – niekedy sa treba kus vrátiť,<br />
čo berie čas aj energiu. Keď však<br />
túto cestu prejdeš a máš v rukách<br />
istý kapitál skúseností, s ktorým by<br />
si sa rád s niekým podelil, zväčša o to<br />
nemá nikto záujem. Ďalší kolegovia<br />
na svojej ceste opäť zatĺkajú nové<br />
skoby vedľa tvojich overených a robia<br />
rovnaké chyby, zbytočné pohyby<br />
miesto toho, aby ušetrenú energiu<br />
a čas využili dostať sa vyššie ako ty.<br />
Týka sa to najmä špecifických stavieb?<br />
Áno, najmä. Napríklad nikdy som neriešil<br />
projekt nemocnice. Naštudovať<br />
si zodpovedne prevádzku, technické<br />
a technologické požiadavky na takto<br />
špecifickú náročnú stavbu v reálnom<br />
čase je veľmi ťažké. Bolo by potrebné<br />
stráviť more času s lekármi, sestričkami,<br />
laborantmi, personálom, vidieť<br />
a zažiť viacero dobrých nemocníc<br />
u nás aj v zahraničí a konzultovať<br />
s architektom, ktorý navrhol úspešnú<br />
nemocnicu. Na takúto prípravu<br />
v rámci procesu návrhu nemá architekt<br />
v našich podmienkach ani čas<br />
ani peniaze.<br />
Chýba vám to teda v praxi?<br />
Iste. V minulosti tieto skúsenosti boli<br />
zhromažďované v rezortných projektových<br />
ústavoch a organizáciách<br />
– športové, zdravotnícke, kultúrne,<br />
školské a tak ďalej, ktoré mali spracovanú<br />
ich typológiu a technologické<br />
vybavenie. Ja som pracoval v Projektovom<br />
ústave kultúry, kde sme mali<br />
zmapované kultúrne stavby. Keď<br />
som dostal zadanie kino, tak som siahol<br />
do knižnice za typologickou štúdiou,<br />
kde som mal spracované všetky<br />
dôležité zásady pre kino, ako sú dispozičné<br />
väzby, priestorové nároky,<br />
dimenzovanie priestorov, všetky<br />
dôležité technológie, technické vybavenie<br />
až po ekonomickú náročnosť.<br />
S takýmto základom som sa mohol<br />
venovať osadeniu do priestoru, hmote<br />
a architektonickému riešeniu. Je<br />
škoda, že tieto typologické štúdie<br />
sme dnes prestali rozvíjať a všetci<br />
robíme všetko ako v prvý deň stvo-<br />
Twin Cityliner – Schiffstation Wien, medzinárodná<br />
súťaž (2008). Vypisovateľ: Mesto Viedeň.<br />
Rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu,<br />
Bratislava, (2<strong>01</strong>1). Investor, Bratislava, hlavné mesto SR.<br />
Foto: Pavel Meluš.<br />
Elektráreň Žilina (model, spoluautori Juraj Závodný<br />
a Miro Beňadik), revitalizácia a dostavba mestského<br />
bloku (návrh 2<strong>02</strong>0). Investor: Istrofinal.<br />
ARCHITEKT DUŠAN FISCHER: „Obmedzovanie zážitkov sa čoskoro prejaví krízou kreativity.“<br />
<strong>ASB</strong> #220 17
Neprojektujeme<br />
domy, ale tvoríme<br />
spôsob života<br />
v meste so všetkým,<br />
čo k tomu patrí.<br />
renia. Pri špecifických stavbách si ale<br />
príprava vyžaduje obrovské úsilie.<br />
Ako vyzerala napríklad pri zimnom<br />
štadióne?<br />
Môj syn hrával hokej za Slovan od<br />
ôsmich rokov a celkom prirodzene<br />
som sponzorsky pomáhal klubu<br />
riešiť drobné zadania v rámci svojej<br />
profesie. Postupne spolupráca prerástla<br />
do riešenia administratívnych<br />
priestorov klubu HC Slovan, VIP-ky,<br />
skyboxov na starom zimnom štadióne.<br />
Generálny manager HC Slovan<br />
Maroš Krajči ma často brával na zápasy<br />
a turnaje doma aj v zahraničí,<br />
kde mi vysvetľoval prevádzku a nároky<br />
profesionálnych klubov.<br />
To ste sa už pripravovali na výstavbu<br />
nového „zimáku“?<br />
Bolo to ešte čase, keď nikto netušil,<br />
že raz sa bude zimný štadión rekonštruovať.<br />
Boli to stovky hodín strávené<br />
v rozhovoroch o modernom<br />
štadióne a živote profesionálneho<br />
hokejistu. Pochodili sme spolu nové<br />
arény v Nemecku, Švajčiarsku, Rusku,<br />
pochopil som, že hokejista príde<br />
ráno do kabíny do práce, ako my do<br />
ateliéru, kde si nechá civilné oblečenie,<br />
kde má hokejky a výstroj, že v kabíne<br />
ich je 25 a šírka lavičky je minimálne<br />
70 cm, pre brankárov 90 cm.<br />
Dozvedel som sa, že po prehratom<br />
zápase hráči niekedy uvoľňujú emócie,<br />
že vo výstroji sú vyšší a širší ako<br />
bežní ľudia a dvere nemusia stačiť,<br />
že aj na toalety chodia v korčuliach<br />
a teda podlaha musí byť taká, aby si<br />
neotupili korčule, že treba výstroj sušiť<br />
a prať, prečo sú v kabíne televízory<br />
a stacionárne bicykle atď. atď. A to<br />
je len časť štadióna – kabína klubu.<br />
Aj toto poznanie vám pomohlo získať<br />
objednávku nového Zimného<br />
štadióna Ondreja Nepelu?<br />
Áno, keď nás vtedajší primátor Bratislavy<br />
pán Andrej Ďurkovský v júli<br />
2008 oslovil, či by sme boli v krátkom<br />
čase schopní navrhnúť rekonštrukciu<br />
zimného štadióna pre MS 2<strong>01</strong>1, mali<br />
sme digitálne spracovaný celý zimný<br />
štadión z predchádzajúcej spolupráce<br />
a vedeli sme to sľúbiť v extrémne<br />
krátkom čase. A to je ten vedomostný<br />
kapitál, o ktorom som hovoril. Neviem<br />
si predstaviť, že by niekto bol<br />
schopný bez takejto prípravy za štyri<br />
mesiace urobiť dobrý návrh rekonštrukcie,<br />
schváliť ho v zastupiteľstve<br />
a vypracovať projekt pre stavebné povolenie<br />
v takomto rozsahu. Termín<br />
majstrovstiev sveta 2<strong>01</strong>1 sa musel<br />
stihnúť. Zrejme aj to bol aj dôvod,<br />
prečo na štadión nebola súťaž.<br />
Zimný štadión má za sebou desať<br />
rokov prevádzky. Obhájil svoj architektonický<br />
koncept?<br />
To je skôr otázka na užívateľov a návštevníkov,<br />
či stavba plní očakávania.<br />
Mňa teší, že sme sa pokúsili do stavby<br />
zakódovať jej vývojaschopnosť a adaptabilitu<br />
aj do budúcnosti. Uvedomovali<br />
sme si, že nároky sa budú permanentne<br />
vyvíjať a rôznorodosť podujatí<br />
to aj potvrdila. Štadión sa stále dobudováva.<br />
Sme radi, že prevádzkovateľ<br />
sa obracia s novými požiadavkami<br />
na nás ako autorov stavby. Je to živá<br />
stavba, ktorú už navštívilo viac ako<br />
5 mil. návštevníkov – len škoda, že<br />
architekti nemajú tantiémy. Hoci štadión<br />
má neustály vývoj, myslím si,<br />
že potenciál budovy je väčší ako je jej<br />
momentálne využitie.<br />
V čom napríklad?<br />
Na čelnej fasáde máme štyri dvojice<br />
8 m dlhých a 2,5 m širokých podsvietených<br />
zdvíhacích schodísk, ktoré<br />
sa, chvála bohu, používajú, no nie<br />
ako súčasť scenára, a osvetlenie sa<br />
nepoužíva vôbec, hoci by to mohlo<br />
byť umocnením zámeru, že šou sa<br />
začína už na námestí. Ďalej máme<br />
vyprojektovanú veľkú digitálnu obrazovku<br />
z celej čelnej fasády. Už sme<br />
ju síce mali aj pred desiatimi rokmi,<br />
ale doteraz sa na ňu nenašli peniaze.<br />
V halách sa môžu organizovať aj iné<br />
športy – napríklad tenis, všetky halové<br />
športy – popri hudobných koncertoch<br />
a spoločenských podujatiach sa<br />
tam môžu pripravovať aj rôzne výstavy<br />
a konferencie. Koncepčne máme<br />
premyslené aj prepojenie s kúpaliskom<br />
Tehelné pole, kombinácia troch<br />
plôch vytvára areál s vysokou úžitkovou<br />
hodnotou. Je dobré, že nový<br />
riaditeľ prevádzkovateľa STARZ pán<br />
Ladislav Križan má ambíciu areál naplno<br />
využívať a posúvať latku vyššie.<br />
Veľa projektujete v Bratislave,<br />
ktorej tvár sa za uplynulé obdobie<br />
prudko zmenila. Aké sú najväčšie<br />
limity zdravého rozvoja Bratislavy<br />
– faktická neexistencia územného<br />
plánu, zastaralý stavebný zákon,<br />
zlá komunikácia – developeri – samospráva<br />
– občania, prílišná honba<br />
za podnikateľským ziskom alebo<br />
niečo iné? Prečo sa tak nezdôrazňuje<br />
urbanistická kvalita architektonického<br />
diela?<br />
Zrejme je to kombinácia viacerých<br />
faktorov. Nejasné zásady územného<br />
plánu v kombinácii s prirodzenou<br />
dravosťou developerov dávajú veľký<br />
priestor rôznym pseudoaktivistom<br />
priživovať sa, traumatizovať verejnosť<br />
komplikovaním procesov bez akejkoľvek<br />
zodpovednosti. Predovšetkým<br />
mesto by malo mať sformulovanú<br />
víziu a tú treba vyjadriť v zásadách<br />
územného plánu, ktorý v dôležitých<br />
územiach bude spodrobnený územnými<br />
plánmi zón. Diskutovať môžeme,<br />
je to však úloha aj zodpovednosť<br />
profesionálov platených z verejných<br />
zdrojov, aby navrhli, presadili a udržiavali<br />
tento proces funkčný.<br />
Kde táto diskusia najviac viazne?<br />
Často sa až príliš zaoberáme jednotlivými<br />
„domami“ v meste – či sú hranaté,<br />
farebné, alebo kamenné, ale domy<br />
sú len kulisy deja a ten sa odohráva<br />
medzi domami, tam je život mesta –<br />
to je javisko, ktorému treba venovať<br />
pozornosť. Ja som optimista – vznik<br />
Metropolitného inštitútu Bratislavy<br />
je krokom správnym smerom, vypisuje<br />
sa viacero súťaží, snahy o zahusťovanie<br />
mesta, ktoré má malú koncentráciu,<br />
kvalitné stavby zapĺňajú<br />
prieluky, rekonštruujú sa nefunkčné<br />
objekty, obnovujú historické stavby.<br />
Možno sa dožijeme aj toho, že mesto<br />
vykúpi od súkromných investorov nevhodné<br />
stavby, zbúra ich a zriadi park.<br />
A čo doprava ako dlhodobý neuralgický<br />
problém?<br />
Nesporne treba sa jej venovať, ale<br />
preceňujeme ju a stala sa mantrou.<br />
Doprava je ako voda. Vždy si cestu<br />
nájde, a keď sa jej niečo postaví do<br />
cesty, prekážku obtečie. Máme na to<br />
veľa príkladov nielen z väčších miest,<br />
ale aj z Bratislavy. Každé mesto musí<br />
mať najmä dobrú MHD a tá môže byť<br />
efektívna len pri väčšej koncentrácii<br />
funkcií a obyvateľov, potom nebude<br />
potrebné chodiť všade autami; a pritom<br />
existujú aj ďalšie alternatívy<br />
mobility. Možno by sme sa mali viac<br />
starať o to, aby sme mali dôvod ísť do<br />
mesta a nie, ako tam zaparkujem.<br />
Niekedy sa však zdá, že developeri<br />
používajú kvalitných zahraničných<br />
architektov ako baranidlo.<br />
Mňa teší, že v Bratislave sú stavby<br />
svetových architektov. Tie kvalitné<br />
nastavujú určitú hladinu kvality nielen<br />
pre nás architektov, ale aj obyvateľov<br />
mesta, schvaľujúce inštitúcie,<br />
robia mesto zaujímavejším atď. Nebojím<br />
sa, že to bude masový trend.<br />
Ich honoráre sú zárukou výnimočných<br />
developerských počinov.<br />
Ako sa to ďalej prejavuje?<br />
Aj tým, že ak sa naplní ich historická<br />
PR funkcia pri presadení projektu,<br />
developeri často dopracovaním poveria<br />
„lokálneho architekta“, ktorý<br />
sa už nevie – často ani nemá ambíciu<br />
– ubrániť tlaku developera na<br />
DUŠAN FISCHER<br />
(*1956)<br />
Narodil sa v Bratislave<br />
a je absolventom FA SVŠT<br />
(Fakulta architektúry<br />
STU). V roku 1991<br />
založil ateliér Fischers.<br />
Charakteristickým znakom<br />
ateliéru je cieľavedomá<br />
snaha nešpecializovať<br />
sa, čo sa prejavuje<br />
v rozmanitosti realizovaných<br />
prác. Od urbanizmu cez<br />
architektúru, rekonštrukcie,<br />
interiér, výstavníctvo až<br />
po grafiku a dekorácie pre<br />
film. Ateliér často autorsky<br />
spolupracuje s kolegami<br />
s podobným architektonickým<br />
cítením, či už ide<br />
o významných architektov,<br />
alebo mladých študentov.<br />
V našich podmienkach<br />
navrhovali typologicky nové<br />
stavby ako prví v SR a niektoré<br />
boli aj ocenené rôznymi<br />
architektonickými cenami<br />
ako napr.:<br />
2000 – City Center Polus<br />
a Millenium Tower<br />
v Bratislave<br />
20<strong>01</strong> – Ambasáda SR vo<br />
Washington D. C. (20<strong>01</strong><br />
– realizovaná na základe<br />
víťazného návrhu v súťaži)<br />
20<strong>02</strong> – IMAX Bratislava<br />
2005 – Skyboxy pre HC<br />
Slovan, Bratislava<br />
2<strong>01</strong>1 – Zimný štadión Ondreja<br />
Nepelu Bratislava<br />
Projekty:<br />
– River Park Bratislava<br />
- City Park Nitra<br />
– Rodinné domy Marianka<br />
a Devín<br />
– Elektráreň Žilina<br />
Interiéry:<br />
– Interiéry Zimného štadiónu<br />
Ondreja Nepelu v Bratislave<br />
– Interiéry spoločnosti Slovak<br />
Telecom Bratislava<br />
– Grafický dizajn pre Bibianu,<br />
– realizovaný na základe<br />
víťazného návrhu v súťaži<br />
– Prezentácia SR na kongrese<br />
IIHF v Rige – PR projekt,<br />
na základe ktorého Slovensko<br />
po prvýkrát v histórii získalo<br />
MS v ľadovom hokeji v r. 2<strong>01</strong>1<br />
– Prezentácia spol. BSP na<br />
INVEX Brno – stánok ocenený<br />
cenou za riešenie<br />
– Pamätníky Ľudovíta Štúra<br />
v Modre – spolupráca<br />
– Filmové dekorácie pre film<br />
Anjel milosrdenstva, ktorý<br />
reprezentoval SR v Kanade<br />
(nominácia na cenu Českého<br />
leva)<br />
– 2. miesto v silne obsadenej<br />
medzinárodnej vyzvanej<br />
súťaži: TWIN CITY LINER –<br />
prístav Wien – Schweden Platz<br />
18 <strong>ASB</strong> #220 Fokus
zmeny. Ide o „racionalizáciu projektu“<br />
v prospech nižších realizačných<br />
nákladov a zjednodušovania. Možno<br />
aj toto je dôvodom, prečo sa v Sky<br />
Parku od Zahy Hadid hlavný princíp<br />
konceptu – predsadený nosný systém<br />
exoskelet v realizácii „zasunul“ do<br />
hmoty a skončil ako pilastre obložené<br />
bielym plastom. Podobne skončil<br />
aj koncept River Parku od Erica van<br />
Egeraata a iné, ktoré sa možno podobajú<br />
pôvodným návrhom, ale... no je<br />
to škoda. Aby sme si správne rozumeli,<br />
nepovažujem to za chybu súkromných<br />
developerov, tí sa správajú<br />
rovnako všade na svete a otvorene<br />
hovoria, že dôvodom ich podnikania<br />
je vytváranie zisku, napriek tomu významne<br />
prispievajú k atmosfére Paríža,<br />
Londýna, čarovnosti Barcelony<br />
a harmónii Viedne.<br />
Koncom minulého roka ste mali na<br />
<strong>ASB</strong>.<strong>SK</strong> webinár s mladými architektmi.<br />
Aký si mal dojem z tejto<br />
skúsenosti? Sú ochotní „mladí“<br />
načúvať skúsenejším, majú kontext<br />
kontinuity?<br />
Pre mladosť je charakteristická určitá<br />
revolta, vzbura voči kánonom<br />
a konvenciám, a tak to má byť. Časom<br />
sa konvergencia s overenými<br />
riešeniami začne prejavovať, ale vždy<br />
niečo zostane z toho rebelského. To<br />
je ten pokrok a kontinuita súčasne.<br />
Nemyslím si však, že skúsenosť vždy<br />
znamená múdrosť.<br />
„Architektúra je profesia, v ktorej<br />
talent dozrieva pomaly. Je to<br />
disciplína, ktorá potrebuje veľa rokov<br />
zmysluplného pozorovania, testovania<br />
princípov a cítenia priestoru.<br />
Zázračné dieťa v architektúre<br />
je výnimočne nezvyčajné...“ Toľko<br />
z vyhlásenia poroty k laureátovi<br />
Aldo Rossimu na Pritzkerovu cenu<br />
z roku 1990. Platí podobenstvo<br />
o dozrievaní architekta aj pre vás?<br />
Môžeme rozdávať vo svojej profesijnej<br />
tvorbe len z toho, čo máme alebo<br />
dostaneme. Bohatstvo poznania<br />
a cítenia architekta s katalyzátorom<br />
talentu môže byť zdrojom architektonickej<br />
tvorby. V tomto kontexte je<br />
čas potrebný na získavanie vnemov,<br />
zážitkov a poznania ako zdroja pre inšpiráciu.<br />
Je jednou z mála príležitostí,<br />
ako sa dá toto bohatstvo získať. Čas je<br />
príležitosť a vek môže byť predpoklad.<br />
Nie je to však záruka, pravidlo a ani<br />
jediný spôsob získania inšpirácie.<br />
Máte obľúbené stavby od iných autorov,<br />
ktoré sú pre vás inšpiratívne<br />
aj po rokoch?<br />
Zo svetových architektov boli a sú<br />
pre mňa vždy veľkou inšpiráciou<br />
práce Petra Zumthora, švajčiarskeho<br />
architekta žijúceho v Nemecku, alebo<br />
Portugalca Alvara Sizu, ktorý mimo<br />
iné navrhol neopakovateľný pavilón<br />
Portugalska na Expe 98. Je to úžasná<br />
stavba, absolútne nadčasová. Samozrejme,<br />
obľúbencov je viac, ale čoraz<br />
viac dokážem oceniť aj zaujímavý detail<br />
riešenia okna, vstupu, štruktúru<br />
plochy či schodisko. Takýchto vecí je<br />
dosť aj u nás. Dobrým príkladom je<br />
primerane sebavedomá rekonštrukcia<br />
a dostavba historických domov<br />
v Trnave na Trojičnom námestí s rešpektom<br />
a citom voči prostrediu od<br />
kancelárie Vallo – Sadovský. Človeka<br />
poteší, že sa niekto zaoberal aj drobnosťami,<br />
ktoré mnoho ľudí ani nevidí.<br />
A to platí rovnako v historickom<br />
dome, rekonštrukcii alebo dostavbe.<br />
A ktorý je ten váš projekt, ktorý<br />
vám vyšiel po všetkých stránkach?<br />
Vlastné stavby sú ako deti, voči ktorým<br />
cítime vysokú mieru zodpovednosti<br />
za chyby vo výchove, ale aj nenaplnené<br />
vlastné ambície. Chceme im<br />
dať do vienka samostatnosť a pripraviť<br />
ich na vlastný život, ale prekvapí<br />
nás, keď sa to udeje. Projekty, ktoré<br />
neboli znehodnotené investorom<br />
alebo dodávateľom vynútenými kompromismi<br />
sú len tie nerealizované.<br />
Ich výhodou je, na rozdiel od realizovaných,<br />
priestor na trvalé domýšľanie.<br />
Takýto je pre mňa súťažný návrh<br />
ateliéru vo vyzvanej medzinárodnej<br />
súťaži na Twin City Liner vo Viedni na<br />
Schwedenplatzi. Vo veľmi silnej konkurencii<br />
špičkových rakúskych, nemeckých,<br />
švajčiarskych a talianskych<br />
ateliérov, medzi ktorými nechýbali<br />
Massimiliano Fuksas či Querkraft Architects,<br />
sme skončili druhí. Príjemné<br />
bolo počúvať vysoké hodnotenie poroty<br />
na výstave projektov v Museum<br />
quartier vo Viedni, ako aj záujem zástupcov<br />
magistrátu a víťazov súťaže.<br />
Ale toto je len pridaná hodnota projektu,<br />
dôležité pre mňa je to, že vyjadruje,<br />
ako cítim architektúru.<br />
A čo máte v súčasnosti na stole?<br />
Už viac ako dva roky veľmi vzrušujúci<br />
projekt riešenia výsostne mestského<br />
bloku Elektráreň Žilina v centre mesta.<br />
Ide o vrstevnatý blok s tromi národnými<br />
kultúrnymi pamiatkami, z ktorých<br />
jednu ikonickú funkcionalistickú<br />
stavbu architektov Ferdinanda Čapku<br />
a Františka Bednárika rekonštruujeme<br />
pre administratívu. V prielukách budujeme<br />
dva bytové domy so 65 bytmi<br />
v parteri s vybavenosťou, vo vnútrobloku<br />
trojpodlažné podzemné garáže,<br />
nadstavby pre dva bytové objekty,<br />
vnútroblokový a verejný priestor – jednoducho,<br />
„všetko, čo mám rád“. Významne<br />
sa na projekte podiela aj spolupráca<br />
s Jurajom Závodným a „spoločný<br />
letový koridor“ s developerom.<br />
Čo to znamená?<br />
Máme spoločný záujem vrátiť mestu<br />
jeho úspešných obyvateľov, ktorí sa<br />
vysťahovali do dobrovoľného exilu<br />
rezidenčných periférií mesta v mene<br />
vyššieho štandardu bývania. Neprojektujeme<br />
teda domy, ale tvoríme<br />
spôsob života v meste so všetkým, čo<br />
k tomu patrí. Verím, že sa to podarí.<br />
Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Foto: Pavel Meluš.<br />
ARCHITEKT DUŠAN FISCHER: „Obmedzovanie zážitkov sa čoskoro prejaví krízou kreativity.“<br />
<strong>ASB</strong> #220 19
30Projekty<br />
Pripravované<br />
projekty<br />
Hotel Hafenturm,<br />
Linz, Rakúsko<br />
20<br />
Urbánna akupunktúra<br />
nábrežia v Trenčíne<br />
22<br />
Terminál<br />
Praha-východ<br />
26<br />
Súťaž o návrh<br />
Námestia SNP<br />
v Martine<br />
28<br />
Flešovky<br />
„Periskop“ spája so susednou budovou pešia lávka vo výške 12 metrov.<br />
Hotel Hafenturm<br />
Pichler & Traupmann Architekten Hotel<br />
Hafenturm (z nem. prístavná veža) predstavuje prvú<br />
fázu projektu Neuland – revitalizácie brownfieldu<br />
a vybudovanie novej mestskej štvrte v lineckom prístave.<br />
Ako už názov napovedá, tento stavebný „periskop“ bude<br />
so svojou výškou 60 metrov slúžiť ako orientačný bod,<br />
týčiaci sa medzi priemyselnými budovami.<br />
