Aby koncil nikdy (ne)končil.. Aby koncil nikdy (ne)končil..
Aby koncil nikdy (ne)konÄil...
Aby koncil nikdy (ne)konÄil...
- No tags were found...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Aby</strong> <strong>koncil</strong> <strong>nikdy</strong><br />
(<strong>ne</strong>)<strong>končil</strong>...<br />
<strong>Aby</strong> <strong>koncil</strong>,<br />
<strong>nikdy</strong> (<strong>ne</strong>)<strong>končil</strong>...<br />
O I. vatikánskom <strong>koncil</strong>e sa spomína historka, že schémy na rokovanie viac-me<strong>ne</strong>j<br />
pripravil učený profesor a teológ, <strong>ne</strong>skorší kardinál Giovanni Battista Franzelin. Konciloví<br />
otcovia sa však na prvom zasadaní zhodli na tom, že sú ťažké a <strong>ne</strong>jasné. Vtedy vraj jeho<br />
študenti z „Gregoriány“ medzi sebou škodoradost<strong>ne</strong> žartovali: To, že je náš profesor <strong>ne</strong>jasný,<br />
to sme doteraz iba vedeli. Odteraz to už aj veríme. Dogmu o jeho <strong>ne</strong>jasnosti vyhlásili otcovia<br />
už na prvom zasadaní...<br />
Počúvanie, dialóg<br />
Ján XXIII. zrejme <strong>ne</strong>chcel, aby to tak dopadlo i na II. vatikánskom <strong>koncil</strong>e, a preto<br />
prekvapil biskupov tým, že <strong>ne</strong>mal pripravené témy, ale biskupi sa mali vyjadriť k tomu,<br />
o čom hovoriť. Kardinál Frings spomína, že keď <strong>ne</strong>meckí biskupi sedeli a debatovali na túto<br />
tému, už starý, ale o to múdrejší regensburgský biskup Buchberger povedal: „Drahí bratia, na<br />
<strong>koncil</strong>e musíte hovoriť predovšetkým o Bohu... Tieto slová mi zaľahli v mysli i srdci a stále<br />
som o nich premýšľal, ako to urobiť.“ Snáď mu v tom pomohol jeho vtedajší poradca, mladý<br />
35-ročný teológ, istý Jozef Ratzinger. Ten mu pripravil vstup, ktorý zavelil na obrat<br />
v <strong>koncil</strong>ovom myslení, nakoľko všetko bolo pripravené tak, aby sa schválilo zopár schém<br />
navrhnutých Rímskou kúriou a šlo by sa domov.<br />
Možno je toto jedna z prvých vecí, ktoré si treba všimnúť. Hľadať témy na debatu<br />
v teré<strong>ne</strong>. Uvažovať, čo trápi ľudí a premýšľať o tom vo svetle Božieho slova. Hľadať<br />
a počúvať znamenia čias pres<strong>ne</strong> tak, ako to nádher<strong>ne</strong> oznamuje pastoračná konštitúcia<br />
o Cirkvi v d<strong>ne</strong>šnom svete Gaudium et spes. Vieme, že tento prístup nie je ľahký<br />
a jednoduchý. Pavlovi VI. kardinál Ottaviani dobromyseľ<strong>ne</strong> radil, aby to tak ďalej <strong>ne</strong>robil. On<br />
však zostal pevný vo svojej pozícii, aj keď to možno viackrát oľutoval, nakoľko medzi<br />
<strong>koncil</strong>ovými otcami sa strhli debaty, ktoré odvahou i vášnivosťou šli niekedy do krajnosti.<br />
Pavol VI. však hovorieval: Áno. Rýchlym rozhodnutím sa ušetrí veľa času, avšak jednota,<br />
ktorá sa tak dosiah<strong>ne</strong>, je iba zdanlivá. Oveľa ťažšie sa ide k jednote cez dialóg, rozhovory,<br />
debaty, argumentácie, ale iba táto jednota je pevná a pravdivá. Nepotrebujeme umlčaných, ale<br />
presvedčených kresťanov. Postoj, ktorý hovorí, že niečo je pravda, pretože to povedala<br />
Cirkev, je na prvý pohľad postojom poslušnosti, ale je aspoň z časti <strong>ne</strong>správny. Nie je totiž<br />
niečo pravda, pretože to hovorí Cirkev, ale Cirkev niečo hovorí, pretože je to pravda. Pravda<br />
sa <strong>ne</strong>rodí v Cirkvi, ale ona ju prijíma. Áno. Má tu na zemi najdokonalejšie prostriedky na jej<br />
objavenie. V niektorých prípadoch ich má dokonca <strong>ne</strong>omylné. Preto je stĺpom a oporou<br />
