Časopis ASB 05/2022 sk

9 7 7 1 3 3 5 1 2 3 0 0 9 0 5

máj 2022

ROČNÍK 29

3,90 €

jAGA

231

biznis a reaLitY

Nové projekty a investície

FokUs

Kde sú peniaze na verejné

budovy?

Investície v nemocniciach

takmer nevidno

Čo je dôležitejšie ako deti?

architektúra

stavebníctvo

biznis

architektúra

Eva Grébertová navrhla školy

v Bratislave

Víťaz ceny Miesa van der Rohe

za architektúru

Stavba roka

KTO POSTAVÍ

ŠKOLY?

www.vivask.sk

ZWIRN

Domov aj biznis

na vzácnom mieste

Obsah

36

Biznis

a reality

20 Richard a Juraj Duškovci:

Infraštruktúru treba dotiahnuť do konca

Fokus:

Občianske stavby

26 Achillovou pätou Slovenska sú verejné budovy

30 Chcú developeri stavať občianske budovy?

32 Investície do nemocníc takmer nevidno

36 Kto je dôležitejší ako deti?

56

48

ASB#231 obsah 2

Architektúra

48 Eva Grébertová:

Dáma slovenskej architektúry

52 JRKVC: Bratislavu čaká nové kino

54 Gabriel Drobniak:

Divadlo Aréna naberie obnovou druhý dych

56 Grafton Architect:

Univerzita ako divadlo života

62 Chaiyapat Mirasena:

Kreatívny inkubátor

70 EGM architects:

Levitujúce kamene, ktoré symbolizujú domov

78 Stavba roka 2020 – 2021

88

Dizajn a umenie

88 Modulárny dlaždicový koberec Cityscapes

94 Plast ako nový normál

Stavebná prax

100 Novinky

ASB Digest

104 Súťaže

105 Pozvánky

106 Festival DAAD

Prehry

architektúry

110 Čo sa (ne)skryje pod omietkou

112 Ničí sa obchodný dom Ivana Matušíka

ASB

231

architektúra

stavebníctvo

biznis

ASB 5/2022

29. ročník

Predajná cena:

3,90 €

www.casopisasb.sk

www.asb.sk

Vychádza:

8-krát ročne

+ 2 špeciály

ASB 5/2022

v predaji od 25. 5. 2022

Vydavateľ:

Jaga group, s. r. o.

IČO 35705779

Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava

Tel.: 02/50 200 200

Šéfredaktorka:

Denisa Kureková, 02/50 200 232

denisa.kurekova@jaga.sk

Redakcia:

Broňa Tarnócy, 02/50 200 270

brona.tarnocy@jaga.sk

Monika Voleková, 02/50 200 212

monika.volekova@jaga.sk

Rebeka Zacková

rebeka.zackova@jaga.sk

Produkcia:

Iveta Mužíková,

iveta.muzikova@jaga.sk

Inzercia:

Ľudmila Prekalová, 0903 592 378,

ludmila.prekalova@jaga.sk

Katarína Lipovská, 0903 288 511,

katarina.lipovska@jaga.sk

Jaroslava Omastová, 0903 245 665,

jaroslava.omastova@jaga.sk

Norbert Gyűrösi, 0903 516 151,

norbert.gyurosi@jaga.sk

Veronika Uhrínová, 0902 982 999,

veronika.uhrinova@jaga.sk

Juraj Vilkovský, 0903 246 321,

juraj.vilkovsky@jaga.sk

Fotograf:

Miro Pochyba

Jazyková úprava:

Andrea Kaufmann

Dizajn časopisu:

Štúdio Marvil

Grafická úprava, DTP:

Pavol Halász

Tlač:

Neografia, a.s.

Predplatné:

https://predplatne.jaga.sk

Jaga group, s. r. o., Lamačská

cesta 45, 841 03 Bratislava 42,

02/50 200 283, fax: 02/50 200 210,

predplatne@jaga.sk

L. K. Permanent, s. r. o., P. O. Box 4,

834 14 Bratislava 34

Mária Škardová, 02/44 45 37 11,

skardova@lkpermanent.sk

Rozširuje:

Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.

Kopírovanie alebo rozširovanie

ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje

výhradne so súhlasom vydavateľa.

Články nemusia prezentovať

stanovisko redakcie. Vydavateľstvo

nemá právnu zodpovednosť za obsah

inzercie a advertoriálov.

Spoločnosť JAGA GROUP používa

redakčný systém s digitálnym

archívom NAXOS ARCHIVE 2010

a obchodný systém CONTRACT

FOR MEDIA 2010 spoločnosti MEDIA

SOLUTIONS, www.media-sol.com

Foto na obálke:

Dynameet Visual Studio

Ďalšie číslo vyjde:

28. 6. 2022

ISSN 1335-1230,

Registračné číslo MK SR: EV 496/08

Odborný časopis odporúčaný

Slovenskou komorou

stavebných inžinierov.

Časopis ASB

z verejných zdrojov

podporil Fond na

podporu umenia.

ASB#231 obsah 3

Vieme, čo sa deje

v architektúre,

stavebníctve a biznise

Zaujalo vás číslo,

ktoré práve držíte

v rukách?

Už 29 rokov vám prinášame tie

najdôležitejšie informácie z oblasti

architektúry, developmentu

a stavebného biznisu.

Podporte nás a predplaťte si

časopis ASB na celý rok.

Aké sú výhody predplatného

Každé číslo získate so zľavou 26 %.

Nezmeškáte žiadne číslo.

Časopis dostanete až do schránky.

Ako objednať predplatné

online: www.predplatne.jaga.sk/asb

e-mail: predplatne@jaga.sk

tel.: 02/50 200 283

Editoriál

Žijeme v roku 2022. Zvykli sme si na

kvalitné byty, pracujeme v luxusných

ofisoch, nakupujeme vo vyšperkovaných

obchodných centrách. Naše deti

však navštevujú školy, ktoré stoja

veľa desiatok rokov, nezriedka bez

akejkoľvek významnejšej zmeny. Ak sme

my rodičia na tie školy chodili, bez problémov ich

spoznávame nielen zvonka, ale aj zvnútra. A ak my

alebo deti ochorieme, kráčame do starých polikliník,

v horšom prípade aj do rozpadávajúcich sa nemocníc.

Aj na to sme si akosi zvykli. Zdá sa nám fantastické,

keď sa postaví nová škola. Ak je tá škola navyše pekná,

pritiahne na seba pozornosť na dlhý čas a zožne všetky

ocenenia. Ani nás nezarazí, že tú školu financoval

miestny mecenáš. Veď na Slovensku je to tak.

Nemocnice sú na tom ešte horšie. Keby nebolo

súkromných investícií, nové nemocnice neexistujú.

Priemerný vek slovenských nemocníc je viac ako

50 rokov. Tá jedna, ktorá sa začala stavať v roku 1987,

sa v roku 2018 nedostavaná zbúrala. Kde sa stala

chyba? Chýbajú peniaze, vôľa, alebo je problém inde?

Pýtali sme sa vo fokuse, ktorý sme tentoraz venovali

občianskym stavbám. Len v bratislavskom kraji

chýbajú materské školy pre 2 500 detí a základné pre

9 000 žiakov. Vo veľkých rezidenčných komplexoch

je tlak, aby sa o stavbu škôlok alebo škôl postarali

developeri. Poplatky za rozvoj, ktoré developeri

odvádzajú z každej stavby, využívajú samosprávy

len v malej miere a zvyčajne na iné účely, ako je

výstavba školských zariadení. Situácia vo výstavbe

zdravotníckych zariadení aktuálne v spoločnosti

rezonuje, žiaľ, dobrých správ je v tejto oblasti málo.

Investične má rezortu pomôcť Plán obnovy a odolnosti

SR, v ktorom sú veľké európske peniaze. Očakávania

sú preto veľké, otázka ale je, či sa naplnia.

Pri občianskych stavbách zostávame aj v časti

Architektúra, do ktorej sme vybrali krásne realizácie

školy, knižnice a nemocničného pavilónu. Škoda len,

že sú všetky zahraničné. Kedy sa to zmení?

šéfredaktorka časopisu ASB

ASB#231 Editoriál

5

názor

Rozumiem mamám, ktoré časť dňa

pracujú a miesto pre deti si na ten čas

starostlivo vyberú. Jedna kolegyňa

si takto našla súkromné jasle. Ako

komunálna poslankyňa hájim pre nás

všetkých verejný záujem. Rozum mi

zastáva, keď počúvam, že verejné jasle

sa niekde postaviť nedajú. Vraj ich ľudia nechcú. Ako

to? Veď sa oplatia nám všetkým.

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto nové jasle pre

20 detí naplánovala v opustenom areáli na Vihorlatskej

ulici. V tejto časti Bratislavy, známej ako Mierová

kolónia, má verejný pozemok. Tamojší obyvatelia sa

však obávajú hustejšej dopravy. Vraj cesta je len jedna,

no v projekte jaslí je naplánovaná aj vývarovňa, takže

pohyb ľudí by možno výrazne stúpol. Komerčná firma

má pritom v susednom areáli novú cestu a na ňu sa

dá napojiť. Treba pozemok a peniaze na jeho kúpu

i samotnú stavbu. V novomestskom rozpočte na tento

rok nie sú. Ani na jasle. Sú vraj drahé. Podľa cien

z roku 2019 zhruba za 920 miliónov eur sa dnes postaviť

nedajú. K štrukturálnym fondom musí dať mestská

časť z vlastného už viac ako vtedajších 50-tisíc eur.

A to teda nie, kričia odporcovia. Čo na tom, že jasle

mali byť v novej budove? To značí príspevok na naplnenie

globálnych cieľov Slovenska v ochrane ovzdušia

a na nutné zníženie energetickej závislosti na Rusku.

Čo na tom, že jasle rozvíjali moderné služby? To značí

zdravý priestor pre deti a zamestnancov, nízke náklady

na prevádzku a šetrenie verejných peňazí. Ale aj

čerstvú stravu pre seniorov, lebo dodávatelia obedov sa

teraz súťažia skade-tade, len aby to bolo pre mestskú

časť výhodné.

Naozaj verejné jasle nepotrebujeme? Tvrdia to iní

vrátane starostu, ktorý komunikáciu s obyvateľmi

zanedbal. Stalo sa to viackrát a mestská časť Nové

Mesto je už doslova pohrebiskom pripravených projektov.

Teraz starosta pretláča úver 1,4 milióna eur na

kúpu developerského pozemku. Vraj pre ďalšiu škôlku.

Ťahá nás za nos? Práve on žiadne škôlky pre mestskú

časť od roku 2017 nepostavil. Jedna z nich je v pláne

na Vihorlatskej a žiada si rovnaké dopravné riešenie

ako jasle. Úver je rozumný, ale prioritne by mal slúžiť

na dokončenie pripravených projektov. Verejných jaslí,

škôlok a škôl, lebo utečenecká kríza jasne ukazuje,

že ich potrebujeme viac než „len“ akútne.

Katarína Šebejová

poslankyňa mestskej časti Bratislava-Nové Mesto,

predsedníčka Komisie sociálnych vecí a bývania

Asb#231 Názor

6

Londýnsky štandard v Bratislave

designed by Make Architects

www.noveapollo.sk

Nakagin

Capsule Tower

v Tokiu končí

Text: Denisa

Kureková, Foto

a ikony: isifa/

Shutterstock

ASB#231 Foto mesiaca 8

Veža Nakagin Capsule

Tower v Tokiu sa 12. apríla 2022

začala definitívne rozoberať.

Ikonický obytný blok búrajú pre

narušenie betónovej a oceľovej

konštrukcie. Budova sa považuje

za ukážku metabolizmu –

architektonického smeru, podľa

ktorého sa stavba či mesto

podobajú živému organizmu

s procesom látkovej premeny.

Architekt budovy Kisho Kurokawa

– jeden z najmladších prívržencov

metabolizmu – pôvodne

predpokladal, že kapsuly tokijskej

veže sa každých 25 rokoch

vymenia. To sa však nedialo

a kapsuly zastarávali a chátrali.

Byty pustli, niektoré slúžili ako

sklady či kancelárie, krátkodobo

ich obývali nadšenci architektúry.

V roku 2007 spoločenstvo

vlastníkov odhlasovalo predaj

veže developerovi, ktorý ju chcel

zbúrať a nahradiť. Firma však počas

recesie v roku 2008 vyhlásila

bankrot a osud lokality bol na

niekoľko rokov neistý. V roku 2021

majitelia opäť súhlasili s predajom

a budovu získala skupina realitných

firiem pôsobiacich pod názvom

Capusule Tower Building.

Predpokladá sa, že búracie práce

budú ukončené koncom tohto

roka, pričom sa očakáva opätovné

využitie niektorých kapsulových

jednotiek v ubytovacích

zariadeniach a iných projektoch.

ASB#231 Nakagin Capsule Tower v Tokiu končí 9

kvalita

termín

profesionalita

tradícia

Generálny dodávateľ stavby

„Naša spoločnosť je na trhu už viac ako 25 rokov. Počas realizácie projektov pôsobíme

ako generálny dodávateľ stavieb a venujeme sa najmä projektom určeným na bývanie alebo

polyfunkciu, administratívne, výrobné a obchodné budovy. Z veľkej časti realizujeme

novostavby, no máme skúsenosti aj s rekonštrukciou objektov a pamiatkovo chránených budov.“

www.ise.sk

CTPark Network SLOVENSKO

Čím sa CTP líši?

Jednoducho povedané— my staviame parky, nie krabice.

Pre našich klientov sú pripravené prvotriedne výrobné

priestory a sklady na mieru. Vytvárame prostredie, v ktorom

650,000 m 2

16 parkov

sa darí podnikaniu - vďaka energeticky úsporným budovám, krajinotvorbe

a priateľskému, individuálnemu manažmentu parkov - a staráme sa o to,

aby naše ctParky boli príjemným a zdravým miestom, čo vám umožní sa sústrediť

na vaše podnikanie. Nájdete nás v Bratislave, Trnave, Žiline, Námestove,

Banskej Bystrici, Prešove aj v Košiciach. CTPark Network— najproduktívnejšie

a najpríjemnejšie pracovné prostredie v CEE.

ctp.eu

#WH4R

BIZNIS

A REALITY

Katarína Šebejová,

podľa dát ŠÚ SR,

Bilančná databáza

IEA, vypočty: OECD,

Eurostat, výpočty:

ASB (vľavo)

a Colliers (vpravo)

Vývoj stavebnej produkcie podľa klasifikácie stavieb (MIL. eur)

700

49 %

stavebnej produkcie generujú malé podniky

do 50 zamestnancov.

600

500

400

300

200

100

0

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 2 3

2021 2022

Bytové budovy v SR

Bytové budovy v SR Inžinierske stavby v SR Stavby v zahraničí

Utečenci z Ukrajiny podľa UNHCR

k 12. 5. 2022 (tisíc OSôB)

Podiel podnikov

na zamestnanosti k 31. 3. 2022 (%)

Podiel podnikov na stavebnej

produkcii k 31. 3. 2022 (%)

Poľsko

Rumunsko

Rusko

Maďarsko

Moldavsko

Slovensko

Bielorusko

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

51,3 %

3,9 %

36,8 %

8,04 %

Malé podniky

(0 – 49 zamestnancov)

Stredné podniky

(50 – 249 zamestnancov)

Veľké podniky

(250 a viac zamestnancov)

Živnostníci

10,6 %

27,4 %

16,0 %

48,8 %

Globálny odhad zelených investícií (mld. USD)

4 000

3 500

3 000

2 500

2 000

1 500

1 000

% z HDP

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

Import energetických komodít z Ruska (% celkovej spotreby v 2019)

130

ropa plyn uhlie

110

90

70

50

30

500

0

Investície do čistej energie (z OZE) Investície do produkcie ropy a plynu

2021 Primerný ročný cieľ na obdobie 2022 – 2030

0,5

0

10

Litva

Maďarsko

Slovensko

Holandsko

Fínsko

Rakúsko

Grécko

Poľsko

Lotyšsko

Belgicko

Nemecko

Taliansko

Česko

Turecko

Estónsko

Dánsko

Švédsko

Slovinsko

Francúzsko

Krajiny OECD

Portugalsko

Španielsko

Luxembursko

Írsko

USA

Priemerný kvartálny rast stavebnej

produkcie v krajinách EÚ v roku 2021

Priemerný polročný rast stavebnej produkcie

vo vybraných krajinách EÚ (09/2021 – 02/2022)

Medziročný vývoj stavebnej produkcie

vo vybraných krajinách EÚ (02/2022)

Taliansko (EA)

Francúzsko (EA)

Maďarsko

Malta (EA)

Rakúsko (EA)

Chorvátsko

Estónsko (EA)

Dánsko

Luxembursko (EA)

Grécko (EA)

Eurozóna (EA)

Európska únia

Cyprus (EA)

Belgicko (EA)

Lotyšsko (EA)

Fínsko (EA)

Portugalsko (EA)

Bulharsko

Česko

Holandsko (EA)

Švédsko

Nórsko

Švajčiarsko

Poľsko

Slovinsko (EA)

Rumunsko

Írsko (EA)

Nemecko (EA)

Slovensko (EA)

Španielsko (EA)

Litva (EA)

Maďarsko

Taliansko (EA)

Poľsko

Fínsko (EA)

Česko

Rakúsko (EA)

Európska únia

Slovinsko (EA)

Holandsko (EA)

Portugalsko (EA)

Eurozóna (EA)

Bulharsko

Slovensko (EA)

Švédsko

Nemecko (EA)

Francúzsko (EA)

Belgicko (EA)

Rumunsko

Španielsko (EA)

Maďarsko

Slovinsko (EA)

Poľsko

Taliansko (EA)

Česko

Slovensko (EA)

Belgicko (EA)

Fínsko (EA)

Nemecko (EA)

Eurozóna (EA)

Holandsko (EA)

Európska únia

Rumunsko

Rakúsko (EA)

Portugalsko (EA)

Francúzsko (EA)

Bulharsko

Španielsko (EA)

Švédsko

-10 -5 0 5 10 15 20 25 30

-10 -5 0 5 10 15 20 25 -20 -10 0 10 20 30 40 50

ASB#231 biznis a reality 12

Kľúčové ukazovatele na trhu s kancelárskymi

nehnuteľnosťami

Plocha kancelárskych

priestorov v okresoch

Bratislavy

Zelená certifikácia

kancelárskych

nehnuteľností

2 500 000

16 %

2 000 000

1 500 000

1 000 000

14 %

12 %

10 %

8 %

6 %

119 188

206 736

233 077

729 328

35 %

32 %

500 000

0

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

4 %

2 %

0 %

727 039

0 %

33 %

existujúca ponuka

– ľavá os

nová ponuka –

ľavá os

nové obchody –

ľavá os

neobsadenosť –

pravá os

BA I

BA II

BA III

BA IV

BA V

štandard A s certifikáciou

štandard B s certifikáciou

štandard A bez certifikácie

štandard B bez certifikácie

Ponuka kancelárskych priestorov (m 2 )

a medziročná zmena (%)

Miera neobsadenosti kancelárií v Bratislave (%)

2 500 000

20 %

16 %

2 000 000

1 500 000

1 000 000

500 000

15 %

10 %

5 %

0 %

5 %

-10 %

14 %

12 %

10 %

8 %

6 %

12,17 %

11,83 %

11,65 %

0

-15 %

4 %

2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 Q1 2022 2022f 2023f 2023f

2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 Q1 2022

štandard A

štandard B – ľavá os

celková zmena – pravá os štandard A štandard B

celková miera neobsadenosti

Ponuka priemyselných a logistických priestorov (m 2 )

a miera neobsadenosti (%)

Ponuka priemyselných priestorov podľa regiónov (m 2 )

3 500 000

9 %

2 500 000

3 000 000

2 500 000

2 000 000

8 %

7 %

6 %

5 %

2 000 000

1 500 000

1 500 000

1 000 000

500 000

4 %

3 %

2 %

1 %

1 000 000

500 000

0

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

0 %

0

Bratislava

Košice Nitra Prešov Trenčín Trnava Žilina

Plocha priemyselných a logistických priestorov v m 2 (ľavá os)

Neobsadenosť v % (pravá os)

Existujúce

Rozostavané

Plánované

Najväčší logistickí a priemyselní developeri na trhu (m 2 )

1 000 000

900 000

800 000

700 000

600 000

500 000

400 000

300 000

200 000

100 000

0

CTP P3 Prologis CNIC

Corporation

Limited

GLP

AU Contera

Optronics

White

Star

PNK

MountPark

65%

kancelárskych priestorov na Slovensku v 1. Q/2022

bolo v štandarde A, zvyšných 35 % v štandarde B

Existujúce Rozostavané Plánované

ASB#231 BIZNIS A REALITY 13

BIZNIS

A REALITY

Rezidenčný projekt Zelené

dvory v Nitre

Nová rezidenčná štvrť vyrastá od roku 2018 v krajskom

meste Nitra v blízkosti mestskej časti Klokočina.

Po výstavbe piatich obytných budov A až E bude

v Zelených dvoroch spolu 289 bytov. Na pozemku sa

predtým nachádzalo neobhospodarované pole. Aktuálne

sa stavia štvrtý blok D. S výstavbou posledného bloku E

by chcel bratislavský developer R1 properties začať na

jeseň tohto roka. Jeho zámerom je vybudovať príjemnú

štvrť s dôrazom na kvalitu bývania a cenovú dostupnosť.

Projekt je zameraný na obytné jednotky, nenachádzajú

sa v ňom maloobchodné priestory. Nová štvrť si

vyžiadala výstavbu novej infraštruktúry – vybudované

sú kompletne nové cesty a parkoviská s napojením na

prístupovú komunikáciu. V súčasnosti sú vypredané

prvé tri bloky a vo štvrtom je predaj na úrovni

približne dvoch tretín. Budovy majú štyri nadzemné

podlažia s piatym ustúpeným, kde sa nachádzajú aj

veľkometrážne 4-izbové byty s terasou.

J. Oravkin kupuje

od Penty niekoľko

projektov

Jeden zo spoluzakladateľov skupiny

Penta Jozef Oravkin v rámci vyrovnania

svojho vlastníckeho podielu odkupuje

od skupiny zaujímavé nehnuteľnosti

v hlavnom meste. Ide o Sky Park

s Jurkovičovou teplárňou, Sky Park

Offices a rozostavanú štvrtú rezidenčnú

vežu a Sky Park Tower. Ďalej sú to

Digital Park I., II. a pozemky určené na

development v blízkosti Národnej banky

Slovenska v Bratislave. Oravkin založil

developerskú a investičnú firmu Alto

Real Estate. V investičnom portfóliu má

kancelárske budovy a retailové jednotky

obsluhujúce rezidenčné budovy aj

developerské projekty v príprave a vo

výstavbe. Hodnota aktív portfólia je vyše

400 miliónov eur.

ZELENÉ DVORY, NITRA

DEVELOPER

R1 properties

ARCHITEKTI

Šebo Lichý

POČET BYTOV 289

POČET PARKOVACÍCH MIEST 315

NÁKLADY cca 25 mil. €

Bytový dom Holubyho

v Košiciach

Na mierne svahovitej parcele na nároží

Rastislavovej a Holubyho ulice v mestskej

časti Košice-Juh má vyrásť bytový

dom. Obytná budova pozdĺž Holubyho

ulice má celkovo osem nadzemných

podlaží. Z toho šieste až ôsme podlažie

sú ustúpené a s terasami. Aj bytový

dom pozdĺž Rastislavovej ulice má osem

nadzemných podlaží, ustúpené sú však

siedme a ôsme, rovnako s terasami.

Na 1. a 2. podzemnom podlaží sú garážové

státia. Na 1. nadzemnom podlaží sa

nachádzajú komerčné priestory a vstupy

do jednotlivých častí bytového domu.

V dvorovej časti bude zeleň na vzrastlom

teréne. Na horných poschodiach sú

bytové a nebytové priestory na prechodné

ubytovanie.

BYTOVÝ DOM HOLUBYHO, KOŠICE

INVESTOR

JPC

POČET BYTOV 71

POČET PARKOVACÍCH 140

STÁTÍ

ZASTAVANÁ PLOCHA 1 139 m 2

KOMERČNÉ PRIESTORY 405 m 2

CELKOVÉ NÁKLADY

STAVBY

8,5 mil. €


Nová stavebná legislatíva má

platiť od apríla 2024

Parlament ju odsúhlasil v stredu 27. apríla s veľkým

množstvom zmien oproti pôvodnej podobe návrhu

zákona spolu so súvisiacou novelou kompetenčného

zákona. Vznikne centrálny Úrad pre územné plánovanie

a výstavbu SR. Navrhovaná účinnosť zákonov

o územnom plánovaní je od 1. apríla 2024. Potrebné

je však zaviesť nový informačný systém, pretože elektronizácia

je základom zákona o územnom plánovaní.

Doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích

dokumentácií zostanú zachované, doplní sa nový typ

dokumentácie – územný plán mikroregiónu. Primátor

Bratislavy Matúš Vallo upozornil, že dvom novým

zákonom chýba jasné ukotvenie vydávania záväzných

stanovísk mestom. Nová stavebná legislatíva ohrozuje

kontrolu mesta nad developerskými projektmi a rozvojom

Bratislavy.

Bratislave priniesli prvé tri

mesiace roka 2022 rast cien

Realitná spoločnosť Lexxus uviedla, že pokles

medzi prvým kvartálom tohto roka a posledným

kvartálom 2021 na trhu nájmov v Bratislave bol vyše

30 %. Na trhu je aktuálne menej než 2 600 bytov

určených na prenájom. Slabšia je aj ponuka

bytov v novostavbách, oproti minulému roku je

chudobnejšia o takmer 20 %. Cena nového bývania

sa naďalej zvyšuje. Priemerná cena voľných bytov

ku koncu prvého kvartálu tohto roka dosiahla

hodnotu 4 180 eur s DPH za m 2 . Realitná kancelária

eviduje zvýšenie ceny a nové pokrízové maximum.

Medzikvartálne sa cena zvýšila o 288 eur s DPH,

respektíve o cca 7,4 %. Priemerná cena voľných bytov

vzrástla vo všetkých bratislavských okresoch.

BYTOVÝ SÚBOR HRUBÉ LÚKY – AGÁTOVÁ, BRATISLAVA 6

Obr. 2 situácia

Finančníci kúpili

v Poľsku kancelársku

budovu

Finančná a investičná skupina WOOD

& Company sa rozhodla pre svoju prvú

realitnú akvizíciu u našich severných

susedov – kupuje kancelársku budovu

Astrum Business Park vo Varšave.

Jej realitná divízia má v portfóliu

napríklad akvizície destinačného

nákupného centra Aupark a Aupark

Tower v bratislavskej Petržalke. Podiel

v Auparku kúpila v máji 2021 od

spoločnosti Unibail-Rodamco-Westfield

za 450 miliónov eur. Kancelárska budova

Astrum Business Park sa nachádza na

križovatke dvoch hlavných mestských

tepien vo Varšave – Jeruzalemských

alejí a Łopuszańskej ulice. V blízkosti

je niekoľko autobusových zastávok

a železničná stanica, Letisko Frédérica

Chopina je vzdialené päť kilometrov.

Jej výstavbu dokončili v dvoch etapách,

v rokoch 2016 a 2018. Budova má

celkovú prenajímateľnú plochu viac ako

23-tisíc m 2 a je plne prenajatá.

Bytový súbor Hrubé Lúky – Agátová, Bratislava

V súbore Hrubé

Lúky má byť aj

Seniorcentrum

Za zámerom výstavby v mestskej časti

Bratislava-Dúbravka, ktorý sa posudzuje

v procese EIA v dvoch variantoch,

je developer Corwin. Chce postaviť

päť obytných blokov, z ktorých štyri

majú tvoriť bytové domy a jeden blok

je projektovaný ako Seniorcentrum.

Každý z objektov je vybavený recepciou

a potrebnými spoločnými priestormi.

Bytové objekty majú riešené hromadné

garáže v 2-podlažnom suteréne budov.

Seniorcentrum má v 2-podlažnom

suteréne navrhnuté garáže aj

sklady. V rámci bytového súboru je

navrhnutá materská škola s kapacitou

80 detí. Materská škola bude

2-podlažný samostatne stojaci objekt

v samostatnom areáli.


BIZNIS

A REALITY

V Bratislave bude päť

výškových hladín

Aktuálna urbanistická štúdia výškového zónovania

prináša pravidlá pre novú výstavbu, rovnako ako pre

stabilizované územia, ktoré podporia kompaktnú

zástavbu na území celej Bratislavy. Takýto typ zástavby

znamená, že vytvára súvislý celok, z ktorého nevyčnievajú

príliš nízke alebo vysoké budovy. Novonavrhovaných

päť výškových hladín mesta bude k dispozícii v aplikácii

na mestskom geoportáli. Štúdiu spracoval Metropolitný

inštitút Bratislavy (MIB) spolu s magistrátom. Výšková

zonácia bude predmetom metodických zmien a doplnkov

územného plánu mesta. V podobe princípov a zásad

budú do smernej časti zapracované odporúčané výškové

hladiny pre rozvojové územia, zásady dotvárania území

v jednotlivých hladinách a odporúčaná maximálna výška

a polohy lokálnych dominánt.

Taktovku nad

zámerom

kongresového centra

chce štát

K výstavbe budovy Národného

kultúrneho a kongresového centra

(NKKC) v Bratislave by mala viesť iná

cesta – verejná súťaž. Výsledky štúdie

realizovateľnosti aj možnosť vyčlenenia

sumy do 60 miliónov eur ako štátnej

pomoci sú minulosťou. Zámer sa vrátil

do bodu nula. Vláda na rokovaní

23. marca tohto roka zrušila uznesenie

vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD,

dnes Hlas) z februára 2020 k Návrhu

na uvoľnenie finančných prostriedkov

na projekt vybudovania NKKC v znení

uznesení z júna a septembra 2020.

Tlačový odbor rezortu financií napísal

v stanovisku, že minister financií Igor

Matovič (OĽaNO) avizoval tento krok

už v decembri 2021. Doterajší postup

pri plánovaní NKKC totiž považuje za

pochybný a netransparentný.

Ukrajinci uprednostňujú

krátkodobé prenájmy bytov

Príchod ukrajinských vojnových utečencov na

Slovensko v dôsledku vojnovej agresie Ruska

rozhýbal trh s prenájmami najmä vo veľkých

mestách. Pre geografickú blízkosť k Ukrajine

utečenci preferujú bývanie vo všetkých väčších

sídlach na východe republiky. Dôvodmi sú najmä

pracovné príležitosti a lepší prístup k zdravotnej

starostlivosti. Podľa viceprezidentky Národnej

asociácie realitných kancelárií SR Lucie Talianovej

väčšina Ukrajincov cestuje z Košíc ďalej do západnej

Európy. Ukrajinci uprednostňujú krátkodobý

prenájom s dĺžkou štyri mesiace a možnosťou

predĺženia. Nehnuteľnosti si prenajímajú,

v minimálnej miere si ich kupujú do vlastníctva.

V bývalom internáte

v Bratislave-Záhorskej

Bystrici bude nájomné

bývanie

Premenu internátu bývalého Stredného

odborného učilišťa energetického

v mestskej časti Záhorská Bystrica

na nájomný bytový dom avizovalo

mesto Bratislava v máji na sociálnej

sieti. Do mestského fondu pribudne

90 nových bytov. Ateliér studeny

architekti navrhuje zmeny dispozičného

riešenia budovy tak, aby vzniklo kvalitné

prostredie pre nájomné bývanie

s primeraným zázemím. To znamená

okrem iného napríklad vybudovanie

dostatočného počtu parkovacích miest

či doplnenie stromoradia.


Obytný komplex City Center

Residence v Lučenci

V širšom centre okresného mesta Lučenec s takmer

30-tisíc obyvateľmi sa pripravuje výstavba komplexu až

siedmich solitérnych bytových domov na ulici Martina

Rázusa na mieste asanovaných bytových domov. V súčasnosti

je tam náletová zeleň. V zámere uverejnenom pre

posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa uvádza,

že výstavbou sa zvýšia ubytovacie kapacity v meste.

Riešenie ponúka kvalitné štartovacie bývanie zamerané

na mladých ľudí s potenciálom budovania komunity.

Štyri plánované budovy majú päť nadzemných podlaží.

Komplex je doplnený technologickými a doplnkovými

priestormi a zeleňou na teréne. Okrem nej má byť v komplexe

aj detské ihrisko a lavičky.

Bytový dom na

Mukačevskej ulici

v Prešove

Na mieste zhoreniska 13-poschodového

bytového domu z decembra 2019 má

vyrásť obytná budova. Projekt pre tých

bývalých obyvateľov, ktorí sa chcú vrátiť,

je v štádiu návrhu na vydanie územného

rozhodnutia. Návrh bol doručený na

stavebný úrad začiatkom apríla tohto

roka. Prešovský mestský úrad vydal

kladné stanovisko k zámeru výstavby

nového bytového domu prezentovaného

v spracovanej štúdii ešte v októbri 2021.

V riešení 8-podlažného bytového domu

je navrhnutých 15 bytov na piatich

horných podlažiach s potrebnými parkovacími

miestami na troch dolných podlažiach.

Tragédia výbuchu plynu pripravila

o život osem ľudí a desiatky ďalších

o strechu nad hlavou. Majitelia bytov už

majú vyhotovenú pamätnú tabuľu.

BYTOVÝ DOM NA MUKAČEVSKEJ ULICI,

PREŠOV

INVESTORI skupina obyvateľov

zbúraného bytového

domu

ARCHITEKT

POČET BYTOV 15

Tristán Studio

OBYTNÝ KOMPLEX CITY center RESIDENCE, LUČENEC

DEVELOPER

AVG

ZASTAVANÁ PLOCHA 1 365 m 2

POČET BYTOV 115

POČET PARKOVACÍCH STÁTÍ 111

NÁKLADY 5,5 mil. €

Obytný súbor

Hroznový sad v Rači

V mierne svahovitom teréne mestskej

časti Bratislava-Rača plánuje developer

postaviť osem bytových domov a vytvoriť

zázemie na voľný čas v podobe komunitných,

relaxačných a športových priestorov.

V zámere pre proces EIA uvádza

štyri polyfunkčné bodové bytové domy,

ktoré svojím usporiadaním medzi sebou

vytvárajú oddychovú zónu. V druhom

celku sú štyri malopodlažné bodové

bytové domy. V komunitnom priestore

je vyhliadka nad dažďovou záhradou,

malé námestie, ale aj oddychové plató.

Spoločným znakom celkov je vytvorenie

bývania so silným vzťahom k verejnému

priestoru a kontaktom so zeleňou.

OBYTNÝ SÚBOR HROZNOVÝ SAD,

BRATISLAVA

INVESTOR

Hroznový sad

ARCHITEKTi

Morocz Tacovský

POČET BYTOV 228

ZASTAVANÁ PLOCHA 5 698,05 m 2

OBYTNÉHO SÚBORU

PREDPOKLADANÁ

REALIZÁCIA

Predpokladané

náklady

1. Q/2023 –

4. Q/2025

cca 40 mil. €


Viac sa dozviete na www.geze.sk

STAVAJME SPOLU

BLIŽŠIE K PRÍRODE

Vybrali sme si cestu zodpovednosti. Sami však nestačíme.

Uhlíkovú stopu vieme ďalej znižovať už len s vašou pomocou.

Investovali sme milióny eur do moderných technológií,

výskumu a testovania kvality. Vďaka tomu vyrábame špičkové

zmesové cementy s výrazne nižšou stopou emisií CO2. Cement

predávame najmä lokálne, bez potreby dlhej prepravy.

Prosíme vás o pomoc. Rozhodujte sa pri výbere stavebných

materiálov zodpovedne.

Infraštruktúru

treba dotiahnuť

do konca

TEXT: MONIKA

VOLEKOVÁ, FOTO:

MIRO POCHYBA,

VI GROUP

RICHARD DUŠKA,

JURAJ DUŠKA

Bratislavská VI GROUP

je na trhu od roku 2005

a v portfóliu má vyše

20 rezidenčných realizácií,

najmä na Slovensku.


↖ Richard a Juraj

Duškovci v rodných

bratislavských

Vajnoroch.

↗ Polyfunkčný

projekt Matadorka

v Bratislave-Petržalke.

↗↗ Rezidenčný

projekt Vila Ľadová

v Bratislave-Novom

Meste.

O územnom pláne, cenách bytov aj

stave verejných budov sme sa rozprávali

s bratmi architektmi, ktorí

vedú túto ambicióznu firmu.

Od vzniku firmy sa udiala

finančná kríza, pandémia

koronavírusu, v súčasnosti sa

svet pasuje s dôsledkami vojny

na Ukrajine. Prečo ste vstúpili

do developerských vôd?

Juraj Duška: Rok 2005 je len

číslo, keď sme založili prvú firmu.

Obaja sme architekti. Pred rokom

2005 sme robili veľa projekčnej

práce pre developerov. V roku

2005 sme sa rozhodli, že skúsime

zrealizovať vlastnú výstavbu. Videli

sme, že ľudia, ktorí stavajú byty,

sú podobní ako my. Majú peniaze

a investujú ich. To nás inšpirovalo

a takto sa začal náš príbeh.

Richard Duška: Pekne si to

povedal.

Ste rodinná firma a mnoho

takýchto firiem na Slovensku

rieši odovzdanie podniku

nástupcom. Zaoberáte sa tým

perspektívne?

J. Duška: Musím povedať, že sme

vyrástli prakticky z ničoho. Celú

firmu budujeme krok za krokom,

postavíme projekt a vložíme financie

do ďalšieho projektu. Postupne

robíme väčšie projekty. Máme už

toľko interných ľudí, že sa inštitucionalizujeme.

Máme finančného

riaditeľa, projektových manažérov

a rôzne pozície, na ktoré sme pred

10 rokmi neboli zvyknutí. Pokiaľ

ide o priamych nástupcov, Rišo má

sedem detí a ja štyri. Štruktúra

firmy je dobre nastavená, môže

fungovať samostatne. V Prahe, kam

chodíme raz za 2 až 3 týždne, máme

vlastné vedenie firmy a pobočka

funguje veľmi dobre.

