Krásna literatúra, v ktorej sa spomína Stará Ľubovňa, Podolínec ...

ĽUBOVNIANSKA KNIŽNICA
STARÁ ĽUBOVŇA
KRÁSNA LITERATÚRA, V KTOREJ SA SPOMÍNA
STARÁ ĽUBOVŇA, PODOLÍNEC,
ČERVENÝ KLÁŠTOR A OKOLIE
(materiál ku výstave Sedem storočí hradu Ľubovňa)
JÚN 2011

Čengel Solčanská, Mariana, 1978-
Legenda o lietajúcom Cypriánovi : prešiel svetlom i tmou,
aby našiel stratený sen. – 1. vyd. – Bratislava : Ikar, 2010. –
264 s. ISBN 978-80-551-2146-8
Jedna stará legenda vraví, ţe kedysi dávno ţil v kláštore,
stratenom v horách, znalec tisícich vied a majster tisícich
remesiel, lekár a bylinkár, tajomný mních Cyprián. Ľudia
vravia, ţe si zostrojil lietajúci stroj a jedného dňa na ňom
odletel k Bohu. Tá legenda je moţno pravdivá.
Červený Kláštor je magické miesto. Uţ dávno tam prestal
plynúť čas a uţ dávno tam nikto nezablúdil. Začiatkom
osemnásteho storočia v ňom ţijú pustovníci
kamaldulského rádu svoj tichý, stereotypný ţivot a vôbec
si neuvedomujú, ţe sa okolitý svet mení. Jedného dňa
nájdu pred bránou kláštora polomŕtveho muţa, vyliečia ho
a on sa rozhodne zostať s nimi. Dajú mu meno Cyprián.
Kto je mladý muţ s rukami od krvi, ktorý stále mlčí, a
ktorého tajomná minulosť, plná lásky a smrti priviedla na
miesto, kde sa zločiny vykupujú skrze zázraky?

Hroncová-Faklová, Daniela
Mamele. – 1. vyd. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2010. –
135 s. ISBN 978-80-7140-334-0
„Johan a jeho matka Eva skutočne vo vtedajšom Hobgarde
(dnešnej Chmelnici, okres Stará Ľubovňa) ţili. Po viacerých
konfliktoch a následnom incidente v miestnom kostole
Johan musel dedinu opustiť (pribliţne v roku 1923). Potom
sa o ňom i jeho „mamele“ informácia stráca. Pribliţne do
čias Slovenského štátu a s ním spojených deportácií
ţidovského obyvateľstva do koncentračných táborov.
Matku údajne zobralo gestapo medzi prvými.
V transportoch na východ, nevedno kam. V jednom
z mnohých listov po dlhej, dlhej dobe Johan (figuroval pod
menom Ján Kohol) píše: Moja drahá mama Eva
Vogelfang..., ani sa nestačila obuť, nedovolili jej to, ... iba
takú bosú, bez všetkého ju vzali. Často som myslieval na
ňu, ako so svojimi, uţ v mladosti boľavými kĺbmi musela
trpieť, neobutá, neoblečená...!
Johana (Jána Kohola) – v časoch holokaustu uţ zrelého
muţa – ukrývala rodina Ondreja Maradíka v Prešove.
Schovávali ho spolu s iným ţidovským mládencom –
omnoho mladším zlatníckym učňom Martinom Weilom.
Preţili.
Okrem záchrancu...“
Autorka

Krúdy, Gyula, 1878-1933
Podolínske strašidlo. – 1. vyd. – Bratislava : Slovenský
spisovateľ, 1977. – 193 s.
Maďarský prozaik a ţurnalista pochádzal zo šľachtickej
rodiny. Základnú školu navštevoval v jeho rodnom meste
Nyíregyháze, gymnázium Szatmári (1887-1888) a Podolínci
(1888-1891), nakoniec v Nyíregyháze (1891-1895). Po
ukončení štúdia sa začal venovať ţurnalistike. Patrí k
najobľúbenejším spisovateľom maďarskej literatúry 20.
storočia. Utvoril osobitný umelecký štýl, v ktorom sa
prelína skutočnosť so snom.
Krúdy bol nesmierne plodným autorom. Napísal viac neţ
šesťdesiat románov a viac neţ tritisíc noviel a poviedok.
Pre nás je zaujímavý fakt, ţe viacero jeho diel sa odohráva
na Slovensku, konkrétne v Podolínci i jeho okolí
(Podolínske strašidlo, poviedky v zbierke Rytier zo snov...),
kde autor strávil svoje študentské roky.
Podolínske strašidlo je povesťou aţ legendou, v ktorej sa
rozprávkové a tajomné prvky striedajú s realistickými
opismi prostredia hradu a ţivota obyčajného ľudu. Dej sa
odohráva v v 19. storočí v meste Podolínec a na tajomnom
niţderskom hrade. Hrdinami sú obyvatelia Spiša troch
národností – nemeckej, maďarskej a slovenskej.

