Časopis ASB 03/2021 SK
- No tags were found...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
architektúra / stavebníctvo / biznis<br />
marec <strong>2021</strong><br />
ročník 28<br />
2,60 €<br />
#221<br />
Nový Istropolis<br />
Čo Bratislava stratí a čo získa?<br />
Analýza o kanceláriách počas<br />
pandémie<br />
Sú prázdne. Čo s nimi?<br />
Ikony slovenskej architektúry<br />
Legendy pohľadom mladých
62<br />
V roku 2019 sme<br />
predali viac ako<br />
24 000<br />
ktoré chránia<br />
domov<br />
približne<br />
www.terran.sk<br />
MILIÓNOV kusov<br />
základných škridiel,<br />
RODINÁM<br />
v 9 krajinách.*<br />
*Uvedený ročný predaj sa rovná počtu základných škridiel predaných skupinou Terran.<br />
24000 rodinných domov bolo stanovených podľa žiadostí na výpočet materiálu, ktoré sme<br />
obdržali v roku 2019, kde jeden rodinný dom mal v priemere 258 m 2 strešnú plochu a<br />
spotreba materiálu bola vypočítaná s 10 kusmi /m 2 .<br />
Zdroj: oddelenie výroby a techniky
NA RÝCHLE A ÚSPORNÉ MUROVANIE Z<br />
BRÚSENÝCH TEHÁL<br />
Vopred pripravená murovacia malta na tenké škáry, ľahké nanášanie,<br />
bez plytvania, bez zložitých a drahých pomôcok. Na murovanie z brúsených<br />
tehál HELUZ.<br />
Ihneď použiteľná.<br />
www.heluz.sk/sidi/
Dôležitým „materiálom“ tohto domu<br />
je denné svetlo. Les Pieds Verts je dom<br />
svetla a tieňov, ktorého stále živú podobu<br />
určujú práve premeny denného svetla.<br />
Architekt: j+e architectes + Jardel architecture + Pierre Yves Le Chapelain architect<br />
+ Noemie Viant Architect<br />
Miesto: SCA Les Pieds Verts<br />
Fotografia: Fanch Galivel
VYBERTE SI SVETLO...<br />
TIENIACE SYSTÉMY A PRESTREŠENIA<br />
dizajn | bezpečnosť | kvalita<br />
www.shadowsys.sk
#221<br />
architektúra / stavebníctvo / biznis<br />
marec <strong>2021</strong>, ročník 28, 2,60 €<br />
Foto mesiaca<br />
4<br />
Most nad najhlbším kaňonom v Európe<br />
6<br />
Tajomstvá Starého zámku<br />
obsah<br />
44<br />
Farnosť Porcuna, Španielsko<br />
48<br />
Humboldtovo fórum, Berlín<br />
<strong>ASB</strong> 3/<strong>2021</strong><br />
v predaji od 22. 3. <strong>2021</strong><br />
Vydavateľ:<br />
Jaga group, s. r. o.<br />
IČO 35705779<br />
Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava<br />
Tel.: 02/50 200 200<br />
Predajná cena:<br />
2,60 €<br />
Vychádza:<br />
8-krát ročne + 2 špeciály<br />
Šéfredaktor:<br />
Ľudovít Petránsky<br />
Tel.: 02/50 200 270<br />
ludo.petransky@jaga.sk<br />
Fokus<br />
8<br />
Nový Istropolis:<br />
Čo naozaj Bratislava stratí a čo získa?<br />
11<br />
Martin Šramko:<br />
Rekonštrukcia Domu odborov by bola<br />
stavebne aj ekonomicky nemožná<br />
12<br />
Diskusie o budúcnosti Nového Istropolisu<br />
16<br />
Kancelárie na Slovensku<br />
Malá architektúra<br />
52<br />
Cyklochodník v korunách stromov,<br />
Hechtel-Eksel, Belgicko<br />
54<br />
Letné sídlo Xerolithi, Serifos, Grécko<br />
RedaktorKA:<br />
Alexandra Müllerová<br />
Tel.: 02/50 200 272<br />
alexandra.mullerova@jaga.sk<br />
Inzercia:<br />
Ľudmila Prekalová, 09<strong>03</strong> 592 378, ludmila.prekalova@jaga.sk<br />
Katarína Lipovská, 09<strong>03</strong> 288 511, katarina.lipovska@jaga.sk<br />
Jaroslava Omastová, 09<strong>03</strong> 245 665, jaroslava.omastova@jaga.sk<br />
Alena Přidalová, 09<strong>03</strong> 516 151, alena.pridalova@jaga.sk<br />
Veronika Uhrínová, 0902 982 999, veronika.uhrinova@jaga.sk<br />
Juraj Vilkovský, 09<strong>03</strong> 246 321, juraj.vilkovsky@jaga.sk<br />
Produkcia:<br />
Iveta Mužíková, iveta.muzikova@jaga.sk<br />
Fotograf:<br />
Miro Pochyba<br />
Jazyková úprava:<br />
Mária Bartoš<br />
Grafická úprava, DTP:<br />
Pavol Halász<br />
Tlač:<br />
Neografia, a.s.<br />
Predplatné:<br />
https://predplatne.jaga.sk<br />
Jaga group, s. r. o., Lamačská cesta 45, 841 <strong>03</strong> Bratislava 42,<br />
02/50 200 283, fax: 02/50 200 210, predplatne@jaga.sk<br />
L. K. Permanent, s. r. o., P. O. Box 4, 834 14 Bratislava 34<br />
Mária Škardová, 02/44 45 37 11, skardova@lkpermanent.sk<br />
Rozširuje:<br />
Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.<br />
Kopírovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa<br />
povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. Články nemusia<br />
prezentovať stanovisko redakcie. Vydavateľstvo nemá právnu<br />
zodpovednosť za obsah inzercie a advertoriálov.<br />
Spoločnosť JAGA GROUP používa redakčný systém<br />
s digitálnym archívom NAXOS ARCHIVE 2010 a obchodný<br />
systém CONTRACT FOR MEDIA 2010 od spoločnosti MEDIA<br />
SOLUTIONS, www.media-sol.com<br />
Na obálke:<br />
Situácia – Národná rada Beninskej republiky<br />
Schéma: Kéré Architecture<br />
Ďalšie číslo vyjde 22. 4. <strong>2021</strong>.<br />
ISSN 1335-1230, Registračné číslo MK SR: EV 496/08<br />
www.casopisasb.sk<br />
www.asb.sk<br />
Odborný časopis odporúčaný<br />
Slovenskou komorou stavebných inžinierov.<br />
<strong>Časopis</strong> <strong>ASB</strong> z verejných zdrojov<br />
podporil Fond na podporu umenia.<br />
Projekty<br />
20<br />
Rezidenčný projekt Metropolis, Bratislava<br />
22<br />
Lakeside Park 02, Bratislava<br />
24<br />
Bytový dom Van B, Mníchov<br />
26<br />
Budova národnej rady,<br />
Porto-Novo, Beninská republika<br />
28<br />
Inteligentná štvrť Špitálka, Brno<br />
30<br />
Flešovky<br />
Realizácie<br />
32<br />
Kostol sv. Jána Pavla II., Páty, Maďarsko<br />
38<br />
Múzeum histórie Barcelony Oliva Artés,<br />
Barcelona<br />
Dizajn<br />
58<br />
Študentský domov Resa San Mamés,<br />
Bilbao, Španielsko<br />
60<br />
Memphis: 40 rokov gýča a elegancie,<br />
Weil am Rhein, Nemecko<br />
Seriály<br />
62<br />
Módne domy: Maison Margiela<br />
Konštrukcie<br />
70<br />
Zasklené fasády: technológie, inšpirácie<br />
70<br />
Zohľadnenie vlastností okna v tepelnej<br />
bilancii v zimnom a letnom období<br />
71<br />
White House, Poprad<br />
72<br />
Vinárstvo Lahofer, Dobšice, ČR<br />
73<br />
Vila v krajine vína, Bordeaux, Francúzsko<br />
74<br />
Bastion Office Center, Košice<br />
75<br />
Novinky<br />
Aktuálne<br />
84<br />
Ikony: Aká si slovenská architektúra?<br />
88<br />
Inspireli Awards <strong>2021</strong><br />
94<br />
Kazašská architektúra<br />
96<br />
Sklenené mosty čínskych kaňonov<br />
2 <strong>ASB</strong> #221 obsah
editoriál<br />
Môžete mať vlastné<br />
názory, ale nemôžete<br />
mať vlastné fakty...<br />
Pod výrok z titulku editoriálu<br />
od neurobiologičky<br />
Dominiky Fričovej sa dá<br />
len podpísať. „Veľakrát<br />
som na základe komunikácie na<br />
politickej úrovni zistila, že fakty sú<br />
interpretované ako názory a názory<br />
sú interpretované ako fakty...<br />
Mrzí ma, keď sú politici schopní<br />
pretvárať názor a fakt a vytvárať<br />
z toho jednu neuchopiteľnú<br />
vec, ktorá im pomáha zvyšovať<br />
preferencie,“ dodáva slovenská<br />
vedkyňa v relácii SVET s Pavlom<br />
Demešom. Len uvediem, že<br />
Dominika Fričová sa zameriava<br />
na bunkovú neurobiológiu<br />
a v Neuroimunologickom<br />
ústave SAV sa venuje výskumu<br />
neurodegeneratívnych ochorení,<br />
najmä Parkinsonovej choroby.<br />
Pracovala na vedeckých projektoch<br />
v Európe, ale aj v USA. Po návrate<br />
na Slovensko sa stala súčasťou<br />
projektu Žijem vedu, ktorého<br />
cieľom je spájať slovenských vedcov<br />
bez ohľadu na to, kde vo svete<br />
pracujú. Je aj členkou zoskupenia<br />
Veda pomáha, ktorého cieľom<br />
je komunikácia medzi vedcami,<br />
komunikácia s verejnosťou aj<br />
politikmi.<br />
Zdá sa vám, že vo vetách je<br />
príliš veľa vedy? Možno trochu<br />
áno, ale náš zámer je zreteľný.<br />
Veda len málokedy ohýba faktmi<br />
ako ľudia, ktorí v tomto štáte<br />
riadia naše životy. A to je na nej<br />
sympatické. Samozrejme, keď sa<br />
niečo nepodarí, na vine je vedecké<br />
konzílium, nie politická elita.<br />
V časopise <strong>ASB</strong> sa tiež vytrvalo<br />
pokúšame o názory opierajúce sa<br />
o fakty. Fakty, ktoré sú niekedy<br />
drsné, znepokojujúce, ale<br />
pravdivé. Pravda ako zhoda mysle<br />
s vecou. Alebo povedané trochu<br />
poetickejšie: „Pravda je naštvaná,<br />
ale má kúzlo. V jej ohni nie je žiadna<br />
lož.“ (americký spisovateľ Charles<br />
Bukowski) Aj my sa snažíme o kúzlo<br />
pravdy, a preto analyzujeme,<br />
polemizujeme, prezentujeme,<br />
vyberáme pre vás. Aby fakty zostali<br />
bez pokrivenia svojho účelu. Aby<br />
provokovali myseľ, ale bez falše.<br />
editoriál<br />
<strong>ASB</strong> #221 3
4 <strong>ASB</strong> #221 foto mesiaca
Most nad najhlbším<br />
kaňonom v Európe<br />
ČIERNA HORA<br />
Každý most má svoju históriu a príbehy. Niektoré spájajú, ale sú aj také,<br />
ktoré rozdeľujú. Tento sa volá Djurdjevićov most a nachádza sa na severovýchode<br />
Čiernej Hory – neďaleko obcí Mojkovac, Žabljak a Pljevlja, medzi<br />
vrchmi Veliki Štuoc a Obzir. Má dĺžku 365 m, cesta pre autá je vo výške<br />
170 m a vedie ponad rieku Tara. Tento oblúkový železobetónový most<br />
s unikátnou konštrukciou bol otvorený v roku 1940 a v období svojho vzniku<br />
patril k najpokrokovejším mostom v Európe. Počas II. svetovej vojny bol<br />
zničený, ale po nej ho zrekonštruovali a dnes je súčasťou dôležitej komunikácie<br />
medzi Belehradom a Podgoricou. K zaujímavostiam patrí, že preklenuje<br />
kaňon rieky Tara, ktorý je s hĺbkou 400 až 1 300 metrov považovaný<br />
po Grand Canyone v Colorade za druhý najhlbší kaňon sveta. Je zapísaný<br />
do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.<br />
TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, FOTO: ISIFA/SHUTTERSTOCK<br />
Most nad najhlbším kaňonom v Európe<br />
<strong>ASB</strong> #221 5
6 <strong>ASB</strong> #221 foto mesiaca
Tajomstvá<br />
Starého zámku<br />
Banská Štiavnica<br />
Malebné mestečko v Štiavnických vrchoch patrí k najkrajším<br />
slovenským klenotom. Spomienky na banskú činnosť v podobe<br />
technických pamiatok, Starý a Nový zámok či kalvária sú len<br />
niektoré z dôvodov, prečo patrí Banská Štiavnica do zoznamu<br />
UNESCO. O Starom zámku nedávno vyšla publikácia vo vydavateľstve<br />
Stimul Katedry dejín výtvarného umenia na Univerzite<br />
Komenského. Knihu s názvom Koloman Lux: Starý zámok<br />
v Banskej Štiavnici (Pramene k dejinám a ochrane pamiatok na<br />
Slovensku) zostavil dr. Peter Buday. Obsah tvorí preklad textu<br />
významného maďarského pamiatkara Kolomana (Kálmán) Luxa<br />
(1880 – 1961) o stavebných dejinách jednej z architektonických<br />
dominánt Banskej Štiavnice. Práca, ktorá bola prvýkrát zverejnená<br />
v roku 1915, predstavuje doposiaľ najucelenejší pohľad<br />
na vývoj Starého zámku. Relevantnosť je umocnená faktom,<br />
že Koloman Lux roky viedol obnovu danej pamiatky. Čitateľ sa<br />
okrem iného dozvie aj to, odkedy je veža Starého zámku modrá.<br />
Text: Alexandra Müllerová, FOTO: ISIFA/SHUTTERSTOCK<br />
Tajomstvá Starého zámku<br />
<strong>ASB</strong> #221 7
16Fokus<br />
Analýzy,<br />
rozhovory,<br />
prehľady<br />
Nový Istropolis:<br />
Čo naozaj Bratislava<br />
stratí a čo získa?<br />
8<br />
Martin Šramko:<br />
Rekonštrukcia<br />
Domu odborov by<br />
bola stavebne aj<br />
ekonomicky nemožná<br />
11<br />
Diskusie o budúcnosti<br />
Nového Istropolisu<br />
12<br />
Kancelárie<br />
na Slovensku<br />
U<br />
Vizualizácie projektu Nový Istropolis.<br />
8 <strong>ASB</strong> #221 Fokus
PROJEKT NOVÝ ISTROPOLIS V BRATISLAVE<br />
Čo naozaj Bratislava stratí a čo získa?<br />
Nový Istropolis na Trnavskom mýte patrí k najdiskutovanejším projektom v Bratislave, a preto sme<br />
sa mu rozhodli ponúknuť väčší priestor na komplexnejšie uchopenie stavu jeho príprav i názorov<br />
na jeho výstavbu. Developer Immocap predstavil svoju predstavu verejnosti v júli 2020 a povolenia<br />
by chcel získať do konca roka 2022. Prvú fázu projektu, v ktorej sa počíta aj s vybudovaním<br />
kultúrno-kongresového centra, plánuje Immocap dokončiť v roku 2025, dokončenie druhej fázy je<br />
naplánované o rok neskôr. Podľa Ing. Martina Šramka, MSc, CEO spoločnosti Immocap, developer<br />
predložil na Ministerstvo životného prostredia SR zámer na výstavbu projektu Nový Istropolis<br />
na Trnavskom mýte v Bratislave za približne 200 miliónov eur a v súčasnosti čaká na vyjadrenie.<br />
BRATISLAVA TEXT: ALEXANDRA MÜLLEROVÁ, VERONIKA RAJNIČOVÁ, ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, VIZUALIZÁCIE: IMMOCAP<br />
Urbanisticko-architektonická súťaž<br />
„Pre najkvalitnejšie riešenie daného<br />
územia sme zorganizovali vyzvanú<br />
medzinárodnú, ideovú urbanisticko-architektonickú<br />
súťaž, ktorej<br />
hlavným zámerom bolo dôkladné<br />
preskúmanie možností revitalizácie<br />
lokality Trnavské mýto,“ hovorí<br />
Martin Šramko. „Oslovili sme 32<br />
ateliérov zo Slovenska a Európy,<br />
z ktorých do užšieho výberu postúpilo<br />
7 medzinárodných architektonických<br />
štúdií z Holandska, Belgicka<br />
a Veľkej Británie (KCAP, MVRDV,<br />
XDGA, Sheppard Robson, AHMM,<br />
Neutelings Riedijk, Adept).“ Základným<br />
vstupom pre prípravu súťažného<br />
zadania, ktoré obsahovalo aj detailnú<br />
historickú analýzu priestoru<br />
a strategickú víziu budúceho projektu,<br />
patrili podmienky a prieskumy<br />
zohľadňujúce existujúci status Domu<br />
odborov – Istropolis. Takisto sledovali<br />
zložitosť skúmaného problému,<br />
ktoré hľadali funkčné riešenia pre<br />
plnohodnotné využitie stavby.“<br />
Súťažné podmienky kládli dôraz aj<br />
na invenčné urbanistické riešenie<br />
so zreteľom na regeneráciu kultúrno-spoločenskej<br />
funkcie a na revitalizáciu<br />
verejného priestoru. Zo<br />
siedmich predložených návrhov medzinárodná<br />
porota (Iľja Skoček ml.,<br />
Robert Bishop (Spojené kráľovstvo),<br />
Alena Kubová-Gauché, Matej Siebert,<br />
Ľubomír Klaučo) vybrala na ďalšie<br />
rozpracovanie návrh od renomovaného<br />
holandského ateliéru KCAP,<br />
ktorý na projekte spolupracoval s nemeckým<br />
štúdiom CITYFÖRSTER.<br />
Čo preukázala súťaž?<br />
„Výsledky medzinárodnej architektonickej<br />
súťaže, výstupy z overovacích<br />
štúdií, auditov a množstvo realizovaných<br />
prieskumov preukázali,<br />
že Istropolis je v súčasnej podobe neudržateľný<br />
a nedokáže naplniť kultúrno-spoločenskú<br />
funkciu, a preto<br />
je nevyhnutná zásadná prestavba<br />
daného územia,“ tvrdí Martin Šramko.<br />
„Nové kultúrne centrum musí<br />
vedieť poňať eventy s rôznymi špecifickými<br />
požiadavkami a kapacitami<br />
a aby úspešne fungovalo, nevyhnutne<br />
musí byť multifunkčné, čo je však<br />
ťažko zlučiteľné s rekonštrukciou<br />
jestvujúcej budovy. Naším zámerom<br />
je nielen zachovať existujúcu kultúrno-spoločenskú<br />
funkciu, ale ju zásadným<br />
spôsobom povýšiť na európsku<br />
úroveň. K tomu treba zdôrazniť,<br />
že oproti zadaniu v architektonickej<br />
súťaži sa napokon v prezentovanom<br />
návrhu pristúpilo k zníženiu objemu<br />
zastavanosti o 37,5 %.“<br />
Zámerom je nielen<br />
zachovať kultúrno-<br />
-spoločenskú funkciu,<br />
ale ju zásadným<br />
spôsobom povýšiť<br />
na európsku úroveň.<br />
Developer v zadaní súťaže ateliéry<br />
nijako neobmedzoval v kreativite<br />
a podmienky súťaže nedefinovali<br />
rozsah prestavby existujúcich budov.<br />
Architektom bola ponechaná voľnosť<br />
v otázke, ako naložiť so súčasným<br />
stavom. Šesť súťažných návrhov prišlo<br />
s vybudovaním nového kultúrno-spoločenského<br />
centra, iba jeden<br />
počítal s čiastočným zachovaním<br />
súčasného Istropolisu, no návrh pre<br />
porotu nespĺňal vysoké nároky na<br />
taký prestížny projekt, akým je Nový<br />
Istropolis.<br />
„Zvažovali sme aj možnosti rozšírenia<br />
kapacity existujúceho objektu,“<br />
približuje Martin Šramko. „Rozšíreniu<br />
však bráni množstvo dôvodov.<br />
Predovšetkým je to absencia flexibility<br />
riešenia, nevyhovujúce možnosti<br />
zásobovania, umiestňovania technológie<br />
v existujúcich priestoroch, environmentálna<br />
záťaž v existujúcom<br />
objekte a v neposlednom rade urbanizmus,<br />
ktorý nerešpektuje okolie.“<br />
Rozšírenie hlavnej sály by podľa<br />
Šramka vyžadovalo búranie hlavného<br />
nosného systému budovy, keďže<br />
obvodové steny hlavnej sály sú jedným<br />
z hlavných nosných prvkov celej<br />
budovy, čo je prakticky nemožné.<br />
Rozšírenie hlavnej sály by vyžadovalo<br />
aj zväčšenie foyer a tým úplné<br />
prebudovanie architektonického<br />
rázu budovy. Vodorovné a zvislé statické<br />
prvky Domu odborov nespĺňajú<br />
požiadavky na únosnosť v prípade<br />
prestavby.<br />
Ako bude vyzerať Trnavské mýto<br />
s Novým Istropolisom<br />
Kultúrno-kongresové centrum –<br />
bude dominantou projektu Nový<br />
Istropolis, ktoré spolu s veľkorysým<br />
verejným priestorom tvorí základ<br />
novej vitálnej štvrte s možnosťou využitia<br />
na rôzne aktivity počas celého<br />
roku. Flexibilná a multifunkčná sála,<br />
aká na Slovensku zatiaľ nie je, bude<br />
disponovať kapacitou, ktorá vychádza<br />
z reálnych potrieb hlavného mesta.<br />
Existujúca veľká sála má aktuálne<br />
iba 1 140 miest výlučne na sedenie,<br />
nová sála bude mať až 3 000 miest na<br />
sedenie a 5 000 v kombinácii sedenie/státie,<br />
čo je viac ako 4-krát väčšia<br />
kapacita v porovnaní so súčasným<br />
priestorom. V kultúrno-kongresovom<br />
centre sa budú môcť konať paralelne,<br />
vďaka flexibilnému deleniu na<br />
2 a 3 menšie sály, aj viaceré podujatia<br />
naraz.<br />
Hotel – bude situovaný v blízkosti<br />
centra a doplní funkcie kultúrno-kongresovej<br />
sály.<br />
Aktívny parter – patrí k prioritám<br />
projektu, ktorý na jednej strane vytvára<br />
živý mestský bulvár, resp. ulicu<br />
– na Vajnorskej, Škultétyho a Kukučínovej,<br />
na druhej strane vo vnútroblokoch<br />
zabezpečí potreby návštevníkov,<br />
pracujúcich a bývajúcich<br />
v Novom Istropolise. V parteri budú<br />
zastúpené najmä gastroprevádzky,<br />
kaviarne, menšie obchody a služby.<br />
Nový Istropolis počíta s rozšírením<br />
verejných priestorov s prístupnou<br />
zeleňou až o 50 %. Aj hlavné námestie<br />
pred kultúrno-kongresovým<br />
centrom sa zväčší takmer o 30 %<br />
oproti existujúcemu. Do lokality chce<br />
projekt prinavrátiť život, aký územie<br />
poznalo pred postavením Domu<br />
odborov, keď na tomto mieste stál<br />
Berchtoldov palác a Centrálne trhovisko.<br />
Súčasný verejný priestor pred<br />
Domom odborov Bratislavčania nikdy<br />
neprijali, čo potvrdila aj pocitová<br />
mapa, ktorú si dal vypracovať magistrát<br />
(https://www.pocitovamapa.sk/<br />
bratislava-2018/nahlad).<br />
Rezidenčná časť projektu – bude<br />
určená najmä pre rodiny a mladých<br />
ľudí a bude mať všetky predpoklady<br />
príjemného, mestského až komunitného<br />
bývania. V architektúre cítiť<br />
holandský rukopis architektov z ateliéru<br />
KCAP Architects & Planners.<br />
Obytné bloky sú na území umiestnené<br />
tak, aby ich obyvatelia mohli<br />
využívať komplexnú vybavenosť<br />
a zároveň si zachovali určitú mieru<br />
intimity vďaka orientácii na pokojnejšiu<br />
Škultétyho ulicu alebo do<br />
vnútrobloku.<br />
Administratívna funkcia – bude<br />
zastúpená dvomi objektmi – výškovým,<br />
orientovaným do Kukučínovej<br />
ul. a nízkym na Vajnorskej ul. a existujúcim<br />
objektom, napojeným na<br />
Dom techniky.<br />
Umelecké diela – z niekdajšieho<br />
Domu odborov budú pre ľudí prístupnejšie<br />
a viac na očiach. Historička<br />
umenia Sabina Jankovičová<br />
uskutočnila podrobné mapovanie<br />
a prieskum cenných a zachovaných<br />
artefaktov v objektoch a odborný po-<br />
PROJEKT NOVÝ ISTROPOLIS V BRATISLAVE<br />
<strong>ASB</strong> #221 9
sudok existujúcich umeleckých diel.<br />
Fontána Pavla Mikšíka získa dôstojnejšie<br />
miesto, vyniknú aj pôvodné<br />
stožiare/lampy vonkajšieho osvetlenia,<br />
vlajkosláva Jozefa Vachálka<br />
a významné miesto v projekte kultúrnej<br />
sály má aj svetlíkový strop vo<br />
foyer. V interiéroch sa počíta aj s reprezentatívnym<br />
umiestnením vitráže<br />
Milana Dobeša a znovuvyužitý<br />
bude aj kubánsky mramor. Okrem<br />
toho novovytvorený verejný priestor<br />
v exteriéri počíta aj so vznikom nových<br />
umeleckých diel. Pri akvizícii<br />
v súpise figurovala busta Františka<br />
Zupku od sochára Jána Kulicha, ktorá<br />
bola deponovaná v pivnici objektu<br />
a ktorú Immocap daroval Kulichovmu<br />
múzeu v jeho rodisku vo Zvolenskej<br />
Slatine.<br />
Cyklochodníky – Nový Istropolis<br />
bude znamenať aj bezpečnosť a komfort<br />
pre peších a vytvorenie cyklochodníkov,<br />
ktoré v území doteraz<br />
neexistovali.<br />
Parkovanie, zóna bez áut – autá sa<br />
presunú výlučne do podzemia, kde<br />
bude doplnená aj potrebná kapacita<br />
parkovacích miest, ktorá súčasnému<br />
Domu odborov chýba. Územie Nového<br />
Istropolisu bude zónou bez áut, čo<br />
prispeje k zlepšeniu života Bratislavčanov.<br />
Trvalá udržateľnosť – pôjde o architektúru<br />
s interiérmi a verejnými<br />
priestormi, ktoré sú energeticky<br />
efektívne a v súlade s dnešnými environmentálnymi<br />
princípmi, v porovnaní<br />
s existujúcou budovou, ktorá<br />
nedokáže reagovať na klimatické výzvy<br />
21. storočia.<br />
Kto je kto<br />
Developerská spoločnosť Immocap<br />
– funguje na trhu viac ako 20 rokov<br />
a za ten čas sa jej podarilo zrealizovať<br />
viacero nosných projektov, ktoré<br />
prispeli aj k rozvoju hlavného mesta<br />
SR Bratislavy. Kľúčové projekty<br />
sú spojené s revitalizáciou okolia<br />
Trnavského mýta. V rozmedzí siedmich<br />
rokov sa spoločnosti podarilo<br />
oživiť areál bývalých kúpeľov Centrál<br />
prvým „zeleným“ multifunkčným<br />
komplexom na Slovensku s ekologickým<br />
certifikátom LEED. Ďalším<br />
projektom v území bola obnova zanedbaného<br />
podchodu Trnavské mýto,<br />
ktorý spoločnosť zrealizovala v partnerstve<br />
s hlavným mestom. Vlajkovou<br />
loďou Immocapu je projekt<br />
vitálnej štvrte NOVÝ ISTROPOLIS<br />
s víziou moderného kultúrno-kongresového<br />
centra. V súčasnosti má<br />
Immocap v portfóliu viacero komerčných<br />
developerských projektov: tri<br />
biznis centrá BBC III, IV a V, administratívny<br />
projekt Lakeside Park 02,<br />
ktorý je momentálne vo výstavbe,<br />
a polyfunkčný objekt THE MILL,<br />
ktorý bude súčasťou vynoveného<br />
bulváru Mlynské nivy.<br />
KCAP Architects & Planners<br />
(Holandsko)<br />
– je známe projektmi v Európe a Ázii<br />
vrátane najznámejších projektov,<br />
v ktorých prispeli k transformácii<br />
centra Rotterdamu. Vytvorili<br />
územný plán 165-hektárovej štvrte<br />
HafenCity v Hamburgu a skultivovali<br />
Europaallee distrikt s hlavnou<br />
stanicou v Zürichu. Pre Brusel v projekte<br />
NEO transformovali bývalý<br />
výstavný areál EXPO s národným<br />
štadiónom a Atómiom a v Londýne<br />
vytvorili novú mestskú štvrť prestavbou<br />
Olympijského parku po<br />
hrách v roku 2012. Emeritný profesor<br />
Kees Christiaanse, zakladateľ<br />
a partner v KCAP, získal niekoľko<br />
ocenení za celoživotný prínos ako<br />
RIBA International Fellowship 2016<br />
za jeho osobný prínos architektúre,<br />
ARC17 Oeuvre Award za jeho nepretržité<br />
a inovatívne skvalitňovanie<br />
zastavaného prostredia a ULI Leadership<br />
Award 2018 za jeho odhodlanie<br />
a odvahu, s akými sa zasadil<br />
za rozvoj udržateľného urbanizmu<br />
a zlepšovanie kvality života v mestách<br />
v Nemecku.<br />
Charcoalblue (Spojené kráľovstvo)<br />
– je poprednou svetovou divadelnou,<br />
akustickou a digitálnou poradenskou<br />
firmou, ktorá dodáva projekty<br />
do všetkých kútov sveta. V spolupráci<br />
s architektmi a inžinierskymi<br />
tímami sa špecializuje na dizajnové<br />
služby pre širokú škálu kultúrnych<br />
a kreatívnych priestorov. Do jej portfólia<br />
patria svetoznáme sály, ako<br />
napríklad Kráľovské Shakespearovo<br />
divadlo vo Veľkej Británii, anglické<br />
Národné divadlo v Londýne, Shakespearovo<br />
divadlo v Chicagu, Sála kráľovnej<br />
Elisabeth v Antverpách, Nová<br />
koncertná sála v Londýne, prezidentské<br />
centrum bývalého prezidenta<br />
Obamu a jeho nadácie v Chicagu<br />
alebo nové centrum umenia v New<br />
Yorku na mieste bývalého World Trade<br />
Centra.<br />
CITYFÖRSTER<br />
– je medzinárodné a interdisciplinárne<br />
partnerstvo architektov, inžinierov<br />
a urbanistických plánovačov.<br />
Tím vedie osem partnerov so sídlom<br />
v Berlíne, Hamburgu, Hannoveri, Tirane<br />
a v Rotterdame. Špecializuje sa<br />
na strategické plánovanie, medzinárodný<br />
rozvoj a udržateľné a kruhové<br />
stavby. Sú dvojnásobným víťazom<br />
ceny EUROPAN, získali aj ocenenie<br />
German Innovation Award 2013<br />
a BDA Young Talent Award 2017.<br />
Medzi ich referenčné projekty patrí<br />
‘An der Urania’ Skyscraper Ensemble<br />
v Berlíne, inovatívna Neue Schule vo<br />
Wolfsburgu, urbanistický projekt Pelikan<br />
MIX4 v Hannoveri či prestavba<br />
námestia na nábreží Cape Square<br />
Durres v albánskej Tirane.<br />
M<br />
Kultúrno-kongresové centrum bude dominantou projektu Nový Istropolis.<br />
10 <strong>ASB</strong> #221 Fokus
Martin Šramko, CEO IMMOCAP:<br />
Rekonštrukcia Domu odborov by bola<br />
stavebne aj ekonomicky nemožná<br />
Z predchádzajúcej prezentácie projektu Nový Istropolis vyvstalo niekoľko<br />
otázok, ktoré sme položili Ing. Martinovi Šramkovi, MSc, CEO spoločnosti<br />
Immocap. Okrem iného nás zaujímali dôvody odmietnutia rekonštrukcie<br />
zo strany developera, ako aj otázka financovania projektu.<br />
BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, FOTO: IMMOCAP<br />
Mohli by ste poskytnúť viac informácií<br />
o štúdiách a auditoch, ktoré<br />
indikujú, že zachovanie historickej<br />
budovy Domu odborov je z environmentálneho<br />
a hospodárskeho<br />
hľadiska neudržateľné?<br />
Z technického hľadiska sa budovy<br />
nachádzajú vo veľmi zlom stave,<br />
ktorý zodpovedá takmer 40 rokom<br />
ich existencie bez akýchkoľvek zásahov,<br />
opráv a servisu nielen budovy,<br />
ale najmä jej technického vybavenia<br />
(transformátor, vzduchotechnické<br />
zariadenia, výmenníková stanica,<br />
elektroinštalácia atď.). Audity súčasného<br />
stavu nehnuteľnosti, ktoré sme<br />
realizovali, preukázali, že jednotlivé<br />
objekty sú zastarané a údržba bola<br />
dlhodobo zanedbávaná, čo v niektorých<br />
prípadoch viedlo až k havarijnému<br />
stavu.<br />
Počas výkonu energetického auditu<br />
sme objavili mnoho problémov<br />
v technologickej i stavebnej časti.<br />
Takmer všetky výplňové konštrukcie<br />
obalového plášťa vykazovali nadmernú<br />
netesnosť, ktorá okrem vysokej<br />
energetickej náročnosti budovy<br />
spôsobuje pri jej užívaný výrazný<br />
diskomfort užívateľov. Všetky konštrukcie<br />
obalového plášťa nevyhovujú<br />
podmienke splnenia maximálnych<br />
a odporúčaných hodnôt priemerného<br />
súčiniteľa prechodu tepla. Pri posudzovaní<br />
a výpočte potreby tepla sme<br />
zistili, že vypočítaná potreba tepla<br />
na vykurovanie vo všetkých objektoch<br />
nespĺňa kritérium energetickej<br />
hospodárnosti budovy a nevyhovuje<br />
normám. Jednoducho, 15 % energie<br />
sa využívalo na kultúrno-spoločenské<br />
účely v sále a zvyšných 85 % uniká<br />
v prázdnych chodbách, foyeroch<br />
a nevyužívaných megalomanských<br />
technických priestoroch.<br />
Potvrdil výstup zo stavebného auditu<br />
možnosť rekonštrukcie objektu?<br />
Výstup potvrdil, že vodorovné<br />
a zvislé statické prvky Domu odborov<br />
nespĺňajú požiadavky na únosnosť<br />
v zmysle aktuálne platných<br />
noriem súboru STN EN. Rekonštrukcia<br />
objektu na potreby novej kultúrno-kongresovej<br />
sály by bola stavebne<br />
aj ekonomicky prakticky nemožná.<br />
Rovnako odborníkmi vykonané<br />
akustické merania potvrdili, že žiadna<br />
z existujúcich sál nespĺňa hodnoty<br />
požadované slovenskou technickou<br />
normou zisťované metódou<br />
impulzovej odozvy, nehovoriac o výstupoch<br />
z workshopov so zástupcami<br />
eventového a kultúrneho segmentu,<br />
ktorí o sálu súčasného Domu odborov<br />
nemajú záujem, o čom svedčí jej<br />
využiteľnosť na 10 % ešte pred pandémiou.<br />
Sálu sme teda nevedeli pred<br />
pandémiou prenajať na viac ako 3 dni<br />
do mesiaca, pretože nespĺňala požiadavky<br />
väčšiny organizátorov, čím sa<br />
generovala vysoká strata. Existujúci<br />
objekt navyše obsahuje viaceré nebezpečné<br />
látky, ktoré ohrozujú životné<br />
prostredie, ale aj ľudské zdravie.<br />
Spomeniem napríklad azbest, ktorý<br />
je zdravotne nevyhovujúci, pretože<br />
vdychovanie azbestových vlákien<br />
spôsobuje nádorové ochorenia.<br />
Bude kultúrno-spoločenská hala<br />
v Novom Istropolise vo vami prezentovanom<br />
meradle aj v prípade,<br />
že spoločnosť Immocap nedostane<br />
od štátu žiadnu finančnú podporu?<br />
Podľa informácií, ktoré o podpore<br />
máme, to nemá byť developer, ktorý<br />
môže dostať finančnú podporu od<br />
štátu, ale občianske združenie, ktoré<br />
spolu so štátom hľadá vhodnú lokalitu<br />
pre projekt Národného kultúrneho<br />
a kongresového centra (NKKC).<br />
My a iní developeri sme boli združením<br />
oslovení, či vieme ponúknuť<br />
vhodné pozemky na vybudovanie<br />
projektu NKKC, prípadne či by sme<br />
sa vedeli na takomto projekte finančne<br />
alebo iným spôsobom spolupodieľať.<br />
V súčasnosti prebieha výber<br />
lokalít zo strany NKKC, rovnako ako<br />
aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá má<br />
preukázať, aký spôsob financovania<br />
takéhoto centra by bol pre štát najvýhodnejší.<br />
Hneď po nadobudnutí Domu odborov<br />
sme verejne vyzdvihli význam<br />
kultúrno-spoločenskej funkcie na<br />
území Trnavského mýta, ktorú v projekte<br />
nielen zachovávame, keďže tam<br />
dnes absentuje, ale povyšujeme ju na<br />
kvalitatívne neporovnateľne vyššiu<br />
úroveň. Immocap sa verejne zaviazal,<br />
že na Trnavskom mýte postaví<br />
moderné kultúrno-spoločenské centrum.<br />
Sme presvedčení, že takéto<br />
moderné centrum na Slovensku chýba<br />
a je tu príležitosť, aby vzniklo.<br />
Stavali by ste teda aj bez podpory<br />
štátu?<br />
Ak by sme od štátu nezískali finančnú<br />
podporu, budeme hľadať iné alternatívne<br />
možnosti financovania. Sme<br />
presvedčení, že vízia projektu Nový<br />
Istropolis, ktorú sme predstavili, si<br />
nájde vhodný spôsob financovania.<br />
Iba 15 % energie<br />
sa využívalo na<br />
prevádzkové<br />
účely v sále<br />
a zvyšných 85 %<br />
uniká v prázdnych<br />
chodbách.<br />
Martin Šramko<br />
CEO spoločnosti Immocap<br />
Akým spôsobom ste vypočítali, respektíve<br />
odhadli optimálnu kapacitu<br />
kultúrno-kongresovej sály?<br />
Na tento projekt máme vytvorený<br />
tím odborníkov z rôznych oblastí,<br />
ktorí od začiatku intenzívne participujú<br />
na jeho príprave. Absolvovali<br />
sme workshopy s eventovými agentúrami,<br />
hudobnými promotérmi<br />
a prevádzkovateľmi kultúrno-spoločenských<br />
centier, aby sme pochopili<br />
a naplnili potreby kultúrneho a kongresového<br />
spektra záujemcov na Slovensku.<br />
Na projekte spolupracujeme<br />
s renomovaným expertným štúdiom<br />
Charcoalblue z Veľkej Británie, ktoré<br />
je svetovou špičkou pri navrhovaní<br />
kultúrno-spoločenských sál.<br />
Na základe výstupov odborníkov<br />
a prieskumu lokálnej potreby v tomto<br />
segmente sme zistili, že sála súčasného<br />
Domu odborov so svojím<br />
umiestnením, kapacitou (1 140 miest<br />
výlučne na sedenie), zázemím a vybavením<br />
v žiadnom prípade nezodpovedá<br />
súčasným štandardom a potrebám.<br />
Nová moderná sála bude<br />
mať 4-násobne vyššiu kapacitu<br />
(3 000 miest na sedenie a 5 000<br />
miest v kombinácii sedenie/státie)<br />
a flexibilitu, ktorá vďaka deleniu na<br />
2 až 3 menšie sály umožní organizátorom<br />
usporadúvať široké spektrum<br />
podujatí od medzinárodných kongresov<br />
a konferencií cez rôzne typy koncertov<br />
až po eventy väčšieho a menšieho<br />
rozsahu.<br />
V modernej histórii Slovenska sa<br />
nepodarilo takéto významné kultúrno-kongresové<br />
centrum postaviť.<br />
Podľa analýz zahraničného trhu<br />
však všetky vyspelé európske metropoly<br />
takéto centrum majú a profitujú<br />
z neho. Práve vďaka Novému Istropolisu<br />
má Bratislava jedinečnú príležitosť,<br />
aby sa zaradila na kultúrnu<br />
a kongresovú mapu Európy, a verím,<br />
že sa nám to podarí.<br />
PROJEKT NOVÝ ISTROPOLIS V BRATISLAVE<br />
<strong>ASB</strong> #221 11
PROJEKT NOVÝ ISTROPOLIS V BRATISLAVE<br />
Diskusie o budúcnosti Nového Istropolisu<br />
O budúcnosti Domu odborov na Trnavskom mýte v Bratislave sa mnoho diskutuje. Časť odbornej<br />
verejnosti volá po zachovaní pôvodnej budovy. Ďalší, vrátane developera, tvrdia, že Istropolis<br />
a jeho okolie je 40 rokov zanedbávanou a mŕtvou zónou, ktorá je bez zásahu súkromného<br />
investora neudržateľná. Preto sme sa vám pokúsili prezentovať názory relevantných strán.<br />
BRATISLAVA TEXT: ALEXANDRA MÜLLEROVÁ, VERONIKA RAJNIČOVÁ, ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, VIZUALIZÁCIE: IMMOCAP<br />
Immocap:<br />
Prečo bola budova doplnená<br />
do registra DOCOMOMO<br />
až po našej kúpe?<br />
Developerská spoločnosť Immocap<br />
(1) nadobudla pozemky na Trnavskom<br />
mýte a budovy Domu odborov<br />
Istropolis v súťaži organizovanej<br />
Jednotným majetkovým fondom<br />
v roku 2017. Súťaž organizovala medzinárodná<br />
poradenská spoločnosť<br />
PWC. Pred kúpou pozemkov a stavieb<br />
na Trnavskom mýte bolo vykonané<br />
detailné preskúmanie všetkej dostupnej<br />
odbornej literatúry, ktorá sa<br />
týkala komplexu pôvodného Domu<br />
odborov, známeho pod názvom Istropolis.<br />
V jednom zo základných diel<br />
Architektúra na Slovensku – stručné<br />
dejiny Dom odborov uvedený vôbec<br />
nie je (2). V obsiahlej monografii Architektúra<br />
Slovenska v 20. storočí<br />
(Dulla – Moravčíková, 2002, Slovart)<br />
uvedený síce je, ale jeho údajný výnimočný<br />
charakter sa tam neuvádza<br />
na rozdiel od iných stavieb. Keď si<br />
ktokoľvek prečíta popis skutočne<br />
výnimočných diel, ako sú napr. Krematórium<br />
v Bratislave alebo budova<br />
Slovenského rozhlasu v Bratislave,<br />
tak hneď pochopí, že význam Domu<br />
odborov Istropolis a skutočne najvýznamnejších<br />
stavieb je neporovnateľný.<br />
Skutočnosť, že komplex Domu<br />
odborov nie je jednou z najvýznamnejších<br />
stavieb slovenskej moderny,<br />
je ilustrovaná aj tým, že dokonca do<br />
roku 2018 Dom odborov nefiguroval<br />
v národnom a medzinárodnom registri<br />
vedenom pracovnou skupinou<br />
DOCOMOMO (zápis do národného<br />
registra sa uskutočnil rok po akvizícii<br />
Istropolisu a ešte v roku 2020 nebolo<br />
možné na stránke medzinárodného<br />
registra DOCOMOMO Dom odborov<br />
nájsť). Je len zhodou náhod, že túto<br />
budovu doplnili do svojho registra teoretici<br />
architektúry až po našej kúpe?<br />
V registri sa pritom už v tom období<br />
nachádzalo 62 významných stavieb.<br />
Kde sú teda hodnoty Domu odborov?<br />
Naše posudzovanie významu Domu<br />
odborov v komunite historikov architektúry<br />
by nebolo úplné, ak by sme<br />
nezobrali do úvahy aj knihu Moderné<br />
a/alebo totalitné v architektúre<br />
20. storočia na Slovensku, ktorej autorkou<br />
je práve prof. H. Moravčíková<br />
(3). Nie je prekvapením, že Dom odborov<br />
nie je v tejto publikácii vôbec<br />
spomenutý. Na druhej strane autorka<br />
správne pomenovala dôvody odmietania<br />
hodnôt modernej architektúry,<br />
ktoré sa v plnej miere vzťahujú aj na<br />
Istropolis. „Architektúra neskorého<br />
modernizmu druhej polovice 20.<br />
storočia, najmä jej monumentálne<br />
prejavy, na Slovensku ešte stále čelia<br />
negatívnym reakciám nielen laickej,<br />
ale aj odbornej verejnosti. Pamiatkari<br />
ich odmietajú zapisovať do zoznamu<br />
národných kultúrnych pamiatok<br />
s odôvodnením, že ‚do historickej urbanistickej<br />
štruktúry ... vniesli chaos<br />
svojou hmotou a architektonickým<br />
stvárnením‘. Intelektuáli, najmä tí<br />
pravicoví, ich považujú za ‚hnijúce<br />
a páchnuce ruiny‘ totalitného režimu.<br />
Staršia generácia architektov, najmä<br />
predstavitelia architektonickej postmoderny<br />
kritizujú ‚stavby, kde ich<br />
pozadím bola totalitná ideológia vládnucej<br />
strany‘ a konštatujú, že obdivovať<br />
ich môžu len ‚ľavičiarski revolucionári<br />
zo zahraničia a zlatá mládež‘.<br />
Pamätníci z radov vtedy aktívnych<br />
architektov väčšinou obhajujú svoje<br />
diela, aj keď niektorí priznávajú, že<br />
‚mnohé z nich máme dnes nadmerné‘,“<br />