Ako architekti,

ktorí tvorili ÚP,

vedeli tak presne,

aký pomer treba

na občiansku

vybavenosť a aký

na bývanie?

R. Duška: Začínali sme dvaja.

Dnes sme veľký kolektív, máme

pobočky v Česku, v Poľsku a stále

fungujeme aj na Ukrajine. Najprv

sme mali firmu v mojom rodinnom

dome, potom v rodičovskom dome.

Neskôr sme kúpili budovu na

Roľníckej ulici v mestskej časti

Bratislava-Vajnory, odkiaľ pochádzame,

a prestavali sme ju pre

potreby firmy. Bývame a pracujeme

vo Vajnoroch. Zákazníci a obchodní

partneri sem za nami chodia, hoci

je to na okraji Bratislavy.

V ktorom segmente nehnuteľností

ste „doma“?

J. Duška: Vieme a chceme do

budúcnosti robiť rezidenčný

development, ale realizujeme aj

menšie administratívne projekty

a občiansku vybavenosť.

Vajnory sú mestská časť na

okraji Bratislavy. Ako vidíte

ďalší rozvoj takýchto mestských

častí? Podobný je aj Devín.

J. Duška: Každé zdravé mesto

musí mať prirodzený rozvoj. Bratislava

by sa mala v rámci urbanizmu

zahusťovať kvalitnou výstavbou

a nie vytláčať ľudí mimo hranice

mesta. Ako developeri a architekti

sa snažíme projekt napojiť na

cyklotrasy a mestskú hromadnú

dopravu. Dlhé roky zlyháva mesto,

ktoré si nevie nastaviť politiku

mestskej hromadnej a prímestskej

dopravy, ale ani budovať nové

dopravné napojenia, kanalizáciu

a inú mestskú infraštruktúru. Nie

je možné prenášať všetko bremeno

na developera. Nestačí namaľovať

čiaru na asfalt a povedať, že toto je

cyklotrasa.

ASB#231 Infraštruktúru treba dotiahnuť do konca 21

Z môjho pohľadu by sa mali zmeny

a doplnky robiť častejšie, na

polročnej báze. Do úvahy by prichádzal

aj nový územný plán, kde

by sa voľnejšie a nanovo nastavili

funkcie. Mesto má pripravených

mnoho analýz – o brownfieldoch,

o nájomnom bývaní. Ale všetko trvá

veľmi dlho.

Čo by mohlo procesy urýchliť?

J. Duška: Urýchliť proces výstavby

by zásadne pomohla zmena legislatívy.

Stavebný zákon je úzko spätý

s územným plánovaním. Príprava

zmien a doplnkov je dnes veľmi

byrokratická. Zmena komerčnej

budovy na rezidenčnú plus hlasovanie

o tejto zmene v zastupiteľstve,

to všetko trvá cca 2 až 8 rokov. To

je veľmi dlhý čas. Druhou vecou

je ochota politikov pozerať sa

rozdielne na potreby developmentu

a územného rozvoja.

Dostali ste ponuku navrhnúť

a postaviť občiansku budovu?

J. Duška: V minulosti sme externe

projektovali škôlky a administratívu.

V súčasnosti sa však celý ateliér

sústreďuje len na projekciu našich

vlastných projektov.

R.Duška: Prenajímame si aj externých

architektov, aby nám pomohli

s niektorými projektmi.

Ste spokojní s tým, akým

tempom sa mení územný plán

Bratislavy?

J. Duška: Územný plán (ÚP) je

absolútne neflexibilný. Posledné

zmeny a doplnky, ktoré reálne

riešili podiel bývania alebo funkčné

celky, boli v roku 2012. Odvtedy

nedošlo k zásadným zmenám v ÚP.

Nereflektuje aktuálne potreby,

je naplánovaných priveľa plôch

na kancelárie a nákupné centrá

a primálo plôch na bývanie.

R. Duška: Nejde len o zmenu

pomeru občianskej vybavenosti

a bývania. Keď bratislavský ÚP porovnáme

s tým pražským, pražský

striktne neurčuje koeficienty alebo

pomery jednotlivých funkcií. Môže

to byť voľnejšie. Treba si položiť

otázku: Ako architekti, ktorí tvorili

ÚP, vedeli tak presne, aký pomer

treba na občiansku vybavenosť

a aký na bývanie?

Debatujete o tom s magistrátom?

J. Duška: Samozrejme, rozhovory

sú na pravidelnej báze.

R. Duška: Magistrát si uvedomuje

tento problém.

V ASB 4/2022 sme uverejnili

rozhovor s poradcom primátora

Jurajom Šujanom, v ktorom

sa vyjadril k územnému

plánovaniu aj k návrhom novej

stavebnej legislatívy.

J. Duška: Pána Šujana dobre

poznáme. Komunikujeme spolu

o rozvoji mesta, napríklad keď

pripravujeme nový development.

Pán Šujan je rozumný človek,

chápe súvislosti, len to celé naráža

na hľadiská legislatívy a času.

Slovensko má deficit vo verejných

budovách, a to nielen pre

potreby štátnych a samosprávnych

úradov. Ide aj o súdy,

školy a domy kultúry. Nastal

čas stavať takéto budovy alebo

radšej rekonštruovať?

J. Duška: Na pôde Slovenskej

komory architektov často riešime

tému verejných budov. Ľudia vidia,

v akom stave sú štátne budovy,

ako keby boli finančne poddimenzované.

Chýba aj koncepcia

rekonštrukcií a novostavieb.

A tu komora dosť tlačí na to, aby

sa robili verejné súťaže. Z nich

vznikne prevádzkovo-architektonicky

kvalitný návrh. Sú tu

prvé lastovičky ako nemocnica

v Martine, kde prebehla architektonická

súťaž a návrh bol kvalitný.

Na Slovensku málo rekonštruujeme.

Stav verejných budov je

neuspokojivý, sú zanedbané. Ťažko

povedať presne, prečo je to tak.

R. Duška: V Zuberci sme postavili

apartmánový dom a kúpili

↖↑ Bratská „pasovačka“

za stolom

v Parku pod lipami

vo Vajnoroch.

↖ Polyfunkčný

projekt Rendez

v Bratislave-Rači.


Richard a Juraj Duškovci

pozemky, kde chceme postaviť

hotel. Nedávno sme ukončili architektonickú

súťaž na tento hotel.

Chceme sami robiť súťaže a takto

posúvať architektúru ďalej. Trh je

u nás primalý na to, aby ste sa špecializovali

len na občianske stavby

a žili z toho.

Ktoré občianske stavby sa vám

páčia?

R. a J. Duška: Súkromná základná

škola Guliver v Banskej Štiavnici,

ktorá získala ocenenie CE ZA AR

v roku 2021.

R. Duška: Je to inšpiratívna stavba.

Ale v prípade väčšiny škôl ide o dostavbu

školského bloku v „starom“

štýle. Pochybujem, že ľudia, ktorí

zadávajú výstavbu novej školy, majú

potrebu priniesť do územia niečo

hodnotnejšie pre mesto i pre ľudí.

J. Duška: V súčasnosti sa všetko

upravuje a „dolepuje“. Politici

akoby nemali chuť priniesť kvalitnú

budovu, hoci aj drahšiu. Navyše,

v Bratislave a na Slovensku vôbec

chýba veľkosť. Mal sa urobiť dopravný

projekt TEN-T17 v hlavnom

meste, namiesto toho sa nakúpili

električky.

R. Duška: Stačí ísť do Prahy

a vidíte, aké sú tam veľké infraštruktúrne

projekty, napríklad

tunely a mosty. Bratislava je veľmi

chudobná na takéto koncepčné

diela. Máme pocit, že peniaze sú,

ale nie je ochota realizovať to.

Prečo nemáme stále tunel cez Malé

Karpaty pri Bratislave? V porovnaní

s inými hlavnými mestami Európy

je to malý projekt.

Obaja vyštudovali Fakultu architektúry

Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Spoločnosť VI GROUP založili v roku 2005.

Starší Richard je predseda predstavenstva

a mladší Juraj je jeho členom. Firma získala

ocenenie od Európskej asociácie pre vonkajšie

tepelné izolačné kompozitné systémy za projekt

Matadorka v roku 2021. Bratia Duškovci si cenia

polyfunkčný bytový projekt Matadorka v Bratislave

s 29-podlažnou obytnou vežou, rezidenčný

projekt Vila Ľadová či aktuálny komplex troch

polyfunkčných budov – projekt RNDZ.

J. Duška: Ako je možné, že Košice

a Bratislava nie sú za takmer

30 rokov prepojené diaľnicou?

To nie je vyplakávanie, to je fakt.

Existujú úseky, ktoré nie sú rozostavané.

To ilustruje nespôsobilosť

štátneho aparátu budovať veľké

infraštruktúrne projekty v doprave

a v zdravotníctve.

Vráťme sa k rezidenčným projektom.

V Bratislave ste aktívni

v zóne Matador v Petržalke. Čím

vás oslovilo územie, kde bol

v časoch socializmu významný

chemický podnik Matador?

J. Duška: V zóne sme začali pôsobiť

od roku 2015 na Úderníckej ulici

cez projekty Septimo I a Septimo II.

V súčasnosti staviame Septimo

Offices. Mali sme trošku obavy, ako

kupujúci príjmu túto novú lokalitu,

ale prijali ju výborne. Samotná zóna

má svoj potenciál vrátane veľmi

dobrého dopravného napojenia

vlakom a dostupnosťou do centra.

Postavili sme aj polyfunkčný

objekt Matadorka a sú tam aj iné

pozemky, kde plánujeme nové

projekty. Počíta sa aj s urbanizáciou

brownfieldu bývalého závodu na

pozemkoch spoločnosti P.G.A.

V zóne Matador bude viacero

nových projektov. Ako architekti,

ktorí ich pripravujeme, sa poznáme

a musíme komunikovať tak, aby

vznikla kvalitná nová lokalita.

V Matadorke máte súkromnú

škôlku.

J. Duška: Dohodli sme sa

s mestskou časťou Petržalka, že

takto prispejeme k občianskej

vybavenosti. Každý projekt sa

snažíme odkomunikovať mestskej

časti a magistrátu. Ako developeri

v zóne Matador spolu hovoríme,

ale nedelíme si, kto postaví akú

funkciu. Skôr sa koordinujeme

v téme vzniku mestského priestoru.

V Bratislave je veľký dopyt

po nových bytoch, ktorý je

neuspokojený. Zároveň sa

hovorí o zníženej dostupnosti

bývania. Ceny bytov stúpajú.

Ako vnímate túto situáciu

z pohľadu developera?

R. Duška: Čím je vyššia cena za

m 2 , tým viac sa znižuje dostupnosť

bývania. Prvá otázka je, akým

tempom budú stúpať platy pri

zvyšujúcej sa inflácii. Druhá otázka

je, kde je cenová hranica, za ktorú

už ľudia nepôjdu. Úplne iným problémom

je, že mesto povoľuje málo

bytov, aj to zvyšuje ich cenu. Pred

piatimi rokmi boli na Kolibe byty

s cenou 3,5-tisíc eur za m 2 , vtedy

sme si hovorili, že to je šialené.

Dnes sa však v niektorých projektoch

blížime alebo prekračujeme

hranicu 4-tisíc eur za m 2 .

J. Duška: Dostupnosť bývania

v Bratislave a celkovo na Slovensku

je veľmi nízka. Developeri by stavali

viac bytov, ale zlyháva povoľovací

proces, nie stavebné kapacity. Povoľovanie

stavieb by sa malo vrátiť

štátu, nemali by rozhodovať politici,

ktorí sa menia každé 4 roky.

Nedvíhajú ceny bytov aj investičné

nákupy?

R. Duška: Staviame jeden rezidenčný

projekt v Lodži a máme

dojem, že v Poľsku schvaľujú výstavbu

rýchlejšie a ceny tak rýchlo

nestúpajú. Zároveň treba povedať,

že sa zvýšili náklady na výstavbu.

Naša marža od roku 2005 klesá.

Developerský poplatok je 35 eur za

m 2 nadzemnej plochy, aj ten nám

odkrajuje zo zisku.

J. Duška: V projekte máme

viazané peniaze aj 8 rokov. Keby

sme ho vedeli zrealizovať za kratšie

obdobie, byty by boli lacnejšie.

Ak by boli zákony jednoznačnejšie,

takisto by sa skrátil proces prípravy

rezidenčných projektov. Všetky

náklady nie je možné premietnuť

do ceny nového bytu.

V rozhovore ste povedali, že

máte zamestnancov na Ukrajine.

Od konca februára je tam

však vojna. Prečo sa angažujete

na tomto trhu?

R. Duška: Mysleli sme si, že nastal

správny čas investovať na Ukrajine,

a v tom čase na vojnu nikto nepomyslel.

Máme tam stále svojich

zamestnancov. Budovy, ktoré sme

kúpili v hlavnom meste Kyjeve,

stoja. Musíme však počkať na vývoj

situácie.

J. Duška: Počítali sme s tým, že

Ukrajina sa bude približovať k Európskej

únii. Chceli sme byť pripravení

na to, keď budú zahraničné

banky poskytovať hypotekárne

úvery a projektové financovania

novým projektom. Plánovali sme, že

na Ukrajinu prinesieme stredoeurópske

developerské štandardy. ■

ASB#231 Infraštruktúru treba dotiahnuť do konca 23

RozhovoR

s geneRálnym

Riaditeľom

metRostav slovakia

ing. Pátkom

o PRítomnosti

a budúcnosti fiRmy

RobeRt Pátek

predseda predstavenstva

a generálny riaditeľ

METROSTAV Slovakia

Cieľom spoločnosti

METROSTAV Slovakia bolo

upevniť si pozíciu na stavebnom

trhu a dobudovať silný

tím. V akom štádiu sa práve

nachádzate? Budete ešte

pokračovať v nastúpenom

procese?

S potešením môžem konštatovať,

že sa nám darí plniť základný cieľ,

ktorým je rast našej spoločnosti.

V tomto roku veľmi pravdepodobne

dosiahneme takmer

dvojnásobok výkonov oproti predchádzajúcemu

roku. Na druhej

strane rastieme vo veľmi zložitom

období a stavebníctvo ovplyvňujú

nepredvídateľné série udalostí.

Nebojím sa použiť slovné spojenie

„stavebníctvo sa nachádza

v kríze“. Sektor sa ešte nestihol vyrovnať

s pandémiou a v súvislosti

s vojnou na Ukrajine prišla druhá

čierna labuť v podobe prerušených

dodávateľských reťazcov. Komoditný

trh sa zrútil, čo nám zásadným

spôsobom komplikuje plnenie

kontraktov a má negatívny dosah

aj na naše marže. Celkovo sa

zhoršili vyhliadky celého sektora

pozemného staviteľstva a následkom

je viacero pozastavených či

úplne zrušených projektov.

Napriek momentálne negatívnemu

sentimentu v stavebníctve

pokračujeme v plnení našej dlhodobej

stratégie stať sa na Slovensku

jednotkou v segmente pozemných

stavieb. Tento cieľ sa nám aj pri

neľahkej situácii darí postupne

napĺňať. Zaistiť rast spoločnosti

nie je možné bez kvalitných

a kvalifikovaných ľudí. Práve ich

aktuálny nedostatok spôsobuje, že

rastieme o niečo pomalšie, ako by

sme si želali. Momentálne máme

otvorených viac ako 30 rôznych

pozícií vrátane manažérskych. Náš

rast ponúka jedinečné príležitosti

na budovanie kariéry a minulý

rok sme u nás privítali viac ako

50 nových kolegov. Sme veľmi radi,

že sa nám darí udržiavať stabilné

projektové tímy, ku ktorým pribúdajú

noví kolegovia.

Medzi veľké témy súčasnosti,

ktoré sa určite týkajú aj stavebného

sektora, patria ochrana

životného prostredia, trvalá

udržateľnosť a spoločenská

zodpovednosť. Ako sa bude

METROSTAV Slovakia pod

vaším vedením stavať k týmto

témam?

Prirodzene, aj pre nás je ochrana

životného prostredia veľmi dôležitou

hodnotovou témou. V Metrostave

si zakladáme na spoločenskej

zodpovednosti a tieto ciele chceme

napĺňať hlavne v rámci našej

divízie developerských projektov.

Pri návrhu nových projektov

pracujeme veľmi zodpovedne s ich

dosahom na životné prostredie. Aj

naďalej plánujeme pokračovať vo

využívaní brownfieldu (rovnako ako

v našich developerských projektoch

Kopčianka a Popradská). Naším

zámerom je umožniť nové využitie

pozemkov, ktoré už neslúžia svojmu

pôvodnému účelu. Vlastné projekty

disponujú napríklad zelenými strechami

a dostatočným množstvom

nabíjacích staníc pre elektromobily.

V tomto trende budeme určite

pokračovať. Podobne nazeráme aj

na nové možnosti hospodárenia

s energiami. Výsledkom je súbor

opatrení súvisiacich s nakladaním

s odpadovými vodami, výrobou

elektrickej energie z obnoviteľných

zdrojov a súčasne zaoberanie sa

i alternatívnymi spôsobmi vykurovania.

Cieľom je čo najviac sa

priblížiť k pasívnym domom, ktorý

bude vyžadovať aj pripravovaná

legislatíva.

V súlade s trendmi a legislatívou

plánujeme merať uhlíkovú stopu

vlastného stavebného procesu.

Na ktorých z väčších, aktuálne

realizovaných stavbách

sa podieľa spoločnosť

METROSTAV Slovakia? O aké

ďalšie zákazky sa uchádzate

alebo to máte v pláne?

Medzi naše najväčšie projekty

patria projekty z našej vlastnej

dielne. V priestoroch závodu

Matador realizujeme bratislavský

rezidenčný projekt Kopčianka

a v Košiciach v obľúbenej lokalite

staviame obytný súbor Popradská.

Z bytových projektov by som rád

spomenul realizáciu obytného

súboru Slnečnice. Významne sa

angažujeme aj v objektoch na

výrobu a logistiku, ako sú napríklad

Squarebizz Bory alebo projekty pre

spoločnosti SIKO a Ptáček. Okrem

týchto projektov som veľmi rád, že

máme v portfóliu aj rekonštrukcie.

Momentálne sa podieľame na

rekonštrukcii jedného z najstarších

bratislavských divadiel – divadla

Aréna. Pochopiteľne máme mnoho

ďalších zaujímavých projektov vo

fáze súťaží.

Aké sú vaše ďalšie hlavné ciele

a priority, čo sa týka najbližšieho

smerovania firmy?

Naším hlavným cieľom, na ktorom

dlhodobo pracujeme, je byť jednotkou

v segmente pozemných stavieb

na Slovensku. Usilujeme sa o to,

aby sme budovali zdravú a stabilnú

spoločnosť, ktorá je postavená na

pevných základoch so zázemím

významného materského koncernu.

Zákazníkom vieme poskytnúť istotu

v kvalitne a profesionálne odvedenej

práci.

Veľmi nám záleží aj na vývoji

a budúcnosti stavebného trhu na

Slovensku. Na tieto účely výrazne

rozširujeme spoluprácu s vysokými

školami a odbornou verejnosťou.

Našou spoločnou snahou je

prepájať akademické prostredie

so stavebnou praxou. Univerzitám

umožníme skvalitniť poskytované

vzdelanie priamym prepojením

s praxou, študentom pomôžeme

nabrať praktické skúsenosti

a pre nás sa do budúcna vytvára

priestor nájsť si nových kolegov. ■

ASB#231 ReklAmný text metROStAV SlOVAkiA 24

Digitalizácia správy

bytových Domov –

nepreDstaviteľné sa

stáva realitou.

Bytové schôdze

online Bez

zBytočných

formalít

Zabudnite na neefektívne

bytové schôdze

s nízkou účasťou a zložitou

administratívou. Zmeniť to

chce startup resitech, ktorý

prináša digitálnu transformáciu

do bytových domov. Sľubuje

efektívnejšiu komunikáciu pre

všetkých správcov, vlastníkov

bytov aj developerov. Táto

slovenská platforma zožala

úspech už aj v Dubaji.

Domové schôdze sú často časovo

a organizačne náročné. Ak ešte

k tomu tieto schôdze neprinášajú

svoje výsledky, ľudia sú z nich

znechutení a riešenie domových

otázok sa naťahuje aj mesiace.

JeDnoDuchšia komunikácia

aJ elektronické hlasovanie

Základnú filozofiu platformy objasňuje

CEO resitech-u Tomáš Paciga:

„Správcovi uľahčuje agendu,

obyvatelia bytového domu majú

zas všetky informácie na jednom

mieste.“ Správcovský nástroj je

určený nielen pre vlastníkov bytov,

ale aj pre developerov, správcovské

spoločnosti i SVB. resitech digitalizuje

procesy pri správe bytových

domov, a tak zefektívňuje komunikáciu

aj administratívu.

Digitalizácia, ktorá ušetrí

čas správcom a pomôže

Developerom

Elektronické hlasovanie, hlásenie

odstávok, obmedzení, digitálna

nástenka či nahlasovanie porúch.

To je len niekoľko z benefitov,

ktoré uľahčia prácu správcom

bytových domov v novej aplikácii

od resitechu.

Ľahšie osloviť nových zákazníkov

pomôže aj developerom. „Vyvinúť

funkčnú platformu stojí mnohých

developerov čas aj peniaze. Ušetriť

vďaka našej platforme môžu obe

strany, a to za zlomok ceny,“ vysvetlil

jej výhody T. Paciga. Plusom

je aj lepší kontakt so zákazníkom,

s ktorým sme neustále v spojení

bez osobného kontaktu, kedykoľvek

a kdekoľvek.

všetky informácie na JeDnom

mieste aJ pre vlastníkov bytov

Nič netreba inštalovať. Všetky

informácie o bytovom dome budú

prehľadne na jednom mieste.

Vďaka dômyselnej archivácii dokumentov

a informácií sa nestratí

žiaden mail ani dôležitý dokument.

Rovnako tak sa podporuje bežná

komunikácia oznamov v susedskej

komunite.

zameranie sa na riešenie

konkrétnych tém

Vďaka digitalizácii správy bytových

domov bude umožnené aj elektronické

hlasovanie. Tvorcovia aplikácie

deklarujú nielen vyššiu účasť,

ale aj právoplatnosť hlasovania.

Prostredníctvom aplikácie resitech

sa účasť na hlasovaní výrazne

zvyšuje. Podiel účasti v elektronickom

hlasovaní v niektorých

prípadoch dosahuje až 90 %.

Výhody elektronického hlasovania

sú nesporné. „Riešia sa konkrétne

problémy v bytových domoch,“

tvrdí Paciga. Systém navyše automaticky

vyhodnotí výsledky hlasovania

v .pdf súbore, ktorý stačí už

len priložiť k zápisnici a legislatívne

podmienky pre platnosť hlasovania

sú splnené. Pri elektronickom

hlasovaní navyše odpadá povinnosť

manuálneho vyhodnocovania hlasovania

a výsledky sú k dispozícii

okamžite.

prehľaDné a rýchlo

Dostupné informácie

Pre tých, ktorí nemajú smartfón,

je k dispozícií dotykový interaktívny

panel priamo v priestoroch

ich bytového domu. Nahradí

nielen klasickú nástenku, ale

vlastníci bytov tu nájdu na

jednom mieste aj všetky aktuálne

a komplexné informácie o ich

bytovom dome. Výhodou je, že

aplikáciu si viete vyskúšať na

prvý mesiac zadarmo. ■

Viac informácií nájdete na

www.resitech.sk.

ASB#231 ReklAmný text ReSitech 25

ACHILLOVOU

PÄTOU SLOVENSKA

SÚ VEREJNÉ

BUDOVY

Text: Katarína

Šebejová,

Tabuľky: ŠÚ SR,

Envirofond,

ÚV SR

Utečenci hľadajúci na

Slovensku útočisko

pre vojnu na Ukrajine

deň čo deň preverujú

verejné služby. Školstvo,

zdravotnú a sociálnu

starostlivosť. Nachádzajú

obmedzené kapacity,

a tie tu máme už dlhšie.

ASB#231 Fokus 26

Vstup do Európskej únie (EÚ)

v máji 2004 a následná finančná

podpora z európskych inštitúcií

dali Slovensku šancu na vytvorenie

nových verejných služieb.

2,8

milióna eur zazmluvnila Rača zo

zdrojov REACT-EU na základnú školu,

čo je historicky najvyššia investícia

Kvalitných, s modernými technológiami.

Hoci sa ekonomike aj

darilo, už pred pandémiou sme

často počuli odpoveď „nemáme

miesto“. V krízových situáciách na

poskytovateľa nehľadíme. A tak

platíme. Za miesto v súkromných

jasliach, škôlke aj škole, za lekára,

sociálnu službu či lepšiu izbu

v nemocniciach, ktorých budovy sú

postrachom. Bratislavské Kramáre

či niekdajšia Štátna nemocnica na

Mickiewiczovej odstrašujú naozaj

dôkladne. Prečo ešte nie sú aspoň

obnovené? A kedy budú aj u nás

nemocnice a školy nové?

Občianske budovy sú v zlom

stave a málo efektívne

Do roku 1989 patrili verejné budovy

štátu. Potom časť delimitoval na

samosprávu, teda na obce a vyššie

územné celky, a niektoré prešli

aj do súkromného vlastníctva.

V rokoch 1994 až 2003 štát a samosprávy

vlastnili 15 435 nebytových

budov s obostavaným objemom

bezmála 114,7 milióna m 3 . Z neho

štvrtinu mali základné školy s podielom

na počte budov len 16,3 %.

Všetky školské budovy už tvorili

45 % a polovicu z obostavaného

objemu. Na zdravotnícke, administratívne

a ubytovacie pripadlo

30 %. Samospráve na starostlivosť

o budovy chýbajú odborníci aj

peniaze. Nemá profesionálnych

správcov, fondy opráv ani stratégie

využitia a rieši hlavne havárie.

Práve pre zlý stav budov a, naopak,

náročnejšie parametre na vnútorné

prostredie potrebujú nemocnice,

ale aj školy, najmä základné

a školské zariadenia, najviac tepla

na vykurovanie a prípravu teplej

vody. Ich prevádzka je drahá.

Verejný sektor má majetok

opravovať, nie predávať

Štát vlastní sám alebo cez rôzne

organizácie takmer 10-tisíc stavieb,

bytov a iných priestorov. Nevie,

v akom sú stave, a chce ďalšie.

Ministerstvo spravodlivosti sa

sťahovalo do budovy bývalého

Výskumného ústavu zváračského

a má na ňu predkupné právo za 20

miliónov eur. Štát ju však predal

ako nepotrebnú zhruba za 20

miliónov slovenských korún v roku

2002. Zbavil sa aj niektorých jaslí

či škôlok a dnes by sa zišli. Jeden

takýto areál na Teplickej ulici

vlastní rezort vnútra a využíva ho

ako Centrum podpory. Pár rokov

bol prázdny, keď okresný úrad

odsťahoval odbor školstva. Ďalší je

na Pivonkovej a v ňom sídli Migračný

úrad. Samospráva by ich rada

získala skôr, než budú na predaj.

To je úplne posledný krok, lebo primárne

je zabezpečenie verejných

služieb.

Práve obnova verejných budov je

zmysluplná. Šetrí financie a tie sú

potom použiteľné na iné ciele, preto

majú mať investície do obnovy

v rozpočtoch samospráv prioritu.

Pri obnove sa dajú efektívne zvýšiť

kapacity služieb v budove alebo po

zmene účelu môžu vzniknúť nové.

Obnovou budov plní Slovensko aj

globálne ciele v úspore energie.

Na nové verejné budovy

chýbajú pozemky aj peniaze

Podľa Štatistického úradu SR sa

v rokoch 2016 až 2021 postavilo

spolu 2 800 nových nebytových

budov a 896 obnovilo. Súkromných

aj verejných. Nových je síce viac,

no vo verejnom sektore sú financie

obmedzené a potreby rôznorodé.

Mestská časť Bratislava-Nové

Mesto uvažuje o novej materskej

škole na Kramároch. Súkromný

pozemok by kúpila odhadom za

1,4 milióna eur z úveru. Ten bude

splácať a hradila by aj projekt

a výstavbu verejnej škôlky, ktorá

príjmy nemá, takže investícia sa

z nich nevráti. Pritom má vysoký

investičný dlh. Novej tržnici na

Trnavskom mýte dala na neefektívnu

prevádzku za 5 rokov až

milión eur. Technický audit v roku

2018 odhadol investície do rekonštrukcie

na 11 miliónov eur. Pre

kancelársku budovu na Hálkovej

potrebuje ďalších 1,4 milióna eur

a na obnovu sídla úradu na Junáckej

ulici až 9 miliónov eur. Úvery

nikdy nečerpala. V banke je pritom

obec zvláštny klient. S majetkom

na predaj či záloh má vždy nižšiu

úrokovú sadzbu ako iné subjekty.

Zákon č. 583/2004 o rozpočtových

pravidlách ju však v zadlžovaní limituje.

Celková výška úveru nesmie

prekročiť 60 % a suma splátok

25 % skutočných bežných ročných

príjmov.

Čerpanie výdavkov Environmentálneho fondu

2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

Celkové výdavky 37,1 23,3 32,4 49,3 66,5 48,4 62,3 121,8 101,7 83,5

v tom:

z vlastných zdrojov 33,3 23,3 32,4 49,3 66,5 48,4 62,3 121,8 101,7 83,5

zo ŠR 3,8 0 0 0 0 0 0 0 0 0

v tom oblasti:

Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných

budov vrátane zatepľovania – poskytnutá dotácia*

Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných

budov vrátane zatepľovania – počet žiadostí

0 0 15,0 0,4 15,5 10,4 14,0 28,0 22,0 17,0

0 0 127 8 139 103 136 233 136 92

Poskytnuté úvery (čerpanie) 6,6 0,7 2,5 1,3 0,0 0,0 0,0 0,9 0,4 0,0

zdroj: www.envirofond.sk

*Rok 2020 – odhad

ASB#231 ACHILLOVOU PÄTOU SLOVENSKA SÚ VEREJNÉ BUDOVY 27

Obnova budov z úverov

a grantov sa vyplatí

Mestská časť Petržalka si v roku

2009 brala komerčný úver 5 miliónov

eur. Zateplila 30 budov

škôl a škôlok, vymenila otvorové

konštrukcie a pridala riešenia,

7miliárd eur z európskych fondov

a z plánu obnovy má Slovensko

šancu prijať v tomto a budúcom

roku

ktoré ročne šetrili pol milióna

eur, lebo náklady na vykurovanie

klesli o 40 %. Európska banka

pre obnovu a rozvoj (EBRD) financovala

samosprávy v programe

Municipal Sustainable Finance

Facility (MunSEFF) od roku 2010.

Za 5 rokov poskytla úvery pre

partnerské banky vo výške 85 miliónov

eur na 400 projektov. Z nich

bolo 114 vo verejných budovách

a 70 v municipálnej infraštruktúre.

Bratislavská župa, Nitra a Spišská

Nová Ves získali dokopy úvery vo

výške viac ako 13,5 milióna eur zvýhodnené

dvojmiliónovým grantom

na 27 budov. Zateplili strechy

aj vonkajšie steny, menili okná,

vstupné dvere, inštalovali termostatické

ventily na radiátory a vyvážili

vykurovacie sústavy. Štátny

Environmentálny fond podporuje

obnovu verejných budov z predaja

emisných povoleniek. Vlani minul

na zatepľovanie 17 miliónov eur.

Poskytol 92 dotácií, z toho 26 na

škôlky a základné školy. Slovenský

plynárenský podnik zase zriadil súkromný

neinvestičný EKoFond. Od

roku 2007 z neho čerpali zdroje aj

na podporu efektívneho využívania

energií školy, nemocnice, ale aj občianske

a humanitárne organizácie.

Od vlani už funguje ako nezisková

organizácia Ekofond SPP.

Finančné partnerstvo

so súkromným sektorom

je osožné

Splácanie investícií z budúcich

garantovaných úspor energie

(GES) mobilizuje súkromné zdroje

a cez odkup pohľadávok zrýchľuje

tempo obnovy. GES popri vlastných

a cudzích zdrojoch uplatnili

v štúdii na financovanie vzorovej

hĺbkovej obnovy typizovanej

školskej budovy zo 60. rokov

minulého storočia v bratislavskej

Karlovej Vsi. Vrátili by sa im tak

aj investície do tieniacich prvkov

a vegetačnej strechy. V Prahe takto

v roku 2011 obnovili technologické

zariadenia za 5 miliónov eur

a prevádzka 31 škôl a škôlok šetrí

ročne milión eur. V Bratislave

o GES uvažovala vysoká škola pri

rekonštrukcii internátu. Slovensko

je strnulé, hoci takmer nulovú

potrebu energie majú mať nové

verejné budovy od roku 2019

a všetky od vlani.

Z európskych fondov sa

ako prvé obnovili školské

budovy

V rokoch 2007 až 2013 z celkovej

pomoci 11,6 miliárd eur využilo

Slovensko 11,2 miliardy eur, to

značí 96,7 %. Obnovu verejných

budov finančne pokrýval aj OP Bratislavský

kraj a rozdelil 95 miliónov

eur. Zložité čerpanie v Bratislave

zvládli mestské časti Rača, Vrakuňa

a najúspešnejšie Nové Mesto.

Mali nad 5 000 obyvateľov aj

integrované stratégie rozvoja pre

verejný priestor, sociálnu sféru

a školstvo. Vo Vrakuni obnovili

2 škôlky a 2 základné školy, sociálnu

budovu a vnútroblok. V Rači

3 škôlky, základnú školu, denný

stacionár a revitalizovali vybrané

ulice. V Novom Meste verejný

priestor a park, k tomu 4 základné

školy vrátane telocviční a jedální

a 5 škôlok, jednu o 2 triedy aj nadstavali.

Adaptovali prázdnu budovu

na Ovručskej ulici na Komunitné

centrum, žiaľ, registrácia sociálnej

služby krízovej intervencie vydržala

práve 5 rokov. Staré Mesto chcelo

opraviť školu, škôlky, denný stacionár

a oživiť Kmeťovo námestie, ale

pamiatkový úrad neschválil dokumentáciu.

Za vlastných 2,5 milióna

eur dokončilo v roku 2020 nové

zariadenie opatrovateľskej služby

pre 42 ľudí.

V programoch na roky 2014 až

2020 zostala obnova verejných

budov roztrieštená. Vo finančných

plánoch však majú všetky vyčlenené

zdroje aj pre najrozvinutejší

región. V OP Kvalita životného prostredia

prevýšila celková alokácia

3,1 miliardy eur. Trenčianska župa

z neho čerpala 75 % na progresívne

technológie a riešenia za vyše 2,61

milióna eur pre Strednú odbornú

stavebnú školu Emila Belluša

z roku 1970. Projekt bol z januára

2016 a obnova trvala do roku 2018.

Ročné náklady na energiu klesli

o 70 %. Školu zateplili, zredukovali

tepelné straty, má riadené vetranie

s rekuperáciou. Vodu v bazéne

ohreje 96 fototermických panelov

na streche, o 50 % viac denného

svetla zaistí inteligentný LED

systém. S týmito riešeniami sa

oboznámia aj študenti v praktickej

výučbe.

IROP podporuje škôlky

aj kreatívne centrá, ale

realizácia sa vlečie

Integrovaný regionálny operačný

program (IROP) má 5 priorít

a bezmála 1,9 miliardy eur.

Na sociálne služby z neho obnovujú

budovy verejní aj neverejní

poskytovatelia. Môžu zriadiť aj

detské jasle pre 20 detí a maximálne

12-miestne pobytové zariadenia.

Na zvýšenie kapacít v materských

školách už Rača peniaze

čerpala. Areál bývalých jaslí na

Novohorskej ulici zmenila na

škôlku. Rozpočet na 4 triedy s príslušenstvom

zhruba pre 90 detí

v energeticky efektívnej budove

prekročil 850-tisíc eur. Zhotoviteľ

začal s prácami na jeseň 2017.

Štát vlastní sám alebo

cez rôzne organizácie

takmer 10-tisíc stavieb,

bytov a iných priestorov.

Nevie, v akom sú stave,

a chce ďalšie.

Keď ich zastavil, Rača od zmluvy

odstúpila, obstarala iného a škôlku

využíva od júla 2020. Nové Mesto

podporu z rovnakej výzvy na

škôlku ešte nevyužilo. Plánuje ju

piaty rok skoro za milión eur pre

100 detí na Teplickej ulici vedľa

tej existujúcej. Keďže sa pôvodný

ASB#231 Fokus 28

Stavebná produkcia v tuzemsku a na oprave budov

2021

2020

2019

2018

2017

2016

2015

2014

2013

2012

2011

2010

0 1 000 2 000 3 000 4 000 5 000

Nebytové budovy – opravy a údržba (mil. €)

Bytové budovy – opravy a údržba (mil. €)

Stavebná produkcia v tuzemsku celkovo (mil. €)

zhotoviteľ javil niektorým poslancom

„drahý“, chceli druhú súťaž.

Keď ďalší zmluvu nepodpísal,

vyšiel vlani tretí tender. Kým ho

kontrolujú príslušné orgány, nič sa

nestavia. Ďalšiu úplne novú škôlku

pre 100 detí chce Nové Mesto

postaviť na Vihorlatskej. Grant

má od decembra 2020, ale tender

na realizátora beží až od apríla

2022. Hodnota zákazky stúpla na

1,3 milióna eur, v rozpočte z roku

2019 bola nižšia.

Z nevyužitých budov sa môžu

s podporou z IROP stať kreatívne

centrá. Na jedno získali bezmála

18 miliónov eur Košice v areáli

na Strojárenskej ulici. A vyše

15 miliónov eur minie Nitra na

obnovu bývalých Kasární pod

Zoborom. Bratislavské Nové Mesto

s prestavbou spoločenského domu

Vernosť v Dimitrovke zo 70. rokov

nepochodilo. S dotáciou do 18 miliónov

eur mohla vzniknúť úplne

nová stavba, ale žiadosť miestne

zastupiteľstvo v decembri 2019 neschválilo.

Budova zostala takmer

prázdna, centrálne zdroje energií

sú odstavené a podľa auditu treba

na obnovu 10,5 milióna eur.

