Časopis ASB 10/2021 sk
- No tags were found...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
#226 <strong>ASB</strong>_<strong>10</strong>_<strong>2021</strong> Realitný trh v Košiciach / Architekt Ilja Skoček / Nesto bude mesto v meste<br />
architektúra / stavebníctvo / biznis<br />
#226<br />
október <strong>2021</strong><br />
ročník 28<br />
2,60 €<br />
Fokus<br />
Realitný trh v Košiciach<br />
Rozhovor s osobnosťou<br />
Architekt Ilja Skoček<br />
Veľký petržal<strong>sk</strong>ý projekt s ambíciou<br />
Nesto bude mesto v meste
⸠ SKYROLL<br />
Screenové systémy – moderná<br />
ochrana pred slnkom<br />
⸄ K dispozícii sú 3 varianty systému prispôsobené potrebám zákazníka:<br />
ZIP, CLASSIC a ECO,<br />
⸄ prvý screenový systém na trhu používajúci riešenie násadky,<br />
ktorú možno uzamknúť,<br />
⸄ možnosť použitia technických látok ľubovoľného výrobcu,<br />
⸄ 3 možnosti inštalácie: podomietková, adaptačná a nadstavbová.<br />
www.aluprof.eu<br />
Prezentácia<br />
produktov
Přidáváme bydlení<br />
environmentální rozměr
Nová generácia<br />
strešnej krytiny<br />
Estetické a ekologické riešenie<br />
bez kompromisov. Solárny<br />
článok integrovaný do strešnej<br />
krytiny je taká revolučná<br />
inovácia, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje<br />
odbornú odpoveď<br />
na technologické výzvy<br />
21. storočia.<br />
orá sa prrrr<br />
rrrfVrr<br />
rVr<br />
rorrópr<br />
rrr<br />
www.terran-generon.<strong>sk</strong>
DOBRÝ DIZAJN SA VÁS NIELEN<br />
DOTKNE. TOHO SA BUDETE<br />
CHCIEŤ DOTÝKAŤ AJ VY.<br />
Viega Prevista.<br />
Nová generácia predstenovej techniky.<br />
Otočenie namiesto stlačenia: Nová ovládacia do<strong>sk</strong>a Visign for More 202 nahrádza klasické tlačidlá<br />
otočným gombíkom. Organický dizajn s integrovaným LED osvetlením pozýva k údivu i k dotyku.<br />
Viega. Connected in quality.<br />
viega.<strong>sk</strong>/Prevista
Technická príručka, ktorá zahŕňa všetko<br />
o návrhu priestoru pod šikmou strechou<br />
na jednom mieste – Design Guide,<br />
sťahuj .pdf alebo si otvor webovú aplikáciu.<br />
Stiahnuť ZDARMA<br />
13<br />
optimálnych riešení<br />
podkrovia<br />
60<br />
vzorových<br />
dispozícii<br />
98<br />
detailných<br />
technických riešení<br />
www.velux.<strong>sk</strong>/design
#226<br />
architektúra / stavebníctvo / biznis<br />
október <strong>2021</strong>, ročník 28, 2,60 €<br />
obsah<br />
<strong>ASB</strong> <strong>10</strong>/<strong>2021</strong><br />
v predaji od 28. <strong>10</strong>. <strong>2021</strong><br />
Vydavateľ:<br />
Jaga group, s. r. o.<br />
IČO 35705779<br />
Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava<br />
Tel.: 02/50 200 200<br />
Predajná cena:<br />
2,60 €<br />
Vychádza:<br />
8-krát ročne + 2 špeciály<br />
Šéfredaktor:<br />
Denisa Kureková<br />
Tel.: 02/50 200 232<br />
denisa.kurekova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Redakcia:<br />
Alexandra Müllerová<br />
Tel.: 02/50 200 272<br />
alexandra.mullerova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Veronika Rajničová<br />
Tel.: 02/50 200 212<br />
veronika.rajnicova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Broňa Tarnócy<br />
Tel.: 02/50 200 270<br />
brona.tarnocy@jaga.<strong>sk</strong><br />
Inzercia:<br />
Ľudmila Prekalová, 0903 592 378, ludmila.prekalova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Katarína Lipov<strong>sk</strong>á, 0903 288 511, katarina.lipov<strong>sk</strong>a@jaga.<strong>sk</strong><br />
Jaroslava Omastová, 0903 245 665, jaroslava.omastova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Norbert Gyűrösi, 0903 516 151, norbert.gyurosi@jaga.<strong>sk</strong><br />
Veronika Uhrínová, 0902 982 999, veronika.uhrinova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Juraj Vilkov<strong>sk</strong>ý, 0903 246 321, juraj.vilkov<strong>sk</strong>y@jaga.<strong>sk</strong><br />
Produkcia:<br />
Veronika Oškrobaná, veronika.o<strong>sk</strong>robana@jaga.<strong>sk</strong><br />
Fotograf:<br />
Miro Pochyba<br />
Jazyková úprava:<br />
Jana Ofúkaná<br />
Grafická úprava, DTP:<br />
Tibor Jantoška<br />
Tlač:<br />
Neografia, a.s.<br />
Predplatné:<br />
https://predplatne.jaga.<strong>sk</strong><br />
Jaga group, s. r. o., Lamač<strong>sk</strong>á cesta 45, 841 03 Bratislava 42,<br />
02/50 200 283, fax: 02/50 200 2<strong>10</strong>, predplatne@jaga.<strong>sk</strong><br />
L. K. Permanent, s. r. o., P. O. Box 4, 834 14 Bratislava 34<br />
Mária Škardová, 02/44 45 37 11, <strong>sk</strong>ardova@lkpermanent.<strong>sk</strong><br />
Rozširuje:<br />
Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.<br />
Kopírovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa<br />
povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. Články nemusia<br />
prezentovať stanovi<strong>sk</strong>o redakcie. Vydavateľstvo nemá právnu<br />
zodpovednosť za obsah inzercie a advertoriálov.<br />
Spoločnosť JAGA GROUP používa redakčný systém<br />
s digitálnym archívom NAXOS ARCHIVE 20<strong>10</strong><br />
a obchodný systém CONTRACT FOR MEDIA 20<strong>10</strong><br />
spoločnosti MEDIA SOLUTIONS, www.media-sol.com<br />
Na obálke:<br />
FILIP DUJARDIN<br />
Ďalšie číslo vyjde 29. 11. <strong>2021</strong>.<br />
ISSN 1335-1230, Registračné číslo MK SR: EV 496/08<br />
www.casopisasb.<strong>sk</strong><br />
www.asb.<strong>sk</strong><br />
Odborný časopis odporúčaný<br />
Sloven<strong>sk</strong>ou komorou stavebných inžinierov.<br />
<strong>Časopis</strong> <strong>ASB</strong> z verejných zdrojov<br />
podporil Fond na podporu umenia.<br />
Foto mesiaca<br />
8<br />
L’Arc de Triomphe, Wrapped<br />
Fokus<br />
<strong>10</strong><br />
Ceny bytov v Košiciach za<br />
posledné roky radikálne stúpajú<br />
14<br />
Ján Krnáč z CRESCO: Po zmene územného<br />
plánu stále nie je vyhraté<br />
Projekty<br />
20<br />
Nesto bude mesto v meste<br />
22<br />
Tomachic – bývanie v Ružinove<br />
24<br />
Šport aréna v Malackách<br />
26<br />
Novú hlavnú stanicu v Brne navrhne<br />
holand<strong>sk</strong>ý ateliér<br />
28<br />
Flešovky<br />
30<br />
Súťaže<br />
Rozhovor<br />
32<br />
Architekt Ilja Skoček: Naozaj udržateľné<br />
riešenia sa začínajú už kvalitným<br />
urbanistickým konceptom<br />
Realizácie<br />
40<br />
Gare Maritime: Mesto, na ktoré nikdy neprší<br />
46<br />
Rekonštrukcia paláca na Hlavnom námestí<br />
50<br />
Ružový mlyn<br />
Rodinný dom<br />
54<br />
Rodinný dom zo storočného humna<br />
Malá architektúra<br />
58<br />
Prístavba kancelárií vo Vysokom Mýte<br />
60<br />
[1 : 1] Workshop – drevo meniace sa pod<br />
rukami študentov<br />
Interiér<br />
62<br />
Sociálna interakcia<br />
Konštrukcie<br />
68<br />
Izolácie: technológie, inšpirácie<br />
70<br />
Rodinný dom Patio No. 1, Ľubľana<br />
71<br />
Lietajúci dom, Devín<br />
72<br />
Energeticky neutrálne štartovacie bývanie<br />
76<br />
Novinky<br />
Aktuálne<br />
82<br />
Ocenenia <strong>ASB</strong> GALA <strong>2021</strong><br />
84<br />
CE ZA AR <strong>2021</strong> Zelená pre architektúru<br />
86<br />
Cena prof. J. Lacka <strong>2021</strong> pozná víťaza<br />
a odmenených<br />
88<br />
DAAD/DAAF<br />
89<br />
Národná cena za dizajn<br />
90<br />
Bratislava Design Week <strong>2021</strong><br />
94<br />
Archwars:<br />
Skopje – mesto z krajiny Oz<br />
96<br />
Prehra stavebníctva:<br />
BRUTUS v Nízkych Tatrách<br />
6 <strong>ASB</strong> #226 obsah
editoriál<br />
Ceny bytov rastú. Už zasa<br />
Neviem, ako vy, ale ja<br />
mám pri tomto vyjadrení<br />
silné déjà vu. Vždy sa<br />
sama seba opýtam: a čo<br />
doteraz klesali? Nerastú tie ceny<br />
náhodou už roky, desaťročia? A ony<br />
rastú. Možno s malými výkyvmi, ale<br />
rastú. Ja mám šťastie, že už bývam.<br />
A to hneď v najdrahšom meste na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u, v Bratislave. A ktoré je<br />
to druhé najdrahšie? Kto tipoval<br />
Košice, pripíše si bod. Kolegyňa<br />
Veronika Rajničová zisťovala, ako<br />
je na tom trh s nehnuteľnosťami<br />
v metropole východu. Byty sú<br />
tam len o niečo lacnejšie ako<br />
v hlavnom meste. Aj preto, že ich<br />
je až žalostne málo. Je to tým, že<br />
developeri cielene zachovávajú<br />
záujem vyšší ako ponuku, čím<br />
držia cenu bytov vysoko? Alebo<br />
je problém inde? Odpovede sme<br />
hľadali v tohtomesačnom Focuse.<br />
Že sú byty stále cenovo dostupné,<br />
si myslí Ján Krnáč z developer<strong>sk</strong>ej<br />
spoločnosti Cresco. S dôvetkom,<br />
že azda nie tie v Starom Meste,<br />
ktoré sa v absolútnej hodnote<br />
šplhajú nad pol milióna eur. Projekt<br />
Slnečnice developera Cresco je<br />
v tretine a predáva sa stále dobre.<br />
Potenciál Petržalky sa rozhodol<br />
využiť aj Lucron a vytvoril v okolí<br />
Kopčian<strong>sk</strong>ej projekt Nesto, ktorý<br />
aktuálne začína stavať. Byty pre<br />
15-tisíc ľudí s dobre fungujúcou<br />
infraštruktúrou sú smelým<br />
plánom, zostáva len držať palce.<br />
Väčší príliv bytov do hlavného<br />
mesta je potrebný ako soľ. Veď<br />
práve ich nedostatok je jedným<br />
z faktorov, ktoré ženú cenu stále<br />
hore. Dnes sme v štádiu, že<br />
<strong>sk</strong>olaudovaných bytov je menej<br />
ako nanovo povolených. Natí<strong>sk</strong>a<br />
sa otázka, či by zjednodušenie<br />
byrokracie pri povoľovaní<br />
nemalo byť pre bratislav<strong>sk</strong>ý (ale<br />
aj košický) magistrát prioritou.<br />
Pri dopyte <strong>10</strong>-tisíc bytov ročne<br />
v Bratislave je 2000 vydaných<br />
záväzných stanoví<strong>sk</strong> za minulý<br />
rok žalostne málo. Nekonanie<br />
kompetentných nás môže dostať<br />
do patovej situácie. My v časopise<br />
<strong>ASB</strong> na tento stav upozorňujeme<br />
a neprestaneme, pretože to<br />
vnímame ako svoju povinnosť.<br />
<strong>ASB</strong> je najmä o dobrej architektúre.<br />
A hoci na tejto strane o nej nepadlo<br />
ani slovo, na ďalších jej nájdete<br />
priehrštie. Verím, že si nájdete<br />
takú, ktorá vás poteší. Príjemné<br />
čítanie.<br />
editoriál<br />
<strong>ASB</strong> #226 7
L'Arc de Triomphe,<br />
Wrapped<br />
Paríž<br />
L'Arc de Triomphe, Wrapped, teda Zahalený víťazný oblúk, mohli<br />
návštevníci vidieť od 18. septembra do nedele 3. októbra <strong>2021</strong>.<br />
Umelec bulhar<strong>sk</strong>ého pôvodu známy pod menom Christo už v roku<br />
1969 zahalil prvý objekt – Múzeum moderného umenia v Chicagu.<br />
Odvtedy experimentoval s tkaninou na objektoch alebo v prírode<br />
viackrát. V roku 1985 na 14 dní zahalil Pont Neuf, najstarší most<br />
v Paríži, o <strong>10</strong> rokov ne<strong>sk</strong>ôr sa mu dokonca podarilo obaliť do látky<br />
budovu Reichstagu v Berlíne. O zabalení víťazného oblúka uvažoval<br />
Christo so svojou manželkou Jeanne-Claude už v roku 1962,<br />
no za jeho života sa mu to nepodarilo. Všetko bolo pripravené<br />
na apríl 2020, no pre pandemickú situáciu bola akcia presunutá.<br />
V máji 2020 však Christo zomrel a realizácie sa nedočkal.<br />
„Na most Pont Neuf sme potrebovali desať rokov. Na Reichstag<br />
dvadsaťpäť rokov, pretože nás trikrát odmietli. Po tom, čo sme<br />
dostali ďalšie a ďalšie odmietnutia, sme dvadsaťšesť rokov čakali<br />
na brány. Nejde o trpezlivosť! Jeanne-Claude vždy hovorila, že je<br />
to vášeň!“ povedal Christo v jednom zo svojich posledných rozhovorov<br />
pre Centre Pompidou. Krátko po Christovej smrti oznámila<br />
starostka mesta Anne Hidalgová, že na želanie autora sa v projekte<br />
bude pokračovať. Podarilo sa to vďaka podrobným Christovým<br />
náčrtom, maketám, kresbám aj plánom, ktoré obsahujú<br />
detaily a pokyny. Víťazný oblúk 16 dní zakrývala recyklovateľná<br />
látka modrej a striebornej farby, ktorá odkazovala na francúz<strong>sk</strong>u<br />
zástavu. Na celú stavbu z nej potrebovali 25-tisíc metrov štvorcových<br />
a 3-tisíc metrov červeného lana, ktoré, mimochodom, dodala<br />
firma Gleistein Slovakia z Trenčína. Žiadna časť látky ani lana<br />
sa nedotýkala pamiatky vďaka špeciálnemu lešeniu umiestnenému<br />
medzi stavbou a látkou.<br />
TEXT: DENISA KUREKOVÁ, FOTO: ISIFA/SHUTTERSTOCK<br />
8 <strong>ASB</strong> #226 foto mesiaca
L’Arc de Triomphe, Wrapped<br />
<strong>ASB</strong> #226 9
14Fokus<br />
Analýzy,<br />
rozhovory,<br />
prehľady<br />
Ceny bytov<br />
v Košiciach za<br />
posledné roky<br />
radikálne stúpajú<br />
<strong>10</strong><br />
Ján Krnáč<br />
z CRESCO: Po zmene<br />
územného plánu stále<br />
nie je vyhraté<br />
Pohľad na Staré Mesto.<br />
Mest<strong>sk</strong>á časť Dargov<strong>sk</strong>ých hrdinov.<br />
<strong>10</strong> <strong>ASB</strong> #226 Fokus
Na východe dobre, na východe draho<br />
Ceny bytov v Košiciach za<br />
posledné roky radikálne stúpajú<br />
Metropola východu už dávno nie je mestom, ktoré by zaujalo len<br />
Dómom svätej Alžbety a historickou Hlavnou ulicou. Súkromné a verejné<br />
investície zmenili tvár Košíc, pričom priniesli pár zaujímavých projektov.<br />
Realitný trh bojuje rovnako ako v hlavnom meste s nedostatkom bytov,<br />
no má aj svoje špecifiká.<br />
BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: SHUTTERSTOCK<br />
Pred troma rokmi sa dal kúpiť starší<br />
trojizbový byt Košiciach za podobnú<br />
cenu ako v Žiline, Trnave či Nitre. Dnes<br />
je už metropola východného Sloven<strong>sk</strong>a<br />
po Bratislave neohrozene druhým najdrahším<br />
sloven<strong>sk</strong>ým mestom, čo odráža<br />
aj jej ekonomický význam na mape<br />
Sloven<strong>sk</strong>a, hovorí analytik Realitnej<br />
únie SR Vladimír Kubrický.<br />
Košice spolu s Ban<strong>sk</strong>ou Bystricou<br />
a Trenčínom patria ku kraj<strong>sk</strong>ým<br />
mestám, kde ceny v najlikvidnejšom<br />
segmente na realitnom trhu, t. j. pri<br />
starších trojizbových bytoch, vzrástli<br />
medziročne ku koncu septembra<br />
<strong>2021</strong> najviac, až o jednu pätinu.<br />
„Za 70 m 2 musí záujemca zaplatiť<br />
155 000 eur. V Bratislave je to až<br />
o tretinu viac, a to 208 000 eur. Takýto<br />
cenový rozdiel je prirodzený,<br />
keďže priemerná mzda v Bratislav<strong>sk</strong>om<br />
kraji je v porovnaní s Košickým<br />
krajom až o 27 % vyššia,“ uvádza<br />
Kubrický.<br />
Developeri nemajú motiváciu<br />
Dôvody, prečo ceny v Košiciach stúpajú,<br />
nie sú príliš odlišné od realitného<br />
trhu v hlavnom meste. Bytov na trhu<br />
nie je dostatok a projekty, ktoré pribudnú,<br />
sa kupujú z papiera. Podľa realitného<br />
makléra Tomáša Székelya,<br />
ktorého spovedal portál Korzár Košice,<br />
sa 70 percent bytov predá podpultovo<br />
a do ponúk na internete sa ani<br />
nedostanú. Inými slovami, všetko, čo<br />
je nové, ide na dračku ako teplé rožky.<br />
Apetít záujemcov o byty podporujú<br />
lacné hypotéky a posledné mesiace aj<br />
predpoklady obyvateľstva, že trhová<br />
hodnota nehnuteľností bude ďalej<br />
rásť. Práve inflačné očakávania ľudí<br />
ceny bytov či domov ešte viac zvyšujú,<br />
dodáva Kubrický. V neposlednom<br />
rade netreba zabúdať, že kúpyschopnosť<br />
Košičanov za posledné roky<br />
vzrástla vďaka rastúcemu segmentu<br />
silných IT firiem, ktoré dokážu udržať<br />
zamestnanie, aj keď sa začne<br />
zmrákať nad najväčším zamestnávateľom,<br />
oceliarňami U. S. Steel.<br />
Aj v Košiciach bojujú s príliš dlhými<br />
povoľovacími procesmi. Realitná<br />
kancelária H&PARTNERS, ktorá sa<br />
podieľala na viacerých developer<strong>sk</strong>ých<br />
projektoch v rámci Košíc, Prešova,<br />
ale aj Vysokých Tatier, potvrdzuje,<br />
že ani na východe ešte<br />
samosprávy nevyzreli na efektívnu<br />
administratívu. „V posledných rokoch<br />
vidíme ochotu developerov<br />
stavať nové byty, zložitosť procesov<br />
ich však brzdí. Lehoty a mnohokrát<br />
povolenie na povolenie bránia developerom<br />
ísť do výstavby,“ hovorí<br />
partner kancelárie Matúš Mathis.<br />
V priemere pribudne na košický trh<br />
ročne jeden až dva projekty. To však<br />
ani zďaleka nestačí. Malé projekty<br />
absorbuje trh tak rýchlo, že si to ani<br />
nevšimne, stredné projekty s objemom<br />
<strong>10</strong>0 až 200 bytov sa podľa<br />
Mathisa objavia raz za dva roky. „Pri<br />
spustení nového projektu v Košiciach<br />
developer nemusí uvažovať nad<br />
štartovacou cenou ani ísť v priemere,<br />
pretože sa často stáva, že nemá konkurenciu,<br />
a to posunie ceny znova<br />
vyššie. Ak by sa naraz spustili<br />
2-3 projekty v objeme 250-300 bytov,<br />
to by už bol signál aj pre developerov,<br />
že musia prísť so striedmejšou<br />
cenou,“ dodáva. Zároveň to spoločnosti<br />
nemotivuje ani k zvyšovaniu<br />
kvality architektúry a vybavenosti<br />
projektov. „Bojíme sa nových vecí.<br />
Pokiaľ je niečo overené a predáva sa<br />
to, načo si vyrábať starosti,“ dodáva<br />
Mathis.<br />
Problémy s pozemkami<br />
Dopyt po masívnejšej výstavbe<br />
rezidenčných projektov evidujú<br />
aj na magistráte. Martin Richnav<strong>sk</strong>ý<br />
z útvaru hlavného architekta<br />
vidí problém v zanedbanom katastri,<br />
veľmi rozdrobenom a často<br />
aj neusporiadanom vlastníctve pozemkov,<br />
ako aj „zvláštnej“ cenotvorbe,<br />
keď majitelia pýtajú za m 2<br />
dnes ešte ornej pôdy takmer toľko<br />
ako za stavebný pozemok s cestami<br />
a sieťami.<br />
„To výrazne predražuje výstavbu<br />
a ochotu developerov vôbec v meste<br />
investovať. Nahrádza sa to rôznymi<br />
pokusmi o ‚zahusťovanie‘ na plochách,<br />
kde je už infraštruktúra vybudovaná,<br />
ale zvyčajne dochádza k snahám<br />
o prebudovanie objektov a plôch<br />
občian<strong>sk</strong>eho vybavenia (napr. prestavba<br />
potravín s nadstavbou 9 podlaží<br />
bytov),“ približuje situáciu<br />
Richnav<strong>sk</strong>ý.<br />
Mesto Košice zároveň podľa neho<br />
nemá veľa pozemkov vo vhodných<br />
lokalitách, kde by mohlo aktívne<br />
vstúpiť do rokovaní s ďalšími majoritnými<br />
vlastníkmi a stakeholdermi<br />
a kde by mohla vzniknúť spolupráca<br />
na spoločnej transformácii. Pozdĺž<br />
železnice a rieky Hornád sú pritom<br />
bývalé industriálne plochy. Dali by sa<br />
premeniť na polyfunkčnú výstavbu,<br />
bývanie, služby, administratívu,<br />
šport a zeleň. Mesto má podľa portálu<br />
TREND dlhodobú víziu pretvoriť<br />
tento priestor a urobiť z neho nové<br />
centrum, no pravdepodobne to ešte<br />
potrvá.<br />
Richnav<strong>sk</strong>ý si zároveň myslí, že<br />
o mnohých architektonicky kvalitných<br />
realitných dielach v metropole<br />
východu za posledné roky nemôže<br />
byť reč. „S nástupom nového milénia<br />
prišla nevšednosť, ktorú však dnes<br />
kompletne nahrádza mantra ekonomickosti,<br />
návratnosti, udržateľnosti,<br />
energetickej hospodárnosti. Vzhľadom<br />
na to, že snaha o vytvorenie ducha<br />
reprezentatívnosti v súkromnej<br />
sfére v dnešnej dobe trochu absentuje<br />
a verejný sektor sa investíciami<br />
zväčša sústreďuje na dobiehanie investičných<br />
dlhov na infraštruktúre,<br />
počet kvalitných realizovaných diel<br />
radikálne nestúpa,“ hovorí architekt.<br />
Nevyužitý potenciál<br />
Na trhu kancelárií v Košiciach, v druhom<br />
najväčšom sloven<strong>sk</strong>om meste,<br />
nie je veľa aktívnych developerov. Na<br />
rozdiel od Bratislavy, kde sa pýtame,<br />
koľko kancelárií trh ešte dokáže absorbovať,<br />
v Košiciach stále je priestor<br />
aj dopyt po výstavbe. Jeden z najnovších<br />
veľkých prírastkov – komplex<br />
DUETT spoločnosti Jantárová<br />
Development – hlási, že všetky<br />
priestory sú vypredané. Aj Business<br />
Centre Košice, ktoré <strong>sk</strong>olaudovali<br />
minulý rok, má voľné len dve miesta.<br />
Podobne je to aj s retailovými nehnuteľnosťami.<br />
Spotreba sa tu zatiaľ<br />
orientuje namiesto tradičných nákupných<br />
centier <strong>sk</strong>ôr do retailových<br />
parkov. „Košický trh s komerčnými<br />
realitami predstavuje pre investorov<br />
do veľkej miery neprebádanú oblasť<br />
s nie úplne využitým potenciálom.<br />
Socioekonomický profil obyvateľov<br />
je rozmanitejší ako v mestách na západnom<br />
Sloven<strong>sk</strong>u, čo má napríklad<br />
vplyv pri zvažovaní správneho mixu<br />
nájomcov nákupných centier. Košice<br />
majú druhý najväčší objem nákupných<br />
plôch na Sloven<strong>sk</strong>u, no v pomere<br />
k počtu obyvateľov sú až na<br />
jedenástej pozícii,“ uvádza sa v správe<br />
realitnoporaden<strong>sk</strong>ej spoločnosti<br />
Cushman & Wakefield.<br />
Košice sú schopné prijať nový robustný<br />
retailový projekt. Aj tie, ktoré<br />
už na trhu sú, by si zaslúžili rozšírenie,<br />
prípadne redevelopment.<br />
„Dve najväčšie košické obchodné<br />
centrá Atrium Optima a Aupark Košice<br />
majú stabilnú situáciu a mnohé<br />
značky, ktoré našli odvahu expandovať<br />
na východné Sloven<strong>sk</strong>o, tu<br />
majú jedny z najúspešnejších prevádzok<br />
v celej krajine. V súčasnosti<br />
Košice predstavujú ideálnu príležitosť<br />
najmä pre domácich investorov,<br />
ktorí svojím úspešným vstupom na<br />
tento trh môžu ísť v budúcnosti príkladom<br />
aj zahraničným hráčom,“<br />
píše Cushman & Wakefield. Na<br />
druhej strane, retaileri, ktorí sa vyberú<br />
na východ, môžu naraziť na<br />
problémy s logistikou, plynulou infraštruktúrou<br />
a nedostatočnou ponukou<br />
prvotriednych obchodných<br />
plôch.<br />
Ceny bytov v Košiciach za posledné roky radikálne stúpajú<br />
<strong>ASB</strong> #226 11
Košice majú zanedbaný kataster<br />
a brownfieldy, ktoré čakajú na príležitosť<br />
Nový územný plán s jasne stanovenými pravidlami je nevyhnutnosťou, ale sám osebe už<br />
nestačí, myslia si odborníci Martin Richnav<strong>sk</strong>ý a Martin Jerguš z Útvar hlavného architekta.<br />
Stúpa architektonická a spoločen<strong>sk</strong>á<br />
kvalita realizovaných diel v Košiciach?<br />
Kvalitu architektúry v minulosti<br />
prinášali súkromní stavebníci, ktorí<br />
sa kvalitou chceli reprezentovať,<br />
alebo verejné inštitúcie s podobným<br />
úmyslom. Ne<strong>sk</strong>ôr reprezentatívnosť<br />
nahradila funkčnosť. Funkčnosť sa<br />
v priebehu 20. storočia stala všednosťou,<br />
a tak s nástupom nového milénia<br />
prišla nevšednosť, ktorú však<br />
dnes kompletne nahrádza mantra<br />
ekonomickosti/návratnosti/udržateľnosti/energetickej<br />
hospodárnosti.<br />
Vzhľadom na to, že snaha o vytvorenie<br />
ducha reprezentatívnosti<br />
v súkromnej sfére v dnešnej dobe<br />
trochu absentuje a verejný sektor sa<br />
investíciami zväčša sústreďuje na<br />
dobiehanie investičných dlhov na<br />
infraštruktúre, počet kvalitných realizovaných<br />
diel radikálne nestúpa.<br />
Na druhej strane, spoločnosť začína<br />
pomaličky oceňovať kvalitnú architektúru,<br />
ktorá je stále trošku zaznávaná,<br />
a to sú verejné objekty reprezentujúcu<br />
modernu 2. polovice 20. storočia. Patrí<br />
k nim kino Družba, nová nemocnica,<br />
Magistrát mesta Košice, objekty občian<strong>sk</strong>eho<br />
vybavenia na sídli<strong>sk</strong>ách...<br />
V akom realitnom segmente (byty,<br />
administratíva, retail, priemysel<br />
a logistika) cítia Košičania, respektíve<br />
investori nedostatok?<br />
Momentálne je citeľný dopyt po bytoch<br />
a pozemkoch na výstavbu rodinných<br />
domov. Je to paradox, keďže<br />
územný plán Košíc ráta s plochami<br />
na výstavbu, ktoré pohodlne pojmú<br />
ďalších 50- až <strong>10</strong>0-tisíc obyvateľov.<br />
Problémom je zanedbaný kataster,<br />
veľmi rozdrobené a často aj neusporiadané<br />
vlastníctvo pozemkov (neznámi<br />
vlastníci), ako aj „zvláštna“ cenotvorba.<br />
Majitelia si pýtajú za m 2 dnes ešte<br />
ornej pôdy takmer toľko ako za stavebný<br />
pozemok s cestami a sieťami. To<br />
výrazne predražuje výstavbu a ochotu<br />
developerov vôbec v meste investovať.<br />
Nahrádza sa to rôznymi pokusmi<br />
o „zahusťovanie“ na plochách, kde je<br />
už infraštruktúra vybudovaná, ale<br />
zvyčajne dochádza k snahám o prebudovanie<br />
objektov a plôch občian<strong>sk</strong>eho<br />
vybavenia (napr. prestavba potravín<br />
s nadstavbou 9 podlaží bytov).<br />
Mesto Košice zároveň nemá veľa pozemkov<br />
vo vhodných lokalitách, kde<br />
by mohlo aktívne vstúpiť do rokovaní<br />
s ďalšími majoritnými vlastníkmi<br />
a stakeholdermi a kde by mohla vzniknúť<br />
spolupráca na spoločnej transformácii<br />
najmä bývalých industriálnych<br />
plôch pozdĺž železnice a rieky Hornád.<br />
Toto všetko vedie k exodu ľudí, ktorí<br />
za rovnakú sumu, za akú si kúpia<br />
byt v Košiciach, postavia v niektorej<br />
z blízkych obcí rodinný dom. To zase<br />
každé ráno generuje dopravné problémy<br />
pri vstupoch do mesta.<br />
Čo v súčasnosti zo svojho pohľadu<br />
vnímate ako najväčšiu výzvu pre<br />
Košice?<br />
Chceme rozbehnúť transformáciu<br />
brownfieldov pozdĺž železnice a rieky<br />
Hornád. Logistiku, <strong>sk</strong>lady a výrobu<br />
potrebujeme orientovať bližšie k pripravovanému<br />
obchvatu mesta (R2, R4)<br />
a navrhovanému železničnému terminálu/prekladi<strong>sk</strong>u<br />
a rozbehnúť tieto<br />
nadregionálne infraštruktúrne zámery.<br />
Takisto musíme dobudovať chýbajúcu<br />
verejnú dopravnú infraštruktúru,<br />
prioritne na sídli<strong>sk</strong>u Ťahanovce.<br />
Chceme mať dominantnejšie postavenie<br />
voči dopravnej polícii pri navrhovaní<br />
dopravnej stratégie v meste,<br />
pokiaľ ide o upokojovanie dopravy,<br />
znižovanie individuálnej automobilovej<br />
dopravy, zlepšovanie podmienok<br />
pre verejnú dopravu, budovanie bus<br />
pruhov a cyklistickú infraštruktúru.<br />
Veľkou výzvou je nadobudnutie pozemkov<br />
v meste, ktoré sú výhodné na budovanie<br />
zelených plôch a parkov s cieľom<br />
aktívnej adaptácie na zmenu klímy.<br />
Technickú infraštruktúru chceme sústreďovať<br />
do kolektorov. Rovnako by<br />
sme radi riešili zadržiavanie a využívanie<br />
dažďovej vody. No a takisto treba<br />
vybudovať inštitúciu, ktorá bude mať<br />
autoritu tieto problémy koordinovať.<br />
Na čo ste, naopak, najviac hrdí?<br />
Na históriu, z ktorej sa dá čerpať vždy,<br />
a na veľký potenciál, ktorý zatiaľ síce<br />
spí, ale aspoň nebol nenávratne premrhaný.<br />
Na ekonomické zlepšenie<br />
situácie priemerného občana, vďaka<br />
čomu má viac prostriedkov na sebarealizáciu.<br />
Na participatívne zapájanie<br />
verejnosti, ako aj odborníkov – tu však<br />
takisto chýba platforma, na ktorej by<br />
tieto dva segmenty mohli spolupracovať<br />
s mestom intenzívnejšie, organizovanejšie<br />
a s merateľnými úspechmi.<br />
Veľkým impulzom pre mesto boli aktivity<br />
spojené s akciou Európ<strong>sk</strong>e hlavné<br />
mesto kultúry 2013, ktoré mesto pripravovalo<br />
architektonickými súťažami.<br />
Kasárne KulturPark, Kunsthalle,<br />
Martin Jerguš<br />
Útvar hlavného architekta<br />
Martin Richnav<strong>sk</strong>ý<br />
Útvar hlavného architekta<br />
Majitelia si<br />
pýtajú za m 2 dnes<br />
ešte ornej pôdy<br />
takmer toľko<br />
ako za stavebný<br />
pozemok<br />
s cestami<br />
a sieťami.<br />
Mest<strong>sk</strong>ý park ukázali, že kvalitná architektúra<br />
sa oplatí. Ľudia sa v nej cítia<br />
dobre, čo pomáha zvýšiť návštevnosť<br />
aj kreativitu zamestnancov. Skúsenosť<br />
ľudí s kvalitnými verejnými priestormi<br />
v dobrom slova zmysle zvyšuje náročnosť<br />
a požiadavky ľudí, čo vyvoláva<br />
pozitívny tlak na rekonštrukciu a projekty<br />
aj ďalších priestorov a území.<br />
V čom spočívajú nedostatky súčasného<br />
územného plánu Košíc a ako<br />
sa ich snažíte korigovať, respektíve<br />
odstrániť?<br />
V prvom rade je územný plán nástrojom,<br />
ktorý hovorí koncepčne, z nadhľadu<br />
a v určitej málo podrobnej mierke.<br />
Dnes si už každý pár klikmi môže<br />
vyhľadať svoju parcelu, priblížiť si ju,<br />
pozrieť si aktuálnu ortofotosnímku,<br />
360-stupňové zábery z ulice. Môže si<br />
vyhľadať genézu, kto čo kedy kde a ako<br />
povedal, navrhoval, projektoval, predkladal,<br />
menil. Často ide o protichodné<br />
údaje. Preto je nevyhnutnosťou vytvoriť<br />
používateľ<strong>sk</strong>y priateľ<strong>sk</strong>ý informačný<br />
systém mesta s priebežným zberom<br />
a dopĺňaním dát, údajov, informácií,<br />
ako aj prehľadnými manuálmi na<br />
výstavbu a tvorbu priestorov. Nový<br />
územný plán s jasne stanovenými pravidlami<br />
je nevyhnutnosťou, ale sám<br />
osebe už nestačí.<br />
Smerujú Košice pre vysoké ceny<br />
nehnuteľností do bytovej krízy?<br />
Mesto malo veľké množstvo nájomných<br />
bytov, ktoré sú dnes v súkromnom<br />
vlastníctve. Kúpu novopostaveného<br />
bytu si môže dovoliť<br />
len určitá časť obyvateľstva a nové<br />
nájomné byty (s regulovanou výškou<br />
nájomného) sa zatiaľ nestavajú.<br />
Odpoveďou je to, že mnoho panelákových<br />
bytov sa aktuálne prenajíma<br />
(s komerčnou výškou nájomného)<br />
a svojim majiteľom slúžia na splácanie<br />
hypotéky na inú nehnuteľnosť. Sociálne<br />
nožnice sa roztvárajú a zrejme to<br />
bude generovať čoraz väčšie problémy.<br />
Odpoveďou môže byť zásadná verejná<br />
investícia do nájomného bývania<br />
(čo je krátkodobé riešenie s rizikovou<br />
ekonomickou budúcnosťou) alebo<br />
uvoľnenie daňovej a pozemkovej politiky<br />
(čo krátkodobo zabolí verejné<br />
rozpočty, ale z dlhodobejšieho hľadi<strong>sk</strong>a<br />
môže znamenať väčšie súkromné<br />
investície, a teda ekonomickú obrodu<br />
obyvateľov, ktorí si budú môcť dovoliť<br />
kúpu vlastnej, lepšej nehnuteľnosti).<br />
Ideálne by bolo nájsť správny balans.<br />
12 <strong>ASB</strong> #226 Fokus
Ján Krnáč z CRESCO:<br />
Po zmene územného plánu stále<br />
nie je vyhraté<br />
Stavajú najväčší rezidenčný projekt na Sloven<strong>sk</strong>u a chystajú nový. Magazín<br />
<strong>ASB</strong> vyspovedal výkonného riaditeľa developer<strong>sk</strong>ej spoločnosti CRESCO<br />
Jána Krnáča. Pýtali sme sa nielen na zvyšovanie cien a expanziu, ale aj na<br />
zelené riešenia, výber architektov a komunikáciu s magistrátom.<br />
BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: GABRIEL SZŰCS, VIZUALIZÁCIE: CRESCO<br />
Slnečnice sú vaším najväčším<br />
projektom, sú v podstate malým<br />
mestom v meste, novou mest<strong>sk</strong>ou<br />
štvrťou. Keby ste našli v Bratislave<br />
alebo aj mimo nej vhodné pozemky,<br />
pustili by ste sa do takého veľkého<br />
projektu znova? Respektíve budete<br />
mať v budúcnosti ambíciu sústrediť<br />
sa na väčšie projekty?<br />
Ambícia by určite bola. Otázkou je,<br />
či by sa taký priestor našiel. V rámci<br />
Bratislavy je pár rozvojových lokalít,<br />
ktoré majú potenciál, no veľké<br />
lokality môžu byť problematické tak<br />
z hľadi<strong>sk</strong>a územného plánu, ako aj<br />
komplikovaných majetkovoprávnych<br />
vzťahov. Napríklad územie, ktoré<br />
je južne od Slnečníc, má určite potenciál,<br />
ale má desiatky vlastníkov.<br />
Dohodnúť sa s nimi na spoločnej infraštruktúre<br />
a na developmente môže<br />
byť neriešiteľné. Navyše si nemyslím,<br />
že je v meste nejaká takáto zóna pripravená<br />
v zmysle územného plánu,<br />
a pokiaľ magistrát nestanoví jasné<br />
pravidlá možnej zmeny, rozvoj bude<br />
stagnovať. Zatiaľ sa však sústreďujeme<br />
na Slnečnice, je dokončená približne<br />
tretina, ešte máme pred sebou<br />
niekoľko rokov výstavby a rozvoja.<br />
Čo ešte v Slnečniciach pribudne?<br />
Teraz dokončujeme zónu Viladomy.<br />
Žiadosť o kolaudáciu na prvý bytový<br />
dom UNIQSlnečnice budeme podávať<br />
koncom roka, žiadosť o kolaudáciu<br />
druhej časti v priebehu budúceho<br />
roka a z tretej zatiaľ stojí hrubá stavba.<br />
V zóne Mesto sme dokončili všetky bytové<br />
domy pozdĺž mest<strong>sk</strong>ého bulváru<br />
a do posledných bytov sa už sťahujú<br />
noví obyvatelia. Smerom na juh máme<br />
rozpracovaný ďalší veľký projekt. Prinesie<br />
1800 bytov, ktoré budeme postupne<br />
púšťať na trh a fázovať. S predajom by<br />
sme chceli začať ešte tento rok.<br />
Paralelne staviame etapu Slnečnice<br />
POP, čo je tiež rezidenčný projekt<br />
s cca 360 bytmi v blízkosti budúcej<br />
električkovej zastávky. Práve to ho<br />
robí atraktívnym pre mladých ľudí,<br />
ktorí chcú mať rýchly a pohodlný<br />
prístup do mesta.<br />
Určite máme<br />
záujem rozvíjať<br />
biznis v Čechách<br />
a chceme sa pozrieť<br />
aj na príležitosti<br />
v iných krajinách<br />
Európy.<br />
Po dokončení Slnečníc POP začneme<br />
s projektmi, ktoré navrhlo slovin<strong>sk</strong>é<br />
architektonické štúdio Bevk Perović<br />
arhitekti a architekt Peter Moravčík.<br />
Zatiaľ pri oboch etapách čakáme na<br />
príslušné povolenia.<br />
Samozrejme, nie je to len o bývaní.<br />
V Slnečniciach máme bohatú občian<strong>sk</strong>u<br />
vybavenosť, ako napr. viaceré ordinácie<br />
lekárov, do zóny prichádzajú<br />
aj viaceré súkromné škôlky, jasličky<br />
a det<strong>sk</strong>é centrum Leon. Okrem otvorených<br />
potravín Billa v retailovom<br />
parku budúci rok u nás otvoria prevádzku<br />
potraviny YEME vo Viladomoch.<br />
V neposlednom rade tu plánujeme<br />
aj školu, ktorá čaká na územné<br />
rozhodnutie.<br />
Prekreslili ste niečo v projekte po<br />
nástupe pandémie?<br />
Mierne sme upravili mix bytov v etape<br />
UNIQ Slnečnice. Na jednom mieste<br />
vzniklo viac menších bytov a na inom<br />
viac väčších. Na začiatku pandémie<br />
bolo viac záujemcov o väčšie byty<br />
s väčšími exteriérmi, ale teraz už je to<br />
v zásade vyrovnané a zaznamenávame<br />
podobný záujem ako pred pandémiu.<br />
Ovplyvnilo výstavbu Slnečníc tohtoročné<br />
zvyšovanie cien stavebných<br />
materiálov? Bojovali ste s nedostatkom<br />
materiálov? Zmenila sa<br />
vaša obchodná stratégia?<br />
Ceny zazmluvnených bytov sa, samozrejme,<br />
nemenia, ale ceny voľných<br />
bytov prirodzene dvíhame tak, ako<br />
dovolil trh. Čo sa týka našich dodávateľov<br />
a subdodávateľov, tí logicky<br />
zaznamenali výkyvy na trhu. Pri<br />
tendroch na nové fázy vidíme dramatický<br />
nárast cien. Uvidíme, ako dlho<br />
a v ktorých položkách bude trvať.<br />
Niektoré materiály <strong>sk</strong>okovito narástli<br />
a potom išli dole, potom vy<strong>sk</strong>očili iné,<br />
takže je to hra s číslami a hra v čase.<br />
Ale nedá sa povedať, že by to nejako<br />
dramaticky ovplyvnilo začiatok projektu<br />
alebo jeho fázovateľnosť.<br />
Takže sa ani neomeškali dodávky?<br />
Vypadli nám niektoré dodávky na<br />
začiatku pandémie covidu-19. Ľudia<br />
nemohli chodiť do práce, zahraniční<br />
pracovníci odišli domov a nemohli<br />
sa vrátiť naspäť, čo spôsobilo určité<br />
problémy. Ale platí, že termíny, ku<br />
ktorým sme sa klientom zaviazali<br />
v zmluve, naozaj dodržíme.<br />
Dodržíte aj termín, že v roku 2030<br />
by mali byť Slnečnice dokončené?<br />
To je zase iná vec. Na dokončenie<br />
celého projektu nevplýva len covid-19,<br />
zdražovanie, ale aj rýchlosť<br />
povoľovacích procesov, absorpcia<br />
trhu v čase. To sa dnes ťažko predvída.<br />
Či to bude rok 2030 alebo 2035,<br />
nevieme. Máme ambíciu pokračovať<br />
v etapách tak, aby sme mali na trhu<br />
k dispozícii vždy 500 až <strong>10</strong>00 bytov,<br />
a uvidíme, čo čas prinesie.<br />
Keď hovoríme o povoľovacích<br />
procesoch, od minulého roka bratislav<strong>sk</strong>ý<br />
magistrát spustil online<br />
podávanie žiadostí o záväzné<br />
stanovi<strong>sk</strong>o. Je povoľovací proces<br />
za súčasného vedenia magistrátu<br />
rýchlejší a efektívnejší?<br />
Proces sa zefektívnil a je transparentnejší.<br />
Projekty sa podávajú elektronicky<br />
a magistrát má lehoty, do<br />
ktorých by vám mal dať vyjadrenie.<br />
Keďže máme projekty veľkého objemu,<br />
komunikácia s magistrátom<br />
a jednotlivými zložkami je veľmi dôležitá.<br />
Intenzívne komunikujeme, ale<br />
nemôžem povedať, že by sa vydávanie<br />
Vybrané projekty Cresco<br />
Slnečnice POP v blízkosti budúcej električkovej<br />
zastávky.<br />
UNIQ Slnečnice.<br />
UNIQ Slnečnice, terasové byty.<br />
14 <strong>ASB</strong> #226 Fokus
Nepotvrdilo sa nám,<br />
že by čoraz viac<br />
klientov vyžadovalo<br />
špeciálne zelené<br />
riešenia.<br />
záväzných stanoví<strong>sk</strong> v našich projektoch<br />
urýchlilo, <strong>sk</strong>ôr presne naopak.<br />
Myslím si, že sa určité veci nastavujú<br />
tak, aby v budúcnosti fungovali lepšie,<br />
ale aktuálne tak ešte nefungujú.<br />
V Dúbravke vyrastú Agáty<br />
Na Slnečniciach, ale aj novom projekte<br />
Agáty spolupracujete so štúdiom<br />
Compass Architekti. Čím vás<br />
presvedčili?<br />
Čo sa týka Slnečníc, urbanizmus<br />
a masterplanning celej zóny sa kreoval<br />
dlhšie obdobie a Compass bol práve<br />
jedným z ateliérov, ktoré sa spolupodieľali<br />
na jeho finálnej podobe.<br />
Prirodzene sme si tento ateliér vybrali<br />
na etapy vo Viladomoch. Urobili veľmi<br />
dobrú prácu, jednotlivé objekty nie<br />
sú unifikované, každá fáza má svoj<br />
dizajnový výraz a odlišuje sa. Projektovali<br />
aj prvú etapu zóny Mesto. Snažíme<br />
sa, aby boli Slnečnice rôznorodé,<br />
preto sme vybrali cez súťaže aj ďalších<br />
architektov jednotlivých častí.<br />
V prípade Agátov sme oslovili štyri ateliéry<br />
a práve Compass mal najlepšie riešenie,<br />
čo sa týka rozmiestnenia objektov<br />
a urbanizmu. Vyriešili odčlenenie<br />
od komunikácie tak, že projekt otočili<br />
a nasmerovali na les. Tým sa vytvorila<br />
prirodzená protihluková aj vizuálna bariéra<br />
od severnej časti a zároveň vznikol<br />
príjemný priestor vnútri projektu.<br />
V projekte Agáty sú nakreslené aj<br />
domy. Čo od nich môžeme očakávať?<br />
Ponúkajú sa ako domy na bývanie,<br />
ale aj rekreáciu. Agáty sa nachádzajú<br />
v prírode na úpätí Devín<strong>sk</strong>ej Kobyly.<br />
Môžete mať napríklad menší byt<br />
v meste a sem si prísť oddýchnuť na<br />
víkend. Chceme sa otvoriť širšej klientele,<br />
preto ponúkame aj možnosť kúpy<br />
pre investorov s cieľom ďalšieho prenájmu.<br />
Vieme domy kompletne zariadiť,<br />
obsadiť a môžete mať investičný<br />
byt. Čoraz viac a viac sa hovorí o téme<br />
nájomného bývania, takže sme si to<br />
s týmto projektom chceli vy<strong>sk</strong>úšať.<br />
Aj v prípade marketingu pre byty<br />
v projekte vyzdvihujete možnosť<br />
investičného bývania.<br />
Áno, na každý produkt klient môže<br />
