Časopis ASB 04/2022 sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
9 7 7 1 3 3 5 1 2 3 0 0 9 0 4<br />
APRÍL <strong>2022</strong><br />
ROČNÍK 29<br />
3,90 €<br />
JAGA<br />
230<br />
FokUs<br />
Trh s bytmi pod vplyvom<br />
inflácie a vojny<br />
Byty sú drahé, developerov<br />
brzdia pomalé procesy<br />
architektúra<br />
stavebníctvo<br />
biznis<br />
architektúra<br />
Compass Architekti<br />
Komunitné bývanie vo Viedni<br />
Mení sa navrhovanie bytových<br />
domov?
www.viva<strong>sk</strong>.<strong>sk</strong>
STAVAJME SPOLU<br />
BLIŽŠIE K PRÍRODE<br />
Vybrali sme si cestu zodpovednosti. Sami však nestačíme.<br />
Uhlíkovú stopu vieme ďalej znižovať už len s vašou pomocou.<br />
Investovali sme milióny eur do moderných technológií, vý<strong>sk</strong>umu<br />
a testovania kvality. Vďaka tomu vyrábame špičkové zmesové<br />
cementy s výrazne nižšou stopou emisií CO 2<br />
. Cement predávame<br />
najmä lokálne, bez potreby dlhej prepravy.<br />
Prosíme vás o pomoc. Rozhodujte sa pri výbere stavebných<br />
materiálov zodpovedne.
NÁTEROVÉ SYSTÉMY<br />
PRE VÁS PROJEKT<br />
Betónové<br />
a minerálne<br />
povrchy<br />
Stavebné kovové<br />
konštrukcie<br />
a architektonické<br />
prvky<br />
Vodorovné<br />
dopravné<br />
značenie<br />
Koľajové<br />
vozidlá<br />
a dopravná<br />
technika<br />
Technologické<br />
zariadenia<br />
a nádrže<br />
Priemyselné<br />
podlahy<br />
a garáže<br />
Sme najväčší výrobca priemyselných náterových<br />
systémov na Sloven<strong>sk</strong>u. Na základe dlhoročných<br />
<strong>sk</strong>úseností v oblasti profesionálnych náterov vieme,<br />
ako správne navrhnúť protikoróznu ochranu, aké sú<br />
životnosti povrchovej ochrany alebo ako správne<br />
pripraviť povrch pred aplikáciou náteru.<br />
Mostné<br />
konštrukcie<br />
a dopravná<br />
infraštruktúra<br />
Stožiare<br />
a kovové<br />
konštrukcie<br />
www.chemolak.<strong>sk</strong>/poradenstvo<br />
rokov výroby<br />
sloven<strong>sk</strong>ých farieb
Nová generácia<br />
strešnej krytiny<br />
Estetické a ekologické riešenie<br />
bez kompromisov. Solárny<br />
článok integrovaný do strešnej<br />
krytiny je taká revolučná<br />
inovácia, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje<br />
odbornú odpoveď<br />
na technologické výzvy<br />
21. storočia.<br />
orá sa prrrr<br />
rrrfVrr<br />
rVr<br />
rorrópr<br />
rrr<br />
www.terran-generon.<strong>sk</strong>
Obsah<br />
30<br />
Biznis<br />
a reality<br />
14 Dôležité čísla<br />
16 Novinky z realitného trhu<br />
Fokus: Byty<br />
20 Trh s bytmi vo veľkom ovplyvňuje inflácia<br />
24 Anketa: Vplyv vojny na ceny bytov<br />
26 Byty sú drahé, developerov brzdia pomalé<br />
procesy<br />
30 Juraj Šujan: Bratislava potrebuje odolnú mest<strong>sk</strong>ú<br />
štruktúru<br />
34 Čo s nájomným bývaním v Bratislave?<br />
36 Lenka Antalová Plavuchová: Mesto rozbehlo<br />
nájomné bývanie s developermi<br />
42 Haute couture bytových domov<br />
50<br />
64<br />
<strong>ASB</strong>#230 obsah 4
Architektúra<br />
50 Compass Architekti:<br />
Byty sú menšie a musí v nich byť všetko<br />
56 Pozemky v Matadore čakajú na využitie<br />
60 Piešťan<strong>sk</strong>á zóna Pri vrbine<br />
62 Byty v areáli zvolen<strong>sk</strong>ých kasární<br />
64 AllesWirdGut: Guthaus vyrástol na brownfielde<br />
68 Einszueins Architektur:<br />
Komunitné bývanie budúcnosti<br />
74 Kohn Shnier Architects:<br />
Moderná interpretácia historických sídiel<br />
78 Grau Architects: Štandardný byt neštandardne<br />
68<br />
Dizajn a umenie<br />
84 Le Corbusier: Prázdne miesto na fasáde<br />
Stavebná prax<br />
88 Anketa: Oknárom pandémia pomohla<br />
94 Novinky<br />
<strong>ASB</strong> Digest<br />
100 Súťaže<br />
101 Pozvánky<br />
Prehry architektúry<br />
108 Domy, ktoré udivujú<br />
110 Zhorel garážový dom na Drieňovej<br />
<strong>ASB</strong><br />
230<br />
architektúra<br />
stavebníctvo<br />
biznis<br />
<strong>ASB</strong> 4/<strong>2022</strong><br />
29. ročník<br />
Predajná cena:<br />
3,90 €<br />
www.casopisasb.<strong>sk</strong><br />
www.asb.<strong>sk</strong><br />
Vychádza:<br />
8-krát ročne<br />
+ 2 špeciály<br />
<strong>ASB</strong> 4/<strong>2022</strong><br />
v predaji od 21. 4. <strong>2022</strong><br />
Vydavateľ:<br />
Jaga group, s. r. o.<br />
IČO 35705779<br />
Lamač<strong>sk</strong>á cesta 45, 841 03 Bratislava<br />
Tel.: 02/50 200 200<br />
Šéfredaktorka:<br />
Denisa Kureková, 02/50 200 232<br />
denisa.kurekova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Redakcia:<br />
Broňa Tarnócy, 02/50 200 270<br />
brona.tarnocy@jaga.<strong>sk</strong><br />
Monika Voleková, 02/50 200 212<br />
monika.volekova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Rebeka Zacková<br />
rebeka.zackova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Produkcia:<br />
Iveta Mužíková,<br />
iveta.muzikova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Inzercia:<br />
Ľudmila Prekalová, 0903 592 378,<br />
ludmila.prekalova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Katarína Lipov<strong>sk</strong>á, 0903 288 511,<br />
katarina.lipov<strong>sk</strong>a@jaga.<strong>sk</strong><br />
Jaroslava Omastová, 0903 245 665,<br />
jaroslava.omastova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Norbert Gyűrösi, 0903 516 151,<br />
norbert.gyurosi@jaga.<strong>sk</strong><br />
Veronika Uhrínová, 0902 982 999,<br />
veronika.uhrinova@jaga.<strong>sk</strong><br />
Juraj Vilkov<strong>sk</strong>ý, 0903 246 321,<br />
juraj.vilkov<strong>sk</strong>y@jaga.<strong>sk</strong><br />
Fotograf:<br />
Miro Pochyba<br />
Jazyková úprava:<br />
Jana Ofúkaná<br />
Dizajn časopisu:<br />
Štúdio Marvil<br />
Grafická úprava, DTP:<br />
Pavol Halász<br />
Tlač:<br />
Neografia, a.s.<br />
Predplatné:<br />
https://predplatne.jaga.<strong>sk</strong><br />
Jaga group, s. r. o., Lamač<strong>sk</strong>á<br />
cesta 45, 841 03 Bratislava 42,<br />
02/50 200 283, fax: 02/50 200 210,<br />
predplatne@jaga.<strong>sk</strong><br />
L. K. Permanent, s. r. o., P. O. Box 4,<br />
834 14 Bratislava 34<br />
Mária Škardová, 02/44 45 37 11,<br />
<strong>sk</strong>ardova@lkpermanent.<strong>sk</strong><br />
Rozširuje:<br />
Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.<br />
Kopírovanie alebo rozširovanie<br />
ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje<br />
výhradne so súhlasom vydavateľa.<br />
Články nemusia prezentovať<br />
stanovi<strong>sk</strong>o redakcie. Vydavateľstvo<br />
nemá právnu zodpovednosť za obsah<br />
inzercie a advertoriálov.<br />
Spoločnosť JAGA GROUP používa<br />
redakčný systém s digitálnym<br />
archívom NAXOS ARCHIVE 2010<br />
a obchodný systém CONTRACT<br />
FOR MEDIA 2010 spoločnosti MEDIA<br />
SOLUTIONS, www.media-sol.com<br />
Foto na obálke:<br />
Ing. arch. Peter Moravčík<br />
Ďalšie číslo vyjde:<br />
24. 5. <strong>2022</strong><br />
ISSN 1335-1230,<br />
Registračné číslo MK SR: EV 496/08<br />
Odborný časopis odporúčaný<br />
Sloven<strong>sk</strong>ou komorou<br />
stavebných inžinierov.<br />
<strong>Časopis</strong> <strong>ASB</strong><br />
z verejných zdrojov<br />
podporil Fond na<br />
podporu umenia.<br />
<strong>ASB</strong>#230 obsah 5
Vieme, čo SA deje<br />
V Architektúre,<br />
StAVeBníctVe A BizniSe<br />
Zaujalo vás číslo,<br />
ktoré práve držíte<br />
v rukách?<br />
Už 29 rokov vám prinášame tie<br />
najdôležitejšie informácie z oblasti<br />
architektúry, developmentu<br />
a stavebného biznisu.<br />
Podporte nás a predplaťte si<br />
časopis <strong>ASB</strong> na celý rok.<br />
Aké sú výhody predplAtného<br />
Každé číslo zí<strong>sk</strong>ate so zľavou 26 %.<br />
Nezmeškáte žiadne číslo.<br />
<strong>Časopis</strong> dostanete až do schránky.<br />
Ako objednAť predplAtné<br />
online: www.predplatne.jaga.<strong>sk</strong>/asb<br />
e-mail: predplatne@jaga.<strong>sk</strong><br />
tel.: 02/50 200 283
Editoriál<br />
Premýšľala som, či sa v ostatných číslach<br />
<strong>ASB</strong> neodkláňame od architektúry. A<br />
potom som sa zadívala na našu úvodnú<br />
fotku mesiaca. Nie. Jednoducho sa to<br />
nedá. Vojna u našich susedov sa nás<br />
dotýka tak silno, že ju nemožno vytesniť.<br />
Naopak, zahryzáva sa do našich myslí<br />
a životov čoraz viac. Šok z agresívneho napadnutia<br />
Ukrajiny ru<strong>sk</strong>ými voj<strong>sk</strong>ami opadol. No hrôza, ktorú<br />
táto vojna vyvoláva, škody a zverstvá, ktoré pácha, sa<br />
stupňujú.<br />
V tomto čísle sa venujeme bytom. Tie vojna,<br />
samozrejme, ovplyvňuje viac, ako by sme si želali.<br />
Už len keď sa zamyslíme nad tým, kde budú bývať<br />
tie desaťtisíce vojnových utečencov. Nájomné<br />
bývanie stále prakticky neexistuje, bytov sa stále<br />
stavia málo a ich ceny dávno prekročili rozumnú<br />
úroveň. Prebiehajúca vojna, extrémne vysoká inflácia<br />
a neustávajúci rast cien stavebných materiálov pritom<br />
situáciu ešte viac komplikujú. Rozsiahly Fokus sa<br />
snaží ukázať rôzne pohľady na byty. Hovorili sme<br />
s analytikmi, developermi i architektmi. Dokedy<br />
porastú ceny bytov? Aký vplyv má inflácia a vojna na<br />
trh s bytmi? Kedy sa začne masívnejšie stavať? Čo na<br />
to chýba? Ako sa mení charakter bývania? Skutočne<br />
rastie kvalita dispozičných riešení? Veľký rozhovor<br />
nám po<strong>sk</strong>ytli Compass Architekti, ktorí navrhujú<br />
bytové domy už takmer 20 rokov. Rozrozprávali<br />
sa nielen o svojej práci, ale aj o územnom pláne<br />
a ú<strong>sk</strong>aliach stavebného zákona.<br />
Bývanie je téma, ktorá sa nás dotýka najviac, a preto<br />
jej vývoj vnímame citlivo. Rastúce ceny a nedostatok<br />
bytov nám kladú otázku: bude kde bývať?<br />
<strong>ASB</strong>#230 Editoriál<br />
7
názor<br />
Je to pár týždňov, čo som otvoril nové<br />
číslo <strong>ASB</strong> a detailne preštudoval<br />
dvojstranu s grafmi. V časti o voľných<br />
dokončených či rozostavaných bytoch<br />
všetky hodnoty v posledných rokoch<br />
padali. Spomedzi všetkých údajov ma<br />
však zarazil jeden – 52 bytov. Bol to počet<br />
voľných dokončených nových bytov v Bratislave ku<br />
koncu roka 2021.<br />
Nášmu hlavnému mestu pritom v porovnaní so štatistikami<br />
z Európ<strong>sk</strong>ej únie chýbajú desiatky a možno<br />
až sto a viac bytov na tisíc obyvateľov. Čísla sa rôznia,<br />
ale ak v Bratislave žije pol milióna ľudí, tak môžeme<br />
hovoriť o desaťtisícoch bytov, ktoré tu chýbajú.<br />
A potom sú internetové di<strong>sk</strong>usie. Od Facebooku som<br />
sa síce odstrihol, ale stále načúvam názorom okolo.<br />
Dozviem sa, že nejaká stavba je vysoká, veľká, zahusťuje<br />
alebo ju „oni“ mohli urobiť o polovicu menšiu, alebo<br />
tam radšej „postaviť“ park.<br />
Ak nazriem do ďalšej di<strong>sk</strong>usie, dočítam sa, že byty<br />
v Bratislave sú drahé, nedostupné a developeri zosnovali<br />
komplot alebo nejaký iný podpultový druh dohody,<br />
v ktorej sa rozhodli žmýkať obyvateľov hlavného<br />
mesta. Lebo veď títo obyvatelia chcú bývať. A zároveň<br />
chcú bývať lacno a ešte vlastne nechcú, aby sa vôbec<br />
stavalo. Možno niekto z di<strong>sk</strong>utujúcich prispel najprv do<br />
di<strong>sk</strong>usie, že by sa už stavať nemalo, a potom rovnako<br />
aj do vedľajšej, že ceny sú šialene vysoké. A je jedno, či<br />
píše na Facebook alebo hromží v krčme.<br />
Aby to nebolo také jednoduché, ceny bytov dnes<br />
už nestanovuje len dopyt, ponuka a dlhé lehoty zí<strong>sk</strong>avania<br />
povolení. Sú to aj ceny stavebných materiálov.<br />
Keď náš akvizičný tím dostane na stôl nový projekt<br />
na potenciálnu kúpu, je nemožné správne odhadnúť<br />
náklady. Ak kolegovia zvýšia stavebné a ďalšie pridružené<br />
náklady na ceny úmerné doteraz známej inflácii<br />
a nastupujúcemu obdobiu nevídanej neistoty v dôsledku<br />
vojny, niekedy sa náklady stretnú s konzervatívne<br />
nastavenými predajnými cenami bytov. Namiesto<br />
priateľ<strong>sk</strong>ého cinknutia vínových pohárov si túto konfrontáciu<br />
predstavujem ako súboj, niečo, ako keď sa do<br />
seba rohmi pustia dva barany.<br />
Riešenie? Stavať. Pretvárať brownfieldy, rozvíjať<br />
spustnuté plochy, prerábať staré kancelár<strong>sk</strong>e budovy<br />
a ubytovne na byty. Developeri sú pripravení, ale musí<br />
im sekundovať legislatíva a všeobecné presvedčenie,<br />
že chceme dostupnejšie bývanie.<br />
Tých 52 bytov nám naň určite stačiť nebude.<br />
Ľuboš Mistrík<br />
Head of Residential Development Belevis<br />
Asb#230 Názor<br />
8
16. roČNÍK<br />
prestÍžNeHo<br />
udeľovaNia cieN<br />
29. 9. <strong>2022</strong><br />
DoubleTree<br />
by Hilton Bratislava<br />
<strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry a stavebníctva<br />
<strong>ASB</strong> Veľká stavebná firma roka<br />
<strong>ASB</strong> Stredná stavebná firma roka<br />
<strong>ASB</strong> Malá stavebná firma roka<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka v segmente rezidencií<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka v segmente administratívy<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka v segmente priemyslu a logistiky<br />
<strong>ASB</strong> Developer roka v segmente retailu<br />
<strong>ASB</strong> Špeciálna cena<br />
a víťazi internetového hlasovania širokej odbornej verejnosti<br />
asbgala.<strong>sk</strong><br />
HlavnÝ<br />
usporiadateľ<br />
HlavnÝ odbornÝ<br />
partner<br />
exkluzívnY zelenÝ developer<br />
pre logistické parkY<br />
HlavnÝ reklaMnÝ<br />
partner<br />
reklaMní partneri<br />
odborní partneri<br />
exkluzívnY partner pre<br />
pozeMné staviteľstvo<br />
podujatie podporili<br />
exkluzívnY<br />
autoMobilovÝ partner<br />
MediálnY partner
RUSKÁ<br />
<strong>ASB</strong>#230 Foto mesiaca 10
AGRESIA<br />
TEXT: DENISA<br />
KUREKOVÁ,<br />
FOTO: PROFIMEDIA,<br />
IKONA: ISIFA/<br />
SHUTTERSTOCK<br />
Діти<br />
16. marca ru<strong>sk</strong>é voj<strong>sk</strong>o<br />
zbombardovalo budovu divadla<br />
v ukrajin<strong>sk</strong>om Mariupole<br />
(na fotografii). Nezabránil im v tom<br />
ani obrí nápis DETI na zemi pred<br />
budovou. Tristo z civilistov, ktorí<br />
sa v divadle <strong>sk</strong>rývali pred náletmi,<br />
prišlo o život. Mariupol patrí medzi<br />
mestá, ktoré ru<strong>sk</strong>á agresia zasiahla<br />
najviac. Dnes, v polovici apríla, sa<br />
odhaduje, že vo vojne prišlo o život<br />
minimálne 22-tisíc obyvateľov<br />
Mariupola.<br />
V podobnom čase Rusi útočili<br />
zblízka v meste Buča. Surovo<br />
postrieľali stovky civilistov, často aj<br />
deti. A nechali ich ležať na uliciach.<br />
Najnovšie sa dozvedáme<br />
o Boroďanke – mestečku neďaleko<br />
Buče. Mnoho domov zasiahnutých<br />
z výšky pochovalo svojich obyvateľov.<br />
Až tam, odkiaľ ru<strong>sk</strong>á armáda odišla,<br />
sa v plnej sile ukazujú zločiny,<br />
ktorých sa dopustila a dopúšťa.<br />
<strong>ASB</strong>#230 RUSKÁ AGRESIA 11
VYBERTE SI SVETLO...<br />
TIENIACE SYSTÉMY A PRESTREŠENIA<br />
dizajn | bezpečnosť | kvalita<br />
www.shadowsys.<strong>sk</strong>
PODLAHOVÉ SYSTÉMY FLOWCRETE<br />
DOKONALÝ SVET PRI VAŠICH NOHÁCH.<br />
MONDÉCO<br />
www.flowcrete.eu
BIZNIS<br />
A REALITY<br />
TABUĽKY<br />
A GRAFY: Katarína<br />
Šebejová, Denisa<br />
Kureková podľa<br />
dát ŠÚ SR, NBS<br />
(vľavo) a Lexxus<br />
(vpravo)<br />
2,1<br />
miliardy eur bola hodnota nových hypoték, ktoré<br />
si Slováci vzali vo februári <strong>2022</strong>, nezabránilo im<br />
v tom ani mierne zvýšenie úrokových sadzieb bánk<br />
2,0<br />
1,5<br />
1,0<br />
0,5<br />
0<br />
Vývoj objemu nových hypotekárnych úverov<br />
a priemernej úrokovej sadzby 2018 – 2021<br />
január 2018<br />
február 2018<br />
marec 2018<br />
apríl 2018<br />
máj 2018<br />
jún 2018<br />
júl 2018<br />
august 2018<br />
september 2018<br />
október 2018<br />
november 2018<br />
december 2018<br />
január 2019<br />
február 2019<br />
marec 2019<br />
apríl 2019<br />
máj 2019<br />
jún 2019<br />
júl 2019<br />
august 2019<br />
september 2019<br />
október 2019<br />
november 2019<br />
december 2019<br />
január 2020<br />
február 2020<br />
marec 2020<br />
apríl 2020<br />
máj 2020<br />
jún 2020<br />
júl 2020<br />
august 2020<br />
september 2020<br />
október 2020<br />
november 2020<br />
december 2020<br />
január 2021<br />
február 2021<br />
marec 2021<br />
apríl 2021<br />
máj 2021<br />
jún 2021<br />
júl 2021<br />
august 2021<br />
september 2021<br />
október 2021<br />
november 2021<br />
december 2021<br />
január <strong>2022</strong><br />
február <strong>2022</strong><br />
Nové hypotéky (mld. €)<br />
Priemerná úroková sadzba (%)<br />
1,8 %<br />
1,6 %<br />
1,4 %<br />
1,2 %<br />
1,0 %<br />
0,8 %<br />
0,6 %<br />
0,4 %<br />
0,2 %<br />
0 %<br />
Zdroj: NBS<br />
Výstavba rodinných domov na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
v jednotlivých krajoch v roku 2021<br />
1334<br />
983<br />
767<br />
2775<br />
Výstavba bytov na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
v jednotlivých krajoch v roku 2021<br />
588<br />
665<br />
302<br />
2<strong>04</strong>4<br />
Štruktúra izbovosti bytov<br />
v roku 2021<br />
2136<br />
405<br />
50<br />
771<br />
1988<br />
2621 729<br />
1702<br />
1775<br />
7<strong>04</strong><br />
669<br />
1003<br />
3342<br />
Bratislav<strong>sk</strong>ý kraj Trnav<strong>sk</strong>ý kraj<br />
Nitrian<strong>sk</strong>y kraj Bratislav<strong>sk</strong>ý kraj Trnav<strong>sk</strong>ý kraj Nitrian<strong>sk</strong>y kraj Jednoizbové a garsónky<br />
Prešov<strong>sk</strong>ý kraj Žilin<strong>sk</strong>ý kraj Trenčian<strong>sk</strong>y kraj Prešov<strong>sk</strong>ý kraj Žilin<strong>sk</strong>ý kraj Trenčian<strong>sk</strong>y kraj Dvojizbové Trojizbové<br />
Košický kraj Ban<strong>sk</strong>obystrický kraj Košický kraj Ban<strong>sk</strong>obystrický kraj Štvorizbové Päťizbové<br />
Výstavba rodinných domov a bytov na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
v rokoch 2011 a 2021<br />
16 000<br />
14 000<br />
Vývoj výstavby bytov v jednotlivých krajoch SR<br />
v rokoch 2011 – 2021<br />
9 000<br />
8 000<br />
12 000<br />
7 000<br />
10 000<br />
8 000<br />
6 000<br />
4 000<br />
6 000<br />
5 000<br />
4 000<br />
3 000<br />
2 000<br />
2 000<br />
1 000<br />
0<br />
2011 2021<br />
0<br />
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021<br />
Rodinné domy<br />
Byty<br />
Bratislav<strong>sk</strong>ý kraj<br />
Žilin<strong>sk</strong>ý kraj<br />
Trnav<strong>sk</strong>ý kraj<br />
Ban<strong>sk</strong>obystrický kraj<br />
Trenčian<strong>sk</strong>y kraj<br />
Prešov<strong>sk</strong>ý kraj<br />
Nitrian<strong>sk</strong>y kraj<br />
Košický kraj<br />
Zdroj: ŠÚ SR<br />
Základné makroekonomické ukazovatele v scenároch (medziročná zmena v %, ak nie je uvedené inak)<br />
Zimná predikcia Scenár bez vojny Miernejší vojnový scenár Dramatický scenár<br />
<strong>2022</strong> 2023 2024 <strong>2022</strong> 2023 2024 <strong>2022</strong> 2023 2024 <strong>2022</strong> 2023 2024<br />
HDP 5,8 5,6 2,7 4,2 4,5 3,0 2,8 2,3 2,6 1,7 0,3 1,9<br />
Súkromná spotreba 4,2 3,8 2,2 3,2 1,8 2,3 2,9 -1,3 1,3 2,2 -4,1 0,4<br />
Verejná spotreba -1,2 1,9 2,4 -4,3 1,8 2,8 -3,5 0,7 2,5 -2,0 -0,1 2,5<br />
Fixné investície 13,4 17,1 0,8 17,3 12,6 3,8 13,7 8,9 3,8 12,2 4,9 3,0<br />
Vývoz tovarov a služieb 8,5 7,7 5,2 5,9 5,6 5,5 3,0 5,3 6,1 1,0 5,0 5,2<br />
Zamestnanosť 1,1 1,5 0,4 0,9 1,1 0,2 0,8 0,8 -0,2 0,6 -0,3 -0,5<br />
Mzdy 6,3 6,7 4,9 7,0 7,2 5,1 6,9 9,2 5,7 6,7 11,0 6,2<br />
Inflácia HICP 5,5 2,4 1,9 7,2 4,6 1,6 7,6 9,7 2,8 7,8 13,8 4,1<br />
Zahraničný dopyt 5,0 6,0 3,3 5,7 5,5 3,1 2,6 5,3 3,8 1,0 5,6 2,7<br />
Deficit verejných financií (% HDP) -3,8 -3,1 -2,9 -3,2 -2,3 -3,2 -3,6 -2,8 -4,3 -4,2 -3,8 -5,7<br />
Verejný dlh (% HDP) 59,2 55,9 55,3 60,4 57,1 56,7 61,2 58,7 59,2 62,2 61,0 63,2<br />
Zdroj: Výpočty NBS<br />
<strong>ASB</strong>#230 biznis a reality 14
Voľné rozostavané a dokončené byty v bratislav<strong>sk</strong>ých<br />
novostavbách ZA OBDOBIE 2019 AŽ 1. Q/<strong>2022</strong><br />
Voľné dokončené byty v bratislav<strong>sk</strong>ých novostavbách<br />
v jednotlivých okresoch ZA OBDOBIE 2019 AŽ 1. Q/<strong>2022</strong><br />
2 500<br />
250<br />
232 233<br />
2 000<br />
200<br />
174<br />
160 163<br />
1 500<br />
150<br />
139<br />
1 000<br />
500<br />
100<br />
50<br />
114<br />
83<br />
92<br />
81<br />
66<br />
52<br />
73<br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q<br />
2019 2020 2021 <strong>2022</strong><br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q<br />
2019 2020 2021 <strong>2022</strong><br />
Voľné dokončené byty Voľné rozostavané byty BA I<br />
BA II<br />
BA III<br />
BA IV<br />
BA V<br />
Spolu<br />
predaj dvojizbových bytov/apartmánov na primárnom<br />
trhu v BRATISLAVE ZA OBDOBIE 2017 až 1. Q/<strong>2022</strong><br />
Predané byty v bratislav<strong>sk</strong>ých novostavbách v jednotlivých<br />
okresoch ZA OBDOBIE 2019 AŽ 1. Q/<strong>2022</strong><br />
600<br />
1 400<br />
1 279<br />
500<br />
1 200<br />
400<br />
300<br />
1 000<br />
800<br />
832<br />
777<br />
849<br />
997 1 012<br />
736<br />
200<br />
600<br />
400<br />
585<br />
391<br />
549<br />
563<br />
606<br />
100<br />
200<br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q<br />
2019 2020 2021 <strong>2022</strong><br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q<br />
2019 2020 2021 <strong>2022</strong><br />
BA I<br />
BA II<br />
BA III<br />
BA IV<br />
BA V<br />
BA I<br />
BA II<br />
BA III<br />
BA IV<br />
BA V<br />
Spolu<br />
Vývoj dopytu a ponuky na primárnom trhu za obdobie 2017 až 1. Q/<strong>2022</strong><br />
4 500<br />
4 000<br />
3 500<br />
3 000<br />
2 500<br />
2 000<br />
1 500<br />
1 000<br />
500<br />
0<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q<br />
2017 2018 2019 2020 2021 <strong>2022</strong><br />
Počet voľných bytov<br />
Počet predaných/rezervovaných bytov<br />
Priemerná konečná cena predaných bytov (€ s DPH/m 2 ) Priemerná konečná cena voľných bytov (€ s DPH/m 2 )<br />
Zdroj: Lexxus<br />
736<br />
bytov v novostavbách sa predalo<br />
v 1. Q/<strong>2022</strong> v Bratislave, čo je<br />
desaťnásobok počtu dokončených<br />
voľných bytov v hlavnom meste v tom<br />
istom období<br />
<strong>ASB</strong>#230 BIZNIS A REALITY 15
BIZNIS<br />
A REALITY<br />
Rezidenčný projekt na<br />
Dunaj<strong>sk</strong>ej ulici v Košiciach<br />
Na Dunaj<strong>sk</strong>ej ulici v mest<strong>sk</strong>ej časti Košice-Juh pribudne<br />
takmer 200 nových bytov. Projekt je aktuálne v prípravnej<br />
fáze a výstavba sa začne po zí<strong>sk</strong>aní potrebných<br />
povolení. Za investíciou je <strong>sk</strong>upina súkromných investorov,<br />
pričom do projektu plánujú investovať takmer<br />
30 miliónov eur. Informovala o tom spoločnosť Occam<br />
Real Estate. V rámci nového rezidenčného projektu by<br />
malo vzniknúť takmer 200 bytov na pozemku s výmerou<br />
takmer 8 000 m². Súťaž na podobu nového projektu<br />
vyhralo spojenie dvoch ateliérov Sadov<strong>sk</strong>y & Architects<br />
a Superatelier, ktoré budú projekt aj realizovať. Aktuálne<br />
je projekt v procese prípravy architektonickej štúdie,<br />
ktorej podobu následne predstavia mest<strong>sk</strong>ej časti, mestu<br />
a občanom. Na predmetnom pozemku sa ešte pred akvizíciou<br />
pripravoval kancelár<strong>sk</strong>y projekt, ktorý disponoval<br />
stavebným povolením. Occam Real Estate však tento<br />
projekt nebude realizovať a na pozemok lokalizuje menší<br />
development s rezidenčnou funkciou.<br />
Rezidenčný projekt<br />
SO-HO v praž<strong>sk</strong>ých<br />
Holešoviciach<br />
Newyor<strong>sk</strong>é SoHo je domovom obchodu,<br />
kultúry i zábavy, ale aj miestom bývania,<br />
v ktorom sa stretávajú ľudia z celého<br />
sveta. Kozmopolitnú atmosféru plánuje<br />
Cresco priniesť aj do mest<strong>sk</strong>ej časti<br />
Holešovice v Prahe. Výstavbu prvej<br />
etapy projektu, ktorá sa zameriava práve<br />
na modernizáciu a prestavbu objektu<br />
bývalého závodu Tesla Holešovice,<br />
začalo Cresco vo februári <strong>2022</strong>. Už niekoľko<br />
rokov nevyužívaná budova prejde<br />
komplexnou rekonštrukciou a modernizáciou,<br />
po ktorej v nej vznikne 148 unikátnych<br />
bytov a loftov s industriálnym<br />
charakterom. Projekt kladie dôraz na<br />
zachovanie génia loci lokality vytvoreného<br />
priemyselným charakterom budov, ale<br />
aj spoločen<strong>sk</strong>ým životom. SO-HO citlivo<br />
prepája nové so starým a zároveň kladie<br />
dôraz na kvalitnú architektúru v parteri<br />
budov a prepojenie s okolitou zeleňou.<br />
Rezidenčný projekt SO-HO, Praha<br />
Investor<br />
Architekt<br />
Počet bytov a loftov 500<br />
CRESCO REAL<br />
ESTATE<br />
QARTA<br />
Architektura<br />
Predpoklad. náklady 10 mil. €<br />
Začiatok realizácie február <strong>2022</strong><br />
Predpokladané<br />
dokončenie 1. etapy<br />
2024<br />
Predpokladané 2025<br />
dokončenie 2. a 3. etapy<br />
Rezidenčný projekt Dunaj<strong>sk</strong>á, Košice<br />
Developer<br />
Occam Real Estate<br />
Celková plocha pozemku 7 500 m²<br />
Počet bytov cca 200<br />
Predpokladané náklady 30 mil. €<br />
Predpokladané dokončenie 2025<br />
474 bytov v projekte<br />
Rínok Rača v Bratislave<br />
Rínok Rača bude tvoriť šesť obytných<br />
a tri polyfunkčné domy s bývaním a občian<strong>sk</strong>ou<br />
vybavenosťou. Z toho je päť<br />
samostatných objektov postavených na<br />
podzemných garážach, ktoré ponúkajú<br />
835 parkovacích miest. Projekt by mal<br />
byť dokončený koncom roka 2024. Rínok<br />
Rača bude mať menej zástavby a výrazne<br />
vyšší pomer zelených plôch, ako predpokladal<br />
územný plán. Žiadna z budov<br />
neprevýši maximálne výšky v okolí a kľúčové<br />
miestne výhľady ostanú zachované.<br />
Súčasťou projektu bude aj mater<strong>sk</strong>á<br />
škola. Skolaudovaná by mala byť do<br />
konca tohto roka. Developer zakomponoval<br />
do budúcej štruktúry lokality aj<br />
historický objekt Nemeckého kultúrneho<br />
domu a na žiadosť mest<strong>sk</strong>ej časti vytvára<br />
priamo preň nové parkovacie miesta.<br />
Rínok Rača, Bratislava<br />
Investor<br />
BENCONT Group<br />
Počet bytov 474<br />
Priemerná rozloha 63 m²<br />
bytov<br />
Priemerná predajná 281 000 €<br />
cena bytov<br />
Komerčné priestory 200 m²<br />
Predpokladané 1 mil. €<br />
náklady nad<br />
Predpokladané<br />
dokončenie<br />
2024<br />
<strong>ASB</strong>#230 BIZNIS A REALITY 16
Hotelový komplex Elements<br />
v Tatran<strong>sk</strong>ej Lomnici<br />
Približne 14 miliónov eur chce investovať če<strong>sk</strong>ý podnikateľ<br />
Kamil Vacek do projektu Elements medzi údolnou<br />
stanicou lanovky v Tatran<strong>sk</strong>ej Lomnici a hotelom Kukučka<br />
na hranici Tatran<strong>sk</strong>ého národného parku.<br />
Výstavba by sa mala začať v druhom kvartáli tohto roka<br />
a samotné otvorenie prevádzky je naplánované na leto<br />
2024. Vacek vlastní spoločnosť TCCM, distribútora<br />
inteligentných telefónov. Patrí mu aj bratislav<strong>sk</strong>á<br />
developer<strong>sk</strong>á firma Hotel Elements Properties, ktorá sa<br />
angažuje v projekte Elements. Oficiálny názov hotelového<br />
komplexu je Elements Tatran<strong>sk</strong>á Lomnica a na jeho<br />
území vyrastie celkovo 5 budov. Výstavba Elements je<br />
pre če<strong>sk</strong>ého podnikateľa prvým projektom tohto druhu.<br />
Pozemky vo Vysokých Tatrách kúpil Vacek v roku 2005,<br />
odvtedy existuje aj developer<strong>sk</strong>á firma. Nová výstavba<br />
bude revitalizáciou brownfieldu, na jeho mieste bol<br />
v minulosti komplex Kysuce. Územný plán s výstavbou<br />
rátal a nebolo potrebné robiť zmeny.<br />
Polyfunkčný súbor<br />
Letná v Košiciach<br />
Skupina CTR kúpila v júni 2021 veľký<br />
brownfield bývalých Východosloven<strong>sk</strong>ých<br />
tlačiarní v širšom centre mesta.<br />
V metropole východného Sloven<strong>sk</strong>a<br />
už má na konte projekty Multicenter<br />
Košice, Business Centre Košice a vo<br />
výstavbe je rezidenčný projekt Albelli.<br />
Košický magistrát a developer CTR<br />
Letná podpísali v novembri minulého<br />
roka memorandum, dohodli sa aj na<br />
zrealizovaní vyvolaných investícií.<br />
Najmä do výstavby nových ciest a rekonštrukcie<br />
existujúcich križovatiek<br />
tak, aby zvládli zvýšený nápor a zlepšili<br />
dopravnú obslužnosť celej lokality.<br />
Výsledná forma novej zástavby vzíde<br />
z vyzvanej medzinárodnej urbanisticko-architektonickej<br />
súťaže, píše sa<br />
v návrhu zámeru polyfunkčného súboru<br />
Letná. V marci tohto roka ho predložila<br />
spoločnosť CTR Letná na posúdenie<br />
vplyvov na životné prostredie (EIA).<br />
Developer vyhlásil architektonickú súťaž<br />
v januári <strong>2022</strong>. Jej účastníkmi sú GUTGUT,<br />
Chybik + Kristof Architects & Urban<br />
Designers, KOPA, Kuba & Pilař architekti<br />
a Architekti zerozero. Pre územie bola<br />
v roku 2019 spracovaná urbanistická<br />
štúdia Polyfunkčný areál VST Košice.<br />
Polyfunkčný súbor Letná,<br />
Košice-Sever<br />
Investor<br />
Architekti<br />
Predpokladané<br />
náklady<br />
Plánovaný počet<br />
bytov<br />
Predpokladaná<br />
realizácia<br />
CTR Letná<br />
Šimko a Sekan<br />
Architekti<br />
50 mil. €<br />
650<br />
2024 – 2028<br />
Elements, Tatran<strong>sk</strong>á Lomnica<br />
Investor<br />
Architekti<br />
Hotel Elements<br />
Properties<br />
Peter Sticzay-Grom<strong>sk</strong>i,<br />
ateliér PCK & Partners,<br />
Alex Nerovnya<br />
Architecture<br />
PREDPOKLADANÉ NÁKLADY cca 14 mil. €<br />
Zastavaná plocha projektu 1 410 m²<br />
Počet parkovacích miest<br />
70 podzemných<br />
a 3 vonkajšie<br />
Predpokladaná realizácia 2. Q/<strong>2022</strong> – 2025<br />
Penta kúpila<br />
od HB Reavis pozemky<br />
pri Dunaji<br />
Pozemky na južnom brehu bratislav<strong>sk</strong>ej<br />
mest<strong>sk</strong>ej časti Petržalka s rozlohou<br />
85 000 m² zmenili začiatkom roka <strong>2022</strong><br />
majiteľa. Jednu veľkú developer<strong>sk</strong>ú <strong>sk</strong>upinu<br />
HB Reavis na tomto území nahradila<br />
iná – Penta Real Estate. Obe strany sa<br />
dohodli, že cenu obchodu nezverejnia.<br />
Dlhodobo nezastavaná lokalita sa<br />
nachádza medzi bratislav<strong>sk</strong>ým Starým<br />
mostom, Mostom Apollo a Prístavným<br />
mostom. „Územie vnímame ako veľmi<br />
dôležité pre rozvoj hlavného mesta<br />
s ambíciou vytvoriť protipól biznisového<br />
centra a vznikajúceho downtownu na<br />
druhom brehu Dunaja,“ povedal Juraj<br />
Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real<br />
Estate Sloven<strong>sk</strong>o. Na ľavom brehu rozvíja<br />
developer JTRE nábrežnú zónu Eurovea<br />
na novú komplexnú mest<strong>sk</strong>ú štvrť.<br />
Pri Moste Apollo stavia prvý sloven<strong>sk</strong>ý<br />
mrakodrap Eurovea Tower.<br />
Penta plánuje na pozemkoch v Petržalke<br />
postaviť kombináciu bývania a kancelárií<br />
a ráta s vybudovaním kompletnej<br />
občian<strong>sk</strong>ej vybavenosti. Spoločnosť<br />
informovala, že projekt je aktuálne<br />
v procese prípravy s predpokladaným<br />
začiatkom stavebných prác v horizonte<br />
troch rokov.<br />
<strong>ASB</strong>#230 BIZNIS A REALITY 17
Revitalizácia Ulice Kataríny<br />
Brúderovej vo Vajnoroch<br />
Revitalizácia Ulice Kataríny Brúderovej je dobrým príkladom<br />
toho, ako pristupovať k úprave verejného priestoru<br />
v rezidenčných štvrtiach v okrajovejších častiach mesta.<br />
Architekti spolupracujúci s Metropolitným inštitútom<br />
Bratislavy dokončili architektonickú štúdiu. Aj tento<br />
projekt je súčasťou programu Živé miesta, ktorého<br />
cieľom je obnova zanedbaných verejných priestorov.<br />
Celá Ulica Kataríny Brúderovej v mest<strong>sk</strong>ej časti Vajnory<br />
prejde úpravou. Pre miestnych vznikne krajší a bezpečnejší<br />
verejný priestor. Návrh vypracovali architekti<br />
z ateliérov Átrium architekti, ARZ, Livinark a DOXA.<br />
Budúca revitalizácia počíta s pretvorením časti ulice na<br />
pešiu zónu so zachovaním dopravnej obsluhy k domovom<br />
obyvateľov.<br />
Významnú úlohu zohrá v celom priestore nová zeleň<br />
vrátane alejovej výsadby stromov. Tá oddelí vodičov od<br />
peších a zlepší mikroklímu celého územia. Architekti sa<br />
v návrhu venujú aj využitiu dažďovej vody a adaptácii<br />
prostredia na klimatickú zmenu. Okrem nových stromov,<br />
kríkov či trvaliek tu vznikne aj dažďová záhrada, ktorá<br />
prispeje k lepšiemu hospodáreniu s vodou.<br />
Obnova kúpali<strong>sk</strong>a<br />
Krasňany v Bratislave<br />
Kúpali<strong>sk</strong>o Krasňany funguje od<br />
60. rokov minulého storočia a za ten čas<br />
sa stalo obľúbeným verejným priestorom<br />
obyvateliek a obyvateľov mest<strong>sk</strong>ej časti<br />
Rača. Celý areál však pomaly dosluhuje.<br />
Bazény neprešli od svojho vzniku<br />
väčšou opravou a sú v zlom technickom<br />
stave, nefunkčný objekt bistra dočasne<br />
nahradil mobilný gastrostánok a v lepšej<br />
kondícii by mohli byť aj športové ihri<strong>sk</strong>á.<br />
Z týchto dôvodov sa kúpali<strong>sk</strong>o dostalo<br />
do programu obnovy verejných priestorov<br />
Živé miesta.<br />
Kúpali<strong>sk</strong>o sa zväčší o takmer 3 300 m²<br />
novej plochy, zmodernizujú sa všetky<br />
bazény, zrekonštruuje sa súčasný bufet,<br />
v rámci areálu sa premiestnia športovi<strong>sk</strong>á<br />
a vďaka sezónnemu nafukovaciemu<br />
prístrešku sa plavecký bazén bude môcť<br />
využívať aj v zime. Kúpali<strong>sk</strong>o zároveň<br />
zí<strong>sk</strong>a nový vstup, šatne a kolonádu,<br />
ktorá bude spájať všetky objekty do<br />
jedného celku.<br />
Kúpali<strong>sk</strong>o Krasňany, Bratislava<br />
Investor<br />
Architekti<br />
Predpokladané<br />
náklady<br />
Predpokladaný<br />
začiatok<br />
Hlavné mesto<br />
Bratislava, Správa<br />
telovýchovných<br />
a rekreačných<br />
zariadení<br />
PLURAL, zerozero<br />
a Diervilla<br />
pre 3 etapy<br />
cca 3 mil. €<br />
2023<br />
Ulica Kataríny Brúderovej, Bratislava-Vajnory<br />
Architekti<br />
Átrium architekti, ARZ, Livinark a DOXA<br />
Projekt revitalizácie<br />
Dunaja<br />
Metropolitný inštitút Bratislavy spolu<br />
s odborníkmi z iniciatívy Bratislav<strong>sk</strong>ý<br />
dunaj<strong>sk</strong>ý park dokončili prvú komplexnú<br />
urbanisticko-krajinár<strong>sk</strong>u štúdiu,<br />
ktorej cieľom bolo zhromaždiť kľúčové<br />
dáta a nastaviť jednotné pravidlá pre<br />
ďalšie aktivity v rámci Dunaja a jeho<br />
brehov. Bratislav<strong>sk</strong>ý dunaj<strong>sk</strong>ý park<br />
(BDP) je projekt revitalizácie Dunaja<br />
a jeho okolia, ktorého ambíciou je<br />
zjednotiť rozsiahle územie do jedného<br />
prírodného parku s jednotnou správou<br />
a využiť potenciál rieky na oddych či<br />
šport. Vzácna dunaj<strong>sk</strong>á príroda susedí<br />
s najväčším bratislav<strong>sk</strong>ým sídli<strong>sk</strong>om<br />
Petržalka, ktoré obýva vyše 100-tisíc<br />
ľudí. Prvotnú víziu BDP sformulovala<br />
ešte v roku 2019 <strong>sk</strong>upina nezávislých<br />
odborníkov zložená z prírodovedcov,<br />
architektov, urbanistov, vodohospodárov<br />
a ochranárov životného prostredia.<br />
Spoločne navrhli, ako využiť potenciál<br />
Dunaja v Bratislave a zlepšiť jeho<br />
ochranu. Táto občian<strong>sk</strong>a iniciatíva sa<br />
následne spojila s MIB-om, ktorý ako<br />
koncepčný inštitút mesta pre mest<strong>sk</strong>ý<br />
rozvoj a územné plánovanie dostal za<br />
úlohu odbornú štúdiu zrealizovať a súčasne<br />
sa stal jej odborným gestorom.<br />
Návrh zrealizovať BDP je aj súčasťou<br />
strategického dokumentu Bratislava<br />
2030. Hlavné mesto navrhuje, aby sa do<br />
roku 2030 zrevitalizovalo 3 až 5 čiastkových<br />
území, dokopy 12,7 kilometra<br />
brehov a ramien Dunaja. Zároveň sa má<br />
zabezpečiť, aby Bratislav<strong>sk</strong>ý dunaj<strong>sk</strong>ý<br />
park zí<strong>sk</strong>al štatút chráneného územia.<br />
<strong>ASB</strong>#230 BIZNIS A REALITY 18
Kooperativa kúpila byty<br />
v trnav<strong>sk</strong>ej Arborii<br />
Nájomné byty v projekte Arboria Apartments v kraj<strong>sk</strong>om<br />
meste Trnava majú nového majiteľa. Od rezidenčného<br />
developera Lucron Group ich odkúpila spoločnosť<br />
Kooperativa poisťovňa z rakú<strong>sk</strong>ej <strong>sk</strong>upiny Vienna<br />
Insurance Group. V budove je 51 bytov, 69 parkovacích<br />
miest a 4 obchodné priestory. Kataster nehnuteľností<br />
povolil vklad vlastníckeho práva v prospech Kooperativy<br />
v závere januára tohto roka. Poisťovňa plánuje byty<br />
dlhodobo prenajímať. Generálny riaditeľ Kooperativy<br />
Vladimír Bakeš uviedol, že prvé kroky potrebné na<br />
vstup poisťovne do segmentu nájomného bývania urobili<br />
v roku 2017.<br />
Budova Arboria Apartments bola <strong>sk</strong>olaudovaná<br />
v auguste 2021. Lucron napriek pandemickým obmedzeniam<br />
zariadil všetky byty za menej ako päť mesiacov.<br />
„Za 2,5 mesiaca sa internému tímu Lucronu podarilo<br />
prenajať všetkých 51 bytov. Môžem povedať, že tieto<br />
čísla prekonali naše očakávania,“ povedal predseda<br />
predstavenstva Lucronu Zoltán Müller.<br />
Centrum pre<br />
utečencov z Ukrajiny<br />
v areáli náhradnej<br />
autobusovej stanice<br />
v Bratislave<br />
Budova v areáli náhradnej autobusovej<br />
stanice na Bottovej ulici v Bratislave<br />
slúži od konca marca do konca roka<br />
<strong>2022</strong> ako veľkokapacitné asistenčné<br />
centrum pomoci pre ľudí z Ukrajiny.<br />
Centrum bude otvorené 24 hodín denne,<br />
7 dní v týždni. Denne v ňom dokážu<br />
vybaviť až 2 500 Ukrajincov, ktorí utiekli<br />
pred ru<strong>sk</strong>ou agresiou. Vojnový konflikt<br />
na území nášho východného suseda sa<br />
začal 24. februára. Sloven<strong>sk</strong>é hranice<br />
odvtedy prekročili státisíce utečencov,<br />
najmä žien a detí.<br />
V asistenčnom centre majú svoje<br />
pracovi<strong>sk</strong>á napríklad cudzinecká polícia<br />
Policajného zboru, Úrad práce, sociálnych<br />
vecí a rodiny SR, právne služby, ale<br />
aj psychosociálna či zdravotná pomoc.<br />
Klienti centra majú k dispozícii toalety,<br />
základné občerstvenie pri vstupe do<br />
budovy a pre deti je prichystaný det<strong>sk</strong>ý<br />
kútik s hračkami. Centrum je pomocou<br />
aj pre úrad cudzineckej polície na Regrút<strong>sk</strong>ej<br />
ulici v Bratislave-Vajnoroch na<br />
okraji mesta, ktoré muselo od začiatku<br />
zvládať nápor utečencov.<br />
Primátor Matúš Vallo uviedol, že v Bratislave<br />
doteraz zí<strong>sk</strong>alo štatút dočasného<br />
útoči<strong>sk</strong>a 11 848 ľudí. Pripomenul, že na<br />
hlavnej železničnej stanici zriadili po<br />
vypuknutí konfliktu v spolupráci s tretím<br />
sektorom, Okresným úradom Bratislava<br />
a železničnou spoločnosťou bod prvého<br />
kontaktu pre utečencov. „Na stanici sme<br />
pomohli vyše 15 000 ľuďom z Ukrajiny,<br />
pomohli sme ubytovať vyše 2 000 z nich.<br />
V tom čase sme začali prípravné práce<br />
na veľkokapacitnom asistenčnom<br />
centre,“ povedal primátor s tým, že<br />
väčšinu nákladov na prevádzku centra<br />
uhradí štát.<br />
Nájomné byty v Arborii, Trnava<br />
Investor<br />
Počet bytov 51<br />
Počet parkovacích miest 69<br />
Kooperativa poisťovňa<br />
z rakú<strong>sk</strong>ej <strong>sk</strong>upiny<br />
Vienna Insurance Group<br />
Obchodné prevádzky 4 Najnovší park<br />
v Bratislave<br />
môžu využiť aj<br />
hendikepované deti<br />
Nový viacúčelový park, ktorý ukončil výstavbu<br />
projektu Urban Residence, budú<br />
môcť využívať rodiny s deťmi, psičkári<br />
i športovci. Do relaxačných zón pribudlo<br />
aj špeciálne ihri<strong>sk</strong>o pre hendikepované<br />
deti. Zelený park s rozlohou až 2 000 m²<br />
zavŕšil viac ako štyri roky trvajúcu<br />
výstavbu projektu Urban Residence<br />
v bratislav<strong>sk</strong>om Novom Meste. Dopĺňa<br />
trojicu obytných a obchodných objektov,<br />
ktoré prirodzene prepája s areálom<br />
železničnej stanice Filiálka. Nový park,<br />
ktorý vybudoval developer – spoločnosť<br />
Lucron – v spolupráci s mest<strong>sk</strong>ou časťou,<br />
začiatkom apríla odovzdali do užívania<br />
obyvateľom Urban Residence aj širokej<br />
verejnosti. Nový park ponúka niekoľko<br />
zón, ktoré sa prirodzene prelínajú a vytvárajú<br />
aktívny priestor pre celú lokálnu<br />
komunitu. Okrem 41 nových vyrastených<br />
stromov v jeho vybavení nechýbajú<br />
pohodlné lavičky či kreslá, ale ani inovatívne<br />
ihri<strong>sk</strong>o pre deti so zdravotným<br />
znevýhodnením. Deti, ktoré používajú<br />
invalidný vozík, sa tu môžu zahrať v špeciálne<br />
navrhnutom pie<strong>sk</strong>ovi<strong>sk</strong>u alebo<br />
sa bezpečne pohojdať na hojdačkách či<br />
povoziť na kolotoči.<br />
<strong>ASB</strong>#230 BIZNIS A REALITY 19
Trh s bytmi<br />
vo veľkom<br />
ovplyvňuje<br />
inflácia<br />
Text: Monika<br />
Voleková<br />
Foto: COMPASS<br />
ARCHITEKTI, Penta<br />
Grafy a tabuľky:<br />
NBS, Realitná<br />
únia SR, Lexxus<br />
Sloven<strong>sk</strong>ý trh<br />
nehnuteľností zažíva od<br />
pandemického roka 2020<br />
celkom krušné, ale aj<br />