Nové zdroje vyžadujú

pružnosť a nový prístup

Keď predvlani zúril covid-19,

akurát nastúpila slovenská vláda

a od júla funguje nové Ministerstvo

inves tícií, regionálneho rozvoja

a informatizácie SR. V prvom

polroku 2021 prerozdelilo na

zníženie dosahov pandémie vyše

miliardu eur. Alokácie v štyroch

operačných programoch ešte narástli

aj po rozdelení zdrojov z RE-

ACT-EU. Z neho môže Slovensko

čerpať na svižné zotavenie po pandémii

780 miliónov eur. Tretina má

pribudnúť do IROP, ktorý z prvej

linky 620 miliónov eur už väčšinu

dostal. Časť dokonca už rozdelil

základným školám v Bratislavskom

kraji, ktoré si zvýšia kapacity

bezmála za 48 miliónov eur. Z toho

takmer 21 miliónov eur pripadá na

projekty ôsmich mestských častí

Bratislavy.

Najväčšiu investíciu vo svojej histórii

zhruba za 7,5 milióna eur má

Rača. Rekonštruuje areál základnej

školy Plickova pre 600 žiakov.

Ružinov pridá na Medzilaboreckej

nový pavilón, veľkú telocvičňu

a pristavia jedáleň. Zelenú energiu

získa z fotovoltickej elektrárne.

Banskobystrická župa môže

rozšíriť stredné školy a zvýšiť

energetickú hospodárnosť budov

vrátane internátov cez dve výzvy

s indikatívnymi zdrojmi skoro 33

miliónov eur. Má aj novú Stratégiu

nakladania s nevyužívaným a prebytočným

nehnuteľným majetkom.

V pláne obnovy sú nové

nemocnice aj obnova

pamiatok

Obce z IROP budujú integrované

centrá primárnej zdravotnej

starostlivosti s podporou okolo

trištvrte milióna eur a viac, ak

k nej pridružia aj sociálne služby,

ako napríklad Bánovce nad Bebravou.

Financie na obnovu a nové

pavilóny získali aj nemocnice neverejných

poskytovateľov zo skupín

Penta či Agel. Pre 86 zariadení

odišlo už bezmála 200 miliónov

eur a z REACT-EU pôjdu ďalšie na

akútnu starostlivosť.

Miliarda eur na nemocnice je

skoro pätina prostriedkov zo

6,75 miliárd eur, ktoré môže

Slovensko minúť z plánu obnovy

do polovice roka 2026 vo väzbe

na kľúčové reformy. Za 4 roky by

sme mali postaviť 870 kompletne

vybavených lôžok v nových nemocniciach,

1 035 lôžok vo fáze „hrubej

stavby“ a 495 lôžok zrekonštruovať.

Tento cieľ je najviac ohrozený,

lebo nie sú známe ani projekty, ani

lokácie.

Na renováciu historických budov

a pamiatok je v pláne obnovy vyše

200 miliónov eur a ďalšie sú na

debarierizáciu školských budov.

Čerpať ich majú väčšie stredné

školy, nižšie úrovne škôl využijú

na tieto účely skôr nové eurofondy.

Na prioritné ciele má OP Slovensko

na roky 2021 až 2027 takmer

13 miliárd eur a a z nich miliardou

eur podporí nákladovo efektívnu

hĺbkovú obnovu budov.

Potenciál je obrovský

a napredovať by sme mohli

rýchlejšie

Verejné budovy sa dali obnovovať

lacnejšie počas dlhodobej recesie

v stavebníctve po finančnej kríze

v roku 2008. Štát však nedokázal

operatívne presunúť finančné

zdroje. Aj implementácie nových

globálnych cieľov konvergenciu

na národnej úrovni spomalili.

Neefektívna

prevádzka tržnice

na Trnavskom

mýte si za

5 rokov vyžiadala

až milión eur.

Samosprávy len chabo komunikujú

o projektoch, lebo ich pripravujú

na poslednú chvíľu, a tak môžu

vyvolať u okolia nevôľu až odpor.

Z rokovaní miestnych zastupiteľstiev,

ktoré žiadosti o podporu

schvaľujú, sa zasa vytrácajú vyššie

ciele štátu. Dôraz je na bežné hospodárenie

a pripravené projekty

môžu zmariť obavy z neoprávnených

výdavkov. A pre volebný

cyklus sa dajú ťažko aplikovať

dlhodobé stratégie.

Celkovo európske fondy využívame

slabo. Terajších 16,7 miliardy eur

na 51,5 %. Akútnym problémom je

kontrola verejného obstarávania,

ktorú robilo 21 orgánov. Po novom

je to len Úrad pre verejné obstarávanie

a ten má jednotné pravidlá.

Táto úprava je kľúčová, lebo firmy

ponuky z tendrov v dôsledku turbulentných

cien stavebných materiálov

i palív garantujú krátko.

Pritom má Slovensko šancu prijať

asi 7 miliárd eur z európskych

fondov a z plánu obnovy v tomto aj

budúcom roku. Využijeme ju? ■

ASB#231 ACHILLOVOU PÄTOU SLOVENSKA SÚ VEREJNÉ BUDOVY 29

CHCÚ DEVELOPERI

STAVAŤ OBČIANSKE

BUDOVY?

Pavel Pelikán

CEO JTRE

ZA AKÝCH OKOLNOSTÍ BY VÁS

AKO DEVELOPERA ZAUJÍMALA

občianska výstavba?

KOHO ÚLOHOU BY MALA BYŤ

VÝSTAVBA OBČIANSKYCH

BUDOV A AKÝM SPÔSOBOM BY

PODĽA VÁS MOHLA FUNGOVAŤ

NAJEFEKTÍVNEJŠIE?

Občianske stavby, najmä tie verejné,

sa po roku 1989 prakticky prestali

stavať. Dnes sa čoraz častejšie

dozvedáme o developeroch, ktorí

suplujú štát a samosprávy a púšťajú

sa do výstavby aj sami. Za akých

okolností sú developeri ochotní stavať

občianske budovy?

TEXT: Denisa

Kureková,

FOTO: archív

respondentov

Samosprávy zatiaľ

veľmi nevedia využiť

na Slovensku príjmy

z poplatku za rozvoj.

Naša spoločnosť sa sústreďuje na výstavbu

komplexných mestských štvrtí,

ktorých súčasťou je aj občianska vybavenosť.

Pri developerských projektoch

kdekoľvek na svete, je samozrejmosťou

umiestnenie funkcií občianskej vybavenosti,

ako sú školské, zdravotnícke

a športové zariadenia alebo kultúrne

a spoločenské priestory, v rámci multifunkčných

stavieb. Samostatné občianske

stavby vznikajú obvykle ako verejné

investície alebo vo verejno-súkromných

partnerstvách (PPP). Inou možnosťou,

využívanou vo vyspelých krajinách, je

výstavba občianskych stavieb developermi

ako alternatíva developerského

poplatku. Na Slovensku, bohužiaľ,

takáto možnosť neexistuje. Samosprávy

zatiaľ veľmi nevedia využiť príjmy

z poplatku za rozvoj a naďalej požadujú

od developerov investície do občianskej

vybavenosti nad jeho zákonný rámec.

Naopak, v Londýne, kde staviame náš

prvý tamojší projekt Triptych Bankside,

sme dostali od samosprávy na výber

ako alternatívu k zaplateniu poplatku

vybudovanie ubytovania pre seniorov

a rozhodli sme sa tento zaujímavý

projekt pre charitu s takmer päťstoročnou

tradíciou zrealizovať. U nás je

podobným prípadom projekt Planetária

na nábreží Dunaja, ktoré je výsledkom

dohody s mestom. Možnosť realizovať

občianske stavby ako alternatívu

k plateniu poplatku považujeme za

zmysluplné a efektívne riešenie.

ASB#231 Fokus 30

Martin Šramko

CEO Immocap

Ján Krnáč

riaditeľ Cresco Real Estate

Na Slovensku chýba

legislatíva na to, aby

developeri dopĺňali

verejný sektor pri

výstavbe občianskych

stavieb.

Iniciovanie výstavby, plánovanie,

financovanie, realizácia a starostlivosť

o prevádzku verejných budov je úlohou

verejného sektora. V tomto však zatiaľ

na Slovensku výrazne zaostávame.

V súčasnosti preto už máme niekoľko

prípadov, keď tieto stavby vznikajú, či

už z iniciatívy, alebo s pomocou súkromných

investorov. Existuje aj množstvo

príkladov zo zahraničia, kde súkromní

investori prinášajú realizácie v tomto

segmente nad rámec svojich zákonných

povinností, alebo vhodne dopĺňajú

verejný sektor pri výstavbe občianskych

stavieb vďaka svojmu know-how, flexibilite

a efektívnym procesom pri realizácii.

Na to však v našich končinách chýba

legislatíva.

Projekt podchodu na Trnavskom mýte

považujeme za príklad konštruktívnej

spolupráce mesta a súkromného investora.

Celková výška investície rekonštrukcie

podchodu bola 4,1 mil. eur, pričom

hlavné mesto sa na projekte podieľalo

sumou 1,6 mil. eur a Immocap investoval

2,5 mil. eur. Po zrekonštruovaní

zabezpečuje Immocap aj celú prevádzku

a správu podchodu vrátane nákladov na

údržbu, SBS či upratovanie.

Dobrým príkladom spolupráce súkromného

a verejného sektora je aj náš

projekt Kultúrno-kongresového centra

Nový Istropolis. Celkový ekonomický

prínos NKKC pre štátne a mestské

rozpočty vo forme zvýšenej produkcie

a následne vybratých daní a odvodov

z novovytvorených pracovných miest

by počas 40 rokov prevádzky presiahol

840 miliónov eur. Pritom treba zdôrazniť,

že viac ako tretina tejto sumy

pochádza zo zahraničného kapitálu.

Pre nás je podstatné

presne, realisticky a včas

vedieť, akú občiansku

vybavenosť je podľa

samosprávy v danej

lokalite nutné postaviť.

Už pri plánovaní našich projektov sa

vždy zaujímame o potreby obyvateľov

danej lokality, či už tie aktuálne, alebo

budúce, a to najmä v oblasti občianskej

vybavenosti a verejnej infraštruktúry.

Developer, samozrejme, nemôže v tomto

smere v plnej miere kompenzovať úlohu

samosprávy, ale my chceme, aby obyvatelia

mali v našich projektoch vysoký

komfort a kvalitu bývania.

Je pre nás preto podstatné aj presne

vedieť, čo je podľa samosprávy potrebné

v rámci verejnej infraštruktúry v danej

lokalite vybudovať. Dôležité je, aby tieto

požiadavky boli realistické a prišli v čase

plánovania projektu, nie po jeho začatí.

No a v neposlednom rade musí byť

samospráva pripravená ich aj odkúpiť.

V opačnom prípade sa môže stať, že prvý

developer v území by bol „donútený“

na vlastné náklady postaviť napríklad

školu, ktorú však budú využívať aj obyvatelia

konkurenčných susediacich projektov.

Tým by bol automaticky v horšej

pozícii oproti konkurenčným projektom

z hľadiska cien jeho bytov, pretože by

v nich musel zohľadniť aj náklady na

takúto verejnú infraštruktúru.

Samospráva má však pre tento typ

investícií už pár rokov zaujímavý zdroj financií

od developerov, a tým je poplatok

za rozvoj, tzv. developerský poplatok.

Ten má umožniť samospráve investovať

do verejnej infraštruktúry primárne

v lokalite, kde sa plánuje projekt, za

ktorý ho vyberie. Napríklad v prípade

Slnečníc sme na developerskom poplatku

zaplatili už 1,7 mil. eur a počítame,

že v najbližších rokoch zaplatíme za

pripravovanú fázu Nad mestom ďalších

3,8 mil. eur.

16. roČNÍK

prestÍžNeHo

udeľovaNia cieN

29. 9. 2022

DoubleTree

by Hilton Bratislava

ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva

ASB Veľká stavebná firma roka

ASB Stredná stavebná firma roka

ASB Malá stavebná firma roka

ASB Developer roka v segmente rezidencií

ASB Developer roka v segmente administratívy

ASB Developer roka v segmente priemyslu

a logistiky

ASB Developer roka v segmente retailu

ASB Špeciálna cena

a víťazi internetového hlasovania

širokej odbornej verejnosti

HlavnÝ

usporiadateľ

HlavnÝ odbornÝ

partner

generálnY partner

odborní partneri

exkluzívnY zelenÝ developer

pre logistické parkY

exkluzívnY partner pre

pozemné staviteľstvo

exkluzívnY

automobilovÝ partner

asbgala.sk

HlavnÝ reklamnÝ

partner

reklamní partneri

podujatie podporili

mediálnY partner

ASB#231 CHCÚ DEVELOPERI STAVAŤ OBČIANSKE BUDOVY? 31

Investície

do nemocníc

takmer nevidno

TEXT:MONIKA

VOLEKOVÁ,

FOTO: MIRO

POCHYBA,

JURAJ PEŠTA,

VIZUALIZÁCIA:

PANTOGRAPH

Zdravotníctvo sa

v posledných dvoch

rokoch otriaslo v základoch

pod tlakom pandémie

koronavírusu. Investične

má rezortu pomôcť Plán

obnovy a odolnosti SR,

v ktorom sú európske

peniaze (750 miliárd eur).

Očakávania sú veľké,

otázka je, či sa naplnia.

ASB#231 Fokus 32

↖ Návrh novej

nemocnice v Martine

je z dielne ateliéru

Pantograph.

← Prvé dejstvo

príbehu

nedostavanej

nemocnice Rázsochy

skončilo v roku 2020

demoláciou. Aké

bude pokračovanie?

V materiáli na rokovanie vlády SR

zo 4. mája sa v Informácii o vývoji

dlhu v rezorte zdravotníctva píše,

že celkový stav záväzkov spolu na

úrovni istiny v rezorte ku koncu

decembra 2021 bol 1,77 miliardy

eur. V porovnaní s rokom 2020

vzrástli o 209,28 milióna eur. Nemocnice

čelia aj skrytému dlhu vo

forme nevyhovujúcej infraštruktúry,

pretože tieto investície boli a sú

dlhodobo poddimenzované.

Poradkyňa rezortu Martina

Antošová v máji v rozhovore pre

Denník N povedala, že systém

implementácie mal byť jednoduchší

ako pri európskych štrukturálnych

fondoch. Výzvy avizované na apríl

sa posunuli na september. „To sa už

dostávame do fázy, že nie je jasné,

či to bude realizovateľné,“ uviedla.

Roztne gordický uzol

koaličná rada?

Ministra zdravotníctva Lengvarského

kritizovali za problémy s výstavbou

nemocníc minister financií Igor

Matovič aj premiér Eduard Heger.

Premiér vyhlásil, že pokiaľ minister

Lengvarský prinesie výsledky,

nevidí dôvod na jeho odvolanie.

V pláne obnovy je napríklad

segment Moderná a dostupná

zdravotná starostlivosť. Patrí tam

výstavba či rekonštrukcia nemocníc

vrátane cca 2 000 lôžok v nových

nemocniciach, cca 500 lôžok

v nemocniciach po ich renovácii,

ako aj investície do technického

vybavenia. Skladba prístrojov bude

v súlade so stratégiou a dlhodobým

investičným plánom rezortu.

„Obidve časti sú pre zdravotníctvo

prioritou, keďže mnohé nemocnice

potrebujú renováciu priestorov aj

technického vybavenia,“ uviedol

tlačový odbor rezortu.

Krátke príbehy dvoch

štátnych nemocníc

Manažérsku pachuť vo verejnosti

zanechal osud štátneho projektu

ešte spred roka 1989 – veľkorysého

kampusu s fakultnou nemocnicou

s poliklinikou Rázsochy v Bratislave-

-Lamači. Po zmene režimu ho však

štát nedostaval a v roku 2020 bol

napokon chátrajúci skelet stavby

zbúraný. Podľa správy SITA z roku

2020 bol odhad termínu výstavby

modernej nemocnice na tomto

mieste rok 2022 a dostavba bola

naplánovaná na rok 2024. V čase

našej uzávierky v prípade Rázsoch

ešte nebolo ukončené verejné obstarávanie.

Ministerstvo zdravotníctva

SR poskytne informácie po jeho

ukončení, ako aj po ukončení všetkých

procesov s tým súvisiacich.

835,82

milióna eur je vo výzve Nová

sieť nemocníc – zlepšenie

kvality a efektívnosti ústavnej

starostlivosti

Modernú univerzitnú nemocnicu

chystá štát v Martine za takmer

400 miliónov eur s DPH. Projekt

by mal podľa Útvaru hodnoty za

peniaze z Ministerstva financií SR

pokračovať, jeho analytici však

odporúčajú znížiť náklady na

výstavbu. „Aktuálne bola podaná

žiadosť o vykonanie štátnej expertízy

a prebiehajú prípravné trhové

konzultácie plánovanej zákazky

Univerzitná nemocnica sv. Martina,“

priblížil tlačový odbor MZ SR.

Pripravujú dve výzvy

Na verejne prístupnej stránke

plánu obnovy sa dajú vyhľadať

predpokladané termíny vyhlásenia

výziev, ktoré sa týkajú aj

stavebných prác v zdravotníctve.

Zhodou okolností september 2022

je dátum vyhlásenia výziev na

výstavbu nemocníc (835,82 milióna

eur), ako aj ich rekonštrukcie

(132,92 milióna eur).

Slovenská Národná implementačná

a koordinačná autorita

(NIKA) spresnila, že jedným z cieľov

je zvýšiť energetickú hospodárnosť,

kvalitu ovzdušia a adaptáciu na

zmenu klímy. Obnova budov je

prierezovou témou s celkovou

alokáciou 2,7 miliardy eur.

Jedným z najvýznamnejších

projektov je obnova 30-tisíc rodinných

domov (500 miliónov eur).

Plán ráta aj s obnovou verejných

historických a pamiatkovo chránených

budov (200 miliónov eur).

Pri priemernej podlahovej

ploche v rozmedzí od 500 m²

do 1 500m² sa počíta s obnovou

100 historických budov. „Plán

obnovy nezabúda ani na školské

budovy, nemocnice či súdy. Ráta sa

s obnovou miest záchrannej zdravotnej

služby aj knižníc,“ povedala

vedúca komunikačného oddelenia

Barbora Belovická.

Zaostávanie v zdravotníckej

infraštruktúre

Podľa mimovládnej organizácie

INEKO môžu zdravotníci získať

vyše 1,5 miliardy eur. Slovensko

plánuje nové budovy, centrá,

prístroje, sanitky, dotované nové

ambulancie. „Sektor zdravotníctva

bude jedným z najväčších prijímateľov.

V rámci neho poputuje

najväčšia suma peňazí na výstavbu

nových a rekonštrukciu starých

nemocníc,“ povedal pre ASB jeho

riaditeľ Dušan Zachara. Okrem

stihnutia termínu do polovice roka

2026 je však podľa neho najväčšou

otázkou, či investície do „betónu“

prinesú pacientom kvalitnejšiu

zdravotnú starostlivosť a zdravotníctvu

lepšie výsledky.

Národný investičný plán SR

na roky 2018 – 2030 uvádza, že

Slovensko v oblasti kapitálových

investícií do zdravotníctva

zaostáva. Zachar konštatoval, že

na dosiahnutie priemeru EÚ na

obyvateľa by sme sa museli dostať

na 3-násobok súčasnej úrovne kapitálového

financovania. Priemerný

vek slovenských nemocníc je podľa

údajov ministerstva zdravotníctva

viac ako 50 rokov.

Čo plánujú nemocnice

Na jeho slová možno nadviazať informáciou,

že vo Fakultnej nemocnici

v Trnave pracujú na projekte výstavby

novej nemocnice so 600 lôžkami

z plánu obnovy, pričom súčasná

nemocnica má najstarší pavilón

až z roku 1921. Projekt pripravuje

Priemerný vek

slovenských

nemocníc je viac

ako 50 rokov.

aj košická Univerzitná nemocnica

Louisa Pasteura, ktorá potrebuje

modernizovať svoje objekty aj

medicínsku infraštruktúru. Napríklad

komplexný urgentný príjem

s prepojením na detskú fakultnú

ASB#231 Investície do nemocníc takmer nevidno 33

nemocnicu a Východoslovenský

ústav srdcových a cievnych chorôb.

V štádiu príprav je rekonštrukcia

bratislavskej Nemocnice Ružinov.

Z plánu obnovy chce rekonštruovať

vybrané nemocnice, vybudovať centrálne

prijímacie oddelenie II. typu

a nakúpiť zdravotnícku technológiu.

Nemocnica má tento rok k dispozícii

približne 20 miliónov eur.

Plánuje ich využiť na modernizáciu

technického a prístrojového vybavenia

nemocníc, ako aj na rekonštrukciu

jednotlivých pracovísk.

Na otázku, či sú súkromné zdravotnícke

siete v rekonštrukciách

akčnejšie než štát, Zachar z INEKO

odpovedal, že majú dlhodobejšie

a jednoznačnejšie strategické plánovanie.

Manažment potom sleduje

plnenie cieľov. „Efektívnosť súkromného

sektora pri výstavbe nemocníc

je určite vyššia než štátu. Je to tak aj

vo vyspelom zahraničí,“ dodal.

Päť nových urgentných

príjmov

Súkromný poskytovateľ zdravotníckej

starostlivosti Agel SK za tri roky

vybudoval päť nových urgentných

príjmov. Fungujú vo Zvolene,

v Levoči, v Leviciach aj v Košiciach-

-Šaci, v Nemocnici Agel Komárno

začne poskytovateľ pracovať v polovici

roka 2022. V Krompachoch je

zas v prevádzke moderné gynekologicko-pôrodnícke

oddelenie. Všetky

tieto investície boli zrealizované

vďaka eurofondom v celkovej výške

36,4 milióna eur. Plán obnovy považuje

Agel za jedinečnú príležitosť,

ako zlepšiť roky nedofinancované

slovenské zdravotníctvo, a chce sa

na ňom podieľať. Výzvou je preňho

rozvoj telemedicíny a elektronizácie

zdravotníctva. Česko, kde

rovnako prevádzkuje svoje zariadenia,

je v tomto smere o niekoľko

krokov pred Slovenskom.

Projekty v zariadeniach Agel SK

Názov projektu

Stavby na východnom

Slovensku

Podobný apetít má sieť Svet

zdravia zo skupiny Penta Hospital

International. Hovorkyňa Jana

Fedáková uviedla, že nemocnice,

ktoré postupne prebrali do siete,

mali obrovský investičný dlh.

Financie smerovali do obnovy

budov a nákupu medicínskych

technológií. V roku 2021 investovali

do 17 nemocníc vyše 21 miliónov

eur, keď zrekonštruovali centrálne

operačné sály v Topoľčanoch či

otvorili urgentný príjem v Rožňave

a Trebišove.

Celková

suma

Príspevok z Európskeho

fondu regionálneho

rozvoja

Nový urgentný príjem v Levoči 4,3 mil. € 3,7

Nový urgentný príjem vo Zvolene 6,7 mil. € 5,7

Prestavby v nemocnici Levice 6,6 mil. € 5,6

Modernizácia pracovísk akútnej starostlivosti

Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Krompachoch

3,2 mil. € 2,7

Názov projektu

Financovanie – NFP*

Urgentný príjem Košice-Šaca 7,3 mil. €

Urgentný príjem Komárno 8,3 mil. €

*NFP – nenávratný finančný príspevok (suma príspevku z EÚ fondu a štátneho rozpočtu)

↑ Nemocnicu Bory

otvoria v roku 2023.

↗ V marci 2022

otvorili v Poliklinike

Bezručova moderné

medicínske centrá.

↗ Poklinika Bezručova

sa nachádza

v budove, ktorá je

národnou kultúrnou

pamiatkou.

ASB#231 Fokus 34

Z plánu obnovy sa chce

uchádzať o peniaze na nemocnicu

v Humennom so štyrmi

podlažiami a 279 lôžkami, ktorá

má vyrásť po vzore Nemocnice

novej generácie v Michalovciach.

Predpokladaná výška investície

je cca 70 miliónov eur. Ďalšou

investíciou by mohla byť prístavba

nemocnice v Spišskej Novej Vsi

spolu s rekonštrukciou súčasnej

budovy nemocnice s troma nadzemnými

podlažiami.

Sektor zdravotníctva

bude jedným

z najväčších prijímateľov

plánu obnovy.

Dušan Zachara, riaditeľ INEKO

Pri nemocnici Bory má byť

kampus

Do slovenského zdravotníctva

investuje skupina do roku 2023

spolu takmer pol miliardy eur

vrátane výstavby Nemocnice

Bory v Bratislave-Lamači. Jej

výstavba začala v roku 2018,

v súčasnosti je hotová na 75 %

a otvoriť ju plánujú budúci rok

v marci. Jej nový riaditeľ Ľuboš

Lopatka pre Denník N uviedol, že

ročné tržby nemocnice presiahnu

100 miliónov eur. Návratnosť investície

240 miliónov eur prekročí

20 rokov.

Súčasťou areálu bude ubytovňa

pre personál aj zdravotnícky

kampus. Výstavbu výučbového

a vedecko-výskumného centra

podporili v apríli krajskí poslanci

v Bratislave. Kampus má byť

financovaný z Operačného programu

Slovensko.

Architektonicky sa pod novú

nemocnicu podpísalo holandské

štúdio Dutch Health Architects,

ktoré vyhralo medzinárodné výberové

konanie. Ateliér zo Španielska

navrhol okrúhlu nemocnicu

so zaskleným átriom uprostred.

Svet zdravia si odborníkov na

výstavbu nemocnice vychoval

sám. Sieť rozvíja 10 rokov skúseností

s projektovaním a výstavbou

nových typov oddelení a nemocníc

novej generácie.

Podľa Sveta zdravia je pri plánovaní

výstavby dôležité, akú starostlivosť

bude nemocnica poskytovať

z dlhodobého hľadiska. Projekt by

mal byť flexibilný, pretože trendy

a medicínske priority sa časom

menia. Samotná nemocnica sa

kreslí na základe procesov, ktoré sa

v nej budú diať.

Plán obnovy využije aj

rezort spravodlivosti

Na využitie financií z Plánu obnovy

je kľúčové plnenie tzv. míľnikov

a cieľov. Sú to kvantitatívne a kvalitatívne

ukazovatele, ktoré bude

Slovensko reportovať Európskej

komisii dvakrát ročne. „Až po ich

splnení je možné využiť financie

z fondu obnovy, z ktorých sa

následne môžu financovať všetky

vopred naplánované opatrenia

vrátane stavby nových nemocníc,

súdov alebo škôl,“ uzavrela Belovická

z Národnej implementačnej

a koordinačnej autority.

Medzi míľniky patrí aj súdna

reforma, zákon o výdavkových

limitoch, novela vysokoškolského

zákona a ďalšie. Rezort spravodlivosti

plánuje využiť všetky financie

v rámci plánu obnovy určené na výstavbu,

obstaranie a rekonštrukciu

budov súdov vo výške 250 miliónov

eur s DPH. ■

ASB#231 Investície do nemocníc takmer nevidno 35

Kto je

dôležitejší

ako deti?

Text: Broňa

Tarnócy,

Foto: archív

respondentov

Školstvo je jedným z dvoch

stabilných pilierov kultúrnej

spoločnosti. No zdá sa,

že má zásadne porušenú

statiku. Ako ju môžeme

opraviť? Začal už aj štát

pracovať na svojej domácej

úlohe alebo ho supluje

súkromný investor?

ASB#231 Fokus 36

1

1 Medzi existujúcimi

školami na Slovensku

a ZŠ Guliver

v Banskej Štiavnici je

veľká priepasť. Táto

škola nám ukázala,

aké dôležité je venovať

čas a priestor

deťom, vytvoriť im

zázemie, ktoré je

pre ne samo osebe

inšpiráciou.

Ktoré diela škôl sú na Slovensku

príkladom vyspelej spoločnosti?

Starostov, architektov a developerov

sme sa pýtali, ako riešia

„povinnú školskú dochádzku“,

prečo sa vôbec (ne)stavajú nové

školy a v akom stave sú tie staré.

2 500

miest chýba v materských školách

na úrovni bratislavského kraja

Novostavba školy od

súkromného investora

Súkromná základná škola Guliver

v Banskej Štiavnici, ktorej autormi

sú architekti Richard Murgaš,

Martin Lepej a Lukáš Cesnak,

získala minulý rok viaceré ocenenia.

Ešte v roku 2016 ich získala

jej „predchodkyňa“ MŠ Guliver od

tých istých architektov aj investora.

Mnohí tento počin dodnes považujú

za výnimočný až katalyzačný. Ale

aká sme to kultúrna spoločnosť,

keď niečo, čo má byť od začiatku

samozrejmé a kvalitné, považujeme

za výnimočné? Ako je možné, že

sa na školy detailnejšie pozrieme

až po tom, čo vyhrá kvalitné dielo,

ktoré je výsledkom iniciatívy

súkromného investora? Môže z príkladu

MŠ a ZŠ Guliver v Banskej

Štiavnici čerpať inšpiráciu na

revitalizáciu školských stavieb

na Slovensku aj verejný sektor?

„Medzi existujúcimi školami na

Slovensku a ZŠ Guliver v Banskej

Štiavnici je veľká priepasť. Táto

škola nám ukázala, aké dôležité

je venovať čas a priestor deťom,

vytvoriť im zázemie, ktoré je pre ne

samo osebe inšpiráciou. Je to škola,

ktorá zabezpečuje všestranný

rozvoj detí, nielen to nevyhnutné

na vzdelanie. Hovoríte si, kto je

na Slovensku dôležitejší ako deti?

Nikto. V tomto prípade súkromný

sektor ukázal štátu, ako sa to má

robiť,“ povedala na margo návrhu

ZŠ Guliver rektorka VŠVU Bohunka

Koklesová.

Škola v Banskej Štiavnici je

nečakanou deklaráciou nevyhnutnosti

klásť najvyšší dôraz na

kvalitu priestorov na vzdelávanie

a zdravotnú starostlivosť. Dielo

poukázalo na absenciu účasti štátu,

ktorého povinnosti supluje súkromný

investor. „Dôvod investície bol

lapidárny. Investor chcel umiestniť

svoje deti do predškolského zariadenia

na úrovni stredoeurópskeho

štandardu. V dostupnej lokalite

bydliska také nenašiel. Po jeho

skúsenostiach s praktikami zhotoviteľov

na slovenskom trhu to mala

byť jeho posledná investícia. Potom

sa však investor rozhodol pokračovať

vo financovaní stavieb pre

deti a mládež, čoho súčasťou je aj

škola Guliver,“ vysvetľuje Richard

Murgaš, jeden z autorov návrhu.

Bude podobné školy stavať

aj štát?

Je šanca, že by štát staval takého

škôlky a školy? „Určite. Súkromný

investor by nemal suplovať úlohu

štátu. Na to si však pravdepodobne

musíme počkať. Musíme dorásť ako

národ a vytvoriť tlak na štát. V súčasnosti

podľa mňa ten tlak nie je

dostatočný. Náš školský vzdelávací

systém a školy neboli zlé, doba ich

však prerástla. Určite máme na

čom stavať,“ odpovedá jednoznačne

Richard Murgaš.

Architekt Matúš Polák,

spolumajiteľ architektonického

ateliéru Architekti a spoluautor

MŠ nad Vinicou v Limbachu, má

o výstavbe školských zariadení

jasnú predstavu: „Počet škôlok

a škôl je alarmujúci! Ich výstavba

by mala byť súčasťou každého

väčšieho developerského projektu

ako povinná občianska vybavenosť.

Počty obyvateľov stúpajú, preto

musí priamo úmerne stúpať aj občianska

vybavenosť. Stať sa každé

ráno ‚taxikárom‘ʻ a ísť cez pol mesta

nie je ekologické ani ekonomické.

Deti by mali chodiť do školy bezpečne,

v prijateľnej vzdialenosti od

ASB#231 Kto je dôležitejší ako deti? 37

3

2

9 000

miest treba vytvoriť na základných

školách v rámci BSK, z čoho vyplýva

infraštruktúrny zásah do 40 škôl

domova a neskôr už samy. Rekonštrukcie

štátnych škôlok a škôl by

potrebovali financovanie, o čo by sa

mal usilovať štát.“

Práve otvorená Deutsche

Schule v Bratislave

Deutsche Schule Bratislava presťahovala

svoju materskú školu, základnú

školu a gymnázium na novú

adresu. Zriaďovateľom Deutsche

Schule Bratislava je občianske

Združenie rodičov Spoločnej nemecko-slovenskej

školy v Bratislave

a s prácami začalo v septembri minulého

roka. Škola bola slávnostne

otvorená v polovici mája. Súčasťou

komplexu bude aj hvezdáreň, ktorú

hlavné mesto nemá už 30 rokov.

Deutsche Schule Bratislava investovala

do projektu novej budovy

cca 12 miliónov eur, z ktorých

hradí jednu polovicu nemecký štát

a druhú občianske združenie.

Extrémny nedostatok škôl

Na situáciu v bratislavskom kraji

sme sa opýtali BSK: „BSK má

školskú infraštruktúru ako prioritu.

Pripravujeme kampusy športu

a zdravia, zdravotnícky kampus,

kampus energetiky, ako aj kampus

inovácií,“ vysvetľuje hovorkyňa

BSK Lucia Forman a dodáva:

„Územie BSK nemohlo dlhé obdobia

čerpať finančné prostriedky z EÚ

zdrojov. Neskôr sa pomoc zamerala

iba na otázku kapacít MŠ a odborné

vzdelávanie a až na sklonku

obdobia bola prostredníctvom

tzv. covidových peňazí podporená aj

infraštruktúra ZŠ. BSK už viac ako

tri roky definuje potrebu výstavby

novej infraštruktúry spojenej

s extrémnym problémom nedostatku

kapacít v MŠ a ZŠ. Po prijatí

novely zákona o predprimárnom

vzdelávaní chýba na úrovni kraja

2 500 miest v MŠ, v prípade ZŠ

chýba 360 kmeňových tried,

z čoho vyplýva infraštruktúrny

zásah do cca 40 škôl a vytvorenie

9 000 miest. Chýbajúce kapacity

sú spôsobené jednak zmenou

legislatívy, ale predovšetkým

dlhotrvajúcim prisťahovalectvom

do nášho kraja z iných regiónov

Slovenska. Na ilustráciu: posledných

osem rokov k nám prichádza

v priemere 8-tisíc obyvateľov ročne,

a to hovoríme iba o tých, ktorí si

prehlásili trvalý pobyt. V prípade

stredoškolskej infraštruktúry síce

kapacity nechýbajú, ale zápasíme

s morálne aj technicky zastaranou

infraštruktúrou predovšetkým

v oblasti odborného vzdelávania,

ale aj s neefektívnymi a energeticky

náročnými školskými komplexmi.

Preto vybudujeme nové komplexné

areály (kampusy) a tie existujúce

4

6

5

ASB#231 Fokus 38

2 Škola v Banskej

Štiavnici je

nečakanou

deklaráciou

nevyhnutnosti klásť

najvyšší dôraz na

kvalitu priestorov

na vzdelávanie

a zdravotnú

starostlivosť.

3, 4, 5, 6 V rámci

bratislavskej

mestskej časti Rača

by sa najneskôr do

konca roka mala

začať výstavba

škôlky Kadnárova.

7 Projekt školy

Plickova v Rači je

jedným z najväčších

investičných

projektov Rače

po roku 1989.

7

zmodernizujeme tak, aby vyhovovali

nárokom na vzdelávanie

v 21. storočí – jednak po prevádzkovo-energetickej

stránke a jednak po

obsahovo-vzdelávacej. „U nás problémy,

ktoré sme pomenovali vyššie,

presahujú finančné možnosti,

ktoré sú alokované v jednotlivých

výzvach, dokonca presúvame do

tohto segmentu financie z iných

opatrení, ako je kultúra. Čerpáme

maximálne efektívne a vždy všetky

peniaze absorbujeme – teraz sú

napríklad schválené a realizujú sa

projekty v oblasti kapacít ZŠ v IROP

(Integrovanom regionálnom operačnom

programe – pozn. red.) za

viac ako 60 mil. eur. Naši partneri

už majú plnohodnotne pripravené

projekty na zvýšenie kapacít v MŠ

za viac ako 30 mil. eur. Na tomto

príklade je vidieť, že keď eurofondy

vedia efektívne zareagovať na

skutočnú potrebu daného územia,

čerpá sa rýchlo a efektívne. Ďalšou

oblasťou, prečo je nutné preinvestovať

do školstva na území nášho

kraja nemalé kapitálové výdavky,

je modernizačný dlh, ktorý majú

verejné budovy a najmä školské

areály, ale aj ich veľká energetická

neefektívnosť,“ dodáva Lucia

Forman.

Novostavba škôlky sa rodí

ťažko

Mnohí súhlasia, že problém

čerpania financií nie je na strane

obcí, ale v rýchlosti administrácie

a prideľovania zo strany štátu.

V súčasnosti sa ceny na trhu menia

prakticky „cez noc“, čo je veľký

problém. Stavebníkom nepomáha

ani to, že máme zle nastavený

povoľovací proces. Napríklad stavebné

konanie škôlky v Rači trvá už

rok a stále sa odvolávajú niektorí

účastníci konania, ktorí tam chcú

parkovať. „Ďalším problémom

je, že z fondov EÚ nie je možné

zakúpiť pozemok na výstavbu školy

a škôlky alebo sa počas výstavby

mení materiál, ktorý riadiaci orgán

následne neuzná ako oprávnený

výdavok. Pomohlo by, ak by schválená

suma z NFP (nenávratného

finančného príspevku – pozn. red.)

bola fixne daná a dali by sa z nej

financovať aj zmeny, ktoré nastanú

počas výstavby, najmä ak ide o rekonštrukciu

objektu,“ vysvetľuje

starosta Rače Michal Drotován.

