You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
9 7 7 1 3 3 5 1 2 3 0 0 9 0 3<br />
marec <strong>2022</strong><br />
rOČNÍK 29<br />
3,90 €<br />
JaGa<br />
229<br />
biznis a reaLitY<br />
Stavebná produkcia a inflácia<br />
FokUs<br />
Stavebníctvo systematicky<br />
upadá, nie sú projekty<br />
Ako pomôcť stavebníctvu<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u?<br />
architektúra<br />
stavebníctvo<br />
biznis<br />
architektúra<br />
White Arkitekter búra zažité<br />
predstavy o výstavbe z dreva<br />
Nové sídlo AstraZeneca z pera<br />
Herzog & De Meuron<br />
Budú kancelárie<br />
prázdne?
www.viva<strong>sk</strong>.<strong>sk</strong>
elitebathkitchen.<strong>sk</strong>
Obsah<br />
18<br />
Biznis<br />
a reality<br />
14 Dôležité čísla<br />
16 Novinky z realitného trhu<br />
Fokus:<br />
Sloven<strong>sk</strong>é<br />
stavebníctvo<br />
18 Odvetvie systematicky upadá, nie sú projekty<br />
22 Stavbárom chýba stabilita<br />
26 Názor: Mizéria sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva<br />
28 Anketa: Ako pomôcť stavebnej produkcii<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u?<br />
52<br />
34<br />
<strong>ASB</strong>#229 obsah 2
Architektúra<br />
32 A3architekti: Projekt Zátišie sa posúva<br />
34 Compass Architekti: Acord Matador ako nová<br />
výzva<br />
36 Schmidt Hammer Lassen Architects: Bude projekt<br />
Vilharia ikonou Ľubľany?<br />
38 Make Architects: Londýn<strong>sk</strong>a pýcha sloven<strong>sk</strong>ého<br />
developera<br />
42 Kancelárie po covide<br />
52 Herzog & De Meuron: AstraZeneca má nové<br />
centrum<br />
58 White Arkitekter: Nodi – drevený unikát<br />
64 White Arkitekter: Udržateľnosť musíme spojiť<br />
s architektúrou<br />
68 Ricardo Boffil: Medzi utópiou a realitou<br />
64<br />
Stavebná prax<br />
78 Tri tváre hliníkových fasád<br />
82 Novinky<br />
Dizajn a umenie<br />
72 Lucie Koldová: Dizajn vytvára atmosféru interiéru<br />
<strong>ASB</strong> Digest<br />
85 Súťaže<br />
86 Pozvánky<br />
87 Architektúra v beletrii<br />
Prehry architektúry<br />
94 Keď fasáda ne<strong>sk</strong>rášľuje<br />
96 Na Ukrajine zomiera aj architektúra<br />
<strong>ASB</strong><br />
229<br />
architektúra<br />
stavebníctvo<br />
biznis<br />
<strong>ASB</strong> 3/<strong>2022</strong><br />
29. ročník<br />
Predajná cena:<br />
3,90 €<br />
www.casopisasb.<strong>sk</strong><br />
www.asb.<strong>sk</strong><br />
Vychádza:<br />
8-krát ročne<br />
+ 2 špeciály<br />
<strong>ASB</strong> 3/<strong>2022</strong><br />
v predaji od 22. 3. <strong>2022</strong><br />
Vydavateľ:<br />
Jaga group, s. r. o.<br />
IČO 35705779<br />
Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava<br />
Tel.: 02/50 200 200<br />
Šéfredaktorka:<br />
Denisa Kureková, 02/50 200 232<br />
denisa.kurekova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Redakcia:<br />
Broňa Tarnócy, 02/50 200 270<br />
brona.tarnocy@jaga.<strong>sk</strong><br />
Monika Voleková, 02/50 200 212<br />
monika.volekova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Rebeka Zacková<br />
rebeka.zackova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Produkcia:<br />
Iveta Mužíková,<br />
iveta.muzikova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Inzercia:<br />
Ľudmila Prekalová, 09<strong>03</strong> 592 378,<br />
ludmila.prekalova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Katarína Lipov<strong>sk</strong>á, 09<strong>03</strong> 288 511,<br />
katarina.lipov<strong>sk</strong>a@jaga.<strong>sk</strong><br />
Jaroslava Omastová, 09<strong>03</strong> 245 665,<br />
jaroslava.omastova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Norbert Gyűrösi, 09<strong>03</strong> 516 151,<br />
norbert.gyurosi@jaga.<strong>sk</strong><br />
Veronika Uhrínová, 0902 982 999,<br />
veronika.uhrinova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Juraj Vilkov<strong>sk</strong>ý, 09<strong>03</strong> 246 321,<br />
juraj.vilkov<strong>sk</strong>y@jaga.<strong>sk</strong><br />
Fotograf:<br />
Miro Pochyba<br />
Jazyková úprava:<br />
Andrea Kaufmann<br />
Dizajn časopisu:<br />
Štúdio Marvil<br />
Grafická úprava, DTP:<br />
Pavol Halász<br />
Tlač:<br />
Neografia, a.s.<br />
Predplatné:<br />
https://predplatne.jaga.<strong>sk</strong><br />
Jaga group, s. r. o., Lamač<strong>sk</strong>á<br />
cesta 45, 841 <strong>03</strong> Bratislava 42,<br />
02/50 200 283, fax: 02/50 200 210,<br />
predplatne@jaga.<strong>sk</strong><br />
L. K. Permanent, s. r. o., P. O. Box 4,<br />
834 14 Bratislava 34<br />
Mária Škardová, 02/44 45 37 11,<br />
<strong>sk</strong>ardova@lkpermanent.<strong>sk</strong><br />
Rozširuje:<br />
Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.<br />
Kopírovanie alebo rozširovanie<br />
ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje<br />
výhradne so súhlasom vydavateľa.<br />
Články nemusia prezentovať<br />
stanovi<strong>sk</strong>o redakcie. Vydavateľstvo<br />
nemá právnu zodpovednosť za obsah<br />
inzercie a advertoriálov.<br />
Spoločnosť JAGA GROUP používa<br />
redakčný systém s digitálnym<br />
archívom NAXOS ARCHIVE 2010<br />
a obchodný systém CONTRACT<br />
FOR MEDIA 2010 spoločnosti MEDIA<br />
SOLUTIONS, www.media-sol.com<br />
Foto na obálke:<br />
archív Paulíny Hovorka Architekti<br />
Ďalšie číslo vyjde:<br />
24. 4. <strong>2022</strong><br />
ISSN 1335-1230,<br />
Registračné číslo MK SR: EV 496/08<br />
Odborný časopis odporúčaný<br />
Sloven<strong>sk</strong>ou komorou<br />
stavebných inžinierov.<br />
Časopis <strong>ASB</strong><br />
z verejných zdrojov<br />
podporil Fond na<br />
podporu umenia.<br />
<strong>ASB</strong>#229 obsah 3
Vieme, čo sa deje<br />
v architektúre,<br />
stavebníctve a biznise<br />
Zaujalo vás číslo,<br />
ktoré práve držíte<br />
v rukách?<br />
Už 29 rokov vám prinášame tie<br />
najdôležitejšie informácie z oblasti<br />
architektúry, developmentu<br />
a stavebného biznisu.<br />
Podporte nás a predplaťte si<br />
časopis <strong>ASB</strong> na celý rok.<br />
Aké sú výhody predplatného<br />
Každé číslo zí<strong>sk</strong>ate so zľavou 26 %.<br />
Nezmeškáte žiadne číslo.<br />
Časopis dostanete až do schránky.<br />
Ako objednať predplatné<br />
online: www.predplatne.jaga.<strong>sk</strong>/asb<br />
e-mail: predplatne@jaga.<strong>sk</strong><br />
tel.: 02/50 200 283
Editoriál<br />
Keď sme sa 24. februára zobúdzali,<br />
netušili sme, že svet tak <strong>sk</strong>oro nebude<br />
taký ako predtým. Vojna, ktorú Putin<br />
bezprecedentne rozpútal, trvá v tejto<br />
chvíli 18 dní. Ru<strong>sk</strong>o ostreľuje civilistov,<br />
šíri nenávisť, klame a nedodržiava<br />
dohody, zneužíva inštitút prímeria<br />
na terorizmus civilného obyvateľstva. Armáda nemá<br />
hanbu bombardovať pôrodnice, škôlky či bytovky.<br />
Aktuálne začína Putin loviť medzi blízkovýchodnými<br />
žoldniermi. Budú za mesačnú almužnu súčasťou<br />
Putinovej premyslenej útočnej formácie? Ťažko, no<br />
o to viac sa treba obávať toho, že Putinovi nie je nič<br />
sväté. Pôjde ďaleko za okraj možností. Prezident<br />
Volodymyr Zelen<strong>sk</strong>yj, ktorý žne pre svoje štátnické<br />
správanie chválu na celom svete, povedal: „Ak chcete<br />
poznať plány Ru<strong>sk</strong>a, pozrite sa na to, z čoho obviňuje<br />
druhých.“ A <strong>sk</strong>utočne, ako inak si vyložiť vyhlásenia<br />
Ru<strong>sk</strong>a, že Ukrajina chystá biologické zbrane či<br />
chemický útok? No v Ru<strong>sk</strong>u si idú iný, paralelný svet.<br />
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bez škrupúľ<br />
hlása, že jediným riešením, ako ukončiť konflikt, je<br />
odzbrojiť Ukrajinu. Šialené.<br />
Vojna trvá tri týždne a každý deň prekvapuje.<br />
Nevieme, čo bude ďalej. Nie je jasné, či vojna <strong>sk</strong>ončí<br />
rýchlo, alebo, naopak, naberie na sile. Neistota,<br />
turbulencie na burzách, zdražovanie energií,<br />
prílev utečencov, to všetko sú vplyvy, ktoré zatočia<br />
s ekonomikou azda každej európ<strong>sk</strong>ej krajiny,<br />
Sloven<strong>sk</strong>o nevynímajúc. Ako? To si zatiaľ nikto nevie<br />
ani predstaviť. My sa vo fokuse pozeráme na sloven<strong>sk</strong>é<br />
stavebníctvo, ktoré celkom isto vojna ovplyvní.<br />
Ako uvádza analytička Katarína Šebejová vo svojom<br />
článku, „celosvetovo sa menia očakávania i správanie“.<br />
No nielen vojna, ale aj ďalšie „národné obyčaje“<br />
spôsobujú, že stavebná produkcia na Sloven<strong>sk</strong>u roky<br />
nerastie. Čo môže sloven<strong>sk</strong>ému stavebníctvu pomôcť?<br />
Spýtali sme sa v ankete troch odborníkov.<br />
V architektúre sa venujeme kanceláriám a ich<br />
využitiu v budúcnosti. Spomenuli sme si na troch<br />
významných architektov, s ktorými sme sa museli<br />
v minulých mesiacoch rozlúčiť: Ricarda Bofilla a dvoch<br />
zástupcov sloven<strong>sk</strong>ej moderny Iľju Skočeka st. a Ivana<br />
Matušíka. Porozprávali sme sa s White Arkitekter<br />
a Luciou Koldovou.<br />
Časopis končíme podobne, ako začíname – vojnou<br />
a jej dôsledkami. Držme si palce, priatelia, nech<br />
hrôzy, ktoré zažívame, čo najrýchlejšie <strong>sk</strong>ončia. To,<br />
samozrejme, neznamená, že sa chystáme zabudnúť.<br />
Naopak. Ru<strong>sk</strong>o zostane na dlhé desaťročia zapísané<br />
v našej pamäti ako agresor bez štipky citu.<br />
Sláva Ukrajine!<br />
<strong>ASB</strong>#229 Editoriál<br />
5
OBAVY<br />
Z NOVÉHO<br />
„STAVEBNÉHO<br />
ZÁKONA“?<br />
Stavebný zákon sa týka naozaj všetkých.<br />
Preto je zrejmé, že každý pokus<br />
o jeho úpravu vyvoláva obrov<strong>sk</strong>é<br />
emócie, a trúfnem si povedať, že aj boj<br />
o pozície. Bojuje občan, ktorý plánuje<br />
stavať bývanie pre seba a svoje deti,<br />
bojuje jeho sused, ktorý sa bojí, že<br />
nová stavba bude mať na neho nepriaznivý vplyv.<br />
Svoje pozície si pevne chránia aj dotknuté orgány,<br />
obce, štát, ale aj majitelia pozemkov a developeri,<br />
ktorí chcú stavať bytovky či kancelárie. Vytvoriť<br />
taký zákon, ktorý nebude nikým napádaný, je reálne<br />
nemožné. Viacero predchádzajúcich vlád malo<br />
ambície prijať novú stavebnú legislatívu, ktorá by<br />
nahradila dnes platný zákon. Zákon, ktorý za 46 rokov<br />
svojej existencie prešiel desiatkami noviel a spolu<br />
s inou súvisiacou legislatívou spravil z územného<br />
plánovania a povoľovania stavieb sieť zamotaných<br />
procesov s nejasným časom trvania i výsledkom. Nová<br />
legislatíva je určite potrebná. Na tom sa zhodli aj<br />
poslanci NR SR, keď po dlhej di<strong>sk</strong>usii posunuli návrhy<br />
nových zákonov do druhého čítania. Treba povedať,<br />
že viacerí síce súhlasili s tým, že novú legislatívu<br />
potrebujeme, ale nesúhlasili s tým, aby to boli tie<br />
návrhy, o ktorých rokovali. Veľmi často bolo počuť<br />
hlasy, aby sa pripravili úplne nové návrhy. To však ale<br />
vidím ako zásadný krok späť s neistým výsledkom.<br />
Novú legislatívu potrebujeme naozaj čím <strong>sk</strong>ôr.<br />
Schvaľované zákony zásadne menia zaužívané<br />
postupy, násobne redukujú počty procesov, pričom,<br />
samozrejme, reflektujú na práva všetkých dotknutých<br />
osôb a orgánov. Je pritom prirodzené, že rozsiahle<br />
zmeny vyvolávajú neistotu. Minimálne neistotu<br />
z nového a zatiaľ nepoznaného. Zavádzajú digitalizáciu<br />
procesov, rúcajú exitujúcu sieť stavebných<br />
úradov a vytvárajú nový úrad. Všetky tieto novinky<br />
budú klásť nároky na každého, koho sa tieto zákony<br />
akýmkoľvek spôsobom dotýkajú. Paradoxne, mimo<br />
štátu budú najväčšie nároky kladené na developerov.<br />
Tí sa budú musieť dôkladne naučiť pracovať v celom<br />
novom systéme, ktorý zákony vytvoria. Práve oni sa<br />
budú v konaniach stretávať so všetkými dotknutými<br />
orgánmi, susedmi, stavebnými úradmi, budú si musieť<br />
uvedomiť aj vyššiu dôležitosť projektanta (ale aj<br />
nároky na kvalitu jeho práce). Samozrejme, zmena<br />
nenastane dňom prijatia nového zákona o územnom<br />
plánovaní a zákona o výstavbe. Nasledovať budú<br />
rovnako dôležité novelizácie súvisiacich zákonov, ako<br />
aj príprava vyhlášok nevyhnutných na výkon zákona<br />
v praxi. Kľúčovým a zároveň nevyhnutným krokom<br />
je aj príprava informačného systému, bez ktorého by<br />
nový zákon nebol vykonateľný. Na účinnosť zákona si<br />
však ešte chvíľu počkáme.<br />
Ani obavy z nového by nám ale nemali zabrániť<br />
v prijímaní nových zákonov. Aj keď nová legislatíva<br />
nemusí byť úplne dokonalá a určite s ňou zažijeme aj<br />
jej det<strong>sk</strong>é choroby. Vytvára ale prostredie, ktoré má (aj<br />
vďaka digitalizácii) potenciál na výraznejšie zlepšenie<br />
súčasnej situácie v porovnaní s ďalšími novelami existujúceho<br />
zákona.<br />
Juraj Suchánek<br />
riaditeľ IUR<br />
Asb#229 Názor<br />
6
TEXT: Broňa<br />
Tarnócy, za<br />
spoluprácu<br />
ďakujeme Tatiane<br />
Kollárovej, DAAD,<br />
FOTO: Ikony, Nora<br />
a Jakub Čaprnka<br />
Iľja Skoček st.<br />
RODINNÝ DOM<br />
<strong>ASB</strong>#229 Foto mesiaca 8
23. februára <strong>2022</strong> zomrel<br />
v Bratislave vo veku 91 rokov<br />
Iľja Skoček st., sloven<strong>sk</strong>ý architekt<br />
a urbanista.<br />
80 %<br />
Architektúru študoval najprv<br />
v Bratislave, potom v Prahe<br />
u profesora J. Fargnera. Od roku<br />
1956 pracoval v Bratislave. Pôsobil<br />
v tvorivom kolektíve s F. Končekom<br />
a Ľ. Titlom. Architektúre zasvätil<br />
viac ako 80 % svojho života.<br />
60 000<br />
Je autorom a spoluautorom<br />
známych stavieb ako hotel Sorea<br />
(Bratislava), Študent<strong>sk</strong>ý domov<br />
Jura Hronca, hotel Máj (Liptov<strong>sk</strong>ý<br />
Ján), hotel Baník (Štrb<strong>sk</strong>é Pleso),<br />
budova Petrimexu (Bratislava).<br />
Projektoval Urbanistický koncept<br />
mesta pre 60 000 obyvateľov –<br />
na jeho základe vznikli v 60. rokoch<br />
20. storočia bratislav<strong>sk</strong>é sídli<strong>sk</strong>á<br />
Štrkovec a Ružová dolina. Spolu<br />
s Končekom a Titlom projektoval aj<br />
Dom odborov Istropolis v Bratislave<br />
na Trnav<strong>sk</strong>om mýte.<br />
Iľja Skoček starší bol viacnásobným<br />
laureátom Ceny Dušana Jurkoviča,<br />
dva razy zí<strong>sk</strong>al Cenu Cypriána<br />
Majerníka a bol aj laureátom Ceny<br />
Emila Belluša za celoživotné dielo<br />
(spolu s kolegami Končekom<br />
a Titlom).<br />
„Život je jeden fígeľ, ktorý sa nedá<br />
naprojektovať, to je jeho úžasná<br />
výhoda, vie vás stále prekvapiť.“<br />
<strong>ASB</strong>#229 Iľja Skoček 9
Ivan Matušík<br />
RODINNÝ DOM<br />
TEXT: Broňa<br />
Tarnócy, za<br />
spoluprácu<br />
ďakujeme Tatiane<br />
Kollárovej,<br />
DAAD, FOTO: Ikony,<br />
Olja Triaška<br />
Stefanović<br />
<strong>ASB</strong>#229 Foto mesiaca 10
20. februára <strong>2022</strong> zomrel<br />
v Bratislave vo veku 91 rokov<br />
významný sloven<strong>sk</strong>ý architekt<br />
Ivan Matušík.<br />
70<br />
Vo svojej tvorbe vychádzal<br />
z tradícií funkcionalizmu na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u a intenzívne sledoval<br />
vývoj európ<strong>sk</strong>ej a svetovej<br />
architektúry. Patril medzi kľúčových<br />
predstaviteľov ne<strong>sk</strong>orej moderny<br />
v architektúre. Architektúre sa<br />
venoval takmer 70 rokov.<br />
2008<br />
Popri sídli<strong>sk</strong>ách, ktoré mali naplniť<br />
potreby socialistického človeka,<br />
vznikli v ateliéri Ivana Matušíka<br />
mnohé veľkorysé projekty.<br />
V centre Bratislavy v 60. rokoch<br />
vyrástol komplex Prior a Kyjev.<br />
Koncepcia areálu predstavuje jeden<br />
z najvýznamnejších stavebných<br />
počinov v centrálnej časti mesta<br />
po 2. svetovej vojne. K významným<br />
dielam architekta patria: krytá<br />
plaváreň Lafranconi v Bratislave,<br />
OD Slimák v Bratislave, Nákupné<br />
stredi<strong>sk</strong>o v Martine, OD Prior<br />
v Nitre a Žiline, Nová tržnica<br />
v Bratislave, RD Elipsion v Senci<br />
a Patrium v Ivanke pri Dunaji. Medzi<br />
posledné diela Ivana Matušíka patrí<br />
bytový dom Triangolo v Nitre.<br />
„Mladej generácii sloven<strong>sk</strong>ých<br />
architektov prajem veľa tvorivého<br />
zápalu, aby naplno využila možnosti,<br />
ktoré prináša doba. Aj tá má svoje<br />
špecifiká, no poctivosť, charakter<br />
a vlastný názor sú v tvorivom<br />
povolaní i naďalej vlastnosťami<br />
človeka, ktoré ho môžu bezpečne<br />
priviesť k úspechu.“<br />
<strong>ASB</strong>#229 Ivan Matušík 11
Strešná krytina<br />
aj pre budúce<br />
generácie<br />
Ak sa dokonalá zmes farieb a<br />
tvarov zmieša s takmer storočnými<br />
výrobnými <strong>sk</strong>úsenosťami a<br />
technológiami, vznikne nadčasový<br />
a moderný strešný systém.<br />
Naša spoločnosť, ktorá pôsobí<br />
na trhu už niekoľko generácií,<br />
sa vyznačuje neustálou snahou<br />
o inovácie a rozvoj<br />
našich služieb.<br />
www.terran.<strong>sk</strong>
Moderný<br />
bytový<br />
projekt<br />
z tehál helUz<br />
ctí históriU<br />
V tesnom susedstve<br />
historického centra mesta<br />
Třebíč sa nachádza ojedinelý<br />
bytový projekt Nad zámkom.<br />
Stojí na mieste niekdajšieho<br />
hospodár<strong>sk</strong>eho dvora, z ktorého<br />
charakteru zároveň vzhľadovo<br />
vychádza. Na stavbu moderného<br />
objektu s vidieckym charakterom<br />
boli použité tehly HELUZ.<br />
Vonkajšie obvodové murivo je<br />
zhotovené z tehál HELUZ FAMILY<br />
50 brúsená, ktorá dosahuje<br />
vynikajúce tepelnoizolačné<br />
vlastnosti, nepotrebuje<br />
dodatočné zateplenie<br />
a zabezpečí optimálnu vnútornú<br />
klímu. Medzibytové steny boli<br />
vymurované z tehál HELUZ AKU<br />
30 pre lepší akustický komfort.<br />
Projekt bytového domu je výnimočný<br />
z mnohých dôvodov. Stojí<br />
v exkluzívnej lokalite v mest<strong>sk</strong>ej<br />
pamiatkovej zóne, v tesnej blízkosti<br />
zámku a zámockého parku<br />
a na dosah centra. Miesto kedysi<br />
prislúchalo k bazilike a bolo opevnené.<br />
Stávala tu koniareň, stodola<br />
a liehovar, koniareň bola časom<br />
prestavaná na sýpku.<br />
Investor zadal architektonickú<br />
štúdiu a projekt bytového domu<br />
firme Plán projekt Kapucín, ktorá<br />
má s podobnými objektmi dobového<br />
rázu a stavbami v historických<br />
lokalitách bohaté <strong>sk</strong>úsenosti. Z ich<br />
pera pochádza projekt na obnovu<br />
sýpky, ako aj projekt budúceho<br />
wellnessu. I v prípade bytového<br />
domu projektanti z Kapucínu<br />
novostavbu citlivo zasadili do<br />
okolitého prostredia. Moderne<br />
poňatým vidieckym charakterom<br />
nadväzuje na atmosféru bývalého<br />
hospodár<strong>sk</strong>eho dvora aj dochovaných<br />
okolitých budov, s ktorými<br />
korešponduje tvarovo i objemovo.<br />
V celkovom poňatí lokality sa<br />
všeobecne kladie dôraz na to, aby<br />
tvorila jednotný harmonizujúci<br />
celok s existujúcimi a novými<br />
stavbami.<br />
Projekt zahŕňa dva objekty.<br />
Prvým je bytový dom SO01. Ten sa<br />
<strong>sk</strong>ladá z dvoch vzájomne prepojených<br />
častí, ktoré dohromady tvoria<br />
pôdorysný tvar písmena L a nachádzajú<br />
sa v ňom byty, ktoré možno<br />
kedykoľvek ľahko prispôsobiť pre<br />
zdravotne znevýhodnené osoby<br />
a osoby s obmedzenou schopnosťou<br />
pohybu. Bytový dom SO02<br />
s pôdorysom v tvare obdĺžnika<br />
zahŕňa bežné byty. Celkovo vzniklo<br />
33 bytových jednotiek s výmerami<br />
od 55 do 160 štvorcových metrov.<br />
Kompatibilitu KonštruKcií<br />
zaistili tehly zo systému heluz<br />
Na celej stavbe boli použité produkty,<br />
ktoré patria k súčasnej špičke<br />
na trhu so stavebnými materiálmi.<br />
„Konštrukcia domov je riešená ako<br />
murovaná stavba z brúsených tehlových<br />
blokov s tenkou ložnou škárou.<br />
Vodorovné konštrukcie stropov sú<br />
pre veľký rozpon riešené ako železobetónové,<br />
zhotovené zo stropných<br />
panelov,“ opisuje Ing. Jan Lukášek<br />
zo spoločnosti Plán projekt Kapucín.<br />
Na vonkajšie obvodové murivo<br />
bola použitá tehla HELUZ FAMILY<br />
50 brúsená. Brúsené tehly HELUZ<br />
FAMILY majú najlepšie tepelnoizolačné<br />
vlastnosti na trhu v porovnaní<br />
s ostatnými materiálmi pre jednovrstvové<br />
murivo bez vyplnených<br />
dutín. Nepotrebujú dodatočné<br />
zateplenie, pritom zaistia optimálnu<br />
klímu v interiéri. Sú ideálne pre<br />
nízkoenergetické aj pasívne domy,<br />
súčiniteľ prestupu tepla U je až<br />
0,14 W/m 2 K. Preklady nad otvormi<br />
okien a dverí sú rovnako typovými<br />
výrobkami z ponuky konštrukčného<br />
systému HELUZ.<br />
Medzibytové steny sú zhotovené<br />
ako zvukovoizolačné z tehlových<br />
blokov Heluz 30 AKU (333 × 300 ×<br />
238 mm, zvuková nepriezvučnosť<br />
R w<br />
= 58 dB), ktoré tvoria nosnú aj<br />
akustickú deliacu konštrukciu. Tá<br />
zvyšuje odhlučnenie aj medzi miestnosťami<br />
jedného bytu. Medziizbové<br />
priečky tvoria tehlové bloky HELUZ<br />
11,5 AKU (375 × 115 × 238 mm,<br />
zvuková nepriezvučnosť R w<br />
= 47 dB).<br />
„Všetky murované konštrukcie<br />
boli zámerne zvolené od jedného<br />
výrobcu, aby sa zachovala kompatibilita<br />
zvislých konštrukcií<br />
ako celku,“ vysvetľuje za autorov<br />
projektu Ing. Jan Lukášek. ■<br />
<strong>ASB</strong>#229 ReklAmný text HelUZ 13
BIZNIS<br />
A REALITY<br />
Tabuľky a grafy:<br />
Katarína Šebejová<br />
podľa dát ŠÚ SR<br />
(str. 14), Colliers<br />
(str. 15)<br />
Ceny stavebných prác, materiálov a výrobkov<br />
(zmena v %)<br />
25,0<br />
20,0<br />
15,0<br />
8,4 %<br />
dosiahla na Sloven<strong>sk</strong>u celková inflácia v januári <strong>2022</strong><br />
10,0<br />
5,0<br />
0,0<br />
-5,0<br />
1/2021<br />
2/2021<br />
3/2021<br />
4/2021<br />
5/2021<br />
6/2021<br />
7/2021<br />
8/2021<br />
9/2021<br />
10/2021<br />
11/2021<br />
12/2021<br />
Ceny stavebných prác<br />
Ceny materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve (výrobné ceny)<br />
Vybrané ukazovatele v stavebníctve (zmena v %)<br />
15,0<br />
Stavebná produkcia, podniková metóda (zmena v %)<br />
130<br />
10,0<br />
110<br />
90<br />
5,0<br />
70<br />
0,0<br />
50<br />
-5,0<br />
30<br />
10<br />
-10,0<br />
-10<br />
-15,0<br />
-30<br />
1/2021<br />
2/2021<br />
3/2021<br />
4/2021<br />
5/2021<br />
6/2021<br />
7/2021<br />
8/2021<br />
9/2021<br />
10/2021<br />
11/2021<br />
12/2021<br />
1/<strong>2022</strong><br />
1/2021<br />
2/2021<br />
3/2021<br />
4/2021<br />
5/2021<br />
6/2021<br />
7/2021<br />
8/2021<br />
9/2021<br />
10/2021<br />
11/2021<br />
12/2021<br />
1/<strong>2022</strong><br />
1/<strong>2022</strong><br />
Tržby za vlastné výkony a tovar<br />
Mzdy a náhrady mzdy zamestnaných osôb<br />
Priemerný počet zamestnaných osôb<br />
Stavebná produkcia v tuzem<strong>sk</strong>u<br />
Stavebná produkcia v zahraničí<br />
Miera inflácie a medziročný rast cien (%)<br />
15,0<br />
10,0<br />
5,0<br />
0,0<br />
-5,0<br />
-10,0<br />
-15,0<br />
1/2021 2/2021 3/2021 4/2021 5/2021 6/2021 7/2021 8/2021 9/2021 10/2021 11/2021 12/2021<br />
Celková inflácia (CPI) Harmonizovaný index spotrebných cien (HICP) Čistá inflácia, bez cien potravín a regulovaných cien Regulované ceny Potraviny Nafta<br />
Miera inflácie v rokoch 2021 – <strong>2022</strong> (%)<br />
1/2021 2/2021 3/2021 4/2021 5/2021 6/2021 7/2021 8/2021 9/2021 10/2021 11/2021 12/2021 1/<strong>2022</strong><br />
Celková inflácia (CPI) 0,7 0,9 1,4 1,6 2,2 2,9 3,3 3,8 4,6 5,1 5,6 5,8 8,4<br />
Harmonizovaný index spotrebných cien (HICP) 0,7 0,9 1,5 1,7 2,0 0,0 2,9 3,3 4,0 4,4 4,8 5,1 7,7<br />
Čistá inflácia, bez cien potravín a regulovaných cien 1,6 1,8 2,3 2,7 3,5 4,0 4,2 4,7 5,0 5,8 6,4 6,4 6,8<br />
Regulované ceny -1,7 -1,6 -1,7 -1,7 -1,8 -1,9 -1,5 -1,6 1,2 1,3 1,3 1,2 12,7<br />
Potraviny -0,6 0,0 -1,1 -1,3 -0,9 1,3 2,8 3,7 4,3 4,3 4,8 6,3 8,4<br />
Nafta -12,4 -9,0 -5,0 -5,0 -4,0 -2,0 1,6 1,9 3,5 10,1 12,8 10,9 12,8<br />
<strong>ASB</strong>#229 biznis a reality 14
Vývoj dostupnej plochy priemyselných a logistických<br />
priestorov (m 2 )<br />
Miera neobsadenosti priemyselných a logistických<br />
priestorov (%)<br />
3 500 000<br />
3 000 000<br />
2 500 000<br />
9 %<br />
8 %<br />
7 %<br />
6 %<br />
8,5 %<br />
7,3 %<br />
6,5 %<br />
6,5 %<br />
8,5 %<br />
7,15 %<br />
2 000 000<br />
1 500 000<br />
1 000 000<br />
500 000<br />
5 %<br />
4 %<br />
3 %<br />
2 %<br />
1 %<br />
5,3 %<br />
3,2 % 3,2 %<br />
2,1 %<br />
4,7 %<br />
0<br />
0 %<br />
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021<br />
Ponuka priemyselných priestorov podľa regiónov (m 2 ) Najväčší logistickí a priemyselní developeri na trhu (%)<br />
2 500 000<br />
800 000<br />
700 000<br />
2 000 000<br />
600 000<br />
1 500 000<br />
500 000<br />
400 000<br />
1 000 000<br />
300 000<br />
500 000<br />
200 000<br />
100 000<br />
0<br />
0<br />
Bratislava Košice Nitra Prešov Trenčín Trnava Žilina<br />
CTP P3 Prologis CNIC<br />
Corporation<br />
Limited<br />
GLP<br />
AU Contera<br />
Optronics<br />
White<br />
Star<br />
PNK<br />
MountPark<br />
Existujúce<br />
Rozostavané<br />
Plánované<br />
Existujúce<br />
Rozostavané<br />
Plánované<br />
Vývoj dostupnej plochy kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov<br />
v Bratislave (m 2 )<br />
2 500 000<br />
Miera neobsadenosti kancelárií v Bratislave (m 2 )<br />
16 %<br />
2 000 000<br />
1 500 000<br />
1 000 000<br />
14 %<br />
12 %<br />
10 %<br />
8 %<br />
11,80 %<br />
11,70 %<br />
11,33 %<br />
500 000<br />
6 %<br />
0<br />
4 %<br />
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021<br />
Existujúca plocha Nová plocha Štandard A Štandard B Celková miera neobsadenosti<br />
Plán výstavby kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov v Bratislave<br />
v rokoch <strong>2022</strong> – 2024<br />
Nové Apollo<br />
48 000 m 2<br />
Lakeside Park II<br />
14 000 m 2<br />
Omnia Business Centre<br />
11 160 m 2<br />
Pribinova Y Eurovea 2<br />
21 000 m 2<br />
NIDO<br />
3 500 m 2<br />
The Mill<br />
27 000 m 2<br />
Istropolis<br />
100 000 m 2<br />
Pribinova X Eurovea 2<br />
17 500 m 2<br />
<strong>2022</strong><br />
Mlyn<strong>sk</strong>é Nivy Košická<br />
66 000 m 2 Vydrica<br />
8 000 m 2<br />
2023 2024<br />
111 660 m 2 196 500 m 2 8 000 m 2<br />
11,7 %<br />
bola celková miera neobsadenosti kancelárií v Bratislave<br />
na konci roka 2021<br />
<strong>ASB</strong>#229 BIZNIS A REALITY 15
BIZNIS<br />
A REALITY<br />
Polyfunkčná stavba<br />
Chalupkova, Bratislava<br />
Chalupkova ulica bude už onedlho predstavovať<br />
jednu z kľúčových ulíc v novom centre Bratislavy –<br />
v bratislav<strong>sk</strong>om downtowne. Dokončením mohutných<br />
developmentov v okolí sa pozornosť investorov začína<br />
prenášať práve na okolie Chalupkovej. Práve v poslednom<br />
období sa územie „odomklo“ pre transformáciu,<br />
keďže jeden z kľúčových lokálnych hráčov HB Reavis<br />
dokončil svoj vlajkový projekt Nivy a preniesol sem autobusovú<br />
stanicu, ktorá dočasne zaberala veľké plochy<br />
pozdĺž Chalupkovej. Ide o natoľko rozsiahle pozemky,<br />
že sa tu pripravuje hneď niekoľko projektov. Po dlhšie<br />
známom kancelár<strong>sk</strong>om komplexe Mlyn<strong>sk</strong>é Nivy Košická<br />
a premiérových rezidenčných projektoch firmy Nová<br />
Bottova a Chalupkova Residence sa teraz odhaľuje ďalší<br />
zámer: na ploche juhovýchodne od projektu Mlyn<strong>sk</strong>é<br />
Nivy Košická by mala vzniknúť polyfunkčná stavba<br />
Chalupkova, súbor troch objektov aktuálne riešených<br />
ako rezidenčných. Hlavným cieľom projektu je dotvoriť<br />
dynamicky sa rozvíjajúcu štvrť objektmi, ktoré vychádzajú<br />
z kontextu územia, jednak z historického, ale aj<br />
z kvalitných súčasných projektov v okolí. Účelom je teda<br />
aj začlenenie navrhovaných objektov do štruktúry a architektúry<br />
mesta a vytvorenie kvalitných priestorov na<br />
život. Rozmiestnením objektov vzniká v centre riešeného<br />
územia poloverejný priestor určený prevažne pre rezidentov.<br />
Priestor je riešený s prihliadnutím na pešie ťahy,<br />
orientáciu občian<strong>sk</strong>ej vybavenosti a vyplnenie plochy<br />
vzrastlou vegetáciou. Plánovaná výstavba bude súčasťou<br />
novej, modernej, bezpečnej a komfortnej mest<strong>sk</strong>ej štvrte.<br />
Vďaka kombinácii rezidenčných, obchodných, ubytovacích<br />
a kancelár<strong>sk</strong>ych projektov vznikne moderné<br />
centrum mesta. Funkčnou náplňou navrhovanej činnosti<br />
bude rezidenčné bývanie, doplnené občian<strong>sk</strong>ou vybavenosťou<br />
situovanou v parteri budov.<br />
Polyfunkčná stavba Chalupkova, Bratislava<br />
DEVELOPER<br />
HB Reavis<br />
Architekti<br />
Pantograph<br />
Zastavaná plocha nadzemná 24 941 m 2<br />
Zastavaná plocha podzemná 15 051,6 m 2<br />
Plocha zelene 1 268 m 2<br />
Odhadované náklady 45 mil. €<br />
Bytový súbor<br />
Terchov<strong>sk</strong>á, Bratislava<br />
Bratislava plánuje začať s výstavbou<br />
bytového domu pre potreby mest<strong>sk</strong>ého<br />
nájomného bývania na Terchov<strong>sk</strong>ej ulici<br />
v Ružinove v auguste 2023. Vyplýva to zo<br />
zámeru predloženého na posudzovanie<br />
vplyvov na životné prostredie EIA<br />
mest<strong>sk</strong>ou spoločnosťou Metro. Celkovo<br />
je navrhnutých osem hlavných objektov,<br />
ktoré sú v podzemnej úrovni prepojené<br />
hromadnou garážou a technickým<br />
zázemím. „Drobná mierka bodových<br />
objektov a ich usporiadanie vytvára<br />
medzi jednotlivými hmotami intímnu<br />
atmosféru. Domy disponujú rôznorodými<br />
vonkajšími poloverejnými priestormi,<br />
Bytový súbor Terchov<strong>sk</strong>á,<br />
Bratislava<br />
Developer Bratislava –<br />
Hlavné mesto SR<br />
Architekti<br />
The Büro<br />
Realizácia 2023 – 2025<br />
Celková plocha<br />
pozemku<br />
Počet bytových<br />
jednotiek<br />
Predpokladané<br />
náklady<br />
314 m 2<br />
82<br />
9,298 mil. €<br />
Bytový dom Jantárova<br />
I a II, Košice<br />
Novostavba bytového domu Jantárová<br />
I a II bude situovaná na rovinatom,<br />
čiastočne zastavanom teréne v mest<strong>sk</strong>ej<br />
časti Košice-Juh s prístupom z Jantárovej<br />
ulice. Navrhovaná výstavba definuje<br />
ktoré podporujú komunitný život<br />
obyvateľov,“ deklaruje spoločnosť Metro.<br />
Funkcie sú navrhnuté tak, aby mal každý<br />
subpriestor svoje špecifické využitie.<br />
Preto je v pláne umiestniť do týchto<br />
priestorov komunitné stoly, šach, det<strong>sk</strong>é<br />
ihri<strong>sk</strong>o, pie<strong>sk</strong>ovi<strong>sk</strong>o, workout a podobne.<br />
„Významným aspektom návrhu je aj<br />
využitie strešných terás na komunitné<br />
záhrady, včelíny, <strong>sk</strong>leníky alebo miesta<br />
na posedenie s výhľadom, ale aj súkromné<br />
terasy pre jednotlivé byty,“ uvádza<br />
navrhovateľ s tým, že v koncových<br />
častiach prízemia lineárneho domu sa<br />
nachádzajú priestory občian<strong>sk</strong>ej vybavenosti<br />
s možnou expanziou záhradiek<br />
do exteriéru.„Cieľom je oživiť priľahlé<br />
verejné priestranstvá, ktoré tvoria<br />
pomyselnú bránu do obytného domu,“<br />
uzatvára Metro.<br />
záujmové územie ako polyfunkčné, teda<br />
ako plochu mest<strong>sk</strong>ého a nadmest<strong>sk</strong>ého<br />
občian<strong>sk</strong>eho vybavenia, pričom sa<br />
pripravuje návrh na zmiešané územie<br />
bývania a občian<strong>sk</strong>ej vybavenosti. Situovanie<br />
vychádza z charakteru pozemku<br />
a z optimálneho riešenia zástavby pozemku<br />
s ohľadom na denné osvetlenie.<br />
Bytový dom Jantárova I a II, Košice<br />
Developer<br />
Architekti<br />
Zastavaná plocha<br />
bytov<br />
Počet bytov 105<br />
Predpokladané<br />
dokončenie<br />
Jantárová Real<br />
ATECH studio<br />
4 748 m²<br />
2023<br />
Odhadované náklady 11 mil. €<br />
<strong>ASB</strong>#229 BIZNIS A REALITY 16
4078/1<br />
4078/2<br />
4120/58<br />
4079/1<br />
4079/2<br />
4120/39<br />
4121/40<br />
4120/3<br />
:/63<br />
:/64<br />
:/38<br />
4121/39<br />
4120/4<br />
4120/40<br />
:/37<br />
4121/38<br />
4120/41<br />
4120/5<br />
:/36<br />
4121/37<br />
4120/6<br />
4120/42<br />
:/35<br />
4121/36<br />
V<br />
4120/43<br />
4120/7<br />
4121/35<br />
4120/8<br />
4120/44<br />
4142/2<br />
:/34<br />
4121/34<br />
4120/45<br />
4120/9<br />
:/ 3<br />
4121/33<br />
4120/46<br />
:/32<br />
4121/32<br />
4120/47<br />
41 4/1<br />
4121/31<br />
:/31<br />
4120/48<br />
4120/22<br />
4146<br />
:/49<br />
4121/30<br />
4 17/12<br />
:/65<br />
4120/13<br />
4120/ 6<br />
:/30<br />
4121/29<br />
4120/50<br />
4149/2<br />
:/29<br />
4121/28<br />
4120/51<br />
:/28<br />
4121/27<br />
4 19/9<br />
4120/52<br />
4153/3<br />
4121/26<br />
:/27<br />
4120/53<br />
4121/25<br />
4120/18<br />
4120/54<br />
4153/7<br />
:/26<br />
4121/24<br />
4120/ 5<br />
4 17/1<br />
4121/23<br />
:/25<br />
4120/56<br />
4154<br />
:/57<br />
4121/ 2<br />
4156/4<br />
4120/59<br />
4120/21<br />
ZODPOVEDNÝ RIEŠITEĽ: KRESLIL:<br />
Mgr. Tomáš Šembera Msc. Simona Klamárová, Jazmína Szabó<br />
OBJEDNÁVATEĽ:<br />
LeiLa s.r.o.<br />
Baštova 3, 811 <strong>03</strong> Bratislava<br />
NÁZOV ZÁKAZKY:<br />
OBYTNÝ KOMPLEX<br />
„Laurin dvor“<br />
NÁZOV UCELENEJ ČASTI:<br />
:/17<br />
4121/15<br />
SPRACOVATEĽ:<br />
Staré Grunty 9/A<br />
4 17/13<br />
4159<br />
841 04 Bratislava, Sloven<strong>sk</strong>á republika<br />
e-mail: info@ekojet.<strong>sk</strong><br />
www.ekojet.<strong>sk</strong><br />
:/67<br />
SZ2<br />
ANG<br />
0,42kV<br />
AJE<br />
22kV<br />
SZ1<br />
4161/2<br />
MIERKA<br />
DÁTUM<br />
4120/62<br />
4121/41<br />
4 19/ 1<br />
ČÍSLO VÝKRESU<br />
4120/61<br />
1: 600<br />
2958/23<br />
01/<strong>2022</strong><br />
3a<br />
2958/55<br />
2958/56<br />
4120/10<br />
4120/ 1<br />
4120/12<br />
Obytný komplex Laurin dvor,<br />
Bratislava<br />
4120/14<br />
4120/15<br />
4120/16<br />
4120/17<br />
4120/19<br />
ZÁMER EIA<br />
4120/20<br />
KOORDINAČNÁ SITUÁCIA - VARIANT Č. 1<br />
4121/21<br />
EKOJET, s.r.o.<br />
priemyselná a krajinná ekológia<br />
Účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie nového<br />
obytného komplexu so súvisiacou dopravnou a technickou<br />
infraštruktúrou a plochami zelene, s cieľom využiť<br />
funkčný potenciál pozemku v zmysle územného plánu<br />
dotknutého sídla. Realizáciou navrhovaného investičného<br />
zámeru sa v dotknutej mest<strong>sk</strong>ej časti rozšíri ponuka<br />
priestorov na bývanie pre širšie vrstvy obyvateľstva.<br />
Urbanistické a priestorovo-funkčné riešenie navrhovanej<br />
činnosti má v danom území tendenciu nadviazať na<br />
bytovú zástavbu v blízkom okolí a plnohodnotne využiť<br />
a zhodnotiť nevyužité územie. Vychádzajúc z daností<br />
a limitov zástavby určených Územným plánom mesta<br />
Bratislavy, bolo zvolené rozdelenie stavebnej hmoty do<br />
šiestich kompaktných objektov s takmer jednotnou veľkosťou,<br />
tvarom a podlažnosťou. To umožní v existujúcej<br />
lokalite vytvoriť podmienky na rozvoj obytnej funkcie,<br />
zároveň doplní zástavbu rodinných domov a vytvorí<br />
prostredie s plochami zelene. Stavba predstavuje<br />
komplex šiestich bytových domov (A – F), všetky ako<br />
štvorpodlažné s jedným ustúpeným podlažím, s maximálnym<br />
prepojením interiéru a exteriéru. Investor plánuje<br />
v dome A vybudovať jedno- a dvojizbové byty orientované<br />
na západ v celkovom počte 21. K danému rozhodnutiu<br />
ho pravdepodobne motivovala blízkosť rušnej cesty,<br />
preto budú aj tieto byty určené <strong>sk</strong>ôr pre mladšie ročníky.<br />
Rodinnejšie bývanie bude vo zvyšných objektoch, kde<br />
sa budú nachádzať okrem menších jednotiek aj troja<br />
štvorizbové byty. Tých by malo byť celkovo 65, bývanie<br />
tu tak bude komornejšie. Byty majú byť orientované na<br />
juh. Dôležitými prvkami bude aj ochranný val tvorený<br />
kompaktnou zeleňou a <strong>sk</strong>upinami kríkov. Zeleň sa má<br />