zaujímavé časy. Skrývajú<br />
sa pod povrchom za<br />
dôsledkami pandémie<br />
koronavírusu, dlhodobého<br />
rastu cien nehnuteľností<br />
či prevahy dopytu nad<br />
ponukou.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 20
Nie všetko však súvisí iba s financiami.<br />
V hre sú aj legislatívne<br />
podmienky výstavby a územného<br />
plánovania. V parlamente opäť<br />
9 %<br />
je medziročná hodnota<br />
inflácie vo februári <strong>2022</strong> podľa<br />
Štatistického úradu SR<br />
posunuli rokovanie o návrhoch<br />
novej stavebnej legislatívy, tentoraz<br />
na 26. apríla. Majú nahradiť často<br />
novelizovaný stavebný zákon<br />
ešte z roku 1976. Medzitým na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u pribudlo v čase uzávierky<br />
tohto čísla <strong>ASB</strong> vyše 60-tisíc<br />
ukrajin<strong>sk</strong>ých vojnových utečencov,<br />
ktorí potrebujú primerané bývanie<br />
rovnako ako sloven<strong>sk</strong>í občania.<br />
Ceny dynamicky rástli<br />
Kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvnil<br />
realitný trh v roku 2021, bolo<br />
podľa analytika Realitnej únie<br />
(RÚ) SR Vladimíra Kubrického<br />
zrýchlenie inflácie. Zasiahlo nielen<br />
stavebné materiály, ale aj bežné<br />
spotrebiteľ<strong>sk</strong>é tovary a služby. Pre<br />
nehnuteľnosti to znamenalo ďalšie<br />
posilnenie nákupného sentimentu<br />
a ešte dynamickejší cenový rast.<br />
Podporil ho aj pretrvávajúci previs<br />
dopytu nad ponukou či nízke<br />
úrokové sadzby hypoték. Pri zrýchlenej<br />
inflácii zostávajú nehnuteľnosti<br />
naďalej bezpečným prístavom<br />
pre investorov. V ich hľadáčiku<br />
sú najmä menšie byty, t. j. jednoa<br />
dvojizbové. Podiel investorov na<br />
nákupoch týchto bytov môže byť až<br />
polovičný.<br />
„S takýmto nastavením sa na<br />
realitnom trhu začalo obchodovať<br />
aj v roku <strong>2022</strong>. Kupovať nehnuteľnosti<br />
ľuďom nebránila ani<br />
pandémia koronavírusu. Práve<br />
naopak, ku kúpe ich ešte viac motivovala<br />
v duchu hesla ‚môj dom, môj<br />
hrad‘,“ uviedol analytik s tým, že za<br />
posledný polrok sa výrazne zrýchlil<br />
rast cien bytov. Už len vzhľadom na<br />
vysokú zotrvačnosť realitného trhu<br />
neočakáva v najbližších mesiacoch<br />
cenový obrat. Pokiaľ sa však vývoj<br />
ekonomiky nebude uberať dobrým<br />
smerom, cenový trend sa môže<br />
otočiť.<br />
Citeľný pokles ponuky<br />
Príliš optimistická vo svojich zisteniach<br />
o vývoji na realitnom trhu<br />
nie je ani Národná banka Sloven<strong>sk</strong>a<br />
(NBS). V jarnej správe o ekonomickom<br />
a menovom vývoji uviedla,<br />
že inflácia by mala v tomto roku<br />
zostať tesne pod 8 %, v roku 2023<br />
odhaduje v scenároch s vojnou jej<br />
zrýchlenie na 10 až 14 %.<br />
Ponukové ceny nehnuteľností na<br />
bývanie vo štvrtom štvrťroku 2021<br />
vzrástli medzikvartálne o 6,6 %.<br />
Medziročné tempo rastu dosiahlo<br />
22,1 %. Ide o jediný štvrťrok<br />
v minulom roku, keď ceny bytov<br />
rástli rýchlejšie ako ceny domov.<br />
Rast cien sprevádza citeľný pokles<br />
ponuky.<br />
Zrýchlenie tempa rastu cien<br />
nehnuteľností do istej miery tlmí<br />
priaznivý mzdový vývoj. Hodnoty<br />
indexu dostupnosti bývania sa<br />
preto zvyšovali pomalšie ako<br />
samotné ceny. Napriek tomu NBS<br />
pozoruje zhoršenie najmä v Prešov<strong>sk</strong>om,<br />
Bratislav<strong>sk</strong>om a Žilin<strong>sk</strong>om<br />
kraji. Index dostupnosti bývania<br />
v Žilin<strong>sk</strong>om kraji prekročil úroveň<br />
dlhodobého priemeru. Vývoj úrokových<br />
sadzieb vo štvrtom štvrťroku<br />
prispel k zlepšeniu dostupnosti len<br />
v obmedzenej miere.<br />
Podľa Štatistického úradu SR<br />
medziročná hodnota inflácie<br />
vo februári <strong>2022</strong> vzrástla na 9 %,<br />
v januári bola na úrovni 8,4 %.<br />
Najväčšia položka v štruktúre<br />
výdavkov sloven<strong>sk</strong>ých domácností<br />
– bývanie a energie – mala ceny<br />
Priemerné ceny rezidenčných nehnuteľností v jednotlivých krajoch podľa NBS<br />
v rokoch 2017 – 2021 (€/m²)<br />
Bratislav<strong>sk</strong>ý<br />
kraj<br />
Trnav<strong>sk</strong>ý<br />
kraj<br />
Nitrian<strong>sk</strong>y<br />
kraj<br />
Trenčian<strong>sk</strong>y<br />
kraj<br />
Žilin<strong>sk</strong>ý<br />
kraj<br />
Ban<strong>sk</strong>obystrický<br />
kraj<br />
Košický<br />
kraj<br />
Prešov<strong>sk</strong>ý<br />
kraj<br />
4. Q/2021 3 091 € 1 425 € 1 126 € 1 279 € 1 584 € 1 221 € 1 531 € 1 488 €<br />
4. Q/2020 2 470 € 1 194 € 971 € 1 065 € 1 336 € 1 092 € 1 434 € 1 226 €<br />
4. Q/2019 2 132 € 1 140 € 881 € 989 € 1 164 € 823 € 1 035 € 1 085 €<br />
4. Q/2018 2 016 € 1 106 € 810 € 832 € 990 € 780 € 1 <strong>04</strong>6 € 925 €<br />
4. Q/2017 1 905 € 950 € 658 € 740 € 868 € 731 € 1 050 € 806 €<br />
Zdroj: NBS<br />
Už na jeseň 2021<br />
trhová hodnota<br />
bytov stúpala<br />
medzimesačne<br />
o 3,1 až 4,2 %<br />
rovnako ako v januári medziročne<br />
vyššie o 13,2 %.<br />
Januárová úprava cien energií<br />
súvisela s nízkou porovnávacou<br />
základňou (v roku 2021 ceny<br />
energií klesli) a toto zvýšenie bude<br />
ovplyvňovať infláciu na medziročnej<br />
báze počas celého roka <strong>2022</strong>.<br />
Infláciu naďalej ťahali pokračujúce<br />
rasty cien stavebných materiálov<br />
premietnuté do rôznych zložiek<br />
segmentu bývania, ako aj zdražovanie<br />
pohonných látok.<br />
Rýchlosť japon<strong>sk</strong>ého<br />
šinkanzenu<br />
Rast cien pokračoval v prvom<br />
kvartáli <strong>2022</strong>. Realitný barometer<br />
RÚ SR uviedol priemernú cenu<br />
nehnuteľností v kraj<strong>sk</strong>ých mestách<br />
2 689 eur/m², v januári to bolo<br />
2 529 eur/m². Hoci medzimesačný<br />
rast cien bytov o 6,3 % vo februári<br />
<strong>2022</strong> je veľmi vysoký, nečakané to<br />
podľa analytika Kubrického nie je.<br />
„Už na jeseň 2021 začala rýchlosť<br />
rastu cien pripomínať japon<strong>sk</strong>ý<br />
rýchlik šinkanzen, keď trhová<br />
hodnota bytov stúpala medzimesačne<br />
o 3,1 až 4,2 %,“opísal vtedajší<br />
stav realitného trhu. Dovtedy<br />
pritom o viac ako 2 % ceny bytov<br />
z mesiaca na mesiac po<strong>sk</strong>očili len<br />
výnimočne. Rekordný medzimesačný<br />
februárový rast vo výške 6,3 %<br />
ide najmä na vrub jedno- a dvojizbových<br />
bytov. Nie je to náhoda,<br />
práve tam sa totiž koncentruje aj<br />
záujem realitných investorov.<br />
Okrem toho, že v Bratislave je<br />
vzhľadom na jej veľkosť v porovnaní<br />
s inými kraj<strong>sk</strong>ými mestami vyššia<br />
likvidita nehnuteľností, rozdiely sú<br />
podľa analytika najmä v cenách. No<br />
hoci sú byty v Bratislave najdrahšie,<br />
tempo rastu cien majú najnižšie.<br />
Zatiaľ čo v ostatných kraj<strong>sk</strong>ých<br />
mestách vzrástli ceny za posledný<br />
rok približne o tretinu, v metropole<br />
Sloven<strong>sk</strong>a len o šestinu. Spomedzi<br />
kraj<strong>sk</strong>ých miest sú najlacnejšie<br />
<strong>ASB</strong>#230 Trh s bytmi vo veľkom ovplyvňuje inflácia 21
yty v Trenčíne a Nitre. Práve tam<br />
pri starších troj- či štvorizbových<br />
bytoch nájdeme ešte ceny pod<br />
2 000 eur/m².<br />
V Bratislave dopyt po bytoch<br />
v novostavbách stagnuje<br />
Záujem o kúpu menších bytov<br />
v novostavbách v Bratislave potvrdila<br />
aj realitná spoločnosť Lexxus.<br />
Najpredávanejšou kategóriou<br />
zostali dvojizbové byty, no jej podiel<br />
sa oproti tretiemu štvrťroku 2021<br />
znížil. Klesali aj podiely štvora<br />
päťizbových bytov. Naopak, podiel<br />
počtu predaných jedno- a trojizbových<br />
bytov sa medzikvartálne<br />
zvýšil. Nákup bytov a apartmánov<br />
s investičným zámerom naďalej<br />
pretrváva, ale oproti minulosti sú<br />
tieto obchody sporadickejšie.<br />
Na konci posledného kvartálu<br />
minulého roka zaznamenal Lexxus<br />
pokračovanie klesajúceho trendu<br />
ponuky voľných bytov v bratislav<strong>sk</strong>ých<br />
novostavbách. Čo sa týka<br />
dopytu po bytoch v novostavbách,<br />
tam zaznamenal viac-menej stagnáciu.<br />
Aktivita developerov sa v poslednom<br />
kvartáli minulého roka mierne<br />
zvýšila. „Nové projekty vrátane<br />
nových etáp na trh priniesli takmer<br />
500 bytových jednotiek,“ sumarizuje<br />
ri<strong>sk</strong> manažér Peter Ondrovič.<br />
Na základe vývoja v poslednom<br />
kvartáli minulého roka očakával<br />
vyššiu aktivitu developerov aj<br />
v úvode roka <strong>2022</strong>. Tieto očakávania<br />
sa však zmenili po začatí<br />
vojnového konfliktu na Ukrajine.<br />
Úroky hypoték jemne stúpli<br />
V prvom kvartáli tohto roka<br />
významné banky na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
zvýšili úrokové sadzby hypoték.<br />
Medzi nimi bola aj VÚB, ktorá od<br />
7. marca zvýšila úrokové sadzby na<br />
všetkých fixáciách nateraz o 0,2 %.<br />
S najnižšou sadzbou aj po tejto<br />
úprave ostáva trojročný fix s 1,09 %.<br />
Banka informovala, že dôvodom<br />
bolo znižovanie nákupov cenných<br />
papierov v Eurosystéme, kam patrí<br />
aj Národná banka Sloven<strong>sk</strong>a.<br />
6 %<br />
je úroveň, ku ktorej sa blíži úroková<br />
sadzba hypoték v Če<strong>sk</strong>u<br />
V dôsledku poklesu dopytu<br />
po štátnych dlhopisoch, ale aj<br />
z dôvodu rastu úrokových sadzieb<br />
inde vo svete rastú výnosy dlhopisov,<br />
teda cena dlhodobých peňazí.<br />
„A to nepriamo pôsobí aj na cenu<br />
hypoték, pretože stúpajú aj požadované<br />
výnosy krytých dlhopisov,<br />
ktorými banky zí<strong>sk</strong>avajú zdroje<br />
od investorov na po<strong>sk</strong>ytovanie<br />
hypoték svojim klientom,“ ozrejmil<br />
svoj krok bankový dom.<br />
Podľa analytika Kubrického<br />
je vplyv rastu úrokových sadzieb<br />
hypoték na Sloven<strong>sk</strong>u zanedbateľný<br />
a dopyt po nehnuteľnostiach<br />
nezníži. Zvýšenie ceny peňazí v SR<br />
sa nedá porovnať s tým, čo sa deje<br />
v susednej Če<strong>sk</strong>ej republike. Tam sa<br />
úrokové sadzby hypoték šplhajú na<br />
úroveň 6 % ročne. „Rodiny, ktoré sú<br />
odkázané na hypotéku a sú s financovaním<br />
nehnuteľnosti na hrane,<br />
budú kúpu zvažovať opatrnejšie,“<br />
podotkol. V súvislosti s neistým<br />
makroekonomickým vývojom budú<br />
viac ako predtým uvažovať o finančnej<br />
rezerve na horšie časy.<br />
Banka kladie dôraz<br />
na rezervy<br />
V roku 2021 zasiahlo stavebný trh<br />
viacnásobné zdražovanie stavebných<br />
materiálov a prác. Ovplyvnilo<br />
to mnohé stavby, ich developerov<br />
aj verejnú správu, napríklad mestá<br />
a obce ako verejných obstarávateľov.<br />
Vedúca oddelenia financovania<br />
nehnuteľností vo VÚB Zuzana<br />
Kanalová reagovala, že pri nových<br />
projektoch dávajú v súčasnosti ešte<br />
väčší dôraz na rezervy. Žiadajú,<br />
aby boli minimálne vo výške 5 % zo<br />
stavebných nákladov. Klasickým<br />
ošetrením rizika banky je zvýšenie<br />
podielu vlastných zdrojov. „Pri<br />
existujúcich projektoch sa to rieši<br />
individuálne. V prospech projektov<br />
hrá fakt, že sa to dá premietnuť<br />
do cien,“ povedala s tým, že banka<br />
potom nemusí vykrývať zvýšené<br />
náklady úverom. Platí pravidlo, že<br />
banka zafinancuje maximálne 70 %<br />
nákladov projektu.<br />
Developeri sledujú ceny<br />
materiálov<br />
Každý developer si rieši cenu<br />
bytovej jednotky vlastným spôsobom.<br />
Spoločnosť JTRE uviedla, že<br />
klienti, ktorí majú podpísané zmluvy<br />
o budúcej zmluve na kúpu bytu,<br />
majú garantované ceny a zmluvné<br />
Priemerné ceny bytov v kraj<strong>sk</strong>ých mesatách<br />
podľa Realitnej únie SR ku koncu marca <strong>2022</strong><br />
Cena starších<br />
bytov (€/m 2 )<br />
podmienky. Jej zmluvy nemajú inflačné<br />
doložky ani klientom nedáva<br />
podpisovať dodatky o navyšovaní<br />
cien z dôvodu nárastu stavebných<br />
nákladov. „Nárast cien vstupov sa<br />
môže premietnuť do cien voľných<br />
bytov a, samozrejme, do budúcich<br />
projektov, keďže podľa najnovšieho<br />
vývoja vo svete to na stabilizáciu<br />
týchto cien zďaleka nevyzerá, o ich<br />
poklese ani nehovoriac,“ uviedol<br />
výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.<br />
Dodal, že majú osvedčenú stratégiu<br />
predaja, aby plynulo reagovali na<br />
zmenenú situáciu na trhu.<br />
Riaditeľ výstavby Cresco Real<br />
Estate Ladislav Hoffmann reagoval,<br />
že ceny v už podpísaných zmluvách<br />
doteraz nikdy neprehodnocovali<br />
napriek klauzule, ktorá im to<br />
za istých okolností umožňuje.<br />
Zvýšenie ceny na strane klienta<br />
by prichádzalo do úvahy len<br />
pri bezprecedentnom navýšení<br />
nákladov pri mimoriadnej situácii.<br />
Spoločnosť verí, že takáto situácia<br />
Cena novších<br />
bytov (€/m 2 )<br />
Bratislava 1-izb. + gars. 3 945 € 4 247 €<br />
2-izb. 3 801 € 4 184 €<br />
3-izb. 3 279 € 3 972 €<br />
4-izb. 3 286 € 4 140 €<br />
Trnava 1-izb. + gars. 3 241 € 3 579 €<br />
2-izb. 2 613 € 3 375 €<br />
3-izb. 2 378 € 3 037 €<br />
4-izb. 2 253 € 2 654 €<br />
Trenčín 1-izb. + gars. 2 367 € 2 236 €<br />
2-izb. 2 173 € 2 279 €<br />
3-izb. 2 068 € 2 186 €<br />
4-izb. 1 882 € 2 154 €<br />
Nitra 1-izb. + gars. 2 639 € 2 692 €<br />
2-izb. 2 135 € 2 737 €<br />
3-izb. 1 924 € 2 423 €<br />
4-izb. 1 784 € 2 510 €<br />
Ban<strong>sk</strong>á 1-izb. + gars. 3 087 € 3 670 €<br />
Bystrica 2-izb. 2 566 € 3 303 €<br />
3-izb. 2 446 € 2 884 €<br />
4-izb. 2 416 € 2 426 €<br />
Žilina 1-izb. + gars. 3 275 € 3 015 €<br />
2-izb. 2 458 € 2 681 €<br />
3-izb. 2 365 € 2 600 €<br />
4-izb. 2 149 € 1 958 €<br />
Prešov 1-izb. + gars. 2 806 € 3 037 €<br />
2-izb. 2 468 € 2 999 €<br />
3-izb. 2 138 € 2 702 €<br />
4-izb. 2 536 € 2 427 €<br />
Košice 1-izb. + gars. 3 682 € 3 940 €<br />
2-izb. 2 937 € 3 363 €<br />
3-izb. 2 714 € 3 090 €<br />
4-izb. 2 326 € 2 779 €<br />
Zdroj: Realitná únia SR<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 22
nenastane. Ani výnimočné tempo<br />
rastu cien materiálov za posledné<br />
roky, ktoré spôsobila najmä pandémia,<br />
nepreniesli na kupujúcich.<br />
Developer YIT Slovakia v existujúcich<br />
podpísaných zmluvách<br />
nebude meniť ceny, povedal riaditeľ<br />
developer<strong>sk</strong>ých projektov spoločnosti<br />
Peter Dovala. „Aktuálne však<br />
vyhodnocujeme vplyv súčasnej<br />
situácie na trhu a najmä z dôvodu<br />
vysokej nestability cien stavebných<br />
materiálov a neschopnosti predpovedať<br />
a viazať nákupné ceny zvažujeme<br />
podpisovanie všetkých nových<br />
zmlúv s možnosťou navýšenia ceny,<br />
pričom klient bude mať právo odstúpiť,<br />
ak takáto <strong>sk</strong>utočnosť reálne<br />
nastane,“ uviedol.<br />
Vývoj počtu bytov na prenájom v Bratislave<br />
6 000<br />
5 000<br />
4 000<br />
3 000<br />
2 000<br />
1 000<br />
0<br />
5,2 %<br />
-2,5 %<br />
Ukrajinci rozhýbali trh<br />
s nájmami<br />
Vojnový konflikt na Ukrajine dal od<br />
24. februára tohto roka do pohybu<br />
milióny jej obyvateľov. Sloven<strong>sk</strong>é<br />
hranice prekročilo vyše 280-tisíc<br />
Ukrajincov a o štatút dočasného<br />
útoči<strong>sk</strong>a požiadalo vyše 60-tisíc<br />
z nich. Títo ľudia potrebujú bývať<br />
a ich záujem ostať u nás ovplyvní<br />
vývoj vojnového konfliktu.<br />
V prvých týždňoch sa o nich na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u postarali príbuzní, priatelia,<br />
samosprávy či charitatívne<br />
organizácie. V súvislosti s ubytovaním<br />
Ukrajincov v hoteloch<br />
a penziónoch schválila vláda nariadenie,<br />
ktoré sa týka príspevkov<br />
za ubytovanie utečencov z Ukrajiny<br />
-32,0 %<br />
2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q<br />
2019 2020 2021 <strong>2022</strong><br />
Prenájom (ľavá os)<br />
7,2 %<br />
5,5 %<br />
12,4 %<br />
-8,8 %<br />
9,5 %<br />
Medzikvartálna zmena (pravá os)<br />
-0,1 %<br />
-8,6 %<br />
-19,0 %<br />
6,2 %<br />
15 %<br />
10 %<br />
5 %<br />
0 %<br />
-5 %<br />
-10 %<br />
-15 %<br />
-20 %<br />
-25 %<br />
-30 %<br />
-35 %<br />
Zdroj: Lexxus<br />
predbežne do konca júna. Majú ich<br />
vyplácať obce na účet alebo v hotovosti,<br />
maximálne majú dosiahnuť<br />
500 až 1 250 eur mesačne podľa<br />
počtu miestností. Samosprávy si<br />
peniaze uplatnia od štátu.<br />
Ri<strong>sk</strong> manažér realitnej spoločnosti<br />
Lexxus Peter Ondrovič<br />
povedal, že ukrajin<strong>sk</strong>á migrácia<br />
ovplyvní viaceré lokálne rezidenčné<br />
trhy vrátane bratislav<strong>sk</strong>ého.<br />
„V prvom rade sa očakáva zvýšený<br />
záujem o prenájom nehnuteľností,<br />
čo môže prispieť k rýchlejšiemu<br />
zotaveniu trhu prenájmu. Ten bol<br />
na vzostupe už od polovice minulého<br />
roka, pričom súčasná migrácia<br />
môže zotavovanie tejto časti trhu<br />
urýchliť,“ konštatoval.<br />
Podľa jeho vedomostí si Ukrajinci<br />
hľadajú väčšinou prenájom.<br />
Ich realitná spoločnosť prenajíma<br />
byty do výšky nájomného 800 eur<br />
za mesiac. Sú aj klienti, ktorí<br />
hľadajú vyššiu kvalitu bývania, kde<br />
sa nájom pohybuje od 1 000 eur<br />
vyššie. Ide o matky s deťmi a o viacgeneračné<br />
rodiny. Sú to ľudia, ktorí<br />
majú Bratislavu ako prestupnú<br />
stanicu pred odchodom do iných<br />
krajín EÚ. Prípadne tu majú prácu<br />
v nadnárodných korporáciách,<br />
v ktorých pracovali doma, alebo tu<br />
majú člena rodiny, ktorý tu pracoval<br />
už pred vojnovým konfliktom. ■<br />
Aké nové rezidenčné projekty alebo fázy pripravujete na rok <strong>2022</strong>?<br />
Pavel Pelikán<br />
výkonný riaditeľ JTRE<br />
River Park,<br />
Klingerka, Ovocné<br />
sady<br />
Intenzívne pracujeme na<br />
príprave projektov ako River<br />
Park 2 a Klingerka 2 a 3.<br />
Vzhľadom na nepredvídateľnosť<br />
úradných konaní<br />
a blížiace sa komunálne voľby<br />
nie je možné odhadnúť, kedy<br />
sa podarí zí<strong>sk</strong>ať potrebné<br />
povolenia. Do predaja však<br />
pripravujeme posledné dva<br />
bytové domy v Ovocných<br />
sadoch Trnávka, ktoré už sú<br />
vo výstavbe.<br />
Ladislav Hoffmann<br />
riaditeľ výstavby<br />
Cresco Real Estate<br />
Slnečnice, Agáty<br />
Spúšťame predaj ďalšej<br />
etapy Slnečníc: Nad mestom.<br />
Dokončujeme časť UNIQ vo<br />
Viladomoch. V prvej budove<br />
UNIQ prebehla kolaudácia<br />
v 1. Q/<strong>2022</strong>. Pri ďalších troch<br />
budovách podáme žiadosti<br />
o kolaudáciu v prvej polovici<br />
roku <strong>2022</strong>. Slnečnice POP<br />
dokončíme tento rok a <strong>sk</strong>olaudujeme<br />
prvú budovu. Ostatné<br />
dva objekty čaká kolaudácia<br />
v roku 2023. V Dúbravke sme<br />
začiatkom tohto roku začali<br />
stavbu projektu Agáty.<br />
Ivan Rolný<br />
člen predstavenstva ITB<br />
Development<br />
Čerešne<br />
Rok <strong>2022</strong> sa nesie v znamení<br />
dokončenia a kolaudácie<br />
2. fázy Čerešní – Čerešne<br />
Lake. Prvé bloky I, J, K už<br />
kolaudačným procesom prechádzajú,<br />
v blokoch L, M<br />
a N sa začiatok kolaudácie<br />
plánuje koncom roka <strong>2022</strong>.<br />
Na úspešnú etapu s vodnou<br />
lagúnou a výškovou dominantou<br />
Čerešní nadviažeme<br />
začatím predaja ďalšej fázy<br />
Čerešne Residence.<br />
Peter Dovala<br />
riaditeľ developer<strong>sk</strong>ých<br />
projektov YIT Slovakia<br />
Nuppu, Zwirn<br />
Pripravujeme spustenie<br />
predaja ďalších etáp projektov<br />
Nuppu a Zwirn. V prípravných<br />
fázach máme naďalej aj novovznikajúci<br />
projekt v území<br />
bývalej panelárne a priľahlého<br />
priemyselného areálu na<br />
Mlyn<strong>sk</strong>ých nivách.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Trh s bytmi vo veľkom ovplyvňuje inflácia 23
VPLYV VOJNY<br />
NA ceny bytov<br />
Juraj Nevolník<br />
výkonný riaditeľ<br />
Penta Real Estate Sloven<strong>sk</strong>o<br />
AKÝ VPLYV BUDE MAŤ PODĽA<br />
VÁŠHO NÁZORU VOJNA NA<br />
UKRAJINE NA CENY REZIDENČNÝCH<br />
NEHNUTEĽNOSTÍ NA SLOVENSKU?<br />
POZORUJETE UŽ DNES NEJAKÉ<br />
INDÍCIE? KEDY A V AKEJ MIERE SA<br />
PREJAVÍ?<br />
Opýtali sme sa štyroch odborníkov<br />
z oblasti realitného biznisu – zástupcu<br />
developera, realitno-poraden<strong>sk</strong>ej firmy,<br />
realitnej kancelárie a ekonomického<br />
analytika.<br />
TEXT: Denisa<br />
Kureková<br />
FOTO: archív<br />
respondentov<br />
V krátkodobom horizonte<br />
pozorujeme šok<br />
v dodávateľ<strong>sk</strong>om reťazci<br />
aj v cenách energií<br />
Ešte je príliš <strong>sk</strong>oro detailnejšie hovoriť<br />
o tom, ako tento konflikt ovplyvní realitný<br />
trh. Veľkým otáznikom ostáva, ako<br />
dlho vojna na Ukrajine potrvá a koľko<br />
ukrajin<strong>sk</strong>ých občanov pracujúcich<br />
v stavebníctve či iných odvetviach sa<br />
na základe povolávacích rozkazov bude<br />
vracať do svojej vlasti, aká veľká bude<br />
migračná vlna a aké množstvo utečencov<br />
sa rozhodne ostať žiť na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />
Dlhodobý vplyv je veľmi ťažké odhadnúť,<br />
v krátkodobom horizonte pozorujeme<br />
šok v dodávateľ<strong>sk</strong>om reťazci aj<br />
v cenách energií. Zároveň očakávame<br />
výrazné zvyšovanie cien stavebných<br />
materiálov, a to najmä železa, ocele<br />
a dreva. Berúc však do úvahy rastúcu<br />
infláciu a spomínané zvyšovanie cien<br />
stavebných materiálov, nevidím dôvod,<br />
prečo by ceny bytov nemali rásť.<br />
Takisto nevidíme ani zmeny na trhu, čo<br />
sa týka ponuky a dopytu, bytov je stále<br />
nedostatok a apetít po kúpe nehnuteľností<br />
rastie. To sú všetko faktory, ktoré<br />
podporujú zdražovanie.<br />
Ak to teda zhrniem, máme na trhu<br />
nedostatok nehnuteľností, drahší<br />
materiál, vyššie ceny energií, objektívne<br />
problémy s pracovnou silou a navyše aj<br />
zdĺhavé povoľovacie procesy. To všetko<br />
hovorí v prospech zvyšovania cien.<br />
Osobne som názoru, že medziročne<br />
môžu ceny bytov porásť o viac ako<br />
10 percent.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 24
Ján Bošácky<br />
vedúci oddelenia prie<strong>sk</strong>umu trhu<br />
a strategického poradenstva JLL<br />
Nataša Polakovičová<br />
licencovaná realitná maklérka,<br />
RIEŠIME BÝVANIE<br />
Boris Fojtík<br />
ekonomický analytik<br />
Tatra banky<br />
Dve obrov<strong>sk</strong>é ekonomiky<br />
dodávajúce strategické<br />
suroviny sú vo vojne<br />
a dosah na ceny je zásadný<br />
Vplyv vojny na Ukrajine<br />
na rast cien rezidenčných<br />
nehnuteľností je iba<br />
sekundárny<br />
V krátkodobom<br />
horizonte bude<br />
viditeľný najmä záujem<br />
o prenájom bývania<br />
Ceny nehnuteľností na Sloven<strong>sk</strong>u rástli<br />
za posledné dva roky veľmi výrazne.<br />
Trh sa z logických dôvodov katalyzoval<br />
sociálnymi zmenami a aj vzhľadom na<br />
nedostatok produktov na trhu sa stalo,<br />
že ceny vystúpili na predtým nepredstaviteľné<br />
úrovne. Počas pandémie sme<br />
zažívali totálny „výpredaj“ hypoték,<br />
čomu je podľa aktuálnych trendov<br />
koniec. Úrokové sadzby začínajú postupne<br />
rásť s tým, že nikto nevie, na akých<br />
úrovniach a či sa vôbec stabilizujú. To<br />
znamená menšiu dostupnosť pre slabšie<br />
zárobkové <strong>sk</strong>upiny a vyššie náklady pre<br />
všetkých.<br />
Stavebníctvo, kde sa očakávalo<br />
upokojenie inflácie z dôvodu obnovenia<br />
a náhrady logistických reťazcov, dostalo<br />
ďalšiu „podpásovku“, keďže dve obrov<strong>sk</strong>é<br />
ekonomiky dodávajúce strategické<br />
suroviny sú vo vojne a dosah na ceny<br />
takmer všetkých produktov na trhu je<br />
zásadný. Hrozí, že môže nastať úplný<br />
výpadok. Navyše v dôsledku utečeneckej<br />
vlny, ktorá spôsobí ďalší dopyt po<br />
bývaní, nemôžeme o akomkoľvek zlacňovaní<br />
ani len snívať. Vo väčšine miest<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u je povoľovanie projektov<br />
na bývanie na dlhé lakte a flexibilita<br />
samospráv na úrovni <strong>sk</strong>la pri izbovej<br />
teplote. V sumári teda očakávame okrem<br />
neprestávajúceho trendu rastu cien aj<br />
novinku v podobe rastu cien nájmov, čo<br />
sekundárne spôsobí ešte väčší dopyt<br />
i po investičnej kúpe nehnuteľností na<br />
bývanie. Dúfam však, že sa mýlim.<br />
Primárny vplyv na dynamický rast cien<br />
majú aktuálne dva faktory: rastúca inflácia<br />
a rastúce úrokové sadzby a s tým<br />
súvisiaca jemná panika kupujúcich:<br />
„Ak teraz nekúpim, zajtra už bude<br />
ne<strong>sk</strong>oro.“<br />
Prvý faktor – inflácia – navyše priviedol<br />
na trh novú <strong>sk</strong>upinu kupujúcich<br />
s hotovosťou. Tí hľadajú rýchle riešenie,<br />
ako zabezpečiť hodnotu svojich úspor,<br />
a preto v prvom kroku kupujú nehnuteľnosti.<br />
V druhom kroku ich ponúkajú<br />
na prenájom, čo je akýsi bonus navyše.<br />
Ich užívateľmi, teda nájomníkmi, môžu<br />
byť práve utečenci z Ukrajiny, ktorí sa<br />
rozhodne postarali o vítané oživenie<br />
trhu s nájmami, ktorý posledné dva roky<br />
trpel v súvislosti s covidom-19.<br />
Preto si myslím, že vplyv vojny na<br />
Ukrajine na rast cien rezidenčných<br />
nehnuteľností je iba sekundárny a takto<br />
to bude aj v blízkej budúcnosti.<br />
Vplyv vojny na Ukrajine na ceny<br />
nehnuteľností môže mať veľmi rôznorodé<br />
dôsledky. Jej finálny vplyv na<br />
sloven<strong>sk</strong>ý realitný trh je dnes veľmi<br />
ťažko predpokladať. Bude závisieť<br />
najmä od ďalšieho trvania konfliktu<br />
a od toho, ako dokážeme utečencov<br />
prijať a integrovať do spoločnosti.<br />
V prvom rade je preto dôležité povedať,<br />
o akom scenári vývoja vojny ďalej<br />
uvažujeme. Predpokladajme, že boje sa<br />
už nebudú rozširovať a do pol roka sa<br />
dohodne mier s podmienkou, že Ru<strong>sk</strong>o<br />
si ponechá časť z dnes okupovaných<br />
území.<br />
V tomto prípade by prílev ďalších<br />
utečencov ustal. V krátkodobom horizonte<br />
je/bude viditeľný najmä záujem<br />
o prenájom bývania. Táto časť trhu<br />
bola počas koronakrízy v útlme. Impulz<br />
v podobe záujemcov z Ukrajiny prinesie<br />
na trh s nájomným bývaním oživenie<br />
a dodatočný dopyt.<br />
V horizonte viac ako pol roka sa<br />
preto dá očakávať postupné utlmovanie<br />
efektu zvýšeného dopytu po nájme.<br />
V prípade, že budeme v integrácii<br />
utečencov do spoločnosti úspešní<br />
a budú mať záujem tu zostať, bude sa<br />
generovať dodatočný dopyt aj po kúpe<br />
nehnuteľností a ten bude podporovať<br />
ďalší rast cien nehnuteľností. No<br />
odhadnúť dnes mieru tohto vplyvu je<br />
extrémne náročné, keďže nemáme ani<br />
úplné dáta o počtoch utečencov, ktorí<br />
sa na Sloven<strong>sk</strong>u nachádzajú.<br />
<strong>ASB</strong>#230 VPLYV VOJNY NA ceny bytov 25
Byty sú drahé,<br />
developerov<br />
brzdia pomalé<br />
procesy<br />
TEXT: Jozef<br />
Tvardzík<br />
FOTO: isifa/<br />
Shutterstock,<br />
iStock, Miro<br />
Pochyba<br />
GRAF: LEXXUS<br />
Rast cien nehnuteľností<br />
je divoký a dramatický.<br />
Extrémom je bratislav<strong>sk</strong>ý<br />
trh, ktorý sa vymkol spod<br />
kontroly. Meter štvorcový<br />
v bežnom bratislav<strong>sk</strong>om<br />
byte sa v poslednom<br />
štvrťroku minulého roka<br />
predával za 3 091 eur.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 26
Ceny nehnuteľností po celom<br />
Sloven<strong>sk</strong>u rastú, ale rekordérom<br />
je Bratislav<strong>sk</strong>ý kraj. Koncom minulého<br />
roka bolo podľa najnovších<br />
dát Národnej banky Sloven<strong>sk</strong>a<br />
(NBS) zaznamenané medziročné<br />
zdraženie o 25 percent. V priebehu<br />
štyroch rokov sa tak bratislav<strong>sk</strong>é<br />
byty zhodnotili až o 53 percent.<br />
To znamená, že ak niekto koncom<br />
roka 2018 kupoval trojizbák<br />
s výmerou 70 metrov štvorcových,<br />
v priemere zaň zaplatil 141-tisíc<br />
eur. Dnes by za ten istý byt zaplatil<br />
o 75-tisíc eur viac.<br />
3 roky<br />
bežne trvá celý proces povoľovania<br />
stavby, len zí<strong>sk</strong>anie záväzného<br />
stanovi<strong>sk</strong>a magistrátu trvá aj rok<br />
Analytici NBS upozorňujú, že<br />
súčasný vysoký rast cien je pretrvávajúcim<br />
dôsledkom poklesu ponuky<br />
počas pandémie. „V roku 2020 sme<br />
boli svedkami najmä poklesu počtu<br />
nových začatých bytov,“ tvrdia.<br />
Trend sa začal obracať v druhom<br />
štvrťroku 2021, keď sa výstavba<br />
rozbehla vo väčšej miere, ale obrov<strong>sk</strong>ý<br />
záujem o nehnuteľnosti ponuka<br />
ani zďaleka nedokáže uspokojiť.<br />
Otvorene sa začína hovoriť<br />
o nafukovaní realitnej bubliny.<br />
V najnovšej správe NBS spomína<br />
takzvaný kompozitný index na hodnotenie<br />
vývoja cien bývania, ktorý<br />
sa „viditeľne zvýšil a dostal sa do<br />
pásma vysokého rizika cenovej korekcie“.<br />
To znamená, že rýchly rast<br />
cien sa začína výraznejšie odpájať<br />
od takzvaných ekonomických fundamentov,<br />
teda od vývoja príjmov,<br />
cien nájmov, objemov úverov či<br />
novej výstavby.<br />
To, že sloven<strong>sk</strong>ý trh s nehnuteľnosťami<br />
je „nadhodnotený“, konštatuje<br />
aj Európ<strong>sk</strong>y výbor pre systémové<br />
riziká (ESRB), ktorý v Európ<strong>sk</strong>ej<br />
únii dohliada na finančný systém.<br />
Varovanie pre Sloven<strong>sk</strong>o vydal vo<br />
februári.<br />
Obdobie po bubline<br />
Súčasná situácia na trhu s bývaním<br />
pripomína rok 2008. Vtedy na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u pra<strong>sk</strong>la realitná bublina,<br />
ktorej predchádzalo prudké až<br />
iracionálne zdražovanie nehnuteľností.<br />
Predávalo sa vtedy všetko,<br />
čo sa na realitnom trhu ocitlo – bez<br />
ohľadu na cenu, lokalitu či kvalitu<br />
použitých materiálov.<br />
Bankrot americkej investičnej<br />
banky Lehman Brothers, ktorý<br />
vyvolal krízu dôvery k bankovému<br />
sektoru, sa vtedy okamžite odrazil<br />
na sloven<strong>sk</strong>om realitnom trhu.<br />
V tom čase stál meter štvorcový<br />
bratislav<strong>sk</strong>ého bytu dvetisíc eur. Po<br />
kríze nasledovalo hluché obdobie<br />
stagnácie cien nehnuteľností, ktoré<br />
trvalo dlhých osem rokov. Na realitnom<br />
trhu ležali tisíce nepredajných<br />
bytov, množstvo lokálnych developerov<br />
<strong>sk</strong>rachovalo a zahraniční<br />
zdvihli kotvy a zo sloven<strong>sk</strong>ého trhu<br />
sa načas stiahli. V období medzi<br />
rokmi 2008 až 2015 ľudia dokonca<br />
špekulatívne vyčkávali s kúpou,<br />
pretože predpokladali, že ceny<br />
bytov pôjdu ešte nižšie.<br />
V roku 2016 sa bratislav<strong>sk</strong>é byty<br />
konečne odrazili od cenového dna.<br />
Dôvodom bolo vyostrenie konkurenčného<br />
boja medzi bankami.<br />
Vtedajší opozičný poslanec<br />
Miroslav Beblavý cez parlament<br />
pretlačil kľúčovú legislatívnu<br />
zmenu. Výrazne ňou znížil poplatok<br />
za predčasné splatenie hypotéky,<br />
hoci sa ne<strong>sk</strong>ončila viazanosť úroku.<br />
Namiesto piatich percent si banky<br />
od klienta mohli pýtať „pokutu“ maximálne<br />
vo výške jedného percenta<br />
zo zostatku hypotéky.<br />
Touto zmenou sa rozbehol<br />
refinančný kolotoč, ktorý okresal<br />
úrokové sadzby hypoték. Kým<br />
v roku 2015 bola priemerná sadzba<br />
pri hypotéke nad troma percentami,<br />
v decembri 2016 prvýkrát klesla<br />
pod dve percentá. Banky navyše<br />
nemali pri po<strong>sk</strong>ytovaní hypoték<br />
také zviazané ruky ako dnes.<br />
Po<strong>sk</strong>ytovali hypotéky až do výšky<br />
100 percent hodnoty nehnuteľnosti.<br />
Lacné hypotekárne úvery zobudili<br />
nielen tých, ktorí potrebovali<br />
niekde bývať, ale svoju príležitosť<br />
vycítila aj nemalá <strong>sk</strong>upina investorov,<br />
ktorí zistili, že nehnuteľnosti sú<br />
<strong>sk</strong>velým nástrojom na zhodnocovanie<br />
peňazí.<br />
Na tento nával po dlhom období<br />
obmedzenej výstavby pre nedostatok<br />
záujmu zo strany kupujúcich<br />
neboli developeri pripravení.<br />
Onedlho však ponuka bytov prestala<br />
stačiť silnému dopytu, čo sa od roku<br />
2017 začalo prejavovať výraznejším<br />
prepisovaním cenoviek trvajúcim<br />
dodnes. Developeri sa snažili stavať<br />
byty rýchlejšie a pružnejšie a reagovať<br />
tak na záujem trhu. Narazili<br />
na legislatívne bariéry, ktoré im<br />
znepríjemňujú život aj v súčasnosti.<br />
Pandémia bol prekážkou, ktorá zlú<br />
situáciu ešte vyostrila.<br />
Pomalé procesy<br />
Inštitút urbánneho rozvoja (IUR)<br />
upozornil, že iba v Bratislave<br />
v súčasnosti chýba približne 40-tisíc<br />
bytov, pričom v roku 2020 vznikla<br />
alarmujúca situácia, keď súhlasné<br />
záväzné stanovi<strong>sk</strong>o mesta zí<strong>sk</strong>alo<br />
iba 1 957 bytových jednotiek, čo<br />
je o tisícku menej ako <strong>sk</strong>olaudovaných<br />
bytov za rovnaké obdobie.<br />
„O 40-tisíc bytoch hovorí aj samo<br />
mesto v koncepcii mest<strong>sk</strong>ej bytovej<br />
politiky. Malý objem bytovej výstavby<br />
v hlavnom meste je, žiaľ, dlhodobý<br />
jav,“ vraví riaditeľ Inštitútu<br />
urbánneho rozvoja Juraj Suchánek.<br />
Dopyt po bytoch v Bratislave už<br />
niekoľko rokov prevyšuje ponuku.<br />
Svedčí o tom pokles počtu voľných<br />
bytov, ktorý sa za posledných päť<br />
rokov znížil o takmer 60 percent,<br />
na čo upozorňuje hlavný analytik<br />
Bencont Investments Rudolf<br />
Bruchánik. Bratislava má obrov<strong>sk</strong>ý<br />
rozsah plôch určených územným<br />
plánom na občian<strong>sk</strong>u vybavenosť,<br />
ale nepomerne menej plôch<br />
určených na viacpodlažnú bytovú<br />
výstavbu, upozorňuje Suchánek.<br />
Počet voľných<br />
bytov sa za<br />
posledných<br />
5 rokov znížil<br />
o takmer 60 %.<br />
Developeri by radi stavali viac,<br />
ale dostať sa k potrebným povoleniam<br />
od mesta je beh na dlhú trať.<br />
Je to maratón pretkaný spleťou<br />
komplikovaných, neistých a extrémne<br />
dlhých procesov. Byty, ktoré<br />
sa stavajú dnes, sú výsledkom investičných<br />
rozhodnutí, ktoré sa vo<br />
väčšine prípadov prijali ešte pred<br />
rokmi. „Len zí<strong>sk</strong>anie záväzného<br />
stanovi<strong>sk</strong>a magistrátu trvá aj rok<br />
a celý proces povoľovania stavby sa<br />
bežne natiahne na tri roky,“ tvrdí<br />
<strong>ASB</strong>#230 Byty sú drahé, developerov brzdia pomalé procesy 27
← Na území Palmy<br />
nemôže Corwin<br />
v súčasnom stave<br />
legálne umiestniť<br />
byty ani občian<strong>sk</strong>u<br />
vybavenosť prístupnú<br />
verejnosti.<br />
riaditeľ výstavby Cresco Real Estate<br />
Ladislav Hoffmann.<br />
Výstavbu brzdí územný plán<br />
Bratislavy, ktorý prešiel iba parciálnymi<br />
a nedostatočnými úpravami,<br />
a výstavba je blokovaná aj tam, kde<br />
by sa stavať dalo. „Stačí, že časť<br />
susedov v lokalite vysloví s novou<br />
výstavbou nesúhlas. Mnohé lokality,<br />
kde by sa bývanie mohlo realizovať<br />
z infraštruktúrneho pohľadu,<br />
ostávajú prázdne. Je tam plánované<br />
niečo iné, čo sa pravdepodobne aj<br />
tak nezrealizuje,“ vraví Hoffmann.<br />
Vlastníci tých pár pozemkov, na<br />
ktorých je výstavba možná, ich buď<br />
vôbec nepredávajú, alebo za ne<br />
pýtajú také vysoké ceny, že sa developerovi<br />
výstavba často neoplatí.<br />
Michal Hájek, vedúci oddelenia<br />
predaja a marketingu z developer<strong>sk</strong>ej<br />
spoločnosti Corwin, otvorene<br />
hovorí, že dôvodom slabej ponuky<br />
sú prísne normy a pomalé, neraz<br />
duplicitné a spolitizované povoľovacie<br />
konanie. „Napriek tomu, že<br />
v Bratislave máme obrov<strong>sk</strong>ý dopyt<br />
a priestor na výstavbu nového<br />
bývania, naše regulatórne prostredie<br />
spôsobuje, že nemôžeme stavať.<br />
V lepšom prípade administratívne<br />
procesy trvajú omnoho dlhšie než<br />
samotná výstavba,“ vysvetľuje Hájek.<br />
Aktuálna situácia sa dá podľa<br />
neho ilustrovať na príklade<br />
brownfieldu Palma, ktorý developer<br />
kúpil ešte na jeseň 2019. V tom<br />
čase šlo o zanedbané budovy<br />
Priemerná cena voľných dvojizbových a trojizbových bytov<br />
v Bratislave (€/m 2 s DPH)<br />
4 300 €<br />
4 100 €<br />
3 900 €<br />
3 700 €<br />
3 500 €<br />
3 300 €<br />
3 100 €<br />
2 900 €<br />
2 700 €<br />
2 500 €<br />
2 300 €<br />
1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q<br />
2020 2021 <strong>2022</strong><br />
Dvojizbové<br />
Trojizbové<br />
plné rozbitého <strong>sk</strong>la, holubov<br />
a odpadkov. Ako bývalý závod<br />
je tento areál v územnom pláne<br />
vedený ako stabilizované územie,<br />
ktoré je určené pre priemysel.<br />
Hoci ani mesto, mest<strong>sk</strong>á časť Nové<br />
Mesto, ani obyvatelia nechcú, aby<br />
v lokalite znovu vyrástla fabrika,<br />
toto územie nemožno premeniť na<br />
nový rezidenčný projekt. „Bohužiaľ,<br />
mnohé pozemky ležia ladom, zatiaľ<br />
čo sa Bratislava rozrastá do šírky,<br />
pribúdajú nové satelity, spolu<br />
s nimi počet áut na cestách a radšej<br />
sa zaberá poľnohospodár<strong>sk</strong>a pôda<br />
na okrajoch mesta,“ vraví Hájek.<br />
Situáciu s výstavbou vyostrilo<br />
prísnejšie posudzovanie nových<br />
projektov. Po nástupe nového primátora<br />
Matúša Valla došlo k ukončeniu<br />
bežnej praxe, keď developeri<br />
legálne obchádzali územný plán tak,<br />
že namiesto obchodov či kancelárií<br />
stavali apartmány a ateliéry. Tie však<br />
v realite slúžili ako plnohodnotné<br />
byty – rozdiel bol v tom, že bolo ťažšie<br />
zí<strong>sk</strong>ať na danej adrese trvalý pobyt.<br />
„Magistrát túto výstavbu označoval<br />
za obchádzanie pravidiel, čo by<br />
mohol byť krok správnym smerom.<br />
Lenže nenastala sľubovaná zmena<br />
územných plánov, preto rozvoj<br />
mesta ostáva v nežiaducom medzistave<br />
s množstvom nevyužitých<br />
brownfieldov,“ vysvetľuje prezident<br />
Národnej asociácie realitných<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 28
inzerce lomax jaro universal <strong>2022</strong> 57x266 mm SK.ai 1 22.03.2<br />
kancelárií Ján Palenčár. Podľa<br />
neho vedenie mesta svojím prístupom<br />
obmedzuje výstavbu bytov<br />
v Bratislave a čiastočne prispieva<br />
k zvyšovaniu cien bývania.<br />
60 %<br />
o toľko narástla v roku 2021<br />
cena ocele<br />
V posledných dvoch rokoch developerom<br />
sťažuje život pri povolených<br />
stavbách ďalšia nepríjemnosť – rast<br />
stavebných nákladov, energií, ceny<br />
práce a ďalších vstupov, ktoré sa<br />
musia prejaviť v cene nehnuteľností.<br />
V stavebníctve ide už o druhú veľkú<br />
vlnu zdražovania (po vlaňajšku),<br />
ktorá dolieha na stavebné firmy.<br />
Vlani sa napríklad o 60 percent<br />
zvýšili ceny ocele, ktorá slúži ako<br />
výstuž prefabrikovaných konštrukcií,<br />
základových dosiek a betónu<br />
alebo vo forme samostatných oceľových<br />
nosníkov. Vyššie ceny sú aj pri<br />
cemente, polystyréne či pohonných<br />
látkach.<br />
Problémom je nedostatok pracovnej<br />
sily na stavbách, ale vďaka<br />
otvorenému pracovnému trhu Európ<strong>sk</strong>ej<br />
únie lokálnych ľudí dokážu<br />
doplniť Ukrajinci alebo Srbi. „Ako<br />
väčší problém vnímame zatiaľ <strong>sk</strong>ôr<br />
kvalitu a kvalifikovanosť pracovnej<br />
sily,“ dodáva riaditeľ výstavby Cresco<br />
Real Estate Ladislav Hoffmann.<br />
Kam podľa vás môžu ešte<br />
vystúpiť ceny nehnuteľností<br />
v Bratislave?<br />
Rudolf Bruchánik, hlavný<br />
analytik Bencont Investments:<br />
„Z dlhodobého hľadi<strong>sk</strong>u budú<br />
pravdepodobne rásť stále,<br />
na nasledujúce roky je však<br />
ťažké odpovedať vzhľadom na<br />
množstvo rizík, ktoré sa objavili<br />
v posledných mesiacoch.<br />
Momentálne to pri obmedzenej<br />
ponuke a stále vysokom<br />
dopyte vyzerá <strong>sk</strong>ôr na ďalšie<br />
zvyšovanie cien, aj keď medziročné<br />
tempo rastu by sa malo<br />
spomaliť smerom k piatim<br />
až desiatim percentám. Veľa<br />
však bude závisieť od inflácie<br />
a s ňou spojeného zvyšovania<br />
úrokových sadzieb.“<br />
Čo bude ďalej<br />
Problémy developerov a vysoké<br />
ceny bývania sa snaží čiastočne<br />
riešiť vicepremiér Štefan Holý<br />
(Sme rodina). Pripravil nový<br />
stavebný zákon, ktorého hlavným<br />
cieľom je zjednodušiť a zrýchliť<br />
výstavbu, čo by mohlo stavebným<br />
firmám pomôcť. Zákon má svojich<br />
kritikov aj z radov koaličných poslancov.<br />
Je preto otázne, či prejde<br />
parlamentom.<br />
„Dnes sme svedkami toho, že aj<br />
stavbu vo verejnom záujme dokáže<br />
o celé mesiace či roky spomaliť<br />
jeden špekulant, ktorý prichádza<br />
s nezmyselnými účelovými<br />
námietkami. Lokálne úrady si zo<br />
stavebných konaní neraz robia <strong>sk</strong>ôr<br />
mocen<strong>sk</strong>ý a populistický nástroj na<br />
presadzovanie svojich politických<br />
cieľov. A to je voda na mlyn len pre<br />
neserióznych staviteľov,“ upozorňuje<br />
Hájek na ďalší dôvod, prečo<br />
by sa mal stavebný zákon konečne<br />
novelizovať.<br />
Nová legislatíva, ktorá je<br />
v parlamente, má podľa riaditeľa<br />
Inštitútu urbánneho rozvoja Juraja<br />
Sucháneka potenciál zrýchliť<br />
prípravu nového územného plánu,<br />
ale aj povoľovania jednotlivých<br />
stavieb. „V tomto momente je<br />
otázne, aké bude presné znenie<br />
nových zákonov, pretože tieto môžu<br />
byť v druhom čítaní predmetom<br />
úprav formou pozmeňujúcich<br />
návrhov,“ upozorňuje. No aj keby<br />
zákon prešiel, zmeny legislatívy by<br />
developeri a hlavne kupujúci bytov<br />