dostať výhodné financovanie formou<br />
hypotéky. Je to v podstate lacno financovateľné,<br />
banky to akceptujú, takže aj<br />
klient, ktorý to berie ako investíciu, si<br />
na to môže požičať peniaze.<br />
Obidva projekty sa nachádzajú<br />
v okrajovejších častiach Bratislavy.<br />
Má to svoje výhody. Čo sa týka Slnečníc,<br />
obrov<strong>sk</strong>ou výhodou je dopravná<br />
dostupnosť. Napriek tomu, že projekt<br />
je na konci Petržalky, tvorí jej<br />
integrálnu súčasť, pretože je veľmi<br />
dobre dopravne napojený.<br />
Či hovoríme o budúcej električke<br />
alebo už sprevádzkovanom nultom<br />
obchvate. Keď bude plne napojený na<br />
D1, tak sa obyvateľ zo Slnečníc dostane<br />
veľmi jednoducho na všetky strany<br />
mesta. Z centra mesta to môže trvať<br />
omnoho dlhšie. Slnečnice síce nemajú<br />
pešiu dostupnosť do centra, ale okrem<br />
auta sa do mesta môžete pohodlne dostať<br />
MHD alebo po cyklotrase.<br />
Spoločným menovateľom s projektom<br />
Agáty je bývanie v dotyku s prírodou<br />
a rekreačnou časťou Bratislavy.<br />
V Dúbravke je pomerne čulý stavebný<br />
ruch. Je pre vás zaujímavá aj<br />
do budúcnosti?<br />
Určite áno. Pohybuje sa tu viacero developerov,<br />
ktorí majú Dúbravku zažitú<br />
a ďalej ju rozvíjajú. Určite sa nebudeme<br />
brániť ďalšiemu projektu v tejto mest<strong>sk</strong>ej<br />
časti. Je to obrov<strong>sk</strong>é sídli<strong>sk</strong>o, ktoré<br />
je obsypané rovnakým homogénnym<br />
produktom. Približne 70 % bytov<br />
sú staré paneláky. Vidíme potenciál<br />
priniesť do zóny niečo iné pre ľudí, ktorí<br />
prirodzene hľadajú nové bývanie, ale<br />
nechcú sa sťahovať do centra.<br />
Začali ste už s výstavbou Agátov?<br />
Agáty sme začali stavať tak, ako sme<br />
plánovali (v 3. Q <strong>2021</strong>, pozn.). Výstavba<br />
sa, samozrejme, začína prípravou,<br />
prekládkami inžinier<strong>sk</strong>ych<br />
sietí a prípravnými prácami. Hneď<br />
ako ich dokončíme, začneme s výkopmi<br />
a podložím.<br />
Príchod zelených riešení<br />
do rezidencií<br />
Siahate v súčasných projektoch po<br />
zelených riešeniach viac ako v minulosti?<br />
Zvyšuje sa dopyt po nich<br />
alebo stále rozhoduje cena?<br />
Najviac to cítiť pri kancelár<strong>sk</strong>ych budovách,<br />
ktoré podliehajú prísnym<br />
hodnoteniam a certifikátom zo strany<br />
klientov. Nájomníci sledujú, nakoľko<br />
je budova ekologická, a aj na<br />
základe toho sa rozhodujú. Rovnako<br />
je to v prípade retailu. Nájomníkmi<br />
sú často zahraničné firmy, ktoré majú<br />
medzinárodne stanovené kritériá.<br />
Pri rezidenčných projektoch je to trochu<br />
ťažšie. Klient sa stále rozhoduje na<br />
základe ceny. Nepotvrdilo sa nám, že<br />
by čoraz viac klientov vyžadovalo špeciálne<br />
zelené riešenia. Respektíve nie<br />
sú ochotní si za ne priplatiť. Samozrejme,<br />
v našich projektoch budujeme veľa<br />
zelene, staviame nabíjačky pre elektromobily,<br />
budujeme cyklotrasy, zastávky<br />
MHD atď. Podporujeme zelenú dopravu<br />
– či už na bicykli, alebo kolobežkou.<br />
Na strechy umiestňujeme solárne<br />
panely, ktoré v letných obdobiach pomáhajú<br />
vykrývať ohrev teplej vody. Na<br />
zavlažovanie používame studne.<br />
Nie sú to však ani zďaleka pasívne<br />
nehnuteľnosti. Tam ešte nie sme. Je<br />
možné, že to časom príde, európ<strong>sk</strong>a<br />
legislatíva sa sprísňuje.<br />
Čo sa týka alternatívnej mobility,<br />
ako ste na ňu prihliadali pri projektovaní<br />
Slnečníc?<br />
My na to môžeme prihliadať len do<br />
takej miery, ako máme na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
normy. Parkovacia politika je nastavená<br />
tak, že normy určujú minimálny<br />
počet parkovacích stojí<strong>sk</strong>, ktorý<br />
musíme postaviť. My sa tomu musíme,<br />
bohužiaľ, len prispôsobiť. Malo<br />
by to byť presne naopak. V niektorých<br />
lokalitách by malo byť určené<br />
Projekt Agáty v Dúbravke.<br />
Ján Krnáč z CRESCO: Po zmene územného plánu stále nie je vyhraté<br />
<strong>ASB</strong> #226 15
Ceny<br />
zazmluvnených<br />
bytov sa nemenia,<br />
ale ceny voľných<br />
bytov prirodzene<br />
dvíhame tak, ako<br />
dovolil trh.<br />
maximum parkovacích miest, napríklad<br />
v centre mesta.<br />
Ako som už spomenul, tak nielen Slnečnice,<br />
ale aj Agáty sú veľmi dobre dopravne<br />
napojené. Vo všetkých projektoch<br />
staviame cyklotrasy, ktoré sa snažíme<br />
logicky napájať na vetvu hlavných<br />
mest<strong>sk</strong>ých cyklotrás tak, aby klient pohodlne<br />
nasadol na bicykel pred domom<br />
a mohol ísť až do centra mesta.<br />
Je norma na parkovacie miesta prebytočná?<br />
Stáva sa, že sú parkovacie<br />
miesta nevyužité?<br />
Ono je to <strong>sk</strong>ôr o tom, že keď sme to<br />
parkovacie miesto postavili a klient<br />
má tú možnosť a vlastní auto, tak si ho<br />
kúpi alebo prenajme. Ak by človek tú<br />
možnosť nemal, musel by sa rozhodnúť<br />
inak. Pokiaľ normy sú, aké sú, tak<br />
sme nútení parkovacie miesta stavať<br />
a potom sme nútení ich aj predať alebo<br />
prenajať koncovému používateľovi.<br />
Takže nie sme motivovaní – ani klient,<br />
ani developer – nepoužívať automobil.<br />
Viete odhadnúť finančné výsledky<br />
spoločnosti CRESCO za tento rok?<br />
Viem len porovnanie s minulým rokom<br />
z hľadi<strong>sk</strong>a predaja bytov. Už začiatkom<br />
októbra sme boli na čísle, na ktorom<br />
sme <strong>sk</strong>ončili za celý minulý rok, a to<br />
nás čakajú ešte tri mesiace. Takže je<br />
isté, že z hľadi<strong>sk</strong>a obratov na tom budeme<br />
lepšie ako minulý rok a možno<br />
porovnateľne s rokom predtým.<br />
Ste na trhu takmer 30 rokov. Bol<br />
minulý rok z finančného hľadi<strong>sk</strong>a<br />
kritický?<br />
Covid-19 na začiatku spôsobil veľkú<br />
neistotu. Veľa z nás nevedelo, čo<br />
bude, čo prinesie pandémia, bol to<br />
strach z nepoznaného. No potom<br />
prišli opatrenia, vakcína a vedelo sa,<br />
že s pandémiou sa budeme musieť<br />
naučiť žiť. Prirodzene, mnohí si vydýchli,<br />
nielen my developeri. Drvivá<br />
väčšina našich projektov je rezidenčná,<br />
práve tento segment zaznamenal<br />
najmenšie otrasy, čo sa týka počtu<br />
predajov a záujmu o produkt.<br />
Takže vy ste si už vydýchli, neočakávate<br />
ďalšie komplikácie.<br />
Nie úplne, nikto z nás nevie predpovedať<br />
budúcnosť, ceny energií <strong>sk</strong>okovo<br />
rastú a s tým aj veľa komodít. Ekonómovia<br />
už predpovedajú stagfláciu, ale<br />
aby sme boli pozitívni, naprieč Európou<br />
sa nášmu segmentu darí a nárast<br />
cien stavebných materiálov sa darí<br />
pretavovať aj do zvýšených predajných<br />
cien. Kvantitatívnym uvoľňovaním<br />
v eurozóne je ešte vždy v obehu<br />
veľa peňazí, vďaka čomu sú hypotéky,<br />
a teda aj byty, stále relatívne dostupné.<br />
Myslíte?<br />
Áno, sú výnimky. Byt v centre mesta,<br />
kde m 2 stojí 7-8-tisíc eur, by som nenazval<br />
práve dostupným produktom, ale<br />
bývanie v širšom centre áno. Neustále<br />
klesajúce úrokové sadzby a nárast platov<br />
v niektorých odvetviach čiastočne<br />
kompenzujú zvyšujúce sa ceny bývania.<br />
Štát developerom? Nech<br />
<strong>sk</strong>ôr nastaví pravidlá<br />
Magistrát, naopak, zaznamenal,<br />
že pre čoraz širšiu <strong>sk</strong>upinu Bratislavčanov<br />
sa vlastné bývanie stáva<br />
nedostupným, a v reakcii na to vydali<br />
metodiku nájomného bývania.<br />
Niektorí developeri ju považujú za<br />
šikanu developerov.<br />
Šikana je silné slovo. My to vnímame<br />
ako spoplatnenú zmenu územného<br />
plánu. Nič viac, nič menej. To znamená,<br />
že mesto si vypýta peniaze<br />
za to, že vám umožní zmenu funkcie<br />
územného plánu, ktorá v príslušnej<br />
lokalite nedáva zmysel.<br />
A vy sa dokážete zmieriť s tým, že<br />
zmena územného plánu má byť<br />
spoplatnená?<br />
Ak je za tým to, že zmena územného<br />
plánu bude rýchla, efektívna, transparentná<br />
a naozaj flexibilná. Samozrejme,<br />
s dôvetkom, že zostanú zachované<br />
základné funkcie, ktoré mesto potrebuje.<br />
Bolo trochu nešťastné, že sa o celom<br />
odvode málo di<strong>sk</strong>utovalo práve<br />
s tými, ktorých sa to naozaj týka. Stále<br />
však chýba transparentnosť výberu<br />
jednotlivých lokalít. Mnohí sme neboli<br />
prizvaní do prvého kola a nemohli sme<br />
sa tak zapojiť do zmeny.<br />
Hovorí sa aj o kompletnej zmene,<br />
novom územnom pláne Bratislavy.<br />
Aký by podľa vás mal byť?<br />
Určite by mal byť flexibilnejší, aby<br />
mesto mohlo prirodzene rásť a uspokojovať<br />
tie potreby, ktoré aktuálne<br />
má. To znamená, že ak má teraz<br />
potrebu výstavby bývania, tak by<br />
malo pružne zareagovať a vedieť<br />
sa prispôsobiť danej dobe. V meste<br />
máme veľmi veľa brownfieldov, ktoré<br />
sú dlhé roky nevyužívané, a aby<br />
tam bolo možné niečo zmysluplné<br />
postaviť, treba zmeniť územný plán.<br />
Vieme, že zmena územného plánu je<br />
proces na roky. Myslím, že by mestu<br />
dosť významne pomohlo, keby určilo<br />
zóny, kde územný plán môže byť flexibilnejší<br />
a rýchly. Nezabúdajme, že<br />
po zmene územného plánu stále nie<br />
je vyhraté. Ešte máte územné a stavebné<br />
konania, proces EIA a samotnú<br />
výstavbu, čo sú ďalšie roky.<br />
Urbanisti hovoria aj o tom, že chcú<br />
podrobnejší plán...<br />
To nemusí nevyhnutne znamenať<br />
menšiu flexibilitu. To, že sa určia základné<br />
detailnejšie parametre danej<br />
zóny, ako je zastavanosť, výška a iné<br />
limity, ktoré budú v obrysoch zdetailizované,<br />
ešte nemusí znamenať, že<br />
budova nemôže byť dnes rezidenčná<br />
a zajtra administratívna alebo naopak.<br />
Takže by ste chceli flexibilitu vo<br />
funkcii...<br />
Áno, aj. Lebo je iné stavať kancelár<strong>sk</strong>u<br />
budovu a iné rezidenčnú, čiže<br />
v zmene funkcie by mala byť flexibilita.<br />
Počas minuloročného Development<br />
summitu ste spomenuli, že<br />
štát sa nemá pchať do úlohy developera.<br />
Máte stále rovnaký názor?<br />
Úlohou štátu je regulovať rôznymi<br />
zákonmi podnikateľ<strong>sk</strong>é prostredie<br />
tak, aby produkt nájomného bývania<br />
vznikol prirodzene. Keď chce štát<br />
alebo mesto nadobudnúť jednotky na<br />
bývanie, tak je aj iná, rýchlejšia cesta,<br />
ako ich nadobudnúť. Nemusí ich nevyhnutne<br />
stavať, môže si ich na trhu<br />
kúpiť alebo nadviazať spoluprácu s developerom<br />
prostredníctvom PPP. Ak<br />
to ide pri diaľniciach, prečo nie pri bývaní?<br />
Proces developmentu je v našich<br />
podmienkach zdĺhavý. Úlohou štátu<br />
by malo byť zjednodušiť tento proces,<br />
stransparentniť a zefektívniť ho, aby<br />
mal súkromný sektor možnosť ponúknuť<br />
takýto produkt rýchlo na trh.<br />
Keď hovoríte o zjednodušení<br />
a stransparentnení, máte dojem,<br />
že nový stavebný zákon by mohol<br />
procesy zjednodušiť a stransparentniť?<br />
Má takú ambíciu. Na druhej strane je to<br />
zároveň koncentrovanie moci na jedno<br />
miesto. Potom je dôležité povedať si,<br />
ako rýchlo a efektívne dokážu zákon aj<br />
naplniť. Nakoľko bude štát personálne<br />
vybavený, aby mohol rýchlo spracovať<br />
množstvo žiadostí. Určite vítame to, že<br />
je tu taká snaha, a veríme, že to pomôže,<br />
pretože aktuálny stavebný zákon je<br />
naozaj už za zenitom.<br />
Expanzia do Európy<br />
Rozmýšľali ste v spoločnosti CRESCO<br />
aj nad ďalšou expanziou do regiónov?<br />
V centre Košíc sme dokončili jeden<br />
menší bytový projekt Mlyn<strong>sk</strong>á bašta,<br />
ktorý priniesol na trh okolo 150 bytov.<br />
Čo sa týka ďalších regionálnych<br />
projektov, pozeráme sa na nejaké<br />
Ján Krnáč<br />
Absolvoval vysokoškol<strong>sk</strong>é<br />
štúdium v odbore<br />
strategického manažmentu<br />
na Fakulte manažmentu<br />
Univerzity Komen<strong>sk</strong>ého<br />
v Bratislave. V spoločnosti<br />
CRESCO REAL ESTATE<br />
začal pôsobiť už počas<br />
štúdia na vysokej škole.<br />
V rokoch 2004 – 2005<br />
zastával funkciu manažéra<br />
pre predaj a marketing,<br />
v roku 2006 prešiel na<br />
pozíciu obchodného<br />
riaditeľa a o štyri roky<br />
ne<strong>sk</strong>ôr sa stal výkonným<br />
riaditeľom spoločnosti<br />
CRESCO REAL ESTATE,<br />
kde pôsobí dodnes.<br />
ďalšie príležitosti v Košiciach, na<br />
nejaké v Žiline a rozvíjame aktivity<br />
v Prahe.<br />
Má CRESCO nejakú nenaplnenú<br />
ambíciu?<br />
Určite by sme chceli rozvíjať zahraničné<br />
príležitosti, rozvíjať biznis<br />
za hranicami. Projekt v Prahe nie je<br />
malý, už zí<strong>sk</strong>al stavebné povolenie<br />
a spustili sme predpredaj, do výstavby<br />
pôjde koncom tohto roka. Určite<br />
máme záujem rozvíjať biznis v Čechách<br />
a chceme sa pozrieť aj na príležitosti<br />
v iných krajinách Európy.<br />
Ktorá európ<strong>sk</strong>a krajina vás najviac<br />
láka?<br />
Určite tie Čechy, tam už aktivity rozvíjame<br />
a takisto by sme sa radi pozreli<br />
na Nemecko a Anglicko.<br />
Čo považujete za svoj najväčší profesijný<br />
úspech?<br />
V našom biznise nie je nič úlohou<br />
jednotlivca, všetko, čo po nás ostáva,<br />
je výsledkom tímovej práce, a preto<br />
sa veľmi teším, že CRESCO je plné<br />
naozaj šikovných a ambicióznych<br />
ľudí, bez ktorých by sme tu neboli.<br />
Čo vás v stavebníctve najviac<br />
frustruje?<br />
V developmente ma často frustruje<br />
neustále sa zhoršujúci povoľovací<br />
proces. Je to veľmi zdĺhavé a nie<br />
úplne transparentné, čo sa týka<br />
dodržiavania časových lehôt, takže<br />
si v princípe nemôžete nič naplánovať<br />
dopredu. Máte projekt s jasnými<br />
parametrami územného plánu, no<br />
cesta k stavebnému povoleniu aj tak<br />
môže byť aj osemročná.<br />
16 <strong>ASB</strong> #226 Fokus
Zárubne v znamení minimalizmu<br />
Klasickým obložkovým zárubniam rastie v posledných rokoch mohutná konkurencia<br />
v podobe <strong>sk</strong>rytých zárubní. Požiadavkám na vzhľad moderného interiéru v súlade s<br />
minimalistickým trendom plne vyhovuje <strong>sk</strong>rytá zárubňa AKTIVE, ktorá vďaka svojmu<br />
bezobložkovému vyhotoveniu necháva vyniknúť dizajn dverného krídla.<br />
Technologickým základom <strong>sk</strong>rytej zárubne<br />
AKTIVE od J. A. P. Slovakia sú<br />
pevné profily z eloxovaného hliníka<br />
tvoriace vnútornú konštrukciu, ktorá<br />
je prekrytá povrchovou úpravou steny.<br />
Vyrába sa v dvoch typoch – polodrážková<br />
AKTIVE 25/15 na otváranie<br />
dverí od seba a bezpolodrážková<br />
AKTIVE 40/00 na otváranie smerom<br />
k sebe. Kombinácia oboch variantov<br />
ponúka ideálne riešenie pre dve susediace<br />
dverné krídla v jednej miestnosti<br />
s rozdielnou orientáciou otvárania.<br />
Žiaducu dizajnovú čistotu nenarúšajú<br />
ani dverné závesy, pretože v zárubni<br />
sú osadené <strong>sk</strong>ryté 3D nastaviteľné<br />
pánty. Skrytú zárubňu AKTIVE možno<br />
použiť do murovanej aj sadrokartónovej<br />
priečky s minimálnou dokončenou<br />
hrúbkou <strong>10</strong>0 mm. Šírka čistého priechodu<br />
môže byť 600, 700, 800, 900<br />
alebo <strong>10</strong>00 mm, výška v štandardnom<br />
rozmere 1970 a 2<strong>10</strong>0 mm alebo<br />
v atypickom od 1975 až do 3700 mm.<br />
Možné je aj vyhotovenie bez nadpražia<br />
alebo do šikmých podkrovných<br />
priestorov.<br />
Skryté zárubne sú vhodné nielen na<br />
otočné dvere, ale vďaka bezobložkovým<br />
stavebným puzdrám aj na dvere<br />
posuvné. Jednotný dizajn interiéru<br />
tak možno zachovať aj pri kombinácii<br />
oboch typov otvárania.<br />
www.jap.<strong>sk</strong><br />
reklamný text: J.a.P. Slovakia<br />
Viac ako 25 rokov <strong>sk</strong>úseností v stavebníctve.<br />
Kvalita - Termín - Profesionalita - Tradícia<br />
www.ise.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong> #226 17
Udržateľná a ústretová k ľuďom. Taká bude<br />
nová štvrť Modřan<strong>sk</strong>ý cukrovar<br />
V brownfielde po bývalom modřan<strong>sk</strong>om cukrovare vyrastie v najbližších rokoch nová štvrť<br />
realizovaná spoločnosťou Skan<strong>sk</strong>a podľa návrhu architektov z ateliéru Chybik+Kristof<br />
Architects & Urban Designers. Pripravovaný projekt je v mnohých ohľadoch ojedinelý<br />
a mohol by sa stať vzorom, ako uplatňovať udržateľné princípy pre novú výstavbu v mestách.<br />
Akým spôsobom je do projektu zapájaná miestna verejnosť a ako investor a architekti<br />
zohľadňujú environmentálne aspekty stavby, sme sa opýtali Miroslava Koberu, green<br />
business manažéra spoločnosti Skan<strong>sk</strong>a Reality, a architektov Ondřeja Chybíka, Michala<br />
Krištofa a Ondřeja Mundla z ateliéru Chybik+Kristof Architects & Urban Designers.<br />
PRAHA TEXT: JOLANA ŘÍHOVÁ, VIZUALIZÁCIA: CHYBIK+KRISTOF ARCHITECTS & URBAN DESIGNERS, FOTO: SKANSKA<br />
V čom je projekt Modřan<strong>sk</strong>ého<br />
cukrovaru ojedinelý a akými parametrami<br />
vyniká v porovnaní s inou<br />
developer<strong>sk</strong>ou bytovou výstavbou?<br />
Miroslav Kobera: K stavbe pristupujeme<br />
komplexne, a to už na úrovni<br />
zdrojov, teda vody alebo energie,<br />
aj z pohľadu ľudí, teda komunity,<br />
udržateľnosti. To celé je zastrešené<br />
určitým prístupom ku kultúre bývania,<br />
ktorá sa <strong>sk</strong>ladá z tzv. štyroch<br />
pilierov, ktorými sú rešpekt k lokalite,<br />
rešpekt k zdrojom, rešpekt k životnému<br />
prostrediu a trvalá hodnota.<br />
A to všetko sa nám spája práve<br />
v tomto projekte.<br />
Niektoré z použitých technológií,<br />
ako napríklad nakladanie so sivou<br />
vodou, sme si vy<strong>sk</strong>úšali už pred piatimi<br />
rokmi v rezidenčnej štvrti Botanica<br />
v Prahe 5. Vy<strong>sk</strong>úšané máme zelené<br />
strechy, <strong>sk</strong>úšame aj solárne panely.<br />
Postupne si overujeme reálnu využiteľnosť<br />
týchto technológií, náklady<br />
na údržbu, návratnosť. A všetky tieto<br />
od<strong>sk</strong>úšané technológie využijeme<br />
aj v Modřan<strong>sk</strong>om cukrovare.<br />
V ktorej fáze sa projekt Modřan<strong>sk</strong>ého<br />
cukrovaru momentálne nachádza?<br />
Miroslav Kobera: Začiatkom októbra<br />
sme ponúkli do predaja 60 bytov<br />
z plánovanej prvej etapy.<br />
Spoločnosť Skan<strong>sk</strong>a sa zasadzuje<br />
o to, aby do roku 2045 v rámci<br />
svojej činnosti zanechávala nulovú<br />
uhlíkovú stopu. Ako sa to snažíte<br />
dosiahnuť v projekte Modřan<strong>sk</strong>ý<br />
cukrovar?<br />
Miroslav Kobera: Využívame alternatívne<br />
zdroje energie prostredníctvom<br />
solárnych panelov. Pilotne<br />
chceme vy<strong>sk</strong>úšať i fotovoltické panely,<br />
je to síce veľmi náročná technológia,<br />
ale nebojíme sa toho. Rovnako<br />
chceme využiť recyklované stavebné<br />
materiály, napríklad Rebetong, ktorý<br />
použijeme plošne – od konštrukcií až<br />
po interiér. Ďalším takým materiálom<br />
je Replast, z ktorého vytvárame<br />
napríklad parapety. Aj drevo využívame<br />
z udržateľných zdrojov, má<br />
certifikáciu FCE. Tieto technológie<br />
pritom nepremietame do ceny, berieme<br />
to ako pridanú hodnotu.<br />
Akým spôsobom hospodárite s dažďovou<br />
vodou a ako do projektu<br />
začleňujete princípy modrozelenej<br />
infraštruktúry?<br />
Ondřej Chybík: Z pohľadu udržateľnosti<br />
je správne hospodárenie<br />
s dažďovou vodou jedným zo základných<br />
pilierov tohto projektu.<br />
Naším hlavným cieľom je minimalizovať<br />
odtok zrážkových vôd<br />
z územia a dažďovú vodu, naopak,<br />
efektívne využívať. Dosiahnuť to<br />
chceme realizovaním čo najmenšieho<br />
množstva spevnených plôch<br />
a tie riešiť pomocou poréznych<br />
a priepustných povrchov.<br />
Ondřej Mundl: Vo všetkých objektoch<br />
v rámci projektu Modřan<strong>sk</strong>ý<br />
cukrovar sme navrhli zelené strechy,<br />
ktoré spomaľujú odtok dažďovej<br />
vody pri prívalových dažďoch.<br />
Voda zo striech i zo spevnených<br />
povrchov sa buď využíva, alebo<br />
vsakuje pomocou svejlov, ktoré sme<br />
umiestnili na súkromné pozemky<br />
jednotlivých objektov aj do verejného<br />
priestoru parku. Svejly sa tak<br />
stávajú nielen funkčným, ale aj estetickým<br />
prvkom verejného priestoru.<br />
18 <strong>ASB</strong> #226 reklamný text: <strong>sk</strong>an<strong>sk</strong>a
Michal Krištof: Každý z bytových<br />
domov je vybavený vlastnou akumulačnou<br />
nádržou, dažďová voda<br />
z nich sa používa na zálievku zelene<br />
vo vnútroblokoch. V projekte sme<br />
navrhli aj systém na opätovné využitie<br />
sivej vody, v ktorom sa odpadová<br />
voda z vaní a umývadiel bytov<br />
akumuluje do nádrží a po prečistení<br />
sa znovu použije ako úžitková voda.<br />
Celý systém bude monitorovaný a informácie<br />
budú prostredníctvom aplikácie<br />
prístupné obyvateľom domov,<br />
ktorí si tak dokážu lepšie predstaviť<br />
správne hospodárenie s vodou.<br />
Ako by ste charakterizovali vegetačné<br />
úpravy a prácu so zelenou<br />
zložkou v tomto projekte?<br />
Ondřej Mundl: Vzhľadom na to, že<br />
sa s projektom snažíme o certifikáciu<br />
BREEAM, navrhujeme vegetačné<br />
úpravy tak, aby došlo k zlepšeniu<br />
ekologickej kvality územia. V centrálnej<br />
časti hlavného námestia<br />
umiestňujeme raster listnatých<br />
stromov, ktoré svojimi korunami<br />
vytvárajú zapojený bo<strong>sk</strong>et a ich<br />
úlohou bude zlepšenie mikroklímy.<br />
Podobne aj novonavrhnuté ulice po<br />
oboch stranách dopĺňame alejami<br />
stromov rôznych druhov, aby mal<br />
každý z priestorov svoju identitu.<br />
Ondřej Chybík: Väčšinu voľných<br />
plôch novonavrhnutého parku koncipujeme<br />
ako pobytové lúky a záhony<br />
kvitnúcich rastlín. Sú medzi nimi<br />
pôvodné druhy z oblasti strednej<br />
Európy a domáce druhy <strong>sk</strong>upinových<br />
krov s rôznym obdobím kvitnutia.<br />
Vďaka tomu je dostupnosť potravy<br />
pre hmyz a vtáctvo rozložená<br />
do dlhšieho časového úseku vrátane<br />
zimných mesiacov.<br />
Modřan<strong>sk</strong>ý cukrovar je jedným<br />
z prvých projektov u nás, do ktorého<br />
bola komplexným spôsobom<br />
zapojená verejnosť už od jeho<br />
prípravnej fázy. Ako v projekte zohľadňujete<br />
potreby používateľov<br />
a miestnych stakeholderov?<br />
Michal Krištof: Môžeme povedať,<br />
že verejnosť a záujmové <strong>sk</strong>upiny<br />
občanov sa prostredníctvom svojich<br />
pripomienok stali takpovediac<br />
spoluautormi projektu. Vo všeobecnosti<br />
platí, že vo svojej práci sa vždy<br />
snažíme maximálne porozumieť<br />
potrebám konkrétneho klienta. Pri<br />
takomto rozsiahlom projekte je participácia<br />
<strong>sk</strong>velým spôsobom, ako<br />
zohľadniť potreby všetkých zainteresovaných.<br />
Podnety od nich vnímame<br />
ako indikátory konkrétnych<br />
prianí a požiadaviek. Správne vyhodnotenie<br />
a spracovanie podnetov<br />
verejnosti je už potom na nás architektoch.<br />
Môžete opísať, akým spôsobom<br />
participácia prebiehala a ako ste<br />
pracovali s výstupmi?<br />
Ondřej Chybík: Ešte pred vypísaním<br />
architektonickej súťaže na<br />
návrh projektu vznikla z iniciatívy<br />
investora pracovná <strong>sk</strong>upina. Skladala<br />
sa zo zástupcov mest<strong>sk</strong>ej časti,<br />
developera, záujmových <strong>sk</strong>upín<br />
a aktívnych občanov. Pod vedením<br />
facilitátora táto pracovná <strong>sk</strong>upina<br />
pripravila zadanie súťaže. Verejnosť<br />
mala niekoľkokrát možnosť v rámci<br />
plánovaných stretnutí projekt<br />
sledovať, aktívne ho komentovať<br />
a vstupovať doň svojimi pripomienkami,<br />
a to v priebehu spracovania<br />
súťažných návrhov, ako aj následne<br />
pri vypracovaní projektu na základe<br />
vybraného návrhu.<br />
Michal Krištof: Každé takéto<br />
stretnutie u nás vyvoláva debatu<br />
o správnosti jednotlivých použitých<br />
riešení a zároveň pomáha udržať<br />
koncepčnú líniu celého návrhu.<br />
Aké sú podľa vás prínosy participačného<br />
procesu pre projekt?<br />
Miroslav Kobera: Skôr než architekti<br />
vôbec urobili čiaru na papier,<br />
mali sme od miestnych ľudí veľmi<br />
dôležitý „background“. Dozvedeli<br />
sme sa, čo si želajú, aby na území<br />
vyrástlo, a vďaka tomuto načúvaniu<br />
sa dosiahlo, že sú ľudia v okolí<br />
dobre informovaní, a verím, že aj<br />
spokojní s výsledkom. Treba dodať,<br />
že z dlhodobého hľadi<strong>sk</strong>a to bol úplný<br />
precedens. Ľuďom sme ponúkli<br />
priestor na stretávanie v podobe komunitného<br />
centra Cukrkandl, ktorý<br />
zachováme aj do budúcna. Miestni<br />
to brali ako podanú ruku a zapojili<br />
sa do následnej participácie.<br />
Ondřej Chybík: Participačný proces<br />
dáva obyvateľom aktívnu rolu.<br />
Nie sú v tomto prípade len pasívnymi<br />
divákmi. Prínos tohto prístupu<br />
vnímame predovšetkým v tom, že<br />
projekt vďaka nemu reálne navrhujeme<br />
priamo pre budúcich obyvateľov<br />
aj pre obyvateľov blízkeho<br />
okolia. Veríme, že vďaka participačnému<br />
procesu sa novostavby prirodzenejšie<br />
začlenia do prostredia<br />
a omnoho <strong>sk</strong>ôr sa stanú súčasťou<br />
živého fungujúceho mesta.<br />
Projekt sa snažíte maximálne začleniť<br />
do existujúcej štruktúry<br />
mesta. Môžete priblížiť, akými<br />
krokmi chcete dosiahnuť kvalitné<br />
funkčné verejné priestranstvá<br />
a zdieľané priestory, a opísať ich<br />
charakter?<br />
Ondřej Mundl: Pri všetkých realizáciách<br />
pracujeme s jasnou hierarchiou<br />
priestorov – od verejných<br />
cez polosúkromné až po súkromné.<br />
Čo sa týka verejných priestorov,<br />
snažíme sa o ich jasné vymedzenie<br />
a pomenovanie. V prípade projektu<br />
Modřan<strong>sk</strong>ého cukrovaru sa nám<br />
podarilo vniesť do návrhu nové centrálne<br />
námestie, ktoré bude slúžiť<br />
nielen budúcim rezidentom, ale aj<br />
ľuďom z celej spádovej oblasti Čechovej<br />
štvrte. V projekte ďalej navrhujeme<br />
multifunkčný krytý verejný<br />
priestor, ktorý svojou formou odkazuje<br />
na výrobnú halu pôvodného<br />
cukrovaru a ktorý bude slúžiť na<br />
konanie spoločen<strong>sk</strong>ých akcií v priebehu<br />
celého roka. Súčasťou nášho<br />
návrhu sú aj pokojné obytné ulice<br />
a lineárny park slúžiaci na rekreáciu<br />
a zároveň oddeľujúci bývanie od železničnej<br />
trate. V neposlednom rade<br />
v projekte počítame s revitalizáciou<br />
časti nábrežia Vltavy, ktoré považujeme<br />
za jeden z najvýznamnejších<br />
benefitov tejto lokality.<br />
Miroslav Kobera<br />
green business manažér,<br />
Skan<strong>sk</strong>a Reality<br />
Miroslav Kobera pôsobí<br />
v spoločnosti Skan<strong>sk</strong>a Reality ako<br />
manažér udržateľného bývania.<br />
Je odborníkom na odpadové<br />
hospodárstvo, udržateľnú výstavbu<br />
a certifikáciu budov. Venuje sa<br />
najmä problematike znižovania<br />
spotreby energie a hospodárenia<br />
s dažďovou vodou. V mater<strong>sk</strong>ej<br />
firme Skan<strong>sk</strong>a, a. s., predtým pôsobil<br />
na pozícii špecialistu na ochranu<br />
životného prostredia. V minulosti<br />
pracoval ako laborant v odbore<br />
ekotoxikológie na Vysokej škole<br />
chemickotechnologickej v Prahe.<br />
Túto školu aj vyštudoval, konkrétne<br />
odbor chémia a technológia ochrany<br />
životného prostredia. Je fanúšikom<br />
zeleného prístupu k životu.<br />
O n d ř e j C h y b í k ,<br />
Michal Krištof,<br />
Ondřej Mundl<br />
Chybik+Kristof Architects &<br />
Urban Designers<br />
Architektonický ateliér Chybik+Kristof<br />
Architects & Urban<br />
Designers založili v roku 20<strong>10</strong><br />
v Brne architekti Ondřej Chybík<br />
a Michal Krištof, dnes má<br />
ich štúdio pobočky aj v Prahe<br />
a Bratislave. Pozornosť domácej<br />
i svetovej verejnosti si zí<strong>sk</strong>ali<br />
napríklad realizáciou če<strong>sk</strong>ého<br />
pavilónu pre Svetovú výstavu<br />
EXPO v Miláne v roku 2015,<br />
ktorý vytvorili z kontajnerových<br />
modulov. Americký časopis<br />
Architectural Record ocenil ich<br />
prácu v roku 2019 prestížnou<br />
cenou Vanguard Award. Vlani sa<br />
štúdio dostalo medzi finalistov<br />
Če<strong>sk</strong>ej ceny za architektúru<br />
2020 s projektmi Vinařství<br />
Lahofer a Enotékou Znojmo.<br />
S rovnakými projektmi bolo<br />
nominované na Cenu Miesa van<br />
der Rohe 2022. Nedávna modernizácia<br />
autobusovej stanice Zvonařka<br />
v Brne je aktuálne medzi<br />
finalistami súťažnej prehliadky<br />
Dezeen Awards <strong>2021</strong>.<br />
reklamný text: <strong>sk</strong>an<strong>sk</strong>a<br />
<strong>ASB</strong> #226 19
30Projekty<br />
Pripravované<br />
projekty<br />
Nesto bude mesto<br />
v meste<br />
20<br />
Tomachic – bývanie<br />
v Ružinove<br />
22<br />
Šport aréna<br />
v Malackách<br />
24<br />
Novú hlavnú stanicu<br />
v Brne navrhne<br />
holand<strong>sk</strong>ý ateliér<br />
26<br />
Flešovky<br />
28<br />
Súťaže<br />
Súčasťou bude aj rozľahlé námestie mest<strong>sk</strong>ého charakteru, ktoré prepojí rôzne funkcie novej štvrte.<br />
Celkový pohľad na projekt Nesto so zvýraznením 1. fázy.<br />
Nesto bude mesto v meste<br />
SIEBERT + TALAŠ Toto už nebude len mest<strong>sk</strong>á štvrť,<br />
ale „mesto v meste“. Na území 47 ha bude žiť 15-tisíc<br />
obyvateľov – a to sú parametre menšieho okresného<br />
mesta na Sloven<strong>sk</strong>u. Projekt Nesto však má svoje ambície<br />
aj mimo veľkých objemov. V bratislav<strong>sk</strong>ej Petržalke<br />
chce vytvoriť kvalitný priestor na bývanie a prácu, ale aj<br />
široké možnosti trávenia voľného času. Jeho výstavba sa<br />
začala v polovici októbra a prví obyvatelia by sa doň mali<br />
nasťahovať v roku 2024.<br />
BRATISLAVA REDAKČNÁ ÚPRAVA: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, VIZUALIZÁCIE: LUCRON<br />
Kedysi rozdeľovala, dnes spája<br />
„Táto oblasť si zažila aj obdobie, keď<br />
ľudí na oboch stranách hranice nespájala,<br />
ale rozdeľovala. Dnes je už,<br />
našťastie, potenciál tohto miesta iný<br />
a po dekádach, keď stálo prázdne,<br />
má obrov<strong>sk</strong>ú príležitosť začať ľudí<br />
spájať,“ hovorí predseda predstavenstva<br />
spoločnosti Lucron Zoltán Müller<br />
k odkazu významnej histórie. O jej<br />
podobách svedčia viaceré zachované<br />
vojen<strong>sk</strong>é objekty bývalého obranného<br />
systému če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>ého<br />
opevnenia, zároveň tadiaľto počas<br />
studenej vojny viedla železná opona.<br />
Všetky objekty plánuje developer<br />
zachovať a zveľadiť v spolupráci s ich<br />
správcami, aby sa stali súčasťou nového<br />
verejného priestoru, ktorý tu<br />
vznikne.<br />
Mesto budúcnosti<br />
Developer na tomto mohutnom území,<br />
ktoré sa dotýka okraja rakú<strong>sk</strong>ych<br />
hraníc a siaha až po Kopčian<strong>sk</strong>u ulicu,<br />
nechce len postaviť stovky bytov<br />
a zopár obchodov. Jeho vízia ide ďalej<br />
a pozerá sa na najbližšie dekády.<br />
Zadanie vyhlásenej medzinárodnej<br />
súťaže na koncept Nesto-sever má<br />
po<strong>sk</strong>ytnúť ucelenú predstavu pre<br />
dané územie na nasledujúcich 40 až<br />
20 <strong>ASB</strong> #226 Projekty
Kvalitný verejný priestor bude dôležitým prvkom komplexného urbanisticko-architektonického návrhu.<br />
Podľa developera by zeleň nemala byť len na okrasu, ale má pozývať ľudí pracovať na deke či urobiť si piknik.<br />
50 rokov. Jej hlavným cieľom bude<br />
priniesť komplexný urbanisticko-architektonický<br />
návrh, ktorý zohľadní<br />
všetky funkcie územia – bývanie, prácu<br />
a obchodné priestory, ale najmä<br />
kvalitný verejný priestor, ako aj vzdelávanie<br />
či šport.<br />
O meste budúcnosti sa podľa Zoltána<br />
Müllera hovorí už dlhšie, v poslednom<br />
období sa k tomu pridala ďalšia<br />
výzva: ako má vyzerať mesto po pandémii?<br />
Odpoveď by mala dať súťaž,<br />
prostredníctvom ktorej developer<br />
oslovil <strong>10</strong> zahraničných, ale aj sloven<strong>sk</strong>ých<br />
ateliérov so <strong>sk</strong>úsenosťami<br />
a kompetenciou na rozvoj územia tejto<br />
mierky. Súťažné návrhy vyhodnotí<br />
nezávislá 9-členná odborná porota<br />
so zástupcami mesta Bratislava i s expertmi<br />
zo zahraničia. Kým výsledkom<br />
prvej fázy súťaže má byť urbanistický<br />
koncept celého územia, druhá<br />
fáza má za cieľ rozpracovať víťazný<br />
koncept do detailu a po<strong>sk</strong>ytnúť masterplán<br />
pre samotnú výstavbu.<br />
Dôraz na obnoviteľné energie<br />
a ekologickú dopravu<br />
V prvej fáze výstavby developer začína<br />
s budovaním rezidenčných budov<br />
v južnej časti projektu smerom ku<br />
Kopčian<strong>sk</strong>ej ulici, ktoré po dokončení<br />
ponúknu viac ako 160 bytov. Na<br />
ne potom nadviaže výstavba ďalšej<br />
časti projektu, kde budú administratívne<br />
priestory, byty na prenájom,<br />
medicentrum, gastro- a obchodné<br />
prevádzky, supermarket či škôlka.<br />
Súčasťou bude aj rozľahlé námestie<br />
mest<strong>sk</strong>ého charakteru, ktoré prepojí<br />
všetky spomínané funkcie.<br />
Dôležitým prvkom budú aj opatrenia<br />
na zachytávanie vody v území, ako sú<br />
dažďové záhrady či využitie vodopriepustných<br />
materiálov, ktoré sú dôležité<br />
pri príprave miest na klimatickú<br />
zmenu. Projekt počíta s významným<br />
využitím obnoviteľných zdrojov energie,<br />
a to zatiaľ v najväčšom rozsahu<br />
v rámci developmentu na území Sloven<strong>sk</strong>a.<br />
Developer plánuje vybaviť<br />
budovy technológiami, aby mohli vyrábať<br />
aj spotrebovávať energiu priamo<br />
na mieste, a to najmä vďaka solárnym<br />
panelom, ktoré budú na každej<br />
budove. Súčasťou týchto snáh bude<br />
podľa Michala Brúsila, development<br />
manažéra projektu Nesto, aj veľký<br />
dôraz na ekologické formy dopravy.<br />
Miesto tu budú mať zóny bez áut a aj<br />
viaceré alternatívne dopravné riešenia,<br />
ako sú elektrobicykle alebo zdieľaná<br />
automobilová doprava.<br />
V lete tohto roka developer dokončil<br />
sprievodné práce súvisiace s budovaním<br />
infraštruktúry v území, v rámci<br />
ktorých zveľadil Kopčian<strong>sk</strong>u ulicu.<br />
Okrem 850 metrov novej cesty na<br />
ulici pribudol takmer kilometer oddelenej<br />
cyklotrasy, ktorá územie plynulo<br />
prepája od rakú<strong>sk</strong>eho Kittsee až<br />
do bratislav<strong>sk</strong>ého centra. Investor už<br />
dlhšie avizuje vybudovanie železničnej<br />
zastávky, ktorá by zabezpečila<br />
spojenie so železničnou stanicou<br />
Petržalka, ako aj s rakú<strong>sk</strong>ym pohraničím<br />
a Viedňou.<br />
MESTSKÁ ŠTVRŤ NESTO<br />
Miesto: Bratislava-Petržalka<br />
Developer: Lucron<br />
Architekti 1. fázy: SIEBERT + TALAŠ<br />
Ukončenie<br />
2024<br />
1. fázy:<br />
Nesto bude mesto v meste<br />
<strong>ASB</strong> #226 21
Jednoduchú pravidelnosť bielej fasády dopĺňajú štyri sivé kubusy na jej vrchole – mezonety.<br />
Tomachic – bývanie v Ružinove<br />
ARCHITEKTONICKÁ DIELŇA COLLEGIUM Bytová kríza klope na dvere čoraz<br />
hlasnejšie, no nie je všetko stratené. V bratislav<strong>sk</strong>om Ružinove začal v marci<br />
tohto roka vyrastať bytový dom, ktorý rozšíri bytový repertoár obľúbenej<br />
mest<strong>sk</strong>ej časti. Exponovaná poloha a neobvyklá monofunkcia bytového bloku<br />
robia z projektu Tomachic zaujímavú voľbu pre všetkých bytu chtivých.<br />
BRATISLAVA Text: Alexandra Müllerová, Projektová dokumentácia: ARCHITEKTONICKÁ DIELŇA COLLEGIUM,<br />
Vizualizácie: Dimatz<br />
Bratislav<strong>sk</strong>á mest<strong>sk</strong>á časť Ružinov je obľúbenou lokalitou<br />
mladých rodín s deťmi aj miestnych starousadlíkov.<br />
Kvalitné bývanie sa prelína s množstvom zelene,<br />
miestni si môžu vybrať z rôznych miest na relax – jazero<br />
Štrkovec, športovi<strong>sk</strong>á či parky s kultúrnym programom.<br />
Blízko občian<strong>sk</strong>ej nočnej mory – klient<strong>sk</strong>eho<br />
centra – vyrastá nový bytový dom, ktorý rozšíri ponuku<br />
bytov a doplní výraz štvrte.<br />
Levitujúci dom<br />
Nový objekt pre investora Projekt T navrhli architekti<br />
z Architektonickej dielne Collegium. Bytový dom<br />
pôdorysne kopíruje tvar pozemku. Hutnú hmotu op-<br />
Tomachic ponúkne dokopy 39 bytových jednotiek v 1-izbových až 4-izbových dispozíciách.<br />
22 <strong>ASB</strong> #226 Projekty
Takmer všetky byty disponujú vlastnými lodžiami.<br />
6. NP 7. NP<br />
ticky vyľahčuje podstava budovy, ktorú<br />
tvoria stĺpy. Prvé nadzemné podlažie<br />
tak zároveň supluje povrchové parkovanie,<br />
no <strong>sk</strong>ryté v rámci bytového domu.<br />
Monofunkcia bývania prináša so sebou<br />
niekoľko výhod – minimálny ruch prevádzok<br />
v parteri a menšia koncentrácia<br />
návštevníkov.<br />
Bytov nikdy nie je dosť<br />
Bytový dom Tomachic po dokončení<br />
ponúkne dokopy 39 bytových jednotiek,<br />
z ktorých takmer všetky disponujú<br />
lodžiami. Na piatich poschodiach sa nachádzajú<br />
byty rôznych dispozičných riešení<br />
– od <strong>sk</strong>romných jednoizbových až po<br />
rozsiahle štvorizbové pre veľké rodiny.<br />
Dve najvyššie úrovne sú riešené odlišne –<br />
na ustúpenom piatom podlaží sú umiestnené<br />
mezonety, ktorých druhá úroveň<br />
tvorí štyri kubusy siedmeho nadzemného<br />
podlažia. Dopĺňajú ich dve úrovne terás,<br />
ktoré zvyšujú komfort o niekoľko úrovní.<br />
Súkromie na prvom mieste<br />
„Bytový dom je navrhnutý tak, že<br />
v rámci jeho umiestnenia v dvorovej<br />
časti nedochádza k neželanému výhľadu<br />
do okien susedných stavieb,“<br />
približuje hlavné ciele projektu developer.<br />
„Architekti dbali na súkromie,<br />
sused<strong>sk</strong>é vzťahy a vhodné umiestnenie<br />
objektov a dosiahli ideálny stav,<br />
keď nebytové kopíruje nebytové a výhľady<br />
z bytov novostavby Tomachic<br />
nie sú ničím obmedzené. Stavba je<br />
navrhnutá tak, že po kolaudácii bude<br />
disponovať certifikátom energetickej<br />
náročnosti triedy A1.“<br />
Bytový dom Tomachic<br />
Miesto:<br />
Bratislava-Ružinov<br />
Investor: Projekt T, s. r. o.<br />
Architektonická dielňa<br />
Collegium – Fedor<br />
Architekti:<br />
Minárik, Peter Brezina,<br />
Peter Suchán<strong>sk</strong>y<br />
Počet bytových<br />
39<br />
jednotiek:<br />
Začiatok výstavby: 1. Q <strong>2021</strong><br />
Ukončenie<br />
1. Q 2023<br />
výstavby:<br />