škôlka na mieste bývalej

reštaurácie

V rámci bratislavskej mestskej

časti Rača by sa najneskôr do

konca roka mala začať výstavba

škôlky Kadnárova. „To záleží aj

na postoji účastníkov konania,

v prípade dotácie štátu začneme

do konca roka aj s prístavbou ZŠ

Tbiliská. Pri súčasnom financovaní

samospráv je veľmi náročné urobiť

projekt novej školy. A to aj v Rači,

ktorá patrí medzi najväčšie obce

na Slovensku. Vďaka príspevkom

z fondov EÚ prebieha v súčasnosti

rozširovanie a výstavba viacerých

základných škôl po celom Bratislavskom

kraji.“ Autorom škôlky na

Kadnárovej ulici, ktorá by sa mala

začať stavať koncom tohto roka, je

architektonický ateliér Pantograph.

Ide o novostavbu na mieste bývalej

reštaurácie, ktorú architekti

najskôr posúdili na možnosť prestavby,

ale po vyhodnotení dospeli

k záveru, že táto možnosť neprináša

žiadne pozitíva. „Budovu sme teda

asanovali a väčšinu konštrukcií

recyklovali. Návrh novej škôlky

prináša netradičnú priestorovú

organizáciu štyroch tried v kruhovom

pôdoryse s centrálnym

átriom. Toto átrium je navrhnuté

ako piata trieda, ktorá umožní

komfortný pobyt v exteriéri aj za

menej priaznivých poveternostných

podmienok. Zároveň bude slúžiť

ako komunitný priestor,“ vysvetľuje

spoluautor diela, architekt Miroslav

Hrušovský.

Najväčší investičný projekt

Rače

Projekt školy Plickova je jedným

z najväčších investičných projektov

Rače po roku 1989. „Ekonomicky

ho vieme vykryť bez fondov EÚ

iba veľmi problematicky, na úkor

ďalších investícií. Súkromný sektor

má projekt lacnejší o DPH, keďže si

ju (alebo časť z nej) môže odpočítať.

To je rozdiel 20 %. Zákon o verejnom

obstarávaní nám neumožňuje

flexibilne reagovať na stav trhu

stavebných materiálov. Aj to je pri

súčasnej situácii problém,“ hovorí

starosta mestskej časti Rača.


8

9

„ZŠ Plickova, ktorá bola zo siete

vyradená v roku 2008 a dlho chátrala,

bude otvorená v septembri

2023. Eurofondy tvoria približne

30 % financovania projektu. Je

paradox, že cca 1/3 sumy, ktorú

získame z fondov EÚ, vrátime

360

kmeňových tried ZŠ aktuálne

chýba v bratislavskom kraji

naspäť štátu cez DPH. Na projekt

máme schválený úver vo výške

3,5 mil. eur so splácaním 20 rokov,“

vysvetľuje Drotován.

Autorom ZŠ Plickova je architektonický

ateliér Pantograph.

Aj v tomto prípade ide z pohľadu

procesu o pomerne komplikovaný

projekt. Jeho vznik iniciovala

m. č. Rača, konkrétne starosta

Michal Drotován a jeho vtedajšia

vicestarostka Lenka Antalová

-Plavuchová (dnes viceprimátorka

hlavného mesta Bratislava).

Vzhľadom na obmedzené finančné

možnosti mestskej časti sa obrátili

na súkromného prevádzkovateľa

škôl Felix a naplánovali spoluprácu,

v ktorej mal Felix existujúcu

budovu zrekonštruovať, dlhodobo

si ju od mestskej časti prenajať

a školu prevádzkovať. „Klientom

Pantographu bola teda škola Felix

a jej entuziastický riaditeľ Peter

Halák, ktorý mal jasnú predstavu

o tom, akým spôsobom by mala prebiehať

progresívna výučba. Tieto

predstavy sme preniesli do architektonického

riešenia školy a vytvorili

množstvo priestorov, ktoré

v tradične fungujúcich školách

absentujú. Ide o transformáciu

z formálneho prostredia na neformálne,

kde rôzna výučba prebieha

v rôznom prostredí, ktoré reflektuje

a podporuje samotný obsah. Takto

pripravený projekt síce pozitívne

oslovil miestnych poslancov, ale ich

rozhodnutie bolo školu prevádzkovať

bez účasti Felixu. Ďalšie fázy

projektu sme preto pripravovali už

s m. č. Rača. Architektonický návrh

bol dopracovaný podľa pôvodnej

koncepcie a tak sa dnes aj realizuje,“

rozpráva Miroslav Hrušovský,

spolumajiteľ architektonického

ateliéru Pantograph.

Aj v Ružinove stavajú

z grantov

Na Ostredkoch v bratislavskom

Ružinove vyrastie za peniaze

z eurofondov budova základnej

školy. Po rokovaniach v Bruseli to

na sociálnej sieti oznámil starosta

Ružinova Martin Chren. Chren sa

na rokovaniach v Bruseli zúčastnil

spolu so županom Jurajom Drobom.

„Ružinov získal 2,74 milióna eur na

výstavbu novej základnej školy. Po

Medzilaboreckej, na ktorú získali

eurofondy vlani a už je vo výstavbe,

tak pribudne na Ostredkovej

druhá nová škola s telocvičnou pre

500 ľudí. Drvivú väčšinu investície

opäť preplatia eurofondy,“ informoval

starosta. Výstavba by mohla

začať už v máji a dokončená by

mala byť v priebehu budúceho školského

roka. V Ružinove tak za posledný

rok zohnali na financovanie

výstavby základných škôl takmer

6 miliónov eur. „Po tom, čo Ružinov

celé roky žiadne fondy nečerpal,

je to obrovská zmena k lepšiemu.

Pred rokom sme do prenájmu

získali budovu od ministerstva školstva,

ktorou sme rozšírili kapacity

ZŠ a MŠ Borodáčova. V pláne je

rozšírenie ZŠ na Trnávke (Vrútocká

ulica) a radi by sme presvedčili

developerov investujúcich v oblasti

Nivy, aby sa podieľali na vzniku

nového elokovaného pracoviska

ďalšej školy. Tieto opatrenia by mali

potrebu školských kapacít v Ružinove

úplne vyriešiť,“ dodáva Chren.

Záhorská Bystrica sa chce

zapojiť do eurofondových

výziev

Rozvíjajúca sa mestská časť pociťuje

rastúci dopyt po kapacitách predškolských

a školských zariadení.

V minulom roku rozšírili kapacitu

materskej školy a v rámci základnej

školy zriadili štyri modulárne triedy

v školskom areáli pre 1. a 2. stupeň

ZŠ (primárne pre nadstavbu

školskej jedálne, ale aj z potreby

rozširovania kapacít ZŠ). „V súčasnosti

realizujeme projekt nadstavby

8, 9 BSK má školskú

infraštruktúru ako

prioritu. Pripravuje

kampusy športu a

zdravia, zdravotnícky

kampus, kampus

energetiky, ako aj

kampus inovácií.

ASB#231 Fokus 40

a prístavby školskej jedálne, ktorá

zvýši kapacity ZŠ o osem nových

tried a rozšíri školskú jedáleň,“

vysvetľuje Jozef Krúpa, starosta

mestskej časti Bratislava-Záhorská

Bystrica. Na nadstavbu a prístavbu

školskej jedálne, jej rozšírenie

a moderné kuchynské zázemie

získala mestská časť nenávratný

finančný príspevok z fondov EÚ vo

výške viac ako 1,9 mil. eur od Ministerstva

investícií, regionálneho

rozvoja a informatizácie.

V správe má m. č. Záhorská

Bystrica najväčšiu časť areálu bývalého

SOU energetického na Holom

vrchu. „Spolu s architektonickým

ateliérom Pantograph pripravujeme

rekonštrukciu budov na novú

základnú a materskú školu tak,

aby pokryla kapacitné požiadavky

školy v priebehu 3 – 5 rokov. V súčasnosti

pracujeme na projektovej

dokumentácii. Radi by sme mali do

konca roka stavebné povolenie,“

hovorí Krúpa.

Čo prinesie budúcnosť?

Na rozdiel od väčšej časti Slovenska,

demograficky vývoj v Bratislave

je silne pozitívny, čo sa dlhodobo

prejavuje na potrebe zvyšovania

kapacít materských a základných

škôl (a v blízkej budúcnosti zrejme

aj stredných škôl). Kým v materských

školách bude zrejme najväčší

demograficky nárast kulminovať

tento a budúci rok, v školách bude

„dobeh“ zvyšovania kapacít trvať

Približne 1/3 sumy, ktorú

získame z fondov EÚ,

vrátime štátu naspäť

cez DPH projektu, čo je

absurdné.

Michal Drotován, starosta m. č. Bratislava-Rača

o niekoľko rokov dlhšie. „Podľa

demografickej prognózy, ktorú

si Ružinov nechal spracovať, len

v našej mestskej časti vznikne

v priebehu piatich rokov potreba

rozšírenia kapacít o viac ako

30 nových tried. Z hľadiska celého

kraja je pritom Ružinov podľa

analýzy BSK v potrebe zvyšovania

kapacít v kraji druhý, hneď po

Petržalke,“ vysvetľuje starosta

Ružinova Martin Chren.

Ružinov je v tejto oblasti celkom

úspešný. Problémom je možno

zdĺhavosť alokácie zdrojov a schvaľovania

projektov a rast stavebných

nákladov, ktoré nie sú reflektované

v rozpočtoch projektov. „Nielen

pre nás, ale pre celé Slovensko

je kľúčové nájsť mechanizmus

primeraného a odôvodneného

reflektovania vyšších stavebných

nákladov v jednotlivých projektoch.

Ak boli v minulosti pri EÚ fondoch

u niektorých prijímateľov podozrenia

z korupcie pri čerpaní fondov,

prenesene môžem povedať, že dnes

je situácia úplne opačná: pomaly

bude treba začať ‚dávať úplatky‘

stavebným firmám, aby vôbec prišli

na stavbu a začali pracovať na projektoch,

ktoré sú pre ne v dôsledku

zvýšených nákladov na stavebné

materiály vopred stratové,“ hovorí

Martin Chren.

Rast cien v oblasti stavebných

komodít, ako aj energie je skokový

a dnes je to už viac ako 30 % od

začiatku krízy na Ukrajine. Najviac

zasiahnuté sú projekty, ktoré sú

vo výstavbe, teda kde zhotovitelia

nijako nemohli tieto fakty predvídať

a zapracovať ich do svojej kalkulácie

súťažnej ponuky. „Toto sú najohrozenejšie

projekty, pretože majú

vysokú mieru preinvestovanosti.

V prípade odchodu zhotoviteľa zo

stavby by sme sa dostali do patovej

situácie, keďže by sa už nedali

z časového hľadiska zrealizovať

nové verejné obstarávania, zároveň

diela dokončiť do 2023, a teda by

sme prišli o EÚ zdroje. Máme veľké

obavy, či by žiadatelia, keďže dielo

by nebolo zhotovené celé, neprišli

o všetky zdroje, teda aj o tie, ktoré

už vyplatili – toto by bolo priam

fatálne najmä pre samosprávy,“

vysvetľuje hovorkyňa BSK, Lucia

Forman.

Podľa starostu mestskej časti

Bratislava-Rača je dôležité, aby

v prípade väčších projektov výstavby

boli súčasťou danej výstavby

aj školy, škôlky, denné stacionáre

pre seniorov, zdravotné stredisko

a podobne. A hlavne aby to boli

združené investície obce a developerov.

„Vieme posúdiť aj širšie

vzťahy a zámery, takže by malo ísť

o prienik medzi projektmi. Je to

rovnako v záujme daných developerov,

pretože ľudia chcú už projekty,

kde nemajú iba nocľaháreň, ale aj

občiansku vybavenosť. Ako pilotný

projekt v Rači máme dohodnutú

spoluprácu s developerom v zámere

Rínok Rača, kde si za zvýhodnené

nájomné prenajímame priestory pre

obecnú materskú školu. Prináša

to benefit novým obyvateľov, ale aj

rodinám s deťmi, ktoré žijú v Rači

dlhodobo. Je to win-win stratégia.

Väčšie projekty, kde developer

plánuje čisto iba bytovú funkciu, by

už mali byť minulosťou,“ vysvetľuje

Drotován.

3,8

milióna eur zaplatí na poplatkoch

za rozvoj spoločnosť Cresco za

projekt Slnečnice Nad mestom

Poplatok za rozvoj

Samospráva práve na výstavbu škôl

vyberá od developerov poplatok

za rozvoj. Ten má samospráve

umožniť investovať do verejnej

infraštruktúry najmä v lokalite,

kde sa plánuje projekt, za ktorý

ho vyberie. „V prípade Slnečníc

sme na developerskom poplatku

zaplatili už 1,7 mil. eur a počítame,

že v najbližších rokoch zaplatíme

za pripravovanú fázu Nad mestom

ďalších 3,8 mil. eur,“ hovorí

Ján Krnáč, riaditeľ Cresco Real

Estate. Ten sa však nevyužíva

dostatočne. „V rokoch 2017 až 2019

bol na území Bratislavy vyrubený

poplatok v celkovej výške viac ako

19 miliónov eur. V roku 2020 bola

výška tohto poplatku v Bratislave

spolu až 21 miliónov eur. Využilo sa

však len necelých 3,5 milióna eur,“

tvrdí výkonný riaditeľ IUR Juraj

Suchánek.

Na základe zákona o miestnom

poplatku za rozvoj prijali všetky

mestské časti v Bratislave všeobecne

záväzné nariadenia, ktorými

zaviedli poplatok na celé územie.

„Poplatok má slúžiť obciam ako

jeden zo zdrojov na budovanie infraštruktúry

najmä tam, kde novou

výstavbou vzniká jej potreba,“

pripomína Suchánek. Každý

stavebník sa poplatkom za rozvoj

podieľa aj na lepšom bývaní pre

starousadlíkov. Zo sumy, ktorú vyrubuje

mestská časť stavebníkom,


10

11

jej ostáva 68 % a zvyšok posiela

na účet hlavnému mestu. „Hlavné

mesto získava percentuálny podiel

vo výške 32 % z poplatku za rozvoj

a tieto prostriedky musia byť

použité v zmysle zákona v tej mestskej

časti, ktorá daný podiel poukázala,“

vraví Dagmar Schmucková,

hovorkyňa hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy. Podľa

Schmuckovej finančné prostriedky

z poplatku za rozvoj využije mesto

hlavne na rekonštrukciu verejného

osvetlenia, ciest, prípadne chodníkov,

križovatiek a technickej či parkovacej

infraštruktúry, a to práve

v mestských častiach, od ktorých

máme dostatočný výber poplatku

za rozvoj (Ružinov, Nové Mesto,

Staré Mesto, Rača, Lamač, Devínska

Nová Ves, Záhorská Bystrica).

Účelom je kompenzovať zvýšenú

výstavbu v mestskej časti vrátením

poplatku do infraštruktúry v danej

mestskej časti. „Veľké investičné

zámery bytovej výstavby sa zväčša

nachádzajú na viacerých funkčných

plochách s rôznymi spôsobmi

využitia, pričom ich súčasťou sú aj

funkčné plochy vybavenosti, resp.

zmiešané územia bývania a občianskej

vybavenosti, kde je potrebné

dodržať príslušný podiel výmer

vybavenosti predpísaný územným

plánom. Jednotlivé spôsoby využitia

definuje záväzná časť územného

plánu; z nekomerčnej vybavenosti

ide najmä o zariadenia školstva,

zdravotníctva a sociálnej starostlivosti,

ktoré pre interné potreby

mesta podrobnejšie riešia príslušné

územné generely,“ hovorí architekt

Juraj Šujan, poradca primátora pre

rozvoj mesta, územné plánovanie

a komunikáciu s developermi.

Ako stavajú školy developeri?

S výstavbou verejnej základnej

školy v Slnečniciach, ktorej umiestnenie

v tejto južnej časti Petržalky

bola iniciatíva Cresco Real Estate,

developer počíta. Aj podľa skladby

obyvateľov doteraz zrealizovaných

fáz Viladomy, Uniq či Pop je zrejmé,

že významnú časť z budúcich viac

ako 15-tisíc obyvateľov Slnečníc

budú tvoriť mladé rodiny s deťmi.

„Výstavba škôl v tejto lokalite

určite dáva zmysel. Zároveň však

treba myslieť aj do budúcna,

pretože demografia obyvateľstva

sa mení a o pár rokov môže byť

požiadavka na školské zariadenia

kapacitne oveľa nižšia, preto aj

budova školy musí byť navrhnutá

flexibilne, aby včas reagovala na

aktuálne potreby,“ vysvetľuje Krnáč

a zároveň upozorňuje: „Zabezpečenie

verejných služieb, kam patrí aj

vzdelávanie, je úlohou verejných inštitúcií.

Navyše, práve samospráva,

respektíve štátne inštitúcie, sú tie,

ktoré zastrešujú aj oblasť vzdelávacej

politiky, a teda najlepšie vedia,

aký typ vzdelávania bude v danej

lokalite potrebný nielen dnes, ale

aj o 10 – 15 rokov. To je kľúčové

pre efektívne plánovanie, ale aj pre

zamedzenie výstavby budov, ktoré

budú o pár rokov nevyužívané.

Nemyslím si preto, že by školy, ale

aj inú verejnú infraštruktúru mal financovať

developer a prenášať tieto

náklady do cien bytov pre ľudí.“

Spoločnosť JTRE sa sústreďuje

na výstavbu komplexných štvrtí,

ktorých súčasťou je okrem bytov,

kancelárií či obchodov aj ďalšia

vybavenosť. Materské školy sú

10 Deutsche Schule

Bratislava presťahovala

svoju materskú

školu, základnú

školu a gymnázium

na novú adresu.

11 MŠ nad Vinicou

v Limbachu.

12, 13 Rínok Rača

sa nachádza na

území ohraničenom

ulicami Plickova,

Sadmelijská,

Kubačova a Barónka,

kde bol do roku

2000 umiestnený

rozľahlý komplex

Bratislavských

vinárskych závodov.

Aj tu plánujú

postaviť novú škôlku.

ASB#231 Fokus 42

12

13

súčasťou ich viacerých projektov.

Nejde však o samostatné občianske

stavby, ale o priestory v rámci

administratívnych alebo bytových

budov, čo je typické pre developerské

projekty. „Väčšinou ide o súkromné

zariadenia, ktoré vznikli

na základe dopytu užívateľov projektov,

v prípade Ovocných sadov

Trnávka vzniká materská škola

pre mestskú časť Ružinov. V novej

štvrti Nové Lido, ktorá rozšíri

centrum Bratislavy na pravý breh

Dunaja, počítame aj s vybudovaním

školy, podobne ako v novej štvrti,

ktorú pripravujeme vo Vajnoroch,“

vysvetľuje Pavel Pelikán z JTRE.

V Ružinove za posledný

rok zohnali na financovanie

výstavby základných škôl

takmer 6 miliónov eur.

Martin Chren, starosta m. č. Bratislava-Ružinov

Podľa Pelikána je škoda, že na Slovensku

nemajú štát ani samosprávy

také nástroje, ktorými by podporovali

developerov pri budovaní škôl

a ďalších občianskych stavieb alebo

dostupného bývania ako napríklad

v Rakúsku. „Pri výstavbe nových

viedenských štvrtí Seestadt Aspern

alebo Sonnwendviertel spolupracujú

štát a mesto s developermi.

Aj na základe našich skúseností zo

zahraničia si dovolím tvrdiť, že rozdiely

nie sú v uvedomelosti alebo

spoločenskej zodpovednosti etablovaných

developerov, ale v kvalite

podnikateľského prostredia,

legislatíve, územnom plánovaní a aj

v jasných pravidlách spolupráce

verejného a súkromného sektora,“

upozorňuje Pelikán.

„Výstavbu priestorov pre školy

či škôlky považujeme pri našich

administratívnych, ale aj rezidenčných

projektoch za veľmi dôležitú.

Vo vybraných developmentoch

ju dokonca vnímame ako možnú

pridanú hodnotu. Chápeme, že

výstavba základných a materských

škôl je predovšetkým úloha štátu,

ale vidíme tu priestor na angažovanie

aj pre súkromných developerov.

Napríklad v našom aktuálnom administratívnom

projekte vo výstavbe

The Mill prinášame pre hlavného

klienta predškolské zariadenie pre

cca 100 detí. Bude to plnohodnotná

certifikovateľná škôlka s vnútornou

dispozíciou 1 000 m 2 s časťou vyhradenou

na stravovanie a spanie,

s kompletným zázemím a navyše aj

s vlastným exteriérovým areálom,

ktorý bude mať 600 m 2 vonkajšej

plochy. Je to veľmi zaujímavá

pridaná hodnota pre zamestnancov

(rodičov) budúceho nájomcu a ich

deti,“ hovorí Martin Šramko, CEO

spoločnosti Immocap.

8 000

je priemerný počet obyvateľov,

ktorí ročne prichádzajú

do bratislavského kraja

„Vzhľadom na dlhodobý vývoj

by som veľmi rád videl inovatívne

projekty nových škôl, ktoré by ich

v horizonte 10 – 20 rokov umožnili

nízkonákladovo a flexibilne prerobiť

na kvalitné zariadenie pre

seniorov,“ hovorí starosta Ružinova

Martin Chren o svojich, možno

budúcich plánoch. Dnes sa nám

táto téma môže zdať nepodstatná,

ale rozhodne jej budeme jedného

dňa čeliť. Pretože tak ako máme

dnes problém kvalitne rekonštruovať

škôlky a školy, budeme mať

v budúcnosti problém tieto alebo aj

iné zariadenia prerobiť na moderné

a kvalitné bývanie pre seniorov.

Ako sme si na začiatku položili

otázku: „Kto je na Slovensku

dôležitejší ako deti?“, budeme

v budúcnosti hľadať odpovede

a riešenia nielen na ňu, ale aj na tú,

ako starnúť plnohodnotne, pokojne

a v kultivovanom prostredí. ■


zaujímavý spôsob

efektívnej prevádzky

v súčasnosti

ProPánové

vykurovanie

Rast cestovného ruchu

v poslednom desaťročí znamenal

nové obchodné príležitosti, a to

aj napriek poklesu, ktorý nastal

v posledných dvoch rokoch

v dôsledku pandémie covid-19.

Teraz by mali nastať lepšie časy.

Nikto však nečakal extrémny

nárast cien energií, najmä

elektriny, ale aj zemného plynu.

Tento fenomén výrazne ovplyvnil

ekonomiku väčšiny podnikov,

napríklad aj tých, ktoré prevádzkujú

hotely a penzióny. Tlak na čo

najnižšie náklady na vykurovanie,

ktoré sú významnou položkou

prevádzkového rozpočtu, sa logicky

zvýšil. Okrem tepelnoizolačných

parametrov budovy je rovnako

dôležitý aj samotný zdroj energie.

Hotely, ktoré prevádzkujú aj

reštaurácie alebo kúpele, a preto sú

energeticky najnáročnejšie, hľadajú

čo najefektívnejší spôsob riešenia

tohto problému. Tepelné čerpadlá

sú určite dobrým východiskovým

bodom, ale ,bohužiaľ, sú pomerne

náročné na počiatočné náklady

a návratnosť investície je dlhá, čo

v súčasnosti odrádza mnohých

podnikateľov. Nezabúdajme ani na

čas potrebný na implementáciu.

Ak nie je k dispozícii prípojka

zemného plynu, napríklad preto,

že hotel alebo penzión sa nachádza

úplne mimo mestskej aglomerácie

alebo dokonca v horách uprostred

prírody, výber zdroja energie je

komplikovaný. Možno len zdanlivo.

Hotel s reštauráciou potrebuje

veľa energie na vykurovanie izieb,

spoločných priestorov, gastronómie

a prípadne kúpeľov. Kedysi typické

spaľovanie hnedého uhlia je

v súčasnosti neekologické a v budúcnosti

sa nemusí vyplatiť. Navyše

je to veľa práce, aj keď existujú

automatické kotly. Podobné je to

s drevom, hoci je ekologickejšie,

ale len za určitých podmienok,

napríklad drevo musí byť riadne

vysušené, čo je u nás často

problém. Takže mať penzión v blízkosti

lesa nemusí byť nevyhnutne

výhodné. Elektrická energia je

čistá a jednoducho regulovateľná,

je najmenej náročná na prácu, ale

zase je najdrahšia. Vykurovací

olej? Nie je to jedno z tých lacných

palív a na niektorých miestach

nie je vôbec vhodné. A potom je tu

propán, ktorý sa vyrába skvapalnením

ropných plynov vznikajúcich

pri rafinácii ropy. Plyn sa privedie

do kvapalného stavu pomocou

tlaku a nízkej teploty. Vtedy sa dá

ľahko prepravovať a k zákazníkom

sa dostáva cisternovým vozidlom.

To je aj prípad horského hotela

v severných Čechách, ktorého

majiteľ sa v rámci rekonštrukcie

budovy rozhodol pre vykurovanie

propánom.

Propán je v podstate nasýtený

uhľovodík bez zápachu s vynikajúcou

výhrevnosťou, ktorá je

najvyššia zo všetkých uvedených

palív – 46,4 MJ/kg. Hlavným argumentom

je však ekologické spaľovanie,

ktoré je také kvalitné, že

umožňuje použitie aj v chránených

oblastiach. Na uskladnenie plynu

treba mať len prenajatú skladovaciu

nádrž (môžete si ju aj kúpiť do

vlastníctva), ktorú bude dodávateľ

priebežne dopĺňať. Jeho veľkosť

alebo počet závisí od spotreby

konkrétneho zariadenia. Čo musí

zainteresovaná strana zvážiť? To,

kam umiestniť zásobník. Našťastie

existujú podzemné aj nadzemné

možnosti. Každý podľa vlastných

požiadaviek. Dodávateľská spoločnosť

pripraví projekt, navrhne

pripojenie ku kotlu, nainštaluje

zásobník a je prakticky hotovo.

Hotel môže začať fungovať v čo najkratšom

čase. Neznalci tejto problematiky

niekedy tvrdia, že propán je

drahý. Pravdou však je, že tieto dezinformácie

vznikli v prvej polovici

90. rokov. Odvtedy ceny propánu

neboli zaťažené žiadnou vládnou

reguláciou a našťastie nie sú závislé

od rizikových dodávateľov zemného

plynu. A to robí propán ešte zaujímavejším.

Jej cena závisí len od

produkcie ropy. Preto je výhodné

dopĺňať zásobníky v lete, keď sú

ceny ropy najnižšie. Na prevádzku

hotela by to však pravdepodobne

nestačilo. Napríklad horský hotel

na obrázku dopĺňa nádrž každé

dva až tri mesiace v závislosti od

sezóny. Dodávateľom zásobníkov

a kvalitného plynu je rodinná spoločnosť

TOMEGAS. ■

www.tomegas.sk

ASB#231 Fokus ReklAmný text tOmeGAS 44

reklamný text .vaillant

Nemecký vývojár:

UdržateľNosť je

Náš prvoradý cieľ

„ak by sa niekto pred 25 rokmi

opýtal, prečo sme takí

nadšení z produktov s dlhou

životnosťou, nenapadlo by

mi slovo udržateľnosť. Dnes

je vytváranie produktov,

ktoré dlho vydržia, vecou

profesionálnej hrdosti.“

Tvrdí to Jochen Wriske, vývojár

spoločnosti Vaillant Group

z Nemecka. „Udržateľnosť bola

vždy naším prvoradým cieľom.

Znamená to poskytnúť zákazníkom

technológiu, z ktorej môžu

profitovať mnoho rokov. A v konečnom

dôsledku z toho profituje

aj životné prostredie,“ vysvetľuje.

Ako manažér pre regulačné

systémy a konektivitu pomáha

navrhovať produkty značky

Vaillant. „Regulačné systémy,

ktoré vyvíjame, majú veľa čipov aj

elektroniky. Niektoré komponenty

sa môžu opotrebovať a pokaziť, ale

nie celý produkt. Ako starý klavír,

ktorý mám doma. Je síce o desať

rokov starší ako ja, ale stále hrá

nádherne,“ dodáva J. Wriske.

Zároveň odporúča monoblokové

tepelné čerpadlo aroTHERM plus

typu vzduch – voda (3 – 12 kW,

A+++) pre novostavby v energetickej

triede A0 i pre staršie domy.

Toto zariadenie má dlhú životnosť

a kvôli zníženiu uhlíkovej stopy je

naplnené prírodným ekologickým

chladivom R290. To mu umožňuje

podať nadpriemerný výkon

↑ J. Wriske a výroba tepelných čerpadiel

v Nemecku

a navyše byť extrémne ohľaduplným

k životnému prostrediu.

Postará sa o vykurovanie, chladenie

i prípravu teplej vody. Spolu

so systémovým regulátorom

sensoCOMFORT a internetovým

modulom sa dá ovládať aj na

diaľku cez aplikáciu v smartfóne

či tablete.

www.vaillant.sk

Výnimočne ohľaduplné

k životnému prostrediu

Monoblokové tepelné čerpadlo GeniaAir Mono

Jedno z prvých tepelných čerpadiel s prírodným chladivom R290, ktoré už dnes maximálne vyhovuje potrebám budúcnosti. Monoblokové tepelné

čerpadlo GeniaAir Mono (3-12 kW, A+++) typu vzduch/voda je vhodné pre novostavby v energetickej triede A0 s podlahovým vykurovaním aj

pre modernizácie starších domov (vďaka vysokej výstupnej teplote vody). Inštalácia je rýchla a flexibilná. Systém pozostáva z tepelného čerpadla

v exteriéri a interiérového hydraulického modulu GeniaSet Mono s integrovaným 185 l zásobníkom teplej vody.

www.protherm.sk

ASB#231 ABS#231 453

O koľko stupňov

vyrovná vegetačná

strecha teplotné

výkyvy?

Aj tie najjednoduchšie

zelené strechy dokážu

výrazne predĺžiť

životnosť striech,

zmierniť teplotné výkyvy

a zadržať vodu pri

prívalových dažďoch.

Výborné výsledky

potvrdil aj výskumný

projekt Stavebnej fakulty

Žilinskej univerzity.

Najväčším prínosom vegetačných

striech z konštrukčného hľadiska

je výrazné predĺženie životnosti

plochých striech. Odstraňujú hneď

dva poškodzujúce faktory povlakovej

krytiny – pôsobenie UV žiarenia

a teplotné výkyvy. V zime tepelne

izolujú, zmierňujú letné prehrievanie,

zadržiavajú dažďovú vodu,

znižujú emisie CO 2

, zachytávajú

prach a chránia pred požiarmi. Tieto

funkcie pritom úplne uspokojivo

plnia aj najjednoduchšie extenzívne

vegetačné strechy bez samotného

zemného substrátu, ktoré niektorí

výrobcovia dodávajú ako „skladačku“

v kompletnom funkčnom

systéme. Práve tieto šikovné zelené

strechy boli súčasťou experimentu

na Žilinskej univerzite.

Systém so substrátom

z minerálnej vlny

Najjednoduchším spôsobom, ako

si vybudovať zelenú strechu, je

komplexný systém Urbanscape,

ktorý zahŕňa všetky vrstvy od hydroizolácie

cez koreňovú membránu,

odvodňovací a hydroakumulačný

systém až po substrát a vegetačnú

vrstvu. Namiesto klasického

zemného substrátu využíva minerálnu

vlnu a tak môže odľahčiť

stavbu oproti tradičnej extenzívnej

streche so zeminou. Možno ho aplikovať

dodatočne takmer na všetky

stavby. „Je najľahším ponúkaným

systémom zelených striech na trhu,

jeho inštaláciu však vždy odporúčame

konzultovať vopred so statikom,“

dodáva Kamil Vinca, projektový

manažér Knauf Insulation pre

zelené strechy. Ako ďalej dodáva,

každá strecha novostavby, ktorá

je pripravená na priťaženie hydroizolácie

štrkom cca 150 kg/m 2 ,

je vhodná pre Urbanscape aj bez

ďalšieho posúdenia, je totiž oveľa

ľahšia ako štrk, približne 70 kg/m 2 .

Vegetačný kryt tvorí zmes rozchodníkov,

odolnej a mrazuvzdornej

trvalky. V porovnaní s inštaláciou

zelenej strechy so zeminou znižuje

realizačné náklady a vyžaduje si len

minimálnu údržbu.

Skúšobné moduly na

univerzitnej streche

Experiment sa začal na jeseň 2020,

v priebehu roka boli vytvorené na

obnovovanej streche bloku Stavebnej

fakulty ŽUŽ skúšobné moduly

systémových extenzívnych striech

od rôznych výrobcov. Na jednotlivé

plochy boli osadené snímače

teploty, ktoré tak dokázali určiť

rozdiel medzi teplotou povrchu

hydroizolácie pod vegetačnou strechou

v porovnaní s teplotou hydroizolácie,

kde vegetačná strecha

použitá nebola. Ďalšie moduly

merali zadržanie dažďovej vody

pomocou spádovania v zberných

vaničkách. Výsledky meraní ukázali

priebeh teplôt v zime i v lete.

Teplotný priebeh zimný deň,

zdroj Ing. Peter Juráš, PhD., Žilinská univerzita

Teplotný priebeh letný deň,


Úhrn zrážok za 2 letné dni s dažďom,


ASB#231 Reklamný text knauf insulation 46

Zima na streche

Namerané výsledky počas jesenných

a zimných dní ukazujú významný

rozdiel medzi vegetačnou

strechou a obyčajnou plochou

strechou. „Ako vidíme na grafe,

povrchová teplota pod krytinou

bežnej strechy je výrazne nižšia,

ako je teplota vonkajšieho vzduchu

meraná pomocou meteostanice

v areáli univerzity,“ vysvetľuje Ing.

Peter Juráš, PhD., z Katedry pozemného

staviteľstva a urbanizmu. Pri

nočnej teplote asi -10 ° dosahuje

teplota bežnej strešnej krytiny až

-20 °C. Naopak, cez deň sa strešná

krytina ohrieva viac ako vegetačná

vrstva (18 °C), ktorá si drží počas

celého dňa stabilnú teplotu okolo

0°C. Denný rozdiel teplôt počas

zimného dňa bez snehu bol v priebehu

merania na streche bez vegetácie

36 °C a na vegetačnej len 1 °C.

Letné horúčavy

V súčasnosti v mestách a obciach

rastie podiel zastavaných plôch

a tak vznikajú mestské tepelné

ostrovy, ktoré pre rozpálené betónové

plochy zvyšujú teplotu v okolí.

„Vďaka vegetačným povrchom,

z ktorých sa môže prirodzene

odparovať zadržaná voda, dochádza

k zníženiu teploty a sálania

akumulovaného tepla z povrchu.

Odparovanie vody takisto zvyšuje

relatívnu vlhkosť v okolí, a tým

zlepšuje mikroklímu,“ dopĺňa Ing.

Peter Juráš, PhD.

V letnom období je rozdiel medzi

maximami vegetačnej a bezvegetačnej

strechy 35 °C, navyše

fázový posun vegetačnej strechy

je až 3 – 4 hodiny, čo znamená, že

teplotné maximum dosahuje až

v poobedňajších hodinách, keď sa

už vzduch ochladzuje. Konštrukcia

pod vegetačnou strechou tak má

nižšiu povrchovú teplotu s menšími

teplotnými výkyvmi, čo priaznivo

vplýva na prehrievanie vnútorných

priestorov budovy a životnosť

hydroizolácie.

Zadržiavanie dažďovej vody

Skladba zelenej strechy Urbanscape

dokáže zadržať veľké množstvo

dažďovej vody a filtráciou cez

jednotlivé vrstvy podstatne znižuje

rýchlosť odtoku zo strechy. To má

priaznivý vplyv na možné zahltenie

kanalizačnej siete, čo je pri čoraz

častejšie sa vyskytujúcich prívalových

dažďoch veľmi pozitívne.

Na grafe, ktorý znázorňuje meraný

deň s dažďom, je zníženie odtoku

vody až do 83 %. V tomto prípade

išlo o dážď s vyšším úhrnom (nad

30 mm). Pri nižších úhrnoch

v rámci leta dokázala skladba väčšinou

absorbovať všetok dážď.

„Namerané výsledky ukazujú na

výrazný pozitívny vplyv vegetačnej

strechy na teplotný i vodný režim.

Skladba dokáže zadržať podstatnú

časť vody z bežného dažďa (80 %)

a zadržať vodu filtrovaním v rozpätí

od približne dvoch hodín. Tento čas

aj retencia sa znižuje v závislosti od

dĺžky trvania a opakovania zrážok,“

uzatvára Ing. Peter Juráš, PhD. ■

Pre viac informácii o systéme

zelených striech Urbanscape

kontaktujte:

Ing. Kamil Vinca +421 917 183 429

kamil.vinca@knaufinsulation.com

Zdroj: Knauf Insulation a Katedra

pozemného staviteľstva a urbanizmu

Žilinskej univerzity

Zdroj foto: Ing. Peter Juráš, PhD.,

Žilinská univerzita

Systém

zelených striech

Nízka hmotnosť

Vysoká schopnosť absorpcie

a zadržiavania vody

Kompletné riešenie

extenzívnej strechy

ASB#231 Reklamný text knauf insulation 47

DÁMA

SLOVENSKEJ

ARCHITEKTÚRY

TEXT: Broňa

Tarnócy, FOTO:

MIRO POCHYBA,

Eva Grébertová

EVA GRÉBERTOVÁ,

architektka, ktorá menila

tvár nielen nášho hlavného

mesta, nám poskytla prvý

rozhovor po dvadsiatich

rokoch. Rozprávali sme

sa o jej práci a vtedajších

podmienkach, ale aj

o ľuďoch, vzťahoch,

emóciách.

ABS#231 architektúra 48

↖ Ing. arch. Eva

Grébertová

← Srdcovou záležitosťou

architektky

Evy Grébertovej

bol i územný plán

zóny Dlhé diely,

Bratislava.

↗ Exteriérové

vybavenie obytných

súborov – detské

ihrisko.

Medzi našimi niekoľkými stretnutiami

sa bola po takmer dvadsiatich

piatich rokoch prejsť na Dlhých

dieloch, ktoré navrhovala. Plakala.

Od smútku i radosti. Mrzí ju, že

projekt centier väčšej obytnej

vybavenosti a terasových obytných

domov na sídlisku Dlhé diely

nebude dokončený. Na ich mieste

dnes už stoja vtedy neplánované

obytné domy. Centrálna pešia zóna

a zelený priestor boli podľa Evy

Grébertovej veľmi ochudobnené.