uvádza v publikácii Moravčíková.<br />
V publikácii Slovenská architektúra<br />
1976 – 1980 (4) od autorov T. Zalčíka<br />
a M. Dullu (tiež člen združenia<br />
DOCOMOMO) sa dokonca poukazuje<br />
na negatívne urbanistické hodnoty<br />
lokality vtedy rozvíjajúceho sa<br />
Trnavského mýta (bývalé Námestie<br />
Františka Zupku): „Aj napriek tomu,<br />
že sa do výstavby okolia Námestia<br />
F. Zupku (kde okrem tržnice stojí<br />
Dom odborov a techniky a je tu prvý<br />
bratislavský podchod) investovali<br />
nemalé prostriedky, pôsobí tento<br />
priestor neuceleným, náhodným dojmom.<br />
Je škoda, že ešte stále je oveľa<br />
ľahšie realizovať také diela, ktoré<br />
svojou osamotenosťou a veľkým<br />
nárokom na okolité plochy narúšajú<br />
ucelenosť mestského priestoru, ako<br />
také, ktoré mesto sceľujú.“<br />
Obrat v hodnotení<br />
S vedomosťou o marginálnom architektonickom<br />
význame a posúdení<br />
tohto komplexu v odbornej obci (vrátane<br />
prof. Moravčíkovej) sme pristúpili<br />
k jeho kúpe. Od začiatku sme<br />
transparentne a verejne vyhlásili náš<br />
zámer zachovať v novom Istropolise<br />
kultúrno-spoločenskú funkciu. Rovnako<br />
sme sa verejne zaviazali zachovať<br />
a využiť umelecké diela nachádzajúce<br />
sa v Dome odborov v novom<br />
projekte. Naše aktivity sme zároveň<br />
konzultovali aj s autormi Domu odborov,<br />
od ktorých sme za nemalú sumu<br />
kúpili aj autorskú licenciu na akékoľ-<br />
Hlavné námestie pred kultúrno-kongresovým centrom sa zväčší takmer o 30 % oproti existujúcemu.<br />
12 <strong>ASB</strong> #221 Fokus
To, že Istropolis<br />
nie je „marginálne“<br />
dielo bolo zrejmé<br />
už dávno predtým,<br />
ako ho nadobudol<br />
súčasný vlastník.<br />
(DOCOMOMO)<br />
vek úpravy budovy podľa nášho rozhodnutia,<br />
a to vrátane oprávnenia<br />
na jeho odstránenie. Snažili sme sa<br />
odbornej verejnosti aj členom skupiny<br />
DOCOMOMO otvorene vysvetliť<br />
dôvody našich rozhodnutí a sme preto<br />
prekvapení, že pani prof. Moravčíková<br />
a jej kolegovia z oddelenia architektúry<br />
Historického ústavu SAV,<br />
ktorí dlhé desaťročia nejavili o Dom<br />
odborov opravdivý záujem, nehodnotili<br />
a nevyzdvihovali jeho údajnú kvalitu,<br />
teraz (od roku 2018) vytvárajú<br />
aktuál nu mediálnu a politickú búrku.<br />
Mediálnym tlakom sa snažia vykresliť<br />
našu spoločnosť ako developera ničiteľa,<br />
snažia sa zviezť a priživiť na vlne<br />
spoločenskej nespokojnosti, ktorá posledné<br />
roky graduje na Slovensku. Ako<br />
sme uviedli vyššie, z odborného hľadiska<br />
ide o nepopierateľný obrat v hodnotení<br />
architektonického významu<br />
Domu odborov o 180 stupňov. Tento<br />
obrat nikto z dotknutých nevysvetľuje<br />
a ani nevie vysvetliť a my ho považujeme<br />
za účelovú zmenu názoru práve<br />
predstaviteľov DOCOMOMO (prof.<br />
H. Moravčíková, prof. M. Dulla a spol.).<br />
Jediné vysvetlenie, ktoré sme zachytili,<br />
bolo, že zápis tejto budovy do zoznamov<br />
DOCOMOMO bol navrhnutý po<br />
vykonaní výskumu zo strany DOCO-<br />
MOMO. Budovu Domu odborov však<br />
všetci podrobne poznali a pred rokom<br />
2018 nikomu zo súčasných navrhovateľov<br />
ani len nenapadlo, že by si zasluhovala<br />
nejakú zvýšenú pozornosť.<br />
Prof. Moravčíková a jej kolegovia,<br />
samozrejme, detailne poznajú všetku<br />
literatúru, týkajúcu sa Domu odborov,<br />
a musia vedieť, že v hodnotení<br />
Domu odborov vykonali veľký posun.<br />
My však netvrdíme, že Dom odborov<br />
neexistoval, alebo že nebol spomenutý<br />
medzi viac ako 800 inými dielami,<br />
ktoré sú zahrnuté napr. v publikácii<br />
Architektúra Slovenska v 20. storočí.<br />
Každý, kto si dá toľko námahy ako my,<br />
však potvrdí, že jeho hodnotenie bolo<br />
triezve a neporovnateľné s existujúcimi<br />
architektonickými skvostmi,<br />
o ktorých panuje medzi laickou aj odbornou<br />
verejnosťou zhoda.<br />
Istropolis bol na okraji záujmu<br />
odborníkov<br />
Dnešný stav komplexu budov Domu<br />
odborov je dôkazom, že ochrana Istropolisu<br />
bola, žiaľ, na okraji záujmu<br />
teoretikov architektúry počas<br />
uplynutých 40 rokov. DOCOMOMO<br />
ani Historický ústav SAV a ani štát<br />
neiniciovali žiadne kroky smerujúce<br />
k zvráteniu deštrukcie stavu Domu<br />
odborov v čase, keď bol vo vlastníctve<br />
Jednotného majetkového fondu zväzov<br />
odborových organizácií SR (JMF).<br />
Málo známou skutočnosťou je, že väčšina<br />
pozemkov na Trnavskom mýte<br />
bola až do roku 2010 vo vlastníctve<br />
Slovenskej republiky. Na základe súhlasu<br />
Ministerstva financií zo dňa<br />
14. 11. 2009 bola uzatvorená zámenná<br />
zmluva, na základe ktorej nadobudol<br />
JMF pozemky pod a v okolí areálu<br />
Istropolis na Trnavskom mýte. Štát<br />
ani DOCOMOMO nikdy nevykonali<br />
žiadne kroky v záujme ochrany pred<br />
dlhoročnou, verejne známou postupnou<br />
deštrukciou Domu odborov, ktorý<br />
dnes vyhodnocujú ako jedno z najvýznamnejších<br />
diel moderny.<br />
DOCOMOMO:<br />
Hovorme o kvalite unikátneho diela<br />
„Namiesto reakcie na útočné vyjadrenia<br />
vlastníka Istropolisu by sme radšej<br />
hovorili o kvalite tohto unikátneho<br />
diela a jeho zachovaní,“ uvádza sa<br />
v stanovisku DOCOMOMO, ktoré organizácia<br />
poskytla pre magazín <strong>ASB</strong>.<br />
„Nechceme sa nechať zatiahnuť do<br />
‚osobných‘ sporov, ktoré zahmlievajú<br />
podstatu, a tou je existencia tohto<br />
výnimočného domu. Naším záujmom<br />
je uchovanie architektonických<br />
a pamiatkových hodnôt Istropolisu<br />
a v žiadnom prípade nám nejde o snahu<br />
poškodzovať developera. Myslíme<br />
si, že nie je nutné komentovať účelovo<br />
a z kontextu vytrhnuté citáty<br />
z prác niektorých výskumníkov. Developer<br />
sa nimi snaží vyvolať dojem,<br />
že dielo nie je hodnotné, respektíve<br />
nebolo ako hodnotné vnímané v období,<br />
keď ho nadobudol, a teda že ho<br />
v dobrej viere kupoval ako objekt na<br />
zbúranie. Nie je to však pravda.“<br />
Nie je to marginálne dielo<br />
To, že Istropolis nie je „marginálne“<br />
dielo bolo zrejmé už dávno predtým,<br />
ako ho nadobudol súčasný vlastník.<br />
Miestne zastupiteľstvo Bratislava-Nové<br />
Mesto totiž už v roku 2008<br />
schválilo súbor objektov Domu odborov<br />
a kultúrneho zariadenia Istropolis<br />
za pamätihodnosť. Pre upresnenie<br />
ešte dodajme, že v tom čase potvrdzovali<br />
skutočnosť, že Istropolis<br />
patrí k významným architektonickým<br />
dielam Bratislavy a Slovenska,<br />
aj ďalšie registre a publikácie.<br />
Dnešný Istropolis, bývalý Dom odborov,<br />
techniky a kultúry, je od roku<br />
2009 zapísaný v Registri modernej<br />
architektúry Slovenska, ktorý je výberom<br />
najlepších diel modernizmu<br />
na Slovensku. V roku 2010 bol tento<br />
komplex zaradený do databázy výnimočných<br />
európskych divadelných<br />
architektúr v rámci medzinárodného<br />
projektu Theatre architecture. V roku<br />
2015 vznikla medzinárodná databáza<br />
najvýznamnejších pamiatok<br />
moderného hnutia DOCOMOMO<br />
Virtual Exhibition, do ktorej bol zaradený<br />
aj Istropolis.<br />
Z množstva ďalších publikácií spomeňme<br />
aspoň niektoré: v roku 2002<br />
vyšla doteraz najrozsiahlejšia monografia<br />
o architektúre 20. storočia na<br />
Slovensku. Vo výbere najvýznamnejších<br />
stavieb tohto obdobia je uvedený<br />
aj Istropolis (5). V roku 2007 bol<br />
Istropolis zaradený do publikácie<br />
Eastmodern: Architecture and Design<br />
of the 1960s and 1970s in Slovakia<br />
(6). V tom istom roku bol Istropolis<br />
zaradený do sprievodcu po<br />
modernej architektúre Slovenska (7).<br />
V roku 2010 sa budove Istropolis venoval<br />
výskum v rámci medzinárodného<br />
projektu Theatre architecture<br />
in Central Europe, ktorý bol publikovaný<br />
aj knižne (8), (9). V roku 2013<br />
usporiadali vo výstavných priestoroch<br />
FA STU výstavu Konček Skoček<br />
Titl, ktorá predstavila najvýznamnejšie<br />
diela týchto autorov vrátane<br />
Istropolisu. V tom istom roku vyšla<br />
aj rovnomenná publikácia Konček<br />
Skoček Titl (Bratislava, STU 2013).<br />
Nezabúdajme na autorov komplexu<br />
Dovolíme si upozorniť aj na autorov<br />
komplexu, o právach ktorých sa akosi<br />
zabúda hovoriť pri snahe búrať tento<br />
výnimočný dom. Ferdinand Konček,<br />
Iľja Skoček a Ľubomír Titl je trojica<br />
architektov a autorov komplexu, ktorí<br />
boli v roku 2016 ocenení najvýznam-<br />
Vizualizácia foyer Nového Istropolisu. Aktívny parter patrí k prioritám projektu.<br />
PROJEKT NOVÝ ISTROPOLIS V BRATISLAVE<br />
<strong>ASB</strong> #221 13
Je len zhodou<br />
náhod, že túto<br />
budovu doplnili<br />
do svojho registra<br />
teoretici architektúry<br />
až po našej kúpe?<br />
(Immocap)<br />
nejšou národnou cenou za architektúru<br />
– Cenou Emila Belluša za celoživotné<br />
dielo. Dodajme, že jedno z ich<br />
ťažiskových diel, ktoré ich sprevádzalo<br />
v podstate od začiatkov ich spolupráce,<br />
bol práve Dom odborov, kultúry<br />
a techniky, teda dnešný Istropolis.<br />
Tu pripomíname, že samotný komplex<br />
získal krátko po realizácii, v roku<br />
1982, cenu vtedajšieho ministra výstavby<br />
a techniky za najlepšiu prácu –<br />
Dom odborov. Pri príležitosti udelenia<br />
Ceny Emila Belluša vyšla ďalšia publikácia<br />
mapujúca ich dielo (Bratislava,<br />
Spolok architektov Slovenska 2016).<br />
Prečo až teraz?<br />
Často nám kladú otázku, prečo až<br />
teraz. Úsilie zachovať tento objekt sa<br />
odvíja od jeho priameho ohrozenia.<br />
Návrh na vyhlásenie za národnú kultúrnu<br />
pamiatku sme podali, keď sme<br />
sa dozvedeli, že vlastník plánuje tento<br />
dom zbúrať, teda v roku 2019. Takéto<br />
rozhodnutie považujeme za legitímne,<br />
keďže systematické zapisovanie<br />
pamiatok z obdobia povojnovej moderny,<br />
žiaľ, na Slovensku ešte neprebieha.<br />
Pri našich kapacitách a pracovných<br />
možnostiach tak dokážeme<br />
viac-menej len sanovať najohrozenejšie<br />
objekty, z tých najvýznamnejších<br />
spomeňme aspoň OD Prior a Hotel<br />
Kyjev v Bratislave a Prior v Košiciach<br />
alebo Dom kultúry v Banskej Bystrici.<br />
Radi by sme súčasne pripomenuli,<br />
že spomínaný podnet na vyhlásenie<br />
komplexu za národnú kultúrnu pamiatku<br />
je dodnes témou rokovaní na<br />
Pamiatkovom úrade SR a Ministerstve<br />
kultúry SR.<br />
Čo je to DOCOMOMO<br />
Medzinárodná organizácia DOCO-<br />
MOMO (Documentation and Conservation<br />
of Buildings, Sites and Neighbourhoods<br />
of the Modern Movement)<br />
sa zaoberá výskumom, dokumentáciou,<br />
propagáciou a ochranou pamiatok<br />
modernej architektúry. Vznikla<br />
v roku 1990 v Holandsku a Slovensko<br />
je jedným z jej zakladajúcich členov.<br />
V súčasnosti sídli v Lisabone a združuje<br />
vyše 40 národných pracovných<br />
skupín. Slovenská odnož sa dlhodobo<br />
venuje aj spracovávaniu národného<br />
registra pamiatok moderného hnutia.<br />
Ten momentálne obsahuje 101<br />
objektov a vzniká etapovite. Každá<br />
stavba je totiž detailne zdokumentovaná<br />
a spracovaná. Preto členmi DO-<br />
COMOMO nie sú iba architekti, ale aj<br />
kunsthistorici či teoretici a kritici architektúry.<br />
Výber stavieb odráža posun<br />
pozornosti a postup bádateľských<br />
prác tejto organizácie, ako aj programové<br />
témy jednotlivých medzinárodných<br />
konferencií DOCOMOMO.<br />
Immocap k pamiatkovej ochrane:<br />
Odmietame vyhlásenie Domu odborov<br />
za Národnú kultúrnu pamiatku<br />
Zásadne odmietame možnosť vyhlásenia<br />
Domu odborov za národnú<br />
kultúrnu pamiatku (NKP), lebo nie<br />
sú splnené zákonné predpoklady. Pamiatkový<br />
úrad vyhlásil v dvoch prelomových<br />
rozhodnutiach doktrínu, že<br />
pri moderných stavbách nebude prihliadať<br />
iba na architektonické hodnoty<br />
diela, ale v súlade so zákonom<br />
na súhrn pamiatkových hodnôt, že<br />
nebude sankcionovať vyhlásením za<br />
NKP také diela, pri ktorých došlo zo<br />
strany totalitného režimu k ničeniu<br />
pamiatok a bude vždy zvažovať záujmy<br />
mesta a udržateľnosti predmetu<br />
ochrany (uvedené nevyhlásenie Hotela<br />
Kyjev za NKP). Pamiatkový úrad takisto<br />
vyhlásil, že sa bude pridržiavať<br />
zoznamu moderných diel vymedzených<br />
vo vestníku pamiatkového úradu<br />
Monumentorum Tutela, Ochrana<br />
pamiatok 20 z roku 2009, v ktorom<br />
Dom odborov spomenutý nie je.<br />
Dom odborov stojí na mieste, kde sa<br />
nachádzal jeden z najvýznamnejších<br />
bratislavských palácov svojho druhu,<br />
palác grófa Berchtolda z roku 1832,<br />
ktorý bol iba v roku 1981 z dôvodu výstavby<br />
Domu odborov asanovaný. Palác<br />
je zapísaný v zozname pamätihodností<br />
hlavného mesta. Domu odborov<br />
sa rovnako vytýka absencia urbanistickej<br />
hodnoty, keďže svojím umiestnením<br />
necitlivo narušil existujúci<br />
verejný priestor, ktorý znefunkčnil<br />
a odvtedy si nenašiel využitie.<br />
Pamiatková ochrana by verejnosti<br />
nič nepriniesla<br />
Komplex zároveň nespĺňa požiadavku<br />
na budúcu ochranu, pretože<br />
rozsiahlou rekonštrukciou, ktorú si<br />
objekty v havarijnom stave vyžadujú,<br />
by sa stratili všetky hodnoty a pôvodné<br />
architektonické detaily, prvky<br />
a mobiliár, ktoré vytvárajú jeho historicitu<br />
a dokumentačnú hodnotu<br />
obdobia jeho vzniku. Perspektíva<br />
udržateľnosti vo vzťahu k novým<br />
podnetom v procese architektonicko-stavebného<br />
vývoja, funkčnosti<br />
a jej využitia prakticky neexistuje.<br />
Efektívnosť využitia vnútorných<br />
priestorov je 15 %. Prijatie pamiatkovej<br />
ochrany Domu odborov by verejnosti<br />
nič neprinieslo. Vytvoril by<br />
sa skanzen komunizmu, ktorý je plný<br />
azbestu, je energeticky neudržateľný<br />
a svojimi potenciálnymi užívateľmi<br />
nežiadaný. Spoločenská hodnota<br />
Domu odborov je determinovaná<br />
požiadavkou veľkoleposti výročných<br />
zjazdov Komunistickej strany Slovenska<br />
a je bezpochyby negatívna.<br />
Napriek svojmu vzhľadu a stavu bol<br />
Dom odborov dokončený iba v roku<br />
1981. Tento komplex nemá ani 40<br />
rokov. Nie je splnená požiadavka takzvaného<br />
historického odstupu, čo je<br />
plynutie času od vzniku diela na to,<br />
aby sa mohlo stať pamiatkou. Za základný<br />
historický odstup sa považuje<br />
50 rokov. V neposlednom rade vyhlásenia<br />
zástupcov mesta Bratislava,<br />
mestskej časti Nové Mesto a Bratislavského<br />
samosprávneho kraja potvrdzujú,<br />
že pamiatková ochrana nie<br />
je v záujme samospráv.<br />
Z vyššie uvedených dôvodov by sme<br />
akékoľvek konanie o vyhlásení za<br />
NKP považovali za nezákonné pošliapanie<br />
princípov právnej istoty<br />
a právneho štátu.<br />
Stanoviská k EIA –<br />
vplyvom projektu<br />
na životné prostredie<br />
DOCOMOMO:<br />
Pripravili sme pripomienkový<br />
dokument<br />
Keď bol v decembri 2020 nový zámer<br />
posunutý na hodnotenie EIA<br />
(Environmental Impact Assessment<br />
– vplyv na životné prostredie, pozn.<br />
red.), DOCOMOMO pripravilo pripomienkový<br />
dokument k dodanej dokumentácii<br />
projektu Nový Istropolis.<br />
Upozornili na fakt, že zámer v zmysle<br />
zákona predkladá síce dve variantné<br />
riešenia projektu, no ide o dve<br />
temer identické priestorové koncepcie.<br />
Zámer je tiež v rozpore s aktuálnym<br />
územným plánom – zvyšuje<br />
zastavanosť územia takmer o dve<br />
tretiny, pričom ťažiskom projektu<br />
je bytová výstavba, ktorá má byť podľa<br />
územného plánu len doplnková.<br />
Urbanizmus zámeru navrhovanej<br />
novostavby, v rozpore s tvrdeniami<br />
uvedenými v texte, zachováva status<br />
„rozsypanej štruktúry“ a umiestnením<br />
najobjemnejších stavieb v severnej<br />
časti územia tento deficit ešte<br />
posilňuje (výšková budova má byť<br />
vyššia ako Národná banka Slovenska).<br />
Tiež poukázali na fakt, že vlastník<br />
a spracovateľ nedisponujú (alebo<br />
nechcú disponovať) relevantnými<br />
informáciami o historickej, architektonickej<br />
a spoločenskej hodnote existujúceho<br />
komplexu Istropolis.<br />
Zámer v konečnom dôsledku neobsahuje<br />
dôležité analýzy environmentálnych<br />
vplyvov, ako sú zatienenie,<br />
cirkulácia vzduchu či nakladanie<br />
s dažďovou vodou. Požiadavkou bola<br />
Večerný a podvečerný pohľad na projekt Nový Istropolis.<br />
14 <strong>ASB</strong> #221 Fokus
náprava v podobe predloženia dvoch<br />
variantov riešenia, z ktorých jeden<br />
bude počítať so zachovaním komplexu<br />
bývalého Domu odborov. Takisto<br />
doplnenie zámeru o dopravnú a urbanistickú<br />
štúdiu, ktoré preveria komunikačné<br />
prepojenia medzi predmetnou<br />
zónou a okolitými štvrťami<br />
a rovnako existujúce aj predpokladané<br />
pešie trasy z hľadiska transferov<br />
medzi jednotlivými linkami MHD<br />
a budúcimi vlakovými spojeniami,<br />
ktoré prinesie do územia plánovaná<br />
železničná stanica Filiálka s vysokými<br />
počtami cestujúcich očakávaných<br />
v dopravných špičkách. Za nutné<br />
tiež považujú doplnenie písomného<br />
súhlasu autorov zmienených umeleckých<br />
diel, prípadne ich potomkov,<br />
s reštaurovaním a opätovnou inštaláciou<br />
umeleckých artefaktov v komplexe<br />
Nového Istropolisu a doplnenie<br />
odborných analýz environmentálnych<br />
vplyvov na územie. Na pripomienky<br />
developer reagoval.<br />
Developer Immocap:<br />
Zástupcom DOCOMOMO Slovakia<br />
sme pripravili prezentáciu projektu<br />
Cieľom organizácie DOCOMOMO<br />
je výskum, dokumentácia a ochrana<br />
architektúry modernizmu, ktorá<br />
na našom území vznikla aj v období<br />
socializmu. V lete 2020 sa aj z tohto<br />
dôvodu uskutočnila prezentácia projektu<br />
Nový Istropolis pre zástupcov<br />
DOCOMOMO Slovakia z iniciatívy<br />
navrhovateľa Immocap, s cieľom bližšieho<br />
predstavenia projektu Nový<br />
Istropolis a oboznámenia sa s problematikou<br />
na území Trnavského<br />
mýta. V súvislosti s podnetom, ktorý<br />
organizácia DOCOMOMO vo svojom<br />
stanovisku k zámeru navrhovanej<br />
činnosti Nový Istropolis v Informačnom<br />
systéme EIA/SEA vzniesla, je<br />
zrejmé, že napriek našej ústretovosti<br />
a z dôvodu samotného poslania organizácie<br />
nie je snaha o objektívne posúdenie<br />
pozitívneho prínosu projektu.<br />
Z vyššie spomenutých dôvodov<br />
by sme radi uviedli informácie pre<br />
verejnosť na správnu mieru.<br />
Predkladaný zámer projektu Nový<br />
Istropolis na účel posudzovania jeho<br />
vplyvov na životné prostredie je spracovaný<br />
v rozsahu určenom zákonom.<br />
Zámer v tejto fáze podáva základnú<br />
charakteristiku navrhovanej činnosti,<br />
základné údaje o súčasnom stave<br />
životného prostredia a základné<br />
údaje o predpokladaných vplyvoch<br />
na životné prostredie. Prekladaný zámer<br />
projektu Nový Istropolis vypracovali<br />
svetoví a slovenskí architekti<br />
a špičkoví odborníci tak, aby napĺňal<br />
požiadavky definované územným<br />
plánom hlavného mesta Bratislavy.<br />
Územnému plánu zodpovedá rozvrhnutie<br />
funkcií projektu podľa kódu<br />
funkcie 201 ako územie občianskej<br />
vybavenosti celomestského a nadmestského<br />
významu, v ktorom rezidenčná<br />
funkcia neprekračuje 30 %<br />
z celkových podlažných plôch nadzemnej<br />
časti zástavby. Súlad projektu<br />
s územným plánom posúdi Magistrát<br />
hlavného mesta SR Bratislavy ako autorita<br />
vykladajúca územný plán.<br />
Projekt Nového Istropolisu s moderným<br />
kultúrnym stánkom špičkovej<br />
kvality nadväzuje na históriu miesta<br />
ako bodu spoločenských aktivít, stretávania<br />
sa obyvateľov a posilňuje jeho<br />
atraktivitu v kontexte širších vzťahov<br />
vnútornej štruktúry. Nový návrh<br />
kultúrno-spoločenského centra sa<br />
nespráva dôstojne iba k okoliu vďaka<br />
svoje mierke a urbanistickému poňatiu,<br />
ale aj k pôvodnej budove. Okrem<br />
formálnych spojitostí horizontálnej<br />
a vertikálnej hmoty preberá po svojom<br />
predchodcovi aj tvaroslovie fasády,<br />
interiéru a kvalít, ktorými pôvodný<br />
Dom odborov disponuje. Využíva<br />
existujúce materiály a umelecké diela,<br />
ktoré veľmi citlivo zachováva a adaptuje.<br />
Dáva im novú funkciu spôsobom,<br />
ktorý si v každom aspekte ctí pôvodný<br />
genius loci a v plnej miere naň nadväzuje.<br />
Na dôvažok pokračuje v prístupe<br />
ku Kukučínovej ulici nielen ako k zásobovacej<br />
a technickej ulici, ale aj ako<br />
k plnohodnotnému mestotvornému<br />
priestoru s budúcim potenciálom dialógu<br />
so staničným priestorom Filiálka.<br />
Jedným z hlavných kritérií bolo od<br />
začiatku i zakomponovanie prvkov<br />
trvalej udržateľnosti a energetickej<br />
efektívnosti, ako sú recyklácia či zber<br />
dažďovej vody, podľa ktorých pristupoval<br />
Immocap aj k výberu partnerských<br />
architektonických štúdií.<br />
STANOVI<strong>SK</strong>Á BRATISLAV<strong>SK</strong>ÉHO<br />
SAMOSPRÁVNEHO KRAJA,<br />
MESTA BRATISLAVY<br />
A BRATISLAVY-NOVÉ MESTO<br />
Dôležitosť kongresového centra<br />
Najnovšie sa k situácii okolo Istropolisu<br />
vyjadril aj Bratislavský samosprávny<br />
kraj (B<strong>SK</strong>). Ten výstavbu<br />
v podstate podporil. „Bez ohľadu na<br />
akékoľvek budúce riešenie Istropolisu<br />
je pre Bratislavu dôležité, aby<br />
zohľadnilo prepojenie na budúcu výstavbu<br />
železničnej stanice Filiálka,“<br />
uviedol predseda B<strong>SK</strong> Juraj Droba.<br />
„Bratislava ako jediná metropola<br />
nemá samostatné kongresové centrum.<br />
Preto župa podporuje myšlienku<br />
vzniku takéhoto centra, na akomkoľvek<br />
mieste to bude, keďže tých<br />
alternatív je viacero. V Bratislave by<br />
tak vznikol moderný a reprezentatívny<br />
priestor, ako aj ďalšia architektonická<br />
moderná dominanta,“ doplnil.<br />
Zachovanie kultúrno-spoločenskej<br />
funkcie projektu je priorita<br />
Stanovisko uviedlo aj hlavné mesto,<br />
ktoré zopakovalo, že zachovanie<br />
kultúrnej funkcie je nevyhnutné.<br />
„Investor v závere minulého roka<br />
predložil štúdiu – investičný zámer<br />
Nový Istropolis na posúdenie odborným<br />
útvarom magistrátu. Mesto na<br />
základe neho vydá tzv. stanovisko<br />
k investičnému zámeru,“ uviedla hovorkyňa<br />
hlavného mesta Katarína<br />
Rajčanová.<br />
Dodala, že jednou z požiadaviek mesta<br />
bude zachovanie podielu občianskej<br />
vybavenosti – zariadenia kultúry<br />
a dobudovanie verejných priestorov<br />
na území, ako aj verejná prezentácia<br />
zámeru, v akej bude predkladaný na<br />
posudzovanie úradom. „Súčasťou<br />
predloženého zámeru je aj kultúrno-spoločenské<br />
centrum s veľkokapacitnou<br />
multifunkčnou sálou. Zachovanie<br />
kultúrnej funkcie na území<br />
je požiadavkou nielen mesta, ale aj<br />
mestskej časti Nové Mesto a predložený<br />
zámer ju obsahuje,“ doplnila<br />
hovorkyňa magistrátu.<br />
Aj pre starostu Nového Mesta Rudolfa<br />
Kusého je najdôležitejšie, že<br />
investor zachová kultúrno-spoločenskú<br />
funkciu. Developera vyzýva, aby<br />
sa práve kultúrno-spoločenská sála<br />
postavila ako prvá. Kusý uviedol, že<br />
v návrhu premeny Istropolisu oceňuje<br />
verejné priestory a zeleň, s ktorou<br />
sa v jeho okolí počíta. „Mám rád veci,<br />
na ktoré som zvyknutý, a pre mňa je<br />
Istropolis súčasťou detstva, dospievania<br />
a celého života. Zároveň si však<br />
pamätám, že približne pred 15 rokmi<br />
naša mestská časť doslova prosila<br />
vtedajšieho vlastníka – odbory, aby<br />
sme Istropolis mohli odkúpiť a aby sa<br />
tu zachovalo kultúrne centrum, ktoré<br />
má nielen bratislavský, ale celoslovenský<br />
význam,“ poznamenal Kusý,<br />
ktorý považuje za „drzé“, že odbory<br />
nechali budovu chátrať a nikto ich<br />
neberie na zodpovednosť.<br />
(1) Prostredníctvom spoločnosti<br />
Trnavské Mýto, a. s.<br />
(2) H. Moravčíková, 2005 – tu si Istropolis<br />
nenašiel miesto nielen medzi ikonickými<br />
bratislavskými stavbami Slovenského<br />
rozhlasu či Mosta SNP, prípadne<br />
(z rozdielnych dôvodov) Pamätníka SNP<br />
v Banskej Bystrici alebo areálu/budove<br />
Slovenskej poľnohospodárskej univerzity<br />
v Nitre, ale ani len v kategórii „iných<br />
zaujímavých diel“.<br />
(3) Slovart, Bratislava, 2013.<br />
(4) ZALČÍK, T. – DULLA, M.: Slovenská<br />
architektúra. Bratislava: Veda,<br />
vydavateľstvo SAV, 1982. str. 66.<br />
(5) DULLA, M. – MORAVČÍKOVÁ, H.:<br />
Architektúra 20. storočia na Slovensku,<br />
Bratislava: Slovart, 2002.<br />
(6) HARNAUS, H. – KONRAD, B. – NOVOTNY,<br />
M.: Eastmodern: Architecture and Design<br />
of the 1960s and 1970s in Slovakia. Wien,<br />
New York: Springer, 2007.<br />
(7) DULLA, M.: Slovenská architektúra od<br />
Jurkoviča po dnešok. Bratislava: Perfekt,<br />
2007.<br />
(8) MORAVČÍKOVÁ, H. – DLHÁŇOVÁ, V.:<br />
Istropolis, Bratislava.<br />
(9) In: Beyond Everydayness. Theatre<br />
Architecture in Central Europe. Praha,<br />
Národné divadlo 2010.<br />
Hlavná sála bude slúžiť aj na kultúrne akcie. Nový Istropolis počíta s rozšírením verejných priestorov s prístupnou zeleňou až o 50 %.<br />
PROJEKT NOVÝ ISTROPOLIS V BRATISLAVE<br />
<strong>ASB</strong> #221 15
KANCELÁRIE NA SLOVEN<strong>SK</strong>U<br />
Budú kancelárie<br />
prázdne aj po pandémii?<br />
Pandémia posadila chladnúci trh s kancelárskymi nehnuteľnosťami na<br />
húsenkovú dráhu a za posledné mesiace priniesla viacero prekvapení.<br />
Ukázala, že firmy nedokážu fungovať len na home officoch a pracovné<br />
priestory potrebujú. Ukázala tiež, ako by mali kancelárie v treťom tisícročí<br />
vyzerať. Prinášame vám odpovede na otázky, ktoré boli a budú kľúčové.<br />
BRATISLAVA TEXT: Veronika Rajničová, REDAKČNÁ PRÍPRAVA: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y<br />
„Na jar minulého roka sa kancelárie<br />
vyprázdnili a viac ako tri štvrtiny<br />
ľudí pracovalo z domu. V priebehu<br />
roka sa síce zamestnanci začali postupne<br />
vracať, no situáciu opäť otočila<br />
zhoršená epidemická situácia.<br />
Návrat ľudí do kancelárií sa tak očakáva<br />
až v nasledujúcich mesiacoch aj<br />
v súvislosti s vakcináciou. Naďalej<br />
držíme prenajímanie našich budov<br />
na úrovni 97 – 98 %,“ hovorí Martin<br />
Šmigura, investičný riaditeľ realitných<br />
aktivít Wood & Company na<br />
Slovensku.<br />
Ide len o dočasný stav, nájomné<br />
zmluvy sa väčšinou uzatvárajú na<br />
obdobie viac ako jeden rok, preto<br />
väčšina nájomcov neuvažuje o predčasnom<br />
zrušení nájmu, z ktorého by<br />
im mohli plynúť sankcie. Predpokladá<br />
sa, že väčšina spoločností sa napokon<br />
do kancelárií vráti.<br />
Klesá však aj celková obsadenosť<br />
kancelárskych priestorov. Konzultačná<br />
spoločnosť Colliers International<br />
odhaduje, že by mala na Slovensku<br />
v najbližších dvoch rokoch<br />
stúpnuť o 20 až 30 %. V súčasnom<br />
roku by sa mohol pomer prázdnych<br />
kancelárií vyšplhať na 16 %, pričom<br />
vo štvrtom kvartáli 2020 sa ešte pohyboval<br />
na vyše 11 %.<br />
Celková ponuka<br />
Celková ponuka kancelárskych<br />
priestorov dosiahla v Bratislave vo<br />
4. kvartáli 2020 úroveň takmer 1,92<br />
mil. m². Dokopy 63 % z tejto ponuky<br />
naďalej tvoria kancelárske priestory<br />
v štandarde A, zvyšných 37 % kancelárske<br />
priestory v štandarde B.<br />
Informuje o tom Bratislava Research<br />
Forum. Výška nájomného ostala na<br />
nezmenenej úrovni, a to 17,00 €/m 2 /<br />
mesiac. V priebehu štvrtého kvartálu<br />
2020 pribudlo na bratislavskom trhu<br />
26 300 m 2 nových kancelárskych plôch.<br />
Dokončila sa výstavba dvoch kancelárskych<br />
budov, a to Pradiarne 1 900<br />
a Tower 5. V roku 2020 pribudlo šesť<br />
budov s celkovou výmerou viac ako<br />
76-tisíc m 2 . Rozostavaných projektov<br />
s dostavbou do konca roka <strong>2021</strong> je<br />
šesť. Celková výmera týchto nehnuteľností<br />
dosahuje takmer 80-tisíc m 2<br />
novej kancelárskej plochy v A štan-<br />
Administratívna budova Sky Park Offices (od architektov Vietzke & Borstelmann Architekten) priniesla do Bratislavy 31-tisíc metrov štvorcových. Foto: Penta Real Estate<br />
16 <strong>ASB</strong> #221 Fokus
Celková ponuka<br />
kancelárskych<br />
priestorov dosiahla<br />
v Bratislave<br />
vo 4. kvartáli 2020<br />
úroveň takmer<br />
1,92 mil. m .<br />
darde. Podľa Bratislava Research<br />
Forum dosiahne ich celková výmera<br />
viac ako 87-tisíc m 2 .<br />
„Opatrnosť na trhu ešte bude istú<br />
chvíľu pretrvávať. Aj keď sa ekonomika<br />
zotaví, silnejší dopyt po kancelárskych<br />
priestoroch sa prejaví až<br />
v horizonte troch – štyroch rokov.<br />
Predpokladám, že minimálne najbližšie<br />
dva roky bude trh o niečo zložitejší.<br />
Výhodu budú mať administratívne budovy<br />
s kvalitnou správou a servisom<br />
pre klientov a tiež s dobrým pomerom<br />
cena – výkon,“ uvádza Šmigura.<br />
Kedy sa vrátime na pracoviská?<br />
Zatiaľ čo menšie lokálne firmy sa už<br />
postupne sťahujú späť, nadnárodné<br />
spoločnosti stále váhajú. Časť z nich<br />
je na nepretržitom home office doteraz<br />
a ich situácia sa podľa Šmiguru<br />
pravdepodobne nezmení až do tretieho<br />
kvartálu <strong>2021</strong>.<br />
„Čakajú na očkovanie, uvoľnenie<br />
reštrikcií a návrat sveta do normálu.<br />
Nechcú riskovať potenciálne žaloby<br />
alebo akékoľvek iné komplikácie. Zároveň<br />
je tu však tlak na čo najskorší<br />
návrat do kancelárií – jednak to súvisí<br />
s psychickou pohodou zamestnancov<br />
a možnosťou sústrediť sa na prácu<br />
mimo domu, ale aj efektivitou spolupráce,<br />
budovaním tímového ducha<br />
a firemnej kultúry,“ dodáva Šmigura.<br />
Ako COVID-19 zmenil nájomné<br />
zmluvy?<br />
Podľa analýzy CBRE, realizovanej<br />
v strednej a východnej Európe, rokovala<br />
o úľavách s majiteľmi budov<br />
polovica nájomníkov. Častými požiadavkami<br />
bolo zníženie nájomného<br />
a platobné prázdniny. Ako však podotýka<br />
Šmigura, na zmenu podmienok<br />
v kontrakte musia firmy úľavy niečím<br />
vyvážiť. Zvyčajne to bolo kompenzované<br />
predĺžením nájomnej zmluvy.<br />
„Väčší nájomcovia, ktorí majú dlhodobé<br />
zmluvy, vedia, že nemôžu<br />
konať krátkodobo. Preto spravidla<br />
neopúšťajú ani neredukujú priestory,<br />
pretože by ich o rok museli znova<br />
naberať, a to nedáva ekonomicky nijaký<br />
zmysel. Od nich necítime žiadny<br />
tlak. Situácia je trochu iná u menších<br />
nájomcov. Sú firmy, ktoré sa dostali<br />
do existenčných problémov. Vždy sa<br />
však snažíme hľadať riešenie,“ vysvetľuje<br />
Šmigura. Platobná disciplína<br />
sa výrazne zhoršila najmä v segmente<br />
gastra a retailu, ktoré najviac zasiahli<br />
vládne opatrenia.<br />
Pri nových zmluvách uzavretých<br />
v čase pandémie vo všeobecnosti platí,<br />
že nájomcovia už nie sú ochotní<br />
zaväzovať sa na také dlhé obdobie<br />
ako predtým. O nájomcov je v súčasnosti<br />
väčší boj, a preto si vedia vyrokovať<br />
aj mimoriadne výhodné podmienky,<br />
napríklad rent-free obdobie<br />
alebo úpravu kancelárií zadarmo.<br />
Dôležité ekonomické ukazovatele SR<br />
2<br />
-15 %<br />
HDP (v %)<br />
Ako budú vyzerať kancelárie po<br />
pandémii?<br />
Analytici odhadujú, že v „novom normále“<br />
budeme viac využívať home<br />
office a stretávanie sa v kancelárii bude<br />
2 000 000<br />
slúžiť skôr na organizačné mítingy či<br />
1 600 000<br />
brainstorming. Taká situácia nahráva<br />
konceptu tzv. zdieľaných pracovných<br />
miest a priestorov, ktoré nie sú<br />
1 200 000<br />
na prácu využívané nonstop. Sú menšie,<br />
flexibilnejšie a komfortnejšie.<br />
800 000<br />
Pre prenajímateľa to znamená, že 400 000<br />
bude v konečnom dôsledku potrebovať<br />
menej priestoru. Kancelárie sa<br />
0<br />
teda môžu do istej miery „scvrknúť“.<br />
Nie každej firme a každému zamestnancovi<br />
však hot-desking bude vyhovovať.<br />
Najmä rodičia malých detí<br />
stále ocenia miesto, kde sa na prácu<br />
budú môcť plne sústrediť.<br />
Práca z domu urýchlila potrebu firiem<br />
investovať do technológií. Podľa 250 000<br />
analýzy CBRE tak plánuje urobiť až<br />
75 percent firiem. Súčasný stav môže<br />
200 000<br />
akcelerovať nielen implementovanie<br />
techniky na konferenčné hovory, ale<br />
150 000<br />
napríklad aj rozšírenej reality a umelej<br />
inteligencie.<br />
COVID-19 však zmenil predovšetkým 100 000<br />
pohľad na hygienu budov. Vidieť to na<br />
nových projektoch, ktoré vznikajú, ale<br />
50 000<br />
aj na opatreniach v starších nehnuteľnostiach.<br />
„Po skúsenostiach s pandémiou<br />
bude pre nájomníkov zdravotná<br />
0<br />
bezpečnosť budovy jedným z rozhodujúcich<br />
kritérií. Zvýši to náklady na<br />
Rozširovanie<br />
development, aj keď väčšina vlastníkov<br />
sa bude snažiť implementovať<br />
najmä rozpočtovo prijateľné riešenia,“<br />
Miera obsadenosti kancelárií v Bratislave<br />
myslí si Šmigura. Do vzduchotechnických<br />
obvodov môžu napríklad aplikovať<br />
rôzne antibakteriálne prípravky<br />
a povrchy dezinfikovať UV žiarením.<br />
Ako anticovidový sa profiluje napríklad<br />
novovznikajúci projekt Lake-<br />
14 %<br />
side Park 02 pri Kuchajde. Budova<br />
bude využívať takzvanú doskovú<br />
11 %<br />
rekuperáciu, v ktorej nedochádza<br />
k zmiešavaniu privádzaného a odvádzaného<br />
vzduchu, dezinfekciu<br />
7 %<br />
čiastočkami striebra aj bezdotykové<br />
ovládanie výťahov.<br />
„Tieto technologické prvky sa pridali<br />
až v priebehu projektových prác<br />
4 %<br />
s ohľadom na vývoj situácie,“ doplnil<br />
Šmigura. Podobné opatrenia sa môžu<br />
stať v budúcnosti štandardom.<br />
15 %<br />
10 %<br />
5 %<br />
0 %<br />
-5 %<br />
-10 %<br />
2009<br />
2010<br />
2011<br />
2012<br />
2013<br />
2014<br />
2015<br />
Vývoj dostupnej plochy kancelárskych priestorov v čase – Bratislava (štandard kancelárií A + B; m 2 )<br />
Celková ponuka kancelárskych priestorov dosiahla v Bratislave vo 4. kvartáli 2020 úroveň<br />
takmer 1,92 mil. m².<br />
2010<br />
2011<br />
2012<br />
2013<br />
2014<br />
2015<br />
Objem transakcií/nové projekty na trhu (m 2 ) v Bratislave<br />
V roku 2020 pribudlo šesť budov s celkovou výmerou viac ako 76-tisíc m 2 .<br />
Rozostavaných projektov s dostavbou do konca roka <strong>2021</strong> je šesť. Celková výmera týchto<br />
nehnuteľností dosahuje takmer 80-tisíc m 2 novej kancelárskej plochy v A štandarde.<br />
2009<br />
2009<br />
2010<br />
2010<br />
2011<br />
2011<br />
2012<br />
2012<br />
2016<br />
2016<br />
Predchádzajúca plocha<br />
2013<br />
2013<br />
2014<br />
2017<br />
2017<br />
2015<br />
2018<br />
Nové nájomné zmluvy<br />
Obnovené nájomné zmluvy + renegociácia<br />
2014<br />
2015<br />
2018<br />
2016<br />
2016<br />
2019<br />
2019<br />
Q3 2020<br />
2017<br />
2017<br />
f2020<br />
Nezamestnanosť (v %)<br />
Index spotrebiteľských cien (priemer) Reálna mzda (v %)<br />
Nová ponuka<br />
Štandard A Štandard B Celková miera neobsadenosti<br />
2020<br />
2018<br />
Predprenájom<br />
Podnájom<br />
Klesá aj celková obsadenosť kancelárskych priestorov. Konzultačná spoločnosť Colliers<br />
International odhaduje, že by mala na Slovensku v najbližších dvoch rokoch stúpnuť o 20 až<br />
30 %. V súčasnom roku by sa mohol pomer prázdnych kancelárií vyšplhať na 16 %, pričom<br />
v štvrtom kvartáli 2020 sa ešte pohyboval na vyše 11 %.<br />
2018<br />
f<strong>2021</strong><br />
f<strong>2021</strong><br />
2019<br />
2019<br />
f2022<br />
f2022<br />
f2023<br />
f2023<br />
2020<br />
11,37 %<br />
11,13 %<br />
10,99 %<br />
2020<br />
ZDROJ – GRAFY: COLLIERS INTERNATIONAL<br />
KANCELÁRIE NA SLOVEN<strong>SK</strong>U: Budú kancelárie prázdne aj po pandémii?<br />
<strong>ASB</strong> #221 17
KANCELÁRIE NA SLOVEN<strong>SK</strong>U<br />
Kancelárie sú prázdne.<br />
Čo s nimi?<br />
Vzhľadom na stále platné pandemické obmedzenia majú mnohé spoločnosti v súčasnosti<br />
vysoký podiel práce z domu a kancelárie aktuálne nie sú naplno využívané. Čo to<br />
znamená? Jedni developeri vyčkávajú na postcovidové obdobie, ktoré azda nebude trvať<br />
extrémne dlho, ďalší menia tradičný kancelársky priestor a prichádzajú s konceptom<br />
pracovného priestoru ako služby, v rámci ktorého prinášajú na trh niekoľko prelomových<br />
služieb. Niektorí zase pripúšťajú, že staršie administratívne budovy sa môžu premeniť aj<br />
na byty. Na analýzu tohto segmentu sme oslovili zástupcov veľkých „hráčov“.<br />
BRATISLAVA REDAKČNÁ PRÍPRAVA: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, FOTO: MIRO POCHYBA, ARCHÍV SPOLOČNOSTÍ<br />
Na realitnom trhu pandémia azda<br />
najviac negatívne zasiahla segment<br />
kancelárií. Súhlasíte s prognózami<br />