Linz, Rakúsko Text: Alexandra Müllerová, Dokumentácia: Pichler & Traupmann,<br />
Vizualizácie: Patrica Bagienski<br />
Linz je vôbec najväčším prístavom<br />
Rakúska a horného Dunaja. Rieka dala<br />
možnosť vzniknúť obrovským priemyselným<br />
zónam, ktoré však časom<br />
potrebovalo mesto oživiť. V rámci<br />
projektu Neuland bola vypísaná architektonická<br />
súťaž na ťažiskový objekt<br />
mestskej štvrte. Vyhral ju rakúsky<br />
ateliér Pichler & Traupmann so svojím<br />
návrhom hotelu – veže.<br />
Výhľad do prístavu<br />
Významnú polohu objektu v mestskom<br />
urbanizme architekti využili naplno.<br />
Odrazilo sa to v tvare hmoty, ako aj<br />
pripojením verejného parku, tiahnuceho<br />
sa až na terasy hotela. S cieľom podčiarknuť<br />
vertikalitu a subtílnosť veže<br />
architekti navrhli kompaktné dispozičné<br />
riešenia, ústiace do ostrejších hrán<br />
hmoty budovy. Tieto úzke priečelia sú<br />
po celej výške zasklené, orientované<br />
z jednej strany na staré mesto a z opačnej<br />
k prístavu. Dlhšie fasády majú kontrastne<br />
skromnejší počet okien. Dojem<br />
periskopu umocňuje aj prítomnosť<br />
baru na najvyššom poschodí. Jeho naj-<br />
Rez budovou.<br />
20 <strong>ASB</strong> #220 Projekty
Veža ponúka výhľady do širokého okolia, smerované do prístavu a do centra mesta Linz.<br />
väčšou atrakciou je pritom panoramatický<br />
výhľad do prístavu a na strešnú<br />
krajinu okolitých budov Neulandu.<br />
Raj peších<br />
Ďalším zaujímavým stavebným detailom<br />
je prepojenie so susediacou<br />
budovou Hafenportal pešou lávkou.<br />
Parter s lávkou je materiálovo oddelený<br />
od zvyšku veže, vytvárajúc dojem<br />
vznášania sa. V parteri sa nachádza<br />
hotelový foyer prechádzajúci dvoma<br />
podlažiami, retail a obslužné miestnosti.<br />
V podzemí je umiestnená garáž<br />
a vstupy pre zásobovanie.<br />
Lávka je priamo prepojená s veľkorysou<br />
terasou s terénnymi schodmi<br />
a integrovaným sedením. Na hlavnom<br />
pešom ťahu tak vznikajú rôzne zákutia<br />
na trávenie voľného času. Terasa<br />
plynule uskakuje až na úroveň parku.<br />
Koncepcia výsadby v centrálnej časti<br />
parku počíta s komunitnými záhradami.<br />
Dekoratívne trávy a kríky tvoria<br />
zelený rámec a sprevádzajú peších na<br />
všetkých trasách.<br />
Konzoly a skelet<br />
Napriek svojej fyziognómii je budova<br />
stavebne i ekonomicky nenáročná.<br />
Nosný systém pozostáva z jadra<br />
a podporných stĺpov, steny sú tvorené<br />
prefabrikovanými stenovými panelmi.<br />
Len dve oblasti sú štrukturálne náročnejšie,<br />
ale aj tie sú riešené jednoduchým<br />
spôsobom. „Vizuálne pôsobivá<br />
konzola strešného baru je riešená<br />
nosníkom vo výške steny, ktorý spočíva<br />
na vonkajšej stene. Tento nosník by<br />
mal byť vyrobený z ocele alebo prefabrikovaného<br />
prvku, aby počas fázy<br />
výstavby neboli potrebné dočasné<br />
podpery,“ osvetľujú konštrukčné hľadisko<br />
architekti.<br />
V meste ocele<br />
„Fasádu parteru tvorí pohľadový<br />
betón – rovnaký materiál, ktorý tvorí<br />
väčšinu budovy, čo prispieva k jej<br />
ekonomickosti. Fasáda veže dostala<br />
rovnako ekonomické „kovové šaty“,<br />
ktoré tvorí oceľový trapézový plech.<br />
Javil sa nám ako najvhodnejší materiál<br />
korešpondujúci s priemyselným duchom<br />
prístavného komplexu a vhodný<br />
pre mesto ocele – Linz,“ dodávajú na<br />
záver architekti.<br />
Hotel Hafenturm<br />
Miesto: Linz, Rakúsko<br />
Linz AG, Fleissner +<br />
Investor:<br />
Partner Ges.m.b.H. Graz<br />
Pichler & Traupmann<br />
Architekten ZT GmbH<br />
Bartosz Lewandowski<br />
Autori:<br />
(Lead Design Team)<br />
Mira Al-Suradi<br />
Andreas Schermann<br />
Parkové úpravy: Lindle+Bukor<br />
Úžitková plocha: 48 963 m 2<br />
Začiatok<br />
2<strong>02</strong>1<br />
výstavby:<br />
Pôdorys typického podlažia.<br />
Situácia.<br />
Hotel Hafenturm<br />
<strong>ASB</strong> #220 21
Vizualizácia – Natália Marková.<br />
Vizualizácia – Zuzana Mihaľová.<br />
Urbánna akupunktúra<br />
nábrežia v Trenčíne<br />
Vertikálny ateliér FEJO & HANÁČEK sa svojím<br />
názvom „Between“ profiluje s cieľom prepájať komplexné<br />
urbanistické riešenia s kvalitnými architektonickými<br />
návrhmi. S týmto cieľom oslovili na spoluprácu vedúci<br />
architekti Ing. arch. Katarína Fejo, PhD., a Ing. arch. Tomáš<br />
Hanáček, PhD., opakovane mesto Trenčín.<br />
TRENČÍN TEXT: Ing. arch. Ing. Martin Dubiny, Ing. arch. Viktor Kasala – výskumný<br />
pracovník/doktorand, Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave,<br />
VA Fejo&Hanáček<br />
Masterplan 1 : 5 000 – Natália Hollá.<br />
Kým v minulom roku študenti vertikálneho<br />
ateliéru spracovávali svoje<br />
zadania na tému revitalizácie industriálneho<br />
dedičstva návrhom potenciálneho<br />
rozvoja brownfieldu bývalého<br />
priemyselného závodu Merina, v tomto<br />
ročníku sa mladí architekti venujú<br />
bluefieldu mesta Trenčín – revitalizácii<br />
trenčianskych brehov rieky Váh.<br />
Zadanie<br />
Spracované návrhy prinášajú pohľad<br />
na rozvoj mesta Trenčín s využitím<br />
metódy urbánnej akupunktúry. Študenti<br />
šiesteho ročníka mali v tomto<br />
semestri za úlohu samostatne spracovať<br />
svoj návrh rozvoja mesta. Koncepciu<br />
spracúvali v zadaných mierkach:<br />
XL – mesto a región, L – akupunktúra<br />
mesta Trenčín, M – riešenie vybranej<br />
lokality, S – návrh verejného priestoru<br />
vybranej zóny. Študentky štvrtého<br />
ročníka spracúvali zadania v mierkach<br />
M a S pre zadanú lokalitu polostrova<br />
vymedzeného Váhom a Kočkovským<br />
kanálom. V nasledujúcom letnom semestri<br />
budú študenti a študentky diplomantského<br />
ročníka spracúvať architektonický<br />
návrh vybraných objektov<br />
v rámci riešených území a študentky<br />
bakalárskeho ročníka urbanisticko-architektonický<br />
návrh a technické rieše-<br />
22 <strong>ASB</strong> #220 Projekty
Vizualizácia – Patrícia Hrehušová.<br />
Axonometria nábrežia – Adela Tichá.<br />
Funkčno-prevádzková schéma územia, axonometria – Patrik Domanický.<br />
nia vybraných verejných priestorov.<br />
Syntézou výsledkov analýz si každý<br />
vyšpecifikoval svoju tému akupunktúrneho<br />
zásahu a koncept riešenia<br />
vybranej zóny nábrežia. Každá navrhovaná<br />
lokalita tak prináša rôzne<br />
atmosféry. Zóny na seba nadväzujú<br />
a spoločne pokrývajú celú dĺžku toku<br />
rieky Váh v meste.<br />
Územie Skalka – Opatová<br />
Severný rozvojový smer mesta Trenčín<br />
ponúka relatívne rozsiahlu plochu pred<br />
obcou Opatová. Natália Marková vo<br />
svojom návrhu rieši potenciál rozvo ja<br />
zóny pomocou agroturizmu a rekreácie.<br />
Zuzana Mihaľová prišla s návrhom<br />
zatraktívnenia pútnickej cesty s akupunktúrnymi<br />
vstupmi v prierezovej<br />
časti od mesta Trenčín cez pútnické<br />
miesto na Skalke až po kláštor jezuitov.<br />
Vzhľadom na urbanistický kontext sa<br />
oba projekty prepájajú a zároveň významne<br />
formujú kultúrnu krajinu a rozvíjajú<br />
prírodný charakter územia.<br />
Rekreačný polostrov pri Sihoti<br />
Návrhy pre lokalitu polostrova medzi<br />
Kočkovským kanálom a korytom Váhu<br />
spracovávali štyri študentky vertikálneho<br />
ateliéru – Natália Hollá, Patrícia<br />
Hrehušová, Klaudia Ovadová, Adela<br />
Tichá. Svojím charakterom je polostrov<br />
jednoznačne predurčený na svoje súčasné<br />
využitie ako rekreačné územie<br />
Trenčína. Vzhľadom na svoju výhodnú<br />
polohu, prepojenie na mesto a jasne<br />
determinované záplavové územie študentky<br />
overovali rôzne urbanistické<br />
štruktúry a funkčnú náplň polostrova.<br />
Od centra k Ozete<br />
Kristián Ján Vidíš sa v rámci svojho<br />
návrhu zameral na lokalitu, ktorá bola<br />
zadaním aj v rámci medzinárodnej<br />
ideovej urbanistickej súťaže Trenčín –<br />
mesto na rieke, s rozšírením na opačný<br />
breh Váhu. Centrálna časť mesta na<br />
oboch brehoch Váhu v mieste starého<br />
železničného mostu patrí ku kľúčovým<br />
mestotvorným priestorom mesta.<br />
Bývalým textilným závodom OZETA<br />
by mohol pomôcť prinavrátiť zašlú<br />
slávu návrh rozvoja areálu ako kultúrneho<br />
spotu s variabilnými verejnými<br />
priestormi pre kultúrne a komunitné<br />
účely s ťažiskom v navrhovanom objekte<br />
galérie od Veroniky Mesíkovej.<br />
Funkciu galérie navrhuje v jednej z bývalých<br />
výrobných objektov závodu.<br />
Transformácia industriálneho územia<br />
sa nachádza na križovatke lužného<br />
luhu a novonavrhovaného komunitného<br />
bývania.<br />
Urbánna akupunktúra nábrežia v Trenčíne<br />
<strong>ASB</strong> #220 23
Priemyselná štvrť Zlatovce<br />
Mestská zóna Zlatovce na pravom brehu<br />
Váhu má od starého železničného<br />
mosta až po začiatok Biskupského kanála<br />
charakter prevažne priemyselnej<br />
štvrte. Individuálne názory na rozvoj<br />
tohto územia prináša štvorica diplomantov<br />
Bohdan Hollý, Tomáš Danko,<br />
Patrik Domanický a Andrej Vojtko.<br />
Na prvý pohľad je možné čítať v návrhoch<br />
spoločný znak – prísny urbánny<br />
grid, nadväzujúci na súčasnú objemovú<br />
štruktúru. Druhý pohľad otvára<br />
rôznorodosť spájania dvoch brehov<br />
Váhu, stávajúcej a novonavrhovanej<br />
mestskej zástavby prepájaním zeleného<br />
nábrežia rieky s protipovodňovou<br />
hrádzou.<br />
Záverom<br />
Rozmiestnenie riešených lokalít má<br />
svoje špecifiká a aj danosti. Nejde len<br />
o čisto urbanizované prostredie husto<br />
zastavaného územia mesta, ale územie<br />
s významným prírodným charakterom.<br />
Cieľom bolo, aby vznikli projekty, ktoré<br />
majú výrazovo a typologicky iný<br />
charakter, ale zároveň sú na jednom<br />
toku rieky, na nábreží Váhu a sú súčasťou<br />
identity mesta Trenčín. „Takýto<br />
prístup k urbanizmu je oveľa dôležitejší,<br />
umožňuje rozvoj, otvára nám myšlienky<br />
na špecifikum tohto priestoru,“<br />
ocenil návrhy počas verejnej prezentácie<br />
projektov architekt Peter Gero<br />
(Nemecko/Slovensko). Pri pomyselnom<br />
spojení návrhov vieme vytvoriť<br />
Prehĺbenie návrhu 1 : 2 000 – Klaudia Ovadová. Vrstvy návrhu zóny, schéma – Bohdan Hollý.<br />
Vizualizácia – Veronika Mesíková.<br />
24 <strong>ASB</strong> #220 Projekty
svojím spôsobom komplexný návrh,<br />
ktorý vie aktivizovať mesto v rôznych<br />
pozíciách a s rôznymi podnetmi.<br />
Architekt Pavel Hnilička (Pavel Hnilička<br />
Architekti, ČR) ostal počas prezentácie<br />
návrhov príjemne prekvapený: „Posielam<br />
pozdrav z Prahy. Toto je skvelé. Ide<br />
o krásne projekty,“ povedal pri porovnaní<br />
prác so študentmi z čias, keď učil.<br />
Vyzdvihol kladenie si otázok: Čo je zadaním<br />
a aký program by ho mal naplniť,<br />
ako aj uvažovanie v širšej mierke.<br />
Svetovo oceňovaný architekt Patrick<br />
Verhoeven (MANDAWORKS, Švédsko)<br />
poznamenáva: „Za každým návrhom je<br />
príbeh. Tieto príbehy a ich interpretácia<br />
do návrhov verejných priestorov je<br />
z projektov jasne čitateľná. Pôsobivé<br />
práce.“ Ako podotkol aj hlavný architekt<br />
mesta Trenčín Martin Beďatš,<br />
kvalitu práce a návrhov neovplyvnila<br />
počas pandémie ani práca na diaľku.<br />
Ako ateliér sme v spolupráci s mestom<br />
Trenčín stáli pred komplexnou úlohou<br />
„Akupunktúra nábrežia. Bluefield rieky<br />
Váh“. Veľký urbanizmus, mestská<br />
mierka cez verejný priestor až po architektúru<br />
– prechádzka problémom<br />
bola rovnocenná pre každého jednotlivca.<br />
S problémom a potenciálom prichádzajú<br />
vízie, ktoré sú odzrkadlené<br />
v jednotlivých návrhoch.<br />
(Jednotlivé práce sú zverejnené online<br />
na fad.stuba.sk a ISSUU.COM pod heslom<br />
Akupunktúra nábrežia Trenčín/Urban<br />
acupuncture Trenčín)<br />
Masterplan 1 : 5000 – Kristián Ján Vidiš. Masterplan 1 : 5 000, vizualizácia – Andrej Vojtko.<br />
Vizualizácia verejného priestoru, vizualizácia – Tomáš Danko.<br />
Urbánna akupunktúra nábrežia v Trenčíne<br />
<strong>ASB</strong> #220 25
Lokalita návrhu je v blízkosti diaľnice kvôli lepšej dostupnosti.<br />
Terminál Praha-východ<br />
OV architekti, Metroprojekt Budúcnosť koľajovej<br />
dopravy klope na dvere. U západných susedov začínajú<br />
zbrojiť a pripravovať podmienky na čo najľahší nástup<br />
rýchlejšieho cestovania. Prvá architektonicko-urbanistická<br />
súťaž na návrh vysokorýchlostnej trate spoznala krátko<br />
po novom roku svojho víťaza aj s vizionárskym návrhom,<br />
pripomínajúcim letiaceho vtáka.<br />
Praha Text: Alexandra Müllerová, Dokumentácia: OV architekti Metroprojekt,<br />
Vizualizácie: OV architekti<br />
Brno, Ostrava, Drážďany či Viedeň –<br />
tieto metropoly by mala spojiť s Prahou<br />
rýchla a pohodlná vysokorýchlostná<br />
trať tzv. VRT. Umiestnenie na<br />
okraji hlavného mesta má zabezpečiť<br />
dobrú dostupnosť nielen obyvateľom<br />
Prahy, ale aj priľahlých obcí. Má byť<br />
tiež argumentom, prečo presadnúť<br />
z auta do vlaku. Môže byť taktiež impulzom<br />
na rozvoj okolitého územia.<br />
Vlaky sú nové lietadlá<br />
Riešenie areálu zahŕňa okrem budovy<br />
terminálu rozsiahly povrchový<br />
parking s pešími trasami, parkovací<br />
dom pre 1 000 vozidiel, aj prístrešky<br />
pre 100 bicyklov. K hlavnej budove sú<br />
prioritne dovedené autobusy a taxíky.<br />
Vzhľadom na rozsiahle spevnené povrchy<br />
autori počítali aj s odvedením<br />
dažďovej vody – napomôcť tomu majú<br />
4-metrové pásy so stromami, tvoriace<br />
lesné parkovisko, ako aj vsakovací<br />
polder pri parkovacom dome. Areál<br />
lemuje tiež hustá výsadba stromov.<br />
Základnou premisou návrhu bol predpoklad,<br />
že vysokorýchlostná koľajová<br />
doprava časom nahradí veľké percento<br />
leteckej dopravy. Preto je logickým<br />
záverom, že terminál by sa svojím<br />
štandardom mal blížiť tým letiskovým.<br />
Prioritou je presun návštevníka<br />
26 <strong>ASB</strong> #220 Projekty
Čakacia hala je umiestnená nad koľajami.<br />
Odstavisko pre autobusy je priamo pred hlavnou budovou. Čakacia hala. V tubusoch sú umiestnené vertikálne komunikácie.<br />
Pôdorys 2. NP. Axonometria návrhu.<br />
„suchou nohou“ do všetkých častí terminálu<br />
– od príchodu na miesto až po<br />
nastúpenie na vlak.<br />
Trojcípa hviezda<br />
„Dynamický trojcípy tvar terminálu<br />
odkazuje na rýchlosť VRT vlakov,<br />
jeho oblúkové krivky nadväzujú na<br />
tvaroslovie pletenice jednotlivých koľají<br />
v nádražných koľajiskách,“ opisujú<br />
návrh autori. Dve ramená sa roztvárajú<br />
do priestoru a vítajú cestujúcich.<br />
Tretie rameno – odchodová hala – je<br />
umiestnené priamo nad koľajami, návštevníci<br />
tak môžu vidieť svoj prichádzajúci<br />
vlak už z diaľky.<br />
Medzi ramenami je umiestnené piazetto<br />
slúžiace ako relaxačný a stretávací<br />
priestor. Jednotlivé podlažia<br />
prepájajú komunikačné tubusy<br />
obsahujúce schodiská a eskalátory.<br />
Terminál pozostáva z dvoch nadzemných<br />
a jedného podzemného podlažia.<br />
Suterén je venovaný obslužným<br />
funkciám ako dopravná kancelária,<br />
technologické priestory a zázemie zamestnancov.<br />
Hodnotenie poroty<br />
Jednoznačne presvedčivé urbanistické,<br />
dopravné a krajinárske riešenie<br />
s ohľadom na okolie. Primeraná<br />
mierka stavieb terminálu, mosta aj<br />
parkingu s efektívnou konštrukciou.<br />
Výrazne elegantné technické a architektonické<br />
riešenie detailov všetkých<br />
stavieb. Možnosť budúceho rozvoja<br />
v navrhnutej urbanistickej štruktúre<br />
parkoviska. Návrh parkoviska definuje<br />
možnú budúcu uličnú sieť. Prípadná<br />
výstavba nad parkovacími plochami<br />
môže v budúcnosti osloviť investorov<br />
pre rozvoj napr. hotelových a iných<br />
doplnkových služieb v priamej nadväznosti<br />
na terminál formou Public<br />
Private Partnership. Kryté čakárne sú<br />
priamo na nástupišti. Oddelená konštrukcia<br />
mosta a terminálu je vnímaná<br />
Terminál Praha-východ<br />
Miesto: Praha-východ<br />
Investor:<br />
Správa železníc,<br />
štátna organizácia<br />
Architekt: OV architekti<br />
Spolupráca: Metroprojekt<br />
Súťaž: 2<strong>02</strong>1<br />
Poschodí: 160<br />
v kontexte celého riešenia ako veľmi<br />
výhodná. Podľa informácií poskytnutých<br />
účastníkom sa návrh stavby z pohľadu<br />
investičných návrhov javí ako<br />
ekonomicky primeraný.<br />
Terminál Praha-východ<br />
<strong>ASB</strong> #220 27
1. miesto – axonometria. Autor: Ing. arch. Peter Nezval, spoluautori: Ing. arch. Maroš Likavčan, Ing. arch. Lenka Likavčanová, Anna Valachová, Lucia Likavčanová, Ing. Roman Tiso, Ing. Matej Jasenka, PhD.<br />
Súťaž o návrh Námestia<br />
SNP v Martine<br />
Mesto Martin, v zastúpení Útvarom hlavného architekta,<br />
vyhlásilo v októbri jednokolovú urbanisticko-architektonickú<br />
súťaž návrhov na južné ukončenie centrálnej zóny mesta<br />
a komplexné riešenie Námestia SNP. Do súťaže, ktorej<br />
cieľom je výber spracovateľa návrhu prestavby námestia<br />
SNP vrátane jeho následnej realizácie a urbanistickej<br />
štúdie riešeného územia, sa zapojilo 11 autorských<br />
kolektívov. Boli udelené tri ceny a štyri odmeny.<br />
Martin Redakčná úprava: Alexandra Müllerová, Zdroj: www.archinfo.sk<br />
K súťaži sa vyjadril predseda hodnotiacej<br />
komisie architekt Štefan Moravčík:<br />
„V poslednom čase to bolo jedno z najnáročnejších<br />
súťažných zadaní na Slovensku.<br />
Bola to nielen dizajnová súťaž<br />
na návrh úprav námestia, ale najmä urbanistická<br />
súťaž o štrukturálny koncept<br />
celého južného ukončenia centrálnej<br />
zóny mesta Martin. Porota aj vyhlasovateľ<br />
s veľkým rešpektom a čiastočne<br />
aj s obavami čakali, ako súťaž dopadne,<br />
keďže jej výsledok dlhodobo ovplyvní<br />
vzhľad a štruktúru mesta.<br />
Dva mesiace na kreativitu<br />
Problémom bolo nielen náročné a rozsiahle<br />
zadanie, ale aj niektoré vonkajšie<br />
limity, s ktorými sa museli súťažiaci popasovať.<br />
Okrem covidovej doby to bol<br />
najmä krátky časový limit na analýzu<br />
zadania a návrhovú fázu. Od vyhlásenia<br />
súťaže po termín odovzdania návrhov<br />
mali súťažiaci na prácu priestor iba<br />
dva mesiace. Na podobné zadanie je<br />
to z môjho pohľadu mimoriadne málo.<br />
Urbanistické navrhovanie nie je prioritne<br />
otázkou tvorivej inšpirácie, aj keď<br />
kreatívne schopnosti tvorcov dávajú<br />
priestorom, v ktorých žijeme, pôvab<br />
a tú príslovečnú „pravú životnú šťavu“.<br />
Na dosiahnutie dobrého výsledku je<br />
pri podobnom zadaní potrebný dostatočný<br />
čas na analytické fázy práce a seriózna<br />
znalosť územia – čas na získanie<br />
prehľadu o územných a funkčných<br />
väzbách v širšom kontexte, na hĺbko-<br />
2. miesto – vizualizácia. Autor: Artefact, s. r. o.<br />
28 <strong>ASB</strong> #220 Projekty
1. miesto – vizualizácia. Autor: Ing. arch. Peter Nezval, spoluautori: Ing. arch. Maroš Likavčan, Ing. arch. Lenka Likavčanová, Anna Valachová, Lucia Likavčanová, Ing. Roman Tiso, Ing. Matej Jasenka, PhD.<br />
vú analýzu problémov a vzťahových<br />
súvislostí, na správne vyhodnotenie<br />
jeho potenciálu a na vytvorenie konzistentnej<br />
vízie rozvoja. A nakoniec<br />
aj dostatočný priestor na formovanie<br />
konkrétneho návrhu, s ktorým by sa<br />
mesto (jeho obyvatelia) vedeli stotožniť<br />
a podľa ktorého by sa riešené územie<br />
v ďalších rokoch úspešne rozvíjalo.<br />
Úspech súťaže<br />
Porota tieto vonkajšie podmienky nevedela<br />
ovplyvniť (rozhodnutie zastupiteľstva,<br />
