nové knihyEdícia Kultúrne Krásy SlovenskaTri kľúče od duchovných pokladov Igor OtčenášPo mimoriadne vydarenej premiére s titulom Drevené kostoly v edícii Kultúrne Krásy Slovenska (písali sme o tejto knihevlani), prichádza ambiciózne bratislavské vydavateľstvo Dajama – ktoré je súčasne nakladateľom stále obľúbenéhočasopisu Krásy Slovenska (mimochodom, preto aj druhé veľké písmeno „K“ v názve edície) – s tromi novými titulmi: Najkrajšiemestá, Technické pamiatky a Hrady – najkrajšie zrúcaniny.Tematická voľba vo všetkých troch prípadochje zrejmá: Slovensko je krajinou kultúrnejedinečných miest, mestských rezerváciía mestských kultúrnych pamiatok. Jetiež krajinou, kde hrady a staré zrúcaninytvoria nielen mimoriadne atraktívny koloritkrajiny, ale sú aj dokladom dávnej a slávnejhistórie nami osídleného územia. A dotretice: Slovensko napriek svojmu dominujúcemuagrárnemu profilu bolo zároveňkrajinou s relatívne vyspelou technickou kultúrou,ktorej stopy nachádzame hlavne v oblastispracovania rúd a drahých kovov.V prvej knihe Najkrajšie mestá (Viera Dvořákováa Daniel Kollár) sa autori zameriavajúna tie sídla, v ktorých centrách bola vyhlásenámestská pamiatková rezervácia (s výnimkouŠtiavnických Baní). Prirodzene, ženemôžu chýbať mestá, ktoré boli zaradenédo zoznamu svetového kultúrneho dedičstvaUNESCO (Bardejov, Banská Štiavnica).V zmysle tohto kritériá sa teda niektorí čitatelianemusia dočkať v medailónoch osemnástichmiest v knihe toho svojho „najkrajšieho“mesta a naopak, nájdu tam napr. Svätý Jur čiPodolínec. Tak či onak: kniha je dostatočneobsiahla a zároveň koncízna, aby zachytilavšetky kľúčové slovenské mestá a súčasneposkytla čitateľovi presne toľko informácii,aby ho nezahltila. To sa týka aj stručnéhoúvodu do histórie vzniku a vývoja mestskéhoosídlenia na území Slovenska, v ktorom autorineprinášajú iba informácie o vznikumiest, ale pokúšajú sa aj o ich stručnú typológiua architektonickú charakteristiku.Týmto spôsobom podania tak predznamenávajúštruktúru profilov jednotlivých miest,v knihe radených geograficky od západu navýchod, teda od Bratislavy po Košice. Každýmedailónik sa začína hutnou jedno- či dvojvetovoucharakteristikou a potom pokračujeod historicko-geografickej charakteristiky ažpo tu viac, tu menej podrobný opis konkrétnychmestských kultúrnych pamiatok či pamätihodností.Súčasťou medailónov sú ajzmienky o historických jedinečnostiach toho-ktoréhomesta, ktorými sa odlišujú odiných, či už sú založené na reálnom podkladealebo či fungujú ako legendy či ľudovépovrávky. Napr. povesť o kežmarskomzvone, Nitra a Konštantínov Proglas, slziaciobraz Panny Márie v Trnave, secesné kinoGrand Bio Universum v Žiline a podobne.Mimoriadne príťažlivou súčasťou grafickéhospracovania knihy sú historické pohľadnicemiest, plány a mapy.Ďalší titul edície Kultúrne Krásy Slovenska(autori Daniel Kollár a Jaroslav Nešpor) je venovanýslovenským hradom a najkrajším zrúcaninám.Ono sa to môže vari zdať aj akoisté protirečenie (najkrajšia zrúcanina), avšakkaždý, kto niekedy videl ruiny starých staviebzakomponovaných do prírodnej scenérievie, že v tomto zmysle je slovo „krása“ namieste. Nehovoriac o tom, že zrúcaniny starýchhradov sú nevyčerpateľným zdrojomrôznych historických príbehov a legiend, kultivujúcichnašu fantáziu a v istom smere tedaaj zmysel pre krásu. Autori tohto kompendiamali naozaj ťažkú prácu a čakal ich komplikovanývýber, než sa zhodli na zaradení tridsiatichtroch hradov. Navyše: tematicky podobnýchprác je na knižnom trhu pomernedostatok. Preto sa ich kniha usiluje byť v istomzmysle turistickým sprievodcom o kaž-listy | 6 | <strong>2008</strong>22