Majerik, Viktor, 1930-2004 – Glocko, Peter, 1946-
Vodníkove zlaté kačky : rozprávky zo Zamaguria. - 1. vyd. -
Bratislava : Mladé letá, 1975. – 249 s.
Majerik, Viktor, 1930-2004 – Glocko, Peter, 1946-
Šťastenko : rozprávky zo Zamaguria – 2. vyd. – Bratislava :
Mladé letá, 1983. – 174 s.
Viktor Majerik, učiteľ, osvetár, kronikár, múzejník (aj
v Ľubovnianskom múzeu), etnograf, zberateľ ľudovej
slovesnosti zozbieral mnoţstvo zamagurských rozprávok,
ktoré zostavil a podal známy slovenský spisovateľ Peter
Glocko. V rozprávkach oţívajú bytosti skutočne
rozprávkové: topielci (vodníci), boginky, planétnici,
chmurnici, mamuny i Trupiglovky.

Mikszáth, Kálman, 1847-1910
Mátoha v Ľubovni. In: Dáţdnik svätého Petra. Posledný
hradný pán a iné. – 1 vyd. – Bratislava : Tatran, 1979. – s.
53-104.
Maďarský spisovateľ, novinár a poslanec Uhorského
snemu sa narodil v obci Sklabiná v zemianskej rodine.
Študoval v Rimavskej Sobote, Banskej Štiavnici, kde v roku
1966 maturoval. V roku 1968 začal študovať právo
v Budapešti, ale štúdium nedokončil a pracoval ako
miestoprísaţný sudca i notár. Písaniu sa venoval uţ počas
štúdií. Od roku 1881 sa venoval iba písaniu a spolupráci
s viacerými periodikami. Medzi najvýznamnejšie diela
patria Slovenskí rodáci, Čierne mesto, Dáţdnik svätého
Petra, Posledný hradný pán, Gavalieri, Dvoje volieb
v Uhorsku a mnoho iných.
Ľubovniansky mešťan, obchodník Michal Kasperek,
nečakane umiera po krivej prísahe a po smrti začne splácať
svoje dlhy a vymáhať dlţoby. Ibaţe peniaze, ktorými dlhy
vypláca sú falošné a tak proti „strašidlu“ musí zasiahnuť aj
svetská moc...
Mátoha v Ľubovni sa dočkala v roku 1976 filmového
spracovania a v kinách v Československu sa film uvádzal
pod názvom Fantómove dukáty.

Niţnánsky, Joţo, 1903-1976
Spišské tajomstvo. - 3. vyd. – Bratislava : Media klub, 2000.
– 335 s. ISBN 80-88772-31-1
Autor populárnych historických románov a povestí
(Čachtická pani, Dobrodruţstvá Mórica Beňovského,
Cholera, Krásna Hedviga, Studňa lásky, Ţena dvoch
muţov, Právo prvej noci, Lásky Ţofie Bosniakovej),
inšpirovaný záznamami Mateja Bela, spracoval v románe
Spišské tajomstvo (1934) nezvyčajné udalosti, ktoré v roku
1718 vzrušili celý Spiš.
Ľubovniansky kupec so zlou povesťou Michal Gašparek,
nečakane zomrel. Aj po smrti sa zjavoval v meste, napádal
pocestných, vyhráţal sa svojej ţene a podpaľoval domy.
Spolu s kumpánmi sa objavoval v maske vlkolaka a
poţičiaval si od mešťanov veľké sumy peňazí. Veriteľom
však ľubovnianski vlkolaci vracali namiesto pravých
falošné mince. Udalosti v Starej Ľubovni zašli aţ tak
ďaleko, ţe Gašparekovu mŕtvolu vyňali z hrobu a spálili na
hranici...

Plávka, Andrej, 1907-1982
Stará Ľubovňa. In: Úroda. - 1. vyd. - Bratislava : Slovenský
spisovateľ, 1973, - s. 238-239.
Slovenský básnik a prozaik Andrej Plávka (1907 Liptovská
Sielnica – 1982 Bratislava), národný umelec, je pokrvne
zviazaný so Starou Ľubovňou. Matka Viktória, rod.
Dlugolinská, pochádzala zo Starej Ľubovne. Sám autor ako
dieťa párkrát navštívil Ľubovňu a v autobiografii Smädný
milenec (Slovenský spisovateľ, 1971) okrem iného píše:
„Pre mňa teda bola Stará Ľubovňa hotovým rajom. Chodil
som ta veľmi rád a vrátim sa ta ešte i vo svojich
spomienkach.“