analytikov, že kancelárie budú čoraz<br />
neobsadenejšie alebo sa ešte<br />
vývoj môže zmeniť?<br />
M. Marko: Pandémia zasiahla predovšetkým<br />
segment retailu, ale<br />
takisto postihla aj development komerčných<br />
projektov, ktoré sa pod jej<br />
vplyvom začínajú meniť. Súčasné<br />
kritériá na tvorbu administratívnych<br />
priestorov bez ovplyvnenia pracovnej<br />
produktivity stavajú ich tvorcov,<br />
zamestnávateľov a nakoniec aj užívateľov<br />
pred náročnejšie výzvy. Príprava<br />
projektov, reagujúcich na zmenené<br />
podmienky, je veľmi náročná, keďže<br />
pohľad ich užívateľov je diametrálne<br />
iný. Okrem zvýšených nárokov na<br />
hygienické opatrenia odborníci na<br />
ľudské zdroje upozorňujú, že kľúčové<br />
je so zamestnancami komunikovať<br />
a fyzicky sa stretávať. Motivujúce<br />
pracovné prostredie, každodenné<br />
interakcie s kolegami, spoločná energia,<br />
ktorá vytvára pocit lojality k zamestnávateľovi,<br />
sú pre mnohých ľudí<br />
hnacou silou, ktorú im práca z domu<br />
nikdy nezabezpečí. Situáciu pozorne<br />
sledujeme a v zmenených podmienkach<br />
vidíme potenciál rozvoja nových<br />
príležitosti, na ktoré sa snažíme<br />
pozitívne a flexibilne reagovať.<br />
J. Nevolník: Mnohé spoločnosti<br />
pravdepodobne zistili, že home office<br />
je naozaj spôsob, ako pracovať na<br />
diaľku a nielen „zamestnanecký benefit“.<br />
Predpokladám, že v najbližších<br />
rokoch sa kancelársky segment zmení.<br />
Dôležitá bude väčšia flexibilita<br />
priestorov, dôraz na kreativitu, stretávanie<br />
sa tímov a menej na klasické<br />
pracovné miesto. Rozhodne však nečakám,<br />
že by firmy masovo opúšťali<br />
kancelárie. Naša spoločnosť realizovala<br />
prieskum medzi niekoľkými desiatkami<br />
spoločností na Slovensku,<br />
v rámci ktorého sme sa opýtali, či má<br />
plošná práca z domu pozitívny vplyv<br />
na ich fungovanie a produktivitu.<br />
Spokojnosť vyslovilo len 6 % z nich.<br />
P. Pelikán: Vzhľadom na stále platné<br />
pandemické obmedzenia majú<br />
v súčasnosti mnohé spoločnosti vysoký<br />
podiel práce z domu a kancelárie<br />
nie sú aktuálne naplno využívané.<br />
Zatiaľ necítime veľký tlak firiem<br />
na úpravy nájomných zmlúv a na<br />
zmenšovanie prenajatých priestorov.<br />
Myslím si, že každý skôr očakáva, že<br />
pandémia sa raz skončí a všetko sa<br />
vráti do normálu, aj keď každá takáto<br />
udalosť v histórii vždy priniesla<br />
inovácie. Práca z domu bola predtým<br />
považovaná za príjemný benefit, ale<br />
dlhodobo nie je vhodná pre každého,<br />
či už pre charakter vykonávanej<br />
práce, alebo pre chýbajúce zázemie<br />
v domácnosti. Navyše, ľudia sú spoločenské<br />
tvory a potrebujú sa stretávať.<br />
Osobnú komunikáciu žiadne on-line<br />
stretnutia plne nenahradia. Na diaľku<br />
sa tiež ťažko buduje firemná kultúra,<br />
lojálnosť, dôvera, kolegiálne či<br />
obchodné vzťahy. Napokon, stačí sa<br />
pozrieť do vyspelých ázijských krajín,<br />
ktoré majú z nedávnej minulosti skúsenosti<br />
s podobnými pandémiami,<br />
a vidíme, že zásadne nezmenili spôsob<br />
práce tamojších firiem. Priniesli<br />
určité technologické inovácie a dôkladnejšie<br />
hygienické a bezpečnostné<br />
opatrenia. Myslím si, že toto môžeme<br />
očakávať aj u nás. Ľudia sa chcú vrátiť<br />
do práce a pracovné prostredie sa dá<br />
prispôsobiť novej situácii tak, ako sa<br />
prirodzene neustále mení a vyvíja.<br />
R. Popík: Vo všeobecnosti očakávame,<br />
že spomalenie trhu komerčných<br />
nehnuteľností má strednodobý charakter.<br />
Osobne si myslím, že výkon<br />
trhu komerčných nehnuteľností sa<br />
v Bratislave vráti k predcovidovým<br />
číslam za pár rokov. Veľa však bude<br />
záležať od toho, ako sa naštartuje<br />
lokálna aj globálna ekonomika. Stále<br />
však platí, že realitný trh je zdravý<br />
a po znovunaštartovaní celej ekonomiky<br />
bude opäť iba rásť.<br />
MARTIN MARKO<br />
obchodný riaditeľ Immocap<br />
JURAJ NEVOLNÍK<br />
výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko<br />
PAVEL PELIKÁN<br />
výkonný riaditeľ JTRE<br />
RENÉ POPÍK<br />
CEO HB REAVIS<br />
Ako na tento vývoj reagujete? Zmení<br />
tradičný kancelársky priestor<br />
svoju povahu a nadobudne nový<br />
charakter? Bude dostatočným ťahákom<br />
len jeho ekologický rozmer či<br />
„smart“ rozmer jeho technológií?<br />
M. Marko: Vnímame, že spoločnosti<br />
aktuálne vyhľadávajú riešenia,<br />
ako v priestoroch zabezpečiť prácu<br />
v hygienicky čistom a motivujúcom<br />
prostredí, ktoré sa snažíme aplikovať<br />
v našom pripravovanom portfóliu<br />
komerčných objektov. Už v projekte<br />
Lakeside Park 02, ktorý je momentálne<br />
vo výstavbe a profiluje sa na trhu<br />
ako prvá anticovidová budova, sa<br />
nám podarilo zareagovať na zvýšené<br />
nároky nájomcov v súvislosti s ochranou<br />
zdravia v súčasnej pandemickej<br />
situácii. Pozorne počúvame požiadavky<br />
budúcich klientov a v našich projektoch<br />
sa im snažíme vyjsť v ústrety<br />
nielen v nadštandardných riešeniach<br />
v súvislosti s hygienickými opatreniami,<br />
ale aj v efektivite a v inovatívnom<br />
prístupe pri navrhovaní pracovných<br />
priestorov. Okrem klasických benefitov<br />
je totiž dôležité budúcim užívateľom<br />
ponúknuť niečo navyše – príjemné,<br />
inšpiratívne a komunitné firemné<br />
prostredie s dostatočným priestorom<br />
na oddych a relaxáciu, aby sa pre nich<br />
stalo miestom kreativity a ohniskom<br />
nových nápadov, ktoré home<br />
office ťažko dokáže poskytnúť. Tento<br />
prístup má už svoje prvé výsledky,<br />
o ktorých svedčí záujem o náš projekt<br />
Lakeside Park 02 zo strany potenciálnych<br />
nájomcov a rovnako aj projekt<br />
The Mill, ktorý sa stane centrálou významnej<br />
zahraničnej spoločnosti pôsobiacej<br />
na Slovensku. Považujeme<br />
to za veľmi dobrú správu pre biznis<br />
a signál, že dopyt po nových priestoroch<br />
na prácu stále pretrváva.<br />
J. Nevolník: Dlhodobo rátame<br />
s tým, že kancelárske priestory budú<br />
musieť byť v budúcnosti otvorenejšie<br />
a kontrakty kratšie. Mysleli sme<br />
na to už pred koronakrízou a osobne<br />
18 <strong>ASB</strong> #221 Fokus
Toto nie je pokojné nedeľné dopoludnie pri Bratislava Business Centre, ale streda predobedom začiatkom marca <strong>2021</strong>. Pandémia vyľudnila kedysi rušné miesto biznisu.<br />
predpokladám, že v budúcnosti 10 %<br />
až 15 % priestorov bude musieť byť<br />
pripravených na krátkodobé nájmy.<br />
Už aj Sky Park Offices bude mať svoju<br />
časť využívanú práve pre coworkingový<br />
priestor na krátkodobé<br />
nájomné zmluvy. Budovu sme skolaudovali<br />
začiatkom januára a veľký<br />
priestor sme venovali, samozrejme,<br />
aj ochrane zdravia jej zamestnancov<br />
a návštevníkov. Darí sa nám to aj<br />
vďaka technológiám a smart riešeniam,<br />
akými sú napríklad rekuperácia<br />
vzduchu cez najmodernejšie<br />
filtre, ktoré spĺňajú kvalitu certifikátu<br />
WELL, merače CO 2<br />
v zasadacích<br />
miestnostiach s automatickým regulátorom<br />
prívodu čerstvého vzduchu<br />
či dostupné germicídne lampy<br />
na ničenie vírusov. Vstup do budovy<br />
a výťahov je navyše možný aj bezdotykovo<br />
cez tzv. virtuálny kľúč.<br />
P. Pelikán: V Bratislave prevádzkujeme<br />
kancelárie s plochou približne<br />
300-stotisíc m 2 a sme v neustálom<br />
kontakte s našimi nájomcami. Pracovné<br />
prostredie a spôsob práce sa neustále<br />
menia, preto všetky moderné<br />
kancelárske budovy, ktoré staviame,<br />
disponujú flexibilnými priestormi<br />
a sú pripravené prispôsobiť sa meniacim<br />
sa požiadavkám spoločností. Nepochybne<br />
aj pandémia koronavírusu<br />
prinesie určité zmeny do fungovania<br />
spoločností a odrazí sa to i na prevádzke<br />
kancelárskych budov. Oveľa väčší<br />
dôraz sa začína klásť na bezpečnosť<br />
a ochranu zamestnancov, súčasťou<br />
tohto trendu môžu byť okrem dezinfekcie<br />
alebo merania teploty aj väčšie<br />
odstupy medzi pracovnými miestami.<br />
R. Popík: Zmena tradičného kancelárskeho<br />
priestoru je v DNA HB Reavis.<br />
Aj preto sme pred vyše štyrmi<br />
rokmi prišli s konceptom pracovného<br />
priestoru ako služby, v rámci ktorej<br />
prinášame na trh niekoľko prelomových<br />
služieb – či už ide o flexibilné<br />
pracovné priestory v podobe Qubes,<br />
technologickú dvojičku fyzického<br />
priestoru – Symbiosy, coworking<br />
HubHub, ale aj nové poňatie správy<br />
budov prostredníctvom služby More,<br />
ktorá cez aplikáciu poskytuje všetky<br />
potrebné informácie či úkony. To<br />
všetko dnes klienti nájdu aj v projekte<br />
Nivy Tower. Smart technológie či „zelené“<br />
budovy sú na konci dňa práve<br />
tie elementy, vďaka ktorým sa v práci<br />
cítime jednoducho dobre, ostávame<br />
zdraví a radi sa na ďalší deň vrátime<br />
do kancelárie. To vôbec nie je málo.<br />
Regulácia počtu zamestnancov<br />
povolených v kancelárii v konkrétnom<br />
okamihu bude asi jednou z najväčších<br />
výziev kancelárskeho trhu<br />
v budúcnosti. Budete meniť dispozície<br />
kancelárií, vyčleníte oddelené<br />
pracovné priestory pre menej ľudí,<br />
prípadne ich budete meniť na byty?<br />
M. Marko: Bez ohľadu na pandémiu<br />
bol developerský biznis vždy<br />
cyklický a cyklom treba prispôsobovať<br />
stratégiu. Rovnako ako počas<br />
prvej vlny, aj teraz ostávame opatrní<br />
a dennodenne sledujeme vývoj trhu.<br />
Naše projekty sa snažíme od začiatku<br />
nastaviť tak, aby sme za každých<br />
okolností vedeli flexibilne reagovať<br />
na požiadavky a zmeny v potrebách<br />
budúcich nájomcov a maximálne im<br />
vyjsť v ústrety.<br />
J. Nevolník: Pokiaľ budú podobné regulácie<br />
ukotvené legislatívne, prispôsobíme<br />
sa im a priestory, samozrejme,<br />
adaptujeme na takéto požiadavky.<br />
V Bratislave plánujeme výstavbu kancelárskej<br />
budovy <strong>SK</strong>Y PARK Tower,<br />
ktorá tento ikonický projekt ukončí.<br />
Zmenu projektového zámeru v tomto<br />
prípade neplánujeme.<br />
P. Pelikán: Budeme tak ako doteraz<br />
intenzívne komunikovať s našimi<br />
nájomcami, počúvať ich potreby<br />
a prispôsobovať pracovné prostredie<br />
ich požiadavkám. Budúcnosť majú<br />
moderné flexibilné kancelárie s kvalitnou<br />
vzduchotechnikou, inteligentne<br />
riadenou tepelnou pohodou či premyslenou<br />
organizáciou pohybu ľudí.<br />
Výhodou bude napríklad možnosť<br />
využívať terasy. Čoraz dôležitejšia<br />
bude lokalita, ktorá umožní dochádzať<br />
do práce aj pešo alebo na bicykli,<br />
vyjsť von do parku alebo na promenádu<br />
na stretnutie, alebo na obed, nakúpiť<br />
a vybaviť si všetko potrebné cestou<br />
z práce. Staršie administratívne<br />
budovy sa môžu premeniť aj na byty<br />
a môžu tak napríklad pomôcť štátu<br />
naštartovať ohlásený cieľ budovania<br />
dostupného nájomného bývania.<br />
R. Popík: Kancelárie zmenu optiky<br />
potrebovali už dávnejšie, koronakríza<br />
tento vývoj iba urýchlila. Nás<br />
v HB Reavis teší, že sa na človeka<br />
konečne začína pozerať ako na dôležitú<br />
súčasť pracovného prostredia.<br />
Kancelárie budeme potrebovať aj naďalej,<br />
človek je sociálna bytosť a firmy<br />
bez interakcií zamestnancov vo<br />
fyzickom priestore jednoducho nedokážu<br />
rásť. Zmení sa využitie niektorých<br />
priestorov, napríklad možno<br />
očakávať, že z tradičných open space<br />
kancelárií sa stanú skôr miesta na<br />
komunitné stretávanie sa. Kľúčovým<br />
pojmom pre ďalší vývoj kancelárskeho<br />
trhu bude flexibilita – priestorov,<br />
pracovných štýlov, tímov, ale aj samotných<br />
pracovných návykov.<br />
KANCELÁRIE NA SLOVEN<strong>SK</strong>U: Kancelárie sú prázdne. Čo s nimi?<br />
<strong>ASB</strong> #221 19
30Projekty<br />
Pripravované<br />
projekty<br />
Rezidenčný projekt<br />
Metropolis, Bratislava<br />
20<br />
Lakeside Park 02,<br />
Bratislava<br />
22<br />
Bytový dom Van B,<br />
Mníchov<br />
24<br />
Budova národnej<br />
rady, Porto-Novo,<br />
Beninská republika<br />
26<br />
Inteligentná štvrť<br />
Špitálka, Brno<br />
28<br />
Flešovky<br />
Projekt je koncipovaný ako jeden dom utvorený dvomi súmernými hmotami so šikmým zastrešením. Podľa tvaru písmena M ako Metropolis.<br />
Rezidenčný projekt<br />
Metropolis<br />
„Áno, môžem to potvrdiť. S výstavbou by sa malo začať<br />
v máji tohto roku,“ povedal pre <strong>ASB</strong> architekt Juraj<br />
Sonlajtner, autor rezidenčného projektu Metropolis,<br />
ktorý vznikne priamo v centre novovznikajúceho centra<br />
Bratislavy. Projekt, ktorý bol pôvodne známy ako<br />
Rezidencia Bottova, má už vyše roka právoplatné stavebné<br />
povolenie a jeho investor Mint Investment pripravil na<br />
bratislavský trh 298 bytových jednotiek.<br />
BRATISLAVA TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: CITY WORK<br />
Aby dom nemlčal<br />
Z celkového počtu bytových jednotiek<br />
bude 142 bytov a 156 apartmánov.<br />
Najväčší počet je dvojizbových – až<br />
136. Ich predpredaj začala spoločnosť<br />
Herrys len nedávno a cena bytovej<br />
jednotky sa začína v priemere na<br />
3 800 €/m 2 (bez DPH).<br />
„Chceli sme, aby dom hovoril a nemlčal<br />
aj napriek tomu, že je oveľa nižší a menší<br />
než okolité ambiciózne projekty,“<br />
odpovedá Juraj Sonlajtner, zakladateľ<br />
pražskej architektonickej kancelárie<br />
City Work, na otázku netradičného<br />
tvaru rezidenčného projektu. „Je koncipovaný<br />
ako dvojica hmôt utvárajúca<br />
výrazný celok. Jeden dom utvorený<br />
dvomi súmernými hmotami so šikmým<br />
zastrešením. Tvar písmena M vznikol<br />
20 <strong>ASB</strong> #221 Projekty
A.06.IŠ.18<br />
A.06.0007<br />
N<br />
<br />
A.06.IŠ.17<br />
A.06.0710<br />
N<br />
<br />
A.06.0610<br />
N<br />
<br />
A.06.0704<br />
<br />
<br />
A.06.0604<br />
<br />
<br />
A.06.0705<br />
<br />
<br />
A.06.0605<br />
<br />
<br />
A.06.0702<br />
<br />
<br />
A.06.0707<br />
<br />
<br />
A.06.0607<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
N<br />
A.06.0709<br />
N<br />
<br />
A.06.0701<br />
N<br />
<br />
A.06.0601<br />
N<br />
<br />
A.06.0609<br />
N<br />
<br />
A.06.0006<br />
<br />
<br />
A.06.07<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.0708<br />
<br />
<br />
A.06.0608<br />
<br />
<br />
A.06.06<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.0706<br />
N<br />
<br />
A.06.0606<br />
N<br />
<br />
A.06.IŠ.20<br />
<br />
A.06.0805<br />
<br />
<br />
A.06.0505<br />
<br />
<br />
<br />
A.06.0804<br />
<br />
<br />
A.06.0504<br />
<br />
<br />
A.06.0807<br />
N<br />
<br />
A.06.0507<br />
N<br />
<br />
N<br />
A.06.0801<br />
N<br />
<br />
A.06.0501<br />
N<br />
<br />
A.06.08<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.22<br />
A.06.05<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.0806<br />
<br />
<br />
A.06.0506<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.16 A.06.IŠ.15 A.06.IŠ.14 A.06.IŠ.13 A.06.IŠ.12 A.06.IŠ.11 A.06.IŠ.10 A.06.IŠ.09<br />
<br />
A.06.IŠ.23<br />
A.06.0905<br />
N<br />
<br />
A.06.0904<br />
<br />
<br />
A.06.0405<br />
N<br />
<br />
A.06.0404<br />
<br />
<br />
A.06.09<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.04<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
N<br />
<br />
A.06.0005<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
A.06.1005<br />
<br />
<br />
A.06.<strong>03</strong>05<br />
<br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.24<br />
A.06.<strong>03</strong>04<br />
<br />
<br />
A.06.1007<br />
N<br />
<br />
A.06.1004<br />
<br />
<br />
A.06.<strong>03</strong>07<br />
N<br />
<br />
N<br />
A.06.1001<br />
N<br />
<br />
A.06.<strong>03</strong>01<br />
N<br />
<br />
A.06.10<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.25<br />
A.06.<strong>03</strong><strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.1006<br />
<br />
<br />
A.06.<strong>03</strong>06<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
A.06.1105<br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.26<br />
A.06.0205<br />
<br />
<br />
A.06.1107<br />
N<br />
<br />
A.06.0207<br />
N<br />
<br />
<br />
A.06.1104<br />
<br />
<br />
N<br />
<br />
A.06.0201<br />
N<br />
<br />
A.06.0204<br />
<br />
<br />
A.06.11<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.1106<br />
<br />
<br />
A.06.0206<br />
<br />
<br />
A.06.02<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.27<br />
A.06.IŠ.32<br />
A.06.IŠ.08<br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.28<br />
A.06.IŠ.07<br />
A.06.1209<br />
N<br />
<br />
A.06.1204<br />
<br />
<br />
A.06.0104<br />
<br />
<br />
A.06.0109<br />
N<br />
<br />
A.06.1207<br />
<br />
<br />
A.06.1206<br />
<br />
<br />
A.06.0106<br />
<br />
<br />
A.06.0107<br />
<br />
<br />
A.06.12<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
N<br />
A.06.1201<br />
N<br />
<br />
<br />
A.06.0101<br />
N<br />
<br />
A.06.01<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.31<br />
A.06.IŠ.04<br />
<br />
A.06.IŠ.<strong>03</strong><br />
A.06.0001<br />
<br />
<br />
A.06.1208<br />
N<br />
<br />
A.06.0108<br />
N<br />
<br />
A.06.1205<br />
<br />
<br />
A.06.0004<br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.02<br />
A.06.0002<br />
<br />
<br />
A.06.0105<br />
<br />
<br />
A.06.00<strong>03</strong><br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.29<br />
A.06.IŠ.06<br />
A.06.IŠ.01<br />
A.06.IŠ.30<br />
A.06.IŠ.05<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
A<br />
1<br />
B<br />
C<br />
2<br />
D<br />
E<br />
3<br />
F<br />
1<br />
4<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
2<br />
5<br />
3<br />
6<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
N<br />
NN<br />
NN<br />
NNN<br />
NNN<br />
NNNN<br />
NN<br />
<br />
N <br />
4<br />
<br />
<br />
7<br />
<br />
5<br />
8<br />
6<br />
+141,80<br />
<br />
<br />
<br />
NNNN<br />
NN<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
9<br />
<br />
<br />
7<br />
10<br />
8<br />
1<br />
+138,40<br />
N N<br />
N NN<br />
9<br />
12<br />
10<br />
+138,80<br />
13<br />
+138,40<br />
<br />
<br />
<br />
N<br />
<br />
<br />
<br />
NN N N<br />
<br />
<br />
<br />
N<br />
<br />
NN <br />
<br />
<br />
<br />
<br />
NN<br />
N N<br />
<br />
<br />
<br />
N<br />
1<br />
<br />
<br />
14<br />
12<br />
15<br />
13<br />
16<br />
14<br />
17<br />
15<br />
18<br />
16<br />
19<br />
17<br />
20<br />
+141,80<br />
18<br />
TAXI<br />
21<br />
+138,40<br />
+138,40<br />
TAXI<br />
A<br />
19<br />
B<br />
C<br />
20<br />
D<br />
E<br />
21<br />
F<br />
BUS<br />
BUS<br />
BUS<br />
Metropolis bude susediť so Sky Parkom.<br />
Rezidencia bude mať 298 bytových jednotiek.<br />
Návrh interiéru bytu.<br />
<br />
<br />
2.np<br />
CENTRUM BOTTOVA<br />
A.06.0802<br />
<br />
<br />
A.06.0902<br />
<br />
<br />
A.06.1002<br />
<br />
<br />
A.06.1102<br />
<br />
<br />
A.06.1202<br />
<br />
<br />
BUS<br />
BUS<br />
A.06.0602<br />
<br />
<br />
A.06.IŠ.34<br />
A.06.IŠ.19<br />
A.06.IŠ.21<br />
A.06.IŠ.33<br />
A.06.0502<br />
<br />
<br />
A.06.0901<br />
N<br />
A.06.0401<br />
N<br />
A.06.0402<br />
<br />
<br />
A.06.<strong>03</strong>02<br />
<br />
<br />
A.06.1101<br />
N<br />
A.06.0202<br />
<br />
<br />
A.06.0102<br />
<br />
<br />
1.np<br />
2.np<br />
1./2.np<br />
<br />
Bottova<br />
1.np<br />
VÝSTUP Z<br />
PARKINGU<br />
18.np<br />
2.np<br />
X X<br />
X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X<br />
OBJEKT B OBJEKT A<br />
N<br />
<br />
X X X X X<br />
16.np<br />
1.np<br />
X X<br />
+140,80 +138,80<br />
9.np<br />
BUS<br />
VJAZD-VÝJAZD<br />
PARKING<br />
BUS<br />
Chalúpkova<br />
Chalúpkova<br />
1.np<br />
SCHÉMA / SCHEM<br />
GENERÁLNY PRO<br />
PROJEKTANT / D<br />
NÁZOV ZÁKAZKY<br />
REZIDE<br />
Pôdorys 6. NP, veža A.<br />
6.np<br />
Situácia.<br />
N <br />
<br />
<br />
<br />
<br />
STUPEŇ PD / PRO<br />
DOKUMENT<br />
ČASŤ / PART<br />
B - VÝKRES<br />
NÁZOV OBJEKTU<br />
NÁZOV PROFESN<br />
hneď v úvodných skicách a aj preto<br />
dostal nakoniec názov Metropolis. Mal<br />
asociovať slová ako moderný či multifunkčný.<br />
Za tento dizajn ma kritizovali<br />
slovenskí developeri stavajúci okolo<br />
nás, ale máme istotu veľkej dôvery nášho<br />
investora. Pre architekta je dôležité,<br />
že klient nespochybňuje prácu a necvičí<br />
vás na desiatkach variantoch projektu.<br />
Ostatne, aj predstavitelia mesta zareagovali<br />
na našu architektúru pozitívne.<br />
Páčilo sa im, že dom dodržuje uličné<br />
čiary, že dotvára blok, drží pevný roh,<br />
že má obchodný parter a vôbec, snaží<br />
sa správať ako veľkomestský projekt.“<br />
V centre downtownu<br />
Metropolis sa nachádza v susedstve<br />
dočasnej autobusovej stanice na<br />
Mlynských nivách, pričom najbližšie<br />
(necelých 30 m) je objekt Apollo Residence.<br />
O čosi ďalej je Panorama<br />
City, Sky Park či Tower 115. „Samozrejme,<br />
že sme komunikovali s tvarmi<br />
týchto stavieb, ktoré už mali svoje<br />
výšky, sklony, osvetlenia, oslnenia<br />
a podobne. Taktiež sme boli limitovaní<br />
veľkosťou pozemku na križovatke ulíc<br />
Bottova – Chalupkova, ako aj výškovou<br />
reguláciou. Paradoxne, dominanta,<br />
ktorá bola vzdialenejšia od križovatky,<br />
bola v regulácii vyššia než tá,<br />
čo je bližšie ku križovatke. Preto majú<br />
naše objekty výšku striech 60 a 50 m.“<br />
Podľa slov architekta Sonlajtnera budú<br />
fasády objektu z trvanlivých a kvalitných<br />
materiálov, interiérové prvky<br />
v dosahu užívateľov budú mať vyšší<br />
LEGENDA<br />
HRANICA POZEMKU<br />
OBRYS OBJEKTU - NADZEMNÉ PODLAŽIA<br />
OBRYS OBJEKTU V PARTERI<br />
OBRYS SUTERÉNU<br />
KATASTER<br />
HRANICA STAVEBNÉHO BLOKU PODĽA<br />
PRÍPOJKY:<br />
REZIDENCIA METROPOLIS<br />
Miesto: Mlynské nivy, Bratislava<br />
Investor: Mint Investments<br />
Architekt: City Work Architects<br />
Realizácia: 2. Q/<strong>2021</strong> – 3. Q/2023<br />
Výška objektov: 60 m a 50 m<br />
Počet bytových<br />
jednotiek:<br />
298<br />
VODA<br />
KANALIZÁCIA<br />
štandard. „Dôraz PLYN sa bude klásť aj na<br />
HORÚCOVOD<br />
ELEKTRO VN<br />
ELEKTRO NN<br />
recepcie, vstupné fasády, schodišťové<br />
prvky a spoločné priestory,“ dodáva<br />
Juraj Sonlajtner. „V bytoch sa počíta<br />
s hliníkovými oknami či sklenenými<br />
zábradliami. Všetky jednotky budú<br />
s rekuperáciou vzduchu, inteligentným<br />
stropným chladením a stropným<br />
vykurovaním, ktoré umožňujú lepšiu<br />
úsporu a využiteľnosť priestoru.“<br />
Metropolis nie je len rezidenciou,<br />
v parteri sa nachádzajú aj obchodné<br />
prevádzky. Tie budú dvojpodlažné<br />
a zasunuté do ulice, čím sa vytvorí<br />
podlubie a zdôrazní sa mestský charakter.<br />
Celý projekt by mal byť ukončený<br />
v polovici roka 2023.<br />
Pôvodom slovenský architekt Juraj<br />
Sonlajtner (1974) je vedúcim architektom<br />
v pražskej kancelárii City Work,<br />
ktorú založil pred 11 rokmi. Metropolis<br />
je prvou väčšou slovenskou stavbou<br />
tohto štúdia, ktoré popri Prahe a ČR<br />
projektovalo aj v nemeckom Lipsku.<br />
NÁZOV DOKUME<br />
SITUÁC<br />
NÁZ0V SÚBORU<br />
211006<br />
ČÍSLO PROJEKT<br />
PROJECT NUMBE<br />
Rezidenčný projekt Metropolis<br />
<strong>ASB</strong> #221 21
Lakeside Park 02 bude prepojená s Lakeside Park 01 cez vstupnú loby a doplní jej služby.<br />
Lakeside Park 02 bude<br />
prvou anticovidovou<br />
administratívnou budovou<br />
.TEAM ABJ Novovznikajúci kancelársky projekt<br />
Lakeside Park 02 z dielne developerskej spoločnosti<br />
Immocap a investičnej skupiny WOOD & Company<br />
začal s výstavbou v bratislavskom Novom Meste iba<br />
pred rokom, ale už má zaujímavé prvenstvá. Profiluje sa<br />
ako prvá anticovidová administratívna budova, ktorej<br />
výstavba sa riadi japonskou filozofiou kaizen.<br />
BRATISLAVA REDAKČNÁ ÚPRAVA TEXTU: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y,<br />
VIZUALIZÁCIE, PODKLADY: IMMOCAP<br />
Funkčné priestory, moderné<br />
technológie<br />
Projekt Lakeside Park 02 ponúkne nájomcom<br />
štýlové funkčné priestory doplnené<br />
najmodernejšími technológiami<br />
aj otvárateľnými oknami v každej<br />
kancelárii. Celková rozloha prenajímateľnej<br />
plochy predstavuje 14 370 m 2 ,<br />
pričom rozloha typického podlažia<br />
dosiahne v priemere 1 260 m 2 . Z 12<br />
kancelárskych poschodí bude mať až<br />
polovica prístup na terasu alebo balkón<br />
s výhľadom na panorámu Malých<br />
Karpát a neďaleké jazero Kuchajda.<br />
Prízemie budovy bude vyhradené pre<br />
6 až 8 obchodných priestorov. Tie doplnia<br />
služby v už existujúcej budove<br />
Lakeside Park 01, napojenej na nový<br />
projekt cez vstupnú loby. Komplex<br />
budov spolu predstavuje plochu približne<br />
viac ako 40 000 m 2 . Spodné<br />
podlažia medzi oboma objektmi budú<br />
prepojiteľné. Nájomcovia zároveň<br />
budú mať možnosť prispôsobiť si výťahovú<br />
loby na mieru či prepojiť vybrané<br />
podlažia cez interné schodisko.<br />
Na komfort užívateľov sa prihliada<br />
nielen v interiéri, ale aj v exteriéri. Ten<br />
sa zvýši vďaka verejným priestorom<br />
v podobe zeleného parku a veľkého<br />
cyklozázemia. Na 4 podzemných<br />
podlažiach vznikne 310 parkovacích<br />
miest, ktoré doplnia parkovacie kapacity<br />
v exteriéri. Počíta sa aj s dobíjacími<br />
stanicami pre elektromobily a uzamykateľnými<br />
priestormi pre bicykle<br />
spolu so skrinkami a sprchami. Dôležitým<br />
faktorom bude aj certifikát udržateľnosti<br />
budov na úrovni LEED GOLD.<br />
Anticovidová budova<br />
Otázka bezpečnosti pracovného prostredia<br />
v kanceláriách je v aktuálnych<br />
časoch kľúčovou témou pre všetkých<br />
developerov komerčných projektov.<br />
K prvým, ktorí pružne zareagovali na<br />
22 <strong>ASB</strong> #221 Projekty
Pohľad od jazera Kuchajda.<br />
POLOHA SLUŽBY ZÁKLADNÉ INFO ŠTANDARDY VYBAVENOSŤ PÔDORYS PONUKA KONTAKTY<br />
SPACEPLAN<br />
Navrhovaný interiér kancelárie v Lakeside Park 02. Spaceplan pripravovanej administratívnej budovy.<br />
zmenenú situáciu na trhu, patrí práve<br />
projekt Lakeside Park 02, ktorý počíta<br />
s nadštandardnými technologickými<br />
riešeniami. Tie majú prispieť k ochrane<br />
zdravia a zvýšeniu komfortu firiem<br />
a ich zamestnancov. „Bezpečnosť<br />
a pohodlie našich nájomcov sú pre nás<br />
prvoradé, preto skutočne nič nepodceňujeme,“<br />
hovorí Martin Marko, obchodný<br />
riaditeľ spoločnosti Immocap.<br />
Najcitlivejšie vnímaným prvkom<br />
v kancelárskych priestoroch je vzduchotechnika.<br />
„Dali sme si záležať, aby<br />
v tomto smere nevyvstávali žiadne<br />
pochybnosti,“ vysvetľuje ďalej Martin<br />
Marko. „Jedným z hlavných technologických<br />
prvkov v Lakeside Park 02 je<br />
tak zabezpečenie prívodu 100-percentne<br />
čistého vzduchu prostredníctvom<br />
doskovej rekuperácie. Vďaka<br />
tomu nedochádza k zmiešavaniu privádzaného<br />
a odvádzaného vzduchu<br />
a zamestnanci sa tak nemusia báť, že<br />
by sa vírus šíril vzduchotechnikou.“<br />
Ďalšími riešeniami, pre ktoré sa Lakeside<br />
Park 02 označuje za anticovidovú<br />
budovu, je aj technologická novinka<br />
dezinfekcie vzduchotechniky čiastočkami<br />
striebra, monitorovanie koncentrácie<br />
oxidu uhličitého či bezdotykové<br />
ovládanie výťahov.<br />
Japonská dokonalosť<br />
Lakeside Park 02 bude zároveň prvou<br />
administratívnou budovou na Slovensku,<br />
na ktorej bude participovať svetoznáma<br />
spoločnosť Takenaka. S viac<br />
ako 400-ročnou históriou a skúsenosťami<br />
v stavebníctve (spoločnosť<br />
vznikla v Japonsku v roku 1610), bude<br />
táto rodinná firma premiérovo na európskom<br />
trhu stavebných a inžinierskych<br />
služieb. Budúcim generáciám<br />
chce zanechať odkaz v podobe trvalých<br />
architektonických diel, ktoré sú<br />
nielen v súlade s okolitým prostredím,<br />
ale sú aj funkčné a z hľadiska údržby<br />
nenáročné. Ako generálny dodávateľ<br />
profesií prináša do projektu japonskú<br />
efektivitu. Samozrejmosťou je aj<br />
osobná účasť na vybraných projektoch<br />
či séria technických inšpekcií<br />
počas realizácie – s účasťou medzinárodného<br />
tímu odborníkov hlavne z Japonska.<br />
Každý z účastníkov takejto<br />
inšpekcie vyhotoví kontrolný zoznam<br />
s fotografiami a popisom netradičných<br />
technických riešení. V strede<br />
a na konci realizácie sa uskutoční nezávislá<br />
kontrola zástupcom japonského<br />
technického manažmentu a niektorej<br />
z pobočiek spoločnosti Takenaka.<br />
Po roku od odovzdania do užívania sa<br />
spolu s klientom na miesto vrátia, aby<br />
ešte raz skontrolovali odovzdané dielo.<br />
V Japonsku je tento prístup známy<br />
ako systém kaizen – opatrenia, ktoré<br />
zabezpečia, že spoločnosť sa vyvaruje<br />
opakovaniu chýb.<br />
Projekt Lakeside Park 02 získal stavebné<br />
a investičné financovanie od<br />
Slovenskej sporiteľne vo výške 24<br />
miliónov eur a jeho prvým veľkým<br />
nájomcom bude spoločnosť Plzeňský<br />
Prazdroj Slovensko, ktorá si ho vybrala<br />
za svoje nové sídlo.<br />
LAKESIDE PARK 02<br />
Miesto:<br />
Tomášikova ul.,<br />
Bratislava<br />
Developeri:<br />
Immocap,<br />
WOOD & Company<br />
Architekti: .team ABJ<br />
Termín realizácie: 2/2020 – 2. Q/2022<br />
Prenajímateľná<br />
plocha kancelárií:<br />
14 372 m 2<br />
Priemerná plocha<br />
podlažia:<br />
1 260 m 2<br />
Lakeside Park 02 bude prvou anticovidovou administratívnou budovou<br />
<strong>ASB</strong> #221 23
Arkiérové okná striedajú terasy. Fasáda tak opticky nepôsobí ako monolit.<br />
Bytový dom Van B<br />
UNStudio V hlavnom meste Bavorska začína rásť<br />
nezvyčajný objekt. Plánovaný rezidenčný projekt na ulici<br />
Infanteriestrasse sa má stať podhubím pre budúcu štvrť<br />
kreatívcov. Špecifikom však nie je jeho členitá fasáda,<br />
ale modulárny a plne variabilný interiér každej bytovej<br />
jednotky. Prototyp modernej mestskej usadlosti je<br />
navrhnutý tak, aby vyhovoval požiadavkám meniacej sa<br />
demografickej krivky a rôznym rodinným konšteláciám.<br />
Mníchov, Nemecko Text: Alexandra Müllerová, Projektová dokumentácia: UNStudio,<br />
Vizualizácie: bloomimages<br />
Objekt ponúka širokú škálu bytových<br />
jednotiek – od trojposchodových prízemných<br />
loftov, ktoré fungujú takmer<br />
ako samostatné domy, cez jedno- až<br />
trojizbové byty až po strešné mezonety.<br />
Všetky však majú spoločného menovateľa<br />
– variabilný „plug in“ dizajn<br />
bytového mobiliáru. Cieľom stratégie<br />
dispozičného rozdelenia bolo ponúknuť<br />
priestor rôznej veľkosti, ktorý sa<br />
však dá reorganizovať podľa potreby<br />
jeho obyvateľov. Architekti navrhli špeciálny<br />
„plug in“ mobiliár, ktorý funguje<br />
ako partícia priestorov v podobe nábytku.<br />
Ten sa dá posúvať vo vymedzených<br />
dráhach a vytvárať tak funkčne rozličné<br />
niky. Umožňuje využiť 40 m 2 bytu, ako<br />
keby mal 60 m 2 . V katalógu figuruje<br />
9 rozličných partícií prispôsobených<br />
pre obývačku, pracovňu alebo spálňu.<br />
„Riešenie interiérov objektu Van B<br />
je špeciálne v ponímaní označenia<br />
‚smart‘. Netýka sa zvyčajnej technologickej<br />
stránky, ale je skôr reinterpretáciou<br />
digitálneho sveta, ktorá<br />
umožňuje zlepšiť našu analógovú,<br />
fyzickú realitu,“ opisuje návrh hlavný<br />
architekt Ben van Berkel.<br />
Budova pre komunitu<br />
Kľúčovými elementmi konceptu je<br />
komunikácia interiéru s exteriérom<br />
Lofty sú vybavené predzáhradkami.<br />
K mezonetom prislúcha veľkorysá terasa.<br />
24 <strong>ASB</strong> #221 Projekty
Miestom susedskej socializácie môže byť aj terasa. Každý byt je vybavený terasou, lodžiou alebo balkónom.<br />
a vytvorenie komunity v rámci objektu.<br />
Sedem poschodí budovy nepôsobí<br />
ťažkopádne – arkierové okná<br />
rozbíjajú monolit fasády na spleť<br />
hrán, zatiaľ čo najvyššie zrezané<br />
poschodie pôsobí vďaka medenému<br />
oplechovaniu elegantne. Van B<br />
stelesňuje architektonické vyjadrenie<br />
myšlienok zdieľanej ekonomiky,<br />
tvorbu komunity a inkluzívneho<br />
spolunažívania. Strešná terasa je<br />
otvorená pre všetkých obyvateľov<br />
a nachádza sa na nej spoločné posedenie<br />
– priestor na zábavu, prácu<br />
a socializáciu mimo domova. K dispozícii<br />
je tiež fitnes, stanica na opravu<br />
bicyklov a služby zdieľania automobilov<br />
i bicyklov.<br />
„Pandémia zdôraznila, aké dôležité<br />
sú pre náš blahobyt sociálne vzťahy.<br />
Teraz viac ako kedykoľvek predtým<br />
vidíme, že mnoho ľudí túži a potrebuje<br />
sa pravidelne stretávať so svojimi<br />
rodinami, priateľmi a susedmi. Najmä<br />
u susedov sú však takéto stretnutia<br />
obvykle spontánne, a preto im treba<br />
pomôcť. Architektúra môže vytvoriť<br />
priestorové rámce, ktoré ľuďom<br />
umožnia stretávať sa, kde sa dajú formovať<br />
susedské komunity a kde môže<br />
dochádzať k spontánnym kontaktom,“<br />
dodáva hlavný architekt.<br />
Udržateľnosť na prvom mieste<br />
Projekt je navrhnutý podľa striktných<br />
nemeckých technických noriem.<br />
Časť základov a pivničných<br />
priestorov pôvodnej budovy, ktorá<br />
na mieste stála, sa dajú vďaka zosilneným<br />
stenám integrovať do nosného<br />
systému novej budovy. Ušetrili<br />
sa tak nielen stavebné materiály, ale<br />
rovnako sa urýchlil stavebný proces.<br />
Strešná záhrada má okrem estetickej<br />
aj funkciu chladenia budovy, zatiaľ čo<br />
arkierové okná sú orientované tak,<br />
aby do interiérov prúdilo čo najdlhšie<br />
prirodzené svetlo.<br />
Bytový dom Van B<br />
Miesto: Mníchov, Nemecko<br />
Bauwerk Capital<br />
Investor:<br />
GmbH & Co. KG<br />
UNStudio – Ben van<br />
Berkel, Jan Schellhoff,<br />
Julia Gottstein, Bart<br />
Architekti:<br />
Chompff, Alexandra Virlan,<br />
Dimitra Chatzipantazi, Ana<br />
Maldonado, Patrik Noomé<br />
Úžitková<br />
15 945 m<br />
plocha:<br />
2<br />
Projekt: 2018<br />
Realizácia: <strong>2021</strong><br />
Organizácia interiéru sa spolieha na posuvné „plug-in“ moduly.<br />
Axonometria bytu.<br />
Bytový dom Van B<br />
<strong>ASB</strong> #221 25
Budova stojí v rozsiahlom parku, do ktorého sú vnorené ďalšie priestory prislúchajúce k hlavnému objektu.<br />
Budova Národnej rady<br />
Beninskej republiky<br />
Kéré Architecture Tradície vždy boli súčasťou<br />
kultúrneho dedičstva národov. Odkazy na ne sú<br />
zhmotnené takmer všade – v hudbe, literatúre, vo<br />
vizuálnom umení a v neposlednom rade aj v architektúre.<br />
Pripravovaný projekt budovy beninskej národnej rady<br />
je personifikáciou tradície konštruktívnych debát v tieni<br />
baobabov a zároveň metaforou.<br />
Porto-Novo, Beninská republika Text: Alexandra Müllerová,<br />
Dokumentácia, vizualizácie: Kéré Architecture<br />
Nenápadná africká krajina ležiaca na<br />
pobreží Guinejského zálivu prechádza<br />
renesanciou. Bývalá francúzska<br />
kolónia má búrlivú kultúrnu i politickú<br />
minulosť – po vyhlásení nezávislosti<br />
v roku 1960 nasledovalo niekoľko štátnych<br />
prevratov a vojenských pučov.<br />
Stabilitu priniesli až demokratické<br />
voľby pred začiatkom druhého tisícročia.<br />
Dnes sa mení na moderný štát,<br />
ktorého nároky na vedenie už existujúca<br />
infraštruktúra nespĺňa. Preto<br />
v hlavnom meste Porto-Novo vyrastie<br />
nová budova verejnej inštitúcie – národnej<br />
rady. Pripravovaný projekt vzišiel<br />
z pera berlínskeho ateliéru Kéré<br />
Architecture s vetvou aj v africkej<br />
Burkine Faso.<br />
Pôvodná budova Národnej rady<br />
Benin skej republiky, ktorá pochádza<br />
ešte z koloniálnej éry, prestala spĺňať<br />
požiadavky moderného spoločenského<br />
života. Kompetentní zverili návrh<br />
nového sídla národnej rady architektom<br />
so znalosťou miestneho kontextu.<br />
Ich dizajn by mal zhmotňovať demokratické<br />
hodnoty a kultúrnu príslušnosť<br />
beninského národa.<br />
Parafráza stromu<br />
„Projekt je inšpirovaný ‚stromom rozhovorov‘,<br />
starodávnej západoafrickej<br />
tradície stretávania sa pod košatým<br />
stromom, kde sa prijímali konsenzuál ne<br />
rozhodnutia v záujme komunity. ,Strom<br />
rozhovorov‘ je nadčasový symbol, sve-<br />
Budova stojí v rozsiahlom parku, ktorý skrýva ďalšie priestory prislúchajúce k hlavnému objektu. Veľkolepá zasadacia sála.<br />
26 <strong>ASB</strong> #221 Projekty
Centrálnemu priestoru dominuje točité schodisko.<br />
dok predchádzajúcich generácií, ktorý<br />
vzbudzuje úctu k majestátnym prírodným<br />
silám,“ opisuje inšpiráciu vedúci<br />
architekt Francis Kéré. Tento rodák zo<br />
susedného štátu Burkina Faso vyštudoval<br />
na berlínskej Technickej univerzite.<br />
Ešte počas štúdia navrhol a získal<br />
