Monitoring_Lynx-lynx-carpathicus

Monitoring stavu karpatského rysavo Švajčiarsku a na SlovenskuMonitoring the status of Carpathian lynxin Switzerland and SlovakiaRobin Rigg & Jakub Kubala

Monitoring stavu karpatského rysavo Švajčiarsku a na SlovenskuMonitoring the status of Carpathian lynxin Switzerland and SlovakiaRobin Rigg & Jakub Kubala(eds.)S príspevkom (podľa abecedy) / With the contribution of (in alphabetical order):Mária Apfelová, Svetlana Beťková, Michal Bojda, Urs Breitenmoser, Christine Breitenmoser-Würsten, Peter Drengubiak, Martin Duľa, Danilo Foresti, György Pál Gadó, Ľuboslav Hrdý, TomášIľko, Miroslav Kutal, Leona Kutalová, Gabriela Obexer-Ruff, Mirjam Pewsner, Ľudovít Remeník,Radovan Reťkovský, Marie-Pierre Ryser-Degiorgis, Július Schestág, Peter Smolko, Josef Suchomel,Adam Szabó, Branislav Tám, Vlado Trulík, Martin Váňa, Juraj Žiak, Fridolin ZimmermannSlovak Wildlife SocietyLiptovský Hrádok 2015

Vydané v rámci projektu Spolužitie s karpatskými prízrakmi podporeného prostredníctvom Programu švajčiarskoslovenskejspolupráce v rámci rozšírenej Európskej únie.Published within the project Living with Carpathian Spirits supported by the Swiss-Slovak Cooperation Programmewithin the enlarged European Union.© Slovak Wildlife Society 2015Táto publikácia sa môže reprodukovať bez predchádzajúceho písomného súhlasu majiteľov práv na neziskovévzdelávacie a výskumné účely, ak je zdroj uvedený. Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať na inéciele bez predchádzajúceho písomného súhlasu majiteľov práv.This publication may be reproduced without the written agreement of the copyright owner for non-profiteducational and research purposes, provided the source is stated. No part of this publication may be reproducedfor other purposes without the prior written agreement of the copyright owner.Nepredajná publikácia / Not for sale.Navrhované odvolanie:Mená autorov (2015). Názov. In: Monitoring stavu karpatského rysa vo Švajčiarsku a na Slovensku,Rigg R. & Kubala J. eds., Slovak Wildlife Society, Liptovský Hrádok: __–__.Suggested citation:Authors’ names (2015). Paper title. In: Monitoring the status of Carpathian lynx in Switzerland and Slovakia,Rigg R. & Kubala J. eds., Slovak Wildlife Society, Liptovský Hrádok: __–__.

________________________________________________________________________________________Obsah / ContentsSúhrn ……..................…….…………......…..…....................................................................………………......... 4Summary ………….……............……......…..…....................................................................………………......... 61. Úvod / Introduction ………………………….…………………..………………………………………….. 9Spolužitie s karpatskými prízrakmi ……......................……............................................................... 10Living with Carpathian Spirits ………………………..…………………………………………………………………………. 132. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring ……………………………….. 15Stratifikovaný monitoring rysa v Európe a Švajčiarsku …………..……………….………………………….…….. 16Stratified monitoring of lynx in Europe and Switzerland ……………………………………………………………. 273. Výsledky zo Západných Karpát / Results from the Western Carpathians ….….…… 33Abundancia a denzita rysa ostrovida v Štiavnických vrchoch a Veľkej Fatre ……….…………………….. 34Abundance and density of Eurasian lynx in the Štiavnica Mts. and Veľká Fatra, Slovakia ............. 42Monitoring rysa ostrovida v CHKO Kysuce ………..……………….………………………………………………….….. 48Monitoring lynx in Kysuce PLA, Slovakia ………….…..……………….……………………………………………….…. 50Fotomonitoring rysa ostrovida na česko–slovenskom pohraničí ………..………..…….………………….…. 52Camera trapping Eurasian lynx in the Czech–Slovakia borderland ….…..……………………………………. 55Výskyt rysa v severnom Maďarsku ………..……………….…………………………………………………….....…….... 57Lynx occurrence in northern Hungary …………………………………………………………………………………….... 594. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics ….. 61Prieskum zdravotného stavu eurázijského rysa: problematika a definície,príklad zo Švajčiarska a odporúčania pre Slovensko ……….…………………………………………..…………….. 62Health surveillance in Eurasian lynx: background and definitions,an example from Switzerland and recommendations for Slovakia …………………..……………………….. 65Pitvy rysov na Slovensku: nálezy a závery ….........................…....………………………………..…..……….... 67Necropsies on lynx in Slovakia: findings and implications ……....………………………………..…..……….... 70Posudzovanie genetického zdravia rysa na Slovensku ………..………………..……..…………………….……… 72Assessing genetic health of lynx in Slovakia …………………………………………..……………………………..…… 755. Osveta a zvýšenie povedomia / Education & awareness raising ……….……………… 77Odhalenie málo známej šelmy: doplnenie poznatkov o rysovi ostrovidovi na Slovensku …........… 78Unveiling the unknown carnivore: improving knowledge of Eurasian lynx in Slovakia ………......… 81Poďakovanie / Acknowledgements …..……………….………..……………….………………………………………….…… 83Literatúra / Literature ……………………………………….………..……………….………………………………………….….… 84Prílohy – Odporúčané postupy a protokoly veterinárnych úkonov …………….......……………………….…… 87________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 3

________________________________________________________________________________________SúhrnTáto brožúra sumarizuje výsledky projektuSpolužitie s karpatskými prízrakmi. Rovnako zahŕňaaj viaceré prezentácie kolegov z finálnehoseminára projektu realizovaného na Technickejuniverzite vo Zvolene dňa 11.2.2015.Karpaty boli zdrojom pre obnovenie populácierysa ostrovida (Lynx lynx) v strednej Európe. Naúzemí Slovenska prebehol odchyt rysa na účelyreštitúcie v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia.Na základe metodiky monitoringu aplikovanej voŠvajčiarsku organizáciou KORA bolo zistené, ževiaceré z reštituovaných populácií trpiagenetickými problémami spôsobenými„inbreedingom“ (príbuzenské kríženie). Riešenímby mohlo byť opätovné posilnenie týchto populáciírysmi zo Slovenska. Podmienkou pre možnéposkytnutie zvierat zo zdrojovej populácie je všakdostatok vedomostí o jej súčasnom stave.Projekt Spolužitie s karpatskými prízrakmivznikol ako pilotná štúdia na prispôsobeniesystematického monitoringu zo Švajčiarska dopodmienok slovenských Karpát. Projekt bolrealizovaný od mája 2013 do februára 2015Spoločnosťou pre výskum, vzdelávanie a spolužities prírodou (SWS) a partnermi KORA a ZOO Bojnice.Program švajčiarsko-slovenskej spoluprácefinancoval 90% oprávnených nákladov. Dodatočnéfinancie boli zabezpečené prostredníctvom Die KarlMayer Stiftung, The Wolves and HumansFoundation ako aj vlastných zdrojov spoločnostiSWS.Terénna práca založená na monitoringu sfotopascami, stopovaní na snehu a zberugenetických vzoriek bola vykonávaná na dvochreferenčných územiach. Počas projektu bolopomocou fotopascí získaných celkovo 843 záberovrysov. V Štiavnických vrchoch v rámci intenzívnehodeterministického monitoringu v zime 2013/2014bolo celkovo zaznamenaných 7 samostatnýchrysov. Vo Veľkej Fatre počas intenzívnehomonitoringu v 2013/2014 bolo zaznamenaných 9samostatných rysov. Traja z nich plus ďalšie 4„nové“ jedince boli zaznamenané pri intenzívnommonitoringu počas nasledujúcej zimy 2014/2015.Výsledky genetických analýz naznačujú, žepopulácia je bez signifikantného inbreedingu.Počas projektu sa pre laickú verejnosť realizovaledukačný program vrátane 20 rôznych podujatís celkovo 12 500 účastníkmi. Pripravené bolididaktické brožúry, putovná výstava a informačnépanely. Naviac bolo organizovaných 8 školení predobrovoľníkov a študentov, v rámci ktorých im boliposkytnuté informácie o projekte a praktickéukážky metodiky monitoringu v teréne.Pre odbornú verejnosť bol v spolupráci sošvajčiarskym partnerom KORA pripravený programprofesijného rozvoja. Na úvodnom a záverečnomseminári boli prezentované metodika a výsledkyvýskumu rysa. Taktiež bol vedený workshops praktickým cvičením a vykonaním ukážok pitvy,zberu dát a vzoriek zameraný na zjednoteniepracovných postupov na Slovensku a voŠvajčiarsku.Výsledky projektu potvrdzujú, že použitámetodika výskumu a monitoringu poskytujerelevantný prístup pre odhad parametrovpopulácie rysa ostrovida v Karpatoch. Pretoodporúčame, aby bol na území Slovenskaimplementovaný podobný systém. Vybraných bymalo byť niekoľko referenčných území, v rámciktorých by sa vykonával intenzívny monitoringpomocou fotopascí a viacnásobnéhozaznamenávania v intervale 1–3 rokov, s cieľomspoľahlivo odhadnúť denzitu, abundanciu ale ajtrend. Následne ich bude možné extrapolovať nacelé územie s výskytom rysa a komplexneodhadnúť súčasný stav populácie rysa ostrovidav slovenských Karpatoch.Dôležitosť ďalšieho výskumu zdôrazňujú ajpomerne nízke odhady denzity v obochštudovaných územiach. Doposiaľ prepočítanéhodnoty samostatných t.j. adultných jedincov________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 4

Súhrn________________________________________________________________________________________predstavujú nepriaznivý stav populácie rysa a topodľa Manuála k programom starostlivostio územia NATURA 2000 – Priaznivý stav biotopova druhov európskeho významu, v ktorom jepriaznivý stav definovaný najmä priemernoudenzitou > 1 jedinec/100 km 2 hlavného lesnéhobiotopu a početnosť na Slovensku > 250 jedincov.Priemerná hustota populácie rysa odhadovanáv našich dvoch referenčných územiach bola 0,7jedinca/100 km 2 . Extrapoláciou na národnúúroveň, by celková abundancia bola 175samostatných (dospelých) jedincov na 24 947 km 2vhodného habitatu.Robustný systém monitoringu by mal zahŕňaťzaznamenávania fotopascami, genetickej analýzy,zaznamenávanie stopových prvkov aj telemetriu.Veľmi dôležitá je spolupráca zainteresovanýchskupín, častokrát s odlišnými názormi namanažment veľkých šeliem (napr. ochrana prírodya poľovníci), ktorých je potrebné podporovať vovzájomnej spolupráci v rámci monitorovacej siete.Pre ďalší genetický monitoring na Slovensku,vzorky by mali byť zbierané systematicky zovšetkých uhynutých a odchytených rysov. Jedôležité zbierať aj ďalšie morfologickéa demografické dáta, pretože veľa z nich môžepoukázať na zmeny v rozsahu inbreedingu. Kľúčovéparametre sú aj reprodukcia, prežívanie, dĺžkaživota jedincov, zdravotný stav a príčiny mortality.Pre zjednodušenie implementácie programuprieskumu zdravotného stavu rysa na Slovenskuboli počas projektu Spolužitie s karpatskýmiprízrakmi švajčiarskymi kolegami navrhnutéprotokoly veterinárnych úkonov. Dodatočne boloformulovaných viacero odporúčaní.Dosiahnutie ďalších krokov zahŕňa: organizáciua propagáciu zberu mŕtvych rysov spoločnes jedincami usmrtenými pri dopravných nehodách;vývoj a prispôsobenie protokolov; nastaveniepostupov pitiev; a zabezpečenie databázys archívom dokumentov/dát a vzoriek; pravidelnéorganizovanie stretnutí s určením cieľova termínov, formuláciou dohôd a dokumentácioupriebehu týchto stretnutí.Výsledky patologického vyšetrenia v rámciprojektu ukazujú, že infekčné choroby, vrodenévady u mladých zvierat a pytliactvo sú problémy,ktorým v súčasnej dobe čelí populácia rysa vZápadných Karpatoch. To zdôrazňuje významuplatňovania dôsledne organizovaného programumonitorovania zdravotného stavu rysa naSlovensku, celkovým cieľom ktorého je vykonávaťadaptívny manažment na základe vedeckýchúdajov.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 5

________________________________________________________________________________________SummaryThis brochure summarises the findings of theproject Living with Carpathian Spirits. It alsoincludes several presentations given by colleaguesat the project’s closing seminar held at theTechnical University in Zvolen on 11.2.2015.The Carpathians were the source for therenewal of Eurasian lynx (Lynx lynx) populations incentral Europe. Live-capture of lynx for restitutionprogrammes took place in Slovakia in the 1970sand 1980s. On the basis of monitoring methodsapplied in Switzerland by the organization KORA ithas been determined that some of thesepopulations are suffering from genetic problems asa result of inbreeding. A possible solution could befurther augmentation of these populations withlynx from Slovakia. A precondition of providinganimals from the source population is, however,sufficient knowledge of its current status.The project Living with Carpathian Spirits aroseas a pilot study to adapt systematic monitoringfrom Switzerland to conditions in the SlovakCarpathians. The project was implemented fromMay 2013 to February 2015 by the Slovak WildlifeSociety (SWS) with partners KORA and Bojnice Zoo.The Swiss-Slovak Cooperation Programme funded90% of eligible costs, with additional financesprovided by Die Karl Mayer Stiftung, The Wolvesand Humans Foundation and SWS’s own sources.Fieldwork based on camera trapping, snowtracking and DNA sampling was conducted in tworeference areas. A total of 843 images of lynx wereobtained during the project. In the Štiavnica Mts. atotal of 7 independent lynx were “captured”(photographed) during intensive deterministicmonitoring in winter 2013/2014. In Veľká Fatra, 9independent lynx were captured in winter2013/2014. Three of these were also captured thefollowing winter, 2014/2015, along with 4 “new”individuals. Results of genetic analysis showed nosignificant inbreeding in the population.During the project an education programmewas implemented for the lay public including 20different events with a total of 12 500 participants.A teachers’ manual, mobile exhibition andinformation panels were prepared. In addition, weorganized 8 training events for volunteers andstudents, within which information about theproject and practical demonstrations of monitoringmethods were provided.In cooperation with our Swiss partner KORA aprogramme of professional development wasprepared. Methods and results of lynx researchwere presented at the project opening and closingseminars. There was also a workshop for expertswith practical training and demonstrations ofnecropsies, data and sample collection aimed atunifying working procedures in Slovakia andSwitzerland.The results of the project confirm that themethodology for research and monitoring Eurasianlynx developed in Switzerland represents apertinent approach to estimating populationparameters in the Carpathians. We thereforerecommend the implementation of a similarsystem in Slovakia. Several reference areas shouldbe selected, within which intensive monitoringwould be conducted with the help of camera trapsand capture - recapture analysis at intervals of 1–3years with the aim of reliably estimating density,abundance and also trend. Subsequently it will bepossible to extrapolate to the whole range withlynx occurrence and to estimate comprehensivelythe current status of the Eurasian lynx populationin the Slovak Carpathians.The importance of further research ishighlighted by the relatively low estimates ofdensity in both study areas. The values obtained sofar for independent i.e. adult individuals representan unfavourable conservation status of the lynxpopulation according to the Manual for aProgramme of Care of Natura 2000 Sites:________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 6

Summary________________________________________________________________________________________Favourable Status of Habitats and Species ofEuropean Importance, in which favourable status isdefined mainly as a mean density of > 1individual/100 km 2 of main forest habitats and anabundance in Slovakia of > 250 individuals. Theaverage lynx population density estimated in ourtwo reference areas was 0.7 inds./100 km 2 .Extrapolating to the country level, in 24 947 km 2 ofsuitable habitat this equates to a total of 175independent (adult) individuals.A robust system of monitoring should includedeterministic camera trapping, genetic analysis,snow tracking and telemetry. Cooperation amonginterest groups, who often have diverse opinionson the management of large carnivores (e.g.nature protection and hunters), is vitally importantand they should be encouraged to work togetherwithin monitoring networks.For future genetic monitoring in Slovakia,samples should be collected systematically from allmortalities and captures. It is also important tocollect morphological and demographic data, asmany traits may reveal changes in levels ofinbreeding. Key parameters include reproduction,survival, longevity, health and cause of mortality.To facilitate the implementation of a lynx healthsurveillance program in Slovakia, protocols forveterinary procedures were proposed by Swisscolleagues during the Living with Carpathian Spiritsproject. Furthermore, several recommendationshave been formulated.The next steps to be achieved include: theorganization and promotion of carcass collection,including lynx killed in traffic accidents; thedevelopment and adaptation of protocols anddatasheets; the setting up of necropsy procedures;the establishment of a database and organizationof a document/data archive; the organization of asample archive; and the regular organization ofmeetings with goals and deadlines, formulation ofagreements and documentation of minutes.The results of pathological examinations ofcarcasses conducted within the project show thatinfectious diseases, congenital malformations inyoung animals and poaching are definitely issuescurrently faced by the Western Carpathian lynxpopulation. This underlines the importance ofimplementing a well-organized lynx healthsurveillance programme in Slovakia, the overallgoal of which is to carry out adaptive managementbased on scientific data.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 7

________________________________________________________________________________________Program semináruMonitoring a stav rysa ostrovidaMonitoring and status of Eurasian lynxTechnická univerzita vo Zvolene,11. februára 201508.30 Registrácia a privítanie účastníkov / Registration and welcome of participants09.00 Úvod, prezentácie / Introduction, presentations:10.30 Prestávka / BreakPrincípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring(Urs Breitenmoser, KORA)Monitoring rysa vo Švajčiarsku / Monitoring of lynx in Switzerland(Fridolin Zimmermann, KORA)Monitoring v rámci projektu Spolužitie s karpatskými prízrakmi /Monitoring within the Living with Carpathian Spirits project(Jakub Kubala, TUZVO)10.45 Prezentácie / Presentations:Posudzovanie zdravotného stavu rysa / Assessing the health status of lynx(Marie-Pierre Ryser-Degiorgis, FIWI)Výsledky veterinárneho seminára / Results of a veterinary workshop(Branislav Tám, ZOO Bojnice)12.15 Obedňajšia prestávka – občerstvenie / Break for lunch13.15 Prezentácie / Presentations:14.45 Prestávka / BreakMonitoring rysa ostrovida v CHKO Kysuce / Monitoring lynx in Kysuce PLA(Martin Duľa, Masaryk University)Fotomonitoring rysa ostrovida na česko-slovenskom pohraničí /Photo-monitoring Eurasian lynx in the Czech-Slovakia borderlands(Miroslav Kutal, Hnutí Duha & Mendel University)Výskyt rysa v severnom Maďarsku / Lynx occurrence in northern Hungary(Adam Szabó, Foundation for Large Carnivores in Hungary)15.00 Diskusia / Discussion16.00 Záver / Conclusion________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 8

________________________________________________________________________________________1ÚvodIntroduction________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 9

1. Úvod / Introduction________________________________________________________________________________________Spolužitie s karpatskými prízrakmiJAKUB KUBALA 1 , SVETLANA BEŤKOVÁ 2 & ROBIN RIGG 21Technická univerzita vo Zvolene, Ul. T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, SR; jakubkubala@zoznam.sk2Slovak Wildlife Society, P.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádok, SR; info@slovakwildlife.orgKarpaty boli zdrojom pre obnovenie populácie rysaostrovida (Lynx lynx) v strednej Európe. Na územíSlovenska prebehol odchyt rysa na účely reštitúciev 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. Na základemetodiky monitoringu aplikovanej vo Švajčiarskuorganizáciou KORA bolo zistené, že viaceréz reštituovaných populácií trpia genetickýmiproblémami spôsobenými „inbreedingom“(príbuzenské kríženie). Riešením by mohlo byťopätovné posilnenie týchto populácií rysmi zoSlovenska. Podmienkou pre možné poskytnutiezvierat zo zdrojovej populácie je však dostatokvedomostí o jej súčasnom stave.Projekt Spolužitie s karpatskými prízrakmivznikol ako pilotná štúdia na prispôsobeniesystematického monitoringu zo Švajčiarska dopodmienok slovenských Karpát. Projekt bolrealizovaný od mája 2013 do februára 2015Spoločnosťou pre výskum, vzdelávanie a spolužities prírodou (SWS) a partnermi KORA a ZOO Bojnice.Program švajčiarsko-slovenskej spoluprácefinancoval 90% oprávnených nákladov. Dodatočnéfinancie boli zabezpečené prostredníctvom Die KarlMayer Stiftung, The Wolves and HumansFoundation ako aj vlastných zdrojov spoločnostiSWS.Počas projektu bolo pomocou fotopascí celkovozískaných 843 záberov rysov na dvochreferenčných územiach. Početnosť rysa bolaodhadnutá na približne 9 jedincov v Štiavnickýchvrchoch a ich okolí a 17 vo Veľkej Fatre a okolí.Výsledky genetických analýz vzoriek zozbieranýchpočas realizácie projektu naznačujú, že populáciaje bez signifikantného inbreedingu.Počas projektu sa pre cieľové skupiny aj širšiuverejnosť realizoval edukačný program vrátane 20rôznych podujatí s celkovo 12 500 účastníkmi.Pripravené boli didaktické brožúry, putovnávýstava, informačné panely aj ďalšie propagačnéa edukačné materiály a pomôcky do terénu –pravítko so stopami zvierat, praktická príručka stôpa pobytových znakov, pečiatky so stopami zvieratpre výuku, magnetky a odznaky s motívom rysa.V rámci projektu sme organizovali na Slovenskutri podujatia pre odbornú verejnosť s celkovýmpočtom účastníkov 103. Na úvodnom azáverečnom seminári boli prezentované metodikaa výsledky výskumu rysa. Realizoval sa aj workshops praktickým cvičením zameraný na zjednoteniepracovných postupov na Slovensku a voŠvajčiarsku. Švajčiarskymi kolegami boliodporúčané protokoly veterinárnych úkonovpotrebných pre podrobné sledovanie zdravotnéhostavu a genetiky. Piati členovia projektového tímuvrátane zástupcu ZOO Bojnice sa zúčastnili aj naakcii – workshop vo Švajčiarsku organizovanýpartnerskou organizáciou KORA.V rámci úvodného seminára s medzinárodnouúčasťou troch krajín Švajčiarsko - Slovensko - Českárepublika dňa 19.7.2013 boli pripravené aodprezentované štyri odborné prezentácie:1) Návrat rysa v strednej a západnej Európe;2) Monitoring a manažment rysa vo Švajčiarsku;3) Nároky ochrany reintrodukovaných populáciírysa ostrovida; a 4) Výskum rysa ostrovida na územíCHKO Štiavnické vrchy a projekt Spolužitie skarpatskými prízrakmi. Obsah seminára bol určenýnajmä odbornej verejnosti – výskumníkom,manažerom chránených území, veterinárom ZOOBojnice a iných inštitúcií, zástupcom štátnychorgánov a organizácií (MŽP SR, ŠOP SR, OU ŽP apod.), zástupcom lesníkov a poľovných združení,organizácií.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 10

1. Úvod / Introduction________________________________________________________________________________________V dňoch 21.–25. októbra 2013 sa Jakub Kubala,Robin Rigg, Peter Smolko, Branislav Tám a TomášIľko zúčastnili Lynx Research and ConservationTraining Workshop v Muri/Bern vo Švajčiarsku,organizovaný partnerskou organizáciou KORA spodporou Rady Európy/Bernskej konvencie.Seminár zahrňoval časti: Human dimension andpublic involvement, GIS habitat modelling forconservation, Camera trapping, Health andgenetics, Data compilation, treatment, saving andreporting, resp. individuálne diskusie a exkurzie.Dňa 20. októbra sme sa spoločne s Dr. UrsBreitenmoserom a Dr. Marie-Pierre Ryser-Degiorgis zúčastnili konzultácie a inšpekciechovných zariadení v Juraparc SA Rte de la Valléede Joux, kde budú umiestňované rehabilitovanéjedince rysa. Tento program bol veľmi dôležitýnajmä z dôvodu analogického prístupu a výstavbyrehabilitačnej stanice karpatského rysa v ZOOBojnice. V utorok 22. októbra sa B. Tám a R. Riggzúčastnili monitoringu zdravotného stavujuvenilného rysa na FIWI (Center for Fish andWildlife Medicine), Vetsuisse Faculty, University ofBern. Vo štvrtok 24. októbra v doline Simmentalspoločne so zástupcami organizácie KORAAndreasom Ryserom a Elizabeth Hoferpredstavitelia projektového tímu J. Kubala, P.Smolko a B. Tám absolvovali identifikáciu ulovenejkoristi rysa a následnú prezentáciu a inštaláciuodchytového systému, s použitím ktorého bolav uvedený deň odchytená adultná rezidentnásamica Mila, ktorá bola následne imobilizovanáa označená telemetrickým obojkom. V piatok 25.októbra sa J. Kubala a B. Tám spoločne s Dr. Ryser-Degiorgis zúčastnili pitvy a röntgenovéhovyšetrenia uhynutého juvenilného jedinca rysav priestoroch FIWI.Dni 24.–25.10.2014 sme v spolupráci so ZOOBojnice organizovali medzinárodný Workshop preveterinárov a odbornú verejnosť. Garantkoupodujatia bola Dr. Ryser-Degiorgis z našejpartnerskej organizácie KORA a BernskejUniverzity. Program workshopu bol rozdelený nadva bloky. Prvý blok s prezentáciami sa uskutočnilv zasadačke MÚ v Bojniciach. Druhý blokworkshopu, ktorý pozostáva z praktických cvičenía pitiev uhynutých jedincov rysa s analýzoua posudzovaním zdravotných problémovjednotlivých zvierat, prebiehal vo veterinárnejambulancii ZOO Bojnice. K pitvám boli vytipovanéštyri kadávery uhynutých rysov a ďalšie štyri bolipripravené pre porovnanie vnútorných orgánov.Prvá vzorová pitva bola vykonaná Dr. Marie-Pierre Ryser-Degiorgis na adultnom samcovi rysa.Zviera sa potulovalo v intraviláne obce so zranenoukončatinou. Pitvou bolo zistené, že rys neutrpelzranenie zrážkou s vozidlom, ako sa pôvodnededukovalo. Ľavý humerus bol rozdrvený a vporanení ramena bolo prítomných viac fragmentovolova, ktoré boli zrejme spôsobené výstrelom.Účastníci si mohli vyskúšať praktickú časť ďalšíchpitiev a odber vzoriek. Celé cvičenie bolo zameranék zjednoteniu pracovných postupov na Slovenskua vo Švajčiarsku.Na záverečnom seminári Monitoring a stav rysaostrovida, ktorý sa konal 11.2.2015 v priestorochTechnickej univerzity vo Zvolene, boliprezentované výsledky projektu – dvojročnéhomonitoringu rysa ostrovida vo Veľkej Fatrea Štiavnických vrchoch. Viac než 50 účastníkovtvorili partneri zo Švajčiarska, kolegovia z Čiecha Maďarska, Nemecka, zoológovia, lesníci,poľovníci, pracovníci ŠOP SR, strážcovia prírody NP,profesori a študenti. V odborných prezentáciách saúčastníci dozvedeli o metodike výskumu rysapomocou fotopascí a viacnásobnéhozaznamenávania, ktorá je úspešne používanániekoľko rokov vo Švajčiarsku a mohla by sa staťmodelom pre monitoring rysa na Slovensku.Taktiež boli švajčiarskymi kolegami odporúčanépostupy a protokol veterinárnych úkonovpotrebných pre podrobné sledovanie zdravotnéhostavu a genetiky. Kolegovia z Hnutí Duha vsusedných Čechách prezentovali stav populácierysa na česko–slovenskom pohraničí. Monitoringvykonávajú aj kolegovia z nadácie Foundation forLarge Carnivores v Maďarsku, kde sa snažia zaistiťprežitie pár jedincov.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 11

1. Úvod / Introduction________________________________________________________________________________________Obr. 1. Úvodný seminár Spolužitie s karpatskýmiprízrakmi v priestoroch ZOO Bojnice, 19.7.2013.Fig. 1. Living with Carpathian Spirits project launchseminar at Bojnice Zoo, 19.7.2013.Obr. 2. Urs Breitenmoser vysvetľuje metodikuodchytu rysa počas návštevy na Slovensku, júl 2013.Fig. 2. Urs Breitenmoser explaining methods forcapturing lynx during a visit to Slovakia, July 2013.Obr. 3. Inštalácia fotopascí v NP Veľká Fatra.Fig. 3. Installing camera traps in Veľká Fatra NP.Obr. 4. Víkend so šelmami v ZOO Bojnice, jedno z20 podujatí pre laickú verejnosť.Fig. 4. A Weekend with Predators at Bojnice Zoo,one of 20 educational events for the lay public.Obr. 5. Workshop pre veterinárov pod vedením Dr.Ryser-Degiorgis z FIWI Bern, 24.–25.10.2014.Fig. 5. Workshop for veterinarians led by Dr. Ryser-Degiorgis of FIWI Bern, 24–25.10.2014.Obr. 6. Záverečný seminár v priestoroch TU voZvolene, dňa 11.2.2015.Fig. 6. Final seminar at the Technical University inZvolen, 11.2.2015.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 12

