Časopis ASB 01-02/2022 SK
- No tags were found...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
jan⁄Feb 2<strong>02</strong>2<br />
ROČnÍK 29<br />
3,90 €<br />
jaGa<br />
228<br />
biznis a reality<br />
Nové projekty a investície<br />
Fokus<br />
Ako má vyzerať územný plán Bratislavy?<br />
Matúš Vallo – vizionár či populista?<br />
architektúra<br />
stavebníctvo<br />
biznis<br />
architektúra<br />
Campus Eset<br />
Svetové hotely<br />
Richard Rogers<br />
Štúdio Mjölk<br />
Kam<br />
(ne)Kráča<br />
Bratislava
LET'S BUILD A BETTER FUTURE<br />
⸠ Udržateľná výstavba si vyžaduje udržateľné, energeticky úsporné<br />
a nízkoemisné riešenia.<br />
www.aluprof.eu<br />
Prezentácia<br />
produktov
elitebathkitchen.sk
Obsah<br />
28<br />
BIZNIS<br />
A REALITY<br />
8 Dôležité čísla<br />
10 Novinky z realitného trhu<br />
FOKUS:<br />
ÚZEMNÝ PLÁN<br />
BRATISLAVY<br />
12 Ako ho upratať<br />
16 Ako sa inšpirovať a nepopáliť<br />
18 Ako chce Bratislava stavať nájomné byty<br />
20 Anketa: Aký má byť územný plán Bratislavy?<br />
22 Názor: Bieda územného plánovania<br />
25 Názor: Pomalé povoľovanie stavieb<br />
28 Rozhovor s Matúšom Vallom:<br />
Kam (ne)kráča Bratislava<br />
36<br />
70<br />
ABS#228 obsah 2
ARCHITEKTÚRA<br />
36 Bjarke Ingels Group: Kampus Eset na Patrónke<br />
42 Gehl Architects: Zostane Palma len snom<br />
Corwinu?<br />
46 Revitalizácia Vrakune: Najhoršia časť Bratislavy.<br />
Naozaj?<br />
52 NOA*: Hotel na pomedzí dvoch svetov<br />
60 Antonio Citterio a Patricia Viel: Ikonický Bvlgari<br />
Resort v Dubaji<br />
64 White Arkitekter: Sara Kulturhus vo Švédsku<br />
70 Reiulf Ramstad Arkitekter & ASP Architecture:<br />
Alsaský hotel 48° Nord<br />
76 Zuzana Mórocz: Hra techniky a intelektu<br />
82 Richard Rogers: Rytier, ktorý obrátil domy<br />
naruby<br />
88 Štúdio Mjölk: Architekti sú často takí nudní ľudia<br />
88<br />
DIZAJN A UMENIE<br />
94 Peter Olah a Lars Kemper: V architektúre je sklo<br />
stále podceňované<br />
98 Umývadlo Delfo: Víťaz Archiproducts Design<br />
Award<br />
<strong>ASB</strong> DIGEST<br />
104 Pozvánky<br />
105 Súťaže<br />
106 Knižné novinky: Ako sme kedysi žili<br />
PREHRY ARCHITEKTÚRY<br />
110 Nadstavby, prístavby a prílepky<br />
112 Istropolis začali rozoberať<br />
<strong>ASB</strong><br />
228<br />
architektúra<br />
stavebníctvo<br />
biznis<br />
<strong>ASB</strong> 1 – 2/2<strong>02</strong>2<br />
29. ročník<br />
Predajná cena:<br />
3,90 €<br />
www.casopisasb.sk<br />
www.asb.sk<br />
<strong>ASB</strong> 1 – 2/2<strong>02</strong>2<br />
v predaji od 16. 2. 2<strong>02</strong>2<br />
Vydavateľ:<br />
Jaga group, s. r. o.<br />
IČO 35705779<br />
Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava<br />
Tel.: <strong>02</strong>/50 200 200<br />
Vychádza:<br />
8-krát ročne + 2 špeciály<br />
Šéfredaktorka:<br />
Denisa Kureková<br />
Tel.: <strong>02</strong>/50 200 232<br />
denisa.kurekova@jaga.sk<br />
Redakcia:<br />
Broňa Tarnócy<br />
Tel.: <strong>02</strong>/50 200 270<br />
brona.tarnocy@jaga.sk<br />
Rebeka Zacková<br />
rebeka.zackova@jaga.sk<br />
Inzercia:<br />
Ľudmila Prekalová, 0903 592 378,<br />
ludmila.prekalova@jaga.sk<br />
Katarína Lipovská, 0903 288 511,<br />
katarina.lipovska@jaga.sk<br />
Jaroslava Omastová, 0903 245 665,<br />
jaroslava.omastova@jaga.sk<br />
Norbert Gyűrösi, 0903 516 151,<br />
norbert.gyurosi@jaga.sk<br />
Veronika Uhrínová, 09<strong>02</strong> 982 999,<br />
veronika.uhrinova@jaga.sk<br />
Juraj Vilkovský, 0903 246 321,<br />
juraj.vilkovsky@jaga.sk<br />
Produkcia:<br />
Iveta Mužíková,<br />
iveta.muzikova@jaga.sk<br />
Fotograf:<br />
Miro Pochyba<br />
Jazyková úprava:<br />
Andrea Kaufmann<br />
Grafická úprava, DTP:<br />
Pavol Halász<br />
Tlač:<br />
Neografia, a.s.<br />
Predplatné:<br />
https://predplatne.jaga.sk<br />
Jaga group, s. r. o., Lamačská<br />
cesta 45, 841 03 Bratislava 42,<br />
<strong>02</strong>/50 200 283, fax: <strong>02</strong>/50 200 210,<br />
predplatne@jaga.sk<br />
L. K. Permanent, s. r. o., P. O. Box 4,<br />
834 14 Bratislava 34<br />
Mária Škardová, <strong>02</strong>/44 45 37 11,<br />
skardova@lkpermanent.sk<br />
Rozširuje:<br />
Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.<br />
Kopírovanie alebo rozširovanie<br />
ktorejkoľvek časti časopisu sa<br />
povoľuje výhradne so súhlasom<br />
vydavateľa. Články nemusia<br />
prezentovať stanovisko redakcie.<br />
Vydavateľstvo nemá právnu<br />
zodpovednosť za obsah inzercie<br />
a advertoriálov.<br />
Spoločnosť JAGA GROUP používa<br />
redakčný systém s digitálnym<br />
archívom NAXOS ARCHIVE 2<strong>01</strong>0<br />
a obchodný systém CONTRACT<br />
FOR MEDIA 2<strong>01</strong>0 spoločnosti MEDIA<br />
SOLUTIONS, www.media-sol.com<br />
Na obálke:<br />
isifa/Shuterstock<br />
Ďalšie číslo vyjde:<br />
22. 3. 2<strong>02</strong>2<br />
ISSN 1335-1230,<br />
Registračné číslo MK SR:<br />
EV 496/08<br />
Odborný časopis odporúčaný<br />
Slovenskou komorou<br />
stavebných inžinierov.<br />
<strong>Časopis</strong> <strong>ASB</strong><br />
z verejných zdrojov<br />
podporil Fond na<br />
podporu umenia.<br />
ABS#228 obsah 3
Vieme, čo SA deje<br />
V Architektúre,<br />
StAVeBníctVe A BizniSe<br />
Zaujalo vás číslo,<br />
ktoré práve držíte<br />
v rukách?<br />
Už 29 rokov vám prinášame tie<br />
najdôležitejšie informácie z oblasti<br />
architektúry, developmentu<br />
a stavebného biznisu.<br />
Podporte nás a predplaťte si<br />
časopis <strong>ASB</strong> na celý rok.<br />
Aké sú výhody predplAtného<br />
Každé číslo získate so zľavou 26 %.<br />
Nezmeškáte žiadne číslo.<br />
<strong>Časopis</strong> dostanete až do schránky.<br />
Ako objednAť predplAtné<br />
online: www.predplatne.jaga.sk/asb<br />
e-mail: predplatne@jaga.sk<br />
tel.: <strong>02</strong>/50 200 283
Editoriál<br />
Predstavte si, s akou chuťou sme pre<br />
vás pripravovali toto číslo. A teraz to<br />
vynásobte dvoma. Až potom máte tú<br />
správnu intenzitu. Nový, krásny dizajn<br />
od grafického štúdia Marvil nás pohltil.<br />
Vybrali sme pre vás písma Republika<br />
a ATYP, ktoré vytvorili českí dizajnéri.<br />
Za písmom ATYP z nášho loga a nadpisov stojí<br />
mladý dizajnér a typograf Tomáš Brousil, ktorý sa<br />
narodil v Nitre. Nadčasový dizajn nie je strohý, ako<br />
by ste možno od časopisu o architektúre očakávali.<br />
Nešetríme farbami ani priestorom, púšťame sa<br />
do odvážnych riešení. A to nie je všetko. Naopak.<br />
Tým iba začíname.<br />
Toto číslo sme venovali územnému plánu Bratislavy.<br />
Dokumentu, na ktorom stojí nielen celý stavebný<br />
biznis, ale doslova život v hlavnom meste.<br />
V Bratislave bolo na konci roku 2<strong>02</strong>1 iba<br />
52 dokončených bytov z primárneho trhu voľných.<br />
Nie v jednom projekte. V celom meste! Developeri chcú<br />
stavať, ale majú zviazané ruky. A to aj pre zastaraný,<br />
nepružný územný plán ešte z roku 2007 a pomalé<br />
povoľovanie stavieb, ktorým sme na Slovensku<br />
preslávení. Hľadali sme dôvody, prečo sa točíme<br />
dookola a napredujeme len minimálne. Prečo s tým<br />
nikto zodpovedný ešte stále nič poriadne neurobil.<br />
Pýtali sme sa odborníkov, developerov i druhej<br />
strany. Nielen o územnom pláne sme sa rozprávali<br />
s primátorom Matúšom Vallom. Ťažké čítanie<br />
vystriedajú oku lahodiace hotely, profil nedávno<br />
zosnulého velikána Richarda Rogersa či vždy veselí<br />
chalani zo štúdia Mjölk.<br />
Verím, že v najnovšom <strong>ASB</strong> nájdete aspoň niečo, čo<br />
vás poteší. A ak nás podporíte formou predplatného,<br />
budeme vám zaviazaní. Môžete si byť istí, že v každom<br />
čísle urobíme maximum, aby ste sa dozvedeli všetko<br />
podstatné, čo sa na trhu architektúry, stavebníctva<br />
a biznisu deje.<br />
Príjemné čítanie.<br />
ABS#228 Editoriál<br />
5
Ricardo Bofill,<br />
La muralla roja<br />
ABS#228 Foto mesiaca 6
ŠPANIEL<strong>SK</strong>O<br />
TEXT: REBEKA<br />
ZACKOVÁ, FOTO:<br />
RICARDO BOFILL<br />
TALLER DE<br />
ARQUITECTURA<br />
14. januára 2<strong>02</strong>2 zomrel<br />
v Barcelone Ricardo Bofill Leví,<br />
katalánsky architekt a urbanista.<br />
74 %<br />
Architektúre sa začal venovať už<br />
ako chlapec pod dohľadom otca<br />
staviteľa. 61 rokov, 74 % svojho<br />
života, zasvätil architektúre –<br />
od dokončenia svojej prvej stavby<br />
v 21 rokoch (Letné sídlo na Ibize)<br />
až do svojej smrti tohto roku.<br />
1 200<br />
Pracoval na viac ako 1 200<br />
projektoch, z toho najznámejšie<br />
sú Červená stena (Muralla Roja),<br />
Továreň (La Fábrica), kde mal<br />
svoj ateliér, či Gaudího štvrť<br />
(Bario Gaudí).<br />
Jeho meno sa najviac spája<br />
s postmodernizmom, ktorému sa<br />
venoval najmä na začiatku svojej<br />
tvorby. Vo všetkých projektoch<br />
kládol dôraz na vernakulárny<br />
aspekt architektúry.<br />
ABS#228 Ricardo Bofill, La muralla roja 7
BIZNIS<br />
A REALITY<br />
TABUĽKY A GRAFY:<br />
ÚEOS, člen skupiny<br />
Euroconstruct,<br />
LEXXUS (byty)<br />
HDP, stavebná produkcia a fixné investície<br />
za Euroconstruct, zmena (%, b.c.)<br />
8,0<br />
6,0<br />
5,1 %<br />
má podľa prognózy v roku 2<strong>02</strong>2 vzrásť stavebná produkcia<br />
na Slovensku<br />
4,0<br />
2,0<br />
0,0<br />
−2,0<br />
−4,0<br />
−6,0<br />
−8,0<br />
2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0 2<strong>02</strong>1 2<strong>02</strong>2 2<strong>02</strong>3 2<strong>02</strong>4<br />
stavebná produkcia<br />
HDP<br />
fixné investície<br />
Rast stavebníctva podľa segmentov (%, b.c.)<br />
Priemerná medziročná zmena v rokoch 2<strong>02</strong>1 – 2<strong>02</strong>3<br />
Krajina<br />
Spolu body<br />
Bytové Nebytové Inžinierske<br />
podľa poradia<br />
budovy budovy stavby<br />
v segmentoch<br />
Veľká Británia 8,5 6,1 7,6 54<br />
Taliansko 6,0 5,9 8,5 53<br />
Maďarsko 5,9 4,8 7,1 46<br />
Španielsko 7,3 4,3 7,1 46<br />
Írsko 11,7 4,3 4,5 44<br />
Belgicko 4,4 5,0 4,8 43<br />
Francúzsko 3,8 4,5 3,9 36<br />
Poľsko 4,8 2,4 4,0 36<br />
Rakúsko 2,4 4,7 2,8 32<br />
Holandsko 4,8 2,5 0,7 29<br />
Dánsko 3,8 1,9 2,4 27<br />
Nórsko −0,1 1,1 8,4 26<br />
Švédsko 2,9 0,7 1,7 18<br />
Portugalsko 0,2 0,8 2,4 17<br />
Česko 1,7 0,6 2,3 16<br />
Švajčiarsko 0,7 1,6 0,2 16<br />
Slovensko 3,0 0,6 0,1 14<br />
Fínsko 1,3 0,7 −1,1 11<br />
Nemecko 0,5 −0,4 0,0 6<br />
Euroconstruct 3,7 3,2 3,8 30<br />
HDP, stavebná produkcia a fixné investície v SR<br />
zmena (%, b.c.)<br />
20,0<br />
15,0<br />
10,0<br />
5,0<br />
0,0<br />
−5,0<br />
−10,0<br />
−15,0<br />
2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0 2<strong>02</strong>1 2<strong>02</strong>2 2<strong>02</strong>3 2<strong>02</strong>4<br />
stavebná produkcia<br />
HDP<br />
fixné investície<br />
Poznámka: Krajiny s rovnakým počtom bodov sú za sebou podľa abecedy<br />
Domáca stavebná produkcia v krajinách Euroconstructu<br />
medziročná zmena (%, b.c.)<br />
Prognóza<br />
Výhľad<br />
Krajina 2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0 2<strong>02</strong>1 2<strong>02</strong>2 2<strong>02</strong>3 2<strong>02</strong>4<br />
Írsko 10,0 5,8 −4,4 2,7 8,4 9,0 6,3<br />
Španielsko 6,4 4,6 −9,3 6,5 8,0 4,5 2,5<br />
Veľká Británia 0,1 2,6 −11,9 13,4 5,9 3,2 3,3<br />
Taliansko 1,9 3,6 −4,9 15,1 5,6 −0,5 −0,5<br />
Holandsko 7,4 4,9 −1,7 0,8 4,9 3,6 2,0<br />
Francúzsko 3,1 2,2 −12,7 6,7 3,8 1,7 1,5<br />
Belgicko 3,1 1,1 −4,9 10,3 3,6 0,3 0,8<br />
Rakúsko 5,6 4,0 −3,7 5,4 2,6 1,9 1,8<br />
Nórsko −1,8 1,7 −0,6 6,2 2,5 −0,5 3,6<br />
Dánsko 1,5 3,8 10,3 5,1 2,1 1,7 1,7<br />
Fínsko 1,7 −1,8 1,0 3,5 2,0 −3,5 −3,2<br />
Nemecko 2,0 1,6 0,0 −0,7 1,1 0,2 −0,1<br />
Portugalsko 10,0 8,4 3,4 0,4 1,0 1,4 1,5<br />
Švajčiarsko 0,9 −0,2 −0,3 1,5 0,7 0,4 0,4<br />
Švédsko 1,5 −0,2 2,7 8,3 −1,1 −1,3 −0,3<br />
Maďarsko 20,0 16,8 −6,6 3,3 7,2 7,1 3,4<br />
Slovensko 8,0 −4,7 −12,7 −6,3 5,1 4,8 −0,5<br />
Poľsko 14,0 4,9 −2,0 3,0 4,1 3,8 1,6<br />
Česko 7,0 3,5 −3,3 0,6 1,9 2,2 2,0<br />
Euroconstruct 3,2 2,7 −4,7 5,6 3,6 1,5 1,2<br />
HDP v krajinách Euroconstructu<br />
medziročná zmena (%, b.c.)<br />
Prognóza Výhľad<br />
Krajina 2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0 2<strong>02</strong>1 2<strong>02</strong>2 2<strong>02</strong>3 2<strong>02</strong>4<br />
Írsko 9,0 4,9 5,9 15,0 5,0 4,1 3,7<br />
Španielsko 2,3 2,1 −10,8 5,5 6,0 3,5 2,5<br />
Portugalsko 2,9 2,7 −8,4 4,8 5,6 2,4 2,3<br />
Nórsko 1,1 0,9 −0,8 3,0 4,1 2,8 2,5<br />
Rakúsko 2,5 1,5 −6,7 4,4 4,8 2,3 1,9<br />
Veľká Británia 1,3 1,4 −9,9 6,6 5,4 1,8 1,4<br />
Francúzsko 1,8 1,8 −8,0 6,0 4,2 2,1 1,7<br />
Dánsko 2,0 2,1 −2,1 3,7 3,2 2,4 2,2<br />
Taliansko 0,9 0,4 −8,9 6,7 4,2 1,8 1,4<br />
Švajčiarsko 2,9 1,2 −2,4 3,2 3,6 1,5 2,0<br />
Nemecko 1,1 1,1 −4,6 2,5 4,5 1,5 1,0<br />
Švédsko 2,0 2,0 −2,8 4,7 3,9 1,4 1,5<br />
Holandsko 2,4 2,0 −3,8 3,9 3,5 1,5 1,3<br />
Belgicko 1,8 1,7 −6,3 5,7 3,0 1,5 1,4<br />
Fínsko 1,1 1,3 −2,9 3,5 2,9 1,0 0,5<br />
Poľsko 5,4 4,7 −2,5 4,9 5,1 4,3 4,0<br />
Maďarsko 5,4 4,6 −4,7 6,8 5,5 3,5 3,3<br />
Slovensko 3,7 2,5 −4,8 3,7 4,2 5,0 0,7<br />
Česko 3,2 3,0 −5,8 3,2 4,2 2,4 2,0<br />
Euroconstruct 1,9 1,6 −6,3 5,1 4,5 2,1 1,7<br />
ABS#228 biznis a reality 8
Predané byty v bratislavských okresoch 2<strong>01</strong>7 – 2<strong>02</strong>1<br />
Voľné byty v rezidenčných projektoch v Bratislave 2<strong>01</strong>7 – 2<strong>02</strong>1<br />
1 600<br />
5 000<br />
1 400<br />
1 200<br />
1 000<br />
4 500<br />
4 000<br />
3 500<br />
3 000<br />
800<br />
2 500<br />
600<br />
400<br />
200<br />
2 000<br />
1 500<br />
1 000<br />
500<br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q<br />
2<strong>01</strong>7 2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0 2<strong>02</strong>1<br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q<br />
2<strong>01</strong>7 2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0 2<strong>02</strong>1<br />
BA V BA IV BA III BA II BA I spolu voľné dokončené byty voľné rozostavané byty spolu<br />
Voľné dokončené byty v bratislavských<br />
okresoch 2<strong>01</strong>7 – 2<strong>02</strong>1<br />
Voľné rozostavané byty v bratislavských<br />
okresoch 2<strong>01</strong>7 – 2<strong>02</strong>1<br />
700<br />
4 500<br />
600<br />
4 000<br />
500<br />
3 500<br />
3 000<br />
400<br />
2 500<br />
300<br />
2 000<br />
200<br />
1 500<br />
1 000<br />
100<br />
500<br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q<br />
2<strong>01</strong>7 2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0 2<strong>02</strong>1<br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q<br />
2<strong>01</strong>7 2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0 2<strong>02</strong>1<br />
BA V BA IV BA III BA II BA I spolu BA V BA IV BA III BA II BA I spolu<br />
Vývoj dopytu a ponuky na primárnom rezidenčnom trhu 2<strong>01</strong>7 – 2<strong>02</strong>1<br />
4 500<br />
4 000<br />
3 500<br />
3 000<br />
2 500<br />
2 000<br />
1 500<br />
1 000<br />
500<br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q<br />
2<strong>01</strong>7 2<strong>01</strong>8 2<strong>01</strong>9 2<strong>02</strong>0 2<strong>02</strong>1<br />
voľné byty<br />
priemerná konečná cena v € s DPH/m2 (predané byty)<br />
počet predaných/rezervovaných bytov<br />
priemerná konečná cena v € s DPH/m2 (voľné byty)<br />
52<br />
voľných dokončených bytov bolo<br />
v Bratislave na konci roka 2<strong>02</strong>1<br />
ABS#228 BIZNIS A REALITY 9
BIZNIS<br />
A REALITY<br />
Na Trnavskej ceste vyrastie<br />
Green Atrium<br />
Projekt s prevahou bývania pripravuje developer<br />
Haberl Real Estate. Celková plocha pozemkov je viac<br />
ako 3 800 m 2 a zastavanú plochu projektu tvorí viac<br />
ako 2 000 m 2 . Výstavba zahŕňa tri bloky, kde je deväť<br />
nadzemných podlaží, zelený vnútroblok Green Atria<br />
s 216 parkovacími miestami a zeleň. Tá je v projekte<br />
dominantná. Developer uvádza, že až 90 % zastavanej<br />
plochy tvorí zeleň, záhrady a zelené strechy.<br />
„Okrem spomínanej zelene sme sa snažili v projekte<br />
zohľadniť aj environmentálny aspekt. Podporujeme<br />
cyklomobilitu a obyvatelia bytov si budú môcť pohodlne<br />
zaparkovať svoj bicykel v cyklomiestnosti, kde nájdu<br />
uzamykateľné samostatné boxy. Rovnako dôležitá je aj<br />
podpora elektromobility, ktorá je momentálne na vzostupe.<br />
V pláne máme pokrytie viac ako 70 % podzemných<br />
státí na nabíjanie elektrovozidiel,“ uviedol Lukáš Svoboda,<br />
projektový manažér HABERL Real Estate.<br />
Bytový dom<br />
Zelenka vstupuje<br />
do povoľovania<br />
Na Záhradníckej ulici v Ružinove<br />
plánujú postaviť 11-poschodový polyfunkčný<br />
komplex. Vyplýva to zo zámeru<br />
predloženého na posudzovanie vplyvov<br />
na životné prostredie EIA. Navrhovateľom<br />
je spoločnosť Zelenka z Bratislavy.<br />
Začiatok výstavby je naplánovaný na<br />
prvý kvartál 2<strong>02</strong>3, predpokladaná lehota<br />
výstavby je 30 mesiacov. Náklady budú<br />
stanovené na základe výberového konania<br />
na dodávateľa stavby. Aktuálne je<br />
územie využívané ako parkovacia plocha<br />
s kapacitou približne 120 parkovacích<br />
miest s prístupom z Palkovičovej. V priľahlom<br />
okolí je pôvodná bytová zástavba<br />
z 80. až 90. rokov minulého storočia,<br />
ako aj susediaci multifunkčný objekt,<br />
bývalá budova Slovenskej sporiteľne,<br />
v ktorom sa nachádza nákupné centrum<br />
Billa a Radošinské naivné divadlo.<br />
Polyfunkčný bytový dom<br />
Mesto<br />
Bratislava-Ružinov<br />
Developer ZELENKA, a. s.<br />
Rozloha 3 458 m 2<br />
Podlažná plocha 11 496 m 2<br />
Počet<br />
344<br />
parkovacích miest<br />
Green Atrium<br />
Mesto<br />
Bratislava<br />
Developer<br />
HABERL Real Estate<br />
Zastavaná plocha 2 048 m 2<br />
Počet bytov 83<br />
Realizácia 2<strong>02</strong>2<br />
Predpokladané 2<strong>02</strong>5<br />
dokončenie<br />
Rusovce sa pripravujú<br />
na rozsiahly<br />
developerský projekt<br />
Až 18 polyfunkčných objektov a 91<br />
rodinných domov pribudne v bratislavských<br />
Rusovciach.<br />
Celý projekt má vyrásť severne od<br />
Irkutskej ulice blízko cesty I/2 na ploche<br />
riešeného územia s rozlohou 140 509 m 2 .<br />
Obyvatelia sa dočkajú polyfunkčných<br />
objektov a individuálnej bytovej výstavby,<br />
s dopravnou a technickou infraštruktúrou<br />
i s prvkami rekreácie a plochami<br />
zelene. Projekt by mal byť spustený<br />
v roku 2<strong>02</strong>2, prípadne o rok neskôr.<br />
Dátum predpokladaného dokončenia<br />
ešte stanovený nebol.<br />
Rozsiahly development<br />
v Rusovciach<br />
Mesto<br />
Rusovce Sever<br />
Developeri Slovak Real Estate,<br />
Freeheen, Ekoma – L,<br />
Lucky angel.<br />
Rozloha 140 509 m 2<br />
Začiatok<br />
realizácie<br />
Odhadované<br />
náklady<br />
2<strong>02</strong>2 – 2<strong>02</strong>3<br />
60 mil. €<br />
ABS#228 BIZNIS A REALITY 10
Národné tréningové<br />
centrum Košice<br />
Základnou funkciou je tréningové zariadenie<br />
vrcholového športu miestneho<br />
a regionálneho charakteru. Iniciátorom<br />
výstavby je Slovenský tenisový zväz.<br />
Užívateľom bude NTC Košice, a.s. Ide<br />
o športovo-rekreačné centrum, ktoré<br />
bude poskytovať priestory hlavne pre<br />
tréningový a súťažný tenis, a to ako pre<br />
profesionálnych špičkových hráčov, tak<br />
aj pre dorastajúce tenisové talenty. Stavebný<br />
pozemok obsahuje budovy, ktoré<br />
tvoria zastavanú plochu, a vonkajšie<br />
plochy, ktoré dotvárajú areál. Ústredným<br />
objektom areálu je tenisová hala a prevádzková<br />
budova. Zariadenie obsahuje<br />
ďalšie súvisiace funkcie, ktoré umožnia<br />
kondičnú prípravu hráčov, ich relaxáciu,<br />
ale aj širšie športovo-relaxačné a oddychové<br />
funkcie prístupné pre širokú<br />
verejnosť. Zariadenie obsahuje aj ďalšie<br />
doplnkové funkcie, ako je bufet, reštaurácia,<br />
fitnes centrum, servis a predaj<br />
športových potrieb, rehabilitačné<br />
stredisko, administratíva a nevyhnutné<br />
technické vybavenie.<br />
Národné tréningové centrum<br />
Košice<br />
Celkove náklady stavby 8,5 mil. €<br />
Revitalizácia kultúrneho<br />
strediska v Rači<br />
Mestská časť Bratislava-Rača chce zlepšiť súčasné<br />
využitie obľúbeného kultúrneho strediska s knižnicou<br />
na Žarnovickej ulici. MIB v spolupráci s hlavným mestom<br />
a mestskou časťou Rača zorganizoval architektonicko-<br />
-urbanistickú súťaž, v ktorej porota najviac ocenila<br />
návrh z ateliéru young.s architekti. Tí ponúkli najlepšie<br />
riešenie, ako zrekonštruovať súčasnú budovu na atraktívne<br />
multifunkčné kultúrne stredisko, ktoré bude zodpovedať<br />
nárokom detí, dospelých aj seniorov. Víťazom<br />
sa podarilo pripraviť kvalitný návrh na funkčnú premenu<br />
existujúceho objektu. Budova kultúrneho strediska má<br />
mať po rekonštrukcii štyri kľúčové časti – knižnicu,<br />
klubovne na krúžky, spoločenskú sálu a kaviareň.<br />
Architekti navrhli zachovať a zrekonštruovať súčasný<br />
objekt tak, aby na seba jednotlivé priestory lepšie<br />
nadväzovali. Zlepší sa aj vnútorná dispozícia priestorov,<br />
ktorá bude flexibilnejšia. Vďaka tomu dokáže kultúrne<br />
stredisko pohotovo reagovať na rôzne typy podujatí.<br />
Súčasťou návrhu je aj prístavba novej spoločenskej sály<br />
pre 160 ľudí. Zo súčasného vonkajšieho amfiteátru sa<br />
tak vytvorí komunitný dvor, kde bude možné tráviť čas<br />
za akéhokoľvek počasia.<br />
Revitalizácia kultúrneho strediska s knižnicou<br />
Mesto<br />
Realizácia<br />
Bratislava-Rača<br />
prvá fáza:<br />
2<strong>02</strong>3 – 2<strong>02</strong>4, druhá<br />
fáza: 2<strong>02</strong>4 – 2<strong>02</strong>5<br />
Predpokladané dokončenie 2<strong>02</strong>5 – 2<strong>02</strong>6<br />
City Center Residence<br />
prinesie do Lučenca<br />
viac než 100 nových<br />
bytov<br />
Cieľom navrhovaného zámeru „City<br />
Center Residence“ je výstavba obytného<br />
komplexu združujúceho viacero objektov<br />
s funkciou bývania. Pozostáva zo<br />
siedmich bytových domov. Štyri bytové<br />
domy majú 5 nadzemných podlaží,<br />
prvé nadzemné podlažie je ustúpené<br />
a obsahuje doplnkové funkcie a vstupné<br />
priestory do bytového domu. Tri bytové<br />
domy majú 5 nadzemných podlaží, z toho<br />
prvé je ustúpené a obsahuje doplnkové<br />
funkcie, nebytové komerčné priestory<br />
a vstupné priestory do bytového domu.<br />
V úrovni 1. NP sa nachádza parkovisko<br />
určené pre rezidentov. Komplex je<br />
doplnený príslušnými technologickými<br />
a doplnkovými priestormi a terénnymi<br />
úpravami zelene. Okrem vegetácie<br />
komplex obsahuje aj detské ihrisko<br />
a medzipriestory doplnené lavičkami.<br />
Investor má v pláne začať výstavbu<br />
v druhom štvrťroku tohto roka a ukončiť<br />
ju približne o rok. Územie, na ktorom sa<br />
má nachádzať nová bytová výstavba, sa<br />
nachádza na ulici M. Rázusa na mieste<br />
asanovaných obytných domov.<br />
City Center Residence<br />
Mesto<br />
Lučenec<br />
Developer AVG s.r.o.<br />
a Enviplan, s. r. o.<br />
Rozloha 5 753 m 2<br />
Počet bytov 115<br />
Realizácia 2<strong>02</strong>2<br />
Predpokladané 2<strong>02</strong>3<br />
dokončenie<br />
ABS#228 BIZNIS A REALITY 11
územný plán Bratislavy<br />
Ako ho upratať<br />
TEXT: Veronika<br />
Rajničová<br />
FOTO: isifa/<br />
Shutterstock,<br />
iStock, IPR, Miro<br />
Pochyba<br />
Územný plán Bratislavy<br />
pochádza ešte z roku<br />
2007, teda z čias, keď<br />
ešte niektorí verili, že bude<br />
v hlavnom meste metro.<br />
Odvtedy sa poslancom<br />
podarilo prijať šesť zmien<br />
a doplnkov (ZaD), ktoré<br />
sa správnejšie či menej<br />
správne triafali do budúcej<br />
vízie slovenskej metropoly,<br />
reagovali na aktuálnu<br />
legislatívu a hľadali priestor<br />
na zlepšenie mobility<br />
obyvateľstva.<br />
ABS#228 Fokus 12
Fabrika Palma na Račianskej ulici<br />
už roky nič nevyrába. Stala sa<br />
vylomeným zubom bratislavskej<br />
mestskej časti Nové Mesto,<br />
z ktorého musia pravidelne vyháňať<br />
bezdomovcov. Súčasný majiteľ<br />
pozemku, developerská spoločnosť<br />
Corwin, by z priemyselného areálu<br />
rád urobil modernú štvrť, kde sa<br />
ľudia budú cítiť dobre a kde pribudnú<br />
funkcie, po ktorých je v okolí<br />
dopyt.<br />
600 ha<br />
brownfieldov v Bratislave<br />
by zmenou funkcie mohlo<br />
slúžiť novému účelu<br />
Corwin kúpil pozemky ešte<br />
v roku 2<strong>01</strong>9. V novembri 2<strong>02</strong>1 predstavil<br />
koncept novej štvrte z pera<br />
svetoznámeho štúdia. Zatiaľ však<br />
nie je jasné, kedy sa s revitalizáciou<br />
areálu začne. Prečo? Čaká sa na<br />
zmenu územného plánu, podľa<br />
ktorého má byť v súčasnosti na<br />
území výroba, a bodka. Ako je to<br />
na Slovensku už pomaly folklórom,<br />
vyzerá to tak, že si ešte počkáme.<br />
Zmeny a doplnky územného<br />
plánu sú v súčasnosti de facto<br />
jediný legálny spôsob, ako korigovať<br />
územný plán mesta. Súčasnému<br />
vedeniu magistrátu na čele<br />
s primátorom Matúšom Vallom sa<br />
podarilo v septembri 2<strong>02</strong>0 schváliť<br />
ZaD 06 a v októbri tohto roka<br />
odsúhlasili poslanci zatiaľ poslednú<br />
úpravu s číslom 07. Ani v jednom<br />
prípade však neprišlo k lokalitným<br />
zmenám, ktoré by pomohli napätému<br />
realitnému trhu. Čiastkovú<br />
úľavu majú priniesť ZaD 08, ktoré<br />
obsahujú aj zmeny územného plánu<br />
pre projekty, kde sa budú stavať<br />
v spolupráci s magistrátom aj<br />
nájomné byty.<br />
Zmeny a doplnky<br />
Najvýraznejšie zmeny v ZaD 06 sú<br />
tie, ktoré súvisia s výstavbou diaľnice<br />
a rýchlostnej cesty D4R7. Okrem<br />
toho sa územný plán prispôsobil<br />
úpravám zámeru projektu prepojenia<br />
železničných koridorov TEN-T<br />
17, ktorý má byť súčasťou magistrály<br />
Paríž – Štrasburg – Štutgart –<br />
Viedeň – Bratislava, a plánovanému<br />
terminálu integrovanej osobnej<br />
prepravy – TIOP-u. „Šestky“ upravili<br />
aj niektoré formulácie v textovej<br />
časti územného plánu, prispôsobili<br />
ich novým legislatívnym zmenám,<br />
spresnili ochranu prírody, chránených<br />
území, vodných zdrojov<br />
a vinohradov a zhrnuli aktuálne<br />
stratégie v oblasti rozvoja dopravy.<br />
Väčší rozruch bol okolo ZaD 07.<br />
Najkontroverznejšou časťou bolo<br />
jednoznačne schválenie novej električkovej<br />
trate Pribinova – Košická,<br />
ktorá má viesť popred budovu<br />
Slovenského národného divadla<br />
na Vajanského nábreží. Kauza<br />
električka pred SND rozhádala aj<br />
poslancov. Na druhej strane veľmi<br />
kladnú odozvu mala nová rozsiahla<br />
regulácia reklamy, ktorá by po<br />
novom nemala špatiť historické<br />
ani prírodné lokality a vyrušovať<br />
pozornosť vodičov.<br />
Dokument ZaD 07 spresnil a vymedzil<br />
podmienky na prijímanie<br />
územných plánov zón a zároveň<br />
určil, kde sa majú vypracovať.<br />
Územné plány zón sú ešte podrobnejšie<br />
ako územný plán mesta.<br />
Okrem funkcií zóny upresňujú aj<br />
urbanizmus. Posledná aktualizácia<br />
územného plánu doplnila aj novú<br />
kapitolu v oblasti adaptácie na<br />
zmenu klímy so základnými<br />
zásadami slúžiacimi na zachovanie<br />
prírodného charakteru a reguláciu<br />
stavebnej činnosti na území mesta<br />
tak, aby boli eliminované dosahy<br />
klimatických zmien, ktoré sa<br />
budú hlavného mesta v najbližších<br />
rokoch dotýkať ešte intenzívnejšie.<br />
V neposlednom rade dopĺňa nové<br />
plochy na nakladanie s odpadmi<br />
v súvislosti s novými právnymi<br />
predpismi.<br />
To znie ako riadny kus práce magistrátu.<br />
Visia však nad ním viaceré<br />
výkričníky. Pozemky pred budovou<br />
SND vlastní ministerstvo kultúry,<br />
ktoré s električkovou traťou pred<br />
kultúrnou ustanovizňou principiálne<br />
nesúhlasí. Proti sú aj niektorí<br />
poslanci, urbanisti a značná časť<br />
verejnosti. V územnom pláne tak<br />
mohla pribudnúť len ďalšia pekná<br />
čiara, ktorá zostane skôr ideou ako<br />
reálnym plánom.<br />
Zdĺhavý proces<br />
Jedným z problémov je, že sa zmeny<br />
a doplnky prijímajú v nesúrodých<br />
balíkoch, ktoré obsahujú aj kontroverzné<br />
prvky, čo má vplyv na<br />
dĺžku prerokovania. Dostalo to na<br />
kolená ZaD 04, ktoré v roku 2<strong>01</strong>8<br />
úplne zastavili. Hlavné mesto pod<br />
Vallovým vedením chcelo zmeniť<br />
stratégiu a zmeny a doplnky<br />
prijímať po menších, tematicky<br />
príbuzných balíkoch. To by malo<br />
zlepšiť zrozumiteľnosť týchto zmien<br />
a zlepšiť šancu na schválenie. Je<br />
však otázne, prečo potom skončilo<br />
v jednom balíku schvaľovanie<br />
kontroverznej električkovej trate<br />
a odstraňovanie reklamy.<br />
„Magistrát sa očividne pokúsil<br />
o politický ťah. Kým prvý projekt je<br />
v záujme developera JTRE, prísna<br />
regulácia určite nebude v záujme<br />
veľkých reklamných spoločností,<br />
v ktorých má účasť JTRE blízka<br />
skupine J&T. V ideálnom prípade by<br />
sa dali vyriešiť dve muchy jednou<br />
ranou – takto sa však riskuje, že ak<br />
sa nepodarí verejnú debatu správne<br />
zmoderovať, komplikácie by mohli<br />
nastať v oboch témach,“ vyjadril sa<br />
k téme bloger Adrián Gubčo, ktorý<br />
píše pre portál YIMBA.<br />
„Mesto má voči stovkám tisícom<br />
obyvateľov Bratislavy zodpovednosť<br />
zabezpečiť fungujúci nosný<br />
dopravný systém, ktorý predíde<br />
Tak ako je<br />
územný plán<br />
Bratislavy príliš<br />
podrobný, je<br />
zároveň aj príliš<br />
nejednoznačný.<br />
kolapsu v zóne. Proces prípravy<br />
novej električkovej trate sme už<br />
nemohli odkladať,“ odpovedala <strong>ASB</strong><br />
hovorkyňa magistrátu Katarína<br />
Rajčanová.<br />
Legislatívny proces schvaľovania<br />
zmien a doplnkov je sám osebe<br />
náročný a obsahuje viaceré úskalia,<br />
na ktorých môže stroskotať alebo<br />
sa významne predĺžiť. Aj pri najlepšej<br />
vôli prejdú od oznámenia o prerokovaní<br />
návrhu ZaD po schválenie<br />
mestským zastupiteľstvom celé<br />
mesiace.<br />
Magistrát má povinnosť prerokovať<br />
návrh so všetkými dotknutými<br />
stranami a v prípade, že majú pripomienky,<br />
ich aj zapracovať a návrh<br />
ABS#228 územný plán Bratislavy 13
znovu prerokovať. Materiál musí<br />
preskúmať aj okresný úrad, ktorý<br />
má na to 30 dní, no táto lehota sa<br />
často natiahne.<br />
Netreba však zabúdať, že<br />
z pohľadu mesta nejde v prípade<br />
aktualizácie územného plánu<br />
o prejav dobrej vôle, ale o povinnosť.<br />
V stavebnom zákone je<br />
zakotvená povinnosť obce pravidelne,<br />
najmenej však raz za štyri<br />
roky, preskúmať územný plán, či<br />
nie sú potrebné jeho zmeny alebo<br />
doplnky, alebo či netreba obstarať<br />
nový územný plán. Takáto analýza<br />
sa podľa informácií magazínu <strong>ASB</strong><br />
za súčasného vedenia vypracovala,<br />
no pretože stavebný zákon nestanovuje,<br />
že musí byť verejná, nedá sa<br />
k nej len tak jednoducho dostať.<br />
„Veľmi ťažko sa potom diskutuje<br />
o tom, ktoré lokality by bolo<br />
vhodné zmeniť alebo aký je v tom<br />
územnom plánovaní problém.<br />
Táto analýza by veľmi pomohla<br />
už prvému kroku, aby developeri,<br />
respektíve vlastníci pozemkov,<br />
vedeli, že v tejto lokalite už aj<br />
mesto v analýze identifikovalo<br />
nejakú možnosť alebo potrebu<br />
zmeny,“ myslí si Suchánek, riaditeľ<br />
Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR),<br />
v ktorom sú združení viacerí veľkí<br />
bratislavskí developeri.<br />
Nešťastné funkcie<br />
Územný plán Bratislavy definuje<br />
celkovo 35 funkcií. Plochy bývania<br />
tvoria 15,2 % územia mesta, vybavenosť<br />
9,2 %, infraštruktúra 6,8 %,<br />
priemysel 4,6 %, zeleň a voda 43,1 %<br />
a pôda 21,2 %. Na 1 hektár bývania<br />
pripadá aj 0,6 hektára vybavenosti.<br />
Pri takom pomere sa z Bratislavy,<br />
ak to nadnesieme cynicky, stáva<br />
mesto nákupných centier. Viac než<br />
1 200 m 2 nákupného priestoru tu<br />
v roku 2<strong>02</strong>0 pripadalo na tisícku<br />
obyvateľov, čo Bratislavu radí k samosprávam<br />
s najvyšším pomerom<br />
v tomto ukazovateli.<br />
Prevádzkovatelia sa spoliehajú<br />
na to, že vysoká ekonomická sila<br />
v porovnaní so zvyškom krajiny<br />
a s tým spojená kúpyschopnosť<br />
obyvateľstva ich dokážu uživiť.<br />
No v obchodnom dome sa dobre<br />
nevyspíte. Bratislavčania v prvom<br />
rade nemajú kde bývať. Podľa Inštitútu<br />
urbánneho rozvoja v hlavnom<br />
meste v súčasnosti chýba približne<br />
40-tisíc bytov. Prečo ich nie je viac<br />
a ako za to môže územný plán?<br />
Súčasné podrobné rozdelenie<br />
funkcií v územnom pláne v praxi<br />
znamená, že developeri majú<br />
veľmi presné pravidlá, kde môžu<br />
stavať byty a koľko ich môže byť.<br />
Inými slovami, ak nemá lokalita<br />
v územnom pláne nálepku bývanie,<br />
bez zmeny či aktualizácie územného<br />
plánu tu byty či domy nevyrastú,<br />
ani keby sa stavebník postavil na<br />
hlavu. A to nie je zlé, len to v súčasnom<br />
kontexte nemusí vždy dávať<br />
zmysel.<br />
Na 1 hektár<br />
bývania pripadá<br />
v Bratislave až<br />
0,6 hektára<br />
vybavenosti.<br />
Príkladom môže byť funkcia<br />
2<strong>01</strong>, ktorá predpisuje 70 % občianskej<br />
vybavenosti a 30 % bývania.<br />
Tento pomer výrazne znižuje<br />
praktickú použiteľnosť v území.<br />
Ak developeri nechcú stavať ďalšie<br />
obchody či kancelárie, kreslia<br />
do projektov hotely a ubytovne.<br />
Niečím 70 % naplniť musia a oficiálne<br />
to podľa územného plánu<br />
nemôžu byť byty.<br />
V minulosti sa developeri<br />
snažili obísť predpisy tak, že<br />
plnohodnotné byty napísali do<br />
výkresov ako apartmány. Nové<br />
vedenie magistrátu Matúša Valla<br />
však vyhlásilo apartmánom vojnu<br />
a stoplo desiatky projektov, ktoré<br />
použili túto taktiku. Klepli tak po<br />
prstoch realitným špekulantom, no<br />
zároveň to ubralo z možností, kde<br />
sa dá v Bratislave bývať.<br />
Ďalšou vecou je, že ani v prípade<br />
takto exaktne predpísanej funkcie<br />
nie je všetko jasné. „Prebiehali<br />
diskusie, či sa musí súčasne<br />
a presne v tomto pomere (70 %<br />
občianska vybavenosť a 30 %<br />
bývanie) budovať výstavba, alebo je<br />
to možné etapizovať tak, že v prvej<br />
etape sa postavia byty a v ďalšej<br />
sa postaví občianska vybavenosť.<br />
Nevieme, či je nutné vyčerpať<br />
obidve tieto funkcie alebo nie. Toto<br />
sú diskusie, ktoré naozaj zdržujú<br />
prípravu projektov a dávajú rôzny<br />
priestor na rôzne interpretácie,“<br />
konštatuje Juraj Suchánek.<br />
Existujú reálne úvahy o tom, že<br />
nový územný plán by mal byť, čo<br />
sa týka rozdelenia funkcií, voľnejší<br />
a flexibilnejší. „(Nový územný<br />
plán) by mal byť viac ,ponukový‘<br />
než reštriktívny, viac o zásadách<br />
a princípoch než o prísnej regulácii,<br />
pričom tú by som videl viac<br />
v priestorovom usporiadaní,“ vyjadril<br />
sa v ankete pre časopis <strong>ASB</strong> Juraj<br />
Šujan, poradca súčasného primátora<br />
hlavného mesta pre rozvoj mesta<br />
a územné plánovanie.<br />
Kým sa však pripraví nový<br />
územný plán, čo môže trvať roky,<br />
musíme si vystačiť s čiastočným<br />
ošetrením v rámci zmien a doplnkov.<br />
Posledné lokalitné zmeny sa<br />
udiali v druhých zmenách a doplnkoch,<br />
teda pred celou dekádou.<br />
Pozemky by sa pritom našli. Samo<br />
mesto identifikovalo vyše 600<br />
hektárov bývalých priemyselných<br />
areálov – brownfieldov, ktoré<br />
by zmenou funkcie mohli slúžiť<br />
novému účelu.<br />
Jedným z takýchto území je aj<br />
areál Palmy, ktorý spomíname<br />
v úvode. Zmeny funkcií brownfieldov<br />
mali byť súčasťou balíčka<br />
zmien a doplnkov s číslom 10, no<br />
je len veľmi málo pravdepodobné,<br />
že ich stihnú pripraviť a odsúhlasiť<br />
ešte v tomto volebnom období.<br />
Nejednoznačnosť a prieťahy<br />
Je paradoxom, že tak ako je územný<br />
plán Bratislavy príliš podrobný, je<br />
zároveň aj príliš nejednoznačný.<br />
Urbanista Martin Baloga upozorňuje<br />
na to, že množstvo regulatívov<br />
v ÚPN má pomerne všeobecné<br />
znenie, a preto sa dajú interpretovať<br />
rozlične. To nie je dobré<br />
aj vzhľadom na to, že charakter<br />
regulatívov je skôr zadávací a nestanovuje<br />
žiadne limity.<br />
Interpretácií je také množstvo,<br />
že si každý môže vybrať tú svoju, čo<br />
je často predmetom nedorozumení<br />
a sporov. Tie vedú k prieťahom na<br />
úrovni povoľovacích procesov. Ich<br />
dĺžka nad rámec zákona je niečo,<br />
čo developeri pravidelne vytýkajú<br />
samosprávam. V Bratislave sa povoľovacie<br />
procesy pokúsili urýchliť<br />
digitalizáciou.<br />
Prvé zo stanovísk k územnému<br />
rozhodnutiu, ktoré žiada stavebník,<br />
je záväzné stanovisko mesta, kde<br />
ABS#228 Fokus 14
sa posudzuje súlad s územným<br />
plánom. Ďalej prechádza do<br />
stavebných a územných konaní na<br />
mestské časti. Aj tie sa v niektorých<br />
prípadoch snažia vykladať si súlad<br />
s územným plánom. Ak sa výklady<br />
nezhodujú, konanie sa naťahuje.<br />
Keď sa pozrieme na dáta,<br />
môžeme vidieť, že minulý rok<br />
skolaudovali v hlavnom meste najmenej<br />
bytov za posledné štyri roky.<br />
Podľa dát IUR súhlasné záväzné<br />
stanovisko získalo v Bratislave<br />
v roku 2<strong>02</strong>0 len 1 957 bytových<br />
jednotiek (čo je o 1 000 menej ako<br />
skolaudovaných bytov za rovnaké<br />
obdobie). Hrozí, že namiesto<br />
zrýchlenia výstavby, ktorú mesto<br />
tak veľmi potrebuje, môže prísť<br />
k útlmu.<br />
Odvoláva sa na neexistujúce<br />
Územný plán sa tvorí na roky<br />
dopredu podľa vízie, kam by sa<br />
mohlo mesto uberať. Vízia je však<br />
jedna vec a realita, ktorá územný<br />
plán skôr či neskôr dobehne, vec<br />
druhá. Pri stanovovaní priestorových<br />
regulatívov v územnom pláne<br />
sa roky hovorí, že budú určené<br />
v územnom pláne zóny, čím sú dané<br />
plochy v podstate neregulované.<br />
„Už aj na základe metodického<br />
usmernenia Ministerstva dopravy<br />
a výstavby SR sa nemôže ÚPN<br />
odvolávať na to, že to bude niekedy<br />
v budúcnosti vyriešené nejakým<br />
iným dokumentom. Je to istá forma<br />
právnej neistoty, pretože stavebník<br />
netuší, čo tam bude, aj keď sa to raz<br />
možno vyrieši. Územný plán musí<br />
povedať základné nóty aj pre tieto<br />
územia,“ myslí si Martin Baloga.<br />
Územný plán tiež veselo odkazuje<br />
na komunikácie, ktoré buď<br />
neexistujú, alebo sú v nevyhovujúcom<br />
stave. „Myslíme si, že územný<br />
plán by mal definovať aj to, kto je<br />
zodpovedný za budovanie kľúčovej<br />
infraštruktúry. Aby sa nestalo, že sa<br />
povie áno, túto lokalitu povolíme,<br />
ale až keď sa dostavia ulica, pričom<br />
súkromný investor nemá možnosť<br />
ovplyvniť výstavbu ulice cez množstvo<br />
nevysporiadaných pozemkov,“<br />
hovorí Juraj Suchánek.<br />
Mesto v súčasnosti prechádza<br />
na model, podľa ktorého ukladá<br />
developerovi povinnosť vybudovať<br />
komunikáciu v záväznom stanovisku.<br />
Developer sa zrazu stane<br />
stavebníkom križovatky či odbočovacieho<br />
pruhu v strede veľkej<br />
komunikácie. Podľa Suchánka<br />
by sa mal využívať model zmluvy<br />
o spolupráci. Na základe nej by sa<br />
mesto a stavebník stali partnermi.<br />
Oficiálne by bol stavebníkom<br />
tejto stavby mesto a dodávateľom<br />
developer. Aj takýto manažment<br />
môže zabezpečiť, aby výstavba<br />