pravdy, ale nie je jej vlastníkom. Tou je Boh a Cirkev je jej adresátom. Je však povinná ju<br />
hľadať a je súčasťou ohlasovania hovoriť aj o tom, ako ju hľadala. Myslím, že nie je hanba<br />
hovoriť o zápasoch a <strong>ne</strong>istotách putovania a hľadania. Pavol VI. o tom hovorieval aj za cenu<br />
toho, že ho posmeš<strong>ne</strong> niektorí nazvali nie Paolo Sesto, (Pavol šiesty) ale Paolo Mesto (Pavol<br />
dopletený). Nestratil nič na svojej veľkosti a ďakujeme mu za príklad krás<strong>ne</strong>ho života a<br />
hlbokej pokory.<br />
1 Mons. ThDr. Marián Bubli<strong>ne</strong>c, PhD., október 2012
<strong>Aby</strong> <strong>koncil</strong> <strong>nikdy</strong><br />
(<strong>ne</strong>)<strong>končil</strong>...<br />
Pastoračný <strong>koncil</strong>?<br />
II. vatikánsky <strong>koncil</strong> bol zvolaný ako pastoračný. Nebol zvolaný proti niekomu, bol<br />
zvolaný pre niečo. Išlo o to, aby sme lepšie poznali seba samých a lepšie poznali i svet, ku<br />
ktorému sme poslaní. Zavrhnuté boli iba zavrhnutia a odsúdené bolo iba odsudzovanie.<br />
Všetky ostatné javy, ktoré sú okolo nás, chceli <strong>koncil</strong>oví otcovia pochopiť a spýtať sa, prečo<br />
je to vo svete tak, ako to je. Na prvý pohľad išlo o aggiornamento, o prispôsobenie sa svetu<br />
a o nájdenie nových spôsobov ohlasovania. Teda akoby šlo skôr o metodiku, didaktiku;<br />
o nájdenie ako hovoriť, aby som bol prijatý, vypočutý. S odstupom času však aggiornamento<br />
– čo ako dôležité – ustupuje do úzadia a vidíme, že <strong>koncil</strong> bol v prvom rade o niečom inom:<br />
o hlbokých teologických pravdách, na ktorých je zavesená aj metodika a didaktika, pretože<br />
ona je dôležitá, ale <strong>ne</strong>môže visieť vo vzduchu.<br />
Ako prišlo k takémuto posunu? Zdá sa, že obrat nastal s príchodom skupiny<br />
„umlčaných.“ Zhruba desať rokov pred <strong>koncil</strong>om dostali zákaz vyučovať, alebo boli aspoň<br />
odsúvaní, niektorí významní teológovia ako napríklad De Lubac, Rah<strong>ne</strong>r, Baltasar, Congar,<br />
Kung. Ratzinger tiež <strong>ne</strong>mal od toho veľmi ďaleko. Nakoľko to však boli ľudia a kňazi<br />
poväčši<strong>ne</strong> hlbokej viery, rešpektovali tento zákaz, aj keď im iste <strong>ne</strong>bolo ľahko. Naplnilo sa na<br />
nich pavlovské: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (Rim 8,28) A ukázal sa<br />
i humor Boží, ktorý cez Pavla VI. povolal týchto teológov do <strong>koncil</strong>ovej auly a po rokoch<br />
mohli prehovoriť. Vieme si predstaviť, že <strong>ne</strong>hovorili „do vetra“ po toľkom mlčaní, uvažovaní,<br />
štúdiu a modlitbe. Stali sa darom pre celú Cirkev a pre celý svet, lebo pochopili, že je čas<br />
mlčať a čas hovoriť. Zdá sa, že to boli práve oni, ktorí <strong>ne</strong>dovolili, aby bol II. vatikánsky<br />
<strong>koncil</strong> iba <strong>koncil</strong>om metodickým a didaktickým, ale ktorí ho spravili aj hlboko teologickým,<br />
dogmatickým, hoci <strong>ne</strong>vyniesol žiadnu dogmu.<br />
Zastavíme sa aj pri istých novostiach v tejto oblasti, nakoľko som schopný ich aspoň<br />
trochu poňať, ale skôr by som si dovolil povedať, že je veľmi potrebné rešpektovať Cirkev<br />
a je užitočné naplniť kríž mlčania - niekedy aj <strong>ne</strong>spravodlivého – láskou, pretože iba takto sa<br />
z kríža sta<strong>ne</strong> požehnanie. Zároveň je potrebná inteligentná debata vo vnútri Cirkvi. Je<br />
potrebná diskusia o veciach, pretože ak by <strong>ne</strong>zasiahol pápež a <strong>ne</strong>povolal teológov do stredu<br />
