Essere impresa responsabile +o znamená zodpovedné podnikanie ...

n° 2 / 2010Essere impresaresponsabileo znamená zodpovednépodnikanieIntervista: Il tempodella responsabilitàRozhovor: ÉrazodpovednostiLe aspeative delmondo imprenditorialeper il nuovo governoOakávania zahraninýchpodnikateov od novejvládyProf. Mauro Ceruti, Senatore della Repubblica Italianaprof. Mauro Ceruti, senátor Talianskej republiky

MIGLIOR BANCANELL’EUROPA CEE.UniCredit. Partner orgoglioso di UEFA Champions League. Ed anche Vostro.UniCredit Group è stata premiata con un riconoscimento prestigioso per l‘anno 2009 dallarivista The Banker.www.unicreditbank.sk | UniTel 0800 180 180

Editoriale EditorialCortesi Leori,la parola slovacca “Dobro” è compostada cinque leere come in italiano la parola“Buono”. Per me personalmente questicinque caraeri riassumono un’areaimportante dell’aività che svolgo congrande piacere negli ultimi anni. Sto parlandodella Corporate Social Responsability(CSR), ovvero della ResponsabilitàSociale d’Impresa.Si dice che le imprese impegnate nellosviluppo di tali aività oengono buonirisultati anche nel proprio business eche la CSR si rivela essere un buon investimentoa lungo termine perché capacedi generare profio. Sono convinto cheun’azione di un individuo o di una societàpuò essere definita “buona” quando èspinta da un impulso disinteressato. Nonnasce cioè per il profio o per pubblicità,ma per un semplice fao o convinzione:che si traa della cosa giusta da fare.Sono pertanto felice che la Camera diCommercio Italo – Slovacca abbia cominciatoad occuparsi di questo tema inmaniera sistematica. La responsabilitàsociale d’impresa non significa per noisolamente un allineamento con le normelegali, ma anche il soddisfacimento delleaspeative della società, delle comunità edei singoli. E questo vale sia per le grandiimprese, che hanno incorporato la CSRnella loro organizzazione, che per le piccolee medie imprese. L’isolamento termicodi un piccolo edificio, la raccolta deivestiti usati o il supporto all’istruzionedei gruppi sociali svantaggiati sono soloalcuni esempi di quelle singole aivitàconcrete che hanno un impao molto piùesteso di quanto potrebbe sembrare. Tuiabbiamo un potenziale per contribuire alcambiamento, supportare la protezionedell’ambiente o influenzare la vita delprossimo. Invece di elencare i numerosiesempi, cito il piccolo ragazzo cui il vecchiodel romanzo di Hemingway ha insegnatoa pescare, prendendosi così curadel suo futuro. Anche il dialogo inter-culturalerappresenta una parte integrantedella responsabilità sociale d’impresa.E’ qui che si inserisce il festival DolceVitaj, che porta per la terza volta il megliodell’Italia in Slovacchia. Bratislava,Nitra, Zvolen, Poprad, Košice e Žilinaavranno occasione di godersi un festivalpieno di musica, teatro, film, fotografia,ma anche vino e specialità gastronomiche.Quest’anno inoltre i mondiali di calcio2010, che vedranno la Slovacchia perla prima volta presente e impegnata nelgirone con l’Italia, ci oriranno un’occasioneper poter tifare insieme i nostri paesiall’insegna dell’amicizia. Che vinca ilmigliore!Michele Bologna, Vicepresidente Vicariodella CCISDrahí itatelia,pä-písmenové slovenské slovo „dobro“vieme v talianine vyjadri tiež použitímpiatich písmen jednoduchým „Buono“.Pre ma osobne znamená týchto pä písmenakési zosobnenie vyjadrenia aktivít,ktorým sa, úprimne rád, v posledných rokochvenujem, a ktoré v manažmente zale-ujeme pod pojem corporate social responsibility- spoloensky zodpovedné podnikanie.Iste, hovorí sa, že spolonosti, ktoré rozvíjajútakéto programy dosahujú v podnikanídobré výsledky, a vlastne zodpovedné podnikanieje samo o sebe dobrou dlhodobou investíciou,ktorá v konenom dôsledku zvyšujeziskovos. Ja som presvedený, že konaniejednotlivca i firmy sa stáva dobrým,ak vychádza zo správnych pohnútok. Niepre odmenu, pozitívnu propagáciu alebosplnenie akejsi všeobecne oakávanej povinnosti,ale len pre jednoduchý, strohý fakt ipresvedenie, že ide o správnu vec.Som rád, že v Taliansko-Slovenskej obchodnejkomore vnímame tento pojem rovnako.Spoloenská zodpovednos pri podnikanípre nás znamená nielen plnenie legislatívoustanovených povinností, ale aj napanieoakávaní spolonosti, spoloenstiev ijednotlivcov, a v mnohých prípadoch aj ichprekroenie. A to v prípade vekých firiem,ktoré priniesli štruktúru CSR vo svojichorganizáciách, ako aj v prípade malých astredných podnikov. Zateplenie jednej malejbudovy, organizovanie zbierky šatstva ipodpora vzdelávania sociálne slabších, súlen príkladmi konkrétnych jednoduchýchaktivít s dopadom väším, ako sa itateovina prvý pohad zdá. Každý z nás má potenciálprispie k zmene, podpori ochranuživotného prostredia, i ovplyvni životloveka. Namiesto množstva príkladov spomeniemlen malého chlapca, ktorého Hemingwayovstarec nauil lovi ryby a postaralsa tak o jeho budúcnos.Jednou z takýchto aktivít je projekt DolceVitaj, prinášajúci tretíkrát to najlepšie z Talianskana Slovensko. Bratislava, Nitra,Zvolen, Poprad, Košice i Žilina okúsia festivalplný hudby, divadla, filmov, fotografií,ale aj vína a gastronomických špecialít.Unikátnu príležitos na vyjadrenie spolonéhošportového ducha nám ponúknu Majstrovskásveta vo futbale 2010.Teším sa na Vás!Michele Bologna - výkonný viceprezidentTSOK1