objaviť aj na strechách a fasádach objektov.<br />
4120/60<br />
ČÍSLO ZÁKAZKY 04/<strong>2022</strong><br />
Obytný komplex Laurin dvor, Bratislava<br />
Developer<br />
LeiLa<br />
Architekti<br />
RBB Architekti<br />
Celková plocha pozemku 9 419 m 2<br />
Počet bytových jednotiek 86<br />
Predpokladané dokončenie 2024<br />
Predpokladané náklady 11 mil. €<br />
štátna cesta I-63<br />
Interpolis Office<br />
Center, Ban<strong>sk</strong>á Bytrica<br />
Interpolis Office Center,<br />
Ban<strong>sk</strong>á Bystrica<br />
Developer<br />
ARCHITEKTI<br />
KOMERČNÉ<br />
PRIESTORY<br />
Star Capital<br />
Investments<br />
Paulíny Hovorka<br />
Architekti<br />
8 200 m 2<br />
DOKONČENIE jar <strong>2022</strong><br />
CELKOVÉ NÁKLADY 12. mil. €<br />
Rezidenčný projekt<br />
Zelené Grunty<br />
v Košiciach<br />
V developer<strong>sk</strong>om projekte sú k dispozícii<br />
rôzne typy bytov od 1-izbových až<br />
po možnosť vytvoriť si spájaním bytov<br />
vlastné dispozične riešené 4- až 5-izbové<br />
byty. Väčšina bytov je orientovaná na<br />
juhozápad, čo zabezpečí preslnenie<br />
takmer počas celého dňa.<br />
Neoddeliteľnou súčasťou Zelených Gruntov<br />
je príroda v bezprostrednej blízkosti.<br />
Na <strong>sk</strong>ok je vodná nádrž Bukovec či chatár<strong>sk</strong>a<br />
oblasť Klatovianka. Zelené Grunty<br />
sa nachádzajú na okraji sídli<strong>sk</strong>a KVP na<br />
hranici s MČ Myslava. Toto územie je<br />
Projekt Interpolis Office Center reaguje<br />
na situáciu v regióne, v ktorom je nedostatok<br />
kvalitných projektov. Poslednú administratívnu<br />
budovu otvorili pred viac<br />
ako desiatimi rokmi, odvety sa v meste<br />
nič nové nepostavilo. Ročne vyprodukujú<br />
mestá Ban<strong>sk</strong>á Bystrica i neďaleký Zvolen<br />
mnoho šikovných absolventov, tí však<br />
pre nedostatok pracovných miest odchádzajú<br />
do Bratislavy či zahraničia. Vďaka<br />
novému projektu tu vzniklo miesto,<br />
ktoré svojím vzhľadom a vlastnosťami<br />
prispeje k príjemnej atmosfére na pracovi<strong>sk</strong>u.<br />
Počas zimy sa práce sústredili<br />
hlavne na novopostavený parkovací dom<br />
s kapacitou 209 miest a nabíjačkami pre<br />
elektromobily. Jeho hrubá stavba trvala<br />
30 týždňov. Osadená bola aj zelená strecha,<br />
ktorá má okrem estetickej funkcie<br />
aj mnoho ďalších benefitov. V lete bude<br />
budovu ochladzovať, v zime minimalizuje<br />
tepelné straty. Zelená strecha redukuje<br />
hluk a je domovom pre hmyz či drobné<br />
živočíchy. Rastliny prispejú k lepšej<br />
kvalite ovzdušia a zároveň pohlcujú oxid<br />
uhličitý a toxíny. Momentálne prebiehajú<br />
dokončovacie práce v celom objekte,<br />
rovnako ako úpravy okolia.<br />
zaujímavé práve svojou polohou. V blízkosti<br />
využíva všetky benefity sídli<strong>sk</strong>a<br />
KVP. To je plne vybavené občian<strong>sk</strong>ym<br />
zázemím, ako sú služby, školy, obchody<br />
či samotné verejné priestory s ihri<strong>sk</strong>ami<br />
a parkami, s prislúchajúcou verejnou<br />
MHD so zastávkami priamo na ulici,<br />
pozdĺž ktorej Zelené Grunty developer<br />
navrhuje. Zaujímavá je jeho okrajová<br />
poloha nad zeleným Myslav<strong>sk</strong>ým údolím<br />
s výhľadmi do širokého okolia.<br />
Zelené Grunty, Košice<br />
Developer<br />
Architekti<br />
RG DEVELOPMENT,<br />
s.r.o.<br />
ateliér adf<br />
<strong>ASB</strong>#229 BIZNIS A REALITY 17
Odvetvie<br />
systematicky<br />
upadá, nie sú<br />
projekty<br />
TEXT:<br />
JOZEF TVARDZÍK,<br />
FOTO: ISIFA/<br />
SHUTTERSTOCK,<br />
TABUĽKA:<br />
EUROSTAT<br />
Stavebníctvu sa nedarí<br />
a svojím výkonom sa ani<br />
nepriblížilo stavu pred<br />
pandémiou. Klesá nová<br />
výstavba aj inžinier<strong>sk</strong>e<br />
stavby, kam patrí napríklad<br />
výstavba diaľnic. Pri<br />
diaľniciach bol vlaňajší<br />
pokles oproti roku 2020<br />
najdrsnejší – až o desatinu.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Fokus 18
Stavebná produkcia vlani podľa<br />
údajov Štatistického úradu dosiahla<br />
5,4 miliardy eur, čo predstavovalo<br />
medziročný prepad o 2,1 %.<br />
Spomedzi okolitých krajín je na<br />
tom kondícia nášho stavebníctva<br />
najhoršie a navyše každoročne za<br />
susedmi viac zaostáva. Dôvodom je<br />
spleť faktorov, ktoré vyostrila pandémia,<br />
ktorá naše stavebné firmy<br />
utlmila, ale aj kopec legislatívnych<br />
bariér.<br />
Nedostatočná príprava<br />
Stavebné firmy upozorňujú, že za<br />
prepadom ich výkonov je neistota<br />
a nervozita. Firmám chýbajú nové<br />
zákazky, ale aj jasná vízia toho,<br />
kam sa má uberať stavebníctvo<br />
v najbližších rokoch. Prezident<br />
Zväzu stavebných podnikateľov Sloven<strong>sk</strong>a<br />
Pavol Kováčik upozorňuje,<br />
že špecifikom stavebníctva je dlhá<br />
zotrvačnosť. To, čo sa dnes kreslí<br />
v projektoch, sa v reálnej výstavbe<br />
prejaví o niekoľko rokov.<br />
V tom tkvie základný problém:<br />
vláda deklarovala podporu investícií<br />
ako jedno z kľúčových protikrízových<br />
opatrení, ale veľa projektov<br />
ostalo len na papieri. Keďže<br />
v uplynulých rokoch sa nevenovalo<br />
dostatok energie predinvestičnej<br />
príprave projektov, stavebné firmy<br />
v posledných rokoch nemajú<br />
jednoducho čo stavať. Až polovica<br />
výkonov stavebníctva na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
je pritom závislá od štátnych<br />
zákaziek. To sa týka dopravnej<br />
infraštruktúry, projektov životného<br />
prostredia, ale aj regionálnych<br />
investícií.<br />
2,1 %<br />
bol medziročný prepad stavebnej<br />
produkcie v roku 2021<br />
„V posledných rokoch na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u neexistuje zásobník<br />
pripravených infraštruktúrnych<br />
ani regionálnych projektov,“<br />
hovorí Kováčik. Od miest a obcí sa<br />
v súčasnosti požaduje, aby pre dočerpanie<br />
eurofondov podávali nové<br />
projekty a urýchlili ich čerpanie.<br />
Vláda cez ministerstvá ako riadiace<br />
orgány eurofondov ale nevyčlenila<br />
dostatočné finančné prostriedky na<br />
projektovú a inžinier<strong>sk</strong>u prípravu<br />
pre mestá a obce, tvrdí Kováčik.<br />
Mestá a obce tak nemajú v šuplíku<br />
projekty, ktoré by mohli cez európ<strong>sk</strong>e<br />
peniaze financovať.<br />
Diel viny za slabé výkony stavebníctva<br />
je možné prisúdiť aj bývalej<br />
vláde Roberta Fica (Smer-SD),<br />
ktorá častokrát vysúťažila drahé<br />
a nedôležité stavebné projekty, ich<br />
efekt však nebol vysoký. Je to dedičstvo,<br />
v ktorom musí pokračovať aj<br />
súčasná vláda. Ešte v roku 2020 sa<br />
ministerstvo dopravy snažilo urobiť<br />
v prioritách aký-taký poriadok,<br />
preto bola schválená priorizácia<br />
výstavby diaľnic na niekoľko rokov<br />
dopredu.<br />
Vláda deklarovala<br />
podporu investícií<br />
ako jedno<br />
z kľúčových<br />
protikrízových<br />
opatrení, ale veľa<br />
projektov ostalo<br />
len na papieri.<br />
Zanedbanie koncepčného<br />
riešenia stavebníctva ale odhaľuje<br />
stav mostov na Sloven<strong>sk</strong>u, ktoré<br />
sú v havarijnom stave. „Sloven<strong>sk</strong>o<br />
dlhodobo neinvestovalo do modernizácie<br />
mostov a systém údržby<br />
a opráv je neúčinný. Zanedbávaná<br />
bola diagnostika a prehliadky<br />
mostov. Zdroje na hospodárenie<br />
s mostmi sú dlhodobo nepostačujúce,“<br />
potvrdil Národný kontrolný<br />
úrad koncom januára. Približne<br />
tretina mostov prvej triedy je v havarijnom<br />
stave a minister dopravy<br />
Andrej Doležal na poslednú chvíľu<br />
od ministra financií zháňa aspoň<br />
30 miliónov eur na ich opravu.<br />
Sektor, ktorý nemá pána<br />
Ďalšou príčinou aktuálneho úpadku<br />
stavebníctva je nekoordinovanosť<br />
krokov, ktoré sa stavebníkov výsostne<br />
týkajú. Sektoru, ktorý tvorí<br />
približne 6 % HDP Sloven<strong>sk</strong>a, chýba<br />
vo vláde styčný orgán, ktorý by ho<br />
mal pod patronátom. Stavebníctvo<br />
12 %<br />
zdraželi stavebné materiály<br />
v priemere za celý minulý rok<br />
sa týka ministerstva dopravy, čiastočne<br />
aj ministerstva hospodárstva<br />
a z pohľadu eurofondov aj ministerstva<br />
investícií, regionálneho<br />
rozvoja a informatizácie.<br />
Všetky tri ministerstvá riadia<br />
ľudia z rozličných koaličných strán.<br />
Navyše sú stavebné projekty pod<br />
prísnym dohľadom Útvaru hodnoty<br />
za peniaze, ktorý patrí pod ministerstvo<br />
financií, a obstarávanie<br />
kontroluje Úrad pre verejné obstarávanie<br />
(ÚVO).<br />
Od nástupu novej vlády na jar<br />
2020 sa mali realizovať zmeny,<br />
ktoré mali stavebníctvo nakopnúť.<br />
Legislatívne kompetencie si pod<br />
svoje krídla zobral úrad pod<br />
vedením vicepremiéra Štefana<br />
Holého, ktorý začal riešil problém<br />
s verejným obstarávaním aj stavebný<br />
zákon, ktorý na našom území<br />
platí od roku 1976. Sú to prierezové<br />
témy týkajúce sa stavebníctva,<br />
ktoré sa riešili (aj pre politické<br />
nezhody) relatívne dlho, ale pre<br />
stavebníctvo sú kľúčové a môžu<br />
pomôcť.<br />
Novela zákona o verejnom<br />
obstarávaní nadobudne účinnosť<br />
31. marca a Holý pri jej príprave<br />
argumentoval tým, že verejné<br />
súťaže na Sloven<strong>sk</strong>u trvajú príliš<br />
dlho, preto ich bolo treba <strong>sk</strong>rátiť.<br />
Verejné obstarávanie od termínu na<br />
podávanie ponúk po podpis zmluvy<br />
trvá vyše dvesto dní, dlhšie to je<br />
len v Talian<strong>sk</strong>u a Grécku. Jedným<br />
z kľúčových parametrov prijatého<br />
zákona o verejnom obstarávaní<br />
je, že námietky sa pri stavebných<br />
zákazkách do hodnoty 800-tisíc<br />
eur už nebudú dávať. Ak príde<br />
námietka k stavebnej zákazke nad<br />
túto hodnotu, obstarávateľ nebude<br />
navyše musieť čakať na rozhodnutie<br />
ÚVO, ale bude môcť uzavrieť<br />
zmluvu. Námietky teda nebudú mať<br />
odkladný účinok.<br />
Podľa stavebníkov je práve<br />
verejné obstarávanie najväčšou<br />
brzdou sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva.<br />
Okrem prieťahov hovoria<br />
o povrchnej a neprofesionálnej<br />
príprave verejného obstarávania<br />
zo strany verejných obstarávateľov<br />
<strong>ASB</strong>#229 Odvetvie systematicky upadá, nie sú projekty 19
Mesačné indexy stavebnej produkcie v krajinách EÚ kalendárne a sezónne očistené (2015 = 100)<br />
12/20 01/21 02/21 <strong>03</strong>/21 04/21 05/21 06/21 07/21 08/21 09/21 10/21 11/21 12/21<br />
Priemer EÚ 109,4 110,5 108,6 112,1 112,1 112,4 111,7 110,8 109,4 110,6 111,6 111,7 108,2<br />
Belgicko 95,0 101,7 96,7 101,9 98,9 97,9 97,7 98,6 96,5 97,2 97,1 93,8 96,8<br />
Bulhar<strong>sk</strong>o 86,2 85,5 87,8 90,4 90,3 88,3 89,5 88,9 89,3 89,3 88,8 90,5 90,2<br />
Če<strong>sk</strong>o 99,5 105,9 101,1 104,6 1<strong>03</strong>,6 105,9 106,1 1<strong>03</strong>,4 104,0 104,8 105,3 105,4 107,3<br />
Dán<strong>sk</strong>o 120,1 123,4 122,6 123,5 126,1 125,6 128,5 126,4 124,1 126,8 127,4 127,5 N/A<br />
Nemecko 124,5 111,1 110,5 119,6 116,9 118,1 115,2 115,2 112,4 113,8 114,4 114,1 105,8<br />
Španiel<strong>sk</strong>o 89,4 89,7 85,6 85,6 86,0 88,4 84,8 83,9 83,3 84,4 84,3 83,7 N/A<br />
Francúz<strong>sk</strong>o 92,0 1<strong>03</strong>,9 98,0 96,4 96,7 99,3 97,5 96,6 96,0 96,3 99,2 96,4 89,7<br />
Chorvát<strong>sk</strong>o 130,9 134,1 134,7 135,1 136,1 135,9 137,6 133,5 138,4 137,9 137,2 135,8 N/A<br />
Talian<strong>sk</strong>o 105,5 111,5 113,2 118,5 121,3 117,0 119,0 118,2 120,2 121,8 123,4 125,7 126,1<br />
Luxembur<strong>sk</strong>o 108,4 1<strong>03</strong>,2 1<strong>03</strong>,9 109,1 109,8 108,0 112,9 109,6 108,7 109,7 1<strong>03</strong>,5 105,2 N/A<br />
Maďar<strong>sk</strong>o 141,5 153,7 137,3 154,8 144,0 146,6 159,9 159,3 150,7 156,5 159,1 168,0 180,1<br />
Holand<strong>sk</strong>o 129,1 130,7 126,4 131,6 132,6 130,7 131,6 132,4 129,9 130,5 131,6 133,6 133,3<br />
Rakú<strong>sk</strong>o 120,6 124,7 133,0 136,6 134,4 130,4 137,0 125,2 124,3 124,8 122,8 126,5 116,2<br />
Poľ<strong>sk</strong>o 116,0 115,7 108,1 111,2 117,8 121,7 119,4 118,2 119,4 117,8 121,8 124,3 117,3<br />
Portugal<strong>sk</strong>o 100,9 100,2 99,2 1<strong>03</strong>,6 104,2 104,1 1<strong>03</strong>,0 1<strong>03</strong>,6 105,8 105,0 1<strong>03</strong>,6 105,3 104,5<br />
Rumun<strong>sk</strong>o 129,2 129,0 133,9 137,1 145,6 135,1 135,8 129,0 125,7 117,5 119,4 130,6 130,3<br />
Slovin<strong>sk</strong>o 129,3 127,2 124,1 129,6 125,2 118,4 123,8 118,9 119,9 129,9 118,1 123,9 121,1<br />
Sloven<strong>sk</strong>o 88,6 88,0 83,2 88,7 86,7 84,5 81,4 80,6 82,0 79,6 79,9 84,0 86,2<br />
Fín<strong>sk</strong>o 112,4 113,7 113,3 114,6 116,9 118,8 117,9 117,0 117,4 119,4 119,4 121,1 119,8<br />
Švéd<strong>sk</strong>o 116,0 120,5 125,6 122,3 122,4 122,8 123,7 125,1 117,6 123,9 124,0 124,0 129,7<br />
Mesačné indexy stavebnej produkcie vo vybraných krajinách EÚ,<br />
kalendárne a sezónne očistené (2015 = 100)<br />
190,0<br />
180,0<br />
170,0<br />
160,0<br />
150,0<br />
140,0<br />
130,0<br />
120,0<br />
110,0<br />
100,0<br />
90,0<br />
80,0<br />
70,0<br />
12/20<br />
01/21 02/21 <strong>03</strong>/21 04/21 05/21 06/21 07/21 08/21 09/21 10/21 11/21 12/21<br />
Priemer EÚ Če<strong>sk</strong>o Maďar<strong>sk</strong>o Rakú<strong>sk</strong>o Sloven<strong>sk</strong>o<br />
a spomínajú prevahu súťaženia za<br />
čo najnižšiu cenu, čím sa konzervuje<br />
priemernosť. „Verejní obstarávatelia<br />
tak mnohokrát nie sú schopní<br />
pripraviť kritériá pre ekonomicky<br />
najvýhodnejšiu ponuku,“ upozorňuje<br />
Kováčik.<br />
Ako je to v okolitých<br />
krajinách<br />
Verejné stavebné investície pôsobia<br />
proticyklicky, to znamená, že v čase<br />
hospodár<strong>sk</strong>eho útlmu sa očakáva<br />
od štátu finančná vzpruha, aby štát<br />
aktívne podporil výstavbu nových<br />
projektov. Podmienkou tohto kroku<br />
je zásobník pripravených projektov,<br />
čo na Sloven<strong>sk</strong>u z dôvodu nedostatočnej<br />
podpory vlády nie je. To<br />
sa na Sloven<strong>sk</strong>u nedialo. Podobne<br />
ako v Poľ<strong>sk</strong>u u nás ťahal stavebný<br />
sektor silný domáci dopyt po<br />
vlastnom alebo investičnom bývaní.<br />
„Ten je reflektovaný zo strany developerov<br />
silnou bytovou výstavbou<br />
a ťahaný súkromným sektorom<br />
a masívnou výstavbou rodinných<br />
domov,“ vraví šéf spoločnosti Xella<br />
Sloven<strong>sk</strong>o Peter Markovič.<br />
Európ<strong>sk</strong>a investičná banka<br />
(EIB) po<strong>sk</strong>ytne Maďar<strong>sk</strong>u 300<br />
miliónov eur na spolufinancovanie<br />
maďar<strong>sk</strong>ého vládneho národného<br />
programu renovácie domov,<br />
s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť<br />
domácností a znížiť náklady<br />
na energiu do výšky 8 500 eur na<br />
domácnosť.<br />
V Če<strong>sk</strong>u patrí k najefektívnejším<br />
program zameraný na úspory<br />
energie v budovách na bývanie,<br />
program Nová zelená úsporám.<br />
Zameriava sa na znižovanie energetickej<br />
náročnosti obytných budov<br />
(zateplenie), výstavbu či nákup<br />
domov s veľmi nízkou energetickou<br />
náročnosťou, šetrné spôsoby vykurovania<br />
alebo obnoviteľné zdroje<br />
energie.<br />
Na Sloven<strong>sk</strong>u podľa Kováčika<br />
nielenže podnet od štátu nebol,<br />
ale aj na to vyčlenené eurofondy<br />
sa čerpali menej, ako bolo v pláne.<br />
Je to dlhodobý problém Sloven<strong>sk</strong>a,<br />
ktorý sa netýka len eurofondov,<br />
ale aj výdavkov štátneho rozpočtu,<br />
ktoré mali byť použité napríklad na<br />
výstavbu diaľnic.<br />
Štúdia Rady pre rozpočtovú<br />
zodpovednosť (RRZ) poukázala,<br />
že za posledné desaťročie išlo na<br />
diaľnice kumulatívne o miliardu<br />
eur menej, ako bolo vyčlenené<br />
v rozpočtoch. „Plné využitie týchto<br />
prostriedkov by umožnilo navýšiť<br />
Sektoru<br />
stavebníctva<br />
chýba vo vláde<br />
styčný orgán,<br />
ktorý by ho mal<br />
pod patronátom.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Fokus 20
↑ Tunel Višňové<br />
začali raziť ešte<br />
v roku 1998 za<br />
vlády Vladimíra<br />
Mečiara. Aktuálne<br />
je zhotoviteľom<br />
<strong>sk</strong>upina Skan<strong>sk</strong>a,<br />
ktorá deklaruje<br />
dokončenie tunela<br />
do konca roka<br />
2023.<br />
objem investícií na danom horizonte<br />
každoročne o 100 miliónov eur.<br />
Alternatívne by za tieto peniaze<br />
mohol byť dvakrát postavený<br />
dlhodobo očakávaný diaľničný úsek<br />
Lietav<strong>sk</strong>á Lúčka – Višňové – Dubná<br />
Skala,“ tvrdí analýza RRZ.<br />
Istou náplasťou má byť plán<br />
obnovy, v ktorom Brusel Sloven<strong>sk</strong>u<br />
prisľúbil približne šesť miliárd eur<br />
výmenou za reformy a následné<br />
investície. Peniaze z plánu obnovy<br />
majú smerovať na zelenú obnovu<br />
budov a modernizáciu infraštruktúry<br />
ekologickej dopravy, čo má<br />
pomôcť opätovne naštartovať<br />
stavebný sektor a vytvoriť nové<br />
pracovné miesta v stavebníctve na<br />
lokálnej úrovni.<br />
Drahé suroviny<br />
Mnohým stavebným firmám<br />
chýbajú ľudia, rezidenčná výstavba<br />
napreduje napriek ohromnému<br />
záujmu ľudí o bývanie pomaly,<br />
pretože sa predlžuje proces<br />
zí<strong>sk</strong>ania stavebného povolenia.<br />
„Vybavovanie stavebného povolenia<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u trvá v priemere<br />
až 300 dní, čo je do značnej miery<br />
zavádzajúca štatistika, pretože<br />
priemerne veľké stavby sa u nás<br />
povoľujú násobne dlhšie,“ hovorí<br />
Pavel Kollár zo spoločnosti In<br />
Group. Na porovnanie napríklad<br />
vo Fín<strong>sk</strong>u je stavebné povolenie<br />
vydané v priemere za 65 dní. Zo<br />
190 krajín, ktoré hodnotí Svetová<br />
banka v rebríčku Doing Business,<br />
sa Sloven<strong>sk</strong>o v roku 2020 umiestnilo<br />
až na 146. mieste.<br />
K poklesu stavebnej produkcie<br />
prispieva aj súčasná surovinová<br />
kríza, ktorá spôsobuje nedostatok<br />
mnohých tovarov, súčiastok<br />
a komponentov na trhu vrátane<br />
stavebných materiálov. „V dôsledku<br />
chýbajúcich stavebných materiálov<br />
dochádza k zabrzdeniu<br />
alebo odkladaniu výstavby na<br />
ne<strong>sk</strong>ôr, keď bude materiálov dostatok,“<br />
tvrdí analytička 365.bank<br />
Jana Glasová.<br />
Časť viny za<br />
slabé výkony<br />
stavebníctva<br />
nesie vláda<br />
Roberta Fica,<br />
ktorá častokrát<br />
vysúťažila drahé<br />
a nedôležité<br />
projekty.<br />
Okrem toho sú problémom aj<br />
prudko rastúce ceny stavebných<br />
materiálov, ktoré vedú k predražovaniu<br />
stavieb. Stavebné materiály<br />
zdraželi v priemere za celý minulý<br />
rok o takmer 12 % a v záverečných<br />
mesiacoch roka ich tempo rastu<br />
prekračovalo 20-percentnú<br />
hladinu. Ide o oceľ, betón, drevo<br />
či plasty. Vyššie ceny pohonných<br />
látok zasa zdražujú logistiku.<br />
Stavebné firmy, ktoré pre štát<br />
stavajú cesty a diaľnice, hovoria,<br />
že medziročný nárast cien o 50 až<br />
120 % je nad ich sily.<br />
Pri malých zákazkách sa podľa<br />
Kováčika odďaľuje a spomaľuje<br />
výstavba. Dodávateľ vraj radšej<br />
zaplatí pokutu za odstúpenie od<br />
zmluvy, ako by mal projekt robiť<br />
so stratou. Na strategických projektoch<br />
zatiaľ výstavba pokračuje,<br />
pretože ich zabezpečujú kapitálovo<br />
silnejšie stavebné spoločnosti.<br />
Stavebníctvo bude podľa analytika<br />
UniCredit Bank Ľubomíra<br />
Koršňáka v najbližších mesiacoch<br />
stále zápasiť s nedostatkom<br />
materiálu a pracovnej sily či<br />
drahými surovinami (železo, oceľ,<br />
plasty, drevo). „Z pohľadu dopytu<br />
po stavebných prácach by sa mal<br />
v tomto roku, najmä v jeho druhej<br />
polovici, zotavovať predovšetkým<br />
menší z dvoch segmentov stavebníctva<br />
– výstavba infraštruktúry.<br />
Tá bude čoraz viac ťažiť z dočerpávania<br />
finančných zdrojov<br />
z predchádzajúceho rozpočtovacieho<br />
obdobia eurofondov,“ vraví.<br />
Výstavba budov bude aj naďalej<br />
nedostatočná a problémy na<br />
strane nízkej ponuky rezidenčných<br />
bytov môžu podnietiť novú<br />
výstavbu, ale previs dopytu nad<br />
ponukou na trhu bude naďalej<br />
tlačiť <strong>sk</strong>ôr na ceny rezidenčných<br />
nehnuteľností. ■<br />
<strong>ASB</strong>#229 Odvetvie systematicky upadá, nie sú projekty 21
Stavbárom<br />
chýba stabilita<br />
TEXT: KATARÍNA<br />
ŠEBEJOVÁ,<br />
Tabuľky a grafy:<br />
Zdroj ŠÚ SR<br />
Stavebná produkcia na Sloven<strong>sk</strong>u dosiahla v roku 2021<br />
objem 5,4 miliardy eur. Medziročne sa podľa údajov<br />
Štatistického úradu SR znížila v stálych cenách o 2,1 %.<br />
Úroveň pred pandémiou budú stavbári dobiehať ťažko.<br />
Tretí rok po sebe totiž klesali výkony v inžinier<strong>sk</strong>ych<br />
stavbách. To sú zväčša verejné investície, ktoré by<br />
v zložitých časoch mali produkciu ustáliť.<br />
O dlhodobú stabilitu oberá sloven<strong>sk</strong>ých<br />
stavebníkov najmä domáci<br />
volebný cyklus, lebo verejné<br />
investície do infraštruktúry sú<br />
stále najmä politickou záležitosťou.<br />
Keďže po vstupe do Európ<strong>sk</strong>ej únie<br />
a po prijatí eura sa ekonomika ešte<br />
viac otvorila, atakujú stavebnú produkciu<br />
aj rôzne globálne faktory.<br />
V roku 2008 to bola svetová finančná<br />
kríza, z dôvodu dlhého výrobného<br />
cyklu zasiahla stavebníctvo<br />
s one<strong>sk</strong>orením. Pandémia koronavírusu<br />
v roku 2020 udrela priamo,<br />
rovnako ako v ďalších krajinách. Aj<br />
inflácia ako jej dôsledok sa objavila<br />
hneď v roku 2021. A rastie naďalej<br />
v spojení s odstavením uhoľných<br />
či jadrových elektrární v Európe<br />
z dôvodu znižovania emisií. Aby to<br />
nebolo málo, tak sa nielen Sloven<strong>sk</strong>o,<br />
ale celá Európa, oslabená pandémiou<br />
a napadnutá historickým<br />
rastom cien, ocitá koncom februára<br />
<strong>2022</strong> tvárou v tvár vojnovému konfliktu.<br />
Na východných hraniciach<br />
ho rozpútalo Ru<strong>sk</strong>o, ktoré napadlo<br />
Ukrajinu, jeden zo susedných<br />
štátov Sloven<strong>sk</strong>a. Ru<strong>sk</strong>á federácia<br />
patrí medzi päť najväčších importérov<br />
do našej krajiny a významné sú<br />
práve energetické komodity. Počas<br />
vojnového konfliktu je pre sankcie<br />
ohrozená stabilita ich dodávok<br />
a zároveň rastú ceny, čo predraží<br />
aj stavby. Celosvetovo sa menia<br />
očakávania i správanie. Cenová<br />
hladina stúpa nebývalým tempom.<br />
Podľa údajov ŠÚ SR dosiahla<br />
v januári <strong>2022</strong> miera inflácie na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u až 8,4 %. Dôsledky vojny<br />
sú nepredvídateľné. Obavy o život<br />
prvoradé. Pretrvávajú tak aj po<br />
všeobecnom zmiernení pandémie,<br />
ktorá aktuálne stráca silu.<br />
Chýbajú jasne stanovené<br />
priority<br />
Tento rok mal byť pritom pre<br />
stavbárov lepší. Opäť mali pomôcť<br />
eurofondy. Produkciu ovplyvňujú<br />
priaznivo najmä na <strong>sk</strong>lonku programového<br />
obdobia a pri úplnom<br />
dočerpávaní, na ktoré zostávajú<br />
2 roky navyše. V polovici minulého<br />
roka platby z EÚ predstavovali<br />
sotva polovicu z pridelených<br />
16,6 miliárd eur. Nenávratné<br />
finančné príspevky z aktuálneho<br />
programového obdobia treba dočerpať<br />
práve v tomto a budúcom roku.<br />
Zároveň v roku 2021 začalo nové<br />
programové obdobie, ktoré potrvá<br />
do roku 2027. Pri tomto súbehu<br />
sme ešte mali trištvrte miliardy<br />
eur z REACT-u. Popri týchto európ<strong>sk</strong>ych<br />
peniazoch Sloven<strong>sk</strong>o môže<br />
do roku 2026 vyčerpať ešte ďalších<br />
6 miliárd eur z Plánu obnovy a odolnosti.<br />
Tie sú však naviazané na<br />
kľúčové reformy. A to je dosť veľká<br />
prekážka. V dokumente k plánu<br />
obnovy, ktorý schválila Európ<strong>sk</strong>a<br />
komisia, je totiž uvedené, že na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u sa už pred krízou spôsobenou<br />
pandémiou covid-19 proces<br />
dobiehania životnej úrovne vyspelých<br />
krajín EÚ spomalil. Na rozdiel<br />
od susedných štátov v regióne, a to<br />
najmä pre absenciu reforiem.<br />
S finančnými zdrojmi, zdá sa, nie<br />
je problém. Namiesto financovania<br />
jasne stanovených priorít však<br />
malé Sloven<strong>sk</strong>o na rozdiel od<br />
susedného Če<strong>sk</strong>a všetky zdroje<br />
donekonečna rozdeľuje na menšie<br />
čiastky. Ujde sa tak možno každému<br />
niečo, globálne ciele sú formálne<br />
splnené, ale posun v reálnom<br />
živote nevidno. Kým sme napríklad<br />
Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami (mil. €)<br />
2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021<br />
Stavebná produkcia v tuzem<strong>sk</strong>u 6 066,6 5 527,6 5 388,4 5 297,0 4 595,1 4 379,3 4 261,7 5 148,5 4 615,2 4 948,1 5 526,5 5 465,8 4 898,7 4 884,8<br />
Bytové budovy 1 764,2 1 392,7 1 302,4 1 155,5 1 076,0 1 090,8 1 045,3 1 <strong>03</strong>5,1 1 148,7 1 226,2 1 389,6 1 506,2 1 321,1 1 385,6<br />
Nebytové budovy 2 792,8 2 565,6 2 501,5 2 563,8 2 330,4 2 045,7 1 994,3 2 195,4 2 014,9 2 100,5 2 148,9 2 181,5 1 936,2 1 944,6<br />
Inžinier<strong>sk</strong>e stavby 1 509,6 1 569,3 1 584,6 1 577,7 1 188,7 1 242,8 1 222,0 1 918,0 1 451,6 1 621,4 1 988,0 1 778,1 1 641,4 1 554,6<br />
Stavebná produkcia v zahraničí 259,6 222,1 146,1 202,8 250,3 245,1 227,5 251,4 257,2 230,4 278,7 345,9 395,8 542,3<br />
Stavebná produkcia v SR 6 326,3 5 749,7 5 534,6 5 499,8 4 845,3 4 624,4 4 489,2 5 399,9 4 872,4 5 178,5 5 805,2 5 811,7 5 294,5 5 427,2<br />
Podniková metóda, predbežné údaje z mesačných zisťovaní, bežné ceny<br />
<strong>ASB</strong>#229 Fokus 22
ŠTRUKTÚRA STAVEBNEJ PRODUKCIE PODĽA TYPU VÝSTAVBY (mil. €)<br />
Ukazovateľ 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020<br />
Spolu 4638,6 4048,1 3818,6 3946,4 3117,7 2523,4 2889,4 4467,6 3687,7 4298,4 4483,5 4261,5 3745,2<br />
Budovy 2930,6 2264,3 2001,0 1873,6 1644,5 1246,8 1328,2 1779,5 1884,2 2144,2 2090,6 2146,9 1859,0<br />
Bytové budovy 721,3 623,3 358,9 337,9 281,9 262,0 216,5 260,3 419,3 493,3 512,7 523,9 549,9<br />
Nebytové budovy 2209,3 1641,0 1642,0 1535,6 1362,6 984,8 1111,7 1519,2 1465,0 1650,8 1577,9 1623,0 1309,1<br />
hotely a podobné budovy 102,1 45,2 53,7 45,8 27,9 13,1 21,4 36,5 16,3 23,1 41,9 20,8 22,2<br />
budovy pre administratívu 277,7 234,5 178,3 232,3 197,0 75,2 75,5 100,2 163,6 166,4 211,0 228,4 180,3<br />
budovy pre obchod a služby 486,2 330,4 306,2 208,8 244,5 115,3 128,2 137,0 195,8 226,1 274,2 296,6 180,1<br />
budovy pre dopravu a telekomunikácie 15,5 11,3 9,0 8,7 16,4 18,0 24,1 26,9 24,3 12,4 25,1 4,3 6,1<br />
priemyselné budovy a <strong>sk</strong>lady 918,8 558,2 510,8 564,3 513,0 456,6 527,6 802,0 798,9 867,7 687,3 566,8 443,8<br />
budovy pre kultúru, vzdelávanie a zdravotníctvo 149,7 204,4 307,2 213,3 195,7 108,1 104,7 178,8 77,2 56,3 1<strong>03</strong>,0 165,6 143,5<br />
ostatné nebytové budovy 259,1 256,9 276,8 262,6 168,0 198,4 230,3 237,8 188,8 299,0 235,4 340,5 333,2<br />
Inžinier<strong>sk</strong>e stavby 1707,9 1783,8 1817,6 2072,9 1473,2 1276,6 1561,3 2688,1 18<strong>03</strong>,5 2154,3 2392,9 2114,5 1886,2<br />
Dopravná infraštruktúra 960,3 1051,1 1129,0 1264,0 835,5 680,8 927,8 1698,7 1181,6 15<strong>03</strong>,1 1727,5 1442,8 1265,4<br />
cestné a miestne komunikácie 723,2 730,3 718,7 921,4 608,3 430,1 593,9 1283,2 744,3 980,6 1273,7 989,3 841,9<br />
železnice, leti<strong>sk</strong>á, mosty, tunely, vodné cesty 237,1 320,8 410,3 342,7 227,2 250,8 333,9 415,5 437,3 522,6 453,9 453,5 423,0<br />
Potrubné rozvody, telekom. a elektr. rozvody a vedenia 458,4 424,0 395,3 460,7 358,2 400,2 253,2 480,0 217,6 190,8 276,2 273,2 292,2<br />
Komplexné priemyselné stavby 36,1 73,4 41,0 34,9 50,7 20,2 100,0 75,2 74,4 67,6 52,0 26,6 22,7<br />
Športové a rekreačné stavby 16,4 25,7 68,6 19,2 6,8 6,2 25,3 27,6 16,5 8,5 5,1 2,5 9,7<br />
Ostatné inžinier<strong>sk</strong>e stavby 236,7 209,6 183,7 294,1 222,1 169,2 255,0 406,7 313,4 384,3 332,1 369,6 296,2<br />
Stavebná produkcia podľa dodávateľ<strong>sk</strong>ých zmlúv v tuzem<strong>sk</strong>u – nová výstavba, rekonštrukcie a modernizácie podľa Klasifikácie stavieb v podnikoch s 20 a viac zamestnancami,<br />
údaje z ročných zisťovaní, bežné ceny<br />
ŠTRUKTÚRA STAVEBNEJ PRODUKCIE PODĽA TYPU VÝSTAVBY<br />
v roku 2008 (%) v roku 2020 (%)<br />
Bytové budovy<br />
Nebytové budovy<br />
Dopravná infraštruktúra<br />
Potrubné rozvody, telekomunikačné<br />
a elektrické rozvody a vedenia<br />
Komplexné priemyselné stavby<br />
Športové a rekreačné stavby<br />
Ostatné inžinier<strong>sk</strong>e stavby<br />
zdroje z REACT-u rozdeľovali na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u do štyroch operačných<br />
programov, v Če<strong>sk</strong>u ich už čerpali.<br />
Dali ich len do jedného programu<br />
a naviazali naň eurofondy v ďalšom<br />
programovom období. Posunuli<br />
tak dopredu hlavne infraštruktúru<br />
v zdravotníctve a sociálnej oblasti.<br />
Sloven<strong>sk</strong>o polovicu z REACT-u nasmerovalo<br />
na podporu pracovných<br />
miest, ktoré však nevie udržať<br />
trvalo. A ciele plní len naoko, keď<br />
Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo<br />
by po vojnovom konflikte<br />
mohlo prilákať nových<br />
zamestnancov z radov<br />
utečencov.<br />
napríklad sociálnu službu po<strong>sk</strong>ytuje<br />
len počas viazanosti európ<strong>sk</strong>ych<br />
peňazí na projekt rekonštrukcie<br />
budovy, ktorá tvorí zázemie, a po jej<br />
uplynutí registráciu služby zruší.<br />
Verejné peniaze totiž na najnižšej<br />
úrovni míňa samospráva, ktorá<br />
nemá na zreteli globálne ciele, aj<br />
keď sú v projektoch zachytené.<br />
Postupuje podľa vlastných priorít,<br />
ktoré sa rovnako menia s volebnými<br />
cyklami. Princípy demokracie<br />
sú tak dovedené do reality až<br />
ad absurdum, keďže každá úroveň<br />
verejnej správy pred voľbami váha<br />
a po nich sa rozhoduje hlavne podľa<br />
toho, ako vyhovuje menšine, ktorá<br />
ju ovplyvňuje. Preto je globálnym<br />
výsledkom na Sloven<strong>sk</strong>u zaostávanie,<br />
nie približovanie. Preto je<br />
stavebníctvo dlhodobo vnímané<br />
ako netransparentné odvetvie.<br />
Preto sloven<strong>sk</strong>á stavebná produkcia<br />
nemá stabilný trend, ktorý by<br />
globálne faktory rušili len dočasne.<br />
556 €<br />
bola priemerná mesačná mzda<br />
v stavebníctve v roku 2008,<br />
vlani uz dosiahla 818 €<br />
Vývoj stavebníctva<br />
od roku 2000<br />
Po prechode do nového milénia<br />
stavebná produkcia na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
nepretržite rástla. V roku 2008<br />
prekročila 6,3 miliardy eur a bola<br />
bezmála trojnásobná v porovnaní<br />
s rokom 2000. Po nástupe finančnej<br />
krízy stavebná výroba nepretržite<br />
šesť rokov klesala. Parlamentné<br />
voľby sa konali v roku 2010 a predčasné<br />
v roku 2012. Stavebníctvo<br />
sa spamätalo až v roku 2015.<br />
Sloven<strong>sk</strong>o dočerpávalo eurofondy<br />
a stavebná produkcia vtedy medziročne<br />
stúpla bezmála o miliardu<br />
eur, podobne ako v roku 2008.<br />
V roku 2016 nasledovali ďalšie<br />
parlamentné voľby, sprevádzané<br />
opäť poklesom stavebnej výroby.<br />
Rovnako v roku 2020, keď sa<br />
nová vláda pustila aj do boja proti<br />
covidu. Predtým boli v stavebníctve<br />
tri pozitívne roky a kumulatívny<br />
prírastok produkcie za toto obdobie<br />
atakoval miliardu eur. Rástla<br />
bytová výstavba aj infraštruktúra.<br />
V nej však hral významnú úlohu<br />
súkromný projekt výstavby<br />
diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7<br />
aj s mostom cez Dunaj. U koncesionára<br />
Zero Bypass Limited si ho<br />
zmluvne objednalo Ministerstvo<br />
dopravy SR. V pandemickom<br />
roku 2020 však hneď stavebné<br />
výkony klesli o pol miliardy eur.<br />
Podiel dopravnej infraštruktúry na<br />
stavebnej produkcii sa práve vďaka<br />
cestným komunikáciám posunul<br />
na tretinu, kým v roku 2008 to bola<br />
pätina. Prelomovým bol rok 2015,<br />
keď podiel inžinier<strong>sk</strong>ych stavieb zo<br />
stavebnej produkcie podľa dodávateľ<strong>sk</strong>ých<br />
zmlúv presiahol až 60 %.<br />
Odvtedy sa drží okolo polovice<br />
a zásluhu na tom má práve výstavba<br />
ciest. Nedarí sa však zmeniť podiel<br />
bytovej výstavby. Najmä preto, že<br />
<strong>ASB</strong>#229 Stavbárom chýba stabilita 23
verejný sektor takmer žiadne byty<br />
nestavia. Podiel bytov na stavebnej<br />
produkcii sa drží okolo 15 % už<br />
14 rokov. Za nebytové budovy klesol<br />
na tretinu. V tomto segmente je<br />
určujúci priemysel a logistika.<br />
Žalostne nízky zostáva podiel budov<br />
pre verejné služby, to značí pre<br />
kultúru, vzdelávanie a zdravotníctvo.<br />
Od roku 2015 neprelomil 4 %.<br />
Globálnym výsledkom<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
je zaostávanie, nie<br />
približovanie.<br />
Nestabilná situácia<br />
zvalcovala trh<br />
Švéd<strong>sk</strong>a Skan<strong>sk</strong>a už roky ide do<br />
tendrov len v konzorciu s vlastnými<br />
sester<strong>sk</strong>ými spoločnosťami, a to<br />
aj z okolitých krajín. Bola vcelku<br />
<strong>sk</strong>úšaná. Ako jedna z mála zaplatila<br />
protimonopolnému úradu pokutu<br />
za kartel z roku 2004. Firmy sa<br />
dotkol aj bezmála tri roky sa<br />
ťahajúci železničný tender na modernizáciu<br />
trate medzi Zlatovcami<br />
a Trenčian<strong>sk</strong>ou Teplou. Skan<strong>sk</strong>a SK<br />
bola vylúčená, hoci dala najvýhodnejšiu<br />
ponuku, a práce zí<strong>sk</strong>ala<br />
v roku 2012 TSS Grade, aj keď bola<br />
v tom čase v reštrukturalizácii.<br />
V súčasnosti sa <strong>sk</strong>upina Skan<strong>sk</strong>a<br />
podieľa ako víťaz nového verejného<br />
obstarávania na dostavbe tunela<br />
Višňové. Národná diaľničná spoločnosť<br />
ho vypísala potom, ako sa<br />
dohodla s konzorciom talian<strong>sk</strong>ej<br />
firmy Salini Impreglio a sloven<strong>sk</strong>ej<br />
Dúhy v marci 2019 na ukončení<br />
kontraktu. Tunel mal byť hotový<br />
ešte v roku 2014 v 3. balíku PPP, no<br />
koaličná rada projekt koncom roku<br />
2010 zastavila. Rovnako dopadol<br />
aj 1. balík PPP s piatimi úsekmi<br />
medzi Martinom a Prešovom.<br />
Zhotovitelia už boli vysúťažení,<br />
platili zamestnancov. Nové zákazky<br />
nemali a viac rokov čakali, lebo štát<br />
tendre nedokázal vyhlásiť hneď po<br />
zrušení balíkov PPP. Nemal žiadne<br />
projekty pripravené. Firmy preto<br />
v ponukách začali dávať aj nereálne<br />
ceny. Váhostav – SK sa tak dostal<br />
do problémov a prešiel reštrukturalizáciou.<br />
V decembri 2014<br />
meškal s platením faktúr a dlhoval<br />
veriteľom vyše 100 miliónov eur.<br />
Pred voľbami v apríli 2015 sa<br />
vláda Roberta Fica rozhodla riešiť<br />
problém prijatím zákona označovaného<br />
ako Lex Váhostav. Štát tak<br />
sanoval problémy súkromnej firmy<br />
z peňazí daňových poplatníkov.<br />
Skúpil pohľadávky, no do orgánov<br />
spoločnosti svojich zástupcov<br />
nedosadil. Kauza však prispela<br />
k vytvoreniu registra partnerov<br />
verejného sektora vo februári 2017.<br />
Juraj Široký sa ako konečný užívateľ<br />
výhod schovával za schránkové<br />
firmy. Za neprehľadnú vlastnícku<br />
štruktúru dal firme pokutu aj Úrad<br />
pre verejné obstará vanie. V roku<br />
2021 nakoniec predal Váhostav – SK<br />
če<strong>sk</strong>ej Geosan Group.<br />
Veľkých podnikov so stavebnými<br />
výkonmi nad 50 miliónov eur<br />
bolo podľa predvlaňajších tržieb<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u osem. Orientujú sa<br />
prevažne na inžinier<strong>sk</strong>e stavby<br />
a zväčša spadajú do nadnárodných<br />
koncernov. Tie si navzájom dodávajú<br />
prácu, takže keď na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