Rovnako ju mrzí, že urbanistické

štúdie Záhorského sídelného

pásu z rokov 1975 – 1980 zapadli

prachom. 5-ročná práca ženy, ktorá

jej dala srdce a skúsenosti. No tešia

ju aspoň drobné stavby rodinných

domov a chát pre blízkych príbuzných

a dobrých priateľov v Senci,

Bratislave, Devínskej Novej Vsi či

Modrej Harmónii. A nielen tie. Aj

syn Matej Grébert, ktorému odovzdáva

všetky svoje skúsenosti. No

nie slovom, ale činmi. To je podľa

nej aj najlepšia výchova. Ísť deťom

príkladom.

Naše stretnutia boli mostmi

medzi minulosťou a prítomnosťou.

Aktuálnymi mostmi. Medzi

socializmom, komunizmom a kapitalizmom.

O tom, čo sa vtedy nezrealizovalo

a čo dnes silne ovplyvňuje

tvár hlavného mesta. O tom, čo si

môžeme z minulosti zobrať a z čoho

sa poučiť v dobrom i zlom.

Ktoré z diel je pre vás silne

srdcovou záležitosťou?

Každá projektová práca sa pre

mňa stala srdcovou záležitosťou.

Od preštudovania zadania až po

expedíciu projektov. Po skončení

štúdia v roku 1969 som začala

pracovať v 7. ateliéri Stavoprojektu

Bratislava, ktorého nosnou náplňou

bola komplexná bytová výstavba.

Dostala som príležitosti v oblasti

urbanizmu, exteriérového vybavenia,

obytných súborov, objektov

základnej i vyššej občianskej vybavenosti.

Veľmi obohacujúcimi boli

projekty kultúrno-spoločenských

domov mimo Bratislavy. Za Kultúrny

dom v Dunajskej Strede som

dostala v autorskom kolektíve Jozef

Slíž, Eva Grébertová a Alexander

Braxatoris v roku 1979 Cenu ZSA

(Zväz Slovenských architektov –

pozn. red.). Dnes by som doplnila

tento autorský kolektív aj o Jozefa

Jankoviča, ktorý navrhol a zrealizoval

kreatívny vonkajší obklad.

Vďaka tomu sa umenie stalo neoddeliteľnou

súčasťou architektúry.

Mojou srdcovou záležitosťou bol

i územný plán zóny Dlhé diely, Bratislava,

za ktorý som v autorskom

kolektíve Jozef Slíž, Eva Grébertová,

Ján Mišík, Vladimír Ščepán

a Vladimír Zigo dostala Cenu ZSA

v roku 1993. Každý člen kolektívu

mal svoje nezastupiteľné miesto.

Pracovne najskúsenejší bol architekt

J. Slíž, ktorý predtým riešil

na ÚHA (Útvar hlavného architekta

– pozn. red.) Bratislava územné

plány viacerých obcí na južnom

Slovensku po veľkých záplavách

na Dunaji. Úspešne prekonával

aj zložité rokovania, keď územné

štúdie Dlhých dielov prechádzali

zo ŠPTÚ (Štátny projektový a typizačný

ústav – pozn. red.) Bratislava

na Stavoprojekt Bratislava. Traja

najmladší členovia kolektívu boli

skvelí. Akad. arch. Mišík mal silné

výtvarné cítenie a obohatil fasády

polyfunkčných panelových domov.

Ščepán a Zigo udržali v kolektíve

pohodu aj pri neľahkom boji so

zložitým svahovým terénom.

Dokázali zachovať zastavovací

koncept aj s málo ohybnými

typovými sekciami panelových

domov a priestorovo i výškovo

ich aj číselne stabilizovať... Bolo

to najsvetlejšie obdobie v mojej

projektovej praxi.

Poznala

som kritériá

kapitalizmu,

socializmu

i komunizmu,

a preto teraz

verím, že za

odmenu sa

dočkám aj kritérií

humanizmu.

Medzi srdcové záležitosti patrí,

samozrejme, aj prvý väčší projekt,

realizovaný už v roku 1978 – objekt

základnej školy pre Obytný súbor

Bratislava-Petržalka. Projekt bol

s drobnými zmenami mnohonásobne

umiestňovaný. Škoda, každá

škola by mala mať individuálny architektonický

výraz. Aby mali deti

na čo spomínať. V období rýchlej

panelovej a priemyselnej výstavby

ABS#231 DÁMA SLOVENSKEJ ARCHITEKTÚRY

49

↖ Eva Grébertová

so synom Matejom

v záhrade ich rodinného

domu. Matej

Grébert mal vtedy

7 rokov. Práve jemu

odovzdáva svoje

kvalitné a profesionálne

skúsenosti.

↑ Takto svoju mamu

vnímal syn Matej.

Ako ženu s otvorenou

mysľou, ktorá

sa vždy snažila nájsť

nové riešenia.

← Prvý väčší projekt

realizovaný už

v roku 1978 – objekt

základnej školy

pre Obytný súbor

Bratislava-Petržalka.

Projekt bol s drobnými

zmenami

mnohonásobne

umiestňovaný.

Podľa architektky

je to škoda. Každá

škola by mala mať

indivi duálny architektonický

výraz.

↗ Kultúrny dom

v Šamoríne. Interiér

divadelnej sály.

to bolo nemysliteľné. Dnes by

som sa rada poďakovala kolegovi

Imrichovi Ehrenbergerovi za jeho

profesionálne riadky na sociálnej

sieti v súvislosti s modernizáciou

jednej z petržalských škôl.

Ako vnímate výstavbu škôl

a iných objektov občianskej

vybavenosti dnes?

Architektúra je vždy obrazom doby,

v ktorej vzniká. Zrkadlom jej materiálnych

možností a sociálnych

priorít. V súčasnom období sú

objekty základných škôl a základnej

občianskej vybavenosti málo

lukratívne. Rovnako ako kedysi.

Pomaly sa to však mení. Starostlivosť

o vzdelávanie a zdravie

detí je v dnešnej dobe geometrického

rastu poznania existenčne

nevyhnutná. Realizujú sa už

obytné skupiny polyfunkčných

domov, ktoré zabezpečujú okrem

bývania aj statickú dopravu a časť

základnej občianskej vybavenosti.

Vo vnútroblokoch poskytujú

kvalitnú zeleň a dobre vybavené

priestory na oddych a šport.

Všetko závisí od ústretovosti

developerov a kreativity architektov.

Verím, že postupne sa budú

realizovať aj objekty gymnázií,

zdravotných stredísk, kultúrnych

inštitúcií a potrebnej vyššej občianskej

vybavenosti.

Ktoré typy občianskych stavieb

ste tvorili najradšej?

Každá stavba bola novou architektonickou

výzvou. Škola, administratívna

budova, banka, hotel, kostol.

→ Kultúrny dom

v Dunajskej Strede.

Detail fasády s figurálnou

kompozíciou

navrhol a zrealizoval

umelec Jozef Jankovič.

ABS#231 architektúra 50

Ing. arch. Eva Grébertová

K jej najvýznamnejším dielam patria

Záhorský sídelný pás (1975), Obytný súbor

Dlhé diely (štúdia, Cena ZSA 1982), ZDŠ

Bratislava-Petržalka, ZDŠ Bratislava-Dlhé

diely (štúdia), Kultúrny dom Sládkovičovo

(štúdia), Kultúrny dom Dunajská Streda

(štúdia), Kultúrny dom Šamorín (čestné

uznanie MKSR za najkvalitnejšiu stavbu

roka 1981), EVOS – externé vybavenie obytných

súborov – detské ihriská, Polyfunkčné

centrum občianskej vybavenosti, Dlhé diely,

Bratislava, rímskokatolícky kostol, Dlhé

diely, Bratislava, VÚB Lamač, Bratislava,

Dvorný objekt Sociálnej poisťovne, Cukrová

ulica, Bratislava, Terasové domy a obytné

domy s nadštandardom, Dlhé diely, Bratislava,

nadštandartné byty pre firmu OTYK

v Prievoze, Bratislava (cena Prvej stavebnej

sporiteľne Bytový dom ´ʻ99) a mnohé ďalšie.

A, samozrejme, urbanistické plány

a súťaže. Poznávala som zázemie

každej prevádzky. Následne študovala

aktuálne architektonické

trendy v celom svete vďaka skvelej

časopiseckej čitárni priamo v Stavoprojekte.

Teším sa, že dnes sa to dá zvládnuť

kliknutím na počítači. Veľmi mi

ale chýba ľudský kontakt a potrebný

čas na rozmýšľanie. Architektonická

tvorba ich veľmi potrebuje.

Bojím sa dnešného neprestajného

zrýchľovania života.

Stavby občianskej vybavenosti

v oblasti kultúry, zdravotníctva

a vzdelávania sa ocitli na

pokraji záujmu. Prečo?

Každá odpoveď smeruje do politiky.

A z nej až do oblasti histórie,

filozofie, etiky... Je to na samostatný

rozhovor, preto iba krátko: Dnes je

základným hodnotiacim kritériom

štátneho aj súkromného investora

finančná lukratívnosť výstavby.

Poznala som kritériá kapitalizmu, socializmu

i komunizmu, a preto teraz

verím, že za odmenu sa dočkám aj

kritérií humanizmu. Potom sa budú

projektovať a realizovať aj gymnáziá,

nemocnice, divadlá, galérie...

Architektúra tvorí každé prostredie

okolo nás. Preto jej prajem múdrych

investorov, šikovných architektov,

kreatívnych projektantov a vzdelaných

politikov. Veď tu žijú deti.

Dnes som šťastná mama a stará

mama. Bolo pekné byť architektkou

v našej nádhernej krajine uprostred

Európy. A mladým architektom

želám, aby sa mohli viac venovať

svojej práci ako jej manažovaniu. ■

DÁMA SLOVENSKEJ ARCHITEKTÚRY

51

1

Bratislavu čaká

nové kino

bratislava, text:

denisa kureková,

vizualizácie:

Film Europe

JRKVC Podľa investorov

Edison Filmhub chýba

na Slovensku koncept kina,

v ktorom pre diváka začne

zážitok ešte pred spustením

projektora. Hlavná kinosála

bude mať obrovské okno do

záhrady a diváci tak tesne pred

filmom uvidia denné svetlo

a zeleň, ktoré pri spustení filmu

automaticky zakryjú závesy.

Hneď po skončení záverečných

titulkov sa závesy opäť odkryjú.

Investorom projektu kina Edison Filmhub je Film

Europe – rodinná firma, ktorá sa viac ako desať rokov

venuje distribúcii európskeho a festivalového filmu

na rôznych úrovniach a zároveň prevádzkuje TV Film

Europe a online platformu Edisonline. Investor má

skúsenosti aj s vlastným kinom. V Prahe funguje jeho

koncept, ktorý sa osvedčil, už tretí rok. Rozdiel je, že

pražské kino má len v prenájme, a tak nemohol stavebne

zasahovať do architektúry priestoru. V Bratislave

však novostavbu na Baštovej vlastní. „Dizajn je pre nás

veľmi dôležitý, preto si spolu so štúdiom JRKVC dávame

na projekte záležať, aby bol k historickému centru

moderným kontrastom, ale zároveň vychádzal z jednotlivých

prvkov, atmosféry a farebnej škály ulice na

Baštovej. Portfólio a vízia štúdia JRKVC pre nás spĺňali

tieto požiadavky, a preto sme sa po vypočutí viacerých

štúdií rozhodli práve pre nich,“ vysvetľuje Dominik

Hronec z Film Europe.

Asb#231 architektúra 52

GSPublisherVersion 0.1.100.7

dvor

nádvorie

bytového domu

schodisko bytového domu

GSPublisherVersion 0.1.100.7

dvor

nádvorie

bytového domu

schodisko bytového domu

1 Architektúra

a dizajn celého

priestoru sa budú

niesť v minimalistickom

duchu.

susedný objekt

Prízemie

A.17

A.05

Legenda miestností

Č. miest. Miestnosť

1.PP

0.01

Schodisko

0.02

Chodba

0.03

Malá sála

0.04

Schodisko

0.05

WC ženy - predsieň

0.06

WC ženy

0.07

WC ženy

0.08

WC ženy

0.09

WC muži - predsieň

0.10

WC muži

0.11

WC muži

0.12

WC muži

2 Pôdorys 1. NP

0.13

0.14

0.15

0.15

1.NP

1.01

Sklad

Predsieň

Prípravovňa

Sklad

Kaviareň

3 Pôdorys 1. PP

1.06

1.02

1.03

1.04

1.06

Hala

WC

Tech. miestnosť

Veľká sála

4 Víziou Edison

Filmhubu je nadviazať

na bohatú tradíciu

jednosálových

kín.

1.02

Podzemie

0.06

0.07

0.05

0.08

0.01

5 Vstup do kina bude

z Baštovej ulice.

1.04

1.03

0.04

0.02

0.15

0.14

susedný objekt

Prízemie

A.17

A.05

6 Víziou Edison Filmhubu

je nadviazať

na bohatú tradíciu

jednosálových kín.

susedný objekt

Legenda miestností

Č. miest. Miestnosť

1.PP

0.01

Schodisko

0.02

Chodba

0.03

Malá sála

0.04

Schodisko

0.05

WC ženy - predsieň

0.06

WC ženy

0.07

WC ženy

0.08

WC ženy

1.01

0.03

0.09

0.10

0.13

0.11

0.12

0.15

0.09

WC muži - predsieň

3

0.10

0.11

0.12

0.13

0.14

0.15

WC muži

WC muži

WC muži

Sklad

Predsieň

Prípravovňa

5

1.06

0.15

EDISON — Filmový 1.NP klub

Baštová ulica, Bratislava 1.01

1.02

1.03

1.04

Sklad

Kaviareň

Hala

WC

Tech. miestnosť

Pôdorys 1.NP a 1.PP

1:100

©2022 JRKVC

+421 903 461 380

info@jrkvc.sk

1.06

Veľká sála

Podzemie

0.06

0.07

0.01

1.02

0.05

0.08

0.02

0.15

1.04

1.03

0.04

0.14

0.03

0.15

0.09

0.13

susedný objekt

1.01

0.10

0.11

0.12

EDISON — Filmový klub

4

Pôdorys 1.NP a 1.PP

©2022 JRKVC

6

Baštová ulica, Bratislava

1:100

+421 903 461 380

info@jrkvc.sk

Pre náročného diváka

Víziou Edison Filmhubu je nadviazať na bohatú tradíciu

jednosálových kín. Mnohé z nich po digitalizácii v centre

Bratislavy zanikli. Diváci prišli o jedinečné komorné

filmové prostredia, ktoré kultivovali bratislavského

génia loci. Cieľom architektonického návrhu interiéru

kina bolo vytvoriť dôstojný priestor súčasného klubového

kina. „V relatívne malých priestoroch v prízemí

a podzemí novostavby, pôvodne určených pre reštauráciu,

sa nám podarilo umiestniť dve sály s kapacitou

50 a 25 miest a priestor kaviarne so vstupom z Baštovej

ulice,“ objasňuje koncept projektu spoluautor architektonického

návrhu Peter Jurkovič zo štúdia JRKVC.

S eleganciou starých kinosál

Architektúra a dizajn celého priestoru sa budú niesť

v minimalistickom duchu, dopĺňať ich budú interiérové

prvky typické pre 30. roky minulého storočia. „Peter

Jurkovič a Kristína Tomanová majú skvelý cit pre

kombináciu moderných a minimalistických prvkov

s útulnými a teplými kontrastmi. Na materiálovom

a svetelnom dizajne kinosál spolupracujeme so

štúdiom Crafting Plastics. Vďaka inovatívnemu

bioplastu s organickým efektom, ktorý je vytvorený

z obnoviteľných prírodných zdrojov, ponúkne v kinosále

dielo Vlasty Kubušovej a Miroslava Krála divácky

zážitok ešte pred spustením filmu,“ dopĺňa Hronec.

Návrh počíta s vysokými soklami, mramorovými

omietkami a terrazzovou podlahou, ktorá zaručuje

vysoký stupeň umývateľnosti a zároveň svojou štruktúrou

umocňuje elegantný vzhľad priestoru. Drevo

dodáva teplé akcenty a je využité najmä na prvky

prevzaté zo starej typológie kín a kultúrnych centier,

ako sú výrazné portálové dvere do kinosál, čakacia

lavica pred kinosálou a skrinky na odkladanie vecí.

Svetlé farby zas zlepšujú svetelný komfort priestoru na

prízemí orientovanom do úzkej uličky Starého Mesta.

Jedinečnosť celého interiéru má podčiarknuť umiestnenie

diel slovenských výtvarníkov v priestore kaviarne.

V letných mesiacoch sa kaviareň rozpína do átria

objektu, ktoré je vizuálne prepojené s hlavnou kinosálou

cez presklenú plochu, ale aj s dverným otvorom, čo

umožňuje využívať oba priestory. ■

Edison Filmhub v Bratislave

Architekti

JRKVC – Peter Jurkovič,

Kristína Tomanová

Investor Film Europe s. r. o.

Plocha na prízemí 162 m 2

Podzemná plocha 92 m 2

Realizácia 1. Q/2021 – 4. Q/2022

Asb#231 Bratislavu čaká nové kino 53

Divadlo Aréna

naberie obnovou

druhý dych

BRATISLAVA, TEXT:

MONIKA VOLEKOVÁ,

VIZUALIZÁCIA:

BSK, foto: Miro

Pochyba

GABRIEL DROBNIAK Národná kultúrna pamiatka

Divadlo Aréna v bratislavskej Petržalke prechádza

od januára 2022 procesom obnovy a výraznej

modernizácie, ktorá sa týka aj technológií.

Pre rekonštrukciu divadlo dočasne

sídli v priestoroch Divadla Pavla

Országha Hviezdoslava na Laurinskej

ulici v centre mesta. Historická

budova Arény z roku 1898 je na

Viedenskej ceste v susedstve

pravého brehu Dunaja.

Pred ňou tam stál otvorený

drevený amfiteáter z roku 1828

s kapacitou 3-tisíc miest. Architektom

divadla bol Talian Ettore

Fenderl, ktorý vyštudoval stavebné

inžinierstvo v Miláne.

Od roku 2002 patrí budova Bratislavskému

samosprávnemu kraju

(BSK). Zámerom rekonštrukcie je

obnova unikátnej divadelnej budovy

a zvýšenie kvality kultúrnej infraštruktúry

medzi zriaďovanými divadlami

v kraji. V roku 2020 ponúkala

veľká sála miesta pre 318 divákov,

pri štandardnej úprave 264 miest.

Pribudnú aj nové herecké

šatne

„Po ukončení prác pôjde o jedno

z najmodernejších divadiel na

Slovensku s novou svetelnou a zvukovou

technikou, ale aj novými javiskovými

technológiami,“ uviedla

pre ASB hovorkyňa kraja Lucia

Forman s tým, že celkové náklady

vrátane technológie sa vyšplhajú na

cca 7 miliónov eur. Podľa predsedu

BSK Juraja Drobu takmer 4 milióny

eur z tejto sumy poskytol štát.

Kraj doposiaľ nezaznamenal

v súvislosti s Arénou navýšenie cien

stavebných materiálov a prác. Divadelné

zázemie bude väčšie, pribudnú

nové šatne pre hercov aj skladové

priestory. Návštevníci budú mať

k dispozícii moderné, kultivované

priestory hodné 21. storočia.

V januári tohto roka si prebral

stavenisko zhotoviteľ stavby, spoločnosť

Metrostav Slovakia. Firma

má v portfóliu aj rekonštrukciu


↖ Práce na obnove

budovy divadla

začali.

↑ Fasáda divadla

potrebuje opravu.

↗↗ Práce vo výške

na objekte divadla.

↗ Na vizualizácii

je budúci vzhľad

Divadla Aréna.

ranobarokového kaštieľa v Dubnici

nad Váhom či obnovu historickej

jazdiarne v Trebišove.

Odvtedy prebehli podľa informácií

z BSK takmer všetky plánované

búracie a zemné práce a obnovil sa

areálový vodovod s kanalizáciou.

Počas leta sa bude pracovať na

streche na vybudovaní oceľových

a železobetónových konštrukcií.

Koncom leta majú nasledovať

reštaurátorské práce. Následne

v 3. a 4. štvrťroku tohto roka sa

začnú práce na interiéri divadla.

V záverečnej fáze budú osadené

všetky javiskové technológie spolu

so svetelnou, zvukovou a premietacou

technikou. Okrem obnovy

divadla je v pláne nová kaviareň na

terase, ktorá vznikne zväčšením

protipožiarnych okien a schodiska.

Kaviareň bude fungovať aj mimo

prevádzky divadla.

Vizuálne sa budova vráti do

roku 1939. Súťaž na projektanta

rekonštrukcie vyhral Architekt

Gabriel Drobniak. V portfóliu

má napríklad obnovu Reduty či

bývalého hotela na Štúrovej ulici

v Bratislave a tri objekty (kultúrne

pamiatky) v rámci univerzity

v Trnave. Moderné divadlo, akým

bude Aréna, potrebuje zázemie. To

sa dá získať rozšírením zadného

traktu budovy.

Pôvodné skice z roku 1922

potvrdili existenciu drevenej prístavby

v minulosti. „Na ich základe

sme presadili, že môžeme budovu

rozšíriť,“ povedal Drobniak. V novej

siluete divadla pribudne veža

s výškou 18 metrov, ktorá skryje

„ťahy“ kulís, čo súvisí s technickým

zázemím divadla.

Najprv bola Aréna

pantomimickým divadlom

Cesta k rekonštrukcii historickej

budovy divadla bola dlhá. V roku

1994 medzinárodne známy slovenský

mím Milan Sládek založil

Nadáciu na obnovenie Divadla Aréna

a v nasledujúcom roku sa začala

čiastková obnova, nevyhnutná na

prevádzku pantomimického divadla.

To však nepokrylo potreby

moderného činoherného divadla,

pretože pantomimické divadlo

je neverbálny a technicky menej

náročný žáner.

Až do roku 2021 divadlo podľa

Lucie Forman fungovalo v takomto

provizóriu a nedisponovalo takmer

žiadnymi divadelnými technológiami

– bez javiskovej hydrauliky,

tzv. ťahov a točne.

Elektrické rozvody neboli

prispôsobené používaniu divadelnej

osvetľovacej techniky, ktorá

vytvára náročnejšie svetelné

dizajny a potrebuje väčší počet reflektorov.

To zapríčiňovalo neustále

problémy s elektrickými rozvodmi

a kabelážou.

Problémy so spodnou vodou

Budova v blízkosti Dunaja mala

neustále problémy s vyrážaním

spodnej vody, t. j. kanalizáciou,

ktorú museli niekoľkokrát po

jednotlivých častiach opravovať.

To malo za následok potrebu

neustáleho čistenia a uvoľňovania

žumpy v areáli divadla.

„Dlhodobo komplikovali

prevádzku divadla nevyriešené

majetkovoprávne pomery s majiteľmi

tzv. domčeka, v ktorom bývala

rodina, a preto nebolo možné kontrolovať

pohyb ľudí v areáli a dohliadať

na bezpečnosť. Rovnako nebola

doriešená vodná veža, nachádzajúca

sa v bezprostrednej blízkosti budovy

Divadla Aréna,“ doplnila Forman.

K divadlu v Petržalke sa dá

prísť pešo a električkou po Starom

moste, ale aj autom. Počet parkovacích

miest bude po rekonštrukcii

zachovaný, bude to asi 50 miest.

Priestor parkoviska bude okrem

parkovania určený aj na umelecké

aktivity, inštaláciu šapitó, sidespecific

projekty a pod. ■

REKONŠTRUKCIA DIVADLA ARÉNA,

BRATISLAVA

INVESTOR Bratislavský

samosprávny kraj

ARCHITEKT

Gabriel Drobniak

NÁKLADY cca 7 mil. €

REALIZÁCIA 02/2022 – 3. Q/2023

Asb#231 DIVADLO ARÉNA NABERIE OBNOVOU DRUHÝ DYCH 55

ASB#231 Architektúra 56

Univerzita

ako divadlo

života

Londýn, Spojené

kráľovstvo,

Text: Sláva

Štefancová,

Projektová

dokumentácia:

Grafton

Architects

Grafton Architects „Vzdelanie

musí byť naša budúcnosť a toto musí

byť budúcnosť nášho vzdelávania.“

Takýmito odvážnymi slovami popísal

architekt Norman Foster univerzitnú

budovu Town House, ktorá získala

Cenu Miesa van der Rohe 2022.

← Okrem funkcie

vzdelávacieho centra

funguje Town House

aj ako zázemie pre

miestnu komunitu

a zastrešuje široké

spektrum kultúrnych

podujatí.

Town House je otvorené miesto pre

ľudí s otvorenou mysľou. Podoba

budovy, ktorá patrí ku Kingstonskej

univerzite v Londýne, odráža nový

prístup k vzdelávaniu založený na

objavovaní. Architektom sa podarilo

vytvoriť priestor takmer loftového

typu, ktorý vyzerá ako labyrint

vzájomne sa prelínajúcich objemov.

Šesťposchodový Town House

zároveň funguje ako „predné dvere

univerzity“ a brána do campusu

Penrhyn Road v štvrti Kingston

upon Thames. Má formu série

prepojených otvorených objemov,

obalených fasádou kolonád. Cieľom

architektonického štúdia Grafton

Architects bolo takýmto spôsobom

vytvoriť silnejšie prepojenie medzi

študentmi a miestnymi obyvateľmi.

Budova s dvoma fasádami

Ústredným motívom stavby sa

stala kolonáda lemujúca otvorené

interiéry z troch strán. Je súčasťou

fasády dlhej 200 metrov a bola

postavená z betónu s prímesou

kameňa, aby pripomínala vápencové

priečelie radnice Surrey County

Council, ktorá sa nachádza v jej

susedstve. Druhú obálku budovy

tvorí vnútorná fasáda odsadená

od stĺpov, lemovaná tehlovým

obkladom a hliníkovými rámami

zasklenia. Zvolený konštrukčný

systém a skelet z prefabrikovaných

oceľobetónových prvkov umožnili

maximálne otvoriť dispozíciu a formovať

priestor vo vertikálnej osi.

Okoloidúci majú zároveň výhľad od

prednej fasády až do stredu budovy.

Schodisko ako spojnica

diania

V interiéri tvorí viac ako polovicu

plôch otvorená dispozícia,

konkrétne galérie. Dominujú tu

prefabrikované betónové povrchy

a trámový konštrukčný systém

nesúci exponované rebrové dosky.

Už vo foyer môžu návštevníci

vnímať priestorový koncept s dominantným

schodiskom v strede

– spojnicou medzi dianím v celej

budove. Otvorená dispozícia

vizuálne prepája rôzne priestory

a vytvára „otvorenú“ budovu, ktorá

uľahčuje interakciu. Voľný pohyb

v exteriéri po vonkajšom obvode

fasády zase umožňujú kaskádovito

upravené terasy na horných

poschodiach. Na najvyšších

ASB#231 Univerzita ako divadlo života 57

podlažiach sa z nich naskytá

výhľad na mesto, rieku Temžu aj

neďaleký Hampton Court.

Architektúra odrážajúca

otvorenosť

„Návštevníci Town House vždy

vidia, čo sa deje v celej budove. To

podporuje spoluprácu. Predstavte

si miesto, kde prednášky, výstavy,

výskum, učenie, ale aj čítanie kníh,

tanec či umelecké vystúpenia

existujú pod jednou strechou

a dvere sú otvorené pre každého.

Toto je nový Town House. Jeho

architektúra odráža túto otvorenosť.

Neexistujú tu žiadne bariéry,“

vysvetľujú svoj zámer architekti

z dublinského štúdia. Stavba má

podľa nich poskytnúť priestory,

kde sa budú pod jednou strechou

organicky odohrávať neformálne

vzdelávanie, vedecký výskum aj

spoločenské predstavenia.

Priestory aj pre miestnu

komunitu

Okrem funkcie vzdelávacieho centra

funguje Town House aj ako zázemie

pre miestnu komunitu a zastrešuje

široké spektrum kultúrnych podujatí.

V snahe pritiahnuť návštevníkov

sa na prízemí nachádzajú verejné

a dynamickejšie priestory vrátane

dvoch kaviarní, tanečných ateliérov

a viacúčelového priestoru na rôzne

umelecké predstavenia. Ten má

podobu nádvoria s amfiteátrovým

sedením. Na vyšších poschodiach

nájdeme súkromnejšie miesta,

ako napríklad knižnicu, archívy

a študovne vhodné na individuálne

štúdium či spoločnú prácu

v skupine. Napriek tomu, že budova

ponúka takéto rôznorodé využitie,

ako celok pôsobí celistvo.

Strecha, ktorá sa zazelená

sama

Zaujímavá je aj strecha budovy,

ktorá je tzv. hnedou strechou

(brown roof). Pomáha budove

absorbovať vodu a zároveň zvyšuje

biodiverzitu v meste. Na rozdiel od

zelených striech, ktorých popularita

v posledných rokoch stúpa, pri

tomto riešení je povrch substrátu

„ponechaný osudu“. Po niekoľkých

rokoch sa strecha sama zazelená

rastlinami, ktorých semená sem

naveje vietor alebo ich prenesú

vtáky. Podľa odborníkov sú takéto

hnedé strechy najlepším spôsobom,

ako presne replikovať divoké

mestské priestory, ktoré sa nachádzajú

na úrovni terénu – na streche

sa časom objavia podobné druhy

rastlín. Zároveň sú hnedé strechy

nenáročné na údržbu a netreba ich

zavlažovať.

Vízia budúcnosti britských

univerzít

Realizácia s rozpočtom 50 miliónov

libier vznikla na základe architektonickej

súťaže, ktorú usporiadali

Kingstonská univerzita a Royal

Institute of British Architects

(RIBA). Stavba mala slúžiť ako

vstupná brána do areálu univerzity.

Keď Grafton Architects

túto súťaž v roku 2013 vyhrali,

na mieste dnešného Town

Housu stála v areáli školy staršia

kancelárska budova. „Náš návrh

vytvára otvorené priestory,

prináša novú dynamiku, láka

a víta miestnu komunitu. Zároveň

ponúka víziu budúcnosti britských

univerzitných budov,“ popisuje

svoju ideu architektonické štúdio.

Použitá tlmená farebná paleta,

kombinácia betónu a dreva, ako aj

veľké okenné plochy poskytujúce

dostatok prirodzeného svetla

sú princípy, ktoré môžeme nájsť

pri väčšine univerzitných budov

od Grafton Architects. Či už je

to Univerzita Luigiho Bocconiho

v Miláne, alebo Lekárska fakulta

Univerzity v Limericku v Írsku.

Divadlo života

Ambiciózny projekt Town House

ocenila v roku 2021 porota súťaže

Stirling Prize ako progresívny

model vysokoškolského vzdelávania.

Britský architekt Norman

Foster, ktorý bol predsedom

poroty, uviedol, že táto budova

nastavila štandard pre budúce

univerzitné budovy v Spojenom

kráľovstve: „V tomto vysokooriginálnom

diele architektúry môžu

↖ Návrh budovy

vytvára priestory,

ktoré sú otvorené,

prináša novú dynamiku,

láka a víta

miestnu komunitu.

→ Návštevníci Town

House vždy vidia,

čo sa deje v celej

budove.



←↙ Šesťposchodový

Town House zároveň

funguje ako „predné

dvere univerzity“

a brána do campusu

Penrhyn Road

v štvrti Kingston

upon Thames.

→ Situácia objektu

↘ Na prízemí sa

nachádzajú verejné

a dynamickejšie

priestory vrátane

dvoch kaviarní,

tanečných ateliérov

a viacúčelového

priestoru na rôzne

umelecké predstavenia.

tiché čítanie, hlasné predstavenia,

výskum aj učenie nádherne koexistovať.

Tento nový, progresívny

model vysokoškolského vzdelávania

si zaslúži medzinárodné

uznanie a pozornosť. Vzdelanie

musí byť naša budúcnosť a toto

musí byť budúcnosť vzdelávania.

Town House je divadlo života –

studnica nápadov.“

Architektky, ktoré zbierajú

jedno ocenenie za druhým

V roku 2022 stavba získala ďalšie

ocenenie, tentoraz Cenu Miesa

van der Rohe. A to za emocionálny

zážitok, ktorý dosiahla prostredníctvom

viacúrovňovej fasádnej

kolonády, a kvalitu prostredia.

Môže sa pochváliť aj certifikátom

BREEAM na úrovni Excellent, čo

značí jej energetickú úspornosť

a zdravé vnútorné prostredie.

Zároveň to bolo prvýkrát, čo

univerzitná budova získala cenu

v tejto súťaži a ukázala potenciál

verejných vzdelávacích projektov.

Dublinské architektonické štúdio

Grafton Architects založilo duo

architektiek Yvonne Farrell

a Shelley McNamara. V roku 2020

sa stali prvými Írkami, ktorým

bolo udelené ocenenie Pritzkerova

cena. Ich úspešné ťaženie tak

pokračuje rok za rokom ďalej. ■


Town House v Kingstonskej univerzite,

Londýn, Spojené kráľovstvo

Architekti

Investor

Grafton Architects

Kingstonská univerzita

Zastavaná plocha 7 800 m 2

Podlažná plocha: 9 056 m 2

Realizácia 2020 – 2021


kreatívny

inkubátor

bangkok, thajsko,

Text: Broňa Tarnócy,

Foto: W Workspace

Chaiyapat Mirasena

Fakulta architektúry

Univerzity Chulalongkorn

v Thajsku komplexne

zrekonštruovala svoju

knižnicu. Projekt zároveň

skúmal význam knižnice

v digitálnom veku, v ktorom

sa myšlienka, že sem ľudia

prichádzajú len čítať knihy,

môže stať zastaranou.


ASB#231 kreatívny inkubátor 63

←↑ Hoci ide najmä

o projekt interiérového

dizajnu, autori

zároveň navrhli

prerobiť východnú

a západnú fasádu

na dvojité steny

a zmenšiť plochu

zasklenia.

→ Z pôvodnej

knižnice sa zachovala

tichá zóna.

Nachádza sa pod

stropom z navrstvených

akustických

panelov, na ktorých

je znázornená mapa

Bangkoku.

Ako dnes ľudia pri zmene životného štýlu a s prítomnosťou

internetu využívajú knižnice? Budeme v blízkej

budúcnosti naďalej čítať fyzické knihy a stále na ne

potrebovať fyzický priestor? Sociálne siete a internet

výrazne zmenili spôsob, akým pristupujeme k informáciám

a vedomostiam. Zapadnú preto knihy prachom?

Aj na to sme sa snažili nájsť odpovede v jednej z najlepších

knižníc sveta.

Projekt univerzity v Thajsku skúma nové možnosti,

ako by knižnice mohli vyzerať v budúcnosti a čím

všetkým by sa mohli stať. Ak im dáme šancu, môžu

naďalej zohrávať dôležitú úlohu ako vzdelávacie

priestory. Ale ako má vlastne vyzerať samotný priestor,

keď dnes stačí kliknúť v googli na Shakespeara

a v instantnej podobe dostanete „všetko“? Potreba

prehodnotiť, čo je vzdelávacia inštitúcia a najmä akým

priestorom by sa mohla škola stať, je čoraz naliehavejšia.

S cieľom znovu aktivovať knižnicu architektúry,

rozšíril thajský projekt jej význam tak, aby bola viac

než len miestom na čítanie kníh, ale stala sa akýmsi

„kreatívnym inkubátorom“ pre študentov.

Otvorená platforma

Dizajn integroval do knižnice množstvo nových funkcií

– od coworkingového cez výstavný až po prílležitostný

prednáškový priestor. Knižnica sa tak stáva miestom

výmeny nápadov a ako zdroje vedomostí a inšpirácie

zahŕňa nielen fyzické knihy, ale aj digitálne médiá,

filmy, výstavy atď.

Systém oceľových roštov dodáva najnižšiemu

podlažiu knižnice patričnú flexibilitu. 3D mriežkový

systém obklopujúci coworkingový priestor poskytuje

študentom v prvom rade otvorenú platformu na

vytváranie výstav – na zavesenie, upevnenie či vloženie

diel, alebo akýkoľvek iný počin. Stáva sa tak pre nich

experimentálnou pôdou. Neustále sa meniace výstavy

rôznych ateliérov na škole môžu vzájomne inšpirovať

študentov, pedagógov a návštevníkov. Architekti vytvorili

aj miesta s magnetickými nástenkami a digitálnou

obrazovkou (na druhom podlaží), kde si môže každý

urobiť prezentáciu či výstavu svojej tvorby. Na druhom

podlaží sa nachádzajú aj flexibilné, otvorené priestory

na rôzne debaty a prednášky. Každý, kto prejde okolo,

sa tak môže zastaviť a zapojiť do diskusií. To mnohým

poskytuje slobodu vo výbere debát, prednášok

a zároveň ešte viac zatraktívňuje priestor knižnice.

Projekt skúma nové

možnosti, ako by knižnica

mohla vyzerať a čím

všetkým by sa mohla stať.

Z pôvodnej knižnice sa zachovala tichá zóna –

priestor pre tých, ktorí sa potrebujú sústrediť. Nachádza

sa na treťom podlaží pod stropom vyskladaným

z navrstvených akustických panelov, ktoré vytvárajú

mapu Bangkoku. Práve tu sa nachádzajú aj oddychové

bunky usporiadané do labyrintovej konfigurácie tak,



Pôdorys 2. NP

Pôdorys 4. NP

Pôdorys 3. NP

Pôdorys 5. NP


aby sa minimalizovali okolité rušivé vplyvy. Bunky

sú vytvorené z priesvitného vrstveného skla osvetleného

zospodu. Zrkadlový obraz bludiska viditeľný

na strope pomáha nájsť študentom cestu a tvorí

impozantný obraz pôdorysu.

↖ Dizajn integroval

do knižnice množstvo

nových funkcií

– od coworkingového

cez výstavný až po

príležitostný prednáškový

priestor.

↗ 3D mriežkový

systém oceľových

roštov obklopujúci

coworkingový

priestor poskytuje

študentom otvorenú

platformu na vytváranie

výstav.