1. Úvod / Introduction________________________________________________________________________________________Living with Carpathian SpiritsJAKUB KUBALA 1 , SVETLANA BEŤKOVÁ 2 & ROBIN RIGG 21Technical University in Zvolen, Ul. T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovakia; jakubkubala@zoznam.sk2Slovak Wildlife Society, P.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádok, Slovakia; info@slovakwildlife.orgThe Carpathians were the source for the renewalof Eurasian lynx (Lynx lynx) populations in centralEurope. Live-capture of lynx for restitutionprogrammes took place in Slovakia in the 1970sand 1980s. On the basis of monitoring methodsapplied in Switzerland by the organization KORA ithas been determined that some of thesepopulations are suffering from genetic problems asa result of inbreeding. A possible solution could befurther augmentation of these populations withlynx from Slovakia. A precondition of providinganimals from the source population is, however,sufficient knowledge of its current status.The project Living with Carpathian Spirits aroseas a pilot study to adapt systematic monitoringfrom Switzerland to conditions in the SlovakCarpathians. The project was implemented fromMay 2013 to February 2015 by the Slovak WildlifeSociety (SWS) with partners KORA and Bojnice Zoo.The Swiss-Slovak Cooperation Programme funded90% of eligible costs, with additional financesprovided by Die Karl Mayer Stiftung, The Wolvesand Humans Foundation and SWS’s own sources.During the project a total of 843 images of lynxwere obtained using camera traps in two referenceareas. Lynx abundance was estimated atapproximately 9 individuals in the Štiavnica Mts.and their surroundings and 17 in Veľká Fatra andsurroundings. Results of genetic analysis ofsamples collected during the project indicate thatthe population is without significant inbreeding.During the project an education programmewas implemented for target groups and thegeneral public including 20 different events with atotal of 12 500 participants. A teachers’ manual,mobile exhibition and information panels wereprepared as well as other publicity and educationmaterials and fieldwork aids: a ruler withillustrations of animal footprints, a practical guideto animal tracks and signs (in English and Slovak),ink stamps of animal tracks for teaching, magnetsand badges with lynx motifs.Within the project we organized three eventsfor experts in Slovakia with a total of 103participants. Methods and results of lynx researchwere presented at initial and final seminars. Therewas also a workshop for experts with practicaltraining aimed at unifying working procedures inSlovakia and Switzerland. Protocols for veterinaryprocedures necessary for detailed study of healthstatus and genetics were recommended by Swisscolleagues. Five members of the project team,including a representative of Bojnice Zoo, took partin a workshop in Switzerland organized by partnerorganization KORA.Within the project launch seminar on 19.7.2013four expert presentations were given: 1. Therecovery of lynx in central and western Europe; 2.Lynx management and monitoring in Switzerland;3. Conservation challenges of reintroduced lynxpopulations, 4. Eurasian lynx research in ŠtiavnicaMts. PLA and the Living with Carpathian Spiritsproject. The content of the seminar was aimedmainly at experts: researchers, protected areamanagers, veterinarians of Bojnice Zoo and otherinstitutes, representatives of state authorities andorganizations (Ministry of the Environment, StateNature Conservancy, District EnvironmentalOffices and the like), representatives of forestryand hunting associations and organizations.On 21–25 October 2013, Jakub Kubala, RobinRigg, Peter Smolko, Branislav Tám and Tomáš Iľkotook part in the Lynx Research and ConservationTraining Workshop in Muri/Bern, Switzerland,________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 13

1. Úvod / Introduction________________________________________________________________________________________organized by partner organization KORA withsupport of the Council of Europe/Bern Convention.The workshop included the following sections:Human dimension and public involvement; GIShabitat modelling for conservation; Cameratrapping; Health and genetics; Data compilation,treatment, saving and reporting; as well asindividual discussions and excursions.Together with Dr. Urs Breitenmoser and Dr.Marie-Pierre Ryser-Degiorgis on 20 October 2013we took part in a consultation and inspection of thecaptive facility in Juraparc SA Rte de la Vallée deJoux, where lynx will be placed for rehabilitation.This programme was very important especially dueto an analogical approach and construction of arehabilitation station for Carpathian lynx at BojniceZoo. On 22 October B. Tám and R. Rigg participatedin monitoring the health status of a juvenile lynx atFIWI (Centre for Fish and Wildlife Medicine),Vetsuisse Faculty, University of Bern. Project teammembers J. Kubala, P. Smolko and B. Támexperienced the identification of a lynx kill inSimmental Valley on 24 October with KORApersonnel Andreas Ryser and Elizabeth Hofer aswell as the subsequent presentation andinstallation of a trapping system with the help ofwhich on the following day the resident adultfemale Mila was caught, immobilised and fittedwith a telemetry collar. On 25 October J. Kubalaand B. Tám participated in an autopsy and X-rayexamination of a juvenile lynx at FIWI togetherwith Dr. Ryser-Degiorgis.On 24–25.10.2014 in cooperation with BojniceZoo we organized an international Workshop forveterinarians and other experts. Dr. Ryser-Degiorgis from our partner organization KORA andthe University of Bern was the guarantor of theevent. The workshop programme was divided intotwo blocks. The first block with presentations tookplace in the conference room of Bojnice Town Hall.The second block of the workshop, which consistedof practical training and autopsies of dead lynx withanalysis and assessment of the health problems ofindividual animals, took place in Bojnice Zooveterinary clinic. Four lynx carcasses were selectedfor autopsy and another two were used forcomparison of internal organs.The first demonstration autopsy was performedby Dr. Ryser-Degiorgis on an adult male lynx whichhad been wandering within the boundaries ofhuman habitation with an injured limb. It wasfound by autopsy that the lynx had not suffered theinjury as a result of a collision with a vehicle, as hadoriginally been deduced. The left humerus wasshattered and the lesion contained fragments oflead from a gunshot wound. Workshopparticipants had the chance to try part ofsubsequent autopsies and to take samples. Thewhole exercise was focused on unifying workingprocedures in Slovakia and Switzerland.The results of the project – two years ofmonitoring lynx in Veľká Fatra and Štiavnica Mts. –were presented at the final seminar Monitoringand Status of Eurasian lynx, which took place on11.2.2015 at the Technical University in Zvolen.More than 50 participants were composed ofpartners from Switzerland, colleagues from theCzech Republic, Hungary and Germany, zoologists,foresters, hunters, State Nature Conservancyworkers, national park rangers, professors andstudents. Participants were informed throughexpert presentations about lynx research methodsusing camera traps and capture – recaptureanalysis, which has been successfully used forseveral years in Switzerland and could become thestandard for monitoring lynx in Slovakia. Protocolsfor veterinary procedures required for detailedstudy of health status and genetics wererecommended by Dr. Ryser-Degiorgis of theVetsuisse Faculty. Colleagues from Hnutí Duha inneighbouring Czech Republic presented the statusof the lynx population in the Czech–Slovakiaborderland. Monitoring is also done by colleaguesfrom the Foundation for Large Carnivores inHungary, where they are trying to ensure thesurvival of a few individuals.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 14

________________________________________________________________________________________2Princípy monitoringu rysaPrinciples of lynx monitoring________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 15

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________Stratifikovaný monitoring rysa v Európe a ŠvajčiarskuURS BREITENMOSER, CHRISTINE BREITENMOSER-WÜRSTEN,DANILO FORESTI & FRIDOLIN ZIMMERMANNKORA, Thunstrasse 31, CH 3074 Muri (Bern), Švajčiarsko; u.breitenmoser@kora.ch1. Prečo vykonávať monitoring?Monitoring je definovaný ako „kontinuálnepozorovanie populácie“ a slúži najmä prenasledujúce účely:• Skúmanie stavu ochrany druhu alebo jehopopulácií;• Pozorovanie (a prispôsobenie) efektovmanažmentových zásahov alebo ochrannýchopatrení (napr. identifikácia území prepreventívne opatrenia na ochranuhospodárskych zvierat);• Plnenie požiadaviek reportingu (národné,medzinárodné; napr. pre Smernicu EÚo biotopoch č. 92/43/EHS).Pri populáciách cicavcov sú v rámci programovmonitoringu typicky pozorované nasledovnévlastnosti a premenné:• Distribúcia (napr. stabilne obsadené územiaverzus územia s nepravidelnou prezencioualebo územia s reprodukciou verzus územiabez reprodukcie);• Abundancia (veľkosť populácie alebo početzvierat na danom území) alebo denzita (početzvierat v rámci jednotky územia);• Trend a dynamika populácie (napr. zmeny vdenzite alebo distribúcii po čase);• Zdravotný stav (prevalencia ochorení,genetický stav).Dlhodobý monitoring druhov alebo populácie jekľúčový pre dizajn vhodných opatrení pre ochranua manažment, ale umožňuje aj hodnotenieúčinnosti týchto opatrení s ich prispôsobením, keďje to potrebné. Monitoring nie je z tohto dôvoduoddelený od zastrešujúcich plánov ochrany alebomanažmentových cieľov. V užšom slova zmysle sa„monitoring“ vždy vykonáva vzhľadom napredpokladané hodnoty alebo (kvantitatívne)ciele. Ciele opatrení definujú cieľovú hodnotua teda aj zámer pozorovaní (napr. distribúcia,veľkosť populácie, jej trend alebo zdravotný agenetický stav) a použité metódy. „Monitoring“ jevšak často využívaný pre kontinuálne anešpecifikované pozorovania populácie, napríkladako predpoklad pre povinný reporting 1 , ktorý jepožadovaný národnými alebo medzinárodnýmipredpismi (napr. šesťročné správy pre Smernicu EÚo biotopoch).2. Princípy stratifikovaného monitoringuPopulácie veľkých šeliem ako aj eurázijskéhorysa (Lynx lynx) sú zvyčajne rozšírené narozsiahlych územiach viacerých krajinách a týmpádom rôznych administratívnych systémoch (vonArx et al. 2003). Veľkosť skúmaných územíneumožňuje realizáciu rovnakého monitoringu srovnakou intenzitou a rovnakými robustnýmimetódami vo všetkých ich častiach. Stratifikáciamonitoringu v priestore a čase je preto najčastejšiejediná možnosť, ako zabezpečiť praktickýa dosiahnuteľný dlhodobý monitoring v rámcirozsiahlejších území (Breitenmoser &Breitenmoser-Würsten 2008).Princíp stratifikovaného monitoringu zahŕňapriestorový systém s viacerými úrovňami1Počiatočné pozorovanie populácie sa tiež nazýva„survey“ (prieskum), pokračovanie v pozorovaní jenapr. „surveillance“ (dohľad).________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 16

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________„študovaných území“ a rozlíšení. Nanajrozsiahlejšej úrovni (napr. Európa) súaplikované metódy relatívne jednoduché, nanajmenšej úrovni (referenčné územia v nižšieuvedenej schéme) sú použité metódy vedeckyrobustné a poskytujú spoľahlivé a testovateľnédáta. Od úrovne 1 (rozsiahla úroveň, nízkerozlíšenie) k úrovni 4 (menšia úroveň, vysokérozlíšenie) sa kladené otázky a zostavené dátastávajú čoraz zložitejšími (Obr. 1). Naopak,výsledky získané na vyššej úrovni rozlíšeniaumožnia kalibráciu „menej náročných dát“zostavených na nižšej úrovni rozlíšenia. V smerezhora–nadol je možné odpovedať na výraznešpecifickejšie a detailnejšie otázky, zatiaľ čo zdola–nahor je možné dáta použiť pre kontrolukonzistencie a kalibráciu dátových súborov s nižšímrozlíšením (Breitenmoser et al. 2006).3. Monitoring rysa v EurópeNa prvej úrovni s najnižším rozlíšením, v tomtoprípade v Európe na západ od Ruska, monitoringpozostáva len z rastrovej – štvorcovej mapyrozšírenia, ktorá umožňuje rozlišovanie medzi„stabilným“ a „prechodným“ výskytom (Kaczenskyet al. 2013a, b; Obr. 2). Raster pozostáva zoštvorcov s veľkosťou 10 x 10 km. Informácie súzískavané prostredníctvom dotazníkov a sieteodborníkov, ktorí sú členmi IUCN/SSC SpecialistGroup – Large Carnivore Initiative for Europe. Vzávislosti od krajiny sú informácie založené narobustnom a systematickom pozorovaní populácie,alebo skôr nešpecifických kompiláciách všetkýchdostupných údajov. Táto jednoduchá mapa všakumožňuje vymedzenie populácií (uvedené nižšie) av prípade kontinuálneho opakovania ajzaznamenanie zmien v rozšírení, napríkladexpanzia alebo pokles distribúcie.4. Monitoring na úrovni populácieV kontexte ochrany je populácia najdôležitejšoujednotkou, ktorú je potrebné manažovaťprostredníctvom spoločných cieľov a spoločnýchzásad (Linnell et al. 2008). Monitoring na tejtoúrovni je však menej prepracovaný, pretože sivyžaduje cieľavedomú spoluprácu medzisusednými krajinami, čo nie je v manažmentevoľne žijúcich druhov obvyklé.Identifikácia „populácií“ je realizovaná naúrovni Európy. Mapy kontinentálneho rozšíreniazverejňujú klastre s územím prezencie, ktoré častoreprezentujú populácie alebo metapopulácie.Zatiaľ čo je vymedzenie „populácií“ u vlkov veľmiumelé (z dôvodu ich vysokej mobility apravidelných pohybov medzi populáciami) vprípade eurázijských rysov je relatívne jednoduché,pretože napríklad Alpy a Karpaty predstavujúgeograficky rozdielne populácie. V každom prípadeje potrebné považovať populáciu za cezhraničnújednotku. Abundancia druhov s veľkýmidomovskými okrskami má tendenciu knadhodnoteniu ak je „celková populácia“ lensúčtom odhadov v rámci samostatnýchadministratívnych jednotiek (napr. krajiny,provincie, poľovné revíry), pretože cezhraničnéjedince sú často zaznamenané viacnásobne(Bischof et al. 2015).Pre monitoring alpskej populácie rysa bola vroku 1995 založená skupina odborníkov SCALP(Status and Conservation of the Alpine LynxPopulation), ktorá odvtedy nezostavila lenpožadované údaje o stave populácie, ale ajpokročilé koncepčné a metodologické prístupy precezhraničný monitoring. Dáta zostavené preposudzovanie alpskej populácie rysa vo všetkýchalpských krajinách sú predovšetkým náhodnýmipozorovaniami zhromaždenými oportunistickýmspôsobom, pretože táto jednoduchá metóda tvorínajmenší spoločný menovateľ medzi všetkýmisiedmimi krajinami, ktoré zdieľajú Alpy. Pridôslednej kompilácii a analýze podľa dohodnutýchspoločných štandardov však aj tieto „lacné údaje”umožnia dôležité závery.Vzhľadom na „kritériá SCALP“ sú dáta (spätne)klasifikované do troch kategórií (Molinari-Jobin etal. 2003): C1 = „presné záznamy“ ako sú kadávery,genetické vzorky alebo fotografie, C2 = záznamypotvrdené trénovanými osobami (napr. stopyalebo korisť potvrdená poľovným hospodárom), C3= nepotvrdené záznamy zahŕňajúce priamepozorovania. Táto jednoduchá kategorizácia________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 17

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________umožňuje prípravu diferencovanejších a tedadetailnejších máp (Obr. 3). Naviac nové štatistickémetódy (napr. analýzy výskytu; Molinari-Jobin etal. 2012) umožňujú ísť nad rámec jednoduchýchmáp rozšírenia alebo vymedzenia území svýskytom druhov. Na populačnej úrovni používajúodborníci SCALP rovnakú mriežku s veľkosťouštvorca 10 x 10 km ako na kontinentálnej úrovni.5. Monitoring na úrovni krajinyKrajina je stále najdôležitejšou jednotkoumonitoringu v kontexte kompilácii štatistických dáta informácií (napr. dáta z manažmentu voľnežijúcich druhov a ich lovu, počet strát, útoky nahospodárske zvieratá, kompenzácie, preventívneopatrenia; pozri napr. Kaczensky et al. 2013b).Avšak „populácia v krajine“ nemá často biologickúdôležitosť. V skutočnosti má mnoho krajínspoločný podiel v rámci niekoľkých rozdielnychpopulácií veľkých šeliem a teda zostavovaniebiologických informácií na úrovni krajiny je možnéprirovnať k skladaniu kúskov rôznych koláčovdokopy. Krajiny predstavujú jednotky, spájajúcevoľne žijúce druhy do spoločného systémulegislatívy, správy a manažmentu, a z tohto dôvoduzostávajú záujmovou jednotkou pre všetky„administratívne dáta“.Švajčiarsko má pomerne pokročilý monitoringrysa, založený na troch geografických aadministratívnych úrovniach: 1) krajina (rys jechráneným druhom na národnej úrovni podsprávou federálnej vlády); 2) kantóny (legislatívnea prakticky manažmentové jednotky voľne žijúcichdruhov); 3) „zóny (compartments) pre veľké šelmy“– spájajú viaceré kantóny do manažmentovýchjednotiek pre veľké šelmy, ktoré sú založené najmäna geografických aspektoch a vhodnosti habitatu,preto je ich možné považovať za biologickésubpopulácie (Obr. 4).Zbierané dáta na národnej úrovni sú: 1)záznamy mortality 2 rysov; 2) hospodárske zvieratáusmrtené, alebo napadnuté rysom 3 ; 3) náhodnépozorovania ako sú i) priame pozorovania, ii)ulovená korisť, iii) stopy, iv) ďalšie pozorovania akonapríklad trus, srsť, sliny alebo zvukové prejavy a v)oportunistický monitoring s fotopascami.Ako nezávislú kontrolu vykonávame od roku1993 každoročný prieskum v rámci celej krajiny(Capt et al. 1998). Ten je realizovaný vo formejednoduchého dotazníka poskytnutého všetkýmštátnym poľovným hospodárom respektíveekvivalentným jednotkám v kantónoch bezprofesionálnych strážcov. Tento prieskumposkytuje štandardizovaný prehľad o celej krajine(Obr. 5) a umožňuje zaznamenanie potenciálnychmedzier a nedostatkov vo viac diferencovanezostavovaných náhodných pozorovaniach.Oportunistický monitoring s fotopascami (Obr.6) sa v posledných rokoch stal dôležitou súčasťoumonitoringu. Štátni strážcovia prírody, ako ajpoľovníci a prírodovedci zintenzívnili prepozorovanie voľne žijúcich druhov využívaniefotopascí. To je dôležitou pomocou pre následnýdeterministický monitoring s fotopascami, pretožeumožňuje identifikáciu rysov (a zvyšuje mieruzáznamov) a vhodných lokalít pre ichzaznamenanie. Kompilácia fotografií z monitoringus fotopascami si však vyžaduje dobre organizovanýsystém zahŕňajúci databázu fotografií. Identifikáciajedincov si vyžaduje ďalšiu a ďalšiu pracovnú silu,pretože nové fotografie je potrebné porovnávať srastúcim počtom záznamov rysa v archíve.6. Monitoring na úrovni referenčných územíNajpresnejší monitoring je vykonávaný naúrovni špecifických území výskumu nazývaných„referenčnými územiami“. V každej zóne(compartment) Švajčiarska určenej pre veľké šelmys permanentnou prezenciou rysa sú stanovené 1–32 Pretože rys je druh chránený federálnymi zákonmi jepovinné všetky kadávery rysov odosielať na prehliadkudo Centre for Fish and Wildlife Health na Bernskejuniverzite.3 Domestikované zvieratá usmrtené akoukoľvek veľkoušelmou sú kompenzované federálnou vládou. Záznamyje potrebné vykonať prostredníctvom vyškolenéhopracovníka (napr. poľovný hospodár) a vložiť docentrálnej online databázy.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 18

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________referenčné územia (Obr. 7). V týchto referenčnýchúzemiach je každé 2–3 roky vykonávanýdeterministický monitoring s fotopascami (Obr. 8)s dĺžkou 60 dní. Tieto deterministické monitoringyumožňujú odhad abundancie a density rysaprostredníctvom vedecky robustných metód(capture-recapture štatistika), ale aj hodnotenievýkonnosti odhadu (štandardná chyba, 95%interval spoľahlivosti, atď.). Naviac monitoring sfotopascami dodatočne poskytuje náhľad napriestorové využívanie a sociálny systém rysov(Obr. 9). Dáta získané v referenčných územiach súpoužívané pre kalibráciu a extrapoláciu v rámcirozsiahlejších území, napríklad zóna, krajina alebopopulácia.Referenčné územia musia byť dostatočne veľké,aby boli reprezentatívne pre danú zónu (alebomanažmentovú jednotku). Najrozsiahlejšiereferenčné územie vo Švajčiarsku (severozápadnéAlpy) má 1 281 km² a zahŕňa 61 pozícií s 122fotopascami.7. Analýza a reporting dátKaždý súbor dát zostavený v rámci monitoringurysa si vyžaduje špecifickú analýzu a interpretáciu.Najcennejšie informácie pochádzajú zdeterministického monitoringu s fotopascami(Obr. 10), avšak ten je pre vymedzené územie(referenčné územie) a vo väčšine prípadov súzískavané len každý tretí rok.Zozbieranie náhodných pozorovaní (napr. úhynrysov, škody na hospodárskych zvieratách anáhodné záznamy, pozri nižšie) umožňujekontinuálny zber informácií v rámci celej krajiny,avšak každý súbor dát má vlastné skreslenie. Ichparalelná prezentácia (bez predchádzajúcehozlúčenia rôznych dátových súborov!) umožňujepozorovať trendy alebo odhaliť nezrovnalosti vdátových súboroch (Obr. 11).Kombinácia spoľahlivých odhadov denzityz referenčných území a kontinuálne zbieranénáhodné pozorovania v celej krajine umožňujeextrapoláciu populácie rysa v rámci celej krajiny(Obr. 12). Toto je vykonávané prostredníctvomhabitatového modelu a rastra s veľkosťou štvorca10 x 10 km. Každý štvorec s náhodnýmpozorovaním (C1 alebo C2) počas minimálne dvochnasledujúcich rokov počas trojročného obdobia jepovažovaný za „obsadený“. Za predpokladu, žedenzita rysov v rámci vhodného habitatu zóny preveľké šelmy je rovnaká ako denzita príslušnýchreferenčných území (alebo priemerná denzita voviacerých referenčných územiach v prípade, žezóna zahrňuje viac ako jedno) môžemeextrapolovať počet rysov v rámci každej zóne i celejkrajine.Dobrý monitoring si vyžaduje aj dobrýreporting. Náš reporting pozostáva z:1) špecifických správ pre oficiálne úrady; 2) spätnúväzbu pre poľovných hospodárov, poľovníkova prírodovedcov pomáhajúcich pri monitoringu;3) akékoľvek adekvátne vedecké publikácie;4) prezentácie všetkých dát z monitoringu preširokú verejnosť na webovej stránke KORA(www.kora.ch). Okrem toho všetky dáta zmonitoringu sú archivované v centrálnej databázecicavcov Centre Suisse de la Cartography de laFaune (CSCF) pre ďalšie použitie a analýzy.8. OdporúčaniaPre monitoring rysa v Európe na úrovnipopulácií a krajín je potrebné zohľadňovaťnasledujúce aspekty:• Žiadny samostatný súbor dát alebometodológia neposkytujú kompletný obraz aodpoveď na všetky otázky. Každý súbor dát másvoje skreslenie, ktoré je potrebné brať doúvahy pri interpretácii dát.• Dáta rôznej kvality predstavujúce rôzneparametre by nemali byť zlučované, alezobrazené vedľa seba, aby bolo možné vykonaťpriame porovnanie. To umožňuje odhaleniechýb, nedostatkov a skreslení, ak sa dátovésúbory líšia, ale rovnako zvyšuje spoľahlivosťinterpretácie ak sa súbory vzájomne zhodujú apotvrdzujú (napr. v kontexte populačnéhotrendu).• Metódy poskytujúce vedecky robustnévýsledky (napr. abundanciu a denzitu) vrátane________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 19

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________odhadu výkonnosti (napr. štandardná chyba,alebo 95% interval spoľahlivosti) sú zvyčajnenajnákladnejšie a z tohto dôvodu je ichčastokrát možné aplikovať len v obmedzenomrozsahu priestoru a času (napr. referenčnéúzemie každé tri roky).• Riešením dilemy voľby medzi „precíznym alenákladným“ a „nepresným ale lacným“ je„stratifikovaný monitoring“ prístup s viacerýmiúrovňami a rozdielneho rozlíšenia a metódamiumožňujúcimi kontrolu a kalibráciu dát zovšetkých úrovní. Na najrozsiahlejšej úrovni(nízke rozlíšenie) sú zbierané „lacné“informácie, na najmenšej úrovni (vysokérozlíšenie) sú aplikované „nákladné“ metódy.• Väčšina metód si vyžaduje spoluprácu azapojenie viacerých trénovaných členov alebolaikov – a teda sieť pozorovateľov – aby ichbolo možné aplikovať v rámci rozsiahlejšíchregiónov. Zabezpečenie takejto siete premonitoring si vyžaduje veľa úsilia a času, napr.zachovanie motivácie a kompetencií siete.Preto je potrebná pravidelná spätná väzba akontinuálne vzdelávanie členov siete.• Interpretácie dát zaznamenaných podľavedeckých štandardov nie je a prioriakceptovaná všetkými zainteresovanýmistranami a verejnosťou. Transparentnosť(pravidelný reporting o metodologickýchprístupoch a výsledkoch) s integráciouzainteresovaných skupín do aktivít monitoringumôže napomôcť nadobudnúť konsenzus vrámci výsledkov!Referenčné územie:• Odhadovaná abundancia(robustná), denzita• trend, demografia, ekológiaKrajina:• Distribúcia, abundancia(extrapolovaná z denzítreferenčných území)• trend, zdravotný stav, genetikaPopulácia:• Distribúcia, expanzia• Relatívna abundancia, trend• (Abundancia = súčet správjednotlivých krajín s odrátanímduplicity v pohraničí)Európa:• Výskyt & relatívna abundancia• Identifikácia populácií• (Abundancia = súčet správjednotlivých krajín)Obr. 1. Schéma stratifikovaného monitoringu s dátami zozbieranými na rôznych úrovniach.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 20

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________Obr. 2. Monitoring na kontinentálnej úrovni:Distribúcia euroázijského rysa v Európe s dvomaúrovňami výskytu: trvalý výskyt sporadickývýskyt. Dole zväčšená mapa pre Švajčiarsko. Zdroj:Kaczensky et al. 20013 a, b.Fig. 2. Monitoring at the continental level:Distribution of Eurasian lynx in Europe with twolevels of occupancy: permanent occurrence sporadic occurrence. Below: the enlarged map forSwitzerland. Source: Kaczensky et al. 20013 a, b.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 21

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________Obr. 3. Monitoring populácie rysa v Alpách podľaskupiny odborníkov SCALP. Sieť je, podobne akopre Európu, 10 x 10 km raster, ale distribúcia jezaložená na náhodných pozorovaniach, nie naodbornom názore.Fig. 3. Monitoring of the lynx population in theAlps as compiled by the SCALP expert group. Thegrid is, as for Europe, a 10 x 10 km raster, but thedistribution shown is based on chanceobservations, not on expert opinion.Obr. 4. Náhodné pozorovania prítomnosti rysa voŠvajčiarsku ako záznamy podľa kategorizácieSCALP. Čierne čiary vyznačujú zóny(compartments) pre veľké šelmy, vo väčšineprípadoch spájajúce niekoľko kantónov.Severozápadný úsek predstavuje populáciu Jura,smerom na juh je severozápadná alpská populáciaa úsek na severovýchode je „populácia LUNO“,vytvorená translokáciou rysov zo švajčiarskych Álpa Jura populácií v r. 2001–2008.Fig. 4. Chance observations of lynx presence inSwitzerland shown by SCALP category records.Black lines delineate the large carnivorecompartments, which in most cases unite severalcantons. The north-western patch is the Jurapopulation, to the south of that is the north-westernAlpine population and the patch in the northeast isthe “LUNO population”, created by translocation oflynx from the Swiss Alps and Jura populations in2001–2008.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 22

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________Obr. 5. Mapa rozšírenia rysa a miestny trend podľakaždoročného dotazníka pre poľovnýchhospodárov a vybrané osoby. Kantóny na SVŠvajčiarska majú odlišný systém manažmentu zveriako zvyšok krajiny a nezamestnávajú štátnychpoľovných hospodárov. Podávajú správu ako celok,čo doteraz nebolo závažným problémom, keďžetieto kantóny sú zväčša mimo oblastí výskytu rysa.Fig. 5. Map of lynx distribution and local trend asderived from an annual inquiry with game wardensand selected contacts. Cantons in NE Switzerlandhave a different wildlife management system thanthe rest of the country and do not employ stategame wardens. They report as an entire unit, butthis has not been a major problem as they aremostly outside the lynx distribution range.Obr. 6. Oportunistický záznam rodiny rysov prikoristi. Umiestnené boli dve fotopasce (druhá jevidieť v pozadí). Miesta so strhnutou zverou častoposkytujú záznamy dobrej kvality z rôznychuhlov a z oboch strán, čo je podstatná výhoda, akmusí byť zviera identifikované z menejkvalitných záznamov získaných počas obdobiadeterministického monitoringu.Fig. 6. Opportunistic camera trap picture of a lynxfamily at a kill. Two cameras were set (the secondcamera is visible in the background). Kill sitesoften provide good quality images from differentangles and both flanks, which is a considerableadvantage if an animal has to be identified from amediocre or incomplete picture taken duringdeterministic camera trapping sessions.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 23

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________Obr. 7. Zóny pre veľké šelmy (čierne polygóny)vo Švajčiarsku s referenčnými územiami (modrépolygóny) pre deterministické zaznamenávanierysa fotopascami. Veľkosť referenčných území je700–1 300 km². Zo štatistických dôvodov by malizahrňovať minimálne 10 jedincov.Fig. 7. Large carnivore compartments (blackpolygons) in Switzerland with reference areas(blue polygons) for deterministic camera trappingfor lynx. The size of the reference areas is 700–1 300 km². For statistical reasons, they shouldinclude a minimum of 10 individuals.Obr. 8. Karpatské rysy (Lynx lynx carpathicus)mávajú individuálne rozlíšiteľné vzory škvrnitosti,ktoré vo všeobecnosti umožňujú identifikáciujedincov z fotozáznamov. Niekoľko záberov tohoistého zvieraťa môže byť považovaných za„viacnásobné záznamy“ pri štatistickej analýze.Zaznamenávanie fotopascami je vysoko presnáneinvazívna metóda pre monitoring druhus výraznou morfologickou charakteristikou.Fig. 8. Carpathian lynx (Lynx lynx carpathicus)have individually distinct coat patterns whichgenerally allow identification of individuals frompictures. Several pictures from the same animalcan hence be considered “recaptures” in statisticalanalyses. “Camera trapping” is a non-invasivemethod for monitoring species with distinctmorphological characteristics with high precision.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 24

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________Obr. 9. Monitoring fotopascami v K-VI SZAlpách počas zimy 2013/14. Referenčné územie= modrá čiara. Krúžky s bodkou označujúlokality, kde sa odfotil rys, prázdne krúžky súmiesta bez zaznamenania rysa. Farebné elipsysumarizujú lokality so zaznamenaním toho istéhojedinca. Čierne línie vyznačujú hranice kantónov.Zdroj: www.kora.ch.Fig. 9. Camera trap monitoring in the K-VI NWAlps in Winter 2013/14. Reference area = blueline. Circles with a dot are camera trap locationswhere lynx were pictured, empty circles arelocations without lynx pictures. The colouredovals summarize locations with pictures of thesame lynx. Black lines illustrate the cantonboundaries. Source: www.kora.ch.Obr. 10. Hustota (samostatné jedince na 100km²) a trend populácie rysa na referenčnýchúzemiach deterministickým zaznamenanímfotopascami vo Švajčiarsku.Fig. 10. Densities (independent lynx per 100km²) and trends of the lynx population in thereference areas for deterministic camera trappingin Switzerland.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 25