bežala rýchlejším tempom a v lepšej<br />
koordinácii oboch strán. Príkladom<br />
takéhoto prístupu môže byť ulica<br />
Mlynské nivy, ktorú vybudoval<br />
v spolupráci s mestom HB Reavis.<br />
V minulom roku 2<strong>02</strong>1 začalo mesto<br />
tento model spolupráce využívať<br />
s viacerými developermi, a tak sa<br />
stáva novým štandardom.<br />
Priestor na korupciu<br />
Orgán územného plánovania môže<br />
požadovať čiastočnú alebo úplnú<br />
úhradu nákladov za obstaranie<br />
územnoplánovacej dokumentácie.<br />
Už roky sa však hovorí o tom, že za<br />
zmenu územného plánu si treba na<br />
niektorých miestach „priplatiť“.<br />
Oficiálne chýbajú konkrétne<br />
dôkazy. To by nemalo zabrániť<br />
súčasnému vedeniu vynaložiť<br />
maximálne úsilie, aby priestor na<br />
prípadné úplatky odstránili alebo<br />
aspoň znížili na minimum. Krokom<br />
vpred je určite digitalizácia povoľovacích<br />
procesov.<br />
Hlavným problémom však ostáva<br />
už spomínaná nejednoznačnosť<br />
územného plánu a priestor na diskusie,<br />
kde jednotlivé strany môžu<br />
jednoducho zmeniť názor.<br />
„Pomohlo by stanovenie jasných<br />
a transparentných pravidiel, akým<br />
spôsobom možno podávať podnety<br />
na zmenu územného plánu, ako aj<br />
nastavenie procesu, kto a ako bude<br />
rozhodovať, ktoré podnety budú<br />
zaradené do procesu obstarávania<br />
a ktoré budú zhodené zo stola,“<br />
myslí si urbanista Matúš Bizoň.<br />
Okrem zákonom stanovených<br />
procesov pripomienkovania a prerokovávania<br />
územného plánu, ktoré<br />
sa dejú takpovediac „nad stolom“,<br />
15,2 %<br />
územia mesta<br />
Bratislavy patrí bývaniu<br />
existujú podľa Bizoňa aj procesy<br />
„pod stolom“. Na mestské i obecné<br />
úrady chodia pravidelné podnety na<br />
aktualizácie územného plánu. Problémom<br />
je procedúra výberu, ktoré<br />
žiadosti budú zaradené do ďalších<br />
zmien a doplnkov a ktoré podnety<br />
skončia v koši. Toto sa v uplynulých<br />
rokoch stalo najväčším kameňom<br />
úrazu aj v Bratislave. Aj dobré projekty<br />
tak môžu skončiť v koši alebo,<br />
naopak, do procesov „nad stolom“<br />
sa dostanú aj také, ktoré si niekto<br />
jednoducho vyloboval.<br />
Podľa Juraja Suchánka je dobrým<br />
príkladom, ako na to, Metodika<br />
zmien územného plánu v záujme<br />
budovania nájomného bývania.<br />
„Metodika stanovuje jasné pravidlá,<br />
kde platba je priamo pre mesto<br />
vo forme nájomných bytov. Je to<br />
definované ako verejný záujem, čím<br />
by to malo byť priechodné aj pre<br />
poslancov. Ak projekt, respektíve<br />
konkrétna lokalita, prejde celým<br />
týmto procesom posudzovania,<br />
pevne verím, že to nebudú poslanci,<br />
ktorí to na záver zastavia,“<br />
hovorí. ■<br />
ABS#228 územný plán Bratislavy 15
územný plán Bratislavy<br />
TEXT: Veronika<br />
Rajničová<br />
FOTO: IPR Praha<br />
Ako sa inšpirovať<br />
a nepopáliť<br />
Zmierili sme sa s tým, že príprava<br />
nového územného plánu hlavného<br />
mesta ešte potrvá. To však neznamená,<br />
že by kompetentní mali dovtedy sedieť<br />
so založenými rukami.<br />
Teraz je ten správny čas otvoriť<br />
diskusiu a položiť si najzásadnejšiu<br />
otázku: Ako ho koncipovať tak,<br />
aby vyhovel čo najširšej vrstve<br />
spoločnosti? Územný plán má byť<br />
spoločenskou dohodou. Poďme sa<br />
dohodnúť na tom, že by mal byť čo<br />
najkvalitnejší.<br />
Aby mesto vedelo vypracovať<br />
kvalitný územný plán, ktorý vydrží<br />
aj zub času, musí mať jasnú víziu,<br />
kam sa chce uberať. Má svoju víziu<br />
aj Bratislava? Veľmi teoreticky<br />
áno. Na roky 2<strong>01</strong>0 – 2<strong>02</strong>0 malo<br />
mesto vypracovaný dokument<br />
Plán hospodárskeho a sociálneho<br />
rozvoja (PHSR). Mal ukázať, aké<br />
sú priority a ciele magistrátu pre<br />
rozvoj a skvalitnenie života. Prišiel<br />
rok 2<strong>02</strong>0 a museli sme konštatovať,<br />
že z PHSR sa stal iba formálny<br />
dokument, na ktorého dodržiavanie<br />
sa príliš neprihliadalo. Mnohé z ideí<br />
sa nikdy nedočkali realizácie. Bol<br />
však podmienkou Európskej únie<br />
na to, aby mohlo mesto čerpať z eurofondov,<br />
a tak jednoducho bol.<br />
Na konci roka 2<strong>01</strong>8 vyhral<br />
primátorské voľby bývalý architekt<br />
Matúš Vallo. Ešte na jar spolu<br />
s odborníkmi napísal publikáciu<br />
Plán Bratislava, kde sme mohli<br />
vidieť, ako si predstavuje smerovanie<br />
metropoly. Plán Bratislava<br />
pripomínal skôr populárno-náučnú<br />
knihu než politický program, no<br />
popri peknom dizajne a pekných<br />
slovách v nej boli zadefinované aj<br />
konkrétnejšie ciele – územné plány<br />
zón, potreba nového územného<br />
plánu, akčný plán adaptácie na<br />
zmenu klímy či tvorba kvalitných,<br />
výskumných a analytických dokumentov<br />
a dát. Stále však išlo skôr<br />
o neformálny volebný sľub.<br />
Po vstupe do novej dekády začal<br />
magistrát tvoriť kľúčový dokument<br />
– nový plán hospodárskeho a sociálneho<br />
rozvoja. Dostal chytľavý názov<br />
Bratislava 2030. Má ísť o zatiaľ<br />
najucelenejšiu víziu toho, kam<br />
by sa mohlo mesto uberať, v celej<br />
jeho histórii. Podľa informácií<br />
z magistrátu bude plán pripravený<br />
a predložený na schválenie v prvom<br />
polroku 2<strong>02</strong>2. Plánu Bratislava<br />
2030 sa venujeme na nasledujúcich<br />
stránkach časopisu.<br />
Inšpirácia Prahou<br />
Už v Pláne Bratislava Vallo<br />
deklaroval, že sa chce inšpirovať<br />
Prahou. U susedov majú ešte starší<br />
územný plán – pochádza z roku<br />
1999. Na rozdiel od Bratislavy však<br />
podlieha stovkám zmien ročne<br />
a kompetentné orgány pripravujú<br />
niekoľko zmien zároveň. Neprichádzajú<br />
v balíčkoch, ale prejednávajú<br />
sa jednotlivo. Obyvatelia môžu stav<br />
zmien sledovať prostredníctvom<br />
aplikácie. Ani tento stav však nebol<br />
ideálny, a preto prišiel rad na úvahy<br />
o novom „zakreslení“ Prahy.<br />
Rozhodnutie o tvorbe Metropolitného<br />
plánu padlo ešte v roku<br />
2<strong>01</strong>2 a odhaduje sa, že v roku 2<strong>02</strong>3<br />
by mohol nadobudnúť účinnosť.<br />
Keď sa pozriete na jeho základné<br />
piliere, všetky v zásade nájdete aj<br />
vo Vallových víziách. Metropolitný<br />
plán zamedzuje tomu, aby sa Praha<br />
rozrastala do okolitej krajiny,<br />
nastavuje výškovú zonáciu, chráni<br />
a revitalizuje verejné priestranstvá<br />
a charakter lokalít. V pláne má aj<br />
revitalizovať staré brownfieldy,<br />
ktorých je podobne ako v Bratislave<br />
neúrekom.<br />
Už v Pláne<br />
Bratislava Vallo<br />
deklaroval, že sa<br />
chce inšpirovať<br />
Prahou.<br />
MIB ako náprotivok IPR<br />
Nový územný plán chystá Inštitút<br />
plánovania a rozvoja hlavného<br />
mesta Prahy (IPR). Vznikol v roku<br />
2<strong>01</strong>3 ako príspevková organizácia<br />
transformáciou útvaru hlavného<br />
architekta a v súčasnosti má viac<br />
než 200 zamestnancov. Spracováva<br />
strategické, urbanistické a rozvojové<br />
dokumenty, radí v otázkach<br />
mestského plánovania a zastupuje<br />
Prahu v územných konaniach.<br />
Dôležitou zložkou IPR je komunikácia<br />
s verejnosťou. V súvislosti<br />
s predstavením Metropolitného<br />
plánu vyrazil IPR do ulíc s informačným<br />
kontajnerom, kde ľuďom<br />
ABS#228 Fokus 16
→ Bratislava sa chce<br />
inšpirovať územným<br />
plánom Prahy.<br />
200<br />
zamestnancov má Inštitút<br />
plánovania a rozvoja hlavného<br />
mesta Prahy (IPR), ktorý vznikol<br />
transformáciou útvaru hlavného<br />
architekta<br />
prezentovali, ako bude dokument<br />
vyzerať.<br />
Po vzore IPR predstavil Vallo<br />
v Pláne Bratislava novú mestskú<br />
organizáciu Metropolitný inštitút<br />
(MIB). Na inštitúciu sú od jej<br />
vzniku v roku 2<strong>01</strong>9 kladené veľké<br />
očakávania. Zatiaľ sa venuje iniciatíve<br />
Živé miesta, prostredníctvom<br />
ktorej pomáha vytvárať súťaže na<br />
premenu verejného priestoru a pripravuje<br />
dokument Bratislava 2030.<br />
Neprajníci tvrdia, že MIB len<br />
kreslí stromčeky na viditeľných<br />
miestach ako súčasť Vallovej<br />
predvolebnej kampane. Keď sa však<br />
inštitútu podarí prežiť politické turbulencie<br />
a dostane svoj čas, môže<br />
byť veľkým prínosom.<br />
Poučme sa z chýb<br />
Praha a jej územné plánovanie sa<br />
často uvádzajú ako vzor, cesta, kam<br />
by sme sa mohli uberať. Aj česká<br />
metropola však urobila zásadné<br />
chyby, z ktorých sa môže Bratislava<br />
včas poučiť. Metropolitný plán je<br />
vnímaný kontroverzne aj skrze<br />
osobu architekta Romana Kouckého,<br />
ktorý stál pri jeho zrode. Okrem<br />
toho, že sa o jeho odstúpenie snažili<br />
pražskí poslanci, ležal v žalúdku<br />
aj viacerým profesijným kolegom.<br />
K prvej verzii Metropolitného plánu<br />
tak prišli desiatky tisíc pripomienok.<br />
Ako píše Pražský denník, kritici<br />
Kouckému vytýkali napríklad necitlivý<br />
prístup k pražskej panoráme,<br />
prehnanú podporu výstavby výškových<br />
budov a to, že je jeho návrh<br />
územného plánu celkovo veľmi<br />
nekoncepčný. Koucký na druhej<br />
strane dlhodobo kritizuje „snahy<br />
o zakonzervovanie Prahy“.<br />
V januári 2<strong>02</strong>1, rok predtým,<br />
ako mala byť hotová finálna verzia<br />
plánu, Koucký ako šéf kancelárie<br />
Metropolitného plánu skončil<br />
a ostal v IPR už len ako externý<br />
konzultant.<br />
Okrem Kouckého sa odborná<br />
verejnosť, ale aj mestské časti,<br />
sťažovali na nedostatočne participatívny<br />
proces. Práve Metropolitný<br />
plán mal byť iný v tom, že bude, ako<br />
sa hovorí, pre všetkých. Kancelária<br />
však najprv presadzovala svoju<br />
víziu a až postupne pozývala zainteresované<br />
strany. ■<br />
Mala by byť tvorba ÚP<br />
participatívna?<br />
Bratislava aj Praha hovoria<br />
o tom, že moderné územné<br />
plány európskych metropol<br />
vznikajú participatívnym procesom,<br />
a teda aj za účasti verejnosti.<br />
Takýto postup je politicky<br />
veľmi sympatický, nesie však so<br />
sebou aj úskalia. Pri príprave<br />
nového územného plánu má<br />
verejnosť priamo zo zákona<br />
minimálne štyri možnosti na<br />
priame podanie stanoviska,<br />
pričom mesto musí každú jednu<br />
pripomienku de iure vyhodnotiť.<br />
Otázkou je len to, ako tieto<br />
etapy odkomunikuje.<br />
Podľa urbanistu Matúša Bizoňa<br />
sa s verejnosťou nedá diskutovať<br />
na odborné témy, napríklad<br />
o tom, či je vhodnejšie regulovať<br />
stavebný objem indexom<br />
podlažných plôch, alebo kombináciou<br />
zastavanosti a výšky.<br />
„Participatívne plánovanie je<br />
nástroj komunálnej politiky.<br />
Má viac lokálny charakter.<br />
Využiť sa dá, povedzme, pri<br />
rekonštrukcii jednej ulice.<br />
Aj to možno výsledky procesu<br />
pomerne presne predvídať.<br />
Celomestským súvislostiam má<br />
problém porozumieť aj odborná<br />
verejnosť, nieto ešte občania<br />
rôznorodých profesií. V rozvoji<br />
mesta sa nikdy nebude dať<br />
vyhovieť všetkým. Navyše v poslednom<br />
čase sme svedkami<br />
toho, že aj najušľachtilejšie<br />
myšlienky si nájdu svojich<br />
odporcov. Dobrý urbanizmus<br />
potrebuje lídra a nedá sa robiť<br />
bez obety,“ myslí si Bizoň.<br />
ABS#228 územný plán Bratislavy 17
územný plán Bratislavy<br />
Ako chce<br />
Bratislava stavať<br />
nájomné byty<br />
TEXT: Veronika<br />
Rajničová,<br />
Denisa Kureková<br />
FOTO: Miro<br />
Pochyba,<br />
isifa/Shuterstock<br />
Nie je žiadnym tajomstvom,<br />
že v Bratislave už pomaly nie je<br />
kde bývať. Ceny nehnuteľností<br />
stúpajú a čoraz širšia vrstva<br />
obyvateľov si nemôže dovoliť kúpu.<br />
Magistrát sa rozhodol bytovú krízu<br />
riešiť šalamúnskou „Metodikou<br />
zmien územného plánu v záujme<br />
budovania predpokladov na rozvoj<br />
nájomného bývania a zvyšovania<br />
dostupnosti bývania“.<br />
ABS#228 Fokus 18
Tým chce zvýšiť podiel mestských<br />
bytov, ktoré bude prenajímať za<br />
nižšiu ako trhovú cenu. Ľudia si tak<br />
v čase dramaticky drahých bytov<br />
budú môcť vybrať ďalšiu alternatívu.<br />
Okrem toho má Bratislava dlh<br />
voči reštituentom, ktorým musí<br />
v súčasnosti doplácať rozdiel v komerčných<br />
prenájmoch.<br />
Mesto deklaruje,<br />
že zmenou platného<br />
územného plánu je možné<br />
na mestských pozemkoch<br />
v najbližších rokoch<br />
postaviť až 863 bytových<br />
jednotiek.<br />
Magistrát postavil koncepciu<br />
získavania nájomných bytov na<br />
rekonštrukcii starších mestských<br />
bytov, vlastnej výstavbe, ďalšej<br />
architektonickej súťaži na nájomné<br />
bytové domy a na spolupráci<br />
s developermi, ktorá si zároveň<br />
vyžaduje zmeny v územnom pláne.<br />
Práve posledný menovaný spôsob<br />
vyvoláva otázky a diskusie. Mesto<br />
v ňom vsádza na svoju právomoc<br />
zmeniť územný plán vo verejnom<br />
záujme, o ktorom hovorí Koncepcia<br />
mestskej bytovej politiky 2030.<br />
V prípade lokalít, kde by sa byty<br />
mohli postaviť, ale majú nevyhovujúci<br />
územný plán, ponúka mesto<br />
developerom spoluprácu. Za zmenu<br />
25 %<br />
zo zisku z predaja bytov, ktoré<br />
zmena územného plánu umožní<br />
postaviť navyše, by malo dostať<br />
mesto v podobe nájomných bytov<br />
územného plánu tak, aby sa v danej<br />
lokalite mohli stavať byty, požaduje<br />
magistrát časť bytov. Mesto by<br />
malo dostať byty v hodnote 25 % zo<br />
zisku bytov, ktoré zmena územného<br />
plánu umožní postaviť navyše.<br />
Hlavné mesto pred polrokom<br />
rozbehlo pilotnú spoluprácu<br />
s piatimi developermi, od ktorej<br />
očakáva 150 nájomných bytov. Ide<br />
o spoločnosti YIT Slovakia, Agadu,<br />
Corwin, Grunt a Agátová.<br />
„Bolo trochu nešťastné, že sa<br />
o celom odvode málo diskutovalo<br />
práve s tými, ktorých sa to naozaj<br />
týka. Mnohí sme neboli prizvaní<br />
do prvého kola a nemohli sme sa<br />
tak zapojiť do zmeny,“ vyjadril sa<br />
v októbrovom rozhovore pre <strong>ASB</strong><br />
Ján Krnáč, výkonný riaditeľ spoločnosti<br />
Cresco. Ďalší poukazujú na to,<br />
že takáto zmena územného plánu<br />
zatiaľ nemá legislatívny základ<br />
a podmienky boli doposiaľ predstavené<br />
skôr v náčrte.<br />
„Prezentovaný návrh nepovažujem<br />
za úplne šťastný. Naša<br />
legislatíva nepozná režim, v ktorom<br />
by sa mesto jednostranne mohlo<br />
rozhodnúť zmeniť územný plán.<br />
Vo finále o zmene územného plánu<br />
rozhoduje mestské zastupiteľstvo.<br />
Takýto režim vytvára pomerne<br />
veľkú neistotu. Developer by prišiel<br />
s tým, že chce zmeniť územný<br />
plán, investoval by prostriedky do<br />
projektovej dokumentácie a na<br />
konci dňa by mohol naraziť pri hlasovaní<br />
mestského zastupiteľstva.<br />
Tam sa to stáva politickou vecou,<br />
nie odbornou. Vytvára to priestor<br />
na neistotu a korupciu,“ myslí si<br />
výkonný riaditeľ Penta Real Estate<br />
Juraj Nevoľník.<br />
Podľa šéfa Inštitútu urbánneho<br />
rozvoja Juraja Suchánka môže byť<br />
model funkčný, ak sa bude zmena<br />
územného plánu napriek množstvu<br />
krokov diať relatívne rýchlo a stane<br />
sa určitým štandardom. Predpokladá,<br />
že návrh narazí u poslancov na<br />
menší odpor než pri schvaľovaní<br />
Zmien a doplnkov 04, ktoré nakoniec<br />
neschválili.<br />
Zmena územného plánu v prospech<br />
nájomného bývania by mohla<br />
byť súčasťou pripravovaných zmien<br />
a doplnkov s číslom 08, ktoré chce<br />
magistrát stihnúť do konca volebného<br />
obdobia. Na decembrovom<br />
rokovaní zastupiteľstva poslanci<br />
odsúhlasili ich obstarávanie.<br />
Aktuálny stav<br />
Magistrát hlavného mesta v januári<br />
informoval, že po odbornom posúdení<br />
vybrali 13 lokalít v rôznych<br />
mestských častiach, v ktorých<br />
je podľa štúdie možné umiestniť<br />
nájomné bývanie na mestských<br />
aj súkromných pozemkoch. Urbanistická<br />
štúdia navrhuje zmeny<br />
funkčného využitia v lokalitách<br />
s dostatočne vybudovanou základnou<br />
občianskou vybavenosťou, ako<br />
aj s dopravnou a technickou infraštruktúrou.<br />
Mesto deklaruje, že<br />
zmenou platného územného plánu<br />
je možné na mestských pozemkoch<br />
v najbližších rokoch postaviť až<br />
863 bytových jednotiek.<br />
5developerov spolupracuje na<br />
pilotnom projekte s magistrátom<br />
Hlavné mesto na decembrovom<br />
zastupiteľstve schválilo vzorovú<br />
zmluvu o spolupráci s developermi<br />
a vyzvalo na spoluprácu<br />
všetkých developerov a vlastníkov<br />
pozemkov, ktorí sa môžu hlásiť<br />
prostredníctvom formulára uvedeného<br />
na webovej stránke mesta.<br />
Ako uvádza Denník E, s piatimi<br />
developermi z pilotného projektu<br />
mesto konkrétne zmluvy ešte podpísané<br />
nemá, sú však predmetom<br />
rokovania. Následne ich ešte bude<br />
schvaľovať mestské zastupiteľstvo.<br />
Už viac politická než technická<br />
je otázka, na základe akého<br />
systému budú nájomné byty prideľovať.<br />
Predpokladá sa, že k nim<br />
dostanú prístup reštituenti a zamestnanci<br />
na kritických pozíciách,<br />
ktoré má mesto problém obsadiť.<br />
Byt s výhodným nájomným môže<br />
ponúknuť ako benefit. Malo by však<br />
prísť aj na zraniteľné skupiny, ako<br />
sú mladé rodiny alebo seniori. ■<br />
Prezentovaný<br />
návrh<br />
nepovažujem<br />
za úplne šťastný.<br />
Juraj Nevoľník,<br />
Penta Real Estate<br />
ABS#228 územný plán Bratislavy 19
Aký má byť<br />
územný plán<br />
Bratislavy?<br />
ing. arch. Radek Pšenička<br />
riaditeľ biznis a urban developmentu YIT<br />
Štyrom odborníkom z oblasti<br />
architektúry, stavebníctva<br />
a urbanizmu sme položili<br />
otázku, ako by mal vyzerať<br />
nový dokument, ktorý definuje<br />
budúcnosť hlavného mesta.<br />
Flexibilný, digitálny, metropolitný, čitateľný.<br />
Práve tieto atribúty sa najčastejšie<br />
spomínajú v súvislosti s tým, aký by<br />
mohol byť územný plán, ktorý nahradí<br />
v súčasnosti už zastaranú verziu z roku<br />
2007. V ankete sme oslovili developera,<br />
architekta, urbanistu a poradcu primátora,<br />
aby nám v skratke načrtli svoju víziu<br />
ideálnej podoby tohto dokumentu.<br />
TEXT: Veronika<br />
Rajničová<br />
FOTO: archív<br />
respondentov<br />
Nový plán by mal byť<br />
transparentný<br />
Územný plán by mal byť v prvom rade<br />
jednoduchý, „user friendly“ pre všetkých.<br />
Ideálne by nemal byť opätovne podrobným<br />
plánom a súborom striktných<br />
regulatívov, príkazov a zákazov, ale len<br />
jednoduchým dokumentom.<br />
V ňom by boli jasne zadefinované<br />
napríklad základné tepny rozvoja, systém<br />
celkovej mobility či systém a odporúčania<br />
rozvoja verejných priestorov a občianskej<br />
vybavenosti. Nemal by chýbať systém<br />
a odporúčania rozvoja zelene, lesov,<br />
vodných plôch, chránených území<br />
a podobne, ako ani odporúčania pre<br />
výškovú zonáciu, ochranné pásma či<br />
stavebné uzávery.<br />
Uvítal by som systém preferencie<br />
rozvojových území s dôrazom na odstránenie<br />
„brownfieldov“ a „wastelandov“,<br />
na zintenzívnenie hustoty zástavby a na<br />
prirodzené osídlenie „polí a lúk“, ako<br />
aj na odstránenie ekologických záťaží<br />
a podobne, ďalej ekonomický parameter<br />
fungovania sídelných štruktúr a aj jednoznačné<br />
prepojenie a súzvuk územného<br />
plánovania mesta Bratislavy a celého Bratislavského<br />
kraja, koordináciu v doprave,<br />
v suburbanizácii a podobne.<br />
Nový plán by mal byť transparentný<br />
– dodržiavanie rovnakých jednoduchých<br />
pravidiel je základom na vytvorenie prirodzeného<br />
rešpektu k jeho dodržiavaniu.<br />
Mal by tiež byť flexibilný a variabilný.<br />
Potreby obyvateľov, podnikateľov a investorov,<br />
ktoré sa budú v čase a v priestore<br />
líšiť od pôvodnej predstavy, budú rýchlo<br />
reflektované na základe rýchlych zmien<br />
v horizonte niekoľkých mesiacov.<br />
ABS#228 Fokus 20
Ing. Matúš Bizoň, PhD.<br />
územný plánovač v ateliéri AUREX<br />
a podpredseda Inštitútu priestorového<br />
plánovania<br />
Ing. arch. Kornel Kobák<br />
architekt a urbanista, 1. podpredseda<br />
Slovenskej komory architektov<br />
Ing. arch. Juraj Šujan<br />
poradca primátora hl. mesta pre rozvoj<br />
mesta a územné plánovanie<br />
Územný plán musí byť<br />
hlavne aktuálny. V čase aj<br />
v priestore<br />
Dnes platný plán je zastaraný, no myslieť<br />
si, že nový plán situáciu na dlhé roky<br />
vyrieši, je romantické. Navyše na meste<br />
panuje názor, že zmeny územného plánu<br />
trvajú roky. To vytvára nielen dojem letargie,<br />
ale aj pocit akejsi územnoplánovacej<br />
bezmocnosti. Skôr ako mesto pripraví<br />
nový plán, potrebuje udržiavať v kondícii<br />
ten starý. A popritom môžeme v pokoji<br />
viesť úvahy, ako by mal vyzerať ten nový.<br />
V prvom rade by mal jasne rozlúsknuť<br />
dvojstupňové povoľovanie stavieb. Existujú<br />
pritom dve podoby, ako stanoviť, čo<br />
bude v kompetencii mestských častí a čo<br />
magistrátu.<br />
Po prvé. Územný plán Bratislavy bude<br />
mať vyššiu mieru abstrakcie. Výkresy<br />
spracuje v mierke 1 : 25 000. Sústredí sa<br />
pritom na celomestské súvislosti. Zareguluje<br />
systém rozvoja dopravnej obsluhy,<br />
stanoví koncepciu výškového zónovania<br />
a určí štyri či päť základných funkcií.<br />
Rozvojových i ochranných.<br />
Okrem toho môže územno-technicky<br />
reagovať aj na zmenu klímy, nájomné<br />
bývanie, resp. mal by sformulovať zásady<br />
rozvoja pre všetky vecné i normatívne<br />
aspekty územného plánovania. Záväzné<br />
stanoviská k investičnej činnosti by<br />
v tomto prípade dostali do agendy výhradne<br />
mestské časti.<br />
Po druhé. Podrobnosť Územného<br />
plánu Bratislavy bude plne zodpovedať<br />
potrebám rozhodovania o umiestňovaní<br />
stavieb. Ak dokáže nový plán stanoviť<br />
adekvátnu funkčno-priestorovú reguláciu,<br />
územné plány zóny stratia svoj aj tak<br />
vágny zmysel. Nemenej dôležité bude<br />
ustriehnuť úsilie úradníckeho aparátu<br />
integrovať do plánu všetky možné<br />
i nemožné aspekty. Kľúčová bude záväzná<br />
časť. Exaktnosť regulatívov, zreteľné<br />
definície urbanistických intervencií a ich<br />
jednoznačná implementácia.<br />
Mal by prekonať muzeálne<br />
princípy jednotného<br />
záväzného územného<br />
plánovania<br />
Problémy územného plánu sú dôsledkom<br />
principiálnych metodologických „vykoľajení“.<br />
Na ich riešenie by sme sa mali<br />
odpútať od zaužívanej metodiky a pozrieť<br />
sa na plánovanie v širších súvislostiach<br />
ako na formu prediktívneho modelovania<br />
mohutného adaptívneho systému sídla,<br />
so zámerom pokorného a uvážlivého<br />
usmerňovania jeho vývoja. Vtedy sa zviditeľnia<br />
niektoré slabiny nášho územného<br />
plánovania ako dlhodobých, záväzných<br />
pravidiel „dobrého správania sa“ celých<br />
obcí, miest a regiónov.<br />
Väčšina európskych miest plánovacie<br />
nástroje v rozsahu a záväznosti našich<br />
súčasných územných plánov sídiel<br />
nepozná. Plánovanie sa sústreďuje na<br />
verejnoprospešné sieťové javy, ktoré si<br />
vyžadujú koordináciu na úrovni celého<br />
sídla. Regulácia výstavby (urbanistické<br />
plánovanie) sa spravidla uskutočňuje na<br />
nižšej, modulárnej úrovni formou spracovania<br />
plánov konkrétnych rozvojových<br />
lokalít v modeli mesta, často aj s včasnou<br />
participáciou verejnosti.<br />
Nový plán Bratislavy by mal prekonať<br />
muzeálne princípy jednotného záväzného<br />
územného plánovania a pustiť sa cestou<br />
budovania dátového modelu mesta, ktorý<br />
dokáže vstrebávať dynamické premeny<br />
sídla a umožní kvalifikované plánovanie<br />
aj politické rozhodovanie odvodené<br />
z relevantných dát a znalostí správania sa<br />
objektu modelovania. Obava samosprávy<br />
zo straty tzv. originálnych kompetencií<br />
v oblasti územného plánovania a kontroly<br />
nad usmerňovaním vývoja územia je<br />
v rámci takejto kľúčovej zmeny prístupu<br />
pochopiteľná. Pokračovanie v zotrvačnom<br />
režime záväzne naplánovaného mesta je<br />
však dnes už prakticky nerealizovateľné.<br />
Územný plán Bratislavy má<br />
byť polycentrický<br />
Nový územný plán mesta má byť účinným<br />
nástrojom na ochranu prírodných, urbanistických,<br />
architektonických a pamiatkových<br />
hodnôt v území a na jeho primeraný<br />
rozvoj. Má mesto rozvíjať polycentricky,<br />
s dôrazom na charakter a identitu<br />
jednotlivých lokalít. Okrem rozvojových<br />
a stabilizovaných území by mal vyčleniť<br />
aj transformačné plochy, najmä dnešných<br />
brownfieldov, s reguláciou umožňujúcou<br />
ich reanimáciu v intenciách urbánneho<br />
kontextu danej lokality.<br />
Má podnecovať budovanie rozumne<br />
rastúceho mesta na koncepčných princípoch<br />
kompaktného, funkčne zmiešaného<br />
mesta s kvalitnými verejnými priestormi<br />
a parkami či fungujúcou dopravou. Má byť<br />
viac ponukový než reštriktívny, s dôrazom<br />
na priestorové usporiadanie, štruktúru<br />
zástavby, hierarchiu verejných priestorov,<br />
s definovaním plošných nárokov na<br />
pobytové aktivity, parkové úpravy a stromoradia,<br />
ako aj na pešiu, cyklo-, koľajovú<br />
a automobilovú dopravu a aktívny parter<br />
priľahlých budov.<br />
Funkčná regulácia je veľkou témou<br />
aj v aktuálnej aplikačnej praxi. Často je<br />
vnímaná iba ako pozostatok centrálneho<br />
plánovania a štátneho investora, vlastníka<br />
i staviteľa. Viem si predstaviť redukciu<br />
dnešného košatého repertoáru funkčných<br />
plôch a limitovania ich využitia. Nazdávam<br />
sa, že dominantný podiel vnútorného<br />
mesta má tvoriť zmiešané obytné územie,<br />
z ktorého budú vyčlenené plochy areálov<br />
nekomerčnej vybavenosti, ako aj intaktné<br />
plochy zelene.<br />
Napokon, má to byť metropolitný plán.<br />
Nielen názvom, ale aj presahom do metropolitného<br />
regiónu, aby dokázal regulovať<br />
priestorovú expanziu mesta. Cieľom<br />
má byť mestská štruktúra odolná proti<br />
klimatickým zmenám, ale aj ekonomicky<br />
a sociálne.<br />
ABS#228 Aký má byť územný plán Bratislavy? 21
Bieda<br />
územného<br />
plánovania<br />
TEXT: Ing. arch.<br />
Jela Plencnerová<br />
Foto: archív JP,<br />
isifa/Shutterstock<br />
V poslednom čase je veľmi módne „hrať sa“<br />
na územných plánovačov alebo urbanistov.<br />
Robí tak mnoho ľudí, ktorí s danou profesiou<br />
nemajú žiadne skúsenosti, a niektorí si myslia,<br />
že keď sa prejdú trikrát po meste a navštívia<br />
dve svetové metropoly, sú dostatočne<br />
kvalifikovaní na profesiu územného plánovača.<br />
Žiaľ, nie je to až také jednoduché,<br />
no v porovnaní s jadrovou fyzikou je<br />
to dosť triviálne. Za posledné roky<br />
sa ale z tejto oblasti úplne vytratil<br />
základný cieľ územného plánovania,<br />
ktorým je samotné plánovanie.<br />
Prvoradou úlohou územných<br />
plánov miest a obcí, územných<br />
plánov regiónov a Koncepcie územného<br />
rozvoja Slovenska je koncep čné<br />
plánovanie rozvoja územia, ktoré<br />
musí byť následne realizované.<br />
Keďže sa po roku 1989 z týchto<br />
typov územných plánov postupne<br />
vytratila plánovacia zložka s odôvodnením,<br />
že v demokracii nie je plánovanie<br />
potrebné, vznikol stav, keď<br />
územný plán mesta/obce/regiónu<br />
reguluje funkčné a priestorové<br />
využitie územia, ale celospoločensky<br />
potrebné intervencie v území<br />
(stavby dopravnej, technickej<br />
a sociálnej infraštruktúry miest) sú<br />
neplánované, a teda aj nerealizované,<br />
resp. ich realizácia je čiastočne<br />
(v minimálnom rozsahu) suplovaná<br />
súkromným sektorom (investormi).<br />
Rad problémov, ktoré sa začínajú<br />
prejavovať v území hlavne v oblastiach,<br />
za ktoré sú zodpovedné<br />
mestá/obce/regióny, sa týka predovšetkým<br />
rozvoja verejnoprospešných<br />
zariadení miest a obcí:<br />
▪▪absentuje permanentná cielená<br />
výstavba dopravnej infraštruktúry<br />
miest a obcí,<br />
▪▪absentuje permanentná cielená<br />
výstavba sociálnej infraštruktúry<br />
miest a obcí – zdravotnícke,<br />
sociálne, školské a kultúrnospoločenské<br />
zariadenia,<br />
▪▪absentuje koncepčný dohľad nad<br />
realizáciou technickej infraštruktúry<br />
miest a obcí.<br />
Takýto stav nie je trvalo<br />
udržateľný, keďže vedie k nekoncepčnému,<br />
neekologickému a aj<br />
neekonomickému rozvoju miest/<br />
obcí/regiónov.<br />
Vo väčšine miest a obcí vzniká<br />
z uvedených dôvodov stále väčší<br />
deficit v zariadeniach potrebných<br />
na každodenné fungovanie mesta<br />
a na každodenný život obyvateľov<br />
miest a obcí. Prejavuje sa to hlavne<br />
v oblastiach:<br />
▪▪rozvoja dopravnej siete miest<br />
a obcí – dopravné kolapsy;<br />
▪▪rozvoja technickej infraštruktúry<br />
miest a obcí – deficit, zlý technický<br />
stav;<br />
▪▪rastu deficitu nových zariadení<br />
vybavenosti pre obyvateľov miest<br />
a obcí:<br />
▪▪nové základné a stredné školy,<br />
▪▪nové zariadenia pre seniorov<br />
a zdravotne odkázaných ľudí,<br />
▪▪nové zdravotnícke zariadenia –<br />
primárna zdravotná starostlivosť,<br />
nemocnice atď.<br />
Mnohé mestá a obce už takmer<br />
30 rokov využívajú občiansku<br />
vybavenosť (školy, ako aj sociálne<br />
a zdravotnícke zariadenia) postavenú<br />
za socializmu. Takýto stav<br />
bol prijateľný v mestách a obciach,<br />
v ktorých počet obyvateľov za<br />
posledných 30 rokov viac-menej<br />
stagnoval, preto sa nezvýšil ani<br />
deficit technickej a občianskej<br />
vybavenosti.<br />
Jedna zo základných príčin tohto<br />
stále narastajúceho deficitu uvedených<br />
zariadení je v nekorektnom<br />
chápaní cieľov územného plánovania<br />
a následne v nekorektnom<br />
spracovaní a implementácii územných<br />
plánov. Ide predovšetkým<br />
o nedostatky pri tvorbe územných<br />
plánov miest, obcí, ako aj regiónov,<br />
kde absentuje plánovacia stránka<br />
dokumentu a cieľom je len regulácia<br />
územia, ktorá rieši len čiastočné<br />
problémy územia.<br />
Regulácia územia nikdy nemala<br />
nahradiť plánovací aspekt územného<br />
plánu, len ho doplniť. Regulácia<br />
územia nie je identický nástroj<br />
ako plánovanie a na niektorých<br />
úrovniach je jej význam vo vzťahu<br />
k plánovaciemu nástroju druhoradý<br />
(územný plán regiónu, resp. KÚRS).<br />
Ďalším problémom je, že územné<br />
plány miest, obcí a regiónov nenavrhujú<br />
etapizáciu rozvoja vo vzťahu<br />
ABS#228 Fokus 22
k postupnej realizácii podmieňujúcich<br />
investícií (doprava a pod.).<br />
Verejnej správe chýba zložka<br />
implementácie územných plánov,<br />
keďže zanikol a neobnovil sa „mechanizmus“<br />
implementácie územného<br />
plánu do reálnej výstavby<br />
mesta (zóny, regiónu), čím vznikla<br />
situácia, že verejnoprospešné<br />
stavby (doprava, technická infraštruktúra<br />
a občianska vybavenosť)<br />
v mestách a regiónoch absentujú,<br />
resp. ich kvantita nie je adekvátna<br />
miere rozvoja osídlenia, pretože ich<br />
verejná správa nemá ako realizovať.<br />
Neodbornosť na riadiacich<br />
miestach verejnej správy má za<br />
následok prijímanie neodborne<br />
spracovaných územnoplánovacích<br />
dokumentácií, ktoré nespĺňajú základné<br />
ciele územného plánovania<br />
a nedajú sa využiť ako podklad pre<br />
spracovanie následnej projektovej<br />
dokumentácie stavieb (včítane<br />
verejnoprospešných).<br />
Príčiny zhoršenia situácie<br />
v oblasti územného<br />
plánovania<br />
Hlavnú príčinu „rozbitia systému“<br />
územného plánovania možno nájsť<br />
aj v nezmyselných radikálnych reformách<br />
administratívnosprávneho<br />
usporiadania územia Slovenska<br />
bez uvedomenia si širších dosahov<br />
reforiem na bežný život obyvateľov<br />
a fungujúce väzby v území. Reformy<br />
Regulácia<br />
územia nikdy<br />
nemala nahradiť<br />
plánovací aspekt<br />
územného plánu,<br />
len ho doplniť.<br />
verejnej správy bez uvedomenia si<br />
dôležitosti územného plánovania<br />
ako základného plánovacieho nástroja<br />
dôležitého pre rozvoj regiónov<br />
Slovenska a jeho miest a obcí<br />
mali na územný rozvoj Slovenska<br />
veľmi negatívny vplyv.<br />
Paradoxne sa následne veľmi<br />
oslabila odbornosť v oblasti územného<br />
plánovania a posilnený bol<br />
jeho politicky aspekt. Bolo to spôsobené<br />
jednak odchodom mnohých<br />
odborníkov z postov vo verejnej<br />
správe a jednak preorientovaním<br />
sa spracovateľov územných plánov<br />
na architektonickú tvorbu, keďže<br />
zo strany verejnej správy neboli<br />
objednávky na územnoplánovacie<br />
zákazky. Následne po personálnych<br />
výmenách na postoch vo verejnej<br />
správe prišlo k situácii, keď ani obstarávateľ,<br />
ani spracovateľ územnoplánovacích<br />
dokumentácií nemali<br />
celkom jasno v cieľoch a následnom<br />
využívaní tejto dokumentácie. Tak<br />
sa stalo, že z územného plánovania<br />
sa úplne vytratil plánovací aspekt<br />
vrátane „mechanizmu“ jeho implementácie.<br />
Zanikol plánovací aspekt ako<br />
najdôležitejší výstup územného<br />
plánu na všetkých úrovniach a bol<br />
nahradený „reguláciou územia“, čo<br />
mal byť len doplnkový nástroj na<br />
implementáciu koncepcie územného<br />
plánu na úrovni zóny a prípadne<br />
mesta. Výsledkom toho je absencia<br />
realizácie koncepčného rozvoja<br />
miest a obcí.<br />
Náčrt možností riešenia<br />
problémov územného<br />
plánovania v SR<br />
V mestách Bratislava a Košice<br />
je nárast počtu obyvateľov za<br />
posledné roky taký vysoký, že už<br />
v súčasnosti vzniká veľký deficit<br />
v dopravnej infraštruktúre, v školstve,<br />
v zdravotníctve aj v sociálnej<br />
starostlivosti. Je nevyhnutné, aby<br />
bol rozvoj dopravnej a občianskej<br />
vybavenosti primeraný nárastu<br />
počtu obyvateľov, ako aj jeho<br />
vekovej štruktúre, t. j. je nutné, aby<br />
verejná správa:<br />
▪▪zabezpečila doplnenie územných<br />
plánov miest a obcí o jasný<br />
plánovací dokument, na základe<br />
ktorého bude možné postupne<br />
realizovať koncepciu územného<br />
ABS#228 Bieda územného plánovania 23
plánu v rozvojových etapách,<br />
najmä v oblasti dopravy, technickej<br />
infraštruktúry a občianskej<br />
vybavenosti (verejnoprospešné<br />
stavby),<br />
▪▪zabezpečila znovuzavedenie<br />
„mechanizmu“ implementácie<br />
územného plánu v oblasti realizácie<br />
výstavby verejnoprospešných<br />
stavieb – doprava, občianska vybavenosť,<br />
technická infraštruktúra,<br />
▪▪zabezpečila realizáciu výstavby,<br />
ktorej investorom je verejná<br />
správa, po investičnej a organizačnej<br />
stránke, t. j. začala sa chovať<br />
ako „investor“ zodpovedný za<br />
mestský a obecný rozvoj v príslušnej<br />
oblasti (doprava, školstvo,<br />
zdravotníctvo, sociálna oblasť).<br />
Prvý legislatívno-ekonomický<br />
predpoklad je už splnený, keďže od<br />
súkromných investorov sa vyberá<br />
„rozvojový“ poplatok, z ktorého<br />
má verejná správa zabezpečiť<br />
harmonický rozvoj miest a obcí,<br />
▪▪zabezpečila permanentné<br />
odborné vzdelávanie zamestnancov<br />
verejnej správy a permanentné<br />
preskúšavanie ich odbornosti,<br />
s cieľom zabezpečenia skutočne<br />
vysokej odbornosti pri výkonoch<br />
štátosprávnych a samosprávnych<br />
procesov.<br />
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené<br />
základné princípy potrebných<br />
zmien priorít „regulácia verzus plánovanie“<br />
pri spracovaní územných<br />
plánov na rôznych úrovniach:<br />
úroveň plánovanie regulácia<br />
územný<br />
plán zóny<br />
20 % 80 %<br />
mesto,<br />
obec<br />
70 % 30 %<br />
región 95 % 5 %<br />
KÚRS 100 % 0 %<br />
V uvedenej tabuľke je vyjadrený<br />
cieľ územného plánovania na<br />
jednotlivých úrovniach a potreba<br />
venovať sa problematike regulácie<br />
a plánovania. Z tabuľky je jasné, že<br />
cieľ spracovania územného plánu<br />
na jednotlivých úrovniach je rôzny.<br />
Na zonálnej úrovni je potrebné<br />
venovať sa podrobnej regulácii<br />
územia, pričom na vyšších<br />
úrovniach stúpa plánovacia<br />
potreba, t. j. potreba vytvorenia<br />
koncepčného dokumentu, ktorý<br />
stanoví územnotechnické a časové<br />
predpoklady na výstavbu najmä<br />
verejnoprospešných stavieb.<br />
Koncepčné plánovanie dopravnej,<br />
technickej a sociálnej<br />
infraštruktúry potrebnej pre mesto<br />
a región vo vzájomných vzťahoch<br />
je prvoradým výstupom územného<br />
plánu na obecnej/mestskej a regionálnej<br />
úrovni. Na základe tohto<br />
plánu sa má postupne realizovať<br />
výstavba nadradenej dopravnej<br />
a technickej infraštruktúry, ako aj<br />
nadradenej občianskej vybavenosti<br />
na území regiónu. Územné plány<br />
regiónov preto majú mať len<br />
minimálnu regulačnú funkciu, ale<br />
dominantnú koncepčnú a plánovaciu<br />
funkciu.<br />
30<br />
rokov<br />
využívajú mnohé mestá a obce<br />
občiansku vybavenosť postavenú<br />
za socializmu, teda školy, ako aj<br />
sociálne a zdravotnícke zariadenia<br />
Realizáciou týchto stavieb sa<br />
následne musí zaoberať príslušná<br />
verejná správa, ktorá je za danú<br />
oblasť zodpovedná. Na základe<br />
územného plánu mesta/regiónu/<br />
KÚRS je príslušná verejná správa<br />
povinná realizovať všetky potrebné<br />
verejnoprospešné stavby (dopravné,<br />
ako aj zariadenia školstva, zdravotníctva,<br />
sociálnej starostlivosti,<br />
kultúry a pod.)<br />
Postavenie súkromných<br />
investorov<br />
Súkromný investor v súčasnosti<br />
čiastočne supluje prácu verejnej<br />
správy v oblasti realizácie verejnoprospešných<br />
stavieb v obci, ktoré by<br />
mali byť systematicky realizované<br />
verejnou správou. Práve koncepčné<br />
dokumentácie územných plánov by<br />
mali byť podkladom pre systematické<br />
plánovanie týchto investícií.<br />
V súčasnosti je tento proces<br />
nahradený nasledovným postupom:<br />
Súkromný investor, ktorý chce<br />
v meste/obci realizovať priestorovo<br />
rozsiahlejší zámer, má veľmi ťažké<br />
a niekedy až bezvýchodiskové<br />
postavenie. V lepšom prípade<br />
dostane súhlasné stanovisko od<br />
obce s doplnenými podmienkami,<br />
čo všetko v okolí musí ako podmieňujúcu<br />
investíciu v obci vybudovať.<br />
Väčšinou ide o investície, ktoré by<br />
malo platiť a realizovať samotné<br />
mesto/obec. Takže výstavba sa mu<br />
predraží o uvedené „podmieňujúce“<br />
investície a najnovšie aj o rozvojový<br />
poplatok. Samozrejme, v konečnom<br />
dôsledku všetky tieto „dodatočné“<br />
náklady hradí konečný užívateľ<br />
nehnuteľnosti.<br />
Riešenie<br />
Táto neutešená situácia sa pritom<br />
dá riešiť veľmi jednoducho a podľa<br />
mojich skúseností spočíva najmä<br />
v troch oblastiach:<br />
▪▪vytvorenie metodík na spracovanie<br />
územných plánov zón, obcí,<br />
miest,<br />
▪▪obnovenie mechanizmu implementácie<br />
územných plánov na<br />
všetkých úrovniach,<br />
▪▪permanentné vzdelávanie účastníkov<br />
procesu územného plánovania,<br />
t. j. zamestnancov verejnej<br />
správy, obstarávateľov územných<br />
plánov a spracovateľov územných<br />
plánov.<br />
Takýmto prístupom by sa zvýšila<br />
šanca nahradiť súčasné živelné<br />
„hasenie“ akútnych problémov systematickou<br />
a sústavnou prípravou<br />
a realizáciou potrebnej vybavenosti<br />
územia. ■<br />
Ing. arch. Jela Plencnerová<br />
Vyštudovala odbor architektúry obytných<br />
a občianskych stavieb na Fakulte<br />
architektúry SVŠT v Bratislave. Od<br />
roku 1981 sa venuje tvorbe v oblasti<br />