chýba, sú aktívnejšie v zahraničí.<br />
Tam sa vybrali aj menšie firmy.<br />
Podľa ŠÚ SR zachraňovali počas<br />
celého roka 2021 bilanciu stavebníctva<br />
práve výkony v zahraničí,<br />
ktoré boli v súhrne o tretinu vyššie<br />
ako v roku 2020. Ich podiel na<br />
celkovej stavebnej produkcii vlani<br />
predstavoval 10 % a od roku 2014<br />
stúpol na dvojnásobok. Nestabilita<br />
trhu bez jasných priorít štátu a nepripravenosť<br />
projektov vycvičili<br />
veľké firmy natoľko, že prepustili<br />
ľudí. Podiel podnikov s viac ako<br />
500 zamestnancami na celkovej<br />
zamestnanosti v stavebníctve<br />
klesol v roku 2021 na 2,3 %, pričom<br />
v roku 2008 bol vyše 5 %. Podiel na<br />
produkcii sa znížil v tomto období<br />
o šesť percentuálnych bodov,<br />
na 10,4 %. V týchto najväčších<br />
podnikoch je stále najvyššia priemerná<br />
mesačná mzda. Vlani to bolo<br />
1 843 eur, kým 14 rokov dozadu<br />
bola ešte pod hranicou 1 000 eur.<br />
Skúsení ľudia z veľkých firiem si<br />
zrejme založili vlastné. Podiel podnikov<br />
s menej ako 20 zamestnancami<br />
na stavebnej produkcii totiž<br />
od roku 2008 stúpol viac ako o polovicu.<br />
Vlani sa vytiahol na 36,5 %.<br />
Na zamestnanosti sa už priblížil<br />
k 30 %, kým v roku 2008 dosahoval<br />
13,5 %. Priemerná mzda v týchto<br />
najmenších podnikoch bola 521 eur<br />
a vlani už dosiahla 706 eur.<br />
Aký bude rok <strong>2022</strong><br />
Súčasná situácia vyhliadkam na<br />
vyššiu stavebnú produkciu v roku<br />
<strong>2022</strong> neprospieva. Namiesto<br />
obvyklých príprav jarnej sezóny sa<br />
vynárajú úplne iné otázky, priority<br />
a potreby. Podľa februárového konjunkturálneho<br />
prie<strong>sk</strong>umu Štatistického<br />
úradu SR aj bez vojen<strong>sk</strong>ého<br />
konfliktu nepociťovalo bariéry<br />
ŠTRUKTÚRA STAVEBNEJ PRODUKCIE PODĽA VEĽKOSTI PODNIKOV<br />
v roku 2008 (%) v roku 2021 (%)<br />
0 – 19 20 – 49 50 – 249 250 – 499 500 a viac Živnostníci<br />
ŠTRUKTÚRA STAVEBNEJ PRODUKCIE PODĽA VEĽKOSTI PODNIKOV (mil. €)<br />
2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021<br />
0 – 19 981,2 821,8 785,6 826,9 766,8 828,9 805,5 944,8 951,3 1 049,9 1 300,6 1 602,4 1 723,4 1 959,7<br />
20 – 49 629,5 574,7 572,5 738,7 496,7 527,7 506,1 670,0 557,3 656,9 718,0 792,6 689,7 722,9<br />
50 – 249 1 169,3 1 045,6 1 014,3 923,6 827,2 696,7 760,7 946,7 804,6 832,5 1 001,1 1 119,6 1 088,6 887,0<br />
250 – 499 362,6 301,3 296,0 280,3 167,9 140,2 84,1 227,1 122,2 125,2 279,6 158,6 194,7 199,3<br />
500 a viac 1 029,5 1 <strong>03</strong>9,6 959,1 818,2 788,9 782,6 717,6 1 098,9 913,4 996,0 948,4 604,5 495,4 550,5<br />
Živnostníci 2 111,8 1 927,5 1 869,5 1 875,4 1 766,9 1 620,4 1 587,2 1 479,0 1 485,3 1 476,3 1 510,4 1 483,4 1 061,2 1 058,5<br />
Spolu 6 283,9 5 710,5 5 497,1 5 463,1 4 814,3 4 596,4 4 461,3 5 366,5 4 834,1 5 136,8 5 758,1 5 761,2 5 253,0 5 377,9<br />
Vykonaná vlastnými zamestnancami, bez stavebných závodov nestavebných podnikov, bežné ceny.<br />
Za živnostníkov odhad podľa administratívnych zdrojov.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Fokus 24
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca podľa veľkostných <strong>sk</strong>upín podnikov (€)<br />
2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021<br />
0 – 19 521 515 534 544 525 522 511 532 579 590 617 663 681 706<br />
20 – 49 662 688 718 745 775 742 750 825 863 920 965 1 002 983 1 058<br />
50 – 249 762 772 809 851 904 899 927 1 040 1 076 1 068 1 184 1 300 1 351 1 415<br />
250 – 499 969 964 934 1 113 1 158 1 318 1 5<strong>03</strong> 1 388 1 275 1 592 1 542 1 619 1 569 1 668<br />
500 a viac 977 985 1 062 1 164 1 199 1 232 1 234 1 302 1 420 1 499 1 648 1 7<strong>03</strong> 1 787 1 843<br />
Živnostníci 342 349 361 386 387 393 396 389 391 406 428 457 449 489<br />
Spolu 556 559 579 6<strong>03</strong> 607 607 601 632 651 670 713 746 760 818<br />
Štruktúra zamestnanosti<br />
rastu iba 13 % podnikov spomedzi<br />
355 respondentov z celého odvetvia<br />
stavebníctva. Viac ako polovica<br />
predvídala ďalšie zvyšovanie cien<br />
v nasledujúcich troch mesiacoch.<br />
Výrazný nárast cien stavebných<br />
materiálov sa pritom už odrazil<br />
v znížení dopytu a zákaziek,<br />
opatrenia súvisiace s pandémiou<br />
koronavírusu zapríčinili nedostatok<br />
kvalifikovaných pracovníkov<br />
a posun realizácie stavieb. Medzi<br />
najvýraznejšie faktory obmedzujúce<br />
rast stavebnej produkcie<br />
zaradilo v zimnom období bezmála<br />
40 % opýtaných poveternostné<br />
podmienky. Zhruba tretina k nim<br />
radí aj finančné obmedzenia, slabý<br />
dopyt a deficit zamestnancov.<br />
Bezmála pätina udáva nedostatok<br />
materiálu alebo mechanizmov.<br />
v roku 2008 (%) v roku 2021 (%)<br />
0 – 19 20 – 49 50 – 249 250 – 499 500 a viac Živnostníci<br />
Čo by pomohlo Sloven<strong>sk</strong>u?<br />
Určite spoločná stratégia pre<br />
všetky línie dopravnej infraštruktúry<br />
a štátny fond, ktorý<br />
by zaručil prípravu a realizáciu<br />
projektov podľa dlhodobých priorít<br />
a finančných zdrojov, nezávisle<br />
od volebného cyklu. Už niet na čo<br />
čakať. Dokonca rezort dopravy by<br />
ho prijal, kým rezort financií sa<br />
bráni, lebo by oslabil jeho vplyv<br />
na delenie peňazí. Čas však beží.<br />
V Če<strong>sk</strong>u existuje Státní fond<br />
dopravní infrastruktury od roku<br />
2000 a zabezpečuje efektívne vynakladanie<br />
finančných zdrojov na výstavbu,<br />
modernizáciu alebo opravy<br />
diaľnic a ciest, železníc, letí<strong>sk</strong>,<br />
vodných ciest a cyklociest, ako<br />
aj ich dôležitých križovaní. Fond<br />
sa podieľa na tvorbe celoštátnej<br />
koncepcie financovania dopravnej<br />
infraštruktúry, spolupracuje s ministerstvom<br />
dopravy a s orgánmi<br />
samosprávnych krajov. Na ich<br />
úrovni je aj Praha, ktorá je tak<br />
v centrálnom plánovaní a projektovej<br />
príprave zahrnutá a nemusí mať<br />
veľa odborníkov. Takýto model by<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u odpojil všetkých od<br />
neistoty, ktorá tu panuje. Zároveň<br />
by umožnil využitie digitálnych<br />
metód a zavedenie informačného<br />
modelovania stavieb dopravnej<br />
infraštruktúry. Bez tejto centralizácie<br />
financií a odborníkov sme<br />
dlhodobo bez pokroku. Špecialisti<br />
na prípravu, financovanie či verejné<br />
obstarávanie sú na Sloven<strong>sk</strong>u teraz<br />
rozdrobení na rôznych inštitúciách.<br />
Výsledkom je dlhá a nedostatočná<br />
príprava projektov, ktoré sa realizujú<br />
spravidla na poslednú chvíľu.<br />
Dodávatelia sú síce vysúťažení<br />
podľa pravidiel, no podmienky<br />
investorov slabo chránia pred<br />
rizikami zastavenia či omeškania<br />
výstavby v dôsledku nedostatku<br />
financií či zamestnancov.<br />
V bežnom vyjadrení vlani pribudla<br />
stavebná produkcia za viac<br />
ako 100 miliónov eur, ale v roku<br />
2020 sa stenčila o pol miliardy eur.<br />
Súčasným tempom by sa stavebné<br />
výkony dostávali len na úroveň<br />
spred pandémie ešte štyri roky.<br />
Segment budov by zdynamizovala<br />
vyššia finančná podpora výstavby<br />
nájomných bytov a obnovy verejných<br />
budov. To by bolo aj v súlade<br />
s cieľmi EÚ, ktorá uvažuje o tretinovom<br />
podiele obnoviteľnej energie<br />
v roku 2<strong>03</strong>0. Objavujú sa aj úvahy,<br />
že by sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo po<br />
vojnovom konflikte mohlo prilákať<br />
nových zamestnancov z radov<br />
utečencov. Bez nutných zmien bude<br />
rast stavebnej produkcie najpomalší<br />
spomedzi krajín V4. V tomto<br />
zo<strong>sk</strong>upení sa dynamizuje najmä Maďar<strong>sk</strong>o<br />
s podporou bytovej výstavby<br />
formou nižšej dane. Če<strong>sk</strong>á republika<br />
je systematická a Poľ<strong>sk</strong>o má priority<br />
v infraštruktúre. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
verejné investície nedržia stavebnú<br />
produkciu na prijateľnej úrovni.<br />
Preto treba podniknúť zmeny čím<br />
<strong>sk</strong>ôr a najlepšie aplikovať tie, ktoré<br />
sú overené u našich najbližších<br />
susedov. Stavebníctvo odkázané<br />
prevažne na domáce zákazky sa<br />
bez systémových zmien bude ďalej<br />
zmietať v neistote, zaostávať v digitalizácii<br />
a šikovní mladí ľudia budú<br />
z krajiny odchádzať. ■<br />
Priemerný počet zamestnaných osôb podľa veľkostných <strong>sk</strong>upín podnikov (fyzické osoby)<br />
2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021<br />
0 – 19 24 457 24 967 22 524 21 511 23 0<strong>03</strong> 23 548 26 392 26 119 28 361 31 419 34 214 41 777 43 845 45 905<br />
20 – 49 12 959 11 611 10 844 12 690 10 597 12 622 11 914 11 612 11 778 12 051 12 662 13 318 12 734 13 161<br />
50 – 249 23 523 23 053 21 477 19 279 16 986 15 207 14 792 15 133 15 2<strong>03</strong> 14 055 14 127 14 112 13 779 12 594<br />
250 – 499 5 007 5 017 4 626 3 956 3 565 2 789 1 897 2 592 1 672 2 327 3 673 2 624 3 068 2 519<br />
500 a viac 9 330 9 759 10 014 7 862 7 531 7 269 6 055 5 495 5 633 5 366 4 589 4 742 3 396 3 778<br />
Živnostníci 105 560 109 977 110 066 107 742 1<strong>03</strong> 572 97 140 95 735 94 539 94 737 96 096 97 368 100 766 90 048 82 499<br />
Spolu 180 836 184 384 179 551 173 040 165 254 158 575 156 785 155 490 157 382 161 314 166 631 177 339 166 870 160 455<br />
<strong>ASB</strong>#229 Stavbárom chýba stabilita 25
Mizéria<br />
sloven<strong>sk</strong>ého<br />
stavebníctva<br />
TEXT:<br />
Pavol Kollár,<br />
FOTO: isifa/<br />
shutterstock,<br />
archív autora<br />
Stavebníctvo je odrazom ekonomickej sily<br />
spoločnosti. To, čo obyčajný Slovák nepreje,<br />
neprekúri a neprecestuje, vloží do stavby. Podľa<br />
toho, koľko sme schopní investovať, by teda naša<br />
ekonomika mala byť štyrikrát slabšia ako če<strong>sk</strong>á,<br />
trikrát slabšia ako maďar<strong>sk</strong>á, ale až sedemkrát<br />
slabšia ako rakú<strong>sk</strong>a. Možno je to trocha<br />
zavádzajúce tvrdenie, ale nie je ďaleko od pravdy.<br />
Stavebníctvo zažíva<br />
ťažké časy<br />
Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo vykazuje<br />
enormné poklesy. Dlhodobo.<br />
Poklesy sú v protiklade s okolitými<br />
trhmi, ktoré rastú a sú najväčšie<br />
v Európ<strong>sk</strong>ej únii. Čo je ešte horšie,<br />
tieto prepady zaznamenávame<br />
z nízkych základov. Spomedzi okolitých<br />
krajín sme na tom najhoršie<br />
a každoročne viac zaostávame. Výsledkom<br />
nemôže byť nič iné ako to,<br />
že naša stavebná produkcia je štyrikrát<br />
nižšia ako če<strong>sk</strong>á, triapolkrát<br />
nižšia ako maďar<strong>sk</strong>á a sedemkrát<br />
nižšia ako rakú<strong>sk</strong>a.<br />
Prostriedkov, ktoré dokážeme<br />
investovať, máme jednoducho<br />
málo. Štát nedokáže zabezpečiť,<br />
aby nás o i tak chudobné zdroje<br />
neoberali špekulanti a armáda<br />
úradníkov, ktorú desaťročia<br />
chováme a ktorej efektivita je<br />
zarážajúco nízka.<br />
V povoľovaní stavieb<br />
sme na chvoste<br />
Čo je asi ešte horšie, štát nielenže<br />
nedokáže generovať potrebné<br />
množstvo objednávok, ale nedokáže<br />
reagovať ani na výzvy doby<br />
a pripraviť sériu pravidiel, ktoré<br />
by umožňovali investorom rýchlo<br />
zí<strong>sk</strong>ať povolenie stavať. V tejto<br />
„disciplíne“ sme jedna z najhorších<br />
krajín na svete. Vybavovanie<br />
stavebného povolenia na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
trvá v priemere až 300 dní (čo<br />
je dosť zavádzajúca štatistika,<br />
pretože priemerne sa u nás veľké<br />
stavby povoľujú násobne dlhšie).<br />
Na porovnanie: napríklad vo Fín<strong>sk</strong>u<br />
je stavebné povolenie vydané<br />
v priemere za 65 dní. Zo 190 krajín,<br />
ktoré hodnotí Svetová banka v rebríčku<br />
Doing Business, sa Sloven<strong>sk</strong>o<br />
v minulom roku umiestnilo až na<br />
146. mieste.<br />
5 % DPH<br />
sú zaťažené byty v Maďar<strong>sk</strong>u.<br />
V Če<strong>sk</strong>u je DPH na byty 15 %,<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u až 20 %<br />
Množstvo úradníkov<br />
Toto sa deje napriek tomu (alebo<br />
možno vďaka tomu), že máme tak<br />
veľa úradníkov, ktorých úlohou je<br />
aj sprocesovať stavebné konanie.<br />
Nielen štát, ale aj samospráva<br />
totiž zamestnávajú z roka na rok<br />
viac úradníkov. Aj v samospráve<br />
výdavky na mzdy neustále rastú.<br />
Nejeden primátor má plat porovnateľný<br />
s premiérom. Nájdu sa aj<br />
takí, ktorí ho majú dokonca vyšší.<br />
Zbytočné VUC-ky si takisto odkroja<br />
svoj diel. A tak neostáva na investície.<br />
Len si spomeňme, koľko sme za<br />
posledných 32 rokov postavili škôl<br />
a nemocníc.<br />
Zvyšovanie daní<br />
Výsledkom „prejedania“ nie je<br />
a nemôže byť len to, že čoraz menej<br />
investujeme, čo nás nepochybne<br />
dobieha, ale aj to, že štát nám neustále<br />
zvyšuje dane. Rastúce dane<br />
majú dosah aj na ceny nehnuteľností.<br />
Dôvodom enormne drahých<br />
nehnuteľností u nás je nielen ich<br />
nedostatok na miestach, kde sú<br />
žiadané, ale aj ich enormné daňové<br />
zaťaženie. Opäť malé porovnanie:<br />
byty na Sloven<strong>sk</strong>u sú zaťažené<br />
20 % DPH, v susednom Če<strong>sk</strong>u je<br />
DPH na byty 15 % a v Maďar<strong>sk</strong>u<br />
dokonca iba 5 %.<br />
Okrem nepriamych daní, akou<br />
je DPH, máme aj „<strong>sk</strong>ryté“ dane.<br />
Medzi tzv. <strong>sk</strong>ryté dane patrí napríklad<br />
daň za rozvoj. Názov „daň<br />
Asb#229 Fokus<br />
26
Ing. arch. Pavol Kollár<br />
Štát nedokáže<br />
zabezpečiť,<br />
aby nás o i tak<br />
chudobné zdroje<br />
neoberali<br />
špekulanti<br />
a armáda<br />
úradníkov.<br />
Je predsedom predstavenstva IN GROUP,<br />
a. s., ktorá zastrešuje <strong>sk</strong>upinu podnikov<br />
pôsobiacich v stavebníctve na Sloven<strong>sk</strong>u,<br />
v Če<strong>sk</strong>u a Maďar<strong>sk</strong>u. S počtom zamestnancov<br />
2 000 a obratom takmer 600 mil. eur patrí<br />
IN GROUP, a. s., k najväčším sloven<strong>sk</strong>ým<br />
<strong>sk</strong>upinám pôsobiacim v rezorte stavebníctva.<br />
za rozvoj“ je eufemizmus, pretože<br />
táto daň v <strong>sk</strong>utočnosti na žiadny<br />
rozvoj neslúži. Je to jednoducho<br />
iba ďalšia daň. Daň za rozvoj sa<br />
premieta do ceny bytu v Bratislave<br />
vo výške približne 50 €/m 2 . Je to<br />
nesystémová daň, pretože žiaden<br />
„systém“ ju v podstate nepotrebuje.<br />
Plní rozpočty miest a premieňa ich<br />
na mzdy úradníkov. V Bratislave<br />
okrem nej v týchto dňoch vstupuje<br />
na „pódium“ aj poplatok za zmenu<br />
územného plánu, čo byty tých,<br />
ktorí ešte bývanie nemajú, opäť len<br />
predraží.<br />
Nekonečné čakanie<br />
Prístup k stavebnému povoleniu,<br />
a teda aj k znižovaniu stavebnej<br />
zákazky, enormne „prispieva“<br />
aj k tomu, že úradníci nemajú<br />
žiadne zákonom stanovené lehoty,<br />
v ktorých by mali povinnosť sa<br />
k žia dostiam investorov vyjadriť.<br />
Strašiakom sa stala aj kolaudácia,<br />
ktorá sa takisto môže natiahnuť<br />
na roky. Zdržovanie, často umelé,<br />
neumožňuje developerom plánovať<br />
zdroje a už vôbec nie kapacity či<br />
dokonca odhadnúť termín odovzdania<br />
diela konečnému užívateľovi,<br />
a to je voda na mlyn korupcie.<br />
Mimochodom, Sloven<strong>sk</strong>o si v tomto<br />
ukazovateli predminulý rok opäť<br />
raz pohoršilo.<br />
Z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti viem posúdiť,<br />
ako dnes prebiehajú procesy<br />
povoľovania stavieb v Maďar<strong>sk</strong>u<br />
a v Če<strong>sk</strong>u. Stavebné povolenie na<br />
priemyselné stavby dnes v Maďar<strong>sk</strong>u<br />
vybavíte rádovo v mesiacoch.<br />
Sloven<strong>sk</strong>é pomery počítajú s rokmi!<br />
Niet divu, že maďar<strong>sk</strong>á ekonomika<br />
rastie oproti sloven<strong>sk</strong>ej závratným<br />
tempom.<br />
Katastrofálne dôsledky<br />
Pri enormnom náraste cien materiálov,<br />
spôsobenom aj jeho exportom<br />
na susedné trhy, a pri enormne<br />
náročnom procese povoľovania<br />
a kolaudovania stavieb môžeme<br />
v tomto roku na Sloven<strong>sk</strong>u počítať<br />
s ďalším rekordným poklesom<br />
stavebnej produkcie a krachmi<br />
stavebných firiem. ■<br />
Poznámka:<br />
Článok bol napísaný pred vypuknutím vojny<br />
na Ukrajine, ktorý pravdepodobne ovplyvní<br />
investície na Sloven<strong>sk</strong>u viac než všetky<br />
menované dôvody.<br />
Asb#229 Mizéria sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva 27
Anketa<br />
Ako pomôcť<br />
stavebnej produkcii<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u?<br />
Ing. Peter Markovič<br />
CEO Xella Sloven<strong>sk</strong>o, spol. s r. o.,<br />
a Xella CZ s.r.o.<br />
Veľa sa stavia, stavebné<br />
materiály zdraželi, nálada na<br />
trhu je dobrá, no stavebná<br />
produkcia nerastie. Naopak,<br />
zaostáva stále viac. Vo<br />
viacerých susedných krajinách<br />
však tento problém nemajú.<br />
Aké dôvody tohto javu vidia<br />
odborníci? Čo môže pomôcť,<br />
aby sme sa v raste stavebnej<br />
produkcie aspoň priblížili<br />
susedným krajinám?<br />
Opýtali sme sa štátnej tajomníčky<br />
ministerstva dopravy a výstavby, výrobcu<br />
stavebných materiálov a prezidenta<br />
Zväzu stavebných podnikateľov. Anketu<br />
sme pripravovali pred vypuknutím<br />
vojny na Ukrajine, preto odpovede túto<br />
<strong>sk</strong>utočnosť nezohľadňujú.<br />
TEXT: Denisa<br />
Kureková<br />
FOTO: archív<br />
respondentov<br />
Stavebníctvo sa bez<br />
podpory štátu jednoducho<br />
nezaobíde<br />
S týmto názorom sa stretávam často, ale<br />
treba sa pozrieť na všetky zložky stavebnej<br />
produkcie. Tá v roku 2021 dosiahla<br />
objem 5,4 mld. eur, čo je medziročný<br />
pokles o 2,1 %. Viac ako 90 % produkcie<br />
stavebníctva tvoria práce stavebných<br />
firiem vykonané v tuzem<strong>sk</strong>u, ktoré<br />
však medziročne klesli o 4,8 %. Hlavnou<br />
príčinou je predovšetkým prepad v novej<br />
výstavbe, rekonštrukciách a modernizácii<br />
budov o 7,8 %. Významne bol zasiahnutý<br />
sektor nebytovej výstavby, kde evidujeme<br />
medziročný pokles o viac ako 11 %,<br />
ktorý bol spôsobený odkladaním stavieb<br />
predovšetkým vďaka neistej pandemickej<br />
situácii. Zásadný prepad zaznamenali aj<br />
inžinier<strong>sk</strong>e stavby s poklesom takmer<br />
10 %. Takže celkovo situácia rozhodne nie<br />
je taká ružová, ako by to mohlo na prvý<br />
pohľad vyzerať.<br />
Významnú úlohu vo výkone stavebníctva<br />
zohráva výška štátnych investícií, vypisovanie<br />
nových verejných zákaziek na<br />
výstavbu, opravy a modernizácie budov.<br />
Ďalšia kľúčová iniciatíva je podpora<br />
inžinier<strong>sk</strong>ej výstavby a investície do<br />
infraštruktúry, ktoré v posledných rokoch<br />
pokrivkávajú.<br />
Stavebníctvo bolo a bude pilierom sloven<strong>sk</strong>ej<br />
ekonomiky a bez podpory štátu<br />
sa jednoducho nezaobíde. Úlohou štátu je<br />
jednak vytvárať na trhu legislatívne také<br />
podmienky, ktoré budú stimulovať ekonomiku,<br />
spotrebu domácností, zamestnanosť<br />
atď., ale aj z pozície zadávateľa aktívne<br />
investične generovať dostatok stavebných<br />
zákaziek na sloven<strong>sk</strong>om trhu.<br />
Ďalším aspektom dneška je všadeprítomná<br />
hyperinflácia, ktorá v perspektíve<br />
aktuálneho diania, ako asi všetci tušíme,<br />
bude len ťažko riešiteľná.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Fokus 28
Katarína Bruncková<br />
štátna tajomníčka Ministerstva dopravy<br />
a výstavby Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />
Pavol Kováčik<br />
prezident Zväzu stavebných<br />
podnikateľov Sloven<strong>sk</strong>a<br />
Stavebníctvu ako takému by pomohlo<br />
predovšetkým zefektívnenie procesov<br />
Predovšetkým je potrebné povedať, že pandémia zasiahla celé<br />
hospodárstvo, stavebníctvo nevynímajúc. Napriek tomu, že<br />
sa hospodárstvo na Sloven<strong>sk</strong>u postupne vracia do normálu,<br />
sektor stavebníctva zatiaľ nezaznamenal žiaden výrazný a očakávaný<br />
posun, pretože sa v ňom zmeny prejavujú s určitým<br />
časovým odstupom. V priebehu roku 2021 došlo k prudkému<br />
nárastu cien niektorých stavebných materiálov a tento trend<br />
pokračuje naďalej, aj keď nie až v takom rozsahu. Nárast cien<br />
v stavebníctve sa negatívne prejavil na možnostiach financovania<br />
nových zákaziek, čím došlo k ich poklesu. Z pohľadu<br />
ekonomických ukazovateľov sa očakáva nárast cien energií<br />
a pohonných látok, ktoré výrazne ovplyvnia dopravné a iné<br />
pridružené náklady služieb v stavebníctve. Negatívny vplyv<br />
na stavebnú produkciu má aj zlá platobná disciplína voči<br />
dodávateľov a určitým špecifikom Sloven<strong>sk</strong>a sú aj problémy<br />
pri verejnom obstarávaní.<br />
Podľa môjho názoru by pomohlo stavebníctvu ako takému,<br />
nielen stavebnej produkcii, predovšetkým zefektívnenie<br />
procesov, ktoré zjednodušia prípravu a <strong>sk</strong>rátia čas potrebný<br />
pred začatím realizácie stavby. Aktuálne ako jeden z prvých<br />
krokov by mohla byť prijatá novela zákona o verejnom obstarávaní.<br />
Novela by mala priniesť niekoľko zmien týkajúcich sa<br />
zjednodušenia a zrýchlenia procesov vo verejnom obstarávaní,<br />
elektronizácie alebo zvýšenia transparentnosti verejného<br />
obstarávania. Z pohľadu Ministerstva dopravy a výstavby<br />
SR by novela mala priaznivo ovplyvniť proces obstarávania<br />
dopravných stavieb.<br />
Ďalším významným krokom by mohlo byť schválenie novej<br />
stavebnej legislatívy. Výraznou pomocou je aj pripravované<br />
<strong>sk</strong>rátenie a sflexibilnenie procesov územného plánovania tak,<br />
aby mohli reagovať na aktuálne požiadavky rozvoja regiónov<br />
a podporiť efektívnejšie využívanie území. Spolupráca developerov<br />
a obcí aj v tejto oblasti môže byť dynamizujúcim prvkom<br />
pre stavebný trh.<br />
Dôležitým faktorom, ktorý vo výraznej miere ovplyvňuje<br />
stavebnú produkciu na Sloven<strong>sk</strong>u, je nedostatok kvalifikovaných<br />
pracovníkov. Z pohľadu ďalšieho vývoja pracovného<br />
trhu je potrebné zdôrazniť, že záujem mladých ľudí o odborné<br />
vzdelávanie a prípravu pre výrobnú sféru v stavebníctve<br />
dlhodobo zaostáva za potrebami domáceho trhu. Napriek<br />
snahám sa veľmi ťažko darí meniť tento nepriaznivý stav. Preto<br />
ministerstvo dopravy podporuje aktivity súvisiace s odborným<br />
vzdelávaním. V mnohých prípadoch sa zamestnávatelia snažia<br />
pokryť svoje potreby náborom zahraničných pracovníkov.<br />
Preto by bolo vhodné vytvoriť lepšie podmienky aj pre prílev<br />
odborných a kvalifikovaných kapacít zo zahraničia.<br />
Nie je dostatok pripravených projektov,<br />
a preto nie sú ani realizácie<br />
Posledné dve sloven<strong>sk</strong>é vlády upustili od širšej prípravy verejných<br />
investícií. V posledných rokoch na Sloven<strong>sk</strong>u neexistuje<br />
zásobník pripravených infraštruktúrnych ani regionálnych<br />
projektov. Vláda nevyčlenila dostatočné finančné prostriedky<br />
na projektovú a inžinier<strong>sk</strong>u prípravu pre infraštruktúrnych<br />
investorov, ale ani pre mestá a obce. Od miest a obcí sa v súčasnosti<br />
chce, aby vo väčšej miere podávali projekty a viac čerpali<br />
eurofondy, čo sa nedeje. Nie je dostatok pripravených projektov,<br />
a preto nie sú ani realizácie.<br />
Výrazne sa na Sloven<strong>sk</strong>u v posledných rokoch predĺžil čas administratívnej<br />
prípravy regionálnych stavebných investícií v porovnaní<br />
s okolitými štátmi – od prípravy výziev po schvaľovanie<br />
projektových žiadostí na ministerstvách prejde aj viac než rok.<br />
Veľké rezervy na Sloven<strong>sk</strong>u sú vo verejnom obstarávaní. Priemerná<br />
dĺžka VO je najdlhšou v strednej Európe. Príčiny:<br />
▪▪povrchná a neprofesionálna príprava VO v posledných rokoch<br />
na strane verejných investorov;<br />
▪▪neustála prevaha súťaženia na najnižšiu cenu a konzervovanie<br />
priemernosti;<br />
▪▪priemerný čas medzi podaním súťažných ponúk a uzatvorením<br />
zmluvy o dielo trvá 18 až 24 mesiacov. Ponukové ceny sa za<br />
tento čas stanú neaktuálne, čo ďalej komplikuje realizáciu<br />
projektov.<br />
Nedostatok stavebných materiálov na sloven<strong>sk</strong>om trhu nie je<br />
odrazom konjunktúry stavebníctva na Sloven<strong>sk</strong>u, je spôsobený<br />
konjunktúrou stavebníctva v okolitých štátoch. Spoločný otvorený<br />
trh EÚ spôsobuje, že okolité krajiny vykupujú stavebný materiál<br />
aj na Sloven<strong>sk</strong>u. Výrazne rastie aj export stavebných prác<br />
do okolitých štátov z dôvodu neexistencie dostatku zákaziek na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u, lepších obchodných príležitostí a ponuky.<br />
Znižovanie reálneho objemu verejných investícií na trhu od<br />
roku 2019 spôsobuje nedostatok práce pre stavebné spoločnosti,<br />
a tým pokles stavebnej produkcie. Aby sa to zmenilo, musí<br />
vláda nielen urýchlene prijať reálne opatrenia na kompenzáciu<br />
nepredvídateľného zvýšenia stavebných nákladov verejných<br />
stavieb v r. 2021, ale aj schváliť stavebný zákon v predloženom<br />
znení do parlamentu a vytvoriť predpoklad na urýchlenie povoľovacích<br />
procesov.<br />
Vláda by mala urýchlene vyčleniť osobitné prostriedky na<br />
projektovú a inžinier<strong>sk</strong>u prípravu verejných stavieb (infraštruktúra<br />
aj regionálne investície) z nečerpaných fondov EÚ<br />
na stavebné investície.<br />
Ministerstvá by mali prestať presúvať v súčasnosti nevyužívané<br />
voľné zdroje fondov EÚ plánované pre stavebné investície<br />
na nákup nestavebných investícií – dopravných prostriedkov,<br />
technického vybavenia a pod.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Anketa 29
ProPán je „zelený<br />
zdroj“ energie<br />
(aj v chránenej<br />
krajinnej oblasti)<br />
Každý nový výrobný proces<br />
musí byť mimoriadne šetrný<br />
k životnému prostrediu. Bez<br />
toho by vôbec nemohol<br />
vzniknúť a štát to veľmi pozorne<br />
sleduje. Spoločnosti preto<br />
hľadajú spôsob, ako znížiť<br />
energetickú náročnosť výroby,<br />
a zároveň sa snažia využívať<br />
ekologické zdroje energie.<br />
Samotné spoločnosti si uvedomujú<br />
svoju zodpovednosť a podľa toho<br />
nastavujú a riadia svoje výrobné<br />
procesy. Napríklad tým, že ako<br />
zdroj energie využívajú propán,<br />
ktorého spaľovanie neprodukuje<br />
prakticky žiadne emisie. Nie je<br />
preto prekvapujúce, že propán<br />
sa používa aj v chránených<br />
oblastiach. Pre úplnosť uvádzame,<br />
že propán je nasýtený uhľovodík,<br />
ktorý sa vyrába <strong>sk</strong>vapalnením<br />
ropných plynov vznikajúcich pri<br />
rafinácii ropy. Jeho výhodnou<br />
vlastnosťou je aj ľahká distribúcia<br />
vo forme kvapaliny.<br />
Prchavé látky, ale čo s nimi?<br />
V súčasnosti neexistuje potravina,<br />
ktorá by nepotrebovala nejaký<br />
druh obalu vhodného na prepravu<br />
alebo <strong>sk</strong>ladovanie. Spoločnosť,<br />
ktorá vo svojom výrobnom<br />
závode spracováva približne<br />
20 rôznych druhov fólií na výrobu<br />
priehľadných alebo potlačených<br />
tašiek, alebo roliek atď., nedávno<br />
otvorila nový výrobný a <strong>sk</strong>ladový<br />
závod. Výrobná technológia tlače<br />
a laminovania sa nezaobíde bez<br />
použitia alkoholových farieb<br />
a rôznych riedidiel, ktoré ovplyvňujú<br />
vi<strong>sk</strong>ozitu príslušnej farby,<br />
a tým priamo zasahujú do procesu<br />
nanášania a schnutia týchto farieb<br />
vrátane ich ne<strong>sk</strong>oršej trvanlivosti.<br />
Pri sušení farieb však vznikajú<br />
prchavé látky, ktoré sa musia<br />
najprv odsávať mimo výrobnej<br />
haly a zároveň likvidovať, aby<br />
neznečisťovali okolitý vzduch.<br />
Prchavé látky sa likvidujú v špeciálnom<br />
technologickom zariadení<br />
(spaľovni), kde sa ničia pri teplote<br />
850 °C a do ovzdušia sa uvoľňuje<br />
len úplne čistý, teplý vzduch.<br />
Dodávateľom tejto technológie<br />
je nemecká spoločnosť DÜRR,<br />
líder v oblasti environmentálnych<br />
technológií na čistenie vzduchu<br />
v priemysle.<br />
ProPán ovPlyvňuje kvalitu<br />
ovzdušia<br />
Toto zariadenie, ktoré je umiestnené<br />
mimo hlavnej budovy,<br />
potrebuje zdroj energie pre svoj<br />
horák. Technológia spoločnosti<br />
DÜRR je založená na používaní<br />
kvapalného propánu, ktorý sa<br />
<strong>sk</strong>laduje v dvoch podzemných zásobníkoch<br />
spoločnosti TOMEGAS<br />
približne 50 metrov od závodu. Tri<br />
spaľovacie komory sú určené na<br />
ničenie prchavých látok, v ktorých<br />
sa samovoľne vznietia a následne<br />
rozložia. Celý proces je riadený<br />
počítačom, ktorý na základe<br />
niekoľkých senzorov určuje, kedy<br />
a ako bude každá komora fungovať<br />
a ktorá sa bude preplachovať<br />
vzduchom (aby sa nespálila).<br />
Propán, ktorý sa do technologického<br />
zariadenia rozvádza<br />
podzemným potrubím, sa používa<br />
na predohrev systému po jeho<br />
spustení. Ak zariadenie nefunguje,<br />
nie je možné spustiť proces tlače<br />
alebo laminovania. O to sa starajú<br />
ďalšie senzory, ktoré vyhodnocujú<br />
koncentráciu prchavých látok<br />
z výrobného procesu a následne<br />
aktivujú extrakciu a kontrolovanú<br />
likvidáciu škodlivých látok.<br />
Dodávky propánu zabezpečuje<br />
spoločnosť TOMEGAS, ktorá<br />
navrhla, dodala a realizovala aj<br />
projekt podzemných zásobníkov.<br />
Doplňovanie sa u<strong>sk</strong>utočňuje<br />
približne raz za mesiac v závislosti<br />
od nastavenia výrobného procesu<br />
obalov. Systém je nastavený tak, že<br />
keď zásoba plynu v nádrži klesne<br />
na 40 %, elektronika dodávateľa<br />
plynu ho upozorní, že je potrebné<br />
doplniť plyn.<br />
Celý proces sa najprv starostlivo<br />
monitoroval, aby sa zabezpečila čo<br />
najvyššia účinnosť. Je zrejmé, že ak<br />
by propán s vysokou výhrevnosťou<br />
nebol „zeleným“ a osvedčeným<br />
zdrojom tepelnej energie, zariadenie<br />
by nemohlo správne fungovať.<br />
Je možné, že propán sa vďaka<br />
svojim vlastnostiam a výhodám<br />
stane palivom budúcnosti. ■<br />
Viac informácií na<br />
www.tomegas.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#229 ReklAmný text tomegAS 30
Helvar riadenie<br />
osvetlenia pre<br />
kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory<br />
Svetlo hrá integrálnu úlohu<br />
vo všetkých pracovných<br />
priestoroch, počínajúc<br />
rokovacími priestormi cez<br />
chodby, schodi<strong>sk</strong>á, sociálne<br />
a oddychové miestnosti<br />
až po parkovacie priestory.<br />
Správne osvetlenie pracovi<strong>sk</strong>a<br />
podporuje pozornosť a zvyšuje<br />
koncentráciu pomocou studenej<br />
bielej farby svetla, zatiaľ čo<br />
teplejšie tóny ponúkajú ideálny<br />
priestor na relax a socializáciu.<br />
Najnovšie štúdie dokázali, že<br />
administratívne osvetlenie je<br />
jedným z kľúčových faktorov pri<br />
udržiavaní zdravia pracovníkov.<br />
Odkedy väčšina pracujúcich trávi<br />
v kancelárii viac ako štvrtinu roka,<br />
je jasné, že osvetlenie pracovi<strong>sk</strong>a<br />
má významný vplyv na našu<br />
celkovú pohodu a životný štýl.<br />
Perfektný systém kancelár<strong>sk</strong>eho<br />
osvetlenia podporuje:<br />
▪ lepší zdravotný stav na pracovi<strong>sk</strong>u<br />
– vylepšený vizuálny kontakt<br />
a zníženie problémov súvisiacich<br />
s kanceláriou,<br />
▪ dosahy na životné prostredie<br />
– zníženie spotreby energie až<br />
o 75 %,<br />
▪ produktivitu práce – zvýšenie až<br />
o 12 %,<br />
▪ pohodu a myslenie – celkovo<br />
lepšiu pohodu a pozitívny vplyv<br />
na náladu a spánok.<br />
Helvar zí<strong>sk</strong>al za 100 rokov činnosti<br />
množstvo <strong>sk</strong>úseností cez tisíce<br />
projektov. Sme odborníci, pokiaľ<br />
ide o vytváranie škálovateľných<br />
zákazníckych riešení pre kancelárie.<br />
Umožňujú bezproblémovú<br />
integráciu s ďalšími systémami<br />
v budove, ktorej výsledkom je<br />
budúce adaptabilné riešenie.<br />
Roomset<br />
Inteligentné osvetlenie pre rovnaké<br />
priestory Perfektné pre rokovacie<br />
miesta a iné rovnaké priestory.<br />
RoomSet je neuveriteľne jednoduchý<br />
spôsob na sprevádzkovanie<br />
osvetlenia v krátkom čase podľa<br />
želania zákazníka. Toto ocenené<br />
riešenie umožňuje jednoduché<br />
spárovanie senzora s RoomSet aplikáciou<br />
pomocou tabletu. Následná<br />
úprava podľa vašich predstáv a ste<br />
pripravení. Riadenie osvetlenia<br />
nemôže byť jednoduchšie.<br />
ActiveAheAd<br />
Skutočne inteligentné bezdrôtové<br />
osvetlenie Toto smart riešenie je<br />
samoučiaci systém riadenia osvetlenia<br />
s umelou inteligenciou. Učí<br />
sa v čase, automaticky sa adaptuje<br />
na zmeny vo využívaní priestorov<br />
a môže byť nainštalovaný aj<br />
počas obedňajšej prestávky. Je to<br />
bezdrôtové riešenie, perfektné pre<br />
renovácie. ActiveAhead funguje<br />
hneď po rozbalení, prípadne možno<br />
využiť množstvo nastavení použitím<br />
ActiveAhead aplikácie.<br />
imAgine<br />
Imagine nekonečné možnosti<br />
S Imagine routerovým riešením<br />
môžete navrhnúť vlastné riadenie<br />
osvetlenia pre vaše kancelárie bez<br />
ohľadu na to, či sú to rokovacie<br />
priestory, celé poschodie alebo<br />
celá budova. Imagine možno<br />
prepojiť s BMS systémami, ktoré<br />
ponúkajú neuveriteľné možnosti<br />
prostredníctvom množstva výhod<br />
škálovateľnosti, flexibility, efektívnosti<br />
a pohody.<br />
Firma DNA Slovakia, spol. s r.o.,<br />
je certifikovaným a výhradným<br />
distribútorom Helvar komponentov<br />
inteligentného riadenia osvetlenia<br />
už 25 rokov. Firma ponúka komplexné<br />
služby, t. j. návrh riadenia,<br />
spracovanie ponuky, dodávku<br />
komponentov, oživenie systému,<br />
zaškolenie obsluhy, školenia<br />
a prezentáciu pre investorov,<br />
architektov, projektantov a elektroinštalačné<br />
firmy. ■<br />
www.dnaslovakia.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#229 ReklAmný text DnA SlovAkiA 31
Projekt Zátišie<br />
sa posúva<br />
TEXT: MONIKA<br />
VOLEKOVÁ,<br />
VIZUALIZÁCIE:<br />
CORWIN, SCHMIDT<br />
HAMMER LASSEN<br />
ARCHITECTS<br />
A3ARCHITEKTI V bratislav<strong>sk</strong>om Zátiší pribudne hotel aj<br />
administratívna veža, no viac než o obnovu ide o revitalizáciu<br />
územia. V lokalite boli a sú administratívno-<strong>sk</strong>ladové areály<br />
a radové garáže s charakterom zástavby príznačnej pre<br />
okrajovú časť hlavného mesta.<br />
V pripravovanom polyfunkčnom<br />
komplexe Zátišie v bratislav<strong>sk</strong>om<br />
Novom Meste chce developer<br />
ATRIOS real estate v prvej etape<br />
postaviť ako dominantný objekt<br />
administratívnu vežu na rohu<br />
Vajnor<strong>sk</strong>ej a budúceho predĺženia<br />
Tomášikovej ulice. Na ňu nadväzuje<br />
menší administratívny objekt<br />
a územie od železnice uzavrie<br />
budova hotela.<br />
„Lokalitu ne<strong>sk</strong>ôr dotvorí ďalší<br />
projekt. Pracovne ho nazývame<br />
ako druhá etapa a jeho základnú<br />
koncepciu sme načrtli v minulosti.<br />
Budú to dva objekty, ktoré tvarom<br />
nadväzujú na plánované námestie.<br />
Urbanizmus funguje ako celok,“<br />
povedal pre <strong>ASB</strong> Matej Jelínek,<br />
partner v spoločnosti ATRIOS real<br />
estate.<br />
Hlavným architektom projektu<br />
je Pavol Čechvala z ateliéru<br />
a3architekti, ktorý má v portfóliu<br />
napríklad administratívnu časť<br />
projektu Bory, nákupné centrum<br />
v Poprade, apartmánové projekty<br />
v Bratislave a ďalšie. Architekt<br />
chcel vytvoriť príjemné miesto na<br />
prácu a život, ako aj reprezentatívne<br />
hotelové priestory.<br />
Pracujú na stavebnom<br />
povolení<br />
Developer informoval, že má na<br />
polyfunkčný projekt právoplatné<br />