pocítili až v budúcich rokoch.<br />
NBS avizuje, že trh nehnuteľností<br />
sa nachádza v riziku cenovej<br />
korekcie a môže dôjsť k spľa<strong>sk</strong>nutiu<br />
bubliny. Oslovení developeri<br />
či analytici takí pozitívni nie sú.<br />
Poklesu cien bytov bude naďalej<br />
brániť nízka ponuka. K zmierneniu<br />
cien nepomohol ani posledný<br />
mesiac, keď zdražovanie poháňa aj<br />
vojna a migrácia desaťtisícov ľudí<br />
z Ukrajiny k nám.<br />
„Momentálne to pri obmedzenej<br />
ponuke a stále vysokom dopyte<br />
vyzerá <strong>sk</strong>ôr na ďalšie zvyšovanie<br />
cien, aj keď medziročné tempo<br />
rastu by sa malo spomaliť smerom<br />
k piatim až desiatim percentám.<br />
Veľa však bude závisieť od inflácie<br />
a s ňou spojeného zvyšovania<br />
úrokových sadzieb,“ dodáva analytik<br />
Bencont Investments Rudolf<br />
Bruchánik. ■<br />
C<br />
M<br />
Y<br />
CM<br />
MY<br />
CY<br />
CMY<br />
K<br />
CHRÁNIME VÁŠ DOMOV<br />
30<br />
since<br />
1992<br />
I ŽALÚZIE<br />
I BRÁNY<br />
I DVERE<br />
I ROLETY<br />
www.lomax-brany.<strong>sk</strong><br />
CHRÁNIME VÁŠ DOMOV<br />
<strong>ASB</strong>#230 Byty sú drahé, developerov brzdia pomalé procesy 29
Bratislava<br />
potrebuje<br />
odolnú mest<strong>sk</strong>ú<br />
štruktúru<br />
TEXT: MONIKA<br />
VOLEKOVÁ<br />
FOTO: MARKO ERD,<br />
archív Juraja<br />
Šujana<br />
Grafy: Hlavné<br />
mesto SR<br />
Bratislavy<br />
JURAJ ŠUJAN Architekt<br />
a poradca bratislav<strong>sk</strong>ého<br />
primátora Matúša Valla<br />
pre rozvoj mesta, územné<br />
plánovanie a komunikáciu<br />
s developermi hovorí<br />
o návrhoch dvoch zákonov,<br />
ktoré sú v Národnej rade SR.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 30
Ak parlament návrhy zákonov<br />
schváli, významne ovplyvnia<br />
výstavbu a územné plánovanie na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u. Témou boli aj záväzné<br />
stanovi<strong>sk</strong>á a metropolitný plán.<br />
V parlamente sú návrhy<br />
zákonov o výstavbe a územnom<br />
plánovaní. Aký je názor bratislav<strong>sk</strong>ého<br />
magistrátu na oba<br />
zákony?<br />
Pozitívne hodnotíme, že návrh<br />
zákona o územnom plánovaní,<br />
ktorý v januári schválila vláda,<br />
je pre samosprávy priaznivejší<br />
ako jeho prvá verzia. Odstraňuje<br />
väčšinu pôvodne navrhovaných<br />
ingerencií štátu do samosprávnych<br />
kompetencií a navrhuje viacero<br />
ustanovení na spružnenie procesu<br />
obstarávania územnoplánovacej<br />
dokumentácie.<br />
Ako problematické sa nám<br />
javia <strong>sk</strong>ôr viaceré ustanovenia<br />
návrhu zákona o výstavbe. Možné<br />
komplikácie vidíme najmä pri<br />
nábehu novej legislatívy v súvislosti<br />
s digitalizáciou územného<br />
plánovania a konania o stavebnom<br />
zámere a s pripravenosťou nielen IT<br />
prostredia, ale aj štátnej a verejnej<br />
správy všeobecne.<br />
Dá sa očakávať, že zložité bude<br />
aj začlenenie dnešných stavebných<br />
úradov do Úradu pre územné<br />
plánovanie a výstavbu SR, najmä<br />
presun ich personálnych kapacít.<br />
Za problematické považujeme<br />
úvahy o čisto parametrickom<br />
digitálnom posudzovaní súladu<br />
investičných zámerov s reguláciou<br />
Mestu sa darí vydávať<br />
záväzné stanovi<strong>sk</strong>á výrazne<br />
rýchlejšie ako v minulosti.<br />
Zásadnú zmenu prinieslo<br />
zavedenie elektronického<br />
podávania žiadostí<br />
vo februári 2020.<br />
či rozšírenie škály špeciálnych<br />
stavebných úradov.<br />
Pri takejto zásadnej reforme<br />
stavebného práva bude podstatná<br />
aj dĺžka legisvakančnej lehoty, aby<br />
bol časový priestor na kvalitnú<br />
prípravu inštitúcií i oboznámenie<br />
najmä odbornej verejnosti s jej<br />
fungovaním v rámci nového stavebného<br />
poriadku.<br />
K zjednodušeniu procesov však<br />
možno konštatovať, že jednostupňové<br />
konanie vo výstavbe spolu<br />
s fikciou súhlasu pri nedodržaní<br />
lehoty pre konkrétny procesný<br />
úkon by malo priniesť výrazné<br />
<strong>sk</strong>rátenie procesu umiestňovania<br />
a po voľovania stavieb. Pritom<br />
je však potrebné diferencovať<br />
lehoty podľa zložitosti príslušnej<br />
problematiky.<br />
Zákon o územnom plánovaní<br />
dáva možnosť vytvoriť metropolitný<br />
územný plán. Využije to<br />
Bratislava?<br />
Ak bude mestu táto kompetencia<br />
daná – a my sme presvedčení,<br />
že vývoj smeruje k územnému<br />
rozvoju v rámci funkčných<br />
mest<strong>sk</strong>ých regiónov bez ohľadu<br />
na administratívne hranice –,<br />
určite ju využijeme ako jadrové<br />
mesto fakticky jestvujúceho<br />
metropolitného regiónu. Ide nám<br />
predovšetkým o koordináciu<br />
najmä sídelnej a dopravnej infraštruktúry<br />
metropolitného územia<br />
tak, aby sme namiesto bublania<br />
„urbánnej kaše“ napomohli tvorbe<br />
ekologicky, ekonomicky i sociálne<br />
odolnej mest<strong>sk</strong>ej štruktúry.<br />
Ak takáto úprava napokon<br />
v novej legislatíve neprejde,<br />
budeme sa o možnosť tvorby<br />
územného plánu v rozsahu metropolitného<br />
regiónu naďalej uchádzať<br />
v dialógu so samosprávnym<br />
krajom a obcami v metropolitnom<br />
funkčnom regióne. O jeho účelnosti<br />
hovoria nielen príslušné európ<strong>sk</strong>e<br />
dokumenty, ale aj Koncepcia mest<strong>sk</strong>ého<br />
rozvoja SR do roku 2030,<br />
ktorú vláda prijala v januári 2018.<br />
Čo si má občan predstaviť pod<br />
odolnou mest<strong>sk</strong>ou štruktúrou?<br />
Pod odolnosťou myslím v zásade<br />
dlhodobú udržateľnosť. Ako som<br />
uviedol, má rozmer environmentálny,<br />
ekonomický i sociálny,<br />
pričom tieto sa čiastočne navzájom<br />
prekrývajú.<br />
Pomôže metropolitný plán<br />
Bratislave, aby sa jej územný<br />
rozvoj priblížil k efektivite<br />
územného rozvoja Viedne?<br />
Metropolitný plán, ak by koordinoval<br />
územný rozvoj v rámci<br />
metropolitného funkčného regiónu,<br />
by mal napomôcť vytváraniu kvalitného<br />
urbánneho prostredia, najmä<br />
potrebnému obmedzeniu rozrastania<br />
sa urbanizovaného územia do<br />
voľnej krajiny.<br />
Developeri sa sťažujú, že<br />
vydávanie záväzných stanoví<strong>sk</strong><br />
trvá na meste dlho. Aký je<br />
priemerný čas vydania stanovi<strong>sk</strong>a<br />
za posledné dva roky?<br />
Koľko stanoví<strong>sk</strong> vydalo mesto<br />
k zámerom v rokoch 2018,<br />
2019, 2020 a 2021?<br />
Za obdobie troch rokov od januára<br />
2019 do decembra 2021, teda od<br />
nástupu aktuálneho vedenia mesta,<br />
sme vybavili celkovo 2 512 žiadostí<br />
o stanovi<strong>sk</strong>á. Ich mesačný počet sa<br />
postupne zvyšoval z 50 v roku 2019<br />
na 82 v roku 2021.<br />
Stredný čas vybavenia žiadosti<br />
(tzv. medián) za toto obdobie<br />
klesol z vyše 200 dní na 33 dní od<br />
podania, resp. posledného doplnenia<br />
žiadosti; v tomto čísle je však<br />
aj veľké množstvo jednoduchých<br />
stavieb a vrátené žiadosti. Výpovednejšie<br />
je preto <strong>sk</strong>ôr nasledujúce<br />
porovnanie: kým v roku 2019 mesto<br />
stíhalo vybaviť do 90 dní iba štvrtinu<br />
žiadostí, aktuálne takto stíha<br />
vybaviť 77 % z nich.<br />
Ako si potom vysvetľujete, že<br />
developeri väčšinou hovoria,<br />
že sa situácia s povoľovaním<br />
v Bratislave zhoršila?<br />
Neviem, či je to väčšinový názor<br />
a do akej miery je ovplyvnený<br />
subjektívnym vnímaním reality.<br />
Kladne a v primeranom čase<br />
vybavení developeri sa nezvyknú<br />
<strong>ASB</strong>#230 Bratislava potrebuje odolnú mest<strong>sk</strong>ú štruktúru 31
2 512<br />
žiadostí o záväzné stanovi<strong>sk</strong>o<br />
vybavil bratislav<strong>sk</strong>ý magistrát<br />
od januára 2019 do decembra 2021<br />
nahlas deliť o svoju <strong>sk</strong>úsenosť.<br />
Dáta vychádzajúce zo štatistického<br />
spracovania celej agendy však<br />
preukazujú niečo iné.<br />
V štatistike, ktorú uvádzate,<br />
sú aj žiadosti na dopracovanie.<br />
Koľko percent z celkových<br />
žiadostí približne tvoria?<br />
Z celkového počtu spracovaných<br />
žiadostí bolo 44 % vrátených<br />
z dôvodu nemožnosti posúdenia.<br />
Výrazná väčšina posudzovaných<br />
žiadostí bola vybavená súhlasným<br />
stanovi<strong>sk</strong>om.<br />
Sú v štatistike zahrnuté aj zamietnuté<br />
žiadosti? V akom percente<br />
sa hýbu podľa štatistík?<br />
Nesúhlasné stanovi<strong>sk</strong>o bolo vydané<br />
na 7 % došlých žiadostí; ak berieme<br />
do úvahy len vydané stanovi<strong>sk</strong>á, je<br />
to zhruba dvojnásobok.<br />
Nová legislatíva má urýchliť<br />
vydávanie záväzných stanoví<strong>sk</strong>,<br />
je to podľa vášho názoru<br />
v podmienkach bratislav<strong>sk</strong>ého<br />
magistrátu reálne? Zmení sa<br />
po prijatí tejto legislatívy práca<br />
na úrade v tejto oblasti?<br />
Ako vidno z predošlých odpovedí,<br />
mestu sa darí vydávať záväzné<br />
stanovi<strong>sk</strong>á výrazne rýchlejšie<br />
ako v minulosti. Zásadnú zmenu<br />
prinieslo zavedenie elektronického<br />
podávania žiadostí vo februári<br />
2020.<br />
Pri nastavení lehôt však treba<br />
pamätať aj na šírku problematiky,<br />
ku ktorej sa mesto vyjadruje,<br />
a takisto na rozdielnu zložitosť<br />
posudzovaného zámeru. Preto za<br />
mesto presadzujeme ako adekvátnu<br />
lehotu 30 dní pre jednoduché<br />
stavby, 60 dní pre všeobecné (tzv.<br />
ostatné stavby) a 90 dní pre vyhradené<br />
stavby a stavby podliehajúce<br />
EIA.<br />
Ako si predstavujete spoluprácu<br />
s mest<strong>sk</strong>ými časťami<br />
na tvorbe územného plánu<br />
a záväzných stanoví<strong>sk</strong>?<br />
Územné plánovanie je príkladom<br />
kompetencie, ktorú nemožno<br />
vykonávať izolovane, ale len v nadväznosti<br />
na širšie územie a jeho<br />
väzby. Potvrdzujú to aj príklady<br />
západoeuróp<strong>sk</strong>ych metropol.<br />
Záväzné stanovi<strong>sk</strong>o mesta je<br />
o súlade so zásadami a regulatívmi<br />
územného plánu. Z tohto hľadi<strong>sk</strong>a<br />
sa mi javí ako logické a vecne<br />
správne, aby ho vydával magistrát,<br />
ako je to aj v súčasnosti. Je však<br />
účelné, aby mali mest<strong>sk</strong>é časti<br />
možnosť uplatniť miestnu znalosť<br />
– najmä v prípade stabilizovaných<br />
území – buď samostatným vyjadrením,<br />
alebo v rámci záväzného<br />
stanovi<strong>sk</strong>a mesta v prípade, že<br />
tomu bude prispôsobená lehota<br />
na jeho vydanie.<br />
V Národnej rade sa pri prerokúvaní<br />
legislatívnych návrhov<br />
v druhom čítaní di<strong>sk</strong>utuje aj<br />
o možnosti, aby záväzné stanovi<strong>sk</strong>á<br />
vydávali obe úrovne samosprávy<br />
– mesto i mest<strong>sk</strong>é časti. Z obsahového<br />
ani procesného hľadi<strong>sk</strong>a<br />
to však nepovažujem za vhodné<br />
riešenie. V tejto súvislosti treba<br />
zároveň vnímať odlišnosti v <strong>sk</strong>ladbe<br />
úradov jednotlivých mest<strong>sk</strong>ých<br />
častí vyplývajúce aj z ich rozdielnej<br />
veľkosti, pričom ani v súčasnosti<br />
nevykonávajú všetky mest<strong>sk</strong>é časti<br />
prenesený výkon štátnej správy na<br />
úseku stavebného poriadku.<br />
Bolo by pre Bratislavu riešením<br />
schvaľovať v mest<strong>sk</strong>om<br />
zastupiteľstve zmenu alebo<br />
doplnok územného plánu <strong>sk</strong>ôr<br />
jednotlivo ako v balíkoch?<br />
Aj na základe <strong>sk</strong>úseností z Prahy<br />
si viem predstaviť oba spôsoby,<br />
toto však nepovažujem za zásadný<br />
problém. Na zrýchlenie prijímania<br />
potrebných zmien a doplnkov<br />
územného plánu mesta sú<br />
potrebné iné procesné a vecné<br />
zjednodušenia.<br />
Pritom však treba mať na<br />
pamäti, že územný plán je spoločen<strong>sk</strong>ou<br />
dohodou o ochrane<br />
a rozvoji daného územia, a preto<br />
je hľadanie balansu medzi účelnou<br />
participáciou a racionálnym procesom<br />
prerokovania mimoriadne<br />
citlivé. Aktuálne prerokúvaný<br />
návrh zákona o územnom plánovaní<br />
predkladá viaceré obsahové<br />
i procesné zmeny, ktoré by mali vo<br />
výsledku prípravu zmien a doplnkov<br />
urýchliť. ■<br />
Podiel žiadostí podľa typu odpovede<br />
súhlas<br />
Podiel žiadostí podľa dĺžky vybavenia<br />
2019 7,4 %<br />
2020<br />
2021<br />
40 %<br />
25,5 %<br />
do 30 dní<br />
nesúhlas<br />
7 % 44 %<br />
8 %<br />
vrátené<br />
20,1 % 72,5 %<br />
36,1 % 38,4 %<br />
30,8 % 46,8 % 22,4 %<br />
od 30 do 90 dní<br />
nezaradené<br />
Za roky 2019 – 2021 bolo vybavených spolu<br />
2 512 žiadostí. 1 107 žiadostí, čiže 44 %, bolo<br />
vybavených vrátením z dôvodu nemožnosti<br />
posúdenia žiadosti. Väčšina ostatných<br />
žiadostí, 40 %, bola vybavená súhlasným<br />
stanovi<strong>sk</strong>om. Nesúhlasné stanovi<strong>sk</strong>o<br />
dostalo 7 % žiadostí, vyše 8 % žiadostí bolo<br />
vybavených bližšie neurčeným spôsobom.<br />
nad 90 dní<br />
Za roky 2019 – 2021 bolo prijatých a zároveň<br />
vybavených celkovo 2 248 žiadostí. V roku<br />
2019 bolo podľa evidencie magistrátu do 30 dní<br />
vybavených len 7 % žiadostí, v roku 2021 bolo<br />
v tejto lehote vybavených 31 % žiadostí.<br />
Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislavy<br />
ING. ARCH. JURAJ ŠUJAN<br />
Vyštudoval architektúru na FA SVŠT a VŠVU<br />
a scénografiu na Divadelnej fakulte VŠMU<br />
v Bratislave. Od roku 1987 pôsobí ako architekt.<br />
V rokoch 1991 – 2006 autor<strong>sk</strong>y spolupracoval<br />
s Petrom Moravčíkom, od roku<br />
1997 s Karolom Stasselom, s ktorým založil<br />
architektonickú kanceláriu šujan_stassel.<br />
Medzi jeho najvýznamnejšie realizácie<br />
patria obytné komplexy ROZADOL, Karlove<strong>sk</strong>é<br />
rameno, Malé Krasňany, administratívne<br />
budovy Westend Square a Westend<br />
Plazza v Bratislave. Je členom viacerých<br />
stavov<strong>sk</strong>ých a akademických grémií<br />
a predsedom Správnej rady VŠVU v Bratislave.<br />
V rokoch 2007 – 2013 bol predsedom<br />
Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov. Od roku<br />
2019 je poradcom primátora hlavného mesta<br />
Bratislavy pre územné plánovanie a rozvoj<br />
mesta. V rokoch 2013 a 2018 bol zvolený za<br />
<strong>ASB</strong> Osobnosť architektúry a stavebníctva.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 32
OKNO SA STÁVA<br />
DIZAJNOVÝM PRVKOM.<br />
UNIKÁTNA POVRCHOVÁ ÚPRAVA<br />
PRE MODERNÉ PLASTOVÉ OKNÁ<br />
• Novo dostupné v 14 farbách<br />
• Vysoko hodnotná povrchová úprava<br />
• Elegantný ultramatný vzhľad<br />
• Zamatovo jemná na dotyk<br />
• Povrchová úprava s anti-graffiti<br />
efektom odpudzujúcim nečistoty<br />
Kvalitný profil<br />
Viac informácií nájdete na<br />
www.veka-okna.cz
Čo s nájomným<br />
bývaním<br />
v Bratislave?<br />
TEXT: MONIKA<br />
VOLEKOVÁ<br />
FOTO: Hlavné<br />
mesto SR<br />
Bratislavy<br />
Nájomné byty sa po roku 1989 stali na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u okrajovým segmentom. Táto<br />
<strong>sk</strong>utočnosť sa mení veľmi pomaly. Nájomné<br />
byty chýbajú najmä v hlavnom meste, ktoré<br />
priťahuje nových obyvateľov a po<strong>sk</strong>ytuje<br />
pracovné príležitosti.<br />
V roku 2018 spravoval magistrát<br />
a mest<strong>sk</strong>é časti spolu 1914 bytov,<br />
čo nebolo ani 1 % bytového fondu<br />
v meste. Podľa námestníčky<br />
primátora Lenky Antalovej Plavuchovej<br />
má hlavné mesto aktuálne<br />
k dispozícii 877 nájomných bytov.<br />
Lepšie na tom nie je ani Sloven<strong>sk</strong>o<br />
ako celok. Z údajov Eurostatu<br />
z roku 2019 vyplýva, že nájomný<br />
sektor tvoril iba 9,1 % z celkového<br />
bytového fondu.<br />
Zmeny a doplnky 08 územného<br />
plánu Bratislavy v prospech mest<strong>sk</strong>ého<br />
nájomného bývania v spolupráci<br />
s konkrétnymi developer<strong>sk</strong>ými<br />
spoločnosťami by sa mohli stať<br />
<strong>sk</strong>utočnosťou už v roku <strong>2022</strong>.<br />
Boli navrhnuté na základe<br />
Urbanistickej štúdie umiestnenia<br />
nájomného bývania na území<br />
Bratislavy a Koordinačnej<br />
štúdie – Parkovací dom nájomného<br />
bývania Muchovo námestie<br />
a TIOP Petržalka. Urbanistická<br />
štúdia preverila umiestnenie<br />
nájomného bývania v 13 lokalitách<br />
na mest<strong>sk</strong>ých a súkromných pozemkoch.<br />
Mest<strong>sk</strong>é zastupiteľstvo<br />
prijalo v júni 2021 ďalší dôležitý<br />
dokument, ktorý priamo súvisí<br />
s developermi. Je ním Metodika<br />
zmien územného plánu v záujme<br />
budovania predpokladov na rozvoj<br />
nájomného bývania a zvyšovania<br />
dostupnosti bývania. Stanovuje,<br />
ako môže mest<strong>sk</strong>á samospráva<br />
zí<strong>sk</strong>ať od developera byty za<br />
zmenu funkcie v územnom pláne<br />
v konkrétnej lokalite.<br />
Mesto chce zmeny a doplnky<br />
číslo 08 predložiť na rokovanie<br />
mest<strong>sk</strong>ých poslancov do konca<br />
tohto volebného obdobia samosprávy.<br />
Ak zastupiteľstvo návrhy<br />
prijme, bude to pre developer<strong>sk</strong>ú<br />
komunitu a vlastníkov pozemkov<br />
výrazný signál, že samospráva<br />
hlavného mesta vie reálne presadiť<br />
výstavbu nájomného bývania.<br />
Bratislava by takto zí<strong>sk</strong>ala<br />
do svojho vlastníctva približne<br />
150 bytov.<br />
Corwin: Rokovania boli<br />
náročné<br />
„Keď nás mesto oslovilo, či<br />
nemáme záujem zúčastniť sa na<br />
pilotnej iniciatíve zameranej práve<br />
na rozvoj nájomného bývania, súhlasili<br />
sme. Je to v súlade s naším<br />
dlhodobým cieľom. Išlo o dlhé<br />
a obojstranne náročné rokovania,“<br />
povedal pre <strong>ASB</strong> development<br />
manažér Corwinu Samuel Csáder.<br />
V súčasnosti potrebujú počkať na<br />
zmeny územného plánu. Dúfajú,<br />
že budú realitou čo naj<strong>sk</strong>ôr. Ide<br />
o lokalitu Agátová v mest<strong>sk</strong>ej časti<br />
Dúbravka.<br />
Podľa jeho slov netreba zabúdať<br />
na ďalšie prekážky rozvoja<br />
877<br />
nájomných bytov má k dispozícii<br />
mesto Bratislava<br />
nájomného bývania. Okrem zastaraných<br />
územných plánov a dlhých<br />
povoľovacích procesov sú to predovšetkým<br />
normy, ktoré stanovujú<br />
potrebu parkovacích miest a svetlotechnické<br />
normy. „Ak chceme<br />
stavať cenovo prístupné nájomné<br />
byty, je nelogické vyžadovať, aby<br />
obsahovali taký počet parkovacích<br />
miest, ako je dnes povinné.<br />
A to najmä v lokalite s dobrým<br />
napojením na mest<strong>sk</strong>ú hromadnú<br />
dopravu,“ upozornil. Parkovacie<br />
stoji<strong>sk</strong>á v teréne zaberajú miesto,<br />
kde by mohla byť zeleň. Stoji<strong>sk</strong>á<br />
v podzemných garážach zvyšujú<br />
celkovú cenu nehnuteľností.<br />
Svetlotechnické normy podľa<br />
neho znemožňujú výstavbu<br />
kompaktnejších štvrtí s využitím<br />
blokovej štruktúry. Tá je typická<br />
pre Viedeň, Mníchov, Kodaň, Štokholm<br />
či Barcelonu, ktoré sa radia<br />
medzi mestá s najvyššou kvalitou<br />
života na svete. Sloven<strong>sk</strong>é normy,<br />
regulatívy a legislatíva komplikujú<br />
efektívne využitie pozemku a tlačia<br />
developerov do výstavby vysokých<br />
solitérnych budov.<br />
ABS#230 Fokus 34
→ Na Muchovom<br />
námestí v Petržalke<br />
pripravuje hlavné<br />
mesto výstavbu<br />
nájomného bývania.<br />
„Výsledkom je menej kompaktné<br />
mesto a vyššie náklady na výstavbu<br />
či prevádzku, čo sa opäť odzrkadlí<br />
v kúpnej cene nehnuteľnosti. Tým sa<br />
výrazne znižuje cenová dostupnosť<br />
bývania vrátane toho nájomného,“<br />
tvrdí predstaviteľ Corwinu. Koľko<br />
bytov postavia na svojom pozemku,<br />
nekonkretizoval, bude to známe až<br />
na základe vypracovaného projektu.<br />
YIT Slovakia: Odovzdáme<br />
približne 26 bytov<br />
Naopak, developer YIT Slovakia<br />
vie uviesť, že na základe zmluvných<br />
podmienok sú povinní a zaviazaní<br />
odovzdať mestu približne<br />
26 dokončených a <strong>sk</strong>olaudovaných<br />
bytov z bližšie nešpecifikovaného<br />
projektu.<br />
Ak chceme stavať cenovo<br />
prístupné nájomné byty,<br />
je nelogické vyžadovať,<br />
aby obsahovali taký počet<br />
parkovacích miest, ako je<br />
dnes povinné.<br />
Samuel Csáder, Corwin<br />
Pre spoločnosť YIT nie je spolupráca<br />
so samosprávou novinkou.<br />
„Vo Fín<strong>sk</strong>u dlhodobo funguje<br />
obdobný transparentný systém<br />
zakotvený aj priamo v legislatíve.<br />
Na základe štandardnej metodiky<br />
investor, stavebník, developer<br />
alebo vlastník územia uzatvorí<br />
s mestom štandardnú zmluvu.<br />
Zabezpečí mu konkrétnu zmenu<br />
územného plánu a zároveň<br />
výstavbu potrebnej infraštruktúry<br />
vrátane vyvolaných investícií až po<br />
hranicu jeho pozemku,“ priblížil<br />
Radek Pšenička, riaditeľ business<br />
developmentu YIT.<br />
Dodal, že Bratislava dlhodobo<br />
trpí akútnym nedostatkom kvalitného<br />
a dostupného bývania, čo<br />
logicky spôsobuje rast cien. Preto<br />
radi podporia každý zmysluplný<br />
čin, ktorý pomôže riešiť tento vážny<br />
problém.<br />
Mesto plánuje<br />
architektonické súťaže<br />
Mest<strong>sk</strong>í poslanci vzali na vedomie<br />
pilotnú štúdiu nájomného bývania<br />
koncom septembra 2021. V januári<br />
<strong>2022</strong> oddelenie rozvoja bytov<br />
uverejnilo výzvu developerom na<br />
zmenu územného plánu, do ktorej<br />
sa mohli zapojiť do 1. marca <strong>2022</strong>.<br />
Na mest<strong>sk</strong>ých pozemkoch, ktoré<br />
sú vhodné na bytovú zástavbu,<br />
pracuje mesto Bratislava na zmene<br />
územného plánu do aktuálne<br />
vyhlásenej výzvy. Tento rok je<br />
v pláne vyhlásenie ďalších architektonických<br />
súťaží. „Fond mest<strong>sk</strong>ých<br />
nájomných bytov plánuje mesto<br />
rozširovať rekonštrukciou starších<br />
mest<strong>sk</strong>ých bytov, vlastnou<br />
výstavbou, kúpou bytov, ako aj spoluprácou<br />
s developermi,“ doplnila<br />
bratislav<strong>sk</strong>á hovorkyňa Dagmar<br />
Schmucková.<br />
Zákon majú prerokovať<br />
v apríli<br />
Ďalšia legislatívna iniciatíva v prospech<br />
nájomného bývania z dielne<br />
koaličného hnutia Sme rodina je<br />
dlhodobo v parlamente. Ide o návrh<br />
zákona o podpore štátneho nájomného<br />
bývania, ktorý do parlamentu<br />
predložil poslanec Miloš Svrček<br />
v júli 2021.<br />
Návrh je v druhom čítaní.<br />
Ako informovala TASR, poslanci<br />
ho koncom marca presunuli na<br />
schôdzu so začiatkom 26. apríla.<br />
Cieľom je vytvoriť prostredie,<br />
ktoré umožní výstavbu štátom<br />
podporovaného nájomného bývania<br />
s regulovanou výškou nájomného<br />
a zárukou dlhodobého bývania.<br />
Mesto Bratislava aj štát sú na<br />
začiatku procesu prípravy podmienok<br />
a výstavby nájomného bývania.<br />
Kým budú nájomcovia reálne užívať<br />
nové byty, uplynie ešte dlhší čas. ■<br />
ABS#230 Čo s nájomným bývaním v Bratislave? 35
Mesto rozbehlo<br />
nájomné bývanie<br />
s developermi<br />
TEXT: MONIKA<br />
VOLEKOVÁ, FOTO:<br />
MIRO POCHYBA<br />
Lenka Antalová<br />
Plavuchová Najťažšie<br />
je vysvetliť, prečo je<br />
dôležité stavať nájomné<br />
bývanie, hovorí námestníčka<br />
bratislav<strong>sk</strong>ého primátora.<br />
Na magistráte pracuje od<br />
marca 2021. Žije v mest<strong>sk</strong>ej<br />
časti Rača, ktorá zažíva<br />
intenzívny stavebný rozvoj.<br />
ABS#230 Fokus 36
V rozhovore priblížila, ako chce<br />
mesto zí<strong>sk</strong>ať nájomné byty do<br />
svojho vlastníctva, prečo odstúpilo<br />
od výstavby pre seniorov v Prievoze<br />
a ako vyzerá schvaľovanie zmien<br />
a doplnkov, ktoré súvisia s nájomnými<br />
bytmi.<br />
Čo sa podarilo urobiť v nájomnom<br />
bývaní v Bratislave<br />
za štyri roky tohto volebného<br />
obdobia samosprávy?<br />
Matúš Vallo ešte pred primátor<strong>sk</strong>ými<br />
voľbami pripravil s odborníkmi<br />
dokument Plán Bratislava. Už v ňom<br />
sa uvádzalo, že téma nájomného<br />
bývania bude veľkou prioritou.<br />
To sa po voľbách odrazilo v praxi,<br />
keď mest<strong>sk</strong>é zastupiteľstvo prijalo<br />
programové vyhlásenie. Priorita<br />
nájomného bývania zí<strong>sk</strong>ala podporu<br />
takmer všetkých poslancov. Bývanie<br />
bolo na magistráte v minulosti zanedbávanou<br />
témou a nebola vybudovaná<br />
jeho inštitucionálna podpora.<br />
Po dvoch rokoch prác spolu s Metropolitným<br />
inštitútom Bratislavy sa<br />
podarilo pripraviť Koncepciu mest<strong>sk</strong>ej<br />
bytovej politiky 2020 – 2030,<br />
čo je pomerne rozsiahla publikácia.<br />
Opisuje, ako chceme zlepšiť stav nájomného<br />
bývania v Bratislave. Píše sa<br />
v nej o dostupnosti bývania aj o tom,<br />
ako ťažko sa zí<strong>sk</strong>ava. Pomenovali<br />
sme štyri cesty, ako zlepšiť situáciu<br />
– výstavba nového mest<strong>sk</strong>ého bytového<br />
fondu, nákup bytov na sekundárnom<br />
trhu, využitie nevyužívaných<br />
mest<strong>sk</strong>ých budov a spolupráca so<br />
súkromným sektorom.<br />
Koľko má aktuálne mesto<br />
Bratislava nájomných bytov?<br />
Hlavné mesto má k dispozícii<br />
877 nájomných bytov.<br />
Mest<strong>sk</strong>é zastupiteľstvo v roku<br />
2021 vzalo na vedomie urbanistickú<br />
štúdiu o umiestnení<br />
nájomného bývania.<br />
Vhodné pozemky sú základným<br />
predpokladom výstavby nielen pre<br />
mest<strong>sk</strong>ý development, ale aj pre<br />
súkromné spoločnosti, ktoré sa<br />
venujú takejto výstavbe. Preto sme<br />
pripravili balík zmien a doplnkov<br />
k platnému územnému plánu mesta<br />
číslo 08. Ako celok sú zamerané na<br />
budovanie nájomného bývania vo verejnom<br />
záujme. Obsahujú 13 lokalít<br />
v mest<strong>sk</strong>ých častiach Petržalka,<br />
Ružinov, Rača a Dúbravka na mest<strong>sk</strong>ých<br />
a súkromných pozemkoch.<br />
O súkromných<br />
pozemkoch budú<br />
rozhodovať ich<br />
majitelia v súlade<br />
so zmenou,<br />
ktorá na tomto<br />
území nastane.<br />
Budú si riešiť<br />
svoje projekty<br />
v povoľovacom<br />
konaní.<br />
Aké aspekty <strong>sk</strong>úmala štúdia?<br />
Štúdia pre<strong>sk</strong>úmala každú z týchto<br />
lokalít a ukázala, akú „záťaž“ lokalita<br />
znesie. Ďalej boli pre<strong>sk</strong>úmané<br />
všetky urbanistické súvislosti,<br />
dostupná občian<strong>sk</strong>a vybavenosť,<br />
zeleň či voľnočasové zóny. Rovnako<br />
bolo naším cieľom vstupovať do<br />
území určených na výstavbu.<br />
Zmenami a doplnkami len meníme<br />
funkciu využitia lokalít. Meníme<br />
napríklad občian<strong>sk</strong>u vybavenosť,<br />
ako administratíva a kancelárie, na<br />
bývanie. Situácia na trhu s bytmi,<br />
ich cenami a dostupnosťou bývania<br />
je naozaj extrémna. Dostatok vhodných<br />
pozemkov a zintenzívnenie<br />
bytovej výstavby by situáciu mohli<br />
zlepšiť.<br />
Koľko nových bytov by mohla<br />
do Bratislavy priniesť štúdia?<br />
Je dôležité oddeliť mest<strong>sk</strong>é a súkromné<br />
pozemky. O súkromných<br />
pozemkoch budú rozhodovať ich<br />
majitelia v súlade so zmenou, ktorá<br />
na tom území nastane. Budú si<br />
riešiť svoje projekty v povoľovacom<br />
konaní. Mesto má osem lokalít<br />
v štyroch mest<strong>sk</strong>ých častiach.<br />
Sú to pozemky v rôznej kvalite.<br />
Plánujeme na nich v budúcnosti<br />
postaviť niekoľko stoviek bytov.<br />
Presné číslo neuvediem, pretože<br />
to závisí od architektonických<br />
súťaží. Postupne ich vyhlásime pre<br />
jednotlivé lokality. Máme ambíciu<br />
maximálne využiť pozemky vo<br />
verejnom záujme a zrealizovať<br />
mest<strong>sk</strong>ú bytovú politiku.<br />
Budú aj developeri robiť<br />
architektonické súťaže?<br />
Nemôžem hovoriť za nich. Ako<br />
mesto by sme to privítali. Dobrá<br />
architektúra má potenciál zmeniť<br />
atmosféru v meste. Nevieme<br />
ich však k tomu zaviazať. Ak to<br />
spravia, budeme radi.<br />
Rokovaniu na mest<strong>sk</strong>om<br />
zastupiteľstve bude predchádzať<br />
EIA (posudzovanie<br />
vplyvov na životné prostredie)<br />
jednotlivých lokalít?<br />
To bude závisieť od lokalít<br />
a projektov, ktoré sa tam budú<br />
realizovať. V marci sa u<strong>sk</strong>utočnilo<br />
prerokovanie zmien a doplnkov<br />
08 online formou. To je povinný<br />
predpoklad pokračovania<br />
procesu. Tento balík chceme predložiť<br />
do mest<strong>sk</strong>ého zastupiteľstva<br />
do konca roka.<br />
Akým spôsobom bude<br />
o ňom mesto komunikovať<br />
s mest<strong>sk</strong>ými poslancami?<br />
Nová výstavba je citlivá téma.<br />
Navyše tento rok sú komunálne<br />
voľby.<br />
Našou ambíciou je komunikovať<br />
otvorene a transparentne. Musím<br />
povedať, že proces sa začal<br />
pred dvoma rokmi obstaraním<br />
urbanistickej štúdie nájomného<br />
bývania – od jej zadania až po<br />
schválenie. Každú etapu sme<br />
komunikovali poslancom, poznajú<br />
proces. Urobíme všetko, aby mali<br />
dostatok informácií na hlasovanie<br />
v zastupiteľstve.<br />
Mesto však odstúpilo od<br />
projektu nájomného bývania<br />
pre seniorov v Prievoze v bratislav<strong>sk</strong>om<br />
Ružinove.<br />
Projekt bol mimo urbanistickej<br />
štúdie nájomného bývania. Bol<br />
to jeden z prvých projektov,<br />
ku ktorému bola urbanistická<br />
súťaž na pozemok. Išlo o súbor<br />
28 bytov. Ale na základe di<strong>sk</strong>usie<br />
s mest<strong>sk</strong>ou časťou, poslancami<br />
za Ružinov aj obyvateľmi lokality<br />
sme sa rozhodli od projektu odstúpiť.<br />
Je mi ľúto, že sa nezrealizuje,<br />
pretože architektonická kvalita<br />
víťazného projektu bola vysoká.<br />
Počúvame názory ľudí a nechceme<br />
urobiť niečo, čo by znižovalo<br />
kvalitu ich života. Budem rada,<br />
ak sa podarí tento už nakreslený<br />
projekt postaviť inde a ne<strong>sk</strong>ôr.<br />
ABS#230 Mesto rozbehlo nájomné bývanie s developermi 37
Čo bolo podľa vás v celom<br />
procese najťažšie?<br />
Odkomunikovať zámer, vysvetliť,<br />
prečo je dôležité stavať nájomné<br />
bývanie. Často to nie je jednoduchá<br />
di<strong>sk</strong>usia. Konkrétne pozemok<br />
v Prievoze, na ktorý ste sa pýtali,<br />
bol výsledkom vyhľadávacej štúdie<br />
mesta. Vstupujete do územia, na<br />
ktoré sú ľudia zvyknutí. Každú<br />
zmenu v bezprostrednom okolí<br />
často vnímajú s odporom. Viesť<br />
komunikáciu o tom, že projekt je<br />
prínosom a nie ťarchou, je náročné.<br />
Učíme sa a veríme, že ďalšie projekty<br />
zvládneme a obyvatelia ich<br />
prijmú.<br />
Kedy ste podpísali zmluvu s developermi,<br />
ktorí majú pozemky<br />
na zmeny a doplnky 08?<br />
Zmluvy boli podpísané v januári<br />
<strong>2022</strong> so spoločnosťami YIT Slovakia,<br />
Agadu, Corwin SK, Grunt a Agátová.<br />
Bratislava v rámci tejto pilotnej<br />
spolupráce zí<strong>sk</strong>a do vlastníctva<br />
približne 150 nových nájomných<br />
bytov. Zmluvy boli zverejnené.<br />
Vzorovú zmluvu schválili poslanci<br />
ešte v decembri 2021.<br />
Aj na základe tohto pilotného<br />
procesu sme vyhlásili novú výzvu<br />
pre developerov, do ktorej sa môžu<br />
prihlásiť majitelia pozemkov do<br />
30. apríla <strong>2022</strong>. Je uverejnená na<br />
webovej stránke mesta. Ohlas je<br />
veľmi pozitívny, sú tam malí developeri<br />
aj veľkí hráči na trhu.<br />
Vylúčené sú pozemky s funkciou<br />
zelene a športu, kde nie je zabezpečená<br />
občian<strong>sk</strong>a vybavenosť a kde je<br />
náročná dopravná obsluha.<br />
150<br />
nových nájomných bytov by mala<br />
Bratislava zí<strong>sk</strong>ať spoluprácou<br />
s developermi<br />
V akom stave sú projekty<br />
nájomného bývania v réžii<br />
mesta?<br />
Do konca volebného obdobia<br />
začneme s výstavbou viac ako<br />
stovky bytov na Muchovom námestí<br />
v Petržalke a budeme mať kompletnú<br />
projektovú dokumentáciu na<br />
ďalšie dva bytové objekty – na Terchov<strong>sk</strong>ej<br />
ulici v Ružinove a v mest<strong>sk</strong>ej<br />
časti Záhor<strong>sk</strong>á Bystrica.<br />
Tam v spolupráci s Bratislav<strong>sk</strong>ým<br />
samosprávnym krajom a mest<strong>sk</strong>ou<br />
časťou Záhor<strong>sk</strong>á Bystrica pripravujeme<br />
revitalizáciu prázdneho areálu<br />
bývalého učilišťa. Rekonštrukciou<br />
bývalého internátu zí<strong>sk</strong>a mesto<br />
91 nájomných bytov. Na Terchov<strong>sk</strong>ej<br />
ulici to bude 82 bytov.<br />
V spolupráci s Metropolitným<br />
inštitútom Bratislavy sme vyhlásili<br />
architektonicko-urbanistickú súťaž<br />
na polyfunkčnú zónu Janíkov<br />
dvor. Na tomto mieste mesto zí<strong>sk</strong>a<br />
ďalších 100 bytov.<br />
Pracujeme aj na rekonštrukciách<br />
neobývaných starších bytov. Technická<br />
obnova sa deje od novembra<br />
2021 a <strong>sk</strong>ončí sa na jar tohto roka.<br />
Renováciou zí<strong>sk</strong>ame 55 bytov,<br />
ktoré budeme môcť po<strong>sk</strong>ytnúť<br />
čakateľom v poradovníkoch na<br />
nájomný byt. Zároveň pripravujeme<br />
rekonštrukciu mest<strong>sk</strong>ých bytových<br />
objektov, ktoré sú v nevyhovujúcom<br />
stave, ide o dom na Velehrad<strong>sk</strong>ej,<br />
Zámockých schodoch a aj budovu<br />
ubytovne na Habán<strong>sk</strong>om mlyne.<br />
Hlavné mesto pripravuje verejné<br />
obstarávanie na nákup 100 bytov,<br />
ktoré už sú alebo onedlho budú vo<br />
výstavbe. Do prípravných trhových<br />
konzultácií sa zapojilo osem najväčších<br />
developer<strong>sk</strong>ých spoločností<br />
v Bratislave. Tieto konzultácie<br />
nám pomohli zí<strong>sk</strong>ať lepší prehľad<br />
o aktuálnej situácii na stavebnom<br />
trhu. ■<br />
ABS#230 Fokus 38
STAVIAME A OBNOVUJEME<br />
S VAMI<br />
Ponúkame vám výhodný a garantovaný úrok<br />
počas celej doby splácania<br />
www.sfrb.<strong>sk</strong>
ESCO SlOvEnSkO<br />
RozšíRením<br />
služieb<br />
vďaka ďalšej<br />
akvizícii si<br />
posilňuje<br />
pozíciu na<br />
tRhu<br />
Skupina ESCO Sloven<strong>sk</strong>o<br />
je dominantným hráčom<br />
v oblasti po<strong>sk</strong>ytovania<br />
ekonomických<br />
a ekologických riešení na<br />
našom trhu. Po akvizícii<br />
sloven<strong>sk</strong>ej pobočky<br />
spoločnosti Capexus,<br />
ktorá je významným<br />
po<strong>sk</strong>ytovateľom služieb<br />
v oblasti stavebných<br />
a dizajnových projektov,<br />
sa k <strong>sk</strong>upine pripojila aj<br />
spoločnosť Elimer.<br />
Energetická <strong>sk</strong>upina sa špecializuje<br />
na komplexnú ponuku energetických<br />
riešení pre zákazníkov<br />
z komerčnej aj štátnej sféry. V realizovaných<br />
riešeniach sa dôraz<br />
kladie najmä na vysokú efektivitu<br />
spojenú s minimalizáciou vplyvu na<br />
životné prostredie.<br />
ESCO Sloven<strong>sk</strong>o tvorí viacero<br />
samostatných spoločností, ktoré<br />
sa špecializujú na súvisiace<br />
oblasti v rámci energetického<br />
hospodárstva budov, areálov či<br />
dokonca mest<strong>sk</strong>ých častí. Vďaka<br />
širokému záberu po<strong>sk</strong>ytovaných<br />
služieb je <strong>sk</strong>upina lídrom na našom<br />
trhu. Ponuka ESCO Sloven<strong>sk</strong>o<br />
zastrešuje všetky potreby klientov<br />
od poradenstva a návrhu riešenia<br />
až po realizáciu a následnú údržbu<br />
zariadení. Výnimkou nie je ani asistencia<br />
pri riešení finančného krytia<br />
projektu. Čoraz populárnejšia je<br />
najmä možnosť garantovaných<br />
energetických služieb, ktoré<br />
v rámci <strong>sk</strong>upiny ponúka spoločnosť<br />
e-DOME.<br />
Svoju pozíciu si <strong>sk</strong>upina posilnila<br />
akvizíciou ďalších významných<br />
spoločností. Ešte koncom minulého<br />
roku to bola spoločnosť Capexus,<br />
vďaka ktorej už ESCO Sloven<strong>sk</strong>o<br />
po<strong>sk</strong>ytuje komplexné služby pre<br />
kancelár<strong>sk</strong>e a komerčné priestory<br />
nielen v oblasti energeticky úsporných<br />
riešení, ale aj v celom reťazci<br />
výstavby a zároveň revitalizácii<br />
a modernizácii vhodných objektov.<br />
Posledným rozšírením <strong>sk</strong>upiny<br />
sa do ESCO Sloven<strong>sk</strong>o zaradila<br />
sloven<strong>sk</strong>á pobočka spoločnosti<br />
Elimer. Tento etablovaný partner<br />
v oblasti návrhu a realizácie, ako aj<br />
následného servisu silnoprúdových<br />
a slaboprúdových elektroinštalácií<br />
má na sloven<strong>sk</strong>om trhu viac ako<br />
20-ročnú históriu.<br />
„Komplexné riešenia sa pri<br />
dnešných ekonomických, ekologických,<br />
no aj legislatívnych<br />
požiadavkách stávajú najefektívnejšou<br />
voľbou. Sektory energetiky<br />
a stavebníctva nie sú výnimkami.<br />
Rozšírenie služieb nám umožní<br />
osloviť nových klientov a po<strong>sk</strong>ytnúť<br />
im všetky potrebné služby v rámci<br />
našej <strong>sk</strong>upiny. Blízka spolupráca<br />
našich spoločností ponúka lepšiu<br />
koordináciu pri zabezpečovaní individuálnych<br />
požiadaviek a potrieb<br />
klientov,“ zhrnula Naďa Hartmann,<br />
predsedníčka predstavenstva a generálna<br />
riaditeľka ESCO Sloven<strong>sk</strong>o.<br />
Polovičnými akcionármi <strong>sk</strong>upiny<br />
ESCO Sloven<strong>sk</strong>o sú ČEZ ESCO<br />
a SPP. ■<br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text eSCO SlOvenSkO 40
GARANCIA<br />
PLÁNOVANÝCH<br />
ÚSPOR<br />
komplexný energetický systém budov<br />
úspory energie so zmluvne zaručeným výsledkom – GES<br />
financovanie úsporných opatrení<br />
www.escosloven<strong>sk</strong>o.<strong>sk</strong>
HAUTE COUTURE<br />
BYTOVÝCH<br />
DOMOV<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY<br />
FOTO: Hantabal<br />
Architekti,<br />
HB Reavis, JRKVC,<br />
JTRE, PANTOGRAPH<br />
Štát po roku 1989 prestal stavať<br />
byty, no dopyt ostal. V súčasnosti<br />
máme bytov málo. Je to logický<br />
dôsledok neustáleho rastu miest,<br />
ich obyvateľstva a jeho potrieb.<br />
Rieka Dunaj je lákavým<br />
prírodným prvkom aj<br />
pre rezidenčnú výstavbu.<br />
Druhá etapa Eurovea II<br />
od JTRE prinesie novú<br />
mest<strong>sk</strong>ú štvrť.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 42
<strong>ASB</strong>#230 HAUTE COUTURE BYTOVÝCH DOMOV 43
Sme však vôbec schopní nájsť alebo<br />
vytvoriť riešenie, ktoré by uspokojilo<br />
samosprávy, mestá, architektov,<br />
developerov a v neposlednom rade<br />
obyvateľov? Možno staviame tak,<br />
že naše generácie zí<strong>sk</strong>ajú krásne<br />
dedičstvo. No možno sme na seba<br />
zobrali zodpovednosť, za ktorú<br />
zaplatia vysokú daň. O tom, v akom<br />
stave je dnes bytová výstavba a čo<br />
nás ešte čaká, sme sa rozprávali<br />
s tými najproduktívnejšími v tejto<br />
oblasti.<br />
Bytová výstavba sa neustále<br />
prirodzene vyvíja, tak ako sa menia<br />
požiadavky, potreby ľudí a ich<br />
životný štýl. Okrem generačných<br />
Úroveň bytových<br />
domov je<br />
odrazom<br />
aktuálnej nálady<br />
v spoločnosti.<br />
Krásne nám<br />
ukážu, na čom<br />
nám záleží.<br />
Peter Jurkovič, JRKVC<br />
rozdielov, technického a technologického<br />
napredovania alebo<br />
spoločen<strong>sk</strong>ého vývoja vplýva na<br />
preferencie kupujúcich ekonomická<br />
situácia alebo v poslednom<br />
čase aj pandémia. „Napríklad po<br />
kríze z roku 2008 bol dopyt po<br />
čoraz úspornejších výmerách bytov,<br />
pretože ľudia si pri prísnejších<br />
podmienkach zí<strong>sk</strong>ania financovania<br />
nemohli dovoliť väčšie byty. Počas<br />
pandémie zas začali hľadať dispozície,<br />
do ktorých by mohli umiestniť<br />
pracovný kútik, a žiadanejšie sa<br />
stali aj terasy, predzáhradky alebo<br />
rozľahlejšie balkóny. Dlhodobo sa<br />
nám potvrdzuje, že čas, ktorý strávime<br />
nad ladením logických dispozícií<br />
bytov, je správne investovaný<br />
a čoraz edukovanejší kupujúci to<br />
oceňujú. Ale výraznejším trendom<br />
než zmena dispozície je dôraz na<br />
verejné priestory so zeleňou alebo<br />
ihri<strong>sk</strong>ami v blízkosti domova. Ľudia<br />
si už nevyberajú bývanie len podľa<br />
toho, čo dostanú medzi svojimi<br />
štyrmi stenami, ale viac sa pozerajú<br />
na vybavenosť lokality a okolie<br />
domu. Takéto verejné priestory<br />
a zeleň sú súčasťou každého<br />
nášho projektu,“ vysvetľuje Ivan<br />
Bratko, riaditeľ predaja rezidenčných<br />
nehnuteľností JTRE. Podľa<br />
neho neexistuje rozdiel medzi<br />
požiadavkami užívateľov a developerov.<br />
Každý bytový projekt je<br />
určený pre ľudí, ktorí v ňom budú<br />
bývať, a preto sa musí riadiť ich<br />
potrebami. „V každom projekte<br />
prinášame z hľadi<strong>sk</strong>a potrieb<br />
kupujúcich vyvážený mix bytov čo<br />
do veľkosti a počtu izieb, aby sme<br />
uspokojili ich rôznorodé potreby.<br />
Myslíme aj na dostatok väčších<br />
bytov pre väčšie rodiny, ktoré však<br />
z podstaty neoslovujú takú početnú<br />
<strong>sk</strong>upinu ako dvojizbové byty. V rezidenčných<br />
projektoch všeobecne<br />
prevažujú dvojizbové byty, pretože<br />
uspokojujú najširšiu cieľovú<br />
<strong>sk</strong>upinu – jednotlivcov, mladé páry,<br />
a to aj s jedným dieťaťom, rodičov,<br />
ktorým sa deti osamostatnili, aj<br />
seniorov –, a teda sú zo strany kupujúcich<br />
najžiadanejšie,“ hovorí.<br />
Kvantita verzus kvalita<br />
Architekt Peter Moravčík, majiteľ<br />
architektonického ateliéru<br />
PMArchitekti, je toho názoru, že<br />
„aj napriek neustále narastajúcej<br />
kvantite bytovej výstavby jej kvalita<br />