Primo piano Hlavná témaESSERE IMPRESA RESPONSABILEO ZNAMENÁ ZODPOVEDNÉPODNIKANIELa CCIS ha dimostratol‘eeiva volontà di esserela prima, tra le Cameredi Commercio Italianeall‘Estero, a redigere unBilancio Sociale.TSOK je prvá talianskaobchodná komora v zahranií,ktorá vypracovalaSúhrnnú správu o spoloenskejzodpovednostiSecondo la ricerca della società diconsulenza KPMG, condoa nel2005, già allora oltre la metà delle 250imprese più grandi del mondo preparavaregolarmente un documentospeciale dedicato alle proprie aivitàdi responsabilità sociale. Il leader indiscussoera il seore finanziario doveil numero delle società che aderisconoa queste pratiche era raddoppiato in 3tre anni. Sempre alla fine del 2005, almondo erano 865 le aziende che seguivanole regole dell‘organizzazione GlobalReporting Initiative per riportare ilproprio bilancio sociale. Nel corso deiprimi 6 mesi del 2006 avevano aderitoaltre 100 aziende, il che aveva stimola-Poda výskumu poradenskej spolonostiKPMG už v roku 2005 viac ako polovicaz 250 najväších spoloností na sveteštandardne publikovala samostatnú správuo spoloenskej zodpovednosti. Lídromje finanný sektor, v ktorom sa poet reportujúcichfiriem v priebehu troch rokovzdvojnásobil. Organizácia Global ReportingInitiative v júli 2006 informovala, žepoet firiem, ktoré vo svete používajú GRIreporting, dosiahol 865. Od zaiatku roka2006 to znamená spolu viac ako 100 novýchfiriem. Organizácia GRI si uvedomilanový trend a zjednodušila pravidlá reportinguaktivít spoloenskej zodpovednostipodnikania, aby ich tak sprístupnilastále vyššiemu potu firiem po celom svete.5

Primo piano Hlavná témato l’organizzazione GRI a riconoscereun nuovo trend e a semplificare le regolee a renderle accessibili al numerosempre più grande delle aziende intuo il mondo. Ne emerge una evidentetendenza a riconoscere il vantaggiocompetitivo in termini di business e reputazionedell’azienda che ricorre adaività di CSR. Oggi la CSR mostra quindidi essere non solo una valida strategiadi immagine, ma anche capace digenerare un profio a lungo termine edi dare alle azioni della impresa il sensodella continuità nel contesto sociale.La R.S.I. (sigla italiana per CSR) è unprocesso per ripensare una strategiacompetitiva dell’impresa che sia accessibilee praticabile anche dalle piccolee medie imprese, dalle profit come dallenon profit e dalle agenzie pubbliche.Come qualunque strategia, la CSR nonpuò restare slegata dai piani di businesse prevede una serie di strumentidi controllo, quali i sistemi di certificazione,l‘adesione a standard e la promozionedi codici (etici, di condoa, di valori,...)che non solo svolgono la funzionedi strumento di prescrizione e controllodi comportamenti più o meno coerenticon i principi di CSR, ma contribuisconoanche all‘istituzionalizzazionedella CSR come insieme di metodi epratiche di gestione.La chiave di volta che apre la stradagiusta verso la responsabilità socialedi un’impresa parte dalla ridefinizionedel ruolo degli stakeholder, che portaa rifleere sul ruolo svolto da questisoggei all‘interno della logica managerialedell‘impresa. Essi, infai, nonsono più considerati come terminalipassivi di azioni distributive, bensìcontroparti aive dei processi di generazionedel valore e meritano una dovutaaenzione ed inclusione nei processieconomici dell’impresa. Il bilanciamentotra gli interessi dei vari stakeholderè compito primario della governanceallargata, che si assume i doverifiduciari quando stabilisce la strategiadi impresa nei confronti di tui glistakeholder.Sull’orizzonte operativo la CSR spostale dinamiche di analisi e di alimentazionedella competitività al di fuori dellasingola impresa, per abbracciare un piùarticolato comprensorio territoriale, all‘internodel quale operatori economici,soggei pubblici e forze sociali devonointeragire sinergicamente.La Camera di Commercio Italo – SlovaccaLa CCIS ha dimostrato l‘eeiva volontàdi essere la prima, tra le Cameredi Commercio Italiane all‘Estero, a re-Prospetto di produzione del Valore AggiuntoPrehľad procesu tvorby pridanej hodnotyValore aggiunto caratteristico lordoHrubá pridaná hodnota- Ammortamenti- AmortizácieTotale valore aggiunto globale nettoČistá pridaná hodnota2007 2008353.684,41 510.022,16,00 ,00353.684,41 510.022,16+/- saldo della gestione accessoria e straordinaria+/- Zostatok mimoriadnych nákladov na riadenie+ ricavi straordinari+ Mimoriadne príjmy- perdite di cambio e sopravvenienze passive- Straty a pasívne položkyValore aggiunto da distribuireDisponibilná pridaná hodnota2007 200895.352,58 60.505,95-9.198,39 -18.220,39439.838,60 552.307,72Fonte: Bilancio d’esercizio della CCIS (2007/2008). / Zdroj: Úètovná uzávierka TSOK za roky 2007/2008Tento trend dokazuje, že spolonosti sa nauilirozpozna konkurenné výhody spoloenskyzodpovedného podnikania a jehopozitívne dopady na biznis a poves firmy.Dnes je jasné, že CSR (Corporate SocialResponsibility – Spoloenská zodpovednospodnikania) je úinná stratégia nielenpre imidž spolonosti, ale aj pre zlepšovanieekonomickej výkonnosti v dlhodobomhorizonte. Aktivity spolonosti vaka CSRzískavajú nový rozmer kontinuity v širšomspoloenskom kontexte.CSR ponúka príležitos prehodnoti stratégiukonkurenného boja, ktorá je dnesprístupná všetkým podnikom od vekýchcez malé a stredné, komerné, verejné i noprofit... Ako súas stratégie nemôže zostaoddelená od podnikateských plánova predpokladá rad kontrolných nástrojov,ako sú systémy certifikácie, dodržiavanianoriem a presadzovania kódexov (etickéhosprávania, hodnotovej príslušnosti...). Tietonástroje sa neobmedzujú len na spôsobykontroly a vymedzovanie pravidiel správaniasa v súlade s princípmi CSR, ale prispievajúk inštitucionalizácii