Časť - Úrad priemyselného vlastníctva SR

P R E D S L O V
HISTÓRIA A ÚČEL NICESKÉHO TRIEDENIA
Medzinárodné (Niceské) triedenie výrobkov a služieb na zápis známok bolo zavedené
medzinárodnou dohodou na diplomatickej konferencii v Nice 15. júna 1957, ktorá
bola revidovaná v Štokholme v roku 1967 a v Ženeve v roku 1977.
Členské krajiny Niceskej dohody tvoria špeciálnu úniu v rámci štruktúry Parížskej
únie na ochranu priemyselného vlastníctva. Tieto členské krajiny prijali a schválili
Niceské triedenie na účely zápisu ochranných známok.
Každá členská krajina Niceskej dohody je povinná uplatňovať Niceské triedenie
pri zápise ochranných známok buď ako hlavný systém triedenia alebo ako pomocný
systém triedenia a v oficiálnych dokumentoch a publikáciách týkajúcich sa zápisu
ochranných známok musí uvádzať čísla tried, do ktorých sú zatriedené výrobky alebo
služby, pre ktoré je ochranná známka registrovaná.
Používanie Niceského triedenia je povinné nielen pri zápise ochranných známok
do registrov členských krajín Niceskej dohody, ale aj pri zápise do medzinárodného
registra ochranných známok, ktorý vykonáva Medzinárodný úrad Svetovej organizácie
duševného vlastníctva (WIPO – OMPI) podľa Madridskej dohody o medzinárodnom
zápise továrenských a obchodných známok a podľa Protokolu k Madridskej dohode
o medzinárodnom zápise továrenských a obchodných známok, ako aj pri zápise
ochranných známok v Africkej organizácii duševného vlastníctva (OAPI), v Africkej
regionálnej organizácii duševného vlastníctva (ARIPO), v Organizácii duševného
vlastníctva Beneluxu (BOIP) a v Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM).
Niceské triedenie však používajú aj ďalšie, nielen členské krajiny Niceskej dohody.
REVÍZIE NICESKÉHO TRIEDENIA
Základom Niceského triedenia bol triednik vypracovaný v roku 1935, predchodcom
WIPO, úradom „United International Bureaux for the Protection of Intellectual
Property“ (BIRPI). Toto triedenie, schválené na zasadnutí Niceskej dohody, obsahovalo
abecedný zoznam výrobkov rozdelených do 34 tried a neskôr bolo doplnené abecedným
zoznamom služieb rozdelených do 11 tried.
Niceská dohoda ustanovuje vytvorenie výboru znalcov, v ktorom je zastúpená každá
členská krajina. Výbor znalcov rozhoduje o všetkých zmenách v triedení, najmä o
presune výrobkov a služieb z jednej triedy do druhej, o aktualizácii abecedného zoznamu
a o doplnení potrebných vysvetliviek.
Od nadobudnutia účinnosti Niceskej dohody 8. apríla 1961 mal výbor znalcov 21
zasadnutí, výsledkom ktorých bola celková revízia abecedného zoznamu z formálne-
7