územného plánovania a architektúry.<br />
Podieľala sa na tvorbe územných plánov<br />
regiónov, územných plánov miest a obcí<br />
a územných plánov zón. Okrem toho je<br />
autorkou niekoľkých projektov občianskych<br />
stavieb a prípravných projektov<br />
pre dopravné stavby. V rokoch 2<strong>01</strong>1 až<br />
2<strong>01</strong>4 pracovala na Magistráte hlavného<br />
mesta SR Bratislavy ako vedúca sekcie<br />
územného plánovania a rozvoja mesta.<br />
Od roku 2<strong>01</strong>5 pokračuje v tvorbe architektúry<br />
a územnoplánovacích dokumentácií<br />
v ateliéri JELA, s.r.o.<br />
ABS#228 Fokus 24
Pomalé<br />
povoľovanie<br />
stavieb<br />
TEXT: Ing. arch.<br />
Pavol Kollár<br />
FOTO: Archív PK,<br />
isifa/Shuterstock<br />
Vláda v polovici januára schválila návrh<br />
stavebného zákona a posunula ho<br />
do parlamentu. Téma sa tak opäť dostala<br />
do pozornosti. Dokáže ale naše problémy<br />
vyriešiť iba nový zákon?<br />
Nekonečné povoľovanie<br />
Naša prax sa ustálila na povoľovacom<br />
procese, ktorý má v Bratislave<br />
päť a inde na Slovensku tri stupne!<br />
Každý si asi dokáže predstaviť, že<br />
takýto proces je neúnosný, odrádza<br />
investorov a je jedným z dôvodov<br />
nášho zaostávania.<br />
Dlhý čas povoľovania nielenže<br />
stavbu predražuje, ale ani neumožňuje<br />
reagovať na prudko sa<br />
meniaci trh. Pohodlne by stačil<br />
jeden stupeň. Podmienkou, aby sme<br />
mohli mať jednostupňové konanie,<br />
je však existencia kvalitných<br />
územných plánov, resp. procesov<br />
a pravidiel regulácie investičnej<br />
aktivity v území, ktorých dodržiavanie<br />
by bolo záväzné dokonca aj bez<br />
vynútenia, ako aj zjednodušenie<br />
procesu EIA, povinnosť úradníkov<br />
konať kvalitne a včas, teda do<br />
istého termínu (sen), vylúčiť<br />
z konania špekulantov a ukončiť<br />
tak roky trvajúci stav, keď je stavebník<br />
vydaný na milosť a nemilosť<br />
desiatkam subjektov, a nahradiť ho<br />
stavom, kde je nárok vymedzený<br />
jasným rámcom.<br />
Moja nedávna skúsenosť<br />
z Maďarska<br />
Na dva závody na zelenej lúke<br />
sme dokázali získať stavebné<br />
povolenie za 3 mesiace.<br />
Podobný závod na Slovensku<br />
nemáme povolený ani<br />
v treťom roku!!! Dôsledkom<br />
je odchod investorov a hospodárske<br />
zaostávanie.<br />
Problém neexistencie<br />
kvalitných územných plánov<br />
Nedostatky neaktuálnych a zlých<br />
územných plánov neodstráni<br />
žiaden nový stavebný zákon.<br />
Podstatou problémov je predovšetkým<br />
súčasná regulácia územia<br />
a absencia plánovania. Procesná<br />
náročnosť a možnosť každý stupeň<br />
konania napadnúť kýmkoľvek.<br />
Pomalosť a niekedy až zákernosť<br />
úradníkov. Neexistencia reálnej<br />
arbitráže a politické vplyvy.<br />
Súčasná metodika tvorby územných<br />
plánov a pravidiel zabezpečujúcich<br />
„reguláciu“ výstavby<br />
je extrémne nepružná, limituje<br />
(niekedy dokonca neumožňuje)<br />
vznik kvalitných urbanistických<br />
komplexov a jednotlivých architektonických<br />
riešení. Prebrala<br />
direktívny (komunistický) spôsob<br />
regulácie a vzdala sa plánovania.<br />
Neprispôsobila práva stavebníka<br />
novým pomerom. Stavebník akoby<br />
nemal právo a má iba povinnosti.<br />
Nezosúladila regulačné mechanizmy<br />
tak, aby zodpovedali potrebám<br />
a aby boli dostatočne flexibilné.<br />
Reguluje a prikazuje, často bez<br />
logiky a kontextu obmedzuje.<br />
Neplánuje, lebo nemá v rukách<br />
ekonomické nástroje, a tak často<br />
iba individuálne presadzuje svoje<br />
videnie sveta, ktoré sa často mení<br />
s osobami a obsadením úradov<br />
a politických štruktúr. Je extrémne<br />
citlivá na politické cykly.<br />
Svoje „práva“ uplatňuje záväznými<br />
stanoviskami, ktoré sú často<br />
plné nezrozumiteľných viet a spor-<br />
ných či dokonca protichodných<br />
tvrdení.<br />
Fontánky, zelené fasády, lavičky<br />
a podobný romantizmus, ktorým<br />
sa vyjadrenia hemžia, hoci ich<br />
autori sú často iba „neznámi<br />
aktivisti“, stavebné úrady berú do<br />
úvahy ako relevantný „názor verejnosti“<br />
napriek tomu, že niektoré<br />
„aktivistické entity“ sú odbornej<br />
verejnosti známe najmä tým, že<br />
povýšili svoj aktivizmus na spôsob<br />
obživy.<br />
Zvláštnou črtou niektorých<br />
ochrancov spoločnosti je metóda<br />
„páči sa – nepáči sa“. Netvrdím, že<br />
takáto metóda je neuplatniteľná.<br />
Sú krajiny, kde sa na tému páči<br />
a nepáči tvoria komisie pre krásno<br />
a ich stanovisko je rozhodujúce<br />
pre povolenie stavať. Všetko<br />
ostatné je potom už len vecou<br />
rutiny. Ak je táto komisia zložená<br />
z uznávaných odborníkov a ak<br />
sú stanovené aspoň smerné<br />
pravidlá, myslím si, že ide o dobré<br />
riešenie. Ak sú však za názorom<br />
jednotlivcov bez renomé politické,<br />
obchodné alebo osobné preferencie<br />
presadzované lobistami, potom<br />
ide o katastrofu.<br />
Regulácie, ktoré vstúpili do hry<br />
po revolúcii, neboli v našej praxi<br />
odskúšané a v spojitosti s našimi<br />
zvykmi a schopnosťami pôsobia<br />
často problematicky.<br />
Napríklad v centrách miest sa<br />
investor bežne stretne so zónami,<br />
ktoré majú obmedzenie (regulatív)<br />
v tom zmysle, že zástavba má byť<br />
mestská, kompaktná a bloková,<br />
ABS#228 Pomalé povoľovanie stavieb 25
ale zároveň má iný regulatív, tzv.<br />
index zastavaných plôch spravidla<br />
max. 30 %. Tieto dva regulatívy sa<br />
vylučujú, pretože index zastavanosti<br />
30 % umožňuje iba realizáciu<br />
bodových domov (tzv. sídliskovú<br />
štruktúru).<br />
Alebo súčasné indexy<br />
a regulatí vy v Bratislave neumožnia<br />
postaviť terasové domy, hoci<br />
terén Bratislavy si priam žiada<br />
takýto typ zástavby.<br />
Ďalej mnohé brownfieldy sú<br />
dodnes v územnom pláne Bratislavy<br />
označené ako „stabilizované<br />
územie“, a teda ich zastavanie<br />
podľa platnej metodiky by malo<br />
byť iba budovami podobnými už<br />
stojacim (alebo nestojacim) na<br />
danom mieste, hoci lokalita volá<br />
po odvážnejšom počine – napríklad<br />
bratislavské Mlynské nivy.<br />
Alebo vysunuté lávky a premostenia,<br />
najnovšie asi aj balkóny<br />
(sic!), „vyťažujú“ vzácny index<br />
zastavanosti, a tak sa s nimi<br />
v Bratislave stretnúť nemôžeme.<br />
Odvážne architektonické riešenia,<br />
ktoré poznáme zo zahraničných<br />
dovoleniek alebo z krásnych časopisov,<br />
tak prenechávame iným.<br />
Rovnako nepochopiteľne pôsobí<br />
napríklad požiadavka moderných<br />
plánovačov realizovať na území<br />
hlavného mesta predovšetkým tzv.<br />
nadmestskú občiansku vybavenosť<br />
na úkor bývania.<br />
Územný plán Bratislavy napríklad<br />
navrhuje len cca 100 ha<br />
rozvojových plôch na bývanie<br />
a až 1 200 ha na nadmestskú<br />
vybavenosť! Akoby mesto nemalo<br />
rásť počtom obyvateľov, ale malo<br />
sa zmeniť na fabriku, do ktorej sa<br />
cestuje pracovať a nakupovať!<br />
Diskutabilným je aj regulatív<br />
stanovujúci funkčnosť. Tento<br />
regulatív „plánuje“ a prikazuje<br />
investorovi stavať to, čo „génius“<br />
za zeleným stolom vymyslel. Napr.<br />
postaviť 70 % „vybavenosti“ a 30 %<br />
bývania. A to aj na tej najmenšej<br />
plôške. Lenže investori dnes<br />
nechcú stavať ďalšie obchody,<br />
kancelárie či iné nepredajné a neprenajateľné<br />
priestory tak, ako<br />
to plánovač naplánoval pred desiatkami<br />
rokov. Chcú stavať byty.<br />
Mestu dnes obchodíky chýbať<br />
nebudú, ale byty a noví obyvatelia<br />
platiaci dane, ktorí dnes už aj tak<br />
pracujú a nocujú v hlavnom meste,<br />
mu chýbať budú. Zdá sa však, že<br />
stavať byty je dnes veľký problém,<br />
a tak je celkom prirodzene bytov<br />
v hlavnom meste nedostatok a ich<br />
ceny rastú do závratných výšok.<br />
Celý spôsob regulovania je<br />
taký záhadný, že bežný investor<br />
a architekt sa v ňom ani nevie zorientovať.<br />
Proces komplikuje aj to,<br />
že ak aj nakoniec investor dokáže<br />
dokumentáciu spracovať, čaká<br />
na vyjadrenie úradov mesiace. Sú<br />
prípady, keď sa na vyjadrenie čaká<br />
roky!<br />
Bez akejkoľvek istoty, že<br />
nakoniec bude kladné. Ak vyjadrenie<br />
kladné nie je, celý proces<br />
sa opakuje – bez záruky, že sa<br />
všetko nemôže opakovať stále<br />
dokola. Na trhu sa tak objavili<br />
„špecializované kancelárie“, ktoré<br />
za astronomické peniaze dokážu<br />
parametre projektu „napasovať“<br />
na požiadavky regulátora. Odtiaľto<br />
je už len kúsok k úvahe, že všetko<br />
sa deje tak, aby nakoniec investor<br />
podľahol a zaplatil. Čo presne<br />
platí, ale nevedno.<br />
Vyjadrenie, ak sa aj nakoniec<br />
k investorovi dostane a je<br />
„kladné“, často obsahuje celý<br />
rad podmieňujúcich požiadaviek,<br />
ktoré musí investor splniť. Spravidla<br />
sú to investície, ktoré by<br />
malo realizovať mesto. Aj tieto tzv.<br />
vyvolané investície sú predmetom<br />
rôznych pochybností a špekulácií,<br />
pretože ich „prideľovanie“ nemá<br />
žiadnu dopredu stanovenú logiku.<br />
Jednoducho je ich treba „zobchodovať“.<br />
V predchádzajúcom režime bolo<br />
územné plánovanie a povoľovanie<br />
stavieb postavené na iných princípoch<br />
ako dnes. Územné plánovanie<br />
bolo napojené na hospodárske<br />
plány. Existovali odborné útvary<br />
a organizácie, tvorbe územných<br />
plánov sa venoval aj vzdelávací<br />
systém. Dnes toto absentuje. Problematika<br />
územného plánovania je<br />
v našej spoločnosti okrajová téma.<br />
Developer sa stal podľa mňa nezaslúžene<br />
„triednym nepriateľom“<br />
a väčšina toho, čo sa deje okolo<br />
investovania, smrdí obchodmi na<br />
pozadí.<br />
Regulácia územia plôškami,<br />
ktorým sa prisudzujú regulatívy,<br />
teda to, čo dnes robíme, je podľa<br />
môjho hlbokého presvedčenia<br />
omyl. Dôležité je plánovať koridory,<br />
infraštruktúru, výškovú<br />
hladinu a možno deliť funkciu na<br />
„závadnú“ a „nezávadnú“. A všetko<br />
ostatné treba nechať na tvorbu<br />
konkrétnych zámerov a autorov.<br />
Stavať mesto zospodu. Tak ako<br />
to bolo vždy. Veď tak ako nie je<br />
30 %<br />
je v mnohých centrách miest<br />
index zastavaných plôch, teda<br />
maximálna prípustná hranica<br />
miery využitia územia<br />
v súčasnosti možné žiadať od<br />
spisovateľa, čo má písať, alebo<br />
od speváka, čo má spievať, nie je<br />
podľa môjho hlbokého presvedčenia<br />
možné ani od investora žiadať,<br />
čo má stavať dnes či o desať rokov,<br />
resp. ako má stavať, ak stavia za<br />
svoje, na svojom a podľa aktuálnych<br />
noriem. Na druhej strane<br />
„plánovači“ zatiaľ nevymysleli, ako<br />
dostať do územia školu, škôlku,<br />
park alebo nemocnicu. Preto si<br />
myslím, že celé súčasné územné<br />
plánovanie je jeden veľký omyl.<br />
Riešenie<br />
Príprava novej metodiky<br />
tvorby územných plánov<br />
(návrh nového stavebného<br />
zákona, pokiaľ poznám<br />
jeho aktuálne znenie, zatiaľ<br />
toto neobsahuje). V tejto<br />
oblasti malo doteraz pôsobiť<br />
ministerstvo výstavby, na<br />
danú úlohu však rezignovalo.<br />
Možnosť na riešenie vidím aj<br />
vo verejnej voľbe zástupcov<br />
pre krásno, ktorých úlohou<br />
by bolo strážiť kvalitu rozvoja<br />
v danom území, t. j. vznik<br />
rešpektovaných konzílií posudzujúcich<br />
jednotlivé investičné<br />
zámery. Súčasťou takéhoto<br />
konzília by mohli byť aj „fundamentálne“<br />
zložky, akými sa<br />
stali pamiatkové úrady, aby<br />
boli stanoviská komplexné.<br />
Pozoruhodnú štúdiu k tejto<br />
oblasti vydal svojho času<br />
český architekt Roman<br />
Koucký. Svoje videnie zhrnul<br />
v knihe „Úrad kreátora“.<br />
V knihe sa zaoberá alternatívami<br />
k dnešným direktívnym<br />
postupom.<br />
ABS#228 Fokus 26
Veľký počet účastníkov<br />
konania<br />
Dnešná prax povoľuje účasť kohokoľvek.<br />
Teoreticky sa stavebného<br />
konania dokáže zúčastniť 5 miliónov<br />
účastníkov, a to je, samozrejme,<br />
neúnosné. Je všeobecne známe, že<br />
súčasný stav zneužívajú rôzni špekulanti.<br />
Inšpiráciou na riešenie sú<br />
niektoré české návrhy, ktoré obmedzujú<br />
počet účastníkov konania na<br />
tých z daného miesta a „občianske<br />
iniciatívy a združenia“ vpúšťajú do<br />
procesu, iba ak zastupujú relevantnú<br />
spoločenskú vzorku, napr. 20 %<br />
tam žijúceho obyvateľstva.<br />
Riešenie<br />
Obmedziť počet účastníkov<br />
konania.<br />
Územný plán Bratislavy<br />
navrhuje len cca 100 ha<br />
rozvojových plôch na<br />
bývanie a až 1 200 ha<br />
na nadmestskú vybavenosť.<br />
Ing. arch. Pavol Kollár<br />
Je predsedom predstavenstva IN GROUP, a. s.,<br />
ktorá zastrešuje skupinu podnikov pôsobiacich<br />
v stavebníctve na Slovensku, v Česku<br />
a Maďarsku. S počtom zamestnancov 2 000<br />
a obratom takmer 600 mil. € patrí IN GROUP,<br />
a. s., k najväčším slovenským skupinám pôsobiacim<br />
v rezorte stavebníctva.<br />
Neexistencia reálnej<br />
arbitráže<br />
V povoľovacom procese je potrebné<br />
zladiť záujmy mnohých strán, čo<br />
niekedy bez arbitráže nie je možné.<br />
Dnes sa v zaužívanom procese<br />
povoľovania stavieb od investora<br />
požaduje zabezpečiť kladné stanoviská<br />
všetkých „dotknutých“. To je<br />
často úloha nad ľudské sily. Mnohí<br />
sú si tejto skutočnosti vedomí,<br />
preto nastavili svoje správanie<br />
tak, aby bol investor nútený si ich<br />
nejako nakloniť. Spravidla peniazmi.<br />
Takéto prostredie je ale extrémne<br />
nevypočítateľné, nevhodné na<br />
podnikanie a extrémne napomáha<br />
korupcii. Tí, ktorí poznajú procesy<br />
aj v iných krajinách, tvrdia, že u nás<br />
je korupcia monumentálna.<br />
A tu sme zrazu pri ďalšej podstatnej<br />
téme, ktorou je nezávislosť<br />
a kvalita stavebných úradov.<br />
V praxi sa stretávame s tým,<br />
že stavebné úrady si ustálili svoj<br />
„lokálny kolorit“ a podliehajú politickým<br />
vplyvom.<br />
Inými slovami, to, čo platí<br />
v meste A, nemusí platiť v meste B.<br />
Je na množstve príkladov preukazné,<br />
že prenesený výkon štátnej<br />
správy na stavebné úrady patriace<br />
mestám a obciam sa neosvedčil a je<br />
potrebné ho vrátiť tam, kam patrí.<br />
Do rúk štátu. Stavebný úrad je – alebo<br />
aspoň by mal byť – aj arbitrážnym<br />
úradom a ako taký musí byť nezávislý,<br />
špecializovaný a výkonný. Dnes<br />
stavebné úrady funkciu arbitráže<br />
neplnia. Nie sú ani nezávislé a už<br />
vôbec nie výkonné. V tejto oblasti<br />
je situácia doslova alarmujúca.<br />
Riešenie<br />
Posilniť odbornosť stavebných<br />
úradov a presunúť ich do<br />
okruhu štátnej správy.<br />
Neexistencia lehôt<br />
na vydanie stanoviska<br />
Na Slovensku úrady nemajú<br />
termíny na vydanie stanoviska!<br />
A úradníci ani nenesú žiadnu<br />
zodpovednosť za odbornú úroveň<br />
svojich stanovísk a výrokov! Toto<br />
je, samozrejme, absurdný stav.<br />
Riešenie<br />
Bez zmeny v tejto oblasti<br />
budú všetky uvedené problematiky<br />
nezvládnuteľné.<br />
Záverom<br />
Dostali sme sa do situácie, keď<br />
nedokážeme čerpať eurofondy,<br />
pretože nemáme pripravené<br />
a „vypovoľované“ projekty. Nedokážeme<br />
plánovať, stavať, regulujeme<br />
extrémne zle, nedokážeme lákať<br />
kapitál, ktorý nás začal obchádzať.<br />
Okolité štáty lákajú investorov na<br />
nízke dane, dobré služby štátu,<br />
rýchle povoľovacie procesy. Bez<br />
reforiem budú od nás odchádzať<br />
nielen lekári a zdravotné sestry,<br />
ale aj kapitál a to môže byť pre nás<br />
osudné. Stavebné sektory v okolitých<br />
štátoch – v Česku, Maďarsku<br />
a Poľsku – majú násobne väčšie<br />
rozmery ako slovenský stavebný<br />
sektor. Maďarsko 3,5-krát väčší,<br />
Česko 4-krát väčší a Rakúsko má<br />
dokonca 7-krát väčší sektor stavebníctva.<br />
Čoraz viac si to uvedomujem,<br />
keď prechádzam na susednú<br />
Moravu. Rozdiel medzi Slovenskom<br />
a Českom začína byť markantný.<br />
Tento stav sa tak skoro nepodarí<br />
zmeniť. Môžeme už iba zmierniť<br />
rýchlosť narastajúcich rozdielov.<br />
Jednou z ciest je zmeniť pomery<br />
v procese povoľovania stavieb,<br />
v územnom plánovaní a v ochote<br />
úradníkov pracovať. Dnes vo<br />
všetkom za susedmi zaostávame. ■<br />
ABS#228 Pomalé povoľovanie stavieb 27
Kam (ne)kráča<br />
Bratislava<br />
Autor: Denisa<br />
Kureková,<br />
Broňa Tarnócy,<br />
Foto: archív<br />
kancelárie<br />
primátora, MIB,<br />
Marek VELČEK<br />
MATÚŠ VALLO Do politiky<br />
vstupoval s krásnymi plánmi,<br />
dnes sa častejšie ozývajú<br />
jeho kritici. Ako sa mu darí<br />
napĺňať jeho vízie? Funguje<br />
mesto pod jeho vedením<br />
tak, ako má? Prečo ešte<br />
stále nemáme nový územný<br />
plán? Je potrebný útvar<br />
hlavného architekta?<br />
1<br />
ABS#228 Fokus 28
2<br />
1 Primátor hlavného<br />
mesta Bratislavy,<br />
architekt Matúš<br />
Vallo.<br />
2 Živé námestie.<br />
Ide o najväčší<br />
centrálny priestor<br />
v hlavnom meste<br />
tvorený tromi<br />
námestiami: Kamenným<br />
námestím,<br />
Námestím Nežnej<br />
revolúcie a Námestím<br />
SNP. Vďaka<br />
obnove sa tento<br />
verejný priestor po<br />
desaťročiach opäť<br />
zjednotí a pritom<br />
si každé námestie<br />
zachová vlastnú<br />
atmosféru.<br />
To, čo robí a akým spôsobom, je<br />
vždy zhmotnenie jeho prirodzeného<br />
postoja k veciam ako takým.<br />
Spolupracuje s „magistrátnikmi“,<br />
s odbornou verejnosťou, s občanmi<br />
a v neposlednom rade s developermi.<br />
Niektorým sa to páči, iným nie.<br />
Vo finále však všetkým ide o jediné:<br />
vytvoriť kvalitné mesto, v ktorom<br />
sa ľudia budú cítiť čo najlepšie<br />
a ich dobrý pocit im umožní sa<br />
k sebe dobre chovať. S primátorom<br />
hlavného mesta Bratislavy sme sa<br />
rozprávali nielen o jeho víziách, ale<br />
aj o územnom pláne, magistráte,<br />
rozvoji Bratislavy a o tom, či mu<br />
v úrade primátora pomáha to, že je<br />
architekt. V rozhovore sa dočítate<br />
aj to, prečo musíme dodržiavať<br />
územný plán, aj keď nie je dobrý,<br />
a čo s tým magistrát robí, či je<br />
podľa primátora potrebný hlavný<br />
architekt Bratislavy a ako vytvoriť<br />
mesto, v ktorom budeme chcieť žiť.<br />
O územnom pláne<br />
V tomto čísle <strong>ASB</strong> sa venujeme<br />
územnému plánu mesta.<br />
Územný plán Bratislavy je<br />
platný od roku 2007, pričom<br />
zákonom je stanovené, že by<br />
sa mal prehodnocovať každé<br />
štyri roky. Prečo sa to nedeje?<br />
Dokonca ani zmeny a doplnky,<br />
ktoré sa majú prijímať priebežne,<br />
nejdú tak rýchlo, ako by<br />
mali...<br />
Územný plán je jeden zo základných<br />
dokumentov mesta. Keď som<br />
sa stal primátorom, územný plán<br />
mesta bol na webe mesta stále<br />
uvedený v takzvanej rastrovej<br />
verzii. To znamená, že keď ho<br />
ktokoľvek „zoomol“, čiara nezodpovedala<br />
realite. Dnes je územný<br />
plán vytvorený, zdigitalizovaný<br />
a k dispozícii ako vektorový plán.<br />
To znamená, že každá čiara v tomto<br />
pláne má presne toľko, koľko<br />
v skutočnosti, že hranica daných<br />
území je presne definovaná. Bohužiaľ,<br />
v minulosti sa jej nepresnosť<br />
zneužívala.<br />
Za posledného dva a pol roka<br />
sme nakopli zmeny a doplnky, za<br />
posledný rok sme odhlasovali dve<br />
hlavné zmeny. Jedna z nich, naozaj<br />
veľmi komplikovaná, upravuje pravidlá<br />
pre reklamné stavby, druhá<br />
je o tom, ktoré mestské časti si<br />
môžu robiť ktoré územné plány<br />
zón. Vyhrali sme sa so všetkými<br />
územnými plánmi všetkých zón tak,<br />
aby nikto nemal s daným riešením<br />
problém. Budúci rok chceme hlasovať<br />
za ďalšie zmeny a doplnky. Toto<br />
je proces, na ktorom sme robili<br />
a naštartovali ho a, samozrejme,<br />
robíme už aj paralelné zmeny<br />
a doplnky. Naštartovali sme ich tak,<br />
že ich môže robiť podľa zákona aj<br />
externý obstarávateľ; čo doteraz na<br />
meste spalo.<br />
Príprava územného plánu je<br />
komplikovaná vec. Na územný plán<br />
potrebujeme veľa strategických<br />
dokumentov, ktoré sa momentálne<br />
spracovávajú. A keď si naskladáme,<br />
koľko by mali trvať jednotlivé<br />
procesy, tak sa bavíme približne<br />
o ôsmich rokoch. My sme sa do<br />
toho pustili a verím, že v dobre<br />
nastavenom procese budeme pokračovať<br />
v dobrej rýchlosti.<br />
Kedy ste naposledy robili<br />
takúto analýzu a čo ste v nej<br />
konštatovali?<br />
Keďže potreba preskúmať aktuálnosť<br />
územného plánu vyplýva<br />
priamo zo zákona, ale napríklad<br />
aj z dôvodov zmien východísk<br />
súvisiacich s demografickými<br />
trendmi, zmien nadradenej<br />
územnoplánovacej dokumentácie<br />
či zmien v sociálno-ekonomických<br />
a majetkovoprávnych vzťahoch,<br />
hlavné mesto skúma aktuálnosť<br />
svojho územného plánu sústavne,<br />
čoho výstupom sú zmeny a doplnky<br />
územného plánu. Po vyhodnotení<br />
situácie v uplynulých rokoch<br />
mesto pristúpilo k tematickým<br />
zmenám a doplnkom. V aktuálnom<br />
volebnom období mestské zastupiteľstvo<br />
schválilo dva balíčky<br />
zmien a doplnkov (ZaD 06, ZaD 07),<br />
pričom ďalšie sú v rôznom štádiu<br />
rozpracovanosti.<br />
Výsledkom zastaraného<br />
územného plánu môže byť aj<br />
nedostatok bytov. Developeri<br />
ABS#228 Kam (ne)kráča Bratislava 29
4<br />
3<br />
hovoria, že pozemkov je dosť,<br />
ale nie je kde stavať. A tam, kde<br />
je možné stavať, býva pre zastaraný<br />
územný plán pridelená<br />
funkcia, ktorú dnes už nikto<br />
nepotrebuje... Väčšinou sa to<br />
týka kódu 2<strong>01</strong>, ktorý umožňuje<br />
70 % občianskej vybavenosti<br />
a 30 % bytov. Budú v zmenách<br />
a doplnkoch 08 aj lokalitné<br />
zmeny? O ktorých územiach sa<br />
uvažuje, že by prišlo k zmene<br />
funkcie?<br />
V zmenách a doplnkoch 08 ide práve<br />
o lokalitné zmeny, kde po posúdení<br />
odborných kritérií a prerokovaní<br />
príslušnej urbanistickej štúdie navrhujeme<br />
zmenou funkčných plôch<br />
posilniť podiel bývania aj v prospech<br />
mestského nájomného bývania.<br />
Sú do nich zaradené lokality<br />
v mestských častiach Ružinov, Rača,<br />
Dúbravka a Petržalka, a to na pozemkoch<br />
hlavného mesta i súkromných<br />
developerov.<br />
Je naozaj potrebné vyžadovať<br />
plných 70 % občianskej vybavenosti<br />
aj v lokalitách 2<strong>01</strong>, kde<br />
nie je potenciál, že bude táto<br />
občianska vybavenosť naplnená<br />
a využívaná?<br />
Územný plán je záväzný dokument,<br />
schválený mestským zastupiteľstvom.<br />
Preto musíme regulatívy<br />
funkčného využitia definované v jeho<br />
záväznej časti uplatňovať tak, ako<br />
sú stanovené. Tento právny stav<br />
nám neumožňuje hodnotiť, v ktorom<br />
území budeme záväznú reguláciu<br />
uplatňovať a v ktorom ju nepovažujeme<br />
za dôležitú. Tvrdíme, že územný<br />
plán musíme rešpektovať, ale<br />
v územiach, kde je už medzičasom<br />
neaktuálny, napríklad tam, kde už<br />
je občianska vybavenosť dostatočne<br />
saturovaná, ho po vyhodnotení<br />
môžeme meniť legálnym spôsobom,<br />
teda procesom zmien a doplnkov.<br />
Presne to je prípad zmien a doplnkov<br />
08 v prospech nájomného bývania.<br />
Ozývajú sa hlasy, že rýchlosť<br />
a transparentnosť schvaľovania<br />
povolení na výstavbu sa nezmenila,<br />
dokonca sa spomalila. Ako<br />
plánujete proces schvaľovania<br />
urobiť rýchlejším a transparentnejším?<br />
Určite nebrzdíme vo výstavbe<br />
nikoho, kto dodržiava územný plán.<br />
Na mesto prišli a stále prichádzajú<br />
návrhy, kde sú zle prerátané indexy<br />
(náhodný omyl, neviem), kde nesedia<br />
čísla, keď si to zmeriame... Na náš<br />
úrad prišli celé poschodia bytov,<br />
ktoré sa volajú kobky, a tým sú považované<br />
za inú funkciu, kancelárie,<br />
ktoré vyzerajú ako byty…<br />
Rozumiem frustrácii developerov.<br />
Mesto bolo slabým partnerom v tom,<br />
že sa veľmi dlho čakalo. Poznám<br />
veľmi veľa prípadov, keď boli od<br />
mesta priam vydieraní (nie počas<br />
nášho pôsobenia). Dnes dbáme na to,<br />
aby v prvom rade dodržiavali zákon,<br />
a ak ho budú dodržiavať oni ako náš<br />
klient, my ako ich partner im vybavíme<br />
a sprocesujeme ich žiadosti<br />
v zákonne reálnych časoch.<br />
Nakopli sme digitálny systém<br />
podávania žiadostí. Žiadosť ide<br />
okamžite naraz na štyri oddelenia.<br />
Nie je to jedna kópia, ktorá putuje<br />
5<br />
7<br />
6<br />
ABS#228 Fokus 30
3 Fontána Družba<br />
na Námestí slobody<br />
prejde po 40 rokoch<br />
prvou väčšou rekonštrukciou.<br />
4 Dominanta<br />
Námestia slobody<br />
je od roku 2007<br />
nefunkčná. Fontána<br />
má priemer<br />
45 metrov, centrálna<br />
plastika váži 12 ton,<br />
je vyrobená z nehrdzavejúcej<br />
ocele<br />
a v minulosti bolo<br />
v bazénoch až 2-tisíc<br />
kubických metrov<br />
vody.<br />
5 Zanedbaná budova<br />
z 80. rokov v Sade<br />
Janka Kráľa sa<br />
premení na gastroprevádzku.<br />
Park je<br />
jeden z najstarších<br />
európskych parkov<br />
vôbec. Založený bol<br />
v rokoch 1774 – 1776.<br />
6 Plánovaná<br />
rekonštrukcia stavbe<br />
prinavráti nielen<br />
dôstojnosť, ale aj<br />
nadčasovú architektúru<br />
minulého<br />
storočia.<br />
7 Nová bratislavská<br />
dlažba je unikátna<br />
svojimi grafickými<br />
prvkami, formátom,<br />
materiálom aj štruktúrou.<br />
Nájdete v nej<br />
inšpiráciu typickou<br />
architektúrou Bratislavy,<br />
ale aj citlivé<br />
odkazy na ikonické<br />
ilustrácie a grafický<br />
jazyk Miroslava<br />
Cipára, Ľudovíta<br />
Fullu či Milana<br />
Dobeša, ktorých<br />
okrem Bratislavy<br />
spája láska ku geometrickým<br />
tvarom.<br />
8 YOUNG.S architekti<br />
navrhli, ako<br />
zrevitalizovať kultúrne<br />
stredisko z 80.<br />
rokov na Žarnovickej<br />
ulici v Rači. Pribudne<br />
kaviareň aj nová<br />
spoločenská sála.<br />
8<br />
po magistráte od dverí k dverám.<br />
Priemerné časy, za koľko sa sprocesovali<br />
žiadosti predovšetkým na<br />
menej komplikované byty, bytové<br />
či rodinné domy, sú omnoho lepšie<br />
ako v minulosti.<br />
Aké zmeny nastanú v novej<br />
koncepcii územného plánu<br />
v prospech nájomných bytov?<br />
Robíme pilotný projekt, experiment,<br />
ktorý je vo vysokom štádiu<br />
rozpracovania. Pojednáva o tom,<br />
že ak chce developer zmeniť kód,<br />
napr. kód, ktorý mu hovorí, že má<br />
mať 70 % vybavenosť, ktorú však<br />
nevie nijakým spôsobom naplniť,<br />
a 30 % bytov, zmeníme mu to v samostatných<br />
zmenách a doplnkoch.<br />
Toto nás neustále núti zamýšľať<br />
sa nad „prekopaním“ i nastavením<br />
mnohých vecí a vytvárať nové<br />
dokumenty s posudzovaním právnikov.<br />
Máme na to viacero právnických<br />
posudkov a dnes sme oveľa,<br />
oveľa poučenejší. Dnes staviame na<br />
zmluvách, ktoré máme s developermi,<br />
chránime verejný záujem a oni<br />
Rozumiem<br />
frustrácii<br />
developerov.<br />
Mesto im bolo<br />
v minulosti slabým<br />
partnerom.<br />
chránia ten svoj. Vyriešenie tohto<br />
stavu je istý inovatívny prostriedok,<br />
ako danú vec rozhýbať. To, čo dnes<br />
najviac potrebujeme, je, aby aj<br />
mesto malo byty. Nástrojov na ich<br />
získanie je veľa – robíme to najlepšie,<br />
ako vieme, a s tým, čo máme.<br />
Územný plán nie je dobrý. Stále<br />
sa bavíme o tom, aká bude jeho<br />
nová koncepcia. Všetky dokumenty<br />
sa momentálne pripravujú.<br />
V istom momente chceme prísť<br />
s novou koncepciou, ktorá bude<br />
základom územného plánu. Bude<br />
to ako v Prahe, kde sa omnoho<br />
viac uvažuje o nejakých lokálnych<br />
pomeroch a tá funkcia nie je tak<br />
striktne daná, všetko nie je závislé<br />
od koeficientov. Uvažuje nad novým<br />
územným plánom z rôznych pohľadov<br />
a na rôznych platformách. Pozeráme<br />
sa aj na to, ako to funguje<br />
v iných mestách.<br />
O rozvoji Bratislavy<br />
70 %<br />
ciest v Bratislave má v roku 2030<br />
patriť environmentálne priaznivým<br />
dopravným prostriedkom<br />
Bratislava momentálne tvorí<br />
strategický dokument, ktorého<br />
súčasťou je vízia, ako bude<br />
vyzerať v roku 2030. Čo konkrétne<br />
bude obsahovať?<br />
Bratislava musí robiť svoj plán<br />
hospo dárskeho rozvoja každých<br />
desať rokov. My to pracovne voláme<br />
„Bratislava 2030“. Práve teraz sa<br />
vo všetkých kategóriách tvorí na<br />
meste v úzkej spolupráci s verejnosťou<br />
a odborníkmi plán „Bratislava<br />
2030“. S odborníkmi sa bavíme<br />
aj o samotnej identite Bratislavy.<br />
Čo je vlastne mesto a čo pre nás<br />
znamená? Aká je identita Bratislavy?<br />
Samozrejme, riešime aj infraštruktúru,<br />
dopravu, v neposlednom<br />
rade sociálne veci. Je to náročný<br />
proces, pretože spolu s obyvateľmi,<br />
odborníkmi a odbornou verejnosťou<br />
určujeme, pevne verím, trvalú identitu<br />
hlavného mesta.<br />
V akom štádiu je tento dokument?<br />
Kedy uvidíme prvú<br />
verziu?<br />
PHSR (Program hospodárskeho<br />
rozvoja a sociálneho rozvoja, teda<br />
Bratislava 2030 – pozn. red.) bude<br />
pripravený a predložený na schválenie<br />
v prvom polroku 2<strong>02</strong>2 tak,<br />
aby sa dodržal termín predĺženia<br />
platnosti pôvodného PHSR.<br />
Nie je odvážne tvoriť takýto<br />
dokument rok pred voľbami?<br />
Akú máte záruku, že nové<br />
vedenie, ktoré po voľbách<br />
príde, neodloží dokument<br />
bokom a nepripraví si svoj?<br />
Nemáme žiadnu. Pevne veríme, že<br />
ktokoľvek príde po nás, s týmto<br />
dokumentom sa stotožní.<br />
Veľkou témou je preferencia<br />
rôznych druhov dopravy. Akú<br />
úlohu bude hrať individuálna<br />
automobilová doprava v Bratislave<br />
napríklad v roku 2030?<br />
ABS#228 Kam (ne)kráča Bratislava 31
10<br />
9<br />
Bratislava bude v roku 2030<br />
mestom s trvalo udržateľným<br />
spôsobom dopravy, kde 70 % ciest<br />
v rámci mesta bude prislúchať<br />
environmentálne priaznivým dopravným<br />
prostriedkom a zvyšných<br />
30 % individuálnej automobilovej<br />
doprave. Verejná osobná doprava<br />
a cyklistická doprava tak budú<br />
zvýhodnené na úkor individuálnej<br />
automobilovej dopravy. Skvalitnenie<br />
a dobudovanie či už verejnej<br />
hromadnej dopravy, alebo siete<br />
chodníkov a cyklochodníkov<br />
má prispieť k tomu, aby vodiči<br />
presadli z auta do električky alebo<br />
na bicykel a pomohli tak Bratislave<br />
stať sa mestom, kde alternatíva vo<br />
forme využitia verejnej dopravy<br />
alebo bicykla neznamená ukrojenie<br />
si zo svojho komfortu.<br />
O magistráte<br />
Stáli ste pri zrode MIB-u. Tvorí<br />
ho tím odborníkov a odborníčok<br />
v oblasti architektúry, urbanizmu<br />
a rozvoja mesta, ktorý<br />
plánuje rast a rozvoj tak, aby<br />
stúpala kvalita života aj kvalita<br />
verejného priestoru. Spĺňa ich<br />
práca vaše očakávania?<br />
Musím povedať, že som za MIB<br />
veľmi vďačný. Poviem otvorene,<br />
že jeho zriadenie pre mňa bolo<br />
jedným z väčších volebných sľubov.<br />
Som veľmi vďačný aj našim poslankyniam<br />
a poslancom, ktorí nám<br />
verili a zriadili túto novú službu<br />
a novú mestskú organizáciu. Dnes<br />
vidia mestské časti aj poslankyne<br />
a poslanci, že MIB robí veľmi veľa<br />
a všade v rámci Bratislavy. Pre<br />
mňa je dôležité povedať, že MIB<br />
má štruktúru, ktorá má sekciu<br />
územného plánovania, súťaží,<br />
verejných priestorov, kanceláriu<br />
participatívneho plánovania s pani<br />
Milotou Sidorovou, ktorá vydala<br />
skvelý manuál, spôsob, ako my<br />
vnímame vstup ľudí do plánovania<br />
mesta, ako aj sekciu tvorby mestských<br />
priestorov... Je to organizácia,<br />
ktorá dáva mestu robiť kvalitnú<br />
robotu. Nie je to žiadna teoretická<br />
platforma.<br />
Vo svete je hlavná architekta<br />
stabilným pilierom úradu, ako<br />
povedala uznávaná bývala<br />
hlavná architektka Kodane,<br />
dnes Gladsaxe, Tina Saaby:<br />
„Je to pozícia, ktorá vyžaduje<br />
pracovať s každým – s hráčmi<br />
na politickej úrovni, so svojimi<br />
zamestnancami a manažérmi,<br />
s mnohými hráčmi pôsobiacimi<br />
v stavebnom sektore a v neposlednom<br />
rade aj s občanmi.“<br />
Čo by mala podľa vás zhmotňovať<br />
a presadzovať hlavná<br />
architektka/architekt hlavného<br />
mesta Slovenskej republiky.<br />
Bratislava má obrovský nesúlad<br />
s tým, čo je realita a čo je napísané<br />
v zákone o hlavnom meste Bratislave,<br />
resp. čo je napísané v našom<br />
štatúte, ktorý hovorí, že hlavná architektka<br />
zabezpečuje obstarávanie<br />
a organizuje spracovanie územného<br />
plánu. Na to máme predsa na meste<br />
oddelenia – obstarávanie na<br />
magistráte a spracovanie na MIB-e.<br />
Nikdy to nebola hlavná architektka,<br />
ktorá to riešila. Hlavná architektka<br />
alebo hlavný architekt by mal byť<br />
nespochybniteľnou autoritou najmä<br />
v rámci územného plánovania<br />
v danom meste. To je veľmi dôležité.<br />
V Prahe sa útvar hlavného architekta<br />
pretransformoval do<br />
Institutu plánování a rozvoje<br />
(IPR). Je pri plnej funkčnosti<br />
MIB-u útvar hlavného architekta<br />
potrebný?<br />
Hlavný architekt je niekto, kto má<br />
nejaký druh právomoci, ale najmä<br />
autority a je vždy dobré ho mať.<br />
Na IPR takéto autority vždy mali.<br />
IPR nevznikla ako nová organizácia.<br />
Transformovala sa z útvaru<br />
hlavného architekta. To bola<br />
prirodzená transformácia. U nás je<br />
MIB novovzniknutý inštitút. Vždy<br />
budeme potrebovať v rámci postu<br />
hlavného architekta/architektky<br />
alebo MIB-u osobnosť. To, ako<br />
je systém nastavený teraz, nie je<br />
dobré.<br />
Myslíte si, že váš úrad sa vám<br />
podarilo zefektívniť dostatočne?<br />
Žiadny z procesov, ktorý robíme pre<br />
Bratislavu, by sa nemohol kvalitne<br />
rozvíjať a nemohlo by sa mu dariť,<br />
keby sme nemali kvalitný úrad.<br />
Zmena úradu, kultúry v ňom, nastavenie<br />
procesov je veľmi náročná<br />
vec. Som veľmi rád, že máme skvelý<br />
tím, ktorý sa tomu venuje. Prvá<br />
veľká vec je, že prechádzame na<br />
ABS#228 Fokus 32
9 Víťazom architektonicko-krajinárskej<br />
súťaže na komplexnú<br />
úpravu Jurigovho<br />
námestia v Karlovej<br />
Vsi sa stali architekti<br />
z 2M ateliér architektúry.<br />
10 Návrh Jurigovho<br />
námestia. Architekti<br />
z 2M ateliér<br />
architektúry ponúkli<br />
technicky realizovateľné<br />
riešenie, ktoré<br />
rešpektuje pôvodný<br />
charakter námestia.<br />
Je citlivé, komplexné<br />
a nadčasové.<br />
11 Kúpele Grössling.<br />
Víťazný návrh<br />
(OPPS Architettura)<br />
architektonickej<br />
súťaže umožňuje<br />
nielen obnoviť<br />
architektonický<br />
význam „Grösslingu“,<br />
ale aj znovu objaviť<br />
starobylú spoločenskú<br />
a kultúrnu<br />
hodnotu, ktorú má<br />
pre Bratislavu.<br />
11<br />
projektové riadenie. Na to, čo je<br />
normálne v súkromnej sfére, ale na<br />
úrade to nikdy nebolo. Ľudia sa to<br />
práve učia.<br />
To znamená, že ak je tu projekt,<br />
ktorý ide cez päť oddelení a štyri<br />
referáty, a takých je na meste<br />
naozaj veľa, vytvoríme projektový<br />
tím, a tak projekt nebude postupovať<br />
postupne rôznymi oddeleniami,<br />
ktoré si ho budú vracať, zastavovať<br />
a zase vracať. Vytvoríme podľa<br />
mustry tím, ktorý bude mať<br />
vedúceho projektového tímu,<br />
a tak budeme vedieť, kto je zaň<br />
zodpovedný. Toto je vec, ku ktorej<br />
Keď som sa stal<br />
primátorom, niektoré<br />
oddelenia si medzi sebou<br />
na jednej chodbe posielali<br />
listy poštou.<br />
sme pristúpili a ktorú začínajú<br />
kolegyne a kolegovia na magistráte<br />
viac chápať. Sú to procesy, ktoré<br />
si, samozrejme, vyžadujú svoj čas.<br />
Treba si uvedomiť, že keď som sa<br />
stal primátorom, mali sme tu stále<br />
oddelenia, ktoré si medzi sebou na<br />
jednej chodbe posielali listy poštou.<br />
Boli sme tu na tom na začiatku<br />
naozaj veľmi zle. Magistrát bol aj<br />
ľudsky veľmi poddimenzovaný.<br />
Znamená to, že bolo potrebné<br />
rozšíriť množstvo úradníkov?<br />
Na jednej strane portfólio, ktoré<br />
riešime, je obrovské a na to potrebujeme<br />
ľudí, ktorí nie sú frustrovaní<br />
tým, že majú na stole taký počet<br />
spisov, ktoré vlastne nikdy nevedia<br />
dokončiť. A to je niečo, čo sme cítili<br />
potrebu preorganizovať.<br />
Zároveň riešime aj to, ako sa<br />
chová vedenie mesta k svojim<br />
kolegyniam a kolegom, aká je<br />
nálada na magistráte. To sú pre nás<br />
veľmi dôležité veci. Napríklad ako<br />
komunikujeme pandémiu nielen<br />
navonok, ale aj pre naše kolegyne<br />
a kolegov. Ako sme naskočili na<br />
home office, ako sa nám to podarilo<br />
efektívne rozbehnúť, za čo som<br />
našim „magistrátnikom“ veľmi<br />
vďačný.<br />
V roku 2<strong>02</strong>1 bolo ukončených<br />
35 architektonických a urbanistických<br />
súťaží overených<br />
Slovenskou komorou architektov<br />
a viacero iných súťaží<br />
(študentských, komerčných...).<br />
Ako vnímate architektonicko-<br />
-urbanistické súťaže?<br />
Robiť kvalitnú verejnú architektonickú<br />
súťaž, najmä tak ako to<br />
robíme my – súťažou návrhov cez<br />
verejné obstarávanie –, je veľmi<br />
náročná vec. Napriek tomu si<br />
myslím, že verejná architektonická<br />
súťaž je ten najlepší spôsob, ako<br />
nájsť odpovede na otázky, a my<br />
potrebujeme nájsť na otázky<br />
týkajúce sa našich verejných budov<br />
a priestorov tie najlepšie odpovede.<br />
Je to ten naj, najdemokratickejší<br />
a zároveň, ak je súťaž výborne pripravená,<br />
ten najlepší spôsob, ako<br />
nájsť čo najkvalitnejšie riešenie.<br />
V Bratislave je toľko verejných<br />
priestorov, že nemôžeme na každý<br />
urobiť verejnú architektonickú<br />
súťaž. Robíme tzv. MIBdraft rámcových<br />
dohôd, urobili sme verejné<br />
obstarávanie na architektov, ktorí<br />
medzi sebou na základe hodinovej<br />
sadzby súťažia už konkrétne<br />
projekty, a to sú malé veci. Je to<br />
efektívne a ďalej získavame tie<br />
najkvalitnejšie odpovede na ďalšie<br />
otázky.<br />
O Vallovi – primátorovi<br />
a architektovi<br />
Nechýba vám architektonická<br />
činnosť?<br />
Paradoxne mám pocit, že sa architektúre<br />
venujem viac ako predtým.<br />
Na MIB-e máme dve zásadné línie<br />
obnovy mesta. Prvou sú veľké<br />
verejné súťaže, ako Živé námestie,<br />
kúpele Grössling a iné nádherné<br />
projekty, ktoré sú v štádiu príprav.<br />
Máme aj program obnovy verejných<br />
priestorov Živé miesta, kde má MIB<br />
vysúťažených niekoľkých architektov,<br />
ktorí robia niektoré projekty.<br />
Tu si už, keďže som architekt a niektoré<br />
verejné priestranstvá boli<br />
mojou veľkou témou, dovolím vstupovať<br />
veľmi miernym spôsobom.<br />
Mám totiž v sebe jednu vec,<br />
ktorú mnohí architekti nemajú,<br />
a to je pohľad verejnosti. Keď si<br />
uvedomíme, ako málo stavieb sa<br />
ABS#228 Kam (ne)kráča Bratislava 33
12 Už na vysokej<br />
škole tvoril architekt<br />
Matúš Vallo projekty,<br />
ktoré mali v sebe<br />
silný potenciál<br />
a jasné smerovanie<br />
v prospech mesta.<br />
12<br />
robilo pre verejnosť, v prospech verejnosti<br />
alebo verejných stavieb na<br />
Slovensku ako takých, zistíme, že<br />
nám chýba vrstva architektov, ktorí<br />
sú zvyknutí robiť s mestom alebo<br />
štátom a majú „navnímaný“ ten<br />
uhol pohľadu, že to zrazu nie je súkromný<br />
investor, zrazu je to verejná<br />
investícia, ktorá má iné zásady<br />