CSR, ako súborumetód a postupov pri riadení spolonosti.Kúom ku správnemu pochopeniu fenoménuSpoloenskej zodpovednosti podnikaniaje prehodnotenie úlohy, ktorú v rámcispolonosti zohrávajú zainteresované stranya uvedomenie si ich dôležitosti v rámciprocesov riadenia podniku. Zainteresovanéstrany už nie sú len pasívne kanálydistribúcie, ale aktívny partneri v procesochvytvárania hodnôt. A zaslúžia si náležitúpozornos a plnohodnotné zaleneniedo ekonomických procesov firmy. Rovnováhamedzi záujmami rôznych zainteresovanýchstrán je základnou úlohou rozšírenéhoriadenia spolonosti, ktorá aplikujepravidlá CSR a priznáva si tak zodpovednosza rešpektovanie záujmov zainteresovanýchstrán už pri urovaní firemnejstratégie.Z operatívneho hadiska CSR rozširujeanalýzu konkurencieschopnosti mimo samotnéhopodniku a berie do úvahy komplexnýteritoriálny kontext, v rámci ktoréhosa snaží podporova spoluprácu hospodárskychsubjektov, verejnej správy a podniku.Taliansko – Slovenská obchodná komoraTSOK ukázala dobrú vôu, ke sa ako prvátalianska obchodná komora v zahraniírozhodla vyda rešpektovaný nástroj hodnoteniaspoloenskej zodpovednosti svojhopodnikania vo forme Súhrnnej správy ospoloenskej zodpovednosti TSOK. Správuvypracovala Paola Zaltieri v rámci projektusvojej diplomovej práce. Ako ona samahovorí, ide o „malý príklad dobrej vôle aodhodlania, skromný signál o pozornosti6

Primo piano Hlavná témaOchrana životného prostredia patrí medzi hlavné cielenašej siete. Vďaka dohode uzavretej s prestížnounadáciou World Land Trust, putuje časť našich príjmovna záchranu lesov a ohrozených druhov živočíchov.www.greentreecaffe.comPolus • Avion • Obchodná 29

Intervista RozhovorIL TEMPO DELLA RESPONSABILITÀÉRA ZODPOVEDNOSTIintervista al Sen. Mauro Cerutidi Gabrio VitaliIl senatore e filosofoMauro Ceruti parladel bisgno di unaresponsabilita socialeche sia globale.Filozof a senátorMauro Ceruti hovorío potrebe éry globálnejzodpovednosti.Mauro CerutiGlobálna ekonomická kríza nastolila zmenyvo vývoji ekonomiky a núti nás zmenispôsob myslenia: o potrebujeme, je novýpohad na vec, a to zo strany podnikateov,politikov aj zamestnancov. Riešením je zabezpeeniekonceptuálnej kontinuity: kolapsfinanných trhov je úzko spätý s krízou demokracie,a preto je potrebné venova pozornosobom týmto problémom. Hlbokou krízouprechádzajú tak spoloenské vzahy, akoaj nástroje spoloenskej angažovanosti a mediácie.Súvislosti tak spájajú štát, spolonosa trhy okolo niektorých dôležitých tém: rozvoj,zamestnanos, spôsob prerozdeovaniabohatstva, demokracia a sociálny štát. Prínosomk úvahe nad týmito témami a k hadaniumožných riešení je nová kniha Organizáciaaltruizmu. Globalizácia a sociálny štát. (Organizzarel’altruismo. Globalizzazione e welfare).Kniha vydaná vydavatestvom Laterzaje dielom dvoch odborníkov súasnej talianskejspolonosti , dvoch senátorov Talianskejrepubliky: filozofa Maura Ceruti, profesoragenetickej epistemológie, dekana Pedagogic-10

Intervista RozhovorL’obieivo:disegnare unwelfare comunitariopartendodal bassoLa crisi economica globale imponedi cambiare passo, ma soprauttodi cambiare mentalità: serve un puntodi vista diverso e da parte di tui, imprenditori,lavoratori e politici. Ci vuoleuna soluzione di continuità conceuale:il collasso finanziario si lega alla crisidella democrazia e, pertanto, bisognaagire su entrambi i piani; siamo all‘infartosia dei legami sociali e siadegli strumenti di partecipazionee mediazione sociale. Ilnesso coinvolge Stato, societàe mercato: sviluppo, occupazione,modello distributivo,democrazia e welfare. Un contributoalla riflessione e alla ricercadi soluzioni a questo tipo di problemiè oerto oggi dal saggio Organizzarel’altruismo. Globalizzazione e welfare,da poco pubblicato dall’editore Laterzae scrio a quaro mani da due interpretiitaliani della società contemporaneae delle sue contraddizioni, entrambioggi Senatori della Repubblica: un filosofo,Mauro Ceruti, docente di Epistemologiagenetica e già preside di Scienze dellaFormazione all’Università di Bergamo,e un economista, Tiziano Treu, giuslavoristaed ex Ministro del Lavoro.Ne parliamo con Mauro Ceruti, ancheautore del libro Una e molteplice. Ripensarel’Europa, presentato da Gianluca Bocchi(coautore) lo scorso dicembre a Bratislava,presso il Parlamento Slovacco, inuna molto partecipata iniziativa promossadal Gymnáziun L. Saru, dalla Cameradi Commercio Italo-Slovacca e da EDAS,con il patrocinio dell’Ambasciata Italianae della Vice-presidenza del ParlamentoSlovacco.Cosa vi proponete, soprautto,con la riflessione di questonuovo libro?«Abbiamo inteso darci, e darea tui, un obieivo: disegnareun welfare comunitario e partecipativo,partendo dal bassoe dall‘economia civica, innea contrapposizione allo Stato minimoliberista, che oggi fallisce, ma anche distintodal paradigma classico dello Statosociale socialdemocratico. Prima di tuo,si traa di rifleere sui cambiamenti antropologiciindoi dalla globalizzazione,in particolare dei suoi eei sul presentedella società europea e italiana e, insieme,di mandare un forte richiamo alla necessitàdi cambiare i paradigmi culturali concui la politica è abituata a leggere e a interveniresulla società. Il mondo in cui viviamosta cambiando e quindi dobbiamoprima di tuo cambiare il modo con cuilo guardiamo e con cui guardiamo all’economiae alla società. Gli assei economicie sociali subiscono oggi, infai, trasformazioniprofonde: dalla globalizzazionedei mercati e dei costumi, ai rivolgimentitecnologici, alle disuguaglianzecrescenti in termini di ricchezza e poterefra persone e fra paesi. Questi fenomenisi rifleono nelle dinamiche della vitasociale e della vita pubblica. La crisi deltessuto sociale, della democrazia e delleistituzioni politiche richiede risposte nuovee decise. La nostra proposta riguarda,dunque, un nuovo approccio ai problemiglobali, volto a sviluppare le capacitàpersonali e il benessere colleivo: sitraa di ricercare nuovi rapporti fra stato,mercato e società, in un’economia socialedi mercato; nuovi orientamenti e nuovestruure del welfare, per adeguarlo alleauali condizioni della vita umana; unanuova condivisione di responsabilità tracomunità sociale e istituzioni, secondo ilprincipio di sussidiarietà».Cambiare la politica, l’economia, lamentalità, la società: non è un po’ troppo?