stále zaostáva, čo sa týka architektúry,<br />
dispozičných riešení, ale<br />
aj urbanistickej kvality obytného<br />
prostredia“. Desivé. A to sme sa asi<br />
nikdy nesnažili vytvoriť kvalitnejšie<br />
bytové domy a prostredie okolo<br />
nich. „Na tvorbe bytových domov<br />
ma v okolitých krajinách, napríklad<br />
v Rakú<strong>sk</strong>u, zaujal práve systém,<br />
akým sa celý proces vedie, kým<br />
↑ Rezidenciu<br />
Na Varte tvorí sedem<br />
objektov radových<br />
rodinných domov<br />
situovaných na juhovýchodnom<br />
okraji<br />
Koliby v Bratislave.<br />
↗ Génia loci riešeného<br />
územia, dnes<br />
zeleného kopca so<br />
starými ovocnými<br />
stromami, výhľadmi,<br />
dobrou orientáciou<br />
a pokojom, by<br />
HANTABAL Architekti<br />
chceli preniesť<br />
aj do budúcej novovzniknutej<br />
obytnej<br />
zóny.<br />
→ Dôraz na<br />
vysokú kvalitu<br />
okolitého prostredia,<br />
verejného a poloverejného<br />
priestoru<br />
je v projekte<br />
Južné mesto od<br />
PMArchitekti a What<br />
Architects značne<br />
citeľný.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 44
<strong>ASB</strong>#230 HAUTE COUTURE BYTOVÝCH DOMOV 45
sa rozhodne, kde, pre koho a čo<br />
sa bude stavať. U susedov sa to<br />
hýbe tým smerom, že už budúci<br />
majitelia vstupujú do konkrétneho<br />
procesu, kde sa ich požiadavky šijú<br />
na mieru. Samozrejme, v rámci<br />
možností. Vzniká zaujímavý efekt<br />
– ľudia si vážia prostredie, ktoré aj<br />
oni sami vytvorili. To sa, samozrejme,<br />
týka bytov, kde je investorom<br />
Všetko vždy závisí<br />
od ľudí, akí sa do<br />
našej architektúry<br />
nasťahujú.<br />
Michaela Hantabalová,<br />
Hantabal architekti<br />
mesto. Takto sa formuje prostredie<br />
tak, ako mesto potrebuje a ako<br />
potrebujú ľudia v ňom. Vytvára sa<br />
tak štruktúra príjemná na bývanie<br />
so všetkými potrebami pre obyvateľov.<br />
Samozrejme, sú k dispozícii<br />
aj rôzne možnosti financovania,<br />
čo zase prináša pestrosť v rámci<br />
vekových <strong>sk</strong>upín. Byty na predaj,<br />
byty na prenájom, rôzne možnosti<br />
splácania... Myslím, že sa v bytovej<br />
politike máme čo učiť,“ vysvetľuje<br />
architekt Juraj Hantabal, spolumajiteľ<br />
architektonického ateliéru<br />
Hantabal Architekti.<br />
Komplexná bytová výstavba<br />
Dnes je, zdá sa, trendom výstavba<br />
rozsiahlejších developer<strong>sk</strong>ých<br />
zámerov buď do plošného záberu,<br />
alebo výšky výstavby. „Hegemónom<br />
v trendsetterstve predstáv o bývaní<br />
je komerčný development, ktorý<br />
sa síce snaží držať krok so svetom,<br />
ale veľmi často <strong>sk</strong>ončí na polceste.<br />
V súťažiach, ktoré sme v ostatnom<br />
období robili, sme sa pokúšali<br />
implantovať do urbanistického konceptu<br />
viac než len formu usporiadania<br />
bytov a bytových domov ako<br />
monofunkčnej štvrte. Navrhované<br />
objekty občian<strong>sk</strong>ej vybavenosti<br />
alebo polyfunkcie jednoducho neboli<br />
pre otáznosť svojho komerčného<br />
úspechu, resp. financovania žiaduce<br />
a z konceptu vypadli. Tu vidím pretrvávajúci<br />
problém,“ vysvetľuje architekt<br />
Peter Moravčík a pokračuje:<br />
„Namiesto pojmu bytovej výstavby<br />
by sa malo úplne prirodzene hovoriť<br />
o komplexnej bytovej výstavbe,<br />
kde nie je jedinou kategóriou len<br />
počet novopostavených bytov, ale<br />
aj výbava ich okolia potrebná na<br />
plnohodnotný život. A nemala by<br />
ostávať pod čiarou s charakteristikou<br />
‚možno bude‘, ale mohla by<br />
podmieňovať nové developmenty aj<br />
dikciou územného plánu.“<br />
Nemožno rezignovať<br />
Za plus aktuálneho diania považuje<br />
Moravčík to, že typológia bývania je<br />
vďaka vysokej dynamike výstavby<br />
v kurze a ponúka sa jej široké pole<br />
<strong>sk</strong>úšania a experimentovania.<br />
„Mínusom je to, že túto šancu<br />
nevyužíva. Bývanie v bytovkách<br />
sa stalo konfekciou, našlo sa pár<br />
overených strihov a tie frčia ako na<br />
páse. Haute couture čaká na svoje<br />
uplatnenie. Oživením tak môže byť<br />
menšinový žáner – hlavne rekonštrukcie<br />
a dostavby v prielukách,<br />
ktoré musia reagovať na okolitý,<br />
často nejednoznačný kontext.<br />
Napriek aktuálnemu nezáujmu trhu<br />
s bytmi však nemožno rezignovať<br />
na zaujímavé koncepty bývania<br />
aplikované v zahraničí a snažiť sa<br />
ich okrem aplikácie v ideových<br />
škol<strong>sk</strong>ých projektoch dostávať aj<br />
do reálneho realitného obehu,“<br />
vysvetľuje. „V rezidenčnom sektore<br />
sú dva typy developerov, tí, ktorí<br />
vedia, a tí, ktorí sa to ešte iba učia.<br />
Tí prví sa v prvom rade snažia<br />
vyžmýkať z pozemku maximum<br />
a často tlačia architektov do ‚psích<br />
kusov‘. Tí druhí sú, naopak, pre<br />
↑ Na mieste bývalej<br />
betonárne vo Vajnoroch<br />
má vzniknúť<br />
polyfunkčný projekt<br />
Nový Majerhof,<br />
ktorý okrem bývania<br />
prinesie aj služby<br />
na nábreží vodného<br />
toku. Autormi<br />
diela sú architekti<br />
z PANTOGRAPH<br />
– Architektonický<br />
ateliér.<br />
↗ Architekt<br />
Peter Moravčík<br />
z PMArchitekti stojí<br />
aj za kvalitným<br />
projektom Strapec,<br />
Pri vinohradoch,<br />
Bratislava – MČ<br />
Rača.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 46
architektov <strong>sk</strong>velou príležitosťou,<br />
ako do projektu ‚prepašovať‘ aj<br />
niečo viac, niečo iracionálne, inú<br />
kvalitu. Samozrejme, toto je veľmi<br />
čierno-biele videnie situácie,<br />
pravda je niekde uprostred. Bytové<br />
domy sú dominantným segmentom<br />
stavebnej činnosti v mestách, ich<br />
úroveň je odrazom aktuálnej nálady<br />
v spoločnosti, bytové domy nám<br />
krásne ukážu, na čom nám záleží,<br />
na čo si potrpíme a podobne,“<br />
dodáva architekt Peter Jurkovič<br />
z architektonického ateliéru JRKVC.<br />
Fyzická nedostupnosť<br />
na trhu spôsobená<br />
nízkym počtom ročne<br />
<strong>sk</strong>olaudovaných bytov<br />
z dôvodu územného plánu<br />
a povoľovacieho procesu<br />
vedie v kombinácii s ďalšími<br />
faktormi k cenovej<br />
nedostupnosti.<br />
Miroslav Hrušov<strong>sk</strong>ý, Pantograph Architekti<br />
Bytová výstavba ako<br />
komerčný produkt<br />
Ak sa na bytovú výstavbu pozrieme<br />
ako na komerčný produkt, ktorý<br />
napĺňa požiadavky trhu, tak jeho<br />
formu a budúci vývoj treba vnímať<br />
v obchodnom kontexte. Architekt<br />
Miroslav Hrušov<strong>sk</strong>ý z architektonického<br />
ateliéru Pantograph si<br />
myslí: „Dnes je už všetkým jasné,<br />
že na trhu existuje nerovnováha<br />
medzi dopytom a ponukou, čoho<br />
dôsledkom je rast cien. K rastu<br />
cien, samozrejme, prispievajú<br />
aj iné faktory, ako vysoká cena<br />
surovín a aktuálna inflácia. Fyzická<br />
nedostupnosť na trhu spôsobená<br />
nízkym počtom ročne <strong>sk</strong>olaudovaných<br />
bytov z dôvodu územného<br />
plánu a povoľovacieho procesu<br />
v kombinácii s ďalšími faktormi<br />
vedie k cenovej nedostupnosti.<br />
Dôsledkom cenovej nedostupnosti<br />
je postupná zmena cieľovej <strong>sk</strong>upiny<br />
z individuálneho klienta, ktorý rieši<br />
vlastné bývanie, na individuálneho<br />
klienta, ktorý rieši investovanie.“<br />
Aj napriek neustále narastajúcej<br />
kvantite bytovej výstavby majú<br />
mnohí odborníci pocit, že jej kvalita<br />
stále zaostáva, čo sa týka architektúry,<br />
dispozičných riešení, ale<br />
aj urbanistickej kvality obytného<br />
prostredia. „Pomaličky sa to zlepšuje,<br />
ale stále cítiť, že tento proces<br />
diktujú ekonomické ukazovatele,<br />
a z hľadi<strong>sk</strong>a urbanizmu je to stále<br />
hra investorov na ‚vlastnom pie<strong>sk</strong>u‘,<br />
a čo je okolo, s tým nesúvisí. Pribúdajú<br />
však osvietení investori, ktorí<br />
chcú pridanú hodnotu bývania,<br />
akou je architektúra, aj zaplatiť.<br />
Stále sú však v menšine. Je vlastne<br />
kvalitná architektúra pridanou<br />
hodnotou? Nemalo by to byť už prirodzené?“<br />
zamýšľa sa nad situáciou<br />
architektka Michaela Hantabalová<br />
z architektonického ateliéru HAN-<br />
TABAL architekti. „Realitný trh<br />
s bytmi je dlhodobo veľmi aktívny,<br />
na tempe mu neubrala ani súčasná<br />
geopolitická situácia či obdobie<br />
lockdownov počas covidu. Ak sa<br />
pozrieme na ich cenu, tá je výsledkom<br />
mnohých činiteľov: saturácie<br />
trhu nehnuteľnosťami, ponuky,<br />
dopytu, ceny materiálov, ale aj<br />
rýchlosti schvaľovania nových projektov.<br />
Aj na základe toho predpokladáme,<br />
že aktuálny trend sa tak<br />
<strong>sk</strong>oro nezlomí,“ vysvetľuje Roman<br />
Karabelli, residential development<br />
director spoločnosti HB Reavis.<br />
Váha kritérií<br />
Rozhodnutie o kúpe nehnuteľnosti<br />
pri investovaní mení váhy kritérií,<br />
ktoré kupujúci vyhodnocuje a ktoré<br />
od developera očakáva. „Tieto kritériá<br />
následne formujú developer<strong>sk</strong>é<br />
<strong>ASB</strong>#230 HAUTE COUTURE BYTOVÝCH DOMOV 47
zadania tak, aby vyhoveli meniacemu<br />
sa trhu, a po niekoľkých iteráciách<br />
medzi trhom a developermi sa<br />
produkt odladí tak, aby sa byt stal<br />
dokonalou komoditou. To vysvetľuje<br />
už dnes vysokú unifikáciu dispozícií,<br />
vybavenia, konceptov a podiel<br />
investičných bytov v projektoch.<br />
Predpokladám, že ďalším krokom<br />
bude prechod od individuálneho<br />
investora k inštitucionálnemu<br />
investorovi, čo spôsobí ešte väčší<br />
posun v typológii bývania. Bytové<br />
komplexy budú vlastnené komerčnými<br />
spoločnosťami a budú<br />
ponúkať nájomné bývanie so<br />
službami a zariadením tak, aby boli<br />
atraktívnejšie pre život ako dnešné<br />
developer<strong>sk</strong>é projekty. Z úzkeho<br />
pohľadu architektúry a urbanizmu<br />
je tento vývoj pozitívny. V porovnaní<br />
s projektom, ktorý je určený na rozpredaj,<br />
sa pri nájomných bytových<br />
domoch bude investor zaoberať<br />
nielen investičnými, ale aj prevádzkovými<br />
nákladmi, čo vytvorí reálny<br />
tlak na dlhodobú konkurencieschopnosť<br />
a udržateľnosť v každom<br />
jej rozmere,“ vysvetľuje Hrušov<strong>sk</strong>ý.<br />
„Ak očakávame, že príde k nejakým<br />
revolučným zmenám, asi to bude<br />
<strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>lamanie. Sloven<strong>sk</strong>ý trh<br />
zápasí s nedostatkom bytov a developeri<br />
nie sú nútení prichádzať na<br />
trh s riešeniami, ktoré by znamenali<br />
niečo prelomové. Je pravdepodobné,<br />
že sa budú viac pozerať na flexibilitu<br />
a efektivitu samotnej dispozície.<br />
Toto je aj náš prípad, nevyhnutne<br />
nechceme riešiť pracovné kútiky,<br />
ale <strong>sk</strong>ôr sa zamerať na to, ako by sa<br />
dal priestor v čase flexibilne meniť.<br />
Dnes to vieme efektívne robiť v kanceláriách,<br />
byty môžu byť ďalšie<br />
v poradí,“ vysvetľuje Karabelli.<br />
Mesto krátkych vzdialeností<br />
Pätnásťminútové mesto je dnes<br />
jedným z dominantných trendov.<br />
V <strong>sk</strong>ratke to znamená mať všetko<br />
na dosah ruky vo vzdialenosti maximálne<br />
15 minút od domova. Prácu,<br />
služby, zábavu. Všetko. V Bratislave<br />
to vzhľadom na jej veľkosť ani<br />
problém nie je. Tak ako pri každom<br />
trende, aj tu je namieste zamyslieť<br />
sa nad ekologickým aspektom, ako<br />
aj rozsiahlejšou výstavbou nájomných<br />
bytov. „Veríme, že sa postupne<br />
budú presadzovať dva smery. Prvým<br />
je dôraz na udržateľné ekologické<br />
projekty s minimálnymi vplyvmi na<br />
klímu a životné prostredie vôbec,<br />
ktorým sa v spoločnosti Corwin<br />
zaoberáme už viac ako dekádu. A to<br />
tak počas výstavby – využívanie<br />
recyklovaných či lokálnych surovín<br />
atď., ako aj počas samotnej životnosti<br />
budov (vegetačné strechy,<br />
zadržiavanie zrážok na pozemku,<br />
ekologické zdroje energie, vyspelé<br />
odpadové hospodárstvo atď.). Aj<br />
vďaka použitým technológiám<br />
a materiálom tieto nehnuteľnosti<br />
navyše vytvárajú oveľa zdravšie<br />
životné prostredie pre obyvateľov.<br />
To je spojené aj s vytváraním mesta<br />
krátkych vzdialeností, kde by mali<br />
byť základné služby dostupné aj<br />
peši či na bicykli do cca 15 minút.<br />
Týmto sa zároveň posilňuje<br />
komunitný rozmer bývania, ktorý<br />
v porovnaní so staršími modernistickými<br />
sídli<strong>sk</strong>ami aktuálne zí<strong>sk</strong>ava<br />
na dôležitosti. Druhým smerom je<br />
rozsiahlejšia výstavba dostupných<br />
nájomných bytov, v ktorej máme<br />
oproti vyspelým krajinám obrov<strong>sk</strong>ý<br />
dlh. Tu vidíme veľmi veľký potenciál<br />
na zlepšenie,“ vysvetľuje Michal<br />
Hájek zo spoločnosti Corwin<br />
a dodáva: „Nezaznamenali sme<br />
kritiku podobného konceptu, ktorá<br />
by ho plošne odmietala. Práve<br />
naopak, metropoly, ktoré teóriu<br />
15-minútového mesta pretavili do<br />
↑ Spoločnosť HB<br />
Reavis spolupracuje<br />
so známym<br />
architektonickým<br />
ateliérom Grido. Prvý<br />
rezidenčný projekt<br />
HB Reavis v zóne<br />
Nové Nivy má svojím<br />
charakterom nadväzovať<br />
na verejnosťou<br />
obľúbený projekt<br />
Twin City.<br />
↗ Projekt Discovery<br />
residence z dielne<br />
architektonického<br />
ateliéru PANTO-<br />
GRAPH po<strong>sk</strong>ytne<br />
mestu stotridsaťsedem<br />
bytov v niekoľkých<br />
variantoch vo<br />
vysokom štandarde.<br />
↗↗ Poloha zóny<br />
Dunaj<strong>sk</strong>á na vnútornom<br />
mest<strong>sk</strong>om<br />
okruhu dáva výhodu<br />
dobrej dopravnej<br />
dostupnosti smerom<br />
dovnútra i von zo<br />
zóny, architekti Peter<br />
Jurkovič, JRKVC<br />
a Marcel Dzurilla.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Fokus 48
praxe, dnes dominujú rebríčkom<br />
najlepších svetových miest na<br />
život. Aj v sloven<strong>sk</strong>om kontexte sú<br />
najobľúbenejšími časťami mesta<br />
práve tie s kompaktnou zástavbou,<br />
bez výškových budov a s dostupnou<br />
Pri bytovej výstavbe by<br />
sa nemalo hovoriť len<br />
o počte novopostavených<br />
bytov, ale aj o výbave<br />
okolia potrebnej na<br />
plnohodnotný život.<br />
Peter Moravčík, PMArchitekti<br />
lokálnou vybavenosťou. Pätnásťminútových<br />
miest sa nebojíme, práve<br />
naopak. Aj preto sme pri tvorbe<br />
urbanistického konceptu Palmy<br />
oslovili svetoznáme dán<strong>sk</strong>e štúdio<br />
Gehl Architect, ktoré vníma mesto<br />
krátkych trás ako niečo samozrejmé.<br />
To je presne ten trend, ktorým<br />
by sa mala uberať aj Bratislava<br />
a ktorým sa uberajú mnohé svetové<br />
metropoly.“ V spoločnosti HB Reavis<br />
takisto majú <strong>sk</strong>úsenosti s týmto<br />
trendom: „Takýchto urbanistických<br />
konceptov sme tu mali už niekoľko,<br />
aktuálne sú však <strong>sk</strong>ôr marketingovým<br />
nástrojom alebo naratívom<br />
komunikácie na ilustráciu toho,<br />
ako by malo vyzerať ideálne mesto.<br />
Treba sa na to vždy pozerať v kontexte<br />
a s ohľadom na rozvinutosť<br />
trhu. Bratislava je špecifická veľkým<br />
množstvom nevyužitých pozemkov<br />
v centre a blízkom okolí, čo v zahraničí<br />
nie je až také typické. Tento<br />
potenciál sa v Bratislave ešte len<br />
začína napĺňať rôznymi funkciami,“<br />
dodáva Roman Karabelli, residential<br />
development director HB Reavis.<br />
Komunitná filozofia<br />
Pandémia zmenila požiadavky ľudí<br />
na bývanie aj viaceré pracovné<br />
nastavenia – vyžaduje sa priestor<br />
na prácu, spoločné priestory pre<br />
komunitu bytového domu, lokálne<br />
co-workingy. Je to predstava, ktorá<br />
vracia ľudí späť do histórie, keď sa<br />
bývanie, práca a celý život človeka<br />
odohrávali na jednom mieste.<br />
„Nikto dnes nevie odhadnúť, či<br />
ide iba o krátkodobý výkyv alebo<br />
nastupujúci trend, preto sa to v projektoch<br />
momentálne nevyžaduje.<br />
Hlavným dôvodom však je, že pracovný<br />
priestor by pravdepodobne<br />
znamenal zvýšenie výmery bytu,<br />
a teda aj zvýšenie jeho ceny. V stave<br />
dnešného trhu je pre investora<br />
jednoduchším riešením pokračovať<br />
v zaužívaných schémach,<br />
minimalizovať riziko a ponúkať<br />
štandardizovanú komoditu. Situácia<br />
by sa mohla zmeniť po prípadnej<br />
a dnes neočakávanej korekcii trhu<br />
s bytmi,“ vysvetľuje architekt Miroslav<br />
Hrušov<strong>sk</strong>ý. „Zaujímavé je aj<br />
komunitné bývanie, kde napríklad<br />
byty nemajú obývačky, ale miesto<br />
toho je jedna spoločen<strong>sk</strong>á miestnosť<br />
na poschodí. V bytovom dome<br />
majú jeho obyvatelia svoje kino,<br />
telocvičňu... Mám pocit, že bytová<br />
výstavba sa uberá <strong>sk</strong>ôr k rôznorodej<br />
komunitnej filozofii prostredia na<br />
bývanie. Že sa už nezatvára sused<br />
pred susedom, ale opačne – chcú<br />
komunikovať, sledovať spoločný<br />
cieľ a vytvárať to príjemné bývanie<br />
spoločne. Všetko vždy závisí od<br />
ľudí, akí sa do našej architektúry<br />
nasťahujú,“ dodáva na záver architektka<br />
Michaela Hantabalová. ■<br />
<strong>ASB</strong>#230 HAUTE COUTURE BYTOVÝCH DOMOV 49
Asb#230 Architektúra 50
BYTY SÚ MENŠIE<br />
A MUSÍ V NICH<br />
BYŤ VŠETKO<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY, FOTO:<br />
BoysPlayNice<br />
(Slnečnice),<br />
Bobo Boška<br />
(portrét), Pavel<br />
Meluš (Urban<br />
Residence),<br />
ARCHÍV COMPASS<br />
ARCHITEKTI<br />
COMPASS ARCHITEKTI je autor<strong>sk</strong>ý<br />
architektonický ateliér, ktorý už takmer<br />
dve desaťročia mení tvár našich miest<br />
z architektonického aj urbanistického<br />
hľadi<strong>sk</strong>a. Vytvorili nielen najväčšie<br />
porevolučne sídli<strong>sk</strong>o, ale i domov pre<br />
jeho obyvateľov.<br />
← Architekti<br />
Radovan Volmut,<br />
Matej Grébert,<br />
Miroslav Čatloš<br />
a Juraj Benetin<br />
(zľava doprava).<br />
S architektmi Jurajom Benetinom,<br />
Miroslavom Čatlošom, Matejom<br />
Grébertom a v neposlednom rade<br />
Radovanom Volmutom sme sa rozprávali<br />
nielen o bytovej výstavbe,<br />
ale aj o územnom pláne či ú<strong>sk</strong>aliach<br />
stavebného zákona.<br />
Váš architektonický ateliér<br />
nie je nazvaný podľa mien jeho<br />
spoluzakladateľov...<br />
Juraj Benetin: Vnímame ho<br />
ako kreatívny spolok. Jednotliví<br />
architekti, najmä na senior<strong>sk</strong>ých<br />
pozíciách, majú výraznú autonómiu<br />
pri riadení a kreovaní projektu.<br />
Poďme na samotný začiatok<br />
vašej cesty k projektu Slnečnice.<br />
Je to váš prvý veľký projekt.<br />
JB: Slnečnice sú náš prvý veľký<br />
bytový projekt, ktorý vedie Miro,<br />
a Rado stojí na čele tímu Nová<br />
Matadorka, čo je náš posledný<br />
veľký bytový projekt. Najnovší,<br />
resp. najaktuálnejší. Dúfame, že<br />
nie posledný. V Novej Matadorke<br />
aplikujeme <strong>sk</strong>úsenosti, ktoré sme<br />
za roky výstavby bytových domov,<br />
najmä Slnečníc, zí<strong>sk</strong>ali. Preto sme<br />
sa stretli takto štyria. Projekt Slnečnice<br />
sme začali v roku 2006.<br />
Matej Grébert: Slnečnice sa<br />
začali prirodzeným spôsobom.<br />
Bol tu pripravený územný plán,<br />
čo samo osebe dávalo projektu<br />
výbornú štartovaciu pozíciu,<br />
a navyše bol pripravený aj masterplan,<br />
ktorý sme „prekopali“<br />
vzhľadom na sloven<strong>sk</strong>é normy<br />
a požiadavky. Projekt pomaly<br />
prešiel od výstavby menších objektov<br />
k väčším bytovým domom.<br />
Proces trval pomerne dlho – od<br />
roku 2006 až po prvé <strong>sk</strong>olaudované<br />
bytové domy v roku 2013. Odvtedy<br />
kontinuálne idú jednotlivé etapy.<br />
Ako budú pokračovať Slnečnice<br />
po alebo paralelne<br />
s dokončovacími prácami fázy<br />
bytových domov pri Petržalke?<br />
MG: Nielen my, ale aj spoločnosť<br />
CRESCO plánuje posunúť výstavbu<br />
ďalej. Zorganizovali sa výzvy<br />
v rámci architektonických súťaží.<br />
Jednu vyhral slovin<strong>sk</strong>ý architektonický<br />
ateliér Bevk Perović arhitekti,<br />
druhú sloven<strong>sk</strong>ý architekt Peter<br />
Moravčík. Tieto projekty sa<br />
budú nachádzať pri Panón<strong>sk</strong>ej,<br />
v miestach pri budúcej električkovej<br />
trati.<br />
Nadväzujú svojím charakterom<br />
na predchádzajúcu výstavbu?<br />
JB: Áno. V tejto časti Panón<strong>sk</strong>ej<br />
je vyššia hustota zástavby, čo je,<br />
samozrejme, logické aj v kontexte<br />
plánovanej električkovej trate. Koncepcia<br />
Slnečníc od počiatku tkvela<br />
v dvoch fenoménoch – prírodnom<br />
a mest<strong>sk</strong>om. Prírodný je citeľný už<br />
od samého začiatku. Mest<strong>sk</strong>ý sa<br />
sem ešte nedostal. Predstavuje ho<br />
práve spomínaná električková trať<br />
s centrom, ktoré by malo vzniknúť<br />
okolo nej. Električková trať by mala<br />
byť transformačná, pretože sa tu<br />
V rezidenčnom<br />
segmente chýba<br />
prirodzený tlak<br />
na <strong>sk</strong>valitňovanie<br />
architektúry.<br />
Asb#230 BYTY SÚ MENŠIE A MUSÍ V NICH BYŤ VŠETKO 51
nachádza rozvíjajúca sa sieť kvalitných<br />
cyklotrás. Predstava je taká,<br />
že obyvatelia sadnú ráno na bicykel,<br />
bezpečne ho nechajú na konečnej<br />
zastávke električky a za desať minút<br />
sú v centre. Prepravná kapacita električky<br />
je 50 000 ľudí denne. Ak by<br />
fungoval kyvadlový systém, električková<br />
trať by odľahčila zaťaženie<br />
mostov v Bratislave o tretinu. Je to<br />
zásadná vec nielen pre Petržalku.<br />
Električkových tratí je, samozrejme,<br />
aj tu potrebných viac.<br />
Kapacity<br />
územného plánu<br />
vyveštil niekto<br />
v roku 2007.<br />
Prírodný fenomén Slnečníc bol<br />
zrejmý hneď na začiatku. Slnečnice<br />
sa stali príjemne populárnym<br />
miestom pre mladé rodiny. Dnes<br />
tu býva 65 % obyvateľov medzi<br />
25. a 40. rokom života. Ich deti<br />
tvoria ďalších 20 %. Vytvorila sa<br />
tu zaujímavá a pekná komunita.<br />
Máme to šťastie, že sme vytvorili<br />
nielen jednu z najväčších bytových<br />
komunít tohto storočia a vidíme ju<br />
v plnom živote, ale vytvorili sme<br />
ľudom domov. Je to super pocit.<br />
Mám z toho veľkú radosť. A to je<br />
pre nás veľmi dôležité.<br />
Zmenili ste im život.<br />
MG: Pri Slnečniciach je dôležité<br />
aj to, že samotná koncepcia bola<br />
urobená ešte na samom začiatku<br />
aj v spolupráci s inými architektonickými<br />
ateliérmi a že sa v nej<br />
pokračuje. Celok má koncepciu,<br />
podľa ktorej sa tvorí. Samozrejme,<br />
vyvíja sa v čase. Základná kostra<br />
koncepcie však ostala nezmenená.<br />
Na ňu nadväzujú jednotlivé etapy.<br />
Čo sa počas výstavby Slnečníc<br />
zásadne menilo?<br />
Miroslav Čatloš: Tak ako<br />
všade na Sloven<strong>sk</strong>u, aj tu je zo<br />
strany developera požiadavka na<br />
menšie výmery bytov. Súvisí to<br />
s dostupnosťou bývania, kde rozhoduje<br />
najmä celková cena za byt<br />
pri danom počte izieb. Je omnoho<br />
ľahšie predať malý dvojizbový<br />
byt než dvojizbový byt s veľkou<br />
výmerou. V roku 2008 mali<br />
plánované dvojizbové byty 62 m²,<br />
dnes je to 42 m². A musí tam byť,<br />
samozrejme, všetko. Toto je aplikovateľné<br />
nielen pri dvojizbových,<br />
ale i viacizbových bytoch. Vzniká<br />
tak vyššia hustota obyvateľstva na<br />
meter štvorcový a viac statickej<br />
dopravy. Logicky sa väčšina statickej<br />
dopravy presúva do podzemia.<br />
Čo sa týka požiadaviek obyvateľov,<br />
tí sú čoraz citlivejší na využitie<br />
verejného priestoru. Možno aj<br />
preto, že byty sú menšie a ľudia<br />
majú väčšiu potrebu ísť von, do<br />
exteriéru. Vnímajú priestor venovaný<br />
rôznym aktivitám, o ktorých<br />
sme v roku 2006 ani nechyrovali,<br />
vzrástli požiadavky na tvorbu diferencovaných<br />
funkcií, napr. výbehov<br />
pre psy, ihrí<strong>sk</strong> pre viacero vekových<br />
<strong>sk</strong>upín, multifunkčných priestorov<br />
pre spoločnú komunitu, ktorá je<br />
tu dnes pomerne silná. Zároveň<br />
pribudli rôzne ekologické aspekty,<br />
ktoré sa vyvíjajú v čase.<br />
MG: Celá spoločnosť sa posúva<br />
dopredu. A tým idú dopredu aj<br />
nároky užívateľov bytových a verejných<br />
priestorov. Aj mobil mal pred<br />
desiatimi rokmi iné parametre ako<br />
dnes. A to isté platí aj v stavebníctve.<br />
Vo verejných priestoroch cítiť<br />
značný progres. Nie je, samozrejme,<br />
taký <strong>sk</strong>okový ako pri technológiách.<br />
Progres je v stavebníctve<br />
hmatateľný, ale ide lineárnym spôsobom.<br />
V porovnaní s minulosťou je<br />
intenzívny.<br />
JB: Toto je zaujímavá téma.<br />
Existuje súbor motivácií pre<br />
vyššiu architektonickú kvalitu<br />
v rezidenčnom developmente. Je<br />
tu naozaj nejaký architektonický<br />
progres? Mne sa zdá, a vidím to aj<br />
na CE ZA AR-ovi, že bytové domy<br />
sú <strong>sk</strong>ôr trpené. A rozmýšľam, čím<br />
to je. Ak porovnávame súkromného<br />
investora rodinného domu, ktorý<br />
ma naozaj kvalitné kritériá a hľadá<br />
aj kvalitného architekta so <strong>sk</strong>velým<br />
prístupom k riešeniu, <strong>sk</strong>velým<br />
nápadom, s investorom mimo<br />
súkromného sektora, potom sa<br />
nájdu drobné stavby verejnej infraštruktúry,<br />
kde sú očakávania pre<br />
verejné budovy nastavené inak. Tie,<br />
ktoré „vy<strong>sk</strong>očia“, sú, samozrejme,<br />
v mnohom <strong>sk</strong>okovo iné. Vyberú sa<br />
v súťaži a jej výsledok sa rešpektuje.<br />
Rešpektuje sa názor architekta.<br />
Kritériá developera v rezidenčnom<br />
projekte sú (alebo ani nie) iné<br />
tak z architektonickej, ako aj<br />
z biznisovej stránky. Je to tzv. exit<br />
biznis. Developer veľmi často od<br />
projektu odchádza, čo však nie je<br />
prípad Slnečníc. Ide predovšetkým<br />
o menšie developer<strong>sk</strong>é projekty,<br />
kde sa predajú najprv všetky byty,<br />
potom retail a potom sa ide na ďalší<br />
↖ Slnečnice<br />
sú najväčšie<br />
porevolučné sídli<strong>sk</strong>o<br />
rozprestierajúce<br />
sa kompaktne na<br />
jednom mieste, kde<br />
momentálne býva<br />
približne 5-tisíc ľudí.<br />
Na konci výstavby<br />
by mali mať 15-tisíc<br />
obyvateľov.<br />
↑ Základnú<br />
urbanistickú<br />
myšlienku štvrte<br />
Urban Residence<br />
tvorí vnútroblok<br />
s parkom s výmerou<br />
viac ako 6 000 m².<br />
Architekti plynulo<br />
nadviazali na<br />
pôvodnú koncepciu<br />
od architektov Juraja<br />
Šujana a Karola<br />
Stassela. Zámerom<br />
bolo vytvoriť<br />
fungujúcu a ucelenú<br />
štvrť.<br />
↗ Projekt Zwirn<br />
od developera<br />
YIT Slovakia<br />
zahŕňa bývanie,<br />
kancelárie, obchody<br />
a v menšej forme<br />
aj kultúru. Väčšina<br />
pôvodnýych budov<br />
bola asanovaná,<br />
zachováva sa budova<br />
pradiarne (NKP)<br />
a silocentrály.<br />
↗↗ Atraktivitu<br />
projektu Vydrica<br />
okrem jeho polohy<br />
zvyšuje kvalitný<br />
urbanizmus<br />
a architektúra,<br />
ktorá zohľadňuje<br />
historický kontext<br />
miesta, ako aj<br />
potreby obyvateľov<br />
a návštevníkov<br />
Vydrice. Cieľom je<br />
vytvoriť vyváženú<br />
a udržateľnú štvrť,<br />
ktorá má všetky<br />
znaky autentického<br />
a živého mesta.<br />
Asb#230 Architektúra 52
projekt. V rezidenčnom segmente<br />
chýba prirodzený tlak na <strong>sk</strong>valitňovanie<br />
architektúry. Ide <strong>sk</strong>ôr<br />
o samotnú motiváciu architektov,<br />
pretože práca tvorí takú obrov<strong>sk</strong>ú<br />
časť, že tento čas chcú tráviť nejako<br />
zmysluplne. Developera možno navnadiť<br />
na trvácnosť, kvalitu, málo<br />
reklamácií, jednoduchosť riešení,<br />
kvalitu verejného priestoru, ktoré<br />
sa dokážu pretaviť do marketingu.<br />
Je to hrozná škoda. Robiť budovy na<br />
bývanie je podľa mňa tá najkrajšia<br />
vec. Je to krásna téma.<br />
Vyrástol som v bytovke, ktorú<br />
navrhli architekti Skoček, Konček<br />
a Titl. Je to fantastická budova,<br />
ktorá bohužiaľ ostala v tieni<br />
napríklad Istropolisu. Pre mňa má<br />
život tejto bytovky stokrát väčšiu<br />
hodnotu ako život Istropolisu.<br />
Keďže žijeme v takom ekonomicko<br />
-spoločen<strong>sk</strong>o-sociálnom prostredí,<br />
v akom žijeme, začneme oceňovať<br />
a nachádzať možnosť architektonického<br />
snaženia alebo identifikáciu<br />
kvalít aj v tom jednoduchom<br />
stavaní bytových domov. Dajú sa tu<br />
tvoriť a robiť veľmi zaujímavé veci.<br />
Aj s developermi. Len je to bohužiaľ<br />
na okraji záujmu.<br />
Radovan Volmut: Zmena sa<br />
nedeje progresívne a uchopiteľne<br />
ako v prípade výstavby rodinných<br />
domov. Navyše príbeh rodinného<br />
Problém územného<br />
plánu je politický. Je to<br />
násobne väčší problém<br />
ako ten odborný.<br />
domu je, samozrejme, kratší a je<br />
závislý od malých okolností. Pri developmente<br />
nastáva posun takmer<br />
až generačne. Počnúc stavebným<br />
boomom od roku 2006 sa typológia<br />
jasne zmenila. To, čo bol kedysi<br />
štandardný dvojizbák, je dnes štandardný<br />
štvorizbák. Samozrejme,<br />
sú tu aj iné aspekty, ktoré do toho<br />
vstupujú – finančné možnosti, dostupnosť<br />
bývania, zníženie úrokových<br />
sadzieb, dostupnosť hypoték,<br />
zmena príjmu, nákladov... Ale ak sa<br />
zameriame iba na výmeru, a na ňu,<br />
samozrejme, tlačí trh, je v konečnom<br />
dôsledku užitočnejšia. Vzniká<br />
„zrazu“ iná možnosť členenia<br />
bytov. Práve v cene CE ZA AR by<br />
kategória bytových domov mohla<br />
byť dobrým formátom, kde by bolo<br />
možné badať rozvoj progresívneho<br />
nájomného bývania či nízkonákladového<br />
bývania. V tomto segmente<br />
je úplne prázdno.<br />
MG: Súhlasím s Radom, dôraz na<br />
kvalitu dispozícií je u developerov<br />
úplne iný, ako bol kedysi. Dôraz<br />
na to, aby bol doslova každý<br />
centimeter štvorcový v byte využitý<br />
excelentne, je naozaj veľký.<br />
JB: Toto všetko, samozrejme, súvisí<br />
s územným plánom, ktorého kapacity<br />
vyveštil niekto v roku 2007...<br />
Čo bude s územným plánom?<br />
JB: No, bude. Pripravuje sa nový<br />
územný plán, je to, samozrejme,<br />
obrov<strong>sk</strong>ý projekt pre mesto.<br />
Veľmi ťažko sa však realizuje.<br />
Máme totiž generačný výpadok<br />
kvalitných urbanistov. Urbanizmus<br />
môžu robiť aj preučení<br />
architekti. Keď sme končili školu,<br />
robiť urbanizmus nebolo práve<br />
veľmi atraktívne. In bol perfektný<br />
mercedes a tvorba domov na<br />
Slavíne. Urbanista „mal biely<br />
plášť a vyfarboval katastrálne<br />
mapy“. Takže rozhodnutie bolo<br />
úplne jasné pre všetkých. Dnes<br />
je mestotvorba veľmi atraktívna<br />
práca. Mnohí chcú byť urbanistami,<br />
i keď stále v rovine cyklistiky<br />
a vodozádržných opatrení. Postupne<br />
sa to však mení. Je obrov<strong>sk</strong>ý<br />
problém premostiť tento výpadok<br />
a aj výpadok know-how a <strong>sk</strong>úseností.<br />
Vypracovať v takomto<br />
prostredí nový územný plán je<br />
extrémne ťažké. V Čechách, kde<br />
majú omnoho lepšie politické<br />
podmienky, aj keď tiež zložité,<br />
a kvalitnejšie odborné zázemie,<br />
to v Brne trvalo 10 až 12 rokov<br />
a v Prahe približne 13 rokov. Dnes<br />
sme na začiatku tvorby územného<br />
plánu. Rátajme, pri optimistickom<br />
scenári, osem rokov.<br />
Je to v takom zlom stave?<br />
JB: Nie, nie je to v zlom stave. Je<br />
to obrov<strong>sk</strong>ý politický problém<br />
kombinovaný s veľkým odborným<br />
problémom.<br />
MG: Jedna vec je navrhnúť územný<br />
plán. Tu sa s Jurajom trošku<br />
nezhodujeme. Nie je to raketová<br />
veda a otázka toho, ako sa dostať<br />
na Mars.<br />
JB: Ale oveľa väčší problém, ktorý<br />
musíme riešiť, je politického<br />
charakteru. Je to násobne väčší<br />
problém ako ten odborný. V každom<br />
prípade musíme žiť ešte veľa rokov<br />
s tým, ktorý máme. Musím však<br />
povedať, že aktuálne vedenie<br />
hlavného mesta sa veľmi snaží<br />
o to, aby sa súčasný územný plán<br />
sprehľadnil. Obrov<strong>sk</strong>ý problém je aj<br />
filozofický. Má územný plán nejaké<br />
Asb#230 BYTY SÚ MENŠIE A MUSÍ V NICH BYŤ VŠETKO 53
ho mesta fungovať na základe toho,<br />
čo je napísané, alebo má fungovať<br />
na základe osoby, ktorá ho vykladá,<br />
ktorá má veľkú zodpovednosť, má<br />
jasné meno a vie si obhájiť svoje<br />
rozhodnutia? Dokážeme ho objektivizovať<br />
do takej miery, aby to bol<br />
zákon, ktorý je napísaný, a potom sa<br />
striktne držať každého písmenka?<br />
To sa deje dnes a tí, ktorí ho písali,<br />
s tým vôbec nepočítali. Alebo ho<br />
vieme priradiť k nejakému silnému<br />
subjektu, napríklad hlavnému<br />
architektovi, hlavnej architektke,<br />
ktorý by mal kumulovanú funkciu<br />
a bol by schopný robiť rozhodnutia<br />
spolu s odborným útvarom?<br />
Aj v „sivých zónach“ územného<br />
plánu, ktoré sú pre rozvoj mesta,<br />
pre architektov nesmierne dôležité?<br />
Pre developerov sú dôležité<br />
tieto čiernobiele miesta územného<br />
plánu. Keď sa tie presne zadefinujú,<br />
bude to dôležitý krok.<br />
MČ: Ešte sa vrátim k platnému<br />
územnému plánu hlavného mesta<br />
z roku 2007. Vtedy prešiel iba<br />
preto, že to bol posledný termín,<br />
keď mohol byť schválený. Neexistoval<br />
žiadny konsenzus, že toto je<br />
to, čo chceme a sme s tým všetci<br />
spokojní, ale máme poslednú<br />
šancu, keď ho môžeme schváliť.<br />
Z obrov<strong>sk</strong>ej časti sa spoliehal na to,<br />
že funkcie území veľmi striktne rozdelil<br />
na rôzne časti. Do okrajových<br />
častí mesta vložil kvantá občian<strong>sk</strong>ej<br />
vybavenosti. Pričom mal fungovať<br />
na základe nosného dopravného<br />
systému, ktorý žiaľ nie je bližšie<br />
špecifikovaný. A ani sa neudial.<br />
RV: Ak sa na to pozrieme v širšom<br />
časovom kontexte, na príklade<br />
Petržalky si uvedomíme, že<br />
za 15 rokov bola vybudovaná<br />
enormne rýchlo. Potom nasledovalo<br />
obdobie „temna“, keď sa neudialo<br />
nič zásadné. Až v roku 2007 bol<br />
schválený územný plán. Je možné,<br />
že v konečnom dôsledku poprel<br />
charakter rýchlej panelovej výstavby.<br />
Všetci cítili traumu z toho,<br />
že mnohé územia v Bratislave sa<br />
stávajú monofunkčnými. A tvorcovia<br />
územného plánu zrejme cítili<br />
potrebu reagovať a túto traumu<br />
vyriešiť. Rozhodli sa rozvojové<br />
územia doplniť funkciou občian<strong>sk</strong>ej<br />
vybavenosti. Namieste je otázka, či<br />
neodhadli pomer.<br />
JB: Skôr to bolo preto, že to robili<br />
ľudia, ktorí boli zvyknutí navrhovať<br />
pred ´89. Vtedy sa navrhovalo<br />
veľa verejných stavieb, občian<strong>sk</strong>ej<br />
vybavenosti... Čiže dobrý urbanizmus<br />
znamenal veľa červenej farby<br />
v územnom pláne.<br />
MG: V územnom pláne nie je<br />
vôbec hmatateľné, o čom je Bratislava.<br />
Opisuje funkčný stav mesta<br />
v roku 20<strong>04</strong> až 2007, keď sa tvoril<br />
a vytypoval nejaké územia, kde<br />
by sa dala stavať nová výstavba<br />
s veľmi striktne určenou funkčnou<br />
reguláciou. To spôsobuje problém.<br />
Dôraz na kvalitu dispozícií<br />
bytov je u developerov<br />
úplne iný, ako bol kedysi.<br />
Pohľad ľudí, ktorí konštatujú, či<br />
je navrhovaná výstavba v súlade<br />
s územným plánom, je veľmi<br />
striktný. Duch územného plánu bol<br />
podľa mňa <strong>sk</strong>ôr koncepčný a baviť<br />
sa teraz o tom, či môžeme určitú<br />
funkciu posunúť o 200 m, je úplne<br />
nezmyselná debata. Je to smerný<br />
územný plán, ktorý sa snažil<br />
povedať to, že navrhované územia<br />
majú byť funkčné a pestré. Nie<br />
monofunkčné.<br />
Asb#230 Architektúra 54
← Architekti Juraj<br />
Benetin, Miroslav<br />
Čatloš , Radovan<br />
Volmut a Matej<br />
Grébert (zľava<br />
doprava).<br />
↑ Nová Matadorka<br />
vzniká v areáli<br />
s bohatým<br />
industriálnym<br />
dedičstvom<br />
Bratislavy. Nájdete tu<br />
napríklad najväčšiu<br />
železobetónovú<br />
halu na území<br />
Rakú<strong>sk</strong>o-Uhor<strong>sk</strong>a zo<br />
začiatku 20. storočia<br />
aj tehlové haly s pre<br />
industriál typickými<br />
tzv. shedovými<br />
a dvojoblúkovými<br />
strechami.<br />
Stavebný zákon sa rôznymi<br />
dodatkami mení už 30 rokov. V podstate<br />
sa sprísňuje a prikláňa sa na<br />
stranu účastníkov konania. Dostalo<br />
sa to do bodu, keď povoľovanie výstavby<br />
jedného bytového domu trvá<br />
tri až päť rokov. Teda od nuly až po<br />
stavebné povolenie. Je to nezdravá<br />
situácia pre celú spoločnosť. Čo sa<br />
teraz deje, je reakcia na tento stav.<br />
Dôležité je, aby sme to spoločen<strong>sk</strong>é<br />
kyvadlo nevychyľovali z extrému<br />
do extrému. K navrhovanému<br />
zneniu nového stavebného zákona<br />
nemám extra veľké pripomienky.<br />
Je však veľmi závislý od softvéru,<br />
ktorý sa pripravuje. Mám obavu,<br />
že spojazdniť ten bude trvať oveľa<br />
dlhšie, ako je napísané v zákone.<br />
A prechodné obdobie bude trvať<br />
dlhšie, ako je naplánované u pána<br />
Hollého. Toto je moja základná<br />
obava. Na tom, že procesy treba<br />
zjednodušiť a zrýchliť, sme sa<br />
zhodli. Takisto je zhoda i v tom,<br />
že prejde pod štátnu správu. To je<br />
dobré, pretože samospráva využíva<br />
stavebné konanie na politické boje<br />
a komunálny populizmus.<br />
JB: Vidím to tak, že Sloven<strong>sk</strong>á<br />
komora architektov bola v rámci pripomienkovaného<br />
konania vypočutá.<br />
Komunálny populizmus je do určitej<br />
miery súčasťou povoľovania stavieb<br />
v meste. Istý druh prenesenej moci<br />
je a stále bude. Dôraz sa bude klásť<br />
na to, ako sa podarí v zrýchlených<br />
konaniach udržať kontrolu mesta<br />
nad výstavbou. Spejeme k tomu, že<br />
ak sa úrad nevyjadrí do istého počtu<br />
dní, tak vlastne so stanovi<strong>sk</strong>om<br />
súhlasí. Možno práve v prechodnom<br />
období sa zistí, čo všetko čaká<br />
úrad, aby sa k výstavbe fundovane<br />
vyjadril. Ak nejaký projekt bude<br />
mať 2000 bytov, dá sa to? Otázne<br />
je aj to, ako bude v realite fungovať<br />
zvýšená zodpovednosť projektanta.<br />
To ukáže čas.<br />
MG: Áno, to sa časom môže ukázať<br />
ako nebezpečná vec. Možno sa<br />
objavia výrazné tlaky. Povedzme si<br />
úprimne, nie každý má svoje rozhodovanie<br />
plne postavené na silnom<br />
charaktere.<br />
JB: Architekt dnes nepísane plní<br />
úlohu ambasádora verejného<br />
záujmu v developer<strong>sk</strong>om procese.<br />
Bohužiaľ, môže sa stať, že v konkurenčnom<br />
boji vyhrajú najohybnejší.<br />
V úvode sme spomenuli projekt<br />
Nová Matadorka. Povedali ste,<br />
že v ňom aplikujete všetky<br />
svoje doterajšie <strong>sk</strong>úsenosti.<br />
V akom stave je dnes a ako sa<br />
bude ďalej vyvíjať?<br />
RV: Projekt Novej Matadorky sa<br />
postupne stáva jedným z nosných<br />
projektov ateliéru. Začína sa prvou<br />
etapou v území – návrhom na<br />
rekonštrukciu a dostavbu historických<br />
hál. Dovolím si krátke intro –<br />
ide o objekt prvej veľkorozponovej<br />
betónovej konštrukcie dvojhalia<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u. Zachovávame celý<br />
obvod stavby a značnú vnútornú<br />
pôvodnú časť revitalizujeme na<br />
obchodnú vybavenosť a dostaviame,<br />
resp. vstaviame nové objekty<br />
bytových domov. Projekt bol<br />
v povoľovaní neštandardne zdĺhavý<br />
vzhľadom na územný plán, ktorý<br />
nevedel zaužívanou metodikou interpretovať<br />
súlad a využitie existujúcej<br />
stavby s historickou hodnotou<br />
na pozemku. Zároveň do procesu<br />
vstúpili aj aktivisti z Čiernych dier.<br />
Na základe ich vstupov sa projekt<br />
upravoval do aktuálnej podoby.<br />
Pamiatkari a aktivisti ne<strong>sk</strong>ôr participovali<br />
aj na metodike obnovy.<br />
Projekt je z technického hľadi<strong>sk</strong>a<br />
vcelku náročný. Aktuálne sme<br />
v príprave RPD. Máme právoplatné<br />
územné rozhodnutie a veríme,<br />
že čo<strong>sk</strong>oro zí<strong>sk</strong>ame aj stavebné<br />
povolenie.<br />
Nadviažem na začiatok otázky<br />
– na základe našich <strong>sk</strong>úseností tu<br />
vidím schopnosť odkomunikovať<br />
a zvládnuť projekt v povoľovacom<br />
procese. Tento bod považujem<br />
za veľmi dôležitý, vyžaduje veľa<br />
mäkkých zručností. Nemenej<br />
podstatné je know-how, ako<br />
projekt nastaviť architektonicko<br />
-technicky, logisticky, developer<strong>sk</strong>y,<br />
ako zohľadniť historické hodnoty,<br />
nastaviť financie, napokon, každú<br />
stránku projekt. Takýto rozmer<br />
architektúry nie je na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
obvyklý. K adaptácii pristupujeme<br />
so značným rešpektom.<br />
Veríme, že to bude <strong>sk</strong>utočný<br />
začiatok revitalizácie brownfieldu<br />
Matador. ■<br />
Asb#230 BYTY SÚ MENŠIE A MUSÍ V NICH BYŤ VŠETKO 55
Pozemky v Matadore<br />
čakajú na využitie<br />
Výstavba v bratislav<strong>sk</strong>ej mest<strong>sk</strong>ej časti Petržalka<br />
ostáva výzvou aj vyše 30 rokov po zmenách<br />
v roku 1989. Aktuálnym trendom je využitie<br />
industriálneho dedičstva na polyfunkčné projekty.<br />
Pretvorenie brownfieldov na plochy<br />
s modernou polyfunkčnou zástavbou<br />
je aktuálne v zóne bývalého<br />
gumáren<strong>sk</strong>ého závodu Matador.<br />
Nachádzajú sa v susedstve železničnej<br />
stanice Bratislava-Petržalka,<br />
odkiaľ smerujú vlaky na Sloven<strong>sk</strong>o<br />
a do susedného Rakú<strong>sk</strong>a.<br />
