Listy 6 (2008) - klubsk.net

nové knihyEdícia Kultúrne Krásy SlovenskaTri kľúče od duchovných pokladov Igor OtčenášPo mimoriadne vydarenej premiére s titulom Drevené kostoly v edícii Kultúrne Krásy Slovenska (písali sme o tejto knihevlani), prichádza ambiciózne bratislavské vydavateľstvo Dajama – ktoré je súčasne nakladateľom stále obľúbenéhočasopisu Krásy Slovenska (mimochodom, preto aj druhé veľké písmeno „K“ v názve edície) – s tromi novými titulmi: Najkrajšiemestá, Technické pamiatky a Hrady – najkrajšie zrúcaniny.Tematická voľba vo všetkých troch prípadochje zrejmá: Slovensko je krajinou kultúrnejedinečných miest, mestských rezerváciía mestských kultúrnych pamiatok. Jetiež krajinou, kde hrady a staré zrúcaninytvoria nielen mimoriadne atraktívny koloritkrajiny, ale sú aj dokladom dávnej a slávnejhistórie nami osídleného územia. A dotretice: Slovensko napriek svojmu dominujúcemuagrárnemu profilu bolo zároveňkrajinou s relatívne vyspelou technickou kultúrou,ktorej stopy nachádzame hlavne v oblastispracovania rúd a drahých kovov.V prvej knihe Najkrajšie mestá (Viera Dvořákováa Daniel Kollár) sa autori zameriavajúna tie sídla, v ktorých centrách bola vyhlásenámestská pamiatková rezervácia (s výnimkouŠtiavnických Baní). Prirodzene, ženemôžu chýbať mestá, ktoré boli zaradenédo zoznamu svetového kultúrneho dedičstvaUNESCO (Bardejov, Banská Štiavnica).V zmysle tohto kritériá sa teda niektorí čitatelianemusia dočkať v medailónoch osemnástichmiest v knihe toho svojho „najkrajšieho“mesta a naopak, nájdu tam napr. Svätý Jur čiPodolínec. Tak či onak: kniha je dostatočneobsiahla a zároveň koncízna, aby zachytilavšetky kľúčové slovenské mestá a súčasneposkytla čitateľovi presne toľko informácii,aby ho nezahltila. To sa týka aj stručnéhoúvodu do histórie vzniku a vývoja mestskéhoosídlenia na území Slovenska, v ktorom autorineprinášajú iba informácie o vznikumiest, ale pokúšajú sa aj o ich stručnú typológiua architektonickú charakteristiku.Týmto spôsobom podania tak predznamenávajúštruktúru profilov jednotlivých miest,v knihe radených geograficky od západu navýchod, teda od Bratislavy po Košice. Každýmedailónik sa začína hutnou jedno- či dvojvetovoucharakteristikou a potom pokračujeod historicko-geografickej charakteristiky ažpo tu viac, tu menej podrobný opis konkrétnychmestských kultúrnych pamiatok či pamätihodností.Súčasťou medailónov sú ajzmienky o historických jedinečnostiach toho-ktoréhomesta, ktorými sa odlišujú odiných, či už sú založené na reálnom podkladealebo či fungujú ako legendy či ľudovépovrávky. Napr. povesť o kežmarskomzvone, Nitra a Konštantínov Proglas, slziaciobraz Panny Márie v Trnave, secesné kinoGrand Bio Universum v Žiline a podobne.Mimoriadne príťažlivou súčasťou grafickéhospracovania knihy sú historické pohľadnicemiest, plány a mapy.Ďalší titul edície Kultúrne Krásy Slovenska(autori Daniel Kollár a Jaroslav Nešpor) je venovanýslovenským hradom a najkrajším zrúcaninám.Ono sa to môže vari zdať aj akoisté protirečenie (najkrajšia zrúcanina), avšakkaždý, kto niekedy videl ruiny starých staviebzakomponovaných do prírodnej scenérievie, že v tomto zmysle je slovo „krása“ namieste. Nehovoriac o tom, že zrúcaniny starýchhradov sú nevyčerpateľným zdrojomrôznych historických príbehov a legiend, kultivujúcichnašu fantáziu a v istom smere tedaaj zmysel pre krásu. Autori tohto kompendiamali naozaj ťažkú prácu a čakal ich komplikovanývýber, než sa zhodli na zaradení tridsiatichtroch hradov. Navyše: tematicky podobnýchprác je na knižnom trhu pomernedostatok. Preto sa ich kniha usiluje byť v istomzmysle turistickým sprievodcom o kaž-listy | 6 | 200822