Časopis ASB sk 2021/11-12 (GREEN)

architektúra / stavebníctvo / biznis 

#227 

zima 2021 

ročník 28 

3,90 € 

Focus 

Stavebníctvo ako znečisťovateľ 

Drevo ako udržateľný materiál 

Mesto, v ktorom sa oplatí žiť 

Rozhovory 

Michal Wiezik 

Lucia Klečková 

Nora Vranová a Ruth Schagemann 

Tina Saaby 

Realizácia 

Autobusová stanica Nivy 

Little Island, New York 

Konštrukcie 

Off-grid bývanie a udržateľnosť 

Zelené princípy stavby z minulosti 

Materiály 3. tisícročia 

GReen 

Udržateľnosť v stavebníctve Projekty a realizácie Materiály 3. tisícročia Zelená architektúra

LET'S BUILD A BETTER FUTURE 

⸠ Udržateľná výstavba si vyžaduje udržateľné, energeticky úsporné 

a nízkoemisné riešenia. 

www.aluprof.eu 

Prezentácia 

produktov

„VÝROBKY Z KOLEKCIE AXOR EDGE 

SÚ OMNOHO VIAC NEŽ LEN 

BATÉRIE V KÚPEĽNI. 

SÚ TO ŠPERKY, MAJSTROVSKÉ DIELA, 

ARCHITEKTONICKÉ SKVOSTY...“ 

Jean-Marie Massaud 

ax 

or 

-des 

ign. 

com/ 

m/cz 

FORM FOLLOWS PERFECTION

CTP udržateľnosť 

ctp.eu 

100% 

BREEAM 

certifikácia 

Nízka spotreba 

LED osvetlenie 

Pestovanie 

Biodiverzita 

8 

Solárne farmy & 

solárna príprava 

na strechách 

20 mWp 

generovaných 

len v CZ 

Rozsiahle 

terénne úpravy 

0% 

Zachytávanie vody 

Systémy na šedú vodu 

“Zero waste” 

Iniciatíva 

5.8 milióna kWh 

vyrobenej energie 

NEUTRAL 

2021 

CARBON

REYNAERS ALUMINIUM 

GOES GREEN! 

100% recyklovateľný spotrebuje až 95% menej energie ako primárna produkcia, ako 

materiál je ľahký a pevný. Náš hliník s nízkym obsahom uhlíka sa vyrába s energiou 

z obnoviteľných zdrojov ≈ 4 – 4,5 kg CO 2 

/kg hliníka. Reynaers spracováva nízkouhlíkový 

hliník z dôvodu zníženia počiatočného vplyvu na životné prostredie, a tým ušetrí až 95% 

energie v porovnaní s jeho prvovýrobou = 0,5 kg CO 2 

/kg hliníka. Výhradne používame 

kvalitnú zliatinu hliníka 6060 = najlepšia pevnosť a odolnosť proti korózii. 

Certifikáciu Cradle 2 Cradle Bronz získali naše produkty MasterLine, MasterPatio, CW50. 

• Bezchromátové ekologické práškovanie RAL, štruktúrované COATEX 

• Recyklovateľné všetky materiály na balenie a eko-transport 

• Elektronické spracovávanie dát dokumentov a komunikácia 

• Nízke náklady na údržbu konštrukcií, 1 milión cyklických testov na otváravosť dverí 

• 10-ročná záruka – vysoká kvalita finálnych výrobkov a projektových riešení 

• 36 000 m 2 fotovoltických panelov na centrále v Belgicku, stratégia na zvýšenie účinnosti 

a zvýšenie percenta použitej obnoviteľnej energie 

• Štandardne eliminovaný bimetalický efekt, implementované inovatívne riešenia a smart aplikácie 

• Redukcia vytvárania odpadu materiálu ako výber dĺžok z jedného druhu profilu, Cradle2Cradle 

• Efektívnosť procesu: aplikácia výrobných techník s nízkym dosahom a optimalizácia 

• Certifikáty BREAM, LEED, WELL, C2C, ISO, EDP – Vyhlásenie o environmentálnych výrobkoch 

• Predĺženie životnosti: spoľahlivosť a technická životnosť komponentov a materiálov s očakávanou 

ekonomickou životnosťou produktu , návod na údržbu a používanie 

• MasterLine 8 HI+ a MasterLine 10 – nadčasovosť a vysoká odolnosť, 2,9 m výška 

• MasterPatio – zdvižno-posuvný systém, subtilita, veľké rozmery 3,7 m výška, subtilita 

• AVALON, BIM modely – vizualizácia projektov, simulácie budov, podpora projektov 

www.reynaers.sk 

reynaers.cz/cs-CZ/cad-bim-knihovny 

reynaers.com/avalon | slovakia@reynaers.com 

+421 2 55641231-2 

Facebook: Reynaers Aluminium Slovakia

Green 

energy 

www.escoslovensko.sk

TRENDY V HYBRIDNÝCH 

DREVOSTAVBÁCH 

Spriahnuté oceľovo-betónové nosníky DELTABEAM® sa vyrábajú na 

mieru na konkrétne miesto v konštrukcii. V kombinácii s drevenými 

panelmi dokážu premeniť na realitu aj jedinečné architektonické 

návrhy. Výstavba s nimi je rýchla, bezpečná a praktická - budova vzniká 

ako stavebnica s minimom mokrých procesov. Prefabrikácia už dávno 

neznamená uniformitu a dokáže stelesniť najodvážnejšie predstavy 

architektov.

#227 

architektúra / stavebníctvo / biznis 

november 2021, ročník 28, 3,90 € 

ASB 11 – 12/2021 

v predaji od 30. 11. 2021 

Vydavateľ: 

Jaga group, s. r. o. 

IČO 35705779 

Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava 

Tel.: 02/50 200 200 

Predajná cena: 

3,90 € 

Vychádza: 

8-krát ročne + 2 špeciály 

ŠéfredaktorKA: 

Denisa Kureková 

Tel.: 02/50 200 232 

denisa.kurekova@jaga.sk 

RedakCIA: 

Veronika Rajničová 

Tel.: 02/50 200 212 

veronika.rajnicova@jaga.sk 

Broňa Tarnócy 

Tel.: 02/50 200 270 

brona.tarnocy@jaga.sk 

Rebeka Zacková 

rebeka.zackova@jaga.sk 

Inzercia: 

Ľudmila Prekalová, 0903 592 378, ludmila.prekalova@jaga.sk 

Katarína Lipovská, 0903 288 511, katarina.lipovska@jaga.sk 

Jaroslava Omastová, 0903 245 665, jaroslava.omastova@jaga.sk 

Norbert Gyűrösi, 0903 516 151, norbert.gyurosi@jaga.sk 

Veronika Uhrínová, 0902 982 999, veronika.uhrinova@jaga.sk 

Juraj Vilkovský, 0903 246 321, juraj.vilkovsky@jaga.sk 

Produkcia: 

Iveta Mužíková, iveta.muzikova@jaga.sk 

Fotograf: 

Miro Pochyba 

Jazyková úprava: 

Andrea Kaufmann 

Grafická úprava, DTP: 

Pavol Halász, Tibor Jantoška, Oľga Svetlíková 

Tlač: 

Neografia, a.s. 

Predplatné: 

https://predplatne.jaga.sk 

Jaga group, s. r. o., Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava 42, 

02/50 200 283, fax: 02/50 200 210, predplatne@jaga.sk 

L. K. Permanent, s. r. o., P. O. Box 4, 834 14 Bratislava 34 

Mária Škardová, 02/44 45 37 11, skardova@lkpermanent.sk 

Rozširuje: 

Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s. 

Kopírovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa 

povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. Články nemusia 

prezentovať stanovisko redakcie. Vydavateľstvo nemá právnu 

zodpovednosť za obsah inzercie a advertoriálov. 

Spoločnosť JAGA GROUP používa redakčný systém 

s digitálnym archívom NAXOS ARCHIVE 2010 

a obchodný systém CONTRACT FOR MEDIA 2010 

spoločnosti MEDIA SOLUTIONS, www.media-sol.com 

Na obálke: 

Projekt Little Island v New Yorku, USA 

Schéma: HEATHERWICK STUDIO 

Ďalšie číslo vyjde 16. 2. 2022 

ISSN 1335-1230, Registračné číslo MK SR: EV 496/08 

www.casopisasb.sk 

www.asb.sk 

Odborný časopis odporúčaný 

Slovenskou komorou stavebných inžinierov. 

Časopis ASB z verejných zdrojov 

podporil Fond na podporu umenia. 

Foto mesiaca 

10 

Z nákupného centra udržateľná štvrť 

s parkami 

Focus 


Stavebníctvo ako znečisťovateľ 

14 

Anketa: Udržateľné bytové domy – 

fantázia alebo blízka realita? 

16 

Europoslanec Michal Wiezik: 

Naplniť cieľ uhlíkovej neutrality sa nám 

nepodarí, ak stavebníkov nepodporí štát 

19 

Drevo ako udržateľný materiál 

21 

Lucia Klečková: 

Ľudia neveria, že je možné vyrobiť 

udržateľný produkt za nízku cenu 

24 

Verejný priestor a jeho vplyv na našu 

psychiku 

27 

Nora Vranová a Ruth Schagemann: Nový 

európsky Bauhaus a trvalá udržateľnosť 

30 

Krajinnní architekti Ivana Pasečná 

a Peter Pasečný, 2 ka: Zeleň ako dôležitý 

mestotvorný prvok 

32 

Právnička a aktivistka Zuzana Stanová: 

Revitalizácia Prügerovej záhrady 

34 

Obce a samosprávy: 


38 

Hlavná architektka Gladsaxe Tina Saaby: 

Čo znamená tvoriť lepšie mesto? 

Projekty 

46 

Bude štvrť Lužianky smart? Senec 

50 

Židlochovická štvrť Chytré Líchy sa má stať 

vzorom pre ostatných, Česko 

52 

Čistička vzduchu Airbubble, 

Glasgow, Veľká Británia 

54 

Multifunčný komplex Valley, 

Amsterdam, Holandsko 

57 

Flešovky 

Profil 

64 

Štúdio Gang: Viac spôsobov, ako byť 

architektom 

obsah 

Realizácie 

70 

Autobusová stanica Nivy, Bratislava 

84 

Administratívna budova z dreva, Partizánske 

88 

Maggie´s: Biofilný dizajn, ktorý pomáha, 

Leeds, Veľká Británia 

94 

Vinárstvo Le Dôme v Bordeaux, 

Saint-Émilion, Francúzsko 

98 

Malý Ostrov zelene a betónu prináša 

New Yorku nový spoločenský priestor, USA 

Malá architektúra 

104 

Sauna LOM v lone prírody, 

Lipnice nad Sázavou, Česko 

106 

50 odtieňov sivej. Chata Nové Hamry 

nadväzuje na dedičstvo Krušných hôr, Česko 

Dizajn 

110 

Štúdio Vrtiška & Žák: 

Najlepší dizajn je ten, ktorý sa dedí 


Neri Oxman 

Konštrukcie 


Materiály v architektúre 3. tisícročia 

130 

Mimo sietí, no so všetkými modernými 

vymoženosťami 

132 


142 

Novinky 

Aktuálne 

148 

Národná BIM konferencia 2021 

150 

Ceny Dušana Jurkoviča 

151 

Čiary: Intimita veľkomesta 

152 

COP 26 Klimatická konferencia OSN 

priniesla slzy a príliš malé víťazstvá 

154 

Pavilón udržateľnosti na EXPO 2020 

155 

Paola Sassi – Stratégie pre udržateľnú 

architektúru 

8 ASB #227 obsah

editoriál 

Dokážeme zvrátiť 

klimatickú katastrofu? 

Tohtoročné zelené číslo ASB 

sme pripravovali v novom 

zložení a s o to väčšou 

chuťou. Možno aj preto, 

že všetci v tíme sme zástancami 

zelených prístupov v architektúre 

a stavebníctve. Čudujete sa? Ja 

nie. Udržateľná výstavba je podľa 

nás v redakcii jediná možná cesta. 

A nielen do budúcnosti, ale už dnes. 

Je to jasné, logické, prirodzené. 

Podobne ako očkovanie proti 

covidu. Aj o tom si myslíme, že je 

jasné, logické a nespochybniteľné. 

Žiaľ, s podobným názorom nás je 

v tejto krajine len o niečo viac ako 

tretina. Asi aj preto nás pri príprave 

ASB GREEN zaujímalo, kto by mal 

byť ťahúňom znižovania uhlíkovej 

stopy v stavebníctve. Občan? Ten 

občan, ktorý sa zväčša rozhodol 

nezaočkovať, pretože by mu mohlo 

očkovanie uškodiť, či dokonca 

preto, že covid neexistuje? Alebo 

štát? Ten štát, ktorý nie je schopný 

zabrániť kolapsu zdravotníctva 

razantnými opatreniami? Vie si 

dnes niekto predstaviť, ako ten istý 

štát bude razantne presadzovať 

uhlíkovú neutralitu? Na čom sa 

ale zhodneme, je, že pomôcť 

môže osveta. Aj preto sme pre 

vás v tomto vydaní ASB zozbierali 

množstvo názorov, pohľadov 

a nápadov, ako znížiť záťaž planéty 

a odvrátiť klimatickú katastrofu. 

Veronika Rajničová sa pýtala vedca, 

ekológa a europoslanca Michala 

Wiezika, ako môže stavebníctvo 

pomôcť znižovaniu uhlíkovej stopy, 

riaditeľka obchodného domu IKEA 

Lucia Klečková sa rozhovorila 

o tom, či aj lacný nábytok môže byť 

kvalitný a ekologický. Broňa Tarnócy 

sa pokúsila spolu so zástupcami 

Trnavy, Trenčína a Bratislavy 

ukázať, ako by malo vyzerať mesto, 

v ktorom by sme radi žili, a hľadala 

miesta v mestách, ktoré máme 

a často o nich ani nevieme. O svojich 

skúsenostiach s vytváraním 

príjemných miest hovorí aj bývalá 

hlavná architektka Kodane Tina 

Saaby (dnes Gladsaxe), ktorá nám 

poskytla exkluzívny rozhovor. 

V časopise nájdete aj množstvo 

projektov a realizácií, ktoré ukazujú, 

ako sa dá stavať ekologicky 

a udržateľne. Rebeka Zacková sa 

pozrela na fenomén off-grid domov 

a pátrala po zelených princípoch 

výstavby v minulosti. A venujeme sa 

aj klimatickému summitu COP 26 

v Glasgowe, ktorý sa skončil len 

pred pár dňami. A to ani zďaleka nie 

je všetko. Tohtoročné ASB GREEN 

vám na 160 stranách ponúka oveľa 

viac. 

editoriál 

ASB #227 9

Z nákupného 

centra udržateľná 

štvrť s parkami 

EINDHOVEN, HOLANDSKO 

Pre nárast online nakupovania trpia nákupné centrá po celom 

svete úbytkom návštevníkov, a to najmä v súvislosti s pandémiou 

koronavírusu. Medzinárodne uznávaný ateliér MVRDV pracoval na 

mnohých projektoch, ktoré riešia tento posun – od dočasnej inštalácie 

Marble Arch Hill oživujúcej londýnsku Oxford Street po zelenú 

oázu Tainan Spring na Taiwane, ktorá vznikla transformáciou 

chátrajúceho nákupného centra. Heuvelkwartier v holandskom 

Eindhovene predstavuje víziu budúcnosti obchodných centier. 

Návrh totiž radikálne premení nákupné centrum Heuvel na zelenú 

kultúrnu štvrť, kde sa na rovnakom mieste budú odohrávať nákupy, 

kultúra i rekreácia. Komplex bude transformovaný na sedem mestských 

blokov, strechy sa sprístupnia a premenia na verejný park. 

Kryté pasáže obchodného centra budú nahradené otvorenými ulicami, 

vďaka čomu sa štvrť stane aktívnou súčasťou života v meste. 

Nad súčasným domom hudby Muziekgebouw vyrastie kultúrny 

dom pod sklenenou horou. Táto hora, na ktorú môžu návštevníci 

vyliezť za krásnymi výhľadmi na mesto, vytvorí atraktívny orientačný 

bod. Z domu hudby sa stane obývačka mesta: cez deň bude 

možné vo foyer budovy pracovať aj relaxovať. S týmto novým mixom 

funkcií sa stane „Het Heuvelkwartier & De Muziekberg“ pulzujúcou 

štvrťou mesta. 

TEXT: JOLANA ŘÍHOVÁ, PROJEKT: MVRDV, VIZUALIZÁCIA: GENDERPLEIN 

10 ASB #227 foto mesiaca

Z nákupného centra udržateľná štvrť s parkami 

ASB #227 11

38Fokus 

Analýzy, 

rozhovory, 

prehľady 

Nie je to len o autách. 

Ani stavebníctvo 

nemá čisté svedomie 


Udržateľné bytové 

domy – fantázia alebo 

blízka realita? 

14 

Europoslanec 

Michal Wiezik 

16 

Drevo ako udržateľný 

materiál 

19 

Lucia Klečková: Ľudia 

neveria, že je možné 

vyrobiť udržateľný 

produkt za nízku cenu 

21 

Verejný priestor 

ovplyvňuje našu 

psychiku 

24 

Nora Vranová 

a Ruth Schagemann 

27 

Zeleň ako dôležitý 


30 

Revitalizácia 

Prügerovej záhrady 

32 

Mesto, v ktorom sa 

oplatí žiť 

34 

Hlavná architektka 

Gladsaxe Tina Saaby 

STAVEBNÍCTVO AKO ZNEČISŤOVATEĽ 

Nie je to len o autách. Ani 

stavebníctvo nemá čisté svedomie 

Vo vašom okolí práve vyrástla nová štvrť. Developer nasadil mladé stromčeky, 

drevo vidno aj na budovách, strechy sú celé zelené. Pred bytmi sú stojany na 

bicykle, prípadne nabíjačka na elektromobil. Vidíte, že podobných bytov a štvrtí 

pribúda. Počuli ste, že nové hypermoderné kancelárie sa tiež pýšia nejakými 

environmentálnym certifikátmi. Poviete si, že to so stavebníctvom nebude až také 

zlé. No keď si pretriete oči a začnete viac skúmať, nájdete celkom desivé čísla. 

Podľa portálu Deloitte je stavebný sektor 

spolu s prevádzkovaním budov zodpovedný 

za 40 % všetkých skleníkových 

plynov na svete. Rada pre ekologické 

budovy Spojených štátov zas tvrdí, že 

stavby majú na konte 40 % celkovej 

spotreby energie a odhaduje, že emisie 

z komerčných budov do roku 2030 narastú 

o 1,8 %. 

Znečistenie je pritom súčasťou celého 

životného cyklu budovy. Pri výstavbe, 

počas jej užívania aj pri demolácii. Už 

pri výrobe samotných stavebných materiálov 

a ich preprave vznikajú škodliviny, 

spotrebúva sa energia, ničia sa 

prírodné zdroje. Stavebné spoločnosti 

sa snažia prísť so zelenými riešeniami, 

ale ako by povedala Greta Thunberg, nie 

je to dosť. Zmena prichádza len pomaly. 

Prírodné zdroje a biodiverzita 

Portál Archdesk zhrnul pôsobenie stavebníctva 

na životné prostredie v štyroch 

bodoch. Prvým je využitie prírodných 

zdrojov. Popri automobilovom 

a potravinárskom priemysle je stavebný 

sektor jedným z najvýznamnejších vykorisťovateľov. 

Polovica zdrojov, ktoré 

Na Slovensku stále veľká časť odpadu zo stavby končí na skládke. 

BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: SHUTTERSTOCK 

využíva, pritom nie sú obnoviteľné. 

Podľa World Watch Institute odvetvie 

stojí za 40 % celkovej globálnej spotreby 

prírodných kameňov, štrkov a pieskov 

a za 25 % spotreby surového dreva. 

Ťažba stavebných surovín na Slovensku 

predstavuje takmer 75 % z celkovej povrchovej 

ťažby nerastných surovín. 

Druhým problémom je narušenie biodiverzity. 

Stavebníci pri veľkých projektoch 

najčastejšie zaberú poľnohospodársku 

plochu, pričom ide často o veľmi 

úrodné pôdy vysokej kvality. Okrem 

ornej pôdy je častý aj záber pozemkov 

opustených lúk, pasienkov, záhrad či 

lesov. Samostatnou témou je výstavba 

v chránených územiach, kde dochádza 

k degradácii vzácnych ekosystémov. 

Už v kreslených rozprávkach zvieratá 

utekajú pred buldozérmi a na rozdiel od 

drakov a morských víl ide skôr o realitu. 

Stavebný hluk a svetlo značne ovplyvňujú 

divokú zver, najmä netopiere, 

jazvece a vtáky, ktorým menia denný 

cyklus. Výstavbou dochádza k rozdeleniu 

populácie a izolácii druhov, ktoré 

sa musia buď adaptovať, alebo vyhynú. 

Znečistenie vodných zdrojov má vplyv 

na život v riekach, jazerách a moriach. 

V súvislosti s výstavbou lesných ciest, 

zvážnic či plošných stavebných objektov 

sa vyrubujú lesné ekosystémy. To 

ničí lesné prostredie, mení svetelné 

podmienky, zhoršuje vlastnosti pôdy, 

odvodňuje územie a mení mikroklímu. 

Ako to robiť lepšie 

Cementárenský a stavebný priemysel 

sa usilujú o zníženie vplyvu výroby 

cementu a betónu na životné 

prostredie tým, že zdokonaľujú výrobné 

techniky, využívajú alternatívne 

suroviny a palivá. Na oddelení 

stavebných hmôt a štruktúr Ústavu 

stavebníctva a architektúry SAV sa 

venujú základnému výskumu optimalizácie 

zloženia a podmienok 

výroby zeleného betónu, jedného 

z najdôležitejších produktov v pozemnom 

a inžinierskom stavebníctve. 

V súčasnosti sa už rozbehla revitalizácia 

mnohých brownfieldov, 

pôvodne priemyselných areálov, 

ktoré dostali novú funkciu, a developeri 

nemuseli hľadať miesto na realizácie 

v poľnohospodárskych zónach. 

12 ASB #227 Fokus

Ovzdušie 

Nikoho neprekvapí, že stavebníctvo 

patrí k významným znečisťovateľom 

ovzdušia. Ak chceme operovať s presnejšími 

číslami, je podľa Archdesku 

zodpovedné za približne 39 % emisií 

oxidu uhličitého pochádzajúcich zo 

spotreby energie a výroby. Toto číslo 

zahŕňa výrobu stavebných materiálov, 

ich dopravu a proces výstavby 

budovy. Ako uvádzajú Jaroslav Bezděk 

a Pavel Svozil vo svojej publikácii 

Stavební činnost a životní prostředí, 

exhalácie zo stavebných strojov a stavebnej 

dopravy sa na znečisťovaní 

miest podieľajú 20 – 40 % z celkových 

exhalácií týchto škodlivín. To prispieva 

k častému prekračovaniu maximálnych 

prípustných hodnôt v blízkosti 

stavenísk. 

Stavebníctvo je spomedzi všetkých 

odvetví hospodárstva SR zodpovedné 

za takmer 7 % úniku emisií oxidu uhličitého 

(CO 2 

) do ovzdušia. Ide o štvrtý 

najvyšší podiel na emisiách CO 2 

(hneď 

po priemyselnej výrobe, dodávke elektriny, 

plynu, pary a studeného vzduchu, 

doprave a skladovaní). 

Závažné škodliviny sa do ovzdušia dostávajú 

aj pri búracích prácach prostredníctvom 

trhavín. Sú to zmesi aerosólov, 

ktoré majú podobné zloženie ako výfukové 

plyny – tiež majú vysoký podiel 

dusíka. Oxidy dusíka v kombinácii s vodou 

vytvárajú kyselinu dusičnú, ktorá 

sa dostáva do pôdy vo forme kyslého 

dažďa. Emisie dusíka produkuje aj doprava 

vo forme spalín pohonných látok. 

Každý prevoz stavebných materiálov 

teda prispieva k ohrozeniu životného 

prostredia. Oxidy síry sú taktiež vedľajším 

produktom pri výrobe stavebných 

materiálov, ako oceľ, meď, tehly a cement, 

píše Mária Zaťková v odbornom 

časopise Posterus. 

Keď sa vám emisie plynov zdajú 

byť príliš abstraktné, určite vám 

bude povedomý ďalší znečisťovateľ 

ovzdušia – stavebný prach. Množstvo 

prachu pri búraní budovy môže 

dosiahnuť až niekoľko ton a siahať 

aj niekoľko kilometrov od miesta, 

kde sa búra. Ďalší prach sa do vzduchu 

dostáva zo zaschnutého blata, 

ktoré zostane na komunikácii po 

výjazde pracovných strojov a nákladných 

áut. 


Zaujímavé môže byť využitie 3D 

tlačiarní, ktoré dokážu proces výstavby 

výrazne urýchliť, ušetriť 

na doprave materiálov a zanechať 

menšiu stopu na prostredí. O masívnom 

posune vpred zatiaľ nemôže 

byť reč. Len v máji tohto roka 

sa nasťahovali majitelia prvého 

dokončeného 3D domu v Európe. 

V Spojených štátoch ich je viac, no 

pre väčšinu populácie sú stále cenovo 

nedostupné. Dá sa však predpokladať, 

že 3D stavby budú pribúdať 

a ich cena bude klesať. Stavebný odpad 

však dokážu už dnes ušetriť betónové 

alebo drevené prefabrikáty. 

Rozširuje sa aj použitie rozložiteľných 

textílií ako stavebného prvku. 

Ak si to neviete predstaviť, pozrite 

si napríklad projekt spoločnosti 

Carlo Calma Consultancy na filipínskom 

ostrove Cagbalete, ktorý 

má podporiť miestnych farmárov, 

rybárov a chovateľov bahenných 

krabov. Konštrukčne ide o bunky 

– prefabrikáty z rybárskych sietí, 

piesku a pôdy. 

Odpad 

V neposlednom rade sa musíme rozprávať 

o tom, že stavebníctvo je významným 

producentom odpadu. Hovoríme 

tu o desiatkach tisícoch ton 

ročne. Na Slovensku stále veľká časť 

odpadu zo stavby končí na skládke. 

Cieľom Európskej únie je, aby do 

roku 2035 recyklácia v členských 

štátoch vzrástla až na 65 % a skládkovanie 

kleslo na 10 %. Podľa správy 

Allied Market Research mal globálny 

trh recyklácie stavebného a demolačného 

odpadu v roku 2019 hodnotu 

126,9 miliardy dolárov a predpokladá 

sa, že do roku 2027 dosiahne 

127,4 miliardy eur. 

Slovenské štatistiky však zatiaľ 

spievajú inú pesničku. V roku 2019 

skončilo na skládke vyše 2 300 ton 

stavebného odpadu. Stavebné odpady 

a odpady z demolácií budov predstavujú 

viac ako 35 % z celkovej produkcie 

odpadov v SR. Tento trend má 

rastúcu tendenciu. 

Štátny tajomník ministerstva životného 

prostredia Juraj Smatana priznáva, 

že Slovensko zaostáva za svojimi 

povinnosťami. Recykláciu stavebného 

odpadu stále nemáme legislatívne 

vyriešenú. Dovtedy budú nákladné 

autá na skládky prinášať ďalšie tony 

materiálov. Na diskusii Sme o odpadovom 

hospodárstve však minulý rok 

potvrdil, že zákon je v štádiu prípravy. 

Sľubuje ho aj dokument Plán obnovy 

a odolnosti SR, ktorý prijal parlament 

na jar tohto roka. Odpadové hospodárstvo 

však nie je kľúčovou časťou plánu 

obnovy, uvidí sa, či naň zvýšia peniaze. 

Súčasné technológie pritom už aj slovenským 

stavebníkom umožňujú využívať 

recyklovanú sutinu na stavbách, 

no firmy čakajú na motiváciu. „V súčasnosti 

je to už funkčný technologický 

proces. Treba nájsť tie správne opatrenia, 

možno aj s pomocou dát, ktoré 

bude poskytovať informačný systém,“ 

uviedol v diskusii Sme podnikateľ Miroslav 

Jakuš. 

Čo s tým? 

Kto by sa teda mal postarať o zmenu? 

Štát, firmy alebo spotrebitelia? 


Pomaly, ale isto sa k nám dostáva 

využitie recyklátov v infraštruktúre. 

Vo Zvolene už vyrábajú špeciálny 

asfalt z recyklovaného plastu. 

Plastové výrobky sa zrecyklujú 

a premenia na granulát, z ktorého 

sa 20 % použije na asfalt. Životnosť 

asfaltiek s pridaním zrecyklovaného 

plastu je vraj až o tri 

roky dlhšia ako pri bežných cestách 

a náklady na výstavbu sú výrazne 

nižšie. 

Svet zápasí s klimatickými zmenami, 

ktoré rapídne napredujú. Nie je čas 

na hádky. Klimatická konferencia 

v Glasgowe COP 26 priniesla niekoľko 

dohôd o obmedzovaní emisií. Každá 

môže byť dôležitým krokom v globálnom 

boji proti klimatickej zmene, 

každá má však medzery. Ekológovia 

sú navyše skeptickí z dôvodu, že vymáhanie 

týchto záväzkov môže byť 

v praxi veľmi náročné. Spotrebitelia 

ešte vždy v drvivej väčšine pozerajú 

na cenu a až v druhom rade na udržateľnosť 

produktu. 

Východiskom môže byť spojenie technologických 

poznatkov výskumníkov 

a bežnej praxe stavebných firiem. Musia 

nájsť riešenia, ktoré budú dostatočne 

dostupné, no zároveň efektívne. Keď 

sme však pri cene, mnohonásobne vyššiu 

ako za zelené technológie zaplatíme, 

ak klimatickej zmene nezabránime. 

Svetielko nádeje podľa mnohých svieti 

aj v mladej generácii spotrebiteľov, 

ktorá si veľmi dobre uvedomuje, že na 

zdedené environmentálne problémy 

doplatia najviac práve oni. Musíme len 

veriť, že tak, ako sú dnes ochotní platiť 

za bambusový príbor a tričko z biobavlny, 

budú robiť uvedomelé rozhodnutia 

aj pri kúpe nehnuteľností či politických 

voľbách. 

Stavebníctvo má na Slovensku štvrtý najvyšší podiel na emisiách uhlíka. 

Množstvo prachu pri búraní budovy môže dosiahnuť až niekoľko ton. 

Nie je to len o autách. ANI stavebníctvo nemá čisté svedomie 


Anketa: 

Udržateľné bytové domy – fantázia alebo blízka realita? 

Je už takmer štandardom, že priemyselné a kancelárske budovy sa stavajú ako udržateľné, resp. s prvkami udržateľnosti. Klienti 

priemyselných objektov a veľké spoločnosti, ktoré hľadajú priestory pre svoje kancelárie, sa, prirodzene, pýtajú na certifikáciu 

objektov i na to, aké má objekt prvky udržateľnosti. V novopostavených rezidenciách hľadá klient byt v dobrej lokalite a za 

dobrú cenu. Je naozaj výnimočné, aby sa rezidenčný klient zaujímal o udržateľnosť objektu, v ktorom hodlá bývať. A teda je 

logické, že za priemyslom a administratívou v tomto smere rezidenčné objekty zaostávajú. Oslovili sme developera, architekta, 

zástupcu firmy, ktorá napomáha k získaniu EIA, výrobcu stavebných materiálov a realizátora, a zaujímalo nás, ako vidia súčasnosť 

a budúcnosť výstavby bytových domov, teda nehnuteľností, ktoré sa týkajú každého z nás. 

Otázka 

Ako dosiahnuť, aby sa 

začali stavať aj zelené 

bytové domy a kedy to 

podľa vás bude? Kto 

by podľa vás mal byť 

v stavebnom procese 

„ťahúňom“ udržateľnej 

výstavby? 

14 ASB #227 Fokus 

P 

Developer 

Pavel Pelikán 

výkonný riaditeľ JTRE 

Pevne veríme, že aj ľudia pri kúpe bytu sa začnú vážne zaujímať 

o udržateľnosť, rovnako ako klienti v kanceláriách 

a halách. V týchto oblastiach aj investori, ktorí objekty kupujú 

ako dlhodobé investície, takýto obchod neurobia, ak 

objekt nespĺňa požiadavky na udržateľnosť a energetickú 

efektívnosť. V JTRE dlhodobo pripravujeme aj naše rezidenčné 

projekty tak, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky. 

A sprísňuje sa aj legislatíva, takže budovy so žiadosťou 

o stavebné povolenie od začiatku tohto roka musia mať 

najvyšší energetický certifikát A0. Už náš najnovší rezidenčný 

projekt Klingerka má A0 aj napriek tomu, že stavebné 

povolenia získal skôr, čiže klientom prinášame vyšší 

štandard ako požadujú predpisy. 

Pri všetkých projektoch, ktoré aktuálne realizujeme, 

kladie me dôraz na kvalitnú a efektívnu tepelnú ochranu 

plášťa budovy a kvalitné výplňové konštrukcie s použitím 

materiálov a produktov od renomovaných výrobcov, 

ktorí berú ohľad na ochranu životného prostredia. Budovy 

budú disponovať rekuperáciou alebo podtlakovým 

vetraním a efektívnym vykurovaním. Pozornosť venujeme 

aj minimalizácii nákladov na spotrebu elektrickej energie 

na svietenie použitím úsporných žiaroviek a senzorov. 

Efektívne fungovanie výťahov prostredníctvom inteligentného 

systému riadenia takisto zabezpečí maximálne 

šetrenie prevádzkových nákladov. Okolie našich projektov 

koncipujeme ako čo najviac zelený verejný priestor 

či park, čo prispieva k zadržiavaniu vody v území aj 

k zlepšeniu klímy v bezprostrednom okolí budov. Veríme, 

že náš prístup k rezidenčným projektom z pohľadu životného 

prostredia, verejných priestorov a energetickej efektívnosti 

budov presvedčí aj súkromné osoby, aby sa pri kúpe bývania 

nezameriavali iba na lokalitu, výmeru a celkovú cenu, prípadne 

kvalitu štandardného vybavenia bytu, ale aj na ekológiu. 

Trend je taký, že zelené 

riešenia v developerských 

projektoch pribúdajú. 

Architekt 

Matej Grébert 

architekt, zakladateľ COMPASS Architekti 

Z môjho pohľadu je mesto živý organizmus 

a posudzovať jednotlivé objekty nemá až taký 

význam ako posudzovať aglomeráciu ako celok. 

Aká je hustá a efektívna, aké sú vzdialenosti 

medzi jednotlivými celkami. Aký výkonný 

a efektívny je transportný systém a koľko času 

strávia ľudia cestovaním za prácou a voľným 

časom. Akú uhlíkovú stopu zanechá jeho vybudovanie 

a prevádzkovanie. Superefektívny pasívny 

dom niekde na periférii možno ako taký 

má extrémne nízku alebo aj nulovú uhlíkovú 

stopu, ale jeho obyvatelia to dobehnú každodenným 

cestovaním za prácou, nákupmi, školami 

a zábavou. Som presvedčený, že kompaktné 

a husté mesto je najekologickejšie riešenie. 

Chce to ale politickú odvahu, lebo zväčša ide 

o zahusťovanie rastlej mestskej štruktúry. 

Kompaktné 

a husté mesto je 

najekologickejšie 

riešenie.

Poradenská firma schvaľovania EIA 

Vladimír Kočvara 

konateľ ADONIS CONSULT, s.r.o. 

Investor si dnes začína uvedomovať, že problémom na začiatku projektu 

už pri schvaľovaní EIA môže predchádzať tým, že sám navrhuje 

so svojím tímom enviroopatrenia. Práve dnes zaznelo na rokovaní 

s investorom, že radšej dnes dajú 5 000 eur navyše na posudky 

v tejto fáze EIA, ako by mali na 4 – 5 mesiacov zastaviť prípravu stavby, 

pretože budú musieť dopĺňať a doprojektovávať opatrenia. 

Vidíme, že už v štádiu EIA, teda ešte pred územným rozhodnutím, 

sa začínajú tvoriť podrobnejšie plány podporujúce trvalú udržateľnosť 

projektu. Najčastejšie sú to zelené strechy, prekrytie 

parkovacích miest, zelené fasády, hospodárenie s dažďovou vodou 

– dnes je preferované vsakovanie dažďovej vody na vlastnom 

pozemku, hospodárenie s teplom – napríklad fotovoltika, geotermálne 

čerpadlá či trvalo udržateľné chladenie. V súčastnosti vidíme 

najmä projekty z priemyselných nehnuteľností, ktoré spĺňajú 

podmienky udržateľnosti. Aktuálne pracujeme na jednom projekte 

situovanom v Zelenči a Trnave, kde investor navrhol na 

priemyselnom objekte zelené pergoly na prekrytie parkovacích 

miest, stanice na nabíjanie elektromobilov, včelie úle na streche, 

dokonca mokraď na vsakovanie dažďových vôd, ktorá je prístupná 

aj verejnosti. Už ale začíname badať, že tento trend preniká aj 

medzi bytové projekty. Riešime v súčasnosti aj projekt bytového 

domu v Žiline, kde je zelená strecha, zelené pergoly, zeleň nad 

parkovacími miestami. Je veľmi pozitívne, že takto uvažujú už aj 

mimobratislavskí domáci investori. Za týmto posunom je aj fundovaná 

verejnosť, ktorá aktívne pripomienkuje projekty v štádiu 

EIA. Najčastejšie to vidíme v Bratislavskom a Trnavskom kraji, ale 

už aj v iných krajských či okresných mestách, kde sa formujú lokálne 

občianske inicia tívy. Takéto združenia sledujú veľké stavby, ku 

ktorým, hneď ako sa objavia na enviroportal.sk, zaujímajú stanovisko 

a najčastejšie pripomienky smerujú práve k trvalej udržateľnosti 

a klimatickej zmene. Ťahúňom pri samotnom presadzovaní 

enviroopatrení by však podľa môjho názoru mala byť samospráva, 

ktorá projekty povoľuje a komunikuje aj s občanmi. 

Za posunom smerom 

k udržateľnosti je aj 

fundovaná verejnosť. 

Výrobca stavebných materiálov 

Martin Kebísek 

generálny riaditeľ CEMMAC a. s. 

V rezidenčnej výstavbe ide o komplikovanú 

kombináciu troch faktorov: stavby by mali byť 

z ekologických, ľahko recyklovateľných materiálov, 

využívať energiu z obnoviteľných zdrojov 

a zároveň byť ekonomicky dostupné. Z histórie 

vieme, že ak nie sú kritériá nastavené správne, 

budú ich stavitelia aj investori obchádzať. Už 

samotné rozhodnutie o umiestnení budovy formuje 

jej udržateľnosť a vplyv súvisiacej dopravy 

či spotreby vody, alebo elektrickej energie. 

Preto hlavný tón udržateľnosti by mal udávať 

štát a inštitúcie, ktoré o formovaní krajiny stavbami 

rozhodujú. Pozitívom je, že v tomto smere 

sa viacero zodpovedných investorov rozhoduje 

v prospech ekologických riešení často nad 

rámec existujúcich nariadení. Paradoxne teda 

dochádza k situácii, že súkromné stavby predčia 

tie verejné a smer potom udáva nie štát 

nariadeniami, ale samotný investor, ktorý zároveň 

vychováva svojich budúcich zákazníkov 

k vyšším nárokom – ak si klient môže vybrať, 

radšej sa rozhodne pre pokrokovejšie bývanie. 

Vzhľadom na trend rastu nákladov materiálov 

a energií je predpoklad, že samotní budúci kupci 

budú motivovaní uprednostniť udržateľnejšie 

riešenia, pri ktorých ušetria na prevádzke, 

pred tými konvenčnými, aj keď si vo fáze obstarania 

asi trochu priplatia. To je aj náš cieľ – aby 

sa stavby stavali z materiálov s nižšou emisnou 

stopou. Tým smerom orientujeme celý náš výskum 

aj drvivú väčšinu investícií. 

Ak nie sú kritériá 

nastavené správne, 

budú ich stavitelia aj 

investori obchádzať. 

Realizátor stavieb 

Milín Kaňuščák 

konateľ KAMI PROFIT, s. r. o. 

Ja si nemyslím, že rezidenčné projekty výrazne 

zaostávajú. Naopak, aj my sme realizovali 

už viaceré projekty so zelenými strechami 

aj zvislou zeleňou či komunitnými 

záhradami. Takisto aj používané obnoviteľné 

stavebné materiály, ako napríklad drevo, 

zažívajú značnú renesanciu. Ťahúňom 

bude trhová ekonomika a jej zákonitosti. 

Neobnoviteľné zdroje budú čoraz drahšie 

a bude ich menej. Preto sa čoraz viac budú 

používať obnoviteľné materiály, ako je drevo. 

Takisto zákazníci budú čoraz viac požadovať 

štandard zástavby zasadenej v príjemnom 

zelenom prostredí. Ruka v ruke ide 

čoraz prísnejšia regulácia na energetickú 

hospodárnosť budov a prísnejšie posudzovanie 

vplyvov novej zástavby na životné 

prostredie. 

Ťahúňom bude 

trhová ekonomika – 

neobnoviteľné zdroje 

budú čoraz drahšie 

a nedostupnejšie. 

Udržateľné bytové domy – fantázia alebo blízka realita? 


Europoslanec Michal Wiezik: 

Naplniť cieľ uhlíkovej neutrality sa nám 

nepodarí, ak stavebníkov nepodporí štát 

Stále platí, že väčšinu slovenských spotrebiteľov zaujíma skôr cena ako trvalo 

udržateľné stavebníctvo, konštatuje europoslanec Michal Wiezik, ktorý je zároveň 

aj ekológom a vedcom. Tento nezáujem je podľa neho do istej miery spôsobený aj 

tým, že slovenskí spotrebitelia nie sú dostatočne informovaní. Aj preto sme sa ho 

v rozhovore pýtali na to, aké dopady má stavebná činnosť na životné prostredie 

a čo sa môžeme na Slovensku naučiť od zvyšku Európy. 

BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: ARCHÍV MICHALA WIEZIKA 

Stavebníctvo významnou mierou 

prispieva k znečisťovaniu životného 

prostredia. Existujú konkrétne 

čísla o tom, ako je to v Európskej 

únii a na Slovensku? 

Na to, aby sme mohli určiť mieru 

environmentálnych vplyvov stavebníctva, 

je potrebné sledovať celý 

životný cyklus stavieb, ktorý trvá 

veľmi dlho. Dosah stavebníctva 

na životné prostredie závisí najmä 

od zvolených zdrojov na výstavbu 

a zdrojov a energií potrebných na 

prevádzku stavieb. 

Čo sa týka konkrétnych čísel pre 

Európsku úniu, stavebníctvo je zodpovedné 

za viac ako 35 % celkovej 

produkcie odpadu v EÚ. Emisie skleníkových 

plynov z ťažby materiálov, 

produkcie stavebných výrobkov, ako 

aj výstavby a renovácie budov sa odhadujú 

na 5 až 12 % celkových emisií 

skleníkových plynov v EÚ. 

Ťažba stavebných 

surovín na 

Slovensku 

predstavuje takmer 

75 % z celkovej 

povrchovej ťažby 

nerastných surovín. 

Na Slovensku sú čísla podobné. 

Stavebníctvo je spomedzi všetkých 

odvetví hospodárstva SR zodpovedné 

za takmer 7 % úniku emisií 

oxidu uhličitého (CO 2 

) do ovzdušia. 

Ide o štvrtý najvyšší podiel na 

emisiách CO 2 

(hneď po priemyselnej 

výrobe, dodávke elektriny, 

plynu, pary a studeného vzduchu, 

ako aj doprave a skladovaní). Stavebné 

odpady a odpady z demolácií 

budov predstavujú viac ako 35 % 

z celkovej produkcie odpadov v SR. 

Tento trend má zvyšujúci sa charakter. 

Snažia sa stavebníci na Slovensku 

o zníženie dosahu na životné prostredie? 

Darí sa im to alebo ide skôr 

o zelený marketing? 

V posledných rokoch pozorujeme 

významný nárast výstavby budov 

v nízkoenergetickom alebo pasívnom 

energetickom štandarde. Väčšinou 

ide o drevostavby izolované 

prírodnými izoláciami, najčastejšie 

sú to slama, drevovlákno, recyklovaný 

textil, konopa či ovčia vlna. 

Certifikácie zelených budov sa aj 

na slovenskom trhu s komerčnými 

nehnuteľnosťami stávajú pomaly 

štandardom, hoci ide o voliteľný záväzok 

developera. Ak má Slovensko 

do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú 

neutralitu a znížiť využívanie fosílnych 

energií, sektor stavebníctva 

bude musieť prejsť radikálnou 

transformáciou. 

Pôsobí stavebná činnosť na životné 

prostredie vždy negatívne? 

V bežnom stavebníctve stavebná 

činnosť vyžaduje obrovskú spotrebu 

prírodných zdrojov a energií a taktiež 

vytvára veľké množstvo odpadu 

a znečistenia. Pokiaľ ide o trvalo 

udržateľné stavebníctvo, stavba 

môže na životné prostredie vplývať 

aj pozitívne. 

Nepriamy pozitívny vplyv predstavuje 

recyklácia stavebných materiálov, 

v dôsledku čoho dochádza 

k zníženiu ťažby nerastných surovín, 

množstva odpadov a celkového 

ekologického dosahu stavby na 

S kolegom, ekológom Erikom Balážom. 

Pri dreve je dôležitý jeho pôvod. 

16 ASB #227 Fokus

V blízkej budúcnosti 

sa v slovenskej 

legislatíve ohľadom 

drevostavieb podľa 

mojich informácií 

neplánujú zmeny. 

životné prostredie. Napríklad stavebná 

sutina, ktorá vzniká počas 

búracích a demolačných prác, je až 

z 90 % spätne využiteľná. Najviac 

sa v praxi recykluje betón, pričom 

z jeho recyklátu sa dá vyrobiť štrk či 

podklad pod asfaltové cesty. 

Ďalším pozitívnym vplyvom na životné 

prostredie je návrh rôznych 

vegetačných prvkov, napríklad zelených 

striech či vertikálnych zelených 

stien. Navrhovanie zelených 

striech začína byť v stavebníctve 

štandardom, pokiaľ ide o veľké stavebné 

projekty, ako napríklad obytné 

zóny. Realizácie vegetačných 

prvkov v stavebníctve majú pozitívny 

vplyv na klimatické podmienky 

v mestách (zadržiavanie vlhkosti, 

znižovanie teploty počas horúčav, 

znižovanie koncentrácie CO 2 

v ovzduší) a tiež prispievajú k udržiavaní 

biodiverzity v mestskom 

prostredí. 

Na ktoré formy dosahu stavebníctva 

na životné prostredie sa často 

zabúda, no sú závažné? 

Stavebníctvo je v prevažnej miere 

závislé od ťažby nerastných surovín. 

Medzi stavebné nerasty sa radí 

kamenivo tvorené rôzne veľkými 

časticami (napr. piesok, štrk), rôzne 

typy drvených skál (napr. krieda, 

vápenec, pieskovec, bridlica), prírodné 

skaly (napr. mramor alebo 

žula), ako aj celý rad ílov, sadra či 

ílovitá bridlica. 

Ťažba stavebných surovín na Slovensku 

predstavuje takmer 75 % 

z celkovej povrchovej ťažby nerastných 

surovín. Ťažba nerastných surovín 

vedie k devastácii priestoru 

samotného lomu, ako aj k zmenám 

v celom okolitom priestore. Medzi 

najzávažnejšie dosahy patrí zmena 

reliéfu a horninového prostredia, 

negatívne ovplyvňovanie kvality 

vzduchu, negatívne zmeny hydrologického 

režimu vôd, degradácia 

pôdy, degradácia a deštrukcia ekosystémov. 

Ďalším negatívnym aspektom je 

záber plôch ekosystémov. Najčastejším 

javom je záber poľnohospodárskej 

pôdy. Toto platí najmä pri 

veľkých developerských projektoch, 

kde sa rozširujú obytné zóny obcí 

a miest. Často ide o veľmi úrodné 

pôdy vysokej kvality. Okrem ornej 

pôdy je častý aj záber pozemkov 

opustených lúk, pasienkov, záhrad 

či lesov. Samostatnou témou je výstavba 

v chránených územiach, kde 

často dochádza k degradácii vzácnych 

ekosystémov. 

Aké škodliviny prenikajú do životného 

prostredia pri výstavbe 

a búraní stavieb? 

Pri doprave, najmä vo fáze výstavby 

alebo sanácie stavieb, sú produkované 

emisie vo forme spalín 

pohonných látok. Do ovzdušia sa 

uvoľňujú skleníkové plyny, ako napr. 

oxid uhličitý, oxid uhoľnatý a oxidy 

dusíka. Oxidy dusíka (NO X 

) v kombinácii 

s vodou vytvárajú kyselinu 

dusičnú (HNO 3 

), ktorá sa dostáva 

do pôdy, vôd a ekosystémov vo forme 

kyslého dažďa. Aj stavebníctvo 

prispieva k tvorbe a uvoľňovaniu 

pevných častíc do ovzdušia označovaných 

ako PM (particulate matter), 

ktoré majú negatívny vplyv na ľudské 

zdravie a kvalitu ovzdušia. 

Stavebnou činnosťou sa hromadí 

veľké množstvo odpadu. Sem patria 

aj odpady klasifikované ako nebezpečné, 

napríklad úlomky betónu, 

tehál, škridiel, obkladového materiálu, 

ktorý obsahuje škodlivé látky 

Stavby certifikované systémom udržateľnej výstavby sú už v EÚ štandardom. 

(napríklad azbest). Z týchto odpadov, 

pokiaľ nie sú vhodne uskladnené, 

unikajú toxické látky do vody, 

pôdy a iných zložiek životného prostredia. 

Ktorý segment stavebníctva je 

z pohľadu dosahu na životné prostredie 

najproblematickejší? 

Najproblematickejší je nárast odpadu 

zo stavebníctva, miera znečistenia 

ovzdušia emisiami a narastajúci 

záber plôch ekosystémov. Taktiež 

s nárastom stavebníctva narastá aj 

miera ťažby nerastných surovín. 

Kde, naopak, vidno najväčší progres? 

Najväčší progres vidno v rozvoji 

trvalo udržateľného stavebníctva. 

V porovnaní s minulými rokmi narastá 

podiel výstavby drevodomov, 

nízkoenergetických stavieb či stavieb 

s podielom recyklovaných materiálov. 

Taktiež sa zlepšujú technológie 

ohľadom realizácie zelených 

a vegetačných stien. Zvyšuje sa aj 

dopyt po obnoviteľných zdrojoch 

energie vo forme fotovoltických panelov, 

najmä pre rodinné domy. 

Ako stavebný boom ovplyvňuje 

stav slovenských lesov? 

V súvislosti s výstavbou lesných 

ciest, zvážnic či plošných stavebných 

objektov sa vyrubujú lesné 

ekosystémy. Vplyvom výstavby dochádza 

k devastácii lesného prostredia, 

zmene svetelných podmienok 

v lese, zhoršeniu vlastností pôdy, 

odvodňovaniu územia a zmene 

mikroklímy. To všetko spôsobuje 

stresové podmienky, ktoré zhoršujú 

zdravotný stav lesov. Mimoriadne 

závažné dopady má výstavba v chránených 

územiach, kde často dochádza 

k zničeniu vzácnych a ohrozených 

biotopov. 

Drevo je obnoviteľná surovina, 

preto sa dá považovať za ekologickú. 

Aktuálne ale podľa dostupných 

informácií na Slovensku nie je dostatok 

dreva a musí sa dovážať... 

Drevo sa v stavebníctve považuje 

za hlavný stavebný materiál, ktorý 

je obnoviteľný a udržateľný. Najdôležitejší 

faktor je však pôvod dreva. 

Dôležité je dbať na to, aby bolo 

drevo získavané z trvalo udržateľných 

obhospodarovaných lesov, 

Michal Wiezik: Naplniť cieľ uhlíkovej neutrality sa nám nepodarí, ak stavebníkov nepodporí štát 


Recyklácia 

stavebných 

odpadov má pre 

stavebné firmy 

značný ekonomický 

prínos. 

tzn. z certifikovaných lesov. Takéto 

drevo pochádza z legálnej a kontrolovanej 

ťažby. Naopak, drevo, ktoré 

pochádza z lesov, ktoré nespĺňajú 

certifikáciu trvalej udržateľnosti, 

prispieva okrem iného aj k nebezpečnému 

odlesňovaniu chránených 

lesov. 

Čo sa týka objemu dreva, nedostatok 

je najmä kvalitného mäkkého 

ihličnatého dreva, ako je smrek, 

jedľa a borovica. Ihličnaté drevo je 

dôležitý stavebný a konštrukčný 

materiál, kľúčový pri výstavbe drevodomov 

a zrubov. 

Na Slovensku existuje iba málo firiem, 

ktoré dokážu guľatinu spracovať 

na rezivo a následne s certifikátom 

kvality vyrábať špecializované 

stavebné materiály. Mnohé firmy 

majú obmedzené kapacity, prípadne 

produkty radšej vyvážajú do zahraničia 

za lepšie ceny. 

Slovenské stavebné firmy už roky 

dovážajú drevárske výrobky z Česka, 

Nemecka, Rakúska alebo Škandinávie. 

Často sú pritom vyrobené 

zo slovenského dreva. Štátne Lesy 

SR vyťažené drevo predajú slovenským 

pílam, takže oficiálne ostáva 

na Slovensku. Lenže píly guľatinu 

len narežú, aby ju za vyššiu cenu exportovali 

do západnej Európy, hlavne 

do Nemecka a Rakúska. 

Dá sa napriek tomu drevo ešte stále 

považovať za ekologický materiál? 

Stále má nižšiu uhlíkovú stopu ako 

bežné stavebné materiály. Z dlhodobého 

hľadiska výrobky z dreva 

v porovnaní s betónom a oceľou pomáhajú 

zvýšiť energetickú účinnosť 

budovy, pretože drevo má prirodzené 

termoizolačné vlastnosti. Vďaka 

tomu môžeme použitím dreva minimalizovať 

energiu spotrebovanú 

počas celej životnosti stavby. 

Žiaľ, aktuálna situácia na trhu 

s drevom je veľmi nepriaznivá. Výrazne 

stúpajú ceny guľatiny aj reziva. 

Preto by bolo zaujímavé siahnuť 

aj po iných trvalo udržateľných materiáloch. 

Čo by sme sa mohli naučiť od zvyšku 

Európy v oblasti znižovania 

záťaže na životné prostredie stavebníctvom? 

Základnou požiadavkou a štandardom 

vo viacerých krajinách EÚ 

sú stavby certifikované systémom 

udržateľnej výstavby. Súkromní investori 

v zahraničí už zistili, že im 

poskytujú výraznú výhodu na trhu. 

Tento trend sa rozširuje napríklad 

v Nemecku, Holandsku, Francúzsku 

či Škandinávii. Dánska Kodaň 

má ambíciu stať sa prvým uhlíkovo 

neutrálnym mestom na svete 

do roku 2050. Vďaka globalizácii 

a vplyvu nadnárodných spoločností 

sa „zelená výstavba“ dostáva rýchlo 

aj do strednej a východnej Európy. 

Inšpiratívna je aj výstavba výškových 

drevostavieb. Viacpodlažné 

drevostavby, napríklad vo forme 

bytových domov či apartmánových 

komplexov, majú výrazne nižší dosah 

na životné prostredie oproti 

bežným stavbám. Takéto budovy 

majú dlhoročnú tradíciu napríklad 

v Škandinávii. 

Prečo je na Slovensku taká prísna 

legislatíva ohľadom výstavby drevostavieb? 

Dá sa očakávať, že sa 

v tomto smere niečo v blízkom období 

zmení? 

Je to z dôvodu protipožiarnej ochrany 

stavieb. Konštrukčný celok stavby, 

ktorý má nosné prvky z dreva, 

sa považuje za horľavý. Výstavba 

konštrukčného celku z horľavého 

materiálu sa limituje maximálnou 

požiarnou výškou alebo priamo počtom 

podlaží. 

V zásade platí, že drevostavby majú 

povolených maximálne 5 nadzemných 

podlaží, čo predstavuje 12 m 

výškovú úroveň podlahy posledného 

nadzemného podlažia (cca celkom 

15 metrov výšku stavby). Táto 

skutočnosť platí od roku 2017, keď 

sa udiala revízia normy o požiarnej 

bezpečnosti stavieb. Dovtedy 

norma povoľovala iba 2 nadzemné 

podlažia v stavbách na bývanie, 

3 podlažia pri výrobných stavbách 

a 4 podlažia pri nevýrobných stavbách. 

Predchádzajúca verzia normy 

platila na Slovensku 40 rokov. 

V blízkej budúcnosti sa v slovenskej 

legislatíve ohľadom drevostavieb 

podľa mojich informácií neplánujú 

zmeny. Materiály a technická základňa 

v stavebníctve pokročili, no 

slovenské technické normy protipožiarnej 

bezpečnosti stavieb zostali 

v oblasti drevostavieb oproti iným 

krajinám EÚ veľmi prísne. Na porovnanie: 

najvyššia drevostavba na 

svete – Mjøsa Tower v Nórsku – bola 

postavená s výškou viac ako 85 m 

(18 poschodí). 

Podľa odborníkov dobre navrhnutá 

a zrealizovaná drevostavba nie 

je z hľadiska požiarnej bezpečnosti 

o nič horšia ako dobre navrhnutá 

a zrealizovaná murovaná stavba. 

Je slovenská legislatíva dostatočná, 

čo sa týka stavebníctva a jeho 

dosahu na životné prostredie? 

Aktuálny stavebný zákon má mnohé 

medzery. Napríklad je možná 

dodatočná legalizácia nelegálnych 

stavieb. Stavebné úrady môžu vydať 

povolenia, ktorými nelegálne stavby 

dodatočne povolia. Pri ohlásení 

čiernej stavby úrady dokonca samy 

vyzvú majiteľa na nápravu. 

Vysoký počet nelegálnych stavieb je 

u nás dlhodobým problémom. Nelegálne 

stavby majú napríklad vybudované 

neadekvátne kanalizačné 

systémy, čím môže dochádzať ku 

znečisteniu podzemných vôd. Časť 

nelegálnych stavieb sa nachádza aj 

v chránených územiach. 

Aktuálne je v príprave nový stavebný 

zákon, ktorý má okrem iného 

riešiť aj túto problematiku. V zmysle 

nového stavebného zákona by 

nemalo byť možné legalizovať nelegálnu 

stavbu dodatočne a takáto 

stavba by sa odstránila na náklady 

stavebníka. 

Ďalším problémom je proces posudzovania 

vplyvov na životné prostredie. 

Procesom posudzovania 

prešli aj také projekty, ktoré súhlasné 

stanovisko nikdy nemali dostať. 

Často je na stavebné úrady vyvíjaný 

veľký tlak developerov. Ministerstvo 

životného prostredia pripravuje 

nový zákon o posudzovaní 

vplyvov na životné prostredie, ktorý 

by mal celý proces posudzovania 

urýchliť a posilniť. 

Minulý rok prišiel do účinnosti 

zákon, ktorým sa mení a dopĺňa 

zákon o energetickej hospodárnosti 

budov, ktorým sa sprísňujú 

podmienky pre stavebníkov. Zákon 

rieši koncept tzv. stratégie obnovy, 

ktorá má za cieľ dosiahnuť do roku 

2050 vysoko energeticky efektívny 

a dekarbonizovaný fond budov 

a uľahčiť transformáciu existujúcich 

bytových a nebytových budov 

na budovy s takmer nulovou potrebou 

energie. 

Podarí sa nám naplniť cieľ uhlíkovej 

neutrality do roku 2050? 

Nepodarí, ak nebude podpora stavebníkov 

zo strany štátu. Už dnes 

fungujú schémy dotačnej pomoci pre 

projekty obnovy bytového fondu, na 

zvyšovanie počtu energeticky efektívnych 

budov a na podporu zvýšenia 

podielu využívania obnoviteľných 

zdrojov energie v domácnostiach. 

Tieto základné dotačné schémy bude 

potrebné rozširovať, aby sa trvalo 

udržateľné stavebníctvo stalo atraktívnym 

aj pre širokú verejnosť. 

Môže dosiahnuť zmenu aj spoločenský 

tlak, respektíve tlak zákazníkov 

na developerov? 

Michal Wiezik 

Je poslancom Európskeho 

parlamentu za PS/ 

SPOLU od roku 2019. 

Ako vedec a pedagóg 

sa venuje ekológii lesa, 

biodiverzite, entomológii 

a manažmentu chránených 

území. Vyučuje na Katedre 

aplikovanej ekológie 

na Fakulte ekológie 

a environmentalistiky 

Technickej univerzity vo 

Zvolene. Na univerzite 

realizoval viacero 

vedeckých výskumov 

v spolupráci so Štátnou 

ochranou prírody 

Slovenskej republiky, 

ale aj v rámci procesu 

posudzovania vplyvov 

činností. Aktívne 

participoval na príprave 

vedeckých dokumentov 

a koncepcií v spolupráci 

s Ministerstvom 

životného prostredia 

SR, Úradom vlády SR 

a v rámci medzirezortných 

expertných skupín. 

V roku 2018 bol poverený 

splnomocnencom vlády pre 

najmenej rozvinuté regióny 

na vypracovanie stratégie 

pre ochranu lokality 

Svetového prírodného 

dedičstva Karpatské 

bukové pralesy. 

Určite áno. Žiaľ, stále platí, že väčšinu 

slovenských spotrebiteľov zaujíma 

skôr cena ako trvalo udržateľné 

stavebníctvo. Tento nezáujem je do 

istej miery spôsobený aj tým, že slovenskí 

spotrebitelia nie sú dostatočne 

informovaní. 

Aktuálne však medzi zákazníkmi 

rastie napríklad dopyt po ekologickom 

bývaní v drevostavbách. Mnohí 

investori a developeri sa dnes chcú 

odlíšiť a stavať kvalitné a efektívne 

budovy, ktoré šetria stavebné aj prevádzkové 

náklady a vytvárajú zdravé 

prostredie pre ľudí, ktorí v nich 

bývajú či pracujú. 

Preto na slovenskom trhu rastie podiel 

stavebných firiem, ktoré stavajú 

trvalo udržateľným spôsobom. Dôležitý 

je aj ekonomický tlak. Napríklad 

recyklácia stavebných odpadov 

má pre stavebné firmy značný ekonomický 

prínos. 


DREVO AKO UDRŽATEĽNÝ MATERIÁL 

Kým sa na Slovensku dohádame, 

vo svete postavia drevené mesto 

Drevo je stavebný materiál, ktorý by ste hneď na prvú zaradili medzi 

ekologické. Má výrazne nižšiu uhlíkovú stopu. Z dlhodobého hľadiska 

pomáha vďaka prirodzeným termoizolačným vlastnostiam zvýšiť 

energetickú účinnosť budovy. Je to pevný a pružný materiál s dlhou 

životnosťou, má schopnosť regulovať vlhkosť a teplotu prostredia, a tak 

vytvára príjemnú zdravú klímu. Prečo sa teda vôbec pýtať, či je drevo 

udržateľným materiálom? 


Najdôležitejším faktorom jej pôvod 

dreva. Drevo je udržateľný stavebný 

materiál, len pokiaľ pochádza z udržateľného 

obhospodarovania lesov, 

legálnej a kontrolovanej ťažby. Čo si 

zožneme, to by sme si mali aj zasiať, 

no po ilegálnej ťažbe zostane len holá 

spúšť. 

V roku 2019 sa vyťažilo 9,2 milióna 

kubíkov dreva. To je najnižší objem 

za posledných šesť rokov. Niečo viac 

než polovicu vyťažili organizácie 

štátnych lesov a zvyšok súkromníci. 

Štátny podnik Lesy SR ako najväčší 

obhospodarovateľ lesov na Slovensku 

od roku 2018 súvisle znižuje objem 

ťažby. V roku 2022 plánujú vyťažiť 

o 28 % menej ako v rekordnom 

roku 2010. 

Štátni aj súkromní obhospodarovatelia 

lesov sa zaväzujú k tomu, 

aby ťažili zodpovedne a udržateľne. 

Lesy SR za poslednú dekádu obnovili 

v priemere 7 692 hektárov ročne. Desaťročia 

u nás ťažba dreva neprekračuje 

jeho prírastok. Trochu iná pesnička 

je to v prípade ilegálnej ťažby. 

Polícia SR eviduje každoročne stovky 

prípadov krádeží dreva, ktoré však 

nemusia znamenať iba nelegálnu 

ťažbu. Podľa správy Prezídia policajného 

zboru tvoria krádeže dreva až 

51 % zachytenej environmentálnej 

kriminality. 

Ťažký rok drevárov 

Na druhej strane sa nachádzajú firmy, 

ktoré drevo spracúvajú. Tie hlásia, 

že dreva na spracovanie je čoraz 

menej. Prezident Zväzu spracovateľov 

dreva SR Peter Zemaník hovorí, 

že ročný prírastok dreva v Slovenských 

lesoch je výrazne vyšší, ako je 

jeho potreba pre slovenský trh. Problémom 

je hospodárenie s touto strategickou 

surovinou a tiež démonizovanie 

spracovateľských spoločností 

ako nepriateľov lesa. 

„Kým si politici a občianski aktivisti 

neuvedomia, že bez dreva sa 

nepohneme a bez hospodárenia v lesoch 

nebudeme môcť efektívne čeliť 

takzvaným zeleným výzvam, dovtedy 

bude drevospracujúci priemysel 

V roku 2019 sa vyťažilo 

9,2 milióna kubíkov dreva. 

To je najnižší objem za 

posledných šesť rokov. 

Dovoz dreva sa v roku 2020 

medziročne zvýšil o 23 %. 

vnímaný len ako ,ničiteľ lesa a prírody‘. 

Zdá sa mi farizejské, keď nás 

aktivisti vidia ako niekoho, kto ,ničí 

les‘, lebo drvivá väčšina presadzuje 

zdravý spôsob života, ku ktorému 

drevo neodmysliteľne patrí. Stačí, ak 

si priznáme, že stôl, stoličky, skrine, 

postele či kolísky máme radšej z dreva 

než z plastu,“ konštatuje Zemaník. 

Podotýka, že segment prináša aj ekologické 

riešenia. Drevodomy a stavby 

na báze dreva v sebe viažu CO 2 

niekoľkonásobne 

dlhšie ako ktorýkoľvek 

iný výrobok z dreva. „Ale na ich 

stavbu potrebujeme sofistikované 

materiály na báze dreva, a to – ako 

strategická surovina – rastie v lesoch,“ 

dodáva Zemaník. 

Drevári pritom nemajú za sebou ľahký 

rok. Cena dreva závratne stúpala 

a každým mesiacom atakovala nové 

rekordy. Prvotný nedostatok a nárast 

cien vyvolal vývoz dreva z Európy do 

USA, Kanady a Číny. Firmy, ktoré 

pracujú s drevom, sa začali zásobovať, 

čo nedostatok iba prehĺbilo. Pokles 

produkcie počas lockdownu bol 

už len posledným krokom k niekoľkonásobnému 

zdraženiu výrobkov 

z dreva. V máji Denník E priniesol 

príbehy malých spracovateľských firiem, 

ktoré sa obávali, že odberatelia 

Drevo tento rok draželo závratným tempom. 

DREVO AKO UDRŽATEĽNÝ MATERIÁL 


Pri kontrole prepravy dreva Slovenskou 

lesnícko-drevárskou inšpekciou 

v rokoch 2018 – 2019 

bola pokuta udelená až v takmer 

polovici prípadov. Išlo o nelegálnu 

ťažbu, výrub alebo krádež, alebo 

boli nájdené formálne nedostatky. 

Posledné dva roky sľubuje štát aplikáciu, 

vďaka ktorej by ľudia vedeli 

nahlásiť nelegálnu ťažbu. Zatiaľ 

však nebola spustená, a tak sa presné 

čísla odhadujú len veľmi ťažko. 

Mimovládne organizácie tvrdia, že 

počet trestných činov je oveľa vyšší, 

ale nie sú políciou zdokumentované. 

Podľa Lesoochranárskeho 

zoskupenia VLK sa na Slovensku 

nelegálne vyťaží okolo 1 až 2 milióny 

kubíkov dreva, čo je asi 10 % 

z celkovej ťažby. 

pri ďalšom zvyšovaní cien už nebudú 

ochotní nakupovať a bude to pre nich 

likvidačné. 

Zemaník je optimistickejší. Hovorí, 

že vďaka stabilizácii situácie s dodávkami 

dreva v septembri nebol 

nárast cien až taký veľký, ako sa 

predpokladalo. Stabilizovali sa aj 

termíny dodania materiálov a nevyhnutných 

komponentov na výstavbu. 

„Nie je to síce na takej úrovni 

ako pred ,krízou‘, ale na to sme boli 

viac-menej pripravení,“ konštatuje. 

Opatrnosť s optimizmom je však na 

mieste. Ďalší výkyv môže priniesť 

energetická kríza. 

Čoraz viac dovážame 

Záujem o stavby z dreva stúpa za posledné 

roky geometrickým radom. 

Zmršťujúca sa ponuka a nepriaznivá 

cena spôsobuje, že dodávky suroviny 

z okolitých krajín sú dnes pre veľa firiem 

samozrejmosťou. 

Firmy preto siahajú nielen po slovenskom, 

ale aj zahraničnom dreve. 

Dovoz dreva sa v roku 2020 medziročne 

zvýšil o 23 %. Do roku 2018 

sa dovážalo najmä listnaté vlákninové 

drevo, ale aj listnaté piliarske 

výrezy. Od roku 2019 stúpol dovoz 

ihličnatého piliarskeho dreva nižšej 

kvality, ako aj ihličnatého vlákninového 

dreva. 

Doprava dreva na Slovensko zvyšuje 

uhlíkovú stopu inak vysoko udržateľného 

materiálu. Je otázne, či 

majú firmy na výber. Zmenšovaním 

plochy hospodársky využiteľného 

lesa sa u nás podľa Zemaníka umelo 

vyvoláva nedostatok suroviny a jej 

predražovanie. Výsledkom je nízka 

konkurencieschopnosť slovenských 

drevárskych firiem a vyššie zisky rakúskych 

a nemeckých spoločností, 

odkiaľ polotovary na stavby z dreva 

dovážame. 

Tento problém potvrdzuje aj europoslanec 

a environmentalista Michal 

Wiezik. Čo sa týka objemu dreva, nedostatok 

je najmä kvalitného mäkkého 

ihličnatého dreva, ako je smrek, 

jedľa a borovica. Ihličnaté drevo je 

dôležitý stavebný a konštrukčný materiál, 

kľúčový pri výstavbe drevodomov 

a zrubov. 

„Na Slovensku existuje iba málo firiem, 

ktoré dokážu guľatinu spracovať 

na rezivo a následne s certifikátom 

kvality vyrábať špecializované 

stavebné materiály. Mnohé firmy 

majú obmedzené kapacity, prípadne 

produkty radšej vyvážajú do zahraničia 

za lepšie ceny. 

Slovenské stavebné firmy už roky 

dovážajú drevárske výrobky z Česka, 

Nemecka, Rakúska alebo Škandinávie. 

Často sú pritom vyrobené zo 

slovenského dreva. Štátne Lesy SR 

vyťažené drevo predajú slovenským 

pílam, takže oficiálne ostáva na 

Slovensku. Lenže píly guľatinu len 

narežú, aby ju za vyššiu cenu exportovali 

do západnej Európy, hlavne 

do Nemecka a Rakúska,“ vysvetľuje 

Wiezik. 

Lesy SR hovoria, že zaviedli tento 

rok novú obchodnú stratégiu, ktorá 

počíta s rozvojom výroby drevospracujúceho 

priemyslu a postupným 

rozvojom zamestnanosti v najmenej 

rozvinutých regiónoch Slovenska. 

Zemaník za Zväz spracovateľov dreva 

zas tvrdí, že otázka vývozu dreva 

do Európy je len problémom správneho 

hospodárenia. „Pri dodržiavaní 

dnes platných regulatívov a zabezpečení 

konkurencieschopnosti našich 

spracovateľov dreva sa väčšina suroviny 

spracuje u nás alebo v podobe 

výrobkov či polotovarov vyvezie do 

Európy s vyššou pridanou hodnotou. 

Systém je nastavený správne, len ho 

treba dodržiavať.“ 

Slovenské drevostavby limitujú 

normy 

Napriek všetkým úskaliam záujem 

o drevostavby rastie. Obrat slovenských 

firiem, ktoré sa venujú výstavbe 

drevostavieb, stúpol medziročne 

o 42 %. Ide zväčša o rodinné domy. 

Smernice o požiarnej ochrane však 

výšku drevostavieb limitujú. 

V prípade zmiešaného konštrukčného 

celku (mix horľavých a nehorľavých 

materiálov – napr. železobetón 

a drevo) nesmie mať budova viac ako 

päť podlaží a podlaha najvyššieho 

z nich nesmie byť vyššie než 12 metrov. 

Celodrevené konštrukcie s priznanými 

nosnými drevenými prvkami 

majú ešte o stupeň prísnejšie 

normy. Nevýrobné stavby sú možné 

do výšky najviac 9 metrov, stavby na 

bývanie a ubytovanie najviac s 3 podlažiami 

a výrobné stavby do 3 podlaží 

(priznané drevo). 

Naše normy sú výrazne prísnejšie ako 

inde v Európe a je pravdepodobné, že 

sa tak skoro nezmenia. Vo výsledku 

potom tlieskame prvým nebytovým 

lastovičkám, zatiaľ čo v zahraničí sa 

predháňajú, kto postaví impozantnejší 

drevený mrakodrap. 

Drevené mesto na severe 

Z dreva sa dá postaviť aj viac ako 

rodinný dom. Vlastne by sa dalo 

povedať, že sa z neho dá postaviť 

takmer celé mesto. Znie vám to ako 

utópia? Vo švédskom meste Skellefteå 

je tento zámer realitou. Dokopy 

má vyše 35-tisíc obyvateľov, ktorí 

môžu navštevovať drevené školy, 

prechádzať sa po drevenom moste 

či zaparkovať svoje auto v drevenom 

parkovacom dome. Prirodzenú 

surovinu z lesa využili aj na stavbu 

letiskovej riadiacej veže či bytoviek. 

V centre Skellefteå sa do neba týči 

jedna z najvyšších drevostavieb na 

svete. 

„Nie sme drevotaliban,“ povedal pre 

Guradian Bo Wikström z mestskej 

turistickej agentúry. „Aj iné materiály 

sú prípustné. Ale prečo by ste 

stavali z niečoho iného, keď vás obklopuje 

480-tisíc hektárov lesa?“ 

Budova, kde sídli kultúrne centrum 

a hotel, má 20 podlaží, 75 metrov 

a pracovali na nej tri tímy inžinierov. 

Konštrukčná technológia je pomerne 

Nová výšková budova z dreva vo Švédsku. 

jednoduchá – využíva kombináciu lepenej 

drevenej konštrukcie (glulam) 

a CLT panelov s oceľovým nosníkom 

na podporu výškovej veže. Na prvých 

dvoch poschodiach využili pre väčšiu 

odolnosť proti vetru aj betón. 

Stavba rástla rýchlosťou jedného poschodia 

za dva dni. Podľa developera 

sa vďaka drevenej konštrukcii a prefabrikácii 

podarilo skrátiť čas výstavby 

o jeden rok. Architekti uisťujú, 

že budova je aj bezpečná: lepené 

drevo horí veľmi zle, navyše je vybavené 

štvorcentimetrovou ochrannou 

vrstvou, ktorá v prípade požiaru dokáže 

oheň zadusiť a ochrániť štruktúru 

základov aspoň 120 minút. 