«Sì, sono tante cose, ma sono tue interrelate.E poi non siamo noi che lo vogliamo.È la situazione che lo richiede. Bisognaaprire, in politica e in economia,una stagione della responsabilità socialee umana, che è una responsabilità versokej fakulty Univerzity v Bergame a ekonómaTiziana Treu, odborníka na Zákonník práce abývalého ministra práce Talianskej republiky.Tému nám priblíži Mauro Ceruti, tiež autortextu „Jedna a mnohonásobná. Myslie nanovú Európu“, ktorý v decembri v Bratislavepredstavil na pôde parlamentu jej spoluautorGianluca Bocchi pri príležitosti konferencieorganizovanej Gymnáziom L. Sáru, Taliansko– Slovenskou obchodnou komorou aspolonosou EDAS, a pod záštitou Talianskehovevyslanectva v Bratislave a podpredseduNRSR.Aký odkaz nesie Vaša nová kniha?„Rozhodli sme sa vytýi si nový spolonýcie: predstavujeme nový model welfare európskehospoloenstva, ktorý sa zakladá naprincípe obianskej angažovanosti spôsobomzdola nahor a na sociálnom hospodárstve.Predstavujeme alternatívu slabého liberálnehoštátu, ktorý dnes prechádza krízou. Tiež savšak vyhýbame modelu sociálnej demokraciea klasickému sociálnemu štátu. Predovšetkýmsa zamýšame nad antropologickými zmenami,ktoré prináša globalizácia; hlavne nad dôsledkami,ktoré má na súasnú európsku a talianskuspolonos. Vysielame tak silný signálo potrebe zmeni kultúrny model, ktorýmpolitika interpretuje a zasahuje do spolonosti.Svet, v ktorom žeme sa mení, a preto musímepredovšetkým zmeni spôsob, akým interpretujemeekonómiu a spolonos.Organizácia spolonosti afungovanie hospodárstva dnesnepochybne prechádza dôležitýmizmenami: od nástupu svetovýchtrhov a globálnych mravov,cez prevratné technologické zmeny,až po narastajúce rozdiely vbohatstve a moci medzi umi a štátmi. Tietozmeny sa odzrkadujú v spôsobe fungovaniaspoloenského a verejného života. Krízademokratického spoloenského zriadenia apolitických inštitúcií si vyžaduje nové a rozhodnériešenia. Náš návrh sa teda týka zmenyprístupu ku globálnym problémom a je zameranýna rozvoj osobných schopností a spolonéhobohatstva. Hadáme nové vzahy medziCie:nový modelwelfare tvorenýzdola nahorštátom, trhom a spolonosou v rámci „sociálnejtrhovej ekonomiky“; nového smerovaniaa reorganizácie welfare, ktorý musíme prispôsobipodmienkam života moderného loveka.Hadáme nový spôsob rozdelenia zodpovednostímedzi komunitami a inštitúciami, ktorýsa zakladá na princípe podpory.“Zmena politiky, hospodárstva,mentality a spolonosti:nie je toho trochu príliš?„Áno, je toho vea, ale všetko sovšetkým súvisí. A napokon, niesme to my, o si prajeme takétozmeny. Vyžaduje si ich situácia.Politika a ekonómia musia privítaéru spoloenskej a udskej zodpovednosti,a teda vzia na seba zodpovednos za budúcnosudstva a planéty. Ekonomická kríza,ktorou prechádzame (a ktorou ešte dlhoprechádza budeme) môže by interpretovanáako kríza modelu rozvoja založeného na liberalistickejideológii, dokonca sa dá poveda, žeide o krízu myšlienky rozvoja ako takého. Nielen európske krajiny sa dnes stretávajú s no-11

Intervista Rozhovordi società umana compatibile con i nostrivalori e al tempo stesso con l’economiaglobale: la solidarietà, la partecipazione,l’aenzione alla qualità della vita, chetradizionalmente erano vissuti solo comevalori morali – che ciascuno poteva avereo non avere –, oggi coincidono con ivalori economici. A cosa serve la crescitase distruggiamo il tessuto relazionalee solidale della società? Oggi l’uomo èpiù solo, slegato, insicuro e, perciò, incattivito.Il welfare “aivo” di domani avràcome compito quello di sostenere tue leiniziative che tessono relazioni di integrazione,di accoglienza, di scambio e direciprocità».L‘impianto del libro è divulgativo e accessibileanche ad un pubblico di nonesperti, ma evidenti sono i riferimenti aun retroterra di elaborazione molto vasto.«Il libro è nato anche per meere alla portatadi chiunque i fondamenti della piùqualificata elaborazione mondiale su questitemi: dal miglior pensiero liberal deiNobel dell‘economia Krugman e Stiglitza quello di Reich e, soprauo, a quellodi Amartya Sen, il teorico dell‘econoilfuturo dell’intero pianeta. La crisi economico-finanziariache oggi araversiamo– e che araverseremo ancora a lungo– si configura come una crisi del modellodi sviluppo basato sul liberismo e,in più, si configura proprio come una crisidell’idea stessa di sviluppo. Non solo ipaesi europei assistono oggi, proprio daparte della nuova presidenza americana,alla riproposizione di quell’idea di un’economiasociale, con mercato regolato eintervento dello stato, che essi avevanosvenduto troppo facilmente e che ora dovrannogioco-forza riprendere. Ma si dovrannoanche porre il problema di declinarequell’idea in modo assolutamentenuovo, nel tipo di società che la globalizzazioneproduce. La parola d’ordinedi questi anni è sempre stata: primala crescita e poi la distribuzione del redditoo, più in generale, prima lo sviluppoe poi il benessere per tui. Ora, questaidea non funziona più, neppure parlandodi sviluppo sostenibile, perché è un’ideafortemente ipotecata dalla persuasioneche la direzione, il ritmo della crescitasiano deati dalla tecnocrazia. Oggi, invece,abbiamo bisogno di un tipo nuovovy, ktoré pomáhajú vybudova vzahy založenéna integrácii, pohostinnosti, vzájomnej výmenea reciprocite.