diania, <strong>ne</strong>mali by sme zrejme to, čo máme. Nech sú však naše debaty hlboké, <strong>ne</strong>ch to nie je<br />
surfovanie po vlnách veľmi <strong>ne</strong>stálych teologických mienok. Nech sa debatuje, len <strong>ne</strong>ch sa ide<br />
do hĺbky. Vtedy <strong>ne</strong>môžeme nijako Cirkvi ublížiť, ale aj takýmto spôsobom ju budujeme.<br />
Hlboké diskusie a hlboká poslušnosť Cirkev buduje. Povrchné diskusie, ale aj povrchná<br />
poslušnosť ju rozbíja.<br />
Zopár zákuskov z teologických dobrôt<br />
Sacrosanctum Concilium - prvá konštitúcia - je o liturgii. Ako hovorí Ratzinger (27.<br />
február 2000) bola prejednávaná ako prvá čisto z pragmatického dôvodu. Otcovia <strong>ne</strong>vedeli,<br />
čoho sa chytiť. Iba s odstupom času sa ukázalo, že to bolo Božie riadenie, pretože prvá vec na<br />
celom svete je adorovanie Boha; zvolávanie, aby prišiel do stredu našich komunít, ktoré sa<br />
bez Eucharistie a bez sviatostí stanú čisto sociologickými zhromaždeniami. Preto aj<br />
v meditácii pri otvorení synody pápež hovorí: „Jako v oněch dobách mohla jedině Boží<br />
iniciativou vzniknout církev a mohlo být poznáno evangelium, čili fakt, že Bůh promluvil a<br />
mluví, tak také d<strong>ne</strong>s jedině Bůh může začít, a my pouze spolupracovat. Počátek musí přijít od<br />
Boha. Proto <strong>ne</strong>ní pouhou formalitou, začínáme-li každý den svoje zasedání modlitbou.<br />
2 Mons. ThDr. Marián Bubli<strong>ne</strong>c, PhD., október 2012
<strong>Aby</strong> <strong>koncil</strong> <strong>nikdy</strong><br />
(<strong>ne</strong>)<strong>končil</strong>...<br />
Odpovídá to samotné realitě. Jedině předchází-li nás Bůh, můžeme jít my a spolupracovat. A<br />
spolupráce <strong>ne</strong>ní jenom naším rozhodnutím. Je tedy důležité vždycky vědět, že první slovo,<br />
pravá iniciativa, opravdová činnost přichází od Boha a jedině zapojením se do této božské<br />
iniciativy, jedině vyprošením si této božské iniciativy můžeme se také my spolu s Ním a v Něm<br />
stát evangelizátory.“ (7. 10. 2012)<br />
Dei Verbum: „Bohu sa v jeho dobrote a múdrosti páčilo zjaviť samého seba a dať<br />
poznať tajomstvo svojej vôle (porov. Ef 1, 9), že ľudia majú skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo<br />
telom, v Duchu Svätom prístup k Otcovi a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti (porov.<br />
Ef 2, 18; 2 Pt 1, 4). Týmto zjavením sa <strong>ne</strong>viditeľný Boh (porov. Kol 1, 15; 1 Tim 1, 17) vo<br />
svojej <strong>ne</strong>smier<strong>ne</strong>j láske prihovára ľuďom ako priateľom (porov. Ex 33, 11; Jn 15, 14 – 15) a<br />
stýka sa s nimi (porov. Bar 3, 38), aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou. (DV 2)<br />
Bohu sa zapáčilo zjaviť nie pravdy o sebe - tak nás to učí Vatikán I. – ale zapáčilo sa mu<br />
zjaviť seba samého. Vidíme to nad Jordánom, keď Boh zjavuje seba vo vzťahoch v láske<br />
Ducha Svätého: Ty si môj milovaný Syn... Poznávame aj tajomstvo Božej vôle. Toľkokrát<br />
z<strong>ne</strong>užitá Božia vôľa je – ako hovorí DV – že ľudia majú skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo<br />
telom, v Duchu Svätom prístup k Otcovi a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti (porov.<br />
Ef 2, 18; 2 Pt 1, 4). S čím všetkým sme si už v živote poplietli Božiu vôľu! S čím všetkým<br />
sme už poplietli ľudí! A pritom to máme tak jas<strong>ne</strong> napísané: Boh chce, aby sme mali skrze<br />
Krista – Slovo – v Duchu Svätom prístup k Otcovi. Boh chce, aby boli všetci ľudia svätí<br />
a spasení. Boh nám zjavuje svoje vnútro a my sme schopní aspoň čiastoč<strong>ne</strong> prijať a pochopiť<br />