financie, aby postavil základnú školu<br />
v rodnom meste Gando.<br />
Zasadacia hala je situovaná na prvom<br />
nadzemnom podlaží. Jej veľkolepý<br />
strop tvorí dynamicky tvarovaná nosná<br />
konštrukcia, ktorá ďalej pokračuje do<br />
vyšších podlaží – „koruny stromu“. Sú<br />
v nej umiestnené kancelárie a obslužné<br />
priestory, ktoré sú odsadené ďalej od<br />
hlavnej fasády. Interiér je tak chránený<br />
pred intenzívnym presvetlením a prehrievaním.<br />
„Kmeň“ je otvorený a vytvára<br />
centrálne nádvorie, ktoré umožňuje<br />
prirodzené vetranie komunikačných<br />
priestorov a privádza nepriame svetlo<br />
prenikajúce do srdca budovy. Točité<br />
schodisko v jeho strede spája zasadaciu<br />
halu na prízemí s kanceláriami vyššie,<br />
zatiaľ čo strešná terasa na najvyššom<br />
poschodí ponúka úžasný výhľad<br />
na mesto a lagúnu v diaľke.<br />
Park až po prah dverí<br />
Veľká časť pozemku je venovaná verejnému<br />
parku, ktorý bude prezentovať<br />
miestnu flóru a poskytovať mestu<br />
Porto-Novo rozsiahly priestor na rekreáciu.<br />
Dojem otvorenosti a priehľadnosti<br />
bol docielený rozšírením<br />
parku až po pätu „kmeňa“ objektu<br />
parafrázujúceho strom. Poskytne tak<br />
veľkorysý tieň po celom obvode budovy,<br />
kde sa návštevníci môžu stretávať<br />
a diskutovať obdobne ako na<br />
druhej strane steny – v zasadacej hale.<br />
V juhovýchodnom rohu parcely je predpolie<br />
budovy národnej rady riešené<br />
formou námestia. Oproti novej stavbe<br />
sa totiž nachádza pôvodná budova parlamentu,<br />
v ktorej bola vyhlásená nezávislosť<br />
Beninskej republiky. Námestie<br />
tak tvorí prepájací prvok tejto cielenej<br />
dichotómie. Ďalšie priestory vládnych<br />
služieb sú integrované do topografie<br />
parku rozširujúc jeho plochu vegetačnými<br />
strechami, ktorých fasády vymedzujú<br />
južnú hranicu územia.<br />
Beninský parlament<br />
Porto-Novo,<br />
Miesto:<br />
Beninská republika<br />
Ministerstvo životného<br />
prostredia a trvalo<br />
Investor:<br />
udržateľného rozvoja<br />
Beninskej republiky<br />
Autori: Kéré Architecture<br />
Úžitková plocha: 5 000 m 2<br />
Projekt: 2018 – 2020<br />
Začiatok<br />
<strong>2021</strong><br />
výstavby:<br />
Rez budovou v perspektíve. Pôdorys 1. NP.<br />
Budova národnej rady Beninskej republiky<br />
<strong>ASB</strong> #221 27
Na príprave konceptu novej štvrte spolupracuje mesto Brno s piatimi európskymi mestami v rámci projektu RUGGEDISED.<br />
Inteligentná štvrť Špitálka<br />
A8000 Architektonický ateliér A8000 pripravuje<br />
pre mesto Brno koncept rozvoja industriálnej lokality<br />
Špitálka. Zámerom mesta je nájsť pre západnú časť<br />
areálu Teplární Brno životaschopnú tému jej nového<br />
využitia s rešpektom k historickej hodnote miesta.<br />
Návrh transformuje dnešný brownfield Špitálka na živú<br />
štvrť, ktorá má naštartovať celkovú premenu oblasti<br />
brnianskeho Cejlu.<br />
BRNO TEXT: JOLANA ŘÍHOVÁ, PROJEKT A VIZUALIZÁCIE: A8000<br />
Revitalizácia lokality Špitálka je strategickým<br />
projektom mesta Brna a zároveň<br />
súčasťou rozsiahleho európskeho<br />
projektu Ruggedised, ktorého cieľom<br />
je zavádzanie inovatívnych technológií<br />
a prístupov na rozvoj mestských<br />
štvrtí. Brno na projekte spolupracuje<br />
s piatimi európskymi mestami – holandským<br />
Rotterdamom, škótskym<br />
Glasgowom, švédskou Umeou, poľským<br />
Gdaňskom a talianskou Parmou.<br />
Nová štvrť by mala byť šetrná k životnému<br />
prostrediu, preto je cieľom<br />
overiť nové technológie a inovatívne<br />
prístupy, ktoré by sa následne mohli<br />
rozšíriť aj do zvyšku Brna.<br />
Etapizácia výstavby<br />
Prvá etapa výstavby tzv. inteligentnej<br />
štvrte sa zameria na územie západnej<br />
časti areálu Teplární Brno a k nej priľahlej<br />
plochy bývalej textilnej továrne.<br />
Urbanisticko-architektonický návrh,<br />
ktorý spracúva túto lokalitu, vznikol<br />
spoluprácou architektov zo štúdia<br />
A8000 s mestom Brno a investorom.<br />
Zámerom bolo vytvoriť štvrť, ktorá<br />
nebude iba miestom na stretávanie sa,<br />
ale aj miestom pre život. „Naším cieľom<br />
nie je areály od základu prestavať,<br />
ale rozvinúť ich na sebestačnú udržateľnú<br />
lokalitu so silnou atmosférou,<br />
ktorá bude využívať všetky dostupné<br />
Záhrady, športoviská a výhľady do okolia. Multifunkčné jednotky budú slúžiť nielen na prácu, ale aj na bývanie.<br />
28 <strong>ASB</strong> #221 Projekty
Vrcholy budov prepája „skywalk“. Zámerom projektu je pomocou inovatívnych riešení vytvoriť sebestačnú udržateľnú lokalitu so silnou atmosférou.<br />
zdroje, aké nám miesto ponúka,“ uvádza<br />
architekt Martin Krupauer.<br />
Ikona v srdci štvrte<br />
Po vzore súčasných trendov bývania<br />
by nová štvrť mala fungovať ako Work<br />
and Live lokalita. Architekti navrhujú<br />
vytvorenie flexibilných otvorených<br />
multifunkčných jednotiek, ktoré budú<br />
slúžiť na prácu i bývanie. Obytné jednotky<br />
budú variabilné – ich užívatelia<br />
si ich tak môžu voľne prepájať, zmenšovať<br />
či zväčšovať a reagovať tak na<br />
najrôznejšie potreby vykonávaných<br />
aktivít. City Hub ponúkne nielen budúcim<br />
obyvateľom, ale aj celému mestu<br />
široké spektrum možností trávenia<br />
pracovného i voľného času. Vnútorný<br />
priestor ikonickej chladiacej veže sa<br />
premení na Event Hub, ktorý poskytne<br />
priestor na prezentáciu predovšetkým<br />
firmám či obyvateľom sídliacim<br />
v City Hube. Veža zároveň poslúži ako<br />
pôsobivá vyhliadka na Brno.<br />
Skywalk a zelené strechy<br />
Zvyšné dve lode priemyselných hál sa<br />
premenia na Culture Hub. Svojou jednoduchosťou<br />
a otvorenosťou riešenia<br />
umožnia rýchlu premenu kultúrneho využitia<br />
priestoru podľa potrieb konkrétnej<br />
produkcie či dramaturgie seriálu – či<br />
už pôjde o športovú, hudobnú, alebo inú<br />
kultúrnu udalosť. Z pôvodnej budovy<br />
archívu teplární vznikne Cowork Hub,<br />
ktorý sa v dlhodobom horizonte stane<br />
inkubátorom a ťažiskom novovznikajúcich<br />
okolitých pracovných plôch. Architekti<br />
navyše využili strešnú krajinu<br />
na vytvorenie nevšedného verejného<br />
priestoru. Nové strechy spolu so športoviskami,<br />
zeleňou, záhradkami a so<br />
400 m dlhým „skywalkom“, ktorý spája<br />
všetky objekty a prechádza chladiacou<br />
vežou, ponúkne unikátne výhľady, ale<br />
aj originálny spôsob trávenia voľného<br />
času. Strešná zeleň navyše prispeje<br />
k zníženiu tepelnej záťaže lokality.<br />
Inteligentná štvrť Špitálka<br />
Miesto: Brno, ČR<br />
A8000/Martin<br />
Architekti: Krupauer, Petr Jakšík,<br />
Pavel Kvintus<br />
Investor: Štatutárne mesto Brno<br />
Urbanisticko-<br />
-architektonický 2020<br />
návrh:<br />
Funkčná náplň existujúcich a nových budov. Bývalá chladiaca veža ostane ikonou miesta.<br />
Inteligentná štvrť Špitálka<br />
<strong>ASB</strong> #221 29
Flešovky<br />
Reality<br />
a investície<br />
Košice-Západ<br />
Národné tréningové<br />
centrum Košice<br />
V metropole východu pripomienkovali overovaciu<br />
štúdiu Národného tréningového centra.<br />
Rokovania medzi novým vedením mesta a zástupcami<br />
STZ priniesli dohodu o zmene projektu na<br />
Národné tréningové centrum a úprave celého<br />
projektu. Stavba bude pozostávať z tenisovej<br />
haly so šiestimi kurtmi a prevádzkovej budovy.<br />
Jej odstup od domov na blízkej Brnianskej ulici<br />
vzrastie z 12 na 24 metrov. Vonkajší športový<br />
areál má mať šesť antukových ihrísk a dve ihriská<br />
s tvrdým povrchom. Výrazne sa zvýši plocha<br />
zelene a pribudnúť by malo aj 86 parkovacích<br />
miest. Upravený projekt by mal slúžiť najmä ako<br />
tréningové zariadenie vrcholového športu pre talentovaných<br />
tenistov nielen z Košíc, ale prakticky<br />
z celého východného Slovenska. Počíta sa v ňom<br />
aj s organizáciou najmä mládežníckych turnajov<br />
s divákmi do maximálnej kapacity 200 účastníkov.<br />
Myslelo sa aj na rekreačných športovcov z Košíc<br />
a blízkeho okolia, ktorí si budú môcť prenajímať<br />
kurty na tenis, bedminton a ďalšie športy. V NTC<br />
by malo fungovať aj fitnescentrum a rehabilitačné<br />
centrum.<br />
Zdroj: kosice.sk<br />
Národné tréningové centrum<br />
Miesto:<br />
Popradská ulica, Košice-Západ<br />
Investor: NTC Košice, a. s.<br />
Stav projektu: overovacia štúdia<br />
Predpokladané<br />
náklady:<br />
15 mil. €<br />
Bratislava-Staré Mesto<br />
Florian Offices<br />
V exponovanej polohe na nároží<br />
ulíc Imricha Karvaša a Radlinského<br />
má v blízkej budúcnosti vzniknúť<br />
kancelárska budova Florian Offices.<br />
Samostatný objekt pôsobí vďaka zaobleným<br />
nárožiam elegantne. Budova<br />
bude mať tri podzemné podlažia<br />
a šesť nadzemných s tým, že najvyššie<br />
bude ustúpené. Prvé podlažie<br />
s vyššou svetlou výškou obsahuje<br />
vstupy, vjazd zo Školskej, loby, obchodné<br />
prevádzky s rozlohou 600 m 2<br />
a kantínu, ostatné podlažia budú<br />
administratívne s rozlohou 9 578 m 2 .<br />
Parkovanie bude v podzemí, naplánovaných<br />
je 270 parkovacích miest.<br />
Nová výsadba je navrhovaná na námestíčku<br />
medzi Florianom a domom<br />
na Slovanskej a na Školskej, kde<br />
bude aleja stromov. Projektovú dokumentáciu<br />
k Florian Offices má na<br />
starosti nemecká kancelária Vietzke<br />
& Borstelmann v spolupráci s Tomášom<br />
Auxtom z Pantographu. V oblasti<br />
majú vzniknúť ešte dva objekty<br />
obytného charakteru, ktoré sú spolu<br />
s Florian Offices navzájom koordinované.<br />
Florian Offices má vydané<br />
kladné záväzné stanovisko, dokumentácia<br />
k územnému rozhodnutiu<br />
je v stave rozpracovanosti.<br />
Zdroj: Yim.ba<br />
Florian Offices<br />
Imricha Karvaša ×<br />
Miesto:<br />
Radlinského ulica, Bratislava<br />
Výstavba: 2022 – 2025<br />
Brno<br />
Mestská promenáda<br />
na historickom<br />
viadukte<br />
Mesto Brno plánuje premenu historického<br />
železničného viaduktu z 19. storočia na 600<br />
metrov dlhú promenádu pre peších aj cyklistov<br />
vedúcu z centra Brna až ku Svratke. Viadukt<br />
leží už vyše sto rokov zasypaný kamením pod<br />
železničným valom. S jeho odhalením mesto<br />
počíta v súvislosti so stavbou novej južnej<br />
štvrti Trnitá a presunom existujúcej hlavnej<br />
stanice. Momentálne prebiehajú merania pomocou<br />
georadaru, ktoré overia existenciu<br />
častí pôvodnej konštrukcie. Budúca promenáda<br />
by mohla fungovať podobne ako slávna<br />
newyorská highline. Viedenský viadukt nechala<br />
postaviť v roku 1838 spoločnosť Severné<br />
dráhy cisára Ferdinanda ako súčasť trati<br />
medzi Brnom a Viedňou. Vlastný murovaný<br />
viadukt so 72 oblúkmi bol jednokoľajový a meral<br />
637 metrov. Nadväzoval naň päťoblúkový<br />
most cez Svratku, ktorý je dodnes zachovaný.<br />
Z pôvodného viaduktu sa zachovalo len niekoľko<br />
neveľkých úsekov, pretože pri rozširovaní<br />
koľajiska v 90. rokoch 19. storočia bol z väčšej<br />
časti zasypaný a je skrytý v mohutnom násype.<br />
Pod koľajami sa zachovalo pätnásť tehlových<br />
oblúkov a sú prístupné z budovy skladiska Malá<br />
Amerika (predtým len Amerika), ďalšie vidieť<br />
na ulici Nové sady.<br />
Zdroj: KAM Brno<br />
Viedenský viadukt<br />
Miesto: Brno – centrum<br />
Investor: Štatutárne mesto Brno<br />
Celková dĺžka: 600 m<br />
30 <strong>ASB</strong> #221 Projekty
Bratislava-Staré Mesto<br />
Portum Towers<br />
Projekt Portum je súčasťou takzvaného<br />
nového centra Bratislavy na<br />
pobreží Dunaja, ktorého ambicióznosť<br />
doplní nadčasová architektúra<br />
projektu a technické vyhotovenie.<br />
Susediť bude so Skyparkom,<br />
Panorama City, Klingerkou či Twin<br />
City. Tvorcami projektu je štúdio<br />
A1 Architecture. Dve štíhle výškové<br />
obytné veže projektu Portum<br />
vyrastú na exponovanom mieste<br />
medzi ďalšími mrakodrapmi v exkluzívnej<br />
časti mesta, ktorá posúva<br />
Bratislavu do ligy veľkomiest<br />
západného štýlu. Polyfunkčná<br />
rezidencia ponúkne svojim obyvateľom<br />
nielen vysoký štandard<br />
bytov a spoločných priestorov, ale<br />
tiež nadštandardné služby, ako napríklad<br />
wellness, bazén a ďalšie.<br />
V projekte sa kladie dôraz na komfort,<br />
bezpečnosť a bude sa dbať<br />
aj na akustické vlastnosti budovy<br />
pre zabezpečenie čo najväčšieho<br />
súkro mia rezidentov. Pri výstavbe<br />
jednotlivých bytov bude možnosť<br />
plniť konkrétne požiadavky klientov,<br />
bytový mix nie je pevne stanovený.<br />
Neoddeliteľnou súčasťou<br />
projektu je aj okolitý park ponúkajúci<br />
miesto na vonkajšiu relaxáciu.<br />
Stavba by mala začať ešte tento rok<br />
na jeseň, dokončenie je plánované<br />
na prelome rokov 2025 a 2026.<br />
Zdroj: Topestates<br />
Portum Towers<br />
Miesto:<br />
Landererova × Košická<br />
ulica, Bratislava<br />
Developer: Topestates<br />
Výška<br />
investície:<br />
156 mil. €<br />
Výstavba: 3. Q/<strong>2021</strong> – 4. Q/2025<br />
Bratislava-Staré Mesto<br />
East Tower<br />
Budúca súčasť konceptu Eurovea<br />
City, projekt East Tower, získal kladné<br />
záverečné stanovisko EIA a vstupuje<br />
do územného konania. Veža East<br />
Tower bude stáť na Pribinovej ulici na<br />
jej severnej strane, východne od veže<br />
Tower 115. Architektúru navrhlo dvorné<br />
štúdio J&T Real Estate, GFI. Veža bude<br />
mať 25 podlaží a výšku necelých 102<br />
metrov. Prvé dve podlažia budú mierne<br />
zasunuté, čím vynikne konštrukčný<br />
systém tvoriaci stĺpy v tvare písmen X.<br />
Dispozícia bude zasunutá aj na úrovni<br />
9. – 11. podlažia, čím opäť vyniknú predsunuté<br />
stĺpy. Nárožia veže budú zaoblené<br />
a fasáda bude dvojitá, čím sa jej<br />
pôsobenie zjemní. V budove sú plánované<br />
hlavne kancelárie, pribudnú aj obslužné<br />
funkcie občianskej vybavenosti.<br />
Svojím umiestnením pri Moste Apollo<br />
sa East Tower stane pomyselnou vstupnou<br />
bránou do celej zóny.<br />
Zdroj: J&T Real Estate<br />
East Tower<br />
Miesto:<br />
Pribinova, Bratislava<br />
Developer: J&T Real Estate<br />
Výška investície: 100 mil. €<br />
Výstavba: 2022 – 2024<br />
Flešovky<br />
<strong>ASB</strong> #221 31
48Realizácie<br />
Realizované projekty<br />
Kostol<br />
sv. Jána Pavla II.,<br />
Páty, Maďarsko<br />
32<br />
Múzeum histórie<br />
Barcelony Oliva Artés,<br />
Barcelona<br />
38<br />
Farnosť Porcuna,<br />
Španielsko<br />
44<br />
Humboldtovo fórum,<br />
Berlín<br />
32 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
Kostol<br />
sv. Jána Pavla II.<br />
pri Budapešti<br />
Robert Gutowski Architects Stavba<br />
Kostola svätého Jána Pavla II. v maďarskej obci Páty<br />
je jedinečným príbehom so silnými momentmi. Od<br />
zámeru výstavby a položenia základného kameňa až<br />
po vysvätenie kostola uplynuli takmer dve dekády.<br />
Navyše, celý proces projektovania a výstavby<br />
organizovala komunita rímskokatolíckej diecézy<br />
v Székesfehérvári, pričom samotná výstavba bola<br />
z veľkej časti financovaná z darov. Za svoje kvality<br />
sa dostal do výberu najlepších kostolov za rok<br />
2020, ktorý zostavil odborný portál dezeen.com.<br />
PÁTY, MAĎAR<strong>SK</strong>O TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y, FOTO: TAMÁS BUJNOVSZKY ,<br />
PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: Robert Gutowski Architects<br />
Kostol sv. Jána Pavla II. pri Budapešti<br />
<strong>ASB</strong> #221 33
Páty je neveľká obec v Maďarsku<br />
v Peštianskej župe v obvode Budaörs,<br />
v širšom predmestí Budapešti. Na<br />
mape architektúry nebola ničím výnimočná.<br />
Až donedávna. Približne<br />
v strede obce, v zástavbe rodinných<br />
domov pochádzajúcich ešte zo socializmu,<br />
sa už niekoľko mesiacov týči<br />
eliptická budova kostola, ktorá svojím<br />
tvarom akoby sústredila hmotu a stelesňovala<br />
stálosť v rozbúrenom svete.<br />
Jej autorom je renomované budapeštianske<br />
štúdio Robert Gutowski Architects,<br />
ktorého návrh sa realizoval<br />
na základe víťazstva v medzinárodnej<br />
architektonickej súťaži.<br />
Náruč zážitkov okolo veriacich<br />
Je to možno symbolické, ale eliptický<br />
oblúk s nádvorím a záhradou okolo kostola<br />
v Páty vytvára podobnú objímajúcu<br />
náruč božskej nekonečnosti okolo<br />
svojich veriacich a priaznivcov ako<br />
Námestie sv. Petra v Ríme. Akoby novodobé<br />
výrazové prostriedky hovorili:<br />
„Vstúpte, ste vítaní.“ Ostatne, taký bol<br />
aj pápež Ján Pavol II., ktorý bol pastierom<br />
všetkých ľudí. Ako je známe, Ján<br />
Pavol II. bol svätorečený v Nedeľu<br />
Božieho milosrdenstva 27. apríla 2014.<br />
Ako pre <strong>ASB</strong> upozorňuje architekt<br />
Robert Gutowski, architektonický<br />
návrh neobsahoval len riešenie<br />
náboženských funkcií – liturgický<br />
priestor je obklopený spoločenskými<br />
a vzdelávacími miestnosťami, priestorom<br />
pre rôzne eventy, hosťovskými<br />
izbami, farským domom, kanceláriami,<br />
prístupom do zvonice na prvom<br />
poschodí a technickými priestormi,<br />
ktoré sú usporiadané do jednotného<br />
pôdorysu, ktorý zahŕňa aj záhradu.<br />
„Adaptabilita stavby je posilnená aj<br />
faktom, že slúži celému spektru života<br />
miestnej komunity,“ zdôrazňuje Robert<br />
Gutowski. „Pokiaľ to pandemická<br />
situácia dovoľovala, kostol sa stal<br />
i dejiskom koncertov alebo miestom<br />
Pôdorys 1. NP.<br />
Eliptický oblúk s nádvorím a záhradou okolo kostola vytvára objímajúcu náruč okolo svojich veriacich a priaznivcov. Taký bol aj pápež Ján Pavol II.<br />
34 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
výstav detských akcií, pričom záhrada<br />
chránená pred severným vetrom poskytovala<br />
pohostinné miesto na voľnočasové<br />
aktivity. Verím, že po doznení<br />
pandémie bude tento priestor opäť<br />
fungovať v celej svojej rozmanitosti.“<br />
Prečo v strede? Nová liturgia<br />
Cirkev v 21. storočí nanovo definuje<br />
svo je poslanie: zatiaľ čo v tradičnej<br />
liturgii sú Stvoriteľ a všemohúci Boh<br />
v strede diania, moderné liturgické<br />
snahy presunuli dôraz na Boha znovuvytvárajúceho,<br />
na obraz neustáleho<br />
vykúpenia Krista. Ako kedysi povedal<br />
svätý Augustín, „cirkev je stvorená<br />
prostredníctvom eucharistie“. Dnes<br />
sa cirkev vracia k týmto slovám a aj<br />
viera v Krista, ako aj slávenie eucharistie<br />
sa dnes uskutočňuje v strede<br />
komunitného zážitku.<br />
„A z tohto sme vychádzali aj pri kreovaní<br />
vnútorného priestoru,“ hovorí<br />
Gutowski. „Svojím usporiadaním reaguje<br />
na nové potreby pri zhromažďovaní<br />
sa, ako aj pri bohoslužbách. Náš<br />
kostol teda možno brať i ako súčasť<br />
experimentu súčasnej sakrálnej architektúry,<br />
ktorá sa usiluje vytvoriť model<br />
kostola s dôrazom na presun k aktívnej<br />
účasti komunity veriacich. Tí nie<br />
sú pasívnym pozorovateľom udalosti<br />
vo svätyni, ale aktívnym účastníkom<br />
svätého aktu.“<br />
Výsledkom je priestorová organizácia<br />
smerujúca do stredu chrámu<br />
s hlavnou loďou, ktorá sa transponuje<br />
až do kostolnej záhrady. Samotný<br />
liturgický priestor v skutočnosti evokuje<br />
svätyňu uzavretú apsidou typickou<br />
pre barokový kostol. Tradície<br />
historickej sakrálnej architektúry sa<br />
objavujú v novej formulácii prvkov:<br />
zlomený uhol záhrady a priestoru<br />
kostola, teda osí hlavnej lodi a svätyne,<br />
je symbolom známym už zo<br />
stredoveku a je metaforou Kristovho<br />
zlomeného tela.<br />
Rezopohľad.<br />
Západný pohľad.<br />
Priestorová organizácia smeruje do stredu chrámu. K najvýraznejším prvkom kostola patrí kamenný blok oltára zo zeleného ónyxu.<br />
Kostol sv. Jána Pavla II. pri Budapešti<br />
<strong>ASB</strong> #221 35
Kostolná veža so zvonicou v podvečernom osvetlení.<br />
36 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
Oltár blízko ku každému<br />
K najvýraznejším prvkom kostola patrí<br />
kamenný blok oltára zo zeleného ónyxu.<br />
Jeho blízkosť ku každému veriacemu,<br />
prirodzené svetlo magicky dopadajúce<br />
na tmavý masívny blok a pocit<br />
silného osobného prežívania inšpirujú<br />
prítomných k meditácii a úcte. Počas<br />
vysviacky kostola bola na spodok oltárneho<br />
kameňa umiestnená relikvia<br />
krvi pápeža Jána Pavla II. Vyhĺbenie<br />
relikviára je uzavreté bielym vyrezávaným<br />
kararským mramorom s erbom<br />
pápeža. Pôdorys oltára je obdĺžnikový,<br />
prispôsobený panelovému usporiadaniu<br />
podlahy, odkazujúci na pozemský<br />
svet. Obrys kameňa sa mení<br />
a rozširuje smerom nahor. K oltáru<br />
vedú schody z bieleho mramoru, ktoré<br />
majú povrch s tvarom lichobežníka so<br />
zaoblenými rohmi, umožňujúce bezproblémové<br />
zhromaždenie sa okolo<br />
svätyne.<br />
Sochárska modelácia<br />
Z technológie výstavby je najkomplexnejšou<br />
časťou železobetónová<br />
kupola, z ktorej prúdia do priestoru<br />
rozptýlené i bodové svetlá zdôrazňujúce<br />
akcenty podľa sakrálnych funkcií.<br />
Sochársky modelovaná apsida kostola<br />
je v skutočnosti translačnou plochou<br />
súmernou so stredovou osou, ktorá<br />
vyplýva z radu rovnakých oblúkov situovaných<br />
pozdĺž danej priestorovej<br />
krivky. Takzvaný generovaný povrch,<br />
vytvorený pomocou popisnej krivky<br />
(generator) a riadiacej krivky (directrix)<br />
aplikovaných technológiou výroby<br />
priemyselných strojov, umožnil<br />
ekonomické plánovanie a implementáciu<br />
pri optimálnych nákladoch na<br />
stavbu konštrukcie.<br />
Vznik súčasnej architektúry, ku ktorej<br />
patrí aj tento kostol, má tiež dlhodobý<br />
pozitívny vplyv na zastavané prostredie.<br />
Je to zároveň dôležitá správa, že<br />
vysokokvalitnú architektúru možno<br />
umiestniť aj v rámci komunitnej organizácie<br />
bez ohľadu na dané ekonomické<br />
zázemie.<br />
KOSTOL SV. JÁNA PAVLA II.<br />
Miesto: obec Páty, Maďarsko<br />
Investor:<br />
rímskokatolícka diecéza<br />
v Székesfehérvári<br />
Architekt:<br />
Robert Gutowski<br />
Architects<br />
Architektonická<br />
2004<br />
súťaž:<br />
Realizácia: 2007 – 2019<br />
Vysvätenie<br />
kostola:<br />
28. apríl 2019<br />
Umelecké diela:<br />
Csaba Ozsvári,<br />
István Böjte Horváth<br />
Podlahová plocha: 980 m 2<br />
Náklady: asi 1,8 mil. €<br />
Skica.<br />
Situácia.<br />
Schody vedúce na poschodie kostola. Priľahlá komunitná záhrada.<br />
Kostol sv. Jána Pavla II. pri Budapešti<br />
<strong>ASB</strong> #221 37
Múzeum histórie<br />
Barcelony<br />
Oliva Artés<br />
BAAS El Poblenou je „to“ miesto. Prvý článok,<br />
ktorý vám Google o tejto barcelonskej štvrti<br />
ponúkne, je z portálu Lonely Planet a volá sa<br />
„Prečo je El Poblenou najštýlovejším miestom<br />
v Barcelone?“. Nové Museum d’Història de<br />
Barcelona (MUHBA) muselo zapadnúť do tlčúceho<br />
srdca mesta, medzi bulvár Rambla de Poblenou<br />
a mrakodrap Torre Agbar. A to všetko sa muselo<br />
udiať v budove, ktorá stála ešte pred tým, ako sa<br />
Poblenou vôbec stala súčasťou Barcelony.<br />
Barcelona, Španielsko Text: Karolína Balášková, PROJEKTOVÁ<br />
DOKUMENTÁCIA: BAAS Model: Jesús Arenas, Foto: Adrià Goula<br />
38 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
Múzeum histórie Barcelony Oliva Artés<br />
<strong>ASB</strong> #221 39
Štvrť El Poblenou začiatkom 20. storočia<br />
vyzerala úplne inak, vysvetľuje<br />
riaditeľ MUHBA Joan Roca i Albert:<br />
„V tom čase bola Poblenou priemyselnou<br />
oblasťou, ktorá bola industriálnym<br />
strediskom pre Barcelonu aj pre celé<br />
Španielsko. Túto priemyselnú zónu<br />
poznáme aj pod názvom Pere IV a bola<br />
najdôležitejšia v celom západnom<br />
Stredomorí. Prezývali ju katalánsky<br />
Manchester. Fabrika Oliva Artés, teda<br />
budova, v ktorej je dnes múzeum, bola<br />
jedna z najplodnejších tovární. Sídlila<br />
v nej kovodielňa na výrobu priemyselných<br />
komponentov a počas španielskej<br />
občianskej vojny sa v nej vyrábal<br />
vojenský hardvér.“ Opustená fabrika<br />
však už neladila s moderným obrazom<br />
štvrte, kde sa namiesto dielní začali<br />
stavať kancelárie a módne butiky,<br />
a tak bola odsúdená na zbúranie.<br />
O osude pamäte<br />
„Priemyselnú budovu Oliva Artés mali<br />
zbúrať v roku 2008, aby sa uvoľnil<br />
priestor pre nový Central Park Poble<br />
Nou, ktorý mal prerušiť kontinuitu historickej<br />
ulice Pere IV – s ňou je budova úzko<br />
spojená. Len niekoľko dní pred prícho-<br />
Pôdorys 1. podlažia s galériou. Pôdorys prízemia. Vľavo veranda, ktorá spája múzeum s parkom.<br />
0 10 20 0<br />
Strecha bola jednou z prvých obnovených častí.<br />
Ako nové materiály vstúpili do priestoru len betón, kov a polykarbonátové tabule, ktoré chránia okná.<br />
Ušľachtilý kov je aj jemnou pripomienkou minulosti stavby, ktorá slúžila ako kovoobrábacia dielňa.<br />
Striedanie povrchových úprav ocele.<br />
40 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
dom bagrov sa podarilo občianskemu<br />
združeniu Poble Nou presvedčiť mestské<br />
zastupiteľstvo, aby budovu, ktorá<br />
bola fakticky v stave štrukturálnej ruiny,<br />
zachovali,“ hovorí architekt Jordi Badia<br />
z katalánskeho ateliéru BAAS. „Pôvodný<br />
projekt vzišiel zo súťaže uskutočnenej<br />
v roku 2009 a jeho cieľom bolo zachovať<br />
veľmi osobitý charakter budovy.<br />
Najmä bohatosť jej vnútorného priestoru,<br />
pretože exteriér bol vždy obklopený<br />
hospodárskymi budovami. Projekt je<br />
založený na pridaní minima potrebného<br />
na jeho fungovanie. Rekonštrukcia<br />
stavby sa zamerala najmä na funkčné<br />
pretvorenie tak, aby budova dokázala<br />
naplno slúžiť svojej novej úlohe.<br />
Na kosť<br />
„Hneď po prvých skiciach nám bolo<br />
zrejmé, že ak chceme, aby projekt dokázal<br />
obhájiť svoj vznik, bude musieť<br />
fungovať čím skôr,“ hovorí Jordi Bardia.<br />
„Aby sme to dokázali, rozdelili sme<br />
ho na malé fragmenty a zoradili ich do<br />
fáz podľa priority.“ Strohosť, s ktorou<br />
projekt vznikol, sa premietol aj do zrušenia<br />
všetkého, čo nebolo absolútne<br />
Priečny rez. Pozdĺžny rez.<br />
0 10 20<br />
0<br />
Obmedzený rozpočet si vyžiadal strohý prístup, ktorý sa však ukázal ako to najlepšie, čo mohli architekti zvoliť.<br />
Múzeum histórie Barcelony Oliva Artés<br />
<strong>ASB</strong> #221 41
+9.75 (p.altell)<br />
+4.15 (p.baixa)<br />
D1<br />
1.30<br />
nevyhnutné. Tak ostali len podstatné<br />
prvky, ktoré nakoniec podčiarkli existujúcu<br />
architektúru. „Okná sme prekryli<br />
polopriesvitnými polykarbonátovými<br />
panelmi, ktoré zároveň ochránia pôvodné<br />
drevené rámy, kým nadíde čas<br />
na ich rekonštrukciu. Miestnosti sme<br />
zatemnili jednoduchými markízami<br />
z raffie, vymenili sme strechu a položili<br />
novú vrstvu betónovej podlahy. V tomto<br />
momente už mohla budova slúžiť<br />
verejnosti. Aj napriek tomu, že chýbala<br />
napríklad klimatizácia, sa v nej už<br />
uskutočnilo veľa výstav a prednášok.“<br />
Hodnota premeny<br />
V ďalšej fáze pribudlo schodisko a výťah,<br />
ktorým sa sprístupnilo loftové<br />
podlažie budovy. Po celej dĺžke hlavnej<br />
fasády vznikla veranda, ktorá plynulo<br />
prepojila interiér s exteriérom, teda<br />
múzeum s okolitým parkom. Pribudol<br />
bar, ktorý z parku priťahuje návštevníkov.<br />
„Všetko toto spoluvytvára kus<br />
architektúry niekde na pomedzí medzi<br />
skicou a dokončením, medzi stavbou<br />
a pavilónom,“ usmieva sa architekt.<br />
V MUHBA sa konajú všetky možné<br />
kultúrne podujatia, výstavy, koncerty<br />
a filmové premietania napriek tomu,<br />
že je technicky stále v priebehu rekonštrukcie.<br />
Je praktickou ukážkou hodnoty<br />
architektonického recyklovania.<br />
Časť novej intervencie sa zlieva s pôvodnou<br />
budovou – niektoré zábradlia,<br />
jedna chodba, strecha, podlahy. Ostatné,<br />
na druhej strane, sú jasne viditeľné<br />
a hneď rozlíšiteľné ako nový prvok.<br />
Zlaté schodisko z galvanizovanej<br />
ocele, výťah, veranda. Napriek tomu,<br />
Pôdorys strechy.<br />
Schodisko.<br />
Lávky, spájajúce podlažia galérie, sú tiež zo zlatej galvanizovanej ocele. Špirálové schodisko pôsobí v priestore ako šperk.<br />
42 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
že sa vyčleňujú od priemyselnej stavby,<br />
budú k nej už stále patriť.<br />
Na začiatku bola fabrika<br />
Podľa riaditeľa múzea Roca i Alberta<br />
ide v budove samotnej, ale aj v expozíciách,<br />
ktoré hostí, o vysvetlenie súčasnej<br />
spoločnosti. „Prosperujúca Barcelona,<br />
metropola Katalánska i Európy, sa stala<br />
moderným mestom, ktoré si zakladá<br />
na svojej prezentácii. Je to centrum<br />
módy a inovácií. Na príklade Barcelony<br />
možno preukázať, čo súčasný svet<br />
skutočne je. Aj on sám má korene vo<br />
štvrti Poblenou, ktorá bola predovšetkým<br />
továrenskou základňou.“<br />
Stála expozícia ponúka 12 tematických<br />
okruhov súčasnej spoločnosti<br />
vysvetlených pomocou širokej škály<br />
predmetov. Ako príklad možno uviesť<br />
vozidlo SEAT a neotvorenú fľašu piva<br />
Xibeca Damm, ktoré zhmotňujú koncept<br />
industrializácie, zatiaľ čo luxusná<br />
toaletná misa, ktorú v Londýne kúpila<br />
rodina Güellovcov pre Kráľovský palác<br />
Pedralbes, hovorí o zmenách v odpadovom<br />
hospodárstve. Medzi ďalšie<br />
exponáty patrí americký Land Rover,<br />
ktorý používala Francova tajná polícia<br />
„grisos“, a prvé televízne reklamy.<br />
MÚZEUM HISTÓRIE OLIVA ARTÉS<br />
Miesto:<br />
Parc Central del Poblenou,<br />
Barcelona, Španielsko<br />
Architekt: Jordi Badia<br />
Klient:<br />
MUHBA – Ajuntament de<br />
Barcelona<br />
Plocha: 2 456 m 2<br />
Realizácia: 2009 – 2020<br />
Skica.<br />
Situácia. Diagonálna ulica je Avinguda Diagonal.<br />
Z industriálu na kultúrne centrum – vďaka občianskej iniciatíve a priamočiarej architektúre.<br />
Múzeum histórie Barcelony Oliva Artés<br />
<strong>ASB</strong> #221 43
Farnosť<br />
Porcuna<br />
Pablo Millán Navrhovať novotvary<br />
v historicky bohatom a komplikovanom<br />
urbanizme je ťažká úloha. Biskupstvo<br />
Jaén ňou poverilo mladého architekta<br />
a domorodca Pabla Millána. Pokryť potrebu<br />
rozšírenia kapacity farnosti a zaceliť zívajúcu<br />
dieru v štruktúre štvrte sa mu podarilo<br />
s eleganciou vďaka elementárnym tvarom.<br />
Porcuna, Španielsko Text: Alexandra Müllerová, Projektová<br />
dokumentácia: Pablo Millán, Fotografie: Javier Callejas Sevilla<br />
44 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
Rôzna úroveň striech bola jednou z výziev, s ktorými sa architekt musel popasovať.<br />
Atmosféra projektu už vizuálne prenáša<br />
diváka na juh Španielska, do slnečnej<br />
Andalúzie. Porcuna leží v jej<br />
severovýchodnej časti v provincii<br />
Jaén. Táto oblasť je tiež známa ako<br />
hlavné miesto olivového oleja, pretože<br />
je najväčším producentom olivového<br />
oleja na svete. Krajinu pokrýva 66<br />
miliónov olivových stromov. Provincia<br />
sa tiež môže pýšiť najväčšou koncentráciou<br />
hradov v Európe, za čo vďačí<br />
obdobiu reconquisty. Tieto poznávacie<br />
znaky sú vlastné aj malému mestečku<br />
Porcuna, ktoré je obkolesené<br />
olivovými hájmi a plné stôp po minulých<br />
dobách.<br />
Miesto, ktoré dýcha históriou<br />
Porcunou sa prehnali všetky vlny historických<br />
dobyvateľov – jej pôvodný<br />
názov Obulco je odtlačkom Rímskej<br />
ríše. Je bohatým archeologickým náleziskom<br />
a v jej bezprostrednej blízkosti<br />
sa našla aj známa pieskovcová<br />
socha Torito de Porcuna.<br />
Projekt vychádza z potreby rozšíriť<br />
kapacity a obslužné priestory miestnej<br />
farnosti. Pozemok prislúchajúci<br />
k existujúcemu objektu sa nachádza<br />
uprostred bloku historickej zástavby.<br />
Komplexnosť stavebnej situácie však<br />
spočíva v rozličnej výške okolitých<br />
domov a ich tvarovej rôznorodosti.<br />
Kľúčová bola precízna murárska práca.<br />
Rozbitú hmotu pôvodnej zástavby zjednocuje biela farba.<br />
Farnosť Porcuna<br />
<strong>ASB</strong> #221 45
Priestor vo vnútrobloku teda hraničí<br />
s fragmentmi murovaných stien,<br />
ktoré sa javia ako priestor vhodný na<br />
pretvorenie. Klasická situácia v meste<br />
s dlhou históriou.<br />
Minulosť pozemku si zaslúži osobitú<br />
zmienku. Stávala tu dôležitá mestská<br />
stavba – dom Mendoza. Zbúrali<br />
ho v 50. rokoch minulého storočia<br />
s vidinou získania centrálneho patia.<br />
Nedoriešený koncept však spôsobil,<br />
že z patia sa stal priestor bez identity<br />
zívajúci prázdnotou.<br />
Hľadanie poriadku v chaose<br />
„Intervencia v historickom kontexte<br />
implikuje zanesenie nového poriadku,<br />
ktorý umožní logicky čítať všetky pôvodné<br />
stavebné vrstvy. Pozemok, na<br />
ktorom pracujeme, má všetky vlastnosti<br />
typické pre mestské prostredie<br />
s koncentrovanou históriou existencie.<br />
Preto bolo nutné prísť s jasným konceptom<br />
a plánom,“ opisuje proces architekt<br />
Pablo Millán. „V tejto urbanistickej<br />
situácii návrhu predchádzalo jednoduché<br />
cvičenie na nastolenie poriadku.<br />
Preto sme sa uchýlili ku geometrickej<br />
prísnosti. Transformácia priestoru na<br />
centrálne nádvorie vzišla z naloženia<br />
pravidelného rastra na podkladovú<br />
situáciu. Z priemetu vzniklo štvorcové<br />
námestie, ktoré nápadne pripomína<br />
rajskú záhradu v kláštore. Túto podobu<br />
a proporcie si teraz prepožičiavame<br />
do prázdneho priestoru farnosti.“<br />
Zhmotnený Giorgio de Chirico<br />
Výsledkom hľadania poriadku je objekt,<br />
ktorý v okolitom prostredí pôsobí<br />
takmer ako z obrazu Giorgia de Chirica.<br />
Metafyzické arkády, dlhé a ostré tiene.<br />
Snová ochodza sa zreálni, až keď návštevník<br />
zájde medzi múry farnosti. Po-<br />
Pôdorys 1. NP. Pôdorys 2. NP.<br />
Po dostavaní bude nádvorie pripomínať rajskú záhradu, ktorá sa objavuje v objektoch kláštorov.<br />
46 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
užitá krížová klenba bola logickým výstupom<br />
z pravidelného rastra a rovnako<br />
aj z funkcie a kontextu stavby. Ochodza<br />
s klenbou sa opakujú pravidelne a s istotou<br />
cez dve nadzemné poschodia.<br />
„Navrhli sme čistú, vyabstrahovanú<br />
a elementárnu architektúru, ktorá zahŕňa<br />
ochodzu ako miesto stretnutí a veľké<br />
miestnosti, ktoré budú schopné pojať<br />
programové nároky. Keďže projekt<br />
bude rásť po etapách, musí predpokladať<br />
budúcu existenciu priestorov a súčasne<br />
už teraz zabezpečiť dostatočnú<br />
kapacitu,“ približuje autor ďalšie plány.<br />
Po dokončení prvej fázy budú v najbližších<br />
rokoch nasledovať ešte dve.<br />
V nasledujúcich krokoch dôjde k uzatvoreniu<br />
námestia, čím objekt získa<br />
potrebnú celistvosť a atmosféru. Stavebná<br />
štruktúra bude dopovedaná<br />
dostavaním ďalších priestorov fary.<br />
„Prostredníctvom usporiadaného, rytmického<br />
a tichého opakovania prinášame<br />
do historického kontextu súčasný<br />
jazyk,“ uzatvára španielsky architekt.<br />
Krása v abstraktnom umení je rezervovaná<br />
pre tých, ktorí ju v ňom vedia<br />
vzhliadnuť. Miera abstrakcie v tejto<br />
architektúre prináša vzácny moment,<br />
keď krása naozaj tkvie v oku pozorovateľa<br />
a dáva mu priestor, aby zaujal<br />
postoj, a absolútnu voľnosť pri vnímaní<br />
genia loci.<br />
Farnosť Porcuna<br />
Miesto: Porcuna, Španielsko<br />
Parroquia Nuestra<br />
Investor: Señora de la Asunción,<br />
Biskupstvo Jaén<br />
Architekt: Pablo Millán<br />
Úžitková plocha: 695 m 2<br />
Projekt: 2019<br />
Realizácia: 2020<br />
Schematický rez. Situácia.<br />
Andalúzske slnko kreslí ostré tiene. Elementárny tvar arkád pôsobí ako metafyzické obrazy Giorgia de Chirica.<br />
Farnosť Porcuna<br />
<strong>ASB</strong> #221 47
Humboldtovo<br />
fórum<br />
Franco Stella Berlínskemu historickému<br />
centru sa prinavrátila architektonická dominanta<br />
a istý náladový imperatív. Humboldtovo fórum je<br />
nanovo vztýčený barokový palác s kontemporárnou<br />
prístavbou, ktorý zastrešuje Etnologické múzeum<br />
a Múzeum ázijského umenia. Brány fóra boli<br />
otvorené digitálne v decembri minulého roka,<br />
fyzicky by malo byť prístupné od apríla.<br />
Berlín, Nemecko Text: Alexandra Müllerová, Projektová dokumentácia:<br />
Franco Stella, Fotografie: Stefan Müller, Franco Stella<br />
48 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
Čelná fasáda nového krídla Berlínskeho paláca smeruje k rieke Spréva.<br />
Vznik bývalého Berlínskeho paláca<br />
(Berliner Schloss) je datovaný až do<br />
15. storočia a v priebehu vekov bol sídlom<br />
brandenburských kniežat, pruských<br />
kráľov a nemeckých cisárov. Vo<br />
finálnej barokovej podobe bol poškodený<br />
bombovými útokmi počas druhej<br />