Spolu vytvárajú veľmi perspektívne<br />
územie na ďalší rozvoj hlavného<br />
mesta za riekou Dunaj. Cestná<br />
komunikácia Kopčian<strong>sk</strong>a spája<br />
v rámci Petržalky zónu Matadorka<br />
s lokalitou Petržal<strong>sk</strong>é korzo a na<br />
opačnom konci so zónou Kopčany.<br />
Developeri na území stavajú<br />
V tejto zóne sú okrem už postavených<br />
polyfunkčných objektov<br />
Matadorka (3) a Septimo 2 a bytového<br />
domu Septimo 1 v príprave<br />
ďalšie projekty, ako polyfunkčný<br />
projekt Nová Matadorka (5) či<br />
polyfunkčný súbor Acord (4).<br />
V súčasnosti pokračuje výstavba<br />
polyfunkčného komplexu<br />
Matador – Kopčianka (1) a polyfunkčného<br />
objektu Septimo 2 –<br />
Offices (2).<br />
Na území sú väčšinou stredné<br />
a menšie prevádzky rôzneho druhu.<br />
V smere na Kopčany je veľký<br />
pozemok po asanácii s nefunkčným<br />
komínom.<br />
Na rozsiahlych pozemkoch<br />
bývalého areálu Matador, ktorých<br />
vlastníkom je spoločnosť P.G.A. (6),<br />
je v príprave zámer revitalizácie<br />
územia. Ide o projekt developera<br />
Oxio, za ktorým stojí Ján Benetin.<br />
Pozemky sa nachádzajú juhozápadne<br />
od dnes pripravovaných<br />
projektov. V horizonte niekoľkých<br />
týždňov bude na Ministerstvo<br />
životného prostredia SR podaný<br />
projekt na posudzovanie vplyvov na<br />
Bratislava,<br />
TEXT: MONIKA<br />
VOLEKOVÁ, FOTO<br />
DRON: Juraj<br />
Pešta, MAPA:<br />
GOOGLE MAPS,<br />
VIZUALIZÁCIE:<br />
VI GROUP, OXIO,<br />
COMPASS<br />
ARCHITEKTI,<br />
METROSTAV,<br />
Sloven<strong>sk</strong>é<br />
elektrárne –<br />
energetické<br />
služby<br />
<strong>ASB</strong>#230 Architektúra 56
↖ Sprava<br />
tri objekty<br />
Kopčianky vo<br />
výstavbe, nad ňou<br />
už dokončená<br />
a obývaná Matadorka.<br />
V strede<br />
objekt Smaltovne<br />
a Moriarne, ktoré<br />
zmení projekt<br />
Nová Matadorka.<br />
Naľavo od Smaltovne<br />
na mieste<br />
budov s oranžovou<br />
strechou sa<br />
plánuje projekt<br />
Acord Matador.<br />
↑ Brownfield<br />
s výmerou viac<br />
ako 75 000 m 2<br />
v zóne bývalého<br />
chemického<br />
závodu, ktorý<br />
patrí spoločnosti<br />
P. G. A. zostáva<br />
zatiaľ nedotknutý.<br />
↗ Projekt Septimo<br />
Offices II vo<br />
výstavbe<br />
životné prostredie a budú k nemu<br />
zverejnené detailnejšie informácie<br />
a vizualizácie.<br />
Magistrát pre <strong>ASB</strong> reagoval, že<br />
P.G.A. nepodala žiadny investičný<br />
zámer. Za posledných päť rokov<br />
neeviduje ani žiadosť o vydanie<br />
záväzného stanovi<strong>sk</strong>a pre túto<br />
spoločnosť.<br />
Dve environmentálne záťaže<br />
K lokalitám s vysokou mierou developer<strong>sk</strong>ej<br />
výstavby patrí aj oblasť<br />
petržal<strong>sk</strong>ej železničnej stanice<br />
s menšími prevádzkami. V súčasnosti<br />
je orientačnou stavbou v zóne<br />
obytná veža Matadorka s 29 podlažiami.<br />
Hovorkyňa Bratislavy Dagmar<br />
Schmucková k lokalite Matador<br />
uviedla, že sú tam evidované<br />
environmentálne záťaže – sanovaná<br />
a rekultivovaná Hydronika a čiastočne<br />
sanovaný Matador.<br />
Pritom v tejto časti Petržalky<br />
mohlo mesto v minulosti postaviť<br />
také potrebné komunálne nájomné<br />
byty. Išlo o projektový zámer<br />
bývalej Spoločnosti pre rozvoj<br />
bývania Bratislavy (SRBB) z roku<br />
2014. „Z nami nezistených dôvodov<br />
SRBB v projekte nájomných bytov<br />
v Matadorke nepokračovala,“ konštatovala<br />
Schmucková.<br />
Pozastavený územný<br />
plán zóny<br />
Taká perspektívna zóna, akou je<br />
Matador, však nemá platný zonálny<br />
územný plán. Magistrát informoval,<br />
že Petržalka v roku 2014 obstarala<br />
a prerokovala návrh Územného<br />
plánu zóny (ÚPN Z) Matador.<br />
Miestne zastupiteľstvo v roku<br />
2016 schválilo ukončenie procesu<br />
obstarávania ÚPN Z a súhlasilo so<br />
spracovaním podnetu na zmeny<br />
a doplnky územného plánu mesta.<br />
Išlo o zníženie záväznej regulácie<br />
využitia jednotlivých plôch<br />
územia zóny Matador. Hlavné<br />
mesto neplánuje opätovne obstarať<br />
spracovanie ÚPN Z v lokalite<br />
Matador. V zmysle štatútu hlavného<br />
mesta je to v kompetencii<br />
mest<strong>sk</strong>ej časti.<br />
Predstava mest<strong>sk</strong>ej časti o zóne<br />
sa opiera o mest<strong>sk</strong>ý územný<br />
plán, ktorý územie definuje ako<br />
rozvojové. Petržalka uviedla, že<br />
v minulosti obstarávala ÚP areálu<br />
Matador. Bol však pozastavený,<br />
pretože nebol v súlade s územným<br />
plánom mesta. Ten totiž umožnil<br />
doprave zasiahnuť do súkromných<br />
pozemkov, s čím však ich vlastníci<br />
nesúhlasili. Riešením bolo znížiť<br />
intenzitu zástavby, s čím zas<br />
nesúhlasili vlastníci pozemkov,<br />
2<br />
environmentálne záťaže sa<br />
nachádzajú v lokalite Matador<br />
– sanovaná a rekultivovaná<br />
Hydronika a čiastočne sanovaný<br />
Matador<br />
ktorí mali záujem územie stavebne<br />
rozvíjať.<br />
„Mest<strong>sk</strong>á časť – najmä v spolupráci<br />
s magistrátom, ktorý môže<br />
cez platný územný plán najviac<br />
formovať budúcu podobu Petržalky<br />
– sa v posledných rokoch snaží<br />
zohľadňovať všetky spomínané<br />
faktory pri povoľovaní akýchkoľvek<br />
stavieb,“ povedala jej hovorkyňa<br />
Mária Halašková.<br />
Zdá sa, že situácia s územno-<br />
-plánovacím pokrytím zóny<br />
Matador by sa mohla zmeniť zo<br />
strany Metropolitného inštitútu<br />
Bratislavy. Riaditeľ jeho sekcie<br />
územného plánovania Martin<br />
Berežný pre <strong>ASB</strong> povedal, že aktuálne<br />
sa chcú venovať napríklad<br />
transformačným územiam, ako<br />
je okolie Kopčian<strong>sk</strong>ej ulice a Matadorky<br />
či Lido v mest<strong>sk</strong>ej časti<br />
Petržalka.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Pozemky v Matadore čakajú na využitie 57
6<br />
1<br />
5<br />
2<br />
3<br />
4<br />
Potrebné sú nielen byty,<br />
ale aj vybavenosť<br />
Pre Petržalku bolo dôležité<br />
dodržať primeranú výškovú<br />
hladinu budov. Mest<strong>sk</strong>á časť<br />
avizuje, že zo strany developerov<br />
treba myslieť aj na dostatočnú<br />
cestnú infraštruktúru a občian<strong>sk</strong>u<br />
vybavenosť.<br />
V tejto súvislosti uviedla<br />
pozitívny príklad, že developer<br />
Matadorky vo svojich priestoroch<br />
sprevádzkoval dvojtriednu<br />
súkromnú mater<strong>sk</strong>ú školu, ďalší<br />
zámer výstavby mater<strong>sk</strong>ej školy<br />
eviduje Petržalka aj v rámci<br />
výstavby polyfunkčného objektu<br />
Nová Matadorka.<br />
Zabezpečenie zariadení<br />
občian<strong>sk</strong>ej vybavenosti musí byť<br />
definované v stanovi<strong>sk</strong>u hlavného<br />
mesta. „Ak magistrát zadefinuje<br />
potrebu výstavby škôl, obchodov,<br />
gastroprevádzok a pod. vo svojom<br />
záväznom stanovi<strong>sk</strong>u k investičnej<br />
činnosti, developer je povinný ich<br />
v požadovanej miere zabezpečiť,“<br />
ozrejmila petržal<strong>sk</strong>á hovorkyňa.<br />
Mest<strong>sk</strong>á časť o to môže<br />
developera požiadať s ohľadom<br />
na záujmy a potreby miestnych<br />
obyvateľov, nemôže mu to však<br />
prikázať. Bolo by to pravdepodobne<br />
možné iba v prípade, keby bola<br />
vlastníkom pozemkov.<br />
Nový prístup k zóne<br />
Podľa spoločnosti Acord, ktorá<br />
je za pripravovaným projektom<br />
Acord Matador, sa zóna dynamicky<br />
mení z priemyselného areálu na<br />
polyfunkčnú štvrť. Okrem využitia<br />
stavebného potenciálu a zachovania<br />
industriálnych hodnôt treba<br />
revitalizovať podložie, technickú<br />
infraštruktúru a doplniť prvky<br />
krajinnej architektúry a zelene.<br />
„Takýto prístup posúva development<br />
a urbanizmus do moderného<br />
21. storočia,“ uviedol Acord.<br />
Pre developera Oxio je lokalita<br />
Matadoru perspektívna nielen<br />
z pohľadu rozvoja mesta, dobrej<br />
dostupnosti, ale aj z pohľadu transformácie<br />
brownfieldov. Oxio stojí<br />
na území Matadoru za projektom<br />
Nová Matadorka na pozemkoch<br />
spoločnosti P.G.A.<br />
Developeri dávajú prednosť<br />
polyfunkčnosti<br />
V areáli bývalého Matadoru eviduje<br />
mest<strong>sk</strong>á časť Petržalka niekoľko<br />
projektov.<br />
Mest<strong>sk</strong>é bývanie Nová Matadorka<br />
tvoria vzájomne prepojené časti<br />
Smaltovňa a Moriareň. Smaltovňa,<br />
ktorú vlastní firma P.G.A., zahŕňa<br />
rekonštrukciu a revitalizáciu časti<br />
pôvodnej haly smaltovne a päť<br />
bytových domov so spoločnou<br />
podzemnou garážou. Pôvodná hala<br />
je pamätihodnosťou. Zámerom je<br />
zachovanie jej konštrukcií a fasád<br />
v čo najväčšom rozsahu.<br />
V časti Moriareň je navrhnutý<br />
výškový objekt kruhového tvaru,<br />
na ktorý sa napája zrevitalizovaná<br />
hala. V úrovni parteru bude obchodná<br />
občian<strong>sk</strong>a vybavenosť, kancelárie<br />
a vstupné priestory bytového<br />
domu. Prevládajúcu bytovú funkciu<br />
dopĺňa administratíva a ateliéry.<br />
Spolu s plánovanou obnovou<br />
priľahlého Ziegerovho mlynu, na<br />
ktorý petržal<strong>sk</strong>ý stavebný úrad<br />
eviduje od novembra 2021 žiadosť<br />
na vydanie územného rozhodnutia,<br />
môže vzniknúť prepojenie histórie<br />
a aktuálnych trendov výstavby.<br />
Mlyn nie je národnou kultúrnou<br />
pamiatkou ani pamätihodnosťou,<br />
takže pri prestavbe nemusí byť<br />
zachovaný jeho pôvodný ráz.<br />
Netradičný polyfunkčný projekt<br />
Acord Matador počíta s prestavbou<br />
existujúcich priestorov bývalého<br />
Matadoru na prenajímateľné<br />
<strong>sk</strong>lady, tvorivé dielne či ateliéry.<br />
Projekt zí<strong>sk</strong>al záväzné stanovi<strong>sk</strong>o<br />
hlavného mesta. V zóne pokračuje<br />
výstavba polyfunkčného komplexu<br />
Matador, ktorý je určený prioritne<br />
na bývanie, a polyfunkčného<br />
objektu Septimo 2 s administratívnou<br />
a občian<strong>sk</strong>ou vybavenosťou. ■<br />
Ak magistrát zadefinuje<br />
potrebu výstavby<br />
škôl, obchodov,<br />
gastroprevádzok a pod.<br />
vo svojom záväznom<br />
stanovi<strong>sk</strong>u k investičnej<br />
činnosti, developer je<br />
povinný ich v požadovanej<br />
miere zabezpečiť.<br />
Mária Halašková,<br />
hovorkyňa mest<strong>sk</strong>ej časti Petržalka<br />
<strong>ASB</strong>#230 Architektúra 58
1 4<br />
Polyfunkčný komplex Matador – Kopčianka<br />
Developer<br />
Metrostav Slovakia<br />
Architekt<br />
Pantograph<br />
Počet bytov a apartmánov 308<br />
Realizácia 2021 – 2023<br />
Acord Matador<br />
DEVELOPER VI Group, Acord, s. r. o.<br />
ARCHITEKT<br />
Compass Architekti<br />
Plocha 6 878 m 2<br />
REALIZÁCIA 2023 – 2025<br />
2<br />
5<br />
Septimo II Offices<br />
Developer<br />
VI Group<br />
Architekt<br />
VI Group<br />
Plocha občian<strong>sk</strong>ej vybavenosti 258 m 2<br />
Plocha administratívy 1 050 m 2<br />
Realizácia 9/2021 – 3/2023<br />
Matadorka<br />
Developer VI Group<br />
Architekt VI Group<br />
Počet bytov 335<br />
a apartmánov<br />
Plocha 950 m 2<br />
retailu<br />
Realizácia 2017 – 2020<br />
3<br />
Nová Matadorka<br />
Rekonštrukcia a dostavba výrobných hál Matador<br />
Developer Oxio, s. r. o.<br />
Architekti<br />
Compass, Superatelier,<br />
architekti OZ Čierne diery<br />
Smaltovňa<br />
Úžitková plocha rezidencie cca 15 000 m 2<br />
Úžitková plocha<br />
cca 1 000 m 2<br />
administratívy<br />
Úžitková plocha retailu cca 2 700 m 2<br />
Aktuálny stav<br />
právoplatné územné<br />
rozhodnutie, v procese<br />
zí<strong>sk</strong>ania stavebného<br />
povolenia<br />
Realizácia 3. Q/<strong>2022</strong> – 4. Q/2024<br />
Moriareň<br />
Úžitková plocha rezidencie cca 16 800 m 2<br />
Úžitková plocha<br />
cca 800 m 2<br />
administratívy<br />
Úžitková plocha retailu cca 450 m 2<br />
Aktuálny stav<br />
záväzné stanovi<strong>sk</strong>o mesta<br />
Bratislava k investičnému<br />
zámeru<br />
<strong>ASB</strong>#230 Pozemky v Matadore čakajú na využitie 59
PIEŠŤANSKÁ<br />
ZÓNA PRI VRBINE<br />
Superatelier, Architekti.SK<br />
V multifunkčnej zóne Pri vrbine<br />
v západosloven<strong>sk</strong>om okresnom meste<br />
Piešťany pripravuje investor Fidurock<br />
retailový park s obchodmi, zariadenie<br />
pre seniorov a polyfunkčný dom<br />
s bytmi a obchodnými priestormi.<br />
Investor Fidurock, ktorý je če<strong>sk</strong>o-<br />
-holand<strong>sk</strong>ým investičným butikom,<br />
<strong>ASB</strong> informoval, že pozemok<br />
odkúpil v roku 2018 ako stavebný<br />
s vyhovujúcim územným plánom<br />
pre polyfunkčnú zástavbu. V území<br />
boli v minulosti výrobné a <strong>sk</strong>ladové<br />
priestory tzv. Scheibnerovho<br />
majera.<br />
Projekt sa nachádza v blízkosti<br />
križovatky Bratislav<strong>sk</strong>ej ulice<br />
a Ulice Adama Trajana. Ráta sa<br />
aj s kompletnou rekonštrukciou<br />
križovatky a obnovou Bro<strong>sk</strong>yňovej<br />
ulice. Prinesie chodník pre peších<br />
a cyklotrasy.<br />
Finálny návrh zóny je z dielne<br />
bratislav<strong>sk</strong>ého Superatelieru, ktorý<br />
navrhol napríklad projekt Nová<br />
Matadorka v mest<strong>sk</strong>ej časti Petržalka.<br />
Investor je pripravený začať<br />
s výstavbou zámeru po zí<strong>sk</strong>aní právoplatného<br />
stavebného povolenia.<br />
Pribudne aj veľa zelene<br />
Polyfunkčný dom bude mať<br />
6 poschodí, 40 bytov a 3 obchodné<br />
priestory a ponúkne bývanie pre<br />
viac ako 100 obyvateľov. Byty budú<br />
dvoj- až štvorizbové. K projektu<br />
patrí aj exteriérové parkovi<strong>sk</strong>o<br />
s 200 miestami spolu s pešou<br />
komunikáciou.<br />
Prostredie multifunkčnej zóny<br />
dotvoria zelené a voľnočasové<br />
plochy so 150 stromami a 5-tisíc<br />
kríkmi. Na obytnom dome bude<br />
zelená strecha, ktorá zníži teplotu<br />
v interiéri najmä počas letného<br />
obdobia.<br />
Zariadenie pre seniorov<br />
a špecializované zariadenie<br />
s novým konceptom po<strong>sk</strong>ytne<br />
nadštandardnú starostlivosť pre<br />
80 seniorov. Jednotlivé bytové jednotky<br />
sú vy<strong>sk</strong>ladané do viacerých<br />
domácností a budú vybavené podľa<br />
najmodernejších štandardov.<br />
Zariadenie bude prevádzkovať<br />
spoločnosť Casa Sloven<strong>sk</strong>o, ktorá<br />
je súčasťou rakú<strong>sk</strong>ej nezi<strong>sk</strong>ovej<br />
organizácie Caritas der Erzdiözese<br />
Wien a nemeckej nadácie Stiftung<br />
Liebenau. Architektonický návrh<br />
pochádza z architektonického<br />
štúdia Architekti.<strong>sk</strong>.<br />
Nové pracovné miesta<br />
v RETAILOVOM parku<br />
Nový retailový park Pri vrbine<br />
sa zameria najmä na obchody<br />
s módou, elektronikou, športovým<br />
oblečením a vybavením, domácimi<br />
potrebami, dekoráciami a podobne.<br />
Bude mať rozlohu 6 500 m 2 .<br />
Okrem miesta na nakupovanie<br />
vytvorí Retail park 120 pracovných<br />
miest pre obyvateľov Piešťan a obyvateľov<br />
z okolia. Investor už vlastní<br />
a prevádzkuje viaceré retailové<br />
parky v Če<strong>sk</strong>u a na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />
U nás sa nachádzajú v Prešove,<br />
Senici, Leviciach a v Trnave. ■<br />
Piešťany, TEXT:<br />
MONIKA VOLEKOVÁ,<br />
VIZUALIZÁCIE:<br />
FIDUROCK<br />
↑ Obytný dom pre<br />
seniorov z uličnej<br />
strany.<br />
→ Obytný objekt<br />
pre seniorov.<br />
↘ Pohľad na<br />
multifunkčnú zónu<br />
v Piešťanoch.<br />
↘↘ Príklad apartmánu<br />
pre obyvateľa<br />
domu pre seniorov.<br />
Funkcia byty, retail a domov pre seniorov<br />
Zóna Pri VRBINE, PIEŠŤANY<br />
Lokalita<br />
Investor<br />
Architekti<br />
PREDPOKLADANÉ<br />
NÁKLADY<br />
Počet bytov<br />
Stav realizácie<br />
v blízkosti križovatky<br />
Bratislav<strong>sk</strong>ej ulice a Ulice Adama<br />
Trajana, Piešťany<br />
Fidurock<br />
Superatelier, Architekti.SK<br />
20 mil. €<br />
40, cca 200 parkovacích miest<br />
december 2020 – právoplatné<br />
územné rozhodnutie pre<br />
Polyfunkčný projekt Piešťany<br />
Asb#230 architektúra 60
1<br />
Asb#230 PIEŠŤANSKÁ ZÓNA PRI VRBINE 61
Byty v areáli<br />
zvolen<strong>sk</strong>ých<br />
kasární<br />
Zvolen, TEXT:<br />
MONIKA VOLEKOVÁ,<br />
VIZUALIZÁCIE:<br />
ARCH-AT<br />
ARCH-AT Severnú časť bývalých tzv. Jegorovových<br />
kasární v okresnom meste Zvolen čaká výrazná<br />
revitalizácia a výstavba čisto mierovej povahy.<br />
Investor Trend Develop plánuje<br />
postaviť v centrálnej mest<strong>sk</strong>ej zóne<br />
bytový komplex Nádvorná Residence<br />
s doplnkovou občian<strong>sk</strong>ou vybavenosťou.<br />
Nádvorná ulica delí územie<br />
kasární na severnú a južnú časť.<br />
„V centre mesta je okrem nášho<br />
projektu v príprave ešte jedna<br />
rezidenčná výstavba, ostatné sú<br />
v realizácii alebo sa pripravujú<br />
mimo centra mesta,“ povedal pre<br />
<strong>ASB</strong> výkonný riaditeľ investora<br />
Stanislav Kúdela. Dodal, že v minulosti<br />
pod ich inými spoločnosťami<br />
zrealizovali viacero rezidenčných<br />
projektov. Napríklad bytový<br />
komplex Darinka I a Darinka II vo<br />
Zvolene s vyše sto bytmi, obytné<br />
štvrte v Spiš<strong>sk</strong>ej Teplici, na Sliači<br />
10 stavebných pozemkov a mnoho<br />
stavebných projektov pre iných<br />
investorov, najmä z oblasti dopravy.<br />
Vhodných pozemkov<br />
v centre je málo<br />
Zvolen<strong>sk</strong>á samospráva vyhlásila<br />
verejnú obchodnú súťaž na predaj<br />
pozemkov a objektov časti bývalých<br />
kasární a investor bol úspešný.<br />
Podľa neho je to posledný väčší<br />
pozemok na výstavbu bytových<br />
domov v centre mesta. Navyše<br />
chátral po odchode vojakov. Nachádza<br />
sa v centre Zvolena a nebol ani<br />
peknou vizitkou pre mesto. „Keďže<br />
má vynikajúcu polohu, rozhodli<br />
sme sa vytvoriť rezidenčný projekt,<br />
ktorý by daný priestor oživil,<br />
<strong>sk</strong>rášlil a priniesol kvalitné bývanie<br />
pre obyvateľov Zvolena,“ priblížil<br />
Kúdela.<br />
Mest<strong>sk</strong>é zastupiteľstvo vo<br />
februári tohto roka schválilo zmenu<br />
územného plánu zóny, ktorá umožnila<br />
zvýšenie podlažnosti o jedno<br />
podlažie. Investor predpokladá, že<br />
do konca marca <strong>2022</strong> bude spracovaná<br />
dokumentácia pre územné<br />
rozhodnutie a v letných mesiacoch<br />
by mohlo byť vydané územné rozhodnutie.<br />
Následne bude pokračovať<br />
projektová príprava pre vydanie<br />
stavebných povolení. „Na jeseň<br />
<strong>2022</strong> až na jar 2023 by sme chceli<br />
začať so stavebnými prácami<br />
a predajom bytov,“ avizoval budúci<br />
postup výkonný riaditeľ investora.<br />
Projekt Nádvorná Residence<br />
v širšom centre mesta je z dielne<br />
zvolen<strong>sk</strong>ého ateliéru ARCH-AT pod<br />
vedením autorizovanej architektky<br />
a konateľky spoločnosti Beáty<br />
Mikušovej. Ateliér vypracoval<br />
v roku 2021 architektonickú<br />
štúdiu – obytný komplex Jegorovove<br />
kasárne –, ktorá bola využitá<br />
v procese posudzovania vplyvov na<br />
životné prostredie (EIA).<br />
Investor chce postaviť<br />
päť bytoviek<br />
Odhad stavebných nákladov<br />
v rámci posudzovania vplyvov na<br />
životné prostredie bol 10 miliónov<br />
eur. Po rapídnom raste cien stavebných<br />
materiálov v roku 2021 budú<br />
podľa Kúdelu vyššie asi o 20 až 30 %.<br />
Investor plánuje asanáciu<br />
opustených garáží, <strong>sk</strong>ladov a dielní<br />
a stavbu piatich obytných objektov<br />
s piatimi podlažiami a šiestym<br />
ustúpeným v rozvoľnenom urbanistickom<br />
usporiadaní. Na typickom<br />
druhom až piatom nadzemnom<br />
podlaží sú navrhnuté 1- až 3-izbové<br />
byty s lodžiami, na šiestom<br />
ustúpenom podlaží sú navrhnuté<br />
priestrannejšie 3-, resp. 4-izbové<br />
byty.<br />
V štyroch bytových domoch na<br />
prvom nadzemnom podlaží je navrhnutá<br />
základná vybavenosť, ktorá<br />
obsahuje vstupnú časť a priestor na<br />
kočíky a bicykle. Jeden bytový dom,<br />
kde má byť občian<strong>sk</strong>a vybavenosť,<br />
má navrhnuté štyri plné a jedno<br />
ustúpené podlažie.<br />
V komplexe je naprojektovaných<br />
približne 630 m 2 komerčných<br />
priestorov. Mala by tam vzniknúť<br />
malá zubná klinika. Trend Develop<br />
rokuje s možnými záujemcami<br />
o prevádzkach, ktoré by obsluhovali<br />
obyvateľov, ako napríklad vlasové<br />
štúdio, sauna, čistiareň a ďalšie.<br />
Jegorovove kasárne nie sú na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u jediné, ktoré sa pretransformovali<br />
na byty. Podobný<br />
pozitívny osud majú kasárne v západosloven<strong>sk</strong>om<br />
Novom Meste nad<br />
Váhom, kde je mest<strong>sk</strong>á samospráva<br />
veľmi iniciatívna vo výstavbe<br />
nájomného bývania. Ďalší projekt<br />
je v susednom Brezne, kde v areáli<br />
bývalých kasární če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>ej<br />
armády stavia žilin<strong>sk</strong>ý developer<br />
dva bytové domy s občian<strong>sk</strong>ou<br />
vybavenosťou. ■<br />
1 Projekt je z dielne<br />
ateliéru ARCH-AT.<br />
2 Severná časť bývalých<br />
Jegorovových<br />
kasární sa zmení na<br />
obytnú zónu.<br />
3 Celkový pohľad na<br />
rezidenčný projekt<br />
Nádvorná Residence<br />
vo Zvolene.<br />
Nádvorná RESIDENCE, ZVOLEN<br />
Investor<br />
Trend Develop<br />
Architekt<br />
ARCH-AT<br />
PLOCHA ZASTAVANÁ objektmi 3 211 m 2<br />
(bez plochy garáže)<br />
Počet bytov takmer 200<br />
Počet parkovacích miest 154 v garážach<br />
a 124 na povrchu<br />
Asb#230 architektúra 62
1<br />
2<br />
3<br />
POHĽAD NA CELÝ BYTOVÝ KOMPLEX<br />
12<br />
Asb#230 Byty v areáli bývalých zvolen<strong>sk</strong>ých kasární 63<br />
NÁZOV / ARCHITEKTONICKÁ ŠTÚDIA BYTOVÉHO KOMPLEXU / NÁZOV VÝKRESU / POHĽAD NA CELÝ BYTOVÝ KOMPLEX / VYPRACOVAL / ARCH-AT s.r.o. / DÁTUM / 03/2021 / FORMÁT / A3 / MIERKA / 1:500 / ČÍSLO VÝKRESU
<strong>ASB</strong>#230 Architektúra 64
GUTHAUS VYRÁSTOL<br />
NA BROWNFIELDE<br />
ALLESWIRDGUT Projekt chce<br />
ponúknuť rezidentom vysokú kvalitu<br />
života a udržateľnosť. No kladie aj<br />
dôraz na verejné priestory?<br />
Bratislava,<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY, FOTO:<br />
MIRO POCHYBA,<br />
PROJEKTOVÁ<br />
DOKUMENTÁCIA:<br />
CORWIN<br />
← Guthaus je unikátny<br />
vo viacerých<br />
smeroch.<br />
Zadaním pre architektov bolo<br />
priniesť funkčné riešenie, ktorého<br />
cieľom nie je prvoplánovo ohúriť,<br />
ale vytvoriť niečo unikátne a nadčasové.<br />
Pri výbere ateliérov, ktoré<br />
sa spoločnosť Corwin rozhodla<br />
osloviť, boli dôležité ich referencie,<br />
projekty, na ktorých doteraz<br />
pracovali, a ich schopnosť popasovať<br />
sa so zadaním: adaptovať už<br />
existujúci projekt na nové, výrazne<br />
vyššie požiadavky. Víťazný návrh<br />
od architektonického ateliéru<br />
AllesWirdGut z Rakú<strong>sk</strong>a zaujal<br />
predovšetkým prácou s balkónmi.<br />
Tie sú v prípade Guthausu jednak<br />
veľkým a funkčným priestorom,<br />
kam majú majitelia prístup z každej<br />
izby a ktorý prináša vysokú pridanú<br />
hodnotu, a zároveň výrazným architektonickým<br />
prvkom. Trojrozmerná<br />
fasáda Guthausu vďaka tomu nemá<br />
minimálne v Bratislave obdobu.<br />
Guthaus však nie je iba samotná<br />
budova, ale aj jej okolie. To vytvorili<br />
v spolupráci s berlín<strong>sk</strong>ou kanceláriou<br />
Man Made Land. Cieľom bolo<br />
priniesť do lokality nový verejný<br />
priestor, ktorý dokáže pritiahnuť<br />
aj ľudí zo širšieho územia. Dosahuje<br />
to unikátnou kombináciou<br />
aktívnych prvkov, ktoré doteraz<br />
v lokalite chýbali. Okrem zeleného<br />
parku sú to napríklad cviči<strong>sk</strong>á,<br />
ihri<strong>sk</strong>á a zabudnúť nemôžeme ani<br />
na dažďové záhrady, ktoré sú na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u zatiaľ raritou.<br />
Obnoviteľné zdroje<br />
Guthaus je unikátny vo viacerých<br />
smeroch: systém stropného chladenia,<br />
dažďové záhrady, vegetačné<br />
strechy, balkóny a v neposlednom<br />
rade okná. Systém stropného<br />
chladenia a kúrenia v zime evokuje<br />
pocit rovnomerne dopadajúcich<br />
slnečných lúčov. V lete, naopak,<br />
vytvára efekt starého domu, ktorý<br />
si aj uprostred horúčav zachováva<br />
príjemnú teplotu. Teplo a chlad sú<br />
produkované rovnomerne v celej<br />
miestnosti, pri zariaďovaní bytu<br />
nezavadzajú žiadne vyhrievacie<br />
jednotky a balkóny nemusia<br />
zaberať nevzhľadné klimatizačné<br />
boxy. Každá obytná miestnosť bytu<br />
si navyše môže navoliť vlastnú<br />
ideálnu teplotu. Mimochodom,<br />
zdroj tepla a chladu bude obnoviteľný<br />
– energia sa totiž bude zí<strong>sk</strong>avať<br />
pomocou tepelných čerpadiel.<br />
Hluk ostane za dverami<br />
Balkóny sú v prípade Guthausu<br />
nadštandardne veľké a vďaka<br />
svojmu pôdorysu ponúkajú multifunkčný<br />
priestor prístupný vo<br />
všetkých bytoch z každej jednej<br />
obytnej miestnosti.<br />
Okná sú na plnú výšku miestnosti,<br />
ktorú presvetlia, zmäkčia<br />
interiér a ponúknu aj krásne<br />
výhľady na Kamzík či Malé Karpaty.<br />
Sú hliníkové s izolačným troj<strong>sk</strong>lom.<br />
To zaistí nielen vysokú energetickú<br />
efektivitu a vnútorný komfort,<br />
ale zároveň domácnosť perfektne<br />
izoluje od hluku mesta.<br />
Energetická náročnosť<br />
budovy<br />
Práve tejto úlohy sa ujali technologickí<br />
špecialisti zo spoločnosti<br />
Transsolar. „V prípade Guthausu<br />
sme s nimi konzultovali spôsoby,<br />
ako znižovať energetickú náročnosť<br />
budovy – nielen technologicky,<br />
ale aj prostredníctvom dizajnu.<br />
Bolo veľmi dôležité podchytiť túto<br />
tému v úvodných fázach, keď sa<br />
projekt tvoril,“ vysvetľuje Filip<br />
Gulan, manažér rozvoja projektov<br />
Corwin. V porovnaní s pôvodným<br />
projektom, ktorého zmenou a úpravami<br />
vznikol Guthaus, je rozdiel<br />
obrov<strong>sk</strong>ý. A to nielen v podobe<br />
„technologických vychytávok“.<br />
Transsolar KlimaEngineering sú<br />
totiž známi tým, že ich práca je<br />
výrazne komplexnejšia a do úvahy<br />
berú aj samotnú architektúru či<br />
okolie budovy vrátane vodozádržných<br />
opatrení.<br />
Krajinní architekti ako<br />
dôležitá súčasť plánu<br />
Ide o vytvorenie vhodného mixu<br />
vzájomne prepojených priestorov,<br />
a to tak z pohľadu ich funkcie,<br />
Cieľom bolo<br />
priniesť do<br />
lokality nový<br />
verejný priestor,<br />
ktorý dokáže<br />
pritiahnuť aj<br />
ľudí zo širšieho<br />
územia.<br />
<strong>ASB</strong>#230 GUTHAUS VYRÁSTOL NA BROWNFIELDE 65
NÍZKY PREDEL<br />
↖ Samotný vznik<br />
Guthausu znamená<br />
revitalizáciu bývalého<br />
brownfieldu,<br />
ktorý roky strašil<br />
celé okolie.<br />
Pôdorys 1. NP<br />
↑ Víťazný návrh<br />
od architektonického<br />
ateliéru<br />
AllesWirdGut<br />
z Rakú<strong>sk</strong>a zaujal predovšetkým<br />
prácou<br />
s balkónmi.<br />
← Balkóny sú<br />
v prípade Guthausu<br />
nadštandardne veľké<br />
a vďaka svojmu<br />
pôdorysu ponúkajú<br />
multifunkčný<br />
priestor prístupný<br />
vo všetkých bytoch<br />
z každej jednej obytnej<br />
miestnosti.<br />
Pôdorys 4. NP<br />
<strong>ASB</strong>#230 Architektúra 66
ako aj miery ich otvorenosti voči<br />
okoliu. Práce sa zhostilo štúdio<br />
krajinných architektov Man Made<br />
Land. Guthaus sa na jednej strane<br />
neuzatvára pred susedmi a na svoje<br />
verejné priestranstvá ich vyslovene<br />
pozýva. Tým dokáže pozdvihnúť<br />
úroveň celej lokality a priniesť<br />
do nej prvky, ktoré tu dlhodobo<br />
chýbajú. Na strane druhej však<br />
obsahuje aj zóny pre rezidentov<br />
podporujúce rozvoj komunitného<br />
života. A zabúdať nesmieme ani na<br />
už spomenutý ekologický rozmer.<br />
Zeleň a dažďové záhrady v Guthause<br />
totiž neplnia len estetickú<br />
funkciu, ale pomáhajú aj miestnej<br />
mikroklíme a hospodáreniu s vodou.<br />
Bohatá vegetácia<br />
Dažďové záhrady zachytávajú<br />
na pozemku zrážky stekajúce zo<br />
striech, z balkónov či spevnených<br />
plôch. Prirodzenou cestou dokážu<br />
zachytiť dažďovú vodu, ktorá<br />
dopadne na pozemok, a vrátiť ju do<br />
prirodzeného cyklu. Do kanalizácie<br />
vďaka tomu nepoputuje ani kvapka.<br />
Dažďové záhrady tak vytvárajú<br />
podmienky pre bohatšiu vegetáciu,<br />
ktorá je v porovnaní s klasickým<br />
anglickým trávnikom estetickejšia.<br />
Navyše tieto plochy netreba tak<br />
často kosiť. „Vďaka vode a bohatému<br />
zastúpeniu zelene, ktoré navrhli<br />
berlín<strong>sk</strong>i krajinní architekti Man<br />
Made Land, sa bude celý komplex<br />
a jeho okolie prirodzenou cestou<br />
‚klimatizovať‘, zvýši sa výpar<br />
a prostredie v letných mesiacoch<br />
tak rýchlo nevyschne,“ vysvetľuje<br />
Filip Gulan, manažér rozvoja<br />
projektov Corwin. Vegetačné<br />
strechy – podobne ako dažďové<br />
záhrady – sú veľmi užitočné pri zachytávaní<br />
zrážok a výborne chránia<br />
pred chladom, teplom, hlukom či<br />
elektromagnetickým vlnením.<br />
Kultivovaný život<br />
v zanedbanej lokalite<br />
Už samotný vznik Guthausu<br />
znamená revitalizáciu bývalého<br />
Zeleň a dažďové<br />
záhrady pomáhajú<br />
miestnej mikroklíme<br />
a hospodáreniu s vodou.<br />
brownfieldu, ktorý roky strašil celé<br />
okolie. Guthaus vznikol zmenou<br />
pôvodného projektu so stavebným<br />
povolením, ktorý Corwin prebral po<br />
kúpe pozemku. Keďže jeho kvalita<br />
bola nedostatočná, ústrednou<br />
témou pri tvorbe celého konceptu<br />
a štandardu Guthausu bola otázka,<br />
ako projekt upraviť tak, aby sa táto<br />
zanedbaná lokalita mohla naozaj<br />
výrazne zmeniť. Zároveň investora<br />
značne limitovala výraznejšia<br />
zástavba, ktorej dominovali nízke<br />
objekty s veľkým pôdorysom<br />
a minimom zelene, verejný priestor<br />
určený pre ľudí v podstate neexistoval.<br />
Parter od Račian<strong>sk</strong>ej ulice<br />
a hlavných peších ťahov, ktoré<br />
navrhli, je aktívny – priestory si tam<br />
nájdu viaceré prevádzky a služby,<br />
ktoré v lokalite chýbajú, napríklad<br />
lekáreň a kaviareň. V parku pri<br />
Guthause vznikne nový verejne<br />
dostupný priestor na relax, hry či<br />
stretnutia s priateľmi. Súčasťou<br />
projektu je aj vybudovanie nového<br />
cyklochodníka.<br />
„Celkovo sa snažíme, aby<br />
sa maximalizovalo využívanie<br />
alternatívnych foriem dopravy na<br />
úkor individuálnej automobilovej<br />
dopravy – električkové napojenie<br />
na centrum mesta je priamo pred<br />
budovou, na dohľad je zastávka<br />
autobusov a výborné je aj napojenie<br />
na železnicu. No a v neposlednom<br />
rade – podarilo sa nám zachrániť<br />
unikátny bunker z obdobia<br />
1. svetovej vojny, ktorý je nielen<br />
v podmienkach hlavného mesta<br />
už raritou a stane sa súčasťou<br />
náučného chodníka Cesta veľkej<br />
vojny. Bez Guthausu by s najväčšou<br />
pravdepodobnosťou zostal ruinou<br />
a postupne by zanikol,“ vysvetľuje<br />
Filip Gulan<br />
Nové funkcie i služby<br />
Nadštandard pre obyvateľov<br />
tvorí komunitná letná kuchyňa<br />
s možnosťou grilovania, spoločná<br />
práčovňa, majitelia domácich<br />
miláčikov zas ocenia miestnosť<br />
na ich umývanie. Corwin už tradične<br />
myslí aj na cyklistov. Okrem<br />
priestorov na bezpečné uschovanie<br />
svojich dopravných prostriedkov<br />
budú mať samostatnú miestnosť<br />
určenú na údržbu a opravy.<br />
Integrálnou súčasťou exteriéru<br />
Guthausu bude aj výbeh pre psy,<br />
det<strong>sk</strong>é aj multifunkčné ihri<strong>sk</strong>o či<br />
rozsiahly park. Filip Gulan verí,<br />
že „z bezprostredného susedstva<br />
Palmy vyrastie nová pokojná štvrť<br />
s možnosťami nielen na bývanie,<br />
ale aj prácu, kultúru, šport, oddych<br />
či zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie“.<br />
Parter so službami, ktoré<br />
v lokalite chýbajú, je vysokou<br />
pridanou hodnotou.<br />
Komunitný život<br />
„Už v projekte sme všetko nastavili<br />
tak, aby vznikla veľmi prívetivá<br />
lokalita, v ktorej bude priestor aj<br />
na spoločný život,“ hovorí Gulan.<br />
V rámci nového zeleného parku<br />
s rozlohou 14 000 m 2 sa budú<br />
nachádzať preliezačky pre deti,<br />
workoutové ihri<strong>sk</strong>o, záhradný<br />
altánok s grilom, výbeh pre psy<br />
či petangové ihri<strong>sk</strong>o. V Guthause<br />
bude aj priestranstvo na hranie<br />
jednoduchých hier, ako je bedminton<br />
a stolný tenis, či záhradný<br />
kompostér určený pre obyvateľov.<br />
„Veríme, že sa postupne vytvorí živá<br />
komunita ‚guthausákov‘ a okolitých<br />
susedov, ktorej dobré nápady<br />
vždy radi podporíme,“ dodáva na<br />
záver Filip Gulan, manažér rozvoja<br />
projektov Corwin. Spoločnosť tvrdí,<br />
že projekt prichádza s jedným<br />
z najvyšších štandardov v Bratislave.<br />
Kombinácia architektúry<br />
od poprednej rakú<strong>sk</strong>ej kancelárie<br />
AllesWirdGut, prvotriedneho materiálového<br />
vybavenia a technického<br />
zabezpečenia a kvalitnej úpravy<br />
verejných priestorov od ateliéru<br />
Man Made Land dodávajú tomuto<br />
sebavedomému presvedčeniu<br />
určitú hodnovernosť. Guthaus dnes<br />
čaká len na odovzdanie svojim užívateľom.<br />
Projekt v súčasnosti čaká<br />
na kolaudáciu, ktorá bola podaná<br />
na konci minulého roka. ■<br />
GUTHAUS, BRATISLAVA<br />
Investor<br />
Architekti<br />
Krajinní architekti<br />
Počet bytov/<br />
Apartmánov<br />
Počet parkovacích<br />
miest<br />
Corwin<br />
AllesWirdGut<br />
ManMadeLand<br />
290<br />
421<br />
Realizácia 2019 – <strong>2022</strong><br />
Generálny<br />
dodávateľ<br />
Lis Anker<br />
<strong>ASB</strong>#230 GUTHAUS VYRÁSTOL NA BROWNFIELDE 67
<strong>ASB</strong>#230 Architektúra 68
KOMUNITNÉ<br />
BÝVANIE<br />
BUDÚCNOSTI<br />
VIEDEŇ, RAKÚSKO<br />
TEXT: RADOMÍR<br />
DOHNAL,<br />
PROJEKTOVÁ<br />
DOKUMENTÁCIA:<br />
EINSZUEINS<br />
ARCHITEKTUR,<br />
FOTO: HERTHA<br />
HURNAUS<br />
EINSZUEINS ARCHITEKTUR<br />
Projekt Gleis 21, prezývaný aj Dom<br />
v Grätzli, vytvára nielen premostenie<br />
medzi novovznikajúcou štvrťou<br />
Sonnwendviertel, hlavnou stanicou<br />
a zvyškom 10. vieden<strong>sk</strong>ého obvodu,<br />
ale je zároveň kooperatívnym<br />
prostriedkom rozvoja celej oblasti.<br />
Na jeho smerovaní sa totiž podieľa<br />
celá miestna komunita.<br />
← Nízkoenergetická<br />
drevostavba<br />
kombinuje funkcie<br />
obytného domu,<br />
komunitného<br />
stredi<strong>sk</strong>a a epicentra<br />
kultúrnej scény.<br />
Na blok budovy s netradične<br />
uchopenou geometriou otvorenosti<br />
sa dá pozerať rôzne a záleží, akú<br />
perspektívu zvolíte. Pohľad zvnútra<br />
totiž odhaľuje viac o konštrukcii<br />
a stavebných riešeniach, zatiaľ<br />
čo zvonku <strong>sk</strong>ôr o živote celej<br />
rodiacej sa komunity. Oboje sa však<br />
vzájomne dopĺňa a prelína. Čo sa<br />
teda <strong>sk</strong>rýva vnútri tohto objektu<br />
s drevenou fasádou, nápadným<br />
pre<strong>sk</strong>lením a krytými pavlačami?<br />
Štyridsaťštyri bytových jednotiek<br />
na štyroch nadzemných podlažiach<br />
prepojených otvorenou arkádou na<br />
severozápadnej strane budovy.<br />
UDRŽATEĽNÝ HYBRID<br />
Od hornej hrany prízemia je tvorený<br />
previazanou hybridnou konštrukciou:<br />
stropy sú postavené z krížovo<br />
lepeného dreva a betónu, vonkajšie<br />
steny z prefabrikovaných drevených<br />
boxov, bytové priečky sú z CLT<br />
profilov. Vzhľad fasády vytvára<br />
jednotiace drevené debnenie. Dom<br />
v Grätzli je klasifikovaný ako udržateľná<br />
nízkoenergetická drevostavba.<br />
Vyniká kompaktnou konštrukciou,<br />
zapracovanými certifikovanými<br />
materiálmi a dreveno-hliníkovými<br />
rámami okien s trojvrstvovou<br />
výplňou izolačného pre<strong>sk</strong>lenia.<br />
Na príprave projektu sa tu nešetrilo,<br />
a preto teraz objekt šetrí svojou<br />
prevádzkou. A tá je nízkouhlíková<br />
a energeticky vysoko efektívna.<br />
Existujúcu dispozíciu bytov<br />
vnútri možno meniť, dopĺňať<br />
a posúvať. Aktuálny plán rozvrhnutia<br />
miestností preto o pár rokov<br />
nemusí úplne platiť. Bytovú situáciu<br />
totiž umožňuje prispôsobovať<br />
životnej situácii obyvateľov a dovoľuje<br />
im zmenšovať výmeru obývanej<br />
plochy alebo prepájať protiľahlé<br />
byty prostredníctvom modulov.<br />
Priestor na vnútornú expanziu<br />
zaručuje rad prieluk a pasáží<br />
<strong>ASB</strong>#230 KOMUNITNÉ BÝVANIE BUDÚCNOSTI 69
so zatiaľ nejasne definovaným<br />
využitím. Zatiaľ sú to kuchyn<strong>sk</strong>é<br />
štúdiá, klubovne, izby pre dočasne<br />
ubytovaných hostí a návštevy alebo<br />
sauna na najvyššom poschodí a posilňovňa<br />
na prízemí.<br />
O tom, ako sa tieto zdieľané<br />
priestory budú meniť, rozhodujú<br />
samotní obyvatelia, ktorí<br />
o úpravách a zmenách di<strong>sk</strong>utujú<br />
a financujú a realizujú ich formou<br />
tzv. Baugruppe. Neexistuje tu pojem<br />
nezainteresovaného nájomníka,<br />
absencie v participácii alebo záhadnej<br />
anonymity večne zatvorených<br />
dverí. Ľudia sú tu neustále v kontakte<br />
pri vzájomných di<strong>sk</strong>usiách,<br />
akciách i každodenných stretnutiach.<br />
Takáto predstava spoločného<br />
a mimoriadne komunikatívneho<br />
užívania priestoru nemusí sedieť<br />
každému, ale takí ľudia si bývanie<br />
v Dome v Grätzli tak či tak hľadať<br />
nebudú. Preto si tunajší obyvatelia<br />
môžu priestory zariadiť po svojom.<br />
VÍZIA PRE ŠTVRŤ AJ MESTO<br />
Gleis 21 nechce byť len na pohľad<br />
peknou lokalitkou na bývanie,<br />
s modernou zástavbou, ktorá bude<br />
ťažiť z toho, že hromadnou dopravou<br />
ste odtiaľ v centre za 15 minút.<br />
Nijako ne<strong>sk</strong>rýva svoju ambíciu stať<br />
sa svojbytným centrom, významným<br />
bodom na mape, ku ktorému<br />
sa budú ľudia radi vydávať.<br />
Architektúra domu to len podčiarkuje.<br />
Je nástrojom demonštrácie<br />
pokročilých princípov co-housingu,<br />
alternatívneho zdieľaného bývania.<br />
Objekt sám sa snaží byť agorou<br />
rozmanitosti.<br />
Nemálo o tom vypovedá už<br />
samotné rozvrhnutie plánu, ktorý<br />
vo svojich úrovniach kombinuje<br />
funkcie obytného domu, komunitného<br />
stredi<strong>sk</strong>a a epicentra kultúrnej<br />
scény. Predstava architektov<br />
z ateliéru eins:eins architekten<br />
je taká, že na prízemí sa tu bude<br />
schádzať celý Grätzel, aby sa<br />
Pôdorys vegetačnej strechy so zdieľaným priestorom<br />
GRUNDRISS EG<br />
M 1:200<br />
GRUNDRISS DG<br />
M 1:200<br />
Pôdorys 1. NP s komunitným a kultúrnym centrom<br />
Pôdorys typického podlažia<br />
<strong>ASB</strong>#230 Architektúra 70<br />
GRUNDRISS OG<br />
M 1:200
↖ Projekt demonštruje<br />
pokročilé<br />
princípy co-housingu.<br />
Na najvyššom<br />
poschodí sa<br />
nachádzajú spoločné<br />
priestory so zdieľanou<br />
kuchyňou,<br />
terasou a záhradou.<br />
BLOCH-BAUER-PROMENADE<br />
HELMUT-ZILK-PARK<br />
↑↗ Profil stavby<br />
oživujú balkóny<br />
a arkády vystupujúce<br />
z viacpodlažných<br />
fasád obytných<br />
podlaží, takže<br />
obyvatelia sú stále<br />
v kontakte so svojím<br />
prostredím.<br />
Pohľad severovýchodný<br />
ANSICHT NO<br />
M 1:200<br />
Pohľad severozápadný<br />
ANSICHT NW<br />
M 1:200<br />
Axonometria<br />
<strong>ASB</strong>#230 KOMUNITNÉ BÝVANIE BUDÚCNOSTI 71
<strong>ASB</strong>#230 Architektúra 72
← Plán budovy<br />
rozbíja to, čo je vnímané<br />
ako exteriér<br />
a interiér, a snaží sa<br />
ľudí prepájať.<br />
↑ Vložené rezy<br />
vedené poschodiami<br />
umožňujú aj vertikálnu<br />
komunikáciu.<br />
DAS HAUS IM GRÄTZEL, GLEIS 21, VIEDEŇ, RAKÚSKO<br />
ARCHITEKTONICKÉ einszueins architektur<br />
ŠTÚDIO<br />
VEDÚCI PROJEKTU<br />
SPOLUPRÁCA<br />
krajinní architekti<br />
INVESTOR<br />
DODÁVATEĽ STAVBY<br />
Markus Zilker, Francesca<br />
Bocchini, Annegret Haider,<br />
Victoria Marek<br />
Realitylab<br />
ZASTAVANÁ PLOCHA 1 691 m 2<br />
HRUBÁ PODLAHOVÁ<br />
PLOCHA<br />
YEWO LANDSCAPES GmbH<br />
Schwarzatal Gemeinnützige<br />
Wohnungs &<br />
Siedlungsanlagen GmbH,<br />
Verein Wohnprojekt Gleis 21<br />
Weissenseer Holz-System-Bau<br />
GmbH<br />
3 886 m 2<br />
PROJEKT 2017<br />
REALIZÁCIA 2019<br />
formou workshopov, debát alebo<br />
vzdelávacích programov podieľal<br />
na progresívnej evolúcii toho, čo<br />
sa má časom stať pestrou a živou<br />
súčasťou mesta.<br />
Nemá tu chýbať kinosála, bistro<br />
ponúkajúce jedlá z produkcie<br />
lokálnych záhrad ani jazyková<br />
škola či ubytovanie pre žiadateľov<br />
o azyl z krajín mimo EÚ. O víziách<br />
budúcnosti tu len teoreticky neuvažujú,<br />
ale odvážne ich napĺňajú.<br />
A Dom v Grätzli je stredobodom<br />
tohto procesu. Aj preto sa bral do<br />
úvahy nielen program samotnej<br />
stavby, ale aj to, ako bude svojou<br />
topológiou reagovať s okolím.<br />
Bola tu citlivo zvážená doterajšia<br />
lineárna urbanistická štruktúra<br />
Gleis 21, do ktorej sa vnášal nový<br />
objekt, a zároveň napojenie na<br />
blízky park, integrovanú zeleň, promenádu<br />
a priestor vonkajšej plochy<br />
det<strong>sk</strong>ého ihri<strong>sk</strong>a. Dom v Grätzli<br />
je výkladnou <strong>sk</strong>riňou, pasážou,<br />
koridorom aj bezpečným prístreším<br />
pred nepohodou daždivého dňa.<br />
Profil stavby oživujú balkóny<br />
a arkády vystupujúce z viacpodlažných<br />
fasád obytných podlaží, takže<br />