územné rozhodnutie, pracuje na<br />
dokumentácii pre stavebné povolenie<br />
a zároveň požiadal bratislav<strong>sk</strong>ý<br />
magistrát o záväzné stanovi<strong>sk</strong>o<br />
k umiestneniu bytov v rámci projektu<br />
v zmysle možností územného<br />
plánu mesta. Územné rozhodnutie<br />
je vydané na cca 15-tisíc m 2 prenajímateľnej<br />
plochy kancelárií a hotel<br />
so 190 izbami.<br />
V súvislosti s areálmi v Zátiší<br />
Jelínek uviedol, že ani jeden nie<br />
je v dobrom stave. V rámci prirodzeného<br />
rozvoja sa tu žiada nová<br />
výstavba, ktorá doplní štruktúru<br />
a potreby mesta i jeho obyvateľov<br />
v súlade so súčasnými sociálnymi<br />
a ekonomickými požiadavkami.<br />
Búracie práce v bratislav<strong>sk</strong>om Zátiší<br />
nezačali. Keď koncom minulého<br />
roka developer prevzal areál od pôvodného<br />
vlastníka, fungovalo v ňom<br />
približne 20 nájomcov, ktorí tam<br />
majú svoje podnikanie, kancelár<strong>sk</strong>e<br />
či <strong>sk</strong>ladové priestory. „Rozhodli sme<br />
sa, že pokým sa bude dať, umožníme<br />
im pokračovať v priestoroch,<br />
na ktoré sú zvyknutí, a dali sme im<br />
tak extra čas na vyriešenie nových<br />
priestorov,“ opísal stav v lokalite<br />
zástupca developera. Je to však<br />
bez ostatných nákladov na služby,<br />
pozemok, financovanie a najmä<br />
vynútené investície, ktoré tvoria<br />
významnú časť celkovej investície.<br />
Byty po zmene územného<br />
plánu<br />
Budovy v novom Zátiší sú hmotovo-priestorovým<br />
pokračovaním<br />
blokovej zástavby, ktorá je typická<br />
pre mest<strong>sk</strong>ú časť Nové Mesto od<br />
Trnav<strong>sk</strong>ého mýta až po Ľudovú<br />
štvrť. Developer nechcel vytvoriť<br />
úplne uzavretý blok, hoci tvar<br />
a veľkosť pozemku to umožňovali.<br />
„Aktuálne je komplex koncipovaný<br />
ako administratívny s funkciou<br />
hotela, ale keďže v tejto lokalite<br />
vnímame nedostatok bytov<br />
a záujem o bývanie, sme pripravení<br />
projekt upraviť v prípade úspešnej<br />
zmeny územného plánu,“ avizoval<br />
Jelínek.<br />
Do tejto časti hlavného mesta chce<br />
ATRIOS real estate priniesť dobre<br />
dostupné verejné priestory, najmä<br />
menšie námestie, kde si návštevník<br />
dá kávu alebo obed na terase<br />
a bude mať pocit, že je v centre<br />
mesta – pritom mu bude stačiť<br />
prejsť ulicu či dve od domu pešo.<br />
Vnútroblok so stromami<br />
a zeleňou<br />
Vo vnútrobloku, ktorý je ohraničený<br />
objektom hotela a ne<strong>sk</strong>ôr<br />
druhou etapou, je plocha s rozlohou<br />
približne 2 500 m 2 . Je síce na<br />
podzemných garážach, ale tvorí ju<br />
prevažne plocha so substrátom,<br />
kde je možné sadiť stromy a kríky<br />
či zriadiť dažďové záhrady s rôznorodým<br />
druhovým zložením.<br />
Developer plánuje využiť dažďovú<br />
vodu na polievanie.<br />
Okrem toho bude v projekte množstvo<br />
doplnkovej zelene. Developer<br />
chce zveľadiť aj priestor medzi<br />
projektom a železnicou.<br />
Každý objekt bude mať minimálne<br />
extenzívnu vegetačnú strechu. Pri<br />
menšom kancelár<strong>sk</strong>om objekte by<br />
malo byť možné približne na polovici<br />
strechy strešnej terasy umiestniť<br />
aj intenzívnu zeleň. Hotel by mal<br />
mať zeleň aj na fasáde. ■<br />
Polyfunkčný komplex Zátišie, Bratislava<br />
Architekti<br />
Developer<br />
a3architekti<br />
ATRIOS real estate<br />
Realizácia predbežne 2023 – 2025<br />
Stav<br />
Predpokladané náklady 40 mil. €<br />
→ Každý objekt<br />
bude mať minimálne<br />
extenzívnu vegetačnú<br />
strechu.<br />
↘ Developer<br />
v projekte nechcel<br />
vytvoriť úplne<br />
uzavretý blok, hoci<br />
tvar pozemku a jeho<br />
veľkosť to umožňovali.<br />
↘↘ Cieľom projektu<br />
je dať ľuďom ich<br />
malé centrum,<br />
lokálne mest<strong>sk</strong>é<br />
námestie.<br />
právoplatné územné rozhodnutie<br />
Asb#229 architektúra 32
Asb#229 Projekt Zátišie sa posúva 33
ACORD Matador<br />
AKO NOVÁ VÝZVA<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY,<br />
VIZUALIZÁCIE:<br />
COMPASS<br />
ARCHITEKTI<br />
COMPASS ARCHITEKTI Polyfunkčný súbor<br />
Acord je dôkazom postupnej premeny areálu<br />
Matador v Petržalke, ktorý začína strácať<br />
charakter opustenej priemyselnej zóny.<br />
Bývalé petržal<strong>sk</strong>é gumárne Matador, nazývané aj<br />
Matadorka, koncom socializmu v Če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>u<br />
zamestnávali dvetisíc ľudí a boli jednou z najväčších<br />
bratislav<strong>sk</strong>ých fabrík. Po zmene režimu ich areál<br />
dlho pustol. Krok za krokom sa mení na polyfunkčnú<br />
mest<strong>sk</strong>ú štvrť. Poten ciál schátraných miest, ktoré<br />
v zahraničí dávno poznajú svoju konkrétnu podobu<br />
i atmosféru, objavili investori už aj na našom trhu.<br />
Dôkazom je práve projekt v areáli závodu Matador<br />
neďaleko železničnej stanice v Petržalke – Acord.<br />
„Projekt Acord bol pre nás príležitosťou rozšíriť<br />
a vzájomne <strong>sk</strong>oordinovať riešené územie v areáli bývalej<br />
továrne Matador. Napriek tomu, že sú tu dvaja vlastníci,<br />
podarilo sa vytvoriť dohody a <strong>sk</strong>oordinovať verejný<br />
priestor a hmotové usporiadanie objektov tak, že z toho<br />
budú ťažiť obidvaja investori. Aj keď je každý z navrhovaných<br />
projektov odlišný, myslíme si, že diela budú<br />
vzájomne benefitovať. Samotný projekt polyfunkčného<br />
súboru Acord je založený na zelenom vnútroblokovom<br />
princípe, ktorý je čiastočne otvorený do novovznikajúcej<br />
ulice,“ vysvetľuje jeden z jeho architektov Martin<br />
Grébert, spoluzakladateľ architektonického ateliéru<br />
Compass Architekti. Hmotovo-priestorové riešenie navrhovaného<br />
diela má tendenciu vytvoriť nové polyfunkčné<br />
Asb#229 architektúra 34
B U S<br />
B U S<br />
B U S<br />
B U S<br />
POLYFUNKČNÝ SÚBOR - SKÁCEL / ACCORD<br />
FÁZA PROJEKTU :<br />
DOKUMENTÁCIA PRE ÚZEMNÉ ROZHODNUTIE<br />
INVESTOR:<br />
SPRACOVATEĽ:<br />
EXISTUJÚCE OBJEKTY<br />
AUTORI:<br />
±0,000 = 137,000<br />
PBO "MATADORKA"<br />
OBJEKT SO 01<br />
← Významným<br />
estetickým prvkom<br />
je odlíšenie parteru<br />
budov od vyšších<br />
podlaží, a to použitím<br />
tehlového<br />
muriva zí<strong>sk</strong>aného<br />
z pôvodných objektov<br />
určených na<br />
demolíciu<br />
→ Bývalé petržal<strong>sk</strong>é<br />
gumárne Matador,<br />
nazývané aj<br />
Matadorka, sa krok<br />
za krokom menia na<br />
polyfunkčnú mest<strong>sk</strong>ú<br />
štvrť, ktorá prinesie<br />
okrem bytov aj<br />
priestory napríklad<br />
pre ateliéry, tvorivé<br />
dielne či štúdiá.<br />
↘ Situácia<br />
↘↘ Projekt Acord<br />
Matador nadväzuje<br />
na projekt Nová<br />
Matadorka, ktorý<br />
rovnako navrhli<br />
Compass Architekti.<br />
SO-B3<br />
SO-A4<br />
SO-B2<br />
SO-A2<br />
SO-B1<br />
SO-A3<br />
VJAZD<br />
A4<br />
A3<br />
A2<br />
SO-A1-1<br />
A1<br />
VJAZD<br />
SO-A1-2<br />
MATADORKA<br />
Ing. Ján Skácel, Ing. Mária Skácelová<br />
Koreničova 2, 811 <strong>03</strong> Bratislava<br />
Compass, s.r.o.<br />
Miletičova 5/B, 821 08 Bratislava<br />
Ing. arch. Juraj Benetin, Ing. arch. Matej Grébert,<br />
Ing. arch. Radovan Volmut, Ing. arch. Tomáš Jopek<br />
Ing. arch. Tomáš Baričič<br />
S<br />
CELKOVÁ SITUÁCIA<br />
M 1:1000 00<br />
územie so súvisiacim zázemím, zeleňou a oddychovými<br />
plochami. Cieľom je vytvoriť organizáciu územia<br />
a členenie priestoru na verejné, poloverejné (medziblokové)<br />
a privátne plochy zelene, ako aj prvky relaxu<br />
vo voľnom priestore. Architekti rátajú s umiestne ním<br />
množstva zelene a vytvorením zelených zón.<br />
Kompaktná štruktúra<br />
Výhľadovo sa uvažuje aj o dopravnom prepojení so<br />
zónou Matador. Zástavba hmotovo dopĺňa priestor<br />
a vytvára ucelenú a kompaktnú urbanistickú štruktúru,<br />
ktorá tvorí jasnú hierarchiu komunikácií a verejných<br />
priestorov, ako aj dobrú a čitateľnú orientáciu v území.<br />
Navrhovaný polyfunkčný súbor pozostáva zo<br />
štyroch objektov umiestnených po obvode zastavateľného<br />
územia vymedzeného z juhovýchodu ulicou<br />
zo strany projektu Nová Matadorka, severovýchodne<br />
a severozápadne komunikáciou a okolitou zástavbou<br />
a juhozápadne susedným objektom mlyna pôvodného<br />
areálu Matador, na ktorý hmotovo nadväzuje.<br />
Hmoty objektov sú kompaktné, prevažne troj- až<br />
štvorpodlažné (A2, A3, A4), na nároží z Úderníckej<br />
ulice je 6- podlažný hmotový akcent (A1). Objekty sú<br />
koncepčne riešené ako sekciové domy s vertikálnym<br />
komunikačným jadrom, s prenajímateľnými priestormi<br />
rôznej veľkostnej kategórie. V objektoch A1 a A3 sú na<br />
najvyšších podlažiach situované byty.<br />
Kvalitná industriálna architektúra<br />
Fasády domov reflektujú ťaži<strong>sk</strong>ovú funkciu obchodu<br />
a nevýrobných služieb, ich riešenie sa snaží začleniť do<br />
okolitej estetiky industriálnej architektúry výrobného<br />
areálu Matador, a to hlavne tektonikou a farebnosťou<br />
okenných otvorov a plôch fasády. Významným estetickým<br />
prvkom je odlíšenie parteru budov od vyšších<br />
podlaží, a to použitím tehlového muriva zí<strong>sk</strong>aného<br />
z pôvodných objektov určených na demolíciu. Parter<br />
filozoficky nadväzuje na výšku pôvodných halových<br />
a <strong>sk</strong>ladových objektov výrobného areálu. Na strechách<br />
navrhovaných objektov A2 a A4 vzniknú zelené plochy,<br />
doplnené o oddychové terasy pre zamestnancov.<br />
Medzi objektmi A2 a A4 je na pôdoryse pôvodných<br />
hál navrhovaná rámová konštrukcia, vytvorená<br />
z pôvodných prvkov hál určených na demolíciu, a to<br />
s cieľom demonštrovať stavebnú a architektonickú<br />
kvalitu industriálnych budov zo začiatku 20. storočia.<br />
Táto ukážka dobovej architektúry vytvára kvalitný<br />
priestor na komunitný život, ktorý je v súčasnosti taký<br />
potrebný. „Vo vnútroblokoch uvažujeme o vytvorení<br />
chodníkov, ktoré budú odkazovať na pôvodný pôdorys<br />
budovy. Takisto uvažujeme nad návrhom integrovať do<br />
projektu pôvodné tehly zo zbúraných objektov kreatívnym<br />
spôsobom,“ dodáva architekt Matej Grébert. ■<br />
POLYFUNKČNÝ SÚBOR ACORD, Bratislava<br />
DEVELOPER<br />
ARCHITEKTI<br />
ROZLOHA 6 878 m 2<br />
VI Group, Acord s.r.o.<br />
Compass Architekti<br />
REALIZÁCIA 2023 – 2025<br />
Predpokladané NÁKLADY 10 mil. €<br />
Asb#229 ACORD Matador AKO NOVÁ VÝZVA 35
Vilharia bude<br />
ikonou Ľubľany<br />
TEXT: MONIKA<br />
VOLEKOVÁ,<br />
VIZUALIZÁCIE:<br />
CORWIN, SCHMIDT<br />
HAMMER LASSEN<br />
ARCHITECTS<br />
SCHMIDT HAMMER LASSEN ARCHITECTS Mest<strong>sk</strong>é<br />
lokality v blízkosti dopravných uzlov, železničných<br />
či autobusových staníc lákajú developerov, aby ich<br />
v spolupráci s architektmi pre<strong>sk</strong>úmali a zmenili. Výrazná<br />
modernizácia čaká aj zanedbané územie v centre<br />
Ľubľany, ktorá je známa ako zelené hlavné mesto.<br />
Do slovin<strong>sk</strong>ej metropoly ju prinesú<br />
prostredníctvom projektu Vilharia<br />
s predcertifikáciou LEED Platinum<br />
developer Corwin s uznávaným<br />
ateliérom Schmidt Hammer Lassen<br />
z Dán<strong>sk</strong>a. Ten vo svojich dielach<br />
integruje drevo do dizajnu objektov<br />
pre kultúru, obchod, občian<strong>sk</strong>e<br />
využitie alebo vzdelávanie.<br />
Developer kúpil vo verejnom<br />
tendri pozemok, keď mal<br />
v územnom pláne inú funkciu a prebiehali<br />
jeho zmeny. Celý proces<br />
bol však rýchly a transparentný.<br />
„Očakávame, že do konca leta by<br />
sme mali dostať stavebné povolenie<br />
a na jeseň by sme chceli začať so<br />
stavbou – teda asi dva roky od kúpy<br />
pozemku,“ avizoval šéf marketingu<br />
a PR developera Michal Hájek.<br />
Vedenie Ľubľany oceňuje, že<br />
Corwin chce toto miesto zveľadiť.<br />
O to viac, že tu vyrastie prvá stavba<br />
v krajine s certifikátom LEED<br />
Platinum. V Bratislave už postavil<br />
Einpark Offices, ktorý je najzelenšou<br />
administratívnou budovou na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u a držiteľom uvedeného<br />
prestížneho certifikátu. Mimochodom,<br />
môže sa ním pochváliť len<br />
1 % najudržateľnejších budov na<br />
svete. Rovnaký prístup a technológie<br />
plánuje uplatniť v prípade Vilharie.<br />
Pribudne aj námestie<br />
Vilharia bude trvalo udržateľným<br />
administratívnym centrom<br />
a miestom stretnutí. Projekt so<br />
zmiešaným využitím má rozlohu<br />
57-tisíc m 2 . Podľa informácií<br />
z webovej stránky ateliéru bude<br />
zahŕňať nákupnú ulicu, mest<strong>sk</strong>é<br />
námestie, zelené strešné terasy<br />
a flexibilné kancelár<strong>sk</strong>e priestory.<br />
Za námestie by sa dal podľa<br />
Hájeka označiť priestor v západnej,<br />
oddelenej časti Vilharie spojenej iba<br />
mostom. „Skôr by sme povedali, že<br />
vytvárame aktívny parter a moderný<br />
bulvár, ktorým zanedbanú a doteraz<br />
čisto na dopravu využívanú ulicu<br />
zmeníme na priestor pre peších<br />
a atraktívnu a živú zónu. Tým sa<br />
aj vďaka zeleni a cyklochodníkom<br />
prepojí staré centrum s modernou<br />
časťou mesta,“ vysvetlil zámer.<br />
Pozemky sa nachádzajú pozdĺž<br />
centrálnej železnice a priamo<br />
susedia s najväčším slovin<strong>sk</strong>ým<br />
uzlom verejnej dopravy. Výstavba,<br />
ktorá sa tiahne viac ako 200 metrov<br />
pozdĺž ulice Vilharjeva, vytvorí<br />
v meste život. Má obdĺžnikový<br />
objem s mest<strong>sk</strong>ým námestím zo<br />
severnej strany. Elegantný fasádny<br />
raster vytvára otvorenú a transparentnú<br />
štruktúru.<br />
Regulácia nasávania<br />
vzduchu<br />
Mriežkovitá fasáda je obložená<br />
prírodným vápencom s eloxovanými<br />
hliníkovými okennými rámami<br />
bronzovej farby. Mierne vyčnievajú<br />
a kontrastujú s ťažšou matnou kamennou<br />
mriežkou. Sklenené panely<br />
severnej fasády sú umiestnené<br />
v rôznych hĺbkach, aby vytvorili<br />
dynamický exteriér a silný vizuálny<br />
pohyb pozdĺž ulice.<br />
Okná od podlahy až po strop maximalizujú<br />
výhľad a denné svetlo.<br />
Prirodzené vetranie a voľba dizajnu<br />
znižujú energetickú náročnosť<br />
budovy a umožňujú nájomníkom<br />
regulovať množstvo prirodzeného<br />
nasávania vzduchu. Projekt uprednostňuje<br />
flexibilitu a dlhú životnosť<br />
budovy.<br />
Vonkajšie priestory, kde je počas<br />
slnečných dní možné pracovať,<br />
po<strong>sk</strong>ytujú výhľad na zeleň. Terasy,<br />
balkóny a veľká strešná terasa<br />
ponúkajú priestory na stretávanie<br />
sa a prácu. Strešné terasy orientované<br />
na juh sú zdobené kvetináčmi<br />
pozdĺž okraja strechy.<br />
Strechy budú vegetačné, dostupné<br />
pre nájomcov. Mali by slúžiť aj<br />
na oddych a rekreačné aktivity.<br />
Ruka v ruke s plánmi hlavného<br />
mesta Slovin<strong>sk</strong>a podporovať výstavbu<br />
udržateľných a zelených budov<br />
ide aj fakt, že Vilharia bude zí<strong>sk</strong>avať<br />
energiu z obnoviteľných zdrojov<br />
či zachytávať zrážky systémom<br />
dažďových zdrží. ■<br />
1 Situácia<br />
2 Pohľad na Vilhariu<br />
z uličnej strany.<br />
3 Z aktívnej vegetačnej<br />
strechy bude<br />
výhľad aj na staré<br />
mesto.<br />
4 Zelené átriá maximalizujú<br />
množstvo<br />
prirodzeného svetla<br />
a umožňujú ľahký<br />
prístup do exteriéru.<br />
5 Vilharia vyrastie<br />
v blízkosti najväčšieho<br />
dopravného<br />
uzla v Slovin<strong>sk</strong>u.<br />
Vilharia, Ľubľana<br />
Developer Corwin<br />
ArchitektI Schmidt Hammer Lassen Architects<br />
Rozloha 39 000 m² v 6 nadzemných podlažiach +<br />
18 000 m² v 2 podzemných podlažiach<br />
REALIZÁCIA 3. Q/<strong>2022</strong><br />
Asb#229 architektúra 36
1<br />
2<br />
3 4<br />
5<br />
Asb#229 Vilharia bude ikonou Ľubľany 37
LONDÝNSKA PÝCHA<br />
SLOVENSKÉHO<br />
DEVELOPERA<br />
TEXT:<br />
SAMUEL ĎURIŠ,<br />
VIZUALIZÁCIE:<br />
HB REAVIS<br />
MAKE ARCHITECTS V poradí<br />
už šiesty londýn<strong>sk</strong>y projekt<br />
sloven<strong>sk</strong>ého developera bude<br />
oproti tým predošlým veľmi<br />
špeciálny. Nový administratívny<br />
objekt s názvom Worship<br />
Square bude vynikať aj tým, že<br />
je uhlíkovo neutrálny. Zaujímavé<br />
je, že podobné budovy<br />
v rozostavanom stave spočítate<br />
v Londýne na prstoch jednej ruky.<br />
Budova Worship Square, umiestnená v prominentnej<br />
časti Londýna v blízkosti London City a v tesnom<br />
susedstve s lukratívnymi potenciálnymi nájomníkmi<br />
z radov technologických gigantov, má nastaviť nový<br />
štandard výstavby a prevádzky. Developer chce, aby<br />
bola „prešpikovaná“ modernými technológiami a mala<br />
minimálny dosah na životné prostredie.<br />
Šéf HB Reavis Marian Herman v rozhovore pre<br />
Denník N zdôraznil, že retailový sektor produkuje až<br />
40 % celkových emisií. Z tohto dôvodu chce sloven<strong>sk</strong>ý<br />
developer riešiť aj otázku udržateľnosti svojho unikátneho<br />
projektu. Ide o ďalšiu dôležitú vlastnosť budovy,<br />
ktorá potrebuje v súčasnosti spĺňať ešte aj postcovidové<br />
nároky.<br />
Ekologická stránka projektu však môže pomôcť<br />
prilákať nájomcov svetovej úrovne. Marian Herman<br />
redaktorovi Denníka N vysvetlil, že viaceré nadná-<br />
Asb#229 architektúra 38
← Strešná terasa<br />
po<strong>sk</strong>ytne zázemie<br />
na komunitné<br />
stretnutia, cvičenie<br />
jógy alebo<br />
workshopy.<br />
→ Uhlíková neutrálnosť<br />
Worship Square<br />
bude lákadlom pre<br />
rôzne nadnárodné<br />
spoločnosti.<br />
↘ Biofilný dizajn<br />
budovy bude pozostávať<br />
zo 49 druhov<br />
zelene.<br />
↘↘ Na prízemí<br />
bude priestor na<br />
u<strong>sk</strong>ladnenie viac<br />
ako 320 bicyklov.<br />
rodné firmy sa prihlásili k tomu, že budú do roku<br />
2<strong>03</strong>0 fungovať len v uhlíkovo neutrálnych budovách,<br />
ktorých v súčasnosti v Európe existuje len päť.<br />
Moderné prostredie a mnoho zelene<br />
Vzhľad deväťposchodovej budovy vytvorili architekti<br />
brit<strong>sk</strong>ého štúdia MAKE Architects, ktorí stáli aj za<br />
návrhom Nového Apolla či Agori v Budapešti. Vo vnútri<br />
majú zamestnanci a nájomníci nájsť vyvážený pomer<br />
pracovných miest a oddychových zón. Je teda zjavné,<br />
že nepôjde o úplne obyčajnú budovu.<br />
Worship Square ponúkne takmer 13-tisíc m 2<br />
pracovnej plochy, ktoré doplní viac ako 800 m 2 terás.<br />
Na jednej z nich bude aj kompost, ktorý má produkovať<br />
živiny pre 49 druhov zelene v počte prevyšujúcom<br />
3-tisíc kusov. Práve strešná terasa po<strong>sk</strong>ytne zázemie<br />
nielen na kompostovanie, ale aj na komunitné stretnutia<br />
či workshopy.<br />
K vymoženostiam, ktoré chce budova HB Reavis<br />
po<strong>sk</strong>ytovať, patrí aj vlastná posilňovňa alebo priestor<br />
pre 320 bicyklov. Tie majú podporovať zdravý životný<br />
štýl zamestnancov. Monitoring kvality prostredia v interiéri<br />
zabezpečí technologická platforma Symbiosy,<br />
vďaka ktorej sa bude merať kvalita ovzdušia, teplota<br />
alebo svetelné vlastnosti.<br />
Dosah na životné prostredie<br />
Výstavba budovy bez produkcie emisií nie je technicky<br />
realizovateľná, preto Marian Herman pre Denník N<br />
vysvetlil, že v prípade vyzdvihnutia dôležitosti eko-<br />
logickej stránky je potrebné, aby investor „prírode<br />
vrátil to, čo jej zobral“. Preto sa už pri výstavbe využije<br />
o 50 % menej sivej energie v porovnaní so súčasnými<br />
stavebnými štandardmi.<br />
Na tento základný kameň nadviažu ďalšie udržateľné<br />
oblasti Worship Square. Ide napríklad o zníženie<br />
energetických nárokov na prevádzku budovy vďaka<br />
používaniu tepelných čerpadiel alebo o tvorbu elektrickej<br />
energie z fotovoltických článkov umiestnených na<br />
streche.<br />
Stavba takéhoto charakteru sa podľa šéfa HB Reavis<br />
predraží o nižšie desiatky percent, čo sa však má developerovi<br />
vrátiť na nájomnom prevyšujúcom štandardné<br />
londýn<strong>sk</strong>e ceny. Ani to by nemala byť prekážka, keďže<br />
dopyt by mal prevyšovať ponuku. Veď niektorí potenciálni<br />
záujemcovia sídlia tak ďaleko, že by k Worship<br />
Square „kameňom dohodili“. Možno už v roku 2024,<br />
keď má byť tento projekt hotový, budú všetky dostupné<br />
priestory zarezervované. ■<br />
Worship Square, Londýn<br />
Architekt<br />
MAKE Architects<br />
Developer<br />
HB Reavis<br />
Realizácia <strong>2022</strong> – 2024<br />
Prenajímateľná plocha 12 500 m 2<br />
Predpokladaný počet 1 000<br />
pracovných miest<br />
Asb#229 LONDÝNSKA PÝCHA SLOVENSKÉHO DEVELOPERA 39
The Mill bude<br />
novou energiou<br />
Mlyn<strong>sk</strong>ých Nív<br />
IMMOCAP Od konca minulého roku vyrastá na rozvíjajúcom<br />
sa bulvári Mlyn<strong>sk</strong>é nivy v Bratislave administratívny projekt<br />
The Mill (Mlyn) od spoločnosti Immocap. Dokončený bude<br />
v druhej polovici roku 2023 a popri modernej lokalite a pešej<br />
dostupnosti do centra prinesie metropolitný dizajn, terasy<br />
a pôsobivé výhľady na bratislav<strong>sk</strong>ý downtown. Ďalšie detaily<br />
projektu priblížil obchodný riaditeľ Immocap Martin Marko.<br />
The Mill prichádza do lukratívnej<br />
zóny bratislav<strong>sk</strong>ého<br />
Central Business Districtu. Ako<br />
sa chce presadiť v spoločnosti<br />
okolitých objektov?<br />
Dnes môžeme povedať, že projekt<br />
sa už presadil. Na <strong>sk</strong>lonku minulého<br />
roka sme začali s jeho výstavbou<br />
a takisto máme zabezpečené<br />
jeho kompletné financovanie.<br />
Ale hlavným dôvodom úspechu je,<br />
že už má majoritného nájomcu.<br />
Kto ním je?<br />
Je to nemecká spoločnosť, ktorá si<br />
v The Mill prenajala vyše 17-tisíc m 2<br />
z celkovej plochy 25-tisíc m 2 .<br />
Ďalších 700 m² bude patriť obchodom<br />
a službám a zvyšné štvorcové<br />
metre komerčnej plochy plánujeme<br />
prenajať v najbližšom období.<br />
Neplánuje sa tam presťahovať<br />
aj spoločnosť Immocap?<br />
Pravdupovediac, uvažujeme o tom.<br />
Je to neďaleko našej súčasnej<br />
centrály, navyše túto lokalitu dobre<br />
poznáme, lebo v okolí máme aj<br />
ďalšie projekty. Keď „dousádzame“<br />
hlavného klienta a v The Mill<br />
zostanú ešte voľné priestory, radi sa<br />
tam presťahujeme.<br />
Aké sú ďalšie benefity tohto<br />
projektu?<br />
Vyrastá v srdci Central Business<br />
Districtu, v ktorom majú sídlo<br />
mnohé firmy. Má <strong>sk</strong>velú dopravnú<br />
dostupnosť, v okolí je veľké množstvo<br />
služieb vrátane viacerých<br />
kaviarní a reštaurácií. Nový väčšinový<br />
nájomca dobre pozná túto<br />
lokalitu a veríme, že jej dostupnosť<br />
a vybavenosť zaujme aj ďalších<br />
potenciálnych nájomcov. The Mill<br />
bude jednoznačne najmodernejšou<br />
budovou, ktorá sa v nej bude<br />
nachádzať.<br />
Má The Mill – teda Mlyn – evokovať<br />
lokalitu Mlyn<strong>sk</strong>ých nív?<br />
Áno, prvým dôvodom je jeho historický<br />
rozmer. Približne v dnešnej<br />
línii ulice Mlyn<strong>sk</strong>é nivy viedla cesta<br />
do Prievozu a cez dunaj<strong>sk</strong>é rameno<br />
bol v mieste dnešného križovania<br />
s Košickou ulicou postavený<br />
drevený most. Na tomto ramene,<br />
ktoré bolo zasypané koncom<br />
19. storočia, boli zrejme mlyny.<br />
Z vodných mlynov sa už nezachoval<br />
žiadny, iba donedávna sa na križovatke<br />
Plynáren<strong>sk</strong>ej ulice a Mlyn<strong>sk</strong>ých<br />
nív nachádzala trojpodlažná<br />
budova z konca 19. storočia, ktorá<br />
pôvodne slúžila ako parný mlyn.<br />
Ďalším dôvodom je fakt, že projekt<br />
sa nachádza na novovznikajúcom<br />
bulváre Mlyn<strong>sk</strong>é nivy a my ním<br />
chceme zdôrazniť, že je súčasťou<br />
tejto lukratívnej zóny. Navyše,<br />
motív mlyna sa objaví v logu projektu<br />
a bude aj súčasťou kampane<br />
s ústredným sloganom: The Mill<br />
– Nová energia Mlyn<strong>sk</strong>ých nív.<br />
Projekt sa však ešte ďalej kreuje<br />
a je možné, že sa nejaké veterné<br />
zariadenie aj reálne objaví.<br />
Mnoho developerov počas<br />
uplynulého obdobia prekresľovalo<br />
svoje projekty a pôvodne<br />
kancelár<strong>sk</strong>e priestory menili<br />
na bytové. Čo vás presvedčilo,<br />
aby ste zostali pri pôvodnom<br />
koncepte?<br />
Nazdávame sa, že projekt je<br />
úspešný a vôbec sme neuvažovali,<br />
žeby sme tento projekt zmenili<br />
napríklad na rezidenciu. Je síce<br />
pravda, že niektoré projekty<br />
developeri prekresľujú na žiadané<br />
rezidencie, ale ide <strong>sk</strong>ôr o staršie<br />
administratívne budovy, ktoré sa<br />
rýchlo vyprázdňujú. Podstatné je<br />
ich technologické starnutie, lebo<br />
súčasné požiadavky na administratívy<br />
sa v nich dajú už veľmi<br />
ťažko aplikovať. Ak to teda územný<br />
plán umožňuje, pre investorov<br />
je výhodné zmeniť ich funkčné<br />
využitie.<br />
Za architektúrou The Mill stojí<br />
sloven<strong>sk</strong>ý ateliér DKLN architects?<br />
Čím vás presvedčil?<br />
Výber sa u<strong>sk</strong>utočnil na základe<br />
architektonickej súťaže, ako je to<br />
pri všetkých našich projektoch.<br />
V tomto prípade to bola súťaž aj so<br />
zahraničnou účasťou a návrh DKLN<br />
TEXT: ĽUDOVÍT<br />
PETRÁNSKY, FOTO<br />
A VIZUALIZÁCIE:<br />
IMMOCAP<br />
Asb#229 Reklamný text Immocap 40
vedený architektom Ladislavom<br />
Nagyom ponúkol najpresvedčivejší<br />
celkový prehľad. Oslovil nás aj<br />
výraz budovy, ktorý bude v susedstve<br />
starších budov výrazným<br />
bielym majákom na križovatke<br />
ulíc Plynáren<strong>sk</strong>á a Mlyn<strong>sk</strong>é nivy.<br />
Pôdorys má tvar písmena T, ktoré<br />
predstavuje dve prepojené budovy –<br />
nižšiu s 13 nadzemnými podlažiami<br />
a vyššiu so 17 podlažiami. Budova<br />
<strong>sk</strong>vele rieši komerčné aspekty –<br />
flexibilitu a efektivitu priestorov<br />
s dôrazom na moderné technické<br />
riešenia. Okrem toho je budova<br />
zaují mavá aj architektonickým<br />
stvárnením a veríme, že zamestnanci<br />
do nej budú chodiť s radosťou.<br />
Súčasťou bude aj zelené a trvalo<br />
udržateľné riešenie okolitého<br />
verejného priestoru. Aké<br />
prvky budú tvoriť túto pridanú<br />
hodnotu celého projektu?<br />
V okolí je dostatok zelene a inovatívne<br />
sme vyriešili aj príchody zamestnancov.<br />
V budove je bezkolízny<br />
vjazd pre autá, peších, ale aj pre<br />
cyklistov či kolobežkárov. Samotná<br />
lobby je otvorená a prístupná<br />
z viacerých smerov a v parteri ju<br />
bude vhodne dopĺňať občian<strong>sk</strong>a<br />
vybavenosť s gastro prevádzkami<br />
a kaviarňami orientovanými aj do<br />
tichšej vnútornej časti. Aj toto boli<br />
detaily v návrhu DKLN architects,<br />
ktoré nás presvedčili, že rozmýšľajú<br />
nielen o tom, ako bude budova<br />
vyzerať zvonku, ale aj o tom, že<br />
bude funkčná pre ľudí, ktorí ju<br />
budú využívať.<br />
Medzi najdi<strong>sk</strong>utovanejšie témy<br />
týchto budov patrí v súčasnosti<br />
vzduch. Ako je v projekte<br />
vymyslená vzduchotechnika,<br />
aby sa ľudia nebáli chodiť do<br />
práce?<br />
Jedným z hlavných technologických<br />
prvkov je zabezpečenie prívodu<br />
100 % čistého vzduchu prostredníctvom<br />
do<strong>sk</strong>ovej rekuperácie, vďaka<br />
ktorej sa vymieňa iba teplota a nedochádza<br />
k zmiešavaniu privádzaného<br />
a odvádzaného vzduchu. Nedostatok<br />
kyslíka môže takisto znepríjemniť<br />
pobyt v miestnosti, spôsobiť únavu<br />
a bolesť hlavy, čo má zásadný vplyv<br />
na zníženie schopnosti sústrediť<br />
sa a v neposlednom rade aj na<br />
samotnú produktivitu práce. Je pre<br />
nás dôležité, aby sa ľudia cítili bezpečne<br />
a komfortne, preto sú súčasťou<br />
štandardu aj otvárateľné okná<br />
a konferenčné miestnosti vybavené<br />
CO 2<br />
senzormi. Úroveň CO 2<br />
bude<br />
neustále kontrolovaná a v prípade<br />
jeho nárastu začne systém automaticky<br />
privádzať do miestnosti väčší<br />
objem čerstvého vzduchu.<br />
Dbáte aj na jeho zvlhčovanie?<br />
Zvlhčovanie je už v našich budovách<br />
bežným štandardom. Pridanou<br />
hodnotou v projekte však bude<br />
certifikovaná dezinfekcia celého<br />
vzduchotechnického systému<br />
čiastočkami ionizovaného striebra,<br />
vďaka ktorým dokážeme vydezinfikovať<br />
celý systém, rovnako aj<br />
predmety nájmu. Veľmi dbáme aj<br />
o to, aby bola budova energeticky<br />
efektívna. To súvisí aj s otvárateľnosťou<br />
okien, pričom každé okno<br />
bude vybavené senzorikou a pri<br />
jeho otvorení sa automaticky vypne<br />
kúrenie a chladenie. To prinesie<br />
úsporu prevádzkových nákladov.<br />
Nechýbajú ani tepelné čerpadlá či<br />
zber dažďovej vody na polievanie<br />
zelene, čo zase súvisí s certifikátom<br />
LEED Gold. ■<br />
Martin Marko (40)<br />
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu<br />
v Bratislave. Svoju profesijnú kariéru<br />
začal v developer<strong>sk</strong>ej spoločnosti HB<br />
Reavis, kde pôsobil 12 rokov a prešiel<br />
komerčnými pozíciami od leasingového<br />
manažéra cez riaditeľa leasingu až po<br />
zástupcu generálneho riaditeľa. Od roku<br />
2018 pôsobí v developer<strong>sk</strong>ej spoločnosti<br />
Immocap na pozícii obchodného riaditeľa.<br />
Asb#229 The Mill bude novou energiou Mlyn<strong>sk</strong>ých Nív 41
<strong>ASB</strong>#229 Architektúra 42
Kancelárie<br />
po covide<br />
Text: Broňa<br />
Tarnócy,<br />
Foto: archív<br />
respondentov<br />
Musíme sa poriadne zamyslieť, v akej<br />
forme ich chceme rozvíjať. Pandémia<br />
nám dala možnosť voľby medzi prácou<br />
na diaľku a v kancelárii. Alebo sa zrodil<br />
kompromis, ktorý ostane navždy?<br />
← Jurkovičova<br />
tepláreň, DF<br />
CREATIV GROUP.<br />
Foto: BoysPlayNice<br />
Priestory, v ktorých sme pred<br />
covidom žili, pracovali, oddychovali,<br />
vzdelávali sa a zabávali<br />
bez obmedzení, pomaly, ale isto<br />
vstupujú do novej éry. Ako sa mení<br />
ich charakter? Kam nás vlastne<br />
pandémia posunula? Akú majú<br />
kancelárie budúcnosť? Nielen na<br />
tieto otázky sme hľadali odpovede<br />
medzi odborníkmi, developermi,<br />
architektmi, no i psychológmi<br />
architektúry. „Hoci všetci úprimne<br />
veríme v návrat k pôvodnému<br />
stavu, musíme si otvorene priznať,<br />
že nič už nebude také ako predtým.<br />
Aj keď pandémia, ako tvrdia mnohí<br />
odborníci, už čo<strong>sk</strong>oro pominie,<br />
určitá obava do budúcnosti navždy<br />
ostane. Mnohé zo zavedených<br />
opatrení, ktoré sme považovali za<br />
dočasné, sa možno stanú trvalými<br />
a väčší dôraz na zdravie a bezpečnosť<br />
výrazne ovplyvní aj princípy<br />
navrhovania všetkých priestorov,<br />
administratívu nevynímajúc,“<br />
hovorí architektka Zuzana Zacharová<br />
z DF CREATIV GROUP. „Náš<br />
pracovný štýl sa zmenil a architektúra<br />
by mala na to pružne reagovať.<br />
Komunitný kancelár<strong>sk</strong>y život nie je<br />
len o práci, ale najmä o komunikácii,<br />
podnecovaní ku kreativite a aj<br />
krátkodobom oddychu,“ myslí si<br />
Zuzana Zacharová.<br />
Komunitný život ako základ<br />
kvalitných vzťahov<br />
V minulosti boli kancelárie hlavne<br />
vizitkou firmy. Reprezentovali ju<br />
smerom navonok a interný život bol<br />
akoby <strong>sk</strong>rytý. „Dôraz bol kladený<br />
na efektívne využitie priestoru<br />
najmä pri veľkopriestorových<br />
kanceláriách. Očakávalo sa, že<br />
pracovník bude sústredene pracovať<br />
celých osem hodín, a bolo<br />
treba podať maximálny výkon na<br />
minimálnom priestore. Dizajn sa<br />
sústredil na ergonómiu nábytku,<br />
vhodné osvetlenie či kvalitnú technickú<br />
infraštruktúru. Produktivita<br />
paradoxne nerástla. A tak sa do<br />
strohej pracovnej štruktúry začali<br />
postupne začleňovať aj priestory na<br />
krátkodobý oddych či neformálnu<br />
komunikáciu zamestnancov,<br />
tzv. relax rooms alebo coffe break<br />
corners. Interiér začal čoraz<br />
viac zrkadliť hodnoty firmy a aj<br />
zamestnaneckú štruktúru. Bežnou<br />
súčasťou interiéru sa stali knižnice,<br />
tuli vaky, ba<strong>sk</strong>etbalové koše,<br />
relaxačné kreslá, obytné kuchynky,<br />
tzv. meeting points (miesta stretávania)<br />
a pod.,“ rozpráva Zuzana<br />
Zacharová. Dnes vznikajú aj u nás.<br />
Do popredia sa dostáva jednotlivec,<br />
jeho komfort, kreativita, nápady.<br />
A takisto budovanie komunity.<br />
Medziľud<strong>sk</strong>á interakcia<br />
Počas pandémie zaznamenali<br />
v JTRE výrazné vplyvy na pracovné<br />
prostredie. „Prvým bola práca<br />
z domu ako okamžitá reakcia na<br />
situáciu, ktorá prišla náhle s nástupom<br />
pandémie,“ rozpráva Peter<br />
Píš, riaditeľ oddelenia komerčných<br />
nehnuteľností JTRE. „Aj tradičné<br />
spoločnosti zrazu zistili, že sa dá<br />
pracovať z domu. Niektoré z nich to<br />
povýšili na stav, že vlastné kancelárie<br />
nepotrebujú. To by však malo zo<br />
strednodobého hľadi<strong>sk</strong>a vplyv na<br />
riadenie, keďže nové manažér<strong>sk</strong>e<br />
smery sú postavené na spolupráci<br />
v tímoch, čo je v protiklade s home<br />
office,“ vysvetľuje Píš.<br />
Druhým vplyvom bola redukcia<br />
priestorov, ktorá len odzrkadlila<br />
situáciu spojenú s prácou z domu.<br />
„Niektoré spoločnosti sa takto<br />
snažili znížiť náklady, ak im to<br />
nájomné podmienky dovolili.<br />
Tretím bol opakujúci sa lockdown<br />
ako obmedzenie chodiť do práce,<br />
vykonávať obhliadky a stretávať<br />
sa. Napriek tomu, že časť spoločností<br />
sa len postupne vracia naspäť<br />
do kancelárií a stále má vysoký<br />
podiel práce z domu, necítime<br />
veľký tlak na úpravy nájomných<br />
zmlúv a zmenšovanie prenajatých<br />
priestorov. Všetci <strong>sk</strong>ôr očakávali,<br />
<strong>ASB</strong>#229 Kancelárie po covide 43
2<br />
1<br />
že pandémia sa raz <strong>sk</strong>ončí a všetko<br />
sa vráti do normálu,“ dodáva Peter<br />
Píš, riaditeľ oddelenia komerčných<br />
nehnuteľností JTRE.<br />
Väčšina ľudí v práci prahne<br />
v podstate po základných veciach<br />
a je zaujímavé, že kancelárie tieto<br />
potreby dlhodobo nevedeli naplniť.<br />
„Ľudia chcú priestory, ktoré čo<br />
najlepšie podporia ich konkrétne<br />
pracovné činnosti (individuálne aj<br />
<strong>sk</strong>upinové) a zároveň im umožnia<br />
stráviť čas v kvalitnom kolektíve<br />
v rozsahu a intenzite zladenej<br />
s ich osobnosťou a preferenciami.<br />
K návrhu pracovných priestorov<br />
sa dlhodobo pristupuje pomerne<br />
povrchne a mnoho väčších<br />
firiem očakáva, že budú môcť<br />
pri návrhu kancelárií škálovať<br />
a opakovať rovnaké riešenia.<br />
Jedine kvalitatívnym prístupom<br />
k individuálnym zamestnancom<br />
a tímom však vieme vytvoriť<br />
prostredie, ktoré im dovolí využiť<br />
celý svoj potenciál. A to bude čoraz<br />
kritickejšie, pretože práca, ktorá<br />
nebude rýchlo automatizovaná, si<br />
vyžaduje kreativitu, hlboké sústredenie<br />
a živú, hlbokú medziľud<strong>sk</strong>ú<br />
interakciu,“ vysvetľuje psychológ<br />
architektúry Michal Matloň. Každá<br />
takáto udalosť vždy v histórii priniesla<br />
inovácie. „Práca z domu bola<br />
predtým považovaná za príjemný<br />
benefit, ale dlhodobo nie je vhodná<br />
pre každého, či už pre charakter<br />
vykonávanej práce, alebo pre chýbajúce<br />
zázemie v domácnosti.<br />
Navyše, ľudia sú spoločen<strong>sk</strong>é<br />
tvory a potrebujú sa stretávať.<br />
Osobnú komunikáciu žiadne<br />
online stretnutia plne nenahradia.<br />
Na diaľku sa aj ťažko buduje<br />
firemná kultúra, lojálnosť, dôvera,<br />
kolegiálne či obchodné vzťahy.<br />
Ľudia sa chcú vrátiť do práce a pracovné<br />
prostredie sa dá prispôsobiť<br />
novej situácii tak, ako sa prirodzene<br />
neustále mení a vyvíja,“ hovorí<br />
Peter Píš. „Myslím si, že návrh<br />
kvalitných kancelárií pre väčšinu<br />
firiem, kde sa robí mentálna práca,<br />
by sa mali v najbližšej budúcnosti<br />