→ Schémy jednotlivých

podlaží a ich

rôznorodých funkcií.

Flexibilita priestoru

Rôzne atmosféry a typy sedenia umožňujú ľuďom

vybrať si podľa svojich preferencií – od coworkingového

priestoru a stolov s výhľadom von cez tichú

zónu, nízke stolíky a pohovky až po sedenie na

podlahe. Študenti, ktorí pracujú celú noc, tu dokonca

nájdu miesto na zdriemnutie. Na najvyššom poschodí

slúžia zaujímavé pixelové schodíky ako priestor na

čítanie, ktorý sa preskupením vankúšov môže zmeniť

na poslucháreň, dejisko príležitostných prednášok

alebo „kino“. Vznikne tak ďalší zdroj inšpirácie.

Aj keď je dnes veľké množstvo informácií na webe,

obsah v knihách má stále hlbší charakter. Zatiaľ čo

digitálne dáta nás obklopujú virtuálne (a neustále),

fyzický priestor knižnice sa nás pokúša obklopiť

fyzickými knihami a časopismi. Vitríny zobrazujúce

obálky kníh smerujú von a sú maximalizované. Namiesto

zvyčajných komprimovaných stohov vidíme

iba chrbty kníh, ktoré nabádajú ľudí, aby si ich

zobrali a prečítali.


Rezy objektom


↙→ Rôzne atmosféry

a typy sedenia

umožňujú ľuďom

vybrať si podľa

svojich preferencií –

od coworkingového

priestoru a stolov

s výhľadom von cez

tichú zónu, nízke

stolíky a pohovky

až po sedenie na

podlahe.

Potreby kvalitných vzdelávacích priestorov

Hoci ide najmä o projekt interiérového dizajnu, autori

zároveň navrhli prerobiť východnú a západnú fasádu

na dvojité steny a zmenšiť plochu zasklenia – išlo

o zníženie tepelných ziskov so zachovaním potrebných

otvorov z dôvodu vizuálneho prepojenia s exteriérom.

Tento nový systém vonkajšej steny ušetril veľkú časť

spotreby energie v priestore, ktorý je vhodný pre

horúce podnebie Bangkoku.

Projekt vyzdvihuje potrebu prehodnotiť, čo je

vzdelávací priestor, a najmä to, akým priestorom by

sa mohla stať škola architektúry či akákoľvek iná

škola. Knižnica, a nielen táto, má byť miestom výmeny

nápadov a skúmania vedomostí ako prostredníctvom

kníh, tak aj rôznych iných druhov médií. „Dostali sme

dobrú spätnú väzbu od študentov. Knižnicu navštívilo

mnoho zástupcov univerzít a vládnych organizácií.

Nemôžeme povedať, že mení spôsob myslenia ľudí.

Pomáha zdôrazniť existenciu alternatív učenia a vzdelávania.

Som si istý, že v blízkej budúcnosti sa v našej

krajine zrodí veľa dobrých vzdelávacích priestorov,“

dodáva exkluzívne pre časopis ASB Chaiyapat Mirasena,

vedúci ateliéru Department of Architecture

a hlavný architekt projektu rekonštrukcie architektonickej

knižnice Fakulty architektúry Univerzity

Chulalongkorn. ■

Architecture Library, Chulalongkorn University,

Bangkok, Thajsko

Architekti

Hlavný architekt

Dizajn

Rozloha 1 260 m²

NÁKLADY 2,6 mil. €

Department of ARCHITECTURE

Chaiyapat Mirasena

Boonvadee Laoticharoen,

Pattamapa Komonniramit



Levitujúce

kamene, ktoré

symbolizujú

domov

Nijmegene,

Holandsko,

Text: Sláva

Štefancová,

Projektová

dokumentácia:

EGM architects,

Foto: Scagliola +

Brakkee

EGM architects Zvonku netradičný

a futuristický, zvnútra tradične škandinávsky.

Taký je dizajn nového oddychového

priestoru pre malých pacientov a ich rodiny

v holandskej nemocnici, v ktorej vedia,

že aj prostredie má pozitívny vplyv na

zotavovanie a liečbu.

← Tvar aj zariadenie

rodinnej izby

boli navrhnuté

tak, aby vzbudili

v malých pacientoch

úžas a priniesli

im potrebné

rozptýlenie.

Ako obrovské okruhliaky levitujúce

v priestore – takto po novom

vyzerá oddychový pavilónik

v detskej nemocnici Amalia

Children’s Hospital v holandskom

historickom meste Nijmegen. Tá

je súčasťou fakultnej nemocnice

Radboudumc, čo je skratka od

Radboud University Medical

Center. Netradičný projekt dostal

pomenovanie „The Pebble“ alebo

jazykom domácich „de Kiezel“.

Už na prvý pohľad je jasné,

že názvom odkazuje na svoj

futuristický tvar, ktorý pripomína

veľké riečne kamene. Ich mäkké,

oblé tvary navonok aj zvnútra

a príjemný interiér stimulujú

zmysly všetkých návštevníkov.

A to malých aj veľkých. Cieľom

bolo vytvoriť prostredie, v ktorom

sa choré deti a ich rodičia môžu na

chvíľu premiestniť do pokojného

sveta a nájsť v ňom trochu súkromia.

Takéto vytrhnutie z reality

nemocničnej atmosféry, operácií

a vyšetrení im prinesie trochu domáceho

pohodlia aj pocit bezpečia.

Dizajn, ktorý bude vplývať

na liečbu

Hoci mala byť rodinná izba podľa

pôvodného plánu otvorená koncom

roka 2020, prvých návštevníkov

napokon privítala až v novembri

2021. Výsledný dizajn je podľa

obchodnej riaditeľky detskej

nemocnice Nienke Plass-Verhagen

v súlade s nedávnou prestavbou

nemocnice, ktorá sa sústreďuje na

integrovanú rodinnú starostlivosť:

„Cieľom redizajnu bolo vytvoriť prostredie,

ktoré má pozitívny vplyv na

zotavovanie malých pacientov. Táto

nová rodinná izba v našej detskej

nemocnici vytvára príjemnú atmosféru

ako pre deti, tak aj ich rodiny

v zdravotníckom zariadení.“ Mať

nablízku rodičov alebo súrodencov

má totiž pozitívny vplyv na zotavovanie

malých pacientov. Potvrdil to

i Anouar, otec Yanisa, ktorý si nový

priestor hneď obľúbil: „Nášho syna

prijali na JIS-ku, a aj keď to môže

znieť čudne, táto izba nám pomáha

na všetko zabudnúť. Zároveň som

len pár krokov od Yanisa.“

Okruhliaky prepojené

točitým schodiskom

Hlavný vchod do netradičného

oddychového pavilónu pripomína

kokón a nachádza sa na druhom

poschodí nemocnice hneď vedľa

ošetrovní. A to aj z toho dôvodu, že

hoci sú detské izby rozmiestnené

na viacerých poschodiach, väčšinu

detských postelí by sme našli práve

na tom druhom. Samostatný vstup

má však aj najväčšia časť s jedálňou

a kuchyňou, do ktorej sa vchádza

priamo z tretieho poschodia

ASB#231 Levitujúce kamene, ktoré symbolizujú domov 71

Vstupné podlažie

Prvé podlažie

Rez objektom

Druhé podlažie

nemocnice. Tvar aj zariadenie

rodinnej izby boli navrhnuté tak,

aby vzbudili v malých pacientoch

úžas a priniesli im potrebné rozptýlenie.

„Pebble“ sa rozprestiera na

troch úrovniach, spojených točitým

schodiskom. Nájdeme v nich štyri

samostatné časti – recepciu a tri

salóniky.

Priestory simulujúce domov

Na najnižšej úrovni sa nachádza

recepcia s kútikom na dojčenie

v zadnej časti. Odtiaľto vedie točité

schodisko na prvé poschodie do

veľkej obývacej miestnosti s jedálňou

a plne vybavenou kuchyňou,

z ktorej sa dá prejsť do menšieho

salónika. Nad veľkou obývačkou

o úroveň vyššie je na druhom

poschodí ešte posledný, menší

salónik, ktorý je rovnako prístupný

po točitom schodisku. Tieto priestory

sú otvorené 24 hodín denne

a slúžia rodinám ako oddychová

časť aj herňa. Rodičia s deťmi tu

nájdu útočisko počas pobytu

v nemocnici, ale aj v čase ich

ambulantných návštev a rôznych

vyšetrení. Môžu sa v nich spoločne

hrať, zohriať si jedlo alebo si len

tak čítať – presne ako v pohodlí

domova.

Kombinácia otvorenosti

a súkromia

„Dojem z tohto dizajnu je v dokonalom

súlade s témou ‚Divadla

prírody‘, ktoré je v nemocnici

Amalia Children’s Hospital

všadeprítomné. Je to kombinácia

otvorenosti a súkromia. Tento

priestor vlastne visí medzi dvoma

poschodiami ako séria vznášajúcich

sa okruhliakov a vyniká zaoblenými

tvarmi. Hladké prechody vytvárajú

v interiéri útulné zákutia plné

intimity a pokoja,“ popísal projekt

architekt Daniel van den Berg zo

štúdia EGM architects. Toto konceptuálne

štúdio, ktoré malo návrh

na starosti, sa venuje digitálnym

3D modelom, BIM architektúre, ale

aj environmentálnej psychológii

a projektom pre oblasť zdravotníctva,

kultúry či maloobchodu.

Koncept architekti

postavili na organických

líniách a prírodných

materiáloch.

Oblé tvary, ktoré objímajú

Interiér jednotlivých salónikov

definujú kvalitný nábytok v škandinávskom

štýle, teplé farby, jemné

krivky a textúry. Oblé tvary a biomorfný

dizajn bez ostrých hrán

sú zároveň zárukou bezpečnosti,


↑ Tieto priestory sú

otvorené 24 hodín

denne a slúžia rodinám

ako oddychová

časť aj herňa.

↗ Dojem z dizajnu je

v dokonalom súlade

s témou ‚Divadla

prírody‘, ktoré je

v nemocnici Amalia

Children’s Hospital

všadeprítomné.

keďže sa tu často pohybujú malé

deti. Veľké okná zase poskytujú

dostatok prirodzeného svetla

a zaručujú optické prepojenie

s exteriérom. Tento jedinečný

priestor by však nevznikol bez

pomoci sponzorov. Hlavným z nich

je nadácia Ronald McDonald House

Charities, ktorá sa orientuje na

pomoc chorým deťom a rodinám

a pôsobí v 57 krajinách sveta.

Jej príjmy tvoria najmä verejné

zbierky do kasičiek v reštauráciách

McDonald´s, predaj symbolických

ručičiek počas McHappy Day, príspevky

darcov či príspevky priamo

od spoločnosti.

Z rekonštrukcie ubytovne

k interiéru nemocnice

V blízkosti detskej nemocnice

v Nijmegene nadácia prevádzkuje

ubytovňu s názvom Ronald

McDonald House Nijmegen, kde

sa rodičia hospitalizovaných detí

môžu ubytovať za symbolických 15

eur na noc. Pešia vzdialenosť medzi

ňou a nemocnicou je naozaj malá,

aby mohli byť v blízkosti detí do

pár minút kedykoľvek, keď to bude

nutné. S rekonštrukciou hosťovských

izieb a kúpeľní tohto objektu

pomáhali architektky Avelien

Thoben a Nelleke Minte z holandského

štúdia Thoben & Minten.

Nakoniec sa spolupráca rozrástla

aj o interiér rodinnej izby priamo

v pavilóne detskej nemocnice. Mali

v nej vytvoriť miesto, kde by sa

rodiny cítili ako doma. Duo Thoben

& Minten sa vo svojich návrhoch

špecializuje na biomorfný dizajn.

Vznikol tak koncept interiéru založený

na organických líniách a kvalitných

prírodných materiáloch.

Najkrajšia v Európe

Erny Boots, manažér nadácie

Ronald McDonald House Nijmegen,

sa o tomto projekte vyjadril ako

o najkrajšej miestnosti v celej

Európe, ktoré nadácia doteraz pre

deti v nemocniciach a ich rodiny

otvorila: „Nová rodinná izba je

zhmotnením vytúženého sna

a nahrádza tri pôvodné jednotky

nemocnice, ktoré boli príliš stiesnené.

Jej dizajn vyniká aj z diaľky.

Návštevníci prichádzajúci hlavným

vchodom môžu už zvonku cez

sklenenú fasádu vidieť obrovské

okrúhle kamene vznášajúce sa

v priestore.“ ■

Rodinná izba v detskej nemocnici

Amalia Children’s Hospital,

Nijmegen, Holandsko

Architekti

Investor

Úžitková plocha 124 m²

EGM architects

Radboud University

Medical Center

Realizácia 2018 – 2021

ASB#231 Levitujúce kamene, ktoré symbolizujú domov 73

Zelené strechy

BMI Icopal

viac priestoru

s výhľadmi

a ďalšie

nečakané

výhody

Spoločnosť BMI

je špecializovaný výrobca

kvalitných šikmých striech

BMI Bramac a plochých

striech a hydroizolácií BMI

Icopal. Vo svojom portfóliu

má strešné riešenia, ktoré

dokážu viac ako len chrániť

pred dažďom. Jedným z nich

sú Zelené strechy BMI Icopal.

Ide o ucelený systém z jednej ruky,

zložený z týchto funkčných vrstiev:

▪ vegetácia – nenáročná a odolná

extenzívna zeleň,

▪ substrát – s ideálnym zložením

pre koreňový systém rastlín;

zároveň zvyšuje odolnosť strechy

proti šíreniu ohňa,

▪ filtrácia – zamedzuje odplaveniu

jemných frakcií z vegetačného

substrátu,

▪ retencia – zadržiava vlhkosť

pre rast rastlinstva a zabraňuje

vysychaniu substrátu,

▪ drenáž – odvádza nadbytočnú

vodu zo strechy a chráni koreňový

systém pred hnilobou počas

výdatných dažďov,

▪ hydroizolácia – zabraňuje

prieniku vlhkosti do objektu.

Je tvorená POCB fóliou BMI

Icopal Universal WS, ktorá spája

výhody syntetickej fólie a asfaltu

do jednovrstvového produktu.

Vďaka hrúbke až 3,2 mm je

mimoriadne odolná proti poškodeniu,

UV žiareniu a prerastaniu

koreňov,

▪ tepelná izolácia – v podobe

vysokoefektívneho PIR panelu

Thermazone.

Rozhodnutie využiť na budovu

Zelenú strechu BMI Icopal prinesie

investorovi viacero výhod:

▪ atraktívny prírodný vzhľad

strechy, s možnosťou vytvorenia

rozšíreného obytného priestoru

priamo na streche,

▪ ochrana pred extrémnymi teplotami,

a tým aj zníženie nákladov na

klimatizáciu,

▪ zvýšená požiarna ochrana budovy

▪ ekologická funkcia – viazanie

prachu, filtrovanie škodlivín

z ovzdušia a zadržiavanie zrážkovej

vody,

▪ predĺženie životnosti hydroizolácie,

ktorá nie je vystavená UV

žiareniu,

▪ až 20-ročná záruka na hydroizolačnú

funkčnosť strechy,

▪ zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti.

Viac informácií získate na

www.icopal.sk.

ASB#231 ReklAmný text BmI SlovenSko 74

Český

výrobca

krbových

vložiek

a kachlí

Spoločnosť ROMOTOP spol.

s r. o. patrí medzi európskych

lídrov vo výrobe krbových

vložiek a kachlí. Ich výrobky

oslovujú zákazníkov dizajnom,

špičkovou kvalitou dielenského

spracovania a inovatívnymi

technickými riešeniami už

viac ako 30 rokov. Široké

spektrum produktov vyhovuje

potrebám štandardných

i nízkoenergetických domov.

Vývojový tím firmy si dáva

záležať na dizajne, spracovaní

a kvalite použitých materiálov.

Či už zariaďujete interiér

v minimalistickom, elegantnom,

rustikálnom, alebo modernom štýle,

kachle a krbové vložky ROMOTOP

doň skvelo zapadnú. Keramická pec

ponúka viaceré farebné možnosti,

milovníkov iných materiálov

zase potešia varianty z kameňa,

plechu či pieskovca. Problém

s miestom vyriešia malé, úzke

alebo rohové krbové kachle. Vďaka

modelom s veľkými dvierkami

a priestranným ohniskom si

naplno užijete upokojujúci pohľad

na oheň. Ovládanie krbových

kachlí je intuitívne a nenáročné,

samotné kachle sú veľmi účinné.

Tepelnú energiu je možné

ukladať do akumulačných prvkov,

ktorým sú kachle aj krbové

vložky prispôsobené, alebo ju

prostredníctvom teplovodných

výmenníkov rozvádzať po celom

dome.

Ekológia a rešpekt k prírode

je pre firmu nielen témou, ale

aj záväzkom. Výrobky značky

ROMOTOP spĺňajú najprísnejšie

ekologické limity, ktoré požadujú

smernice a normy EÚ – Ecodesign,

nemecká BImSch V2, rakúska 15a

B-VG a ďalšie. Prevádzkovanie

moderných spotrebičov prispieva

k ochrane životného prostredia

a k trvalej udržateľnosti využívania

zdrojov energie. Na kvalite si

výrobca dáva záležať. Každé kachle

a vložka, ktoré opúšťajú výrobný

závod, sú výsledkom spoločného

úsilia všetkých zamestnancov.

Vďaka svojmu modernému

zázemiu, kompetentným pracovníkom

a kvalifikovaným odborným

predajcom patrí značka ROMOTOP

medzi európskych lídrov v odbore.

Výrobný proces s veľkým podielom

robotizácie prebieha na 30 000 m².

Na skladovanie a ostatné procesy

výrobca využíva ďalších 15 000 m²

priestoru. Pružnosť dodávok zákazníkovi

je podporená vlastným

logistickým centrom s kamiónovou

dopravou.

Technika, to je to, čo nás baví,

čím žijeme. Vďaka prirodzenému

vývoju dobre vieme, že tí najsilnejší

v odbore dnes už nemôžu stavať

iba na múdrosti a skúsenostiach

svojich predkov. A práve z úcty

k nim cítime povinnosť stále

posúvať hranice tak, ako ich kedysi

posúvali oni. Tam, kde ostatní

skloňujú slová fortieľ, história

a tradícia, my premýšľame nad

patentmi, inováciami, najmodernejšími

výrobnými technológiami,

efektivitou a automatizáciou.

Už počujete zvuky praskania dreva

a predstavujete si, ako budete pri

kachliach tráviť večery? Ujasnite si

požiadavky a parametre a pustite

sa do toho! ■

www.romotop.sk

ASB#231 ReklAmný text Romotop 75

SpoločnoSť VElUX

rozširUjE SVoj

SortimEnt SVEtlíkoV

o noVé prodUkty

S ocEnEním rEd dot

dESign AwArd 2021

Teraz je k dispozícii ideálny

svetlík pre každý projekt

s plochou strechou. Spoločnosť

VELUX rozširuje svoje portfólio

výrobkov do plochých striech

o dizajnové svetlíky s plochým

a zaobleným sklom, ktoré

ponúkajú ideálne riešenie

pre obytné budovy. Vďaka

elegantnému a minimalistickému

dizajnu, ktorý získal ocenenie

Red Dot Design Award 2021,

ponúkajú svetlíky VELUX novej

generácie maximálny prísun

denného svetla a jedinečný

výhľad: majitelia domov vidia len

sklo a oblohu.

Vďaka tejto novinke ponúka

portfólio VELUX riešenie pre každú

plochú strechu: svetlíky s kupolou

bez izolačného zasklenia pre

nevykurované budovy, svetlíky

s kupolou a izolačným zasklením

pre obytné budovy a svetlíky

s plochým a zaobleným sklom pre

milovníkov moderného dizajnu.

Jednou z najväčších výhod novej

generácie svetlíkov VELUX je, že

vďaka väčšej zasklenej ploche

a jedinečnej konštrukcii prinesie

do interiéru až o 52 % viac denného

svetla v porovnaní s predchádzajúcou

generáciou. Nový dizajn je taký

bezchybný, že variant s plochým

sklom a odvetrávaním získal

ocenenie Red Dot Design Awards

v kategórii Produktový dizajn.

Produkty sú dostupné v siedmich

rôznych veľkostiach – od 60 × 60 cm

do 120 × 120 cm, VELUX však ešte

v tomto roku doplní svoje portfólio

aj o produkty 150 × 100 cm,

150 × 150 cm a 200 × 100 cm. Nové

svetlíky sú určené do striech so

sklonom od 0° až 15°. Ocenia ich

aj montážne firmy, pretože sa

jednoducho inštalujú – vďaka predvŕtaným

otvorom a integrovaným

zasúvacím maticiam na jednoduchú

montáž pomocou žeriavu. Navyše

zaisťujú vynikajúcu zvukovú

izoláciu – až 42 dB – od vonkajšieho

hluku. Izolačné dvojsklá a trojsklá

s vnútorným vrstveným sklom

zvyšujú energetickú účinnosť.

Mimoriadne nízka hodnota

U dosahuje v prípade dvojskla

0,65 W/m²K pri zaoblenom skle

a 0,75 W/m²K pri plochom skle, resp.

0,55 W/m²K a 0,60 W/m²K v prípade

trojskla. Tieto parametre sú

zárukou vynikajúcej tepelnej

izolácie a znižujú potrebu energie

vynaloženej na vykurovanie.

Každý z nových svetlíkov VELUX

si možno vybrať v neotváravom,

elektrickom a od septembra aj

v solárnom variante. Všetky sú

kompatibilné s rozsiahlym výberom

príslušenstva na zlepšenie vnútorného

komfortu vrátane diskrétne

umiestnených vonkajších markíz

proti prehrievaniu alebo zatemňujúcich

roliet.

V ponuke riešení VELUX do

plochých striech si zákazníci

môžu vybrať aj svetlíky s kupolou,

ktoré poskytujú rozptýlené denné

svetlo, optimálne súkromie

a kvalitnú zvukovú izoláciu.

Vyznačujú sa nízkou potrebou

údržby a sú ideálnou voľbou do

nevykurovaných priemyselných

budov, ako sú sklady, garáže alebo

menšie výrobné haly. Možnosťou

pre obytné budovy sú svetlíky

s kupolou a zasklením. Skladajú sa

z kupoly a základne s nízkoenergetickým

dvojsklom a kvalitnou

izoláciou.

Viac informácií o svetlíkoch VELUX

novej generácie vrátane špecifikácií

nájdete na www.velux.sk/

svetliky-novej-generacie.

* Priepustnosť denného svetla v porovnaní

so svetlíkmi CVP/CFP 6060.

ASB#231 ReklAmný text VelUx 76

unikátny

vzhľad stRechy

so škRidlou v11

reklamný text wienerberger

radi by ste mali šikmú

strechu, ktorá bude

priťahovať všetky pohľady?

Skombinujte výnimočný

tvar škridly s elegantnou

farbou a nasaďte svojmu

domu atraktívnu korunu

krásy. Jedinečný vzhľad

škridly V11 bol navrhnutý

v spolupráci so špičkovým

StUDiO F-a-POrSCHe.

Nový model škridly Tondach V11

vychádza z aktuálnych trendov,

ktorým dominujú jednoduché tvary

striech v čiernych a sivých tónoch,

krytiny s inšpiratívnym dizajnom

a maximálnou funkčnosťou.

↑ Skosený tvar škridly, ktorý doposiaľ pri škridlách nebol použitý,

je atraktívny na pohľad, ale zároveň uľahčuje odvod vody zo strechy.

Revolučný dizajn i funkcie

Škridla V11 so skoseným povrchom

do tvaru písmena V, ktorý nebol

doposiaľ pri škridlách použitý,

rafinovane upriamuje pozornosť na

strechu. Povrch škridly tvoria tri

hladké roviny, ktoré vytvárajú dve

línie. Dva lomy dodávajú škridle

nevšednú dynamiku a zobrazujú

na streche fascinujúcu hru svetla.

Vybrať si môžete z troch farebných

variantov matnej povrchovej úpravy

engoba: čierna, čadičová a titánová.

Unikátny tvar „V“ je významným

dizajnovým prvkom, zatiaľ čo číslo

11 označuje spotrebu škridiel. Popri

pútavom vzhľade plní V funkciu

odvodu dažďovej vody a ochranu

proti nepriaznivým vplyvom

počasia, najmä silnému vetru

a zaťaženiu snehom. Keramická

strešná krytina Tondach je zárukou

stálofarebnosti a dlhej životnosti.

www.wienerberger.sk

Stavba roka

2020 – 2021

TEXT: Denisa

Kureková,

Monika Voleková,

FOTO: podklady

prihlasovateľov

Ceny 27. ročníka súťaže Stavba roka sa

odovzdávali 27. apríla 2022 počas gala večera

v bratislavskej Inchebe. Do zdvojeného ročníka

2020 – 2021 sa mohli pre pandemickú situáciu

zapojiť stavby realizované a skolaudované na

Slovensku za dva kalendárne roky. Do užšieho

kola súťaže sa zapojilo 20 stavieb.

1


3

5

2

4

Rezidenčný komplex

Seberíniho, Bratislava

Cena za bytový/rodinný dom roka

Rezidenčný komplex troch objektov

zasadený do existujúcej štruktúry

bratislavského Ružinova

Kalvársky most, Nitra

Novostavba mosta určená cyklistom

Diaľnica D1 Prešov západ –

Prešov juh

Hlavná cena v kategórii Inžinierske

stavby

Cena ÚMS za celospoločenský

prínos v rozvoji miest a obcí

Slovenska

Osemkilometrový úsek diaľnice

D1, ktorý je súčasťou dopravného

koridoru na trase Bratislava – Žilina

– Košice – Užhorod

Výskumné a vývojové

centrum MUEHLBAUER, Nitra

Cena verejnosti

Cena za uplatnenie vedy

a výskumu pri navrhovaní

a zhotovovaní stavby

Nová budova výskumného

a vývojového objektu

(viac na strane 81)

RAJ ZDRAVIA, Bratislava

Prístavba, prestavba a nadstavba

administratívnej budovy

Autokomplex Volkswagen

Bratislava

Autosalón s vloženou galériou

Diaľnica D1 Hričovské

Podhradie – Lietavská Lúčka

Úsek diaľnice D1 s 218 stavebnými

a technologickými objektmi

Polyfunkčný komplex

Rudiny II, Žilina

Objekty bytových domov a garáží

s vnútroblokom

Antracit Point, Žilina

Rekonštrukcia administratívnej

budovy v Považskom Chlmci

Mlynská Nova, Košice

Dostavba administratívnej budovy

Východoslovenskej energetiky

Holding a.s.

Sky Park residence,

Bratislava

Cena za nápaditý architektonický

koncept

SKY PARK residence je dielom

architektonického štúdia

Zaha Hadid Architects

(viac na strane 80)

Most Monoštor, Komárno

Cena za výnimočné a progresívne

projektové riešenie

Aktuálne najvyšší most na Dunaji

Bytové domy Slnečnice C3 –

I. etapa, Bratislava

Zóna C3 je pokračovaním druhej

fázy výstavby urbanistického

súboru „Južné mesto – Petržalka

Juh“

EINPARK Office & Residence,

Bratislava

Cena za použitie progresívnych

stavebných výrobkov

a inovatívnych postupov výstavby

Ide o dva objekty: 7-podlažný

administratívny a 19-podlažný

rezidenčný

Pradiareň, Bratislava

Cena za mimoriadnu kvalitu

realizácie stavby

Obnova historickej budovy

Pradiarne a Silocentrály

(viac na strane 84)

Vila v Horskom parku,

Bratislava

Novostavba vily v Horskom parku

1 Hlavnú cenu v kategórii Budovy si odniesla

rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne.

2 Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh

získala hlavnú cenu v kategórii Inžinierske

stavby a Cenu ÚMS za celospoločenský

prínos v rozvoji miest a obcí Slovenska.

3 Rezidenčný komplex Seberíniho dostal

Cenu za bytový/rodinný dom roka.

4 Most Monoštor v Komárne získal Cenu za

výnimočné a progresívne projektové riešenie.

5 EINPARK Office & Residence si odniesol

Cenu za použitie progresívnych stavebných

výrobkov a inovatívnych postupov výstavby.

Pavilón ZŠ s MŠ, Trnava

Prístavba pavilónu školy na mieste

pôvodnej budovy (viac na strane 82)

Jurkovičova tepláreň,

Bratislava

Hlavná cena v kategórii Budovy

Cena MDV SR za celospoločenský

prínos v oblasti architektúry

a stavebníctva

Rekonštrukcia budovy národnej

kultúrnej pamiatky

Rybovod na Vodnej stavbe

Veľké Kozmálovce

Rybovod pre protiprúdovú migráciu

rýb mrenového pásma

Nivy Centrum

a administratívna budova

Nivy Tower, Bratislava

Polyfunkčný areál autobusovej

stanice Nivy v lokalite

Mlynských nív

(viac na strane 86)

Asb#231 Stavba roka 2020 – 2021 79

SKY PARK residence

v Bratislave

SKY PARK residence je dielom

architektonického štúdia Zaha

Hadid Architects.

Byty v troch 31-podlažných budovách

poskytujú unikátny pohľad

na centrum Bratislavy. Jednotlivé

budovy sú totiž orientované tak,

aby mal každý z bytov čo najlepší

výhľad na panorámu mesta.

Objekty bytových domov majú

pôdorysy v tvare elipsy, respektíve

hranatého polygónu, ktoré sa

plynule od prízemia rozširujú

v priečnom a pozdĺžnom smere do

stredu výšky budovy a následne

sa rovnako zužujú až po strechu.

Strecha je ukončená oceľovou

konštrukciou v tvare kupoly. Nosnú

konštrukciu objektu tvorí monolitický

železobetónový stenový

nosný systém s mohutným jadrom

v strede pôdorysu, na ktoré sa

napájajú priečne železobetónové

medzibytové steny. V parteri sú

priečne steny vyšších podlaží

podopierané stĺpmi. Stredové

stužujúce jadro prechádza súvisle

od základov až po najvyššie podlažie.

Dvojica podzemných podlaží

slúžiacich na parkovanie osobných

vozidiel pôdorysne kopíruje tvar

pozemkov.

SKY PARK residence získala

Cenu za nápaditý architektonický

koncept.

SKY PARK residence v Bratislave

Architekt

Projektant

Hlavný

zhotoviteľ

Investor/

developer

Výška

investície

Zaha Hadid Limited t/a

Zaha Hadid Architects

GFI, a. s.,

Ing. arch. Pavol Franko

VHS-PS s. r. o.,

PSJ CONCRETE a. s.,

Ingsteel, spol. s r. o.,

Konti, a. s., Zares s. r. o.

Penta Real Estate, s. r. o.

121 mil. €

Realizácia 5/2017 – 11/2020


Výskumné

a vývojové centrum

MUEHLBAUER, Nitra

Urbanistické riešenie objektu

vychádza z usporiadania areálu

a priamo nadväzuje na existujúcu

urbanistickú štruktúru.

Po dokončení všetkých etáp výstavby

výrobných hál a vývojových

objektov vzájomne prepojených

a zokruhovaných areálovými komunikáciami

vytvorí jeden celok. Nový

objekt sa nachádza v prednej časti

areálu. Na južnej strane sú existujúce

objekty. Nová budova výskumného

a vývojového objektu bola

architektonicky navrhnutá tak,

aby sa svojím moderným poňatím

identifikovala s nadnárodným koncernom

Muehlbauer Group. Čisté

línie stavby a dôraz na kvalitnú

materiálovú realizáciu tak vytvorili

reprezentatívny vzhľad. Objekt

pozostáva z troch podlaží, ktorým

prináležia tri schodiská, pričom to

centrálne plní svojím vzhľadom aj

reprezentatívnu funkciu. Schodisko

je otvorené na celú výšku objektu

a po jeho stranách sa na každom

podlaží nachádzajú otvorené

galérie. Technický a architektonický

výraz v zadnej časti prízemia

budovy dolaďujú sekčné brány

s prístreškami. Hlavný vstup do

objektu sa nachádza v centrálnej

časti budovy, nad ktorým je

umiestnená markíza v tvare dvojkrídla.

Zasklené zádverie vedie do

priestrannej vstupnej haly, ktorá je

zhora ohraničená stropom vo výške

samotného objektu a uprostred nej

sa nachádza spomínané dominantné

oceľové schodisko s podestami

a galériami.

Centrum MUEHLBAUER získalo

Cenu verejnosti a Cenu za uplatnenie

vedy a výskumu pri navrhovaní

a zhotovovaní stavby.

Výskumné a vývojové centrum MUEHLBAUER, Nitra

Architekt

Projektant

Ing. Juraj Ábel

VIRTU Project s. r. o. – Ing. Juraj Ábel

Hlavný zhotoviteľ DYNAMIK HOLDING, a. s.

Investor/developer MUEHLBAUER AUTOMATION s. r. o.

Výška investície 9,88 mil. €

Realizácia 11/2019 – 11/2020

Dynamik_ASBsk522.indd 1 9.5.2022 19:17:20

Asb#231 Stavba roka 2020 – 2021 81

Školský pavilón

v Trnave

Na začiatku príbehu prístavby

k veľkej základnej škole na

Ulici Jána Bottu v krajskom

meste Trnava bol problém

so stravovaním pre približne

750 žiakov. Škola fungovala

roky bez kuchyne a jedálne.

Žiaci jedávali v neďalekej strednej

škole. Začiatkom roka 2018 škola

z kapacitných dôvodov zmluvu o zabezpečení

školského stravovania

vypovedala. Žiakov najskôr vozili

autobusy na obedy do iných škôl,

neskôr sa stravovali v priestoroch

dočasnej jedálne. Na konci príbehu

je dvojpodlažný moderný pavilón

so šiestimi novými učebňami pre

128 žiakov, jedálňou, kuchyňou,

zázemím pre personál a zelenou

strechou.

Postavili ho na mieste pôvodnej

budovy pri škole, ktorú na začiatku

stavebných prác asanovali. Nová

jedáleň má kapacitu približne

120 miest. Súčasťou pavilónu sú aj

skladové a úložné priestory.

Architekti a projektanti diela sú

z bratislavsko-šalianskeho architektonického

a inžinierskeho ateliéru

VISIA. „Zaujalo nás, že ide o školu.

Chceli sme navrhnúť peknú občiansku

stavbu. S výsledkom sme boli

spokojní,“ povedal pre ASB konateľ

spoločnosti VISIA Ladislav Chatrnúch

o projekte v Trnave. Zamestnanci

školy podľa neho ocenili využitie

dreva v interiéri, kaučuk na podlahe

aj presvetlenie budovy. „Vieme, že

drevo je prírodný materiál a má

pozitívny vplyv na človeka, najmä

na deti. Chceli sme im navrhnúť

príjemné prostredie, aby nepoznali

len omietku či laminované dosky

a PVC podlahy,“ priblížil ich prístup.

K „zelenému“ riešeniu interiéru

a exteriéru prístavby nasmeroval

účastníkov súťaže vtedajší trnavský

mestský architekt Tomáš Guniš

vo všeobecných požiadavkách na

stavbu.

Novostavba školskej jedálne

a učební, Trnava

Architekti Ing. arch. Andrej Zábrodský,

Ing. arch. Michal Babinec

Projektant VISIA, s. r. o. – Ing. Michal

Klenovič, Ing. Peter Fülöp

Hlavný

zhotoviteľ

Investor

Výška

investície

KAMI PROFIT, s. r. o.

Mesto Trnava

2,03 mil. €

Realizácia 5/2020 – 7/2021


Zelená strecha – Zelená budúcnosť

lepšia mikroklíma vo vnútri budovy

ochladzovanie okolitého prostredia

zadržiavanie dažďovej vody

zvýšenie biodiverzity

JTSUPERVISING s.r.o.

www.jtsupervising.sk

Pradiareň

v Bratislave

Cieľom obnovy historickej

budovy Pradiarne a Silocentrály

bola konverzia na nové funkčné

využitie.

V minulosti bola Pradiareň vnímateľná

ako jednoduchý kubus zo

strany Svätoplukovej a Páričkovej

ulice, dnes sa otvára členitou

východnou fasádou s vystupujúcou

hmotou Silocentrály do nového

námestia. Pôvodne tvorila prísne

nepriechodnú hranicu areálu,

dnes sa stáva spojnicou medzi

rôznymi časťami živého mestského

prostredia. Túto zmenu reflektoval

aj návrh parteru ako prechodnej

spojnice medzi novým námestím

a Svätoplukovou ulicou. Obnova

historickej budovy Pradiarne

a Silocentrály umožní jej zmysluplnú

a ekonomicky udržateľnú

existenciu v 21.storočí. To so sebou

prináša potrebu hľadať rovnováhu

medzi zachovaním a prezentáciou

pôvodných hodnôt a potrebou

nových dispozičných, priestorových

a technických vstupov do historickej

štruktúry. Navrhovaná administratívna

funkcia s obchodom

a službami v prízemí sa výborne

zlučuje s priestorovými danosťami

budovy.

Architektonický koncept je

založený na obnovení autentického

historického výrazu a navrhuje

rekonštrukciu priestorov v ich pôvodných

dimenziách, ako aj obnovu

konštrukcií, zachovanie stavebných

a remeselných prvkov a doplnenie

vstupom súčasných konštrukčných

a dizajnových riešení. Medzi najvýraznejšie

historické prvky patria

liatinové stĺpy s čiastočne obnovenou

art deco výmaľbou, zachované

a obnovené pôvodné oceľové okná

s typickým hustým členením a dômyselným

systémom otvárania, ako

aj secesné oceľové točité schodisko.

Pradiareň získala Cenu za mimoriadnu

kvalitu realizácie stavby.

Pradiareň v Bratislave

ArchitektI

Ing. arch. Juraj Almássy,

Ing. arch. Peter Bouda,

Ing. arch. Richard Čečetka,

Ing. arch. Ivan Masár

Projektant BOUDA MASÁR architekti

s. r. o.

Hlavný

zhotoviteľ

Investor/

developer

Výška

investície

YIT Slovakia, a. s. –

Ing. Patrik Golský (líder)

YIT Slovakia, a. s.,

RSJ Investment a. s.