obyvatelia sú stále v kontakte so<br />
svojím prostredím. A vložené rezy<br />
vedené poschodiami umožňujú<br />
aj vertikálnu komunikáciu. Plán<br />
budovy do istej miery rozbíja to, čo<br />
je vnímané ako exteriér a interiér,<br />
a snaží sa ľudí na ulici i tých<br />
z domu oproti prepojiť s ľuďmi<br />
vnútri. Pretože všetci tu tvoria<br />
jednu spoločnú sused<strong>sk</strong>ú komunitu.<br />
Otvorenú, prepojenú a vzájomne<br />
solidárnu.<br />
INŠPIRATÍVNY PROJEKT<br />
Ateliér sa zameral na slabé miesto<br />
Viedne: nedostatočné kapacity na<br />
bývanie, ktoré limituje obstarávacia<br />
cena. Dom v Grätzli je prezentovaný<br />
ako finančne dostupné bývanie<br />
z hľadi<strong>sk</strong>a výstavby aj prevádzky.<br />
Preto sa naň, rovnako ako na celý<br />
Gleis 21, upierajú zraky Viedenčanov.<br />
Podobných domov vytvorených<br />
komunitou pre komunitu by tu<br />
výhľadovo mohlo vzniknúť viac.<br />
Dopyt po tomto type bývania je tu<br />
totiž značný. Projekt bol tento rok<br />
právom nominovaný na cenu Európ<strong>sk</strong>ej<br />
únie za súčasnú architektúru<br />
– Cenu Miesa van der Rohe. ■<br />
<strong>ASB</strong>#230 KOMUNITNÉ BÝVANIE BUDÚCNOSTI 73
Asb#230 Architektúra 74
Moderná<br />
interpretácia<br />
historických<br />
sídiel<br />
Toronto, Kanada<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY, FOTO:<br />
MICHAEL VAN LEUR<br />
KOHN SHNIER ARCHITECTS Práve<br />
z tohto architektonické ateliéru vzišlo<br />
dielo Tile House v Toronte. Rezidencia<br />
spája súčasné formy s tradičnými<br />
materiálmi a je vybudovaná tak, aby<br />
fungovala flexibilne.<br />
1 Dom sa od<br />
svojich susedov líši<br />
a zároveň zapadá.<br />
Jeho fyzická forma<br />
sleduje stavebnú<br />
líniu a pôdorys.<br />
Architektonický ateliér Kohn<br />
Shnier Architects založili v roku<br />
1990 Martin Kohn a John Shnier.<br />
Okrem pestrého portfólia rezidenčných<br />
projektov vrátane experimentovania<br />
s prefabrikovanými<br />
systémami pracovala toront<strong>sk</strong>á<br />
firma aj na vzdelávacích, rezidenčných<br />
a komerčných projektoch.<br />
Tile House stelesňuje ich prístup<br />
ku kontextu a mate riálom a ponúka<br />
starostlivo vypracované vnútorné<br />
usporiadanie, ktoré možno upraviť<br />
viacerými spôsobmi.<br />
Dom je lekciou kontextualizácie,<br />
ktorá ukazuje, ako šikovne<br />
integrovať súčasný dizajn do ulice<br />
starších rezidencií na predmestí<br />
Toronta. Projekt nahradil existujúci<br />
dom a nasleduje fyzickú<br />
podobu tradičného obydlia<br />
so šikmou strechou. Predná<br />
fasáda je kompletne dláždená,<br />
pričom začleňuje <strong>sk</strong>lon strechy<br />
do vizuálneho objemu, aby dom<br />
zí<strong>sk</strong>al pevný jednotný vzhľad.<br />
Ručne vyrobený obklad z hlinených<br />
dlaždíc evokuje červenú<br />
tehlu, ktorá sa bežne používa<br />
v miestnych projektoch, zatiaľ čo<br />
veľké <strong>sk</strong>lenené plochy vsadené<br />
do štíhlej ocele sprostredkúvajú<br />
silnú modernú citlivosť. „Dom sa<br />
od svojich susedov líši a zároveň<br />
zapadá,“ hovoria architekti, ktorí<br />
sa snažili, aby dom pôsobil archaicky,<br />
no zároveň moderne. Fyzická<br />
forma domu sleduje stavebnú<br />
líniu a pôdorys – úzky obdĺžnik na<br />
hlbokom pozemku.<br />
Archaický a moderný<br />
zároveň<br />
Tehlový dom stojí na ulici zastavanej<br />
staršími domami. Svojím charakterom<br />
uličnú zástavbu príjemne<br />
oživuje a vhodne do nej zapadá,<br />
keďže jeho rekonštrukcia bola navrhnutá<br />
s citlivým prihliadnutím na<br />
okolie. Snaží sa podporiť moderné<br />
bývanie, ktoré je interaktívne,<br />
vďaka viacerým priestorom umožňuje<br />
prácu z domu, no zároveň<br />
ponúka aj možnosť odpojiť sa<br />
a relaxovať. Dom je postavený tak,<br />
aby fungoval flexibilne – s návštevami<br />
aj bez nich. Bol navrhnutý pre<br />
pár s už odrastenými deťmi, ktorý<br />
zatúžil po inom rozmere bývania.<br />
Želaním klienta bolo, aby bol dom<br />
vhodný na flexibilné bývanie, ako<br />
Asb#230 Moderná interpretácia historických sídiel 75
3<br />
2<br />
4<br />
aj na prácu s veľkorysým priestorom<br />
pre pracovný stôl v domácej<br />
kancelárii a dostatočným počtom<br />
zákutí na nájdenie osobného<br />
priestoru.<br />
Dom sa od svojich<br />
susedov líši<br />
a zároveň zapadá.<br />
Architekti sa rozhodli napodobniť<br />
tvary priľahlých domov a použili<br />
ručne vyrobený obklad z tehlových<br />
dlaždíc, ktorý má podobnú hmotu<br />
ako červené tehly bežné v tejto<br />
lokalite. „Dúfali sme v dom, ktorý<br />
by pôsobil archaicky a zároveň<br />
moderne,“ vysvetľuje John Kohn.<br />
TYPOLÓGIA A TOPOGRAFIA<br />
Forma, dispozícia a orientácia<br />
domu reagujú na kontext a jedinečnú<br />
typológiu lokality. Dom sa<br />
nachádza v rade 2,5-poschodových<br />
domov, ktorých odkvapy narážajú<br />
na rovnaký základ pozdĺž ulice.<br />
Lokalita však z úrovne ulice<br />
prudko klesá, takže dom, ktorý sa<br />
z ulice javí ako dvojposchodový,<br />
má v <strong>sk</strong>utočnosti štyri poschodia<br />
s výhľadom na malú roklinu so<br />
stromami. Pozemok sa zvažuje od<br />
cesty smerom k rokline vzadu, čo<br />
umožňuje vyššiu štvorposchodovú<br />
zadnú časť, ktorá je takmer celá<br />
pre<strong>sk</strong>lená. Po<strong>sk</strong>ytuje výhľad na<br />
hlavné obytné priestory a na súkromnú<br />
terasu, ktorá sa otvára zo<br />
spálne na najvyššom poschodí.<br />
Vnútri je obdĺžnikový pôdorys<br />
usporiadaný okolo centrálneho<br />
jadra schodi<strong>sk</strong>a s tromi spálňami<br />
s vlastnou kúpeľňou na horných<br />
dvoch poschodiach, priestranného<br />
obývacieho priestoru a domácej<br />
kancelárie na prízemí a kuchyne,<br />
jedálne a meditačného priestoru na<br />
nižšej úrovni.<br />
Hlavné obytné priestory sú<br />
orientované na juh smerom<br />
k rokline, zatiaľ čo vchod sa nachádza<br />
na východnej strane domu. To<br />
maximalizuje expozíciu kancelárie<br />
orientovanej do ulice. Tento vstup<br />
plynulým spôsobom oddeľuje prácu<br />
od obytného priestoru tým, že<br />
privádza primárnu cirkuláciu hlbšie<br />
do stopy budovy a po<strong>sk</strong>ytuje tak<br />
prístup k vertikálnemu tienenému<br />
schodi<strong>sk</strong>u s obytným priestorom<br />
za ním.<br />
Aby mal každý primárny obytný<br />
priestor výhľad dozadu, obývacia<br />
izba a jedáleň boli rozdelené medzi<br />
úrovne. Obývacia izba sa nachádza<br />
Asb#230 Architektúra 76
2 Hlavné obytné<br />
priestory sú<br />
orientované na juh<br />
smerom k rokline<br />
plnej zelene.<br />
3 Dom má<br />
obdĺžnikový pôdorys<br />
usporiadaný okolo<br />
centrálneho jadra<br />
schodi<strong>sk</strong>a.<br />
4 Celý dom môže<br />
fungovať ako jeden<br />
veľký prepojený<br />
priestor s klasickými<br />
dverami len na<br />
kúpeľniach.<br />
5 Priestor s dvojitou<br />
výškou nad<br />
kuchyňou udržiava<br />
vizuálne a sluchové<br />
spojenie medzi<br />
obytnými priestormi.<br />
5<br />
na prízemí a kuchyňa a jedáleň na<br />
nižšej úrovni. Priestor s dvojitou<br />
výškou nad kuchyňou udržiava<br />
vizuálne a sluchové spojenie medzi<br />
obytnými priestormi. Vytvárajú<br />
sa vďaka tomu priestory, ktoré sú<br />
zónované, ale nie uzavreté.<br />
Dom je lekciou<br />
kontextualizácie, ktorá<br />
ukazuje, ako šikovne<br />
integrovať súčasný<br />
dizajn do ulice starších<br />
rezidencií na predmestí<br />
Toronta.<br />
Jemné spojenia<br />
Celý dom môže fungovať ako jeden<br />
veľký prepojený priestor s klasickými<br />
dverami len na kúpeľniach. Nadrozmerné<br />
puzdrové dvere boli strategicky<br />
umiestnené (<strong>sk</strong>ryté) tak,<br />
aby po<strong>sk</strong>ytli dodatočné súkromie<br />
pri návšteve hostí. Hlavná spálňa<br />
na úrovni nad obývacou izbou je<br />
takisto orientovaná do rokliny,<br />
ale s obmedzenými pre<strong>sk</strong>lenými<br />
plochami výhľadu a po<strong>sk</strong>ytuje tak<br />
do určitej miery súkromie. Druhé<br />
poschodie funguje ako otvorený<br />
apartmán s výhľadom po celej dĺžke<br />
domu. Skryté puzdrové dvierka<br />
v prípade potreby priestor rozdelia.<br />
Najvyššie poschodie domu<br />
je viacúčelové, dá sa použiť ako<br />
priestor na cvičenie (s priľahlou<br />
kúpeľňou) a ďalšia spálňa. Terasa<br />
na tejto úrovni je vytvorená tak,<br />
aby blokovala vietor, zachytávala<br />
slnečné svetlo a po<strong>sk</strong>ytovala úplné<br />
súkromie. V tomto bode je dom dostatočne<br />
vysoký na to, aby z neho<br />
bolo vidieť ponad stromy na úrovni<br />
rokliny, čo po<strong>sk</strong>ytuje pozoruhodný<br />
výhľad na centrum mesta na juhu. ■<br />
TORONTO, KANADA<br />
Architekti<br />
Kohn Shnier<br />
Architects<br />
Rozloha 420 m²<br />
Krajinní architekti<br />
VTLA<br />
Asb#230 Moderná interpretácia historických sídiel 77
<strong>ASB</strong>#230 Architektúra 78
Štandardný byt<br />
neštandardne<br />
GRAU Architects vytvorili byt<br />
otvorený neštandardným riešeniam.<br />
Jeho zaujímavý charakter odkrývajú<br />
hneď v niekoľkých scénach.<br />
Bratislava,<br />
Text: Broňa<br />
Tarnócy<br />
Foto: archív<br />
Grau Architects<br />
– Matej Hakár<br />
← Stropy architekti<br />
očistili na betón.<br />
Steny natiahli<br />
nanovo sadrovou<br />
omietkou bez<br />
maľovky. Zí<strong>sk</strong>ali tak<br />
väčšiu plasticitu.<br />
Rekonštruovaný byt s malou<br />
podlahovou plochou sa nachádza<br />
v Tatra City Residence. Architekti<br />
Andrej Olah, Filip Marčák a Matej<br />
Kurajda z architektonického<br />
ateliéru Grau Architects sa pustili<br />
do rekonštrukcie, ktorá môže<br />
byť pokojne príkladom toho,<br />
ako prinavrátiť starším bytom<br />
kvalitný život. „Dvojizbový byt sme<br />
navrhovali a realizovali pre mladý<br />
kreatívny pár muzikanta a kameramanky,<br />
ktorí žijú čiastočne v Prahe<br />
a čiastočne v Bratislave,“ začína<br />
rozprávať príbeh tvorby diela<br />
Andrej Olah. „Umelci boli otvorení<br />
aj neštandardným vizuálnym<br />
i principiálnym riešeniam. Celý byt<br />
je komponovanou scénou objektov<br />
v rôznych vrstvách, ktorá sa mení<br />
vzhľadom na celodenný proces<br />
bytia v priestore,“ vysvetľuje. „Je<br />
tvorený pre majiteľov tu a teraz.<br />
Nepotrebovali zatiaľ riešiť izbu<br />
pre dieťa, hoci aj v takom malom<br />
byte sme vytvorili značne flexibilné<br />
riešenie,“ dodáva Olah.<br />
Dispozičné i výtvarné členenie<br />
Byt je umiestnený hneď nad tromi<br />
podlažiami polyfunkčného centra<br />
Tatra City Residence. Vďaka tomu<br />
má príjemnú terasu, ktorá sa<br />
v iných podlažiach nenachádza.<br />
Prístup do bytu je z pavlače. Je<br />
jej koncovou bytovou jednotkou,<br />
čo bolo pri riešení rekonštrukcie<br />
výhodou. Okenné otvory sa totiž nachádzajú<br />
na obidvoch jej stranách,<br />
hoci na tej smerom do vnútrobloku<br />
podstatne menšie.<br />
Dvojizbový byt svojou hĺbkou<br />
a pôvodnou dispozíciou vytváral<br />
pozdĺžne tmavé priestory s vyústením<br />
na veľkú terasu. Tento stav sa<br />
architekti rozhodli narušiť. „Vyčistili<br />
sme ho od zbytočných priečok,<br />
čím sme z pozdĺžneho členenia<br />
vytvorili priečne,“ vysvetľuje Filip<br />
Marčák. Pre architektov bolo dôležité<br />
vyriešiť práve najväčší problém<br />
bytu – hĺbku dispozície. Byt na nich<br />
pôsobil značne „tunelovo“ a ich<br />
snahou bolo čo najviac ho od tohto<br />
pocitu odbremeniť.<br />
Dispozícia je<br />
zásadná. Dokáže<br />
ovplyvniť život<br />
celej rodiny.<br />
Scéna s funkčnými zónami<br />
Celý priestor smerom od terasy<br />
vnímali architekti ako scénu<br />
s funkčnými vrstvami. Prvá časť –<br />
obývacia časť s pracovným kútom –<br />
je javi<strong>sk</strong>o. Druhá scéna je kuchyňa<br />
a spálňa, ktoré sú predelené <strong>sk</strong>riňovou<br />
priečkou, a posledná vrstva je<br />
vstupná časť a hygiena. „Pomohlo<br />
nám to dostať do hlavných<br />
obytných častí čo najviac svetla,“<br />
vysvetľuje podstatu riešenia Andrej<br />
Olah. Delenie jednotlivých častí<br />
založili na flexibilite. K výsledku architektom<br />
značne pomohli závesy,<br />
ktoré použili ako deliace prvky.<br />
Nie sú úplne zatemňujúce, také<br />
majitelia cielene nechceli. Veľmi<br />
dobre však slúžia na predelenie<br />
priestoru a zároveň prienik svetla.<br />
Keďže majiteľ je hudobník, podarilo<br />
sa v byte umiestniť aj malé štúdio.<br />
Keď potrebuje pracovať, zatiahne si<br />
závesy po oboch stranách. Slúžia aj<br />
ako akustická clona.<br />
Priestor sa vďaka závesom stáva<br />
veľmi flexibilným, dokážu vytvoriť<br />
súkromie, no i prehľadné miesto<br />
v prípade väčšej návštevy. Vďaka<br />
nim sa dajú jednoducho vytvoriť<br />
rôzne atmosféry. „Záves je akoby<br />
univerzálna priečka. Vizuálny<br />
prvok, v ktorého riasení vieme<br />
vytvoriť mäkkosť okolia. Nie každý<br />
však naberie odvahu na takéto<br />
riešenie,“ vysvetľuje Filip Marčák.<br />
„Vďaka nemu sa dá ľahko dosiahnuť<br />
aj už spomínaná variabilnosť<br />
priestoru, zmena atmosféry,“<br />
rozpráva Andrej Olah. Delenie<br />
izieb pozdĺžne tvorí iba kedykoľvek<br />
demontovateľná <strong>sk</strong>riňová priečka<br />
orientovaná na dve strany. Z jednej<br />
do kuchyne, z druhej do spálne.<br />
Jediné murované priečky, ktoré<br />
ostali, predeľujú kúpeľňu a WC.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Štandardný byt neštandardne 79
Pôvodný stav<br />
Stav po rekonštrukcii<br />
Axonometria<br />
↑ Stromčekový<br />
vzor dal podlahe<br />
solídnosť, pevnosť.<br />
Architekti zámerne<br />
nepoužili do<strong>sk</strong>ovú<br />
podlahu. Pravdepodobne<br />
by sa musela<br />
klásť pozdĺžne a<br />
byt by to ešte viac<br />
predlžovalo. Zvolená<br />
podlaha dáva bytu<br />
pocit útulnosti a aj<br />
istý charakter.<br />
↗ Liata polyuretánová<br />
podlaha<br />
vo farebnom<br />
vyhotovení vytvorila<br />
aj v priestore WC<br />
zaujímavý prvok.<br />
↗↗ Riešením bytu<br />
bolo vrstvenie<br />
v dvoch smeroch<br />
– výtvarnom a dispozičnom.<br />
← Priestor sa vďaka<br />
závesom stáva veľmi<br />
flexibilným, dokážu<br />
vytvoriť súkromie,<br />
no i prehľadné<br />
miesto v prípade<br />
väčšej návštevy.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Architektúra 80
Akcenty v hlavnej úlohe<br />
Priečne vrstvy sú predelené<br />
závesmi, ktoré zároveň vytvárajú<br />
priehľady medzi scénami bytu.<br />
Každé z týchto zákutí má svoje<br />
špecifické priestorové elementy.<br />
Kuchyňu akcentuje farebný<br />
kuchyn<strong>sk</strong>ý pult. Nohy po<strong>sk</strong>ladané<br />
z prototvarov pripomínajú historizujúci<br />
jedálen<strong>sk</strong>ý stôl. „Tento akt<br />
vnímame ako transformovanie estetického<br />
stola do funkčného pultu.<br />
Majitelia boli<br />
otvorení aj<br />
neštandardným<br />
vizuálnym<br />
i principiálnym<br />
riešeniam.<br />
V spálni akcentujeme priestor<br />
posteľou s výrazným polkruhovým<br />
čelom a výraznými nohami,“ vysvetľuje<br />
Olah. Zámerom bolo vytvoriť<br />
v každej časti akcentujúci prvok.<br />
V kuchyni je to stôl (a/alebo barový<br />
pult), v spálni posteľ. Každý plán,<br />
každá miestnosť má svoju dominantu.<br />
Niekde je to nábytkový prvok,<br />
vo vstupnej časti a v časti hygieny<br />
napríklad podlaha.<br />
Význam dispozície<br />
„Najväčším zmyslom rekonštrukcie<br />
je kvalitne vdychovať nový život<br />
starým bytom a priestorom. Rekonštruovanie<br />
má veľký význam,“ vysvetľuje<br />
Filip Marčák. „V návrhoch,<br />
či už v nových bytových domoch,<br />
alebo rekonštrukciách, sa vždy<br />
snažíme eliminovať hluché priestory<br />
a čo najviac využiť plochu, kde<br />
reálne trávime čas. Cez chodbu<br />
len prejdeme. Je to nepotrebný<br />
priestor,“ dodáva Andrej Olah. Byt<br />
je hmatateľným dôkazom toho, že<br />
citlivá rekonštrukcia má význam,<br />
že priestor je viac ako len štyri<br />
steny. Dnes, v čase intenzívnej<br />
výstavby nových bytových domov,<br />
by sme práve dispozícii bytu mali<br />
venovať pozornosť. Zaslúži si ju.<br />
Pretože ako povedal architekt<br />
Andrej Olah: „Dispozícia je<br />
zásadná. Dokáže ovplyvniť život<br />
celej rodiny.“ ■<br />
Apartment R, Bratislava<br />
Architekti Grau Architects –<br />
Filip Marčák,<br />
Andrej Olah,<br />
Matej Kurajda<br />
Rozloha 63 m²<br />
Predpokladané<br />
náklady<br />
Dodávatelia<br />
Nábytok<br />
cca 45 000 €<br />
Laufen, Hansgrohe,<br />
liatepodlahy.<strong>sk</strong><br />
HAY, Nesia, Osmont,<br />
Fransen<br />
<strong>ASB</strong>#230 Štandardný byt neštandardne 81
Nové okNo<br />
INterNorm kF 510<br />
oceNeNé Zlatou<br />
plaketou<br />
Plastovo-hliníkové okno KF<br />
510 od Internormu je jednou<br />
z noviniek roka <strong>2022</strong> a na<br />
výstave Coneco Racioenergia<br />
zí<strong>sk</strong>alo ZLATÚ PLAKETU<br />
za unikátny typ kovania so<br />
špičkovými parametrami. Toto<br />
okno je prísľubom kvality, dizajnu<br />
a bezpečnosti pre ten najvyšší<br />
komfort bývania.<br />
Dokonalé spojenie Dizajnu<br />
a technológie v moDeli<br />
okien internorm kF 510<br />
Revolučný prístup k dizajnu<br />
prémiového okna KF 520 sa pri<br />
modeli KF 510 od spoločnosti<br />
Internorm stáva novým štandardom.<br />
Extrémne úzky rám zvyšuje<br />
podiel <strong>sk</strong>la a tým umožňuje čo<br />
najväčší dopad svetla. Okrem<br />
puristického dizajnu okien zaručuje<br />
jedinečný a bezkonkurenčný<br />
uzamykací systém I-tec Secure aj<br />
vynikajúcu ochranu proti vlámaniu:<br />
namiesto vyčnievajúcich uzamykacích<br />
čapov používa spoločnosť<br />
Internorm integrované uzamykacie<br />
klapky, ktoré prakticky znemožňujú<br />
vypáčenie okna. Vďaka tomuto<br />
systému sa v ráme nenachádzajú<br />
žiadne vyčnievajúce časti kovania,<br />
čo uľahčuje čistenie a údržbu hladkého<br />
povrchu.<br />
„S oknom KF 510 ponúka<br />
Internorm nový dizajnový štandard<br />
pre širokú cieľovú <strong>sk</strong>upinu.<br />
V kombinácii s našou patentovanou<br />
a prelomovou technológiou uzamykania<br />
I-tec Secure nastavujeme<br />
nové štandardy v celom oknár<strong>sk</strong>om<br />
priemysle z hľadi<strong>sk</strong>a bezpečnosti<br />
a inovácií,“ hovorí o inovatívnom<br />
produkte spolumajiteľ spoločnosti<br />
Internorm Christian Klinger.<br />
Prémiová povrchová úprava<br />
<strong>sk</strong>la ECLAZ je už súčasťou štandardnej<br />
výbavy všetkých okien<br />
Internorm. Priepustnosť svetla 77 %<br />
a priepustnosť energie 60 % zabezpečuje<br />
výrazne viac denného svetla<br />
a vyššiu energetickú účinnosť. Ide<br />
o okno, ktoré má na prvý pohľad<br />
najväčšiu stavebnú hĺbku, a pritom<br />
najmenšiu pohľadovú šírku na trhu.<br />
Extrémne úzky rám zvyšuje podiel<br />
<strong>sk</strong>la, čím umožňuje čo najväčší<br />
prestup svetla, zvlášť pri malých<br />
rozmeroch okien. Zateplenie<br />
v komore pred oceľovou výstuhou<br />
garantuje špičkové tepelnoizolačné<br />
vlastnosti pri dokonalej stabilite<br />
rámu s rokmi osvedčenou oceľovou<br />
výstuhou. Oceľ už nie je slabým<br />
miestom rámu.<br />
Vďaka I-tec Insulation izolačný granulát<br />
rovnomerne vypĺňa komory<br />
okna po celom obvode, čím zlepšuje<br />
tepelnú izoláciu. Plne integrovaný<br />
uzamykací systém I-tec Secure zaisťuje<br />
nielen maximálnu bezpečnosť,<br />
ale aj jednoduché čistenie. Celoobvodové<br />
spojenie <strong>sk</strong>lenenej tabule<br />
s oknom – I-tec za<strong>sk</strong>lenie zaisťuje<br />
vynikajúcu stabilitu a ochranu proti<br />
vlámaniu. Hranatý dizajn krídla<br />
a rámu je ideálny pre architektonický<br />
štýl home pure modernej<br />
a puristickej architektúry.<br />
internorm prináša inovácie<br />
a trenDy v Dizajne<br />
Spoločnosť Internorm je už mnoho<br />
rokov priekopníkom a novátorom<br />
v oknár<strong>sk</strong>om odvetví. Už v minulosti<br />
na seba hornorakú<strong>sk</strong>y výrobca<br />
okien upozornil revolučnými<br />
technológiami a vášňou pre nové<br />
výrobné trendy, pričom stanovil<br />
nové štandardy, ktoré ne<strong>sk</strong>ôr<br />
prevzal ako normu celý oknár<strong>sk</strong>y<br />
priemysel v Európe. Či už ide<br />
o trojité za<strong>sk</strong>lenie, lepenie izolačného<br />
<strong>sk</strong>la v ráme krídla, revolučnú<br />
inovatívnu sériu na trhu známu pod<br />
názvom I-tec, prémiové produkty<br />
alebo digitálne inovácie v oblasti<br />
servisu, Internorm pravidelne<br />
potvrdzuje svoje vedúce postavenie<br />
vo vývoji okenných a dverových<br />
systémov orientovaných na<br />
budúcnosť. ■<br />
Viac info na<br />
www.INterNorm-okNa.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text inteRnoRm 83
<strong>ASB</strong>#230 Dizajn a umenie 84
Prázdne miesto<br />
na fasáde<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY, FOTO:<br />
UNSPLASH (MICHAL<br />
MATLOŇ, YANA<br />
MARODOVA)<br />
Le Corbusier Velikán modernej<br />
architektúry sa zamýšľal nielen<br />
nad veľkolepými urbanistickými<br />
dielami. Jeho pozornosti neunikla<br />
ani (bez)významnosť okna.<br />
← Fasády nemusia<br />
vyzerať príťažlivo pre<br />
každého z nás. Krásu<br />
nevnímame rovnako.<br />
Podľa Le Corbusiera<br />
ide predovšetkým<br />
o rozdiely v dizajne<br />
okien.<br />
Charles-Édouard Jeanneret sa<br />
narodil začiatkom októbra 1887 vo<br />
Švajčiar<strong>sk</strong>u. Architekt, urbanista,<br />
maliar a v neposlednom rade<br />
spisovateľ zomrel v roku 1965<br />
na následky srdcového infarktu<br />
– utopil sa neďaleko Cap Martin<br />
na francúz<strong>sk</strong>ej Riviére. Jeho život<br />
by sme pokojne mohli rozdeliť na<br />
niekoľko.<br />
Najdôležitejšie dielo<br />
„Architektúra je stav ducha, nie povolanie,“<br />
tvrdil jeden z najvplyvnejších<br />
architektov 20. storočia. Podľa<br />
toho, akým tempom a smerom sa<br />
jeho tvorba uberala, bol jeho duch<br />
ustavične v pohybe, raz vyrovnaný<br />
a priamočiary, inokedy „brutálny“<br />
a neohrabaný. V roku 1917 sa natrvalo<br />
usadil v Paríži, kde spoznal<br />
svojho krajana maliara Amédého<br />
Ozenfanta. Spolu publikovali manifest<br />
Après le cubisme – de facto<br />
protikubistický manifest purizmu.<br />
Ne<strong>sk</strong>ôr vydávali kultúrny mesačník<br />
L’Esprit nouveau. Ozenfant dopomohol<br />
Jeanneretovi aj k výberu<br />
pseudonymu Le Corbusier, ktorý<br />
vznikol pozmenením priezvi<strong>sk</strong>a<br />
jedného z jeho predkov. Kreatívne<br />
priateľstvo sa však rozpadlo<br />
v okamihu vydania knihy Vers une<br />
architecture, ktorá síce obsahovala<br />
články oboch menovaných, no vyšla<br />
len pod menom Le Corbusiera. A to<br />
naštve!<br />
Kniha sa všeobecne považuje<br />
za najdôležitejšie dielo architektonickej<br />
teórie 20. storočia. Le<br />
Corbusier v nej vyzdvihuje krásu<br />
racionálne riešených inžinier<strong>sk</strong>ych<br />
konštrukcií, poukazuje na čistotu<br />
povrchu stavby, na určujúci význam<br />
pôdorysu a kladie dôraz na jeho<br />
základné formy okenných otvorov,<br />
v ktorých „slnko odhaľuje krásu“.<br />
Architektúra podľa neho presahuje<br />
hranice úžitkovosti a je umením.<br />
Le Corbusier od nej požaduje oboje:<br />
dokonalú praktickú aj estetickú<br />
funkciu.<br />
Nepodstatná fasáda<br />
V teoretickej práci Päť bodov<br />
modernej architektúry Le Corbusier<br />
sformuloval zásady novej architektúry:<br />
1. stĺpy (stavať dom na stĺpoch,<br />
aby sa uvoľnilo prízemie pre zeleň<br />
a voľný pohyb), 2. strešné záhrady<br />
(zväčšujú zelenú plochu a ich zem<br />
chráni horné podlažie pred vlhkosťou),<br />
3. voľný pôdorys (nenosné<br />
priečky môžu byť v každom podlaží<br />
rozmiestnené inak), 4. voľné priečelie<br />
(konzolovito ukončené stropy<br />
uvoľňujú priečelie pre celkom<br />
voľné riešenie okien a priečelí)<br />
a 5. pásové okno (systém stĺpov<br />
pri <strong>sk</strong>eletovej konštrukcii umožňuje<br />
viesť okno od jedného piliera<br />
k druhému). Le Corbusier navrhol<br />
rôzne okná pre rôzne budovy. Aj<br />
použitím zošikmených plôch alebo<br />
rôznych farieb pre<strong>sk</strong>lenia či rámov<br />
zí<strong>sk</strong>ava vnútri diela rozmanité<br />
svetlá a odtiene a dosahuje rôznorodé<br />
vzhľady fasád. Fasády pritom<br />
nemusia vyzerať príťažlivo pre<br />
každého z nás. Krásu nevnímame<br />
rovnako. Podľa Le Corbusiera ide<br />
predovšetkým o rozdiely v dizajne<br />
okien.<br />
Od piliera k pilieru<br />
Le Corbusier používa okná ako<br />
intenzívne prepojenie medzi<br />
interiérom a exteriérom, ako<br />
víziu exteriéru. Zároveň pomocou<br />
rôznych farieb okien pridáva farby<br />
prirodzenému svetlu.<br />
Rozdielnosť v definícii krásy je<br />
podľa architekta najzreteľnejšia<br />
v pôsobení prirodzeného svetla<br />
vo vnútorných priestoroch. Veľmi<br />
zaujímavé je porovnanie práce<br />
s oknami a ich významu v dielach<br />
Adolfa Loosa a Le Corbusiera.<br />
Práve na ich protikladnom prístupe<br />
môžeme najlepšie dokumentovať<br />
významnú úlohu okna v dielach<br />
obidvoch velikánov architektúry.<br />
Le Corbusier spája vnútrajšok<br />
a vonkajšok, Loos ich odpája<br />
a všetok nábytok v interiéri umiestňuje<br />
tak, aby pohľad von nebol<br />
jednoduchý a priamočiary. V <strong>sk</strong>úmaných<br />
prípadoch sú časti fasády<br />
venované oknám v Loosových<br />
Architektúra<br />
je stav ducha,<br />
nie povolanie.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Prázdne miesto na fasáde 85
udovách väčšie. Použitím nepriehľadného<br />
<strong>sk</strong>la, závesov, okien mimo<br />
úrovne očí a nábytku umiestneného<br />
chrbtom k oknám zameriava<br />
pozornosť na interiér – na rozdiel<br />
od Le Corbusiera, ktorý vidí krásu<br />
v nepravidelných vzoroch okien,<br />
rôznom množstve a farbách svetiel<br />
a kontraste medzi jasom a tmou<br />
v interiéri.<br />
V živote<br />
existujem len<br />
za predpokladu,<br />
že vidím.<br />
Okno naprieč kultúrami<br />
Ak je okno akýmsi okom, pozeráme<br />
sa naň alebo cezeň? Známy<br />
fotograf Takaši Homma sa na Le<br />
Corbusiera pozrel cez objektív<br />
svojho fotoaparátu. Nasnímal Le<br />
Corbusierove okná (alebo krajinu<br />
za nimi). Homma sa prvýkrát<br />
stretol s prácou Le Corbusiera<br />
v roku 2013, keď fotil na objednávku<br />
Kanad<strong>sk</strong>ého centra architektúry<br />
(CCA). Po tejto <strong>sk</strong>úsenosti sa<br />
rozhodol <strong>sk</strong>úmať a fotografovať<br />
priestorové a vnemové bohatstvo<br />
okien v Le Corbusierových dielach<br />
po celom svete. Jeho vý<strong>sk</strong>um je<br />
súčasťou programu Windowology,<br />
ktorý inicioval Window Research<br />
Institute. Cieľom inštitútu je definovať<br />
postavenie okien v dejinách<br />
architektúry naprieč kultúrami<br />
– v tomto konkrétnom prípade ich<br />
úlohu ako priestorov a nie plôch,<br />
ktoré spájajú interiér, budovu<br />
a okolitú krajinu alebo súkromné<br />
a verejné. Homma prostredníctvom<br />
fotografií rieši zložitosť vzťahov<br />
medzi interiérom a exteriérom,<br />
architektúrou a krajinou, tak ako<br />
si ich predstavuje Le Corbusier.<br />
Jeho fotografie odrážajú a prepisujú<br />
stelesnené zážitky sprostredkované<br />
okom a priestorom okna. Sústredil<br />
sa predovšetkým na rám okna<br />
a jeho odkaz. Okná sú nielen prirodzené<br />
„prázdne miesta“ vo fasáde,<br />
ale tvoria aj konkrétne vízie celého<br />
vonkajšieho a vnútorného sveta,<br />
prechádzajú z interiéru do exteriéru.<br />
Alebo naopak? Ich strategická<br />
poloha je v Le Corbusierových<br />
dielach starostlivo zvážená.<br />
Rám okna<br />
Le Corbusier bol architekt, ktorý<br />
vyvinul súbor nových princípov<br />
modernej architektúry, pričom<br />
jedným z týchto princípov bolo:<br />
„Horizontálne okno – fasáda môže<br />
byť zrezaná po celej dĺžke, aby sa<br />
umožnilo rovnomerné osvetlenie<br />
miestností.“ Aký je však dôvod<br />
tohto princípu? Pochopiť ho môže<br />
pomôcť tento Le Corbusierov výrok:<br />
„V živote existujem len za predpokladu,<br />
že vidím.“ Vzhľadom na toto<br />
vyhlásenie Le Corbusier venoval<br />
vizualizácii mimoriadnu pozornosť.<br />
Tento dôraz aplikoval na svoje<br />
budovy pomocou horizontálnych<br />
okien, keďže vyzerajú ako rámy.<br />
Preto videl okenné rámy ako rámy<br />
obrazov. Pre Le Corbusiera mala<br />
vizualita veľký význam. Pri navrhovaní<br />
okien kládol dôraz na výhľady.<br />
Jeho hlavnou starosťou bolo<br />
zachytiť krásne výhľady na krajinu<br />
a mesto. Le Corbusier používa okná<br />
ako <strong>sk</strong>rášľujúce objekty, a to nielen<br />
špecifikovaním ich polohy na<br />
fasáde, ale aj definovaním ich tvaru<br />
na lepšie uchopenie pohľadu von<br />
alebo v niektorých prípadoch definovaním<br />
ich tvaru, aby sa vnútri<br />
budovy zí<strong>sk</strong>alo určité množstvo<br />
svetla a odtieňov.<br />
Spisovateľka Virginia Woolfová<br />
sa v jednom zo svojich diel<br />
zamýšľa nad pominuteľným<br />
životom nočnej mory, ktorá pre<strong>sk</strong>akuje<br />
z jedného okraja jej okna<br />
na druhý a nedokáže sa dostať do<br />
krajiny rozprestierajúcej sa hneď<br />
za okennou tabuľou. Podobný<br />
pocit uzavretosti rezonoval i vo<br />
fotografovi, keď sledoval obvody<br />
svojho bytu. Rovnako ako hmyz, aj<br />
mnohí z nás boli počas uplynulých<br />
rokov obmedzení na svoje domáce<br />
priestory a našli útoči<strong>sk</strong>o v chvíľkových<br />
záble<strong>sk</strong>och vonkajšieho<br />
sveta cez Zoom, FaceTime a ďalšie<br />
virtuálne okná.<br />
Ako spieval Jaro Filip:<br />
„Na celý svet sa dívam cez<br />
okno..“ A pokračuje známym:<br />
„Cez okno si môžme tykať<br />
Cez okno sa môžme stýkať<br />
Cez okno vyletí dýka<br />
Cez okno zastrelím býka<br />
Cez okno sa krásne híka<br />
Cez okno urazím strýka<br />
Cez okno budeme pykať<br />
Cez okno <strong>sk</strong>úšame dýchať...“<br />
V súčasnosti je viac ako inokedy<br />
dôležité zaoberať sa týmto prázdnym<br />
miestom na fasáde. Má totiž<br />
väčší význam ako len umožniť<br />
pohľad naň alebo cezeň. ■<br />
↖ Rozdielnosť v definícii<br />
krásy je podľa<br />
architekta najzreteľnejšia<br />
v pôsobení<br />
prirodzeného svetla<br />
vo vnútorných<br />
priestoroch.<br />
↑ Pre Le Corbusiera<br />
mala vizualita veľký<br />
význam. Pri navrhovaní<br />
okien kládol<br />
dôraz na výhľady.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Dizajn a umenie 86
ELEGANT<br />
prE OKNÁ BUDÚCNOSTI<br />
Elegant je viac než iba profilový systém.<br />
Ide o celkom nové poňatie plastových okien.<br />
Rad Elegant ponúka výnimočné tepelnoizolačné<br />
vlastnosti v kombinácii s udržateľnosťou<br />
a dizajnom, ktorý zí<strong>sk</strong>al ocenenia na prestížnych<br />
medzinárodných súťažiach.<br />
Podtrhne váš rukopis v architektúre, nech sa<br />
rozhodnete pre akýkoľvek štýl – od moderného<br />
po klasický, pre novostavby i rekonštrukcie.<br />
Prečo zvoliť Elegant?<br />
· Modularita založená na koncepte iCOR<br />
· Možnosť využiť technológiu ThermoFibra<br />
(dlhé <strong>sk</strong>lené vlákna): U f<br />
= 0,88 W/m 2 K<br />
· Jedinečný, štíhly dizajn<br />
· 100 % recyklovateľné profily<br />
elegant.deceuninck.com<br />
keď to najlepšie<br />
pre planétu<br />
je efektívnejší<br />
vykurovací systém?<br />
Chráňte klímu: s vysokoefektívnym<br />
tepelným čerpadlom aroTHERM plus<br />
• ideálne pre novostavby A0 a modernizácie<br />
• vhodné aj pre staršie rodinné domy s radiátormi<br />
• najvyššia energetická účinnosť (A+++)<br />
• menej emisií vďaka ekologickému chladivu R290<br />
Viac informácií na: www.vaillant.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#230 87
Anketa<br />
Oknárom<br />
pandémia<br />
pomohla<br />
TEXT: DENISA<br />
KUREKOVÁ<br />
FOTO: ARCHÍV<br />
RESPONDENTOV,<br />
isifa/shutterstock<br />
Marek Kráľ<br />
konateľ<br />
spoločnosti INCON<br />
Ján Kováčik<br />
riaditeľ pobočky<br />
Internorm Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Marian Macko<br />
obchodný riaditeľ<br />
REHAU, divízie<br />
okenné systémy<br />
pre CZ/SK<br />
Trh s oknami je na<br />
výslní. Počas dvoch<br />
rokov pandémie ľudia<br />
masívne investovali<br />
do prerábok bývania,<br />
pri ktorých je<br />
výmena okien často<br />
nevyhnutná. Oknári sa<br />
teda nesťažujú. Zasiahlo<br />
ich síce zdražovanie aj<br />
obmedzenie dodávok,<br />
ale vyšší dopyt to<br />
kompenzuje.<br />
Oslovili sme zástupcov troch dodávateľov<br />
okien na Sloven<strong>sk</strong>u a zisťovali<br />
sme aktuálnu situáciu na trhu.<br />
Aký je stav na trhu s oknami?<br />
Aký vývoj vo svojej brandži<br />
očakávate?<br />
M. Kráľ, INCON: Pokračuje silný<br />
dopyt z roku 2021, ukončujú sa<br />
rozostavané projekty a vďaka<br />
lacným hypotékam sa začínajú aj<br />
nové stavby. V dôsledku vysokého<br />
rastu cien sa zákazníci snažia kúpiť<br />
okná často ešte <strong>sk</strong>ôr, ako majú<br />
ukončenú hrubú stavbu. Kombinácia<br />
neustáleho vysokého rastu cien<br />
a zároveň očakávaného zdražovania<br />
hypoték však bude nevyhnutne<br />
viesť k poklesu dopytu na stavebnom<br />
trhu, no očakávame ho až<br />
v budúcom roku. Väčšia všeobecná<br />
neistota v spoločnosti motivuje zákazníkov<br />
objednávať okná u veľkých<br />
renomovaných výrobcov, kde cítia<br />
väčšiu istotu plnenia zmluvy.<br />
J. Kováčik, Internorm: Stavebný<br />
trh prakticky nebol obmedzený<br />
pandemickými opatreniami<br />
a spotrebitelia počas lockdownu<br />
húfne investovali do bývania. Táto<br />
situácia pozitívne ovplyvnila aj trh<br />
s oknami. Naša spoločnosť má za<br />
sebou dva veľmi úspešné roky.<br />
Napriek celkovej nepriaznivej<br />
situácii s rastom cien surovín,<br />
pandémiou a vojnou na Ukrajine<br />
zatiaľ nepociťujeme útlm a vývoj<br />
naznačuje ďalší rast. Krajiny EÚ<br />
budú musieť robiť kroky na znižovanie<br />
energetickej závislosti od Ru<strong>sk</strong>a.<br />
Na celkovej spotrebe energie majú<br />
budovy stále veľký podiel. Preto<br />
budeme musieť viac investovať do<br />
zníženia energetickej náročnosti<br />
budov, čo bude pozitívne vplývať<br />
aj na trh s oknami. Máme pobočky<br />
po celej Európe a na rozdiel od<br />
Sloven<strong>sk</strong>a mnohé európ<strong>sk</strong>e štáty<br />
podporujú kúpu kvalitných okien<br />
výhodnými dotáciami. Napríklad<br />
Talian<strong>sk</strong>o predĺžilo možnosť čerpať<br />
veľmi výhodné dotácie o ďalšie tri<br />
roky.<br />
M. Macko, Rehau: Myslím, že<br />
s ohľadom na časy, aké žijeme<br />
posledný rok a pol, je trh s oknami<br />
ešte ustálený. Pracuje sa s dlhšími<br />
dodacími lehotami ako v minulosti,<br />
ale dopyty a realizácie sú zatiaľ<br />
stabilné. Očakávanie do budúcnosti<br />
je veľmi ťažké definovať. Situácia<br />
bude závisieť od viacerých faktorov,<br />
ako napríklad ďalšie zdražovanie<br />
komponentov a tým aj celých<br />
okien, celková ekonomická situácia<br />
obyvateľstva (inflácia), situácia<br />
na hypotekárnom trhu a možno aj<br />
prípadná podpora štátu (nájomné<br />
byty, dotácie na rekonštrukcie...).<br />
<strong>ASB</strong>#230 Stavebná prax 88
→ Oknári hovoria,<br />
že je prakticky<br />
nemožné spraviť<br />
cenovú ponuku na<br />
obdobie dlhšie ako<br />
niekoľko týždňov.<br />
Dotýka sa zdražovanie surovín<br />
aj oknár<strong>sk</strong>eho biznisu?<br />
Ak áno, akých? Boli ste nútení<br />
nadpriemerne zvyšovať ceny?<br />
Je surovín dostatok?<br />
M. Kráľ, INCON: Zdražovanie<br />
surovín trvá už vyše roka a stále<br />
pokračuje. INCON je súčasťou najväčšej<br />
<strong>sk</strong>upiny výrobcov okien na<br />
území Če<strong>sk</strong>a a Sloven<strong>sk</strong>a, čo nám<br />
dáva väčšiu silu pri dohodovaní<br />
obchodných podmienok. Napriek<br />
tomu rast cien materiálu a energií<br />
potrebných na výrobu okien<br />
dosiahol za rok priemerne takmer<br />
50 %. Ďalším veľkým problémom<br />
je nedostatok materiálu spôsobený<br />
pandémiou a následne vojnou na<br />
Ukrajine. Nedostatok aj rast cien<br />
sa týka všetkého materiálu – PVC,<br />
hliníka, ocele, <strong>sk</strong>la, stavebnej<br />
chémie atď. Väčšiu istotu, že<br />
zákazník dostane svoje okná v dohodnutom<br />
termíne, má u veľkého<br />
výrobcu, ktorý je pre dodávateľov<br />
materiálu zaujímavejší, a preto sa<br />
mu snažia materiál dodávať načas<br />
a v požadovanom množstve.<br />
J. Kováčik, Internorm: Prakticky<br />
pri všetkých vstupných surovinách,<br />
ktoré potrebujeme na výrobu<br />
okien, rast cien stále pokračuje. Dodávatelia<br />
surovín sa pri nedostatku<br />
snažia udržať vzťahy s najväčšími<br />
odberateľmi, a preto nedostatok<br />
pociťujú hlavne menší odberatelia.<br />
Naša spoločnosť svojím objemom<br />
nákupu materiálov a surovín patrí<br />
k veľkým odberateľom, máme<br />
garantované dodávky a neboli sme<br />
nútení nadpriemerne zdražovať.<br />
M. Macko, Rehau: Zdražovanie<br />
sa oknár<strong>sk</strong>eho trhu dotýka<br />
enormne (ako aj celého stavebníctva).<br />
V podstate od marca 2021<br />
sa permanentne zdražujú všetky<br />
komponenty okien (PVC, drevo,<br />
železo, <strong>sk</strong>lo, chémia, montážne<br />
príslušenstvo...). Tieto zdražovania<br />
sú kontinuálne a výrobcov okien<br />
výrazne zaťažujú, keďže neustále<br />
musia zohľadňovať jednotlivé zmeny<br />
v celkových kalkuláciách okien.<br />
V podstate nie je možné spraviť<br />
cenovú ponuku na obdobie dlhšie<br />
ako niekoľko týždňov (lebo vždy niektorý<br />
z komponentov/dodávateľov<br />
zvýši ceny), čo je obrov<strong>sk</strong>ý problém<br />
hlavne pri väčších zákazkách, ktoré<br />
sa plánujú/naceňujú niekoľko mesiacov<br />
dopredu. Keďže sme dodávateľom<br />
PVC profilov na okná, viem sa<br />
zodpovedne vyjadriť len k surovine<br />
PVC, ktorá mala výpadky v polovici<br />
roka 2021. Dnes je situácia zatiaľ<br />
stabilná. Začínajú za objavovať<br />
signály, že by mohli nastať problémy<br />
s nedostatkom železa, respektíve<br />
oceľových výstuží do okien.<br />
Aký vplyv má na okná a ich<br />
vývoj príklon k udržateľnému<br />
stavaniu?<br />
M. Kráľ, INCON: Nároky na tepelnoizolačné<br />
vlastnosti okien sú v súčasnosti<br />
o 100 % vyššie ako pred<br />
cca 15 rokmi. Neustále sa zväčšujú<br />
rozmery okien aj pomer <strong>sk</strong>la<br />
k rámu, okná už tvoria značnú časť<br />
obvodového plášťa budovy. Správny<br />
návrh okna, výber vhodných<br />
profilov a <strong>sk</strong>la si vyžaduje vysoké<br />
odborné znalosti. Okná sú dnes<br />
veľmi „zelený“ výrobok – šetria<br />
energiu na kúrenie a chladenie,<br />
vyrábajú sa zo 100-percentne recyklovateľných<br />
materiálov, všetok<br />
technologický odpad sa opätovne<br />
spracúva. Výnimočné na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
je, že solárne panely na strechách<br />
výrobných hál INCON vyprodukujú<br />
dvakrát viac elektrickej energie,<br />
ako je spotreba elektriny potrebnej<br />
na výrobu samotných okien.<br />
J. Kováčik, Internorm: Okno<br />
je najdôležitejšou súčasťou tepelnoizolačnej<br />
obálky domu. Od roku<br />
2021 je povinnosť stavať budovy<br />
v kategórii A0, čo bez kvalitných<br />
okien nie je možné. Za posledných<br />
pár rokov sme priniesli revolučné<br />
technológie, ktoré účinne znižujú<br />
spotrebu energie a tvorbu CO₂. Ako<br />
príklad spomeniem okno s lokálnou<br />
rekuperáciou zabudovanou priamo<br />
v ráme, ktoré veľmi účinne znižuje<br />
spotrebu energie a zvyšuje kvalitu<br />
vnútorného prostredia. Toto okno<br />
je ideálne pri renováciách, kde už<br />
výška stropu nedovoľuje ďalšie zníženie<br />
pre rozvody vzduchu, ktoré sú<br />
potrebné pri centrálnej rekuperácii.<br />
M. Macko, Rehau: Čo sa týka energetickej<br />
efektívnosti, teda tepelnej<br />
izolácie okien, myslím si, že oknár<strong>sk</strong>a<br />
brandža na Sloven<strong>sk</strong>u už dosiahla<br />
požiadavky EÚ. Aktuálne väčšina<br />
vyrobených okien spĺňa platné<br />
požiadavky teplotechnickej normy,<br />
ktoré sú, mimochodom, prísnejšie<br />
ako v okolitých krajinách. Ďalšie<br />
zmeny/zlepšenia budú <strong>sk</strong>ôr v iných<br />
parametroch – akustika, odolnosť<br />
proti vlámaniu... Druhým smerom<br />
je určite recyklácia, kde práve firma<br />
REHAU v posledných rokoch vyvíja<br />
zvýšenú aktivitu. Okrem odpadu/<br />
odrezkov PVC z výrob okien sa začíname<br />
zameriavať aj na spracovanie<br />
a rozoberanie starých PVC okien<br />
a tento materiál používame zase<br />
vo výrobe nových PVC profilov. ■<br />
<strong>ASB</strong>#230 Oknárom pandémia pomohla 89
VeľkoformátoVé<br />
a prefabrikoVané<br />
staVebné prVky<br />
sú odpoVeďou<br />
spoločnosti Xella<br />
na potreby trhu<br />
Spoločnosť Xella je nadnárodným<br />
výrobcom stavebných materiálov<br />
a jedným z pilierov jej činnosti<br />
je aj systematické <strong>sk</strong>úmanie<br />
trhu, jeho potrieb, potenciálu či<br />
bariér. Na Sloven<strong>sk</strong>u aj v Če<strong>sk</strong>ej<br />
republike je podľa Martina<br />
Mihála, vedúceho technického<br />
oddelenia spoločnosti Xella<br />
CZ&SK, nutné v stavebníctve<br />
riešiť šesť základných bodov.<br />
Sami zamestnávatelia z radov stavebných<br />
firiem si uvedomujú vážny<br />
nedostatok pracovných síl a hľadajú<br />
možnosti, ako túto problematiku<br />
vyriešiť. Spoločným cieľom všetkých<br />
aktérov je zrýchlenie výstavby. Veľmi<br />
aktuálna a spoločen<strong>sk</strong>y di<strong>sk</strong>utovaná<br />
je aj téma digitalizácie a kvality<br />