Samozrejmosťou je i prepracovaná 

protipožiarna ochrana. 

Mohlo by sa zdať, že drevený mrakodrap 

zostane raritou, ktorá 

v meste uprostred lesa ukáže silu 

miestneho drevospracujúceho priemyslu. 

Podľa architektov z kancelárie 

White Arkitekter je ale možné 

uplatniť tento koncept aj inde. Dokonca 

aj tam, kde žiadne lesy nie 

sú. Skúmali, ako ďaleko by sa dala 

budova preniesť bez toho, aby zničili 

prínos v podobe úspor emisií. 

Vyšlo im, že by mohli dvakrát obísť 

celú planétu a stále by boli uhlíkovo 

neutrálni. 


Lucia Klečková: 

Ľudia neveria, že je možné vyrobiť 

udržateľný produkt za nízku cenu 

Firmy, ktoré si v stratégiách zakotvili udržateľnosť ako jeden z princípov svojho 

podnikania, pribúdajú ako huby po daždi. Niekedy je pre spotrebiteľa ťažké vyznať 

sa v tom, čo vlastne zelená stratégia znamená. Riaditeľka obchodného domu IKEA 

otvára dvere do kuchyne škandinávskeho výrobcu nábytku a prezrádza, čo všetko 

robia pre to, aby sa nám na tejto planéte žilo lepšie. 

BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: MIRO POCHYBA 

Časť spoločnosti značku IKEA v súvislosti 

s nízkymi cenami a sezónnymi 

tovarmi prirovnáva k nábytkárskemu 

ekvivalentu fast fashion. 

V čom sa mýlia a v čom sa ešte IKEA 

musí zlepšiť, aby to nebolo pravdou? 

IKEA sa riadi víziou nášho zakladateľa 

Ingvara Kamprada. Chceme 

zlepšiť každodenný život čo najviac 

ľuďom. Myslíme si, že práve cenová 

dostupnosť, ktorú spomínate, to 

umožňuje. Ale zároveň hovoríme, 

že každý náš výrobok má okrem cenovej 

dostupnosti aj ďalšie atribúty, 

ktoré ho robia udržateľným. Môžeme 

hovoriť o udržateľných materiáloch, 

ale aj o tom, ako výrobok sám 

pomáha zlepšovať životné prostredie. 

Čo myslíte tým, že výrobok sám pomáha 

zlepšovať životné prostredie? 

Náš prieskum hovorí, že 96 % Slovákov 

by chcelo žiť udržateľne. 

Väčšinou ich motivuje to, že môžu 

ušetriť, ale, samozrejme, chcú aj 

prispieť k ochrane životného prostredia. 

My im chceme dať návod. 

Náš prieskum 

hovorí, že 96 % 

Slovákov by chcelo 

žiť udržateľne. 

Väčšinou ich 

motivuje to, že 

môžu ušetriť. 

Naučiť ich, ako žiť udržateľne, dať 

im tipy a riešenia, ktoré im v tom 

pomôžu. Napríklad sklenené nádoby 

v chladničke pomáhajú nevyhadzovať 

zbytočne potraviny, keďže 

vďaka nim presne vidíte, aké jedlo 

a koľko z neho ešte máte. Alebo 

máme napríklad čističku vzduchu, 

ktorá pomáha zlepšiť prostredie 

v miestnosti. 

Je udržateľná len časť sortimentu 

IKEA? 

Každý výrobok sme vyvíjali s ohľadom 

na princíp demokratického dizajnu. 

Ten má päť elementov – nízka 

cena, funkčnosť, kvalita, udržateľnosť 

a dizajn. Keď sa spoja, vznikne 

všestranný produkt. 

Ako je možné skĺbiť kvalitu, udržateľnosť 

a nízku cenu? Z iných segmentov 

sme zvyknutí, že za kvalitu 

si musíme priplatiť. 

Ľudia neveria, že je možné vyrobiť udržateľný 

produkt za nízku cenu. Na druhej 

strane sa obávajú, že udržateľnejšie výrobky 

by mohli znamenať vyššie ceny. 

V IKEA však veríme, že udržateľné produkty 

by mali byť dostupné pre mnohých. 

Pri výrobe spolu s dodávateľom vstupujeme 

do reťazca výroby a zabezpečíme, aby 

výrobok spĺňal tieto požiadavky. 

Znamená to, že sa v procese výroby 

zameriavate najmä na materiály, 

ktoré dokážu byť kvalitné, udržateľné 

a zároveň aj lacné? 

Je pravdou, že sme sa výrazne posunuli 

v oblasti získavania udržateľnejších 

materiálov. Od roku 2015 

pochádza všetka naša bavlna, ale aj 

ryby a morské plody z udržateľnejších 

zdrojov. To platí aj pre 98 % dreva 

a papiera, čo znamená, že je buď 

FSC certifikované, alebo z recyklovaného 

materiálu. Okrem toho sme 

už podnikli kroky na to, aby sme zo 

sortimentu výrobkov IKEA začali 

vyraďovať prvotné plasty z fosílnych 

surovín. 

Ale nejde len o to. Pozeráme sa na 

produkt ako na ďalšiu surovinu 

v zmysle cirkularity. Mal by sa dať 

opraviť, použiť iným spôsobom. Zaviedli 

sme nákup náhradných dielov, 

ktoré vám dodajú priamo domov. 

Tiež máme program Druhý život nábytku, 

v ktorom nabádame ľudí, aby 

Lucia Klečková vedie obchodný dom IKEA od roku 2019. 

V IKEA chcú zákazníkov naučiť, ako žiť udržateľne. 

Lucia Klečková: Ľudia neveria, že je možné vyrobiť udržateľný produkt za nízku cenu 


Naším cieľom je 

využívať do roku 

2025 na slovenskom 

trhu 100 % elektrickú 

dopravu pre konečné 

doručenie výrobkov 

zákazníkom. 

nám priniesli svoje použité IKEA výrobky, 

ktoré už viac nechcú. My ich 

následne dáme na predajnú plochu 

oddelenia Circular Hub a tam čakajú 

na svojho nového majiteľa. 

Slováci chcú ušetriť 

O akom percente z pôvodnej ceny 

sa bavíme pri odkúpení použitého 

nábytku? 

Nemáme presne stanovené pravidlá, 

závisí to od toho, v akom stave je 

použitý výrobok. V októbri sme ale 

zaviedli program garantovaný odkup 

detského nábytku, kde zákazník 

presne vie, koľko za výrobok dostane. 

Chceme vyjsť v ústrety mladým 

rodinám. Ich potreby sa menia, deti 

rastú a časom potrebujú iný nábytok. 

Ako sa vyvíja kvalita produktov 

IKEA? 

Všetky naše výrobky dôkladne testujeme 

a za kvalitu našich výrobkov 

ručíme. Okrem štandardnej 2-ročnej 

záruky poskytujeme na mnohé z nich 

predĺženú záruku od 5 do 25 rokov. 

Všetok náš nábytok a doplnky podrobujeme 

rozsiahlym testom v našich 

testovacích laboratóriách. Overujeme 

si, či spĺňajú normy v mnohých oblastiach 

vrátane šetrnosti k životnému 

prostrediu. Do predaja tak zaraďujeme 

výrobky len vtedy, keď sme si stopercentne 

istí ich bezpečnosťou. 

Keď sa už bavíme o nízkych cenách, 

nedávajú práve ony pomerne široký 

priestor impulzívnemu nakupovaniu 

a častému striedaniu nábytku 

či doplnkov? Usmerňuje IKEA svojich 

zákazníkov v tom, aby nenakupovali 

bezhlavo a podľa trendov? 

Každý sa snažíme žiť si svoj sen 

a vytvárať si bývanie na svoj obraz. 

Každopádne v prostredí obchodného 

domu, ale aj na webových stránkach 

sa snažíme vysvetľovať a dávať 

tipy, ako si správne zvoliť vhodný 

nábytok. V celom obchodnom dome 

zákazníkov jednoduchým grafickým 

spôsobom navigujeme a ich cestu 

ukončujeme v cirkulárnom hube. 

Je to naše centrum udržateľnosti, 

kde nielenže predávame sortiment 

z kampane Druhý život nábytku, ale 

aj robíme workshopy. Tento koncept 

sme uviedli do prevádzky minulý rok 

na jar počas lockdownu. Je to bývalý 

kútik zlacneného tovaru, ktorý 

sme povýšili na edukačnú úroveň. 

O tovar z tejto sekcie je naozaj veľký 

záujem. Nábytok zostáva v cirkulárnom 

hube v priemere 1,5 dňa. Všetky 

workshopy, ktoré sme tu usporiadali, 

boli ihneď plne zarezervované. 

Chcú sa slovenskí spotrebitelia vzdelávať 

v udržateľnosti? Čo v nich rezonuje 

najviac a čo najmenej? 

Naše prieskumy nám ukazujú, že 

k udržateľnému správaniu a nákupu 

udržateľných produktov zákazníkov 

motivujú predovšetkým 

osobné výhody, ktoré z toho plynú, 

napríklad zdravie, pohodlie či, ako 

som už spomínala, možnosť ušetriť 

peniaze. Najväčšie bariéry v úsilí 

žiť udržateľne sú pre slovenského 

spotrebiteľa nedostatok informácií, 

skepticizmus, vysoká cena alebo nepohodlnosť. 

Pre Slovákov sú dve najrelevantnejšie 

témy v udržateľnosti, 

a to je triedenie odpadov a šetrenie 

energií. Chcú sa naučiť viac aj o tom, 

ako minimalizovať odpad. Preto sa 

snažíme, poskytnúť im v tejto oblasti 

dostatok praktických a cenovo 

dostupných riešení. 

Lucia Klečková má 20 rokov skúseností s prácou na rôznych komerčných pozíciách. 

Podľa prieskumu spoločnosti 

IKEA sa Slováci nábytku v domácnosti 

zbavujú, keď je starý, 

zničený a ošarpaný (63 %), keď 

potrebujú iný rozmer (19 %), 

keď vyjde z módy (18 %), keď 

sa sťahujú do iného bytu (13 %), 

keď nie je praktický (12 %) alebo 

keď sa im už jednoducho nepáči 

(8 %). Najčastejšie nábytok 

darujú zadarmo (33 %) alebo 

ho vyhodia (31 %). Až 19 % použitý 

nábytok odloží do suterénu 

či pivnice a 17 % nábytok ďalej 

predáva za výhodnejšiu cenu. Na 

druhej strane až polovica Slovákov 

si nikdy nekúpila žiadny nábytok 

z druhej ruky. Takmer 1/3 

z tejto skupiny spotrebiteľov nad 

tým nikdy ani nepremýšľala, pre 

ostatných nie je použitý nábytok 

hoden kúpy za ponúkanú cenu 

(23 %), kúpa sa im zdá riskantná 

(21 %) alebo nehygienická (18 %). 

Aké ďalšie lokálne udržateľné aktivity 

okrem cirkulárneho hubu vyvíja 

IKEA Slovensko? 

Začnem tým, že robíme všetko preto, 

aby sme obchodný dom IKEA 

Bratislava prevádzkovali čo najefektívnejšie 

a aby sme minimalizovali 

množstvo odpadu, ktorý produkuje. 

Recyklujeme 17 druhov odpadu, 

plne využívame zelenú elektrickú 

energiu. Voda na splachovanie toaliet 

je úžitková z podzemných 

vrtov. Na skládku putujú len 2 % 

nášho odpadu, zvyšok ďalej spracujeme 

a triedime. Robíme aj interné 

workshopy pre zamestnancov, lebo 

vieme, že v nich máme viac ako 530 

ambasádorov našej myšlienky vo 

svete. Prestali sme predávať plastové 

fľaše, nahradili sme ich sklenenými. 

Vylúčili sme zo sortimentu 

jednorazové batérie – teraz si u nás 

kúpite už len nabíjateľné. Zaviedli 

sme náhradu mäsových guľôčok, 

ktorá má len štvrtinovú uhlíkovú 

stopu. 

Elektrická doprava aj bezmäsité 

guľky 

Ako získavate zelenú energiu? 

Podľa nášho energetického plánu 

chceme využívať tepelné čerpadlo, 

ale zatiaľ využívame certifikovanú 

energiu. 


Pozeráme sa 

na produkt ako 

na ďalšiu surovinu 

v zmysle cirkularity. 

Minulý rok ste spustili recykláciu 

vianočných stromčekov… 

Prvým krokom bolo, že sme stromčeky, 

ktoré sme predali, na konci 

Vianoc aj zbierali. Teraz sa nám podarila 

spolupráca s IKEA Industry 

Slovensko a vyzbierané stromčeky 

od minulého roka putovali na ďalšie 

spracovanie. Dali sme im druhú 

šancu a vyrobili sme z nich nábytok. 

Vďaka tejto spolupráci stromčeky 

neskončili v spaľovni či na skládke. 

Myšlienka natoľko nadchla všetky 

zúčastnené strany, že sa v relatívne 

krátkom čase podarilo investovať do 

technológie a vymyslieť celý systém, 

aby to fungovalo. 

Ktoré kroky k „ozeleneniu“ spoločnosti 

sa dejú na pozadí a zákazník 

ich nevidí? 

Tých krokov je veľa. Za Slovensko 

možno spomeniem toľko, že do roku 

2025 bude polovica ponuky v reštaurácii 

IKEA založená na rastlinnom 

pôvode a 80 % jedla bude bez obsahu 

červeného mäsa. Rovnako je naším 

cieľom využívať do roku 2025 na 

slovenskom trhu 100 % elektrickú 

dopravu na konečné doručenie IKEA 

výrobkov zákazníkom. Globálne ide 

o iniciatívy, ako je využívanie iba 

lodí s nulovými emisiami do roku 

2040, nová lesná agenda s cieľom 

presadzovať udržateľné lesné hospodárstvo 

alebo ukončenie predaja jednorazových 

alkalických batérií a ich 

náhrada za nabíjateľné, čím znížime 

celosvetové množstvo vzniknutého 

odpadu až o 5 000 ton. 

Snažíte sa využívať lokálne zdroje 

dreva? Aký podiel to približne je? 

Drevo je materiál, ktorý sa najčastejšie 

spája s nábytkom IKEA, a to 

oprávnene. Používame ho radi, pretože 

drevo je odolný, obnoviteľný, 

recyklovateľný materiál, ktorý výborne 

vyzerá. Naši dodávatelia získavajú 

drevo z približne 50 krajín po 

celom svete. Výrobky IKEA vyrábané 

na Slovensku sa vyrábajú pre globálny 

trh, nielen pre Slovensko – rovnako 

ako na Slovensku sa predávajú 

výrobky IKEA, ktoré sa vyrábajú 

v iných krajinách. Presné čísla vám 

preto neviem povedať. 

Dreva je na Slovensku čoraz menej 

a je drahšie. Ako to ovplyvňuje spoločnosť 

IKEA? 

Situáciu na trhu s drevom pozorne 

sledujeme, ale na produkciu a dostupnosť 

našich výrobkov nemá momentálne 

žiadny zásadný vplyv. 

V júni tohto roka spoločnosť 

IKEA Industry Slovakia dostala od 

Slovenskej inšpekcie životného 

prostredia pokuty za viaceré environmentálne 

delikty v celkovej 

výške 80 000 eur. Malo ísť o výrazné 

prekročenie výrobného limitu 

stanoveného integrovaným povolením, 

nedodržanie výrobného postupu 

pri výrobe drevotrieskových 

dosiek, nepovolenú výsadbu rýchlorastúcich 

drevín či porušenie legislatívy 

pri vypúšťaní odpadových 

vôd. Ako spoločnosť reagovala na 

túto pokutu? 

Nemôžeme sa vyjadrovať za spoločnosť 

IKEA Industry. Rovnako ako 

my, aj v IKEA Industry berú akékoľvek 

porušenia zákonov či zákonom 

daných limitov s veľkou vážnosťou. 

Preto sa ihneď ospravedlnili za akékoľvek 

porušenie predpisov. Pokuty, 

ktoré dostali, prijali aj zaplatili. Rovnako 

sa vyjadrili, že prijali nápravné 

kroky a opatrenia, a to hneď ako sa 

o daných problémoch dozvedeli. 

IKEA mala podobne ako ďalší nábytkári 

v lete problém doplniť sklady. 

Čo to spôsobilo? Začala sa už 

situácia upokojovať? 

Celý náš dodávateľský reťazec zápasil 

a stále zápasí pre pandémiu s rôznymi 

problémami. Má vplyv na mnohé 

odvetvia – od ťažby surovín cez 

výrobu až po dopravu. Dôsledkom 

je, že niektoré naše výrobky nie sú 

aj dlhší čas dostupné. Nie sme však 

výnimkou – pandemická situácia 

výrazne ovplyvnila napríklad aj automobilový 

priemysel, ktorý zápasí 

s nedostatkom súčiastok, či výrobu 

bicyklov, z ktorých sa stal nedostatkový 

tovar. 

Zásadným problémom sú v súčasnosti 

aj kapacity námornej dopravy. IKEA 

sa snaží na situáciu reagovať všetkými 

možnými spôsobmi na globálnej 

i lokálnej úrovni, ako je napríklad 

prenajímanie lodí, obstarávanie kontajnerov 

alebo využívanie alternatívnych 

dopravných ciest. Na vyriešenie 

situácie to však aj tak nestačí. 

Problémy s dodávkami sa v regióne 

Česko, Maďarsko a Slovensko týkajú 

výrobkov z viacerých segmentov 

v našom sortimente, najmä však 

priamo nábytku. 

Keďže od začiatku pandémie pretrváva 

zvýšený záujem zákazníkov 

o naše výrobky, zákazníci výpadok, 

prirodzene, pociťujú. Robíme všetko 

pre to, aby sa stav vrátil čo najskôr 

do normálu. Objednávame u dodávateľov 

väčšie objemy, neustále pracujeme 

na zlepšovaní logistiky a hľadáme 

nové dopravné cesty. Zároveň 

pri objednávkach uprednostňujeme 

obľúbené kúsky zo sortimentu, aby 

zákazníci mali k dispozícií tie najrelevantnejšie 

výrobky priamo v obchodnom 

dome aj prostredníctvom 

e-shopu. 

Lucia Klečková 

Do IKEA nastúpila 

v roku 2019, aby viedla 

bratislavský obchodný 

dom a rozvíjala trhové 

aktivity na celom 

Slovensku. Pred nástupom 

do IKEA mala Lucia viac 

ako 20 rokov skúseností 

s prácou na rôznych 

komerčných pozíciách 

v top nadnárodných 

FMCG spoločnostiach, 

kde zastávala rôzne 

strategické marketingové, 

predajné a maloobchodné 

pozície so zodpovednosťou 

za vytvorenie lokálnej 

stratégie a jej uvedenia 

na trh. Lucia má 

vysokoškolské vzdelanie 

v odbore predaj a marketing 

na Ekonomickej univerzite 

v Bratislave a MBA na 

Webster University, New 

Jersey, kampus Viedeň. 

Podľa Klečkovej sú zásadným problémom v súvislosti s pandémiou námorné kapacity. 

Aj takto môže vyzerať udržateľná domácnosť. 

Lucia Klečková: Ľudia neveria, že je možné vyrobiť udržateľný produkt za nízku cenu 


Verejný priestor 

(Ne)viditeľné miesta 

Obnova predstavuje opätovné zavedenie, uskutočnenie, vytvorenie niečoho, čo už 

jestvovalo. Ale je to skutočne tak? Ako k nej dnes pristupujeme? Čo všetko obnovujeme? 

Parky, záhrady, vnútrobloky, betónové plochy, neudržiavané budovy... Začíname si pomaly, 

ale isto čoraz viac všímať (ne)viditeľné miesta mesta. Môžeme obnovu týchto priestorov 

chápať ako trvalo udržateľný prístup k lepšiemu mestu? 

BRATISLAVA Text: Broňa Tarnócy, Foto: archív respondentov, 2ka, Pexels 

V stredoveku sa na dvoroch stretával 

panovník so svojimi dvoranmi, aby 

spolu rokovali o záležitostiach poddaných, 

súdili, niekedy spravodlivo, 

inokedy nie, a doslova rozhodovali 

o stínaní hláv. Dvory existujú dodnes, 

no našťastie sa na nich už takéto zásadné 

rozhodovania neprijímajú. Kedysi 

to bolo územie „jedného gazdu“, 

na ktorom bolo najlepšie vidieť, či 

bol chudobný alebo bohatý. To isté by 

sme mohli o dvoroch povedať aj dnes. 

Dvory predstavujú akúsi verejnú obývačku 

ľudí, ktorí tvoria komunitu 

a spoločne žijú v okolitých, zvyčajne 

bytových domoch. Z poloverejných 

priestorov dvorov, vnútroblokov je 

to už len kúsok k verejnému priestoru 

parkov, záhrad, k betónovým plochám, 

ktoré prahnú po revitalizácii, 

k bielym miestam v mentálnych mapách 

mesta, ktorými sú napríklad 

prieluky zarastené burinou či chátrajúce 

storočné budovy. 

Viac života vo vnútroblokoch 

Počas dvoch rokov skúmala medzinárodná 

spoločnosť YIT vo Fínsku 

budúcnosť čoraz pohodlnejších 

a funkčnejších dvorov prostredníctvom 

rôznych workshopov, kde sa 

stretli odborníci z rôznych oblastí, 

združení či platforiem, aby prispeli 

novými nápadmi na riešenie dvorov. 

Okrem toho boli vyzvaní aj samotní 

Fíni, aby sa vo väčšej miere zapojili 

do projektu prostredníctvom digitálneho 

crowdsourcingu. Cieľom projektu 

bolo preskúmať, ako by sa mali 

dvory plánovať, využívať a realizovať 

ako spoločné a funkčné priestory, 

ktoré umožnia rozšírenie vlastného 

bývania počas celého roka. Význam 

dvorov ešte zvyšujú mestské trendy. 

S rastúcou hustotou zástavby miest sa 

zmenšuje veľkosť bytov a zvyšuje potreba 

funkčných vonkajších priestorov. 

Taktiež zmeny v práci a spotrebe 

vytvárajú potrebu flexibilného 

a viacúčelového priestoru. Čoraz viac 

ľudí pracuje mimo kancelárií a v časoch 

služieb na požiadanie už nie je 

spotreba viazaná len na kamenné 

obchody. Potreba blízkeho prostredia 

sa zvyšuje aj s pribúdajúcim vekom. 

Dušan Šimun 

špecialista z Útvaru územného 

plánovania MsÚ Trenčín, architekt 

Ivana a Peter Paseční 

krajinní architekti 

Zuzana Stanová 

právnička a aktivistka 

Martin Beďatš 

hlavný architekt mesta Trenčín 

Roman Žitňanský 

riaditeľ MIB 

A vôbec, význam dvorov rastie ako 

tvorcov hodnoty. V literatúre sa tomto 

kontexte zdôrazňuje najmä ekonomická 

hodnota, zvýšenie sociálneho 

kapitálu a rast blahobytu, ktorý útulný 

a spoločný dvor poskytuje, a tým 

zlepšuje našu psychickú pohodu. 

Medzigeneračná komunikačná platforma 

Dobrý dvor má plochy na rôzne 

funkcie; vždy má tiché, spoločenské 

a aktívne oblasti, a to vytvára pre 

budovanie a rozvoj rôznych oblastí 

a funkcií dvorov kvalitné podmienky. 

Pri navrhovaní dvorov a vnútroblokov 

sa zohľadňuje pestrofarebné 

spektrum užívateľských potrieb, 

prirodzenosť stretávania a medzigeneračná 

povaha. V koncepte je fyzický 

priestor dvora zložený z troch 

stálych a niekoľkých oddelených 

priestorov, ktoré v každom čase zodpovedajú 

potrebám ľudí. 

Pohľad na dvor cez tieto tri oblasti 

umožňuje aktualizovať návod na 

použitie a rozvíjanie dvorov, pričom 

využitie je štrukturálne rozdelené. 

Vlastnosti môžu byť špecifikované 

pre každú časť a môžu byť vyvinuté 

samostatne v súlade s meniacimi 

sa potrebami ľudí. Experti z Fínska 

Revitalizácia parku, krajinní architekti Ivana a Peter Paseční, 2ka. 

študovali, ako najlepšie stavať dvory 

v meste, viac ako dva roky. Výsledkom 

je koncept More Life in Yards, 

ktorý formuluje požiadavky na 

funkčný a životaschopný dvor. Navrhli 

v ňom vytvoriť na dvore zóny 

pre rôzne aktivity, ktoré sú prirodzene 

oddelené, napríklad zeleňou, 

chodníkmi alebo časťami budov, 

a ktoré tvoria zákutia, no navzájom 

komunikujú a umožňujú bezbariérový 

prechod. Pri návrhu je v súčasnosti 

veľmi dôležitá medzigeneračná 

komunikácia. Stretávanie sa seniorov 

s mladými rodinami a deťmi jednoznačne 

prispieva k zlepšovaniu 

sociálno-komunitnej platformy. 

Cesta k vnútroblokovému manuálu 

Mŕtvych, vybetónovaných dvorov 

v centre miest (nielen na Slovensku) 

je, žiaľ, požehnane. „Najväčšia chyba, 

v ktorej však tkvie aj najväčšia 

príležitosť, je v tom, že o priestoroch 

v okolí budov často ešte stále uvažujeme 

len z pohľadu ich vzhľadu, 

no nie pobytovo. Netvoríme ich na 

užívanie. Chceme, aby tešili oko, keď 

okolo prechádzame, ale nie aby sme 

v nich spočinuli, oddýchli si, trávili 

čas či aby boli inkluzívne a multigeneračné. 

Je to tak najmä pri plo- 


Kvalitný verejný 

priestor by mal 

stimulovať, 

nabádať k činnosti, 

vzrušeniu 

a podnecovať 

zmysly. 

chách a parkoch, ktoré sú alebo boli 

pamiatkovo chránené,“ vysvetľuje 

aktivistka Zuzana Stanová. 

Betónové plochy, charakteristické pre 

vnútrobloky a dvory bytových domov 

v centrách miest strednej Európy, 

s absenciou akejkoľvek vodozádržnej 

a termoregulačnej schopnosti umocňujú 

negatívny efekt klimatickej 

zmeny a v kombinácii s už znečisteným 

ovzduším v centre vytvárajú nie 

práve motivujúce prostredie na život 

náš všetkých od detí po seniorov. 

Dôkazom toho je napríklad i plán revitalizácie 

(ne)viditeľných vnútroblokov 

v centre nášho hlavného mesta. 

„Zámerom obyvateľov je vytvorenie 

multigeneračnej zelenej oázy v najužšom 

centre Bratislavy, ktoré je, žiaľ, 

charakteristické najmä spevnenými 

plochami. Tie dnes nedokážu poskytovať 

adekvátnu ochranu nielen pred 

negatívnymi vplyvmi, ktoré sa s centrálnymi 

časťami (nielen hlavných) 

miest dlhodobo spájajú – znečistené 

ovzdušie, prachové častice, exhaláty, 

výpary z prevádzok a hluk, ale 

veľmi aktuálne ani pred klimatickou 

zmenou,“ rozpráva Zuzana Stanová. 

Ambíciou projektu je vytvoriť nové, 

kvalitné životné prostredie najmä pre 

stálych obyvateľov – seniorov, starých 

Bratislavčanov a deti s trvalým 

pobytom v lokalite, kde po ostatné 

roky dominujú študentské prenájmy 

a tzv. AirBnB. A to tak, aby bolo toto 

prostredie pre obyvateľov zdravé, 

atraktívne a motivujúce a nemali pre 

spomínané negatívne vplyvy a stúpajúcu 

dominanciu krátkodobého 

ubytovania tendencie z mesta odísť. 

Projekt má prispieť ku skvalitneniu 

životného prostredia nielen v tomto 

dvore, ale aj v okolí (nižšia prašnosť, 

hluk, zvýšenie vodozádržnej kapacity 

a zníženie teploty vzduchu a povrchov 

v letnom období) a v neposlednom 

rade vytvoriť manuál pre iné 

domové vnútrobloky či samosprávy 

aj menších miest na Slovensku. Ambíciou 

je najmä spopularizovať takéto 

odvážne prístupy v menších mestách, 

kde možno u (starších) obyvateľov dominuje 

obava z nepoznaného, obava 

z možných vysokých nákladov na projekciu 

alebo si ani nedokážu predstaviť, 

že by ich betónový dvor mohol byť 

oázou zelene, keďže im nikto takúto 

ideu zatiaľ nepredstavil a nikde nevideli 

podobnú transformáciu okolia. 

Nie je jedno ako vyzerá ihrisko 

Donedávna sme pozorovali absenciu 

až nedostatok hojdačiek na detských 

Každý dom, dvor či plot je taktiež súčasťou nášho spoločného mesta a vytvára jeho celkový 

obraz i spôsob fungovania. 

ihriskách. „Investor sa zvykne prikloniť 

k minimalistickému riešeniu, 

čo sa týka financovania detských 

ihrísk, zvykne požadovať klasickú 

minimalistickú zostavu domčeka so 

šmykľavkou. Dosť sa zabúda na staršie 

deti 6+. Túto dieru v oblasti vonkajších 

aktivít vyplnil trend navrhovania 

fitnes zariadení. Napr. hrazda 

je perfektná pre deti aj pre dospelých, 

čo sa týka cvičenia s vlastným 

telom,“ vysvetľuje krajinný architekt 

Peter Pasečný. 

„Je smutné, že sa vraj pre nedostatočnú 

hygienu upúšťa od realizácie 

pieskovísk, čo je veľká škoda pre tie 

najmenšie deti. Pieskovisko je totiž 

miestom prvej socializácie, uvedomovania 

si vlastníctva, učenia sa 

deliť s inými. Dôkladne si vyberáme 

hracie prvky tak, aby boli pestré, či 

už z hľadiska funkcií, vekových ka- 

Deti aj dospelí potrebujú mať v priestore, ktorý je určený aj iným užívateľom, na výber. Terasa 

Nové Nivy, 2ka. 

Pri navrhovaní dvorov a vnútroblokov by sme mali zohľadniť pestrofarebné spektrum užívateľských 

potrieb, prirodzenosť stretávania a medzigeneračnú povahu. 

(Ne)viditeľné miesta 


tegórií, alebo obľúbenosti. Aj keď 

deti majú radi pestré farby, domnievame 

sa, že my dospelí sme tu na to, 

aby sme formovali ich vkus. Ako raz 

povedal, resp. napísal jeden známy 

spisovateľ, všetko, čo potrebujeme 

vedieť, sme sa naučili v materskej 

škole (alebo na ihrisku),“ dodáva krajinná 

architektka Ivana Pasečná. 

Nie je jedno, ako vyzerá detské ihrisko. 

Krajinní architekti by viac chceli 

tvoriť atypické detské prvky. Tie 

podliehajú, samozrejme, certifikácii, 

aby sa zaručila bezpečnosť, no väčšinou 

je to tak, že prirodzeným hracím 

prvkom je aj tak niečo, čo v skutočnosti 

ani ako hrací prvok na prvý 

pohľad nevyzerá (úkryt v kroví, terénna 

modelácia – kopec, vodný prvok, 

prírodné cestičky z betónových 

recyklátov na kopci ako na Waltrovke 

v Prahe). „Záleží nám na tom, aby 

sa deti ocitli na ,inom‘ ihrisku. Tak 

sme navrhli napr. recyklované rúry 

na Waltrovke v Prahe alebo ľadovce 

vyčnievajúce z piesku a slnečnú sústavu 

na Nivách, ktorá bola pôvodne 

niečím úplne iným – sú to vtipné, 

industriálne a atraktívne príbehy,“ 

vysvetľuje Pasečná svoju filozofiu 

tvorby kvalitného ihriska. 

Verejný priestor ovplyvňuje psychiku 

Deti aj dospelí potrebujú mať 

v priestore, ktorý je určený aj iným 

užívateľom, na výber. „Vyskúmali 

sme, že prístupnosť je najdôležitejšia 

vlastnosť v priestore, ak chceme zabezpečiť 

jeho kvalitu. Špeciálne nám 

preto záleží na prístupnosti fyzickej 

aj takej, ktorá sa týka otvorenosti 

voči zraniteľným. Ďalej na tom, aby 

priestor stimuloval, nabádal k činnosti, 

vzrušeniu podnecoval zmysly,“ 

rozpráva krajinný architekt Peter Pasečný. 

V súčasnosti je najmä zo zdravotného 

(psychosociálneho) hľadiska 

dôležité, aby mali ľudia možnosť 

pookriať, odpočinúť si, nájsť pokoj aj 

stimul vo vonkajšom prostredí zelene. 

V prípade depresie napr. dokáže 

pozorovanie stebiel vlniacich sa tráv 

či poletujúcich pestrofarebných motýľov 

vrátiť život do unavenej mysle 

človeka, pozdvihnúť skleslú náladu, 

pomôcť nájsť zmysel v maličkostiach. 

U detí či dospelých, ktoré trávia veľa 

času na sociálnych sieťach či nekonečným 

sledovaním seriálov zas čas 

strávený v reálnom priestore so skutočnými 

ľuďmi prinavracia vnútornú 

rovnováhu, zmysel pre realitu, 

normálnosť, zdravie. Senzitívne, autentické 

a prírode blízke riešenia sú 

centrom záujmu ateliéru 2ka: „Žijeme 

dvojité životy, tie virtuálne i skutočné. 

Naším záberom je skutočný verejný 

priestor. Pre všetky spomínané 

aspekty nemožno kvalitný návrh, 

a s ním spojenú dôležitosť profesie 

krajinného architekta podceňovať.“ 

Zelené pľúca mesta a udržateľnosť 

Nie sú to len parky a záhrady, čo treba 

udržiavať, ale aj mestská zeleň ako 

taká (stromové aleje, prícestná zeleň 

a podobne). „Problém je, že sa dlhodobo 

o stromy nikto nestaral a mnohé 

z nich sú za hranicou svojej životnosti. 

Preto je dôležité klásť si otázku, 

ako sanovať, nahradiť a doplniť vegetáciu 

v meste. Treba si uvedomiť, že 

niekedy je naozaj nevyhnutné stromy 

sanovať a nahrádzať. Pri výsadbe 

stromov sa musíme riadiť potrebami 

zelene, ak chceme, aby sa jej dlhodobo 

darilo a aby jednotlivé stromy žili 

v symbióze, čo sa však v minulosti pri 

výsadbe nedialo. Pri mestskej zeleni 

nejde iba o stromy, ale o nahrádzanie 

biodiverzne takmer nevýznamných 

prvkov, akými sú napríklad upravované 

trávniky. Je potrebné značne 

zväčšovať plochu rôznych typov trvaliek 

či lúčnych kvetov, ktoré majú 

dôležitú úlohu pre lokálnu biodiverzitu 

aj v nadväznosti na okolitú 

krajinu mesta,“ hovoria zástupcovia 

Mestského inštitútu Bratislava. 

„Udržateľnosť je pojem s veľmi veľkým 

diapazónom, a preto je tento pojem 

dôležité z urbanistického hľadiska 

vnímať prioritne najmä ako rámec 

pre tú-ktorú mierku. Od nastavení 

v mierke štátu, poprípade kontinentu 

až po mierku jednotlivca, čo so sebou 

prináša extrémne veľké množstvo 

interakcií. Keď ju budeme posudzovať 

v mierke mesta, dostávame sa do 

komplexu problémov od suburbanizácie 

a s ňou súvisiacich envirodopravných 

problémov až po vymedzenie 

Zelené pľúca 

mesta je dôležité 

udržiavať 

a zveľaďovať. Nie 

sú to len parky 

a záhrady, ale 

mestská zeleň ako 

taká. 

rámca pre jednotlivca a jeho správanie 

v prostredí. V tomto rámci sa znovu 

dostávame k edukačno – motivačnému 

vplyvu územného plánovania. 

V projekte TrenčínsiTy sme v širšom 

rámci nastavili spôsob intenzifikácie 

– zahustenia mesta v snahe poskytnúť 

atraktívne bývanie v meste na 

rozdiel od nezmyselného „pobytu na 

poli“ – až po zadefinovanie štruktúry 

a spôsobu zástavby, ktorá akceptuje 

všetky známe a použiteľné pravidlá 

udržateľnej architektúry (zelená 

strešná krajina, retencia a návrat 

vody do územia, neviditeľná statická 

doprava, mikroverejné priestory...) 

v užšom rámci,“ vysvetľuje architekt 

Dušan Šimun, špecialista z Útvaru 

územného plánovania MsÚ Trenčín. 

Mesto si ty 

Mestá ako Leopoldov, Trenčín a Trnava 

získali ocenenie Patrón architektúry 

za príkladný postup samospráv pri 

príprave verejných investícií formou 

súťaže návrhov. Ocenenie „Patrón architektúry“ 

udeľuje predstavenstvo 

Slovenskej komory architektov za 

osobitný prínos pre rozvoj architektúry, 

ktorý nie je vyjadrený architektonickým 

dielom, ale, naopak, je výsledkom 

práce osobnosti, miestnej 

samosprávy alebo inštitúcie, ktorá 

sa zaslúžila o rozvoj slovenskej architektúry. 

„Mesto je ako byt – má rôzne 

priestory s rôznymi funkciami, ktoré 

sú navzájom logicky prepojené, primerane 

splývajúce alebo, naopak, primerane 

oddelené. V meste by sme sa mali 

správať tak ako vo vlastnom byte – nerobiť 

potrebu v obývačke, ale na WC, 

nespať v komore, ale v spálni, nevariť 

halušky v detskej izbe, ale v kuchyni. 

Žiaľ, mnohí si to neuvedomujú a vo 

vlastnom meste sa správajú inak ako 

vo vlastnom byte. Tým nemyslím len 

odpad ocitajúci sa tam, kde nepatrí, 

ale aj chýbajúcu toleranciu a ohľaduplnosť 

na cestách a chodníkoch, slušnosť 

na námestiach, uliciach či staniciach, 

galantnosť v busoch či v budovách, 

skrátka, chýbajúcu kultúrnosť v užívaní 

verejného priestoru – to je oblasť, 

v ktorej sa ešte máme čo učiť. 

Pri budovaní mesta máme pre zmenu 

niečo zbytočne navyše – egoizmus 

v zmysle: toto je moje a iných do toho 

nič. Akoby sme si neuvedomovali, že 

každý dom, dvor či plot je taktiež súčasťou 

nášho spoločného mesta a vytvára 

jeho celkový obraz i spôsob fungovania,“ 

dodáva na záver architekt 

Dušan Šimun, špecialista z Útvaru 

územného plánovania MsÚ Trenčín. 

Nie sú to len parky a záhrady, čo treba udržiavať, ale aj mestská zeleň ako taká. 

Strešné záhrady sú dôležitým prvkom, ktorý pomáha ku príjemnému mestskému prostrediu. 


Nora Vranová a Ruth Schagemann 

Nový európsky Bauhaus a trvalá udržateľnosť 

V priestoroch Slovenskej komory architektov sa konalo v novembri významné rokovanie Európskej 

siete príslušných orgánov v architektúre (ENACA). Osobne sa ho zúčastnili aj novozvolená 

prezidentka Európskej rady architektov (Architect´s Council of Europe) Ruth Schagemann a 

podpredsedníčka SKA a predsedníčka Výboru pre profesijné vzdelávanie architektov, architektka 

Nora Vranová, ktoré nám poskytli exkluzívny rozhovor o svojich víziách a názoroch na vývoj 

kultúrno-sociálneho kontextu v našej spoločnosti, klimatické zmeny či vzdelávanie. 

BRATISLAVA Text: Broňa Tarnócy, Foto: archív respondentov, Miroslav Pochyba 

Ak by sme mali definovať podstatu 

trvalej udržateľnosti, v čom podľa 

teba tkvie? Nestáva sa z nej iba moderná 

fráza? 

Nora Vranová (NV): Udržateľnosť 

v tom najširšom význame je spôsob 

existencie, ktorý čerpaním zdrojov 

na uspokojovanie vlastných potrieb 

nezaťažuje budúce generácie. 

V súčasnosti sa ale naozaj chováme, 

akoby to bola len fráza. Biokapacitu 

planéty, čiže prirodzenú schopnosť 

regenerácie zdrojov a absorpcie znečistenia, 

využívame na 170 %. Tých 

0,7 planéty každoročne dlžíme budúcim 

generáciám. Do roku 2030 by to 

pri nezmenenom trende malo byť až 

200 %, takže máme najvyšší čas zaradiť 

spiatočku. 

Nedávno si sa na pozvanie rakúskeho 

Klimatického a energetického 

fondu zúčastnila podujatia Green 

Deal and the City (Zelená dohoda 

a mesto). Ako by si definovala dohodu? 

Čo boli hlavné body podujatia, 

v akom duchu sa niesli diskusie 

a aký je jeho záver? 

NV: Úlohou Európskej zelenej dohody 

je priviesť Európu do roku 2050 

k uhlíkovej neutralite. Keďže už 

dnes väčšina obyvateľov Európy žije 

v mestách, udržateľné plánovanie 

a prevádzka miest v tom hrajú zásadnú 

úlohu. Green Deal and the City 

bolo jedným z podujatí Technologického 

sympózia Európskeho fóra Alpbach 

2021. Pozostávalo z prezentácie 

portugalského architekta Josého 

Pedra Sousa na tému Nový európsky 

Bauhaus a z panelovej diskusie o budúcnosti 

európskych miest. Zaujímavá 

bola posledná časť, keď moderátor 

vyzval prítomných, aby sa preniesli 

do roku 2030 a uchádzali sa o dotáciu 

z klimatického fondu pre svoj fiktívny 

projekt udržateľného mestského 

prostredia. Musím povedať, že som 

trochu podvádzala a použila som 

niektoré tézy z bratislavského Plánu 

B s cieľom ukázať, že udržateľný rozvoj 

mesta so správnou víziou sa môže 

stať realitou. Neskôr som sa k svojmu 

„podvodu“, samozrejme, priznala, čo 

vzbudilo, myslím, nefalšovaný záujem 

diskutujúcich aj divákov o dianie 

v Bratislave. 

Mohla by si nám priblížiť dokument 

Nový európsky Bauhaus? 

Ruth Schagemann (RS): Nový európsky 

Bauhaus prvýkrát predstavila 

v septembri 2020 predsedníčka 

Európskej komisie Ursula von der 

Leyen počas svojho prejavu o stave 

Únie v Európskom parlamente. 

V tom čase to bolo celkom prekvapenie 

– nič predtým nenaznačovalo, že 

sa takáto iniciatíva spustí. Je to projekt, 

ktorý iniciovala samotná predsedníčka 

Komisie. Iniciatíva bola 

zahrnutá do stratégie „Renovation 

Wave strategy“, ktorú predložila EÚ 

Komisia v októbri 2020. Do Európskej 

zelenej dohody prináša kultúrny 

a kreatívny rozmer. 

NV: Nový európsky Bauhaus (NEB), 

podobne ako Bauhaus pred 100 

rokmi, je tvorivé interdisciplinárne 

hnutie, ktoré predstavuje spojenie 

medzi vedou, technikou, umením 

a kultúrou. Opiera sa o tri rovnocenné 

piliere – udržateľnosť, estetiku 

a inkluzívnosť. Je jedným z nástrojov, 

ako dostať Európsku zelenú 

dohodu do každodenného života, 

ako z napĺňania jej cieľov spraviť 

pozitívnu, hmatateľnú skúsenosť 

pre nás všetkých. Aj napriek tej najvyššej 

politickej podpore je NEB stále 

iniciatívou zdola. Na formovaní 

jeho myšlienok sa podieľajú architekti, 

dizajnéri, environmentalisti 

a členovia rôznych združení. NEB 

má dnes asi 300 oficiálnych partnerov 

z celej Európy. Výstupy tejto 

celospoločenskej diskusie formuluje 

dokument Concept Paper NEB, ktorý 

obsahuje vízie aj konkrétne odporúčania. 

Zostavili ho osemnásti 

členovia Okrúhleho stola (HLRT) 

predsedníčky EK, medzi ktorými 

je okrem už spomenutého Josého 

Pedra Sousa, napríklad aj Schigeru 

Ban, Bjarke Ingels, Olafur Eliasson, 

ale aj Mária Beňačková Rišková, bývalá 

riaditeľka Slovenského centra 

dizajnu. Dnes sa tieto odporúčania 

stávajú súčasťou oficiálnych európskych 

politík, ako napríklad Plán 

obnovy a stability. O význame Nového 

európskeho Bauhausu svedčí 

aj nedávno otvorená expozícia Európskej 

únie na EXPO 2020 v Dubaji 

s názvom European Architecture 

as Caregiver. Expozícia prezentuje 

Európu cez vynikajúce zrealizované 

príklady architektúry, „ktorá sa stará“, 

v súlade s princípmi NEB. 

NEB je vo svojom procese veľmi inovatívny. 

Začal sa šesťmesačnou fázou 

spoločného navrhovania a tvorenia, 

ktorého cieľom je v spolupráci so 

zainteresovanými stranami presne 

definovať, aký bude rozsah a výstupy 

iniciatívy. 

Prezidentka Európskej rady architektov Ruth Schagemann s riaditeľkou Slovenskej komory 

architektov Oľgou Mihálikovou, predsedníčkou ENACA, ktorá bola hostiteľkou významného 

rokovania. 

Nora Vranová a Ruth Schagemann: Nový európsky Bauhaus a trvalá udržateľnosť 


Udržateľnosť 

v tom najširšom 

význame je spôsob 

existencie, ktorý 

čerpaním zdrojov 

na uspokojovanie 

vlastných potrieb 

nezaťažuje 

budúce generácie. 

V súčasnosti sa ale 

naozaj chováme, 

akoby to bola len 

fráza. 

Nora Vranová 

Podpredsedníčka SKA Nora Vranová v diskusii na Európskom fóre Alpach 2021. 

Oznámenie o NEB prijaté v septembri 

2021 je inšpirované podnetmi, 

ktoré Komisia dostala počas fázy 

spoločného navrhovania. Bolo prijatých 

viac ako 2 000 príspevkov z celej 

Európy i mimo nej. 

Toto oznámenie stanovuje koncepciu 

Nového európskeho Bauhausu a zahŕňa 

množstvo politických opatrení 

a možností financovania. Mnohé 

programy EÚ začlenia Nový európsky 

Bauhaus ako prvok kontextu alebo 

prioritu. 

Čo je hlavným cieľom Nového európskeho 

Bauhausu? 

RS: Všeobecnou ambíciou NEB 

je podporovať Európanov pri vytváraní 

krajších, udržateľnejších 

a inkluzívnejších foriem spoločného 

života. NEB spája Európsku 

zelenú dohodu s našimi obytnými 

priestormi. Vyzýva všetkých Európanov, 

aby si predstavili a spoločne 

budovali udržateľnú a inkluzívnu 

budúcnosť, ktorá je krásna pre naše 

oči, myseľ a dušu. Je to platforma 

určená na experimentovanie a spájanie, 

podporujúca spoluprácu medzi 

mysliteľmi a činiteľmi, ktorí 

chcú navrhnúť naše budúce spôsoby 

spoločného života. Most medzi 

svetom vedy a techniky a svetom 

umenia a kultúry. Pozvanie zmeniť 

perspektívu a pozrieť sa na naše 

zelené a digitálne výzvy ako na príležitosti 

zmeniť naše životy k lepšiemu. 

Nový európsky Bauhaus ponúka 

nový prístup k spoločnému hľadaniu 

inovatívnych riešení zložitých 

spoločenských problémov prostredníctvom 

spoločnej tvorby. Iniciatíva 

má za cieľ formovať naše myslenie, 

správanie a trhy na základe nových 

spôsobov bývania a budovania, a to 

aj prostredníctvom ovplyvňovania 

verejného obstarávania. 

NEB bude spájať občanov, odborníkov, 

podniky a inštitúcie a uľahčí 

rozhovory o tom, ako urobiť životné 

priestory zajtrajška dostupnejšie. 

Mobilizuje dizajnérov, architektov, 

inžinierov, vedcov, študentov a kreatívne 

mysle naprieč disciplínami, 

aby prehodnotili trvalo udržateľný 

život v Európe i mimo nej. Usiluje 

sa o zlepšenie kvality našich životných 

skúseností. Zdôrazňuje hodnotu 

jednoduchosti, funkčnosti 

a cirkularity materiálov bez toho, 

aby to ohrozilo náš každodenný život. 

Poskytuje finančnú podporu 

inovatívnym nápadom a produktom 

prostredníctvom ad-hoc výziev na 

predkladanie návrhov a prostredníctvom 

koordinovaných programov 

zahrnutých do viacročného finančného 

rámca. 

ACE (The Architects’ Council of 

Europe) považuje NEB za skvelú 

príležitosť. Aký je váš osobný cieľ 

v Novom európskom Bauhause? 

RS: Zvýšiť povedomie občanov, osôb 

s rozhodovacou právomocou a zainteresovaných 

strán v stavebnom sektore 

o hodnote vysokokvalitnej architektúry 

a dôležitosti navrhovania 

a budovania kvalitných miest. Podporovať 

medziodborovú spoluprácu 

v sektore. ACE v duchu NEB iniciovalo 

Nový európsky Bauhaus Collective 

(NEBC), ktorý združuje 15 celoeurópskych 

organizácií zastupujúcich 

architektov, urbanistov, krajinných 

architektov, interiérových architektov, 

inžinierov, dizajnérov, umelcov, 

pedagógov a výskumníkov. Nový 

európsky Bauhaus je hnacou silou 

legislatívnych zmien. Z dlhodobého 

hľadiska dúfame, že povedie k pozitívnym 

zmenám v legislatívnom 

rámci na všetkých úrovniach riadenia 

počnúc úrovňou EÚ, ktorá zohráva 

čoraz väčšiu úlohu v mnohých 

oblastiach ovplyvňujúcich zastavané 

prostredie a každodennú prax architektonickej 

profesie. Na zabezpečenie 

kvality v zastavanom prostredí je 

potrebný koherentný a progresívny 

regulačný rámec na úrovni EÚ. 

Domnievame sa, že architektonický 

projekt robí veci hmatateľnými 

a konkrétnymi a predstavuje správny 

moment na implementáciu tohto 

prístupu tým, že spája všetky zainteresované 

strany projektu, aby 

prediskutovali výzvy a dohodli sa na 

najlepších stratégiách na vytvorenie 

čo najväčšej hodnoty z minimálnych 

zdrojov na čo najdlhšie možné obdobie. 

Ak kvalitná architektúra dokáže 

vytvárať významné hodnoty, 

naopak, nedomyslené stavby môžu 

spôsobiť značné plytvanie a náklady, 

a to z krátkodobého hľadiska aj pre 


Si členkou organizácie MANIFEST 

2020. Aký je váš hlavný cieľ? 

NV: MANIFEST 2020 je práve jedným 

(a na Slovensku prvým) z tých 

300 oficiálnych partnerov NEB. 

V súčasnosti je naším cieľom najmä 

šírenie myšlienok Nového európskeho 

Bauhausu a ich implementácia do 

praxe. MANIFEST 2020 však vznikol 

už skôr. Jeho členmi sú experti 

pôsobiaci vo verejnom, súkromnom 

i neziskovom sektore v oblasti územného 

plánovania, stavebníctva, architektúry 

a kreatívneho priemyslu. 

Od roku 2019 sa snažíme poukazovať 

na zodpovednosť stavebného 

sektora za dosahy na zmenu klímy 

a na nevyhnutnosť urýchlenej transformácie 

smerom k dlhodobo udržateľnému 

spôsobu výstavby, inováciám, 

digitalizácii a vysokej úrovni 

architektonickej kvality. 

Ako môžeme prispieť ku priaznivému 

vývoju kultúrno-sociálneho 

kontextu v našej spoločnosti a klimatických 

zmien? 

NV: Základom celospoločenskej premeny 

je celková zmena paradigmy 

od kultúry ekonomického rastu po 

kultúru primeranosti. Od prosperity 

založenej na spotrebe a neúmernom 

čerpaní prírodných zdrojov po prosperitu 

spolupatričnosti. Zaužívané 

slovné spojenie trvalo udržateľný 

rast je v podstate oxymoron. Ako 

som uviedla na začiatku, my už nemáme 

kam rásť, môžeme sa však rozvíjať, 

zlepšovať kvalitu nášho života 


cez vzdelanie, kultúru a vzťah k prostrediu, 

v ktorom žijeme. Veľa ľudí 

bude asi namietať, že by to znamenalo 

pokles životnej úrovne, a to nie je 

politicky priechodné... Záleží na tom, 

čím meriame životnú úroveň – počtom 

áut na počet obyvateľov alebo 

napríklad priemernou dĺžkou života 

v plnom zdraví. 

Ako sa tento prístup prejaví v architektúre? 

NV: Súčasťou spomenutej zmeny paradigmy 

je aj prehodnotenie nášho 

vzťahu k potrebe stavať. Najudržateľnejšia 

budova je tá, ktorú nepostavíme. 

To môže znieť pre architekta 

desivo. Nemyslím si však, že 

by sme stratili prácu zo dňa na deň. 

Ak sa na sektor stavebníctva pozrieme 

z pohľadu emisií skleníkových 

plynov, je ako celok zodpovedný za 

zhruba 39 %. Tieto emisie sa delia 

na emisie z výroby stavebných materiálov 

a výstavby (11 %) a na prevádzku 

budov (28 %). Dnes máme 

technológie – dostatočne vyskúšané 

a prístupné – na to, aby sme prevádzkovú 

energiu novostavieb znížili 

na 0. Stačí ich len efektívne využívať. 

Takže je potrebné sústrediť 

sa na tých 11 % energie zabudovanej 

v konštrukciách a začať viac uvažovať 

o klimaticky neutrálnych materiáloch, 

o minimalizácii dopravy, 

o rozumnom narábaní s pôdou. No 

a potom tu máme existujúce budovy, 

kde tých 11 % už vyrobených stojí na 

existujúcich stavebných pozemkoch 

s napojením na existujúcu infraštruktúru. 

Ekologickú záťaž predstavuje 

ich prevádzka. Tieto budovy je 

však možné upgradovať, adaptovať 

a prispôsobovať novým funkciám 

pri súčasnom zachovaní ich architektonických 

kvalít. Odhaduje sa, že 

do roku 2030 asi 70 % práce architektov 

budú predstavovať prestavby 

jestvujúceho stavebného fondu. Držiteľka 

Pritzkerovej ceny Anne Lacaton 

hovorí: „Búranie je stratou mnohých 

vecí – stratou energie, stratou 

materiálu a stratou histórie.“ 

Na budovanie rešpektu k životnému 

prostrediu a k sebe navzájom 

je potrebná medziodborová transgeneračná 

výmena poznatkov 

zohľadňujúca viaceré perspektívy. 

Je vôbec možné „zmeniť“ naše 

myslenie? A keď už hovoríme o generačnej 

výmene, dožijeme sa vôbec 

zdravého celospoločenského 

rešpektu k životnému prostrediu? 

NV: Začnem od konca. Buď budeme 

rešpektovať životné prostredie – 

hneď a dôsledne, alebo životné prostredie 

prestane rešpektovať nás. 

Planéta bez ľudí prežije, ľudia bez 

planéty nie – a mladí to už pochopili. 

Myslím, že by sme mali viac počúvať 

mladú generáciu, lebo naše chyby 

budú musieť riešiť oni. 

Rovnako sa máme čo učiť od generácií 

pred nami. Ľudia v minulosti 

na výstavbu používali lokálne či 

obnoviteľné materiály. Dnes im honosne 

hovoríme klimaticky neutrálne, 

pre nich to však bolo niečo, čo 

bolo prirodzene po ruke – drevo, 

hlina, lokálny kameň, slama... Rovnako 

recyklácia je stará ako ľudstvo 

samo, len sa tak nevolala. Rímske 

stĺpy nájdete v románskych bazilikách, 

opracované kamene, staré 

tehly či trámy sa opakovane používali 

na novú výstavbu. Podstatne 

menej energeticky náročná bola aj 

prevádzka budov – prirodzené vetranie, 

tienenie, využívanie vody, 

Ruth Schagemann hovorí, že všeobecnou ambíciou Nového európskeho Bauhausu (NEB) 

je podporovať Európanov pri vytváraní krajších, udržateľnejších a inkluzívnejších foriem 

spoločného života. 

poloha a orientácia na svetové strany 

šetrili zdroje, pretože zdroje boli 

vzácne. Vzácne sú stále, len sme si 

to prestali uvedomovať. Nehovorím 

o romantickom návrate do dreveníc. 

Tradičné poznanie dnes vieme vďaka 

špičkovým technológiám využiť 

ešte efektívnejšie a prispôsobiť ho 

súčasnému alebo radšej budúcemu 

životnému štýlu. BIG stavia prototyp 

obydlia pre pobyt na Marse z nepálenej 

hliny pomocou obrovskej 3D 

tlačiarne... 

Aké dôležité je v tomto procese 

vzdelávanie? Ako podľa teba vzdelávať 

tak, aby sa zodpovednosť za 

prostredie okolo nás stala našou 

prirodzenou a pevnou súčasťou? 

NV: Vzdelávanie je kľúčové – vždy 

a vo všetkom. Už od materskej školy 

si budujeme svoj vzťah k svetu. Ale 

sústredím sa na vzdelávanie autorizovaných 

architektov, ktoré mám v Slovenskej 

komore architektov v gescii. 

Snažíme sa témy udržateľnosti pravidelne 

zaraďovať do nášho systému 

profesijného vzdelávania. Najmä prostredníctvom 

príkladov dobrej praxe 

prezentujeme nielen technologické, 

ale aj kultúrne či sociálne aspekty 

udržateľnej výstavby, územného 

plánovania a krajiny. Naším cieľom 

je dosiahnuť stav, keď stavať udržateľne 

bude prvou a najjednoduchšou 

voľbou každého architekta. Lebo architekti 

majú v procese výstavby stále 

nezastupiteľnú úlohu – sú spravidla 

prvým kontaktom klienta i dodávateľa 

stavby, oni by mali vedieť vysvetliť 

výhody udržateľných riešení aj to, ako 

ich správne aplikovať. Čiže jedným 

z kľúčov k udržateľnej výstavbe sú 

vzdelaní architekti. 

Ak kvalitná 

architektúra dokáže 

vytvárať významné 

hodnoty, naopak, 

nedomyslené 

stavby môžu 

spôsobiť značné 

plytvanie a náklady. 

Ruth Schagemann 

Európska sieť príslušných 

orgánov v architektúre 

(ENACA) vznikla v roku 2007 

na pôde Írskeho kráľovského 

inštitútu (Royal Institue of 

Architects of Ireland, RIAI) 

ako reakcia na potreby 

spolupráce medzi príslušnými 

orgánmi v oblasti uznávania 

kvalifikácií architektov a ich 

mobility. V roku 2011 bola na 

jej čelo na návrh RIAI zvolená 

Oľga Miháliková (riaditeľka 

úradu SKA), ktorá jej odvtedy 

predsedá. 

ACE (The Architects’ Council 

of Europe) je nezisková 

organizácia založená v Trevise 

(Taliansko) 11. mája 1990 

zlúčením bývalého styčného 

výboru architektov zjednotenej 

Európy (CLAEU/ Liaison 

Committee of the Architects of 

the United Europe) a bývalej 

Rady európskych architektov 

(CEA/ Council of European 

Architects). Odvtedy sa jeho 

riadenie neustále vyvíja, 

aby dosiahlo svoje ciele 

a zámery. Pracovná štruktúra 

ACE je navrhnutá tak, aby 

udržala a zabezpečila vysokú 

úroveň efektívnosti v rámci 

európskej architektonickej 

a profesionálnej politiky. 

V nadchádzajúcom období pripravujete 

ako skupina podcasty 

na tému Nový európsky Bauhaus. 

Môžeš presnejšie povedať, na čo 

konkrétne sa môžeme tešiť? Kto 

sa na týchto podcastoch podieľa 

a s akými organizáciami spolupracujete? 

NV: V rámci komunikačnej stratégie 

„Zelená pre architektúru“, ktorá 

dominovala napr. aj v tomto ročníku 

ocenenia CE ZA AR, pripravujeme 

sériu podcastov „Nový európsky 

Bauhaus v štyroch kapitolách“. Kapitoly 

sa týkajú komunít, mesta, 

budov a hi-tech/lo-tech technológií. 

Témy chceme podrobnejšie prebrať 

formou rozhovorov s pozvanými 

hosťami, ktoré bude moderovať 

Martin Zaiček. O koncepte NEB sa 

budeme rozprávať s Máriou Beňačkovou 

Riškovou (HLRT predsedníčky 

EK), o iniciatívach zdola s Barbarou 

Zavarskou (PUNKT/CTZN). Na 

tému mesta sme pozvali zástupcov 

bratislavského magistrátu a mesta 

Trnava – laureáta tohtoročnej ceny 

CE ZA AR v kategórii Patrón architektúry. 

K udržateľnej výstavbe budov 

sa vyjadria architekti Andrea 

Borská a René Baranyai. Asi najviac 

sa ale teším na duel recykling a digitalizácia. 

Túto zdanlivo nesúrodú 

dvojicu tém by mali spojiť Petra 

Cséfalvayová (INCIEN) a páni zo 

štúdia Subdigital. Verím, že podcasty 

zarezonujú a priblížia hodnoty 

Nového európskeho Bauhausu širšej 

verejnosti. 

Nora Vranová a Ruth Schagemann: Nový európsky Bauhaus a trvalá udržateľnosť 


Krajinnní architekti Ivana Pasečná 

a Peter Pasečný, 2ka: 

Zeleň ako dôležitý 


Nové Nivy je dielo, ktoré rôznymi spôsobmi zasiahlo do života nášho mesta. Či chceme 

alebo nie, ovplyvnilo nielen nás, ale i ďalšiu tvorbu mesta či život v ňom, a to na rôznych 

úrovniach. Porozprávali sme sa so spolutvorcami diela krajinnej architektúry – krajinnými 

architektmi Ivanou Pasečnou a Petrom Pasečným, majiteľmi ateliéru 2ka. 

BRATISLAVA TEXT: Broňa Tarnócy, FOTO: archív krajinného architektonického ateliéru 2ka, Matej Fabianek 

Začnem rovno stále aktuálnou témou 

– Novými Nivami. V ktorej fáze 

projektu ste sa dostali k tvorbe zelene? 

Na projekt sme boli prizvaní v roku 

2016. Sme spoluautorom diela krajinnej 

architektúry – vonkajškov 

(pod čím rozumieme návrh materiálov, 

spevnených plôch, jednotlivých 

prvkov verejného priestoru a, 

samozrejme, aj zelene) v centre Nivy. 

Pôvodný koncept vytvoril anglický 

ateliér BDP a my sme vo fáze schematického 

dizajnu spravili jeho revíziu. 

Naša pozícia bola vytvoriť pre 

ateliér SIEBERT + TALAŠ kompletný 

schematický dizajn a realizačnú projektovú 

dokumentáciu exteriéru, ako 

napríklad strechy verejných priestorov 

prízemia, vstupné námestia pred 

hlavnými vstupmi do nákupného 

centra zo západu a východu, ako aj 

zelené pásy pozdĺž cyklochodníka, 

stredový pás zelene bulváru i terénnu 

modeláciu zvlnených okrasných 

tráv hlavnej komunikácie Mlynské 

nivy. Naše práce na projekte Nové 

Nivy zahŕňali prepracovanie vstupných 

námestí, parčíku na Páričkovej, 

samostatne sme nadizajnovali 

stredový pás komunikácie Mlynské 

nivy, kompletne sme upravili návrh 

detského ihriska na zelenej streche, 

navrhli sme nové detské ihrisko pri 

tržnici a iné prvky, ktoré sa nakoniec 

z dôvodu budgetu, bohužiaľ, nezrealizovali. 

V realizačnom projekte 

sme v spolupráci s českým ateliérom 

TERRA FLORIDA spracovali komplet 

projektovú dokumentáciu krajinnej 

architektúry. Tiež sme pre investora 

HB Reavis spracovali „zelené“ kapitoly 

BREEAM COMMUNITIES celej 

zóny projektu Nové Nivy. 

Aká bola základná idea konceptu? 

Čo ste chceli dosiahnuť a aj sa vám 

to podarilo a čo, naopak, nie? 

V pôvodnom koncepte sa britskí krajinní 

architekti (BDP) snažili simulovať 

slovenskú krajinu. My sme sa 

Výzvou bolo 

nekonfliktne 

absorbovať 

požiadavky rôznych 

typov užívateľov 

verejného 

priestoru. 

napriek tomu držali na streche „pri 

zemi“. V procese revízie britského 

konceptu bolo dôležité držať sa limitov 

možného zaťaženia strechy tak, 

aby vymedzený priestor umožnil 

výsadbu čo najväčšieho počtu vzrastlých 

stromov. Takisto bolo výzvou 

nekonfliktne absorbovať požiadavky 

rôznych typov užívateľov verejného 

priestoru. 

Základnou ideou konceptu bolo 

vytvoriť pozoruhodnú, jedinečnú 

strešnú mestskú „krajinu“ s vysokou 

biodiverzitou. Na zelenej streche je 

komunitná záhrada, miesta na relax 

aj cvičenie, ihriská pre deti, bežecká 

dráha s workout ihriskom, samoobslužný 

gril a priestor na piknik a, 

samozrejme, je z nej krásny výhľad 

na Bratislavu. Môžete si tu natrhať 

jahody, zažiť najlepšie ihriská v meste 

(aj pre dospelých), zacvičiť na fitnes 

prvkoch, poprechádzať sa s babkou... 

Teší nás, že ako prví zavítali okukať 

strechu dôchodcovia a že tu našli 

útočisko s wifi aj tínedžeri, ktorí sem 

imigrovali zo susedného nákupného 

centra (a tým ho aj odbremenili 

od vysedávania v jeho vnútorných 

priestoroch). Do zrealizovaných úľov 

sa nasťahujú včely. Brány Nív sú otvorené 

už niekoľko týždňov a my máme 

pocit, že strecha sa stala akousi novou 

atrakciou hlavného mesta. Chceli sme 

dosiahnuť pocit prírody v meste, variabilitu 

možností na trávenie času 

rôznymi vekovými skupinami užívateľov 

(čo najväčšiu využiteľnosť, čo 

sa týka funkcií) a aby sa priestor stal 

obľúbeným. To sa nám podarilo. 

Čo vás pri návrhu najviac ovplyvnilo? 

Vstupné parametre (limity územia), 

ako lokalizácia väčšiny verejného 

priestoru na streche a kolízia s inžinierskymi 

sieťami na prízemí v bulvári 

Nové Nivy. 

Ako podľa vás vaša tvorba vyprofilovala 

dané územia? 

Napriek tomu, že ide o zastavané 

územie s konkrétnou náplňou (autobusová 

stanica a shopping), domnievame 

sa, že sme mu dodali mäkkosť 

a ďalšiu náplň v podobe bulváru 

plného zelene, okolitých zelených 

plôch a funkčnej i plnohodnotne využitej 

strechy. 

Čo bolo na projekte Nové Nivy najväčšou 

výzvou? 

Technologické riešenie svahu, kde 

sme spoločne s architektmi a holandským 

dodávateľom vegetačných 

strešných konštrukcií navrhli udržateľnú 

kvitnúcu lúku a modelované 

detské ihrisko, ktorého vybudovanie 

si vyžiadalo inžiniersky zložité konštrukčné 

riešenie. 

Pracujete nielen s prostredím, ale 

i architektúrou. Doslova ovplyvňujete 

charakter územia a správanie v ňom, 

pracujete s našimi pocitmi a emóciami. 

Ako vnímate túto zodpovednosť? 

Profesia krajinného architekta je do 

budúcna nezastupiteľná, pozitívne 

ovplyvňujeme kvalitu života v meste. 

K zadaniu pristupujeme vždy 

s rešpektom a nadšením. 

Park Waltrovka Praha 5. Autor: 2ka a TERRA FLORIDA. Park 

získal ocenenie SZKT v kategórii Park roka 2019. 

Areál sídla spoločnosti ABW – Králová pri Senci. Park Panorama, Bratislava. Spolupráca s architektonickým 

ateliérom GFI. 

30 ASB #227 realizácie

Nové Nivy, Bratislava. Ihrisko s trampolínami a nerezovou šmyklavkou v komplikovanom svahu na streche stimuluje lezecké schopnosti detí, mobilné kvetináče formujúce raster námestia vonkajšej 

tržnice. Autor: 2ka a TERRA FLORIDA. 

Chceli sme 

dosiahnuť pocit 

prírody v meste 

i variabilitu 

možností trávenia 

času rôznymi 

skupinami 

obyvateľov. 

Trvalá udržateľnosť. Dnes je 

všade, v rozsahu a obsahu, ktorý 

s ňou niekedy nemá vo svojej podstate 

nič spoločné, akoby sa z nej 

stala fráza. Ako vy vnímate trvalú 

udržateľnosť? Kde vidíte jej podstatu? 

Chceme veci navrhovať tak, aby 

sme zanechali čo najmenšiu ekologickú 

stopu (drevené časti lavičiek 

navrhujeme z agátu, ktorý je domácou 

drevinou, nemusíme teda dovážať 

tropické drevo z Brazílie), čo 

sa týka materiálov (napr. dlažieb), 

využívame recykláty. To, čo robíme 

samo osebe, prispieva k udržateľnosti 

v troch oblastiach: environmentálnej 

(zväčšujeme priepustné 

plochy, zadržiavame zrážkovú vodu 

najmä vo vegetačných plochách, 

vzrastlá zeleň ochladzuje okolie, 

zachytáva prach), ekonomickej 

(zvyšujeme hodnotu územia a susedných 

pozemkov, atraktivitou 

podporujeme turizmus, prispievame 

k tvorbe pracovných miest 

v ňom, znižujeme náklady na zdravotnú 

starostlivosť, ochladzujeme 

budovy) a psychosociálnej (zlepšujeme 

fyzické i psychické zdravie 

ľudí, vytvárame miesto pre reálny 

kontakt)... Vplyv krajinnej architektúry 

na spoločnosť a životné 

prostredie je nesmierne silný. 

Ako sme na tom s vnímaním zelených 

plôch v hlavnom meste i celkovo 

na Slovensku? 

Myslím, že ľudia sú spokojní, ale potom 

tu máme aj tých večne nespokojných. 

Tak to je, sme rôzni. Rozdiel 

v Bratislave vnímame v novom primátorovi, 

ktorý je profesiou architekt. 

Podobne je to v tých mestách či 

obciach, ktoré „riadi“ človek s víziou 

a otvorený zmenám či principiálny, 

čo sa týka zásad, taký, čo si nenechá 

skákať po hlave, a tiež je odvážny 

a pokorný. Dôležitý je charakter. 

Uvedomovanie si hodnôt a dôležitosti 

riešenia verejných priestorov. Potom 

budú také aj priestory, ktoré tvoríme. 

Neuspokojenie sa so súčasným 

stavom. Stále je čo zlepšovať. Vnímanie 

ovplyvňuje aj popularizácia 

a oceňovanie diel krajinnej architektúry. 

Tu vidíme nedostatky. Čo ukazujeme 

a predostierame verejnosti, 

to zvyčajne obdivuje, našťastie, je tu 

internet. 

Čo pre vás znamená tvorba mesta 

či zóny? Ako sa môžeme my, jeho 

obyvatelia, zlepšiť v jeho budovaní 

a využívaní? 

Tvorba mesta je o spolupráci (tú 

sme sa mali naučiť už v detstve na 

ihrisku) – niekto riadi a ostatní spolupracujú, 

každý musí byť s úlohou 

stotožnený, inak sa stagnuje. Je to 

systematický, zložitý (ale tvorivý, 

preto aj čiastočne zábavný) proces, 

pretože doň zasahuje veľa aktérov 

s rôznymi často protichodnými záujmami. 

Okrem toho je to dynamický 

proces, ktorý pracuje v čase, keď 

sa menia podmienky atď., a aj v jeho 

fáze realizácie môže zlyhať. Všetci 

a všetko (ako pri ostatných činnostiach 

v priestore, tvorbe úspešného 

filmu, vymýšľaní skvelého jedla) sa 

musí robiť poriadne a dosť sa aj improvizuje. 

Dôležité je, aby napr. developer 

pri tvorbe novej štvrte vybudoval 

aj peši dostupnú občiansku 

vybavenosť, sieť škôl (základných 

i materských) a priestorov zelene 

tak, aby obyvatelia čo najmenej používali 

autá. Potom má mesto napr. 

menej problémov s riešením dopravy. 

Zhora však platí, že ak mesto 

nezareguluje správanie developera, 

ten pravdepodobne uprednostní 

vlastný zisk. V praxi nás prekvapilo 

to, že mesto má peniaze aj nástroje 

na tvorbu nových parkov, no obyvatelia 

(často jednotlivci) zabrzdia 

celý proces pred realizáciou, pretože 

sa boja, že do „ich“ územia príde 

viac „cudzích“ návštevníkov. Cítia 

sa ohrození, pričom verejný priestor 

vôbec nie je len ich územím. Prekvapuje 

nás, že mesto nedokáže 

vzdorovať jednotlivcovi, pričom 

ide o verejný záujem. Vy, obyvatelia, 

môžete zlepšiť verejný priestor 

tým, že dáte podnet na jeho zlepšenie 

zástupcom mesta, resp. mestskej 

časti, alebo developerom, čím 

vyviniete verejný tlak na zmenu 

vo vašom okolí. Nebojte sa zmeny, 

nemusí byť negatívna, práve naopak. 

Kontrolujte, čo sa deje vo vašom 

okolí, ale neprivlastňujte si ho. 

Nechajte mesto dýchať, aby zostalo 

verejným, prístupným, bezpečným 

pre deti i dôchodcov. Priložte ruku 

k dielu, neklaďte prekážky. Buďte 

inovatívni, sledujte trendy, neohradzujte 

sa, buďte pozitívne naladení, 

lebo verejný priestor odráža kultúru 

národa. My, krajinní architekti, 

chceme byť autentickí a spravodliví 

k okoliu. Našou hodnotou je tvoriť 

kvalitu, dávať život priestoru. Bez 

užívateľov to nejde. Kľúčom je spolupráca. 

Chceme len pracovať, tvoriť 

priestor, pretože nám na ňom 

záleží. 

Nové Nivy. Stredovy zelený pás s modelovaným terénom 

vysadený monokulturou vysokých okrasných tráv. 

Nové Nivy, Bratislava. Autori hovoria: "Aj Bratislava má už 

po vzore Newyorku svoju Highline." Zabehajte si v oblakoch 

na bežeckej dráhe dlhej viac ako 500 m, uniknite pred zhonom 

mesta do zelene. 

Nové Nivy cyklotrasy s udržateľnou zelenou vniesli do mesta 

nový rozmer. 

Ivana Pasečná a Peter Pasečný, 2ka: Zeleň ako dôležitý mestotvorný prvok 


Právnička a aktivistka 

Zuzana StanovÁ: 

Revitalizácia Prügerovej záhrady 

Záhrada Prüger-Wallnerovcov, jednoducho Prügerka, sa stala jej srdcovou 

záležitosťou. Záhrada vznikla na konci 19. storočia, keď si Prüger- 

Wallnerovci postavili vilu na Havlíčkovej ulici, ktorá stojí dodnes. Vlastník 

záhrady Heinrich Prüger bol svetoznámym hotelovým manažérom. Riadil 

vychýrené hotely v Paríži, Londýne a New Yorku, poznali ho svetové médiá 

a pritom žil na Slovensku, kde o ňom dnes vie málokto. Záhrada bola niekoľko 

desaťročí neudržiavaná, čo sa podpísalo na jej vzhľade a kondícii. Spustnuté 

a zanedbané miesto sa snaží hlavné mesto a jeho partneri revitalizovať. O tom, 

kam kráča „Prügerka“, sme sa porozprávali s iniciátorkou projektu jej obnovy, 

právničkou Zuzanou Stanovou. 