“Štýl knihy je populárny a prístupný ajneodbornej verejnosti, sú však zrejmé odvolaniana široké vedecké zázemie a odbornývýskum.„Kniha sa zrodila z potreby poskytnú všetkýmzáklady vysoko kvalifikovanej svetovej štúdiena tieto témy: od najvýznamnejších liberálov,nositeov Nobelovej ceny za ekonómiu, Krugmanaa Stigliza až po Reicha, a hlavne AmartyaSena, teoretika etickej ekonómie. Umožnilisme dialóg medzi týmito americkými vedcamia váženými talianskymi ekonómami rôznehopresvedenia: Quadrio Curzio, Ferrara,Zamagni a Deaglio. Kniha sa inšpirovala presvedením,ktoré sa líši od moralistickej interpretácieaktuálnej recesie (pripisovanej lennákladnosti technokratického usporiadania aabsencii pravidiel). Korene krízy nie sú len finannéhoi hospodárskeho pôvodu. Jej korenetreba hada aj v kultúre a v spolonostisamotnej. Kniha vychádza z tejto myšlienky.Posadnutie individualizmom, ktoré vyplývazo spoloenských zmien a z oslabovania vzájomnýchspoloenských vzahov, má svoj pôvodv myšlienke, ktorá dlho pretrváva a ktomiaetica. Abbiamo fao dialogare questistudiosi americani con i più accreditatieconomisti italiani di varia estrazione: daQuadrio Curzio a Ferrera, da Zamagni aDeaglio. Il principio ispiratore del libro,che per certi aspei si dierenzia da unavisione moralistica dell‘auale recessione(addebitata solo all‘avidità tecnocraticae all‘assenza di regole), è che le radicidell‘auale crisi non solo sono finanziariee neppure genericamente economiche:sono anche culturali e sociali. Il cuoredel ragionamento si colloca qui. La derivaindividualista, che nasce anche daimutamenti sociali e dall‘impoverimentodelle relazioni individuali e colleive,ha il punto d‘origine nell’idea, prevalsa alungo e dannosa, di una libertà dalle regolepiuosto che nelle regole, nella pretesadi una incompatibilità fra governo emercato, in quella dissociazione teorizzatae praticata dal capitalismo militantefra economia e socialità, trascurando viceversaquelle riflessioni dello sviluppoumano, come partecipazione cooperativae solidaristica, che si possono leggereanche nella recente enciclica sociale Caritasin veritate di Benedeo XVI».Organizzare l’altruismo. Globalizzazione e welfare, Editorilaterza, 2010Kniha: Organizácia altruizmu. Globalizácia a sociálnyštát, vydavate¾stvo Laterza, 2010vou vlnou presadzovania sociálnej ekonomikya kontroly trhu zo strany štátu (tiež presadzovanejvládou USA), ktorý v minulosti vemiahko rozpredali, a o ktorý teraz zvádzajúažký boj. Budú sa však musie naui, ako sazhosti tejto problematiky úplne novým spôsobom.Takým, ktorý nová globálna spolonosbude môc spracova. V posledných rokochdominovala myšlienka: rast na prvommieste, distribúcia bohatstva na druhom. Inýmislovami: najprv rozvoj a potom blahobytpre všetkých. Dnes takáto interpretácia nefunguje.A to ani z pohadu trvalo udržatenéhorozvoja, pretože ide o myšlienku založenúna presvedení, že smer ako aj tempo rastusú diktované technokratickým usporiadaním.Dnes, naopak, potrebujeme nový druh spolonosti,ktorá bude kompatibilná s našimi hodnotami,a zárove s potrebami globálnej ekonomiky:solidárnos, angažovanos, dôraz nakvalitu života, ktoré boli donedávna vnímanéako morálne hodnoty (každý sa s nimi mohol,no nemusel stotožova), sa dnes stávajúhodnotami ekonomickými. Na o je nám rastna úkor spoloenských vzahov a solidarity?udia sú dnes stále viac osamelí, neistí a pretonahnevaní. „Aktívny“ sociálny systém budúcnostibude ma úlohu podporova iniciatí-12

Intervista RozhovorSi collega, questo nuovo saggio, al discorsosull’Europa che hai svolto conBocchi, nel tuo libro precedente?«Senza dubbio. A quell’idea di Europacome progeo molteplice si collega direttamenteil considerare le varie dimensionidella globalizzazione, i suoi rischi, lepressioni che esercita sulle imprese e sulnostro modo di vivere, ma anche le suepotenzialità per tui i popoli della terra.Siamo convinti che per coglierequeste potenzialità occorregovernare e democratizzarela globalizzazione; e, perciò,indichiamo l’urgenza direndere le istituzioni internazionali,dal Fondo MonetarioInternazionale al WTO e allaBanca Europea, più democratiche e apertealla voce di tue le nazioni. Poi parliamodel ruolo fondamentale che deve averel’Europa, un’Europa capace di indicare,con l’esempio, modi di governo dell’economiae della società più equilibrati epiù giusti. Tuo ciò è necessario per cambiarela qualità della crescita e per orientarnegli obieivi verso l’orizzonte dellosviluppo umano. Qui, infai, sta il sensoLa crisidell’economia èlegata all’indebolimentodeilegami socialidi un’economia sociale di mercato, un’economia che sappia conciliare ecienzaed eguaglianza, che valorizzi i progei dilungo periodo, non assolutizzi la concorrenzama coltivi le virtù cooperative nelleaività produive e nei rapporti di lavoro.Un’economia che si misuri non solosulla crescita del PIL ma sugli indicatoridel benessere delle