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________Killed livestock/Chance observations300250200150100500Dead lynxKilled livestockChance observations90 92 94 96 98 00 02 04 06 081614121086420Dead lynxObr. 11. Porovnanie súborov dát zozbieranýchpre monitoring rysa. Všetky tri ukazujú ten istýdlhodobý trend, čo umožňuje interpretáciunárastu a potom poklesu početnosti rysa, hocitakáto interpretácia by mohla byť spochybnenána základe každého súboru dát samostatne.Fig. 11. Comparison of data sets compiled forlynx monitoring. All three show the same longtermtrend, which allows an interpretation ofincreasing, and then decreasing, lynx abundance,although such an interpretation could bechallenged based on each of the data sets alone.Obr. 12. Extrapolácia informácií odenzite/abundancii získaná na úrovnireferenčných území v rámci zóny pre veľkéšelmy a celej krajiny prostredníctvom náhodnýchpozorovaní (červené body) a vhodný habitat prerysa (identifikovaný pomocou modelinguhabitatu; Zimmermann 2004).Fig. 12. Extrapolation of density/abundanceinformation obtained at the level of referenceareas over the large carnivore compartments andthe whole country by means of chanceobservations (red dots) and suitable lynx habitat(as identified through habitat modelling;Zimmermann 2004).________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 26

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________Stratified monitoring of lynx in Europe and SwitzerlandURS BREITENMOSER, CHRISTINE BREITENMOSER-WÜRSTEN,DANILO FORESTI & FRIDOLIN ZIMMERMANNKORA, Thunstrasse 31, CH 3074 Muri (Bern), Switzerland; u.breitenmoser@kora.ch1. Why monitoring?Monitoring is hereafter defined as the “continuousobservation of a population”, and it servesprimarily the following purposes:• To survey the conservation status of aspecies or its populations;• To observe (and adapt) the effect ofmanagement interventions or conservationmeasures (e.g. identify areas for preventionmeasures to protect livestock);• To fulfil reporting requirements (national,international; e.g. for the EU HabitatsDirective).For mammal populations, the followingfeatures and variables are typically observed in theframe of a monitoring programme:• Distribution (e.g. areas permanently occupiedversus areas sporadically occupied, or areaswith versus areas without reproduction);• Abundance (population size or number ofanimals in a given area) or density (numberof animals per unit area);• Population trends and dynamics (e.g. changeof density or distribution over time);• Health (prevalence of diseases, geneticstatus).Long-term monitoring of a species or apopulation is crucial for the design of sensibleconservation and management intervention, butallows also assessing the efficiency of suchmeasures and the adjustment of interventionswherever needed. Monitoring is consequently notindependent from the over-arching conservationplan or management goal. In the stricter sense ofthe term, “monitoring” is always done against apredicted value or a (quantitative) goal. The goal ofinterventions defines the target value and hencethe focus of the observations (e.g. distribution,population size, trend, or health and geneticstatus) and the methods to be applied.“Monitoring” is however often used for thecontinuous and unspecific observation of apopulation 1 , for example as a prerequisite formandatory reporting as required by national orinternational regulations (e.g. the six-year reportsfor the EU Habitats Directives).2. Principles of stratified monitoringPopulations of large carnivores such as theEurasian lynx (Lynx lynx) typically spread over largeareas of several countries and hence differentadministrative systems (von Arx et al. 2003). Thelarge size of the survey areas does not allowmonitoring all parts with the same intensity or thesame robust methods. Stratification of monitoringin space and time is most often the only way toestablish practical and achievable long-termmonitoring over large areas (Breitenmoser &Breitenmoser-Würsten 2008).The principle of stratified monitoring implies aspatial system of several levels of size of the “studyarea” and resolutions. At the largest scale (e.g.Europe), the methods applied are relatively simple;at the smallest scale (the Reference Area in thescheme below), methods are scientifically robust,1An initial observation of a population is also named a“survey”, a continued observation e.g. “surveillance”.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 27

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________producing reliable and testable data. From level 1(large scale, low resolution) to level 4 (small scale,high resolution), the questions asked and the datacompiled become increasingly complex (Fig. 1). Onthe other hand, the results gained at the higherresolution level allow calibration of “cheap” datacompiled at the lower resolution level. Top-down,increasingly specific and more detailed questionscan be answered whereas, bottom-up, data can beused for control of consistency and calibration ofdata sets with a lesser resolution (Breitenmoser etal. 2006).3. Monitoring lynx in EuropeAt the first level with the lowest resolution, inthis case Europe west of Russia, monitoringconsists merely of a raster-cell distribution mapallowing differentiation between “permanent” and“sporadic” occurrence (Kaczensky et al. 2013a, b;Fig. 2). The raster is based on 10 x 10 km cells. Theinformation was compiled by means of aquestionnaire from a network of experts, themembers of the Large Carnivore Initiative forEurope, an IUCN/SSC Specialist Group. Dependingon the country, the information is based on robustand systematic observation of the population or arather unspecific compilation of all available data.This simple map, however, allows the delineationof populations (see below) and, if regularlyrepeated, detection of changes in distribution, forexample expansion or range loss.4. Monitoring at population levelWith regard to conservation, the population isthe most important unit and should be managedunder a common goal and a set of commonprinciples (Linnell et al. 2008). Monitoring at thislevel is, however, least advanced, as it requirespurposeful cooperation between neighbouringcountries, which is not the norm in wildlifemanagement.Identification of “populations” is performed atthe European level. The continental distributionmaps disclose clusters of area of presence, whichmost often also represent populations or metapopulations.While the delineation of“populations” is somewhat artificial for wolves(due to their high mobility and regular movementsbetween populations), it is rather straightforwardfor the Eurasian lynx as, for example, theCarpathians or the Alps form geographicallydistinct populations. In any case, it is important toconsider the population as a transboundary unit.Abundance of species with large individual rangestends to be overestimated if the “total population”is merely the sum of estimations within separateadministrative units (e.g. countries, provinces oreven hunting management areas), astransboundary individuals are often doublecounted(Bischof et al. 2015).For monitoring the Alpine lynx population, theSCALP expert group (Status and Conservation ofthe Alpine Lynx Population) was established in1995, which since then has not only compiled datarequired for the description of the conservationstatus of the population, but has also advanced theconceptual and methodological approach oftransboundary monitoring. The data compiled forthe assessment of the Alpine lynx population in allAlpine countries are mainly chance observationscollected in a rather opportunistic manner, as thissimple method forms the least commondenominator between all seven countries sharingthe Alps. However, if compiled consistently andanalysed according to agreed common standards,even such “cheap data” allow importantconclusions.According to the “SCALP criteria”, the data are(retrospectively) classified into three categories(Molinari-Jobin et al. 2003): C1 = “hard facts” suchas carcasses, genetic samples or photographs, C2 =records confirmed by a trained person (e.g. tracksor kills confirmed by a game warden), and C3 =unconfirmed records including direct observations.This simple categorisation allows drawing moredifferentiated and hence informative maps (Fig. 3).Furthermore, new statistical methods (e.g.occupancy analyses; Molinari-Jobin et al. 2012)facilitate going beyond simple distribution maps ordelineating area of occupancy. At the populationlevel, the SCALP expert group uses the same 10 x10 km grid as is used on the continental level.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 28

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________5. Monitoring at country levelThe country is still the most importantmonitoring unit with regard to the compilation ofstatistical data and information (e.g. wildlifemanagement or harvest data, number of losses,livestock attacks, compensation payments,preventive measures; see e.g. Kaczensky et al.2013b). However, the “country population” oftenhas no biological significance. In fact, manycountries have a share in several distinct largecarnivore populations, and hence compilingbiological information at country level is likeputting pieces of different pies together.Nevertheless, countries are the unit within whichwildlife species are combined under a commonlegislative, administrative and managementsystem and will therefore remain the focus unit forall “administrative data”.Switzerland has rather advanced lynxmonitoring, based on three geographic andadministrative levels: 1) the country (the lynx is anationally protected species and hence under theauspices of the federal administration); 2) thecantons (which are legally and practically thewildlife management units); and 3) the “largecarnivore compartments” (Fig. 4), which uniteseveral cantons into large carnivore managementunits that are based more on geographic featuresand habitat suitability and hence can be regardedas biological subpopulations.Data collected at the national level are: 1)records of lynx mortality 2 ; 2) livestock killed orattacked by lynx 3 ; 3) chance observations such as i)direct sightings, ii) wild prey killed by lynx, iii)tracks, iv) other observations such as faeces, hair,saliva or calls, and v) opportunistic cameratrapping.As an independent control, we have performeda yearly inquiry in the entire country since 1993(Capt et al. 1998). This is done by means of a simplequestionnaire to all state game wardens or toequivalent units in the cantons withoutprofessional wardens. This survey gives astandardised overview over the whole country (Fig.5) and allows detecting possible gaps andshortcomings in the more differentiatedcompilation of chance observations.Opportunistic camera trapping (Fig. 6) hasbecome an important part of monitoring in recentyears. State game wardens, but also hunters andnaturalists are increasingly using automaticcameras to observe wildlife. This is a considerablehelp for the subsequent deterministic cameratrapping, as it allows identifying lynx (and henceincrease the capture rate) and good spots tophotograph them. However, the compilation ofpictures from camera trapping requires a wellorganisedsystem including a picture database. Theidentification of individuals requires more andmore manpower as new pictures have to becompared with a rapidly growing number of lynxpictures in the archive.6. Monitoring at the level of reference areasThe most precise monitoring is done at the levelof specific study areas, here called “referenceareas”. In each large carnivore compartment ofSwitzerland with a permanent lynx population, 1–3 reference areas for lynx are established (Fig. 7).In these reference areas, a deterministic cameratrapping session (Fig. 8) of 60 days is carried outevery 2–3 years. These deterministic sessions allowestimating lynx abundance and density accordingto scientifically robust methods (capture-recapturestatistics), but also to assess the performance ofthe estimation (standard error, 95% confidenceinterval, etc.). Furthermore, camera trapping givesinsight into the land tenure system of lynx (Fig. 9).Data obtained in the reference areas are used fordata calibration and extrapolation over a larger2As the lynx is a species protected by federal law, alllynx carcasses have to be submitted for examination tothe Centre for Fish and Wildlife Health at the Universityof Bern.3Domestic animals killed by any protected largecarnivore are compensated for by the federalgovernment. Records have to be confirmed by trainedpersonnel (e.g. a state game warden) and entered intoa central online database.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 29

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________area, for example the compartment, the country orthe population.Reference areas need to be large enough to berepresentative of the respective compartment (ormanagement unit). The largest reference area inSwitzerland (the north-western Alps) is 1 281 km²and includes 61 locations with 122 camera traps.7. Analyses of data and reportingEach data set compiled in the frame of the lynxmonitoring requires specific analysis andinterpretation. The most reliable informationcomes from deterministic camera trapping (Fig.10), but this is for limited areas (reference areas)and in most cases is only gathered every third year.Compiling chance observations (e.g. dead lynx,killed livestock and random findings; see below)allows the continuous collection of informationover the whole country, but each data set has itsown bias. However, their presentation in parallel(without prior merging of different data sets!)allows trends to be seen or discrepanciesdiscovered in the data sets (Fig. 11).Combination of reliable density estimations forreference areas and consistently collected chanceobservations over the entire country allowsextrapolation of the lynx population in the entirecountry (Fig. 12). This is done by means of a habitatmodel and the usual 10 x 10 km raster. Each gridcell with chance observation (C1 or C2) for at leasttwo consecutive years within a 3-year window isconsidered “occupied”. Assuming that lynx densitywithin the suitable habitat of a large carnivorecompartment is equal to the density in therespective reference area (or the average densityin reference areas if the compartment includesmore than one), we can then extrapolate thenumber of lynx in each compartment and in thewhole country.Good monitoring requires good reporting. Ourreporting consists of: 1) specific reports to wildlifeauthorities; 2) feedback to game wardens, huntersand naturalists helping with monitoring;3) scientific publications whenever adequate; and4) presentations of all monitoring data to the widerpublic on the KORA website (www.kora.ch).Furthermore, all monitoring data are archived in acentral mammal database, Centre Suisse de laCartography de la Faune (CSCF), for subsequentuse and analyses.8. ConclusionsFor the monitoring of lynx in Europe at the levelof populations and countries, the following aspectsshould be considered:• No single data set or methodology aloneprovides a complete picture and can answer allquestions. Each data set has its intrinsic biasthat needs to be considered when interpretingthe data.• Data of different quality and presentingdifferent parameters should not be pooled, butshown side by side to allow a directcomparison. This allows detecting errors,shortcomings and biases if the data set deviate,but also increases the confidence in theinterpretation if the data sets confirm eachother (e.g. with regard to the populationtrend).• Methods providing scientifically robust results(e.g. abundance or density) including anestimation of the performance (e.g. standarderror or 95% confidence interval) are also themost costly and can therefore often only beapplied to a limited extent in time and space(e.g. in a reference area every third year).• The solution of the dilemma to choosebetween “precise but expensive” and“imprecise but cheap” is a “stratifiedmonitoring” approach with several levels ofdifferent resolution and methods allowingcontrolling and calibrating the data from alllevels. At the largest level (low resolution),“cheap” information is collected, at thesmallest level (high resolution), “expensive”methods are applied.• Most methods require the cooperation andcontribution of many trained staff or laymen –hence a network of observers – to be applied________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 30

2. Princípy monitoringu rysa / Principles of lynx monitoring________________________________________________________________________________________over a large region. A lot of time and effort isneeded to build up and maintain themonitoring network, e.g. to keep up themotivation and competences of network. Thisrequires a regular feedback to and continuouseducation of the network members.• The interpretations of data collected accordingto scientific standards are not a priori acceptedby stakeholders and the public. Transparency(regular reporting of the methodologicalapproaches and the results) and integration ofinterest groups into the monitoring tasks canhelp gaining consensus over the results!Reference area:• Estimated abundance (robust),density• Trend, demography, ecologyCountry:• Distribution, abundance(extrapolatedfrom densities of ReferenceAreas)• Trend, health, geneticsPopulation:• Distribution, expansion• Relative abundance, trend• (Abundance = sum of countryreports with adjustment forduplication in border areas)Europe:Fig. 1. Scheme of stratified monitoring with data gathered at the different levels.• Presence & relative abundance• Identification of populations• (Abundance = sum of populationreports)For Figs. 2–12 see pages 21–26.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 31

________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 32

________________________________________________________________________________________3Výsledky zo Západných KarpátResults from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 33

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Abundancia a denzita rysa ostrovidav Štiavnických vrchoch a Veľkej FatreJAKUB KUBALA 1 , MÁRIA APFELOVÁ 2 , TOMÁŠ IĽKO 1 , ĽUDOVÍT REMENÍK 2 , RADOVAN REŤKOVSKÝ 2 ,ROBIN RIGG 3 , JÚLIUS SCHESTÁG 2 , PETER SMOLKO 1 , BRANISLAV TÁM 4 , JURAJ ŽIAK 2 , CHRISTINEBREITENMOSER-WÜRSTEN 5 , DANILO FORESTI 5 , FRIDOLIN ZIMMERMANN 5 & URS BREITENMOSER 51Technická univerzita vo Zvolene, Ul. T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, SR; jakubkubala@zoznam.sk2Správa NP Veľká Fatra, Hviezdoslava 38, 036 01 Martin, SR3Slovak Wildlife Society, P.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádok, SR; info@slovakwildlife.org4ZOO Bojnice, Zámok a okolie 6, 97201 Bojnice, SR5KORA, Thunstrasse 31, CH 3074 Muri (Bern), ŠvajčiarskoOchranu a manažment druhov je potrebnézakladať na relevantných údajoch o stave ichpopulácie. Žiadna z populácií rysa v Európe nie jegeograficky obmedzená len na územie jednejkrajiny (Kaczensky 2013a,b), z tohto dôvodu si ichpraktický manažment vyžaduje medzinárodnýprístup na viacerých geografických úrovniach(kontinent - populácia - krajina - lokalita).Populácia rysa ostrovida (Lynx lynx) v Karpatochje jednou z najdôležitejších populácií v Európe.Pozitívny stav rysa na Slovensku (v bývalomČeskoslovensku) v 70-tych a 80-tych rokoch 20.storočia umožnil realizáciu programov reštitúciedruhu v západnej a strednej Európe, pre ktoréSlovensko poskytlo zakladateľské zvieratá (Stehlík1979). V prvotnej fáze programov boli niektoré zreštituovaných populácií prosperujúce, avšaknásledne sa ich rast a rozširovanie pozastavilo(švajčiarske Alpy; Molinari-Jobin et al. 2003), alebovýrazne zredukovalo (Dinárske pohorie; Sindičić etal. 2013). Dôvody týchto problémov sú v súčasnostipredmetom prebiehajúceho výskumu, ale„inbreeding“ (príbuzenské kríženie) je s najväčšoupravdepodobnosťou jedným z hlavných hroziebpre prežitie týchto populácií. Navrhovanýmriešením je posilnenie jedincami zo zdrojovejpopulácie v Karpatoch.Karpatská populácia rysa by mala naďalejpredstavovať zdroj „originálnych“ genotypov prenasledujúce programy reštitúcie a posilneniapopulácií. Slovensko má v tomto kontexte osobitnúzodpovednosť za ochranu a manažment druhu,predovšetkým v spolupráci medzi ostatnýmikrajinami karpatského oblúka (von Arx et al. 2004).Hlavným predpokladom pre túto úlohu je dôkladnáochrana populácie a predovšetkým podrobnévyhodnotenie stavu autochtónnej populácie rysana Slovensku.Avšak napriek tomu, že populácia rysa vKarpatoch pravdepodobne nie je ohrozená, vsúčasnosti absentujú vedecké údaje o jej biológii,ekológii a stave. Je všeobecne akceptované, žeodhady kľúčových parametrov populácie(abundancia, denzita, trend) sú v slovenskýchKarpatoch značne nadhodnotené z dôvoduneadekvátnych metód monitoringu (Okarma et al.,2000, Salvatore et al. 2002, Linnell & Okarma2003). Oficiálne údaje sú založené na záznamoch zpoľovných revírov, ktorých výmera je v porovnaní sveľkosťou domovských okrskov rysov signifikantnemenšia, čo vedie k viacnásobnému sčítavaniu týchistých jedincov.Potrebné údaje o parametroch populácie jemožné získať s použitím relevantnej metodiky.Monitoring fotopascami (tzv. camera trapping) jev súčasnosti často používaný prístup pre odhadparametrov populácií zriedkavých druhov alebodruhov žijúcich skrytým spôsobom života a nízkejdenzite populácie, akými sú mačkovité šelmy(Karanth 1995). Rysy, podobne ako iné mačkovité________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 34

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________šelmy, majú jedinečné vzory škvrnitosti, na základektorých je možne individuálne rozlíšiť aidentifikovať jedincov. To umožňuje spoľahlivéodhadnutie parametrov populácie s posúdenímštatistickej presnosti.Hlavným cieľom tejto štúdie boloprostredníctvom monitoringu s fotopascamiodhadnúť a zhodnotiť parametre populácie rysaostrovida v slovenských Karpatoch.Materiál a metodikaSkúmané územiaMonitoring rysa ostrovida bol realizovaný nadvoch modelových územiach, CHKO Štiavnickévrchy a NP Veľká Fatra, ktoré boli na základedizajnu Breitenmoser & Breitenmoser-Würsten(2008) nazvané referenčnými územiami.Štiavnické vrchy sa nachádzajú v Banskobystrickomkraji a majú rozlohu 776 km 2 . Územie jevyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) odroku 1979 a zahŕňa dve národné prírodnérezervácie (Kašivárová a Sitno), 10 prírodnýchrezervácií, 5 prírodných pamiatok a 9 územíeurópskeho významu (ÚEV). Štiavnické vrchy sanachádzajú v pásme chladnej až mierne chladnejhorskej klímy s vysokou vlhkosťou vzduchu.Priemerná teplota v januári je -5,1°C a v júli 15°C.Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 050 mm svýskytom snehovej pokrývky počas 105 dní.Štiavnické vrchy majú pomerne členitý reliéfs výskytom kotlín. Najvyšším bodom je vrch Sitno(1 009 m n.m.). Sklonitosť reliéfu sa pohybujemedzi 14 a 24° a orientácia dolín je prevažne na Jrespektíve JV. Lesnatosť územia je 65% sozastúpením buka (Fagus sylvatica), duba (Quercusspp.), hraba (Carpinus betulus), smreka (Piceaabies) a jedle (Abies alba). Nachádza sa tu 1 460rastlinných druhov, z ktorých je 9 endemitov, 100druhov vtákov, cca 20 druhov rýb a 40 druhovcicavcov. Spoločenstvo kopytníkov tvoria: jeleňlesný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreoluscapreolus), diviak lesný (Sus scrofa)a introdukovaný daniel škvrnitý (Dama dama)a muflón lesný (Ovis musimon). Gilda Carnivorazahrňuje okrem rysa, medveďa hnedého (Ursusarctos), líšku hrdzavú (Vulpes vulpes), jazvecalesného (Meles meles), vydru riečnu (Lutra lutra),kunu lesnú a kunu skalnú (Martes martes, M.foina), tchora (Putorius spp.) a mačku divú (Felissilvestris).Veľká Fatra sa nachádza v Banskobystrickoma Žilinskom kraji s rozlohou 784 km 2 . Štatútchránenej krajinnej oblasti bol vyhlásený v roku1973 a národného parku v roku 2002. Územiezahŕňa 15 národných prírodných rezervácií, 5prírodných rezervácií, jednu národnú prírodnúpamiatku, 10 prírodných pamiatok a 5 chránenýchareálov. Veľká Fatra je zaradená do sústavychránených území NATURA 2000 (ÚEV a chránenévtáčie územie). Územie sa nachádza v pásmechladnej horskej klímy s vysokou vlhkosťouvzduchu. Priemerná teplota v januári je -9°C a v júli16°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 400 mmprevažne vo forme snehu. Pohorie má veľkúvnútornú členitosť reliéfu, v niektorých častiachs hlbokým až extrémne rezaným reliéfom apriemernou sklonitosťou reliéfu presahujúcou 24°.Najvyšším bodom je Ostredok (1 592 m n.m.).Celkovo je 90% Veľkej Fatry zalesnených sozastúpením najmä buka v nižších polohácha smreka vo vyšších polohách. Nachádzajú sa tunajmä horské druhy rastlín s množstvomendemitov a rastlinných spoločenstievzachovaných dokonca z rozličných postglaciálnychobdobí. Vyskytuje sa tu 110 druhov vtákov, cca 20druhov rýb a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem sa naúzemí s rysom pravidelne vyskytuje medveďhnedý, vlk dravý (Canis lupus), líška hrdzavá, jazveclesný, vydra riečna, kuna lesná, kuna skalná amačka divá. Hlavné kopytníky sú jeleň lesný, srneclesný, diviak lesný plus introdukovaný kamzíkvrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra).Dizajn monitoringu a zber dátMonitoring fotopascami bol zrealizovanýv dvoch prístupoch: 1) intenzívny deterministickýmonitoring s použitím priestorového odhaduparametrov populácie rysov (SCR; Efford 2004,Royle & Young 2008) a 2) extenzívny oportunistickýmonitoring počas celého roka s cieľom zistiť aidentifikovať čo najvyšší počet rysov na území. Priextenzívnom monitoringu boli použité samostatné________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 35

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________fotopasce na pozíciách, ktoré boli považovane maťnajvyššiu pravdepodobnosť fotografovania rysa,t.j. lesné cesty, chodníky zveri, značkovacie miestarysov a pri ulovenej koristi.Z dôvodu úspešného zaznamenania obochprofilov zvierat boli počas intenzívnehomonitoringu použité dve oproti sebe umiestnenéfotopasce na každej pozícii. Tieto tzv. fotostaniceumožnili identifikáciu oboch profilov v prípadezáznamu rovnakého jedinca v rôznych pozíciáchalebo uhloch. Fotostanice (N = 43–45) bolirozmiestnené v štvorcovej sieti 2,5 x 2,5 kmodvodenej od siete IUCN, umiestnené v rámcidaného štvorca na najvhodnejšie identifikovanépozície (Zimmermann et al. 2013).Fotopasce boli umiestnené vo výške 40–60 cms priemernou vzdialenosťou 2 až 3 m odpredpokladanej pozície a pohybu rysa. Z dôvodupredchádzania ich poškodzovania a odcudzeniaboli umiestnené v ochrannom kovovom boxea pripevnené k stromu oceľovým zámkom.Zariadenia boli nastavené na 24 hodinovézaznamenávanie s časovým oneskorenímopätovnej aktivácie 5 až 10 sekúnd v závislosti odmodelu fotopasce (pasívne infračervené MoultrieM880 alebo Cuddeback Ambush s bielymbleskom). Kontrola fotostaníc bola realizovanáperiodicky každé dva týždne z dôvodu zberufotografických záznamov a údržby (výmena batériía posúdenie technického stavu).Intenzívny monitoring bol realizovaný v zime2013/2014 na oboch územiach v dvoch blokoch(Karanth & Nichols 2002). Monitoring prebiehalv západnej časti každej oblasti (blok A) od 6.januára do 6. marca a vo východnej časti (blok B)od 16. marca do 14. mája 2014, celkovo 120 dní.V zime 2013/2014 bol intenzívny monitoringrealizovaný v celej Veľkej Fatre naraz, bezrozdeľovania územia na bloky, od 4.12.2014 do2.2.2015 (60 dní). Každé 60-dňové obdobiezaznamenávania (camera trapping session) bolorozdelené do 12 päťdňových periód, tzv. udalostízaznamenávania (trapping occasions).Viacnásobné zaznamenanie toho istého jedinca naurčitej fotostanici v priebehu tej istej periódy(udalosti) bolo považované za jeden záznam(capture event). História zaznamenávania (capturehistory) bola zostavená pre každého samostatného(dospelého) jedinca identifikovaného počasintenzívneho monitoringu.Každý záznam obsahoval pozíciu fotostanices dátumom a časom pre možnosť zaradenia doodpovedajúcich udalostí (1 až 12). Individuálnaidentifikácia fotografických záznamov rysov bolazaložená na vzoroch ich škvrnitosti (Laas 1999,Breitenmoser & Breitenmoser Würsten 2008).Kritériom správnej identifikácie boli štyri zhodné,ohraničené vzory na minimálne troch častiach tela(Obr. 1). Fotografie so zníženou alebo nevhodnoukvalitou mohli spôsobiť nepresnú identifikáciua z tohto dôvodu boli považované za negatívnezábery a z ďalšej analýzy vylúčené.Analýza dátDemografická a geografická uzavretosťpopulácie bola testovaná prostredníctvomprogramu CloseTest (Stanley & Burnham 1998,Stanley & Richards 2004).Odhad denzity bol vypočítaný použitímštatistického programu R (The R Foundation forstatistical computing © 2014) v module SPACECAPvyužívajúci Bayesiánsku štatistiku (Royle et al.2009a, b). Dáta pre SPACECAP boli spracované voforme troch vstupných súborov: 1) záznamyzvierat, 2) aktivita fotostaníc a 3) potenciálnecentrá domovských okrskov (vhodný vs. nevhodnýhabitat). Proporcia vhodného a nevhodnéhohabitatu bola odvodená z Corine Land Cover 2006(European Environmental Agency EEA) s rozlíšením100 x 100 m v programe ArcGIS 10 (ESRI 2013). Zavhodný habitat sa považovali všetky typy lesov(listnaté, ihličnaté a zmiešané), kroviny a lúky, zanevhodný habitat boli považované agrocenózya ľudské sídla. Centrá predstavovali body vo formeštvorcovej siete 1,5 x 1,5 km (2,25 km 2 ).Pre určenie celkového zaznamenávanéhoúzemia bola k minimálnemu konvexnémupolygónu (MCP) tvorenému pozíciami fotostaníc(zaznamenávané územie) pripočítaná zóna, ktorejšírka (3, 6, 9 a 15 km) bola testovaná na základedizajnu Avgan et al. (2014). Konvergencia reťazcovbola testovaná Gelman-Rubinovým testom(Gelman et al. 2004). Odhad denzity populácie rysa________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 36