BRATISLAVA TEXT: Broňa Tarnócy, Foto: archív Zuzana Stanová, Marek Valček 

KKedy sa začal písať príbeh „Prügerky“? 

Jej príbeh začal písať pred 120 rokmi 

Henry Prüger, slávny hotelier, vďaka 

ktorému Bratislava získala svoju 

ikonu – hotel Carlton. Jej novodobý 

príbeh sa rozbehol po revolúcii, keď 

mesto začalo uvažovať o tom, ako 

s týmto cenným územím naložiť. 

Trochu paradoxne aj z tohto obdobia 

pochádzajú rôzne chýry a rozprávania 

starých Prešporákov. 

A kedy si sa stretla s touto vzácnou 

záhradou? 

Okolo roku 2011, keď sme sa v samospráve 

rozhodli, že ju sprístupníme 

ako verejný priestor. 

Čo bolo to úplne prvé, čo ťa chytilo 

za srdce, a prečo si sa jej s takou 

vervou začala venovať? 

Samotná myšlienka, že po rokoch 

„výpredajov“ verejných priestorov 

môžeme jeden pre zmenu priniesť 

verejnosti. A ešte k tomu v centre 

hlavného mesta, plný zelene, s neuveriteľným 

príbehom. Vnímala som 

to ako krásnu nádej a zázrak vo verejnom 

živote na Slovensku. 

Územie „Prügerky“ bolo kedysi neviditeľné. 

Revitalizácia tohto verejného 

priestoru trvala roky, resp. stále 

trvá. Môžeš nám priblížiť jej proces? 

Na začiatku to bol náš úžasný tím na 

úrade bratislavského Starého Mesta 

na čele s vtedajšou starostkou Táňou 

Rosovou a partnerom projektu, ktorý 

to ťahal. A, samozrejme, veľká 

energia a elán. Dotiahli sme to ako 

tím spolu s magistrátom a útvarom 

hlavnej architektky ku grantu z nórskych 

fondov (cca 200-tisíc eur), mali 

sme aj kompletnú projektovú dokumentáciu 

od FA STU. Všetko sa zdalo 

byť nezvratne na dobrej ceste. Po 

voľbách sa však odrazu všetko zmenilo. 

Išla som na materskú a celý projekt, 

celá projektová dokumentácia, 

dendrológia, hydrogeológia... všetko 

ostalo u mňa v šanóne. Za tie roky 

som sa snažila využiť každú príležitosť, 

ako myšlienku oživiť a projekt 

zrealizovať, ale nenachádzala som 

pochopenie. Stále som sa však nevzdávala 

nádeje. Keď sa stal primátorom 

architekt Matúš Vallo, s ktorým 

som sa o „Prügerke“ veľa rozprávala, 

vycítila som, že teraz sa to konečne 

podarí. Intuícia nesklamala. 

Čím je Prügerova záhrada špecifická? 

Svojou históriou, príbehom, tým, ako 

nadväzuje na Horský park, ako ho 

neduplikuje, ale vhodne dopĺňa. „Prügerka“ 

má nielen tienisté plochy, ale 

aj preslnené miesta, piknikové lúky, 

mokrade... Je oplotená a prakticky 

celá na pešej zóne, deti sa tam môžu 

pohybovať úplne bezpečne. Lavičky 

sú po celej ploche, nachádzajú sa v nej 

štiepkové chodníky, takže tam možno 

chodiť aj po daždi, keď je blato. 

Prügerova záhrada je jediný oplotený 

park s ihriskom, kde sa dá ísť so psom, 

čo je častá dilema rodín s deťmi. 

Aké sú tvoje ďalšie plány v rámci jej 

revitalizácie? 

Momentálne rekonštruujeme záhradný 

domček, bude v ňom zázemie 

záhrady pre tím aj návštevníkov. 

Domček zároveň vytvára príležitosť 

ukázať návštevníkom, ako sa v záhrade 

v minulosti hospodárilo a žilo 

a čo si z toho môžeme odniesť pre 

dnešok. Zvláštnu pozornosť budeme 

pri týchto aktivitách venovať deťom. 

Súčasne v tomto období pripravujeme 

rekonštrukciu skleníkov, ktoré 

sú také zdevastované, že už takmer 

zanikli. Rozhodli sme sa ich venovať 

pestovaniu, teda ich pôvodnej funkcii, 

ako aj expozícii príbehu rodiny 

Prügerovcov a ich prínosu pre Bratislavu. 

Je poľutovaniahodné, že sa 

o nich a predovšetkým o Heinrichovi 

Prügerovi tak málo vie, chceme to 

napraviť. 

Ako vnímaš stav mestských parkov, 

vnútroblokov či záhrad celkovo 

a ako celospoločenské nastavenie 

32 ASB #227 fokus

Obnovu 

záhrady Prüger- 

Wallnerovcov som 

vnímala ako krásnu 

nádej a zázrak vo 

verejnom živote na 

Slovensku. 

Zuzana Stanová. 

k existencii, revitalizácii a záujmu 

verejnosti o tieto „neviditeľné“ 

priestory? 

Najväčšia chyba, ktorú však možno 

chápať aj ako najväčšiu príležitosť, je 

v tom, že o priestoroch v okolí budov 

ešte stále uvažujeme len z pohľadu 

ich vzhľadu, ale nie pobytovo – nerobíme 

ich pre užívanie. Chceme, aby 

tešili oko, keď okolo prechádzame, 

ale nie, aby sme v nich pobudli, oddýchli 

si a trávili v nich čas či aby boli 

inkluzívne a multigeneračné. Týka sa 

to najmä plôch a parkov, ktoré sú alebo 

boli nejako pamiatkovo chránené. 

Nechceme žiť ako pod skleneným 

zvonom, chceme žiť. 

Potrebu kvalitného verejného 

priestoru, resp. dostatočného 

množstva zelene paradoxne priniesla 

až pandémia. Čo držalo mnohých 

tak dlho v spánku a v hlbokom 

nezáujme o naše okolie? 

Asi by som odpovedala opakom – 

akútny pocit potreby kvalitného verejného 

priestoru a zelene priniesla 

na jednej strane drastická redukcia 

možností, ako tráviť voľný čas, a na 

druhej strane potreba rozšíriť tento 

priestor pre náhly výrazný nárast 

jeho užívateľov. Niektorí možno 

znovu objavili, aké krásne a prospešné 

môže byť trávenie času v prírode. 

Vnímaš v danej oblasti markantné 

napredovanie alebo je to 

pomalá cesta, ktorá je sprevádzaná 

presviedčaním obyvateľov, 

obcí či samospráv? Kde sa 

momentálne nachádzame na osi 

vnímania kvalitného mestského 

priestoru? 

Z pohľadu „starého harcovníka“ 

v slovenskej samospráve vnímam 

za posledných 10 – 12 rokov zásadný 

posun. Jednak v tom, že 

predstavitelia samosprávy vnímajú 

dôležitosť témy verejného priestoru, 

a jednak tým, že má verejnosť 

vyššie nároky, a to nie z pohľadu 

zachovania verejného priestoru 

a zastavenia jeho redukcie, ale z potreby 

jeho rozširovania a kvalitatívnych 

nárokov naň – či už funkčných, 

pobytových, klimatických, 

alebo dizajnových. Tejto téme sa 

dnes venuje oveľa viac pozornosti 

a verejných zdrojov a Bratislava je 

v tomto, s hrdosťou vyjadrím svoj 

názor, aj vďaka nášmu primátorovi 

lídrom. 

A aké sú svetové trendy? Môžeš, 

prosím, uviesť príklady realizácií 

zo sveta? 

Inšpiráciou pri „Prugerke“ bol najmä 

Berlín, napr. Prinzessinengarten, 

ktorá slúžila aj ako komunitná 

záhrada na pestovanie a z vypestovaných 

surovín sa v miestnom 

centre varili obedy, z ktorých sa 

viac či menej financovala údržba 

záhrady, resp. programová zložka. 

Inšpirovali nás ale aj iné lokality 

v tomto meste, napr. pri lávke cez 

mokraď. 

Čo by si odkázala spoločnosti, aby 

sme si vytvorili kvalitné mesto, 

v ktorom sa nám oplatí žiť a také ho 

aj odovzdali ďalším generáciám? 

Na toto nemám nejakú múdru odpoveď. 

Mama mi vštepovala, že všetko sa 

dá, len treba chcieť, a zisťujem, že toto 

v detstve nepohodlné krédo sa stalo 

neoddeliteľnou súčasťou môjho každodenného 

života. Verejná správa by 

mala v rámci svojho fungovania a činnosti 

vždy vnímať výsledok, ktorý má 

priniesť, a podľa neho sa aj riadiť, nie 

proces, ktorý mu predchádza. T. j., aký 

je výsledok pre občanov a aký prínos 

reálne prinesú. Mali by sme byť ambiciózni 

a nebáť sa vyrovnať aj s dávnymi 

krivdami vo verejnom priestore – znovuzískanie 

lekárne Salvator po 20 rokoch 

frustrácie a hanby či parku Belopotockého 

(asi obdobne) sú dôkazmi, 

že sa to dá. Občania by mali viac vnímať 

verejný priestor ako verejný majetok, 

majetok nás všetkých. Nesmieme 

naň rezignovať bez ohľadu na akokoľvek 

dávnu a trpkú politickú realitu. 

Zuzana Stanová: Revitalizácia Prügerovej záhrady 


Urbanizmus, koncepcia 

a udržateľnosť prostredia 


Mesto by malo byť ako auto, ktoré funguje. Nebudete s ním chodiť 

do servisu, keď nemusíte. Nebudete volať servisákovi, že či by tam 

predsa len niečo nenašiel. Skrátka funguje. A tak by to malo byť 

aj s mestom. Mesto je priestor, ktorý umožňuje všetkým životným 

procesom od existenčných cez civilizačné až po relaxačné odohrávať 

sa v kvalitnejšom, rýchlejšom, intenzívnejšom, a tým aj efektívnejšom 

režime. 

Bratislava, Trenčín, Trnava TEXT: Broňa Tarnócy, FOTO: archív respondentov 

Takto začal rozprávanie o meste architekt 

Ondrej Horváth, vedúci Odboru 

územného rozvoja a koncepcií 

mesta Trnava. Ako sám povedal, 

odpoveď na otázku „Ako si predstavuje 

mesto, v ktorom sa oplatí žiť“, 

si pýta skôr hrubú akademickú knihu 

alebo aspoň studnicu myšlienok 

z knihy Stopárov sprievodca galaxiou. 

„Mesto sa musí neustále snažiť 

aspoň priblížiť k svojej verzii vízie 

mesta, v ktorom sa oplatí žiť. Slovo 

vízia je dôležité. Ak ju mesto nemá 

konkrétnu, bude sa večne potácať 

medzi rozdielnymi očakávaniami 

jednotlivých skupín občanov a stane 

sa populistickým. Ak ale máte víziu 

moderného, zeleného, inovačného 

mesta, mesta férových možností 

a primeraného či možno dynamického 

rozvoja, ktorú si spoludefinujete 

v otvorenom procese s občanmi, a samospráva 

poctivo pracuje na napĺňaní 

čiastkových úloh s dlhodobým 

zameraním na cieľ stanovený vo vízii, 

je pravdepodobnejšie, že mesto sa 

stane tým mestom, v ktorom sa oplatí 

žiť,“ vysvetľuje. 

Ako vnímame mesto? 

Každý vzhľadom na svoje potreby, 

samozrejme, rôzne. Ale na jeho celkovej 

koncepcii by sme sa mali zhodnúť 

všetci, teda aspoň nadpolovičná 

väčšina, všetci by sme sa v ňom mali 

cítiť príjemne a nájsť si v ňom svoje 

miesto. Architekt Dušan Šimun, špecialista 

Útvaru územného plánovania 

MsÚ Trenčín, vníma mesto ako 

priestor, ktorý umožňuje všetkým 

životným procesom – od existenčných 

(bývanie, práca, zdravie...) cez 

civilizačné (vzdelávanie, kultúra, 

sociálne interakcie....) až po relaxačné 

– odohrávať sa v kvalitnejšom, 

rýchlejšom, intenzívnejšom, a tým 

aj efektívnejšom režime. „Tieto jednotlivé 

propozície napĺňajú mestá 

v rôznych pomeroch, pričom rozhodujúcim 

faktorom je hlavne veľkosť 

mesta, jeho geopolitický význam, 

ako aj alokácia. Za utopického predpokladu 

dokonalého fungovania 

základných funkcií mesta (ekológia, 

doprava, bývanie, relax...) preto 

považujem za najdôležitejší aspekt 

pre ,Mesto, v ktorom sa oplatí žiť‘ 

voľbu urbanistickej intenzity mesta. 

Niekomu vyhovuje metropolitný 

život veľkomesta, inému pokojnejší 

život v rurálnejšom prostredí malých 

miest, a preto, keď tu nebudem 

spomínať všetky tie mnohokrát pertraktované 

parametre ,dokonalého 

mesta‘, je pri výbere mesta, v ktorom 

chcem žiť, najdôležitejšie uvedomenie 

si životného štýlu, ktorý jednotlivé 

typy a veľkosti miest ponúkajú. 

Preto pre mňa ako architekta, ale 

hlavne ako urbanistu pri posudzovaní 

prístupu k územiu je analýza 

mesta z hľadiska jeho potenciálov 

najdôležitejšia. Hľadať spoločné – 

všeobecné podmienky pre definíciu 

mesta, v ktorom sa oplatí žiť, je pre 

mňa preto veľmi ťažké, skoro až ne- 

Mesto je priestor, ktorý umožňuje všetkým životným procesom od existenčných cez civilizačné až po relaxačné odohrávať sa v kvalitnejšom, rýchlejšom, intenzívnejšom, a tým aj efektívnejšom režime. 


Mierové námestie po rekonštrukcii. Návrh vzišiel z architektonickej súťaže. Víťazom sa stala 

architektonická kancelária RAW z Brna. 

Starý železničný most. Jeho revitalizácia na „most – ulicu“ je v štádiu povoľovania. Má byť 

prvým krokom k realizácii projektu TrenčínsiTy. 

možné. Napríklad aj taká na prvý 

pohľad jednoznačná téma ako ekológia 

a udržateľnosť sa nedá aplikovať 

v takýchto rôznych urbánnych prostrediach 

podľa všeobecných pravidiel 

a obyvatelia musia tieto rozdielnosti 

pri výbere zohľadniť a následne 

akceptovať,“ vysvetľuje. 

Pre hlavného architekta mesta 

Martina Beďatša je hlavná mestská 

stratégia Trenčína „byť mestom pohody. 

Na najbližšie roky je to zmena 

dopravného riešenia vedúca k zmene 

dopravného správania, kvalitná 

a rozumná parkovacia politika, rozšírenie 

centra mesta k rieke, intenzifikácia 

mesta, revitalizácie jasných 

a zrozumiteľných koridorov, dostupnosť 

krátkodobého relaxu v blízkosti 

bývania (aj preto sme napríklad 

navrhli v územnom pláne 5 nových 

menších parkov) zatiaľ na periférii, 

ale kým parky vyrastú, periféria to 

už pravdepodobne nebude. A potom 

by sa miesto na parky hľadalo oveľa 

ťažšie,“ vysvetľuje. 

Potenciál meniť dopravné správanie 

ľudí v meste 

Ešte sa na chvíľu vrátim k samotnej 

doprave, ktorá je jednou z najdôležitejších 

častí vízie ktoréhokoľvek mesta. 

„Silným nástrojom je definovanie 

hlavne obytných urbanistických 

štruktúr bez prístupu osobnej automobilovej 

dopravy (parkovacie domy 

v krátkej dochádzkovej vzdialenosti 

hromadnou alebo cyklodopravou – 

kvalitná cyklistická infraštruktúra, 

pešie zelené biokoridory) s výraznými 

benefitmi poskytovanými obyvateľom 

takýchto zón zo strany mesta. 

Tento variant je na Slovensku, bohužiaľ, 

stále tabu, čo úzko súvisí ako 

s dopravou, tak so štátnou politikou 

– vyžaduje to totiž zásadnú zmenu 

legislatívy a noriem. Ale nastupujúca 

mladá generácia si už tieto súvislosti 

vo vzťahu k prostrediu, v ktorom 

plánujú žiť, uvedomuje, a preto si 

dovolím byť v tomto smere optimista 

a dúfam, že sa v dohľadnom čase 

podarí podobnú zónu s nízkou dopravnou 

záťažou vytvoriť aj v meste 

Trenčín, samozrejme, pokiaľ to 

umožní zmena legislatívy,“ vysvetľuje 

architekt Dušan Šimun, špecialista 

Útvaru územného plánovania 

MsÚ Trenčín. Jeho kolega, hlavný 

architekt mesta Trenčín Martin Beďatš 

dodáva: „U nás, bohužiaľ, stále 

platí určité sociálne spávanie, že pre 

niekoho je cestovať autobusom ‚pod 

úroveň‘. Takže okrem dostupnosti 

a rýchlosti verejnej dopravy musíme 

zabojovať aj s týmto neduhom, skúsenosti 

zo sveta ukazujú, že to ide.“ 

Technologický vývoj 

Popri riešeniu dopravy ako takej prebieha 

zároveň rýchly technologický 

vývoj s obrovským potenciálom meniť 

dopravné správanie ľudí v meste. 

„Elektrobicykle a kolobežky odstraňujú 

problémy šliapania do kopcov 

aj v mestách, vďaka aplikáciám sa 

TrenčínsiTy. Vizualizácia návrhu novej zástavby – rozšírenie centra smerom k rieke. 

Urbanizmus, koncepcia a udržateľnosť prostredia: Mesto, v ktorom sa oplatí žiť 


Nový parčík pri synagóge v Trnave, kde 

prebieha archeologicko-historicko-architektonický 

prieskum. 

Obnova obytného súboru generála Goliana od architektonického ateliéru Plural v Trnave. 

zdieľanie vozidiel stáva úplne bežné, 

uvidíme, čo prinesie ďalší vývoj, 

ale napr. autonómne vozidlá majú 

potenciál zmeniť verejnú hromadnú 

dopravu na verejnú individuálnu dopravu 

a spôsobiť radikálny pokles áut 

v meste. 

Z opačného uhla pohľadu – s elektromobilmi 

klesajú náklady na samotnú 

prepravu, čiže v menších mestách, 

ako napr. aj v Trenčíne, hrá cena pohonu 

malú rolu pri rozhodovaní, či 

ísť autom alebo autobusom. O to väčšiu 

rolu musí hrať rýchlosť, v prípade 

menších miest technologická preferencia 

verejnej dopravy a buspruhy. 

Skúsenosti z veľkých miest ukazujú, 

že auto pred metrom uprednostnia 

už len tí, čo nevedia, čo s časom...“ 

vysvetľuje Martin Beďatš. 

Situácia v mestách, konkrétne v Bratislave, 

nenechala chladným ani 

Metropolitný Inštitút Bratislavy 

(MIB): „Mesto, v ktorom sa oplatí žiť, 

reaguje na potreby rôznorodých obyvateľov 

a nie iba na vybrané skupiny. 

Preto napreduje takým spôsobom, 

aby z rozvoja ťažil každý obyvateľ. 

Ako definujeme v Manifeste verejných 

priestorov, na mesto by sa malo 

nazerať skôr cez mierku človeka než 

auta. Nemyslíme tým vylúčiť autá 

z miest, ale zabezpečiť, aby sa mestá 

tvorili pre ľudí, ktorí nemusia mať 

autá, pretože všetko, čo potrebujú, 

majú v dostupnej vzdialenosti od 

domova. Či už ide o kvalitnú zeleň, 

občiansku vybavenosť, či možnosti 

na trávenie voľného času. Zároveň 

by mesto malo byť bezpečné, zelené, 

atraktívne, čisté a dostupné.“ 

Participácia obyvateľov 

Už v predprojekčnej fáze je dôležité 

vytvárať priestor pre participáciu 

obyvateľov na definovaní konceptu 

riešenia územia, ktoré v konečnom 

dôsledku budú využívať oni. „Aj 

keď je tento proces komunikačne 

dosť náročný a nie vždy prináša relevantné 

výstupy, oplatí sa doň investovať 

energiu a čas, ako nám to 

v Trenčíne potvrdil projekt TrenčínsiTY. 

Aj takouto formou zapojenia 

obyvateľov na podklade spoločného 

– komunitného rozhodovania môže 

byť územné plánovanie nástrojom 

deatomizácie spoločnosti, čo je nevyhnutným 

predpokladom na budovanie 

vzťahu obyvateľov k mestu 

ako lokalite a čo následne generuje 

potrebu kontrolovať a riešiť bezpečnosť,“ 

vysvetľuje architekt Dušan 

Šimun. „V rámci projektu TrenčínsiTy 

sme pripravili rozšírenie centra 

mesta k rieke a na druhý breh s potenciálom 

nového bývania v exkluzívnom 

prírodnom prostredí s dotykom 

histórie – práve tu by mohli žiť 

kreatívni ľudia v inšpiratívnom prostredí, 

ktorí sú vďaka technológiám 

a home office bez priamej a kaž- 

Obnova mestského mobiliáru v Parčíku Bellu IV, Trnava. 


Kúpele Grössling čaká obnova. Návrh Živého námestia v Bratislave. 

dodennej závislosti na sídle firmy, 

ktorí sa navzájom priťahujú a medzi 

ktorými vzniká kreatívna synergia,“ 

dodáva Martin Beďatš. 

Trvalá udržateľnosť 

V meste Trnava sú reálne každodenné 

kroky v mnohých kanceláriách 

determinované základnými dokumentmi 

mesta a idú v ich línii. „Už sa 

nedá vybočiť, ani keby niekto chcel. 

Robíme pre to všetko. Jednoducho 

sa normálne vykonávajú všetky 

kroky s ohľadom na ciele, ktoré si 

mesto stanovilo vo svojich strategických 

dokumentoch. A udržateľnosť 

je v nich pevne zakotvená. Územný 

plán mesta, Plán hospodárskeho 

a sociálneho rozvoja, Plán udržateľnej 

mobility, Kultúrna stratégia 

mesta. Každý jeden dokument, ktorý 

určuje ďalšie procesy v mikrokozme 

úradu ako exekutívneho prvku 

mesta, obsahuje aj pojem udržateľnosť,“ 

vysvetľuje striktné držanie sa 

stanovených vízií architekt Ondrej 

Horváth, vedúci Odboru územného 

rozvoja a koncepcií mesta. 

„Udržateľnosť pre nás nie je populárnym 

slovom, vnímame ju ako 

potrebu začleňovania mesta do jeho 

prírodného zázemia. Udržateľné 

mesto nie je iba o vytváraní zelených 

plôch a oku lichotivých environmentálnych 

opatrení. Pri tvorbe mesta 

a snahách o postupné zvyšovanie 

jeho udržateľnosti sa obraciame na 

odborníkov v oblastiach krajinnej 

architektúry, arboristiky, ekológie 

či environmentálnych politík tak, 

aby každé opatrenie dávalo zmysel. 

Práve preto momentálne pracujeme 

na novom spôsobe hodnotenia investičných 

zámerov z hľadiska environmentálnej 

udržateľnosti, keďže 

súčasný systém nehierarchizuje prvky 

zelene a vodných plôch na základe 

ich reálnej ekologickej funkcie. Zaujímajú 

nás a chceme podporovať práve 

udržateľné opatrenia, ktoré majú 

reálny vplyv na mikroklímu, ale aj 

biodiverzitu a atraktivitu mesta,“ vysvetľujú 

zástupcovia Metropolitného 

inštitútu Bratislavy (MIB). 

„Netreba trvať iba na najideálnejších 

riešeniach – lebo v túžbe po stopercentnosti 

môžu veci zostať nezrealizované. 

Niečo, čo vyzerá na papieri 

ako 100 %, ale napr. z ekonomických 

alebo majetkovoprávnych dôvodov 

sa nerealizuje, je v podstate NIČ. Ale 

naopak, niečo, čo vyzerá ,iba ako riešenie 

na 90 %‘ sa po realizácii stáva 

stopercentným prínosom. Čiže snívať 

o dokonalosti všetkého je síce 

pekné, ale treba aj pragmatický prístup. 

Pričom – ak by som mal parafrázovať 

pána Martina Šulíka – latku 

si treba nastaviť tak vysoko, aby 

sme ju vedeli podliezť so vztýčenou 

hlavou,“ uzatvára architekt Martin 

Beďatš. 

Park na Mudrochovej ulici v Bratislave spolu s priľahlým verejným priestorom pri miestnom úrade na Kubačovej ulici prejde revitalizáciou. 

Urbanizmus, koncepcia a udržateľnosť prostredia: Mesto, v ktorom sa oplatí žiť 


Hlavná architektka Gladsaxe 

Tina Saaby: 

Čo znamená tvoriť lepšie mesto? 

Architektka Tina Saaby stála viac ako 10 rokov pri koreňoch rozvoja 

Kodane. V súčasnosti zúročuje svoje skúsenosti v dánskom meste 

Gladsaxe. Jej úloha je profesionálne manažérska, vyžaduje si maximálnu 

zorientovanosť, jasno v argumentácii a schopnosť rýchlo si vytvoriť 

prehľad a uprednostniť to, čo je dôležité. 

Gladsaxe TEXT: Broňa Tarnócy, FOTO: archív Tina Saaby, archív DAAD/DAAF 

V exkluzívnom rozhovore nám odhalila 

svoje obavy ohľadom stavu 

mestského života i svoje názory na 

to, ako treba brať do úvahy architektúru 

a pristupovať k riešeniu verejného 

priestoru či prostredia ako 

takého. „Architektúra so všetkými 

jej kľúčovými stupňami – od developera 

a klienta cez architektov, 

profesistov, úrady, tvorbu diela a životného 

prostredia až po obyvateľov 

– je kľúčovou otázkou, na ktorej 

musí pracovať celá spoločnosť. Musí 

sa zamerať na dôležité aspekty, ktoré 

sú pri vytváraní životaschopných 

miest nevyhnutnosťou a ktoré sa 

riadia opatrnosťou, vzdialenosťami, 

zmyslami aj pocitmi,“ vysvetľuje. 

Architektka Tina Saaby vždy 

uvažuje v kontexte budúcnosti. To, 

čo urobíme, čo postavíme dnes, budeme 

„žať“ o niekoľko rokov: „Ak 

chceme v budúcnosti vytvoriť nový 

rozmanitý mestský život, musíme 

sa pozerať na diverzitu a zmeniť 

svoje správanie v malom i veľkom 

meradle.“ 

Tvorba výraznej architektúry 

Ako sa cíti v pozícii hlavnej architektky 

Gladsaxe a ako vníma pozíciu 

hlavných architektov a urbanistov 

mesta? „Je to pozícia, ktorá vyžaduje, 

aby človek pracoval s každým 

–s hráčmi na politickej úrovni, so 

svojimi zamestnancami a manažérmi, 

s mnohými hráčmi pôsobiacimi 

Každý by si mal 

nájsť v meste svoje 

miesto. Vytvoriť 

ho môžeme jedine 

prostredníctvom 

dialógu. 

v stavebnom sektore a v neposlednom 

rade aj s občanmi,“ vysvetľuje. 

„Som architektka/urbanistka, takže 

mojou úlohou je rozprávať sa so 

všetkými aktérmi, zhromaždiť tieto 

znalosti a vytvoriť na základe toho 

výraznú a funkčnú architektúru. Tá 

musí byť v súlade s mestom, okolím 

aj obyvateľmi, ktorí v nej žijú, čiže 

musí byť taká, aby sa v nej ľudia cítili 

dobre,“ dodáva. 

Prečo vlastne Gladsaxe Tine Saaby 

tak veľmi učaroval? Je to prímestská 

časť, ktorá sa nachádza v oblasti 

Greater Copenhagen Area. Cítiť 

tu silnú politickú ambíciu urobiť 

z Gladsaxe pulzujúce mesto. Vízia 

Gladsaxe je zameraná na sociálnu 

a environmentálnu rovnováhu, ako 

aj rast mesta a jeho blahobyt. Ambiciózna 

práca samosprávy v oblasti 

klimatickej adaptácie je preto spojená 

s celkovými politickými víziami 

mesta. A to je pre Tinu Saaby to 

pravé. Je to profesionálna, kultivovaná, 

citlivá a príjemná líderka. 

Má rada výzvy, a keď cíti v projektoch 

a víziách pohyb, je vo svojom 

živle. Poznajú ju ako vizionárku, 

ktorá svojimi skúsenosťami výrazne 

zlepšuje život v meste aj mesto 

samotné. 

Dialógy parasvetov 

Ako môžu obce, samosprávy, starostovia 

a primátori pomôcť pri tvorbe 

kvalitného mesta? Ako môžeme 

my, obyvatelia mesta, zlepšiť mesto 

a miesta v ňom? „Ak tomu správne 

rozumiem, hľadáte odpovede, ktorých 

podstata spočíva v rovnováhe. 

Profesionáli vo funkciách musia 

hľadať odpovede u obyvateľov, občania 

zas musia pravdivo odpovedať 

a, naopak, klásť správne otázky 

primátorom či starostom s presvedčením, 

že u nich nájdu úprimný 

záujem. Hovoriť o meste znamená 

predovšetkým hovoriť o tom, ako 

vytvoriť lepšie mesto pre ľudí. Sústrediť 

sa na potreby obyvateľov 

namiesto sústredenia sa na výstavbu 

budov. Ak urobíme niečo fyzicky 

prítomné, skúsme sa najprv opýtať, 

či tvoríme lepší život pre ľudí 

nielen dnes. A ak sa budeme pýtať 

túto otázku zakaždým, keď bude 

reč o urbanizme, zónach, stavbách 

a architektonických dielach, vytvorí 

sa dialóg s myšlienkou, že mesto má 


Ak chceme 

v budúcnosti 

vytvoriť nový 

rozmanitý mestský 

život, musíme 

sa pozerať na 

diverzitu a zmeniť 

svoje správanie 

v malom i v veľkom 

meradle. 

slúžiť ľuďom a ľudia majú tvoriť základňu 

pre dialóg. 

Taktiež by sme sa mali zamerať na 

naše telo, náš vnútorný svet, naše 

emócie v priestore, náš očný kontakt 

s náhodnými okoloidúcimi, na 

dostatok slnečného svetla a naše 

prostredie, s ktorým by sme mali cítiť 

spojenie. Je to aj o pochopení komunity, 

v ktorej žijeme a ktorej sme 

súčasťou. Mali by sme sa zapájať do 

jej života. Človek by mal mať pocit, 

že je súčasťou niečoho väčšieho, ako 

je on sám. Mali by sme hľadať odpovede 

na otázky, čo nás v priestore 

robí spokojnými a šťastnými. Klásť 

dôraz na komunitný život. Našou 

snahou by malo byť ho zlepšovať. 

Dôležitý balans 

Porozumieť ľudskej diverzite je 

ďalšou stránkou tvorby kvalitného 

mesta. „Každý z nás má svoje 

osobné preferencie. V spoločnosti 

je to predovšetkým potreba sa odlíšiť. 

Túto diverzitu potrebujeme 

v mestách zvýrazniť a stavať na 

Tina Saaby je profesionálne manažérska, vyžaduje si maximálnu zorientovanosť, jasno v argumentácii a schopnosť rýchlo si vytvoriť prehľad 

a uprednostniť to, čo je dôležité. 

nej. Každý by si mal nájsť v meste 

svoje miesto. To môžeme robiť jedine 

prostredníctvom dialógu. Ak 

porozumieme sami sebe, tomu, kto 

sme a čo od mesta chceme, aj dialóg 

bude jasnejší s konkrétnym záverom,“ 

vysvetľuje Tina Saaby. Musí sa 

vytvoriť silný a nezlomný koncept, 

ktorý má jasnú víziu, akou cestou sa 

občania, primátori a politici vyberú. 

Všetky skupiny sú pre rozvoj mesta 

nevyhnutné, rovnako ako dialóg 

medzi nimi. 

„Prostredníctvom dialógu totiž pochopíme, 

že sme súčasťou väčšieho 

sveta, a aj to, že sme jeden od druhého 

odlišní. A toto si musíme vziať 

k srdcu, ak chceme vytvoriť funkčné 

mestá budúcnosti. Na druhej strane 

lídri miest by si mali v konštruktívnom 

dialógu vypočuť obyvateľov 

a zapracovať ich názory do tvorby 

procesu mesta. Mali by si uvedomiť, 

že nie je možné všetko kontrolovať, 

ale že je dôležité regulovať. A to je 

veľký rozdiel. Mesto musí fungovať 

na základe rovnováhy systému – 

od obyvateľov k lídrom a od lídrov 

k obyvateľom. Rozhodne potrebuje 

líderstvo, ale nepotrebuje všetko 

kontrolovať,“ dodáva uznávaná architektka 

a urbanistka. 

„Nuansa tkvie v porozumení ľudom. 

Ľudia zas musia pochopiť, že sú 

súčasťou väčšej spoločnosti. Porozumenie 

nie je o tom ,čo chcem ja‘, 

ale o pochopení a prijatí verejného 

záujmu.“ 

Hlavná architektka Gladsaxe Tina Saaby: Čo znamená tvoriť lepšie mesto? 


JUDr. Patrik Kurimský, 

CEO spoločnosti LICITOR: 

Stavby budúcnosti s úctou 

k minulosti 

Hlavnou oblasťou pôsobenia spoločnosti LICITOR development, s.r.o. je 

plánovanie a výstavba komerčných a rezidenčných projektov. Od svojho 

vzniku má v portfóliu zrealizovaných viac ako 700 bytov. 

TEXT: Broňa Tarnócy, FOTO: archív spoločnosti LICITOR development, s.r.o. 

Nie je žiadnym tajomstvom, že stavebníctvo 

je významným producentom 

odpadov ako pri výrobe, 

tak aj pri stavebných prácach. Keďže 

má stavebný priemysel výrazný 

vplyv na životné prostredie, je recyklácia 

v stavebníctve v mnohých 

prípadoch považovaná za nevyhnutnosť. 

Ako vy prostredníctvom 

svojich stavieb podporujete trvalú 

udržateľnosť v tejto oblasti? 

Tak ako sa postupne vyvíjajú kvalitatívne 

vlastnosti materiálov na stavbe, 

ruka v ruke kráča tento proces so 

zvyšujúcou sa ochranou životného 

prostredia, a to hlavne z hľadiska 

tzv. opätovného využitia použitých 

materiálov. Následne sa znižuje dosah 

na životné prostredie a celkovú 

likvidáciu odpadov zo stavby. V súčasnosti 

je takmer neodmysliteľnou 

súčasťou stavebného procesu separácia 

odpadov na stavbe, ich triedenie 

a následné využitie použiteľných 

materiálov. Ide tu hlavne o vybúrané 

betóny a murivá, ktoré po dôkladnej 

separácii a následnom podrvení 

vieme opätovne použiť do podkladných 

vrstiev stavby. Samozrejme, 

s tým súvisia aj zvýšené prevádzkové 

a výrobné náklady na stavbu, ale 

v konečnom dôsledku je ekonomický 

výsledok výrazne pozitívnejší, a to 

hlavne znížením nákupu nových materiálov, 

napr. štrkov, ale hlavne podstatným 

znížením množstva odpadu 

stavby, ktoré by za iných okolností 

skončilo na skládke za neúmerne vysoké 

poplatky. „V súlade s prírodou“ 

– to je naše hlavné krédo. Tento proces 

je nezvratný, pokiaľ chceme zanechať 

minimálnu stopu a maximálne 

prispieť k ochrane životného prostredia. 

Na všetkých našich stavbách 

presadzujeme proces opätovného využitia 

materiálov. Len pre zaujímavosť 

uvádzame, že na stavbe NORTH 

GATE T42 „Veľká Obrobňa“ Martin 

bolo vybúraných cca 18 000 m 3 stavebnej 

sutiny, ktorá bola po dôkladnej 

separácii následne podrvená 

a bude opätovne využitá do podkladných 

vrstiev stavby v 100 % rozsahu. 

Zároveň boli samostatne triedené 

asfaltové materiály a polystyrén zo 

zateplenia budovy, ktoré budú odvezené 

zo stavby priamo do výrobných 

závodov a opätovne použité vo 

výrobnom procese, napr. pri výrobe 

polystyrénových dosiek z recyklovaného 

polystyrénu, vyľahčeného 

polystyrénbetónu a pod. 

V čom tkvie z hľadiska trvalej udržateľnosti 

výnimočnosť vašich stavieb? 

Keďže naša planéta má pred sebou 

serióznu výzvu týkajúcu sa hraničných 

hodnôt pre neodvrátiteľné klimatické 

zmeny, nemožno viac hovoriť 

o výnimočnosti. Tento postup 

považujeme za štandard a snažíme 

sa ho z roka na rok posúvať a zvyšovať. 

Ide teda napríklad o poctivú 

recykláciu stavebných materiálov 

pri rekonštrukciách. Kladieme dôraz 

na zelené riešenia, ako napríklad vodozádržné 

opatrenia v objektoch či 

nadštandardná zeleň, v porovnaní 

s tým, čo vyžadujú normy. Kladieme 

si za cieľ, aby objekty, ktoré postavíme, 

boli ohľaduplné k ľuďom, ktorí 

v nich žijú a pracujú (aby poskytovali 

prísun zdravého čerstvého vzduchu 

bez škodlivých látok, správne 

osvetlenie, tepelný komfort, dostatok 

priestoru na životné aj profesijné 

potreby) a podporili tak pohodu, 

tvorivosť a produktivitu. Dbáme na 

to, aby naše stavby boli priateľské 

k životnému prostrediu (synergia 

s lokalitou, komunitou a kultúrou, 

šetrenie energie a iných zdrojov, využívanie 

obnoviteľných materiálov). 

A v neposlednom rade, aby priniesli 

aj značné úspory počas životného 

40 ASB #227 redakčná spolupráca

cyklu budovy (energie a voda, trvácnosť 

a kvalita). 

Zeleň v meste. Kedysi tak nepodstatná 

časť urbanistického riešenia 

sa dnes katapultovala na výslnie. 

Akú úlohu zohráva vo vašich projektoch? 

Do akej miery je podľa 

vás zeleň dôležitým mestotvorným 

prvkom a ako jej prítomnosť 

zohľadňujete vo vašich dielach? 

Zeleň zohráva takpovediac ultimátnu 

úlohu. Bez ohľadu na legislatívne 

požiadavky sme presvedčení, že jej 

nikdy nie je dosť, a preto naše diela 

vynikajú nadštandardnými riešeniami 

vďaka inštalácii zelene. Jeden 

dospelý strom dokáže pohltiť 150 kilogramov 

CO 2 

ročne. Schopnosť 

ochladzovania pri jednom dospelom 

strome sa vyrovná desiatim klimatizáciám 

v nonstop prevádzke. Preto 

sme si dali záväzok, že osádzanie 

dospelých stromov v každom novom 

projekte z našej dielne bude samozrejmosťou. 

Pomaly sa aj u nás dostávajú do 

popredia zelené strechy, a to aj napriek 

svojej cene. Aký je podľa vás 

ich najväčší prínos pre mestá? 

Ak sú spravené kvalitne – prízvukujeme, 

že nestačia len extenzívne 

zelené strechy, tak ako ich definujú 

VZT či STN – , môžu prispieť k zmene 

mikroklímy vo svojom okolí. Znižujú 

v mestách prašnosť, produkujú 

kyslík, zadržujú dažďovú vodu, predlžujú 

životnosť strechy a vracajú 

do zástavby prirodzenú zeleň. Vďaka 

svojim schopnostiam izolovať, 

ochladzovať či tlmiť hluk prinášajú 

do domu komfort. 

Tvoríte stavby budúcnosti s úctou 

k minulosti. Môžete nám vašu filozofiu 

viac priblížiť? 

Podstata našej filozofie spočíva vo 

JUDr. Patrik Kurimský – CEO spoločnosti LICITOR 

výstavbe architektonických unikátov, 

ktorých vizuálna stránka je 

podčiarknutá naším nezameniteľným 

rukopisom. Zároveň ale s úctou 

prihliadame na to, čo roky pred nami 

budovali ľudia, ktorí chceli rovnako 

ako my zveľadiť mesto a priniesť mu 

nový rozmer. 

A prečo práve stavby budúcnosti? 

Urobiť z nadštandardnej trvalej udržateľnosti 

štandard, ktorý bude v stavebníctve 

braný ako samozrejmosť 

– v tom vidíme našu lepšiu a kvalitnejšiu 

budúcnosť. Uberať sa týmto 

smerom je nanajvýš dôležité vzhľadom 

na to, že celý proces od začiatku 

výstavby až po celkovú prevádzku 

budovy vplýva na náš každodenný 

život a environmentálne prostredie. 

Preto staviame budovy z ekologických, 

lokálnych a dobre recyklovateľných 

stavebných materiálov, ktorých 

fungovanie je z dlhodobého hľadiska 

energeticky nenáročné a zároveň spĺňajú 

kritérium optimálneho zasadenia 

do sociálno-kultúrneho prostredia. 

Vďaka tomu môžeme mať aj my 

pocit zadosťučinenia, že sme sa aspoň 

malým kúskom pričinili o našu 

lepšiu budúcnosť. 

Stavby budúcnosti s úctou k minulosti 


Ing. Martin Šimkovich, 

výkonný riaditeľ CENEKON: 

Stavebníctvo potrebuje zelené riešenia 

na zmiernenie klimatickej krízy 

Zmena klímy a postupná strata biodiverzity sa stávajú najzávažnejším problémom 

súčasnosti. Významnú úlohu v tomto probléme zohrávajú budovy a stavebníctvo, 

ktoré sa výrazne podieľajú na tvorbe emisií oxidu uhličitého (CO 2 

), a teda majú 

významný vplyv na životné prostredie. 

Pán Šimkovich, aký je váš pohľad 

na súčasný stav ochrany životného 

prostredia a realizovanej výstavby 

možno nielen na Slovensku? 

Celý svet vrátane Slovenska sa bude 

musieť vyrovnať s čoraz častejšími 

a náročnejšími výzvami v oblasti životného 

prostredia a zmenami klímy. 

Slovensko sa zaviazalo, že sa do 

roku 2050 stane uhlíkovo neutrálnou 

krajinou. Pomôcť by nám v tom 

mala tzv. Európska zelená dohoda, 

ktorá by mala riešiť aj energeticky 

náročné oblasti, ako je výstavba a obnova 

budov alebo doprava, ktorých 

podiel na emisiách skleníkových plynov 

je mimoriadne vysoký. Na ťahu 

sú teraz architekti, stavební inžinieri, 

ale aj investori a klienti, ktorí 

musia spoločne navrhovať budovy, 

verejné miesta a infraštruktúru v súlade 

s prírodou. 

Je Slovensko pripravené na takúto 

zmenu? 

Na to, aby sa myšlienka a stratégia 

environmentálneho Slovenska stala 

realitou, je potrebná inštitucionálna 

podpora zo strany štátu a schopnosť 

lepšieho čerpania fondov Európskej 

únie. V súčasnosti však stavebníctvo 

na Slovensku čelí problémom 

s pomalým prístupom štátu k riešeniu 

následkov rastu cien stavebných 

materiálov. Tento stav tu máme už 

od jari a vláda zatiaľ neprišla so spôsobom 

kompenzácie zvýšených nákladov 

na verejné stavebné zákazky. 

Niektoré stavby môžu skončiť nedokončené 

a stavebné firmy môžu začať 

krachovať. V CENEKONe sa snažíme 

reagovať na neustále sa meniace ceny 

stavebných materiálov a stavebných 

prác vydávaním mimoriadnej verzie 

databázy cien stavebných materiálov 

a prác. 

Ako vie CENEKON prispieť k transformácii 

Slovenska na ekologickejšiu 

krajinu? 

Mnohé stavebné rozpočty malých, 

ale aj veľkých developerských projektov 

sú tvorené za pomoci našej cenníkovej 

databázy. Náš tím neustále 

vylepšuje a dopĺňa cenníky o nové 

trendy či zelené riešenia. Vzhľadom 

na rastúci trend výstavby vodozádržných 

opatrení pre pozemné stavby aj 

vďaka výzve z Operačného programu 

Kvalita životného prostredia sme do 

databázy pridali položky prác, ktoré 

slúžia na ocenenie väčšiny systémov 

zelených striech. Okrem vodozádržnej 

funkcie zelené strechy umožňujú 

v prípade obmedzení vyplývajúcich 

z územného plánu lokality a obmedzenej 

plochy stavebného pozemku 

zastavať väčšiu plochu. Téma „hospodárenie 

s vodou“ je rozsiahla. Plnenie 

klimatických záväzkov sa týka 

nás všetkých. Štátu, podnikateľov, 

ale aj verejnosti. Preto už aj pri projektovaní 

rodinných domov by sme 

mali myslieť na vrátenie vody späť do 

kolobehu, a to zavlažovaním záhrad 

z retenčných a akumulačných nádrží. 

Viac ako 70 % budov na Slovensku je 

energeticky neefektívnych. Bude potrebné 

vynaložiť veľa úsilia, aby sa čo 

najviac budov renovovalo. Od 1. januára 

2021 je možné stavať len budovy 

s takmer nulovou potrebou energie. 

Celú stavbu od základov cez obvodové 

múry až po strechu tak bude 

obklopovať hermeticky uzatvorený 

obal. Je potrebné využívať kvalitné 

izolačné materiály. Bude nutné zabezpečiť 

nútené vetranie priestorov 

s rekuperáciou tepla, ktoré zabráni 

tepelným stratám v zimnom období. 

Spolupracujeme s výrobcami a dodávateľmi 

týchto materiálov, a preto 

s nimi môžu projektanti a rozpočtári 

počítať pri svojich projektoch. 

Ste členom ZSPS (Zväzu stavebných 

podnikateľov Slovenska). Vyvíja 

združenie nejaké aktivity na 

zlepšenie spolupráce štátu so stavebnými 

developermi a investormi? 

Áno, zväz sa od začiatku „nestability“ 

na trhu snaží spolupracovať 

a dávať štátu podnety, nápady, ale 

Ing. Martin Šimkovich, výkonný riaditeľ CENEKON, a. s. 

hlavne informácie, ako je na tom 

slovenské stavebníctvo. Zväz aktívne 

rieši problematiku nárastu cien 

stavebných materiálov, a to priamo 

s ministrom dopravy, UVO, ale aj 

so všetkými ostatnými dotknutými 

štátnymi inštitúciami. Jeho hlavnou 

činnosťou je prinášať pohľad z reálneho 

fungovania firiem, a preto sa 

aktívne zapája do pripomienkovania 

navrhovaných zákonov a vyhlášok. 

Čo by ste na záver odkázali tým, 

ktorí môžu pomôcť stavebnému 

sektoru byť viac „green“? 

Okrem finálneho produktu = zelenej 

stavby, by sme nemali zabúdať ani 

na samotný proces realizácie. Mali 

by sme neustále spolupracovať s inžiniermi, 

dodávateľmi a klientmi 

na ďalšom znižovaní množstva stavebného 

odpadu a zvyšovať podiel 

stavebných materiálov z obnoviteľných 

zdrojov. A ako posledné by som 

spomenul nevyhnutnú digitalizáciu 

stavebníctva. Zefektívnenie plánovania, 

projektovania a schvaľovania. 

Pekným príkladom je aplikácia 

KROS Priebeh výstavby, s ktorou 

získavate dokonalý prehľad o stavbe. 

Celá komunikácia a pripomienkovanie 

súpisov prác je sústredená na 

jednom mieste. Vďaka priloženej fotodokumentácii 

môžete jednoduchšie 

schvaľovať podklady k fakturácii. 

Súčasný výskum a nové technológie 

ponúkajú riešenia, ktoré umožňujú 

začať túto transformáciu. Je však na 

nás, ako ich využijeme. Chce to spoločný 

záujem pohnúť veci vpred. 


Technická príručka, ktorá zahŕňa všetko 

o návrhu priestoru pod šikmou strechou 

na jednom mieste – Design Guide, 

sťahuj .pdf alebo si otvor webovú aplikáciu. 

Stiahnuť ZDARMA 

13 

optimálnych riešení 

podkrovia 

60 

vzorových 

dispozícií 

98 

detailných 

technických riešení 

www.velux.sk/design

Potrebujeme zelenú 

pre architektúru 

VÚB banka je v bankovom sektore jednoznačným lídrom 

v podpore aktivít na ochranu životného prostredia. Aj 

preto sa rozhodla podporiť ceny Slovenskej komory 

architektov za architektúru CE ZA AR, ktoré sa tento rok 

niesli v duchu hesla zelená pre architektúru. Otvára sa 

tak priestor na diskusiu o vplyve architektúry na kvalitu 

nášho života. V posledných rokoch sa téma ekologickej 

zodpovednosti v našej spoločnosti udomácnila, 

potrebujeme však prejsť od vyhlásení o udržateľnosti 

k samotným činom. 

Cena CE ZA AR v kategórii Občianske a priemyselné stavby – Súkromná základná škola Guliver, 

Banská Štiavnica Architekti: Richard Murgaš, Martin Lepej, Lukáš Cesnak 

Prečo je to dôležité? Lebo všetci 

chceme žiť v zdravom prostredí a také 

ho chceme zanechať aj našim deťom 

a ďalším generáciám. 

VÚB podporuje výstavbu 

a rekonštrukcie, ktoré chránia 

životné prostredie 

Klasické budovy sú veľkým „žrútom“ 

energií, produkujú CO 2 

, spotrebujú 

značné množstvo materiálov a tiež 

veľké množstvo vody. Tým negatívne 

pôsobia na životné prostredie, 

zvyšujú uhlíkovú stopu a ovplyvňujú 

klimatické zmeny. Zelené budovy 

sa snažia znižovať tieto negatívne 

vplyvy vo všetkých oblastiach. Sú 

energeticky vysoko efektívne, a to 

hlavne kvalitnou konštrukciou a použitím 

efektívnych zdrojov elektrickej 

energie, úsporným kúrením, chladením 

a prípravou teplej vody. Moderné 

energetické zdroje sú už dnes 

založené na využívaní obnoviteľných 

energií, ktoré si dokážu vyrábať energiu 

priamo na mieste stavby. Budovy 

takto môžu dosiahnuť takmer nulovú 

spotrebu energie, dokonca sa už 

stavajú aj tzv. plusové budovy, ktoré 

vyrobia viac energie než spotrebujú. 

„Chceme podporiť reálne skutky 

a stavby, ktoré prispievajú k vyššej 

kvalite života a čistejšiemu životnému 

prostrediu. Tento projekt skvele 

zapadá do nášho rozhodnutia stať sa 

„Zelenou bankou“ a veríme, že môže 

byť cennou inšpiráciou pre ďalšiu výstavbu 

„zelených“ rodinných domov 

alebo verejných budov na Slovensku. 

VÚB je pripravená svojimi produktmi 

financovania takúto zodpovednú 

výstavbu podporiť,” povedal Andrej 

Viceník, riaditeľ úseku firemné bankovníctvo 

VÚB banky. 

Ušetríte na nákladoch za energie 

Hlavný vplyv na šetrenie finančných 

prostriedkov má výrazná energetická 

efektívnosť udržateľných budov, ktorá 

sa dosahuje dvoma spôsobmi: kvalitnou 

výstavbou a dobrou prevádzkou 

budovy. Pri výstavbe je potrebná dobrá 

projektová príprava, kvalitná konštrukcia 

budovy s modernými materiálmi, 

ktoré eliminujú tepelné straty, 

ako aj efektívny tvar budovy a vhodné 

umiestnenie vzhľadom na svetové 

strany. Dobrú prevádzku zabezpečujú 

moderné technológie, najlepšie na 

báze obnoviteľných zdrojov, ktoré na 

mieste dokážu vyrobiť lacné energie. 

S VÚB teraz môžete ušetriť a získať 

100 % zľavu z poplatku za Zelenú hypotéku, 

ak pri výstavbe či rekonštrukcii 

zvolíte zelené technológie: 

• nízkoenergetické, resp. pasívne 

domy v energetickej triede A1 a A0, 

• solárne kolektory na ohrev vody, 

• fotovoltické články na výrobu elektrickej 

energie, 

• rekuperačné jednotky, 

• kotly na biomasu. 

Chránite svoje zdravie 

Udržateľné budovy dávajú veľký dôraz 

na zdravé vnútorné prostredie. 

Zlá kvalita vzduchu v interiéri môže 

byť príčinou zdravotných problémov. 

Vystavenie vlhkému alebo, naopak, 

suchému prostrediu je spojené s respiračnými 

problémami vrátane astmatických. 

Zdravé vnútorné prostredie 

sa dosahuje už pri stavbe – s materiálmi, 

ktoré neobsahujú škodlivé prchavé 

látky. Ale aj konštrukciou budovy, ktorá 

zabezpečí vetranie tak, aby nevznikala 

vysoká koncentrácia CO 2 

pri väčšom 

počte ľudí v miestnosti. Naopak, 

ak miestnosť nie je plne obsadená, 

prísun čerstvého vzduchu sa zníži. Takýmto 

spôsobom dochádza zároveň aj 

k úspore energií. Veľkým trendom na 

skvalitnenie prostredia je aj vhodne 

umiestnená vegetácia, vodné prvky 

a architektonické riešenie z hľadiska 

tvarov a farieb. 

Ak vás 18 nominovaných a šesť ocenených 

diel 20. ročníka cien CE ZA AR 

zaujalo svojím inovatívnym riešením, 

kreatívnym prístupom alebo jednoducho 

chcete pri výstavbe či rekonštrukcii 

chrániť životné prostredie, príďte 

sa poradiť na ktorúkoľvek pobočku 

VÚB banky. Spojiť sa s nami môžete 

osobne alebo telefonicky. Navrhneme 

vám, ako by sme vám mohli pomôcť 

realizovať váš projekt napríklad získaním 

Zelenej hypotéky. 

Cena CE ZA AR v kategórii Rodinné domy – Dom V, Bratislava 

Architekti: Martin Skoček, Lucia Miklová, Krajinný architekt: Michal Marcinov 

CE ZA AR Nominovaný projekt – Rodinný dom, 

Veličná Architekti: Ing. arch. Eliška Turanská, Ing. Margaréta Šuvadová 

reklamný text: VÚB Banka

podporujeme 

architektúru 

inšpirovanú 

prírodou 

www.zelenabanka.sk 

Úsporné obytné bunky 

Lepený prírodný materiál 

Nosný oporný systém 

Legenda projektu 

Stavba 

Obytný dom divých včiel 

Zodpovedný projektant 

Príroda 

Investor 

VÚB BANKA 

Výkres 

rez objektom 

Mierka 

10:1 

formát 

200x300mm 

dátum 

10/2021 

stupeň 

Realizácia

57Projekty 

Pripravované 

projekty 

Štvrť Lužianky, Senec 

46 

Židlochovická štvrť 

Chytré Líchy sa má 

stať vzorom pre 

ostatných 

50 

Čistička vzduchu 

Airbubble, Glasgow 

52 

Multifunčný komplex 

Valley, Amsterdam 

54 

Flešovky 

Developer chce do štvrte pridať čo najviac zelene. 

Bude nová senecká štvrť 

Lužianky smart? 

D O A S Ako má vyzerať udržateľný projekt 21. storočia? 

Predstavíte si záhradné mestá Ebenezera Howarda, alebo 

hi-tech objekt v centre metropoly postavený z udržateľných 

materiálov, ktorého obyvatelia šetria uhlíkovú stopu v zmysle 

konceptu 15-minútového mesta? Na juhu Senca začali stavať 

Lužianky, ktoré majú ambíciu spojiť všetko z uvedeného. Na 

prvý pohľad na papieri pripomínajú zelenší satelit. Developer 

má však víziu, že tu vznikne smart city s bohatým využitím 

alternatívnych zdrojov energie, premysleným urbanistickým 

plánom a uvedomelými obyvateľmi. 

SENEC Text: VERONIKA RAJNIČOVÁ, VIZUALIZÁCIE: D O A S 

Jaroslav Škrovánek 

z developerskej spoločnosti 

D O A S 

46 ASB #227 Projekty

Štvrť Lužianky pripravovali dlhých trinásť 

rokov. Ako hovorí Jaroslav Škrovánek 

z developerskej spoločnosti 

D O A S, čakali na správnu chvíľu a na 

povoľovacie procesy. Územné rozhodnutie 

získali v roku 2008. Potom kreslili 

a plánovali, kým projekt nedotiahli do 

ideálnej podoby. „Trápilo nás najmä 

to, že sme na juhu Senca. Na severe je 

infraštruktúra ako tak vyvinutá, no juh 

bol bez potrebnej občianskej vybavenosti, 

bez prepojenia so severnou časťou,“ 

približuje Škrovánek. 

Senec má strategickú pozíciu z hľadiska 

dostupnosti do krajských miest, ako 

je Trnava, Nitra, Bratislava, Dunajská 

Streda a Galanta, no zároveň aj nedostatočnú 

infraštruktúru. V súčasnosti 

sa pripravuje rozšírenie starej seneckej 

cesty I/61 na štvorpruh a diaľnice 

D1 na osempruh, čo výrazne skráti 

dochádzanie do týchto miest. Aj tento 

krok prispel k presvedčeniu D O A S, 

že je načase pohnúť sa s projektom 

dopredu. Budúci rok sa začne budovať 

aj cyklomagistrála Bratislava – Senec. 

Lužianky situovali strategicky do 

blízkosti budúceho južného obchvatu 

Senca aj cyklomagistrály. Dostupnosť 

peších a cyklistov bez obmedzení do 

centra mesta Senec bol pri situovaní 

absolútnou prioritou. 

Na začiatku novembra poklepkali na 

juhu Senca kameň, odovzdali stavenisko 

zhotoviteľovi a začali stavať 

prvú etapu, počas ktorej vybudujú 

všetky inžinierske siete. Cieľom je 

podľa Škrovánka ukončiť práce na 

prvej etape v decembri 2022 a následne 

v prvom štvrťroku aj skolaudovať. 

Vodík a smart indikátory 

Už v prvej etape však badať, že nejde 

o celkom štandardný projekt. Developer 

má pre Lužianky pripravenú víziu 

zelenej a smart štvrte, no zároveň 

musí počítať s tým, že veľkolepé nápady 

brzdí slovenská legislatíva a súčasná 

dostupnosť technológií. Škrovánek 

hovorí, že ich veľmi fascinuje 

možnosť použiť vodík ako médium na 

vykurovanie alebo premenu elektrickej 

energie. 

Vo štvrti chcú tiež vo veľkom využívať 

slnečnú, veternú a vodnú energiu, a to 

nielen pri rodinných domoch, ale aj 

väčších objektoch, ktoré sú súčasťou 

Lužianok. Keďže to zatiaľ zákony neumožňujú, 

bude sa štvrť zo začiatku 

javiť ako štandardná. Bude odoberať 

energiu od dodávateľov, ktorí sú bežne 

dostupní na trhu. Vďaka príprave 

v prvej etape by však v budúcnosti 

malo byť možné odpojiť sa a prejsť na 

alternatívne zdroje energie. 

Podobne je to aj v prípade smart city 

riešení. Developer pripraví siete tak, 

aby akceptovali budúce technológie, 

ktoré sú u nás dnes zatiaľ len na úrovni 

teórie. Podľa Škrovánka pracujú s kvalitnými 

materiálmi, ktoré budú kompatibilné 

aj o niekoľko rokov. 

Technológie k nám zo sveta prichádzajú 

len postupne. Koncové prvky 

vrátane kamerových systémov 

a indikátorov pohybu ľudí ešte nie 

Bude štvrť Lužianky smart? 


sú v takom štádiu, aby ich mestá 

vedeli reálne legálne prevádzkovať. 

No ak nechce mať samospráva 

o niekoľko rokov rozkopané všetky 

komunikácie, musí sa na ne pripraviť 

už dnes. Developer spomína 

možnosť monitorovania cyklistov na 

cyklochodníkoch, funkčné využitie 

verejného osvetlenia, aby svietilo 

len tam, kde má, a vtedy, keď má, 

ďalej parkovaciu politiku na princípe 

časovej obsadenosti v zónach či 

ochranu športovísk. Bezpečnosť peších 

a cyklistov vylepší interaktívne 

dopravné značenie. 

Udržateľnosť badať aj v materiáloch. 

Do vozoviek chcú využiť vo veľkej 

miere recykláty – drvený betón zo 

zbúraných stavieb aj asfalty z bývalých 

vozoviek. Väčšia časť kanalizačného 

a vodovodného potrubia má byť recyklovateľná 

alebo ľahko obnoviteľná. 

Všetky materiály by mali pochádzať 

zo Senca alebo blízkeho okolia, čím sa 

stlačí uhlíková stopa na minimum. To 

bude platiť aj pri neskorších etapách 

výstavby. 

Vodná kultúra 

Po skolaudovaní inžinierskych sietí 

príde rad na výstavbu ďalších objektov 

a zelene, ktoré v Lužiankach výhľadovo 

nakreslil urbanista Peter Mizia. 

Pri tvorbe plánu štvrte mal podľa 

developera voľné ruky. „Je to skúsený 

urbanista a vizionár, on vie, ako by 

zóna mala vyzerať a fungovať o 20 alebo 

30 rokov, a my sa tomu pokúsime 

priblížiť,“ podotýka Škrovánek. 

Práve Mizia presadil, aby bolo súčasťou 

štvrte aj jazero s rozlohou bezmála 

dvoch hektárov. Do nového prostredia 

spolu s neďalekou riekou prináša 

to, čo je pre Senec typické – vodné 

prostredie, faunu a flóru. V letných 

horúčavách osvieži klímu, poskytne 

športové vyžitie aj príjemné prostredie 

na spoločenské aktivity. 

Jazero je súčasťou tichšej zóny Lužianok, 

ktorú budú tvoriť rodinné domy 

s pozemkami o niečo väčšími, ako sme 

pri bežných satelitoch zvyknutí. Ide 

o zámer investora motivovať budúcich 

majiteľov k tomu, aby mali pri domoch 

plnohodnotné a rôznorodé záhrady. 

Ide o tichý návrat do záhrad našich 

starých rodičov s ovocnými sadmi 

a kvetinovými či bylinkovými záhonmi. 

Na pozemkoch sa môžu objaviť 

aj lúčne kvety, ktoré doplnia strohú 

monokultúru na poľnohospodárskych 

poliach v okolí. 

Obyvatelia nového projektu by mali 

byť uvedomelí a aktívne sa podieľať 

na tom, aby bol zelený a progresívny 

nielen na vizualizáciách, ale aj v praxi. 

„Vieme, že ľudia sa starajú o to, 

čo vlastnia, ale to, čo je za plotom, 

ich skoro nezaujíma. Chceme, aby 

sa starali o prostredie, udržiavali ho 

a pomáhali samospráve,“ približuje 

Škrovánek víziu. Pri výstavbe domov 

budú musieť majitelia pozemkov dodržiavať 

určité princípy – odstupy od 

komunikácií, dodržanie koeficientu 

zastavanosti, tvar strechy (uprednostňované 

budú ploché zelené strechy), 

výšku a priehľadnosť plotov, retenčné 

záchytné nádrže na dažďovú vodu. 

D O A S chce tiež odsledovať to, aby 

bola architektúra rodinných domov 

tvorivá, no zároveň vizuálne jednotná 

a udržateľná. Bude sa zaujímať o to, 

ako vyzerá priečelie každej fasády. 

„Zákonným spôsobom kontrolu dosiahnuť 

nevieme. Ale práve preto 

sme do konca kolaudačného procesu 

majiteľmi všetkých inžinierskych sietí 

a pozemkov. Budeme dávať súhlasné 

stanoviská k projektu, budeme 

účastníkmi každej stavby. Zároveň si 

nejaký čas ponecháme komunikácie 

Športoviská budú prístupné širokej verejnosti. 


a spevnené plochy vo vlastníctve, 

a tým sa staneme susedom každej jednej 

nehnuteľnosti, ktorá tam vznikne. 

A až po určitom čase ich budeme odovzdávať 

do správy samosprávy, teda 

už aj s obyvateľmi,“ vysvetľuje postup 

Škrovánek. 

V čom však developer ponecháva 

voľnú ruku, je stavebná metóda. Majitelia 

pozemkov sa tak môžu rozhodnúť, 

či si chcú dať postaviť klasickú 

murovanú stavbu, drevostavbu, alebo 

využijú modernú prefabrikáciu. Prečo 

spomíname poslednú možnosť? D 

O A S sa snaží vzkriesiť prefabrikovanú 

železobetónovú skladačku, ktorú 

si väčšina ľudí spája so socialistickými 

panelákmi. Podľa Škrovánka by 

vďaka nej vedeli skrátiť čas výstavby 

na polovicu, urobiť ju udržateľnou 

a technologicky vyspelou a zaručiť 

vysokú presnosť s odchýlkou niekoľkých 

milimetrov. 

Škola a škôlka budúcnosti 

Na opačnej strane pri budúcom južnom 

obchvate Senca sa nachádza 

rušnejšia zóna Lužianok. Najbližšie 

pri ceste sa bude nachádzať prefabrikovaná 

radová zástavba pre menej 

náročných klientov s menšími pozemkami. 

Developer plánuje tieto domy 

ohradiť zelenými plotmi, ktoré budú 

slúžiť ako zelená bariéra od neďalekej 

komunikácie, vstupy do objektov budú 

z opačnej strany. Vo vnútri by mali byť 

všetky spálne otočené do dvora, aby 

mali obyvatelia pokojný spánok. 

O niečo nižšie bude situovaný prefabrikovaný 

bytový dom s polyfunkciou 

a obchodná zóna, ktoré majú zabezpečiť 

základné služby pre nových obyvateľov 

a ešte čosi navyše. Developer 

spomína potraviny, kaviareň, kaderníctvo, 

no i tanečné štúdio. Na bytový 

dom a radovú zástavbu chcú vyhlásiť 

architektonickú súťaž. Dôležitá bude 

vizuálna jednotnosť so zvyškom štvrte, 

no zároveň aj jedinečnosť oproti konkurenčným 

projektom. „To, čo máme 

my, by malo byť jedinečné. Aj z hľadiska 

dizajnu, funkčnosti a trvalej udržateľnosti,“ 

myslí si Škrovánek. 

Dôležitou súčasťou Lužianok má byť 

štátna škôlka a škola. Obe budú podľa 

Škrovánka vzdelávacími inštitúciami 

budúcnosti po vzore Gulivera v Banskej 

Štiavnici a začnú ich stavať na prelome 

rokov 2025 a 2026. Do výstavby 

bude D O A S investovať časť zisku 

z predaja pozemkov rodinných domov. 

Podoba základnej školy je ešte v štádiu 

rokovania so samosprávou, no už 

dnes môžeme vidieť, ako bude vyzerať 

škôlka. Prostredie tvorili urbanisti, 

ktorí kládli dôraz na drevo a zeleň, 

aby si deti vzťah ku prírode odniesli zo 

škôlky aj domov. 

Developer má nepochybne ambiciózne 

plány. Zelenú a inteligentnú štvrť 

na rozlohe 35 hektárov chce postaviť 

do desiatich rokov, pričom investície 

pravdepodobne presiahnu 40 miliónov 

eur. V Senci však nestavia prvýkrát 

a pri svojich projektoch sa riadi heslom 

dvakrát meraj, raz strihaj. Staval aj počas 

poslednej krízy a je odhodlaný svoju 

víziu dotiahnuť do konca aj napriek 

tomu, že k nej vedie dlhá cesta. 

Lužianky 

Miesto: 

Investor: 

Senec 

D O A S, a.s. 

Urbanistický 

návrh: 

Ing. arch. Peter Mizia 

Rozloha: 354 000 m 2 

Predpokladaná 

investícia: 

40 miliónov eur 

Termín výstavby: 2021 – 2031 

V Lužiankach nebude chýbať občianska vybavenosť ani priestor na oddych. 

Dominantou tichej zóny bude veľké jazero s viacerými funkciami. 

Bude štvrť Lužianky smart? 


Víťazný návrh pracuje so zrozumiteľnými typmi verejných priestorov – námestíčkom, priestorom na stretávanie či ihriskom. 

Udržateľnosť, environmentálne hľadisko a sociálna inovácia boli od začiatku základnými piliermi projektu novej štvrte. 

Židlochovická štvrť Chytré 

Líchy sa má stať vzorom 

pre ostatných 

PELČÁK A PARTNER ARCHITEKTI Takmer štvortisícové 

Židlochovice, nachádzajúce sa 18 kilometrov južne od 

Brna, riešili podobný problém ako desiatky menších 

miest v Česku. Vysoké ceny nehnuteľností vyháňajú ľudí 

z metropol do okolitých obcí. Na ich správu je tak vyvíjaný 

vyšší tlak zo strany developerov, ktorí tu chcú stavať 

bytové alebo rodinné domy, a tak uspokojiť rastúci dopyt. 

Z opačnej strany však nejedna radnica čelí aj väčšiemu či 

menšiemu odporu starousadlíkov, ktorým nie je plánovaná 

výstavba po chuti. 

ŽIDLOCHOVICE TEXT: DANIEL ZEMAN, VIZUALIZÁCIE: PELČÁK A PARTNER ARCHITEKTI 

V zmieňovaných Židlochoviciach sa však 

namiesto klasickej komerčnej výstavby 

rozhodli, že sa stanú modelovým príkladom 

pre všetky ostatné obce v Česku. 

Na 3,3 hektároch v severnej časti obce 

má vzniknúť inteligentný a udržateľný 

typ modernej výstavby, kde pôjdu ruka 

v ruke ekologické a smart technológie 

s prvkami sociálnej inovácie. Zároveň 

sa zohľadnia aj pripomienky súčasných 

obyvateľov v okolí. 

Udržateľnosť a environmentálne 

hľadisko 

Na úplnom začiatku vznikol multiodborový 

tím, zložený napríklad 

z architekta, urbanistu, dopravného 

špecialistu alebo sociologičky, ktorý 

pripravil návrh projektu novej štvrte 

Chytré Líchy. O výnimočnosti celej 

iniciatívy svedčí aj skutočnosť, že tento 

projekt sa stal jediným v strednej 

a východnej Európe, ktorý podporila 

významná nemecká agentúra Deutsche 

Bundesstiftung Umwelt zameraná 

na pomoc projektom na ochranu 

životného prostredia. 

Práve udržateľnosť a environmentálne 

aspekty plánovanej výstavby boli 

podľa všetkých zúčastnených alfou 

a omegou počiatočných úvah: „Je potrebné 

myslieť dopredu a počítať napríklad 

so zmenou klímy a vysychaním 

krajiny. S využitím moderných riešení 

chceme v tomto duchu pracovať napríklad 

so zadržiavaním a využívaním 

dažďovej vody v lokalite,“ vysvetlil Jan 

Bárta z Centra pasívneho domu, ktoré 

je partnerom projektu. 

Výber architekta 

Po štúdii realizovateľnosti a technickom 

riešení projektu nasledovalo 

výberové konanie na najlepšiu urba 


Návrh je možné realizovať podľa súčasného územného plánu, čím sa ušetří čas. 

Voda je zadržiavaná v lokalite, na okraji pozemku vznikne mokraď. 

Navrhnuté trojdomy, t. j. tri bytové jednotky nad sebou, podporia susedské vzťahy a rozvoj komunity. 

nisticko-architektonickú štúdiu, ktorého 

sa zúčastnilo päť popredných 

tuzemských architektonických kancelárií 

– Kogaa studio, MS plan, ateliér 

Ing. arch. Dalibor Borák, Projektil Architekti 

a Pelčák a partner architekti. 

A práve návrh posledného menovaného 

sa stal rozhodnutím sedemčlennej 

odbornej komisie tým najlepším. 

„Víťazný návrh počíta z veľkej časti 

s trojdomami, presnejšie s tromi bytovými 

jednotkami nad sebou, pričom 

každá má vlastný vchod. Taká 

koncepcia bude mať pozitívny presah 

do sociálnej oblasti. Vďaka tesnému 

susedstvu jednotlivých domov sa 

môže vytvárať ucelená komunita,“ 

načrtol dôvody rozhodnutia architekt 

Židlochovic Pavel Jura. 

Modrozelená infraštruktúra prechádza 

celým návrhom, čo nepochybne teší 

iniciátorov projektu. Dominantným 

prvkom je hlavná ulica lemovaná stromami, 

zeleň sa nachádza aj okolo všetkých 

bytových jednotiek. Nezabudlo 

sa ani na zelené strechy, ktoré výrazne 

spomalia odtok vody a umožnia jej 

spätné odparovanie do ovzdušia. Štvrť 

by mala čo najviac zrážkovej vody využiť 

na prevádzku nehnuteľností, počas 

prívalových dažďov ju, naopak, bezpečne 

odviesť mimo pozemok. 

Víťazný návrh počíta aj s výrazným 

využitím fotovoltiky. „Na strechách 

vrátane krytých parkovísk by mali byť 

umiestnené fotovoltické panely. Celá 

lokalita bude technicky pripravená tak, 

aby tu v budúcnosti mohli fungovať ako 

klasické energetické koncepty, tak aj 

inovatívne energetické spoločenstvá, 

energetické komunity i ďalšie modely. 

Štvrť bude zároveň pripravená na nástup 

elektromobility. Nabíjacie stanice 

budú umiestnené pri spoločných parkovacích 

plochách,“ uviedol koordinátor 

projektu Chytré Líchy a zakladateľ 

Centra pasívneho domu Jan Bárta. 

Štvrť bez áut 

Do lokality by mali auta prichádzať 

čo najmenej, počíta sa s centrálnymi 

parkoviskami na okrajoch. To všetko 

medzi miestnymi obyvateľmi vzbudilo 

veľké diskusie. Panovali obavy, že im 

budú noví susedia parkovať pred domami. 

„Z tohto dôvodu bude oproti 

pôvodnému návrhu znížená bytová zástavba 

v Líchach, kapacity parkovísk 

na okraji ale zostanú rovnaké. K redukcii 

zástavby sme pristúpili aj pre 

pripomienky súčasných obyvateľov 

obávajúcich sa obmedzenia výhľadov 

z ich domovov. V území zároveň zostane 

rezerva na prípadné rozšírenie parkovacích 

plôch, pokiaľ by sa ukázalo, 

že je to nutné,“ spresnil starosta. 

V lokalite sa počíta ako s rodinnými domami, 

tak aj so štartovacími bytmi pre 

mladých či bytmi vhodnými pre seniorov. 

Vedenie Židlochovíc dúfa, že sa im modernou 

výstavbou podarí prilákať aj zástupcov 

profesií, ktorých je v obci málo 

– lekárov, učiteľov a ďalších odborníkov. 

Víťazný návrh počíta taktiež s komunitným 

hubom, fitnes parkom, coworkingovými 

priestormi, detským ihriskom, 

spoločnými dielňami či komunitnými 

záhradami. S výstavbou by sa malo začať 

v roku 2022, ľudia by tu mohli osláviť 

prvé Vianoce už v roku 2023. 

