BZINSKÝ CHÝRNIK

november - december 2011 Strana 7
BZINSKÝ CHÝRNIK
ČO HOVORÍ RODINNÁ KRONIKA
Na jeseň v roku 2005 mali žiaci priniesť do školy niečo, čo by
nám naznačilo, ako žili naši predkovia. Deti priniesli staré fotografie,
pamätníky, nejaké vysvedčenie a knihy. Najstaršou knihou
už na prvý pohľad bola stará Biblia. Bola z roku 1813. Otvorili
sme ju a objavili sme na piatich stranách rukou písané zápisky.
Lúštili sme ich len s námahou, ale predsa sme sa niečo dočítali.
Zaujímavé boli už roky – 1812, 1825 a ďalšie a ďalšie. Žiačka si
chcela knihu odniesť hneď domov, a tak som to rešpektovala.
Stihla som si zápisky aspoň rýchlo prekopírovať. Doma som
papiere naskenovala a na monitore počítača zväčšovala. Zápisky
sa dali pomerne dobre čítať. Odvíjal sa mi pred očami príbeh ženy
– matky, ktorá svoje zápisy vložila na prvé čisté listy knihy, ktorá
jej bola určite vzácna. Osud tejto ženy ma mimoriadne zaujal.
Samozrejme, že som text odpísala do obecnej kroniky s predsavzatím,
že s jej osudom a prípadnými ďalšími zisteniami, ako aj
s mojimi pocitmi zoznámim občanov prostredníctvom BCH. Zo
zápiskov sa dalo vyčítať veľmi veľa, ale predsa nie všetko. Aby sa
klbko životného príbehu rozmotalo, bolo treba pátrať ďalej. Žiaľ,
času má človek akosi stále menej a menej, takže o tomto našom
malom školskom „objave“ a o osude ženy sa čitateľ dozvedá až
dnes.
Niektoré skutočnosti o knihe a zároveň aj o žene, ktorá do nej
zapisovala udalosti a fakty zo života svojej rodiny, nám mohol
objasniť Prof. Ing. Ján Borota, DrSc. Ten napísal toto: „Považoval
som Tranoscius mojej babičky (pozn. ide o Bibliu) za dávno
stratený. Keďže sa táto staručká kniha našla v našom bývalom
dome, ide zrejme o spevník, z ktorého si moja nebohá babička
obyčajne v nedeľu čítala aj spievala. Spomínam si aj na nejaké
zápisy v spevníku, ktoré som ako dieťa nevedel poriadne prečítať
a vylúštiť. Moja babička Anna Podhradská zomrela v roku 1953
vo veku 90 rokov. Bola veľmi chudobná, živila sa slúžením „u
pánov“ a posluhami u zámožnejších občanov v dedine. Kancionál
si sotva sama kúpila, zrejme ho dostala ako dar, možno ako súčasť
služobnej mzdy. Uvedené mená v spevníku sú nám neznáme, ani
babička o nich nikdy nehovorila. Ľutujem, že vám v tejto záležitosti
nemôžem pomôcť.“
Prečo ma zaujal osud neznámej osoby, ktorá žila ešte kedysi
v 19. storočí a zapisovala niečo do Biblie! Veď tak robili asi
všetky rodiny a naši ľudia opatrujú nejednu Bibliu či Tranoscius
s rodinnými zápismi. Žena, ktorá si viedla kroniku svojej rodiny,
nemala ľahký osud, no spôsob a štýl, akým zapisovala udalosti,
svedčí o jej prirodzenej inteligencii, cite, láske, ale aj o tom, že to
bola žena hlboko veriaca, mala pekný a úhľadný rukopis, bohatú
slovnú zásobu. Zápisy robila zrejme s odstupom času, no uvádzala
presné údaje a dátumy. Aby si čitateľ urobil lepší obraz o nej,
prvé zápisy odcitujem presne, s malými jazykovými úpravami
kvôli lepšej zrozumiteľnosti. Miestami bol už papier poškodený
vlhkosťou a mikroorganizmami, takže sa nedali niektoré slová
celkom prečítať. Zápisky nasledujú za sebou v poradí, ako ich
uvádzam. Začínajú takto:
„Poznamenanj roku 1825 1. januára zesnuli v Kristu Pánu náš
mily tatenko Georgius Chrenek vyplnivše živobyti svého 67 let,
zemreli na nový rok.“
„Roku 1830 14ho decembra v Kristu Pánu zesnuli naša úprimná
mamenka jménem Zuzana rozená Wyskidenska, vyplnili let
živobyti svého 60. Milostivý Pán Bůh prijmi našich milých rodičov
do lůna svého nebeského, aby sme i my dítky se tam s nimi tešiti
mohli a našu žalost na radost promenili. Smrt nelitostná nás s
našimi milými rodiči rozlučila.“
„Ve Bzincach roku 1812 dne 23. januára o jednej hodine popolední
jsem svetlo ponajprv spatrila zplozená byvše z rodičuv Georgius
Chrenek a z matky Zuzany Chrenek, rozena Wyskidenski, jméno
pri krstu svatem Eva jsem obdržela . Krstni rodiče byli dvouctihodný
p. Fusek, S B Kazateľ bzinský, druhý vlídny a učený p.