Introvertnejšia severná fasáda je orientovaná do ulice. Za rytmickými pre<strong>sk</strong>leniami sa nachádza chodba vedúca k bytom.<br />
Tomachic – bývanie v Ružinove<br />
<strong>ASB</strong> #226 23
Pohľad na arénu od cyklochodníka.<br />
Šport aréna v Malackách<br />
CITYPROJEKT V bývalom areáli píly v Malackách<br />
sa rozbiehajú stavebné práce na novej multifunkčnej<br />
športovej aréne, ktorú budú využívať rekreační športovci<br />
aj športové kluby na prípravu, takže bude znamenať<br />
dôležitý impulz pre amatér<strong>sk</strong>y i profesionálny šport.<br />
Možno súhlasiť s primátorom Malaciek Jurajom Říhom,<br />
že takéto projekty sa na úrovni okresných miest na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u realizujú raz za desiatky rokov. V tomto<br />
prípade je taktiež prísľub, že bude aj dobre vyzerať.<br />
MALACKY Text: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, VIZUALIZÁCIE A PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA:<br />
CITYPROJEKT<br />
Dve samostatné haly<br />
Športový komplex pozostáva z dvoch<br />
samostatných športových hál. Architekti<br />
chceli, aby svojou formou<br />
a vzhľadom na svoje funkcie organicky<br />
zapadla do kontextu okolia a histórie<br />
parcely. „Preto sme navrhli časť<br />
fasády s vertikálnymi lamelami ako jeden<br />
spájajúci motív,“ povedal pre <strong>ASB</strong><br />
Ing. arch. Pavol Citovický. „Zámerom<br />
je, aby sa jednotlivé rôznorodé hmoty<br />
objektov zjednotili do jedného celku,<br />
ale zároveň by bolo možné čiastočne<br />
vnímať tú rôznorodosť funkcií objemov<br />
cez jemný raster lamiel. V parteri<br />
navrhujeme pre každú z hál postavy<br />
charakteristické pre jednotlivé druhy<br />
športov vo forme obrysov športovcov,<br />
ktoré sa nachádzajú aj v interiéri.“<br />
Hlavný vstup je navrhnutý ako zastrešený<br />
vystupujúcou hmotou na 2. NP<br />
s terasou, aby rozptylová plocha bola<br />
maximálne prekrytá a vznikla tu aj<br />
oddychová zóna v rámci plánovanej<br />
promenády.<br />
Multifunkčná hala<br />
„Multifunkčná hala je navrhnutá pre<br />
všetky druhy loptových športov – ako<br />
napr. hádzaná, volejbal, ba<strong>sk</strong>etbal,<br />
florbal, futsal – tak, aby rozmermi spĺňala<br />
všetky nároky jednotlivých športových<br />
asociácií, s ktorými bol návrh<br />
konzultovaný,“ približuje P. Citovický.<br />
Pohľad na hlavný vstup do arény a terasu s prestrešením.<br />
24 <strong>ASB</strong> #226 Projekty
Multifunkčná hala, pohľad z tribúny.<br />
Hala s ľadovou plochou, pohľad z tribúny.<br />
„Halu bude možné deliť sieťou na dva<br />
samostatné menšie celky podľa aktuálnej<br />
potreby. Zázemie hál tvorí šesť<br />
šatní s hygienickým príslušenstvom.<br />
Hľadi<strong>sk</strong>o pre divákov na 1. NP by malo<br />
mať tele<strong>sk</strong>opickú podobu a na 2. NP<br />
zase pevnú. Maximálna kapacita haly<br />
je 3<strong>10</strong> osôb.“<br />
Hala s ľadovou plochou<br />
Hala s ľadovou plochou je navrhnutá<br />
tak, aby spĺňala náročné kritériá<br />
ľadových športov, najmä hokeja. Tu<br />
by malo byť pevné hľadi<strong>sk</strong>o, ktoré je<br />
prístupné z galérie na 2. NP. Zázemie<br />
haly tvorí na 1. NP osem samostatných<br />
šatní, hygienické príslušenstvo, hokejový<br />
trenažér a priestor na brúsenie<br />
korčúľ. Kapacita haly je navrhnutá<br />
pre maximálne <strong>10</strong>0 osôb. Hokejová<br />
hala bude mať na 2. NP aj priestory<br />
pre VIP.<br />
Druhé nadzemné podlažie je zo<br />
vstupnej haly prepojené priamym<br />
schodi<strong>sk</strong>om a výťahom. Budú tu<br />
priestory pre správu objektu a ubytovanie<br />
pre športovcov so zázemím.<br />
Z 2. NP sú prístupné priestory pre<br />
divákov na státie a sedenie pre obe<br />
haly. V rámci galérie architekti nakreslili<br />
retailový priestor výhradne<br />
pre návštevníkov arény spolu s rozptylovými<br />
plochami a exteriérovú<br />
terasu.<br />
Konštrukcie a materiály<br />
„Na dosiahnutie maximálnej ekonomickej<br />
efektivity sme nosnú konštrukciu<br />
hál navrhli ako oceľovú v kombinácii<br />
s lokálnymi železobetónovými<br />
stenami a stropmi,“ dodáva P. Citovický.<br />
„Fasády oboch hál sú navrhnuté<br />
zo sendvičových panelov, na ktorých<br />
je kotvený presadený raster vertikálnych<br />
lamiel. Interiér objektu bude<br />
minimalistický, s priznanými pohľadovými<br />
betónmi a kontrastným dreveným<br />
lamelovým obkladom stien, ktorý<br />
nadväzuje na raster fasády. Každá<br />
hala má svoju výraznú charakteristickú<br />
farebnosť.“<br />
ŠPORT ARÉNA MALACKY<br />
Miesto: Malacky<br />
Investor: Šport aréna Malacky, s. r. o.<br />
Autor<br />
návrhu:<br />
Ing. arch. Pavol Citovický<br />
Spolupráca:<br />
Ing. arch. Stanislav Cesnak,<br />
Ing. arch. Dušan Poliak<br />
Termín<br />
realizácie:<br />
<strong>2021</strong> – 2022<br />
Celková plocha<br />
11 800 m<br />
pozemku:<br />
Zastavaná<br />
plocha:<br />
5234 m 2<br />
Celkové<br />
náklady:<br />
9,5 mil. eur bez DPH<br />
Pozdĺžny rez arénou.<br />
Pôdorys prízemia. Situácia.<br />
Šport aréna v Malackách<br />
<strong>ASB</strong> #226 25
Úlohou súťažiacich bolo navrhnúť budovu vrátane riešenia priľahlých verejných priestranstiev, budov a širších vzťahov.<br />
Podľa poroty v sebe víťazný návrh kombinuje odkaz na historické verejné budovy s moderným prestupným uzlom.<br />
Novú hlavnú stanicu v Brne<br />
navrhne holand<strong>sk</strong>ý ateliér<br />
BENTHEM CROUWEL ARCHITECTS Nová brnian<strong>sk</strong>a<br />
hlavná stanica vznikne podľa návrhu holand<strong>sk</strong>ého ateliéru<br />
Benthem Crouwel Architects, ktorý stojí za projektom<br />
stanice v Rotterdame alebo rekonštrukciou a dostavbou<br />
stanice v Amsterdame. Výber odbornej poroty, v ktorej<br />
zasadala architektka Eva Jiřičná alebo urbanista Peter<br />
Gero, v auguste potvrdilo vedenie mesta Brna aj Správa<br />
železníc Če<strong>sk</strong>ej republiky.<br />
BRNO REDAKČNÁ ÚPRAVA: JOLANA ŘÍHOVÁ, VIZUALIZÁCIE: BENTHEM CROUWEL ARCHITECTS<br />
Oceňované hlavné stanice v holand<strong>sk</strong>om<br />
Rotterdame, Amsterdame alebo<br />
Haagu spája autor<strong>sk</strong>é meno ateliéru<br />
Benthem Crouwel Architects.<br />
„Autori víťazného návrhu budú dohliadať<br />
na kvalitné spracovanie projektovej<br />
dokumentácie novej budovy.<br />
Budú zárukou toho, že po dokončení<br />
bude nová stanica nielen pýchou<br />
južnej Moravy, ale aj miestom, ktoré<br />
budú cestujúci využívať naozaj radi.<br />
Aktuálny predpoklad dokončenia novej<br />
budovy hlavnej stanice smeruje<br />
do rokov 2032 až 2035, keď bude hotová<br />
aj časť novej štvrte Trnitá,“ uviedol<br />
námestník generálneho riaditeľa<br />
pre modernizáciu dráhy Mojmír Nejezchleb<br />
zo správy železníc.<br />
Plynulé začlenenie do mest<strong>sk</strong>ej siete<br />
a obohatenie verejného života novej<br />
štvrte, komfortné a jednoduché<br />
využitie s vynikajúcimi možnosťami<br />
prestupu a reprezentatívna budova,<br />
ktorá posilní identitu mesta Brna. Aj<br />
tak by podľa víťazov medzinárodnej<br />
súťaže z ateliéru Benthem Crouwel<br />
Architects mala vyzerať nová hlavná<br />
stanica v Brne. „Víťazný návrh v sebe<br />
podľa poroty kombinuje odkaz na historické<br />
verejné budovy s moderným<br />
prestupným uzlom a kvalitnými verejnými<br />
priestranstvami. Kladie dôraz<br />
na brnian<strong>sk</strong>eho genia loci aj starostlivé<br />
posúdenie praktického fungovania<br />
novej budovy stanice a jej okolia,“<br />
doplnil mest<strong>sk</strong>ý architekt Michal<br />
Sedláček, ktorý bol zároveň členom<br />
odbornej poroty. „V priebehu súťaže<br />
sme navyše odporučili niektoré časti<br />
návrhu ďalej dopracovať, výsledok<br />
tak bude ešte lepšie zodpovedať<br />
doterajším prísnym požiadavkám na<br />
novú staničnú budovu,“ dodal.<br />
„Modernizované srdce brnian<strong>sk</strong>eho<br />
železničného uzla v novej polohe<br />
pri rieke Svratka významne ovplyvní<br />
ďalší rozvoj mesta. Zjednodušením<br />
siete koľají dôjde k odstráneniu bariér<br />
a uvoľneniu rozsiahlych plôch<br />
v centre mesta pre parky, rekreáciu<br />
a väčšiu výstavbu bytov. Historický<br />
železničný viadukt sa stane promenádou<br />
medzi centrom mesta a premeneným<br />
nábrežím. Novú stanicu<br />
z oboch strán obklopí kvalitný verejný<br />
priestor, s centrom mesta ho spojí<br />
bulvár so stromoradím a električkovou<br />
linkou,“ priblížila primátorka<br />
Brna Markéta Vaňková.<br />
Ďalšie benefity pripomenul prvý<br />
námestník primátorky Petr Hladík:<br />
„Jedným z cieľov novej stanice je na<br />
26 <strong>ASB</strong> #226 Projekty
Víťazný návrh kladie dôraz na vytvorenie reprezentatívnej budovy, ktorá posilňuje identitu mesta Brna a ponúka komfort pre cestujúcich.<br />
Podľa autorov je hlavným rysom víťazného návrhu plynulé začlenenie do mest<strong>sk</strong>ej siete, obohatenie verejného života novej štvrte, komfortné a jednoduché využitie stanice s vynikajúcimi možnosťami prestupu.<br />
jednom mieste umožniť rýchly prestup<br />
medzi vlakovou, autobusovou<br />
a mest<strong>sk</strong>ou hromadnou dopravou.<br />
A to vrátane priaznivých podmienok<br />
na privedenie liniek pripravovanej<br />
vysokorýchlostnej železnice v smere<br />
na Prahu, Ostravu a Viedeň. Podstatný<br />
je zároveň komfort pre peších<br />
i cyklistov, cestujúcich i nových susedov<br />
staničnej budovy.“<br />
Modernizácia je nutná<br />
Brnian<strong>sk</strong>y železničný uzol už dnes<br />
kapacitne ani technicky nevyhovuje<br />
a jeho modernizácia je nutná. Bez nej<br />
by Brno zastalo na konci minulého<br />
storočia, keď spolu s vybudovaním<br />
nákladnej stanice prebehla posledná<br />
väčšia zmena. Na stavbu novej stanice<br />
v presunutej polohe pritom bolo<br />
Brno už niekoľkokrát pripravené,<br />
plány však opakovane zastavila nepriaznivá<br />
situácia – od veľkej hospodár<strong>sk</strong>ej<br />
krízy cez druhú svetovú vojnu<br />
po okupáciu v roku 1968. Nová hlavná<br />
stanica je najdôležitejšou súčasťou<br />
modernizácie brnian<strong>sk</strong>eho železničného<br />
uzla. Jeho polohu pri rieke<br />
uprednostnila v roku 2018 centrálna<br />
komisia ministerstva dopravy. Ešte<br />
<strong>sk</strong>ôr o nej v rovnakom roku rozhodli<br />
zástupcovia mesta aj kraja. V súčasnosti<br />
je v príprave modernizácia<br />
stanice Brno-Židenice, ktorá sa presunie<br />
bližšie k mest<strong>sk</strong>ej hromadnej<br />
doprave, aj vznik nového terminálu<br />
v brnian<strong>sk</strong>ych Černoviciach na ulici<br />
Olomoucká.<br />
Medzinárodná urbanisticko-dopravno-architektonická<br />
súťaž na návrh<br />
novej hlavnej stanice v Brne bola<br />
vyhlásená 31. augusta 2020 a porota<br />
o víťazných návrhoch rozhodla počas<br />
dvojdňového zasadnutia 1. a 2.<br />
júla <strong>2021</strong>. „Išlo o najväčšiu architektonickú<br />
súťaž v histórii Če<strong>sk</strong>a, kde<br />
bolo úlohou súťažiacich navrhnúť<br />
staničnú budovu vrátane kompletného<br />
riešenia priľahlých verejných<br />
priestranstiev, budov pre administratívu,<br />
bývanie a občian<strong>sk</strong>u vybavenosť,<br />
autobusovú stanicu, terminál<br />
mest<strong>sk</strong>ej hromadnej dopravy aj prepojenie<br />
pre peších,“ pripomenul člen<br />
mest<strong>sk</strong>ej rady pre oblasť územného<br />
plánovania a rozvoja Filip Chvátal.<br />
Skoro päťdesiat zaslaných prihlášok<br />
Išlo o dvojfázovú užšiu projektovú súťaž<br />
o návrh. Do prvej fázy sa zapojilo<br />
celkovo dvanásť tímov. Tri boli vyzvané<br />
priamo, ďalších deväť vybrala odborná<br />
porota zo štyridsiatich šiestich<br />
zaslaných prihlášok a portfólií architektov.<br />
Boli medzi nimi napríklad autori<br />
staníc vo Viedni, v Berlíne, Rotterdame,<br />
Haagu, Bologni, Londýne<br />
alebo Birminghame. V prvej fáze dvanásť<br />
súťažiacich svoje návrhy rozpracovalo.<br />
Štyri z nich boli vybrané do<br />
druhej fázy súťaže, kde ich účastníci<br />
dopracovali do väčších podrobností.<br />
Druhé miesto obsadil návrh združenia<br />
Pelčák a partner architekti – Müller<br />
Reimann Architekten. Na treťom<br />
mieste sa umiestnili ateliéry ingenhoven<br />
architects GmbH, Architektonická<br />
kancelária Burian – Křivinka, architekti<br />
Koleček – Jura. Návrh ateliéru<br />
BIG – Bjarke Ingels Group + A8000,<br />
s. r. o., sa umiestnil na štvrtom mieste.<br />
Organizátorom súťaže bola Kancelária<br />
architekta mesta Brna a spoločným<br />
zadávateľom mesto Brno<br />
a Správa železníc Če<strong>sk</strong>ej republiky.<br />
Hlavná stanica Brno<br />
Miesto: Brno<br />
mesto Brno a Správa<br />
Vyhlasovateľ: železníc Če<strong>sk</strong>ej<br />
republiky<br />
Organizátor<br />
súťaže:<br />
Architekti:<br />
Termín<br />
dokončenia:<br />
Kancelária architekta<br />
mesta Brna<br />
Benthem Crouwel<br />
Architects<br />
2032 – 2035<br />
Novú hlavnú stanicu v Brne navrhne holand<strong>sk</strong>ý ateliér<br />
<strong>ASB</strong> #226 27
Flešovky<br />
Reality<br />
a investície<br />
Če<strong>sk</strong>é Budějovice<br />
Če<strong>sk</strong>é Budějovice<br />
dokončili obnovu<br />
pavilónu Z<br />
Na konci augusta bola na če<strong>sk</strong>obudějovickom<br />
výstavi<strong>sk</strong>u dokončená rekonštrukcia tzv. „Zetka“,<br />
výstavného pavilónu pochádzajúceho zo<br />
70. rokov minulého storočia. Výstavný pavilón sa<br />
premenil na multifunkčné spoločen<strong>sk</strong>é centrum,<br />
ktoré ponúkne sálu s kapacitou vyše tisíc miest,<br />
výstavný priestor, zázemie na usporadúvanie konferencií<br />
a ďalších podujatí. Za architektonickým<br />
návrhom stojí štúdio A8000, ktoré sa rozhodlo<br />
pre obnovu pôvodnej hmotovej kompozície v podobe<br />
troch zväčšujúcich sa kvádrov.<br />
Zdroj: Mesto Če<strong>sk</strong>é Budějovice<br />
PAVILÓN Z<br />
Miesto:<br />
Výstavi<strong>sk</strong>o Če<strong>sk</strong>é Budějovice<br />
Zadávateľ: OC Martin, s. r. o.<br />
Architekt:<br />
Ateliér A8000<br />
Náklady:<br />
135 miliónov korún<br />
(cca 5,48 mil. €)<br />
Realizácia: <strong>2021</strong><br />
Turčian<strong>sk</strong>e Teplice<br />
Rezidencia<br />
Opera<br />
Investor Sloven<strong>sk</strong>é liečebné kúpele<br />
Turčian<strong>sk</strong>e Teplice realizuje nový<br />
projekt s obytnou funkciou. Neďaleko<br />
národnej kultúrnej pamiatky<br />
kúpeľného parku Turčian<strong>sk</strong>e Teplice<br />
rastie šesť hrubých stavieb apartmánových<br />
víl, po dokončení ich však<br />
bude až osem. K projektu prislúcha aj<br />
revitalizácia priľahlého parku. Polovica<br />
víl bude trojpodlažná, na ďalších<br />
štyroch sa však objaví ustúpené podlažie<br />
venované dvom apartmánom<br />
s vyšším štandardom s terasou. Na<br />
úrovni chodca budú vily ponúkať živý<br />
parter s komerčnými a nekomerčnými<br />
prevádzkami. Každé podlažie tvoria<br />
tri až štyri obytné jednotky v jedno-<br />
až dvojizbových dispozičných<br />
variantoch. Ku každému apartmánu<br />
prislúcha balkón a pivničná kobka.<br />
V predpolí budovy bude umiestnené<br />
parkovi<strong>sk</strong>o pre rezidentov. Stavebná<br />
iniciatíva Sloven<strong>sk</strong>ých liečebných<br />
kúpeľov je cesta, ako vyslať nový impulz<br />
života sloven<strong>sk</strong>ému cestovnému<br />
ruchu a kúpeľníctvu po dlhom období<br />
oklieštenej prevádzky.<br />
Zdroj: Medical Spa<br />
Rezidencia Opera<br />
Miesto: Turčian<strong>sk</strong>e Teplice<br />
Sloven<strong>sk</strong>é liečebné<br />
Investor: kúpele Turčian<strong>sk</strong>e<br />
Teplice<br />
Dokončenie: 4. Q 2022<br />
Bratislava-Nové Mesto<br />
Tretia etapa<br />
Lakeside Parku<br />
V bratislav<strong>sk</strong>om Novom Meste plánujú výstavbu<br />
tretej etapy developer<strong>sk</strong>ého projektu<br />
Lakeside Park za približne 70 mil. eur. Vyplýva<br />
to zo zámeru predloženého na posudzovanie<br />
vplyvov na životné prostredie EIA. Predmetom<br />
investičného zámeru je dvojica budov umiestnených<br />
na spoločnej podnoži, ktorá tvorí tretiu<br />
etapu dostavby mest<strong>sk</strong>ého bloku. V rámci tejto<br />
etapy sú navrhované funkcie občian<strong>sk</strong>ej vybavenosti<br />
− obchodné priestory a hotel s apartmánovým<br />
ubytovaním, ako aj bývanie. V spoločnej<br />
spodnej časti umiestnenej pod terénom<br />
sú riešené podzemné parkovi<strong>sk</strong>á a technické<br />
priestory. V odkrytej južnej časti podnože<br />
smerom do Tomášikovej ulice budú prevádzky<br />
služieb a fitnes. Navrhované terénne a sadové<br />
úpravy spolu s prízemným pavilónom kaviarne<br />
dotvárajú a nanovo definujú verejný priestor<br />
ako jadro celého mest<strong>sk</strong>ého bloku. Tretia etapa<br />
pozostáva z dvoch výškových budov umiestnených<br />
na voľnej juhovýchodnej strane mest<strong>sk</strong>ého<br />
bloku smerom k obrati<strong>sk</strong>u električiek<br />
a železničnej stanici Nové Mesto.<br />
Zdroj: EIA<br />
Lakeside Park 03<br />
Miesto: Bratislava-Nové Mesto<br />
Investor:<br />
Wood & Company, Cresco Real<br />
Estate<br />
Výška<br />
investície:<br />
70 mil. €<br />
Realizácia: 2023 – 2025<br />
28 <strong>ASB</strong> #226 Projekty
Bratislava-Dúbravka<br />
Polyfunkčný<br />
súbor Agátová<br />
Periféria Dúbravky sa zahusťuje.<br />
Medzi ulicami Dúbravčická a Nejedlého<br />
chce STRABAG postaviť<br />
polyfunkčný bytový súbor s hotelom<br />
za približne 22,5 milióna eur.<br />
Vyplýva to zo zámeru, ktorý predložil<br />
úradom. Projekt s pracovným<br />
názvom Polyfunkčný súbor<br />
Agátová sa bude rozprestierať na<br />
ploche 15 449 m 2 . Developer má<br />
v pláne postaviť tri polyfunkčné<br />
bytové domy a hotel s prislúchajúcim<br />
zázemím, s prvkami dopravnej<br />
infraštruktúry a plochami zelene.<br />
Rozhodnutie postaviť hotel pravdepodobne<br />
vychádza z územného<br />
plánu, podľa ktorého musí<br />
v projekte vyčleniť 30 percent<br />
na občian<strong>sk</strong>u vybavenosť. Začiatok<br />
výstavby sa pri najlepšom<br />
scenári predpokladá na rok 2022,<br />
ukončenie o dva roky ne<strong>sk</strong>ôr. Autormi<br />
architektonického návrhu<br />
sú A3 ARCHITEKTI. Stavebnú<br />
hmotu rozdelili do viacerých kompaktných<br />
objektov s rôznou veľkosťou,<br />
tvarom a počtom podlaží.<br />
Hotel a tri bytové domy sú umiestnené<br />
na troch podnožiach garáží<br />
s jedným až dvomi podzemnými<br />
podlažiami a štyrmi až 13 nadzemnými<br />
podlažiami.<br />
Zdroj: EIA<br />
Polyfunkčný súbor Agátová<br />
Miesto:<br />
Bratislava-Dúbravka<br />
Investor: Strabag<br />
Výška investície: 22,5 mil. €<br />
Realizácia: 2022 – 2024<br />
Praha 7 – Holešovice<br />
Nová štvrť Port7<br />
V priestoroch bývalej betonárne v Prahe 7 vyrastá<br />
od začiatku tohto roku nová „štvrť v štvrti“,<br />
ktorá okrem kancelárií ponúkne aj obchody,<br />
bistrá, kaviarne, hotel a ďalšie služby. V roku<br />
2017 odkúpila pozemky spoločnosť Skan<strong>sk</strong>a,<br />
ktorá sa tu rozhodla vybudovať jeden zo svojich<br />
najväčších kancelár<strong>sk</strong>ych developer<strong>sk</strong>ých<br />
projektov. Nové priestory reflektujú <strong>sk</strong>úsenosti<br />
s pandémiou a ponúkajú možné riešenia.<br />
V celom areáli sa bude dať pohybovať bezkontaktne,<br />
počíta sa so špecifickým rozložením<br />
kancelárií. Autori zo štúdia DAM architekti<br />
v návrhu pracujú s princípmi vzdušných moderných<br />
budov s fasádami z väčšej časti za<strong>sk</strong>lenými<br />
od podlahy až k stropu. Tím na čele s Jiřím<br />
Havrdom navyše do návrhu zapracoval i prvky<br />
pripomínajúce históriu miesta. Ide napríklad<br />
o zá bradlia hlavných schodí<strong>sk</strong>, ktoré boli inšpirované<br />
tvarom oceľových väzníkov z pôvodných<br />
hál, alebo aj použitie vlnitých plechov (veľmi<br />
častých v pôvodnom priemyselnom komplexe)<br />
na častiach fasád nových objektov i v interiéri.<br />
Dokončenie je naplánované na rok 2023.<br />
Port7<br />
Partyzán<strong>sk</strong>á, Praha 7 –<br />
Miesto:<br />
Holešovice<br />
Port 7, s. r. o., (Skan<strong>sk</strong>a<br />
Investor: Commercial Development<br />
Europe)<br />
Hrubá podlahová<br />
48 000 m<br />
plocha:<br />
2<br />
Predpokladané<br />
2023<br />
dokončenie:<br />
Zdroj: Skan<strong>sk</strong>a<br />
Flešovky<br />
<strong>ASB</strong> #226 29
Súťaže<br />
Reality<br />
a investície<br />
Kultúrny dom Malacky<br />
Mesto Malacky na konci júla vyhlásilo verejnú<br />
dvojkolovú projektovú kombinovanú urbanisticko-architektonickú<br />
súťaž návrhov pod názvom<br />
Kultúrny dom Malacky. Cieľom súťaže je zí<strong>sk</strong>ať<br />
architektonický návrh Kultúrneho centra Malacky<br />
(ďalej aj KC Malacky), ktorý sa stane základným<br />
podkladom na dodanie kompletnej projektovej<br />
dokumentácie a autor<strong>sk</strong>ého dozoru. Primárnou<br />
úlohou súťažného návrhu je priniesť odpoveď na<br />
architektonickú podobu nového kultúrneho centra.<br />
Na riešenom území sa dnes nachádza objekt<br />
z 2. polovice 20. storočia, ktorý v minulosti slúžil<br />
ako mest<strong>sk</strong>ý úrad a predtým ako sídlo spoločnosti<br />
Nafta Gbely. Je na zvážení účastníkov, do akej<br />
miery sa rozhodnú jestvujúci objem zachovať,<br />
resp. celý jestvujúci objekt asanovať.<br />
Zdroj: Sloven<strong>sk</strong>á komora architektov<br />
Kultúrny dom Malacky<br />
Vyhlásenie súťaže: 23. júl <strong>2021</strong><br />
Predkladanie návrhov: 19. január 2022<br />
Zverejnenie výsledkov: 7. február 2022<br />
Mest<strong>sk</strong>á plaváreň<br />
v Dubnici nad<br />
Váhom<br />
Mesto Dubnica nad Váhom vyhlasuje<br />
verejnú anonymnú jednokolovú<br />
architektonickú súťaž návrhov pod<br />
názvom Mest<strong>sk</strong>á plaváreň v Dubnici<br />
nad Váhom. Zámerom mesta Dubnica<br />
nad Váhom je na západnom okraji<br />
mesta na Ul. športovcov v areáli zrušenej<br />
mest<strong>sk</strong>ej práčovne na pozemkoch<br />
vo vlastníctve mesta navrhnúť<br />
a zrealizovať novú mest<strong>sk</strong>ú krytú<br />
plaváreň. V územnom pláne mesta<br />
je tento priestor, resp. táto časť<br />
mesta určená na telovýchovu a šport<br />
a zmiešanú funkciu vybavenosti.<br />
Hlavnou funkciou riešeného územia<br />
je teda športová a rekreačná vybavenosť.<br />
V urbanistickom riešení súťažného<br />
návrhu je potrebné vychádzať<br />
z návrhu požadovaných funkcií a ich<br />
väzieb na existujúce funkcie, stavby<br />
a vybavenosť, ktoré treba rešpektovať.<br />
Dôležitý je návrh dopravnej obsluhy<br />
a riešenie ochranných opatrení<br />
eliminujúcich vplyv hluku predovšetkým<br />
na obytné sektory.<br />
Zdroj: Sloven<strong>sk</strong>á komora architektov<br />
Mest<strong>sk</strong>á plaváreň v Dubnici<br />
nad Váhom<br />
Vyhlásenie<br />
24. september <strong>2021</strong><br />
súťaže:<br />
Predkladanie<br />
26. november <strong>2021</strong><br />
návrhov:<br />
Zverejnenie<br />
29. december <strong>2021</strong><br />
výsledkov:<br />
Kultúrne stredi<strong>sk</strong>o<br />
a knižnica<br />
Žarnovická, Rača<br />
Mest<strong>sk</strong>á časť Bratislava-Rača, hlavné mesto<br />
Sloven<strong>sk</strong>ej republiky Bratislava a Metropolitný<br />
inštitút Bratislavy vyhlasujú verejnú projektovú<br />
jednokolovú architektonicko-urbanistickú súťaž<br />
návrhov pod názvom Kultúrne stredi<strong>sk</strong>o a knižnica<br />
Žarnovická, Rača. Predmetom súťaže návrhov<br />
je spracovanie architektonicko-urbanistického<br />
návrhu kultúrneho stredi<strong>sk</strong>a spojeného s knižnicou<br />
pre mest<strong>sk</strong>ú časť Rača v Bratislave. Budova,<br />
ktorú v súčasnosti mest<strong>sk</strong>á časť na tieto funkcie<br />
využíva, bola postavená začiatkom osemdesiatych<br />
rokov a aktuálne už nevyhovuje požiadavkám<br />
stredi<strong>sk</strong>a. Súťažný návrh by mal priniesť<br />
funkčný a atraktívny komplex, ktorý bude komunikovať<br />
s verejným priestorom v okolí a po<strong>sk</strong>ytne<br />
obyvateľom možnosť trávenia voľného času.<br />
Zdroj: Sloven<strong>sk</strong>á komora architektov<br />
Kultúrne stredi<strong>sk</strong>o a knižnica<br />
Žarnovická, Rača<br />
Vyhlásenie<br />
23. august <strong>2021</strong><br />
súťaže:<br />
Predkladanie<br />
19. november <strong>2021</strong><br />
návrhov:<br />
Zverejnenie<br />
<strong>10</strong>. január 2022<br />
výsledkov:<br />
30 <strong>ASB</strong> #226 Projekty
Ako správne navrhovať<br />
podkrovie<br />
Vý<strong>sk</strong>umy dokazujú, že dostatok denného svetla<br />
je pre 70 % užívateľov základným parametrom<br />
pri zariaďovaní bývania. Problematika osvetlenia<br />
však nie je jediné, čo treba brať pri navrhovaní<br />
podkrovia do úvahy, keďže ide o špecifický<br />
priestor pod šikminou. Spoločnosť VELUX preto<br />
pre architektov a projektantov vytvorila praktickú<br />
príručku Design Guide.<br />
Design Guide si možno zadarmo stiahnuť na webe spoločnosti VELUX.<br />
Komplexné riešenie problematiky<br />
Spoločnosť VELUX v príručke ponúka<br />
80 rokov <strong>sk</strong>úseností s prácou v podkrovných<br />
priestoroch. Informácie sú<br />
prehľadne zhrnuté na jednom mieste<br />
a sú komplexné. Architekti a projektanti<br />
tu nájdu odborné odporúčania,<br />
rady a tipy. Príručka rozoberá:<br />
• rôzne typy striech a <strong>sk</strong>lonov a ich<br />
vplyv na návrh horných poschodí,<br />
• tipy na optimálne využitie podkrovia<br />
(množstvo denného svetla, kvalita<br />
vzduchu, vhodná teplota, jasný<br />
výhľad a akustika),<br />
• know-how pre ergonómiu podkrovia<br />
a umiestnenie nábytku pod šikminou,<br />
• príklady typových miestností v podkroví,<br />
• odporúčania pri výbere a montáži<br />
strešných okien (veľkosť, typ, spôsob<br />
ovládania).<br />
Kvalitne spracované schémy a fotografie<br />
Podstatnú časť tvoria podrobné nákresy<br />
a fotografie, ktoré presne dokumentujú<br />
rôzne situácie známe z architektonickej<br />
praxe. Je predsa lepšie<br />
raz vidieť...<br />
Design Guide preto obsahuje 60 vzorových<br />
dispozícií všetkých typov<br />
miestností pod šikmou strechou<br />
a 98 detailných technických riešení.<br />
Nevyhýba sa ani návrhom na odstránenie<br />
rôznych kolíznych situácií, ktoré<br />
v praxi môžu výrazne <strong>sk</strong>omplikovať<br />
život nielen architektovi, ale hlavne<br />
užívateľom, ak sa nevyriešia správne.<br />
Výhodou príručky Design Guide je, že<br />
urýchľuje proces výberu efektívneho<br />
riešenia. Projektant v nej totiž nájde<br />
varianty, ktoré sa rokmi praxe ukázali<br />
ako najlepšie.<br />
Optimálne využitie podkrovia ľahšie<br />
a rýchlejšie<br />
Design Guide má projektantom, architektom<br />
a v konečnom dôsledku aj<br />
investorom pomôcť s optimálnym využívaním<br />
podkrovia. Najlepšie sú využiteľné<br />
podkrovia v prípade vyššieho<br />
<strong>sk</strong>lonu strechy. No príručka sa venuje<br />
všetkým základným typom šikmých<br />
striech, ako aj špecifikám, ktoré bývanie<br />
pod nimi prináša. Nezabúda ani na<br />
zelené strechy, keďže sa stávajú čím<br />
ďalej tým viac žiadaným riešením.<br />
Nároky na kvalitu vnútorného prostredia<br />
musí projektant riešiť v súlade<br />
s normatívnymi požiadavkami aj v prípade<br />
podkrovia. Príručka spoločnosti<br />
VELUX tieto požiadavky prehľadne<br />
sumarizuje a spája s riešeniami, ktoré<br />
zabezpečia ich dosiahnutie. Ide napríklad<br />
o nároky na osvetlenie a kvalitu<br />
vzduchu. Netreba dlho pátrať, aká<br />
intenzita osvetlenia sa vyžaduje pri<br />
práci, učení či varení, Design Guide to<br />
prezradí za pár sekúnd, rovnako ako<br />
napríklad to, aká výmena vzduchu na<br />
osobu je potrebná.<br />
Tieto parametre sa do veľkej miery<br />
spájajú so správnym umiestnením,<br />
veľkosťou a montážou okien. Príručka,<br />
samozrejme, ponúka odpovede aj<br />
na otázky súvisiace s návrhom strešných<br />
okien a ich zostáv.<br />
Správne osadené okno však môže<br />
úplne plniť svoju funkciu iba vtedy,<br />
ak je podkrovie aj vhodne zariadené.<br />
Zbytočne je v správnej výške a má<br />
pohodlné ovládanie, ak zariaďovacie<br />
predmety bránia výbornému výhľadu.<br />
Preto spoločnosť VELUX vo svojej príručke<br />
venuje rozsiahlu časť ergonómii<br />
a zariaďovaniu každej miestnosti. Veľmi<br />
rýchlo zí<strong>sk</strong>ate predstavu, kde možno<br />
pri rôznych dispozíciách umiestniť<br />
stôl, posteľ, či je výhodná kuchyn<strong>sk</strong>á<br />
linka v tvare L alebo U...<br />
Design Guide sa na podkrovie pozerá<br />
od tvaru strechy cez najvhodnejšie<br />
riešenie strešných okien a ich tienenia<br />
až po umiestnenie postele a umývadla<br />
a celý je online. Inšpirujte sa cez QR<br />
kód a podkrovie sa vám bude navrhovať<br />
jednoduchšie.<br />
www.velux.<strong>sk</strong>/design<br />
Ako využiť celý potenciál<br />
priestoru pod<br />
strechou a vytvoriť<br />
atraktívne, vzdušné<br />
a presvetlené bývanie?<br />
Nielen o tom je príručka,<br />
ktorú si možno stiahnuť<br />
zadarmo na webe<br />
spoločnosti VELUX.<br />
2300<br />
2000<br />
2300<br />
2000<br />
950–1<strong>10</strong>0<br />
1350<br />
700–750<br />
1300–1450<br />
1350<br />
1<strong>10</strong>0<br />
700<br />
400–450<br />
740 750<br />
1150<br />
860<br />
2000–2200<br />
Ako cielene osvetliť pracovnú plochu a po<strong>sk</strong>ytnúť dokonalý výhľad v sede? Design Guide<br />
odporúča strešné okná s horným ovládaním, ktoré umožňujú umiestniť nábytok pod okno<br />
a lepšie tak využiť priestor.<br />
Schémy v príručke jednoducho objasňujú možnosti, ako umiestniť napríklad posteľ.<br />
reklamný text: velux<br />
<strong>ASB</strong> #226 31
Architekt Ilja Skoček:<br />
Naozaj udržateľné riešenia sa začínajú<br />
už kvalitným urbanistickým konceptom<br />
S architektom a predsedom Predstavenstva SKA Iljom Skočekom nadobudne<br />
rozhovor vždy charakter preňho taký príznačný, priamy a úprimný... Inak to nebolo<br />
ani v deň, keď sme sa stretli v priestoroch Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov. Rozprávali<br />
sme sa nielen o mnohých projektoch SKA, ale aj o význame architektonických súťaží,<br />
suplovaní štátu súkromným investorom či pripravovanom stavebnom zákone.<br />
TEXT: Broňa Tarnócy; FOTO: archív Ilja Skoček, archív CE ZA AR a SKA<br />
V 15. ročníku ocenenia <strong>ASB</strong> GALA<br />
si sa stal <strong>ASB</strong> Osobnosťou architektúry<br />
a stavebníctva. Ako vnímaš<br />
toto ocenenie?<br />
Zopakujem, čo som povedal na pódiu<br />
pri preberaní ocenenia. Keďže<br />
minulý rok nebol pre mňa, čo sa týka<br />
mojej architektonickej produkcie,<br />
ničím výnimočný, vychádza mi to<br />
tak, že ocenenie som dostal za svoju<br />
rolu úradníka v SKA. Presadiť sa ako<br />
úradník je pre architekta pomerne<br />
frustrujúce, preto dúfam, že sa zlepším<br />
a raz si cenu zaslúžim aj ako architekt.<br />
Počas svojho už viac ako dvojročného<br />
pôsobenia ako predseda SKA si<br />
komoru posunul do inej dimenzie.<br />
Ako sa v nej cítiš a aké ďalšie kroky,<br />
stretnutia, vízie má SKA pod tvojím<br />
vedením na nasledujúce dvojročné<br />
obdobie?<br />
V komore sme počas minulých dvoch<br />
rokov rozbehli viacero projektov.<br />
Niektoré, ako nová vizuálna identita<br />
alebo webstránka, sú zrejmé na prvý<br />
pohľad. Veľa je však takých, ktorých<br />
výsledok sa prejaví ne<strong>sk</strong>ôr. Chcel by<br />
som po svojom volebnom období, teda<br />
o dva roky, zanechať komoru aspoň<br />
v takej kondícii, v akej som ju prevzal<br />
od svojho predchodcu Imra Pleidela.<br />
V nadchádzajúcom období počas<br />
čerpania rekordných finančných<br />
prostriedkov z rozpočtu Európ<strong>sk</strong>ej<br />
únie v rámci Plánu obnovy a odolnosti<br />
SR čelíme veľkej výzve a historickej<br />
príležitosti zároveň. Je len<br />
na rozhodnutí verejnej správy, samospráv,<br />
štátu a súkromného sektora,<br />
ako zodpovedne odpovedia<br />
na tieto výzvy v oblasti výstavby.<br />
Kde vidíš potenciál, výzvy a, naopak,<br />
riziká, ktoré tieto finančné<br />
prostriedky môžu pre sloven<strong>sk</strong>ú<br />
architektúru priniesť?<br />
V súvislosti s prostriedkami z EÚ určenými<br />
na obnovu stavebného fondu<br />
nám ide o komplexný pohľad na<br />
možnosti zveľaďovania a zvyšovania<br />
kvality stavebnej produkcie Sloven<strong>sk</strong>a.<br />
Snažíme sa o zachovanie hodnôt<br />
architektúry jestvujúcej a o kvalitu<br />
architektúry novovznikajúcej. Rozumieme<br />
tým však viac, ako je len<br />
V súvislosti<br />
s prostriedkami<br />
z EÚ určenými na<br />
obnovu stavebného<br />
fondu nám ide<br />
o komplexný<br />
pohľad na možnosti<br />
zveľaďovania<br />
a zvyšovania<br />
kvality stavebnej<br />
produkcie<br />
Sloven<strong>sk</strong>a.<br />
hrúbka zateplenia a využitie alternatívnych<br />
zdrojov energie. Všetky<br />
stavebno-technické a technologické<br />
riešenia sú s kvalitnou architektúrou<br />
plne kompatibilné, ale sú len jej<br />
podmnožinou. Naozaj udržateľné<br />
riešenia sa začínajú už kvalitným<br />
urbanistickým konceptom a až následne,<br />
so zmenšujúcou sa mierkou,<br />
prerastajú do detailov stavieb.<br />
Ako môže Sloven<strong>sk</strong>á komora architektov<br />
túto situáciu ovplyvniť?<br />
Ide nám o to, aby sa očakávané prostriedky<br />
použili zmysluplne, t. j. aby<br />
vznikali kvalitné novostavby aj rekonštrukcie.<br />
Ideálnym nástrojom na<br />
hľadanie kvalitných riešení sú súťaže<br />
návrhov, kde nerozhoduje najnižšia<br />
cena, ale kvalitu projektov posudzuje<br />
odborná porota. Tá vie z predložených<br />
návrhov vybrať také, ktoré<br />
spĺňajú kritériá nielen architektonické,<br />
konštrukčné a ekonomické, ale aj<br />
kritériá udržateľnosti, ktoré sú jednými<br />
z hlavných kritérií čerpania prostriedkov.<br />
Napokon, súťaže návrhov<br />
odporúča aj Handbook New European<br />
Bauhaus, ktorý ako odporúčanie vydala<br />
Európ<strong>sk</strong>a komisia.<br />
Vybrané projekty Ilja Skoček<br />
Apartmánové domy Rogoznica (HR), vo výstavbe (vizualizácia).<br />
Hotel Albrecht, foto: Jakub Dvořák.<br />
32 <strong>ASB</strong> #226 Fokus
Intenzívne<br />
komunikujeme<br />
so samosprávami<br />
aj štátnou<br />
správou, aby sme<br />
architektonické<br />
súťaže návrhov<br />
presadili ako<br />
štandard, tak ako je<br />
to všade v EÚ.<br />
Dlhé roky takéto súťaže architektom<br />
chýbali. Teraz sa zdá, že sa ich<br />
podarilo rozbehnúť. Robí SKA konkrétne<br />
kroky, aby sa podarilo tento<br />
„trend“ udržať?<br />
Každoročne sa zvyšujúci počet súťaží<br />
je dôkazom, že toto úsilie SKA<br />
má zmysel. Dlhodobo intenzívne<br />
komunikujeme so samosprávami aj<br />
štátnou správou, aby sme architektonické<br />
súťaže návrhov presadili ako<br />
štandard, tak ako je to všade v EÚ.<br />
Minulý rok sme okrem každoročného<br />
katalógu architektonických súťaží<br />
pripravili aj revidovaný Manuál<br />
súťaží návrhov, ktorý je veľmi praktickou<br />
pomôckou pri ich príprave.<br />
Spolu s katalógom súťaží sme ho zaslali<br />
stovkám obecných úradov a primátorom<br />
mnohých miest, napríklad<br />
Košíc, Ban<strong>sk</strong>ej Bystrice, Žiliny a Nitry,<br />
sme ho predstavili osobne počas<br />
pravidelnej každoročnej cesty vedenia<br />
SKA po regiónoch.<br />
Prejdime k ďalšej dôležitej agende<br />
komory, oceneniu CE ZA AR. Tento<br />
rok ide už o jubilejný 20. ročník tejto<br />
prestížnej ceny. Bol v niečom iný<br />
ako po minulé roky?<br />
Televízny galavečer prebehol štandardne,<br />
aj keď z dôvodu covidových<br />
opatrení v komornejšom formáte.<br />
Ako narodeninový darček k jubileu<br />
sme v spolupráci so SAV pripravili<br />
prierezovú publikáciu. Jej autorkami<br />
sú architektky, kritičky a teoretičky<br />
architektúry oddelenia architektúry<br />
Historického ústavu SAV Henrieta<br />
Moravčíková a Laura Krišteková.<br />
Predstavenie knihy, ktorá vzišla<br />
z iniciatívy Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov,<br />
bolo súčasťou večera. Kniha<br />
sa obhliada za uplynulými dvadsiatimi<br />
ročníkmi v súčasnosti už prestížneho<br />
ocenenia. Predovšetkým však<br />
– tak ako samotná cena – prezentuje<br />
vývoj domácej architektonickej<br />
tvorby. Je charakteristická formou<br />
reflexií, analógií, grafov a fotografií,<br />
ktoré prezentujú a bilancujú ocenenie<br />
CE ZA AR v celospoločen<strong>sk</strong>om<br />
kontexte. Ide o publikáciu, ktorá je<br />
doplnená autor<strong>sk</strong>ými fotografiami<br />
Jana Kekelyho a v grafickom vizuále<br />
Ľubice Segečovej.<br />
Ktoré z diel v tomto ročníku ťa oslovili<br />
najviac?<br />
Myslím, že vôbec prvýkrát sa v cene<br />
CE ZA AR objavuje v kategórii ob-<br />
Foto: Ivona Orešková<br />
čian<strong>sk</strong>ych stavieb nový typologický<br />
druh – základná škola. Je to smutné<br />
konštatovanie, že to trvalo 20 rokov,<br />
pokým sme sa dočkali kvalitnej<br />
škol<strong>sk</strong>ej stavby. Bizarné však je, že<br />
investorom nie je štát ani samospráva,<br />
ale súkromný investor. To<br />
Dostavba areálu MZV, foto: Ján Pavúk.<br />
Mest<strong>sk</strong>á vila Valčíkova v Prahe, vo výstavbe<br />
(vizualizácia).<br />
FACH Bratislava, foto: Peter Jurkovič.<br />
Ilja Skoček: Naozaj udržateľné riešenia sa začínajú už kvalitným urbanistickým konceptom<br />
<strong>ASB</strong> #226 33
Ilja Skoček<br />
Mest<strong>sk</strong>á vila Mudroňova, foto: Peter Jurkovič.<br />
veľa vypovedá o schopnosti nášho<br />
štátu starať sa o vzdelanie. Hádam<br />
sa mu v ďalšej dvadsaťročnici<br />
CE ZA AR-a v tejto kategórii bude<br />
dariť lepšie.<br />
Podobná situácia ako v školstve je<br />
aj v zdravotníctve. Dá sa očakávať<br />
zlepšenie v tejto oblasti v súvislosti<br />
s plánom obnovy a odolnosti?<br />
Ak chceme hovoriť o súťažiach návrhov,<br />
môžeme vo všeobecnosti povedať,<br />
že štátna správa je v súťažiach<br />
návrhov na chvoste. Snažíme sa tento<br />
stav zlepšiť už roky. Viedli sme<br />
však nedávno v súvislosti s plánom<br />
obnovy a odolnosti veľmi konštruktívne<br />
rokovania s ministerstvom<br />
spravodlivosti, ministerstvom<br />
zdravotníctva a intenzívne spolupracujeme<br />
so Sloven<strong>sk</strong>ou agentúrou<br />
životného prostredia. Dúfame, že<br />
naša iniciatíva prinesie aj konkrétne<br />
výsledky.<br />
Keď už sme spomenuli štátnu správu,<br />
ako je na tom príprava stavebnej<br />
legislatívy?<br />
Toto je veľmi zložitá problematika,<br />
o čom svedčí aj okolo 3000 pripomienok,<br />
ktoré k zákonu prišli.<br />
Napriek neštandardnému spôsobu<br />