CHYTRÉ LÍCHY 

Zadávateľ: 

Autori víťazného 

návrhu: 

Predpokladané 

zahájenie výstavby: 

Mesto Židlochovice 

Pelčák a partner 

architekti 

2022 

Židlochovická štvrť Chytré Líchy sa má stať vzorom pre ostatných 


Čistička je prvým vzdušným bioreaktorom. 

Čistička vzduchu Airbubble 

ECOLOGICSTUDIO Znečistenie vzduchu je jedným 

z najzávažnejších problémov, ktoré už nemôžeme ďalej 

prehliadať. Pevné častice, oxid dusičitý a prízemný ozón sa 

v súčasnosti vo všeobecnosti považujú za tri znečisťujúce 

látky, ktoré najvýznamnejšie vplývajú na ľudské zdravie. 

Dlhodobé vystavenie vplyvu týchto znečisťujúcich látok 

a pôsobeniu týchto látok v ich najvyšších hodnotách vedie 

k rôznym závažným následkom od poškodenia dýchacieho 

systému až po predčasnú smrť. 

GLASGOW Text: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: NAARO 

Približne 90 % obyvateľov európskych 

miest je vystavených 

znečisťujúcim látkam vo vyšších 

koncentráciách, než sú hladiny kvality 

ovzdušia považované za zdraviu 

škodlivé. Predpokladá sa, že výskytom 

jemných pevných častíc (PM2.5) 

v ovzduší sa pravdepodobne skracuje 

očakávaná dĺžka života v EÚ o viac 

ako osem mesiacov. 

Konferencia OSN o zmene klímy 2021, 

ktorá sa konala v jednom najznečistenejších 

miest Veľkej Británie, mala 

priniesť riešenia a odpovede. Pred 

glasgovským vedeckým centrom svietil 

objekt pripomínajúci futuristický 

nafukovací hrad na skákanie ako maják 

nádeje, že riešenie existuje. 

Čerstvý kyslík 

Airbubble je projekt spoločnosti eco- 

LogicStudio, ktorá sa zameriava na prepojenie 

architektúry a inovácií. Stojí za 

ním dvojica Claudia Pasquero a Marco 

Poletto, pionieri v biotechnologickom 

využití zelených rias. Netradičná ekologická 

čistička vzduchu, ktorú vyvinuli 

v spolupráci s firmou Otrivin, prekvapí 

svojou komplexnosťou a hravosťou zároveň. 

Návštevníci zelenej konferencie mohli 

vojsť do jej vnútra, preskúmať ju a na- 

Čistička dokáže denne filtrovať 100 litrov vzduchu. V trubiciach je 200 litrov chlorely. 


Konštrukcia je mimoriadne ľahká. 

Čistička má veľmi hravý dizajn. 

dýchnuť sa čerstvo metabolizovaného 

kyslíka. „Hravá jemnosť organickej 

štruktúry, ktorá pripomína gigantickú 

medúzu, je priamou manifestáciou biotechnológie, 

ktorú zahŕňa,“ uvádzajú 

autori projektu. 

Ekologický prístroj pozostáva na 99 

percent zo vzduchu, vody a živých fotosyntetických 

čistiacich kultúr chlorely. 

Zelenú sladkovodnú jednobunkovú 

riasu chlorelu s vysokým obsahom 

chlorofylu, bielkovín, minerálnych látok 

a ďalších živín môžete poznať ako 

doplnok výživy či ako zložku kozmetiky. 

Výskumy naznačujú, že by v budúcnosti 

mohla slúžiť aj na filtráciu dusíka 

a fosforu z napadnutých vodných 

zdrojov. 

Airbubble nie je prvým projektom, ktorý 

riasu využil na čistenie vzduchu, čo dáva 

nádej, že by mohlo skutočne ísť o riešenie 

problému so znečisteným vzduchom, 

aj keď len čiastkovo a lokálne. 

Ľahká, ale odolná 

Čistička je prvým vzdušným bioreaktorom. 

Obsahuje 6-tisíc litrov vody, 

ktorá vyživuje 200 litrov chlorely. 

Tá dokáže denne filtrovať 100 litrov 

vzduchu v znečistenom meste. Vodu 

a vzduch oddeľuje TPU membrána. 

Je hrubá 0,5 milimetra, pričom z celej 

štruktúry zaberie len 5 % hmotnosti 

a 1 % objemu. Pevnosť štruktúry spočíva 

v trojdimenzionálnom usporiadaní 

pripomínajúcom matrix nafúknutých 

buniek. 

Keďže je konštrukcia veľmi ľahká, dá 

sa ľahko preniesť, nainštalovať a po 

skončení zbaliť. Aj takýmto spôsobom 

šetrí svoju uhlíkovú stopu. Napriek nízkej 

hmotnosti je mimoriadne odolná 

proti vetru. 

Proces filtrácie posilňuje tvar štruktúry. 

Membrána z TPU a 24 fotobioreaktorov 

kontrolujú mikroklímu v bubline. 

Vstupy do objektu podporuje prúdenie 

vzduchu a prirodzené vetranie. 

Airbubble dokáže odfiltrovať šesť 

dôležitých častíc, ktoré znečisťujú 

vzduch: jemné častice PM2.5 a PM10, 

prízemný ozón, oxid dusičitý, oxid siričitý 

a oxid uhoľnatý, 97 % dusíka a 75 % 

pevných častíc. 

Airbubble 

Miesto: 

Glasgow 

Dizajn: 

ecoLogicStudio 

Funkcia: Čistenie vzduchu 

Projekt: 2021 

Membrána z TPU a 24 fotobioreaktorov kontrolujú mikroklímu v bubline. 

Čistička vzduchu Airbubble 


© ŞVERO © ŞVERO 

Multifunčný komplex Valley 

MVRDV Jedinečný a odvážny návrh diela sa zrodil 

v renomovanom, celosvetovo známom architektonickom 

štúdiu MVRDV. Mesto Amsterdam vybralo spoločnosti 

MVRDV a EDGE Technologies na výstavbu pozemku 

P15 Ravel v obchodnej štvrti Zuidas prostredníctvom 

architektonickej súťaže. 

amsterdam, holandsko Text: Broňa Tarnócy, 

Foto: © MVRDV, © EDGE, © Ossip van Duivenbode, © ŞVERO 

Za dvadsať rokov sa oblasť Zuidas 

v Amsterdame rozvinula na hlavné 

medzinárodné obchodné centrum. To, 

samozrejme, viedlo k obmedzenému 

záujmu o rezidenčné projekty. A preto 

je rozvoj miesta ambíciou mesta napraviť 

tento problém premenou danej 

oblasti na mestskú štvrť, ktorá by bola 

vhodnejšia na život, v priebehu nasledujúceho 

desaťročia privítala veľké 

množstvo obyvateľov a vytvorila kvalitný 

verejný život. Projekt vznikol s cieľom 

realizovať polyfunkčný objekt. Ten 

má zahŕňať funkčný mix kancelárií, 

rezidencií a, samozrejme, občianskej 

vybavenosti. Multifunkčná budova 

s rozlohou 75 000 štvorcových metrov 

s obytnými jednotkami, kanceláriami, 

parkoviskom, sky barom a obchodnými 

i kultúrnymi priestormi by mala vniesť 

do štvrte pulzujúci život, nové impulzy 

a príjemnú atmosféru. Jej cieľom 

je vytvoriť pestrejšiu a obývateľnejšiu 

mestskú štvrť. 

Krajina ako základ kvalitnej architektúry 

Projekt má podobu stohovaných škatúľ 

so zelenými terasami, ktoré sa týčia 

na troch vrcholoch rôznych výšok. 

Najvyšší vrchol má výšku 100 metrov. 

Nachádza sa na ňom dvojposchodový 

Sky Bar, ktorý ponúka nádherný 

panoramatický výhľad na Amsterdam. 

Obytné veže sú umiestnené 

nad verejne prístupným soklom, kde 

chodník pre peších vedie od úrovne 

ulice smerom nahor pozdĺž terasovitých 

strešných záhrad do centrálnej 

údolnej oblasti. Tá na 4. a 5. poschodí 

ponúka celoročne zelenú krajinnú 

architektúru, navrhnutú medzinárodne 

uznávaný záhradným architektom 

Pietom Oudolfom. Práve on navrhol 

celú vegetáciu Valley so zameraním 

na celoročne zelený vzhľad. Projekt 

odvodzuje svoj názov od verejne prístupného 

terasovitého údolia, ktoré 

© ŞVERO 

© ŞVERO 


© Ossip van Duivenbode 

sa rozprestiera medzi jeho tromi vežami 

so zmiešaným využitím. 

Forma obložená vyrezávanou fasádou 

z prírodného kameňa bola parametricky 

navrhnutá tak, aby umožnila slnečnému 

žiareniu prenikať do všetkých apartmánov 

komplexu, z ktorých každý má jedinečný 

pôdorys. Poháňaný konceptom 

prechodu medzi existujúcimi obchodnými 

typológiami a novou štruktúrou 

so zmiešaným využitím, sa MVRDV rozhodlo 

vytvoriť navonok štruktúru, ktorá 

bude rešpektovať svojich susedov a zároveň 

bude odvážne inovatívna. 

Vizuálne spojenie 

Poloha Valley je definovaná prechodom. 

Nachádza sa na hranici obytnej 

a obchodnej funkcie. Tvorí prepojenie 

medzi zelenými športoviskami 

a hustým mestským prostredím biznis 

centra a iniciuje zmenu menších budov 

v centre mesta na veľké objemy, 

ktoré vymedzujú južnú os. Práve v silnej 

myšlienke prechodu je zakorenený 

hlavný koncept budovy. „Umiestnením 

obytných objemov na multifunkčný 

podstavec a ich zatlačením na 

samý okraj sa výsledný objem javí ako 

jeden celok. Zrkadlením korporátneho 

prostredia cez reflexnú fasádu 

uznáva prostredníctvom dizajnu svoje 

firemné dedičstvo a vizuálne sa spája 

s bezprostrednými susedmi,“ vysvetľujú 

architekti MVRDV. „V priamom 

kontraste s ňou je vnútorná fasáda definovaná 

sériou členitých kamenných 

terás s veľkými kvetináčmi, ktoré pokrývajú 

budovu vegetáciou a vnášajú 

do objemu pocit ľudskej mierky. Na 

základe tohto protichodného spracovania 

fasád je vyjadrená dualita výsledného 

objemu, ktorý pripomína vyrezaný 

blok: korporátny vs. obytný, XL 

vs. ľudská mierka,“ dodávajú MVRDV. 

Sila kontrastu 

Dizajn MVRDV pre Valley zdôrazňuje 

kontrast medzi firemnou a obytnou 

minulosťou a budúcnosťou amsterdamskej 

štvrte Zuidas. Kancelárie sa 

môžu pochváliť vysokými oknami od 

podlahy až po strop, veľkými, jasne 

osvetlenými podlahovými doskami 

a kompletným vybavením. Obytné 

úrovne majú veľké otvárateľné okná 

a posuvné dvere vedúce do vonkaj- 


Zuidas, Amsterdam, 

Miesto: 

Holandsko 

Architekti: MVRDV 

Winy Maas with Jeroen 

Zuidgeest, Anton Wubben, 

Luca Moscelli, Sanne van 

Manen, Elien Deceuninck, 

Tím: Marco Gazzola, Jack 

Penford Baker, Brygida 

Zawadzka, Francis Liesting, 

Annette Lam a Hannah 

Knudsen 

Winy Maas with Jeroen 

Zuidgeest, Gijs Rikken, 

Gideon Maasland, Guido 

Boeters, Wietse Elswijk, 

Saimon Gomez Idiakez, 

Rik Lambers, Javier 

Projektanti: 

Lopez-Menchero, Sanne 

van Manen, Stephanie 

McNamara, Thijs van 

Oostrum, Frank Smit, 

Boudewijn Thomas, Maria 

Vasiloglou a Laurens Veth 

OVG Real Estate, The 

Klient: 

Netherlands 

Investor: RJB Group of Companies 

G&S Bouw B.V. a Boele & 

Dodávateľ: 

Van Eesteren B.V. 

Architekti precízne na základe výpočtov vytvorili aj schémy princípov bývania. Znázorňujú napríklad výhľady, denné svetlo, súkromie, zeleň, 

ochranu proti hluku a vetru a iné. 



ších priestorov integrovaných do kamenných 

fasád. Aj vonkajšie stropy 

a terasy sú obložené prírodným kameňom, 

rovnako ako pevné, automaticky 

hydratované kvetináče rôznych výšok, 

ktoré uľahčujú a definujú výrazný zelený 

vzhľad Valley. Celosklenené zábradlia 

chránia obyvateľov pred vetrom 

a zvukom bez toho, aby im bránili 

v panoramatickom výhľade. 

Variácia objemov 

Zubatá fasáda z prírodného kameňa 

je definovaná pomocou parametrického 

nástroja vyvinutého v spolupráci 

so spoločnosťou Arup Amsterdam. 

To umožnilo okrem iného veľmi potrebnú 

kontrolu nad množstvom denného 

a slnečného svetla v reálnom 

čase, nad štrukturálnymi obmedzeniami 

a vyžadovaným súkromím tak 

v komerčných, ako aj v rezidenčných 

priestoroch. Výsledná celková variácia 

objemu budovy Valley znamená, 

že žiadne dva byty nie sú rovnaké, 

čo vytvára širokú škálu typov bývania 

s jedinečnými plánmi pre svojich 

obyvateľov. 

Multifunkčnosť v hlavnej úlohe 

„Valley kombinuje rezidenčné byty so 

zeleným prostredím, ktoré ponúka panoramatický 

výhľad na Amsterdam,“ 

vysvetľuje Winy Maas, spoluzakladateľ 

MVRDV, a dodáva: „Živý podstavec, 

ktorý ponúka množstvo obchodných 

aktivít, má nad sebou niekoľko 

kancelárií a nakoniec je zakončený 

rezidenciami. Vyrezávanie z výsledného 

bloku zaisťuje, že sa stane menej 

introvertným než existujúce budovy 

v Zuidas. Obsahuje veľké množstvo 

súkromných aj verejných terás plných 

ľudí, kvetov, rastlín a vonkajšieho sedenia.“ 

Množstvo vonkajších priestorov 

a spoločnej zelene podporuje 

zdravie a pohodu a zároveň prispieva 

k zeleným ambíciám budov. Okrem 

hodnotenia -0,3 EPC a skóre GPR 8 sa 

Valley zameria na hodnotenie BREE- 

AM-NL Excellent. 

Diagramy konceptu 

Veže pritlačené k okrajom sokla. Kontext fasád. Údolie (The Valley) pre verejnosť. Priestor pre verejnosť. Koncepčný diagram funkcií 

projektu The Valley. 

© MVRDV © EDGE 

© EDGE 


Flešovky 

Reality 

a investície 

Ľubľana, Slovinsko 

Vilharia 

Riešenie z pera svetoznámeho štúdia Schmidt 

Hammer Lassen vytvorilo nadčasový dizajn. Čerpal 

z tradičných prvkov škandinávskej architektúry, 

pre ktorú sú charakteristické blízkosť k prírode, 

svetlosť a dôraz na zdravie i slobodu. Budova 

je založená na silnom modulárnom koncepte, ktorý 

zaisťuje vysokú flexibilitu a adaptabilitu na 

potreby jednotlivých nájomcov. V interiéri využil 

investor veľké množstvo prírodných materiálov 

a pokročilé technológie chladenia, ktoré eliminujú 

negatívne zdravotné vplyvy tradičných klimatizačných 

systémov (žiadne fúkanie studeného 

vzduchu do priestoru, odstránenie vírenia prachu, 

roztočov atď.). To prispeje k zdravému vnútornému 

prostrediu, čo pozitívne ovplyvní pohodu pri 

práci aj vyššiu produktivitu. Vonkajší tvar definuje 

viacero „výsekov“, ktoré umožňujú preniknúť dennému 

svetlu do budovy a slúžia ako vyvýšené relaxačné 

nádvoria plné zelene. Spoločnosť Corwin 

ho charakterizuje ako najväčší a najzelenší office 

projekt v Slovinsku a aj z toho dôvodu sa bude jeho 

investícia pohybovať v desiatkach miliónov eur. 

Zdroj: Corwin 

Vilharia 

Miesto: 

Ľubľana 

Investor: Corwin 

Architekt: Schmidt Hammer Lassen 

Realizácia: 2022/2024 

Podlažná plocha: cca 40 000 m 2 

Strančice u Říčan, ČR 

East Gardens 

Strančice u Říčan je atraktívna a doposiaľ 

nie nadmerne obsadená lokalita. 

Zo strančických kopcov je 

vidieť na Prahu, druhá strana ponúka 

výhľad na prírodnú rezerváciu 

Voděradskej bučiny, kde žila dynastia 

Ringhofferovcov. Strančice majú 

vynikajúcu vybavenosť od škôlky 

a školy cez lekárne a fitness centrá až 

napríklad po farmu, kde možno mať 

ustajneného vlastného koňa. Ležia 

priamo na vlakovej trati do Prahy. 

Pohodlná cesta na hlavnú stanicu 

trvá len pol hodiny, vlaky jazdia trikrát 

za hodinu a kúsok je to aj na D1. 

East Gardens ponúka celkom 89 jednotiek, 

z čoho je 41 radových domov 

a 48 bytov. Centrum obce sa nachádza 

len pár minút chôdze od projektu 

East Gardens. Neďaleko je to aj do 

Říčan, ktoré právom opakovane víťazia 

v rebríčku spoločnosti Obce v dátach 

a poradenskej firmy Deloitte 

ako miesto s najvyššou kvalitou života. 

V Strančiciach a najbližšom okolí 

nájdete po celý rok množstvo príležitostí, 

ako načerpať novú energiu. 

Zdroj: ASPEN 

East Gardens 

Miesto: Strančice u Říčan 

Investor: Getberg 

Realizácia: 2022 

Bratislava 

Fontána Družba na 

Námestí slobody 

Fontána prejde po 40 rokoch prvou väčšou 

rekonštrukciou, vďaka ktorej sa viac sprístupní 

ľuďom. Dominanta námestia je od roku 2007 

nefunkčná. Paralelne s opravou najväčšej 

fontány v hlavnom meste bude od budúceho 

roka prebiehať komplexná revitalizácia celého 

Námestia slobody. Fontána Družba bola postavená 

v rokoch 1979 až 1980. Ide o dielo architektov 

Virgila Droppa a Juraja Hlavicu a sochárov 

Karola Lacka, Tibora Bártfaya a Juraja 

Hovorku. Dielo sa nachádza v balíku projektov 

v rámci programu Živé miesta, ktorého cieľom 

je revitalizovať dlhodobo zanedbané verejné 

priestory v Bratislave, projekty zastrešuje 

Metropolitný inštitút Bratislavy. Hlavné mesto 

spolu s Generálnym investorom Bratislavy 

(GIB) odovzdali fontánu Družba stavebníkovi 

FERRMONT, a.s., čím sa začala oprava najväčšej 

fontány v Bratislave. Fontána má priemer 

45 metrov, centrálna plastika váži 12 ton, je 

vyrobená z nehrdzavejúcej ocele a v minulosti 

bolo v bazénoch až 2-tisíc metrov kubických 

vody. „Som rád, že vraciame život ďalšej ikonickej 

stavbe v našom meste. Dlho očakávaná 

komplexná revitalizácia Námestia slobody 

štartuje práve opravou fontány, ktorá patrí 

medzi najväčšie na celom Slovensku. V prvej 

polovici budúceho roka sa začnú práce aj na 

samotnom námestí. Družba má tvar rozvíjajúceho 

sa lipového kvetu, ktorý symbolizuje priateľstvo 

a mier medzi národmi. Toto posolstvo 

je aj v týchto dňoch viac než aktuálne,“ povedal 

primátor Bratislavy Matúš Vallo. Architektonická 

súťaž na celé Námestie slobody, ktorú 

zastrešovala kancelária hlavnej architektky, 

prebehla ešte v roku 2017 a zo 14 ateliérov priniesli 

najlepšie riešenie architekti z ateliérov 

2021 a LABAK, ktorí sa špecializujú na zadania 

verejných investorov vo verejnom priestore. 

Zdroj: MIB 

Fontána Družba na Námestí slobody 

Miesto: Bratislava 

Investor: Generálny investor Bratislavy (GIB) 

Architekt: 

Metropolitný inštitút Bratislavy, 

spoluautor Peter Lényi z ateliéru 2021 

Flešovky 


Život v dobrom 

kruhu 

Rozeta vdýchne nový život dlhodobo nevyužitému 

územiu v centre Ružinova. Jej názov predstavuje 

ružicu, ktorá na mapách slúži ako ukazovateľ smeru. 

Práve výnimočná poloha v srdci tejto mestskej štvrte 

zaručuje, že obyvatelia budú mať v každom smere 

všetko na dosah. 

Bratislava-Ružinov TEXT: Redakcia, Foto: Tomáš Manina, archív 

architektonického ateliéru Cityprojekt 


Bytový dom ROZETA 

Bratislava-Ružinov, 

Miesto: 

Klincová ulica 

Developer: YIT SK a.s. 

Generálny 

Cityprojekt, s.r.o. 

projektant: 

Autori: Ing. arch. Pavol Citovický, 

Ing.arch. Marek Fillo 

Spolupráca: Ing. arch. Lenka 

Guláčová, Ing. Juraj 

Pilka, Ing. Juraj Čerba, 

Ing. Marian Jakubiak, 

Ing. David Jurčo, Ing. 

Radovan Novák, Ing. 

arch. Kristína Macharová, 

Ing. arch. Dušan Poliak 

Autor 

spevnených What Architects 

plôch: 

Úžitková 

5 526 m 

plocha: 

2 

Počet bytov: 62 

Počet 

16 

apartmánov: 

Pôdorys 2. NP 

Pôdorys 11. NP 

Pavol Citovický 

architekt 

Rozeta vzniká v dvoch etapách na časti 

územia medzi ulicami Klincová, Bajkalská 

a Záhradnícka. V prvej etape 

vybudoval developer YIT Slovensko 

jeden bytový dom s celkovým počtom 

78 bytových jednotiek na 11 podlažiach. 

Projekt bytového domu Rozeta 

získal architektonický ateliér Cityprojekt 

ako priame zadanie od developera 

YIT Slovensko na kompletné 

prepracovanie pôvodnej dokumentácie 

od architektonického ateliéru AK 

Jančina. „Bol to jeden z najnáročnejších 

projektov nášho ateliéru, nie však 

vzhľadom na rozsah, ale pre samotný 

limit celého projektu,“ začína svoje 

rozprávanie architekt Pavol Citovický, 

tvorca prvej etapy. 

Neľahké začiatky 

Pôvodný projekt mal pomerne komplikovaný 

koncept aj dispozície, 

ktorý sa architektonický ateliér 

Cityprojekt snažil zjednodušiť tak, 

aby zachoval pôvodné parametre 

z povolení. „Snažili sme sa o zapracovanie 

všetkých požiadaviek 

investora, ale v zásade sme mali 

voľnú ruku v návrhu dizajnu, aj keď 

sa viackrát prepracovával vzhľadom 

na externé vplyvy,“ vysvetľuje architekt. 

„Každý z našich projektov 

sa snažíme navrhnúť tak, aby bol 

svojím konceptom trvalo udržateľný 

a svojou prevádzkou čo najmenej 

zaťažoval životné prostredie. 

Myslím si, že vzhľadom na všetky 

limity, ktoré na nás boli kladené, 

sa nám to aj podarilo,“ vysvetľuje 

architekt Pavol Citovický. Samotný 

bytový dom má dve podzemné 

a 11 nadzemných podlaží s bytmi 

a príslušenstvom k nim. Samostatná 

dvojpodlažná podzemná garáž 

s pobytovou strechou je umiestnená 

mimo pôdorysu bytového domu, 

s bytovým domom je však vzájomne 

prepojená. 

Pobytová zelená strecha 

Celý objekt je napojený na existujúci 

horúcovod. „Nemáme tak lokálny 

zdroj znečistenia, čo považujem za 

prínos do danej lokality. Aj keď historicky 

tento systém nebol obľúbený, 

máme za to, že takýto zdroj tepla, 

ktorý nezaťažuje danú lokalitu emisiami, 

má svoj zmysel najmä v čase, 

keď sa zahusťuje výstavba v meste,“ 

hovorí Pavol Citovický. Dažďová 

voda zo všetkých striech sa zachytáva 

do vsakovacích studní, z ktorých 

sa časť vody bude používať na centrálnu 

závlahu navrhovanej zelene. 

Celá strecha podzemnej garáže je 

navrhnutá ako pobytová zo stromami, 

lavičkami a hracími prvkami pre 

deti. Stromy na streche budú časom 

poskytovať obyvateľom bytového 

domu ideálny priestor na relax a oddych 

a v kombinácii so zatrávnenými 

plochami s automatickou závlahou 

vytvoria optimálny pobytový priestor 

pre rodiny. Bytový dom Rozeta budú 

spájať s centrom mesta dostatočné 

zelené plochy so stromami, minimálne 

betónové plochy i kultivovaný verejný 

priestor. 

Trvalá udržateľnosť 

Celý projekt bol vyprojektovaný v BIM 

systéme, všetky profesie, ako aj výstavba 

pracovali v BIM priestore. „Ako architekt 

sa s pojmom trvalá udržateľnosť 

stretávam pomerne často. Priznám sa, 

že nechcem, aby táto snaha o udržateľnosť 

ostala len vo formálnej rovine, ako 

sa to často pri veľa projektoch stáva. 

Snažíme sa vždy už na začiatku pri koncepte 

komunikovať s klientom, aby náš 

návrh, ktorý tu, dúfam, bude žiť ďalších 

x rokov, bol navrhnutý tak, že svojou 

prevádzkou nebude zaťažovať územie 

okolo seba. Jeho technológia, ako aj 

materiály požité na stavbu boli kvalitatívne 

nadštandardné. Dôležité pre nás 

je aj to, aby objekt, ktorý navrhujeme, 

mal dostatok priestoru nielen na samotné 

bývanie, ale aj pre komunitu. Dávame 

dôraz na dostatok zdravej zelene 

s minimálnym podielom betónových 

plôch, ktoré prispievajú k prehrievaniu 

prostredia, ako aj na nutnosť zachytávať 

vodu v lokalite tak, aby sa nestrácala 

preč – to je základ každého nášho nového 

návrhu, ktorý berieme už ako štandard,“ 

dodáva na záver architekt Pavol 

Citovický. 

Bytový dom ROZETA 


PETER BOHUŠ, ŠPECIALISTA NA TZB 

V DEVELOPERSKEJ SPOLOČNOSTI IMMOCAP: 

Energetická efektívnosť budov je 

opäť hlavnou témou stavebníctva 

Lakeside Park 02 a The Mill – pripravované projekty v Bratislave s vysokým 

podielom recyklátu na fasádach, ale aj s energeticky efektívnou prevádzkou 

a implementáciou riešení smerujúcich k výraznému znižovaniu uhlíkovej stopy. 

A, samozrejme, Nový Istropolis, ktorý bude vlajkovou loďou spoločnosti 

predovšetkým v environmentálnom prístupe a trvalej udržateľnosti. To 

sú realizované alebo pripravované projekty spoločnosti Immocap, ktoré 

sledujú aktuálny trend stavebníctva. O nich, ale aj ich širšom kontexte sme 

sa porozprávali s Ing. Petrom Bohušom, ktorý v Immocape pôsobí na pozícii 

špecialistu na TZB systémy, meranie a reguláciu, pričom sa zameriava najmä 

na oblasť trvalej udržateľnosti v portfóliu spoločnosti. 

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, ZDROJ: IMMOCAP 

Začnime aktuálnou situáciou ohľadom 

energetickej krízy. Aký dosah 

môže mať trh s energiami na výstavbu 

a následnú prevádzku budov? 

Na túto otázku neexistuje jednoznačná 

odpoveď, ale isté je, že svet 

sa zmenil a viac než očakávať návrat 

do tzv. normálu by sme sa mali veľmi 

rýchlo adaptovať na nové podmienky. 

Verím, že ceny energií sa postupne 

v prvom polroku 2022 ustália, 

ale určite neklesnú na úroveň rokov 

2015 – 2018, kedy boli na veľmi nízkych 

hodnotách. Energie sa opäť stali 

významným ukazovateľom pri prevádzke 

budov, a je preto nevyhnutné 

upriamiť pozornosť na efektivitu 

a znižovanie spotreby energií. 

Ako na to zareagoval súkromný 

sektor? 

Veľmi rýchlo a cítime to všade okolo 

nás. Našou výhodou je, že sa tejto 

téme aktívne venujeme už dlhý čas 

a sme pripravení nielen hardvérovo, 

ale najmä znalostne. Výzvou 

dnešných dní je znížiť spotrebu budov 

na bilančne neutrálnu úroveň 

a som presvedčený, že sa to dá. Dokonca 

si myslím, že to bude aj ekonomicky 

zmysluplné, čo bude mať za 

následok postupnú aplikáciu nových 

pravidiel na trhu s emisiami, emisnými 

daňami a clami. 

Ako medzistupeň ku klimatickej 

neutralite zvýšila Európska únia 

svoje ambície v oblasti klímy do 

roku 2030 a zaviazala sa znížiť emisie 

do roku 2030 aspoň o 55 %. Ako 

vnímate tieto ciele z pohľadu developera? 

Skôr ako začneme hodnotiť stanovené 

ciele, musíme si počkať na legislatívu, 

ktorá bude postupne transponovaná 

do našich podmienok. 

Jednoznačne vnímame trend, ktorý 

smeruje k znižovaniu emisií skleníkových 

plynov (nielen CO 2 

). O tom, 

že aktuálne zažívame zmenu klímy, 

snáď už nepochybuje nikto. Spôsob, 

ako nákladovo efektívne dosiahnuť 

cieľ v podobe uhlíkovej neutrality, je 

trochu zložitejší. 

Ako je to u vás? 

V rámci Immocapu v každom našom 

projekte analyzujeme a hodnotíme 

množstvo emisií ekvivalentu 

CO 2 

, a to v každej fáze životného 

cyklu budovy. Už táto samotná analýza 

nám v mnohom otvorila oči 

a v rámci návrhu zohľadňujeme aspekt 

dosahu na životné prostredie 

každého jedného zabudovaného 

materiálu. Z pohľadu životného 

cyklu stavby sa toto javí ako veľmi 

dôležitá fáza. 

Začiatkom novembra bol v Glasgowe 

klimatický summit. Očakávate 

razantné zmeny v rozhodnutí 

svetových lídrov v prospech zmiernenia 

globálneho oteplenia? 

Veľmi pozorne sme sledovali priebeh 

celej konferencie a z priebežných záverov 

mám zmiešané pocity, a to najmä 

z diskusií o činnosti a solidarite. 

Myslím, že práve aspekt solidarity 

s najzraniteľnejšími krajinami a zároveň 

ich potenciál na efektívne znižovanie 

produkcie skleníkových plynov 

je v ústraní v deklaráciách jednotlivých 

politikov. Nechcem byť skeptikom, 

čo sa týka záverov z Glasgowa, 

ale doterajšia prax nám v tejto téme 

vždy ukázala zrkadlo skôr neúspe- 

Projekt Lakeside Park 02 pri bratislavskom jazere Kuchajda sa profiluje ako prvá anticovidová budova na Slovensku. 


Nový Istropolis je vlajkovou loďou spoločnosti Immocap najmä v environmentálnom prístupe 

a trvalej udržateľnosti. 

Projekt The Mill v atraktívnej bratislavskej lokalite Mlynské nivy. 

V každom 

našom projekte 

analyzujeme 

množstvo emisií 

oxidu uhličitého, 

a to v každej fáze 

cyklu budovy. 

chu. Významným míľnikom je prijatie 

záväzku zníženia emisií metánu. 

Dlhodobým cieľom by však malo stále 

ostať maximálne zníženie CO 2 

. 

Výstavba budov je dlhý a náročný 

proces. Ktorá fáza najviac ovplyvňuje, 

či bude výsledok v podobe 

budovy trvalo udržateľný? 

Proces výstavby vrátane projektovej 

a inžinierskej činnosti je časovo 

náročný, pričom každá fáza má svoj 

vplyv na konečný výsledok. V Immocape 

sa venujem oblasti HVAC systémov 

a do procesu často vstupujem 

už v raných fázach projektu. Práve 

v ranej fáze detailne analyzujeme 

rôzne technologické koncepty vrátane 

možností riešenia „energetického“ 

urbanizmu, kde je nevyhnutné urobiť 

správne rozhodnutia, ktoré nasmerujú 

projekt správnym smerom. Je 

dôležité si uvedomiť, že trvalá udržateľnosť 

je komplexná téma vrátane 

posudzovania vplyvov na životné prostredie 

v zabudovanom uhlíku materiálu, 

z ktorého sa stavba realizuje. 

Spomínate zabudovaný materiál 

a jeho dosah – mohli by ste to priblížiť? 

Vo fázach, ako je stavebné konanie, 

resp. následná realizačná dokumentácia, 

je to už o ladení projektu 

a dodržaní konceptu. Práve v týchto 

ďalších fázach analyzujeme dosahy 

návrhu jednotlivých materiálov 

na celkovú bilanciu zabudovaného 

uhlíka. V niektorých prípadoch 

predstavuje zabudovaný ekvivalent 

oxidu uhličitého aj viac ako polovicu 

v rámci jeho bilancie životného cyklu 

stavby. Tento sa analyzuje na obdobie 

60 rokov, a to pomocou metodiky, 

ktorá spĺňa požiadavky noriem 

EN 15978:2011, EN ISO 14025:2006 

a EN ISO 14044:2006. Výsledky 

LCA (Life-cycle assessment), teda 

analýzy environmentálnych dosahov, 

sa získavajú pomocou metodiky 

zvanej charakterizácia, ktorá popisuje 

vplyv danej emisie na životné 

prostredie. Medzi ďalšie fázy, ktoré 

významným spôsobom vstupujú do 

bilancie okrem fázy produktu, patrí 

fáza procesu výstavby, fáza používania, 

koniec životnosti, prípadné 

opätovné použitie, obnova alebo recyklácia. 

Keď už sme pri prevádzke budov, 

čo vo vašej spoločnosti predstavuje 

energetický manažment konkrétne? 

Pojem energetický manažment 

je známy a, žiaľ, niekedy aj zovšeobecnený. 

V našej spoločnosti 

vnímame túto oblasť veľmi vážne 

a dlhodobo budujeme schopný tím 

ľudí, ktorí sa venujú optimalizácii 

prevádzky budov, riadeniu technológií 

nielen z pohľadu znižovania 

spotreby energií, ale aj z pohľadu 

životnosti zariadení, a predchádzaniu 

porúch. Nadradený riadiaci systém 

vrátane realizácie centrály je 

pre nás alfou a omegou prevádzky 

budovy. 

Aké sú vízie spoločnosti Immocap 

v oblasti znižovania uhlíkovej stopy? 

Sú veľmi ambiciózne. Uvedomujeme 

si svoju mieru zodpovednosti za 

životné prostredie a tomu postupne 

prispôsobujeme náš prístup k návrhu 

trvalo udržateľných budov 

s minimálnym dosahom na životné 

prostredie. Aktuálne realizujeme 

administratívny projekt Lakeside 

Park 02, v rámci ktorého sme aplikovali 

trvalo udržateľné prvky, napr. 

v podobe použitia podielu recyklovaného 

hliníka vo fasáde (až 99 ton 

hliníka), realizácie nadradeného 

systému merania a regulácie vrátane 

realizácie centrály, ako základ 

energetického manažmentu. Ďalším 

významným prvkom je plynulá regulácia 

intenzity osvetlenia, podružné 

meranie spotreby EE jednotlivých 

nájomníkov a ďalšie prvky elektroinštalácie. 

Projekt The Mill je pre nás ďalším 

posunom vpred. Už v rámci asanácie 

existujúcich stavieb na pozemku 

kompletne deponujeme podrvený 

betón, ktorý následne použijeme do 

zásypov. Čo sa týka fasády, pokračujeme 

v nastavenom štandarde aplikácie 

hliníka s vysokým podielom 

recyklátu. Celý koncept je založený 

na technológiách, ktoré umožňujú 

nielen bezpečnú, ale najmä energeticky 

efektívnu prevádzku. No 

a Nový Istropolis bude našou vlajkovou 

loďou najmä v environmentálnom 

prístupe a trvalej udržateľnosti. 

Peter Bohuš 

(nar. 1983) 

Profesiou je stavebný fyzik. 

V rámci štúdia na Stavebnej 

fakulte STU v Bratislave 

absolvoval odbornú stáž 

vo Viedni a následne 

študijný pobyt na nemeckej 

Technickej univerzite 

v Darmstadte a na Inštitúte 

pre pasívne domy. Je 

držiteľom viacerých 

odborných oprávnení 

a akreditácií v oblasti 

energetickej efektívnosti 

a hospodárnosti 

budov, stavebnej 

fyziky, energetického 

auditu a poskytovania 

garantovaných 

energetických služieb. 

Na začiatku svojej 

profesionálnej kariéry 

pôsobil v uznávanej 

stavebno-fyzikálnej 

kancelárii v rakúskom 

Stockerau. V rokoch 

2011 – 2020 pôsobil 

v spoločnosti e-Dome a.s. 

na pozícii technického 

riaditeľa. Počas týchto 

rokov pod jeho vedením 

spoločnosť zrealizovala 

viaceré úspešné 

projekty garantovaných 

energetických služieb 

najmä v zdravotníckych 

zariadeniach. Od roku 

2020 pôsobí v spoločnosti 

Immocap a.s. 

Peter Bohuš: Energetická efektívnosť budov je opäť hlavnou témou stavebníctva 


Developer Jtre dáva už 25 rokov ľuďom priestor 

na bývanie, prácu, oddych i zábavu 

J&T REAL ESTATE (JTRE) oslavuje 25 rokov pôsobenia na realitnom trhu. Vďaka realizácii projektov naprieč realitnými 

segmentmi sa JTRE za štvrťstoročie vypracoval na významného mestotvorného developera, ktorý sa zameriava na 

výstavbu komplexných mestských štvrtí a tvorbu priestoru na život so všetkým, čo k nemu patrí. 

JTRE stojí za niektorými z najväčších 

a najambicióznejších developmentov, 

ktoré menia tvár Bratislavy a posúvajú 

slovenské hlavné mesto bližšie k svetovým 

metropolám. Do portfólia JTRE 

patria štvrte Eurovea City, River Park, 

Zuckermandel alebo Klingerka či 

londýnsky Triptych Bankside. Vznikli 

v nich najvyššie rezidenčné veže, 

funkčné kancelárie, ale aj obľúbené 

promenády, príjemné parky a ihriská. 

„Za štvrťstoročie pôsobenia na trhu 

sa JTRE stal mestotvorným developerom 

a významne sa podieľa na tvári 

modernej Bratislavy,“ hovorí Pavel 

Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE. „Sme 

radi, že naši klienti aj partneri vnímajú 

značku JTRE ako spoľahlivého developera, 

ktorý vždy dodá projekty včas 

a v požadovanej kvalite,“ dodáva. 

V rezidenčných projektoch JTRE našlo 

priestor na život takmer päťtisíc 

rodín a domácností. Najvýznamnejšie 

lokality dokončených aj budúcich realizácií 

sú spojené s riekou Dunaj. JTRE 

považuje nábrežia za najcennejšie 

územia mesta, a preto tu vznikli projekty, 

ako River Park, Zuckermandel, 

Panorama Towers, vyrastá tu aj prvý 

slovenský mrakodrap Eurovea Tower. 

Ako najväčší správca administratívnych 

priestorov v Bratislave manažuje JTRE 

viac ako 400-tisíc štvorcových metrov 

kancelárií, v ktorých dáva priestor na 

prácu desiatkam tisíc ľudí. Funkčné 

a flexibilné priestory vo Westend biznis 

zóne, Toweri 115, River Parku, Zuckermandli, 

Klingerke Offices či na Pribinovej 

19 využívajú nadnárodné korporácie, 

ako Lenovo, Novartis, Johnson Controls, 

Generali, KPMG, ČSOB alebo 

Siemens, ale aj domáce spoločnosti, ako 

Profesia, Poštová banka či SPP distribúcia. 

Do budovy Landererova 12 sa sťahuje 

prvá inštitúcia Európskej únie na Slovensku 

– Európsky orgán práce (ELA), 

ktorý si Bratislavu vybral v konkurencii 

ponúk hlavných miest Bulharska, Cypru 

či Lotyšska. 

K projektom JTRE neodmysliteľne patria 

obľúbené verejné priestory, ako sú 

nábrežné promenády v Eurovea City 

a River Parku, Panorama park, River 

parčík, Park Fuxova alebo nový park 

v Klingerke, zrevitalizovaný prírodný 

Skalný nos a námestie s lávkou v Zuckermandli, 

fontány, detské ihriská 

a športoviská. Verejné priestranstvá 

mestských štvrtí oživujú rôzne podujatia 

a umelecké diela, ako Mýtická loď, 

Žraloky či Recyklovaný lev v River Parku, 

repliky Messerschmidtových charakterových 

hláv v Zuckermandli alebo 

Circle Head na nábreží. 

JTRE dlhodobo podporuje kultúru, 

umenie a vzdelávanie. Je partnerom 

Slovenského národného divadla, festivalu 

súčasného umenia Biela noc, 

Dní architektúry a dizajnu či mestskej 

pláže Tyršák. Rozvoju povedomia o architektúre 

pomáha podpora vzdelávacieho 

programu Deti a architektúra, 

spolupráca s univerzitami zas podnecuje 

odborný rast budúcich architektov, 

dizajnérov a stavebných inžinierov, 

ktorí si mohli napríklad vyskúšať 

navrhnúť interiéry prvého slovenského 

mrakodrapu alebo peší most cez 

Dunaj. Ako zodpovedný developer podáva 

JTRE pomocnú ruku v krízových 

situáciách, akou bola finančná pomoc 

mestským častiam po vypuknutí pandémie 

ochorenia Covid-19. Finančnou 

pomocou tiež umožnil OZ Vagus víkendovú 

prevádzku nízkoprahového 

centra Domec pre ľudí bez domova. 

Aj v budúcnosti bude JTRE dávať ľuďom 

priestor na bývanie, prácu, oddych 

i zábavu. Pokračuje rozvoj modernej 

nábrežnej štvrte Eurovea City. Nadviaže 

na ňu Nové Lido, ktoré doplní a rozšíri 

nové centrum Bratislavy aj na pravý 

breh Dunaja. Pokračovanie River Parku 

a Klingerky, dokončenie Ovocných sadov 

Trnávka a rozvoj nových štvrtí prinesie 

ďalšie atraktívne prostredie obyvateľom 

hlavného mesta. 

„Rozšírenie a rozvoj centra mesta na 

oboch stranách Dunaja prepojeného 

kvalitnou verejnou dopravou považujeme 

za kľúčový smer v ďalšom rozvoji 

Bratislavy, ktorý ju kvalitou prostredia 

priblíži moderným európskym metropolám. 

Atraktívne nábrežia spoja Bratislavu 

nielen fyzicky, ale postupne aj 

v mysliach ľudí, čím ju zmenia na skutočné 

mesto na Dunaji,“ dodáva Pavel 

Pelikán. 

62 ASB #227 reklamný text: J&t real eState

Bidetovací klozet SensoWash 

® Starck f. 

Ikonický design. Maximální komfort. 

Duravit a Phillipe Starck prezentuje SensoWash 

® Starck f. Novou generaci bidetovacích klozetů pro moderní, přirozenou 

hygienu. Technické finesy, jakými jsou senzor přiblížení uživatele, rozpoznání uživatele, dálkové ovládání, proud vody, 

dosoušení teplým vzduchem a vyhřívání sedátka, zaručují nejvyšší komfort. Díky nekompromisně puristickému vzhledu 

je kombinovatelný se všemi Duravit sériemi. www.duravit.cz

64Profil 

Štúdio Gang: Viac 

spôsobov, ako byť 

architektom 

Posúvanie hraníc definícií 

Pohľad spoločnosti na hranice roly architekta 

sa rozhodne rozšíril tento rok, 

keď po prvýkrát v histórii vo svojej profesii 

vyhrala Pulitzerovu cenu Alison Killing 

za odhalenie údajných väzenských 

kempov porovnávaním čínskych Baidu 

máp so satelitnými snímkami. Išlo o aktivizmus 

prostredníctvom investigatívneho 

žurnalizmu s využívaním zručností 

architektky. 

Táto udalosť ukázala, že definícia profesie 

architekta aj reportéra môže byť flexibilnejšia, 

ako sa zdalo. 

Sú tu takí architekti, ktorí tiež posúvajú 

hranice svojej roly, a to advokáciou prostredníctvom 

architektúry, kde samotný 

Štúdio Gang: 

Viac spôsobov, 

ako byť architektom 

Aktivizmus či advokácia môžu mať viaceré formy než len skandovanie 

hesiel v uliciach alebo zasadanie pred parlamentom. Môže byť aj dizajn 

formou boja za zmenu? 

Chicago TEXT: REBEKA ZACKOVÁ, FOTO: Hedrich Blessing, ILUSTRÁCIE: Studio Gang 

dizajn je nositeľom správy a často aj ukazovateľom 

riešení. 

Povedz to svojím dielom 

Štúdio Gang je americká architektonická 

kancelária s hlavným sídlom v Chicagu 

a ďalšími ateliérmi v New Yorku, San 

Franciscu a Paríži. Založila a vedie ju Jeanne 

Gang od roku 1997. 

Štúdio má za sebou desiatky realizácií, 

v ktorých sa prostredníctvom dizajnu 

často venuje rôznym spoločenským či 

environmentálnym témam. Ako to zhrnula 

jeho zakladateľka, štúdio sa zaoberá 

otázkou, „ako stavať a navrhovať budovy, 

ktoré nás viac spoja a urobia očividnejším 

to, že sme súčasťou Zeme. Nevzdávame 

sa v boji za Zem, hľadáme spôsoby, ktoré 

nám pomôžu vytvoriť silnejšie spojenie 

medzi nami a naším prostredím a vytvoria 

spoločenské priestory, ktoré nás viac 

prepoja medzi sebou navzájom“. 

Pri návrhu Arcus Center for Social Justice 

Leadership pre Kalamazoo College 

v americkom štáte Michigan štúdio 

napríklad vytvorilo priestor, ktorý „ako 

vzdelávacie prostredie a priestor na 

stretnutia spája študentov, profesorov, 

hosťujúcich odborníkov, lídrov sociálnej 

spravodlivosti a členov verejnosti na rozhovory 

a aktivity zamerané na vytvorenie 

spravodlivejšieho sveta“. 

Vo fáze dizajnu je tiež 63rd House pre 

Blue Tin Production, prvú odevnú firmu 

Kozub aj otvorený priestor podporujú neformálne konverzácie v Arcus Centre v meste Kalamazoo v Michigane. 

64 ASB #227 profil

Organizácia a otvorenosť priestoru reflektuje transparentnosť prevádzky a rovnosť medzi pracovníkmi v budúcom 63rd House v Chicagu. 

vedenú imigrantkami, utečenkyňami 

a ženami z robotníckej triedy v Spojených 

štátoch. „Toto nové výrobné 

štúdio a komunitné centrum na juhozápadnej 

strane Chicaga je navrhnuté tak, 

aby sa stalo hlavným sídlom, v ktorom sa 

sústreďuje zdravie a pohoda pracovníkov. 

Tiež má pomáhať zlepšovať vzťahy 

s obyvateľmi susedstva a partnermi 

a budovať dlhodobú ekonomickú mobilitu 

a rasovú rovnosť v meste.“ 

Zodpovednosť nielen k človeku, ale aj 

k živočíchom a rastlinám 

V ich portfóliu možno nájsť aj množstvo 

projektov, ktoré reagujú na klimatické 

zmeny, napríklad používaním 

odpadových materiálov či metódy „solar-carving“, 

keď je budova tvarovaná 

na základe pohybu slnka po oblohe. 

Na niektorých miestach strategicky 

„uhýba” slnečným lúčom tak, aby mohli 

preniknúť ďalej a poskytnúť prírodné 

osvetlenie, a teda možnosť rastu vegetácie 

aj na miestach, ktoré by inak budova 

zatienila. 

Projektom, ktorý výborne demonštruje 

snahu Štúdia Gang a syntetizuje mnoho 

nápadov, ktorými je štúdio známe, je 

The Ford Calumet Environmental Center. 

Calumet bol kedysi miestom výroby 

ocele a v tom ateliér vidí potenciál na 

recykláciu. Takisto v ostatných materiáloch, 

ktoré sú v blízkosti zastúpené 

v hojnom počte alebo sú považované 

za odpad, ako sklenené fľaše, oceľová 

troska alebo iné vedľajšie produkty výroby 

ocele. 

Návrh využíva aj veterné turbíny na 

ventiláciu, solárne panely, dažďovú 

vodu, vrty pre tepelné čerpadlá či filtráciu 

vody prostredníctvom lokálnej 

vegetácie. Keďže lokalita je aj dôležitou 

zastávkou v migrácii vtákov, dizajn implementuje 

potrebné vizuálne prvky na 

fasáde, aby nedochádzalo ku kolíziám 

vtákov, ako to býva napríklad pri priehľadných 

fasádach zo skla. 

Deliť sa so všetkými 

Je zjavné, že Studio Gang sa snaží pomôcť 

v boji proti klimatickým zmenám. 

Možno to vyčítať z ich dizajnových princípov, 

ktoré používajú vo svojej tvorbe, 

z typu výskumu, ktorý robia, aj z ich vystupovania 

v online priestore. 

Veľa zo svojich poznatkov sa štúdio snaží 

podať aj ďalej, a preto na ich stránke 

nájdete celú sekciu „Research“ a „Publications“. 

Niektoré z nich, napríklad 

Reverse Effect, ktorý sa zaoberá dôležitosťou 

zdravia rieky Chicago a možnosťou 

jej obnovy, môžete zdarma získať 

priamo od štúdia. Všetky ich projekty 

obsahujú aj prehľadné diagramy, ktoré 

ukazujú použité environmentálne princípy, 

a preto považujem Štúdio Gang za 

výborný príklad. 

Strecha smerujúca na juh 

blokuje letné slno; zimné slnko 

ohrieva interiér 

Prirodzená posuvná 

ventilácia 

Podzemné potrebie 

reguluje prúdenie 

vzduchu 

Solárne panely 

Odpad je spracovávaný 

metabolicky a filtrovaný 

cez lokálnu zeleň 

Boiler na biomasu 

pre potreby ohrevu 

a chladenia 

Budova je orientovaná na východ-západ 

Dažďová voda je zachytávaná, 

uchovávaná a znovu použitá 

Geotermálne vrty znižujú potrebu 

ohrievania a ochladzovania 

Návrh Environmentálneho Centra Ford Calumet demonštruje mnohé princípy udržateľnosti aj ohľaduplnosti k miestnym živočíchom, ktoré Štúdio Gang využíva vo svojej tvorbe. 

Štúdio Gang: viac spôsobov, ako byť architektom 


drevodomy ako ekologické 

riešenie bývania 

Drevo je už tradične jedným z najobľúbenejších 

a najvyužívanejších materiálov, za čo vďačí svojim 

fyzikálnym, technologickým, estetickým a úžitkovým 

vlastnostiam. To sa prejavuje aj na čoraz viac narastajúcej 

popularite drevodomov, ktoré sa stávajú synonymom 

pohodlného a moderného bývania. Nahrávajú tomu aj ich 

ekologické riešenia, ktoré šetria prírodu a v konečnom 

dôsledku aj financie. 

Drevené materiály vo všeobecnosti 

pôsobia veľmi príjemným a upokojujúcim 

dojmom. Sála z nich tradícia a história, 

môžeme vnímať ich vôňu, príjemnú 

farbu a textúru, čo nám dokáže 

evokovať blízkosť prírody a prinášať 

s ňou spojenú psychickú pohodu. 

Drevo má navyše aj vynikajúci pomer 

nosnosti k vlastnej hmotnosti, je pružné 

a zároveň pevné, tepelne vodivé 

a tiež schopné regulovať vlhkosť. Ako 

stavebný materiál dýcha, dokáže sa 

prispôsobiť okolitým podmienkam 

a reflektuje ich pružnejšie než anorganické 

stavebné materiály. 

Aj vďaka tomu sa stávajú drevodomy 

– teda stavby s drevenou nosnou konštrukciou 

a so zvyšnou výstavbou tiež 

prevažne z dreva – obľúbenou voľbou 

aj u moderných ľudí, ktorí už dnes od 

svojho bývania očakávajú viac ako len 

pevnú strechu nad hlavou. 

rýchle, praktické a ekologické 

drevodomy 

Moderné konštrukčné riešenia do popredia 

kladú najmä úžitkové vlastnosti, 

ako je energetická hospodárnosť, 

zvuková izolácia či efektívny proces 

výstavby. Toto všetko ponúkajú montované 

drevostavby, ktoré vynikajú 

ekonomicky výhodným a rýchlym suchým 

procesom výstavby bez straty 

času prestávkami na vysúšanie či dotvarovanie. 

Argumentom „za“ sú aj ich 

vynikajúce tepelnotechnické vlastnosti, 

ktoré prinášajú výraznú úsporu 

energií pri vykurovaní. 

Dôležitou stránkou každého moderného 

bývania je dnes výrazne 

skloňovaná ekológia. Drevo je trvalo 

udržateľným materiálom so zápornou 

bilanciou CO 2 

, čo znamená, že počas 

svojho životného cyklu pohltí viac oxidu 

uhličitého a ďalších škodlivín než 

vznikne pri jeho spracovaní. Aj preto 

sa stavby z dreva označujú ako zelené 

stavby či ekodomy – a sú omnoho ekologickejšie 

ako tehlové či betónové 

konštrukcie. Pre konkrétnu predstavu: 

každý kubický meter dreva použitý 

na stavbu ušetrí až takmer tonu emisií 

CO 2 

! 

Poradia si aj s vlhkosťou 

a znečisteným vzduchom 

Životnosť drevodomov môžeme rátať 

v desiatkach rokov, čo z nich robí 

nielen ekologickú, ale i udržateľnú 

voľbu. Pokiaľ ide o udržateľnosť, treba 

vyvrátiť aj možné obavy súvisiace 

s odolnosťou dreva a jeho zvýšenou 

vlhkosťou. Faktom je, že hoci sú drevené 

panely používané pri výstavbách 

drevodomov sušené a upravované, 

pokiaľ je drevo vystavované zvýšenej 

vlhkosti, môže uňho postupom 

času dochádzať k vzniku plesní či húb, 

ktoré ničia kvalitu dreva a negatívne 

ovplyvňujú kvalitu vzduchu v domácnosti. 

Nejde však o nič, čomu by sa 

nedalo predchádzať, a to už hneď vo 

fáze výstavby. 

Použitím sadrovláknitých dosiek Rigidur 

alebo sadrokartónových dosiek 

RigiStabil od Rigips možno ochrániť 

drevo pred tým, aby ho nahlodala 

zvýšená vlhkosť. Vďaka univerzálnym 

konštrukčným vlastnostiam ich možno 

použiť na nosné steny drevostavieb 

či ako vnútorné, deliace alebo 

predsadené steny, ale aj na podlahy 

a v neposlednom rade sú vhodné aj 

do priestorov so zvýšenou vlhkosťou, 

napríklad do kúpeľní. Výhodou týchto 

dosiek je aj použitá technológia 

Activ’Air®, ktorá priamo pomáha odbúravať 

z ovzdušia domácnosti škodlivé 

látky. Ide o škodlivý formaldehyd, 

ktorý dokáže Activ’Air® premieňať na 

neškodnú látku a zamedzovať jej spätnému 

vylučovaniu. Vďaka tomu dokáže 

znížiť koncentráciu formaldehydu 

v miestnosti až o 70 %. 

drevo a sadra – ekologická dvojka 

Pokiaľ ide o materiály, drevodomy 

využívajú okrem dreva hlavne sadru, 

ktorá je rovnako ekologickým materiálom 

a s drevom sa skvele dopĺňa. 

Sadra vďaka svojej pórovitej podstate 

rovnako pomáha pri regulácii vlhkosti 

v ovzduší, čím dokáže spríjemniť 

pobyt v interiéri. Ak je ovzdušie príliš 

vlhké, dokáže prebytočnú vlhkosť 

zachytávať a, naopak, ak je ovzdušie 

príliš suché, dokáže ju vylučovať. 

V kombinácii s ďalšími ekologickými 

riešeniami, napr. doskami Rigidur či 

Rigistabil dokáže pozitívne vplývať na 

zdravú klímu v domácnosti. 

www.rigips.sk 

reklamný text: Saint-Gobain ConStruCtion ProduCtS, divízia riGiPS

Chránime domov 

aj životné prostredie 

Záleží nám na vysokej environmentálnej 

kvalite našich produktov 

Najširšie portfólio izolačných materiálov na Slovensku s verifikovanými produktovými EPD 

Jediný slovenský výrobca polystyrénu so spracovanými produktovými EPD 

Spracovaná dokumentácia pre environmentálne certifikačné schémy LEED, BREEAM a WELL 

Vývoj a zdokonaľovanie voľne dostupných aplikácií na posudzovanie tepelnotechnických parametrov 

stavebných konštrukcií a energetickej náročnosti stavieb

Arcadis: Udržateľnosť a ekonomický 

zmysel musí ísť ruka v ruke 

Kľúčom k úspechu je komplexné riešenie navrhnuté s patričnou odbornosťou 

V záplave ESG (Environmental, Social 

and Corporate Governance) požiadaviek 

sa môžete ľahko stratiť a v snahe 

rýchlo prísť s nejakým „zeleným“ riešením 

vybrať na prvý pohľad síce páčivé, 

ale vo finále drahé a krátkodobé 

riešenie, ktoré môže byť pre ekosystém 

viac záťažou než prínosom. 

Z našej praxe vieme, že sa oplatí vždy 

komplexný prístup ku konkrétnemu 

realitnému projektu. Je potrebné 

vždy individuálne posúdiť východiskový 

stav daného projektu i jeho 

možnosti z hľadiska dlhodobej udržateľnosti 

a navrhnúť riešenia, ktoré 

sú realizovateľné, ekologicky účinné 

a ekonomické v danom životnom a investičnom 

cykle nehnuteľnosti. 

Názorným príkladom je naša dlhodobá 

spolupráca s poprednými developerskými 

spoločnosťami, pre ktoré 

sme spracovali štúdiu o využiteľnosti 

striech na priemyselných budovách. 

Jej závermi sa teraz riadi ako nový development, 

tak aj dlhodobá správa logistických 

areálov na Slovensku i v ČR. 

Na základe našich znaleckých posudkov 

a zohľadnenia všetkých vplyvov 

na ekológiu, nemajú developeri strechy 

svojich hál vysadené zeleňou, ale 

umiestňujú na ne fotovoltické panely, 

ktoré generujú elektrickú energiu na 

prevádzku haly, znižujú tepelný ostrov 

nad ňou, zlepšujú klímu vo vnútri, znižujú 

uhlíkovú stopu a umožňujú lepšie 

pracovať s dažďovou vodou. 

Udržateľne od A do Z 

Téma trvalej udržateľnosti nám bola 

blízka dlho predtým, než v dôsledku 

klimatickej krízy v posledných rokoch 

získala na naliehavosti. Vďaka 

dlhodobo vytváranému odbornému 

know-how sme lídrom v oblasti tzv. 

sustainability a darí sa nám prichádzať 

s udržateľnými a zároveň ekonomickými 

riešeniami vo všetkých fázach 

realitných projektov pre našich 

klientov. Či ide o prípravu a realizáciu 

nových projektov, nehnuteľnosti 

v mnohoročnej prevádzke, alebo revitalizáciu 

brownfieldov a nevyužívaných 

budov. 

Poslaním a stratégiou našej spoločnosti 

je vkladať udržateľné riešenia do všetkých 

projektov výnosových komerčných 

a rezidenčných nehnuteľností, nech už 

sa nachádzajú v ktorejkoľvek fáze svojej 

existencie. Naše služby zahŕňajú okrem 

iného environmentálnu certifikáciu budov 

a portfólií, ESG poradenstvo, výpočet 

uhlíkovej stopy, dekontamináciu 

rozvojových území a mnoho ďalšieho. 

Arcadis is the leading global natural and built asset design & 

consultancy firm working in partnership with our clients to deliver 

exceptional and sustainable outcomes through the application of 

design, consultancy, engineering, project and management services. 

Arcadis differentiates through its talented and passionate people and its unique 

combination of capabilities covering the whole asset life cycle, its deep market sector 

insights and its ability to integrate health & safety and sustainability into the design 

and delivery of solutions across the globe. We are 28,000 people that generate €3 billion 

in revenues. We have branches in Prague and Bratislava with nearly 100 consultants. 

Contact us at: 

Pavel Cermak 

pavel.cermak@arcadis.com 

Marian Heckl 

marian.heckl@arcadis.com 

Arcadis. Improving Quality of Life. 

68 66 ASB #227 #226 reklamný text: arcadis

Budúcnosť energetiky 

je bez skleníkového plynu SF6 

Vedeli ste, že v elektrických zariadeniach, ktoré sa používajú v rozvodných 

sieťach v energetike, priemysle, doprave a budovách, sa bežne vyskytuje 

skleníkový plyn SF6? Hexafluorid sírový alebo SF6 plní funkciu izolantu. 

Z pohľadu klimatickej krízy je omnoho problematickejší ako známejší oxid uhličitý. 

Počas životnosti rozvádzačov ho podľa meraní môže do atmosféry uniknúť až 

10 %, no kľúčový je fakt, že jediný kilogram skleníkového plynu SF6 predstavuje 

ekvivalent 23 500 kg CO 2 

. 

reklamný text: Schneider electric 

Celosvetový rozmach elektrifikácie 

zvyšuje dopyt po rozvádzačoch vysokého 

napätia a otvára diskusiu o tom, 

ako sa vyrovnať s plynom SF6, ktorý 

je súčasťou ich prevádzky. Problém sa 

dotýka aj Slovenska, kde v najbližších 

rokoch končí životnosť tisícov rozvádzačov, 

ktoré využívajú SF6. Po celom 

Slovensku zabezpečujú pripojenie 

menších podnikov, nákupných centier 

alebo rezidenčných štvrtí. 

Výrazným krokom vpred pre distribúciu 

elektrickej energie a ochranu 

životného prostredia je technológia, 

ktorú do novej generácie rozvádzačov 

nasadil Schneider Electric. Rozvádzač 

SM AirSeT predstavuje odvážny 

posun od plynu SF6 k tomu najlepšiemu 

plynu, ktorým je čistý vzduch. Vychádza 

z overenej verzie rozvádzača 

SM6, ktorý sa osvedčil na viac ako 1,5 

milióne polí. Dômyselná kombinácia 

technológie čistého vzduchu a spínania 

vo vákuu umožňuje rozvádzaču SM 

AirSeT zlepšiť udržateľnosť a zároveň 

zachovať svoje hlavné poslanie bezpečnej 

prevádzky sietí VN. 

Ekologický sortiment modulárnych, 

vzduchom izolovaných rozvádzačov 

Schneider Electric na sekundárnu 

distribúciu až do 24 kV je ideálny pre 

sektor komerčných a priemyselných 

budov a budovanie moderných inžinierskych 

sietí. 

Pozitívny ohlas priemyslu 

Prístup Schneider Electric 

ohodnotila odborná komunita 

početnými oceneniami. 

Organizácia Deutsche Mass 

v spolupráci s nezávislou 

spoločnosťou na prieskum 

trhu a poradenstvom EuPD 

Research mu udelili ocenenie 

za inováciu, ktorá umožňuje ukončiť 

závislosť na SF6. 

Ocenené boli aj početné inštalácie 

u zákazníkov, príkladom sú projekty 

distribučných sietí E.ON, ktoré priniesli 

ocenenia enerTIC Awards. Spoločnosť 

Schneider Electric realizovala 

pilotné projekty vysokonapäťových 

roz vádzačov SM AirSeT bez plynu 

SF6 pre mnohé ďalšie energetické 

spoločnosti. 

www.se.com/sk 

PRAJEME VÁM 

ÚSPEŠNÝ 

ROK 2022 

SKSI_inzercia_pf_207x135.indd 1 15.11.21 11:13 


98Realizácie 

Realizované projekty 

Autobusová stanica 

Nivy, Bratislava 

70 

Administratívna 

budova z dreva, 

Partizánske 

84 

Maggie´s: Biofilný 

dizajn, ktorý pomáha, 

Leeds, Veľká Británia 

88 

Vinárstvo Le Dôme 

v Bordeaux, 

Saint-Émilion, 

Francúzsko 

94 

Malý Ostrov zelene 

a betónu prináša 

New Yorku nový 

spoločenský priestor 

Nivy 

HB REAVIS Na novú autobusovú stanicu 

si Bratislavčania počkali dlhšie, ako bolo 

pôvodne v pláne. Dokončenie veľkolepého 

projektu developera HB Reavis sa 

muselo niekoľkokrát posunúť. Investor 

začal s budovaním projektu 15. mája 2017 

výkopovými prácami na mieste dnešnej 

najvyššej budovy na Slovensku – NIVY 

Tower. O päť mesiacov neskôr pokračoval 

demolačnými prácami vtedajšej starej 

autobusovej stanice. V roku 2018 sa naplno 

rozbehla aj realizácia centra NIVY. 

BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: HB REAVIS, Matej Fabiánek 


Nivy 


HB Reavis sa k pozemkom, kde stojí 

nový polyfunkčný projekt, dostal 

v roku 2004 privatizáciou. V tendri 

vtedy uspela spoločnosť Bus Transport, 

v ktorej bol HB Reavis väčšinovým 

vlastníkom. 

Už vtedy developer verejnosti komunikoval, 

že postaví budovu, ktorá 

bude revolučná svojou architektúrou 

aj technickými riešeniami. Prvú podobu 

tejto vízie sme mohli vidieť v roku 

2007, keď predložili úradom prvý 

zámer. Projekt sa volal Twin City a, 

ako pripomenul portál Index, týkal sa 

nielen pozemkov autobusovej stanice, 

ale aj pozemkov po fabrike Kablo. Išlo 

o predkrízový projekt veľmi ambicióznych 

rozmerov s rozpočtom 17 miliárd 

slovenských korún. Zahŕňal novú 

autobusovú stanicu, nákupné centrum, 

kancelárie, štvorhviezdičkový 

hotel, 320 bytov, luxusné apartmány 

a priestory na kultúrne vyžitie. Malo 

ísť o najväčší polyfunkčný komplex 

v strednej Európe. Výškovou dominantou 

mala byť administratívna veža, 

ktorá by mala ako prvý mrakodrap na 

Slovensku 44 nadzemných podlaží. Investor 

chcel začať stavať v roku 2008 

a kolaudovať už o tri roky neskôr. 

Developer však bojoval s nespokojnou 

verejnosťou a nakoniec aj s magistrátom. 

Príčinou malo byť veľké 

dopravné zaťaženie či nedostatok 

zelene, mestská časť Staré mesto zas 

chcela meniť stavebný plán a na celé 

územie ohraničené ulicami Čulenova, 

Landererova, Košická a Mlynské nivy 

chcela dať dočasnú stavebnú uzáveru. 

Povoľovacie procesy sa naťahovali 

tak dlho, až prišla kríza, ktorá zasadila 

sebavedomému projektu zásadný 

úder. HB Reavis sa rozhodol projekt 

prekresliť a okresať. V roku 2014 firma 

naštartovala výstavbu menšej administratívnej 

zóny Twin City Juh. 

O tri roky neskôr postavila dočasnú 

autobusovú stanicu a v lete sme cez 

médiá prvýkrát videli aj vizualizácie, 

ktoré pripomínajú dnes už realizovaný 

projekt NIVY. Začala sa asanácia starej 

budovy autobusovej stanice a prípravné 

práce na výstavbu novej. Developer 

odhadoval, že celková výška 

investície v zóne má presiahnuť miliardu 

eur. Novú stanicu chceli dokončiť 

v lete 2020. Možno by to aj stihli, 

nebyť pandémie COVID-19, ktorá 

stavebnému biznisu najmä na začiatku 

narobila vrásky na čele. O rok neskôr 

už návštevníkov vítal veľmi výstižný 

slogan – „Konečne!“. 

Autobusová stanica 

Nová autobusová stanica v sebe integruje 

prímestskú a diaľkovú autobusovú 

dopravu a zároveň má ambíciu 

byť cieľovou destináciou na nakupo- 

NIVY vyrástli v novej bratislavskej štvrti, ktorú prezývajú downtown. 


vanie aj trávenie voľného času v centre 

mesta. Projekt je už pripravený na 

budúcu trasu električky a prepojenie 

železničného podzemného koridoru. 

Špecifickou výzvou bolo vytvoriť okolie 

diela aj z pohľadu koordinácie 156 

stavebných objektov. Ulicu Mlynské 

nivy, priamku dlhú 565 metrov, navrhli 

architekti ako modernú mestskú triedu. 

Ich hlavnou snahou bolo povýšiť 

náročné dopravné riešenie na hodnotnú 

mestskú ulicu plnú zelene. 

Architektonický ateliér SIEBERT + TA- 

LAŠ vstúpil do projektu v roku 2012. 

Riešené územie sa postupne vyvíjalo, 

až sa nakoniec scelilo do kompaktného 

celku, čím vznikla príležitosť vytvoriť 

nový koncept. Ateliér vypracoval 

a projekčne koordinoval všetky stupne 

projektovej dokumentácie od štúdie 

až po realizačný projekt ako v spolupráci 

v oblasti dizajnu, tak projekcie. 

Za autobusovú stanicu boli zodpovední 

SIEBERT + TALAŠ, za obchodné 

centrum architektonická kancelária 

BENOY a strešnú krajinu zastrešovali 

BDP v spolupráci so slovenskými krajinárskymi 

ateliérmi 2ka a Terra Florida. 

„Naším zámerom bolo vytvoriť transparentnú 

budovu prístupnú zo všetkých 

strán a integrovať viacero funkcií 

do jedného miesta. Chceli sme 

vytvoriť kvalitný rôznorodý priestor 

pre ľudí v budove i mimo nej – akoby 

mesto v meste. V nekonfliktnom 

a bezbariérovom prostredí dominuje 

kompaktnosť hmoty spolu s najvyššou 

budovou na Slovensku. Budova je 

priechodná všetkými smermi ako horizontálne, 

tak vertikálne počas celého 

dňa,“ hovorí architekt Roman Talaš 

z ateliéru SIEBERT + TALAŠ. 

Na 1. podzemnom podlaží sa nachádza 

36 nástupísk, 7 výstupísk a 86 stojísk 

pre autobusy. Aj napriek tomu, že 

samotné centrum funguje v nočnom 

a dennom režime, na autobusovú 

stanicu sa cestujúci dostanú nepretržite 

24 hodín 7 dní v týždni. Prehľad 

o príchodoch a odchodoch autobusov 

zabezpečuje LED stena, LCD TV pa- 

NIVY centrum 

Lokalita: Bratislava 

Developer: 

Autori: 

HB Reavis 

Benoy, BDP, 

Siebert + Talaš 

Realizácia: 2017 – 2021 

Základnou ideou architektov bolo využiť čo najviac prirodzeného svetla. 

Detské ihrisko. Zóna na cvičenie na streche. 

Nivy 


nely a samoobslužné dotykové kiosky. 

Okrem toho na novej stanici nájdete 

aj informačné pulty, úschovňu batožiny, 

miestnosti na prebaľovanie a dojčenie, 

ale aj zónu s lavičkami, ktorá 

ponúka až 80 miest na sedenie, a bezplatnú 

wifi sieť. 

Architekti pri navrhovaní stanice stavili 

na minimalizmus. Najviac púta 

pozornosť veľký betónový nápis Bratislava, 

ktorý podobne ako betónové 

stĺpy kontrastuje s chladnou čistotou 

kovu a LED osvetlenia. Priamo zo 

stanice sa dostaneme do nákupného 

strediska NIVY, kde sú poruke potraviny, 

drogéria i občerstvenie. 

Nákupné centrum 

O poschodie vyššie už začínajú pribúdať 

nájomníci z iných segmentov. V interiéri 

je badať charakteristické prvky 

práce cenami ovenčeného anglického 

architektonického štúdia BENOY. Sú 

to napríklad stromové stĺpy, ktoré 

odkazujú na element prírody. Prechádzajú 

cez päť podlaží a podopierajú 

strechu, no zároveň plnia aj orientačnú 

funkciu. Dizajn má odkazovať aj 

na históriu územia, na ktorom stanica 

stojí. Južnú fasádu lemujú riečne kamene, 

čo pripomína, že kedysi tadiaľto 

tieklo jedno z ramien Dunaja. 

Základnou ideou architektov bolo 

využiť čo najviac prirodzeného svetla. 

Strešné okná sú preto strategicky 

umiestnené tak, aby cez zasklenú 

podlahu svetlo prenikalo aj na nižšie 

podlažia. Priestor má pôsobiť vzdušne, 

otvorene a transparentne. Hrajú 

sa s oblými hranami a kombináciami 

prírodných a moderných materiálov. 

Možno by nebol na škodu otvorenejší 

parter s kaviarňami, no autori sa 

vzhľadom na limity snažili deficit kontaktu 

s okolím vynahradiť na streche. 

V interiéri na predajnej ploche 

70 000 m 2 nájdete prevádzky známych 

značiek aj nových hráčov. Veľkú 

časť však tvoria erudované značky, 

ktoré na Nivách našli priestor pre vlajkové 

predajne. Aj napriek pandémii 

a silnejúcemu online stavili viacerí na 

veľkorysé a aj veľkolepé priestory. 

Na druhom podlaží sa nachádza 

gastrozóna. Najväčšiu časť zaberá 

koncept modernej tržnice, ktorá po- 

V interiéri je badať charakteristické prvky práce anglického architektonického štúdia BENOY. 

Strešné okná sú umiestnené tak, aby svetlo prenikalo aj na nižšie podlažia. 

Stromové stĺpy odkazujú na element prírody. 


núka lokálne produkty, no miesto si 

našli aj klasické food courty, kaviarne, 

reštaurácie a obchody s čerstvými potravinami. 

Funkčnou naďalej zostáva 

aj prvá online tržnica, ktorú Tržnica 

NIVY spustila ešte pred rokom. 

Lákadlom do nového nákupného strediska 

je strecha, pokrytá intenzívnou 

aj extenzívnou zeleňou. Má rozlohu 

takmer dvoch futbalových ihrísk. Celkovo 

je na nej 134 vzrastlých stromov, 

bežecký okruh dlhý 550 metrov, 2 

workoutové cvičiská, grilovacia zóna, 

detské ihrisko či komunitná záhrada. 

Spolupracovali na projekte NIVY 

Taký veľký projekt ako NIVY vie vyrásť 

len za efektívnej súčinnosti všetkých 

článkov. Časopis ASB preto oslovil 

dodávateľov projektu s otázkou, 

v čom bol výnimočný pre nich. 

„Bez akýchkoľvek pochybností môžem 

povedať, že išlo o jednu z najväčších 

výziev, akej sme kedy na facility 

trhu čelili. Pracujeme s CAFM systémom, 

ktorý si vybral klient a s ktorým 

máme aj my dlhodobé skúsenosti, čo 

je pre oboch veľkou výhodou.“ 

Martin Belan, STRABAG PFS. 