nielen v tých „papierovačkách”, ale<br />
najmä v tom, ako si môžeme dovoliť<br />
robiť niektoré veci. Pre mňa je základná<br />
vec to, že keď míňam verejné<br />
peniaze, musia byť minuté efektívne<br />
a takto musia byť minuté aj pri<br />
architektúre, aby bola trvácna,<br />
nezničiteľná, funkčná a zároveň<br />
krásna. Toto je téma, o ktorej veľa<br />
diskutujeme aj s MIB-om.<br />
Raz ste povedali, že rozhodnutie<br />
byť architektom ovplyvnil<br />
i váš pobyt na Veľvyslanectve<br />
Slovenskej republiky v Ríme.<br />
Čo bola tá esencia, ktorá vás<br />
uchvátila v priestore ambasády<br />
navrhnutej architektom<br />
Ferdinandom Milučkým? Bol<br />
toto ten čas a miesto, keď ste si<br />
povedali, že budete architektom?<br />
Jedna vec, o ktorej som ako architekt<br />
presvedčený, je, že kvalitný<br />
fyzický priestor nás neskutočne<br />
ovplyvňuje. Vašu otázku môžem<br />
aplikovať aj na mesto. Sú dve základné<br />
veci, ktoré platia a pre mňa<br />
sú veľmi dôležité: verejný priestor<br />
formuje to, ako sa ľudia v meste<br />
cítia, a to, ako sa ľudia v meste<br />
cítia, ovplyvňuje to, ako sa k sebe<br />
správajú. To je pre mňa absolútne<br />
základná vec. Vo finále nám ide<br />
o to, aby sme vytvorili kvalitné<br />
mesto, v ktorom sa ľudia budú cítiť<br />
čo najlepšie a ich dobrý pocit im<br />
umožní sa k sebe dobre chovať.<br />
Aj v rámci mesta sa rôznorodo<br />
skloňuje slovo udržateľnosť,<br />
resp. trvalá udržateľnosť.<br />
Čo robíte preto, aby to nebola<br />
len populárna fráza?<br />
Každému, kto sa aspoň trochu<br />
zaujíma o naše mesto, musí byť<br />
jasné, že veľmi vážne berieme<br />
klimatickú krízu, udržateľnosť<br />
je pre nás nesmierne dôležitá.<br />
Pozrime sa iba na projekt 10 000<br />
stromov. Z ktoréhokoľvek hľadiska<br />
je každému jasné, že na ulici, kde<br />
sú stromy, sa žije lepšie. To je<br />
jedna časť. Druhú tvoria tie veľké<br />
veci. Podarilo sa nám rozviazať pre<br />
mesto veľmi nevýhodnú zmluvu<br />
na triedenie odpadu. Keďže dnes<br />
patrí už iba mestu, máme viac pod<br />
kontrolou triedenie odpadu, čo má<br />
obrovský vplyv na ďalšie postupy<br />
v rámci mesta. Usilujeme sa na<br />
každej úrovni, v každej politike,<br />
ktorú mesto vykonáva, vždy vyhľadávať<br />
udržateľnosť.<br />
Ako vnímate stav mestských<br />
parkov, vnútroblokov,<br />
záhrad... A ako celospoločenské<br />
nastavenie k ich<br />
revitalizácii a záujem verejnosti<br />
o tieto „neviditeľné“<br />
priestory?<br />
Povedzme si to na príklade dvoch<br />
parkov – záhrad, ktoré boli možno<br />
pre širokú verejnosť neviditeľné.<br />
A to práve Prüger-Wallnerova<br />
záhrada, „Prügerka“, ktorá je dnes<br />
plnohodnotne revitalizovaná,<br />
obľúbená a v ktorej vo veľmi<br />
zanedbanom priestore vznikla<br />
ďalšia aktivita, kam môžu ľudia ísť<br />
a oddýchnuť si. Mesto nadobudlo<br />
aj pozemky v historickej Kochovej<br />
záhrade v Starom Meste. Roky<br />
neprístupný a neudržiavaný chránený<br />
areál chceme zrevitalizovať<br />
a sprístupniť obyvateľom.<br />
Ako by ste definovali mesto,<br />
v ktorom sa oplatí žiť?<br />
Snom každého dobrého primátora<br />
by malo byť to, že pomáha spoluvytvárať<br />
mesto, v ktorom chcú<br />
ľudia žiť. Neviem, či sa oplatí,<br />
ale môžeme to definovať tak, že<br />
sa to niekomu oplatí po ľudskej,<br />
sociálnej či komunitnej stránke.<br />
A niekomu po finančnej. Dôležité<br />
je, že ľudia v tom meste chcú byť.<br />
Tá definícia je úplne jednoduchá:<br />
Má to byť hlavne mesto, ktoré<br />
je bezpečné, ktoré disponuje<br />
kvalitným verejným priestorom,<br />
ktorého procesy sú transparentné<br />
a jasné, má to byť mesto, ktoré je<br />
čisté, ochraňuje práva slabších<br />
a zároveň je veľmi jasne ekologicky<br />
vyhranené. To znamená, že<br />
sleduje čo možno najviac udržateľnosť<br />
svojich procesov. ■<br />
ABS#228 Fokus 34
Snehobiele<br />
tvárnice<br />
Ytong na<br />
chaletových<br />
chatách<br />
Hrabovskú dolinu pod<br />
Malinným Brdom poznajú<br />
hlavne lyžiari, ale aj v lete<br />
je plná aktivít a zábavy<br />
v prírode. V tejto<br />
mimoriadne atraktívnej<br />
lokalite začala v júni 2<strong>02</strong>0<br />
realizovať ružomberská<br />
spoločnosť Ideal Concept<br />
projekt pod názvom<br />
Rezidencia Hrabovo.<br />
Na rozlohe 40 000 m 2 ponúka<br />
v scenérii Hrabovskej doliny 51 typizovaných<br />
moderných chaletov<br />
s možnosťou ich postavenia ako<br />
samostatných horských domov<br />
alebo ako chalet apartmánov.<br />
Generálnym dodávateľom stavby<br />
je stavebná spoločnosť TetraStav,<br />
s. r. o., z Ružomberka, ktorá stavia<br />
nové horské domy zo stavebného<br />
systému Ytong.<br />
Rezidencia Hrabovo vytvára<br />
vďaka splynutiu prírody s modernou<br />
nadčasovou architektúrou jedinečný<br />
obraz ideálneho oddychu.<br />
Autorom projektu je ikona<br />
modernej slovenskej architektúry<br />
Ing. arch. Peter C. Abonyi. Moderné<br />
chalety, teda horské domy, majú<br />
na troch podlažiach tri samostatné<br />
apartmány. Každé podlažie je<br />
samostatným apartmánom so<br />
samostatným vchodom a vlastnou<br />
terasou. Každý apartmán má<br />
vlastné parkovacie miesto a miesto<br />
v spoločnej lyžiarni na odloženie<br />
lyží a bicyklov.<br />
Apartmány v Rezidencii Hrabovo<br />
sú tak ideálnou investíciou<br />
a zároveň miestom na únik z mesta<br />
do krásnej prírody Liptova. Investor<br />
si sám môže zvoliť, koľko času<br />
v ňom strávi, a na zvyšnú časť roka<br />
ho dať do prenájmu. V správcovskom<br />
programe sa tak apartmán<br />
stáva výbornou investíciou<br />
a nástrojom dlhodobého pasívneho<br />
príjmu. Aktuálne je vo výstavbe<br />
a predaji 55 domov typu A a B,<br />
ktoré sa líšia rozlohou a veľkosťou<br />
apartmánov.<br />
Na stavbu prvej etapy horských<br />
domov v Hrabovskej doline dodala<br />
spoločnosť Xella Slovensko<br />
cca 4 200 m 3 materiálov Ytong.<br />
Podľa Ing. Slavomíra Mitického,<br />
odborného poradcu zo spoločnosti<br />
Xella Slovensko, spol. s r.o., je<br />
rozsah dodávky zaujímavý nielen<br />
objemom, ale aj štruktúrou:<br />
„Na stavbe nie sú len naše pórobetónové<br />
tvárnice Ytong, ale aj<br />
preklady, UPA profily, schodiská<br />
a stropy Ytong Ekonom. Systémové<br />
riešenie celej hrubej stavby s naším<br />
systémom Ytong bolo výhodné<br />
a efektívne nielen pre investora,<br />
ale tiež uľahčilo prácu stavebnej<br />
firme TetraStav. A výhody Ytongu<br />
uvítajú aj budúci majitelia chát –<br />
Ytong neobsahuje žiadne nezdravé<br />
chemické látky, má čisto prírodné<br />
zloženie a je zárukou zdravotnej<br />
nezávadnosti. Vďaka tvárniciam<br />
Ytong tak budú vlastníkmi apartmánov,<br />
ktoré dýchajú, udržujú stálu<br />
teplotu a ideálnu vlhkosť interiéru,<br />
a tým chránia zdravie ľudí.“<br />
Slová Slavomíra Mitického potvrdzuje<br />
aj Ondrej Rusnák, projektový<br />
manažér spoločnosti TetraStav:<br />
„Tvárnice, preklady, schodiská<br />
a stropy Ytong sú ľahké a dobre<br />
sa s nimi pracuje. Tvárnice majú<br />
dobré tepelnoizolačné vlastnosti<br />
a rovnaké materiálové zloženie<br />
zabezpečí maximálnu kompatibilitu<br />
všetkých stavebných prvkov aj vo<br />
vzťahu k budúcemu správaniu sa<br />
stavby, napríklad z pohľadu objemových<br />
zmien. Projekt výstavby<br />
chaletových chát v Hrabovskej<br />
doline mal od začiatku maximálnu<br />
podporu od spoločnosti Xella<br />
Slovensko. Počnúc projektom až<br />
po realizáciu sme komunikovali<br />
s jedným technickým poradcom<br />
a s jedným obchodným zástupcom,<br />
s ktorými sme k našej spokojnosti<br />
vyriešili všetko potrebné od<br />
technického riešenia až po včasné<br />
dodávky materiálu.“ ■<br />
ABS#228 Reklamný text xella 35
ABS#228 Architektura 36
Kampus Eset<br />
na Patrónke<br />
Bjarke Ingels Group Návrh<br />
nového kampusu Esetu na Patrónke<br />
prišiel do Bratislavy predstaviť<br />
zakladateľ prestížneho štúdia BIG<br />
Bjarke Ingels. Na prezentácii svietia<br />
slovenské hory a drevenice. Hneď za<br />
nimi nasleduje vizualizácia „drevenej<br />
dediny“, ktorá spája prírodu a históriu<br />
s najmodernejšími technológiami.<br />
TEXT: Veronika<br />
Rajničová<br />
Vizualizácie:<br />
BIG-Bjarke Ingels<br />
Group a Bloom<br />
Images<br />
Foto: Eset<br />
← Štúdio BIG vytvorilo<br />
uchopiteľný<br />
koncept, ktorý je<br />
v kontakte s prírodným<br />
prostredím<br />
napriek tomu, že<br />
pôjde o technologický<br />
hub hlavného<br />
mesta.<br />
Už pred pandémiou sme mohli<br />
vidieť, že kancelárie sa zásadne<br />
menia. COVID-19 ich len umocnil<br />
a potvrdil, že stolička a stôl v hypermodernej<br />
presklenej budove<br />
nestačia. Značka, ktorá dostala<br />
Slovensko na medzinárodnú mapu<br />
informačných technológií, si to<br />
dobre uvedomuje.<br />
Spoluzakladateľ firmy Eset<br />
Richard Marko hovorí, že vybudovanie<br />
vlastného sídla nebolo niečo,<br />
čo by mali ukotvené v dlhodobých<br />
stratégiách a víziách. Napriek tomu<br />
im táto myšlienka vŕtala v hlave<br />
a z času na čas prišla na pretras<br />
pri poradách vedenia. Bolo dôležité<br />
nájsť tú správnu príležitosť. Tá sa<br />
naskytla, keď prišiel do predaja<br />
areál bývalej vojenskej nemocnice<br />
na Patrónke.<br />
Bitka o pozemok<br />
Proces, ktorý viedol k tomu, aby ho<br />
získali, nebol podľa Marka vôbec<br />
jednoduchý. Ministerstvo vnútra,<br />
ktorému areál patrí, vypísalo<br />
v rokoch 2<strong>01</strong>6 až 2<strong>01</strong>7 štyri kolá<br />
súťaže. Do prvého sa nikto neprihlásil<br />
a v druhom bol len Eset. Ministerstvu<br />
sa však nepozdávala suma,<br />
ktorú IT firma ponúkala, a tak druhé<br />
kolo zrušili a vypísali tretie.<br />
V ňom sa okrem Esetu stretli aj<br />
spoločnosť Forest Hill Company,<br />
blízka podnikateľovi Františkovi<br />
Hodorovskému, a firma Forespo<br />
Reality 10 s väzbami na finančnú<br />
skupinu J&T. Aj tretie kolo nakoniec<br />
zrušili. Podľa rezortu vnútra<br />
boli ponúkané sumy v treťom kole<br />
vyššie, ale stále nie také, aké by si<br />
predstavovali.<br />
Denník SME vtedy priniesol<br />
informáciu, že od druhého kola<br />
museli záujemcovia posielať<br />
zábezpeku na účet v Poštovej<br />
banke vo výške troch miliónov eur.<br />
Vojenská nemocnica v nej mala<br />
mať svoj účet, no denník upozornil,<br />
že Poštová banka patrí do portfólia<br />
investičnej skupiny J&T Finance<br />
Group, na ktorú má väzby aj jeden<br />
zo záujemcov o kúpu areálu.<br />
Štvrtého kola sa nakoniec zúčastnili<br />
firmy v rovnakom zložení.<br />
Hlavným kritériom bola cena. Eset<br />
predložil najnižšiu ponuku, no<br />
po otváraní obálok ešte inicioval<br />
stretnutie s vtedajším ministrom<br />
vnútra Robertom Kaliňákom.<br />
Požiadali o neverejnú licitáciu a deklarovali,<br />
že sú ochotní ponúknuť<br />
aj vyššiu sumu, ako bola dovtedy<br />
ABS#228 Kampus Eset na Patrónke 37
najvyššia ponuka v rámci štvrtého<br />
kola. Na stretnutí podľa Denníka E<br />
zároveň predstavili prvotnú štúdiu<br />
svojho projektu. Napokon ministerstvo<br />
vnútra dražbu vyhlásilo. Písal<br />
sa apríl 2<strong>01</strong>7 a Eset získal areál za<br />
26,2 milióna eur.<br />
Vyhrali severania<br />
„Nie sme realitný developer, ale<br />
firma, ktorá si naozaj zakladá na<br />
tom, že keď sa do niečoho pustíme,<br />
chceme to urobiť čo najlepšie a na<br />
svetovej úrovni. Dali sme dokopy<br />
náš vlastný tím, ktorý má skúsenosti<br />
a ktorý bude vedieť celý tento<br />
projekt potiahnuť. Následne sme sa<br />
pokúsili spojiť s tými najlepšími,“<br />
opisuje ďalší postup Richard<br />
Marko.<br />
V septembri 2<strong>01</strong>9 zorganizovali<br />
medzinárodnú architektonickú<br />
súťaž, ktorej sa zúčastnili viaceré<br />
prestížne ateliéry. „Pripravili nám<br />
niekoľko konceptov, ktoré sa od<br />
seba veľmi výrazne odlišovali. Pri<br />
rozhodovaní malo vedenie firmy<br />
rôzne názory,“ dodal generálny riaditeľ<br />
Esetu. Nakoniec zúžili výber<br />
z 270 ateliérov na tri – BIG, MVRDV<br />
a WilkinsonEyere.<br />
Ide o veľmi prestížne európske<br />
štúdiá s projektmi po celom svete.<br />
Bjarke Ingels Group, známa pod<br />
skratkou BIG, zaujala tým, že vytvorila<br />
koncept, ktorý je uchopiteľný,<br />
v kontakte s prírodným prostredím<br />
a príjemne skromný, pokiaľ sa<br />
pozeráme na to, že má ísť o technologický<br />
hub hlavného mesta. Koncepčný<br />
návrh prišiel do Bratislavy<br />
predstaviť Bjarke Ingels osobne.<br />
Od autorov návrhu Toyota<br />
Woven city sa čakalo veľa. Ateliér<br />
má v rukopise určitú teatrálnosť,<br />
no na Slovensko prišiel s návrhom,<br />
ktorý nie je okázalý. Skôr spája,<br />
rešpektuje a prináša celosvetový<br />
trend udržateľnosti, ktorý sa u nás<br />
ešte len prebúdza.<br />
Urbanizmus projektu, ktorý bude<br />
stáť na mieste bývalej vojenskej<br />
26,2<br />
milióna eur<br />
zaplatil Eset za pozemok<br />
na Patrónke v roku 2<strong>01</strong>7<br />
nemocnice, naplno využíva najmä<br />
existujúce prírodné prostredie<br />
a blízkosť lesoparku Železná<br />
studnička. Určujúcim princípom<br />
navrhovaného architektonického<br />
riešenia je najmä environmentálny<br />
dizajn, flexibilita a uhlíkovo<br />
neutrálna prevádzka budov.<br />
Spoločensky udržateľné<br />
Absolútnou prioritou bolo vytvoriť<br />
miesto, ktoré bude spoločensky<br />
udržateľné. Eset chce v novom<br />
ABS#228 Architektura 38
komplexe nielen zabezpečiť čo<br />
najlepšie pracovné prostredie<br />
pre svojich zamestnancov, ale aj<br />
pritiahnuť nové talenty a udržať<br />
ich na Slovensku. Jeho súčasťou<br />
bude nové sídlo firmy, vedecko-výskumné<br />
centrum a kampus. Ten má<br />
vytvoriť kvalitné a podnetné prostredie<br />
pre IT a technologické firmy<br />
a startupy a prepojiť ich s technicky<br />
zameranými vysokými školami.<br />
Sčasti by mal komplex plniť<br />
rezidenčnú funkciu, určenú najmä<br />
zamestnancom firiem. V kampuse<br />
majú vzniknúť aj moderné formy<br />
ubytovania pre študentov, športová<br />
infraštruktúra a auditórium, pričom<br />
mnohé z týchto priestorov bude<br />
môcť využívať aj široká verejnosť.<br />
„Kampus, samozrejme, nerobíme<br />
len pre seba. Jedna z vecí, ktoré by<br />
sme chceli dosiahnuť, je prepojenie<br />
s univerzitami, ktoré sú rovno za<br />
kopcom. Sú tam technické fakulty<br />
hneď niekoľkých univerzít. Oproti<br />
nám je inštitút SAV. Radi by sme<br />
↑ Bjarke Ingels, zakladateľ<br />
prestížneho štúdia BIG, na<br />
prezentácii nového areálu<br />
Eset v bratislavskom<br />
Bináriu.<br />
↖ V rámci minimalizovania<br />
uhlíkovej stopy chce<br />
Eset získavať materiály<br />
na výstavbu čo najviac<br />
lokálne.<br />
↑↑ Na strechách by mali<br />
byť veľké fotovoltické<br />
panely, ktoré by cez<br />
pracovné dni zásobovali<br />
energiou technologický<br />
hub a cez víkendy by<br />
slúžili na verejné dobíjanie<br />
elektromobilov.<br />
ABS#228 Kampus Eset na Patrónke 39
Projekt na prvý<br />
pohľad vyzerá,<br />
akoby sa chcel stať<br />
ďalším karpatským<br />
kopcom.<br />
200<br />
miliónov eur by nemala presiahnuť celková investícia<br />
do nového IT areálu. Počiatočné čísla hovorili<br />
o rozpočte o 100 miliónov nižšom. Podľa Marka je to<br />
číslo, ktoré už zahŕňa aj cenu pozemku a vnútorné<br />
vybavenie, pričom ide o maximálny strop a výsledná<br />
suma bude pravdepodobne niekde medzi týmito<br />
dvoma odhadmi<br />
ABS#228 Architektura 40
55<br />
tisíc m2 bude rozloha komplexu<br />
tento priestor prepojili. Radi by sme<br />
vytvorili priestory pre laboratóriá<br />
a výučbu študentov. Plánujeme<br />
postaviť auditórium, ktoré budeme,<br />
samozrejme, využívať aj my, ale<br />
bude k dispozícii aj pre verejné<br />
akcie,“ vysvetľuje prevádzkový<br />
riaditeľ Esetu Pavel Luka. V areáli<br />
by sa mali nachádzať aj potraviny,<br />
reštaurácie, kaviarne i základné<br />
obchody.<br />
Kampus sa zároveň stane bránou<br />
do bratislavského lesoparku. Eset<br />
vedie s mestom a so železnicami<br />
diskusie o termináli integrovanej<br />
dopravy, ktorý by tu mohol vzniknúť.<br />
Znamenalo by to, že ľudia by<br />
tu mohli vystúpiť z vlaku a rovno<br />
presadnúť na mestskú hromadnú<br />
dopravu.<br />
Namiesto monolitu súbor<br />
budov<br />
Architekti BIG koncipovali komplex<br />
ako kotvu v procese rozbiehajúcej<br />
sa transformácie Bratislavy<br />
a premeny verejných priestorov.<br />
Jeho tvaroslovie sa odvíja od<br />
priestoru, kde bude stáť – v tesnej<br />
blízkosti bratislavského lesoparku<br />
a Malých Karpát. „Toto miesto<br />
je takmer oxymoron – je v srdci<br />
mesta, no zároveň je obklopené<br />
prírodou,“ hovorí vedúci ateliéru<br />
Bjarke Ingels.<br />
Architektúra projektu sa môže<br />
časom organicky rozvíjať, no od začiatku<br />
by mala pôsobiť ako celistvý<br />
prvok s identitou. Zámerom bolo<br />
navrhnúť ju tak, aby kampus budil<br />
dojem otvorenosti a prístupnosti<br />
voči komunite, ale zároveň by sa<br />
v komplexe mali ľudia cítiť bezpečne.<br />
Vo výsledku bude pozostávať<br />
z viacerých vzájomne prepojených<br />
budov. Od rušnej Lamačskej cesty<br />
je koncipovaný tak, aby umožnil<br />
dobrý prístup k službám a prevádzkam<br />
určeným pre verejnosť, ktoré<br />
sú umiestnené v parteri. Na okraji<br />
bude aj miesto na verejné eventy<br />
a stretávanie sa na menších námestiach.<br />
V samotnom centre budú štyri<br />
budovy prepojené mostmi. V nich<br />
sa bude nachádzať sídlo Esetu<br />
a ďalších firiem a inštitúcií, do<br />
ktorých bude kontrolovaný vstup.<br />
Uprostred tohto klastra bude centrálne<br />
námestie. Od Mokrohájskej<br />
ulice bude zachovaný prístup<br />
k budovám cez hustú zeleň.<br />
Udržateľný k prírode<br />
Projekt na prvý pohľad vyzerá,<br />
akoby sa chcel stať ďalším karpatským<br />
kopcom. Pripomína ho<br />
tvar strechy, ale aj všadeprítomné<br />
drevené prvky. Vzťah k udržateľnosti<br />
sa premieta aj do funkčných<br />
riešení. Autori chcú napríklad<br />
na strechy umiestniť veľké fotovoltické<br />
panely, ktoré by mohli<br />
počas pracovných dní zásobovať<br />
energiou nový technologický hub<br />
a cez víkendy zas slúžiť na verejné<br />
dobíjanie áut na elektrický pohon.<br />
Komplex bude pravdepodobne<br />
využívať aj tepelné čerpadlá a má<br />
ambíciu zbierať dažďovú vodu.<br />
BIG ako dánske štúdio, prirodzene,<br />
dalo priestor aj alternatívnej<br />
mobilite. „V Kodani sa 50 % obyvateľov<br />
prepravuje na bicykloch,<br />
takže vieme, ako dokážu ovládnuť<br />
verejný priestor,“ dodal Ingels.<br />
V rámci minimalizovania<br />
uhlíkovej stopy chce Eset získavať<br />
stavebné materiály čo najviac<br />
lokálne. Ingels pri predstavení<br />
projektu hovoril aj o možnosti<br />
využiť modulárny prístup, čo by<br />
ušetrilo čas výstavby aj stavebný<br />
odpad. Komplex by mal byť navyše<br />
jednoducho rozložiteľný a do veľkej<br />
miery recyklovateľný. Do akej miery<br />
bude budova drevená, je vzhľadom<br />
na súčasné slovenské normy<br />
otázne. Architekti chcú však urobiť<br />
všetko pre to, aby bolo drevo čo<br />
najviac prítomné.<br />
Flexibilné kancelárie<br />
Flexibilita s možnosťou rýchlych<br />
úprav dispozícií sa aktuálne stáva<br />
jednou z najdôležitejších požiadaviek<br />
pri navrhovaní nových pracovných<br />
priestorov. Firmy musia mať<br />
možnosť reagovať nielen na nárast<br />
počtu pracovníkov či zväčšovanie<br />
pracovných tímov, ale aj na zmenu<br />
organizácie práce v prípade obmedzení,<br />
ako to bolo počas pandémie.<br />
Práve oblasť flexibility rieši<br />
koncepčný návrh kampusu na viacerých<br />
úrovniach. Jedným z riešení<br />
sú napríklad pracovné priestory<br />
prechádzajúce cez dve podlažia,<br />
ktoré umožňujú možnosť flexibilnej<br />
úpravy pri raste pracovných tímov<br />
alebo potrebe nových zasadačiek.<br />
Netradičný prístup zvolili architekti<br />
aj pri koncepcii vnútorného<br />
prostredia pracovných priestorov.<br />
Navrhujú vytvoriť niekoľko prototypov<br />
kancelárií a zasadačiek<br />
ešte pred samotnou výstavbou<br />
budov, ktoré by určitý čas testovali<br />
samotní zamestnanci a sami si<br />
určili optimálne nastavenie použitých<br />
technológií aj funkčný dizajn.<br />
V kanceláriách by malo byť<br />
dostatok svetla, prirodzenej<br />
ventilácie aj zelene. Po skúsenosti<br />
s pandémiou sa architekti rozhodli<br />
nakresliť kancelárie tak, aby sa<br />
z každej dalo vyjsť na balkón alebo<br />
terasu. ■<br />
ABS#228 Kampus Eset na Patrónke 41
Zostane Palma<br />
len snom<br />
Corwinu?<br />
Bratislava<br />
TEXT: Veronika<br />
Rajničová<br />
FOTO: Corwin<br />
Vizualizácie: Gehl<br />
Architects<br />
GEHL ARCHITECTS Svetoznámi<br />
architekti nakreslili na priemyselných<br />
pozemkoch v Novom Meste celkom<br />
novú štvrť, v ktorej má byť radosť<br />
žiť. Kedy ale novú Palmu postavia,<br />
je nanajvýš otázne.<br />
Palma bola svojho času ikonou priemyslu.<br />
História nášho najväčšieho<br />
producenta olejov siaha až do roku<br />
1920. Bola tu nainštalovaná prvá<br />
automatická linka na Slovensku.<br />
Čulý výrobný ruch vládol v areáli<br />
Palmy do roku 2<strong>01</strong>3. Potom prišli<br />
správy o prepúšťaní, výroba sa zastavila<br />
a majiteľ presmeroval svoje<br />
podnikateľské aktivity do Českej<br />
republiky.<br />
Areál s rozlohou 6 hektárov ďalej<br />
už len chátral. Keďže priemyselné<br />
stavby sú u nás len zriedka kultúrnou<br />
pamiatkou, nebol nikto, kto by<br />
objekty chránil. Stali sa miestom,<br />
ktoré priťahovalo už len nadšencov<br />
urbexu a ľudí bez domova.<br />
V roku 2<strong>01</strong>7 podal vlastník<br />
Palmy Slávia Capital žiadosť na<br />
miestne úrady, aby mohol začať<br />
búrať. Zmiznúť mali sklady, rafinéria,<br />
stužovňa, garáže a ďalšie<br />
priemyselné objekty. O dva roky<br />
neskôr však pozemky kúpil developer<br />
Corwin, ktorý mal s bývalým<br />
priemyselným areálom, ohraničeným<br />
dvoma železničnými traťami<br />
a Račianskou ulicou, iné plány.<br />
Predstavil ambíciu pretvoriť<br />
brownfield na novú mestskú<br />
štvrť a zároveň zachovať niektoré<br />
priemyselné budovy ako genius<br />
loci. Okrem sila, ktoré sa ako<br />
dominanta týči nad celým areálom,<br />
majú ambíciu dať nový život aj<br />
zámočníckej dielni, bývalému<br />
mlynu a lisovni. Žiaľ, najvzácnejšiu<br />
časť lisovne, drevený krov, zničil<br />
nedávny požiar v areáli.<br />
Tvorbu urbanistického konceptu<br />
zveril do rúk ateliéru Gehl<br />
Architects, ktoré sa preslávilo<br />
presadzovaním princípov miest pre<br />
ľudí. Mestá by podľa nich mali byť<br />
postavené v ľudskej mierke, mali<br />
by podporovať komunity a využívať<br />
menšie služby v pešej dostupnosti<br />
bez nutnosti nasadnúť do auta.<br />
V Palme nakreslili priestor, ktorý<br />
sa na rozdiel od novovznikajúceho<br />
„downtownu“ drží pri zemi, je<br />
bohatý na verejné priestory<br />
a vychádza v ústrety chodcom<br />
a cyklistom.<br />
„Tento pozemok s výborným<br />
napojením na verejnú dopravu<br />
má veľký potenciál vytvoriť nové<br />
lokálne centrum, ktoré bude vítať<br />
nielen tých, čo v ňom budú pracovať<br />
a žiť, ale aj svojich susedov,“<br />
myslí si David Sim z kodanského<br />
ateliéru.<br />
V ľudskej mierke<br />
Nová Palma by podľa neho mala<br />
pripomínať obyvateľmi obľúbené<br />
lokality bratislavského Starého<br />
Mesta, ako Jakubovo námestie,<br />
Palisády či okolie rozhlasu. Tie<br />
ťažia z benefitov tradičnej blokovej<br />
zástavby, ktorá dokáže ponúknuť<br />
nielen veľkorysé otvorené verejné<br />
priestranstvá a polosúkromné zóny,<br />
ale aj uzavreté nádvoria a vnútrobloky<br />
určené výlučne rezidentom.<br />
Tým sa líši od modernistického<br />
urbanizmu socialistických sídlisk,<br />
ktoré sú založené na solitérnych<br />
vysokých budovách riedko umiestnených<br />
v priestore, často bez vytvárania<br />
súvislých ulíc a verejných<br />
priestorov s ponukou doplnkových<br />
služieb.<br />
„Žiaľ, slovenské technické normy<br />
vyslovene podporujú výstavbu modernistických<br />
sídlisk aj so všetkými<br />
ich nevýhodami. Ak by ste dnes<br />
chceli znova postaviť najobľúbenejšie<br />
štvrte bratislavského Starého<br />
Mesta, bolo by to podľa tunajšej<br />
legislatívy nelegálne. Preto bolo<br />
veľkou výzvou navrhnúť novú Palmu<br />
tak, aby zohľadňovala príslušné<br />
normy a mohla skutočne dodržiavať<br />
princípy kvalitného urbanizmu<br />
a ľudskej mierky,“ priblížil Sim.<br />
Doprava pôjde pod zem<br />
Významným susedom Palmy je<br />
kultúrne a kreatívne centrum Nová<br />
Cvernovka, kde sa usporadúvajú aj<br />
rôzne koncerty a podujatia, ktoré<br />
môžu trvať až do nočných hodín.<br />
Architekti zohľadnili túto skutočnosť<br />
aj v rozložení objektov v rámci<br />
štvrte.<br />
Severná časť má byť aktívna<br />
najmä počas dňa. Vyrásť by tu mali<br />
predovšetkým administratívne<br />
priestory. Tie budú vytvárať aj akúsi<br />
1 Developer Corwin<br />
má ambíciu pretvoriť<br />
brownfield na novú<br />
mestskú štvrť so<br />
zachovaním niektorých<br />
priemyselných<br />
budov ako genius<br />
loci (ilustračná<br />
vizualizácia).<br />
2 Silo zostane dominantou<br />
areálu aj po<br />
jeho revitalizácii.<br />
3 Počíta sa tu so<br />
zeleňou a námestím<br />
pri bývalom sile aj<br />
s vodným prvkom<br />
a dažďovými záhradami<br />
(ilustračná<br />
vizualizácia).<br />
ABS#228 Architektúra 42
1<br />
2 3<br />
ABS#228 Zostane Palma len snom Corwinu? 43
4 5<br />
„protihlukovú stenu“ k areálu Novej<br />
Cvernovky. Južnejšie časti budú pokojnejšie,<br />
viac privátne a zamerané<br />
najmä na bývanie. „Cieľom je, aby<br />
ste sa tu dokázali pokojne vyspať<br />
aj pri otvorenom okne,“ zdôraznil<br />
David Sim.<br />
Okrem toho má však Palma<br />
budiť dojem otvorenosti voči<br />
okoliu. Zabezpečiť ho majú kvalitné<br />
verejné priestranstvá. Počíta sa<br />
tu so zeleňou a námestím pri<br />
bývalom sile aj s vodným prvkom<br />
a dažďovými záhradami. Verejnosti<br />
budú slúžiť aj menšie prevádzky<br />
v parteri, ktoré pokryjú základné<br />
služby a gastronómiu.<br />
„V Palme by sme sa radi<br />
zamerali na kvalitu poskytovanej<br />
občianskej vybavenosti. To<br />
znamená, že do Palmy by sme<br />
okrem štandardnej vybavenosti<br />
radi priniesli aj verejné služby, ako<br />
je napríklad škôlka, bývanie pre<br />
seniorov s príslušným zázemím<br />
či priestory pre zdravotnícke<br />
prevádzky. Skrátka, služby, ktoré<br />
v lokalite chýbajú,“ priblížil Filip<br />
Gulan, manažér rozvoja projektov<br />
zo spoločnosti Corwin.<br />
Doprava má byť v celom areáli<br />
utlmená a presunutá pod zem.<br />
Na povrchu tak vzniká viac priestoru<br />
na pohyb chodcov a cyklistov.<br />
Developer je ochotný vzdať sa aj<br />
časti svojho pozemku, aby mohol<br />
na Račianskej pred Palmou rozšíriť<br />
vozovku na dva pruhy, čím sa<br />
odstráni dnes existujúci lievik, a vybudovať<br />
nový odbočovací pruh.<br />
V pláne je aj komplexné prebudovanie<br />
križovatky, vznik obojsmernej<br />
cyklotrasy, rozšírenie chodníka<br />
a vytvorenie nového pásu zelene<br />
a rezervy na rozšírenie existujúcej<br />
električkovej zastávky. Plynulosti<br />
a bezpečnosti dopravy pomôže<br />
vybudovanie cestnej dopravnej<br />
signalizácie, ktorá bude inteligentne<br />
riadená, synchronizovaná<br />
s priľahlými križovatkami a bude<br />
umožňovať preferenciu električky.<br />
2<strong>02</strong>0<br />
Corwin predstavil investičný zámer<br />
už pred dvomi rokmi, odvtedy čaká<br />
na záväzné stanovisko mesta<br />
Drevostavby s otáznikom<br />
Ešte pred predstavením urbanistického<br />
konceptu Corwin priniesol<br />
informáciu, že má ambíciu postaviť<br />
v Palme prvú viacpodlažnú kancelársku<br />
drevostavbu na Slovensku.<br />
V pôvodnom projekte je zakreslená<br />
aj jedna viacpodlažná drevená rezidenčná<br />
stavba. Keďže celá Palma<br />
má striktne dodržiavať princípy<br />
ekologickosti a udržateľnosti, aj<br />
drevo bude pochádzať z udržateľných<br />
lesných hospodárstiev od<br />
certifikovaných dodávateľov.<br />
Prečo však zatiaľ nikto viacpodlažnú<br />
drevostavbu na Slovensku<br />
nepostavil? Pretože to legislatívne<br />
nie je možné. Ani v prípade zmiešaného<br />
konštrukčného celku (mix<br />
horľavých a nehorľavých materiálov<br />
– napr. železobetón a drevo) nesmie<br />
mať budova podľa slovenských<br />
zákonov viac ako päť podlaží<br />
a podlaha najvyššieho z nich<br />
nesmie byť vyššie než 12 metrov.<br />
Corwin chce v Palme použiť<br />
celodrevenú konštrukciu s priznanými<br />
nosnými drevenými prvkami.<br />
V takomto prípade sú normy ešte<br />
o stupeň prísnejšie. Nevýrobné<br />
stavby sú možné do výšky najviac<br />
9 metrov, stavby na bývanie<br />
a ubytovanie najviac s 3 podlažiami<br />
a výrobné stavby do 3 podlaží<br />
(priznané drevo). Dôvodom sú<br />
obavy o bezpečnosť takýchto budov<br />
z požiarneho hľadiska.<br />
Je pravdou, že slovenské normy<br />
patria v Európe k tým prísnejším.<br />
Aj bez ich zmien nie je vylúčené, že<br />
na Slovensku vyrastie výšková drevostavba.<br />
Ako podotýka Trend.sk,<br />
veža HoHo vo Viedni, ktorá je<br />
vysoká 84 metrov a má 24 podlaží,<br />
v čase svojho vzniku prekonala<br />
platnú rakúsku legislatívu. Autori<br />
projektu a investor presvedčili<br />
zodpovedné orgány, že stavba je<br />
bezpečná. Corwin však o výnimky<br />
žiadať nechce, aj keď by to znamenalo,<br />
že pre dodržanie noriem bude<br />
musieť zvoliť kompromis.<br />
4 Návrh areálu<br />
Palmy podľa Gehl<br />
Architects.<br />
5 Chátrajúca Palma<br />
v čase, kedy ju<br />
Corwin kúpil.<br />
6 Využitie plôch<br />
medzi obytnými<br />
blokmi by sa<br />
mohlo inšpirovať<br />
škandinávskymi<br />
krajinami (ilustračná<br />
vizualizácia).<br />
ABS#228 Architektúra 44
6<br />
Stavby z dreva v Palme by teda<br />
mali byť vyššie, ako sa doteraz na<br />
Slovensku stavali. Aj z hľadiska<br />
funkcie pôjde o unikát, ale klasické<br />
„výškovky“ to nebudú. Pôjde teda<br />
de facto nie o výškové, ale o vyššie<br />
budovy.<br />
„Môže sa stať, že budeme musieť<br />
inak pristupovať k zvolenému mixu<br />
budov. Ak by boli aktuálne normy<br />
menej reštriktívne, drevené budovy<br />
by mohli byť v Palme o niečo vyššie<br />
a tie z tradičných materiálov<br />
(napríklad so železobetónovou<br />
konštrukciou) zas nižšie. Takto<br />
sa môže stať, že viac do výšky<br />
pôjdeme s budovami so železobetónovou<br />
konštrukciou na úkor tých<br />
drevených. Celkový počet podlaží<br />
a ich rozloha síce zostane rovnaká,<br />
no pre normy bude v tomto mixe<br />
pripadať menej na drevené budovy<br />
a viac na železobetónové,“ uviedol<br />
pre <strong>ASB</strong> ešte v auguste minulého<br />
roka Filip Gulan.<br />
Problém s územným plánom<br />
Finálnu podobu projektu Palma<br />
dajú už slovenské štúdiá A1<br />
Architects a Ad Collegium. Kedy ju<br />
však reálne uvidíme postavenú, je<br />
otázne. Aj roky po ukončení výroby<br />
územný plán podľa funkčného kódu<br />
3<strong>01</strong> v areáli Palma naďalej počíta<br />
s umiestnením priemyslu. Legálne<br />
tu pri súčasnom stave Corwin nevie<br />
umiestniť bytovú zástavbu ani<br />
občiansku vybavenosť prístupnú<br />
verejnosti. Maximálne tu môže<br />
pribudnúť nová administratíva.<br />
Developer argumentuje, že sa<br />
to nezhoduje s verejným záujmom.<br />
„Aj prieskum verejnej mienky, ktorý<br />
sme realizovali medzi obyvateľmi<br />
Nového Mesta, ukázal, že si takmer<br />
V súčasnom stave<br />
tu nemôže Corwin<br />
legálne umiestniť<br />
byty ani občiansku<br />
vybavenosť<br />
prístupnú<br />
verejnosti.<br />
nikto nevie predstaviť, že by tu<br />
vyrástla nová fabrika. Sme radi, že<br />
aj mesto vo svojej štúdii o brownfieldoch<br />
zaradilo Palmu medzi tie<br />
územia, ktoré sú vhodné na zmenu<br />
ich doterajšej funkcie,“ vysvetlil<br />
Gulan.<br />
Predpokladalo sa, že transformácia<br />
brownfieldov, medzi ktoré patrí<br />
aj Palma, by mohla prísť na rad<br />
v Zmenách a doplnkoch územného<br />
plánu s číslom 10. V súčasnosti sa<br />
však len rozbieha proces obstarávania<br />
Zmien a doplnkov 08, v ktorých<br />
mesto rieši vznik nájomných bytov.<br />
Je tu veľmi reálne riziko, že na<br />
brownfieldy v tomto volebnom<br />
období ani nepríde reč.<br />
Corwin predstavil investičný<br />
zámer Obnovy a dostavby<br />
severnej časti areálu na jeseň<br />
2<strong>02</strong>0 a odvtedy čaká na záväzné<br />
stanovisko mesta. „Kameňom<br />
úrazu Novej Palmy tak môžu aj<br />
naďalej ostať pomalé povoľovacie<br />
konania, v dôsledku ktorých trvá<br />
realizácia každého projektu dlhé<br />
roky a zbytočne sa predražuje. A to<br />
bez ohľadu na to, že zámer obnovy<br />
areálu má obrovský potenciál<br />
okolitej lokalite výrazne pomôcť.<br />
Sme pripravení so všetkými zainteresovanými<br />
spolupracovať, no dnes<br />
ešte nevieme presne povedať, kedy<br />
sa naša vízia bude môcť realizovať<br />
a v akej podobe. Tá bude závisieť<br />
najmä od zmeny územného plánu,<br />
ktorý v Palme dnes počíta primárne<br />
s priemyselnou výrobou,“ dodal<br />
Filip Gulan.<br />
Aby areál nepodliehal ďalej<br />
rozkladu, je možné, že projekt<br />
na úvod odštartujú aspoň<br />
v obmedzenej miere. Investor by<br />
v súlade s územným plánom mohol<br />
napríklad oživiť niektoré výrobné<br />
aktivity. Do úvahy pripadá vytvorenie<br />
technologicko-výrobno-vedeckého<br />
parku, ktorý by priniesol do<br />
lokality aspoň základnú občiansku<br />
vybavenosť. ■<br />
ABS#228 Zostane Palma len snom Corwinu? 45
Najhoršia<br />
časť Bratislavy.<br />
Naozaj?<br />
Text: Broňa<br />
Tarnócy,<br />
Foto: archív<br />
respondentov,<br />
Miro Pochyba,<br />
VIZUALIZÁCIE<br />
VIKTOR POLÁK<br />
Centrum Vrakune je<br />
dôležitým uzlom mestskej<br />
časti. Dnes však ani zďaleka<br />
nereprezentuje to, čo by sme<br />
si predstavovali. Návrh na jeho<br />
revitalizáciu bude čoskoro<br />
predložený mestskému<br />
zastupiteľstvu.<br />
ABS#228 Architektúra 46
Zaujímalo nás, prečo a ako treba<br />
revitalizovať centrum Vrakune,<br />
prečo sa môže (ne)revitalizovať<br />
oblasť Pentagonu a celá centrálna<br />
časť, čo sa udeje s parkovacími<br />
miestami na základe týchto úprav,<br />
ako na to vplývajú občania a čo<br />
sa stane s okolím a následne<br />
s kvalitou života v danom prostredí.<br />
S docentkou urbanizmu na FAD<br />
STU Katarínou Smatanovou, architektkou<br />
Barborou Šimkovičovou<br />
a architektom Martinom Vargom<br />
z architektonického ateliéru ô,<br />
členom územnoplánovacej komisie<br />
mestskej časti Vrakuňa, sme sa<br />
rozprávali o návrhu revitalizácie<br />
centra Vrakune. Tvorcovia urbanistickej<br />
štúdie sa snažili presvedčiť<br />
politikov, mestských poslancov<br />
a v neposlednom rade občanov<br />
o tom, že do mestskej časti, ktorú<br />
mnohí považujú za najhoršiu<br />
v Bratislave, má zmysel a cenu<br />
investovať čas i peniaze. Mnohí<br />
Vrakuňu totiž nevnímajú ako niečo<br />
hodnotné, resp. ako niečo, čo by<br />
v budúcnosti hodnotné skutočne<br />
mohlo byť.<br />
Martin, vy ste pred rozhovorom<br />
zadefinovali Vrakuňu ako najhoršiu<br />
časť Bratislavy. Prečo?<br />
Martin Vagra (MV): Odkedy<br />
Kopčany a Dúbravka prešli revitalizáciou,<br />
je Vrakuňa poslednou<br />
mestskou časťou, ktorá je reálne<br />
spájaná s drogovou činnosťou. To<br />
má, samozrejme, aj dosah na cenu<br />
nehnuteľností v danej lokalite – čo<br />
je na druhej strane zaujímavé<br />
z pohľadu mladých rodín. Tie si<br />
častokrát nemôžu kúpiť byty napríklad<br />
v Petržalke a ostane im práve<br />
tá „nešťastná“ Vrakuňa. Dochádza<br />
k zaujímavému efektu. Mladí ľudia<br />
si vo Vrakuni kúpia byt a istým<br />
spôsobom zmenia „vôňu“ prostredia.<br />
Tým urobia danú lokalitu/zónu<br />
zaujímavou.<br />
Prečo ste sa zamerali na<br />
revitalizáciu centrálnej časti<br />
Vrakune?<br />
MV: Chceli by sme docieliť práve<br />
to, aby sa aj táto lokalita stala<br />
atraktívnou.<br />
Katarína Smatanová (KS):<br />
Pešia zóna na Poľnohospodárskej<br />
ulici je akoby vydláždený koridor<br />
medzi panelákmi, na ktorého<br />
začiatku je Mestsky úrad. V rámci<br />
pešej zóny sa kde-tu nachádzajú<br />
jednotlivé prevádzky, ako napríklad<br />
pošta, potraviny či drogéria. Momentálne<br />
je to zvláštny mix všetkého<br />
možného, čo sa týka nielen<br />
prevádzok, ale aj funkcií. Keď sme<br />
dostali zadanie revitalizovať centrálnu<br />
časť Vrakune, vnímala som<br />
riešenie „koridoru“ ako veľmi dôležité<br />
a zodpovedné. Je to kľúčová<br />
mestská zóna a je pre nás vnútorne<br />
neprijateľné akceptovať takého<br />
prostredie. Navyše, keď vidíme jeho<br />
veľký potenciál.<br />
Z vašich slov je zrejmé, že by<br />
to mohla byť krásna a veľmi<br />
atraktívna časť. Neuvažuje sa<br />
o rozšírení revitalizácie?<br />
KS: Pôvodné zadanie bolo<br />
revitalizácia pešej zóny. My sme<br />
ho posunuli na úroveň riešenia<br />
širšieho celku. Iba tak má význam<br />
a zmysel. Riešenie návrhu pešej<br />
zóny sme doplnili i o riešenie<br />
širších súvislostí tak, aby si mohla<br />
miestna časť zvážiť význam prepojených<br />
intervencií, ktoré možno<br />
vedia katalyzovať zmenu nielen na<br />
pešej zóne, ale aj v širšom okolí – čo<br />
môže mať omnoho pozitívnejší<br />
vplyv na prostredie a vzťahy v ňom.<br />
Podstata tkvie vo vyriešení centra,<br />
pešej zóny aj v kontexte iných častí<br />
mesta.<br />
MV: Odznela aj veľmi silná požiadavka<br />
mestskej časti na preverenie<br />
možností parkovania. Občanom<br />
súčasné riešenie nevyhovuje,<br />
resp. je to veľmi veľký problém, do<br />
ktorého navyše momentálne prichádza<br />
politika parkovania a zákaz<br />
parkovania na chodníkoch. Vzniká<br />
obrovský tlak. Pre politikov je to,<br />
samozrejme, veľká téma, ktorá im<br />
na konci dňa dáva v kampani hlas<br />
od ľudí. Preverovali sme teda, či je<br />
možné v danej oblasti vytvoriť podzemné<br />
parkovanie. Štúdia ukázala,<br />
že to možné nie je.<br />
V rámci projektu uvažujete<br />
nielen o revitalizácii centrálnej<br />
časti, ale, ako ste povedali,<br />
hranicu zadania ste posunuli<br />
aj na úroveň riešenia širšieho<br />
celku. Prečo však neriešite aj<br />
okolie Pentagonu? Aký je tu<br />
problém?<br />
MV: Problém spočíva v tom, že<br />
pozemky, na ktorých budova Pentagonu<br />
stojí, nepatria mestskej časti.<br />
Aj pozemky v jeho okolí patria<br />
súkromnému vlastníkovi. A tak<br />
sú poslanci bezmocní a nemôžu<br />
v tomto smere nič robiť. Ak by sme<br />
aj chceli, je to nelegálne, keďže je<br />
to súkromný majetok. Mesto, resp.<br />
mestská časť sa, samozrejme, aj<br />
napriek tomu o túto časť stará.<br />
Odváža napríklad odpad. Ale cestu<br />
opraviť už nemôže. Našťastie<br />
pomaly dochádza k zmene.<br />
KS: Tu môže pomôcť jedine<br />
balík komplexných sociálnych,<br />
ekonomických a urbanistických<br />
(to v prvom rade) intervencií. Nie<br />
architektonických. Nesmieme<br />
očakávať, že všetko vyriešime za<br />
dva, tri, štyri roky. Je to nereálne.<br />
Ak má spoločnosť takéto očakávania,<br />
zažije o to väčšie sklamanie.<br />
Myslím si, že hlavným odkazom by<br />
malo byť to, že jedným z riešení,<br />
ktoré pomáhajú k dlhodobej udržateľnosti<br />
aj Pentagonu, je pomalá,<br />
mäkká a plánovaná gentrifikácia,<br />
ktorú získavame tým, že robíme<br />