svetovej vojny a nakoniec z ideologických<br />
dôvodov – ako symbol pruského<br />
militarizmu – zrovnaný so zemou<br />
v roku 1950 držiteľmi politickej moci<br />
v NDR. Keďže samotná stavba bola<br />
významným symbolom nielen Berlína,<br />
ale aj slobodnej krajiny, v roku 2008<br />
bola vyhlásená architektonická súťaž<br />
na jej reinterpretáciu. Nový osud urbanisticky<br />
dôležitej stavby v kontexte<br />
Múzejného ostrova vymedzeného riekou<br />
Sprévou začal písať architektonický<br />
ateliér pod vedením Franca Stellu.<br />
„Novostavba“ sa nachádza na Múzejnom ostrove, ktorý patrí do zoznamu UNESCO.<br />
Humboldtovo fórum<br />
<strong>ASB</strong> #221 49
Ideová anastylóza<br />
Budova nesie meno po pruských vedcoch<br />
Wilhelmovi a Alexandrovi von<br />
Humboldtovi. Hmota objektu a barokové<br />
fasády z prelomu 17. a 18. storočia<br />
s kupolou z 19. storočia sú vernou kópiou<br />
paláca pred jeho finálnymi dňami.<br />
Na fasádach sa nemiešajú novotvary<br />
s pôvodnými prvkami, dostavaná časť<br />
je jasne odlíšiteľná od zvyšku.<br />
Nové krídlo orientované na rieku je<br />
štvrtým a posledným krídlom barokového<br />
paláca. Stelesňuje tak myšlienku<br />
pôvodného autora Andreasa<br />
Schlütera, ktorý navrhoval podľa<br />
vzoru talianskej renesancie a baroka.<br />
Raster fasády kopíruje jej staršie<br />
náprotivky, veľké okná sú zasadené<br />
takmer meter do hĺbky a vytvárajú<br />
dojem lodžií, čo naznačuje verejný<br />
charakter budovy. V objekte sa nachádza<br />
šesť portálov a tri námestia,<br />
ktoré okoloidúcim ponúknu plnohodnotný<br />
zážitok.<br />
Hlavnými prvkami architektonického<br />
jazyka sú tu steny a stĺpy.<br />
Konštrukcia je však moderná – nosný<br />
železobetón, tepelná izolácia a fasáda.<br />
Historické steny sú hrubé 65 cm,<br />
nejde teda o zavesenú fasádu. Jednotlivé<br />
sochárske elementy sú skonštruované<br />
samostatne. ‚Moderná fasáda‘<br />
je vyrobená z prefabrikovaných<br />
prvkov z bieleho cementu zmiešaných<br />
s čírym pieskovcom, stĺpy a obruby sú<br />
monolitické.<br />
Staré a nové<br />
Niektoré kamenné artefakty boli<br />
očistené a zreštaurované tak, aby sa<br />
zachoval ich súčasný fragmentovaný<br />
stav, väčšina z nich sú však kópie.<br />
Obnovené figurálne prvky z fasád<br />
boli v nálezovom stave priam začiernené.<br />
Niektoré z nich sa vrátili na<br />
svoje miesto, iné, príliš krehké, aby<br />
znášali nápor počasia, boli umiestnené<br />
do kontrolovaných výstavných<br />
priestorov. Sochy a reliéfy vyrobili<br />
Pôdorys 1. NP. Pôdorys 3. NP.<br />
Rekonštruované veľké foyer s triumfálnym oblúkom.<br />
Schlüterhof – námestie pomenované po pôvodnom architektovi.<br />
Flexibilné výstavné priestory pojmú akúkoľvek exhibíciu.<br />
Vertikálne komunikácie v novom krídle.<br />
50 <strong>ASB</strong> #221 realizácie
sochári pôvodnou technikou. Mechanicky<br />
bolo replikovaných takmer<br />
tritisíc kusov vlysov rámov a balustrád.<br />
Najskôr ich bolo nutné vyrobiť<br />
z hliny v mierke 1 : 1 a potom odliať<br />
do sadry a vypáliť v špeciálnej peci –<br />
Schlossbauhütte.<br />
Výhľad ponad strechu<br />
Celková úžitková plocha 42 000 m 2<br />
je rozložená na štyroch podlažiach.<br />
Polovica je určená pre zbierky Etnologického<br />
múzea a Múzea ázijského<br />
umenia a približne 10 000 m 2<br />
má univerzálne využitie. Na prízemí<br />
sa nachádza vstupná a schodisková<br />
hala, foyer, miestnosti na predstavenia,<br />
stretnutia a dočasné výstavy,<br />
sochárska sála, kníhkupectvá, reštaurácie<br />
a kaviarne. Na prvom poschodí<br />
sú výstavné priestory špeciálneho<br />
berlínskeho múzea a Humboldtovej<br />
univerzity. Na druhom a treťom<br />
poschodí sú zbierky Etnologického<br />
múzea a Múzea ázijského umenia, výskumné<br />
a reštaurátorské laboratóriá.<br />
Podzemné a podkrovné podlažie je<br />
venované technickým miestnostiam.<br />
V pivničných priestoroch možno<br />
navštíviť autentické pivnice starého<br />
paláca s rozlohou takmer 1 500 m 2 .<br />
Pavilón kaviarne a reštaurácie ústi až<br />
nad strechu, kde je obklopený terasou<br />
s krásnym výhľadom na mesto.<br />
Humboldtovo fórum<br />
Miesto:<br />
Berlín, Nemecko<br />
SRN zastúpená<br />
Investor:<br />
Nadáciou<br />
Humboldtovho fóra<br />
v Berlínskom paláci<br />
Architekti: Franco Stella<br />
Úžitková plocha: 42 000 m 2<br />
Realizácia: 2012 – 2020<br />
Výška investície: 677 mil. €<br />
Perspektívny rez. Situácia.<br />
Etnologické múzeum a Múzeum ázijského umenia sídlia na druhom a treťom poschodí.<br />
Humboldtovo fórum<br />
<strong>ASB</strong> #221 51
54Malá architektúra<br />
Inšpiratívne<br />
projekty<br />
Cyklochodník<br />
v korunách stromov,<br />
Hechtel-Eksel,<br />
Belgicko<br />
52<br />
Letné sídlo Xerolithi,<br />
Serifos, Grécko<br />
Chodník dlhý 700 metrov vynesie cyklistu do 10-metrovej výšky.<br />
Cyklochodník<br />
v korunách stromov<br />
Burolandschap Bicyklovanie je často skloňovaným<br />
pojmom nielen v kontexte udržateľnej dopravy, ale hlavne<br />
ako výborný spôsob voľnočasového vyžitia. Zážitková<br />
jazda je príjemným spestrením kilometrov v nohách. Nová<br />
odbočka na belgickej cykloradiále vynesie cyklistu za<br />
odmenu až nad koruny stromov.<br />
Hechtel-Eksel, Belgicko Text: Alexandra Müllerová, Fotografie: www.visitlimburg.be<br />
Borovicový les v oblasti Bosland, cez<br />
ktorý cyklotrasa vedie, sa nachádza<br />
na severovýchode krajiny. Je výsledkom<br />
baníckej aktivity – bol nasadený<br />
ako zdroj dreva pre baníkov. Po tom,<br />
čo bane zavreli, stromy pretrvali. Provincia<br />
sa momentálne snaží vylepšiť<br />
kondíciu ihličnanov špeciálnym plánom<br />
obnovy. Menšie pôvodné druhy,<br />
ktoré rastú v nižších vrstvách lesa, dostávajú<br />
viac priestoru a svetla na rast.<br />
Vybudovanie rekreačných cyklotrás<br />
v Boslande prináša riešenie, ako prinavrátiť<br />
regiónu atraktivitu a ekonomickú<br />
sebestačnosť.<br />
52 <strong>ASB</strong> #221 Malá architektúra
Sklon povrchu je vľúdny aj k rekreačným cyklistom.<br />
Tvar chodníka symbolizuje letokruhy.<br />
Cyklochodník nesie 449 stĺpov.<br />
Z vyrúbaných stromov architekti skonštruovali pavilón.<br />
Atrakcia po ceste<br />
Ambiciózny projekt bol navrhnutý<br />
v spolupráci s organizáciou Visit Limburg.<br />
S nápadom prišiel jej riaditeľ<br />
Igor Philtjens a architekti pod vedením<br />
Pietera Daenena z ateliéru Burolanschap<br />
dotvorili celkový dizajn objektu.<br />
Úzko spolupracovali s ochranármi<br />
z Boslandu a Flámskej agentúry pre<br />
prírodu a lesy. Cieľom bolo skonštruovať<br />
a umiestniť atrakciu tak, aby bola<br />
čo najmenej invazívna a čo najšetrnejšia<br />
k okolitému porastu stromov.<br />
Ide o približne 700 metrov dlhú kruhovitú<br />
trasu, ktorá vo svojom najvyššom<br />
bode vynesie cyklistu až do 10-metrovej<br />
výšky. Tvar chodníka je odkazom<br />
na letokruhy v kmeňoch stromov.<br />
Konfigurácia priemeru opisovanej<br />
kružnice vzišla z priority nenáročnej<br />
fyzickej aktivity, preto bolo stúpanie<br />
obmedzené na 4 %.<br />
Konštrukciu nesie 449 stĺpov z cortenu,<br />
ktoré symbolizujú rovné kmene<br />
borovíc. Stavba tak nerušene zapadá<br />
do prostredia lesa. Vyrúbané stromy<br />
sa použili na vybudovanie pavilónu<br />
pri vstupe na chodník, ktorý slúži<br />
ako informačný a oddychový bod pre<br />
cyklistov.<br />
Prírastok do rodiny<br />
Cyklochodník v korunách stromov je<br />
prírastkom k už existujúcemu cyklochodníku<br />
cez vodu z roku 2016, kde<br />
trasa vedie skrz vodnú hladinu jazera.<br />
Ďalším plánovaným projektom je<br />
cyklochodník cez vresovisko, ktorého<br />
súčasťou bude 300 m dlhý most. Trasa<br />
by mala byť dokončená v priebehu<br />
roku <strong>2021</strong>.<br />
Cyklochodník<br />
v korunách stromov<br />
Miesto: Hechtel-Eksel, Belgicko<br />
Investor: Visit Limburg<br />
Architekti: Burolandschap<br />
Celková dĺžka: 700 m<br />
Najvyšší bod<br />
konštrukcie:<br />
10 m<br />
Realizácia: 2017 – 2019<br />
Cyklochodník v korunách stromov<br />
<strong>ASB</strong> #221 53
Hoci sa s Gréckom spájajú skôr „biele kocky“, skutočne tradičnou metódou je výstavba nasucho z kamenných múrov.<br />
Letné sídlo Xerolithi<br />
Sinas Architects Grécke Ξερολιθιά, xerolithia, je<br />
krásne slovo. Doslova znamená „suchý kameň“ a označuje<br />
kamennú stavbu vytvorenú bez použitia malty. Každému,<br />
kto bol v Grécku, sa okamžite vybavia nekonečné<br />
kamenné múriky ohraničujúce terasy olivových hájov.<br />
Letná rodinná rezidencia z dielne ateliéru Sinas Architects,<br />
nazvaná Xerolithi, je modernou interpretáciou tohto<br />
prastarého spôsobu konštrukcie.<br />
Ostrov Serifos, Kyklady, Grécko Text: Karolína Balášková, PROJEKTOVÁ<br />
DOKUMENTÁCIA: Sinas Architects, Foto: Yiorgos Kordakis<br />
„Prvým krokom bolo vyvrátiť predsudok,<br />
že grécky vidiek sú len naukladané<br />
biele škatule,“ hovorí architekt<br />
George Sinas. „Preto sme si predstavili,<br />
že hlavné fasády (predná a zadná<br />
strana domu) sú formované ako xerolithi.<br />
Začínajú ako nízky múrik a postupne<br />
sa dvíhajú až do výšky domu.<br />
Mierne sa pohybujú bližšie a ďalej od<br />
svahu, čím medzi sebou vytvárajú medzeru,<br />
teda priestor na obývanie.“<br />
Kamenné stužky<br />
Napriek tomu, že steny sú skutočne<br />
vystavané z masívneho kameňa, opracovaného<br />
priamo na stavbe, majú ľahkosť<br />
a eleganciu. Vyzerajú ako stužky,<br />
s ktorými sa pohráva silný kykladský<br />
vietor. Aby bola podobnosť so xerolithi<br />
dokonalá, má dom zelenú strechu<br />
s vegetáciou príznačnou pre okolitú<br />
krajinu. Vďaka tomu je najmä pri pohľade<br />
z diaľky dokonalo neviditeľný.<br />
Aby sa tento dlhý a úzky priestor využil<br />
efektívne, všetky funkcie domu sú<br />
umiestnené lineárne.<br />
Samotná rezidencia sa skladá z dvoch<br />
budov. Väčší hlavný dom má podlahovú<br />
plochu 115 m 2 , jednu spálňu, kúpeľňu,<br />
kuchyňu a jedáleň. Spoločné<br />
Elegantné letné sídlo sa skladá z dvoch domov spojených patiom. Pri pohľade zhora je jasné, prečo architekt hovorí o „kamennej stužke“.<br />
54 <strong>ASB</strong> #221 Malá architektúra
Impozantné, a predsa skromné. Sídlo nemá viac štvorcových metrov ako bežný slovenský dom, napriek tomu vzbudzuje rešpekt.<br />
priestory plynulo prechádzajú vonkajšou<br />
jedálňou, ktorá je prekrytá drevenou<br />
pergolou, do hosťovského domu.<br />
V ňom sa nachádzajú dve spálne, každá<br />
s vlastným hygienickým zázemím.<br />
Okrem prednej terasy, ktorá ponúka<br />
fantastický výhľad na more, má dom<br />
aj zadné tienené átrium. Vďaka vloženiu<br />
stavby priamo do kopca poskytuje<br />
átrium príjemnú chladivú mikroklímu.<br />
Doma v kameni<br />
Drevené pergoly, ktoré zastrešujú vonkajšiu<br />
jedáleň aj parkovacie státie, sú<br />
dôležitým prvkom tradičného kykladského<br />
domu. Pozostávajú z hrubých,<br />
nahladko opracovaných drevených<br />
trámov s bambusovým zastrešením.<br />
Všetky materiály sú ponechané v ich<br />
prirodzenej kráse. „Aby však pergoly<br />
dokázali kopírovať zakrivenú geometriu<br />
domu, namiesto priameho ukladania<br />
sme zvolili vzor rybej kosti,“ opisuje architektka<br />
Maria Mamoura. „Takto pletený<br />
bambus vytvoril krásnu hru tieňov,<br />
ktorý sa prelína celou stavbou.“ Tento<br />
konkrétny prvok sa nakoniec použil po<br />
celej dĺžke konštrukcie, zvnútra i zvonku.<br />
Štruktúra pergoly sa opakuje aj na<br />
strope v interiéri domu podľa tradičného<br />
spôsobu konštrukcie striech. Dvere<br />
a okná sú drevené a jednoduché, natreté<br />
svetlou olivovou farbou. Hlavné vonkajšie<br />
steny sú kamenné bez spojovacej<br />
malty. Obe tieto rozhodnutia sa riadia<br />
tradičným štýlom a technikou.<br />
„Hlavným cieľom projektu bolo experimentovať<br />
s alternatívnymi formami<br />
namiesto archetypálneho modelu<br />
kykladskej architektúry,“ uzatvára<br />
George Sinas. „No stále sme rešpektovali<br />
všetky základné prvky, ktoré<br />
tvoria jeho charakter, a to vždy s prihliadnutím<br />
na úžasné scenérie, do ktorých<br />
mal tento nový dom zapadnúť.“<br />
Letné sídlo Xerolithi<br />
Miesto: ostrov Serifos, Grécko<br />
Architekt:<br />
George Sinas,<br />
Maria Mamoura<br />
Interiérový<br />
dizajn:<br />
Olga Ktena<br />
Statika: Yiannis Bounias<br />
Obytná plocha:<br />
hlavný dom 115 m 2 +<br />
hosťovský dom 65 m 2<br />
Realizácia: 2018<br />
Pozemok vo svahu ponúka úžasné výhľady. Konštrukcia strechy je tak isto inšpirovaná tradičnou metódou, len namiesto trstiny použili bambus.<br />
Letné sídlo Xerolithi<br />
<strong>ASB</strong> #221 55
Inovatívna práca s tradičnými postupmi vyniesla projektu nomináciu na cenu A+Awards.<br />
Pôdorys prízemia. Vľavo hosťovský dom, vpravo hlavný objekt.<br />
Pôdorys strechy.<br />
Spálňa v hosťovskom dome. Rybinový vzor na strope prechádza celým objektom.<br />
Kúpeľna v hosťovskom dome.<br />
56 <strong>ASB</strong> #221 Malá architektúra
JúliuS Slamenka, riaD iteľ Dna Slovakia<br />
Dna Slovakia je 25 rokov na trhu<br />
Firma DNA Slovakia, spol. s r. o., bola založená v roku 1996, aby prostredníctvom svojho<br />
sortimentu na Slovensku rozbehla trh so svetelnou technikou. Od začiatku nadviazala spoluprácu<br />
s významnými svetovými výrobcami komponentov svetelnej techniky BJB, Helvar, Layrton, Zalux.<br />
Razantným nástupom LED techniky spoločnosť rozšírila zoznam dodávateľov o firmy Ledil, TCI<br />
a Citizen. Na otázky odpovedal Ing. Július Slamenka, riaditeľ spoločnosti DNA Slovakia.<br />
v akej forme zastihlo spoločnosť<br />
okrúhle výročie, ako sa jej darí?<br />
Vzhľadom na epidemiologickú situáciu<br />
sa v súčasnosti veľa projektov<br />
zastavilo a niektoré sa veľmi pomaly<br />
rozbiehajú. Naším prvoradým záujmom<br />
je odovzdať kvalitnú prácu<br />
a ponúknuť vysokokvalitný výrobok.<br />
Nejdeme cestou nízkej ceny,<br />
ktorá ide ruka v ruke s nízkou kvalitou<br />
produktu. Neprerábame projekty<br />
na čo najlacnejšie verzie, vysoká<br />
kvalita produktu je zachovaná po<br />
celý čas realizácie: od nápadu investora<br />
až po skutočnú realizáciu.<br />
Kvalitný servis, promptné vybavenie<br />
objednávok a ústretová komunikácia<br />
s klientom je zabezpečením<br />
stabilného miesta na trhu. Aj preto<br />
sme naladení pozitívne.<br />
vaším spoločníkom je firma Dna<br />
Central europe, s. r. o. Dá sa oprieť<br />
o jej skúsenosti a podporu?<br />
S naším spoločníkom z Česka máme<br />
veľmi korektné a priateľské vzťahy.<br />
Každoročne (keď je to možné) organizujeme<br />
teambuilding a pravidelne<br />
striedame oba štáty – Česko aj Slovensko.<br />
Za 25 rokov sme spoznali<br />
krásy oboch krajín a vybudovali sme<br />
si aj spoločné vzťahy na vysokej profesionálnej<br />
úrovni. Cieľom je odovzdávanie<br />
skúseností a porovnávanie<br />
trhov s využitím dobrých nápadov.<br />
Zameranie firmy na projekciu alebo<br />
inžiniersku činnosť je vysokoodborné<br />
– akí ľudia sú na to potrební<br />
vo firme? Dajú sa dnes zohnať<br />
a udržať mladí odborníci?<br />
Na úspechoch firmy sa podieľa stabilný<br />
tím spolupracovníkov, ale príchod<br />
novej krvi by nebol na škodu. Podľa<br />
našich skúseností mnoho mladých<br />
vyštudovaných ľudí zostáva v Bratislave,<br />
a preto je v menších mestách<br />
čoraz ťažšie získať technicky a jazykovo<br />
zdatných zamestnancov. Naša<br />
práca je založená na trvalom progrese,<br />
preto sa naši zamestnanci musia<br />
neustále vzdelávať. Aj v týchto<br />
dňoch máme zabezpečené webináre<br />
vzhľadom na nemožnosť cestovať do<br />
zahraničia. Dozvedáme sa na nich<br />
o novinkách od našich dodávateľov.<br />
Aj my pre zákazníkov, projektantov,<br />
architektov a záujemcov zabezpečujeme<br />
bezplatné školenia DALI riešení.<br />
Naše riešenia pomáhajú získať<br />
dnes už potrebné certifikáty BREE<br />
AM, LEED a WELL.<br />
Dôležitým pilierom vašej činnosti<br />
je Dali riadenie osvetlenia. Bude<br />
z vášho pohľadu riadenie osvetlenia<br />
v objektoch v blízkej budúcnosti<br />
najžiadanejšie na slovenskom trhu?<br />
Firma Helvar, s ktorou spolupracujeme<br />
od úplných začiatkov, je absolútna<br />
špička na svetovom trhu. DALIdigitálny<br />
protokol, je prepracovaný do<br />
najmenších detailov a ponuka možností<br />
je neobmedzená. Naše realizácie<br />
so sortimentom DALI Helvar<br />
sú na Slovensku v mnohých projektoch<br />
v priemysle, na športoviskách,<br />
v školách, kancelárskych priestoroch<br />
a v zdravotníckych zariadeniach. Nie<br />
je to len o šetrení energie (až 80 %),<br />
ale aj o možnosti zmeny farby osvetlenia<br />
podľa cirkadiálneho rytmu.<br />
V priebehu dňa máme možnosť vytvárať<br />
príjemné pracovné prostredie.<br />
V zahraničí sa už tieto funkcie maximálne<br />
využívajú. Samozrejmosťou<br />
je aj ovládanie pomocou mobilných<br />
aplikácií.<br />
aké dôležité medzníky si v budúcnosti<br />
stanovila spoločnosť Dna<br />
Slovakia? Čo je pre vás prioritou?<br />
Vyššie bolo spomenuté a opäť to zdôrazním:<br />
DALI riešenia osvetľovacích<br />
sústav považujem za prioritu a budúcnosť.<br />
Verím, že aj na slovenskom<br />
trhu bude o tento sortiment zvýšený<br />
záujem. Dnes už nastupuje systém<br />
DALI2, ktorý umožňuje kombinovať<br />
certifikované výrobky DALI2<br />
od rôznych výrobcov. Pandémia spôsobila,<br />
že veľké otvorené kancelárie<br />
už nemusia byť prioritou. Oddelené<br />
priestory možno naprogramovať<br />
podľa požiadaviek a zbierať dáta<br />
z priestorov. Takto zistíme, ako sú<br />
využité priestory podľa prítomnosti<br />
osôb a aká je energetická efektivita<br />
budovy. Zároveň je pripravený monitoring<br />
spotreby energií, dá sa nastaviť<br />
harmonogram využitia priestoru<br />
a spracovať vizualizáciu na mieru.<br />
Samozrejmosťou je aj systémová integrácia<br />
s MaR, energetickými a bezpečnostnými<br />
systémami. Čiže inteligencia<br />
v priamom prenose.<br />
reklamný text: Dna Slovakia<br />
<strong>ASB</strong> #221 57
60Dizajn<br />
Z domova<br />
aj zo sveta<br />
Študentský domov<br />
Resa San Mamés,<br />
Bilbao, Španielsko<br />
58<br />
Memphis: 40 rokov<br />
gýča a elegancie,<br />
Weil am Rhein,<br />
Nemecko<br />
Industriálny interiér v kombinácii so živými farbami je zhmotnením ducha študentského života.<br />
Študentský domov<br />
Resa San Mamés<br />
Masquespacio Internáty v slovenskom ponímaní sú<br />
často pálčivou témou. Španielsky ateliér však pristúpil<br />
k tomuto zadaniu ako k príležitosti vytvoriť priestor<br />
na stretávanie sa pre komunitu mladých ľudí. A čo<br />
lepšie zosobní živelnosť študentského života, keď nie<br />
industriálny interiér hrajúci farbami?<br />
Bilbao, Španielsko Text: Alexandra Müllerová, Dokumentácia,<br />
fotografie: Masquespacio<br />
Zadaním španielskeho ateliéru<br />
Masquespacio bol projekt študentského<br />
domova Univerzitných ubytovní<br />
Resa San Mamés. Stojí neďaleko<br />
autobusového terminálu Termibus<br />
v španielskom meste Bilbao. Predchádzala<br />
mu objednávka z materskej<br />
spoločnosti Greystar Group – Resa,<br />
ktorá sa špecializuje na študentské<br />
ubytovanie. Zadaním bolo vytvoriť vizuálnu<br />
identitu budúcich objektov na<br />
prechodné bývanie, ktoré mali získať<br />
jednotný dizajn nových stavebných<br />
prírastkov. Po vytvorení tohto dizajnového<br />
manuálu zverila Resa architektom<br />
návrh interiéru druhého prírastku<br />
do ich portfólia.<br />
58 <strong>ASB</strong> #221 Dizajn
Modrá farba zlepšuje sústredenie. Charakter priestorov podporuje stretávanie sa.<br />
Priestory vyhradené na kreativitu. Svieže pastelové farby lahodia oku.<br />
Pôdorys podlažia.<br />
Priestor pre komunitu<br />
Christophe Penasse, spoluzakladateľ<br />
ateliéru, priblížil navrhovací proces:<br />
„Počas vývojovej fázy vizuálnej identity<br />
a značky sme hľadali spôsob, ako zachytiť<br />
esenciu rezidencií Resa. Počas<br />
pátrania po odpovedi na túto otázku<br />
vysvitlo, že je dôležité rozšíriť možnosti<br />
a priestor pre študentov, kde môžu<br />
zdieľať zážitky v rámci komunity.“<br />
Preto bola vytvorená vzdušná a priechodná<br />
dispozícia, v rámci ktorej sú<br />
prepojené rozličné zóny. Pri polosúkromných<br />
zónach, ako sú študovne,<br />
sú umiestnené posuvné zasklené<br />
steny, ktoré sa dajú v prípade potreby<br />
zavrieť a odizolovať miestnosť od<br />
okolitých vzruchov bez toho, aby sa<br />
tak zamedzilo narušeniu prevádzky<br />
v ostatných zónach.<br />
Priznané steny, dlážky aj rúry<br />
Projekt od začiatku hľadal kreatívne<br />
riešenia s čo najnižšími nákladmi, keďže<br />
rozpočet bol obmedzený. Dizajn<br />
teda reflektuje túto požiadavku. Architekti<br />
sa preto zúčastňovali už na prípravných<br />
prácach na budove. V rámci<br />
výberu povrchov bolo prijaté rozhodnutie<br />
obmedziť množstvo použitých<br />
materiálov. Steny sú pravdivo tehlové,<br />
na podlahách ostal priznaný betón.<br />
Vzdušnosť priestoru bola podčiarknutá<br />
priznaním rozvodov technického<br />
zabezpečenia budovy pod stropom.<br />
Týmto spôsobom sa získalo podkladové<br />
„plátno“ na aplikáciu farieb – moderný<br />
a industriálny výraz s farebne<br />
rozohranými plochami a mobiliárom.<br />
Farebné bloky<br />
„Použitím techniky farebných blokov<br />
sme získali silný vizuálny pocit z priestoru<br />
a súčasne sme tak mohli vytvoriť<br />
zreteľné rozlíšenie jednotlivých zón<br />
open spacu,“ dodáva kreatívna riaditeľka<br />
ateliéru Ana Milena Hernández.<br />
V podobnom duchu riešili aj terasu –<br />
farebné bloky sa použili na stenách,<br />
podlahách aj na nábytku, aby sa docielil<br />
podobný vizuálny efekt ako v interiéri.<br />
ŠTUDENT<strong>SK</strong>Ý DOMOV<br />
RESA SAN MAMÉS<br />
Miesto: Bilbao, Španielsko<br />
Masquespacio –<br />
Architekti: Ana Milena Hernández,<br />
Christophe Penasse<br />
Greystar Group –<br />
Investor: Resa, University Residence<br />
Resa San Mamés<br />
RESA BILBAO<br />
Úžitková<br />
plocha:<br />
1 850 m 2<br />
Realizácia: 2020<br />
ESCALA: 1 / 200<br />
Planta general<br />
Študentský domov Resa San Mamés<br />
<strong>ASB</strong> #221 59
Členovia skupiny Memphis.<br />
Memphis: 40 rokov<br />
gýča a elegancie<br />
MEMPHIS Až do januára 2022 je v priestoroch galérie<br />
Vitra Design Museum v nemeckom meste Weil am Rhein<br />
nainštalovaná výstava Memphis: 40 rokov gýča<br />
a elegancie. Vzhľadom na pandemickú situáciu je len<br />
online, ale ak sa situácia zlepší, organizátori sú pripravení<br />
ju okamžite sprístupniť pre verejnosť. Bola by to skvelá<br />
správa, lebo skupina Memphis nestratila nič zo svojej sily<br />
a úchvatnosti.<br />
WEIL AM RHEIN, NEMECKO REDAKČNÉ SPRACOVANIE: ĽUDOVÍT PETRÁN<strong>SK</strong>Y,<br />
ZDROJ: VITRA DSIGN MUSEUM<br />
Skupina Memphis je jedným z najoriginálnejších<br />
úkazov, ktoré sa v posledných<br />
desaťročiach vo svete dizajnu objavili.<br />
Vznikla na prelome rokov 1980<br />
– 1981, keď sa okolo talianskeho architekta<br />
a dizajnéra Ettora Sottsassa zišlo<br />
niekoľko mladých dizajnérov, ktorí sa<br />
chceli oslobodiť od dogiem funkcionalizmu<br />
a priemyselného dizajnu. Prvá<br />
vytvorená kolekcia bola vystavená<br />
v milánskej galérii Arc’74 v septembri<br />
1981 a stala sa medzinárodnou senzáciou.<br />
Vyznačovala sa krikľavými farbami<br />
a divokými vzormi: návrhy skupiny<br />
Memphis akoby vystúpili priamo zo<br />
stránok komiksových kníh a dali vzniknúť<br />
úplne novému vzhľadu, v ktorom<br />
sa v šialenej zmesi prelínala popkultúra,<br />
reklamná estetika a postmoderna.<br />
Svet podľa Memphisu<br />
Medzi vystavenými návrhmi v kurátorskej<br />
koncepcii Dr. Matea Kriesa,<br />
poskytujúcimi pohľad do sveta Memphisu,<br />
je nábytok, lampy, misy, kresby,<br />
skice a fotografie. Vystavené predmety<br />
zahrňujú práce od slávnych členov<br />
skupiny, ako sú Ettore Sottsass, Michele<br />
De Lucchi, Martine Bedin, Michael<br />
Graves, Barbara Radice, Peter<br />
Shire, Nathalie Du Pasquier a Shiro<br />
Kuramata.<br />
Deklarovaným cieľom skupiny bolo<br />
prekonať diktát funkcionalizmu,<br />
oslavovať banálnosť a každodennosť<br />
a prelomiť tabu dobrého vkusu. Filozofiu<br />
dizajnu skupiny ovplyvnila aj<br />
novovznikajúca informačná spoločnosť<br />
vrátane televízie a počítačov.<br />
Stôl Tartar od Ettore Sottsassa. Lamp Super od Martine Bedina.<br />
60 <strong>ASB</strong> #221 Dizajn
Návrh štúdia Memphis od Ettore Sottsassa.<br />
Návrh interiéru od Memphis pre byt Karla Lagerfelda v Monte Carlo.<br />
Predmety mali za cieľ komunikovať<br />
s divákom a rozprávať svoj vlastný<br />
jedinečný príbeh. Skutočný prelom<br />
prišiel v roku 1982, keď si módny<br />
guru Karl Lagerfeld nechal zariadiť<br />
svoj byt v Monte Carle najnovším<br />
dizajnom nábytku skupiny Memphis.<br />
Už vtedy bol názov zoskupenia synonymom<br />
určitého „glamouru“: ako<br />
inšpirácia poslúžila pesnička Boba<br />
Dylana Stuck Inside of Mobile with<br />
the Memphis Blues Again, ktorá hrala<br />
na prvom stretnutí členov v zime<br />
1980/81.<br />
Principál bol Sottsass<br />
Vytvorenie skupiny inicioval uznávaný<br />
taliansky architekt a dizajnér Ettore<br />
Sottsass (1917 – 2007), ktorý v 60.<br />
rokoch minulého storočia začal experimentovať<br />
so sochárskymi kusmi<br />
nábytku: na svoje výtvory vrstvil farebné<br />
plastové lamináty a nazýval ich<br />
totemy. Aj tzv. „obedovacia stolička“<br />
Seggiolina da Pranzo, ktorú v roku<br />
1978 navrhol pre Studio Alchimia,<br />
je zo vzorovaného laminátu, ktorý<br />
sa neskôr stal poznávacím znamením<br />
skupiny Memphis. Sottsassove<br />
návrhy veľkých úložných priestorov<br />
patria medzi najdôležitejšie práce<br />
skupiny: skrinka Beverly z roku 1981<br />
je aj na výstave. Kombinuje rôznorodé<br />
prvky, ako je pochrómovaná<br />
antikorová rúrka, farebná žiarovka<br />
a laminované povrchy – celok vytvára<br />
kompozíciu balansujúcu medzi gýčom<br />
a eleganciou.<br />
Štart pre mladých<br />
Pre mnohých mladých dizajnérov sa<br />
skupina Memphis stala odrazovým<br />
mostíkom k naštartovaniu kariéry<br />
a dosiahnutiu medzinárodného úspechu.<br />
Matteo Thun (1952) a Michele<br />
De Lucchi (1951) sú doposiaľ aktívni<br />
na poli medzinárodného priemyselného<br />
dizajnu. Popri De Lucchiho stole<br />
Kristall (1981) je na výstave aj stolička<br />
First (1983). Tá je pozoruhodná svojimi<br />
guľatými predmetmi pripevnenými na<br />
opierkach, ktoré sediacu osobu obklopujú<br />
ako planéty. De Lucchiho stolička<br />
Riviera z roku 1981 už predznamenáva<br />
pastelové farby, ktoré dizajnér často<br />
používal o niekoľko rokov neskôr<br />
v sérii experimentálnych domácich<br />
spotrebičov navrhnutých pre značku<br />
Philips. Táto spolupráca poukazuje na<br />
rýchlosť, s ktorou sa myšlienky skupiny<br />
Memphis dostali do každodennej<br />
estetiky a v 80. rokoch prispeli k farebnejšiemu<br />
a hravejšiemu dizajnu.<br />
Ďalšia hlavná postava skupiny Memphis,<br />
dizajnérka Nathalie Du Pasquier<br />
(1957), využívala myšlienky skupiny<br />
v sofistikovaných návrhoch vzorovaných<br />
textílií a interiérovom dizajne.<br />
Výstava predstavuje jej kresby i skice<br />
Michaela Gravesa (1934 – 2015), amerického<br />
architekta, ktorý bol ku skupine<br />
voľne pridružený.<br />
V roku 1987 sa členovia zoskupenia<br />
rozišli. Hoci niektorí prispeli len niekoľkými<br />
návrhmi, príbeh a vplyv skupiny<br />
Memphis je aj napriek jej krátkemu<br />
životu neprehliadnuteľný.<br />
Lampa Ashoka od Ettore Sottsassa.<br />
Stôl Kristall od Michele De Lucchiho. Stolička od Petera Shira.<br />
Memphis: 40 rokov gýča a elegancie<br />
<strong>ASB</strong> #221 61
62Seriál<br />
Životný štýl<br />
v architektúre<br />
Módne domy:<br />
Maison Margiela<br />
Skromný výklad do ulice skrýva snový interiér plný mäkkých stien.<br />
Módne domy:<br />
Maison Margiela<br />
Anne Holtrop V upršanom Londýne nedávno<br />
otvorili vynovenú vlajkovú predajňu francúzskej módnej<br />
značky Maison Margiela. Obľubuje ju hlavne mladšia<br />
generácia, je zosobnením rebelantstva a nedbanlivosti.<br />
Akúsi nedostupnosť a zároveň príťažlivosť zhmotňuje aj<br />
interiérový facelift.<br />
Berlín, Nemecko Text: Alexandra Müllerová, Fotografie: Henry Bourne<br />
Relatívne mladý parížsky módny dom<br />
Maison Margiela založil v roku 1988<br />
belgický dizajnér Martin Margiela.<br />
Značka je synonymom nekonvenčných<br />
princípov a filozofie, v ktorých sa snúbi<br />
láska k dekonštruktivizmu v kombinácii<br />
s tradíciou. Návrhy sú preto skôr<br />
zhmotnením istej myšlienky než kultom<br />
osobnosti. Od roku 2014 je kreatívnym<br />
riaditeľom John Galliano, ktorý<br />
prináša do módneho domu zmysel<br />
pre šou a umeleckého ducha reprezentujúceho<br />
étos značky. Do exkluzívneho<br />
klubu haute couture patrí Maison Margiela<br />
od roku 2012 vďaka kolekcii Artisanal<br />
zahŕňajúcej konfekciu aj doplnky.<br />
Novodobí ikonoklasti<br />
Interiérový koncept londýnskej pobočky<br />
vytvorilo štúdio holandskej architektky<br />
Anne Holtrop a vznikal v úzkej<br />
spolupráci s Johnom Gallianom.<br />
Je verným odrazom vizuálneho jazyka,<br />
ktorým komunikuje odevná znač-<br />
62 <strong>ASB</strong> #221 SERIÁL: Módne domy
Dekonštruktivistický mobiliár. Interiér sa nesie v duchu prírodných farieb, vlastných značke Maison Margiela.<br />
„Mäkké“ prvky konštrukcie sú sadrové odliatky s textúrou po látke.<br />
Vstup do kabínok na prezliekanie.<br />
ka. Koncept prvýkrát uzrel svetlo sveta<br />
v podobe scénografického dizajnu<br />
pri príležitosti prezentácie kolekcie<br />
Artisanal Autumn/Winter v roku<br />
2018. Scénu vtedy vypĺňali sadrové<br />
odliatky tvarov, ktoré mali stelesňovať<br />
odmietanie ikon a privlastňovanie<br />
si nevhodného.<br />
Steny, stĺpy, pocity<br />
Butik na 190 štvorcových metroch vystavuje<br />
a prezentuje kompletný sortiment<br />
kolekcií Maison Margiela – dámsku<br />
a pánsku konfekciu, doplnky, obuv,<br />
malé kožené predmety, šperky, okuliare<br />
a vône. Kľúčovými prvkami architektonického<br />
jazyka sú steny a stĺpy,<br />
ktoré sú v skutočnosti sadrovými odliatkami.<br />
Známe tvary nepôsobia, že<br />
by mali pevnú formu. Navonok sú prezentované<br />
ako mäkké, textilné objekty<br />
evokujúce dojem nereprodukovateľnosti.<br />
V priestore sa opierajú a ohýbajú<br />
pôsobením neviditeľných síl. Sú<br />
odkazom na margielovské „obliekanie<br />
v zhone“, čo je kľúčový koncept všetkých<br />
návrhov. Tieto interiérové solitéry<br />
„prosia o ľudský dotyk“, ktorý ich<br />
v konečnom dôsledku vytvoril.<br />
Materialita je strohá – steny dostali<br />
naturálnu bielu farbu, typickú pre<br />
odevy značky. Pri vstupe do obchodu<br />
má návštevník pocit, že sa dostal pod<br />
vrchné vrstvy odevu – až k podšívke,<br />
a odhaľuje vnútorné fungovanie módneho<br />
priemyslu.<br />
Optická biela a hlboká zelená<br />
Návrh svojského nábytku je postavený<br />
na dekonštruovaní foriem ich<br />
originálnych protipólov. Tzv. technika<br />
decoritqué je použitá pri poličkách,<br />
prezentačných stoloch a sedadlách,<br />
ktoré sú vyrezané do moreného travertínu.<br />
Naturálne vrúbkovanie kameňa<br />
vypĺňa epoxidová živica v kontrastnej<br />
optickej bielej. Stropy a steny<br />
skúšobných kabínok, predstavujúcich<br />
najsúkromnejšie vnútorné priestory,<br />
pokrýva niekoľkovrstvový tmavozelený<br />
náter ručne brúsený do vysokého<br />
lesku. Ligotavý povrch sa zrkadlí<br />
v japonských lakovaných skrinkách<br />
– vytvárajú atmosféru pôvabu a dôvernosti.<br />
Vlajková predajňa<br />
Maison Margiela<br />
Miesto:<br />
Londýn – Bruton,<br />
Spojené kráľovstvo<br />
Investor: Maison Margiela<br />
Architekti: Anne Holtrop<br />
Úžitková plocha: 190 m 2<br />
Realizácia: 2020<br />
Interiérový koncept od Anne Holtrop<br />
debutoval v londýnskej pobočke<br />
a nasle doval ho obchod na Avenue<br />
Montaigne v Paríži, v japonskej Osake<br />
a čínskom Šanghaji.<br />
Módne domy: Maison Margiela<br />
<strong>ASB</strong> #221 63
Seriál:<br />
Výnimočné riešenia plochých Striech<br />
1. časť: Strecha s ochranou proti prehriatiu<br />
2. časť: Zelená strecha<br />
3. časť: Plochá strecha so zvýšenou odolnosťou<br />
4. časť: Environmentálna strecha<br />
Strecha s ochranou<br />
proti prehriatiu<br />
V štyroch častiach seriálu vám postupne predstavujeme<br />
výnimočné riešenia a materiály BMI Icopal, ktoré môžu<br />
byť pre vás inšpiráciou. Systém BMI EverGuard TPO je<br />
výsledkom najnovšej inovácie v oblasti technológií a dizajnu<br />
plochých striech od koncernu BMI, ktorý vznikol zlúčením<br />
spoločností Braas Monier a Icopal a stal sa tak jedným<br />
z najsilnejších dodávateľov riešení šikmých aj plochých striech<br />
s viac ako 50-ročnými skúsenosťami na európskom trhu.<br />
Zoznámte sa s modernou<br />
hydroizoláciou<br />
BMI EverGuard TPO je ucelený systém<br />
hydroizolácie v podobe membrány<br />
z termoplastických polyolefínov<br />
(TPO) s nosnou vložkou z polyesteru<br />
v spojení s potrebným príslušenstvom.<br />
Používa sa na mechanicky kotvené<br />
strešné systémy vystavené účinkom<br />
UV žiarenia. Jednovrstvová fólia je<br />
charakteristická vysokou pevnosťou<br />
v ťahu a výbornou ohybnosťou aj pri<br />
nízkych teplotách. Neobsahuje zmäkčovadlá<br />
a je plne recyklovateľná. Samozrejmosťou<br />
sú sprievodné služby<br />
výrobcu, ktoré sa týkajú produktu. Zahŕňajú<br />
technickú podporu i školenie<br />
predajcov a realizátorov.<br />
Celosvetovo je toto riešenie nainštalované<br />
už na viac ako 300 miliónoch<br />
metrov štvorcových striech.<br />
Výhody systému Bmi everGuard tpo<br />
• Vyššia životnosť oproti bežnej PVC<br />
fólii.<br />
• Použiteľný na akýkoľvek podkladový<br />
materiál.<br />
• Výborná zvárateľnosť spojov. Zváranie<br />
je bez zápachu a škodlivých<br />
výparov.<br />
• Neobsahuje žiadne zmäkčovadlá, ktoré<br />
časom znižujú kvalitu materiálu.<br />
• Dlhodobo pevná a flexibilná fólia.<br />
• Vysoká stabilita, nízke zmrašťovanie.<br />
• Nevyžaduje použitie biocídov proti<br />
plesniam a hubám, pretože im odoláva.<br />
• Vďaka bielemu povrchu chráni pred<br />
prehrievaním interiéru. V porovnaní<br />
s tmavými matnými povrchmi<br />
povlakových krytín dokáže znížiť<br />
teplotu v podstreší až o 9 °C.<br />
ako to vyzerá v praxi<br />
Najnovšou slovenskou referenciou so<br />
strechou s týmto materiálom je prešovský<br />
zimný štadión. Výnimočnosť tejto<br />
strechy spočíva v tvare hyperbolickoparabolickej<br />
predpätej lanovej siete<br />
s dvojitou krivosťou. Uvedená stavba<br />
bola prezentovaná aj na známom<br />
architektonickom portáli DEZEEN.<br />
Viac informácií získate na www.icopal.sk.<br />
Zimný štadión v Prešove dokazuje výhody tohto strešného systému v praxi.<br />
64 <strong>ASB</strong> #221 reklamný text: Bramac
Elegantný dizajn podlahových zásuviek<br />
OBO Bettermann<br />
Podlahová zásuvka GES R2 s mokrou údržbou<br />
Kazetový rám z vysoko kvalitnej ušľachtilej<br />
ocele alebo mosadze<br />
Prístrojová jednotka GRAF9<br />
www.obo.sk
terran – Strešné krytiny<br />
pre každého<br />
Danubia<br />
Betónová strešná krytina predstavuje v našich<br />
podmienkach obľúbené riešenie. K hlavným výhodám<br />
kvalitnej betónovej škridle patrí vysoká pevnosť, nosnosť,<br />
tvarová stálosť, vodotesnosť aj mrazuvzdornosť.<br />
V portfóliu značky Terran nájdete<br />
aktuálne sedem rôznych modelov<br />
strešnej krytiny v pestrej farebnej<br />
škále, ktoré uspokoja milovníkov klasiky<br />
aj nadšencov moderných tvarov<br />
a farieb.<br />
Danubia<br />
Strešná krytina Danubia svojím klasickým<br />
tvarom a mäkkými líniami evokuje<br />
rieku a zvlnenú krajinu. Škridla ideálne<br />
zapadá do podmienok strednej<br />
Európy. Jej povrch je hladký, dvakrát<br />
farbený. Danubia je dostupná už v 12<br />
vyhotoveniach a ponúka viaceré farebné<br />
možnosti od tehlovočervenej<br />
až po čiernu. Môžete si vybrať z viacerých<br />
povrchových úprav ako Inova,<br />
ktorá zabezpečuje stálofarebnosť<br />
a lesk škridiel, EVO, ktorá predstavuje<br />
najmodernejší spôsob úpravy<br />
a výrazným spôsobom predlžuje životnosť<br />
strešnej krytiny, a nakoniec<br />
ClimaControl, pomocou ktorej sa dá<br />
dosiahnuť úspora energie a optimálny<br />
komfort bývania.<br />
rundo<br />
Strešná krytina Rundo je tradičná bobrovka,<br />
ktorá sa vyznačuje jednoduchým<br />
použitím a vysokou estetikou. Hoci má<br />
klasický tvar, nachádza uplatnenie aj<br />
na strechách súčasných moderných<br />
stavieb. Rundo je v ponuke v ôsmich<br />
vyhotoveniach. V sortimente nájdete<br />
pestrú škálu farieb s povrchovou úpravou<br />