persone, dall’educazionealla qualità dell’ambiente e dellavita: quegli indicatori cheormai anche alcuni governistanno utilizzando. Esponiamo,per questo, l’urgenza dicambiare le politiche sociali,quelle italiane in primo luogo,per adeguarle alle nuovecondizioni della vita umana.E, sempre per questo, pensiamo a unwelfare che riconosca a tui i ciadini idirii fondamentali, individuali e sociali,che sostenga le persone nella realizzazionedei loro progei di vita e nella curadei loro legami sociali, che rassicuri dallepaure e dalle incertezze, che valorizziil lavoro in tue le sue forme e aprale possibilità di futuro ai giovani. Da questopunto di vista, è importante crederenell’educazione e nella scuola come basiessenziali dello sviluppo umano e del benesserecomune».E per quanto concerne la crisi della civiltàdemocratica, che si riscontra da piùparti?«La crisi dell’economia è streamente legata,non solo in Italia, alla crisi della democraziae all’indebolimento dei legamisociali. Per questo il libro aerma come ilraorzamento della democrazia politicadebba partire dalla stessa società e possaavere successo solo se si ricostruisconole relazioni sociali e di comunità. I nuovirapporti fra società e istituzioni devonoispirarsi ai principi della sussidiarietàe della partecipazione sociale. Formediuse di partecipazione sociale ed economicapossono dare stabilità nell’aualecontesto civile e politico e possono mobilitarele energie di tui verso obieivicomuni. Questa partecipazione e questosentire comune sono tanto più necessarioggi nel nostro paese, percorso da tensionipericolose, che rischiano di dividerloe che impediscono di esprimere le grandirisorse personali e colleive di cui è ricco».rá je nepochybne škodlivá. Ide o chybnú interpretáciuslobody, ako možnosti pohybovasa mimo pravidiel, namiesto slobody v rámcipravidiel. Takýto pohad ospravedluje nesúlada rozkol medzi vládou a trhom, iže deleniemedzi ekonómiou a sociálnym rozmeromspolonosti. Takýto pohad je presadzovanýmilitantným kapitalizmom, zanedbávajúc naopakmyšlienku rozvoja udstva v duchu spoluprácea solidárnej angažovanosti, ako sa do-ítame aj v najnovšej spoloenskej encyklikeEkonomickákríza úzkosúvisí s oslabenímvzahov vspolonostiCaritas in veritate od BenediktaXVI.“Nadväzuje táto nová knihana diskurz o Európe, o ktoromste písali s Maurom Bocchi vpredchádzajúcej práci?„Bezpochyby. Na myšlienku Európyako spoloného projektupriamo nadväzuje zohadovanie rôznychdosahov globalizácie, jej rizík, tlakov na podnikya na náš spôsob života. Na druhej stranesi treba uvedomi aj jej potenciál, ktorý satýka všetkých národov sveta. Sme presvedení,že aby sme mohli využi tento potenciál, jenevyhnutné riadi a demokratizova procesyglobalizácie; a preto urgujeme, aby boli medzinárodnéinštitúcie, ako sú Medzinárodný menovýfond, WTO a Európska banka, demokratickéa otvorené všetkým národom sveta. Hovorímeaj o kúovej úlohe, ktorú by mala maEurópa. Európa by svojím príkladom mala naznaispôsob kontroly vyváženého a spravodlivéhohospodárstva a spolonosti. Toto všetkoje nevyhnutné, ak chceme zmeni kvalitu rozvojaa nasmerova naše ciele smerom k rozvojuudstva. Práve v tomto je zmysel „sociálnejtrhovej ekonomiky“, ktorá skbi výkonnosa rovnos. Taká ekonomika odmení dlhodobéprojekty, a namiesto konkurenciepodporí hodnoty, ako jespolupráca tak pri výrobných aktivitách,ako aj v rámci pracovnýchvzahov. Ekonómia, ktorása nehodnotí poda rastu HDP,ale poda ukazovateov blahobytuudí, ich vzdelania a kvalityživotného prostredia. Ponúkame alternatívusociálnym politikám, najmä v Taliansku, abysme ich prispôsobili novým podmienkam udskéhoživota. A práve preto máme na mysliwelfare, ktorý bude rešpektova základné právavšetkých obanov, ktorý podporí udí v realizáciiich vlastných plánov a životných projektov.Welfare, ktorý má na zreteli dôležitosspoloenských vzahov, ktorý ponúkne istotunamiesto strachu. Welfare, ktorý odmeníprácu vo všetkých formách a otvorí možnostimladej generácii. Z tohto pohadu je dôležitésústredi sa na výchovu a na školstvo, ako nazáklad udského rozvoja a blahobytu.“Aký je váš pohad na krízu demokratickejspolonosti, s ktorou sa súasná spolonosstretáva?„Ekonomická kríza je úzko spätá s krízou demokraciea s oslabením spoloenských vzahov.V knihe zastávame názor, že posilneniepolitickej demokracie musí vzís zo spolonostisamotnej a môže ma úspech jedine aksa vydá cestou rekonštrukcie spoloenskýchvzahov a komunít. Nové vzahy medzi spolonosoua inštitúciami by sa mali zakladana princípoch podpory a obianskej angažovanosti.Rôzne formy spoloenskej a ekonomickejangažovanosti môžu iba posilni stabilituv aktuálnom obiansko-politickom kontexte amobilizova energiu potrebnú na dosiahnutiespoloných cieov. Táto angažovanos a spolonécítenie sú dnes v našej krajine potrebnévzhadom na nebezpené napätie, ktoré hrozíešte hlbším delením spolonosti a bráni rozvojudôležitých udských zdrojov, ktoré Talianskoponúka.“13