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________bol vyjadrený ako počet jedincov/100 km 2vhodného habitatu.VýsledkyPočas oboch foriem monitoringu bolo celkovozaznamenaných 843 fotografických záberov rysovna oboch referenčných územiach. V období 2013–2015 bolo identifikovaných 20 rozdielnych jedincovv Štiavnických vrchoch a 14 vo Veľkej Fatre.V Štiavnických vrchoch v rámci intenzívnehodeterministického monitoringu v zime 2013/2014bolo celkovo zaznamenaných 7 samostatnýchrysov z 269 záberov a 30 záznamov (Obr. 2).Pozitívne záznamy jedincov boli odfotografovanéna 16 zo 44 pozícií (36,4%). Iba 3 z tých 7 jedincovboli identifikované už počas predchádzajúcehomonitoringu v roku 2012/2013 (Kubala 2014).Vo Veľkej Fatre počas intenzívneho monitoringuv zime 2013/2014 bolo zaznamenaných 9samostatných rysov zo 48 záberov a 14 záznamov(Obr. 3). Jedince boli odfotografované na 8 zo 44pozícií (18,2%). Pri intenzívnom monitoringu v zime2014/2015 bolo zaznamenaných 7 samostatnýchrysov z 95 záberov a 20 záznamov (Obr. 4). Rysyboli odfotografované na 14 zo 43 pozícií (32,6%).Z 9 jedincov identifikovaných počas zimy2013/2014 boli opäť zaznamenané len 3 jedince(33%).Odhady denzity populácie rysa na obochreferenčných územiach sa s použitím priestorovýchmodelov SCR výrazne znižovali so zvyšovaním šírkyzóny a stabilizovali pri hodnote 15 km (Obr. 5), čopredstavovalo správny odhad denzity relevantnezohľadňujúci priestorové nároky jedincov v rámcicelkového zaznamenávaného územia. Z tohtodôvodu bola ku zaznamenávanému územiupripočítaná 15 km zóna (Obr. 6) a odhad denzitypopulácie rysa bol následne počítaný len navhodnom habitate (Obr. 7). Veľkosť celkovýchzaznamenávaných území (s 15 km zónami)s výmerou vhodného a nevhodného habitatu súuvedené v Tabuľke 1.V Štiavnických vrchoch a ich okolí bolaabundancia v období január–máj 2014 odhadnutána 7 až 13 (priemer 9,2) samostatných adultnýchjedincov s priemernou denzitou populácie 0,58jedincov/100 km 2 vhodného habitatu. Vo VeľkejFatre a okolí bola abundancia odhadnutá v obdobídecember 2014 – február 2015 na 7–29 (priemer17,5) jedincov s priemernou denzitou populácie 0,8jedincov/100 km 2 vhodného habitatu (Tab. 2).Odhady denzity populácie rysa vo Veľkej Fatrev zime 2013/2014 boli zaťažené metodickouchybou a výrazne nadhodnotené (extrémnehodnoty 95% intervalov spoľahlivosti; Obr. 5).Z tohto dôvodu neboli reportované ani považovanéza relevantné.DiskusiaTáto pilotná štúdia potvrdila, že monitorings fotopascami a použitá metodika poskytlirelevantný prístup pre odhad parametrovpopulácie rysa ostrovida na referenčnýchúzemiach v slovenských Karpatoch. Rozdeleniereferenčného územia na dva bloky malo zanásledok relatívne dlhé obdobie monitoringu 120dní a pravdepodobne bola počas neho populáciaotvorená (s migráciou jedincov). Z tohto dôvoduodporúčame pre ďalšie štúdie postup použitývo Veľkej Fatre v zime 2014/2015, kedy bolo celéreferenčné územie monitorované naraz počas 60dní.Odhady SCR poskytovali oproti klasickýmanalýzam capture-mark-recapture (CMR) výhodu,pretože neboli limitované na parametre pohybuzvierat zaznamenaných na fotostaniciach. OdhadyCMR nadhodnocovali denzitu jedincov najmäz dôvodu nevhodného odhadu zaznamenávanéhoúzemia a šírky zóny, ktoré nereprezentovali vhodnýodhad parametrov domovských okrskov rysov.Zaznamenávané územie bolo pri SCR súčasťoucelkového zaznamenávaného územia aumožňovalo pohyb jedincov aj mimo jeho výmeru.To následne poskytovalo relevantný odhadparametrov domovských okrskov rysov, ktorépresahovali rozlohu referenčných území. Použitietohto prístupu bolo rovnako vhodné aj pre malévzorky údajov, typické pre štúdie s fotopascami(Efford 2004, Royle & Young 2008).________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 37

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Porovnávanie SCR odhadov denzity populácierysa na oboch územiach s použitím dizajnu Avganet al. (2014) a odporúčaní Pesenti & Zimmermann(2013) identifikovalo ako najvhodnejšiu 15 kmšírku zóny pre definovanie celkovéhozaznamenávaného územia, čo sa zhodovalos výsledkami štúdií vo Švajčiarsku a Turecku.Naše výsledky naznačujú, že súčasná populáciarysa na Slovensku nemusí zodpovedať priaznivémustavu ochrany. Kritériá definované pre hodnoteniepriaznivého stavu uvádzajú priemernú denzitu > 1jedinec/100 km 2 hlavného lesného biotopu aabundancie populácie na Slovensku > 250 jedincov(Kropil in Polák & Saxa 2005). Priemerná hustotapopulácie rysa odhadovaná v našich dvochreferenčných územiach bola 0,7 jedinca/100 km 2 .Extrapoláciou na národnú úroveň, by celkováabundancia bola 175 samostatných (dospelých)jedincov na 24 947 km 2 vhodného habitatu.Dokonca ani použitím o niečo vyššieho odhadudenzity z Veľkej Fatry 0,8 jedinca/100 km 2nezískame celkovo viac ako 200 dospelých rysov naSlovensku.Zaznamenali sme vyššiu fluktuáciu jedincov naoboch referenčných územiach. Dôvodyspôsobujúce uvedenú fluktuáciu však nebolomožné identifikovať a vyžadujú si ďalší výskum.Pokračovanie monitoringu na dannýchreferenčných územiach by malo pomôcť objasniťpopulačný trend. Údaje z ďalších území by zvýšilispoľahlivosť odhadov denzity na úrovni krajiny.Toto následne umožní komplexný a spoľahlivýodhad súčasného stavu populácie rysa naSlovensku.Extenzívny (oportunistický) monitorings fotopascami v Štiavnických vrchoch počasprojektu Spolužitie s karpatskými prízrakmi.Extensive (opportunistic) camera trapping in theŠtiavnica Mts. during the Living with CarpathianSpirits project.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 38

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Obr. 1. Príklad identifikácie rovnakého jedinca (dospelý rezidentný samec Nuka) na dvoch rôznychpozíciách v CHKO Štiavnické vrchy.Fig. 1. An example of the identification of the same individual (adult resident male Nuka) at two differentpositions in Štiavnica Mts. PLA.Obr. 2. Histórie zaznamenávania rysov počas 12udalostí intenzívneho monitoringu v Štiavnickýchvrchoch v roku 2013/2014.Fig. 2. Lynx capture histories during 12 captureoccasions of intensive monitoring in the ŠtiavnicaMts. in 2013/2014.Obr. 3. Histórie zaznamenávania rysov počas 12udalostí intenzívneho monitoringu vo VeľkejFatre v roku 2013/2014.Fig. 3. Lynx capture histories during 12 captureoccasions of intensive monitoring in Veľká Fatrain 2013/2014.Obr. 4. Histórie zaznamenávania rysov počas 12udalostí intenzívneho monitoringu vo Veľkej Fatrev roku 2014/2015.Fig. 4. Lynx capture histories during 12 captureoccasions of intensive monitoring in Veľká Fatra in2014/2015.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 39

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Obr. 5. Porovnanie odhadov denzity z dvoch referenčných území a testovania vhodnej šírkybufer zóny s horným a spodným intervalom spoľahlivosti odhadu počas intenzívnehomonitoringu.Fig. 5. Comparison of density estimates for two reference areas and testing appropriate bufferzone width with upper and lower confidence intervals from intensive monitoring.Obr. 6. Celkové zaznamenávané územie v r. 2014/2015 definované zaznamenávanýmúzemím vo Veľkej Fatre (polygón okolo vonkajšej pozície fotostaníc) a bufer zónami sošírkou 3, 6, 9 a 15 km. Celková veľkosť území (MCP + 15 km zóna) bola 2 574 km 2 .Fig. 6. Total sampled area (state space) in 2014/2015, defined as the capture area inVeľká Fatra (minimum convex polygon around camera stations) plus buffer zones of 3, 6,9 and 15 km. The total size of the area (MCP + 15 km buffer) was 2 574 km 2 .________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 40

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Obr. 7. Vhodný (zelená farba)a nevhodný (červená farba) habitatv rámci celkového zaznamenávanéhoúzemia Veľká Fatra 2014/2015,definované zaznamenávaným územím(MCP) s bufer zónami.Fig. 7. Suitable (green) and unsuitable(red) habitat within the total statespace in Veľká Fatra in 2014/2015,defined as the sampled area (MCP)with buffer zones.Tab. 1. Výmera celkovéhozaznamenávaného územia, vhodného anevhodného habitatu v dvoch referenčnýchúzemiach.Tab. 1. Sizes of total sampled area (statespace), suitable and unsuitable habitat intwo reference areas.Štiavnica Mts.Veľká Fatra2013/2014 2013/2014 2014/2015State space 2 515 km 2 2 785 km 2 2 574 km 2Suitable habitat 1 575 km 2 2 164 km 2 1 996 km 2Unsuitable habitat 940 km 2 621 km 2 578 km 2Tab. 2. Odhady (priemer, 95% CI)abundancie a density populácie rysaz fotomonitoringu v dvoch referenčnýchúzemiach použitím analýzy SCR.Štiavnica Mts.Tab. 2. Estimates (mean, 95% CI) of lynxpopulation abundance and density derivedfrom deterministic camera trapping in tworeference areas using SCR analysis.Veľká Fatra2013/2014 2014/2015Abundance 9.2 (7–13) 17.5 (7–29)Density(inds./100 km 2 )0.58 (0.45–0.83) 0.8 (0.33–1.35)________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 41

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Abundance and density of Eurasian lynxin the Štiavnica Mts. and Veľká Fatra, SlovakiaJAKUB KUBALA 1 , MÁRIA APFELOVÁ 2 , TOMÁŠ IĽKO 1 , ĽUDOVÍT REMENÍK 2 , RADOVAN REŤKOVSKÝ 2 ,ROBIN RIGG 3 , JÚLIUS SCHESTÁG 2 , PETER SMOLKO 1 , BRANISLAV TÁM 4 , JURAJ ŽIAK 2 , CHRISTINEBREITENMOSER-WÜRSTEN 5 , DANILO FORESTI 5 , FRIDOLIN ZIMMERMANN 5 & URS BREITENMOSER 51Technical University in Zvolen, Ul. T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovakia; jakubkubala@zoznam.sk2Veľká Fatra NP administration, Hviezdoslava 38, 036 01 Martin, Slovakia3Slovak Wildlife Society, P.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádok, Slovakia; info@slovakwildlife.org4Bojnice Zoo, Zámok a okolie 6, 97201 Bojnice, Slovakia5KORA, Thunstrasse 31, CH 3074 Muri (Bern), SwitzerlandConservation and management of species shouldbe based on pertinent data on population status.None of the lynx populations in Europe isgeographically restricted to only one country(Kaczensky 2013a,b) and for this reason theirpractical management calls for an internationalapproach at multiple geographical scales(continent - population - country - locality).The population of Eurasian lynx (Lynx lynx) inthe Carpathians is one of the most importantpopulations in Europe. The positive status of lynxin Slovakia (former Czechoslovakia) in the 1970sand 1980s enabled the implementation ofreintroduction programmes for the species inwestern and central Europe, for which Slovakiaprovided founder animals (Stehlík 1979). Several ofthe reintroduced populations initially thrived, butsubsequently their growth and spread stopped(Swiss Alps; Molinari-Jobin et al. 2003) or evendecreased markedly (Dinaric Mts.; Sindičić et al.2013). The reasons for these problems arecurrently the subject of on-going research, butinbreeding is most likely one of the major threatsto the survival of these populations. The solutionproposed is population augmentation usingindividuals from the Carpathian source population.The Carpathian lynx population should continueto be a source of “original” genotypes for futurereintroduction and reinforcement projects. In thiscontext, Slovakia has a particular responsibility forthe conservation and management of the species,particularly in cooperation with other countries ofthe Carpathian bow (von Arx et al. 2004). The mainprecondition for this role is sound populationmanagement and above all a detailed evaluation ofthe state of the autochthonous lynx population inSlovakia.However, although the lynx population in theCarpathians is probably not threatened, scientificdata on biology, ecology and status are currentlylacking. It is widely accepted that estimates of keypopulation parameters (abundance, density andtrend) are substantially overestimated in theSlovak Carpathians due to inadequate monitoringmethods (Okarma et al. 2000, Salvatore et al. 2002,Linnell & Okarma 2003). Official data are based onreports from hunting grounds, which aresignificantly smaller in size than lynx home ranges,leading to multiple counting of the sameindividuals.The required data on population parameterscan be obtained using appropriate methods.Monitoring with camera traps (“camera trapping”)is now a common approach for estimating thepopulation parameters of scarce species or thosethat live secretively and at low densities, such asfelids (Karanth 1995). Eurasian lynx, like severalother felids, have unique coat patterns which canbe used to differentiate and identify individuals.This permits robust estimates of population________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 42

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________parameters which include evaluation of theirstatistical accuracy.The main aim of this study was to use cameratrapping to estimate and evaluate lynx populationparameters in the Slovak Carpathians.Materials and methodsStudy areaLynx monitoring was conducted in two modelareas, Štiavnica Mts. Protected Landscape Area(PLA) and Veľká Fatra National Park, which weretermed reference areas following the design ofBreitenmoser & Breitenmoser-Würsten (2008).The Štiavnica Mts. are situated in the county ofBanská Bystrica and have a total size of 776 km 2 .They were declared a Protected Landscape Area in1979 and include two National Nature Reserves(Kašivárová, Sitno), 10 Nature Reserves, 5 NatureMonuments and 9 Sites of Community Importance(SCIs). The Štiavnica Mts. have a cold to moderatelycold mountainous climate with high humidity. Theaverage temperature is -5.1°C in January and 15°Cin July. Annual precipitation averages 1 050 mm,with snow cover for 105 days. The Štiavnica Mts.have a relatively varied topographically with valleybasins. The highest point is Sitno Mt. (1 009 ma.s.l.). Slope angle is in the range 14–24° withvalleys predominantly orientated to the S or SE.Forests cover 65% of the area with occurrence ofbeech (Fagus sylvatica), oak (Quercus spp.),hornbeam (Carpinus betulus), spruce (Picea abies)and fir (Abies alba). There are 1 460 species ofplants, of which 9 are endemic, 100 bird species,around 20 species of fish and 40 mammals. Theungulate community comprises red deer (Cervuselaphus), roe deer (Capreolus capreolus) and wildboar (Sus scrofa) as well as introduced fallow deer(Dama dama) and mouflon (Ovis musimon). Thecarnivore guild includes, besides lynx, brown bear(Ursus arctos), red fox (Vulpes vulpes), badger(Meles meles), otter (Lutra lutra), pine and beechmartens (Martes martes, M. foina), polecat(Putorius spp.) and wildcat (Felis silvestris).Veľká Fatra is situated in Banská Bystrica andŽilina counties with a total size of 776 km 2 . The areawas declared a PLA in 1973 and a National Park(NP) in 2002. The area includes 15 National NatureReserves, 5 Nature Reserves, one National NatureMonument, 10 Nature Monuments and 5Protected Areas. Veľká Fatra is included in theNATURA 2000 network of protected areas (SCI andSpecial Protection Area for birds). The climate iscold mountainous with high humidity. The averagetemperature is -9°C in January and 16°C in July.Average annual precipitation, mainly in the form ofsnow, is 1 400 mm. The mountain range isparticularly rugged, in some parts with deep toextreme vertical delineation, and an average slopeangle in excess of 24°. The highest point isOstredok (1 592 m a.s.l.). Overall 90% of VeľkáFatra is covered by forests, mostly beech stands atlower altitudes and spruce at higher altitudes. Theflora is predominantly montane with severalendemic species and plant communities preservedfrom various post-glacial periods. There are 110species of birds, around 20 species of fish and 60species of mammals. Carnivores in areas with lynxinclude the brown bear, grey wolf (Canis lupus), redfox, badger, otter, pine marten, beech marten andwildcat. The main ungulates are red deer, roe deerand wild boar plus introduced alpine chamois(Rupicapra rupicapra rupicapra).Design of monitoring and data collectionCamera trapping was conducted using twoapproaches: 1) intensive deterministic monitoringalong with spatial estimation of lynx populationparameters (SCR; Efford 2004, Royle & Young2008); and 2) extensive (opportunistic) monitoringthroughout the year with the aim of detecting andidentifying as many individuals as possible in thearea. For extensive monitoring, single camera trapswere placed at locations considered to have thehighest probability of photographing lynx, i.e.forest roads, game trails, lynx marking points andkill sites.During intensive monitoring, two oppositefacing camera traps were used at each position inorder to photograph animals from both sides. Suchcamera stations allowed identification of bothprofiles in case the same individual wasphotographed from different positions or angles.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 43

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Camera stations (N = 43–45) were distributed in a2.5 x 2.5 km grid derived from the IUCN grid andplaced at the best identified position within eachstipulated square (Zimmermann et al. 2013).Camera traps were placed at a height of 40–60cm with an average distance of 2–3 metres fromthe anticipated lynx position and motion. Toprevent damage and theft camera traps wereplaced in a metal box and attached to a tree with asteel lock. Devices were set for 24 hour recordingand reactivation delay of 5–10 seconds dependingon the model of camera trap (passive infraredMoultrie M880 or Cuddeback Ambush with whiteflash). Camera stations were checked periodicallyevery two weeks in order to collect photographiccaptures and conducted maintenance (replacebatteries and assess the technical condition).Intensive monitoring was conducted in winter2013/2014 in both reference areas in two blocks(Karanth & Nichols 2002). The western portion ofeach area (block A) was monitored from 6 Januaryto 6 March and the eastern portions (block B) from16 March to 14 May 2014, a total of 120 days. Inwinter 2014/2015, intensive monitoring wasconducted throughout Veľká Fatra simultaneously,without separation of blocks, from 4 December2014 to 2 February 2015 (60 days). Each 60-daycamera trapping session was divided into 12“capture occasions” of 5 consecutive days.Multiple captures of the same individual at aparticular trap site within the same captureoccasion were treated as a single capture. Acapture history was compiled for eachindependent (adult) individual identified duringintensive monitoring.Each picture included the camera stationposition with date and time for inclusion into thecorresponding capture occasion (1–12). Individualidentification of photographic captures was basedon lynx coat patterns (Laas 1999, Breitenmoser &Breitenmoser-Würsten 2008). The criterion forproper identification was four correspondingpatterns on at least three parts of the body (Fig. 1).Pictures with reduced or unsuitable quality couldcause inaccurate identification and therefore weretreated as negative images and excluded fromfurther analysis.Data analysisDemographic and geographic population wastested using the CloseTest software (Stanley &Burnham 1998, Stanley & Richards 2004).Density estimation was calculated usingstatistical program R (The R Foundation forstatistical computing © 2014) in modul SPACECAPand Bayesian statistics (Royle et al. 2009a, b). Datafor SPACECAP were prepared as three input files:1) animal captures, 2) camera station activity, and3) potential home range centres (suitable vs.unsuitable habitat). The proportion of suitable andunsuitable habitat was derived from Corine LandCover 2006 (European Environmental Agency EEA)with a resolution of 100 x 100 m in program ArcGIS10 (ESRI 2013). All types of forests (deciduous,coniferous and mixed), scrub and grassland wereconsidered as suitable habitat, agrocoenosis andhuman settlements were considered unsuitablehabitat. The centres represented points in a squaregrid of 1.5 x 1.5 km (2.25 km 2 ).To determine the size of the sample area (“statespace”), a buffer zone was added to the minimumconvex polygon (MCP) formed by camera stationlocations (sampled area), whose width (3, 6, 9 and15 km) was tested using the design of Avgan et al.(2014). Chain convergence was tested usingGelman-Rubin's test (Gelman et al. 2004). Theestimate of lynx population density was expressedas the number of individuals/100 km 2 of suitablehabitat.ResultsDuring both forms of monitoring in the tworeference areas a total of 843 images of lynx wereobtained. In the period 2013–2015 a total of 20different individuals were identified in theŠtiavnica Mts. and 14 in Veľká Fatra.In the Štiavnica Mts. a total of 7 independentlynx were captured in 48 pictures and 30 occasionsduring intensive deterministic monitoring in winter2013/2014 (Fig. 2). Captures were made at 16 of 44________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 44

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________positions (36.4%). Only 3 of these 7 individuals hadbeen identified during previous monitoring in2012/2013 (Kubala 2014).In Veľká Fatra, 9 independent lynx werecaptured in 269 pictures and 14 occasions duringintensive monitoring in winter 2013/2014 (Fig. 3).Captures were made at 8 of 44 positions (18.2%).During intensive monitoring in 2014/2015, 7independent lynx were captured in 95 pictures and20 occasions (Fig. 4). Captures were made at 14of 43 positions (32.6%). Of the 9 individuals whichwere identified in winter 2013/2014 only 3 (33%)were recorded in 2014/2015.Estimates of lynx population density in bothreference areas using spatial SCR modelsdecreased markedly with increasing buffer zonewidth and stabilized at a value of 15 km (Fig. 5),which represented the correct density estimatetaking the spatial requirements of individualswithin the sample area (state space) into account.Therefore, a 15 km buffer zone was added to thecapture area (Fig. 6) and lynx population densitywas subsequently calculated in suitable habitatonly (Fig. 7). Sizes of state spaces (with 15 kmbuffer) and extent of suitable and unsuitablehabitat are shown in Table 1.In the Štiavnica Mts. and their surroundings,abundance in January–May 2014 was estimated at7–13 (mean 9.2) independent lynx at a meandensity of 0.58 individuals/100 km 2 of suitablehabitat. In Veľká Fatra and surroundingsabundance was estimated in December 2014 –February 2015 at 7–29 (mean 17.5) independentlynx at a mean density of 0.8 individuals/100 km 2of suitable habitat (Tab. 2).Estimates of lynx population density obtainedfor Veľká Fatra in 2013/2014 were affected by amethodological error and therefore were markedlyover-estimated (extreme values of 95% confidenceintervals; Fig. 5). For this reason they were notconsidered relevant or considered further.DiscussionThis pilot study confirmed that monitoring withcamera traps and the method used provided anappropriate approach for estimating populationparameters of Eurasian lynx in reference areas inthe Slovak Carpathians. Dividing the reference areainto two blocks resulted in a relatively longmonitoring period of 120 days and probably anopen population (with immigration or emigrationof individuals). For future studies we thereforerecommend the approach used in Veľká Fatra inwinter 2014/2015, when the whole reference areawas monitored simultaneously for 60 days.Compared to classic Capture-Mark-Recapture(CMR) analysis, SCR estimates proffered anadvantage, because they were not limited to theparameters of the movement of animals recordedby camera stations. CMR estimates over-estimatedpopulation density mainly due to unfavourableestimation of sample area size and the width ofzones which did not represent an appropriateestimation of the parameters of lynx home ranges.With SCR, the sampled area is part of the totalsampled area and allowed for the movement ofindividuals beyond its limits. This subsequentlyprovided a pertinent estimation of the parametersof lynx home ranges, which extended beyond thereference areas. This method is also suitable forsmall datasets typical of camera trapping studies(Efford 2004, Royle & Young 2008).Comparison of SCR estimates of lynx populationdensity in both areas using the design of Avgan etal. (2014) and recommendations of Pesenti &Zimmermann (2013) identified the 15 km zone asthe most favourable width for defining the totalsampled area, which is in agreement with results ofstudies in Switzerland and Turkey.Our results suggest that the lynx in Slovakia maynot be at favourable conservation status. Criteriadefined for evaluation of favourable status includean average density > 1 ind./100 km 2 of main foresthabitats and a total abundance in the country of atleast 250 individuals (Kropil in Polák & Saxa 2005).The average lynx population density estimated inour two reference areas was 0.7 inds./100 km 2 .Extrapolating to the country level, this equates toa total of 175 independent (adult) individuals in24 947 km 2 of suitable habitat. Even using theslightly higher density estimate from Veľká Fatra of________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 45

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________0.8 inds./100 km 2 suggests a total of just 200 adultlynx in Slovakia.We recorded relatively high rates of turnover ofindividuals in both reference areas. The reasons forthis fluctuation were not determined and call forfurther research. Continuation of monitoring in theestablished reference areas should help toelucidate population trend. Data from additionalreference areas would improve the reliability ofdensity estimates and hence of populationestimates at the county level. This willsubsequently enable the current status of the lynxpopulation in Slovakia to be comprehensively andreliably assessed.ID1ID4ID2ID5ID3ID6________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 46

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________ID7ID11ID8ID12ID9ID13ID10Trinásť samostatných (adultných) rysovzaznamenaných pri intenzívnom deterministickommonitoringu v zime 2013/2014 a 2014/2015 voVeľkej Fatre. Z nich iba 3 (ID2, ID7, ID9) bolizaznamenané po obidve zimy.Thirteen independent (adult) lynx “captured” duringintensive deterministic monitoring in Veľká Fatra inwinter 2013/2014 and 2014/2015. Only 3 of them(ID2, ID7, ID9) were recorded in both winters.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 47

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Monitoring rysa ostrovida v CHKO KysuceMARTIN DUĽA 1 , PETER DRENGUBIAK 2 , MIROSLAV KUTAL 3,4 , VLADO TRULÍK & ĽUBOSLAV HRDÝ1Přírodovědecká fakulta, Masarykova univerzita, Kotlářská 267/2, 611 37 Brno, ČR; martindulazoo@gmail.com2Správa CHKO Kysuce, U Tomali č. 1511, 022 01 Čadca, SR3Hnutí Duha, Dolní náměstí 38, 77900 Olomouc, ČR4Ústav ekologie lesa, Lesnická a dřevařská fakulta, Mendel University, Zemědělská 3, 613 00 Brno, ČRRys ostrovid (Lynx lynx) je jednou znajrozšírenejších mačkovitých šeliem, sprirodzeným prostredím od strednej Európy povýchodnú Áziu. Intenzívny lov a prenasledovanie vminulosti viedli k prudkému zmenšeniu oblastivýskytu v Európe. Avšak v 70-ych a 80-ych rokoch20. storočia boli využité zvieratá z Karpát naznovuosídlenie niekoľkých území v strednej,západnej a južnej Európe (Stehlík 1979).Cieľom prezentovanej štúdie je ozrejmiťsúčasný stav karpatskej populácie rysa nasevernom Slovensku pri hranici s Poľskom a Českourepublikou. Zámerom je využiť neinvazívne formyvýskumu na získanie dát pre programy dlhodobéhomonitoringu populácie, manažmentové plány aochranu rysa v Západných Karpatoch.výskumu 375 km 2 do štvorcovej siete podľaEuropean Environmental Agency (EEA) (Obr. 1).Minimálny konvexný polygón (MCP) uzatvorenývonkajšími fotostanicami mal plochu 317 km 2 .Kvôli finančným obmedzeniam bola vovybraných štvorcoch 5 x 5 km umiestnená len jednakamera. Hoci mnohé štúdie používajú dve oprotipostavené fotopasce, aby boli zaznamenané obaprofily zvieraťa (napr. Weingarth et al. 2012), českíkolegovia považovali riešenie z jednou fopascou zadostatočné a cenovo dostupnejšie (Kutal et al.2014) s podmienkou, že referenčná databáza rysovodfotografovaných na študijnom území pomôžeuľahčenie identifikácie. Jedince boli identifikovanéporovnávaním vzorov škvrnitosti, predovšetkým nazadných a predných končatinách a bokoch.Materiál a metodikaVýskum bol realizovaný v zime 2013/2014v CHKO Kysuce a jeho priľahlých územiach (CHKOHorná Orava, NP Malá Fatra). Intenzívnydeterministický fotomonitoring a metóda capturemark-recapture(CMR) boli použité na odhadabundancie a denzity populácie (Karanth & Nichols2002).Fotomonitoring pre deterministický monitoringprebiehal v mesiacoch január až marec v dĺžke 60dní. Toto obdobie bolo rozdelené do 12päťdňových periód (trapping occasions), počasktorých bolo viacnásobné zaznamenanie tohoistého jedinca na určitej fotostanici považované zajeden záznam (capture event).Systematicky sme rozmiestnili 15 fotopascís bielym bleskom (Cuddeback Ambush) na územíVýsledkyPočas intenzívneho fotomonitoringu smeodfotili rysov na 4 z 15 lokalít. Identifikovali sme 7samostatných jedincov (3 samcov, 1 samicu, 3neznámeho pohlavia) a 2 mláďatá. I napriek tomu,že uzavretosť populácie nebola počas intenzívnehofotomonitoringu zaistená (program CloseTest),početnosť rysa bola stanovená na 9 rôznychjedincov (program DENSITY 5.0).Zo všetkých jedincov bol zaznamenaný nadvoch rozličných lokalitách len jeden jedinec, pretosme nemohli definovať veľkosť efektívnehozaznamenávaného územia (ESA). Okrem toho nízkaúspešnosť „foto-odchytov“ spolu so stratou údajovspôsobenou početnými krádežami fotopascí námneumožnili stanovenie populačnej hustoty.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 48

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________ZáverDúfame, že získané dáta prispejú k hodnoteniustavu populácie rysa na okraji Západných Karpát naslovensko–česko–poľskom pohraničí. Skúsenosti apoznatky získané počas tejto štúdie by mohlipomôcť pri skvalitnení dizajnu výskumu prenasledujúce obdobia. Paralelný fotomonitoring,ktorý súčasne prebieha v nadväzujúcich územiachMoravsko-slezských Beskýd a Javorníkov,umožňuje mapovať populáciu rysov na širšomgeografickom území a tak objasniť ich priestorovénároky, ktoré zahŕňajú presuny na väčšievzdialenosti cez medzištátne hranice a poskytujelepšie pochopenie možných dopadov fragmentáciehabitatov.Obr. 1. Mapa oblasti výskumu (CHKO Kysuce) skvadrátmi siete EEA (5 x 5 km) a pozíciami 15fotopascí. Zdroj: Google Earth, www.sopsr.skFig. 1. Map of the study area (Kysuce PLA)showing the EEA grid (5 x 5 km) and 15 cameratrap positions. Source: Google Earth, www.sopsr.sk________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 49

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Monitoring lynx in Kysuce PLA, SlovakiaMARTIN DUĽA 1 , PETER DRENGUBIAK 2 , MIROSLAV KUTAL 3,4 , VLADO TRULÍK & ĽUBOSLAV HRDÝ1Faculty of Science, Masaryk University, Kotlářská 267/2, 611 37 Brno, Czech Republic; martindulazoo@gmail.com2Kysuce PLA administration, U Tomali č. 1511, 022 01 Čadca, Slovakia3Hnutí Duha, Dolní náměstí 38, 77900 Olomouc, Czech Republic4Institute of Forest Ecology, Faculty of Forestry and Wood Technology, Mendel University, Zemědělská 3, 613 00 Brno,Czech RepublicThe Eurasian lynx (Lynx lynx) is one of the mostwidely distributed felid species, with a naturalrange extending from Central Europe to East Asia.Historically, intensive hunting and persecutioncontributed to drastic range loss in Europe.However, in the 1970s and 1980s animals from theCarpathians were used to repopulate several areasin central, western and southern Europe (Stehlík1979).The aim of this study is to assess the currentstatus of the Carpathian lynx population innorthern Slovakia, close to the borders with Polandand the Czech Republic. The intention is to usenon-invasive methods in order to obtain data forlong-term population monitoring programmes,management plans and conservation of the lynx inthe West Carpathians.Materials and methodsThe study was conducted in winter 2013/2014in Kysuce Protected Landscape Area (PLA) andadjacent areas (Horná Orava PLA, Malá FatraNational Park). Intensive deterministic cameratrapping and capture-mark recapture (CMR)analysis were used to estimate lynx populationabundance and density (Karanth & Nichols 2002).Camera trapping for deterministic monitoringwas conducted during a 60-day period in January–March. This was divided into 12 trapping occasionsof 5 days each, during which multiple captures ofthe same animal at a particular trap site werecounted as a single capture event.We systematically distributed 15 white flashcameras (Cuddeback Ambush) in a study area of375 km 2 according to the European EnvironmentalAgency (EEA) grid (Fig. 1). The minimum convexpolygon enclosed by the outermost camera trapsites had an area of 317 km 2 .Due to financial limitations, only one camerawas installed in any one 5 x 5 km grid square.Although many studies use two opposite-facingcameras at each site in order to photograph bothflanks of animals (e.g. Weingarth et al. 2012), Czechcolleagues have found one camera to be sufficientand cost-efficient (Kutal et al. 2014), provided thata reference database of all lynx photographed inthe study area is already available to easeidentification. Individuals were identified bycomparison of pelage patterns, particularly on thehind limbs, fore limbs and flanks.ResultsDuring intensive camera trapping wephotographed lynx at 4 out of the 15 sites. Sevenindependent lynx (3 males, 1 female, 3 unknown)and two kittens were identified. Demographicclosure was not assured during the session(program CloseTest), but we nonetheless usedprogram DENSITY 5.0 to obtain an estimatedpopulation size of 9 different individuals.We were not able to calculate the size of theeffective sample area (ESA) because only oneindividual was captured at two different sites.Furthermore, a low rate of recapture together with________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 50