ColorSystem, EVO alebo Inova.<br />
Zenit<br />
Strešná krytina Zenit zaujme svojím<br />
moderným hranatým tvarom a hladkým<br />
povrchom. Táto trendová škridla<br />
v sebe spája prvky orientu aj chladnú<br />
eleganciu severských krajín. Je dostupná<br />
v dvanástich vyhotoveniach<br />
s povrchovou úpravou ColorSystem,<br />
EVO, ClimaControl alebo Inova.<br />
Coppo 2018<br />
Produktová línia Coppo vnesie vďaka<br />
svojim farebným odtieňom a tvaru na<br />
strechu vášho domu náladu slnečného<br />
Stredomoria. Dynamické línie strešnej<br />
krytiny s vlnitým profilom a tri farebné<br />
melírované vyhotovenia navyše dodajú<br />
každej budove zaujímavý vzhľad dýchajúci<br />
kreativitou. Strešná krytina je dostupná<br />
v povrchovej úprave ColorSystem.<br />
vlčanka<br />
Strešná krytina Vlčanka s vlnitým profilom<br />
je charakteristická svojou vysokou<br />
kvalitou, výhodnou cenou a celkovou<br />
spoľahlivosťou. Povrch tejto<br />
strešnej krytiny je hladký a ošetrený<br />
úpravou Štandard, ktorá zabezpečuje<br />
dobrú rezistentnú schopnosť a stálofarebnosť.<br />
Vlčanka predstavuje efektívne<br />
riešenie, keďže sa v nej spája<br />
kvalita s estetikou. Je dostupná v jednom<br />
farebnom vyhotovení.<br />
Synus<br />
Produktová línia Synus zaujme svojím<br />
jedinečným vlnitým profilom, ktorý<br />
pripomína sínusoidu. Navyše má nízku<br />
hmotnosť, čo predstavuje ideálne<br />
riešenie pri rekonštrukciách starších<br />
domov. Vďaka svojmu elegantnému<br />
tvaru je však zaujímavou voľbou aj<br />
v prípade novostavieb. Je dostupná<br />
v siedmich farebných vyhotoveniach<br />
s povrchovou úpravou Inova alebo<br />
EVO a od II. kvartálu roku <strong>2021</strong> aj s povrchovou<br />
úpravou ColorSystem.<br />
Generon<br />
Terran Generon je strešná krytina s integrovaným<br />
solárnym článkom, ktorá<br />
má také isté vlastnosti ako ostatné súčasne<br />
vyrábané produkty firmy Mediterran<br />
Slovakia (odolnosť proti mrazu,<br />
presné rozmery, vodonepriepustnosť,<br />
povrchová ochrana). Povrch tejto krytiny<br />
obsahuje integrované solárne články,<br />
pričom spôsob ukladania a vzhľad sa<br />
takmer zhodujú s klasickými škridlami<br />
a pôvodná ochranná funkcia krytiny na<br />
celej ploche strechy je dokonale zaistená.<br />
Škridla Generon zároveň inovatívne<br />
využíva obnoviteľný zdroj energie,<br />
a tak vám ponúka nielen estetické, ale aj<br />
ekologické riešenie bez kompromisov.<br />
www.terran.sk, www.generon.sk<br />
Rundo<br />
Zenit<br />
Coppo 2018<br />
Vlčanka<br />
Synus<br />
Generon<br />
66 <strong>ASB</strong> #221 reklamný text: meDIterran SlovakIa
MODERNÉ<br />
FASÁDY<br />
A INTERIÉRY<br />
HLINÍKOVÉ<br />
FASÁDY AVG<br />
LAMINÁTOVÉ<br />
FASÁDY AVG<br />
FASÁDY Z DIZAJNOVÝCH<br />
PROFILOV A ŤAHOKOV<br />
FASÁDY Z MINERÁLNEHO<br />
PLEXI<strong>SK</strong>LA<br />
PRE<strong>SK</strong>LENÉ<br />
FASÁDY<br />
KOVOVÉ<br />
TKANINY<br />
A V G S Y S T E M<br />
KONTAKT<br />
Bratislava: 0915 838 572, 0918 885 204<br />
Banská Bystrica: 0915 833 516<br />
Košice: 0915 838 574<br />
w w w. a v g - g r o u p . c o m<br />
Vyžiadajte si cez registráciu na našej web stránke alebo prostredníctvom e-mailu<br />
katalógy s podrobnejšími informáciami, ktoré doručíme poštou na vašu adresu.<br />
info@avg-group.com<br />
/halyafasady<br />
www.timbermax.sk<br />
UNIKÁTNE BEZÚDRŽBOVÉ<br />
KOMPOZITNÉ DREVO<br />
IDEÁLNE NA NA POUŽITIE V V EXTERIÉRI<br />
FASÁDNE OBKLADY, TERASY, PLOTY<br />
<strong>ASB</strong> #221 67
ZDRUŽENIE<br />
Združenie<br />
PRE pre PRE pre ZATEP¼OVANIE<br />
Zatepľovanie<br />
BUDOV budov BUDOV budov<br />
OZ OZ ZPZ bilancuje v roku <strong>2021</strong> už 20 rokov svojej činnosti.<br />
Registrácia<br />
OZ Združenie pre<br />
Združenie Stanov OZ ZPZ<br />
pre izolácií budov<br />
sa vykonala v (OZ ETICS ZPZ) pokračuje<br />
ZPZ vo roku OZ 2016 svojej ZPZ 2016 nezávislé, svojej činnosti nezávislé, činnosti zameranej obèianske, zameranej obèianske, profesijné šírenie na profesijné šírenie poznatkov združenie poznatkov združenie<br />
OZ Uplatnenie Združenie pre<br />
Združenie tepelných zatepľovanie<br />
pre izolácií budov<br />
zatepľovanie v (OZ ETICS ZPZ) pokračuje<br />
roku OZ<br />
28. septembra<br />
budov<br />
budov<br />
(OZ 2000 na Ministerstve vnútra SR. Prípravný výbor zvolal na<br />
o (OZ o ZPZ) ZPZ) sa v dňoch 22. až 25. marca 2017<br />
10. Z právnických právnych zatepľovaní sa v dňoch<br />
apríla 2001 predpisov a 22. až<br />
zasadnutie fyzických SR mimoriadneho osôb vyplýva, plášťa, 25. marca<br />
pôsobiacich zlepšovaní 2017<br />
Z právnických právnych zatepľovaní predpisov a obvodového fyzických SR osôb vyplýva, plášťa, pôsobiacich zlepšovaní že od že valného roku od v oblasti kvality roku 2016 zhromaždenia,<br />
sa obvodový na programu obvodových plášť ktorom obnovy programu obvodových plášť bytových obnovy boli budov. bytových 38. schválené plášov budov. stavebného 38. a plášov nebytových základné a budov. budov. dokumenty Èlenovia veľtrhu budov Èlenovia veľtrhu budov<br />
v oblasti kvality 2016<br />
zapojilo a sa zatep¾ovania zabezpečovaní obvodový zapojilo a<br />
CONECO. OZ a bolo zvolené Predstavenstvo OZ ZPZ. Prvé riadne<br />
OZ má združenia ZPZ navrhovať CONECO. OZ má združenia ZPZ navrhovať preto sú Sprievodný preto organizovaní v pokračuje sú ultranízkoenergetickej v pokračuje vo program v štyroch vydávaní vo program v štyroch vydávaní profesijných sa technických úrovni orientoval profesijných sa úrovni orientoval výstavby<br />
nielen V pri témy roku nových 2018 stavebníctva, budovách, vyšla technická ale ale aj<br />
skupinách:<br />
valné nách: zhromaždenie výrobcovia sa systému, uskutočnilo výrobcovia 25. júna 2001. Bol<br />
výstavby<br />
výrobcovia nielen<br />
informácií.<br />
na skupi-<br />
informácií.<br />
na<br />
aktuálne schválený plán V pri témy roku nových systému,<br />
činnosti 2018 budovách,<br />
združenia vyšla<br />
výrobcovia<br />
technická ale komponentov,<br />
aktuálne na rok aj pri ale informácia aj<br />
2001. na ich aj pri informácia zatepľovanie<br />
„Nedostatky Táto požiadavka<br />
obnove. na ich zatepľovanie<br />
Táto experti. má zásadný vplyv na výber hrúbky<br />
obnove. č. 6 č. 6<br />
zhotovitelia, zhotovitelia, experti.<br />
OZ ZPZ má v súčasnosti 21 členov, 10 riadnych členov,<br />
10 tepelnej<br />
ako ako súčasť projektovania má<br />
súčasť zásadný<br />
pridružených izolácie<br />
významnej a vplyv zhotovovania a na výber hrúbky<br />
členov v skladbe<br />
(hĺbkovej)<br />
a 1 čestného obvodovej<br />
(hĺbkovej) obnovy ETICS“. obnovy ETICS“.<br />
Spresňuje tepelnej Spresňuje izolácie člena. Členmi Ciele<br />
sú výrobcovia<br />
nových V rámci<br />
budov. Ciele združenia riešenia združenia riešenia v podľa skladbe podľa nových obvodovej nových požiadaviek požiadaviek konštrukcie nadväzujúcich<br />
nových<br />
nadväzujúcich<br />
na budov<br />
budov.<br />
tepelnoizolačných budov V rámci konania a aj konania v skladbe kontaktných veľtrhu veľtrhu ETICS sa systémov uskutočnilo<br />
výrobcovia komponentov ETICS, experti, zhotovitelia a ďal-<br />
sa lo ných<br />
<br />
pri obnovova-<br />
(ETICS),<br />
zvyšovanie zvyšovanie STN na informovanosti STN 73 a aj 2901: 73 v skladbe 2901: 2015 odbornej 2015 a ETICS uvádza odbornej a uvádza pri<br />
a neodbornej požiadavky obnovovaných<br />
a neodbornej požiadavky verejnosti<br />
udeľovanie projektovú<br />
na verejnosti<br />
budovách.<br />
na<br />
projektovú<br />
ší. Vyššie uvedené o prínosoch cien Skutočná<br />
termíny a Stavba roka<br />
poskytujú možnosť 2016, kde kvalitvať,<br />
že TSÚS, OZ ZPZ už n.o., systémov môže získal<br />
budovách.<br />
o dokumentáciu prínosoch cien Skutočná<br />
a Stavba podmienkach obnovy<br />
tepelnotechnická<br />
obnovy roka budov uplatòovania 2016, budov s uplatnením kde<br />
konštato-<br />
s<br />
kvalita<br />
obnovovaných<br />
uplatnením<br />
tepelnoizolaèných<br />
ETICS. TSÚS, Poukazuje Poukazuje n.o., systémov na získal<br />
náš tepel-<br />
náš<br />
člen ETICS. člen<br />
budov<br />
bilancovať ocenenie<br />
je v súčasnosti<br />
prospech svoju úspešnú koneèného ako činnosť.<br />
závislá od<br />
budov<br />
výskyt na v výskyt ocenenie<br />
je<br />
prospech najčastejších<br />
v súčasnosti koneèného ako nedostatkov projektant<br />
závislá od<br />
spotrebite¾a,<br />
hĺbkovú za v projektovej hĺbkovú obnovu bytového domu P. Horova<br />
spotrebite¾a,<br />
situácia<br />
dátumu<br />
Epidemiologická<br />
dátumu podania podania žiadosti, žiadosti,<br />
v<br />
resp.<br />
súvislosti<br />
resp. od<br />
s<br />
dátumu<br />
COVID-19<br />
od dátumu vydania<br />
bráni<br />
vydania<br />
toto<br />
za v projektovej<br />
výročie obnovu dokumentácii. osláviť. povolenia bytového Ďalej Ďalej rozoberá<br />
22. Valné zhromaždenie týchto domu rozoberá<br />
budov, P. nedostatky<br />
podpora zistené ky podpora zistené využívania v skladbe využívania v skladbe tepelnoizolaèných ETICS, ETICS, v jednotlivých v jednotlivých systémov systémov vrstvách. sme-<br />
vrstvách. sme-<br />
nedostat-<br />
stavebného povolenia týchto budov, OZ a preto ZPZ a Horova preto sa môže uskutoční<br />
nastať niekoľko Bratislava-DNV 19, neprezenčne niekoľko rôznych 16. rôznych marca prípadov na <strong>2021</strong>. prípadov ultranízkoenergetic-<br />
na Pripravený zhotovenia:<br />
je program<br />
môže<br />
17, nastať 19, 17,<br />
Rozbor rujúcich Rozbor činnosti rujúcich nedostatkov k dlhodobým na rok k dlhodobým <strong>2021</strong>, v zhotovovaní ekologicky, ktorý v zhotovovaní ekologicky, sa rovnako ekonomicky detailov ako ekonomicky detailov v uplynulých je a doplnený energeticky<br />
úroveň s tepelnou<br />
je a doplnený energeticky<br />
úroveň s tepelnou<br />
rokockú<br />
a) ETICS kú a) ETICS<br />
zameriava pozitívnym výstavby. izoláciou<br />
na komunikáciu efektom, TSÚS z<br />
s členmi,<br />
navrhol EPS (s grafitovým,<br />
návrhom pozitívnym výstavby. izoláciou<br />
správneho efektom, riešenia. TSÚS z navrhol EPS (s grafitovým,<br />
návrhom správneho riešenia. Poukazuje Poukazuje ale potrebu aj<br />
opatrenia<br />
s odbornou potrebu opatrenia riešenia<br />
podpora týkajúce šenia a detailov laickou podpora detailov vysokého sa verejnosťou. vyplývajúcich vysokého významnej sa štandardu Zameriava štandardu z konkrétneho dodržiavania obnovy z sa obnovy na riešenie stavebných<br />
pôvodného<br />
podmienok<br />
technic-<br />
pôvodného<br />
podmienok<br />
rie-<br />
resp. resp. bielym bielym EPS) EPS) s hrúbkou s hrúbkou najviac najviac 100 100 mm, mm,<br />
týkajúce<br />
pričom kých pričom problémov stavebné stavebné súvisiacich povolenie povolenie nielen bolo s ETICS, bolo vydané ale vydané všeobecne pred pred<br />
konštrukcií, riešenia kvality riešenia kvality budovy výroby budovy výroby realizácie systémov,<br />
s obnovou rokom ale a realizácie jeho<br />
budov. 2016 aj ale a<br />
Predmetom (ešte technických stavebných jeho aj tepelnoizolaèných<br />
v stavebných konštrukcií. záujmu systémov konštrukcií.<br />
je najmä systémov, TI č.<br />
významná<br />
<br />
úrovni vrátanstavby);<br />
rekuperácie, využitia tepelných čerpadiel<br />
6 TI je č. vrátane<br />
6 je<br />
rokom 2016 (ešte v nízkoenergetickej úrovni vý-<br />
výstavby);<br />
harmonizácie pomôckou ktorá pomôckou je tou pre noriem podstatnou projektanta, pre<br />
potrebnou podpora potrebnou podpora obnova, využitia<br />
noriem a predpisov obnovou tepelných<br />
a predpisov zhotoviteľa, zahŕňajúcou o zhotoviteľa, tepelnoizolaèných<br />
aj efektívnu správcu izolaèných a stavebníka.<br />
tepelnú systémoch ochranu. Efektívna s normami tepelná a predpismi ochrana, vrá-<br />
Európ-<br />
čerpadiel<br />
o tepelno-<br />
ale ale<br />
aj správcu<br />
a b)<br />
tane ETICS<br />
systémoch a stavebníka.<br />
s tepelnou<br />
s normami<br />
skej uplatnenia únie. ETICS izoláciou<br />
a predpismi<br />
významne ovplyvňuje opatrení s EPS<br />
Európskej<br />
cie-<br />
a b) fotovoltiky. ETICS s tepelnou<br />
plnenie na s bytovom hrúbkou<br />
Ku<br />
únie.<br />
Uplatnenie izoláciou opatrení s EPS na s bytovom hrúbkou<br />
Ku viac koncu<br />
dome<br />
ľov viac v ako koncu oblasti minulého 100 ako minulého znižovania mm 100 roka mm s použitím roka potreby OZ s použitím ZPZ OZ<br />
zníženie<br />
a ZPZ skutočnej zabezpečilo požiarnych zabezpečilo požiarnych<br />
potreby<br />
spotreby zábran spracovanie<br />
z vanie la, MW a energie z vydanie MW (podľa a vydanie a (podľa emisií technickej STN CO technickej STN 73 2<br />
energie<br />
tep-<br />
zábran spraco-<br />
dome zabezpečuje zníženie potreby energie na na<br />
pri 0802, 73 informácie výstavbe 0802, Zmena informácie a Zmena obnove č. 2); 7. č. Jej 2); na 7. úroveň názov Jej názov<br />
vykurovanie vystihuje c) ETICS vystihuje budov c) ETICS jej s zhotovený zameranie takmer jej až zhotovený zameranie o nulovou až 74,8 o s a poslanie. 74,8 tepelnou % potrebou s a a poslanie. tepelnou % dosiahnutie a TI energie. izoláciou bola TI izoláciou bola vydaná Vzhľadom globálneho<br />
názvom s neho názvom hrúbkou ukazovateľa s „Čo hrúbkou je „Čo dobré je 100 dobré A1. vedieť mm, 100 A1. vedieť mm, pred pred obnovou obnovou ....? Obnova ....? Obnova<br />
z vydaná MW pod globál-<br />
z na MW pod<br />
požadované zmeny vo výstavbe a obnove budov je dôležité<br />
tretie zameranie OZ ZPZ na vzdelávaciu činnosť.<br />
ÈLEN<strong>SK</strong>Á ZÁKLADÒA OZ ZPZ<br />
Združenie bytových d) ETICS ÈLEN<strong>SK</strong>Á a zhotovený rodinných ZÁKLADÒA<br />
Je možné vybrať bolo niektoré domov“. s tepelnou OZ Popri ZPZ<br />
Združenie bytových d) ETICS a zhotovený rodinných bolo partnerom domov“. s tepelnou Popri<br />
RIADNI dosiahnuté 24. konferencie 24. definovaní izoláciou<br />
ÈLENOVIA výsledky, definovaní izoláciou obnovy z MW obnovy z MW<br />
ktoré priaznivo<br />
hrúbkou vysvetľuje s<br />
Teória<br />
a sa<br />
Teória<br />
RIADNI ÈLENOVIA<br />
budov s budov<br />
a<br />
poslúžili hrúbkou vysvetľuje viac mnohým, postupy viac ako100 postupy ako100 či už hĺbkovej mm, autorizovaným hĺbkovej mm, obnovy obnovy<br />
stavieb,<br />
inžinierom a jej a uskutočňovania.<br />
e) ETICS zhotovený Štrnásť kapitol s inou je tepelnou návodom izoláciou. pre ale vlastníkov pre aj peda-<br />
vlastníkov<br />
ktorá<br />
a jej ar-uskuchitektom,<br />
e)<br />
točňovania.<br />
konštrukcie<br />
ETICS zhotoviteľom, zhotovený<br />
pozemných<br />
Štrnásť kapitol dozorcom s inou je tepelnou<br />
stavieb,<br />
návodom , znalcom, izoláciou.<br />
ktorá sa<br />
zamerala bytov zamerala bytov gógom, v bytovom v na správcom bytovom „Aktuálne na dome „Aktuálne budov dome a vlastníkov a ďalším problémy a vlastníkov problémy združeniam rodinných navrhovania<br />
rodinných pôsobiacim<br />
domov domov<br />
výstavbe. OZ ZPZ podporilo spracovanie technických<br />
a na Najpresnejšie zhotovovania správne a na správne a kvalitné môžu a kvalitné ETICS“. môžu určiť uskutočnenie ETICS“. určiť podiel Združenie podiel Združenie týchto hĺbkovej týchto hĺbkovej poskytlo skladieb obnovy poskytlo skladieb obnovy<br />
noriem, ako je napr. norma na zhotovovanie ETICS STN 73<br />
účastníkom v ETICS rozsahu v 2901,<br />
ETICS rozsahu zhotovitelia<br />
tepelnotechnická významnej konferencie významnej ETICS. obnovy norma<br />
ETICS. obnovy brožúru<br />
To<br />
STN stavebných je<br />
brožúru<br />
To<br />
73 stavebných zásadná<br />
0540-2.<br />
je<br />
25<br />
zásadná<br />
rokov konštrukcií 25 Finančnou<br />
zmena<br />
rokov konštrukcií zatepľovania<br />
bezpečnosti SODB 2011, na<br />
zmena<br />
za-<br />
a oproti významnej a podporou oproti významnej doterajšiemu obnovy vykonania obnovy technických postupu skúšok postupu ETICS zisťovania systémov. v zisťovania oblasti systémov. protipožiarnej údajov Uvedené údajov Uvedené zo zo<br />
združenie<br />
Slovensku na ďalej podporilo založenom a<br />
zavedenie<br />
15 a na rokov 15 vyčíslení riešení<br />
rokov činnosti<br />
a aj povrchu činnosti<br />
sú SODB postupy, sú 2011, postupy, povinnosti ďalej povinnosti založenom a požiadavky a požiadavky na vyčíslení od rozhodnutia od povrchu rozhodnutia zapracovanie<br />
ZPZ. požiadaviek Účastníci plášťa a bytových získali podmienok aj budov Technickú STN 73 cez 0802/Z2.<br />
OZ OZ o obvodového uskutočnení ZPZ. o podiel informácipelných<br />
te-<br />
OZ Účastníci plášťa<br />
ZPZ je autorom<br />
obnovy obnovy bytových získali<br />
metodiky<br />
cez zabezpečenie cez aj budov Technickú<br />
na cez informáciu<br />
dokumentácie, pelných OZ<br />
stanovenie<br />
projektovej podiel<br />
rozsahu<br />
projektovej te-<br />
obnovy<br />
ZPZ OZ izolácií<br />
zatepľovaním, ZPZ izolácií č. výber týchto 3 č. – výber „Zásady týchto 3 pokiaľ zhotoviteľa – obvodových „Zásady zhotoviteľa absentujú navrhovania až iné po plášťov. až plášťov.<br />
štatistické zabezpečenie<br />
po a údaje. zhotovovania<br />
energetického OZ ZPZ oslovilo<br />
a zhotovovania<br />
Prednáškami OZ ZPZ oslovilo na<br />
zdvojenia<br />
seminároch, certifikátu.<br />
ETICS“.<br />
konferenciách ETICS a v s predchádzajúcich<br />
vyjadriť kou vyjadriť podiel rokoch podiel PRIDRUŽENÍ aj ETICS konzultáciami PRIDRUŽENÍ ETICS s ÈLENOVIA jednotlivými s ÈLENOVIA a prezentáciami tepelnými tepelnými<br />
na sta-<br />
požiadav-<br />
zdvojenia certifikátu. zhotoviteľov ETICS s požiadavkou<br />
ETICS“.<br />
Združenie Objednávkový<br />
izoláciami Združenie vebnom izoláciami v veľtrhu počas roku<br />
formulár<br />
v počas roku CONECO 2017.<br />
formulár celého 2017.<br />
na celého technické zástupcovia na veľtrhu technické veľtrhu informácie CONECO OZ ZPZ informácie CONECO poskytovali č. 2017 1 – č. 72017<br />
1 – 7<br />
informácie odbornej a laickej verejnosti. Významným príspevkom<br />
k zlepšeniu odborných poznatkov sú technické<br />
poskytovalo je<br />
Rozsah<br />
zverejnený je<br />
Rozsah<br />
zverejnený<br />
získaných<br />
na<br />
získaných poradenstvo www.zpzb.sk na údajov údajov nemôžeme<br />
(Aktuálne pre nemôžeme<br />
(Aktuálne pre odbornú informácie). odbornú vyhlásiť<br />
informácie).<br />
vyhlásiť a laickú<br />
K dostatočný, odovzdávaniu verejnosť kú K informácie. verejnosť ale V zabezpečovanú súčasnosti výsledky poznatkov ale výsledky poznatkov vychádza z dochádza roku z dochádza roku 2017 Technická zástupcami 2017 každoročne aj tak informácia každoročne aj mnohé tak čle-<br />
mnohé na č. čle-<br />
na<br />
za a laic-<br />
za<br />
odborných napovedali: odborných 9 Budovy seminároch na obnovu seminároch v organizovaných číslach. Treba spomenúť TSÚS, TSÚS, predchádzajúce<br />
n. o., n. o.,<br />
nov nov združenia. čísla, ktoré<br />
Najviac<br />
sa<br />
Najviac<br />
ako jediné<br />
otázok<br />
súhrnne<br />
otázok sa<br />
venovali<br />
zameralo sa zameralo<br />
v a) spolupráci uplatnenie v a) spolupráci uplatnenie s EPS OZ s ZPZ EPS OZ do 100 ZPZ pre do zhotoviteľov mm 100 pre zhotoviteľov v mm ETICS v ETICS. predstavovalticky<br />
sa valo 19,2 seminár, sa 19,2 seminár, %, zmien ktorý %, ktorý sa v konal zhotovovaní sa konal 28. 2. 28. 2019, 2. zatepľova-<br />
2019, zameral zameral na na<br />
ETICS. predstavo-<br />
Tematicky<br />
detailom<br />
ETICS, poznanie riešeniu zmien balkónov v a lodžií, ale aj problematike<br />
Tema-<br />
na poznanie tepelnej ochrany a energetickej hospodárnosti budov.<br />
nia informovanie b) EPS vyvolaných nia b) EPS nad nad 100 o nových 100 mm o sprísnenými nových mm s právnych požiarnymi s právnych požiarnymi a požiadavkami technických zábranami a zábranami predpisoch<br />
1. 28 1. pisoch cieľ 2016, %, 1. súvisiacich 28 pôsobenia, 2016, %, súvisiacich ale aj ale na so ktorým aj zhotovovaním možnosť na so je možnosť šírenie získania poznatkov ETICS získania ETICS publikácií<br />
a obnovou pozitívne publikácií<br />
a obnovou<br />
cca od pred-<br />
cca od<br />
OZ ZPZ počas uplynulých rokov napĺňalo svoj vlastný<br />
1.<br />
balkónov c) MW balkónov ovplyvňovanie c) MW v a ETICS lodžií v a ETICS lodžií do vrátane kvality 100 do vrátane výstavby mm 100 informácie 5,2 mm informácie a obnovy 5,2 %(!), o zmene %(!), budov. o zmene 2 Dosiahnuté<br />
tepelnotechnickej<br />
d) MW d) MW v ETICS v normy ETICS nad normy STN 100 nad STN 73 mm 100 0540-2. 7345,1 mm 0540-2. 45,1 %, %,<br />
2 tepel-<br />
OZ ZPZ. OZ ZPZ.<br />
výsledky<br />
Prvé Prvé dve<br />
OZ ZPZ<br />
dve publikácie<br />
a ich aplikovanie<br />
sú v sú<br />
odbornou<br />
plnom v plnom znení<br />
verejnosťou<br />
znení<br />
zavesené e) iné zavesené e) tepelné iné<br />
v<br />
tepelné na praxi<br />
izolácie webovej na potvrdzujú<br />
izolácie webovej 2,3 stránke úspešnosť<br />
2,3 %. stránke %. OZ pôsobenia ZPZ OZ ZPZ a OZ tretiu ZPZ a tretiu<br />
Pred Pred za nami 20 rokov nami je už svojej ďalší už činnosti. ďalší cieľ, zabezpečenie cieľ, výstavby výstavby (obnovynovy)<br />
budov budov v energetickej v úrovni úrovni budov budov „s takmer „s takmer nu-<br />
nu-<br />
(ob-<br />
technickú technickú informáciu je možné je možné získať získať cez cez mailovú<br />
Očakávané lovú vylúčenie na OZ tepelných ZPZ. izolácií v ETICS<br />
mailovou<br />
objednávku vylúčenie<br />
potrebou na energie“. OZ tepelných ZPZ. izolácií v ETICS<br />
lovou potrebou energie“. S uvedenou S uvedenou problematikou<br />
do 68100 do 100 mm <strong>ASB</strong> #221 mm a jednoduchšie a projektovanie ETICS ETICS<br />
súvisí súvisí aj medzinárodná aj konferencia konferencia Tepelná Tepelná ochrana ochrana<br />
Štvrtou<br />
s MW<br />
Štvrtou<br />
s MW naznačuje,<br />
aktivitou<br />
naznačuje,<br />
aktivitou<br />
že<br />
združenia<br />
do že<br />
združenia<br />
budúcnosti do počas počas<br />
sa<br />
stavebného<br />
bude sa bude podiel podiel<br />
kOmpletný<br />
prehlad<br />
stavebníctvO 2020<br />
rebríčky | analýzy | predikcie<br />
292<br />
strán<br />
Objednávajte na www.jagastore.sk
Konštrukcie<br />
Materiály,<br />
konštrukčné<br />
systémy<br />
Zasklené fasády:<br />
technológie, inšpirácie<br />
70<br />
Zohľadnenie vlastností<br />
okna v tepelnej bilancii<br />
v zimnom a letnom<br />
období<br />
70<br />
White House, Poprad<br />
71<br />
Vinárstvo Lahofer,<br />
Dobšice, ČR<br />
72<br />
Vila v krajine vína,<br />
Bordeaux, Francúzsko<br />
73<br />
Bastion Office Center,<br />
Košice<br />
74<br />
Zasklené fasády: Technológie, inšpirácie<br />
Zasklené fasády zásadne ovplyvňujú tepelnú bilanciu budovy. Stavby v stredoeurópskom<br />
regióne sú vystavované ročným obdobiam so značnými výkyvmi teplôt meniaceho sa<br />
počasia. Či už je to chladenie budovy v lete, alebo vykurovanie v zime, žiaduce vlastnosti<br />
výplní otvorov či obvodového plášťa sú kľúčové pri výbere konkrétnych produktov.<br />
REDAKČNÁ ÚPRAVA: Alexandra Müllerová<br />
Zohľadnenie<br />
vlastností okna<br />
v tepelnej<br />
bilancii v zimnom<br />
a letnom období<br />
Okná sa z tepelnotechnického hľadiska<br />
hodnotia, navrhujú a dimenzujú<br />
dlhé desaťročia podľa zimného obdobia.<br />
Rozhodujúca veličina je tepelnoizolačná<br />
schopnosť vyjadrená súčiniteľom<br />
prechodu tepla. Teda z hľadiska<br />
eliminácie tepelnej straty v zimnom<br />
období a aj z hľadiska čo najnižšej potreby<br />
tepla na vykurovanie sa požaduje,<br />
aby bola hodnota U menšia, ako je<br />
hodnota normalizovaná (U ≤ U N<br />
). Tento<br />
postup je transparentný a opodstatnený<br />
najmä vtedy, ak sa budova<br />
iba vykuruje a nevyžaduje celoročne<br />
upravované vnútorné prostredie, napríklad<br />
klimatizáciu.<br />
Pri nových budovách s celoročne<br />
upravovaným vnútorným prostredím<br />
však pôsobia na ich tepelnú bilanciu<br />
a vlastnosti otvorových konštrukcií<br />
aj ďalšie vplyvy. Tým, že sa navrhujú<br />
znížené hodnoty súčiniteľov prechodu<br />
tepla, znižuje sa tepelná strata<br />
budovy. Pri energetickom hodnotení<br />
pomocou primárnej energie je nezanedbateľný<br />
vplyv energetických<br />
nosičov, ktorými sa zabezpečí vykurovanie<br />
(zvyčajne plyn) a chladenie (zvyčajne<br />
elektrická energia). Ideálne sa<br />
pri energetickom hodnotení budovy<br />
vyrovnáva chladenie s vykurovaním.<br />
Dôležitým faktorom sú aj náklady na<br />
vykurovanie a chladenie budovy. Vnútorné<br />
zisky verejných budov (metabolický<br />
zisk, teplo z vnútorných zdrojov<br />
tepla, osvetlenie) sa berú do úvahy<br />
pri normalizovanom hodnotení s hodnotou<br />
nanajvýš 6 W/m 2 . Táto hodnota<br />
sa zaviedla do energetického hodnotenia<br />
budov pri vypracovaní STN 73<br />
0540-4 z roku 2002. Dnes však máme<br />
administratívne budovy, pri ktorých<br />
môže byť táto hodnota reálne vyššia.<br />
V takomto prípade vyšší vnútorný zisk<br />
znamená zníženie potreby tepla na<br />
vykurovanie a zvýšenie potreby tepla<br />
na chladenie tak, že môže prevládať<br />
chladenie nad vykurovaním.<br />
Ak sa na základe týchto úvah vrátime<br />
k navrhovaniu tepelnotechnických<br />
a optických vlastností otvorových<br />
konštrukcií, tak vidíme, že tento návrh<br />
pri normalizovaných, požadovaných<br />
hodnotách v STN 73 0540-2 musí<br />
okrem tepelnoizolačných vlastností<br />
minimálne zohľadniť aj tienenie budovy<br />
a g-hodnotu zasklenia. Lebo<br />
navrhovanie len podľa U-hodnoty<br />
otvorových konštrukcií, a teda v širšej<br />
súvislosti iba podľa potreby tepla<br />
na vykurovanie, by mohlo viesť k zvýšenej<br />
potrebe tepla na chladenie. To<br />
potom môže viesť k predpokladu, že<br />
treba rozlíšiť požiadavky na vlastnosti<br />
otvorových konštrukcií pre budovy<br />
iba vykurované a budovy s celoročne<br />
upravovaným vnútorným prostredím.<br />
Pri druhom spomenutom by sa<br />
v procese návrhu tepelnotechnických<br />
vlastností malo zabezpečiť, že pre<br />
možné alternatívy tepelnej ochrany<br />
obvodových konštrukcií bude súčet<br />
potreby tepla na vykurovanie a chladenie<br />
minimálny.<br />
Energetické štítkovanie v lete<br />
a v zime<br />
Energetické štítkovanie a hodnotenie<br />
vlastností okien, ktoré sa uplatňuje<br />
na Slovensku a v krajinách EÚ, bolo<br />
pôvodne založené na hodnotení okna<br />
podľa potreby tepla na vykurovanie.<br />
Dnes sa však tieto postupy zovšeobecnili<br />
aj na letné obdobie, teda aj na hodnotenie<br />
okna vzhľadom na potrebu<br />
tepla na chladenie. Niektoré krajiny<br />
na túto situáciu reagujú aj s ohľadom<br />
na Smernicu EP a Rady 2010/30/EÚ,<br />
ktorá pokrýva energeticky významné<br />
výrobky, ktoré majú počas používania<br />
priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu<br />
každej formy energie. Energetické<br />
hodnotenie pomocou energetickej<br />
triedy okna je potom pre zimné a letné<br />
obdobie. Ďalším faktorom, ktorý<br />
vyplýva zo zásad Smernice 2010/30/<br />
EÚ, je zavedenie energetickej triedy<br />
A+, ktoré je možné podľa článku<br />
10 vtedy, ak si to vyžaduje technický<br />
pokrok. Do klasifikácie možno doplniť<br />
ďalšie tri triedy. V zásade sa celkový<br />
počet tried obmedzí na sedem.<br />
Občianske združenie Slovenergookno<br />
pripravilo metodiku, ktorá rešpektuje<br />
technické zásady výpočtového<br />
hodnotenia okien v zimnom a letnom<br />
období podľa ISO 18292 a podľa všeobecných<br />
zásad Smernice 2010/30/<br />
EÚ. Letné klimatické podmienky sa<br />
berú do úvahy podľa STN 73 0540-3.<br />
Sú zhodné s údajmi, ktoré sa používajú<br />
aj pri energetickej certifikácii budov.<br />
ENERGETICKÝ ŠTÍTOK OKNA č.SE xxx<br />
Výrobca:<br />
Názov výrobku: CLASSIC EXCLUSIVE Okno Výpočtové<br />
z dreva EURO IV 88 s trojsklom<br />
hodnotenie<br />
Rámový profil: drevený IV 88<br />
okna<br />
Zasklenie: 4-18-4-18-4, Ar, Climatop Lux<br />
1,23 x 1,48 m<br />
vo vykurovacej<br />
Ug = 0,6 W/(m 2 .K) gg = 0,63, plastový rámik<br />
Swissspacer V<br />
a klimatizačnej<br />
Tesniaci profil: dve štádiá bez prerušenia<br />
sezóne<br />
Tienenie: ref. / svetlé žalúzie zvnútra Fc = 0,3<br />
Najlepšia tepelná bilancia pri vykurovaní a chladení Zima Leto<br />
Najhoršia tepelná bilancia pri vykurovaní a chladení<br />
Tepelná bilancia pre klimatickú oblasť SR<br />
+ 28,3 14,3/3,7<br />
kWh/(m 2 .rok)<br />
Súčiniteľ prechodu tepla UW =<br />
0,85 W/(m 2 .K)<br />
Priepustnosť slnečného žiarenia gW = 0,42 0,42/0,13<br />
Škárová prievzdušnosť Q =<br />
0,79 m 3 /(m 2 .h)<br />
Tento štítok nevyplýva zo zákonných požiadaviek. Ide o dobrovoľné<br />
označenie v rámci zákazníckeho servisu na informácie zákazníkom pre<br />
rozhodnutie o energetických vlastnostiach konkurenčných výrobkov<br />
Okno vyhovuje STN 73 0540-2, Z1+Z2: 2019 z hľadiska U-hodnoty:<br />
UW = 0,85 W/(m 2 .K) ≤ UW,r2 = 0,85 W/(m 2 .K)<br />
http://www.slovenergookno.sk<br />
A+<br />
Energetický štítok s hodnotením zimného<br />
a letného obdobia<br />
Obr.1 Energetický štítok s hodnotením zimného a letného obdobia<br />
Text: prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD., Katedra konštrukcií pozemných stavieb, Stavebná<br />
fakulta STU v Bratislave<br />
Dva spôsoby hodnotenia<br />
Tepelná bilancia okna v zimnom období<br />
zohľadní súčiniteľ prechodu tepla rámu<br />
a zasklenia, dištančný profil na okraji zasklenia,<br />
pomer plochy zasklenia a rámu,<br />
priepustnosť energie slnečného žiarenia<br />
zasklením a škárovú prievzdušnosť.<br />
Metodika výpočtu energetického hodnotenia<br />
okna v letnom období zohľadňuje<br />
v navrhovanom spôsobe okrem<br />
základných veličín, ktorými sú súčiniteľ<br />
prechodu tepla okna a priepustnosť slnečného<br />
žiarenia zasklením, aj zmenšujúci<br />
faktor trvalého zariadenia slnečnej<br />
clony. Jeden spôsob znázornenia tepelnej<br />
bilancie okna len jednoducho vyjadrí<br />
vplyv celkovej priepustnosti energie<br />
slnečného žiarenia aj so slnečnou<br />
clonou. Druhý spôsob je znázornený<br />
na obrázku, kde je štítok Slovenergookna,<br />
s dvoma ukazovateľmi pre letné<br />
obdobie. Jeden ukazovateľ znázorňuje<br />
hodnotenie okna v letnom období,<br />
keby okno nebolo tienené (teda s rovnakou<br />
g-hodnotou, ako malo v zimnom<br />
období, teda F C<br />
= 1). Druhý ukazovateľ<br />
energetickej triedy v letnom období už<br />
zobrazuje vplyv slnečnej clony. Rozdiel<br />
medzi týmito dvoma energetickými<br />
triedami je mierou účinnosti tienenia.<br />
Na obrázku sa bralo do úvahy tienenie<br />
svetlými žalúziami zvnútra, ide o zmenšujúci<br />
faktor slnečnej clony F C<br />
= 0,3.<br />
Rozdiel v tienení sa prejaví v znížení<br />
potreby tepla na chladenie, a teda<br />
v zlepšenej energetickej triede.<br />
Text: prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD.,<br />
Katedra konštrukcií pozemných stavieb,<br />
Stavebná fakulta STU v Bratislave<br />
Táto práca bola podporená MŠ SR vďaka<br />
finančnej podpore projektom APVV 16-0126<br />
a VEGA 1/0113/19.<br />
A<br />
C<br />
70 <strong>ASB</strong> #221 konštrukcie
Symetrickosť a čistotu fasády podčiarkuje rastrované priečelie.<br />
Poprad<br />
White House<br />
Vytvoriť moderný objekt s prvkami<br />
klasiky z kvalitných materiálov sa<br />
podarilo v meste Poprad priamo pod<br />
Vysokými Tatrami. Cieľom architekta<br />
a investora bolo vytvoriť čistý a moderný<br />
objekt, ktorý bude vhodne<br />
reprezentovať účel jeho využívania<br />
a zapadne aj do prostredia mesta Poprad<br />
pod Vysokými Tatrami. Objekt<br />
bude slúžiť ako moderná stomatologická<br />
klinika, ktorá bude poskytovať<br />
klientom a pacientom zdravotnícke<br />
služby na najvyššej úrovni. Zasklené<br />
fasády sú vyrobené z hliníkových<br />
profilov v systéme AVG GROUP,<br />
ktoré dostatočne zabezpečujú presvetlenie<br />
modernej budovy denným<br />
svetlom. Zasklené fasády a hliníkové<br />
okná v systéme AVG majú v sebe integrované<br />
inteligentné elektronické<br />
bezpečnostné systémy a ovládacie<br />
mechanizmy. Prevetrávaná fasáda<br />
budovy je vyrobená z kvalitného hliníka<br />
AVG ALU EASY, ktorá je zároveň<br />
certifikovaná na najvyššiu triedu<br />
požiarnej klasifikácie A1 (nehorí<br />
a nedymí). Požiarna odolnosť fasád<br />
je v súčasnosti aktuálna téma, a to<br />
pre vyššie nároky na požiarnu bezpečnosť<br />
stavieb. Hliník je overeným<br />
fasádnym materiálom 21. storočia.<br />
Pokrýva väčšinu fasád významných<br />
stavieb v zahraničí. Výber celohliníkovej<br />
fasády objektu White House<br />
bol preto prirodzený. Aj z tohto dôvodu<br />
bolo jednoznačným rozhodnutím,<br />
že fasádny plášť modernej budovy<br />
bude pokrývať kvalitný hliník, ktorý<br />
odovzdá majiteľom budovy najvyššiu<br />
kvalitu, dlhú životnosť, presnosť v detailoch,<br />
originalitu, čistotu a krásu na<br />
desiatky rokov.<br />
ZDROJ: AVG group, a. s.<br />
Zasklené fasády: Technológie, inšpirácie<br />
<strong>ASB</strong> #221 71
Vďaka náročnej konštrukcii, postavenej zo stĺpových modulov pripomínajúcich vinič, je budova včlenená do južných svahov.<br />
Dobšice, ČR<br />
Vinárstvo Lahofer<br />
V posledných rokoch bola kultúra pitia<br />
vína v stredoeurópskom priestore<br />
nanovo definovaná a vinárska tradícia<br />
prežíva opätovný rozkvet. Vynikajúcim<br />
príkladom adaptácie vinárskeho<br />
priemyslu je najnovšia investícia tretieho<br />
najväčšieho pestovateľa hroznového<br />
vína na Morave. Vinica Lahofer<br />
je najnovším architektonickým<br />
skvostom Českej republiky a ďalšie<br />
sídlo jedného z najväčších výrobcov<br />
vína v Čechách a na Morave. Jeho autorom<br />
je medzinárodný ateliér Chybik<br />
+ Kristof Associated. Budova vinárstva,<br />
dokončená v roku 2020, je súčasťou<br />
430 hektárov viníc. Celý areál<br />
pokrýva plochu 3 842 m 2 . Komplex<br />
pozostáva z troch navzájom prepojených<br />
budov, v ktorých sa nachádza<br />
priestor na spracovanie a distribúciu<br />
vína a verejne prístupný priestor s amfiteátrom<br />
na streche. Fasáda je riešená<br />
stĺpikovo-priečnikovým systémom<br />
ALUPROF MB-86SI a MB-SR50N,<br />
s vysokou tepelnou izoláciou okien<br />
a dvier, energetickou úspornosťou<br />
a vodotesnosťou. Výhodou tohto riešenia<br />
je tiež flexibilita a možnosť experimentovania<br />
s formou.<br />
Zdroj: Aluprof SA<br />
Foto: Alex Shoots Buildings,<br />
www.alexshootsbuildings.com<br />
72 <strong>ASB</strong> #221 konštrukcie
Záhrade modernej vily dominuje bazén s napnutou hladinou.<br />
Bordeaux, Francúzsko<br />
Vila v krajine vína<br />
Moderná vila od architektky Christine<br />
Bouchard leží v slnečnom Bordeaux<br />
na juhozápade Francúzska. Príjemné<br />
podnebie a pomalé dni sú príležitosťou<br />
na rozšírenie interiérov domu do<br />
exteriéru. V lete však hrozí prehriatie<br />
už v skorých hodinách. Architektúra<br />
bola ešte v štádiu plánovania zosúladená<br />
s budúcimi úpravami a inštaláciami<br />
tak, aby sa udržal jednotný dizajn<br />
a výraz objektu. V prvom rade však<br />
poskytujú obyvateľom v interiéroch<br />
aj exteriéroch maximálny komfort.<br />
Vzhľadom na orientáciu objektu bola<br />
ochrana pred slnkom nevyhnutná,<br />
obyvatelia tak neboli ukrátení o výhľady<br />
na úkor zníženého prehrievania.<br />
Pri ochrane pred prehrievaním je<br />
kľúčové zastaviť slnečný lúč ešte pred<br />
vstupom do interiéru, preto sú ideálne<br />
exteriérové tienidlá. Toto si môžu majitelia<br />
manažovať sami, keďže všetky<br />
prvky v podobe posuvných panelov<br />
a tienidiel sú nastaviteľné. Centrálnemu<br />
bazénu robí spoločnosť pergola,<br />
ktorá má takisto tieniace elementy. Tá<br />
je podobne vybavená integrovanými<br />
tienidlami a výklopným lamelami možno<br />
regulovať tieň a teplotu aj v tých<br />
najprudších slnečných dňoch.<br />
Zdroj: Renson<br />
Zasklené fasády: Technológie, inšpirácie<br />
<strong>ASB</strong> #221 73
Budova získala Certifikát LEED vďaka odstráneniu svetelného smogu a použitiu riečneho štrku na streche budovy.<br />
Košice<br />
Bastion<br />
Office Center<br />
Spoločnosť MM Invest, s. r. o., dokončila<br />
vlani v centre Košíc na Továrenskej<br />
ulici tzv. zelenú stavbu – Bastion<br />
Office Center. Ide len o druhý objekt<br />
v Košiciach, ktorý získal certifikát<br />
LEED (Leadership in Energy & Environmental<br />
Design). Budovy, ktoré ho<br />
majú v pláne získať, musia dbať na<br />
úsporu energie, efektivitu spotreby<br />
vody, zníženie emisií CO 2<br />
, kvalitu<br />
vnútorného prostredia s ohľadom na<br />
zdroje a ich vplyv na životné prostredie.<br />
Objekt má zníženú produkciu<br />
svetelného smogu, strechy sú pokryté<br />
riečnym štrkom. Splachuje sa<br />
podzemnou vodou, vnútorný obeh<br />
vzduchu je filtrovaný a kvalitatívne<br />
kontrolovaný. Budova má šesť<br />
poschodí, 9 500 m 2 kancelárskych<br />
priestorov, trojpodlažný podzemný<br />
parkovací dom s 229 parkovacími<br />
miestami. Pre ekodopravu, ako sú<br />
elektromobily, bicykle a elektrobicykle,<br />
je vyhradených 50 miest.<br />