finančné účtovnícke časové<br />
„okno“ na použitie účelovo viazaných<br />
finančných prostriedkov, hrozba prác<br />
na úpravách verejných priestorov bez<br />
súťaženia a pod.). Preto sme s veľkým<br />
očakávaním pristupovali k posudzovaniu<br />
návrhov, podvedome pripravení aj<br />
na neúspech súťaže pri nedostatočnej<br />
kvalite návrhov. Po rozbalení súťažných<br />
panelov sme s úľavou zistili, že<br />
viacero z nich sa veľmi slušne popasovalo<br />
so zadaním a že súťažiaci predložili<br />
podnetné návrhy. Porota rozhodla<br />
štandardným spôsobom a mesto získalo<br />
partnera na pokračovanie v pripravovaných<br />
fázach úprav Námestia<br />
SNP v Martine i pre práce na dopracovaní<br />
zonálnej územnoplánovacej<br />
dokumentácie tejto časti CMZ.<br />
Súťaže definujú budúceho partnera<br />
Špecifikom územnoplánovacích súťaží<br />
je obsah a forma celého územnoplánovacieho<br />
procesu. Vypisovateľ<br />
súťaže by nemal očakávať, že návrhy<br />
vyriešia všetky problémy mesta, resp.<br />
riešeného územia, alebo že v súťažnom<br />
návrhu dostane podklady na definitívnu,<br />
geniálnu odpoveď na všetky<br />
otázky a problémy. Na podobné účely<br />
je potrebná dlhodobá systematická<br />
práca, trvajúca rámcovo niekoľko rokov.<br />
„Ak však prestaneme hľadať definitívne<br />
riešenie, ale budeme hľadať<br />
radšej partnera, ktorý nás svojím súťažným<br />
návrhom presvedčí, že to vie,<br />
tak je urbanistická súťaž mimoriadne<br />
zaujímavým a efektívnym nástrojom<br />
nájdenia dôveryhodného, schopného<br />
a kreatívneho profesionálneho tímu,<br />
ktorému samospráva zverí práce na<br />
ďalších etapách tvorby mesta,“ dodáva<br />
na záver predseda komisie.<br />
1. miesto: autor – Ing. arch. Peter<br />
Nezval, spoluautori: Ing. arch. Maroš<br />
Likavčan, Ing. arch. Lenka Likavčanová,<br />
Anna Valachová, Lucia Likavčanová,<br />
Ing. Roman Tiso, Ing. Matej Jasenka, PhD.<br />
2. miesto: Artefact, s. r. o., kolektív<br />
autorov – Ing. arch. Marína Ťapajnová,<br />
Ing. arch. Juraj Stieranka, Ing. arch.<br />
Richard Kozoušek, Bc. Tomáš Perďoch<br />
3. miesto: A2 ARCHITEKTI, s. r. o.,<br />
kolektív autorov – Ing. arch. Daniela<br />
Lukáčová, Ondřej Machač, Veronika<br />
Lietavová, Matej Fojtík, David Zima,<br />
spolupráca a konzultácia – Ing. arch.<br />
Ladislav Lukáč<br />
3. miesto – pôdorys návrhu. Autor: A2 ARCHITEKTI, s. r. o.<br />
Súťaž o návrh Námestia SNP v Martine<br />
<strong>ASB</strong> #220 29
Flešovky<br />
Reality<br />
a investície<br />
Námestovo<br />
Transformácia nábrežia<br />
Oravskej priehrady<br />
Zadanie súťaže vytvoril ateliér 2<strong>02</strong>1, s. r. o., v spolupráci<br />
s odborníkmi na tému územného rozvoja,<br />
vodohospodárskej činnosti, s vedením hlavných<br />
aktérov v riešenom území a najmä s predstaviteľmi<br />
mesta Námestovo. Nábrežie Oravskej priehrady je<br />
v Námestove dlhodobo diskutovaná téma. V minulosti<br />
už boli vytvorené urbanistické štúdie, ktoré sa<br />
ňou zaoberali, ale neboli ďalej rozpracované a dnes<br />
sú považované za neaktuálne. Časť územia bola<br />
upravená alebo zastavaná, avšak dialo sa tak bez celistvého<br />
uchopenia tejto lokality. Oravská priehrada<br />
je miestom spoločenského života, rekreácie, ale aj<br />
miesto biodiverzity. Vo vzťahu k mestu je územím<br />
s vysokým potenciálom, v súčasnosti bez jeho plného<br />
využitia. Očakáva sa také riešenie územia Nábrežia,<br />
ktoré poskytne jasnú jednotnú koncepciu a reguláciu<br />
verejných priestorov a zástavby, ich vzájomného<br />
vzťahu, vzťahu k Oravskej priehrade a mestu Námestovo.<br />
Riešenie, ktoré vyzdvihne a pretaví potenciál<br />
Námestova do jeho identity a zatraktívni dané<br />
územie pre celé spektrum miestnych obyvateľov (na<br />
okresnej a regionálnej úrovni), návštevníkov (na celoslovenskej<br />
a cezhraničnej úrovni), zaujme a vytvorí<br />
priestor pre investície súkromných developerov.<br />
Zdroj: 2<strong>02</strong>1<br />
Transformácia nábrežia Oravskej priehrady<br />
Miesto:<br />
Námestovo<br />
Vyhlasovateľ:<br />
Mesto Námestovo<br />
Výsledky súťaže: 7/2<strong>02</strong>1<br />
Bratislava-Prievoz<br />
Výsledok súťaže<br />
na nájomný<br />
bytový súbor<br />
Hlavné mesto, Metropolitný inštitút<br />
Bratislavy (MIB) a METRO v októbri<br />
minulého roka vyhlásili architektonickú<br />
súťaž na nájomný bytový súbor<br />
určený na komunitné bývanie pre<br />
seniorov na Parkovej ulici v Prievoze.<br />
Ide o komorný projekt s nízkou zástavbou.<br />
Víťazný návrh od architektonického<br />
tímu Superatelier vybrala<br />
odborná porota z 56 súťažných návrhov.<br />
Víťazný návrh prináša 8 menších<br />
objektov s 20 jednoizbovými a 10<br />
dvojizbovými bytmi usporiadanými<br />
tak, aby vytvárali prirodzený priehľad<br />
na Csákyho kaštieľ od jeho vstupu na<br />
pozemok. Kaštieľ v susedstve už od<br />
50. rokov minulého storočia pôsobí<br />
ako geriatrické sanatórium, využitie<br />
pozemku na byty pre seniorov tak<br />
vyvážene zapadá do miestnej situácie.<br />
Návrh zároveň v najväčšej miere<br />
rešpektuje aj bohatú zeleň, ktorá sa<br />
na pozemku nachádza. Nájomné bývanie<br />
prevažne pre seniorov vznikne<br />
na mestskom pozemku susediacom<br />
s Csákyho kaštieľom, ktorý vlastní<br />
Kongregácia Dcér sv. Františka Assiského,<br />
Slovenská provincia. Mesto tak<br />
na pozemku vhodnom pre nájomné<br />
bývanie pokračuje v rozširovaní možností<br />
nájomného bývania a na doteraz<br />
neprístupný pozemok prináša pre<br />
lokalitu vhodnú a doplňujúcu funkciu.<br />
Zdroj: MIB<br />
Nájomný bytový súbor Prievoz<br />
Miesto: Parková ulica, Bratislava<br />
Investor: Hlavné mesto Bratislava<br />
Víťazný návrh: Superatelier<br />
Brno<br />
Autobusová stanica<br />
Zvonařka<br />
Jeden z najvýznamnejších verejných priestorov<br />
v Brne modernizujú architekti česko-slovenského<br />
štúdia Chybík+Krištof. Rekonštrukcia<br />
Ústrednej autobusovej stanice Zvonařka speje<br />
do finálnej fázy. Projekt, ktorý architekti spoluiniciovali,<br />
zachováva doterajšiu brutalistickú<br />
štruktúru budovy a zároveň prehodnocuje verejný<br />
priestor na funkčný objekt prispôsobený<br />
súčasným potrebám cestujúcich. Prvých z nich<br />
stanica v novej podobe privítala po novom roku.<br />
Autobusovú stanicu Zvonařka denne navštívi<br />
viac než 25 000 cestujúcich zo všetkých kútov<br />
Česka aj Európy, ktorí tu získavajú prvé dojmy<br />
o meste. Celková modernizácia od architektov<br />
Chybík+Krištof stanicu esteticky zjednocuje,<br />
zvyšuje jej funkčnosť a prehľadnosť. Autori posudzujú<br />
projekt nielen z hľadiska jeho funkcie,<br />
ale aj s porozumením pre jeho vplyv na sociálnu<br />
štruktúru. Výnimočná brutalistická stavba, navrhnutá<br />
v roku 1984 a realizovaná v roku 1988,<br />
bola očistená, opravená a ošetrená náterom so<br />
svetlým odtieňom, ktorý opticky zväčšuje jej<br />
svetlú výšku. Priestor sa celkovo vyčistil a scelil.<br />
Oceľová priehradová konštrukcia zastrešenia<br />
je technicky aj funkčne unikátna v celoeurópskom<br />
meradle. Konštrukcia je nasvietená<br />
takmer 400 novými svetlami.<br />
Zdroj: artspeakr<br />
Autobusová stanica Zvonařka<br />
Miesto: Brno, Česká republika<br />
Investor: ČSAD Brno holding, a. s.<br />
30 <strong>ASB</strong> #220 Projekty
Londýn<br />
Finalizácia<br />
Southworks<br />
s ocenením<br />
Londýnsky debut investičnej skupiny<br />
MiddleCap je tesne pred<br />
dokončením, no už má na konte<br />
najvyššie hodnotenie prestížneho<br />
certifikátu pre inteligentné<br />
budovy. Táto skutočnosť je o to<br />
hodnotnejšia, že v Spojenom kráľovstve<br />
ide o prvenstvo, keďže<br />
týmto certifikátom nebola doteraz<br />
ohodnotená žiadna iná budova.<br />
Holandský Smart Building<br />
Certification je prvý program,<br />
ktorý sa primárne venuje hodnoteniu<br />
toho, ako veľmi a či vôbec<br />
sú administratívne budovy<br />
„smart“. Certifikát má slúžiť na<br />
posúvanie kvality projektov v oblastiach<br />
udržateľnosti, inovácií,<br />
tzv. wellbeingu, zdravia a bezpečnosti<br />
užívateľov budovy, ako aj<br />
samotné fungovanie/výkon budovy.<br />
V prípade kancelárskej budovy<br />
Southworks na londýnskej<br />
Rushworth Street s viac ako 6 500<br />
štvorcových metrov prenajímateľnej<br />
plochy bol certifikačný proces<br />
uzavretý len v týchto dňoch,<br />
a to s najvyšším možným skóre<br />
„PLATINUM Smart Building Certification<br />
Core & Shell“. Middle-<br />
Cap Group zrealizovala akvizíciu<br />
Southworks v roku 2<strong>01</strong>8. Ideový<br />
a architektonický návrh vytvoril interný<br />
tím MiddleCap v spolupráci<br />
so štúdiom SPPARC Architects. Dokončenie<br />
tohto projektu je plánované<br />
už v prvej polovici roka 2<strong>02</strong>1.<br />
Zdroj: MiddleCap Group, S.A.<br />
Southworks<br />
Rushworth Street, Londýn,<br />
Miesto:<br />
Spojené kráľovstvo<br />
Developer: MiddleCap<br />
Predpokladané<br />
1. H/2<strong>02</strong>1<br />
dokončenie:<br />
Bratislava<br />
Súťaž na návrh<br />
promenádneho mosta<br />
Na súčasné budovanie moderného centra Bratislavy<br />
pri Dunaji má podľa dlhodobej stratégie<br />
mesta nadviazať rozvoj protiľahlého územia<br />
na petržalskom brehu medzi Mostom Apollo<br />
a Starým mostom. Štvrť Nové Lido tak zavŕši<br />
rozvoj Bratislavy ako skutočnej metropoly na<br />
Dunaji. Súťaž o návrh promenádneho mosta nie<br />
je verejným obstarávaním, ale ideo vou súťažou<br />
určenou pre študentov odborov architektúra,<br />
inžinierske konštrukcie a mosty, stavebné inžinierstvo.<br />
Študenti majú spracovať architektonicko-konštrukčný<br />
návrh mosta pre peších,<br />
ktorý bude verejným promenádnym, komunikačným<br />
a pobytovým priestorom prepájajúcim<br />
hlavné námestia nábrežných zón novej časti<br />
centra mesta na oboch brehoch Dunaja. Most<br />
musí splniť limity protipovodňovej ochrany, záväzné<br />
požiadavky správcu toku a vodnej cesty<br />
a požiadavky príslušných technických noriem<br />
a predpisov. JTRE organizuje súťaž v spolupráci<br />
so Stavebnou fakultou a Fakultou architektúry<br />
a dizajnu Slovenskej technickej univerzity<br />
v Bratislave a Katedrou architektonickej tvorby<br />
Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.<br />
Študenti sa môžu prihlásiť do 1. marca a na vypracovanie<br />
návrhov majú takmer tri mesiace.<br />
Zdroj: JTRE<br />
Súťaž na návrh promenádneho mosta<br />
Miesto:<br />
nábrežie Dunaja, Bratislava<br />
Ukončenie<br />
prihlasovania:<br />
1. marec 2<strong>02</strong>1<br />
Flešovky<br />
<strong>ASB</strong> #220 31
46Realizácie<br />
Realizované projekty<br />
Hotelový komplex<br />
a kúpele Seezeitlodge,<br />
Bostalsee, Nemecko<br />
32<br />
Rekonštrukcia paláca<br />
hradu Helfštýn,<br />
Týn nad Bečvou, ČR<br />
38<br />
Obytný dom<br />
Steinstrasse 20,<br />
Anklam, Nemecko<br />
42<br />
Vila Horský park,<br />
Bratislava-Staré mesto<br />
32 <strong>ASB</strong> #220 realizácie
Hotelový<br />
komplex a kúpele<br />
Seezeitlodge<br />
GRAFT Neďaleko nemecko-luxemburských hraníc<br />
sa stále dajú nájsť zvyšky pôvodného, prastarého<br />
európskeho pralesa. Národný park Saar-Hunsrück<br />
je nielen zatiaľ neobjaveným turistickým magnetom,<br />
ale patrí aj k najmladším európskym národným<br />
parkom – založený bol len v roku 2<strong>01</strong>5. Hotel<br />
Seezeitlodge je príkladom projektu, ktorý napriek<br />
svojim rozmerom nemusí dominovať nad prírodou.<br />
Nohfelden, Nemecko Text: Karolína Balášková, Projektová<br />
dokumentácia: GRAFT Foto: Michael Moser, Airteam<br />
Hotelový komplex a kúpele Seezeitlodge<br />
<strong>ASB</strong> #220 33
Hotelový komplex a kúpele Seezeitlodge<br />
vedia zo svojho umiestnenia<br />
v jedinečnej lokalite vyťažiť všetky<br />
výhody. Pozemok, na ktorom hotel<br />
vznikol, sa nachádza na malej vyvýšenine<br />
na brehu jazera Bostalsee.<br />
Jemne zvlnená krajina lákala svojou<br />
krásou už Keltov. „Náš návrh musel<br />
podporiť krásu tohto územia bez<br />
toho, aby mu stavba dominovala,“<br />
hodnotia architekti z ateliéru GRAFT<br />
svoje poňatie projektu hneď v prvej<br />
vete. GRAFT je globálny ateliér pôsobiaci<br />
od Kalifornie po Čínu, no nosnou<br />
myšlienkou všetkých prác je spájanie<br />
architektonických disciplín. Voľné<br />
umenie, záhradná architektúra aj interiér<br />
splývajú do koherentného diela.<br />
Stavebná figúra Hotela Seezeitlodge<br />
je produktom okolitej topografie. Je<br />
mediátorom medzi lesom a jazerom<br />
a zároveň štvorhviezdičkovým zážitkom<br />
pre náročných hostí.<br />
Príbehy po priestore<br />
Hostia prichádzajú do hotela cez dubové<br />
lesy. Jazero takmer nevidia.<br />
Cesta k hotelu vedie ďalej, k dvom zeleným<br />
kopčekom, na ktorých spočíva<br />
hlavná časť dvojpodlažného hotela.<br />
Vstupná hala je umiestnená priamo<br />
pod ňou, v prírodnej medzere medzi<br />
kopcami. Pri vstupe do lobby sa hosťom<br />
zrazu otvorí úchvatný výhľad na<br />
jazero. Okná lobby večer zarámujú západ<br />
slnka ako to najdrahšie výtvarné<br />
Severný pohľad.<br />
Východný pohľad.<br />
Duby, ktoré kôli stavbe vyrúbali, použili na vytvorenie charakteristickej fasády.<br />
34 <strong>ASB</strong> #220 realizácie
dielo. Slnečný svit na oplátku oživuje<br />
vnútorný priestor cyklom prírodného<br />
sveta. Vonkajšia terasa s otvorenými<br />
ohniskami ponúka hosťom možnosť<br />
vychutnať si večerné predstavenie<br />
hviezdnej oblohy.<br />
Z lobby môžu hostia prejsť do reštaurácie<br />
a baru s čitárňou alebo na<br />
opačnú stranu do konferenčných<br />
priestorov a kúpeľov. Tieto funkčné<br />
priestory, ako aj administratívne<br />
a technické priestory, sú zakomponované<br />
priamo do topografie kopcovitej<br />
krajiny. Kúpeľné centrum s wellness<br />
s rozlohou 2 000 m 2 je orientované<br />
na okolité lesy a vytvára chránené súkromné<br />
prostredie. Reštaurácia, konferenčné<br />
priestory a niektoré časti<br />
kúpeľov sa otvárajú k jazeru a kochajú<br />
sa panoramatickým výhľadom. Úctyhodných<br />
98 hotelových izieb a suít<br />
s rozlohou od 30 do 80 m 2 sa nachádza<br />
na dvoch horných poschodiach:<br />
na juhozápadné izby dopadá večer<br />
zapadajúce slnko, zatiaľ čo ráno na severovýchodné<br />
vychádzajúce slnko. Na<br />
streche bude v budúcnosti postavený<br />
ešte lukratívny apartmán a nočný bar.<br />
Administratívu, kúpele (wellness)<br />
a konferenčné priestory s kapacitou<br />
až 140 návštevníkov spája podzemná<br />
infraštruktúra a technické zázemie.<br />
Lesy na západnej strane boli preriedené,<br />
aby otvorili viac výhľadov na jazero.<br />
Drevo z okolitých lesov sa použilo<br />
na fasádu hotela. Opaľované dubové<br />
Južný pohľad.<br />
Západný pohľad.<br />
Z väčšej časti je skrytý, ale čo sa týka výhľadov, nerobili architekti žiadne kompromisy.<br />
Hotelový komplex a kúpele Seezeitlodge<br />
<strong>ASB</strong> #220 35
lamely dodávajú budove striebristo<br />
čierny lesk.<br />
Tri mosadzné lúče<br />
Pod interiéry sa podpísala Birgit Nicolayová<br />
z nemecko-amerického ateliéru<br />
Nicolay Design. Okrem jazera a lesa sa<br />
inšpirovala aj keltskou históriou miesta<br />
(neďaleko hotela sa dokonca nachádza<br />
prehistorický kamenný kruh).<br />
Interiérom hotela prechádzajú tri<br />
mosadzné „lúče“. Os letného slnovratu<br />
(21. júna) znázorňuje mosadzný lúč<br />
prebiehajúci cez reštauráciu na terasu,<br />
ktorý končí zdvihnutý kolmo k nebesiam.<br />
Jarná rovnodennosť (21. marca)<br />
a jesenná rovnodennosť (21. septembra),<br />
takzvaná os rovnodennosti, sa<br />
začína vo vestibule a vedie cez nočný<br />
bar na terasu, kde vrcholí umeleckým<br />
dielom zobrazujúcim akúsi stupnicu,<br />
predstavujúcu rovnováhu medzi dňom<br />
a nocou. Vonkajšie umelecké diela nazvané<br />
Nebo na zemi a Rovnováha sú<br />
výtvormi miestnej umelkyne Kathariny<br />
Benderovej. Vo vitrínach zabudovaných<br />
do podlahy sú vystavené keltské<br />
symboly a názvy nebeských osí.<br />
Keltská minulosť sa odráža aj v takých<br />
detailoch, ako je potlač tapiet či dizajn<br />
svietidiel. Väčšina materiálov v interiéri<br />
pochádza, tak isto ako fasáda,<br />
z lokálnych zdrojov. Zaujímavosťou je<br />
inteligentné, tzv. cirkadiánne osvetlenie,<br />
nastavené tak, aby podporilo prirodzené<br />
denné rytmy hostí.<br />
Pôdorys 1. NP. Pôdorys 2. NP.<br />
Do kopca sú skryté konferenčné miestnosti, administratívne a technické zázemie a časť wellness.<br />
36 <strong>ASB</strong> #220 realizácie
Kontext<br />
Národný park Saar-Hunsrück sa nachádza<br />
na rozhraní dvoch nemeckých<br />
spolkových štátov – Porýnia a Sárska,<br />
ktoré patria medzi husto osídlené<br />
a intenzívne využívané oblasti. Plocha<br />
národného parku je preto rozdelená<br />
do troch zón. Zóna 1a chráni územia<br />
nedotknutého pralesného ekosystému,<br />
tvoreného najmä listnatými lesmi<br />
a mokraďami. Zóna 1b je les, ktorý by sa<br />
mal v nasledujúcom desaťročí navrátiť<br />
do svojho pôvodného stavu, napríklad<br />
odstránením nepôvodných druhov<br />
drevín či regulovaných vodných tokov.<br />
Zóna 2 je ponechaná na lesné hospodárenie<br />
v malej mierke a celkovo by<br />
mala tvoriť 25 % plochy parku. Hotel<br />
sa síce nenachádza priamo v chránenej<br />
oblasti, no pri svojich impozantných<br />
rozmeroch (so zastavanou plochou<br />
takmer 12 000 m 2 vrátane krytého<br />
parkoviska) a nekompromisnom štandarde<br />
sa správa ako prirodzená súčasť<br />
prírody. Turizmus z chránených oblastí<br />
nezmizne, ale môže ho formovať rozumne<br />
navrhnutá infraštruktúra.<br />
Seezeitlodge Hotel & Spa<br />
Miesto: jazero Bostalsee, Nemecko<br />
Klient:<br />
HOTELKULTUR<br />
GmbH & Co. KG<br />
Architekt: Arne Wegner<br />
Interiér: Nicolay Design<br />
Realizácia: 2<strong>01</strong>5 – 2<strong>01</strong>7<br />
Plocha: 11 800 m 2<br />
Rezy.<br />
Interiéry navrhla Bridgite Nicolayová, väčšina materiálov je lokálnych.<br />
Výhľad na jazero majú hostia aj z kúpeľne.<br />
Skutočná veľkosť hotela sa ukáže až pri pohľade z výšky. Z pohľadu návštevníka sa tvári ako skromná dvojpodlažná hmota skrytá za „maskáčovou“ fasádou.<br />
Hotelový komplex a kúpele Seezeitlodge<br />
<strong>ASB</strong> #220 37
Rekonštrukcia<br />
paláca hradu<br />
Helfštýn<br />
Atelier-r Olomoucký architektonický<br />
a urbanistický ateliér pôsobí na trhu už 20 rokov.<br />
Napriek tomu, že sa jeho členovia primárne<br />
venujú súčasnej architektúre a zadaniam, nedávno<br />
dokončili nezvyčajnú intervenciu, ktorá umožnila<br />
sprístupnenie niekoľko rokov uzavretého<br />
objektu. Projektovať v prostredí hradného<br />
komplexu je práca, ktorá sa pritrafí raz za život.<br />
Týn nad Bečvou, ČR Text: Alexandra Müllerová,<br />
Projektová dokumentácia: atelier-r, Foto: BoysPlayNice<br />
38 <strong>ASB</strong> #220 realizácie
Hrad Helfštýn stojí uprostred nádhernej prírody strednej Moravy.<br />
Hrad Helfštýn je druhý najväčší hradný<br />
komplex v Českej republike. Založený<br />
bol v 14. storočí na skalnom masíve<br />
neďaleko mesta Přerov. V roku 2<strong>01</strong>4<br />
musela byť uzavretá časť hradu – renesančný<br />
palác – z dôvodu zlého technického<br />
stavu. Následne prišla požiadavka<br />
zo strany Olomouckého kraja, ktorý<br />
je vlastníkom hradu, na statické zaistenie<br />
a tiež nové zastrešenie paláca,<br />
ktoré by predišlo ďalšej degradácii.<br />
Podmienkou pamiatkového ústavu zas<br />
bolo zachovanie torzálneho charakteru<br />
