slovenské mená mäkkýšov (mollusca) slovak names of the ... - SAV

Mollusca
Úvod
Mäkkýše tvoria dobre ohraničený živočíšny taxón, ktorý je počtom
druhov po článkonožcoch druhým najväčším kmeňom. V súčasnosti poznáme
vyše 80 000 validných druhov obývajúcich vodné i suchozemské
prostredie. Najviac druhov je zastúpených v moriach. Malú skupinu tvoria
parazitické druhy. Mäkkýše z nášho územia súborne spracoval Ložek
(1955, 1956 a 1964). Najnovší zoznam mäkkýšov Českej republiky a Slovenska
uverejnil Horsák a kol. (2010).
Mäkkýše pútali pozornosť oddávna. Viaceré druhy sa spomínajú
v prácach antických prírodopiscov alebo sú vyobrazené na starovekých
úžitkových nádobách, vázach, na nástenných či podlahových mozaikách v
krajinách okolo Stredozemného mora. Mnohé druhy sa konzumujú, niektoré
poskytujú cenné červené farbivo – purpur, iné sú nebezpečné svojím
jedom. Známe sú lastúrniky poskytujúce perly. Nezanedbateľný je význam
niektorých mäkkýšov ako medzihostiteľov parazitických helmintov, ako
škodcov pestovaných rastlín a v akvaristike. Tvarom i zafarbením pútali od
nepamäti pozornosť zberateľov a schránky mnohých druhov majú nemalú
zberateľskú hodnotu.
S ohľadom na skutočnosť, že v zoológii je dostatočne zreteľná hranica
oddeľujúca nomenklatúru od terminológie slová slúžiace na pomenovanie
druhov a taxónov na vyššej úrovni hierachického systému označujeme ako
„mená“. Už Rízner (1875) písal o „menách“, do svojho „Živočíchopisu“
zaradil na s. 298 – 311 samostatnú kapitolu „Soznam slovenských mien
zvierat“. Charakteristike a používaniu slova „meno“, ku ktorému ako slovo
s rovnakým významom priradil „názov“, venuje bližšiu pozornosť Masár
(1991).
S konkrétnymi druhmi mäkkýšov sa stretávame nielen na stránkach
populárno-náučných publikácií, ale i cestopisov a dobrodružných románov.
Viaceré širšie známe druhy sa opakovane vyskytujú v učebniciach
prírodopisu a zoológie všetkých stupňov škôl, v príručkách venovaných
parazitológii, ochrane rastlín a i. Potreba slovenských mien (národnej nomenklatúry)
je práve v takejto literatúre žiaduca. Pritom nejde o to mať pre
každý druh mäkkýša popri vedeckom (latinskom) mene aj slovenské. Len
veľmi tažko si vieme predstaviť, že by napr. všetky druhy patriace do rodu
Conus (Gastropoda: Conidae) mali slovenské meno. Mnohé druhy tohto
rodu sú svojimi diagnostickými znakmi také blízke, že ich vie rozlíšiť len
špecialista malakozoológ, ktorý sa dlhé roky venuje štúdiu tohto taxónu.
Preto je zbytočné aby sme pre všetky druhy rodu Conus vytvorili slovenské
mená. Nepochybne však niekoľko charakteristických a z istého hľadiska
významných druhov s väčším rozšírením a dobre zreteľnými znakmi slovenské
meno potrebuje.
Viacerí autori sa podrobnejšie vyjadrili k problematike tvorby mien,
ktorému taxónu dať či nedať slovenské meno, ako postupovať, ako vnímať
stabilitu národných mien a i. V tomto smere za práce inšpiratívneho charakteru
pokladáme štúdie Zmoraya (1947) a Matouška & Hensela (1982).
Zmoray už v polovici 20. storočia odmietal predstavu bezbrehého vytvá-
5