46 mil. €

Realizácia 8/2018 – 10/2020

Profesionálne riešenie

elektrických inštalácií

Spoločnosť NECTEL realizuje inteligentné riešenia silnoprúdových

a slaboprúdových inštalácií pre administratívne objekty, bytové

komplexy a obchodné centrá. Komplexná dodávka je podporená

projektovým managementom počas celej realizácie a následnou

záručnou a pozáručnou servisnou podporou.

• Bleskozvody a uzemnenie, Trafostanice, NN rozvodne

• Silnoprúdové inštalácie, umelé osvetlenie, výroba rozvádzačov

• Inteligentné elektroinštalácie KNX/EIB

• Elektrická požiarna signalizácia (EPS)

• Hlasová signalizácia požiaru (HSP)

UŽ VIAC AKO

• Štrukturované kabelážne systémy

• Zabezpečovacie systémy, kontrola

vstupu, kamerové systémy

www.nectel.sk

ROKOV

SKÚSENOSTÍ


požiarne vetranie

prirodzený odvod dymu a tepla

požiarna ochrana konštrukcií

Líder v oblasti pasívnej požiarnej ochrany

NAŠÍM KLIENTOM PONÚKAME:

odborné poradenstvo a projekciu

riešenia na mieru

komplexnú montáž zariadení

záručný a pozáručný servis

www.mercor-slovakia.sk

Nivy Centrum

a administratívna

budova Nivy Tower

v Bratislave

Polyfunkčný areál autobusovej

stanice ako jeden z najdôležitejších

dopravných uzlov hlavného mesta

získal modernizáciou veľkomestský

charakter.

Nivy Centrum a administratívna budova Nivy Tower

v Bratislave

Architekti

Projektant

Robert Bishop, Russell Ward, Ing. arch

Matej Siebert, Ing. arch. Roman Talaš,

Ing. Imrich Palkov, akad. arch. Matúš

Brandner, Ing. arch. Dušan Juena,

Ing. Richard Komanovič, Ing. arch. Marek

Winkler, Ing. arch. Jolana Foglová

SIEBERTTALAŠ s. r. o

Hlavný zhotoviteľ HB Reavis Management s. r. o

Investor/developer HB Reavis Slovakia a. s.

Výška investície 345 mil. €

Realizácia 10/2017 – 9/2021

Sedempodlažný objekt

autobusovej stanice je funkčne

a priestorovo rozdelený do

niekoľkých prevádzkových

častí. Tvorí ho autobusová

stanica, parkovanie, služby,

gastronómia a obchodné

priestory. Zelená strecha slúži na

oddych a voľnočasové aktivity.

Projekt zahŕňa aj 30-podlažnú

administratívnu budovu s malým

vstupným námestím.

Objavte náš NOVÝ

Colt CoolStream S•T•A•R

Adiabatické chladiace systémy nielen pre priemyselné budovy

Adiabatické chladenie a vetranie Colt CoolStream S•T•A•R

Riešenie pre plynulú výrobu a optimálnu produktivitu práce vďaka vyváženej vnútornej klíme.

• Stabilné prostredie pre ľudí a výrobné procesy

• Kompatibilita s existujúcimi vetracími systémami

• Inštalácia v plnej prevádzke

• Nízke investičné náklady

• Nízke prevádzkové náklady

• Úplná integrácia do riadiacich systémov budov

• Online ovládanie prostredníctvom aplikácie

• Energeticky optimalizované a nákladovo vyvážené

Kontaktujte nás pre konzultáciu,

návrh riešenia alebo cenovú ponuku:

tel.: +421 2 682 096 00

e-mail: info@sk.coltgroup.com

Viac o riešeniach CoolStream S•T•A•R:

www.colt.sk

www.cool-stream.sk

Peri pomáhala

realizovať

stavby roka

O ocenenie Stavba roka

každoročne súťažia stavby, ktoré

svojou architektúrou i technológiami

vynikajú. Ich realizácia si teda často

vyžaduje reakcie na neštandardné

situácie, napríklad aj v súvislosti

s debnením. Dokazujú to tieto

riešenia z dielne PERI.

SKY PARK residence

Pri výstavbe projektu SKY PARK

residence navrhla spoločnosť

PERI spol. s r.o. rozdeliť lešenie

na dve časti z dôvodu vysokých

hodnôt osových síl v jeho stojkách.

Spodnú časť do výšky 25 m navrhla

ako podperné lešenie zo systému

PERI UP Flex. Z nej pokračoval

fasádny systém PERI UP Easy až po

oceľovú kupolu veže. Pri výstavbe sa

použilo jednostranné a obojstranné

debnenie TRIO, stropné debnenie

MULTIFLEX, panely debnenia

VARIO, stenový systém MAXIMO

300 a šplhavé debnenie PERI RCS.

Rezidenčný komplex

Seberíniho

V prípade projektu na Seberíniho

ulici poskytla spoločnosť PERI nielen

efektívne riešenie nasadenia debnenia,

ale aj komplexné služby súvisiace

s návrhmi jednotlivých sekcií. Celý

objekt bol osadený na základovej

doske realizovanej jednostranným

debnením DOMINO. Pri štvorcových

stĺpoch bolo rovnako použité debnenie

DOMINO a pri obdĺžnikových

stĺpoch sa použilo deb nenie TRIO.

Pri realizácii oválnych stĺpov bola nasadená

kombinácia systémov TRIO

a SRS. Odskakované stropy v 1. PP

sa realizovali pomocou MULTIFLEX

GT 24 a stojok PEP Ergo 250, 300,

350. Debnenie balkóna systémom

MULTIFLEX GT 24 v objek te „B“ bolo

podopreté podpernou konštrukciou

PERI UP Flex s výškou 13 m,

rovnako ako pôdorysný odskok na

objekte „A“ s výškou 5,50 m. Zaujímavosťou

na objekte „C“ bol návrh

riešenia debnenia balkónov od 4. NP

vyššie tak, aby podopretie debnenia

konzol vychádzalo z objektu, keďže

v tom čase ho nebolo možné umiestniť

na terén. Preto sa vykonzolované

závory SRU podopreli šikmými

vzperami SLS z 2. NP.

Most Monoštor

Debnenie pilierov P3 a P4 naprojektovalo

technické oddelenie spoločnosti

PERI. Masívnejšia spodná časť drieku

piliera P4 sa realizovala v dvoch

etapách. Po oddebnení drieku

spodnej časti sa použili zavesené

lávky. Z nich pokračovali práce na

debnení hornej časti piliera, ktorú

zabetónovali v jednej etape. Na naklonené

časti piliera sa použili veľkoplošné

panely TRIO 270 × 240 cm.

Na železobetónové časti v hrote

piliera sa navrhlo debnenie na mieru

z nosníkového systému VARIO.

D1 Prešov západ – Prešov juh

Pri mostnom objekte SO206 bola

zvolená metóda postupného

vysúvania nosnej konštrukcie. Spoločnosť

PERI pri tomto projekte poskytla

technickú podporu a dodala

nosníky GT 24, ktoré tvorili

debnenie spodnej dosky, a stolové

debnenie VARIOKIT so stojkami

MULTIPROP, ktoré tvorilo vnútorné

debnenie hornej dosky. Vonkajšie

a vnútorné debnenie trámov hornej

dosky tvorili panely VARIOKIT. ■

www.peri.sk

ASB#231 Reklamný text PERI 87

Modulárny

dlaždicový

koberec

Cityscapes

Text: Broňa

Tarnócy,

Foto: archív

štúdia ALLT

ELENA A PETER SIMONÍK

sú spolumajiteľmi dizajnovej

značky ALLT. Obaja dizajnéri

sa zameriavajú na navrhovanie

produktov do interiéru z rôznych

materiálov. Ich produkty majú

príbeh s odkazmi na kultúrnu

históriu, čo pomáha používateľom

spoznať proces výroby a spôsob

uvažovania dizajnérov.

Asb#231 Dizajn a umenie 88

1 2

1 Je možné si kúpiť

ľubovoľný počet

„dlaždíc“ a použiť ich

ako v úzkej chodbe,

tak aj v strede

miestnosti.

2 Výrobca mal ako

prioritu hlavne

cirkularitu svojej

výroby – plsť

sa získavala

recykláciou

uniforiem, neskôr

robili výseky

rovno z dobrých

častí vyradených

kobercov.

S Elenou Simoník sme sa rozprávali

nielen o pestrofarebnosti ich

portfólia, ale aj o samotnej práci

dizajnéra, nastavení spoločnosti

na prijatie kvalitného a zodpovedného

dizajnu, vnímaní verejného

priestoru i kvalitných Cityscapes

carpets, ktoré vám dovolia popustiť

uzdu fantázie ako v exteriéri, tak aj

interiéri.

Ako sa začala cesta štúdia

ALLT?

Veľmi prirodzene. Spoluprácou

dvoch spolužiakov na vysokej

škole. Osobné sympatie sú u nás

podporené podobným estetickým

názorom. Keď sa štúdium ukázalo

nedostatočne „praktické“, bez

presahu do sveta za múrmi univerzít,

dohodli sme sa na založení

značky ALLT. Venovali sme sa

hlavne priamym zadaniam na

výstavné účely, pretože to sme

poznali z umeleckej komunity.

V prvých rokoch sme vystavovali

na samostatných výstavách na Slovensku,

v Prahe, Kutnej Hore, ale

aj v Miláne a Tel Avive. Publicita

a výstavná činnosť nám zaplnili

portfólio. Žiaľ, ohlas v podobe dostačujúceho

množstva dizajnových

zákaziek neprišiel. Nikdy sme nepreferovali

investovať do hľadania

klientov. Podnikavosť vytlačilo to,

že sme obaja pracovali v dobrých

a kreatívnych kolektívoch a nič nás

finančne nezaťažovalo.

Na čo sa dnes sústredíte

najviac?

Za 11 rokov praxe sme dramaticky

rozšírili svoje skúsenosti, od nábytkového

dizajnu sme presedlali na

produktový. Peter venuje významnú

časť svojej kreatívy produktovej

fotografii. Ja tvorím aj digitálny

produkt, mobilné hry a rozširujeme

expertízu aj s priľahlými odbormi

z psychológie motivácie, impulzov

a potrieb spotrebiteľov. V zákazkách,

ktoré riešime ako štúdio, sa

radi vraciame k spolupráci s Curaproxom.

Z nej vzišli recyklačné

koše vyrábané na Slovensku technológiou

vstrekolisu z kefiek vrátených

do Smile shopov. Nedávno

sme dokončili výstavný stánok

spoločnosti Curaprox a pripravujeme

stojan na medzizubné kefky

do predaja. Pod vlastnou značkou

ponúkame kolekciu šperkov, ktorú

ako jediný predajný artikel robíme

vo vlastnej produkcii.

Spomínali ste, že v súčasnosti

nie je táto práca vaším hlavným

zdrojom príjmov. Cítite sa komfortne

v úlohe zamestnanca

a zároveň v úlohe spolumajiteľky

kreatívneho štúdia?

Veľmi komfortne! Pracujem na

skrátený úväzok, rovnováhu

nachádzam v závislosti od obdobia.

V rôznych biznisoch človek

získava inú perspektívu. Vďaka

stálemu príjmu si vieme s Petrom

vybrať prácu, ktorú považujeme

za zaujímavú. Nie sme tlačení

pristupovať k nevhodnej cene za

našu prácu. Naše širšie skúsenosti

nám umožňujú klientom a ich

produktom prinášať väčšiu pridanú

hodnotu. Vieme sa rozprávať aj

o alternatívach, cieľoch daného

zadania, rôznych výrobných možnostiach,

platformách, škále výroby

či digitálnej alternatíve. Dôležité je

pozerať sa aj na ekologickú stránku

výrobného reťazca. Na dnešnom

saturovanom trhu nie je priestor

pre každý nový produkt.

Verejný priestor

vnímame ako

dôležitú tému

a významnú

súčasť prežitia

dňa.

Prišlo rozhodnutie venovať sa

práci dizajnéra a zároveň byť

zamestnaní prirodzene, pretože

ste také osobnosti, alebo vás

k tomu „donútila“ pandémia?

Fungujeme veľmi podobne od

začiatku svojej praxe. Pandémia na

nás mala minimálny vplyv. Väčší

zlom priniesla naša 6-ročná dcérka.

Od jej narodenia sme viac rodinne

založení a chránime si čas mimo

pracovných povinností.

V akom stave je dnes slovenský

dizajn? A čo to vypovedá

o našej spoločnosti?

Slovenský dizajn je na dobrej

úrovni. Máme, žiaľ, málo výrobcov,

ktorí vedia cenovo konkurovať na

globálnom trhu, kde sa neberie

ohľad na podmienky pracovníkov

Asb#231 Modulárny dlaždicový koberec Cityscapes 89

4

5

3

a ekologickú cenu výroby. Marketing

a ostatné zdroje sú optimalizované

celosvetovo. Pri pohľade

na Česko je zrejmé, že stačí pár

značiek, ktoré vedia zohnať úvodnú

investíciu, majú jasnú víziu a postavia

biznis na historickej skúsenosti.

U nás to vidíme v odevnej výrobe,

sklárstve či v nábytkovom priemysle

na ohýbanom nábytku. Ak sú

spoločnosti otvorené súťažiam

a spolupráci s mladými autormi

a autorkami, talent nájdu aj u nás.

V rámci tvorby prechádzate

viacerými polohami – od

menších prvkov, ako napríklad

prstene či náhrdelníky, až po

mobiliár či mestskú dlažbu.

Prečo takto pestrofarebné

portfólio?

Rozdiel medzi návrhom malej

a veľkej veci je len v skúsenosti.

Čím viac vecí človek prakticky

dovedie z idey do reálneho sveta,

tým viac vie, ak robí znovu niečo

podobné. My máme skúsenosť

v obidvoch oblastiach.

Ako vnímate verejné

priestory?

Ako dôležitú tému a významnú

súčasť prežitia dňa. Verejné

priestory prispôsobené deťom,

hendikepovaným a seniorom

slúžia o to lepšie aj ostatným.

Spoločne vnímaná estetika –

zákazka, ktorú môžu moderovať

samosprávy do najvyššej kvality –,

nám pomáha zlepšovať vkus,

vnímanie a očakávania celej

spoločnosti.

7

6

Asb#231 Dizajn a umenie 90

3 Cityscapes

je modulárny

dlaždicový koberec.

Nevyužíva však

dvoj-, ale trojosovú

symetriu, čo v praxi

vytvára escherovský

izometrický vzor,

podobný štylizovanej

mestskej výstavbe.

4, 5 Pod vlastnou

značkou ponúka

štúdio ALLT kolekciu

šperkov, ktorú ako

jediný predajný

artikel robí vo

vlastnej produkcii.

6 Elegantný

„ALLT-ernative“

k vašim tradičným

starým hodinám.

7 Elena a Peter

sa radi vracajú

k spolupráci

s Curaproxom,

z ktorej vzišli

recyklačné

koše vyrábané

na Slovensku

technológiou

vstrekolisu z kefiek

vrátených do Smile

shopov.

8 Betónové dlaždice

využívajú sklenený

odpad nevhodný na

inú recykláciu.

8

ALLT STUDIO

Štúdio ALLT založili v roku 2011 Elena a Peter

Simoník. Názov štúdia je odvodeninou hesla

„allthatwelike to do“. Obaja dizajnéri sa zameriavajú

na navrhovanie produktov do interiéru

z rôznych materiálov. Ich produkty majú príbeh

s odkazmi na kultúrnu históriu, čo pomáha používateľom

spoznať proces výroby a spôsob uvažovania

dizajnérov. Peter Simoník je absolvent Vysokej

školy výtvarných umení (Ateliér produktového

dizajnu), Elena Simoník absolvovala Inštitút

priemyselného dizajnu na Fakulte architektúry

Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Napríklad koberec Cityscapes sa vyrába a je licencovaný

v Holandsku. Úspešné sú aj šperky z umelého

kameňa hi – macs (2015) a plastový Zásobník

pre CURAPROX, výrobcu zubných kefiek.

V čom tkvie hlavná myšlienka

Cityscapes carpets?

Cityscapes je modulárny

dlaždicový koberec. Nevyužíva

však dvoj-, ale trojosovú symetriu,

čo v praxi vytvára escherovský

izometrický vzor, podobný

štylizovanej mestskej výstavbe.

Človek si nakúpi 30 – 40 dlaždíc

a môže ich použiť ako v úzkej

chodbe, tak aj v strede miestnosti.

Cityscapes je jedna z našich

najúspešnejších spoluprác. Kým

prototyp dlaždicového koberca

vznikol na základe výstavnej

témy Designbloku, partnerka

z Holandska nás oslovila sama.

Pôvodne pod menom Basematters,

momentálne už Studio WAE.

Pomohli sme im so začatím

priemyselnej výroby a dlho

sme fungovali na tantiémach

z predaja. Do svojho portfólia

vyvíjali aj ďalšie tvary dlaždíc

a ten pôvodný sme spoločne

upravili aj na exteriérové

betónové dláždenie. Výrobca mal

ako prioritu hlavne cirkularitu

svojej výroby – plsť sa získavala

recykláciou uniforiem, neskôr

robili výseky rovno z dobrých

častí vyradených kobercov.

Betónové dlaždice využívajú

sklenený odpad nevhodný na

inú recykláciu. V posledných

rokoch mali záujem o odkúpenie

autorských práv, takže keď sa nám

podarilo dohodnúť cenu a právne

záležitosti, previedli sme im úplné

vlastníctvo návrhu. ■

Asb#231 Modulárny dlaždicový koberec Cityscapes 91

Pamiatkarský

Program CEmiX

na tieto účely ponúka značka

cEmix svoj systém komplexného

riešenia pre rekonštrukcie a obnovy

historických objektov pod názvom

Pamiatkarský program.

Pre objekty zahrnuté do pamiatkovej

starostlivosti predstavuje

Pamiatkarský program CEMIX

veľmi vhodný variant na aplikovanie

povrchových úprav stien pri

zachovaní všetkých požiadaviek

na historickú hodnotu stavby, ako

to bolo v roku 2016 pri obnove

Budatínskeho hradu v Žiline.

Ide o omietkový systém, ktorého

súčasťou je päť produktov

zahŕňajúcich jednotlivé vrstvy

omietky od prednástreku cez

jadrové omietky až po vrchnú

omietku.

Vápenná pamiatkarská malta murovacia

a škárovacia – 411 určená na

murovanie a škárovanie muriva.

Omietanie vonkajších stien omietkami

Pamiatkarského programu CEMIX

musí byť realizované vrátané náterov

do začiatku zimného obdobia.

Ako povrchovú úpravu odporúčame

použiť Cemix Silikátovú farbu pre

interiér alebo exteriér.

Bližšie informácie nájdete na našej

stránke www.cemix.sk, konkrétne

tu www.cemix.sk/produkty/pamiatkarsky-program

rEklamný tExt cEmix

Umývadlové

batérie Schell

S úSpornými

perlátormi

Ekonomika prevádzky

v sanitárnych priestoroch je

čoraz starostlivejšie stráženým

parametrom vo verejných

a komerčných budovách.

Úspornosť a hygiena – tak sa dajú

v skratke zhrnúť hlavné výhody

umývadlových batérií Schell ponúkaných

hneď v siedmich originálnych

produktových radoch: Xeris,

Puris, Celis, Vitus, Linus, Modus

a Petit. S neustále sa zvyšujúcimi

nárokmi na úspory sa vyrovnávajú

komerčné budovy nielen typu

nákupných centier, reštaurácií,

hotelov, multiplexov, divadiel

a športových centier, ale aj verejné

objekty, ako sú letiská, stanice,

školy, úrady alebo jedálne.

Úspora vody a energie však

nie sú jedinými sledovanými

parametrami. Investori sa zároveň

pozerajú na dlhoročnú bezproblémovú

prevádzku a jednoduchú

údržbu. A aj v tomto smere ponúka

Schell precíznosť a kvalitu „made

in Germany“. Batérie sú vyrábané

z hygienicky neškodnej mosadze,

lesk im dodáva kvalitná chrómová

úprava povrchu.

V čom konkrétne spočívajú

výhody novej generácie umývadlových

batérií Schell? Napríklad

modelový rad Modus E prináša

znížený prietok vody zo štandardných

5 l/min. na úsporné

3 l/min. – aj laickým pohľadom je

zrejmé, že ide o výraznú úsporu

vody. Ecoperlátory umožňujúce

spomenutú úsporu sa dajú

objednať ku ktorejkoľvek batérii.

Pri elektronických batériách

takto možno znížiť prietok vody

až na 1,3 l/min.

Väčšina elektronických batérií

Schell je vybavená technológiou,

ktorá umožňuje v prípade dlhšej

nečinnosti naprogramovanie

hygienického prepláchnutia

systému. Konkrétne sa spustí

tridsaťsekundový preplach po

24 hodinách od posledného

použitia batérie – parametre je

možné meniť a nastavovať napr.

pomocou Bluetooth® cez aplikáciu

mobilného telefónu. To minimalizuje

tvorbu mikroorganizmov

a vy sa tak môžete spoľahnúť,

že z batérie potečie zdravotne

neškodná pitná voda. V prípade

detekcie nebezpečnej baktérie

Legionella niektoré batérie ponúkajú

na jej elimináciu možnosť

tzv. termickej dezinfekcie.

www.schell.eu

rEklamný tExt schEll

ABS#231 Editorial 92

reklamný text WPC – WoodPlastiC

Nová WPC

terasa alebo

v dokoNalosti

je krása

majitelia rodinného domu

neďaleko Brna si zaobstarali novú

kompozitnú terasu. Podmanivé

okolie, členitú záhradu i samotný

dom sa im podarilo ukážkovo

zladiť pomocou správne

vybraných dosiek terafest® od

českého výrobcu a dodávateľa

WPC – Woodplastic.

Lelekovice. Malá obec pri juhomoravskej

metropole na rozhraní

dvoch vrchovín. Kopcovitý ráz

kraja ponúka prekrásne výhľady

a príjemné zákutia. Vlastníci jednej

z takýchto parciel sa rozhodli

vychutnávať si atmosféru svojej

záhrady z novej terasy. Presnejšie,

z dvoch terás.

Vybrali si dosky Terafest® s povrchom

Natur Plus vyrábané v stredočeských

Bukovanoch. Dosky

vďaka nerovnomernej pigmentácii

dodávajú plochám oboch terás

reprezentatívny vzhľad a umožňujú

ich ľahko zladiť s ostatnými

prvkami exteriéru.

Ich citlivé sfarbenie v podobe

jemného žíhania pomáha zvýrazniť

drevenú štruktúru. Táto

prednosť ešte vynikne v prípade,

že si investor vyberie materiál

vo svetlejšom prírodnom odtieni,

napríklad tík, ako to bolo práve

v Lelekoviciach.

Obe terasy – tá, ktorá bezprostredne

nadväzuje na obytnú časť domu,

ale aj tá, ktorá lemuje bazén –,

pôsobia jednoduchým dojmom.

No zatiaľ čo pravouhlá terasa bezprostredne

nadväzujúca na obydlie

už asi nemôže byť jednoduchšia,

v prípade terasy okolo bazéna

zdanie klame.

Pri bližšom pohľade je zrejmé, že

neobvyklý tvar vodnej plochy, ktorá

je navyše situovaná do mierneho

svahu záhrady, bol pre návrh aj

samotnú realizáciu zaujímavou

výzvou. Práve detaily inštalácie

najlepšie prezradia mimoriadnu

kvalitu dosiek Terafest®.

www.woodplastic.sk

reklamný text PremaC

rôzne povrchy

Dlažby pre kažDý

štýl

Dlažba dotvára celkový dojem

prostredia, a preto jej výber

netreba podceniť. na výber

máte z množstva farieb, tvarov

aj veľkostí. Vedeli ste, že existujú

aj rôzne povrchy jej spracovania?

Dlažba Premac Granum®, Kaštieľ Tomášov

Veľmi elegantne pôsobí dlažba

s hladkým povrchom, ktorú môžete

použiť takmer všade. Či už na

tvorbu záhradných chodníkov,

terás, alebo v okolí bazénov. Presne

taká je aj dlažba Intak, novinka

od spoločnosti Premac. Vyrába sa

v dvoch formátoch, ktoré môžete

navzájom kombinovať a vytvoriť tak

kreatívnu dláždenú plochu.

Drsný vymývaný povrch

O čosi drsnejší povrch ponúka nová

dlažba Intak aquaflair s vymývaným

povrchom. Tvorí ho jemná

kamenná drvina zo špeciálne zladených

zŕn prírodného kameňa. Aj

napriek svojej drsnosti pôsobí táto

dlažba veľmi esteticky a dodáva

každej záhrade moderný vzhľad.

Je dostupná až v troch farebných

vyhotoveniach, čím perfektne

zapadne do akéhokoľvek exteriéru.

Dlažba

Granum® sivá

otĺkaný rustikálny vzhľaD

Ak túžite po rustikálnom vzhľade,

potom by ste mali siahnuť po

dlažbe Granum®, ktorá je vyrobená

špeciálnym postupom otĺkania.

Tým získava rustikálnu, nepravidelne

lomenú štruktúru hrán spolu

s historickou patinou povrchu.

Výsledkom sú betónové kocky so

vzhľadom prírodného kameňa,

ktoré sú vhodné predovšetkým do

historických častí miest, na nádvoria,

do kostolov či k historickým

budovám. Svoje miesto si nájde aj

pri chalupách a štýlových rodinných

domoch.

pevne spojené zámkom

Všetky dlažby sú svojím tvarom

a hrúbkou 8 cm vhodné na pravidelné

zaťažovanie aj vozidlami

nad 3,5 tony. Ich ďalšou výhodou je

dvojitý zámok, tzv. doppelnocken.

Ten zabezpečuje pevné spojenie

dlažbových kociek, ktoré oceníte aj

na svahovitých terénoch.

www.premac.sk

ABS#231 93

Plast ako

nový normál

William Chizhovsky získal titul na

Harvarde a pracoval na vedúcej pozícii

v jednej z najväčších IT firiem. Sníval však

o vlastnom projekte, ktorý by vyriešil

problémy planéty. Vtedy sa zrodila myšlienka

recyklácie plastov v priemyselnom meradle.

Text: Broňa

Tarnócy,

Foto: The Good

Plastic Company

Ako to dopadne, keď niekto ide

za svojím snom vytvoriť užitočný

a zmysluplný projekt? Nahliadli

sme do pestrofarebného portfólia

spoločnosti, ktorú založila v roku

2019 skupina nadšencov na Ukrajine

a dnes pôsobí celosvetovo.

„Našou hlavnou myšlienkou je

snaha nahradiť tradičné materiály

recyklovaným plastom všade

tam, kde je to možné. Preto sa

zameriavame na spoluprácu

s veľkými značkami a pomáhame

im byť udržateľnejšími,“ vysvetľuje

William Chizhovsky, spoluzakladateľ

spoločnosti Good Plastic

Company. Od vzniku v roku 2019

vytvoril medzinárodný výrobca

panelov z recyklovaných plastov

vyše 500 projektov pre viac ako

250 klientov vrátane svetových

značiek ako Nike, Adidas, IKEA,

McDonald’s, Karl Lagerfeld, SAP,

Coach, Marco Polo a UNIQLO.

Dobrý plast

Podľa Chizhovského hlavným

problémom nie je samotný plast,

ale spôsob jeho použitia, respektíve

opätovného použitia. Podľa údajov

WWF skutočne recyklujeme len

9 % plastov. „Aby sme to zmenili,

spájame značky s recyklačnými

centrami, ktoré sú schopné

recyklovať na celom svete tisíce

ton plastov mesačne,“ objasňuje

Chizhovsky.

Veľké značky vytvárajú pomocou

panelov z recyklovaného plastu

moderne vyzerajúci a ekologický

nábytok alebo dizajnové prvky do

svojich predajní. Našťastie je udržateľnosť

v trende, a tak sa značky

snažia vo veľkej miere začleňovať

do svojich predajní recyklované

materiály, čo robí na zákazníka

dojem.

„Plast má negatívnu konotáciu,

pretože znečisťuje planétu. No

náš plast je dobrý, pretože je

100 % recyklovaný a recyklovateľný.

Zároveň má veľmi vysokú

kvalitu, dá sa používať dlhodobo

a samotný výrobný proces je šetrný

k životnému prostrediu, pretože

neprodukuje CO 2

. Vďaka sledovaniu

širokej škály parametrov počas

spracovania dokážeme vyrábať recyklované

panely najvyššej kvality,

ktorá je potvrdená výsledkami laboratórnych

testov a medzinárodnou

certifikáciou,“ dopĺňa.

Široká využiteľnosť

Z panelov sa najčastejšie vyrába

produktový dizajn a nábytok, no

výborne poslúžia aj ako obklad či

dlažba do interiéru a exteriéru.

Využitie nájdu aj ako fasádne dosky

či stenové obklady. Hodia sa na

stoly, stoličky, police, pulty, bary či

ako kuchynské dosky.

Hlavnou výhodou panelov je

však ich pozitívny dosah na životné

prostredie. Každý obchod môže dať

nový život ekvivalentu 20-tisíc počítačových

myší alebo 150 chladničiek.

Na jeden projekt sa dá využiť

5 až 10 ton plastu. „Od založenia

spoločnosti sme spolu s našimi

klientmi zrecyklovali 252-tisíc

kg pôvodného plastu a ušetrili

534-tisíc kg CO 2

,“ upozorňuje

William Chizhovsky.

Panely, ktoré vyrábame,

majú najväčšie rozmery na trhu

(dostupné sú vo veľkostiach:

1 000 × 1 000 mm, 2 800 × 1 400 mm,

1 400 × 1 400 mm) a vážia okolo

100 kg. Našim klientom pomáhajú

významne prispieť k trvalej udržateľnosti:

jediný panel s hrúbkou

20 mm ušetrí v porovnaní s pôvodným

materiálom viac ako 200 kg CO 2

.

Good Plastic Company už vyvíja

výrobné postupy, ktoré budú mať

nulovú uhlíkovú stopu vďaka obnoviteľným

zdrojom energie a 100 %

využitiu materiálu. ■

ABS#231 Dizajn a umenie 94

↓ Pomocou panelov

z recyklovaného

plastu je možné

vytvoriť moderne

vyzerajúci

a ekologický

nábytok, dizajnové

prvky, kúpeľňové

a kuchynské obklady

i zaujímavé prvky

do predajní.

ABS#231 Plast ako nový normál 95

BETÓN

JE UMENIE.

ODKRYTE JEHO

POTENCIÁL.

www.premac.sk

Betónové dlažby

Terasové platne

Palisády / Obrubníky

Ploty / Schody / Svah

Infraštruktúra

Stavba

O S V E D Č E N Á b e z ú d r ž b o v á a l t e r n a t í v a d r e v a

j e d i n e č n ý v ý b e r a ž 2 0 f a r e b n ý c h v a r i a n t o v.

w w w . t i m b e r m a x . s k

ABS#231 96

Gerflor Creation 2022

Nová kolekcia

viNylových

dielcov sa

Nesie v zNameNí

dizajNu a kvality

Spoločnosť Gerflor s.r.o.

prichádza na slovenský

trh s novou kolekciou

vinylových dielcov Creation.

A aj pri tohtoročnej ponuke

sa zákazníci a interiéroví

architekti majú na čo tešiť.

Celá kolekcia prináša novinky

nielen v rámci nových

dizajnov, ale aj v oblasti kvality

a technológií. Túto novinku

z dielne francúzskeho výrobcu

najlepšie charakterizuje heslo

„all in one“.

Štyri teChnolóGie kladenia

v jednej kolekCii

Lepené dielce Creation sú určené

na trvalú inštaláciu na pripravený

podklad a sú ideálne do novostavieb.

Vďaka možnosti kombinovania

viacerých typov lamiel, označovanej

ako MIX and MATCH, dávajú

tvorcom interiéru voľnú ruku pri

originálnom návrhu novej podlahy.

Rigidné zámkové dielce Creation

ponúka Gerflor v dvoch variantoch:

rad SOLID CLIC tvoria dielce s novou

generáciou DUO CORE 2.0 technológiou,

čo je kombinácia rigidnej

vrstvy pre lepšiu stabilitu a vinylovej

vrstvy pre lepší komfort pri chôdzi.

Exkluzívne zámkové vyhotovenie

Gerflor je garanciou ľahkého

a rýchleho kladenia. Dielce RIGID

LOCK ACOUSTIC majú integrovanú

akustickú podložku, schopnú tlmiť

zvuk až o 19 dB. Tieto zámkové

dielce so zámkovým systémom LOCK

sú ideálne na renovácie, kladenie je,

samozrejme, bez lepenia. Vinylové

dielce Gerflor Creation na voľné kladenie

LOOSELAY ocenia najmä maloobchody

či kancelárie. Ich veľkou

prednosťou je rýchla a jednoduchá

inštalácia.

Štyri rady vrátane jednej

novinky

Okrem už známych kolekcií

CREATION 30, CREATION 55

a CREATION 70 prichádza tento rok

Gerflor s novým radom CREATION

40, určeným do bežných komerčných

priestorov s trvalým užívaním (záťažová

trieda 32). Aj tento rad ponúkne

nadčasový dizajn, najnovšie trendy

a výkonnú povrchovú úpravu.

dizajn patrí k hlavným

atribútom Celého

portfólia značky Gerflor

Nie je to inak ani v prípade novej

kolekcie Creation. Celkovo viac

ako 100 originálnych dekorov vybraných

pre slovenský trh sľubuje

skvelý výber do akéhokoľvek

priestoru v dome, byte alebo napríklad

v kancelárii. 30 dekorov

je rovnakých vo všetkých štyroch

technologických kategóriách, čo

výrazne uľahčuje voľbu kladenia.

Nechcete lepiť? Je veľmi pravdepodobné,

že rovnaký dekor bude

aj vo variante zámkových dielcov

alebo dielcov na voľné kladenie.

4D dizajny sľubujú ultrarealistickú

podlahu, ktorá nenútene

pritiahne pozornosť každého

návštevníka interiéru. A nová povrchová

úprava PROTEC SHIELD

prináša zvýšenú odolnosť proti

mikroškrabancom, ľahkú údržbu

a matný vzhľad.

Gerflor nezabúda ani

na trvalo udržateľnú

budúCnosť a ekolóGiu

Slogan „WE CARE/WE ACT“ patrí

čím ďalej, tým viac neodmysliteľne

k výrobkom Gerflor. Znižovanie

uhlíkovej stopy, recyklovateľné

výrobky a recyklovaný obsah

v týchto výrobkoch je úplným základom

všetkých produktov. Nová

kolekcia Creation nie je v tomto

ohľade žiadnou výnimkou. ■

Prehľad všetkých kolekcií

vinylových dielcov

Gerflor Creation nájdete na

www.gerflor.sk.

ASB#231 ReklAmný text GeRfloR 97

VARIANT-HAUS®

stavebný systém

na výstavbu

nízkoenergetických

a pasívnych domov

VARIANT-HAUS® tvoria

duté debniace tvárnice

s výstupkami a drážkami

na spájajúcich plochách, ktoré

do seba zapadajú. Tým sa

tvárnice na seba jednoducho

a hlavne veľmi presne skladajú.

Do polystyrénových tvárnic sa

priebežne umiestňujú statické

výstuže, elektrické, vodovodné

a kanalizačné rozvody. Dutiny

v tvárniciach sa následne

vylievajú predpísaným

betónom. Týmto sa vytvorí

stena tzv. metódou strateného

debnenia. Toto debnenie

zároveň slúži ako vysokoúčinná

tepelnoizolačná vrstva.

Spoločnosť POLYFORM, s.r.o.,

Podolínec vyrába a ponúka ucelený

systém tepelnoizolačných debniacich

tvárnic VARIANT-HAUS®

z grafitového expandovaného

polystyrénu na výstavbu nízkoenergetických

a pasívnych domov.

Debniace tvárnice sa používajú na

zhotovenie nosných aj nenosných

vnútorných a vonkajších stien nad

aj pod úrovňou terénu.

Týmto systémom je možné

postaviť jedno podlažie domu už

za 2 dni. Takto postavený dom má

mimoriadne tepelno- a zvukovoizolačné

vlastnosti. Vzhľadom na

to, že je postavený ako monolit,

dosahuje zároveň výborné statické

parametre. Obľubu si našiel aj pri

výstavbe garáží, oporných múrov

a bazénov.

K hlavným výhodám systému

VARIANT-HAUS® patrí jednoduchá

a rýchla montáž, ako aj nízke

náklady na výstavbu vďaka možnosti

vysokého podielu svojpomocných

prác (lego pre dospelých).

S použitím grafitového expandovaného

polystyrénu BASF Neopor®

na výrobu tvárnic dosahujú

obvodové steny tepelný odpor R až

9,77 m².k/W. Tieto steny už nepotrebujú

žiadne dodatočné zateplenie.

Systémom VARIANT-HAUS® sú

v jednom kroku vyriešené statické,

ale aj tepelno- a zvukovoizolačné

vlastnosti domu.

Na stavebný výrobok VARIANT-

-HAUS® bolo vydané Európske

technické posúdenie ETA 16/0325

– verzia 01 zo dňa 20. 6. 2019.

Tento systém bol certifikovaný

nemeckým Pasive House Institute

(PHI). Vysoko spĺňa požadované

hygienické a komfortné kritériá,

ako aj kritériá efektívnosti stavieb.

Preto sa odporúča použiť aj na

výstavbu budov v náročných klimatických

podmienkach, napríklad

v oblasti severnej a východnej

Európy.

O expandovanom polystyréne

(EPS). Je osvedčeným tepelnoa

zvukovoizolačným materiálom.

Biele a sivé izolačné dosky si

v priebehu uplynulých 50 rokoch

získali na stavbách pevné miesto.

EPS patrí v súčasnosti medzi najrozšírenejšie

izolačné materiály, za

čo vďačí najmä svojím vynikajúcim

tepelnoizolačným a mechanickým

vlastnostiam. ■

POLYFORM, s.r.o.

T. Vansovej 10, 065 03 Podolínec

www.polyform.sk

ASB#231 ReklAmný text POlYFORm 98

Zelená 32,5 R

Z ladiec

Balený cement s nízkou

uhlíkovou stopou – dobrá voľba

šetrná k prírode

reklamný text PCla

Prečo je dôležité nePodceniť

výber cementu?