objektu a iba čiastočné zastrešenie<br />
paláca, ktoré nepresahuje úroveň obvodového<br />
muriva.<br />
Pri pamiatkovej obnove je dôležitá<br />
reverzibilita všetkých vkladaných novotvarov<br />
a stavebných úprav a ich zhotovenie<br />
tak, aby nepoškodilo existujúci<br />
historický objekt. Pri príprave projektu<br />
bol použitý 3D model hradu vytvorený<br />
z dronových fotografií – ponúkal náhľady<br />
na tvary múrov, všetky typy omietok<br />
a povrchové úpravy konštrukcií.<br />
Koncept tvorby<br />
„Okrem splnenia technického<br />
programu rekonštrukcie sme chceli<br />
doplniť historickú stavbu súčasnou<br />
architektúrou s estetickou aj úžitkovou<br />
funkciou. Naším cieľom bolo priblížiť<br />
návštevníkom historický vývoj<br />
pôvodného renesančného paláca.<br />
Do existujúcich otvorov palácového<br />
torza sme vložili konštrukciu novej<br />
prehliadkovej trasy, ktorá prepojila<br />
prízemie s doposiaľ nedostupnými<br />
úrovňami stavby,“ priblížil koncept<br />
hlavný architekt projektu a zaklada-<br />
Vložené novotvary sprístupnili všetky bývalé úrovne torza.<br />
V zastrešených priestoroch sú situované expozície.<br />
Rekonštrukcia paláca hradu Helfštýn<br />
<strong>ASB</strong> #220 39
teľ ateliéru Miroslav Pospíšil. Novotvary<br />
sú jasne súčasné, zreteľne<br />
odlíšené od historickej konštrukcie.<br />
Použité boli primárne tri materiály –<br />
sklo, corten a betón. Materiály ovládajú<br />
jednotlivé úrovne: zastrešenie<br />
tvoria sklenené strechy na oceľových<br />
nosníkoch, nižšie položené schodiská<br />
a lávky tvorí corten a na prízemí paláca<br />
sú kladené chodníky z lešteného<br />
betónu.<br />
Symbolika otvoreného neba<br />
Priorita zachovať siluetu torzálnej<br />
architektúry definovala spôsob zastrešenia<br />
– takmer ploché strechy boli<br />
skryté pod hranu hradobných múrov.<br />
Materialita bola zvolená s ohľadom na<br />
celkový dojem otvorenosti a presvetlenie<br />
expozícií na nižších úrovniach.<br />
Pieskované sklo zachováva uvedené<br />
parametre a má tiež jednoduchšiu<br />
údržbu. Jediná strecha s čírym sklom<br />
je na mieste kaplnky, čím je zachovaná<br />
symbolika otvoreného neba.<br />
„Sklom nezastrešujeme paušálne všetky<br />
priestory, iba päť vybraných. Priestory<br />
schodísk sú zastrešené vyhliadkovými<br />
plošinami z cortenu. V niekoľkých<br />
miestnostiach je zastrešenie úplne vynechané,<br />
čo umocňuje vyznenie paláca<br />
ako torza. Pohľady nahor sú navyše<br />
v kontexte so starými múrmi veľmi pôsobivé.“<br />
Druhé podlažie sa po novom<br />
nachádza v miestach pôvodného stropu.<br />
Umožnili to „kapsy“ po starých trámoch.<br />
Nové úrovne otvárajú ako mikro-,<br />
tak makropohľady: je možné pozorovať<br />
stavebné detaily a omietky priamo na<br />
hradných múroch a pri zdvihnutí pohľadu<br />
sa pred návštevníkom otvorí<br />
krajina strednej Moravy. Logickým<br />
materiálom novotvarov sa javila zvetraná<br />
oceľ – corten. Badateľný zub času<br />
koreluje so starými hradnými múrmi.<br />
a<br />
d<br />
b<br />
b<br />
c c<br />
a<br />
d<br />
a<br />
d<br />
b<br />
b<br />
c c<br />
a<br />
d<br />
Pôdorys 1. NP. Pôdorys 2. NP.<br />
Číre sklo je použité len nad priestorom kaplnky, kde má evokovať otvorené nebo.<br />
40 <strong>ASB</strong> #220 realizácie
„Na prízemí paláca sme navrhli sieť<br />
pochôdznych plôch a chodníkov<br />
z presných dosiek lešteného pohľadového<br />
betónu položených do jednotlivých<br />
priestorov. Pohľadový betón je<br />
ohraničený prísne priamymi cortenovými<br />
profilmi, ktoré vytvárajú odstup<br />
od nerovných a nepravidelných stien.<br />
Plocha medzi presným profilom a nepravidelnou<br />
stenou je vysypaná kamenivom,<br />
ktoré nechá oba mate riály<br />
vyniknúť a zmierni nepravidelnosť<br />
a nekompromisnosť rovnej línie.“<br />
Návrat do budúcnosti<br />
Špecifikom olomouckého ateliéru je<br />
úkaz, ktorý nie je bežnou praxou. Atelier-r<br />
si spracováva všetky stupne projektovej<br />
dokumentácie sám, a tak má<br />
plnú kontrolu nad tým, ako budú realizačné<br />
práce vykonané. Od prvej čiary<br />
až po poslednú tehlu. Proces rekonštrukcie<br />
si vďaka tomu udržal rešpekt<br />
k historickému objektu a snahu o zachovanie<br />
jeho charakteru. Vzniknutá<br />
prehliadková trasa sprevádza návštevníka<br />
históriou stavby paláca. Nové<br />
úrovne však ponúkajú pohľady aj do<br />
krajiny obklopujúcej hrad. Koexistencia<br />
historickej architektúry so súčasnou<br />
je zhmotnením odkazu minulosti<br />
spred niekoľkých storočí v našom druhom<br />
tisícročí.<br />
Rekonštrukcia paláca hradu<br />
Helfštýn<br />
Miesto: Týn nad Bečvou, ČR<br />
Investor: Olomoucký kraj<br />
Architekti: atelier-r<br />
Úžitková plocha: 1 340 m 2<br />
Návrh: 2<strong>01</strong>5 – 2<strong>01</strong>6<br />
Realizácia: 2<strong>02</strong>0<br />
Náklady: 90 mil. Kč (asi 3,5 mil. €)<br />
Pozdĺžny rez A.<br />
Pozdĺžny rez D.<br />
Situácia.<br />
Trasy pozostávajú z lešteného betónu. Vložené lávky a podlažia sú z cortenu.<br />
Rekonštrukcia paláca hradu Helfštýn<br />
<strong>ASB</strong> #220 41
Obytný dom<br />
Steinstrasse 20<br />
Tchoban Voss Architekten Nemecká<br />
architektúra má tradične vysokú úroveň.<br />
Zažitý štandard súťaží na návrhy v urbanisticky<br />
významných lokalitách je prítomný takmer pri<br />
každom projekte. Radový dom v mestečku<br />
Anklam je dôkazom vysokej úrovne architektúry<br />
z dielne renomovaného architektonického štúdia<br />
s takmer storočnou tradíciou a skúsenosťami.<br />
Anklam, Nemecko Text: Alexandra Müllerová, Projektová dokumentácia:<br />
Tchoban Voss Architekten, Foto: Daniel Sumesgutner<br />
42 <strong>ASB</strong> #220 realizácie
Nejednotná uličná čiara dala architektom možnosť pracovať s tektonikou hmoty budovy.<br />
Anklam je menšie sídlo v severovýchodnom<br />
Nemecku v spolkovej krajine<br />
Meklenbursku-Predpomoransku.<br />
Leží blízko poľských hraníc, neďaleko<br />
Štetínskeho zálivu, ktorý je dnes strediskom<br />
vodných športov uprostred<br />
Wolinského národného parku. Stredoveké<br />
mesto bolo založené v 13. storočí<br />
a vzhľadom na strategickú polohu<br />
blízko Baltického mora sa Anklam stal<br />
hanzovým mestom. Hanza bola pôvodne<br />
spolkom nemeckých obchodníkov,<br />
no časom sa rozrástla na spolok<br />
obchodných miest ťahajúcich sa popri<br />
pobreží od Londýna až po Novgorod,<br />
ktoré prevádzkovali diaľkový obchod.<br />
Táto únia trvala od polovice 12. do polovice<br />
17. storočia. Aktivita sa podpísala<br />
aj na miestnej architektúre, ktorá<br />
je odvtedy známa ako hanzovná, a ani<br />
Anklam nie je výnimkou.<br />
Od súťaže k „trojdomu“<br />
Súťaž na obytný blok vyhral na začiatku<br />
roku 2<strong>01</strong>6 hamburský ateliér<br />
Tchoban Voss Architekten. Zadaním<br />
bolo kontextuálne zaceliť radovú<br />
zástavbu mestských blokov a citlivo<br />
doplniť historickú urbanistickú štruk-<br />
Zo strany vnútrobloku sú fasády zjednotené bielou farbou.<br />
Súhra zemitých tónov hnedočervenej a pieskovej béžovej.<br />
Obytný dom Steinstrasse 20<br />
<strong>ASB</strong> #220 43
(100%= 4,80 m²)<br />
(100%= 4,80 m²)<br />
(100%= 5,00 m²)<br />
(100%= 5,00 m²)<br />
túru. Tieto požiadavky determinovali<br />
veľkosť aj charakter návrhu.<br />
Autori si uvedomovali trvalý vplyv na<br />
charakter štvrte a panorámu hanzového<br />
mesta, stavili preto na osvedčený<br />
tvarový archetyp domu. Štítové fasády<br />
s rôznou farebnosťou a sedlovými strechami<br />
na pohľad pôsobia ako tri samostatné<br />
domy. Prispieva k tomu aj tektonika<br />
objektu – neurčitá uličná čiara dala<br />
možnosť mierne vysunúť a akcentovať<br />
jednu z fasád. V skutočnosti však ide<br />
o jeden objekt. Polyfunkčná stavba zastrešuje<br />
komerčnú aj obytnú funkciu.<br />
Výšky hrebeňov striech gradujú od nižšieho<br />
susediaceho domu k vyššiemu.<br />
Trikolóra<br />
Uličná fasáda bola rozčlenená na tri<br />
sekcie, ktorých šírky sú odvodené zo<br />
šírok historických stavebných parciel.<br />
V bloku tak nepôsobia vôbec podozrivo.<br />
Fasády sú modernou interpretáciou<br />
tradičnej tehlovej témy typickej<br />
pre architektúru Anklamu. Farebná<br />
trikolóra popolavej šedej, hnedočervenej<br />
a pieskovej béžovej mu dodáva<br />
osobitnú auru. Detaily malej mierky sa<br />
objavili v podobe perforácií tehlového<br />
obkladu, ktoré funkčne presvetľujú<br />
interiérové schodisko. Uličná fasáda<br />
je svojou kompozíciou introvertná<br />
a diskrétna, a tak typicky nemecká. Do<br />
vnútrobloku sa však otvára lodžiami<br />
a terasami, pod ktorými sa rozprestiera<br />
komunitná záhrada. S okolím tiež<br />
koreluje krytina striech tvorená šedou<br />
škridlou.<br />
Bezbariérovosť a súkromie<br />
Zvýšený parter pozostáva z výkladov<br />
dvoch retailových jednotiek a vstupov<br />
do bytového domu. Vzhľadom na<br />
to, že objekt sa nachádza v historic-<br />
1,20 m²<br />
1,20 m²<br />
1,25 m²<br />
1,25 m²<br />
d=1.2<br />
5,87 m² 7,41 m²<br />
50<br />
7,76 m² 16,77 m²<br />
13,57 m²<br />
14,66 m²<br />
5,25 m²<br />
5,25 m² 14,66 m² 13,61 m²<br />
5,13 m²<br />
6,24 m²<br />
6,10 m²<br />
5,13 m²<br />
5,80 m² 2,33 m²<br />
d=1.2<br />
48,50 m²<br />
II<br />
2,45 m²<br />
2,45 m²<br />
48,50 m²<br />
2,43 m² 5,80 m²<br />
d=1.2<br />
12,27 m²<br />
79,00 m²<br />
d=1.2<br />
79,87 m²<br />
13,15 m²<br />
d=1.2<br />
18,93 m²<br />
19,77 m²<br />
d=0,9<br />
15,20 m²<br />
d=1.2<br />
14,19 m²<br />
Pôdorys typického podlažia. Pôdorys podkrovia.<br />
TYPICAL FLOOR // M 1:200<br />
Gradujúce hrebene striech úrovňovo spájajú susedné budovy. Fasádny detail.<br />
44 <strong>ASB</strong> #220 realizácie
kom centre neďaleko pešej zóny, je<br />
oživenie na úrovni chodca vítané. Na<br />
prízemí je v privátnej sekcii situovaný<br />
foyer, pivničné kobky a odkladisko bicyklov.<br />
Stojiská nádob komunálneho<br />
odpadu sú s prízemím prepojené, ale<br />
samostatný vchod zabezpečuje ich<br />
obslúženie aj bez križovania s trasami<br />
obyvateľov. Na troch nadzemných<br />
podlažiach vertikálne prepojených<br />
jedným schodiskom s výťahom sa nachádzajú<br />
dva trojizbové byty o výmere<br />
70 m 2 a dva dvojizbové byty o výmere<br />
49,5 m 2 . V podkroviach sa menia<br />
na romantické mezonety. Celkovo sa<br />
v trojdome nachádza 15 apartmánov.<br />
Každá bytová jednotka je vybavená<br />
priestrannou terasou alebo balkónom<br />
s výhľadom orientovaným do pokojnej<br />
slnečnej záhrady. Okná sú po celej<br />
svetlej výške miestností, okrem súčasného<br />
dizajnu tak nie je núdza ani o prirodzené<br />
svetlo. Racionálne dimenzované<br />
spálne a optimálne navrhnuté<br />
kúpeľne robia byty atraktívnymi pre<br />
budúcich nájomcov. Prístup do budovy<br />
je bezbariérový. Obytný dom aj<br />
napriek štatútu novostavby do mestského<br />
prostredia výborne zapadá,<br />
nevyrušuje a zvyšuje architektonickú<br />
úroveň okolia. Je to príklad, ako by sa<br />
mohlo stavbárske remeslo praktizovať<br />
aj v našich končinách.<br />
Obytný dom Steinstrasse 20<br />
Miesto: Anklam, Nemecko<br />
Grundstuecks- und<br />
Investor: Wohnungswirtschafts<br />
GmbH, Anklam<br />
Architekti: Tchoban Voss Architekten<br />
Úžitková<br />
plocha:<br />
1 410 m 2<br />
Súťaž: 2<strong>01</strong>6<br />
Realizácia: 2<strong>02</strong>0<br />
LONGITUDINAL SECTION // M 1:200<br />
Pozdĺžny rez. Situácia.<br />
Perforované siluety okien presvetľujú vnútornú vertikálnu komunikáciu.<br />
Obytný dom Steinstrasse 20<br />
<strong>ASB</strong> #220 45
Minimalizmus<br />
a elegancia<br />
v triede A0<br />
ATELIER 008 Dobrá architektúra v sebe ukrýva<br />
tajomstvo, ktoré sa odhaľuje postupne, a prináša<br />
príbeh, ktorý sa nedá vyčítať z fotografií. Platí to<br />
aj pre Vilu Horský park, nachádzajúcu sa na okraji<br />
rovnomenného mestského parku. Zvonka ju takmer<br />
nevidieť, až keď sa otvorí jej brána, začne rozprávať<br />
kapitoly svojho vzniku, výrazu, funkcie a kontextu<br />
s okolím. Aj minimalizmus má svoju priateľskú podobu,<br />
aj čisté línie vedia vyrozprávať dramatickú osnovu.<br />
BRATISLAVA TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, FOTO: TOMÁŠ MANINA,<br />
PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: ATELIER 008<br />
46 <strong>ASB</strong> #220 realizácie
Geometricky čistá forma hlavného podlažia v kontakte s prednou záhradou.<br />
Čo bolo na začiatku? Aj tu platí – za<br />
všetkým hľadaj ženu. Majitelia vily<br />
mali k lokalite citový vzťah. Obaja kedysi<br />
strávili pekné časy na neďalekom<br />
internáte Ekonomickej univerzity, kde<br />
sa ako študenti zoznámili, a neskôr ako<br />
manželia sa sem túžili vrátiť. „Už niekoľko<br />
rokov sme bývali v inom meste,<br />
ale príjemná spomienka bola silná,“<br />
hovorí majiteľ vily. „Zadal som na vypracovanie<br />
analýzu vhodných pozemkov,<br />
a hoci do úvahy prichádzali aj dvatri<br />
ďalšie, táto lokalita bola prvá voľba<br />
mojej manželky – a bolo rozhodnuté.“<br />
Pozemok bol teda vybratý a čo bude<br />
na ňom? „Predstava bola, ale niekto<br />
mi ju musel nakresliť a zhmotniť,“<br />
pokračuje investor. „Urobil som si súkromný<br />
tender v troch architektonických<br />
kanceláriách, ale iba architekt<br />
Jano Kukuľa nás aj reálne počúval.<br />
Pre mňa bolo diskvalifikačné, keď mi<br />
z inej kancelárie povedali, že robia<br />
stavby nesúce ich rukopis. Ja som<br />
však nechcel vytvárať pomník architektúry,<br />
ale urobiť niečo funkčné pre<br />
moju rodinu. S Janom sme sa najlepšie<br />
zladili pri pochopení našich predstáv.<br />
Veľmi dobre ich dokázal umiestniť do<br />
terénu a zrealizoval všetky atribúty,<br />
ktoré sme pri bývaní päťčlennej rodiny<br />
vyžadovali. Nakoniec robil Jano aj<br />
interiér, čo bolo fajn, lebo to všetko<br />
malo jedného autora.“<br />
Tajomstvo svetla<br />
Zastavil som na parkovisku pred zvýšeným<br />
múrom s veľkým nápisom. Majiteľ<br />
otvoril širokú bránu, cez ktorú som<br />
sa dostal do iného sveta. Niečo medzi<br />
mestom a vidiekom, prírodou a hi-tech<br />
súčasnosťou. Hrany medzi týmito<br />
svetmi však nie sú ostré, naopak, plynule<br />
prechádzajú lokalitou a prirodzene<br />
vchádzajú do interiéru. Z jednej<br />
strany sa vila pozerá do lesa, z druhej<br />
do dediny. Je síce v centre Bratislavy,<br />
ale nie je to vôbec cítiť – čo nakoniec<br />
podčiarkuje aj zadný plot inšpirovaný<br />
ľudovou architektúrou, ktorý odkazuje<br />
na korene rodičov majiteľov, pochádzajúcich<br />
z Liptova a Oravy. Majiteľ sa<br />
ním priznáva aj k forme recesie a odvahy<br />
voči konzervatívnym názorom.<br />
Už na prvý pohľad je citeľné, že svetlotechnika<br />
bola jedným zo základných<br />
princípov tvorby domu a jeho okolia.<br />
„Snažili sme sa čo najviac presvetliť<br />
záhradu a zároveň dosiahnuť dobré<br />
osvetlenie vnútorných priestorov,“<br />
približuje architekt Ján Kukuľa. „Preto<br />
sme vilu na rozdiel od väčšiny susedných<br />
objektov osadili do zadnej časti<br />
pozemku, pričom výška hlavného<br />
podlažia neklesá s terénom, ale ostáva<br />
v úrovni ulice. Takáto konfigurácia nám<br />
umožnila vytvoriť čiastočne zapustený<br />
suterén, ktorý síce z ulice nevnímame,<br />
obytné a pracovné priestory na bočnej<br />
Recepcia.<br />
Vstupná hala.<br />
Minimalizmus a elegancia v triede A0<br />
<strong>ASB</strong> #220 47
CH<br />
CH<br />
UM<br />
a zadnej fasáde sú však v skutočnosti<br />
priamo prepojené so záhradou a terasou<br />
v nižšej časti pozemku.<br />
Nadväznosť na funkcionalizmus<br />
Vila Horský park nadväzuje na funkcionalistickú<br />
tradíciu bratislavských<br />
víl a svojou minimalistickou priestorovou<br />
kompozíciou má ambíciu zhmotniť<br />
esenciu moderného luxusného bývania<br />
v kontakte s prírodou. „V našom<br />
návrhu nám išlo o maximálne prepojenie<br />
exteriéru a interiéru, ktoré sa deje<br />
hneď na niekoľkých úrovniach,“ približuje<br />
architekt Kukuľa. „Hlavný obytný<br />
priestor je prostredníctvom zasklenej<br />
čelnej fasády prepojený s terasou,<br />
záhradou aj s prírodnou kulisou Horského<br />
parku. Zadný trakt s pracovňou<br />
a hosťovskou izbou nadväzuje na zadný<br />
dvor s nízkou krovitou výsadbou<br />
a drevenými lavicami. Priestor pre<br />
wellness s vírivkou a saunou je vizuálne<br />
zjednotený s bočnou terasou určenou<br />
na posedenie pri ohni, grilovanie,<br />
prípadne osvieženie v malom bazéne.“<br />
Ani garáž nezostala len pri svojej<br />
tradičnej funkcii a architekti z nej<br />
vytvorili zážitkový priestor. Okrem<br />
parkoviska plní aj spoločenskú funkciu<br />
a slúži zároveň ako herňa a party<br />
miestnosť s priamym prepojením na<br />
vonkajší priestor, chránený prečnievajúcou<br />
hmotou hlavného podlažia.<br />
Na jednom podlaží<br />
Minimalizmus ako vonkajší výraz vily<br />
mení smerom dovnútra svoj charakter.<br />
Čisté línie zostávajú, ale nadobúdajú<br />
svoje útulnejšie rozmery. Rezonuje<br />
úsilie začleniť všetky obytné priestory<br />
na jedno podlažie. Hlavný vchod<br />
do objektu sa nachádza na zapustenej,<br />
severozápadnej strane suterénu,<br />
ktorý je tiež chránený prečnievajúcou<br />
hmotou hlavného podlažia. Zo vstupnej<br />
haly je cez dvojramenné schodisko<br />
prístupný hlavný obytný priestor na<br />
1. NP. Tento pozostáva z obývacej izby,<br />
jedálne s jedálenským stolom a otvoreného<br />
baru, za ktorým sa nachádza<br />
stavebne oddelený priestor varnej kuchyne.<br />
Kuchyňa a jedálenská časť nadväzujú<br />
na priestrannú vonkajšiu terasu,<br />
ktorá je vykrojená z južného rohu<br />
hmoty hlavného podlažia a je chránená<br />
prečnievajúcou strechou. V severovýchodnej<br />
časti prízemia smerom do<br />
záhrad sú priestory nočnej časti, t. j.<br />
hlavná spálňa a v juhovýchodnej časti<br />
sú umiestnené detské izby s vlastným<br />
sociálnym zariadením.<br />
Materiály s kontrastmi<br />
Hmotovo-priestorové členenie objektu<br />
pozostáva z obdĺžnikového<br />
bloku hlavného podlažia, nasadeného<br />
na sokel čiastočne zapusteného<br />
podzemného podlažia. Biely kváder<br />
hlavného podlažia farebne a formovo<br />
kontrastuje s prírodným charakterom<br />
okolitého prostredia. „Naopak, materiálové<br />
riešenie spodnej časti vrátane<br />
nadväzujúcej krivky oporného múra<br />
má prírodný charakter,“ hovorí architekt<br />
Kukuľa. „Materiály sú použité<br />
P S<br />
P S<br />
Pôdorys 1. PP.<br />
PÔDORYS 1. PP<br />
Pôdorys 1. NP.<br />
PÔDORYS 1. NP<br />
Večerný pohľad od príjazdovej rampy.<br />
48 <strong>ASB</strong> #220 realizácie
v ich pôvodnej podobe umožňujúcej<br />
prirodzené patinovanie (kamenný obklad,<br />
betón, drevo, hliník). V interiéri<br />
dominujú trvácne kvalitné prírodné<br />
materiály. Vo vstupnej hale a hygienických<br />
zariadeniach sú použité obklady<br />
z mramoru, onyxu a travertínu, podlahy<br />
obytného podlažia sú z masívnej<br />
dubovej palubovky.“<br />
Konštrukčná sústava je navrhnutá<br />
na báze liateho železobetónu v kombinácii<br />
nosných obvodových stien,<br />
vybraných vnútorných nosných stien<br />
a oceľových stĺpov integrovaných do<br />
stenových prvkov. Stropy a strecha sú<br />
taktiež monolitické železobetónové.<br />
Vnútorná časť dispozície je presvetlená<br />
strešnými svetlíkmi, ktoré sa nachádzajú<br />
nad schodiskovým jadrom.<br />
Energetická trieda A0<br />
Od 1. 1. 2<strong>02</strong>1 začnú platiť pri výstavbe<br />
domov na Slovensku nové pravidlá.<br />