komunikácie a kostrbatému rozbehu<br />
sa však úradu podpredsedu<br />
vlády podarilo pripraviť, myslím,<br />
najprogresívnejšiu verziu stavebnej<br />
a územnoplánovacej legislatívy, aká<br />
tu za posledné roky bola. V rámci<br />
prvého kola MPK bola akceptovaná<br />
a zohľadnená väčšina našich pripomienok,<br />
na vyhodnotenie druhého<br />
kola ešte čakáme. Ako to celé dopadne,<br />
je však vo hviezdach. Konsenzus<br />
a kompromis od všetkých zainteresovaných<br />
strán sa u nás podarí len<br />
zriedka. Otázne je, či si Sloven<strong>sk</strong>o<br />
môže dovoliť hodiť do koša ďalšiu,<br />
od roku 89, myslím, už šiestu, verziu<br />
stavebného zákona. Je mi jasné,<br />
že nie všetko je v tom návrhu dokonalé,<br />
že nie každému sa dá vyjsť<br />
v ústrety. Rovnako si uvedomujem<br />
riziko, že nie všetko sa v praxi ujme<br />
a osvedčí. Keďže však viem, v akom<br />
katastrofálnom stave sú stavebné<br />
úrady, aké sú reálne čakacie lehoty<br />
na povolenia, tak nemám chuť čakať<br />
na novšiu verziu, ktorej príprava<br />
zaberie ďalšie 2-3 roky.<br />
Máš pre čitateľov na záver aj nejakú<br />
menej <strong>sk</strong>eptickú správu?<br />
Ja? Nie.<br />
Študoval na Fakulte<br />
architektúry STU<br />
a École d’ Architecture<br />
v Lyone. Od roku 1998<br />
pôsobí ako samostatný<br />
architekt. Je autorom<br />
a spoluautorom množstva<br />
rekonštrukcií, novostavieb<br />
a interiérov. Patrí medzi<br />
ne hotel Albrecht, Palác<br />
Motešických, dostavba<br />
Ministerstva zahraničných<br />
vecí SR, vila Mudroňova,<br />
viacero rodinných domov<br />
a interiérov. V súčasnosti<br />
realizuje rezidenčné<br />
komplexy v Bratislave,<br />
v Prahe a v Chorvát<strong>sk</strong>u.<br />
Bol viackrát nominovaný<br />
na prestížne ocenenia, je<br />
trojnásobným laureátom<br />
ceny CE ZA AR. Za<br />
reštauračný komplex Fach<br />
zí<strong>sk</strong>al Če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>ú cenu<br />
za interiér. Od roku 2019 je<br />
predsedom Predstavenstva<br />
Sloven<strong>sk</strong>ej komory<br />
architektov, zároveň pôsobí<br />
ako externý pedagóg na<br />
Katedre architektúry SvF<br />
STU. Je ženatý, má troch<br />
synov a žije v Bratislave<br />
Dom Lazaret<strong>sk</strong>á/Dunaj<strong>sk</strong>á (vizualizácia).<br />
Bytový dom Hausberg na Palisádach, vo výstavbe (vizualizácia).<br />
34 <strong>ASB</strong> #226 Fokus
ĎAKUJEME PARTNEROM<br />
CE ZA AR <strong>2021</strong>!<br />
VYHLASOVATEĽ<br />
POD ZÁŠTITOU<br />
PREZIDENTKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY<br />
MINISTRA DOPRAVY A VÝSTAVBY SLOVENSKEJ REPUBLIKY<br />
PRIMÁTORA HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY<br />
STAROSTKY MESTSKEJ ČASTI BRATISLAVA - STARÉ MESTO<br />
ORGANIZAČNÍ PARTNERI<br />
GENERÁLNY PARTNER<br />
Z VEREJNÝCH<br />
ZDROJOV PODPORIL<br />
HLAVNÝ PARTNER<br />
PROJEKTU<br />
HLAVNÍ PARTNERI<br />
PARTNERI<br />
PARTNER MOBILITY<br />
PRODUKTOVÍ PARTNERI<br />
GENERÁLNI MEDIÁLNI PARTNERI<br />
HLAVNÍ MEDIÁLNI PARTNERI<br />
HLAVNÝ ONLINE<br />
MEDIÁLNY PARTNER<br />
ŠPECIÁLNY<br />
PARTNER<br />
MEDIÁLNI PARTNERI
Riadené vetranie – správny<br />
krok ku komfortnému<br />
a zdravému bývaniu<br />
Pojem vetranie sa v posledných rokoch z dôvodu<br />
hľadania ciest za zdravým prostredím s minimalizáciou<br />
spotreby energie a uhlíkovej stopy stal veľmi rozšíreným<br />
a citovaným. Zdravé prostredie sa začína aj končí pri<br />
dostatočnom množstve čerstvého vzduchu bez škodlivých<br />
látok všade tam, kde bývame a dýchame.<br />
Prečo máme vôbec vetrať?<br />
Prudké zvyšovanie cien energií a tlak<br />
na znižovanie emisií <strong>sk</strong>leníkových plynov<br />
vedú k znižovaniu energetickej<br />
náročnosti budov, zvyšovaniu tepelných<br />
odporov konštrukcií a utesňovaniu<br />
všetkých škár otvorov konštrukcií.<br />
A tu prichádza na rad potreba vetrania,<br />
teda výmeny vzduchu – toho vydýchaného<br />
za vzduch čerstvý. Spolu<br />
s pobytovou teplotou a vlhkosťou<br />
prostredia sú vetranie a prúdenie<br />
vzduchu hlavnými faktormi zdravého<br />
prostredia a pohody.<br />
Čo je hlavným ukazovateľom správne<br />
vetraného objektu?<br />
Jednoznačne to nie je tabuľka vymeneného<br />
množstva vzduchu na hlavu či<br />
na objem, ale množstvo CO 2<br />
a vlhkosti<br />
v pobytovom priestore alebo <strong>sk</strong>ôr<br />
v pobytových priestoroch – nežijeme<br />
v jednej miestnosti. Hoci sme si zvykli<br />
nainštalovať do každej miestnosti teplomer<br />
na zistenie tej správnej teploty<br />
(a prípadne priestorový regulátor teploty)<br />
a ne<strong>sk</strong>ôr aj vlhkomer na sledovanie<br />
optimálnej vlhkosti, stále chýba to<br />
tretie meradlo, ktorým je snímač obsahu<br />
CO 2<br />
v priestore. Neodporúčame<br />
ho montovať v blízkosti okien, pretože<br />
to môže <strong>sk</strong>resliť výsledky nameraných<br />
hodnôt.<br />
Vetracie jednotky riešia problém čistého<br />
vzduchu a zdravého prostredia<br />
lepšie ako iné spôsoby vetrania. Moderné<br />
vetracie jednotky sú vybavené<br />
snímačmi kvality vzduchu a na základe<br />
ich informácií môžu meniť prietok<br />
vymieňaného vzduchu v objekte<br />
aj v konkrétnych miestnostiach, čo<br />
z nich robí aj zariadenia značne šetrné<br />
v rámci spotreby energie a zároveň<br />
dokážu zabezpečiť zdravé, príjemné<br />
a komfortné vnútorné prostredie. Už<br />
žiadne pachy, pele, prach alebo vydýchaný<br />
vzduch.<br />
Efektívne vetranie<br />
Stále hovoríme o vetraní a nutnej výmene<br />
vzduchu. Tu je na mieste spomenúť<br />
aj najčastejší argument – každú<br />
hodinu otvoríme „na chvíľu“ okná<br />
dokorán a vyvetráme. Skutočne sa tak<br />
dá vyvetrať, lenže v období, keď je<br />
vonkajšia teplota nižšia ako v objekte<br />
a musíme kúriť, to znamená citeľnú<br />
stratu dodaného tepla. Rovnomerné<br />
vyvetranie oknom trvá dlhšie a množstvo<br />
tepla, ktoré takto unikne, je značné.<br />
Teplo, ktoré sme tak „zahodili“ vyvetraním<br />
(ak budeme vetrať <strong>sk</strong>utočne<br />
poctivo), určite nie je zanedbateľné.<br />
Ak sa pozrieme na výpočty tepelných<br />
strát dobre zateplených objektov, dosahuje<br />
výpočtová strata vetraním 30 –<br />
60 % celkovej tepelnej straty (výpočtová<br />
strata – výpočtové ukazovatele<br />
pre jednotlivé miestnosti). Na základe<br />
týchto <strong>sk</strong>utočností je snahou toto teplo<br />
zí<strong>sk</strong>ať späť.<br />
Ako dostať teplý vzduch späť do<br />
domu?<br />
Na to slúžia vetracie zariadenia so<br />
spätným zi<strong>sk</strong>om tepla. Principiálne<br />
väčšinou ide o zariadenie s dvoma<br />
ventilátormi a protiprúdovým výmenníkom<br />
tepla. Odvádzaný vzduch odovzdáva<br />
teplo privádzanému vzduchu,<br />
takže je možné dosiahnuť až 95 %<br />
spätného zi<strong>sk</strong>u tepla. V letnom období,<br />
keď je napríklad pri nočnom poklese<br />
teploty možnosť využiť chladnejší<br />
vzduch na chladenie priestorov, je<br />
v jednotkách aktivovaný bajpas.<br />
VETRACIA JEDNOTKA WOLF CWL-2:<br />
ZDRAVÝ VZDUCH NA DOSAH RUKY<br />
• Novinka – výkon 225 m 3 /h bude<br />
k dispozícii už tento rok!<br />
• K dispozícii aj s výkonmi 325<br />
a 400 m 3 /h.<br />
• Moderné technológie majú vynikajúcu<br />
tepelnú a elektrickú účinnosť.<br />
• Najkompaktnejšie zariadenie vo<br />
svojej triede, ktoré je dodávané<br />
aj s predhrievacím registrom ako<br />
štandard.<br />
• Najtichšia vetracia jednotka na<br />
trhu!<br />
• Spĺňa požiadavky pre pasívny dom<br />
a ušetrí až 20 % ročných nákladov<br />
na energie.<br />
• Technológia ventilátora zabezpečuje<br />
optimálne regulovaný<br />
objemový prietok vzduchu. Jeho<br />
presné meranie pomocou lopatkového<br />
anemometra zaručuje hladký<br />
chod, vyváženosť prietoku a veľmi<br />
jednoduchú údržbu.<br />
• S voliteľným modulom rozhrania<br />
WOLF Link Home a portálom<br />
Smartset možno monitorovať zariadenie<br />
cez internet.<br />
• 5-ročná záruka Wolf zadarmo.<br />
WOLF je expert na vnútorné prostredie!<br />
WOLF je komplexný dodávateľ vykurovacej<br />
a vetracej techniky a vzduchotechniky.<br />
Navrhujeme efektívne<br />
riešenie na mieru pre zdravé a komfortné<br />
vnútorné prostredie. Viac informácií:<br />
www.sloven<strong>sk</strong>o.wolf.eu.<br />
36 <strong>ASB</strong> #226 REKLAMNÝ TEXT: WOLF
Čerstvý a zdravý vzduch<br />
pre akýkoľvek priestor.<br />
Vetracia jednotka CWL-2-225<br />
www.sloven<strong>sk</strong>o.wolf.eu<br />
Kontakty na<br />
obchodný tím
Je štátom podporované nájomné bývanie na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
progresívna iniciatíva alebo nesplniteľný cieľ?<br />
Podpora nájomného bývania sa pravidelne objavuje v strategických dokumentoch každej vlády, napriek tomu u nás<br />
stále chýba ucelená politika pre štátom podporované nájomné bývanie. Vláda SR síce predstavila plán postaviť do roku<br />
2030 vyše <strong>10</strong>0 000 nájomných bytov, no štát ani mestá aktuálne nemajú kapacitu zabezpečiť ich výstavbu a je zrejmé,<br />
že potrebujú výraznú podporu súkromného sektora.<br />
V lete <strong>2021</strong> bol predstavený návrh zákona<br />
o podpore štátneho nájomného<br />
bývania, ktorého cieľom je upraviť<br />
proces výstavby štátom podporovaného<br />
nájomného bývania a podporiť<br />
aktivitu súkromného sektora v tejto<br />
oblasti. Návrh zákona sa stretol s veľkou<br />
kritikou najmä zo strany investorov<br />
a developerov, ktorí mu vytýkajú<br />
neucelenosť a nejasnosť, keďže len<br />
čiastkovo upravuje koncept výstavby<br />
nájomného bývania, vzťah štátu<br />
s investičnými partnermi, ktorí majú<br />
výstavbu zabezpečiť, či nájomné vzťahy<br />
nájomcov so subjektmi, ktoré majú<br />
nájomné byty ako prenajímatelia prevádzkovať.<br />
Účel, význam a zmysel viacerých<br />
ustanovení návrhu zákona tak<br />
nie sú zrejmé.<br />
Návrh zákona o. i. predpokladá, že štát<br />
založí Agentúru na podporu štátneho<br />
nájomného bývania, ktorá by mala<br />
mať široké oprávnenia. V jej vlastníctve<br />
bude garančný fond, ktorý bude<br />
zhromažďovať finančné prostriedky<br />
od investorov, prenajímateľov, nájomcov<br />
a iných prispievateľov. Použitie<br />
financií bude upravené v stanovách<br />
agentúry a v štatúte garančného fondu,<br />
no znenie týchto dokumentov zatiaľ<br />
nie je známe, preto nie je jasné,<br />
ako bude agentúra s finančnými prostriedkami<br />
nakladať a či ich použitie<br />
bude naozaj účelné, nárokovateľné<br />
a predvídateľné.<br />
Z pohľadu súkromného sektora návrh<br />
zákona neobsahuje dostatočné impulzy<br />
a benefity, ktoré by mohli motivovať<br />
investorov k výstavbe nájomných<br />
bytov. Návrh síce obsahuje parciálne<br />
výhody, napr. uplatnenie zníženej<br />
sadzby DPH vo výške 5 % zo základu<br />
dane na dodanie stavby (vrátane pozemku)<br />
na účely nájomného bývania,<br />
ale z reakcií trhu je zjavné, že takýto<br />
stimul nie je dostatočne zaujímavý.<br />
V okolitých krajinách sa výstavba nájomného<br />
bývania podporuje najmä<br />
tým, že štát, resp. mesto po<strong>sk</strong>ytne<br />
pozemky, na ktorých sa výstavba realizuje.<br />
Keďže aktuálne ceny pozemkov<br />
zažívajú historické maximá, eliminácia<br />
nákladov na kúpu pozemku by mohla<br />
posilniť motiváciu investorov stavať<br />
nájomné byty. Zjednodušene, hnacím<br />
motorom aktivít súkromného sektora<br />
je práve zabezpečenie návratnosti<br />
vynaložených nákladov a dosiahnutie<br />
zi<strong>sk</strong>u.<br />
Koncept výstavby a prevádzky nájomného<br />
bývania je navrhnutý pomerne<br />
neštandardne. Na jednej strane<br />
majiteľom nájomných bytov nebude<br />
štát ani mesto, ale investičný partner<br />
(resp. ne<strong>sk</strong>ôr prenajímateľ), ktorý<br />
výstavbu v celom rozsahu na vlastné<br />
náklady a zodpovednosť zrealizuje<br />
primárne na vlastnom pozemku a bez<br />
atraktívnejších stimulov, na druhej<br />
strane bude investičný partner viazaný<br />
investičnou zmluvou voči štátu na<br />
25 rokov, zaťažený štátom regulovaným<br />
nájomným a ďalšími podmienkami<br />
a povinnosťami, ktoré mu štát stanoví,<br />
vrátane odvádzania príspevkov<br />
do garančného fondu.<br />
Viaceré aspekty návrhu zákona prinajmenšom<br />
nie sú logicky dotiahnuté.<br />
Obmedzuje sa síce prevoditeľnosť<br />
nájomných bytov, no situácia, keď by<br />
investor ako subjekt viazaný investičnou<br />
zmluvou previedol svoju majetkovú<br />
účasť v prenajímateľovi ako<br />
vlastníkovi nájomných bytov na tretiu<br />
osobu, sa už nerieši. Znenie investičnej<br />
zmluvy nie je známe a môžeme sa<br />
len domnievať, aké podmienky bude<br />
obsahovať a akú vyjednávaciu pozíciu<br />
budú mať investori pri jej uzatváraní.<br />
V neposlednom rade prináša návrh<br />
zákona ďalšiu nekonzistentnosť do<br />
právnej úpravy nájomných vzťahov,<br />
keďže popri Občian<strong>sk</strong>om zákonníku<br />
a zákone o krátkodobom nájme bytu<br />
bude daný zákon ďalším predpisom<br />
upravujúcim nájomné vzťahy.<br />
Ostáva dúfať, že sa predkladatelia<br />
návrhu zákona budú zaoberať pripomienkami<br />
verejnosti a odstránia nedostatky,<br />
aby bol celý proces transparentnejší<br />
a viac motivoval investorov.<br />
Keďže prijatie zákona úzko súvisí<br />
s plánovanou rekodifikáciou územnoplánovacích<br />
a stavebných predpisov,<br />
bude zaujímavé sledovať, v akom znení<br />
budú všetky predpisy prijaté a aký<br />
vplyv budú mať na rozvoj nájomného<br />
bývania a stavebný sektor.<br />
Odborníci Deloitte Legal sú špecialistami<br />
v oblasti práva nehnuteľností<br />
s dlhoročnými <strong>sk</strong>úsenosťami v po<strong>sk</strong>ytovaní<br />
poradenstva developerom, ako<br />
aj inštitucionálnym investorom.<br />
Dagmar Yoder<br />
Local Partner/advokátka<br />
Deloitte Legal s.r.o.<br />
dyoder@deloitteCE.com<br />
Veronika Rošková<br />
Senior Associate/<br />
advokát<strong>sk</strong>a koncipientka<br />
Deloitte Legal s.r.o.<br />
vro<strong>sk</strong>ova@deloitteCE.com<br />
38 <strong>ASB</strong> #226 REKLAMNÝ TEXT: DELOITTE
Rozmach developer<strong>sk</strong>ých aktivít HSF System SK<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u. Rajhraciek.<strong>sk</strong> vyrastie v Senci, moderné<br />
kancelárie v Žiline<br />
Ďalšie tri významné developer<strong>sk</strong>é projekty na Sloven<strong>sk</strong>u začala realizovať stavebná spoločnosť HSF System SK<br />
v spolupráci s mater<strong>sk</strong>ou spoločnosťou HSF System (v rámci developer<strong>sk</strong>ej spoločnosti ANTRACIT Property). V Senci<br />
vzniká distribučné centrum na mieru pre e-shop Rajhraciek.<strong>sk</strong>, v Žiline vyrastú nové kancelár<strong>sk</strong>e a showroomové<br />
priestory na dlhodobý prenájom. Ďalší projekt sa začína pripravovať v Prešove.<br />
Senec sídlom Raja hračiek<br />
Známy sloven<strong>sk</strong>ý internetový obchod<br />
Rajhraciek.<strong>sk</strong> bude mať nové distribučné<br />
centrum a sídlo firmy v Senci<br />
uprostred najvýznamnejšieho logistického<br />
parku. „Projekt ANTRACIT<br />
Senec sme kompletne projektovali<br />
v BIM-e. Zo spracovaného modelu<br />
sme čerpali aj pri realizácii stavby. BIM<br />
model po prvý raz využijeme okrem<br />
projekcie a realizácie aj na následnú<br />
správu a údržbu objektu,“ približuje<br />
Tomáš Kosa, konateľ spoločnosti<br />
HSF System SK, ktorá je generálnym<br />
dodávateľom stavby. Nájomcu zaistila<br />
realitno-poraden<strong>sk</strong>á spoločnosť <strong>10</strong>8<br />
AGENCY.<br />
Kvalitná dopravná dostupnosť<br />
Nové priestory vznikajú v mieste<br />
s kvalitnou dopravnou dostupnosťou<br />
a viditeľnosťou. Vzdialenosť areálu<br />
je len kilometer od hlavnej sloven<strong>sk</strong>ej<br />
diaľnice D1 a asi 30 kilometrov od<br />
hlavného mesta Bratislava. „Teším sa,<br />
že sme mohli byť súčasťou expanzie<br />
ďalšieho úspešného online obchodu<br />
Rajhraciek.<strong>sk</strong> a pomôcť mu nájsť najvyhovujúcejšie<br />
riešenie <strong>sk</strong>ladovacích<br />
priestorov a zároveň aj nové sídlo firmy,“<br />
hovorí Jakub Velko, senior konzultant<br />
v <strong>10</strong>8 Agency Sloven<strong>sk</strong>o.<br />
Stavba je klientovi prispôsobená na<br />
mieru a jej súčasťou bude aj príjazdová<br />
komunikácia, vonkajšie siete<br />
a spevnené plochy. Farebné stvárnenie<br />
kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov vychádza<br />
z firemnej identity nájomcu a bolo<br />
doladené podľa jeho požiadaviek.<br />
Nájomné priestory vznikajú na ploche<br />
5 300 m 2 . Celková zastavaná plocha<br />
je 12 000 m 2 . Stavba bude dokončená<br />
začiatkom novembra <strong>2021</strong>.<br />
Moderné kancelárie v Žiline<br />
Nový developer<strong>sk</strong>ý projekt s názvom<br />
ANTRACIT Spot je trojpodlažný objekt<br />
určený na dlhodobý prenájom.<br />
Priestory budú vhodné na kancelárie,<br />
obchodné jednotky, showroomy<br />
alebo <strong>sk</strong>ladovacie priestory. Využitie<br />
sa ponúka i pre gastronomické a obchodné<br />
jednotky. „Budova vyrastie na<br />
celkovej ploche 1 700 m 2 s individuálnou<br />
úpravou vonkajšieho vzhľadu a interiéru<br />
podľa požiadaviek nájomcu.<br />
Budova bude mať kontrolovaný vstup<br />
a centrálnu recepciu,“ hovorí Tomáš<br />
Kosa zo spoločnosti HSF System SK.<br />
ANTRACIT Spot ponúka atraktívnu<br />
polohu v mest<strong>sk</strong>ej časti Žilina-Považ<strong>sk</strong>ý<br />
Chlmec. Vzdialenosť od centra kraj<strong>sk</strong>ého<br />
mesta je asi sedem kilometrov,<br />
lokalita má <strong>sk</strong>velý prístup na diaľnicu D3<br />
a hlavné ťahy obchvatu Žiliny. Dobrá viditeľnosť<br />
objektu je zaistená umiestnením<br />
v tesnej blízkosti hlavnej cesty.<br />
ANTRACIT Property začína pripravovať<br />
aj nový developer<strong>sk</strong>ý projekt<br />
v Prešove (lokalita Zábor<strong>sk</strong>á). Na vlastnom<br />
pozemku s výmerou 90 000 m 2<br />
vznikne buď multi-tenant budova<br />
(40 000 m 2 ), alebo menšie projekty do<br />
vlastníctva (BTO) či na mieru na dlhodobý<br />
prenájom (BTS).<br />
Kompletný developer<strong>sk</strong>ý servis<br />
Developer<strong>sk</strong>á spoločnosť ANTRACIT<br />
Property sa sústreďuje na logistické,<br />
administratívne a výrobné projekty<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u i v Če<strong>sk</strong>ej republike.<br />
Developer<strong>sk</strong>é projekty stavia na<br />
vlastných pozemkoch. ANTRACIT<br />
Property zaisťuje komplexné služby<br />
od návrhu a využitia priestoru cez<br />
spracovanie projektovej dokumentácie<br />
až po správu a komplexnú údržbu<br />
objektov.<br />
Kontakty:<br />
www.antracitproperty.<strong>sk</strong><br />
www.hsfsystem.<strong>sk</strong><br />
reklamný text: HSF SyStem Sk<br />
<strong>ASB</strong> #226 39
50Realizácie<br />
Realizované projekty<br />
Gare Maritime:<br />
Mesto, na ktoré<br />
nikdy neprší<br />
40<br />
Rekonštrukcia paláca<br />
na Hlavnom námestí<br />
46<br />
Ružový mlyn,<br />
Piešťany<br />
40 <strong>ASB</strong> #226 realizácie
Gare Maritime:<br />
Mesto, na ktoré<br />
nikdy neprší<br />
Transformácia historickej stavby, ktorá kedysi<br />
patrila k najväčším železničným staniciam<br />
a súčasne k najväčším poštovým úradom v celej<br />
Európe, nie je práve malé sústo. Architekti<br />
z Rotterdamu z ateliéru Neutelings Riedijk<br />
vytvorili z obrieho kolosu <strong>sk</strong>la, betónu a ocele<br />
samostatnú mest<strong>sk</strong>ú štvrť, ktorej hlavným<br />
poznávacím znamením je udržateľnosť<br />
a materiálová recyklácia.<br />
BRUSEL, BELGIcko Text: RADOMÍR DOHNAL, PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA:<br />
NEUTELINGS RIEDIJK ARCHITECTS, FOTO: FILIP DUJARDIN<br />
Gare Maritime: Mesto, na ktoré nikdy neprší <strong>ASB</strong> #226 41
V časoch, keď e-mail môžeme odoslať<br />
kamkoľvek do sveta za niekoľko sekúnd<br />
a balíček vám kuriér privezie až predo<br />
dvere, sa ľahko zabúda na staršie spôsoby<br />
distribúcie pošty. Rodina nemeckých<br />
aristokratov Thurnovcov-Taxisovcov začala<br />
expandovať do doručovateľ<strong>sk</strong>ého<br />
biznisu už v časoch dávno minulých –<br />
v roku 1489. V roku 1516 si na zelených<br />
lúkach na predmestí Bruselu vytvorili<br />
prevádzkové zázemie pre stajne a pasienky<br />
svojich postilión<strong>sk</strong>ych koní; tieto<br />
majetky si udržali až do roku 1704, keď<br />
velenie aj <strong>sk</strong>lady svojej medzinárodnej<br />
pošty presunuli do Frankfurtu. Priamo<br />
v strede rozrastajúcej sa belgickej metropoly<br />
sa vtedy otvoril priestor na ďalšie<br />
využitie. Polia Tour et Taxis, ako sa<br />
lokalita nazývala, boli výhodne situované<br />
na pomedzí kanála Wilebroek, navyše<br />
pri riečnej tepne Scheldt, ktorá spájala<br />
Brusel so Severným morom. V roku<br />
1895 preto vláda schválila štedro dotovaný<br />
projekt na pretvorenie 37 hektárov<br />
tunajšej plochy – a vzniklo najväčšie<br />
európ<strong>sk</strong>e redistribučné prekladi<strong>sk</strong>o<br />
a centrum medzinárodnej pošty. Taký<br />
rozsiahly zámer je ťažké si predstaviť<br />
v kontexte Európy na začiatku 20. storočia,<br />
pretože išlo o vôbec prvú multimodálnu<br />
stavbu na svete. Čokoľvek sa<br />
sem priviezlo na voze, koňmo, vlakom<br />
alebo sa prinieslo v rukách, všetko<br />
mohlo o niekoľko hodín vyraziť na zaoceán<strong>sk</strong>u<br />
cestu. A trasa doručovania<br />
fungovala aj v opačnom smere, pretože<br />
napojenie areálu na železnicu,<br />
lodnú aj pozemnú prepravu bolo dokonale<br />
premyslené. Listové zásielky aj<br />
balíčky voňajúce kávou a čokoládou sa<br />
spracovávali v areáli s rozlohou 45-tisíc<br />
štvorcových metrov. V areáli pracovali<br />
stáli zamestnanci pošty (spolu<br />
ich bolo až 3 000) a v pridružených<br />
<strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>ách a depách malo prácu nespočetne<br />
manipulačných robotníkov,<br />
zriadencov železnice aj posádok lodí.<br />
Tunajšia Gare Maritime, kombinácia<br />
poštového úradu, terminálu železničnej<br />
stanice osobnej aj nákladnej prepravy<br />
a miesto na nalodenie tovaru<br />
a pasažierov, bola svojho času druhou<br />
Pôdorys.<br />
Situácia.<br />
Niekdajší poštový úrad, terminál železnice a lodnej dopravy dnes slúži ako mesto v meste – nájdeme tu kryté bulváre, námestia, kancelárie, obchody, reštaurácie i priestory na spoločen<strong>sk</strong>é akcie.<br />
42 <strong>ASB</strong> #226 realizácie
najrozsiahlejšou stavbou v celej Európe<br />
– hneď po paláci vo Versailles.<br />
Kolos, ktorý sa prežil<br />
Brusel<strong>sk</strong>á Gare Maritime bola enormným<br />
kolosom, obrím ľud<strong>sk</strong>ým mraveni<strong>sk</strong>om,<br />
dokonale organizovaným uzlom<br />
transportu medzinárodných zásielok.<br />
A súčasne nikdy nezovšednela, a to vďaka<br />
ukážke pokročilého spojenia komplikovaného<br />
inžinier<strong>sk</strong>eho zámeru a architektúry<br />
v duchu art déco. Pod túto<br />
legendu sa svojím autorstvom podpísali<br />
aj niekdajšie legendy svojej profesie:<br />
Constant Bosmans a Henri Vandeveld.<br />
Areál bol belgickou tlačou v čase svojho<br />
otvorenia v roku 1908 jednohlasne<br />
považovaný za „odkaz zručnosti belgických<br />
inžinierov a staviteľov, monument<br />
ich majstrovstva s oceľou, železom,<br />
<strong>sk</strong>lom a betónom“. Prirovnávať ho k srdcu<br />
organizmu, ktoré svojím pumpovaním<br />
ženie krv a stáva sa tak svojbytným<br />
centrom komercie a priemyslu, nebolo<br />
v prvých päťdesiatich rokoch minulého<br />
storočia vôbec nadsadené. Lenže<br />
aj výkonné srdce sa raz unaví a začne<br />
zaostávať za zrýchľujúcim sa tempom<br />
okolitého sveta.<br />
O niekdajšiu slávu pripravila Gare<br />
Maritime rozrastajúca sa Európ<strong>sk</strong>a<br />
únia a bezcolné zóny, boom rýchlostných<br />
ciest a diaľnic, uprednostnenie<br />
železničnej prepravy v neprospech<br />
riečnej. Areál, honosiaci sa svojimi<br />
parametrami a kvalitou spracovania,<br />
sa zrazu prežil a odrástol svojmu pôvodnému<br />
poslaniu. Preto od 90. rokov<br />
minulého storočia Belgičania riešili, čo<br />
s touto stavbou ďalej. Zakonzervovať<br />
v hrubých obrysoch jej majestátnosť<br />
len pre melanchóliu niekdajšej elegancie<br />
sa za tak veľa peňazí zdalo nedostatočné.<br />
Idea prestavby areálu do podoby<br />
v<strong>sk</strong>utku monštruóznej koncertnej<br />
haly (pre 12-tisíc poslucháčov) našťastie<br />
neprešla a pamiatkari, rovnako<br />
ako aj radnica, sa zdržanlivo postavili aj<br />
k nápadu na vytvorenie 900 sociálnych<br />
bytov „zastrešeného“ susedstva. Centrálny<br />
objekt stanice Gare Maritime<br />
pritom svojou šírkou 140 metrov, dĺž-<br />
Rez.<br />
Architektonické riešenie vychádza z princípov udržateľnosti a využíva modulárne CLT panely.<br />
Súčasťou riešenia sú aj záhrady a plochy zelene. V čase vzniku bola Gare Maritime druhou najrozsiahlejšou stavbou v celej Európe.<br />
Gare Maritime: Mesto, na ktoré nikdy neprší <strong>ASB</strong> #226 43
kou 280 metrov a výškou až 24 metrov<br />
ponúkal fascinujúci priestor na náhradné<br />
využitie. Ale aké?<br />
Nový zmysel? Úžitok prinieslo mesto<br />
v meste<br />
Prešľapovanie v neistote, ktorú len<br />
ťažko niesla štvorica nadnárodných<br />
developerov spoluvlastniacich areál,<br />
ukončil rok 2017. Finálnym verdiktom<br />
o budúcnosti miesta sa stal zámer<br />
na jeho pretvorenie do podoby<br />
„zmiešaných“ urbánnych programov.<br />
Teda zachovanie vonkajšieho objemu<br />
pamiatkovo chránenej stavby,<br />
ale prepracovanie vnútornej výplne<br />
na kancelárie, predajne, reštaurácie,<br />
cateringové služby a priestory na<br />
spoločen<strong>sk</strong>é podujatia. Cieľom bolo<br />
vytvoriť „mesto v meste“, kryté nové<br />
bulváre ulíc, parky a námestia, všetko<br />
s príslušnou civilnou obslužnosťou.<br />
Presnejšie, „vybudovať mesto, na ktoré<br />
nikdy neprší“; to sú poetické slová<br />
tvorcu projektu Dietera de Vosa, ktorý<br />
sa spolu s architektmi štúdia Neutelings<br />
Riedijk pustil do neľahkej práce.<br />
Prečo neľahkej? Stanica Gare Maritime<br />
nebola žiadnym brownfieldom, nepeknou<br />
stopou industriálnej minulosti<br />
ani jazvou v organickom tkanive metropoly.<br />
Ale <strong>sk</strong>ôr miestom osobných spomienok<br />
a podstatnou súčasťou histórie<br />
celého mesta. Citlivosť k pôvodnej<br />
<strong>sk</strong>ladbe a dôraz na zachovanie pôvodného<br />
charakteru sú však z princípu neľahké,<br />
keď chcete súčasne „zmeniť, ale<br />
zároveň uchovať“ čokoľvek s rozlohou<br />
45-tisíc štvorcových metrov. Kolosálna<br />
stavba vždy predstavuje výzvu, narazíte<br />
na parametre celkového objemu,<br />
rozdrví vás jej vizuálna váha. Pravda,<br />
ak práve nemáte taký dokonale vypracovaný<br />
projekt ako rotterdam<strong>sk</strong>í architekti,<br />
ktorí si k dielu prizvali rad uznávaných<br />
profesionálov z rôznych odborov,<br />
aby s nimi od samého začiatku riešili<br />
čiastkové problematické úseky.<br />
Že nad plánmi redizajnu historickej budovy<br />
zasadli architekti, to dáva zmysel.<br />
Ale poradný tím v tomto prípade tvorili<br />
tiež konštrukční inžinieri (inžinieri<br />
z Bureau Bouwtechniek sú priamo spolutvorcami<br />
zámeru), strojní technici,<br />
pamiatkari, odborníci na akustiku, krajinári,<br />
hygienici, umelci, konzultanti požiarnej<br />
bezpečnosti, ekonomickí poradcovia<br />
a rozpočtári materiálu. Vlastne len<br />
pod pilotnú verziu návrhu sa podpísalo<br />
viac ako 50 expertov mimo živého jadra<br />
Neutelings Riedijk Architects, ktorí<br />
prípravu poňali komplexne a jednotlivé<br />
aspekty projektu rozhodne nepodcenili.<br />
A čo teda na tomto mieste, v obálke<br />
monumentu minulosti s potenciálom do<br />
budúcnosti, nakoniec vyrástlo? V podstate<br />
sa tu nachádza celá samostatná<br />
mest<strong>sk</strong>á štvrť s včlenenou desiatkou<br />
parkov, voľne naviazaná pre<strong>sk</strong>lenou fasádou<br />
na vonkajšiu ulici Picardstraat.<br />
Minulé a súčasné prvenstvá<br />
Prvý krok? Zmenšiť a poľudštiť mierku<br />
neprirodzene veľkej budovy a priestor<br />
v jej podstreší rozdeliť na menšie pavilóny<br />
s rozlohou 4 500 štvorcových<br />
metrov; vo vstupnej a koncovej časti<br />
tak zároveň vznikli dva menšie vstupné<br />
portály (750 m 2 ). „Tým sa narušil dojem<br />
nekonečnej haly, pripomínajúci <strong>sk</strong>ôr<br />
Rez.<br />
Pôdorys so zakreslením vegetačných úprav.<br />
Na stavbu pavilónov aj tvorbu stropných obkladov sa využili CLT panely doplnené certifikovaným FSC dubovým drevom.<br />
44 <strong>ASB</strong> #226 realizácie
nákupné centrum, a vytvorila sa ilúzia<br />
uličnej siete,“ opisuje de Vos. Tú podporila<br />
adaptácia desiatky záhrad (tematicky<br />
členených ako lesné, kvetinové,<br />
lúčne a vonné), mozaikovito včlenených<br />
medzi stavby, a aj zapracovanie dvoch<br />
16-metrových pruhov zelene. Inšpiráciu<br />
si architekti vypožičali od španiel<strong>sk</strong>ych<br />
ramblas, voľne priechodných pasáží<br />
s malými námestiami medzi blokmi domov.<br />
Na vstavané pavilóny aj stropné<br />
obklady sa využili CLT panely doplnené<br />
certifikovaným FSC dubovým drevom.<br />
Zachoval sa princíp ekologickej udržateľnosti<br />
aj úspor. Riešenie s cementovými<br />
prekladmi by bolo hmotovo<br />
päťkrát ťažšie (a niekoľkonásobne<br />
drahšie). Navyše panelové štruktúry<br />
môžu existovať úplne nezávisle od oceľovej<br />
konštrukcie obvodu pôvodnej<br />
stavby. „S CLT sme mohli naplno využiť<br />
možnosti off-site konštrukcie, prefabrikovať<br />
potrebné diely a nechať ich<br />
zostaviť v mieste bez prístupu ťažkej<br />
techniky alebo narušenia samotnej<br />
lokality,“ dodáva de Vos. Panely sú<br />
pritom zo svojej podstaty modulárne<br />
a môžu sa časom pokojne využiť aj inde<br />
– ide o jasný odkaz na cirkulárnu ekonomiku,<br />
materiálovú recykláciu a dopyt<br />
po opätovnom využívaní, ktorá vlastne<br />
celý projekt Gare Maritime charakterizuje.<br />
Z niečoho starého a nevyužívaného<br />
sa tu vytvára niečo zmysluplné,<br />
významné pre ďalšiu existenciu.<br />
Sériu niekdajších prvenstiev po úprave<br />
Neutelings Riedijk rozšírila ďalšia, aktuálna.<br />
Gare Maritime je v súčasnosti<br />
najväčšou realizáciou s využitím CLT<br />
panelov v celej Európe. A ďalším unikátom<br />
je, že jej prevádzka je kompletne<br />
energeticky neutrálna, s nulovou emisnou<br />
bilanciou. Podlhovastá strecha<br />
sa totiž priam ponúkala na inštaláciu<br />
17-tisíc štvorcových metrov solárnych<br />
panelov, ktoré teraz kryjú vnútorný<br />
dopyt po energiách (doplnený geotermálnymi<br />
vrtmi). Funguje tu aj rozsiahly<br />
systém na zber vody, ktorý slúži<br />
na zalievane zelene. Voda zo strechy,<br />
sústredená v objemných nádržiach,<br />
je tu potrebná. Gare Maritime je totiž<br />
mestom pod strechou, na ktoré neprší.<br />
Jeho srdce však bije ďalej.<br />
Realizácia bola v roku 2020 nominovaná<br />
na cenu za architektúru ARC20 a takisto<br />
na národné ocenenie BTCA (Belgian<br />
Timber Construction Awards); tento<br />
rok zí<strong>sk</strong>ala nomináciu na prestížnu cenu<br />
Mies van der Rohe Award 2022.<br />
GARE MARITIME WORKSPACE<br />
Miesto:<br />
Architektonické<br />
štúdio:<br />
Vedúci projektu:<br />
Projektový tím:<br />
Spolupráca:<br />
Picardstraat, Tour &<br />
Taxis, Brusel, Belgicko<br />
Neutelings Riedijk<br />
Architects, Bureau<br />
Bouwtechniek<br />
Michiel Riedijk, Willem<br />
Jan Neutelings, Dieter<br />
de Vos<br />
Kenny Tang, Alejandro<br />
Mosquera Garcia,<br />
Alexey Boev, Anselmo<br />
Nižić, Frank Venhorst,<br />
Pietro Manara<br />
Ney & Partners<br />
BXL, OMGEVING,<br />
Boydens Engineering<br />
Extensa Group<br />
Investor:<br />
Zastavaná<br />
plocha:<br />
45 000 m 2<br />
Realizácia: 2017 – 2019<br />
Schéma znázorňujúca princípy riešenia udržateľnosti projektu.<br />
Architekti vytvorili ilúziu uličnej siete, ktorá je navyše podporená záhradami a pruhmi zelene mozaikovito včlenenými medzi stavby.<br />
Gare Maritime: Mesto, na ktoré nikdy neprší <strong>ASB</strong> #226 45
Rekonštrukcia<br />
paláca na<br />
Hlavnom námestí<br />
MOROCZ_TACOVSKY Nebolo to jednoduché<br />
zadanie. Fasáda secesnej budovy v strede mesta<br />
bola po požiari na vianočných trhoch v roku 2018<br />
značne poškodená, a tak verejnosť s napätím<br />
čakala, ako sa zrekonštruuje a kedy dostane nový<br />
život. Výsledok je viditeľný už od konca leta. Aké<br />
sú jeho kvality?<br />
BRATISLAVA Text: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, FOTO: PAVEL KUDIVÁNI, PROJEKTOVÁ<br />
DOKUMENTÁCIA: MOROCZ_TACOVSKY<br />
46 <strong>ASB</strong> #226 realizácie
Pohľad na vstupnú halu so sfunkčnenou fontánou „cikajúceho chlapca“.<br />
Pre tých, ktorí budú vnímať obnovu<br />
len cez prizmu rekonštrukcie niekdajšej<br />
ikonickej Roland Café, asi nebude<br />
hodnotenie príliš priaznivé. Prevádzkovateľ<br />
novej kaviarne podľa týchto<br />
názorov nie celkom naplnil predstavy<br />
o návrate ducha slávnych prešpor<strong>sk</strong>ých<br />
kaviarní. Jednoducho, reťazec<br />
má svoj dizajn manuál a navyše spomínal<br />
aj istú provizórnosť súčasnej<br />
podoby, ktorá sa má vyvíjať. Uvidíme.<br />
A potom je tu architektonická<br />
a reštaurátor<strong>sk</strong>á rekonštrukcia objektu,<br />
ktorý má štatút národnej kultúrnej<br />
pamiatky. A tu by som nespochybňoval<br />
rešpekt k predlohe ani invenciu<br />
autorov. Zároveň treba pripomenúť,<br />
že ich koncept bol vedený pod drobnohľadom<br />
pamiatkového úradu, kritickej<br />
laickej aj odbornej verejnosti<br />
a v neposlednom rade samotného investora.<br />
A tak sa hľadali prieniky ideálneho<br />
stavu.<br />
Úvodná fáza<br />
V úvodnej fáze projektu pripravovalo<br />
architektonickú štúdiu rekonštrukcie<br />
bývalej Uhor<strong>sk</strong>ej e<strong>sk</strong>ontnej a zmenáren<strong>sk</strong>ej<br />
banky architektonické štúdio<br />
ČECHVALA ARCHITECTS. Návrhu<br />
predchádzal adekvátny vý<strong>sk</strong>um v historickom<br />
a urbanistickom kontexte<br />
a spolupráca s kraj<strong>sk</strong>ým pamiatkovým<br />
úradom a mest<strong>sk</strong>ým pamiatkovým<br />
úradom. „Naším záujmom nebol výrazný<br />
architektonický zásah,“ zdôrazňuje<br />
Ing. arch. Tomáš Čechvala.<br />
„Naopak, očistenie a konzervácia hodnotných<br />
prvkov. Ochrana všetkých<br />
hodnotných historických prvkov v čo<br />
najväčšom rozsahu s prihliadnutím<br />
na súčasné funkčné požiadavky klienta.<br />
Fundamentom architektonického<br />
konceptu je snaha o prinavrátenie života<br />
do tejto pamiatky programovo aj<br />
dispozične.“<br />
Otvorenie parteru<br />
„Hlavnou požiadavkou investora a zároveň<br />
našou víziou bolo popri zvýraznení<br />
historických kvalít objektu paláca<br />
Uhor<strong>sk</strong>ej e<strong>sk</strong>ontnej a zmenáren<strong>sk</strong>ej<br />
banky vytvoriť moderné administratívne<br />
priestory reflektujúce požiadavky<br />
21. storočia so zdravým používateľ<strong>sk</strong>ým<br />
prostredím,“ približuje Ing. arch.<br />
Adrián Morocz.<br />
Pohľad do pôvodných priestorov kancelárií na reštaurované<br />
pôvodné posuvno-otváracie dvere.<br />
Parter, ktorý už v polovici 20. storočia<br />
neslúžil svojmu pôvodnému účelu<br />
(bankovníctvu), po dlhé roky tvoril vychýrenú<br />
Roland Café na Hlavnom námestí.<br />
Aj súčasný návrh počíta s otvorením<br />
parteru do Hlavného námestia<br />
a snaží sa prepojiť vonkajšie prostredie<br />
námestia s doteraz nevyužitým<br />
vnútroblokom. Zákazníkom to umožní<br />
nahliadnuť na doteraz <strong>sk</strong>rytú stranu<br />
objektu od hlavnej fasády z Hlavného<br />
námestia, napomôže im to vnímať objekt<br />
v novej perspektíve a vtiahne ich<br />
do vnútorných dvorov typických pre<br />
starú Bratislavu.<br />
S pomocou BIM-u<br />
Aby architekti dokázali pristúpiť<br />
k zadaniu komplexne a v rozsahu<br />
Pohľad do zrekonštruovaných priestorov pôvodnej kaviarne Roland.<br />
Rekonštrukcia paláca na Hlavnom námestí<br />
<strong>ASB</strong> #226 47
možností 21. storočia, používali pri<br />
každodennej práci technológiu BIM<br />
(Building Information Model – informačný<br />
model budov). „Táto technológia<br />
nám umožnila predvídať a do<br />
detailu vyriešiť väčšinu bežných aj<br />
špecifických komplikácií, ktoré pri<br />
výstavbe vznikajú, ako aj zapracovať<br />
moderné riešenia technológií zvyšujúcich<br />
kvalitu administratívnych<br />
priestorov v historickej budove,“<br />
hovorí architekt Matej Honíšek, HIP<br />
projektu. „V projekčných fázach záchrany<br />
paláca Uhor<strong>sk</strong>ej e<strong>sk</strong>ontnej<br />
a zmenáren<strong>sk</strong>ej banky nám 3D scan<br />
konštrukcií zložitého dreveného krovu<br />
a následne vytvorený 3D model<br />
poslúžil na virtuálne odprezentovanie<br />
architektonickej práce medzi<br />
všetkými zúčastnenými stranami. To<br />
umožnilo plynulý a detailný postup<br />
obnovy dôležitých historických prvkov<br />
pôvodnej architektúry. Zapracovanie<br />
technológií vzduchotechniky,<br />
chladenia a kúrenia v objekte bolo<br />
neporovnateľne čitateľnejšie a predvídateľne<br />
koordinovateľné. BIM projekcia<br />
posunula naše možnosti v navrhovaní<br />
podkrovných priestorov a ich<br />
modernizácie.“<br />
Interiér a TZB<br />
Návrhom interiéru a obnovy interiérových<br />
dobových prvkov či ich<br />
zakomponovaním do obnovených<br />
častí kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov architekti<br />
reflektovali materiálové a farebné<br />
stvárnenie priečelia budovy.<br />
„V súčinnosti s pamiatkovým úradom<br />
sme zmapovali všetky hodnotné<br />
prvky a pripravili ich tak na budúce<br />
reštaurovanie alebo vyhotovenie<br />
verných kópií s použitím zachovalých<br />
častí,“ zdôrazňuje architekt Michal<br />
Tačov<strong>sk</strong>ý. Takto sa okrem iného podarilo<br />
zachovať svietidlá, kováč<strong>sk</strong>e<br />
umelecké prvky, pôvodné interiérové<br />
dvere, stropné reliéfy, drevené<br />
obklady, fontánu vo vstupnej hale<br />
do schodi<strong>sk</strong>ového priestoru. Platí to<br />
aj pre priestor pôvodného schodi<strong>sk</strong>a<br />
vrátane pôvodnej výťahovej klietky,<br />
ktorá po zapracovaní nových navrhovaných<br />
riešení spĺňa požiadavky aktuálnej<br />
legislatívy. Celý interiér budovy<br />
je ladený do zemitých svetlých tónov<br />
