13.07.2015 Views

WASEBO - ADEME Guyane

WASEBO - ADEME Guyane

WASEBO - ADEME Guyane

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

<strong>WASEBO</strong>Auteur : Elie STEPHENSONRAKABA mété li an kréyòlMikala roun jenn tifi amérendyen té ka rété Wasébo, roun koté annan Lagwiyann. Li té ka sonjélò li té toupiti, Wasébo té annan fenfon danbwa, moun pa té djè konnèt li. Menn jodla, tout bagajchanjé.Lò yé koumansé koupé ké travay bèl bwa-ya, déztrwa moun vini rété òbò Wasébo. Kèktan aprè, lòyé koumansé sasé lò, yé fè magazen. Atò, tout moun ka di Wasébo ka dévlopé. Men, a « REMI » kéblanng-yan ki fini mété Wasébo annan révolisyon. Sa kou-a masogan-yan pa vini palè zafè Bondjékou tanlontan, yé rivé ké rounlo ké roun patché papyé pou pozé kèksyon pou moun gannyen soumakésan swé. Mé gran chanjman annan Wasébo !Kouché antravè, annan so ranmak, anba so karbé, Mikata ka gadé toupatou, so lèspri lwen. Atoujou menm vyé zimaj-ya : malpròpté ka trennen tout koté. Li té gannyen pil, bwètfèrblan, boutèylabyè, boutèy fanta vid, bwèt ji ké larèstan manjé. Mikala té gen gro tchò pis moun Wasébo pa té kafè annyen ankò. Wonm-yan pa té ka alé a bati ankò, fanm-yan pa té ka planté, chasò-ya té ka alélachas tanzantan, péchò-ya pa pa menm palé.Poukisa nou té ké travay ? « REMI » té ka bay nou soumaké. Nou pran labitid rété san fè annyen.Wonm-yann té ka fè renki bwé. Piti a piti tout bagaj chalviré. Tchò Mikala té ka sennyen : mounWasébo té bliyé tousa yé gangan té anprann yé. Koté Wasébo pasé ? Koté so bèl kaz fèt ké bwagolèt, ké fèy way ? Koté bèl wonm-yan ké bèl fanm-yan bòdzè ki té kontan travay san konté asoumoun ? A kisa ki té ka pasé ?KRIK ! KRAK !Rounsèl kou, Mikala drésé sokò, li asiz annan so ranmak. Annyen pa té ka maché annan Wasébo.Dipi kèktan a maladi ki té ka mété tout timoun atè : lafyèv, kakarèl, ladjidjit ; bouton ké ròt ankò. Kirémèd gangan-yan, ki rimèd mèdsen-yan, yé pyès pa té ka géri timoun-yan. Yé té ka gannyen rounti soulajman, men pa plis.Mikala té ja palé ké ròt madanm komin-an asou sa ki té ka pasé. Yé tout té enkièt. Yé désidé alé<strong>ADEME</strong> <strong>Guyane</strong> - Cédérom pédagogique sur les déchets - Conte : Wasébo - Elie STEPHENSONpage1/4