takéto projekty vo verejných<br />
priestoroch. Tie zvyšujú kvalitu<br />
života vo Vrakuni. Pomáhajú<br />
prilákať nových obyvateľov, ktorí<br />
postupne budú prirodzene vytláčať<br />
to negatívne.<br />
Proces<br />
revitalizácie<br />
by mal veľmi<br />
pomaly vyústiť<br />
do kvalitného<br />
prostredia.<br />
Toto je, myslím, hlavný odkaz.<br />
Za to treba rozhodne mestskú časť<br />
Vrakuňu pochváliť. Je neudržateľné<br />
a na konci dňa vznikne omnoho<br />
väčší negatívny efekt, ak sa moc,<br />
či už v rukách štátnej správy, alebo<br />
kohokoľvek iného, sústredí na<br />
riešenie konkrétneho negatívneho<br />
problému. Jednak sa na tom veľmi<br />
vysilí a jednak sa podarí nechtiac<br />
dosiahnuť to, že zvyšok obyvateľov<br />
bude mať pocit, že práve na nich sa<br />
v rámci riešenia územia zabudlo.<br />
Potom budú nahnevaní a frustrovaní.<br />
Je úplne správne, keď sa<br />
Vrakuňa sústredí na zabezpečenie<br />
ABS#228 Najhoršia časť Bratislavy. Naozaj? 47
aktivít a funkcií pre všetkých<br />
obyvateľov, a tým sa konzekventne<br />
rieši aj Pentagon.<br />
Ste presvedčení, že kvalitné<br />
verejné prostredie môže zmeniť<br />
vzťahy aj po sociálnej stránke?<br />
MV: Za zadávateľa, ak môžem<br />
zastupovať pána starostu, každú<br />
takúto iniciatívu vítame. Máme<br />
spracovaný projekt na záchranu<br />
Vrakunského lesoparku, kde sa už<br />
jednotlivé aktivity podarilo vytvoriť,<br />
ako napríklad osvetlenie, ihriská<br />
či miesta na grilovanie. Len týmito<br />
riešeniami relatívne za málo peňazí<br />
sme vytlačili negatívne vplyvy<br />
z prostredia. To má zjavne aj dosah<br />
na zvýšenie cien nehnuteľností<br />
v okolí. Tak isto uvažujeme aj nad<br />
už spomínanou zónou centrálnej<br />
časti Vrakune a, samozrejme, aj<br />
Pentagonu. Čím viac mestská časť<br />
zvýši hodnotu verejného priestoru,<br />
tým viac zvýšime hodnotu<br />
nehnuteľností. Proces by mal veľmi<br />
pomaly vyústiť do kvalitného prostredia<br />
a komplexnej zmeny pocitu<br />
z tejto mestskej štvrte.<br />
KS: S tým sa môžem iba stotožniť.<br />
Asi nie je na mieste mať romantické<br />
predstavy o tom, že vytvoríme kvalitný<br />
verejný priestor a to bude mať<br />
pozitívny dosah na dobré vzťahy.<br />
Určitá miera pravdy je v teórii<br />
„rozbitých okien“ – ak je priestor<br />
rozbitý, ľudia sa v ňom podľa toho<br />
aj adekvátne správajú. Prostredie<br />
formuje človeka do určitej miery.<br />
Toto je jeden z faktorov, s ktorými<br />
plánujeme pracovať.<br />
Druhý je ten, že Vrakuňa je<br />
odrezaná od električkovej trate<br />
a cítiť v nej väčšiu odrezanosť od<br />
jednotlivých častí Bratislavy, ako<br />
aj odrezanosť vnútroblokov a častí<br />
v rámci mestskej časti. Vrakuňa je<br />
v rámci urbanizmu celkovo rozbitá,<br />
nekompaktná. Naším návrhom sa<br />
to snažíme napraviť. Nezostali sme<br />
iba pri samotnom zadaní revitalizovať<br />
jej centrum a pešiu zónu ako<br />
takú, ale išli sme ďalej. Uvažovali<br />
sme v kontexte väčších okruhov,<br />
nadväzností, vzťahov. V závere sme<br />
vytvorili komplexný projekt, ktorý<br />
rieši širšie okolie, napojenie na<br />
dopravné siete a vstupy do pešej<br />
zóny. Tie by mala miestna časť ďalej<br />
spracovávať, pretože práve tieto<br />
prepojenia sú veľmi dôležité.<br />
Zaoberali ste sa v štúdii aj<br />
bezpečnosťou?<br />
Barbora Šimkovičová (BŠ):<br />
Áno. To je tretí, rovnako veľmi dôležitý<br />
rozmer. Daný priestor musí byť<br />
bezpečný. Ak je transparentnosť vo<br />
fyzickom aj mentálnom priestore<br />
vyššia, zrazu sa vynárajú lepšie<br />
riešenia a využitia. Zlé myšlienky<br />
vytláčate dobrými. Som si istá, že<br />
tento efekt určite nastane. Netreba<br />
mať však očakávania, že to bude<br />
len o urbanizme. Ten je iba jednou<br />
z vecí, ktoré k tomu prispejú. Musia<br />
sa udiať aj iné intervencie. Treba<br />
vytvoriť komplexnosť. Problém<br />
nevyrieši iba už spomínaný urbanizmus,<br />
polícia či ľudia, ale všetky<br />
zložky dokopy.<br />
Podstata tkvie vo<br />
vyriešení centra,<br />
pešej zóny aj<br />
v kontexte iných<br />
častí mesta.<br />
Ako je možné, že sa takéto<br />
miesto môže stať nefunkčným,<br />
neatraktívnym a neútulným?<br />
BŠ: Napríklad aj tak, že časť<br />
partera je momentálne v jame,<br />
ktorá je fyzicky aj mentálne neprístupná,<br />
vytvára bariéru. Práve toto<br />
sa v našom návrhu snažíme riešiť<br />
tak, že jamu otvárame pobytovým<br />
schodiskom, ktoré môžu byť využité<br />
rôznymi spôsobmi. Otvárame celý<br />
jej priestor, nech je prístupnejšia,<br />
bezbariérová. Komplexne je riešené<br />
územie veľmi nesúrodé, vôbec<br />
nepôsobí pohostinne a vľúdne.<br />
Nástupy do jednotlivých prevádzok<br />
sú komplikované. Chceme to<br />
zmeniť.<br />
Môžete nám povedať ako?<br />
KS: Samozrejme. Pracujeme<br />
s jednotlivými nástupmi tak,<br />
aby vyhovovali obyvateľom<br />
a vytvárali pre nich istý komfort<br />
v rámci prostredia, centra, aby boli<br />
príjemnejšie a komplexnejšie na<br />
vstup, a zároveň upravujeme profil<br />
jednotlivých ulíc. Teraz je priestor<br />
samotnej pešej zóny zasekaný<br />
v obrovskom parkovisku. Z každej<br />
strany samé autá, a to rozhodne<br />
nie je príjemné. Riešením nezmenšujeme<br />
kapacitu parkovania. Tým,<br />
že sme návrh poňali komplexne,<br />
parkovanie sme doslova upratali.<br />
Vyskúšali sme množstvo variantov<br />
spôsobu parkovania v danom<br />
území. Nakoniec sme vytvorili<br />
podľa nás to najlepšie možné<br />
riešenie, z ktorého spolu s ulicami<br />
a nástupmi vznikne kvalitná,<br />
atraktívna pešia zóna. V návrhu<br />
parkovacích miest sme sa snažili,<br />
samozrejme, nielen o zachovanie<br />
potrebného množstva, ale aj o to,<br />
aby malo nejakú pridanú kultúrnu<br />
a estetickú hodnotu a ekologickú<br />
stopu.<br />
MV: Práve súčasný stav vnímam<br />
veľmi negatívne. Na pešej zóne<br />
dochádza vďaka nedostatku zelene<br />
k veľkému prehriatiu počas letných<br />
mesiacov. Je tu veľa prázdnych,<br />
„čiernych“ plôch, ktoré sa dajú<br />
veľmi elegantne vyriešiť. Žiaľ,<br />
problém je v tom, že dané objekty<br />
alebo pozemky mesto nevlastní.<br />
Nemôžeme to teda reálne ovplyvniť,<br />
môžeme však dať konštruktívny<br />
návrh. Pozemky sú v Bratislave<br />
veľký problém, ktorý sa ťahá približne<br />
od 90. rokov. Mesto je po 20<br />
alebo 50 rokoch nekoordinovaného<br />
riadenia v ťažkom stave. Z pohľadu<br />
územnoplánovacej komisie v mestskej<br />
časti Vrakuňa sa snažíme<br />
nastaviť jednotlivé riešenia zón<br />
dlhodobo. Verím, že sa nám podarí<br />
postupne presadiť kvalitu tak<br />
urbanistického, ako aj architektonického<br />
riešenia.<br />
KS: To je jedna vec. Na druhej<br />
strane je problém, že nie všetky<br />
mestá si vedia dobre vytvoriť<br />
samotné zadanie. Je rozdiel robiť<br />
zadanie pre architektúru, teda pre<br />
budovu, než pre urbanistické riešenia.<br />
Tie sa robia omnoho ťažšie.<br />
Vytvoriť zadanie pre urbanizmus,<br />
ktoré bude komplexné a dobré, nie<br />
je jednoduché. Dôležité je aj to, aby<br />
boli zhotovitelia a spracovatelia<br />
dostatočne empatickí a citliví.<br />
Aby naozaj pristupovali k riešeniu<br />
dôsledne, precízne, zodpovedne,<br />
proaktívne a s porozumením.<br />
↗ Pešia zóna je<br />
delená na mikropriestory<br />
s rôznym<br />
charakterom a atmosférami<br />
→ Nový polyfunkčný<br />
objekt s parkovaním<br />
a obytnou strechou,<br />
pohľad na pešiu<br />
zónu.<br />
ABS#228 Architektúra 48
5<br />
0m<br />
NDA:<br />
nespevnené povrchy - zelené povrchy<br />
nespevnené povrchy - ruže<br />
stromy do alejí<br />
spevnené povrchy - priepustné<br />
spevnené povrchy - predpolie parteru<br />
spevnené povrchy - námestie, hlavné pešie ťahy<br />
zeleň mimo zadaného územia<br />
vstupy do pasáží a občianskych stavieb<br />
existujúce stromy -<br />
presadené na iné miesto<br />
mobilná zeleň -<br />
stromy v kochlíkoch<br />
fontána - vodné streky<br />
spevnené povrchy - mlatové chodníčky<br />
ABS#228 Najhoršia časť Bratislavy. Naozaj? 49
1 Navrhované riešenie<br />
vs. súčasný stav.<br />
Pôvodný zapustený<br />
parter sa otvára<br />
a sprístupňuje pobytovým<br />
schodiskom.<br />
2 Navrhované<br />
riešenie vs. súčasný<br />
stav. Jednoduché<br />
vodné trysky<br />
v letných mesiacoch<br />
zabezpečia lepšiu<br />
mikroklimatickú<br />
pohodu a súčasne<br />
oživia pešiu zónu<br />
pre všetky vekové<br />
kategórie.<br />
3 Navrhované<br />
riešenie vs. súčasný<br />
stav. Dôraz na mikroklimatickú<br />
pohodu<br />
v priestore reflektujú<br />
aj riešenia povrchov<br />
a zelene.<br />
Informácie o projekte<br />
Riešené územie je jedným z centier mestskej časti<br />
Vrakuňa, v ktorom sú centralizované služby pre<br />
verejnosť – mestský úrad, zdravotné stredisko a pošta.<br />
Pešia zóna bola súčasťou komplexnejšieho riešenia<br />
rekonštrukcie z 80. rokov, ktorá nahradila pôvodnú historickú<br />
zástavbu rodinných domov. Projekt však zostal<br />
nedokončený, čo je v súčasnosti reflektované práve<br />
chýbajúcou artikuláciou vstupov do územia a jeho prepojeniami<br />
s okolím. Ďalší akútny problém súčasnosti<br />
predstavuje nedostatok parkovania pre bytové jednotky<br />
okolitých budov, ktoré počas pracovného dňa negatívne<br />
ovplyvňuje i funkčnosť prevádzok na pešej zóne.<br />
Východiská návrhu sa opierajú o genius loci a podporujú<br />
historickú osovosť priestoru, s cieľom prepojiť<br />
priestor pešej zóny s jeho okolím. To možno dosiahnuť<br />
zmenou usporiadania uličných profilov a povrchov.<br />
Tým sa zvýši počet dostupných parkovacích miest, zatraktívni<br />
priestor pre chodcov a získa lepšie napojenie<br />
na vrakunskú cyklotrasu.<br />
Samotnú pešiu zónu navrhujeme rozšíriť smerom na<br />
juh až po Jedľovú ulicu. Celkovo je pešia zóna členená<br />
na priestor na prechod a na menšie „mikropriestory” –<br />
pobytové zákutia s rozmanitými atmosférami.<br />
Jedným z cieľov návrhu bolo aj zlepšenie celkovej<br />
mikroklímy v priestore a navrhnutie takých opatrení,<br />
ktoré zaručia jeho dobré fungovanie vzhľadom na<br />
klimatické zmeny v budúcnosti vrátane vytvorenia<br />
systému zadržiavania vody v priestore.<br />
V súčasnosti je v riešenom území vyhradených<br />
41 parkovacích miest.<br />
Reorganizáciou uličných profilov v území možno<br />
zvýšiť počet parkovacích miest na 74. Ďalších 95 parkovacích<br />
miest prináša 1-podlažný polyfunkčný objekt<br />
na Jedľovej ulici.<br />
Návrh počíta so zachovaním pôvodnej zelene, prináša<br />
44 vyšších drevín a 12 drevín stredného vzrastu.<br />
V rámci riešenia je vzhľadom na centrálny stretávací<br />
charakter zachovaná miera spevnenia povrchu, ktorá<br />
je doplnená o „mäkké” priepustné povrchy, definujúce<br />
atmosféry jednotlivých mikropriestorov, ktoré môžu<br />
obyvatelia využívať ako vysunuté obývačky.<br />
Vzhľadom na klimatickú pohodu sa počíta aj so<br />
zazelenaním 3 381 m 2 striech prevádzok parteru, ktoré<br />
sú v priamom kontakte s pešou zónou. ■<br />
1<br />
2<br />
3<br />
ABS#228 Architektúra 50
doc. Ing. arch. Katarína<br />
Smatanová, MA, PhD.<br />
Katarína Smatanová je architekta a urbanistka,<br />
pôsobí na Ústave urbanizmu<br />
a územného plánovania na Fakulte<br />
architektúry a dizajnu STU v Bratislave.<br />
Vo svojej tvorbe sa zameriava na otázky<br />
súvisiace so sociál nou udržateľnosťou<br />
a miestnymi identitami v mestskom plánovaní,<br />
venuje sa aj otázkam integrácie<br />
a prepájania komunít. Vedie neziskovú<br />
organizáciu Obnovme Gemer a Projekt<br />
DOM.ov, ktorých cieľom je prostredníctvom<br />
architektúry a výstavby integrovať<br />
marginalizované skupiny.<br />
Bc. Barbora Šimkovičová<br />
Barbora Šimkovičová pôsobí na Fakulte<br />
architektúry a dizajnu STU v Bratislave,<br />
v novoobnovených Bellušových ateliéroch<br />
sa zaoberá tvorbou komplexných<br />
projektov verejných priestorov a urbanistickými<br />
štúdiami. Špeciálne sa<br />
venuje problematike psychologických<br />
aspektov tvorby priestorov a ich vplyvov<br />
na užívateľov.<br />
Ing. arch. Martin Varga<br />
Martin Varga skončil VŠVU v Bratislave<br />
a pôsobí aj ako výskumný pracovník na<br />
Ústave dejín a teórie obnovy pamiatok<br />
FAD STU v Bratislave. Ako architekt<br />
spoluzakladal architektonické štúdio<br />
„ô“, ktoré sa zameriava na prácu<br />
s lokálnym detailom. Ako pamiatkar sa<br />
podieľa na obnove národnej kultúrnej<br />
pamiatky hradu Uhrovec. Je tiež členom<br />
národného komitétu ICOMOS Slovensko<br />
a Archimera, združenia študentov architektúry<br />
a mladých architektov, platformy<br />
pre interdisciplinárne projekty a presahy<br />
do iných kultúrnych oblastí. Vo Vrakuni<br />
pôsobí ako občiansky člen Komisie<br />
výstavby, územného rozvoja, životného<br />
prostredia a dopravy.<br />
ABS#228 Najhoršia časť Bratislavy. Naozaj? 51
Hotel na pomedzí<br />
dvoch svetov<br />
Soprabolzano,<br />
Taliansko<br />
Text: Barbara<br />
Jahn-Rösel<br />
Foto: Alex Filz,<br />
Andrea Dal Negro<br />
(z dronu)<br />
ABS#228 Architektúra 52
noa* Hranice medzi minulosťou<br />
a budúcnosťou, medzi snom<br />
a realitou, medzi exteriérom<br />
a interiérom – architekti noa*<br />
robia neviditeľné línie viditeľnými<br />
a zasadzujú ich do širšieho<br />
kontextu. Namiesto rozdelenia<br />
sa tak hranice stávajú spojením<br />
dvoch svetov.<br />
ABS#228 Hotel na pomedzí dvoch svetov 53
Je privilégiom mať na realizáciu vlastnej vízie priestor<br />
obklopený vlastnými lúkami a lesmi, navyše na mieste,<br />
ktoré ponúka výhľady na vrch Sciliar, pohorie Ritter<br />
Horn až po Merano a Dolomity. Historický Lobishof,<br />
dokonalé spojenie starého hostinca, obytného domu<br />
a tradičnej stodoly, píše s novou generáciou majiteľov<br />
ďalšiu kapitolu svojej histórie. Nový architektonický<br />
rámec mu vytvorili architekti noa*.<br />
Dať veciam voľný priebeh<br />
Už od začiatku plánovania projektu, ktorého situovanie<br />
umožňuje výhľady naširoko-ďaleko, sa 550-ročná<br />
hospodárska usadlosť javila ako hodnotný zdroj<br />
inšpirácie. Aby architekti vytvorili určitú priestorovú<br />
analógiu s jej históriou, nadviazali na minulosť dispozičným<br />
plánom objektov i detailmi – a hmotu nových<br />
budov vymodelovali podľa existujúcej skladby.<br />
„Vytvorenie ambivalentného napätia medzi stáročnou<br />
tradíciou rurálnej usadlosti a exkluzívne moderným<br />
poňatím bolo základným princípom sprevádzajúcim<br />
celý proces návrhu,“ opisuje architekt Christian<br />
Rottensteiner východiskové body konceptu.<br />
Azda by bolo bývalo jednoduchšie „vyblázniť sa“ na<br />
zelenej lúke, architekti noa* si však zvolili inú cestu.<br />
Ich návrh pozostáva z voľne stojacich objektov, ktorými<br />
môže krajina pozvoľna prechádzať a tvoriť s nimi neoddeliteľnú<br />
súčasť. Ide o dve budovy – jedna slúži ako<br />
verejne prístupná, spoločenská časť hotela s recepciou,<br />
jedálňou, barom a wellness, v druhej sa nachádza<br />
15 izieb pre hostí.<br />
Na prvý pohľad budovy vystupujú jednotlivo, dohromady<br />
však vytvárajú homogénny koncept priestorového<br />
usporiadania. Architekti tu navyše prišli s nápadom<br />
dômyselného prepojenia – koridoru, ktorý sa elegantne<br />
stráca pod umelo vytvoreným kopcom, až úplne mizne<br />
z dohľadu.<br />
Zachytiť, precítiť, transformovať<br />
Obe budovy výrazne nadväzujú na miestny architektonický<br />
jazyk. Vyznačujú sa napríklad tradičnými<br />
sedlovými strechami, ako aj dynamickým dizajnom<br />
fasády. Tá je vystužená šikmými prvkami, ktoré<br />
kopírujú vzpery a konzoly historickej stodoly a fasáde<br />
prepožičiavajú moderný architektonický výraz. „Sklon<br />
je už tradične prvkom slúžiacim na prenos záťaže<br />
a vystuženie, v tomto prípade sme ho využili na to, aby<br />
budovy získali dynamicky výraz a splynuli s krajinou,“<br />
odhaľuje Christian Rottensteiner architektonicky<br />
zámer. Vďaka tomu ju nevnímate vždy rovnako, ale<br />
v závislosti od toho, z ktorej strany sa k nej blížite.<br />
Zatiaľ čo východná a západná fasáda sú smerom von<br />
výrazne vystúpené, severná a južná strana sa javia ako<br />
homogénna obálka. Veľkú pozornosť pútajú trapézové<br />
okná. Vertikálny drevený fasádny obklad tiahnuci sa<br />
po celej dĺžke budovy pôsobí dojmom, akoby ukrýval<br />
príbeh, a vytvára jednoliaty vzhľad.<br />
Návrh oboch budov<br />
podmienila miestna<br />
topografia, ako aj úprava<br />
otvoreného, no zároveň<br />
chráneného vonkajšieho<br />
priestoru.<br />
Architektonický koncept je vždy vystavaný na<br />
premyslených detailoch a príbehoch točiacich sa<br />
okolo rodiny a miesta, kde sa projekt rozvíja. V tomto<br />
prípade sa napríklad použilo drevo z lesov, ktoré<br />
patria k hospodárskej usadlosti. Obnoviteľná surovina<br />
robí architektúru prístupnou a umocňuje jej vitalitu<br />
rôznymi výstupkami a priehlbinami, vrhajúcimi zaujímavé<br />
tiene.<br />
↑ Lajtmotívmi dvoch<br />
silne kontrastujúcich<br />
dizajnových prístupov<br />
sú vertikálnosť<br />
a lineárnosť, ktoré<br />
navodzujú pocit, že<br />
sa vznášate medzi<br />
dvoma svetmi.<br />
→ Na juhozápadnej<br />
strane vyčnieva<br />
z budovy napoly<br />
krytý vonkajší<br />
nekonečný bazén,<br />
poskytujúci nádherné<br />
výhľady do<br />
okolitej prírody.<br />
ABS#228 Architektúra 54
ABS#228 Hotel na pomedzí dvoch svetov 55
Hostia vchádzajú do budovy cez mohutný vstupný<br />
portál z čiernej ocele, na jeho vonkajšej strane sa<br />
vyníma starý rodový erb z roku 1464.<br />
Záhadný svet „na pomedzí“<br />
Po prejdení cez oceľový portál čaká návštevníka intenzívny<br />
vnemový zážitok, jedinečná atmosféra reprezentujúca<br />
budúcnosť – celý interiér sa totiž vyznačuje<br />
farebnou horizontálnou dichotómiou. Jemná béžová,<br />
ktorá vyžaruje pocity bezpečia, dôvery, nežnosti, sa<br />
prelína s mystickou modrou stelesňujúcou budúcnosť,<br />
záhadnosť, neistotu. Táto expresívna a jasná deliaca<br />
línia je dôsledne vedená v oboch budovách – raz horizontálne,<br />
raz vertikálne.<br />
Výber farieb vysvetľuje interiérový dizajnér Patrick<br />
Gürtler: „Minulosť je to, čo už bolo vytvorené, tak ako<br />
kameň, drevo a živá príroda. Na druhej strane budúcnosť<br />
je zahalená, tajomná a umelá, teda nehmotná,<br />
tak ako obloha, noc alebo oceán. Medzi týmito dvoma<br />
svetmi je istý moment, náhly bezpodmienečný zlom,<br />
no zároveň aj kontaktný bod.“ Tento bod je predelom,<br />
ktorý však nerozdeľuje, ale spája. „Hostia tu môžu<br />
voľne prechádzať skrz a cítiť tento vesmír medzi polarizujúcimi<br />
svetmi,“ dopĺňa Patrick Gürtler.<br />
Definovanie nedefinovateľného<br />
Týmto konceptom sa noa* snažili ukázať silu sveta<br />
na „pomedzí“, čo vlastne vôbec neudivuje, keďže sa<br />
projekt nachádza na mieste, kde stojíte nohami pevne<br />
na zemi, no zároveň máte pocit, že sa môžete dotknúť<br />
oblohy.<br />
„Lajtmotívmi dvoch silne kontrastujúcich dizajnových<br />
prístupov sú vertikálnosť a lineárnosť, ktoré navodzujú<br />
pocit, že sa vznášate medzi dvoma svetmi,“ vysvetľuje<br />
Christian Rottensteiner.<br />
Vo verejne prístupnej, spoločenskej budove sa prechod<br />
medzi béžovou a modrou uskutočňuje vo výške očí,<br />
teda 1,60 m od podlahy, čím je svet „na pomedzí“<br />
hmatateľnejší. Koncept sa však nesústreďuje len<br />
na podlahy, steny a strop. Aj všetko zariadenie – od<br />
závesov cez nábytok až po svietidlá – je v súlade s holistickým<br />
prístupom.<br />
Je to, akoby ste chodili po lane, niečo medzi pocitom<br />
zakorenenosti a chuťou lietať, interiérový koncept,<br />
ABS#228 Architektúra 56
← Ľahký, sčasti<br />
levitujúci lineárny<br />
nábytok nachádza<br />
inšpiráciu v architektúre<br />
budovy<br />
a v súlade s jej<br />
farebným konceptom<br />
je nekompromisne<br />
predelený na dve<br />
farebné časti.<br />
→ Kým v budove<br />
so spoločenskými<br />
piestormi je<br />
farebnosť delená<br />
vertikálne, v budove<br />
s hotelovými izbami<br />
sa otáča o 90 stupňov.<br />
Ide o zámerný<br />
psychologický<br />
efekt – do príslušnej<br />
farby sa totiž ponára<br />
celé telo, čo má<br />
celkové relaxačné<br />
účinky.<br />
ktorý sa zdá byť úplne odtrhnutý od miesta a času.<br />
Na prízemí sa návštevníkovi otvára multifunkčný<br />
priestor. Kým recepcia s diskrétnym pultom víta hostí,<br />
pozornosť na seba strháva bar s jedinečnými detailmi,<br />
lákajúci na prieskum okolia. Priestor definujú veľká<br />
vinotéka uprostred bufetových stolov, panoramatická<br />
miestnosť s flexibilnými možnosťami využitia, salónik<br />
s otvoreným kozubom a zrkadlovým stropom, ako aj<br />
kútik na čítanie so zavesenými pohovkami akoby z inej<br />
reality. Veľké okenné plochy zas vpúšťajú dovnútra<br />
okolitú prírodu, ktorá sa tak stáva neoddeliteľnou<br />
súčasťou multifunkčného priestoru.<br />
Ponor všetkými zmyslami<br />
Na prvom poschodí tejto budovy sa nachádza hotelový<br />
wellness. Cestou hore sa „ponoríte“ do horizontálnej<br />
modrej a ocitnete sa v opačnom farebnom koncepte<br />
– ako symbol vody je teraz modrá dole. Keď prejdete<br />
popri lákavom ovocnom bare a pitnej fontáne, zbadáte<br />
veľkú relaxačnú miestnosť s priľahlou terasou. Wellness<br />
však ponúka oveľa viac. Na juhozápadnej strane<br />
vyčnieva z budovy pozoruhodný, napoly krytý vonkajší<br />
ABS#228 Hotel na pomedzí dvoch svetov 57
ABS#228 Architektúra 58
↑ Kým parná sauna<br />
je situovaná skôr<br />
„introvertne“<br />
a upriamuje pohľad<br />
na vstupnú časť<br />
s pitnou fontánou,<br />
fínska sauna,<br />
v ktorej je poradie<br />
farieb opačné, je<br />
koncipovaná „extrovertnejšie“,<br />
s otvoreným<br />
výhľadom na<br />
okolité tajomné lesy.<br />
← Celý interiér sa<br />
vyznačuje farebnou<br />
horizontálnou<br />
dichotómiou. Jemná<br />
béžová,ktorá vyžaruje<br />
pocity bezpečia,<br />
dôvery, nežnosti, sa<br />
prelína s mystickou<br />
modrou stelesňujúcou<br />
budúcnosť,<br />
záhadnosť, neistotu.<br />
nekonečný bazén, poskytujúci nádherné výhľady do<br />
okolitej prírody. Dostanete sa k nemu po plošine, ktorej<br />
horná časť označuje „vodnú hranu“, čo opäť odkazuje<br />
na koncept striedania modrej a béžovej.<br />
Len o pár krokov vyššie sa nachádza samostatná<br />
oddychová časť, ktorá môže slúžiť na meditovanie, jogu<br />
či relax. Priamo pred ňou láka vonku na strešnej terase<br />
vírivka s výhľadom na Dolomity. Bezprostredne nižšie<br />
smerom na severovýchod sa nachádza saunový svet.<br />
Do parnej i fínskej sauny sa vchádza cez vstupnú časť,<br />
kde sú sprchy a veľká pitná fontána. Kým parná sauna<br />
je situovaná skôr „introvertne“ a upriamuje pohľad na<br />
vstupnú časť s pitnou fontánou, fínska sauna, v ktorej<br />
je mimochodom poradie farieb opačné (modrá je hore),<br />
je koncipovaná „extrovertnejšie“ s otvoreným výhľadom<br />
na okolité tajomné lesy.<br />
Stretnutia, dotyky, okúzlenia<br />
Druhá budova, prepojená s verejne prístupnou, spoločenskou<br />
budovou podzemnou chodbou, má na rozdiel<br />
od svojho náprotivku tri poschodia. V nej sa nachádza<br />
15 izieb nového hotela a rozdelenie farebných svetov<br />
sa tu otáča o 90 stupňov: to, čo bolo horizontálne, je<br />
teraz vertikálne. Ide o zámerný psychologický efekt<br />
– do príslušnej farby sa totiž ponára celé telo, čo má<br />
celkové relaxačné účinky.<br />
Hotelová časť ponúka tri typy izieb, líšiacich sa<br />
vybavením i veľkosťou. Junior izby s rozlohou 35 m² sa<br />
začínajú vstupnou častou a kúpeľňou s voľne stojacím<br />
umývadlom a otvoreným sprchovacím kútom. Na ne<br />
nadväzuje obývacia izba s pracovným stolom, súkromným<br />
barom a sedacou súpravou. Za ňou sa nachádza<br />
spálňová časť, ktorá voľne prechádza do terasy alebo<br />
balkóna s rozlohou 15 m². Nápad umiestniť posteľ do<br />
tejto jedinečnej polohy v izbe s panoramatickým výhľadom<br />
je založený na známom koncepte „postele v kukuričnom<br />
poli“. Izby na prízemí majú na svojich terasách<br />
aj súkromnú vírivku. Väčšie izby s rozlohou 55 m²<br />
disponujú navyše ďalšou obývačkou so zavesenou dvojposteľou.<br />
Táto miestnosť ponúka po oboch stranách<br />
nádherné panoramatické výhľady na okolitú kopcovitú<br />
krajinu. Ďalším highlightom v pravom zmysle slova je<br />
apartmán s galériou, ktorého interiérové schodisko<br />
vedie na poschodie s obývačkou, kde si môžete vychutnať<br />
pohľad na oblohu cez strešné okno.<br />
Komplexný prístup<br />
Z hľadiska farebného rozdelenia sa kompromisy nerobili<br />
ani v hotelových izbách: asi tretina ich povrchu<br />
je modrá, dve tretiny sú béžové. Práve na ich pomedzí<br />
sa obidve farebné časti dynamicky prelínajú. Ľahký,<br />
sčasti levitujúci lineárny nábytok nachádza inšpiráciu<br />
v architektúre budovy a v súlade s jej farebným konceptom<br />
je nekompromisne predelený na dve farebné<br />
časti. Steny pokryté látkou majú takmer dematerializovaný<br />
charakter – látka totiž nie je primárne vnímaná<br />
ako stena.<br />
„K výberu látok, dreva i farieb sme pristupovali<br />
s citom, aby spolu vzájomne ladili a zároveň aj kontrastovali,“<br />
dodáva Patrick Gürtler.<br />
Týmto spôsobom vstupuje do hry aj ďalší zmysel:<br />
dotyk. Akýsi neurčitý pocit vzbudzuje zvedavosť<br />
a láka na objavnú cestu. Dômyselne inscenovanou<br />
premenlivosťou, vytvorenou dôsledným lineárnym<br />
stretom dvoch zámerne zvolených farieb, ponúkajú<br />
noa* hosťom príležitosť jedinečného priestorového<br />
zážitku, pravdepodobne ďaleko presahujúceho všetko,<br />
čo doteraz zažili. ■<br />
Aeon<br />
Typológia<br />
Lokalita<br />
Klient<br />
Architektúra<br />
a interiérový dizajn<br />
Wellness hotel<br />
Soprabolzano, Južné Tirolsko,<br />
Taliansko<br />
súkromný investor<br />
noa* network of architecture<br />
Realizácia <strong>01</strong>/2<strong>02</strong>1 – 07/2<strong>02</strong>1<br />
Úžitková plocha 3 157 m²<br />
ABS#228 Hotel na pomedzí dvoch svetov 59
ABS#228 Architektúra 60
Ikonický<br />
Bvlgari Resort<br />
v Dubaji<br />
Text: Broňa<br />
Tarnócy<br />
Foto: Bvlgari<br />
Hotels & Resorts<br />
Antonio Citterio<br />
a Patricia Viel Svetoznámi<br />
dizajnéri a architekti vdýchli<br />
projektu Bvlgari Resort Dubai<br />
nadčasovosť, na Blízky východ<br />
prinášajú stredomorský štýl.<br />
← Budova hotela<br />
je oživená vzorom<br />
fasádnych panelov,<br />
ktoré pripomínajú<br />
štruktúru koralov.<br />
Trblietavý klenot Bvlgari Resort Dubai, zasadený na<br />
ostrov v tvare morského koníka v zálive Jumeira Bay,<br />
prináša na Blízky východ stredomorský štýl. Obklopený<br />
výhľadom na oceán, sa stal domovom prvého<br />
jachtového klubu a prístavu značky Bvlgari. Kolekcia<br />
Bvlgari Hotels & Resorts sa vyznačuje osobitým a odvážnym<br />
talianskym štýlom, ktorý je pre Bvlgari typický<br />
a odráža sa v jeho jedinečnom dizajne, modernej talianskej<br />
kuchyni a honosných kúpeľoch. Bvlgari Resort<br />
v Dubaji vám sprostredkuje neopakovateľný zážitok<br />
z exkluzívnej značky Bvlgari, jej nadčasový pôvab<br />
a nádherné talianske klenotnícke dedičstvo. Niet sa čo<br />
čudovať, autormi diela sú svetoznámi dizajnéri Antonio<br />
Citterio a Patricia Viel.<br />
Pocit domova<br />
Rezort leží na umelo vytvorenom ostrove v tvare morského<br />
koníka, ktorý je s pevninou prepojený mostom<br />
a vzdialený od zlatej míle Dubaja 300 metrov. V zálive<br />
Jumeira Bay sa nachádza komplex s kúzlom stredomorskej<br />
dediny, pozostávajúci zo 6 obytných budov<br />
s celkovo 173 apartmánmi, z 15 súkromných domov,<br />
plážového klubu, vôbec prvého prístavného a jachtového<br />
klubu spoločnosti Bvlgari, a v rámci siete aj svetovo<br />
prvého Little Gems Clvbu pre deti. Budova hotela je<br />
oživená vzorom fasádnych panelov, ktoré pripomínajú<br />
štruktúru koralov. A aj starostlivým výberom vzácnych<br />
materiálov v interiéri a exteriéri. V duchu historických<br />
stavieb z 30. rokov 20. storočia architekti Antonio<br />
Citterio a Patricia Viel navrhli každý detail rezortu tak,<br />
aby pôsobil konzistentne, zvýrazňoval pocit oddychu<br />
a v neposlednom rade ctil nekompromisný taliansky<br />
štýl.<br />
Architektonický jazyk rezidencií je definovaný<br />
prekrývajúcimi sa drevenými terasami, ktoré vytvárajú<br />
harmonickú kompozíciu, poskytujú obyvateľom súkromie<br />
a zároveň otvárajú nádherné výhľady do okolia.<br />
Prostredníctvom architektonickej a materiálovej citlivosti<br />
tvorcovia dosiahli jedinečnú rovnováhu medzi<br />
prírodnými a umelými prvkami, ktorá podčiarkuje<br />
rafinovaný charakter Bvlgari.<br />
Taliansky esprit<br />
Bvlgari Resort ako dnes už známa značka v sebe<br />
nesie hrdosť Talianska, jeho dizajnu a architektúry.<br />
Veľkou inšpiráciou mu bol rímsky Panteón – pôvodne<br />
ABS#228 Ikonický Bvlgari Resort v Dubaji 61
1<br />
2<br />
3<br />
4<br />
5<br />
ABS#228 Architektúra 62
6<br />
7<br />
1 Kazetová klenba<br />
Panteónu sa odráža<br />
v elegantnom dizajne<br />
interiéru, v jeho<br />
menších či väčších<br />
prvkoch, v jednotlivých<br />
materiáloch<br />
a doplnkoch, ako<br />
napríklad na tapetách<br />
a obkladoch.<br />
2 V interiéri a exteriéri<br />
cítiť starostlivý<br />
výber vzácnych<br />
materiálov na<br />
každom kroku.<br />
3 Prostredníctvom<br />
architektonickej<br />
a materiálovej<br />
citlivosti tvorcovia<br />
dosiahli jedinečnú<br />
rovnováhu.<br />
4 Každý interiérový<br />
prvok bol dôkladne<br />
premyslený vrátane<br />
kobercov z marockej<br />
vlny z pohoria Atlas<br />
alebo svietidiel<br />
Bvlgari.<br />
5 Interiér je<br />
zariadený luxusným<br />
talianskym nábytkom.<br />
6 Bvlgari Resort<br />
v sebe nesie hrdosť<br />
Talianska, jeho<br />
dizajnu a architektúry.<br />
7 Charakteristický<br />
čokoládový butik<br />
Bvlgari Il Cioccolato<br />
prináša vzácne<br />
umenie klenotníctva<br />
do výtvarného<br />
umenia, pretaveného<br />
do výroby čokolády.<br />
antická stavba v abstraktnej podobe prechádza celým<br />
filozofickým konceptom diela. Bvlgari Resort, tak ako<br />
aj jedna z najlepšie zachovaných a najfantastickejších<br />
stavebných pamiatok Ríma, je riešený ako kruhová<br />
stavba s predsadeným vestibulom. V prípade rezortu<br />
recepciou. Návštevníka pri vstupe do interiéru Panteónu<br />
najviac ohromí jeho monumentálna prostota,<br />
zladená do dokonalej harmónie. Podobný pocit zažijete<br />
aj pri vstupe do Bvlgari Resortu v Dubaji.<br />
Kazetová klenba Panteónu sa odráža v elegantnom<br />
dizajne interiéru, v jeho menších či väčších prvkoch,<br />
v jednotlivých materiáloch a doplnkoch, ako napríklad<br />
na tapetách a obkladoch. V Il Ristorante vidieť jeho<br />
podobu na rozsiahlej stene, ktorá pôsobí ako obraz.<br />
Nezameniteľnou ikonou pohostinnej atmosféry Bvlgari<br />
je oválny bar. Hovorí sa, že jeho podoba je inšpirovaná<br />
slávnou fontánou Fontana della Barcaccia, ktorá sa<br />
nachádza hneď vedľa rímskeho butiku Bvlgari na<br />
elegantnej rímskej nákupnej ulici Via Condotti.<br />
Pre svetoznámych dizajnérov Antonia Citteria a Patriciu<br />
Viel bola tvorba diela výzvou. Podarilo sa im vytvoriť<br />
mestskú oázu, zaujímavú tak z architektonického<br />
a dizajnového hľadiska, ako aj z urbanistického. ■<br />
Bvlgari Resort Dubai<br />
Lokalita<br />
Investor<br />
Architekti<br />
Dubaj<br />
Rozloha 130 000 m 2<br />
Bvlgari Hotels & Resorts<br />
Antonio Citterio a Patricia Viel<br />
Realizácia 2<strong>02</strong>0<br />
ABS#228 Ikonický Bvlgari Resort v Dubaji 63
ABS#228 Architektúra 64
SARA<br />
KULTURHUS<br />
<strong>SK</strong>ELLEFTEÅ,<br />
ŠVÉD<strong>SK</strong>O TEXT:<br />
RADOMÍR DOHNAL,<br />
PROJEKTOVÁ<br />
DOKUMENTÁCIA:<br />
WHITE ARKITEKTER,<br />
FOTO: ÅKE ESON<br />
LINDMAN, PATRICK<br />
DEGERMAN, SVEN<br />
BURMAN, DAVID<br />
VALLDEBY<br />
WHITE ARKITEKTER Kúsok<br />
od polárneho kruhu leží mesto<br />
Skellefteå s dlhou históriou<br />
drevenej architektúry. Hoci projekt<br />
kultúrneho centra a hotela Sara<br />
vychádza z tradície, orientuje sa<br />
na budúcnosť, v ktorej drevo opäť<br />
doceníme ako materiál vhodný<br />
na tie najnáročnejšie konštrukcie.<br />
↑ Kultúrne centrum<br />
s hotelom vytvára<br />
novú dominantu<br />
mesta Skelleftea.<br />
← Sara Kulturhus<br />
funguje ako galéria,<br />
múzeum, výstavné<br />
centrum, divadlo<br />
a knižnica.<br />
Keď si radnica 35-tisícového švédskeho<br />
mesta objedná na vyriešenie<br />
zložitej otázky odpovede od štúdia<br />
White Arkitekter, vo vzduchu to<br />
zavonia čerstvým drevom. A to<br />
bez preháňania, spomínaný ateliér<br />
sa totiž veľmi zreteľne zaviazal<br />
k tomu, že sa bude podieľať na<br />
projektovaní výhradne len uhlíkovo<br />
neutrálnych stavieb (a od roku<br />
2030 potom už len tých s uhlíkovo<br />
negatívnou bilanciou). Ich súčasné<br />
realizácie sa preto väčšinou odohrávajú<br />
v drevených formátoch.<br />
Napokon, nemalú dávku pozornosti<br />
vo svete si vydobyli stavbou najvyššej<br />
administratívnej budovy<br />
práve z dreva. Je to totiž materiál,<br />
ku ktorému majú veľmi blízko<br />
a svoju profesijnú expertízu v ňom<br />
posúvajú dopredu. V Skellefteå ale<br />
nechceli hrať na strunu rekordov<br />
a prvenstiev, je to skôr len vedľajší<br />
produkt diela White Arkitekter.<br />
Problém, ktorý miestni riešili<br />
v roku 2<strong>01</strong>8, mal totiž trochu iný<br />
charakter.<br />
Neznáme mesto<br />
Ich mesto bolo svetu mimo škandinávsky<br />
región prakticky neznáme,<br />
svojimi konceptmi pomerne<br />
zastarané a netešilo sa výraznou<br />
mierou cestovnému ruchu. Ani<br />
zahraničnému, ani domácemu.<br />
Niežeby nemalo čo ponúknuť, ale<br />
tunajšie múzeá, galérie a divadlo<br />
jednoducho nešli s dobou. Všetky<br />
tieto potrebné kultúrne inštitúcie<br />
priam volali po nákladnej rekonštrukcii<br />
alebo renovácii, ktorá sa<br />
však ťažko rieši bez zvýšeného<br />
dopytu. Mestské zastupiteľstvo<br />
sa teda napokon rozhodlo, že ich<br />
ABS#228 SARA KULTURHUS 65
N<br />
N<br />
N<br />
N<br />
N<br />
PLAN 1<br />
FLOOR 3<br />
PLAN 3<br />
HOTEL STAFF ENTRANCE<br />
HOTEL ENTRANCE<br />
COSTUME/MA<strong>SK</strong><br />
SERVICES<br />
BACK<br />
OFFICE<br />
HOTEL LOBBY / CAFÉ<br />
ARTIST FOYER<br />
STAGE 2<br />
TRAP ROOM<br />
STAGE 1 TRAP ROOM<br />
STAGE 6<br />
“CULTURE STAIRCASE”<br />
STAGE 2<br />
UPPER PARQUET<br />
STAGE 1<br />
UPPER PARQUET<br />
SERVICES<br />
ENTRANCE FROM<br />
MAIN SQUARE<br />
OPEN TO BELOW<br />
BOOK SORTING<br />
LIBRARY<br />
OPEN TO BELOW<br />
LIBRARY ENTRANCE<br />
FLOOR 4<br />
PLAN 4<br />
FLOOR 2<br />
PLAN 2<br />
↑ Pôdorys 1. NP<br />
↑ Pôdorys 3. NP<br />
STAFF ENTRANCE<br />
BACK OF HOUSE<br />
LOADING<br />
CENTRAL KITCHEN<br />
ART STORAGE<br />
EXHIBITION SPACE<br />
OFFICES<br />
CONFERENCE CENTRE<br />
PEDAGOGICAL SPACE<br />
STAGE 4<br />
STAGE 2<br />
STAGE 1<br />
STAGE 5<br />
STAGE 1 FIRST BALCONY<br />
KITCHEN<br />
STAGE 3<br />
RESTAURANT<br />
ENTRANCE FROM<br />
TRAVEL CENTRE<br />
FOYER<br />
FOYER<br />
FLOOR 9<br />
PLAN 9<br />
TERRACE<br />
TERRACE<br />
↑ Pôdorys 2. NP<br />
↑ Pôdorys 4. NP<br />
SUITE<br />
SUITE<br />
HOTEL<br />
ROOM<br />
SUITE<br />
↑ Pôdorys 9. NP<br />
z úsporných dôvodov nasťahuje pod<br />
jednu strechu – do univerzitného<br />
kultúrneho centra. Novostavba<br />
bude síce veľký jednorazový výdaj<br />
z fondov, ten sa však v dlhšom<br />
časovom horizonte nižšími nákladmi<br />
na prevádzku zaplatí sám.<br />
Najmä keď bude realizácia vedená<br />
v režime úspornosti a udržateľnosti.<br />
A čo by ešte mohlo zvýšiť atraktivitu<br />
mesta? Stávkou na istotu je<br />
v plánoch mestského zastupiteľstva<br />
kongresové centrum, pretože<br />
v regióne Västerbotten žiadne nie<br />
je. Nebude teda na škodu, keď sa ku<br />
kultúrnemu centru pridá aj hotel.<br />
V hrubých obrysoch tak vznikal<br />
dopyt po výstavbe kombinovaného<br />
objektu, ktorý prepojí kultúrne<br />
inštitúcie do jedného celku,<br />
ponúkne mestu novú dominantu<br />
a zaistí kapacitné priestory na<br />
ubytovanie. Spomínané programy<br />
využitia pritom zahŕňali odhadom<br />
30-tisíc štvorcových metrov a limit<br />
nákladov Skellefteå nemal presiahnuť<br />
150 miliónov nórskych korún.<br />
Aj preto všetci s veľkým napätím<br />
v roku 2<strong>01</strong>8 očakávali, aké výsledky<br />
prinesie súťaž architektonických<br />
návrhov, z ktorých nakoniec vyšli<br />
ako jasní víťazi White Arkitekter.<br />
Porotu zaujali odvážnym spracovaním<br />
návrhu, novou typológiou<br />
stavby, prísľubom pozitív pre<br />
celú komunitu i medzinárodným<br />
príkladom udržateľného dizajnu<br />
a konštrukcie – to všetko za menej<br />
ako 110 miliónov nórskych korún,<br />
pretože pôjde o drevostavbu. A aj<br />
tým, že 75 metrov vysoká časť<br />
stavby s hotelom (ktorá možno<br />
nebude tou najvyššou drevostavbou<br />
na svete) bude prvou takto<br />
zostavenou uhlíkovo negatívnou<br />
drevostavbou na svete.<br />
Menej brať než dávať<br />
Uhlíkovo negatívna? Táto schéma<br />
na úrovni staviteľstva zhŕňa myšlienku,<br />
že by stavba mala vyviazať<br />
z atmosféry viac skleníkových<br />
plynov, než koľko ich uvoľnila<br />
svojím vznikom a následnou prevádzkou<br />
za celú svoju existenciu.<br />
Tým sa líši od uhlíkovej neutrality,<br />
kde ide o nastolenie rovnováhy<br />
medzi vydanými a kompenzovanými<br />
emisiami. Ako by to však<br />
malo kultúrne centrum Sara<br />
s pripojeným hotelom dosiahnuť?<br />
Napríklad tým, že na svojich<br />
strechách ponesie solárne panely,<br />
ktoré budú pomáhať znižovať<br />
uhlíkovú bilanciu. A, samozrejme,<br />
aj tým, že bude vyrobená z udržateľného<br />
materiálu dreva, ktoré do<br />
seba v priebehu svojej existencie<br />
uhlík absorbovalo. Dreva, ktoré<br />
pochádza len z certifikovaných<br />
drevených plantáží, nie ďalej ako<br />
50 kilometrov od miesta stavby.<br />
Rovnako ako drevospracujúce<br />
závody, dopravcovia, konštrukčné<br />
tímy a potrebná technika.<br />
50 km<br />
je maximálna vzdialenosť,<br />
z ktorej mohlo byť dovezené<br />
drevo na stavbu<br />
Sara sa pochopiteľne nestane<br />
uhlíkovo negatívnou hneď po<br />
kolaudácii. Životnosť celého<br />
areálu je prepočítaná na 100 rokov<br />
a uhlíkovo negatívnou sa stane<br />
až po 50 rokoch svojej úspornej<br />
prevádzky. S celým projektom sa<br />
podľa architektov spájali hlavne<br />
dve výzvy: „Presvedčiť ľudí, že<br />
sme schopní postaviť niečo, čo<br />
ešte nikto pred nami nepostavil.<br />
A postaviť to tak, ako to ešte nikto<br />
↗ Objekt poskytuje<br />
priestory na<br />
výstavné centrum<br />
västerbottenského<br />
regiónu.<br />
↘ Sara Kulturhus<br />
prepája kultúrne<br />
inštitúcie vrátane<br />
divadla do jedného<br />
celku a slúži miestnej<br />
komunite.<br />
ABS#228 Architektúra 66
ABS#228 SARA KULTURHUS 67
ABS#228 Architektúra 68
75 m<br />
výšku má Sara Kulturhus – a tým je<br />
momentálne jedným z najvyšších<br />
obytných drevených objektov<br />
na svete<br />
↗ Súčasťou hotela je<br />
kongresové centrum.<br />
← Výšková budova<br />
je zostavená z 3D<br />
modulov z CLT, stavebným<br />
materiálom<br />
kultúrneho centra<br />
je GLT.<br />
nevyskúšal.“ A ako ešte dodávajú:<br />
„Teraz nás svet chváli za to, že sme<br />
posunuli hranice udržateľných<br />
konštrukcií a ekologického staviteľstva.<br />
Ale poďakovanie si zaslúži<br />
hlavne mestské zastupiteľstvo<br />
zo Skellefteå, ktoré malo odvahu<br />