„Celý proces od počiatočného návrhu 

až po realizáciu výstavby zastrešil 

komplexný projekčný BIM/CAD softvér 

Archicad, ktorý umožnil aj otvorenú 

spoluprácu všetkých partnerov 

pracujúcich v rôznych aplikáciách bez 

obmedzení a v reálnom čase. Vďaka 

jeho automatizovaným procesom bolo 

možné výrazne skrátiť čas aktualizácií 

a tvorby dokumentácie všetkých stupňov. 

Preto možno Archicad považovať 

za hlavný stavebný pilier celého projektu.“ 

Peter Balco, CAD EXPERT 

Dodávatelia 

a subdodávatelia stavby 

Generálny 

dodávateľ 

Výkopy 

Zakladanie 

Nosný skelet 

Oceľové 

konštrukcie 

Fasády 

HB Reavis 

Management 

EBA 

Zakládání staveb 

Metrostav CZ 

NORDEC 

INGSTEEL, 

Alglas, NERO, 

SIPE BB 

Debnenie 

a lešenie 

PERI 

Vykurovanie/ 

Chladenie 

Domotherm 

Vzduchotechnika 

Apiagra 

Elektroinštalácie ER & P elektro 

Požiarna 

signalizácia, 

požiarny rozhlas, 

dátové rozvody, 

kamerový 

a vstupný systém 

Elimer 

Dodávky 

adiabatických 

jednotiek 

a požiarne 

vetranie 

Colt International 

Parkovací 

systém 

Saytech (Skidata) 

Dvere 

ASSA Abloy 

Výťahy 

Schindler výťahy 

a eskalátory 

Sanita 

G plus PLUS, 

SAKMONT 

Záhradné úpravy 

APRO Záhradné 

centrum 

Viaceré značky majú v novom projekte svoje vlajkové predajne. 

Interiér stanice. 

Prehľad o príchodoch a odchodoch autobusov zabezpečujú aj LCD TV panely. 

Nivy 


Celkový pohľad do átria budúcej zelenej strechy počas špičky. 

Polyfunkčný objekt – Stanica Nivy 

Tímová a efektívna spolupráca 

pre oceľové konštrukcie 

Projekt výstavby Stanice Nivy, ktorá je kombináciou autobusovej stanice, nákupného 

centra v spojení s modernou tržnicou, kancelárskymi priestormi a verejne prístupnou 

zelenou strechou pre širokú verejnosť, patrí medzi najväčšie nadčasové polyfunkčné 

stavby súčasnosti v strednej Európe. Stavba sa nachádza v centre bratislavskej biznis 

zóny Nové Nivy na hranici historického mesta. Spája v sebe viacero dôležitých funkcií 

do uceleného konceptu, ktorý kombinuje dopravný uzol, tradičný maloobchod 

a moderné maloobchodné trendy so zábavou, životným štýlom a prelomovým 

konceptom spájajúcim tržnicu s výnimočnou zelenou strechou. 

Riešenia mali jednak umožniť vybrať 

si z alternatív konštrukcií s dôrazom na 

ekonomiku a bezpečnosť. Taktiež mali 

zvládnuť seizmické zaťaženie, teplotné 

rozdiely pod hlavným svetlíkom, ako 

aj uloženie na železobetónové dilatačné 

celky hlavného skeletu. A nakoniec, 

dodávateľ mal zvládnuť a podporiť tímovú 

spoluprácu s „koncept“ architektom, 

generálnym projektantom a ďalšími 

členmi tímu. Spoločnosť HESCON, 

s. r. o., mala spolu s generálnym dodávateľom 

nosnej oceľovej konštrukcie 

NORDEC, s. r. o., tú česť, že mohla 

pretaviť architektonické riešenie londýnskej 

firmy Benoy a generálneho 

projektanta (Ateliér Siebert + Talaš) do 

realizačného stupňa a výrobnej dokumentácie 

oceľových konštrukcií. 

Autobusová stanica pokrýva 

30 000 m 2 , obchody 70 000 m 2 , kancelárie 

30 000 m 2 , tržnica 3 000 m 2 

a pripravených je 2 150 parkovacích 

miest. Podľa odhadov stanicou prejde 

denne 20 000 cestujúcich z viac ako 

760 miest na Slovensku a v zahraničí. 

Denná návštevnosť by sa mala pohybovať 

okolo 50 000. Na zelenej streche 

budú komunitné záhrady, včelín 

a kompletné vybavenie na aktívny oddych 

a šport, pozostávajúce z parku, 

bežeckej dráhy, vonkajšieho workout 

centra a množstva atrakcií pre rodiny. 

Obyvateľom štvrte tiež poskytne 

zákutia na rodinné pikniky a zamestnancom 

z protiľahlej biznis zóny zas 

obedňajšie útočisko. 

Opis nosných konštrukcií 

Nosná konštrukcia stavby pozostávala 

zo železobetónového monolitického 

skeletu v kombinácii s oceľovými 

konštrukciami, prestupujúcimi cez tri 

nadzemné a dve podzemné podlažia. 

Celkovo mali oceľové konštrukcie cca 3 

000 ton a pozostávali z hlavnej strechy 

so svetlíkom vo vyššej časti, prechádzajúcej 

do tzv. spodných zelených striech, 

zastrešujúcich strojovne, na ktorých 

boli využité spriahnuté oceľobetónové 

prvky, prestrešenia tržnice, prestrešenia 

rámp, halových objektov strojovní, 

lávky pre peších, veľkorozponové prestrešenia 

tzv. šikmej a vloženej strechy, 

schodiska a umyvárne autobusov. 

Situácia u developera z pohľadu 

dodávky 

Developer HB Reavis mal viacero požiadaviek 

na finálne riešenie i dodávateľa 

nosných oceľových konštrukcií. 

Práce na zvýšení efektivity oceľovej 

konštrukcie 

Realizačnú a výrobnú dokumentáciu 

navrhoval tím projektantov a statikov 

– špecialistov na oceľové konštrukcie. 

Na projekte sme strávili viac ako 

26 000 hodín práce. S využitím „value 

engineeringu“ sme navrhli efektívny 

nosný systém a usporiadanie prvkov, 

ktorý nadväzoval na podklady od hlavného 

dodávateľa oceľových konštrukcií 

a tiež generálneho projektanta. 

V rámci projektu bola použitá široká 

škála staticko-konštrukčných riešení 

76 

ASB #227

Koordinácia oceľovej konštrukcie so stavebnou časťou pomocou Trimble Connect. 

Multifunkčný styk prenášajúci zaťaženia aj z priľahlých dosiek. Pohľad na točitú lávku pre peších v átriu zelenej strechy spolu s Erikom Hrnčiarom – 2021 (spoluautor článku). 

od klasických valcovaných prierezov 

po zvárané profily otvorené, uzavreté, 

krížové zvárané stĺpy z valcovaných 

prierezov, ohýbané prvky, zalomené 

a oblúkové väzníky, spriahnuté stropnice 

a mnoho iných zaujímavých riešení 

a exponovaných detailov vrátane 

elastomerových ložísk tak, aby bolo 

dokonale vystihnuté statické pôsobenie 

jednotlivých prvkov konštrukcie. 

Medzi najzaujímavejšie konštrukčné 

prvky patria stromové stĺpy, točitá lávka 

pre peších a hlavné schodisko. Následne 

sme spracovali realizačný projekt 

statiky oceľových konštrukcií, ako 

aj výrobnú a montážnu dokumentáciu 

oceľových konštrukcií. Počas procesu 

tvorby dokumentácie prebiehala s generálnym 

projektantom neustála koordinácia 

jednotlivých profesií nadväzujúcich 

na hlavné nosné konštrukcie 

s cieľom zabezpečiť statickú funkčnosť 

a všetky požiadavky ostatných profesií. 

Tímová spolupráca a tvorba 

dokumentácie 

Na globálnu analýzu sme používali 

sofvér Scia Engineer. Samotné výpočty 

bežali v noci a ráno pri káve sme 

vyhodnocovali výsledky. Počet vypitej 

kávy nedokážeme zrátať, ale Stanicu 

Nivy sa nám podarilo dokončiť. Na 

výkresovú tvorbu realizačného projektu 

nosných oceľových konštrukcií 

a následne výrobnej a montážnej dokumentácie 

sme použili softvér Tekla 

Structures. Jeho použitie na samotnú 

montáž prakticky zabezpečilo a to aj 

v takomto technicky náročnom a časovom 

tlaku, presné a včasné zrealizovanie 

konštrukcie. Pri danom harmonograme 

výstavby, dodávok a montáže 

technológie to bola jediná možnosť, 

ako zabezpečiť klientovi dodržanie 

zmluvných termínov a flexibilitu pri 

otázkach vyplývajúcich z realizačného 

procesu stavby. Medzi výzvy patrila 

aj samotná veľkosť modelu a množstvo 

dátových referencií, s ktorými 

bolo nutné v rámci projektu pracovať. 

V rámci koordinácie medzi architektom 

a spracovateľom oceľových a betónových 

konštrukcií bola využívaná 

neustála výmena dát vo formáte .ifc 

tak, aby jednotlivé časti do seba dokonale 

zapadli a vytvorili jeden fungujúci 

celok. V poslednej fáze projektu, keď 

už klasická výmena úloh a informácií 

pomocou emailov bola neprehľadná, 

sme museli prejsť na inú metódu. 

Osvedčilo sa nám zadávanie taskov 

priamo v cloudovej platforme Trimble 

Connect. To nám umožnilo, že úlohy 

a model boli vždy aktuálne pre každého 

užívateľa a splnené včas. Realizačný 

projekt, ale i samotná dielenská dokumentácia 

bola počas projektovej a realizačnej 

fáze kontrolovaná audítorom 

spoločnosťou Distler Engineering. 

Proces schvaľovania bol z dôvodu zložitých 

a komplexných statických úloh 

veľmi náročný, niekedy až na vedeckej 

úrovni. Vyžadoval si množstvo času 

na uvažovanie, študovanie nových poznatkov, 

noriem a literatúry. Táto spolupráca 

a skúsenosti nás v HESCONe 

posunuli o niekoľko levelov vpred. 

Výsledky práce 

Vďaka zvolenému spôsobu projektovania 

sme boli v HESCONe schopní 

v krátkom čase zapracovať všetky 

požiadavky klienta, jednotlivých profesií, 

dodávateľov technológie, ako aj 

požiadavky investora bez termínového 

dopadu na realizáciu, o čom hovorí 

aj samotná rýchlosť výstavby, ktorú 

môžeme všetci verejne sledovať. Finálne 

výstupy dokumentácie, teda 

realizačný projekt statiky oceľových 

konštrukcií, ako aj výrobná a montážna 

dokumentácia oceľových konštrukcií 

boli odovzdané načas. Objednávateľ 

dokumentácie NORDEC, ale 

koniec-koncov aj developer HB Reavis 

ocenili, že konštrukčným riešením 

nosného systému a usporiadaním prvkov 

sa podarilo zmysluplne usporiť 

hmotnosť ocele v porovnaní s dokumentáciou 

k stavebnému povoleniu. 

Okrem prínosov pre investora toto 

konštrukčné riešenie svojou zaujímavosťou, 

komplexnosťou a pridanou 

hodnotou zaujalo aj expertov v Českej 

a Slovenskej republike, kde projekt vyhral 

kategóriu „commercial projects“ 

na Construsoft TEKLA BIM Awards 

2020. A potom aj vo svete, kde sa dostalo 

medzi 120 svetových projektov 

na TEKLA Global Awards 2020. 

Poďakovanie 

V závere by sme chceli dodať, že aj 

keď bol projekt technicky náročný 

a vyžadoval si veľmi veľa fyzickej 

energie a vypätí síl, je už takmer pred 

úspešným finálnym dokončením. Poďakovanie 

za dôveru patrí nášmu významnému 

odberateľovi NORDEC, 

takisto ďakujeme audítorovi Distler 

Engineering za úzku spoluprácu, generálnemu 

projektantovi Siebert + 

Talaš a v neposlednom rade aj developerovi 

HB Reavis. Špeciálne poďakovanie 

a uznanie za vysoké pracovné 

nasadenie patrí, samozrejme, celému 

kolektívu a spolupracovníkom spoločnosti 

HESCON. Ďakujeme. 

Ing. Erik Hrnčiar, hrnciar@hescon.sk 

Ing. Róbert Sokol, Mgr. Juraj Bágeľ 

HESCON s. r. o., www.hescon.sk 

reklamný text: HESCON 


Výnimočný projekt a zároveň výzva – takto si so stavbou 

autobusovej stanice NIVY poradila spoločnosť PERI 

PERI Slovensko sa podieľalo na celej realizácii projektu, ktorý sa stal najväčšou monolitickou konštrukciou na Slovensku. 

Spoločnosť PERI nasadila na tento výnimočný projekt niekoľko systémov, ktoré boli výzvou pre ich technické 

oddelenie. 

Pri realizácii 125 metrov vysokej budovy 

NIVY Tower boli navrhnuté samošplhacie 

ochranné panely RCS, tvoriace 

veterný štít a zaisťujúce bezpečné 

pracovné podmienky na troch najvyššie 

budovaných podlažiach. Ochranné 

panely boli na dvoch miestach doplnené 

nakladacími plošinami, na ktoré sa 

ukladal materiál potrebný na prepravu 

do vyššieho podlažia. V podzemných 

podlažiach bolo pre jednostranne debnené 

steny nasadené vysokoúnosné 

rámové debnenie TRIO s opornými 

rámami SB. 

Na urýchlenie debniacich prác na jadrách 

bolo použité debnenie TRIO so 

špeciálnymi oddebňovacími šachtovými 

prvkami. Parapety okolo jadra sa 

realizovali ľahkým polymérovým debnením 

DUO. Stropné nosníkové debnenie 

MULTIFLEX bolo vo viacerých 

prípadoch postavené na podperných 

vežiach PERI UP Flex. 

Pôdorysné rozmery stavby boli 350 m 

× 140 m a bola rozdelená na 8 samostatných 

objektov, ktoré boli zmrašťovacími 

pásmi rozdelené na menšie dilatačné 

celky. 

S prípravami na tento monumentálny 

projekt začala spoločnosť PERI v roku 

278 ASB #227 

reklamný text: PERI peri 

2017 vo fáze, keď ešte nebol známy zhotoviteľ, 

pretože zabezpečiť pre takúto 

stavbu hlavne podpernú konštrukciu 

stropov so svetlou výškou viac ako 7 m 

a v požadovanom objeme nie je bežná 

situácia. V čase realizácie išlo o jedno 

z najväčších stavenísk v Európe a pre 

PERI to bola stavba s najvyššou hodnotou 

nájomného materiálu na svete. 

Náročnosť technického návrhu nespočívala 

len v rozsahu, ale aj v rôznorodosti 

tvaru nosných konštrukcií, 

čoho dôkazom je fakt, že v technickom 

oddelení PERI pracovali na návrhoch 

debnenia a lešenia denne súbežne dvaja 

technici, jeden zo Slovenska a jeden 

z Česka, viac ako rok. 

Súčasťou služieb PERI bolo aj poskytnutie 

jedného člena servisného tímu, ktorý 

od augusta 2018 koordinoval vykládky 

a nakládky materiálu priamo na stavbe, 

školil pracovníkov na správne zaobchádzanie 

s materiálom a vykonával drobné 

opravy. Spoločnosť PERI poskytla stavbe 

aj vysokozdvižný vozík s operátorom, 

ktorý pomáhal pri balení a nakladaní materiálu 

na vrátenie do skladu. 

Nosný systém podzemných podlaží 

pozostáva z obvodových stien, jadier 

a kruhových stĺpov. Obvodové steny sa 

realizovali jednostranným debnením 

TRIO doplneným opornými rámami. 

Pre kruhové steny, ktoré boli miestami 

vysoké až 7,8 m, bol navrhnutý systém 

RUNDFLEX. Pre kruhové stĺpy s priemermi 

od 600 mm až do 1 100 mm sa 

využíval oceľový systém SRS. 

Stropná doska 2. PP s hlavicami bola 

zhotovená klasickým stropným debnením 

MULTIFLEX na stojkách. 

Stropné dosky 1. PP, z veľkej časti 

predpäté a miestami s masívnymi prievlakmi 

a so svetlou výškou vyše 7 m, 

boli navrhnuté na podperných vežiach 

PERI UP Flex. Použilo sa ich viac ako 

150 typov v celkovom množstve viac 

ako 3 000 ks s pôdorysnými rozmermi 

od 100 × 100 cm až do 300 × 200 cm. 

Najvyššia podperná veža s výškou 15 m 

bola navrhnutá pre konzolu bežeckej 

dráhy umiestnenej na 5. NP. Betonáž 

prievlakov s výškami až 2,25 m a stropnej 

dosky prebiehala súčasne. 

Ako bočné debnenie prievlakov bolo 

použité ľahké debnenie DOMINO. 

Po dosiahnutí požadovanej pevnosti 

betónu pristúpil zhotoviteľ k dodatočnému 

predpínaniu. V každom mieste 

predpínania prievlakov bolo potrebné 

navrhnúť dodatočné zosilnenie podopretia 

a preniesť vznikajúce sily od 

predpätia až do základovej dosky. Pri 

predpätých stropných doskách nebolo 

nutné dodatočné podopretie stropných 

konštrukcií. Modulové lešenie 

PERI UP Flex bolo používané aj pre 

schodiskové veže a lešenia na vystužovanie. 

Na stavbu bolo dodané 9 631 m 2 stenového 

debnenia, 257 000 m drevených 

debniacich nosníkov, 35 000 ks oceľových 

stojok rôznej dĺžky a ďalšie veľké 

množstvá potrebného príslušenstva. 

Celkovo išlo o cca 450 ks kamiónov 

debnenia a lešenia. 

Dalo by sa povedať, že takáto stavba 

sa vyskytne raz za život. Išlo skutočne 

o najväčší projekt v histórii spoločnosti 

PERI Slovensko, na ktorom sa podieľala 

spoločne s PERI Česko. Zostáva veriť, 

že aj v budúcnosti spoločnosť čakajú 

ďalšie rovnako úspešné projekty a výzvy, 

pri ktorých bude môcť opäť dokázať 

svoju vysokú kvalitu a spoľahlivosť.

eklamný text: Colt 

Vetranie podzemnej 

autobusovej stanice 

nivy mall 

Spoločnosť Colt International s.r.o. spolupracovala 

na projekte Nivy mall od začiatku ako projektant odvodu 

tepla a splodín horenia a zároveň ako projektant vetrania 

pre parkovacie priestory a autobusovú stanicu. 

Keďže samotná autobusová stanica sa 

nachádza v podzemí, bolo náročné navrhnúť 

spôsob vetrania. Na posun znečisteného 

vzduchu k šachtám slúžia 

impulzné ventilátory Colt VeJe a na 

odvod vzduchu axiálne ventilátory na 

troch odvodných šachtách. Pre zabezpečenie 

čo najkvalitnejšieho vzduchu 

pre cestujúcich v miestach nástupíšť 

a výstupíšť bol navrhnutý systém so 

zariadeniami Colt CoolStream, ktorý 

slúži na prívod čerstvého vzduchu do 

miest, kde sa zdržujú cestujúci. Takto 

privádzaný vzduch je v prípade letného 

horúceho počasia adiabaticky upravovaný 

(chladený), aby sa zabezpečil 

čo najväčší komfort pre cestujúcich. 

Zariadenia sú ovládané systémom 

MaR na základe vnútornej vlhkosti, 

teploty a kvality ovzdušia. Na zabezpečenie 

odvodu tepla a splodín horenia 

je v nákupnom centre Nivy mall osadených 

viac ako 600 zariadení navrhnutých 

a dodaných spoločnosťou Colt International 

s.r.o. O správnu funkčnosť 

systému sa stará systém ovládania 

Colt inštalovaný vo všetkých 12 paneloch, 

ktoré medzi sebou neustále komunikujú 

a zabezpečujú jednoduchú 

údržbu a prevádzku systému. 

Objavte náš NOVÝ 

Colt CoolStream S•T•A•R 

Adiabatické chladiace systémy nielen pre priemyselné budovy 

Adiabatické chladenie a vetranie Colt CoolStream S•T•A•R 

Riešenie pre plynulú výrobu a optimálnu produktivitu práce vďaka vyváženej vnútornej klíme. 

• Stabilné prostredie pre ľudí a výrobné procesy 

• Kompatibilita s existujúcimi vetracími systémami 

• Inštalácia v plnej prevádzke 

• Nízke investičné náklady 

• Nízke prevádzkové náklady 

• Úplná integrácia do riadiacich systémov budov 

• Online ovládanie prostredníctvom aplikácie 

• Energeticky optimalizované a nákladovo vyvážené 

Kontaktujte nás pre konzultáciu, 

návrh riešenia alebo cenovú ponuku: 

tel.: +421 2 682 096 00 

e-mail: info@sk.coltgroup.com 

Viac o riešeniach CoolStream S•T•A•R: 

www.colt.sk 

www.cool-stream.sk 

inzerce-sk-colt-coolstream-207x135_121121.indd 1 12.11.2021 10:53:21 


KOMPLEXNÉ 

PROJEKTOVANIE 

MALÝCH 

AJ VEĽKÝCH 

STAVIEB 

Spoločnosť CAD EXPERT s.r.o. je hlavným 

dodávateľom BIM technológie projektu 

Autobusovej stanice Mlynské nivy 

“ 

Koordinácia v jednom 

centrálnom Archicad BIM 

modeli prispela výraznou 

mierou k odstráneniu kolízií 

v projekčnej fáze a tým 

zjednodušila realizáciu 

stavby. 

” 

SIEBERT + TALAŠ, spol. s.r.o. 

WWW.CADEXPERT.SK

Environmentálne 

poradenstvo 

Ponúkame: 

• posudzovanie vplyvov na životné 

prostredie EIA a SEA 

• environmentálny audit 

• monitoring životného prostredia 

• poradenstvo v IPKZ 

• konzultácie a poradenstvo 

v olas životného prostredia 

ADONIS CONSULT, s.r.o. 

sídlo: 

Eisnerova 58/A 

raslava 841 07 

kancelária: 

Pluhova 2 

raslava 831 03 

0904 591 037 

0908 990 990 

info@adonisconsult.sk 

www.adonisconsult.sk 

adonis-inzerat.indd 5 18. 11. 2021 16:52:34 

Suchá výstavba 

Moderná, kvalitná a efektívna 

Autobusová stanica NIVY Bratislava a systémové riešenia KNAUF 

Najdôležitejšou požiadavkou na konštrukcie v rámci suchej výstavby boli vysoké hodnoty požiarnej odolnosti. 

Spoločnosť KNAUF Bratislava s.r.o. poskytla certifikované systémové riešenia priečok, predsadených stien aj 

zavesených podhľadov. Požiarna odolnosť na 90 a 120 minút bola zabezpečená protipožiarnymi doskami KNAUF 

RED Piano / GKF ako aj špeciálnymi protipožiarnymi doskami KNAUF Fireboard. Okrem spomínaných 

konštrukcií bol využitý aj špeciálny systém KNAUF CUBO. Tento systém umožňuje vytvorenie vstavku podľa 

individuálnych priestorových a funkčných požiadaviek ako je požiarna odolnosť alebo akustika. 

www.knauf.sk 

Každodenná dávka informácií, ktoré vás 

nenechajú chladnými 

www.asb.sk 

Prepojenie tradície a moderných prvkov 

Na predmestí španielskej Valencie minulý rok 

dokončili nezvyčajnú stavbu. 

Viac na www.asb.sk 

archiTEKTúra 

Mesto Trnava v roli developera 

Jej súčasťou má byť 378 rodinných domov 

a 234 bytových jednotiek v nízkopodlažných bytových 

domoch. Viac na www.asb.sk 

dEVELOPMEnT 

Nehera má prvý kamenný obchod 

Pri riešení interiéru oslovila bratislavský kreatívny 

kolektív. Viac na www.asb.sk 

dizajn 

82 


Vykurovanie zemným plynom 

– nižšie emisie, čistejší 

vzduch a ušetrené peniaze 

Slovensko patrí do prémiovej tretiny európskych štátov 

s najnižšími emisiami CO 2 

v energetike, no zároveň máme 

tretie najviac znečistené ovzdušie tuhými znečisťujúcimi 

látkami (mikroskopickým prachom) v celej únii. Inými 

slovami, zatiaľ čo Slovensko je z hľadiska globálnej 

zodpovednosti v boji proti klimatickej zmene relatívne 

zodpovedným štátom, jeho vlastní obyvatelia sú vystavovaní 

škodlivému smogu, ktorý spôsobuje respiračné choroby 

a vysokú úmrtnosť. Je to problém, ktorý by mal byť 

v centre pozornosti našej environmentálnej a energetickej 

politiky. Dôležité je zvoliť vhodné nástroje, ktorými nielen 

znížime emisie CO 2 

, ale súčasne pomôžeme za rozumné 

peniaze zlepšiť aj kvalitu domáceho ovzdušia. 

Z ekonomického aj ekologického hľadiska 

je jedným z najdostupnejších 

riešení zlej kvality nášho ovzdušia 

a znižovania emisií práve zemný plyn, 

najmä ako rýchla a ekonomicky efektívna 

náhrada využívania tuhých palív 

v domácnostiach. Nič na tom nemení 

ani skutočnosť, že povedomie o ekologických 

a ekonomických výhodách 

zemného plynu je pomerne nízke a do 

popredia sa dostávajú riešenia, ktoré 

sú neekologické (pevné palivá), drahé 

(viaceré druhy OZE), prípadne oboje. 

Vyšší podiel OZe nie je univerzálnym 

riešením 

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) 

sú vítaným doplnením energetického 

mixu a zemný plyn pri nich vie poskytovať 

potrebné zázemie, keď „nesvieti 

a nefúka“. Zároveň je dôležité, aby 

sme sa na zvyšovanie podielu OZE 

nepozerali ako na cieľ sám osebe, ale 

posudzovali ho z hľadiska skutočných 

prínosov a efektivity pri riešení environmentálnych 

problémov. Napríklad 

v prípade Slovenska problém emisií 

skleníkových plynov nie je až taký horúci 

(aj vďaka vysokému podielu jadra 

na energetickom mixe). No oveľa viac 

nás ohrozuje znečistené ovzdušie. Kým 

v európskom rebríčku krajín patrí Slovensko 

medzi prvú tretinu štátov s najnižšími 

emisiami CO 2 

v energetike, čo 

sa týka znečistenia ovzdušia, sme na 

nelichotivom treťom mieste od konca. 

Jednak neplníme európske normy, ale, 

čo je oveľa hrozivejšie, máme v dôsledku 

znečisteného ovzdušia nadpriemerný 

výskyt respiračných chorôb a úmrtnosti 

v dôsledku smogu. Podľa správy 

Európskej environmentálnej agentúry 

„Air quality in Europe – 2018 report“, 

pre slabú reguláciu prachových častíc 

(PM2,5) na Slovensku ročne predčasne 

umiera približne 5 200 obyvateľov. 

Hodnota za peniaze 

Zvyšovanie podielu OZE v energetike 

našu krajinu ročne stojí milióny v podobe 

dotácií. Je teda na mieste otázka, 

či je pre Slovensko ako malú krajinu 

skutočne zmysluplné dodatočne 

investovať ďalšie stovky miliónov eur 

ročne do marginálneho posunu v rebríčku 

krajín s najčistejšou energetikou. 

Alebo by sme mali konečne sústrediť 

viac pozornosti vyčisteniu ovzdušia. 

Keby zemný plyn a OZE nahradili 

všetky uhoľné zdroje, nepomôžeme 

len ovzdušiu, ale relatívne lacno by 

sme znížili emisie CO 2 

takmer o 10 %. 

Priestor je aj v úsporách energie, ktoré 

by synergicky napomohli ďalšiemu 

zníženiu emisií skleníkových plynov, 

a to najmä v sektore priemyslu. 

nižšie emisie, čistý vzduch 

V porovnaní s pevnými palivami vzniká 

pri spaľovaní zemného plynu podstatne 

menej škodlivín a produkuje sa 

zanedbateľné množstvo prachových 

častíc, ktoré vo vyšších koncentráciách 

ohrozujú zdravotný stav obyvateľov. 

Zemný plyn je ekologicky 

šetrnejší ako napríklad biomasa, ktorá 

sa považuje za OZE. Vykurovaním 

zemným plynom je možné ušetriť až 

50 % emisií CO 2 

v porovnaní s uhlím 

a až 60 % pri kombinovanej výrobe 

elektriny a tepla. V jeho spalinách nie 

sú prítomné oxidy síry, rovnako sú zanedbateľné 

aj jeho emisie oxidu uhoľnatého 

(CO) a uhľovodíkov. 

Vykurovať ekologicky za rozumné 

peniaze 

Dnešná ponuka vykurovacích systémov 

je pestrá a človek sa pri výbere 

rozhoduje hlavne na základe svojich 

finančných možností a očakávanej 

návratnosti investície. Nie každý však 

kladie dôraz na riadny prepočet investičných 

aj prevádzkových nákladov 

s prihliadnutím na životnosť svojho 

vykurovacieho systému. Prvotná jednorazová 

investícia napríklad do elektrického 

vykurovania je síce nízka, ale 

ročné prevádzkové náklady sú, naopak, 

značné. Pri niektorých moderných vykurovacích 

systémoch je návratnosť 

investície prakticky nereálna. Investícia 

do tepelného čerpadla je zase 

taká vysoká, že si ju môže dovoliť iba 

malá časť ľudí. Príjmovo najslabšia kategória 

obyvateľstva volí najlacnejšie 

vykurovanie pevnými palivami, ktoré 

produkujú smog. Treba preto myslieť 

aj na to, či v snahe ušetriť neohrozujeme 

svoje zdravie a zdravie iných. 

rýchle a pohodlné pripojenie 

Dĺžka slovenskej plynárenskej siete je 

neuveriteľných 33 300 kilometrov. Na 

Slovensku je v súčasnosti splynofikovaných 

77 % obcí, v ktorých žije viac 

ako 94 % obyvateľov. Zemný plyn je 

skutočne dostupným palivom, ktoré 

dnes využíva viac ako 1,5 milióna odberateľov 

na Slovensku. 

Faktorom, ktorý výber energetického 

zdroja v posledných rokoch výrazne 

ovplyvňuje, je aj užívateľské pohodlie. 

Nielen pri konečnom ovládaní 

termostatu vo svojom obydlí, ale aj 

pohodlie pri vybavovaní pripojenia 

k energetickému zdroju vykurovania 

alebo pri ďalších požiadavkách na prevádzkovateľa 

distribučnej siete zemného 

plynu. Práve v tomto smere stále 

napreduje aj plynárenstvo s cieľom, 

aby zákazník mal čo najväčšie pohodlie 

pri komunikácii s prevádzkovateľom 

distribučnej siete zemného plynu, 

spoločnosťou SPP – distribúcia, ktorý 

pripája nových odberateľov k sieti. 

Najmä elektronizácia služieb a žiadostí 

sa teší veľkému záujmu žiadateľov 

o pripojenie k zemnému plynu. Možnosť 

podávať žiadosti onli ne na stránke 

www.sppdistribucia.sk aktuálne 

využívajú traja zo štyroch žiadateľov 

o pripojenie, resp. žiadateľov o montáž 

meradla. 

Riešenie nepriaznivej smogovej situácie 

znížením objemu prachových 

častíc v ovzduší je teda možné zodpovedným 

výberom energetického 

zdroja vykurovania a racionálnym 

prístupom štátu k podpore zdrojov 

vykurovania, ktoré sú k životnému 

prostrediu a zdraviu ľudí šetrné. „Fosílnosť“ 

zemného plynu je však, samozrejme, 

zo strednodobodlhodobého 

pohľadu potrebné riešiť postupnou 

integráciou obnoviteľných plynov 

(biometán, vodík), pričom už v súčasnosti 

v danom ohľade prebieha niekoľko 

projektov na úrovni prevádzkovateľa 

plynárenskej distribučnej siete. 

reklamný text: SPP – diStribúcia 


Administratívna 

budova z dreva 

PRODESI/DOMESI Keď sa na Slovensku povie 

drevostavba, v drvivej väčšine prípadov ide 

o rodinný dom. Drevo je však mocný materiál, 

ktorý zvládne aj oveľa viac. Pomaly, ale isto 

pribúdajú realizácie, ktoré sú toho dôkazom. 

Administratívna budova z dielne Prodesi/ 

Domesi v Partizánskom dokázala splniť aj 

náročné požiadavky rakúskeho investora. 

PARTIZÁNSKE TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: MILAN HUTERA 


Veľké presklené steny na fasáde dopĺňajú výrazné smrekovcové lamely. 

Palivové drevo v gabionových košoch tvorí dekoratívny prvok. 

Zamestnanci si pochvaľujú akustiku v zasadačke. 

„Drevostavba je v prvom rade o kvalitnej 

architektúre a hneď v druhom rade 

o statike a požiarnej ochrane,“ hovorí 

spoluautorka návrhu administratívnej 

budovy Katarína Geburová. V Partizánskom 

sa rozhodli pre kombináciu 

drevených prvkov, betónu a ocele. 

Nosná konštrukcia je z priznaného 

dreva. Pre požiarne normy bola výška 

objektu spečatená na dve nadzemné 

podlažia. 

Ešte predtým ako začali kresliť, sa 

architekti snažili investora čo najviac 

spoznať. Rakúska firma pôsobí v drevospracujúcom 

priemysle od ťažby 

až po predaj finálneho produktu. Vlajkovou 

loďou sú krabičky s luxusným 

palivovým drevom, v ktorých nájdete 

všetko, čo potrebujete, aby ste si zapálili 

oheň v kozube. Autori projektu 

sa rozhodli vpísať proces výroby krabičiek 

do novej administratívnej budovy 

zvonku aj zvnútra a vyzdvihnúť 

investorov vzťah k drevu. 

Surové materiály 

Jadrom celej stavby je masívna betónová 

stena. Okrem toho, že je nosná, 

plní zároveň aj akumulačnú funkciu. 

Nedá sa prehliadnuť, nech už sa v budove 

nachádzate kdekoľvek. Pohľadový 

betón v sebe nesie určitú hrubosť. 

Vidno na ňom aj odtlačky, aj nedostatky, 

no ako hovorí Geburová, vo výsledku 

to neprekážalo. Práve naopak, 

ladil s neopracovaným drevom, ktoré 

je tiež dôležitou súčasťou centrálnej 

zóny. 

Pri betónovej stene naukladali do 

gabionových košov palivové drevo – 

hlavný produkt investora. Tu sa z nich 

stala príznačná dekorácia. Aby znížili 

riziko, že sa v dreve objaví drevokazný 

hmyz, ktorý by mohol znehodnotiť 

celú stavbu, vysušili ho na 10 až 11 % 

Administratívna budova 

z dreva 

Miesto: Partizánske 

Autori: 

Pavel Horák, Katarína 

Geburová 


Úžitková 

plocha: 

260 m 2 

Zastavaná 

plocha: 

156,9 m 2 

Administratívna budova z dreva 


a odstránili z neho kôru. Posledný výrazný 

centrálny prvok, kozub, zároveň 

celú stavbu vyhrieva. 

Na betónovú stenu je naviazaná drevená 

konštrukcia zložená z kombinácie 

líniových konštrukčných prvkov 

a lepených drevených panelov Novatop, 

ktoré zároveň tvoria pohľadové 

plochy v interiéri. Oceľové prvky architekti 

dávkovali len veľmi opatrne. 

Použili ich na miestach, kde to bolo 

nevyhnutné. Požiarny dozor nariadil 

oceľové schody, ktoré neskôr obložili 

drevom a nechali priznané len na menších 

plochách. V druhom prípade oceľ 

využili na preklenutie v strope. Veľké 

presklené steny na fasáde dopĺňajú 

výrazné vertikálne prvky zo smrekovcových 

lamiel. Falcovaný plech dodáva 

exteriéru hĺbku. 

Ako to chcú zamestnanci 

Dispozícia vo vnútri je pomerne jednoduchá. 

Za betónovou stenou sa nachádzajú 

hygienické priestory, ktoré 

sa opakujú na oboch podlažiach. Na 

prvom podlaží sú dve kancelárie a kuchynka, 

ktorá je prepojená s vonkajšou 

terasou. Vedenie si zvolilo kancelárie 

na druhom podlaží. Nájdete tu aj veľkú 

zasadačku, archív a malú izbu s terasou 

na ubytovanie v prípade potreby. 

„Naším cieľom bolo vytvoriť v interiéri 

príjemné pracovné prostredie. 

Preto sme do procesu tvorby interiéru 

vtiahli aj zamestnancov. Rozprávali 

Fasáde dominuje drevo, sklo a kov. Nosná konštrukcia je z priznaného dreva. 

Betónová stena s drevom je pútavým centrálnym prvkom. 

Pohľad do kancelárie. 

Vedenie má kancelárie na druhom poschodí. 


sme sa so zamestnankyňami, ktoré 

budú v budove tráviť svoj pracovný 

čas, a spísali sme si ich požiadavky 

na pracovné miesto a úložný priestor. 

Mali veľmi jasné požiadavky, ktoré 

sme sa čo najviac snažili zapracovať 

do interiéru. Aj keď nie všetky naše 

nápady v interiéri sa nám podarilo 

presadiť, dôležité je, že sa podarilo 

vytvoriť kvalitný pracovný priestor,“ 

približuje projekt Geburová. 

Rafinovaná klimatizácia 

Drevostavby majú špecifickú akustiku, 

a preto jej architekti venovali zvýšenú 

pozornosť. V niektorých miestnostiach 

použili akustické podhľady, 

prípadne akustické steny. Ďalším 

technologickým orieškom bolo to, ako 

v budove s výrazne presklenou fasádou 

udržiavať tepelnú pohodou. 

Okrem exteriérového tienenia do budovy 

implementovali kanálovú klimatizáciu, 

ktorá má podobný efekt ako 

rekuperácia. Keďže má viac výpustkov, 

nie je cítiť prúdenie vzduchu. 

Stavba je okrem kozubu vykurovaná 

aj tepelným čerpadlom vzduch – voda. 

Takmer všetky technológie sú umiestnené 

na streche, ktorá je pokrytá extenzívnou 

zeleňou. 

Investor pochádza z Rakúska, kde 

majú drevostavby oveľa hlbšiu tradíciu. 

Vo výsledku vznikol pozoruhodný 

počin, akých by mohlo byť na Slovensku 

aj viac. 

17200 

15400 1800 

17200 

15400 1800 

Šatňa 

5.12 m² 

WC Predsienka 

1.64 m² 2.87 m² 

Chodba 

3.18 m² 

WC 

1.49 m² 

Predsienka 

3.50 m² 

Terasa 

12 m² 

5900 

Zasadačka 

45.38 m² 

Tech. m. 

5.64 m² 

WC Predsienka 

1.82 m² 2.73 m² 

Chodba 

3.21 m² 

WC 

1.90 m² 

Predsienka 

3.84 m² 

Archív 

15.28 m² 

Terasa 

12 m² 

5900 

Kancelária 

35.81 m² 

Kuchynka 

16.36 m² 

9700 

9700 

REZ A-A" 

REZ A-A" 

REZ A-A" 

Chodba 

21.71 m² 

REZ A-A" 

Vstupná hala 

31.92 m² 

Kancelária 

22.86 m² 

3800 

Kancelária 

13.22 m² 

Izba 

9.00 m² 

3800 

Pôdorys 1. NP. Pôdorys 2. NP. 

Oceľové schody neskôr obložili drevom a nechali ich priznané len na menších plochách. 

Administratívna budova z dreva 


Maggie´s: 

Biofilný dizajn, 

ktorý pomáha 

HEATHERWICK STUDIO Starostlivosť 

o onkologických pacientov má mnoho úrovní, pričom 

najdôležitejší boj sa odohráva v ich mysli. Centrá 

Maggie´s ich síce neliečia, ale vedú k dlhotrvajúcej 

emocionálnej podpore. A špičková architektúra je tu 

prostriedkom, ktorý v tom napomáha. 

LEEDS, VEĽKÁ BRITÁNIA TEXT: RADOMÍR DOHNAL, PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: 

HEATHERWICK STUDIO, FOTO: HUFTON+CROW 


Zámerom autorov najnovšieho Maggie´s Centra v Leedse bolo posunúť koncept starostlivosti k vyššej udržateľnosti a splynutiu s prírodou. 

Centrá Maggie´s, ktoré si do podtitulu 

svojej funkcie a poslania pripisujú 

„Domov pre každého“, slúžia 

ako miesta aktívnej podpory osôb 

s rakovinou. Čo to obnáša? Nenahrádzajú 

klasickú terapiu (len ju voľne 

dopĺňajú tam, kde je to žiadané), ale 

predovšetkým poskytujú praktické, 

informačné a emocionálne zázemie 

pre všetkých pacientov a ich blízkych. 

Prvé také, pomenované podľa 

zosnulej Maggie Keswick Jencksovej, 

vzniklo pred 26 rokmi v Edinburghu 

na podnet jej manžela, inak vychýreného 

znalca a obávaného kritika 

stavieb, ktorý bytostne veril, že architektúra 

má moc povznášať ducha 

ľudí, a tým prispievať k ich uzdraveniu. 

Keď už nie jeho žene, tak aspoň 

ostatným podobne chorým. Z prvého 

Maggie´s sa postupne stalo charitatívne 

hnutie s vysokoprofesionálnym 

zázemím, ktoré dnes prevádzkuje 

takmer tri desiatky takýchto centier. 

Mimo Veľkej Británie tiež v Tokiu, 

Hongkongu a Barcelone. 

Miesto, kde neprestávame byť človekom 

Centrá, ktoré ničím nepripomínajú 

sterilné prostredie nemocníc, sa 

všade prezentujú nielen perfektným 

informačným servisom a citlivou starostlivosťou, 

ale aj vynikajúcou „ľudskou“ 

architektúrou – prirodzenými 

meradlami, prirodzenou a harmonickou 

skladbou materiálu i uvoľnenou 

atmosférou. Na ich doterajších projektoch 

napokon pracovali tí najlepší 

z najlepších: Frank Gehry, Zaha Hadid 

alebo aj Richard Rogers. A pripojiť 

sa k dobrej myšlienke – podobne 

ako v súčasnosti k uznávaným jednotkám 

svetovej architektúry – považujú 

všetci oslovení projektanti za hlbokú 

česť. V moci žiadneho architekta, 

žiaľ, nie je vyliečiť rakovinu, ale ak 

môže prospieť pacientom len tým, 

že pre nich vytvorí bezpečné zázemie, 

určite zo seba vydá to najlepšie. 

A ako to „najlepšie“ môže vyzerať? 

Najnovšia realizácia centra Maggie´s 

v Leedse sa stráca v zeleni. 

Za jeho návrhom stojí renomované 

Heatherwick Studio. Zámerom autorov 

pritom nebolo vizuálne „konkurovať“ 

25 predchádzajúcim britským 

centrám Maggie´s, ale posunúť koncept 

nastavenej zdravotnej starostlivosti 

zase o niečo ďalej. Smerom 

k vyššej udržateľnosti a splynutiu 

s prírodou. Tá má rovnako ako uvedomelá 

architektúra vnútorný dar hojiť 

MAGGIE´S LEEDS 

Harehills, Leeds, 

Miesto: Yorkshire, Veľká 

Británia 

Architekt: Heatherwick Studio 

Vedúci 

projektu: 

Thomas Heatherwick 

Projektový tím: 

Mat Cash, Angel 

Tenorio, Nick Ling 

Spolupráca: Balston Agius 

Zastavaná 

plocha: 

426 m 2 

Generálny 

dodávateľ: 

Blumer Lehmann 


Investor: Maggie´s 

Maggie´s: Biofilný dizajn, ktorý pomáha 


telo aj myseľ. Nepravidelný objekt 

s rozlohou 426 štvorcových metrov 

zastavanej plochy pritom nevznikol 

v areáli fakultnej nemocnice v Leedse 

náhodou. Tunajšie klinické Centrum 

pre výskum a liečbu rakoviny patrí 

medzi najvyhlásenejšie a najvyťaženejšie 

v Európe. V priebehu „bežného“ 

dňa sa tu postarajú o 110 pacientov. 

A tí teraz majú možnosť zvoliť si 

ako nadstavbu svojej lekárskej terapie 

Centrum Maggie´s. 

Architektúra ako sprostredkovateľ 

vnútornej pohody 

Maggie´s v Leedse je navrhnutá ako 

pomyselná trojica vysokých kvetináčov, 

teda skôr obrích váz, z ktorých 

vyrastá a hrnie sa von záplava zelene. 

Vystavené sú na svahovitej parcele 

s výškovým rozdielom šesť metrov, 

no z nevýhody terénu vydobývajú 

pozitíva. Terénna vlna totiž vhodne 

usádza vložený objekt do svahu 

a vytvára príjemné a polosúkromné 

zátišie v lokalite, ktorá by inak stála 

vymedzená z dvoch strán asfaltovou 

cestou a plotom. Trojité spojenie 

rozširujúcej sa kontúry vnútorných 

kvetináčov vytvára ďalšie zákutia vo 

vnútri zastavanej plochy. 

Vzniká tak priestor s nápadne vysokým 

stropom, štruktúrou takmer 

podobný dómu, pod ktorým sa nachádzajú 

jednotlivé poradne. Na ne 

potom po obvode nadväzujú miesta 

na cvičenie a pohybové rehabilitácie, 

výtvarná dielňa, knižnice a vzdelávacie 

zázemie, kuchynka s jedálňou či 

miesto na organizovanie workshopov. 

Je to pestrá programová zmes, ktorá 

sa môže zdať mätúca. Preto sa znovu 

hodí pripomenúť, že v Maggie´s sa 

nelieči rakovina, ale skôr duša onkologických 

pacientov a ich blížnych. 

Je to splynutie medicíny, psychológie 

aj filozofie. A dizajn je vnútorným 

nástrojom na to, aby sa tu ľudia cítili 

lepšie. 

Pôdorys mezanínu. Pôdorys 1. NP. 

Interiéru dominuje rebrovaná štruktúra z prefabrikovaného systému pilierov a obkladov zo smrekového dreva. 


„Naším zámerom bolo vytvoriť druhý 

domov, útulné a vľúdne miesto, ktoré 

sa vo svojich obrysoch bude každý 

zdráhať nazvať klinikou,“ popisuje 

Thomas Heatherwick, zakladateľ 

štúdia a šéfarchitekt projektu. „Má 

to byť oduševnené a pohostinné zázemie, 

myšlienkový i fyzický protipól 

sterilného a chladného prostredia 

nemocníc.“ To podčiarkuje v praxi 

i voľba použitých materiálov, ktoré 

sú hrejivé na pohľad aj na dotyk, 

rovnako ako upokojujúci efekt vegetácie. 

Interiér sám osebe teda zohľadňuje 

presne tie aspekty, ktoré obvykle 

vo vysoko formalizovanom a hygienickom 

prostredí nemocníc chýbajú. 

Mäkké rozptýlené svetlo a tieň, rozvoľnené 

diskrétne zákutia na osobné 

rozjímanie a vnútornú meditáciu, 

spoločné i spoločenské segmenty. 

Klienti – pacienti tu získavajú priestor 

a čas na vstrebanie neľahkých správ 

od ošetrujúcich lekárov; môžu ich tu 

dopodrobna prebrať s odbornými 

konzultantmi a vyhľadať radu psychológov, 

či už formou sedenia, alebo 

voľného rozhovoru. Môžu sa sami 

pustiť do hľadania zdrojov a informácií, 

pripraviť sa na oznámenie zlých 

správ svojim najbližším. A takisto 

tu zistia, že tiaž nemocnice nenesú 

sami. Keď už nič iné, v Maggie´s nachádzajú 

zázemie s desiatkami ďalších 

pacientov, s ktorými môžu osobne 

alebo v rámci terapie odhaľovať 

možné cesty. 

Myslieť na budúcnosť 

Silno akcentovaným rysom inštitúcie 

v Leedse je atraktívne pojatie 

udržateľnosti, ktoré sa zameriava 

na ideu „myslenia na budúcnosť“. 

Architektúra tu aktivizuje víziu, že 

ľahostajnosť k budúcim veciam nie je 

schodným riešením a treba premýšľať 

o tom, čo tu zanechávame. Preto 

Priečny rez. Pozdĺžny rez. 

Priestor má nápadne vysoký strop so štruktúrou takmer podobnou dómu, pod ktorým sa nachádzajú jednotlivé poradne. 



tu narazíme na energeticky úsporné 

prvky podporujúce efektivitu prevádzky 

i recyklované prvky. Interiéru 

dominuje rebrovaná štruktúra z prefabrikovaného 

systému pilierov a obkladov 

z glulamu smrekového dreva. 

Prináša vôňu živice i pastelové tóny 

farieb a triešti priame svetlo. Iné povrchy 

zjemňuje korok, záclony a závesy 

zas vytvárajú zdanie domova. 

Vnútorná klíma je pritom „zdravá“. 

Vychádza z poréznych materiálov vápenných 

omietok, prirodzeného vetrania 

i optimálnej vzdušnej vlhkosti. 

S reguláciou vnútorného prostredia 

pomáhajú aj rastliny vnútri i mimo 

objektu – vysadených tu bolo zhruba 

17 000 krov, stromov a rastlín, rovnako 

ako 23 000 trvaliek. Spracovania 

tohto vskutku obrieho krajinárskeho 

zámeru na relatívne malej ploche 

sa zhostil Balston Aguis, ktorý celý 

koncept vegetačnej úpravy podriadil 

idealistickému vyzneniu „divokej“ 

krajiny v Yorkshire v kombinácii 

s trvalo zelenými plochami. Vyvážiť 

skladbu vysadených druhov tak, aby 

zodpovedali orientácii a podmienkam 

mikrostanovišťa, svetla i vlhkosti 

a pritom bolo garantované, že zelená 

sa stane celoročným motívom stavby, 

predstavovalo nemalú výzvu. Tej bol 

napokon od začiatku vystavený celý 

zámer, pretože v areáli fakultnej nemocnice 

v Leedse prakticky nebolo 

kam inam stavbu umiestniť. 

Negatíva stiesnenej parcely, topografia 

miesta i asfaltové cesty však 

architektom z Heatherwick Studio 

nezabránili vytvoriť mimoriadne inšpirujúcu 

stavbu s trvalou hodnotou, 

ktorá v sebe nesie posolstvo, že i prekážky 

sa dajú prekonať. Odráža tak 

pôvodnú myšlienku Maggie Keswick 

Jencksové, že ľudia by nemali pre 

rakovinu stratiť radosť zo života a žiť 

len v tieni strachu z umierania. 

Koordinačná situácia. 

Drevená konštrukcia stavby. 

Nové Maggie´s Centrum, ktoré vzniklo v areáli fakultnej nemocnice v Leedse, sa doslova stráca v zeleni. 




Vinárstvo 

Le Dôme v Bordeaux 

Foster + Partners Historická obec 

Saint-Émilion sa nachádza v najslávnejšom 

francúzskom vinárskom regióne – Bordeaux. 

Krátka informácia vhodná aj na hodiny geografie 

však odkrýva príbeh nového vinárstva Le Dôme. 

Saint-Émilion, francúzsko SPRACOVAL: Samuel Ďuriš, 

FOTO: Nigel Young/Foster + Partners, Schémy: Foster + Partners 


„Myšlienkou návrhu bolo splynutie budovy s okolím a zároveň vytvorenie príjemného priestoru pre návštevníkov a milovníkov vína,“ hovorí Norman Foster. 

Strechu s unikátnou drevenou konštrukciou s priemerom 40 metrov tvoria vzájomne sa 

podopierajúce oblúkové trámy. 

Z prístupnej terasy je možné vidieť v 360-stupňovom výhľade priľahlé vinohrady. 

Jeho hlavná budova je čiastočne zapustená 

do svahu, aby prirodzene splývala 

so zvlnenou krajinou regiónu zapísaného 

do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva 

UNESCO. Prioritou pri jej projektovaní 

bolo umožniť pohľad do vnútra 

aj von, ale zároveň musela poskytnúť 

účelné priestory na výrobu vína a zapojiť 

sa aj do „dialógu“ so svojím okolím. Výstavba 

nového vinárstva sa začala v októbri 

2019. Budova s plochou 1 800 štvorcových 

metrov je osadená vo vinohrade 

s viac ako trojhektárovou rozlohou. 

„Keď nás Jonathan Maltus prvýkrát 

oslovil, vyjadril túžbu vytvoriť osobité 

vinárstvo zasadené do jedinečného 

prostredia Saint-Émilion. Chcel, aby 

budova bola oslavou krásneho miesta 

s výhľadmi na vinohrad a krajina hlavným 

protagonistom architektúry. Myšlienkou 

návrhu bolo splynutie budovy 

s okolím a zároveň vytvorenie príjemného 

priestoru pre návštevníkov a milovníkov 

vína,“ hovorí Norman Foster, 

zakladateľ a výkonný riaditeľ architektonického 

štúdia Foster + Partners. 

Úvodná diskusia o tom, ako bude vinárstvo 

vyzerať a čo požaduje zadávateľ, 

trvala viac ako hodinu a pol. Základný 

tvar budovy sa podľa slov majiteľa vinárstva 

brilantne premietol do reality. 

„Výsledok, ktorý teraz vidíme a ktorý 

nás napĺňa takou hrdosťou, pochá- 

Le Dôme založil ako prémiovú značku 

spoločnosti Château Teyssier oceňovaný 

vinár Jonathan Maltus. Do 

regiónu Bordeaux prišiel pred štvrťstoročím 

medzi prvými „garážovými“ 

vinármi a ako prvý Angličan získal za 

svoje víno 100 bodov od renomovaného 

kritika Roberta Parkera. Je tiež 

držiteľom Radu britského impéria, 

ktorý mu udelila kráľovná Alžbeta II. 

Vinárstvo Le Dôme v Bordeaux 


dza priamo zo skice. Tú predo mnou 

nakreslil do poznámkového bloku na 

prvom stretnutí v Madride,“ spomína si 

Jonathan Maltus. 

Reprezentatívne centrum objektu 

Návštevníci prichádzajú do vinárstva 

cestou lemovanou stromami. Na jej 

konci stojí budova s kruhovým pôdorysom, 

ktorej priestory definujú dve 

rampy. Vonkajšia zdôrazňuje vzťah 

s miestom a vnútorná umožňuje návštevníkom 

prejsť jednotlivými štádiami 

výroby vína. 

Obe rampy vedú do galérie na hornom 

podlaží, ktorá je spoločenským srdcom 

vinárstva, interiér je totiž neoddeliteľnou 

súčasťou architektúry objektu. 

Návštevníci vo vnútri galérie nájdu 

degustačné okrúhle stolíky, oblúkový 

vínny bar a tiež priestor na zábavu. 

Z prístupnej terasy je možné vidieť 

v 360-stupňovom výhľade priľahlé vinohrady. 

„Projekt v tradičnom francúzskom vinárskom 

regióne bol pre nás výzvou, 

na ktorú sme sa tešili, a sme radi, že 

nové vinárstvo získalo okamžite po 

otvorení veľký ohlas,“ dodáva Pavel 

Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE, projektový 

manažér projektu. 

Výhodný tvar objektu 

Kruhové átrium umožňuje návštevníkom 

sledovať, čo sa deje dole v priestoroch 

na výrobu a skladovanie vína, 

Pôdorys prízemia. 

Pôdorys 1. NP. 

Kruhové átrium umožňuje návštevníkom sledovať, čo sa deje v priestoroch na výrobu a skladovanie vína. 


vďaka čomu majú možnosť nahliadnuť 

priamo „do kuchyne“ celého výrobného 

procesu. Napravo od vchodu sú 

umiestnené diskrétne kancelárske kúty 

na sústredenú prácu v rušnom prostredí. 

Súkromie a pokoj zaručujú drevené 

zásteny okolo pracovných stolov, ktoré 

však nebránia výhľadu do exteriéru 

a ladia s architektúrou celej stavby. 

Strechu s unikátnou drevenou konštrukciou 

s priemerom 40 metrov 

tvoria vzájomne sa podopierajúce oblúkové 

trámy. Tie preklenujú veľký centrálny 

priestor bez stĺpov. Konštrukcia 

prirodzene vytvára vo svojom strede 

šesť metrov široký okulus, ktorý zaplavuje 

horné podlažie denným svetlom. 

Strecha je tiež pokrytá recyklovanými 

lokálnymi terakotovými škridlami. Prízemie 

budovy je tvorené pohľadovým 

betónom s použitím kameniva z regiónu 

a pokryté drevenými lištami. Vďaka 

tomu, že budova má tvar pripomínajúci 

kopec a je čiastočne zapustená do 

zeme, ľahšie splýva s prostredím a má 

tiež lepšie teplotechnické a akumulačné 

vlastnosti. 

Vinárstvo Le Dôme 

Saint-Émilion, 

Miesto: 

Bordeaux, 

Francúzsko 

Architekt: 

Foster + Partners 

Projektový manažér: JTRE 

Začiatok výstavby: 2019 

Ukončenie výstavby: 2021 

Rezy hlavnou budovou vinárstva. 

Hlavná budova vinárstva je čiastočne zapustená do svahu, aby prirodzene splývala so zvlnenou krajinou regiónu. 

Vinárstvo Le Dôme v Bordeaux 



Malý Ostrov zelene 

a betónu prináša 

New Yorku nový 

spoločenský priestor 

HEATHERWICK STUDIO Palcové titulky 

v bulvárnych plátkoch i dlhé state v odborných 

časopisoch. K tomu bitky právnikov na súde, spory 

o financovanie realizácie, dohady a nespokojnosť 

zadávateľov, všetko pekne v priamom prenose. 

A finále? Nech sa to zdá po toľkých mediálnych 

eskapádach akokoľvek neuveriteľné, projekt Little 

Island sa po siedmich rokoch búrlivých debát 

predsa len dočká svojho dokončenia. 

NEW YORK, USA Text: RADOMÍR DOHNAL, PROJEKTOVÁ DOKUMENTácia: 

HEATHERWICK STUDIO, FOTO: Timothy Schenck 

Little Island 


Z mapy rieky Hudson pozíciu legendami 

opradeného Little Island zatiaľ nevyčítate, 

pretože betónový ostrov nad 

hladinou na svoju kolaudáciu ešte len 

čaká. Vyrástol na manhattanskej Lower 

West Side, na mieste bývalých dokov 

a rozsiahleho móla č. 55. To sa už pred 

časom odporúčalo do vĺn a spolu s ním 

sa rozbehla aj celospoločenská diskusia 

o tom, ako čo najvhodnejšie využiť 

poloverejný priestor v majetku mesta. 

Obyvatelia New Yorku majú totiž 

množstvo zaujímavých nápadov, no 

len obmedzený priestor na ich realizáciu. 

Stredobodom konfliktu sa 

stala otázka, či ľudia potrebujú viac 

zelene alebo kultúry. A architekti zo 

štúdia Heatherwick sa vtedy rozhodli, 

že by mohli metropole ponúknuť 

oboje. Ťažko teraz po rokoch spätne 

hodnotiť, či ich prvotné nadšenie 

pre vec nakoniec nemrzelo. 

Dielo, ktoré sedem rokov nikomu 

nevoňalo 

Skulpturálne poňatie umelo vytvoreného 

kusa betónovej súše za 80 

miliónov dolárov so zeleňou i priestorom 

na kultúrne akcie sa totiž stalo 

hromozvodom kritiky zo všetkých 

strán. „Chceli sme ponúknuť viac než 

len plochú štruktúru – hlavne zážitok 

z miesta,“ trpezlivo reagovali na výčitky 

tvorcovia projektu. 

Ambície dodať rovinatému mestu 

topografiu, vytvoriť úchvatnú 

trojrozmernú scenériu s rozhľadom 

a ponúknuť bezprostredný zážitok 

z pobytu nad vodnou hladinou – to 

všetko narážalo na odpor. 

Situácia – letný, jesenný a zimný efekt. 

Súčasťou Little Island sú tri oddelené priestory na verejné akcie a parkové plochy na oddych. 


A autorská snaha o súlad a inklúziu 

nových postrehov len zvyšovala 

náklady neustále predlžovanej realizácie, 

až sa samo astronomické 

nacenenie projektu stalo ďalším 

zdôvodnením kritiky. Architekti nakoniec 

vyšli z nekonečnej línie sporov 

silnejší a súčasná podoba Little 

Island na to jasne odkazuje. Čo sa tu 

dá vidieť? 

Muchotrávky zelené z betónu 

Členitá plocha je vybudovaná zo 

132 nerovnako vysokých betónových 

pilierov, ktoré na svojich lievikovito 

rozšírených vrcholcoch nesú plochu 

na zeleň i terasy pre návštevníkov. Nachádzajú 

sa tu tri oddelené miesta na 

verejné vystúpenia, výstavy i inštalácie 

umenia. Nechýba tu ani amfiteáter 

ponúkajúci kapacitu 800 miest. 

K tomu množstvo ciest a chodníčkov evokujúcich 

pohodu Central Parku a jeho bujnú 

vegetáciu. Tá tu v podobe vzrastlých 

stromov i krovín, pochopiteľne, nesmie 

chýbať. Nejde pritom o skromnú zbierku 

zelene, ale o exempláre viac ako stovky 

rozmanitých druhov. Celok má teda ako 

rekreačnú, tak aj kultúrnu a edukatívnu 

funkciu. A navyše prispieva k tzv. reziliencii 

mesta, teda zvýšeniu jeho odolnosti 

proti negatívnym dosahom klimatických 

zmien. 

Mesto New York sa teraz s finálnou víziou 

Little Island zmieruje a len na začínajúce 

prázdninové mesiace je tu už dedikovaných 

vyše 500 kultúrnych akcií. Ťažko teda 

povedať, či sa pre zástupy návštevníkov 

naplní pôvodná vízia tvorcov. Chceli totiž 

dať Newyorčanom miesto, kde by si mohli 

od svojej metropoly trochu oddýchnuť. 

LITTLE ISLAND 

Lower West Side, 

Miesto: Manhattan, New York, 

USA 

Architekt: Heatherwick Studio 

Vedúci 

Thomas Heatherwick 

projektu: 

Štrukturálny 

Arup 

inžiniering: 

Dodávateľ 

stavby: 

Hunter Roberts 

Construction Group 

Hudson River Park Trust & 

Pier 55 Project Fund 

Investor: 

Plocha: 11 000 m 2 

Realizácia: 2021 

Rez A-A (hore), rez B-B (dole). 

Detail – rez betónovými piliermi 

Na členitej ploche betónových pilierov sa nachádzajú priestory na verejné vystúpenia, umelecké expozície a stretávanie sa. 

Little Island 


Prevádzka v inovovanej 

a modernizovanej pravej 

plavebnej komore vodného 

diela Gabčíkovo je spustená 

Spoločnosť Metrostav, a. s., divízia 8 dokončila zásadný 

míľnik modernizácie plavebných komôr Vodného 

diela Gabčíkovo. Po úspešnom ukončení skúšobnej 

prevádzky prechádza pravá plavebná komora do riadneho 

prevádzkového režimu. 

Vodné dielo Gabčíkovo je najrozsiahlejšia vodná stavba svojho druhu na území Slovenska. 

Metrostav dokončil modernizáciu pravej 

plavebnej komory Vodného diela 

Gabčíkovo. „Skúšobnú prevádzku sme 

úspešne ukončili koncom októbra. Následne 

prešla pravá komora do ostrej 

prevádzky a bola do nej presmerovaná 

plavba z ľavej komory. Postupne 

sa pripravujeme na spustenie prác na 

ľavej komore, t. j. vytvorenie suchého 

doku, demontáže oceľových konštrukcií, 

technológií a búracie práce,“ hovorí 

Radek Liška, projektový manažér 

Metrostavu, o aktuálnom priebehu 

stavebných prác na obnove plavebných 

komôr Vodného diela Gabčíkovo. 

neočakávané okolnosti zbrzdili 

postup prác 

Pracovníci spoločnosti Metrostav sa 

počas realizácie museli vysporiadať 

s výzvami, ktoré mali nezanedbateľný 

vplyv na postup prác, a teda aj na posun 

odovzdania diela oproti pôvodne 

plánovanému termínu. 

Prvé neočakávané komplikácie sa 

objavili pri zistení nepredvídateľných 

fyzických podmienok v priebehu realizácie. 

„Ide o stavbu, ktorú nemožno 

porovnávať s inými stavbami a navyše 

ide o rekonštrukciu – rekonštrukcie 

celkovo sú aj v pozemnom staviteľstve 

veľmi náročné. Je len ťažko predvídateľné, 

čo sa po odhalení konštrukcií 

objaví. Samotné dielo bolo výzvou. 

Všetky práce na ňom sú také unikátne 

a jedinečné, že ani ľudia, ktorí sú 

tridsať rokov na stavbe, to nezažili,“ 

pokračuje Radek Liška. 

Situáciu zásadne skomplikovala aj 

pandémia COVID-19 spôsobená novým 

koronavírusom. Českí pracovníci 

boli odvolaní späť do Českej republiky 

a realizátor bol nútený pokryť stavbu 

len miestnymi pracovníkmi. 

V neposlednom rade mali vplyv na 

postup prác aj predĺžené termíny dodávok 

materiálu, čo jednoznačne súviselo 

práve so spomínanou pandémiou. 

Dôsledne odskúšaná vodná stavba 

Kvalitu modernizovanej pravej plavebnej 

komory pred jej uvedením do 

riadnej prevádzky preverili funkčné 

skúšky nasledované komplexnými 

skúškami a boli ukončené skúšobnou 

prevádzkou. Celý proces skúšania 

prebiehal niekoľko mesiacov. „Najvýznamnejším 

momentom pre nás ako 

realizačnú firmu bolo prvé zaplavenie 

komory, počas ktorého sa preukázala 

funkčnosť a tesnosť konštrukcií. 

Zaplavenie komory bol okamih, keď 

sme si povedali, že konečne môžeme 

postúpiť do fázy skúšania a ukončenia 

vlastnej realizácie,“ spomína si Radek 

Liška. 

V poslednej fáze procesu uvádzania 

do prevádzky sa ešte optimalizoval 

riadiaci systém. V rámci komplexných 

skúšok sa tiež testoval systém riadenia 

ovládania vrát, napúšťania a vypúšťania 

v rôznych režimoch, automaticky, 

poloautomaticky či manuálne. 

Súčasťou náročného testovania bolo 

aj overenie neplavebných režimov, 

ako sú režim hate cez horné vráta, záskoková 

klapka alebo náhrada prietoku 

za vodnú elektráreň. 

modernizácia plavebných 

komôr vD Gabčíkovo 

Projekt „Inovácia a modernizácia 

plavebných komôr pre zvýšenie 

bezpečnosti a intenzity vodnej dopravy 

na Vodnom diele Gabčíkovo“ patrí 

k najväčším riečnym dopravným 

projektom v Európskej únii. 

Generálnym dodávateľom stavebných 

prác a projektovej dokumentácie je 

spoločnosť Metrostav. 

Projekt zahŕňa postupnú kompletnú 

modernizáciu technologických častí 

oboch plavebných komôr – výmenu 

horných a dolných vrát, plniacich 

a prázdniacich systémov, dynamickej 

ochrany horných a dolných zhlaví 

plavebných komôr, hydraulických systémov 

ovládania a riadiaceho systému. 

Sanáciou prejdú aj betónové časti 

a podložie diela. Modernizuje sa za 

plnej prevádzky vodnej stavby. 

Práce budú pokračovať na ľavej komore 

po odovzdaní pripraveného staveniska, 

t. j. suchého doku. 

www.metrostav.cz 

Plavebné komory patria k najväčším v Európe. Každá z komôr má výšku desaťpodlažného 

bytového domu a preplaví sa nimi v priemere 15 000 lodí ročne. 

Počas záťažovej skúšky dynamických ochrán sa otestovala záchytná sieť pre plavidlá. 

spolufinancovaný európskou úniou 

z nástroja na prepájanie európy 

„Výhradnú zodpovednosť za informácie použité v článku nesie autor. Európska únia 

nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek použitie informácií, ktoré sa v ňom nachádzajú.“ 

reklamný text: metrostav

SM AirSeT: 

Green a Digital VN rozvádzač

106Malá architektúra 

Inšpiratívne 

projekty 

Sauna LOM 

v lone prírody 

104 

50 odtieňov sivej. 

Chata Nové Hamry 

nadväzuje na dedičstvo 

Krušných hôr 

Exteriérové nosné prvky sú z českého smrekovca. 

Sauna je riešená ako prefabrikovaná panelová drevostavba. 

Sauna LOM v lone prírody 

ATELIÉR HRA Les, ticho, vôňa dreva a trochu pary. Sauny 

na odľahlých miestach sa tešia v posledných rokoch čoraz 

väčšej obľube. Dielo českého ateliéru HRA pri Lipniciach 

nad Sázavou navyše pláva na vodnej hladine zatopeného 

žulového lomu. Ako hovoria autori, návrh sauny ovplyvnilo 

najmä miesto, kde sa nachádza, jeho špecifická 

uzatvorenosť a tajuplnosť. 

LIPNICE NAD SÁZAVOU Text: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: ATELIÉR HRA 

Saunu museli pre neprístupnosť realizovať 

bez akejkoľvek ťažkej mechaniky. 

Zaujímavý je najmä segmentový 

oceľový pontón, ktorý montovali až 

priamo na vode a s ktorým architektom 

pomáhal skúsený projektant plavidiel. 

Objekt veľkosti 7,5 × 5 metrov 

je riešený ako prefabrikovaná panelová 

drevostavba, čo je relatívne bežná 

konštrukcia. 

Skutočnou alchýmiou bolo navrhnúť 

ju tak, aby mala optimálnu veľkosť, 

bola dosť pevná a zároveň stále dostatočne 

ľahká. Práve drevená konštruk- 

104 ASB #227 Malá architektúra

V interiéri nájdete smrekové drevo. 

Plavidlo od vodnej hladiny delia necelé tri metre. 

Zo sauny je výhľad na zatopený lom. 

Schody na strechu. 

cia zaisťuje lepšie prenášanie záťaže 

medzi konštrukciou a vodnou plochou. 

Autori sa rozhodli doplniť utilitárnu 

typológiu o vonkajšiu ochodzu. 

Prím hrá drevo 

Exteriérové nosné prvky sú z českého 

smrekovca, v interiéri využili čisté 

smrekové drevo. Okrem minimalistického 

saunového zariadenia vo vnútri 

nájdete aj miesto na oddych a rozjímanie 

v lone prírody. Na streche sa zas 

večer môžete ochladiť pri pohľade na 

hviezdy. Postupne bude drevo chytať 

príjemnú patinu a podľa architektov 

bude sauna časom vyzerať ešte lepšie 

než dnes. 

Plavidlo od vodnej hladiny delia necelé 

tri metre. Je zakotvené pri skalnej 

plošine, ktorá umožňuje prístup na 

strešnú terasu a ďalej po schodisku na 

spodnú ochodzu, po ktorej je možné 

objekt voľne obchádzať. Pre ateliér 

HRA to nebola prvá realizácia malej 

sauny. „Pár sme urobili ešte na škole 

a asi sme zaujali publikum. Nejde však 

o programovú špecializáciu,“ hovorí 

architekt Vít Šimek. 

Tento zatiaľ najoriginálnejší počin 

realizovali v prvej polovici roku 2021. 

V januári a februári kreslili a projektovali, 

v marci a apríli prebiehali prípravy, 

ako aj výroba segmentov pontónu 

a panelov pre drevostavbu. Kompletizácia 

na mieste potom trvala len necelý 

mesiac. 

Prvých návštevníkov sauna privítala 

už túto jeseň. Bude slúžiť pre záujemcov 

o saunovanie v neobvyklom 

prostredí, pre majiteľa, jeho rodinu 

a priateľov. Celková investícia sa vyšplhala 

na jeden milión českých korún. 

SAUNA LOM 

Miesto: Lipnice nad Sázavou 

Architekti: ateliér HRA s.r.o. 

Investor: Hidden Retreat s.r.o. 

Rozmery: 7,5 × 5 metrov 

Realizácia: 2021 

Investícia: 1 milión Kč 

Sauna LOM v lone prírody 


50 odtieňov sivej. 


nadväzuje na dedičstvo 

Krušných hôr 

NEW HOW architekti Len pár metrov 

od okraja lesa, uhniezdený medzi stromami 

v Krušných horách, sa vypína k vrcholkom 

smrekov víkendový dom. V porovnaní so 

susednými stavbami takmer vyzerá, akoby ho 

pohltili lesy... 

Nové Hamry, Česká republika Text: Daniela Bartošová, 

Foto: Petr Polák 

106 ASB #227 rodinný dom

Tmavý až industriálne vyzerajúci hliníkový fasádny obklad zjemňujú drevené steny a podhľad chránenej terasy. 

Chata pripomína klasický vidiecky dom so sedlovou strechou, jej tvary a proporcie sú však výrazne predimenzované. 

Vzhľadom a tvarom chata vychádza 

z miestnej prírody i koloritu a zbežne 

pripomína aj klasické tvaroslovie vidieckych 

domov. Omnoho výraznejšie 

však upúta aerodynamická hranatá silueta, 

v ktorej klasická strecha a stena 

vzájomne splývajú. 

V návrhu architektonického štúdia 

NEW HOW nájdeme všetky odtiene 

sivej. „Sivú môžete vidieť v tieňoch 

stromov, v žulových a čadičových 

skaliskách a dokonca aj v tmavozelenom 

ihličí a kmeňoch tunajších 

smrekov, ktoré sú typické pre lesy 

Krušných hôr,“ vysvetľujú autori návrhu. 

„Od začiatku bolo jasné, že fasáda 

a strecha rekreačného domu by mali 

byť pokryté hliníkom v podobne tmavom 

odtieni. Štruktúra fasády bola 

použitá na vytvorenie intenzívneho 

drsného povrchu, ktorý nejasne pripomína 

naolejované čierne drevo 

a pomaly rastúce smrekové kmene. 

Jeho farba a povrch však nie sú jedinými 

nápadnými aspektmi tohto domu.“ 

Prísne hravý dom 

Na prvý pohľad chata vyzerá ako postavená 

z detskej stavebnice. Jej habitus 

je výrazne hranatý, a hoci pripomína 

klasický vidiecky dom so sedlovou 

strechou, všetky tvary a proporcie sú 

výrazne predimenzované. To stavbe 

dodáva nepopierateľnú príťažlivosť 

a veľmi dobre korešponduje s použitými 

materiálmi a farbami. 

Tmavý až industriálne vyzerajúci 

hliníkový fasádny obklad zjemňujú 

drevené steny a podhľad chránenej 

terasy, ktorý prechádza do krytého 

vchodu domu. „Vnútorná podoba 

bola vytvorená na základe mnohých 

presne nastavených priestorových 

scén interiéru,“ popisujú architekti, 

„podľa sezónne sa meniacich miestnych 

klimatických podmienok, keďže 

snehové zaťaženie v zime vyžaduje 

strmý uhol strechy. Myšlienka 

,rozhľadne‘ zároveň určuje výšku 

domu zvnútra. Mala by skôr pripomínať 

vežu než dom a slúžiť aj ako 

úkryt.“ 



Myšlienkami až do oblakov 

Vonkajší habitus stavby sa prepísal aj 

do jej vnútorného usporiadania, nemá 

iba dve podlažia, ale tri, pričom charakter 

každého z nich je daný funkciou, 

ktorú má plniť. Prvé nadzemné 

podlažie je takzvanou dennou zónou 

s hlavným spoločenským priestorom 

s kuchyňou a centrálnym kozubom – 

toto je miesto stretávania a živej konverzácie. 