Každý dobrý stavebník stavia z kvalitných

materiálov, aby zabezpečil

dlhú životnosť stavby, postavil

zdravý dom a bol šetrný k prírode

ako najväčšiemu dedičstvu pre

naše deti.

So Zeleným cementom 32,5 R

z produkcie Považskej cementárne

v Ladcoch sa výborne pracuje,

určite oceníte jeho veľmi dobrú

spracovateľnosť a plasticitu. Je

vhodný na výrobu betónu a mált

vynikajúcej kvality. Vyznačuje sa

vysokými konečnými pevnosťami

a pri procese tuhnutia nižším

vývinom hydratačného tepla.

Je vhodný na všetky klasické

stavebné práce a aplikácie pri

stavbe vášho rodinného domu,

pri rekonštrukcii bytu či pri záhradných

stavbách, stavbe bazénu

alebo chodníkov. Uvedený cement

si môžete zakúpiť v širokej sieti

predajní stavebného materiálu.

Prečo si vybrať cement

z ladiec?

V cementárni v Ladcoch vždy

myslia na generácie, ktoré prídu po

nás. Centrom ich úsilia je chrániť

našu klímu, preto neustále inovujú

svoje produkty, pričom využívajú

najmodernejšie výrobné postupy.

Považská cementáreň v posledných

rokoch investovala desiatky

miliónov eur do úpravy technológií

výroby, vďaka čomu sa stala jednou

z najekologickejších prevádzok

v celom regióne. Jednoznačne

možno povedať, že sú lídrami vo

využívaní ekotechnológií v cementárenskom

priemysle.

V Ladcoch sa sústreďujú najmä na

výrobu zmesových cementov, ktoré

sú oveľa šetrnejšie k životnému

prostrediu. Výrazne znižujú uhlíkovú

stopu betónu, dokážu znížiť

emisie z výpalu vápenca o viac

ako 50 %. Zmesové cementy z produkcie

cementárne v Ladcoch sú

z viacerých hľadísk lepšie ako čisté

portlandské cementy.

Novinky

3

1

2

4

1 Klimatizácia

s oceneným

dizajnom

Nová generácia nástennej klimatizácie

Daikin Emura 3 patrí do

energetickej triedy A+++ v chladení

aj vykurovaní, a to až do výkonu

3,5 kW. Je vybavená inteligentným

okom s teplotným senzorom,

ktorý zabezpečuje rovnomerné

rozloženie teploty v miestnosti,

senzorom na meranie vlhkosti,

ako aj funkciou Heat boost. Vďaka

režimu Econo s týždenným časovačom

znižuje spotrebu energie,

takže je možné súbežne s ňou

použiť aj ďalšie zariadenia s veľkou

spotrebou.

Jej nová vonkajšia jednotka má

zväčšený operačný rozsah – do

+50 °C pri chladení a až do -20 °C

pri vykurovaní. Klimatizácia sa

ovláda infračerveným diaľkovým

ovládaním alebo cez aplikáciu

s pokročilými smart funkciami.

Daikin Emura 3 je navyše čerstvým

držiteľom prestížneho svetového

ocenenia za dizajn – ceny Red Dot

Design Award za rok 2022.

2 Pórobetónové

a vápennopieskové

tvárnice

v nemocnici

Prievidza

Nový urgentný príjem v Nemocnici

s poliklinikou Prievidza so sídlom

v Bojniciach začnú využívať pacienti

od leta 2022. Vonkajšie murivo

tvoria pórobetónové tvárnice

Ytong, na vnútorných deliacich

stenách sú použité vápenno-

-pieskové tvárnice Silka. Autori

projektu zo spoločnosti ARCHICO

uviedli: „Dôvodom výberu

produktov Ytong od firmy Xella

bolo najmä komplexné portfólio

výrobkov, ktoré spĺňa špecifické

požiadavky zdravotníckych budov.

Pri priestoroch RTG boli použité

vápenno-pieskové tvárnice Silka

hr. 150 mm, ktoré majú pri objemovej

hmotnosti 1 800 kg/m 3 výborné

vlastnosti protiradiačnej ochrany,

čím sa značne zredukovala hrúbka

barytovej omietky. Tieto tvárnice

sa z dôvodu nepriezvučnosti

použili aj pri deliacich priečkach

medzi jednotlivými ambulanciami.“

V priestoroch bez špecifických

hlukových požiadaviek a radiačnej

ochrany sa použili klasické priečkové

tvárnice Ytong hr. 150 mm,

na obvodové steny tvárnice Ytong

hr. 300 mm.“

3 Doladí vintage

a retro modernými

funkciami

Kuchynské interiéry navrhnuté

v štýle retro v jeho najlepšej

podobe môžu zaujímavo doladiť

inovované chladničky Gorenje

vo vintage štýle v niekoľkých

nadčasových farbách. Napríklad

neprehliadnuteľná chladnička

Gorenje ONRK619DR (alebo

ONRK619D-L s ľavými dverami)

je dostupná v bordovej a čiernej

farbe, ako aj v odtieni šampanského.

Ponúka dostatočný objem 300 l,

z toho 204 l v chladničke a 96 l

v mrazničke. Má aj extra veľkú

zásuvku na zeleninu CrispZone

s reguláciou vlhkosti a konvertibilnú

nízkoteplotnú zásuvku

Convert FreshZone s premenlivou

teplotou a vlhkosťou. V mrazničke

sú tri zásuvky vrátane jednej extra

veľkej. Dlhotrvajúcu čerstvosť

potravín zaisťujú technológie ako

Total NoFrost Plus, adaptívny inteligentný

systém AdaptTech a rovnomerná

cirkulácia ionizovaného

vzduchu. Chladničku poháňa tichý,

spoľahlivý a úsporný invertorový

kompresor.

sk.gorenje.com

4 Mimoriadna

verzia databázy

pre stavebníkov

Ceny vstupov na stavebnom trhu

sa neustále dynamicky menia.

Reakciou je vydanie mimoriadnej

verzie databázy CENEKON. Prináša

aktualizované ceny viac ako

58 000 materiálov a komodít, ktoré

ovplyvňujú výslednú cenu stavebných

prác. Ide o ceny stavebných

materiálov, ale aj o PHM (nafta,

benzín, LPG) a mzdy (navýšené

o 0,6 %). Databáza sa zameriava

aj na ďalšie dôležité, všeobecne

dostupné materiály, ktoré nie sú

v programe spravidla naviazané na

konkrétneho výrobcu. Výsledkom

je, že okrem aktualizovaných cien

pribudlo viac ako 1 100 materiálov

od 14 firiem.

www.kros.sk/cenkros/nova-verzia/

ASB#231 Stavebný trh 100

5

Dlažby s nádychom

prírody

5 Škáry

na 58 spôsobov

Nová epoxidová škárovacia

malta Kerapoxy Easy Design od

spoločnosti Mapei sa vyznačuje

vynikajúcou odolnosťou proti

kyselinám. Vďaka jemnej

krémovej konzistencii sa ľahko

spracováva a čistí. Vylepšená

je aj o technológie, ktoré zabraňujú

šíreniu a rozmnožovaniu

baktérií a plesní. Škáry tak

ostávajú dlhý čas krásne čisté

a vy zdraví. Kerapoxy Easy

Design rozšírila farebnú škálu

epoxidových škárovacích mált

aj o nové farebné varianty.

Záujemcovia si tak môžu vybrať

zo 58 farebných odtieňov. Maltu

možno kombinovať aj s dizajnovými

prvkami Mapecolor

Metallic a Mapeglitter, ktoré

prinesú do vašej kúpeľne či

kuchyne úplne iný zážitok.

www.mapei.sk

6

6 Ako

jednoducho

chrániť

batérie pred

poškodením?

Majitelia mnohých domov

musia v prípade vonkajších batérií

rátať s riešením vypúšťania

vody. Sofistikovaný „nezámrzný“

ventil Schell Polar II je

vhodný pre všetky riešenia ventilov

umiestnených na fasáde

domu, chaty či inej budovy.

Zaisťuje celoročný odber vody

z vonkajších ventilov vždy, keď

teplota stúpne nad nulu.

Nezamrznutie ventilu aj v najväčších

mrazoch umožňuje inteligentné

privzdušnenie: systém

núteného prisatia vzduchu do

batérie automaticky vyprázdni

ventil a zaistí úplný odtok vody

po každom jej použití. „Schell

Polar II je vyrobený z certifikovanej,

hygienicky neškodnej

mosadze s pochrómovaným povrchom,“

vysvetľuje obchodný

zástupca Schell pre Slovenskú

republiku Ivan Bahník. Batéria

vďaka inštalácii ventilu Polar II

v dôsledku jej nezazimovania

jednoducho nepraskne.

www.schell.eu

Už niekoľko rokov sa snažíme

v mestách aj na dedinách zbaviť akejsi

uniformnosti domov a ich okolia.

Dnešná architektúra je živá a prakticky

bez obmedzení. Ponúka veľa smerov,

z ktorých si môžete vybrať.

Exteriérová betónová dlažba

radu Natural od spoločnosti

PRESBETON je vďaka

spojeniu vysokej kvality,

odolnosti, mrazuvzdornosti

a trvácnosti s dokonalým

prírodným vzhľadom skutočne

jedinečná. Realisticky

imituje najrôznejšie prírodné

materiály, ako kameň,

pieskovec či drevo. Ponúkajú

sa napríklad v podobe

podvalov, kamenných dosiek

alebo tehál.

BARK: Dokonalé drevo

Dosky BARK imitujú svojím

vzhľadom rôzne typy dreva,

ako je kôra, podval, doska,

trám, peň alebo letokruhy.

Sú vhodné na väčšie plochy,

napríklad terasy či chodníky,

ale aj jednotlivo ako

nášľapné dosky. Dlažby sú

mrazuvzdorné a chránené

impregnáciou Protect System

TOP. V systéme BARK nájdete

okrem dlažieb palisády,

lemy, žľaby, ale aj schody či

kvetináče.

VERTO: Spojenie dizajnu

a kvality

Natural dlažby VERTO sú kvalitné

a odolné prvky imitujúce

reliéf prírodného travertínu.

Ide o kompletné riešenie

väčších plôch – zastrešujúce aj

ukončujúce prvky, bazénové

lemy alebo obrubníky. Často

sa používajú v okolí bazéna.

Takisto sú ošetrené impregnáciou

proti znečisteniu

a prenikaniu vody.

RUVIDO: Pre milovníkov

kameňa

Milovníkov vzhľadu prírodného

vápenca určite nesklamú

dlažby RUVIDO. Štyri formáty

pravouhlých dosiek poskytnú

dostatok možností na

kombinácie na spevnených

plochách, no uplatnenie

nájdu aj pri bazénoch, pod

pergolami či altánkami.

Dlažbové dosky RUVIDO sú

určené na pochôdzne plochy

a ľahkú záťaž, napríklad aj

v peších zónach parkov.

www.presbeton.sk

reklamný text PRESBETON

ASB#231 Novinky 101

Chyby pri

vyhotovení

fasádnyCh

obkladov

z dosiek Cetris®

Cementotrieskové dosky, ktoré

sa vyrábajú už od roku 1991 pod

obchodným názvom CEtriS®,

sa používajú v systémoch

suchých montovaných podláh,

na opláštenie stien, na podhľady,

na fasády alebo protipožiarne

aplikácie. na správne

zabudovanie dosiek na stavbe

a ich dokonalé fungovanie

je však nutné zohľadniť

ich špecifické vlastnosti

a predovšetkým dodržať

odporúčané technologické

predpisy.

Cementotriesková doska CETRIS®

sa skladá z dreva, cementu, vody

a hydratačných prísad. Jednou

z vlastností tohto výrobku, ktorý

obsahuje podiel drevnej hmoty, je

lineárna rozťažnosť a zmrštenie

pri zmenách vlhkosti ovzdušia.

Toto prirodzené správanie treba

zohľadniť najmä pri použití dosiek

CETRIS® v exteriéri, kde je potrebné

umožniť doskám CETRIS®

dilatovať. Treba zdôrazniť, že

rozmerové zmeny nemajú na ich

kvalitu a trvanlivosť žiadny vplyv.

Pokiaľ sa doska CETRIS®

používa na opláštenie steny,

podhľadu, prípadne sokla vo

vonkajšom prostredí, kotví sa do

predvŕtaných otvorov – posuvných

bodov s priemerom 10 mm.

Fixácia sa rieši skrutkami

s podložkou a tesniacou gumou

(EPDM), prípadne nitmi s priemerom

kotviaceho prvku do 5 mm.

Nutné je umožniť zmrštenie/roztiahnutie

dosky CETRIS® v mieste

kotvenia, preto pri skrutkovaní

nesmie dôjsť pri uťahovaní k zatlačeniu

podložky do dosky. Pri

nitovaní je nutné použiť distančný

nadstavec – aby vznikla vôľa

medzi hlavou nitu a samotnou

doskou.

Pri nedodržaní postupu (napr.

pri kotvení dosiek skrutkami

so zápustnou hlavou, prípadne

nedostatočnom predvŕtaní) je, bohužiaľ,

reálne praskanie cementotrieskovej

dosky CETRIS® – najmä

v miestach s uchytením v rohu.

rEklamný tExt CidEm HraniCE

ASB#231 ABS#231 Editorial 102

Skrášlite Si verejné

prieStory a Súkromné

záhrady S dlažbovými

tvarovkami od firmy

friedl Steinwerke

V úpravách

verejných priestorov

a súkromných záhrad

sa tvarovky, najmä

betónové tvárnice,

stali nenahraditeľným

dizajnovým prvkom.

© Markus Kaiser, Graz

Cieľom rakúskej rodinnej firmy

Friedl Steinwerke je pri výrobe

dlažbových tvaroviek, terasových

platní, plotových a múrových tvaroviek,

ako aj iných dizajnových

prvkov spojenie inovatívneho

dizajnu s najvyššími štandardmi

kvality.

Inovatívny materiál betón

poskytuje skúseným zamestnancom

firmy Friedl Steinwerke

veľkú voľnosť pri vývoji nových

farieb, tvarov a štýlov. Firma

Friedl Steinwerke ponúka viac

ako 135 individuálnych formátov,

21 kombinovaných dlažieb a 12

plotových systémov. Vo Friedl

Steinwerke si môžete vybrať

z viac ako 55 štandardných

farieb. K dispozícii sú tvarovky

pre každý architektonický štýl,

či už moderný, stredomorský,

klasický, alebo exkluzívny.

Ponuku dopĺňajú povrchové

úpravy ako zostarnutie,

jemné pieskovanie, brúsenie

diamantom, impregnácia a nanášanie

rôznych vrstiev. Vďaka

najmodernejším výrobným

zariadeniam, skvelo vybavenému

laboratóriu stavebných materiálov

a skúseným zamestnancom

dosahujú tvarovky značky Friedl

Steinwerke vynikajúce hodnoty

hustoty betónu, a tým aj odolnosti

proti mrazu, posypovej soli

a opotrebovaniu trením, ale aj

farebnej stálosti a zaťažiteľnosti.

Tieto požiadavky majú zásadný

význam pre produkty využívané

v exteriéri a – okrem dlhodobého

zachovania pekného vzhľadu –

predstavujú mimoriadne výhody

betónových tvaroviek.

Vývoj nových produktov

charakterizuje radosť z inovácie:

Špeciálne tvary, výnimočné

farby a široká škála vsakovacích

dlažieb na vytvorenie atraktívnych

vsakovacích plôch ponúkajú

stavbárom a architektom

veľkú voľnosť pri realizácii ich

dizajnových návrhov. reduNOx

prináša technológiu, ktorá umožňuje

prostredníctvom dlažbovej

tvarovky eliminovať škodlivé

látky vo vzduchu.

Plánovanie bez hraníc – Pre

špeciálne objekty vyrába firma

Friedl Steinwerke vo väčších

množstvách aj tvarovky a platne

v špeciálnych farbách a požadovaných

tvaroch. ■

Správne

odpovedzte

na súťažnú

otázku

a vyhrajte!

Považská cementáreň, a. s.,

Ladce a vydavateľstvo JAGA

pre vás pripravili súťaž

o 4 tony cementu.

Súťažná otázka:

v ktorom roku sa začala

výstavba cementárne

v ladcoch?

Správnu odpoveď nájdete na

www.pcla.sk.

Odpovede posielajte

cez formulár na

www.asb.sk/cement

ASB#231 Novinky ReklAmný text FRiedl SteinweRke 103

Súťaže

3

Text: Broňa

Tarnócy, Foto:

archív SKA

1

2 4

1 Viedenská cesta

Spoločnosť YIT Slovakia vyhlasuje

vyzvanú projektovú jednokolovú

urbanisticko-architektonickú súťaž

pod názvom Viedenská cesta.

Podľa vyhlasovateľa je víziou

v tejto architektonickej súťaži

predovšetkým citlivá transformácia

územia pri Viedenskej ceste

v susedstve dnes už bývalého

tzv. Pečnianskeho ramena Dunaja.

Regenerácia tohto neudržiavaného

prostredia bude vychádzať zo

základných princípov ochrany životného

prostredia a ekologického

bývania a ich vzájomných synergických

efektov.

Vyzvaní súťažiaci sú Adept architects

(DK), Chybik Kristof architects

(CZ), Inaro architects (FIN),

Pantograph architects (SK), Pavel

Hnilička architects and planners

(CZ) a What architects (SK).

Predkladanie súťažných návrhov:

4. júl 2022

Oznámenie a zverejnenie

výsledkov: 8. september 2022

2 Revitalizácia

Lesoparku Kalvária

v Bardejove

Mesto Bardejov vyhlasuje verejnú

projektovú jednokolovú urbanisticko-krajinno-architektonickú

súťaž

návrhov pod názvom Revitalizácia

Lesoparku Kalvária v Bardejove.

Predmetom súťaže je návrh urbanisticko-krajinno-architektonického

riešenia revitalizácie areálu

Kalvárie v Bardejove, ktorý sa

nachádza v severovýchodnej časti

širšieho centra mesta Bardejov.

Lesopark bude slúžiť ako oddychovo-relaxačná

zóna so zachovaním

pietneho charakteru miesta.


11. júl 2022

Vyhodnotenie súťaže: 18. júl 2022

Oznámenia a zverejnenia

výsledkov: 19. august 2022

3 Revitalizácia

verejných

priestranstiev

sídliska Diely

v Nitre

Mesto Nitra a Útvar hlavného

architekta Nitry vyhlasujú

verejnú projektovú jednokolovú

urbanisticko-krajinársku súťaž

návrhov, ktorej predmetom súťaže

je urbanisticko-krajinárske

riešenie verejného priestranstva

na Dieloch. Navrhované riešenie

by malo rešpektovať urbánne prostredie

a zároveň odrážať súčasné

trendy architektúry so zvážením

možnosti zapracovania odkazu na

špecifickú lokalitu, v ktorej sa nachádza.

V návrhu je nutné sledovať

ako architektonické, tak aj funkčné

hľadisko, so zreteľom na investičnú

a prevádzkovú efektívnosť.


14. júl 2022

Vyhodnotenie súťaže: 28. júl 2022


výsledkov: 8. september 2022

4 Štvorec, kocka,

Orava

Slovenská agentúra životného

prostredia vyhlasuje tri verejné

ideové jednokolové architektonické

súťaže návrhov pod súhrnným

názvom Súťaž návrhov na riešenie

obnovy rodinných domov pre Plán

obnovy a odolnosti SR s podtitulmi

(pre jednotlivé súťaže podľa typu

riešených rodinných domov)

typ „Štvorec“, typ „Kocka“ a typ

„Orava“.

Úlohou účastníkov súťaže, profesionálov

v oblasti navrhovania stavieb,

je vyjadriť názor na optimálnu

formu adaptácie, dostavby či transformácie

najčastejších typových

domov z obdobia druhej polovice

20. storočia pri zohľadnení kritérií

energetickej a spoločenskej udržateľnosti

vyplývajúcich z Plánu

obnovy a odolnosti SR. Zámerom

vyhlasovateľa je získať tvorivé idey

na prispôsobenie týchto domov

súčasným požiadavkám, chápaných

v širokom kontexte ich vplyvu na

budúci obraz a ráz dedín a miest

Slovenska, ako aj ich energetickú

spotrebu na ceste k trvalej udržateľnosti.


15. jún 2022

Vyhodnotenie súťaže: 23. jún 2022


výsledkov: 30. jún 2022

ASB#231 ASB DIGEST 104

pozvánky

3

TEXT: BROŇA

TARNÓCY,

FOTO: archív

organizácií

TALIANSKY

FESTIVAL

NA SLOVENSKU

JÚN 2022

1

ARTE

CINEMA

MUSICA

FOTOGRAFIA

LETTERATURA

ARCHITETTURA

2

4

1 Schindler House

Los Angeles

Pri príležitosti stého jubilea

Schindlerovho domu v Los Angeles

(Schindler House, Rudolph.

M. Schindler, 1922) venuje MAK

jeho expozitúre súčasnú výstavu.

Reflektuje Schindlerovo vnímanie

umenia, architektúry a dizajnu

v kontexte moderných foriem

spolužitia. Výstava cituje samotného

Schindlera, ktorý chápal

„priestor ako médium umenia“.

Prezentované sú diela rakúskych

a medzinárodných umelcov, ktoré

osvetľujú Schindlerov architektonický

jazyk a ktorých mená

sú zapísané do histórie domu.

V popredí sú pritom účastníci

niekdajšieho MAK-Schindlerovho

štipendijného programu v MAK

Center Los Angeles od roku

1995, jedného z celosvetovo

najvýznamnejších programov pre

hosťujúcich umelcov.

Viedeň

do 31. júla 2022

Výstava prebieha vo Viedni,

v múzeu MAK – Museum für

angewandte Kunst.

2 Milan Design

Week

Čoskoro sa začne najväčší

veľtrh dizajnu na svete. Salone

del Mobile bol tento rok opäť

posunutý z bežného aprílového

slotu. Svoje brány otvorí v júni.

Zahŕňa veľtrh nábytku Salone

del Mobile na výstavisku Fiera

Milano a pestrý program podujatí

Fuorisalone, ktorý sa koná na

stovkách rôznych miest v dizajnových

štvrtiach Milána. Téma

Fuorisalone „Medzi priestorom

a časom“ je pozvánkou na zamyslenie

nad zmenami, ktoré sa

dejú vo svete, a zameriava sa na

dosiahnutie cieľov udržateľnosti,

ktoré nám umožňujú pozerať sa

do budúcnosti.

Fuorisalone ponúkne príležitosť

zamyslieť sa nad hlavnými problémami,

akými sú mestská transformácia,

obehové hospodárstvo,

šírenie obnoviteľnej energie, nové

materiály, optimalizácia výrobných

procesov, a zahŕňa tematické

podujatia, výstavy, pop-up predstavenia,

podujatia, prezentácie,

koncerty, diela a špeciálne projekty

týkajúce sa dizajnu, nábytku

a inovácií v bývaní.

3 3daysofdesign

Je festival, na ktorom sa stretávajú

milovníci dizajnu, aby videli,

prepojili a zažili dizajn v krásnom,

pulzujúcom meste Kodaň. Festival

sa koná v showroomoch, na

uliciach, v dielňach, ateliéroch,

galériách a na dvoroch Kodane.

Hlavné mesto Dánska vystupuje

ako srdečný hostiteľ rastúcej komunity

milovníkov dizajnu, ktorí

oslavujú kreativitu.

Zoznámte sa s myšlienkami,

ktoré stoja za dizajnom. Pozrite

si ukážky nových produktov pred

ich uvedením na trh. Vypočujte

si prednášky o nových trendoch.

Vychutnajte si výber pozoruhodných

dánskych a medzinárodných

značiek v oblasti životného štýlu,

dizajnu, nábytku, osvetlenia

a interiérového dizajnu. Festival

3daysofdesign je otvorený pre

širokú verejnosť a nadšencov

dizajnu z celého sveta.

Kodaň

15. – 17. júl 2022

Podujatie prebieha na rôznych

miestach Kodane.

4 Maria Mulas.

Talianske ikony

vo fotoportrétoch

Maria Mulas je veľkou dámou

talianskej portrétnej fotografie.

Výstava v Slovenskom národnom

múzeu v Bratislave priblíži prostredníctvom

fotoportrétov významných

osobností umenia a kultúry

talianskeho kreatívneho ducha,

ktorý v druhej polovici 20. storočia

dominoval vo sfére výtvarného

umenia, architektúry a dizajnu,

múzických umení, literatúry či

módy, a to aj ďaleko za hranicami

Talianska. Maria Mulas prežila

svoj profesionálny život v Miláne.

Toto mesto sa stalo jej epicentrom,

jeho kultúrne podhubie dokázala

zachytiť výstižnejšie než ktokoľvek

iný. Jej portréty sú živou pamäťou

jednej výnimočnej doby a príležitosťou

na stretnutie s velikánmi

plnými ľudskosti. Vystavené fotografie

pochádzajú z Archívu Marie

Mulas, ktorý sa za 50 rokov jej

aktívnej kariéry rozrástol na viac

ako 19-tisíc fotografií a 200-tisíc

diapozitívov. Pre ľahšie spojenie

slávnych mien s konkrétnymi

tvárami sprevádzajú fotografie

stručné životopisné profily.

Miláno

7. – 12. jún 2022

Milánsky týždeň dizajnu 2022 sa

koná na rôznych miestach Milána.

Bratislava

2. jún – 28. september

Výstavu v SNM zorganizoval

Taliansky kultúrny inštitút

v Bratislave v rámci 15. ročníka

Talianskeho festivalu na Slovensku

Dolce vitaj.

ASB#231 ASB DIGEST 105

1 Dom B-T, Zwalm,

2022, foto: Dennis

De Smet. Stretnutie

s architektom sa

uskutoční v rámci

podujatia Clubovka.

2 Dom architektonického

dedičstva, 2017,

Muharrak, Bahrajn,

(spoluautorka Noura

Al Sayeh), foto:

Dylan Perrenoud.

Stretnutie s architektom

sa uskutoční

v rámci podujatia

Clubovka.

3 Jozef Pleskot, Gong

– multifunkčná aula,

konverzia NKP plynojemu,

Vítkovice,

2012, foto: Tomáš

Souček

1 2

Festival DAAD

Architekti Tatiana Kollárová a Štefan

Polakovič už viac ako desaťročie organizujú

festival architektúry a dizajnu DAAD. Aj tento

rok nás čaká pestrý program, opäť v priestoroch

mesta Bratislavy a konečne osobne.

Text: Broňa

Tarnócy,

Foto: archív

DAAD

4 Svetoznáma

umelkyňa Lucia

Tallová prevedie návštevníkov

festivalu

DAAD svetom svojej

tvorby.

5 La Ferme du Rail je

prvým realizovaným

projektom v rámci

výzvy „Réinventer

Paris“, ktorú spustilo

francúzske hlavné

mesto v roku 2014.

Projekt patril medzi

piatich finalistov

Ceny Miesa van der

Rohe 2022. Jeho

autorky sú Grand

Huit a Melanie

Drevet Paysagiste.

Hlavný hashtag Dní architektúry

a dizajnu je #restart. Reštart ako

nový začiatok, ako znovuzrodenie

po covide, ale aj ako možnosť

stretnúť sa opäť fyzicky, rozprávať

sa a byť spolu. Mať pasiu. Nielen

architektonickú, ale aj tú, ktorú

festival generuje od svojho začiatku

a ktorá počas štúdiových vysielaní

všetkým chýbala.

Festival DAAD sa bude opäť

konať v priestoroch Primaciálneho

paláca. Témy zodpovedané

európskou Cenou Miesa van der

Rohe veľmi trefne nastoľujú nové

pohľady a nezvyčajné riešenia.

Práve im sa budú organizátori aj

účastníci venovať najviac.

Tatiana Kollárová a Štefan Polakovič

sa tešia najmä na osobné

stretnutia. „Bez klišé, vždy sa

tešíme na moment, keď sa festival

zo dňa na deň rozbehne,“ rozpráva

Polakovič. Počas festivalu sa

môžeme konečne osobne stretnúť

s predstaviteľmi kvalitnej architektúry,

dizajnu a filmu. Za všetkých

spomeňme také mená ako

Lucia Tallová, Jozef Pleskot, Georg

Pendl, Lacol, Grand Huit, Graux

& Baeyens či Leopold Banchini.

Festival ponúkne aj množstvo

filmových noviniek. „Opäť sme

raz precitli. Veci nevšímané,

z prvého pohľadu málo podstatné

sa stávajú hlavnými, určujúcimi

a pre život nepostrádateľnými.

Verím, že ostaneme v novej realite

múdrejší, pokornejší a vnímavejší,“

dodáva na záver Tatiana

Kollárová.

Festival DAAD sa koná

od 30. mája do 5. júna 2022

Architektúra je

služba ľudom a my sa

snažíme tie najlepšie

služby v tom-ktorom

ročníku čo najlepšie

zdokumentovať.

Asb#231 ASB DIGEST 106

4

3

5

Dni architektúry a dizajnu

【LIVE】

30/05—05/06/2022

Bratislava

www.daad.sk

DAAD 2022 【LIVE】

8. ročník

NárodNá

BIM koNfereNcia

www.bimas.sk

www.jaga.sk

19. – 20. 10. 2022

DoubleTree by Hilton Bratislava

Partneri:

Platinový

reklamný

partner:

Hlavní

reklamní

partneri:

expert

ArchiCAD & BIM Technology Solutions

Odborní

reklamní

partneri:

Partneri:

Valbek

Prodex

16. 6. 2022

Radisson Blu Carlton Hotel

Bratislava

Registrácia:

developmentsummit.sk

Development

summit

• Verejný záujem v územnom

plánovaní

• Nová stavebná legislatíva

a výzvy, ktoré prináša

• Ceny prudko rastú, pomôže

nájomné bývanie?

Organizátori

Generálny reklamný partner Hlavný partner Odborný partner Partner Mediálny partner

www.jaga.sk

www.iur.sk

Asb#231 108

trápiA vás vlhké

steny A plesne?

vyriešime!

reklamný text axall

najčastejšie riešime nedostatočnú

alebo poškodenú zvislú či

horizontálnu izoláciu, kde

postupne dochádza k degradácii

fólií a izolačných vrstiev.

Ako sA dá poškodená

izoláciA nAhrAdiť?

Naša metóda sa od ostatných líši

tým, že nielen vytvorí bariéru

proti prenikaniu vlhkosti, ale

v prvom rade steny aktívne

vysuší, pretože použitý špeciálny

gél na báze prekrížených polymérov

na seba viaže vodu, a to

v obrovskom množstve (1 kg gélu

pojme až 150 l vody). Tým, že gél

na seba vodu naviaže, zväčší svoj

objem, vytvorí tlak a prenikne

do kapilárneho systému celého

muriva. Výhodou je, že murivo tak

nenaruší, naopak, ešte ho spevní.

Nehrozia žiadne statické problémy,

ako napr. pri podrezávaní

stien. Po vysušení sa z gélu vytvoria

kryštáliky. Gél si aj po vysušení

muriva udržuje svoju funkčnosť.

Pri kontakte s vlhkosťou dôjde

k jeho opätovnej aktivácii, vlhko

znovu pohltí a opäť postupne

vysuší.

Akú dlhú záruku nA sAnáciu

poskytujete?

Táto metóda pochádza z Nemecka,

kde sa úspešne používa už niekoľko

rokov. Poskytujeme záruku až

30 rokov. Máme výhradné zastúpenie

pre Slovensko a Maďarsko.

Ako prebiehA proces sAnácie?

Pred samotnou injektážou je v niektorých

prípadoch nutné oklepanie

omietok až na samotné murivo

z tehál či rôznych iných materiálov.

Touto metódou možno sanovať

aj kamenné steny. Po odvlhčení

odporúčame na murivo naniesť

bežnú vápennocementovú omietku.

Následná kontrola prebieha po niekoľkých

mesiacoch od sanácie.

do Akej hrúbky murivA

metódA funguje?

Metódu možno úspešne aplikovať do

hrúbky steny až 120 cm. Gél je netoxický,

bez zápachu, obsahuje striebro a do

budúcna pôsobí ako prevencia plesní.

osetreniestavieb.sk

PREVETRÁVANÉ

FASÁDY AVG

Z HLINÍKA

O R I G I N Á L N Y A N A D Č A S O V Ý D I Z A J N S P R E S N O S Ť O U P R E M O D E R N É O B J E K T Y

A V G S Y S T E M

KONTAKT

Bratislava: 0918 885 204

Banská Bystrica: 0915 769 542, 0915 833 516

Košice: 0915 838 574

w w w. a v g - g r o u p . c o m

/halyafasady

/avg_haly_konstrukcie_fasady/

Asb#231 ABS#231 1093

Čo sa

(ne)skryje

pod omietkou

2

1

Archwars odhaľujú,

čo malo zostať zahalené

omietkou a inými

finálnymi úpravami,

ale našťastie neostalo.

Inak by to mohlo vážne

ohroziť bezpečnosť

a zdravie. Na zdravý

rozum už útočia

samotné fotografie.

3

ASB#231 Prehry architektúry 110

TEXT: ZUZANA

KUBALOVÁ,

FOTO: FACEBOOK

5

4

1

Výraz otvor (teda aj stavebný) je odvodený

od slova otvoriť. Tento však sotva

vydrží, kým v ňom niekto otvorí okno

či dvere. Môže však demonštrovať,

ako to vyzerá, keď preklady (teda časti

stavieb) robí napr. prekladateľ. Skúsenosť

prekladateľov i murárov hovorí,

že v takýchto prípadoch sa oplatí držať

svojho remesla. Ktovie prečo...

2

Nevedno, aká je presne receptúra

a výsledná pevnosť tohto betónu, no

vyzerá to tak, že majstri sa inšpirovali

kuriérskymi službami a výplňou krabíc

z polystyrénových kúskov. Zdá, že sa to

celé zatiaľ nerozpadlo. No zdanie občas

klame a stavebná fyzika nie.

3

Zrejme ste už čo-to počuli o pravidlách

previazania muriva. Nezdali sa vám

príliš zväzujúce a jednotvárne? Ak áno,

nemurujte už viac na väzbu. Skúste to

na mozaiku, na puzzle, na náhodu... Ale

určite nie naozaj. Prvého naozajstného

priekopníka sme našli. Tak mu želáme

všetko dobré a hlavne čo najskôr novú

profesiu...

4

Dnes sa často hovorí o recyklácii

stavebných materiálov. Napríklad

tehál z rozobratých stavieb. Už menej

sa spomína papier. Autori tejto stavby

nám však ukazujú, že nič nie je

nemožné... V domácich podmienkach

(ani v žiadnych iných) to radšej neskúšajte

(mohlo by to vyvolať pochybnosti

o vašich schopnostiach, odbornosti

a zdraví).

5

Majster rozbieha slušnú akciu. Práca

s tepelnoizolačným systémom sa

mu darí, kolega mu prihráva stále

nové zatepľovacie dosky. Zrazu sa

však dostáva pod tlak (neskúsenosti,

neodbornosti, času, stavebného lepidla

alebo iných omamných látok?). Kľučkuje,

hľadá akýkoľvek voľný priestor

a snaží sa tam pretlačiť... Nečakane

sa vzdáva a odchádza zo stavby.

(Našťastie.) Zostala tam však po ňom

jasná stopa, ktorá nepotrebuje ďalší

komentár, ale niekoho, kto to prerobí...

6

Táto referenčná stavba dokazuje jediné:

existuje realizačná firma, ktorej remeselníci

sú takí rýchli, že si zo zatepľovacieho

systému spravia najprv Rubikovu

kocku, ktorú potom pred finálnou

úpravou niekoľkokrát poskladajú. Bude

zrejme podobne funkčná ako zateplenie

na fotografii. Nikto o takej firme síce

nepočul, no výsledky jej práce, bohužiaľ,

vidíte na vlastné oči.

6

ASB#231 Čo sa (ne)skryje pod omietkou 111

Ničí sa

obchodný

dom Ivana

Matušíka

Text: Broňa

Tarnócy,

Foto: Zdeno Ziman

Stavba obchodného domu

v Martine je architektonickým

dielom architekta Ivana Matušíka

naprojektovaným v roku

1961. Zapísaná je v Registri

modernej architektúry Historického

ústavu Slovenskej

akadémie vied. Dominantným

a odlišujúcim znakom vonkajšieho

zjavu architektonického

diela je unikátny reliéfny

fasádny plášť, ktorý tvoria

betónové rastrové (mriežkové)

prvky.

Matušík zomrel vo februári

tohto roka. Začaté dedičské

konanie nie je k dnešnému dňu

ukončené. Vlastník objektu

začal i napriek tomu bezprostredne

po smrti Ivana Matušíka

so stavebnými úpravami

vonkajšej fasády obchodného

domu. Okresný súd v Banskej

Bystrici vydal dňa 6. apríla na

podnet Slovenskej komory architektov

rozhodnutie, ktorým

vlastníkovi budovy nariaďuje,

aby sa zdržal akéhokoľvek

konania zasahujúceho do

autorského práva architekta

Ivana Matušíka k architektonickému

dielu, spočívajúceho

v odstraňovaní fasády a iných

architektonických prvkov uvedenej

stavby a v znehodnocovaní

architektonických prvkov

tejto stavby. V súčasnosti je

charakteristický betónový

fasádny reliéf demontovaný.

Stavebná firma realizuje stavebné

práce formou zateplenia

fasády minerálnou vlnou.

Práce pokračujú a majiteľ

budovy si podľa všetkého

prevzal neodkladné opatrenie

až po úplnej demontáži

fasádneho obkladu. Odborná

verejnosť zverejnila v miestnej

tlači otvorený list adresovaný

majiteľovi budovy, ktorým ho

vyzýva, aby zastavil stavebné

práce. Mnohí by určite ocenili,

keby sa podarilo tento stav

zvrátiť. Dediči po zosnulom

architektovi podali trestné

oznámenie. ■

ASB#231 Prehry architektúry 112

JUST ADD WATER!

AND NOW... JUST ADD WATER.

Časopis ASB 05/2022 sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?