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________data loss due to theft of numerous camera trapsalso precluded estimates of population density.ConclusionWe hope that the data obtained will help withthe assessment of the status of the lynx populationat the edge of the West Carpathians, in the borderarea of Slovakia, the Czech Republic and Poland.The experience and knowledge gained during thisstudy could help improve the design of the nextphase of research. Camera trapping currentlyunderway in parallel in the MoravskoslezskéBeskydy and Javorníky Mts. will allow the lynxpopulation to be mapped across a broadergeographic area thus clarifying its spatialrequirements, including long distance movementsacross international borders, and providing abetter understanding of the possible impacts ofhabitat fragmentation.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 51

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Fotomonitoring rysa ostrovida na česko–slovenskom pohraničíMIROSLAV KUTAL 1,2 , MARTIN VÁŇA 1 , MICHAL BOJDA 1 , LEONA KUTALOVÁ 1 & JOSEF SUCHOMEL 31Hnutí Duha, Dolní náměstí 38, 779 00 Olomouc, ČR; miroslav.kutal@hnutiduha.cz2Ústav ekologie lesa, Lesnická a dřevařská fakulta, Mendelova Univerzita, Zemědělská 3, 613 00 Brno, ČR3Ústav zoologie, rybářství, hydrobiologie a včelařství, Agronomická fakulta, Mendelova Univerzita, Zemědělská 1,613 00 Brno, ČRMoravskoslezské Beskydy a Javorníky sanachádzajú na česko-slovenskej hranici. Územiezahrňujúce Chránenú krajinnú oblasť (CHKO)Beskydy v Česku a CHKO Kysuce na Slovenskupredstavuje najzápadnejšie rozšírenie so stabilnýmvýskytom eurázijského rysa (Lynx lynx)v Karpatoch. Populácia bola študovaná počas rokov2003-2012 najmä prostredníctvom stopovania nasnehu vykonávaného dobrovoľníkmi z projektuVlčích hlídek organizovaných lokálnou olomouckouskupinou Hnutí Duha (Kutal & Bláha 2008). Získanésúbory dát poskytli základ pre posudzovanierelatívnej abundancie druhu v rôznych častiachCHKO Beskydy a počtu rodinných skupín (Kutal etal. 2013, Kovařík et al. 2014). V rámci tejto práceprezentujeme krátke zhrnutie použitia kombináciemonitoringu s fotopascami a metódy CMR(capture-mark-recapture) spoločne so stopovanímna snehu pre získanie prvého empirického odhadureálnej abundancie a denzity populácie rysa naokraji Západných Karpát.MetódyPočas 50 dní deterministického monitoringu vzime 2011/2012 a 2012/2013 sme umiestnili 20digitálnych fotopascí s bielym bleskom v dvochskúmaných blokoch (Obr. 1). Celkové úsilie bolo925 a 905 nocí zaznamenávania. Odhady bolizaložené na nepriestorových CMR modelocha prístupe ½MMDM s polomerom dodatočnej zónyv rozmedzí 4,1–8,0 km. Dodatočne sme vykonávaliintenzívne stopovanie na snehu (750 terénnychvýstupov), vyhľadávanie ulovenej koristi rysa(srnec lesný a jeleň lesný) a zber neinvazívnýchgenetických vzoriek počas kontinuálnej periódysnehovej prikrývky oboch zím.VýsledkyCelkovo sme počas oboch zím zaznamenali 45a 51 záznamov rysa. Po porovnaní rozdielnychvzorov škvrnitosti (Obr. 2), sme počas prvej zimy2011/2012 vizuálne identifikovali deväťrozdielnych rysov v rámci dvoch študovanýchblokov (efektívne zaznamenávané územie 850km 2 ). Odhad populácie s použitím najvhodnejšiehomodelu (M 0) a programu CAPTURE bol 9 ± 0,3jedincov. Dva samostatné rysy dodatočnezaznamenané počas oportunistického monitoringu(najmä v blízkosti pozícií koristi; Obr.3)naznačovali, že celková populácia na celom územís realizovaným stopovaním na snehu (1 550 km 2 )bola minimálne 11 jedincov. Počas nasledujúcejzimy 2012/2013 sme zaznamenali 10samostatných rysov na efektívnezaznamenávanom území 1 550 km 2 s odhadom 10± 0,466 prostredníctvom modelu M 0. Vzhľadom nato, že v bloku Beskydy bol oportunistickýmmonitoringom zaznamenaný ďalší jedinec (Obr. 4),sme odhadli celkovú populáciu 11 zvierat aj počasdruhej zimy.Fotomonitoring a stopovanie na snehu naznačilinerovnomernú distribúciu rysov a signifikantnérozdiely medzi študovanými blokmi s vyššoupopulačnou denzitou a abundanciou v Javorníkoch.Len päť z jedenástich samostatných rysov (45%)bolo zaznamenaných počas oboch zím, čonaznačuje vysokú fluktuáciu populácie.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 52

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Celková odhadovaná denzita populácie rysa naštudovanom území s veľkosťou ~ 1 500 km 2 bola0,71 rysa/100 km 2 počas oboch rokov. Tento odhadje podobný výsledkom z Česko-Bavorsko-Rakúskejpopulácie, konkrétne z Bavorského lesa, kde bolidenzity 0,4–0,9 rysa/100 km 2 získané kombinácioutelemetrie a deterministickým monitoringomfotopascami (Weingarth et al. 2012). Hodnotyvyššie ako 1,2 jedinca/100 km 2 boli zaznamenanévo švajčiarskych Alpách a pohorí Jura(Zimmermann et al. 2013, Pesenti & Zimmermann2013).Mali sme limitovaný počet fotopascí a z tohtodôvodu sa náš dizajn výskumu líšil od štandardnejmetodiky monitoringu používaného vo Švajčiarskua Nemecku. Náš finálny odhad populácie 10–15jedincov bral do úvahy aj analýzu dát zo stopovaniana snehu (Kutal 2014) a predbežné výsledky zneinvazívnych genetických vzoriek (Turbaková2015).Zapojenie dobrovoľníkov, niektorých miestnychpoľovníkov a lesníkov pridal do nášho výskumu ajľudský aspekt, teda lepšie prijatie výsledkovcieľovými skupinami. Dodatočne boli fotografiea výsledky z monitoringu použité na kampane prepodporu a rozvoj verejnej mienky, ako aj naodborné a populárne publikácie prezainteresované a cieľové skupiny (Kutal &Suchomel 2014, Ulmanová et al. 2015).Navrhujeme dlhodobý monitoring fotopascami,ktorý by umožňoval zostaviť životné históriejednotlivých rysov ako základ pre odhadživotaschopnosti populácie na lokálnej úrovni.Obr. 1. Locations of two study blocks v CHKOBeskydy (CZ) a CHKO Kysuce (SK) na okrajiZápadných Karpát.Fig. 1. Locations of two study blocks in the Beskydy(CZ) and Kysuce (SK) Protected Landscape Areas atthe edge of the West Carpathians.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 53

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Obr. 2. Vizuálna identifikácia samca Řehoř v Javorníkoch.Fig. 2. Visual identification of male Řehoř in Javorníky Mts.Obr. 3. Dvojročný samec Oldapri koristi jelenej zveriv Javorníkoch.Fig. 3. Two-year old maleOlda at a red deer carcass inJavorníky.Obr. 4. Samica Dražaz Beskýd identifikovaná odroku 2011 nebola počas 50 dnídeterministického monitoringudvoch zím zaznamenanážiadnou z fotopascí, avšak bolaodfotografovaná počasoportunistického monitoringu.Fig. 4. Female Draža from theBeskydy Mts., identified from2011, was not recorded by anycameras during 50 days ofdeterministic monitoring intwo winters, but wasphotographed duringopportunistic monitoring.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 54

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Camera trapping Eurasian lynx in the Czech–Slovakia borderlandMIROSLAV KUTAL 1,2 , MARTIN VÁŇA 1 , MICHAL BOJDA 1 , LEONA KUTALOVÁ 1 & JOSEF SUCHOMEL 31Hnutí Duha, Dolní náměstí 38, 779 00 Olomouc, Czech Republic; miroslav.kutal@hnutiduha.cz2Institute of Forest Ecology, Faculty of Forestry and Wood Technology, Mendel University, Zemědělská 3, 613 00 Brno,Czech Republic3Institute of Zoology, Fisheries, Hydrobiology and Apiculture, Faculty of Agronomy, Mendel University, Zemědělská 1,613 00 Brno, Czech RepublicThe Moravskoslezské Beskydy and Javorníky Mts.are located on the Czech-Slovak border. The area,including Beskydy Protected Landscape Area (PLA)in the Czech Republic and Kysuce PLA in Slovakia, iscurrently at the western edge of stable occurrenceof Eurasian lynx (Lynx lynx) in the Carpathians. Thepopulation was studied in 2003–2012 mainly bysnow tracking carried out by volunteers of the WolfPatrol project, organized by the Olomouc localgroup of Hnutí Duha (Kutal & Bláha 2008). Thecollected dataset provided a baseline for assessingthe relative abundance of the species in differentparts of Beskydy PLA and the number of familygroups (Kutal et al. 2013, Kovařík et al. 2014). Here,we present a short summary of a combination ofcamera trapping and photographic capture-markrecapture(CMR) together with snow tracking toobtain the first empirical estimate of the actualabundance and density of the lynx population atthe edge of the West Carpathians.MethodsWe placed 20 digital white-flash cameras in twostudy blocks (Fig. 1) during 50 days of deterministicmonitoring in winter 2011/2012 and 2012/2013.Total sampling effort was 925 and 905 trap nights,respectively. Estimates were based on non-spatialCMR models and the ½MMDM approach with abuffer radius in the range 4.1–8.0 km. In additionwe carried out intensive snow tracking (750 walkedtrails), searched for lynx kills (roe and red deer) andcollected non-invasive genetic samples during theperiod of continuous snow cover both winters.ResultsWe obtained a total of 45 pictures of lynx inwinter 2011/2012 and 51 in 2012/2013. Aftercomparison of their distinct pelage pattern (Fig. 2),we visually identified nine different lynx in the twostudy blocks (effective sample area = 850 km 2 )during the first winter. Using the best model (M 0)and program CAPTURE the population estimatewas 9 ± 0.3 individuals. Two additionalindependent lynx found by opportunistic cameratrapping (usually near kill sites; Fig. 3) indicated thetotal population in the area covered by intensivesnow tracking (1 550 km 2 ) was at least 11.During the second winter we recorded 10independent lynx in an ESA of 1 044 km 2 and withan estimation of 10 ± 0.466 using model M 0. Sincean additional individual was recorded byopportunistic camera trapping in the Beskydy block(Fig. 4), we estimate the total population in thesecond winter to also be 11 animals.Both camera trapping and snow trackingindicated uneven lynx distribution and significantdifferences between study blocks, with higherpopulation density and abundance in Javorníky.Only five out of eleven independent lynx (45%)were detected in both winters, indicating a highpopulation turnover.The overall population density of Eurasian lynxin a study area of ~ 1 500 km 2 was estimated at 0.71lynx/100 km 2 in both years. This estimate is similarto results from the Czech-Bavarian-Austrianpopulation, in the Bavarian Forest, where densitiesof 0.4–0.9 ind./100 km 2 were obtained with a________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 55

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________combination of telemetry and deterministiccamera trapping (Weingarth et al. 2012). Valueshigher than 1.2 ind./100 km 2 have been observedin the Swiss Alps and Jura Mts. (Zimmermann et al.2013, Pesenti & Zimmermann 2013).We had a limited number of camera traps andso our study design differed from the standardcamera trap methodology used in Switzerland andGermany. Our final population estimate of 10–15individuals also took into account analysis of snowtracking data (Kutal 2014) and preliminary resultsof non-invasive genetic samples (Turbaková 2015).Involving volunteers and some local huntersand foresters added a human aspect to ourresearch, with better acceptance of the results bytarget groups. Additionally, camera trap picturesand monitoring results have been used in a publicawareness campaign and in scientific and popularpublications for stakeholders and target groups(Kutal & Suchomel 2014, Ulmanová et al. 2015).We propose long-term monitoring with cameratraps which would allow the construction of lifehistories of individual lynx as a basis for estimatingpopulation viability on a local level.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 56

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Výskyt rysa v severnom MaďarskuADAM SZABÓ & GYÖRGY PÁL GADÓFoundation for Large Carnivores in Hungary, Vívó u.3/c, 1163, Budapest, Maďarsko; gado.gyorgy@chello.huV prvom rade by som chcel podať reálny pohľad nastav rysa ostrovida v Maďarsku. Samozrejmezávidím vypracovaný systém monitoringu voŠvajčiarsku a viac a viac narastajúci aj na Slovensku.Musíme sa naučiť vedecké metódy monitoringus využitím fotopascí, avšak je zrejmé, že u nás jesituácia úplne iná.Rysy v Maďarsku sú na okraji karpatskejpopulácie. Ich početnosť nebude nikdyporovnateľná s početnosťou na Slovensku, hociv súčasnosti je stav oveľa nižší, ako by potenciálnebiotopy rysa umožňovali.Stručne z histórieDo konca 19. storočia bola populácia rysasúčasného Maďarska ako organická časť karpatskejpopulácie stabilná. Potom v 20. storočí podobneeurópskym trendom počet rysa tiež veľmi rýchloklesol. Po II. svetovej vojne druh bol oficiálnevyhlásený za vyhynutý, avšak my si myslíme, ženejaké jedince boli pravdepodobne ukrytév horách. Štátny orgán ochrany prírodynepovažoval za potrebné zbierať dátao vyhynutých druhoch, preto údaje v literatúrez niekoľkých dekád chýbajú.V 80-ych a možno už v 70-ych rokoch 20.storočia sa rys objavil opäť na severovýchodeMaďarska. Vieme to len z narastajúceho počtunelegálnych zabití. Niektoré boli dokázané, ale nazačiatku sme o tom počuli len z príbehovv dedinských krčmách.Cezhraničné koridoryV súčasnosti vieme, že návrat tohoto druhu jev úzkej súvislosti s rastúcim počtom rysov naSlovensku. Sú známe tri pravdepodobné koridory,ktorými rys prišiel na územie Maďarska: Štiavnickévrchy – Börzsöny, Slovenský Kras – Aggtelek aSlanské vrchy – Zemplénske vrchy. V Aggteleku aZempléne za posledné tri dekády zaznamenávameprítomnosť rysa pravidelne. V pohorí Börzsönykolega László Darányi stopuje rysa, pravdepodobneide o jedného jedinca.Terénna prácaV Národnom parku Aggtelek a CHKO Zemplénzaznamenávame stopy rysa rôznymi metódami(Obr. 1). Okolnosti nie sú vždy priaznivé, napríkladniekedy nie je k dispozícii vozidlo, preto počas rokavyužívame aj koňa alebo lyže.Monitorovacia sieťNašťastie nie sme sami na zber dát, máme sieťodborníkov s pravidelnými stretnutiami, aby smemetodiku zjednotili. V Maďarsku využívamefotopasce, ale počet záberov a ich kvalita nie súdostačujúce na identifikáciu jedinca.Osveta a komunikáciaTolerancia rysa je vo verejnosti o niečo väčšiaako vlka, ale je ovplyvnená silnými predsudkami. Jedôležité pracovať so žiakmi škôl, avšaknajsúrnejšou úlohou je zmeniť postoj poľovníkov.Ak sa zamyslíme nad súčasnou situáciou,môžeme nájsť potenciálny biotop pre rysa v celýchmaďarských Karpatoch od Dunaja až k Zemplénu.Hlavným dôvodom, prečo tento druh neobýva totoúzemie je pytliactvo. Monitoring je dôležitý, alenezískame oveľa lepšie výsledky, ak nedokážemezabrániť nelegálnemu lovu.V závere svojej prezentácie by som rád vyjadril,ako som poctený, že som našiel človeka, ktorý maosobne inšpiroval vo výskume rysov. ŠtefanZatroch žije v inom národnom parku aj inom štáte,ale mi počas niekoľkých rokov nesmierne pomoholpochopiť a naučiť sa mnoho o správaní rysa a somrád, že ma na tomto seminári môže sprevádzať.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 57

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Obr. 1. Výskyt rysa v Slovenskom Krase a Aggteleku v zime 2014–2015 na základe stopovania na snehu.Fig. 1. Lynx occurrence in Aggtelek and Slovak Karst in winter 2014–2015 based on snow tracking.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 58

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Lynx occurrence in northern HungaryADAM SZABÓ & GYÖRGY PÁL GADÓFoundation for Large Carnivores in Hungary, Vívó u.3/c, 1163, Budapest, Hungary; gado.gyorgy@chello.huFirst I would like to give you a realistic view aboutthe status of Eurasian lynx in Hungary. Of course Ienvy the system of monitoring developed not onlyin Switzerland but also growing more and more inSlovakia. We must learn scientific methods ofmonitoring with the use of camera traps, but it isclear that we are in a quite different situation.Lynx in Hungary are at the periphery of theCarpathian population. Their abundance will neverbe comparable to numbers in Slovakia, althoughthe current status is much lower than potentiallynx habitats could allow.Brief historyUntil the end of the 19 th century the lynxpopulation in present-day Hungary, as an organicpart of the Carpathian population, was also stable.Then in the 20 th century, similarly to the trend inEurope, the number of lynx decreased rapidly.After the Second World War the species wasofficially declared extinct, although we think therewere probably some individuals hidden in theforests. The official nature conservation authorityconsidered there to be no need to collect data onan extinct species so there is a gap in the literatureof several decades.In the 1980s, possibly even in the 1970s, lynxreappeared in northeast Hungary. We know thisonly from an increasing number of illegal killings.Some of them were confirmed but in the beginningone could only hear stories in village pubs.Transboundary corridorsNow we know that the return of the species isin close connection with the growing number oflynx in Slovakia. Three probable corridors by whichlynx came to Hungary are known: Štiavnica Mts. –Börzsöny, Slovak Karst – Aggtelek and Slanské Mts.– Zemplén Mts. In Aggtelek and Zemplén thepresence of lynx has been almost continuous in thepast three decades. In Börzsöny a colleague, LászlóDarányi, has been tracking lynx, probably a singleindividual.FieldworkIn Aggtelek National Park and ZemplénProtected Landscape Area we follow lynx trackswith diverse methods (Fig. 1). Circumstances arenot always favourable, for example sometimesthere is no car available so we also use a horse orskis during the year.Monitoring networkFortunately we are not alone in collecting data:we have a network of experts with regularmeetings to unify methods. We use camera trapsin Hungary but the number and quality of picturesare not sufficient for individual identification.Education and communicationAcceptance of lynx is a little better than that ofwolves but it is still influenced by strong prejudices.It is important to work with school children but themost urgent task is to change hunters’ attitudes.If we consider the present situation we can findpotential lynx habitats in the whole NorthernMountain Range, from the Danube to Zemplén.The main reason that the species does not inhabitthis area is poaching. Monitoring is important butwe will not obtain much better results if we cannotprevent illegal hunting.Finally I would like to say how fortunate I am tohave found a man who inspired me to researchlynx. Štefan Zatroch lives in a different nationalpark and a different country but he has helped meenormously to understand lynx behaviour. I amglad we can participate in this seminar together.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 59

3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 60

________________________________________________________________________________________4Posudzovanie zdravotného stavu a genetikaHealth screening and genetics________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 61

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Prieskum zdravotného stavu eurázijského rysa: problematika adefinície, príklad zo Švajčiarska a odporúčania pre SlovenskoMARIE-PIERRE RYSER-DEGIORGISCentre for Fish and Wildlife Health (FIWI), Vetsuisse Faculty, University of Bern, Länggass-Str. 122, Postfach 8466,CH-3001 Bern, Švajčiarsko; marie-pierre.ryser@vetsuisse.unibe.chZdravie je definované ako schopnosť organizmuprispôsobiť a udržiavať sa. Inými slovami jeorganizmus alebo populácia schopná „vyrovnať sa“s meniacimi sa podmienkami. Viaceré organizmy(nazývané „parazitmi“, napr. vírusy a baktérie)majú potenciál spôsobiť ochorenia avšakv skutočnosti nie je ochorenie primárnespôsobované parazitmi, ale funkciou hostiteľa(zviera), parazita a ich vzájomnej interakciev danom prostredí.Environmentálne zmeny (zahŕňajúce fragmentáciuhabitatu) môžu viesť k izolácii a následnejstrate genetickej variability postihnutých hostiteľskýchzvierat. Ľudské zásahy do prírodnýchhabitatov paralelne spôsobujú zvýšené interakciemedzi voľne žijúcimi druhmi, ľuďmia domestikovanými zvieratami. Cestovanie,obchodovanie a translokácie zvierat z dôvodu ichochrany predstavujú dodatočný dôležitý faktorinfekčných činiteľov (tzv. patogénny), ktorémajú potenciál spôsobiť ochorenia. Tietointerakcie a pohyb patogénov môžu viesťk vystaveniu „naivných“ populácií novýmpatogénnom s potenciálne katastrofálnyminásledkami. Populácie so zníženou genetickouvariabilitou môžu byť pod vplyvom novýchpatogénov ohrozené vyhynutím. Okrem tohoenvironmentálne zmeny spôsobujú stres, ktorýnásledne indikuje vyššiu náchylnosť k ochoreniam.Všeobecne je ochorenie identifikované akorastúca hrozba pre ochranu druhov a ich biodiverzity(Munson et al. 2010) s potrebou prieskumuzdravotného stavu voľne žijúcich druhov (Ryser-Degiorgis 2013). Obzvlášť v rámci translokácií voľnežijúcich druhov je potrebná znalosť zdravotnéhostavu populácie (Je zvolená populácia vhodná akozdrojová?) a samotných jedincov (Je odchytenýjedinec vhodný pre reštitúciu alebo posilneniepopulácie?). Na jednej strane je pre úspešnosť programovpotrebné, aby translokované jedince malivysokú mieru prežívania, avšak na druhej strane ichtranslokácia musí byť spojená s nízkym rizikomzavlečenia patogénov, ktoré môžu predstavovaťriziká pre voľne žijúce druhy, domestikovanézvieratá ako aj ľudí v rámci lokalít vypúšťania(Ryser-Degiorgis 2009a).Prieskum znamená „informácie k aktivite“.Špecifický prieskum zdravotného stavu jekontinuálne zaznamenávanie parametrov zdravotnéhostavu voľne žijúcich populácií v kontexte naich manažment. Zahŕňa odhalenie ochorenia(alebo faktorov spôsobujúcich ochorenia, napr.patogény alebo znečisťujúce látky), manažmentinformácií (zaznamenávanie, uloženie a analýzadát) a použitie uvedených informácií (prezentáciadôležitých výsledkov pre manažérov).Vo Švajčiarsku je vykonávaný prieskumzdravotného stavu eurázijského rysa počasviacerých dekád. Program v súčasnosti zahŕňaklinické vyšetrenie živých rysov (osirotené mláďatáa dospelé zvieratá odchytené z manažmentovýchdôvodov (Obr. 1) a patologické vyšetrenia všetkýchnájdených úhynov vrátane spôsobených kolízious vozidlami (Obr. 2). Morfologické dáta, fotografievzorov škvrnitosti a vzorky, ako napríklad krv a trus,sú zaznamenávané a odobrané u živých aj mŕtvychrysov. Vzorky sú následne analyzované aleboarchivované. Dodatočne sú odobraté aj viacerévzorky tkaniva z mŕtvych rysov a kožušina s kostrou________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 62

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________je uložená v muzeálnych zbierkach. Pri živýchzvieratách sú zaznamenávané aj údaje o anestézii.Dôvody mortality rysov vo Švajčiarsku sú častoneinfekčného pôvodu a jedná sa najmä o dopravnénehody (Ryser-Degiorgis 2009b). Pravidelne súvšak zaznamenávané aj infekčné ochorenia, ktorésú v skúmanom materiáli pravdepodobne menejzastúpené. Tieto infekcie zahŕňajú svrab (Obr. 3),bakteriálne infekcie po traumatických zraneniach,ako sú uhryznutia alebo strelné zranenia, a menejčasto vírusové ochorenia ako je psinka. Ochorenianeinfekčného pôvodu zahŕňajú vrodené chyby,ktoré sú diagnostikované najmä u osirotenýchrysíčat. Okrem toho sú často pozorovanéhistologické poruchy srdcového tkaniva vo formeaterosklerózy a fibrózy myokardu väčšinous nejasným prepojením na zdravotný stav zvieraťaavšak v niektorých prípadoch spôsobili zlyhaniesrdca a následnú mortalitu. Výskyt stredne ťažkýchaž ťažkých srdcových porúch bol zaznamenanýnajmä u adultných samcov alpskej populácie rysaa je podozrenie, že ich pôvod je genetickéhocharakteru.Výsledky prieskumu zdravotného stavu rysov voŠvajčiarsku zdôraznili užitočnosť archivácie vzoriek.Takéto zbierky umožňujú skúmanie veľkého počtuvzoriek zozbieraných počas dlhých časovýchobdobí, keď vzniknú nové otázky. To je veľmi cennénajmä pre výskum vyvíjajúceho sa charakteruzdanlivo „nových“ ochorení alebo infekčnýchčiniteľov a hodnotenie vzniku „inbreedingu“(príbuzenského kríženia). Detailné záznamyz odchytov a anestézií umožnili zdokonaleniemetód odchytu a opatrení znižujúcich riziká priodchytoch. Spomedzi všetkých rizík sú hypotermiav zime a hypertermia počas transportunajdôležitejšie a je potrebné zabezpečiť prevenciupred nimi.Zo strategického pohľadu sa zdajú byť obzvlášťdôležité tri časti prieskumu zdravotného stavu: 1)dlhodobý zber dát a vzoriek; 2) kombináciaviacerých prístupov (klinické vyšetrenia, patológia,laboratórne testy, pozorovania zdravotného stavuz fotografií získaných fotopascami; vyšetreniaoznačených zvierat a zvierat náhodne nájdených;vyšetrenia chorých a „zdravých“ zvierat akonapríklad obete dopravných nehôd, ktoré je možnépoužiť ako kontrolné vzorky); a 3) harmonizáciazberu dát v rámci času a študovaných území (premožnosť porovnania dát). V rámci populácie rysana Slovensku, ktorá predstavuje minulý a budúcizdroj pre programy reštitúcie, by bolo obzvlášťdôležité mať možnosť porovnania zdravotnéhostavu s populáciami v budúcnosti, najmäv kontexte potenciálneho vzniku inbreedinguv reštituovaných populáciách ako napríklad prisrdcových poruchách zaznamenaných u rysov voŠvajčiarsku.Z metodického hľadiska je takisto potrebnézhodnotiť viaceré body: 1) pre úspešný zbermŕtvych rysov je často potrebné robiť kompromisymedzi potrebami poskytovateľov a výskumníkov(napr. poskytnutie kadáverov bez kože a hlavy),z dôvodu minimalizácie nákladov a úsilia zo stranyposkytovateľov a poskytnutia spätnej väzby; 2) preefektívny zber dát je dôležité: použiťštandardizované protokoly a formuláre; viesťdetailné záznamy zo všetkých vyšetrení (pitvy,klinické vyšetrenia, anestézia); usporiadať archívdokumentov a vzoriek; a zavedenie elektronickejdatabázy; 3) pre získanie širokého spektrainformácií je nevyhnutná spolupráca s rôznymiodborníkmi v laboratóriách a teréne.Po tom, ako bol zozbieraný určitý počet dát, jepotrebné vykonávať ich analýzu a prispôsobiťprotokoly podľa potreby. Celkovo je hlavnýmcieľom vykonávať adaptívny manažment nazáklade vedeckých údajov (Obr. 4).Pre zjednodušenie implementácie programuprieskumu zdravotného stavu rysa na Slovenskuboli navrhnuté protokoly (viď Prílohy) a vykonanéukážky pitiev, zberu dát a vzoriek. Okrem toho boloformulovaných viacero odporúčaní. Dosiahnutieďalších krokov zahŕňa: organizáciu a propagáciuzberu mŕtvych rysov vrátane jedincov usmrtenýchv dopravných nehodách; vývoj a prispôsobenieprotokolov a formulárov; nastavenie postupovpitiev; zabezpečenie databázy a organizovaniearchívu dokumentov a dát; organizovanie archívuvzoriek; pravidelné organizovanie stretnutí surčením cieľov a termínov, formuláciou dohôda dokumentáciou záznamov.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 63

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Obr. 1. Klinické vyšetrenie živého rysa.Fig. 1. Clinical exam of live (immobilised) lynx.Obr. 2. Patologické vyšetrenia mŕtveho rysa.Fig. 2. Pathological examination of dead lynx.Obr. 3. Hlava rysa postihnutého kožným svrabom.Koža je výrazne zhrubnutá a pokrytá chrastami,tvoriac viditeľné záhyby okolo krku.Fig. 3. Head of a lynx affected by sarcoptic mange.The skin is heavily thickened and covered by crusts,forming visible folds around the neck.Obr. 4. Schéma adaptívneho manažmentu nazáklade vedeckých údajov.Fig. 4. Schematic representation of adaptivemanagement based on scientific data.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 64