kozé ké vyé gadò-a « piay » Aloïké. A sèl moun-an ki té pouvé boukanté palò ké lèspri-ya. Pasdapré yé malédichon asou Wasébo.KRIK ! KRAK !Lò Aloïké fini kouté madanm-yan, li pati pou palé ké lèspri-ya.MESYEKRIK ! MESYEKRAK !Roun bon bout tan aprè, Aloïké déviré, so lèspri té troumanté.Madanm-yan di li :- Enben Aloïké ?I réponn :- A ! A ! A ! Yé tout pédi yé tèt annan sa komin-an !- Kouman donk? Kisa sa lé di ? Espliké nou, atò !Yé té ka pozé roun patché kéksyon. Aloïké roupran :- A zòt fot ! A zòt fot !- Nou fot ! Madanm-yan pa té ka konprann.- Lèspri-ya dibout dèyè sa yé ka di. Pa gen pyès malédichon asou Wasébo.Mikala doumandé li :- A poukisa timoun-yan gannyen sa patché maladi-a ?Aloïké fronmen so wéy, épi li di ké roun vwè ki pa té di li :- Moun Wasébo pa ka rèspèkté annyen ankò.Yé pa ka rèspèkté lalwa. Yé pa ka rèspèkté ni bondjéya,ni danbwa-a, ni sa yé gangan anprann yé, ni sa ki bon.Aloïké viré di : « Lèspri-ya lé zòt gadé kouman zòt ka viv épi zòt ké konprann ».Lò li fini palé, li lévé, li tornen so do épi li pati. Tout kozman fini.KRIK ! KRAK !Madanm-yan pa té kontan, yé bay viré annan komin-an. Pou yé menm Aloïké té ka dépalé !Déztrwa mwa té ja pasé. Mikala, li men, té byen savé kisa Granmèt-a té lé di. Li té ka sonjé toulonng.Li tchenbé trwa lidé Aloïké té bay : roun pinisyon, roun lòrd ké roun panga. Men a pou yésavé sa yé lé. Men a la ki tout !Mikala té ka santi li té gannyen roun bon lidé ki té ka alé vini annan so tèt kou koulan ka chapé an-<strong>ADEME</strong> <strong>Guyane</strong> - Cédérom pédagogique sur les déchets - Conte : Wasébo - Elie STEPHENSON page 2/4


nan so dé lanmen. Li savé li té ké trapé sa pou fè, li té ka santi li.MESYEKRIK ! MESYEKRAK !Roun aprémidi kou toulézòt jou, Mikala té kouché antravè annan so ranmak, li té ka gadé toupatou…Kantmenm, chak kou so wèy té ka tonbé anlè briyé, li té ka santi sokò mal.KRIK ! KRAK !Mo menm, mo té la, mo wè tousa ki té ka pasé.Mikala té ka gadé san li wè annyen. Zòt krè li pa té ka wè, men lèspri-ya té ka kléré li.Mo té la, mo wè tout mo menm.Roun timoun vini òbò malpròpté-ya, li koumansé mété so lanmen ké so dé pyé konsidéré li té ké lérivé jouk laro pil malpropté-ya. Mikala dibout, li rélé san savé poukisa :- Timoun pa fè sa, to ké tonbé malad !Li pran kouri, i djap timoun-an asou malpropté-ya. Roun patché mouch blé, anrajé ki té la, koumansétòrnen alantou Mikala. Li té ka séré timoun-an asou so lèstomak. Jenn tifi-a alé annan so karbé,li té kontan toubonnman. Rounsèl kou, li konprann tousa vyé mouché Aloïké té lé di.KRIK ! KRAK !Lò dòkò komin-an fini kouté ké pozé Mikala tout kèksyon yé té lé, yé désidé swiv so lidé. A malproptéki té ka trennen tout koté Wasébo, ki té ka randé tout moun malad konran.Tout moun, madanm koumouché mété lanmen. Yé triyé, yé boulé yé téré, yé fè roun bi papa trou ròt bò Wasébo pou yé véjité tout yé malpropté. Yé koupé bwa pou fè poubèl. Yé mété yé toupatou annan yé koté. Larèstanmanjé té ka sèrvi pou bati-ya, pou randé latè-a pi miyò. Tout moun té oblijé panga pou Wasébo rétépròp…Mikala té la pou sa. Mo pouvé di zòt sa pas mo té la.KRIK ! KRAK !Elie STEPHENSONTraduction Hélène ALEXIS, Yolande COUMBARAKABA<strong>ADEME</strong> <strong>Guyane</strong> - Cédérom pédagogique sur les déchets - Conte : Wasébo - Elie STEPHENSON page 3/4


<strong>ADEME</strong> <strong>Guyane</strong> - Cédérom pédagogique sur les déchets - Conte : Wasébo - Elie STEPHENSON page 4/4

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!