Novostavba musí aj na Slovensku spĺňať<br />
parametre energetickej triedy<br />
A0. Dá sa to splniť? V mnohých prípadoch<br />
to bude náročné, ale odpoveďou<br />
môže byť aj vila v bratislavskom<br />
Horskom parku. Je tiež príkladom,<br />
že úspora energií nemusí uberať estetickej<br />
kvalite budovy. „Keď som<br />
staval dom, povedal som si, že radšej<br />
preinvestujem viac. Hoci to nedáva<br />
optimálny investičný pomer – investícia<br />
vs. ušetrené náklady, robili sme to<br />
tak, aby mal dom čo najnižšie operatívne<br />
náklady počas prevádzky najbližších<br />
15 rokov,“ vysvetľuje rozhodnutie<br />
majiteľ.<br />
„Vzhľadom na kompaktnosť hmoty,<br />
vhodnú orientáciu na svetové strany,<br />
systém rekuperácie a použitie obnoviteľného<br />
zdroja tepla a chladu (tepelné<br />
čerpadlá vzduch – voda) spĺňa objekt<br />
kritériá energetickej triedy A0,“ potvrdzuje<br />
architekt Ján Kukuľa. „V celom<br />
objekte je inštalované podlahové<br />
vykurovanie a stropné chladenie napojené<br />
na tepelné čerpadlo.“<br />
Vila má za sebou prvý rok prevádzky,<br />
ktorá potvrdila pravdivosť zvoleného<br />
architektonického konceptu aj použitých<br />
technológií. Nič zásadné nebolo<br />
treba meniť či opravovať. Nie je to<br />
obyčajná vila, ale na svoju výnimočnosť<br />
neupozorňuje krikom. Svoje tajomstvo<br />
odkrýva postupne – ako každé<br />
dobré dielo.<br />
VILA HOR<strong>SK</strong>Ý PARK<br />
Miesto stavby:<br />
Autori:<br />
Spolupráca na<br />
interiéri:<br />
Bratislava-Staré<br />
Mesto<br />
Atelier 008 | Ján<br />
Kukuľa, Romana<br />
Kukuľová<br />
Kosi Architekti /<br />
Pavel Kosnáč,<br />
Martin Križan<br />
súkromná osoba<br />
Klient:<br />
Dodávateľ hrubej<br />
stavby:<br />
MatiStav, s. r. o.<br />
Termín realizácie: 7/2<strong>01</strong>8 – 2/2<strong>02</strong>0<br />
Plocha pozemku: 1 188 m 2<br />
Zastavaná plocha: 356 m 2<br />
Úžitková plocha: 546 m 2<br />
Obostavaný priestor: 2 800 m 3<br />
Kontext vily na pomedzí Kalvárie a Horského parku.<br />
Wellness zóna v prepojení na bočnú terasu.<br />
Interiér hlavného obytného priestoru s prírodnou kulisou Horského parku.<br />
Minimalizmus a elegancia v triede A0<br />
<strong>ASB</strong> #220 49
56Malá architektúra<br />
Inšpiratívne<br />
projekty<br />
Rekonštrukcia Likerky,<br />
Trenčianske Teplice<br />
50<br />
Toalety v mystickom<br />
prostredí, Kunyu, Čína<br />
54<br />
Kaviareň Caviar Cafe,<br />
Bangkok, Thajsko<br />
Pohľad na čelnú fasádu a vstup z Kúpeľnej ulice. Kazety medzi oknami a vstupom sú riešené ako odkaz na pôvodný drevený výklad.<br />
Rekonštrukcia Likerky<br />
JURAJ HUBIN<strong>SK</strong>Ý, PETER KUKLICA, MARTIN SMEREK<br />
Mestský dom v Trenčianskych Tepliciach je svojou polohou<br />
predurčený na spoločenskú funkciu. Svojou kratšou<br />
fasádou uzatvára Kúpeľnú ulicu a následne sa z boku otvára<br />
do parku. Objekt pôvodne z dvadsiatych rokov minulého<br />
storočia slúžil ako mäsiarstvo, obchod a nakoniec ako<br />
herňa. Ako budova striedala v priebehu časov majiteľov<br />
a prechádzala zmenami, interiér aj exteriér stavby sa<br />
znehodnotili. Nedávna rekonštrukcia jej vrátila zašlú krásu.<br />
TRENČIAN<strong>SK</strong>E TEPLICE TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, FOTO: LOUSY AUBER, PROJEKTOVÁ<br />
DOKUMENTÁCIA: JURAJ HUBIN<strong>SK</strong>Ý, PETER KUKLICA, MARTIN SMEREK<br />
„Klienti nás oslovili s ideou premeniť<br />
tento dom na výrobňu likéru, kaviareň<br />
a malý obchodík,“ začína svoje rozprávanie<br />
Ing. arch. Juraj Hubinský, spoluautor<br />
projektu. „Od začiatku sme<br />
uvažovali o nutnosti očistiť objekt od<br />
nánosov rôznych historických období<br />
a prinavrátiť mu genia loci. Na základe<br />
historických fotografií sme upravili<br />
okenné otvory do pôvodných polôh.<br />
Abstrahovali sme pôvodné drevené<br />
priečelie objektu smerom do ulice<br />
do podoby plastických novotvarov<br />
z dreva, navyše aj vo farbe omietky.<br />
Nesnažili sme sa objekt pamiatkarsky<br />
reštaurovať, ale v jemných odkazoch<br />
50 <strong>ASB</strong> #220 Malá architektúra
Hlavná kompozičná os mestského parku ústi priamo na terasu Likerky a bočný vstup.<br />
Pohľad do predajne vlastných výrobkov Likerky.<br />
Bar akcentovaný zelenou farbou dominuje materiálovej skladbe zbytku priestoru v béžových odtieňoch.<br />
prerozprávať historickú podstatu do<br />
dnešnej doby.“<br />
Štyri celky<br />
Osou dispozície prechádza chodba,<br />
ktorá delí prevádzku na štyri základné<br />
celky. Každý z nich má svoju vizuálnu<br />
a priestorovú charakteristiku podľa<br />
svojej funkcie. Obchodík s výkladom je<br />
kompaktný biely box, navodzujúci lekárenský<br />
charakter, kde však namiesto<br />
liekov môžete kúpiť gin a likér s prímesou<br />
mnohých liečivých byliniek, vyrobené<br />
priamo v objekte. Predsieň toaliet<br />
v tmavozelenej farbe kontrastuje<br />
so sivými toaletami. Ostatné technické<br />
priestory, sklady či kotolňa sú v bielom<br />
obklade. Keramický obklad či dlažba sú<br />
spoločným charakteristickým prvkom,<br />
ktorý sa objavuje v každej miestnosti.<br />
Kaviareň<br />
Kaviareň je zemitým, béžovým odbytovým<br />
priestorom. Použitie ornamentu<br />
má v priestore umocniť dobový<br />
charakter objektu a povahy výrobkov,<br />
ktoré tu vznikajú. Výrazových prostriedkov<br />
či materiálov je v tomto spoločenskom<br />
prostredí najväčšie množstvo.<br />
Mäkké čalúnené sedenie, závesy,<br />
zrkadlá či decentné ambientné osvetlenie<br />
z opálových svietidiel podporuje<br />
kaviarenskú atmosféru a socializáciu<br />
návštevníkov. Dominantou priestoru<br />
je dlhý barový pult z drevených tyčí<br />
v zelenej farbe so „zábarím“ vnoreným<br />
do nosnej steny.<br />
Obchod a kaviareň<br />
„Obchod a kaviareň je opticky prepojená<br />
skrz centrálnu os chodby<br />
dvojicou rovnako veľkých portálov<br />
v nosných stenách,“ približuje túto<br />
časť Juraj Hubinský. „Likerka je jeden<br />
objekt, v ktorom sa odohráva viacero<br />
svetov. Chodec pohybujúci sa v exteriéri<br />
pozdĺž perforácií na čelnej fasáde<br />
nadobúda dojem, že je vo vnútri domu<br />
REKONŠTRUKCIA LIKERKY<br />
Kúpeľná 574/1,<br />
Miesto:<br />
Trenčianske Teplice<br />
Realizácia: 2<strong>01</strong>8 – 2<strong>02</strong>0<br />
Investor: Spirit company, s. r. o.<br />
Ing. arch. Mgr. art.<br />
Juraj Hubinský,<br />
Autori:<br />
Ing. arch. Peter<br />
Kuklica, Ing. arch.<br />
Martin Smerek<br />
Výška investícií: 450 000 €<br />
Úžitková plocha: 214,4 m 2<br />
Rekonštrukcia Likerky<br />
<strong>ASB</strong> #220 51
REZ A-A<br />
REZ B-B<br />
POHĽAD SEVEROZÁPADNÝ<br />
POHĽAD SEVEROVÝCHODNÝ<br />
5,8 m 2<br />
29,8 m 2<br />
POHĽAD SEVEROZÁPADNÝ<br />
POHĽAD SEVEROVÝCHODNÝ<br />
4,8 m 2<br />
7,4 m 2<br />
6,2 m 2<br />
66,4 m 2<br />
9,1 m 2<br />
viacero odbytových priestorov, čo<br />
bolo naším želaným efektom.“<br />
Výroba a príprava<br />
Samotné miesto výroby a prípravy<br />
vytvárajú farebné, čierno-biele protiklady.<br />
Technologická časť funguje<br />
ako „black box“, v ktorom na čiernom<br />
pozadí „zasvietia“ destilačné nádoby<br />
a zrecie sudy. Technológia vládne<br />
tomuto priestoru a sprostredkúva<br />
divákovi z kaviarne skrz celozasklenú<br />
stenu predstavu o samotnom procese<br />
výroby. Táto kulisa zdôrazňuje samotnú<br />
podstatu celého objektu a toho, čo<br />
sa v ňom odohráva.<br />
Terasa a mestská promenáda<br />
Veľkou devízou celého priestoru je<br />
jednoduchá terasa dláždená čadičovými<br />
kockami, orientovaná do mestského<br />
parku. Terasa je prepojená s kaviarňou<br />
na východnej fasáde skrz okenné<br />
otvory s dverami. Rozkladá sa pod mohutnými<br />
lipami, ktoré v lete vytvárajú<br />
príjemný tieň. Vzhľadom na polohu<br />
terasy voči mestskej promenáde je<br />
oddychovým miestom počas prechádzok<br />
a podieľa sa na oživovaní pohybu<br />
v meste. A to je aj spoločný výsledok<br />
snaženia autorov s investorom – nielen<br />
zrevitalizovať objekt, ale oživiť celý<br />
okolitý priestor kúpeľného mesta.<br />
WC ŽENY<br />
WC MUŽI<br />
2,8 m 2<br />
WC ZAM<br />
2,8 m 2 OBCHOD<br />
COLNÍK<br />
1,7 m 2<br />
ŠATŇA<br />
<strong>SK</strong>LAD BAR<br />
PREDSIEŇ<br />
PLNIAREŇ<br />
KOTOLŇA +<br />
ÚPRAVA VODY<br />
CHODBA<br />
CHODBA<br />
5,9 m 2 8,3 m 2<br />
<strong>SK</strong>LAD<br />
BYLINIEK<br />
7,9 m 2 BAR<br />
11,2 m 2<br />
5,9 m 2 41,2 m 2<br />
LIEHOVAR<br />
<strong>SK</strong>LAD<br />
LIEHU<br />
Axonometria.<br />
Pôdorys 1. NP.<br />
Rezy.<br />
Pohľady.<br />
Odbytový priestor je predelený zasklenou stenou, za ktorou má návštevník možnosť vidieť priamo do výroby s destilačným zariadením a kameninovými zrecími nádobami.<br />
52 <strong>ASB</strong> #220 Malá architektúra
ONLINE KONFERENCIA<br />
NÁVRH A PROJEKTOVANIE<br />
OSVETLENIA<br />
9. marca 2<strong>02</strong>1 v čase od 8.30 – 14.00 hod.<br />
8.30 – 8.40 OTVORENIE<br />
8.40 – 9.00 PROCES NÁVRHU OSVETĽOVACÍCH SÚSTAV<br />
Dionýz Gašparovský (FEI STU v Bratislave)<br />
9.00 – 9.30 ŠPECIFIKÁ NÁVRHU OSVETLENIA<br />
V RÔZNYCH APLIKAČNÝCH OBLASTIACH<br />
Tomáš Novák (VŠB-TU Ostrava)<br />
9.30 – 10.00 NÁVRH OSVETLENIA AKO SÚČASŤ<br />
PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE<br />
Dionýz Gašparovský (FEI STU v Bratislave)<br />
10.00 – 10.30 SOFTVÉROVÁ PODPORA PRE NÁVRH OSVETLENIA<br />
Marek Mokráň (FEI STU v Bratislave)<br />
10.30 – 10.45 PRESTÁVKA<br />
10.45 – 11.15 NADVÄZNOSŤ NÁVRHU OSVETLENIA NA RIEŠENIE<br />
ELEKTROINŠTALÁCIE A BIM PROJEKTOVANIE<br />
Peter Janiga (FEI STU v Bratislave)<br />
11.15 – 11.45 NÁVRH DENNÉHO OSVETLENIA BUDOV<br />
Stanislav Darula (ÚSTARCH SAV)<br />
11.45 – 12.15 ARCHITEKTONICKÁ STRÁNKA<br />
NÁVRHU OSVETĽOVACÍCH SÚSTAV<br />
Beata Polomová (FA STU v Bratislave)<br />
12.15 – 12.30 PRESTÁVKA<br />
12.30 – 13.00 VERIFIKÁCIA A OBJEKTIVIZÁCIA<br />
NÁVRHU OSVETLENIA<br />
Roman Dubnička (FEI STU v Bratislave)<br />
13.00 – 13.30 KOLAUDÁCIA OSVETĽOVACÍCH SÚSTAV<br />
Jana Raditschová (FEI STU v Bratislave)<br />
13.30 – 14.00 VŠEOBECNÁ DI<strong>SK</strong>USIA K PREDNÁŠKAM<br />
Účastnícky poplatok pre členov je 15,-€ / osoba.<br />
Základný účastnícky poplatok 150,- € / osoba.<br />
ODBORNÝ PARTNER<br />
www.sksi.sk<br />
<strong>SK</strong>SI_inzercia_konf_KOI_<strong>ASB</strong>_207x135_B.indd 1 04/<strong>02</strong>/2<strong>02</strong>1 14:04<br />
časopisy pre architektov<br />
a stavebných inžinierov<br />
Vyberte si titul, ktorý vám svojím zameraním najviac vyhovuje!<br />
buďte<br />
v obraze!<br />
www.asb.sk<br />
www.jaga.sk<br />
<strong>ASB</strong> Stavebné materiály TZB Haustechnik Správa budov Inžinierske stavby<br />
web: www.predplatne.jaga.sk<br />
tel.: <strong>02</strong>/50 200 283, e-mail: predplatne@jaga.sk<br />
<strong>ASB</strong> #220 53
Prečo by aj obyčajná a nevyhnutne úžitková stavba nemala ladiť so svojím prostredím?<br />
Toalety v mystickom prostredí<br />
SCALE ATELIER, LAB D+H Národný park Kunyu<br />
v juhovýchodnej Číne je známy nielen vďaka úchvatným<br />
horským scenériám. Na jeho úpätí vznikla v 12. storočí<br />
taoistická škola Quanzhen, takže sa na dlhé storočia stal<br />
významným centrom vzdelanosti v ríši. Najvýznamnejším<br />
lákadlom bol, a stále je, chrám Šaolin a jeho svetovo známa<br />
škola bojového umenia kung-fu.<br />
Yantai, Čína Text: Karolína Balášková, PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: Atelier Scale,<br />
Lab D+H Foto: Xi Tang, Conggang Yu<br />
Neľahká úloha zasadiť do mystického<br />
prostredia takú obyčajnú stavbu ako<br />
sú toalety pre návštevníkov pripadla<br />
ateliérom Scale Atelier a Lab D+H.<br />
„Na začiatku nám klient, správa národného<br />
parku, dokonca ani nepovedali<br />
presné miesto, kde mala byť stavba<br />
umiestnená. Čakali na náš dizajn. Nakoniec<br />
sme prišli s modulárnym dizajnom,<br />
ktorý môže v budúcnosti byť<br />
umiestnený kdekoľvek v rámci parku<br />
a škálovateľný podľa potrieb,“ hovorí<br />
vedúci architekt projektu Huicheng<br />
Zhong z ateliéru Lab D+H. „Modulárny<br />
systém je navrhnutý tak, aby bol<br />
schopný prispôsobiť sa kopcovitému<br />
terénu. Vďaka tejto schopnosti bol nakoniec<br />
ako miesto realizácie vybratý<br />
terasovitý svah pod existujúcou alpínskou<br />
botanickou záhradou.“<br />
Miesto na oddych<br />
„V angličtine sa toaletám hovorí<br />
restroom, teda miestnosť (room) na<br />
oddych (rest),“ pokračuje architekt<br />
Zhong, „Preto sme sa snažili vytvoriť<br />
pokojný, až meditatívny priestor v dialógu<br />
s prírodou.“ Jednotlivé moduly vychádzajú<br />
z výseku kocky s dĺžkou hrany<br />
3 metre so skosenou strechou. Uspo-<br />
54 <strong>ASB</strong> #220 Malá architektúra
Vďaka „vetvičkovej“ fasáde si bunky zachovávajú súkromie.<br />
Moduly vznikli ako prefabrikáty, na mieste sa len osadili.<br />
Schéma vzniku modulu.<br />
Konfigurácie modulov. Reakcia architektov na zadanie bez jasného pozemku.<br />
Pôdorys. Funkčná schéma. Axonometria skladby.<br />
riadaním modulov v teréne vytvorili architekti<br />
vnútorné chránené nádvorie.<br />
Nádvorie je obklopené zastrešeným<br />
koridorom, ktorý spája dve časti stavby<br />
– oddychovú plošinu (rest) a samotné<br />
toalety (restroom). Oddychová plošina<br />
slúži ako priestor na zhromažďovanie<br />
skupiniek. Pri čakaní sa návštevníci<br />
môžu kochať výhľadom na okolité<br />
hory. Toalety sú rozdelené na tri zóny:<br />
pre mužov, ženy a rodiny – s prebaľovacím<br />
pultom. Na umývanie rúk slúžia<br />
aj exteriérové umývadlá v átriu. Voda<br />
z nich sa filtruje cez štrk a piesok a vypúšťa<br />
priamo naspäť do zeme.<br />
Drevo a kov<br />
Hlavnú konštrukciu modulov tvorí oceľová<br />
kostra a drevená fasáda, tvorená<br />
buď pravouhlými hranolmi, alebo menšími<br />
vetvičkami, ponechanými v prírodnom<br />
stave aj s kôrou. V moduloch,<br />
v ktorých sú umiestnené toalety, je pod<br />
vrstvou vetvičiek v cortenovom ráme<br />
pridaná ešte vrstva pieskovaného skla.<br />
Tým sa zachováva súkromie a rozohráva<br />
sa zaujímavá hra tieňov a svetla.<br />
Hrebeň striech vedie diagonálne cez<br />
každý modul, čo celkovej stavbe dodáva<br />
dynamický vzhľad a odkazuje na<br />
hrebene pohoria Kunyu.<br />
S minimálnym negatívnym vplyvom<br />
na prostredie<br />
„Modulárny systém nášho návrhu sa<br />
tak osvedčil, že správa národného<br />
parku sa rozhodla použiť ho na dvoch<br />
ďalších lokalitách,“ hodnotí architekt<br />
Zhong a dodáva: „Od výberu pozemku,<br />
voľby materiálov až po stratégiu<br />
dizajnu bolo naším cieľom vytvoriť<br />
objekt s minimálnymi vedľajšími účinkami<br />
na životné prostredie. V akejkoľvek<br />
ďalšej lokalite sa budeme vedieť<br />
prispôsobiť terénu bez toho, aby sme<br />
konkurovali okolitej prírode. Tá musí<br />
zostať v centre pozornosti.“<br />
Toalety v národnom parku<br />
Miesto: Národný park Kunyu, Čína<br />
Realizácia: 2<strong>01</strong>7<br />
Architekt: Huicheng Zhong<br />
Young Joon Choi,<br />
Tvorivý tím: Zongjie Liang, Jin Huang,<br />
Hao Lan, Feimin Song<br />
Kunyu Mountain National<br />
Klient: Park Management<br />
Committee<br />
Zastavaná<br />
250 m<br />
plocha:<br />
2<br />
Toalety v mystickom prostredí<br />
<strong>ASB</strong> #220 55
Kaviareň je v objatí stromov doslovne – majú svoje miesto aj v hmote prístrešku.<br />
Kaviareň Caviar Cafe<br />
Creative Crews Ltd. Mestské parky sú miestom, kde čas<br />
tečie inak – počuť tu štebot vtákov, betón nahrádza tráva<br />
a stromy, ľudia sedia na lavičkách a spomalia. Nasávať zeleň<br />
a pozorovať ľudí sa však dá aj z prostredia kaviarne s pridanou<br />
hodnotou dobrej kávy, či dokonca kaviáru. V thajskom<br />
podniku preto majú v menu aj bangkocké výhľady.<br />
Bangkok, Thajsko Text: Alexandra Müllerová, Dokumentácia: Creative Crews Ltd.,<br />
Fotografie: Panoramic Studio, Caviar Cafe<br />
Bangkocká oáza pokoja – tak prezývajú<br />
prvý verejný park v hlavnom meste<br />
Thajska, ktorý bol otvorený v roku<br />
1915. Park Nai Lert nesie meno prvého<br />
thajského podnikateľa, developera<br />
a filantropa. V jeho bezprostrednej<br />
blízkosti sa nachádza aj rezidencia<br />
Nai Lert – bývalé rodinné sídlo klanu,<br />
dnes slúžiaca ako múzeum a spomienkové<br />
miesto. Spolu s parkom je často<br />
navštevovaná nielen miestnymi obyvateľmi,<br />
ale aj turistami.<br />
Bar s pódiom<br />
Objekt bol pôvodne darčekovou<br />
predajňou, ktorý je súčasťou gastro<br />
zóny spojenej s ulicou Som Khit. Face-lift<br />
a nová identita podniku spravila<br />
zo zapadnutého obchodíku nový<br />
solitér nasávajúci atmosféru z okolitého<br />
parku, ktorý sa s rúškom noci<br />
zas mení na jeho žiariacu ozdobu.<br />
Hlavným zámerom architektov bolo<br />
navrhnúť nový objekt tak, aby vnáral<br />
jeho návštevníkov do všeobjímajú-<br />
56 <strong>ASB</strong> #216 Malá architektúra
Ľahká konštrukcia oku návštevníka nevadí.<br />
Farebnú paletu v interiéri akcentujú zlaté prvky. Pôdodorys a rez.<br />
cej bohatej zelene parku. Interiéru<br />
dominuje voľne stojaci barový pult,<br />
ktorému sekunduje pódium na príležitostné<br />
kultúrne predstavenia.<br />
Obslužné činnosti, ako aj stoličky<br />
návštevníkov, sú orientované do bujnej<br />
parkovej zelene, preč od blízkeho<br />
parkoviska.<br />
Lyžičky a kaviár<br />
Vybrané materiály evokujú trblietavé<br />
lúče svetla, ktoré prenikajú cez<br />
lístie všadeprítomných stromov.<br />
Podlaha je vyložená leštenou tmavou<br />
žulou doplnenou striebornými<br />
zrnami. Steny barového pultu sú<br />
obložené ručne vyrobeným mramorovým<br />
obkladom. Jeho plochy sú<br />
konkávne prehnuté, nerovnomerne<br />
reflektujúce dopadajúce svetlo,<br />
ktoré zabezpečuje hru svetla<br />
a odrazov na okolitých povrchoch.<br />
Strop má striebornú úpravu, ktorej<br />
kresba pripomína lyžičky na servírovanie<br />
kaviáru. Zakrivený pôdorys<br />
preskleného priestoru kaviarne je<br />
navrhnutý s jednoduchou sofistikovanosťou.<br />
Návrh „kaviárovej vitríny“<br />
bol inšpirovaný šperkovnicou. Návrh<br />
by však nemohol byť funkčný, nebyť<br />
chladiacich zariadení zamedzujúcich<br />
zahmlievanie skiel. Cieľom dizajnových<br />
prvkov je zdôrazniť atmosféru<br />
priestoru a dotvoriť tak celkový kulinársky<br />
zážitok.<br />
Kaviareň Caviar Cafe<br />
Miesto: Bangkok, Thajsko<br />
Investor: Nai Lert Group<br />
Architekt: Creative Crews Ltd.<br />
Spolupráca:<br />
Altitudez Co., Ltd.,<br />
Nova Asset Management<br />
Zastavaná<br />
plocha:<br />
24 m 2<br />
Realizácia: 2<strong>01</strong>9<br />
Kaviareň Caviar Cafe<br />
<strong>ASB</strong> #216 57
62Dizajn<br />
Z domova<br />
aj zo sveta<br />
Wellness<br />
v slovinských Alpách,<br />
Logarska dolina,<br />
Slovinsko<br />
58<br />
Argentínska<br />
reštaurácia<br />
Gran Fierro, Praha<br />
Wellness<br />
v slovinských<br />
Alpách<br />
ENOTA Hotel Plesnik je boutique rodinný<br />
hotel, nachádzajúci sa v srdci prírodného<br />
parku v Logarskej doline a chváliaci sa<br />
tradíciou trvajúcou takmer deväťdesiat<br />
rokov. Jeho poloha na konci ľadovcového<br />
údolia ponúka úžasné výhľady na<br />
majestátne vrcholy alpského masívu<br />
Kamnik-Savinia. Prírodná scenéria sa tak<br />
prirodzene stala aj motívom pri renovácii<br />
hotelového wellness centra.<br />
LOGAR<strong>SK</strong>A DOLINA, SLOVIN<strong>SK</strong>O TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y,<br />
FOTO: MIRAN KAMBIČ<br />
58 <strong>ASB</strong> #220 Dizajn