Dôle žitou súčasťou stavby sú okenné<br />
výplne. Po dôkladnom výbere boli<br />
použité okná zo systému Aliplast –<br />
Genesis a zasklená fasáda zo systému<br />
Aliplast – MCpassive, hliníkové systémy<br />
pre pasívny štandard budov. Svojimi<br />
vlastnosťami prispeli k celkovému<br />
hodnoteniu budovy.<br />
Zdroj: Ing. Mgr. Art. Pavol Šimko<br />
74 <strong>ASB</strong> #221 konštrukcie
Novinky<br />
15. ročník <strong>ASB</strong> GALA<br />
<strong>ASB</strong> GALA každoročne oceňuje spoločnosti a osobnosti,<br />
ktoré sú prínosom pre slovenské stavebníctvo, architektúru,<br />
ale aj pre mestá a obce. Pre svoj komplexný záber od<br />
developerov cez projektantov a architektov až po stavebné<br />
spoločnosti má pevné miesto medzi súťažami a oceneniami.<br />
O tom, že ide o oceňovanie, ktoré reflektuje zmeny<br />
v oblasti stavebníctva, architektúry a developmentu, svedčí<br />
aj fakt, že sme v minulom roku zaviedli objektivizáciu<br />
kritérií a rozšírili kategóriu <strong>ASB</strong> Developer roka; v tomto<br />
roku podobné zmeny čakajú kategóriu <strong>ASB</strong> Stavebná firma<br />
roka. Súčasťou ocenení je aj <strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry<br />
a stavebníctva. Medzi nominantmi sa tradične objavujú<br />
mená, ktoré rezonujú v rôznych oblastiach tohto segmentu.<br />
Ako sa vyjadril minuloročný laureát kategórie Juraj Benetin:<br />
„Široká škála osobností v tejto kategórii podčiarkuje,<br />
že naša práca spája veľmi pestrých ľudí.“<br />
Staňte sa i vy súčasťou širokej<br />
nominačnej komisie a pošlite nám tipy<br />
na osobnosti, ktoré by podľa vás mali<br />
byť ocenené za prínos pre slovenské<br />
stavebníctvo, architektúru či mestá<br />
a obce. Tipy posielajte e-mailom<br />
na adresu: asbgala@jaga.sk alebo<br />
vyplňte formulár na asbgala.sk<br />
Uhlíková neutrálnosť jubilea<br />
Spoločnosť VELUX tento rok oslávi okrúhle výročie svojho založenia (firma vznikla<br />
v roku 1941). Verejne deklarovala záväzok, že do svojich 100. narodenín rapídne zníži<br />
uhlíkovú stopu, takže v roku 2041 dosiahne celoživotnú uhlíkovú neutralitu, a to ako<br />
prvá spoločnosť v stavebníctve. Tento cieľ neustále sleduje aj pri uvádzaní nových<br />
výrobkov na trh. Inak to nie je ani v prípade nových strešných okien Štandard Plus so<br />
zasklením 64. Dodávajú sa v 100 % recyklovateľnom obale, plastové produkty používané<br />
na výplň škatúľ nahrádzajú obalové technológie na báze papiera. Je to cesta,<br />
ako znížiť uhlíkovú stopu výrobkov o 50 % okrem iného práve vďaka ekologickejšiemu<br />
baleniu a doprave. Okrem ekologického prístupu prinášajú nové strešné okná od<br />
spoločnosti VELUX aj v cenovo dostupnej kategórii Štandard Plus lepší akustický<br />
útlm (R w<br />
= 35 dB) a tepelnú izoláciu na úrovni, ktorú doteraz dosahovali len prémiové<br />
zasklenia VELUX (U w<br />
= 1,0 W/(m 2 K), pri zapustenej montáži len U w<br />
= 0,94 W/(m 2 K)).<br />
Zákazníkom to má umožniť, aby si zaobstarali strešné okno vyššej kategórie a prispeli<br />
tak k vyššej kvalite stavieb, zníženiu spotreby energie a k udržateľnému stavebníctvu.<br />
Historickú uhlíkovú stopu (1941 – 2041 ) chce spoločnosť vymazať prostredníctvom<br />
projektov na obnovu lesov a biodiverzity v spolupráci s WWF.<br />
Zdroj: www.velux.sk<br />
Chladenie pre „zelené“ budovy<br />
Poslanie spoločnosti Systemair stavia do popredia vývoj produktov. Sme presvedčení,<br />
že inovatívne technológie môžu pomôcť zlepšiť vnútornú klímu pri súčasnom<br />
znížení spotreby energie a vplyvu na životné prostredie. Vďaka novému ekologickému<br />
chladivu R290 (propán) poskytuje SYSAQUA BLUE v porovnaní so štandardnými<br />
jednotkami s chladivom R410A veľmi vysokú účinnosť a zlepšuje hodnoty SEER<br />
o 18 % a SCOP o 5 %. To poskytuje v priebehu rokov značné úspory energie. Podľa<br />
európskych noriem môžete počas životného cyklu produktu ušetriť až 5 000 €.<br />
SYSAQUA BLUE ponúka chladiaci výkon 31,7 kW a vykurovací výkon 35,4 kW. Pre<br />
projekty, ktoré vyžadujú väčší výkon, môžete skombinovať až šesť jednotiek a zvýšiť<br />
tak celkový vykurovací výkon až na 210 kW. Výkon jednotiek SYSAQUA BLUE<br />
bol testovaný a potvrdený počas celého zimného obdobia v reálnych a extrémnych<br />
podmienkach v Nórsku.<br />
Zdroj: www.systemair.sk<br />
Konfigurácia radiátora ľahko a rýchlo<br />
V novom on-line konfigurátore navrhnete kúpeľňový radiátor ľahko a rýchlo. Môžete<br />
voliť z ponuky najpredávanejších radiátorov od švajčiarskeho výrobcu Zehnder. Tie<br />
v sebe spájajú výnimočný dizajn a prvotriednu kvalitu. Na ich návrhu sa podieľal rad<br />
známych dizajnérov, ako napríklad známe duo King & Miranda. Konfiguráciou získate<br />
špecifikáciu zvoleného dizajnu, farby a rozmeru radiátora s príslušenstvom, objednávacími<br />
číslami, technickými údajmi a cenou. Finálny výber si môžete uložiť alebo<br />
zaslať e-mailom. Konfigurátor môže tiež veľmi dobre poslúžiť ako ponuka zákazníkovi<br />
alebo na objednanie produktu u najbližšieho predajcu dizajnových radiátorov<br />
Zehnder. V rámci dlhodobej akcie Colours free si môžete navyše zaobstarať 10 typov<br />
najobľúbenejších kúpeľňových radiátorov v 6 najžiadanejších farbách za cenu radiátora<br />
v základnej bielej farbe RAL 9016.<br />
Zdroj: www.zehnder-konfigurator.cz<br />
76 <strong>ASB</strong> #221 Aktuálne
Tehly pre akustický komfort<br />
Jedným z parametrov kvality bývania je akustický komfort. Preto začal HELUZ na<br />
priečky medzi miestnosťami vyrábať akustické tehly HELUZ AKU KOMPAKT 21<br />
brúsená, ktoré vďaka vloženej minerálnej vlne okrem výbornej zvukovej izolácie<br />
(vzduchová nepriezvučnosť R w<br />
= 57 dB) redukujú aj prenos konštrukčného hluku. Ide<br />
o revolučný produkt – pri hrúbke iba 21 cm dosahuje zvukovo-izolačnú kvalitu klasickej<br />
tridsiatky. Vďaka úspornej šírke nedochádza ani k redukcii zastavanej plochy,<br />
naopak. Výrazne lepšie sú aj tepelnoizolačné vlastnosti steny, o 45 % lepší súčiniteľ<br />
tepelnej vodivosti a súčiniteľ prestupu tepla podstatne obmedzí unikanie tepla z vykurovaného<br />
bytu do chladnejších priestorov.<br />
Zdroj: www.heluz.sk<br />
Kvety.sk Trade centrum v obci Kriváň<br />
Spoločnosť Metrostav Slovakia v októbri minulého roka dokončila obchodno-výrobné<br />
centrum investora Kvety.sk. Autorom architektonického riešenia je ateliér<br />
Wiewióra & Goloczyk z Poľska. Objekt zabezpečuje predaj, výrobu a skladovanie<br />
kvetov a nadväzných komodít. Súčasťou centra bude v ďalšom období administratíva,<br />
reštaurácia a oddychovo-zábavné plochy. Stavba obchodno-výrobného centra<br />
je konštrukčne riešená ako atypický halový objekt s nosným železobetónovým<br />
skeletom, ktorý je založený na hĺbkových vŕtaných pilótach. Pomocné nosné oceľové<br />
konštrukcie zabezpečujú dotvorenie architektonického výrazu stavby podľa návrhu<br />
autorov. Obvod stavby je zrealizovaný zo sendvičových panelov a strešný plášť<br />
v kombinácii nosných trapézových plechov, tepelnej izolácie a povlakových krytín.<br />
Exteriérové výplne otvorov a zasklené fasády sú systémové hliníkové konštrukcie.<br />
V interiéri sú podlahové plochy zrealizované ako leštené betónové plochy v kombinácii<br />
s veľkoformátovými keramickými dlažbami. Farebnosť exteriérov a interiérov<br />
je antracitová v kombinácii s pohľadovými betónmi a bielymi výplňovými plochami.<br />
Zdroj: www.metrostav.sk<br />
Inteligentné automatizačné stanice<br />
Automatizačné stanice SAUTER ecos504/505 poskytujú kompletné riešenie automatizácie<br />
miestností pre vašu budovu, pričom nie je dôležité, či ide o administratívnu<br />
budovu, hotel, nemocnicu, nákupné centrum, školu, alebo múzeum. Flexibilita<br />
priestorovej regulácie Ecos vytvára optimálne podmienky pre každý priestor.<br />
SAUTER nastaví priestorovú reguláciu individuálne podľa spôsobu využívania<br />
priestorov a podľa požiadaviek konkrétneho projektu. Integruje riadenie teploty<br />
v priestore, riadenie osvetlenia a tienenia, čím zaisťuje bezproblémovú automatizáciu<br />
miestnosti. SAUTER rozšíril uvedený produktový rad o automatizačné stanice<br />
miestností so štandardizovaným (fyzickým) rozhraním M-Bus a rozhraním RS-232.<br />
Tieto doplnky umožňujú priame pripojenie meračov a zhromažďovanie a vyhodnocovanie<br />
ich energetických údajov bez potreby externých prevodníkov. Zariadenia<br />
ecos504/505 tak môžu odteraz zaznamenávať aj informácie o spotrebe energií pre<br />
jednotlivé priestory a priestorové zóny.<br />
Zdroj: www.sauter.sk<br />
SPOĽAHLIVÁ INŠTALAČNÁ FIRMA<br />
Od roku 1993 je KLIMAK stabilný partner pre komplexnú realizáciu technického<br />
zabezpečenia budov<br />
- vzduchotechnika - vykurovanie - chladenie - meranie a regulácia<br />
PROJEKCIA<br />
VÝROBA VZT<br />
DISTRIBÚCIA<br />
ZARIADENÍ<br />
DODÁVKA<br />
A MONTÁŽ<br />
SPÚŠŤANIE<br />
A NÁBEH<br />
SERVIS<br />
35 MIL. EUR OBRAT / 300 ZAMESTNANCOV / 200 MONTÁŽNIKOV / SPOĽAHLIVÁ REALIZÁCIA<br />
www.klimakslovakia.com<br />
novinky<br />
<strong>ASB</strong> #221 77
jedinečný časoPis<br />
o architektúre, stavebníctve a biznise<br />
Zaujalo vás číslo, ktoré práve držíte v rukách?<br />
Už 27 rokov sa snažíme, aby ste na svojom stole našli v prehľadnej forme<br />
tie najdôležitejšie informácie z oblasti architektúry, pozemných stavieb<br />
a stavebného developmentu. Podporte nás a predplaťte si časopis <strong>ASB</strong><br />
na celý rok.<br />
Prečo si ho<br />
PredPlatiť?<br />
V každom vydaní nájdete<br />
kvalitné odborné články<br />
a analýzy.<br />
Každé číslo získate<br />
so zľavou 28 %.<br />
Nezmeškáte žiadne číslo.<br />
<strong>Časopis</strong> dostanete až<br />
do schránky.<br />
ako<br />
objednávať?<br />
online: www.predplatne.jaga.sk<br />
e-mail: predplatne@jaga.sk<br />
tel.: 02/50 200 283
HSF System <strong>SK</strong> sa<br />
„prestavala“ medzi<br />
najlepších<br />
Stavbári zo Žiliny začínali na slovenskom trhu v roku<br />
2010. Odvtedy sa im podarilo zvýšiť tržby asi na<br />
dvadsaťnásobok a zaradiť sa medzi 15 najlepších<br />
stavebných firiem na Slovensku. Ako generálny dodávateľ<br />
realizovali projekty pre Volkswagen, Hornbach alebo<br />
priemyselné parky Erste Group Immorent.<br />
Hobby Park Prešov.<br />
V rekordnom roku 2019 dosiahla firma<br />
HSF System <strong>SK</strong> tržby viac ako 36 mil.<br />
eur. Minulý rok 2020, silno zasiahnutý<br />
koronavírusovou krízou, komentuje<br />
konateľ žilinskej spoločnosti Tomáš<br />
Kosa: „Napriek ťažkým podmienkam<br />
(nielen) v našom stavebnom odbore<br />
sme dokázali naplniť kapacity na vysokej<br />
úrovni a dokončiť „covidový“<br />
rok s druhým najlepším výsledkom<br />
v histórii našej spoločnosti.“<br />
Spoločnosť HSF System <strong>SK</strong> sa postupne<br />
usadila na horných priečkach<br />
stavebných rebríčkov a hodnotení na<br />
Slovensku. V poslednom zverejnenom<br />
hodnotení odborného časopisu Eurostav<br />
(TOP 100 najúspešnejších firiem<br />
na slovenskom trhu) sa žilinská firma<br />
dostala na 5. miesto v rebríčku zostavenom<br />
podľa výsledku hospodárenia.<br />
Najnovší každoročný prehľad TREND<br />
TOP v stavebníctve a realitách (vydáva<br />
odborný časopis Trend) priradil<br />
HSF System <strong>SK</strong> celkové 15. miesto<br />
medzi všetkými stavebnými firmami<br />
podľa tržieb, v skupine zameriavajúcej<br />
sa na pozemné stavby spoločnosť<br />
obsadila dokonca 8. miesto z hľadiska<br />
tržieb.<br />
„Za týmto postavením na slovenskom<br />
trhu stojí hlavne veľké nasadenie<br />
našich zamestnancov, produktivita<br />
práce, dodržiavanie kvalitatívnych<br />
a termínových požiadaviek zákazníkov<br />
a tiež zavádzanie moderných technológií<br />
a metód do projektovej a realizačnej<br />
fázy stavebných projektov,“ hovorí<br />
Tomáš Kosa a dopĺňa konkrétne<br />
kroky: „Projekčné časti realizujeme<br />
vlastnými kapacitami podľa BIM nástrojov<br />
Revit, zaviedli sme informačný<br />
systém na riadenie stavebnej výroby,<br />
aplikovali sme parametrické modely<br />
pre potreby obchodného a realizačného<br />
oddelenia alebo sme po novom<br />
implementovali virtuálnu realitu stavby/projekcie<br />
v spojitosti s opakovaným<br />
BIM nástrojom.“<br />
V prvom kvartáli roku <strong>2021</strong> začala spoločnosť<br />
HSF System <strong>SK</strong> ako generálny<br />
dodávateľ realizovať komerčné centrum<br />
Hornbach v Nitre, obchodný dom<br />
OBI v Žiline, showroom značiek Toyota<br />
a Lexus pre Auto Valas v Košiciach<br />
alebo baliareň v Petrovanoch (okres<br />
Prešov). V minulých rokoch stavala napríklad<br />
obchodné jednotky Hornbach,<br />
SIKO kúpeľne, A<strong>SK</strong>O-NÁBYTOK pre<br />
Hobby Park Sekčov v Prešove, výrobné<br />
a skladové haly v priemyselných<br />
parkoch Immopark Žilina a Immopark<br />
Košice alebo prístavbu haly pre VW<br />
Slovakia.<br />
Spoločnosť HSF System <strong>SK</strong> má sídlo<br />
v novom reprezentatívnom objekte<br />
Antracit Point v Žiline, za ktorý nedávno<br />
získala ocenenie BigSee Architecture<br />
Award 2020. Prvé miesto v súťaži<br />
Cena ARCH – cena za architektúru<br />
2019 získala žilinská spoločnosť za generálnu<br />
dodávku sídla firmy GA Drilling<br />
v Bratislave. Na finálový shortlist<br />
Ceny Slovenskej komory architektov<br />
CE•ZA•AR sa dostali so stavbou Rozhľadne<br />
na Dubni v Žiline.<br />
HSF System <strong>SK</strong><br />
– profil spoločnosti:<br />
Spoločnosť HSF System <strong>SK</strong>, s. r. o.,<br />
pôsobí na slovenskom stavebnom<br />
trhu od roku 2010. Vznikla ako<br />
dcérska spoločnosť HSF System,<br />
a. s., ktorá je na českom stavebnom<br />
trhu od roku 2002. Spoločnosť<br />
HSF System <strong>SK</strong> je spoľahlivým<br />
generálnym dodávateľom<br />
stavieb. Zaisťuje projekčné práce<br />
a inžiniersku činnosť. Zaoberá<br />
sa developerskými aktivitami.<br />
Realizuje kompletné strešné<br />
a fasádne opláštenie moderných<br />
administratívnych, komerčných<br />
a priemyselných objektov vrátane<br />
ich rekonštrukcií.<br />
Výrobný závod pre Windsor Machine & Stamping, Immopark Košice.<br />
Sídlo spoločnosti HSF System <strong>SK</strong> v Žiline. Rozhľadňa na kopci Dubeň v Žiline.<br />
reKlamný text: HSF SyStem <strong>SK</strong><br />
<strong>ASB</strong> #221 79
Všetky kreslá nájdete<br />
na Pohodo.sk
SLOVEN<strong>SK</strong>Á KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV<br />
www.sksi.sk<br />
Výhody pre členov komory<br />
HLAVNÉ ČINNOSTI <strong>SK</strong>SI<br />
• organizuje a vykonáva autorizačné skúšky a skúšky odbornej<br />
spôsobilosti pre stavbyvedúcich, stavebný dozor a energetickú<br />
certifikáciu,<br />
• vydáva oprávnenia na autorizáciu a odbornú spôsobilosť,<br />
• vedie zoznam autorizovaných inžinierov, register hosťujúcich<br />
osôb a evidenciu odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti<br />
stavbyvedúceho, stavebného dozoru a energetickú certifikáciu,<br />
• uznáva odbornú kvalifikáciu v odbore stavebníctvo,<br />
• organizuje odborné vzdelávacie podujatia a prípravné semináre<br />
pre autorizovaných stavebných inžinierov a tým podporuje aj<br />
celoživotné vzdelávanie odborníkov v stavebnom sektore,<br />
• v rámci osvetovej, informačnej a poradenskej činnosti podporuje<br />
vydávanie odborných publikácií a časopisov,<br />
HLAVNÉ VÝHODY<br />
OCHRANA ČLENOV<br />
Iba viac ako 5 000 osôb je oprávnených vykonávať regulované<br />
povolanie. <strong>SK</strong>SI podporuje inžinierov, obhajuje, chráni ich práva<br />
a profesijné, sociálne a hospodárske záujmy.<br />
PROFESIJNÉ POISTENIE<br />
Vzťahuje sa na profesijné poistenie zodpovednosti za škodu podľa<br />
§ 12 zákona č. 138/1992 Zb. <strong>SK</strong>SI svojim členom zabezpečuje cez<br />
Rámcovú zmluvu výhodnejšie podmienky ako pri individuálnom<br />
poistení. Členovia si môžu dohodnúť aj udržiavacie poistenie<br />
a poistenie právnických osôb. Zároveň, ak by prišlo k poistnému<br />
plneniu, poisťovňa vychádza z výšky poistného v období projektovania,<br />
nie vzniku poistnej udalosti (nevzniká časový nesúlad).<br />
NORMY – SLUŽBA STN ON-LINE<br />
Fyzické osoby členstvom v komore získavajú online prístup k STN<br />
normám a môžu požiadať aj o tlač všetkých noriem. Členovia, ktorí<br />
profesijne využívajú normy a citujú z noriem nemusia ohlásiť alebo si<br />
vyžiadať povolenie na citovanie.<br />
CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE A ODBORNÉ PODUJATIA<br />
<strong>SK</strong>SI pravidelne pripravuje pre členov vzdelavacie aktivity a odborné<br />
podujatia buď bezplatne alebo so zľavou. Organizuje online vzdelávanie,<br />
odborné semináre a konferencie. Podporuje vzdelávacie aktivity<br />
partnerov. Členovia účasťou na vzdelávaní získavajú body v databáze.<br />
ĎALŠIE SLUŽBY PRE ČLENOV <strong>SK</strong>SI<br />
Špeciálna ponuka financovania osobných a úžitkových vozidiel<br />
do 3,5 t a technológii. Sprostredkúva pre svojich členov aj ďalšie formy<br />
poistenia, ktoré sú nad rámec profesijného poistenia. Ponúka aj benefity<br />
súvisiace s výkonom profesie v stavebnom odbore.<br />
<strong>SK</strong>SI_inzercia_vyhody_207x135.indd 1 08/<strong>03</strong>/<strong>2021</strong> 19:04<br />
www.proreco.sk<br />
Kancelária Goldbeck Košice<br />
Kancelária Goldbeck Košice<br />
PRIEMYSELNÉ PODLAHY<br />
KOMPLEXNE<br />
<strong>ASB</strong> #221 81
administratívne a obytné budovy,<br />
parkovacie domy, školy, priemyselné haly...<br />
modulárna výstavba sa vracia!<br />
Rozvoj modulárnej výstavby sa u nás nadlho zastavil po<br />
tom, čo sme na tento praktický spôsob konštrukcie budov<br />
zanevreli po skúsenostiach s uniformitou sídliskových<br />
panelákov. Poskladať budovu z jednotlivých vopred<br />
vyrobených dielov priamo na stavenisku sa však aj<br />
s odstupom času ukazuje ako najefektívnejší spôsob<br />
výstavby. Dokáže pružne reagovať na všetky aktuálne<br />
požiadavky trhu: veľké otvorené priestory s variabilnou<br />
dispozíciou, zníženie objemu ľudskej práce, obmedzenie<br />
vplyvov počasia, rýchlosť výstavby, efektívna logistika,<br />
obmedzenie množstva procesov na stavbe a ďalšie.<br />
Práve v čase, keď sme sa v Československu<br />
vybrali cestou vylievania<br />
stavieb z betónu, uviedla fínska spoločnosť<br />
Peikko v roku 1991 na trh prvé<br />
kotevné skrutky, ktoré sú v procese<br />
modulárnej výstavby kľúčové. Prefabrikované<br />
panely, stĺpy či nosníky<br />
sa totiž dajú najlepšie a najrýchlejšie<br />
zmontovať práve skrutkami. Tieto<br />
spoje sa ukázali ako oveľa výhodnejšie<br />
riešenie v porovnaní so zváraním,<br />
pri ktorom na stavbe dochádzalo<br />
k nepresnostiam. Do betónu prefabrikátov<br />
sú už pri výrobe vložené rôzne<br />
oceľové kotevné prvky, pomocou ktorých<br />
sa potom panely, nosníky a stĺpy<br />
navzájom spájajú. Po dokončení stavby<br />
spoje vôbec nevidno, pretože sú<br />
po zmontovaní zaliate do betónu.<br />
To ich počas celého životného cyklu<br />
chráni pred oxidáciou a neželaným<br />
posunom.<br />
Spolu so zdokonaľovaním týchto<br />
skrutkových spojov vyvíjalo Peikko aj<br />
ďalšie komponenty modulárnej stavby:<br />
spriahnuté stĺpy a nosníky. Sú to<br />
oceľové prvky, ktoré sa vyrábajú vždy<br />
na mieru v kontrolovaných podmienkach<br />
výrobného závodu. Ľahko sa<br />
prepravujú, pri montáži sa s nimi jednoducho<br />
manipuluje a až priamo na<br />
stavbe po zmontovaní sa vypĺňajú betónom.<br />
Vlajkovou loďou spoločnosti<br />
v tomto segmente je spriahnutý oceľovo-betónový<br />
nosník DELTABEAM®,<br />
pomocou ktorého vznikajú štíhle<br />
stropy bez viditeľných prievlakov.<br />
Nosník je totiž integrovaný priamo<br />
do stropu, čo znižuje výšku jednotlivých<br />
podlaží bez zníženia svetlej<br />
výšky. Budova vďaka tomu môže byť<br />
nižšia, čo prináša menej objemu na<br />
vykurovanie a chladenie, menšiu plochu<br />
opláštenia a úsporu pri vertikálnych<br />
rozvodoch a šachtách. Tam, kde<br />
platia výškové obmedzenia, príde<br />
investorom vhod možnosť postaviť<br />
na každých 7 podlaží jedno podlažie<br />
navyše – a to pri zachovaní celkovej<br />
výšky budovy.<br />
Využitie v praxi<br />
Všetky menované výhody modulárneho<br />
systému dokážu zabezpečiť rýchlejšiu,<br />
bezpečnejšiu a efektívnejšiu<br />
výstavbu samonosných konštrukcií<br />
budov. Po celom svete nájdeme tisíce<br />
projektov, ktoré využívajú systém<br />
oceľových nosníkov a stĺpov v kombinácii<br />
s prefabrikovanými panelmi. Investori<br />
– či už súkromní, alebo verejní<br />
– sa už v mnohých prípadoch presvedčili,<br />
že riešenia Peikko prinášajú do výstavby<br />
potrebnú dynamiku a kvalitu.<br />
Súčasťou predsudkov a konzervatívneho<br />
prístupu slovenských stavebníkov<br />
je však názor, že škandinávske riešenia<br />
sú v našich podmienkach príliš<br />
drahé. Sú to však práve investori, developeri<br />
a investičné oddelenia verejných<br />
inštitúcií, ktoré by si mali dobre<br />
spočítať všetky výhody získané nasadením<br />
modulárneho riešenia. Platí<br />
pritom, že nie je oceľ ako oceľ – a tona<br />
roxorových tyčí nemôže byť porovnávaná<br />
s tonou oceľových plechov, z ktorých<br />
sú na mieru vyrezané a pozvárané<br />
nosníky s vysokou pridanou hodnotou.<br />
Na Slovensku existuje silný dopyt po<br />
veľkých verejných investíciách do<br />
nájomného bývania, parkovacích domov,<br />
administratívnych budov, škôl<br />
a škôlok či zdravotníckych zariadení.<br />
Odpoveďou môže byť práve modulárna<br />
výstavba, ktorá by pri priaznivých<br />
okolnostiach dokázala vo veľmi krátkom<br />
čase vyriešiť akútnu krízu bývania<br />
a neprimerane vysoké ceny bytov.<br />
To isté platí o potrebách samospráv<br />
pri budovaní kapacít v predškolských<br />
a školských zariadeniach, domovoch<br />
sociálnych služieb a podobne.<br />
Domáci stavebný priemysel žije už<br />
mnoho rokov na technologický dlh,<br />
no práve počas koronakrízy má príležitosť<br />
na skokový rast. Budúcnosť<br />
stavebníctva v oblasti pozemných<br />
stavieb je bezpochyby v modulárnom<br />
systéme, dôkazy o tom stoja v každom<br />
väčšom meste sveta. Akoby sa na Slovensku<br />
čakalo, kto sa prvý odváži.<br />
82 <strong>ASB</strong> #221 reklamný text: peikko
Centrála Legero United<br />
Rakúsko<br />
Na túto nezvyčajnú administratívnu budovu je jej investor<br />
– obuvnícka spoločnosť so sídlom v Grazi – právom hrdý,<br />
veď za oceľovo-drevenú konštrukciu získala architektonická<br />
kancelária Dietrich | Untertrifaller Architekten ocenenie<br />
GerambRose 2020 v kategórii Common Spaces. Väčšia<br />
kruhová budova je postavená tak, že sa k nej dá kedykoľvek<br />
v budúcnosti pristaviť ďalšie poschodie. Práve tak znelo<br />
zadanie investora: aby budova bola eco-friendly, bola na<br />
vysokej architektonickej úrovni a v budúcnosti bola pripravená<br />
na ďalšie rozširovanie. V konštrukcií sú kombinované<br />
spriahnuté oceľo-betónové nosníky DELTABEAM ® a drevené<br />
stĺpy a stropné panely.<br />
Pavilón Nemocnice Olomouc<br />
Česká republika<br />
Nový pavilón nemocnice v Olomouci je dôkazom toho, že sa dá<br />
súčasne myslieť na potreby pacientov, zdravotníkov aj životné<br />
prostredie. Projekt získal ocenenie v kategórii STAVBA v<br />
prestížnej súťaži E.ON Energy Globe Award. Výstavba začala vo<br />
februári 2017 a prví pacienti v ňom boli ošetrení o 19 mesiacov<br />
neskôr. Náklady boli spolu 15 miliónov eur. Nosníky DELTABEAM ®<br />
prinášajú do nemocničného prostredia množstvo výhod. Rozvody<br />
elektriny, vody alebo technických plynov sa môžu bez problémov<br />
viesť zavesené priamo, bez obchádzania prievlakov. Vnútorná<br />
dispozícia sa dá vďaka absencii nosných stien jednoducho<br />
prispôsobiť aktuálnym potrebám nemocnice: dajú sa vytvoriť<br />
malé izby pre karanténu alebo naopak veľké otvorené oddelenia<br />
na doliečovanie pacientov.<br />
Najväčšia škola v Karelskej republike<br />
Rusko<br />
Peikko dodávalo aj nosnú konštrukciu najväčšej<br />
školskej budovy v ruskej Karelskej republike. Aj<br />
napriek pandemickej situácii trvala výstavba len 20<br />
mesiacov. Okrem učební vzniklo auditórium, jedáleň<br />
a päť telocviční. Rozpočet bol 15,5 milióna eur.<br />
V projekte boli úspešne použité riešenia pre štíhle<br />
stropy s nosníkmi DELTABEAM ® , spolu so skrutkovými<br />
spojmi prefabrikovaných stĺpov. Použitie moderných<br />
riešení spojov prefabrikovaných prvkov umožnilo<br />
minimalizovať čas výstavby a efektívne využiť priestor.<br />
Kontaktujte nás na: infosk@peikko.com a nechajte si svoj projekt<br />
prepočítať špecialistami Peikko.
96Aktuálne<br />
Z domova<br />
aj zo sveta<br />
Ikony:<br />
Aká si slovenská<br />
architektúra?<br />
84<br />
Inspireli Awards <strong>2021</strong><br />
88<br />
Kazašská<br />
architektúra<br />
94<br />
Sklenené mosty<br />
čínskych kaňonov<br />
Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave. Autori: Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič, Barnabáš Kissling. Foto: Miro Pochyba<br />
Aká si slovenská architektúra?<br />
Sú to socialistické monumenty, Slovenský rozhlas v Bratislave, Múzeum SNP v Banskej<br />
Bystrici, Poľnohospodárska univerzita v Nitre či Slovenská národná galéria, ale aj<br />
excelentné stavby ako Krematórium v Bratislave, Dom umenia v Piešťanoch či obchodné<br />
domy, ktoré patria medzi ikony slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia.<br />
V tých rokoch sme museli riešiť bývanie na sídliskách a práve na nich nie sú žiadne<br />
špičkové stavby. Tým sa dojem z architektúry tej doby potlačil.<br />
Bratislava TEXT: PROF. AKAD. ARCH. ING. ARCH. Ján Miloslav Bahna, Redakčná príprava: Ľudovít Petránsky<br />
Ikony na RTVS<br />
Práve autorom/autorkám a kontextu<br />
dobových udalostí v spoločnosti sa<br />
venoval nový dokumentárny seriál<br />
IKONY. Predstavil generáciu architektov<br />
a architektiek, ktorá stojí za<br />
najpozoruhodnejšími stavbami tohto<br />
obdobia. Jedným z cieľov bolo zachytiť<br />
pre históriu už mŕtve, ale aj ešte<br />
žijúce legendy slovenskej architektúry.<br />
Dokumenty boli venované štrnástim<br />
osobnostiam (v poradí vysielania na<br />
RTVS): Dušan Kuzma, Iľja Skoček, Ferdinand<br />
Milučký, Viera Mecková, Štefan<br />
Svetko, Oľga Ondreičková, Ivan Matušík,<br />
Vladimír Dedeček, Pavol Merjavý,<br />
Marián Marcinka & Milica Marcinková,<br />
Ján Miloslav Bahna, Martin Kusý & Pavol<br />
Paňák. Keďže štyria z nich pracovali/pracujú<br />
v tvorivých dvojiciach, dielov<br />
bolo dvanásť. Prvý – o Dušanovi Kuzmovi<br />
– odvysielala Dvojka RTVS v pondelok<br />
7. septembra 2020, posledný<br />
– o dvojici Martin Kusý & Pavol Paňák<br />
v pondelok 15. 2. <strong>2021</strong>. Architektov vybrali<br />
a komentovali prof. Matúš Dulla<br />
a Dr. Henrieta Moravčíková.<br />
Pod námet dokumentárneho seriálu<br />
sa podpísalo združenie Archtung, tím<br />
mladých architektov a študentov/architektiek<br />
a študentiek, ktorých v roku<br />
2013 spojil na Fakulte architektúry<br />
v Bratislave spoločný cieľ − zvýšiť povedomie<br />
a úroveň vnímania architektúry<br />
v spoločnosti. Archtung je zároveň<br />
aj koproducentom. Producentom<br />
je spoločnosť Artichoke, koproducentom<br />
RTVS a realizáciu seriálu finančne<br />
podporil Audiovizuálny fond.<br />
O zhodnotenie relácie sme požiadali<br />
architekta prof. Jána M. Bahnu, ktorý<br />
študoval od roku 1961 na architektúre<br />
SVŠT a od roku 1967 do 1970 na VŠVU.<br />
Potom pracoval v ŠPÚO i súkromne<br />
a po roku 1990 vo vlastnom AA ateliéri.<br />
Popri tom bol profesorom na<br />
Vysokej škole výtvarných umení a prezidentom<br />
Spolku architektov. Jeho<br />
dielo je prezentované v druhej časti.<br />
Bez histórie, ale s mimoriadnymi<br />
príbehmi<br />
„Bolo to krásne a poučné obdobie, bez<br />
histórie, ale s mimoriadnymi príbehmi,“<br />
začína svoje rozprávanie prof. Ján<br />
Bahna. „Veľa panelákov bez architektúry<br />
a pre nás, vtedy mladých, postupné<br />
otváranie sa svetu. Neskôr cesty za<br />
architektúrou. Tak som to zažíval.“<br />
„Hneď na začiatku by som poznamenal,<br />
že naša súčasná a najmä minulá<br />
socialistická architektúra je dosť nevýrazná<br />
a poškodená aj zlou politikou,<br />
nemá vzácnu históriu a má len niekoľko<br />
mimoriadnych stavieb a príbehov.<br />
Špičkoví socialistickí teoretici opakujú<br />
84 <strong>ASB</strong> #221 aktuálne
OD Ružinov – interiér, Bratislava (objekt už neexistuje). Autor: Ján M. Bahna, spoluautori:<br />
Ľubomír Mihálik, František Kalesný, Pavol Čížek, Peter Minarovič. Foto: Archív J. M. Bahnu<br />
Budova Národnej banky Slovenska, Bratislava. Autori: Martin Kusý, Pavol Paňák.<br />
Foto: Miro Pochyba<br />
a propagujú v televízii niekoľko veľkých<br />
domov, ktoré mali navonok reprezentovať<br />
niečo mimoriadne už v čase<br />
ich vzniku, ale ani vtedy a určite ani<br />
dnes už nie sú zaujímavé, keďže svetová<br />
architektúra je už úplne inde a rieši<br />
iné problémy. Mnohí z prezentovaných<br />
tvorcov sú však už po smrti, ďalšia skupina<br />
deväťdesiatnikov a osemdesiatnikov<br />
už nie je schopná ani komunikovať,<br />
tak sme nakoniec vo výbere zostali iba<br />
dva ešte tvoriace tímy, sedemdesiatnici,<br />
Kusý – Paňák a ja. Kvitujem však, že<br />
po kvízoch, Chart Show, východniarskych<br />
pop hviezdach či treťotriednych<br />
futbalistoch a hokejistoch ponúkla<br />
RTVS 2 v hlavnom vysielacom čase aj<br />
výber z architektúry. Mladé tímy vytvorili<br />
scenáre, v ktorých prezentujú naše<br />
hviezdy, ale aj zabudnuté práce menej<br />
známych, a pritom uznávaných tvorcov.<br />
Je to tak trochu generačný pohľad.“<br />
Aká je a aká bola slovenská<br />
architektúra?<br />
Túto otázku si kladiem spolu s divákmi<br />
po odvysielaní série šiestich + šiestich<br />
polhodinových filmov o slovenskej<br />
architektúre z obdobia od roku 1960<br />
až do súčasnosti. Filmami o osobnostiach,<br />
rozhovormi i komentármi žijúcich<br />
i zosnulých vybraných špičkových<br />
slovenských architektov chcela RTVS<br />
poukázať na dianie i úspechy našej<br />
architektúry. Autori, teoretici architektúry,<br />
ktorí sa podpísali pod výber<br />
architektov, sa snažili o pohľad na architektúru<br />
predovšetkým socialistického<br />
obdobia a prvých rokov nezávislého<br />
Slovenska. Pri spracovaní scenára<br />
a výbere autorov nemala televízia veľa<br />
možností. Zvolila si osobnosti, ktoré<br />
vytvorili osvedčené a publikované<br />
diela. Podobne vybrali teoretici Matúš<br />
Dulla a Henrieta Moravčíková zostavu<br />
najvýznamnejších architektov.<br />
Krátka história<br />
Dodnes je slabinou slovenskej architektúry<br />
jej minulosť a krátka história.<br />
Architektúra je disciplína, ktorá vzniká<br />
a rastie. Na romantické historizmy<br />
z gotiky, renesancie i baroka sa nabaľuje<br />
19. storočie a secesia. Toto nabaľovanie<br />
sa na Slovensku nekonalo.<br />
O slovenskej architektúre sa dá hovoriť<br />
až po vzniku Československa, to<br />
znamená sto rokov, odkedy liberálnejší<br />
Česi v novom štáte rozbehli výstavbu<br />
správnych i školských budov na Slovensku.<br />
Česká vláda si uvedomovala<br />
zaostalosť Slovenska, ale videli v ňom<br />
perspektívu rozvoja nového štátu. Len<br />
pre orientáciu o našej histórii architektúry<br />
– v roku 1910 nebol na Slovensku<br />
nijaký slovenský architekt, ktorý<br />
by vyštudoval vysokú technickú školu<br />
v Budapešti či v Prahe. Aj Dušan Jurkovič<br />
mal iba strednú umeleckú školu<br />
vo Viedni, „Kunstgewerbe Schule“.<br />
Závislosť od politickej situácie<br />
i nedostatok odborníkov<br />
Po uhorskej romantickej histórii prišla<br />
koncom dvadsiatych rokov 20. storočia<br />
kvalitnejšia moderná architektúra učená<br />
českými profesormi. Na modernú<br />
československú architektúru zaútočili<br />
koncom tridsiatych rokov skôr konzervatívni<br />
katolícki ľudáci Slovenského<br />
štátu. Iným smerom posunuli našu architektúru<br />
„stalinisti“ po druhej svetovej<br />
vojne a po prevrate so socialistickými<br />
revolučnými premenami. Vývoj<br />
našej architektúry bol závislý hlavne od<br />
antagonistických politických situácií.<br />
Ďalším dôležitým faktom bol nedostatok<br />
odborníkov, inžinierov, profesorov<br />
a predovšetkým potrebné investície.<br />
Kedysi slúžila ideológiám, dnes je jej<br />
idolom biznis a developerstvo<br />
Slovensko je mladá krajina uprostred<br />
Európy, ktorá vznikla po rôznych pokusoch<br />
dosť nepripravene, polorevolučne<br />
v roku 1992. Nemá more a ani výnimočné<br />
energetické zdroje. Európa<br />
je už 100 rokov štátnicky stabilizovaná,<br />
takže vznik nového štátu bol slušnou<br />
výnimkou. Naše vzťahy s Čech mi<br />
sa zmenili, ale úplne nezanikli. Máme<br />
spoločný kus histórie a kultúry. Architektonický<br />
vývoj mal u nás popri politickom<br />
aj búrlivý kultúrny vývoj. V slovenských<br />
mestách ešte trčí gotika<br />
pri dreveniciach a barokové kaštiele<br />
i zvyš ky historických stavieb po dedinách<br />
sú často ruinami. Máme relatívne<br />
málo zachovanej historickej architektúry,<br />
na ktorú mala nadväzovať súčasnosť<br />
vznikajúcich miest. Výsledkom<br />
terajšieho urbanizmu sú sporné architektonické<br />
fragmenty rôznej kvality.<br />
Séria IKONY dokumentuje, čo sme<br />
boli schopní vyprodukovať v časoch<br />
socializmu a ako sme sa odpichli do<br />
dnešného developerského obdobia.<br />
Prvá séria sa začínala klasikmi. Tu boli<br />
prezentované začiatky i vrcholy slovenskej<br />
povojnovej architektúry. Posledné<br />
dva príspevky sú možno menej<br />
známe, ale zaujímavé a sériu dopĺňajú.<br />
Dušan Kuzma (1927 – 2008)<br />
Vďaka kontaktom s vtedajším predsedom<br />
vlády Petrom Colotkom, poľovníkmi<br />
a komunistami sa mu podarilo<br />
v roku 1963 založiť druhú školu architektúry<br />
na Vysokej škole výtvarných<br />
umení v Bratislave. To je jeho historicky<br />
najväčšia zásluha. Na VŠVU som<br />
študoval aj ja a v roku 1991 som sa stal<br />
profesorom. Potom a najmä po zmene<br />
zriadenia po roku 1990 urobil Kuzma<br />
viaceré prešľapy, z ktorých ho zachránil<br />
vtedajší rektor VŠVU Ján Kulich.<br />
Po roku 1990 sedával v prvej lavici<br />
v evanjelickom kostole na Panenskej<br />
ako bývalý prominentný straník. Odišiel<br />
s fiaskom zo scény spoločenskej<br />
Aká si slovenská architektúra?<br />
<strong>ASB</strong> #221 85
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra. Autor: Vladimír Dedeček. Foto: Miro Pochyba<br />
Základná škola na Mierovej ul. Bratislava-Prievoz. Autor: Marián Marcinko. Foto: archív M. Marcinka<br />
Múzeum TANAP-u, Tatranská Lomnica. Autor: Pavol Merjavý. Foto: Jozef Kotulič<br />
Pamätník SNP, Banská Bystrica. Autor: Dušan Kuzma. Foto: Miro Pochyba<br />
i evanjelickej. Jeho druhá veľká stavba<br />
Matica slovenská v Martine je zaujímavá<br />
skôr vďaka interiérovým prvkom<br />
Vojtecha Vilhana.<br />
Ferdinand Milučký (1929 – 2019)<br />
Vytvoril Krematórium v Bratislave,<br />
ktoré je asi najlepšou stavbou na Slovensku<br />
z tohto obdobia. Aj jeho druhá<br />
stavba – Dom umenia v Piešťanoch či<br />
jeho boje za dostavbu hradu a aj návrh<br />
parlamentu na hradnom kopci sú<br />
svedkom jasného architektonického<br />
názoru. Pochopil, že hradu nemá nič<br />
konkurovať a hradnému kopcu svedčí<br />
zelená podnož. To nechápu ani dnešní<br />
mladí tvorcovia, ktorí tam teraz realizujú<br />
developerské stavby. Citu pre<br />
zeleň sa Milučký naučil ešte dávno<br />
v Škandinávii asi od Svere Fehna, keď<br />
od päťdesiatych rokov s Vilhanom<br />
projektovali československé expozície<br />
v zahraničí a mali možnosť cestovať.<br />
Jeho dedičstvo stráži kvalita diela,<br />
ktoré sa dá zaradiť do európskeho<br />
kontextu.<br />
Iľja Skoček (1930)<br />
„Skočkovci“ boli od šesťdesiatych rokov<br />
po skončení školy naozaj „lordi“.<br />
Veľa toho vyhrali v architektonických<br />
súťažiach, robili mnoho štúdií a niečo<br />
aj postavili. Boli to chlapci z dobrých<br />
bratislavských rodín. Ferko Konček ich<br />
dostal k architektovi Jaroslavovi Fragnerovi<br />
na Akadémiu do Prahy. Tým sa<br />
etablovali aj v československom povedomí.<br />
Každý z nich bol iný, takže sa dopĺňali.<br />
Ich zjazdový palác – Dom ROH,<br />
súčasný Istropolis v Bratislave – bol<br />
kvalitný a dôstojný. Má dobré detaily<br />
i výberové umenie, bol však, bohužiaľ,<br />
deformovaný straníckym zjazdom.<br />
Momentálne už investor uvažuje<br />
o prestavbe tejto vzácnej lokality.<br />
Štefan Svetko (1926 – 2009)<br />
Ťažko sa píše príbeh Štefana Svetka.<br />
V každom prípade bol významnou<br />
a vodcovskou osobnosťou, ale určití<br />
architekti vo Zväze architektov sa<br />