s doplnením kovových dekoratívnych<br />
prvkov v mosadznej farbe.<br />
Ako uvádzajú autori návrhu, pri riešení<br />
TZB v tejto historickej budove neostalo<br />
nič pôvodné. S cieľom dosiahnuť<br />
Pôdorys 1. NP s návrhom zimnej záhrady orientovanej do vnútrobloku.<br />
Pôdorys podkrovia s návrhom voľnej dispozície a doplnením balkónových strešných okien.<br />
Konverzia moderných pre<strong>sk</strong>lených priečok do historického interiéru. Pôvodná výťahová šachta s osadenou konštrukciou novej výťahovej<br />
šachty.<br />
48 <strong>ASB</strong> #226 realizácie
najvyššie štandardy a zabezpečenie<br />
najvyššej kvality prostredia budovy<br />
boli kompletne vymenené všetky rozvody<br />
zdravotechniky, vykurovania,<br />
chladenia a vzduchotechniky. Pri tejto<br />
obnove sa podarilo zdemontovať<br />
všetky kondenzačné jednotky, ktoré<br />
sa v priebehu rokov začali objavovať<br />
na fasádach vo vnútroblokoch.<br />
Obnova a reštaurovanie<br />
Realizácia obnovy a reštaurovania firmou<br />
Villard sa sústredila na fyzickú<br />
záchranu a rehabilitáciu štukovej výzdoby<br />
fasád. Išlo hlavne o reštaurovanie<br />
a obnovu architektonických a výtvarných<br />
detailov štukovej výzdoby,<br />
ako aj poškodených degradovaných<br />
omietok v zmysle zvolenej metodiky.<br />
„Cieľom bolo reštaurovanie a obnova<br />
umelecko-historickej a architektonickej<br />
hodnoty, sanovanie fyzickej hmoty<br />
pamiatky z roku 1911, postavenej<br />
v historizujúcom maďar<strong>sk</strong>om secesnom<br />
štýle (architekti Albert Körössy<br />
a Géza Kiss), pri rešpektovaní niektorých<br />
mladších doplnkov s dôrazom na<br />
výtvarnú jednotu celku,“ približuje<br />
akad. soch. Vladimír Višvader z firmy<br />
Villard. „Aplikáciou navrhnutých<br />
konzervátor<strong>sk</strong>ých, konsolidačných,<br />
ale aj rekonštrukčných technológií<br />
a postupov a použitými materiálmi sa<br />
sledovala revitalizácia pôvodného architektonicko-historického<br />
a tvarového<br />
výrazu hlavného priečelia budovy.“<br />
Architektonické i reštaurátor<strong>sk</strong>é postupy<br />
prispeli k docieleniu čistého<br />
vzhľadu fasády a vyniknutiu jej štruktúry<br />
a tvaroslovia, ktoré je viditeľné<br />
z hradného kopca a okolitej zástavby.<br />
Palác v majetku finančnej inštitúcie<br />
zí<strong>sk</strong>al vzhľad adekvátny pre Hlavné<br />
námestie hlavného mesta. A to nie je<br />
málo.<br />
Rekonštrukcia paláca<br />
Uhor<strong>sk</strong>ej e<strong>sk</strong>ontnej<br />
a zmenáren<strong>sk</strong>ej banky<br />
Hlavné nám.,<br />
Miesto stavby:<br />
Bratislava<br />
Investor: VIG Offices, s. r. o.<br />
Autori projektu: Morocz_Tacov<strong>sk</strong>y,<br />
s. r. o.,<br />
Ing. arch. Michal<br />
Tačov<strong>sk</strong>ý, Ing. arch.<br />
Adrian Mórocz,<br />
Ing. arch. Matej<br />
Honíšek (HIP),<br />
Ing. arch. Gabriel<br />
Hart, Ing. Marek<br />
Kováčik, Ing. Martina<br />
Kravcová, Ing. Dávid<br />
Bies<br />
Autori<br />
architektonického<br />
konceptu:<br />
ČECHVALA<br />
ARCHITECTS, s. r. o.,<br />
Ing. arch. Tomáš<br />
Čechvala, Ing. arch.<br />
Katarína Šoltýsová,<br />
Ing. arch. Katarína<br />
Siváková, Ing.<br />
Stanislav Komár<br />
Generálny<br />
projektant:<br />
Morocz_Tacov<strong>sk</strong>y,<br />
s. r. o.<br />
Zhotoviteľ: HORNEX, a. s.<br />
Pamiatková<br />
obnova:<br />
Villard združenie<br />
Termín realizácie: 2019 – <strong>2021</strong><br />
Rez.<br />
Juhozápadný pohľad.<br />
Juhovýchodný vnútorný pohľad.<br />
Hlavný podkrovný priestor s otvorenou dispozíciou.<br />
Rekonštrukcia paláca na Hlavnom námestí<br />
<strong>ASB</strong> #226 49
Ružový mlyn<br />
MATEJ OTRÍSAL Nestáva sa každý deň, že<br />
máte príležitosť bývať v národnej kultúrnej<br />
pamiatke. V Piešťanoch vyrástol unikátny projekt<br />
Ružový mlyn, ktorý vznikol transformáciou<br />
industriálnej budovy na rezidenciu. Švajčiar<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>ý<br />
developer do náročnej úlohy priniesť<br />
zanedbanému objektu nový život povolal<br />
architekta Mateja Otrísala.<br />
PIEŠŤANY Text: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: MIRO POCHYBA<br />
50 <strong>ASB</strong> #226 realizácie
Mlyn dal postaviť Ľudovít Winter, meno dostal po jeho nevlastnej dcére.<br />
História piešťan<strong>sk</strong>ej stavby siaha až<br />
k legendárnemu nájomcovi kúpeľov<br />
Ľudovítovi Winterovi. Ako uvádza<br />
portál zpiešťan.<strong>sk</strong>, podnikateľ dal<br />
Ružový mlyn postaviť na konci prvej<br />
svetovej vojny, aby zabezpečil potraviny<br />
pre obyvateľov a vojakov, ktorí<br />
sa v Piešťanoch liečili. Dokončili ho<br />
v roku 1918. Objekt navrhli Arnold<br />
Bachrach a Alexander Harsányi. Na<br />
samotnej stavbe pracovali najmä vojen<strong>sk</strong>í<br />
zajatci. Winterovci si na výstavbu<br />
mlyna zobrali úver vo výške jeden<br />
milión korún zo Všeobecnej úverovej<br />
banky v Budapešti. V <strong>sk</strong>utočnosti mlyn<br />
nikdy nebol ružový. Meno dostal po<br />
Winterovej nevlastnej dcére Ružene.<br />
Okrem iného sa v mlyne vyrábal aj<br />
prvý BB puding. Charakteristický vodojem<br />
bol prvým nesakrálnym vežovým<br />
objektom v Piešťanoch a dodnes<br />
je najvyšším bodom na území mesta.<br />
O stavbu najprv Winter prišiel počas<br />
druhej svetovej vojny, keď sa dostal do<br />
koncentračného tábora, a ne<strong>sk</strong>ôr opäť<br />
počas komunistického prevratu, keď<br />
firmu zoštátnili. Z Ruženinho mlyna sa<br />
stal Ružový mlyn. Ten slúžil na pôvodné<br />
účely až do roku príchodu nového milénia,<br />
ne<strong>sk</strong>ôr už len pustol. V roku 2013 ho<br />
vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.<br />
O štyri roky ne<strong>sk</strong>ôr prišla na sloven<strong>sk</strong>ý<br />
trh švajčiar<strong>sk</strong>a <strong>sk</strong>upina Volare group<br />
AG, ktorá v historickej budove videla<br />
potenciál. Prostredníctvom dcér<strong>sk</strong>ej<br />
spoločnosti Ružový mlyn, s. r. o., budo-<br />
Objekt navrhli Arnold Bachrach a Alexander Harsányi. Mlyn je národná kultúrna pamiatka.<br />
Ružový mlyn<br />
<strong>ASB</strong> #226 51
vu kúpila a avizovala, že v zrekonštruovanom<br />
objekte budú bytové a obchodné<br />
priestory. „Ružový mlyn je národná<br />
kultúrna pamiatka, tým sa nám, samozrejme,<br />
zvýšila investícia. Vizuál fasády<br />
budovy sme zrekonštruovali tak, ako<br />
bol pôvodne navrhnutý. Spolupráca<br />
s Kraj<strong>sk</strong>ým pamiatkovým úradom Trnava<br />
bola veľmi produktívna. Po<strong>sk</strong>ytli<br />
nám odbornú a metodickú pomoc pri<br />
obnove a využívaní pamiatky,“ uviedla<br />
prokuristka spoločnosti Sabina Bor<strong>sk</strong>á<br />
na firemnej stránke projektu.<br />
Projekt začali realizovať na jeseň<br />
2017. Do historickej budovy umiestnili<br />
73 bytových jednotiek vo výmerách<br />
od 33 až po 218 m 2 . V mlyne tak vzniklo<br />
pomerne bohaté portfólio – od štartovacích<br />
bytov až po štedré priestory<br />
pre náročnejších. Okrem originálneho<br />
industriálneho nádychu a výhľadov<br />
na Piešťany lákala nových majiteľov<br />
realitka aj na nadštandardnú svetlú<br />
výšku miestností od 3 do 4,5 metra<br />
v závislosti od typu bytu. V súčasnosti<br />
je už projekt v kolaudačnom procese<br />
a všetky byty sú vypredané. Developer<br />
odhaduje, že celková investícia do<br />
projektu nepresiahne osem miliónov<br />
eur.<br />
Zachované spomienky<br />
Autorom architektonického návrhu je<br />
Matej Otrísal, ktorý už mal <strong>sk</strong>úsenosť<br />
s obnovou historických pamiatok. Prostredníctvom<br />
združenia PamArch sa<br />
podieľal napríklad na architektonickom<br />
návrhu Gróf<strong>sk</strong>eho pivovaru v Budatín<strong>sk</strong>om<br />
hrade a na radnici v Žiline. „Je to<br />
projekt, aký sa nerealizuje často, a dostať<br />
sa k nemu je veľmi ojedinelé. Klient<br />
Interiér vzorového bytu nesie industriálne prvky.<br />
52 <strong>ASB</strong> #226 realizácie
ol veľmi ústretový a otvorený rôznym<br />
možnostiam,“ pochvaľuje si Otrísal, no<br />
zároveň dodáva, že začiatky boli veľmi<br />
zložité. Objekt bol ťažko zamerateľný,<br />
nevedelo sa, kde sa čo nachádza, a keďže<br />
mlyn už roky nefungoval, bol vo veľmi<br />
zlom stave. Pri projektovaní museli rátať<br />
aj s tým, že ide o pamiatku, kde je kompletne<br />
chránená hmota a tvar objektu<br />
vrátane okenných otvorov. Najťažšie<br />
bolo podľa architekta zistiť všetky vzťahy<br />
priestoru a dať im novú funkciu.<br />
Z pôvodného objektu sa podarilo zachovať<br />
celú fasádu vrátane fresiek<br />
a ornamentov. Po dohode s pamiatkarmi<br />
zostali aj niektoré pôvodné výplne<br />
okien a portál. Zachovanú mlyn<strong>sk</strong>ú<br />
technológiu v podobe strojov a motorov<br />
pôvodne dostalo košické múzeum,<br />
no po dohode s investorom sa vrátila<br />
späť do mlyna. Bude vystavená vo<br />
verejných, respektíve poloverejných<br />
priestoroch. V bytoch nesú industriálny<br />
odkaz unikátne okná, ornamentálne<br />
hlavice a priznané preklady. Obľúbeným<br />
miestom architekta Otrísala je<br />
priestor, kam pôvodne po koľajniciach<br />
prichádzala vlečka a plnila sa múkou.<br />
Špecifických prvkov a miest, aké nikde<br />
inde nenájdete, je tu však omnoho viac.<br />
Ružový mlyn<br />
Miesto:<br />
Piešťany<br />
Architekt: Matej Otrísal<br />
Investor: Ružový mlyn, s. r. o.<br />
Realizácia: 2017 – <strong>2021</strong><br />
Počet bytov: 73<br />
Úžitková plocha: 5320 m 2<br />
Pivnica je netradične na najvyššom podlaží.<br />
Noví majitelia bytov sa môžu rozhodnúť, že si ponechajú priznané prvky pôvodného objektu.<br />
Ružový mlyn<br />
<strong>ASB</strong> #226 53
54Rodinný dom<br />
Inšpiratívne<br />
projekty<br />
Rodinný dom zo<br />
storočného humna,<br />
Veličná<br />
Pôvodný objekt humna bol vo výbornom stave, investor sa však rozhodol vdýchnuť mu nový život v podobe obytnej funkcie.<br />
Rodinný dom zo storočného humna<br />
Eliška Turan<strong>sk</strong>á Neopomenuteľným a každému známym faktom je, že autenticita<br />
a hodnota času sú architektonické komodity, ktoré sa synteticky nedajú zí<strong>sk</strong>ať a ani<br />
nahradiť. Nominácie na ocenenie CE ZA AR <strong>2021</strong> v kategórii rodinné domy aj fenomény<br />
architektúry prisúdili porotcovia netradičnému rodinnému domu, v ktorom práve tieto<br />
devízy majú hlavné slovo. Polovica úspechu však bola dôsledná, vytrvalá a precízna<br />
realizácia samotným investorom – dohľad nad procesom výstavby a riešenie stavebných<br />
detailov majiteľkou, ktorá je aj spoluautorkou projektu.<br />
Veličná Text: Alexandra Müllerová, Projektová dokumentácia: Eliška Turan<strong>sk</strong>á, Fotografie: Eliška Turan<strong>sk</strong>á<br />
54 <strong>ASB</strong> #226 rodinný dom
Podkrovie presvetľujú <strong>sk</strong>lenené škridly, ktoré boli implementované medzi pôvodné.<br />
Vedľa humna sa nachádzala aj ne<strong>sk</strong>ôr sanovaná prístavba, z ktorej bola väčšina stavebného materiálu znovu použitá.<br />
Rodinný dom zo storočného humna<br />
stojí v srdci Oravy neďaleko Dolného<br />
Kubína v dedine Veličná. Prostredie<br />
dýchajúce tradíciami nie až takej<br />
vzdialenej minulosti dokladajú mnohé<br />
viac či menej zachovalé usadlosti,<br />
uspôsobené na poľnohospodár<strong>sk</strong>u<br />
výrobu a farmárčenie. Pôvodní majitelia<br />
postupne zostarli a staré domy<br />
podedili deti ich detí. Aj pôvodný<br />
objekt humna spolu s ďalšími hospodár<strong>sk</strong>ymi<br />
budovami čakal podobný<br />
osud. Investor však videl potenciál, a<br />
preto spojil sily s architektkou Eliškou<br />
Turan<strong>sk</strong>ou, ktorej tvorba rešpektuje<br />
kontexty a obľubuje drevo.<br />
Autenticita na prvom mieste<br />
Rozľahlý rovinatý pozemok uprostred<br />
obce nevytváral takmer žiadne limity.<br />
Cieľom bolo vytvoriť bývanie pre rodinu,<br />
ale požiadavka znela zachovať<br />
pozostalosť v čo najväčšej možnej<br />
miere tak, aby sa neubralo zo štandardov<br />
moderného bývania.<br />
Autenticitu stavby podčiarkuje aj výber<br />
materiálov – prioritou bol súlad<br />
s pôvodným objektom, preto boli pri<br />
rekonštrukcii použité výlučne prírodné<br />
stavebné materiály, ako hlinené<br />
omietky, priečky z lisovanej slamy či<br />
konope v podobe izolácie. Naoko neviditeľné<br />
rozhodnutia však majú pocitový<br />
efekt.<br />
Pracovný postup bol definovaný stavom<br />
pôvodného objektu humna. To<br />
síce bolo vo veľmi zachovalom stave,<br />
no na konverziu na obytnú funkciu by<br />
muselo prejsť signifikantnými zmenami.<br />
A keďže prioritou bolo zachovanie<br />
autentického zjavu, architekta<br />
zvolila netradičný postup – vloženie<br />
novostavby do humna. Statický novotvar<br />
má vnútri vlastné základy a<br />
humno tak tvorí jeho sekundárnu fasádu.<br />
Do posledného zrnka<br />
Všetky materiály, ktoré sa na pôvodnom<br />
objekte nachádzali, boli zachované<br />
a obnovené, nič nevyšlo nazmar.<br />
Hospodár<strong>sk</strong>a stavba vo vedľajšom<br />
krídle síce musela byť sanovaná, no aj<br />
materiál z nej si našiel svoje využitie<br />
na stavbe. „Priestorové, hmotové aj<br />
funkčné riešenie je celkom ovplyvne-<br />
Rodinný dom zo storočného humna<br />
<strong>ASB</strong> #226 55
Rodinný dom zo storočného<br />
humna<br />
Miesto:<br />
Veličná<br />
Architekti: Eliška Turan<strong>sk</strong>á<br />
Spolupráca: Margaréta Šuvadová<br />
Úžitková plocha: 191 m 2<br />
Realizácia: 2017 – <strong>2021</strong><br />
né pôvodnou stavbou humna. Nielen<br />
jeho vonkajším obalom, ale aj konštrukčnými<br />
prvkami, ktoré cez stavbu<br />
prechádzajú. Ani jeden pôvodný<br />
prvok sme neodstránili a neurobili<br />
sme ani žiadnu výmenu. To napríklad<br />
determinovalo svetlú výšku v centrálnom<br />
priestore, ako aj netypické radenie<br />
priestorov,“ vysvetľuje postup obnovy<br />
a revitalizácie architekta Eliška<br />
Turan<strong>sk</strong>á.<br />
Staré a nové<br />
Architektka sa musela popasovať aj so<br />
sekundárnym využitím drevených stien<br />
či presvetlením interiéru: „Drevený obklad<br />
humna ostal v niektorých častiach<br />
v pôvodnej pozícii, niekde bol prenesený<br />
smerom dovnútra a stal sa fasádou samotnej<br />
stavby. Tam, kde je toto ustúpenie<br />
väčšie, vznikla krytá terasa. Pôvodnú<br />
storočnú krytinu tu dopĺňajú postupne<br />
zí<strong>sk</strong>avané kusy pôvodných <strong>sk</strong>lených<br />
škridiel. Denné svetlo sa do interiéru<br />
podarilo dostať cez vysoké pre<strong>sk</strong>lenia a<br />
priesvitnosť fasády, ktorá vznikla perforáciou<br />
dreveného obkladu alebo natočením<br />
obkladových dosiek.“ Napriek tomu,<br />
že objekt ocenenie CE ZA AR nezí<strong>sk</strong>al,<br />
nastavuje latku pre rodinné domy a predovšetkým<br />
pre ich rekonštrukcie neobvykle<br />
vysoko. Nie vždy je totiž správnou<br />
odpoveďou na komplikované podmienky<br />
„zbúrať a znova postaviť“.<br />
Priečny rez. Pozdĺžny rez.<br />
V interiéri sú viditeľné najmä použité hlinené omietky a časti drevených koštrukčných prvkov humna. Podčiarkujú tak celkový pocit z objektu.<br />
56 <strong>ASB</strong> #226 rodinný dom
1. NP<br />
2. NP<br />
Východ na terasu.<br />
Rodinný dom zo storočného humna <strong>ASB</strong> #226 57<br />
inzercia.tepore.<strong>ASB</strong>.<strong>10</strong>1x275,5.indd 2 15.<strong>10</strong>.21 9:33
60Malá architektúra<br />
Inšpiratívne<br />
projekty<br />
Prístavba kancelárií<br />
vo Vysokom Mýte<br />
58<br />
1 : 1 Workshop,<br />
Stará Ľubovňa<br />
Vonkajší plášť objektu pozostáva z prírodného hliníka, ktorý konštantne reflektuje nálady svojho okolia.<br />
Úzky pozemok preddefinoval vertikalitu nového objektu. Ten <strong>sk</strong>rýva tri kancelár<strong>sk</strong>e miestnosti.<br />
Prístavba kancelárií<br />
vo Vysokom Mýte<br />
Prokš Přikryl architekti Vysoké Mýto je<br />
nenápadné mestečko v Pardubickom kraji. Znalci možno<br />
vedia, že v ňom sídli výrobca autobusov Karosa. Ďalšou<br />
zaujímavosťou však je, že tu stojí zaujímavá realizácia<br />
objektu, ktorý sa dostal do užšieho výberu aktuálneho<br />
ročníka Če<strong>sk</strong>ej ceny za architektúru.<br />
Vysoké Mýto, Če<strong>sk</strong>o Text: Alexandra Müllerová, Projektová dokumentácia: Prokš<br />
Přikryl architekti, Fotografie: Tomáš Rasl<br />
Autormi prístavby kancelárií sú<br />
architekti z renomovaného štúdia<br />
Prokš Přikryl architekti, ktorí<br />
majú na konte množstvo realizácií,<br />
umiestnení v architektonických súťažiach<br />
či nomináciu na Cenu Miesa<br />
van der Rohe. Za zmienku stojí<br />
napríklad zázemie biotopu v Honěticiach,<br />
prístavba Vrbatovy boudy<br />
alebo zázemie jabloneckej priehrady<br />
Mšeno. Vo Vysokom Mýte však boli<br />
architekti postavení pred komplikovanú<br />
situáciu, s ktorou sa vyrovnali<br />
spôsobom im vlastným – starostlivým<br />
myšlienkovým procesom a nápadom<br />
na mieru.<br />
58 <strong>ASB</strong> #226 Malá architektúra
Di<strong>sk</strong>rétne obslužné schodi<strong>sk</strong>o je <strong>sk</strong>ryté pred očami návštevníkov.<br />
Ateliér na najvyššom poschodí presvetľuje severné okno.<br />
1. NP Pozdĺžny rez.<br />
Komplikované podmienky<br />
Parcela sa nachádza vo vnútrobloku<br />
neďaleko centra, obkolesená stenami<br />
susedných domov. Logickým<br />
krokom teda bolo komponovať stavbu<br />
po vertikálnej osi a situovať ju na<br />
severnú hranicu pozemku. Docielili<br />
tak zachovanie vzdušnosti pozemku<br />
a predišli tieneniu a iným kolíziám<br />
s okolitými objektmi. Zrkadliaca fasáda<br />
komunikuje s prostredím, preberá<br />
na seba kolorit mest<strong>sk</strong>ej panorámy,<br />
no svojou siluetou zapadá.<br />
Jaganie v škridlovej krajine<br />
„Úvahy o materiáli fasády nakoniec<br />
viedli k prírodnému hliníku z niekoľkých<br />
dôvodov,“ vysvetľujú voľbu materiálu<br />
architekti. „Z požiarneho hľadi<strong>sk</strong>a<br />
bolo nutné vybrať nehorľavý<br />
materiál. Požiarne dôvody ovplyvnili<br />
aj umiestnenie okien. Ďalej v súlade<br />
s celkovou koncepciou suchej výstavby<br />
nadzemnej časti mala byť fasáda<br />
<strong>sk</strong>ladaná, respektíve montovaná. Materiál<br />
mal byť zároveň použiteľný ako<br />
strešná krytina pre jednotný výraz<br />
domu. Nakoniec rozhodlo architektonické<br />
hľadi<strong>sk</strong>o – voľbou reflexného<br />
plechového plášťa dom odráža živý<br />
svet okolo seba a mení sa v priebehu<br />
dňa. Toto dosiahne najlepšie hliník<br />
vo svojej prírodnej podobe bez povrchových<br />
úprav.“<br />
Stavebné limity<br />
Spôsob výstavby a konštrukčný systém<br />
sa odvíjali od obmedzených<br />
možností, ktoré pozemok po<strong>sk</strong>ytoval.<br />
Kľúčová bola aj realizácia<br />
a rýchlosť výstavby. Architekti preto<br />
zvolili ľahký drevený <strong>sk</strong>elet na základových<br />
pásoch, trámové stropy<br />
a prevetrávanú falcovanú fasádu. Tri<br />
poschodia obsahujú tri miestnosti –<br />
dve z nich sú prepojené obslužným<br />
schodi<strong>sk</strong>om <strong>sk</strong>rytým pred zrakmi<br />
návštevníkov. Všetky priestory sú<br />
prístupné z pôvodného objektu.<br />
Podkrovie presvetľuje panoramatické<br />
okno na sever a <strong>sk</strong>romné južne<br />
orientované okno.<br />
Prístavba kancelárií<br />
vo Vysokom Mýte<br />
Miesto: Vysoké Mýto, Če<strong>sk</strong>o<br />
Investor: MDS projekt, s. r. o.<br />
Architekt: Prokš Přikryl architekti<br />
Rozmery<br />
objektu:<br />
11,85 x 6,25 x 4,9 m<br />
Projekt: 2017<br />
Realizácia: 2019<br />
Prístavba kancelárií vo Vysokom Mýte<br />
<strong>ASB</strong> #226 59
Téma posledného ročníka workshopu bola Ako nesedieť vo verejnom priestore ako kritika uniformity, jednotvárnosti a absencie rôznorodosti pohybových aktivít.<br />
[1 : 1] Workshop –<br />
drevo meniace sa pod rukami študentov<br />
Woven Menej je viac. Séria malých študent<strong>sk</strong>ých intervencií oživuje verejné<br />
priestory už takmer desať rokov. Drevené objekty môžete nájsť v Trnavej<br />
Hore, Stupave, Lučenci či Partizán<strong>sk</strong>om. Posledný ročník priniesol netradičnú<br />
preliezačku pre veľkých aj malých s jednoduchým odkazom – nesedieť.<br />
Študent<strong>sk</strong>ý workshop má na svedomí kreatívne<br />
združenie Woven v zložení Marianna<br />
Maczová, Veronika Michalíková, Danica Pišteková<br />
a Anna Cséfalvay. Letná škola je otvorená<br />
pre študentov architektúry a dizajnu sloven<strong>sk</strong>ých<br />
aj zahraničných škôl, ktorí v spolupráci<br />
s profesionálmi počas dvoch týždňov navrhnú<br />
a aj vlastnoručne postavia objekt z dreva. Tento<br />
rok sa konal už jeho deviaty ročník, putovný<br />
workshop oživil tentoraz park Starej Ľubovne.<br />
Stará Ľubovňa TEXT: Alexandra Müllerová,<br />
Projektová dokumentácia: Woven, Fotografie: Katarína Janíčková<br />
Jedna k jednej<br />
Workshop je jedinečný v tom, že študenti sa<br />
zapájajú v každom bode procesu tvorby. A to,<br />
čo je na papieri, vďaka svojmu snaženiu vytvoria<br />
aj v realite v mierke 1 : 1. Partnerom poduja-<br />
60 <strong>ASB</strong> #226 Malá architektúra
Objekt stojí v staroľubovnian<strong>sk</strong>om parku medzi ulicami Okružná a Tatran<strong>sk</strong>á. Jeho životnosť je vzhľadom na charakter konštrukcie odhadovaná na 5 rokov.<br />
Pôdorys objektu.<br />
Axonometria objektu. Spleť drevených trámov a stĺpov vyzýva na hru.<br />
tia je Katedra architektonickej tvorby<br />
na VŠVU v Bratislave, preto je zaň<br />
ako za predmet možné zí<strong>sk</strong>ať kredity.<br />
Výsledkom sú atypické kusy dreveného<br />
mobiliára, ktoré vo verejnom<br />
priestore figurujú ako intervencie<br />
voči vizuálnej a fyzickej jednotvárnosti.<br />
Projekt podporil z verejných<br />
zdrojov Fond na podporu umenia.<br />
Neseď!<br />
Téma posledného ročníka workshopu<br />
bola Ako nesedieť vo verejnom<br />
priestore ako kritika uniformity, jednotvárnosti<br />
a absencie rôznorodosti<br />
pohybových aktivít. Reflektuje aj<br />
súčasné tendencie v dizajne, ktoré<br />
odsudzujú závislosť od sedenia.<br />
„Úlohou bolo vytvoriť objekt pre<br />
rôzne polohy tela, čím sa naruší<br />
uniformita správania vo verejnom<br />
priestore, kde nasledujeme písané či<br />
nepísané pravidlá. Verejný priestor<br />
je vlastne ‚iba‘ prázdnom, ktoré<br />
nemá ustálené usporiadanie, ale je<br />
<strong>sk</strong>ôr fluidnou zostavou rôznych ideí,<br />
prostredí a podmienok otvorenosti<br />
či prístupnosti. V <strong>sk</strong>utočnosti však<br />
podlieha reguláciám a rôznym podobám<br />
kontroly a prehodnocovania,<br />
kto vlastne môže tvoriť verejnosť,“<br />
opisujú myšlienkový proces lektorky.<br />
Závan novotvaru<br />
Dvanásťdňové snaženie napriek nepriazni<br />
počasia opäť prinieslo svoje<br />
ovocie: „Výsledkom je akási preliezačka<br />
pre dospelých bez horizontálnych<br />
prvkov v parku medzi Okružnou<br />
a Tatran<strong>sk</strong>ou ulicou v Starej Ľubovni.<br />
Je otvoreným doplnkom parku, kde<br />
je pripravená na ďalšie objavovanie<br />
a interpretácie bez typologických<br />
barličiek bežného mest<strong>sk</strong>ého mobiliára<br />
s pravidlami, ako ho používať<br />
správne.“ Životnosť objektov je<br />
vzhľadom na charakter konštrukcie<br />
odhadovaná na 5 rokov, no ich prínos<br />
by si zaslúžil aj dlhšiu existenciu.<br />
[1 : 1] Workshop<br />
Miesto: Stará Ľubovňa<br />
Woven, Š. Doubrava,<br />
M. Ambruš, M. Bajteková,<br />
M. Čibik, E. Harlenderová,<br />
Autori: D. Knizner, B. Kuciaková,<br />
S. Mikitová, D. Pivarčiová,<br />
Z. Poklembová,<br />
A. Přibylová, S. Skyva<br />
VŠVU BA, o. z. Naša<br />
Partneri: Ľubovňa, mesto Stará<br />
Ľubovňa<br />
Realizácia: <strong>2021</strong><br />
[1 : 1] Workshop – drevo meniace sa pod rukami študentov<br />
<strong>ASB</strong> #226 61
62Interiér<br />
Inšpiratívny<br />
projekt<br />
Sociálna interakcia<br />
Vysoká hodnota riešenia bytu spočíva v jeho odvážnom, priam experimentálnom dispozičnom koncepte.<br />
Sociálna interakcia<br />
Je naozaj na zamyslenie, čo všetko vlastne okolo seba<br />
potrebujeme. Možno práve to nič a možno iba o niečo<br />
málo viac ako len nič. Rekonštrukcia bytu 1903 v Trnave<br />
je práve o tom. O jednoduchosti, geometrii a gestách,<br />
zážitku z priestoru a interakciách v ňom, kde je mobiliár len<br />
symbolickým dopovedaním. Dielo upútalo i medzinárodnú<br />
porotu ocenenia CE ZA AR <strong>2021</strong>, ktorá mu udelila<br />
víťazstvo v kategórii interiér.<br />
Text: Broňa Tarnócy, FOTO: Matej Hakár<br />
Byt 1903, ktorého autormi sú čerství<br />
laureáti súťaže CE ZA AR, architekti<br />
z architektonického ateliéru Kilo/<br />
Honč – Richard Kilo a Matej Honč, sa<br />
nachádza vo viac ako stodvadsaťročnom<br />
bytovom dome. Filozofia rekonštrukcie<br />
tkvie v prostej jednoduchosti.<br />
Je to o byte, ľuďoch, lá<strong>sk</strong>e, vstávaní<br />
a zaspávaní, o dlhých večeroch a di<strong>sk</strong>usiách<br />
pri stole, jedle, pokoji, deťoch,<br />
pocitoch... Architekti nechali<br />
vyniknúť priestor v jeho čistej kráse<br />
a pracovali len s ním. Chceli vytvoriť<br />
otvorené objemy, pocit slobody, otvorenosti,<br />
jednoduchosti a vzdušnosti.<br />
Vytvoriť priestor pre individuality,<br />
zážitok a hru. No zároveň, ak potrebujete,<br />
priestor pre pohodlné súkromie.<br />
Základná definícia<br />
Samotné priestory bytu sú definované<br />
len veľmi jednoducho. Transparentnými<br />
stenami so závesmi, ktoré umožňujú<br />
vnímať a užívať si celý priestor, no<br />
zároveň v prípade potreby po<strong>sk</strong>ytnú<br />
dostatok intimity. Mobiliár definuje<br />
len to najnevyhnutejšie. Zámerom<br />
bolo vytvárať <strong>sk</strong>ôr atmosféry ako<br />
jasne definované priestory. Štruktúrovanú<br />
dispozíciu architekti nahradili<br />
priestorom, ktorý jasne poukazuje na<br />
dôležitosť sociálnej interakcie.<br />
Do bytu sa vstupuje z privátneho vnútrobloku<br />
slúžiaceho obyvateľom domu.<br />
Privíta nás veľká jedáleň s kuchyňou<br />
umiestnenou v mieste bývalého <strong>sk</strong>ladu,<br />
ktorá mierne zasahuje do jedálne.<br />
Z ľavej strany det<strong>sk</strong>á izba, do ktorej<br />
sa vstupuje cez staré dvere osadené<br />
v pre<strong>sk</strong>lenej stene. Z pravej strany<br />
dlhá transparentná konštrukcia definujúca<br />
kúpeľňu, ktorá prechádza až<br />
do druhého traktu bytu, v ktorom oddeľuje<br />
spálňu od veľkej dennej miestnosti<br />
s pianom, záhradou, premietaním<br />
a pieckou. „Páči sa nám tá hĺbka,<br />
ktorú sme v byte dosiahli, možnosť vidieť<br />
cez viac plánov – cez steny. V časti<br />
bytu s dennou miestnosťou sa nám<br />
62 <strong>ASB</strong> #226 Interiér
Samotné priestory bytu sú definované len veľmi jednoducho.<br />
Transparentnými stenami so závesmi, ktoré umožňujú vnímať<br />
a užívať si celý priestor, no zároveň v prípade potreby po<strong>sk</strong>ytnú<br />
dostatok intimity.<br />
Priehľadná stena prechádza diagonálne naprieč bytom, čím<br />
necháva vyniknúť pôvodný rozsiahly historický interiér, ale<br />
súčasne ho delí na menšie miestnosti šité pre potreby mladej<br />
rodiny.<br />
Mobiliár definuje len to najnevyhnutejšie. Zámerom bolo<br />
vytvárať <strong>sk</strong>ôr atmosféry ako jasne definované priestory.<br />
Cieľom architektov bolo zamerať sa na obyvateľov bytu, na to, ako žijú, na ich vnútro a zároveň<br />
na atmosféru, ktorá v byte vládne a ktorá vychádza z prirodzenosti vecí v jeho priestore.<br />
podarilo odokryť pôvodný drevený<br />
trámový strop, cez ktorý navyše prechádzajú<br />
oceľové výstuhy. Pridávame<br />
tak časti bytu svetlú výšku,“ vysvetľuje<br />
architekt Kilo.<br />
Radikálna otvorenosť<br />
Tvorcovia interiéru rázne otvorili pôvodný<br />
pôdorys. Vidieť z jednej jeho<br />
strany na druhú. Funkčné zóny nanovo<br />
definujú priehľadné priečky so<br />
závesmi, ktoré umožňujú vnímať hĺbku<br />
priestoru, no zároveň v prípade<br />
potreby po<strong>sk</strong>ytujú dostatok intimity.<br />
Dominantný prvok v priestore tvorí<br />
výrazná diagonála zo za<strong>sk</strong>lených konštrukčných<br />
profilov. Vymedzuje kúpeľňu,<br />
následne prechádza do druhého<br />
krídla bytu, kde oddeľuje spálňu od<br />
otvorenej obývačky s prístupom do<br />
vnútornej záhrady. K otvoreniu a presvetleniu<br />
interiéru prispelo aj odkrytie<br />
dreveného trámového stropu.<br />
Kvalitné architektonické riešenie<br />
Vysoká hodnota riešenia bytu spočíva<br />
v jeho odvážnom, priam experi-<br />
Kombinácia invencie, spolupráce a rešpektu k potrebám mladej rodiny dáva základ kvalitných<br />
architektonických riešení.<br />
mentálnom dispozičnom koncepte.<br />
„Priehľadná stena prechádza diagonálne<br />
naprieč bytom, čím necháva<br />
vyniknúť pôvodný rozsiahly historický<br />
interiér, ale súčasne ho delí na<br />
menšie miestnosti šité pre potreby<br />
mladej rodiny. Takéto riešenie podporuje<br />
vzdušnosť a veľkorysosť vnútorného<br />
priestoru. Porota reflektuje<br />
mimoriadne pozitívny trend – mladé<br />
rodiny čoraz viac spolupracujú<br />
s architektmi, často generačnými<br />
druhmi, aj napriek limitom vlastného<br />
rozpočtu. Kombinácia invencie,<br />
spolupráce a rešpektu k potrebám<br />
mladej rodiny dáva základ kvalitných<br />
architektonických riešení,“ vysvetľuje<br />
predseda medzinárodnej poroty<br />
ocenenia CE ZA AR <strong>2021</strong> architekt<br />
Peter Moravčík, ktorý zároveň dodáva<br />
svoj individuálny postreh: „Už celý<br />
pavlačový dom v Trnave má osobitú<br />
ambientnú atmosféru známu z čiernobielych<br />
pohľadníc. Atmosféra<br />
v byte 1903 na ňu nadväzuje autentickou<br />
výpoveďou, kde z pôdorysu<br />
s nepochopiteľnou a racionálneho architekta<br />
iritujúcou diagonálou vzišiel<br />
vtipne neokukaný, reálne odôvodnený<br />
a na bývanie zmysluplne využiteľný<br />
interiér. Transparentné steny so<br />
závesmi nie sú fotogenickou manierou,<br />
ale výsledkom poctivej úvahy<br />
o veľkorysej otvorenosti, ale aj dôležitosti<br />
intimity. Hoci interiér môže inšpirovať<br />
svojím dizajnom, jeho hlavná<br />
inšpiračná sila spočíva vo výpovedi,<br />
ako hravo, invenčne, ale aj s pokorou<br />
a maximálnym pochopením navrátiť<br />
starý priestor absolútne súčasným<br />
potrebám spolužitia mladej rodinnej<br />
komunity.“ Architekti cieľavedome<br />
kreujú celkom netradičný domov pre<br />
celkom tradičnú rodinu. „Diagonálne<br />
narušenie klasickej dispozície nie je<br />
len výtvarne samoúčelné, ale prináša<br />
do daného priestoru nečakané situácie<br />
a autentické momenty. Farebnosť<br />
a materialita sú adekvátnymi partnermi<br />
pôvodnej stavebnej substancie,<br />
pričom vo výsledku pôsobia ako<br />
neutrálne pozadie pestrofarebnosti<br />
rodinného života,“ dopĺňa člen poroty<br />
architekt Pavol Šilla.<br />
Na prvom mieste<br />
Dizajn je v byte 1903 sekundárnou<br />
záležitosťou. Cieľom architektov<br />
Richarda Kila a Mateja Honča bolo<br />
zamerať sa na človeka ako takého –<br />
na obyvateľov bytu, na to, čo robia,<br />
majú a vlastnia, na ich vnútro a taktiež<br />
na veľkorysosť priestoru, ktorý<br />
byt mal a má. Atmosféra, ktorá<br />
v ňom vládne, vychádza z prirodzenosti<br />
vecí, ktoré tam sú, a ľudí, ktorí<br />
v byte bývajú. Je to viac ako cielený<br />
pôžitok zameraný na dizajn. Hlavná<br />
charakteristika bytu je založená na<br />
priehľadoch, hĺbke, šírke, výške, vo<br />
svojej podstate ukazuje, „kto sme“.<br />
„Náš cieľ podčiarkuje taktiež vrstevnatosť<br />
prostredí, ktoré sa dajú čítať<br />
v rôznych plánoch,“ vysvetľuje architekt<br />
Richard Kilo. Nábytok definuje<br />
to najnutnejšie a najpotrebnejšie.<br />
„Naším zámerom bolo vytvoriť rôzne<br />
atmosféry viac ako prísne preddefinované<br />
priestory,“ dodáva na záver<br />
spolutvorca interiéru bytu architekt<br />
Matej Honč.<br />
Sociálna interakcia<br />
<strong>ASB</strong> #226 63
Ako si správne vybrať<br />
kalové čerpadlo<br />
Kalové čerpadlá patria medzi najpoužívanejších<br />
pomocníkov na čerpanie vody. Môžete nimi čerpať<br />
dažďovú vodu, fekálie, stavebné, priemyselné<br />
a poľnohospodár<strong>sk</strong>e kaly a kvapaliny s obsahom rôznych<br />
nečistôt. Výberu čerpadla, ktoré bude spĺňať vaše<br />
požiadavky a bude vyhovovať aj konkrétnemu účelu<br />
použitia, je preto dobré venovať náležitú pozornosť.<br />
Poradíme, ako na to!<br />
Typ čerpadla vyberajte podľa toho,<br />
akú vodu budete čerpať<br />
Kalové čerpadlá sa od bežných ponorných<br />
čerpadiel líšia tým, že sú schopné<br />
vyčerpať aj kvapaliny s vyššou<br />
hustotou a obsahom kalov. Ide o pevné,<br />
vláknité alebo abrazívne nečistoty<br />
vrátane pie<strong>sk</strong>u či bahna. Kalové čerpadlo<br />
môžete využiť aj na odčerpávanie<br />
vody zo zaplavenej pivnice alebo<br />
aj dažďovej vody s prímesou lístia. „To,<br />
akú vodu plánujete čerpať, je najdôležitejšou<br />
informáciou pre výber kalového<br />
čerpadla,“ hovorí Martin Křapa,<br />
obchodný riaditeľ spoločnosti Pumpa,<br />
ktorá sa špecializuje na predaj čerpadiel<br />
a ich servis už 30 rokov.<br />
Medzi najčastejšie typy kalových čerpadiel<br />
patria:<br />
• Drenážne čerpadlá určené na<br />
čerpanie svetlej odpadovej vody<br />
vrátane dažďovej, riečnej alebo<br />
odpadovej vody bez vláknitých nečistôt<br />
a abrazív (napríklad piesok,<br />
kamene). Konštrukčne je pre tento<br />
typ príznačné, že sacia strana je<br />
vybavená mriežkou, ktorá prepustí<br />
len také veľké nečistoty, ktoré<br />
prejdú čerpadlom spolu s čerpanou<br />
kvapalinou. „Príkladom spoľahlivého<br />
drenážneho čerpadla je PUMPA<br />
blue line PSPH, ktoré sa hodí aj na<br />
zavlažovanie a odčerpávanie vody<br />
z bazénov a jazierok,“ hovorí odborník<br />
zo spoločnosti PUMPA, a. s.<br />
• Čerpadlá na fekálie sa používajú<br />
na čerpanie znečistenej vody, teda<br />
splaškov a fekálií. Najčastejšie sa<br />
používajú liatinové a antikorové<br />
čerpadlá s prispôsobenou konštrukciou.<br />
V mnohých prípadoch je<br />
potrebné použiť čerpadlo s rezacím<br />
zariadením, ktoré hrubé nečistoty<br />
najprv rozdrví a následne vyčerpá.<br />
Tieto čerpadlá nie sú vhodné na<br />
čerpanie vody s obsahom pie<strong>sk</strong>u,<br />
kameniny či ílu.<br />
• Čerpadlá do septiku sú najpoužívanejším<br />
typom čerpadiel v domácnostiach,<br />
ktoré nie sú priamo<br />
napojené na kanalizáciu. Používajú<br />
sa do septiku či žumpy. Sú vybavené<br />
plavákovým spínačom a môžu sa<br />
tak zapínať a vypínať podľa hladiny<br />
v septiku. Až na výnimky môže byť<br />
takéto čerpadlo ponorené v septiku<br />
trvalo. „Spoľahlivým čerpadlom<br />
do septiku je napríklad antikorové<br />
čerpadlo Leo LKS, ktoré si poradí<br />
s nečistotami do priemeru 3,5 centimetra,“<br />
odporúča Křapa.<br />
• Prečerpávacie zariadenia sa používajú<br />
na prečerpanie odpadu z nižšie<br />
položených miest do septiku alebo<br />
kanalizácie. Slúžia na odvod vody<br />
z toalety, sprchy, bidetov či umývadiel<br />
a sú vhodné na odčerpanie odpadových<br />
vôd z miest, ako sú napríklad<br />
byty v suteréne, kde odpadová<br />
vody nemôže byť vedená priamo do<br />
kanalizácie gravitačne.<br />
• Čerpadlá pre tlakovú kanalizáciu<br />
sa používajú tam, kde je potrebné<br />
prekonať výškové rozdiely a nie je<br />
možné vybudovať bežnú gravitačnú<br />
kanalizáciu. Sú ideálnym riešením<br />
pre rekreačné objekty, chaty<br />
a chalupy či v prípade problému<br />
s prípojkou na miestnu kanalizáciu<br />
aj v trvalo obývaných domoch.<br />
Kľúčové parametre pri výbere<br />
Keď ste si vybrali čerpadlo podľa typu<br />
vody, akú plánujete čerpať, treba venovať<br />
pozornosť niekoľkým ďalším<br />
parametrom. Dôležitým parametrom<br />
je preto maximálna hĺbka ponoru, ktorá<br />
určuje hĺbku, v ktorej dokáže čerpadlo<br />
ešte bez problémov pracovať.<br />
Potrebujete si zvoliť aj prietok čerpadla,<br />
teda koľko kvapaliny dokáže<br />
čerpadlo prečerpať za daný časový<br />
úsek. Výrobcovia uvádzajú maximálny<br />
prietok, teda hodnotu, ktorú je možné<br />
dosiahnuť pri nulovom výtlaku.<br />
„V bežnej prevádzke bude vplyvom<br />
výtlaku a tlakových strát prietok čerpadla<br />
nižší. Platí pritom, že čím vyšší<br />
výtlak, tým nižší prietok a naopak,“<br />
vysvetlil Martin Křapa.<br />
Vyberte si aj potrebný tlak, teda z akej<br />
hĺbky a vzdialenosti chcete vodu čerpať<br />
a aká je dĺžka prívodného potrubia.<br />
Tento parameter predstavuje pri<br />
čerpadle dopravnú výšku alebo výtlak.<br />
Spočítajte všetky výšky od zdroja<br />
vody až k výtoku a pripočítajte stratu<br />
jedného výškového metra na každých<br />
<strong>10</strong> m dĺžky potrubia. Ďalším údajom,<br />
ktorý je potrebné sledovať, je priechodnosť.<br />
Tú udáva priemer hrubých<br />
častíc v milimetroch, ktoré sa môžu vo<br />
vode ešte vy<strong>sk</strong>ytovať.<br />
Nepodceňujte ani výkon a príkon. Zaujímať<br />
by vás mohla aj spotreba energie<br />
zvoleného čerpadla. Podľa miesta<br />
a spôsobu inštalácie si vyberte, či<br />
potrebujete čerpadlo s jednofázovým<br />
alebo trojfázovým napätím.<br />
Myslite aj na príslušenstvo<br />
Dôležitým vybavením čerpadla je systém<br />
automatického vypínania, ktorý<br />
zamedzí možnosti chodu nasucho.<br />
Najčastejšie ide o plavákový spínač,<br />
ale niektoré čerpadlá sa dodávajú aj<br />
bez neho. Preverte si, či nepotrebujete<br />
aj ďalšie príslušenstvo – najčastejšie<br />
ide o výtlačnú hadicu, inštalačný<br />
materiál na pripojenie hadice k čerpadlu,<br />
pripojovacie armatúry, podstavec,<br />
spúšťacie lano alebo ochranu<br />
proti chodu nasucho. „Ak potrebujete<br />
s výberom poradiť, môžete využiť online<br />
formulár na https://www.pumpa.<br />
eu/<strong>sk</strong>/poradna/, na základe ktorého<br />
vám pomôžeme vybrať optimálne riešenie,“<br />
dodáva Martin Křapa.<br />
64 <strong>ASB</strong> #226 REKLAMNÝ TEXT: PUMPA
KVALITNÉ ČERPADLÁ<br />
PRE VÁŠ DOM A ZÁHRADU<br />
Sme úspešná spoločnosť v oblasti predaja a servisu čerpadiel a čerpacej techniky<br />
s dlhou tradíciou. U nás si vyberiete zo širokej ponuky kvalitných výkonných<br />
čerpadiel od popredných svetových výrobcov. Špecializujeme sa na:<br />
čerpanie vody zo studní a vrtov<br />
čerpanie dažďovej vody<br />
zavlažovanie<br />
dodávky vody do domácností a rekreačných objektov<br />
Nakupujte online na www.pumpapro.<strong>sk</strong><br />
Sme s vami už 30 rokov.