Nekonečný dialóg medzi vodou a ohňom – dvoma základnými prírodnými prvkami, ktoré zdôrazňujú kulisu okolitého pohoria.<br />
Logarska dolina sa nachádza na severe<br />
Slovinska, tesne pri hraniciach<br />
s Rakúskom v oblasti Kamnicko-Savinjských<br />
Álp. Tie sú možno trochu<br />
v tieni Júlskych Alp a mnoho turistov<br />
o nich vôbec nevie. Avšak tých, ktorí<br />
neholdujú preplneným turistickým<br />
strediskám, tieto Alpy určite nadchnú.<br />
Logarská dolina a celé Solčavsko sú<br />
pomerne riedko osídlené. Hustejšie<br />
obývanou osadou je iba Solčava, vo<br />
všetkých okolitých dolinách a kopcoch<br />
sa nachádzajú iba usadlosti a farmy.<br />
Organické tvary<br />
Veľkú časť na mieste existujúceho<br />
wellness centra v čiastočne vykrojenom<br />
suteréne budovy pôvodne zaberal<br />
malý bazén organického tvaru, ktorý<br />
sa otváral smerom do odpočinkovej<br />
zóny s možnosťou slnenia priamo pred<br />
budovou. Na obnovenie priestoru pre<br />
nové wellness centrum bol vnútorný<br />
bazén čiastočne nahradený veľkou vírivkou,<br />
zatiaľ čo časť bývalej škrupiny<br />
bazéna, bližšie k výhľadu do údolia,<br />
bola upravená ako zapustené kruhové<br />
odpočívadlo s impozantným krbom.<br />
Slnkom zaliata vonkajšia palubovka<br />
tak bola rozšírená o prírodnú vodnú<br />
plochu, ktorá nahrádza odstránený<br />
vnútorný bazén. Odraz prírodnej scenérie<br />
na vodnej hladine ešte viac zdôrazňuje<br />
pôsobivý výhľad na okolie.<br />
Dialóg vody s ohňom<br />
„Napriek prirodzenej filtrácii prostredníctvom<br />
vodných rastlín sme<br />
nový bazén navrhli skôr ako tvarovo<br />
priame pokračovanie budovy než<br />
WELLNESS PLESNIK<br />
Miesto: Logarska dolina, Slovinsko<br />
ENOTA – Dean Lah, Milan<br />
Architekt: Tomac, Nuša Završnik Šilec,<br />
Peter Sovinc<br />
Klient: Plesnik turizem in marketing<br />
Realizácia: 2<strong>01</strong>5 – 2<strong>01</strong>7<br />
Úžitková<br />
plocha:<br />
980 m 2<br />
Zastavaná<br />
plocha:<br />
475 m 2<br />
Investícia: 1,23 mil. €<br />
Steny s jemnou štruktúrou kamienkov fyzicky prechádzajú aj do exteriéru a preslnenú terasu opticky rozdeľujú na tri časti: saunu, časť s centrálnym wellness priestorom a vstupný portál.<br />
Wellness v slovinských Alpách<br />
<strong>ASB</strong> #220 59
okolitej krajiny,“ približuje koncept<br />
Dean Lah, spoluzakladateľ kancelárie<br />
ENOTA. „Z vnútorného lapidária<br />
s krbom je priehľad na vonkajšiu<br />
vodnú plochu, kde sa nachádza sochársky<br />
vykrojený relaxačný priestor<br />
s ohňovým kruhom. Využitím tohto<br />
priestoru sme návštevníkom nového<br />
wellness centra ponúkli nekonečný<br />
dialóg medzi vodou a ohňom – dvoma<br />
základnými prírodnými prvkami,<br />
ktoré zdôrazňujú neuveriteľnú kulisu<br />
okolitého pohoria.“<br />
Miestne materiály<br />
Celé prostredie wellness v hoteli Plesnik<br />
využíva výlučne miestne materiály.<br />
Zvlnené vnútorné steny si vyžiadali<br />
oveľa drsnejší a heterogénny dizajnérsky<br />
návrh existujúceho priestoru.<br />
Uvoľnené umiestnenie interiéru rozdeľuje<br />
jednotlivé priestory. Zakrýva<br />
všetky nepravidelnosti a vytvára plynúci<br />
priestor symbolicky končiaci v samotnom<br />
údolí. Steny s jemnou štruktúrou<br />
kamienkov fyzicky prechádzajú<br />
aj do exteriéru a preslnenú terasu opticky<br />
rozdeľujú na tri časti: saunu, časť<br />
s centrálnym wellness priestorom<br />
a vstupný portál. Fasáda medzi priečkami<br />
je úplne zaliata sklom a nahrádza<br />
niekdajšie okná s oblými hlavicami.<br />
„Zväčšenie otvorov fasády ďalej prepája<br />
vnútorný priestor wellness centra<br />
s malebným exteriérom a redukuje<br />
jeho prítomnosť v priestore, hoci základný<br />
objem je v skutočnosti rozšírený,“<br />
dodáva Dean Lah. „Keď sme prístavbu<br />
očistili od všetkých výrazných<br />
architektonických prvkov, začala patriť<br />
skôr k okolitej prírode ako k hlavnej<br />
budove.“ Voda, kameň, drevo – tri<br />
prírodné prvky sú spolu so svetlom<br />
v novom wellness centre harmonicky<br />
integrované do celku. Architektúra<br />
ekologického wellness centra nenásilne<br />
prenáša návštevníkov smerom za<br />
relaxačnými zážitkami, ktoré zdôrazňujú<br />
aj prítomní odborníci na ajurvédu<br />
– v doslovnom preklade „náu ku o živote“,<br />
predstavujúcu najstarší celistvý<br />
lekársky systém o zásadách zdravého<br />
spôsobu života.<br />
Pohľad. Pôdorys.<br />
Pri novom wellness centre bol vnútorný bazén čiastočne nahradený veľkou vírivkou, zatiaľ čo časť bývalej škrupiny bazéna bola upravená ako zapustené kruhové odpočívadlo s impozantným krbom.<br />
Voda, kameň, drevo – tri prírodné prvky sú spolu so svetlom v novom wellness centre harmonicky integrované do celku.<br />
60 <strong>ASB</strong> #220 Dizajn
A V G S Y S T E M<br />
H A L O V É O B J E K T Y<br />
w w w . a v g - g r o u p . c o m<br />
<strong>ASB</strong> #220 61
Dekoračná stena z betónových tvárnic so zavesenými uhlíkmi je ústredným motívom interiéru.<br />
Reštaurácia Gran Fierro<br />
Formafatal Pražské gastro má toho veľa, čo ponúknuť<br />
– tradičnými českými hospodami počnúc, zákutiami<br />
s netradičnými jedlami a kuchyňami končiac. Metropolitná<br />
argentínska reštaurácia v Prahe, ktorá si zakladá na<br />
udržateľnosti a cirkulárnej ekonomike prevádzky, pred<br />
nedávnom menila priestory. Podnik Gran Fierro ukazuje,<br />
ako pretaviť hodnoty zajtrajška do dizajnu a zároveň vohnať<br />
vietor z pámp do historického priestoru s gráciou a ľahkosťou.<br />
Praha Text: Alexandra Müllerová, Dokumentácia: Formafatal, Foto: BoysPlayNice<br />
Majiteľ stavil na osvedčený recept,<br />
ktorý už raz zožal úspech. Oslovil autorov<br />
pôvodného návrhu, pražský ateliér<br />
Formafatal, ktorý vytvorili a zrealizovali<br />
len tesne po svojom založení.<br />
Po piatich rokoch sa k zadaniu vrátili<br />
s početnými skúsenosťami a úspešnými<br />
realizáciami za opaskom. Po relokalizácii<br />
podniku bol ideálny čas na napísanie<br />
novej kapitoly. Nové priestory<br />
sa nachádzali v historickej budove zapísanej<br />
do zoznamu UNESCO.<br />
Rovnaké pero, ale nové tvary<br />
Cirkularita je pre reštauráciu priorita,<br />
preto bolo logickým krokom použiť<br />
čo najviac pôvodného vybavenia:<br />
„Snaha o maximálne využitie mobiliáru<br />
pôvodnej reštaurácie do istej<br />
miery zadefinovala smer, použité materiály<br />
a základnú farebnosť nového<br />
interiéru. Do návrhu sme vložili nové<br />
prvky, opäť odkazujúce na surové<br />
stavebné materiály, ktoré však dostali<br />
úplne novú funkciu. Obnažené<br />
oceľové HEB nosníky slúžia ako podnože<br />
k laviciam, roxorové tyče opticky<br />
predeľujú priestor vo funkčných<br />
celkoch alebo je z nich navrhnutá<br />
veľkorysá vinotéka cez celú stenu.<br />
Kari siete slúžia ako treláž pre živé<br />
rastliny a oplotenie záhradky,“ objas-<br />
Zaujímavo riešené svietidlá zaujmú na prvý pohľad. Diskrétne riešené toalety.<br />
62 <strong>ASB</strong> #220 Dizajn
Veľká časť mobiliáru pochádza z pôvodneho interéru.<br />
Veľkorysý bar prechádza takmer všetkými priestormi.<br />
ňujú architektky Dagmar Štěpánová<br />
a Iveta Tesařová.<br />
Levitujúce uhlíky<br />
Novým prvkom v interiéri sú betónové<br />
tvarovky, z ktorých je vytvorená<br />
dominantná dekoratívna predstena.<br />
Nachádza sa vo vstupnej časti reštaurácie<br />
a návštevníkom okamžite komunikuje<br />
atmosféru priestoru. Je symbolickým<br />
odkazom nového prístupu<br />
– nielen čo sa týka architektonického<br />
návrhu, ale taktiež filozofie Gran Fierra.<br />
Jeho majiteľ po presune vymenil<br />
drevené uhlie, na ktorom sa pripravujú<br />
pokrmy, za bio uhlie. Začali ho<br />
vyrábať priamo v podniku z drevitého<br />
odpadu z kuchyne. „Preto v každom<br />
vnútri betónových tvaroviek levituje<br />
uhlík, stena je ako vitrína, uhlík ako<br />
šperk. S týmto vizuálnym konceptom<br />
pokračujeme ešte v zadnej časti<br />
reštaurácie, kde je z uhlia napríklad<br />
vytvorená zavesená klenba jedného<br />
zo salónikov.“<br />
Vizuálny odkaz<br />
V útrobách priestoru panuje prítmie<br />
a magická uhrančivosť. Ľahko steampunkové<br />
svietidlá z ocele kontrastujú<br />
na pozadí šedých stien s priznanými<br />
technickými rozvodmi. Farebná paleta<br />
je tlmená, doplnená o organické<br />
povrchy na stoličkách a laviciach.<br />
„Keďže sme chceli vystavovať drevené<br />
uhlie ako dekoratívne predmety,<br />
museli sme sa hlboko zamyslieť nad<br />
jeho pôvodom. Vtedy sme zistili, že<br />
mnoho produkcií dreveného uhlia prispieva<br />
k odlesňovaniu. Rozhodli sme<br />
sa šíriť povedomie a tiež sme začali<br />
s výrobou vlastného ekologického<br />
uhlia,“ dodáva majiteľ reštaurácie<br />
Juan Cruz Pacin. Reštaurácia okrem<br />
gastronomického zážitku teda vysiela<br />
vizuálny odkaz o ekologickej stope<br />
a názorne ukazuje, ako sa k tomuto<br />
problému postaviť.<br />
REŠTAURÁCIA GRAN FIERRO<br />
Miesto: Praha-Nové Mesto<br />
Architekti:<br />
Formafatal/Dagmar<br />
Štěpánová, Iveta Tesařová<br />
Investor: Juan Cruz Pacin<br />
Úžitková<br />
plocha:<br />
314 m 2<br />
Projekt: 2<strong>01</strong>9<br />
Realizácia: 2<strong>02</strong>0<br />
Pôdorys. Podnik ponúka priestory s rôznym charakterom.<br />
2 m<br />
2 m<br />
Reštaurácia Gran Fierro<br />
<strong>ASB</strong> #220 63
64Seriál<br />
Životný štýl<br />
v architektúre<br />
Módne domy:<br />
Balenciaga<br />
Diskrétne pôsobiaci výklad na rušnej parížskej ulici je nezvyčajným úkazom.<br />
Ťažký industriál v interiéri je dokonalou kulisou pre živé farby oblečenia.<br />
Módne domy: Balenciaga<br />
AAS Gonzales Haase Vlajkový butik odevnej<br />
spoločnosti Balenciaga v Paríži ako prvý vypracoval<br />
berlínsky architektonický ateliér Gonzalez Haase AAS pod<br />
kreatívnym vedením Demnu Gvasalia. Špičkový dizajnér,<br />
ktorý je známy svojou spoluprácou so značkou Vetements,<br />
vyzval AAS v roku 2<strong>01</strong>6 na vytvorenie priestorovej estetiky<br />
predajne v hlavnom meste módy.<br />
Paríž Text: Alexandra Müllerová, Dokumentácia a foto: AAS Gonzalez Haase<br />
s tlačou aj komorou módnych dizajnérov.<br />
Nezhody s komorou znamenali, že<br />
sa nikdy neocitol medzi jej členmi. To<br />
však nezatienilo úspech značky. Samotný<br />
Balenciaga vychovával významných<br />
návrhárov – Oscar de la Renta, Andre<br />
Courreges, Emanuel Ungaro, a dokonca<br />
Hubert de Givenchy. Po jeho smrti ju<br />
opäť oživila francúzska spoločnosť Kering.<br />
Šaty tejto značky nosili osobnosti<br />
zvučných mien ako Jackie Kennedyová,<br />
Madonna, Jennifer Connelly, Anna Wintour,<br />
Nicole Kidman alebo Sienna Miller.<br />
Cristóbal Balenciaga otvoril svoj prvý<br />
butik v španielskom San Sebastiane<br />
v roku 1917. Neskôr expandoval do<br />
Madridu aj Barcelony, obliekal dokonca<br />
španielsku kráľovskú rodinu. Jeho<br />
prvá módna kolekcia bola inšpirovaná<br />
španielskou renesanciou. Turbulentná<br />
kariéra bola sprevádzaná konfliktmi<br />
Ostrý, priemyselný, funkčný a surový<br />
Butik sídli na známej parížskej ulici<br />
Rue Saint Honoré so susedmi<br />
zvučných mien ako Christian Dior,<br />
64 <strong>ASB</strong> #220 SERIÁL: Módne domy
Šatstvo je zavesené na variabilnom vešacom systéme.<br />
Špeciálne vytvorený mobiliár je modulárny.<br />
A<br />
A<br />
A<br />
Dôležitým aspektom je intenzívne nasvietenie expozície. Pôdorys.<br />
Yves Saint-Laurent alebo Alexander<br />
McQueen. Istá miera rebelantstva<br />
značke vlastná sa mala pretaviť aj do<br />
nového interiéru. Avantgardný a puristický<br />
dizajn vlajkovej predajne pod<br />
vedením architektky Judith Haase<br />
a scénografa Pierra Jorge Gonzaleza<br />
zahŕňa pulty a stojany na odevy z nehrdzavejúcej<br />
ocele, stropy z reflexnej<br />
hliníkovej fólie a jasne osvetlené<br />
miesta expozície. Minimalistický<br />
priestor je v absolútnom kontraste<br />
k vystavovanej móde, čím umožňuje<br />
vyniknúť módnym kúskom. Ako doplnok<br />
interiéru navrhli autori jedinečný<br />
modulárny nábytok s ostrými<br />
hranami a čistým, priam sterilným<br />
dizajnom.<br />
GONZALEZ HAASE AAS<br />
382 BALENCIAGA PARIS<br />
GROUND FLOOR<br />
SCALE 1:100<br />
GONZALEZ HAASE AAS<br />
382 BALENCIAGA PARIS<br />
GROUND FLOOR<br />
SCALE 1:100<br />
Závan Berlína<br />
Výsledkom je exkluzívny a predovšetkým<br />
funkčný priestor, ktorý je<br />
ukážkou populárneho berlínskeho<br />
štýlu „factory-warehouse“ (továreň/<br />
sklad) a odvážne kontrastuje s farebným<br />
spektrom vystaveného návrhárskeho<br />
oblečenia. Architektka<br />
Judith Haase túto dizajnovú voľbu<br />
zdôvodňuje: „Mnohokrát nás marketingové<br />
oddelenie našich klientov<br />
požiada, aby sme preniesli berlínskeho<br />
genia loci do ich brandingu.<br />
Netreba si však pliesť pojmy s dojmami.<br />
My, bohužiaľ, nenavrhujeme<br />
kultúrne centrum ani sociálne bývanie.<br />
Keď niekto navrhne stoličku,<br />
otázka sa skôr týka kultúry dizajnéra<br />
než príjemcu. My chceme zaujať<br />
naším dizajnom, ktorý prináša našu<br />
vlastnú kultúru.“<br />
1 2 5 10<br />
Vlajková predajňa Balenciaga<br />
Miesto:<br />
Rue Saint Honoré,<br />
Paríž<br />
Investor: Balenciaga<br />
Architekt: AAS Gonzales Haase<br />
Úžitková plocha: 300 m 2<br />
Realizácia: 2<strong>01</strong>7<br />
Scénografia módy<br />
„Predtým, ako sme začali navrhovať<br />
priestory pre módne značky, sme<br />
pracovali hlavne pre umeleckú scénu.<br />
Túto kultúru priestoru sa snažíme<br />
zavádzať aj do módy. Nie je to nič<br />
revolučné, ale skutočnosť, že sme na<br />
začiatku nového tisícročia riešili veľa<br />
galerijných priestorov mladej umeleckej<br />
scény (nechcem povedať, že so<br />
žiadnym, ale minimálne s veľmi nízkym<br />
rozpočtom), nás prinútila pracovať na<br />
stratégii nízkonákladových návrhov.<br />
Umelé osvetlenie sa potom stalo prirodzeným<br />
prvkom zjednocujúcim celý<br />
surový priestor. Tento prístup aplikujeme<br />
vždy, keď to je možné, rovnako<br />
ako sme to urobili s Balenciagou,“ dodáva<br />
architektka.<br />
1<br />
Módne domy: Balenciaga<br />
<strong>ASB</strong> #220 65
nové strešné<br />
okno zvyšuje<br />
štandard<br />
kvality<br />
Sortiment značky VELUX<br />
sa rozširuje o nové strešné<br />
okno s trojsklom, ktoré<br />
zvyšuje kvalitu v cenovo<br />
dostupnej kategórii Štandard<br />
Plus. Zaistí lepšiu tepelnú<br />
izoláciu, lepšiu zvukovú<br />
izoláciu, redukciu hluku<br />
z dažďa aj ľahšiu údržbu.<br />
Lepšia tepelná aj zvuková izolácia<br />
Požiadavky na tepelnú a akustickú<br />
ochranu budov sa sprísňujú. VELUX<br />
reaguje novým strešným oknom so<br />
zdokonaleným trojsklom. Nové zasklenie<br />
64 má hrúbku tabúľ 6 – 3 – 4 mm,<br />
nízkoemisnú vrstvu V11 a vylepšený<br />
dištančný rámik SAG (TPS). Ako medziskelný<br />
plyn bol použitý argón. Výsledkom<br />
je tepelná izolácia, akú doteraz<br />
dosahovali len prémiové zasklenia<br />
VELUX (U w<br />
= 1,0 W/(m 2 K), pri zapustenej<br />
montáži len U w<br />
= 0,94 W/(m 2 K)).<br />
Tabule skla v rôznych hrúbkach zároveň<br />
účinnejšie absorbujú hluk. Hodnota<br />
zvukového útlmu sa pri novom type<br />
okna z rovnakej kategórie zvýšila na<br />
R w<br />
= 35 dB a tlmenie hluku zvonka sa<br />
približne zdvojnásobilo.<br />
Samočistiaca vrstva<br />
Vonkajšie sklo má samočistiacu vrstvu<br />
N2 s hrúbkou len 10 mikrónov.<br />
Tento špeciálny umývateľný povlak<br />
sa aktivuje až na streche vplyvom<br />
slnka a dažďa, po aktivácii už funguje<br />
trvalo. Dažďové kvapky vytvoria jednoliatu<br />
vrstvu a zo skla stečú aj s nečistotami.<br />
Okno pre udržateľné stavebníctvo<br />
Cieľom spoločnosti VELUX je postupne<br />
radikálne znížiť uhlíkovú stopu<br />
vlastných výrobkov vďaka ekologickejšiemu<br />
baleniu a doprave. Preto<br />
sa nové okno dodáva v 100 % recyklovateľnom<br />
obale, a to vo všetkých<br />
bežných veľkostiach, v celodrevenej<br />
aj bezúdržbovej úprave, s horným<br />
a spodným ovládaním. Z pohľadu inštalácie<br />
sa nič nemení, okno je kompatibilné<br />
so všetkými vnútornými aj<br />
vonkajšími doplnkami VELUX vrátane<br />
systému automatického riadenia zdravého<br />
vnútorného prostredia VELUX<br />
ACTIVE with NETATMO.<br />
www.velux.sk<br />
rekLamný text: VeLUx<br />
www.pmh-co.sk<br />
Kúpeľňový radiátor<br />
THEIA<br />
Konštrukcia tohto radiátora ponúka jednoduché<br />
zavesenie uterákov zo strany alebo pomocou háčikov.<br />
. . . n o v á e l e g a n c i a p r e v a š u k ú p e ľ ň u<br />
66<br />
<strong>ASB</strong> #220
Všetky kreslá nájdete<br />
na Pohodo.sk
lastovičky priniesli premiéru<br />
veľkoformátových tvárnic<br />
na rodinných domoch<br />
Nová štvrť Lastovičky v Novej Dedinke neďaleko<br />
Bratislavy, ktorú pre developera Vestal Living, s. r. o.,<br />
vyprojektoval progresívny ateliér architektúry a dizajnu<br />
APEX-A, s. r. o., nie je výnimočná iba jedinečným<br />
urbanistickým konceptom, ktorý je premyslený do<br />
posledného detailu. Prvýkrát tu boli použité pri výstavbe<br />
rodinných domov veľkoformátové tvárnice Ytong Jumbo,<br />
Silka Tempo a priečkové panely Ytong.<br />
Peter Gerek, majiteľ Vestal Living,<br />
mal pre štvrť Lastovičky v Novej Dedinke<br />
odvážne plány. Chcel vybudovať<br />
nové bývanie pre moderne zmýšľajúcich<br />
ľudí, ktorí túžia po kvalitnom<br />
spôsobe života. S požiadavkou vdýchnutia<br />
života do novej štvrte sa obrátil<br />
na ateliér APEX-A a ten mu ponúkol<br />
koncept jednotnej architektúry.<br />
Dnes je celý projekt takmer hotový<br />
a aj vďaka prístupu autorov projektu<br />
prináša jedinečný koncept bývania<br />
s jednotnou a premyslenou architektúrou,<br />
občianskou vybavenosťou, voľnočasovými<br />
aktivitami a napojením na<br />
prírodu. Nová štvrť ponúka ulice s modernými<br />
či klasickými bungalovmi, radovou<br />
zástavbou, bytovými domami,<br />
nechýba ani občianska vybavenosť<br />
s námestím. Súčasťou novej štvrte sú<br />
tiež potraviny Kraj, oddychový areál<br />
Park Dedinka, záhradníctvo, ale aj<br />
okolie s cyklotrasami, riekami Čierna<br />
Voda, Malý Dunaj a nádhernou prírodou.<br />
Významnú úlohu pri výstavbe štvrti<br />
zohrali veľkoformátové tvárnice<br />
a priečkové panely od firmy xella<br />
Ing. Jurij Čerňák, spolumajiteľ ateliéru<br />
APEX-A, k výberu stavebného<br />
systému uviedol: „O výhodách veľkoformátových<br />
tvárnic a panelov firmy<br />
Xella sme vedeli z iných developerských<br />
projektov. A padlo nám vhod<br />
použiť ich aj pri tomto projekte, v ktorom<br />
prevažujú rodinné domy. Aj u nich<br />
vedia veľkoformáty od Xelly ponúknuť<br />
veľa výhod – na stavbu je potreba<br />
menej ľudí a domy rastú pomerne<br />
rýchlo. Spokojní boli všetci, developer<br />
aj realizačná firma, ktorá s podobným<br />
systémom pracovala prvýkrát.<br />
Od firmy Xella sme dostali všestrannú<br />
podporu – od plánov kladenia cez statické<br />
riešenia až po zaškolenie personálu<br />
stavebnej firmy. A spoločne sme<br />
to pretavili do úspešnej realizácie.“<br />
Xella Slovensko tak na výstavbe novej<br />
štvrti fungovala nielen ako prostý dodávateľ<br />
stavebného riešenia, ale stal<br />
sa z nej partner pri príprave a realizácii<br />
samotného projektu. Veľkoformátové<br />
prvky Ytong Jumbo, Silka Tempo<br />
a Ytong priečkové panely vyrobené<br />
na mieru reprezentovali v Lastovičkách<br />
všetky výhody inovačného stavania.<br />
To prináša technológiu rýchlej<br />
výstavby a zaručuje optimálne riešenia<br />