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Health surveillance in Eurasian lynx: background and definitions,an example from Switzerland and recommendations for SlovakiaMARIE-PIERRE RYSER-DEGIORGISCentre for Fish and Wildlife Health (FIWI), Vetsuisse Faculty, University of Bern, Länggass-Str. 122, Postfach 8466,CH-3001 Bern, Switzerland; marie-pierre.ryser@vetsuisse.unibe.chHealth is defined as the ability of an organism toadapt and self-manage. In other words, a healthyorganism or population is capable of maintainingan “equilibrium” through changing circumstances.Many organisms (so-called “parasites”, e.g. virus,bacteria) have the potential to cause disease but infact disease is less a property of the parasite itselfthan a function of the host (animal), the parasiteand their interaction in a given environment.Environmental changes (including habitatfragmentation) can lead to isolation andsubsequently to a loss of genetic variability in theaffected animal hosts. In parallel, humanencroachment into wild habitats causes increasedinteractions between wildlife, humans anddomestic animals. Additionally, travel, trade andanimal translocations for conservation purposesare an important cause of movement of infectiousagents (so-called pathogens) with the potential tocause disease. These interactions and pathogenmovements may result in the exposure of naivepopulations to new pathogens, with potentiallydisastrous consequences. Populations with adecreased genetic variability may be more at riskof extinction if susceptible to a newly introducedpathogen. Furthermore, changing environmentsare the cause of stress, which in turn induceshigher susceptibility to disease.Disease is recognized as a growing threat tospecies conservation and biodiversity in general(Munson et al. 2010), and the need for healthsurveillance in wildlife has been increasinglyrecognized (Ryser-Degiorgis 2013). In the frame ofwildlife translocations, in particular, knowledge isrequired on population health (Is the selectedpopulation appropriate as a source population?)and on individual health (Is the captured individualappropriate for reintroduction or restocking?). Onthe one hand, translocated individuals need to becharacterized by a high survival for the programmeto be successful; on the other hand, theirtranslocation has to be associated with a low riskof translocating pathogens, which may represent arisk for wildlife, domestic animals and humans atthe release site (Ryser-Degiorgis 2009a).Surveillance means “information for action”.More specifically, health surveillance is the ongoingrecording of health parameters in wildlifepopulations with a view to management. Itincludes detection of disease (or diseasedeterminants, e.g. pathogens or pollutant),information management (to record, store andanalyse data) and the use of surveillanceinformation (communication of important resultsto managers).In Switzerland health surveillance in Eurasianlynx has been carried out for several decades. Theprogramme currently in place includes the clinicalexamination of live lynx (orphans and olderanimals captured for management purposes;Fig. 1) and the pathological examination of all lynxfound dead, including traffic accidents (Fig. 2).Morphological data, pictures of the coat patternand samples such as blood and faeces are collectedfrom both live and dead animals. Samples aresubsequently analysed and/or archived.Additionally, numerous tissue samples arecollected from dead animals and the pelt andskeleton are kept for museum collections. In liveanimals, anaesthesia records are also kept.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 65

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Causes of death of lynx in Switzerland are oftenof non-infectious origin, especially traffic accidents(Ryser-Degiorgis 2009b). However, infectiousdiseases are regularly recorded and are likely to beunder-represented in the investigated material.These infections include sarcoptic mange (Fig. 3),bacterial infections following traumatic injuriessuch as bites or gunshot wounds and, lessfrequently, viral diseases such as canine distemper.Diseases of non-infectious origin also includecongenital malformations, mainly diagnosed inlynx orphans. Furthermore, histological heartlesions consisting of arteriosclerosis and myocardfibrosis have been regularly observed, mostly withunclear relevance to the health status of theanimal, but in some cases also as the cause of heartfailure and death. The occurrence of moderate tosevere lesions has been recorded mainly in adultmales from the Alpine lynx population, and agenetic origin of these lesions is suspected.Results of lynx health surveillance inSwitzerland have underlined the usefulness of asample archive. Such a collection allows theinvestigation of a large number of samplescollected over a long period of time once newquestions arise. This is highly valuable toinvestigate the emerging character of apparently“new” diseases or infectious agents and to assessthe emergence of inbreeding depression. Detailedrecords of captures and anaesthesia procedureshave also contributed to the improvement ofcapture methods and preventive measures aimedat decreasing the risks of capture. For example, therisk of hypothermia has to be taken seriously inwinter, and the risk of hyperthermia needs to beconsidered during transport.From a strategic viewpoint, three componentsof health surveillance seem to be particularlyimportant: 1) long-term data and samplecollection; 2) a combination of several approaches(clinical examinations, pathology, laboratory tests,health observations from photo-trapping;examination of marked animals and of those foundby chance; examination of diseased and “healthy”animals such as victims of traffic accidents, whichcan be used as controls); 3) harmonization of datacollection over time and between study areas (tobe able to compare data). For the lynx populationin Slovakia, representing a previous and futuresource for reintroductions, it would be particularlyimportant to be able to carry out comparisonsbetween populations in the future, for exampleconcerning the potential emergence of inbreedingdepression in reintroduced populations, such asthe heart lesions observed in lynx in Switzerland.From a methodical point of view, too, a numberof points need to be considered: 1) For successfulcarcass collection, it is often necessary to makecompromises between the submitters’ needs andresearch needs (e.g. submission of carcasseswithout skin and head), to minimize the costs andeffort required from the submitters, and to givethem feedback; 2) for efficient data collection, it isimportant: to use standardized protocols anddatasheets; to keep detailed records of allinvestigations (necropsies, clinical examinations,anaesthesia); to organize a document archive andsample archive; and to use an electronic database;3) for obtaining a broad spectrum of information,it is essential to collaborate with differentspecialists in laboratories and in the field.Finally, once a certain amount of data has beencollected, it is essential to perform data analysesand adapt protocols as appropriate. Overall, theaim is to carry out adaptive management based onscientific data (Fig. 4).To facilitate the implementation of a lynx healthsurveillance program in Slovakia, protocols havebeen proposed (see Appendices) anddemonstrations of necropsies, data and samplecollection have been performed. Furthermore,several recommendations have been formulated.The next steps to be achieved include: theorganization/promotion of carcass collection,including lynx killed in traffic accidents; thedevelopment/adaptation of protocols anddatasheets; the setting up of necropsy procedures;the establishment of a database and organizationof a document/data archive; the organization of asample archive; the regular organization ofmeetings with goal-setting and deadlines, theformulation of agreements and documentation ofminutes.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 66

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Pitvy rysov na Slovensku: nálezy a záveryMARIE-PIERRE RYSER-DEGIORGIS 1 , MIRJAM PEWSNER 1 ,BRANISLAV TÁM 2 , JAKUB KUBALA 3 & ROBIN RIGG 41Centre for Fish and Wildlife Health (FIWI), Vetsuisse Faculty, University of Bern, Länggass-Str. 122, Postfach 8466, CH-3001 Bern, Švajčiarsko; marie-pierre.ryser@vetsuisse.unibe.ch2ZOO Bojnice, Zámok a okolie 6, 97201 Bojnice, SR; b.tam@zoobojnice.sk3Technická univerzita vo Zvolene, Ul. T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, SR4Slovak Wildlife Society, P.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádok, SRV rámci projektu Spolužitie s karpatskými prízrakmisme usporiadali 24.–25.10.2014 medzinárodnýWorkshop pre veterinárov a ďalších odborníkovpod vedením Dr. Ryser-Degiorgis z univerzity vBerne. Program bol rozdelený do teoretických apraktických blokov. Prezentácie od Dr. Ryser-Degiorgis a Dr. M. Belak sa konali v radnici mestaBojnice. Praktický výcvik vrátane pitiev rysa sanalýzou a hodnotením zdravotných problémovjednotlivých zvierat sa konala na veterinárnejklinike ZOO Bojnice. Účastníci si tiež prehliadlikaranténne a rehabilitačné zariadenia,prediskutovali otázky týkajúce sa sirôt, prepravyživých zvierat a navštívili CHKO Štiavnické vrchy,kde hodnotili význam a potenciálne riziká možnéhoumiestnenia odchytového zariadenia.Materiály a metódyŠtyri mŕtve rysy boli vybrané na pitvu a ďalšiedva boli použité pre porovnanie vnútornýchorgánov. Rozličnosť zvierat bola vybraná tak, abybola možnosť pozrieť sa na rôzne anatomickéštruktúry, opotrebenie zubov, telesnú kondíciu aštádium rozkladu. Boli zahrnuté mladé a dospeléjedince oboch pohlaví. Všetky boli zmrazené auskladnené pre účel pitvy, ale zatiaľ čo niektoréboli zmrazené pomerne čerstvé, iné boli vpokročilejšom štádiu rozkladu.Pitevné postupy, zber údajov a vzoriek bolivykonané podľa protokolov z Centre for Fish andWildlife Medicine, Vetsuisse Faculty, University ofBern (pozri Prílohy aj Woodford 2000). Zo všetkýchskúmaných zvierat bolo odobratých viac vzoriek aboli uložené až do ďalšieho použitia vo formalíne, vmrazničke (-20°C) alebo v 90% alkohole (genetickévzorky).Prvá pitva (rys KAMENICA2013) bola vykonanáDr. Ryser-Degiorgis s pomocou svojej asistentky,Mirjam Pewsner, aby demonštrovala postupy.Následné pitvy boli vykonané pod dohľadom,Branislava Táma (BRZOTIN2013, PRESOV2013) aVladimíra Štrbu (ORAVA2013.1). Jakub Kubalapomohol zhromaždiť morfologické dáta. Nazaznamenanie postupov bola použitá digitálnakamera GoPro® (http://gopro.com).VýsledkyKAMENICA2013, dospelý samec, blúdil v blízkostiľudského obydlia v Kamenici nad Cirochou (okresHumenné). Zomrel počas prepravy 4.10.2013. Bolveľmi vychudnutý (kachexia; Obr. 1) a miernezamorený kliešťami a ušnými roztočmi (Otodectescynotis). Okrem dvoch zahojených zlomenín rebier,troch chýbajúcich rezákov a niekoľkých vnútrosvalovýchkrvácaní mal zranenú končatinu – predvykonaním patologického vyšetrenia sapredpokladalo, že to bolo spôsobené zrážkou svozidlom. Pri pitve sa však zistilo, že ľavý humerusbol rozdrvený a v okolitých tkanivách boloprítomných viac fragmentov olova (Obr. 2), ktorézrejme boli spôsobené výstrelom. Zranenie zvieranezabilo, ale zrejme mu zabránilo loviť. Žalúdok bolprázdny, nachádzali sa tu malé vredy, čopoukazuje, že nepožíval potravu po dlhšiu dobu,________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 67

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________kým konečník obsahoval ostne ježa (Erinaceus sp.;Obr. 3), čo poukazuje, že sa živil netypickoukorisťou. Pri pitve sa srdce tohto zvieraťa zdalomenšie a vážilo oveľa menej ako srdce rysov voŠvajčiarsku v tej istej pohlavno-vekovej kategórii afyzickej kondícií.BRZOTIN2013 bola mladistvá samica, nájdená akoúhyn. Bola vychudnutá a vážne postihnutá kožnýmsvrabom (Sarcoptes scabiei), ktorý môže byťpovažovaný za príčinu úmrtia. Mala závažné kožnélézie, typické pre túto chorobu (Obr. 4).PRESOV2013 bol mladý rys (s mliečnymi zubami),nájdený mŕtvy v lese. Mal dobrú telesnú kondíciu,ale bol v ranej fáze kožného svrabu. Mal niekoľkozávažných krvácaní v rôznych oblastiach tela akožných erózií na hlave, čo naznačuje, že zomreltupým úrazom. Navyše mal prítomnú vadu ľavéhooka (Obr. 5), ktorá bola upnutá membránou, zatiaľčo očná buľva bola spojená s okolitými tkanivami,čo vystihovalo slepotu na tejto strane. Príčina jenejasná, ale môže mať vrodený pôvod.ORAVA2013.1 bolo mláďa samca nájdené spolu sosvojím bratom dňa 11.10.2013 v škole. Obaja bolichytení, ale zatiaľ čo jeho súrodenec bol okamžiteprevezený do záchrannej stanice, toto zviera boloponechané v teréne v krabici s fotopascou, či sajeho matka nevráti. Druhý deň bolo presunuté dozáchrannej stanice a kŕmené, napriek tomu všakzomrelo nasledujúcu noc. Bolo vychudnuté a malov žalúdku cudzí materiál (plast; Obr. 6). V gastrointestinálnomtrakte bolo niekoľko hlíst, čo jebežné pre voľne žijúce rysy a pásomnica. Priamapríčina smrti nemôže byť s konečnou platnosťouuvedená kvôli pokročilému štádiu rozkladu, ktoréobmedzilo podrobnejšie preskúmanie. Avšakhistória prípadu a posmrtné zistenia naznačujú, žeišlo o osirotené mláďa dlhšie oddelené od matkya vyhladované. Stres z odchytu a hypotermia mohliprispieť k procesu smrti.ZáveryWorkshop poskytol príležitosť naučiť základnéteórie a vykonať praktické cvičenia, rovnako akozaistiť veľké množstvo vzoriek na ďalší výskum.Dokumenty s podrobnými správami o pitvanýchrysoch (nálezy, fotografie, morfologické dáta,zoznam vzoriek), pitevný protokol, formulár nadáta a dve prednášky (viď CD-ROM) môžu poslúžiťako príklad pre budúce prípady a pre zjednoteniepostupov na Slovensku a vo Švajčiarsku.Medzi uloženými vzorkami je materiál prebudúce parazitologické, virologické a histologickévyšetrenie, ktoré môže ďalej objasniť zdravotnýstav zvierat. Vzorky srdca predstavujú cennýmateriál pre porovnanie so švajčiarskymi vzorkamirysa. Či bolo srdce rysa KAMENICA2013 nezvyčajnemalé, alebo sú srdcia švajčiarskych rysovabnormálne veľké, nemožno určiť v tejto fáze a tonajmä preto, že na porovnanie je iba jeden dospelýrys zo Slovenska. Vzhľadom k tomu, že priklinickom vyšetrení u dospelých samcov zošvajčiarskych Álp sú často prítomné mikroskopickésrdcové poruchy alebo srdcové šelesty, môže byť,že ich srdcia sú zväčšené. Na odpoveď na tútootázku je potrebné zhromaždiť viac dát zoSlovenska. K tomu, ako aj pre celkovú kontroluzdravotného stavu rysa v Západných Karpatoch, bybolo užitočné, aby sa zbierali a skúmali aspoňniektoré rysy usmrtené vozidlami. Rysy usmrtenéna cestných komunikáciách sú cenným materiálompre účely porovnania, pretože tieto zvieratá súčasto pred smrťou zdravé.Vedenie detailných pitiev nám umožnilozhromaždiť veľké množstvo informácií, a to aj vprípade malého počtu zvierat. Pri skúmaní štyrochrysov, jeden z nich utrpel ilegálne strelnéporanenie, dvaja mali kožný svrab, jeden umreltupým úrazom a mal vadu možného vrodenéhopôvodu a jeden bol pravdepodobne osirotený.Navyše zaujímavé pozorovanie bolo vykonané prisrdci dospelého samca. Ďalej sme boli informovanío vade zistenej u brata ORAVA2013.1 po jeho smrti9.9.2014 pri neúspešnom pokuse o jeho vypusteníspäť do voľnej prírody (M. Belak osob. kom.).Zhromaždené údaje poskytujú dôkazy, žeinfekčné choroby, ako je kožný svrab, vady umladých zvierat a pytliactvo sú určite problémy,ktorým v súčasnej dobe čelí populácia rysa vZápadných Karpatoch. To zdôrazňuje dôležitosťuplatňovania dôsledne organizovaného programumonitorovania zdravotného stavu rysa v SR.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 68

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Obr. 1. Dospelý samec KAMENICA2013 bolznačne vychudnutý (kachektický).Fig. 1. Adult male KAMENICA2013 was severelyemaciated (cachectic).Obr. 2. Záber zblízka poranenia na ľavom ramenerysa KAMENICA2013, vidieť niekoľko fragmentovkostí a olova vyplývajúcich zo strelnej rany.Fig. 2. Close-up of lesion at the left shoulder ofKAMENICA2013, showing multiple fragments ofbone and lead resulting from a gunshot wound.Obr. 3. Obsah konečníka rysa KAMENICA2013zahrňujúci ostne ježa.Fig. 3. The rectal content of KAMENICA2013included several hedgehog spines.Obr. 4. Mladý rys BRZOTIN2013 s vážnymisvrabovými léziami (chrasty, strata srsti).Fig. 4. Juvenile BRZOTIN2013 with severe mangelesions (crust formation, hair loss).Obr. 5. Mladý rys PRESOV2013 mal vadu (možnovrodenú) ľavého oka.Fig. 5. Juvenile PRESOV2013 had a malformation(possibly congenital) of the left eye.Obr. 6. Žalúdok rysa ORAVA2013.1 obsahovalplasty, pozostatky raticovej zvery a hlísty.Fig. 6. The stomach of ORAVA2013.1 containedplastic, ungulate remains and roundworms.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 69

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Necropsies on lynx in Slovakia: findings and implicationsMARIE-PIERRE RYSER-DEGIORGIS 1 , MIRJAM PEWSNER 1 ,BRANISLAV TÁM 2 , JAKUB KUBALA 3 & ROBIN RIGG 41Centre for Fish and Wildlife Health (FIWI), Vetsuisse Faculty, University of Bern, Länggass-Str. 122, Postfach 8466, CH-3001 Bern, Switzerland; marie-pierre.ryser@vetsuisse.unibe.ch2Bojnice Zoo, Zámok a okolie 6, 97201 Bojnice, Slovakia; b.tam@zoobojnice.sk3Technical University in Zvolen, Ul. T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovakia4Slovak Wildlife Society, P.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádok, SlovakiaAs part of the project Living with Carpathian Spiritson 24–25.10.2014 we organized an internationalWorkshop for veterinarians and other experts ledby Dr. Ryser-Degiorgis from the University of Bern.The programme was divided into theoretical andpractical blocks. Presentations by Dr. Ryser-Degiorgis and Dr. Belák took place in Bojnice TownHall. Practical training including lynx autopsies andassessment of the health problems of individualanimals took place at Bojnice Zoo veterinary clinic.Participants also inspected quarantine andrehabilitation facilities, discussed issues of orphansand live transport and visited the Štiavnica Mts.where they assessed the merits and potential risksof a possible box-trap location.Materials and methodsFour full lynx carcasses and the internal organsof two others were selected for pathologicalexamination. The carcasses belonged to animals ofdifferent age, sex and cause of death, which was anexcellent opportunity to look at different anatomicstructures, tooth wear, body condition and stagesof decomposition. All had been frozen for storageprior to necropsy, but while some were relativelyfresh at freezing time, others were in a moreadvanced stage of decay.Autopsy procedures, data and samplecollection followed the protocols of the Centre forFish and Wildlife Medicine, University of Bern (seeAppendices and Woodford 2000). Multiplesamples were taken from all the examined animalsand stored until further use in a freezer (-20°C), in90% alcohol (genetic samples) or in formalin.The first necropsy (on lynx KAMENICA2013) wascarried out by Dr. Ryser-Degiorgis with herassistant, Mirjam Pewsner, to demonstrateprocedures. Subsequent necropsies wereperformed, under supervision, by Branislav Tám(BRZOTIN2013, PRESOV2013) and Vladimir Štrba(ORAVA2013.1). Jakub Kubala helped gathermorphological data. A GoPro® digital camcorder(http://gopro.com) was used to film proceedings.ResultsKAMENICA2013, an adult male, had been foundwandering close to human habitation in Kamenicanad Cirochou, eastern Slovakia. It died duringtransport on 4.10.2013. It was severely emaciated(cachexia; Fig. 1) and presented a moderateinfestation with ticks and ear mites (Otodectescynotis). In addition to two healed rib fractures,three missing incisors and several intramuscularhemorrhages it also had an injured limb which,prior to pathological examination, was thought tohave been caused by a vehicle collision. During thenecropsy, however, it was found that the lefthumerus was shattered and multiple fragments oflead were present in the surrounding tissues(Fig. 2), which had evidently been caused by agunshot. The wound had not killed the animal, butlikely prevented it hunting. The stomach wasempty and showed small ulcerations, indicatingthat it had not ingested food for a prolonged________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 70

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________period, while the rectum contained hedgehogspines (Erinaceus sp.; Fig. 3), thus indicating thatthe animal had fed on unusual prey. At necropsythe heart of this lynx seemed smaller and weighedmuch less than those of lynx in Switzerland in thesame sex-age category and body condition.BRZOTIN2013 was a juvenile female found dead. Itwas emaciated and severely affected by sarcopticmange (Sarcoptes scabiei) which can be consideredto be the cause of death. It displayed severe skinlesions typical for this disease (Fig. 4).PRESOV2013 was a juvenile (with milk teeth) founddead in the forest. Its body condition was good butit was in an early stage of sarcoptic mange. Itpresented several serious hemorrhages in variousareas of the body and had skin erosions on thehead, indicating that it died of a blunt trauma. Inaddition, it presented a malformation of the lefteye (Fig. 5), which was held closed by a membranewhile the eyeball was fused with the surroundingtissues, rendering it blind on this side. The cause isunclear but may have had a congenital origin.ORAVA2013.1 was a male cub found along with itsbrother in a school on 11.10.2013. Both werecaught but whereas its sibling was taken to therescue station this animal was left overnight in thefield in a box with a camera trap to see if its motherreturned. It was moved to the rescue station thenext day and fed but died the following night. Itwas emaciated and had foreign material (plastic) inits stomach (Fig. 6). A few round worms, commonin free-ranging lynx, and a tapeworm were foundin the gastro-intestinal tract. The direct cause ofdeath could not be definitively determined as theadvanced stage of decay limited the examination.However, the case history and post-mortemfindings suggest it was an orphan which had beenseparated from its mother for a prolonged periodand was starving. Capture stress and hypothermiamay have contributed to the death process.ConclusionsThe workshop provided an opportunity to teachbasic theory and to perform practical exercises aswell as to secure a multitude of samples for furtherinvestigation. Documents with detailed reports oneach necropsied lynx (findings, photographs,morphological data, sampling list), protocols,datasheet templates and two lectures (see CDROM) can serve as examples for future cases andto unify procedures in Slovakia and Switzerland.Among the stored samples there is material forfuture parasitological, virological and histologicalexaminations which may further elucidate healthstatus. Heart samples represent precious materialfor comparison with Swiss lynx samples. WhetherKAMENICA2013’s heart was abnormally small orthe hearts of Swiss lynx are abnormally largecannot be determined at this stage, especiallyhaving only a single adult lynx from Slovakia forcomparison. Since adult males from the Swiss Alpsoften present microscopic heart lesions and/orheart murmurs at clinical examination, it may bethat their hearts are enlarged. To answer thisquestion it is imperative to collect more data fromSlovakia. For this as well as for overall healthmonitoring of lynx in the Western Carpathians, itwould be worthwhile to collect and examine atleast some of the vehicle-killed lynx. Road kills arevaluable material for comparison purposes, asthese animals are often healthy prior to death.Conducting detailed necropsies allowed us tocollect a wealth of information, even from a smallnumber of animals. Among the four lynx examined,one had sustained an illegal gunshot wound, twohad sarcoptic mange, one died of a blunt traumaand had a malformation of possible congenitalorigin, and one was likely an orphan. In addition, aninteresting observation was made on the heart ofan adult male. Furthermore, we were informed ofa malformation diagnosed in ORAVA2013.1’sbrother, ORAVA2013.2, following its death on9.9.2014 during an unsuccessful attempt to releaseit back into the wild (M. Belák pers. comm.).The data gathered provide evidence thatinfectious diseases such as sarcoptic mange,malformations in young animals and poaching aredefinitely issues currently faced by the WesternCarpathian lynx population. This underlines theimportance of implementing a well-organized lynxhealth surveillance programme in Slovakia.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 71

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Posudzovanie genetického zdravia rysa na SlovenskuCHRISTINE BREITENMOSER-WÜRSTEN & GABRIELA OBEXER-RUFFKORA, Thunstrasse 31, CH 3074 Muri (Bern), Švajčiarsko; ch.breitenmoser@kora.chMonitoring populácie by nemal zahŕňať lenperiodické hodnotenie počtov, abundanciea distribúcie, ale aj zdravotný stav a genetiku.Z tohto dôvodu bol v rámci projektu Spolužities karpatskými prízrakmi zahrnutý aj monitoringtýchto dvoch parametrov.Populácia rysa na Slovensku bola zdrojom preprojekty reštitúcie v strednej a západnej Európev 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia.V súčasnosti viaceré z týchto populácií potrebujúgenetické posilnenie, keďže „inbreeding“(príbuzenské kríženie) sa stal dôležitýmproblémom. Najideálnejšie by malo byť totoposilnenie zrealizované s rysmi z Karpát, pretožetieto sú považované za rozdielnu manažmentovújednotku. Pred tým, ako budú translokované ďalšiezvieratá, je však dôležité pochopenie súčasnéhostavu.V tejto správe prezentujeme výsledkygenetických analýz 11 vzoriek zozbieraných počasrealizácie projektu v rokoch 2013–2014 (perióda 2)a porovnávame ich s 31 vzorkami z rokov 1999–2001 (perióda 1). Naše otázky boli: 1) Aký je stavgenetickej variability v porovnaní s hodnotamispred 12–14 rokov? 2) Vykazuje populáciaakékoľvek znaky genetického bottleneckuz minulosti? 3) Je možné pozorovať v súčasnýchvzorkách znaky genetického driftu, ktoré mohli byťspôsobené fragmentáciou?Tieto dve sady vzoriek, okrem odpovedí nauvedené otázky, poskytnú základ pre ďalšígenetický monitoring rysa na Slovensku.MetódyV rámci projektu genetiky rysa s názvomPopulačná a manažmentová genetika dvochreštituovaných populácií rysa (Lynx lynx) voŠvajčiarsku – molekulárne hodnotenie po 30 rokochod translokácie (Population and conservationgenetics of two re-introduced lynx (Lynx lynx)populations in Switzerland – a molecularevaluation 30 years after translocation) bolavyvinutá sada 20 mikrosatelitov na hodnoteniegenetickej variability a štruktúry populácie v rámcicelej Európy. Pre posúdenie vplyvu umelovytvorených bottlenecks v reštituovanýchpopuláciách sme analyzovali vzorky z 8autochtónnych a 5 reštituovaných populácií(Breitenmoser-Würsten & Obexer-Ruff 2003).Určené mikrosatelity nám umožnili analyzovať ajvzorky zozbierané počas projektu Spolužities karpatskými prízrakmi s relatívne malým úsilímako ich aj porovnať so súborom zozbieraným pred12 rokmi.Extrakcia: Použili sme Roche Diagnostics® HighPure PCR Template Preparation Kit pre extrakciu.Amplifikácia PCR bola vykonávaná v PE 9600termocykléri na základe protokolu Menotti-Raymond & O´Brien (1995). Amplifikovanéfragmenty boli zaznamenávané s použitímkapilárnej ABI Prism® 3700 Genetic Analyzer.Určovanie alel bolo vykonané v softvériGeneMapper 4.0 (Applied Biosystems, LifeTechnologies, Carlsbad, California, USA).Štatistika: Pre analýzu genetickej variability(heterozygotnosť a počet alel/lokus), ako ajdeferenciácie (Fst) medzi dvoma časovýmiperiódami sme použili program GENTIX (Belkhir etal. 1996–2004). Pre príbuznosť v populácie smepoužili SPAGeDi (Hardy & Vekemans 2002) a rkoeficient Wang (2002). Pre posúdenie či populáciavykazuje znaky predchádzajúceho bottlenecku smepoužili BOTTLENECK (Piry et al. 1999) a prístupLukart & Cornuet (1998).________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 72

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Výsledky a diskusiaGenetická variabilita: Heterozygotnosť bolarovnaká počas oboch periód (0,63 ± 0,11 a0,61 ± 0,16), a počet alel/lokus bol vyšší v perióde1 (4,6) ako v perióde 2 (3,7). To bolo spôsobenésignifikantne menšou vzorkou z periódy 2.Diferenciácia: Medzi oboma periódami nebolažiadna signifikantná genetická diferenciácia.Hodnota Fsr bola -0,00339 (95% CI -0,01497 –0,01134). Hodnoty pod 0,05 sú považované zaveľmi malú diferenciáciu.Bottleneck: V rámci periódy 1 neboli zaznamenanéžiadne znaky signifikantného bottleneckuz minulosti (P=0,512, Wilcoxon Test, nadbytokheterozygotnosti, pod S.M.M. modelom).Distribúcia frekvenci alel bola v tvare L, ako boloočakávané pri veľkej populácii (Obr. 1). V populácii,ktorá prešla bottleneckom a zaznamenalasignifikantný genetický drift, by sa proporciavzácnych alel (≤ 0,10) znížila a proporcia alelstrednej triedy sa zvýšila. Tvar L následne chýba.Počet vzoriek z periódy 2 zatiaľ neumožňuje takétoanalýzy.Príbuznosť: Príbuznosť medzi genotypovanýmizvieratami v oboch vzorkách a periódach sa nelíšila(-0,07 vs. -0,04; t-Test, P=0,360). Hodnoty okolo 0sú nepríbuzné zvieratá. Priemerné hodnotynaznačovali populácie bez signifikantnéhoinbreedingu.Závery a odporúčaniaPočet vzoriek z druhej periódy nie je zatiaľdostatočný na to, aby bolo možné posudzovaťfragmentáciu a štruktúru súčasnej populácie rysana Slovensku v porovnaní s prvou periódou. Všetkymožné porovnania nevykazovali žiadny rozdielmedzi oboma periódami. V nasledujúcich rokochodporúčame zvýšenie zberu a dosiahnutieminimálne 30 vzoriek v rámci druhej periódya následné zopakovanie porovnávania.Pre ďalší genetický monitoring na Slovensku,ktorý by umožnil aj zaznamenanie eventuálnehoinbreedingu (depresie) v budúcnosti, navrhujemenasledujúce odporúčania:• Systematický zber vzoriek zo všetkých mŕtvychrysov spoločne s údajmi z pitvy. Identifikáciavhodnej organizácie pre zber vzoriek.• Vzorky by mali byť v najideálnejšom prípadečasovo a priestorovo oddelené, inakpredstavujú riziko analýzy príbuzných jedincovnamiesto reprezentatívnej vzorky populácie.Tieto vzorky by bolo najvhodnejšie zbieraťz mŕtvych rysov na celom území a počasdlhších časových periód.• Použitie markerov, ktoré nám umožnia aspoňurčenie pôvodu a príbuznosti zvierat. Ideálneby to malo postačovať pre rekonštrukciurodokmeňov. Rodokmeň poskytuje doplňujúcedáta pre inbreeding jedincov. To je veľmidôležité, najmä ak sú vzorky zbierané počasvýskumného projektu s použitím telemetrie,kde je možné genetický materiál zbierať počasodchytov. (Re)konštrukcia rodokmeňov je všakčasto možná len v kombinácii s ďalšímimetódami (monitoring s fotopascami,telemetria). Potrebné je zabezpečiť kombináciurozdielnych súborov dát.• Rozpätie genómov je potrebné na testovanieasociácie s konkrétnymi lokusmi, takžemarkere by mali byť distribuované v rámci čonajvyššieho možného počtu chromozómov bezspojitosti.• Zber ďalších morfologických a demografickýchparametrov spoločne s genetickými vzorkami,pretože veľa z nich môže poukázať na zmenu vrozsahu inbreedingu:- Reprodukcia: početnosť mláďat, úroveňprežívania mláďat, interval reprodukcie,vek dospelosti, kvalita spermií,úspešnosť reprodukcie jedincov;- Prežívanie (v rôznych vekovýchtriedach), dĺžka života jedincov;- Zdravotný stav: kondícia, parazity,infekčné a neinfekčné ochorenia,vrodené ochorenia, deformácie;- Dáta o dôvodoch mortality;- Metódy pre získanie týchto dodatočnýchdát: fotopasce (systematické pre odhad________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 73