Ďalšie podlažie by sme mohli nazvať alternatívnym, 

voľnočasovým alebo jednoducho 

herňou. Je totiž otvorenou 

galériou, ktorá je s prízemím previazaná 

podlahou/stropom. V jej časti je zabudovaná 

sieť, ktorá opticky, fakticky 

i akusticky prepája obe podlažia. „Sieť 

funguje ako odpočinkový priestor. Je 

to miesto, kde môžete popustiť uzdu 

svojej fantázii. Sedieť v sieti a nemať 

pevnú pôdu pod nohami má niečo spoločné 

so snom o lietaní, rovnako ako 

pozerať sa hore na nebo.“ 

Je tu aj spací kút a kúpeľňa. Veľmi zaujímavo 

riešený je priestor na najvyššej 

úrovni, ktorého charakter je určený 

umiestnením. Izba vo „veži“ je ateliérom, 

knižnicou a útočiskom v jednom. 

Štvorcové okno s dĺžkou strany 2,5 m je 

virtuálnym obrazom s denne meniacou 

sa scenériou. V podúrovňovom, čiastočne 

zapustenom suteréne sa nachádza 

technické zázemie domu. 

Výhľadovo počítajú majitelia s tým, že 

budú dom využívať celoročne. Dispo- 


NEW HOW 

Návrh: 

architekti 

Ing. arch. David 

Autor: 

Zámečník, architekt + 

generálny projektant 

Ing. arch. Radovan 

Spoluautor: Záborský, spolupráca 

na štúdii 

Nové Hamry, 

Miesto: 

Krušné hory, Česká 

republika 

Projekt: 2018 

Dokončenie: 2021 

Zastavaná plocha: 81 m 2 

Hrubá podlahová 

190 m 

plocha: 

2 

Úžitková plocha: 140 m 2 

Plocha pozemku: 975 m 2 

Vonkajší habitus stavby sa prepísal do jej vnútorného členenia na tri podlažia. 

Prvé nadzemné podlažie je dennou zónou tvorenou kuchyňou a centrálnym kozubom. 

108 ASB #227 rodinný dom

zične je preto už teraz upravený tak, 

aby sa tu mohlo vyspať aj desať ľudí. 

V budúcnosti by mala byť rozšírená aj 

energetická koncepcia stavby – teraz 

slúži ako tepelný zdroj nie veľmi účinný 

otvorený kozub a elektrina. 

Stavba je však už vybavená pripojovacími 

bodmi na strešný fotovoltický 

systém a vertikálne veterné turbíny, čo 

sú prostriedky na realizáciu myšlienky 

energeticky sebestačného života. 

O štúdiu 

Architektonické štúdio NEW HOW 

svojou prácou nadväzuje na skúsenosti 

predchádzajúcej kancelárie architecti. 

cz a samostatnú tvorbu svojich zakladajúcich 

členov, architektov Davida 

Zámečníka a Filipa Havliša. Či už ide 

o drobný dizajn, interiér, dom, alebo urbanizmus, 

architekti sa snažia v procese 

navrhovania vždy tvoriť a spolupracovať 

s klientom, ideálne od štúdie až po 

realizáciu. 

V priebehu dlhoročnej praxe si potvrdili, 

že jedine tak je možné garantovať 

kvalitný výsledok a konečnú spokojnosť 

na oboch stranách. Počas svojej 

existencie štúdio získalo niekoľko 

ocenení v architektonických súťažiach 

a ich projekty a realizácie boli publikované 

v rozličných odborných médiách. 

Doterajším najväčším úspechom 

štúdia bolo víťazstvo v medzinárodnej 

architektonickej súťaži na Novú Kežmarskú 

chatu vo Vysokých Tatrách. 

Snehové zaťaženie v zime vyžadovalo strmý uhol strechy. 



Dizajn 

Z domova 

aj zo sveta 


Najlepší dizajn je ten, 

ktorý sa dedí 


Neri Oxman 


Interiér showroomu U1 Furniture & Lighting, autor: Štúdio Vrtiška & Žák, foto: Kristina Hrabětová 

110 ASB #227 Dizajn


Najlepší dizajn je ten, ktorý sa dedí 

V rámci Národnej ceny za dizajn, ktorá bola tento rok venovaná najlepšiemu 

produktovému dizajnu rokov 2019 a 2020, odovzdalo Slovenské centrum dizajnu 

počas slávnostného galavečera 8 hlavných cien, 4 ceny pre osobnosti dizajnu 

a 6 špeciálnych uznaní. Tento rok sú ocenenia o to výnimočnejšie, že boli udelené 

práve v Roku slovenského dizajnu. Jedno z nich – Cena za dlhodobý hospodársky 

prínos v oblasti dizajnu – putovalo do rúk spoločnosti Javorina. 

PRAHA TEXT: JOLANA ŘÍHOVÁ, BROŇA TARNÓCY, FOTO: KRISTINA HRABĚTOVÁ, archív štúdia VRTIŠKA & ŽÁK 

Javorina patrí k výrobcom nábytku 

s dlhoročnou históriou. Vznikla 

ako rezbárske družstvo v roku 1947. 

Veľkou devízou Javoriny je kvalitná 

remeselná výroba, ktorá vychádza 

z tradície družstva. V deväťdesiatych 

rokoch, ktoré boli pre firmu prelomové, 

sa Javorina vydala cestou 

moderného dizajnu. Hlavný dizajnér 

Leo Čellár zaradil Javorinu natrvalo 

medzi výrobcov kvalitného a oceňovaného 

nábytku. Jedinečnými 

sú napríklad jeho jedálenské stoly, 

v ktorých je doska vyabstrahovaná 

do najtenšej možnej podoby. Nábytkovú 

scénu tiež obohatil o nové alebo 

inovované druhy, napríklad závesné 

skrinky, skrinky na televízor 

či chodbové solitéry – stolíky aj 

vešiakové steny. V roku 2019 prešla 

Javorina opäť významnými zmenami, 

keď sa stala súčasťou skupiny 

Premium Design Group. K popradskej 

a bratislavskej predajni pribudli 

ďalšie v Prahe, Brne a Košiciach. 

Rozrástla sa spolupráca s viacerými 

českými a slovenskými dizajnérmi, 

čo sa prejavilo na novom sortimente 

a rozmanitejšom dizajne. Dizajnéri 

Roman Vrtiška a Vladimír Žák, ktorí 

s Javorinou nedávno spolupracovali, 

nám porozprávali nielen o tom, ako 

sa im s Javorinou pracovalo, ale aj 

o tom, čo robia teraz a kam by sa radi 

posunuli. 

Aká bola vaša cesta k dizajnu a architektúre? 

Mali ste obaja jasno 

v tom, že chcete študovať výtvarný 

odbor, resp. dizajn? 

Roman Vrtiška (RV): Ja som pôvodne 

vyštudovaný keramik (SPŠK), a tak 

bola moja cesta trochu zložitejšia. Keď 

mi začal byť odbor malý a ja som cítil, že 

už mi nemá čo ponúknuť, išiel som ďalej 

– študovať produktový dizajn. Každopádne 

už počas pražskej VŠUP som 

navštevoval prednášky s architektmi 

a vedel som, že ma tento študijný odbor 

neminie. Už vtedy som pracoval na 

množstve projektov interiérov, a tak 

bolo samovzdelávanie nutnosťou. 

Vladimír Žák (VŽ): Ja som bol v tomto 

odbore úplne nepobozkaný. Mal 

som vyštudované gymnázium a v čase, 

keď som končil, som o existencii VŠUP 

nemal ani potuchy. Jeden známy mi 

odporučil po vzhliadnutí mojich obrazov, 

že by som mal popremýšľať o výtvarnom 

odbore. A tak som sa prihlásil 

na UMPRUM. Neskôr, keď sme začali 

s Romanom spolupracovať, začali sme 

sa naplno venovať projektom interiérov 

a logicky aj architektúre. 

RV: Ide o logické vyústenie. Baví nás 

zaoberať sa novými témami. Posúva 

nás to osobnostne oveľa ďalej, ako keď 

riešite jedno a to isté stále dokola. Navyše 

sa snažíme profilovať ako multidisciplinárne 

štúdio, takže to do našej 

internej koncepcie dokonale zapadá. 

Vaše štúdio oslávilo v minulom roku 

desať rokov svojho pôsobenia, sídlite 

v nových priestoroch. Vaše portfólio 

je veľmi pestré. Ako sa menila 

vaša práca? Pohybujete sa rovným 

dielom na poli produktového dizajnu 

a architektúry alebo nejaké zameranie 

prevažovalo či prevažuje? 

VŽ: Riešime projekty tak, ako chodia 

spolu so zadaním od klientov. Nikdy 

sme sa zásadne cielenie nikam nesmerovali. 

Chápem, že to bolo v začiatkoch 

asi životným šťastím, ale 

postupom času sme sa tak nejako 

vyprofilovali sami vďaka množstvu 

zákaziek. Kľúčom k nášmu úspechu 

bola určite práve komplexnosť a šírka 

portfólia. Klienti chcú vidieť vždy 

nejaké realizácie, ktoré sú im blízke 

a sú z rovnakého rangu, a to vieme vo 

väčšine prípadov ponúknuť. 

RV: Pravdou ale je, že sme po istom čase 

začali byť spájaní viac s interiérom než 

s produktom a architektúrou. Preto 

sme sa pred časom rozhodli trochu utlmiť 

interiérovú činnosť a začať sa znovu 

zameriavať na produktový dizajn 

Štúdio Vrtiška & Žák 

Roman Vrtiška a Vladimír Žák sa 

stretli už počas štúdia na Vysokej 

škole umeleckopriemyselnej v Prahe, 

kde sa začala ich spolupráca. Spoločne 

tiež absolvovali stáž na renomovanej 

Univerzite Alvara Aalta v Helsinkách, 

kde získali niekoľko ocenení. 

Po absolvovaní VŠUP v Prahe sa 

stali súčasťou nastupujúcej generácie 

českých dizajnérov vyznačujúcich sa 

širokou škálou záujmov a profesionálnym 

prístupom k práci. Venujú sa 

produktovému dizajnu, projektom 

z oblasti architektúry, interiérom 

i grafickému dizajnu. Od roku 2016 

vedú Ateliér dizajnu nábytku a interiéru 

(D2) na VŠUP v Prahe. 

Modulárny systém mobiliára Sinus (mmcité) využíva prvok mreže 

pri stromoch. 

Interiér showroomu U1 Furniture & Lighting. Interiér baru Schody Home Bar. 

rozhovor: Vrtiška & Žák 

ASB #227 111

Hlavným rysom kolekcie Limpido (mmcité) je vizuálna ľahkosť. Vďaka variabilnému systému závažia a kladiek sú svetlá nového svietidla Planets (Brokis) výškovo nastaviteľné. 

a architektúru. Oboje síce znamená výrazne 

dlhší proces než tvorba interiéru, 

ale výsledky bývajú väčšinou trvalejšie. 

Čo je podľa vás charakteristické 

pre vašu tvorbu? 

RV: To, že sa nebojíme nových tém. 

VŽ: Áno, naše portfólio je veľmi 

komplexné a dnes pracujeme asi na 

21 projektoch, pričom sa snažíme 

rozdeliť si ich identickým dielom – 

t. j. medzi architektúru, interiéry 

a produktový dizajn. 

RV: Máme na stole projekty, ktorým 

sa venujeme už štvrtý rok. Môže to 

znieť šialene, ale napríklad pri takom 

katamaráne je to potrebné. Navyše si 

s klientom budujete aj silné osobné 

puto a bez osvietených investorov, 

ktorí vám veria a nechávajú voľnú 

ruku, by kvalitné dielo nevzniklo. 

Preto je veľmi často pre výsledok najzásadnejší 

vzťah autora a klienta. 

Témou tohto čísla je udržateľnosť, 

obnoviteľné zdroje, adaptácia na 

zmenu klímy, zelená architektúra. 

Čo pre vás tieto témy znamenajú? 

RV: Je to nevyhnutný postoj, ktorý by 

profesionálna obec mala zaujať. V súčasnosti 

je až zarážajúce, ako veľmi 

nás zväzujú normy a zabehané stereotypy 

v stavebníctve. Vezmite si aktuálne 

riešenú otázku plytvania s vodou. 

Vody začína globálne výrazne ubúdať 

a aj v Európe máme krajiny, ktoré sú 

na tom so zásobami pitnej vody dosť 

zle. No napriek tomu sa pitnou vodou 

plytvá na dennom poriadku – splachujeme 

denne desiatkami litrov pitnej 

vody a nad tým sa nikto nepozastavuje. 

Keby sa splachovalo tzv. špinavou 

vodou, malo by to zásadný dosah na 

spotrebu. Viem, je to zdanlivo nesúvisiaci 

prípad, ale podľa mňa krásne demonštrujúci 

neefektívnosť súčasného 

systému. Pasívne domy riešia kdejaký 

watt v strate energií – až je to občas 

úsmevné, ale tieto banálne témy zostávajú 

stále neotvorené. 

VŽ: Ako pedagógovia na VŠUP sa snažíme 

viesť aj mladú generáciu k pochopeniu 

tejto problematiky a zaujatiu 

objektívneho postoja. Občas sme až 

zaskočení mierou ofenzívnych téz na 

tému recyklácie a upcyklácie. Málokto 

si však uvedomuje, že problém s odpadom 

nevyrieši neustála snaha o recykláciu, 

ale najlepšie eliminácia odpadu, 

odpadového materiálu a vôbec spôsobu 

dopravy. Spoločnosť v mnohých 

prípadoch vďaka mediálnemu tlaku 

stratila vlastný rozum a snaží sa, žiaľ, 

riešiť viac dôsledok svojej činnosti než 

príčinu, a to je zásadná chyba. 

S akými materiálmi najradšej pracujete? 

RV: Sila kvalitného dizajnéra alebo architekta 

okrem iného spočíva v logickej 

aplikácii materiálov a technológií 

v danej problematike. Každý materiál 

so sebou prináša isté špecifiká a svoje 

pre a proti. Jeho dôslednou aplikáciou 

môžeme využívať výhody i nevýhody 

a dopracovať sa ku kvalitnému výsledku. 

Najradšej máme teda tie materiály, 

ktoré sú pre danú aplikáciu najvhodnejšie, 

a to ako po praktickej, tak aj napríklad 

po ekonomickej stránke. 

Kolekcia nábytku pre spoločnosť 

Javorina, ktorú ste navrhovali, je 

inšpirovaná prírodou. Používate 

materiál drevo. Čo pre vás bolo impulzom? 

VŽ: Celkom určite návšteva vo výrobni 

a stretnutie s Leom Čellárom (vtedy 

predsedom výrobného družstva, 

spolumajiteľom firmy a dizajnérom 

v jednej osobe). Keď sme videli, akým 

spôsobom a s akou láskou sa v Javorine 

starajú o každý kus dreva a čo všetko 

o ňom vedia, boli sme z toho úplne 

paralyzovaní. Leo je navyše skvelý 

človek s obrovským know-how, čo sa 

týka masívneho dreva. Najinšpiratívnejšie 

je práve stretnutie s týmito ľuďmi 

z odboru, ktorí dokonale poznajú 

svoje remeslo. 

RV: Technologické vedomosti, skúsenosti 

ľudí a zázemie Javoriny je 

celkom iste zásadné a premieta sa 

pozitívne do každého produktu. Pre 

mňa bolo a je kľúčové samotné prostredie. 

Javorina sídli v podhorí Vysokých 

Tatier s fantastickou scenériou. 

Ja osobne horám holdujem a pohyb 

v nich vyhľadávam ako v lete, tak aj 

v zime. Tatry pre mňa svojím meradlom 

a špecifickou atmosférou patria 

medzi obľúbené destinácie. Inšpirácie 

tunajšou prírodou a špecifickým 

folklórom sa teda prirodzene prepisuje 

do našej tvorby pre Javorinu. 

Aktuálne ste predstavili novú kolekciu 

svetiel Planets pre firmu 

Brokis. Čo vás priviedlo k práci na 

dizajne svietidiel? 

RV: Kreatívna riaditeľka a dvorná dizajnérka 

Brokis Lucie Koldová, ktorá 

je našou kamarátkou a bývalou spolužiačkou 

z VŠUP. 

VŽ: Ako sme zmieňovali, baví nás 

široká škála práce dizajnéra a nechceme 

byť spájaní len s jednou témou. 

Preto sme pred časom začali 

premýšľať o svietidlách, ktoré nám 

na trhu chýbali. Vďaka našej práci 

interiérových dizajnérov sa dostávam 

denne do styku s výrobkami 

a portfóliom mnohých renomovaných 

firiem, a tak máme veľmi dobré 

povedomie o tom, čo kto ponúka a čo 

ktorý produkt vie. Vypozorovali sme 

tiež tendencie trhu zamerať sa na va 

Nástenné hodiny Luna (Javorina) sú inšpirované pozorovaním letnej oblohy v horách. 

Stolička Tuba (Javorina) zachováva komfort aj pri svojej subtílnosti vďaka skoseniu chrbtového operadla. Materiál na kolekciu Zver (Javorina) je dômyselne opracovaný pre docielenie priestorového dojmu. 


Pevná konštrukcia mobiliáru Limpido (mmcité) nesie sieť pozdĺžnych subtílnych oceľových prútov. 

Jednoduché konzolky inšpirované tvarom vetiev stromov tvoria charakteristický prvok police Vetva (Javorina). 

riabilnejšie riešenia, ktoré pridávajú 

produktom ďalšiu morálnu životnosť 

a architektom alebo dizajnérom 

možnosť kreatívnejšie s daným svietidlom 

pracovať. 

RV: Zároveň sme sa nechali inšpirovať 

jednoduchým princípom protizávažia, 

ktoré sa kedysi používalo na množstvo 

lustrov. Tento princíp sme sa rozhodli 

rehabilitovať a aplikovať ho s prihliadnutím 

na dnešných používateľov a ich 

potreby. V neposlednom rade šlo aj 

o to, aby sme našli vhodné tvaroslovie, 

ktoré bude kompatibilné s existujúcimi 

produktmi značky Brokis. 

Ako vaše produkty zvyšujú predaj 

firiem, napr. Javoriny či mmcité? 

Je kvalitný dizajn zárukou trhového 

úspechu? 

VŽ: V prípade Javoriny zatiaľ nejde 

o zásadne vysoké čísla, ale kvalitný priemer. 

Je to sčasti dané obmedzenou kapacitou 

výroby a sčasti tiež tým, že bola 

značka etablovaná len na slovenskom 

trhu. Až posledné tri roky sa snažia o to 

isté aj u nás. Dôležitý je fakt, že sa s našimi 

produktmi začalo o značke viac 

hovoriť a dostala sa aj k širšiemu a odbornému 

publiku. To je určite obrovský 

benefit a skvelý odrazový mostík! 

RV: Čo sa týka našich produktov pre 

mmcité, tam je situácia iná. Ide o stálice 

výroby a napríklad kolekcia Limpido 

je súčasťou ponuky už trinásť rokov. 

Po takom čase možno s istotou povedať, 

že predaje oboch kolekcií sú nanajvýš 

dobré, a to i napriek faktu, že nejde 

o „bežné“ produkty, ale o také, ktoré 

vyžadujú náročnejšieho zákazníka. Na 

našom poslednom stretnutí sa majiteľ 

firmy David Karásek dokonca vyjadril, 

že sú to jedny z najúspešnejších produktov. 

Nestarnú a na trhu neustále 

zažívajú nárast predaja. To je tiež jeden 

z dôvodov, prečo nás mmcité oslovilo 

aj na ďalšiu spoluprácu na novej a rozsiahlej 

kolekcii inšpirovanej klasickou 

betónovou lavičkou. 

Kam sa podľa vás posúva zahraničný 

produktový dizajn? Je alebo nie 

je viditeľný posun i u nás? 

RV: Je pomerne dosť markantné, že 

nielen v zahraničí, ale pomaly aj u nás 

dochádza k odklonu od masívnych 

produkcií a k návratu k remeslu a trvanlivejším 

hodnotám. Mne osobne to 

robí veľkú radosť, pretože to je niečo, 

na čo sa snažíme upozorňovať už desať 

rokov. 

VZ: Áno, najlepší dizajn je ten, ktorý 

sa dedí. 

Aké pozorujete výzvy v rámci odboru 

a v kontexte vývoja spoločnosti 

– čím by sa podľa vás mali zaoberať 

dizajnéri a architekti? 

RV: Profesionálna spoločnosť by sa 

mala zaoberať otázkami udržateľnosti, 

ktoré nechcú riešiť následky, ale 

chcú hľadať odpoveď na otázku, prečo 

sme do tohto bodu došli, a snažiť sa 

systematicky analyzovať problematiku 

i hľadať možné východiská. Pri 

troške nadsádzky možno povedať, že 

je to ako východná medicína. Zatiaľ 

čo západná rieši to, že vás bolí brucho, 

tá východná sa snaží nájsť dôvod, prečo 

vás tam bolí. Je to paralela, ktorá 

by sa dala aplikovať na množstvo odborov 

a ľudských činností. 

Vediete Ateliér dizajnu nábytku 

a interiéru na VŠUP. Na čo kladiete 

vo vašom ateliéri dôraz? Koľko času 

s vašimi študentmi venujete environmentálnym 

a sociálnym témam? 

VZ: Snažíme sa s našimi študentmi 

deliť o modelové prípady z praxe, aby 

boli maximálne pripravení na profesijný 

život. Zároveň sa im však snažíme 

otvárať obzor v mnohých vrstvách 

a súvislostiach. Práve komplexnosť 

uvažovania je úspechom nielen nášho 

odboru. Čo sa týka environmentálnych 

tém, akcentujeme tieto otázky pri každej 

úlohe. Čas od času sa však snažíme 

vyjadrovať k zmieneným témam prostredníctvom 

zadania. Napríklad môžem 

zmieniť medziateliérovú úlohu, 

ktorú riešili študenti naprieč katedrou 

dizajnu, keď mali v tímoch hľadať riešenia 

pre prehrievajúce sa mestá. 

RV: Druhý príklad, ktorý by som rád 

spomenul, je naša spolupráca s už 

zmieňovanou značkou Brokis, pre 

ktorú sme s našimi študentmi riešili 

možnosti využitia linky na recykláciu 

skla, ktorú si Brokis zaregistroval 

pod názvom Brokisglass. V podstate 

ide o to, že sa bežný sklársky odpad 

znova pretvára do panelového materiálu, 

pre ktorý hľadali študenti 

vhodné aplikácie a produkty. 

Aké sú vaše ďalšie plány? Je nejaká 

oblasť, kam by ste sa radi posunuli, 

a čo vás láka vyskúšať či navrhnúť? 

RV: Rád by som navrhol kultúrnu inštitúciu, 

do ktorej by ma lákal nielen 

obsah a program, ale aj forma umožňujúca 

kreatívnejšie uchopenie témy. 

Ale možno by som ju vymenil za produkt, 

ktorý bude bestsellerom v pravom 

zmysle slova a podarí sa mu „masívne 

infiltrovať“ medzi používateľov. 

VZ: Chcel by som navrhnúť mostovú 

konštrukciu. Na prvý pohľad je 

to zdanlivo nezábavná téma, ktorá 

obsahuje množstvo obmedzení. Tie 

sa ale nakoniec môžu stať východiskom 

samotnej tvorby. Most je navyše 

niečo, čo môže slúžiť všetkým a stáva 

sa nielen dominantou, ale aj súčasťou 

okolitého prostredia. 

Inšpiráciou kolekcie dekoračných predmetov Zver (Javorina) bola slovenská fauna. Stolička Lopa (Javorina) je modernou interpretáciou klasického produktu. Nohy sú rafinovane zapustené do sedáka. 

rozhovor: Vrtiška & Žák 


Členka tímu demonštruje správanie 5-metrového štrukturálneho prototypu vytvoreného v procese navrhovania pavilónu Aquahoja. 

Inštalácia a monitorovanie včelieho roju v priestoroch umelého včelínu Prispôsobený efektor robota distribuuje rôzne materiály z rôznych typov trysiek pri tvorbe Aquahoja. 

Neri Oxman 

Neri Oxman sa zrejme najviac dostala do povedomia ľudí 

po odvysielaní druhej série „Abstract“, dokumentárneho 

seriálu na Netflixe (ktorý mimochodom vrele 

odporúčame). Táto americko – izraelská architektka, 

dizajnérka a vynálezkyňa má za sebou napríklad PhD. 

z MIT, ktorému predchádzalo štúdium na Architectural 

Association, ale aj na Izraelskom inštitúte technológie 

Technion či na Fakulte medicínskych vied na Univerzite 

v Jeruzaleme. Od roku 2010 vedie The Mediated Matter 

Group, výskumný tím na MIT Media Lab. V spolupráci 

s ateliérom Rafael Viñoly Architects teraz pripravuje nové 

laboratórium na Manhattane. 

New York TEXT: Rebeka Zacková, FOTO: Oxman.com 

Základná filozofia 

Keď sa rozprávame o Neri Oxman, 

najdôležitejšie je predstaviť „materiálnu 

ekológiu“, nový termín, ktorý 

sama vymyslela pre rovnako novú oblasť, 

ktorá spája do jednej dizajnovej 

disciplíny výpočtovú techniku, spôsob 

výroby aj tvorbu vhodného materiálu. 

Materiálna ekológia vznikla ako reakcia 

Oxman na terajšie používané 

metódy konštrukcií v architektúre 

a dizajne. Zamýšľa sa a porovnáva spôsob, 

akým človek koná na rozdiel od 

prírody. „Montážne linky diktujú svet 

vyrobený z dielov, a tým ohraničujú 

predstavivosť dizajnérov a architektov, 

ktorí boli vedení k premýšľaniu 

o svojich objektoch ako o zostavách 

dielov s odlišnými funkciami,“ hovorí 

architektka. No v prírode sa veci majú 

inak, argumentoval po svojom Ted 

Talk v roku 2015: „Živé veci neboli vytesané 

dlátom, ale vyrástli. 

5 740 listov, 6 500 jabĺk 

a 3 135 kreviet 

„V súčasnosti už máme nástroje, ktoré 

nám dovoľujú stavať spôsobom, 

ako to robí príroda,” tvrdí Oxman 

a svoj argument podporuje napríklad 

projektom Aguahoja, 5 metrov vysokým 

architektonickým pavilónom 

z biopolyméru. Tento objekt je z celulózy, 

chitosanu a pektínu, čo sú bežné 

organické látky získané z opadaných 

listov, schránok kreviet a jablkových 

šupiek, vytlačené naprogramovanou 

robotickou rukou. 

Jeho krása spočíva nielen v jeho organickom 

vzniku a vzhľade, ale aj 


Posledné úpravy pavilónu Aquahoja prebiehali v horizontálnej polohe. 

Silk Pavilion II v procese tkania Silk Pavilion II nainštalovaný v MoMA 

Pri navrhovaní 

architekti málokrát 

rozmýšľajú nad 

zánikom svojho 

diela. A už vôbec 

nie kontrolovanom. 

v možnosti „naprogramovania“ jeho 

rozpadu a návratu do kolobehu prírody. 

Pri navrhovaní architekti málokrát 

rozmýšľajú nad zánikom svojho 

diela. A už vôbec nie kontrolovanom. 

Oxman a jej tím The Mediated Matter 

Group, ktorý stojí za týmto dielom, 

považujú postupné rozloženie 

pavilónu vodou za vítané. Pri použití 

vhodných materiálov pochádzajúcich 

z organického sveta ide len o „návrat 

do zeme s cieľom podporiť nový rast.” 

Týmto prístupom tiež reagujú na 

množstvo vyprodukovaného plastu na 

celom svete, ktorého iba malá časť je 

recyklovaná a väčšina končí na skládkach 

alebo v oceáne. 

Nová éra dizajnu 

Oxman posúva ekologický dizajn oveľa 

ďalej než väčšina architektov, ktorí 

o sebe s hrdosťou tvrdia, že tvoria 

v súlade s prírodou. Pozýva nás do 

„novej éry dizajnu, ktorý nás odvedie 

od dizajnu inšpirovaného prírodou 

k prírode inšpirovanej dizajnom a ktorý 

si po prvýkrát vyžaduje, aby sme my 

,boli matkou‘ matke prírode.” 

Metódy, ktoré vytvára spoločne so 

svojím tímom The Mediated Matter 

Group, umožňujú prevrátenie tohto 

vzťahu. Svedčí o tom napríklad syntetický 

včelín, ktorý vytvorili v miestnosti 

na MIT s kontrolovaným prostredím, 

ktorý celoročne simuluje jar, aby 

ostali včely aktívne a ďalej produkovali 

med. Ďalším dôvodom je zamedzenie 

prirodzenému úbytku včiel počas 

chladnejších mesiacov, a tým revitalizácia 

celkového úbytku včiel v dôsledku 

znečistenia prostredia a používania 

pesticídov. Dlhodobým cieľom je aj 

explorácia včelieho správania a vzťahu 

medzi týmto hmyzom a ľuďmi. 

Hmyz do priestorov MIT priniesli aj 

pri inom projekte. V roku 2013 si tím 

objednal z internetu 6 500 živých 

hodvábnikov, húsenice motýľa priadky 

morušovej. Za pomoci robotickej 

ruky potom v priebehu nasledujúceho 

dňa utkali Silk Pavilion I, predchodcu 

novšieho Silk Pavilion II, ktorý v roku 

2020 utkalo pre Múzeu moderného 

umenia v New Yorku až 17 532 hodvábnikov. 

Čo bude ďalšie? 

Možno nie vždy je na prvý pohľad jasná 

súvislosť práce Neri Oxman s architektúrou. 

Materiálna ekológia je pomerne 

nový dizajnérsky prístup, z ktorého 

mala Oxman a jej tím možnosť preskúmať 

ešte iba malú časť. Čím viac projektov 

a bádania sa v tejto disciplíne 

urobí, tým zjavnejší bude prísun tohto 

výskumu a aj jeho praktické využitie. 

Už teraz sa však dá povedať, že sa 

oplatí jej ďalšie kroky sledovať. 

Neri Oxman 


Klipsch Heritage Groove – 

malý perfekcionista 

Minimalistické riešenia často maskujú technologické 

kompromisy prebudeným audio prejavom. To však nie je 

prípad kompaktného Bluetooth reproduktora Heritage 

Groove, ktorého zvuk prekonáva očakávania, aké by ste 

mali od prístroja takejto veľkosti. 

Sympatický bezdrôtový reproduktor 

využíva optimalizovaný zosilňovač a vyladené 

signálne obvody pre decentnú 

a pritom energickú akustiku. Širokopásmový 

menič s hliníkovou membránou 

s priemerom 3“ a dva pasívne žiariče 

po bokoch solídne prezentujú 20 W 

výkonu, čo zaistí perfektnú hlasitosť aj 

pre dynamické hudobné žánre. S frekvenčnou 

odozvou 65 Hz až 22 kHz (+/- 3 

dB) a solídnou citlivosťou Groove zároveň 

dokáže hrať prekvapivo dobre 

vzhľadom na svoje kompaktné rozmery 

– 127 mm × 152 mm × 67 mm (V × Š × H). 

Malý box s hmotnosťou 0,99 kg sa dá 

bez problémov prenášať, a keďže má 

autonómne napájanie, nepotrebuje 

žiadnu elektrickú prípojku. Li-ion batéria 

s kapacitou 2 200 mAh zaistí výdrž 

až 8 hodín prehrávania, takže pokryje 

celodenný posluch. Je nabíjaná 

cez micro USB port, takže v prípade 

potreby ju nabijete aj z notebooku alebo 

powerbanky. Obľúbenú hudbu si 

tak môžete užívať kdekoľvek. A nielen 

hudbu – vďaka vstavanému mikrofónu 

môžete aj handsfree telefonovať, čo 

robí z Heritage Groove výborného 

spoločníka nielen pre študentov. 

Keďže je vytvorený ako prostriedok 

personálneho audia, pri ktorom sa 

Klipsch snažil dosiahnuť optimálny pomer 

výkon/cena, neobsahuje funkcie, 

akými disponujú hardvérovo robustnejšie 

riešenia. K dispozícii je preto 

bezdrôtová konektivita cez Bluetooth, 

ktorá bude určite preferovaným spôsobom 

pripojenia k zdroju hudby vo 

vašom smartfóne, notebooku alebo 

v tablete, ale cez 3,5 mm AUX konektor 

pripojíte analógovo aj iné zdroje. 

Hardvér je zabalený v nadčasovom 

dizajne v duchu Heritage. Väčšinu 

plochy pokrýva špeciálna textília, ale 

horná strana je z dreva s pravou dyhou 

a zapusteným hliníkovým pásom s ovládacími 

tlačidlami a mikrofónom. Maximálne 

jednoduché ovládanie pomocou 

tlačidiel na hornom paneli zahŕňa zapnutie/vypnutie, 

dve tlačidlá na voľbu 

vstupov (Bluetooth alebo AUX), kombinované 

tlačidlo pre play/stop a prijatie 

hovoru a dve tlačidlá na reguláciu hlasitosti. 

V zásade nič viac nepotrebujete. 

Heritage Groowe sa dodáva v dvoch 

decentných farebných vyhotoveniach 

– s vrchnou doskou s dyhou z vlašského 

orecha alebo v matnej čiernej, 

a týmto variantom je prispôsobený 

aj druh textílie, ktorá obopína jeho 

obvod. S týmto kompaktným bezdrôtovým 

reproduktorom Klipsch ukázal, 

že aj úsporné riešenia môžu zaujímavo 

zhodnotiť interpretáciu hudobných 

záznamov z moderných digitálnych 

zdrojov a zároveň nemusia pôsobiť 

lacným „plastovým“ dojmom. Naopak, 

najmenší reprosystém série Heritage 

osloví svojím hudobným prejavom aj 

nevtieravou eleganciou. 

Klipsch Heritage Groowe teraz môžete 

získať za atraktívnu cenu v predajniach 

BIS audio alebo u vybraných 

obchodných partnerov. 


ASB #227 

reKlamný text: BIS audIo

Ako zariadiť kuchyňu 

pre jednoduchší život 

Skôr ako začnete vyberať, premýšľajte, aký je váš 

životný štýl a aké potreby má vaša rodina. Nová kuchyňa 

bude totiž súčasťou vášho každodenného života 

minimálne nasledujúcich desať rokov. Nepodceňte 

preto tri jednoduché pravidlá, ktoré vám môžu ušetriť 

zbytočnú drámu vo vašom novom srdci domova. 

vašej kuchyne nádych retra. 

Ale možno chcete mať doma niečo, čo 

nemá každý, a zároveň zostať nohami 

pevne na zemi. V takom prípade môžete 

svoju kuchyňu vylepšiť modernými 

a úspornými spotrebičmi Gorenje 

by Ora Ïto od svetoznámeho návrhára. 

Kuchyňa je centrom rodinného života 

– od prípravy rannej kávy a bežných 

i sviatočných jedál až po umývanie 

špinavého riadu, do ktorého zapájame 

aj naše deti. A aj keď sa každý pokus 

o nové avantgardné jedlo nepodarí, 

všetko sa počíta a je svojím spôsobom 

korením nášho života. K plánovaniu 

novej kuchyne však treba pristupovať 

rozumne a zodpovedne. Tri tipy odborníka 

prispejú k tomu, že vás každodenný 

pobyt v kuchyni bude baviť. 

1. Správna veľkosť 

V prvom rade by ste mali svoju novú 

kuchyňu prispôsobiť veľkosti vášho 

domova. „Ak máte malý byt, vyberte si 

kuchynský nábytok v svetlých farbách 

a kompaktné spotrebiče, ktoré môžu 

plniť viacero funkcií. Napríklad multifunkčná 

rúra 3v1 ponúka funkcie mikrovlnnej 

aj konvenčnej rúry,“ radí Jana 

Neuszerová, odborníčka Gorenje. 

Tým z vás, ktorí majú v dome alebo 

byte priestor na veľkú kuchyňu, odporúčame 

kuchynský ostrov. Je nielen 

praktický, ale nahráva aj spoločne 

stráveným chvíľam, keď sa do kuchynských 

prác zapoja aj ostatní. Alebo robia 

milú spoločnosť. „Pre kuchynský 

ostrovček sa výborne hodí varná platňa 

s integrovaným odsávačom pár,“ 

dodáva Jana Neuszerová. 

Neprehliadnuteľnou dominantou veľkej 

kuchyne bude voľne stojaca dvojdverová 

„americká“ chladnička alebo jej 

užšia verzia s mraziacimi zásuvkami, tzv. 

French Door. Obe poskytujú veľkú úložnú 

kapacitu a množstvo vymožeností. 

2. Jednotný štýl 

Kuchyňa by mala rešpektovať rovnaký 

estetický štýl ako ostatné priestory 

vo vašom dome. Jednotný vzhľad určite 

oceníte vy aj vaši hostia. 

Ak máte radi moderný dizajn a minimalizmus, 

určite neváhajte a zariaďte 

si kuchyňu v tomto štýle. Čoraz obľúbenejšie 

sú aj retro kuchyne s nádychom 

minulých čias, ktorým možno 

dodať trochu osobnejší štýl. Tento 

štýl je založený na detailoch, farebnosti 

a nápadnom nábytku. Dokonca 

aj použitie jedného výrazného prvku, 

ako je napríklad ikonická retro chladnička 

Gorenje Volkswagen, vnesie do 

3. Pre jednoduchší život v kuchyni 

Nepodceňujte intuitívne a jednoduché 

ovládanie. Nikto nechce otvárať 

návod zakaždým, keď chce upiecť bábovku 

alebo si ohriať zvyšky z obeda. 

„Skvelé sú adaptívne funkcie spotrebičov 

Gorenje, ktoré samy optimalizujú 

chod podľa vašich zvykov a situácie. 

Napríklad chladničky s funkciou 

AdaptTech si po niekoľkých dňoch zapamätajú 

vaše návyky a automaticky 

znížia teplotu pred otvorením dverí. 

Rúry s funkciou AdaptBake si pamätajú 

nastavenia, ktoré zvyčajne používate,“ 

hovorí Jana Neuszerová a dodáva: 

„Varné platne s funkciou AutoDetect 

rozpoznajú polohu hrnca a aktivujú 

správnu platničku. Odsávače pár 

s funkciou AdaptLight automaticky 

zapnú osvetlenie, keď začnete variť. 

A automatické programy umývačky 

riadu prispôsobujú umývanie a sušenie 

aktuálnej náplni.“ 

UROBME PRANIE 

JEDNODUCHŠÍM. 

S FUNKCIOU PARY. 

Práčky Gorenje WaveActive 

s technológiou SteamTech. 

116 ASB #227 reklamný text: gorenje 

reklamný text: GORENJE 


Historický míľnik v oblasti 

udržateľných kúpeľní 

Ako prvá na svete začne Kaldewei vyrábať svoje 

smaltované výrobky z ocele bluemint® Steel so zníženým 

obsahom CO 2 

od výrobcu thyssenkrupp Steel. Špičkový 

výrobca kúpeľňového vybavenia Kaldewei ohlasuje novú 

éru udržateľných kúpeľní. 6. októbra 2021 generálny 

riaditeľ Franz Kaldewei osobne objednal prvú dodávku 

bluemint® Steel od spoločnosti thyssenkrupp v Duisburgu. 

Bluemint® Steel je oceľ so zníženou bilanciou CO 2 

od 

výrobcu thyssenkrupp Steel s redukciou emisií o 70 %. 

FOTO: THySSenKrupp STeel Franz Kaldewei (CEO Franz Kaldewei GmbH & Co. KG) 

Franz Kaldewei zdôrazňuje význam 

tejto priekopníckej objednávky: „Oceľ 

bluemint® Steel dáva nám i našim 

partnerom istotu, že už dnes môžeme 

použiť najkvalitnejšiu oceľ s nízkou 

emisnou intenzitou CO 2 

.“ To je veľmi 

dôležité najmä na dosiahnutie klimatických 

cieľov Kaldewei zakotvených 

v iniciatíve Science Based Targets, 

ktoré sú rovnako predmetom Parížskej 

klimatickej dohody. „Pokiaľ ide 

o tému udržateľnosti, bol Kaldewei 

so svojimi kúpeľňovými riešeniami zo 

smaltovanej ocele vždy priekopníkom 

vo svojom odbore. A teraz sme prvým 

výrobcom na svete, ktorý spracováva 

bluemint® Steel od thyssenkrupp.“ 

Oceľ s nízkou intenzitou CO 2 

je pritom 

tretím najdôležitejším stavebným 

kameňom na ceste k udržateľnému, 

klimaticky neutrálnemu zameraniu 

Kaldewei. Dlhá životnosť 30 a viac rokov 

a stopercentná recyklovateľnosť 

materiálu smaltovaná oceľ sú silnými 

argumentmi hrajúcimi v prospech 

kúpeľňových riešení Kaldewei. „Znížením 

emisií CO 2 

pri výrobe ocele 

odstránime poslednú prekážku na to, 

aby sme mohli našim zákazníkom ponúknuť 

špičkový produkt, ktorý spája 

moderný luxus vo forme ušľachtilého 

materiálu a nového dizajnu s udržateľným 

myslením a konaním. Nazývame 

to „luxstainabilitou“ ako spojenie 

našich základných trendov – luxusu 

a udržateľnosti (anglicky sustainability),“ 

vysvetľuje Franz Kaldewei. 

Kaldewei je prvým odberateľom 

bluemint® Steel 

6. októbra spoločnosť thyssenkrupp 

Steel po prvý raz predstavila svoj 

nový rad výrobkov z ocele so zníženou 

intenzitou CO 2 

. Nové druhy 

ocele bluemint® od thyssenkrupp sú 

založené na reálnych a kontrolovateľných 

úsporách emisií CO 2 

v rámci celého 

výrobného procesu vo vysokých 

peciach. Predstavujú východiskový 

bod na ceste k oceli vyrábanej klimaticky 

úplne neutrálnym spôsobom. 

Kaldewei je prvým zákazníkom, ktorému 

bude dodaná nová, klimaticky 

šetrná oceľ od thyssenkrupp. 

Konkrétne zníženie emisií CO 2 

Bernhard Osburg, predseda predstavenstva 

thyssenkrupp Steel, uvádza: 

„Emisná intenzita CO 2 

jednej tony 

bluemint® Steel sa znížila o 1,5 tony – 

z 2,1 na 0,6 tony.“ Výpočet úspory 

CO 2 

bol vykonaný medzinárodne 

uznávanou metódou podľa protokolu 

Green House Gas (GHG) Protocol for 

Product Accounting and Reporting 

Standard. „Nekompenzujeme, ale úplne 

konkrétnym spôsobom znižujeme 

emisie výrobného procesu. Naši zákazníci 

si môžu tieto zníženia CO 2 

započítať 

do vlastných emisií rozsahu 3 

(Scope 3),“ pokračuje Bernhard Osburg. 

thyssenkrupp Steel a Kaldewei 

Nová oceľ bluemint® Steel otvára 

Kaldewei možnosť realizovať udržateľné 

projekty s využitím kúpeľňových 

riešení z ušľachtilej smaltovanej 

ocele, ktoré sa vyznačujú najmä 

dobrou bilanciou CO 2 

a navyše sú 

100-procentne recyklovateľné. Už 

prebieha plánovanie prvých projektov. 

Kaldewei tak opäť dokazuje svoju 

priekopnícku úlohu v oblasti ochrany 

klímy a zachovania zdrojov, a tým preukazuje 

svoju zodpovednosť voči budúcim 

generáciám. 

www.kaldewei.cz 

Bernhard Osburg (CEO thyssenkrupp Steel) 

Franz Kaldewei (CEO Franz Kaldewei GmbH & Co. KG) 

Franz Kaldewei (CEO Franz Kaldewei GmbH & Co. KG) 

a Bernhard Osburg (CEO thyssenkrupp Steel) 

Zľava doprava: Christoph Dammermann (State Secretary in 

the Ministry for Economic Affairs, Innovation, Digitization and 

Energy), Franz Kaldewei (CEO Franz Kaldewei GmbH & Co. 

KG), Bernhard Osburg (CEO thyssenkrupp Steel), Sören Link 

(Mayor of Duisburg) 

Zľava doprava: Sören Link (Mayor of Duisburg), Christoph 

Dammermann (State Secretary in the Ministry for Economic 

Affairs, Innovation, Digitization and Energy), Bernhard Osburg 

(CEO thyssenkrupp Steel), Franz Kaldewei (CEO Franz 

Kaldewei GmbH & Co. KG) 

Dodávka Kaldewei bluemint Steel thyssenkrupp Steel 


ASB #227 

reKlamný TexT: Kaldewei

Banka ako trendsetter v udržateľnosti? 

365.bank chce do roku 2025 dosiahnuť 

uhlíkovú neutralitu 

Celý svet má pred sebou veľké klimatické a environmentálne výzvy. Zem sa otepľuje, 

a aby sa podarilo zvrátiť dôsledky klimatickej krízy, je nutné stanoviť si ambiciózne 

ciele na spoločenskej a politickej úrovni, ale aj jednotlivo – v rámci firiem a jednotlivcov. 

Preto sa 365.bank rozhodla pre záväzok stať sa do roku 2025 uhlíkovo neutrálnou 

a k udržateľnosti motivuje svojimi aktivitami aj klientov. 

Veľkým ekologickým a sociálnym krízam 

sa musí prispôsobiť aj finančný 

trh a naučiť sa byť súčasťou riešenia. 

Banky zohrávajú kľúčovú úlohu vo 

fungovaní spoločnosti a ekonomiky, 

a preto prinášajú vlastné riešenia. 

365.bank už pri svojom vzniku v roku 

2018 zdôrazňovala potrebu pretavenia 

ekológie a udržateľnosti do 

každodenného bankovníctva. Ako 

banka, ktorá funguje na princípe 

„mobile first“, sa snaží o bezpapierové 

i bezplastové fungovanie v digitálnom 

prostredí a znižovanie uhlíkovej 

stopy aj na kamenných pobočkách. 

V téme udržateľnosti sa chce posúvať 

ešte ďalej a ísť tak príkladom 

aj ďalším finančným inštitúciám. Aj 

preto podstúpila komplexný audit 

aktivít, ktorého výsledkom je získaný 

certifikát v podobe Správy o overení 

skleníkových plynov od spoločnosti 

TÜV SÜD Slovakia. 

Zelené zmeny 

„V súlade s potrebami trvalo udržateľného 

rozvoja už dlhodobo nastavujeme 

naše obchodné stratégie. 

Nad udržateľnosťou uvažujeme 

pri každodenných bankových operáciách, 

využívaní energetických 

médií, zariadení a služieb tak, aby 

sme čo najviac šetrili životné prostredie 

a prírodné zdroje. V tomto 

kontexte chceme každoročne revidovať 

dáta vstupujúce do výpočtov 

emisií CO 2 

,“ hovorí PR manažérka 

365.bank, Linda Valko Gáliková. Ako 

jedno z čiastkových riešení sa ukazuje 

intenzívnejšie využívanie home 

officeu. O motiváciu klientov k ekologickejšiemu 

správaniu sa banka 

snaží aj cez svoje produkty, preto najnovšie 

zaviedla hypotéku s najvýhodnejším 

úrokom na trhu od 0,365 % 

ročne, ktorú môžu získať na svoju 

nehnuteľnosť, ak má energetický 

certifikát triedy A alebo B. Požiadať 

o ňu môžu už aj cez mobilnú aplikáciu. 

Zmeny však banka nerobí len zvnútra 

a svoje ekoaktivity rozširuje aj na 

ekoprojekty. Na vodnej nádrži Ružín, 

ktorá je považovaná za najväčšiu 

plastovú katastrofu na Slovensku, nainštalovala 

nornú stenu na zachytávanie 

naplaveného odpadu. Miestnemu 

občianskemu združeniu zároveň 

pomáha vybudovať oddychové zóny 

s lavičkami z recyklovaného odpadu. 

Dlhodobo spolupracuje s iniciatívou 

Upracme Slovensko a aktuálne vyzýva 

klientov aj na využitie zberných 

nádob na staré plastové karty v pobočkách, 

ktoré sa neskôr opätovne 

využijú upcykláciou. 

reklamný text: poštová POŠTOVá banka BANKA 


Konštrukcie 

Materiály, 

konštrukčné 

systémy 

Materiály 

v architektúre 

3. tisícročia 


Mimo sietí, no so 

všetkými modernými 

vymoženosťami 

130 

Zelené princípy 

stavby z minulosti 

132 

Materiály v architektúre 

3. tisícročia 

Už v prvom čísle ASB Green sme vám predstavili dvadsaťpäť 

inovatívnych materiálov, ktoré vznikajú recyklovaním 

odpadu, čím pomáhajú v boji proti klimatickej zmene a svojím 

výsledným zložením ponúkajú alternatívu k tradičným 

stavebným materiálom. Dnes vám prinášame ďalších 

dvadsať, medzi ktorými nájdete ekocement, umelý kameň, 

bio umelú kožu, priehľadné drevo či obklad z morských rias. 

Výber materiálov: MgA. Huy Pham, odborný konzultant matériO Prague, 

FOTO : archív výrobcov 

Ekocement 

01 BioMason 

Čo keby nám s výrobou betónu pomáhali 

mikroorganizmy? BioMason je 

šetrnejšou alternatívou výroby cementu, 

ktorý je zodpovedný za 8 % globálnych 

emisií CO 2 

. BioMason vyrába tehly 

pomocou baktérií, ktoré prerastajú 

agregát z priemyselného odpadu a zanechávajú 

po sebe vápnikovú štruktúru, 

ktorá celú zmes vytvrdí. Baktérie sú 

živené hydroponickým roztokom so živinami. 

Tento princíp je veľmi podobný 

rastu koralov pod morskou hladinou. 

biomason.com 

02 CarbiCrete 

Môže byť výroba betónu uhlíkovo 

neutrálna? Firma CarbiCrete používa 

ako spojivo namiesto cementu trosku, 

odpadový materiál z tavenia a rafinácie 

kovov. Prefabrikovaná betónová tehla 

zreaguje v špeciálnych aktivačných komorách 

s oxidom uhličitým, ktorý sa do 

nej naviaže vo forme uhličitanu vápenatého 

a celú tehlu vytvrdí. Výroba jednej 

CarbiCrete tehly tak do seba natrvalo 

naviaže okolo 1 kg oxidu uhličitého. 

carbicrete.com 

120 ASB #227 konštrukcie

01 

04 

02 

05 

03 

06 

Umelý kameň z PET fliaš 

a kremeňa 

03 Sustonable 

Sustonable je umelý kameň vyrobený 

z vyhodených PET fliaš a kremeňa. Je 

tak šetrnejšou náhradou umelých materiálov 

využívaných ako kuchynské 

plochy alebo keramické dlaždice. 

Papier namiesto 

drevovláknitých dosiek 

04 Honext 

Španielska firma Honext vyrába šetrnejšiu 

alternatívu drevovláknitých 

dosiek MDF. Z papierenského kalu 

alebo lepenkových škatúľ dokáže 

extrahovať celulózové vlákna, medzi 

ktorými sa vďaka pridaným enzýmom 

vytvoria veľmi silné väzby. Vstupným 

materiálom je tak 100 % celulóza, 

vďaka čomu je materiál opakovane 

recyklovateľný a zdravotne nezávadný, 

pretože na rozdiel od MDF neobsahuje 

žiadne spojivá na báze formaldehydu, 

ktoré by sa časom uvoľňovali 

do okolia. 

honextmaterial.com 

Aj umelá koža môže byť bio 

05 Mirum 

Firma Natural Fiber Welding vyvinula 

jednu z najsľubnejších alternatív kože. 

Zatiaľ čo pri iných umelých i rastlinných 

kožiach sa stále používa polyuretánová 

prímes, Mirum je 100 % 

biologického pôvodu. Na vytvrdnutie 

používajú spojivo rastlinného pôvodu, 

ktoré sa má na konci svojho života úplne 

rozložiť. Navyše sa dá niekoľkokrát 

opakovane recyklovať a môže poslúžiť 

na ďalšie kožené produkty. 

naturalfiberwelding.com 

Priehľadné drevo 

06 Transparent wood 

Priehľadné drevo môže jedného dňa 

nahradiť sklenené okná. Tento materiál 

je na rozdiel od skla odolnejší proti nárazom 

a tepelnoizolačný. Vedci ho vyrobili 

odstránením lignínu, ktorý dáva drevu 

jeho charakteristickú farbu, a nahradili 

ho priehľadným PVA bioplastom, vďaka 

ktorému je odolnejší a ľahší než sklo. 

Obklady z morských rias 

07 Seawood 

100 % prírodné a kompostovateľné 

obkladové dosky vyrobené z morských 

rias. Pestovanie morských rias 

nezaťažuje poľnohospodársku pôdu 

ani sladkovodné toky, riasy dokonca 

dokážu absorbovať veľké množstvo 

oxidu uhličitého. Na vystuženie sa do 

dosiek pridáva odpad z papierenského 

priemyslu a prírodné spojivo získavané 

opäť z morských rias. 

blueblocks.nl 

Namiesto polystyrénu 

v obaloch 

08 Papira © 

Papira © je penový materiál na báze celulózového 

vlákna, ktorý môže potenciálne 

nahradiť polystyrénové a polyetylénové 

peny v obalovom priemysle. Keďže 

je tvorený primárne drevenou celulózou, 

je možné ho na konci jeho životného 

cyklu vytriediť medzi papier a kartón. 

storaenso.com 

Ochrana pred škodlivinami 

09 NeoLigno © 

Prchavé organické zlúčeniny (tzv. VOC) 

sa môžu uvoľňovať z rôznych farieb, lakov 

a spojív do interiérového vzduchu. 



07 10 

08 11 

09 13 

Tieto škodlivé zlúčeniny sa väčšinou 

uvoľňujú z formaldehydových spojív, 

ktoré tvoria veľkú časť konštrukčných 

dosiek, ako je MDF, preglejka alebo 

OSB. Firma StoraEnso vyvinula biologické 

spojivo na báze lignínu, prírodného 

polyméru, ktoré spolu s celulózou 

tvorí drevo. Výroba konštrukčných dosiek 

by tak mohla byť úplne zdravotne 

nezávadná a biologicky odbúrateľná. 

storaenso.com 

10 Living Color 

Farbenie textílií je chemicky veľmi náročný 

a toxický proces, ktorý má na svedomí 

až 20 % znečistených vodných tokov. 

Aj s týmto nám môžu v budúcnosti 

pomáhať baktérie a mikroorganizmy. 

Projekt Living Color v spolupráci s firmou 

Puma načrtol možnosti bakteriálneho 

farbenia, keď po sebe baktérie 

zanechávajú pigment usporiadaný do 

unikátnych vzorov. Farby však nie sú 

stále a časom môžu vyblednúť alebo 

zmeniť odtieň, čo však môže byť vnímané 

ako prirodzená súčasť žijúcich farieb. 

designtofade.puma.com 

11 Carbon MadeOfAir 

Je možné stavať a nezanechávať po 

sebe uhlíkovú stopu? O to sa práve snaží 

berlínsky startup, ktorý uzamyká oxid 

uhličitý do bioplastu vytvoreného zo 

zuhoľnateného dreva. Potenciál využitia 

je veľký – od malých módnych doplnkov 

po fasádny materiál veľkých stavieb. 

madeofair.com 

Prírodné zásobníky 

na energiu 

12 Rubitherm PCM 

Takzvané materiály schopné fázovej 

premeny (Phase Change Materials) 

by mohli ušetriť elektrickú energiu 

za vykurovanie alebo chladenie. PCM 

materiály totiž do seba dokážu absorbovať 

veľké množstvo okolitej tepelnej 

energie a potom ho opäť uvoľniť, 

hneď ako sa trochu ochladí. Fungujú 

totiž na princípe fázovej premeny 

skupenstva, pri ktorej sa veľká časť 

energie ukladá do procesu premeny 

z jedného skupenstva do druhého. 

rubitherm.eu 

13 MGA Miscibility gap alloy 

MGA sú zliatiny, ktoré dokážu uložiť 

obrovské množstvo tepelnej energie, 

ktorú môžu na povel opäť uvoľniť, čím 

sa líšia od PCM materiálov. Ich obria 

kapacita môže byť využitá na uloženie 

prebytočnej elektrickej energie 

z veterných elektrární alebo solárnych 

panelov, ktoré nemôžu z princípu fungovať 

24 hodín denne. Fungujú tak na 

princípe podobne ako nabíjateľné batérie 

a môžu slúžiť na efektívnejšie využitie 

obnoviteľných zdrojov elektriny. 

Solárne panely budúcnosti 

14 AuREUS 

Efektivita súčasných solárnych panelov 

sa pohybuje okolo 15 % až 20 %, čo 

znamená, že dokážu využiť iba pätinu 

slnečnej energie. Projekt AuREUS si 

dal za cieľ ich efektivitu výrazne zvýšiť. 

Pomocou špeciálnych farbív získaných 

z poľnohospodárskeho odpadu dokáže 

konvertovať aj neviditeľné UV žiarenie 

do viditeľného spektra, v ktorom ho 

solárne články už dokážu zaznamenať 

a premeniť na elektrickú energiu. 

jamesdysonaward.org 

15 Solar Visuals 

Solárne panely môžu tvoriť na budovách 

dosť výrazný prvok narúšajúci výsledný 

estetický dojem. Holandská firma Solar 

122 ASB #227 konštrukcie

14 18 

15 19 

17 20 

Visuals tak prišla s potlačenými fotovoltickými 

článkami, ktoré môžu solárne panely 

aspoň čiastočne skryť buď formou 

kamufláže, alebo ako reklamný billboard. 

solarvisuals.nl 

Textília ovládaná elektrinou 

16 OsmoTex hydrobot 

Je to inteligentná textília prepúšťajúca 

vodu a vlhkosť na základe slabého elektrického 

prúdu. Vďaka tomu funguje za 

všetkých klimatických podmienok. Napriek 

tomu, že je primárne určená na výrobu 

funkčného oblečenia, potenciálne 

ju možno využiť aj na ovládanie vlhkosti 

v interiéri alebo na povrchoch nábytku. 

osmotex.ch 

Akustické ekopanely 

17 Baux Acoustic Pulp 

Akustické panely BAUX sú 100 % biologického 

pôvodu. Základným materiálom 

je FSC certifikovaná celulóza, 

ktorú dopĺňajú ďalšie biologické prímesi. 

Na farbenie sú tak použité obilné 

šupky, spojivom je zemiakový škrob 

a kyseliny z citrusov, ktoré spolu tvoria 

komplexný a odolný akustický materiál. 

baux.com 

18 GenCork 

GenCork sú interiérové panely z korku 

s vynikajúcimi tepelnoizolačnými a akustickými 

vlastnosťami. Na rozdiel od bežného 

korku sa tu používa drvený korok 

pochádzajúci z vetiev, ktoré inak nemajú 

ďalšie využitie. Drvený korok je vystavený 

pôsobeniu horúcej vodnej pary, ktorá 

v ňom rozpustí prírodnú živicu a celý 

materiál tak spojí dohromady. 

gencork.com 

19 SilentReed 

Ide o akustické panely z vodných a bahenných 

rastlín, ako je trstina. Vďaka 

svojej dutej štruktúre otočené smerom 

do miestnosti, dokážu pohltiť 

zvukové vlny, ktoré sa v nich strácajú. 

Materiál tak nemusí prechádzať žiadnou 

mechanickou úpravou a tvorí v interiéri 

prírodný prvok. 

stilleverzet.nl, sustonable.com 

Aj sklo môže pohlcovať 

zvuk 

20 Glasio 

Čo sa týka akustických vlastností, sklo 

bolo vždy považované prevažne za reflexný 

materiál. Firma Glasio sa to rozhodla 

zmeniť a uviedla na trh porézne 

sklenené panely vytvorené spekaním 

čiastočiek českého krištáľu. Panely 

tak vďaka svojej poréznej štruktúre 

dokážu pohltiť zvuk a zároveň pôsobiť 

veľmi luxusným dojmom. 

glasio.cz 

Prehľad vznikol za podpory 

matériO Prague centra pre 

inovatívne materiály, ktoré je 

súčasťou medzinárodnej siete 

matériO. Od roku 2011 pomáha 

svojim klientom z radov výrobných 

podnikov, vysokých škôl, 

dizajnérskych architektonických 

štúdií a módnych návrhárov 

orientovať sa v problematike 

inovatívnych materiálov 

a technológií. Súčasťou centra 

je viac ako 3 000 fyzických 

materiálových vzoriek. Spolu 

s ostatnými pobočkami vytvára aj 

online databázu, ktorá obsahuje 

viac ako 8 300 materiálov. Venuje 

sa usporadúvaniu seminárov, 

prednášok a výstav. matériO Prague 

vzniklo vďaka grantu Európskej únie 

Transfer of Innovation. 



To, čo robíme dnes, 

je rozhodujúce pre budúcnosť 

Spoločnosť Baumit už niekoľko rokov kráča po ceste za zdravým bývaním. 

Na základe poznatkov z intenzívneho výskumu v jedinečnom Baumit Viva 

parku dnes môže s istotou povedať, ako sa stavia zdravý dom. 

Kým v minulosti sa jednoducho postavil 

dom, a tým sa to skončilo, dnes sa 

vedci snažia pomocou sofistikovaných 

metód zistiť, či sa v domoch býva pohodlne 

a ako použité stavebné materiály 

ovplyvňujú naše zdravie. S týmto 

cieľom vznikol pri Inovačnom centre 

Friedricha Schmida vo Wopfingu najväčší 

výskumný park v Európe na porovnávanie 

stavebných materiálov 

– Baumit Viva park. Jedinečné je, že 

merania sa uskutočňujú za kontrolovaných 

a porovnateľných podmienok 

na viacerých reálnych, štandardizovaných 

obytných objektoch. Práve tu 

sa rodia nápady a myšlienky, ktoré sú 

základom ďalších inovácií, bez ktorých 

si napredovanie firmy a jej zdravý rast 

možno len ťažko predstaviť. Zatiaľ poslednou 

jedinečnou inováciou, ktorú 

na slovenský trh spoločnosť Baumit 

uviedla v tomto roku, je systém Ionit, 

ktorý aktívne zlepšuje kvalitu vnútorného 

vzduchu. 

100 

90 

80 

70 

60 

50 

40 

30 

20 

10 

0 20 

40 60 

koncentrácia prachu 

Baumit Ionit 

Určite ste už počuli o vzdušných iónoch, 

ktoré sú v určitom množstve 

prirodzenou súčasťou vzduchu, ktorý 

dýchame. Viete asi aj to, že veľmi 

vysoká koncentrácia je vo sviežom 

vzduchu práve pri horskom vodopáde, 

v lese či na pobreží mora a, naopak, 

v mestskom ovzduší koncentrácia 

iónov klesá, a to práve vplyvom 

znečistenia ovzdušia. Vzdušné ióny 

pritom preukázateľne prospievajú 

ľudskému zdraviu a uľahčujú regeneráciu 

ľudského organizmu. Viažu 

100 

90 

80 

70 

60 

50 

40 

30 

20 

10 

JEMNÝ PRACH 

IonitColor 

štandardná farba 

0 20 40 60 

čas (v minútach) 

dCn (0,18 až 20 μm) | častice/cm3 

8 000 

6 000 

4 000 

2 000 

na seba čiastočky jemného prachu 

a peľu zo vzduchu, vytvárajú z nich 

väčšie zhluky, ktoré následne padajú 

k zemi. Vzduch, ktorý dýchame, je tak 

oveľa čistejší a zdravší a naše zdravie 

je menej ohrozené alergiami a chorobami 

dýchacích ciest. 

0 

AEROSÓLY 

štandardná farba 

IonitColor 

30 60 90 

čas (v minútach) 



Na množstve iónov záleží 

Minimálne množstvo vzdušných iónov, 

ktoré pozitívne ovplyvňuje zdravie 

ľudí, je 1 000/cm 3 vzduchu. V uzavretých 

miestnostiach je obsah iónov veľmi 

nízky, a to menej ako 250/cm 3 vzduchu. 

Pre porovnanie, v lese je obsah 

iónov 1 000 až 5 000/cm 3 vzduchu, 

pri vodopádoch až 25 až 80 000/cm 3 

vzduchu. Zjednodušene povedané, 

čím je koncentrácia iónov vyššia, tým 

je vzduch čistejší a prostredie je vhodnejšie 

na oddych a regeneráciu. 

Viac vzdušných iónov teraz môžete 

mať aj u vás doma. Stačí, ak vašim stenám 

doprajete nový náter interiérovou 

farbou Baumit Ionit Color, ktorá aktívne 

zvyšuje počet zdraviu prospešných 

iónov. V miestnosti so špeciálnym 

náterom Ionit Color sa množstvo nameraných 

vzdušných iónov ustálilo na 

hodnote 3 600/cm 3 vzduchu, čo je približne 

taký počet ako v lese. 

Nová ekologická farba 

Minerálna interiérová farba Ionit Color 

má medzinárodne uznávaný certifikát 

natureplus, ktorý udeľuje nemecká 

spoločnosť natureplus e.V. Táto ekologická 

značka zjednodušuje stavebníkom 

a investorom orientáciu pri výbere 

vhodných stavebných materiálov do 

interiéru. Certifikát garantuje dodržiavanie 

vysokokvalitných štandardov – 

počnúc čistým a efektívnym výrobným 

procesom cez ochranu životného prostredia 

a zodpovedné využívanie zdrojov 

až po samotný vplyv na človeka. 

Ekologická značka natureplus je európskym 

certifikátom stavebných výrobkov, 

ktorý je založený na prísnych 

vedeckých kritériách a jeho základom 

sú tri kľúčové piliere: ochrana klímy, 

zdravé bývanie a trvalá udržateľnosť. 

Vedecky dokázané 

V štúdii renomovaného nemeckého 

Inštitútu pre stavebnú fyziku bola 

vpustená do testovacích miestností 

vysoká koncentrácia peľu brezy. Následné 

merania preukázali, že koncentrácia 

peľu v miestnosti s povrchovou 

úpravou Ionit Color poklesla výrazne 

rýchlejšie v porovnaní s miestnosťou 

s bežnou interiérovou farbou (o 40 % 

menej peľu). V miestnosti rýchlejšie 

poklesla aj koncentrácia prachu 

(o 10 % menej prachu). 

Podľa aktuálnych výskumov má vzduch 

obohatený o ióny prostredníctvom 

farby Ionit Color vplyv aj na čas, ktorý 

vo vzduchu zostávajú aerosóly obsahujúce 

vírusy. Porovnávacím meraním 

sa zistilo, že v miestnosti natretej farbou 

Ionit Color sa dá znížiť koncentrácia 

aerosólov o neuveriteľných 60 %. 

„Naším poslaním je prinášať 

ľuďom zdravé, energeticky 

úsporné a pekné bývanie.“ 

www.baumit.sk 

Zelená energia pre Inovačné 

centrum a výskumný park Viva 

Baumit SK je členom medzinárodnej 

skupiny Schmid Industrie Holding 

(SIH), ktorá riadi viaceré významné 

značky v segmente výroby 

stavebných látok a stavebnej chémie. 

Okrem vývoja nových produktov 

spoločnosť Baumit každoročne 

investuje aj do modernizácie 

výrobných a skladových kapacít. 

V posledných mesiacoch bolo na 

streche závodu na výrobu pastéznych 

produktov vo Wopfingu (Rakúsko) 

nainštalovaných 1 030 fotovoltických 

článkov s plochou modulu cca 

1 800 m 2 a výkonom 350 kW, ktoré 

ročne vyrobia 350 MWh elektrickej 

energie. Výsledkom je, že odteraz 

bude Inovačné centrum Friedricha 

Schmida a priľahlý Baumit Viva park 

zásobovaný zelenou elektrickou 

energiou, ktorá ročne ušetrí okolo 

120 ton CO 2 

. 

Rakúska rodinná spoločnosť Baumit 

má dlhú tradíciu využívania surovín 

a energie spôsobom šetriacim 

zdroje – či už ide o pálenie vápna 

s vývojom energeticky úspornej 

pece Maerz zhruba pred 60 rokmi, 

neustále využívanie odpadového 

tepla z cementárne na výrobu 

alebo vykurovanie v iných častiach 

závodu, tepelné regeneratívne 

dodatočné spaľovanie výfukových 

plynov z cementárne, ale tiež 

pri vývoji a výrobe inovatívnych 

tepelnoizolačných kompozitných 

systémov, alebo recyklácie betónu 

GO2morrow ako ukážkového príkladu 

živého obehového hospodárstva. 

Orientácia na trvalo udržateľný 

rozvoj a ochranu životného prostredia 

je v spoločnosti zrejmá. 

Slovenský vápenec inšpiroval 

svetový nápad 

Každý zo závodov Baumit má 

svoje špecifiká. Závod v Rohožníku 

si zakladá na vysokokvalitnom 

najbelšom vápenci. Ten získava zo 

závodu Danucem Slovensko (predtým 

CRH). Práve vďaka tejto surovine 

začal príbeh zdravých omietok 

Baumit Klima, ktoré tento rok doplnili 

produkty z radu Baumit Ionit. 

reklamný text: Baumit 


Viessmann odporúčané 

riešenia pre budovy 

v energetickej triede a0 

Od januára 2021 je nutné stavať budovy ako 

„budovy s takmer nulovou potrebou energie“, alebo 

zjednodušene v energetickej triede A0. Táto povinnosť 

sa týka aj budov, ktoré majú prejsť významnou obnovou, 

teda každej budovy, pri ktorej rekonštrukcii sa žiada 

o stavebné povolenie a, samozrejme, je to technicky 

a ekonomicky uskutočniteľné. 

Jedna z najdôležitejších vecí pri výstavbe 

budov v energetickej triede 

A0 je tímová spolupráca. Investor, 

architekt, jednotlivé profesie (TZB, 

elektro, MaR) a v neposlednom rade 

osoba vykonávajúca energetické 

posúdenie budovy by mali spolupracovať 

na projekte a spoločne hľadať 

cestu, ako dosiahnuť požadovanú 

energetickú triedu bez toho, aby ostala 

táto úloha len „na pleciach“ jedného 

z nich. 

Spoločnosť Viessmann ako popredný 

výrobca a inovátor vo vykurovacej 

a chladiacej technike sa už dlhodobo 

zaujíma o energetickú hospodárnosť 

budov a tento rok prináša odporúčané 

riešenia, ako kombinovať zdroj tepla 

na dosiahnutie energetickej triedy 

A0 s faktorom primárnej energie do 

54 kWh/m 2 .a. Kombinácie produktov 

sme zostavili pre rodinné domy. 

Viessmann odporúčané riešenia 

pre rodinné domy 

V rámci výstavby rodinných domov si 

dnes zákazník môže vybrať z obrovskej 

škály typov rodinných domov. My 

sme sa zamerali na 3 základné typy: 

jednoduchý bungalov, bungalov v tvare 

písmena L a dvojpodlažný dom. 

Každý z týchto domov má rôzny faktor 

tvaru, ktorý takisto hrá významnú úlohu 

pri dosiahnutí požadovanej energetickej 

triedy A0. 

Pre každý rodinný dom bolo zostavených 

8 kombinácií zdrojov tepla. 

Použitý bol plynový kondenzačný kotol, 

tepelné čerpadlo vzduch – voda, 

k nim bol pridaný termický solárny 

systém (2× doskový kolektor s plochou 

2 × 2,32 m 2 ) alebo fotovoltický systém 

(3,42 kWp/5,13 kWp = 10/15 panelov), 

uvažovalo sa aj o centrálnej rekuperácii, 

elektrickom kotle a tepelnom čerpadle 

len na ohrev TV. 

Takisto bol zostavený cenový faktor 

pre každú kombináciu, aby sme 

mohli porovnávať aj výšku investície. 

V rámci porovnania investície a potreby 

energie jednoznačne vychádzajú 

najlepšie tepelné čerpadlá. Tieto je 

možné doplniť o fotovoltický systém, 

s ktorým si zákazník môže výrazne znížiť 

náklady na prevádzku tepelného 

čerpadla a, samozrejme, aj domácnosti. 

Ak by sa zákazník rozhodol použiť 

plynový kondenzačný kotol, je tento 

potrebné doplniť o vetrací systém 

s rekuperáciou tepla. Pri použití elektrického 

kotla, prípadne priameho 

elektrického podlahového vykurovania, 

sme ani v jednom type domu nedosiahli 

energetickú triedu A0. 

reklamný text: Viessmann 

Kompaktná, 

ekologická 

a s atraktívnym 

dizajnom 

Taká je nová generácia 

monoblokových tepelných čerpadiel. 

Jasný, nadčasový dizajn externých jednotiek 

nových tepelných čerpadiel dokonale zapadne 

do akéhokoľvek prostredia. Precízne spracovanie 

až do najmenších detailov a nová farba 

Vitographit vytvárajú moderný a vysokokvalitný 

vzhľad. Ideálna na modernizáciu s výstupnou 

teplotou až 70 °C s použitím „zeleného“ chladiva 

R290 (propán). 

viessmann.sk 

Tepelne cerpadla_10_2021_207x135_Vi-SK.indd 1 03/11/2021 20:32 

126 2 ASB #227 #222 reklamný text: bramac

Z praxe: riešenie, ktoré je 

eko hneď dvakrát 

Ekologický prístup sa v súčasnosti stáva samozrejmosťou 

aj v oblasti priemyslu a logistiky. Firmy si uvedomujú svoju 

spoločenskú zodpovednosť, ale aj ekonomickú efektivitu 

moderných zelených riešení. Jedným z nich je možnosť 

inštalovať vlastný zdroj elektrickej energie z obnoviteľných 

zdrojov – fotovoltickú elektráreň na kľúč. 

Výhodný lokálny zdroj pre firmy v sr 

Lokálny zdroj umožňuje firmám využívať 

obnoviteľné zdroje na výrobu 

energie pre vlastnú spotrebu. 

Podľa aktuálne platnej slovenskej legislatívy 

môže mať vlastný zdroj výkon 

do 500 kWp, pričom najvyužívanejší 

zdroj energie predstavujú fotovoltické 

elektrárne (FVE). Pri aktuálnej 

priemernej cene elektrickej energie 

a pri klesajúcich cenách komponentov 

pre FVE je možná návratnosť lokálnej 

FVE okolo 7 rokov. 

Aj spoločnosť SolarEnergia, s.r.o., pôsobí 

v oblasti OZE a jej hlavným zameraním 

je využívanie solárnej energie 

prostredníctvom solárnych FV technológií, 

ktoré sú súčasťou pozemných 

a strešných FV systémov. Na projekte, 

ktorý realizovala v bratislavskej Rači, 

možno predstaviť základné technologické 

princípy fungovania lokálnych 

FVE zdrojov a zároveň aj ich ekonomickú 

efektivitu pre používateľa. 

Vhodnosť lokality 

Zadávateľ, teda priemyselný areál 

LOGIS Invest, sa nachádza v Bratislave 

v mestskej časti Rača, oblasť 

Žabí majer, v rovinatom teréne zastavanom 

priemyselnými budovami. 

Dôležitým faktom je, že v oblasti 

dosahuje priemerná svietivosť úroveň 

1 100 kWh*m 2 /rok. Aby sa overila 

vhodnosť lokality a objektu na 

inštalovanie FVE, analyzoval sa činný 

odber v 15-minútových intervaloch. 

Minimálny odber na odbernom 

mieste (OM) sa stanovil na 11 kW, 

maximálne denné odbery v letných 

mesiacoch dosahovali až 50 kW. 