Economia e mercato Ekonómia a trhyL’INDUSTRIA RAGGIUNGEPIAN PIANO IL LIVELLO DELPERIODO ANTECRISIPRIEMYSEL POSTUPNE DOBIEHAPREDKRÍZOVÚ ÚROVEJan Toth, capo economista UniCredit BankJan Toth, hlavný ekonóm UniCredit BankL’economia cresce trainatadall’eleronica di consumoe dall’export verso laGermaniaHlavným ahúom slovenskéhopriemyslu v krízovom obdobíbola výroba spotrebnej elektronikya export do NemeckaLo sviluppo dei settori della produzione industriale (indice dic.2007=100)Trend odvetví priemyselnej výroby (index dec. 2007=100)Priemysel na Slovensku dosiahol svojedno zaiatkom minulého roka, priomnajväší prepad zaznamenal automobilovýsektor, o bolo spôsobené zefektívnenímsubdodávateov.Toto odvetvie bolo na druhej strane povzbudenétzv. „šrotovným“, ktoré zaviedloviacero európskych krajín. Kým ostatnésektory ešte padali, automobilový priemyselsa už zaal odráža od dna.Hutníctvo a strojárne tak produkovali najmenejpoas leta minulého roka a po postupnomoživení objednávok nášho najväšiehoobchodného partnera zaali postupnezvyšova svoju produkciu. Hlavnýmahúom slovenského priemyslu vkrízovom období bola výroba spotrebnejelektroniky a viacero rozbiehajúcich sa investíciitak zmiernilo prepad slovenskéhopriemyslu.V roku 2010 si zatia priemysel udržiavastabilný rast, priom v marci pri porovnanís februárom pridalo najmä slovenskéhutníctvo, ktoré dobieha predkrízovú medzeru11 %, a rovnako nadmieru sa darilogumárenskému priemyslu zameranémuna výrobu pneumatík , kde líder odvetviav súasnosti hlási rozširovanie kapacít anábor nových zamestnancov.Výroba pneumatík a stavebná výroba saspolu nachádzajú stále 20 % pod predkrízovouúrovou, a to najmä pre padajúcestavebníctvo. Slovenská priemyselnávýroba tak postupne dobieha predkrízovúúrove, priom v marci sa nachádzala približne6 % pod “dobrými asmi”. Rozloženieprodukcie medzi tri najpodstatnejšieodvetvia priemyslu je stále naklonené výrobespotrebnej elektroniky, ktorá vyrába17 % nad svoj predkrízový výkon. Automobilovýpriemysel a hutníctvo stále zaostávajúo 11 %.Priemysel by sa mal aj v druhom kvartálinaalej drža v rastových íslach, o naznaujevývoj nových objednávok nášhonajväšieho obchodného partnera, akoaj jeho významné indikátory, situácie vekonomike IFO a ZEW. Riziká stagnáciemôže prinies až jesenné obdobie.14

Economia e mercato Ekonómia a trhyL’industria in Slovacchia ha raggiuntoil calo massimo all’inizio dell’annoscorso, con un record in negativo per ilseore automobilistico causato dall’oimizzazionedei subappaltatori.Questo seore d’altra parte è stato sostenutodal cosiddeo “incentivo per la rottamazione”introdoo da più paesi europei.Mentre gli altri seori cadevano,l’industria automobilistica si rialzavadal fondo.La siderurgia e i produori di macchinarihanno prodoo pochissimo durantel’estate scorsa ma con il rilancio progressivodegli ordini della Germania, ilmaggior partner commerciale della Slovacchia,hanno cominciato ad aumentareprogressivamente la propria produzione.A trainare l’industria slovacca nelperiodo di crisi era la produzione dell’eleronicadi consumo che insieme ai diversiinvestimenti avviati hanno calmatola caduta dell’industria slovacca.Nel 2010 l’industria mantiene per ora unaumento stabile: rispeo a febbraio, ilmese di marzo ha visto una ripresa dellasiderurgia slovacca che si appresta a raggiungereil livello del periodo pre-crisi(11%). Altreanto bene prospera anchel´industria della gomma orientata allaproduzione dei pneumatici, dove il leaderdel seore oggi avvisa l´allargamentodelle capacità e l´assunzione dei nuovidipendenti.La produzione dei pneumatici e la produzioneedilizia si trovano insieme sempreil 20% soo il livello del periodo antecirisi,soprauo a causa del seoreedilizio scendente.La produzione industriale slovacca raggiungecosì pian piano il livello del periodoantecrisi, quando in marzo si trovavaancora circa il 6% al di soo dei “tempid’oro“. Il seore guida di questa ripresaè sempre l’eleronica di consumo, conuna produzione superiore del 17% rispeoal periodo antecrisi. Dall’altra partel´industria automobilistica e la siderurgiarestano sempre indietro dell’11%.L´industria dovrebbe quindi registrareanche nel secondo trimestre percentualidi crescita positive. Lo fa intuire lo sviluppodei nuovi ordini della Germaniama anche gli importanti indicatori dellasituazione nell´economia IFO e ZEW.Al contrario l’autunno potrebbe portareil rischio di un ristagno.INDUSTRIA (le ditte chiave)PRIEMYSEL (kľúčové firmy)concentrazione deicitatikoncentrácia spomenutýchinterannuale(pubblicato suSUSR)medziročne(zverejnenéŠÚSR)sviluppo negliultimi š mesitrend vposlednýchmesiacochultimo sviluppodi febbraioFebruárposledný vývoj(MoM, sez.o.)Confronto dilivello antecrisiOproti predkrízovejúrovni(1H08)Industria insieme (incl. energetica)Priemysel spolu (vrátane energetiky)19,3% +++ 5,9% -5%Produzione industriale (senza energetica)Priemyselná výroba (bez energetiky)20,8% +++ 4,5% -6%Macchine (VW, KIA, PSA)Autá (VW, KIA, PSA)Siderurgia (US Steel, Slovalco, Podbrezová)Hutníctvo (US Steel, Slovalco, Podbrezová)Elettronica di consumo (Samsung, Sony, Panasonic)Spotrebná elektronika (Samsung, Sony, Panasonic)72% 43,2% ++ -1,4% -11%40% 24,9% ++ 10,6% -11%88% -10,5% ++ 2,2% 17%Alimentari (Kraft, Heineken, Nestle, Rajo, Palma, Topvar)Potraviny (Kraft, Heineken, Nestlé, Rajo, Palma, Topvar)Pneumat., produz. edilizia (Continental, Matador, Johns Manville, Holcim)Pneu, stav, výroba (Continental, Matador, Johns Manville, Holcim)Carta, legno (Mondi SCP SCA, Kronospan, Metsa, Smurfit)Papier, drevo (Mondi SCP SCA, Kronospan, Metsa, Smurfit)Raffineria (Slovnaft)Rafinéria (Slovnaft)Mobili, altro (Swedwood, ZOS)Nábytok, ostatné (Swedwood, ZOS)Fabbriche macchine (INA, Embraco, Danfoss)Strojárne (INA, Embraco, Danfoss)Apparecchi elettrici (Whirpool, BSH, Emerson)Elektrické zariadenia (Whirpool, BSH, Emerson)22% 9,3% + 3,3% -3%21% 14,1% +++ 10,6% -20%23% 5,3% ++ 6,6% -7%98% -7,9% 0 1,9% -2%13% 2,8% ++ 1,5% -7%30% 60,6% + 4,6% -1%29% 34,1% ++ 7,9% -7%Chimica (Slovnaft Petro, Duslo, Novacke CHZ)Chémia (Slovnaft Petro, Duslo, Novácke CHZ)Abbigliamento e scarpe (Ecco, Rieker, Gabor, Rialto)Odevy a obuv (Ecco, Rieker, Gábor, Rialto)Farmacia (Zentiva, Biotika)Farmácia (Zentiva, Biotika)67% 33,3% + 9,1% -20%18% 20,2% 0 1,8% 0%77% 10,5% +++ 10,2% -9%Monopoli energetici (SPP, SE, acqua)Energetické monopoly (SPP, SE, voda)81% 12,2% +++ 5,5% 1%15