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________parametrov populácie a oportunistickédáta), stopovanie na snehu, vizuálnepozorovania, telemetria. Najvhodnejšievýsledky je možné získať kombinácioutelemetrie a monitoringu s fotopascami.Obr. 1. Proporcia alel v rôznych triedach alelickejfrekvencie rysov na Slovensku na základe 20mikrosatelitov (n=31, period 1).Fig.1. Proportion of alleles in the different allelefrequency classes for lynx in Slovakia based on 20microsatellites (n=31, period 1).________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 74

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________Assessing genetic health of lynx in SlovakiaCHRISTINE BREITENMOSER-WÜRSTEN & GABRIELA OBEXER-RUFFKORA, Thunstrasse 31, CH 3074 Muri (Bern), Switzerland; ch.breitenmoser@kora.chPopulation monitoring should include not onlyperiodical assessment of numbers, abundance anddistribution, but also of health and genetic status.Monitoring these two parameters was thereforealso included in the project Living with CarpathianSpirits.The lynx population in Slovakia was the sourcefor re-introduction projects in Central and WesternEurope in the 1970s and 1980s. Today several ofthese populations need a genetic remedy asinbreeding has become a serious problem. Ideallythis remedy would happen with lynx from theCarpathian Mts. as they are considered to be adistinct conservation unit. However it is importantto understand the current status before anyfurther animals can be removed.Here we present the results of genetic analysesof 11 samples collected during the project period2013–2014 (period 2) and compare them to 31samples from 1999–2001 (period 1). Our questionswere: 1) How is the genetic variability nowcompared to 12–14 years ago? 2) Does thepopulation show any signs of a bottleneck in thepast? 3) Do we see signs of genetic drift in thecurrent samples that could be caused byfragmentation?Besides answering these questions, the twosets of samples set a baseline for future geneticmonitoring in Slovakia.MethodsIn the frame of a project on lynx genetics calledPopulation and conservation genetics of two reintroducedlynx (Lynx lynx) populations inSwitzerland – a molecular evaluation 30 years aftertranslocation, a panel of 20 microsatellites wasdeveloped to measure genetic variability andpopulation structure across the whole of Europe.We have analysed samples from 8 autochthonousand 5 re-introduced populations to assess theimpact of the artificially created bottlenecks in there-introduced populations (Breitenmoser-Würsten& Obexer-Ruff 2003). The establishedmicrosatellite panel allowed us to run samplescollected during the project Living with CarpathianSpirits with relatively little effort and to comparethem to a set of samples collected 12 years earlier.Extraction: We used the Roche Diagnostics® HighPure PCR Template Preparation Kit for extraction.PCR amplification was performed in a PE 9600thermocycler following the protocol of Menotti-Raymond & O'Brien (1995). The amplifiedfragments were detected using capillary ABIPrism® 3700 Genetic Analyzer. Allele calling wasperformed with GeneMapper 4.0 software(Applied Biosystems, Life Technologies, Carlsbad,California, USA).Statistics: We used the programme GENTIX (Belkhiret al. 1996) to analyse genetic variability(heterozygosity and number of alleles per locus) aswell as differentiation (Fst) between the two timeperiods. We used SPAGeDi (Hardy & Vekemans2002) for the relatedness within the populationusing the r coefficient of Wang (2002). To checkwhether the population shows signs of a formerbottleneck we applied BOTTLENECK (Piry et al.1999), implementing Luikart & Cornuet (1998).Results and discussionGenetic variability: Heterozygosity was similar forboth time periods (0.63 ± 0.11 and 0.61 ± 0.16), thenumber of alleles/locus was higher for period 1________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 75

4. Posudzovanie zdravotného stavu a genetika / Health screening and genetics________________________________________________________________________________________(4.6) than for period 2 (3.7). This is due to thesignificantly smaller sample size in period 2.Differentiation: There was no significant geneticdifferentiation between the two periods. The Fstvalue was -0.00339 (95% CI -0.01497 – 0.01134).Values below 0.05 are considered to be a verysmall differentiation.Bottleneck: In the time sample of period 1 there areno signs of a significant bottleneck in the past(P=0.512, Wilcoxon Test, Heterozygosity excess,under S.M.M. model). The distribution of the allelefrequencies is L-shaped as expected in a largepopulation (Fig. 1). In a population that has beenthrough a bottleneck and experienced significantgenetic drift, the proportion of rare alleles (≤ 0.10)is diminished and the proportion in the middleclasses increased. The L-shape then disappears.The sample size for period 2 does not yet allowsuch an analysis.Relatedness: Relatedness among the genotypedanimals in the two sample periods did not differ (-0.07 vs -0.04; t-Test, P=0.360). Values around 0 areunrelated animals. The mean values suggestedpopulations without significant inbreeding.Conclusions and recommendationsThe sample size of the second period is not yetbig enough to say anything in regard tofragmentation and substructure within the currentlynx population in Slovakia compared to the firstsampling period. All possible comparisons show nodifference between the two periods. Werecommend increasing sampling effort in the nextfew years to collate at least 30 samples for thesecond period and then redo the comparisons.For future genetic monitoring in Slovakia, whichcould detect possible inbreeding (depression), werecommend the following considerations:• Collect samples systematically from allmortalities, including information on necropsy.Identify a host organisation for samplecollection.• Samples should ideally be temporally andspatially spread, otherwise there is a risk ofanalysing families rather than a representativepopulation. These samples can best becollected from mortalities as they happeneverywhere and over long time periods.• Use a marker panel that allows at leastresolving paternity to be able to detect relatedanimals. Ideally it would be enough forpedigree reconstruction. A pedigree providescomplementary data on individual inbreeding.This is especially important if samples arecollected during a research project withtelemetry where genetic material can becollected during captures. However pedigree(re)construction is often only possible incombination with other methods (cameratrapping, telemetry). The combination ofdifferent datasets should be assured.• Genomic scale is needed to test association toparticular loci, so the marker panel should bedistributed over as many chromosomes aspossible and not linked.• In addition to the genetic samples also collectmorphological and demographic parameters,as many of these traits may reveal a change ininbreeding levels:- Reproduction: litter size, cub survivalrate, reproductive interval, age of sexualmaturity, semen quality, individualreproductive success;- Survival (in different age classes),longevity;- Health: body condition, parasite load,infectious and non-infectious disease,congenital disease, malformations;- Data on mortality causes;- Methods for these additional data:camera traps (systematic for capturerecaptureand opportunistic data), snowtracking, visual observations, telemetry.A combination of telemetry and cameratrapping gives optimal results.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 76

________________________________________________________________________________________5Osveta a zvýšenie povedomiaEducation & awareness raising________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 77

5. Osveta a zvýšenie povedomia / Education and awareness raising________________________________________________________________________________________Odhalenie málo známej šelmy:doplnenie poznatkov o rysovi ostrovidovi na SlovenskuSVETLANA BEŤKOVÁ & ROBIN RIGGSlovak Wildlife Society, P.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádok, SR; betkova@slovakwildlife.orgRys ostrovid (Lynx lynx) je relatívne neznámy druh(Bath et al. 2008). Prieskum verejnej mienky v r.2003–2004 zistil, že verejnosť na Slovensku bolaslabo informovaná o veľkých šelmách, avšakvyjadrila veľký záujem o túto problematiku(Wechselberger et al. 2005). S cieľom rozšíriťpoznatky o rysovi sme v rámci projektu Spolužities karpatskými prízrakmi v rokoch 2013 až 2015realizovali edukačný program.Medzi hlavnými témami sme sa sústredili nabiológiu a ekológiu rysa a iných mačkovitýchšeliem, stav populácie rysa na Slovensku a jehoúlohu pre reintrodukciu, metódy monitoringu.Materiály a aktivity boli prispôsobené podľacieľových skupín: žiaci, študenti a pedagógovia MŠ,ZŠ, SŠ, VŠ, návštevníci ZOO a múzeí, širšia verejnosťako aj odborníci.Propagačné a edukačné materiályDidaktická brožúra Po stopách rysa ostrovidabola pripravená a vytlačená v počte 1 500 ks(Beťková & Rigg 2014). Táto bola distribuovanáspolu s plagátmi informujúcimi o projekte do škôl,knižníc a múzeí. Pripravené boli aj ďalšiepropagačné a edukačné materiály a pomôcky doterénu – pravítko so stopami zvierat, praktickápríručka stôp a pobytových znakov (Rigg & Beťková2015), pečiatky so stopami zvierat pre výuku,magnetky a odznaky s motívom rysa. Preúčastníkov a dobrovoľníkov projektu boli vytlačenétričká s motívom rysa, finálna brožúra a CD-ROM ovýsledkoch projektu s príspevkami zo záverečnejkonferencie (dvojjazyčne: AJ, SJ).Informačné panelyRealizovaných bolo 6 ks informačných panelov,z toho 3 ks umiestnené v areáli ZOO Bojnice (výbehs rysmi) a 3 ks v NP Veľká Fatra (Gaderská dolina;Obr. 1). Obsahujú informácie o projekte, metodikea predbežných výsledkoch aj z histórie, týkajúce saodchytu rysov na Slovensku a ich vypustenia doŠvajčiarska a niekoľkých ďalších štátov. Využili smepodklady od švajčiarskej partnerskej organizácieKORA aj od Štefana Zatrocha, trapera rysova Ludvika Kunca, ktorý niekoľko rokov pracovals rysmi zo Slovenska v ZOO Ostrava pri ichreintroduckii (Kunc 2010, Zatroch 2014).Putovná výstavaVytlačených bolo 10 ks náučných rolovateľnýchpanelov. Tieto boli ponúknuté ako putovná výstavaRys ostrovid a jeho príbuzní na zapožičanie preškoly a iné vzdelávacie inštitúcie (Obr. 2). Od 9.1.do 30.1.2015 bola inštalovaná v Múzeujaskyniarstva a prírody v Liptovskom Mikuláši (Obr.3). V rámci výstavy bola usporiadaná vernisážs prezentáciou o projekte, následne pokračovalaedukačná časť pre triedu žiakov s prednáškoua aktivitami podľa didaktickej brožúry Po stopáchrysa ostrovida (Obr. 4). Dňa 31.1.2015 mohlo 125hostí vidieť výstavu na plese organizovanomOkresnou organizáciou Slovenského poľovníckehozväzu spolu s Obvodnou poľovníckou komorou vLiptovskom Mikuláši. Počas týždňa 3.2.–7.2.2015bola výstava umiestnená v Turčianskej knižniciv Martine. Východoslovenské múzeum v Košiciachju vystavuje od 19.2. do 30.4.2015 i s prednáškoupre verejnosť Rys ostrovid – tiger našich hôr.Prezentovali sme výstavu a popritom viedlináučno-vzdelávacie aktivity dohromady pre viacako 800 žiakov na základných a stredných školáchv Liptovskom Hrádku, Liptovskom Mikuláši,Martine a Mlynkach. Akcie boli uverejnené nastránkach všetkých škôl ako aj správa________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 78

5. Osveta a zvýšenie povedomia / Education and awareness raising________________________________________________________________________________________s fotografiami na našej projektovej stránke. Okremtoho bola výstava súčasťou aj dole popísanýchvzdelávacích aktivít.Edukačné aktivityOrganizovali sme 20 rôznych vzdelávacíchpodujatí pre spolu 12 500 účastníkov. Naviacv januári a februári 2014, 2015 boloorganizovaných 8 školení pre dobrovoľníkova študentov zo Slovenska aj zahraničia, v rámciktorých im boli poskytnuté informácie o projekte apraktické ukážky metodiky monitoringu v teréne.Pripravili sme v spolupráci so Zoo Bojnice akciuVíkend so šelmami (Obr. 5). V dňoch 2.8. a 3.8.2014niekoľkí pracovníci zamestnaní v projektea edukačná pracovníčka Zoo prezentovali aktivitypre deti a mládež: kvíz, súťaže, maľovanie stôp,poznávanie mačkovitých šeliem podľa jednotlivýchznakov, ako aj fakty a zaujímavosti zo života rysa naSlovensku aj vo svete. Taktiež bola prenávštevníkov Zoo prezentovaná výstava a topriamo v areáli pri týchto mačkovitých šelmách.Možnosť vidieť výstavu malo v sobotu a nedeľuvyše 8 500 návštevníkov.Ďalším podujatím, kde sme pripravilivzdelávacie aktivity a prezentovali výstavu, bol DeňSv. Huberta v spolupráci so skanzenom v Pribyline.Počas dňa 14.9.2014 sa akcie zúčastnilo 862 ľudí,vrátane poľovníkov, lesníkov aj detí.Na nádvorí a v areáli Múzea Spiša dňa 30.9.2014sme sa zúčastnili akcie pre mládež pod názvom Nocvýskumníka, kde sme predstavili metodikuvýskumu rysa ostrovida pomocou fotopascí. Žiaci simohli vyskúšať poznávanie rôznych druhov zvieratpodľa ukážok srsti pod mikroskopom, ako aj ichurčovanie na základe špecifickej kresby na srsti.Spolu sa akcie zúčastnilo 410 žiakov spolus pedagógmi z okolitých škôl.V rámci projektu sme poskytli možnosť preškoly zorganizovať náučnú exkurziu. Exkurzie domonitorovanej oblasti NP Veľká Fatra sa dňa18.6.2014 zúčastnilo 20 žiakov 4. ročníka ZŠ Hradnáv Liptovskom Hrádku (Obr. 6). Pod odbornýmvedením realizátorov projektu sa oboznámilis biotopom, faunou a flórou Blatnickej doliny a tiežs cieľom a výsledkami projektu Karpatské prízraky.Webová stránkaInformovali sme verejnosť o projekte, históriia ekológii karpatského rysa aj prostredníctvomwebovej stránky (www.karpatskeprizraky.sk).Aktualizovali sa niektoré časti dodaním správo projektových aktivitách, zaujímavostí odterénnych pracovníkov, najnovších fotozáznamova výsledkoch monitoringu.Dodatočne sa riešila aj interaktívna časť pre detia mládež. Užívatelia majú možnosť zahrať saedukačnú hru online, dopĺňajú kvíz, skladajúpuzzle, hádajú zvieratká podľa detailu, učia sarozoznávať stopy a znaky prítomnosti zvierat.V tejto časti sú zahrnuté aj iné druhy veľkýchmačkovitých šeliem zo sveta, aby sme informovalio situácii iných aj kriticky ohrozených druhoch. Nakonci hry si môžu hráči vytlačiť certifikát so svojímmenom a počtom bodov.Na projektovej stránke bola tiež vyhlásenávýtvarná súťaž pre školy s názvom Prízraky našichhôr, do ktorej sa zapojili a priamo cez webovústránku vkladali svoje práce okrem Slovenskasusedné krajiny Ukrajina a Čechy. Spolu bolo dosúťaže zaslaných viac ako 150 prác detí vo veku 5–15 rokov. Vybrané práce boli vystavené podnázvom Divoké a slobodné v priestoroch Domukultúry v Liptovskom Hrádku (1.6.–31.7.2014), kdena otvorení privítal hostí Spolok trubačov zoStrednej lesníckej školy a následne v ZOO Bojnice(2.8.–31.8.2014).ZáverProstredníctvom vzdelávacieho programu smepritiahli pozornosť širokej verejnosti naproblematiku rysa ostrovida a jeho význam ahistóriu na Slovensku a v Európe. Účastníci sadozvedeli o úlohe šeliem v ekosystéme, reálnostiohrození veľkých mačiek vo svete ako aj potrebáchpre ich ochranu. Žiaci a pedagógovia získalididaktický materiál, ktorý bude môcť byť dlhodobovyužívaný v učebnom procese ako ajvoľnočasových aktivitách. Odborná verejnostizískala vedomosti a skúsenosti potrebnými navykonávanie systematického monitoringu v teréneaj laboratóriu.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 79

5. Osveta a zvýšenie povedomia / Education and awareness raising________________________________________________________________________________________Obr. 1. Informačný panel v Gaderskej doline, NPVeľká Fatra.Fig. 1. Information panel in Veľká Fatra NP.Obr. 2. Putovná výstava o rysovi a jeho príbuzní.Fig. 2. Mobile exhibition about the lynx and itsrelatives.Obr. 3. SMOPAJ, Liptovský Mikuláš.Fig. 3. Slovak Museum of Nature Protection andSpeleology in Liptovský Mikuláš.Obr. 4. Aktivity podľa didaktickej brožúry Postopách rysa ostrovida.Fig. 4. Activities from the teachers’ manual.Obr. 5. Akcia Víkend so šelmami v ZOO Bojnice,2.–3. augusta 2014.Fig. 5. Weekend with predators event at BojniceZoo, 2–3 August 2014.Obr. 6. Náučná exkurzia pre žiakov ZŠ v NP VeľkáFatra, dňa 18. júna 2014.Fig. 6. Educational excursion for primary schoolpupils in Veľká Fatra NP, 18 June 2014.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 80

5. Osveta a zvýšenie povedomia / Education and awareness raising________________________________________________________________________________________Unveiling the unknown carnivore:improving knowledge of Eurasian lynx in SlovakiaSVETLANA BEŤKOVÁ & ROBIN RIGGSlovak Wildlife Society, P.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádok, Slovakia; betkova@slovakwildlife.orgThe lynx (Lynx lynx) is a relatively unfamiliar species(Bath et al. 2008). A survey of knowledge andopinions in 2003–2004 found that the generalpublic in Slovakia was poorly informed about largecarnivores but expressed interest in the issue(Wechselberger et al. 2005). With the aim of raisingawareness of lynx, we implemented an educationprogramme in 2013–2015 within the project Livingwith Carpathian Spirits.Among the main themes we focussed on thebiology and ecology of lynx and other felids, thestatus of the lynx population in Slovakia and its rolein reintroductions as well as monitoring methods.Materials and activities were adapted to the targetgroups: school pupils and university students, zooand museum visitors and the general public as wellas wildlife professionals.Publicity and education materialsA teaching manual In the Tracks of Lynx wasprepared and 1 500 copies printed (Beťková & Rigg2014). These were distributed along with posterswith information about the project to schools,libraries and museums. Other publicity andeducation materials and fieldwork aids were alsoprepared: a ruler with illustrations of animal tracks,a practical guide to animal tracks and signs (Rigg &Beťková 2015), ink stamps of tracks for teaching,magnets and badges with lynx motifs. T-shirts witha lynx motif were printed for project participantsand volunteers and a final brochure and CD-ROMwas compiled with results and contributions fromthe final seminar (bilingual English and Slovak).Information panelsSix information panels were completed, ofwhich three were located in Bojnice Zoo (lynxenclosure) and three in Veľká Fatra NP (GaderskáValley; Fig. 1). They include information on theproject, methods and results as well as excerptsfrom the history of live-capturing lynx in Slovakiafor release in Switzerland and other countries. Weused materials from Swiss partner organizationKORA as well as from lynx trapper Štefan Zatrochand Ludvik Kunc, who worked with lynx fromSlovakia for several years at Ostrava Zoo duringtheir reintroduction (Kunc 2010, Zatroch 2014).Mobile exhibitionTen educational rollup banners were printed.These were offered on loan to schools and othereducational institutions as a mobile exhibition TheEurasian lynx and its relatives (Fig. 2). On 1–30.1.2015 it was installed in the Slovak Museum ofNature Protection and Speleology, in LiptovskýMikuláš (Fig. 3). An opening was arranged witha presentation about the project followed by aneducational session for a class of school childrenwith a presentation and activities from theteaching manual In the Tracks of Lynx (Fig. 4). On31.1.2015, 125 guests could see the exhibition at aball organized by the district organization of theSlovak Hunting Union in cooperation with theDistrict Hunting Chamber in Liptovský Mikuláš.During the week of 3.2.–7.2.2015 the exhibitionwas placed in the regional library in Martin. TheEast Slovak Museum in Košice exhibited it from19.2. to 30.4.2015, with a public lecture titled TheEurasian lynx: a tiger of our mountains.We presented the exhibition together witheducational activities for a total of more than 800pupils of primary and secondary schools inLiptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš, Martin andMlynky. These events were publicised on all the________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 81

5. Osveta a zvýšenie povedomia / Education and awareness raising________________________________________________________________________________________schools’ websites as well as our project website.The exhibition also formed part of the educationalactivities described below.Educational activitiesWe organized 20 different events with a total of12 500 participants. In addition, in January–February 2014 and 2015 we organized 8 trainingevents for volunteers and students from Slovakiaand abroad, within which information about theproject and practical demonstrations of monitoringmethods were provided.In cooperation with Bojnice Zoo we preparedthe event A Weekend with Predators (Fig. 5). On 2and 3 August 2014 several project staff and a zooeducator presented activities for children andyoung people: a quiz, competitions, paintingtracks, recognising felids by their coat patterns aswell as facts and points of interest from the lives oflynx in Slovakia and elsewhere. Our mobileexhibition was displayed next to the felidenclosures. More than 8,500 visitors had thechance to see the exhibition during the weekend.Another event where we prepared educationalactivities was St. Hubert’s Day in cooperation withthe outdoor museum in Pribylina. The event, on14.9.2014, was attended by 862 people includinghunters, foresters and children.We took part in the Night of the Researcherevent for youth on 30.9.2014 in the grounds of theMuseum of Spiš in Spišská Nová Ves, where wepresented lynx research methods using cameratraps. Pupils tried to identify animal species byexamination of fur under a microscope. A total of410 pupils and teachers from surrounding schoolstook part in the event.Within the project we offered schools thechance to organize an educational excursion.Twenty 4 th year pupils of Hradná Primary School inLiptovský Hrádok joined an excursion to the areamonitored in Veľká Fatra NP on 18.6.2014 (Fig. 6).Under the expert guidance of project staff they gotto know the habitats, fauna and flora of BlatnickáValley as well as the aims and results of theCarpathian Spirits project.WebsiteWe informed the public about the project, thehistory and ecology of Carpathian lynx by means ofthe project website (www.karpatskeprizraky.sk).Some sections were updated with news aboutproject activities, points of interest fromfieldworkers’ diaries and the latest photographsand results of monitoring.An interactive section for children and youngpeople was also added. Users can play onlineeducational games, complete a quiz and puzzle,guess the identity of animals from their details andlearn to identify tracks and signs of animalpresence. Other felids from around the world arealso included in this section, in order to raiseawareness of the situation of other criticallyendangered species. After completing the gameplayers can print a certificate with their name andthe number of points they achieved.An art competition for schools was held via theproject website with the title Spirits of Our Forests,which was entered by schools not only fromSlovakia but also from neighbouring Ukraine andCzech Republic, who posted their entries online.Altogether more than 150 pieces of work were sentin to the competition from children aged 5–15years. Selected works were exhibited under thetitle Wild and Free in the Culture House in LiptovskýHrádok (1.6.–31.7.2014), where horn players fromthe Secondary Forestry School welcomed guests tothe opening, followed by Bojnice Zoo (2.8.–31.8.2014).ConclusionBy means of a targeted education programmewe drew the public’s attention to Eurasian lynx, itssignificance and history in Slovakia and in Europe.Participants were informed about the role ofpredators in ecosystems, threats facing wild felidsglobally and needs for their protection. Studentsand pedagogues received teaching materials whichcan be used long-term in the education process aswell as free-time activities. Professionals obtainedknowledge and experience needed for conductingsystematic monitoring in the field and laboratory.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 82

________________________________________________________________________________________Poďakovanie / AcknowledgementsRozsiahly projekt ako Spolužitie s karpatskými prízrakmi vyžaduje spoluprácu mnohých osôb a inštitúcií.V prvom rade by sme chceli poďakovať celému tímu za svoje úsilie a entuziazmus pri príprave aj realizácii.We express our thanks to the sponsors, without whom the Living with Carpathian Spirits project could nothave taken place: the Swiss-Slovak Cooperation Programme, Die Karl Mayer Stiftung and the Wolves andHumans Foundation, as well as to the Ekopolis Foundation, with particular thanks to Lívia Haringová, ŠtefanJančo and Peter Medveď.For their partnership and assistance we are sincerely grateful to our colleagues at KORA, especially UrsBreitenmoser, Christine Breitenmoser-Würsten, Danilo Foresti, Andreas Ryser and Fridolin Zimmermann. Wealso wish to acknowledge the major contribution of Marie-Pierre Ryser-Degiorgis and Mirjam Pewsner of theCentre for Fish and Wildlife Medicine, Vetsuisse Faculty, University of Bern. Za spoluprácu ďakujeme aj ZOOBojnice v zastúpení Branislava Táma a Viery Madajovej.Za pomoc pri realizácii projektových aktivít ďakujeme Správe NP Veľká Fatra a Správe CHKO Štiavnickévrchy, Lesom SR najmä OZ Žarnovica, LS Žarnovica, LS Žiar, LS Šašov, OZ Levice, LS Antol, LS Pukanec,LS OZ Liptovský Hrádok, LS Ľubochňa, OZ Žilina, LS Staré Hory, Mestským lesom Banská Štiavnica,Mestským lesom Krupina, Mestským lesom Banská Bystrica, Mestským lesom Ružomberok, ďalej Slovenskejpoľovníckej komore, OPK Žiar nad Hronom a poľovným združeniam v PR Banky, PR Banská Štiavnica, PRBenedikt, PR Bohunice, PR Brehy, PR Čierny Kameň, PR Drastvica, PR Jalná, PR Kozelník, PR Krížna,Kukučka Krupina, PR Kysihýbel, PR Polianka, PR Rázdel, PR Rakytov, PR Repište, PR Sitno, PR SklenéTeplice, PR Šášovské Podhradie, PR Višničky, PR Vyhne a mnohým iným, Obciam Repište a Hodruša-Hámre,Katedre ochrany lesa a poľovníctva, Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene, Strednej odbornejškole lesníckej v Banskej Štiavnici, SOŠ lesníckej J.D. Matejovie v Liptovskom Hrádku.Za pomoc a poskytnuté podklady pri tvorbe didaktických materiálov ďakujeme Ludvikovi Kuncovi, zavýtvarné príspevky žiakom ZUŠ Liptovský Hrádok, SVČ Bájo Česká Skalice a Lýceum umenia CharkovUkrajina, za spoluprácu a grafiku Lukášovi Gejdošovi a firme Creative Solution v zastúpení Ľuba Vrbičana, zapodporu pri vzdelávacích aktivitách Slovenskému múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v LiptovskomMikuláši, skanzenu v Pribyline, múzeu Spiša a Východoslovenskému múzeu v Košiciach.Za pomoc pri rôznych aspektoch projektu tiež vďačíme týmto osobám: Edo Apfel s rodinou, Edo Bačas rodinou, Vladimír Balaška, Pavol Bartko s rodinou, Michal Belák, Zuzana Bošková s rodinou, MarekBudinský, Ľubomír Bútora, Rastislav Čech s rodinou, Štefan Čenger, Rok Černe, Marián Číž, Peter Chytil, IhorDykyy, Aurora Fire De La Paz Grygera, Juraj Dubina, Jaroslav Dudík, Katarína Glavová, Dušan Golab, EvaGregorová, Peter Gregor, Michal Haring, Edmund Hatiar, Elizabeth Hofer, Ján Hoľma, František Homola,Giorge Ivanov, Radovan Kamody, Richard Kaňa, Oliver Kanas, Ján Kicko, Slavomír Kicko, Vlasta Körnerová,Anton Kubala s rodinou, Mirek Kutal, Beňadik Machciník, Patrik Marton, Juraj Mikuš, Katarína Mikušková,Peter Mitter, Jaroslav Mojžiš, Jozef Mráz, Ján Parobok, Tibor Pataky, Erik Petrikovič, Ivan Podhorec, SoňaPorubänová, Ján Pročka, Richard Remeník s rodinou, Lenka Šarinová s rodinou, Martin Šepeľa, Pavol Šipoš,Maryna Shkvyria, Tomaž Skrbinšek, Benjamín Slašťan, Ján Štefanka, Aleksander Stojanov, Vladimír Štrba,Miroslav Švábik, Marián Tichavský, Ivan Trnka s rodinou, Roman Trojčák, Peter Vantara, Kristina Vogt,Vojtech Zacharovský s rodinou, Štefan Zatroch s rodinou, Peter Zigmund, ako aj mnohým ďalším.For their enthusiasm and capable assistance in the field we thank Péter Bedő, Nuno Guimaraes, Sam Pulsand the White Wilderness volunteer crews of 2014 and 2015 as well as Lynn Besenyei, Andrew Black, ChrisYoung and students of Wolverhampton University. For kind permission to use their photographs in educationmaterials we thank Miha Krofel, Gregg Losinski (Idaho Fish & Game), Paul Meier, Hardy Pleske and A. Sliwa.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 83