Krivka činného odberu OM kopíruje 

v letných mesiacoch krivku predpokladanej 

výroby FVE, takže odberné 

miesto vyhodnotili ako vhodné na 

inštaláciu FVE. 

odporúčaný výkon FVe 

V zemepisnej šírke inštalácie a pri špecifikách 

objektu bola predpokladaná 

ročná výroba elektriny 43,378 kWh/ 

rok (údaje zo simulačného softvéru 

PV-Syst), preto odborníci spoločnosti 

SolarEnergia navrhli optimálny inštalovaný 

výkon FVE 40,80 kWp, čo zodpovedá 

120 panelom s nominálnym 

výkonom 340 Wp. 

technické komponenty lokálnej FVe 

Investičné náklady predstavujú predovšetkým 

jednotlivé komponenty 

FVE – FV panely s príslušenstvom, 

nosná konštrukcia, striedače DC/AC 

(+ dokumentácia, montáž a elektroinštalačný 

materiál). 

Pri výbere FV panelov sa posudzuje aj 

typ a rozloha strechy. V prípade spomenutého 

referenčného projektu išlo 

o monokryštalické fotovoltické panely 

Axitec 340 Wp (AC340MH/120V). 

Na umiestnenie týchto fotovoltických 

panelov na strechách budov sa 

použil špecializovaný typ záťažovej 

konštrukcie na ploché strechy, ktorý 

nevyžadoval zásah do plášťa budovy. 

Konštrukcia FV panelov je umiestnená 

na oceľovej rámovej konštrukcii 

s rozponom 6,0 m (profil IPE100). Tento 

rozpon vychádza z rozmiestnenia 

väzníkov haly a jedine nad tieto väzníky 

bolo zo statických dôvodov možné 

umiestniť rošt. Náročné veterné podmienky 

si vyžiadali líniové priťaženie 

konštrukcie (240 kg na bežný meter 

podpery). Použili sa dlažobné kocky. 

Pri výbere DC/AC striedača pre FVE 

je dôležité dbať na kvalitu a dostupnosť 

komponentov v danej výkonnostnej 

triede. V tomto projekte sa vybral 

a použil model rakúskeho striedača 

Fronius Symo 20.0-3-M s vyhovujúcimi 

výkonovými parametrami a overenými 

servisnými službami výrobcu. 

návratnosť lokálneho FV zdroja 

Projekt takto navrhnutej FVE si vyžaduje 

vstupné náklady 50 000 €. 

Za predpokladu technickej životnosti 

FVE zariadenia min. 20 rokov možno 

určiť ukazovateľ nákladovosti vyrobenej 

elektriny: 

• Predpokladaná ročná výroba FVE: 

43 400 kWh/rok 

• Predpokladaná výroba počas 20 rokov 

780,8 MWh (so započítaním poklesu 

účinnosti panelov) 

• Náklady na výrobu elektriny 

64 €/MWh 

Keď sa tieto parametre zahrnuli do 

prepočtu návratnosti investície na 

základe cien elektriny v období jej realizácie 

(2021), vyšla návratnosť realizácie 

na úrovni 7,35 roka. 

www.solarenergia.sk 

reklamný text: solarenergia 

SOLARENERGIA 


128 ASB #227 redakčná spolupráca

Parkovací dom Goldbeck 

GOLDBECK Automobilový priemysel prechádza 

v posledných rokoch zásadnou transformáciou. Je len 

prirodzené, že sa mení aj vzhľad parkovacích domov. Sú 

ľahšie, zelenšie a premyslenejšie. Vlastný parkovací dom 

pri administratívnej budove neďaleko bratislavského 

letiska stavia aj spoločnosť Goldbeck. 

BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, VIZUALIZÁCIE: GOLDBECK 

Na začiatku si stanovili maximálnu kapacitu. 

Parkovací dom naprojektovali 

na 500 parkovacích miest, čo by malo 

byť dostatok pre budúcu administratívnu 

budovu a zároveň aj dosť pre 

frekventovanú lokalitu medzi diaľnicou 

a letiskom na parkovanie v režime 

P&R. 

Celá koncepcia projektu je postavená 

na systémovej výstavbe parkovacieho 

domu na kľúč. Základom pre návrh 

nosnej konštrukcie je systémový raster, 

ktorý vychádza z parkovacieho 

modulu 2,5 × 16 m. Charakteristickou 

črtou je oceľová nosná zvislá a vodorovná 

konštrukcia so subtílnych pozinkovaných 

profilov prekrytá betónovými 

prefabrikovanými stropnými 

doskami, ktoré sa vyznačujú vysokou 

odolnosťou proti mechanickému a tepelnému 

namáhaniu bez akejkoľvek 

dodatočnej povrchovej úpravy. 

Práve takéto konštrukčné riešenie so 

16-metrovým rozponom a svetlou výškou 

min. 2,1 m ponúka čistú dispozíciu, 

ktorá zvyšuje užívateľský komfort 

a zaisťuje vysokú úroveň bezpečnosti 

pri pohybe v parkovacom dome. 

V parkovacom dome budú aj elektro 

nabíjacie stanice zásobované vlastnou 

energiou z fotovoltických panelov 

umiestnených na streche. 

Zeleň a sklo 

„Naša stavba ako systémový produkt 

je premyslene navrhnutá do posledného 

detailu. Napríklad nosné prvky 

sa precízne pripravujú a vyrábajú 

v Goldbeck závodoch za identických 

podmienok bez ohľadu na počasie 

a vonkajšie vplyvy. Samotná fasáda 

je konštrukčne pripravená a navrhnutá 

na aplikovanie zelených popínavých 

rastlín, ktoré vytvárajú zásadný 

charakter celkového vizuálu stavby. 

V kombinácii s celozasklenou fasádou 

komunikačných jadier schodiskových 

veží to podporí príťažlivosť celej stavby,“ 

hovorí vedúci projektu za spoločnosť 

Goldbeck, Martin Mihaľ. 

Projekt v súčasnosti prechádza schvaľovacím 

procesom v rámci územného konania. 

Začiatok výstavby je naplánovaný 

v lete 2022. Predpokladaná investícia sa 

bude pohybovať na úrovni 8 500 eur 

za parkovacie miesto, no konečná realizačná 

cena môže byť ovplyvnená stupňom 

a štandardom technologického 

vybavenia stavby. Celý proces výstavby 

má pod taktovkou Goldbeck – od jeho 

projekčného začiatku, prípravy projektu 

cez výrobu nosného systému až po 

samotnú realizáciu. 

PARKOVACÍ DOM 

Miesto: 

Bratislava 

Investor: Goldbeck 

Kapacita: 

486 parkovacích 

miest 

Začiatok 

výstavby: 

1. Q/2022 

Parkovací dom GOLDBECK 


Nanášanie hlinenej omietky na slamený dom. 

Slaměnka Vesica v Česku. Hlinené omietky osviežené farbou. 

Použitie fliaš v stenách interiéru zemelode. 

Mimo sietí, no so všetkými 

modernými vymoženosťami 

alebo off-grid bývanie 

a udržateľnosť 

Počuli ste už niekedy termíny off-grid, pasívny, 

sebestačný či ostrovný dom alebo dokonca slamák či 

zemeloď? Niekoľko takýchto stavieb bolo realizovaných 

aj na Slovensku a v Česku, nehovoriac o zvyšku sveta, kde 

ich stoja ďalšie stovky. 

TEXT: Rebeka Zacková, FOTO: Antonie Chalupná, Earthship 

Či už z ekologických, finančných, alebo 

filozofických dôvodov, niektorí 

ľudia si vyberajú stavať alebo konvertovať 

svoje bývanie tak, aby bolo nezávislé 

od štátom poskytovaných sietí. 

Neznamená to však, že by sa vzdávali 

elektriny, plynu, kúrenia, tečúcej vody 

či odpadu. Väčšina týchto stavieb poskytuje 

rovnaký komfort ako typický 

moderný dom, ich zdroje však pochádzajú 

odinakiaľ. Väčšinou sa využívajú 

prírodné a obnoviteľné zdroje. 

Typy a terminológia 

Je to teda ostrovný alebo sebestačný 

dom, zemeloď či slamák? Ešte 

tu máme pomenovania ako pasívny 

a off-grid dom, nehovoriac o termíne 

udržateľný, ktorý je používaný na 

toľko spôsobov, že už môže znamenať 

takmer čokoľvek. Pre potreby tohto 

článku si predstavme udržateľnosť 

skôr ako termín, ktorý zastrešuje všetky 

stavby využívajúce ekologické princípy. 

Je to skôr nejaká škála, kde môže 

byť stavba viac alebo menej udržateľná, 

pričom 100 % udržateľnosť je cieľ, 

ktorý sa úplne dosiahnuť nedá. 

Ostrovný či off-grid dom je termín 

označujúci stavby, ktoré nie sú napojené 

na inžinierske siete. V názve sa 

však nedozvieme nič o tom, odkiaľ sa 

zdroje získavajú, takže aj v prípade, že 

generujete elektrinu spaľovaním benzínu 

pomocou elektrocentrály a kúrite 

uhlím, máte ostrovný dom. Ťažko 

by sa však tento prístup považoval za 

ekologický. 

Pasívne domy už vo svojom názve naznačujú, 

akým spôsobom využívajú 

energie. Jednoducho povedané, ich 

pasivita spočíva v tom, že používajú 

konštrukčné princípy alebo prírodné 

lokálne zdroje na udržiavanie tepelného 

komfortu. Tieto domy nie sú z princípu 

ostrovnými, no už po vyriešení 

jedného zdroja svojpomocným spôsobom 

sa väčšinou pridávajú aj ďalšie. 

Sebestačný dom je ďalším a aj posledným 

štádiom na škále sebestačnosti 

a hovoríme tak budove, ktorá si zabezpečuje 

všetku energiu zo svojho prostredia 

alebo obnoviteľných zdrojov. 

Tento však stále nemusí byť ostrovným, 

pokiaľ využíva napríklad napojenie 

vody na obec. 

Takýmito alternatívnymi stavbami by 

potenciálne mohli byť aj moderné 

domy, no na Slovensku a v Česku nájdeme 

najmä dva typy stavieb, ktoré 

dotiahli niektoré princípy udržateľnosti 

a samostatnosti do dokonalosti, 

a to slamené domy a zemelode. 

Stali sa akýmisi predlohami, ktoré investori 

kopírujú za pomoci informácií 

získaných na workshopoch, v knihách 

alebo na internete. Aké princípy tieto 

stavby využívajú? 

Inteligentné plánovanie 

Je jednoduchšie postaviť sebestačný 

dom, ako sa ho snažiť prekonvertovať, 

a to z jednoduchého dôvodu: 

dizajnové princípy, ktoré mu umožnia 

fungovať v súlade s danou lokalitou, je 

potrebné zohľadniť už pri navrhovaní 

domu. Zohľadnenie podnebia je kľúčové, 

dom bude vyzerať inak v púšti 

v Mexiku než v zime na Slovensku. 

Udržiavanie teploty v interiéri 

Je bežným postupom zohľadňovať pri 

návrhu orientácie domu pohyb slnka. 

Pri snahe dosiahnuť pasivitu domu je 

však potrebné toto dotiahnuť do dokonalosti, 

a to rozvrhnutím presklených 

plôch, typu a hrúbky materiálov. 

Pri slamených domoch je nízka energetická 

hodnota dosiahnutá materiálmi. 

Steny zo slamy omietnuté hlinenou 

omietkou majú vynikajúce izolačné 

vlastnosti. 

Zemelode ešte navyše využívajú aj 

orientáciu a akumulačné schopnosti 

materiálov. Stranu vystavenú na juh 

mávajú úplne presklenú a, naopak, 

severnú stranu domu pohlcuje zem. 

Objem zeme akumuluje teplo počas 

dňa a distribuuje ho do prostredia po 

zotmení. V kombinácii s dostatočne 

efektívnou izoláciou ako pri slamených 

domoch sa oba typy stavieb blížia 

k pasivite. 

Pre každého bez rozdielu a zdarma 

Dažďová a riečna voda, vietor, ako aj 

slnečné lúče sú príkladmi zdrojov, ktoré 

sa dajú využívať bez obmedzenia 

a platenia, no málokedy sa využívajú 

v bežných domácnostiach. 

Investori týchto domov často kladú 

dôraz na život v súlade s prírodou, 

130 ASB #227 konštrukcie

Využívanie slnka kolektormi aj priepustnou fasádou. 

Nahrnutá zem pomáha temperovať vnútorné prostredie. Zdroj: www.earthshipbiotecture.com 

V zemelodi záhrada filtruje vodu zo sprchy. 

a tak je to aj pri získavaní vody alebo 

elektriny. Dažďová voda môže byť po 

filtrácii úplne zdraviu nezávadná alebo 

môžeme čerpať podzemnú vodu, 

v oboch prípadoch nás to oslobodzuje 

od obecných sietí. Tak isto ako pri veternej 

elektrárni alebo fotovoltických 

paneloch, bude aj tu zdanlivo vysoká 

vstupná investícia, po niekoľkých rokoch 

by sa už vložené financie mali 

vyrovnať a celý systém by mal ďalej 

fungovať zdarma. 

Pri stavbe oboch konštrukcií sa využíva 

hlina, ktorá tiež môže byť zdarma, 

ak ste ju získali napríklad vyrovnávaním 

vlastného pozemku. Tu môže byť 

uplatnený ďalší princíp udržateľnosti, 

ktorým je lokálnosť použitého materiálu. 

Čím kratšiu cestu prekoná, tým 

menšiu uhlíkovú stopu zanechá. 

Využiť všetko, čo sa dá, a potom 

ešte raz 

V súčasnosti bežne hovoríme o recyklácii 

v súvislosti s triedením odpadu 

či nákupom oblečenia, no málokomu 

z nás by napadlo využívať odpadky 

pri stavbe svojho vysnívaného bývania 

či ďalej používať vodu po umývaní 

ovocia a zeleniny. V týchto domoch je 

recyklácia často ústredným princípom 

ich fungovania. 

V dokumentárnom filme „Garbage 

Warrior“ (Bojovník s odpadkami) architekt 

Michael E. Reynolds ukazuje, 

ako pri stavbe zemelode používa 

namiesto tehál pneumatiky. Keď sa 

ho ľudia pýtajú, prečo nepoužíva 

stopercentne prírodné materiály, vysvetľuje, 

že „momentálne je na planéte 

viac pneumatík ako stromov”. 

Prázdne plechovky a fľaše zas pomáhajú 

obsahom vzduchu plniť funkciu 

izolácie. 

Slama je vedľajším produktom pestovania 

obilnín a každý rok sa jej vyprodukuje 

omnoho viac, ako je potrebné 

na následné hnojenie pôdy. Slamené 

domy teda využívajú na veľkú časť 

svojej konštrukcie materiál, ktorý by 

inak skončil ako odpad. 

Ďalší spôsob, ako tieto domy často 

recyklujú, je aj v rámci domu samotného. 

Používaním vody vo viacerých 

cykloch a pomocou viacerých filtrov 

sa dá jej spotreba znížiť až o 50 %, 

a tým sa zníži aj zaťaženie odpadového 

systému. 

Stojí to za to? 

Niekedy sa môže zdať, že mať udržateľné 

bývanie je pekná myšlienka, 

ale nestojí za námahu ísť proti prúdu. 

Majiteľky slameného domu Antonie 

Chalupnej sme sa pýtali na jej Slamenku 

Vesicu v Hornej Lhote neďaleko 

Blanska. 

Z akého dôvodu ste sa rozhodli pre 

túto alternatívu? 

Vždy sa mi páčili drevené chalupy 

a prírodné bývanie. Prvý podobný 

dom som videla u kamarátky, ktorá nakúpila 

prepravky v bazároch, naplnila 

ich slamou a začistila hlinenými omietkami. 

To ma inšpirovalo. 

Ktorá z týchto troch vecí najviac 

ovplyvnila vaše rozhodnutie pre 

tento typ stavby – ekológia, financie 

alebo sebestačnosť? 

Ekológia. Nie je to lacnejšie než typický 

dom, ako si veľa ľudí myslí. Je však 

pravda, že sa ušetrí na práci, pretože 

sa veľa vecí naučíte robiť sami. 

Aký typ stavby by ste volili pri ďalšej 

výstavbe? Ten istý alebo iný? 

Ďalší by som asi volila „tiny house“, keďže 

slamený dom už máme. (smiech) Ale 

bývanie v našom slamenom dome sa mi 

veľmi páči a išla by som do toho znovu. 

Čo považujete za najväčšiu výhodu 

vášho bývania v porovnaní s bežným 

typom? 

Hlinené omietky fungujú úplne úžasne, 

v slamenom dome sa výborne spí 

a žije. Všimla som si to najmä vtedy, 

keď som po čase strávila víkend v paneláku 

a hneď začala pokašliavať zo 

suchého prostredia. Aj sálavé teplo 

z našej akumulačnej pece je veľmi príjemné. 

A čo považujete za najväčšiu 

nevýhodu? 

Stále veľmi veľa práce. Od začiatku 

stavby prešlo už 6 rokov, no stále sú 

nejaké detaily, čo treba dorobiť, alebo 

práca na záhrade. Ja to však vnímam 

ako taký jeden veľký projekt, beriem 

to aj z tej druhej stránky a som vďačná 

za všetky zážitky i priateľov, čo mi to 

dalo a čo som sa pritom naučila. 

Čo na to hovorí vaše okolie? 

Nejaké negatívne ohlasy? 

Asi žijem v skvelej sociálnej bubline, 

kde sú ľudia, ktorí by mi to nevyvracali, 

ani keby sa im to nepáčilo. Samozrejme, 

sú ľudia, ktorí povedia, že je to pekné, 

ale aj tak chcem tehlu a do tohto by 

som sa nepustil, ale stále sú tolerantní. 

Záver 

Ako je to teda s tou off-grid udržateľnosťou? 

Ostrovný nemusí znamenať 

udržateľný a udržateľný zas nemusí 

byť ostrovný. Na škále udržateľnosti 

to však tieto stavby takmer vždy doťahujú 

ďalej než akékoľvek iné. 

Pri rešerši týchto stavieb sme navyše 

zistili ešte niečo, čo aj napriek tomu, 

že s ekológiou priamo nemá nič spoločné, 

môže pomôcť pri rozhodovaní 

o investovaní do alternatívneho projektu. 

Od dokumentu „Garbage Warrior“ 

cez blogy, webové stránky, knihy 

„ako na to“ až po rozhovor s investorkou 

slameného domu je jasné, že takáto 

stavba si vyžaduje iný prístup než 

dom na kľúč. Treba mať pripravenú 

dobrú pracovnú morálku, chuť učiť 

sa postupy a, čo je možno najdôležitejšie, 

komunitu ľudí okolo seba, ktorí 

budú ochotní pomáhať alebo aspoň 

morálne podržia. Toto všetko však 

správnym prístupom môže byť pre 

dobro veci. Na konci stavby nemusí 

byť výstupom len nové bývanie, ale aj 

noví priatelia, dobrý pocit z odvedenej 

roboty a možno aj väčšia vynaliezavosť 

pri ďalších projektoch. 

Mimo sietí, no so všetkými modernými vymoženosťami – off-grid bývanie a udržateľnosť 


Ala’i Darwaza, južná brána mešity Quwwat-ul-Islam v Dillí v Indii z červeného pieskovca. 

Mešita v Djenné na Mali je najväčšou hlinenou budovou na svete. Záhrada v Taliansku s peristylom, kde sa dá schovať pred slnkom. 


Ak sa pohybujete na Facebooku, Twitteri či nebodaj 9gagu, určite ste sa už stretli 

s „trojuholníkom pravdy“. Mohli ste ho vidieť v mnohých podobách, pre študentov je 

najznámejší: dostatok spánku, sociálny život a dobre známky. Pre rodičov: uprataný 

domov, šťastné deti a mentálne zdravie. Alebo o jedle: zdravé, chutné a lacné. 

Háčikom je, že z týchto troch možností si vždy môžete vybrať iba dve. 

TEXT: Rebeka Zacková, ILUSTRÁCIA: Rebeka Zacková, FOTO: isifa/shutterstock 

Dôvodom, prečo sa tieto trojuholníky 

stali takými populárnymi, je, že sú 

vtipné a pravdivé zároveň. Existuje aj 

serióznejšia verzia, napríklad v projektovom 

manažérstve, zvaná projektový 

trojuholník alebo produktový 

trojimperatív. 

Ako to súvisí s ekológiu či architektúrou? 

Nazdávam sa, že v súčasnosti ide 

o výber iných dvoch možností, než to 

bolo kedysi, a to prispieva ku klimatickej 

kríze. 

V časoch, keď sa to inak nedalo 

Napriek tomu, že „green movement” 

vznikol až v 20. storočí, princípy, ktoré 

dnes nazývame udržateľnými, sa 

využívali už v dávno predtým. Samozrejme, 

hovoríme o dávnych časoch 

predtým, než boli autá, elektrina, atómové 

elektrárne či plast. O časoch, 

keď ešte neboli vymyslené spôsoby, 

ako robiť veci „neudržateľne“. V súčasnosti 

sme si zvykli spoliehať sa na 

technológie a materiály, ktoré prišli 

s postupnou evolúciou. Vtedy sa viac 

používali lokálne materiály a využívali 

obnoviteľné zdroje, ako slnko na 

osvetlenie, architektonické prvky na 

prúdenie vzduchu či pohyb vody na 

chladenie priestoru. 

Môžeš mať iba dve 

Na internetových fórach ľudia obdivujú 

napríklad pyramídy či renesan čnú 

architektúru a krčia nosom nad tou 

modernou. „Prečo už nedokážeme 

postaviť niečo také krásne, ako bol 

Notre Dame, alebo impozantné ako 

Čínsky múr? Vo všetkých ostatných 

oblastiach sme urobili veľký pokrok, 

tak prečo sa súčasná architektúra zdá 

horšia?“ Keď sa k tomu pridá ešte argument, 

že súčasná architektúra je 

silnou záťažou pre životné prostredie, 

začína to vyzerať, akoby bola situácia 

v stavebníctve v minulosti vo všetkom 

lepšia. 

Odpoveď z časti spočíva v našom 

trojuholníku pravdy. V dizajne a architektúre 

sú vlastnosti, z ktorých si 

vyberáme, „dobre, rýchlo a lacno“. 

Vo všeobecnosti si v súčasnosti najčastejšie 

vyberáme rýchlosť a nízku 

cenu. Kvalitu, krásu a impozantnosť 

nechávame na poslednom mieste. 

„Dobre“ tiež môže znamenať ekologicky 

zodpovedne. Aj tento aspekt sa 

často nachádza nízko na rebríčku priorít 

projektov. 

Podľa mnohých impozantných stavieb, 

ktoré sa nám dodnes zachovali, 

môžeme usúdiť, že najmenej dôležitou 

stranou v minulosti bolo „lacno“. 

A keďže „neekologické“ ešte viac-menej 

nebolo vymyslené, zdá sa, že sa 

máme z minulosti čo učiť. 

Demokracia a rovnosť 

Prečo už teda nestaviame také veľkolepé 

stavby, ako napríklad Taj Mahal 

alebo Čínsky múr? Prečo si znova 

a znova vyberáme lacnejšie materiály 

a stavebné postupy aj napriek ich negatívnemu 

dosahu na naše životné 

prostredie? 

Jedným z dôvodov je zmena sociálnej 

štruktúry. V dobách faraónov, cisárov 

a iných panovníkov zadávanie 

projektov vyzeralo inak ako v dnešnej 

demokracii. Šáhdžahán, ktorý stojí 

za stavbou Taj Mahalu, si na jeho realizáciu 

za 22 rokov (rýchlo) objednal 

22 000 pracovníkov, ktorí boli 

viac-menej otrokmi (lacno) a zapísal 

sa tak do histórie ako staviteľ jednej 

z najúžasnejších stavieb na svete 

(dobre). 

Dodržiavanie základných ľudských 

práv je možno aspekt, ktorý na prvý 

pohľad nemá súvislosť s kvalitou alebo 

veľkoleposťou architektúry. Pravdou 

však je, že mnoho obdivovaných 

stavieb z našej minulosti bolo postavených 

na úkor tisícok otrokov alebo 

veľmi slabo platených pracovníkov. 

132 ASB #227 konštrukcie

Mesto Aid Ben Haddou v Maroko bolo celé postavené zo zmesi hliny, slamy a štrku. 

V provincii Yazd v dnešnom Iráne v stavbe Yakhchāl Peržania uchovávali ľad uprostred púšte. 

Skalné mesto Petra v Jordánsku vytesané do pieskovca bolo odkryté až v 19. storočí. 

Zrušením otroctva sa nám stavba 

akéhokoľvek objektu výrazne predražila, 

a tak s cenou hore išla dolu kvalita, 

impozantnosť alebo v súčasnosti 

ekológia. 

Mnohé z techník, ktoré sú síce ekologicky 

zodpovedné, sú však časovo 

alebo finančne veľmi náročné. Ak sa 

na to pozeráme takto, dáva zmysel, že 

architektúra súčasnosti v porovnaní 

s minulosťou môže niekedy pôsobiť 

chudobnejšie. 

Nie je všetko stratené 

Netreba sa báť, tento článok sa nezmení 

na boj za zmenu režimu či odňatie 

ľudských práv. Je však prínosné 

pochopiť niektoré súvislosti predtým, 

ako sa pozrieme na aspekty z minulosti, 

ktorými sa môžeme inšpirovať. 

Možno sa tak v budúcnosti priblížime 

tomu, aby sme nemuseli obetovať celkovo 

ani jednu stranu z trojuholníka 

pravdy, ale radšej na každej urobili 

malý ústupok. 

Poďme sa teda pozrieť na stavebné 

princípy, ktoré by boli realizovateľné 

aj v súčasnosti a ktoré majú potenciál 

rovnako vyvažovať všetky aspekty – aj 

lacno, aj rýchlo, aj dobre. 

Lokálnosť 

Veľkou záťažou pre naše prostredie 

je emisia plynov. Transport materiálov 

na miesto stavby je preto nežiaduci. 

Inšpiráciou z minulosti nám môže byť 

vernakulárna architektúra. Označujú 

sa ňou stavby, ktoré sú postavené 

pomocou materiálov svojej oblasti 

a svojej doby, čo ich nielen robí veľmi 

ekologickými, ale aj jedinečnými. Dala 

by sa nazvať aj ľudovou architektúrou, 

pretože jej ďalšou črtou je aj to, že nebola 

dizajnovaná trénovanými architektmi, 

ale postavená svojpomocne 

obyvateľmi oblasti. Z tohto dôvodu 

odráža kultúru danej doby a je silno 

kontextuálna. 

Výborným príkladom sú napríklad 

jurty v Uzbekistane, prenosné ľahké 

konštrukcie kruhového pôdorysu 

pokryté kožami alebo plsťou z ulovených 

zvierat. Tak ako tento typ stavby 

reaguje na nomádsky spôsob života 

v oblasti, hlinená mešita na Bali zase 

reaguje na hojnosť kvalitnej pôdy 

v oblasti. Na Slovensku môžeme hovoriť 

najmä o zrubových domoch, 

aké možno vidieť v Čičmanoch alebo 

iných skanzenoch. 

Fyzika verzus technológie 

K pohodliu v našich príbytkoch rozhodne 

veľkou časťou prispieva kontrola 

teploty prostredia. Bez vykurovacích 

jednotiek či klimatizácie si už 

ťažko vieme náš život predstaviť. Ako 

sa naši predkovia vyrovnávali s vysokými 

alebo, naopak, nízkymi teplotami? 

V časoch bez elektriny išlo väčšinou 

o využívanie vody a vzduchu v kombinácii 

s fyzikálnymi poznatkami. 

V Indii napríklad používali jali, čo v preklade 

znamená sieť. Ide o mriežku vyrezávanú 

do kameňa v ornamentálnom 

geometrickom, organickom alebo kaligrafickom 

vzore. Tento architektonický 

prvok poskytuje tieň a zároveň 

využíva medzierky v dizajne, ktoré prúdenie 

vzduchu urýchľujú, a tak efektívnejšie 

pomáhajú chladeniu priestoru. 

Starovekí Rimania vo svojich stavbách 

pridávali peristyl, štvorcový alebo 

obdĺžnikový vnútorný dvor lemovaný 

zastrešeným stĺporadím. Vnútorná 

plocha bola často pokrytá zeleňou 

a boli tam osadené viaceré fontány. 

Prúdiaca voda fontán ochladzovala 

vzduch odparovaním vody, čo je princíp, 

ktorému rozumeli už starovekí 

Egypťania. Do okien vešali mokré 

tŕstie alebo tkaniny. 

Prúdenie vody využívali aj Peržania, 

ktorí chladenie posunuli na ďalšiu úroveň, 

keď sa naučili v púšti uchovávať 

ľad po celý rok. Na tento účel skonštruovali 

yakhchal (jamu s ľadom). 

Ľad buď v zime priviezli z hôr, alebo 

ho vytvorili privádzaním vody pomocou 

quanat, systému na transport 

vody podzemným akvaduktom. Voda 

potom zamrzla a vytvorila prírodnú 

chladničku a zásobáreň ľadu. 

Až 12 hodín uchované teplo 

Ďalším výborným princípom, ktorý 

pomáha temperovať prostredie interiéru, 

je využívanie akumulačnej 

schopnosti materiálov, najmä hliny. 

Celé mesto Ad Ben Haddou v Maroku 

je postavené z lepeníc, nakladaných 

stien z hliny, slamy a niekedy aj štrku. 

Táto zmes, dôkladne premiešaná kopytami 

dobytka, sa najprv nakladala 

do žiadanej výšky steny, potom nechala 

rok až dva schnúť a až potom bola 

osekaná do finálnej podoby. 

Tento princíp sa dá dosiahnuť nielen 

pridávaním, ale aj odoberaním. Hĺbenie 

do zeme bežne používame aj na 

Slovensku na získanie stálej teploty 

v našich pivniciach, no vedeli ste, že 

existujú aj celé také mestá, ako napríklad 

Petra v Jordánsku alebo Mada‘in 

Saleh v Saudskej Arábii? Aj u nás 

máme skalné obydlia, a to vytesané do 

tufu v Lišove či v Brhlovciach. 

Na záver 

Nehovorím, že by sme mali ísť späť, 

ale môžeme sa inšpirovať. Samozrejme, 

dôvodom, prečo sa tieto princípy 

dnes už neimplementujú, je, že boli 

náročné na prácu, a teda aj financie. 

Na trojuholníku si vyberáme stranu 

lacnosti a rýchlosti na úkor udržateľnosti 

a je jasné prečo. Otázkou ostáva, 

ako presvedčiť spoločnosť o tom, že 

úplne vynechať jednu stranu trojuholníka 

je neudržateľné. 

„Obetuj z každého trochu“ nemá taký 

šmrnc, ako „vyber si dve“, ale je to jedna 

z ciest, ktorá by nám mohla pomôcť 

na ceste k vyriešeniu klimatickej krízy. 



Zvyškovým teplom z výroby vieme vykúriť aj celý závod 

Pre niekoho to môže byť tá časť stavieb, ktoré sú nutným zlom medzi všetkými tými sexi bytovými, kancelárskymi 

budovami či obchodnými centrami. Niekto im hovorí škatule v poliach. No priemyselné a logistické objekty skrývajú 

za svojím jednoduchým dizajnom viac. Vedeli ste, že mnohé výrobné závody dnes disponujú zelenými strechami, 

fotovoltickými elektrárňami a na pozemku majú jazierka s kačičkami a bocianmi? O tom, prečo by mali byť priemyselné 

objekty udržateľné, sme sa porozprávali s Ing. arch. Martinom Stoličným, ktorý stojí za firmou REDE-PROJECT s. r. o. 

špecializujúcou sa na projektovanie a návrh priemyselných a logistických nehnuteľností. 

Redakčne pripravila: DENISA KUREKOVÁ Foto: REDE-PROJECT, ZKW SLOVAKIA 

Trvalo udržateľné výrobné závody 

Pred 20 rokmi bolo prioritou postaviť 

investíciu rýchlo a lacno, dotiahnuť 

tam investora, vytvoriť pracovné miesta. 

Slovensko prahlo po investíciách, 

životné prostredie bolo na zadných 

priečkach záujmu. Dnes je iná doba. 

Úplne od začiatku je prioritou navrhovať 

priemyselné objekty, ktoré sú v súlade 

s princípmi trvalej udržateľnosti, 

a to nielen preto, že všetky priemyselné 

objekty prechádzajú procesom EIA, 

teda sú posudzované z hľadiska vplyvov 

na životné prostredie. 

Hoci niektorí výrobcovia udržateľné 

riešenia vyžadujú, je ešte veľa investorov, 

ktorí sa zelených tém boja. 

Mylne sa nazdávajú sa, že sú drahé. 

My im potom musíme vysvetľovať, 

že to už dnes nie je pravda. Áno, zelené 

témy môžu byť náročnejšie aj 

na projekčnú, aj na realizačnú časť, 

ale zvýšené náklady sa odzrkadlia 

na znížených prevádzkových nákladoch. 

Z dlhodobého hľadiska môže 

byť zelená investícia lacnejšia. My 

sa snažíme vzdelávať investorov 

a pri projektovaní každej priemyselnej 

budovy aktívne implementujeme 

prvky, ktoré majú ekonomický 

zmysel a v danej lokalite, okolí či 

výrobnom procese, ktorý bude prebiehať 

v pripravovanom objekte, sú 

vhodné. 

Niekedy za nami príde investor s tým, 

že „ja sa bojím občana Slávika, urobte 

nám to tak, aby nám nekomplikoval 

proces EIA“. Ale my s pánom Slávikom 

a jeho Združením nemáme problémy, 

my by sme tak robili aj bez jeho pripomienok, 

pretože si myslíme, že je to 

tak správne. 

Dažďová voda zostáva na pozemku 

Druhým pilierom po trvalej udržateľnosti 

je v našom procese projektovania 

dažďová voda. Dnes platí vodný 

zákon, ktorý predpisuje, že každý 

projekt má mať na svojom pozemku 

vyriešený odvod dažďovej vody, 

aby nezaťažoval okolie vypúšťaním 

dažďových vôd do okolitých tokov. 

Dažďovú vodu možno vyriešiť viacerými 

spôsobmi. My máme vlastný 

systém retenčného zeleného parkoviska, 

ktoré dokáže zadržať veľké 

množstvo vody a zvyšná voda sa 

Závod na výrobu svetiel pre automobily ZKW Slovakia v Krušovciach má necelých 100 000 m 2 a pracuje v ňom okolo 2 500 zamestnancov. Napriek svojej veľkosti ho vykuruje len zvyšková energia 

z výrobných strojov. Táto fabrika je zároveň prvou na Slovensku s certifikátom A0. Aj vďaka tomu závod získal kľúčové zákazky pre BMW a dnes investor zvažuje ďalšie rozšírenie výrobného závodu. 

134 ASB #227 redakčná spolupráca Rede-Project

Projekt závodu pre spoločnosť IFN Team v Malackách, ktorý sa projektuje s aplikáciou fotovoltiky, časti zelených striech, s ekologickým retenčným parkovaním a vykurovaním cez tepelné čerpadlá. 

Projekt má ambíciu získať energetický certifikát A0. 

odparí. Vďaka tejto vode zároveň na 

parkovisku rastú stromy a z areálu neodteká 

podľa možnosti žiadna voda. 

Ďalším opatrením bývajú zelené strechy, 

ktoré tiež dokážu zadržať veľké 

množstvo vody. Alebo jazierko, ktoré 

plní funkciu zadržania vody a zároveň 

pekne vyzerá. Ak pridáte do jazierka 

rastliny, následne prídu kačice, bociany 

a my získame kus života, ktorý 

tam nebol. 

Obnova biodiverzity 

Priemyselné objekty sa zvyčajne stavajú 

na poliach. Povedzme si otvorene, 

veľké polia nie sú pre prírodu prirodzené. 

Tam, kde je dnes pole, boli 

kedysi úzke políčka, medze a remízky. 

Žili tam živočíchy, rástli rozmanité 

rastliny. No polia scelené za socializmu 

sú vysokodegradované pôdy, ktoré 

sú navyše zaťažené dusičnanmi. 

Ak postavíme na danom poli výrobný 

závod, síce zaberieme úrodnú pôdu, 

ale na streche vysadíme kvitnúcu 

lúku, jeho okolie zveľadíme, vybudujeme 

tam jazierko, nasadíme rastliny, 

ktoré tam kedysi rástli, stromy 

a kríky, ktoré boli kedysi v medziach 

medzi políčkami. Tým spätne vytvárame 

priestor pre chrobáky, vtáctvo 

i rastlinstvo. A ja si trúfam povedať, 

že je to lepšie ako to pole, ktoré 

tam bolo predtým. Vývoj nezastavíme. 

A teda ak má byť, tak nech je 

taký, aby bol v danej biodiverzite čo 

najprijateľnejší. A aby sme to robili 

čo najlepšie, spolupracujeme medzi 

inými napríklad aj s Botanickým ústavom 

SAV, s klimatológmi zo SHMÚ, so 

špecialistami na vodohospodárstvo 

a hľadáme riešenia, ktoré chceme do 

projektov implementovať. 

Energetická efektívnosť 

Naším cieľom je tiež šetriť primárne 

zdroje. Chceme, aby príslušná výroba 

pri produkcii vytvárala čo najmenšie 

emisie. To môžeme dosiahnuť 

napríklad tým, že využijeme stroje 

s vysokou účinnosťou alebo napojíme 

stroje na elektrinu z fotovoltiky. 

Prípadne môže výroba napomôcť 

napríklad vykurovať celý objekt. 

Vo výrobnom závode sú skoro vždy 

stroje, ktoré vytvárajú teplo. To sa 

zbiera, rekuperuje do vody, ktorou sa 

následne vykuruje. Prípadne sa využívajú 

stroje, ktoré vytvárajú teplo 

do takej miery, že ich treba chladiť. 

Voda, ktorá stroj chladí, môže zároveň 

objekt vykurovať. 

Hoci energetická certifikácia priemyselných 

budov nie je v zmysle zákona 

povinná, my môžeme skúsiť zakategorizovať 

ten objekt, akoby bol prevádzkový, 

napríklad ako obchodný dom 

alebo kancelárska budova. Chceme 

vedieť preukázať množstvo vyprodukovaného 

CO 2 

vykurovaním, chladením, 

vzduchotechnikou a svietením, 

pretože to výrobcov začína zaujímať. 

Už dnes je v Európe trendom podporovať 

tých, čo vyrábajú nízkoemisne, 

a ekonomicky zaťažiť tých, čo vyrábajú 

s vysokými emisiami. Na to je 

potrebné vedieť zmerať, koľko emisií 

bolo potrebné pri výrobe použiť. Povedzme 

si to na príklade automobilky. 

Už dnes výrobca áut žiada od jednotlivých 

subdodávateľov deklarovať, koľko 

emisií sa vynaložilo na jednotlivé 

súčiastky auta. Potom je auto súčtom 

všetkých emisií súčastí auta. 

Predpokladám, že v blízkej budúcnosti 

budú firmy, ktoré vyrábajú s vysokými 

emisiami, daňovo alebo inak zaťažené 

a, naopak, firmy, ktoré vyrábajú 

s nízkymi emisiami, budú zvýhodnené. 

Vrcholom energetickej efektívnosti 

závodu je, ak dokáže vyrobiť toľko tepelnej 

energie, že mu postačí na svoju 

prevádzku. Vtedy môže fungovať 

napríklad vykurovanie aj nezávisle od 

dodávky elektrickej energie. Aktuálne 

pracujeme na takomto ostrovnom riešení 

výrobného závodu pre spoločnosť 

IFN Team v Malackách. 

Musím tiež otvorene povedať, že udržateľné 

riešenia sú možné aj vďaka 

tomu, že sú dnes nepomerne lacnejšie 

ako kedysi. Pred 10 rokmi bola návratnosť 

fotovoltiky 18 rokov, dnes sú to 

len 3 roky! 

Poznanie výrobných procesov je alfa 

a omega 

No na to, aby sme vedeli, kedy môžeme 

použiť aký postup, musíme poznať 

výrobné postupy jednotlivých 

investorov. Je to náročná práca, ale 

som presvedčený, že to stojí za to. 

Stretávame sa s klientmi, ktorí vedia, 

že je to možné a sami sa pýtajú, iní sú 

prekvapení, že ich na takéto možnosti 

upozorňujeme. 

Energeticky úsporný výrobný závod 

je dobrý marketing 

Dnes už musíme s radosťou konštatovať, 

že výrobcovia vnímajú náš tlak 

na energetickú neutralitu výrobných 

a priemyselných závodov pozitívne. 

Vedia, že keď budú môcť preukázať, 

že ich budova má napríklad energetický 

certifikát A0 a vyprodukuje len 

10 kg CO 2 

/m 2 , budú môcť tento fakt 

marketingovo využiť a bude to pre 

nich konkurenčná výhoda. Táto tendencia 

vo výrobe je aktuálna. Ďalším 

príkladom je zvýšené množstvo certifikovaných 

priemyselných objektov, 

hoci to legislatíva nevyžaduje. Dnes si 

developeri logistických objektov bežne 

nechávajú certifikovať prevádzky 

podľa LEED alebo BREEM, a tým pripravujú 

nehnuteľnosť na budúci predaj, 

pri ktorom sú certifikáty dôležité 

a zvyšujú cenu objektu. 

Je to aj o ľuďoch 

Popri týchto technických a technologických 

opatreniach, ktoré aplikujeme 

pri návrhu priemyselných objektov, 

sledujeme aj to, ako dobre sa 

bude v závode cítiť pracovník, ktorý 

tam pracuje. Nie je jedno, ako vyzerajú 

steny, či pri sprchovaní stúpi na 

studenú alebo teplú podlahu, či musí 

od parkoviska šliapať kilometer alebo 

100 metrov, či jedáleň ponúka jedno 

jedlo alebo tri, či mám alebo nemám 

oddychové miesta, ako vyzerá toaleta 

a podobne. Takéto zdanlivé detaily 

môžu zavážiť aj v tom, ako jednoducho 

daná firma získa do fabriky ľudí, 

a to bez toho, aby ponúkali vyšší plat. 

Ing. arch. 

Martin Stoličný 

absolvoval v roku 1992 

štúdium na FA STU 

v Bratislave. Postgraduálne 

štúdium ukončil na 

Technickej univerzite 

v Karlsruhe v Nemecku. Od 

roku 1992 bol konateľom 

a jediným manažérom 

spoločnosti ARCH spol. 

s.r.o., z ktorej neskôr 

vznikla firma REDE-IMMO 

s.r.o. a REDE-PROJECT 

s.r.o., ktorá pôsobí na trhu 

od roku 2013. Špecializuje 

sa na projektové práce 

a inžiniering najmä 

v oblasti priemyselných 

a logistických 

nehnuteľností vrátane 

infraštruktúry. 

redakčná spolupráca Rede-Project 


Čo vytvára budovy 

budúcnosti? 

Budovy budúcnosti sú v našich predstavách ultramoderné, 

zo skla a kovu, vypínajú sa do oblakov. Budovy postavené 

v súčasnosti budeme užívať nasledujúcich päťdesiat rokov. 

Využitie dnešných technológií a budúcich inovácií nám dáva 

možnosť budovy modernizovať na požadovanú úroveň. 

V tomto roku firma Helvar oslavuje 

storočnicu na ceste objavov, inovácií 

a nápadov. Jej misiou je vytvorenie 

odolných priestorov so zbieraním dát 

na vytváranie prehľadov a integráciu 

do nadradených systémov budovy, 

a tým aj formovanie dokonalej inteligentnej 

budovy. V popredí misie je 

zabezpečenie optimálneho zdravého 

prostredia pre ľudí a udržateľnosť pre 


Helvar je jeden zo zakladajúcich členov 

globálnej DALI aliancie a má desaťročný 

náskok v technologických 

inováciách. Dlhotrvajúca spolupráca 

so svetovými expertmi na osvetľovanie 

umožnila vytvoriť tisícky pozoruhodných 

projektov vo viac ako 

osemdesiatich krajinách. Portfólio výrobkov 

umožňuje ideálne využitie pre 

kancelárske priestory, školy, nemocnice, 

priemyselné haly, športoviská, 

hotely a mnoho ďalších aplikácií. 

imagine router 950 – nekonečné 

možnosti 

V tomto roku bola na trh ponúknutá 

posledná inovácia – Helvar Imagine 

950 Router. Ponúka DALI systém s dokonalou 

flexibilitou, neobmedzenú 

škálovateľnosť a voľnosť vo vytváraní 

a prepojení ako nikdy v predtým. 

Imagine 950 riešenia ponúkajú jedinečné 

prepojenie produktov a výhody 

DALI-2 štandardu. Helvar Imagine 

950 Router je najnovšia DALI-2 multi 

master riadiaca jednotka uvedená 

na trh a dopĺňa ďalšie certifikované 

Helvar kontrolné panely, senzory, 

brány a aplikácie. Vzhľadom na to, že 

DALI-2 je otvorený protokol, router 

950 ponúka možnosť pripojenia medzi 

komponentami rôznych dodávateľov 

dnes aj v budúcnosti. Pomocou 

konfigurácie digitálneho systému 

tento adaptabilný systém odstraňuje 

požiadavku nákladného káblovania 

pri požadovaných zmenách systému 

osvetlenia. Budúce pripojenia, alternácie 

a zlepšenia sú jednoduché v porovnaní 

s inými konkurenčnými protokolmi 

alebo tradičným zapojením 

svietidiel a zároveň sieťovanie s routerom 

950 je jednoduché. 

S Imagine routerom 950 riešením je 

jednoduchá komunikácia s mnohými 

ďalšími spoločnými protokolmi a systémami 

budov, ako BACnet, OPC, 

TCP/IP, Rest API a Tridium Niagara. 

Táto komunikácia umožňuje jednoliatu 

integráciu s BMS a ďalšími systémami, 

ako napríklad vzduchotechnika – 

HVAC, tieniaca technika – Blinds, bezpečnostné 

systémy – Security, protipožiarne 

ochrana – Fire a audio systémy. 

Kľúčovým zameraním je wellbeing – 

pohoda pre ľudí. Imagine 950 riešenie 

umožňuje prístup k Light over Time 

softvéru, ktorý ponúka vytvorenie 

zákazníckeho cirkadiálneho svetelného 

profilu. Svetlo a farebné podanie 

svetla sa jemne mení počas dňa na 

podporu optimálneho cirkadiálneho 

rytmu. Pružnosť programovania Light 

over Time je vhodná pre široký rozsah 

aplikácií, ktoré zahňájú aj kancelárske 

priestory, kde má svetlo výrazný vplyv 

na koncentráciu, pohodu a bdelosť. 

Helvar insights 

Vízia udržateľnej kancelárie firmy Helvar 

dosahuje novú úroveň predstavením 

cloudovej platformy digitálnych 

služieb Helvar Insights. Platforma je 

schopná vyhodnocovať dáta obsadenosti 

miestností priamo zo senzorov. 

Cez analýzu a reporty je možné presne 

zistiť, ako sa jednotlivé priestory 

využívajú. Dáta obsadenosti sú kľúčové 

pre maximálne využitie budovy, minimalizáciu 

nákladov a zabezpečenie 

dostatočnej kapacity v akomkoľvek 

čase. Pomocou funkcie zobrazenie 

kúrenia môže používateľ na diaľku zistiť 

využitie v ktoromkoľvek čase a vo 

všetkých priestoroch. Ďalšou z funkcií, 

ktorá ponúka možnosti šetrenia 

nákladov, je napríklad PIR- time out 

report. Používateľ je schopný identifikovať, 

kde je možné ušetriť energiu. 

Je dôležité snívať – predstaviť si a plánovať 

lepšiu planétu pre budúce generácie. 

Približne 90 % nášho času 

trávime v interiéri. Budovy budúcnosti 

– to sú priestory vytvorené okolo 

nás už dnes. Dnešné rozhodnutia tvoria 

našu budúcnosť. 

reklamný text: Dna Slovakia

Ako znížiť 

uhlíkovú stopu stavieb 

Jedným z priekopníkov v oblasti zavádzania udržateľných 

riešení v stavebníctve je fínska spoločnosť Peikko, ktorá na 

Slovensku už 15 rokov vyvíja a vyrába oceľové komponenty 

pre nosné konštrukcie budov. Filozofiou spoločnosti 

je stavať budovy tak, aby sa predĺžila ich životnosť 

a v budúcnosti mohli byť jednoducho prispôsobené 

aktuálnym požiadavkám trhu bez potreby búrania. 

Systém DELTABEAM® vytvára veľké 

otvorené priestory bez nadbytočných 

nosných prvkov, čo pre architektov 

znamená slobodu a flexibilnú dispozíciu. 

Prispievajú k tomu aj väčšie rozpony 

v porovnaní s tradičnými spôsobmi 

výstavby. Vďaka tenkým stropom 

môže byť celkový objem budovy až 

o 10 % nižší pri zachovaní rovnakej 

podlahovej plochy. To znamená menšiu 

plochu opláštenia, ale aj nižšie náklady 

na vykurovanie a chladenie. 

Uhlíkovú stopu znižuje drevo 

Výroba ocele a cementu je druhým najväčším 

zdrojom skleníkových plynov 

na svete. Šetrenie týmito materiálmi 

je preto jednou z možností, ako dosiahnuť 

zlepšenie CO 2 

bilancie v stavebníctve. 

Ak sa ich navyše podarí nahradiť 

materiálom, ktorý je, naopak, CO 2 

schopný dlhodobo uchovávať, je vo 

výslednej rovnici efekt ešte výraznejší. 

V čase rastúcich nárokov na ekologizáciu 

životného cyklu budov sa zaslúžená 

pozornosť upiera na modernú 

kombináciu spriahnutých nosníkov 

s horizontálnymi a vertikálnymi konštrukciami 

z dreva. Tento prírodný 

materiál má nielen schopnosť viazať 

CO 2 

a balansovať celkovú emisnú stopu 

stavby, ale je aj ľahko a jednoducho 

spracovateľný pri likvidácii, respektíve 

recyklácii po dosiahnutí životnosti 

stavby. Hybridná drevostavba znamená 

maximálne využitie pozitívnych 

vlastností všetkých troch materiálov. 

Nižšia plošná hmotnosť konštrukcie 

zas umožňuje navrhovať subtílnejšie 

vertikálne, resp. podperné a základové 

konštrukcie, čo znamená ďalšie zníženie 

ekologických vplyvov. 

Je zrejmé, že pri súčasne dostupných 

materiáloch nie je možné úplne 

prestať používať betón a oceľ. 

Je však možné vyvážiť vplyv týchto 

dvoch materiálov ich kombináciou 

s drevom a drevenými lepenými materiálmi. 

Kombinácia drevenej dosky 

s nadbetonávkou v prípade stropných 

systémov napríklad zlepšuje fyzikálne 

vlastnosti, ako nepriezvučnosť, 

tuhosť a požiarnu odolnosť. Nosníky 

DELTABEAM® v kombinácii s drevom 

prinášajú aj výhodu v znížení celkovej 

výšky stropu, a to pri zachovaní 

vysokej tuhosti a integrovanej požiarnej 

odolnosti. Znamená to značnú 

úsporu na celkovej výške objektu, 

a tým aj úsporu priamych stavebných 

nákladov na stĺpy, steny, výťahy, fasády, 

rozvody TZB a nákladov na ohrev, 

respektíve chladenie objektu počas 

celej životnosti objektu. Riešenie tiež 

umožňuje vytvárať veľké rozstupy stĺpov 

bez viditeľných prievlakov, vďaka 

čomu je dosiahnutá väčšia voľnosť pri 

kreovaní dispozície interiéru, ktorá 

môže byť relatívne jednoducho prispôsobená 

aktuálnym požiadavkám. 

Spolupráca pri zelenom stavebníctve 

Peikko Slovakia je členom Slovenskej 

rady pre zelené budovy (SKGBC), 

organizácie, ktorá podporuje udržateľnosť 

v stavebníctve a už viac ako 

desať rokov sa snaží presadiť u nás 

ekonomicky, ekologicky a esteticky 

navrhované budovy so zdravým 

vnútorným prostredím, v ktorých sa 

nemrhá energiou ani inými zdrojmi. 

Rovnaký dlhodobý cieľ má so svojimi 

produktmi a riešeniami aj Peikko. 

Kľúčovým parametrom úspechu týchto 

riešení na Slovensku však bude až 

ich reálne využívanie architektmi pri 

navrhovaní budov a ochota investorov 

podieľať sa na zmene. Zatiaľ čo pre 

architektov alebo statikov neznamená 

aplikácia hybridných riešení prakticky 

žiadne riziko, medzi investormi sa 

u nás stále hľadá niekto, kto tú zelenú 

vlajku zdvihne zo zeme a stane sa 

v oblasti ekologickejšej výstavby priekopníkom. 

Referencia: 

LEGERO UNITED, GRAZ, RAKÚSKO 

Nosníky DELTABEAM® v kombinácii 

s drevenými nosnými stĺpmi a drevenými 

panelmi stropného systému boli 

použité pri výstavbe centrály známeho 

výrobcu obuvi. Táto hybridná konštrukcia 

umožňuje flexibilnú výstavbu, 

nadstavbu aj prípadnú prestavbu 

v budúcnosti. Zároveň architektom 

umožnila flexibilný interiérový dizajn, 

prispela k zníženiu stavebnej výšky, 

ako aj k jednoduchšiemu vedeniu 

rozvodov HVAC. Nezanedbateľným 

prínosom použitých riešení je v tomto 

prípade aj estetický výsledok. 

reklamný text: Peikko 


Ako môžeme dosiahnuť dobrú kvalitu 

života v rámci limitov našej planéty? 

Dnes sa predpokladá, že keď bude spotreba stúpať, budeme v priebehu 

nasledujúcich desiatich rokov potrebovať dve planéty, aby sme mali dostatok 

zdrojov. Najnovší tzv. Earth Overshoot Day – deň, keď sme využili viac 

zdrojov, ako môže planéta obnoviť za rok – bol už v júli, čo je najskôr v celej 

histórii. Ambicióznym cieľom EÚ je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových 

plynov o 40 % (v porovnaní s úrovňami v roku 1990). Aj teraz pociťujeme, že 

naliehavo potrebujeme zmenu. Ako zodpovedné spoločnosti musíme znovu 

preskúmať, ako sú výrobky navrhnuté, vyrobené a spotrebované, a posunúť 

sa z priemyselného modelu „vziať – vyrobiť – zahodiť“ na regeneratívnu 

cirkulárnu ekonomiku. 

V Tarkette už desaťročia prijímame 

opatrenia na zlepšenie nášho vplyvu 

na životné prostredie. Cirkulárna ekonomika 

nám umožní šetriť prírodné 

zdroje a vytvárať pre budúce generácie 

udržateľnejší svet. Veríme, že 

spolu môžeme mať pozitívny vplyv na 

ľudí a planétu. Jednou z našich hlavných 

iniciatív v oblasti cirkulárnej ekonomiky 

je program spätného odberu 

a recyklácie materiálu ReStart®, ktorý 

vám ponúka príležitosť vrátiť vaše recyklovateľné 

podlahové krytiny na výrobu 

nových podláh. Pomôžeme vám 

nakladať s odpadom a premeniť ho na 

vzácny zdroj, dosiahnuť certifikáciu 

ekologickej budovy a splniť vaše ciele 

udržateľnosti. 

Cesta Tarkettu k recyklácii našich 

výrobkov – na obnovu ich životného 

cyklu – sa začala v roku 1957. Koncept 

Cradle to Cradle® sme prijali v roku 

2010 s cieľom navrhnúť výrobky, ktoré 

by sa mohli recyklovať a transformovať 

na suroviny pre nové výrobky. 

Naše materiály optimalizujeme v spolupráci 

s dodávateľmi a odborníkmi 

na zdravie materiálov a inovujeme ich 

na prekonanie problémov spojených 

s recykláciou podláh. V konečnom 

dôsledku sa snažíme navrhnúť 100 % 

recyklovateľnú podlahu a zároveň 

ponúknuť rovnakú odolnosť, estetiku 

a výkon. 

Aj recyklácia nám pomáha chrániť 

prírodné zdroje. Naším cieľom je, 

aby 75 % našich surovín bolo recyklovaných, 

rýchlo obnoviteľných alebo 

hojne dostupných v prírode. Naším 

cieľom je do roku 2030 zvýšiť percento 

recyklovaných materiálov, ktoré 

nakupujeme ako suroviny (podľa objemu), 

na 30 %. Pomáhame tým bojovať 

proti klimatickým zmenám znížením 

obrovského množstva energie a vody 

potrebnej na extrakciu a spracovanie 

pôvodných materiálov. 

Naše úsilie podporuje ciele trvalo 

udržateľného rozvoja (SDG) a ambície 

Európskej únie v oblasti efektívneho 

využívania zdrojov vrátane jej cieľa 

do roku 2020 opätovne využiť alebo 

recyklovať 70 % stavebného odpadu. 

Ak chcete skutočne uzavrieť kruh v životnosti 

podlahových krytín, potrebujeme 

vašu pomoc. 

Pri každej inštalácii podlahoviny vznikajú 

rôzne odrezky, ktoré sa už zväčša 

nedajú použiť, čo predstavuje približne 

10 % inštalovanej podlahovej plochy. 

V minulosti bolo jednoduchšie 

podlahu po inštalácii alebo ukončení 

životnosti zlikvidovať a bolo dostupných 

iba veľmi málo možností recyklácie. 

My však meníme pravidlá hry. 

Tarkett ponúka udržateľnejšiu možnosť: 

vráťte recyklovateľné podlahy 

k nám prostredníctvom nášho programu 

spätného odberu a recyklácie 

materiálu ReStart®.Tým predídete 

zasielaniu odrezkov po inštalácii alebo 

podláh po ukončení životnosti na 

skládky odpadu alebo do spaľovaní. 

Vieme zozbierať a zrecyklovať odrezky 

po inštalácii aj po ukončení ich 

životnosti* a transformujeme ich na 

vysokokvalitné suroviny pre nové 

podlahové krytiny. 

Odrezky po inštalácii (linoleum, homogénny 

a heterogénny vinyl) alebo 

podlahy po ukončení životnosti (koberce 

a homogénne vinylové podlahy 

Tarkett*) môžete vrátiť spoločnosti 

Tarkett na recykláciu. Je to jednoduchý, 

nákladovo efektívny systém 

a zber je zabezpečený prostredníctvom 

našich miestnych partnerov. 

Všetko, čo musíte urobiť, je pripojiť 

sa k tomuto programu a my urobíme 

zvyšok. 

Spoločnosť Tarkett neustále optimalizuje 

zdravotné a environmentálne 

údaje použitých materiálov, aby bola 

ich recyklácia stále možná. Investujeme 

aj do najmodernejších technológií 

na rozobratie komponentov a recykláciu 

našej podlahy, aby sme zachovali 

maximálnu čistotu materiálu a vytvorili 

druhotné suroviny s rovnako dobrými 

vlastnosťami a odolnosťou. 

*Zavádzame novú technológiu, ktorá 

umožňuje recykláciu vinylových podláh 

vyrobených po roku 2011. 

www.tarkett.cz 

138 ASB #227 reklamný text: tarkett

Vizuálne 

zaujímavé 

tehlové 

fasády 

REKlAMNý TExT: WiENERBERgER 

Nadčasovosť, originalita, 

farebná stálosť a dlhá 

životnosť. Všetky tieto 

atribúty spĺňa tehlová 

fasáda, ktorá navyše dodá 

každej stavbe výnimočný 

vzhľad. Lícové tehly Terca 

sú nositeľom tradície 

v novej podobe. Uplatnia 

sa v modernej architektúre 

i na fasáde domu 

vo vidieckom štýle. 

Kreatívne riešenia pre fasádu 

Tehlové obkladové prvky sa vyrábajú 

z hliny a finálne vlastnosti nadobúdajú 

výpalom pri teplote 1 250 °C. Vďaka 

tomu si tehlová fasáda zachováva stálofarebnosť 

a odolnosť proti poveternostným 

vplyvom. Bohatá škála farebných 

odtieňov a povrchových úprav 

lícových tehál a pásikov Terca pomáha 

splniť predstavy o dokonalej fasáde. 

Možno ich použiť v exteriéri aj interiéri 

bez ďalších povrchových úprav. 

Ich životnosť je aj napriek tomu, že 

nevyžadujú žiadnu údržbu, prakticky 

neobmedzená. 

Moderný komplex v hlavnom meste 

V Bratislave vznikol unikátny komplex, 

ktorý v sebe spája funkcie cestovania, 

služieb, administratívy i voľnočasových 

aktivít. Nové Nivy sú modernou 

mestskou štvrťou s množstvom možností 

a zelenou strechou – živým mestským 

parkom. Architektonický koncept 

projektu v jednotlivých prvkoch 

interiéru aj exteriéru čerpal z prírody. 

Charakteristickými prvkami hlavných 

častí fasád sú umelý kameň, obklady 

zo sklovláknobetónových dosiek, 

tehlové obklady a sklo. Časť fasády 

stanice Nivy zdobia lícové tehly Terca 

FORUM OMBRA. Okrem estetických 

variácií poskytujú obloženému murivu 

farebnú stálosť a vďaka výbornej 

akumulácii tepla výrazným spôsobom 

bránia ochladzovaniu obvodovej steny 

vplyvom vetra. 

Elegancia domu podtrhnutá tehlou 

Hovorí sa, že menej je niekedy viac. 

Doslovne to platí pre rodinný dom 

postavený v obytnej štvrti pri Kolíne 

nad Rýnom. Cieľom architektov bolo 

vytvoriť elegantnú stavbu bez akýchkoľvek 

výčnelkov či vikierov. Tehlová 

fasáda zapadá do mestského prostredia, 

pričom jej vplyv na archaickú estetiku 

stavby je veľmi výrazný. Použité 

boli lícové tehly Terca Niara v modernom 

svetlosivom odtieni skombinované 

s tehlovým obkladom v tmavohnedom 

odtieni. Vďaka svojej rustikálnej 

autenticite pomohlo tehlové murivo 

vytvoriť symbiózu prírody a architektúry: 

udržateľnú a nadčasovú. Lícové 

murivo dodáva homogénnej fasáde 

štruktúrovaný vzhľad a dokonale harmonizuje 

s oknami. 

Exkluzívne informácie 

kompletný 

prehlad 

stavebníctvo 2021 

304 

strán 

V tohtoročnom Almanachu znovu prinášame nielen 

štatistiky a prognózy analytikov, ale aj názory odborníkov 

priamo z praxe – tentoraz je ich viac ako 50. Každoročným 

ťahákom sú rebríčky. V tomto roku sme v 10 rebríčkoch 

vyhodnotili viac ako 1350 stavebných spoločností. 

V analýze realít sme rozobrali nielen na trhu dominantné 

rezidenčné nehnuteľnosti, na zúbok sme sa pozreli aj 

komerčným nehnuteľnostiam z oblasti industriálu 

a logistiky, retailu i administratívy. Pripravované 

a rozostavané projekty tento rok dosiahli 200 objektov. 

Objednávajte: 

v e-shope: www.jagastore.sk 

e-mailom na: knihkupectvo@jaga.sk 

rebríčky | analýzy | predikcie 


Slovizol chráni životné 

prostredie 

Už viac ako 13 rokov patrí spoločnosti Slovizol stabilné 

miesto na trhu s tepelnoizolačnými materiálmi a jej 

výrobky aj servis predstavujú špičkovú kvalitu. Firma 

Slovizol je rýdzo slovenská firma so slovenským kapitálom 

a zamestnáva viac ako 50 zamestnancov. 

Výrobný program s ekologickým znižovaním 

množstva oxidu uhličitého 

v ovzduší a ekonomickým poslaním 

– úsporou nákladov na vykurovanie 

domov a bytov – zahŕňa široký sortiment 

polystyrénových dosiek. Sú určené 

na rôzne druhy tepelných izolácií 

doslova „od podlahy až po strechu“. 

Ich podstatu tvorí, tzv. expandovaný 

polystyrén (EPS), ktorý za uplynulé 

polstoročie získal na stavbách pevné 

miesto. Bez neho dnes už nie je prakticky 

realizovaná žiadna energeticky 

hospodárna výstavba. Inak povedané, 

polystyrén predstavuje najvýhodnejšiu 

kombináciu ceny a kvality z celej škály 

zatepľovacích systémov. Pred časom 

sa na trh dostal tzv. sivý polystyrén 

s prídavkom grafitu. Predstavuje spojenie 

ešte lepších tepelnoizolačných 

parametrov pri zachovaní ostatných 

fyzikálnych veličín, ako je hmotnosť, 

pevnosť v ohybe, pevnosť v tlaku, ťahu 

a výbornej odolnosť proti vlhkosti. Je 

to bezkonkurenčne ten najlepšie izolujúci 

materiál určený na fasádu. 

Polystyrén aj pri väčších hrúbkach, 

ktoré sú už teraz nevyhnutné na vybudovanie 

nízkoenergetických, resp. 

nulových domov, nepredstavuje žiadne 

riziko pre statiku, lebo je výrazne 

ľahší ako konkurenčné produkty. 

V dnešnej dobe všetci veľmi citlivo 

vnímame otázku obehovosti materiálov 

a ich vplyv na životné prostredie. 

Firma Slovizol spolu so Združením výrobcov 

a spracovateľov EPS - EPS SR, 

ktoré je členom európskej organizácie 

EUMEPS, aktívne spolupracuje 

na tvorbe noriem a opatrení súvisiacich 

s obehovým hospodárstvom 

v rámci Európskej únie aj na Slovensku. 

Členovia združenia EPS SR sa 

dobrovoľne zaviazali, že v roku 2025 

bude podiel recyklácie stavebného 

polystyrénu na Slovensku viac ako 

50 %. Aj v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej 

ekonomiky INCIEN hľadajú 

riešenia na zlepšovanie odpadového 

hospodárstva aj v rámci našej krajiny. 

Jedným z výsledkov je aj vytvorenie 

mapy zberných miest, kde môžu ľudia 

polystyrén odovzdať. 

Stavebný polystyrén ako taký je na 

100 % recyklovateľná komodita. Záleží 

iba na nás, akí sme disciplinovaní 

a ako nakladáme so stavebným odpadom. 

Odrezky, ktoré vznikajú na stavbe, 

sa po zbere a následnom podrvení 

pridávajú do primárnej suroviny, tak je 

zabezpečená obehová životnosť tohto 

materiálu. Začínajú vznikať prvé firmy 

na spracovanie demolačného stavebného 

EPS, kde sa polystyrén očistí 

a separuje od lepidla a iných nečistôt, 

následne je použiteľný na ďalšiu výrobu, 

či už priamo u výrobcov suroviny 

EPS, alebo u spracovateľov. 

Firma Slovizol, ako jeden z prvých 

výrobcov na Slovensku, zabezpečuje 

zber zvyškov stavebného polystyrénu 

od svojich obchodných partnerov. Na 

tento účel boli vyrobené špeciálne 

kontajnery, umiestnené priamo v stavebninách, 

kde môžu zákazníci bezplatne 

doniesť polystyrén, ktorý im 

zvýšil na stavbe, resp. odrezky, ktoré 

vznikli. „Na vlastné náklady zabezpečujeme 

zber z týchto miest. Disponujeme 

linkou na spracovanie odpadového 

polystyrénu a povoleniami od orgánov 

životného prostredia na jeho následné 

spracovanie. Kapacita tejto linky je niekoľko 

sto ton ročne,“ vysvetľuje konateľ 

firmy Stanislav Sedlár. 

Ďalším veľmi významným krokom 

na ochranu životného prostredia je 

spolupráca medzi spoločnosťou Slovizol 

a regionálnym združením, ktoré 

združuje 57 obcí z Nitrianskeho kraja. 

Výsledok je, že odpadový polystyrén 

z viac ako 25-tisíc domácností a od 

takmer 81-tisíc obyvateľov nekončí 

na skládkach ani v prírode, ale vo firme 

Slovizol, kde sa následne tento 

polystyrénový odpad spracuje. 

Zateplenie s použitím polystyrénu je 

absolútne bezpečné a nemá žiadny 

negatívny vplyv na zdravie človeka. 

Práca s polystyrénom je jednoduchá 

a veľmi komfortná. Neobsahuje žiadne 

škodlivé látky, ako napr. formaldehydy 

či iné agresívne a prchavé látky, 

ktoré môžu negatívne pôsobiť na 

zdravie. Tomu zodpovedá aj pracovné 

oblečenie, ktoré môže byť úplne 

ľubovoľné. Pri práci netreba používať 

ochranný oblek, rukavice, okuliare 

ani respirátor, ako je to potrebné pri 

práci s niektorými inými izolačnými 

materiálmi. Človek môže zatepľovať 

v „plážovom oblečení“. 

140 ASB #227 reklamný text: slovizol

Ako stavať rodinné domy 

v energetickej triede A0 

so stavebným systémom 

Ytong 

Pre správne fungovanie domov je nevyhnutná individuálna 

optimalizácia riešení a kvalitná realizácia stavieb. Systémy 

Ytong, Silka a Multipor ponúkajú realizačne jednoduché 

a zároveň trvanlivé konštrukcie. V jednom výrobku 

sú skryté všetky potrebné funkcie. Nosnosť, tepelná 

a zvuková izolácia, akumulácia tepla, regulácia vlhkosti 

a požiarna odolnosť. To sú vlastnosti, ktoré z murovaného 

domu robia príjemné miesto na život. 

reklAmný text: xellA 

Zníženie primárnej energie pod hranicu 

triedy A0 sa dá dosiahnuť v jednom 

extréme veľmi výrazným znížením potreby 

energie, alebo v opačnom extréme 

vysokým podielom použitia obnoviteľných 

zdrojov energie. Efektívne 

riešenie sa však väčšinou nachádza 

niekde medzi týmito extrémami a je 

vždy individuálne. Všeobecne platí, 

že sa vypláca vyváženosť a komplexnosť 

riešenia. Ing. Martin Mihál, vedúci 

technického oddelenia Xella CZ 

& SK, k tomu hovorí: „Pri rodinných 

domoch z nášho materiálu odporúčame 

znížiť tepelné straty použitím konštrukcií 

o niečo lepších ako normové 

požiadavky (steny Ytong Lambda YQ 

s hrúbkou 450 mm), prihliadať treba 

i na tvar domu a jeho orientáciu.“ 

Pri hrubej stavbe je potrebné dbať na 

vyváženosť návrhu, cestou nie je napríklad 

výrazné zvyšovanie hrúbok tepelných 

izolácií na stenách domov navrhnutých 

v A0. Jednovrstvové murivo 

Ytong Lambda YQ v hrúbkach od 450 

do 550 mm vyhovuje podmienkam stanoveným 

pre obvodové steny domov 

v triede A0. Murivo je odolné a má 

prakticky neobmedzenú životnosť. Na 

rozdiel od EPS alebo minerálnej vlny 

nedegraduje vplyvom UV žiarenia či 

vlhkosti a neohrozujú ho žiadne škodce. 

Zatiaľ čo tepelné izolácie na báze 

polystyrénu výrazne znižujú difúzne 

vlastnosti stien, Ytong má vynikajúcu 

priepustnosť vodných pár a dokáže 

pomocou absorpčných schopností vyrovnávať 

vlhkosť v priestore. 

Viac informácií nájdete na www.ytong.sk. 

PREVETRÁVANÉ 

FASÁDY AVG 

Z HLINÍKA 

O R I G I N Á L N Y A N A D Č A S O V Ý D I Z A J N S P R E S N O S Ť O U P R E M O D E R N É O B J E K T Y 

A V G S Y S T E M 

KONTAKT 

Bratislava: 0915 838 572, 0918 885 204 

Banská Bystrica: 0915 833 516 

Košice: 0915 838 574 

w w w. a v g - g r o u p . c o m 

/halyafasady 

/avg_haly_konstrukcie_fasady/ 


Novinky 

BIM riešenia spoločnosti 

Wienerberger 

Spoločnosť Wienerberger prichádza s doplnkom BIM Wienerberger 

Plugin pre najpoužívanejšie projekčné programy 

na Slovensku, a to ArchiCAD a Revit. BIM Wienerberger 

Plugin uľahčí a urýchli implementáciu produktov Porotherm 

do vašich projektov. V plugine nájdete databázu informácií 

o tehlách, ako aj knižnice prekladov a stropných systémov 

Porotherm či rôzne pomôcky urýchľujúce a zjednodušujúce 

projektovanie, ako je napr. príprava skladieb muriva vrátane 

teplotechnického posúdenia navrhnutej skladby, vzorkovnica 

farieb a databáza technických detailov rôznych častí 

stavby. Posuňte svoje navrhovanie projektov s novým BIM 

Wienerberger pluginom. Ambíciou spoločnosti je priniesť 

v roku 2022 plugin aj pre produktové značky Tondach, Terca 

a Semmelrock. 

Pluginy sú voľne dostupné a dajú sa stiahnuť na stránke 

www.wienerberger.sk. 

Zdroj: www.wienerberger.sk 

Hlinené omietky Cemix 

pre zdravé bývanie 

Pre záujemcov o pôvodné tradičné materiály, ktoré neobsahujú cement, je v sortimente 

spoločnosti Cemix k dispozícii aj špeciálny rad hlinených omietok. Múr s hlinenou 

omietkou navyše dokáže regulovať vzdušnú vlhkosť v miestnosti. Vďaka svojej vnútornej 

pórovitej štruktúre je omietka schopná pojať prebytočnú vzdušnú vlhkosť a v období, 

keď je, naopak, suchší vzduch, vydávať späť. Tým udržuje rovnovážnu vlhkosť 

vzduchu v miestnosti a zlepšuje komfort bývania pre obyvateľov domu. 

Zdroj: www.cemix.sk 

Sadrovláknitá doska ako súčasť 

udržateľnej výstavby 

Sadrovláknitá konštrukčná doska Fermacell má široké uplatnenie v drevostavbách 

a suchej výstavbe. Je zložená zo sadry a papierových vlákien. Obe prírodné suroviny 

sa zmiešajú a po pridaní vody, bez ďalších spojív sa za vysokého tlaku lisujú do 

stabilných dosiek, vysušia, naimpregnujú prostriedkom odpudzujúcim vodu a narežú 

na požadovaný formát. Podlahové prvky fermacell® sú k dispozícii v základnej verzii 

(len spojené dosky) a s nalepenou drevovláknitou doskou, minerálnou vlnou alebo 

penovým polystyrénom. Dokážu splniť aj najnáročnejšie požiadavky na protipožiarnu, 

zvukovú a tepelnú izoláciu, sú vhodné pre všetky typy podlahových materiálov 

i podlahové vykurovanie. 

Zdroj: www.jafholz.sk 

Ekologické dláždené plochy 

Aj prostredníctvom ekologicky účinných betónových dlažobných tvaroviek prispieva 

spoločnosť Premac k myšlienke udržateľnosti. Vodopriepustné dlažobné systémy pokrývajú 

celé spektrum techniky presakovania dažďovej vody z plochy späť do podložia. 

Najprepracovanejší spôsob má ekologická dlažba Siko®. Vodu vďaka patentovaným 

dištančným výstupkom po svojom obvode dôsledne odvádza do spodných kanálikov. 

Otvory medzi dlažobnými kockami vytvorené dištančnými výstupkami odvádzajú vodu 

do kanálikov, ktoré ju postupne prepúšťajú do podkladovej vrstvy. Dláždené plochy vytvorené 

zo Siko® dlažby sú schopné dlhodobo prepúšťať vodu, sú vysoko zaťažiteľné, 

pochôdzne aj pojazdné. Aktuálne sú dostupné v dvoch základných farebných vyhotoveniach 

– sivá a grafitová. 