Michal Sopko tejže cirkvi učiteľ.“
Doplním, že Štefan Fusek bol v Bzinciach evanjelickým
farárom v rokoch 1808 až 1816 a Michal Sopko učiteľom
v rokoch 1796 až 1823. Prečo sa stali práve farár a učiteľ
- kantor jej krstnými rodičmi, zatiaľ povedať neviem. Možno
nám niekto objasní, či v minulosti existovali okolnosti, za
ktorých sa stali farár a kantor krstnými rodičmi dieťaťa, alebo
či existoval blízky vzťah rodičov tohto dieťaťa s kňazom a učiteľom.
Nasleduje štvrtý zápis:
„Roku 1827 dne 7. septembra, t.j. na Matku Božiu jsme ve bzinském
kostele szvazkem manželským spojeni byli. Hospodin dej,
aby sme v lásce a svornosti živi byli a jemu díky činili, pokud nás
milostivý Bůh na tomto svete zdržovati bude.“
Evka Chrenek sa vydávala, keď mala 15 rokov a necelých osem
mesiacov. Možno preto, že zápis zjavne robila s odstupom času,
zabudla napísať meno svojho manžela a to sa zo zápiskov nedozvieme
do konca. Ďalej už píše o narodení svojich detí:
„Roku 1828 dne 30. augusta dobrotivý Pán Bůh obdaril nás dceru
jménem Zuzana. Hospodin ráčiš ju osvítiti svou Božskú milostí,
aby žila zdrava a čerstva k chvále Boží a rodičům k potešení a
radosti.“
Nad týmto zápisom je doplnená poznámka „narodena je na
Turej Lúke“. Uvediem ešte jeden doslovný zápis, ktorý nasleduje
po predchádzajúcom:
„Roku 1832 dne 28. januára požehnal nám Pán Bůh synečka,
který pri krstu svatém jmeno prijal Pavel. Zalíbilo se milému Pánu
Bohu z této časnosti do večnosti nám ho povolati, roku 1853 dne
31. januára.“ A znova dopísaná poznámka, že „narodený je na
Myjave“. Mladá matka dala svojej prvej dcérke meno Zuzana po
svojej matke a prezradím, že meno Pavel dala prvému synovi po
jeho otcovi. Nasleduje ešte ďalších 12 zápisov o narodení detí.
Ďalšie deti sa jej narodili v Novom Meste nad Váhom a tam
boli aj pochované, okrem posledného syna, ktorý „pochovaný
jest vrbovskem....“ a nasleduje nečitateľné slovo. Všetky deti
prijímala ako dar od Pána Boha, ktorého vrúcne prosí, aby ich
ochraňoval a požehnával, napr. takto: „aby žila zdrava a čerstva
v mudrosti, ke cti a chvále Boží“ alebo „Hospodin ráčiš ju vším
dobrým korunovati, aby žila rodičům k potešení, k cti a chvále
Boží“. Na inom mieste prosí za synčeka: „Bůh všemohůcí náš
najlepší opatrovník, ten ráčiš jej chrániti pred všelikým neštestím,
aby zrůstal zdravý a čerstvý k pánu Bohu k cti a chvále, rodičům k
potešení a sláve Boží“. Evka urobila 14 zápisov o narodení svojich
detí, ale pri deviatich musela s trpkosťou a žiaľom v srdci napísať
aj bolestnú vetu: „zalíbilo se milému Pánu Bohu z této časnosti do
večnosti jej/ji povolati“, alebo “kterého nám velmi milého synečka
sme žalostne oplakali, nechť stala se vůle tvá“. Od roku 1828 do
roku 1851 porodila 14 detí, deväť z nich jej zomrelo v útlom veku.
Tri určite, a asi aj posledný syn, neprežili ani celý mesiac, ďalšie
štyri žili jeden až šesť mesiacov, druhorodený Pavel jeden rok.
Predposledný zápis je veľmi zvláštny. „Roku 1849 dne 21. decembra,
milostivý Pán Bůh požehnal nám ceru, která pri krstu svatém
jmeno prijala Eva, kterážto splozena byvše ve velkej uzkosti srdca a
vo suženi rozmnoženjch bolestech matky svej, ponevádž jej manžel
a starostivý otec do ruk nepratelských upadel, Buh otec láskavý
ten vysvoboditel všech vericich v neho ten ráčiž nás vytrhnuti z
rúk nepratel a my jej budeme slaviti a chvaliti za dobrodenia jeho.