Tvárnice Silka a zateplená fasáda: štíhle<br />
nosné steny s akumuláciou tepla<br />
Jednovrstvové murivo bez zateplenia je v posledných rokoch vnímané laickou aj<br />
odbornou verejnosťou ako čoraz častejšie riešenie stavby. Svoje stále miesto na trhu<br />
má však aj „klasické“ riešenie s obvodovým murivom a vonkajším alebo vnútorným<br />
zateplením. Systémová ponuka spoločnosti Xella Sloven<strong>sk</strong>o s produktmi Ytong, Silka<br />
a Multipor ponúka výber všetkých potrebných prvkov a záleží už len na potrebách<br />
a preferenciách investora, či bude zatepľovať alebo nie.<br />
reklAmný TexT: xellA<br />
Jedným z dôvodov na zatepľovanie<br />
môže byť použitie štíhleho akustického<br />
muriva s vysokým koeficientom<br />
tepelnej vodivosti. Takým sú steny<br />
z vápenno-pie<strong>sk</strong>ových tvárnic Silka,<br />
ktoré investori využívajú pre štíhlosť<br />
stien, vysokú statickú odolnosť a hlavne<br />
nadpriemernú akustiku. Vzhľadom<br />
na vysokú objemovú hmotnosť týchto<br />
vápenno-pie<strong>sk</strong>ových murovacích prvkov<br />
je pomerne vysoký aj ich súčiniteľ<br />
tepelnej vodivosti materiálu. Čo sa<br />
teda týka tepelnej ochrany, obvodové<br />
steny z tvárnic Silka musia byť vždy<br />
doplnené zateplením – ideálne systémom<br />
Multipor, ktorý výrobca odporúča<br />
aj v kombinácii s tvárnicami Ytong<br />
v šírke muriva 300 alebo 375 mm.<br />
Dobrá akumulácia Silky zohráva pozitívnu<br />
úlohu v časovom posune prestupu<br />
tepla obvodovými stenami. Prednosťou<br />
sú aj veľmi dobré akumulačné<br />
vlastnosti, čo sa uplatní hlavne pri<br />
vnútorných stenách budov. Výhody<br />
kombinácie obvodového plášťa zloženého<br />
z hmotnej nosnej konštrukcie<br />
a tepelnej izolácie sa významne prejavia<br />
najmä v letnom období.<br />
Ak riešite akustiku alebo únosnosť<br />
steny, Silka je správnou odpoveďou<br />
Silka je vďaka svojej pevnosti v tlaku<br />
(> <strong>10</strong> N/mm 2 ) a mimoriadnej únosnosti<br />
vhodná na vnútorné nosné steny<br />
s odolnosťou proti tlaku. Vysoká objemová<br />
hmotnosť materiálu sa priaznivo<br />
prejaví v možnosti použitia muriva Silka<br />
na akustické steny a priečky. Tieto<br />
tvárnice sa preto výborne uplatnia<br />
na akustických stenách s vysokou<br />
vzduchovou nepriezvučnosťou Rw,<br />
napríklad na stenách oddeľujúcich<br />
miestnosti v rámci jedného bytu a rodinného<br />
domu.<br />
Všetky podrobnosti o sortimente vápenno-pie<strong>sk</strong>ových<br />
tvárnic Silka a ich<br />
vlastnostiach a možnostiach využitia<br />
nájdete na www.ytong.<strong>sk</strong>.<br />
Umývadlové armatúry Schell s úspornými<br />
perlátormi do verejných sanitárnych<br />
priestorov<br />
Ekonomika prevádzky v sanitárnych priestoroch verejných a komerčných budov je čoraz<br />
starostlivejšie stráženým parametrom. Schell týmto požiadavkám vychádza v ústrety<br />
maximálne úspornými armatúrami.<br />
reklamný text: Schell<br />
Úspornosť a hygiena – tak sa dajú<br />
v <strong>sk</strong>ratke zhrnúť hlavné výhody umývadlových<br />
armatúr Schell ponúkaných<br />
hneď v siedmich originálnych produktových<br />
radoch: Xeris, Puris, Celis,<br />
Vitus, Linus, Modus a Petit. S nepretržite<br />
sa zvyšujúcimi nárokmi na úspory<br />
sa vyrovnávajú nielen komerčné budovy<br />
typu nákupných centier, reštaurácií,<br />
hotelov, filmových multiplexov,<br />
divadiel a športových centier, ale aj<br />
verejné objekty, ako sú leti<strong>sk</strong>á, stanice,<br />
školy, úrady alebo jedálne.<br />
Armatúry sú vyrábané z hygienicky<br />
neškodnej mosadze, le<strong>sk</strong> im dodáva<br />
kvalitná chrómová úprava povrchu.<br />
Kvalitné materiály a robustnosť armatúr<br />
zaisťujú vysokú odolnosť<br />
počas dlhodobého a často nie príliš<br />
šetrného používania verejnosťou.<br />
V čom konkrétne tkvejú výhody novej<br />
generácie umývadlových armatúr<br />
Schell? Napríklad modelový rad Modus<br />
E prináša znížený prietok vody zo<br />
štandardných 5 l/min na úsporné 3 l/<br />
min – aj laickým pohľadom je zrejmé,<br />
že ide o výraznú úsporu vody. Ekoperlátory<br />
umožňujúce zmienenú úsporu<br />
je možné objednať ku ktorejkoľvek<br />
armatúre. Pri elektronických armatúrach<br />
takto možno znížiť prietok vody<br />
až na hodnotu 1,3 l/min, ktorá je požadovaná<br />
pri certifikácii budov LEED.<br />
Väčšina elektronických batérií Schell<br />
je vybavená technológiou, ktorá<br />
umožňuje naprogramovanie hygienického<br />
prepláchnutia armatúry v prípade<br />
dlhšej nečinnosti.<br />
V aktuálnej ponuke umývadlových batérií<br />
Schell nájdete tlačné samozatváracie<br />
armatúry, ako aj bezdotykové senzorové<br />
vo verziách napájania na batérie alebo<br />
na sieť. Práve elektronické armatúry<br />
sú vo svetle prebiehajúcej covidovej<br />
pandémie čoraz žiadanejšie, pretože<br />
garantujú maximálnu možnú hygienu.<br />
Viac informácií nájdete na stránkach<br />
www.schell.eu.<br />
66<br />
<strong>ASB</strong> #226
Sálavé panely s držiakmi sú v kúpeľni ideálnym mixom<br />
krásy, tepelného komfortu a praktickosti<br />
Sklenené a keramické bezrámové sálavé panely sú hitom európ<strong>sk</strong>ych i našich interiérov. Dôvod je prostý: z hľadi<strong>sk</strong>a<br />
tepelného komfortu aj nákladov sú najefektívnejším zdrojom tepla. Keď k tomu pridáme široké spektrum materiálov<br />
(medzi materiálmi dominuje <strong>sk</strong>lo a keramika), príkonov (300 až 900 W), rôzne možnosti uchytenia (na šírku či na výšku,<br />
na stenu či strop) a možnosť potlače na želanie, vychádza táto forma vykurovania ako ideálne riešenie. Užitočné je aj<br />
široké spektrum doplnkov, ktoré uľahčujú umiestnenie panelov – okrem bezdrôtových termostatov sú v kúpeľniach<br />
bytov a domov veľmi cenené antikorové držiaky uterákov.<br />
REKLAMNÝ TEXT: FENIX<br />
Antikorové držiaky sa dajú montovať<br />
na široké spektrum sálavých panelov<br />
zo sortimentu spoločnosti Fenix<br />
Projekt<strong>10</strong>_Sestava 1 04.08.20 16:37 Stránka 1<br />
Sloven<strong>sk</strong>o. Do kúpeľní sú vhodné napríklad<br />
keramické panely ECOSUN<br />
Ceramic (CR), ktoré sú k dispozícii<br />
v štyroch rôznych rozmeroch a štyroch<br />
farbách. Dekoratívne panely sú<br />
zo spečenej keramiky s dokonalou<br />
imitáciou prírodného kameňa a záujemcovia<br />
o praktické teplo v kúpeľni<br />
ocenia, že s novými panelmi uviedol<br />
ich výrobca na trh aj úplne nový systém<br />
úchytov v postrannom ráme. Tie<br />
umožňujú umiestniť na panel ľubovoľné<br />
množstvo držiakov alebo naň inštalovať<br />
bočné lišty na zakrytie zadnej<br />
strany.<br />
Antikorové držiaky môžete prikúpiť<br />
aj k <strong>sk</strong>leneným bezrámovým panelom<br />
ECOSUN GS. Miestnostiam s obmedzeným<br />
priestorom, čo sú často práve<br />
kúpeľne, je prispôsobený typ ECO-<br />
SUN GS 500, ktorý sa svojimi rozmermi<br />
hodí na inštaláciu na výšku.<br />
Kompletný prehľad sálavých panelov<br />
GR a ECOSUN nájdete na<br />
www.fenix.<strong>sk</strong>.<br />
>> múdre vykurovanie
Konštrukcie<br />
Materiály,<br />
konštrukčné<br />
systémy<br />
Izolácie: technológie,<br />
inšpirácie<br />
68<br />
Rodinný dom<br />
Patio No. 1, Ľubľana<br />
70<br />
Lietajúci dom,<br />
Devín<br />
71<br />
Energeticky<br />
neutrálne štartovacie<br />
bývanie<br />
72<br />
Izolácie: technológie, inšpirácie<br />
Budovy a celý stavebný proces majú najväčší podiel pri využívaní globálnych zdrojov,<br />
ako aj pri emisiách znečisťujúcich životné prostredie. V krajinách OECD sa mest<strong>sk</strong>é<br />
prostredie podieľa približne na 25 – 40 % celkovej spotreby energie, 30 % spotreby<br />
surovín, 30 – 40 % celosvetovej tvorby emisií <strong>sk</strong>leníkových plynov a 30 – 40 %<br />
vzniku tuhého odpadu. Samotné budovy pri svojej prevádzke spotrebovávajú 40 %<br />
primárnych energetických zdrojov, preto sa v posledných desaťročiach veľké úsilie<br />
zameriavalo na úspory energie a hľadanie nových obnoviteľných zdrojov.<br />
Redakčná úprava: Alexandra Müllerová<br />
V súčasnom urbanizovanom svete trávia<br />
ľudia v interiéroch takmer 90 %<br />
všetkého času, preto kvalita vnútorného<br />
prostredia budov výrazným<br />
spôsobom ovplyvňuje naše zdravie.<br />
Pohodu v interiéri ovplyvňuje tepelný,<br />
vizuálny a akustický komfort a aj<br />
kvalita vnútorného vzduchu. Správna<br />
rovnováha medzi týmito faktormi vytvára<br />
vnútorné prostredie, v ktorom<br />
sme radi, schopní efektívnych pracovných<br />
výkonov a kde sa cítime príjemne.<br />
Jedným z prvých krokov k takému<br />
prostrediu je navrhovanie účinných<br />
plášťov budov.<br />
Šesť základných dôvodov,<br />
prečo zatepľovať<br />
1. Energetické hľadi<strong>sk</strong>o<br />
Na dosiahnutie určitej tepelnej pohody<br />
je v podmienkach strednej Európy<br />
nutné budovy nejakým spôsobom<br />
vykurovať. Napríklad budovám s centralizovanou<br />
dodávkou tepla (väčšina<br />
panelových domov) sú teplárne pripravené<br />
dodávať teplo priemerne<br />
242 dní v roku. Záleží na nás, či ho budeme<br />
šetriť vnútri budovy alebo dve<br />
tretiny z neho necháme voľne uniknúť.<br />
Ceny energií síce môžu kolísať,<br />
dlhodobý trend je však rastúci.<br />
Zväčšením hrúbky tepelnej izolácie sa<br />
výrazne zlepšia tepelnoizolačné vlastnosti<br />
budovy a maximalizujú sa úspory<br />
energie. Teplo, ktoré sa nespotrebuje,<br />
sa nemusí vyrobiť, čím sa okrem našej<br />
peňaženky uľaví i životnému prostrediu,<br />
v ktorom všetci žijeme a budú<br />
v ňom žiť i ďalšie generácie. Zateplenie<br />
šetrí energiu dvoma spôsobmi. Počas<br />
chladných mesiacov znižuje tepelné<br />
straty a náklady na kúrenie. Počas<br />
horúcich mesiacov znižuje potrebu<br />
používať klimatizáciu. Optimálnou tepelnou<br />
ochranou dosiahneme úspory<br />
nákladov na vykurovanie počas celého<br />
obdobia životnosti domu, a to v prípade<br />
novostavby i rekonštrukcie.<br />
2. Hygienické a zdravotné hľadi<strong>sk</strong>o<br />
K príjemnej vnútornej klíme v zime prispieva,<br />
samozrejme, iba to teplo, ktoré<br />
vďaka správnej tepelnoizolačnej schopnosti<br />
stien a ďalších konštrukcií zostáva<br />
v interiéri. Tepelnoizolačné systémy<br />
chránia váš dom ako hrejivý kabát, ktorý<br />
udržiava teplo tam, kde je to potrebné.<br />
Zároveň masívne steny v interiéri zhromažďujú<br />
(akumulujú) teplo a následne<br />
toto teplo vyžarujú sálaním späť do<br />
obytného priestoru. Napriek minimálnym<br />
nákladom na kúrenie sa tak cítite<br />
príjemne. Samozrejme, kvalitné okná<br />
a správny režim vetrania tiež prispievajú<br />
k optimálnej klíme v interiéri.<br />
Zateplené obvodové steny pôsobia<br />
v lete ako ochranný štít vášho domu<br />
– zabraňujú prehrievaniu muriva<br />
a vďaka tomu ostáva vzduch v interiéri<br />
príjemne chladný. Tento účinok<br />
ešte zvyšujú svetlé farby na fasáde,<br />
spoľahlivé tienenie pre<strong>sk</strong>lených konštrukcií<br />
a kvalitná izolácia strechy.<br />
Bezsenné noci či ťažké pracovné dni<br />
v rozhorúčených priestoroch, alebo<br />
nádcha uprostred leta v dôsledku klimatizácie<br />
sa vás tak pri správnom zateplení<br />
jednoducho netýkajú.<br />
Zateplením zí<strong>sk</strong>ate aj príjemnejšie<br />
a zdravšie prostredie. Hlavnou výhodou<br />
je vyrovnaná vnútorná teplota<br />
a stála vlhkosť v interiéri. Zateplené<br />
steny zabezpečujú počas zimy stabilnejšiu<br />
vyššiu teplotu na povrchu stien.<br />
Pohodlne sa cítite iba vtedy, keď rozdiel<br />
medzi vnútornou teplotou vzduchu<br />
a teplotou na povrchu stien nie je<br />
väčší ako 2 – 3 °C. Zatiaľ čo teplota na<br />
povrchu nezateplených stien v zime<br />
výrazne kolíše medzi 13 a 19 °C, pri<br />
zateplení je stabilná bez veľkých výkyvov<br />
medzi 18,5 a 20,5 °C. Stabilná<br />
teplota pomáha udržiavať aj stabilnú<br />
vnútornú vlhkosť medzi 40 a 60 %.<br />
Vnútorná povrchová teplota obvodových<br />
stien je dôležitá charakteristika,<br />
ktorá hovorí o kvalite obvodovej konštrukcie.<br />
Zabezpečením normatívnych<br />
požiadaviek vnútornej povrchovej teploty<br />
možno z povrchu vylúčiť kondenzáciu.<br />
Vlhký povrch vnútornej steny je zdraviu<br />
škodlivý, pretože predstavuje ideálne<br />
prostredie na tvorbu plesní. Ak povrchová<br />
teplota konštrukcie (na strane<br />
interiéru) klesne pod hodnotu rosného<br />
bodu (rosný bod alebo teplota rosného<br />
bodu je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne<br />
nasýtený vodnými parami a relatívna<br />
vlhkosť vzduchu dosiahne <strong>10</strong>0 %),<br />
nastáva kondenzácia na vnútornej časti<br />
konštrukcie. Správnym návrhom a realizáciou<br />
zateplenia môžeme zamedziť<br />
vzniku kondenzátu na vnútorných povrchoch<br />
obvodových stien a vylúčiť tak riziko<br />
vzniku plesní. Dosiahnuť predpísanú<br />
povrchovú teplotu nie je v zateplených<br />
domoch žiadny problém, takže tepelná<br />
pohoda je v interiéri vďaka tepelnoizolačným<br />
systémom samozrejmosťou i bez<br />
nadmerného zvyšovania teploty vnútorného<br />
vzduchu.<br />
3. Ekologické hľadi<strong>sk</strong>o<br />
Zateplenie obvodových plášťov budov<br />
výrazným spôsobom znižuje energetickú<br />
náročnosť budov. Okrem úspory<br />
nákladov na prevádzku (vykurovanie<br />
v zimnom období, resp. chladenie<br />
v letných mesiacoch) tak prispieva<br />
k aktívnej ochrane životného prostredia<br />
a prírodných zdrojov. Vďaka zníženej<br />
spotrebe energie v zime i v lete<br />
klesajú emisie CO 2<br />
o viac ako 50 %.<br />
Zateplenie tak umožňuje zodpovedný<br />
prístup k vlastnému bývaniu dnes<br />
i k životu našich detí v budúcnosti.<br />
4. Protipožiarne hľadi<strong>sk</strong>o<br />
Požiare spôsobujú značné materiálne<br />
68 <strong>ASB</strong> #226 konštrukcie
škody a ohrozujú ľud<strong>sk</strong>é životy. Hoci sa hlavné nebezpečenstvo požiaru <strong>sk</strong>rýva<br />
vnútri bytu, a to najmä vo forme dymu tvoriaceho sa z horiaceho vnútorného<br />
vybavenia, k šíreniu ohňa môže dôjsť aj pozdĺž fasády. Smutným príkladom takéhoto<br />
požiaru bol požiar budovy Grenfell Tower v Londýne v roku 2017.<br />
Cieľom požiarnej bezpečnosti stavieb je zabrániť stratám na životoch, zdraví<br />
a majetku. Budovy musia byť navrhnuté tak, aby umožňovali bezpečnú evakuáciu<br />
osôb, aby sa zabránilo šíreniu ohňa vnútri aj mimo budovy a aby sa umožnil<br />
efektívny zásah hasič<strong>sk</strong>ých jednotiek. Požiadavky na požiarnu bezpečnosť<br />
budov sú stanovené platným všeobecne záväzným právnym predpisom stanovujúcim<br />
požiadavky pre oblasť protipožiarnej bezpečnosti stavieb – vyhl.<br />
MV SR č. 94/2004 Z. z. a na ňu nadväzujúci rad noriem STN 92 02xx, najmä STN<br />
73 0802/Z2/O3: 2017 a STN 73 0834/Z2: 2015. Špeciálne pre zatepľovacie systémy<br />
sú najdôležitejšie normy STN 73 2901/O1: 2015; STN 73 0802/Z2/O3: 2017<br />
a ďalšie. Aj v oblasti požiarnej bezpečnosti sa ustavične zvyšujú požiadavky na<br />
bezpečnosť stavieb.<br />
Na tieto požiadavky reagujú výrobcovia stavebných materiálov a systémov takým<br />
spôsobom, že naše kvalitne zateplené objekty sú ešte bezpečnejšie ako<br />
v minulosti. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že správne realizované certifikované<br />
zatepľovacie systémy z penového polystyrénu i z minerálnej vlny sú<br />
bezpečné, a preto sú aj veľmi rozšírené v celej Európe. Obidva materiály môžu<br />
byť dokonca výhodne kombinované.<br />
5. Akustické hľadi<strong>sk</strong>o<br />
Z akustického hľadi<strong>sk</strong>a sú vonkajšie steny obvodovým plášťom budovy a vzťahujú<br />
sa na ne požiadavky stanovené v STN 73 0532. Ak hovoríme o zvukovoizolačných<br />
vlastnostiach, máme na mysli ochranu proti hluku. Vonkajšie steny nám<br />
zaisťujú akustickú pohodu vzhľadom na vonkajší hluk. Hluk je akýkoľvek súhrn<br />
nežiaducich zvukov, ktoré sú nám nepríjemné. Pre niekoho je to kolóna áut, pre<br />
iného kŕdeľ vtákov alebo motorová kosačka.<br />
Vedecké štúdie dokázali, že v akusticky vhodne navrhnutom prostredí sa študenti<br />
môžu omnoho lepšie učiť, pacienti rýchlejšie uzdravovať a celkovo dochádza<br />
k zníženiu miery stresu. Ochrana pred hlukom prispieva k pocitu bezpečia a súkromia.<br />
Akustika obvodových stien je dôležitá zvlášť v rušných mestách. Po návrhu<br />
akusticky vyhovujúcich okien je potrebné venovať pozornosť aj nepriesvitným<br />
obvodovým konštrukciám. Pred vlastným návrhom konštrukcie je nutné poznať<br />
hladinu hluku, s ktorou musíme v konkrétnej lokalite počítať. Pri návrhu obvodových<br />
konštrukcií nám pomôže hluková mapa riešenej lokality. Na základe tejto<br />
mapy zistíme hladinu hluku v okolí budúcej stavby. Prípustná hodnota vonkajšieho<br />
hluku vo vonkajšom prostredí sa stanovuje podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z.<br />
Vnútornú akustickú pohodu zabezpečíme tepelnoizolačnými materiálmi s vhodnou<br />
zvukovou pohltivosťou. Konštrukcia ako celok potom musí spĺňať požiadavky<br />
na vzduchovú nepriezvučnosť. Ide o schopnosť konštrukcie brániť prenosu<br />
zvuku z exteriéru do interiéru. Vo fáze návrhu sa musí konštrukcia posúdiť tak,<br />
aby vhodne zvolený systém zodpovedal príslušnej požiadavke na vzduchovú<br />
nepriezvučnosť. Požadované hodnoty zvukovej izolácie obvodových plášťov<br />
budov spresňuje STN 73 0532: 2013, kde na základe stanovenej hladiny hluku<br />
(ekvivalentnej hladiny akustického tlaku) a podľa typu stavby je možné určiť<br />
normovú požiadavku na váženú stavebnú nepriezvučnosť R'w.<br />
6. Ekonomické hľadi<strong>sk</strong>o<br />
Zateplenie obvodového plášťa budov za predpokladu správneho návrhu a odbornej<br />
realizácie je investícia s jednoznačnou návratnosťou počas prevádzky<br />
budovy. Vý<strong>sk</strong>umy potvrdzujú, že počas predpokladanej životnosti budovy<br />
30 rokov sa rozdiel v celkových úsporách nákladov v závislosti od „efektu“ zateplenia<br />
(hrúbky tepelnej izolácie) môže pohybovať rádovo až v tisícoch eur.<br />
Myšlienka, že náklady na zateplenie s izoláciou menšej hrúbky sa nám z ekonomického<br />
hľadi<strong>sk</strong>a vrátia rýchlejšie, nie je správna. Ako potvrdzuje prax, kľúčovou<br />
otázkou v tomto smere je návrh optimálnej hrúbky zateplenia. Cena tepelnej<br />
izolácie predstavuje v závislosti od voľby zatepľovacieho systému a výberu<br />
typu tepelnej izolácie cca 30 – 40 % celkových nákladov na zateplenie. Ostatné<br />
náklady sú prevažne fixné bez ohľadu na hrúbku tepelnej izolácie (lepidlo,<br />
omietka, práca, prenájom lešenia).<br />
V prípade novostavieb je vhodné myslieť na <strong>sk</strong>ladbu obvodového plášťa už vo<br />
fáze návrhu. Dosiahnutie normou požadovaných tepelnoizolačných parametrov<br />
obvodových stien je totiž možné viacerými rôznymi kombináciami. Ako ukazuje<br />
aj porovnanie v tabuľke nižšie, okrem priamych ekonomických úspor môžeme<br />
správnym návrhom <strong>sk</strong>ladby obvodového plášťa šetriť aj vzácny vnútorný<br />
priestor svojho obydlia.<br />
Zdroj: Stavmat<br />
Foto: Baumit<br />
Energeticky úsporné domy<br />
<strong>ASB</strong> #226 69<br />
Leier_SAB_inzercia_227x297.indd 7 27/09/<strong>2021</strong> 13:<strong>10</strong>
Jednopodlažný dom <strong>sk</strong>rýva na ploche 180 m 2 dennú a nočnú časť predelenú spoločným patiom.<br />
Ľubľana, Slovin<strong>sk</strong>o<br />
Rodinný dom<br />
Patio No. 1<br />
Objekt je situovaný na periférii centra<br />
hlavného mesta Slovin<strong>sk</strong>a v kontextuálnej<br />
zástavbe rodinných domov. Napriek<br />
zdanlivej jednoduchosti minimalisticky<br />
navrhnutý dom po<strong>sk</strong>ytuje komplexné<br />
priestorové zážitky. Atraktívny priestor<br />
ponúka všetky výhody života v prírode,<br />
pričom sú uchované pozitíva mest<strong>sk</strong>ého<br />
životného štýlu. Prispieva k tomu predovšetkým<br />
dispozičné riešenie domu.<br />
Slovin<strong>sk</strong>í architekti Peter, Boštjan a Aleš<br />
Gabrijelčičovci nastolili návrhom prísnu<br />
dichotómiu plných a pre<strong>sk</strong>lených stien.<br />
Jednopodlažný dom <strong>sk</strong>rýva na ploche<br />
180 m 2 dennú a nočnú časť predelenú<br />
spoločným patiom. Denná časť pozostáva<br />
z neprerušeného pozdĺžneho<br />
priestoru spájajúceho kuchyňu, jedáleň,<br />
obývaciu izbu a pracovňu, ktoré sa v prípade<br />
potreby dajú oddeliť. Jej náprotivok,<br />
teda nočná časť, <strong>sk</strong>rýva dve det<strong>sk</strong>é<br />
izby a rodičov<strong>sk</strong>ú spálňu s hygienou<br />
a zázemím. Skulpturalitu a minimalistický<br />
dizajn podčiarkuje všadeprítomná<br />
nadčasová biela farba – či už na fasáde,<br />
kde umocňuje prísne línie priamočiarej<br />
architektúry, alebo v interiéri, v ktorom<br />
nie je nič navyše.<br />
Zdroj: Baumit, Foto: Jure Goršič<br />
70 <strong>ASB</strong> #226 konštrukcie
Autor návrhu Martin Duchoň z Greenstudia pristúpil k nezvyčajnej voľbe 12 metrov dlhej masívnej konzoly.<br />
Devín, Bratislava<br />
Lietajúci dom<br />
Nízkoenergetický rodinný dom stojí<br />
v mierne svahovitom teréne v obci Devín.<br />
Jeho architektúru determinovali<br />
limity pozemku aj fakt, že dom bude<br />
stáť v inundačnom území riečneho<br />
ramena Dunaja. Úzky pozemok však<br />
ponúkal krásne výhľady, a teda príležitosti,<br />
ktoré dizajn jednoducho musel<br />
reflektovať. Preto autor návrhu Martin<br />
Duchoň z Greenstudia pristúpil k nezvyčajnej<br />
voľbe 12 metrov dlhej masívnej<br />
konzoly, ktorej pobytová denná<br />
časť objektu s terasou je výhľadom<br />
orientovaná do zelene. Nočná časť je<br />
umiestnená v severnej časti domu tak,<br />
aby ju nerušila prevádzka v ostatných<br />
miestnostiach. Nástup z ulice sa deje<br />
na úrovni 2. nad zemného podlažia,<br />
preto v prípade záplavy nehrozí nebezpečenstvo<br />
odrezania od komunikácie.<br />
Projekt bol realizovaný v rokoch 2017<br />
až 2018 a k jeho nízkoenergetickému<br />
statusu prispeli predovšetkým použité<br />
materiály. Obvodové steny sú zateplené<br />
kamennou minerálnou vlnou<br />
ISOVER TF Profi, vnútorné akustické<br />
steny a priečky sú zaizolované izoláciou<br />
ISOVER AKUPLAT. Podlahy sú vybavené<br />
kročajovou izoláciou ISOVER TN,<br />
ktorá upravuje priestorovú akustiku.<br />
Zdroj: Isover<br />
Energeticky úsporné domy<br />
<strong>ASB</strong> #226 71
Energeticky<br />
neutrálne<br />
štartovacie bývanie<br />
FIER aRchItEctEn Gildenhof je svojím<br />
spôsobom unikátny holand<strong>sk</strong>ý projekt a zároveň<br />
prvý projekt v oblasti, ktorý dokáže byť<br />
energeticky sebestačný. V územnom pláne<br />
sa naj<strong>sk</strong>ôr počítalo s výstavbou 93 bytov, ten<br />
projekt sa však nikdy nezrealizoval. Vtedy<br />
miestna samospráva oslovila firmu IJsselland<br />
Ontwikkeling, aby na tomto mieste realizovala<br />
nový projekt – radovku pre potenciálnych<br />
zákazníkov, ktorí premýšľajú o prvom bývaní.<br />
HOLANDSKO TexT: ReDAKCIA, VeLUx FOTO: KASIA JACKOWSKA, FIeR<br />
ARCHITeCTeN<br />
Domy sú umiestnené tak, aby optimálne využívali slnečné svetlo a teplo.<br />
72 <strong>ASB</strong> #226 reklamný text: velux
Strešné okná sú osadené v rovnakej výške s fotovoltickými panelmi.<br />
Šesť radových domov má prízemie, poschodie a podkrovie.<br />
Pred každým z domov sa nachádza malý <strong>sk</strong>lad. Časť záhradky je riešená ako zimná záhrada.<br />
Bývanie, kde sa neplatí za energie<br />
Nakoniec padlo rozhodnutie postaviť<br />
29 energeticky neutrálnych domov,<br />
ktoré dokážu vygenerovať toľko energie,<br />
koľko samy spotrebujú (počíta sa<br />
s typickou, „modelovou“ rodinou). Developer<br />
tieto nároky uvítal: „Z nášho<br />
pohľadu je energetická neutralita pre<br />
prípadných kupcov zaujímavým kritériom,“<br />
opisuje Frans van de Wetering<br />
z firmy IJsselland Ontwikkeling.<br />
Denné svetlo v nulových domoch<br />
Fotovoltické panely na strechách rodinných<br />
domov nie sú žiadnou vzácnosťou.<br />
V tomto prípade má každý dom hneď<br />
23 panelov. Aby sa zabezpečil dostatočný<br />
prístup prirodzeného denného<br />
svetla do radových domov, stavebná<br />
firma zodpovedná za projekt Gildenhof<br />
sa obrátila na spoločnosť VELUX s prosbou<br />
o pomoc. Spoločne navrhli vhodné<br />
riešenie pomocou strešných okien, ktoré<br />
sú osadené v streche v rovnakej rovine<br />
s fotovoltickými panelmi.<br />
Príprava, spolupráca a koordinácia<br />
Výstavba energeticky neutrálnych<br />
domov si vyžaduje i niečo navyše –<br />
z pohľadu návrhu aj inštalácie a zhotovenia<br />
stavby: „Okrem iného sme<br />
museli stavať vzduchotesné budovy.<br />
V priebehu prípravnej fázy musíte<br />
dôkladne vyriešiť všetky kritické detaily,“<br />
vysvetľuje Thom Grevengoed<br />
zo stavebnej firmy Bouwbedrijf De<br />
Bruin-Putten. O tom, že rozhodujúcim<br />
faktorom úspechu projektu je efektívna<br />
koordinácia rôznych subjektov podieľajúcich<br />
sa na jeho realizácii, niet<br />
pochýb.<br />
Domy majú vzduchotesnú obálku s vysokoúčinnou<br />
izoláciou a systémom rekuperácie<br />
tepla založeným na využití<br />
tepelného čerpadla. Energiu na chod<br />
tepelného čerpadla vyrába spomenutých<br />
23 fotovoltických panelov. „Vo<br />
chvíli, keď bolo jasné, koľko budeme<br />
potrebovať panelov, aby sme pokryli<br />
nároky domov, a koľko strešných<br />
okien, aby sme dostali do interiéru požadované<br />
množstvo denného svetla,<br />
začal som sa venovať samotnému dizajnu<br />
domov. Nakoniec strešné panely<br />
tvoria integrálnu súčasť radových<br />
domov, sú akýmsi ich poznávacím znamením,“<br />
dopĺňa architekt Willem-Alex<br />
Jansen z ateliéru FIER architekti.<br />
Okná na mieru<br />
Strešné okná hrali v rámci projektu<br />
kľúčovú úlohu. Museli po<strong>sk</strong>ytnúť<br />
dostatočné množstvo denného svetla,<br />
umožňovať bezproblémovú integráciu<br />
do strešných panelov, disponovať<br />
vzduchotesným rámom, spĺňať náročné<br />
estetické, ale aj bezpečnostné kritériá.<br />
Výhodou boli vonkajšie rolety,<br />
ktoré sú štandardnou výbavou týchto<br />
strešných okien a takisto prispievajú<br />
k pozitívnej energetickej bilancii projektu,“<br />
dopĺňa zástupca stavebnej firmy<br />
Thom Grevengoed.<br />
„Množstvo stavieb v nulovom štandarde<br />
prudko rastie. Naša radová výstavba<br />
je do určitej miery modelovým<br />
projektom a veľmi dobrou referenciou<br />
pre ďalších klientov. Naším cieľom<br />
bolo postaviť komfortné domy s minimálnou<br />
spotrebou energie, ktoré ťažia<br />
z dostatočného prísunu denného<br />
svetla, atraktívnej architektúry a sú<br />
zároveň ekonomicky dostupné,“ podotýka<br />
na záver zástupca developera<br />
Frans van de Wetering.<br />
Článok bol pripravený v spolupráci so<br />
spoločnosťou VELUX.<br />
29 eNeRgeTICKy NeUTRáLNyCH<br />
RADOVýCH DOmOV<br />
Gildenhof, Dronten,<br />
miesto:<br />
holand<strong>sk</strong>o<br />
FIER architecten,<br />
Architekt:<br />
nijkerk<br />
IJsselland<br />
Investor:<br />
Ontwikkeling<br />
Bouwbedrijf De<br />
Hlavný dodávateľ:<br />
Bruin-Putten<br />
EnErgEticky nEutrálnE štartovaciE bývaniE<br />
<strong>ASB</strong> #226 73
LINO Fatra<br />
Nová kolekcia če<strong>sk</strong>ých<br />
vinylových podlahovín<br />
v role so šírkou 2 metre<br />
Heterogénne podlahové krytiny v role od če<strong>sk</strong>ého výrobcu<br />
Fatra, a. s., ponúkajú nepreberné množstvo dizajnových<br />
možností, ktoré vzišli z aktuálnych módnych trendov.<br />
1<br />
2<br />
3<br />
4<br />
3D rez heterogénnej podlahoviny<br />
1. PUR ochranná vrstva<br />
2. nášľapná transparentná vrstva<br />
3. dizajnová vrstva<br />
4. kompaktná spodná vrstva<br />
Z ponuky vyberáme napríklad kolekciu<br />
Novoflor Extra Comet, ktorá verne<br />
imituje betónovú stierku, alebo kolekciu<br />
Mars, ktorá ponúka dizajnovú<br />
<strong>sk</strong>ladbu drevenej podlahy. Naopak,<br />
pestrú paletu farieb ponúka kolekcia<br />
Novoflor Extra Sparkle a Orion. Imitáciu<br />
korku, dreva a kameňa nájdete<br />
v kolekcii Novoflor Standard Wega.<br />
Podlahové krytiny Fatra LINO nájdu<br />
uplatnenie v každom interiéri.<br />
Konštrukcia sa <strong>sk</strong>ladá z niekoľkých<br />
vrstiev odlišujúcich sa od seba zložením<br />
alebo vyhotovením. Ide tak<br />
o odolné a efektívne riešenie pre komerčnú<br />
a bytovú výstavbu, ale aj pre<br />
ľahký priemysel.<br />
Podlahy z Fatry – udržateľnosť<br />
na prvom mieste<br />
• Pri vývoji výrobkov posudzujeme<br />
ich životný cyklus (LCA) z hľadi<strong>sk</strong>a<br />
vplyvu na životné prostredie.<br />
• Pre podlahové krytiny máme vypracované<br />
Environmentálne vyhlásenie<br />
o produkte (EDP), ktoré dokumentuje<br />
ekológiu našich výrobkov<br />
od vzniku až po ich likvidáciu.<br />
• Všetky nami používané suroviny sú<br />
<strong>10</strong>0-percentne v súlade s chemickou<br />
legislatívou REACH a legislatívou<br />
platnou pre stavebné výrobky.<br />
• Využívame bezftalátovú technológiu<br />
výroby podlahových krytín.<br />
• Podiel našich interných recyklovateľných<br />
materiálov pri výrobe<br />
podkladových vrstiev podlahových<br />
krytín činí až 80 %.<br />
• Protišmykovosť a antimikrobiálne<br />
ošetrená PUR vrstva sú zárukou bezpečnosti<br />
a vysokého hygienického<br />
štandardu našich podlahových krytín.<br />
• Všetky naše podlahy sa vyznačujú<br />
nízkymi emisiami prchavých organických<br />
zlúčenín (VOC), čo bolo<br />
overené príslušnými inštitúciami<br />
v ČR i v zahraničí:<br />
• Štátny zdravotný ústav Praha,<br />
• Nemecký inštitút pre stavebné<br />
technológie (DIBt),<br />
• inštitút Eurofins Product Testing<br />
Denmark A/S.<br />
Viac informácií o novej kolekcii nájdete<br />
na webových stránkach výrobcu.<br />
www.fatrafloor.cz<br />
Novoflor Extra COMET 2539 – 51<br />
Novoflor Extra COMET 2539 – 52<br />
Novoflor Extra COMET 2539 – 55<br />
Novoflor Extra Mars 2420 – 1<br />
Novoflor Extra Mars 2430 – 1<br />
Novoflor Extra Mars 2450 – 1<br />
Novoflor Extra OrION 2393 – 3<br />
Novoflor Extra OrION 2393 – 6<br />
Novoflor Extra OrION 2393 – 59<br />
Novoflor Extra sparklE 2440 – 2<br />
Novoflor Extra sparklE 2440 – 4<br />
Novoflor Extra sparklE 2440 – 58<br />
74 <strong>ASB</strong> #226 reklamný text: fatra
Zaujímavé riešenie fasády<br />
rodinného domu z lícových tehál<br />
Na rušnej bratislav<strong>sk</strong>ej ulici vyrástla architektonicky<br />
zaujímavá novostavba s dostatkom súkromia, ktorá zapadá<br />
do okolitého prostredia a rešpektuje pôvodný archetyp<br />
dvojdomu so sedlovou strechou. Svoj domov tu našiel<br />
architekt Michal Lang s rodinou.<br />
reklamný TexT: wienerberger<br />
Cieľom návrhu bolo vytvoriť útulné<br />
miesto na život štvorčlennej rodiny,<br />
ukryté pred nechcenými pohľadmi,<br />
čo sa podarilo pôdorysným rozšírením<br />
domu <strong>sk</strong>oro na hranicu parcely a oddelením<br />
záhrady od rušnej ulice. Zníženie<br />
hluku prichádzajúceho od cesty<br />
čiastočne vyriešila aj kompaktná fasáda<br />
s obkladom z lícových tehál.<br />
Štýlová novostavba<br />
Prvotným plánom bolo iba prestavať<br />
a dostavať polovicu dvojdomu. Pre<br />
zlý stav pôvodných konštrukcií to však<br />
nebolo možné. „Pristúpili sme k rozšíreniu<br />
domu o jednopodlažnú prístavbu,<br />
ktorá tvorí hlukovú, prachovú a aj<br />
optickú bariéru voči Bulhar<strong>sk</strong>ej ulici,“<br />
hovorí Michal Lang, jeden z autorov<br />
premeny z ateliéru LANG BENEDEK<br />
ASSOCIATED ARCHITECTS a zároveň<br />
majiteľ domu. Pri prestavbe sa<br />
zdvihla aj úroveň hrebeňa sedlovej<br />
strechy a zobytnilo sa podkrovie. Úžitková<br />
plocha domu sa zväčšila z 88 na<br />
150 m 2 .<br />
Tehlový obklad v prírodnom odtieni<br />
Fasádu prístavby zjednocuje s uličnou<br />
zástavbou kontaktne lepený obklad<br />
z lícových tehál. Tehlová fasáda sa<br />
vyznačuje stálofarebnosťou a odolnosťou<br />
počas celej svojej životnosti.<br />
„Obkladové pásiky TERCA sme zvolili<br />
preto, že sú farebne i štrukturálne<br />
rôznorodé a majú príjemný prírodný<br />
vzhľad. Navyše sú bezúdržbové<br />
a odolné proti zašpineniu i mechanickému<br />
poškodeniu,“ zdôrazňuje M.<br />
Lang. Majiteľ vyzdvihuje aj výborné<br />
akustické vlastnosti obkladu, ktoré sú<br />
z dôvodu hluku z ulice pre rodinu neoceniteľné.<br />
Na dome boli použité obkladové pásiky<br />
Terca Oud Laethem WF v prírodnom<br />
odtieni, ktorý je farbou príbuzný zemi<br />
či pôde, čím sa najviac približuje k podstate<br />
prírody. Textúra keramického<br />
obkladu radeného vertikálne evokuje<br />
kladenie nosného muriva. „Plasticita<br />
plášťa sa podporila orezaním vertikálnych<br />
hrán obkladu prechádzajúcich do<br />
ostení, čím vzniká kontrast rustikálnej<br />
čelnej plochy obkladu voči architektonickej<br />
technickej hrane, ako aj zvýraznením<br />
hĺbky tmavšieho škárovania,“<br />
dodáva architekt.<br />
www.wienerberger.<strong>sk</strong><br />
Vzdelávací e-learningový program<br />
ERUDIO 2020<br />
určený všetkým odborníkov v oblasti stavebníctva<br />
www.vzdelavane.<strong>sk</strong>si.<strong>sk</strong>/erudio2020<br />
Pre viac informácii nás kontaktuje mailom na vzdelanie@<strong>sk</strong>si.<strong>sk</strong>.<br />
SKSI_inzercia_ERUDIO_207x135.indd 1 23.8.21 19:45<br />
<strong>ASB</strong> #226 75
Novinky<br />
Novostavba škol<strong>sk</strong>ej<br />
jedálne a učební<br />
KAMI PROFIT, s. r. o., realizovala v Trnave projekt novostavby<br />
škol<strong>sk</strong>ej jedálne a učební v ZŠ s MŠ J. Botta. Jedáleň s kuchyňou<br />
tvorí nové krídlo objektu základnej školy. Pôvodná staršia<br />
zástavba mater<strong>sk</strong>ej škôlky bola asanovaná. Budova je zo<br />
strany exteriéru riešená kombináciou omietky, vertikálneho<br />
dreveného obkladu a veľkoplošného za<strong>sk</strong>lenia v drevenej<br />
časti fasády. Plochá zelená strecha je vysadená extenzívnou<br />
zeleňou. Na poschodí školy sú štyri nové učebne, navrhnuté<br />
z drevených CLT panelov. Južné okenné plochy jedálne sú<br />
zatienené popínavou zeleňou v úrovni prvého nadzemného<br />
podlažia. Veľké pre<strong>sk</strong>lené plochy orientované prevažne na<br />
južnú svetovú stranu vytvárajú predpoklady na vyhovujúce<br />
tepelné zi<strong>sk</strong>y. Výstavba trvala 14 mesiacov a budova bola<br />
mestu odovzdaná pred začiatkom tohto škol<strong>sk</strong>ého roka.<br />
Zdroj: www.kami-profit.<strong>sk</strong><br />
Rekonštrukcia Armádneho múzea Žižkov<br />
V Prahe finišujú práce na rozsiahlej rekonštrukcii a prestavbe Armádneho múzea Žižkov.<br />
Náročnej úlohy sa zhostil jeden realizačný tím zložený z divízie 1 a divízie 3 spoločnosti<br />
Metrostav, a. s. Dokončenie stavebných prác vrátane výstavníckeho vybavenia<br />
je plánované koncom novembra. Návštevníci sa môžu tešiť na unikátne výstavy, mapujúce<br />
vojen<strong>sk</strong>ú histórie če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>ého a če<strong>sk</strong>ého štátu od 9. storočia do súčasnosti.<br />
Tri pamiatkovo chránené budovy s dvoma podzemnými a až piatimi nadzemnými<br />
podlažiami doteraz slúžili ako sídlo Vojen<strong>sk</strong>ého historického ústavu Praha a nachádzali<br />
sa v nich prevažne kancelárie a archívy. Citlivá rekonštrukcia v podaní architektonického<br />
ateliéru Svižn významne rozšírila priestory expozícií. Na tieto účely sa prehĺbilo<br />
a zastrešilo átrium, vďaka čomu vznikli dva nové, plošne významné priestory. Novým<br />
srdcom objektu sa stali pôvodne neprístupné podzemné chodby a <strong>sk</strong>lad.<br />
Zdroj: www.metrostav.cz<br />
Spojenie kvality, dizajnových trendov<br />
a kreatívnych kombinácií<br />
V kolekcii vinylových dielcov CREATION od spoločnosti Gerflor dokázal francúz<strong>sk</strong>y<br />
výrobca spojiť súčasné dizajnové trendy a parametre produktu. Kolekcie Creation 30<br />
a Creation 55 obsahujú 265 kombinácií so škálou presahujúcou 80 dekorov so <strong>sk</strong>osenou<br />
hranou. Výhodou je aj možnosť objednania originálnej lišty, presne zodpovedajúcej<br />
jednotlivým dezénom. Vrcholom ponuky LVT je rad CREATION 70, určený aj<br />
do mimoriadne zaťažovaných komerčných priestorov. Táto inovovaná kolekcia ponúka<br />
tzv. XL formáty, ktoré pri drevodekoroch dosahujú rozmer až 230 x 1500 mm a pri<br />
minerálnych dekoroch až 914 x 914 mm. Gerflor takisto stavil na detaily v podobe<br />
modernej matnej povrchovej úpravy, vďaka ktorej sa LVT Gerflor definitívne zbavili<br />
„plastového“ vzhľadu. Súčasne ponúkol aj nový štandard bezpečnosti v podobe triedy<br />
kĺzavosti R<strong>10</strong> pre celú kolekciu Creation 70.<br />
Sila riadenia osvetlenia<br />
v inteligentných budovách<br />
Vývoj a hustota zariadení IoT (internet vecí) v inteligentných budovách umožňujú vytváranie<br />
hodnotných cloudových služieb, ktoré sa zďaleka neobmedzujú len na ovládanie<br />
osvetlenia. V typickej budove má systém riadenia osvetlenia od firmy Helvar nainštalovanú<br />
rozsiahlu sieť senzorov PIR na detekciu pohybu. Sila analýzy znamená, že údaje<br />
zozbierané zo systémov riadenia osvetlenia je možné použiť na oveľa viac než len na<br />
ovládanie osvetlenia. Helvar vyvinul cloudovú digitálnu službu Helvar Insights, ktorá<br />
umožňuje monitoring budovy. Integráciou zí<strong>sk</strong>aných alebo aj prediktívnych údajov<br />
o obsadenosti do nadradených systémov možno ušetriť množstvo energie vykurovania,<br />
vetrania a klimatizácie ročne. Samoučiace sa ovládacie prvky osvetlenia optimalizujú časové<br />
limity a tým sa zí<strong>sk</strong>ajú ďalšie úspory energií.<br />
Zdroj: www.dnaslovakia.<strong>sk</strong><br />
Zdroj: www.gerflor.<strong>sk</strong><br />
Nový kompaktný regulátor<br />
NRFC4 regulátor klimatizačných a vykurovacích systémov je využiteľný v komerčných aj<br />
rezidenčných budovách. Vďaka kompaktnému dizajnu ho možno ľahko namontovať na stenu<br />
a uvedenie do prevádzky nevyžaduje žiadne programovanie. Plne podsvietený veľký,<br />
ľahko čitateľný displej po<strong>sk</strong>ytuje pohodlné ovládanie. Je použiteľný pre široké spektrum<br />
aplikácií: 2-rúrkové alebo 4-rúrkové systémy, dvojstupňové vykurovacie systémy alebo tepelné<br />