všade tam, kde na čase a hospodárnosti<br />
záleží. Proti klasickému murovaniu<br />
šetria čas a sily pracovníkov<br />
– s manipuláciou veľkoformátových<br />
prvkov pomáhali na stavbe mini žeriavy<br />
a montážne náradie. Menej bolo<br />
potreba aj pracovníkov – dvaja murári<br />
s žeriavom urobili s tvárnicami Ytong<br />
Jumbo rovnakú prácu, ako partia štyroch<br />
murárov.<br />
68 <strong>ASB</strong> #220 reklamný text: xella
Rezidenčný projekt<br />
Kopčianka<br />
Nový rezidenčný projekt od stavebnej spoločnosti<br />
Metrostav Slovakia a.s., menom Kopčianka, prinesie<br />
výstavbu 308 bytov, ktoré budú realizované v dvoch<br />
etapách. Výstavba prvej etapy troch bytových domov<br />
odštartovala začiatkom roka a oficiálny predaj je spustený<br />
od 1. 2. 2<strong>02</strong>1. Projekt sa navrhoval so zámerom vytvoriť<br />
nový charakter rýchlo meniacej sa časti Petržalky v oblasti<br />
Bratislavčanom dobre známej Kopčianskej ulice.<br />
Jednou z hlavných predností nového<br />
bývania v Kopčianke je pestrá infraštruktúra<br />
so skvelým dopravným napojením<br />
a ľahko dostupným Starým<br />
Mestom. Poloha v kombinácii s kvalitnou<br />
občianskou vybavenosťou, susedným<br />
rakúskym vidiekom a blízkou<br />
Viedňou umožní budúcim obyvateľom<br />
naplno si užívať svoj nový domov – bez<br />
ohľadu na to, či trávia čas radšej športom<br />
v blízkej prírode, alebo kultúrou<br />
v centre.<br />
Budovy sú navrhnuté tak, aby na každom<br />
poschodí boli maximálne štyri<br />
byty, čím sa podporí susedský život<br />
a obyvatelia si doprajú priateľskú<br />
pohodu, no zároveň sa zachová ich<br />
súkromie. Tri plánované vnútrobloky<br />
medzi domami dotvoria príjemné prostredie<br />
a ponúknu priestor na vznik<br />
nových susedských komunít. Aktívne<br />
prízemie s malými obchodmi, ako aj<br />
relaxačné zóny v tieni stromov ponúknu<br />
ďalšie možnosti trávenia voľného<br />
času. Byty sú riešené prispôsobivo<br />
a každý priestor je dôsledne premyslený.<br />
Každý byt má vlastnú lodžiu a výhľad<br />
do parku, na krajinu či na mesto.<br />
Kopčianka tak ponúka skutočne príjemné<br />
bývanie v blízkosti centra.<br />
ReKlamný text: metRostav slovaKia<br />
<strong>ASB</strong> #220 69
Konštrukcie<br />
Materiály,<br />
konštrukčné<br />
systémy<br />
Sanita: technológie,<br />
inšpirácie<br />
70<br />
Technologické trendy<br />
a inteligentné kúpeľne<br />
70<br />
Antonio Citterio<br />
v kúpeľni, Miláno<br />
71<br />
Kúpeľňový solitér,<br />
Příbram, ČR<br />
72<br />
Domáce kúpele,<br />
Jičín, ČR<br />
73<br />
Sanita: technológie, inšpirácie<br />
Trendy v kúpeľniach dlhodobo smerujú k minimalizmu.<br />
Zmeny sa však dejú predovšetkým na poli technológií<br />
a s každým rokom pribúdajú inteligentnejšie riešenia<br />
smerujúce k zvýšeniu komfortu užívateľov. Vybaviť novú<br />
kúpeľňu výrobkami jednej značky je ideálne z dôvodu<br />
jednoduchej kombinácie sanity a nábytkov, premyslených<br />
detailov a spoľahlivého servisu v prípade komplikácií.<br />
REDAKČNÁ ÚPRAVA: Alexandra Müllerová<br />
Technologické<br />
trendy<br />
a inteligentné<br />
kúpeľne<br />
Priania a očakávania, pokiaľ ide o dokonalú<br />
kúpeľňu, sú také rozmanité, ako<br />
ľudia sami. Logickou reakciou na otázku,<br />
čo je v prostredí kúpeľne dôležité,<br />
bolo opýtať sa verejnosti. Prieskum<br />
priniesol šesť neopomenuteľných aspektov,<br />
ktoré by v miestnosti nemali<br />
chýbať: dizajn, čistota, použiteľnosť<br />
a komfort, ako aj priestorovo úsporné<br />
a bezbariérové riešenia. Trh momentálne<br />
ponúka nespočetné množstvo<br />
riešení a kolekcií, ktoré sú schopné pokryť<br />
všetky potreby zákazníkov.<br />
Kúpeľňový nábytok<br />
Elegantné povrchy, čistý dizajn a prvky,<br />
ktoré krásne ladia s keramikou.<br />
Správne vybratý nábytok premení kúpeľne<br />
na harmonické priestory. Nutné<br />
je, aby boli použité iba materiály vysokej<br />
kvality odolné voči vlhkosti, so spoľahlivým<br />
kovaním a úchytmi. Na výber<br />
je široká škála kúpeľňových skriniek,<br />
zrkadiel a zrkadlových skriniek, ktoré<br />
vylepšia usporiadanie v kúpeľni a vďaka<br />
ktorým bude mať všetko svoje<br />
správne miesto. Netreba opomenúť<br />
množstvo detailov vrátane šikovne<br />
usporiadaných priehradiek do zásuviek<br />
a LED osvetlenia, ktoré vylepšuje<br />
estetiku kúpeľne a vytvára praktický<br />
úložný priestor a poriadok v kúpeľni.<br />
Kúpeľňový nábytok by mal byť vyrobený<br />
z vysokokvalitných panelov na<br />
báze dreva odolných voči vlhkosti. Populárna<br />
je drevovláknitá doska strednej<br />
hustoty (MDF), ako aj drevotrieska<br />
s vysokou hustotou, ktorá odoláva poškodeniu<br />
vlhkosťou.<br />
Závesné toalety<br />
Závesné toalety sú elegantným, ale<br />
hlavne hygienickým riešením. Závesné<br />
WC umožňujú jednoduché čistenie<br />
podlahy, pretože nevytvárajú žiadne<br />
ťažko dostupné miesta, kde sa usadzuje<br />
špina. Pri použití kvalitného upevňovacieho<br />
systému nehrozia vibrácie<br />
ani kmitanie. Niektoré závesné systémy<br />
dokonca ponúkajú výškovo nastaviteľné<br />
WC bez nutnosti stavebných<br />
úprav. Po vybratí ovládača tlačidiel sa<br />
otvorí prístup k všetkým dôležitým<br />
častiam. Výrobcovia taktiež ponúkajú<br />
náhradné diely počas veľmi dlhej<br />
doby, napr. Geberit až do 25 rokov.<br />
Bežné WC misy majú splachovací<br />
okraj, ktorý sa prakticky nedá očistiť.<br />
V tejto ťažko prístupnej oblasti sa hromadia<br />
nečistoty a baktérie, čo má za<br />
následok nepríjemný zápach. Na problém<br />
reaguje technológia Rimfree®,<br />
ktorá zdokonaľuje súčasné trendy<br />
smerujúce k toaletám bez splachovacieho<br />
kruhu. Prúd vody je pri spláchnutí<br />
vedený až tesne po svoje vyústenie<br />
do WC misy. Rozdeľovač smeruje<br />
vodu po oboch stranách misy presne<br />
tam, kde je to potrebné, dokonca aj<br />
pri malom množstve vody. WC misy<br />
Rimfree® nemajú žiadne okraje či ťažko<br />
dostupné dutiny, kde sa hromadia<br />
nečistoty. Čistenie je jednoduché<br />
a rýchle a WC misa je perfektne čistá<br />
aj bez použitia špeciálnych pomôcok<br />
a agresívnych čistiacich prostriedkov.<br />
Bidety a sprchy<br />
Na Slovensko pomaly, ale isto preniká<br />
aj kultúra bidetov a záchodových spršiek.<br />
Ide o komfortnejší, hygienickejší<br />
a ekologickejší spôsob používania toaliet.<br />
Ruka v ruke s inováciou idú aj ďalšie<br />
technológie prítomné v týchto kusoch<br />
sanity. Obľúbené je tlmené<br />
nočné LED osvetlenie, pri ktorom je<br />
možné nastaviť úrovne jasu a farbu.<br />
Zapínanie a vypínanie reguluje senzor,<br />
takže interakcia zo strany používateľa<br />
nie je nutná.<br />
Luxusnejšie riešenia ponúkajú ergonomické<br />
sedadlá so zabudovaným vyhrievaním.<br />
K dispozícii sú aj programovateľné<br />
nastavenia WC. Teplotu vody,<br />
intenzitu či teplotu sedadla je možné<br />
nastaviť a uložiť a pri opätovnej interakcii<br />
znova spustiť. Zabudovaný senzor<br />
pohybu spúšťa systém ohrevu<br />
vody, vyhrievania sedadla a orientačné<br />
osvetlenie, dokonca môže automaticky<br />
zatvárať a otvárať kryt WC.<br />
Osobná hygiena tak naberá na úrovni<br />
– jemná sprcha v kombinácii s teplovzdušným<br />
fénom. Sprchovacia dýza sa<br />
pohybuje plynulo dozadu a dopredu,<br />
aby vám poskytla výnimočný pocit čistoty.<br />
Na väčšine modelov možno individuálne<br />
nastaviť polohu sprchovacieho<br />
ramena a intenzitu sprchovania.<br />
Pri dobre zvolenej povrchovej úprave<br />
sanity je viditeľný rozdiel v tom, že jej<br />
čistením nestrávite celý deň, ale iba<br />
jeho zlomok. Problémové povrchy sú<br />
porózne, priťahujú nečistoty a ťažko<br />
sa čistia. Vo výrobe sa momentálne<br />
používajú špeciálne glazúry, ktoré<br />
všetky uvedené vlastnosti potláčajú.<br />
Ich výhodou je tiež odolnosť voči poškodeniu,<br />
zaručujúca dlhodobý pekný<br />
vzhľad predmetov.<br />
Pre ešte kvalitnejšie čistenie sanity je<br />
vhodné si zaobstarať model s jednoducho<br />
odnímateľným krytom a sedadlom<br />
WC, eventuálne s programom automatického<br />
odstraňovania vodného<br />
kameňa. Tak sa počas celej svojej dlhej<br />
životnosti dajú čistiť a udržiavať<br />
s minimálnym úsilím.<br />
Odsávanie zápachov<br />
Princíp digestora, ktorý je už dávno<br />
štandardom nad každým kuchynským<br />
sporákom, sa dá aplikovať aj v kúpeľni.<br />
Jednotka odsávania zápachu odsáva<br />
znečistený vzduch priamo z keramickej<br />
WC misy a predstavuje účinný spôsob,<br />
ako sa zbaviť nepríjemných pachov.<br />
Čistí ho pomocou keramického<br />
voštinového filtra a čistý vzduch vracia<br />
späť do miestnosti. Efektívny proces<br />
oslobodzuje od osviežovačov vzduchu<br />
alebo vetrania. Snímače priblíženia<br />
zapínajú odsávanie automaticky, hneď<br />
ako sa niekto posadí na toaletu. Používateľ<br />
tiež ocení orientačné osvetlenie<br />
LED a integrovaný systém osviežovania<br />
WC misy vonnými tyčinkami.<br />
Zdroj: Geberit Slovensko, s. r. o.<br />
70 <strong>ASB</strong> #220 konštrukcie
Kúpeľne priamo z milánskej dielne majú v sebe osobité čaro a ľahkosť.<br />
Miláno<br />
Antonio Citterio<br />
v kúpeľni<br />
Milánsky rodák Antonio Citterio je<br />
architekt, dizajnér nábytku a priemyselný<br />
dizajnér, vyštudoval architektúru<br />
na Politecnico di Milano. V roku<br />
2000 založil ateliér Antonio Citterio<br />
Patricia Viel – medziodborovú prax<br />
v architektúre a interiérovom dizajne.<br />
Spoločnosť pracuje na medzinárodnej<br />
úrovni a vyvíja komplexné projekty<br />
na všetkých úrovniach v spolupráci<br />
s kvalifikovanou sieťou odborných<br />
konzultantov. Získal niekoľko ocenení,<br />
medzi popredné patrí Compasso<br />
d’Oro či Honorary Royal Designer for<br />
Industry. V kúpeľňovej sérii Geberit<br />
Citterio spája dizajnér puristické<br />
a jednoduché tvary s nezameniteľným<br />
talianskym dizajnom. Geometricky<br />
jasné kontúry a organicky jemné zaoblenia<br />
sa spájajú v jedno. Citterio<br />
napĺňa priestor jednoduchou, nadčasovou<br />
eleganciou. Dodatočný úložný<br />
priestor v kúpeľni poskytuje elegantná<br />
vysoká skrinka so skleneným čelom<br />
alebo s otvorenými priehradkami<br />
a zrkadlom. V sérii nájdeme závesné<br />
alebo stojace WC a bidety so skrytým<br />
upevnením a harmonicky integrované<br />
WC sedadlo s pozvoľným automatickým<br />
sklápaním. Kúpeľňový nábytok<br />
dopĺňajú zrkadlá s osvetlením v rôznych<br />
veľkostiach s možnosťou odkladacích<br />
poličiek. Menšie rozmery keramiky<br />
a skriniek poskytujú riešenie aj<br />
pre hosťovské kúpeľne v jednotnom<br />
dizajne.<br />
Zdroj: Geberit<br />
Sanita: technológie, inšpirácie<br />
<strong>ASB</strong> #220 71
Interiérové solitéry sú centrom miestnosti, pre kúpeľňu je vaňa najlogickejšou voľbou.<br />
Příbram, ČR<br />
Kúpeľňový solitér<br />
Základom dobrého dizajnu je umenie<br />
estetického myslenia a zmysel pre<br />
harmóniu. Dobrý dizajnér je predovšetkým<br />
dobrý technik a konštruktér,<br />
ktorý je schopný vnímať praktické<br />
stránky vyvíjaného výrobku a vtlačiť<br />
mu pečať technickej a tvarovej<br />
originality. Kryštof Nosál je popredný<br />
český dizajnér orientujúci sa na<br />
produktový dizajn, v ktorom vyznáva<br />
hlavne pravidlo nekomplikovaných<br />
riešení s jasnou myšlienkou. S výrobkami<br />
RAVAK sa pravidelne zúčastňuje<br />
na prestížnych súťažiach – nominovaný<br />
na cenu Czech Grand Design,<br />
výherca cien EDIDA, Good Design<br />
a Red Dot. Jeho najnovším počinom<br />
je voľne stojaca vaňa Ypsilon, ktorá<br />
dostala názov podľa svojej siluety<br />
zalomenej krivky. Autor objekt charakterizuje<br />
slovným spojením „soft<br />
geometry“. Pravidelnosť a strohú<br />
symetriu zjemnil citlivým poňatím<br />
vonkajších línií s až romantickým vyznením.<br />
Svojím elementárnym tvarom<br />
zodpovedá súčasnému modernému<br />
dizajnu, zároveň ale poskytuje<br />
novú dimenziu pohodlia. Interiérový<br />
solitér je určený do kúpeľní, ktoré<br />
hľadajú prirodzenú dominantu. Jej<br />
nenásilne tvarovaná silueta zjemňuje<br />
obvyklý, ostro geometrický ráz ostatného<br />
kúpeľňového vybavenia a vyvoláva<br />
príjemnú atmosféru.<br />
Zdroj: RAVAK<br />
72 <strong>ASB</strong> #220 konštrukcie
Sprchové zásteny s výrezmi a skosením sú riešením do atypického priestoru.<br />
Jičín, ČR<br />
Domáce kúpele<br />
Primárne slovo wellness znamená<br />
cestu k súladu mysle, duše a tela. Cieľom<br />
je, aby sa človek cítil dobre, čo by<br />
teda malo plynúť z duševnej, fyzickej,<br />
okolitej a sociálnej pohody. Významne<br />
tomu prispieva domáce prostredie<br />
a samotná kúpeľňa. Hoci sa mnohým<br />
spája kúpeľ s vaňou plnou vody, aj<br />
sprchovanie môže byť veľmi relaxačným<br />
zážitkom. Komfortný sprchovací<br />
kút by mal byť dostatočne široký (minimálne<br />
tak, aby ste sa v ňom mohli pohodlne<br />
otočiť) i vysoký. Za štandardnú<br />
výšku sprchovej zásteny možno považovať<br />
1 900 – 2 000 mm, na trhu sú<br />
však dostupné i sprchové kúty s nadštandardnou<br />
výškou, napr. SanSwiss<br />
PUR MAX s výškou až 2 300 mm. Je<br />
to vzhľad sprchovacieho kúta, ktorý<br />
zvyšuje celkový zážitok zo sprchovania.<br />
Dobrý dizajn má byť vizuálne čistý<br />
a aj funkčný, aby sa výrobok ľahko<br />
používal a udržiaval. Medzi funkčné<br />
konštrukčné prvky sprchovacieho<br />
kúta patrí možnosť vyklápania posuvných<br />
dverí, doraz pojazdu dverí pre<br />
ľahkú manipuláciu alebo antiplaková<br />
úprava. Pre wellness centrá aj atypické<br />
kúpeľne sú tiež veľmi vhodné riešenia<br />
ako sprchové zásteny „walk-in“<br />
s úplne otvoreným vstupom alebo<br />
atypické riešenia – pomocou skosenia<br />
a výrezov možno docieliť maximálnu<br />
kompatibilitu a harmóniu s kúpeľňou.<br />
Zdroj: Sanswiss<br />
Sanita: technológie, inšpirácie<br />
<strong>ASB</strong> #220 73
Novinky<br />
15. ročník <strong>ASB</strong> GALA<br />
<strong>ASB</strong> GALA každoročne oceňuje spoločnosti a osobnosti,<br />
ktoré sú prínosom pre slovenské stavebníctvo, architektúru,<br />
ale aj pre mestá a obce. Pre svoj komplexný záber od<br />
developerov cez projektantov a architektov až po stavebné<br />
spoločnosti má pevné miesto medzi súťažami a oceneniami.<br />
O tom, že ide o oceňovanie, ktoré reflektuje zmeny<br />
v oblasti stavebníctva, architektúry a developmentu, svedčí<br />
aj fakt, že sme v minulom roku zaviedli objektivizáciu<br />
kritérií a rozšírili kategóriu <strong>ASB</strong> Developer roka; v tomto<br />
roku podobné zmeny čakajú kategóriu <strong>ASB</strong> Stavebná firma<br />
roka. Súčasťou ocenení je aj <strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry<br />
a stavebníctva. Medzi nominantmi sa tradične objavujú<br />
mená, ktoré rezonujú v rôznych oblastiach tohto segmentu.<br />
Ako sa vyjadril minuloročný laureát kategórie Juraj Benetin:<br />
„Široká škála osobností v tejto kategórii podčiarkuje,<br />
že naša práca spája veľmi pestrých ľudí.“<br />
Staňte sa i vy súčasťou širokej<br />
„nominačnej komisie“ a pošlite nám tipy<br />
na osobnosti, ktoré by podľa vás mali<br />
byť ocenené za prínos pre slovenské<br />
stavebníctvo, architektúru či mestá<br />
a obce. Tipy posielajte e-mailom<br />
na adresu: asbgala@jaga.sk alebo<br />
vyplnením formulára na asbgala.sk<br />
Medzinárodné ocenenie<br />
za konzistentný rozvoj<br />
Dizajn Zentrum Nordrhein Westfalen<br />
udeľuje cenu Red Dot Award za vynikajúci<br />
dizajn produktu. Oceňované sú<br />
nielen výrobky, ale aj značky a komunikačné<br />
projekty. V najnovšej ročenke<br />
Red Dot Design Yearbook bolo ocenenie<br />
stratégie značky Geberit odôvodnené<br />
nasledovne: „V roku 2<strong>01</strong>5 prevzala<br />
spoločnosť Geberit fínsku skupinu<br />
Sanitec Group s rôznymi značkami<br />
keramiky, ktoré boli všetky zamerané<br />
predovšetkým na B2C trh. Preto bolo<br />
potrebné zmeniť marketingovú stratégiu na B2B2C a vytvoriť priamu komunikáciu<br />
s koncovými zákazníkmi.“ Roky napĺňaný prísľub „Know-How Installed“ jasne odkazuje<br />
na odborné znalosti spoločnosti Geberit za stenou – tu zostáva marketingový<br />
prístup B2B nezmenený. V snahe odlíšiť sa od konkurencie, primárne zameranej na<br />
kombináciu kúpeľňových a wellness aspektov, sa Geberit v B2C biznise zameral na<br />
prepojenie dizajnu a funkčnosti. Novým prísľubom pre interiérových dizajnérov a cieľovú<br />
skupinu koncových používateľov sa stal slogan „Design Meets Function“.<br />
Kvalitné okná za atraktívne ceny<br />
Spoločnosť Internorm ponúka svojim zákazníkom moderné riešenia pre okná a dvere.<br />
Vlastné firemné oddelenie výskumu vyvíja permanentne nové produkty a technológie,<br />
aby mohlo svojim zákazníkom ponúknuť ešte viac komfortu a bezpečnosti.<br />
Pod zvučným názvom „I-tec“ vyvinul Internorm sériu revolučných a na trhu smer<br />
určujúcich inovácií v oblasti okien a dverí. Chránia pred vlámaním, vďaka ideálnej<br />
izolácii predchádzajú tepelným stratám a vďaka perfektnému tieneniu udržiavajú<br />
v miestnosti príjemný chlad. Všetky tieto funkcie sú spojené v rôznych I-tec inováciách<br />
a vďaka mnohým individuálnym dizajnovým riešeniam sa môžu perfektne prispôsobiť<br />
potrebám vášho domova – aj s ohľadom na celkový dizajn domu, lebo okná sú<br />
vyhotovené v štyroch architektonických štýloch. Na všetky typy okien môžu zákazníci<br />
využiť akciu a kúpiť trojsklo za cenu dvojskla. Okrem toho majú do 28. 2. 2<strong>02</strong>1 aj<br />
možnosť nákupu všetkých produktov za ceny z roku 2<strong>02</strong>0.<br />
Zdroj: www.internorm-okna.sk<br />
Brick Award 22<br />
spúšťa registráciu<br />
Architekti z celého sveta majú možnosť<br />
prihlásiť do Brick Award svoje najnovšie<br />
architektonické projekty, v ktorých dominuje<br />
alebo exceluje práve tehla. Najväčší<br />
svetový výrobca tehál – spoločnosť Wienerberger<br />
AG – udeľuje toto ocenenie<br />
v pravidelných dvojročných cykloch už od roku 2004. Zámerom organizátorov je<br />
poukázať na potenciál tehly v moderných a inovatívnych realizáciách budov. V súťaži<br />
rozhoduje kvalita, originalita i funkčnosť. Oceňujú sa diela, ktoré vyjadrujú kontinuitu<br />
v práci s tehlou a uplatňujú nový kreatívny prístup v jej využití ako osvedčeného<br />
stavebného materiálu. Projekty sa tiež posudzujú aj cez optiku trvalej udržateľnosti.<br />
Prihlásené práce hodnotí medzinárodná porota zložená z renomovaných architektov<br />
a kritikov. Diela možno prihlasovať do 8. apríla 2<strong>02</strong>1 prostredníctvom online formulára.<br />
Víťazi jednotlivých kategórií získavajú finančnú odmenu 5 000 eur a celkový víťaz<br />
dostane 7 000 eur. Víťazné a nominované projekty budú tiež prezentované prostredníctvom<br />
knižnej publikácie „BRICK 22“, zostavenej expertmi z oblasti architektúry.<br />
Zdroj: www.geberit.sk<br />
Zdroj: www.brickaward.com<br />
74 <strong>ASB</strong> #220 Aktuálne
Efektívne vykurovanie<br />
pre domovy seniorov<br />
má riešenie<br />
Hoci sa za posledné roky vybudovalo veľa nových domovov<br />
pre seniorov, počet lôžok sa stále neprekrýva s dopytom.<br />
Väčšina nových zariadení má privátny charakter, kde hrá<br />
významnú úlohu cena pobytu. Taká je realita. Či však už<br />
ide o štátne, alebo privátne zariadenie, pre efektívne<br />
fungovanie domova je prvoradá ekonomickosť prevádzky.<br />
Tú z veľkej časti ovplyvňuje energetická náročnosť objektu<br />
a súčasne aj zdroj tepelnej energie.<br />
Pri starších objektoch, ktoré sa postupne<br />