________________________________________________________________________________________Literatúra / LiteratureAVGAN B., ZIMMERMANN F., GÜNTERT M., ARIKAN F. &BREITENMOSER U. (2014). The first estimation of anisolated Eurasian lynx population in southwest Asia.Wildlife Biology 20: 217–221.BATH A., OLSZANSKA A. & OKARMA H. (2008). From ahuman dimensions perspective, the unknown largecarnivore: public attitudes toward Eurasian lynx inPoland. Human Dimensions of Wildlife 13(1): 31–46.BELKHIR K., BORSA P., CHIKHI L., RAUFASTE N. & BONHOMME F.(1996–2004). GENETIX, logiciel sous Windows TMpour la génétique des populations. LaboratoireGénome et Populations. Online: http://kimura.univmontp2.fr/genetix/BEŤKOVÁ S. & RIGG R. (2014). Po stopách rysa ostrovida.Slovak Wildlife Society, Liptovský Hrádok.BISCHOF R., BRØSETH H. & GIMENEZ O. (2015). Wildlife in apolitically divided world: insularism inflatesestimates of brown bear abundance. ConservationLetters DOI: 10.1111/conl.12183BREITENMOSER-WÜRSTEN C. & OBEXER-RUFF G. (2003).Population and conservation genetics of two reintroducedlynx (Lynx lynx) populations inSwitzerland: a molecular evaluation 25 years aftertranslocation. Progress report, KORA Bericht, Bern.BREITENMOSER U. & BREITENMOSER-WÜRSTEN C. (2008). DerLuchs – ein Grossraubtier in der Kulturlandschaft.Salm Verlag, Bern, Switzerland. 537 pp.BREITENMOSER U., BREITENMOSER-WÜRSTEN C., VON ARX M.,ZIMMERMANN F., RYSER A., ANGST A., MOLINARI-JOBIN A.,MOLINARI P., LINNELL J., SIEGENTHALER A. & WEBER J.M.(2006). Guidelines for the monitoring of lynx. KORA-Bericht, 33e. 31 pp.CAPT S., BREITENMOSER U. & BREITENMOSER-WÜRSTEN C.(1998). Monitoring the lynx population inSwitzerland. In: Breitenmoser-Würsten C., RohnerC. & Breitenmoser U. (eds.), The re-introduction ofthe lynx into the Alps, Council of Europe Publishing,Strasbourg: 105–108.EFFORD M. (2004). Density estimation in live-trappingstudies. Oikos 10: 598–610.ESRI (2013). ArcGIS Desktop 10.2 Redlands, CA:Environmental Systems Research Institute.GELMAN A., CARLIN J.B., STERN H.S. & RUBIN D.B. (2004).Bayesian data analysis. 2nd edn., Chapman &Hall/CRC. London.HARDY O.J. & VEKEMANS X. (2002). SPAGeDi: a versatilecomputer program to analyse spatial geneticstructure at the individual or population levels.Molecular Ecology Notes 2: 618–620.KACZENSKY P., CHAPRON G., VON ARX M., HUBER D., ANDRÉNH. & LINNELL J. eds. (2013a). Status, managementand distribution of large carnivores – bear, lynx,wolf and wolverine – in Europe. Part 1, summaryreports. LCIE Report. 72 pp.KACZENSKY P., CHAPRON G., VON ARX M., HUBER D., ANDRÉNH., LINNELL J. eds. (2013b). Status, management anddistribution of large carnivores – bear, lynx, wolfand wolverine – in Europe. Part 2, country reports.LCIE Report. 200 pp.KARANTH K.U. (1995). Estimating tiger Panthera tigrispopulations from camera-trap data using capturerecapturemodels. Biological Conservation 71: 333–338.KARANTH K.U. & NICHOLS J.D. (2002). Monitoring tigersand their prey: A manual for researchers, managersand conservationists in tropical Asia. Centre forWildlife Studies. 139–152.KOVAŘÍK P., KUTAL M. & MACHAR I. (2014). Sheep andwolves: Is the occurrence of large predators alimiting factor for sheep grazing in the CzechCarpathians? Journal for Nature Conservation 22:479–486.KROPIL R. (2005). Definovanie priaznivého stavuživočíšnych druhov. Názov druhu: rys ostrovid (Lynxlynx). In: Polák P. & Saxa A. (eds.), Priaznivý stavbiotopov a druhov európskeho významu. Manuálk programom starostlivosti o územia NATURA 2000.Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,Banská Bystrica, 509–510.KUBALA J. (2014). Ekológia rysa ostrovida (Lynx lynx) vCHKO Štiavnické vrchy a NP Veľká Fatra. PhD Thesis,Technická univerzita vo Zvolene. 94 pp.KUNC L. (2010). Můj přítel rys. Z medvědích a vlčíchbrlohů. Vojtěch Smídek-Élysion, České Budejovice.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 84

Literatúra / Literature________________________________________________________________________________________KUTAL M. (2014). Ekologie rysa ostrovida (Lynx lynx) avlka obecného (Canis lupus) v oblasti ZápadníchKarpat a jejich význam v lesním ekosystému. PhDThesis, Mendelova univerzita, Brno.KUTAL M. & BLÁHA J. (2008). A public awarenesscampaign as part of a management plan for largecarnivores in the Czech Republic, currentconservation activities and problems. In: Kutal M. &Rigg R. (eds.), Perspectives of wolves in CentralEurope, Hnutí DUHA, Olomouc: 10–14.KUTAL M. & SUCHOMEL J. eds. (2014). Velké šelmy naMoravě a ve Slezsku. Univerzita Palackého,Olomouc. 189 pp.KUTAL M., VÁŇA M., BOJDA M. & MACHALOVÁ L. (2013).Výskyt rysa ostrovida (Lynx lynx) v širší oblasti CHKOBeskydy v letech 2003–2012. Acta MuseiBeskidensis 5: 121–136.KUTAL M., BOJDA M. & SUCHOMEL J. (2014). Využitífotopastí pro sledování populace rysa ostrovidav Moravskoslezských Beskydech a Javorníkách. In:Kutal M. & Suchomel J. (eds.), Velké šelmy naMoravě a ve Slezsku, Univerzita Palackého,Olomouc: 113–119.LAASS J. (1999). Evaluation von Photofallen für einquantitatives Monitoring einer Luchspopulation inden Alpen. Diplomarbeit an der Universität Wien.75 pp.LINNELL J.D.C. & OKARMA H. (2003). Conclusions of theworkshop “Monitoring of large carnivores in theCarpathians: resources available and required”.Meeting report of the Carpathian Workshop onLarge Carnivore Conservation, Brasov (Romania),12–14 June 2003.LINNELL J., SALVATORI V. & BOITANI L. (2008). Guidelines forpopulation level management plans for largecarnivores in Europe. A Large Carnivore Initiative forEurope report prepared for the EuropeanCommission (contract070501/2005/424162/MAR/B2). 85 pp.LUIKART G. & CORNUET J.-M. (1998). Empirical evaluationof a test for identifying recently bottleneckedpopulations from allele frequency data.Conservation Biology 12: 228–237.MENOTTI-RAYMOND M. & O'BRIEN S.J. (1995). Evolutionaryconservation of ten microsatellite loci in fourspecies of Felidae. Journal of Heredity 86: 319–322.MOLINARI-JOBIN A., MOLINARI P., BREITENMOSER-WÜRSTEN C.,WOELFL M., STANIŠA C., FASEL M., STAHL P., VANDEL J.M.,ROTELLI L., KACZENSKY P., HUBERT T., ADAMIC M., KOREN I.& BREITENMOSER U. (2003). Pan-Alpine conservationstrategy for the lynx. Nature and Environment 130.Council of Europe. 25 pp.MOLINARI-JOBIN A., KÉRY M., MARBOUTIN E., MOLINARI P.,KOREN I., FUXJÄGER C., BREITENMOSER-WÜRSTEN C.,WÖLFL S., FASEL M., KOS I., WÖLFL M. & BREITENMOSERU. (2012). Monitoring in the presence of speciesmisidentification: the case of the Eurasian lynx inthe Alps. Animal Conservation 15: 266–273.MUNSON L., TERIO K., RYSER-DEGIORGIS M.-P., LANE E.,COURCHAMP F. (2010). Wild felid diseases:conservation implications and managementstrategies. In: Macdonald D.W. & Loveridge A.,Biology and conservation of wild felids, OxfordUniversity Press, UK: 237–259.OKARMA H., DOVHANYCH Y., FINDO S., IONESCU O., KOUBEK P.& SZEMETHY L. (2000). Status of carnivores in theCarpathian ecoregion. Report of the CarpathianEcoregion Initiative. 37 pp.PESENTI E. & ZIMMERMANN F. (2013). Density estimationsof the Eurasian lynx (Lynx lynx) in the Swiss Alps.Journal of Mammalogy 94(1): 73–81.PIRY S., LUIKART G. & CORNUET J.-M. (1999). BOTTLENECK:A computer program for detecting recentreductions in effective population size from allelefrequency data. Journal of Heredity 90: 502–503.POLÁK P. & SAXA A. (2005). Priaznivý stav biotopova druhov európskeho významu. Manuálk programom starostlivosti o územia NATURA 2000.Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,Banská Bystrica. 734 pp.PRIMACK R.B. (1993). Essentials of conservation biology.Sunderland: Sinauer Associates.R DEVELOPMENT CORE TEAM (2009). R: A language andenvironment for statistical computing. R Foundationfor Statistical Computing, Vienna, Austria. ISBN 3-900051-07-0.RIGG R. & BEŤKOVÁ S. (2015). Stopovanie zveri: praktickápríručka do terénu / Tracking wildlife: a practicalfield guide. Slovak Wildlife Society, LiptovskýHrádok.ROYLE J.A. & YOUNG K.V. (2008). A hierarchical model forspatial capture-recapture data. Ecology 89: 2281–2289.ROYLE J.A., KARANTH K.U., GOPALASWAMY A.M. & KUMARN.S. (2009a). Bayesian inference in camera trapping________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 85

Literatúra / Literature________________________________________________________________________________________studies for a class of spatial capture-recapturemodels. Ecology 90: 3233–3244.ROYLE J.A., NICHOLS J.D., KARANTH K.U. & GOPALASWAMYA.M. (2009b). A hierarchical model for estimatingdensity in camera-trap studies. Journal of AppliedEcology 46: 118–127.RYSER-DEGIORGIS M.-P. (2009a). Planning of veterinarysupervision for translocation programmes of wildfelids. In: Vargas A., Breitenmoser C. &Breitenmoser U. (eds.), Iberian lynx ex-situconservation: an interdisciplinary approach,Fundación Biodiversidad, Madrid, Spain: 488–497.RYSER-DEGIORGIS M.-P. (2009b). Causes of mortality anddiseases of Eurasian lynx (Lynx lynx). In: Vargas A.,Breitenmoser C. & Breitenmoser U. (eds.), Iberianlynx ex-situ conservation: an interdisciplinaryapproach. Fundación Biodiversidad, Madrid, Spain:274–289.RYSER-DEGIORGIS M.-P. (2013). Wildlife healthinvestigations: needs, challenges andrecommendations. BMC Veterinary Research 9:223. Online: http://www.biomedcentral.com/1746-6148/9/223SALVATORE V., OKARMA H., IONESCU O., DOVHANYCH Y., FINDOS., BREITENMOSER-WÜRSTEN C. & BREITENMOSER U.(2002). Hunting legislation in the CarpathianMountains: implications for the conservation andmanagement of large carnivores. Wildlife Biology8(1): 3–10.SINDIČIĆ M., POLANC P., GOMERČIĆ T., JELENČIČ M., HUBER Đ.,TRONTELJ P. & SKRBINŠEK T. (2013). Genetic dataconfirm critical status of the reintroduced Dinaricpopulation of Eurasian lynx. Conservation Genetics14(5): 1009-1018.STANLEY T.R. & BURNHAM K.P. (1998). Information –theoretic model selection and model averaging forclosed-population capture-recapture studies.Biometrical Journal 40: 475–494.STANLEY T.R. & RICHARDS J.D. (2004). CloseTest:A program for testing capture-recapture data forclosure (Software Manual). U.S. Geological Survey,Fort Collins Science Center. 25 pp.STEHLÍK J. (1979). Znovuvysazení rysa ostrovida Lynx lynxL. v některých evropských zemích v letech 1970–1976. Poľovnícky zborník – Folia venatoria 9: 255–265.TURBAKOVÁ, B. (2015). Genetika rysa ostrovida vZápadních Karpatech. Master Thesis, MasarykovaUniverzita, Brno.ULMANOVÁ, K., MACHALOVÁ, L., & KUTAL, M. (2015). Postopách velkých šelem v české krajině. Olomouc:Hnutí DUHA Olomouc.VON ARX M., BREITENMOSER-WÜRSTEN C., ZIMMERMANN F. &BREITENMOSER U. (2004). Status and conservation ofthe Eurasian lynx (Lynx lynx) in Europe in 2001. KoraBericht 19. 330 pp.WANG J. (2002). An estimator for pairwise relatednessusing molecular markers. Genetics 160: 1203–1215.WECHSELBERGER M., RIGG R. & BEŤKOVÁ S. (2005). Aninvestigation of public opinion about the threespecies of large carnivore in Slovakia: brown bear(Ursus arctos), wolf (Canis lupus) and lynx (Lynxlynx). Slovak Wildlife Society, Liptovský Hrádok.Online: http://slovakwildlife.org/sk/publicationsWEINGARTH, K., HEIBL, C., KNAUER, F., ZIMMERMANN, F.,BUFKA, L. & HEURICH, M. (2012). First estimation ofEurasian lynx (Lynx lynx) abundance and densityusing digital cameras and capture – recapturetechniques in a German national park. AnimalBiodiversity and Conservation, 35, 197–207.WOODFORD M.H. (2000). Post-mortem procedures forwildlife veterinarians and field biologists. Online:http://www.oie.int/doc/en_document.php?numrec=872103ZATROCH Š. (2014). 33 rokov po stopách rysa. Roven,Rožňava.ZIMMERMANN F. (2004). Conservation of the Eurasianlynx (Lynx lynx) in a fragmented landscape – habitatmodels, dispersal and potential distribution.Doctoral thesis, University of Lausanne,Switzerland. 193 pp.ZIMMERMANN F., BREITENMOSER-WÜRSTEN C., MOLINARI-JOBIN A. & BREITENMOSER U. (2013). Optimizing thesize of the area surveyed for monitoring a Eurasianlynx (Lynx lynx) population in the Swiss Alps bymeans of photographic capture-recapture.Integrative Zoology 8: 232–243.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 86

________________________________________________________________________________________PrílohyOdporúčané postupy a protokoly veterinárnych úkonov potrebných pre podrobnésledovanie zdravotného stavu a genetiky:• Morfologické dáta rysa• Post-mortem vyšetrenie rysa• Pitva rysa – patologické vyšetrenie• Pitva rysa – zoznam vzoriek________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 87

1/1Morfologické dáta rysaRys ID:Dátum:Dáta zozbieral:Vek rysa: Pohlavie: Váha:1) Telesné miery (cm)Dĺžka telaObvod krkuDĺžka chvostaVýška plecaAnus – genitálny otvorDĺžka zadnej končatiny Ľavé PravéUcho Ľavé PravéUšné štetky Ľavé PravéVzdialenosť očných zubov Horná čeľusť Spodná čeľusťSemenníky Výška Šírka Hĺbka2) Váha orgánov (g)OmentumSrdcePečeňSlezinaObličky s puzdrom Ľavá PravéObličky bez puzdra Ľavá PravéNadoblička Ľavá PravéObsah žalúdkaObsah čriev 11Vrátane vzoriek na parazitológiu kortizol, atd.3) Miery orgánov (mm)Hrúbka steny srdca Ľavá Septum PraváDĺžka Hiatus oesophagicusPoznámky:________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 88

1/3Post-mortem vyšetrenie rysaPost-mortem vyšetrenie rysaInformácie o zvierati- Kontaktné údaje na osobu, ktorá zviera našla- Miesto nájdenia (zemepisné súradnice)- Dátum nájdenia (deň/mesiac/rok) alebo dátum smrti, ak je známy- Stav: nájdené živé a odstrelené/usmrtené vs. nájdené mŕtve- Okolnosti prípadu- Váha- Pohlavie- Odhadovaný vek (veľkosť tela, dĺžka tela, stav zubov)- Kondícia tela- Stav kadávera: čerstvý vs. mierne-pokročilo v rozklade, zmrazenýVyhnite sa zmrazeniu kadávera predtým ako budete vykonávať pitvu. Zmrazenie spôsobuje poškodenie tkaníva znižuje senzitivitu mnohých diagnostických testov, celkovo limituje diagnostickú hodnotu vyšetrenia.Fotozáznam- Vzor škvrnitosti: Uložte rysa na bok na podložku. Nohy dajte do takej polohy, aby škvrnitosť na vnútornejstrane zadnej a prednej nohy v spodnej časti tela boli dobre viditeľné. Rukou alebo hrebeňom učešte srsť,aby bol vzor škvrnitosti dobre rozoznateľný. Urobte fotografiu oboch strán tela (bočné pohľady a chrbát zhora).- Stav chrupu: Otvorte papuľu a prstami roztiahnite pery. Odfoťte stav opotrebovanosti zubov z oboch strána spredu.- Abnormality: Zdokumentujte akékoľvek abnormality vonkajších častí či vnútorných orgánov. Nezabudnitepri fotografovaní umiestniť štítok s mierkou a číslo prípadu.Telesné mieryViď samostatný protokol “Morfologické dáta rysa – inštrukcie”. Zaznamenajte dáta do formulára “Morfologickédáta rysa”.RádiografiaCelotelové vyšetrenie: hľadajte olovené guľky a skeletálne deformity (napr. deformácie končatín, skoliózachrbtice, asymetria panvy). V prípade pozitívneho nálezu zabezpečte zdokumentovanie postihnutých častí telav latero-laterálnej aj ventro-dorzálnej projekcii.Stiahnutie kožeV prípade využitia pre muzeálne účely, stiahnite kožu zvieraťa podľa inštrukcií zainteresovaného múzea.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 89

2/3Post-mortem vyšetrenie rysaMakroskopická pitvaAk má byť kadáver využitý pre muzeálne účely, končatiny a hlava by nemali byť oddelené od tela a kosti bynemali byť preparačne otvárané alebo zlomené (vrátane jazylky, rebier a lebky). To však znamená, že mozog akostnú dreň nebude možné vyšetriť. Pre odber vzorky z mozgu sa najskôr opýtajte poskytovateľa, či môže byťotvorená lebka a aký spôsob bude najvhodnejší.1) Skontrolujte všetky telové otvory: ústa (vrátane ďasien, jazyka a zubov), nos, uši (roztoče?), anus.Zaznamenajte prítomnosť abnormálnych sekrétov alebo exkrétov.2) Skontrolujte srsť/kožu a pazúry, funkčnosť kĺbov.3) Uložte rysa na chrbát a rezom cez brušné svalstvo otvorte brušnú dutinu od panvy po hrudnú kosť a pozdĺžkaudálnych rebier. Skontrolujte brušnú dutinu a orgány na pôvodnom mieste a opatrne vyberte všetkybrušné orgány bez poškodenia bránice (vyhnite sa prerušeniu pažeráka v blízkosti bránice).4) Odstráňte bránicu, odmerajte Hiatus oesophagicus (viď protokol “Morfologické dáta rysa – inštrukcie”) apoznačte dáta do formulára “Morfologické dáta rysa”.5) Skontrolujte hrudníkovú dutinu a opatrne odstráňte vnútorné orgány vložením ruky do hrudníka adisekciou priedušnice a pažeráka čo najbližšie k hornej apertúre hrudníka.6) Pripravte a odvážte vnútorné orgány (viď osobitný protokol “Morfologické dáta rysa - inštrukcie”) a zapíštedáta do formulára “Morfologické dáta rysa”.7) Prezrite všetky vnútorné orgány (farba, tvar, konzistencia): srdce, pľúca; žalúdok a črevá, pečeň, slezina,obličky, nadobličky, pohlavné orgány (uterus & vaječníky alebo semenníky), močový mechúr, lymfatickéuzliny, štítna žľaza.- Zhotovte transverzálne rezy srdca a fotograficky zdokumentujte hornú plochu s mierkou. Zmerajtehrúbku stien (viď protokol “Morfologické dáta rysa - inštrukcie”) and poznačte dáta do formulára“Morfologické dáta rysa”.- Rozrežte priedušnicu a hlavné bronchy, pažerák, žalúdok a črevá, skontrolujte stav sliznice a obsahorgánov.- Odvážte samostatne obsah žalúdka a čriev, poznačte dáta do formulára “Morfologické dáta rysa”.- Rozrežte pľúca, pečeň, slezinu, obličky a nadobličky a skontrolujte parenchým.- Samice: rozrežte maternicu a zdokumentujte prítomnosť placentálnych jaziev (viď informáciu vprotokole “Morfologické dáta rysa – inštrukcie”).8) Odoberte vzorky (viď zoznam vzoriek “Pitva rysa – zoznam vzoriek”).Materiál- Pitevný stôl (v uzavretom zariadení, ktoré je možné ľahko očistiť a dezinfikovať a ktoré nie je využívanéna iné účely, ako napríklad prípravu mäsa zo zveri)- Rukavice, ochranný odev (celkový, topánky, plastová zástera)- Nože, nožnice, pinzety- Meracia páska- Váha (aspoň s presnosťou v gramoch)- Fotoaparát, štítky na fotografie________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 90

3/3Post-mortem vyšetrenie rysa- Materiál na vzorky:o Formuláre na dátao Nezmývateľné fixy a peráo Mrazu odolné štítkyo Zatvárateľné pastové sáčky rôznych veľkostí (od cca 5 x 7 cm do 20 x 30 cm)o Uzatvoriteľné nádoby rôznych veľkostí na uskladnenie napr. obsahu čriev/žalúdkao Skúmavky obalené EDTA aj čistéo Skúmavky typu Eppendorf alebo podobnéo Lieh 70–90%o Formalín 10%VzorkyOznačte presne všetky vzorky:- Prípad - č. (rys ID)- Druh (rys)- Dátum zozbierania- Druh vzorky (napr. pečeň, trus, krv, ...)- Účel vzorky (napr. genetika, parazitológia, archív, ...)Kontrolný zoznam vzoriek:Viď osobitný dokument (“Pitva rysa – zoznam vzoriek”).________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 91

1/6Pitva rysa – patologické vyšetrenieRys ID:Dátum pitvy:Pitvu vykonal:Správu napísal:1) Dáta o zvierati 1Vek Juvenilný Subadultný Adultný Presne NeurčenéPohlavie Samec Samica NeurčenéDátum Nájdenia SmrtiLokalitaSúradniceTyp úmrtia Nájdený uhynutý Usmrtený Zastrelený Živý->uhynulVáha (kg)Históriaprípadu2) Všeobecné údaje 1Odovzdaný materiál Kadáver Orgány: Iné:Stav kadávera 2 Stupeň autolýzy: Predtým zamrazený Iné:ĽahkýStrednýZávažnýStav výživy 3 Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Podvyživený Kachektický1Označ krížikom správnu odpoveď alebo dopíš údaje.2Ľahký: Normálna farba tkaniva; Stredný: Zreteľná postmortálna diskolorácia tkaniva ale s možnosťou patologickéhovyšetrenia; Závažný: pokročilý rozklad s výraznou diskoloráciou tkaniva, veľmi mäkká konzistencia orgánov, absenciasrsti, silný zápach.3Veľmi dobrý: Veľké množstvo tukových zásob: Dobrý: Normálny stav, prítomnosť primeraného až väčšieho množstvatuku okolo srdca, v omente a okolo obličiek; Priemerný: zachovaný tuk okolo srdca no malé množstvo tuku v brušnejdutine; Podvyživený: žiadny tuk alebo veľmi malé množstvo tuku okolo srdca a v brušnej dutine, žiadna alebo miernaatrofia svalov ; Kachektický: žiadne tukové rezervy, značná až vážna svalová atrofia.________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 92

2/6Pitva rysa – patologické vyšetrenie3) Vonkajšia obhliadkaCelkový vzhľadKoža & srsťPodkožné tkanivoLaby & pazúreOčiUšiNosPapuľa, zuby, jazykAnálna oblasťExterné genitálneorgány________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 93

3/6Pitva rysa – patologické vyšetrenie4) Vnútorná obhliadka - ThoraxTorakálna dutinaHrtan, tracheaPažerákPľúcaSrdce, pericardBránica________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 94

4/6Pitva rysa – patologické vyšetrenie5) Vnútorná obhliadka - AbdomenPečeňSlezinaObličky, nadobličkyŽalúdokTenké črevoHrubé črevoMočový mechúrGenitálie________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 95

5/6Pitva rysa – patologické vyšetrenie6) Vnútorná obhliadka - inéSvalstvoKostraLymfatické uzlinyMozog7) Dodatočné vyšetrenia8) DiagnózyMorfologické diagnózyEtiológia________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 96

6/6Pitva rysa – patologické vyšetrenie9) Interpretácie, komentáre10) Kategorizácia zdravotného stavuZdravý 1Chorý:InfekčneNeinfekčneDiskutabilný 2 Nejasný 3 Nemožno určiť 41Dobrá až veľmi dobra telesná kondícia, akútna traumatická smrť, bez známok infekcie alebo iných zdravotnýchproblémov pred smrťou2Priemerná telesná kondícia a/alebo abnormálny nález nejasného významu3Nejasný zdravotný stav alebo príčina smrti napriek dobrej kvalite skúmaného materiálu4Zdravotný stav alebo príčinu smrti nemožno určiť pre nízku kvalitu skúmaného materiálu (závažná autolýza, vážnetraumatické poškodenie, dostupnosť len istých častí tela, atď.).________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 97

1/2Pitva rysa – zoznam vzoriekRys ID: Dátum: Vzorky odobral:ÚčelTyp vzorky:Orgán, materiálOdobraté 1 Typ skladovania MiestoskladovaniaOdovzdané(osoba, dátum)VšeobecnáhistológiaSrdcePľúcaPečeňSlezinaObličkyNadobličkyMočový mechúrŽalúdokTenké črevoHrubé črevoSvalstvoSemenník/vaječníkŠtítna žľazaFormalinProjekt -srdceTransverzálne rezy srdcaPľúcaPečeňObličkyFormalinArchív 2,3 EDTA krv Zmrazenie -20°CSérumNeošetrené krvné tekutinySrdcePľúcaPečeňSlezinaObličkySvalstvoVirológia 2,4 Slezina Zmrazenie -20°CLymfatické uzlinyEDTA krv 2Genetika 3PotravnénávykySlezinaSvalstvoEDTA krvObsah črievObsah žalúdkaZmrazenie -20°CZmrazenie -20°CReprodukcia 1 semenník / 1 vaječník +maternicaZmrazenie -20°CKortizol Výkaly Zmrazenie -20°CParasitológia 5Jazyk, bránicaRectum obsah________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 98

2/2Pitva rysa – zoznam vzoriekÚčelTyp vzorky:Orgán, materiálOdobraté 1 Typ skladovania MiestoskladovaniaOdovzdané(osoba, dátum)Muzeálneúčely 7KožaKostraLen lebkaZmrazenie -20°CZmrazenie -20°CZmrazenie -20°CBakteriológia 8InéPoznámky:1Zaškrtnite príslušné okienko v tabuľke po odobratí vymenovaných vzoriek.2Odoberte dostatočné množstvá krvi alebo krvných tekutín na naplnenie niekoľkých Eppendorfových skúmaviek.3Vzorky z orgánov by mali mať veľkosť približne 4 cm 3 (ak to veľkosť orgánu umožňuje).4Lymfatické uzliny na virológiu: odoberte aspoň jednu mandibulárnu, jednu mezenteriálnu a jednu inguinálnulymfatickú uzlinu.5Parazitológia: vzorka svalu pre Trichinella (min. 10 g), výkaly na pľúcne a gastro-intestinálne parazity. Vzorky majú byťodovzdané do laboratória čerstvé (ak to nie je možné, sú pred odovzdaním skladované zmrazené).6Ektoparazity majú byť odovzdané na identifikáciu do laboratória čerstvé alebo skladované v alkohole (70–90%).7Pri stiahnutých zvieratách, uložte kožu a kostru do samostatných plastových vriec (následne môže byť vrece s kožouuložené do väčšieho vreca s kostrou).8Bakteriológia: len ak je indikovaná (podozrenie na bakteriálnu infekciu).________________________________________________________________________________________Monitoring Lynx lynx carpathicus, Rigg & Kubala (2015) 99

Monitoring stavu karpatského rysa vo Švajčiarsku a na SlovenskuMonitoring the status of Carpathian lynx in Switzerland and SlovakiaVydal / Published by:Copyright:Editori / Editors:Autori / Authors:Preklad / Translation:Jazyková úprava / Copy-editing:Fotografie / Photographs:Grafická úprava / Layout:Tlač / Printing:Rok vydania / Year published: 2015Slovak Wildlife SocietyP.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádokinfo@slovakwildlife.org │ www.slovakwildlife.org© 2015 Slovak Wildlife SocietyRobin Rigg & Jakub KubalaMária Apfelová, Svetlana Beťková, Michal Bojda, Urs Breitenmoser,Christine Breitenmoser-Würsten, Peter Drengubiak, Martin Duľa,Danilo Foresti, György Pál Gadó, Ľuboslav Hrdý, Tomáš Iľko, JakubKubala, Miroslav Kutal, Leona Kutalová, Gabriela Obexer-Ruff,Mirjam Pewsner, Ľudovít Remeník, Radovan Reťkovský, Robin Rigg,Marie-Pierre Ryser-Degiorgis, Július Schestág, Peter Smolko, JosefSuchomel, Adam Szabó, Branislav Tám, Vlado Trulík, Martin Váňa,Juraj Žiak, Fridolin ZimmermannJakub Kubala, Robin Rigg, Svetlana Beťková, Katarína Mikušková,Michal HaringRobin Rigg, Svetluša Beťková, Svetlana BeťkováRobin Rigg (12: 2–4 & 6, 32, 61, 77, 80: 2–5), Marie-Pierre Ryser-Degiorgis & Mirjam Pewsner (69: 1–6), Adam Szabó (58, 60), FIWIBern (64: 2 & 3), Svetlana Beťková (80: 6), NP Veľká Fatra (80: 1),Radovan Reťkovský (obálka), Andreas Ryser (64: 1) Branislav Tám(12: 5), ZOO Bojnice (12: 1).Robin RiggCreative Solution, Liptovský Hrádok