obávali jeho razantnosti. Projektoval<br />
úspešnú „Februárku“. Po roku 1968<br />
bol architektom, ktorý mal a dokázal<br />
by byť na čele inovovaného Zväzu<br />
architektov. Jeho nepriatelia normalizátori<br />
sa však spojili a odpísali ho<br />
z vedúcich funkcií. Maliarovi Gandlovi<br />
postavil krásnu vilu, ktorá patrí do európskeho<br />
kontextu. Neviem, čo bude<br />
ďalej s takou veľkou budovou rozhlasu.<br />
Mohlo by to byť centrum kultúry,<br />
kde by sa zmestila aj galéria a centrálne<br />
kultúrne inštitúcie. Po prevrate<br />
v roku 1989 sa Svetko angažoval s nami<br />
mladšími pri založení nového Spolku<br />
architektov Slovenska.<br />
Viera Mecková (1933)<br />
Vierka Mecková generačne patrí do<br />
tohto výberu. Postavila toho dosť, ale<br />
väčšina sa už prestavala v období šesťdesiatych<br />
a sedemdesiatych rokov.<br />
Posledná monumentálna budova strany<br />
či štátnej správy v Žiline ju zamestnala<br />
v posledných rokoch jej života.<br />
Pri vizuálnych projektoch miest spolupracovala<br />
s umelcom A. Mlynárčikom<br />
a architektom Ľ. Kupkovičom. Škoda,<br />
že v televíznom portréte neboli predstavené<br />
jej jemné šperky a grafika<br />
z výstavy k životnému jubileu v Žiline.<br />
Oľga (1935) a Pavol (1935)<br />
Ondreičkovci<br />
V poslednom príbehu boli Oľga a Pavol<br />
Ondreičkovci. Paľo robil veľa interiérov.<br />
Z exteriérov predstavil Dom<br />
potravín v Leviciach. Jeho krikľavá<br />
žltá kompozícia bola trochu provokatívna<br />
a exhibičná, teraz je diskrétnejšia.<br />
Poctivými realizáciami poštových<br />
budov v Tatrách a v Prahe príjemne<br />
prekvapila jeho menej známa, distingvovaná<br />
manželka Oľga. Počas majstrovstiev<br />
sveta 1970 vo Vysokých<br />
Tatrách a aj po rokoch si jej stavby<br />
zachovávajú architektonickú kultúru.<br />
Druhá séria prezentácie pokračovala<br />
od 11. 1. do 15. 2. <strong>2021</strong> najstaršími<br />
osobnosťami a končila sa trochu<br />
uvoľnenejšími prezentáciami mladších,<br />
ešte tvorivých architektov –<br />
J. M. Bahnu a Kusého s Paňákom.<br />
Ivan Matušík (1930)<br />
Dlhé roky som s ním spolupracoval,<br />
bol to môj riaditeľ. Bol som aj jeho<br />
grafikom a Ivanovu tvorbu dôverne<br />
poznám. Jeho portrét ma asi najviac<br />
sklamal. Ivan na mňa pôsobil smutne.<br />
Nafilmovali ho pred šiestimi rokmi,<br />
keď mal ešte možnosť fyzicky chodiť<br />
po stavbách a obhajovať svoju tvorbu.<br />
Sústredil sa však na boj s novými užívateľmi<br />
v Obchodnom dome Slimák.<br />
Vysvetľoval boj s vtedajšou mafiou.<br />
Neuvedomil si, že bojuje s novými<br />
pánmi. Nespomenul Prior a Kamenné<br />
námestie. Súčasní developeri sa nebabrú<br />
s významným architektom, majú<br />
menšiu inteligenciu ako vtedajší ministerskí<br />
úradníci. Žiaľ, profil neukázal<br />
ani jeho posledné dobré nové stavby.<br />
Vladimír Dedeček (1929 – 2020)<br />
V jeho ateliéri sa spracovalo množstvo<br />
projektov pre mesto Bratislava. Realizoval<br />
kvantum veľkých projektov,<br />
ale bez verejnej diskusie či konfrontácie,<br />
takže Dedečkove veľké stavby<br />
sú výstrelkom socializmu. Alexandra<br />
Kusá umelo chváli Slovenskú národnú<br />
galériu, ktorá mala pri odovzdávaní<br />
1 276 stavebných chýb a otvorili ju len<br />
s povolením strany. Slovenský národný<br />
archív je disproporčný a provokačný,<br />
priestory Prírodovedeckej fakulty<br />
UK na Kútikoch sú nekvalitné a neprehľadné,<br />
Incheba zablokovala rozvoj<br />
Petržalky, stranícka škola v Modre<br />
produkovala nové kádre, a tak by sme<br />
mohli ďalej menovať jeho tromfy. Pri<br />
Vysokej škole poľnohospodárskej<br />
v Nitre ani nespomenul svojho šéfa,<br />
spoluautora Miňovského. Dedeček<br />
bol stroj Stavoprojektu, ktorý produ-<br />
86 <strong>ASB</strong> #221 aktuálne
Krematórium, Bratislava. Autor: Ferdinand Milučký. Foto: Petra Bošanská<br />
koval Fašangovi i Baranovičovi mesačne<br />
čísla potrebné do plánu.<br />
Pavol Merjavý (1935)<br />
Zo zdravotných dôvodov jeho architektúru<br />
prezentoval kolega Alexander<br />
Bel. Za svoj dlhý tvorivý život nechal,<br />
často aj v tíme s Belom, za sebou<br />
množstvo občianskych a kultúrnych<br />
stavieb. Profil v televízii prišiel v jeho<br />
osobe trochu neskoro. Prekvapil ma<br />
množstvom pamätníkov, monumentálnych<br />
diel a kultúrnych stavieb. Niektoré<br />
už stihli aj zostarnúť. Napriek týmto<br />
výhradám bol pre nás na západe<br />
krajiny príjemným prekvapením. My,<br />
západniari, vlastne nepoznáme dostatočne<br />
našu „východnú guberniu“.<br />
Marián (1932) a Milica (1934)<br />
Marcinkovci<br />
Sú manželská dvojica, ktorá prežila<br />
tvorivé obdobia v minulom režime.<br />
Marián sa zviditeľnil už v mladosti novou<br />
školou v Prievoze. Táto jednoduchá<br />
čistá budova dokázala byť príkladom<br />
pre školstvo na celom Slovensku.<br />
Potom sa stal riaditeľom projektovej<br />
organizácie kultúrnych stavieb. Jeho<br />
veľkou zásluhou je aj zbierka fotografií<br />
portrétov slovenských architektov.<br />
Manželka Milica realizovala viaceré<br />
kultúrne stavby. Najznámejší je stále<br />
živý Kultúrny dom v Bojniciach. Jeho<br />
priestory sa využívajú pravidelne na<br />
architektonické výstavy, ktoré organizuje<br />
aj Spolok architektov Slovenska.<br />
Ján Bahna (1944)<br />
Architekt Bahna je všestranná architektonická<br />
osobnosť, vyštudoval<br />
v obrodených šesťdesiatych rokoch<br />
na bratislavskej SVŠT a VŠVU. Rok<br />
strávil na vojenčine v Prahe v Armádnom<br />
výtvarnom štúdiu. Precestoval<br />
všetky kontinenty sveta, dôverne pozná<br />
Taliansko. Spolupracoval s prof.<br />
V. Vilhanom i architektom I. Matušíkom.<br />
Ako sám architekt Bahna tvrdí,<br />
od týchto architektov mal výborný<br />
základ pre projektovanie v novom režime<br />
po privatizácii v roku 1990, keď<br />
si založil vlastný AA ateliér. Za socializmu<br />
staval hlavne obchodné stavby.<br />
Obchodný dom Ružinov s novými<br />
formami predaja a portálmi Richarda<br />
Langera bol našou prvou lastovičkou<br />
postmoderny. Na Námestí SNP realizoval<br />
Dom odievania, rekonštrukciu<br />
OD Dunaj i stavbu ČSOB. V spolupráci<br />
s V. Vilhanom sa preslávil interiérmi<br />
letiska i interiérom bánk. V Londýne<br />
a Moskve bol publikovaný ich Vládny<br />
salónik na letisku v Bratislave. Ďalej<br />
je dôležité spomenúť Bahnove banky<br />
v Čadci a v Žiline, Univerzitnú knižnicu<br />
v Bratislave, synagógu v Leviciach,<br />
Vilu Linea, ako aj jeho približne 60 stavieb<br />
a najmä výškovú Všeobecnú úverovú<br />
banku, v ktorej spieva autor v televíznom<br />
profile Sinatrovu My Way, čo<br />
bola jeho cesta za architektúrou od<br />
roku 1967 až dodnes. K Bahnovi patria<br />
už aj bedekre Vily nad Bratislavou,<br />
spracované v štyroch dieloch, posledný<br />
diel sprievodcu Vily v Horskom parku<br />
vyjde asi v máji tohto roku. K jeho<br />
„srdcovkám“ patria knihy o jeho rodisku<br />
– Pukanci.<br />
(Text s profilom J. M. Bahnu pripravil:<br />
Ľudovít Petránsky.)<br />
Martin Kusý (1948) – Pavol Paňák (1948)<br />
Ateliér Kusý a Paňák sídli v prerobenej<br />
vodárenskej veži, kde sa permanentne<br />
riešia aj problémy Slovenskej národnej<br />
galérie. Ich príspevok bol charakteristický<br />
tromi národnými stavbami.<br />
Najprv to bolo Slovenské národné divadlo,<br />
potom Slovenská národná banka<br />
a v rekonštrukcii je Slovenská národná<br />
galéria, kde je stále riaditeľka<br />
dcéra architekta M. Kusého. Galéria<br />
bude hotová možno o pár rokov. O jej<br />
náplni sa ešte nehovorí, ale bude sa<br />
musieť rozmýšľať, čo tam vystavovať.<br />
Lebo Földváriho knižnica to nezachráni.<br />
Náš Bernini je v Gettyho múzeu<br />
v Los Angeles hviezdou.<br />
Ich prezentácia bola zaplnená uvedením<br />
troch veľkých stavieb. M. Kusý ponúkol<br />
popri dcére aj prednášku svojho<br />
otca prof. M. Kusého. Moderovanie<br />
bolo skôr klasické, plné ich rozhovorov.<br />
Národné domy, banku, divadlo<br />
a aj galériu bolo možné aj efektnejšie<br />
a vhodnejšie prezentovať ako priestorové<br />
šperky. V týchto objektoch je<br />
množstvo architektonických šperkov.<br />
Režisér už pravdepodobne nemal<br />
priestor na ich prezentáciu. Ale to je<br />
už otázka pre tvorcov dokumentu.<br />
Súčasnosť a budúcnosť slovenskej<br />
architektúry<br />
Bolo to tvorivé a ťažké povojnové<br />
obdobie, kedy sa striedali antagonistické<br />
politické systémy a aj stavebné<br />
technológie či architektonické názory.<br />
Päťdesiat rokov sme sa učili projektovať,<br />
stavať a budovať socialistický<br />
urbanizmus. Zo školy vyšla v rokoch<br />
1952 – 53 prvá mladá generácia architektov.<br />
Dostali veľké úlohy, ale<br />
nemali učiteľov a generáciu vodcov.<br />
Architektonického a kultúrneho diela<br />
tu po nás za 40 rokov socializmu veľa<br />
nezostalo. V deväťdesiatych rokoch<br />
sme po revolúcii založili nový Spolok<br />
architektov Slovenska (1990). Spoznali<br />
sme svet, rekonštruovali architektonický<br />
život a spoznali dianie v Európe<br />
aj osobne. Netvrdím, že sme zachránili<br />
našu architektúru, ale je to možno<br />
o niečo lepšie ako za čias socializmu.<br />
Dnes sme zasa upadli do schematickej<br />
investorskej architektúry.<br />
Popri „mečiarovských“ a „čarnogurských“<br />
úskokoch sa pri zakladaní nového<br />
štátu nikdy nemyslelo na prostredie,<br />
v ktorom žije tento národ, aká je jeho<br />
skladba, história a perspektíva. Hlavne,<br />
že je náš veriaci. Nemusel byť vzdelaný<br />
a ani pracovitý. Náš štát má problémy<br />
s ľuďmi. Nemáme špičkových úradníkov<br />
a ani zahraničných profesorov na<br />
školách. Nie sme schopní vychovať potrebné<br />
kádre. Veľa ľudí emigruje a nevracia<br />
sa. Stávame sa servisným a montážnym<br />
štátom rozvinutých krajín.<br />
Aká si slovenská architektúra?<br />
<strong>ASB</strong> #221 87
Kampus STU upúta v panoráme mesta výškovou budovou Stavebnej fakulty.<br />
Inspireli Awards <strong>2021</strong><br />
V októbri odštartoval šiesty ročník medzinárodnej<br />
študentskej súťaže Inspireli Awards. Okrem možnosti<br />
získať zaujímavé odmeny finančného charakteru<br />
slovenských študentov motivuje aj fakt, že zadanie sa<br />
týka almy mater mnohých z nás – Slovenskej technickej<br />
univerzity.<br />
Bratislava Redakčná úprava: Alexandra Müllerová, Zdroj: Inspireli Awards<br />
História súťaže ukázala mnoho kvalitných<br />
návrhov zo všetkých kútov<br />
sveta. Každoročne sa do nej prihlási<br />
cez 1 000 návrhov z viac než 100<br />
krajín sveta. Súťaž vyhlasuje Inspireli<br />
Awards spolu so Slovenskou technickou<br />
univerzitou v Bratislave. Tohtoročným<br />
predmetom súťaže je ideový<br />
návrh riešenia kampusu STU „Inovačné<br />
centrum STU v Bratislave – transformácia<br />
vnútrobloku“.<br />
Ideová rovina návrhu<br />
Cieľom súťaže je získať ideové návrhy<br />
na reprezentatívne centrum Slovenskej<br />
technickej univerzity v Bratislave.<br />
Má zahŕňať inovačné vedecké centrum<br />
STU, edukačné, spoločenské,<br />
viacúčelové a voľnočasové priestory<br />
v interiéri aj v exteriéri a časť rektorátnych<br />
pracovísk. Centrum STU by<br />
malo slúžiť študentom, pedagogickým,<br />
výskumným pracovníkom a zamestnancom<br />
STU a súčasne odborníkom<br />
z praxe, samospráve a verejnosti.<br />
Má vytvárať podmienky pre súčinnosť<br />
akademického prostredia s praxou<br />
a má slúžiť ako dôležitý komunikačný<br />
priestor smerom k verejnosti.<br />
Tomu má napomôcť otvorenie areálu<br />
a jeho prepojenie s hlavnými verejnými<br />
priestormi mesta. Význam spoločného<br />
centra je kľúčový vzhľadom na<br />
skutočnosť, že STU sídli vo viacerých<br />
budovách a dokonca lokalitách Bratislavy,<br />
ako aj v Trnave. Práve diverzita<br />
lokalít a absencia spoločného kampusu<br />
STU motivuje k vzniku spoločného<br />
88 <strong>ASB</strong> #221 aktuálne
Vo vnútrobloku sa nachádza budova ťažkých laboratórií, ktorú možno revitalizovať.<br />
Pohľad od Kollárovho námestia.<br />
Situácia areálu.<br />
reprezentatívneho centra, a to posilnením<br />
významu historicky založeného<br />
jadra univerzity, ktoré dnes tvoria<br />
štyri fakulty – Stavebná fakulta,<br />
Strojnícka fakulta, Fakulta chemickej<br />
a potravinárskej technológie a Fakulta<br />
architektúry. Navrhovaná rozvojová<br />
lokalita v centre mesta svojou polohou<br />
vo väzbe na hlavné mestské priestory<br />
dáva predpoklad synergického efektu<br />
nového univerzitného centra STU<br />
a posilnenie významu a viditeľnosti<br />
STU. Cieľu lepšieho zviditeľnenia STU<br />
pomáha i totožnosť nového Inovačného<br />
centra STU s historicky založeným<br />
kampusom STU v danej lokalite.<br />
Riešený pozemok<br />
Pozemok Inovačného centra STU je<br />
vymedzený Námestím slobody, Kollárovým<br />
námestím, Starohorskou a Radlinskou<br />
ulicou. Nachádza sa v kontakte<br />
s významnými verejnými mestskými<br />
priestormi (Námestie slobody, Kollárovo<br />
námestie) a vo väzbe na hlavné rozvojové<br />
osi prepájajúce centrum mesta<br />
s jeho časti. V platnom územnom pláne<br />
hlavného mesta SR Bratislavy je<br />
z funkčného hľadiska vymedzený ako<br />
občianska vybavenosť celomestského<br />
a nadmestského významu. Potenciál<br />
pre rozvoj inovačného univerzitného<br />
kampusu je v priestore vnútorného<br />
dvora vymedzeného Nám. slobody<br />
a Kollárovým námestím, Starohorskou<br />
a Radlinského ulicou. Súčasťou dvora<br />
je objekt ťažkých laboratórií a niekoľko<br />
dočasných stavieb. Počítame s odstránením<br />
stavieb dočasného charakteru.<br />
Pre využitie pozemku bloku je zásadné<br />
využiť možnosti jeho prepojenia<br />
jednak na nosné verejné priestory –<br />
Námestie slobody a Radlinského ulicu,<br />
ako aj na hlavné komunikačné a spoločenské<br />
priestory budov fakúlt, a to ako<br />
na úrovni terénu, tak i prípadných prepojení<br />
jednotlivých objektov formou<br />
„mostov“. Dôležitou súčasťou transformácie<br />
vnútrobloku STU je možnosť<br />
realizácie po etapách. Kritériami, podľa<br />
ktorých budú súťažné návrhy vyhodnocované,<br />
sú súlad návrhu s podmienkami<br />
a kvalita architektonického riešenia.<br />
Prvé tri miesta budú ocenené<br />
sumami 2 000, 1 500 a 1 000 eur.<br />
Časový harmonogram<br />
Registrácia sa začala 15. októbra 2020<br />
a bude bežať ešte do 15. júna. Prihlásené<br />
projekty následne prejdú niekoľkými<br />
kolami hlasovania, v ktorých<br />
budú vybraní finalisti. Hodnotiaca porota<br />
zasadne 15. augusta a víťazi budú<br />
vyhlásení 1. októbra tohto roka. Mená<br />
poroty budú ešte spresnené.<br />
Inspireli awards <strong>2021</strong><br />
<strong>ASB</strong> #221 89
kam umiestniť nádrž<br />
na kvapalný propán?<br />
Vykurovanie plynom je dnes aj vďaka dotačným titulom<br />
pomerne obľúbené. Pre mnoho nehnuteľností nepripadá<br />
do úvahy zemný plyn jednoducho preto, že v blízkosti<br />
nie je vybudovaná prípojka. Kvapalný propán je tak<br />
výbornou alternatívou ako pre priemyselné prevádzky,<br />
veľmi často umiestené mimo mestskej aglomerácie, tak aj<br />
pre hotely a penzióny uprostred malebných chránených<br />
krajinných oblastí. Na vykurovanie propánom si treba<br />
nechať vybudovať zásobník, prípadne zásobníky, kde sa<br />
skvapalnený plyn privezie a uskladní. Ako a kde možno<br />
nádrž umiestniť a aké majú rôzne riešenia výhody a úskalia?<br />
Čisto česká rodinná firma TOMEGAS<br />
je na trhu už viac ako 25 rokov. Ide o jedného<br />
z najväčších dodávateľov skvapalnených<br />
plynov v Česku a na Slovensku.<br />
Na výhody a úskalia rôznych druhov<br />
uskladnení kvapalného propánu sme sa<br />
tak opýtali priamo pána Pavla Tomečka<br />
mladšieho. „Ak sa budeme baviť len o vykurovaní,<br />
máme mnoho realizácií od malých<br />
dielní pre živnostníkov až po veľké<br />
priemyselné haly, školy, domovy seniorov,<br />
obytné domy alebo hotely. O tom,<br />
ako a kde je v takom prípade umiestnená<br />
nádrž, prípadne nádrže na uskladnenie<br />
plynu, rozhoduje zväčša lokalita. Teda<br />
či je možné a žiaduce budovať nádrže<br />
na skvapalnený plyn na povrchu alebo<br />
zapustené, či polozapustené do zeme.“<br />
nadzemnú nádrž možno prenajať<br />
vrátane servisu a údržby<br />
Ak riešime vykurovanie priemyselného<br />
areálu, väčšinou nie je potrebné<br />
brať ohľad na estetiku riešenia. Podľa<br />
energetickej náročnosti, a teda aj<br />
spotreby plynu sa volí počet nádrží<br />
a najčastejším variantom je nadzemné<br />
riešenie. „Asi najväčším benefitom<br />
tohto nadzemného riešenia je možnosť<br />
prenajať si nádrž alebo nádrže<br />
priamo od dodávateľa. Výrazne sa tak<br />
znížia náklady na realizáciu, navyše<br />
je v cene zahrnutý aj potrebný servis<br />
a revízie,“ vysvetľuje Pavel Tomeček<br />
mladší.<br />
Zásobníky sú vybavené bezpečnostnými<br />
poisťovacími ventilmi. V ich<br />
bezprostrednej blízkosti sa nesmie zaobchádzať<br />
s otvoreným ohňom a v oblasti<br />
okolo zásobníka sa nesmú budovať<br />
nijaké zásteny alebo prístrešky.<br />
„Nádrže možno čiastočne zamaskovať<br />
vegetáciou, ale nesmie sa zabúdať na<br />
ochranné pásmo popri zásobníku vo<br />
veľkosti troch metrov, v ktorom nesmie<br />
byť nič, aby bol okolo zásobníka<br />
zachovaný manipulačný priestor a aby<br />
bola oblasť okolo neho dobre vetraná,“<br />
doplňuje Pavel Tomeček mladší.<br />
Zapustenie zásobníka do zeme je<br />
rýdzo estetická záležitosť<br />
Všade tam, kde z dôvodu estetiky nie<br />
je možné použiť nadzemný zásobník,<br />
sa ponúka zapustené, prípadne polozapustené<br />
riešenie. Ak sa zásobník<br />
zapustí, miesto sa tým neušetrí, pretože<br />
sa nad ním nesmú rozkladať nijaké<br />
stavby ani rastliny. Už zmienenou<br />
nevýhodou je fakt, že zásobník zahĺbený<br />
do zeme nemožno od dodávateľskej<br />
spoločnosti prenajať, náklady na<br />
jeho vybudovanie sú tak vždy na strane<br />
investora. Navyše treba počítať<br />
s tým, že okrem ceny za vlastnú nádrž<br />
vzrastú obstarávacie náklady o výkopové<br />
práce. „Vykurovanie skvapalneným<br />
propánom je v prírodných oblastiach<br />
časté, pretože ide o ekologický<br />
zdroj vykurovania. Plyn je netoxický,<br />
a tak nekontaminuje pôdu alebo podzemnú<br />
vodu, ak by sa náhodne uvoľnil<br />
do prostredia. Zapustená nádrž<br />
umožňuje voliť tento druh vykurovania<br />
aj v prípade, ak by zásobník na<br />
pozemku vyzeral nevhodne, prípadne<br />
by úrady jeho nadzemné umiestenie<br />
neschválili,“ objasňuje Pavel Tomeček<br />
mladší.<br />
Nádrž je vždy umiestená na betónovom<br />
základe. Odparený plyn na vykurovanie<br />
sa odoberá z hornej časti<br />
nádrže, rúrka s ochranou proti korózii<br />
sa do nehnuteľnosti vedie pod zemou<br />
v minimálnej hĺbke 80 cm. Pri zapustenom<br />
riešení sa na povrchu objaví<br />
iba kruhový otvor s priemerom 95 cm,<br />
inak je celá nádrž ukrytá pod zemou<br />
a obsypaná pieskom. Naplniť nádrž<br />
trvá do 30 minút.<br />
Viac na www.tomegas.sk.<br />
95 cm<br />
Izolačný spoj<br />
80 cm<br />
Pripojovací kábel<br />
Vrstva piesku<br />
Rúrka s ochranou proti korózii<br />
Anóda<br />
Betónový základ<br />
Pieskový obsyp min. 20 cm okolo<br />
Anóda<br />
90 <strong>ASB</strong> #221 reklamný text: tOmeGaS
Spoľahlivá ochrana proti<br />
nežiaducemu hluku<br />
Hluk dnes patrí k najrozšírenejším škodlivinám životného<br />
a pracovného prostredia. Stavebná akustika sa preto<br />
dostáva do popredia záujmu spolu s úsporami energií.<br />
reklamný text: wienerberger<br />
Súčasní investori požadujú vysoký<br />
komfort prostredia, ktoré nie je zaťažené<br />
hlukom zo susediacich bytov.<br />
Sortiment tehlového systému Porotherm<br />
preto ponúka hneď niekoľko<br />
typov tehál s označením AKU, ktoré<br />
sú určené na zhotovenie akusticky deliacich<br />
konštrukcií. Tehly Porotherm<br />
AKU zabezpečia oproti štandardným<br />
tehlám útlm o 5 až 7 dB, čo vo výsledku<br />
znamená zníženie hluku o 50 až 75 %.<br />
Výhody akustických tehál<br />
Akustické tehly Porotherm AKU dosahujú<br />
vďaka vyššej objemovej hmotnosti<br />
a špeciálnemu tvaru výborné<br />
zvukovoizolačné a tepelnoakumulačné<br />
vlastnosti. Za čo si získali uznanie<br />
odbornej verejnosti.<br />
Spájajú v sebe niekoľko výhod. Zabezpečujú<br />
účinnú ochranu proti nežiaducemu<br />
hluku zo susedných miestností,<br />
tepelnoakumulačnú schopnosť<br />
a tým aj tepelnú stabilitu vnútorných<br />
priestorov a vysokú únosnosť muriva.<br />
Pre bytové i rodinné domy<br />
S pomocou týchto špeciálnych výrobkov<br />
možno splniť prísne požiadavky na<br />
zvukovoizolačné vlastnosti medzibytových<br />
deliacich stien v bytových domoch<br />
alebo v radových domoch. Tu<br />
je však potrebné deliace steny riešiť<br />
už ako dvojité s medzerou vyplnenou<br />
akustickou izoláciou. Užitočné sú však<br />
aj pri dispozičnom rozdelení rodinného<br />
domu na nočnú a dennú časť.<br />
Dôraz na správne zhotovenie<br />
Akusticky deliaca stena bude plniť<br />
svoju funkciu iba v prípade kvalitného<br />
zhotovenia samotnej steny ako aj detailov<br />
napojenia týchto stien na ohraničujúce<br />
konštrukcie. Rovnako dôležitý<br />
je aj výber vhodnej murovacej<br />
malty a omietky s cieľom dosiahnuť<br />
čo najvyššiu plošnú hmotnosť steny<br />
a tým aj čo najvyššiu hodnotu vzduchovej<br />
nepriezvučnosti steny.<br />
www.wienerberger.sk<br />
Terasy WoodPlastic® –<br />
riešenie pre rodiny, obecné<br />
priestory aj komerčné<br />
využitie<br />
Česká spoločnosť WPC – WoodPlastic patrí medzi<br />
najvýznamnejších európskych výrobcov terás z kvalitného<br />
kompozitu dreva a polyméru. Za obdobie svojej zhruba<br />
desaťročnej existencie firma realizovala zákazky presahujúce<br />
plochu 500 000 m 2 a uspela vo viac ako 30 krajinách sveta.<br />
Dôvod jej úspechu tkvie predovšetkým vo vlastnostiach<br />
materiálu, atraktívnom dizajne výrobkov a širokej základni<br />
certifikovaných partnerov a skúsených montážnikov.<br />
rEklAMný TExT: WOODPlASTic<br />
Dosky s plným profilom majú veľkú<br />
nosnosť, sú masívne a tuhé. Nemusia<br />
sa kotviť do podložia, čo urýchľuje<br />
a zlacňuje ich montáž.<br />
Odolnosť proti všetkým rozmarom<br />
počasia – dažďu, snehu, mrazu aj UV<br />
žiareniu. Dosky sú minimálne nasiakavé<br />
a rezistentné voči bazénovej chémii<br />
i slanej vode.<br />
Stálofarebnosť materiálu WoodPlastic®<br />
a jeho plná zafarbenosť, vďaka ktorej<br />
možno dosky v prípade poškodenia<br />
jemne zbrúsiť.<br />
Atraktívny dizajn dosiek, ktoré sa vyrábajú<br />
v mnohých prirodzene pôsobiacich<br />
farebných odtieňoch a povrchoch<br />
príjemných na dotyk.<br />
Bezpečnosť – výrobky WoodPlastic® sú<br />
zdravotne neškodné a majú protišmykový<br />
povrch, na ktorom sa netvoria triesky.<br />
Ekologickosť – dosky od spoločnosti<br />
WPC – WoodPlastic neobsahujú PVC<br />
a sú 100 % recyklovateľné, vyrábajú<br />
sa iba z dreva s certifikáciou PEFC.<br />
Perfektný stavebný materiál, s ktorým<br />
sa dá pracovať ako s drevom. Lišty<br />
možno navyše po zahriatí tvarovať, čo<br />
je ideálne predovšetkým pri bazénoch<br />
a okolo schodov.<br />
Minimálna údržba spočíva v občasnom<br />
opláchnutí terasy vodou, ideálne<br />
pod tlakom, mastné škvrny možno<br />
umyť saponátom.<br />
Sme profesionáli so sieťou partnerov<br />
po celom Slovensku. Výrobou kvalitných<br />
terás sa to u WPC – WoodPlastic<br />
nekončí. Presvedčte sa.<br />
www.woodplastic.sk<br />
<strong>ASB</strong> #221 91
Prednášky<br />
7. ročník<br />
akademické<br />
fórum<br />
27. – 28. 10. <strong>2021</strong><br />
DoubleTree by<br />
Hilton, Bratislava<br />
eXPO<br />
WOrkshOP<br />
Organizátori:<br />
www.bimas.sk<br />
www.jaga.sk<br />
Partneri:<br />
Platinový<br />
reklamný<br />
partner:<br />
Generálny<br />
reklamný<br />
partner:<br />
Tekla ®<br />
A Trimble Solution<br />
Hlavní<br />
reklamní<br />
partneri:<br />
expert<br />
ArchiCAD & BIM Technology Solutions<br />
Odborný<br />
reklamný<br />
partner:<br />
Partneri:<br />
22. 6. <strong>2021</strong><br />
Carlton savoy<br />
hotel Bratislava<br />
Development<br />
summit<br />
• Nový stavebný zákon<br />
– revolúcia v územnom<br />
plánovaní a povoľovaní<br />
výstavby?<br />
• Rozvoj hlavného mesta<br />
SR Bratislavy – rast<br />
alebo útlm výstavby?<br />
developmentsummit.sk<br />
Organizátori<br />
www.jaga.sk<br />
www.iur.sk<br />
Hlavný partner<br />
Partner<br />
Mediálny partner<br />
92<br />
<strong>ASB</strong> #221
Daniel Rigas:<br />
Bez digitalizácie<br />
stavebníctva to nepôjde<br />
V poslednom čase sa všade skloňuje spojenie digitalizácia stavebníctva.<br />
Hoci v zahraničí je digitalizácia aj v tejto oblasti už zavedená, na Slovensku<br />
máme ešte veľa pred sebou. O digitalizácii sme sa porozprávali s Danielom<br />
Rigasom, ktorý v spoločnosti Kros stojí za podporou stavebných procesov.<br />
BRATISLAVA TEXT: ANDREA DINGOVÁ, DENISA KUREKOVÁ; FOTO: KROS<br />
Čo si možno pod digitalizáciou stavebníctva<br />
ako takou vlastne predstaviť?<br />
Pod týmto pojmom si môžeme predstaviť<br />
zjednodušovanie a automatizovanie<br />
od projektovej prípravy cez<br />
stavebné procesy až po fakturáciu<br />
zhotovených prác. Uvediem to na príkladoch:<br />
viete si predstaviť, že by dnes<br />
niekto robil projekty napr. obchodného<br />
centra ručne? Ako dlho by to<br />
trvalo a ako dlho by sa robili úpravy?<br />
Podobná situácia je aj v oblasti geodézie.<br />
Geodeti už nebehajú na stavbách<br />
s pásmom a latou, ale používajú rôzne<br />
prístroje, ktoré namerané údaje prenášajú<br />
priamo do výkresov. A takto<br />
by sme mohli hovoriť aj o všetkých<br />
ostatných oblastiach stavebníctva.<br />
My sa dotýkame tejto oblasti vo fáze<br />
prípravy rozpočtov, sledovania nákladov<br />
až po fakturáciu. Podkladom<br />
pre fakturáciu je súpis vykonaných<br />
prác .Najmä v tejto fáze, počas realizácie,<br />
potrebuje o evidencii nákladov<br />
komunikovať najviac ľudí – majiteľ<br />
stavebnej firmy, stavbyvedúci, účtovníčka,<br />
investor, stavební technici,<br />
poddodávatelia a pod. Táto komunikácia<br />
väčšinou prebieha prostredníctvom<br />
telefónov, e-mailov alebo<br />
osobných stretnutí, kde stavbyvedúci<br />
diktuje účtovníčke, čo a za koľko<br />
má vyfakturovať. Keďže nie všetci<br />
účastníci tohto procesu sú rovnako<br />
zruční, nie všetci trávia celé dni<br />
v kanceláriách, bola táto komunikácia<br />
a potreba importov, písania a posielania<br />
dát veľakrát komplikovaná<br />
a zdĺhavá. Aj to sú dôvody, prečo sme<br />
sa rozhodli pre digitalizáciu a začali<br />
fázou prebiehajúcej výstavby.<br />
Kde sa to odzrkadľuje?<br />
Napríklad v našej webovej aplikácii<br />
Priebeh výstavby. Ide v podstate<br />
o „dokument“, v ktorom vie stavbyvedúci<br />
vyplniť tabuľku, investor<br />
schváliť rozsah vykonaných prác<br />
a účtovníčka použiť tieto údaje pri<br />
fakturácii. Podstatné je, že nikto nemusí<br />
nikomu nič posielať, všetci pozerajú<br />
na tú istú tabuľku, takže vidia<br />
tie isté neskreslené údaje v reálnom<br />
čase a môžu ich podľa svojich oprávnení<br />
upravovať.<br />
Ako bude ošetrené zanášanie<br />
zmien do rozpočtu?<br />
Tejto problematike sa venujeme v ďalšej<br />
verzii aplikácie Priebeh výstavby.<br />
Pomocou nej zhotoviteľ bude vedieť<br />
pripraviť rozpočet na zmenu formou<br />
zmenového listu. Samotné zmenové<br />
listy, na základe ktorých sa bude podpisovať<br />
dodatok ku zmluve, možno<br />
potom priebežne posielať investorovi<br />
na schvaľovanie v rámci aplikácie.<br />
Po odsúhlasení zmien sa tieto zmeny<br />
stanú podkladovom na sledovanie<br />
výkonov. Opäť tak bude všetko na<br />
jednom mieste a v jednej tabuľke.<br />
Informácie<br />
a jednotlivé<br />
dokumenty budú<br />
dostupné okamžite<br />
a z akéhokoľvek<br />
miesta.<br />
V zahraničí cítiť výraznú podporu<br />
digitalizácie trhu. Ako to vnímate<br />
na Slovensku? Je slovenský podnikateľský<br />
trh otvorený digitalizácii<br />
a webovým riešeniam?<br />
V oblasti digitalizácie a jej podpory na<br />
Slovensku svitá na lepšie časy. Svedčí<br />
o tom aj novovzniknuté Ministerstvo<br />
investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie<br />
Slovenskej republiky,<br />
ktoré v auguste 2020 vytvorilo štátne<br />
IT centrum. Je veľmi pozitívne, že sa<br />
vláda začala venovať aj tejto oblasti.<br />
Čo sa týka slovenských podnikateľov,<br />
práve „koronové obdobie“ posunulo do<br />
popredia potrebu riešení, s ktorými<br />
vedia pracovať aj z domu a komunikovať<br />
bez potreby osobných stretnutí.<br />
Potvrdilo sa nám to aj v našom<br />
celoslovenskom prieskume, v ktorom<br />
si až 75 % opýtaných podnikateľov<br />
žiadalo softvér dostupný na webe.<br />
Ako vás ovplyvnila situácia s karanténou?<br />
Aj my sme doslova cez víkend prešli<br />
na home office. Keďže sme pomerne<br />
veľká spoločnosť a máme zákaznícke<br />
centrá po celom Slovensku, potrebovali<br />
sme rýchlo vymyslieť spôsob,<br />
ako zostať v spojení a byť k dispozícii<br />
pre našich zákazníkov.<br />
Podobne sme to vnímali aj u zákazníkov.<br />
Ozývali sa nám s rôznymi<br />
problémami od prenosu licencií na<br />
domáce počítače až po legislatívne<br />
vplyvy na fungovanie ich firiem.<br />
Veľmi povzbudzujúce pre nás bolo<br />
to, ako nám zákazníci ďakovali, že<br />
„sme v práci“. Že sa nám vedia dovolať<br />
a poradiť sa, prekonzultovať svoje<br />
problémy. Bolo to veľmi náročné<br />
a neisté obdobie a my sme sa im ho<br />
snažili pomôcť zvládnuť.<br />
Ako vnímajú situáciu stavbári?<br />
V máji 2020 sme medzi stavebnými<br />
firmami, investormi a živnostníkmi<br />
robili interný prieskum s cieľom<br />
zmapovať a nájsť možnosti, v ktorých<br />
vieme ako firma pomôcť. Okrem<br />
meškajúcich dodávok materiálov<br />
a výpadkov zahraničných pracovníkov<br />
sa ukázalo, že najvypuklejšie<br />
problémy spôsobuje komunikácia.<br />
Dokonca aj mimo karantény je medzi<br />
účastníkmi problematická komunikácia:<br />
projektant – investor, hlavný<br />
dodávateľ – poddodávateľ.<br />
Ing. Daniel Rigas<br />
Product Owner for Business<br />
spoločnosti KROS, a. s.<br />
Ako komunikácia funguje v praxi<br />
teraz?<br />
Výmena informácií momentálne<br />
prebieha cez e-maily. Posielajú sa<br />
výkresy, slepé rozpočty, ocenené<br />
ponuky, súpisy prác, faktúry väčšinou<br />
vo formáte XLS. Každý si súbor<br />
musí stiahnuť k sebe a údaje z neho<br />
doplniť do svojich tabuliek alebo do<br />
CENKROSU 4. Tie isté údaje sa veľakrát<br />
odpisujú, čo znamená prácu navyše,<br />
ale aj priestor na chyby a stratu<br />
údajov. Vo viacerých firmách, najmä<br />
ak na zákazke pracuje viac ľudí, býva<br />
evidencia chaotická. Fotky, výkresy,<br />
pripomienky od investora majú užívatelia<br />
v e-mailoch a v rôznych priečinkoch<br />
v počítači. Aj toto bol jeden<br />
z dôvodov, prečo sme sa pustili do<br />
tvorby nového riešenia, ktoré zjednoduší<br />
evidenciu procesov na stavbe<br />
a zjednotí všetko do jedného cloudového<br />
úložiska.<br />
Ktorých fáz výstavby sa bude týkať<br />
vaše nové riešenie?<br />
Riešenie zastrešuje fázu čerpania zákazky<br />
a tvorbu súpisov prác. Pomôcť<br />
môže najmä pri spomínanej výmene<br />
informácií medzi investorom, stavebnou<br />
firmou či poddodávateľmi. Účastníci<br />
stavby budú mať k dispozícii úložisko,<br />
kde budú môcť ukladať všetky<br />
dokumenty. Prístup k nim a práva na<br />
úpravu budú riešené užívateľsky.<br />
Prinesie takýto spôsob práce prehľadnosť<br />
aj transparentnosť do<br />
procesu realizácie?<br />
Určite áno. Odpadnú najmä nepresnosti<br />
pri prepisovaní, bude len „jedna<br />
pravda“ zdieľaná v reálnom čase.<br />
Vyzerá to, že práca on-line prinesie<br />
užívateľom viaceré benefity. Čo by<br />
ste zvlášť vyzdvihli?<br />
V prvom rade prehľadnosť v informáciách<br />
a rýchlosť. Informácie a jednotlivé<br />
dokumenty budú dostupné<br />
okamžite a z akéhokoľvek miesta, či<br />
už budete pripojení z kancelárie, zo<br />
stavby, alebo z domu. Druhý benefit<br />
je bezpečnosť. Veľakrát sa stretávame<br />
s „padnutými“ počítačmi a záchranou<br />
údajov. Toto vyrieši úložisko<br />
na serveri. Prístup do zákaziek a jednotlivých<br />
dokumentov môže podľa<br />
potreby riadiť správca zákazky.<br />
Daniel Rigas: Bez digitalizácie stavebníctva to nepôjde<br />
<strong>ASB</strong> #221 93
Archwars<br />
Facebook<br />
Kazašská<br />
architektúra<br />
Nursultan, bývalá Astana, je<br />
hlavné mesto Kazachstanu<br />
a zároveň výkladná skriňa svetovej<br />
architektúry. Architektonické diela<br />
privádzajú návštevníkov do nemého<br />
úžasu z rozličných dôvodov.<br />
Transformáciu začal futuristickou<br />
víziou japonský architekt Kisho<br />
Kurokawa a nasledovali ho<br />
viaceré európske ateliéry.<br />
Text: Alexandra Müllerová,<br />
Zdroj: www.endlessroadtravel.com<br />
Pyramída mieru a zmierenia<br />
Tento objekt nie je napriek svojmu<br />
archetypálnemu vzhľadu kontaktné<br />
miesto materskej lode z vedľajšej galaxie.<br />
Palác mieru a zmierenia je inštitúciou,<br />
ktorá zastrešuje všetky cirkvi<br />
prítomné v hlavnom meste – moslimov,<br />
kresťanov, budhistov, hinduistov<br />
a pravoslávnych. Je dielnom známeho<br />
ateliéru Foster + Partners, má výšku<br />
62 metrov a stojí na štvorcovej podstave<br />
rovnakej dĺžky.<br />
Krajina krivých zrkadiel<br />
Zalomené fasády výškových rezidenčných<br />
budov sú príjemným<br />
spestrením obvyklých prísnych<br />
kvádrov. Súbor nesie názov<br />
Northern Lights a po západe slnka<br />
sa na jeho fasády premietajú<br />
neónové svetlá a rôzne vzory.<br />
Zlaté dvojičky<br />
Veže stiahnu pohľad každého<br />
okoloidúceho vďaka extravagantnej<br />
zlatej fasáde. Vystupujú ako<br />
strážcovia prezidentského paláca<br />
v pozadí. Administratívne budovy<br />
stoja pri hlavnej osi mesta spájajúcej<br />
viacero zaujímavých stavieb.<br />
Otázkou ostáva, ktoré bohatstvo<br />
krajiny reprezentujú – kultúrne,<br />
materiálne alebo monetárne?<br />
94 <strong>ASB</strong> #221 Aktuálne
Shabyt<br />
Shabyt, tiež miestnymi láskyplne prezývaný „psia miska“,<br />
zastrešuje Vysokú školu výtvarných umení. Konajú sa<br />
v nej aj medzinárodné umelecké súťaže a výstavy. Stojí<br />
v Milenium parku a susedí s najväčšou mešitou v meste.<br />
Alžírsky memoriál<br />
Pamätník obetí gulagu<br />
disponuje rôznymi siluetami.<br />
Inštalácia nápadne<br />
pripomína siluetu dizajnového<br />
odšťavovača od<br />
Phillipe Starcka. S ostatnými<br />
objektmi je opäť<br />
komponovaný na priamej<br />
osi a nachádza sa<br />
v rozsiahlom parku neďaleko<br />
hlavného mesta.<br />
Zrodenie kazašského národa<br />
Ďalšie dielo Normana Fostera veža Baiterek<br />
je so svojimi 105 metrami symbolom hlavného<br />
mesta a nezávislého Kazachstanu. Je viditeľná<br />
z každého kúta metropoly a zhmotňuje<br />
legendu o mýtickom strome života a magickom<br />
vtákovi šťastia Samrukovi, ktorý zniesol<br />
vajce medzi dve topoľové vetvy. Na vrchole<br />
je umiestnená rozhľadňa s reštauráciou.<br />
„Nákupák“ v stane<br />
Na prvý pohľad sa môže zdať,<br />
že stavba menom Khan Shatyr<br />
je menší objekt na okraji mesta.<br />
Opak je však pravdou. Nákupné<br />
a zábavné centrum pripomínajúce<br />
stan je vysoké 150 metrov<br />
a okrem iného obsahuje aj umelú<br />
pláž s pieskom privezeným<br />
z Maldív a konštantne udržiavanou<br />
teplotou na štandardnej<br />
úrovni tropického podnebia.<br />
archwars<br />
<strong>ASB</strong> #221 95
Prehra architektúry<br />
Zhangjiajie,Čína<br />
Sklenené mosty<br />
čínskych kaňonov<br />
Čína sa môže pýšiť prekrásnou prírodou s obrovskými<br />
hornatými masívmi s nepočetnými malebnými údoliami<br />
a kaňonmi. Špecialitou tretej najväčšej krajiny<br />
sveta je tieto kaňony premosťovať. Na tom by nebolo<br />
nič zlé, keby najčastejšou voľbou použitého materiálu<br />
nebolo sklo. Ide viac o marketingový ťah v podobe<br />
adrenalínového zážitku než umiernenej platformy,<br />
ktorá umožní pozorovať a nechať vyznieť okolitú majestátnu<br />
prírodu. Životné istoty v podobe sklenených<br />
tabúľ sú síce nekonvenčné, ale stávajú sa značkou<br />
čínskeho inžinierstva. Hrúbka skla sa pohybuje od<br />
10 do 30 cm, je vrstvené, a napriek čírosti materiálu<br />
zabezpečuje absolútnu stabilitu a pevnosť. Mozog<br />
bežného návštevníka však vyhodnocuje pochôdznu<br />
plochu ako cestu overenia vlastnej smrteľnosti. Platí<br />
základná premisa „čím viac skla, tým viac zábavy“, podobne<br />
ako princíp „čím viac pásikov, tým viac adidas“.<br />
Text: Alexandra Müllerová, Foto: Isifa/Shutterstock<br />
96 <strong>ASB</strong> #221 aktuálne
Change language