Aby koncil nikdy (ne)končil.. Aby koncil nikdy (ne)končil..

Aby koncil nikdy
(ne)končil...
Odpovídá to samotné realitě. Jedině předchází-li nás Bůh, můžeme jít my a spolupracovat. A
spolupráce není jenom naším rozhodnutím. Je tedy důležité vždycky vědět, že první slovo,
pravá iniciativa, opravdová činnost přichází od Boha a jedině zapojením se do této božské
iniciativy, jedině vyprošením si této božské iniciativy můžeme se také my spolu s Ním a v Něm
stát evangelizátory.“ (7. 10. 2012)
Dei Verbum: „Bohu sa v jeho dobrote a múdrosti páčilo zjaviť samého seba a dať
poznať tajomstvo svojej vôle (porov. Ef 1, 9), že ľudia majú skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo
telom, v Duchu Svätom prístup k Otcovi a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti (porov.
Ef 2, 18; 2 Pt 1, 4). Týmto zjavením sa neviditeľný Boh (porov. Kol 1, 15; 1 Tim 1, 17) vo
svojej nesmiernej láske prihovára ľuďom ako priateľom (porov. Ex 33, 11; Jn 15, 14 – 15) a
stýka sa s nimi (porov. Bar 3, 38), aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou. (DV 2)
Bohu sa zapáčilo zjaviť nie pravdy o sebe - tak nás to učí Vatikán I. – ale zapáčilo sa mu
zjaviť seba samého. Vidíme to nad Jordánom, keď Boh zjavuje seba vo vzťahoch v láske
Ducha Svätého: Ty si môj milovaný Syn... Poznávame aj tajomstvo Božej vôle. Toľkokrát
zneužitá Božia vôľa je – ako hovorí DV – že ľudia majú skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo
telom, v Duchu Svätom prístup k Otcovi a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti (porov.
Ef 2, 18; 2 Pt 1, 4). S čím všetkým sme si už v živote poplietli Božiu vôľu! S čím všetkým
sme už poplietli ľudí! A pritom to máme tak jasne napísané: Boh chce, aby sme mali skrze
Krista – Slovo – v Duchu Svätom prístup k Otcovi. Boh chce, aby boli všetci ľudia svätí
a spasení. Boh nám zjavuje svoje vnútro a my sme schopní aspoň čiastočne prijať a pochopiť
toto zjavenie. A sme schopní nejakým spôsobom ho aj žiť. A všetko to robí, aby nám zachutil
byť s Ním, aby nám predložil svoju ponuku, aby nás pozýval a nenútil. Provokoval svojou
láskou.
Lumen gentium. Dio non é cattolico. „Boh nie ja katolík“ - povedal kardinál Martini
v knihe rozhovorov pod názvom Nočné dialógy jeruzalemské. Mám ďaleko do toho, aby som
sa s týmto velikánom „pochytil za pasy“, predsa však by bolo zaujímavé všimnúť si, čo je
vlastne univerzalita, katolicita. Ratzinger v roku 2000, keď uvažoval nad ekleziológiou podľa
Lumen gentium, tvrdí, že cirkev, ktorá sa zrodila v Jeruzaleme pri zoslaní Ducha Svätého,
nebola cirkev partikulárna, jeruzalemská, ale univerzálna, katolícka, svetová. Iba zo spojenia
tejto univerzálnej Cirkvi (nevesty) so svojím Ženíchom (Kristom) sa rodia partikulárne cirkvi.
To znamená, že Katolícka cirkev predchádza teologicky i chronologicky všetky partikulárne
cirkvi. Na prvý pohľad ide o hru so slovíčkami, ale má to obrovský dosah. Tak Kristus, ako aj
Duch Svätý prichádza do nášho spoločenstva zvonka; jeho sviatosti sa nerodia medzi nami,
ale je to niečo „extra nos“. My ich prijímame, sme obdarovaní; nie sme tvorcovia, sme
adresáti. Je jeden Pán, jedna viera, jeden krst. To platí pre Cirkev univerzálnu, katolícku,
ktorá sa na svoj spôsob inkulturuje, ba inkarnuje do partikulárnej. Potom má táto jedna viera
mnoho prejavov. Iné v Afrike, iné v Európe, ale aj iné v Banskej Bystrici, a iné vo Zvolene.
A ešte iné v Jánovi, Františkovi, Anne, Márii... Preto nie je dovolené nikomu nikde zmeniť
symbol viery alebo sviatosti. Ako by nemalo byť nikde nikomu dovolené vnucovať svoje
prejavy viery a viazať niekoho uniformitou. Boh teda je katolík, ale nepatrí do Katolíckej
cirkvi. Ak berieme Katolícku cirkev ako ohraničenú skupinu ľudí.
Gaudium et spes. Nakoniec si povedzme o človekovi ako vrchole viditeľného stvorenia.
„Tajomstvo človeka sa stáva naozaj jasným iba v tajomstve vteleného Slova. Lebo Adam, prvý
človek, bol predobrazom toho, ktorý mal prísť, to jest Krista Pána. Kristus, nový Adam, tým,
že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka človeku a ukazuje mu jeho
3 Mons. ThDr. Marián Bublinec, PhD., október 2012