Zdroj: www.premac.sk 

142 ASB #227 Aktuálne

Špeciálna rohož Mapeguard UM 35 umožňuje inštaláciu veľkoformátového obkladu aj 

v nepriaznivých podmienkach na stavbe – pri problematických podkladoch, akými sú často 

nepravidelne dilatovaný poter alebo chaoticky zrealizované okruhy vykurovaných podláh. 

KERAPOXY CQ je vhodná na škárovanie veľkoformátových obkladových prvkov, k výhodám 

epoxidovej škárovacej malty ponúka aj jednoduché spracovanie a čistenie po aplikácii. 

Inštalácia veľkoformátových 

obkladových prvkov. 

ako na to s mapei 

Fenomén obkladov a dlažby s veľkým formátom si podmanil 

aj slovenských investorov, projektantov a architektov. 

Nadčasový dizajn a dokonalé vyniknutie 

originálnych vzorov spolu s ďalšími 

výhodami, ako malá hrúbka, minimalizovanie 

počtu škár, znížená nasiakavosť 

či chemická odolnosť, uspokojí aj 

tých najnáročnejších zákazníkov. Pri 

inštalácii tohto druhu obkladu platí 

niekoľko pravidiel – tým najhlavnejším 

je profesionálna inštalácia. 

Veľkoformátový obklad si dobre 

premyslite 

Návrh a kúpu veľkoformátových obkladových 

prvkov si treba najskôr 

dobre premyslieť. Krása a elegancia 

by nemali byť jedinými kritériami výberu. 

Nie všade je možné tento typ 

obkladov umiestniť. Nejeden investor 

už narazil na obmedzenú manipuláciu 

v bytoch s úzkymi dverami, zníženými 

stropmi a pod. 

Krehkosť a nadmerné rozmery vyžadujú 

vopred správne zvolený spôsob 

aplikácie, podporený dokonale 

prepracovaným uceleným systémom 

inštalácie od prípravy podkladu až 

po vyškárovanie. Mapei pomôže s riešeniami 

pre profesionálne zvládnutú 

realizáciu. 

Príprava podkladu 

Dôsledná príprava podkladu je prvým 

krokom ku kvalitnému výsledku. 

Vhodnosť povrchu treba skontrolovať 

vždy tesne pred realizáciou. Na základe 

aktuálne platných noriem musí byť 

povrch dostatočne vyzretý, rozmerovo 

stály, bez trhlín, suchý, pevný, čistý 

a dokonale rovný. Všetky tieto parametre 

musia byť naplnené súčasne, 

pretože akákoľvek odchýlka sa môže 

negatívne prejaviť v kvalite zabudovaného 

obkladového prvku. 

lepenie veľkoformátového obkladu 

Základom úspešnej realizácie a zaistenia 

dlhodobo trvanlivého, pevného 

spoja je výber správneho lepidla. 

Lepidlo treba vyberať v závislosti 

od druhu podkladu, typu a formátu 

obkladového prvku, miesta použitia 

a okolitých podmienok na stavbe. 

Mapei odporúča vysoko deformovateľné 

ľahčené cementové lepidlo UL- 

TRALITE S2, ktoré okrem o 80 % vyššej 

výdatnosti v porovnaní s lepidlami 

rovnakej triedy S2 prináša celý rad 

ďalších výhod. 

Škárovanie veľkoformátového 

obkladu 

Škáry musia mať minimálnu šírku 

2 mm. Vďaka širšej škáre veľký rozmer 

obkladu dokonale vynikne a podčiarkne 

luxusný vzhľad podlahy či steny. 

Mapei odporúča na výplň pevných 

škár cementovú škárovaciu maltu, 

napr. Ultracolor Plus alebo epoxidovú 

Kerapoxy CQ. 

Veľkoformátové obklady sú skutočne 

unikátne. Vytvárajú nadčasové 

interiéry, v ktorých dokonale vynikne 

práve nadrozmernosť a profesionálne 

zvládnutá realizácia. Stačí rešpektovať 

niekoľko užitočných rád a tipov 

Mapei pri aplikácii. 

Celý článok s praktickými tipmi, 

ako na inštaláciu veľkoformátových 

obkladových prvkov, nájdete na 

bit.ly/mapei-velky-format. 

tip mapei: 

systém maPeGUarD 

Pri správnej inštalácii obkladových 

prvkov sa bez ohľadu na ich 

veľkosť predpokladá lepenie 

vždy od miesta dilatačnej škáry 

s následným rešpektovaním každej 

takejto škáry v podklade. 

Dodržať túto požiadavku pri 

obkladoch veľkého formátu v celej 

ploche by bolo veľmi náročné, 

často až nemožné. Rezanie 

obkladu na požadovaný rozmer 

je absolútne neakceptovateľné 

vzhľadom na požadovaný výsledný 

vizuálny efekt. Spoľahlivým a najmä 

esteticky hodnotným riešením 

je použitie špeciálnej membrány 

Mapeguard UM 35, ktorá sa 

inštaluje na podkladovú vrstvu. 

Táto membrána umožňuje 

lepiť obklad na akokoľvek 

dilatovaný podklad, bez nutnosti 

rešpektovania dilatačných polí 

a pri zachovaní pôvodného 

veľkoformátového rozmeru 

dlažby. Tento výrobok ponúka 

aj ďalšie výhody a je využiteľný 

aj na nedostatočne vyzretých 

podkladoch alebo na podkladoch 

so značnou prítomnosťou trhlín. 

Tento výrobok je tiež šikovným 

riešením jv prípade, že investor 

vopred neinformuje zhotoviteľa 

hrubej stavby o kúpe veľkého 

formátu a poter sa realizuje 

štandardne. 

reklamný text: maPeI

Environmentálny 

alebo ekonomický? 

Každopádne zelený 

Záujem o zvyšovanie energetickej efektívnosti 

rastie. Téma využívania vyššieho podielu 

elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa 

stáva celospoločenskou prioritou. Menia sa 

naše hodnoty a nastáva čas zamyslieť sa, kedy 

bude zdravé životné prostredie samozrejmým 

parametrom pri rozhodovaní sa o spôsobe 

dopravy, pri výbere materiálov na výstavbu 

rodinného domu či pri podpise zmluvy 

s dodávateľom energií? 

Dôvodov na rastúci záujem o energeticky 

efektívne a hospodárne riešenia je viac. Tie 

environmentálne už predbiehajú ekonomické. 

Motivácia je rôzna, riešenie je však spoločné. 

ESCO Slovensko je spoločnosť zameraná 

na projekty energetických 

úspor budov, areálov, ako aj celých 

obcí. Akcionármi spoločnosti sú päťdesiatpercentným 

podielom SPP 

a ČEZ ESCO. Jej cieľom je posunúť 

Slovensko na vyššiu energetickú úroveň. 

O tom, ako sa skupine darí napredovať 

v tomto turbulentnom období, 

a o vývoji slovenského energetického 

trhu sme sa porozprávali s Naďou 

Hartmann, generálnou riaditeľkou 

skupiny ESCO Slovensko. 

Aký druh projektov najčastejšie realizujete? 

Môžete uviesť príklady? 

Ktorý sektor je v šetrení nákladov 

na energie najrýchlejší? 

NH: V našej skupine dominujú, samozrejme, 

projekty zamerané na energetické 

úspory najmä pri budovách, 

pridávajú sa inovácie a dekarbonizácia 

priemyslu. Spotreba energií pri 

prevádzke budov predstavuje výrazný 

podiel na celkových prevádzkových 

nákladoch, preto si ich majitelia 

či správcovia uvedomujú najmä v súčasnosti 

urgentnú potrebu znižovania 

energetickej náročnosti. Obracajú 

sa na nás majitelia alebo správcovia 

budov z rôznych oblastí. Najčastejšie 

sú to nemocnice a rôzne zdravotnícke 

zariadenia, nasleduje hotely, výrobné 

areály či bytové družstvá, ale aj štátne 

inštitúcie a samospráva. Rýchlejšie 

tempo realizácie projektov majú 

určite podnikateľské subjekty najmä 

vo výrobnej sfére. Naša ponuka je 

vhodná pre široké spektrum subjektov 

zo súkromnej aj verejnej sféry. 

Ako vnímate prvé signály normalizácie 

vývoja ceny plynu? Ide o krátkodobú 

zmenu? 

NH: Aj napriek pozitívnym signálom 

v rámci stabilizácie ceny plynu si dnes 

nedovolím predikovať dlhodobý vývoj. 

Určite by však všetci privítali 

opatrenia, ktoré by vznik podobnej 

situácie v budúcnosti minimalizovali, 

a to na štátnej aj európskej úrovni. 

Na čo by sa mali klienti zamerať pri 

realizácii opatrení na zníženie energetickej 

náročnosti v budovách? 

NH: Bolo by nezodpovedné ponúkať 

jednotný model pre všetkých. 

Primárne oblasti, na ktoré sa treba 

sústrediť, sú rôzne. Svoju rolu hrá 

vek objektu, jeho technický stav 

a prípadná modernizácia vybraných 

zariadení a, samozrejme, jeho účel. 

Najúčinnejším býva vždy komplexné 

riešenie na základe individuálnych 

potrieb klienta. V rámci našej ponuky 

služieb zastrešujeme oblasti poradenstva, 

prípravy a administratívneho 

zastrešenia projektu, realizáciu 

a tiež následnú prevádzku a údržbu. 

Stále väčšej obľube sa teší aj možnosť 

garantovanej energetickej služby. 

Tento model prepája dosahované 

energetické úspory so sumou splátky 

za investíciu vynaloženú na modernizáciu, 

ktorú financuje realizátor. 

Zjednodušene povedané, splátka za 

modernizáciu sa pokryje z dosiahnutých 

energetických úspor, a teda 

bez potrebných vlastných investícií 

klienta. 

Aké zmeny prinášajú inovácie v rámci 

vyššej efektivity a znižovania emisií 

v oblasti energetiky? 

NH: Podpora výskumu a vývoja v posledných 

rokoch postupne rastie. 

Nové produkty a technológie spájajú 

environmentálny a ekonomický 

aspekt. Ako najvýraznejšiu zmenu 

vnímam orientáciu na vyššiu mieru 

využiteľnosti energie z obnoviteľných 

zdrojov. Najväčším problémom 

pri zelenej energii je nestabilita dodávky. 

Vďaka riešeniam – napríklad 

možnosti uskladnenia prebytočnej 

energie vďaka batériovým systémom, 

ideálne v kombinácii so systémom, 

ktorý spája dodávku energie 

z rôznych druhov obnoviteľných 

zdrojov – bude možné stabilizovať 

dodávku zelenej elektrickej energie. 

Budeme vedieť využívať výrazne 

vyšší podiel energie z obnoviteľných 

zdrojov, v niektorých prípadoch aj 

v energeticky nezávislých systémoch 

a pri udržaní stability siete. Tým bude 

zelená energia dostupná pre výrazne 

širší okruh zákazníkov. 

reklamný text: esco slovensko 


allplan Global Summit 

predstavil novú verziu 

allplan 2022 

Spoločnosť ALLPLAN uviedla na trh novú verziu 

svojho BIM softvéru Allplan 2022, ktorú predstavila 

20. a 21. októbra v rámci virtuálneho podujatia Build the 

Future – Allplan Global Summit. 36 krátkych prezentácií 

si na medzinárodnom podujatí pozrelo viac ako 

5 200 architektov a stavebných inžinierov z celého sveta. 

Aj vy si môžete pozrieť tieto prezentácie dodatočne zo 

záznamu, jednoducho nás kontaktujte, zašleme vám link. 

Nová verzia softvéru BIM spoločnosti ALLPLAN ponúka optimalizované nástroje 

na modelovanie, vizualizáciu a vizuálne skriptovanie, ako aj nové funkcie pre implementáciu 

na stavenisku. ©ALLPLAN 

Allplan 2022 umožňuje architektom, 

inžinierom a dodávateľom integrovaný 

spôsob práce na jedinej platforme, 

a to od počiatočného návrhu až po 

úspešnú realizáciu na stavbe. Nová 

verzia podporuje zachytenie okolia 

stavby a disponuje funkciami na modelovanie 

terénu a návrh komunikácií. 

Okrem toho boli vylepšené nástroje 

na modelovanie, detaily, správu dát, 

ako aj spoľahlivé plánovanie výstavby. 

Rovnako bolo optimalizované užívateľské 

prostredie, ktoré pomôže 

skrátiť koordinačné procesy a zvýšiť 

efektivitu projektovania. 

„Umožniť našim zákazníkom optimalizovať 

efektivitu ich projektov od 

začiatku až po výstavbu je stredobodom 

našej firemnej stratégie „Design 

to Build“ a jadrom programu Allplan 

2022,“ hovorí Dr. Detlef Schneider, generálny 

riaditeľ spoločnosti ALLPLAN. 

„To zahŕňa zohľadnenie realizovateľnosti, 

prefabrikácie a problémov na 

stavenisku už v ranej fáze projektovania, 

aby bolo možné prijímať lepšie rozhodnutia, 

zlepšiť udržateľnosť i bezpečnosť 

a znížiť množstvo odpadu.“ 

To potvrdzujú aj zákazníci, napríklad 

zo švajčiarskej inžinierskej firmy 

Emch+Berger: „Vývoj a optimalizácia 

projektu od prvého návrhu až 

po úspešnú realizáciu na stavenisku 

je dôležitá úloha, pri ktorej treba 

zohľadniť a skĺbiť množstvo informácií 

a požiadaviek. Podľa nášho názoru 

je kľúčom k úspechu projektu dôsledné 

plánovanie, ktoré je nezávislé od 

fáz a profesií. So softvérom Allplan 

sme získali riešenie, ktoré podporuje 

našu filozofiu tohto holistického a integrovaného 

prístupu,“ hovorí Manuel 

Sigrist, stavebný inžinier spoločnosti 

Emch+Berger. 

„V spoločnosti Allplan je poskytovanie 

nástrojov, ktoré pomáhajú vytvárať 

modely od konceptu až po detailný 

návrh, hlavným cieľom. Neustále 

skúmame spôsoby, ako vylepšiť naše 

možnosti modelovania. Sme radi, že 

v tomto roku môžeme poskytnúť niekoľko 

vylepšení, ako aj nové funkcie 

pre výkazy množstva, modelovanie terénu 

a návrh komunikácií,“ dodáva Kevin 

Lea, senior viceprezident pre správu 

produktov v spoločnosti ALLPLAN. 

novinky vo verzii allplan 2022 

Rozšírené možnosti modelovania 

Podrobné a presné modely sú rozhodujúcim 

predpokladom na efektívne 

spracovanie BIM projektov. V Allplane 

2022 bola zásadne prepracovaná 

interakcia prvkov. Napájanie častí 

konštrukcií v rámci výkresu je teraz 

dôsledne riadené pomocou priorít. 

Manuálne úpravy už nie sú nutné. Výsledná 

vyššia kvalita modelu znižuje 

úsilie potrebné na vytvorenie realizačných 

výkresov a výkresov detailov. 

Zabráni sa kolíziám a je možné spoľahlivejšie 

určiť výkazy výmer. 

Allplan 2022 poskytuje architektom, stavebným inžinierov a dodávateľov integrovanú pracovnú metódu na jedinej platforme, a to od počiatočného návrhu až po úspešnú realizáciu na stavenisku, 

čo pomáha skrátiť koordinačné procesy a zvýšiť efektivitu. ©ALLPLAN 

146 2 ASB #227 

reklamný text: allplan

ZISTITE VIAC: 

allplan.com/cz/allplan2022 

Funkcia na modelovanie terénu a návrh 

ciest bola úplne prepracovaná a ponúka 

intuitívne užívateľské rozhranie pre 

rýchlejšie zapracovanie. Okrem toho 

je podporovaný import geodetických 

bodov, súborov LandXML a REB a takisto 

prenos cestnej osi z Bimplus. Pre 

ďalšiu optimalizáciu výkonu možno 

z modelu terénu vystrihnúť príslušné 

oblasti. Okrem toho sa dá znížiť počet 

bodov modelu terénu. Diskontinuity 

v teréne je zas možné modelovať pomocou 

lomených čiar. 

Vylepšené oceľové konštrukcie 

a detaily 

Automatizované vystužovanie nosníkov, 

stĺpov a stien bolo v mnohých 

ohľadoch vylepšené. Napr. prvky 

PythonParts sú zachované aj po uložení 

a je možné ich kedykoľvek parametricky 

upraviť. 

Na základe rámových konštrukcií 

boli pre Allplan 2022 novovyvinuté 

skrutkové a zvárané oceľové spoje. 

Aby bolo možné vyhovieť obrovskej 

rozmanitosti, sú spoje oceľových konštrukcií 

založené na štandardných 

prvkoch, napr. pre plechy, tyče, skrutky 

a zvary. Tie sú k dispozícii v novej 

súprave nástrojov pre spoje. Takisto 

je možné ich kombinovať do spojov 

pomocou Python skriptov. 

komplexná správa dát 

Open BIM platforma Bimplus pre 

medziodborovú spoluprácu ponúka 

množstvo vylepšení, ktoré napríklad 

urýchľujú načítanie veľkých modelov, 

zjednodušujú meranie a optimalizujú 

správu dokumentov. Teraz je možné 

pripájať dokumenty a odkazy v Issue 

& Slideshow Manageri a prispôsobovať 

vlastnosti v Issue Manageri. Ďalej 

je možný export vybraných objektov 

do formátu IFC. 

Vzhľadom na svoj ústredný význam 

pre BIM projekty sa správa atribútov 

pomocou systémov Allplan a Bimplus 

neustále vyvíja. Zlepšila sa napríklad 

výkonnosť interakcie medzi 

programami Allplan a Bimplus. Editor 

vzorcov pre atribúty teraz podporuje 

programovací jazyk Python ako aj 

kontrolu v syntaxe na odhalenie nesprávnych 

vzorcov. 

Zlepšený užívateľský komfort 

Pre ľahšie začiatky v programe Allplan 

boli vylepšené tooltips: po nabehnutí 

kliknutím na ikonu sa teraz automaticky 

zobrazí stručné vysvetlenie funkcie. 

Ďalší vývoj bol zameraný na štandardizáciu 

užívateľského rozhrania. 

Vďaka radu optimalizácií v oblasti 

vizuálneho skriptovania je vytváranie 

vlastných skriptov jednoduchšie 

a rýchlejšie. Nový palette designer napríklad 

umožňuje selektívne umiestnenie 

parametrov na viacero kariet. 

V Allplan Share, ktorý je určený pre 

prácu z rôznych lokalít, bol vykonaný 

rad optimalizácií. Dáta sa napríklad 

nahrávajú na pozadí bez čakacích dôb. 

nové nástroje pre spoľahlivé 

plánovanie 

BIM a digitalizácia sa neobmedzujú iba 

na projekčné procesy, ale hrajú stále 

dôležitejšiu úlohu aj počas výstavby. 

V súlade s tým sa procesu výstavby 

venuje väčšia pozornosť už pri projektovaní 

a prefabrikácii. Allplan 2022 

tento trend podporuje a ponúka nové 

špe ciálne objekty pre zariadenia staveniska, 

ako sú žeriavy a čerpadlá betónu. 

Vyhodnotenie výkazu výmer je zásadnou 

úlohou v procese návrhu. V Allplane 

2022 možno nielen vyhodnocovať 

množstvá obsiahnuté v modeli (napr. 

kubické metre betónu), ale získať aj 

množstvo, ktoré nebolo modelované 

(napr. štvorcové metre plochy debnenia). 

To poskytuje spoľahlivý základ 

pre plánovanie nákladov. 

Integrované vizualizačné schopnosti 

Allplanu sú už dlho pôsobivé. Vo verzii 

Allplan 2022 bol grafický engine 

prepracovaný tak, aby ste mohli ešte 

lepšie využiť možnosti moderných 

grafických kariet a grafického rozhrania 

Vulkan pre lepší výkon a presvedčivejšiu 

vizualizáciu. Na tento účel sú 

k dispozícii nové efekty vrátane volumetrickej 

hmly, bloomu a lens flare. 

Ďalšie informácie nájdete na adrese: 

www.allplan.com. 

ALLPLAN AEC 2022 

BUILDABILITY AT ITS BEST 

Allplan AEC 2022 poskytuje architektom, stavebným 

inžinierom a dodávateľom potrebné nástroje pre 

efektívnu prácu od počiatočného návrhu až po 

úspešnú realizáciu na stavenisku. Hladké a integrované 

pracovné postupy skracujú koordinačné procesy, 

zvyšujú efektivitu a pomáhajú zohľadniť realizovateľnosť 

projektu už vo fáze návrhu. 

VAŠE VÝHODY: 

> Hladká spolupráca medzi architektmi a inžiniermi 

> Zohľadnenie realizovateľnosti stavby už vo fáze návrhu 

> Integrované pracovné postupy zvyšujúce efektivitu 

reklamný text: allplan 

ASB #227 147 3

155Aktuálne 

Z domova 

aj zo sveta 

Národná 

BIM konferencia 2021 

148 


150 

Čiary: Intimita 

veľkomesta 

151 

COP 26 Klimatická 

konferencia OSN 

152 

Pavilón udržateľnosti 

na EXPO 2020 

154 

Paola Sassi 

Marzia Bolpagni, head of BIM International 

Národná BIM konferencia 


BIM pre stavebníkov už dávno nie sú len tri nič 

nehovoriace písmená. Úroveň informačného modelovania 

stavieb na Slovensku sa pomaly zvyšuje, a aj preto je 

každoročná Národná BIM konferencia čoraz dôležitejšia. 

Bratislava Text: Veronika Rajničová, Samuel Ďuriš, Foto: Miro Pochyba 

Záujem o používanie digitálnych modelov 

stúpa, rovnako ako počet ich používateľov. 

Výrazne väčšie zastúpenie 

majú zatiaľ používatelia informačného 

modelovania v pozemných stavbách. 

Ako konštatoval viceprezident BIM 

Asociácie Slovensko Tomáš Funtík, 

situáciu v inžinierskych stavbách, kde 

BIM využíva zatiaľ len zlomok, by dokázal 

výrazne zmeniť zásadný impulz 

zo strany štátu. 

Najčastejšie sa na Slovensku BIM využíva 

pri projektovaní a developmente. 

V drvivej väčšine ide pritom o vlastnú 

iniciatívu firiem, ktoré si uvedomujú výhody 

využívania digitálnych modelov. 

Aké sú najčastejšie dôvody, ktoré bránia 

prieniku BIM do stavebných spoločností? 

Chýbajúce štandardy a postupy, 

vysoká cena, nedostatok času a profesistov 

aj málo špecializovaných školení. 

Impulzy zo zahraničia 

Inšpiráciou pre nás môžu byť európske 

krajiny, ktoré sú v implementovaní 

BIM o niekoľko rokov a krokov dopredu. 

„Je to, akoby ste si v Matrixe 

vzali červenú pilulku. Akonáhle BIM 

pochopíte, už nikdy sa nevrátite späť,“ 

povedal na konferencii Lars Fredenlund, 

CEO spoločnosti CoBuilder, 

ktorý prednášal o využití dátových 

šablón na redukciu digitálnej priepasti 

v kontexte EU Green Deal. 

Marzia Bolpagni, head of BIM International, 

účastníkom konferencie 

priblížila, ako sa zorientovať v problematike 

LOD a LOIN. Úroveň potreby 

informácií, v skratke LOIN, je novým 

prístupom umožňujúcim definovanie 

jasných požiadaviek, ktoré sa dostanú 

k správnej osobe v správny čas. 

Lauri Tomunen z fínskej YIT na svojej 

prednáške hovoril o skúsenosti s využitím 

taktového plánovania. Poslucháčom 

vysvetlil, ako môžu byť detailný 

návrh v BIM a priemyselná logistika 

prepojené s plánom výroby a výstavby. 

Uviedol príklad projektu, kde sa 

podarilo taktovým plánovaním skrátiť 

čas výstavby takmer o tretinu. 

Zefektívniť prácu, ušetriť čas aj 

energiu 

Príklady úspešnej dátovej analytiky 

však už nájdeme aj na Slovensku. 

Radoslav Vlkovič a Dávid Vadkerti 

148 ASB #227 aktuálne

Robot od Boston Dynamics bol prezentovaný v rámci BIM Expo. 

zo spoločnosti GFI hovoria, že nie je 

problém vytvoriť BIM model nasýtený 

informáciami, ale to, ako dáta zdieľať 

a prezentovať. Ukázali, ako vytvorili 

čitateľné, užívateľsky priateľské a vizuálne 

atraktívne zobrazenie grafických 

a negrafických dát z BIM modelov 

cez internetový prehliadač. 

Kamil Laco zo spoločnosti ConIS vo 

svojej prednáške vysvetlil dôležitosť 

nastavenia automatických procesov, 

vďaka čomu vie jeho firma získať viac 

času na optimalizovanie projektu. Na 

záver dodal, že v tejto oblasti je ešte 

veľa priestoru na vývoj. „Smerov, ktorými 

sa dá uberať, je veľa, len ich začnime 

využívať.“ 

Marek Čuhák, ktorý sa zaoberá využitím 

BIM v geotechnickom inžinierstve, 

pracoval v prednáške s konkrétnymi 

projektmi, pričom účastníkom ukázal 

postup, štýl práce a jej výsledky. Opäť 

sa medzi výhodami práce s BIM technológiou 

skloňovali slová, ako časová 

úspora, flexibilita a väčší prehľad v dokumentácii. 

Príkladom, ako BIM pomôže pri vizualizácii 

konečnej podoby či riešenia, 

je rekonštrukcia historickej budovy 

Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity 

v Prahe. Budovu, ktorú v prednáške 

opisoval Jan Korbut, si mohli 

návštevníci konferencie prezrieť 

v časti BIM Expo, a to prostredníctvom 

virtuálnej reality spoločnosti 

Obermeyer Helika. 

Martin Kováč demonštroval ideálne 

využitie programov pri práci na 

mostných konštrukciách. Vďaka BIM 

technológii vie tiež na modeli merať 

vzdialenosti či meniť propozície objektu, 

ktoré potom systém automaticky 

prepočíta. 

Svoje predstavy o využívaní BIM odprezentoval 

aj Martin Kríž zo Strabagu, 

kde využívajú import dát do BIM 

projektov priamo zo stavebných strojov. 

Vďaka tomu zefektívnili prácu nielen 

na projekte, ale aj priamo na stavenisku. 

Tam sa pracovníci stretávajú aj 

s robotom od Boston Dynamics, ktorý 

bol prezentovaný v rámci BIM Expo. 

Partneri: 

Platinový 

reklamný 

partner: 

Hlavní 

reklamní 

partneri: 

expert 

ArchiCAD & BIM Technology Solutions 

Generálni 

reklamní 

partneri: 

Tekla ® 

A Trimble Solution 

Odborní 

reklamní 

partneri: 

Metrostav Slovakia 

Partneri: 



Objekt svojou architektonickou a dizajnovou kvalitou, ako aj samotnou realizáciou ďaleko presahuje štandardy v oblasti školských stavieb nielen na Slovensku. 

Škola v Banskej Štiavnici je nečakanou deklaráciou nevyhnutnosti klásť najvyšší dôraz na 

kvalitu vzdelávacích priestorov. 


Spolok architektov Slovenska udelil národnú cenu za 

architektúru už po 55. krát. Architektonická cena, ktorá 

bola zriadená ako trvalá pocta pamiatke zakladateľa 

modernej slovenskej architektúry Dušana Jurkoviča, je 

najstarším architektonickým ocenením na Slovensku. 

Od roku 1964 sú oceňovaní autori alebo autorské kolektívy 

za dielo, ktoré prispieva k zvýšeniu úrovne a prestíže 

architektonickej tvorby na Slovensku. 

Text: Broňa Tarnócy, zdroj: Spolok architektov Slovenska, foto: Tomáš Manina 

Porotcovia posudzovali 26 prihlásených 

diel na základe štúdia predložených 

návrhov. V následnej diskusii 

rozhodli o laureátovi a štyroch nominovaných 

dielach. Hodnotiaca komisia 

zasadala v nasledovnom zložení: 

Dielo nechcene vyjadruje aj absenciu účasti štátu, ktorého povinnosti supluje súkromný investor. 

Dénes Fajcsák (Maďarsko), Marek 

Chrobak (Poľsko), Vladimíra Leníčková 

(Česká republika), Milan Csanda 

(Slovensko), Peter Marcinko (Slovensko) 

a Martin Repický (Slovensko). 

Cenu Dušana Jurkoviča 2020 sa rozhodla 

porota udeliť architektonickému 

dielu Súkromná základná škola 

Guliver v Banskej Štiavnici, ktorej 

autormi sú architekti Richard Murgaš, 

Martin Lepej a Lukáš Cesnak v spolupráci 

s Michaelou Žákovou, Filipom 

Krumpom a Viktóriou Szabóovou. 

Hodnotiaci členovia ocenili najmä 

nápadité priestorové riešenie, perfektne 

zvládnutú symbiózu exteriéru 

a interiéru, ako aj vhodne zvolenú 

farebnú a materiálová skladbu, doplnenú 

o invenčne poňatú konštrukciu 

bazénovej haly. Aj komplexný príbeh 

stavby od hmotového usporiadania 

a inšpirujúcej fasády po kvalitnú 

a účelnú dispozíciu hral dôležitú úlohu 

pri hodnotení: „Ide o komplexné, 

výborne zvládnuté dielo od konceptu 

cez filozofiu až po remeslo a detail. 

Stavba vytvára hneď niekoľko precedensov 

v spoločnosti, ktorá dlhodobo 

funguje na zamortizovanom výukovom 

systéme a neraz limitne vyžitej 

hmotnej báze,“ jednohlasne sa zhodla 

porota. 

Kvalita interiéru kráča ruka v ruke 

s architektonickým konceptom. Stal 

sa súčasťou kultúrneho vzdelávania 

žiakov a vytvoril nesporne pozitívny 

vzor. Návrh sa vymyká kvalitou riešenia 

priestoru, konštrukčnou prepracovanosťou 

aj nadčasovosťou. Zo 

stavby cítiť pomyselnú voľnosť i kreatívnu 

prácu s priestorom. Interiér vytvára 

skvelý a motivačný priestor na 

výchovu novej generácie. Architektúra 

slúži v tomto prípade ako impulz 

na rozvoj jej užívateľov. Realizácia 

nespadá do klišé žánru, veselá elegancia 

dáva najavo, že ide o nezvyčajnú 

vzdelávaciu inštitúciu, ktorá je na 

Slovensku ojedinelým dielom hodným 

nasledovania. 


Danko rozjíma nad Bratislavou. 

Čiary: Intimita veľkomesta 

Bol to ľúbostný list alebo list na zmierenie? Ťažko 

povedať. Film Čiary od režisérky Barbory Sliepkovej je 

veľmi neobvyklým portrétom Bratislavy. Neodsudzuje, no 

zároveň ani neglorifikuje. Cez osudy bežných obyvateľov 

hlavného mesta nám ukazuje celú škálu pocitov od nádeje 

cez osamelosť až po malichernosť. Naznačuje, ako nás 

formuje miesto, kde žijeme. 

BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, SNÍMKY Z FILMU: FILM EXPANDED Distribution Company 

Čiarorobič. 

Sme zvyknutí na vyhranené názory 

v spoločnosti. Bratislava je pre jedného 

zem zasľúbená a pre iného odporná 

špinavá Blava. Pre takmer pol 

milióna ľudí je to však jednoducho domov, 

ktorý môžu sami formovať len do 

určitej miery. 

V dokumentárnej 80-minútovej snímke 

môžeme vidieť dynamicky sa meniace 

mesto, ktoré chce byť európskou 

metropolou. Zábery na socialistické 

paneláky strieda pohľad na novú výstavbu. 

Nad tým všetkým sú ľudia – 

hlavní protagonisti snímky. 

Blanka bojuje s osamelosťou na balkóne 

petržalského bytu. Matúš sa chce 

stať starostom. Realitný agent Michal 

ukazuje klientom predstavu spokojného 

života v bratislavských bytoch 

a dvaja čiarorobiči maľujú cestné značenie 

s pravidlami pre okoloidúcich. 

Po práci pijú pivo v ubytovni a uvažujú 

nad životom. Plachý Danko sleduje 

mesto, ktoré sa mení na jeho vkus 

prirýchlo. Načúva mu, chce zachytiť 

rytmus obyčajnosti, ako plynú dni. 

Všetci majú spoločné jedno – hľadajú 

si svoj vlastný intímny priestor v každodennom 

ruchu a hluku. 

Zvuky a pocity 

Z filmu cítiť inšpiráciu legendárnymi 

mestskými symfóniami. V tomto prípade 

však harmonické tóny strieda 

kakofónia ulice, ktorá tu má svoje 

miesto. Zvukár Michal Horváth cez 

kontaktné mikrofóny zachytil, ako 

znie súčasná Bratislava, a skladateľ 

Jonatán Pastirčák dotvoril reálne 

zvuky a melódie, ktoré dostal od filmárov. 

Výsledok vás vytrhne zo snenia 

a prinúti rozmýšľať na tým, ako urbánny 

priestor formuje individuálne pocity 

a zážitky jednotlivcov. Reflektuje 

aj príchod pandémie. „Naučil som sa 

potulovať dňom, unášať neznesiteľnú 

prázdnotu a veriť v dnešok. To všetko 

ma pripravilo na tieto dni,“ hovorí jedna 

z postáv. 

Film vznikol v koprodukcii RTVS, Toxpro, 

Vidno a Atelier 213 a vďaka finančnej 

podpore Audiovizuálneho fondu, 

Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, 

Bratislavského samosprávneho 

kraja a Mesta Bratislavy. Partnermi 

projektu sú Tatra banka a JTRE. 

Svetovú premiéru mal na 25. ročníku 

najväčšieho stredo- a východoeurópskeho 

festivalu dokumentárnych 

filmov Ji.hlava v Česku, kde zvíťazil 

v hlavnej súťažnej sekcii Opus Bonum. 

Vo vybraných slovenských kinách a na 

premietaniach ho diváci nájdu od 

8. decembra. 

Študentská súťaž Xella 

P/Rezidentská rezidencia 

pozná víťazov 

Medzinárodná študentská súťaž Xella pod záštitou 

prezidentky SR pani Zuzany Čaputovej na tému 

„P/Rezidentskej rezidencie“ vyhlásená v roku 2019, ktorá 

mala za cieľ priniesť nápady a inšpiráciu pre potenciálnu 

realizáciu obnovy prezidentskej vily na bratislavskom Slavíne, 

sa dočkala oficiálneho slávnostného odovzdávania cien. 

Cena časopisu ASB a 1. odmena: Petra Jablonická, Jana Kubicová, Matúš Hudec. 

1. cena: Dávid Husár. 

Porota v zložení Juraj Benetin 

(predseda), Jakub Cigler, Juraj 

Hantabal, Ľubomír Králik, Peter 

Moravčík, Imrich Pleidel, Peter 

Richtárik, Miroslav Stach a Lucia 

Štasselová vyberala spomedzi 56 

odovzdaných prác troch víťazov 

a udelila aj tri špeciálne odmeny 

projektom, ktoré porotu zaujali 

svojím originálnym nápadom. 

Víťazné návrhy 

1. cena: Dávid Husár, SvF STU 

Bratislava, vedúci práce: Pavol Paňák 

2. cena: Robert Provazník, 

SvF STU Bratislava, 

vedúci práce: Zuzana Nádaská 

3. cena: Samuel Cigler a Matěj 

Hoffmann, VŠUP Praha 

Udelené odmeny 

1. odmena a cena časopisu ASB: 

Petra Jablonická, Jana Kubicová, 

Matúš Hudec, 

FAD STU Bratislava, 

vedúci práce: Martin Kusý 

2. odmena: Katarína Košutová, 

FA ČVUT Praha, vedúci práce: 

Zdeněk Rothbauer 

3. odmena: Tomáš Perďoch, 

FAD STU Bratislava, 

vedúci práce: Pavol Paňák 

aktuálne 


Protestujúci v Glasgowe. 

COP 26 Klimatická 

konferencia OSN priniesla 

slzy a príliš malé víťazstvá 

Konferencia OSN o zmene klímy 2021, známa aj ako COP 

26, sa do širokého povedomia zapísala cez memečká 

o vládnych predstaviteľoch, ktorí prišli diskutovať o znížení 

uhlíkovej stopy na vládnych špeciáloch. Najkomickejšie 

to pôsobilo v prípade premiéra hosťujúcej krajiny Borisa 

Johnsona, ktorý to mal z Downing street do Glasgowa 

„na skok“. Bola by však škoda zostať len pri komických 

obrázkoch. Na COP 26 sa toho stalo viac, aj keď vo 

výsledku menej, ako sme dúfali. 


V Glasgowe štáty zopakovali, že stále 

platí spoločný cieľ: udržať otepľovanie 

Zeme pod kritickou hranicou 

1,5 stupňa Celzia. Rovnakú hodnotu 

ukotvuje aj Parížska dohoda z roku 

2016. Za vyše pol dekády sa nám podarilo 

otepľovanie zmierniť, no stále to 

nie je dosť. Ako podotýka Denník E, aj 

avizované kroky štátov a prísľuby, ktoré 

zazneli na glasgowskej konferencii, 

ju zmenšujú iba o deväť percent. 

Aj kľúčová záverečná dohoda, Glasgowský 

klimatický pakt, niesla trpkú 

príchuť. Namiesto postupného ukončenia 

spaľovania uhlia sa do nej zapísalo 

len postupné zníženie spaľovania 

uhlia. Do finále sa nedostali ani kompenzácie 

pre najzraniteľnejšie štáty 

za škody spôsobené extrémnym počasím 

a nárastom hladiny morí. 

Domáce úlohy z Paríža 

Ešte na parížskej konferencii dostali 

štáty domáce úlohy. Mali si pripraviť 

detailný plán, ako čo najviac znížiť 

emisie skleníkových plynov do roku 

2030. Je dôležité, aby išlo o zásadné 

kroky. Dochádza nám čas. Od predindustriálnej 

doby sa atmosféra oteplila 

už o viac ako jeden stupeň Celzia. 

Európska únia predložila svoj plán ako 

jeden blok. V dokumente deklaruje 

napríklad to, že chce do roku 2030 

zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov 

na výrobe energie minimálne o 32 percent, 

čo má byť takmer dvojnásobné 

množstvo oproti roku 2017. 

Emisie CO 2 

na kilometer z osobných 

áut predávaných v EÚ sa musia do 

roku 2030 znížiť v priemere o 37,5 

percenta v porovnaní s úrovňou z roku 

2021 a emisie z nákladných áut o 31 

percent. Emisie CO 2 

na kilometer 

z nových veľkých nákladných áut sa 

majú za rovnaké obdobie znížiť v priemere 

o 30 percent. Únia spomína aj 

snahy o redukciu ostatných plynov, 

ktoré ohrievajú klímu. Emisie z fluórovaných 

skleníkových plynov chce 

oproti roku 2014 znížiť o 66 percent. 

Portál Climate action tracker zhodnotil, 

že Únia sa dokumentom na COP 

26 ukázala ako líder a oproti minulému 

roku ešte výrazne posilnila v boji 

proti zmene klímy. Pochválil EÚ za 

konkrétne kroky, na ktoré sú zároveň 

vyčlenené financie. Jednotku s hviezdičkou 

by sme však nedostali. Chýba 

záväzok úplne zastaviť výrobu a spotrebu 

fosílnych palív (je uvedené len 

postupné zníženie) a finančná pomoc 

na boj s meniacou sa klímou v zahraničí. 

Medzi jednotlivými členskými štátmi 

je tiež veľký rozdiel a Brusel musí 

zabezpečiť, aby všetky krajiny vyvinuli 

maximálne úsilie. 

Na konferencii OSN vystúpila aj prezidentka 

Zuzana Čaputová. Svetovým 

lídrom prezentovala štatistiku, podľa 

ktorej sa 42 percent mladých Slovákov 

veľmi obáva klimatickej krízy. Až 

73 percent si myslí, že ľudstvo v starostlivosti 

o našu planétu zlyhalo. Dve 

tretiny považujú opatrenia politikov 

na riešenie klimatickej krízy za sklamanie. 

Vyzdvihla, že emisie Slovenska 

v porovnaní s rokom 1990 klesli 

o 46 percent, emisie metánu sú nižšie 

o viac ako polovicu. Už teraz vyrábame 

80 percent našej elektriny nízkouhlíkovo 

a od roku 2023 nebudeme 

používať uhlie na výrobu elektrickej 

energie. Deklarovala, že 43 percent 

prostriedkov z nášho plánu obnovy 

využijeme na podporu udržateľnej 

zelenej tranzície v doprave, priemysle 

alebo budovách. 

Medzinárodná energetická agentúra 

skonštatovala, že ak by sme chceli 

skutočne udržať otepľovanie pod 1,5 

stupňa, museli by sa po roku 2025 

úplne prestať predávať kotly na fo 


Najväčším sklamaním bolo zlyhanie dohody štátov na ukončenie ťažby a spracovania uhlia. Prezident COP 26 Alok Sharma oznámil výsledok rokovaní v slzách. 

sílne palivá vrátane zemného plynu. 

Zároveň by sme museli dosiahnuť, že 

v roku 2030 a neskôr bude mať minimálne 

60 percent predaných áut 

elektromotory. Okamžitú stopku by 

museli dostať nové bane, vrty a uhoľné 

elektrárne. 

Sklamania COP 26 

Dnes vieme realisticky povedať, že 

sa nám to globálne nepodarí. Glasgowský 

klimatický pakt mal dať pôvodne 

uhliu úplnú stopku. Nakoniec 

však prešlo len postupné zníženie 

spaľovania uhlia. Pakt musí byť odsúhlasený 

jednohlasne. Na poslednú 

chvíľu sa však ozvala India. Druhá 

najľudnatejšia krajina je od fosílnych 

palív stále závislá. Ak by chcela prejsť 

na obnoviteľné zdroje, potrebovala 

by na to vraj bilión dolárov. To je desaťkrát 

toľko než suma, ktorú bohaté 

štáty prisľúbili všetkým rozvojovým 

krajinám dohromady. 

V Indii pracuje len v štátnych uhoľných 

baniach 300-tisíc ľudí. Celkovo 

sa odhaduje, že uhlie priamo či nepriamo 

súvisí s prácou troch miliónov 

Indov. Dopyt po energii tu stúpa viac 

než kdekoľvek inde. Navyše ide o jednu 

z krajín, ktoré sú najviac postihnuté 

klimatickými zmenami. 

Prekvapením týždňa bol pakt medzi 

Čínou a Spojenými štátmi. Títo 

rivali, ktorí majú na hospodárstvo aj 

záchranu klímy často rozdielne názory, 

sa rozhodli zatiahnuť aspoň raz 

za spoločný povraz a dali dohromady 

Glasgowský pakt. V ňom si sľúbili spoluprácu 

v oblasti dopravy, energetiky 

a priemyslu a spoločný boj proti otepľovaniu. 

Čína v dokumente podpísala, 

že postupne vyradí využívanie uhlia 

medzi rokmi 2026 a 2030 a zásadne 

obmedzí emisie metánu. O to väčším 

prekvapením bolo, keď sa neskôr Čína 

postavila na stranu Indie a tiež požadovala 

zmiernenie formulácie. 

Čínsky delegát dokonca hrozil, že sú 

pre klauzulu o uhlí ochotní potopiť 

celý pakt. Viaceré krajiny boli z výsledku 

rokovania sklamané a rozhorčené. 

Keď prezident COP 26 Alok 

Sharma prezentoval výsledný pakt, 

bol na pokraji sĺz. „Ospravedlňujem sa 

za to, ako sa veci vyvinuli, je mi to veľmi 

ľúto. Rozumiem hlbokému sklamaniu. 

Ale ako ste už poznamenali, bolo 

potrebné chrániť programový balík,“ 

povedal publiku. 

India a Čína spolu s ďalšími 134 rozvojovými 

štátmi (G77) chceli do paktu, 

naopak, zahrnúť iné opatrenie. 

Požadovali zriadenie orgánu, ktorý 

by mal na starosti pomoc pri stratách 

a škodách, ktoré vzniknú v dôsledku 

klimatických zmien. S myšlienkou prišli 

ostrovné štáty, ktoré desí stúpajúca 

hladina oceánov a čoraz nevyspytateľnejšie 

vrtochy počasia. To sa zas nepozdávalo 

Európskej únii a USA, podľa 

ktorých by tak mohlo prísť k vymáhaniu 

kompenzácií, ktorých výška sa 

nedá odhadnúť. Podľa portálu Politico 

bolo odmietnutie finančnej podpory 

bohatými štátmi najväčším zdrojom 

napätia na glasgowskej konferencii. 

Malé výhry COP 26 

Okrem hlavného paktu prišlo aj 

k viacerým čiastkovým dohodám, ku 

ktorým sa zaviazali len niektoré štáty. 

Azda najdôležitejšia je dohoda 

o znížení emisií metánu o 30 percent 

do roku 2030. Podpísalo ju celkovo 

sto štátov. Zo skleníkových plynov sa 

najčastejšie rozprávame o oxide uhličitom, 

ale molekula metánu má ešte 

silnejší efekt na otepľovanie. Odhaduje 

sa, že metán, ktorý je produkovaný 

ľudskou činnosťou, môže za viac než 

25 percent otepľovania planéty, uviedol 

Denník E. Najviac metánu produkuje 

poľnohospodárstvo, ťažba zemného 

plynu a skládkovanie odpadu. Aj 

tu však zamrzelo, že sa k iniciatíve nepripojili 

najväčší producenti metánu – 

Čína, Rusko, India a Irán. Dohoda tak 

pokrýva iba 45 percent celosvetových 

emisií metánu. Na druhej strane sa podarilo 

presvedčiť dvoch významných 

producentov – Nigériu a Pakistan. 

K „metánovej“ dohode sa Slovensko 

nepripojilo, keďže naše emisie tohto 

plynu sú dlhodobo na veľmi nízkych 

hodnotách. Podpísalo sa však pod 

dôležitú dohodu o zastavení odlesňovania 

do roku 2030. Pridali sa aj 

Čína a Brazília, štáty, ktoré vo veľkom 

odkrajujú z Amazonského pralesa. Je 

však otázkou, či ešte o deväť rokov 

bude týmto tempom v Amazónii čo zachraňovať. 

Podľa organizácie Amazon 

conservation sme za posledných 50 

rokov zničili 17 percent tamojších pralesov. 

Dohodu o zastavení odlesňovania 

podpísalo celkovo vyše sto štátov, 

čo je doteraz najviac krajín. Experti 

však upozorňujú, že podobná dohoda 

z roku 2014 odlesňovanie nedokázala 

zastaviť. Aj v tomto prípade ide o neformálny 

pakt, ktorý nie je právne vymožiteľný. 

Za zmienku stojí aj dohoda o ukončení 

výroby áut so spaľovacím motorom 

do roku 2040. Podpísalo sa pod ňu 

viac ako 20 krajín spolu s jedenástimi 

automobilkami. Medzi signatármi 

sú aj veľkí hráči priemyslu – Ford, 

General Motors, Jaguar Land Rover, 

Mercedes-Benz a Volvo. Drvivá väčšina 

výrobcov áut na Slovensku však 

chýbala. K dohode sa nepripojili 

Volks wagen, Hyundai-Kia ani Stellantis. 

Logicky sa preto pod ňu nepodpísalo 

ani Slovensko. 

COP 26 Klimatická konferencia OSN priniesla slzy a príliš malé víťazstvá 


E-stromy sa vedia otočiť o 180 stupňov. 


na EXPO 2020 

GRIMSHAW ARCHITECTS EXPO 2020 v Dubaji 

stavilo na výraznú futuristickú architektúru. Pavilón 

udržateľnosti tomu neostal nič dlžný. Uprostred púšte 

vyrástla stavba, ktorá spĺňa aj tie najprísnejšie podmienky 

udržateľnosti. Návštevníkov núti premýšľať o vzťahu 

človeka a prírody, o budúcnosti planéty a nad tým, ako 

k nej prispieva každý jeden z nás. 

DUBAJ TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: SHUTTERSTOCK 

Návrh pavilónu pochádza z pera ateliéru 

Grimshaw Architects. „Chceli 

sme demonštrovať, že je možné postaviť 

budovu, ktorá nebude nezávislá 

len energeticky, ale aj v spotrebe 

vody. Je to technicky extrémne náročné, 

najmä v prostredí, ktoré je tiež 

extrémne. Ale je to niečo, čo budú 

musieť zvládnuť všetky budovy v rámci 

najbližšej dekády,“ hovorí vedúci 

štúdia Andrew Whalley. Architekti nestáli 

len pred neľahkou úlohou vyrobiť 

maximálne udržateľný projekt. Museli 

sa popasovať aj s miestnou klímou. 

Návštevníkom Dubajského EXPA 

mali zabezpečiť tiež tepelnú pohodu 

a ochranu pred vetrom. 

Pavilón dostal názov Terra – Zem. 

Celkovo sa v ňom nachádza 4 912 solárnych 

panelov. Na streche hlavnej 

budovy sa nachádza 130 metrov široký 

baldachýn s vyše tisíc fotovoltickými 

panelmi a okolo nej je 18 energetických 

stromov, ktoré sa dokážu otáčať 

za slnkom, a tým maximalizovať svoj 

potenciál. Spolu dokážu vyrobiť štyri 

gigawatthodiny čistej energie ročne. 

To by stačilo na nabitie viac než 

900-tisíc mobilov. 

E-stromy, ako ich Grimshaw Architects 

nazývajú, sa vedia otočiť o 180 

stupňov. Majú v priemere 15 až 18 

metrov a dokážu vyrobiť 28 percent 

energie, ktorú budova potrebuje na 

prevádzku. Zároveň poskytujú tieň. 

Autorov inšpiroval strom Dračia krv, 

ktorý rastie len na Sokotre, ostrove 

pri Jemene. 

Vďaka inovatívnemu závlahovému systému, 

ktorý pracuje aj so sivou vodou 

a získava vodu zo vzduchu, má pavilón 

znížiť spotrebu vody v krajine o 75 

percent. V púšti vzácnu tekutinu si budova 

berie v čase zrážok aj zo strechy. 

Strecha tiež pôsobí ako tieniaci prvok. 

V pavilóne sa nachádza 6-tisíc štvorcových 

metrov výstavného priestoru. 

Po ukončení EXPO 2020 má ďalej 

slúžiť ako vedecké múzeum udržateľnosti. 

Životnosť budovy odhadujú na 

ďalších 50 až 100 rokov. 

Monumentálna stavba s dômyselným 

systémom sa však nevyhla kritike. 

Podľa odborníkov bolo pri jej výstavbe 

vyprodukované neúmerné množstvo 

emisií CO 2 

, najmä vzhľadom na to, že 

má ísť o udržateľný projekt. Podľa prípadovej 

štúdie ateliéru Grimshaw Architects 

pripadá na jeden štvorcový 

kilometer až 1 050 kilogramov emisií. 

Pri rozlohe 17-tisíc m 2 je uhlíková stopa 

celého pavilónu 17 850 metrických 

ton. Tento objem je porovnateľný s typickou 

súčasnou výškovou administratívnou 

budovou. 

Architekti sa bránia tým, že v prvom 

rade hľadeli na maximálne zníženie 

emisií počas prevádzky pavilónu. 

Whalley pre portál Dezeen povedal, 

že uhlíkovú stopu v čase používania 

budovy sa im podarilo znížiť o 41 percent 

v porovnaní s inými novými budovami 

v regióne. Pavilón získal medzinárodnú 

certifikáciu LEED Platinum, 

LEED Zero Energy a LEED Zero Water. 


EXPO 2020 

Miesto: Dubaj 

Architekti: Grimshaw Architects 

Realizácia: 2020 – 2021 


Paola Sassi – Stratégie pre 

udržateľnú architektúru 

Je veľa výborných kníh na tému architektúry, pri ktorých 

si možno príjemné posedieť so šálkou kávy, začítať sa 

a nechať si masírovať všetky oblasti mozgu, ktoré sú 

zodpovedné za kreativitu. Kniha Strategies for Sustainable 

Architecture nie je týmto typom knihy. Je to sprievodca 

tematikou udržateľnosti, ktorého si necháte v ateliéri, kde 

sa mu čoskoro rozpadne väzba, vzniknú somárske rohy 

a obálka bude zaprášená od sadry. Nie však preto, že by 

ste si knihu nevážili, ale preto, že ju budete mať vždy po 

ruke a budete sa na ňu obracať pri každom projekte. 

Zo všetkých uhlov 

Témou udržateľnosti sa zaoberá 

veľa súčasných kníh, z jedného alebo 

druhému uhla. Táto kniha je výnimočná 

v tom, že spája všetky odlišné perspektívy 

do jedného zdroja. 

Pomocou približne 100 prípadových 

štúdií 60 budov v Európe, USA a Austrálii 

na širokej škále od menších 

stavieb až po urbanistické realizácie 

autorka Paola Sassi do detailov vysvetľuje 

najlepšie súčasné princípy 

udržateľnosti v praxi. 

Viac než len praktický návod, 

ako dosiahnuť energeticky pasívnu 

budovu 

V obsahu, samozrejme, nájdete kapitoly 

zamerané na energiu či materiály, no 

autorka má snahu ísť ďalej – za prvotné 

nápady na udržateľnosť. Na problémy 

vznikajúce v súvislosti s klimatickou 

krízou sa pozerá skôr ako na symptómy 

iných väčších systematických 

problémov. Snahou je nájsť aj príčinu 

ekologickej krízy v súvislosti s architektúrou, 

a tou je podľa Sassi spôsob, 

akým žijeme, a teda aj staviame. 

Preto v knihe nájdete napríklad aj menej 

zjavnú tému venovanú komunite, 

v ktorej je vysvetlené, ako strata niektorých 

kolektívnych hodnôt podporila 

ich náhradu konzumom a s ním súvisiace 

aktivity, ktoré sú zničujúce pre naše 

prostredie. Holistický prístup autorky 

ocenia všetci čitatelia, ktorí sa radi pozerajú 

pod povrch vecí a neuspokoja sa 

len s návrhom zelenej strechy či použitím 

čisto prírodných materiálov. 

Vrstvy informácií 

Napriek tomu, že už na prvý pohľad 

je jasné, že ústredným nositeľom informácií 

sú prípadové štúdie, kniha 

má omnoho viac vrstiev, z ktorých sa 

dá učiť. Je nielen plná ďalších špecifických 

informácií v margináliách či 

apendixov s množstvom tabuliek, ale 

odkazuje aj na ďalšie a ďalšie zdroje, 

do ktorých sa čitateľ môže zahĺbiť následne. 

Táto kniha je skôr odrazovým 

mostíkom na tému udržateľnosti, ako 

len knihou riešení samých osebe. 

Môže to budiť dojem, že text je ťažko 

čitateľný, no opak je pravdou. Sassi 

veľmi dobre pracuje s jazykom, a preto 

je aj veľmi zhustený text plný štatistík 

a špecifických informácií ľahko 

čitateľný. 

Grafický minimalizmus 

Prehľadnosť autorka dosahuje pomocou 

grafického dizajnu, a to najmä 

usporiadaním informácií na okraji strany 

a vizuálnym oddelením najdôležitejších 

informácií od ostatného obsahu. 

Doplňujúce informácie sú vždy 

umiestnené v margináliách tak, aby 

neodvádzali pozornosť od hlavnej argumentácie. 

Pri každom projekte sú 

vždy jasne uvedené zdroje, architekti, 

čas realizácie, lokalita, inžinieri. Taktiež 

je tu vždy uvedená stručná analýza 

použitých udržateľných prvkov 

projektu. 

Stáva sa, že jedna budova je uvedená 

vo viacerých kapitolách, ale aj toto je 

všetko jasne uvedené pod projektom, 

a preto to nie je mätúce. 

Kniha uplatňuje minimalistický prístup 

aj v grafickom spôsobe vysvetlenia 

argumentov. Nenájdete v nej preto 

prehľadné grafy, diagramy i ďalšie 

vizuálne pomôcky, ktoré by mohli pomôcť 

dovysvetliť podávané informácie. 

Autorka sa spolieha na text, fotografie 

realizácií a jednoduché tabuľky. 

Do ateliérovej knižnice 

Ak vášmu ateliéru chýba prehľadný 

zdroj informácií na tému udržateľného 

dizajnu, táto kniha veľmi dobre 

zaujme toto miesto. Nenechávajte ju 

však na poličke, obracajte sa na ňu pri 

vašich projektoch. Nech už sa snažíte 

vyriešiť akýkoľvek problém, je vysoká 

šanca, že k nemu nájdete precedens 

práve v jednej zo skúmaných budov 

spolu s vysvetlením, prečo a ako ho vyriešiť. 

To vám môže pomôcť nielen pri 

návrhu, ale aj pri presviedčaní klientov, 

že ekologicky sa stavať dá a aj má. 

O autorke 

Dr Paola Sassi Dipl.Ing. M.Sc PhD. 

RIBA, je architektkou a partnerkou 

v Sassi Chamberlain Architects so sídlom 

v Oxforde, kde sa venuje dizajnu, 

konzultáciám a výskumu v oblasti udržateľnosti 

architektúry. Prednáša aj 

na Oxford Brookes University a Cardiff 

University. 

Prečítajte si tiež 

Z rozsiahleho množstva zdrojov, 

ktoré autorka uvádza, sme tematicky 

vybrali týchto šesť pre prípad, že 

máte záujem sa dočítať o konkrétnej 

problematike viac. 

Téma: Miesto stavby a využitie 

zeme 

Sharing Nature‘s Interest: 

Ecological Footprints as an 

Indicator of Sustainability 

Chambers et al. 

Pre lepšie pochopenie ekologickej stopy. 

Ako sa meria, analyzuje a aké môžu byť 

využitia týchto kalkulácií na úrovni štátu, 

organizácie, jedinca či produktu. 

Téma: Komunita 

Consensus Design: 

Socially Inclusive Process 

Day, C. 

Prvá časť je praktická príručka ilustrujúca 

proces spolunavrhovania a autorovu 

teóriu, druhá obsahuje prípadové štúdie 

s objektívnymi analýzami. 

Téma: Zdravie 

The New Natural House Book 

Pearson, D. 

Kolekcia praktických nápadov, ktoré 

šetria energiu a zároveň zlepšujú interiér 

domu i prostredie a prispievajú k zdraviu. 

Téma: Materiály 

Ecology of Building Materials 

Berge, Bjørn 

Pomocou dát pomáha architektom 

s výberom a integráciou udržateľných 

materiálov. Nájdete tu aj diskusiu ku 

kľúčovým otázkam ohľadom recyklovania, 

ako aj práce s detailmi pre lepšiu 

trvanlivosť materiálov a analýzu ich 

životného cyklu. 

Téma: Energia 

Introduction to Architectural 

Science: The Basis of Sustainable 

Design 

Szokolay, S. 

Vysvetlenie udržateľných princípov 

z fyzikálneho hľadiska, ktoré pomôže 

navrhovať riešenia vyžadujúce si len málo 

alebo žiadnu energiu. 

Téma: Voda 

Rainwater and Greywater Use in 

Buildings: Best Practice Guidance 

Leggett et al. 

Praktická príručka pre narábanie 

s dažďovou vodou, aj s využívaním vody 

vo viacerých cykloch. 



Za Lubošom 

Fussekom 

(1956 – 2021) 

Koncom októbra nás 

zastihla smutná správa 

o náhlej smrti Luboša 

Fusseka, dlhoročného 

riaditeľa spoločnosti 

Baumit. V Jage bol Luboš 

Fussek vždy vítaným 

a váženým hosťom, bol aj 

členom redakčnej rady 

časopisu ASB. Preto je pre 

nás prirodzené rozlúčiť 

sa s ním aj na stránkach 

nášho časopisu, a to 

prostredníctvom 

spomienky jeho najbližšieho 

spolupracovníka, Tomáša 

Seppa, ktorá zaznela 

na poslednej rozlúčke 

s Lubošom Fussekom. 

TEXT: Tomáš Sepp FOTO: Baumit 

Zvoní telefón. Volá Lubo. „Máš päť minút? 

Dobehni.“ 

„Jasné, hneď som tam.“ Z piatich minút 

sú napokon dve hodiny. Hovoríme o víziách 

v Baumite, o projektoch, ale aj len 

tak, o živote. Tento scenár sa opakoval 

nespočetne veľakrát. Taký bol Lubo. 

Takéhoto som ho zažíval neuveriteľných 

27 rokov, keď sme spolu v Baumite 

začínali. Do poslednej chvíle plný nápadov, 

inšpirácií a snov. Nestačil mu jeden 

priestor, jedna dimenzia života. Vypĺňal 

paralelné priestory, dával veci do pohybu. 

Chceli by ste sa dozvedieť viac? Túžite 

nahliadnuť do zákulisia a spoznať 

bližšie Lubove dimenzie? Skúsme. 

Lubo mal viaceré vášne. 

Jednou z nich bola vášeň pre ľudí. Vďaka 

tejto vášni predovšetkým vytvoril 

medzi zamestnancami Baumitu niečo 

viac – Baumit rodinu. Vďaka tejto vášni 

pomohol desiatkam ľudí nájsť si nové 

pracovné zaradenie a uplatnenie. Vďaka 

tejto vášni pomáhal ľuďom s ťažkosťami 

a s riešeniami ich problémov. 

Lubo mal vášeň pre participáciu. Naučil 

nás vzájomne sa počúvať. Naučil 

nás o veciach spoločne diskutovať 

a spoločne rozhodovať. 

Lubo mal vášeň pre hudbu. Vďaka 

tejto vášni sme dlhé roky podporovali 

nielen slovenskú jazzovú scénu, 

ale aj množstvo projektov známych 

osobností z hudobnej scény. On sám 

sa vždy posadil za klavír, ak bol nejaký 

nablízku. Vzápätí vytvoril kabaretnú 

atmosféru, ktorá nás vtiahla a na 

chvíľu pomohla zabudnúť na problémy 

všedných dní. 

Lubo mal vášeň pomáhať tým, čo to 

potrebujú. Vďaka tejto vášni vznikol 

aj náš Nadačný fond Baumit, vďaka 

ktorému môžeme už vyše 16 rokov 

podporovať množstvo charitatívnych 

a verejnoprospešných projektov. 

Lubo mal vášeň pre fotografiu. Veľkú. 

Často bral do ruky fotoaparát a fotil. Referencie, 

budovy, prírodu, ale zo všetkého 

najradšej ľudí. Za jeho fotky by 

sa nehanbil ani Henri Cartier-Bresson, 

prepáčte, nechcem porovnávať. 

Lubo mal vášeň pre bláznivé nápady. 

Vďaka tejto vášni inicioval dnes už legendárne 

stretnutia Kozorožcov a ich 

priateľov, kde sa každoročne už viac 

ako 20 rokov stretávajú nielen Kozorožci, 

ale aj ich priatelia – ľudia z najrôznejších 

oblastí života. Formát, ktorý 

by nám závidela aj STV-čka. Všetko 

je otázka ceny, zvykli sme s Lubom 

hovoriť s úsmevom. 

Lubo mal vášeň pre dizajn. Vďaka tejto 

vášni sa nikdy neuspokojil s priemernosťou. 

Bol aktívnym spolutvorcom 

nášho vycibreného firemného vizuálneho 

štýlu. Jeho cit by mu mohol závidieť 

aj Steve Jobs. Tuto porovnávať 

pokojne môžeme. 

Lubo mal vášeň pre divadlo. Vďaka 

tejto vášni sme sa stali dlhoročným 

partnerom Radošinského naivného divadla 

a spoločne sme navštívili desiatky 

predstavení, ktoré nás vždy znova 

a znova pobavili a vniesli do našich 

životov onú povestnú „štepkovskú“ 

človečinu, ktorá bola blízka aj Lubovi. 

Lubo mal vášeň pre varenie, pre 

dobré jedlo. Vďaka tejto vášni sme 

si mohli spoločne pochutnať každý 

Nový rok na čerstvo pečenom chlebe 

s domácim maslom, kaviárom a severským 

údeným lososom. Samozrejme, 

nikdy nechýbalo prosecco. Lubo mal 

štýl. Nehovoriac o viacerých školách 

varenia, ktoré sme absolvovali aj s našimi 

zákazníkmi a partnermi. 

Lubo mal vášeň kreovať projekty. 

Vstupoval presvedčivo do projektov 

našich najbližších priateľov a partnerov. 

Nie s cieľom presadiť svoj názor, 

ale s cieľom pomôcť dobrej veci, 

vniesť invenciu. Vďaka tejto vášni sa 

stal aktívnym spolutvorcom dôležitých 

odborných formátov, či už to bola 

Cena Dušana Jurkoviča, nová koncepcia 

časopisu Projekt, alebo nový vizuálny 

štýl Združenia pre zatepľovanie, 

ktoré spoluzakladal. 

Lubo mal vášeň pre detail. Vylepšoval 

veci, ktoré sa nám zdali dobré. On ich 

chcel mať výborné. Neuspokojovala 

ho priemernosť. Jeho métou bola dokonalosť. 

V tomto ma osobne veľmi 

inšpiroval. 

Je toho ešte oveľa viac, ale jedna strana 

papiera na to nestačí. Ak sa chcete 

dozvedieť viac, príďte do Baumitu. 

Budeme radi. Môžeme pokračovať. 

Všetci ste srdečne vítaní. 

Vďaka za tvoj život, Lubo. Neostane 

po tebe prázdno, pretože ty si ho vyplnil 

do posledného miesta. Viacvrstvovo, 

multidimenzionálne a s noblesou 

tebe vlastnou. 

Nelúčime sa s tebou, Lubo, pretože 

verím, že naše nedokončené debaty 

budú pokračovať. 

Dovidenia v nebi! 


Pravá slovenská tehla! 

www.britterm.sk 


krásny výhľad na dlhé roky 

Dom na samote, kde sa spoliehate len sami na seba a za 

odmenu máte pokoj a svoj vlastný kúsok prírody. Hrubé 

murované steny zaručia dobrú tepelnú izoláciu a úsporu 

nákladov na vykurovanie, vonkajšie tehlové obloženie 

navyše plní aj estetickú funkciu. Aby to však malo ten 

správny ráz, musia im sekundovať aj okná. Na tejto stavbe 

si majiteľ vybral plastové okná od BRUVO Slovakia, kde 

používajú profily triedy „A“ od nemeckého výrobcu VEKA. 

Tie zaručia, že rám veľkej sklenenej 

steny sa nezdeformuje a pohľad na 

okolitú scenériu zostane dlho ničím 

nerušený. 

Na ostatné okná sú kladené vysoké 

nároky pri zvládaní každodennej záťaže 

v podobe poveternostných podmienok, 

keďže dom bez susedstva je 

vystavený vetru a dažďu viac než iné. 

BRUVO Slovakia sa pýši dobrými parametrami, 

ktoré si dal overiť aj na 

Slovenskej technickej univerzite. Testované 

boli okná z profilu Softline 82´, 

ktorý je zaradený do triedy „A“, hrúbka 

jeho steny je 3 mm, má 7/6 komôr 

a 3 gumové tesnenia medzi rámom 

a krídlom; použité bolo izolačné trojsklo 

6-16-4-16-6 mm. 

V teste odolnosti proti vetru a vode, 

kde bola simulovaná búrka s nárazmi 

vetra v rozsahu až do 3 000 Pa a odpor 

vody 1 až 6 bar, boli namerané 

hodnoty zodpovedajúce triede prievzdušnosti 

4, čo je najvyššia trieda 

podľa klasifikačnej normy STN EN 

12207. To znamená, že tieto okná sa 

môžu používať aj vo veľmi drsných oblastiach 

(otvorené planiny, prímorské 

oblasti), a to až do výšky 50 metrov. 

V akustických komorách STU Bratislava 

boli otestované aj zvukovoizolačné 

vlastnosti okien a tou boli zistené 

tiež veľmi dobré hodnoty R w 

(C, Ctr) 

= 38(-2, -7) dB. To je index zvukovej 

nepriezvučnosti a štandard je 32 dB. 

Samozrejme, platí, že čím je hodnota 

vyššia, tým je zvuková izolácia lepšia. 

Dôležitým bodom pri stavbe domu je 

v súčasnosti aj súčiniteľ prechodu tepla 

vonkajších otvorových konštrukcií, 

kde je možné správnou kombináciou 

profilu a zasklenia dosiahnuť hodnotu 

U w 

až 0,7 W/(m 2 K). 

Povrchová úprava okien VEKA Spectral 

je odolná proti škrabancom, takže 

okná vydržia dlhé roky ako nové a majiteľ 

si ich môže spokojne užívať bez 

potreby výmeny. 

To sú výhody kvalitných okien, ktoré 

udržujú krok s trendom udržateľnosti. 

Voľba je na vás. 

info@bruvo.sk 

reklamný text: BrUVO 

158 


eklamný text: Cidem HraniCe 

Podlahy z dosiek CetriS® 

Pevná, nehorľavá a odolná proti vlhkosti – to je podlaha 

z cementotrieskových dosiek CETRIS®. Dosky CETRIS® 

sa vyrábajú lisovaním drevených triesok spojených 

portlandským cementom. Dosky vynikajú kombinovanou 

odolnosťou proti poveternostným vplyvom, ako aj 

ochranou proti ohňu, vlhkosti, hluku, drevokazným hubám 

a škodcom, plesni i baktériám. 

Použitím dosiek CETRIS® možno veľmi 

rýchlo a lacno bez použitia mokrých 

procesov zlepšiť akustické a tepelnoizolačné 

parametre existujúcej podlahovej 

konštrukcie alebo vytvoriť novú 

podlahovú konštrukciu. Obrovskou 

výhodou je ich vysoká variabilita (univerzálnosť). 

Cementotrieskové dosky 

CETRIS® sa úspešne používajú ako 

podlahové dosky pri sanácii starých 

drevených podláh, ako nosná vrstva 

položená na nosníkoch alebo v systéme 

ľahkých plávajúcich podláh. 

Z dosiek CETRIS® možno vytvoriť 

podlahovú konštrukciu s výškou od 16 

do 120 mm. Pre priaznivú hodnotu tepelnej 

vodivosti nachádza uplatnenie 

i pri rôznych systémoch podlahového 

vykurovania. 

Na podlahy je určená podlahová 

doska s označením CETRIS® PD. Ide 

o dosku, ktorá je formátom uspôsobená 

na jednoduchú montáž – veľkosť 

dosky je 1 250 × 625 mm, po obvode je 

vybavená perom a drážkou s hĺbkou 10 

mm. Predáva sa i vo variante brúsená 

– kalibrovaná s hrúbkovou toleranciou 

max. +/- 0,3 mm pod obchodným označením 

CETRIS® PDB. 

Dosky sa kladú na zraz, lepia sa k sebe 

perom a drážkou a skrutkujú sa k podkladu. 

Na lepenie spoja postačí jednozložkové 

disperzné lepidlo, odporúčame 

také, ktoré sú odolné proti 

alkáliám. Pri kladení dosiek sa zachováva 

dilatačná medzera so šírkou 15 

mm okolo stien a stĺpov a dbá sa na 

to, aby nevznikali krížové škáry. Pri 

spájaní dosiek s podkladom odporúčame 

samorezné skrutky alebo skrutky 

so zapustenou hlavou. Pre správne 

pripevnenie je nevyhnutné dodržať 

odporúčané vzdialenosti a odstupy 

spojovacích prvkov. Najčastejšie sa 

podlahové dosky využívajú na vytvorenie 

nosného záklopu podláh 

v podkroví. Hrúbka dosky v tomto 

prípade závisí od odstupu podpor 

a veľkosti zaťaženia. Napríklad na 

obytné priestory pri odstupe podpor 

621 mm postačia dosky CETRIS® PD 

hr. 22 mm. 

Najtenšia hrúbka podlahových dosiek 

(16 mm) sa využíva na sanáciu nášľapných 

podlahových vrstiev, kde síce 

nie sú nedostatky na vlastnej nosnej 

konštrukcii, ale nášľapné vrstvy sú 

vzhľadom na dĺžku užívania a fyzické 

opotrebenie či zanedbanú údržbu poškodené. 

Na pochôdznu vrstvu z cementotrieskových 

dosiek CETRIS® možno aplikovať 

elektrické podlahové vykurovanie 

a klásť rôzne druhy podlahových krytín 

(laminátové podlahy, vinyl, keramická 

dlažba a pod.). 

Podlaha z dosiek CETRIS® vyniká nielen 

vysokou mechanickou únosnosťou, 

ale v porovnaní s inými doskovými 

materiálmi i vyššou hodnotou vzduchovej 

a kročajovej nepriezvučnosti. 

Zároveň použitím nehorľavých dosiek 

CETRIS® možno dosiahnuť požiarnu 

odolnosť až 45 minút. 


dôležité informácie Z oblasti 

architektúry, stavebníctva a biZnisu 

Zaujalo vás číslo, ktoré práve držíte v rukách? 

Už 27 rokov sa snažíme, aby ste na svojom stole našli v prehľadnej forme tie najdôležitejšie informácie 

z oblasti architektúry, pozemných stavieb a stavebného developmentu. Podporte nás a predplaťte si 

časopis asb na celý rok. Sme tu pre vás! 

Len 

23,20 € 

8 vydaní 

Prečo si ho PredPlatiť? 

• Každé číslo získate so zľavou 26 %. 

• Nezmeškáte žiadne číslo. 

• Časopis dostanete až do schránky. 

ako objednávať? 

online: www.predplatne.jaga.sk/asb 

e-mail: predplatne@jaga.sk 

tel.: 02/50 200 283

Mokráň záhon 

Kancelárie 

a parkovacie miesta 

na prenájom 

Technická 

Technická 

bratislava@goldbeck.sk 

Technická 

Galvaniho 

Pestovateľská 

Technická 

Stará Ivanská cesta 

ORTWIN TO AIRPORT 

200 m 

Bus Stop 

Avion 

Pestovateľská 

1 min. 5 min. 

61 96 N61 Bus 200 mStop Fafruny 

1 min. 5 min. 



Bus Stop 

Pestovatelská 

Ivanská cesta 

Ikea 

Avion 

shopping 

park 

Bus Stop 

Pestovatelská 

ORTWIN TO AIRPORT 





61 96 N61 Bus Stop Fafruny 

Mokráň 

záhon 

D1 

Wien 

Mokráň 

záhon 

Žilina 

Pharos 

park 


D1 

Bus Stop 

Fafruny 


Wien 

Žilina 

Bus Stop 

Fafruny 



Ovocné sady 

PARKING 

OFFICE 

HOUSE 

Bus Stop 

Fafruny 

Bus Stop 

Airport 

parking 

Bus Stop 

Fafruny 

Letisko M.R. 

Štefánika (BTS) 



Parking 

airport 


Bus Stop 

Airport 



Bu 

Apa 



OFFICE 

Ovocné 

PARKING 

HOUSE

STAVAJME SPOLU 

BLIŽŠIE K PRÍRODE 

Vybrali sme si cestu zodpovednosti. Sami však nestačíme. 

Uhlíkovú stopu vieme ďalej znižovať už len s vašou pomocou. 

Investovali sme milióny eur do moderných technológií, výskumu 

a testovania kvality. Vďaka tomu vyrábame špičkové zmesové 

cementy s výrazne nižšou stopou emisií CO 2 

. Cement predávame 

najmä lokálne, bez potreby dlhej prepravy. 

Prosíme vás o pomoc. Rozhodujte sa pri výbere stavebných 

materiálov zodpovedne.

Časopis ASB sk 2021/11-12 (GREEN)

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?