stavieb. Developeri v oblasti bytovej<br />
výstavby veľmi dobre vedia, že tepelnoizolačné<br />
parametre a akustika<br />
objektov sú čoraz dôležitejšie aj pre<br />
ich zákazníkov z radov širokej verejnosti.<br />
Investori a realizačné firmy<br />
zároveň hľadajú riešenie, ako zvýšiť<br />
efektivitu celého procesu návrhu<br />
a výstavby. Samozrejmosťou je aj<br />
rastúci význam ekológie, zdravého<br />
prostredia a trvalo udržateľného<br />
rozvoja.<br />
SúčaSťou tohto<br />
inovačného programu Sú<br />
veľkoformátové tvárnice<br />
Na nosné aj nenosné obvodové<br />
a vnútorné steny, stužujúce,<br />
výplňové a požiarne steny nízkopodlažných<br />
aj viacpodlažných<br />
budov sú vhodné tvárnice Ytong<br />
Jumbo, ktoré v jednom kroku<br />
vymurujú sedemkrát väčšiu plochu<br />
a navyše znižujú nároky na personál<br />
– pri práci s nimi stačia dvaja<br />
pracovníci. A aj pre nich je vďaka<br />
tejto technológii práca fyzicky<br />
menej namáhavá. Veľkoformátové<br />
vápenno-pie<strong>sk</strong>ové tvárnice Silka<br />
Tempo majú podobné zloženie ako<br />
Ytong, ale svojou únosnosťou sa<br />
podobajú betónu. Použitie týchto<br />
veľkoformátových tvárnic kráti čas<br />
murovania až o šesťdesiat percent<br />
a znižuje fyzickú náročnosť pre<br />
pracovníkov. Najhospodárnejšie<br />
riešenie vnútorných nenosných<br />
a deliacich stien ponúkajú priečkové<br />
GHT panely Ytong, ktoré sú<br />
takisto súčasťou veľkoformátového<br />
sortimentu spoločnosti Xella.<br />
Novinkou minulého roka a príspevkom<br />
k zvýšeniu miery prefabrikácie<br />
sú nosné stenové panely Ytong<br />
SWE. Panely umožňujú expresnú<br />
montáž vonkajších aj vnútorných<br />
konštrukčných stien. Tím dvoch<br />
montérov s operátorom žeriava<br />
je za 8 hodín schopný postaviť až<br />
96 m² stien.<br />
koncept Služieb Xella<br />
blue.Sprint je inovatívne<br />
riešenie, ktoré uľahčuje<br />
prácu všetkým účaStníkom<br />
inveStičného proceSu<br />
vďaka využitiu digitalizácie<br />
a technológie bim<br />
Pomocou digitálneho plánovania<br />
so službou blue.sprint spoločnosť<br />
Xella optimalizuje projekty už<br />
vo fáze plánovania, z digitálneho<br />
BIM modelu, prípadne 2D plánov<br />
investora či jeho projektanta<br />
pripraví 3D model stavby. Odporučí<br />
aj optimálnu <strong>sk</strong>ladbu zvislých<br />
konštrukcií a vyčísli úspory<br />
jednotlivých variantov. Vďaka tejto<br />
službe a použitiu veľkoformátových<br />
tvárnic možno ušetriť čas,<br />
pracovníkov a materiál, minimalizovať<br />
riziká stavby a docieliť vyššiu<br />
zi<strong>sk</strong>ovosť projektu.<br />
Xella Sa Svojimi Stavebnými<br />
a izolačnými materiálmi<br />
neuStále uSiluje o znižovanie<br />
uhlíkovej Stopy budov počaS<br />
celého ich životného cyklu<br />
Xella v rámci svojho záväzku<br />
bojovať proti klimatickým zmenám<br />
merateľne prispieva k ich zmierneniu.<br />
Z toho dôvodu napríklad<br />
kompenzuje emisie CO₂ pri svojej<br />
značke Multipor formou nákupu<br />
dobrovoľných uhlíkových offsetových<br />
kreditov. Multipor sa tak<br />
stane prvou uhlíkovo neutrálnou<br />
značkou <strong>sk</strong>upiny Xella. ■<br />
Podrobnosti o sortimente a službách<br />
spoločnosti Xella nájdete na<br />
www.Xella.<strong>sk</strong>.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Stavebná ReklAmný prax text xellA 90
HLINÍKOVÉ<br />
OKNÁ, DVERE, FASÁDY AVG<br />
www.avg-group.com<br />
/halyafasady<br />
0 9 1 8 1 1 9 1 1 8<br />
Spoločnosť KRATS Interior-Design<br />
vám po<strong>sk</strong>ytne nielen návrh od<br />
bytového dizajnéra, ale aj kompletné<br />
zariadenie, a to vrátane kobercov,<br />
nábytkových doplnkov, osvetlenia<br />
až po to hlavné – kvalitný originálny<br />
nábytok. Či už ste zástancom<br />
extravagancie alebo klasického<br />
nadčasového dizajnu, môžete si vybrať.<br />
SpolupRácou K buDovAnIu znAčKy<br />
A uSpoKojenIu KlIenTov*<br />
Ste architekt, interiérový dizajnér alebo potenciálny klient?<br />
Spoluprácu s našou spoločnosťou neoľutujete, ponúkame<br />
riešenie pre domácnosti, ale aj pre zariadenie verejných<br />
priestorov, reštaurácií, barov... Dominantou priestoru by mal<br />
byť neprehliadnuteľný nábytok. Človek si užíva celkovú<br />
atmosféru priestorov a pohodlie výrobkov, ktoré ponúkame.<br />
Samozrejme, máme pre vás pripravený aj darček v podobe<br />
zľavového kódu -15 % „15ASb15“.<br />
oDlíšTe SA oD bežného<br />
Potrebujete vypnúť v pohodlnej<br />
polohe? Práve pre vás sú určené<br />
exkluzívne kreslá s relaxačnou<br />
funkciou. Rozhodli ste sa pozrieť<br />
si celú pestrú paletu spomínaných<br />
výrobkov?<br />
Všetky potrebné informácie<br />
môžete nájsť na webovej stránke<br />
www.krats.<strong>sk</strong> alebo navštívte náš<br />
showroom.<br />
Na webe <strong>ASB</strong>.<strong>sk</strong><br />
vám denne<br />
prinášame<br />
novinky<br />
zo sloven<strong>sk</strong>ej<br />
i svetovej<br />
architektúry,<br />
stavebníctva<br />
a developmentu.<br />
ARCHITEKTÚRA:<br />
STARé KASáRnE v nITRE<br />
pREmEnIlI nA šKôlKu<br />
Znovuvyužitie bývalých<br />
kasární iniciované<br />
kraj<strong>sk</strong>ým mestom Nitra<br />
bolo výborným krokom<br />
k oživeniu jedného<br />
z najzaujímavejších<br />
areálov v meste.<br />
viac na asb.<strong>sk</strong><br />
uRBAnIZmuS:<br />
londýn vERZuS<br />
BRATISlAvA: AKo SI<br />
mESTá uRčujÚ podIEl<br />
ZElEnE<br />
Plán mesta Londýn obsahuje<br />
časť, ktorá nariaďuje<br />
všetkým väčším developmentom<br />
v meste zahrnúť<br />
do projektu mest<strong>sk</strong>ú zeleň.<br />
<strong>ASB</strong>#230 91
BMI EVERGUARD<br />
– nOVá GEnERácIA<br />
HYDROIzOlácIE<br />
PlOcHÝcH sTRIEcH<br />
strecha je<br />
taká silná ako<br />
hydroizolácia,<br />
ktorá ju tvorí<br />
Zimný štadión v Prešove<br />
BMI EVERGUARD je<br />
výsledkom najnovšej inovácie<br />
koncernu BMI v oblasti<br />
technológií a dizajnu plochých<br />
striech. BMI vznikol zlúčením<br />
spoločností Braas Monier<br />
a Icopal, čím sa stal jedným<br />
z najsilnejších po<strong>sk</strong>ytovateľov<br />
riešení pre šikmé aj ploché<br />
strechy z jednej ruky s viac<br />
ako 50-ročnými <strong>sk</strong>úsenosťami<br />
na európ<strong>sk</strong>om trhu.<br />
BMI EverGuard je ucelený<br />
systém hydroizolácie v podobe<br />
membrány z termoplastických<br />
polyolefínov (TPO) s nosnou<br />
vložkou z polyesteru v spojení<br />
s potrebným príslušenstvom.<br />
Používa sa na mechanicky<br />
kotvené strešné systémy vystavené<br />
účinkom UV žiarenia.<br />
Samozrejmou súčasťou produktu<br />
sú aj sprievodné služby<br />
výrobcu, čo zahŕňa technickú<br />
podporu a školenie predajcov<br />
a realizátorov.<br />
Celosvetovo je toto riešenie<br />
nainštalované už na viac ako<br />
300 miliónoch metrov štvorcových<br />
striech.<br />
VÝHODY EVERGUARD TPO<br />
▪ Dlhšia životnosť v porovnaní<br />
s bežnou PVC fóliou.<br />
▪ Použiteľný na akýkoľvek podkladový<br />
materiál.<br />
▪ Výborná zvariteľnosť spojov, pričom<br />
zváranie je bez zápachu a škodlivých<br />
výparov.<br />
▪ Neobsahuje žiadne zmäkčovadlá,<br />
ktoré časom degradujú kvalitu<br />
materiálu.<br />
▪ Dlhodobo pevná a flexibilná fólia.<br />
▪ Vysoká stabilita, nízke zmrašťovanie.<br />
▪ Nevyžaduje použitie biocídov proti<br />
plesniam a hubám, pretože je proti<br />
nim odolný.<br />
▪ Vďaka bielemu povrchu chráni pred<br />
prehrievaním interiéru.<br />
Viac informácií zí<strong>sk</strong>ate na<br />
www.icopal.<strong>sk</strong>.<br />
Vojen<strong>sk</strong>é múzeum vo Svidníku – jeden z víťazných objektov<br />
Pokrývač<strong>sk</strong>ých majstrovstiev BMI 2021.<br />
Zimný štadión Prešov má svoju netradičnú hyperbolickú strechu<br />
renovovanú novou TPO fóliou BMI Everguard na ploche 6 600 m 2 .<br />
Tá svojimi reflexnými vlastnosťami pomáha izolovať interiér od exteriéru.<br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text BmI SlovenSko 92
eklamný text wienerberger<br />
ideálne riešenie<br />
pre viacpodlažné<br />
budovy<br />
Pri výstavbe viacpodlažných<br />
stavieb, obzvlášť bytových<br />
domov, je primárnou požiadavkou<br />
na stavebný materiál únosnosť<br />
muriva. Popritom však musia<br />
budovy vyhovovať aj prísnejším<br />
tepelnotechnickým požiadavkám.<br />
Nový rad tehál Porotherm TB Profi<br />
umožňuje postaviť až 5-poschodový<br />
dom bez kontaktného zatepľovacieho<br />
systému.<br />
Tehly Porotherm TB Profi sú určené<br />
pre omietané jednovrstvové obvodové<br />
nosné i nenosné murivo s vysokými<br />
nárokmi na tepelnú izoláciu<br />
a tepelnú akumuláciu steny.<br />
Tehla s Tepelnou izoláciou<br />
Brúsené tehly Porotherm TB Profi<br />
majú v sebe zabudovanú hydrofobizovanú<br />
minerálnu vlnu, ktorá<br />
umožňuje stavať bytové domy aj bez<br />
dodatočného zateplenia. Tepelná<br />
izolácia je vnútri keramických<br />
tvaroviek chránená proti mechanickému<br />
a biologickému poškodeniu.<br />
Tehly vynikajú vysokou pevnosťou.<br />
Pri pevnosti P12 bola dokonca<br />
dosiahnutá charakteristická<br />
pevnosť muriva na maltu pre tenké<br />
škáry f k<br />
= 5,0 MPa. Murivo z tehál<br />
Porotherm TB Profi sa vyznačuje<br />
vysokou požiarnou odolnosťou. Keramický<br />
tehlový črep a minerálna<br />
vlna sú nehorľavé materiály, preto<br />
sú zaradené do najvyššej triedy<br />
reakcie na oheň A1. Tehly majú<br />
aj výborné zvukovoizolačné vlastnosti<br />
vďaka inovovanej tvarovke<br />
s masívnejšou konštrukciou rebier.<br />
Výborná akumulačná schopnosť<br />
tohto muriva umožňuje vytvárať<br />
účinnú bariéru proti náhlym teplotným<br />
zmenám v exteriéri.<br />
Jednoduchá a rýchla výsTavba<br />
Tehly Porotherm TB Profi sú<br />
v ponuke v dvoch základných formátoch<br />
44 a 38 vrátane doplnkových<br />
polovičných tehál. Nové tehly spĺňajú<br />
požiadavky pre budovy v energetickej<br />
triede A0. Murovanie je rýchle<br />
a jednoduché. Možno ich murovať<br />
na maltu pre tenké škáry alebo na<br />
penu Porotherm Dryfix extra. Ložná<br />
škára hrúbky 1 mm zaručuje minimálnu<br />
spotrebu malty a minimálne<br />
množstvo vody vnesené do muriva.<br />
Tehly Porotherm TB Profi sú<br />
ideálnym podkladom pod omietku,<br />
pretože v ložných škárach nedochádza<br />
k vzniku tepelných mostov, a sú<br />
zárukou dlhej životnosti stavby.<br />
Užite si<br />
jedinečnú ľahkosť<br />
SYNEGO SLIDE<br />
Nový inovatívny spôsob otvárania posuvných dverí<br />
je teraz zvlášť ľahký a užívateľ<strong>sk</strong>y prívetivý.<br />
Väčšia pre<strong>sk</strong>lená plocha, cez 400 dizajnov<br />
a výborné technické parametre. A to nie je všetko.<br />
Okná znovu objavené pre moderný život.<br />
www.rehau.<strong>sk</strong><br />
Rehau_Window_197x127_SK.indd 1 05.<strong>04</strong>.<strong>2022</strong> 12:59<br />
<strong>ASB</strong>#230 ABS#228 933
Novinky<br />
3<br />
1<br />
4<br />
2<br />
1 Kompaktné<br />
riešenie<br />
monitoringu<br />
osvetlenia<br />
WEBserver osvetlenia Helvar<br />
umožňuje koncovým používateľom<br />
a servisným organizáciám monitorovať,<br />
editovať a ovládať množstvo<br />
aspektov riadiaceho systému.<br />
Tento model umožňuje pridať<br />
ďalšie funkcie, medzi ktoré patrí<br />
voľne programovateľná vizualizácia<br />
online cez webový prehliadač,<br />
vďaka ktorej je možné diaľkovo<br />
indikovať každý prvok systému<br />
v reálnom čase. Systém ďalej<br />
umožňuje pridať energetický monitoring,<br />
archiváciu energetických<br />
dát, dátovú analýzu, porovnávanie<br />
spotrieb aj integráciu s inými systémami.<br />
WEBserver zároveň slúži<br />
ako BACnet brána na jednoduché<br />
prepojenie so systémami riadenia<br />
budov (BMS). Plánovač s kalendárom<br />
umožňuje automatizovať používateľ<strong>sk</strong>é<br />
vstupy. K dispozícii je aj<br />
alarm, konzola na vzdialenú diagnostiku,<br />
história testov a reportov<br />
pre núdzové osvetlenie, periodické<br />
zasielanie energetických reportov<br />
cez email. Vzdialený prístup zefektívňuje<br />
servis a údržbu systému<br />
a šetrí cestovné náklady.<br />
www.dnaslovakia.<strong>sk</strong><br />
2 Polyfunkčný<br />
súbor Rudiny II<br />
Polyfunkčný súbor Rudiny II<br />
je vďaka svojej komplexnosti<br />
výnimočný, a to z urbanistického,<br />
architektonického, stavebného aj<br />
funkčno-prevádzkového hľadi<strong>sk</strong>a.<br />
Spoločnosť KAMI PROFIT, s. r. o.,<br />
realizovala objekty B, C a D,<br />
v ktorých je celkovo 118 bytov,<br />
a nákupnú galériu. Z konštrukčného<br />
hľadi<strong>sk</strong>a ide o monolitický<br />
železobetónový <strong>sk</strong>elet s výplňovým<br />
nenosným murivom a obvodovým<br />
nenosným murivom. Stropné<br />
konštrukcie tvoria monolitické<br />
železobetónové do<strong>sk</strong>y, strechy<br />
nad parkovaním aj nad obytnými<br />
vežami sú ploché, väčšie časti<br />
striech sú riešené ako pohľadové<br />
vegetačné. Architektonickým<br />
prvkom odlišujúcim jednotlivé<br />
veže bytového komplexu sa stala<br />
rozdielna farebnosť balkónových<br />
dosiek a umelecké mozaiky na<br />
fasádach veží B, C a D. Vo vnútrobloku<br />
je priestor na kvetinové<br />
záhony, lavičky, terasy prevádzok<br />
a fontánu, ktorá tvorí centrálny<br />
kompozičný prvok námestia.<br />
V budúcnosti je vedľa neho naplánovaný<br />
lesopark. Ide o jedno z diel<br />
prihlásených do súťaže Stavba roka<br />
2020/2021.<br />
www.kami-profit.<strong>sk</strong><br />
3 Oddelenie<br />
funkčných zón<br />
bytu <strong>sk</strong>lenými<br />
priečkami<br />
Zvyšujúce sa nároky na kvalitu bývania<br />
prinášajú aj časté požiadavky<br />
na oddelenie funkčných priestorov<br />
bytu pri zachovaní prepojenia<br />
jednotlivých miestností. Vhodné<br />
riešenie predstavujú rámové<br />
deliace priečky DORSIS Digero.<br />
Bezpečnostné <strong>sk</strong>lo je vsadené do<br />
hliníkového rámu s možnosťou priechodu<br />
vo forme dverného krídla.<br />
Výsledkom je priestor esteticky<br />
a funkčné oddelený dizajnovou<br />
pre<strong>sk</strong>lenou stenou a dverami.<br />
Väčšinu plochy priečky Digero<br />
tvorí <strong>sk</strong>lo. Delenie <strong>sk</strong>lenených polí<br />
priečkami je individuálne – od<br />
veľkých elegantných <strong>sk</strong>lenených<br />
plôch až po menšie polia. Samotný<br />
rám možno lakovať v celej škále<br />
RAL, aby čo najlepšie zodpovedal<br />
charakteru interiéru.<br />
Významným dizajnovým prvkom<br />
je dverné krídlo. Priečka Digero<br />
umožňuje nielen voľbu klasických<br />
otváracích dverí, ale aj využitie<br />
možnosti posuvných dverí či pivotových<br />
dverí Axon. Pokiaľ treba<br />
priečku umiestniť do menších<br />
priestorov, sú posuvné aj pivotové<br />
dvere ideálnym riešením.<br />
4 Umývadlová misa<br />
Nueva<br />
Úplne novým výrobkom v sortimente<br />
Kaldewei je umývadlová misa<br />
Nueva, ktorá zaujme svojím rýdzim<br />
základným tvarom. Najlepšie sa<br />
uplatní najmä v súhre s kubistickými<br />
prvkami priestorovej architektúry.<br />
Je navrhnutá a vyrobená<br />
zo 100-percentne recyklovateľnej<br />
smaltovanej ocele s mimoriadne<br />
dlhou životnosťou. Nueva spĺňa<br />
najvyššie nároky kladené na luxusné<br />
hotelové kúpeľne a wellness<br />
priestory, rovnako ako na exkluzívne<br />
súkromné kúpeľne a verejné<br />
priestory. Misa je totiž nielen<br />
nádherne jemná, ale aj extrémne<br />
odolná a praktická na každodenné<br />
použitie. A vďaka integrovanej<br />
povrchovej úprave Perl-Effekt je<br />
navyše nenáročná na starostlivosť.<br />
www.kaldewei.cz<br />
www.dorsis.cz/<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#230 Stavebný trh 94
7<br />
5<br />
8<br />
6<br />
5 Laserový televízor<br />
s uhlopriečkou viac<br />
ako tri metre<br />
Nový laserový televízor Hisense<br />
TriChroma 120L9G pre najnáročnejších<br />
divákov má zobrazovací<br />
panel s uhlopriečkou viac ako<br />
tri metre (120 palcov). Využíva<br />
pokročilú projekčnú technológiu<br />
s tromi laserovými lúčmi a ako<br />
prvý pokrýva viac ako 90 % farebného<br />
spektra viditeľného ľud<strong>sk</strong>ým<br />
okom, čo v súčasnosti predstavuje<br />
absolútne najvyšší štandard<br />
v kategórii veľkých televízorov.<br />
Môžete tak očakávať dokonalý<br />
obraz so širokou škálou prirodzených,<br />
čistých a sýtych farieb bez<br />
presvietenia, s bohatými detailmi<br />
a realistickým kontrastom, a to aj<br />
bez zatiahnutých závesov. Zážitky<br />
znásobí priestorová zvuková kinotechnológia<br />
Dolby Atmos, inteligentné<br />
funkcie a systém MEMC pre<br />
plynulý pohyb. Hisense TriChroma<br />
120L9G bude stáť 6 199 eur, menší<br />
Hisense TriChroma 100L9G bude<br />
za 5 299 eur.<br />
<strong>sk</strong>.hisense.com<br />
6 Jedna kľučka,<br />
dva tvary<br />
Jedinečnú variabilitu ponúka novinka<br />
v oblasti dverného kovania<br />
kľučka UP&DOWN, ktorá vznikla<br />
zo spolupráce dizajnér<strong>sk</strong>eho dua<br />
Herrmann&Coufal a výrobcu M&T.<br />
Toto unikátne asymetrické kovanie<br />
umožňuje jednoduchou zmenou<br />
svojej pozície na dverách premeniť<br />
výraz kľučky a jej ovládanie. Môže<br />
byť totiž UP a zároveň aj DOWN,<br />
záleží na vás, ktorý variant uprednostníte.<br />
Variabilita kľučky prináša<br />
aj ďalšiu výhodu – v priebehu času<br />
je navyše možné kľučku otočiť<br />
a dvere vďaka jej výraznému<br />
charakteru zí<strong>sk</strong>ajú opäť novú<br />
neopozeranú tvár. Dizajn kľučky<br />
tvorcovia poňali ako umelecké<br />
dielo, ktoré vynikne predovšetkým<br />
na minimalistických dverách<br />
s čistým dekorom, ale možno ju<br />
<strong>sk</strong>ombinovať do atraktívneho celku<br />
aj s dverným krídlom hravejšieho<br />
dekoru. Konštrukčnej stránky<br />
kľučky sa ujalo M&T.<br />
www.klucky-mt.<strong>sk</strong><br />
7 Prvá stanica už<br />
dodáva biometán<br />
do plynáren<strong>sk</strong>ej<br />
siete<br />
Dlhodobou víziou sloven<strong>sk</strong>ého<br />
plynáren<strong>sk</strong>ého sektora je postupné<br />
nahradzovanie fosílneho zemného<br />
plynu bezemisnými alebo nízkoemisnými<br />
plynmi (biometán, vodík).<br />
Na Sloven<strong>sk</strong>u je už v súčasnosti<br />
v prevádzke vyše sto bioplynových<br />
staníc. Zariadenie na prečistenie<br />
bioplynu a zí<strong>sk</strong>anie čistého biometánu<br />
má už prvá z nich. Nachádza<br />
sa v Jelšave a denne dokáže vyrobiť<br />
89 MWh biometánu, ktorý už vtláča<br />
do plynáren<strong>sk</strong>ej distribučnej siete.<br />
V krátkodobom horizonte dokáže<br />
SPP – distribúcia do svojej siete pripojiť<br />
34 bioplynových staníc po ich<br />
konverzii na výrobu biometánu. No<br />
potenciál výroby biometánu z biologicky<br />
rozložiteľného komunálneho<br />
odpadu, kuchyn<strong>sk</strong>ého a reštauračného<br />
odpadu a z exkrementov<br />
hospodár<strong>sk</strong>ych zvierat v nových<br />
zariadeniach podľa ostatného Integrovaného<br />
energeticko-klimatického<br />
plánu SR môže dosiahnuť až takmer<br />
400 mil. m 3 biometánu. Viac ako<br />
33-tisíc kilometrov sloven<strong>sk</strong>ých<br />
plynovodov tak prispeje k zlepšeniu<br />
životného prostredia, preto ich<br />
bezpochyby môžeme nazvať sieťou<br />
zelenej budúcnosti.<br />
8 Planet Passionate<br />
správa za rok 2021<br />
Program udržateľnosti Kingspan:<br />
Planet Passionate sa začal v roku<br />
2019 a bude trvať desať rokov.<br />
„V roku 2021 – v druhom roku našej<br />
cesty – sme čelili novým výzvam,“<br />
vysvetľuje Helena Adlerová, country<br />
manager pre CZ a SK spoločnosti<br />
Kingspan. „Niektoré z kľúčových<br />
momentov roku 2021 boli: zníženie<br />
emisií <strong>sk</strong>leníkových plynov o 4,3 %<br />
v našom rozsahu 1 a 2 pre naše základné<br />
podnikanie, zvýšenie podielu<br />
lokalít v našom stopercentnom<br />
vlastníctve so strešnými solárnymi<br />
fotovoltickými zariadeniami na<br />
28,4 %, dokončenie šiestich projektov<br />
zachytávania dažďovej vody,<br />
inštalácia 33 nabíjacích staníc pre<br />
elektromobily a recyklácia 843 miliónov<br />
PET fliaš do našich procesov.<br />
Izolované systémy, ktoré predala<br />
spoločnosť v roku 2021, ušetria<br />
počas svojej životnosti odhadom<br />
193 miliónov ton uhlíka (tCO₂e), čo<br />
zodpovedá emisiám zo 42 miliónov<br />
osobných vozidiel za rok (zdroj<br />
EPA),“ dodáva Helena Adlerová.<br />
Celá správa Planet Passionate 2021<br />
Zdroj: SPP – distribúcia<br />
<strong>ASB</strong>#230 95
11<br />
9<br />
10<br />
Správne<br />
odpovedzte<br />
na súťažnú<br />
otázku<br />
a vyhrajte!<br />
Považ<strong>sk</strong>á cementáreň, a. s.,<br />
Ladce a vydavateľstvo JAGA<br />
pre vás pripravili súťaž<br />
o 4 tony cementu.<br />
Súťažná otázka:<br />
V ktorom roku sa začala<br />
výstavba cementárne<br />
v Ladcoch?<br />
Správnu odpoveď nájdete na<br />
www.pcla.<strong>sk</strong>.<br />
Upozornenie:<br />
Súťaž sa začína 1. mája na<br />
www.asb.<strong>sk</strong>/cement.<br />
9 Nové sprchové<br />
zásteny DIVERA<br />
Sprchové zásteny DIVERA od<br />
tradičného výrobcu SanSwiss sa<br />
vďaka praktickému modulárnemu<br />
systému a atraktívnej ponuke<br />
<strong>sk</strong>iel prispôsobia každej kúpeľni.<br />
Záleží len na tom, či dáte prednosť<br />
nadčasovému číremu <strong>sk</strong>lu Screen,<br />
dekorovému <strong>sk</strong>lu alebo extravagantnejšiemu<br />
dekoru <strong>sk</strong>la biele<br />
linky. Sklo je šesťmilimetrové,<br />
bezpečnostné, s antiplakovou<br />
úpravou Aquaperle na elimináciu<br />
nečistôt a vodného kameňa na<br />
<strong>sk</strong>le, vďaka čomu je čistenie sprchovej<br />
zásteny veľmi jednoduché.<br />
Sprchové zásteny DIVERA si<br />
môžete vybrať s krídlovými,<br />
posuvnými aj zalamovacími<br />
dverami, ktoré možno kombinovať<br />
s variabilnými pevnými stenami<br />
a bočnými stenami. Posuvné dvere<br />
sa dajú ľahko odklopiť a vyčistiť,<br />
sú ideálne aj do malých kúpeľní –<br />
obdobne ako zalamovacie dvere.<br />
Do väčších kúpeľní sa hodia veľkorysé<br />
sprchovacie kúty v tvare<br />
U, trendom sú nadčasové Walk-in<br />
zásteny dodávané s vodorovnými<br />
alebo stropnými vzperami. Walk-<br />
-in zásteny je možné opatriť aj<br />
praktickými otočnými stenami<br />
v 90° alebo v 180°. Čiastočne tak<br />
zamedzíte striekaniu vody zo<br />
sprchovacieho priestoru.<br />
10 Brit<strong>sk</strong>á klasika<br />
prichádza na<br />
Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Flowcrete je v oblasti podláh<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u tak trochu nováčikom.<br />
Vo Veľkej Británii je<br />
však ikonickou značkou symbolizujúcou<br />
odolnosť a stálosť<br />
v oblasti živičných bezškárových<br />
podlahových povrchov.<br />
V tuzem<strong>sk</strong>u systémy Flowcrete<br />
predáva spoločnosť Tremco<br />
CPG, pod ktorú táto značka<br />
organizačne spadá. Výrobný<br />
program značky Flowcrete<br />
zahŕňa široké spektrum<br />
systémov pre priemyselné,<br />
občian<strong>sk</strong>e, administratívne aj<br />
komerčné budovy. Bezškárové<br />
podlahy na báze epoxidových<br />
alebo polyuretánových živíc<br />
nie sú v dnešnom stavebníctve<br />
len priemyselnou záležitosťou.<br />
Ich zaujímavé dizajnové<br />
úpravy a kombinácie dokážu<br />
netradične oživiť interiér aj<br />
v bytovej výstavbe.<br />
Zdroj: Tremco CPG<br />
11 Technológia,<br />
ktorá prispieva<br />
k ochrane klímy<br />
Spoľahlivo vykuruje, pripraví<br />
teplú vodu a zabezpečí aj<br />
chladenie. Môžete s ním rátať<br />
v projektoch novostavieb<br />
v energetickej triede A0 i pri<br />
modernizáciách v starších<br />
rodinných domoch. Zároveň<br />
je výnimočne ohľaduplné<br />
k životnému prostrediu.<br />
Ide o monoblokové tepelné<br />
čerpadlo GeniaAir Mono<br />
(3 – 12 kW, A+++) vzduch<br />
– voda značky Protherm<br />
s prírodným ekologickým<br />
chladivom R290. Vďaka nízkemu<br />
potenciálu globálneho<br />
otepľovania (GWP = 3) už<br />
dnes maximálne vyhovuje<br />
potrebám budúcnosti. Systém<br />
pozostáva z tepelného čerpadla<br />
a interiérovej jednotky<br />
GeniaSet Mono s integrovaným<br />
zásobníkom teplej<br />
vody s objemom 185 l, ktorý<br />
bohato vystačí pre päťčlennú<br />
rodinu. Inštalácia systému je<br />
rýchla a jednoduchá, zvyčajne<br />
trvá len jeden deň.<br />
www.protherm.<strong>sk</strong><br />
www.sanswiss.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#230 Stavebný trh 96
Plastové okná<br />
sú čoraz<br />
častejšie<br />
Prvou voľbou<br />
zákazníkov<br />
Už dávno sú preč časy,<br />
keď si zákazníci vyberali<br />
plastové okná len preto,<br />
lebo boli najlacnejšie.<br />
Pre dnešné plastové<br />
okná sa rozhodujú pre<br />
ich výborné vlastnosti<br />
na čele s dlhou<br />
životnosťou, <strong>sk</strong>velými<br />
tepelnoizolačnými<br />
parametrami a rovnako aj<br />
pre ich vizuálnu stránku.<br />
VEKA SPECTRAL – ELEgAnCiA,<br />
odoLnoSť A čiSToTA<br />
Koncoví zákazníci, architekti,<br />
projektanti aj developeri majú čoraz<br />
väčší záujem o to, aby bol ich projekt<br />
jedinečný, čo chcú zvýrazniť aj unikátnymi<br />
oknami. Preto spoločnosť<br />
VEKA, popredný výrobca plastových<br />
okenných a dverných profilov najvyššej<br />
triedy A, ponúka zákazníkom<br />
povrchovú úpravu VEKA SPECTRAL.<br />
Tá je špeciálne tvrdená a plastovým<br />
oknám dodáva elegantný vzhľad aj<br />
celý rad ďalších výhod – okrem iného<br />
zvýšenú odolnosť proti poškriabaniu<br />
či schopnosť odpudzovať nečistoty.<br />
„VEKA SPECTRAL je zákazníkom<br />
k dispozícii v 11 farebných odtieňoch<br />
a tento rok pribudnú Tender Oak<br />
Grey, Tender Oak White a Tender<br />
Oak Antique – elegantné farebné imitácie<br />
dubového dreva,“ hovorí Milan<br />
Klepsa, hlavný zástupca spoločnosti<br />
VEKA pre ČR a SR.<br />
VEKAMoTion 82 – doKonALE<br />
PRESVETLEný inTERiéR<br />
Trendom v oblasti moderného<br />
bývania je začleňovanie veľkoformátových<br />
prvkov do domácnosti. Aj psychológovia<br />
potvrdzujú, že najlepšie<br />
pre nás je, ak môžeme byť v prostredí<br />
s dostatkom denného svetla. Spoločnosť<br />
VEKA aj v tom podáva pomocnú<br />
ruku dokonale prepracovaným<br />
zdvižným posuvným systémom dverí<br />
VEKAMOTION 82 a VEKAMOTION 82<br />
MAX, ktoré prinášajú do interiéru niekoľkonásobne<br />
väčšiu presvetlenosť.<br />
Dokonale sa hodia na veľkoformátové<br />
plochy, majú mimoriadne tenký<br />
profil, veľkorysú svetelnú priepustnosť<br />
a zároveň veľmi jednoduché<br />
opracovanie a montáž. V porovnaní<br />
s predchádzajúcou generáciou má<br />
VEKAMOTION 82 až o 20 % štíhlejšie<br />
profily, čo dáva priestor väčšej<br />
ploche <strong>sk</strong>iel a dokonale presvetleným<br />
interiérom. Umožňuje splniť aj<br />
vyššie požiadavky na bezbariérovosť,<br />
ochranu proti vode či bezpečnosť.<br />
Vďaka kompaktnému kovaniu, ktoré<br />
sa doposiaľ používalo len pri drevených<br />
a hliníkových konštrukciách,<br />
bolo možné pri VEKAMOTION 82<br />
znížiť výšku rámu na 86 mm a stredného<br />
stĺpika na 92 mm.<br />
VEKAMOTION 82 aj dizajnový<br />
variant MAX ponúkajú vynikajúcu<br />
zvukovú a tepelnú izoláciu. Do posuvných<br />
dverí možno nainštalovať<br />
moderné troj<strong>sk</strong>lá až do hrúbky <strong>sk</strong>la<br />
54 mm, čo však vyžaduje veľkoobjemové<br />
tesnenie.<br />
S dizAjnoVýM VARiAnToM<br />
VEKAMoTion 82 MAX MôžETE<br />
doCiELiť TAKMER bEzRáMoVý<br />
VzhľAd<br />
Veľkou výhodou dizajnového variantu<br />
VEKAMOTION 82 MAX je možnosť<br />
použiť prahový profil na celý rám.<br />
Vizuálne ohromujúca je aj výška<br />
vnútorného profilu pevného krídla<br />
(len 28 mm), ktoré môže byť voliteľne<br />
za<strong>sk</strong>lené už vo výrobe, prípadne je<br />
možná inštalácia <strong>sk</strong>la zvonku priamo<br />
na staveni<strong>sk</strong>u. „Nová konštrukcia<br />
rámov navyše umožňuje takmer<br />
kompletné prekrytie omietkou,<br />
a teda dosiahnutie takmer bezrámového<br />
vzhľadu,“ dodáva Milan Klepsa.<br />
Pri dizajnovom variante VEKAMOTION<br />
82 MAX je zároveň možné veľmi<br />
jednoducho dosiahnuť vysokokvalitnú<br />
povrchovú úpravu, napríklad<br />
pomocou už spomenutej úpravy<br />
VEKA SPECTRAL, alebo zabezpečiť<br />
hliníkové opláštenie. ■<br />
www.veka.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text VekA 97
Nová geNerácia<br />
revolučNého<br />
rozdeľovača<br />
gabotherm<br />
Push Fit<br />
Rokmi overený,<br />
spoľahlivý a obľúbený<br />
rozdeľovač s násuvnými<br />
spojmi GTF-VSS 1“<br />
Push Fit sa dočkal<br />
zaujímavej inovácie.<br />
Je omnoho efektívnejší<br />
a montáž podlahového<br />
vykurovania<br />
a chladenia je vďaka<br />
nemu ešte rýchlejšia<br />
a jednoduchšia!<br />
Rozdeľovače s násuvnými spojmi<br />
Gabotherm ako prvý už pred viac než<br />
20 rokmi predstavil na našom trhu<br />
rozdeľovače s násuvnými spojmi,<br />
ktoré si montážne firmy veľmi obľúbili.<br />
Prečo? Najmä vďaka ich neprekonateľnej<br />
rýchlosti a jednoduchosti<br />
montáže pri zachovaní vynikajúcej<br />
kvality a tesnenia spoja. Počas celého<br />
obdobia Gabotherm nezaznamenal<br />
jedinú reklamáciu násuvných spojov.<br />
Po viac ako 20 rokoch vynikajúcich<br />
<strong>sk</strong>úseností s týmto typom rozdeľovačov<br />
teraz Gabotherm prichádza s významnou<br />
inováciou! Pri novom type<br />
násuvných spojov už nie je potrebné<br />
merať a označovať hĺbku zasunutia<br />
násuvného spoja. Priehľadný vonkajší<br />
krúžok Push Fit totiž umožňuje vizuálnu<br />
kontrolu hĺbky zasunutia rúrky<br />
PB-R 15 × 1,5 mm do Push Fit, čím<br />
zabezpečuje ešte väčšiu bezpečnosť<br />
spoja. Pri montáži treba použiť výstužné<br />
puzdro do rúrky. Inak nie je na<br />
montáž potrebné žiadne uťahovacie<br />
náradie, kľúč ani kontrakľúč.<br />
Kde využijete Rozdeľovač<br />
push Fit?<br />
Push Fit je určený výhradne pre polybuténové<br />
rúrky Gabotherm® hetta s rozmerom<br />
15 × 1,5 mm. Spoločne tvoria<br />
základ obľúbeného systému Gabotherm<br />
1.2.3. – mokrý systém, ktorý je najrýchlejšou<br />
cestou k podlahovému vykurovaniu/chladeniu<br />
pre všetky typy budov.<br />
Push Fit má široké využitie vo<br />
všetkých systémoch vykurovania<br />
a chladenia od rodinných domov až po<br />
priemyselné aplikácie a je k dispozícii<br />
vo verziách od 2 do 12 obvodov. Má<br />
jediné obmedzenie – možno ho použiť<br />
len v spojení s rúrkou Gabotherm<br />
PB-R 15 × 1,5 mm. V prípade jeho použitia<br />
s rúrkami iných výrobcov alebo<br />
iných rozmerov nie je možné garantovať<br />
záručné podmienky výrobcu.<br />
podlahové vyKuRovanie<br />
a chladenie GabotheRm 1.2.3.<br />
Gabotherm® 1.2.3 je systém podlahového<br />
vykurovania a chladenia<br />
s priamym uložením rúrok do<br />
poteru. Použiť sa môže cementový<br />
poter s prísadami alebo anhydritový<br />
(tekutý) poter. Polybuténová rúrka<br />
Gabotherm® hetta 15 × 1,5 mm má<br />
podstatne väčšiu ohybnosť a súčasne<br />
rovnaký prietok ako bežne používaná<br />
rúrka 16 × 2 mm. Navyše je vybavená<br />
kyslíkovou bariérou a bol na ňu<br />
vystavený certifikát MPA, DIN a ITC<br />
Zlín. K rúrkam Gabotherm® hetta bola<br />
špeciálne vyvinutá systémová do<strong>sk</strong>a<br />
s integrovanou tepelnou izoláciou,<br />
izoláciou proti kročajovému hluku<br />
a vlhkosti z polystyrénu s výstupkami<br />
na uchytenie rúrok. Rúrky sa do tejto<br />
do<strong>sk</strong>y môžu ukladať s rozstupom<br />
50 mm, 75 mm a ich násobkami.<br />
GabotheRm®. systém, na KtoRý<br />
môžete zabudnúť<br />
Systém Gabotherm prináša dokonalý<br />
komfort a funguje, aj keď naň práve<br />
nemyslíte. Značka Gabotherm® predstavuje<br />
najvyšší štandard v oblasti<br />
nízkoteplotných sálavých systémov.<br />
Vytvára ucelený systém kombináciou<br />
polybuténovej rúrky, systémovej<br />
do<strong>sk</strong>y a rozdeľovačov, na ktorý kladieme<br />
najvyššie nároky. Na sloven<strong>sk</strong>om<br />
trhu pôsobí Gabotherm® už takmer<br />
30 rokov a za ten čas sme zrealizovali<br />
stovky úspešných projektov a namontovali<br />
tisícky kilometrov polybuténových<br />
rúrok. ■<br />
Viac informácií nájdete na<br />
www.gabotherm.<strong>sk</strong>.<br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text WOlF 98
Gabotherm®<br />
systém,<br />
na ktorý<br />
môžete<br />
zabudnúť<br />
Ucelený systém<br />
plošného sálavého<br />
vykurovania a chladenia<br />
vytvárajúci zdravé<br />
vnútorné prostredie<br />
a tepelný komfort<br />
v akomkoľvek interiéri.<br />
To je Gabotherm®.<br />
Podlahové vykurovanie<br />
a chladenie<br />
Podlahové vykurovanie je dnes<br />
najbežnejším spôsobom plošného<br />
vykurovania. A právom. Chráni<br />
zdravie, rovnomerne vyhrieva miestnosť<br />
a dokáže znížiť prevádzkové<br />
náklady na vykurovanie až o 30 %!<br />
Najvýznamnejšou výhodou plošných<br />
sálavých systémov je vytvorenie<br />
homogénneho tepelného poľa v interiéri<br />
s výborným horizontálnym<br />
a vertikálnym sálaním. To je základným<br />
predpokladom úspory energie<br />
aj dokonalého komfortu v interiéri.<br />
Stenové a StroPné<br />
vykurovanie a chladenie<br />
Sálavé systémy však nie sú len<br />
podlahové vykurovanie. Čoraz<br />
väčšiu obľubu si u používateľov<br />
zí<strong>sk</strong>avajú aj systémy stenového<br />
a stropného vykurovania a chladenia.<br />
Na vykurovanie a chladenie<br />
využívajú menej používané plochy<br />
– steny a strop. Vykurovanie a chladenie<br />
prebieha jemným sálaním<br />
medzi chladiacou plochou a všetkými<br />
teplejšími plochami v miestnosti<br />
vrátane človeka. Osvedčeným riešením<br />
je aj kombinácia dvoch alebo<br />
všetkých systémov s možnosťou ich<br />
využitia na vykurovanie aj chladenie<br />
súčasne.<br />
PriemySelné riešenia<br />
Nájdete ich všade tam, kde je<br />
potrebné vykurovať alebo chladiť<br />
veľkú plochu – administratívne<br />
budovy, polyfunkčné objekty,<br />
priemyselné haly, obchodné centrá,<br />
hotely alebo dokonca aj športovi<strong>sk</strong>á,<br />
napríklad futbalové trávniky.<br />
Pri všetkých systémoch po<strong>sk</strong>ytuje<br />
Gabotherm® rýchlu a jednoduchú<br />
montáž s minimom náradia,<br />
možnosť napojenia na rôzne zdroje<br />
tepla (napríklad plynový kondenzačný<br />
kotol, tepelné čerpadlo,<br />
solárny systém) a kompletný<br />
systém so všetkými potrebnými<br />
komponentmi aj reguláciou od<br />
jedného dodávateľa.<br />
Čím je Gabotherm® taký<br />
výnimoČný? Polybutén!<br />
Gabotherm ako jediný dodávateľ<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u používa polybuténové<br />
rúrky. Polybutén je materiál<br />
špeciálne vyvinutý na plošné<br />
sálavé vykurovanie a chladenie.<br />
Má ideálne vlastnosti na efektívne<br />
odovzdávanie tepla. Životnosť<br />
polybuténu je porovnateľná so<br />
životnosťou budovy. Navyše, jeho<br />
výborná ohybnosť umožňuje<br />
jednoduchú a rýchlu montáž aj pri<br />
nízkych teplotách (až do –5 °C)!<br />
výhody SyStému Gabotherm®<br />
▪ Ucelený systém od jedného dodávateľa.<br />
▪ Špeciálny a výnimočne odolný<br />
materiál – polybutén.<br />
▪ Návrh a zakreslenie celého<br />
systému na mieru pre každý<br />
projekt.<br />
▪ Rýchla a jednoduchá montáž<br />
s minimom náradia.<br />
▪ 10ročná záruka na tesnosť celého<br />
systému.<br />
▪ 30 rokov <strong>sk</strong>úseností a referencií<br />
bez reklamácie!<br />
SyStém Skrytý Pod Povrchom<br />
Gabotherm® predstavuje najvyšší<br />
štandard v oblasti nízkoteplotných<br />
sálavých systémov. Jeho produkty<br />
vytvárajú ucelený a praxou preverený<br />
systém, ktorý spolu dokonale<br />
funguje. Skladá sa z polybuténových<br />
rúrok, systémových dosiek<br />
s výstupkami a rozdeľovačov.<br />
Všetky komponenty systému<br />
Gabotherm® sú certifikované a bez<br />
akýchkoľvek kompromisov spĺňajú<br />
aj tie najnáročnejšie kritériá.<br />
Výhody tohto uceleného systému<br />
ocení nielen projektant, ale aj montážna<br />
firma a používateľ. Na sloven<strong>sk</strong>om<br />
trhu pôsobíme už takmer<br />
30 rokov, zrealizovali sme stovky<br />
úspešných projektov a namontovali<br />
tisíce kilometrov polybuténových<br />
rúrok. ■<br />
Všetko o systéme Gabotherm®<br />
nájdete na www.gabotherm.<strong>sk</strong>.<br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text WOlF 99
Súťaže<br />
3<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY<br />
FOTO: archív<br />
organizácií<br />
1<br />
Foto: Barbora Jančárová<br />
2 4<br />
1 Sídlo Úradu<br />
na ochranu<br />
oznamovateľov<br />
protispoločen<strong>sk</strong>ej<br />
činnosti<br />
Úrad na ochranu oznamovateľov<br />
(ÚOO) vyhlasuje verejnú projektovú<br />
dvojetapovú architektonickú<br />
súťaž návrhov na svoje nové sídlo.<br />
Cieľom súťaže je zí<strong>sk</strong>ať architektonický<br />
návrh rekonštrukcie sídla<br />
ÚOO, ktorý sa stane základným<br />
podkladom na dodanie kompletnej<br />
projektovej dokumentácie a autor<strong>sk</strong>ého<br />
dozoru. Predmetom riešenia<br />
je dom na Námestí slobody 29<br />
v Bratislave. Ide o ne<strong>sk</strong>oro funkcionalistický<br />
objekt postavený okolo<br />
roku 1940. Autor nie je známy.<br />
Dom nie je pamiatkou, nachádza sa<br />
však v pamiatkovej zóne. Dom bol<br />
pôvodne navrhnutý ako bytový, už<br />
dlhodobo sa však ako majetok SR<br />
využíva na kancelár<strong>sk</strong>e účely.<br />
Dom by mal teda po rekonštrukcii<br />
fungovať ako kancelár<strong>sk</strong>y objekt<br />
a mal by byť schopný vo všeobecnosti<br />
poňať akýkoľvek typ úradu či<br />
administratívnej prevádzky.<br />
Súťažné podmienky overila Sloven<strong>sk</strong>á<br />
komora architektov.<br />
Predkladanie súťažných návrhov<br />
2. kola: 14. máj <strong>2022</strong><br />
Vyhodnotenie súťaže: 30. máj <strong>2022</strong><br />
Oznámenie a zverejnenie<br />
výsledkov: 30. máj <strong>2022</strong><br />
2 Bratislava –<br />
južné predmestie<br />
a staromest<strong>sk</strong>é<br />
nábrežie<br />
Mest<strong>sk</strong>á časť Bratislava-Staré<br />
Mesto vyhlasuje verejnú anonymnú<br />
ideovú jednokolovú súťaž návrhov<br />
architektonicko-urbanistického<br />
riešenia verejných priestorov<br />
južného predmestia v lokalite<br />
Bratislava-Staré Mesto pod názvom<br />
Bratislava – južné predmestie<br />
a staromest<strong>sk</strong>é nábrežie. Riešené<br />
územie súťaže je vymedzené<br />
z južnej strany korytom rieky<br />
Dunaj, zo severnej Hviezdoslavovým<br />
námestím a Jesen<strong>sk</strong>ého ulicou,<br />
z východnej strany Starým mostom<br />
a zo západnej strany Novým<br />
mostom. Južné predmestie je<br />
územie s mimoriadnym významom<br />
prepájajúce priestor pamiatkovej<br />
rezervácie starého mesta Bratislavy<br />
s priestorom nábrežia rieky Dunaj.<br />
Návrhy by mali v maximálnej miere<br />
implementovať závery zrealizovaného<br />
participačného procesu.<br />
Víťazný návrh bude jedným z podkladov<br />
na spracovanie územného<br />
plánu zóny južného predmestia.<br />
Súťažné podmienky overila Sloven<strong>sk</strong>á<br />
komora architektov.<br />
Predkladanie súťažných návrhov:<br />
30. máj <strong>2022</strong><br />
Vyhodnotenie súťaže: 30. máj <strong>2022</strong><br />
Oznámenie a zverejnenie<br />
výsledkov: 20. jún <strong>2022</strong><br />
3 Športovo-<br />
-rekreačný areál<br />
Žilina – Chrasť<br />
Útvar hlavného architekta mesta<br />
Žilina zastupujúci mesto Žilina<br />
ako verejný obstarávateľ vyhlasuje<br />
verejnú anonymnú ideovú jednokolovú<br />
kombinovanú urbanisticko-<br />
-krajinár<strong>sk</strong>u súťaž návrhov s udelením<br />
cien ŠPORTOVO-REKREAČNÝ<br />
AREÁL ŽILINA – CHRASŤ.<br />
Účelom súťaže je zí<strong>sk</strong>ať návrhy<br />
najvhodnejšieho využitia územia<br />
situovaného východne od sídli<strong>sk</strong>a<br />
Solinky mimo zastavaného územia<br />
v priamej väzbe na lesopark Chrasť<br />
na voľnočasové aktivity širokej<br />
verejnosti – obyvateľov mesta.<br />
Výsledky súťaže budú slúžiť ako<br />
podklad všeobecnej di<strong>sk</strong>usie<br />
o ďalšom využití predmetného<br />
územia a následné obstaranie<br />
územného plánu zóny.<br />
V súťaži sa môžu zúčastniť<br />
autorizovaní architekti a krajinní<br />
architekti a každý, kto dosiahol<br />
vysokoškol<strong>sk</strong>é vzdelanie minimálne<br />
prvého stupňa v odbore architektúra,<br />
urbanizmus a krajinná<br />
architektúra.<br />
Súťažné podmienky overila Sloven<strong>sk</strong>á<br />
komora architektov.<br />
Predkladanie súťažných návrhov:<br />
1. jún <strong>2022</strong><br />
Vyhodnotenie súťaže: 15. jún <strong>2022</strong><br />
Oznámenie a zverejnenie<br />
výsledkov: 6. júl <strong>2022</strong><br />
4 Revitalizácia<br />
Námestia republiky<br />
v Petržalke<br />
Hlavné mesto SR Bratislava<br />
a Metropolitný inštitút Bratislavy<br />
vyhlasujú projektovú verejnú<br />
dvojetapovú urbanisticko-krajinár<strong>sk</strong>o-architektonickú<br />
súťaž návrhov<br />
pod názvom Revitalizácia Námestia<br />
republiky v Petržalke.<br />
Predmetom súťaže návrhov je<br />
spracovanie urbanisticko-krajinár<strong>sk</strong>o-architektonického<br />
návrhu<br />
revitalizácie Námestia republiky<br />
v Petržalke. Cieľom revitalizácie<br />
je preto pretvorenie námestia na<br />
hlavný priestor mest<strong>sk</strong>ej časti<br />
Petržalka na organizovanie exteriérových<br />
kultúrnych a spoločen<strong>sk</strong>ých<br />
udalostí a vytvorenie jeho vlastnej<br />
identity. Námestie má ponúkať<br />
možnosti na rekreačné, kultúrne<br />
a komunitné aktivity a byť zapojené<br />