zakladať na troch pilieroch: individuálne<br />
sústredenie, intenzívna<br />
projektová práca a fyzická socializácia,“<br />
dodáva Matloň.<br />
Šťastie v práci<br />
Šťastní a zdraví zamestnanci sú produktívnejší.<br />
To je fakt, ktorý potvrdzujú<br />
aj mnohé štúdie a štatistiky.<br />
Ak tento fakt <strong>sk</strong>ombinujeme s hĺbkovým<br />
chápaním zdravia, hygieny,<br />
prípadného šírenia chorôb či dôležitosti<br />
duševného zdravia, zistíme, že<br />
budúcnosť budov bude o ich návrhu<br />
predovšetkým s ohľadom na zdravé<br />
pracovné prostredie, ideálne podložené<br />
certifikátom, ako je napríklad<br />
WELL. „Keďže veľa zamestnancov<br />
pri práci z domu bojuje s menším<br />
pohybom a osamelosťou, môže byť<br />
tzv. wellbeing jedným z hlavných<br />
faktorov, ktoré navrátia ľudí späť<br />
do (bezpečných) kancelárií,“ myslí<br />
si Martin Neštepný, head of smart<br />
workspace design & solutions, HB<br />
Reavis a dodáva: „Aktuálna situácia<br />
nám pomohla objaviť výhody, ale aj<br />
limity videokonferencií. Bez ohľadu<br />
na to bude pracovný priestor budúcnosti<br />
kombináciou virtuálneho<br />
a fyzického sveta. Ďalším logickým<br />
krokom teda bude pre<strong>sk</strong>úmať, ako<br />
by mohla virtuálna a zmiešaná<br />
realita vylepšiť naše online zážitky<br />
či pracovné nástroje a spoluprácu.<br />
Mladšie generácie, ktoré sú zvyknuté<br />
na hry vo virtuálnej realite, si<br />
tieto technológie osvoja rýchlo. Keď<br />
sa popredné technologické firmy<br />
dostanú aj do sektoru zariadení so<br />
3<br />
5<br />
4<br />
<strong>ASB</strong>#229 Architektúra 44
1 Náš pracovný štýl<br />
sa zmenil a architektúra<br />
na to reaguje.<br />
Do strohej pracovnej<br />
štruktúry začali<br />
postupne začleňovať<br />
aj priestory na<br />
krátkodobý oddych,<br />
tak ako napríklad<br />
v kanceláriách<br />
HB Reavis.<br />
2 Open space na<br />
rýchle stretnutia bez<br />
rezervovania zasadačky.<br />
Kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory spoločnosti<br />
HB Reavis<br />
3 Požiadavky<br />
na kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory sú dnes<br />
rôzne v závislosti<br />
od typu a veľkosti<br />
firmy, ale aj od<br />
rôznych cieľov organizácií.<br />
Kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory spoločnosti<br />
HB Reavis<br />
4 Pracovné prostredie<br />
musí byť<br />
pohodlné, zároveň<br />
aktivizujúce a podnetné.<br />
Interpolise<br />
Office Centrum,<br />
Paulíny Hovorka<br />
Architekti<br />
5 Pri návrhu<br />
kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
priestorov je<br />
dôležité poznať<br />
firemnú kultúru<br />
spoločnosti, pre<br />
ktorú administratívu<br />
pripravujeme.<br />
Interpolise Office<br />
Centrum, Paulíny<br />
Hovorka Architekti<br />
6<br />
7<br />
6 Exteriérové<br />
priestory hrajú dnes<br />
pri tvorbe kvalitnej<br />
kancelárie hlavnú<br />
úlohu. Kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory spoločnosti<br />
HB Reavis<br />
7 Životný cyklus<br />
budov je dnes oveľa<br />
kratší, ako to bolo<br />
v minulosti, preto je<br />
veľmi dôležité, aby<br />
sa dali prispôsobiť<br />
bez nutnosti väčších<br />
stavebných úprav<br />
alebo búrania. Kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory<br />
spoločnosti J&T<br />
REAL ESTATE, a.s.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Kancelárie po covide 45
9<br />
8<br />
zmiešanou realitou, mohli by sme<br />
už o dva roky vidieť na tímových<br />
stretnutiach práve hologramy<br />
kolegov.“<br />
Všetky spomenuté trendy by tak<br />
či tak už o niekoľko rokov prišli.<br />
„Covid však urýchlil ich priorizáciu<br />
najmenej o päť rokov. Jedno je však<br />
isté – mení sa účel kancelárie.<br />
Fyzický priestor tak bude slúžiť<br />
predovšetkým na budovanie dôvery<br />
a kultúry firmy, čo zvýši tempo<br />
inovácií a vzájomného učenia sa,“<br />
dodáva Martin Neštepný.<br />
Nadčasová flexibilita<br />
Hybridné pracovi<strong>sk</strong>á sa stávajú<br />
priestorom, ktorý ponúka veľkú<br />
mieru flexibility – priestorovú aj<br />
časovú. Práve flexibilné pracovné<br />
prostredie orientované na potreby<br />
jeho užívateľa sa stane jedinečnou<br />
konkurenčnou výhodou každého<br />
uvedomelého zamestnávateľa,<br />
ktorému produktivita či budovanie<br />
firemnej kultúry nie sú ľahostajné<br />
a uvedomuje si ich hlbokú potrebu<br />
pre svoj rast. Už dnes vieme,<br />
že práca z domu sa stane <strong>sk</strong>ôr<br />
štandardom ako benefitom a do<br />
balíčkov benefitov HR oddelení sa<br />
dostane práve fyzické pracovné<br />
prostredie, ktorého kvality budú<br />
musieť byť podstatne vyššie<br />
a zohľadňovať atribúty ako spolupráca,<br />
komunita, flexibilita či bezpečnosť.<br />
To všetko za prítomnosti<br />
smart technológií, ktoré budú slúžiť<br />
ľuďom a napĺňaniu ich každodenných<br />
úloh, a ich miera sa bude<br />
hodnotiť pravdepodobne častejšie<br />
v reálom čase. Inovácie nastupujú<br />
rýchlejšie a sú viac smart. S tým<br />
súvisia aj rastúce nároky na firmy<br />
– aby rýchlo rástli a zároveň zmenšovali<br />
svoje tímy, zhromažďovali<br />
a kombinovali svoje zdroje a prispôsobovali<br />
sa meniacim trhom. „Aj<br />
budovy budú reagovať flexibilnejšie<br />
– coworkingové a maloobchodné<br />
priestory poslúžia ako ,nárazníky‘<br />
pre prípadné potreby zväčšovania<br />
či zmenšovania firiem v reálnom<br />
čase,“ vysvetľuje Martin Neštepný<br />
z HB Reavis.<br />
Aj budova má svoj život<br />
Dnes je životný cyklus budov<br />
oveľa kratší ako v minulosti. „Je<br />
preto veľmi dôležité, aby sa dali<br />
prispôsobiť bez nutnosti väčších<br />
stavebných úprav alebo búrania,<br />
čo súvisí aj s rastúcimi nárokmi na<br />
ekologickú udržateľnosť,“ hovorí<br />
Peter Píš z JTRE. Všetky trendy<br />
upriamujú pozornosť na trvalú<br />
udržateľnosť. Európ<strong>sk</strong>a únia prijala<br />
záväzok znižovať uhlíkovú stopu<br />
až na nulu do roku 2050, čo vytvorí<br />
opätovný pohyb nájomcov v strednodobom<br />
a dlhodobom horizonte.<br />
Pozornosť sa otáča aj k zelenším<br />
budovám, či už z pohľadu energetickej<br />
náročnosti, alebo využívania<br />
ekologických technológií a spôsobu<br />
výstavby. Podľa developer<strong>sk</strong>ej<br />
spoločnosti JTRE novinkou nie je<br />
ani prerábanie administratívnych<br />
budov na bytové domy. „Staršie<br />
budovy totiž často nie je možné<br />
adaptovať na súčasné požiadavky<br />
firiem, preto môže byť výhodnejšie<br />
premeniť ich na bývanie. Najmä<br />
vtedy, ak sú v atraktívnej lokalite.“<br />
10<br />
12<br />
11<br />
<strong>ASB</strong>#229 Architektúra 46
8 Interiér začal čoraz<br />
viac zrkadliť hodnoty<br />
firmy a aj zamestnaneckú<br />
štruktúru.<br />
Bežnou súčasťou<br />
interiéru sa stali<br />
knižnice, tuli vaky,<br />
ba<strong>sk</strong>etbalové koše,<br />
relaxačné kreslá,<br />
obytné kuchynky,<br />
tzv. meeting points<br />
a pod. Jurkovičova<br />
tepláreň,<br />
DF CREATIV GROUP<br />
9 Väčšina ľudí<br />
v práci prahne<br />
v podstate po<br />
základných veciach.<br />
Kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory spoločnosti<br />
J&T REAL ESTATE,<br />
a.s.<br />
10 Pracovné<br />
prostredie je dnes aj<br />
otázkou komfortu.<br />
Kladie dôraz na<br />
jednotlivca a jeho<br />
potreby. Kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory spoločnosti<br />
J&T REAL ESTATE,<br />
a.s.<br />
11 Práve kombináciou<br />
oboch<br />
princípov – home<br />
officu a open officu –<br />
a ich obohacovaním<br />
o neformálne<br />
medzipriestory<br />
a zelené ostrovy<br />
môže vzniknúť<br />
atraktívne pracovné<br />
prostredie. Kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory v Starej<br />
Cvernovke, Kuklica<br />
Smerek architekti<br />
12 Aktuálne<br />
sa osvedčil tzv.<br />
hybridný systém.<br />
Jurkovičova tepláreň,<br />
DF CREATIV GROUP<br />
13 Niekto sa cíti<br />
slobodný v práci<br />
z domu, pretože je<br />
„oslobodený“ od<br />
rušivých vplyvov<br />
kancelár<strong>sk</strong>eho<br />
prostredia, iným<br />
viac vyhovuje zmena<br />
rytmu a dynamika<br />
priamej interakcie.<br />
Architektonický<br />
ateliér ARCHITEKTI<br />
ŠEBO LICHÝ<br />
13<br />
Na čo sa dnes pri návrhu<br />
administratívnych priestorov<br />
kladie najväčší dôraz?<br />
Zacharová: Dnes sa pri návrhu<br />
kancelárií kladie väčší dôraz na<br />
meniace sa potreby pracovníka<br />
počas dňa. Metóda tzv. zónovania<br />
rozdelí priestor podľa aktivít<br />
napríklad na tichú zónu, kde sa<br />
predpokladá maximálne sústredenie<br />
jednotlivcov, ďalej kreatívnu<br />
zónu, kde najčastejšie prebieha<br />
tímový brainstorming, zónu štandardných<br />
spoločne využívaných<br />
pracoví<strong>sk</strong>, zónu na neformálne<br />
rokovania, miestnosť vybavenú<br />
technikou na virtuálne stretnutia,<br />
aktívnu oddychovú zónu a zónu<br />
na občerstvenie. Všetko v jednej<br />
budove a riadené inteligentnou<br />
technológiou, ktorá zabezpečí<br />
optimálne plánovanie času<br />
a priestoru, ale aj monitorovanie<br />
kvality pracovného prostredia.<br />
Samozrejme, by nemala chýbať<br />
zeleň a poteší aj umelecké dielo.<br />
Komunitný<br />
kancelár<strong>sk</strong>y život<br />
nie je len o práci,<br />
ale najmä<br />
o komunikácii,<br />
podnecovaní<br />
ku kreativite a aj<br />
krátkodobom<br />
oddychu.<br />
Zuzana Zacharová<br />
Ako vnímate budúcnosť kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
priestorov?<br />
Zacharová: Budúcnosť administratívnych<br />
priestorov je najmä<br />
o budovaní menších komunitných<br />
a kreatívnych centier v rámci<br />
intravilánu sídiel alebo aj väčších<br />
polyfunkčných komplexov na<br />
ich okraji, tzv. suburban malls.<br />
Myslím si, že sa celkovo viac<br />
posilní aj význam práce z domu.<br />
Voľakedy stačilo, ak sme pre<br />
klienta navrhli nejaký malý pracovný<br />
kút v byte, dnes sa častejšie<br />
stretávam s požiadavkou samostatnej<br />
oddelenej pracovne. Pri<br />
tejto príležitosti si spomínam na<br />
rozhovor s Einarom Jarmundom<br />
asi pred desiatimi rokmi, keď sme<br />
otvárali výstavu súčasnej nór<strong>sk</strong>ej<br />
architektúry v Design factory.<br />
Zaujal ma jeho RD Cooper, kde sa<br />
v jednom objekte nachádzal byt aj<br />
kancelária zároveň, ale priestory<br />
neboli v interiéri navzájom prepojené.<br />
Každý mal samostatný vstup<br />
z exteriéru. Jarmund mi vtedy<br />
povedal, že je veľmi dôležité, aby<br />
sme ráno z domu do práce odišli<br />
a večer sa z práce domov vrátili.<br />
Ako pristupujú developeri<br />
k tvorbe kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
priestorov?<br />
Paulíny: Investori aj developeri<br />
jej rozumejú, Sloven<strong>sk</strong>o je však<br />
pomerne konzervatívne, najmä<br />
mimo Bratislavy, takže to ide len<br />
postupne. Pripraviť modernú,<br />
pokiaľ možno áčkovú administratívnu<br />
budovu s kvalitným portfóliom<br />
služieb a moderným interiérom<br />
je však rozhodne investičný<br />
zámer, ktorý si postupne hľadá<br />
cestu aj do menších sloven<strong>sk</strong>ých<br />
miest. Tam, kde takéto budovy nie<br />
sú a môžu byť dokonca dôležitým<br />
hnacím motorom ekonomického<br />
rozvoja mesta.<br />
Čo by sme podľa vás mohli<br />
urobiť s prázdnymi kanceláriami?<br />
Paulíny: V menších sloven<strong>sk</strong>ých<br />
mestách je veľmi veľa starších<br />
administratívnych budov nízkej<br />
kvality, ktoré sú naplnené len<br />
čiastočne, resp. nakoniec vôbec.<br />
Sú to také „zombie“. Súvisí to<br />
hlavne s ich morálnou a technickou<br />
zastaranosťou. Premeniť tieto<br />
nefunkčné budovy na funkčné by<br />
sa dalo ich zmenou na polyfunkčné<br />
objekty. Pokiaľ by územné<br />
plány miest vedeli reagovať na<br />
tento stav a umožnili by miešanie<br />
funkcií v oveľa väčšej miere, ako<br />
je to momentálne, pokojne aj<br />
plošne v prospech bytov, vedeli<br />
by si tieto objekty nájsť svojich<br />
developerov, ktorí by ich vhodným<br />
mixom bývania, polyfunkcie či<br />
kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov vedeli<br />
preniesť do 21. storočia a zachrániť.<br />
Zároveň by tým zachraňovali<br />
trh s bytmi (znižovali ich cenu)<br />
a vytvárali v regiónoch predpoklad<br />
pre nové pracovné miesta.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Kancelárie po covide 47
Na čo sa dnes pri návrhu administratívnych<br />
priestorov kladie najväčší dôraz?<br />
Šebo: Veľmi dôležitý je pocit, atmosféra,<br />
ktorú kancelár<strong>sk</strong>y priestor vyžaruje. Žijeme<br />
a vnímame emócie a tie výrazne ovplyvňujú<br />
našu celkovú pohodu. Nie sme roboti ani<br />
stroje. Kancelár<strong>sk</strong>y priestor by mal tieto<br />
<strong>sk</strong>utočnosti odzrkadľovať a vo všeobecnosti<br />
vytvárať príjemné pracovné prostredie.<br />
Dochádza ku konvertovaniu administratívnych<br />
priestorov na byty?<br />
Šebo: V danej chvíli si myslím, že je<br />
predčasné uvažovať o konvertovaní<br />
kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov na byty v širšom<br />
meradle. Situácia okolo covidu sa stabilizuje<br />
a práca v tíme v zmysle osobných<br />
kontaktov a priamej interakcie ostáva<br />
naďalej dôležitou súčasťou pracovného<br />
procesu. Moderné kancelárie sa plánujú<br />
ako kvalitné veľkorysejšie priestory na<br />
prácu a ľud<strong>sk</strong>ú interakciu. Toto home<br />
office nenahradí, a preto nejaké masívne<br />
prerábanie kancelárií na byty podľa mňa<br />
nie je na programe dňa. Dlhodobý home<br />
office, t. j. odrezanie sa od pravidelného<br />
sociálneho kontaktu, je až na malé výnimky<br />
aj psychologicky di<strong>sk</strong>utabilný.<br />
Ako sa posunul prístup k návrhu a užívaniu<br />
kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov?<br />
Smerek: Tak ako svet reaguje na pandémiu,<br />
tak sa mení aj prístup k návrhu a užívaniu<br />
kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov. Samotný koncept<br />
open office sa už pred pandémiou neosvedčil<br />
z mnohých hľadí<strong>sk</strong>, najmä z hľadi<strong>sk</strong>a<br />
užívateľ<strong>sk</strong>ej pohody. Netreba pripomínať, že<br />
ani výlučné radenie malých kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
buniek neprinášalo želaný efekt.<br />
Práve kombináciou oboch princípov a ich<br />
obohacovaním o neformálne medzipriestory<br />
a zelené ostrovy tak môže vzniknúť<br />
atraktívne pracovné prostredie. Rovnako je<br />
veľmi výhodné počítať pri návrhu dopredu<br />
s variabilitou a polyfunkčnosťou zhromažďovacích<br />
a oddychových priestorov. Ak to<br />
zameranie a pracovný charakter firiem<br />
(užívateľov) dovoľuje, je zaujímavé uvažovať<br />
aj o spoločne využívaných pracovných<br />
miestach, čo má význam pri novom trende<br />
práce v priestore home office, odštartovanom<br />
najmä počas pandémie. Predsa len<br />
sú výlučné online stretnutia z prostredia<br />
home office pre mnohých zamestnancov<br />
pohodlné, no zároveň môžu byť dlhodobo<br />
neudržateľné a nenahradia sociálne väzby<br />
a spontánne stretnutia. V mnohých prípadoch<br />
je tak pre firmu stále efektívnejšie<br />
udržať zamestnancov v kanceláriách, kde<br />
o to viac vzniká potreba budovať množstvo<br />
neformálnych priestorov (lounge areas),<br />
variabilných herní s možnosťou premietania<br />
na plátno, uzavretých zasadacích<br />
miestností, zelene či one-to-one rokovacích<br />
polouzavretých zákutí, rozmiestnených<br />
pomedzi pracovné stoly.<br />
Ako vplývajú tieto zmeny na trvalú<br />
udržateľnosť?<br />
Smerek: Z hľadi<strong>sk</strong>a udržateľnosti prístupu<br />
k životnému prostrediu sa nadčasové a trvanlivé<br />
stvárnenie interiérov kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
priestorov javí ako podstatne šetrnejšie<br />
a nepodliehajúce dizajnovým trendom, ktoré<br />
generujú množstvo prchavého dizajnu s nutnosťou<br />
neustáleho redizajnu. Pri návrhu samotných<br />
administratívnych budov sa ukazuje<br />
výhodné dbať už pri návrhu na budúce možné<br />
iné využitie než administratívne. Stratégia<br />
návrhu spočíva v overení vhodnosti zvoleného<br />
modulu, hĺbky dispozície, presvetlenia,<br />
technológií alebo rozmiestnenia odpadových<br />
potrubí tak, aby sa v budúcnosti mohlo uvažovať<br />
o zmene funkcie napríklad na bývanie.<br />
Hybridné pracovi<strong>sk</strong>á<br />
sa stávajú priestorom,<br />
ktorý ponúka veľkú<br />
mieru flexibility –<br />
priestorovú aj časovú.<br />
Martin Neštepný<br />
Posunula nás niekam pandémia v prístupe<br />
k administratívnym priestorom?<br />
Matloň: Rozhodne. Pandémia nám ukázala,<br />
že zmeny, ktoré manažéri donedávna označovali<br />
za nemožné (masová práca na diaľku), sa<br />
stali možnými takmer zo dňa na deň. Zároveň<br />
ukázala, že ľudia sú v práci spokojnejší<br />
a výkonnejší vtedy, keď majú kontrolu nad<br />
tým, ako, kde a kedy pracujú. Nie všetci však<br />
dostali túto možnosť, a preto bude dôležité,<br />
aby ju manažéri dali v najbližšej budúcnosti<br />
čo najviac ľuďom. Ďalšia hlavná zmena je<br />
zvýšená orientácia na fyzické a mentálne<br />
zdravie ľudí v práci aj doma. Priestory navrhnuté<br />
na základe aktuálnych vedeckých poznatkov<br />
z psychológie, neurovedy a medicíny<br />
vedia takéto zdravie podporiť.<br />
Aké kritériá by mali spĺňať kvalitné<br />
kancelár<strong>sk</strong>e priestory na individuálne<br />
sústredenie?<br />
Matloň: Mali by po<strong>sk</strong>ytovať úplné akustické<br />
a vizuálne súkromie – mali by byť dobre<br />
odhlučnené a mať klasické nepriehľadné<br />
steny, umožňovať človeku byť v danej<br />
miestnosti sám, mať prístup k prirodzenému<br />
Ing. arch. Zuzana<br />
Zacharová<br />
spoluzakladateľka<br />
DF CREATIV GROUP,<br />
kreatívnych centier Design<br />
factory, Refinery Gallery<br />
a Dve sýpky v Jarovciach<br />
Ing. arch. Martin<br />
Paulíny<br />
spoluzakladateľ<br />
architektonického ateliéru<br />
Paulíny Hovorka Architekti<br />
Ing. arch. Tomáš Šebo<br />
spoluzakladateľ<br />
architektonického ateliéru<br />
Architekti Šebo Lichý<br />
Ing. arch. Martin<br />
Smerek<br />
spoluzakladateľ architektonického<br />
ateliéru Kuklica<br />
– Smerek architekti<br />
<strong>ASB</strong>#229 Architektúra 48
Michal Matloň<br />
psychológ architektúry<br />
a organizačný konzultant<br />
v theLivingCore<br />
Peter Píš<br />
riaditeľ oddelenia<br />
komerčných nehnuteľností<br />
J&T REAL ESTATE, a.s.<br />
Martin Neštepný<br />
head of smart workspace<br />
design & solutions,<br />
HB Reavis<br />
svetlu, dostatočný prísun čerstvého vzduchu<br />
aj na dlhšiu sústredenú prácu. Mali by byť<br />
ergonomicky vybavené kvalitnou stoličkou,<br />
stolom, dostatočne veľkou obrazovkou,<br />
klávesnicou, myšou, po<strong>sk</strong>ytovať príležitosť<br />
na zmenu polohy (napríklad vo forme dodatočného<br />
kresla/gauča) a dostatok priestoru<br />
na natiahnutie sa. Mali by byť navrhnuté<br />
v súlade s princípmi biofilného dizajnu, teda<br />
mali by byť komfortné pre mozog a ľudia by<br />
sa v nich mali cítiť príjemne.<br />
Ako vidíte budúcnosť kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
priestorov?<br />
Píš: V Bratislave prevádzkujeme kancelárie<br />
s plochou približne 300-tisíc m 2 a intenzívne<br />
komunikujeme s našimi nájomcami,<br />
počúvame ich potreby a prispôsobujeme<br />
im pracovné prostredie. Budúcnosť majú<br />
moderné flexibilné kancelárie s kvalitnou<br />
vzduchotechnikou, inteligentne riadenou<br />
tepelnou pohodou či premyslenou organizáciou<br />
pohybu ľudí. Výhodou bude napríklad<br />
možnosť využívať terasy. Čoraz dôležitejšia<br />
bude lokalita, ktorá umožní dochádzať do<br />
práce aj pešo alebo na bicykli, vyjsť von do<br />
parku alebo na promenádu na stretnutie<br />
alebo na obed, nakúpiť a vybaviť si všetko<br />
potrebné cestou z práce.<br />
Flexibilné pracovné<br />
prostredie<br />
orientované na<br />
potreby jeho užívateľa<br />
sa stane jedinečnou<br />
konkurenčnou<br />
výhodou každého<br />
uvedomelého<br />
zamestnávateľa.<br />
Peter Píš<br />
Ako môžu developeri ovplyvniť komfort<br />
administratívnych priestorov?<br />
Píš: Záujem o kvalitné pracovné prostredie<br />
bude pretrvávať. Európ<strong>sk</strong>a únia prijala<br />
záväzok znižovať uhlíkovú stopu až na nulu<br />
do roku 2050, čo vytvorí opätovný pohyb<br />
nájomcov v strednodobom a dlhodobom<br />
horizonte. Ako jeden z najväčších hráčov<br />
na trhu budeme naďalej dodávať špičkové<br />
služby v špičkových budovách. Aj vďaka<br />
tomu, že máme vlastnú správcov<strong>sk</strong>ú spoločnosť,<br />
dokážeme pružne reagovať na novú<br />
situáciu a okamžite zaviesť účinné opatrenia<br />
na ochranu ľudí pracujúcich v našich budovách,<br />
čo potvrdila aj pandémia. Staráme sa<br />
o klientov, ktorých mater<strong>sk</strong>é spoločnosti sú<br />
súčasťou Fortune 500 a vyžadujú kvalitný<br />
servis. Je to obrov<strong>sk</strong>á výhoda aj pre ostatné<br />
spoločnosti, ktoré profitujú z takto nastavenej<br />
kvality služieb.<br />
Ako sú na tom v súčasnosti kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory? Na čo sa dnes pri návrhu<br />
administratívnych priestorov kladienajväčší<br />
dôraz?<br />
Neštepný: Na človeka sa konečne prestalo<br />
nahliadať ako na položku v rozpočte. Dnes<br />
vnímame väčší dôraz na pochopenie<br />
fungovania vlastnej organizácie a snahu<br />
implementovať riešenia na podporu zdravého<br />
pracovného prostredia a wellbeingu<br />
zamestnancov vrátane implementácie<br />
inteligentných technológií, ktoré ho vedia<br />
priamo podporiť.<br />
Naše smart riešenia sa uberajú smerom,<br />
ako spraviť klientom život v kancelárii<br />
pohodlnejší. Aktuálne vnímame veľký<br />
záujem zo strany klientov o rezervačný<br />
systém zasadačiek či rezerváciu „hot<br />
de<strong>sk</strong>ov“ cez našu vlastnú aplikáciu. Veľa<br />
firiem optimalizovalo svoje priestory, keď<br />
ich zamestnanci robia na striedačku v A/B<br />
tímoch. Vďaka booking systému vedia svoj<br />
priestor využívať efektívne. Toto riešenie je<br />
aplikovateľné aj na menšie firmy, pretože je<br />
finančne nenáročné.<br />
Myslíte si, že sa to raz vráti do<br />
viac-menej „pôvodného stavu“?<br />
Neštepný: Kancelárie ako také určite<br />
nezmiznú, dlhodobý home office ukázal,<br />
že ľudia sa potrebujú stretávať, že firemnú<br />
kultúru cez internet vytvoríte len veľmi<br />
ťažko. Na druhej strane sa práca z domu<br />
ukázala pri niektorých typoch práce ako<br />
efektívna, preto bude aj naďalej trendom<br />
hybridný štýl práce.<br />
Transformácia pracovných priestorov je<br />
zároveň aj organizačnou transformáciou.<br />
Hybridná práca nie je iba o fyzickom<br />
priestore, je to aj premena samotnej firmy<br />
smerom k väčšej flexibilite a agilite, aby<br />
aj samotná organizácia vedela pružne<br />
reagovať na výzvy budúcnosti, a pracovný<br />
priestor má tieto aspekty podporovať.<br />
Z pohľadu HR bude nastavenie hybridnej<br />
práce a samotného pracovného priestoru<br />
hrať dôležitú rolu najmä pri otázke udržania<br />
si a hľadania talentov, ale aj pri riadení<br />
firemnej kultúry a napĺňaní hodnôt organizácie.<br />
Zamestnanci tak budú určite uprednostňovať<br />
firmy, ktoré ponúknu pracovnú aj<br />
priestorovú flexibilitu. ■<br />
<strong>ASB</strong>#229 Kancelárie po covide 49
MODERNÝ KAMPUS<br />
AKO INOVATÍVNA<br />
HYBRIDNÁ<br />
DREVOSTAVBA<br />
V nemeckom Göttingene rastie nový projekt<br />
farmaceutickej firmy Sartorius, v ktorom vzniknú<br />
priestory pre technologické centrum, laboratóriá<br />
a kancelárie. 21 metrov vysoký päťpodlažný komplex sa<br />
realizuje podľa návrhu Bünemann & Collegen Architects.<br />
Konštrukčné riešenie využíva systém hybridnej<br />
drevostavby, v ktorom je oceľová nosná konštrukcia<br />
vytvorená z komponentov fín<strong>sk</strong>ej spoločnosti Peikko,<br />
doplnená drevobetónovými stropmi. Tenké stropy<br />
majú vysokú únosnosť a strop bolo možné realizovať<br />
bez viditeľných prievlakov, ktoré v tradičných stavbách<br />
zvyšujú konštrukčnú výšku podlaží.<br />
Prefabrikácia môže byť<br />
aj drevená<br />
Nová budova vý<strong>sk</strong>umu a vývoja má<br />
celkovo štyri nadzemné podlažia<br />
a suterén. Nosné stužujúce jadrá<br />
boli realizované zo železobetónu.<br />
Za nosnú konštrukciu a obvodový<br />
plášť bola zodpovedná projekčná<br />
kancelária Brüninghoff. Zvyšok<br />
komplexu je realizovaný v kombinácii<br />
ocele, betónu a dreva.<br />
Budova má konštrukčný raster<br />
7,2 × 7,2 m. Primárnu konštrukciu<br />
tvoria drevobetónové spriahnuté<br />
do<strong>sk</strong>y (CLT) v kombinácii s nosníkmi<br />
DELTABEAM® od Peikko. CLT<br />
boli použité na ploche 8 200 m 2 ,<br />
uložené na nosníkoch s celkovou<br />
dĺžkou 2,2 km.<br />
Toto riešenie so štíhlymi<br />
stropmi umožňuje znížiť výšku<br />
konštrukcie a napríklad jednoduchšiu<br />
inštaláciu HVAC. Menšia<br />
obvodová plocha a nižší celkový<br />
objem budovy znamenajú aj nižšiu<br />
spotrebu energie počas celej životnosti<br />
budovy a zároveň úsporu<br />
materiálu na fasáde.<br />
Stupeň prefabrikácie komponentov<br />
bol v tomto prípade<br />
mimoriadne vysoký. Oceľové<br />
komponenty aj stropné prvky<br />
boli vyrobené v kontrolovaných<br />
podmienkach výrobných závodov.<br />
DELTABEAM® nosníky pre tento<br />
projekt boli vyrobené na mieru<br />
v sloven<strong>sk</strong>om závode Peikko<br />
v Kráľovej nad Váhom. Montáž<br />
komponentov následne prebiehala<br />
priamo na mieste v Göttingene.<br />
Inšpirácia v gréckej abecede<br />
Nosník DELTABEAM® od Peikko<br />
pozostáva zo zváraného oceľového<br />
profilu v tvare gréckeho písmena<br />
delta. Spodná pásnica je obojstranne<br />
vyložená a ponúka priamu<br />
oporu pre stropný systém. Prierez<br />
nosníka je dutý a ponúka priestor<br />
pre integrovanú protipožiarnu<br />
výstuž s požiarnou odolnosťou<br />
až do R180 bez dodatočného<br />
opláštenia alebo iných opatrení.<br />
Podlažie sa po zmontovaní nosníkov<br />
pomocou <strong>sk</strong>rutkových spojov<br />
a uložení stropného systému<br />
jednoducho zaleje betónom a vyžaduje<br />
minimálne nároky na dočasné<br />
podopretie.<br />
Ako hlavné vnútorné nosníky<br />
boli použité DELTABEAM® D35-400<br />
s výškou 350 mm a šírkou 600 mm.<br />
Celková konštrukčná výška stropu<br />
je teda 350 milimetrov. Tvorí ho<br />
230 mm hrubý drevený panel<br />
a 120 mm nadbetonávka. Okrajové<br />
nosníky DELTABEAM® so štíhlym<br />
prierezom zaisťujú čisté zakončenie<br />
smerom k átriu.<br />
Drevené stĺpy boli na stavbu<br />
dodané aj pripravené na montáž.<br />
Keďže je prvé a druhé poschodie<br />
vystavené vysokému zaťaženiu,<br />
v týchto priestoroch boli použité<br />
bukové stĺpy s mimoriadne<br />
vysokou únosnosťou. Vo zvyšných<br />
podlažiach sú stĺpy z lepeného<br />
lamelového dreva (glulam).<br />
1 Viac priestoru<br />
pre vý<strong>sk</strong>um a vývoj:<br />
nová budova<br />
farmaceutickej firmy<br />
Sartorius v nemeckom<br />
Göttingene má<br />
podlahovú plochu<br />
10 200 m 2 .<br />
2 Nosník DELTA-<br />
BEAM ® od Peikko<br />
pozostáva zo zváraného<br />
oceľového<br />
profilu. Spodná<br />
pásnica nosníkov<br />
je obojstranne<br />
vyložená a ponúka<br />
priamu oporu stropnému<br />
systému.<br />
3 Nenáročný systém<br />
montáže ľahkých,<br />
dutých oceľových<br />
prvkov priamo na<br />
mieste minimalizuje<br />
množstvo mokrých<br />
procesov na stavbe<br />
a robí výstavbu rýchlejšou,<br />
bezpečnejšou<br />
a efektívnejšou.<br />
4 Primárnu nosnú<br />
konštrukciu budovy<br />
tvoria spriahnuté<br />
nosníky DELTA-<br />
BEAM® od Peikko<br />
a drevobetónové<br />
spriahnuté stropy.<br />
5 Systém tenkých<br />
stropov: viditeľná<br />
spodná pásnica<br />
spriahnutých nosníkov<br />
DELTABEAM®.<br />
6 Primárnu nosnú<br />
konštrukciu budovy<br />
tvoria železobetónové<br />
stužujúce jadrá,<br />
spriahnuté nosníky<br />
DELTABEAM® v kombinácii<br />
s drevobetónovými<br />
do<strong>sk</strong>ami<br />
a drevenými stĺpmi.<br />
Asb#229 Reklamný text Peikko 50
1<br />
2<br />
3<br />
4<br />
5<br />
6<br />
Udržateľnosť<br />
ako alfa a omega<br />
Kombinácia dreva, ocele a betónu<br />
umožňuje architektom navrhovať<br />
kvalitné a príťažlivé budovy, ktoré<br />
spĺňajú aj požiadavky na udržateľnosť.<br />
Úspora ocele a najmä<br />
betónu je príležitosťou na zníženie<br />
uhlíkovej stopy stavebníctva,<br />
nadstavbou je potom doplnenie<br />
dreva ako materiálu so schopnosťou<br />
zadržiavať uhlík. Obrov<strong>sk</strong>ou<br />
devízou zakomponovania dreva<br />
do nosnej konštrukcie je zlepšenie<br />
bilancie CO 2<br />
, v niektorých<br />
prípadoch sa dá dokonca hovoriť<br />
o CO 2<br />
pozitívnych <strong>sk</strong>eletoch.<br />
Tenké bezprievlakové stropy<br />
a veľké otvorené priestory bez<br />
prievlakov umožňujú nielen<br />
úsporu materiálu a energie, ale<br />
aj architektonickú voľnosť pri<br />
navrhovaní a zariaďovaní interiéru.<br />
Inovatívny systém montáže<br />
ľahkých dutých oceľových prvkov<br />
priamo na mieste minimalizuje<br />
množstvo mokrých procesov na<br />
stavbe, vyžaduje len minimálny<br />
počet pracovníkov a robí výstavbu<br />
rýchlejšou, bezpečnejšou a efektívnejšou<br />
s nízkym dosahom na<br />
životné prostredie.<br />
Cieľom projektu Sartorius<br />
je po dokončení koncom tohto<br />
roka zí<strong>sk</strong>ať platinovú certifikáciu<br />
od Nemeckej rady pre trvalo<br />
udržateľné budovy. Certifikát<br />
DGNB patrí medzi najznámejšie<br />
certifikačné systémy, ktoré dávajú<br />
budovám pečať udržateľnej výstavby<br />
a udeľovaný je v Rakú<strong>sk</strong>u<br />
a Nemecku.<br />
Spoločnosť Peikko Slovakia je<br />
členom Sloven<strong>sk</strong>ej rady zelených<br />
budov, ktorej cieľom je, aby novopostavené<br />
aj rekonštruované<br />
budovy boli realizované podľa<br />
udržateľných štandardov, čím sa<br />
zníži spotreba energií, eliminuje<br />
vplyv budov na životné prostredie<br />
a minimalizuje sa uhlíková<br />
stopa. ■<br />
Asb#229 MODERNÝ KAMPUS AKO INOVATÍVNA HYBRIDNÁ DREVOSTAVBA 51
<strong>ASB</strong>#229 Architektúra 52
ASTRAZENECA<br />
má nové<br />
centrum<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY, FOTO:<br />
©HUFTON+CROW<br />
pre ©Herzog<br />
& de Meuron<br />
HERZOG & DE MEURON The Discovery<br />
Center je názov nového vý<strong>sk</strong>umného<br />
a vývojového centra spoločnosti<br />
AstraZeneca v anglickom meste<br />
Cambridge. Práve tu vzniklo svetové<br />
stredi<strong>sk</strong>o s poprednými inštitúciami<br />
a spoločnosťami v oblasti vzdelávania,<br />
zdravotníctva, vedy a vý<strong>sk</strong>umu.<br />
← Výber materiálov<br />
jasne definuje rôzne<br />
oblasti v budove:<br />
prírodný kameň<br />
na vstupy, nahrubo<br />
rezaný masívny dub<br />
na hlavné schodi<strong>sk</strong>o<br />
a vnútorný okruh<br />
a koberec do<br />
kancelárií.<br />
Moderné zvnútra, subtílne zvonka,<br />
jeho dizajnové prvky šikovne<br />
presahujú jeho veľkosť. Toto<br />
a potreba flexibility boli kľúčovými<br />
faktormi pre dizajn. „Chceli sme<br />
vedome udržať budovu nízku, na<br />
troch poschodiach, aby sme zaistili<br />
jednoduché prepojenia v rámci nej<br />
a okolia. Vďaka okrúhlemu tvaru sa<br />
nikdy nezdá byť príliš veľká,“ vysvetľuje<br />
partner Herzog & Meuron<br />
Stefan Marbach.<br />
Budova The Discovery Center<br />
sa nachádza uprostred Cambridge<br />
Biomedical Campus (CBC). Jej<br />
centrálna poloha odráža ambíciu<br />
spoločnosti AstraZeneca stať sa<br />
kľúčovým bodom výmeny a spolupráce<br />
v CBC, pričom stavia na<br />
množstve už existujúcich spoluprác<br />
s členmi komunity Cambridge Life<br />
Science vrátane University of Cambridge,<br />
Medical Research Council<br />
a Cancer Research UK. Tvorcovia<br />
i zadávatelia deklarujú, že snahou<br />
architektúry je vyzdvihnúť dôležitosť<br />
jednotlivých spoluprác. Nás<br />
zaujímalo, ako architektúra podporuje<br />
jednotlivé centrá vo vzájomnom<br />
rozvoji, búra mýty o nudnej<br />
vede či vytvára zaujímavý priestor<br />
pre zamestnancov i okoloidúcich.<br />
Cik-cak geometria<br />
Keď sa blížite k The Discovery<br />
Center v Cambridgi, ktoré navrhli<br />
Herzog & Meuron pre farmaceutického<br />
giganta AstraZeneca,<br />
vidíte budovu, ktorá vo svojom<br />
bezprostrednom okolí jasne vyniká.<br />
Relatívne nízke, jemne krojené<br />
a elegantne vyzerajúce nové<br />
vý<strong>sk</strong>umné a vývojové centrum tvorí<br />
súčasť CBC. Nachádza sa v časti<br />
mesta, ktorá je v súčasnosti v intenzívnom<br />
rozvoji – v Cambridge<br />
Southern Fringe Area.<br />
Nová budova má tvar trojuholníkového<br />
<strong>sk</strong>leneného kotúča so<br />
zaoblenými hranami, ktorý voľne<br />
kopíruje tvar lokality. Je definovaná<br />
shedovou strechou, ktorá<br />
vedie z východu na západ, aby<br />
po<strong>sk</strong>ytovala optimálne prirodzené<br />
svetlo vo vnútri budovy. Prechádza<br />
až k fasáde a vytvára pevnejšiu<br />
a väčšiu vertikálnu cikcakovú<br />
geometriu. Vznášajúci sa <strong>sk</strong>lenený<br />
kotúč so shedovou strechou a stupňovitou<br />
fasádou dodáva budove<br />
charakteristický vzhľad. Shedová<br />
strecha zároveň umožňuje výrazné<br />
prúdenie svetla. Pokračuje vysokovýkonnou<br />
<strong>sk</strong>lenenou fasádou, ktorá<br />
príjemne rozčleňuje celkový objem.<br />
Napriek odlišným<br />
pracovným<br />
prostrediam<br />
jednotlivých<br />
poschodí sa<br />
budova javí ako<br />
jednotný celok.<br />
<strong>ASB</strong>#229 ASTRAZENECA má nové centrum 53
Nudná veda? Kdeže!<br />
Súčasťou zadania bolo vytvorenie<br />
„poréznej“ štruktúry budovy, ktorá<br />
sa začlení do miestnej komunity<br />
a krajiny. Komplex navrhnutý vo<br />
voľnej kruhovej forme, presnejšie<br />
v trojuholníkovom pôdoryse so<br />
zaoblenými hranami, obsahuje<br />
zelené centrálne nádvorie, ktoré<br />
ostane otvorené a prístupné<br />
verejnosti. Jeho cieľom je prelomiť<br />
mýtus o vedeckých laboratóriách<br />
ako o nepriehľadných, tajomných<br />
a nudných miestach. Mimo prísneho<br />
obvodu budovy sa rozprestierajú<br />
svieže architektonické záhrady<br />
posiate umeleckými dielami<br />
a je tak ťažké povedať, kde končí<br />
centrum a začína verejná sféra.<br />
Ako je to v Anglicku zvykom,<br />
návštevníci a okoloidúci si tak<br />
môžu kdekoľvek posedieť na<br />
trávnikoch, vychutnať si obed či<br />
popracovný reset. A zároveň môžu<br />
pozorovať život v budove. Otvorené<br />
laboratóriá a priehľadné <strong>sk</strong>lenené<br />
steny umožňujú nové spôsoby<br />
práce naprieč disciplínami, zatiaľ<br />
čo verejne prístupné centrálne<br />
nádvorie je navrhnuté tak, aby<br />
ukázalo vedu naplno. Pri vývoji<br />
tejto schémy Herzog & de Meuron<br />
úzko spolupracovali s vedcami<br />
AstraZeneca, aby vytvorili dizajn,<br />
ktorý by odrážal spoločný prístup<br />
spoločnosti k vý<strong>sk</strong>umu a vede.<br />
Nádvorie ako centrálny<br />
priestor<br />
Stavbu, ktorá má tvar dvojpodlažného<br />
di<strong>sk</strong>u, lemuje po obvode<br />
súvislý oválny chodník. Bloky<br />
transparentných laboratórií sú<br />
usporiadané okolo centrálne<br />
umiestneného verejného nádvoria,<br />
ktoré zahŕňa tri hlavné vchody do<br />
budovy. Nádvorie je ústredným<br />
bodom lokality, miestom stretnutia,<br />
ktoré je prístupné z troch rôznych<br />
strán. Veľké stromy a zelený<br />
Elegantná<br />
architektúra búra<br />
mýty o nudnej<br />
vede a vytvára<br />
zaujímavý<br />
priestor pre<br />
zamestnancov<br />
i okoloidúcich.<br />
trávnik uprostred priestoru vytvárajú<br />
cieľ pre rekreáciu a neformálne<br />
stretnutia.<br />
The Discovery Center sedí na<br />
šiestich pravouhlých <strong>sk</strong>lenených<br />
boxoch zo<strong>sk</strong>upených do troch<br />