a dalo nám dôveru.“<br />
Unikátne riešenie<br />
Odvaha bola skutočne potrebná.<br />
Ak totiž nie ste hlboko oboznámení<br />
s funkčnosťou moderných<br />
drevostavieb, pôsobila Sara vo<br />
svojich projektových obrysoch<br />
dosť riskantným dojmom. Drevené<br />
konštrukcie a ich rozpätie, nosnosť,<br />
flexibilita, akustika, statika. To<br />
všetko si často vyžadovalo inovatívne<br />
riešenia mimo tabuľku a bežný<br />
rámec profesijných skúseností.<br />
Originálne už napríklad tým, že<br />
vo svojich provizórno-technických<br />
obrysoch niektoré mechanizmy<br />
dobre fungujú v prípade 5-poschodovej<br />
stavby z dreva, ale<br />
nikto ich doposiaľ neodskúšal na<br />
20-poschodovej budove. Aj preto sa<br />
okolo prípravnej fázy rojili celé húfy<br />
stavebných inžinierov a odborníkov<br />
z lesníckych škôl.<br />
Aj vďaka ich radám potom v tíme<br />
White Arkitekter padlo cenné rozhodnutie,<br />
že výšková časť objektu<br />
(hotel) bude skonštruovaná z iného<br />
materiálu než prízemnejšie kultúrne<br />
centrum. Presnejšie teda, že<br />
výšková časť hotela bude zostavená<br />
z prefabrikovaných 3D modelov<br />
z CLT panelov, v podstate naskladaných<br />
na masív dvoch stredových výťahových<br />
šácht, ktorých jadrá budú<br />
rovnako z CTL panelov. Kultúrne<br />
centrum za svoj primárny stavebný<br />
materiál zvolilo GLT – glulam, teda<br />
lisované a lepené drevo, s tým, že<br />
CLT panely sa ponechali na nosné<br />
priečky a podporné trámy. Hoci tu<br />
boli použité dve rôzne variácie moderných<br />
drevených prvkov, Sara ich<br />
využíva vo vzájomnej previazanosti<br />
a integrácii. Preto sa v nosných<br />
konštrukciách zaobišla bez betónu,<br />
čo značne urýchlilo výstavbu<br />
a významne znížilo uhlíkovú stopu<br />
budovy.<br />
Stĺpy, nosníky, dosky, steny – to<br />
všetko bolo prefabrikované v dielňach<br />
mimo lokality a zmontované<br />
na mieste stavby. Tým, že kultúrne<br />
centrum i hotel disponovali jasne<br />
definovanou štruktúrnou mriežkou<br />
a stavebný program sa replikoval,<br />
sa znižovali náklady, energia,<br />
čas aj riziko chýb. Izby hotela sú<br />
vo svojej podstate samonosnými<br />
boxmi vrátane kúpeľňových jadier<br />
a na miesto boli osadené žeriavom<br />
už hotové. Aby sa potom všetko<br />
skrylo za izoláciou, nevyhnutnou<br />
v podnebí sídla tesne pod polárnym<br />
kruhom, a za dvojvrstvovou presklenou<br />
fasádou.<br />
Kvalita nepotrebuje rekordy<br />
Dnes má v kultúrnom centre Sara<br />
svoj nový domov Umelecká galéria,<br />
Múzeum Anny Nordlanderovej, výstavné<br />
centrum västerbottenského<br />
regiónu, miestne divadlo i mestská<br />
knižnica. S tým, že sa k objektu<br />
primkýna 20-poschodový hotel<br />
s kongresovým centrom, reštauráciou<br />
a kúpeľmi. Dielo vo svojej<br />
celistvosti demonštruje to, že dnes<br />
už neexistuje výhovorka na nevyužívanie<br />
dreva v modernej stavebnej<br />
praxi. A ako je to s onou rekordnou<br />
výškou stavby? S rekordmi vo svete<br />
architektúry je vždycky problém.<br />
Včerajšie prvenstvo rýchlo striedajú<br />
zajtrajšie realizácie. Preto<br />
poteší, že kultúrne centrum, ktoré<br />
vyrástlo vo švédskom Skellefteå, sa<br />
ašpiráciami na prvenstvo najvyššej<br />
drevostavby nezaťažuje. S výškou<br />
75 metrov je síce momentálne<br />
jedným z najvyšších obytných<br />
drevených objektov na svete, ale<br />
svoj primát hľadá inde. V kvalitách<br />
ekologického staviteľstva, v tom, že<br />
sa snaží posúvať doterajšie limity<br />
technických vymožeností. A preto<br />
sa bude na projekt Sara odkazovať<br />
ešte dlho potom, ako sa dnešní<br />
šampióni rekordov výškových drevostavieb<br />
stanú minulosťou. ■<br />
SARA KULTURHUS<br />
LOKALITA<br />
Architektonické<br />
štúdio<br />
Vedúci projektu<br />
Skellefteå, Švédsko<br />
White Arkitekter<br />
Robert Schmitz,<br />
Oskar Norelius<br />
Úžitková plocha cca 30 000 m 2<br />
Investor<br />
Hlavný<br />
HENT<br />
dodávateľ stavby<br />
Štrukturálny<br />
dizajn<br />
Dodávateľ dreva<br />
Výroba modulov<br />
mesto Skellefteå<br />
TK Botania, WSP,<br />
DIFK<br />
Martinsons<br />
Derome<br />
Realizácia 2<strong>01</strong>8 – 2<strong>02</strong>1<br />
ABS#228 SARA KULTURHUS 69
ABS#228 Architektúra 70
Hotel v krajine<br />
Alsaska<br />
48° Nord<br />
Reiulf Ramstad Arkitekter,<br />
ASP Architecture Francúzska<br />
horská obec Breitenbach leží<br />
v krásnej horskej lokalite, v ktorej<br />
žijú obyvatelia so silným vzťahom<br />
k prírode. Ten prejavujú najmä<br />
skutkami – prevádzkujú ekologický<br />
pivovar, chovajú včely, spracovávajú<br />
mlieko na jogurty a ďalšie mliečne<br />
produkty a vyrábajú vlastný syr.<br />
Breitenbach,<br />
Francúzsko<br />
TEXT: Dana D.<br />
Daňková,<br />
PROJEKTOVÁ<br />
DOKUMENTÁCIA:<br />
Reiulf Ramstad<br />
Arkitekter<br />
FOTO: Florent<br />
Michel, Yvan<br />
Moreau<br />
← Tento krajinný<br />
hotel ponúka svojim<br />
návštevníkom bezprostredný<br />
kontakt<br />
s divokou prírodou<br />
a hlboké zážitky<br />
inšpirované škandinávskymi<br />
tradíciami,<br />
ktoré nadväzujú<br />
na kulinárske,<br />
wellness a prírodné<br />
možnosti regiónu.<br />
Je prirodzené, že práve tu, v srdci<br />
jednej z európskych chránených<br />
lokalít sústavy Natura 2000, bol<br />
postavený Breitenbach Landscape<br />
Hotel 48° Nord.<br />
Pod návrh tohto projektu sa podpísalo<br />
renomované nórske architektonické<br />
štúdio Reiulf Ramstad<br />
Arkitekter a ASP Architecture.<br />
Príbeh, prvé myšlienky vzniku<br />
a následná realizácia hotela postaveného<br />
pre francúzsko-dánskeho<br />
klienta sú rovnako zaujímavé ako<br />
miesto, kde stojí. Projekt je akýmsi<br />
extraktom stretnutí – stretávajú<br />
sa v ňom dve kultúry (Francúzsko<br />
a Škandinávia), dve vášne (príroda<br />
a architektúra) a dvaja muži (Emil<br />
Leroy a Reiulf Ramstad) s nadšenou<br />
a veľmi nápomocnou miestnou<br />
komunitou z obce Breitenbach.<br />
„Architektonický projekt musí nájsť<br />
spoločného menovateľa obidvoch<br />
kultúr, splynúť s miestom, no<br />
nezmiznúť, ale ukázať, že príroda,<br />
ekológia a pokrokovosť nie sú<br />
nezlučiteľné,“ komentuje návrh<br />
architekt Reiulf Ramstad.<br />
Krajinný hotel<br />
na štyridsiatom ôsmom<br />
stupni severnej šírky<br />
Z výnimočného stretnutia francúzsko-dánskeho<br />
klienta a nórskeho<br />
architekta vzišiel projekt takzvaného<br />
krajinného hotela, ktorý ponúka<br />
svojim návštevníkom bezprostredný<br />
kontakt s divokou prírodou<br />
a hlboké zážitky inšpirované<br />
škandinávskymi tradíciami, nadväzujúce<br />
na kulinárske, wellness<br />
a prírodné možnosti regiónu.<br />
Citlivým spojením lokálnej identity<br />
s nádhernou krajinou vdýchol<br />
Reiulf Ramstad stavbe jedinečný<br />
architektonický výraz.<br />
Obklopení výdobytkami techniky<br />
a modernými vymoženosťami,<br />
hľadáme v náročných časoch života<br />
čoraz častejšie útechu v prírode.<br />
Do lesov a zelene mierime vždy,<br />
ABS#228 Hotel v krajine Alsaska 48° Nord 71
Tree Ivy Grass Fjell<br />
ABS#228 Architektúra 72
← Chaty jednoduchých<br />
geometrických<br />
tvarov majú odlišné<br />
dispozície, umiestenie<br />
i program: štíhle<br />
objekty Tree a Ivy<br />
majú panoramatické<br />
výhľady, jednopodlažné<br />
chaty Grass sú<br />
situované pri hlavnej<br />
budove a chaty Fjell<br />
ponúkajú chránený<br />
exteriérový priestor<br />
pre rodiny s deťmi.<br />
Pôdorys 2. NP<br />
Rez<br />
→ Chata Fjell:<br />
pôdorys 1. NP, 2. NP<br />
a rezy.<br />
↙ Kabíny z neošetreného<br />
gaštanového<br />
dreva, vyťaženého na<br />
protiľahlom kopci, sú<br />
postavené na pilieroch,<br />
preto sa dajú<br />
ľahko demontovať.<br />
Pôdorys 1. NP<br />
Rez<br />
keď si chceme utriediť myšlienky<br />
alebo si jednoducho oddýchnuť.<br />
Primárnym cieľom projektu nebolo<br />
preto vybudovať hotel ako taký,<br />
ale sprostredkovať tesný kontakt<br />
s prírodou. Základným prvkom<br />
hotela je teda tradičná škandinávska<br />
stavba hytta, malá dedinská<br />
chata, v ktorej Nóri obvykle trávia<br />
víkendové pobyty, v tomto prípade<br />
navyše v rôznych tvarových interpretáciách.<br />
V pahorkatej krajine<br />
obklopenej stromami a uprostred<br />
prírodných živých plotov a divokých<br />
lúk sa krčí štrnásť malých,<br />
ľahkých, diskrétnych stavieb, ktoré<br />
sú ako balvany náhodne rozhodené<br />
po svahu.<br />
V súlade s pôvodnou myšlienkou<br />
vzniklo priateľské miesto, kde budú<br />
ľudia tráviť čas v úžasnom prostredí<br />
úplne odlišnom od sveta, ktorý<br />
bežne poznajú – v novom vesmíre<br />
bez náhlenia a hluku budú môcť len<br />
tak odpočívať alebo sa vybrať na<br />
prechádzky po vogézskych kopcoch<br />
a údoliach, a to bez ohľadu na<br />
počasie, stačí len správne oblečenie<br />
a obuv.<br />
Príroda v názve<br />
Čistý dizajn a klasické línie jednotlivých<br />
stavieb evokujú severské<br />
krajiny a ich víziu života v súlade<br />
s prírodou. Jednotlivé kabíny<br />
z neošetreného gaštanového dreva,<br />
vyťaženého na náprotivnom kopci,<br />
sú postavené na pilieroch, je teda<br />
možné ich odstrániť a ponechať<br />
krajinu nedotknutú v jej prirodzenej<br />
podobe. Chaty jednoduchých<br />
geometrických tvarov možno<br />
na základe odlišnej typológie<br />
a dispozície rozdeliť do štyroch<br />
skupín. Chaty pomenované „Hytter<br />
Grass“ (Tráva) sú jednopodlažné<br />
objekty sústredené v blízkosti<br />
hlavnej budovy. Štíhle chaty „Tree“<br />
(Strom) a „Ivy“ (Brečtan) kombinujú<br />
vertikálny rozmer s panoramatickými<br />
výhľadmi. A konečne kabíny<br />
s hrdým názvom „Fjell“ („Hora“)<br />
a chránenými vonkajšími priestormi<br />
na vrchole kopca sú pripravené<br />
privítať rodiny s deťmi. Interiéry<br />
sú minimalistické a rustikálne,<br />
charakteristické použitím svetlého<br />
dreva, pohodlným vstavaným nábytkom<br />
a priestorovými kontrastmi,<br />
čím dokonale stelesňujú severský<br />
koncept „hygge“. Tento nórsky<br />
a dánsky výraz stručne zhŕňa<br />
pohodový prístup k životu, spojený<br />
s príjemným bývaním a schopnosťou<br />
nájsť v každej životnej situácii<br />
niečo pozitívne a krásne, skrátka,<br />
radovať sa zo života. Hygge je potešenie,<br />
súlad, pospolitosť, útočisko,<br />
bezpečný prístav.<br />
V náručí zeme<br />
Pri vstupe do areálu víta návštevníkov<br />
hlavná budova, ktorá je<br />
nielen administratívnym centrom,<br />
ale zároveň je tu aj reštaurácia<br />
a wellness. Jej obálka je obložená<br />
alsaským šindľom z gaštanového<br />
dreva, vyrobeného v rámci integračného<br />
workshopu v Saverne. Interiér<br />
hlavnej budovy aj chát je pohodlný<br />
a kultivovaný, nič nie je navyše, nič<br />
nie je zbytočné. Surové gaštanové<br />
drevo príjemne ladí s mäkkými<br />
tkaninami v teplých prírodných<br />
odtieňoch a s čistými líniami<br />
stavieb. Všetko dokresľujú nádherné<br />
výhľady na panorámu hôr. Hotel<br />
je šetrný a ohľaduplný k prírode<br />
aj svojou prevádzkou – centrálna<br />
budova i všetky chaty spĺňajú<br />
metodiku nemeckého inštitútu<br />
Passivhaus v Darmstadte pre návrh<br />
energeticky úsporných budov.<br />
Hotel na štyridsiatom ôsmom<br />
stupni severnej šírky je stelesnením<br />
novodobého luxusu: bez okázalosti<br />
a lesku, ale s devízami možno<br />
cennejšími – ponúka totiž priestor,<br />
súkromie, pokoj, triezvosť, prírodu<br />
a čerstvý vzduch a v neposlednom<br />
rade i príspevok k udržateľnosti<br />
života na zemi. V protiklade<br />
k bežnému hektickému prostrediu,<br />
presýtenému zvukovým i svetelným<br />
smogom, v ktorom mnoho ľudí<br />
sústavne prebýva, tu návštevníci<br />
tvárou v tvár krajine nachádzajú<br />
esenciu prirodzenej krásy a pohodlia<br />
v meniacich sa svetlách<br />
a tieňoch postupujúceho dňa či<br />
farieb ročných období.<br />
ABS#228 Hotel v krajine Alsaska 48° Nord 73
← Vďaka invencii<br />
architektov<br />
a investora vzniklo<br />
miesto, ktoré zachováva<br />
lokálnu identitu<br />
a umožňuje návštevníkom<br />
kontakt<br />
s okolitou prírodou.<br />
↙ Primárnym cieľom<br />
projektu nebolo<br />
vybudovať hotel ako<br />
taký, ale sprostredkovať<br />
tesný kontakt<br />
s prírodou.<br />
Funkcie hotela by neboli<br />
komplexné bez dobrej a kvalitnej<br />
kuchyne. Okrem kultúry, ľudí<br />
či krajín sa tu prepája aj škandinávska<br />
kulinárska inšpirácia<br />
a rozmanitosť s chuťami miestnych<br />
potravín. Výsledkom je intuitívna<br />
a kreatívna kuchyňa, špecifická<br />
využívaním sezónnych produktov.<br />
Koncept hotela popisuje Emil<br />
Leroy-Jönsson, záhradný architekt<br />
a majiteľ hotela: „V hoteli sa stretávajú<br />
moje dve vášne, moje dve<br />
kultúry – príroda a architektúra,<br />
Dánsko a Alsasko. Predstavil som<br />
si priestor slobody, otvorený<br />
a zároveň intímny, miesto na život,<br />
jednoduché a priateľské, kde si<br />
každý nájde čas na plné prežitie<br />
každého okamihu. Toto miesto zodpovedá<br />
mojim hlbokým hodnotám<br />
– ekologická budova, stopercentne<br />
domáca reštaurácia s potravinami<br />
z našej vlastnej zeleninovej záhrady<br />
a od našich miestnych dodávateľov.<br />
Je to viac ako hotel, je to vesmír.“ ■<br />
ABS#228 Architektúra 74
↑ Súčasťou chaty<br />
Fjell je aj súkromná<br />
sauna.<br />
↗ Situácia<br />
↗ Veľké okná ponúkajú<br />
panoramatické<br />
výhľady a kontakt<br />
s krajinou.<br />
Breitenbach<br />
Landscape Hotel 48° Nord<br />
Lokalita Breitenbach,<br />
Francúzsko<br />
Autor<br />
Reiulf Ramstad<br />
Arkitekter & ASP<br />
Architecture<br />
Klient súkromný –<br />
Emil Leroy-Jönsson<br />
Celková<br />
plocha<br />
Realizácia 2<strong>02</strong>0<br />
20 000 m 2 , plocha<br />
chatiek od 20 do 60 m 2<br />
ABS#228 Hotel v krajine Alsaska 48° Nord 75
ABS#228 Architektúra 76
Hra<br />
techniky<br />
a intelektu<br />
Text: Broňa<br />
Tarnócy,<br />
Foto: Karol<br />
Križan, Pavel<br />
Kudivani<br />
Zuzana Mórocz vytvorila<br />
víkendový dom pri golfovom ihrisku.<br />
Amy Alcott, americká golfistka<br />
a dnes aj dizajnérka golfových ihrísk,<br />
povedala, že si pri hre treba udržať<br />
nadhľad. A tak je to aj v architektúre.<br />
← Denná časť prízemia<br />
je prepojená<br />
so zimnou a exteriérovou<br />
záhradou.<br />
Výhľady tak<br />
umocňujú atmosféru<br />
v interiéri.<br />
S projektom sa prvýkrát stretla<br />
v čase, keď ho mal klient ešte len<br />
na papieri. Majitelia, vášniví golfisti,<br />
sa rozhodli vybalansovať uponáhľaný<br />
životný štýl v hlavnom meste<br />
a zaobstarali si dom v prírode.<br />
Našli tu útočisko v podobe relaxu<br />
a oddychu formou športu a rodinných<br />
stretnutí. Ich prvotná požiadavka<br />
bola zefektívniť dispozíciu,<br />
mierne navýšiť podlahovú plochu<br />
a k tomu adekvátne prispôsobiť<br />
polohu a veľkosť okenných otvorov.<br />
Keďže sa dom nachádza v urbanistickej<br />
zástavbe chát priamo<br />
v golfovom areáli, jeho projekt<br />
bol už vopred jasne zaregulovaný.<br />
Exteriérový vzhľad rekreačného<br />
domu sa nesmel radikálne meniť.<br />
Aby architekti nenarušili jednotnú<br />
architektúru a zámer celej zóny,<br />
mohli byť zmeny v rámci fasád<br />
minimálne. „V návrhu interiéru ma<br />
to nijako zásadne neobmedzovalo.<br />
Musela som urobiť iba niekoľko<br />
zmien, ktoré vyplývali z nového<br />
dispozičného riešenia. Tým som<br />
však nijako nenarušila stanovený<br />
regulatív,“ vysvetľuje architektka<br />
Zuzana Mórocz.<br />
Vybalansované ego<br />
Golf je šport, kde je na mieste<br />
kompromis medzi tým, čo vaše<br />
ego, skúsenosti a nervy chcú, aby<br />
ste urobili, a tým, čo v skutočnosti<br />
urobíte. Dôležitejší než správny<br />
odpal je vnútorný nadhľad, ktorý<br />
Zuzane rozhodne nechýbal. Nie<br />
každý architekt je totiž schopný<br />
a ochotný tvoriť priestor domu,<br />
ktorého exteriérový vzhľad bol už<br />
jasne zadefinovaný. „Mala som to<br />
šťastie, že dispozíciu som mohla<br />
upraviť ešte pred samotnou realizáciou<br />
stavby. Predstava klientov bola<br />
dosiahnuť veľkorysejšie a efektívnejšie<br />
využiteľné priestory. Tým, že<br />
sme sa rozhodli rozšíriť pôdorysnú<br />
stopu domu o pol metra na každú<br />
stranu, sme dosiahli prijemnú vnútornú<br />
rozlohu obytnej plochy.“<br />
Výhľady ako inšpirácia<br />
Architektka riešila viaceré varianty<br />
vnútorného usporiadania. Veľká<br />
pozornosť sa v návrhoch dostala<br />
dennej zóne na prvom podlaží, na<br />
ktorom sa nachádza obývacia izba<br />
s kuchyňou a jedálňou. Priestor,<br />
kde sa stretáva hlavne rodina<br />
a priatelia, získal väčšie rozmery.<br />
Zásadné zmeny nastali v dispozícii,<br />
ktorú sa podarilo architektke<br />
Zuzane Mórocz upraviť tak, aby<br />
plnohodnotne naplnila kvalitu<br />
priestoru. A tak navrhla i zvýšenie<br />
výšky stropov a dverných otvorov.<br />
Priestorovému riešeniu pomohlo<br />
i zmenšenie garáže pre jedno auto<br />
na garáž iba pre golfové autíčko<br />
a skladové priestory, práčovňu<br />
a kotolňu. „Preriešenie dispozície<br />
nastalo aj vo vstupnej časti, kde<br />
sme sa s klientmi rozhodli rozšíriť<br />
predsieň, vyhodili sme existujúci,<br />
už nepotrebný sklad a ponechali<br />
kúpeľňu v novom pôdorysnom<br />
tvare,“ vysvetľuje architektka<br />
Zuzana Mórocz. „Taktiež som<br />
zmenila polohu kuchyne. Vznikol<br />
priestor na osadenie barového<br />
kuchynského pultu, na ktorý nadväzuje<br />
jedálenské sedenie. Samostatná<br />
obývacia izba je orientovaná<br />
tak, aby mali klienti výhlaď na<br />
jazero,“ dodáva. Riešenie interiéru<br />
jednotlivých miestností druhého<br />
nadzemného podlažia ovplyvnili<br />
predovšetkým výhľady. Verte či nie,<br />
usporiadanie nábytku a orientácia<br />
ABS#228 Hra techniky a intelektu 77
izieb priamo záviseli od výhľadov.<br />
„Napríklad rodičovskú spálňu<br />
som upravila tak, aby mali klienti<br />
výhľad na jazero priamo z postele.<br />
Na dosiahnutie tohto efektu bolo<br />
nevyhnutné znížiť parapet okna.<br />
Zväčšenie hosťovskej kúpeľne<br />
o priestor samostatného WC prinieslo<br />
možnosť osadiť tu voľne stojaciu<br />
vaňu aj sprchový kút s dvoma<br />
umývadlami a toaletou,“ vysvetľuje<br />
vznik kvalitného priestoru.<br />
Pútavé efekty<br />
Dominantou interiéru je, samozrejme,<br />
denná časť prízemia, ktorá je<br />
prepojená so zimnou a exteriérovou<br />
záhradou. Majitelia v nich trávia<br />
najviac času sami so sebou, svojou<br />
rodinou a priateľmi, posedávajú<br />
za barovým pultom, debatujú<br />
v zimnej záhrade, pozerajúc na<br />
hladinu jazera alebo západ slnka.<br />
Preto bola týmto častiam venovaná<br />
najväčšia pozornosť. „Klienti veľa<br />
cestujú, spoznávajú, videli mnoho<br />
zaujímavých miest, interiérov<br />
i architektúry. Zo svojich poznaní<br />
si chceli niečo priniesť aj do svojho<br />
súkromného sveta. Očakávali interiér,<br />
v ktorom by sa cítili ako doma.<br />
Projekt bol preto aj z tohto dôvodu<br />
pre mňa veľkou výzvou,“ rozpráva<br />
Zuzana.<br />
„Pri návrhu som vychádzala aj zo<br />
spomínaného slovíčka ,dominanta‘.<br />
Interiér musí obsahovať istú dominantu,<br />
ktorá každého pri príchode<br />
upúta. V tomto prípade je ňou dva<br />
a pol metrový travertínový kuchynský<br />
ostrov, ktorý zároveň slúži ako<br />
barový pult. Je tým wau efektom<br />
interiéru. Je nielen dispozičnou, ale<br />
aj dizajnovou dominantou celého<br />
kuchynsko-obývacieho priestoru,“<br />
pokračuje.<br />
„Za istú formu dominanty návrhu<br />
môžem považovať aj materiál drevo<br />
a drevenú dubovú dyhu, ktoré<br />
prevládajú na obkladoch stien,<br />
podlahe a nábytku primárne v prírodnom<br />
odtieni. Vo viacerých podobách<br />
je použitý aj prírodný kameň.<br />
Travertín sa opakuje vo forme<br />
obkladových pásikov na stenách<br />
a prechádza do obkladu schodiskových<br />
stupňov. Na prvý dojem možno<br />
odvážne riešenie, ale v konečnom<br />
dôsledku sa výsledný efekt oplatil.<br />
Prírodný kameň ako skulptúra<br />
bol použitý aj v kúpeľni s bledým<br />
obkladom, kde dominuje ručne<br />
vytesané umývadlo z mramoru<br />
Grigio Carnico. Ako čerešničku na<br />
torte si pri návrhu nechávam hru<br />
s textíliami a osvetlením, čo sú pre<br />
niekoho možno zanedbateľné, no<br />
v konečnom dôsledku podstatné<br />
záležitosti na vytvorenie kvalitného<br />
interiéru,“ dodáva Zuzana Mórocz.<br />
Interiér verzus emócie<br />
Pokiaľ je to možné a rozpočet<br />
to dovolí, architektka Zuzana<br />
Mórocz vždy navrhuje interiéry,<br />
ABS#228 Architektúra 78
1 NP<br />
OV<br />
P<br />
82,3 m2<br />
↖ Dominantou<br />
interiéru je dva a pol<br />
metrový travertínový<br />
kuchynský ostrov,<br />
ktorý zároveň slúži<br />
ako barový pult. Je<br />
tým wau efektom<br />
interiéru.<br />
2 NP<br />
1 NP<br />
P<br />
OV<br />
↗ Travertín sa opakuje<br />
vo forme obkladových<br />
pásikov na<br />
stenách a prechádza<br />
do obkladu schodiskových<br />
stupňov.<br />
78,5 m2<br />
82,3 m2<br />
aktualizácia 6.10.2<strong>02</strong>0<br />
↑ Pôdorys 1. NP<br />
↑ Pôdorys 2. NP<br />
2 NP<br />
78,5 m2<br />
ABS#228 Hra techniky a intelektu 79
ABS#228 Architektúra 80
↖↖ V kúpeľni dominuje<br />
ručne vytesané<br />
umývadlo z mramoru<br />
Grigio Carnico.<br />
↖ Interiérový návrh<br />
si vyslovene žiadal<br />
vtiahnuť prírodné<br />
elementy do svojho<br />
vnútra.<br />
↙↙ Prírodný kameň<br />
bol použitý aj<br />
v kúpeľni, tentokrát<br />
v kombinácii<br />
s bledým obkladom.<br />
↙ Architektka sa<br />
pri návrhu snažila<br />
o vytvorenie príjemnej<br />
atmosféry<br />
aj prostredníctvom<br />
materiálov, farieb<br />
a osvetlenia.<br />
↑ Zuzana Mórocz<br />
používa v návrhoch<br />
čo najviac prírodných<br />
materiá lov.<br />
Vtedy je dojem<br />
z interiéru najlepší,<br />
autentický a veľmi<br />
príjemný.<br />
Architektka Zuzana Mórocz<br />
pracuje v architektonickom<br />
ateliéri MoroczTacovsky. Spoločnosť<br />
sa vyprofilovala v roku 2<strong>01</strong>0. Dnes je<br />
svojimi aktivitami prepojená s mnohými<br />
developerskými spoločnosťami, ako aj<br />
s obchodnými reťazcami či súkromnými<br />
investormi. Projekčná činnosť sa po čase<br />
rozšírila na rôzne oblasti pôsobenia<br />
a ťažiskové zamerania. V súčasnosti<br />
zabezpečuje komplexné projektové<br />
práce v oblasti architektúry, urbanizmu,<br />
interiérového dizajnu a zároveň stavebného<br />
manažmentu. Navrhuje funkčné,<br />
praktické a moderné riešenia, tvorené<br />
pre každého klienta na mieru.<br />
kde používa čo najviac prírodných<br />
materiálov. „Vtedy je dojem z interiéru<br />
najlepší, autentický a veľmi<br />
príjemný. Žiadne umeliny! V tomto<br />
prípade o to viac, keďže sa dom<br />
nachádza v krásnom prírodnom<br />
prostredí borovicových lesov<br />
na Záhorí. Interiérový návrh si<br />
vyslovene žiadal vtiahnuť prírodné<br />
elementy do svojho vnútra,“<br />
vysvetľuje podstatu svojho návrhu.<br />
„Prepojenie prírody s interiérom,<br />
vytvorenie miesta, kde sa budú<br />
všetci cítiť dobre a zároveň budú<br />
potešení vizuálnym dojmom jeho<br />
interiérového riešenia. Vždy mi<br />
ide hlavne o atmosféru, vytvorenú<br />
materiálovými, farebnými a svetelnými<br />
prostriedkami, ktoré majú<br />
interiéru vdýchnuť dušu. Projekt<br />
som navrhla tak, aby ‚chata‘ nebola<br />
iba záležitosťou krátkodobého<br />
pobytu. Snahou bolo, aby v nej<br />
majitelia mohli tráviť plnohodnotný<br />
čas so svojou rodinou dlhodobo.<br />
K ,chate‘ som preto nepristupovala<br />
iba ako k víkendovému domu, ale<br />
ako k druhému domovu,“ hovorí na<br />
záver architektka interiéru Zuzana<br />
Mórocz. ■<br />
Víkendový dom<br />
Lokalita<br />
Architektka<br />
Podlahová<br />
plocha<br />
Šajdíkove Humence<br />
Zuzana Mórocz,<br />
architektonická<br />
kancelária<br />
MoroczTacovsky<br />
160 m 2<br />
Realizácia 2<strong>02</strong>1<br />
Dodávatelia<br />
Okná<br />
Obklady dlažby,<br />
sanita<br />
Tapety<br />
Parkety<br />
Koberce<br />
Nábytok<br />
Stolárske práce<br />
Stanislav<br />
Sokol – ALUSTAV,<br />
Ružomberok,<br />
z hliníkových<br />
profilov Aluprof<br />
A-Keramika<br />
Horus Trade<br />
Parkett store<br />
Koratex<br />
Domus Art<br />
Interiors by<br />
Stavflex<br />
ABS#228 Hra techniky a intelektu 81
RICHARD ROGERS (1933 – 2<strong>02</strong>1)<br />
Rytier,<br />
ktorý<br />
obrátil<br />
domy<br />
naruby<br />
TEXT: Ľudovít<br />
Petránsky<br />
FOTO: isifa/<br />
Shutterstock,<br />
profimedia<br />
Ako vojde Richard Rogers<br />
do dejín architektúry?<br />
Ako pionier radikálneho<br />
high-tech? Ako tvorca,<br />
ktorý čelil kritike, keď<br />
necudne obnažoval svoje<br />
budovy? Myslím, že sa<br />
tam ocitne skôr ako<br />
autor vety, ktorou menil<br />
panorámy veľkých miest<br />
ako málokto: „Architektúra<br />
je o verejnom priestore<br />
zrealizovanom budovami.“<br />
ABS#228 Architektúra 82
← Portrét Richarda<br />
Rogersa z roku 1991.<br />
Posolstvo tejto vety zaznelo aj na jeseň v roku 2006,<br />
keď sa v Benátkach konalo 10. bienále architektúry,<br />
ktoré šéfkurátor Richard Burdett kreoval v duchu<br />
ústrednej témy „Cities, architecture and society“<br />
(Mestá, architektúra a spoločnosť). Zlatého leva za<br />
celoživotné dielo udelili vtedy 73-ročnému Richardovi<br />
Rogersovi, ktorý sa už honosil šľachtickým titulom<br />
Lord Rogers of Riverside. V Benátkach vtedy povedal:<br />
„Mestá sú miestami, kde je život často veľmi vratký,<br />
ale zároveň sú tu tie najväčšie hmatateľné príležitosti<br />
na zlepšenie, zásahy a zmeny.“ Pochopil, že architektúra<br />
nie je ničím, ak nie je aj sociálnym umením.<br />
A tohto sa držal počas 60 rokov svojej tvorby. Aj preto,<br />
ako konštatovala BBC, sa stal jedným z najobľúbenejších<br />
a najrešpektovanejších architektov svojej<br />
generácie.<br />
Úder dáždnikom po hlave<br />
Bolo to v niektorý nevľúdny upršaný deň v Paríži na<br />
jar 1977, vo 4. obvode pozdĺž ulice Rue Beaubourg<br />
práve otvorili Centre Georges Pompidou. Richard<br />
Rogers sa šiel k tomuto manifestu high-tech architektúry<br />
prejsť, aby zistil reakcie miestnych obyvateľov.<br />
„Spomínam si, ako som stál pred budovou, keď ku<br />
mne zrazu podišla menšia žena s dáždnikom,“ povedal<br />
Rogers v rozhovore pre dezeen.com v roku 2<strong>01</strong>3. „Bez<br />
okolkov sa ma opýtala: ,Čo si myslíte o tejto budove?‘<br />
A ja som trochu neprezieravo odvetil: ,Ja som ju<br />
navrhol.‘ Na to ma nečakane udrela dáždnikom po<br />
hlave. Tak ako prišla, hneď aj odišla, a ja som zostal<br />
ako obarený. Pomyslel som si, že pre svoj názor musím<br />
aj niečo vydržať.“<br />
Láska na druhý pohľad<br />
Ani miestna tlač nebola bizarnému výtvoru tria Rogers,<br />
Piano, Franchini veľmi naklonená. Vplyvný Le Monde<br />
ich radikálny dizajn opísal ako „architektonického King<br />
Konga“ a Le Figaro slovami, že „už aj Paríž má svoju<br />
príšeru, podobne ako škótsky Loch Ness“. Len National<br />
Geographic bol zhovievavejší a o Centre Pompidou<br />
napísal, že „je to láska na druhý pohľad“.<br />
„Šok z nového sa vždy ťažko prekonáva,“ spomínal<br />
neskôr Rogers, ktorý však jedným dychom dodal, že<br />
aj efekt šoku je znakom dobrej architektúry. „Každá<br />
dobrá architektúra je moderná vo svojej dobe. Taká<br />
gotika bola oproti predchádzajúcemu vývoju neuveriteľným<br />
šokom a renesancia ďalším, a to pre všetky<br />
malé stredoveké stavby.“ Verejná mienka sa však<br />
začala rýchlo obracať a Centre Pompidou napokon postihol<br />
osud neďalekej „eiffelovky“ – stalo sa slávnym.<br />
Centrum sa stalo doslova kultúrnou ikonou mesta na<br />
Seine a jednou z jeho ústredných turistických atrakcií.<br />
Ročne ho navštívi okolo 5 miliónov ľudí, čo niekoľkokrát<br />
prekonáva pôvodné predstavy a podpisuje sa to<br />
aj na jeho kondícii. V januári 2000 bola dokončená<br />
27-mesačná rekonštrukcia Centre Pompidou a ďalšia<br />
ho čaká v roku 2<strong>02</strong>3, pričom by mala trvať až 4 roky.<br />
Veľké divadlo od tínedžerov<br />
„Povedali sme si, že budovu nepostavíme do stredu<br />
námestia, ale na jednu stranu, pretože to poskytne<br />
ľuďom priestor na stretávanie,“ vysvetľuje Rogers.<br />
„Naša myšlienka spočívala v tom, že ľudia budú mať<br />
pred sebou verejný priestor a po fasáde budú eskalátormi<br />
stúpať nahor ako po uliciach. Všetko potom<br />
dostane novú dynamiku. Počítali sme s tým, že ľudia<br />
sem budú prichádzať, aby videli umenie, ale aj preto,<br />
aby sa stretli s inými ľuďmi. Chceli sme to zrealizovať<br />
ako veľké divadlo.“<br />
„Vtedajšiu dobu sme vnímali v neustálom pohybe.<br />
Ak niečo platilo včera, dnes to už neplatí,“ pokračuje<br />
Rogers. „Tak sme si povedali, že urobíme masívne podlažia,<br />
ktoré budú mať veľkosť dvoch futbalových ihrísk<br />
bez vertikálnych prerušení, na ktorých si ľudia budú<br />
môcť teoreticky robiť, čo len budú chcieť. Zvyšok sme<br />
umiestnili von: konštrukciu s masívnymi oceľovými<br />
vzperami, mechanickú obsluhu, vodovodné potrubie,<br />
vzduchotechniku aj pohyb v podobe výťahov.“<br />
A prečo tam autori dali toľko farby? „Boli sme ako tínedžeri<br />
s vetrom vo vlasoch,“ dodáva spoluautor Renzo<br />
Piano. „Náš návrh bol cvičením v slobode, neriadený<br />
žiadnou túžbou po víťazstve alebo kompromise.“<br />
Mestá sú miestami, kde je<br />
život často veľmi vratký,<br />
ale zároveň sú v nich tie<br />
najväčšie hmatateľné<br />
príležitosti na zlepšenie,<br />
zásahy a zmeny.<br />
Futuristický jazyk, čiže high-tech<br />
Všetko sa začalo v 60. rokoch, keď Rogers so svojou<br />
ženou Su a Normanom a Wendy Fosterovcami založili<br />
v Londýne štúdio Team 4. Pod vplyvom radikálnych<br />
myšlienok avantgardných skupín, ako boli talianske<br />
Superstudio a britský Archigram, formulovali zásady<br />
high-tech, nového futuristického jazyka architektúry<br />
70. a 80. rokov. Richard Rogers a jeho súčasníci<br />
odmietli čisté tvary a „ľúbivý výraz“ a zamerali sa na<br />
technickú stránku architektúry. Túžili po strojovom<br />
výraze stavieb, ktoré chceli projektovať pomocou<br />
najmodernejších technológií a materiálov.<br />
Centre Pompidou bolo pôsobivou avantgardou, ale<br />
Rogers chcel ísť ešte ďalej. Chcel vytvoriť manifest<br />
novej estetiky a nájsť pre svoju víziu špičkových<br />
technológií adekvátne vyjadrenie. Osamostatnil sa<br />
od Renza Piana a založil kanceláriu Richard Rogers<br />
Partnership, ktorá sa neskôr premenovala na Rogers<br />
Stirk Harbour + Partners. Bolo už len otázkou času,<br />
kedy príde pre Rogersa zákazka aj doma, ktorá by<br />
potvrdila jeho pozíciu vplyvného architekta.<br />
Prišla onedlho a podobne ako v prípade Centre<br />
Pompidou staval opäť v centre európskeho veľkomesta.<br />
Jeho návrh modernej stavby pre poisťovňu<br />
Lloyd’s v londýnskej City sa presadil v konzervatívnej<br />
oblasti Cornhill a voľne pokračoval v princípoch<br />
z Pompidou. „Jeho architektúra s precíznym detailom<br />
v symbióze skla a kovu ponúka v tomto projekte úplne<br />
ABS#228 Rytier, ktorý obrátil domy naruby 83
TOP 7 stavieb Richarda Rogersa<br />
Centre Georges Pompidou<br />
Paríž (1971 – 1977) – manifest high-tech<br />
„Čau starec,“ ozvalo sa v telefóne. Písal sa rok 1971<br />
a Richardovi Rogersovi volal jeho „parťák“ Renzo<br />
Piano. „Sedíš? Ak nie, tak si sadni. Vyhrali sme!“ Návrh<br />
„inside-out“ architektúry od Renza Piana, Richarda<br />
Rogersa a Gianfranca Franchiniho vybrala porota<br />
spomedzi 681 uchádzačov zo 49 krajín. Porota pracovala<br />
v zložení Jean Prouvé (predseda), Oscar Niemeyer<br />
a Philip Johnson a dodnes je považovaná za jednu<br />
z najslávnejších v 20. storočí. Medzi zaujímavosti patrí,<br />
že išlo o prvú súťaž vo Francúzsku, ktorej sa mohli zúčastniť<br />
aj zahraniční architekti. Budova je pomenovaná<br />
po Georgesovi Pompiduovi, francúzskom prezidentovi<br />
z rokov 1969 – 1974. V súčasnosti je rozloha všetkých<br />
poschodí viac ako 100-tisíc štvorcových metrov. Najznámejšie<br />
sú 4. a 5. poschodie, kde sídli Národné múzeum<br />
moderného umenia, najväčšie svojho druhu v Európe.<br />
Terminál 4, letisko Barajas<br />
Madrid (2000 – 2006) – prvá Stirlingova cena<br />
Projekt získala kancelária Richard Rogers Partnership<br />
spoločne s madridským ateliérom Estudio Lamela.<br />
Autori museli do svojho návrhu zakomponovať automatický<br />
systém na manipuláciu s batožinou, automatické<br />
transportné pásy na prepravu osôb medzi hlavným<br />
terminálom a satelitmi, ako aj zastávky vlaku a metra.<br />
Za projekt získal Richard Rogers Partnership svoju prvú<br />
Stirling Prize.<br />
Millennium Dome<br />
Londýn (1999 – 2000) – aréna 3. tisícročia<br />
Stavba sa nachádza v severnej časti polostrova<br />
Greenwich na juhozápade Londýna. Konštrukcia zastrešenia<br />
dómu je najväčšou kupolou na svete. Vyzerá ako<br />
veľký stan s dvanástimi sto metrov vysokými nosnými<br />
vežami žltej farby. Každá z nich predstavuje jeden mesiac<br />
v roku alebo jednu hodinu na ciferníku hodín. Spoločne<br />
symbolizujú greenwichský hlavný svetový čas. Pôdorys<br />
má tvar kruhu s priemerom 265 m, pričom jeden meter<br />
predstavuje jeden deň solárneho roka. Klenba je vytvorená<br />
z materiálu PTFE (polytetrafluoroetylén) pokrytého<br />
sklenými vláknami. Projekt a samotná výstavba sa stali<br />
predmetom politickej kontroverzie, pretože budova<br />
neprilákala toľko návštevníkov, ako sa predpokladalo, čo<br />
viedlo k problémom s financiami. Aj keď pôvodné výstavisko<br />
a s ním súvisiaci komplex bol už demontovaný,<br />
strecha dómu ostala na svojom mieste a dnes slúži ako<br />
hlavná budova spoločnosti O2. Tá v budove zastrešuje<br />
vnútornú halu, tzv. O2 arénu, kino, výstavné priestory,<br />
hudobný klub, bary a reštaurácie.<br />
ABS#228 Architektúra 84
Leadenhall Building<br />
Londýn (2<strong>01</strong>1 – 2<strong>01</strong>4) – strúhadlo na syr<br />
Súčasný mrakodrap s výškou 225 m bol postavený na mieste<br />
staršej budovy z roku 1969. Po poškodení bombou na začiatku<br />
90. rokov bolo rozhodnuté o jeho demolácii, ktorá sa uskutočnila<br />
v rokoch 2007 – 2008. Novú budovu navrhol Rogersov<br />
ateliér Rogers Stirk Harbour + Partners v štýle high-tech<br />
s prvkami postmodernizmu. Budova má 48 nadzemných<br />
a 2 podzemné podlažia. Vďaka svojmu tvaru dostala prezývku<br />
„Cheesegrater“ (Strúhadlo na syr).<br />
Lloyd’s of London<br />
Londýn (1978 – 1986) – mechanická katedrála<br />
Nové sídlo poisťovacej spoločnosti s výškou 95 m (vrátane<br />
antény) patrí medzi najväčšie architektonické počiny<br />
80. rokov dvadsiateho storočia a Richarda Rogersa<br />
s jeho kanceláriou Richard Rogers Partnership vynieslo<br />
do prvej ligy svetovej architektúry. Jeden z najlepších<br />
príkladov britského high-tech rovnocenne pracuje<br />
s technickou efektívnosťou aj silným architektonickým<br />
výrazom. Výsledkom je veľmi romantický príspevok do<br />
panorámy Londýna, ktorý si vyslúžil prezývku „mechanická<br />
katedrála“. Stavba získala v roku 1987 tri ocenenia<br />
(Trust Award, Concrete Society Commendiation<br />
a Financial Times Architecture at Work Award). O rok<br />
neskôr bola ocenená prestížnou RIBA Award a Eternit<br />
8th International Prize for Architecture.<br />
Maggie's Centre<br />
Londýn (20<strong>01</strong> – 2008) – druhá Stirlingova cena<br />
Návrh od Rogers Stirk Harbour + Partners sa nachádza<br />
v areáli nemocnice Charing Cross Hospital v štvrti<br />
Hammersmith v západnom Londýne. V roku 2009 získal<br />
Rogers za budovu centra zaoberajúceho sa výskumom<br />
liečby rakoviny svoju druhú Sitling Prize. Bolo to len tri<br />
roky po letisku Barajas.<br />
3 World Trade Center<br />
New York (2006 – 2<strong>01</strong>8) –<br />
na mieste „Dvojičiek“<br />
Budova vznikla na mieste hotela<br />
Marriott World Trade Center (od autorov<br />
Skidmore, Owings & Merrill), ktorý stál<br />
na úpätí bývalých „Dvojičiek“. Po teroristických<br />
útokoch z 11. 9. 20<strong>01</strong> bol spolu<br />
s nimi zničený. Návrh pochádza od ateliéru<br />
Rogers Stirk Harbour + Partners.<br />
Má 80 poschodí a s výškou 329 m bol<br />
v roku 2<strong>02</strong>1 deviatou najvyššou budovou<br />
New York City.<br />
ABS#228 Rytier, ktorý obrátil domy naruby 85
flexibilné pôdorysy a to, čo obvykle býva ukryté vo<br />
vnútri – komunikačné systémy, inštalácie a mediálna<br />
technika–, prezentuje navonok,“ opísal jej princípy<br />
český historik architektúry Vladimír Šlapeta v úvode<br />
prednášky pri príležitosti udelenia čestného doktorátu<br />
ČVUT Richardovi Rogersovi v roku 1999. „Tým vzniká<br />
dynamický až expresívny charakter týchto veľkolepých<br />
kinetických stavebných diel.“<br />
Richard Rogers nezabudol ani na kontext a z roku<br />
1991 sú zaznamenané jeho slová: „Z vlastnej skúsenosti<br />
viem, ako veľmi sú dôležití osvietení a angažovaní<br />
klienti v dizajnérskom tíme popri architektoch a inžinieroch...<br />
S takým významným klientom, akým bol<br />
napríklad Lloyd’s, boli naše konzultácie s generálnym<br />
riaditeľom, riaditeľom pre rozvoj, správnou radou<br />
a množstvom ďalších výborov doslova na dennom<br />
poriadku... V tomto prípade výsledná stavba odráža<br />
klientovu vnímavosť a osvietenie.“<br />
Verný až do konca<br />
V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že Rogers bol vo<br />
svojom architektonickom názore na rozdiel od svojich<br />
súčasníkov najvytrvalejší. Zatiaľ čo Norman Foster<br />
začal svoje radikálne high-tech nápady čoskoro<br />
uhládzať a Michael Hopkins sa ich zase snažil uviesť<br />
do civilnejšej podoby a do kontextu s historicizmom,<br />
Rogers zostal verný pravému high-tech. A to až do<br />
svojej poslednej realizácie galérie Drawing Gallery,<br />
ktorú v provensalských viniciach Château La Coste dokončil<br />
začiatkom roka 2<strong>02</strong>1. Jeho princíp „inside-out“,<br />
čiže prenášanie prvkov konceptu „zvnútra navonok“,<br />
bol taký radikálny, že si získal azda najviac oponentov,<br />
pričom Princ Charles bol jedným z najagilnejších. Ale<br />
prišiel so svojím jazykom v správny čas, a preto si ho<br />
dokázal presadiť.<br />
Eva Jiřičná: Pracovať s Richardom bol sen<br />
Medzi blízkych spolupracovníkov Richarda Rogersa<br />
patrila aj pôvodom česká architektka prof. Eva Jiřičná<br />
(nar. 1939), ktorá mala začiatkom 80. rokov v Londýne<br />
zrealizovaných už niekoľko interiérov obchodov<br />
v duchu estetiky high-tech. Jeden z nich uvidel aj<br />
Rogers a pozval Jiřičnú, aby pracovala na interiéroch<br />
poisťovne Lloyd’s. „Pracovať s Richardom bol sen,“<br />
povedala v rozhovore pre <strong>ASB</strong> v roku 2007. „Jeho kancelária<br />
bola pre mňa fantastická škola a jeho pracovné<br />
prístupy boli v tom období také invenčné, aké si len<br />
viete predstaviť. V 80. rokoch to bol jeden z absolútnych<br />
vrcholov svetového diania.“<br />
Eva Jiřičná si po praxi u Rogersa založila v roku<br />
1984 vlastné štúdio, kde pokračovala v uplatňovaní<br />
princípov high-tech. Na otázku, či si myslí, že high-tech<br />
je módny, a teda časovo obmedzený štýl, odpovedala:<br />
„Ak ho interpretujeme ako záujem o konštrukcie<br />
a technológie, tak high-tech určite nie je uzavretá<br />
kapitola a myslím si, že ani nikdy nebude. Pozrite sa na<br />
Stonehenge: dva kamene a jeden preklad, to je predsa<br />
tiež high-tech. Aj celá egyptská architektúra pyramíd<br />