do fyzickej a sociálnej štruktúry<br />
okolia. Návrh revitalizácie by mal<br />
zároveň reagovať na klimatický<br />
vývoj a v rámci verejného priestoru<br />
ponúknuť také riešenia, ktoré<br />
budú zmierňovať vplyv klimatickej<br />
zmeny. Súťažné podmienky overila<br />
Sloven<strong>sk</strong>á komora architektov.<br />
Predkladanie súťažných návrhov:<br />
16. máj <strong>2022</strong>, 1. august <strong>2022</strong><br />
Vyhodnotenie súťaže:<br />
15. august <strong>2022</strong><br />
Oznámenie a zverejnenie<br />
výsledkov: 30. august <strong>2022</strong><br />
<strong>ASB</strong>#230 <strong>ASB</strong> DIGEST 100
pozvánky<br />
3<br />
TEXT: BROŇA<br />
TARNÓCY<br />
FOTO: archív<br />
organizácií<br />
1<br />
Foto ©NAARO, autor inštalácie Gilles Retsin<br />
Foto ©Matej Kováč<br />
2<br />
4<br />
1 Umenie mesta –<br />
projekt GMB<br />
Umenie mesta je najnovší projekt<br />
Galérie mesta Bratislavy, ktorým<br />
otvára odbornú di<strong>sk</strong>usiu a prináša<br />
vzdelávacie programy zamerané<br />
na umenie vo verejnom priestore.<br />
GMB pripravuje voľne prístupný<br />
online katalóg, ktorý sprostredkuje<br />
komplexné informácie o umeleckých<br />
realizáciách v uliciach<br />
Bratislavy – sochách, fontánach,<br />
mozaikách, nástenných maľbách,<br />
umeleckých dielach či výtvarných<br />
artefaktoch. „Okrem toho pripravujeme<br />
dramaturgiu živých podujatí<br />
pre najrôznejšie <strong>sk</strong>upiny návštevníkov,<br />
obyvateľov, medzi inými<br />
i nadšencov umenia, urbanizmu<br />
a architektúry, ktoré budú približovať<br />
konkrétne aktivity mesta<br />
Bratislava podporujúce ochranu,<br />
starostlivosť a vznik diel vo verejnom<br />
priestore,“ dopĺňa riaditeľka<br />
galérie Katarína Trnov<strong>sk</strong>á.<br />
BRATISLAVA DO NOVEMBRA <strong>2022</strong><br />
Podujatie Umenie mesta prebieha<br />
do novembra <strong>2022</strong>.<br />
2 TAB <strong>2022</strong> –<br />
Bienále architektúry<br />
v Talinne<br />
Šiesty ročník Bienále architektúry<br />
v Tallinne organizuje Estón<strong>sk</strong>e<br />
centrum architektúry. Už dnes sa<br />
môžete tešiť na otvárací týždeň,<br />
ktorý sa bude konať od 7. do<br />
11. septembra <strong>2022</strong> na viacerých<br />
miestach v srdci Tallinnu. Pestrý<br />
program je zostavený tak, aby podporil<br />
dialóg, multidisciplinárnosť<br />
a experimentovanie.<br />
Kurátormi medzinárodného festivalu<br />
architektúry sú Lydie Kallipoliti<br />
a Areti Markopoulou v spolupráci<br />
s Ivanom Sergejevom a Soniou<br />
Sobrino Ralston. Festival s názvom<br />
Edible; Or, The Architecture of<br />
Metabolism má za cieľ umožniť<br />
architektom, urbanistom a environmentálnym<br />
dizajnérom zaujať<br />
proaktívny postoj k výrazovej<br />
schopnosti architektúry vykonávať<br />
rôzne formy recyklácie.<br />
Oficiálny program TAB <strong>2022</strong>, ktorý<br />
oslovuje architektov aj širokú<br />
verejnosť, pozostáva z piatich<br />
hlavných podujatí: kurátor<strong>sk</strong>á výstava,<br />
sympózium, súťažná výstava<br />
vízií, inštalačný program a výstava<br />
medzinárodných škôl architektúry.<br />
TAB <strong>2022</strong> bude sprevádzať pestrý<br />
program vrátane rôznych výstav,<br />
koncertov, rodinných podujatí<br />
a mnohých ďalších akcií.<br />
TALLINN 7. – 11. SEPTEMBER <strong>2022</strong><br />
Podujatie prebieha na rôznych<br />
miestach Tallinnu od 7. do<br />
11. septembra <strong>2022</strong>.<br />
3 Dni architektúry<br />
a dizajnu<br />
Po dvoch rokoch online vysielania<br />
festivalu DAAD z vysielacieho<br />
štúdia, ktoré boli programovo<br />
veľmi intenzívne, plánujú organizátori<br />
architekti Tatiana Kollárová<br />
(CLUBOVKA) a Štefan Polakovič<br />
(architektonický ateliér gutgut)<br />
opätovne usporiadať festival<br />
naživo v pôvodnom májovom<br />
termíne a zažiť tak atmosféru<br />
z predcovidových ročníkov, ktoré<br />
boli plné osobných stretnutí<br />
s hosťami a publikom. Túto verziu<br />
pripravujú ako kombináciu fyzickej<br />
účasti i online vysielania. Program<br />
festivalu bude dopĺňať DAAF/Dni<br />
architektúry a filmu – premietanie<br />
aktuálnych filmových dokumentov<br />
z oblasti architektúry a dizajnu.<br />
Filmové dokumenty svojím charakterom<br />
umocňujú zážitok z festivalu<br />
DAAD. Festival prinesie nové témy,<br />
organizátori budú klásť otázky,<br />
ktoré prehĺbia záujem o súčasnú<br />
architektúru ako o sociálne zodpovednú<br />
odbornú disciplínu. DAAD sa<br />
opäť vracia do priestorov Primaciálneho<br />
paláca. Obe nádvoria paláca<br />
plánujú organizátori pretvoriť na<br />
plnohodnotný verejný priestor,<br />
ktorý podporí živú spoločen<strong>sk</strong>ú<br />
atmosféru podujatia.<br />
BRATISLAVA 30. MÁJ – 5. JÚN <strong>2022</strong><br />
Festival Dni architektúry a dizajnu<br />
sa u<strong>sk</strong>utoční od 30. mája do<br />
5. júna <strong>2022</strong> v Bratislave s hlavným<br />
programom v Primaciálnom paláci.<br />
4 Konferencia<br />
Green Building<br />
Summit <strong>2022</strong><br />
Pri príležitosti 30. výročia založenia<br />
Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov<br />
sa počas roka <strong>2022</strong> u<strong>sk</strong>utoční<br />
množstvo zaujímavých podujatí.<br />
Prvým z nich bola prednáška<br />
významného dán<strong>sk</strong>eho urbanistu<br />
Jana Gehla.<br />
Najbližšie SKA organizuje v spolupráci<br />
so Sloven<strong>sk</strong>ou radou pre<br />
zelené budovy konferenciu Green<br />
Building Summit <strong>2022</strong>. Pôjde<br />
o vrcholné podujatie v stredoeuróp<strong>sk</strong>om<br />
regióne na tému udržateľného<br />
staviteľstva a renovácie.<br />
Program je štruktúrovaný tak, aby<br />
odrážal udržateľnosť ako cestu<br />
k obnove a odolnosti, a pozostáva<br />
z troch tematických blokov s prezentáciami<br />
a následnou di<strong>sk</strong>usiou<br />
a networkingom.<br />
TYRŠOVO NÁBREŽIE 3. MÁJ <strong>2022</strong><br />
Green Building Summit <strong>2022</strong> sa<br />
u<strong>sk</strong>utoční 3. mája <strong>2022</strong> v priestoroch<br />
plávajúceho pontóna Pontoon<br />
na Tyršovom nábreží v Bratislave.<br />
<strong>ASB</strong>#230 <strong>ASB</strong> DIGEST 101
16. 6. <strong>2022</strong><br />
Radisson Blu Carlton Hotel<br />
Bratislava<br />
developmentsummit.<strong>sk</strong><br />
Development<br />
summit<br />
• Reflexia na aktuálnu zmenu<br />
stavebného zákona.<br />
• Dosahy novej stavebnej legislatívy<br />
na vývoj cien bytov, nájomné byty.<br />
• Verejný záujem v územnom<br />
plánovaní a povoľovaní výstavby.<br />
• Trendy vývoja cien na trhu<br />
so stavebnými materiálmi.<br />
Organizátori<br />
Generálny reklamný partner Hlavný partner Odborný partner Partner Mediálny partner<br />
www.jaga.<strong>sk</strong><br />
www.iur.<strong>sk</strong><br />
4. – 5. máj <strong>2022</strong> • NH Bratislava Gate One<br />
REALITY SUMMIT <strong>2022</strong><br />
TRENDY A VÝZVY REALITNÉHO TRHU<br />
• Čo mení stavebný zákon a ako postaviť<br />
25-tisíc bytov ročne?<br />
• (Ne)dostupnosť bývania v hlavnom meste.<br />
Aké sú scenáre vývoja a riešenia<br />
• Na čom sa nepopáliť pri investovaní do realít<br />
• Development v hlavnom meste:<br />
Plán Bratislava 2030<br />
• Zelené stavebníctvo:<br />
Ako odvetvie posunúť k udržateľnosti<br />
• Ako inovácie a digitalizácia menia biznis<br />
SMEKONFERENCIE.SK<br />
Usporiadateľ<br />
Generálny partner Partner<br />
Vystavovatelia Mediálni partneri<br />
SMEkonf_RS22v_197x127_<strong>ASB</strong>_210322.indd 1 21. 3. <strong>2022</strong> 17:31:<strong>04</strong><br />
<strong>ASB</strong>#230 102
Kingspan Therma<br />
pretože aj ploché<br />
strechy si zaslúžia<br />
pozornosť<br />
↑ Budova spoločnosti PPL<br />
Súčasný trh venuje väčšinu<br />
pozornosti šikmým strechám<br />
so zameraním na koncového<br />
zákazníka – ale aj ploché strechy<br />
potrebujú maximálnu pozornosť,<br />
dôkladnú realizáciu a trvalú<br />
údržbu. Práve preto spoločnosť<br />
Kingspan vyvinula dokonalé<br />
riešenie v podobe izolačných<br />
dosiek na báze PIR pre ľahké,<br />
ťažké, ale aj nadštandardne<br />
zateplené strechy.<br />
↑ Therma TR26 strešná do<strong>sk</strong>a<br />
↑ OPTIM – R vákuová izolácia<br />
Tri Typy, Tri riešenia<br />
Jednotlivé <strong>sk</strong>ladby striech sa od<br />
seba vyhotovením veľmi líšia,<br />
a práve preto existuje pre každý<br />
typ technologického vyhotovenia<br />
špeciálna izolačná do<strong>sk</strong>a. Pre<br />
moderné a ľahké <strong>sk</strong>ladby montované<br />
suchými procesmi je ideálnym<br />
výrobkom produkt Therma TR26<br />
strešná do<strong>sk</strong>a. Pre ťažké <strong>sk</strong>ladby<br />
s využitím mokrých procesov betonážou<br />
spádových či podkladových<br />
vrstiev sa na trhu ponúka Therma<br />
TR27 strešná do<strong>sk</strong>a. A napokon,<br />
pre plochy s požiadavkou na vysoko<br />
nadštandardnú efektívnu tepelnú<br />
izoláciu s minimálnou hrúbkou<br />
vrstvy je tu produkt Kingspan<br />
OPTIM-R vákuová izolácia.<br />
Therma na všeTKy<br />
príležiTosTi<br />
Izolačné do<strong>sk</strong>y Therma sú vyrobené<br />
z PIR peny, ktorá má vysokú<br />
schopnosť obmedzenia prestupu<br />
tepla konštrukciou, čo vo výsledku<br />
znamená, že do<strong>sk</strong>y dosahujú<br />
rovnako kvalitné zaizolovanie<br />
ako konkurenčné výrobky už pri<br />
oveľa tenších hrúbkach materiálu.<br />
Ich ďalšími nezanedbateľnými<br />
výhodami je tvarová stálosť, nízka<br />
nasiakavosť a nízka objemová<br />
hmotnosť, ktorá uľahčuje prepravu,<br />
manipuláciu aj kladenie.<br />
Do<strong>sk</strong>y sú obojstranne opatrené<br />
povrchovou úpravou, ktorá korešponduje<br />
s konkrétnym spôsobom<br />
použitia, pre ktorý boli do<strong>sk</strong>y<br />
vyrobené. Polyizokyanurátová<br />
izolačná do<strong>sk</strong>a z tuhej peny pre<br />
ľahké ploché strechy Therma<br />
TR26 strešná do<strong>sk</strong>a je na oboch<br />
stranách potiahnutá kompozitnou<br />
hliníkovou fóliou, čo ju predurčuje<br />
do <strong>sk</strong>ladieb pod mechanicky<br />
upevnené alebo voľne ležiace<br />
priťažené systémy strešných krytín.<br />
Obdobne je na tom aj do<strong>sk</strong>a pre<br />
ťažké ploché strechy Therma TR27<br />
strešná do<strong>sk</strong>a, ktorá je na oboch<br />
stranách potiahnutá kompozitnou<br />
fóliou – tentoraz však na báze <strong>sk</strong>la.<br />
To z do<strong>sk</strong>y robí ideálny materiál<br />
hlavne pod lepené, mechanicky<br />
kotvené alebo voľne ležiace priťažené<br />
systémy strešných krytín.<br />
a zásielKy sú v Teple<br />
Spoločnosť Kingspan bola<br />
dodávateľom tepelnoizolačných<br />
dosiek Kingspan Therma TR26 pre<br />
ploché strechy napríklad v Hradci<br />
Králové, ktorý sa stal po Plzni,<br />
Tepliciach, Če<strong>sk</strong>ých Budějoviciach<br />
a Olomouci ďalším mestom terminálovej<br />
siete spoločností DHL<br />
a PPL. A na to bolo, samozrejme,<br />
treba postaviť zodpovedajúci<br />
logistický areál, ktorý by po<strong>sk</strong>ytol<br />
zázemie s dostatkom potrebného<br />
priestoru na prekládkové operácie<br />
spojené s distribúciou zásielok<br />
v regióne východných Čiech. Práve<br />
tu sú v <strong>sk</strong>ladbe umiestnené do<strong>sk</strong>y<br />
Therma TR26 pre ľahké strechy<br />
– pri výbere nad konkurenciou<br />
zvíťazili vďaka stabilným mechanicko-fyzikálnym<br />
vlastnostiam,<br />
vysokej účinnosti, nízkej hmotnosti<br />
a jednoduchej montáži. A aj vďaka<br />
splneniu prísnych požiadaviek na<br />
požiarnu bezpečnosť podľa Factory<br />
Mutual (schválenie FM) a vďaka<br />
tomu, že ju môžeme použiť pod mechanicky<br />
upevnené a voľne uložené<br />
strešné systémy. Vďaka Kingspan<br />
Therma TR26 je tak teplo nielen<br />
zamestnancom, ale aj zásielkam. ■<br />
Viac informácií na<br />
www.kingspan.com/<strong>sk</strong>/<strong>sk</strong>-<strong>sk</strong>/<br />
produkty/<br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text kingSpAn 103
tErran gEnEron<br />
nová<br />
generácia<br />
strešnej<br />
krytiny<br />
↑ Na obrázku je uvedené porovnanie štandardných solárnych modulov a výrobku Terran Generon.<br />
Škridla so solárnymi článkami sa dá úplne zapustiť do roviny strechy, čím vôbec neruší vzhľad okolia.<br />
Naše životné prostredie<br />
čoraz viac zaťažuje činnosť<br />
veľkopodnikov, rozsiahle<br />
nadmerné odlesňovanie,<br />
plytvanie vodou, znečistenie<br />
pôdy, vody a ovzdušia.<br />
Zásoby fosílnych energetických<br />
zdrojov sa neprestajne<br />
zmenšujú, v dôsledku čoho<br />
dochádza k narastaniu<br />
cien energií. Využívanie<br />
obnoviteľných zdrojov energie<br />
môže byť tým najvhodnejším,<br />
najhospodárnejším<br />
a najdôležitejším dlhodobým<br />
riešením pre ľudstvo.<br />
Stavebníctvo má obrov<strong>sk</strong>ý vplyv<br />
na životné prostredie, preto je<br />
namieste otázka, prečo by okrem<br />
základnej úlohy ochrániť naše<br />
domovy a naše hodnoty nemohla<br />
strecha plniť ešte aj úlohu<br />
aktívneho, ekologického, čistého<br />
a bezpečného zdroja energie?<br />
Životodarná energia slnka je<br />
nevyčerpateľná, preto spoločnosť<br />
Mediterran Slovakia, s. r. o., výrobca<br />
strešnej krytiny Terran, využívajúc<br />
neobmedzenú silu prírody, vytvorila<br />
revolučnú novinku vo forme nových<br />
solárnych strešných škridiel Generon.<br />
EstEtické a Ekologické<br />
riEšEniE bEz kompromisov<br />
Terran Generon je strešná krytina<br />
s integrovaným solárnym článkom,<br />
ktorý má také isté vlastnosti ako<br />
ostatné súčasne vyrábané produkty<br />
firmy Mediterran Slovakia<br />
(odolnosť proti mrazu, presné<br />
rozmery, vodonepriepustnosť,<br />
povrchová ochrana), ale na povrch<br />
tejto krytiny sú integrované solárne<br />
články takým spôsobom, že spôsob<br />
ich ukladania a vzhľad sa takmer<br />
zhodujú s klasickými škridlami<br />
a ich pôvodná ochranná funkcia<br />
na celej ploche strechy je dokonale<br />
zaistená. Škridla Generon zároveň<br />
inovatívne využíva obnoviteľný<br />
zdroj energie, vďaka čomu vám<br />
ponúka nielen estetické, ale aj ekologické<br />
riešenie bez kompromisov.<br />
Vlastnosti solárneho systému:<br />
▪ na jeho vytvorenie nie je potrebná<br />
žiadna samostatná nosná konštrukcia<br />
ani rám,<br />
▪ krytina nemusí byť prerazená,<br />
takže je dokonale zaistená hydroizolácia<br />
systému,<br />
▪ nespôsobuje výrazné zvýšenie<br />
zaťaženia strechy,<br />
▪ jednoduchá, efektívna, rýchla<br />
a bezpečná u<strong>sk</strong>utočniteľnosť,<br />
▪ vynikajúci výkon výroby energie,<br />
a to aj pri slabom osvetlení a vysokých<br />
teplotách,<br />
▪ nízka miera poruchovosti,<br />
▪ dá sa zapojiť do siete a prevádzkovať<br />
v ostrovnom režime,<br />
▪ estetický jednotný vzhľad strechy.<br />
a prEČo mÁmE vYUŽÍvaŤ<br />
slnEČnÚ EnErgiU?<br />
1. Chceme chrániť životné prostredie.<br />
Počas prevádzky neprodukujeme<br />
plyny vytvárajúce <strong>sk</strong>leníkový efekt<br />
ani žiadne škodliviny.<br />
2. Chceme ušetriť peniaze.<br />
Slnečná energia je zadarmo<br />
a môžeme rátať s predvídateľnou<br />
dĺžkou návratnosti investície.<br />
3. Chceme sa pripraviť na budúcnosť.<br />
Sme zodpovední za životné prostredie<br />
a za život budúcich generácií. ■<br />
Viac o produkte Terran Generon sa<br />
dozviete na www.generon.<strong>sk</strong>.<br />
www.terran.<strong>sk</strong><br />
www.krytina.<strong>sk</strong><br />
tEchnické ÚdajE<br />
rozmery<br />
Hmotnosť<br />
krycia šírka<br />
nosný podklad<br />
330 × 420 mm<br />
5,90 kg<br />
300 mm<br />
Harmonizovaný tecHnický predpis EN 490:2011<br />
menovitý výkon<br />
mecHanická pevnosť<br />
presiakavosť<br />
trieda požiarnej odolnosti<br />
odolnosť proti vonkajšiemu oHňu<br />
farbený betónový prvok vysokej<br />
výslednej pevnosti<br />
15 Wp<br />
> 1200 N<br />
> 20 hodín<br />
B-s1, d0 MSZ EN 13501- 1:2007+A1:2010<br />
B roof<br />
(t1) MSZ EN 13501-5: 2005+A1:2010<br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text mediteRRAn 1<strong>04</strong>
INvestícIe<br />
Na odvráteNIe<br />
krízy<br />
Martin KebíseK<br />
CEO a predseda<br />
predstavenstva<br />
„Vojnový konflikt a s ním<br />
spojený nedostatok základných<br />
vstupov má na priemysel taký<br />
obrov<strong>sk</strong>ý vplyv, že si ho väčšina<br />
občanov nevie predstaviť. Odstaviť<br />
sa od dodávok z krajín na<br />
východ od Sloven<strong>sk</strong>a je možné,<br />
ale bude to viesť k extrémenmu<br />
nárastu cien všetkého a od<br />
určitej cenovej hranice zákonite<br />
k poklesu spotreby.“<br />
Jana PančíKová<br />
riaditeľka pre obchod<br />
a komunikáciu<br />
„Aj keď sa nárast cien cementu<br />
zdá vysoký, až v roku <strong>2022</strong> sme<br />
sa dostali na cenovú hladinu<br />
roku 2008. Nízka maržovosť<br />
výrobcov cementu posledné<br />
roky brzdila zásadné investície<br />
– v súčasnosti sú práve správne<br />
orientované investície jedinou<br />
cestou, ako vyrábať cement<br />
ekologicky aj ekonomicky<br />
udržateľne.“<br />
Aj napriek turbulentným časom<br />
a extrémnym rastom vstupov<br />
druhá najstaršia cementáreň<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u v Hornom Srní<br />
zrealizovala v tomto roku<br />
investície zamerané na zníženie<br />
emisnej stopy z výroby a dopravy<br />
vo výške takmer 1,5 milióna eur.<br />
Návrat k ekologicky prijateľnejšej<br />
železničnej doprave a zároveň<br />
inovácie do nových cementov<br />
zmiernia ekologickú záťaž<br />
výrobcu a čiastočne aj nárast<br />
cien vstupov.<br />
Cementáreň, ktorá stavebné<br />
materiály vyrába nepretržite od<br />
roku 1885, stála niekoľkokrát<br />
pred veľkými výzvami. Najväčšou<br />
výzvou súčasnosti mala byť<br />
ekologizácia výroby v súlade<br />
s európ<strong>sk</strong>ym programom Fit for<br />
55 (pozn. program ekologizácie<br />
priemyslu s cieľom znížiť emisie<br />
CO 2<br />
do roku 2030 o 55 %), na<br />
ktorú sa fabrika dlhodobo pripravuje.<br />
Lenže prišiel <strong>sk</strong>okový<br />
nárast nielen cien emisných<br />
kvót, ale v druhej polovici 2021<br />
aj energií. V tesnom závese sa<br />
postupne nabaľovali ostatné<br />
vstupy: výrobky chemického<br />
priemyslu, papiera a výrobky<br />
z dreva aj vstupné suroviny, ako<br />
vysokopecná tro<strong>sk</strong>a či sadrovec.<br />
Začiatkom roka čelil cementár<strong>sk</strong>y<br />
priemysel na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
viacerým anomáliám: napriek<br />
poklesu objemu stavebnej<br />
produkcie dosiahli štyri sloven<strong>sk</strong>é<br />
cementárne v minulom<br />
roku rekordné čísla výroby.<br />
Na hospodár<strong>sk</strong>om výsledku sa<br />
však nárast zi<strong>sk</strong>ov z dôvodu<br />
cien vstupov zrejme neprejaví.<br />
Cementári začali sezónu <strong>2022</strong><br />
s rovnako silným nábehom<br />
odbytu, s akým sezónu pred vianočnými<br />
sviatkami uzatvárali.<br />
Zdanlivo dobre rozbiehajúci sa<br />
rok však v plnej miere postihla<br />
vojnová kríza na Ukrajine.<br />
Suroviny, ktoré boli predtým<br />
samozrejmosťou, sa stali nedostatkovými<br />
a ich cena rapídne<br />
rástla: plyn, uhlie, železná ruda<br />
ako základ na výrobu tro<strong>sk</strong>y,<br />
chemické produkty, drevo<br />
a s ním spojený nedostatok<br />
papiera pre balený cement.<br />
Napriek nepredvídateľným<br />
časom sa CEMMAC rozhodol<br />
naplánované investície realizovať,<br />
aj keď rozhodovanie,<br />
či nepočkať na pokojnejšie<br />
časy a držať si objem financií,<br />
bolo pre akcionárov namieste.<br />
Vedenie v tom však malo jasno.<br />
„Teraz sme v kríze nedostatku<br />
surovín, ale práve preto je nutné<br />
optimalizovať a byť pripravený<br />
na horšie časy. Zavedením železničnej<br />
dopravy sme schopní<br />
expedovať cement vo väčších<br />
objemoch s výrazne nižšou<br />
emisnou stopou a optimalizovať<br />
nakládku. Zavedením nových<br />
produktov sa stávame nezávislejšími<br />
od externých zdrojov<br />
surovín a zároveň sme schopní<br />
udržať akceptovateľnú úroveň<br />
emisií,“ hovorí Martin Kebísek,<br />
predseda predstavenstva.<br />
Investíciám do výroby<br />
ekologickejších cementov<br />
predchádzalo dvojročné obdobie<br />
vý<strong>sk</strong>umu a testovania alternatívnych<br />
surovín. Ako najvhodnejší<br />
sa nakoniec ukázal domáci<br />
vápenec, ktorý zároveň znižuje<br />
dopravnú záťaž a vlastnosťami<br />
predstihne aj niektoré súčasné<br />
typy cementov. ■<br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text CemmAC 105
VeŽoVý VodoJeM<br />
ohrAZenice Pri tUrnoVe<br />
TeChniCkÝ OBJekT<br />
sA AJ V sÚČAsnOsTi<br />
MÔŽe sTAŤ<br />
iMPOzAnTnOU<br />
ArChiTekTOniCkOU<br />
PAMiATkOU<br />
Guľa vody či futbalová trofej?<br />
Ako mi povedal pán architekt<br />
Sláma, architektonickou<br />
víziou vodojemu bolo šesť<br />
striekajúcich prameňov<br />
zvierajúcich guľu vodojemu.<br />
Vodojem pripomína slávnu<br />
trofej majstrovstiev sveta vo<br />
futbale, ale vizuálna zhoda je<br />
čisto náhodná a v Turnove<br />
a okolí ju vnímajú s humorom.<br />
Ako nA to<br />
Konštrukcia vodojemu je oceľový<br />
zvarenec z plechu s hrúbkou10 mm,<br />
ktorý sa vyrábal na mieste. Najprv<br />
boli vztýčené zvislé betónové stĺpy,<br />
zovreté vo výške 16,8 m betónovým<br />
prstencom. Pre ďalší priebeh prác<br />
bolo dôležité odobrať presný odtlačok<br />
lôžok pre nosné čapy a vytvoriť<br />
VeŽoVý VodoJeM ohrAZenice Pri tUrnoVe<br />
inVesTOr<br />
ArChiTekT<br />
PrOJekTAnT<br />
VÝrOBA šABlón<br />
Vodohospodář<strong>sk</strong>é sdružení Turnov, ČR<br />
In Point s.r.o., ČR<br />
VAK Projekt, ČR<br />
PROFES PROJEKT, ČR<br />
Civil Engineering s.r.o., ČR<br />
RHEINZINK GmbH, Datteln, DE<br />
MOnTᎠnOsnéhO ANEXI s.r.o., Liberec, ČR<br />
rOšTU A OPlášTeniA<br />
pevnú matricu, ktorá sa preniesla<br />
na zem. Do matrice sa vyrobila guľa<br />
vodojemu z jednotlivých plátov<br />
ocele, aby pri finálnom usadení gule<br />
padli čapy presne do pozícií na betonových<br />
stĺpoch. Váha prázdnej gule<br />
vodojemu je aj s opláštením 35 t.<br />
Na surový zvarenec sa navarili<br />
závitové puzdrá M10, do ktorých sa<br />
na<strong>sk</strong>rutkovali závitové tyče na vynesenie<br />
nosníkov. Keď guľa prešla<br />
kompletnou antikoróznou ochranou,<br />
mohla začať montáž nosného roštu.<br />
Po montáži prebiehla kontrola<br />
všetkých rozmerov, z ktorých sa stanovil<br />
aj výsledný rozmer kosoštvorcových<br />
šablón. Do výroby v Nemecku<br />
išlo desať rozmerov s celkovým<br />
počtom 612 kusov. Šablóny sú vyrobené<br />
z tabúľ RHEINZINKprePATINA<br />
blaugrau s hrúbkou 1,00 mm.<br />
MAteriál<br />
Titánzinok RHEINZINK po<strong>sk</strong>ytuje<br />
istotu dlhej životnosti, nenáročnej<br />
údržby a odolnosti proti vplyvom<br />
počasia, najmä krupobitiu, čo je<br />
v tejto exponovanej polohe obzvlášť<br />
výhodné. RHEINZINKprePATINA<br />
blaugrau vytvára počas celej svojej životnosti<br />
prírodnú patinu, ktorá bude<br />
harmonizovať farebné tóny opláštenia<br />
loptičky s betónovými podperami.<br />
PrincíP klAdeniA šAblón<br />
Šablóny majú po obvode jednoduchú<br />
ležatú drážku orientovanú v spodnej<br />
časti smerom dovnútra a v hornej<br />
časti smerom von. Šablóny sa kládli<br />
v 17 radoch, v jednom rade bolo 36<br />
kusov šablón konkrétneho rozmeru.<br />
Počas montáže sa kontroluje<br />
umiestnenie jednotlivých šablón na<br />
nosnom rošte, aby jednotlivé rady<br />
medzi sebou po obvode nadväzovali.<br />
Ide o veľmi starostlivú a zdĺhavú<br />
prácu, ktorá sa musela niekoľkokrát<br />
opakovať, aby sa docielila<br />
maximálna možná presnosť.<br />
technický A Architektonický<br />
úsPech<br />
Opláštenie gule bolo dokončené<br />
6. 6. 2019. Vo vrchole gule boli ponechané<br />
otvory pre oká na zavesenie<br />
na žeriav. Nastal vzrušujúci deň,<br />
keď žeriav zdvihol 35tonovú guľu<br />
do viac ako dvadsaťmetrovej výšky.<br />
Po pol hodine sa obrov<strong>sk</strong>á guľa<br />
usadila s milimetrovou presnosťou<br />
do lôžok v betónových stĺpoch.<br />
Potom sa dokončilo oplechovanie<br />
okolo stĺpov a uzavreli sa otvory<br />
pre oká.<br />
Ľahko zakrivené stĺpy s vyhliadkovou<br />
plošinou tvaru „pasu“,<br />
zdanlivo zľahka podopierajúcou<br />
trblietavú guľu vody, pôsobia nesmierne<br />
elegantne a obyvatelia sú<br />
na vodojem právom hrdí. Vodojem<br />
v Ohrazeniciach pri Turnove zí<strong>sk</strong>al<br />
2. miesto v ankete Cena verejnosti<br />
v súťaži Karla Hubáčka – Stavba<br />
roku 2020 Libereckého kraja. ■<br />
text: ing. MArtin link, rheinZink Čr<br />
www.rheinzink.<strong>sk</strong><br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text Rheinzink 106
Kvapalný<br />
propán:<br />
stávKa na<br />
budúcnosť<br />
Trh s energiami je v súčasnosti<br />
dramaticky rozkolísaný, a tak<br />
niet divu, že mnoho firiem,<br />
obcí alebo prevádzkovateľov<br />
najrôznejších budov a technológií<br />
zvažuje prechod z pôvodného<br />
energetického zdroja na iný.<br />
Cena elektrickej energie<br />
prudko stúpla a dodávky<br />
zemného plynu sú neisté.<br />
Lenže veľa alternatív neostáva.<br />
A čo propán? Jeho dodávky<br />
nie sú závislé od dodávateľov<br />
zemného plynu z východu,<br />
ale od prevádzky rafinérií<br />
zo západu. V tejto súvislosti<br />
dodajme, že z celkového<br />
objemu vyťaženej ropy ide<br />
do automobilového priemyslu<br />
len 15 až 20 % a propán je<br />
v podstate odpadovou surovinou.<br />
To znamená – bude tu stále!<br />
InšpIrácIa plynom<br />
Čo potrebuje výrobca, obec,<br />
poľnohospodár<strong>sk</strong>e družstvo alebo<br />
správca budov? V dlhodobom horizonte<br />
potrebujú istotu pravidelných<br />
dodávok, stabilné ceny a vysokú<br />
mieru nezávislosti. Samozrejme,<br />
potrebujú aj výhrevnosť, a teda aj<br />
efektivitu vykurovania. V poslednom<br />
čase sa začalo častejšie hovoriť<br />
o <strong>sk</strong>vapalnenom zemnom plyne.<br />
Prečo nie, aj také riešenie je možné,<br />
lenže v dlhodobom horizonte? Je prekvapivé,<br />
že sa v týchto súvislostiach<br />
málo hovorí o kvapalnom propáne,<br />
ku ktorému sa dá dostať omnoho<br />
ľahšie a jeho doprava i <strong>sk</strong>ladovanie<br />
sú jednoduchšie. Viac než 50-ročné<br />
<strong>sk</strong>úsenosti sú veľmi pádnym<br />
argumentom. Kvapalný propán sa<br />
vyrába <strong>sk</strong>vapalňovaním ropných<br />
plynov, ktoré vznikajú pri rafinácii<br />
ropy. Do kvapalného <strong>sk</strong>upenstva sa<br />
propán dostane pôsobením tlaku<br />
a nízkej teploty. V tomto stave zotrvá<br />
počas celej prepravy a <strong>sk</strong>ladovania<br />
až do okamihu, keď opäť zmení<br />
<strong>sk</strong>upenstvo na plynné, teda tesne<br />
pred vstupom do horáka (plynového<br />
kotla). Prepravuje sa pomocou autocisterien.<br />
Prevádzkovateľ zariadenia<br />
potrebuje len zásobník plynu, ktorý<br />
v nadzemnom alebo podzemnom variante<br />
umiestni na svojom pozemku.<br />
Plyn v zásobníku netreba nijako<br />
„udržiavať“, napríklad podchladzovaním.<br />
Na vykurovanie sa najčastejšie<br />
používa čistý propán, výnimočne<br />
zmes propán-butánu. Rozdiel medzi<br />
propánom a butánom je v teplote<br />
odparovania. Zatiaľ čo propán sa odparuje<br />
pri -42 °C, bután pri 0 °C. To<br />
znamená, že v zimných mesiacoch<br />
má zmes propán-butánu nevýhodu.<br />
Čistý propán je síce o niečo drahší,<br />
ale má vyššie oktánové číslo a je<br />
čistejší – s minimom obsahu síry.<br />
Skladá sa len z uhlíka a vodíka<br />
a jeho výhrevnosť je 46,4 MJ/kg<br />
(najvyššia medzi palivami).<br />
EkológIa bEz EmIsných kvót<br />
Ceny dodávaného propánu v kvapalnom<br />
stave sú pri porovnaní<br />
s „konkurenciou“ v súčasnosti veľmi<br />
priaznivé a nič nesvedčí o opaku.<br />
Samozrejme, prejsť z jedného<br />
energetického média na iné,<br />
prípadne používať kvapalný propán<br />
ako záložný zdroj má svoje špecifiká<br />
a najprv je nutné individuálne<br />
posúdiť ekonomiku tohto kroku<br />
a technické riešenie. Pri kvapalnom<br />
propáne sa zákazník nezaväzuje<br />
na odber, ale platí len za množstvo,<br />
ktoré spotrebuje. Odpadá tým riziko,<br />
ako napr. pri dodávateľoch zemného<br />
plynu, že keď prekročí zazmluvnené<br />
množstvo, doplatok rozdielu je viac<br />
než mastný. Akákoľvek prevádzka<br />
na propán do značnej miery zaručuje<br />
nezávislosť. Propán môže slúžiť ako<br />
zdroj pre všetky typy plynových<br />
kotlov. Jeho spaľovanie je takmer<br />
bez škodlivých emisií, preto si<br />
prevádzkovateľ nemusí kupovať<br />
emisné kvóty, čo môže výrobnú<br />
prevádzku významne zlacniť. Často<br />
zaznieva otázka, či je vhodné používať<br />
kvapalný propán vo výrobnom<br />
procese. Je to otázka konkrétnych<br />
potrieb, ako aj voľby zodpovedajúcej<br />
veľkosti zásobníka (firma TOMEGAS<br />
z Milev<strong>sk</strong>a dodáva zásobníky od 2,8<br />
do 250 m 3 ), prípadne aj ich počtu.<br />
Kvapalný propán možno považovať<br />
za energiu budúcnosti, tak prečo ho<br />
ne<strong>sk</strong>úsiť?<br />
Ďalšie informácie nájdete na<br />
www.tomegas.cz.<br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text tOmeGAS 107
Domy,<br />
ktoré<br />
udivujú<br />
2<br />
1<br />
Pár stavieb „vylepšených“<br />
netradičnými metódami.<br />
O tom sú aktuálne<br />
Archwars. A čo týmto<br />
domom dominuje? Údiv,<br />
ktorý sa dostaví, keď sa<br />
na ne pozeráte.<br />
3<br />
<strong>ASB</strong>#230 Prehry architektúry 108
TEXT: ZUZANA<br />
KUBALOVÁ<br />
FOTO: FACEBOOK<br />
1<br />
Dobrých domov sa vraj všade veľa<br />
zmestí. Ale o kvalite tu radšej<br />
nehovorme. Takéto „efektívne využívanie<br />
stavebných pozemkov“ je veru<br />
poriadnym klinom vrazeným architektonickému<br />
vkusu rovno medzi oči (o<br />
zážitku, ktorý prinesú oči náhodným<br />
okoloidúcim, pomlčíme).<br />
2<br />
Povedzme si niečo o stieraní rozdielov.<br />
Tu by ste zbytočne hľadali, čím sa<br />
líši sakrálna a civilná architektúra.<br />
Hranica medzi tým, čo je málo a čo už<br />
priveľa, tiež dostala poriadne zabrať.<br />
Jedna socha sem, druhá tam. A zotreli<br />
aj slovo minimalizmus – je zbytočne<br />
dlhé. Stačí úplne krátke – gýč.<br />
4<br />
3<br />
Krása historických budov je v tom,<br />
že odolali zubu času a priniesli nám<br />
odkaz z minulosti. Plastové okná sú<br />
nadčasové. Otestujú odolnosť pamiatky<br />
viac ako čas. Už len vymyslieť, akýže to<br />
odkaz o svojich autoroch nesú takéto<br />
kombinácie...<br />
4<br />
Tu autori zrejme <strong>sk</strong>úšali, koľko rôznych<br />
geometrických tvarov znesie rekonštrukcia<br />
jedného tradičného rodinného<br />
domu. Výsledkom tohto „kreatívneho<br />
tlaku“ je aj za<strong>sk</strong>lená plocha s výraznou<br />
farbou i orientáciou. Alebo žeby obria<br />
žltá „autodráha“ ostala v plánoch<br />
z iného projektu?<br />
5<br />
5<br />
Cestou do týchto potravín sa človek<br />
neubráni otázke, aké vesmírne teleso<br />
to pristálo a levituje na streche? A<br />
načo je to dobré? Bohužiaľ, ide o čisto<br />
pozem<strong>sk</strong>é, reálne riešenie... A dobré<br />
to bude zrejme ako výchova budúcich<br />
architektov negatívnym príkladom.<br />
6<br />
Dá sa o tomto dome v Kladne povedať aj<br />
niečo kladné? Nuž, rozhodne nedi<strong>sk</strong>riminuje<br />
žiadny typ budovy ani štýl. Len<br />
sa ešte nerozhodol, či bude dlhý alebo<br />
široký, dostavaný alebo nedostavaný a<br />
či sa stane historickým kostolom alebo<br />
obytnou budovou. Každú chvíľu naň<br />
zrejme niečo pribudne alebo z neho<br />
niečo odpadne (ak to nestihnú šikovne<br />
podoprieť). Jednoducho poklad – len<br />
kopať a rozobrať...<br />
6<br />
7<br />
Využívanie vertikálnej roviny priestoru<br />
nie je nič nové. Princíp: vezmete škatuľu<br />
od topánok, uložíte do nej všetko,<br />
na čo nemáte miesto inde, a vyložíte ju<br />
na policu vo výške. Tu máme dôkaz, že<br />
tento škatuľovo-výškový zákon funguje<br />
aj pri zväčšovaní obytnej plochy. Až na<br />
to, že v modernej architektúre a bytovom<br />
dizajne už jestvujú lepšie spôsoby,<br />
ako to riešiť.<br />
<strong>ASB</strong>#230 Domy, ktoré udivujú 109<br />
7
ZHOREL<br />
GARÁŽOVÝ<br />
DOM NA<br />
DRIEŇOVEJ<br />
TEXT: DENISA<br />
KUREKOVÁ<br />
FOTO: sita, tasr<br />
V sobotu 5. marca <strong>2022</strong> večer<br />
vypukol v budove garážového<br />
domu na Drieňovej ulici v Bratislave<br />
požiar, ktorý spôsobil,<br />
že časť budovy sa zrútila<br />
a prakticky všetko, čo v nej<br />
bolo, sa znehodnotilo. Nebolo<br />
tajomstvom, že garážový dom,<br />
podobne ako aj iné, neslúžil<br />
iba na parkovanie áut, bol aj<br />
<strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>om autopríslušenstva,<br />
pneumatík, olejov, batérií<br />
či dokonca nafty a benzínu.<br />
Na prízemí parkovacieho<br />
domu bola aj reštaurácia,<br />
ktorú požiar zničil. Príčiny<br />
požiaru nie sú známe, polícia<br />
vedie trestné stíhanie vo veci<br />
trestného činu všeobecného<br />
ohrozenia a poškodzovania<br />
cudzej veci.<br />
Budova bola dostavaná<br />
v roku 1976 a pôvodne slúžila<br />
ako opravovňa autodružstva<br />
Drutechna. V čase jej vzniku<br />
išlo o unikátny projekt. „Počas<br />
46 rokov od uvedenia do prevádzky<br />
sa menil aj charakter<br />
stavby z hromadnej garáže<br />
na hromadné ‚<strong>sk</strong>ladovi<strong>sk</strong>o‘<br />
všetkého možného, čo súvisí<br />
s autami, napríklad pneumatík,<br />
čo malo za následok<br />
výrazné zvýšenie požiarneho<br />
zaťaženia v danom objekte.<br />
Na takéto množstvo horľavých<br />
látok neboli stavebné konštrukcie<br />
adekvátne ošetrené<br />
požiarnym nástrekom alebo<br />
obkladom,“ vysvetľuje Michal<br />
Šabo, špecialista na pasívnu<br />
požiarnu ochranu budov. „Dnes<br />
by takáto stavba už musela byť<br />
vybavená okrem iného aj požiarnotechnickými<br />
zariadeniami,<br />
ktoré by v prípade požiaru<br />
dokázali rýchlo informovať<br />
o mieste jeho vzniku, prípadne<br />
aktivovali automatické<br />
hasenie a odvod splodín von<br />
z objektu,“ dodáva.<br />
Koľko podobných garážových<br />
domov sa nachádza na<br />
Sloven<strong>sk</strong>u? ■<br />
<strong>ASB</strong>#230 Prehry architektúry 110
NOVINKA<br />
mcr Tecwool F<br />
mcr Tecwool F<br />
mcr Silboard<br />
mcr Silboard<br />
mcr Isoverm 825<br />
mcr Isoverm 825<br />
mcr Polylack W<br />
mcr Polylack W<br />
mcr Polylack, mcr PS<br />
mcr Polylack, mcr PS<br />
Líder v oblasti pasívnej požiarnej ochrany stavebných konštrukcií<br />
Líder<br />
Naša<br />
v<br />
ponuka:<br />
oblasti pasívnej požiarnej ochrany stavebných konštrukcií<br />
Naša mcr ponuka: Tecwool F - nástrekový systém<br />
na zabezpečenie stavebných<br />
mcr konštrukcií Tecwool na F - štandardný nástrekový systém<br />
na „celulózový zabezpečenie požiar“, stavebných akustická izolácia<br />
konštrukcií na štandardný<br />
„celulózový<br />
mcr Silboard<br />
požiar“,<br />
- do<strong>sk</strong>a<br />
akustická<br />
na samonosné<br />
izolácia<br />
ventilačné potrubia ako aj na odvod tepla<br />
a splodín horenia EIS 120<br />
mcr Silboard - do<strong>sk</strong>a na samonosné<br />
ventilačné potrubia ako aj na odvod tepla<br />
a splodín horenia EIS 120<br />
mcr Isoverm 825 - nástrekový systém na zabezpečenie<br />
stavebných konštrukcií na „uhľovodíkový požiar“<br />
mcr Isoverm 825 - nástrekový systém na zabezpečenie<br />
stavebných mcr Polylack konštrukcií W - intumescentný na „uhľovodíkový náterový požiar“ systém<br />
na požiarnu ochranu oceľových konštrukcií pred<br />
mcr štandardnými Polylack W požiarmi - intumescentný náterový systém<br />
na požiarnu ochranu oceľových konštrukcií pred<br />
mcr Polylack, mcr PS - požiarna ochrana inštalačných<br />
štandardnými požiarmi<br />
kanálov<br />
mcr Polylack, mcr PS - požiarna ochrana inštalačných<br />
kanálov<br />
www.mercor-slovakia.<strong>sk</strong>
LÍDER<br />
V SYSTÉMOCH<br />
POŽIARNEJ<br />
OCHRANY<br />
Skupina Mercor Group patrí<br />
k najväčším subjektom<br />
pôsobiacim v odbore pasívnej<br />
požiarnej ochrany. Naša<br />
medzinárodná kapitálová <strong>sk</strong>upina<br />
je jedným z lídrov v tejto oblasti<br />
na európ<strong>sk</strong>om trhu. V našej<br />
komplexnej ponuke nájdete<br />
prirodzený systém na odvod<br />
dymu a tepla, denné vetranie,<br />
protipožiarne ventilačné systémy<br />
a systémy protipožiarnej ochrany<br />
stavebných konštrukcií. Pre<br />
našich klientov zabezpečujeme<br />
aj kompletnú servisnú<br />
a projekčnú starostlivosť.<br />
Mennica Legacy Tower,<br />
Varšava<br />
Po<strong>sk</strong>ytujeme bezpečnosť už viac ako<br />
30 rokov. V portfóliu spoločnosti sa<br />
nachádzajú stovky realizácií u<strong>sk</strong>utočnených<br />
v mnohých európ<strong>sk</strong>ych<br />
krajinách. Na Sloven<strong>sk</strong>u spomenieme<br />
napr.: Sloven<strong>sk</strong>á národná<br />
galéria, Národný futbalový štadión,<br />
rekonštrukcia Bratislav<strong>sk</strong>ého hradu<br />
a mnohé iné, či už v logistike, priemysle,<br />
ale aj v obchode a službách.<br />
Spájaním nadobudnutých <strong>sk</strong>úseností<br />
s inovatívnymi prístupmi prinášame<br />
nové riešenia zodpovedajúce výzvam<br />
moderného stavebníctva. Z našej<br />
ponuky vám dnes predstavíme nový<br />
produkt v pasívnej požiarnej ochrane<br />
– mcr SILBOARD.<br />
Mcr Silboard je ekologický<br />
polotovar a vyrába sa v strede<br />
Európy – v Poľ<strong>sk</strong>u. Táto blízkosť<br />
nám umožňuje priebežnú kontrolu<br />
prebiehajúcich procesov a kvality.<br />
Rovnako dôležitým faktorom sú<br />
zamestnanci výrobnej prevádzky.<br />
Výroba v EÚ zaručuje našim zákazníkom,<br />
že kúpou mcr Silboard podporujú<br />
podniky, ktoré zaisťujú dôstojné<br />
odmeňovanie a primerané pracovné<br />
podmienky. Moderná výrobná<br />
technológia v sebe spája energetickú<br />
účinnosť a efektivitu.<br />
Vďaka vysokej kvalite a jedinečným<br />
parametrom po<strong>sk</strong>ytuje do<strong>sk</strong>a<br />
mcr Silboard, vyrobená z kremičitanu<br />
vápenatého, prekvapujúcu<br />
variabilitu použitia a účinnosť aj<br />
v tých najťažších podmienkach.<br />
Vďaka novému rozmeru – 2 500 ×<br />
1 200 mm – sa možnosti použitia ešte<br />
zväčšili a inštalácia zrýchlila, čo má<br />
vplyv na zníženie nákladov. Z hľadi<strong>sk</strong>a<br />
montáže je ďalšou výhodou nízka<br />
hmotnosť do<strong>sk</strong>y, ktorá uľahčuje<br />
manipuláciu a tým urýchľuje montáž.<br />
Do<strong>sk</strong>a vďaka svojej relatívne nízkej<br />
hmotnosti iba mierne zaťažuje konštrukciu,<br />
na ktorú je upevnená.<br />
Mcr Silboard spĺňa požiadavky<br />
certifikácie LEED a BREEM.<br />
Už pri malej hrúbke vykazuje<br />
mcr Silboard vysokú protipožiarnu<br />
odolnosť (reakcia na oheň A1).<br />
Na vybudovanie šácht pre EIS120<br />
postačuje do<strong>sk</strong>a s hrúbkou 40 mm.<br />
Je odolná voči hubám a plesniam.<br />
Úpravy je možné robiť pomocou<br />
štandardných nástrojov určených na<br />
prácu s drevom.<br />
Hlavné možnosti použitia mcr<br />
Silboard:<br />
▪ protipožiarna ochrana oceľových<br />
konštrukcií<br />
▪ stavba ventilačných potrubí<br />
a potrubí na odvod dymu a tepla<br />
▪ konštrukcia nenosných požiarno-<br />
-deliacich priečok<br />
▪ konštrukcia elektroinštalačných<br />
a inštalačných šácht vodorovných<br />
a zvislých<br />
▪ ochrana požiarno-deliacich pásov<br />
a karbónových rohoží<br />
Naše portfólio riešení sa neustále<br />
rozširuje o nové aplikácie, Mercor sa<br />
stále snaží vyhovieť novým požiadavkám<br />
a rozmanitosti svetových trhov.<br />
Vďaka veľmi nízkemu súčiniteľu<br />
prestupu tepla vykazuje do<strong>sk</strong>a výnimočné<br />
izolačné vlastnosti.<br />
Koeficienty tepelnej vodivosti<br />
izolačných materiálov by mali byť čo<br />
najnižšie. Čím menšia je hodnota λ<br />
(lambda), tým tenšia do<strong>sk</strong>a postačuje<br />
pre danú izolačnú vrstvu na to, aby sa<br />
zabezpečila požadovaná hodnota prestupu<br />
tepla priečkou. Súčiniteľ tepelnej<br />
vodivosti 0,095 [W/mK] v prípade<br />
Silboardu je jeho veľkou výhodou.<br />
Každú objednávku posudzujeme<br />
individuálne. Naši klienti sa môžu<br />
spoľahnúť na našu technickú<br />
podporu. Objednávky a dodávky zabezpečujeme<br />
v rámci celej Európy. ■<br />
Navštívite našu internetovú stránku<br />
www.MERCOR-SLOVAkIA.Sk<br />
a naše stránky na sociálnych sieťach<br />
LinkedIn, resp. Facebook.<br />
<strong>ASB</strong>#230 ReklAmný text meRcoR GRoup 112
Útulná atmosféra a istota<br />
Dizajnové kozuby a kozubové kachle Romotop do vášho domova<br />
prinesú vľúdnu atmosféru, ale aj istotu. Dávame si záležať na<br />
dizajne, spracovaní i kvalite použitých materiálov. Či už interiér<br />
zariaďujete v minimalistickom, elegantnom, rustikálnom alebo<br />
modernom štýle, naše výrobky doň <strong>sk</strong>velo zapadnú. Čo sa<br />
týka technológií, pracujeme na nich viac než 30 rokov. Kachle sú<br />
účinné, ekologické, ovládanie je intuitívne a nenáročné, väčšina<br />
z nich sa hodí i do nízkoenergetických domov. Už pomaly počujete<br />
zvuky pra<strong>sk</strong>ania dreva a predstavujete si, ako budete pri<br />
kachliach tráviť večery?<br />
www.romotop.<strong>sk</strong>
Gabotherm: komfortné vykurovanie<br />
a chladenie s násuvnými rozdeľovačmi<br />
Push Fit - už viac ako 20 rokov!<br />
www.gabotherm.<strong>sk</strong><br />
Kontakty na<br />
obchodný tím