párov. Tvoria otvorené nádvorie,<br />
<strong>ASB</strong>#229 Architektúra 54
↖ Nádvorie je<br />
ústredným bodom<br />
lokality, miestom<br />
stretnutia, ktoré<br />
je prístupné<br />
z troch rôznych<br />
strán. Veľké<br />
stromy a zelený<br />
trávnik uprostred<br />
priestoru vytvárajú<br />
cieľ pre rekreáciu<br />
a neformálne<br />
stretnutia.<br />
↗ Vo vnútri,<br />
s výnimkou laboratórnych<br />
priestorov,<br />
je interiér tvorený<br />
otvorenými pracovnými<br />
priestormi.<br />
ktoré v kombinácii s nízkopodlažnou<br />
budovou odkazuje na<br />
historické vysoké školy v centre<br />
Cambridge. Obdĺžnikové pre<strong>sk</strong>lené<br />
boxy prechádzajú vertikálne cez<br />
všetky podlažia. Nachádza sa v nich<br />
hlavný programový prvok budovy,<br />
laboratóriá. Tie umožňujú viacerým<br />
<strong>sk</strong>upinám pracovať vedľa seba, čím<br />
sa zlepšuje proces spolupráce. Pre<strong>sk</strong>lené<br />
obvody nadzemných blokov<br />
podporujú maximálnu transparentnosť<br />
naprieč podlahou a celou<br />
budovou, čím zviditeľňujú vedu pre<br />
zamestnancov a návštevníkov.<br />
Svetlo, zdroj inšpirácie<br />
Vo vnútri, s výnimkou laboratórnych<br />
priestorov, je interiér tvorený<br />
otvorenými pracovnými priestormi.<br />
„Kľúčovými prvkami dizajnu boli<br />
svetlo a transparentnosť,“ poznamenáva<br />
Marbach. Vtiahnutie prirodzeného<br />
svetla hlboko do vnútra<br />
budovy bolo kľúčovou motiváciou<br />
architektonického ateliéru Herzog<br />
& de Meuron. Preto navrhli otvorenie<br />
výhľadov do celého priestoru,<br />
pridali <strong>sk</strong>lenené priečky a niekde<br />
aj podlahy, s cieľom posilniť<br />
myšlienku spolupráce a vzájomnej<br />
komunikácie medzi oddeleniami<br />
v rámci AstraZeneca.<br />
Otvorený pracovný priestor<br />
ponúka zamestnancom celý rad<br />
alternatívnych nastavení pracovi<strong>sk</strong>a<br />
od súkromných študijných<br />
priestorov a tichých kabínok až po<br />
neformálne rôznorodé priestory.<br />
Všetka občian<strong>sk</strong>a vybavenosť<br />
– konferenčné centrum, poslucháreň,<br />
kaviareň a reštaurácia – je<br />
sústredená na prízemí s priamym<br />
prístupom z hlavného vchodu, aby<br />
bola rovnomerne dostupná pre celý<br />
objekt.<br />
Pre<strong>sk</strong>lené boxy<br />
prechádzajú<br />
vertikálne cez<br />
všetky podlažia.<br />
Minimalizovaná rozmanitosť<br />
Výber materiálov jasne definuje<br />
rôzne oblasti v budove. Ich rozmanitosť<br />
je minimalizovaná, aby sa<br />
podporilo jasné rozlíšenie medzi<br />
rôznymi programami. Materiály<br />
podláh odzrkadľujú funkčnú organizáciu<br />
budovy: prírodný kameň<br />
na vstupy, nahrubo rezaný masívny<br />
dub na hlavné schodi<strong>sk</strong>o a vnútorný<br />
okruh a koberec do kancelárií.<br />
Podlaha v laboratóriách je súvislá,<br />
s bielou živicovou úpravou. Hlavné<br />
priečky v budove tvoria <strong>sk</strong>lenené<br />
steny v plnej výške, čo umožňuje<br />
vysokú transparentnosť. Ďalším<br />
materiálom je pohľadový betón,<br />
ktorý odhaľuje spôsob výstavby<br />
<strong>ASB</strong>#229 ASTRAZENECA má nové centrum 55
<strong>ASB</strong>#229 Architektúra 56
↖ Nová budova má<br />
tvar trojuholníkového<br />
<strong>sk</strong>leneného<br />
kotúča so zaoblenými<br />
hranami, ktorý<br />
voľne kopíruje tvar<br />
lokality.<br />
↑ Budova The<br />
Discovery Center sa<br />
nachádza uprostred<br />
Cambridge Biomedical<br />
Campus (CBC).<br />
Jej centrálna poloha<br />
odráža ambíciu spoločnosti<br />
AstraZeneca<br />
stať sa kľúčovým<br />
bodom výmeny<br />
a spolupráce v CBC.<br />
↙↙ Shedová (pílová)<br />
strecha pokračuje<br />
vysokovýkonnou<br />
<strong>sk</strong>lenenou fasádou,<br />
ktorá príjemne<br />
rozčleňuje celkový<br />
objem.<br />
↙ Kľúčovými<br />
prvkami dizajnu boli<br />
svetlo a transparentnosť.<br />
a konštrukčnú funkciu a zároveň<br />
dopĺňa <strong>sk</strong>lo a drevo. Funkčná<br />
rozmanitosť a nízka výška budovy<br />
The Discovery Center umožňujú,<br />
že každé poschodie je špecifické<br />
a odlišné.<br />
V úrovni ulice je budova<br />
otvorená a ponúka priehľady<br />
do laboratórií. Prvé poschodie<br />
visiaceho di<strong>sk</strong>u je prepojené<br />
cez prstencovú oblasť a druhé<br />
je zhora presvetlené cez svetlík<br />
shedovej strechy. Napriek odlišným<br />
pracovným prostrediam<br />
jednotlivých poschodí sa budova<br />
javí ako jednotný celok, ktorý je<br />
kľúčovým prvkom celého areálu<br />
CBC. Herzog & de Meuron vytvorili<br />
strategické centrum vý<strong>sk</strong>umu<br />
a vývoja s najväčšou základňou<br />
spoločnosti AstraZeneca pre<br />
onkologický vý<strong>sk</strong>um, ako aj pre<br />
vedcov zameraných na respiračné,<br />
kardiova<strong>sk</strong>ulárne a metabolické<br />
ochorenia.<br />
Najmodernejšie centrum<br />
na svete<br />
Elegantná a technologicky vyspelá<br />
budova má silne udržateľné architektonické<br />
prvky, ako je napríklad<br />
geotermálna energia, recyklovaná<br />
dažďová voda a inteligentné<br />
využitie prirodzeného svetla<br />
a tienenia. Ide o trvalo udržateľný<br />
systém navrhnutia budovy – so<br />
špičkovým vý<strong>sk</strong>umom a technicky<br />
kontrolovaným (zdravým) prostredím<br />
na vysokej úrovni –, ktorá je<br />
domovom jedného z najmodernejších<br />
vý<strong>sk</strong>umným centier na svete.<br />
Budovu slávnostne otvorila Jeho<br />
kráľov<strong>sk</strong>á Výsosť princ Charles,<br />
ktorý vyzdvihol jej trvalú udržateľnosť,<br />
citujúc svoju nedávno<br />
uvedenú pečať Terra Carta. Tú<br />
udeľujú spoločnostiam zo súkromného<br />
sektora, ktoré sa vyznačujú<br />
úsilím o trvalú udržateľnosť.<br />
AstraZeneca HQ<br />
Nové vý<strong>sk</strong>umné a vývojové centrum<br />
otvorilo svoje brány o päť rokov<br />
ne<strong>sk</strong>ôr, ako plánovalo. A je trikrát<br />
drahšie. Ak by všetko išlo podľa<br />
plánu, výstavba by sa dokončila<br />
v roku 2016 za 358 miliónov eur.<br />
V súčasnosti je druhým najväčším<br />
laboratóriom vedy a vý<strong>sk</strong>umu<br />
v Spojenom kráľovstve (prvé miesto<br />
patrí Inštitútu Francisa Cricka<br />
v Londýne). ■<br />
ASTRAZENECA – THE DISCOVERY<br />
CENTRE, Cambridge, Veľká Británia<br />
Architekti<br />
Podlahová<br />
plocha<br />
Herzog & de Meuron<br />
54 000 m 2<br />
náklady 1,2 miliardy €<br />
<strong>ASB</strong>#229 ASTRAZENECA má nové centrum 57
Asb#229 architektúra 58
Nodi:<br />
drevený<br />
unikát<br />
GÖTEBORG,<br />
ŠVÉDSKO<br />
TEXT: RADOMÍR<br />
DOHNAL,<br />
PROJEKTOVÁ<br />
DOKUMENTÁCIA:<br />
WHITE ARKITEKTER,<br />
FOTO: ÅKE E:SON<br />
LINDMAN<br />
WHITE ARKITEKTER Švéd<strong>sk</strong>o patrí<br />
k najväčším producentom dreva<br />
v Európe. Projekt Nodi je nielen<br />
vizuálne zaujímavou stavbou, ale<br />
aj ukážkou možností, aké drevo<br />
v konštrukciách ponúka.<br />
← 25 metrov vysoká<br />
drevostavba Nodi<br />
vyrastá zo zvýšeného<br />
profilu prízemia,<br />
na ktoré nadväzujú<br />
rozširujúce sa<br />
poschodia budovy.<br />
Nya Hovås, bulvár lemujúci<br />
časť švéd<strong>sk</strong>eho Göteborgu, žiari<br />
novotou. Toto miesto sa v posledných<br />
rokoch stalo modernou<br />
administratívno-komerčnou zónou,<br />
<strong>sk</strong>ladba prítomných stavieb je teda<br />
prehliadkou pôsobivých realizácií.<br />
Je v tom kus reprezentácie identity<br />
tu sídliacich spoločností, ktoré tým<br />
demonštrujú inovatívne prístupy<br />
a odvážny dizajn. Developeri z Next<br />
Step Group si preto dali záležať,<br />
aby aj ich projekt multifunkčného<br />
centra, pripravovaný od roku 2019<br />
na parcele pohľadovo otvárajúcej<br />
celú štvrť, bol niečím výnimočný.<br />
Treba dodať, že v rámci svojho<br />
zadania chystaný projekt Nodi<br />
originalitou veľmi neoplýval. Objekt<br />
s tromi poschodiami kancelárií<br />
a s prízemím otvoreným pre obchodné<br />
prevádzky pôsobil fádne<br />
a ukážok odvážnej architektúry<br />
už stálo na Nya Hovås viac než<br />
dosť. Čím sa teda presadiť a ako<br />
vyniknúť?<br />
Cesta k výnimočnosti<br />
Realizačný tím – profesionáli<br />
z ateliéru White Arkitekter – mali<br />
jasno. Ich projekt bude unikátny<br />
povahou svojho materiálu. A to<br />
nielen v horizonte Göteborgu, ale<br />
na území celého Švéd<strong>sk</strong>a. Nodi<br />
bude prvou administratívno-<br />
-komerčnou viacposchodovou<br />
budovou postavenou z dreva, ktorá<br />
navyše prekvapí svojou pokročilou<br />
geometriou a strhujúcim, hoci stále<br />
racionálnym dizajnom. Prísľub<br />
prvenstva v dimenzii použitého<br />
stavebného materiálu navyše<br />
garantoval záujem celosvetových<br />
médií o projekt v priebehu celej<br />
realizácie, čo bolo pre investora<br />
veľmi priaznivé z hľadi<strong>sk</strong>a naviazaného<br />
marketingu a propagácie.<br />
Nadnesene teda možno povedať,<br />
že tento zámer bol už od prvých<br />
náčrtkov a zverejnení vizualizácií<br />
odsúdený na úspech.<br />
Asb#229 Nodi: drevený unikát 59
Prečo drevo?<br />
Benefitov, ktoré zdôrazňujú odborníci<br />
pochopiteľne i mimo ateliéru<br />
White Arkitekter, je dlhý zoznam.<br />
Nie všetky majú univerzálnu platnosť,<br />
ale niektoré si zmienku určite<br />
zaslúžia. Napríklad to, že drevo<br />
použité v konštrukciách je lacnejším<br />
materiálom ako oceľ a betón.<br />
Ten rozdiel nie je až taký drastický<br />
– ako naznačujú bilančné štúdie zo<br />
severu Ameriky, stavba z betónu je<br />
drahšia iba o 23 % a tá s oceľovým<br />
<strong>sk</strong>eletom o 41 %. Ide tu ale o komplexné<br />
zníženie finančného zaťaženia<br />
prebiehajúcej stavby, pretože<br />
pri drevených konštrukciách<br />
nemusí asistovať taký podiel ťažkej<br />
techniky ani školených zamestnancov.<br />
Úprava prvkov môže prebiehať<br />
vo výrobných závodoch i priamo na<br />
mieste, použitý konštrukčný model<br />
je spravidla jednoduchý a celý<br />
čas prebieha repetitívne. Práca<br />
preto postupuje rýchlo a utešene<br />
napreduje. Drevená konštrukcia<br />
administratívnej budovy teda nie je<br />
nejako priepastne lacnejšia v materiáli,<br />
ale ušetrí vám na tom, koľko<br />
ľudí a techniky, ale aj aký čas ich<br />
musíte platiť v priebehu výstavby.<br />
A o peniaze ide vždy až na prvom<br />
mieste.<br />
Drevo, respektíve jeho najrôznejšie<br />
glulamové a CLT (krížom<br />
lepené) profily, ponúka vysokú všestrannosť<br />
využitia. Dielce sa môžu<br />
vytvárať presne podľa zadania,<br />
podľa špecifických konfigurácií<br />
a zapracovať sa dajú rovnako<br />
do striech, ako aj do hybridných<br />
konštrukcií stien či podláh.<br />
Umožňujú jednoduchú koordináciu<br />
s ďalšími použitými mechanickými,<br />
elektrickými či inštalatér<strong>sk</strong>ymi<br />
systémami, disponujú značnou<br />
prevádzkovou flexibilitou, dajú<br />
sa optimalizovať, ľahko zatepľovať,<br />
prevetrávať. Vo výsledku<br />
potom ponúkajú znovuobjavenú<br />
estetiku prírodou spoluvytváraného<br />
priestoru, biofilný dizajn.<br />
A, samozrejme, je tu ešte otázka<br />
stavebnej ekológie – čo názorne<br />
dokladá aj projekt Nodi v Göteborgu,<br />
ktorý vlani magazín Dezeen<br />
ocenil „za nádherné stvárnenie<br />
Asb#229 architektúra 60
↖ Prízemie budovy,<br />
ktoré je určené pre<br />
obchodné prevádzky,<br />
sa otvára smerom<br />
k bulváru Hovas<br />
Allé za<strong>sk</strong>lenými<br />
výkladmi.<br />
↗ Poschodia budovy<br />
sa hmotou rozširujú<br />
do strán na juh<br />
a západ, čo stavbe<br />
pasívne pomáha<br />
regulovať vnútornú<br />
klímu.<br />
udržateľnosti“ titulom Stavba roka<br />
v kategórii komerčných objektov.<br />
Obrátená geometria<br />
Svojich 25 metrov výšky delí Nodi<br />
do piatich podlaží a čiastočného<br />
suterénu a v súčte potom ponúka<br />
4 670 m 2 úžitkového priestoru.<br />
Vyrastá pritom zo zvýšeného<br />
profilu prízemia, na ktoré sa viaže<br />
plochou so zväčšujúcimi sa poschodiami.<br />
Toto vŕšenie rozširujúcich<br />
sa poschodí, takmer pripomínajúce<br />
obrátené stupne zikkuratu, dodáva<br />
stavbe nezameniteľný vzhľad.<br />
Poschodia sa pritom hmotovo rozširujú<br />
predovšetkým do strán na juh<br />
a západ, čo stavbe pasívne pomáha<br />
regulovať vnútornú klímu. Interiér<br />
je totiž chránený pred oslňujúcimi<br />
slnečnými lúčmi i prehrievaním,<br />
pričom neupiera denné svetlo.<br />
Rovnú strechu potom zakončuje<br />
terasou, ktorú môžu spoločne<br />
využívať všetci užívatelia objektu.<br />
Nodi neprekvapuje len obrátenou<br />
geometriou rastu, ale aj zvláštnou<br />
kombináciou vizuálnej krehkosti<br />
a odolnosti.<br />
Prízemie určené pre obchodné<br />
prevádzky sa k bulváru Hovås Allé<br />
stavia vysokými rámami výkladov.<br />
Zdá sa, že stojí na štíhlom <strong>sk</strong>lenenom<br />
podklade, ktorý potom laicky<br />
nepochopiteľne drží nad sebou<br />
objem tuhého masívu drevenej<br />
konštrukcie. Zámer je jednoduchý:<br />
neproporčnosť rastu je optickým<br />
magnetom našej pozornosti a bez<br />
toho, aby sme si to uvedomovali,<br />
<strong>sk</strong>ĺzneme z hodnotenia nepominuteľnej<br />
stavby pohľadom na tovar<br />
vo výkladoch. Architektúra Nodi<br />
predáva len svojou prítomnosťou<br />
a je dlhotrvajúcou reklamou<br />
ponúkaného tovaru. Z nakupovania<br />
robí zážitok, pretože i vnútorný<br />
priestor obchodu žije drevom.<br />
A štíhle drevené trámy vytvárajú<br />
dojem priestrannej katedrály, hoci<br />
zasvätenej komercii. Poschodia nad<br />
obchodnými prevádzkami určené<br />
na kancelárie už takú vnútornú<br />
otvorenosť fasády neponúkajú<br />
a uchovávajú isté súkromie zamestnancom.<br />
Tí si ale určite pochvaľujú<br />
veľmi príjemné pracovné<br />
Asb#229 Nodi: drevený unikát 61
← Drevo prispieva<br />
k vyváženej<br />
vnútornej klíme<br />
a <strong>sk</strong>valitňuje<br />
pracovné prostredie<br />
zamestnancom.<br />
↙ Nodi je prvou<br />
administratívno-<br />
-komerčnou viacposchodovou<br />
budovou<br />
vo Švéd<strong>sk</strong>u, ktorá je<br />
postavená z dreva.<br />
→ Prístupná terasa<br />
ponúka výhľady do<br />
okolia.<br />
↑ Pôdorys strešnej terasy<br />
↑ Pôdorys typického NP<br />
↑ Pôdorys 1. NP<br />
↑ Pôdorys 1. PP<br />
Asb#229 architektúra 62
prostredie. Estetické, prírodné,<br />
upokojujúce. Drevo prenikajúce<br />
do interiéru zo všetkých strán<br />
prispieva k vyrovnanej vnútornej<br />
klíme, primeranej vlhkosti vzduchu<br />
i optimálnej teplote. Vyváženie<br />
transparentnosti prízemia v kontraste<br />
k uzavretejšiemu charakteru<br />
poschodí je napokon takisto zaujímavým<br />
rysom Nodi.<br />
Inšpirácia pre ostatných<br />
Štrukturálne je Nodi riešené ako<br />
stavba s rámom z glulamového<br />
dreva, doplnená o prefabrikované<br />
(drevené) panely ošetrené<br />
v interiéri linaxom a o pre<strong>sk</strong>lenie.<br />
Pokiaľ by sme vraj za sebou zoradili<br />
všetky nosné drevené prvky,<br />
dosiahli by dĺžku šesť kilometrov,<br />
čo ponúka zaujímavú perspektívu<br />
chápania udržateľnosti projektu.<br />
Šesť kilometrov oceľových traverz<br />
by zjavne zanechalo na životnom<br />
prostredí viditeľnejšiu jazvu. Oceľ<br />
má pritom nepochybne svoju stavebnú<br />
estetiku, ale drevo použité<br />
v takom meradle na stavbu daného<br />
typu je vo Švéd<strong>sk</strong>u o dosť väčším<br />
unikátom. A o to šlo v projekte<br />
Nodi predovšetkým. Vytvoriť obraz<br />
inšpirujúci ďalších. I<strong>sk</strong>rou nadšenia<br />
zapáliť oheň v ostatných.<br />
V zápale environmentálneho<br />
nadšenia by sme pochopiteľne<br />
nemali obísť obavy z možného<br />
požiaru. Takéto myšlienky ale<br />
White Arkitekter hasí už v zárodku,<br />
pretože podľa priebežných testov<br />
ťažké lepené drevo v konštrukciách<br />
odoláva plameňom lepšie ako oceľ.<br />
Jacob Sahlqvist a Joakim Hansson,<br />
šéfmanažér götebor<strong>sk</strong>ého ateliéru<br />
a vedúci projektu Nodi, sa už<br />
pred časom zaviazali, že meno<br />
svojej pobočky budú do budúcna<br />
spájať len s uhlíkovo neutrálnymi<br />
projektmi. Na konštrukčný model<br />
„dreveného“ Nodi tak budeme<br />
pravdepodobne narážať pri tomto<br />
štúdiu častejšie, pretože ako na<br />
záver dodávajú: „Stavebný priemysel<br />
je veľmi konzervatívny, ale<br />
naša realizácia zreteľne ukazuje, že<br />
tadiaľto cesta vedie.“ ■<br />
NODI, NYA HOVÅS,<br />
GÖTEBORG, ŠVÉDSKO<br />
Architektonické White Arkitekter<br />
štúdio<br />
Vedúci projektu<br />
Investor<br />
Hrubá<br />
podlahová<br />
plocha<br />
Joakim Hansson<br />
Next Step Group<br />
4 660 m 2<br />
(z toho 4 200 m 2<br />
nad zemí)<br />
Realizácia 2019 – 2021<br />
Asb#229 Nodi: drevený unikát 63
UDRŽATEĽNOSŤ<br />
MUSÍME SPOJIŤ<br />
S ARCHITEKTÚROU<br />
TEXT: JOLANA<br />
ŘÍHOVÁ,<br />
PREKLAD: ANDREA<br />
KAUFMANN,<br />
FOTO: ARCHÍV<br />
WHITE ARKITEKTER<br />
OSKAR NORELIUS, ROBERT SCHMITZ,<br />
WHITE ARKITEKTER Medzinárodne<br />
aktívna kancelária vo svojich projektoch<br />
búra zažité predstavy o možnostiach<br />
výstavby z dreva. S architektmi O<strong>sk</strong>arom<br />
Noreliusom a Robertom Schmitzom sme<br />
di<strong>sk</strong>utovali o ich inovatívnom prístupe.<br />
Asb#229 Architektúra 64
1 2<br />
1 Developer<strong>sk</strong>ý<br />
projekt Climate<br />
Innovation<br />
District, Leeds,<br />
Veľká Británia,<br />
foto: Paul Riddle<br />
2 Budova Sara<br />
Kulturhus sa stala<br />
dominantou mesta<br />
Skellefteå.<br />
Ateliér White Arkitekter sa<br />
sústreďuje na udržateľnú<br />
architektúru. V roku 2016 ste<br />
vyhrali súťaž návrhov na kultúrne<br />
centrum Sara Kulturhus<br />
ve Skellefteå, ktoré je jednou<br />
z najvyšších drevostavieb na<br />
svete. Ako ste to dosiahli, o aké<br />
princípy sa stavba opiera?<br />
OSKAR NORELIUS, ROBERT<br />
SCHMITZ: Keď sme sa prihlásili do<br />
architektonickej súťaže na návrh<br />
centra Sara Kulturhus, uviedli sme,<br />
že by sme chceli, aby základom<br />
budovy bolo drevo. Ako kľúčový<br />
aspekt celej realizácie projektu sa<br />
ukázalo nadviazanie spolupráce so<br />
stavebným inžinierom Florianom<br />
Koschem, ktorého <strong>sk</strong>úsenosti a znalosti<br />
v oblasti stavebných konštrukcií<br />
boli zásadné pri najdôležitejších<br />
rozhodnutiach týkajúcich sa funkčnosti<br />
i samotnej architektúry. Museli<br />
sme porozumieť vlastnostiam<br />
materiálu a vplyvom navrhovaných<br />
riešení na konštrukciu, aby sme<br />
mohli určiť hlavné umiestnenie vertikálnych<br />
jadier a rozľahlých plôch,<br />
ktoré mali slúžiť ako živé kultúrne<br />
centrum s atraktívnymi priestormi<br />
a zároveň v rozumnej miere rešpektovať<br />
zaťaženie konštrukcie.<br />
Stratégie a dizajn, ktoré sme vypracovali<br />
v našom návrhu, predstavovali<br />
jasnú víziu pre všetky zúčastnené<br />
strany, ktoré sa na projekte mali<br />
podieľať. Na ďalšie práce na návrhu<br />
sme prizvali na spoluprácu kľúčových<br />
konzultantov, ktorí boli otvorení<br />
novým nápadom a mali <strong>sk</strong>úsenosti<br />
s inovatívnymi návrhmi. Práca<br />
s drevom si vyžadovala nové riešenia<br />
aj v ďalších aspektoch stavby, ako<br />
bola akustika, následné inštalácie<br />
atď., takže dobrá koordinácia tu<br />
bola rozhodujúca. Na dosiahnutie<br />
maximálnej efektivity spolupracoval<br />
celý tím na báze informačného<br />
modelovania budovy (BIM).<br />
Štruktúra je postavená na zásadách<br />
materiálovej optimalizácie, čo<br />
znamená správny výber materiálu<br />
pre dané zadanie. Naj<strong>sk</strong>ôr sme<br />
analyzovali kombináciu dreva<br />
s betónom a oceľou, nakoniec sme<br />
sa ale rozhodli pre čisto drevenú<br />
konštrukciu. Stĺpy a trámy sú<br />
z lepeného lamelového dreva (GLT)<br />
a stropné do<strong>sk</strong>y, steny a dokonca aj<br />
jadrá sú z krížom lepeného dreva<br />
(CLT). Charakteristické väzníky<br />
nad prehnutým divadelným foyer<br />
kombinujú oceľ a drevo. Tento<br />
funkčný prvok má za úlohu redukovať<br />
veľkosť väzníkov a zároveň<br />
prevádzať návštevníkov verejnými<br />
priestormi kultúrneho centra.<br />
S kým ste spolupracovali na<br />
vytvorení drevenej konštrukcie<br />
výškovej budovy? Bolo ťažké<br />
nájsť dodávateľa na realizáciu<br />
takého projektu?<br />
ON, RS: Návrh konštrukcie vytvorila<br />
firma DIFK A/S a detailný<br />
dizajn potom vznikol v spolupráci<br />
s TK Botnia a WSP.<br />
Nájsť dodávateľa bolo pre celý<br />
projekt veľkou výzvou. Mesto<br />
vypísalo výberové konanie na<br />
hlavného dodávateľa vrátane predkvalifikačného<br />
kola, kde okrem<br />
ceny rozhodovali aj predchádzajúce<br />
<strong>sk</strong>úsenosti, spolupráca a organizačné<br />
schopnosti. Výberové konanie<br />
vyhrala firma Hent A/S, ktorá realizovala<br />
projekt Mjöstårnet v Nór<strong>sk</strong>u.<br />
Jedným z kľúčových faktorov bolo<br />
tzv. riziko neznámeho. Aj keď všetko<br />
teoreticky dávalo zmysel, nikto iný<br />
predtým takúto budovu nepostavil.<br />
Projektová zmluva bola spísaná<br />
tak, že riziko bolo rozdelené, mesto<br />
a dodávatelia mali spoločný cieľ: zrealizovať<br />
víziu v jej pôvodnom zámere.<br />
Ak chceme<br />
docieliť uhlíkovú<br />
neutralitu, musia<br />
byť s nami na<br />
jednej lodi aj<br />
naši klienti,<br />
spolupracovníci<br />
a dodávatelia.<br />
Budova Sara Kulturhus bola<br />
navrhnutá tak, aby minimalizovala<br />
klimatickú stopu projektu.<br />
Prišlo zadanie vybudovať kultúrne<br />
centrum s dôrazom na<br />
udržateľnosť od radnice alebo<br />
od vás architektov?<br />
ON, RS: Mestá vo Švéd<strong>sk</strong>u kladú<br />
dôraz na udržateľné stavebníctvo<br />
najmä v oblasti drevených konštrukcií.<br />
Skellefteå je súčasťou<br />
tejto siete miest. Zatiaľ čo mesto<br />
považovalo za veľkú výzvu už len<br />
samotnú realizáciu takej rozsiahlej<br />
drevenej stavby, my sme sa chceli<br />
uistiť, že dôraz je kladený takisto<br />
na materiály a energetické riešenia<br />
mimo drevenej konštrukcie. To<br />
bolo hlavným kľúčom na dosiahnutie<br />
uhlíkovej neutrality. Inovatívna<br />
Asb#229 UDRŽATEĽNOSŤ MUSÍME SPOJIŤ S ARCHITEKTÚROU 65
4<br />
3<br />
architektúra inšpirovala mest<strong>sk</strong>ú<br />
energetickú spoločnosť k návrhu<br />
nového energetického systému,<br />
ktorý využíva okolité budovy na<br />
zníženie celkovej spotreby energie.<br />
Energetická spoločnosť zároveň vytvorila<br />
systém umelej inteligencie,<br />
ktorý vyhodnocuje využitie budovy<br />
a dokáže predvídať najvyššie<br />
vyťaženie koncertných sál a ďalších<br />
priestorov.<br />
Radi by sme boli<br />
v architektúre<br />
svedkami trvalých<br />
a rýchlejších<br />
zmien v oblasti<br />
procesov,<br />
ktoré súvisia<br />
s inováciami.<br />
Je vo Švéd<strong>sk</strong>u štandardom<br />
stavať verejné budovy, ktoré<br />
zohľadňujú udržateľnosť? Je<br />
aspekt udržateľnosti zakotvený<br />
vo švéd<strong>sk</strong>ej legislatíve?<br />
ON, RS: V oblasti udržateľnej<br />
výstavby je Švéd<strong>sk</strong>o veľmi vyspelé<br />
a patrí medzi jej hlavných propagátorov.<br />
Mnoho miest a obcí<br />
sa združuje do organizácií, ktoré<br />
podporujú udržateľnú výstavbu,<br />
s cieľom ísť príkladom a presadzovať<br />
udržateľný rozvoj. Tento trend<br />
nie je bežný všade a nie všetky<br />
verejné správy vedia, ako si zadovážiť<br />
vysokú kvalitu vzhľadom na<br />
verejné financovanie.<br />
Legislatíva sa čoraz viac<br />
profiluje smerom k udržateľnej<br />
výstavbe, čo pomáha zdvihnúť<br />
pomyselnú spodnú hranicu. Pokiaľ<br />
je jasne daný smer, ktorým sa má<br />
legislatíva do budúcna uberať,<br />
napomáha to aj inováciám. Teraz<br />
musí byť napríklad každá nová<br />
budova vybavená klimatickým<br />
prehlásením o emisnom zaťažení<br />
stavby. Momentálne nie je v tomto<br />
ohľade definovaný žiadny limit, ale<br />
je to jasné znamenie, že čo<strong>sk</strong>oro<br />
príde k zmene a celý priemysel sa<br />
začne oveľa viac zaoberať emisiami<br />
materiálov a stavieb, než to bolo<br />
ešte pred pár rokmi.<br />
V Gothenburgu ste zrealizovali<br />
päťposchodovú kancelár<strong>sk</strong>u<br />
budovu Nodi s dôrazom na<br />
udržateľnosť. Stavba vyhrala<br />
prestížnu cenu Dezeen Awards<br />
v kategórii administratívnych<br />
budov. Domnievate sa, že tento<br />
typ stavby reprezentuje budúcnosť<br />
architektúry?<br />
ON, RS: Určite. Architektúra,<br />
ktorá vytvára istú identitu, musí<br />
mať pevne stanovený koncept<br />
udržateľnosti, aby prilákala ľudí<br />
i firmy. Ak chceme dosiahnuť rozvoj<br />
s nulovými emisiami, musíme<br />
5<br />
7<br />
6<br />
Asb#229 Architektúra 66
3 Broparken,<br />
Linkoping, Švéd<strong>sk</strong>o,<br />
foto: Ken Pils<br />
4 Administratívna<br />
budova Nodi,<br />
Göteborg, Švéd<strong>sk</strong>o,<br />
foto: Åke Eson<br />
Lindman<br />
5 Kúpele Karlshamns<br />
kallbadhus, foto:<br />
Bert Leandersson<br />
6, 7 Administratívna<br />
drevostavba,<br />
Magasin X,<br />
Uppsala, Švéd<strong>sk</strong>o,<br />
foto: Mans Berg<br />
8 Zdravotné<br />
stredi<strong>sk</strong>o,<br />
Lindesberg, Švéd<strong>sk</strong>o,<br />
foto: Åke Eson<br />
Lindman<br />
8<br />
spojiť udržateľnosť s architektúrou<br />
– technický aspekt totiž nestačí<br />
vnímať len ako doplnok konvenčnej<br />
architektúry.<br />
Pri dreve ako relatívne novom<br />
materiáli využívanom na stavbu<br />
rozsiahlych konštrukcií sa nemôžeme<br />
opierať o veľa predchádzajúcich<br />
<strong>sk</strong>úseností. To pre nás v mnohých<br />
ohľadoch znamená veľkú výzvu,<br />
ale aj možnosť nanovo definovať<br />
samotnú architektúru a vytvoriť<br />
niečo, čo má využitie v budúcnosti,<br />
a nie zostávať pri tom, na čo sme<br />
zvyknutí.<br />
OSKAR NORELIUS, ROBERT SCHMITZ<br />
WHITE ARKITEKTER<br />
Ateliér WHITE ARKITEKTER, ktorý založil<br />
v roku 1951 Sidney White, patrí v súčasnosti<br />
medzi popredné škandináv<strong>sk</strong>e architektonické<br />
kancelárie a zamestnáva takmer 800 ľudí<br />
v pobočkách vo Švéd<strong>sk</strong>u, Nór<strong>sk</strong>u, Veľkej<br />
Británii, Nemecku, Kanade a východnej Afrike.<br />
Zaoberá sa najmä udržateľnou architektúrou,<br />
urbanizmom, krajinou architektúrou a interiérovým<br />
dizajnom. Ateliér vníma svoje poslanie<br />
v u<strong>sk</strong>utočnení udržateľného života prostredníctvom<br />
architektúry. V roku 2016 ateliér<br />
navrhol 20-poschodovú budovu v Skellefteå<br />
vo Švéd<strong>sk</strong>u, ktorá je jednou z najvyšších drevených<br />
výškových stavieb na svete. Budova je<br />
navrhnutá ako uhlíkovo neutrálna a vzbudila<br />
pozornosť odborníkov aj širokej verejnosti.<br />
Vydali ste prehlásenie, že<br />
všetky vaše projekty budú do<br />
roku 2<strong>03</strong>0 uhlíkovo neutrálne.<br />
Ako to chcete dosiahnuť?<br />
A ako chcete o tomto prístupe<br />
presvedčiť investorov?<br />
ON, RS: To je, samozrejme, veľká<br />
výzva, ale zároveň aj spúšťač,<br />
ktorý nás i celý priemysel posúva<br />
dopredu. Ak chceme našimi budovami<br />
docieliť uhlíkovú neutralitu,<br />
musia byť s nami na jednej lodi<br />
aj naši klienti, spolupracovníci<br />
a dodávatelia. Doteraz sme <strong>sk</strong>ôr<br />
svedkami toho, že všetci čelia<br />
rovnakým prekážkam na ceste<br />
za udržateľnosťou, a naša vízia<br />
už vyvolala veľkú mieru záujmu<br />
a di<strong>sk</strong>usií so zákazníkmi, ktorí nás<br />
na tejto ceste chcú sprevádzať.<br />
Pripravili ste putovnú výstavu<br />
pod názvom A Heart of Wood,<br />
ktorá predstavuje váš inovatívny<br />
projekt. Čo je jej cieľom?<br />
ON, RS: Cieľom výstavy je v prvom<br />
rade vyzdvihnúť Sara Kulturhus<br />
ako klimaticky neutrálnu komunitnú<br />
budovu. Tým, že výstava<br />
postupne prebieha na niekoľkých<br />
miestach, otvára di<strong>sk</strong>usiu o architektúre<br />
a udržateľnosti v rôznych<br />
krajinách a vytvára platformu na<br />
výmenu znalostí a <strong>sk</strong>úseností.<br />
Samotná výstava predstavuje tri<br />
tony stavebného materiálu, ktorý<br />
bol použitý na realizáciu tohto kultúrneho<br />
centra, takže návštevníci<br />
majú okrem možnosti preštudovať<br />
si výkresy a obrazovú dokumentáciu<br />
celého stavebného procesu<br />
aj príležitosť ponoriť sa do vnútra<br />
drevenej budovy, kde môžu cítiť<br />
a dotýkať sa masívneho dreva.<br />
Čo by ste v budúcnosti radi<br />
zmenili na poli architektúry, na<br />
akých inováciách a projektoch<br />
momentálne pracujete?<br />
ON, RS: Radi by sme boli v architektúre<br />
svedkami trvalých a rýchlejších<br />
zmien v oblasti procesov,<br />
ktoré súvisia s inováciami. Takisto<br />
nárast medzinárodnej a kultúrnej<br />
výmeny, kde každý vyniká<br />
v rôznych oblastiach, prispieva<br />
k tomu, že sa vzájomne učíme<br />
jeden od druhého. Nadobudnuté<br />
<strong>sk</strong>úsenosti sa potom môžu rýchlo<br />
uplatniť ako nové štandardy.<br />
Momentálne pracujeme na<br />
niekoľkých komerčných a rezidenčných<br />
projektoch vo Švéd<strong>sk</strong>u<br />
a v Európe, kde objavujeme nové<br />
formy drevených konštrukcií<br />
zohľadňujúcich flexibilitu a spokojnosť<br />
koncových užívateľov.<br />
Jedným z príkladov je výšková<br />
modulová drevostavba, projekt<br />
drevenej konštrukcie hotela<br />
Wood v rámci Sara Kulturhus.<br />
Ďalším príkladom sú kancelár<strong>sk</strong>e<br />
budovy s podobným rozpätím ako<br />
pri betónových konštrukciách,<br />
ale z lepeného vrstveného dreva<br />
(LVL). V poslednom čase sme boli<br />
pozvaní do mnohých súťaží, čo je<br />
<strong>sk</strong>velá príležitosť objavovať ďalšie<br />
možnosti, stáť pri zrode nových<br />
poznatkov a zároveň presadzovať<br />
holistický prístup k architektúre<br />
i urbanizmu. ■<br />
Asb#229 UDRŽATEĽNOSŤ MUSÍME SPOJIŤ S ARCHITEKTÚROU 67
Ricardo Bofill (1939 – <strong>2022</strong>)<br />
Medzi utópiou<br />
a realitou<br />
TEXT: REBEKA<br />
ZACKOVÁ, FOTO:<br />
RICARDO BOFILL<br />
TALLER DE<br />
ARQUITECTURA,<br />
IKONY: ISIFA/<br />
SHUTTERSTOCK<br />
Diela, ktoré nám zanechal katalán<strong>sk</strong>y architekt<br />
Ricardo Bofill, sa ťažko dajú zhrnúť do pár viet.<br />
Jeho prístup k architektúre sa počas jeho<br />
celoživotnej tvorby veľa vyvíjal, každá dekáda<br />
bola iná ako tá predchádzajúca. Na nasledujúcej<br />
dvojstrane sme sa pokúsili tento vývin zachytiť<br />
chronologicky prostredníctvom projektov<br />
a míľnikov jeho života.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Architektúra 68
<strong>ASB</strong>#229 Medzi utópiou a realitou 69
1 2 3<br />
*Ricardo Bofill Leví sa narodil<br />
5. decembra 1939 v Barcelone<br />
významnej patrónke katalán<strong>sk</strong>eho<br />
literárneho umenia a architektovi.<br />
Pod otcovým dohľadom sa už ako<br />
chlapec začal venovať architektúre.<br />
Architektúru študoval najprv na Vysokej<br />
škole technickej v Barcelone, kde sa<br />
okrem štúdia začal venovať politickému<br />
aktivizmu.<br />
1958<br />
Pre zadržanie na študent<strong>sk</strong>ých<br />
protestoch bol zo školy vylúčený. Musel<br />
dokonca opustiť Španiel<strong>sk</strong>o, a tak sa<br />
presťahoval do Švajčiar<strong>sk</strong>a, kde 2 roky<br />
pokračoval vo svojom štúdiu na Vysokej<br />
škole umenia a dizajnu v Ženeve.<br />
1963<br />
Zakladá svoj ateliér RBTA (Ricardo Bofill<br />
Taller de Arquitectura), výnimočný<br />
svojím rôznorodým zložením.<br />
Na projektoch tu okrem ďalších<br />
vyštudovaných architektov spolupracujú<br />
urbanisti, matematici, spisovatelia, ale aj<br />
herci či Bofillovi príbuzní.<br />
„Bol som ovplyvnený<br />
viacerými<br />
utopickými ideami.<br />
Moja raná tvorba<br />
osciluje medzi<br />
utópiou a realitou.“<br />
Foto 2: Gaudího štvrť v Terragone má<br />
ako jedna z prvých realizácií komunitnú<br />
strešnú záhradu, ktorá sa stala typickou<br />
pre stavby ateliéru RBTA. Je tu už<br />
použitá farba, aj keď tento aspekt<br />
projektov sa ne<strong>sk</strong>ôr prejavoval ešte viac<br />
a vyvrcholil v La Muralla Roja.<br />
f(x)<br />
Svet si začína uvedomovať<br />
pokrokovosť ateliéru pri Kafkovom<br />
zámku, ktorého forma vznikla na<br />
základe matematických výpočtov,<br />
konkrétne experimentáciou<br />
s vertikálnym rastom.<br />
90 prefabrikovaných obytných<br />
jednotiek sa podľa jasných<br />
matematických pravidiel napája<br />
na centrálne schodi<strong>sk</strong>á.<br />
Celé detstvo veľa cestoval, pozoroval<br />
ľudovú architektúru a uvedomoval si<br />
dôležitosť zachovávania tradičných<br />
postupov a používania lokálnych<br />
materiálov. Vernakulárny aspekt<br />
architektúry je v jeho tvorbe zjavný už<br />
od začiatku.<br />
Foto 1: Po návrate do Španiel<strong>sk</strong>a<br />
ako 21-ročný dokončuje svoju prvú<br />
realizáciu. Toto letné sídlo na Ibize<br />
je zároveň dokonalým príkladom<br />
vernakulárnej architektúry.<br />
Je povolaný do armády, kde strávi<br />
9 mesiacov.<br />
Prvé dve dekády RBTA sa nesú v štýle<br />
experimentácie s trojdimenzionálnymi<br />
modulárnymi geometriami, kde často<br />
hrajú rolu aj žiarivé farby. Medzi<br />
koncepty, ktoré sa spájajú s jeho<br />
tvorbou, patrí utopický socializmus,<br />
kritický regionalizmus a, samozrejme,<br />
vernakulárna architektúra.<br />
1965<br />
Narodil sa mu prvý syn Ricardo Emilio<br />
Bofill, ktorého mu porodila talian<strong>sk</strong>a<br />
herečka Serena Vergano, čiastočne<br />
členka tímu RBTA.<br />
Ako hlavný materiál používa štúdio<br />
v tomto období betón (podobne ako<br />
veľa vtedy vplyvných architektov,<br />
napr. Kahn, Corbusier či Wright),<br />
čo umožňuje experimentáciu<br />
s monumentálnymi, komplexnými<br />
a spletitými formami. Možno je to<br />
náhoda a možno jeho lá<strong>sk</strong>u k tomuto<br />
materiálu ukazuje aj fakt, že sa jeho<br />
štúdio zabývalo v zrekonštruovanej<br />
továrni na cement La Fábrica.<br />
Spájanie tradičného s moderným,<br />
typické pre RBTA, možno vidieť pri<br />
obytnom dome Xanadú. Konceptom<br />
bola typografia zámku, použité boli<br />
typické prímor<strong>sk</strong>é strechy a detaily,<br />
no tvar je založený na <strong>sk</strong>ladačke<br />
z orezaných kociek, ktorá vyplynula<br />
zo statických analýz modelov.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Architektúra 70
4 5 6<br />
Foto 3: Xanadú je zároveň pokračovaním<br />
projektu City in space, experimentácie<br />
s geometrickými formami a modulárnym<br />
systémom pri navrhovaní obytných<br />
komplexov, ktorý ateliér používal ako<br />
zamyslenie nad mestami budúcnosti.<br />
Chcem<br />
znovuobjaviť,<br />
kto vlastne<br />
som. Nechcem<br />
donekonečna<br />
kopírovať tvary ako<br />
niektorí architekti.“<br />
Ateliér venoval mnoho projektov<br />
<strong>sk</strong>úmaniu budúcich miest, testovaniu<br />
a úvahám o otázkach sociálneho<br />
bývania, komunity, perfektných<br />
životných podmienok. Snahy o sociálnu<br />
utópiu vyvrcholili projektom Walden 7,<br />
ktorý však ateliér považoval za<br />
neúspech. Nasledovalo priznanie, že<br />
ideálne mesto nie je možné postaviť,<br />
a odvtedy koncepty testovali v menšej<br />
mierke, v snahe dosiahnuť svoju ambíciu<br />
aspoň čiastočne.<br />
1980<br />
Narodil sa mu druhý syn Pablo Bofill,<br />
ktorého matkou bola francúz<strong>sk</strong>a umelkyňa<br />
Annabelle d’Huart. Obaja synovia dnes<br />
kráčajú v otcových šľapajach, od jeho<br />
smrti sú vo vedení RBTA.<br />
Odišiel pracovať do Francúz<strong>sk</strong>a,<br />
čo sa, samozrejme, odrazilo aj na<br />
štýle jeho návrhov. Do svojej tvorby<br />
začal komponovať tradičné prvky<br />
francúz<strong>sk</strong>eho klasicizmu.<br />
Vo Francúz<strong>sk</strong>u pokračoval v explorácii<br />
urbanizmu, podobne ako to robil<br />
v projekte City in space. Formu kociek<br />
však zamieňa za priestory typologicky<br />
pripomínajúce gotické katedrály.<br />
Výsledkom je teoretický projekt<br />
Malá katedrála, ktorý nebol nikdy<br />
postavený.<br />
Foto 4: Obytný komplex Les Espaces<br />