Kultúrne čriepky z BrnaHerec Labuda rehabilituje dramatikaKohoutadivadlodom hrade; sprievodcom, ktorého cieľom je„poskytnúť čitateľovi komplexnú predstavuo hrade ešte skôr, ako ho navštívi.“ Preto sakaždý profil hradu začína opisom turistickýchprístupových ciest, pokračuje krátkym exkurzomdo histórie a končí popisom zaujímavostív okolí hradu, resp. súčasným stavom. Súčasťouväčšiny medailónikov sú aj stavebnéplány hradov s príslušnou mierkou. Nechýbajúani fragmenty povestí a legiend, vzťahujúcichsa k hradom. Veľmi precízna a citlivospracovaná je grafika titulu, v kombinácii exteriérovýchfotografií a dobových kresieb, rytínči iného obrazového materiálu.Odlišný systémový kľúč použili autori pri zostavovaníďalšieho titulu edície, nazvanéhoTechnické pamiatky (Ladislav Mlynka, KatarínaHaberlandová). Rozčlenili ju na tri základnéskupiny: pamiatky výroby, pamiatkytechniky a pamiatky vedy. Treba povedať, žev mnohých smeroch je táto kniha originálnaa prekvapujúca. Originálna vo svojej prehľadnostia prekvapujúca vo svojej obsahovejhutnosti. V súhrne poskytuje informačnenasýtený a štylisticky zrozumiteľný prehľado technickej vyspelosti Slovenska. V mnohomupravuje obraz Slovenska ako primárneagrárnej krajiny. Dokladá, že na Slovenskuexistovalo relatívne vyspelé technickéa technologické zázemie, ktoré však – žiaľ– v mnohom dnes nedokážeme nielen oceniť,ale ani ochrániť. Návšteva či prehliadkatechnických pamiatok dnes nepatrí takpovediac,k turistickému štandardu a nie je veľašpecializovaných záujemcov, ktorí tušia, akúhodnotu má starý komín, schátralá pec čihámor, popri ktorom mnohí z nás denne nevšímavoprechádzame. V tomto smere je tokniha novátorská i apelatívna.Súhrnne možno povedať, že záujemcoviao históriu a krásu slovenských miest, hradova technických pamiatok dostávajú odvydavateľstva Dajama o niečo viac, než lentri obyčajné turistické bedekre. Ak nič iné,sú to tri kľúče, ktoré odomykajú krásy Slovenskav zaujímavých súvislostiach a atraktívnychperspektívach. Autor je publicistaa riaditeľ Slovenského inštitútuMedzinárodný kultúrny ruch je pre metropoluMoravy Brno charakteristický – prvéhouvedenia sa tu dočkalo nejedno dielo známychautorov svetovej povesti. Spomeňmelen predvojnové Prokofjevove balety (napr.Rómea a Júliu), uvedenie viacerých opernýchdiel Bohuslava Martinů či povestnépremiéry spevohier Janáčkových alebo Novákových.V tomto ohľade Brno neraz pretromfloaj Prahu.Tentoraz brnianskej „premiérovej atmosfére“významne pomohlo okrúhle životné výročiedramatika Pavla Kohouta – tento rozporuplnýlegálny emigrant a politický dobrodruhtu totiž v júli oslávil osemdesiatiny.Plodný nemecko-český autor, pohybujúcisa medzi Viedňou a Prahou, pri tejto príležitostidivákom ponúkol vlastnú dramatickúnovinku „Erós“, ktorou sa snaží osloviť ajmladšie publikum. Nové generácie čitateľovuž poznajú hádam ak len úryvky Kohoutovýchpoetických a dramatických diel: od 50.až po 90. roky boli Kohoutove diela niekoľkokrátzásadne prehodnotené. To všetko jevšak minulosť, preto sa autor snaží vo svojejnovej tvorbe reagovať aj na aktuálne problémy„ponovembrovej generácie“. Premiéranovej hry sa uskutočnila na vedľajšej scénebrnianskeho Národného divadla v Redute.Kohoutovu premiéru pripravil ako hosť pražskýrežisér Jiří Pokorný spolu so súborommladých domácich hercov. Do titulnej rolesi však prizval ďalšieho hosťa, slovenskéhoumelca Mariána Labudu. Tento skvelý herecsa nezľakol ani pomerne neobvykléhožánru, s ktorým sa v Prahe či v Bratislavepríliš nestretáva. Výsledkom bola zaujímavákonfrontácia so súčasným hereckým umením,ktoré sa už dosť líši od hereckého poňatiastaršej umeleckej generácie.V hre ide o príbeh starnúceho otca, ktorémuAmor strelil šíp priamo do srdca – náhle sa zamilujedo pôvabnej mladice a rád by sa s ňouoženil. Na túto neprirodzenú situáciu živo reaguještvorica jeho dospelých a zároveň zištnýchpotomkov, každý z nich svojráznym spôsobom.V určitých okamžikoch akoby sa najavisku rozvíjali charaktery z Ibsenových či Čechovovovýchdiel. Otec v Labudovom podaníje ústrednou postavou všetkých konfliktov.Majstrovsky prenikol do podstaty Kohoutovejdrámy a stopercentne vystihol jej morálny odkaz.Autorovi a jeho dielu preukázal nesmiernuslužbu. Nie náhodou kritici už túto inscenáciuvybrali na výročné ocenenie v rámci brnianskehodivadelného diania. (jv)Snímka: archívlisty | 6 | <strong>2008</strong>23