toto zjavenie. A sme schopní <strong>ne</strong>jakým spôsobom ho aj žiť. A všetko to robí, aby nám zachutil<br />
byť s Ním, aby nám predložil svoju ponuku, aby nás pozýval a <strong>ne</strong>nútil. Provokoval svojou<br />
láskou.<br />
Lumen gentium. Dio non é cattolico. „Boh nie ja katolík“ - povedal kardinál Martini<br />
v knihe rozhovorov pod názvom Nočné dialógy jeruzalemské. Mám ďaleko do toho, aby som<br />
sa s týmto velikánom „pochytil za pasy“, predsa však by bolo zaujímavé všimnúť si, čo je<br />
vlast<strong>ne</strong> univerzalita, katolicita. Ratzinger v roku 2000, keď uvažoval nad ekleziológiou podľa<br />
Lumen gentium, tvrdí, že cirkev, ktorá sa zrodila v Jeruzaleme pri zoslaní Ducha Svätého,<br />
<strong>ne</strong>bola cirkev partikulárna, jeruzalemská, ale univerzálna, katolícka, svetová. Iba zo spojenia<br />
tejto univerzál<strong>ne</strong>j Cirkvi (<strong>ne</strong>vesty) so svojím Ženíchom (Kristom) sa rodia partikulár<strong>ne</strong> cirkvi.<br />
To znamená, že Katolícka cirkev predchádza teologicky i chronologicky všetky partikulár<strong>ne</strong><br />
cirkvi. Na prvý pohľad ide o hru so slovíčkami, ale má to obrovský dosah. Tak Kristus, ako aj<br />
Duch Svätý prichádza do nášho spoločenstva zvonka; jeho sviatosti sa <strong>ne</strong>rodia medzi nami,<br />
ale je to niečo „extra nos“. My ich prijímame, sme obdarovaní; nie sme tvorcovia, sme<br />
adresáti. Je jeden Pán, jedna viera, jeden krst. To platí pre Cirkev univerzálnu, katolícku,<br />
ktorá sa na svoj spôsob inkulturuje, ba inkarnuje do partikulár<strong>ne</strong>j. Potom má táto jedna viera<br />
mnoho prejavov. Iné v Afrike, iné v Európe, ale aj iné v Banskej Bystrici, a iné vo Zvole<strong>ne</strong>.<br />
A ešte iné v Jánovi, Františkovi, An<strong>ne</strong>, Márii... Preto nie je dovolené nikomu nikde zmeniť<br />
symbol viery alebo sviatosti. Ako by <strong>ne</strong>malo byť nikde nikomu dovolené vnucovať svoje<br />
prejavy viery a viazať niekoho uniformitou. Boh teda je katolík, ale <strong>ne</strong>patrí do Katolíckej<br />
cirkvi. Ak berieme Katolícku cirkev ako ohraničenú skupinu ľudí.<br />
Gaudium et spes. Nakoniec si povedzme o človekovi ako vrchole viditeľného stvorenia.<br />
„Tajomstvo človeka sa stáva naozaj jasným iba v tajomstve vteleného Slova. Lebo Adam, prvý<br />
človek, bol predobrazom toho, ktorý mal prísť, to jest Krista Pána. Kristus, nový Adam, tým,<br />
že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka človeku a ukazuje mu jeho<br />
3 Mons. ThDr. Marián Bubli<strong>ne</strong>c, PhD., október 2012
<strong>Aby</strong> <strong>koncil</strong> <strong>nikdy</strong><br />
(<strong>ne</strong>)<strong>končil</strong>...<br />
vz<strong>ne</strong>šené povolanie. Niet sa teda čo čudovať, že všetky tieto pravdy v ňom nachádzajú svoj<br />
základ a dosahujú svoje zavŕšenie.“ (GS 22) Veľkosť človeka tkvie v poznaní Ježiša Krista.<br />
Každý človek je veľký, ale iba cez Krista sa to dozvedá. On mu odhaľuje jeho veľkosť<br />
a v Ňom ju spoznáva. (Žid si pýta vodu od Samaritánky. - Pa<strong>ne</strong>, veď <strong>ne</strong>máš vedro. - Pa<strong>ne</strong>,<br />
vidím, že si prorok. - Sami sme sa presvedčili, že je Mesiáš...)<br />
Názov tejto úvahy som dal: <strong>Aby</strong> <strong>koncil</strong>, <strong>nikdy</strong> <strong>ne</strong><strong>končil</strong>. Nech dá Pán, aby sme v Roku<br />
viery viac uvažovali na pravdami viery, nad Katechizmom katolíckej Cirkvi a nad všetkým,<br />
čo môže našu vieru prehĺbiť a upevniť.<br />
4 Mons. ThDr. Marián Bubli<strong>ne</strong>c, PhD., október 2012
Change language