d’Abraxas na predmestí Paríža<br />
reprezentuje v Bofillovej tvorbe<br />
obdobie, keď používal jazyk klasicizmu.<br />
Je tu ale ešte stále cítiť atmosféru<br />
utópie, ktorá dominovala jeho rannej<br />
tvorbe. Priestor bol dokonca použitý<br />
ako kulisy v dystopickom filme Hra<br />
o život.<br />
Toto obdobie tvorí v štýle, ako<br />
to on sám nazýva, moderného<br />
klasicizmu, v ktorom sa ateliér<br />
snažil prispôsobiť klasicistické<br />
princípy novodobým potrebám.<br />
Pri konštrukcii používa<br />
prefabrikované industriálne systémy,<br />
prístup veľmi odlišný od predtým<br />
tradičných a lokálnych postupov.<br />
Foto 5: Na budove Katalán<strong>sk</strong>eho<br />
národného divadla možno vidieť<br />
ďalší posun v tvorbe RBTA. Celkový<br />
výraz je modernejší, najmä vďaka<br />
pre<strong>sk</strong>lenej fasáde, no stále používa<br />
klasicistické prvky, opakovanie<br />
a monumentálnosť.<br />
Od tohto momentu sa stane<br />
dominantným materiálom <strong>sk</strong>lo<br />
a oceľ. Bofill ich vo veľkej miere<br />
používa najmä na fasádach, kde<br />
pracuje s priehľadnosťou a svetlom.<br />
Vzhľadom na svojráznu formu,<br />
dizajnér<strong>sk</strong>e postupy a otvorenú<br />
kritiku trendov doby mal ateliér<br />
RBTA vždy nejakých oponentov.<br />
Kým zo začiatku nesúhlas kritikov<br />
pramenil z vizionár<strong>sk</strong>eho charakteru<br />
projektov, ne<strong>sk</strong>ôr išlo najmä<br />
o grandióznosť diel, zmeny v štýle<br />
a možno aj celkové smerovanie<br />
ateliéru k moderného klasicizmu.<br />
V tomto období si ateliér vyslúžil asi<br />
najväčšiu kritiku, napríklad budova<br />
77 West Wacker Drive Chicago bola<br />
údajne nazvaná Partenón na palici.<br />
Foto 6: Najbližšiu Bofillovu tvorbu<br />
môžete zažiť v Prahe, kde premenil<br />
priemyselnú halu na Forum Karlín,<br />
moderné administratívne a kultúrne<br />
centrum.<br />
82<br />
14. januára <strong>2022</strong> zomiera na<br />
komplikácie spojené s ochorením<br />
covid-19. Aj napriek tomu, že<br />
ne<strong>sk</strong>ôr vo svojom živote vyjadril<br />
ľahostajnosť k nesmrteľnosti svojich<br />
diel, jeho sen z mladosti sa mu<br />
pravdepodobne vyplní. Ricardo<br />
Bofill zostane v našich mysliach ešte<br />
veľmi dlho a z jeho stavieb raz budú<br />
pamiatky.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Medzi utópiou a realitou 71
Asb#229 Dizajn a umenie 72
DIZAJNÉR VYTVÁRA<br />
ATMOSFÉRU<br />
INTERIÉRU<br />
TEXT: JOLANA<br />
ŘÍHOVÁ, FOTO:<br />
PETR NOVOTNÝ<br />
A ARCHÍV ŠTÚDIA<br />
LUCIE KOLDOVEJ<br />
LUCIE KOLDOVÁ Ako funguje spolupráca<br />
medzi architektmi a dizajnérmi? A ako sa líši<br />
dopyt zo strany domácich a zahraničných<br />
klientov? S kráľovnou če<strong>sk</strong>ého dizajnu sme<br />
sa rozprávali pri príležitosti desiatich rokov<br />
fungovania jej štúdia.<br />
← Lucie Koldová so<br />
svietidlom Balloons,<br />
design: Lucie Koldová<br />
a Dan Yeffet,<br />
Brokis, foto: Petr<br />
Novotný<br />
Niekoľko rokov ste pôsobili<br />
v Paríži, vlastné štúdio ste si<br />
založili pred desiatimi rokmi.<br />
Ako hodnotíte túto uplynulú<br />
dekádu, kam sa posunula vaša<br />
tvorba?<br />
Nie je pre mňa ľahké ohliadať sa<br />
späť a hodnotiť, keď mám pocit,<br />
že stále smerujem dopredu. Desať<br />
rokov mi znie až prekvapivo.<br />
Asi je to tým, že veľa pracujem<br />
a žijem dosť intenzívne, a tak<br />
vlastne ani nemám čas obzerať sa<br />
späť. Do Paríža som odišla hneď<br />
po štúdiu, mala som vtedy veľké<br />
očakávania a už po roku strávenom<br />
v ateliéri Arika Levyho som začala<br />
navrhovať s mojím kolegom Danom<br />
Yeffetom vo vlastnom štúdiu pre zahraničných<br />
klientov. Bolo to niečo,<br />
v čo som tajne dúfala, ale zároveň<br />
ma prekvapilo, že sa to podarilo<br />
tak <strong>sk</strong>oro. Do Če<strong>sk</strong>a som sa vrátila,<br />
keď som mala tridsať. Beriem to<br />
ako taký zlom, keď som začala<br />
budovať štúdio tu v Prahe. Odvtedy<br />
už ubehlo pár rokov a myslím,<br />
že sa veľa vecí podarilo. Nielen<br />
v mojom vlastnom štúdiu. Ako<br />
kreatívna riaditeľka Brokisu som sa<br />
intenzívne sústredila na portfólio<br />
značky. Máme za sebou množstvo<br />
úspešných kolekcií. Takmer desať<br />
rokov sme s Brokisom pracovali<br />
na tom, aby sme reprezentovali<br />
če<strong>sk</strong>é <strong>sk</strong>lo a vyvážali če<strong>sk</strong>é svetlá<br />
do zahraničia, v súčasnosti je to<br />
do sto krajín sveta, čo beriem ako<br />
veľký spoločný počin. V posledných<br />
dvoch rokoch som zároveň začala<br />
pracovať aj v oblasti interiérového<br />
dizajnu, čo mi dáva príležitosť predstavovať<br />
vlastné návrhy a produkty<br />
zaintegrované do väčších koncepčných<br />
celkov.<br />
Ako ste sa dostali k stáži v ateliéri<br />
renomovaného dizajnéra<br />
Arika Levyho a ako vás táto<br />
<strong>sk</strong>úsenosť ovplyvnila?<br />
S Arikom Levym sme sa zoznámili<br />
tesne po mojom štúdiu, keď bol pracovne<br />
pozvaný do Prahy. Zaujala ho<br />
moja práca, tak ma pozval k sebe<br />
na stáž do Paríža. A napriek tomu,<br />
že som pôvodne mala v pláne odísť<br />
do Londýna, túto príležitosť som<br />
využila. Myslím, že zahraničnú stáž<br />
by už dnes mal absolvovať každý.<br />
Vedieť dobre po anglicky, vedieť<br />
fungovať sám za seba v zahraničí,<br />
postaviť sa na vlastné nohy, to považujem<br />
za základ a neberiem to ako<br />
niečo špeciálne. Je to otázka voľby<br />
a ide, samozrejme, aj o to, akú<br />
máte osobnosť, či dokážete zaujať,<br />
ponúknuť niečo extra, či viete nadviazať<br />
kontakty. Paríž mi rozhodne<br />
dal <strong>sk</strong>velý základ. Človek si vy<strong>sk</strong>úša<br />
fungovať s ľuďmi v štúdiu, rieši<br />
s nimi problémy, prežíva každodenný<br />
život, a ak má čím prispieť,<br />
postupne ho príjmu medzi seba.<br />
Vďaka tomu zí<strong>sk</strong>a osobné väzby, čo<br />
je určite veľmi dôležité.<br />
Architektúra a interiérový<br />
dizajn sú súčasťou vašej práce.<br />
Spolupracujete v rámci svojej<br />
praxe s architektmi?<br />
Áno, tým, že mám už veľa <strong>sk</strong>úseností<br />
a portfólio narástlo do určitej<br />
šírky, tým viac prichádzajú ďalšie<br />
ponuky. Baví ma sa s produktmi hrať<br />
a pokúšať sa ich aplikovať do rôznych<br />
priestorov či projektov. Pomáha<br />
mi to stanoviť si víziu, kam ďalej<br />
smerovať, a súčasne to predo mňa<br />
stavia výzvu, ako vymyslieť a zacieliť<br />
produktové rady na mieru priestoru<br />
a konkrétnym požiadavkám.<br />
V zahraničí sa<br />
viac investuje<br />
do vývoja. U nás<br />
sa viac hľadá<br />
návratnosť<br />
investície.<br />
Asb#229 DIZAJNÉR VYTVÁRA ATMOSFÉRU INTERIÉRU 73
1 2<br />
Už v minulosti som spolupracovala<br />
napríklad s če<strong>sk</strong>o-rakú<strong>sk</strong>ym<br />
ateliérom, ktorý mal na starosti<br />
hotelový reťazec, kde som pripravovala<br />
kombinácie svetiel do<br />
konkrétnych miestností, lobby.<br />
To bola zaujímavá práca v Nemecku<br />
a v Rakú<strong>sk</strong>u. Teraz nedávno som<br />
obnovila spoluprácu s ateliérom<br />
Labour13, s ktorým som už kedysi<br />
spolupracovala na realizácii hotela<br />
Miura. Myslím, že sa s architektmi<br />
dobre dopĺňame. Ich <strong>sk</strong>úsenosti<br />
sú v projektoch cenné. Ja zas<br />
môžem prispieť vytvorením určitej<br />
atmosféry, prácou so svetlom.<br />
Niekedy sa stáva, že architekt<br />
navrhne <strong>sk</strong>velo riešený priestor<br />
vysokej kvality, ale interiér si žiada<br />
ešte ďalšiu úroveň, ktorú doň môže<br />
vniesť práve dizajnér.<br />
Ako vnímate celkovo spoluprácu<br />
architektov a dizajnérov<br />
u nás?<br />
Nie som si úplne istá, že symbiotická<br />
spolupráca medzi architektmi<br />
a dizajnérmi v našom prostredí<br />
dobre funguje. A nemusí to byť<br />
vo všetkých prípadoch na škodu.<br />
Každý architekt a dizajnér má<br />
právo sa rozhodnúť realizovať<br />
projekt podľa seba, keď doňho<br />
klient vloží dôveru. Zároveň mi<br />
pripadá, že je tu ale málo architektov,<br />
pre ktorých je dôležité projekt<br />
dotiahnuť až do dizajnových<br />
detailov. Určite je tu ale celý rad<br />
veľmi šikovných architektov a architektiek,<br />
ktorí dokážu realizovať<br />
zaujímavé komplexné interiéry<br />
U nás je málo<br />
architektov,<br />
pre ktorých<br />
je dôležité<br />
dotiahnuť projekt<br />
do dizajnových<br />
detailov.<br />
s príjemnou atmosférou – osobne<br />
mám <strong>sk</strong>úsenosť napríklad s Lenkou<br />
Míkovou, Markétou Bromovou<br />
a Dagmar Štěpánovou zo štúdia<br />
Formafatal alebo Martinou Homolkovou<br />
zo štúdia Malfinio.<br />
Ako sa odlišuje dopyt zo strany<br />
če<strong>sk</strong>ých a zahraničných klientov?<br />
Sú už aj u nás osvietenejší<br />
zákazníci, osvietené firmy?<br />
Určite to súvisí s geopolitickou<br />
a historickou diferenciáciou.<br />
Taliani majú za sebou dlhú históriu<br />
dizajnu, sú to nároční, poučení<br />
klienti. Značky sa potrebujú odlíšiť.<br />
Aby zaujali, investujú do vývoja.<br />
Taliani sú všeobecne oveľa odvážnejší,<br />
obľubujú väčšiu okázalosť,<br />
neboja sa farieb, chcú sa predviesť.<br />
U nás sa, naopak, vyhľadáva praktickosť<br />
a pohodlie, čo podľa mňa<br />
zas trochu patrí k našej povahe.<br />
Myslím, že sa napriek všetkým<br />
úspechom a množstvu investovanej<br />
energie stále učíme a hľadáme.<br />
Če<strong>sk</strong>á klientela sa až na výnimky<br />
spolieha na klasickejší štýl. Tomu<br />
zodpovedá aj produkcia če<strong>sk</strong>ých<br />
firiem, ktoré sú zamerané najmä<br />
na domácu klientelu. Takisto sa<br />
mi zdá, že u nás nie je zvykom<br />
dávať do vývoja toľko peňazí.<br />
Firmy mávajú vlastné zdroje<br />
a sú opatrnejšie. Keď Konstantin<br />
Grcic prehlásil, že Chair One pre<br />
Magis vyvíjajú štyri roky, bola som<br />
ohromená. Kto by u nás investoval<br />
do štvorročného vývoja stoličky?<br />
V Če<strong>sk</strong>u sa veľa dbá o to, aby sa<br />
investície oveľa viac ekonomicky<br />
vrátili. Až na vzácne výnimky sa<br />
napríklad v nábytku nerealizujú<br />
inšpiratívne kusy, ktoré majú<br />
ambíciu určovať smer. Silné če<strong>sk</strong>é<br />
firmy s jasnou víziou, ktoré majú<br />
invenciu a odvahu <strong>sk</strong>úšať nové<br />
veci, ale vidím medzi výrobcami<br />
osvetlenia.<br />
Pravidelne sa zúčastňujete<br />
svetových veľtrhov. Ako<br />
prvá če<strong>sk</strong>á dizajnérka ste<br />
boli v roku 2017 pozvaná na<br />
realizáciu projektu Das Haus<br />
na veľtrhu IMM v Kolíne nad<br />
Rýnom, za ktorý ste si vyslúžili<br />
ocenenie u svetových médií<br />
i odbornej verejnosti. Ako vás<br />
táto <strong>sk</strong>úsenosť ovplyvnila?<br />
Rozhodne to pre mňa bola ťaži<strong>sk</strong>ová<br />
a komplexná spolupráca. Cieľom<br />
organizátorov bolo pritiahnuť na<br />
veľtrh širokú verejnosť. Chceli predstaviť<br />
niekoho nového, zaujímavého<br />
zo strednej Európy, z oblasti, ktorá<br />
1 Rozhovor šéfredaktorky<br />
časopisu<br />
<strong>ASB</strong> Jolany Říhovej<br />
s dizajnérkou Luciou<br />
Koldovou v jej<br />
štúdiu. Foto: Petr<br />
Novotný<br />
2 Stoličky Cocon,<br />
Master & Master,<br />
dizajn: Lucie Koldová.<br />
Foto: Master<br />
& Master<br />
3 Stoličky Chips,<br />
TON, dizajn: Lucie<br />
Koldová. Foto: TON<br />
4 Výstava Lucie<br />
Koldovej: Lightness,<br />
Umeleckopriemyselné<br />
múzeum v Brne.<br />
Foto: Martin Chum<br />
Asb#229 Dizajn a umenie 74
3 4<br />
nie je úplne sprofanovaná. Svetlo<br />
bolo pre priestor vždy extrémne<br />
dôležité, ale teraz táto oblasť už<br />
niekoľko rokov zažíva v spojení so<br />
<strong>sk</strong>lom obrov<strong>sk</strong>ý boom.<br />
Účasť na kolín<strong>sk</strong>om veľtrhu bola<br />
pre mňa úplne zásadná, pretože<br />
sa ho zúčastňujú dôležití ľudia a je<br />
veľmi sledovaný. Zí<strong>sk</strong>ala som vďaka<br />
nemu veľa kontaktov. Autor má<br />
navyše široké pole pôsobnosti, môže<br />
vymyslieť čokoľvek a má k dispozícii<br />
tím ľudí. Je to preto veľká príležitosť<br />
predstaviť tu svoju koncepčnú<br />
víziu. Mne sa podarilo vytvoriť niekoľko<br />
zásadných kú<strong>sk</strong>ov, ktoré som<br />
mohla na veľtrhu prezentovať, či už<br />
to boli svietidlá Ivy, Puro Sparkle,<br />
alebo kreslo Chips.<br />
Aktuálne prebieha vaša<br />
výstava Lightness v zrekonštruovanom<br />
Umeleckopriemyselnom<br />
paláci v Brne. Ako<br />
by ste túto architektonicky<br />
odvážnu inštaláciu charakterizovali?<br />
Ako prebiehala práca<br />
na koncepcii výstavy a ako<br />
dlho ste ju pripravovali?<br />
S prípravou sme začali asi rok<br />
a pol pred zahájením výstavy.<br />
Pre moju inštaláciu bol zvolený<br />
priestor svetlíkov v Morav<strong>sk</strong>ej<br />
galérii, ktorý predstavoval určitý<br />
limit a výzvu. Produkty, ktoré majú<br />
svoju váhu a majú byť vnímané<br />
v určitej perspektíve, pôsobia<br />
v zavesenej polohe dosť odlišným<br />
dojmom a to vyžadovalo zvoliť<br />
špecifický prístup. Výstava nemala<br />
mať charakter retrospektívy,<br />
chcela som ukázať svoju vrcholnú<br />
tvorbu formou príbehu na určitých<br />
príkladoch, ktoré som vybrala sama<br />
v spolupráci s kurátorkou Michaelou<br />
Kádnerovou. Mojím zámerom<br />
bolo, aby s ohľadom na moje<br />
zameranie a dlhodobé pôsobenie<br />
boli v inštalácii zastúpené svietidlá<br />
a nábytok. Na výstavu som dokopy<br />
vybrala päť mojich produktov<br />
realizovaných so spoločnosťami<br />
mmcité, Master & Master, TON<br />
a Brokis, čo chápem ako určitú<br />
oslavu če<strong>sk</strong>ých výrobcov a našej<br />
spolupráce. V publikácii vydanej<br />
pri príležitosti brnian<strong>sk</strong>ej výstavy<br />
som potom svoju tvorbu predstavila<br />
na ucelenejšej palete pätnástich<br />
vybraných produktov če<strong>sk</strong>ých,<br />
sloven<strong>sk</strong>ých, francúz<strong>sk</strong>ych a talian<strong>sk</strong>ych<br />
výrobcov.<br />
Priestor svetlíkov je nazývaný<br />
pomyselným dizajnovým nebom.<br />
Hlavnou myšlienkou výstavy preto<br />
bolo zosypávať z tohto imaginárneho<br />
neba segmenty produktov,<br />
napríklad vetvy Ivy svietidiel tvoriacich<br />
bránu, operadlá z Chips kresiel<br />
a ďalšie. Dôležitú úlohu v priestore<br />
hrajú mostíky navrhnuté štúdiom<br />
Olgoj Chorchoj, ktoré pretínajú<br />
svetlík na dvoch poschodiach.<br />
Z týchto mostíkov návštevník<br />
sleduje dážď padajúci z dizajnového<br />
neba, ktorý sa následne v priamom<br />
prenose spojí do hmotného celku.<br />
Zvolila som bielo-červeno-ružovú<br />
farebnosť, aby mal návštevník<br />
umocnený pôžitok z prelínania<br />
farieb a gradientu tvorených jednotlivými<br />
produktmi.<br />
Môžete prezradiť, aké sú vaše<br />
ďalšie plány? Na čom aktuálne<br />
pracujete?<br />
Pokiaľ ide o interiérový dizajn,<br />
v minulom roku som začala spolupracovať<br />
na projekte rekonštrukcie<br />
funkcionalistického hotela GRAND<br />
v Šumperku, kde navrhujeme celý<br />
koncept reštaurácie vrátane využitia<br />
mojich aktuálnych noviniek i nábytkových<br />
produktov. V začiatkoch<br />
je aj veľký projekt rekreačného<br />
areálu na severe Čiech, kde by mal<br />
byť mojou úlohou celkový návrh<br />
a koncepcia rekreačných priestorov.<br />
V rámci produktového dizajnu<br />
s firmou Brokis teraz vyvíjame<br />
tri svietidlá a čakáme na vhodnú<br />
chvíľu na uvedenie na trh. ■<br />
Lucie Koldová<br />
Lucie Koldová je jednou z najvýraznejších<br />
súčasných če<strong>sk</strong>ých dizajnérok. Je<br />
dvojnásobnou držiteľkou titulu Grand<br />
dizajnér roka za rok 2012 a 2019 a ocenenia<br />
Czech Grand Design. Jej práce<br />
sa pohybujú na škále produktov na<br />
každodennú potrebu až po konceptuálne<br />
objekty v limitovaných sériách. Lucie<br />
Koldová vyštudovala Umeleckopriemyselnú<br />
školu v Prahe. Po stáži v ateliéri<br />
Arika Levyho si založila v roku 2012<br />
vlastné štúdio a stala sa kreatívnou<br />
riaditeľkou firmy Brokis. Ako prvá če<strong>sk</strong>á<br />
dizajnérka a druhá žena v histórii veľtrhu<br />
IMM v Kolíne nad Rýnom vytvorila<br />
vlastnú verziu prestížneho projektu<br />
Das Haus a zí<strong>sk</strong>ala uznanie od svetových<br />
médií aj odbornej verejnosti. Svoje<br />
projekty predstavila na medzinárodných<br />
prehliadkach vo Viedni, Miláne, Paríži,<br />
Londýne i v Tokiu.<br />
Asb#229 DIZAJNÉR VYTVÁRA ATMOSFÉRU INTERIÉRU 75
Moderné pracovi<strong>sk</strong>á ohurujú<br />
nielen svojíM dizajnoM<br />
Služby ako<br />
v kvalitnom<br />
hoteli?<br />
Nová éra v kancelár<strong>sk</strong>om sektore<br />
prináša množstvo zmien a výziev.<br />
Popasovať sa s nimi musia nielen<br />
prenajímatelia, ale aj nájomcovia.<br />
Rokmi zaužívané pracovi<strong>sk</strong>á vo<br />
veľkých open-space priestoroch<br />
ustupujú do úzadia a nahrádza<br />
ich dizajnový a flexibilný priestor<br />
prispôsobený novým spôsobom<br />
hybridnej práce. Cieľom je, aby<br />
sa ľudia v práci cítili rovnako<br />
dobre ako v prvotriednom<br />
hoteli a zároveň si užívali výhody<br />
moderných kancelárií.<br />
adrián Bódis<br />
country manažér<br />
IMMOFINANZ<br />
pre SR<br />
Rozhovor s Adriánom Bódisom,<br />
country manažérom koncernu<br />
IMMOFINANZ pre Sloven<strong>sk</strong>ú<br />
republiku, ktorý vlastní sieť<br />
27 kancelár<strong>sk</strong>ych budov myhive<br />
v siedmich krajinách Európy<br />
s prenajímateľnou plochou viac<br />
ako 600-tisíc m².<br />
Máte bohaté <strong>sk</strong>úsenosti so<br />
zavedením nových typov<br />
kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov na<br />
viacerých európ<strong>sk</strong>ych trhoch.<br />
Aké spoločné menovatele charakterizujú<br />
súčasné moderné<br />
pracovi<strong>sk</strong>á?<br />
Kancelárie dneška musia mať<br />
vyššiu kvalitu aj funkčnosť, držať<br />
krok s novými hybridnými spôsobmi<br />
práce a hlavne flexibilitou. Mali<br />
by zaujať aj atraktívnym dizajnom<br />
a nadštandardnými službami,<br />
vďaka ktorým sa v nich zamestnanci<br />
budú cítiť ako v prvotriednom<br />
hoteli, so všetkou pohostinnosťou<br />
a potrebným zázemím. Jednoducho,<br />
kancelária musí byť pripravená tak,<br />
aby sa v nej zamestnancovi pracovalo<br />
oveľa lepšie ako z domu.<br />
Čím sa líši myhive od konkurencie?<br />
Všetci nájomcovia v myhive Vajnor<strong>sk</strong>á<br />
(bývalé Polus towers) využívajú<br />
atraktívny priestor, kvalitné služby,<br />
pohostinnosť, všestrannú infraštruktúru<br />
nákupného centra VIVO!<br />
Bratislava, a, samozrejme, aj živú<br />
komunitu riadenú komunitným manažérom.<br />
Náš coworkový priestor<br />
mycowork ponúka na rozdiel od<br />
klasických lowcostových coworkingov<br />
nadštandard a služby moderného<br />
sídla v kombinácii s flexibilitou<br />
coworkingu. Je dôležité podotknúť,<br />
že pracovné miesto je oveľa väčšie<br />
ako pri nízkonákladových coworkoch<br />
a je nadizajnované moderne<br />
a príjemne, nie ošumelo a chladne.<br />
V rovnakom dizajne ako mycowork<br />
ponúkame privátne kancelárie<br />
myoffice s vlastnými sociálnymi<br />
zariadeniami a kuchynkou, ako aj<br />
pridanými all-inclusive službami<br />
upratovania, údržby, prípadne cateringom.<br />
Nájomca sa tak v súvislosti<br />
s priestormi nemusí o nič starať<br />
a môže sa plne venovať biznisu.<br />
Privátnu kanceláriu myoffice s potrebnou<br />
výmerou je možné prenajať<br />
si už od jedného roka, a následne<br />
krátkodobo dopĺňať ďalšie pracovi<strong>sk</strong>á<br />
v zdieľanej kancelárii mycowork<br />
alebo využívať zdieľané zasadacie<br />
miestnosti. Hovoríme tomu flexibilita,<br />
ktorej hlavnou výhodou je to naj-<br />
dôležitejšie – nájomcovia platia len<br />
za priestory, ktoré využívajú a navyše<br />
v nadštandarde, ktorý si pochvaľujú.<br />
Ako vyzerá dizajn a funkčnosť<br />
v každodennom fungovaní<br />
nájomcov?<br />
Naše priestory mycowork a myoffice<br />
sú navrhnuté interiérovými<br />
dizajnérmi a prepracované do<br />
detailu, aby splnili očakávania nájomcov.<br />
A to vrátane rôznych typov<br />
funkčných miestností, špeciálneho<br />
nábytku vyrobeného na mieru,<br />
dostatku prirodzeného svetla,<br />
prísunu čerstvého vzduchu a množstva<br />
zelene. Mycowork vás privíta<br />
v priestrannej lobby s pohovkami<br />
a kreslami slúžiacimi najmä na<br />
oddych ako vo vašej obývačke,<br />
neformálne stretnutia, konzumáciu<br />
jedál a nápojov či na krátku prácu<br />
jednotlivcov a malých <strong>sk</strong>upín. Jej<br />
súčasťou je recepcia ponúkajúca<br />
služby concierge – nájomcom vieme<br />
zabezpečiť takmer všetko od opravy<br />
obuvi až po kyticu kvetín.<br />
Nielen moderné, ale aj udržateľné<br />
kancelárie sú čoraz viac<br />
v kurze. Je po nich zvýšený<br />
dopyt?<br />
Áno. Nájomcovia chcú, aby priestor,<br />
v ktorom budú riadiť svoj biznis,<br />
korešpondoval s ich víziou, hodnotami<br />
či podnikateľ<strong>sk</strong>ým konceptom.<br />
Našou dlhodobou stratégiou je<br />
dosiahnutie klimatickej neutrality<br />
nášho portfólia, jej súčasťou sú<br />
okrem iného aj certifikáty trvalej<br />
udržateľnosti ako indikátor environmentálneho<br />
dosahu budovy. ■<br />
www.immofinanz.com/<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#229 ReklAmný text ImmOFInAnZ 76
KONFERENCIA FM CAMP <strong>2022</strong><br />
PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI A TRENDY VO FACILITY, PROPERTY A ENERGY<br />
MANAGEMENTE SO ZAMERANÍM NA ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ<br />
8. - 9. 9. <strong>2022</strong>, AquaCity Poprad<br />
sledujte www.fmcamp.<strong>sk</strong><br />
Spoločnosť Solar<br />
Company<br />
bola založená na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
v roku 2008 so zameraním<br />
na montáž fotovoltických<br />
systémov. Od nášho<br />
založenia sme úspešne<br />
dokončili pozemné<br />
a strešné fotovoltické<br />
projekty od rôznych<br />
výrobcov konštrukcie<br />
a modulov vrátane<br />
projektov s jednoosovým<br />
sledovaním (trackery)<br />
v Indonézii.<br />
Zatĺkanie konštrukcie Montáž konštrukcie Montáž panelov<br />
web E-mail Mobil<br />
Mobil<br />
www.solarcompany.<strong>sk</strong> info@solarcompany.<strong>sk</strong> +420 776 646 064 +421 907 530 688<br />
Na webe<br />
<strong>ASB</strong>.<strong>sk</strong><br />
vám denne<br />
prinášame<br />
novinky zo<br />
sloven<strong>sk</strong>ej<br />
i svetovej<br />
architektúry,<br />
stavebníctva<br />
a developmentu.<br />
ARCHITEKTÚRA:<br />
STARé KASáRnE v nITRE<br />
pREmEnIlI nA šKôlKu<br />
Znovuvyužitie bývalých kasární<br />
iniciované kraj<strong>sk</strong>ým mestom Nitra<br />
bolo výborným krokom k oživeniu<br />
jedného z najzaujímavejších<br />
areálov v meste.<br />
šTÝl:<br />
KAmEnnÝ oBCHod nEHERA<br />
Interiér navrhol architektonický<br />
kolektív okolo Martina Skočeka,<br />
ktorý produkuje už pár rokov<br />
kvalitné výstupy.<br />
uRBAnIZmuS:<br />
londÝn vERZuS BRATISlAvA:<br />
AKo SI mESTá uRčujÚ podIEl<br />
ZElEnE<br />
Plán mesta Londýn obsahuje časť,<br />
ktorá nariaďuje všetkým väčším<br />
developmentom v meste zahrnúť<br />
do projektu mest<strong>sk</strong>ú zeleň.<br />
viac na asb.<strong>sk</strong><br />
Asb#229<br />
77
TRI TVÁRE<br />
HLINÍKOVÝCH<br />
FASÁD<br />
ZDROJ: AVG<br />
GROUP, RENSON,<br />
KUKLICA SMEREK<br />
ARCHITEKTI, AUTOR<br />
FOTOGRAFIÍ L14:<br />
MATEJ HAKÁR<br />
Možnosti fasádnych<br />
materiálov sa stále rozširujú.<br />
Architektonických dôkazov<br />
je mnoho. V našej novej<br />
rubrike Stavebná prax sme<br />
sa zamerali na hliníkové<br />
fasády, ktoré sa objavujú<br />
nielen v novostavbách<br />
veľkých administratívnych<br />
budov, ale sa uplatnia aj<br />
v rekonštrukciách budov<br />
v historickom jadre či<br />
realizáciách rodinných<br />
domov.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Stavebná prax 78
Zdravotné stredi<strong>sk</strong>o Vida<br />
v Martine<br />
Dizajn a originálny štýl priniesla novostavbe zdravotného<br />
stredi<strong>sk</strong>a VIDA v Martine aj moderná hliníková<br />
fasáda. Autorom navrhovaného riešenia z architektonicko-projekčnej<br />
kancelárie ProBim sa podarilo vytvoriť<br />
funkčné priestorové riešenie budovy s moderným<br />
dizajnom. Moderné zdravotné stredi<strong>sk</strong>o bude po<strong>sk</strong>ytovať<br />
kvalitné služby pre región mesta Martin.<br />
AVG hliníková fasáda z presných kaziet, ktoré sa vyrábajú<br />
strojnými technológiami CNC vo výrobnom závode<br />
AVG GROUP, prináša okrem vysokej kvality a dlhej<br />
životnosti aj presné detaily. AVG hliníkové fasády sa<br />
vyznačujú presnosťou v detailoch rohov, nároží, kútov,<br />
ostení i atík. Tieto presné detaily vytvárajú jedinečné<br />
konštrukčné riešenia. Hliníková fasáda AVG ALU EASY<br />
spĺňa aj najvyššiu certifikovanú triedu požiarnej klasifikácie<br />
A1 (nehorí a nedymí). Požiarna odolnosť fasád je<br />
v súčasnosti aktuálna téma, a to pre vyššie nároky na<br />
požiarnu bezpečnosť stavieb.<br />
L14 – dobová<br />
rekonštrukcia<br />
modernistického<br />
objektu v centre<br />
Bratislavy<br />
Objekt, ktorý je modernistickou ikonou<br />
vstupu do centra mesta, sa stal v priebehu<br />
rokov orientačným bodom a centrom<br />
alternatívnej kultúry. Zachovanie jeho<br />
výrazu vyplýva z dlhého hľadania správnej<br />
podstaty rekonštrukcie.<br />
Zvolený „facelift“ budovu konzervuje<br />
v takej architektonickej podobe, ako<br />
ju navrhol architekt Štefan Ďurkovič.<br />
Scelenie a zmonolitnenie, ale aj zmena<br />
rastra fasády ju však esteticky a funkčne<br />
pretvárajú do dnešnej doby. Samotná<br />
fasáda domu vychádza z pôvodného<br />
delenia na silné horizontálne pásy<br />
a vertikálne okenné konštrukcie. Aby<br />
sa dosiahol pôvodný charakter, použili<br />
sa vystúpené zaklapávacie lišty, ktoré<br />
dodávajú fasáde jej pôvodnú hĺbku.<br />
Osadenie úzkych „vetračiek“ umožnilo<br />
odstrániť pôvodné zábradlia na fasáde,<br />
čím sa dom viac prevzdušnil a prepojil<br />
s okolím.<br />
L14, Laurin<strong>sk</strong>á 14, Bratislava<br />
Realizácia 2019 – <strong>2022</strong><br />
Architekti Juraj Hubin<strong>sk</strong>ý, Matej<br />
Otrísa, Kuklica Smerek<br />
architekti<br />
Stavebný<br />
inžinier<br />
Investor<br />
Realizátor<br />
Dodávateľ<br />
fasády<br />
Typ<br />
a konštrukcia<br />
fasády<br />
Materiály<br />
Roman Rosina<br />
Laurin<strong>sk</strong>á 14, s.r.o.<br />
Euro Real, spol. s r.o.<br />
Ponzio – Okno Liptov<br />
stĺpikovo priečniková<br />
predsadená hliníková<br />
fasáda<br />
hliník, <strong>sk</strong>lo<br />
Zdravotné stredi<strong>sk</strong>o Vida, Martin-Priekopa<br />
Realizácia 2021<br />
Architekt<br />
Ing. Miroslav Kováčik,<br />
Ing. Pavol Ladňák, ProBim s.r.o.<br />
Investor<br />
ATTACK PREDAJŇA, s.r.o.<br />
Realizátor<br />
PRIM, spol. s r.o.<br />
Dodávateľ fasády AVG GROUP, a.s.<br />
Materiál<br />
hliník<br />
Rodinný dom<br />
v belgickom Yprese<br />
Exteriér a interiér rodinného domu<br />
v belgickom meste Ypres sa bezproblémovo<br />
prelínajú s terasou, interiérovou<br />
podlahovou krytinou a veľkými oknami<br />
a vytvárajú tak homogénny celok.<br />
Limitovaná šírka fasády nezabránila<br />
v realizácii dizajnového zámeru. Kombinácia<br />
zvislých hliníkových profilov<br />
Renson Linarte na čiernobielej fasáde<br />
vytvára jedinečný dizajn, v ktorom<br />
sa stierajú hranice medzi interiérom<br />
a exteriérom. Vertikálny fasádny obklad<br />
súvisle nadväzuje na vchodové dvere<br />
pozdĺž jednej steny vo vstupnej hale.<br />
LED osvetlenie zabudované vo fasádnom<br />
obklade Linarte okrem zvýraznenia<br />
fasády ešte viac umocňuje dojem<br />
integrity. Ak existuje niečo, čo dáva<br />
elegantnému čiernobielemu vzhľadu<br />
extra nádych pôvabu, je to prekvapivá<br />
kombinácia rôznych vertikálnych<br />
profilov. Podľa architektky Nele Delvy<br />
to výrazne prispelo k atraktivite tohto<br />
objektu. Práve tu sa prejavuje pridaná<br />
hodnota fasádneho obkladu, ktorý dáva<br />
architektom kreatívnu voľnosť.<br />
Rodinný dom, Yprese, Belgicko<br />
Realizácia 2021<br />
Architekt<br />
Výrobca &<br />
dodávateľ fasády<br />
Typ fasády<br />
Materiál<br />
Nele Delva,<br />
Trant-architecten<br />
Renson<br />
Linarte<br />
hliník<br />
<strong>ASB</strong>#229 TRI TVÁRE HLINÍKOVÝCH FASÁD 79
FIXSCREEN ® MINIMAL<br />
Minimalistický dizajn, vhodný pre<br />
rekonštrukcie a aj novostavby<br />
Šírka vodiacich líšt iba 20 mm<br />
Odolnosť voči vetru do 130 km/h<br />
Veľký výber farieb RAL a látok<br />
Ovládanie motorické, RTS alebo IO<br />
Jaroslav Kažimír | Sales Manager Czech Republic & Slovakia<br />
+ 421 908 157 500 ∫ jaroslav.kazimir@renson.net<br />
Milena Mrázková | Architect Advisor<br />
+ 421 905 56 83 80 ∫ milena.mrazkova@renson.net<br />
SMOOTH TECHNOLOGY<br />
FIXSCREEN TECHNOLOGY<br />
CONNECT&GO TECHNOLOGY<br />
www.renson.eu<br />
VENTILATION SUNPROTECTION OUTDOOR
HLINÍKOVÉ FASÁDY AVG<br />
N AV R H U J E M E A V Y R Á B A M E O R I G I N Á L N E FASÁDY P R E M O D E R N É O B J E K T Y<br />
A V G S Y S T E M<br />
KONTAKT<br />
Bratislava: 0918 885 204<br />
Ban<strong>sk</strong>á Bystrica: 0915 769 542, 0915 833 516<br />
Košice: 0915 838 574<br />
w w w. a v g - g r o u p . c o m<br />
/halyafasady<br />
/avg_haly_konstrukcie_fasady/<br />
<strong>ASB</strong>#229 81
Novinky<br />
E DATE<br />
22<br />
M <strong>2022</strong> za účasti sekcie plánu obnovy<br />
ven<strong>sk</strong>ej agentúry životného prostredia.<br />
3<br />
a TZB prispieť k plánu obnovy pre Európu?<br />
1<br />
ZA ÚČASTI<br />
2 4<br />
1 Dizajn, ktorý ladí<br />
s audiotechnikou<br />
All-in-one streamovací audiosystém<br />
talian<strong>sk</strong>eho výrobcu Sonus<br />
faber zrejme rozhýbe pokojnú<br />
hladinu štandardov v tejto kategórii<br />
Hi-Fi.<br />
Ide pritom o dostupnejší produkt<br />
než niekoľkotisícový Sf16 spred<br />
piatich rokov. Opäť sa pritom<br />
spája špičková technológia s talian<strong>sk</strong>ou<br />
estetikou.<br />
Omnia prináša klasický dizajn<br />
Sonus faber s predĺženým zaobleným<br />
tvarom, čiernou mriežkou<br />
a povrchovou úpravou z orechového<br />
dreva (Walnut) s perfektným<br />
remeselným spracovaním. V lete<br />
bude dostupný aj variant grafit<br />
(Graphite). Prepája svety analógových<br />
a digitálnych formátov.<br />
Ovládať ju môžete smartfónom,<br />
diaľkovým ovládačom, hlasom<br />
alebo ručne cez patentované<br />
rozhranie SENSO. Schopnosť<br />
reprodukcie 3D audia je už len<br />
ďalším bonusom.<br />
Zdroj: BIS audio, Foto: Sonus faber<br />
2 Techforum<br />
<strong>2022</strong>: Di<strong>sk</strong>utujte<br />
o význame TZB aj<br />
so štátnou správou<br />
Ako môže stavebníctvo a TZB prispieť<br />
k plánu obnovy pre Európu?<br />
Táto otázka a odpovede na ňu<br />
budú hlavnou témou VIII. ročníka<br />
konferencie Techforum <strong>2022</strong>,<br />
ktorá sa u<strong>sk</strong>utoční 12. 4. <strong>2022</strong>.<br />
Na konferencii bude mať zastúpenie<br />
aj sekcia plánu obnovy na<br />
Úrade vlády SR a SAŽP.<br />
• Duálna forma konferencie –<br />
limitovaný počet hostí priamo<br />
na konferencii v hoteli Mikádo<br />
v Nitre a online prenos prostredníctvom<br />
live streamu na<br />
online.techforum.<strong>sk</strong>.<br />
• 10 prezentácií s trvaním<br />
po 25 minút.<br />
• Podtémy konferencie z pohľadu<br />
TZB – obnova rodinných domov,<br />
obnova verejných budov, výstavba<br />
a rekonštrukcia nemocníc,<br />
dekarbonizácia priemyslu.<br />
• Di<strong>sk</strong>usia cez aplikáciu<br />
MENTIMETER.<br />
• Účasť odborníkov zo sveta TZB,<br />
developerov a stavebných firiem.<br />
• Hodnotná tombola pre účastníkov<br />
konferencie.<br />
3 Komín pre<br />
tesné stavby<br />
s rekuperáciou<br />
Komínový systém UNI SMART<br />
je určený pre tesné domy, kde je<br />
požiadavka na realizáciu prívodu<br />
vzduchu k spotrebiču. Vzduch sa<br />
privádza vďaka priestoru medzi<br />
vnútornou stranou komínovej<br />
tvárnice a tepelne izolovanou<br />
tenkostennou izostatickou vložkou.<br />
Systém sa <strong>sk</strong>ladá z ľahkých<br />
betónových tvárnic s brúsenou<br />
styčnou škárou, izostatických keramických<br />
tenkostenných vložiek<br />
obalených do tepelnej izolácie<br />
a vystreďovacích prvkov. Schiedel<br />
UNI SMART možno použiť pri<br />
teplote spalín do 400 °C. Nemá<br />
v päte komína mriežku na zadné<br />
odvetranie, preto je vhodný pre<br />
stavby s rekuperáciou.<br />
www.schiedel.<strong>sk</strong><br />
4 Z akých<br />
materiálov bude<br />
Eurovea Tower?<br />
Bratislav<strong>sk</strong>á Eurovea Tower<br />
s výškou 168 metrov bude mať<br />
po dokončení v roku 2023 až<br />
45 poschodí a 389 rezidencií. Investorom<br />
najväčšieho súčasného<br />
stavebného projektu na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
je J&T Real Estate, o realizáciu<br />
sa delia Adifex, Strabag a Sytiq.<br />
Generálnym projektantom je tím<br />
zo štúdia GFI. V projekte našlo<br />
uplatnenie aj 3 500 m 3 pórobetónových<br />
tvárnic Ytong, 400 m 3<br />
vápenno-pie<strong>sk</strong>ových tvárnic Silka<br />
a 300 m 3 tepelnoizolačných dosiek<br />
Multipor. „Výhody pórobetónových<br />
tvárnic Ytong sú dobre známe<br />
a nás teší, že sa k nim pridali<br />
vápenno-pie<strong>sk</strong>ové tvárnice Silka<br />
a izolačné do<strong>sk</strong>y Multipor, ktoré<br />
sa nám podarilo na tomto projekte<br />
presadiť na základe služieb Xella<br />
blue.sprint,“ hovorí Ing. Peter<br />
Markovič, generálny riaditeľ<br />
spoločnosti Xella CZ/SK.<br />
www.xella.<strong>sk</strong><br />
Zdroj: https://techforum.<strong>sk</strong>/<br />
<strong>ASB</strong>#229 Stavebná prax 82
HELLA SLOVAKIA<br />
AktívnA bielA<br />
strechA icopAl<br />
s povrchom<br />
noxite® nám<br />
ušetrilA stovky<br />
tisíc eur!<br />
Závod HELLA Slovakia Lighting,<br />
s. r. o., so sídlom pri Novom<br />
Meste nad Váhom sa od roku<br />
20<strong>03</strong> venuje výrobe svetiel do<br />
áut. Po rokoch prevádzky sa<br />
objavila potreba rekonštrukcie<br />
jednej z plochých striech. Okrem<br />
zatekania však chceli vyriešiť<br />
aj problém s prehrievaním<br />
výrobných priestorov počas<br />
letných mesiacov.<br />
Súčasťou výberového konania bola<br />
aj ponuka aktívnej bielej strechy BMI<br />
Icopal s povrchom Noxite®. Podľa<br />
prepočtov bola síce približne o 20 %<br />
drahšia v porovnaní s ostatnými<br />
ponukami, ale táto investícia im<br />
ponúkla komplexné a ekologické<br />
riešenie, ktoré im bude každý deň<br />
počas nasledujúcich minimálne<br />
15 – 20 rokov šetriť peniaze.<br />
Použitý Icopal Parafor GS 130<br />
s povrchom Noxite® je inteligentný<br />
asfaltový hydroizolačný pás z SBS<br />
modifikovaného asfaltu najvyššej<br />
kvality, ktorý zo znečisteného<br />
ovzdušia odstraňuje nežiaduce<br />
oxidy dusíka NOx a vytvára čistejšie<br />
a zdravšie prostredie vo svojom<br />
okolí. Biela farba posypu znižuje<br />
povrchovú teplotu a prispieva<br />
k znižovaniu prehrievania strešných<br />
plášťov a okolia budov. Prémiový materiál<br />
umožňuje rýchlejšie kladenie,<br />
má lepšiu priľnavosť a ohňovzdorné<br />
vlastnosti. Navyše nezadržiava špinu,<br />
strecha tak aj po dlhom období<br />
vyzerá čistá a ako nová.<br />
Aké benefity priniesla strecha<br />
BMI Icopal s aktívnym bielym<br />
povrchom Noxite®:<br />
▪ Ušetrenie investície 300 000 €<br />
do ochladzovania výrobnej haly.<br />
▪ Zlepšenie mikroklimatických<br />
podmienok zamestnancov.<br />
Nie sú totiž potrebné teplotné<br />
prestávky.<br />
▪ Zníženie teploty na povrchu<br />
krytiny až o 15 °C a vo výrobnej<br />
hale v priemere o 2,6 °C počas<br />
letných mesiacov.<br />
▪ Zníženie spotreby el. energie<br />
počas tropických letných dní<br />
o viac ako 10 % ,a tým úspora<br />
cca 40 000 € ročne.<br />
▪ Priblíženie sa k firemného<br />
záväzku znížiť CO 2<br />
do roku 2<strong>03</strong>0<br />