Pronská, Jana
Zlatníkova chovanica. – 1. vyd. – Bratislava : Slovenský
spisovateľ, 2008. – 200 s. ISBN 978-80-220-1430-4
V prvom historickom ľúbostnom románe Jany Pronskej
oţíva územie stredovekého Slovenska a Poľska –
Kremnica, Ľubovňa, Varínsky a Ľubovniansky hrad
a Krakov.
Na Ľubovnianskom hrade sú prípravy na svadbu v plnom
prúde, no nik nepozná skutočnú totoţnosť zlatníckeho
tovariša, ktorý vyrobil nezvyčajne krásne šperky pre syna
krakovského knieţaťa a jeho nevestu z významného rodu.
Keď mladý hradný pán odhalí jeho tajomstvo, je stratený
a sobáš dohodnutý mocnými je zrazu ohrozený...

Sienkiewicz, Henryk, 1846-1916
Potopa II. - 1. vyd. - Bratislava : Tatran, 1986. - 510 s.
Jeden z najznámejších poľských spisovateľov, nositeľ
Nobelovej ceny za literatúru, Henryk Adam Alexander Pius
Sienkiewicz (5. máj 1846, Wola Okrzejska, Poľsko – 15.
november 1916, Vevey, Švajčiarsko), sa narodil v
šľachtickej rodine. Študoval medicínu a filozofiu,
spolupracoval s viacerými poľskými periodikami. Počas 1.
svetovej vojny pracoval vo Švajčiarsku vo Výbore pre
pomoc obetiam vojny v Poľsku a kde v roku 1916 aj zomrel.
Najväčšiu slávu získal svojimi historickými románmi,
týkajúcimi sa poľských a kresťanských dejín Quo vadis,
Kriţiaci a tzv. Trilógia, ktorá sa skladá z troch
samostatných diel, ktoré na seba voľne nadväzujú: Ohňom
a mečom, Potopa a Pán Wołodyjowski.

Vokál, Ferdinand, 1921-1997
Stará Ľubovňa. In: Zvony srdca. – Prešov , 1991, - 71 s.
Rodák zo Starej Ľubovne po maturite na Reálnom
gymnáziu v Prešove v roku 1941 absolvoval štúdium
slovenského a latinského jazyka na Filozofickej fakulte
Štátnej univerzity v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobil
ako stredoškolský profesor v Prešove, Sabinove,
Humennom. V rokoch 1955 a 1956 zastával funkciu
vedúceho kabinetu slovenského jazyka na Ukrajinskom
pedagogickom ústave v Prešove.
Básnickej a literárnej tvorbe sa venoval od študentských
rokov. Bol členom mladej generácie katolíckej moderny,
tieţ matičiarom, profesorom. Ako autor sa predstavil
básnickými zbierkami: Ozveny, Biela Nemesis (1941),
Zvony srdca (1991), Skúsenosť (1993), Kam kráčame?
(1994), Na prelome tisícročí (1995), Rozhovory duše (1996),
Dúha pokoja (1999), Blízko k hviezdam (1999), Piesne od
Zamaguria (1999).

Povesti o Starej Ľubovni
Domasta, Ján, 1909-1989
Tri kríţiky vlastnou krvou. In: Povesti o hradoch III. – 1.
vyd. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo,
1972. - s. 195-218.
Janota, Ľudovít, 1888-1968
Hrad Ľubovňa. In: Slovenské hrady, diel druhý Bratislava :
Columbus, 1995. - s. 140-149.
ISBN80-7136-050-3
Marec, Anton, 1953-
Lubinova zmluva s diablom. In: Spišské povesti. – 1. vyd. –
Martin : Matica slovenská, 2004, s. 110-113
ISBN 80-7090-755-X
Moravčík, Štefan, 1943-
Stará Ľubovňa. In: Povesti o slovenských hradoch. – Martin
: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2004. – s. 153-155
ISBN 80-969221-6-5

Povesti o Podolínci
Huska, Miroslav A., 1905-
Nový hrad v Podolínci. In: Skalný hrad na Kriváni. – 1. vyd.
– Bratislava : Mladé letá, 1972. – s. 172-175
Marec, Anton, 1953-
Podolínsky farbiar. In: Spišské povesti. – 1. vyd. – Martin :
Matica slovenská, 2004, s.52-54
ISBN 80-7090-755-X
Marec, Anton, 1953-
Zaloţenie Podolínca. In: Spišské povesti. – 1. vyd. – Martin
: Matica slovenská, 2004, s.50-52
ISBN 80-7090-755-X
Marec, Anton, 1953-
Zbojníkovo pokánie. In: Hnali a veky nad hradbami. – 1.
vyd. – Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2000. – s.
128-131
ISBN 80-7090-567-0