je taká, dodnes nevieme, ako to dokázali. High-tech sa<br />
snaží posunúť hranice súčasnej technológie ďalej. To<br />
chceli ľudia odjakživa. Z megalitov sa stali románske<br />
a gotické stĺpy, z nich katedrály s krásnymi oblúkmi,<br />
klenbami...“<br />
Tri premenné na záver<br />
O Richardovi Rogersovi by sa dalo písať veľa, ale<br />
treba vedieť aj skončiť. Tak ako on, ktorý odišiel po<br />
ukončení svojej poslednej práce, na ktorej mu tak<br />
záležalo... Ale predsa, na záver ešte zopár myšlienok,<br />
ktoré zazneli na jeho rozhlasových prednáškach Reith<br />
Lectures pre BBC a neskôr vyšli knižne pod názvom<br />
Cities for a Small Planet (Mestá pre malú planétu).<br />
Zazneli pred 26 rokmi, ale ich nadčasovosť je zrejmá:<br />
„Ľudský život vždy závisel od troch premenných<br />
– populácie, zdrojov a prostredia. Dnes sme možno<br />
prvou generáciou, ktorá čelí súčasnému vplyvu<br />
rozširovania populácie, vyčerpania zdrojov a erózie<br />
životného prostredia. Toto je síce všeobecne známe,<br />
ale napriek tomu zničujúca priemyselná expanzia<br />
pokračuje bezohľadne ďalej...“<br />
Z vlastnej skúsenosti<br />
viem, ako veľmi sú dôležití<br />
osvietení a angažovaní<br />
klienti.<br />
„Niektoré spoločnosti čelili vyhynutiu v dôsledku<br />
ekologických katastrof, ktoré si sami spôsobili, ako<br />
napríklad obyvatelia Veľkonočných ostrovov v Pacifiku,<br />
civilizácia Harappa z údolia Indus či Teotihuacán<br />
v predkolumbovskej Amerike. Spoločnosti, ktoré si<br />
v minulosti nedokázali vyriešiť svoje environmentálne<br />
krízy, buď migrovali, alebo vyhynuli. Zásadný<br />
rozdiel je dnes v tom, že rozsah našej krízy už nie je<br />
regionálny, ale globálny: týka sa celého ľudstva a celej<br />
planéty.“<br />
„Rogersova hviezda horela mimoriadne zúrivo,“ napísala<br />
vo svojom nekrológu na dezeen.com Catherine<br />
Slessorová. Áno, tento Brit bol aj usmievavý chlapík,<br />
ktorý dokázal nielen ochotne komunikovať so svojimi<br />
profesijnými partnermi, ale zároveň vedel svoje vízie<br />
veľmi ľudsky podať aj laickému publiku. Bol však aj<br />
veľmi nekompromisný pri presadzovaní týchto vízií<br />
do praxe. Nič nebolo preňho neuskutočniteľné. Aj<br />
preto dosiahol také výsledky. „Rád by som dúfal, že<br />
moje zásady budú mať svoje pokračovanie,“ povedal<br />
Rogers v spomenutom rozhovore pre dezeen.com<br />
v roku 2<strong>01</strong>3. ■<br />
↗ Architekt s nesmiernou<br />
charizmou<br />
bol zdvorilý a čestný,<br />
oddaný umeniu<br />
a vede o architektúre,<br />
urbanizmu,<br />
životu v meste<br />
a pozitívnym spoločenským<br />
zmenám.<br />
ABS#228 Architektúra 86
Richard Rogers – míľniky života<br />
▪▪<br />
Narodil sa 23. júla 1933 v anglicko-<br />
-talianskej rodine vo Florencii ako<br />
Richard George Rogers.<br />
▪▪<br />
Študoval na Architectural Association<br />
School of Architecture v Londýne<br />
(1954 – 1959), v roku 1962 absolvoval<br />
Yale School of Architecture na Yale<br />
University v New Haven, USA (1961 –<br />
1962) a krátko pôsobil v kancelárii<br />
Skidmore, Owings & Merrill v New<br />
Yorku.<br />
▪▪<br />
Po návrate do Londýna v roku 1963<br />
založil spolu so Su Brumwell (so svojou<br />
neskoršou manželkou), Normanom<br />
Fosterom a Wendy Cheesman štúdio<br />
Team 4, ktoré fungovalo až do<br />
roku 1967.<br />
▪▪<br />
Rogers neskôr pokračoval v práci so<br />
svojou ženou Su Rogers, Johnom Youngom<br />
a Laurie Abbott. Vznikol dom, ako<br />
aj štúdio pre fotografa Humphreyho<br />
Spendera (1968) neďaleko mesta<br />
Maldon v Essexe a Wimbledon house<br />
(1969) pre jeho rodičov, ktorý postavili<br />
podľa konceptu domu Zip-Up.<br />
▪▪<br />
V rokoch 1970 – 1977 pracoval<br />
s Renzom Pianom, pričom ich najslávnejším<br />
návrhom bolo Centre Pompidou<br />
v Paríži.<br />
▪▪<br />
V roku 1977 vzniklo Richard Rogers<br />
Partnership, do ktorého Rogers<br />
prizval aj Marca Goldschmieda a Mika<br />
Daviesa, spolupracovníkov z predchádzajúceho<br />
ateliéru.<br />
▪▪<br />
V roku 1986 bola ukončená stavba<br />
Lloyd’s of London, ktorá mu definitívne<br />
potvrdila medzinárodnú prestíž.<br />
V tom istom roku sa v Royal Academy<br />
konala dnes už kultová výstava<br />
s názvom London as it Could Be, ktorá<br />
predstavila návrhy Jamesa Stirlinga,<br />
Richarda Rogersa a Normana Fostera.<br />
▪▪<br />
Nasledovali ďalšie projekty – Európsky<br />
dvor pre ľudské práva v Štrasburgu<br />
(1989 – 1995), Ústredie pre televíziu<br />
Channel 4 v Londýne (1991 – 1994),<br />
administratíva 88 Wood Street v Londýne<br />
(1994 – 1999) a budova Daimler<br />
Chrysler na Potdsdamer Platz v Berlíne<br />
(1993 – 1999).<br />
▪▪<br />
V roku 1999 bol dokončený Millennium<br />
Dome (neskôr premenovaný<br />
na O2 arénu) na polostrove Greenwich<br />
v juhovýchodnom Londýne, ktorý mu<br />
priniesol ďalší mohutný, ale i kontroverzný,<br />
zahraničný ohlas.<br />
▪▪<br />
V roku 2005 dokončili Terminal 4<br />
na Medzinárodnom letisku Barajas<br />
v Madride, za ktorý získal o rok neskôr<br />
prestížnu Stirling Prize od Royal Institute<br />
of British Architects.<br />
▪▪<br />
V roku 2007 sa Rogersova firma<br />
premenovala na Rogers Stirk Harbour<br />
+ Partners. Vznikli stavby ako<br />
Maggie’s West London Centre (2008,<br />
druhá Stirling Prize), Terminal 5<br />
na letisku Heathrow v Londýne (2008),<br />
One Hyde Park v Londýne (2<strong>01</strong>1),<br />
budova Leadenhall v Londýne (2<strong>01</strong>4),<br />
zvaná aj „Cheesegrater” (Strúhadlo<br />
na syr), International Towers v Sydney<br />
(2<strong>01</strong>6) a 3 World Trade Center v New<br />
Yorku (2<strong>01</strong>8), postavená na mieste<br />
niekdajších „Dvojičiek“.<br />
▪▪<br />
Začiatkom roka 2<strong>02</strong>1 bola dokončená<br />
jeho posledná stavba – Richard Rogers<br />
Drawing Gallery, ktorá sa nachádza<br />
v juhofrancúzskych viniciach Château<br />
La Coste v Provensalsku. Po nej odišiel<br />
Rogers do dôchodku.<br />
▪▪<br />
Rogers získal množstvo cien vrátane<br />
Praemium Imperiale Prize for Architecture<br />
(2000) od Japan Art Association’s,<br />
ako aj Pritzkerovu cenu (2007),<br />
ktorá je považovaná za Nobelovu cenu<br />
architektúry.<br />
▪▪<br />
V roku 1991 ho kráľovná Alžbeta II.<br />
pasovala do rytierskeho stavu a v roku<br />
1996 sa stal Lordom Rogersom of<br />
Riverside a členom Hornej snemovne<br />
lordov.<br />
▪▪<br />
Bol dvakrát ženatý: so Su Brumwellovou<br />
mal troch synov (Ben, Zad a Ab),<br />
s Ruth Rogersovou dvoch synov<br />
(Roo a Bo, ktorý zomrel v roku 2<strong>01</strong>1).<br />
▪▪<br />
Zomrel 18. decembra 2<strong>02</strong>1 v Londýne.<br />
ABS#228 Rytier, ktorý obrátil domy naruby 87
Architekti<br />
sú často<br />
takí nudní<br />
ľudia<br />
LIBEREC,<br />
TEXT: REBEKA<br />
ZACKOVÁ,<br />
FOTO: portrét<br />
Filip Beránek,<br />
realizácie Špička<br />
a Chicago<br />
BoysPlayNice,<br />
Vokurka Radek<br />
Petrášek<br />
← Betónová<br />
Vyhliadka Růženka,<br />
obľúbená najmä<br />
u detí, ktorým vždy<br />
vyčarí úsmev na<br />
tvári.<br />
↑ Vyhliadka Špička<br />
Štúdio Mjölk Jan<br />
Vondrák a Jan Mach sú dvaja<br />
usmievaví, priateľskí českí<br />
architekti. Spolu tvoria ateliér<br />
Mjölk v Liberci, kde svojim<br />
klientom „plnia najhlbšie<br />
túžby a ešte sa pri tom<br />
dobre bavia“. Radi stavajú<br />
rozhľadne, ideálne každú<br />
inak, a na fotografiách ich<br />
realizácií môžete naraziť<br />
na gorily či ľudské banány<br />
sediace na bare.<br />
ABS#228 Architektúra 88
Uvoľnenosť a radosť, s akou<br />
vnímajú svoju prácu, perfektne ilustruje<br />
spôsob, akým prišli k názvu<br />
svojho ateliéru. Krok prvý, z česko<br />
-švédskeho slovníka vybrali 10<br />
najkrajších slov. Krok druhý, ako to<br />
býva aj v súťaži krásy Miss, vybrali<br />
to úplne najkrajšie, Mjölk (mlieko).<br />
A bolo hotovo.<br />
Rozprávali sme sa s nimi<br />
o odvahe, rovnováhe medzi prácou<br />
a voľným časom, ale aj o nudnej<br />
architektúre, ktorú navrhujú<br />
smutní architekti. Dopodrobna sme<br />
rozobrali ich online prezentáciu,<br />
najmä ich Reporty, v ktorých<br />
niekedy hovoria priamo ku klientom<br />
a niekedy zaznamenávajú<br />
osobné skúsenosti. Nakoniec sme<br />
rozobrali stavanie pamiatok i fakt,<br />
že medzi predstavami a realitou<br />
bude vždy rozdiel.<br />
Štúdio Mjölk ste spoločne<br />
založili v roku 2008, hneď po<br />
skončení vysokej školy, čo nie<br />
je úplne bežné. Ako to prebiehalo?<br />
Kde ste na to zobrali<br />
odvahu? Ako ste vedeli, že to<br />
zvládnete?<br />
Jan Vondrák (JV): Tá odvaha je<br />
väčšinou schovaná za neznalosťou<br />
samotného problému. Je veľmi<br />
príjemné, keď človek začína takúto<br />
vec a vôbec nič nevie. Takto vôbec<br />
nechápe, aké sú riziká, a ani si ich<br />
nedokáže pripustiť. Myslím, že táto<br />
neznalosť bola naším šťastím.<br />
S Honzom sme boli spolu<br />
na škole už od prvého ročníka.<br />
V druhom ročníku sme si povedali,<br />
že si založíme ateliér, a našli sme<br />
mu meno. Tento plán sme teda mali<br />
už veľmi dlho, navyše sme boli dosť<br />
naivní, a teda hneď, ako sme skončili<br />
školu, sme ateliér založili ešte<br />
s ďalším kamarátom Pavlom.<br />
Jan Mach (JM): Ak ide človek<br />
po škole niekam robiť, začína sa<br />
mu oveľa ťažšie. Zistí, čo vlastne<br />
znamená robiť tú prácu, a povie si<br />
„ty vole, tak to ne“. Keďže my sme<br />
to začali robiť hneď, tak nám to síce<br />
chvíľami pripadalo ťažké, ale hovorili<br />
sme si, že to už onedlho bude<br />
dobré a bude to pohoda. Trvalo to<br />
ale asi 5 rokov, kým to začala byť<br />
trochu pohoda. (smiech)<br />
Zo spôsobu vašej prezentácie<br />
a komunikácie cítiť takú<br />
„ľahkosť“, s ktorou veci očividne<br />
robíte. Ostal vám takýto<br />
prístup aj po toľkých rokoch,<br />
čo máte svoj ateliér?<br />
JM: Povedal by som, že je to stále<br />
lepšie a lepšie.<br />
JV: Myslím, že sa otvárame<br />
niekedy až priveľmi. (obaja sa<br />
smejú) Je to dobré, my chceme, aby<br />
nás tá práca bavila. Snažíme sa mať<br />
vo väčšine rozhodovaní voľnú ruku,<br />
či už ide o názvy našich firiem,<br />
alebo o prácu architekta. S tým je<br />
spojená aj naša prezentácia. Má<br />
cieliť na klientov, ktorí majú otvorenú<br />
hlavu a sú schopní akceptovať<br />
aj myšlienky, ktoré nie sú často<br />
úplne štandardné.<br />
Vychádza to? Priťahuje to<br />
práve ľudí s humorom, ktorí<br />
sa dokážu baviť? Máte nejaké<br />
vtipné zážitky z klientmi?<br />
100<br />
Ateliér založili v roku 2008 po<br />
ukončení štúdia na Fakulte umenia<br />
a architektúry v Liberci, Českej<br />
Republike.<br />
12<br />
ľudí tvorí v súčasnosti štúdio Mjölk.<br />
Na jeho čele stoja Jan Vondrák<br />
a Jan Mach<br />
350<br />
projektov majú na konte – najmä<br />
v Českej republike, ale aj na<br />
Kostarike či v Libanone<br />
Tipy na výlet v ČR. Pre verejnosť<br />
je prístupných päť rozhľadní:<br />
Věž Vokurka, Vyhlídka Špička,<br />
Hlídka na Stráži, Rozhledna<br />
Měňavka a Vyhlídka Růženka.<br />
ABS#228 Architekti sú často takí nudní ľudia 89
JV: Takých máme veľa. Doteraz<br />
máme asi 350 projektov a za tými<br />
350 projektmi je asi tak 350 úplne<br />
šialených klientov. (smiech) Napríklad,<br />
keď prišli k nám do bývalého<br />
ateliéru, kde sme mali boxovací<br />
vak, nepredstavili sa, ale začali<br />
boxovať do vaku. A my sme vôbec<br />
nevedeli, čo sú to za ľudia. (smiech)<br />
Urobili sme už všelijaké veci,<br />
ale povedali sme si, že nebudeme<br />
robiť niečo len pre peniaze, že nás<br />
to musí primárne baviť. Niežeby<br />
na peniazoch vôbec nezáležalo,<br />
ale tá zábavnosť je určujúci faktor,<br />
či projekt zoberieme alebo nie.<br />
Raz sme skúsili toto pravidlo<br />
zlomiť. Mali sme ruských klientov,<br />
s ktorými to od začiatku nevyzeralo<br />
moc dobre. Zadanie, ktoré mali,<br />
bolo dosť šialené, rovnako aj ich<br />
vkus a referencie, ale povedali sme<br />
si, že ich tú architektúru naučíme.<br />
Že im budeme naše návrhy nosiť<br />
tak dlho, až kým si nevyberú niečo<br />
kvalitné. Skončilo to tak, že po<br />
šiestich mesiacoch úplne brutálnej<br />
práce sme im urobili vizualizácie<br />
s drakmi na vstupnej bráne,<br />
s kvetinami na oknách v šialených<br />
farbách v nejakom barokovom<br />
pseudonezmysle. To bol posledný<br />
projekt, ktorý sme robili čisto pre<br />
peniaze. Nezačali sme ho robiť čisto<br />
pre peniaze, ale nakoniec to tak<br />
dopadlo.<br />
Takže z klientmi je to niekedy<br />
väčšia zábava, niekedy skôr väčší<br />
Zábavnosť je<br />
určujúci faktor,<br />
či projekt<br />
zoberieme<br />
alebo nie.<br />
malér, ale vždy sú z toho príbehy,<br />
na ktorých sa človek s odstupom<br />
času zasmeje.<br />
Na vašej stránke sa mi veľmi<br />
páčia Reporty, v ktorých napríklad<br />
píšete, že často sa s klientmi<br />
stanete priateľmi a potom<br />
má práca iný ráz a nádych.<br />
Ako často sa to stáva?<br />
JV: 99 % klientov zostávajú našimi<br />
známymi a asi tak spolovice sa<br />
stávajú dobrými kamarátmi.<br />
JM: Veľké množstvo projektov<br />
zanikne skôr, ako sa zrealizujú<br />
alebo rozbehnú. S tými ľuďmi<br />
sa už potom ďalej nestretneme.<br />
So súkromnými klientmi, ale aj<br />
s podnikateľmi či starostami obcí,<br />
s ktorými dotiahneme projekt do<br />
konca, je to iné. Počas stavby, ktorá<br />
môže trvať napríklad 3 roky, sa<br />
s klientom vidíme naozaj často.<br />
Tam potom musí vzniknúť osobný<br />
vzťah. Človek ich potom považuje<br />
za priateľov...<br />
Teraz sme napríklad potrebovali<br />
na fotenie Vyhliadky v Rokytnici<br />
zohnať helmu a bobovú kombinézu.<br />
Zavolali sme starostovi, to je také<br />
prirodzené, a on všetko za 4 hodiny<br />
zohnal. Nejako to tam vykúzlil.<br />
Takto to funguje.<br />
JV: To, čo je pre mňa ešte zaujímavé,<br />
je, že niektorí klienti si<br />
uvedomujú, že ten priateľský vzťah<br />
im poskytne z projektu viac. Vidia,<br />
že ak sa k nám viac priblížia, my im<br />
potom dáme viac. Skutočne sa mi<br />
zdá, že pár ľudí to robí programovo.<br />
(smiech)<br />
Aká je kultúra vo vašom<br />
štúdiu?<br />
JV: Náš ateliér funguje na dosť<br />
osobnej báze, teda sme taká akoby<br />
rodina. Je to veľmi príjemné.<br />
Poznáme schémy z iných kancelárií,<br />
vieme, ako to funguje v absolútne<br />
profesionálnom a chladnom ateliéri,<br />
aj to, ako to funguje vo veľmi<br />
rodinnom ateliéri. My si medzi tým<br />
vyberáme takú vlastnú cestu, čo je<br />
jednoducho taký priateľský ateliér,<br />
kde sa ľudia neboja chodiť ráno<br />
do práce, jedenkrát za týždeň sa<br />
striedajú vo varení a majú chuť sa<br />
schádzať aj vo voľnom čase. To, že<br />
spolu trávime voľný čas, je dobrým<br />
dôkazom toho, že fungujeme<br />
správne, že my v rámci vedenia<br />
ateliéru vystupujeme priateľsky<br />
a zároveň že to tak vnímajú aj naši<br />
zamestnanci.<br />
ABS#228 Architektúra 90
← Na fotografiách<br />
realizácií často spolupracujú<br />
so štúdiom<br />
BoysPlayNice, ktoré<br />
sa snaží zachytiť<br />
hlavnú ideu alebo<br />
atmosféru priestoru.<br />
→ Pri rozhľadniach<br />
niekedy ani nejde<br />
o lepší výhľad, ale<br />
o to, že vytiahnu ľudí<br />
do prírody.<br />
JM: Teraz dosť premýšľame nad<br />
veľkosťou nášho štúdia. Cítime,<br />
že by sme mohli byť o dosť väčší<br />
vzhľadom na množstvo práce, ktoré<br />
máme, ale nechceme, aby nás bolo<br />
o toľko viac, že už nebudeme môcť<br />
robiť to, čo nás baví, nedostaneme<br />
sa k tej tvorbe, ale budeme iba riadiť<br />
ľudí. Sme teraz na takej hranici, kde<br />
nás baví zväčšovať sa, ale zároveň<br />
chceme osobne poznať všetkých<br />
ľudí, čo tu pracujú, a ich životy.<br />
Teraz je nás 12 a tá hranica bude asi<br />
okolo 20 ľudí. Z pozorovania iných<br />
kancelárií, kde je 40 či 60 ľudí,<br />
vieme, že tam to funguje už úplne<br />
inak. O tých ľudí sa už stará niekto<br />
iný a šéfovia už tú architektúru nevymýšľajú.<br />
Celkom vedome nad tým<br />
uvažujeme, keďže sme si v našej<br />
histórii vyskúšali veľa možností,<br />
keď ľudia prichádzali a odchádzali.<br />
Presuňme sa teraz k vašim<br />
projektom. Zaujali ma vaše<br />
rozhľadne, najmä fakt, že<br />
každá je úplne iná. Mohli by<br />
ste o nich niečo porozprávať?<br />
Architekti môžu čakať,<br />
kto príde, alebo sa<br />
prezentovať tak, aby si<br />
nalákali správnych klientov.<br />
JV: Hneď po založení ateliéru<br />
sme ešte nemali prácu, a tak<br />
sme si vymysleli, že nakreslíme<br />
rozhľadňu a skúsime ju niekde<br />
realizovať. Keď sme ju navrhli,<br />
začali sme obchádzať starostov<br />
a hneď prvý alebo druhý povedal,<br />
že to chce, a tak bola postavená<br />
„Věž Vokurka“. Veľmi sa nám<br />
zapáčilo, že si môžeme takto sami<br />
iniciovať prácu. Architekti buď<br />
môžu čakať, kto príde, alebo môžu<br />
vystupovať nejakým spôsobom,<br />
môžu písať texty, lákať si klientov<br />
myšlienkovými pochodmi, alebo<br />
sa prezentovať veľmi špecifickými<br />
projektmi, aby si nalákali tých<br />
správnych klientov.<br />
JM: Je to veľmi pekná práca,<br />
pretože je výtvarná. Človek si<br />
odpočinie od rodinných domov,<br />
kde rieši kuchyne a to, či sa mu<br />
vojdú všetky veci do skrine alebo<br />
či budú deti šťastné na schodoch.<br />
Zrazu rieši iba to, ako dostať ľudí<br />
o pár metrov vyššie a ako urobiť čo<br />
najzaujímavejšiu skulptúru. Ľudia<br />
často hovoria, že tie rozhľadne<br />
staviame tak, že z nich ani nie je<br />
o toľko lepší výhľad, ako tam bol<br />
predtým, ale že sú samy osebe<br />
zaujímavým artefaktom, za ktorým<br />
ľudia idú, ktorý ich vytiahne do<br />
prírody. Baví nás, že sa nám vždy<br />
podarilo vymyslieť úplne inú vec.<br />
Keby sa niekto pozrel na tých päť<br />
rozhľadní, ktoré už stoja, možno by<br />
ani nepovedal, že je to od jedného<br />
ateliéru, pretože každá je úplne<br />
iná, na nejakom inom princípe,<br />
podmienenom tým miestom alebo<br />
podľa toho, čo sme v tom čase<br />
riešili vo svojich myšlienkach. Ale<br />
to mi pripadá správne, je to taká<br />
naša cesta.<br />
Predpokladám, že pri<br />
navrhovaní rozhľadní máte<br />
oveľa väčšiu voľnosť ako vo<br />
väčšine ostatných projektov,<br />
napríklad rodinných domov<br />
alebo kancelárií. Pomáhajú<br />
vám niekedy tie obmedzenia?<br />
Viem, že niekedy má človek<br />
problém vymyslieť niečo práve<br />
pre prílišnú voľnosť, nie je sa<br />
od čoho odraziť...<br />
JV: Je to presne tak, ako hovoríte.<br />
Čím viac obmedzení, tým lepšie.<br />
Napríklad, keď sme obmedzení<br />
nejakou morfológiou pozemku<br />
alebo nejakým problémom v tom<br />
mieste a my to musíme vyriešiť,<br />
tak je to dobré. Keď sú to však<br />
obmedzenia od stavebného úradu<br />
na pomer strán domu a veľkosti<br />
okien, tak je to mizerné.<br />
JM: Inými slovami, radi staviame<br />
na prudkom svahu. Vyvoláva to<br />
totiž potrebu zaujímavej architektúry,<br />
lebo sa treba vyrovnať<br />
s prírodnými podmienkami. Ale<br />
úplne nás hnevá, keď nám z CHKO<br />
hovoria, aký má byť pomer okien.<br />
Myslíme si, že napríklad aj v Jizerkách<br />
môžu byť súčasné domy<br />
ABS#228 Architekti sú často takí nudní ľudia 91
a nemusia mať chalupárske okná<br />
ako pred 150 rokmi, lebo nevieme<br />
prečo. To je rozdiel v tých obmedzeniach.<br />
Ak sú dané realitou,<br />
sú zaujímavé a inšpirujúce, ak sú<br />
dané úradmi, sú skôr otravné.<br />
Čo ďalšie si všímate v architektúre,<br />
čo vás trápi alebo nad čím<br />
si lámete hlavu?<br />
JM: Dosť nás trápi to, že najviac<br />
objemu, čo sa postaví, je ohromná<br />
nuda. Všetky developerské bytovky,<br />
kde sa predávajú byty, sú často<br />
navrhnuté tak, aby sa len otočili<br />
peniaze, a nevznikajú pri tom<br />
žiadne nové prostredia. Navyše je<br />
to veľmi veľký objem, ktorý nám<br />
ako architektom uteká. Toto ma<br />
štve a zdá sa mi, že sme v tom dosť<br />
zabrzdení. Nestojí to viac alebo<br />
len o trošku viac, keď sa to urobí<br />
pekne, no je to veľmi dôležité, veď<br />
tam vyrastajú ľudia. Vždy, keď sa<br />
postaví takáto hnusná bytovka, je<br />
to premrhaná šanca a ja ohromne<br />
trpím. V tomto by sa dal urobiť<br />
veľký posun, keby si všetci developeri<br />
a všetci okolo uvedomili,<br />
že tá pridaná hodnota toho, že to<br />
prostredie je navrhnuté skvele, je<br />
veľká.<br />
Prečo je to podľa vás tak?<br />
JM: Ľudia nevnímajú architektúru<br />
ako zábavu. Vy ste to celkom dobre<br />
povedali na začiatku, že keď sa pozriete<br />
na mnoho architektonických<br />
ateliérov, že nepôsobia tak ako<br />
náš. Architekti sú často takí nudní<br />
ľudia. Vždy, keď ideme na večierok<br />
a je tam veľa architektov, tak si<br />
hovoríme, čo tam budeme robiť.<br />
Dôvodom toho podľa mňa je,<br />
že tá profesia je veľmi náročná<br />
a ide o veľa peňazí. Ľudia časom<br />
zvážnejú, pretože riešia ťažké veci<br />
a ťažké problémy. Keď riešim ťažké<br />
problémy, často ani ja nie som<br />
zábavný, ale utrápený.<br />
JV: Tá profesia je regulárne<br />
náročná a málokto má ešte energiu<br />
na to, aby dokázal robiť nejakú<br />
osvetu alebo čokoľvek navyše.<br />
Ako to, že vy máte energiu<br />
prinášať do toho aj tú zábavu<br />
alebo osvetu, ako ste to<br />
nazvali? Ako to, že vy to zvládate<br />
a toľko iných architektov<br />
nie?<br />
JV: Je veľmi zaujímavé, že napríklad<br />
v našej komunite architektov máme<br />
radosť z každého postaveného domu.<br />
Nevnímame žiadnu konkurenciu,<br />
každá postavená budova ukazuje<br />
ľuďom, že stavať sa dá pekne a normálne.<br />
Zdá sa mi, že ľudia v našom<br />
veku, tie ateliéry, ktoré vznikli<br />
v rovnakom období, sú na tom dosť<br />
podobne a cítia to rovnako.<br />
JM: Keď sa niekomu podarí postaviť<br />
dobrý dom alebo veľký dom<br />
v centre mesta, je to vždy oslava aj<br />
pre nás. Hovoríme si, že je dobré,<br />
keď ľudia uvidia, že sa to dá aj<br />
dobre.<br />
Vráťme sa k tým Reportom,<br />
ktoré píšete vy, pán Vondrák,<br />
o ktorých si myslím, že sú<br />
neoddeliteľnou súčasťou toho,<br />
čím ste iní. V čom je pre vás<br />
písanie o vašich skúsenostiach<br />
prínosné? Majú aj tie texty<br />
nejaký cieľ alebo ide len o vaše<br />
zmýšľanie?<br />
JV: Ide o to, aby sme ukázali,<br />
čo sme presne za ľudia. To, čo<br />
píšem v Reportoch, ukazuje, akým<br />
spôsobom pracujeme, a klientovi<br />
to ma ukázať, s kým prichádza<br />
do kontaktu. Tak ako hovoril aj<br />
Honza, väčšina architektonických<br />
štúdií má tú prezentáciu absolútne<br />
strohú a nudnú, je len výsekom<br />
ich práce. Ja si však myslím, že<br />
keď s niekým spolupracujete na<br />
projekte, dostávate sa omnoho<br />
ďalej, až za horizont architektúry,<br />
kde je to omnoho osobnejšie. My sa<br />
chceme prezentovať tak, aby klient<br />
pochopil, čo ho čaká po všetkých<br />
stránkach.<br />
JM: Tá prílišná profesionalita,<br />
ktorá je pri architektoch hodnotená<br />
ako taký „etalón architektovania“,<br />
ide mimo nás. Vôbec to nie je to,<br />
k čomu sa chceme dostať. Tieto<br />
pohľady Reportov do osobných<br />
vecí by mohli byť považované<br />
za neprofesionálne a niektorých<br />
klientov, ktorí si povedia, že takto<br />
sa profesionál nespráva, to môže<br />
aj odohnať. Ja si ale myslím, že tá<br />
prílišná profesionalita je nanič,<br />
pretože je studená a potom bude<br />
taká aj tá architektúra.<br />
Tu sa rekonštruujú staré<br />
komunistické škôlky<br />
namiesto toho, aby sa<br />
postavila normálna škôlka,<br />
vhodnejšia na výchovu detí.<br />
JV: Architektúra je veľmi osobná<br />
služba. A podľa mňa aj má byť<br />
osobná, pretože až potom to<br />
dostáva tie správne impulzy a je<br />
to zábavné. V tomto duchu sa nám<br />
veľmi páči téma úsmevnej architektúry.<br />
JM: Čítali sme taký pekný teoretický<br />
text, ktorý hovoril o tom, že architektúra<br />
nie je vnímaná ako niečo,<br />
ABS#228 Architektúra 92
↑ „Věž Vokurka“,<br />
ktorej dizajn architekti<br />
vymysleli hneď<br />
po založení štúdia,<br />
keď ešte nemali<br />
klientov.<br />
kam prídem a začnem sa usmievať.<br />
Tá najlepšia architektúra má väčšinou<br />
vyvolať nejaké ohromenie alebo<br />
vážnosť a skôr také tie „smrteľné<br />
stavy“. (smiech) Myslím si, že sa<br />
nám darí robiť aj takú úsmevnú architektúru.<br />
Napríklad naša Vyhliadka<br />
Růženka – je to taký divný bubák.<br />
Keď tam ľudia prídu, aj sa tak tvária,<br />
deti sa smejú, majú to rady.<br />
Myslíte si, že by radostnejší<br />
prístup k navrhovaniu a k architektúre<br />
mohol zmeniť veci<br />
aj na úrovni mesta?<br />
JM: Áno. Na druhej strane je však<br />
ťažké tú pohodu okolo tej profesie<br />
vytvoriť, najmä ak sa bavíme<br />
o mestských priestoroch, kde sú<br />
rozhodnutia naviazané na politické<br />
procesy a mestské peniaze. Teraz<br />
je taký trend mať mestských architektov.<br />
Títo mestskí architekti sú<br />
extrémne vážni, pretože dostávajú<br />
poriadne zabrať. Majú potrebný<br />
vkus, rozhodujú o verejných peniazoch<br />
a snažia sa zo zásady robiť<br />
v meste to dobro, ale všetci ich obviňujú<br />
z toho, že je to korupcia. Je<br />
to pre nich ťažká situácia a potom<br />
sú veľmi vážni a až takí smutní.<br />
Ale sú aj miesta, kde sa to darí.<br />
Na západe vznikajú projekty celých<br />
štvrtí, kde vidno, s akou radosťou<br />
to muselo vznikať. Aj oni to museli<br />
mať veľmi ťažké, ale výsledok<br />
pôsobí veselo. Takže dá sa to robiť<br />
aj takto...<br />
JV: Ja si tiež myslím, že sa to dá do<br />
toho vniesť, ale je málo politikov,<br />
ktorí si uvedomujú, že keď sa stavia<br />
škôlka, má byť zábavná a deti má<br />
motivovať k rozvoju. Tu sa rekonštruujú<br />
staré komunistické škôlky,<br />
obaľujú sa do polystyrénu namiesto<br />
toho, aby sa postavila normálna<br />
škôlka, ktorá by bola vhodnejšia<br />
na výchovu detí. Deti tam strávia 4<br />
roky svojho života v tom najkreatívnejšom<br />
veku a potom, keď vyrastú,<br />
si budú napríklad spomínať na<br />
nejaké „prazážitky“ z toho priestoru.<br />
Aj ja to tak mám. Keď som bol<br />
dieťa, ohromovali ma niektoré veci<br />
a priestory. Aj napriek tomu, že si<br />
to neuvedomujeme, to v čom vyrastáme,<br />
nás veľmi ovplyvňuje.<br />
Myslíte si, že vo všeobecnosti<br />
sa architekti zamýšľajú nad<br />
tým, ako bude architektúra,<br />
ktorú vytvoria, ovplyvňovať<br />
ľudí, ktorí sa v nej budú<br />
pohybovať? Alebo je to aspekt<br />
navrhovania, na ktorý už nezostáva<br />
čas?<br />
JV: Je veľmi dobré, keď si človek<br />
uvedomí, že stavia budúce pamiatky.<br />
Je dobré na to myslieť, robiť to<br />
poriadne a možno za 1 000 rokov<br />
z nich budú vykopávky. (smiech)<br />
Ak nájdu tú našu betónovú Vyhliadku<br />
Růženku, ten, kto ju vyhrabe<br />
o 1 000 rokov, si bude lámať hlavu<br />
nad tým, že „čo to bolo za civilizáciu,<br />
to fakt nechápem“. (smiech)<br />
Keď navrhujete nejaký priestor,<br />
určite máte konkrétne predstavy<br />
o tom, ako bude potom ten<br />
priestor na človeka pôsobiť.<br />
Býva často rozdiel medzi tým,<br />
čo si predstavujete pri návrhu,<br />
a tým, ako je to potom v skutočnosti?<br />
JM: Stáva sa to skoro vždy. Tá<br />
realita jedna k jednej je vždy prekvapivá,<br />
niekedy v dobrom zmysle<br />
slova, niekedy v trochu horšom. Pociťoval<br />
som napríklad veľkú radosť,<br />
keď sme nedávno dokončili jeden<br />
z našich projektov. Mal som nejaké<br />
očakávania od toho priestoru, ale<br />
bolo to ešte lepšie. Potom si človek<br />
neskromne povie, že to funguje.<br />
JV: Na druhej strane si človek<br />
v jednom dome skromne povedal,<br />
že tých okien je tam veľa, až je<br />
to nepríjemné. Ale to je súčasť<br />
procesu. Starí architekti sú skúsenejší<br />
a mladí neskúsenejší.<br />
JM: Aj napriek tomu, že stále<br />
pozeráme do plánov a vieme dosť<br />
dobre odhadnúť a predstaviť si, čo<br />
sú to tri metre, kým tá vec nestojí,<br />
nevieme na 100 %, aké to bude.<br />
Preto je dobré chodiť na stavbu<br />
počas procesu. Napríklad teraz<br />
vo Vimperku staviame „Továrnu<br />
Vavi“, stavbu kruhového tvaru. Keď<br />
boli dokončené ešte len základy,<br />
zdalo sa to byť veľmi veľké. Keď sa<br />
postavila strecha, pôsobila príliš<br />
tenko. Po zasklení sa opäť úplne<br />
zmenil dojem z toho priestoru. Ako<br />
pribúdajú vrstvy, dojem sa mení. Pri<br />
chodení na rozostavané projekty<br />
sa človek učí lepšie cítiť proporcie,<br />
niežeby si to uvedomoval, do hlavy<br />
to lezie samo.<br />
Keď si počas stavebného<br />
procesu uvedomíte, že niečo<br />
nie je tak, ako ste zamýšľali, čo<br />
sa potom stane? Ako to komunikujete<br />
s klientom?<br />
JM: Je dôležité povedať aj to, že<br />
takéto situácie sa stávajú vždy. Nie je<br />
stavba, na ktorej by bolo všetko tak,<br />
ako si to človek predstavoval. To sa<br />
nám nikdy nestalo. Neviem, či je to<br />
tým, že až tak zle projektujeme, ale<br />
myslím si, že je to bežné. Niekedy to<br />
môže byť viac chyba z našej strany,<br />
že sme si niečo predstavili inak, ako<br />
to išlo urobiť, niekedy je to čisto<br />
chyba dodávateľov. V konečnom dôsledku<br />
ale ide o to naučiť sa s tým<br />
pracovať. „Keď sa niekde splavuje<br />
rieka, tie kamene prichádzajú a my<br />
ich musíme obísť a nestroskotať.“ ■<br />
ABS#228 Architekti sú často takí nudní ľudia 93
V ARCHITEKTÚRE<br />
JE <strong>SK</strong>LO STÁLE<br />
PODCEŇOVANÉ<br />
TEXT: REBEKA<br />
ZACKOVÁ<br />
FOTO: HANSGROHE,<br />
ARCHÍV PETRA<br />
OLAHA A LARSA<br />
KEMPERA<br />
Peter Olah a Lars Kemper<br />
navrhli pre značku AXOR<br />
sklenený koncept dostičiek.<br />
Uvedený Glass concept má<br />
ambíciu rozšíriť potenciál<br />
kolekcie Axor MyEdition.<br />
ABS#228 Dizajn a umenie 94
← Príroda bola pre<br />
dizajnérov jednou<br />
z inšpirácií.<br />
↗ Široká škála,<br />
z ktorej si možno<br />
vybrať, má pomôcť<br />
s personalizáciou<br />
priestoru podľa<br />
každého osobného<br />
štýlu.<br />
Slovenský dizajnér Olah a nemecký<br />
dizajnér Kemper, dvaja cudzinci<br />
v hlavnom meste Českej republiky,<br />
spolupracujú na projektoch<br />
rôznych mierok – od pohárov<br />
na víno cez trofeje na Tour de<br />
France až po architektonické<br />
inštalácie. Ich projekty však<br />
vždy spája jeden materiál – sklo.<br />
Na základe mnohých úspešne<br />
dokončených projektov s týmto<br />
médiomich oslovil na spoluprácu<br />
konateľ Hansgrohe CS Ladislav<br />
Grebec pre značku AXOR, ktorá<br />
sa venuje dizajnu kúpeľní práve<br />
prostredníctvom spolupráce s tými<br />
najuznávanejšími dizajnérmi<br />
sveta. Výsledkom je šesť variantov<br />
sklenených doštičiek rôznych<br />
vzorov vsadených do kovovej<br />
vodovodnej batérie. Rozširujú<br />
kolekciu AXOR MyEdition, ktorá<br />
podporuje zákazníkov v personalizácii<br />
svojho domova a dáva okrem<br />
iného na výber kožu, drevo alebo<br />
aj mramor. Opýtali sme sa ich, ako<br />
sa spoznali, odkiaľ prišla inšpirácia<br />
k doštičkám, aká je práca so sklom,<br />
ale aj čo si myslia o použití skla<br />
v architektúre.<br />
Stretli sme sa, aby sme sa<br />
porozprávali o vašej spolupráci<br />
so značkou AXOR, no predtým,<br />
ako začneme, mohli by ste nám<br />
povedať niečo o sebe? Ako<br />
začala vaša spolupráca? Ako<br />
ste sa spoznali?<br />
Spoznali sme sa v roku 20<strong>01</strong>,<br />
krátko po tom, ako sme sa obaja<br />
prisťahovali do Českej republiky.<br />
Prvýkrát sme sa stretli pri konzultácii<br />
jedného projektu. Od prvého<br />
momentu to medzi nami fungovalo,<br />
a tak sme začali pracovať na<br />
niečom, čo voláme „stret západu<br />
a východu“, keďže Lars Kemper<br />
prišiel do Prahy z Nemecka a ja zo<br />
Slovenska. Všetky svoje projekty<br />
podpisujeme ako „Gastarbeiter“, čo<br />
značí, že v Českej Republike obaja<br />
žijeme a pracujeme ako cudzinci.<br />
Dobrý dizajn<br />
je dôležitý, no<br />
nezáleží na tom,<br />
kto za ním stojí.<br />
Spolupracujete už dlhý čas,<br />
ako práca medzi vami dvoma<br />
prebieha?<br />
Naše spoločné projekty sú rôznorodé<br />
– od malého skla na pitie<br />
cez nábytok až po veľké architektonické<br />
inštalácie. Na všetkých<br />
spolupracujeme už naozaj dlho, ,<br />
takmer 20 rokov. Veľa pracujeme aj<br />
oddelene a v rôznych oblastiach, no<br />
aj táto práca v konečnom dôsledku<br />
obohacuje našu vzájomnú spoluprácu.<br />
Väčšinou sa stretávame v štúdiu<br />
alebo priamo v dielni na spracovanie<br />
skla. Niekedy skúšame pracovať<br />
na diaľku, keďže je to v súčasnosti<br />
také jednoduché.<br />
Značka Axor vás prizvala na<br />
spoluprácu preto, lebo máte<br />
bohaté skúsenosti s prácou so<br />
sklom, ktoré je na batériách.<br />
Prečo pracujete práve so<br />
sklom?<br />
Práca so sklom nám do života prišla<br />
viac-menej náhodou. Obaja mame<br />
zázemie v strojárstve a umeleckom<br />
remeselníctve a oboch nás vždy<br />
veľmi zaujímali materiály a náročné<br />
výrobné procesy. Práca so sklom<br />
je skutočne náročná, najmä pre<br />
extrémne podmienky, v ktorých<br />
sa s ním pracuje, a limitácie<br />
výrobného procesu. Je preto nutné<br />
dokonale pochopiť samotný<br />
materiál aj metódy, akými sa s ním<br />
dá narábať. Naše predchádzajúce<br />
skúsenosti nám umožnili dostať sa<br />
k tomuto materiálu a úspešne s ním<br />
začať tvoriť pomerne skoro v našej<br />
kariére. Vďaka tomu i očividnej<br />
vášni, ktorá nás doteraz poháňa,<br />
pracujeme so sklom už takmer<br />
20 rokov.<br />
ABS#228 V ARCHITEKTÚRE JE <strong>SK</strong>LO STÁLE PODCEŇOVANÉ 95
Ako by ste opísali tento materiál<br />
a prácu s ním ľuďom, ktorí<br />
nemali tú česť s ním pracovať?<br />
Sklo je extrémne náročný materiál<br />
a prácu s ním ovládajú len<br />
tí najskúsenejší majstri. Fúkači<br />
narábajú s takmer 1 400 °C<br />
horúcim materiálom na konci<br />
sklárskej píšťaly. Na tvarovanie<br />
skla do podoby, ktorú dizajnér<br />
navrhol, môžu využiť len krátky<br />
časový úsek, keď sklo chladne.<br />
Obe strany preto musia mať veľa<br />
znalostí o práci toho druhého.<br />
Dizajnér musí perfektne rozumieť<br />
komplexnosti výroby sklenených<br />
produktov, naopak, fúkač musí dopodrobna<br />
poznať zámery dizajnéra<br />
a byť schopný náležite a kreatívne<br />
reagovať.<br />
Aké techniky boli použité pri<br />
doštičkách na batériách?<br />
V prvej fáze to bolo gravírovanie<br />
a rezanie skla, neskôr bol povrch<br />
doštičky dokončený ošetrovacou<br />
vrstvou.<br />
Aký bol koncept alebo inšpirácia?<br />
Inšpirácie boli rôzne – od prírody<br />
až po technológie. Záber dizajnu<br />
bol zámerne široký, aby vznikla<br />
rôznorodá ponuka.<br />
Doštičky sú súčasťou kolekcie<br />
AXOR MyEdition, ktorá kladie<br />
dôraz na personalizáciu výrobkov.<br />
Čo si myslíte o tomto<br />
koncepte?<br />
Doteraz boli vodovodné batérie<br />
väčšinou vnímané ako samostatný<br />
dizajn. Kolekcia AXOR MyEdition je<br />
revolučná práve v tom, že je veľmi<br />
verzatilná, a tým umožňuje dizajnérom<br />
lepšie integrovať batériu<br />
v rámci interiérového návrhu.<br />
Verzatilita alebo prispôsobivosť<br />
je koncept, ktorý sme použili už<br />
v minulosti, napríklad pri projekte<br />
Hydrogene, architektonického<br />
systému pre dizajnovú sklársku<br />
spoločnosť LASVIT. Aj tieto skúsenosti<br />
nám pomohli pri rozširovaní<br />
ponuky AXOR MyEdition o krištáľové<br />
vyhotovenie.<br />
Mali by si podľa vás ľudia<br />
dávať navrhovať svoje priestory<br />
dizajnérom alebo sa snažiť<br />
čo najviac vyjadriť vlastný<br />
štýl?<br />
Počas svojej kariéry sme videli<br />
veľmi zaujímavé riešenia od ľudí,<br />
ktorí dizajn v živote neštudovali.<br />
No zažili sme aj situácie, keď profesionálni<br />
dizajnéri neboli schopní<br />
dodať kvalitné dizajnové vyhotovenie.<br />
Dobrý dizajn je dôležitý, no<br />
nezáleží na tom, kto za nim stojí.<br />
Dizajnér musí<br />
perfektne<br />
rozumieť<br />
komplexnosti<br />
výroby<br />
sklenených<br />
produktov.<br />
Tento produkt je spojením<br />
kovovej vodovodnej batérie<br />
AXOR od dizajnérov z Phoenix<br />
Design (Stuttgart, Nemecko)<br />
a sklenených doštičiek od vás.<br />
Aké výzvy prináša spolupráca<br />
viacerých tímov (na viacerých<br />
miestach) na jednom produkte?<br />
Veľmi sa nám páči idea verzatilného<br />
dizajnu, pomocou ktorej<br />
môžeme dať architektom na<br />
výber z oveľa viac možností – od<br />
pomerne jemného až po silnejší,<br />
výraznejší vzhľad. To, že kolekciu<br />
môžeme rozšíriť našimi krištáľmi<br />
prostredníctvom spolupráce<br />
s ďalšími dizajnérmi a architektmi,<br />
vidíme ako obohatenie sveta skla<br />
a nie ako výzvu alebo problém.<br />
Vo vašej práci prevláda<br />
minimalizmus, prečo je to<br />
podľa vás tá správna voľba?<br />
Má minimalizmus presah aj<br />
do ostatných oblastí vášho<br />
života?<br />
Rozhodne! Obaja sme „nanešťastie“<br />
perfekcionisti a vidíme,<br />
že sa aspekt minimalizmu vyskytuje<br />
v našich životoch oveľa viac<br />
ako len v našich návrhoch. Máme<br />
však radi aj iné dizajnové riešenia,<br />
vďaka ktorým je svet dizajnu oveľa<br />
bohatší.<br />
Nakoniec, keďže sme v prvom<br />
rade časopisom o architektúre,<br />
aké je podľa vás<br />
najzaujímavejšie použitie skla<br />
v architektonickom dizajne?<br />
Čomu by ste sa v tejto oblasti<br />
radi venovali?<br />
Zdá sa nám, že v architektúre<br />
je sklo stále podceňovaným<br />
materiálom, najmä čo sa týka<br />
atypických použití. Minulý rok sme<br />
videli posun napríklad v podobe<br />
sklenených plaveckých bazénov<br />
alebo extrémnych sklenených<br />
podlahových riešení. Veríme, že<br />
prostredníctvom našej spolupráce<br />
s Hansgrohe, spoločnosťou,<br />
ktorá zastupuje značku AXOR<br />
na Slovensku, práve objavujeme<br />
trendy v skle do väčšej hĺbky. Stále<br />
je tu veľa nevyužitého potenciálu<br />
a bolo by veľmi vzrušujúce tento<br />
potenciál skúmať aj naďalej. Sklo<br />
je jedným z najstarších a najdlhšie<br />
používaných materiálov v dizajne.<br />
S využitím moderných technológií<br />
by sa mohol jeho obrovský potenciál<br />
prejaviť aj v architektúre.<br />
Na čom pracujete momentálne?<br />
Momentálne dokončujeme niekoľko<br />
projektov pre české sklárske<br />
spoločnosti, no to, čo nás zamestnáva<br />
najviac, je nový organ pre<br />
Katedrálu sv. Víta. Toto je projekt,<br />
ktorý by sa mal po dokončení stať<br />
jedným z najkrajších elementov<br />
tejto slávnej stavby. ■<br />
Peter Olah a Lars Kemper<br />
Toto duo stojí za mnohými známymi projektmi,<br />
napríklad za trofejami pre Tour<br />
de France od roku 2<strong>01</strong>1 až po súčasnosť,<br />
za trofejou pre najužitočnejšieho hráča<br />
MS v ľadovom hokeji 2<strong>01</strong>9 či trofejou na<br />
MS vo Formule 1, ktorú si prevzal sám<br />
Michael Schumacher. Vytvorili aj pohár<br />
pre pápeža Benedikta XVI., tvoria úžitkové<br />
sklo pre Lasvit a stoja za vzdelávacím<br />
projektom Flowers for Slovakia.<br />
ABS#228 Dizajn a umenie 96
→ Nemenným<br />
elementom všetkých<br />
variantov je kovová<br />
batéria od nemeckého<br />
štúdia Phoenix<br />
Design.<br />
↓ Rôzne vzorce boli<br />
dosiahnuté gravírovaním<br />
alebo rezaním<br />
do skla.<br />
↘ V tmavom<br />
prostredí výstavy<br />
Designblok 2<strong>02</strong>1<br />
vyniká schopnosť<br />
skla ligotať sa.<br />
ABS#228 V ARCHITEKTÚRE JE <strong>SK</strong>LO STÁLE PODCEŇOVANÉ 97
Umývadlo<br />
Delfo<br />
Víťaz<br />