na technicky možné minimum.<br />
▪ Lepšie podmienky predĺžia<br />
životnosť a spoľahlivosť strojov<br />
a procesov vo výrobných<br />
halách.<br />
▪ Odstraňovanie nežiaducich<br />
oxidov dusíka NOx z okolitého<br />
ovzdušia.<br />
<strong>ASB</strong>#229 ReklAmný text BmI SlovenSko 83
Miesto, kde vypínače<br />
berker ovládajú desiatky<br />
jedinečných svietidiel<br />
BOMMA Atelier<br />
Má AMBíciu stAť<br />
sA ikOnOu dizAjnu<br />
nA MApe európy<br />
BOMMA Atelier nie je len<br />
showroom, ale priestor jedinečný<br />
svojím pôdorysom, symbiózou<br />
originálneho nábytku vyrobeného<br />
na mieru s výrobkami<br />
popredných súčasných značiek<br />
a už na prvý pohľad dokonale<br />
vyladeným interiérom s prímesou<br />
svetovosti. Upúta množstvom<br />
svetla z desiatok svietidiel<br />
če<strong>sk</strong>ej značky BOMMA, ktoré sa<br />
ovládajú vypínačmi berker.<br />
V rohovom apartmáne na prízemí<br />
kubistického domu Diamant<br />
na Spálenej ulici v Prahe, ktorý<br />
v roku 1912 navrhol architekt Emil<br />
Králíček, počas prvej republiky žil<br />
a tvoril Adolf Hoffmeister. Tento<br />
spisovateľ, politik a popredný predstaviteľ<br />
če<strong>sk</strong>ej avantgardy si svoj<br />
vtedajší byt sám navrhol a nechal<br />
ho zariadiť funkcionalistickým<br />
nábytkom vyrobeným na mieru.<br />
A práve tento jedinečný priestor,<br />
pretkaný netradičnou a kreatívnou<br />
atmosférou, si če<strong>sk</strong>ý výrobca krištáľových<br />
svietidiel BOMMA vybral za<br />
svoj historicky prvý showroom.<br />
Koncepcia BOMMA Atelieru však<br />
siaha oveľa ďalej než len k prezentácii<br />
portfólia krištáľových svietidiel.<br />
Cieľom bolo vytvoriť jedinečný<br />
priestor, ktorý by inšpiroval, slúžil<br />
na stretnutia a di<strong>sk</strong>usie architektov,<br />
odborníkov a ďalších milovníkov<br />
dizajnu. Na dosiahnutie <strong>sk</strong>utočnej<br />
jedinečnosti celého priestoru oslovil<br />
kreatívny riaditeľ značky Bomma<br />
Václav Mlynář milán<strong>sk</strong>u interiérovú<br />
dizajnérku Sophie Wannenes. Spoločne<br />
doplnili renovované zariadenie<br />
bytu špičkovým dizajnovým nábytkom<br />
od popredných európ<strong>sk</strong>ych<br />
a svetových značiek a do najmenších<br />
detailov zladili tapety, koberce,<br />
obklady a vypínače. Výsledkom je<br />
178 m 2 súhry funkcionalistického<br />
dedičstva a dizajnu 21. storočia.<br />
Jednou zo značiek prítomných<br />
v BOMMA Atelieri sú vypínače<br />
berker, ktoré vyrába spoločnosť<br />
Hager a pre BOMMA Atelier ich<br />
dodáva dizajnový obchod Monobrand.<br />
„Vyberanie vypínačov pre<br />
BOMMA Atelier bola krásna práca,“<br />
spomína Katrin Grund, zakladateľ-<br />
ka a majiteľka obchodu Monobrand.<br />
„Priestor Atelieru je organický,<br />
v jeho jednotlivých častiach sa<br />
mení nálada i celkové vyznenie<br />
interiéru a tomu sme prispôsobovali<br />
aj výber vypínačov,“ dodáva Katrin<br />
Grund. Jednotlivé svietidlá BOMMA<br />
tak nakoniec ovládajú hneď tri<br />
dizajnové série berker: retro otočné<br />
vypínače berker série 1930 z čierneho<br />
plastu svojím vzhľadom a materiálom<br />
priamo odkazujú na 30.<br />
roky minulého storočia, a preto sú<br />
častou voľbou pre funkcionalistické<br />
interiéry na celom svete. Vypínače<br />
berker série 1930 Softtouch sú<br />
tvarovo zhodné s vyššie uvedenou<br />
sériou, ale vynikajú svojím materiálom:<br />
ide o na mieru vyrobené<br />
vypínače so zamatovo hebkým povrchom.<br />
Tretia dizajnová séria vystavená<br />
v Atelieri je berker R.1. Tento<br />
neortodoxný spínač kombinujúci<br />
štvorcový rám s okrúhlou stredovou<br />
klapkou posúva dizajn spínacích<br />
prvkov o storočie do budúcnosti.<br />
Svojím celkovým vyznením v sebe<br />
nezaprie ducha mileniála.<br />
„Sme hrdí na to, že kolekciu<br />
svietidiel BOMMA ovládajú naše<br />
vypínače berker, o ktorých trochu<br />
ne<strong>sk</strong>romne hovoríme, že sú to najkrajšie<br />
vypínače na svete,“ usmieva<br />
sa Thomas Grund, generálny<br />
riaditeľ če<strong>sk</strong>ej a sloven<strong>sk</strong>ej pobočky<br />
spoločnosti Hager. „Chcel by som<br />
zaželať kolegom z BOMMA, aby aj<br />
ich značka zí<strong>sk</strong>avala uznanie a ocenenia<br />
za dizajn ešte aspoň ďalšie<br />
storočie,“ uzatvára Thomas Grund. ■<br />
www.hAger.cz/vypinAc<br />
www.MOnOBrAnd.cz<br />
www.BOMMA.cz<br />
<strong>ASB</strong>#229 ReklAmný text HAgeR 84
Súťaže<br />
3<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY,<br />
FOTO: archív<br />
organizácií<br />
1<br />
2 4<br />
1 Pamätník<br />
slobody slova vo<br />
Veľkej Mači – na<br />
pamiatku Jána<br />
Kuciaka a Martiny<br />
Kušnírovej<br />
Trnav<strong>sk</strong>ý samosprávny kraj v spolupráci<br />
s pozostalými rodinami<br />
a širšou odbornou verejnosťou<br />
vyhlasuje verejnú anonymnú<br />
projektovú výtvarno-architektonickú<br />
súťaž s názvom „Pamätník<br />
slobody slova vo Veľkej Mači – na<br />
pamiatku Jána Kuciaka a Martiny<br />
Kušnírovej“.<br />
Členmi poroty sú:<br />
doc. Mgr. B. Koklesová, PhD., ako<br />
predsedkyňa, Ing. arch. I. Skoček,<br />
prof. Ing. arch. P. Gregor, PhD.,<br />
Mgr. S. Jankovičová, ArtD.,<br />
prof. I. Németh, DLA, prof.<br />
Ing. Mgr. akad. arch. P. Hájek (CZ),<br />
J. Kuciak, L. Kušnír, Mgr. J. Vi<strong>sk</strong>upič<br />
a ako experti Mgr. M. Kozelová,<br />
M. Majko, Ing. Š. Lancz a v neposlednom<br />
rade novinár P. Bárdy,<br />
šéfredaktor portálu aktuality.<strong>sk</strong><br />
a kolega zavraždeného novinára.<br />
PAMÄTNÍK SLOBODY SLOVA<br />
VO VEĽKEJ MAČI – NA PAMIATKU<br />
JÁNA KUCIAKA A MARTINY<br />
KUŠNÍROVEJ<br />
Predkladanie návrhov:<br />
do 4. apríla <strong>2022</strong>, 17:00 hod.<br />
2 Architektonická<br />
súťaž na Námestie<br />
republiky<br />
Metropolitný inštitút Bratislavy<br />
v spolupráci s hlavným mestom<br />
a mest<strong>sk</strong>ou časťou Bratislava-Petržalka<br />
vyhlasujú urbanisticko-krajinár<strong>sk</strong>o-architektonickú<br />
súťaž na<br />
revitalizáciu Námestia republiky<br />
v Petržalke. Od súťaže sa očakáva,<br />
že architekti nájdu spôsob, ako<br />
vytvoriť funkčný a atraktívny verejný<br />
priestor na každodenný život,<br />
ktorý bude súčasne slúžiť aj na<br />
príležitostné kultúrne podujatia.<br />
Námestie je totiž považované za<br />
lokálne centrum Petržalky, kde sa<br />
konajú rôzne spoločen<strong>sk</strong>é akcie<br />
pre deti či dospelých. Zveľadený<br />
verejný priestor bude kombinovať<br />
možnosti pre kultúru, šport<br />
a individuálny oddych. Vytvoria<br />
sa aj vhodné podmienky pre novú,<br />
ale aj existujúcu zeleň. Očakáva<br />
sa výsadba nových stromov, trvalkových<br />
záhonov či kvitnúcich lúk<br />
pre celkovú podporu biodiverzity<br />
v riešenom území. Námestie republiky<br />
predstavuje jeden z najväčších<br />
verejných priestorov v mest<strong>sk</strong>ej<br />
časti Petržalka.<br />
Celková plocha riešeného územia<br />
je 75 200 m 2 .<br />
ARCHITEKTONICKÁ SÚŤAŽ NA<br />
NÁMESTIE REPUBLIKY<br />
Predkladanie návrhov:<br />
do 16. mája <strong>2022</strong>, 12:00 hod.<br />
3 Komplexná<br />
obnova Forgáčovho<br />
paláca<br />
Štátna vedecká knižnica v Košiciach<br />
vyhlasuje verejnú projektovú<br />
architektonickú jednoetapovú<br />
súťaž návrhov s názvom „Komplexná<br />
obnova Forgáčovho paláca<br />
– sídelnej budovy Štátnej vedeckej<br />
knižnice v Košiciach“.<br />
Od 50. rokov 20. storočia sa<br />
v 180 rokov starej budove Štátnej<br />
vedeckej knižnice v Košiciach<br />
vykonávali iba úpravy súvisiace<br />
so zmenou jej účelu a v posledných<br />
rokoch sa riešili najmä havarijné<br />
stavy, pretože stav budovy sa sústavne<br />
a trvale zhoršuje. Generálna<br />
rekonštrukcia je nevyhnutná z viacerých<br />
dôvodov. Najdôležitejším<br />
je zmena na modernú inštitúciu,<br />
ktorá už nie je len o výpožičke<br />
a <strong>sk</strong>ladoch kníh. „Aj keď je budova<br />
ŠVK v Košiciach historickou budovou,<br />
ktorá môže limitovať a obmedzovať<br />
nápady architektov, chceme<br />
sa pokúsiť o jej prispôsobenie sa<br />
novým požiadavkám a službám<br />
a vytvoriť z nej príjemné miesto,<br />
kde sa dá aj stretávať, posedieť si,<br />
porozprávať sa, vybaviť si e-maily<br />
a vypiť si kávu,“ píše sa v zadaní.<br />
Za spomenutie stojí, že z balkóna<br />
tejto budovy zaznel príhovor Václava<br />
Havla počas nežnej revolúcie.<br />
KOMPLEXNÁ OBNOVA<br />
FORGÁČOVHO PALÁCA<br />
Predkladanie návrhov:<br />
do 17. júna <strong>2022</strong>.<br />
4 CE ZA AR <strong>2022</strong><br />
Sloven<strong>sk</strong>á komora architektov<br />
zverejnila výzvu na prihlasovanie<br />
architektonických diel do 21. ročníka<br />
ceny Sloven<strong>sk</strong>ej komory<br />
architektov za architektúru<br />
CE ZA AR <strong>2022</strong>.<br />
Ocenenie CE ZA AR, ktorého vyhlasovateľom<br />
je Sloven<strong>sk</strong>á komora<br />
architektov, už viac ako 20 rokov<br />
upozorňuje na spoločen<strong>sk</strong>ú hodnotu<br />
architektonických diel a profesionálnych<br />
výkonov sloven<strong>sk</strong>ých<br />
architektov. Jeho prínos pre rozvoj<br />
kultúry a prostredia pre zdravý<br />
život ľudí je vzhľadom na súčasnú<br />
globálnu situáciu ešte významnejší.<br />
CE ZA AR vytvára okrem<br />
samotného ocenenia aj priestor<br />
na di<strong>sk</strong>usiu o vplyve architektúry<br />
na kvalitu nášho života. Práve<br />
preto je aktuálnym heslom komunikačnej<br />
línie ceny CE ZA AR pre<br />
rok 2021 #zelenaprearchitekturu<br />
a #regeneracia, ktorou sa pridáva<br />
ku globálnym výzvam miernenia<br />
dosahov environmentálneho<br />
vplyvu architektúry.<br />
CE ZA AR <strong>2022</strong><br />
Prihlasovanie diel:<br />
do 30. apríla <strong>2022</strong>.<br />
<strong>ASB</strong>#229 85
pozvánky<br />
3<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY,<br />
FOTO: archív<br />
organizácií<br />
1<br />
2 4<br />
1 Celok je menší<br />
ako súčet jeho<br />
častí<br />
Výstava Celok je menší ako súčet<br />
jeho častí je postavená na asymetrických<br />
celkoch a viacerých intervenčných<br />
vstupoch vystavujúcich<br />
autoriek a autorov. „V di<strong>sk</strong>urze<br />
vzťahovej etiky a z umelecko-<br />
-historických, ako aj súčasných<br />
kurátor<strong>sk</strong>ých pozícií <strong>sk</strong>úma<br />
koncepty krajinotvorby Petra<br />
Bartoša (1938) a jeho programu<br />
tzv. ekologickej kultúry, v ktorom<br />
sa sústredil na regeneráciu<br />
vzťahov a ekológiu konkrétnych<br />
prostredí. Ťaži<strong>sk</strong>om sú jeho poňatia<br />
mest<strong>sk</strong>ých prostredí, ktorými<br />
sa vo svojej konceptuálnej tvorbe<br />
zaoberal od 70. rokov 20. storočia.<br />
Bartošova historická tvorba je<br />
okrem experimentálnych umeleckých<br />
kvalít a špecifickej estetiky<br />
aktuálna nielen v ekologickom,<br />
ale aj antropologickom rozmere<br />
angažovaného chápania ekológie<br />
ako vzťahov. Jeho špecifické prístupy,<br />
ako aj priebežný formálny<br />
a ideový vývoj exponovaného<br />
materiálu a, samozrejme, objemnú<br />
a dynamickú autor<strong>sk</strong>ú produkciu<br />
reflektuje celkové poňatie a architektúra<br />
výstavy,” približuje tvorbu<br />
Petra Bartoša kurátorka výstavy<br />
Mira Keratová.<br />
Celok je menší ako súčet<br />
jeho častí<br />
Výstava potrvá do 25. mája <strong>2022</strong><br />
v priestoroch GMB.<br />
2 JOSEF HOFFMANN<br />
Progress Through<br />
Beauty<br />
Doposiaľ najobsiahlejšou retrospektívou<br />
jeho tvorby oceňuje MAK<br />
pôsobivé dielo architekta, dizajnéra,<br />
pedagóga a organizátora výstav<br />
Josefa Hoffmanna (1870 – 1956),<br />
jednej z ústredných postáv vieden<strong>sk</strong>ej<br />
moderny a medzinárodnej<br />
lebensreformy (reforma života)<br />
okolo roku 1900.<br />
V priebehu výstavy boli už známe<br />
Hoffmannove diela doplnené o dôležité<br />
predmety z jeho 60-ročnej<br />
tvorivej práce, čím sa uzavreli<br />
existujúce vý<strong>sk</strong>umné medzery.<br />
V 20 kapitolách s viac ako 1 000<br />
exponátmi sa prehliadka približuje<br />
Hoffmannovmu monumentálnemu<br />
dielu, ktoré pokrýva všetky<br />
aspekty každodenného života, ako<br />
je architektúra, interiérový dizajn,<br />
móda, ale aj praktické predmety.<br />
Hoffmann bol spoluzakladateľom<br />
Únie rakú<strong>sk</strong>ych umelcov – Secession,<br />
Wiener Werkstätte, nemeckého<br />
a rakú<strong>sk</strong>eho Werkbundu. Jeho<br />
priekopnícky duch spájal umelecky<br />
ambiciózny architektonický prístup<br />
s produktovou kultúrou formovanou<br />
remeselnou zručnosťou.<br />
PROGRESS THROUGH BEAUTY<br />
Výstava prebieha v MAK vo Viedni<br />
do 19. júna <strong>2022</strong>.<br />
FOTO © Wolfgang Woessner/MAK<br />
3 ENVELOPES<br />
addressed by<br />
J.MAYER.H<br />
J.MAYER.H je jedným z mála medzinárodne<br />
známych súčasných<br />
štúdií, ktoré úspešne pôsobí<br />
v oblasti architektúry, umenia<br />
a dizajnu. Výstava hľadá tvorivú<br />
silu v pozadí transdisciplinárnej<br />
práce. Ako sa navzájom<br />
ovplyvňujú umenie, dizajn,<br />
digitálny priestor a architektúra?<br />
Čo má vplyv na vyjadrenie foriem<br />
v priestore? Ako vznikajú procesy<br />
hľadania formy v súhre dvoja<br />
trojrozmernosti?<br />
HDA po prvý raz ukazuje prehľad<br />
súčasnej umeleckej tvorby<br />
formou kresieb a koláží Jürgena<br />
Mayera H. v dialógu s realizovanými<br />
projektmi štúdia. Detailné<br />
a konštrukčné výkresy architektúry<br />
dopĺňa výstavná inštalácia.<br />
ENVELOPES addressed by<br />
J.MAYER.H<br />
Výstava je otvorená od 13. apríla<br />
do 26. júna <strong>2022</strong> v HDA –<br />
House of Architecture, Graz.<br />
FOTO © Fernando Alda<br />
4 Green Building<br />
Academy <strong>2022</strong><br />
Sloven<strong>sk</strong>á rada pre zelené<br />
budovy (SKGBC) pripravila sériu<br />
odborných online webinárov zameraných<br />
na udržateľnú výstavbu<br />
s názvom Green Building Academy<br />
<strong>2022</strong>. Akadémia udržateľnosti je<br />
zameraná na vzdelávanie odbornej<br />
verejnosti, ale aj odborníkov mimo<br />
stavebného odvetvia.<br />
V rámci série siedmich online webinárov<br />
Green Building Academy<br />
<strong>2022</strong> sa naši odborníci zamerajú<br />
na rôzne aspekty udržateľnosti<br />
v stavebníctve. V jednotlivých moduloch<br />
sa budú venovať základným<br />
definíciám a princípom udržateľnosti<br />
v stavebníctve, ako aj dobrým<br />
príkladom z praxe a jednotlivým<br />
oblastiam a fázam výstavby v nadväznosti<br />
na udržateľnosť.<br />
Na každý webinár je potrebné sa<br />
vopred registrovať. Okrem prvých<br />
dvoch modulov sú jednotlivé<br />
moduly koncipované samostatne<br />
a nezávisle od seba – preto sa<br />
môžete registrovať na ľubovoľný<br />
počet webinárov podľa vášho<br />
záujmu o tematiku. Každý modul je<br />
zaradený do systému Profesijného<br />
vzdelávania architektov Sloven<strong>sk</strong>ej<br />
komory architektov ako podujatie<br />
B (10 kreditov). Po ukončení<br />
série webinárov bude účastníkom,<br />
ktorí absolvovali všetkých sedem<br />
modulov, udelený certifikát.<br />
GREEN BUILDING ACADEMY <strong>2022</strong><br />
Online webináre sa budú konať<br />
do júna <strong>2022</strong>.<br />
<strong>ASB</strong>#229 <strong>ASB</strong> Digest 86
architektúra<br />
v beletrii<br />
3<br />
Artforum,<br />
movieorbook.eu,<br />
Folk a Milk<br />
Studios,<br />
TENTRIENAL DE<br />
ARQUITECTURA<br />
DE LISBOA<br />
1<br />
2 4<br />
1 V Pene dní<br />
žije architektúra<br />
v súlade<br />
s postavami<br />
Boris Vian, francúz<strong>sk</strong>y<br />
spisovateľ, hudobník<br />
a recenzent, pretavil svoju lá<strong>sk</strong>u<br />
k jazzu do krátkeho príbehu<br />
o dvoch mladých pároch.<br />
Čitateľ sa môže tešiť na mnoho<br />
prekvapivých surreálnych<br />
momentov, napríklad piano,<br />
ktoré mieša nápoje, alebo<br />
izbu, ktorá mení svoju formu<br />
podľa zdravotného stavu<br />
jednej z postáv. Viac prezradiť<br />
nemôžeme. Najlepšie je ísť do<br />
tohto príbehu bez očakávaní<br />
a tento stav mysle si udržať<br />
až dokonca. Nikdy neviete, čo<br />
nájdete na ďalšej strane, niekedy<br />
ani na ďalšom riadku. A tak to<br />
má presne byť. Ako jazz.<br />
Pena dní<br />
Boris Vian, 1947<br />
2 Rand<br />
komunikuje svoju<br />
životnú filozofiu<br />
charakterom<br />
architekta<br />
Príbeh o architektovi Howardovi<br />
Roarkovi, ktorý ma veľmi<br />
vyhranený názor na to, ako má<br />
správna architektúra vyzerať<br />
aj ako ju treba tvoriť. Svojich<br />
princípov sa nevzdá, ani keď<br />
ho vyhodia z univerzity, ani<br />
po mnohých rokoch bez práce.<br />
Veľa čitateľov odradí 700 strán<br />
nabitých dlhými vetami (aj keď<br />
Rand má aj dlhšie dielo s viac<br />
ako 1 000 stranami), z ktorých<br />
priam sála filozofia objektivizmu.<br />
Ak sa však nesúhlasiaci<br />
čitateľ dokáže odosobniť od<br />
autorkiných názorov, odmenou<br />
mu bude strhujúci príbeh plný<br />
emócií, komplikovaných vzťahov<br />
a vnútorných monológov.<br />
Zdroj<br />
Ayn Rand, 1943<br />
3 Benátky očami<br />
talian<strong>sk</strong>eho<br />
spisovateľa Itala<br />
Calvina<br />
Podivuhodný dialóg medzi<br />
Kublai Khanom a Markom<br />
Polom, v ktorom cestovateľ<br />
panovníkovi opisuje mnoho<br />
krásnych miest, ktoré<br />
navštívil. Isaura, Isidora či<br />
Olívia, všetko žen<strong>sk</strong>é mená,<br />
dohromady 55 úžasných miest<br />
vyvolávajú v panovníkovi úžas,<br />
ale aj nedôveru. Ide o toľko<br />
veľa miest, alebo len o jedno<br />
mesto na 55 spôsobov? Dojmy<br />
z Benátok vo forme krátkych<br />
príbehov, perfektné ku káve<br />
aj k naštartovaniu kreativity,<br />
napísal Italo Calvino, ktorý<br />
je známy hrou so slovami,<br />
konceptuálnou tvorbou<br />
a netradičnými spisovateľ<strong>sk</strong>ými<br />
technikami.<br />
Neviditeľné mestá<br />
Italo Calvino, 1972<br />
4 Ako sa bude<br />
žiť v mestách<br />
budúcnosti<br />
Špekulatívny architekt<br />
a profesor na SCI-Arc Liam<br />
Young si v roku 2013 pri<br />
príležitosti Lisabon<strong>sk</strong>ého<br />
trienále pozval 10 autorov,<br />
aby obývali fiktívne mesto<br />
budúcnosti, priviedli do neho<br />
život a potom zreportovali,<br />
aké to tam bolo. Samozrejme,<br />
nikto nedokáže s určitosťou<br />
predpovedať budúcnosť, no<br />
môže byť užitočné cvičenie<br />
predstavovať si, kam sa bude<br />
architektúra v budúcnosti<br />
uberať a ako sa s ňou budú<br />
meniť naše životy a zvyky, ale<br />
aj to, akým problémom budeme<br />
v budúcnosti čeliť na dennej<br />
báze.<br />
Brave new now<br />
(Close, closer #1)<br />
Liam Young a kolektív autorov,<br />
2014<br />
<strong>ASB</strong>#229 87
4. – 5. máj <strong>2022</strong> • NH Bratislava Gate One<br />
REALITY SUMMIT <strong>2022</strong><br />
TRENDY A VÝZVY REALITNÉHO TRHU<br />
• Čo mení stavebný zákon a ako postaviť<br />
25-tisíc bytov ročne?<br />
• (Ne)dostupnosť bývania v hlavnom meste.<br />
Aké sú scenáre vývoja a riešenia<br />
• Na čom sa nepopáliť pri investovaní do realít<br />
• Development v hlavnom meste:<br />
Plán Bratislava 2<strong>03</strong>0<br />
• Zelené stavebníctvo:<br />
Ako odvetvie posunúť k udržateľnosti<br />
• Ako inovácie a digitalizácia menia biznis<br />
SMEKONFERENCIE.SK<br />
Usporiadateľ Partner Mediálni partneri<br />
Nina Dzedzinová<br />
+421 948 496 215<br />
nina.dzedzinova@petitpress.<strong>sk</strong><br />
SMEkonf_RS22v_197x127_ABS.indd 1 8. 3. <strong>2022</strong> 14:48:34<br />
16. 6. <strong>2022</strong><br />
Radisson Blu Carlton Hotel<br />
Bratislava<br />
developmentsummit.<strong>sk</strong><br />
Development<br />
summit<br />
• Reflexia na aktuálnu zmenu<br />
stavebného zákona.<br />
• Dosahy novej stavebnej legislatívy<br />
na vývoj cien bytov, nájomné byty.<br />
• Verejný záujem v územnom<br />
plánovaní a povoľovaní výstavby.<br />
• Trendy vývoja cien na trhu<br />
so stavebnými materiálmi.<br />
Organizátori<br />
Generálny reklamný partner Hlavný partner Partner<br />
Mediálny partner<br />
www.jaga.<strong>sk</strong><br />
www.iur.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#229 88
SLOVENSKÝ<br />
NÁRODNÝ<br />
KOMITÉT fib<br />
Vás pozýva na tradičnú konferenciu,<br />
ktorá sa koná každé 4 roky:<br />
BETÓN NA SLOVENSKU<br />
2018 – <strong>2022</strong><br />
Pri príležitosti 6. medzinárodného<br />
kongresu fib v Osle v Nór<strong>sk</strong>u.<br />
Konferencia sa u<strong>sk</strong>utoční v dňoch<br />
12. – 13. mája <strong>2022</strong><br />
v hoteli Tenis vo Zvolene.<br />
Záštitu nad konferenciou prevzal:<br />
Ing. Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby SR<br />
Bližšie informácie www.fib-<strong>sk</strong>.<strong>sk</strong><br />
TEŠÍME SA NA VAŠU ÚČASŤ!<br />
Fotovoltika<br />
pre Firmu aj<br />
domácnosť!<br />
Vyrábajte vlastnú lacnú<br />
elektrinu pre vašu firmu alebo<br />
domácnosť ! Fotovoltická<br />
elektráreň vám umožní vyrábať<br />
energiu z obnoviteľných<br />
zdrojov pre vlastnú spotrebu.<br />
Využite fotovoltiku pre vašu<br />
spoločnosť alebo domácnosť<br />
ako efektívny nástroj na<br />
zníženie prevádzkových<br />
nákladov. Fotovoltická elektráreň<br />
vie v súčasnosti dosiahnuť<br />
návratnosť investície do 7 rokov.<br />
Pre viac informácií<br />
nás kontaktujte na<br />
inFo@solarenergia.<strong>sk</strong>.<br />
<strong>ASB</strong>#229 89
Promenada Living<br />
Park s komPLetnými<br />
riešeniami od<br />
sPoLočnosti kLimak<br />
Nitrian<strong>sk</strong>a firma KliMaK, s.r.o.,<br />
ktorá je lídrom v oblasti tZB<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u, vdýchla svojimi<br />
riešeniami život jednému<br />
z najväčších projektov v regióne –<br />
komplexu Promenada living Park.<br />
(zdroj: ictistroconti.<strong>sk</strong>)<br />
Pôvodná stavba bola viac ako<br />
10 rokov pozastavená, jej<br />
oživenie nastalo až v rokoch<br />
2018 – 2019, odkedy sa začal<br />
realizovať nový projekt od<br />
investora ICT ISTROCONTI, a.s.<br />
Ide o multifunkčný komplex, ktorý<br />
je kombináciou nákupného centra<br />
s rozlohou 26 000 m 2 obchodnej<br />
plochy a rezidenčného projektu<br />
s 89 bytmi. KLIMAK na tomto<br />
projekte realizuje kompletne<br />
všetky profesie – vzduchotechniku,<br />
chladenie, vykurovanie, ako aj<br />
meranie a reguláciu, pričom práce<br />
na tejto zákazke trvajú bezmála<br />
dva roky. Na celom projekte sa<br />
podieľal takmer 80-členný tím<br />
od projektových manažérov cez<br />
technikov, šéfmontérov, montážnikov<br />
až po pracovníkov pre nábeh,<br />
spúšťanie zariadení a <strong>sk</strong>ladníkov.<br />
Čo sa týka konkrétnych riešení,<br />
vzduchotechnika obchodného<br />
centra je zabezpečená 40 zostavnými<br />
vzduchotechnickými jednotkami.<br />
„Zaujímavosťou je vetranie<br />
v bytovej časti prostredníctvom<br />
258 decentrálnych rekuperačných<br />
jednotiek s entalpickým výmenníkom.<br />
V rámci toho bolo použitých<br />
viac ako 30 000 m 2 vzt potrubia,<br />
ktoré vyrábala naša dcér<strong>sk</strong>a<br />
spoločnosť TECHNOV,“ hovorí<br />
Tomáš Valach, obchodný manažér<br />
projektu. Chladenie celého objektu<br />
zabezpečujú 3 chladiče značky<br />
Carrier, dodávané od ďalšej<br />
spoločnosti zo <strong>sk</strong>upiny KLIMAK –<br />
firmy CLIMAPORT. „Technológia<br />
strojovne má výkon 4 MW, ktorý<br />
zabezpečujú chladiče, chladiace<br />
veže a suché chladiče. V bytoch<br />
je zrealizovaná predpríprava<br />
na zabezpečenie chladenia buď<br />
formou fan coilov, alebo stropného<br />
chladenia,“ vysvetľuje Tomáš<br />
Valach. Objekt bude teplom zásobovať<br />
plynová kotolňa s výkonom<br />
3,1 MW vybavená 3 kondenzačnými<br />
kotlami, pričom rozvody<br />
teplej a studenej vody tvorí viac<br />
ako 19 km oceľových zváraných<br />
potrubí. Otvorenie celého objektu<br />
sa plánuje na jar tohto roku.<br />
Viac o projekte nájdete na stránke<br />
www.klimakslovakia.com,<br />
kde je uverejnené aj zaujímavé<br />
video z transportu zariadení.<br />
rEKlaMNý tExt KliMaK<br />
www.proreco.<strong>sk</strong><br />
1999 ‒ <strong>2022</strong><br />
PRIEMYSELNÉ PODLAHY KOMPLEXNE<br />
<strong>ASB</strong>#229 ABS#228 Editorial 902
eKLAmNý TexT Leier BAuSToffe SK<br />
Ako nAjľAhšie<br />
splniť požiAdAvky<br />
nA nízkoenergetický<br />
či pAsívny dom?<br />
Podľa platnej teplotechnickej<br />
normy STN 73 0540-2+Z1+Z2<br />
musia všetky stavby určené<br />
na bývanie, na ktoré bolo<br />
vydané stavebné povolenie<br />
po 01. 01. 2021, spĺňať prísne<br />
štandardy energetickej triedy<br />
A0, resp. A1. Výrobca prírodného<br />
ekologického stavebného<br />
systému Durisol, spoločnosť<br />
Leier Baustoffe SK, vo výrobnom<br />
závode v Bratislave vyrába<br />
štiepkocementové tvarovky,<br />
ktoré dlhodobo spĺňajú tieto<br />
normové požiadavky.<br />
Spoločným menovateľom všetkých<br />
produktov Durisol je vysoká<br />
kvalita, dlhá životnosť, prírodný<br />
produkt a šetrenie životného prostredia.<br />
Svoje výrobky exportuje do<br />
12 krajín EÚ.<br />
Durisol po<strong>sk</strong>ytuje vysokú kvalitu<br />
bývania – ponúka obálku domu<br />
s výbornou tepelnou zotrvačnosťou,<br />
ktorá tak v zime, ako aj v lete<br />
charakterizuje kvalitu tepelnej<br />
pohody vo vnútri objektu. Čím je<br />
čas chladnutia alebo zahrievania<br />
obálky domu dlhší, tým je pocit<br />
tepelnej pohody vo vnútri objektu<br />
výraznejší. Veľmi dobré tepelnoizolačné<br />
vlastnosti obvodových<br />
tvaroviek Durisol znamenajú aj<br />
minimálne náklady na vykurovanie<br />
v zime a klimatizáciu v lete.<br />
„Tvarovky Durisol sú modernou,<br />
kvalitnou a ekologickou voľbou<br />
na výstavbu rodinných a bytových<br />
domov, ako aj polyfunkčných,<br />
administratívnych a hospodár<strong>sk</strong>ych<br />
budov. Sendvičové tvarovky Durisol<br />
s vloženou tepelnou izoláciou,<br />
ktorou môže byť sivý grafitový<br />
polystyrén alebo minerálna vlna,<br />
vytvárajú obvodovú konštrukciu<br />
→ Durisol<br />
– stavebný<br />
materiál stvorený<br />
pre túto dobu.<br />
s výbornými tepelno- a zvukovoizolačnými<br />
parametrami a nadštandardnou<br />
tepelnou akumuláciou.<br />
Priebežné železobetónové jadro je<br />
zase zárukou veľmi dobrej statiky,<br />
preto sa stavby z Durisolu veľmi<br />
dobre uplatňujú aj v oblastiach<br />
ohrozených zemetraseniami.<br />
Štíhle steny Durisol s výbornými<br />
parametrami znamenajú pre<br />
architekta viac variability pri<br />
navrhovaní a pre investora viac m 2<br />
úžitkovej plochy. Navyše obvodové<br />
steny z Durisolu nie je potrebné<br />
dodatočne kontaktne zatepľovať,<br />
majú dlhú životnosť a dlhé roky si<br />
na trhu s nehnuteľnosťami držia<br />
vysokú hodnotu. Preto sa jeho<br />
použitie naozaj oplatí,“ doplnil Ing.<br />
Peter Turan, produktový manažér<br />
spoločnosti Leier Baustoffe SK.<br />
www.leier.<strong>sk</strong><br />
U=0,16 W/m2K<br />
Plánujte<br />
ekologicky<br />
STAVEBNÝ SYSTÉM DURISOL<br />
DREVO SO SILOU BETÓNU<br />
- tepelná izolácia a akumulácia<br />
- zvuková izolácia<br />
- ekologická voľba<br />
- jednoduchá a rýchla výstavba<br />
- užívateľ<strong>sk</strong>ý komfort a úspora financií<br />
VIAC INFO NA WWW.LEIER.SK<br />
facebook/LeierBaustoffeSK youtube/LeierBaustoffeSK instagram/leier_baustoffe_<strong>sk</strong><br />
Inzercie_Leier_<strong>2022</strong>_marec.indd 6 <strong>03</strong>/<strong>03</strong>/<strong>2022</strong> 13:39<br />
<strong>ASB</strong>#229 91
Riešenie pre tesné domy<br />
izostatická keramická vložka pre krb, kachle<br />
s priemerom 160 alebo 180 mm<br />
prívod vzduchu komínom<br />
prívod medzi izolovanou vložkou a tvárnicou<br />
systém bez zadného odvetrania<br />
žiadna mriežka v päte komína<br />
Schiedel UNI Smart<br />
Je tesný trojzložkový komínový systém s prívodom vzduchu<br />
medzerou medzi tvárnicou a tepelne izolovanou izostatickou<br />
tenkostennou keramickou vložkou.<br />
www.schiedel.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#229 92
EklaMNý TExT wIENErBErgEr<br />
bim riešenia pre<br />
rýchle a nenárOčné<br />
navrhOvanie stavieb<br />
Tlak na urýchlenie času realizácie<br />
stavieb, ako aj ich predrealizačnej<br />
prípravy neustále narastá.<br />
Na architektov a projektantov sú<br />
kladené vysoké nároky v oblasti<br />
kvality ich návrhov, ale aj časového<br />
hľadi<strong>sk</strong>a prípravy podkladov.<br />
Efektívnym nástrojom, ktorý im<br />
prácu dokáže významne uľahčiť,<br />
sú aplikácie podporujúce BIM.<br />
Spoločnosť Wienerberger má vo<br />
svojom portfóliu pomôcky na rýchle<br />
a nenáročné navrhovanie stavieb<br />
v programoch podporujúcich BIM –<br />
softvéry REVIT od spoločnosti Autode<strong>sk</strong><br />
a ArchiCAD od spoločnosti<br />
GRAPHISOFT, ktoré sú aktuálne<br />
najpoužívanejšími programami pre<br />
BIM riešenia. Tieto softvéry umožňujú<br />
znížiť vznik konštrukčných<br />
chýb, zlepšiť koordináciu účastníkov<br />
procesu tvorby a výstavby projektu<br />
a stavebné projekty realizovať<br />
rýchlejšie a presnejšie.<br />
Online knižnica<br />
s kOmpletnOu pOnukOu tehál<br />
K dvom softvérom po<strong>sk</strong>ytuje spoločnosť<br />
Wienerberger aj nadstavby<br />
s informáciami a modelmi z produktovej<br />
<strong>sk</strong>upiny Porotherm. V online<br />
knižnici sa nachádza kompletná<br />
ponuka tehál, v pluginoch sú aj<br />
modely vodorovných nosných konštrukcií<br />
– preklady, stropné nosníky<br />
a vložky. Každá tehla disponuje<br />
databázou informácií, ktoré možno<br />
importovať priamo do projektu.<br />
Architekti a projektanti tu nájdu aj<br />
detaily rôznych častí stavby, ktoré<br />
môžu pri návrhu využiť. Urýchliť<br />
fázu tvorby projektu umožňuje generátor<br />
<strong>sk</strong>ladieb muriva, v ktorom<br />
sa dajú nastaviť hotové <strong>sk</strong>ladby<br />
jednotlivých murív – obvodových,<br />
vnútorných nosných, deliacich<br />
či špeciálnych akustických stien.<br />
Pomocou pluginu možno obvodové<br />
steny veľmi jednoducho posúdiť<br />
aj z hľadi<strong>sk</strong>a tepelnotechnických<br />
parametrov.<br />
DOplnenie Databázy O nOvé<br />
prODuktOvé <strong>sk</strong>upiny<br />
Pluginy sa budú priebežne rozširovať,<br />
aby ich bolo možné použiť aj<br />
v ďalších aplikáciách. Do databázy<br />
postupne pribudnú nové výrobky,<br />
ale aj produktové <strong>sk</strong>upiny Tondach<br />
a Semmelrock. Rozšírená ponuka<br />
tak pokryje značnú časť konštrukcií<br />
stavieb, ako aj ich okolia. Pluginy<br />
sú voľne dostupné na stránke<br />
www.wienerberger.<strong>sk</strong><br />
Pokiaľ by ste mali otázky, rád ich<br />
zodpovie digitálny produktový<br />
manažér Alexander Pintér –<br />
alexander.pinter@wienerberger.com<br />
+421 915 940 293.<br />
O S V E D Č E N Á b e z ú d r ž b o v á a l t e r n a t í v a d r e v a<br />
j e d i n e č n ý v ý b e r a ž 2 0 f a r e b n ý c h v a r i a n t o v.<br />
w w w . t i m b e r m a x . s k<br />
<strong>ASB</strong>#229 ABS#228 933
Keď fasáda<br />
ne<strong>sk</strong>rášľuje<br />
2<br />
1<br />
ARCHWARS Fasáda je pre<br />
budovu niečo ako pre človeka<br />
šaty. Mala by byť nielen<br />
estetická, ale aj funkčná.<br />
Do Archwars sme tentoraz<br />
hľadali fasády, ktoré sa týmto<br />
slovám odvážne postavili na<br />
odpor. A veru sme ich našli.<br />
V prípade paralely s odevom<br />
ďaleko presiahli extravaganciu<br />
a my už tušíme, že by ste viac<br />
ocenili cisárove nové šaty.<br />
3<br />
<strong>ASB</strong>#229 Prehry architektúry 94
TEXT: ZUZANA<br />
KUBALOVÁ<br />
FOTO: FACEBOOK<br />
1<br />
Gýč a punčové rezy tu práve dosiahli<br />
nový rekord. S fasádnou omietkou sa<br />
dá všetko. Len či v takýchto prípadoch<br />
treba vôbec chcieť...<br />
2<br />
Ide zrejme o fasádny minimalizmus –<br />
upraviť minimálnu plochu, minimálne<br />
esteticky a minimálne funkčne. Ale<br />
možno je to fasádny individualizmus –<br />
každá osoba, ktorá tu (náhodou) býva,<br />
si fasádu okolo svojho okna upraví<br />
podľa seba. Otázkou zostáva aj cieľ:<br />
posilniť ego alebo funkciu fasády?<br />
Čo by ste hádali?<br />
4<br />
3<br />
Chceli zrejme vytvoriť fasádu, ktorá by<br />
ani po desaťročiach nestratila nič zo<br />
svojej hodnoty. Čo tam po kvalitných<br />
materiáloch, estetike, funkčnosti či<br />
historickej hodnote. Stabilná je predsa<br />
cena... zlatých tehál! Skoro sa trafili.<br />
A aj keby sa im to podarilo, výsledok<br />
by nás „nadchol“ rovnako. Túto<br />
nepodarenú obnovu nájdete u susedov<br />
v Opave.<br />
4<br />
Ľudia si na sociálnych sieťach vytvárajú<br />
svojich avatarov. Ako vidíte, domy<br />
ich majú nielen vo virtuálnej realite.<br />
Tento je dokonca presne podľa filmovej<br />
predlohy – modrý. Realizátor si zrejme<br />
spomenul, ako to vyzeralo, keď začínal<br />
– v detstve s domami z plastelíny.<br />
5<br />
5<br />
Bývanie v objatí prírody s galériou<br />
pouličného umenia v pešej dostupnosti<br />
(presnejšie na<strong>sk</strong>ok). Fasáda korešponduje<br />
s kontextom prostredia – aj takto<br />
by mohol znieť odvážne pravdivý inzerát<br />
na túto nehnuteľnosť. Po dokončení<br />
si autor akiste len spokojne vzdychol:<br />
„A je vymaľované...“.<br />
6<br />
Čo sú krtkodomy, netreba vysvetľovať.<br />
A čo sú krtkofasády už tiež nie. Stačí<br />
sa pozrieť. Nuž škoda len, že vnúčatá či<br />
deti od susedov sú tí jediní, ktorí takýto<br />
počin ocenia.<br />
6<br />
7<br />
Čo je hnacím motorom zmien v architektúre?<br />
Autori tohto bulhar<strong>sk</strong>ého<br />
projektu majú evidentne vlastnú odpoveď.<br />
Vďaka logu si túto budovu budú<br />
určite pamätať celé generácie. Len<br />
škoda, že sa neopýtali, kým sa rozhodli<br />
ísť na to „logicky“.<br />
7<br />
<strong>ASB</strong>#229 Keď fasáda ne<strong>sk</strong>rášľuje 95
Na Ukrajine<br />
zomiera aj<br />
architektúra<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY, FOTO:<br />
ISIFA/SHUTTERSTOCK,<br />
Twitter @Olyusik78<br />
BOMBArdované životy, detstvo, mladosť, jeseň<br />
života, sny. Šťastný výkrik: „Je to bomba,“ má dnes<br />
úplne iný význam. Zasiahla aj svet architektúry.<br />
Navždy nám odišli kvalitné, krásne budovy, ktoré<br />
sme obdivovali a hovorili si: „Toto si raz pôjdem<br />
pozrieť.“ Vieme, aké fatálne následky bude mať<br />
posledný mesiac? Nesmierne.<br />
Zbombardovali kultúrne pamiatky, významné<br />
budovy, svetové diela. Zbombardovali históriu.<br />
No nezbombardovali našu pamäť. Kyjev, Charkov,<br />
Mariupoľ, Doneck, Luhan<strong>sk</strong>, Šostka, Dnepropetrov<strong>sk</strong><br />
a mnoho iných miest sa, pevne verím, obnovia.<br />
Pomôžeme im. A nie preto, že si už budeme<br />
opäť môcť povedať: „Toto si raz pôjdem pozrieť.“<br />
Architektúru potrebujeme na to, aby sme nezabudli<br />
na naše korene a históriu a vedeli, kam kráčame.<br />
Frank Lloyd Wright povedal: „Matkou umenia<br />
je architektúra. Bez vlastnej architektúry naša<br />
civilizácia nemá dušu.“ Budeme ju potrebovať viac<br />
ako inokedy.<br />
Jeden príklad za všetky: Oblastný úrad v Charkove<br />
od architektov V. Kostenkovova a V. Orekhova.<br />
Postavený v roku 1954, zbombardovaný spolu<br />
s celým námestím 1. marca <strong>2022</strong> ru<strong>sk</strong>ou armádou.<br />
<strong>ASB</strong>#229 Prehry architektúry 96
VYBERTE SI SVETLO...<br />
TIENIACE SYSTÉMY A PRESTREŠENIA<br />
dizajn | bezpečnosť | kvalita<br />
www.shadowsys.<strong>sk</strong>
www.heluz.<strong>sk</strong><br />
S ÚSMEVOM<br />
A ĽAHKOSŤOU<br />
S tehlovým systémom HELUZ vám<br />
to na stavbe pôjde od ruky. Všetky<br />
prvky do seba zapadajú, takže<br />
murujete presne a rýchlo. Navyše<br />
nemusíte nič miešať ani rezať.<br />
V ponuke produktov HELUZ<br />
nájdete všetko, čo pre projekt<br />
potrebujete, vrátane<br />
hotovej malty<br />
a doplnkových tehál.<br />
HELUZ SIDI – PRE RÝCHLE<br />
A ÚSPORNÉ MUROVANIE<br />
Z BRÚSENÝCH TEHÁL
Change language