ČO KDE NÁJDEŠ

Ak si myslíte, že tým sobotná škola skončila tak to je omyl. Za
mikrofóny sa totiž postavili drobci zo sobotnej škôlky najmenších detí –
Laurinka Lagaňová, Sofijka Sliacka, Emko Ungero, Eliška Mikulová,
Adrianka Lagaňová, Linduška Plachá a Noemi Urbánková. Nenechajte
sa však pomýliť ich vzrastom. Telom malí drobci, ale duchom velikáni.!!!
Popri speve (podporovanom Kajkou Urbánkovou)
a modlitbách ešte dokonca držali v rukách aj ovce. (z
papiera). Pripomenuli nám kto je našim dobrým
Pastierom, a varovali nás pred poblúdením v tme. Uistili
nás, že Pastierovi záleží na každej ovečke. Deťúrence,
skôr než odišli z pódia, sa pomodlili básnickým štýlom spisovateľa
Milana Rúfusa. Ich hlasy počuli až v nebi. Keďže Linduška mala mikrofón
vysoko na hlavou, tak ona sa musela hlavou zakloniť dozadu a jej hlas
preto stúpal do neba skutočne kolmým smerom.
Ani na dary sobotnej školy deti nezabudli a poslali do našich radov
sáčky na vyzbieranie toho, čo v nebi už nebude treba – peňazí. Tak
radšej ich už teraz dávame na misijné účely tam kde pomôžu, lebo do
neba nám nepomôžu ☺. Aby zbierka prebehla bez komplikácíí, tak sa
ujali jej realizácie Šimonko Riečan a Filipko Sliacky, ktovie, možno
budúci pokladníci Slovenského zduženia Cirkvi Adventistov siedmeho
dňa, alebo zboru Zvolen.
Po piesni č.378 sa pomodlil v mene nás všetkých Maťko Brláž
slovami Žalmu 93.
Prestáááávka 10.30-10.45 – to sme v tom čase zírali koľko nás
v tom zbore dnes je a snažili sa zvítať s kým sme nestihli.
Pozor! O 10.30 sa vymenili stráže na chodbe a služby sa ujali
bodyguardi Marek Hric a Dodo Kučera. Dávali na nás pozor až do konca
doobedňajšej časti bohoslužby.
O 10.45 znovu vydala svoj hlas opäť zvučka detskej bohoslužby
a Andrejka Valovčanová nás voviedla do ďalších udalostí druhej časti
pobožnosti. Pieseň č. 377 sme už zaspievali s nehaprujúcou
doprovodnou technikou, po ktorej sa s nami a v mene všetkých nás
pomodlila modlitebníčka Evička Hemplová modlitbu Otče náš. Budúci
pokladníci Šimonko a Filipko sa znova ujali zabezpečením zbierky,
tentokrát tej, ktorá slúži na chod a potreby nášho zboru.
Potom sa dočkali milí dospelí toho, čo by od nás dospelých deti
možno privítali aj každú sobotu. Predstavte si, že sme zažili príbeh,