čerpadlá na báze vody. Rozhranie Modbus RTU dopĺňa kompletnú škálu regulátorov<br />
NRFC4. Tento komunikačný protokol umožňuje napríklad integráciu do systému riadenia<br />
budovy, jednoduché uvedenie do prevádzky a monitorovanie systému. Zaisťuje energeticky<br />
účinné riadenie kvality vnútorného vzduchu vykonávané na základe vyhodnotenia<br />
presných hodnôt z riadených procesov a požiadaviek používateľa.<br />
Zdroj: www.sauter.<strong>sk</strong><br />
76 <strong>ASB</strong> #226 Aktuálne
Minimalistické<br />
maximum<br />
Nová kľučka MINIMAL 2.0 z dielne výrobcu M&T prináša<br />
inováciu – do jej hornej plochy je s hodinár<strong>sk</strong>ou<br />
presnosťou integrovaný drobný posuvný mechanizmus<br />
slúžiaci ako WC/kúpeľňový zámok. Mechanizmus revolučne<br />
nerieši zámok, ale pohyb kľučky. Prepnutím vrchného<br />
výstupku sa totiž kľučka zablokuje, v dôsledku<br />
čoho ňou nie je možné otočiť, a teda ani otvoriť dvere.<br />
Na spodnej strane párovej kľučky sa nachádza <strong>sk</strong>rytá<br />
poistka na núdzové otváranie dverí. MINIMAL 2.0 však<br />
v porovnaní so svojím predobrazom kľučkou MINIMAL<br />
ponúka nové organické rysy so <strong>sk</strong>oseným tvarom a jemne<br />
zaoblenými hranami, ktoré jej dodávajú jedinečnosť.<br />
Zdroj: www.klucky-mt.<strong>sk</strong><br />
Akustický, a pritom<br />
odolný obklad<br />
Stavby športoví<strong>sk</strong> sú z hľadi<strong>sk</strong>a priestorovej akustiky<br />
typické veľkým obstavaným priestorom a často aj<br />
nerovnomerne rozloženou pohltivosťou zvuku. Tieto<br />
objekty majú svoje technické špecifiká, a to nielen<br />
z hľadi<strong>sk</strong>a požiarnej odolnosti, ale aj z pohľadu akustiky.<br />
Steny a strop sú tak vhodnými vnútornými povrchmi,<br />
kam je možné umiestniť zvukovo pohltivé obklady.<br />
V porovnaní s inými akustickými obkladovými materiálmi<br />
je pri použití cementotrie<strong>sk</strong>ovej do<strong>sk</strong>y CETRIS®<br />
AKUSTIC zaistená odolnosť proti vlhkosti a zároveň<br />
aj trieda reakcie na oheň (A2s1,d0). Tieto parametre<br />
predurčujú použitie tohto nového typu do<strong>sk</strong>y CETRIS®<br />
predovšetkým do športových zariadení, do priestorov<br />
s premenlivou teplotou a vlhkosťou aj do objektov<br />
s ďalšími špecifickými požiadavkami.<br />
Zdroj: www.cetris.cz<br />
Majstrov<strong>sk</strong>é dielo medzi<br />
sprchovými vaničkami<br />
Smaltovaná extra plochá sprchová vanička z dielne<br />
dizajnéra Wernera Aisslingera zaujme svojou striedmosťou,<br />
zmyslom pre detail, komfortnými a udržateľnými<br />
vlastnosťami. Produkt je dokonca z troch strán<br />
prístupný úplne bezbariérovo. Základ tvorí udržateľná,<br />
stopercentne recyklovateľná smaltovaná oceľ s mimoriadne<br />
dlhou životnosťou. Viac než 50 rôznych rozmerov<br />
od 70 do 180 centimetrov, rôzne povrchové variácie<br />
a široká škála farieb robia Superplan Zero ešte atraktívnejšou.<br />
Na prianie je možné sprchovú vaničku vybaviť<br />
takmer neviditeľnou protišmykovou povrchovou<br />
úpravou Secure Plus. Superplan Zero je, samozrejme,<br />
stopercentne kompatibilná s osvedčenými tesniacimi<br />
súpravami, montážnymi systémami a odtokovými armatúrami<br />
od Kaldewei.<br />
Zdroj: www.kaldewei.cz<br />
Ochrana prejazdových<br />
otvorov v objektoch<br />
Inovatívne zariadenie elektronická bariéra nárazu<br />
(EBN) z dielne ANTES GM, spol. s r. o., zabezpečí<br />
ochranu pri prechode vysokozdvižných vozíkov a zakladacích<br />
veží cez otvory v rámci objektu. Priemyselné<br />
brány, nakladacie rampy, podjazdy či iné prejazdové<br />
otvory budú chránené pred neželaným poškodením<br />
vrchných častí. Pri náraze do EBN sa automaticky spustí<br />
zvuková a svetelná signalizácia, ktorá upozorní obsluhu<br />
vysokozdvižného vozíka či zakladača, že výška jeho<br />
ramena a nákladu presahuje výšku brány či prejazdového<br />
otvoru. Minimalizujú sa tak škody, ktoré by mohli<br />
vzniknúť pri náraze vozíka. Citlivosť zariadenia a dĺžka<br />
trvania akustického upozorňujúceho signálu sa nastaví<br />
podľa podmienok inštalácie a charakteru priestoru.<br />
Bezdrôtová excelentnosť<br />
z Dán<strong>sk</strong>a<br />
Aktívne bezdrôtové reproduktory Beolab 28 sú pokračovateľom<br />
tradície značky v oblasti technicky aj<br />
dizajnovo sofistikovaných repro systémov pre nové digitálne<br />
médiá. Bezdrôtovou konektivitou wi-fi 5 (802.11<br />
b/g/a/n/ac), cez ktorú môžete počúvať aj hi-res audio,<br />
a bluetoothom sa možnosti pripojiteľnosti nekončia.<br />
K dispozícii je aj káblový ethernet, optický vstup a porty<br />
USB-C a USB-A. Variabilitou výberu z piatich vyhotovení<br />
a kompaktným tvarom potešia architektov, ktorí<br />
ich vďaka tomu dokážu zapracovať takmer do každého<br />
interiéru bez kompromisov zo zvukovej stránky. Mimochodom,<br />
Beolab 28 používajú technológiu Active<br />
Room Compensation na optimalizáciu akustickej ozveny<br />
v konkrétnom priestore.<br />
Zdroj: www.bang-olufsen.com<br />
Polymérový piesok do<br />
škár na betónové dlažby<br />
a terasové platne<br />
Polymérový škárovací piesok DR+ NextGel MC je pripravený<br />
na okamžité použitie, hladko preniká do škár, čo<br />
zaručuje rýchle, čisté a efektívne kladenie betónovej<br />
dlažby alebo terasových platní. Zostáva flexibilný a reaguje<br />
na pohyby terénu, ktoré by inak mohli spôsobiť<br />
popra<strong>sk</strong>anie alebo roztrhnutie škár, prípadne poškodenie<br />
dlažby. Silne priľne k vnútorným stenám dlažby<br />
bez toho, aby sa vôbec niekedy zmrštil. Škárovací piesok<br />
DR+ NextGel MC po<strong>sk</strong>ytuje veľkú odolnosť proti rastu<br />
buriny a rozrušovaniu hmyzom. Časom sa stáva odolným<br />
aj proti erózii spôsobenej vodou, opakujúcim sa cyklom<br />
zmrazenia a rozmrazenia, vetru, čisteniu. Pomáha udržiavať<br />
na dláždenej ploche poriadok, čistotu a zabraňuje<br />
voľnému šíreniu škárovacieho pie<strong>sk</strong>u po povrchu.<br />
Zdroj: www.premac.<strong>sk</strong><br />
Zdroj: www.antesgm.<strong>sk</strong><br />
novinky<br />
<strong>ASB</strong> #226 77
25 rokov na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
Spoločnosť PERI je v sloven<strong>sk</strong>om stavebníctve aktívna<br />
už 25 rokov. Výročie vzniku pobočky na Sloven<strong>sk</strong>u oslavovala<br />
23. septembra <strong>2021</strong>, pričom túto akciu spojila aj<br />
s prezentáciou a ukážkou digitálnych produktov, veľkoplošného<br />
panelového stropného debnenia ALPHA-<br />
DECK, debnenia MAXIMO, spotrebných materiálov<br />
a príslušenstva do debnenia. Na slávnostnom podujatí<br />
sa zúčastnilo viac ako 180 ľudí, ktorí si vychutnali<br />
program sprevádzaný napínavým vystúpením akrobatov<br />
na lešení PERI UP Flex, iluzionistom a príjemnou<br />
hudbou.<br />
Zdroj: www.peri.<strong>sk</strong><br />
Prvá voľba pri výmene<br />
radiátorov<br />
Článkové telesá prvotriednej kvality z rodiny radiátorov<br />
Zehnder Charleston sú optimálnym riešením predovšetkým<br />
pri rekonštrukciách rodinných domov a bytov,<br />
kde môžu jednoducho nahradiť pôvodné radiátory.<br />
V situáciách, keď je nutné zaobísť sa bez väčších stavebných<br />
úprav, je možné radiátory vo vyhotovení Retrofit<br />
vďaka zhodnému rozchodu bočného pripojenia<br />
namontovať na pôvodné rozvody. Teda jednoducho,<br />
kvalitne a momentálne vďaka zníženiu cien aj veľmi výhodne.<br />
Oceľové rúrkové radiátory Zehnder Charleston<br />
sú súhrnom jedinečných vlastností, ako je nadčasový<br />
moderný dizajn, jednoduché čistenie zaručujúce vysokú<br />
hygienu a veľká rozmanitosť modelov – dostupných<br />
vo výškach 260 až 3000 mm, v akejkoľvek dĺžke (počet<br />
článkov x 46 mm) a s hĺbkou od 62 do 2<strong>10</strong> mm (2- až<br />
6-rúrkové vyhotovenie).<br />
Zdroj: www.zehnder.SK<br />
Závan inšpirácie<br />
v kúpeľni<br />
Séria ODETTA prináša na trh jednoduché umývadlové<br />
<strong>sk</strong>rinky s rovnými tvarmi v kombinácii s tromi<br />
druhmi umývadiel – keramickými KARE, betónovými<br />
QUADRADO a GODIVA z liateho mramoru. Séria je<br />
navrhnutá aj pre vybrané umývadlá na do<strong>sk</strong>u. Dizajn<br />
nábytku možno meniť použitím oceľových podperných<br />
nôh, ktoré sú v ponuke v dvoch variantoch. Horná zásuvka<br />
je bez výrezu na sifón, čím sa zväčšuje úložná plocha.<br />
Zásuvky bez úchytiek sú vybavené výsuvom BLUM<br />
s tlmeným zatváraním. Široká ponuka moderných dekorov<br />
a farieb je samozrejmosťou.<br />
Zdroj: www.eshop.sapho.cz/<strong>sk</strong>/<br />
Vyberte si svoj<br />
vysnívaný sprchovací<br />
kút<br />
Sprchové zásteny TOP-LINE S ponúkajú atraktívne<br />
riešenie kúpeľne v spojení s maximálnym pohodlím<br />
– výška sprchovej zásteny je komfortných 2000 mm.<br />
Rad TOP-LINE S boduje nielen širokým výberom profilov<br />
a <strong>sk</strong>iel, ale aj vysokou funkčnosťou a praktickosťou<br />
(ľahké čistenie vďaka antiplakovej úprave <strong>sk</strong>la<br />
Aquaperle a systému odklopenia posuvných dverí, na<br />
vnútornej strane <strong>sk</strong>la zapustené pánty pri krídlových<br />
dverách). Okrem tradičných farieb profilov (aluchróm,<br />
biela, matný elox) odporúča SanSwiss aj jedinečnú<br />
kolekciu BLACK LINE, kde sú všetky pohľadové diely<br />
v matnej čiernej farbe. Cena sprchovacieho kúta od<br />
742,50 € s DPH.<br />
Zdroj: www.sanswiss.cz/<strong>sk</strong><br />
Zdravý vzduch na dosah<br />
ruky<br />
Novinkou firmy WOLF je vetracia jednotka CWL-2 225<br />
s výkonom 225 m 3 /h, ktorá bude k dispozícii už tento<br />
rok! Výborne tak doplní a rozšíri sortiment vetracích<br />
jednotiek CWL-2 s výkonmi 325 a 400 m 3 /h. Najtichšia<br />
vetracia jednotka na trhu zaisťuje vynikajúcu tepelnú<br />
a elektrickú účinnosť. Je to najkompaktnejšie zariadenie<br />
vo svojej triede, ktoré je dodávané aj s predhrievacím<br />
registrom ako štandard. Spĺňa požiadavky pasívneho<br />
domu a ušetrí až 20 % ročných nákladov na energie.<br />
Výhodou je aj možnosť diaľkovej správy prostredníctvom<br />
integrovaného rozhrania Wolf Link Home. Na<br />
vetracie jednotky WOLF po<strong>sk</strong>ytujeme 5-ročnú záruku.<br />
Zdroj: sloven<strong>sk</strong>o.wolf.eu<br />
Tehly na<br />
nízkoenergetické<br />
bývanie<br />
Dom s takmer nulovou potrebou energie musí mať<br />
z tepelnotechnického hľadi<strong>sk</strong>a kvalitnú obálku doplnenú<br />
vhodnými technickými zariadeniami. Na stavbu<br />
domov v energetickom štandarde A0 sú vhodné tehly<br />
Porotherm T Profi plnené minerálnou vlnou. S murivom<br />
možno dosiahnuť vynikajúce tepelnoizolačné parametre<br />
aj bez zateplenia. Súčiniteľ prechodu tepla sa<br />
pohybuje od 0,13 do 0,20 W/m².K podľa hrúbky muriva<br />
a typu spojovacieho materiálu. Tehly Porotherm T<br />
Profi sa vyznačujú vysokou pevnosťou, majú schopnosť<br />
akumulovať teplo, po<strong>sk</strong>ytujú akustickú ochranu pred<br />
hlukom i vysoký stupeň požiarnej odolnosti. Zaručujú<br />
viacnásobne dlhšiu životnosť ako kontaktný systém<br />
zateplenia, a to bez ďalšej údržby. Práca s tehlami Porotherm<br />
T Profi je rovnako jednoduchá a rýchla ako<br />
s bežnými brúsenými tehlami.<br />
Zdroj: www.wienerberger.<strong>sk</strong><br />
78 <strong>ASB</strong> #226 Aktuálne
Žulová dlažba <strong>sk</strong>valitňuje<br />
verejný priestor<br />
Krása žuly KonKuruje mramoru<br />
Urbanisti čoraz viac vylučujú dopravu z centier na okraj,<br />
aby mohli vzniknúť zaujímavé pešie zóny, kde sa striedajú<br />
vhodne dláždené a zelené plochy. Správny výber dlažby sa<br />
Krásna štruKtúra a lesK<br />
tak dostáva Žula a do mramor popredia sa aj v líšia mene trvalej udržateľnosti.<br />
vodou. Štiepanie a rezanie považuje<br />
Nazar Zavalidrov v tomto prípade za<br />
samozrejmosť.<br />
Žula aj mramor zaujmú najmä svojou<br />
hlavne tvrdosťou. Žula<br />
vizuálnou štruktúrou, žula je zrnitejšia,<br />
mramor zas jemnejší. Žula má však výhodu,<br />
Trvalá je krása tvrdšia než mramor, dernej mest<strong>sk</strong>ej plochy že okrem by však zaujímavého nemal vzhľadu ponúka Žulové výrobKy na mieru<br />
Verejné priestranstvá často formujú zabúdať ani na ďalšie širšie <strong>sk</strong>upiny možnosti so špeciálnymi<br />
potrebami. Firma Nevidiacim Zavalidrov výraz-<br />
Stone ponúka rôzne jemnosť, osekať ho a upraviť si vyžaduje<br />
práve vďaka odolnosti. Vniesť do tvrdého kameňa dekoratívnu<br />
mramor je nasiakavejší.<br />
tvár miest niekoľko desaťročí. Architekti<br />
a projektanti si preto stále častejšie<br />
Žula vyberajú to žulu, zvládne ktorá odolá aj pô-<br />
vonKu dlaždice z gabra, (zdrsňovanie ktoré sú tiež súčas-<br />
pri vysokej teplote),<br />
Potvrdzujú to aj vo firme Zavalidrov<br />
ne pomáhajú v orientácii úpravy tzv. žuly: hmatové okrem leštenia aj flambovanie nielen estetický cit, ale aj <strong>sk</strong>úsenú ruku.<br />
sobeniu Keďže počasia je žula a všetkým tvrdšia, ostatným hodí sa viac ťou do portfólia Zavalidrov tromlovanie Stone. (vyhladzovanie vo vibračnom Stone. Jej konateľ dodáva, že vďaka<br />
vplyvom exteriéru spojeným a do prostredia, s mest<strong>sk</strong>ou kde dy-snamikou. namáhané, Žulová dlažba napríklad je aj vplyvom farebne počasia. Príroda Ako a ekológia aj v meste<br />
ba priam umelcami vo svojom odbore,<br />
prvky viac bubne), satinovanie, úpravu tlakovou spolupráci so <strong>sk</strong>úsenými remeselníkmi,<br />
stála<br />
hovorí<br />
a dá sa upravovať<br />
Nazar Zavalidrov,<br />
do rôznych<br />
konateľ<br />
estetických<br />
variantov. Nazar Zavalidrov, ne dopĺňa zelené plochy, ktoré odbor-<br />
Prírodný<br />
spoločnosti<br />
kameň, ako je žula, prirodze-<br />
a vlastným výrobným zariadeniam môžu<br />
Zavalidrov Stone, s.r.o., ktorá vyrába nielen<br />
realizovať projekty zo žuly na mieru, ktoré<br />
riaditeľ spoločnosti Zavalidrov Stone, níci začleňujú do miest Aj kamenné kvôli ochladzovaniu.<br />
„Navyše, pri umývadlo letnom prehriatí<br />
žulovú dlažbu, ale akékoľvek žulové prvky,<br />
zákazníkovi, samozrejme, prispôsobia aj<br />
ktorá sa venuje práve výrobe kamennej<br />
dlažby, hovorí, že dlaždice upra-<br />
tieto dlaždice neuvoľňujú priamo do v žulovej okolité-<br />
žula je trvanlivá, zvládne akékoľvek počasie,<br />
cenovo. Cena je totiž ďalšia vec, ktorou<br />
vujú napr.<br />
je farebne<br />
flambovaním<br />
stála, a keďže<br />
(zdrsňovanie<br />
je to čisto<br />
ho<br />
prírodný<br />
prostredia a ovzdušia kuchyn<strong>sk</strong>ej škodlivé do<strong>sk</strong>e<br />
sa žula a mramor od seba líšia – cena<br />
látky,“<br />
Ak sa upozorňuje teda Nazar je zaujímavé<br />
mramoru je vyššia.<br />
pri vysokej produkt, teplote), šetrí životné dlažobné prostredie. kocky<br />
Zavalidrov.“<br />
aj tromlovaním rozhodnete (úprava spríjemniť vo vibračnom si okolie domu či riešenie.<br />
bubne)... chaty Dlažobné práve žulovou do<strong>sk</strong>y sa dlažbou, flambujú, nemusíte Praktická sa<br />
Žula a verejné<br />
realizácia<br />
priestranstvá<br />
štiepajú, obávať upravujú pošmyknutia, tlakovou vodou, keď je satinujú<br />
a alebo škaredo, leštia. ani uvoľňovania škodlivín, stiev keď si prirodzene sa vyžaduje väčšie<br />
vonku Úprava vlhko väčších verejných priestran-<br />
Žulu vidieť aj na verejných<br />
priestranstvách, kde sa strieda s gabrom.<br />
dlažba v lete prehreje.<br />
množstvo materiálu, teda aj spoľahlivého<br />
výrobcu a dodávateľa. V spoloč-<br />
Dláždené mesto bezpečné pre všetkých<br />
Kameň v interiéri nosti Zavalidrov Stone majú podľa jej<br />
dotykovými dlaždicami sú súčasťou<br />
Aj dlažba z tohto kameňa spolu s tzv.<br />
Vo verejnom Mnohí priestore si myslia, je že dôležité, kamenné aby prvky zástupcu aj v súčasnej zložitej situácii Či už ide o námestia, parky, alebo portfólia odpočívadlá, značky vo verejnom Zavalidrov priestore Stone. je dôležitý bezpečný<br />
úprava okrem želaného vzhľadu zabezpečila<br />
celkom aj nešmykľavý tak. Pozor povrch. hlavne Dláž-<br />
na kuchyn<strong>sk</strong>ú ty, takže dokážu realizovať aj väčšiu<br />
Zavalidrov Stone, s. r. o.<br />
dostatočné vlastné výrobné kapaci-<br />
nešmykľavý povrch.<br />
v interiéri nie sú namáhané. Nie je to<br />
dené<br />
do<strong>sk</strong>u.<br />
plochy<br />
Tá<br />
totiž<br />
je namáhaná<br />
musia vyhovovať<br />
ešte viac ako<br />
zákazku.<br />
ostatné<br />
„Spolupracujeme len so <strong>sk</strong>úsenými<br />
remeselníkmi, ktorí sú doslova lém prispôsobiť sa požiadavkám in-<br />
Bajkal<strong>sk</strong>á 45 G<br />
alebo veľkými kvetináčmi, nie Bajkal<strong>sk</strong>á je prob-<br />
45 Zavalidrov G, 821 Stone, 05 Bratislava s. r. o.<br />
aj seniorom a deťom. Podľa riaditeľa<br />
plochy, preto jej svedčí práve žula. Žulová<br />
zavalidrovstone@gmail.com<br />
spoločnosti Zavalidrov Stone Nazara umelcami vo svojom odbore a nemajú vestora nielen charakterom žulových 821 Bratislava<br />
do<strong>sk</strong>a je ideálnou voľbou aj do vonkajšej<br />
tel: +421 2 22205 303<br />
Zavalidrova to pri žule nie je problém. problém ani s naozaj náročnou zákazkou,“<br />
hovorí, „dodáme všetko, čo mož-<br />
Kameň – žula a gabro – jednoducho zavalidrovstone@gmail.com<br />
výrobkov, ale aj cenou.<br />
kuchyne, kde zvládne nároky spojené<br />
www.zavalidrovstone.<strong>sk</strong><br />
Ďalším variantom do verejného mest<strong>sk</strong>ého<br />
s<br />
prostredia<br />
grilovacou<br />
je<br />
párty.<br />
podľa<br />
Pekným<br />
neho gabro.<br />
doplnkom<br />
no zo žuly<br />
je<br />
a gabra vyrobiť. Ak sa teda dokáže urobiť mesto bezpečnejším, tel: +421902811947<br />
Čierna napríklad gabrová aj dlažba, žulový ale konferenčný aj žula sa stolík architekt či iná rozhodne, že dlažbu doplní exkluzívnejším a ekologickejším pre<br />
hodí do dekorácia. upršaných oblastí. Návrh mo-<br />
napr. odolnými prvkami na sedenie život obyvateľov.<br />
reklamný text zavalidrov stone<br />
Cesta domov<br />
dláždená silou a Krásou<br />
Kamenné dlažby Zavalidrov stone<br />
REKLAMNÝ TEXT: ZAVALIDROV STONE<br />
<strong>ASB</strong> #226 79
Vykurovanie modernými<br />
kozubovými kachľami<br />
alebo kozubovými vložkami<br />
je ekologické<br />
V poslednom čase sa ozývajú hlasy, ktoré sa snažia – či<br />
už z neznalosti, alebo možno aj s nejakým zámerom –<br />
vykurovanie kozubovými vložkami či kozubovými kachľami<br />
odsúvať do úzadia, ak nie rovno zdi<strong>sk</strong>reditovať. Ako<br />
nástroj si zvolili neekologickosť spaľovania dreva v týchto<br />
zariadeniach. Aká je teda <strong>sk</strong>utočnosť?<br />
Moderné kozubové kachle a kozubové<br />
vložky sú pod prísnym dohľadom.<br />
Spadajú do kategórie výrobkov, ktorých<br />
prevádzka musí spĺňať celú škálu<br />
požiadaviek. Pred uvedením na trh<br />
prechádzajú kontrolným meraním<br />
v štátnej <strong>sk</strong>úšobni podľa striktne stanovených<br />
podmienok vychádzajúcich<br />
z legislatívy EÚ pre ekologickú a bezpečnú<br />
prevádzku. Limity emisií sa navyše<br />
posudzujú samostatne. Výsledkom<br />
je certifikovaný prefabrikovaný<br />
produkt, ktorý aj pri opakovanej výrobe<br />
a zároveň splnení prevádzkových<br />
podmienok počas používania zaručí<br />
vždy rovnaké hodnoty a bezpečnosť.<br />
Z tohto hľadi<strong>sk</strong>a sú moderné kozubové<br />
kachle a kozubové vložky výrobkom,<br />
na ktorý sa zákazník môže spoľahnúť<br />
v oblasti technických parametrov aj<br />
spomínaných emisných limitov.<br />
Výrobcovia kozubových kachlí spĺňajú<br />
prísne legislatívne požiadavky<br />
Vyzerá to jednoducho, ale treba povedať,<br />
že cesta k splneniu nárokov<br />
legislatívy EÚ a najmä emisných a bezpečnostných<br />
požiadaviek Ecodesignu<br />
2022 je pre výrobcov kozubových<br />
kachlí či kozubových vložiek náročná<br />
a zďaleka nie každý uspeje. Jedným<br />
z tých, ktorému sa to na celom európ<strong>sk</strong>om<br />
trhu darí už takmer 30 rokov,<br />
je če<strong>sk</strong>ý výrobca ROMOTOP. Každý<br />
jeho produkt, v tomto kontexte odborne<br />
označovaný ako lokálne vykurovacie<br />
teleso na vykurovanie obytných<br />
priestorov, prechádza pred uvedením<br />
na trh náročnou cestou. Všetko sa začína<br />
prvotnou myšlienkou a zadaním<br />
základných parametrov, ktoré musia<br />
byť splnené. Ide predovšetkým o výkon,<br />
účinnosť, veľkosť, dizajn, a to<br />
všetko s neustálym ohľadom na splnenie<br />
ekologických požiadaviek, ktoré<br />
úzko súvisia práve s technickými parametrami.<br />
Pri dosahovaní týchto cieľov<br />
sa renomovaní výrobcovia nezaobídu<br />
bez vlastnej špičkovej meracej techniky<br />
a ďalších zariadení. Toto moderné<br />
vybavenie pomáha analyzovať<br />
a vyhodnocovať údaje zí<strong>sk</strong>ané počas<br />
spaľovania paliva pri testovaní. V každej<br />
novovyvinutej kozubovej vložke<br />
alebo kachliach sa v rámci testovania<br />
opakovane mnohokrát zakuruje a zaťažuje<br />
sa rôznymi metódami. Keď sa<br />
dosiahnu potrebné výsledky, prichádza<br />
na rad samotná certifikácia, ktorá<br />
je akousi maturitnou <strong>sk</strong>úškou pred<br />
komisiou.<br />
Podľa typu obydlia sa kachle dimenzujú<br />
na správny výkon<br />
Dôležitá je funkčnosť výrobku a k nej<br />
patriace stanovenie presného celkového<br />
výkonu, aby sa vykurovacie<br />
teleso dalo správne dimenzovať.<br />
Medzi nízkoenergetickým domom<br />
a klasickou chalupou v horách s vyššou<br />
energetickou náročnosťou môže<br />
byť rozdiel aj niekoľko kilowattov. Pri<br />
priemyselne vyrábaných kozubových<br />
kachliach alebo kozubových vložkách<br />
je výkon vždy presne určený a jasne<br />
daný. Zákazník si môže vybrať vždy<br />
z niekoľkých produktových radov, takže<br />
je jednoduché zvoliť vhodný typ<br />
nielen z hľadi<strong>sk</strong>a výkonu, ale aj dizajnu,<br />
pretože každý chce mať doma štýl,<br />
ktorý sa mu páči a zároveň sa hodí do<br />
daného interiéru.<br />
Ako je to s účinnosťou kozubových<br />
vložiek a kachlí<br />
Čo znamená ďalší a často používaný<br />
pojem účinnosť? Zjednodušene<br />
povedané, ide o to, nakoľko dokáže<br />
spaľovacie zariadenie využiť energiu<br />
z paliva a následne ju odovzdať<br />
do okolia. Vyjadruje sa v percentách.<br />
Čím viac zí<strong>sk</strong>anej tepelnej energie<br />
máme, tým lepšie. Dnešné moderné<br />
kozubové kachle a kozubové vložky<br />
majú účinnosť 80, 85 aj viac percent.<br />
Vďaka takýmto hodnotám sa dostávame<br />
aj na veľmi malú spotrebu paliva,<br />
čo je príjemné zistenie pre používateľov<br />
a ich peňaženky. Účinnosť<br />
sa dá ešte o niečo zvýšiť pomocou<br />
rôznych akumulačných systémov,<br />
ktoré sa vkladajú priamo do spalinovej<br />
cesty alebo sa zavesia na korpus<br />
vykurovacieho telesa. Vďaka svojej<br />
funkcii zachytiť pomerne veľkú časť<br />
tepelnej energie, ktorá by inak unikla<br />
komínom takmer bez úžitku, tu majú<br />
svoju úlohu.<br />
K ekologickému a správnemu vykurovaniu<br />
môžu prispieť aj členovia domácnosti<br />
Ako môže k správnemu a ekologickému<br />
kúreniu kozubovými kachľami<br />
alebo kozubom (teda kozubovou<br />
vložkou) prispieť ich používateľ?<br />
Vhodným palivom a správnym spôsobom<br />
kúrenia. Drevo by malo byť<br />
vysušené, s vlhkosťou pod 20 %, čo<br />
možno bez problémov dosiahnuť<br />
prírodným vysušovaním. Používaním<br />
len odporúčaného paliva a dodržiavaním<br />
zopár jednoduchých inštrukcií<br />
o prevádzke spotrebiča uvedených<br />
v návode na obsluhu. Údržbu vykurovacieho<br />
telesa a spalinových ciest je<br />
dobré zveriť odborníkovi. Odmenou<br />
je zariadenie, ktoré dokáže priniesť<br />
do domácnosti tepelnú pohodu za<br />
priaznivú cenu, nízke prevádzkové<br />
náklady a príjemné sálavé teplo s pohľadom<br />
na oheň.<br />
80 <strong>ASB</strong> #226 reklamný text: romotop
Trápia vás vlhké<br />
steny a plesne?<br />
Vyriešime!<br />
Najčastejšie riešime nedostatočnú<br />
alebo poškodenú zvislú či<br />
horizontálnu izoláciu, kde<br />
postupne dochádza k degradácii<br />
fólií a izolačných vrstiev.<br />
reklamný TexT: axall<br />
ako sa dá poškodená izolácia<br />
nahradiť?<br />
Naša metóda sa od ostatných líši<br />
tým, že nielen vytvorí bariéru proti<br />
prenikaniu vlhkosti, ale v prvom rade<br />
steny aktívne vysuší, pretože použitý<br />
špeciálny gél na báze prekrížených<br />
polymérov na seba viaže vodu,<br />
a to v obrov<strong>sk</strong>om množstve (1 kg gélu<br />
pojme až 150 l vody). Tým, že gél na<br />
seba vodu naviaže, zväčší svoj objem,<br />
vytvorí tlak a prenikne do kapilárneho<br />
systému celého muriva. Výhodou je,<br />
že murivo tak nenaruší, naopak, ešte<br />
ho spevní. Nehrozia žiadne statické<br />
problémy, ako napr. pri podrezávaní<br />
stien. Po vysušení sa z gélu vytvoria<br />
kryštáliky. Gél si aj po vysušení muriva<br />
udržuje svoju funkčnosť. Pri kontakte<br />
s vlhkosťou dôjde k jeho opätovnej<br />
aktivácii, vlhko znovu pohltí a opäť postupne<br />
vysuší.<br />
akú dlhú záruku na sanáciu<br />
po<strong>sk</strong>ytujete?<br />
Táto metóda pochádza z Nemecka,<br />
kde sa úspešne používa už niekoľko<br />
rokov. Po<strong>sk</strong>ytujeme záruku až 30 rokov.<br />
Máme výhradné zastúpenie pre<br />
Sloven<strong>sk</strong>o a Maďar<strong>sk</strong>o.<br />
ako prebieha proces sanácie?<br />
Pred samotnou injektážou je v niektorých<br />
prípadoch nutné oklepanie omietok<br />
až na samotné murivo z tehál či<br />
rôznych iných materiálov. Touto metódou<br />
možno sanovať aj kamenné steny.<br />
Po odvlhčení odporúčame na murivo<br />
naniesť bežnú vápennocementovú<br />
omietku. Následná kontrola prebieha<br />
po niekoľkých mesiacoch od sanácie.<br />
Do akej hrúbky muriva metóda<br />
funguje?<br />
Metódu možno úspešne aplikovať do<br />
hrúbky steny až 120 cm. Gél je netoxický,<br />
bez zápachu, obsahuje striebro<br />
a do budúcna pôsobí ako prevencia<br />
plesní.<br />
www.osetreniestavieb.<strong>sk</strong> Sanácie a odvlhčenie<br />
MODERNÉ<br />
FASÁDY<br />
A INTERIÉRY<br />
HLINÍKOVÉ<br />
FASÁDY AVG<br />
LAMINÁTOVÉ<br />
FASÁDY AVG<br />
FASÁDY Z DIZAJNOVÝCH<br />
PROFILOV A ŤAHOKOV<br />
FASÁDY Z MINERÁLNEHO<br />
PLEXISKLA<br />
PRESKLENÉ<br />
FASÁDY<br />
KOVOVÉ<br />
TKANINY<br />
A V G S Y S T E M<br />
KONTAKT<br />
Bratislava: 0915 838 572, 0918 885 204<br />
Ban<strong>sk</strong>á Bystrica: 0915 833 516<br />
Košice: 0915 838 574<br />
w w w. a v g - g r o u p . c o m<br />
Vyžiadajte si cez registráciu na našej web stránke alebo prostredníctvom e-mailu<br />
katalógy s podrobnejšími informáciami, ktoré doručíme poštou na vašu adresu.<br />
info@avg-group.com<br />
/halyafasady<br />
<strong>ASB</strong> <strong>ASB</strong> ŠPECIÁL #226 811
96Aktuálne<br />
Z domova<br />
aj zo sveta<br />
Ocenenia<br />
<strong>ASB</strong> GALA <strong>2021</strong><br />
82<br />
CE ZA AR <strong>2021</strong><br />
Zelená pre architektúru<br />
84<br />
Cena prof. J. Lacka<br />
<strong>2021</strong> pozná víťaza<br />
a odmenených<br />
86<br />
DAAD/DAAF<br />
88<br />
Národná cena za dizajn<br />
89<br />
Bratislava Design<br />
Week <strong>2021</strong><br />
90<br />
Archwars: Skopje –<br />
mesto z krajiny Oz<br />
94<br />
Prehra stavebníctva:<br />
BRUTUS v Nízkych<br />
Tatrách<br />
Zľava: Juraj Heger (<strong>ASB</strong> Špeciálna cena), Ivan Pastier, CTP Invest SK (<strong>ASB</strong> Developer roka v segmente priemyslu a logistiky) Branislav Lukáč, STRABAG<br />
(<strong>ASB</strong> Veľká stavebná firma a <strong>ASB</strong> Stavebná firma podľa asb.<strong>sk</strong>), Daniel Suchý, J&T REAL ESTATE (<strong>ASB</strong> Developer roka, 2. miesto v segmente rezidencií),<br />
Pavol Kožík, Proxenta (<strong>ASB</strong> Developer roka podľa asb.<strong>sk</strong>), Milan Murcko, YIT Slovakia (<strong>ASB</strong> Developer roka, 1. miesto v segmente rezidencií), Pavel Gregor<br />
(<strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry a stavebníctva podľa asb.<strong>sk</strong>), Ilja Skoček (<strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry a stavebníctva), Igor Lichý, ITB Development<br />
(<strong>ASB</strong> Developer roka, 3. miesto v segmente rezidencií)<br />
Ocenenia <strong>ASB</strong> GALA <strong>2021</strong><br />
priniesli stálice i prekvapenia<br />
V poradí 15. ročník ocenení <strong>ASB</strong> GALA prebehol tento rok už tradične pred plným<br />
hľadi<strong>sk</strong>om. Ocenených bolo spolu <strong>10</strong> spoločností a 3 osobnosti. Stálice doplnili<br />
laureáti nováčikovia.<br />
TEXT: Veronika Rajničová, FOTO: Miro Pochyba<br />
<strong>ASB</strong> Osobnosťou architektúry a stavebníctva<br />
sa podľa odbornej poroty<br />
stal Ing. arch. Ilja Skoček ml. – architekt<br />
a predseda Predstavenstva SKA.<br />
„Som tu dnes večer v dvojjedinej<br />
pozícii, ako architekt a ako predseda<br />
Predstavenstva Sloven<strong>sk</strong>ej komory<br />
architektov. Pre architekta je dosť<br />
frustrujúce, keď sa presadí a dostane<br />
ocenenie ako úradník,“ žartoval na galavečeri<br />
Skoček.<br />
Odborná verejnosť si hlasovaním na<br />
www.asb.<strong>sk</strong> spomedzi nominovanej<br />
pätice osobností vybrala dekana Fakulty<br />
architektúry a dizajnu STU v Bratislave<br />
prof. Ing. arch. Pavla Gregora,<br />
PhD., ktorý sa zaslúžil o vznik tzv. vertikálnych<br />
ateliérov, kde môžu študenti<br />
rôznych ročníkov súčasne študovať<br />
pod vedením vybraného architektonického<br />
štúdia. V aktuálnom škol<strong>sk</strong>om<br />
roku si študenti vyberajú spomedzi<br />
25 uznávaných sloven<strong>sk</strong>ých architektonických<br />
ateliérov.<br />
„Som potešený, že som zí<strong>sk</strong>al práve<br />
cenu verejnosti. Chcem dúfať, že významná<br />
časť hlasov pochádza aj od<br />
našich študentov a bývalých študentov.<br />
Som presvedčený, že študenti<br />
podporujú úsilie súčasného vedenia<br />
urobiť z fakulty modernú, inovatívnu<br />
a progresívnu inštitúciu. Pevne verím,<br />
že sa nám to darí,“ uviedol Pavel Gregor<br />
pri prevzatí ocenenia.<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka sa hodnotí prostredníctvom<br />
projektov<br />
V predošlom ročníku <strong>ASB</strong> GALA prišlo<br />
k zmene v kategórii <strong>ASB</strong> Developer<br />
roka. Nominácie sú výsledkom hodnotenia<br />
jednotlivých projektov, na základe<br />
ktorých sa do súťaže developer<strong>sk</strong>é<br />
spoločnosti kvalifikujú. Objektívne<br />
kritériá zostavila realitno-poraden<strong>sk</strong>á<br />
spoločnosť JLL spolu s organizátorom<br />
súťaže – vydavateľstvom JAGA.<br />
Kvalitatívne a kvantitatívne kritériá<br />
sú zostavené tak, aby medzi najlepšími<br />
mohli byť nielen veľkí hráči, ale aj<br />
takí, ktorí stavajú menšie, ale kvalitné<br />
a prínosné projekty.<br />
V aktuálnom ročníku boli ocenené<br />
3 developer<strong>sk</strong>é kategórie. Ocenenia<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka v segmente<br />
rezidencií si odniesli spoločnosti<br />
YIT Slovakia (1. miesto), J&T REAL<br />
ESTATE (2. miesto) a ITB Development<br />
(3. miesto).<br />
HB Reavis uspel s projektom Nivy<br />
Tower a zí<strong>sk</strong>al hlavnú cenu v segmente<br />
administratívy. CTP Invest SK si<br />
odniesol hlavnú cenu v segmente<br />
priemyslu a logistiky. Víťazom hlasovania<br />
verejnosti podľa asb.<strong>sk</strong> sa stala<br />
Proxenta.<br />
Stavebná firma roka so zmenami<br />
V tomto roku sme pristúpili k čiastočnej<br />
objektivizácii hodnotenia i v kategórii<br />
<strong>ASB</strong> Stavebná firma roka. Na<br />
základe finančných a ekonomických<br />
údajov zostavila spoločnosť CRIF<br />
– odborný partner tejto kategórie –<br />
nominácie, o ktorých následne hlasovala<br />
odborná porota. „Cielene sme sa<br />
odklonili od hodnotenia spoločností<br />
s najvyšším obratom, ktoré každoročne<br />
uverejňujeme v ročenke <strong>ASB</strong><br />
ALMANACH, a dali šancu spoločnostiam,<br />
ktoré vedeli v minulom roku najšikovnejšie<br />
využiť svoj potenciál,“ pri-<br />
82 <strong>ASB</strong> #226 aktuálne
15. ROČNÍK<br />
PRESTÍŽNEHO<br />
UDEĽOVANIA CIEN<br />
DOUBLETREE<br />
BY HILTON HOTEL<br />
BRATISLAVA<br />
Branislav Lukáč, STRABAG – <strong>ASB</strong> Veľká stavebná firma<br />
a <strong>ASB</strong> Stavebná firma podľa asb.<strong>sk</strong>.<br />
Stanislav Pagáč, CTP Invest SK – <strong>ASB</strong> Developer roka v segmente<br />
priemyslu a logistiky.<br />
Milan Murcko, YIT Slovakia – <strong>ASB</strong> Developer roka, 1. miesto<br />
v segmente rezidencií.<br />
Pavel Gregor – <strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry a stavebníctva podľa<br />
asb.<strong>sk</strong>.<br />
Ilja Skoček – <strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry a stavebníctva. Juraj Heger z vydavateľstva Slovart – <strong>ASB</strong> Špeciálna cena.<br />
bližuje Peter Halász, konateľ vydavateľstva JAGA.<br />
Aj v tomto prípade sme sa rozhodli odmeniť viacerých.<br />
Firmy s obratom nad 35 miliónov eur hodnotíme<br />
v hlavnej kategórii, no laureátov vyhlasujeme aj<br />
v kategórii <strong>ASB</strong> Stredná stavebná firma – od <strong>10</strong> do<br />
35 miliónov eur – a v kategórii <strong>ASB</strong> Malá stavebná<br />
firma s obratom 5 až <strong>10</strong> miliónov eur.<br />
Ocenenia zí<strong>sk</strong>ali STRABAG (<strong>ASB</strong> Veľká stavebná<br />
firma, ktorá sa stala aj víťazom hlasovania podľa<br />
asb.<strong>sk</strong>), NOPE (<strong>ASB</strong> Stredná stavebná firma)<br />
a HM Košice (<strong>ASB</strong> Malá stavebná firma).<br />
Po ročnej pauze redakcia časopisu opäť odovzdala<br />
<strong>ASB</strong> Špeciálnu cenu. Laureátom sa stal zakladateľ<br />
a majiteľ sloven<strong>sk</strong>ého vydavateľstva SLOVART Juraj<br />
Heger najmä za popularizáciu svetovej i domácej architektúry.<br />
„Z publikácií vydavateľstva Slovart cítiť, že<br />
obsah je dôležitý, no forma nezaostáva. Ak hovoríme<br />
o popularizácii architektúry, nezabúdajme ani na knihy<br />
o sloven<strong>sk</strong>ej architektúre v anglickom jazyku, ktoré zviditeľňujú<br />
to najlepšie, čo na Sloven<strong>sk</strong>u máme,“ dopĺňa<br />
Denisa Kureková, šéfredaktorka časopisu <strong>ASB</strong>.<br />
Výsledky <strong>ASB</strong> GALA <strong>2021</strong><br />
<strong>ASB</strong> Osobnosť <strong>ASB</strong> OSOBNOSŤ architektúry ARCHITEKTÚRY a stavebníctva<br />
A STAVEBNÍCTVA<br />
<strong>ASB</strong> Veľ ká stavebná firma roka<br />
Ing. arch. Ilja Skoček ml.<br />
<strong>ASB</strong> Podľa Stredná asb.<strong>sk</strong>: stavebná firma roka<br />
<strong>ASB</strong> Prof. Malá Ing. arch. stavebná Pavel Gregor, firma PhD. roka<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka v segmente rezidencií<br />
<strong>ASB</strong> VEĽKÁ STAVEBNÁ FIRMA ROKA:<br />
HB Reavis<br />
<strong>ASB</strong> Developer STRABAG roka v segmente administratívy<br />
<strong>ASB</strong> Developer Podľa roka asb.<strong>sk</strong>: v STRABAG segmente priemyslu a logistiky<br />
<strong>ASB</strong> Špeciálna cena<br />
<strong>ASB</strong> STREDNÁ STAVEBNÁ FIRMA ROKA: CTP Invest SK<br />
a víťazi internetového hlasovania širokej odbornej verejnosti<br />
NOPE<br />
<strong>ASB</strong> MALÁ STAVEBNÁ FIRMA ROKA:<br />
HM Košice<br />
Informácie a hlasovanie: asbgala.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong> DEVELOPER ROKA V SEGMENTE<br />
REZIDENCIÍ<br />
1. miesto: YIT Slovakia<br />
2. miesto: J&T REAL ESTATE<br />
3. miesto: ITB Development<br />
<strong>ASB</strong> DEVELOPER ROKA V SEGMENTE<br />
ADMINISTRATÍVY:<br />
<strong>ASB</strong> DEVELOPER ROKA V SEGMENTE<br />
PRIEMYSLU A LOGISTIKY:<br />
<strong>ASB</strong> DEVELOPER ROKA podľa asb.<strong>sk</strong>:<br />
Proxenta<br />
<strong>ASB</strong> ŠPECIÁLNA CENA:<br />
Juraj Heger – vydavateľstvo SLOVART<br />
HLAVNÝ<br />
USPORIADATEĽ<br />
GENERÁLNY REKLAMNÝ<br />
PARTNER<br />
EXKLUZÍVNY PARTNER<br />
PRE ZDRAVÉ BÝVANIE<br />
EXKLUZÍVNY ZELENÝ<br />
DEVELOPER PRE LOGISTICKÉ<br />
PARKY<br />
REKLAMNÍ PARTNERI<br />
EXKLUZÍVNY PARTNER<br />
PRE PODPORU ROZVOJA<br />
NÁJOMNÉHO BÝVANIA<br />
EXKLUZÍVNY AUTOMOBILOVÝ<br />
PARTNER<br />
PODUJATIE PODPORILI<br />
HLAVNÝ ODBORNÝ<br />
PARTNER<br />
ODBORNÍ PARTNERI<br />
EXKLUZÍVNY PARTNER PRE<br />
POZEMNÉ STAVITEĽSTVO<br />
Metrostav Slovakia<br />
MEDIÁLNY PARTNER<br />
Ocenenia <strong>ASB</strong> GALA <strong>2021</strong> priniesli stálice i prekvapenia <strong>ASB</strong> #226 83<br />
<strong>ASB</strong>gala<strong>2021</strong>_2<strong>10</strong>x297.indd 1 30.8.<strong>2021</strong> 11:07:18
CE ZA AR <strong>2021</strong><br />
Zelená pre architektúru<br />
Prvý jesenný týždeň boli v priamom prenose na RTVS<br />
vyhlásení laureáti architektonickej prehliadky Cena<br />
Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov za architektúru CE ZA AR<br />
<strong>2021</strong>, ktorej jubilejný 20. ročník vyvrcholil v bratislav<strong>sk</strong>ej<br />
Starej tržnici. Ocenenie v sebe nesie potenciál byť<br />
komunikačnou platformou pre rôzne výzvy a témy, ktorým<br />
architektúra alebo architekti na Sloven<strong>sk</strong>u čelia.<br />
TEXT: Broňa Tarnócy, Foto: archív CE ZA AR, SKA<br />
Dom V (kategória RODINNÉ DOMY)<br />
Každý ročník medzinárodná porota<br />
nielen vyberie nominácie a laureátov,<br />
ale aj sformuluje témy, ktoré silne<br />
rezonujú alebo, naopak, nerezonujú<br />
dostatočne. Samotné ocenenie teda<br />
už nekomunikuje iba jednotlivé diela<br />
a kvalitnú prácu architektov. Vytvára<br />
aj priestor na di<strong>sk</strong>usiu o vplyve architektúry<br />
na kvalitu nášho života. Práve<br />
preto je aktuálnym heslom komunikačnej<br />
línie ceny CE ZA AR na rok<br />
<strong>2021</strong> #zelenaprearchitekturu.<br />
Zelená pre architektúru<br />
Motto tohto ročníka „nie je len vyjadrením<br />
razantného nástupu do boja<br />
s klimatickou zmenou, ale aj povedomia,<br />
že veľmi účinnou zbrojou môže<br />
byť práve kvalitný urbanizmus a architektúra“,<br />
uviedol počas galavečera<br />
predseda tohtoročnej poroty architekt<br />
Peter Moravčík, ktorý divákov<br />