rekonštruujú a potrebujú získať<br />
niektorý z dotačných fondov, aby<br />
vôbec mohla rekonštrukcia prebehnúť,<br />
je voľba zdroja tepelnej energie<br />
na vykurovanie a prípadný ohrev<br />
teplej vody (popri tepelnej izolácii,<br />
nových oknách a strechy) rozhodujúca.<br />
Pretože rad objektov sa nachádza<br />
mimo urbanistického centra, nezriedka<br />
úplne mimo mestskú aglomeráciu,<br />
býva problém s voľbou energetického<br />
zdroja. K objektom totiž nevedie prípojka<br />
zemného plynu. Investíciu do tepelného<br />
čerpadla si zariadenia, ktoré<br />
patria predovšetkým pod štátnu alebo<br />
obecnú správu zariadení, spravidla<br />
nemôžu dovoliť. Elektrina je síce ľahko<br />
dostupná a ceny elektrokotlov vyzerajú<br />
výhodne, no v širšom horizonte<br />
je prevádzka stále extrémne drahá.<br />
Nehovoriac o tom, že ceny elektrickej<br />
energie budú aj naďalej s najväčšou<br />
pravdepodobnosťou stúpať. A čo<br />
vykurovací olej? Teda riešenie, ktoré<br />
dnes nie je ekologické. Existuje však<br />
veľmi elegantná cesta, ktorá je vytýčená<br />
celým radom výhod. Máme na<br />
mysli plyn – propán –, ktorý sa skladuje<br />
v kvapalnom stave v špeciálnom zásobníku<br />
priamo na pozemku objektu.<br />
Investície do propánu v dlhodobom<br />
horizonte<br />
Propán, ktorý vzniká pri rafinácii ropy<br />
alebo pri ťažbe zemného plynu, je<br />
po skvapalnení vhodný na transport.<br />
Distribútor plynu na našom území<br />
jednoducho plní zásobníky plynu pri<br />
jednotlivých objektoch prostredníctvom<br />
autocisterien, pričom naplnenie<br />
trvá maximálne pár desiatok minút.<br />
Z kvapalného propánu sa odparovaním<br />
opäť stáva plyn, ktorý slúži ako<br />
zdroj na spaľovanie v plynovom kotle.<br />
Takýto kotol možno napojiť na vykurovaciu<br />
sústavu, podlahové vykurovanie<br />
a ohrev teplej vody. Propán má<br />
navyše vysokú výhrevnosť, dokonca<br />
vyššiu ako zemný plyn, čo znamená,<br />
že v spojení s moderným kondenzačným<br />
kotlom je efektivita vykurovanie<br />
zaručená. Plynový kotol je v podstate<br />
identický s kotlom na zemný plyn vrátane<br />
obstarávacích nákladov. Jediný<br />
rozdiel je vo veľkosti spaľovacích<br />
dýz, ktoré však možno ľahko vymeniť.<br />
Tento zdanlivo nezaujímavý detail so<br />
sebou prináša ešte jednu pomerne<br />
veľkú výhodu. V prípade, že bude do<br />
obce v budúcnosti zavedený zemný<br />
plyn, stačí na existujúcom kotle vymeniť<br />
spomínané dýzy, prejsť na zemný<br />
plyn a celú sústavu zachovať tak, ako<br />
je. Lenže čo sa potom stane s nepotrebným<br />
zásobníkom? V takýchto situáciách<br />
je namieste riešenie, ktoré<br />
ponúka napríklad firma TOMEGAS, už<br />
tradičný distribútor technických plynov<br />
v Česku aj na Slovensku. Investor<br />
(obec či privátny subjekt) si zásobník<br />
plynu nekúpi, ale prenajme. V cene je<br />
potom zahrnutý aj pravidelný servis<br />
a údržba, takže investor má s prevádzkou<br />
minimálne starosti. Ceny prenájmu<br />
sa, pochopiteľne, odvíjajú od<br />
veľkosti alebo počtu zásobníkov. Ide<br />
však rádovo o pár stoviek eur ročne.<br />
Systém možno nastaviť aj na tzv. automatickú<br />
prevádzku, čo v praxi znamená,<br />
že na základe spotreby plynu v objekte<br />
elektronika stráži stav naplnenia<br />
zásobníka, a ak sa blíži k hraničnému<br />
limitu, zašle distribútorovi pokyn na<br />
naplnenie. Správca budovy kontroluje<br />
všetko iba pomocou počítača.<br />
kvalita plynu je dôležitá<br />
Stabilná kvalita plynu je dôležitá pre<br />
efektívnu a ekologickú prevádzku.<br />
TOMEGAS napríklad dováža kvapalný<br />
plyn priamo z Ingolstadtu, ktorý je známy<br />
svojou prvotriednou nekolísajúcou<br />
kvalitou. Dotácie by nebolo možné získať,<br />
ak by spaľovanie propánu nebolo<br />
tiež ekologické. Na tomto mieste je<br />
nutné povedať, že množstvo škodlivín<br />
je sotva zaznamenateľné, takže ani<br />
v tomto ohľade nie je s kvapalným propánom<br />
nijaký problém. Svedčí o tom aj<br />
skutočnosť, že propán možno spaľovať<br />
aj v chránených krajinných oblastiach.<br />
Viac informácií na www.tomegas.sk<br />
nadzemné<br />
čiastočne<br />
zapustené<br />
podzemné<br />
rEklamný tExt: tOmEGaS<br />
<strong>ASB</strong> #220 75
80Aktuálne<br />
Z domova<br />
aj zo sveta<br />
Stavby, ktoré sa stali<br />
architektúrou<br />
76<br />
Archwars:<br />
Beštiárium<br />
z kybersveta<br />
78<br />
Louis Kahn<br />
a Istropolis<br />
Gotický evanjelický kostol z prvej polovice 14. storočia v obci Kraskovo, okres Rimavská Sobota.<br />
Stavby, ktoré sa stali architektúrou<br />
Kým som sa dostal ku knihe Petra Kresánka Stavby, ktoré sa stali architektúrou (vydavateľstvo<br />
Simplicissimus, 2<strong>01</strong>9), ubehol rok. Peter mi ju daroval na Vianoce 2<strong>01</strong>9 v Horskom parku,<br />
kde sa práve konali vianočné trhy. V knihe spomína a filozofuje o živote a záchranách<br />
pamiatok v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď bratislavskí ochranári<br />
v časoch normalizácie poznávali a rekonštruovali objekty ľudovej architektúry na Liptove.<br />
Bratislava TEXT, FOTO: PROF. AKAD. ARCH. ING. ARCH. JÁN MILOSLAV BAHNA<br />
Je to pokus o teoretickú sumarizáciu<br />
architektonického prístupu k pamiatkam<br />
ľudovej architektúry a ich<br />
transformovania pre súčasnosť. Bez<br />
bližšieho poznania tohto nádherného<br />
kraja na Liptove som si však netrúfal<br />
písať recenziu Petrovej publikácie<br />
o tomto nádhernom romantickom kraji.<br />
A tak som podrobnejšie, už ako človek,<br />
ktorý pozná Smrečany, Liptovský<br />
Ján, Žiar, Bobrovník, Huty, Vavrišov<br />
alebo Liptovské Sliače siahol po knihe<br />
až po návrate z Liptovského Jána.<br />
Kedy sa vlastne stavby stanú<br />
architektúrou<br />
Zaujal ma už názov knihy Stavby, ktoré<br />
sa stali architektúrou. Kedy sa vlastne<br />
stavby stanú architektúrou? Je tu nejaká<br />
hranica? Je to večná otázka vzťahu stavby<br />
a jej optického a kultúrneho ducha<br />
s konkrétnym prostredím. To sa mi však<br />
ani dodnes, po polstoročí architektonickej<br />
praxe a hľadania, nepodarilo definovať.<br />
Urbanizmus, teda stavba miest, je<br />
disciplína, ktorá bola v socializme redukovaná<br />
na skladanie panelových domov<br />
a nie na svoju podstatu, tvorbu mestských<br />
priestorov. Autor vo svojej knižke<br />
tiež hľadá a opisuje cestu bádania stavby<br />
stavebných štruktúr. Domy nikdy neexistujú<br />
samostatne, nie sú to umelecké<br />
diela, ale sú súčasťou urbánneho celku<br />
mesta či dediny. Tam zapadajú, harmonizujú<br />
alebo narušujú zostavu domov.<br />
Liptovský Ján<br />
Začiatkom júla, tesne pred inváziou<br />
turistov, sme sa vybrali do Kresánkom<br />
opisovaného kraja a aj za nádhernými<br />
drevenými evanjelickými tolerančnými<br />
kostolíkmi v Kríži, Leštinách i Kežmarku.<br />
Bývali sme v Liptovskom Jáne v hoteli<br />
Máj – Sorea, ktorý bol kvôli korone<br />
otvorený iba dva dni pred naším príchodom,<br />
takže bol ešte poloprázdny.<br />
Cez týždeň sa začínal plniť väčšinou<br />
penzistami, ktorí si pamätali jeho socialistickú<br />
slávu i život na Liptove. Hotel<br />
Máj sa vypína ako spomienka na minulú<br />
dobu so socialistickou atmosférou,<br />
plavárňou, vonkajším bazénom a všetkým<br />
luxusom, aký ponúkal vtedy socialistický<br />
hotel. Bola to architektúra?<br />
Je to typická socialistická stavba, poskytujúca<br />
vtedajší špičkový štandard,<br />
ktorý postupne dopĺňajú súčasnými<br />
požiadavkami. Ešte aj dnes je úspešný<br />
so svojou minerálnou vodou v plavárni<br />
aj na vonkajšom „štrande“ s teplotou<br />
29 °C. Sv. Ján je veľká a významná<br />
dedina, ktorá má bohatú históriu,<br />
krásnu prírodu a liečivú vodu. Žili tam<br />
významné zemianske rodiny. Zemani<br />
Szentivánovci, vyrezaní z dreva, strážia<br />
Sv. Ján pred mestským múzeom. Ešte<br />
76 <strong>ASB</strong> #220 aktuálne
Kompozícia ľudovej architektúry v tvorbe Ernesta Zmetáka.<br />
Typické strechy domov na slovenskom vidieku.<br />
Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš.<br />
Drevený artikulárny kostol v Leštinách, okres Dolný Kubín.<br />
teraz sa tam spomína 32 kúrií, viaceré<br />
sú zrekonštruované na penzióny či súkromné<br />
rezidencie. Liptovský Ján má<br />
okrem krásneho prostredia a romantickej<br />
doliny s jaskyňami aj množstvo<br />
hotelov či chát a originálne prírodné<br />
kúpalisko – „kaďu“ s termálnou minerálnou<br />
vodou v akomsi kráteri.<br />
Architektúra a urbanizmus Liptova<br />
Peter však pôsobil na druhej strane<br />
Váhu v Kvačianskej či Prosieckej doline<br />
a Hutách pod monumentálnym<br />
Chočom. Vtedy sa ešte iba plánovala<br />
Liptovská Mara. Vo svojej knihe sa vracia<br />
k pocitom a vzťahom k ľudovej architektúre<br />
z toho obdobia. Citáty svetovej<br />
teórie sa snaží dať do súvislosti<br />
s tým, čo vzniklo celkom prirodzene<br />
v našom prostredí. Vychádza z ideí maliara<br />
V. Kandinského, ktorý hľadaním<br />
strohosti a jednoduchosti v modernom<br />
umení je blízky jednoduchému životu<br />
slovenského roľníka. Prvých deväť<br />
stretnutí s domami so šikmými strechami<br />
stručne analyzuje. Architektúra<br />
a urbanizmus Liptova bola jasná<br />
a mala svoju históriu. Skromné obytné<br />
priestory sa tu prelínali s jednoduchými<br />
a čistými hospodárskymi objektmi.<br />
Vytvárali urbanistické zostavy, ktoré<br />
rešpektovali terén, mali logickú skladbu<br />
i prirodzenú rustikalitu. Takto prirodzene<br />
komponovanú a zakotvenú mali<br />
krásu i estetiku prírody. Boli to vkusné<br />
urbanistické komplexy, ktoré by som<br />
nazval harmonickými urbanistickými<br />
celkami. Táto krása sa však postupne<br />
strácala presadzovaním socialistických<br />
krabíc i módnych štvorcov a zmenou<br />
životného štýlu bývalých roľníkov.<br />
Vpád modernizmu<br />
Celkový dojem z urbanizmu Liptova<br />
vytvárajú ešte aj teraz sústavy domov<br />
so svojou štruktúrou, citlivo osadené<br />
do terénu predhoria Západných Tatier.<br />
Práve kulisa Liptova na pozadí Tatier je<br />
pre Slovensko charakteristická. Obytné<br />
objekty ešte čiastočne dopĺňajú<br />
hospodárske objekty sýpok, senníkov<br />
a maštalí. Ich architektonická štruktúra<br />
a tvarovanie sú blízke architektúre<br />
bývania, takže tvoria jeden celok. To je<br />
rozdiel oproti produkcii počas socializmu,<br />
kde sa zmenila štruktúra a formovanie<br />
objektov i spoločenské vzťahy.<br />
Zaniklo súkromné vlastníctvo a prišlo<br />
nebezpečenstvo biznisu s umelými<br />
ruinami. Ani v našich mestách sa doteraz<br />
urbanisticky vôbec nehodnotí<br />
celkový dojem a obraz ulice alebo<br />
mesta. K „výškovke“ sa prilepí dom<br />
s horizontálnymi pásmi či úplne inou<br />
štruktúrou a mierkou alebo aj históriou.<br />
Naše mestá, dediny a ulice pôsobia<br />
problematicky a nedostavane. Je<br />
tam história premiešaná s modernými<br />
bytovkami i drastickými panelákmi.<br />
K tomu ešte rozbité chodníky a mosty,<br />
neriešené električky a iná doprava.<br />
Modernizmus sa totiž nezaoberal harmonizujúcimi<br />
vzťahmi mesta či krajiny,<br />
zatiaľ čo pôvodné liptovské dedinky<br />
so sústavou šikmých striech pôsobia<br />
harmonicky aj dnes. Modernizmus ich<br />
likvidoval domami s teplou vodou, kde<br />
dosádzal bezduché panelové objekty<br />
bez štúdie vzájomného pôsobenia histórie<br />
a súčasnosti. Revolučne sa prejavil<br />
aj na vidieku, kde sa zmenil obraz<br />
krajiny i života. Ten tvorili pôvodne<br />
krásne poskladané domčeky, kostolíky<br />
a štruktúra senníkov a do tejto harmonickej<br />
siluety vkladali architekti modernisti<br />
typové projekty i amatérske<br />
panelové škatule v inej mierke i farbe.<br />
Socialistickí teoretici architektúry vyštudovaní<br />
v tých časoch sa to snažili<br />
pre vládnucu stranu zdôvodňovať.<br />
Pamiatky ako vzor harmonickej krajiny<br />
Pre našu generáciu sa z pôvodnej<br />
štruktúry zachoval len fragment, ktorý<br />
je už teraz možné uchovávať len ako<br />
pamiatku slúžiacu za vzor harmonickej<br />
krajiny. Pamiatka jedinečnej kompozície<br />
či zoskupení sa nám zachovala<br />
v umeleckých fotografiách či maľbách<br />
M. A. Bazovského, E. Zmetáka<br />
či V. Kompánka. Tieto osobnosti dokázali<br />
senzitívne zachytiť neopakovateľnosť<br />
a jedinečnosť scenérie krajiny<br />
s kompozíciou šikmých striech. Tu teda<br />
musíme hodnotiť komplexne pôsobenie<br />
materiálov a priestoru v architektúre<br />
pôvodnej prírody s jej estetikou.<br />
Súčasnosť sa našťastie vymanila z primitívneho<br />
socialistického realizmu,<br />
ktorý u nás zasial schematizmus ideológie<br />
so stavebným šlendriánstvom aj<br />
na dediny. Socializmus pokojne podľa<br />
územného plánu postavil vedľa seba<br />
kontrapunktové domy a bol hrdý na<br />
budúcnosť. Na severnom Slovensku<br />
sa nájdu fragmenty pôvodnej drevenej<br />
architektúry, ktoré stoja vedľa panelových<br />
domov s úplne inou mierkou.<br />
Pôsobenie pôvodnej zástavby sa snažia<br />
vrátiť nadšení chalupári. Je to<br />
optická renesancia, ale nie celkom<br />
filozofická oprava pôvodnej architektúry<br />
aj so životom a životným štýlom.<br />
Aby táto symbióza moderny a ľudovej<br />
tradície fungovala, potrebuje veľkú<br />
dávku citu a kultúry. Krása slovenskej<br />
dediny i krajiny je na Liptove príjemná.<br />
Bohužiaľ, na jeseň sme sa vrátili sklamaní<br />
a rozčarovaní z nádherného Gemera,<br />
kde sú evanjelickí farári vďační<br />
za vstupné a príspevok na záchranu<br />
vzácnych interiérov ich kostolov maľovaných<br />
talianskymi majstrami z 14.<br />
až 16. storočia. O ich hodnotných freskách<br />
vie málokto a nenájdu sa nikde<br />
inde na Slovensku v takej koncentrácii.<br />
Stavby, ktoré sa stali architektúrou<br />
<strong>ASB</strong> #220 77
Archwars<br />
Facebook<br />
Beštiárium<br />
z kybersveta<br />
Dlhšia odmlka nášho periodika<br />
prináša o to výživnejší výber zo<br />
zákutí internetu. Podobne ako<br />
panoptikum mesta pražského<br />
sme pozbierali prehrešky,<br />
ktoré nás desia, ale zároveň<br />
istým patologickým spôsobom<br />
bavia. Pokochajte sa<br />
najnovšími prírastkami až príliš<br />
reálnych stavebných hriechov.<br />
Text: Alexandra Müllerová,<br />
FOTO: fb.com/obludarium<br />
Psychedelický zámok<br />
Zámoček vo francúzskom Château sa<br />
po odkúpení mestom stal sídlom umelcov.<br />
Počas rezidencie Okudu San Miguela<br />
pribudli na fasáde budovy dve<br />
lebky, veľa bodiek a ešte viac farieb.<br />
Pokiaľ hľadáte veľkometrážny zážitok<br />
hraničiaci so šokom, odporúča sa návšteva<br />
tohto umeleckého centra.<br />
Šľachtické sídlo pána Okamuru<br />
Známa excentrická stavba z českých vôd, sídlo<br />
politika Tomia Okamuru, je zväzkovitým besnením<br />
tubusovitých hmôt. Pražský Břevnov<br />
vďaka nemu získal zaujímavosť, ktorú užívatelia<br />
Google máp s radosťou častujú najrôznejšími<br />
prívlastkami. Menovite Takeshiho hrad, Hrad<br />
Shoguna Pitomia, Lobotomy medical centre<br />
alebo Demagogické centrum pre lobotomikov.<br />
Prístavba nadstavby<br />
nadstavanej prístavby<br />
Rozrastajúca sa rodina je väčšinou dobrá<br />
správa. Pristavanie zadnej izby je pre<br />
domáceho majstra malina na letnú sezónu.<br />
Keď detí pribúda a sezón sa opakuje<br />
viac, treba zvážiť, akú úroveň vnútorného<br />
labyrintu členovia domácnosti<br />
zvládnu. Tehla k tehle, minotaurus za<br />
rohom a zrazu je z domu monštrum.<br />
78 <strong>ASB</strong> #220 Aktuálne
Rokokový flashback<br />
Zhmotnená antitéza k výroku „menej je viac“ Miesa van der Rohe vyčerpá<br />
pozorovateľa v prepočte po troch sekundách. Majitelia rokokového<br />
revivlu si však s nadčasovosťou hlavu nelámu a doslova pretavili svoj<br />
monetárny majetok do nového Versailles. Hold, vkus si človek nekúpi.<br />
Historizujúca prístavba<br />
Poznáte to... Predsieň v paneláku<br />
začína byť primalá a vy<br />
rozmýšľate, ako z problému<br />
von. Inšpirovať sa môžete obrazom<br />
umu aj zručnosti, ktorej<br />
autor sa nezaťažoval pozemkovo-právnymi<br />
vzťahmi a realizoval<br />
svoju víziu ako z učebnice<br />
s názvom Eklektizmus na každý<br />
deň. A ako bonus tu je aj samostatný<br />
vstup do paneláka.<br />
Rumunské kráľovstvo betónu<br />
V starobylej rumunskej dedine Rohia sa<br />
týči kláštor, ktorý až taký starobylý vlastne<br />
vôbec nie je. Prezrádzajú ho tony betónu<br />
a gargantuovská mierka. Budova sa týči<br />
nad všetky okolité domy, stromy i hory.<br />
Marmarošské pohľadnice získali nový<br />
námet a ortodoxná obec oslavuje ďalšie<br />
víťazstvo. Tentoraz nad gravitáciou.<br />
Materská loď volá!<br />
Ak sa chcete cítiť ako na výprave<br />
na Mars, môže vás zaujať táto<br />
ponuka. Za 1,5 milióna dolárov<br />
získate okrem medziplanetárneho<br />
zážitku aj 5 spální, 3 kúpeľne,<br />
multimediálnu miestnosť a garáž<br />
pre 4 autá, resp. 4 vesmírne<br />
lode. Kruhovitá tematika sa opakuje<br />
aj v interiéri domu.<br />
archwars<br />
<strong>ASB</strong> #220 79
Prehra architektúry<br />
Ahmedabad<br />
Louis Kahn a Istropolis<br />
Tehlové internáty Indického inštitútu manažmentu,<br />
pochádzajúce z pera architekta Louisa Kahna,<br />
si toho za svoju takmer 60-ročnú existenciu odžili<br />
dosť. Zemetrasenie v roku 20<strong>01</strong> ich síce poškodilo,<br />
no v prevádzke ostali až donedávna, keď bolo nariadené<br />
ich zbúranie a nahradenie novou stavbou.<br />
Argumentom za boli statické chyby, odhalené konštrukcie,<br />
vlhkosť či navýšenie kapacity lôžok. Trvalo<br />
len pár dní, kým sa zdvihla vlna kritiky, a nielen<br />
odborná, ale i verejná obec priam zvalcovala pôvodný<br />
zámer. Pozornosť kompetentných bola týmto<br />
spôsobom presmerovaná na fakt, že internáty<br />
sú kultúrnym dedičstvom a uistilo ich o tom 13-tisíc<br />
signatárov. Medzitým je na Slovensku zámer Nového<br />
Istropolisu na hodnotení EIA a do búrania<br />
nášho nepochopeného kultúrneho dedičstva beží<br />
odpočítavanie. Koľko podpisov by bolo treba na<br />
zastavenie? A aká veľká medzinárodná pozornosť<br />
by bola nutná na zvrátenie jeho osudu?<br />
Text: Alexandra Müllerová, Foto: ISIFA/SHUTTERSTOCK<br />
80 <strong>ASB</strong> #220 aktuálne
Jaga eveNts 2<strong>02</strong>1 save tHe date<br />
• Nový stavebný zákon –<br />
revolúcia v územnom plánovaní<br />
a povoľovaní výstavby?<br />
• Rozvoj hlavného mesta SR<br />
Bratislava – rast alebo útlm<br />
výstavby?<br />
developmeNt<br />
summit<br />
22. 6. 2<strong>02</strong>1<br />
carlton savoy<br />
hotel Bratislava<br />
15. roČNÍK<br />
prestÍžNeHo<br />
udeľovaNia cieN<br />
<strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry<br />
a stavebníctva<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka<br />
<strong>ASB</strong> Stavebná firma roka<br />
<strong>ASB</strong> Špeciálna cena<br />
a víťazi internetového hlasovania<br />
širokej odbornej verejnosti<br />
Prednášky<br />
akademické<br />
fórum<br />
eXPO<br />
WOrkshOP<br />
7. ročník<br />
27. – 28. 10. 2<strong>02</strong>1<br />
DoubleTree by<br />
Hilton, Bratislava
Dôležitým „materiálom“ tohto domu<br />
je denné svetlo. Les Pieds Verts je dom<br />
svetla a tieňov, ktorého stále živú podobu<br />
určujú práve premeny denného svetla.<br />
Architekt: j+e architectes + Jardel architecture + Pierre Yves Le Chapelain architect<br />
+ Noemie Viant Architect<br />
Miesto: SCA Les Pieds Verts<br />
Fotografia: Fanch Galivel
Change language