Archiproducts<br />
Design Award<br />
2<strong>02</strong>1<br />
Andrea Parisio a Guiseppe<br />
Pezzano, dizajnérske duo<br />
pracujúce v kolektíve Ceramica<br />
Cielo, získali v novembri 2<strong>02</strong>1<br />
ocenenie za skulpturálne,<br />
sofistikované, ale najmä verzatilné<br />
umývadlo.<br />
TEXT: Rebeka<br />
Zacková<br />
FOTO: Ceramica<br />
Cielo<br />
1 Detail Delfo<br />
v smaragdovom<br />
vyhotovení.<br />
2 Delfo v koralovom<br />
vyhotovení.<br />
3 Tvar pripomína<br />
lekno na pokojnej<br />
hladine jazera.<br />
4 Veľká kúpeľňa<br />
s párom umývadiel<br />
v smaragdovej<br />
farbe v kombinácii<br />
s tmavým drevom.<br />
V každej domácnosti dennodenne<br />
používaný objekt, umývadlo, väčšinou<br />
nenápadný predmet, ktorému<br />
pri umývaní rúk nevenujeme pozornosť,<br />
častejšie hľadíme na seba<br />
do zrkadla.<br />
V podaní dizajnérskeho dua<br />
Parisio a Pezzano sa však umývadlo<br />
stáva absolútnym stredobodom<br />
pozornosti každej malej či veľkej<br />
kúpeľne.<br />
Najprv zaujme farbou – koralovou<br />
ružovou, smaragdovou zelenou<br />
či ďalšími variantmi. Štúdio<br />
Ceramica Cielo je známe tým, že vo<br />
svojich návrhoch kladie silný dôraz<br />
na farbu. Má totiž vytvorenú svoju<br />
vlastnú škálu inovatívnych a na<br />
svete jedinečných keramických<br />
farieb.<br />
Druhá vlastnosť Delfa, ktorú si<br />
človek všimne, sú línie – sofistikované,<br />
jemné a dodávajúce tvrdej<br />
keramike iluzórnu mäkkosť. Tvar<br />
umývadla spolu s oválnou doskou,<br />
na ktorej leží, je minimalistický,<br />
jednoduchý, no dovedený do skulpturálnej<br />
dokonalosti.<br />
Do tretice môže Delfo pri výbere<br />
stimulovať kreativitu. Osem farieb<br />
umývadla a päť povrchových úprav<br />
dreva skrinky, ktorá poskytuje potrebný<br />
úložný priestor, predstavuje<br />
množstvo kombinácií, ktoré musia<br />
ulahodiť aj tým najnáročnejším.<br />
Tento aspekt napokon vyzdvihla<br />
aj porota zložená z 50 prestížnych<br />
dizajnérov, architektov, interiérových<br />
dizajnérov a umelcov, medzi<br />
nimi napríklad aj Patrik Schumacher,<br />
hlavný architekt Zaha Hadid<br />
Architects.<br />
Andrea Parisio a Giuseppe<br />
Pezzano, ktorí Delfo navrhli,<br />
pracujú v štúdiu ako umeleckí<br />
vedúci od roku 2<strong>01</strong>5. Pomocou<br />
svojich skúseností, ktoré načerpali<br />
ako interiéroví dizajnéri, pomáhajú<br />
štúdiu Ceramica Cielo (v preklade<br />
„keramické nebo“) v jeho misii<br />
pozdvihnúť kúpeľňu, toto intímne<br />
prostredie, na miesto, kde sa<br />
človek môže nerušene venovať sebe<br />
a svojmu zdraviu.<br />
To, že štúdio Ceramica Cielo<br />
vedú správnym smerom, dokazuje<br />
aj získanie ceny Archiproducts<br />
Design Award už štvrtý rok po sebe.<br />
Značku Ceramica Cielo predáva<br />
na Slovensku spoločnosť ELITE<br />
BATH+KITCHEN. ■<br />
1<br />
ABS#228 Dizajn a umenie 98
2<br />
3<br />
4<br />
ABS#228 Umývadlo Delfo 99
Aká bude<br />
sanita v roku<br />
2<strong>02</strong>2?<br />
Trendom bývania je<br />
komfort a prémiová kvalita.<br />
Týka sa to všetkých<br />
miestností vrátane kúpeľne.<br />
Navyše, klienti oceňujú<br />
pohodlie aj pri realizácii<br />
interiérov a výbere<br />
zariaďovacích prvkov.<br />
↑ Tereza Mutter, riaditeľka<br />
ELITE BATH+KITCHEN pre<br />
Slovensko a české regióny.<br />
Ako na tieto požiadavky reagujú<br />
predajcovia sanity, sme sa<br />
opýtali Terezy Mutter, riaditeľky<br />
ELITE BATH+KITCHEN pre<br />
Slovensko a české regiony.<br />
Akým smerom sa budú uberať<br />
trendy v sanite v tomto roku?<br />
Hlavným trendom súčasnosti je<br />
všestranná jednoduchosť, minimalizmus,<br />
funkčnosť a udržateľnosť.<br />
Značky prichádzajú s inovatívnymi<br />
technológiami, šetria klientom<br />
čas i peniaze a významnou<br />
mierou prispievajú ku komfortu<br />
života. Napríklad porcelánové<br />
dosky značky Sapien Stone sú<br />
vyrobené z materiálov, ktoré majú<br />
vďaka špeciálnemu výrobnému<br />
procesu schopnosť eliminovať zo<br />
svojho povrchu až 94 % vírusov.<br />
Majú samočistiacu schopnosť,<br />
odstraňujú zápach a sú odolné<br />
proti akémukoľvek znečisteniu,<br />
preto zvyšujú bezpečnosť a pohodu<br />
ako v našich domovoch, tak aj<br />
na všetkých verejných miestach<br />
vrátane nemocníc, škôl, knižníc,<br />
letísk, staníc, reštaurácií, hotelov,<br />
bazénov a kúpeľov. Pri realizácii<br />
projektu De Castillia 23 v Miláne<br />
bolo laboratórnymi výpočtami<br />
overené, že 16 088 m 2 vonkajších<br />
plôch, na ktorých sú použité takéto<br />
dosky, eliminuje ročne 59 kg oxidov<br />
dusíka, čo zodpovedá efektu viac<br />
ako 200 000 m 2 zelených plôch.<br />
Aké značky zastupuje<br />
ELITE BATH+KITCHEN?<br />
V prémiovom segmente kúpeľní,<br />
kuchýň, spotrebičov a výroby<br />
funguje ELITE BATH+KITCHEN na<br />
Slovenku od roku 2<strong>01</strong>8. V každom<br />
z týchto segmentov máme celý<br />
rad špičkových značiek a celkovo<br />
ich u nás nájdete vyše štyridsať.<br />
Je ťažké si vybrať, ale môžem<br />
spomenúť napríklad Ceramica Cielo<br />
či batérie Fantini. Exkluzívne zastupujeme<br />
Agape a z kuchynského<br />
segmentu by som rada spomenula<br />
nemeckú značku bulthaup. V bratislavskom<br />
showroome disponujeme<br />
najväčšou funkčnou predajnou expozíciou<br />
spotrebičov Gaggenau. Od<br />
roku 2<strong>02</strong>0 sa zaoberáme výrobou<br />
a spracovaním veľkoformátových<br />
keramických dosiek, ako aj dosiek<br />
z prírodného kameňa. V tomto<br />
segmente sme na trh exkluzívne<br />
priniesli práve spomenutú značku<br />
Sapien Stone.<br />
Je bežné, že za klienta vyberá<br />
sanitu architekt alebo je skôr<br />
zvykom, že vyberajú spoločne?<br />
Vždy záleží na type projektu. V rezidenčnom<br />
bývaní ide o domov koncového<br />
zákazníka. Je teda častejšie,<br />
že pri výbere funguje symbióza<br />
architekta, zákazníka a špecialistu<br />
ELITE BATH+KITCHEN. Pri investičných<br />
projektoch pre developerov<br />
je to práca architekta s naším<br />
špecialistom. Dbáme na to, aby bol<br />
dosiahnutý maximálny komfort pri<br />
finálnom užívaní bytov a domov,<br />
preto je náš showroom koncipovaný<br />
tak, aby poskytol zázemie na<br />
fyzický výber vybavenia interiéru<br />
a pritom ušetril čas. Architekt alebo<br />
interiérový dizajnér má možnosť zákazníkovi<br />
nielen ukázať materiály,<br />
ale aj prezentovať všetky možnosti,<br />
ktoré sú v súčasnosti vďaka technológiám<br />
na trhu dostupné.<br />
Pripravené v spolupráci<br />
s ELITE BATH+KITCHEN.<br />
ABS#228 Dizajn a umenie 100
USPORIADATELIA KONFERENCIE:<br />
S PODPOROU ZASTÚPENIA<br />
EURÓP<strong>SK</strong>EJ KOMISIE NA SLOVEN<strong>SK</strong>U<br />
PLATINOVÝ PARTNER:<br />
ZLATÝ PARTNER:<br />
STRIEBORNÍ PARTNERI:<br />
HLAVNÝ MEDIÁLNY<br />
PARTNER:<br />
MEDIÁLNI PARTNERI:<br />
BRONZOVÍ PARTNERI:<br />
ABS#228 1<strong>01</strong>
Stavebná prax<br />
1 Výrobcovia začínajú<br />
vidieť budovy ako banky<br />
materiálov<br />
Madaster je globálna databáza materiálov,<br />
budov a infraštruktúry, ktorá umožňuje využívať<br />
a plánovať budovy ako banky materiálov.<br />
V oblasti evidencie stavebných produktov a materiálov<br />
Madaster spolupracuje s ich výrobcami.<br />
Do projektu sa medzi prvými zapojila nemecká<br />
spoločnosť Kaldewei, výrobca riešení do kúpeľne.<br />
Chce tak podporiť presadenie cirkulárnej<br />
ekonomiky aj v stavebníctve. Stavitelia a projektanti<br />
získavajú z databázy informácie o vplyve<br />
výrobkov na životné prostredie, o množstve CO 2<br />
,<br />
ktoré je spojené s konkrétnou časťou budovy,<br />
o účinkoch materiálov na zdravie a pod. To im<br />
umožňuje presnejšie prognózy, pokiaľ ide o potenciál<br />
cirkularity a finančnej hodnoty. Podľa<br />
Roberta Martineza, CEO Kaldewei, databáza<br />
podporuje udržateľnejší spôsob výstavby, ktorý<br />
je pre spoločnosť ústrednou témou. Jej prehľadné<br />
dopĺňanie umožňuje podľa neho plánovanie<br />
a stavanie šetrné k prírodným zdrojom, smerujúce<br />
k „svetu bez odpadu“.<br />
Zdroj: www.kaldewei.cz<br />
1<br />
2<br />
2 Myslite na svoj odborný<br />
rast pri rozpočtovaní<br />
stavieb<br />
Informácie a zručnosti, ktoré sú potrebné na<br />
vytvorenie kvalifikovaného rozpočtu stavby,<br />
získate na dvojdňovom akreditovanom školení<br />
Rozpočtovanie a kalkulovanie stavebných prác,<br />
ktoré opäť organizuje spoločnosť CENEKON.<br />
Začína sa už 15. marca a prihlásiť sa môžete do<br />
1. marca 2<strong>02</strong>2 na: www.cenekon.sk/vzdelavanie/.<br />
Odborníci na problematiku vám poskytnú bližšie<br />
informácie na tieto atraktívne témy:<br />
• štruktúra cenníkových databáz a kalkulácia<br />
jednotkovej ceny,<br />
• oceňovanie stavebných prác a rozpočtovanie,<br />
• zmluvné ceny využívané v stavebníctve a vedľajšie<br />
rozpočtové náklady,<br />
• mnohé ďalšie.<br />
Okrem užitočných informácií si odnesiete aj<br />
osvedčenie, budete zapísaní do registra účastníkov<br />
na stránke ministerstva školstva a získate<br />
pečiatku, ktorou môžete prezentovať svoju<br />
profesionalitu v projektoch.<br />
ZDROJ: www.cenekon.sk<br />
<strong>ASB</strong>_print_197x127.pdf 1 2. 2. 2<strong>02</strong>2 10:29:13<br />
C<br />
M<br />
Y<br />
CM<br />
MY<br />
CY<br />
CMY<br />
K<br />
ABS#228 Stavebná prax 1<strong>02</strong>
ReKlAmný text SAnSwiSS<br />
KvAlitné A elegAntné<br />
spRChové zásteny<br />
CADURA oD sAnswiss<br />
Do vAšej Kúpeľne<br />
Kvalitný sprchovací kút nesmie<br />
chýbať v žiadnej kúpeľni. Sprchové<br />
kúty z najkvalitnejších materiálov<br />
vyrába český výrobca sprchových<br />
zásten SanSwiss. Jedným z nich je<br />
sprchovací kút CADURA.<br />
CADURA – inšpiRovAná<br />
pRíRoDoU, tvARovAná voDoU<br />
Sprchová zástena CADURA je<br />
kombináciou sofistikovaného<br />
dizajnu, prepracovanej ergonómie,<br />
plnohodnotnej funkčnosti<br />
a v neposlednom rade kvalitných<br />
materiálov. Sklo sprchovej zásteny<br />
CADURA má hrúbku 6 mm a je<br />
vybavené antiplakovou úpravou<br />
AQUAPERLE na elimináciu<br />
vodného kameňa na skle sprchovej<br />
zásteny. Sprchová zástena CADURA<br />
má štandardnú výšku 2 000 mm.<br />
V ponuke sú krídlové aj posuvné<br />
sprchové dvere. Krídlové sprchové<br />
dvere sa otvárajú von aj dovnútra,<br />
na vnútornej strane disponujú<br />
zapustenými pántmi so zdvihovým<br />
mechanizmom. Výhodou sprchovej<br />
zásteny s posuvnými dverami je<br />
Soft open/close systém na pokojné<br />
a tiché otváranie a zatváranie dverí.<br />
SanSwiss vyrába sprchovacie<br />
kúty CADURA v štyroch farebných<br />
variantoch – v aluchróme, v čiernej<br />
matnej, bielej matnej a luxusnej<br />
zlatej lesklej farbe. Kút CADURA je<br />
k dispozícii v čírom skle a v dekore<br />
skla Shade so sieťotlačou na<br />
prednej strane skla, ktoré v sprche<br />
zaistí intimitu.<br />
SanSwiss ako špecialista na atypické<br />
riešenia sprchových zásten<br />
vyrába sprchovacie kúty CADURA<br />
so skosením, výrezom bočnej steny<br />
či skrátenou bočnou stenou.<br />
Sprchová zástena CADURA dokonale<br />
ladí so sprchovou vaničkou LIVADA.<br />
Sprchová zástena CADURA sa inštaluje<br />
buď priamo na dlažbu, alebo<br />
na sprchovú vaničku. Sprchovací<br />
kút CADURA a sprchová vanička<br />
LIVADA od SanSwiss vytvoria vo<br />
vašej kúpeľni úžasnú kombináciu.<br />
Moderný vzhľad sprchovej vaničky<br />
LIVADA ladí s dizajnom sprchovej<br />
zásteny CADURA. Sprchová<br />
vanička LIVADA je k dispozícii<br />
v bielom prevedení.<br />
www.sanswiss.sk<br />
ABS#228 103
Pozvánky<br />
3<br />
Text: Denisa<br />
Kureková,<br />
Broňa Tarnócy,<br />
Foto: archív<br />
organizácií<br />
1<br />
2 4<br />
Hot Questions –<br />
Cold Storage<br />
Aalto architektúra<br />
emócií<br />
Konferencia GREEN<br />
BUILDING 2<strong>02</strong>2<br />
Výstava 92xxx22<br />
medium vitae<br />
Nová stála expozícia vo viedenskom<br />
Architektonickom centre<br />
ponúka pohľad do najrozsiahlejšej<br />
a najkomplexnejšej zbierky<br />
rakúskej architektúry 20. a 21.<br />
storočia. V centre pozornosti<br />
je skúmanie a objavovanie<br />
kľúčových exponentov vrátane<br />
známych i menej známych objektov.<br />
Architekturzentrum Wien je<br />
jediné múzeum v Rakúsku, ktoré<br />
sa venuje výlučne architektúre,<br />
keďže jeho „Az W Collection“<br />
sa za posledných 17 rokov<br />
rozšírila a pozostáva z viac ako<br />
100 archívov architektov, ako aj<br />
z rozsiahlych zbierok individuálnych<br />
projektov. V novej stálej<br />
expozícii „Hot Questions— Cold<br />
Storage“ je množstvo predmetov<br />
a projektov vystavených po prvý<br />
raz. Vybrané modely, kresby,<br />
nábytok, látky, dokumenty a filmy<br />
rozvíjajú nové vlákna v siedmich<br />
tematických epizódach. Každej<br />
epizóde predchádza jeden z pálčivých<br />
problémov dneška, „horúca<br />
otázka“, ktorú oživuje „chladné<br />
skladovanie“.<br />
Výstavu si môžete pozrieť denne<br />
v čase od 10:00 do 19:00 vo<br />
viedenskom Architektonickom<br />
centre.<br />
Dokumentárny film režisérky<br />
Virpi Suutari o fínskom architektovi<br />
Alvarovi Aaltovi – Aalto<br />
architektúra emócií – preniká do<br />
kreatívnych procesov slávneho<br />
Fína, v ktorého diele sa prelína<br />
funkcionalizmus s organickým<br />
dizajnom inšpirovaným prírodou.<br />
Film odhaľuje intímny, milostný<br />
príbeh Alvara a jeho ženy,<br />
neprehliadnuteľnej architektky<br />
Ainy Aalto, ktorá s ním tvorila<br />
pár nielen v súkromnom živote.<br />
Rozpráva príbehy ich ikonických<br />
stavieb, rozmiestnených po celom<br />
svete. Od rodného Fínska cez<br />
Paríž a Benátky až po New York<br />
a Rusko.<br />
Film si môžete pozrieť vo vybraných<br />
kinách na Slovensku.<br />
Čo konkrétne vyplýva z úniovej<br />
Zelenej dohody pre Európu (Green<br />
Deal), ako sa s týmito záväzkami<br />
vyrovnať a ako reagovať na závery<br />
Klimatickej konferencie OSN<br />
(COP26), ktorá sa konala koncom<br />
minulého roka v Glasgowe? To sú<br />
hlavné otázky, na ktoré sa zameriava<br />
medzinárodná konferencia<br />
GREEN BUILDING 2<strong>02</strong>2 s podtitulom<br />
Prechod k udržateľnosti<br />
(Transition to Sustainability). Jej<br />
cieľom je predstaviť vízie, inšpirácie<br />
a príklady inovatívnych riešení<br />
v oblasti udržateľnej výstavby.<br />
Konferenciu organizuje Česká<br />
rada pre šetrné budovy s podporou<br />
rád pre zelené budovy krajín<br />
Vyšehradskej štvorky – Poľska,<br />
Maďarska a Slovenska.<br />
Ide o prvé veľké spoločné podujatie<br />
rád pre zelené budovy v rámci<br />
krajín V4 venované udržateľnému<br />
rozvoju. Záštitu nad podujatím<br />
prevzal International WELL<br />
Building Institute, ktorého riaditeľ<br />
Rick Fedrizzi prednesie úvodnú<br />
prednášku o vývoji udržateľného<br />
stavebníctva a vízii do budúcna.<br />
Konferencia sa uskutoční online<br />
formou 22. februára 2<strong>02</strong>2.<br />
Výstava je výberom prác z interiérovej<br />
tvorby dizajnéra, architekta<br />
a nábytkára Miroslava Debnára<br />
za posledných tridsať rokov. Je<br />
realizovaná pri príležitosti tohtoročného<br />
životného jubilea, keď<br />
časový úsek výberu prác predstavuje<br />
polovicu autorovho života<br />
(medium vitae). Miroslav Debnár<br />
umožňuje prostredníctvom<br />
fotografií interiérov nahliadnuť<br />
nielen do verejných priestorov,<br />
ktoré môžu byť inšpiráciou, ale<br />
i do rodinných domov a bytov.<br />
Výstava dokumentuje interiéry<br />
od 90. rokov až po súčasnosť.<br />
Rôznorodosť prístupu pri riešení<br />
konkrétneho priestoru, doplneného<br />
atypickými prvkami, dodáva<br />
interiérom jedinečnosť a ukazuje<br />
možnosti navrhovania. Autor<br />
pôsobí od roku 1992 ako pedagóg<br />
na VŠVU v Bratislave a od roku<br />
20<strong>02</strong> v pozícií vedúceho Katedry<br />
dizajnu. V roku 2<strong>01</strong>8 založil Ateliér<br />
interiérového dizajnu.<br />
Výstava prebieha v Galérii Dizajnu<br />
Satelit v Bratislave do 25. februára<br />
2<strong>02</strong>2.<br />
ABS#228 <strong>ASB</strong> Digest 104
Súťaže<br />
3<br />
Text: Broňa<br />
Tarnócy<br />
Foto: archív<br />
organizácií<br />
1<br />
2 4<br />
1 Cena Nového<br />
európskeho<br />
Bauhausu<br />
Európa chce znova odmeňovať<br />
architektov, inžinierov, dizajnérov,<br />
študentov, pedagógov a všetky<br />
bystré a vizionárske mysle, ktoré<br />
svojimi projektmi a nápadmi neustále<br />
formujú Európu budúcnosti.<br />
Európska komisia vyhlásila už<br />
2. ročník celoeurópskej súťaže<br />
o ceny Nového európskeho Bauhausu.<br />
NEB je významný environmentálny,<br />
hospodársky a kultúrny<br />
projekt Európskej komisie. Cieľom<br />
tejto medzinárodnej iniciatívy je<br />
prepojiť udržateľnosť, kultúru,<br />
rozvoj komunít a investície tak, aby<br />
sa mohli naplniť zámery Európskej<br />
zelenej dohody (European Green<br />
Deal). Ceny sú uznaním existujúcich<br />
udržateľných a inkluzívnych<br />
projektov. Ich cieľom je podporiť<br />
mladšiu generáciu v rozvíjaní<br />
nových konceptov a nápadov.<br />
Udelené budú v štyroch rôznych<br />
kategóriách. V každej z nich ocenia<br />
dva druhy inovatívnych riešení, a to<br />
už zrealizované projekty a príklady<br />
a nové koncepty a idey. Hlavné<br />
kategórie sú: Opätovné spojenie<br />
s prírodou, Opätovné získanie<br />
pocitu spolupatričnosti, Uprednostnenie<br />
miest a ľudí, ktorí to najviac<br />
potrebujú, a Formovanie kruhového<br />
priemyselného ekosystému a podpora<br />
myslenia o životnom cykle.<br />
Cena Nového európskeho<br />
Bauhausu<br />
Predkladanie návrhov: 28. február<br />
2 Košice – Hornád,<br />
Nové mestské<br />
centrum<br />
Mesto Košice vyhlasuje verejnú<br />
dvojetapovú projektovú urbanistickú<br />
súťaž s názvom „Košice<br />
– Hornád, Nové mestské centrum“.<br />
Predmetom súťaže je návrh<br />
reurbanizácie riešeného územia<br />
ohraničeného zo severu Rampovou<br />
ulicou, zo západu okrajom<br />
koľajiska hlavnej železničnej trate,<br />
z juhu Palackého ulicou a križovatkou<br />
Prešovská – Sečovská vrátane<br />
a z východu Prešovskou cestou.<br />
Širšie vzťahy budú riešené v rozmedzí<br />
určenom potrebou dokumentovania<br />
funkčných a kompozičných<br />
väzieb. Celková výmera riešeného<br />
územia predstavuje 124 ha. Účelom<br />
tejto súťaže návrhov je výber<br />
spracovateľa urbanistickej štúdie<br />
riešeného územia v podrobnosti<br />
zóny, ktorej výsledok bude premietnutý<br />
do nasledujúcej zákazky.<br />
Súťažné podmienky boli overené<br />
Slovenskou komorou architektov.<br />
Košice – Hornád, Nové<br />
mestské centrum<br />
Lehota na predkladanie súťažných<br />
návrhov (1. a 2. kolo): 28. február<br />
2<strong>02</strong>2, 2. jún 2<strong>02</strong>2<br />
Predpokladaná lehota na vyhodnotenie<br />
súťaže: 16. jún 2<strong>02</strong>2<br />
Predpokladaný termín oznámenia<br />
a zverejnenia výsledkov: 23. jún<br />
2<strong>02</strong>2<br />
3 Obnova a rozvoj<br />
Kúpeľov Sliač<br />
Kúpele Sliač vyhlasujú verejnú<br />
projektovú dvojkolovú architektonicko-urbanistickú<br />
súťaž návrhov<br />
na obnovu Kúpeľov Sliač. S cieľom<br />
vdýchnuť významnému kúpeľnému<br />
miestu na Slovensku nový život,<br />
pripravili Kúpele Sliač, a.s.,<br />
v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva<br />
SR a spoločnosťou MH<br />
Manažment, a.s., projekt obnovy<br />
a rozvoja Kúpeľov Sliač. Predmetom<br />
súťaže je návrh riešenia<br />
obnovy a rozvoja areálu Kúpeľov<br />
Sliač v podobe urbanistického<br />
rozvojového plánu spodrobnený<br />
o návrh prevádzkových vzťahov<br />
a vybraných detailov.<br />
Súťažné podmienky boli overené<br />
Slovenskou komorou architektov<br />
dňa 13. 1. 2<strong>02</strong>2 pod číslom<br />
KA-20/2<strong>02</strong>2.<br />
Obnova a rozvoj<br />
Kúpeľov Sliač<br />
Termín vyhlásenia súťaže:<br />
14. január 2<strong>02</strong>2<br />
Lehota na predkladanie súťažných<br />
návrhov (1. a 2. kolo):<br />
5. apríl 2<strong>02</strong>2, 28. jún 2<strong>02</strong>2<br />
Predpokladaná lehota na vyhodnotenie<br />
súťaže: 8. júl 2<strong>02</strong>2<br />
Predpokladaný termín oznámenia<br />
a zverejnenia výsledkov:<br />
25. júl 2<strong>02</strong>2<br />
4 Kvalifikácia<br />
<strong>ASB</strong> GALA<br />
Developer roka<br />
2<strong>02</strong>2 je otvorená<br />
Aj tento rok budeme v rámci <strong>ASB</strong><br />
GALA oceňovať nielen najlepšie<br />
stavebné firmy a významné<br />
osobnosti, ale aj developerov. Developerské<br />
spoločnosti sa kvalifikujú<br />
prostredníctvom stavieb, ktoré<br />
kolaudovali v roku 2<strong>02</strong>1 – v prípade<br />
komerčných objektov, resp.<br />
rezidenčných stavieb, ktoré v roku<br />
2<strong>02</strong>1 boli nad zemou. Kvalifikovať<br />
sa môžete v týchto kategóriách:<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka – v segmente<br />
rezidencie, <strong>ASB</strong> Developer roka<br />
– v segmente administratívy, <strong>ASB</strong><br />
Developer roka – v segmente priemyslu<br />
a logistiky a <strong>ASB</strong> Developer<br />
roka – v segmente retailu.<br />
Hodnotenie je zostavené tak, aby<br />
medzi najlepšími mohli byť nielen<br />
veľkí hráči, ale aj takí, ktorí stavajú<br />
menšie, ale kvalitné a prínosné<br />
projekty. Developerské spoločnosti<br />
s najvyšším počtom bodov postúpia<br />
medzi nominácie.<br />
KVALIFIKÁCIA <strong>ASB</strong> DEVELOPER<br />
ROKA 2<strong>02</strong>2<br />
Lehota na prihlásenie: 31. 3. 2<strong>02</strong>2<br />
www.asbgala.sk/developer<br />
ABS#228 105
Dve knihy:<br />
Ako sme<br />
kedysi žili<br />
TEXT: REBEKA<br />
ZACKOVÁ, FOTO:<br />
REBEKA ZACKOVÁ,<br />
WIKIPEDIA<br />
ZORA MINTALOVÁ ZUBERCOVÁ<br />
pokračuje vo svojej snahe priblížiť<br />
Slovákom život ich predchodcov,<br />
vo vydavateľstve Slovart jej vychádza<br />
ďalšia dvojica populárno-náučných<br />
kníh Ako sme kedysi žili.<br />
1<br />
Viete, čo si povesiť na fogaš, koľkofuntový<br />
chlieb upiecť, čo označiť<br />
na pohľadnici, ktorú sa patrí poslať<br />
z kúpeľov, alebo do akého mesta<br />
pôjdete na návštevu k známym,<br />
ak bývajú v Račišdorfe? (Správne<br />
odpovede nájdete na konci článku.)<br />
Ak sa tieto poznatky vo vašej<br />
rodine nepodávali ústnou cestou<br />
po generácie, môžete si ich doplniť<br />
v knihe Ako sme kedysi žili a v následnom<br />
obrazovom sprievodcovi<br />
s rovnakým názvom, ktoré napísala<br />
súčasná slovenská etnografka Zora<br />
Mintalová Zubercová.<br />
Z dvoch uhlov<br />
Aj keď boli tieto dve knihy vydané<br />
s odstupom niekoľkých rokov,<br />
výborne sa čítajú spoločne. Obe sú<br />
náhľadom do 19. storočia a medzivojnového<br />
obdobia 20. storočia,<br />
jedna prostredníctvom slova, druhá<br />
obrazu.<br />
Prvá kniha vydaná v roku 2<strong>01</strong>7 je<br />
bohatšia na text a obsahuje intímny<br />
pohľad do života predchádzajúcich<br />
generácií. Rozprávanie plynie spolu<br />
s ročnými obdobiami, keďže hospodársky<br />
rok mal v tom čase oveľa<br />
väčší dosah na každodenný život<br />
než kalendárny. Čitateľ sa dozvie<br />
veľa o zvykoch, sviatkoch, jedlách,<br />
povolaniach, o fungovaní rodiny,<br />
ale aj o všeobecných podmienkach<br />
na Slovensku. Môže vidieť aj rozdiely<br />
v živote na dolniakoch a horniakoch,<br />
úplne inak sa predsa žilo<br />
na nížinatom juhu ako na hornatom<br />
severe.<br />
Obrazový sprievodca z roku<br />
2<strong>02</strong>1 je spoluprácou s fotografom<br />
a ilustrátorom Vladimírom Holinom<br />
a dopĺňa naše predstavy o živote<br />
našich predkov po vizuálnej<br />
stránke fotografiami z viacerých<br />
slovenských skanzenov.<br />
Nielen o vidieku<br />
Kniha zachytáva nielen dianie na<br />
dedinách, ale aj v mestách a dáva<br />
nám nahliadnuť do života všetkých<br />
spoločenských vrstiev. Autorka do<br />
detailov opisuje, ako prebiehala<br />
návšteva známych v meste aj ako<br />
budúci ženích navštevoval svoju<br />
milú na dedine. Na fotografiách<br />
môžeme sledovať a porovnávať,<br />
ako býval miestny richtár, nižšia<br />
šľachta či dokonca aristokracia.<br />
Obrovská hodnota je aj vo<br />
vysvetlení súvislostí. Autorka poukazuje<br />
na rýchlejší rozvoj miest, cez<br />
ktoré prechádzala železnica, ako aj<br />
na typy stavieb a používané procesy<br />
podľa dostupných surovín, ale aj<br />
na rozdiel v osídľovaní na rovinách<br />
a v horách z hľadiska urbanizmu.<br />
2<br />
3<br />
Zora Mintalová Zubercová<br />
je slovenská etnografka, historička a spisovateľka.<br />
V roku 2000 založila Múzeum<br />
Slovenského Červeného kríža v Martine,<br />
odkiaľ aj pochádza. Venuje sa výskumu<br />
a písaniu odbornej, ale aj vedecko-populárnej<br />
literatúry v oblasti etnografie.<br />
ABS#228 <strong>ASB</strong> Digest 106
1 Prvú knihu dopĺňajú<br />
dobové dokumentárne<br />
fotografie<br />
od Vydru, Sochára či<br />
Dérera.<br />
2 Profesionálne naaranžované<br />
interiéry<br />
pôsobia dojmom,<br />
akoby sa obyvatelia<br />
domu každú chvíľu<br />
mali vrátiť domov.<br />
3 Predmety každodennej<br />
potreby<br />
našich predkov.<br />
Pramene vtedajšej doby<br />
Hodnovernosť textu a pôžitok<br />
z čítania dopĺňajú úryvky vtedajších<br />
spisovateľov či etnografov<br />
Pavla Čaploviča, Juraja Fándlyho,<br />
Terézie Vansovej a mnohých<br />
ďalších. Tieto pramene evokujú<br />
dobovú atmosféru, porekadlá ako<br />
„lebo zakúrená pec, to je milá vec“<br />
vťahujú do doby, z rôznych dopodrobna<br />
rozpísaných receptov sa<br />
zbiehajú v ústach sliny a autentické<br />
výrazy, ako napríklad „stridží deň“<br />
či „rovina ako táfeľ“, vyvolávajú na<br />
tvári úsmev. Dobové fotografie zas<br />
ukazujú svet vtedajšej módy, a tak<br />
sú zamestnané skutočne všetky<br />
zmysly a fantázia pracuje na plné<br />
obrátky.<br />
Do každej domácnosti<br />
Zora Mintalová Zubercová nám<br />
poskytla naozaj výnimočný spôsob,<br />
ako nahliadnuť do vlastnej minulosti.<br />
Tieto dve knihy sú podľa jej slov<br />
vhodné pre všetkých Slovákov, aby<br />
si „uvedomili, ako sme sa dostali<br />
k tomu, ako je to u nás teraz,<br />
k tomu, čo môžeme teraz prezentovať<br />
ako naše kultúrne dedičstvo“. ■<br />
Prečítajte si aj<br />
Správne odpovede<br />
Fogaš je drevená ozdobná<br />
polica, na ktorú sa vešali<br />
krčahy. Gazdiné boli majsterky<br />
v pečení chleba, ktorý mal<br />
obyčajne 10 až 12 funtov, teda<br />
4 až 4,8 kg. Na pohľadnici<br />
sa krížikom označili okná<br />
na kúpeľnom dome alebo<br />
penzióne, v ktorom kúpeľní<br />
hostia bývali. Račišdorf je<br />
historický názov bratislavskej<br />
časti Rača.<br />
ZATEPLENÉ OCEĽOVÉ HALY AVG<br />
priestor pre váš biznis<br />
CENA HALY AVG?<br />
KONFIGURÁTOR HALY AVG vám ponúkne<br />
cenník hál v základnom prevedení RWSI rýchlo a online<br />
A V G S Y S T E M<br />
w w w . a v g - g r o u p . c o m<br />
KONTAKT<br />
Bratislava: 0918 885 204<br />
Banská Bystrica: 0915 833 516, 0915 769 542<br />
Košice: 0915 838 574<br />
www.montovanehaly.expert<br />
/halyafasady<br />
/avg_haly_konstrukcie_fasady/<br />
ABS#228 Dve knihy: Ako sme kedysi žili 107
Vyberte si toho<br />
praVého partnera<br />
pri zariadení<br />
VysníVaného interiéru<br />
Ponúkame vám to najdôležitejšie<br />
– pocit výnimočnosti, pohodlia<br />
a nadčasového dizajnu. originálne<br />
kusy nábytku vyvolajú požadovaný<br />
exkluzívny dojem a navodia tú<br />
správnu atmosféru.<br />
Spoločnosť KRATS, Interior-Design,<br />
vám poskytne nielen návrh od bytového<br />
dizajnéra, ale aj kompletné<br />
zariadenie, a to vrátane kobercov,<br />
nábytkových doplnkov, osvetlenia<br />
až po to hlavné – kvalitný originálny<br />
nábytok. Či už ste zástancom<br />
extravagancie, alebo klasického<br />
nadčasového dizajnu, môžete si<br />
vybrať.<br />
Moderná jedáleň<br />
Dominantou miestnosti by mal byť<br />
neprehliadnuteľný jedálenský stôl so<br />
stoličkami. Kvalitu výrobkov možno<br />
vidieť na prvý pohľad. Samozrejme,<br />
je daná materiálom, z ktorého sú<br />
zhotovené. Napríklad detailne<br />
prepracované ohýbané masívne<br />
drevo v netradičnom tvare zabezpečí<br />
dlhodobú životnosť. Sedáky<br />
stoličiek môžu byť z dreva, pričom<br />
vynikne jeho zaujímavá kresba,<br />
alebo čalúnené s poťahom z látky<br />
či kože. Vybrať sa dá z viacerých<br />
druhov dreva – dub, javor, orech,<br />
čerešňa alebo brest. Nezabudnite,<br />
že v rovnakom štýle i materiálovom<br />
zhotovení môžete mať aj barové<br />
stoličky a ostatný nábytok.<br />
KresielKa na relax<br />
Potrebujete vypnúť v pohodlnej<br />
polohe? Práve pre vás sú určené<br />
exkluzívne kreslá s relaxačnou<br />
funkciou. Okrem vhodného materiálu<br />
nosnej konštrukcie, určitej<br />
pružnosti a príjemného povrchu<br />
na dotyk môžu byť vybavené<br />
nastaviteľnou relaxačnou podnožkou.<br />
A určite oceníte aj opierku<br />
v záhlaví. Rozhodli ste sa pozrieť<br />
si celú pestrú paletu spomínaných<br />
výrobkov? Všetky potrebné informácie<br />
môžete nájsť na webovej<br />
stránke www.krats.sk alebo si<br />
radšej príďte vyskúšať komfort<br />
s 10-ročnou zárukou na vlastnej<br />
koži. Určite neoľutujete!<br />
rEklamný tExt krats<br />
Fotovoltika<br />
pre Firmu aj<br />
domácnosť!<br />
Vyrábajte vlastnú lacnú<br />
elektrinu pre vašu firmu alebo<br />
domácnosť ! Fotovoltická<br />
elektráreň vám umožní vyrábať<br />
energiu z obnoviteľných<br />
zdrojov pre vlastnú spotrebu.<br />
Využite fotovoltiku pre vašu<br />
spoločnosť alebo domácnosť<br />
ako efektívny nástroj na<br />
zníženie prevádzkových<br />
nákladov. Fotovoltická elektráreň<br />
vie v súčasnosti dosiahnuť<br />
návratnosť investície do 7 rokov.<br />
Pre viac informácií<br />
nás kontaktujte na<br />
inFo@solarenergia.sk.<br />
ABS#228 Editorial <strong>ASB</strong> Digest 1082
Získajte nový<br />
životný priestor<br />
s modulárnym<br />
radom<br />
Fashion Line<br />
Fashion Line je nový rad<br />
prefabrikovaných modulov,<br />
ktoré poskytujú príjemný<br />
a neopozeraný priestor na<br />
odpočinok. Pripravené na<br />
plnohodnotné používanie môžu<br />
byť už od jedného mesiaca od<br />
objednania. Vyrábame kvalitne,<br />
dizajnovo a udržateľne – v súlade<br />
s princípmi cirkulárnej ekonomiky.<br />
inovatívne riešenie<br />
konštrukcie modulov<br />
Vďaka premyslenej prefabrikovanej<br />
výrobe, kvalitným materiálom<br />
a novým myšlienkam vznikol projekt,<br />
ktorý kladie dôraz na komfort<br />
a kvalitné spracovanie. Dizajnérka<br />
Adéla Bačová skombinovala systém<br />
skladania modulov s dizajnom pre<br />
moduly neobvyklým a vďaka tomu<br />
vznikol tento relaxačný odpočinkový<br />
priestor. Základná konštrukcia je<br />
vyrobená z veľmi odolných pozinkovaných<br />
profilov – nekoroduje, a preto<br />
vydrží veky. Nosnosť podlahy, tak<br />
ako aj strechy je 250 kg/m 2 . Súčiniteľ<br />
prestupu tepla je 0,20 W/m 2 .K,<br />
takže je vhodná aj do hôr. Súčasťou<br />
dodávky je kúpeľňa s WC. Požiarna<br />
odolnosť F30. Osvetlenie interiéru<br />
LED a svetlá výška 2 600 mm.<br />
na tichu Záleží<br />
Potrpíme si aj na ticho. Zvuková<br />
izolácia zaručuje úplný pokoj na<br />
odpočinok alebo premýšľanie.<br />
Úspornosť predovšetkým<br />
Kvalitná izolácia obálky Fashion<br />
Line zaručuje úsporu nákladov na<br />
energiu. Vďačí za to predovšetkým<br />
nášmu dôrazu na kvalitnú<br />
tepelnú izoláciu, ktorá je v stene<br />
Hr. 160 mm. Sklovláknitá izolácia<br />
30 kg/m 3 + 40 mm sklovláknitá izolácia<br />
Ursa USF 32 PLUS, v podlahe<br />
Hr. 120 mm izolácia TERMPIR AL 60.<br />
nakonfigurujte si vlastný<br />
vZhľad<br />
Vzhľad modulu z radu Fashion<br />
Line si môžete zvoliť presne podľa<br />
vlastného vkusu – vybrať si môžete<br />
interiérové obklady, fasádu, farbu<br />
podlahy alebo dizajnových prvkov<br />
a modul tak „obliecť“ do „kabáta“<br />
ušitého podľa vašich predstáv.<br />
Cieľom projektu bolo vytvorenie<br />
stavebnice, lega pre dospelých,<br />
ktoré je kompletne prefabrikované.<br />
Fashion Line sa dodáva ako typový<br />
rad v troch veľkostiach. Môžete<br />
zvoliť model Single (22,5 m 2 ),<br />
Double (36 m 2 ) alebo Triple (54 m 2 )<br />
podľa počtu modulov. Ako v interiéri,<br />
tak aj v exteriéri si môžete<br />
vybrať z troch variantov materiálov.<br />
KOMA SLOVAKIA s.r.o.<br />
(+421) 903 886 930<br />
info@koma-slovakia.sk<br />
WWW.FASHION-LINE.EU/<strong>SK</strong><br />
ABS#228 Reklamný text kOma SlOVakIa 109
Nadstavby,<br />
prístavby<br />
a prílepky<br />
2<br />
1<br />
ARCHWARS Na tomto<br />
mieste pravidelne zvádzame<br />
boj s architektúrou. Tentoraz<br />
sa náš archwars tím pozrel<br />
na rozširovanie úžitkového<br />
priestoru. Pri prehliadkach<br />
sme zistili, že milovníkov arkád<br />
neubúda, naopak, je ich stále<br />
dosť. Aj zo zahraničia vám<br />
prinášame niekoľko silných<br />
príspevkov do bitky. Príjemné<br />
chytanie sa za čelo želáme.<br />
3<br />
ABS#228 Prehry architektúry 110
TEXT: DENISA<br />
KUREKOVÁ<br />
FOTO: FACEBOOK<br />
1<br />
Strohá architektúra sa dá napraviť.<br />
Chce to len trošku zručnosti a dostatok<br />
tehličiek. Keď sa k tomu pridá bujná<br />
fantázia, výsledok rozhodne stojí za to.<br />
2<br />
Aj tu sa to oblúkmi len tak hemží,<br />
majitelia tejto chaty sa ich očividne<br />
nevedia nabažiť. V tomto prípade ťažko<br />
povedať, či je za tým snaha o rozšírenie<br />
úžitkovej plochy alebo pôvodný zámer<br />
projektanta.<br />
3<br />
Ako dom prispôsobiť prostrediu,<br />
ktorému dominuje sakrálny objekt?<br />
Vynaliezaví majitelia si zo zvyšných<br />
tvárnic vytvorili okolo domu priebežnú<br />
ochodzu podľa vzoru rímskych arkád<br />
a pamätali aj na dôležité detaily<br />
v podobe nových okien. Voilà, vitajte<br />
na fare!<br />
4<br />
4<br />
Nie je šumperák ako šumperák.<br />
Čo myslíte, že bolo dôvodom doplnenia<br />
masívnych oblúkov – snaha majiteľov<br />
o spevnenie balkóna alebo túžba po<br />
tmavej a krytej terase? Tak či onak,<br />
jedno je isté, s vjazdom do garáže sa už<br />
nepočíta.<br />
5<br />
Jedna od našich susedov z Česka.<br />
Minimalistická nadstavba je<br />
v poriadku. Ale kto je majiteľom toho<br />
maľovaného domca, čo stojí na zemi?<br />
5<br />
6<br />
Odvážny je aj počin od priateľov<br />
z Mexika. Ak hovoríme o nadstavbách,<br />
táto je ich kráľovnou. A že by ste nedali<br />
ruku do ohňa za pevnosť malej garáže<br />
vo svahu? Nuž kto sa bojí, nech nejde<br />
do lesa.<br />
7<br />
Nezmestí sa vám auto do garáže?<br />
Inšpirujte sa týmto elegantným riešením.<br />
Nepotrebujete stavebné povolenie<br />
a dokonca sa nezašpiníte ani od malty.<br />
Stačí sa pohrať s plechom.<br />
6<br />
ABS#228 Nadstavby, prístavby a prílepky 111<br />
7
Istropolis<br />
začali<br />
rozoberať<br />
BRATISLAVA,<br />
TEXT: DENISA<br />
KUREKOVÁ, FOTO:<br />
MIRO POCHYBA<br />
Aktuálne sú médiá plné<br />
názorov na tému búrania Istropolisu.<br />
Názory sa rôznia. Architekt<br />
Benjamín Brádňanský<br />
definoval Istropolis pre Denník<br />
N v škále od rozpadávajúcej sa<br />
komunistickej opachy až po<br />
budovu, ktorá vznikla v symbióze<br />
architektov a umelcov.<br />
Iľja Skoček, predseda <strong>SK</strong>A<br />
a syn jedného z autorov architektúry<br />
Istropolisu, v otvorenom<br />
liste občianskemu združeniu<br />
DOCOMOMO, ktoré sa<br />
ostro ohradzuje proti zámeru<br />
asanácie objektu, uvádza:<br />
„Nezaregistroval som, že by<br />
niekto z teoretikov architektúry<br />
zaradil Dom ROH medzi<br />
ikonické stavby slovenskej<br />
architektúry. Nenašiel som<br />
ho ani v zozname objektov<br />
z tohto obdobia navrhnutých<br />
na pamiatkovú ochranu. Ako<br />
marginálny som vnímal aj<br />
záujem zo strany architektov<br />
v čase, keď dom roky chátral.“<br />
Podobne sa vyjadruje architekt<br />
Pavol Paňák, ktorý navrhuje<br />
hľadať dôvody konca Istropolisu<br />
v ľahostajnosti štátu, samosprávy,<br />
inštitúcií pamiatkovej<br />
ochrany, väčšiny slovenskej<br />
elity i laickej verejnosti. Štát<br />
a odbory, ktoré boli do roku<br />
2<strong>01</strong>7 majiteľmi Istropolisu,<br />
nechali desaťročia chátrať<br />
objekt, ktorý mal jednoznačne<br />
potenciál byť kultúrnym<br />
centrom Bratislavy. Ešte<br />
koncom deväťdesiatych rokov<br />
sa v Istropolise konali filmové<br />
festivaly svetovej úrovne,<br />
o pár rokov neskôr už zíval<br />
prázdnotou. Len roztrúsené<br />
malé kancelárie, ktoré tam<br />
prišli za lacným prenájmom,<br />
a predajcovia čínskeho tovaru<br />
sa pokúšali udržať budovu<br />
v akom-takom chode. Pohľad<br />
na Istropolis nebol pekný už<br />
celé desaťročia predtým, ako<br />
z neho začali skladať kubánsky<br />
mramor. V tejto chvíli je<br />
jeho asanácia jediným rozumným<br />
riešením – veď všetko, čo<br />
má svoj začiatok, má aj svoj<br />
koniec. Môže nám byť ľúto za<br />
kvalitnou architektúrou, no<br />
na plač je už neskoro. Istropolis<br />
je mŕtvy, nech žije Nový<br />
Istropolis! ■<br />
ABS#228 Prehry architektúry 112
Jaga eveNts 2<strong>02</strong>2 save tHe date<br />
developmeNt<br />
summit<br />
16. 6. 2<strong>02</strong>2<br />
Radisson Blu Carlton<br />
Hotel, Bratislava<br />
• Reflexia na aktuálnu zmenu stavebného zákona. • Dosahy novej stavebnej legislatívy na vývoj cien bytov, nájomné byty.<br />
• Verejný záujem v územnom plánovaní a povoľovaní výstavby •Trendy vývoja cien na trhu so stavebnými materiálmi.<br />
16. roČNÍK<br />
prestÍžNeHo<br />
udeľovaNia cieN<br />
29. 9. 2<strong>02</strong>2<br />
DoubleTree<br />
by Hilton Bratislava<br />
<strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry<br />
a stavebníctva<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka<br />
<strong>ASB</strong> Stavebná firma roka<br />
<strong>ASB</strong> Špeciálna cena<br />
a víťazi internetového hlasovania<br />
širokej odbornej verejnosti<br />
8. ročník<br />
NárodNá<br />
Bim koNfereNcia<br />
19. – 20. 10. 2<strong>02</strong>2<br />
DoubleTree by Hilton Bratislava<br />
www.bimas.sk<br />
www.jaga.sk
Mokráň záhon<br />
Kancelárie<br />
a parkovacie miesta<br />
na prenájom<br />
Technická<br />
Technická<br />
bratislava@goldbeck.sk<br />
Technická<br />
Galvaniho<br />
Pestovateľská<br />
Technická<br />
Bus Stop<br />
Avion<br />
Pestovateľská<br />
Bus Stop<br />
Pestovatelská<br />
Ikea<br />
Avion<br />
shopping<br />
park<br />
Mokráň záhon<br />
ORTWIN TO AIRPORT<br />
61 96 N61 Bus Stop Fafruny<br />
ORTWIN TO AIRPORT<br />
1 min. 5 min.<br />
61 96 N61 Bus 200 mStop Fafruny<br />
200 m<br />
Stará Ivanská cesta<br />
1 min. 5 min.<br />
Stará Ivanská cesta<br />
Stará Ivanská cesta<br />
Bus Stop<br />
Pestovatelská<br />
Stará Ivanská cesta<br />
Ivanská cesta<br />
Mokráň záhon<br />
Ivanská cesta<br />
Mokráň<br />
záhon<br />
D1<br />
Wien<br />
Mokráň<br />
záhon<br />
Žilina<br />
Pharos<br />
park<br />
Ivanská cesta<br />
D1<br />
Bus Stop<br />
Fafruny<br />
Ivanská cesta<br />
Wien<br />
Žilina<br />
Bus Stop<br />
Fafruny<br />
Ivanská cesta<br />
Ivanská cesta<br />
Ovocné sady<br />
PARKING<br />
OFFICE<br />
HOUSE<br />
Bus Stop<br />
Fafruny<br />
Bus Stop<br />
Airport<br />
parking<br />
Bus Stop<br />
Fafruny<br />
Letisko M.R.<br />
Štefánika (BTS)<br />
Ivanská cesta<br />
Ivanská cesta<br />
Parking<br />
airport<br />
Ivanská cesta<br />
Bus Stop<br />
Airport<br />
Ivanská cesta<br />
Ivanská cesta<br />
Bu<br />
Apa<br />
Mokráň záhon<br />
Ivanská cesta<br />
OFFICE<br />
Ovocné<br />
PARKING<br />
HOUSE
Change language