súčasne podujatím sprevádzal aj ako<br />
moderátor. „Boli by sme veľmi radi,<br />
keby sa objem prostriedkov investovaných<br />
z plánu obnovy a odolnosti<br />
pretavil aj do kvality riešení, ktoré<br />
štát, mestá a obce svojim obyvateľom<br />
prinesú. A teda zelenú dostane boj<br />
proti klimatickej zmene práve prostredníctvom<br />
kvalitného urbanizmu<br />
a architektúry,“ doplnil ho predseda<br />
SKA architekt Ilja Skoček. „Rôzne<br />
nominované diela ukazujú, že sa na<br />
túto tému dá pozerať aj inak ako cez<br />
izolované technické riešenia bez koncepčnej<br />
nadstavby. Vidiecky dom z recyklovaných<br />
tehál, <strong>sk</strong>onvertovaná stodola,<br />
záchrana hradu v Uhrovci alebo<br />
vily v Tatrách – všetky pracujú s transformáciou<br />
existujúceho do nového,<br />
lepšieho a plne vyhovujúceho požiadavkám<br />
klientov alebo návštevníkov,“<br />
vysvetlila nám Oľga Miháliková, riaditeľka<br />
SKA a projektová manažérka<br />
ocenenia CE ZA AR.<br />
Ako kráča(l) CE ZA AR<br />
Je to <strong>sk</strong>utočne už 20 rokov, odkedy sa<br />
v roku 2001 v hlave vtedajšieho predsedu<br />
SKA architekta Petra Boudu zrodil<br />
nápad, ako zviditeľniť spoločen<strong>sk</strong>ú<br />
hodnotu architektonických diel a profesionálnych<br />
výkonov sloven<strong>sk</strong>ých<br />
autorizovaných architektov. A keďže<br />
stále platí známe „za všetkým hľadaj<br />
ženu“, práve manželke architekta<br />
Boudu Eve Boudovej vďačí CE ZA AR<br />
za signifikantný a vtipne dvojznačný<br />
názov ocenenia.<br />
V roku 20<strong>10</strong> sa predstavenstvo na čele<br />
s architektom Jurajom Šujanom rozhodlo,<br />
že medializácia CE ZA AR-a aj<br />
tvorby, ktorú cena prezentovala, plne<br />
nevyužívala jej potenciál. Víťazná<br />
agentúra Design Factory prišla opäť<br />
s návrhom programu galavečera, ktorý<br />
bol divácky zaujímavejší. Hlavnou<br />
dramaturgickou líniou sa stalo striedanie<br />
hudobných čísiel s odovzdávaním<br />
cien v jednotlivých kategóriách.<br />
Po mnohých alternatívach galavečera<br />
dospelo v roku 2013 Predstavenstvo<br />
SKA na čele s architektom Imrichom<br />
Pleidelom k názoru, že ocenenie je<br />
dostatočne mediálne etablované na<br />
to, aby bolo možné opustiť koncept<br />
galavečera s hudobnou produkciou,<br />
a na spoluprácu bol oslovený renomovaný<br />
režisér Peter Núñez. Jeho<br />
revolučný koncept – zmeniť odovzdávanie<br />
ocenení a prezentáciu nominácií<br />
v rámci galavečera na dokumentárny<br />
film bez eventu – sa nakoniec pretransformoval<br />
do súčasnej podoby<br />
podujatia, ktorou je kombinácia galavečera<br />
s krátkymi dokumentárnymi<br />
filmami. V súčasnosti sa z hľadi<strong>sk</strong>a nominácií<br />
práve tieto dokumenty z cyklu<br />
Týždeň súčasnej sloven<strong>sk</strong>ej architektúry<br />
považujú za ťaži<strong>sk</strong>ové a v dňoch<br />
pred slávnostným odovzdávaním ich<br />
postupne do svojho vysielania už tradične<br />
zaraďuje Dvojka (RTVS). Zmenu<br />
konceptu podčiarkla nová vizuálna<br />
komunikácia, ktorá vzišla zo spolupráce<br />
grafickej dizajnérky Ľubice Segečovej<br />
s architektkou Ivanou Čobejovou<br />
(ilustrácie).<br />
Nové výzvy a témy<br />
Ocenenie CE ZA AR <strong>2021</strong> otvorilo<br />
množstvo nových tém, poukázalo na<br />
mnohé prostriedky absentujúce v našej<br />
spoločnosti, zdôraznilo potrebu<br />
a súlad exteriérových priestorov prepojených<br />
na stavby či už v súkromnom,<br />
alebo verejnom priestore. V neposlednom<br />
rade pozitívne zhodnotilo<br />
prácu architektov nad pomyselnú hranicu<br />
zadania a starostlivosť o naše<br />
často zanedbávané kultúrne dedičstvo,<br />
napríklad v prípade liečebného<br />
domu Machnáč.<br />
Počas 20. ročníka ceny medzinárodná<br />
porota okrem obhliadky diel výnimočne<br />
navštívila aj túto jedinečnú stavbu<br />
v kúpeľnom meste Trenčian<strong>sk</strong>e Teplice.<br />
Liečebný dom Machnáč z roku<br />
1932 od architekta Jaromíra Krejcara<br />
chátra už takmer dve dekády. Dnes<br />
stojí naša spoločnosť pred rozhodnutím,<br />
či Sloven<strong>sk</strong>o tento klenot natrvalo<br />
stratí alebo sa podarí objekt zachrániť<br />
príkladnou pamiatkovou obnovou.<br />
Porota 20. ročníka CE ZA AR-a preto<br />
verejne apeluje: „Zachráňme Machnáč!“<br />
Dvadsiaty ročník CE ZA AR-a taktiež<br />
silno vyjadril názor, že suplovanie štátu<br />
architektmi nie je to správne riešenie.<br />
Štát, mestá, obce a architekti by<br />
mali úzko spolupracovať. Vytvárajú<br />
tak nielen kvalitné prostredie, ale<br />
i vzťahy v ňom a medzi jeho používateľmi.<br />
Bytové domy Kamence, etapa 1 (kategória BYTOVÉ DOMY). Hrad Uhrovec – hospodár<strong>sk</strong>a budova (kategória FENOMÉNY<br />
ARCHITEKTÚRY).<br />
1903 (kategória INTERIÉR).<br />
84 <strong>ASB</strong> #226 aktuálne
Na základe intenzívnej rozpravy vybrala<br />
medzinárodná porota nasledujúcich<br />
laureátov ocenenia CE ZA AR<br />
<strong>2021</strong>:<br />
Kategória RODINNÉ DOMY<br />
Dom V (Bratislava)<br />
Architekti: Martin Skoček, Lucia<br />
Miklová<br />
Krajinný architekt: Michal Marcinov<br />
Fotografie: Matej Hakár<br />
„Najmä v prípade bytových a rodinných<br />
domov sme si uvedomovali prepojenosť<br />
stavieb na okolitú prírodu,<br />
záhradu alebo parkovú úpravu. Takisto<br />
nás zaujali tie stavby, ktoré sa zaoberali<br />
dôslednou materiálovou recykláciou,<br />
prípadne uhlíkovou stopou,“ vysvetlila<br />
členka poroty Bohunka Koklesová.<br />
Kategória BYTOVÉ DOMY<br />
Bytové domy Kamence, etapa 1 (Kysucké<br />
Nové Mesto)<br />
Ateliér SLLA<br />
Architekti: Michal Sulo, Miriam Lišková<br />
Krajinní architekti: Ján Augustín, Iveta<br />
Augustínová<br />
Iné: Jana Nagyová, Boris Rusiňák, Viktória<br />
Sabadošová<br />
Fotografie: SLLA<br />
„Krízu kvality bytovej výstavby spôsobuje<br />
niekoľko paralelných javov. Jedným<br />
je dlhodobá nenásytnosť trhu ako<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u, tak aj v Če<strong>sk</strong>u a zároveň<br />
stále pomerne nízke nároky zákazníkov<br />
v tomto sektore. To vo svojom dôsledku<br />
vedie k tomu, že developeri nie sú pod<br />
zdravým konkurenčným tlakom a nevytvárajú<br />
architektom adekvátny priestor<br />
na kvalitnú tvorbu. Znie to možno ako<br />
ospravedlnenie architektov, ale obávam<br />
sa, že tieto faktory, bohužiaľ, stoja v pozadí<br />
tejto situácie,“ zhodnotil člen poroty<br />
architekt Jakub Cigler.<br />
Kategória FENOMÉNY ARCHITEK-<br />
TÚRY<br />
Hrad Uhrovec – hospodár<strong>sk</strong>a budova<br />
Architekti: Martin Varga, Martin Kvitkov<strong>sk</strong>ý<br />
(ateliér ô), Pavol Paulíny<br />
Fotografie: Peter Čintalan<br />
„Okrem sledovania samotnej architektúry<br />
bolo zážitkom aj sledovanie<br />
výkladu autorov k ich prácam. Bez<br />
zbytočne prikrášlených slov, okázalosti<br />
alebo manifestov hovorili vecne<br />
o peripetiách tvorivého a realizačného<br />
procesu a z každej vety človek cítil, že<br />
príčinou tohto jednoznačného úspechu<br />
je spomínaný prístup k zadaniu<br />
– nad rámec štandardných povinností,<br />
zmluvne dohodnutých vzťahov či<br />
honorárových limitov. Podobný efekt<br />
často badať v prácach, keď si architekti<br />
stavajú domy sami sebe a sami sebe<br />
sú návrhármi, investormi aj manažérmi<br />
realizácie. Tu však šlo o stavby s verejným<br />
dosahom. Ponúka sa úvaha, či by<br />
architekti nemali dostávať viac dôvery,<br />
samozrejme, aj viac zodpovednosti<br />
– možno až za rámec svojej profesie,<br />
keď práve v takomto režime sa darí<br />
vzniku mimoriadnych diel. To však vo<br />
všeobecnosti nejde – v tom je tento jav<br />
výnimočný a zaslúži si to iba výnimočný<br />
architekt, ktorého overil výnimočný<br />
výkon,“ vyjadril sa predseda poroty architekt<br />
Peter Moravčík.<br />
Kategória INTERIÉR<br />
1903 (Trnava)<br />
Ateliér Kilo/Honč<br />
Fotografie: Matej Hakár<br />
„Osobné nasadenie architekta bolo<br />
podľa mňa vždy zásadné, nejde o nejakú<br />
zmenu jeho úlohy. Vôľa uplatnená zo<br />
strany tvorcov ide často proti iným záujmom<br />
a energia a nasadenie môžu veci zásadne<br />
pomôcť. Je jasné, že pri drobnejších<br />
stavbách, kde je priamejší vzťah, sa<br />
dohoda hľadá ľahšie. V prípade väčších<br />
investícií je veľa záujmov a architekt sa<br />
stáva súčasťou širokého tímu,“ povedal<br />
člen poroty architekt Štěpán Valouch.<br />
Kategória EXTERIÉR<br />
Neformálne mo(nu)menty (Bratislava)<br />
Architekti: kolektív VŠVU<br />
Fotografie: Šimon Parec<br />
„Verejný priestor sa ešte stále len učíme<br />
formovať a hlavne používať. Podobne<br />
ako v prípade architektúry, aj tu<br />
zohráva kľúčovú úlohu verejný sektor.<br />
Stúpajúci trend architektonicko-urbanistických<br />
súťaží dáva priestor na opatrný<br />
optimizmus,“ vysvetľuje architekt<br />
Pavol Šilla, člen medzinárodnej poroty.<br />
„Problém vidím v dlhom časovom spektre,<br />
ktoré je nutné na realizáciu. Zároveň<br />
je krajina médiom, ktorému rozumie<br />
,každý‘. Tak ako v Če<strong>sk</strong>u, aj na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
je prístup ku krajine znamením určitej<br />
kultúrnej nevyzretosti,“ dodal člen poroty<br />
krajinný architekt Vladimír Sitta.<br />
Kategória OBČIANSKE A PRIEMY-<br />
SELNÉ BUDOVY<br />
Súkromná základná škola Guliver<br />
(Ban<strong>sk</strong>á Štiavnica)<br />
Architekti: Richard Murgaš, Martin<br />
Lepej, Lukáš Cesnak<br />
Foto: Tomáš Manina, DYNAMEET<br />
visual studio<br />
„Myslím si, že v tomto prípade sa ukázala<br />
veľká priepasť medzi existujúcimi<br />
školami na Sloven<strong>sk</strong>u a ZŠ Guliver<br />
v Ban<strong>sk</strong>ej Štiavnici. Táto škola nám<br />
ukázala, aké dôležité je venovať čas<br />
a priestor deťom, vytvoriť im zázemie,<br />
ktoré samotné je pre ne inšpiráciou.<br />
Je to škola, ktorá zabezpečuje<br />
všestranný rozvoj detí, nielen to nevyhnutné<br />
pre vzdelanie. A v tom je<br />
obrov<strong>sk</strong>ý rozdiel medzi touto školou<br />
a unifikovanými školami so zatvorenými<br />
triedami a jednou telocvičňou. Keď<br />
si uvedomíte, že na východnom Sloven<strong>sk</strong>u<br />
sa deti učia v kontajnerových<br />
školách, tak vám je do plaču. Hovoríte<br />
si, kto je na Sloven<strong>sk</strong>u dôležitejší ako<br />
deti? Nikto. V tomto prípade súkromný<br />
sektor ukázal štátu, ako sa to má<br />
robiť,“ vyjadrila sa členka poroty Bohunka<br />
Koklesová.<br />
Cena verejnosti CE ZA AR <strong>2021</strong><br />
Na základe internetového hlasovania,<br />
ktoré prebiehalo počas septembra<br />
na internetovom portáli www.cezaar.tv,<br />
z celkového počtu 11 712 hlasov<br />
najvyšší počet (3 987) a Cenu verejnosti<br />
CE ZA AR <strong>2021</strong> zí<strong>sk</strong>alo dielo<br />
Hrad Uhrovec – hospodár<strong>sk</strong>a budova,<br />
ktorého autormi sú architekti Martin<br />
Varga a Martin Kvitkov<strong>sk</strong>ý z ateliéru o<br />
a architekt Pavol Paulíny.<br />
Ocenenie Patrón architektúry<br />
Zí<strong>sk</strong>alo ho mesto Trnava za príkladný<br />
postup samosprávy pri príprave verejných<br />
investícií formou súťaže návrhov.<br />
Kraj<strong>sk</strong>é mesto za posledné roky usporiadalo<br />
už 9 súťaží návrhov. Vďaka nim<br />
našlo riešenia revitalizácie viacerých<br />
verejných priestranstiev, ale aj všedných<br />
sídli<strong>sk</strong>ových vnútroblokov. Trnava<br />
ukazuje cestu ostatným samosprávam,<br />
ktoré môžu rovnakým spôsobom<br />
pozdvihnúť zdanlivo banálne priestory<br />
sídli<strong>sk</strong>. Tie majú potenciál po obnove<br />
nielen prispieť k zvýšeniu životnej<br />
úrovne obyvateľov, ale byť aj cestou<br />
zodpovedného prístupu k zmierneniu<br />
vplyvov klimatickej zmeny.<br />
Ocenenie Patrón architektúry udeľuje<br />
Predstavenstvo Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov<br />
za osobitný prínos pre rozvoj<br />
architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým<br />
dielom, ale, naopak, je<br />
výsledkom práce osobnosti, miestnej<br />
samosprávy alebo inštitúcie, ktorá sa<br />
zaslúžila o rozvoj sloven<strong>sk</strong>ej architektúry.<br />
POROTA<br />
Porota v jubilejnom 20. ročníku<br />
ceny hodnotila v prvom kole<br />
81 prihlásených diel, z ktorých<br />
v užšom výbere počas cesty naprieč<br />
Sloven<strong>sk</strong>om (a po krátkej zastávke<br />
v rakú<strong>sk</strong>ej Viedni) osobne navštívila<br />
30 realizovaných objektov a do<br />
užšieho výberu vybrala 18 diel.<br />
Medzinárodná porota navštívila<br />
a hodnotila diela v zložení:<br />
Táňa Buijs-Vítková<br />
(architektka, Holand<strong>sk</strong>o)<br />
Jakub Cigler<br />
(architekt, Če<strong>sk</strong>á republika)<br />
Bohunka Koklesová<br />
(rektorka VŠVU, Sloven<strong>sk</strong>á republika)<br />
Peter Moravčík<br />
(architekt, Sloven<strong>sk</strong>á republika,<br />
predseda poroty CE ZA AR <strong>2021</strong>)<br />
Vladimír Sitta<br />
(krajinný architekt, Če<strong>sk</strong>á republika)<br />
Pavol Šilla<br />
(architekt, Sloven<strong>sk</strong>á republika)<br />
Štěpán Valouch<br />
(architekt, Če<strong>sk</strong>á republika)<br />
Neformálne mo(nu)menty (kategória EXTERIÉR). Súkromná základná škola Guliver (kategória OBČIANSKE<br />
A PRIEMYSELNÉ BUDOVY).<br />
Hrad Uhrovec – hospodár<strong>sk</strong>a budova (cena verejnosti).<br />
Laureáti CE ZA AR <strong>2021</strong><br />
<strong>ASB</strong> #226 85
CENU PROF. JOZEFA LACKA <strong>2021</strong> zí<strong>sk</strong>ala Ing. arch. Daniela Sabová (KA FA TU Košice) za diplomovú prácu s názvom Dez/orientácia.<br />
Odmenu PRO CULTURA zí<strong>sk</strong>al Ing. arch. The Anh Dang (FAD STU Bratislava) za diplomovú<br />
prácu s názvom Premena tržnice na Kunsthalle, Bratislava.<br />
Cena prof. J. Lacka <strong>2021</strong> pozná víťaza<br />
a odmenených<br />
Koncom septembra sa u<strong>sk</strong>utočnilo zasadanie poroty, ktorá udelila Cenu prof. Jozefa<br />
Lacka za rok <strong>2021</strong>. Na základe prezentácie 14 nominovaných absolvent<strong>sk</strong>ých projektov<br />
porota udelila Cenu prof. J. Lacka Ing. arch. Daniele Sabovej z Katedry architektúry<br />
FA TU Košice a zároveň určila päť odmien.<br />
BRATISLAVA REDAKČNÁ ÚPRAVA: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY; PODKLADY: ING. ARCH. JAKUB HANTÁK<br />
Vzhľadom na pretrvávajúce okolnosti<br />
šírenia globálnej pandémie<br />
ochorenia covid-19 prebehla tohoročná<br />
súťaž o Cenu prof. Jozefa<br />
Lacka opäť online prostredníctvom<br />
videokonferenčného nástroja<br />
Google Meet. Porota, ktorú pre<br />
tento ročník menovalo Prezídium<br />
SAS, pracovala v zložení: architekti<br />
Sebastian Nagy (viceprezident<br />
pre západosloven<strong>sk</strong>ý región), Jozef<br />
Istenes (najstarší člen Prezídia<br />
SAS), Zuzana Dolobáčová – architekti<br />
ocenení alebo nominovaní<br />
v niektorej z prestížnych cien SAS.<br />
Odborným garantom opäť bola Ing.<br />
arch. Eva Oravcová, PhD., tajomníkom<br />
Ing. arch. Jakub Hanták.<br />
Hlavné kritériá výberu<br />
Hlavnými kritériami výberu, ktoré si<br />
porota stanovila, boli: úroveň konceptu,<br />
prínosu, filozofie a „espritu“<br />
návrhu, úroveň kvality a znalosť architektonických<br />
a technických princípov,<br />
úroveň kvality prezentácie návrhu,<br />
grafického a výtvarného spracovania.<br />
Porota sa podrobne oboznámila s autor<strong>sk</strong>ým<br />
riešením, zámerom, obsahom<br />
a cieľom každej z nominovaných diplomových<br />
prác, ktoré ich autori odprezentovali<br />
online prostredníctvom<br />
zdieľanej obrazovky počítačov súťažiacich.<br />
Po predstavení prác (v trvaní<br />
cca 15 – 20 min./1 autor) mala porota<br />
možnosť následne s každým z autorov<br />
di<strong>sk</strong>utovať a v krátkej rozprave hlbšie<br />
vniknúť do ním predloženej a riešenej<br />
problematiky. Po obsiahlej di<strong>sk</strong>usii<br />
a preverení danými kritériami vybrala<br />
práce, ktoré nominovala na ocenenia.<br />
V zmysle Štatútu Ceny prof. J. Lacka jednomyseľne<br />
vybrala prácu, ktorej udelila<br />
hlavnú cenu – Cenu prof. Jozefa Lacka za<br />
akademický rok 2020/<strong>2021</strong> –, a ďalších<br />
5 prác, ktorým za ich špecifický prínos<br />
v niektorej oblasti udelila odmeny.<br />
86 <strong>ASB</strong> #226 aktuálne
Odmenu PRO NATURA zí<strong>sk</strong>ala Ing. Lucia Hrdlovičová (FAD STU Bratislava) za diplomovú<br />
prácu s názvom Polyfunkčný areál Bazová.<br />
Odmenu PRO SPIRITU zí<strong>sk</strong>ala Ing. arch. Tea Mersuli (FAD STU Bratislava) za diplomovú prácu<br />
s názvom Pamätník poslednej nukleárnej bomby.<br />
Odmenu PRO HORECA zí<strong>sk</strong>al Ing. arch. Viktor Mikovčák (FAD STU Bratislava) za diplomovú<br />
prácu s názvom Kúpeľné centrum, areál baní Handlová.<br />
Odmenu PRO FUTURO zí<strong>sk</strong>al Mgr. art. Viliam Jankovič (KAT VŠVU Bratislava) za diplomovú<br />
prácu s názvom Videoherný priestor.<br />
Cena a odmeny:<br />
Cena PROF. JOZEFA LACKA <strong>2021</strong><br />
Cena za najkvalitnejšie komplexné<br />
naplnenie požadovaných kritérií<br />
súťaže o najlepšiu diplomovú prácu<br />
v aktuálnom akademickom roku.<br />
Ing. arch. Daniela SABOVÁ, KA FA<br />
TU Košice<br />
Názov diplomovej práce: Dez/<br />
orientácia<br />
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch.<br />
Irakli Eristavi<br />
Výber z hodnotenia poroty: „Autorka<br />
sa excelentným spôsobom zhostila<br />
náročnej úlohy. Je zaujímavé sledovať<br />
diplomovú prácu takpovediac<br />
odzadu. Téma ‚mest<strong>sk</strong>ej kúpeľne‘ je<br />
taká novátor<strong>sk</strong>á, že nemohla vzniknúť<br />
ako priame zadanie diplomovej<br />
práce. Autorka musela túto tému<br />
doslova vytvoriť <strong>sk</strong>úmaním vo svojej<br />
prvej teoretickej časti. Vďaka tomuto<br />
myšlienkovému procesu architektky<br />
vznikla tá i<strong>sk</strong>ra, ten moment. Ten moment,<br />
keď talentovaný architekt už<br />
vie, že mu bolo dané vytvoriť ‚autor<strong>sk</strong>é<br />
architektonické dielo‘ bez toho,<br />
aby sa musel inšpirovať už predtým<br />
iným vytvoreným dielom a kopírovať<br />
ho. Oceňujem tento prístup, ktorý by<br />
mal byť hlavným poslaním architekta<br />
– posúvať ‚súčasné‘ ďalej...“<br />
Odmena PRO CULTURA<br />
Odmena za inšpiratívnu kultúrnu<br />
intervenciu do historického<br />
prostredia.<br />
Ing. arch. The Anh DANG, FAD STU<br />
Bratislava<br />
Názov diplomovej práce: Premena<br />
tržnice na Kunsthalle, Bratislava<br />
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch.<br />
Pavol Paňák<br />
Odmena PRO NATURA<br />
Odmena za citlivú intervenciu<br />
prispievajúcu k ochrane krajinného<br />
rázu a prírodného prostredia.<br />
Ing. Lucia HRDLOVIČOVÁ, FAD<br />
STU Bratislava<br />
Názov diplomovej práce:<br />
Polyfunkčný areál Bazová<br />
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch.<br />
Tibor Varga, PhD.<br />
Odmena PRO SPIRITU<br />
Odmena za najlepšie filozofickoideové<br />
spracovanie východí<strong>sk</strong> návrhu<br />
a vysokú (až) spirituálnu úroveň<br />
architektonického riešenia návrhu.<br />
Ing. arch. Tea MERSULI, FAD STU<br />
Bratislava<br />
Názov diplomovej práce: Pamätník<br />
poslednej nukleárnej bomby<br />
Vedúci diplomovej práce: prof. Ing.<br />
arch. Vladimír Šimkovič, PhD.<br />
Odmena PRO HORECA<br />
Odmena za najkvalitnejšie spracovanie<br />
architektúry zlepšujúcej prostredie<br />
turistického ruchu.<br />
Ing. arch. Viktor MIKOVČÁK, FAD<br />
STU Bratislava<br />
Názov diplomovej práce: Kúpeľné<br />
centrum, areál baní Handlová, okr.<br />
Handlová<br />
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch.<br />
Jozef Bátor, PhD.<br />
Odmena PRO FUTURO<br />
Odmena za najpozoruhodnejšie<br />
vizionár<strong>sk</strong>e kvality návrhu.<br />
Mgr. art. Viliam JANKOVIČ, KAT<br />
VŠVU Bratislava<br />
Názov diplomovej práce: Videoherný<br />
priestor<br />
Vedúci diplomovej práce: doc. Mgr.<br />
art. Vít Halada, ArtD.<br />
Cena prof. J. Lacka <strong>2021</strong> pozná víťaza a odmenených<br />
<strong>ASB</strong> #226 87
AKTUÁLNE<br />
Podujatia, ktoré sa konali alebo ešte len budú konať v nasledujúcom období, nesú v sebe silné posolstvá a odkazy.<br />
Navyše majú spoločných menovateľov. Reflektujú to, čo sa deje v nás, okolo nás a vo svete. Výhodou je aj to, že ich<br />
môžete sledovať online alebo navštíviť osobne.<br />
TEXT: Broňa Tarnócy, FOTO: archív SCD, SKA, Bratislava Design Week, DAAD/DAAF, Deti pre Bratislavu<br />
Če<strong>sk</strong>ý architekt Jan Šépka na slávnostnom otvorení DAAD/DAAF <strong>2021</strong><br />
DAAD/DAAF<br />
Če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>á architektúra<br />
Bratislava opäť v znamení dobrej architektúry<br />
a dizajnu. Už 12. ročník festivalu<br />
DAAD sa konal v spojení so 4. ročníkom<br />
DAAF/Dni architektúry a filmu,<br />
ktorý zvykol byť samostatnou jesennou<br />
edíciou májového festivalu DAAD<br />
v Mest<strong>sk</strong>om divadle P. O. Hviezdoslava<br />
v Bratislave. Výsledkom bol programovo<br />
intenzívny formát zaujímavých<br />
prednášok, di<strong>sk</strong>usií, prezentácií, výstav<br />
a filmových dokumentov.<br />
DAAD/DAAF prostredníctvom hlavných<br />
zahraničných a domácich spíkrov<br />
otvorili viacero tém, ktoré sa v súčasnosti<br />
<strong>sk</strong>loňujú aj v medzinárodnej odbornej<br />
a kultúrnej debate. Tohtoročný<br />
festival bol programovo vystavaný ako<br />
vyrovnane federálny ročník. Obdobie<br />
posledných rokov vygenerovalo na<br />
oboch stranách, če<strong>sk</strong>ej aj sloven<strong>sk</strong>ej,<br />
jasné autor<strong>sk</strong>é subjekty, vychádzajúce<br />
z miestnej tradície, ale rovnako schopné<br />
svojou tvorbou sledovať európ<strong>sk</strong>e<br />
dianie.<br />
Reprezentantmi če<strong>sk</strong>ej architektonicko-dizajnér<strong>sk</strong>ej<br />
scény boli Ján Šépka,<br />
Michal Kuzemen<strong>sk</strong>ý, Miroslav Šík, Adam<br />
Gebrian, Opočen<strong>sk</strong>ý – Valouch architekti/OV<br />
– A, Jan Žal<strong>sk</strong>ý a Petr Stolin.<br />
Za sloven<strong>sk</strong>ú stranu vystúpili Ľubo<br />
a Jiří Zavodní, Kilo/Honč, Sadov<strong>sk</strong>ý architekti,<br />
Paulíny – Hovorka architekti.<br />
Zahraničných hostí sme mohli vidieť<br />
v zastúpení Dierendonck Blancke (BE),<br />
Johansen Skovsted Arkitekter (DK),<br />
KGDVS (BE), Lacaton & Vassal (FR) +<br />
Q&A , Bureau Bas Smets (BE).<br />
Filmový festival DAAF odprezentoval<br />
najnovšie filmy z oblasti architektúry,<br />
dizajnu, umenia a módy. Filmové dokumenty<br />
Precisa Poetry – Lina Bo Bardi’s<br />
Architecture, Adolf Loos – vizionár<br />
a provokatér, Aalto, Oslavia, Tokyo<br />
Ride + Q&A, Slightly Modified Housing<br />
a The Imaginaries of Transformation,<br />
La Moda Proibita a The Street boli dokonalým<br />
fascinátorom duše.<br />
Výstava SUPERDESIGNSTUDIO,<br />
ktorá sa každoročne realizuje v galerijných<br />
priestoroch Primaciálneho<br />
paláca, odprezentovala víťazov architektonických<br />
súťaží za obdobie 2019<br />
a 2020. Tieto súťaže sú garantované<br />
Sloven<strong>sk</strong>ou komorou architektov<br />
a MIB-om. Výstavu doplnili aktuálne<br />
dizajnér<strong>sk</strong>e počiny z domácej a zahraničnej<br />
scény – Vitra & Artek, Javorina,<br />
Ton, Flos, Artemide a Hay.<br />
Silná zostava hostí z Če<strong>sk</strong>a, zo Sloven<strong>sk</strong>a<br />
a zo zahraničia opäť priniesla<br />
mimoriadne vysokú úroveň spojenia<br />
európ<strong>sk</strong>ej architektúry a dizajnu.<br />
V zmysle motta DAAD, ktoré chcú byť<br />
predovšetkým platformou pre priateľ<strong>sk</strong>é<br />
kontakty medzi inšpirujúcou architektonickou<br />
a dizajnér<strong>sk</strong>ou prácou<br />
s čo najširším vnímavým publikom, je<br />
festival najmä plnohodnotným kultúrnym<br />
a spoločen<strong>sk</strong>ým podujatím. Organizátori<br />
opäť pretavili nespornú energiu<br />
architektov, dizajnérov, režisérov,<br />
umelcov, módnych tvorcov, grafikov,<br />
hudobníkov... tak, aby sa z nej mohol<br />
nadýchať každý milovník výbornej architektúry,<br />
dobrého dizajnu a kultúry<br />
ako takej.<br />
88 <strong>ASB</strong> #226 aktuálne
Špeciálne uznanie za opraviteľný dizajn zí<strong>sk</strong>alo MODULO – inovatívne aplikácie uhlíkových nanomateriálov. Autorky: Michala Lipková, Vlasta Kubušová, Ivana Palušová a Jana Vlčková<br />
Špeciálne uznanie za kolekciu s potenciálom pre sériovú výrobu Žime farbami! Autorka: Veronika Muchová Cenu pre osobnosti dizajnu – etablovaný dizajnér zí<strong>sk</strong>al Patrik Illo<br />
Národná cena za dizajn<br />
Rok sloven<strong>sk</strong>ého dizajnu<br />
Už 18. ročník najprestížnejšej prehliadky<br />
sloven<strong>sk</strong>ého dizajnu vyhlásil<br />
ocenených. Národná cena za dizajn,<br />
ktorá bola tento rok venovaná najlepšiemu<br />
produktovému dizajnu rokov<br />
2019 a 2020, počas galavečera<br />
8. októbra <strong>2021</strong> v MDPOH odovzdala<br />
8 hlavných cien, 4 ceny pre osobnosti<br />
dizajnu a 6 špeciálnych uznaní. Tento<br />
rok sú ocenenia o to výnimočnejšie, že<br />
boli udelené práve v Roku sloven<strong>sk</strong>ého<br />
dizajnu.<br />
Projekt začleňujúci marginalizované<br />
<strong>sk</strong>upiny, znovu obnoviteľný zdroj<br />
energie, šperk z odpadového materiálu<br />
alebo ručne vyrábané diela, aj to<br />
je medzi ocenenými najlepšieho sloven<strong>sk</strong>ého<br />
produktového dizajnu rokov<br />
2019 a 2020. Národná cena za dizajn<br />
takisto udelila aj špeciálne uznania či<br />
ceny pre osobnosti dizajnu.<br />
Do Národnej ceny za dizajn <strong>2021</strong> –<br />
produktový dizajn sa prihlásilo rekordných<br />
242 projektov v ôsmich oblastiach:<br />
móda & životný štýl, šport &<br />
voľný čas, domov & verejný priestor,<br />
práca & mobilita, spoločnosť & životné<br />
prostredie, umenie & dizajn &<br />
remeslo, nové horizonty a študent<strong>sk</strong>ý<br />
dizajn. Tie hodnotila počas leta medzinárodná<br />
porota, ktorá vybrala 111 diel<br />
na výstavu a z nich 30 nominovaných<br />
diel. Porota zároveň udelila šesť špeciálnych<br />
uznaní a štyri Ceny pre osobnosti<br />
dizajnu – dve za aktuálnu tvorbu<br />
(etablovaný dizajnér a nový zjav) a dve<br />
za dlhodobý prínos v oblasti dizajnu<br />
(kultúrny a hospodár<strong>sk</strong>y prínos). Kurátorkou<br />
a zároveň predsedníčkou poroty<br />
NCD21 je dizajnérka Sylvia Jokelová.<br />
Architektmi tohtoročnej výstavy<br />
NCD21 sú Marcel Benčík a Marián<br />
Laššák, grafický vizuál celého ročníka<br />
NCD21 a NCD20 navrhlo a spracovalo<br />
štúdio Andrej & Andrej, ktoré minulý<br />
rok zí<strong>sk</strong>alo Cenu pre osobnosti – nový<br />
zjav. Verejnosť sa môže tešiť aj na<br />
dvojkatalóg venovaný obom predchádzajúcim<br />
ročníkom NCD20 a NCD21.<br />
Ocenené, nominované, ale aj porotou<br />
vybrané diela možno vidieť na webovej<br />
stránke ncd.scd.<strong>sk</strong> a takisto na<br />
výstave v Hurbanových kasárňach na<br />
Kollárovom námestí <strong>10</strong> v Bratislave.<br />
Spolu s výstavou NCD21 je sprístupnená<br />
aj výstava NCD20. Výstavy budú<br />
otvorené do 19. decembra <strong>2021</strong> vždy<br />
od stredy do nedele v čase od 14.00<br />
do 18.00 hod.<br />
aktuálne<br />
<strong>ASB</strong> #226 89
Svietidlo od Clemensa Lauera.<br />
Júlia Kunov<strong>sk</strong>á, nábytkový program ZET.<br />
Jiří Krejčírik, kolekcia Nouveau. Herrmann Coufal.<br />
Bratislava Design Week <strong>2021</strong><br />
Charakter v roku <strong>2021</strong><br />
Hlavnou témou prehliadky kvalitného<br />
dizajnu je charakter roku <strong>2021</strong>.<br />
Festival BADW sa koná opäť na<br />
začiatku decembra počas adventu<br />
v krásnych historických palácoch<br />
v Starom Meste.<br />
Ako som už spomínala, hlavnou<br />
témou festivalu je CHARAKTER.<br />
A ten sa hľadá naozaj ťažko, bohužiaľ,<br />
vždy a stále. Charakter je slovo<br />
s viacerými významami, rovnako široko<br />
ho vnímajú a chcú reflektovať<br />
organizátori BADW aj my. Charakter<br />
vystihuje povahu človeka, ale aj povahu<br />
istej epochy, dizajnér<strong>sk</strong>ej školy,<br />
prístupu... Ak je niekto zodpovedný,<br />
ohľaduplný, rešpektuje pravdu<br />
a pravidlá, zvykne sa hovoriť, že má<br />
pevný charakter. Myslíme si, že táto<br />
vlastnosť je v súčasnosti s ohľadom<br />
na spoločen<strong>sk</strong>ú situáciu alebo klimatickú<br />
krízu mimoriadne dôležitá,<br />
a preto ju chceme akcentovať.<br />
Ak má v dizajne niečo podobný charakter,<br />
ide o nejaké typické črty,<br />
spoločné východi<strong>sk</strong>á, názor. Po extrémnom<br />
roku chcú organizátori<br />
opäť hľadať obyčajnú radosť z krásy<br />
a inakosti, z kreatívnej energie, ale<br />
aj z možnosti stretávať sa a vzájomne<br />
sa zoznamovať so svojou prácou<br />
v reáli.<br />
Tvárou BADW <strong>2021</strong>, ktorý sa bude<br />
konať od 2. do 6. decembra, je dizajnérka<br />
a šperkárka Krystína Španihelová.<br />
Počas niekoľkých dní sa<br />
nám v hlavných centrálach festivalu<br />
predstavia zvučné mená, napríklad<br />
Herr mann Coufal, Marlene Huissaoud,<br />
Elissa Lacoste, Clemens Lauer, Jiří<br />
Krejčírik, Klemens Schillinger a mnohí<br />
iní.<br />
Kurátor<strong>sk</strong>á výstava v Apponyiho<br />
paláci predstaví výber toho najlepšieho<br />
zo sloven<strong>sk</strong>ého dizajnu, ale<br />
aj vybrané osobnosti zo zahraničia.<br />
Inštalácie BADW budú aj na ďalších<br />
miestach v meste. Súčasťou programu<br />
budú aj medzinárodné prednášky<br />
a di<strong>sk</strong>usie In the Middle Design<br />
Forum a Talk Talk v kurátor<strong>sk</strong>ej<br />
koncepcii dizajnérky Vlasty Kubušovej<br />
a architektky a editorky Gabriely<br />
Smetanovej.<br />
90 <strong>ASB</strong> #226 aktuálne
„VÝROBKY Z KOLEKCIE AXOR EDGE<br />
SÚ OMNOHO VIAC NEŽ LEN<br />
BATÉRIE V KÚPEĽNI.<br />
SÚ TO ŠPERKY, MAJSTROVSKÉ DIELA,<br />
ARCHITEKTONICKÉ SKVOSTY...“<br />
Jean-Marie Massaud<br />
ax<br />
or<br />
-des<br />
ign.<br />
com/<br />
m/cz<br />
FORM FOLLOWS PERFECTION
www.escosloven<strong>sk</strong>o.<strong>sk</strong><br />
inz_<strong>ASB</strong>_<strong>10</strong>_207x89_ESCO_green_e.indd 1 09/<strong>10</strong>/<strong>2021</strong> 08:08<br />
Exkluzívna novinka!<br />
kOmpletný<br />
prehlad<br />
stavebníctvO <strong>2021</strong><br />
Objednávajte:<br />
e-mailom na: knihkupectvo@jaga.<strong>sk</strong><br />
ONLINE na: www.jagastore.<strong>sk</strong><br />
304<br />
strán<br />
rebríčky | analýzy | predikcie<br />
92<br />
<strong>ASB</strong> #226
jedinečný časoPis<br />
o architektúre, stavebníctve a biznise<br />
Zaujalo vás číslo, ktoré práve držíte v rukách? Predplaťte si ho!<br />
Už 27 rokov sa snažíme, aby ste na svojom stole našli v prehľadnej forme tie najdôležitejšie informácie<br />
z oblasti architektúry, pozemných stavieb a stavebného developmentu. Podporte nás a predplaťte si<br />
časopis <strong>ASB</strong> na celý rok. Sme tu pre vás!<br />
Prečo si ho PredPlatiť?<br />
• Každé číslo zí<strong>sk</strong>ate so zľavou 28 %.<br />
• Nezmeškáte žiadne číslo.<br />
• <strong>Časopis</strong> dostanete až do schránky.<br />
ako objednávať?<br />
online: www.predplatne.jaga.<strong>sk</strong>/asb<br />
e-mail: predplatne@jaga.<strong>sk</strong><br />
tel.: 02/50 200 283<br />
Len<br />
14,90 €<br />
na celý rok
Archwars<br />
Facebook<br />
Skopje – mesto<br />
z krajiny Oz<br />
Hlavné mesto Severného Macedón<strong>sk</strong>a<br />
má pohnutý osud. V roku 1963 ho<br />
zasiahlo ničivé zemetrasenie, v dôsledku<br />
ktorého ľahlo 75 % zástavby mesta<br />
a o domov prišlo viac než 200-tisíc<br />
ľudí. Na pomoc prišiel svetoznámy<br />
japon<strong>sk</strong>ý architekt a urbanista Kenzo<br />
Tange, ktorý zo Skopje urobil výstavnú<br />
<strong>sk</strong>riňu brutalistickej architektúry. Tú<br />
však doslova zabil projekt Skopje 2014,<br />
ktorý kombináciou polystyrénu, sadry<br />
a značnej dávky nevkusu vyčaroval úplne<br />
nové mesto.<br />
Text: Alexandra Müllerová, Zdroj: Wikimedia<br />
Najvíťaznejší z víťazných<br />
oblúkov<br />
Dokončený v roku 2012, víťazný oblúk Porta<br />
Makedonja uzatvára Ulicu 11. októbra kúsok<br />
od Parku bojovníčky. Otázok sa vynára<br />
mnoho – od nezrovnalostí na historickej<br />
časovej osi až po pátranie po konkrétnom<br />
víťazstve, ktoré oslavuje. Či už je to znovuvztýčenie<br />
mesta po zemetrasení alebo<br />
úspešné zavŕšenie projektu Skopje 2014,<br />
oblúk je rozhodne impozantný.<br />
Archeologické múzeum<br />
Takmer autentická novostavba<br />
sa snaží nadviazať na veľkolepú<br />
históriu helenistického Grécka.<br />
Bizarná kombinácia ión<strong>sk</strong>ych<br />
stĺpov, tympanónu, architrávov<br />
a kupol s veľmi dnešnými pre<strong>sk</strong>lenými<br />
stenami schovávajúcimi<br />
sa za stĺporadím <strong>sk</strong>rýva vo<br />
svojej podstate úspešnú inštitúciu.<br />
Archeologické múzeum<br />
v Skopje bolo ocenené ako jedno<br />
z najlepších múzeí v Európe.<br />
Akcent v uliciach<br />
Čo sa týka veľkoplošných projektov,<br />
záleží na detailoch. Preto<br />
ku klasicistickým novostavbám<br />
a prestavbám pribudli aj malé<br />
stavby vo verejnom priestore.<br />
Esenciálny pavilón na Macedón<strong>sk</strong>om<br />
námestí bol postavený<br />
v roku 2011 ako dopovedanie príbehu<br />
z ďalekej minulosti.<br />
94 <strong>ASB</strong> #226 Aktuálne
Múzeum macedón<strong>sk</strong>eho boja<br />
Veľkolepá stavba rástla v rozmedzí rokov 2008<br />
až 2011. Predstavovať má úsilie celého národa<br />
pri oslobodzovaní sa spod nadvlády Osman<strong>sk</strong>ej<br />
ríše a ne<strong>sk</strong>ôr aj oddelenie od Juhoslávie.<br />
Nedostavané a zanedbané okolie však pôsobí<br />
spustnu to a po vznešenej myšlienke národného<br />
buditeľstva ostáva len nevýrazná pachuť druhoradej<br />
architektúry.<br />
Zaostrené na detail<br />
Po odštartovaní projektu Skopje 2014 sa začali aj<br />
mnohé „facelifty“. Na nepoznanie sa tak zmenili<br />
brutalistické architektúry zo 70. rokov, ktoré by<br />
sa s najväčšou pravdepodobnosťou dnes ocitli<br />
v učebniciach. Všemocný sadrokartón však nepochybne<br />
vylepšil energetickú triedu a dokreslil<br />
helenistické kulisy v <strong>sk</strong>opjan<strong>sk</strong>om centre.<br />
Na nepoznanie<br />
Nacionalistické snaženie vtedajšej vlády<br />
kulminovalo v podobe projektu Skopje 2014<br />
a bolo ňou aj financované. Budovy vlády Severného<br />
Macedón<strong>sk</strong>a tiež prešli prestavbou<br />
a reorganizáciou hodnôt. V teórii pekné, no<br />
v praxi zadúšajúce. Ale ak to máte do Disneylandu<br />
ďaleko, do Skopje lietajú aj linky zo<br />
Sloven<strong>sk</strong>a.<br />
Stretneme sa pod koňom<br />
V kategórii autentickosť jej môže konkurovať<br />
aj jazdecká socha Svätopluka pred Bratislav<strong>sk</strong>ým<br />
hradom, veľkostne však nemá<br />
šancu. Jazdecká socha Alexandra Veľkého<br />
stojaca na Macedón<strong>sk</strong>om námestí smeruje<br />
k rieke Vardar a je pre miestnych aj turistov<br />
jednoducho lokalizovateľná.<br />
archwars<br />
<strong>ASB</strong> #226 95
Prehra stavebníctva<br />
Jasná, Nízke Tatry<br />
BRUTUS v Nízkych<br />
Tatrách<br />
Téme výstavby v chránenom krajinnom prostredí<br />
Demänov<strong>sk</strong>ej doliny sa za posledné roky venovalo<br />
veľa pozornosti – od občian<strong>sk</strong>ych iniciatív cez petície<br />
až po protesty pred parlamentom. <strong>Časopis</strong> <strong>ASB</strong> si<br />
na development v Demänov<strong>sk</strong>ej doline posvietil tiež<br />
v tohtoročnom januárovom čísle. Akýmsi dopovedaním<br />
a katarzným vyvrcholením koncentrovaného mamonu<br />
bolo udelenie anticeny za architektúru Brutus<br />
<strong>2021</strong> jednej zo stavieb, narúšajúcej nielen panorámu<br />
Nízkych Tatier, ale prakticky rozpúšťajúcej ozdravný<br />
efekt prírodného prostredia. Hotel Damian Jasná<br />
sa stal víťazom kategórie krajina, urbanizmus, infraštruktúra<br />
a veľké projekty. Citujúc porotu anticeny na<br />
adresu hotela Damian: „Už viac nemôže platiť konštatovanie<br />
o komunistickom megalomanstve a neadekvátnosti<br />
mierky, keď dávno megalomanstvo a mierku<br />
presahujeme. Neúmerné zásahy do prostredia a obrazu<br />
prírody ničia aj to najcennejšie, čo tu máme.<br />
Jasný BRUTUS smeruje do Jasnej, kde nielen hotel<br />
Damian, ale aj koláž desiatok ďalších objektov devalvuje<br />
dedičstvo tejto krajiny. Práca autorov týchto počinov<br />
demonštruje kombináciu antitalentu a absencie<br />
vízie, čím prispievajú k spoločen<strong>sk</strong>ému či ekologickému<br />
úpadku Sloven<strong>sk</strong>a.“ Ostáva len konštatovať, že<br />
development a architektúra motivovaná kapitálovým<br />
výnosom nikdy nebude prínosná ani esteticky, ani<br />
ekologicky a ani kultúrne.<br />
Text: Alexandra Müllerová, Foto: OZ PRE DOLINU<br />
96 <strong>ASB</strong> #226 aktuálne
ART OF WHITE<br />
Produkty Rohožník White sú vyrábané zo starostlivo vyberaných surovín jedinečnej<br />
kvality s využitím know-how <strong>sk</strong>úsených profesionálov, ktorí spájajú tradíciu s inováciami<br />
a vytvárajú tak najširšie produktové portfólio na trhu. Tímy technických, obchodných<br />
a logistických odborníkov Danucem po<strong>sk</strong>ytujú našim zákazníkom v Európe jedinečnú<br />
podporu. To umožňuje ďalšie použitie bieleho cementu Rohožník White v priemyselnej<br />
výrobe inovatívnych stavebných materiálov. Inteligentné využitie produktov<br />
z cementu Rohožník White dovoľuje architektom a dizajnérom popustiť uzdu fantázii<br />
a kreativite, vďaka čomu môžu vytvárať <strong>sk</strong>utočné umelecké diela, ktoré predstavujú<br />
naozajstnú umeleckú hodnotu. To znamená ART OF WHITE.<br />
Rohožník
Čakali ste na znamenie:<br />
tak tu je<br />
Nový Macan.<br />
Odvážne vpred.<br />
Kombinovaná spotreba paliva v l/<strong>10</strong>0km: 11.7–11.1 (WLTP); kombinované emisie CO₂ v g/km: 265–251 (WLTP)
Change language