Politica PolitikaOrmai è un dato di fao che gli ultimidue anni abbiano cambiato notevolmentegli scenari economici internazionaliin Europa e nel Mondo. I principalieventi economici, quali l’esplosionedella bolla finanziaria mondiale e laperdita dell’illusione di una lunga prospeivadi crescita, hanno infai intensificatola concorrenza globale portandonazioni come la Slovacchiaad intraprendere strategieche aumentino la competitivitàdel proprio sistema paese.In vista delle prossime elezioniparlamentari in Slovacchia,diventa quindi necessariauna più che mai aentariflessione sui programmi economici deipartiti in corsa.L’importanza del ruolo degli imprenditoristranieri, come aori condizionantidell’economia del paese, ha portatoChamCham, l’Associazione delle Cameredi Commercio estere nella RepubblicaSlovacca, ad organizzare una seriedi incontri con leader ed esperti economicidei principali partiti politici in Slovacchia. La Camera di Commercio Italo– Slovacca, in qualità di membro dell’Associazione,ha avuto il privilegio disostenere e partecipare l’iniziativa.Sono stati organizzati see “breakfastmeeting” con altreanti partiti politici.Da metà aprile fino a fine maggio si sonoDomina ungeneraleconsenso sullanecessità didiversificareavvicendati nelle sale del Crowne Plazai leader e i rappresentanti economicidi SMER-SD, SDKÚ-DS, HZDS, KDH,SMK, SAS e Most-HID. Nell’organizzazionedi tali incontri ChamCham ha ovviamentefornito solamente una preziosaoccasione di scambio di opinioni, senzacon questo voler sostenerne nessunpartito politico e nessuna politica in particolare.Per la CCIS, si è traato soprauodi un’occasione percomprendere le aspeativedegli imprenditori, individuandouna chiave di leurache vada al di là delle opinionidei singoli partiti.I più sembrano premere per il cambiamento;l’abbaimento dei costi non èpiù unica variabile di competitività. Lacrescita economica della Slovacchia hainfai aumentato il potere d’acquisto,rendendo insucienti le politichedi supporto alla sola produzione. Politicied imprenditori sono d’accordo sullanecessità di diversificare l’economiapuntando sull’innovazione, sulla ricercae i sui servizi.Nuove politiche economiche esigono nuoviinvestimenti, sia da parte dell’UE cheda parte degli investitori esteri. Soventegli ospiti si sono spesso sentiti chiedere:“In caso di elezione al governo, quali misureadoerete per stimolare nuovi tipidi investimenti?” e le risposte che hannoraccolto maggior consenso erano quellesul miglioramento dell’ambiente imprenditoriale.Vediamone alcune:Stabilità. La stabilita macroeconomica eil conseguente bisogno di consolidamentodelle finanze pubbliche sono la primapreoccupazione di un investitore estero.Per arginare ulteriormente gli eei diprossimi “casi Grecia”, le soluzioni propostesono state un‘ulteriore privatizzazionedelle imprese gestite dallo stato e itagli alla spesa pubblica.Giustizia. L’applicabilità della legge e lanecessità di accorciare la durata dei procedimentigiudiziari vengono visti comepresupposti per un rapporto di fiduciatra stato e mercato. La garanzia di ungiustizia funzionante favorisce una concorrenzareale e, di conseguenza, spazioper l’innovazione.Tasse. Gli imprenditori hanno apprezzatola riforma iniziata con la decisione diadoare un’unica aliquota fissa al 19%.Questo in passato ha notevolmente stimolatol’ausso di capitali esteri, maoggi un secondo passo dovrebbe esserel’abbassamento della pressione fiscale ela semplificazione del sistema di riscossione.Flessibilità del lavoro. Sempre come conseguenzadella crisi gli imprenditori vedonola necessità di aumentare la flessibilitàdel lavoro. Gli sbalzi del mercatoDominujevšeobecná zhodao potrebe diverzifikácieVa priebehu posledných dvoch rokov sa výraznezmenilo medzinárodné ekonomicképrostredie. Po prasknutí globálnej finannejbubliny a následnej strate ilúzií o rýchlom adlhodobo udržatenom raste prichádza obdobiepomalého a bolestného oživovania. Zintenzívnenieglobálnej konkurencie núti krajiny,ako je Slovensko, aby prehodnotili stratégiea prali opatrenia, ktoré zvyšujú konkurencieschopnossvojho ekonomického prostredia.Nadchádzajúce parlamentne voby na Slovenskutak ponúkajú jedinenú príležitos pozornesa zamyslie nad budúcim smerovanímslovenskej ekonomiky. Taliansko – Slovenskáobchodná komora, preto, ako len Združeniazahraniných obchodných komôr na Slovensku,s vekou radosou prala možnos podie-a sa na organizácii predvolebných stretnutís lídrami a ekonomickými odborníkmi významnýchpolitických strán na Slovensku.Ranné stretnutia s politickými predstavitemikrajiny sa zaali v apríli, zahraniní podnikateliasa stretli so zástupcami siedmich politickýchstrán (SMER-SD, SDKÚ-DS, HZDS,KDH, SMK, SAS a Most-HID). Organizácioutakýchto stretnutí mieni Združenie zahraninýchobchodných komôr na Slovenskuposkytova iba cennú príležitos na výmenunázorov. Nevyjadrujeme podporu žiadnejpolitickej strane a žiadnej konkrétnej politike.V tomto lánku sa preto nechceme venovanázorom a riešeniam jednotlivýchstrán, ale zameriavame sana rady a oakávania zahraninýchinvestorov, ktoré vychádzajúz ich dlhoroných skúseností zpodobných procesov vo vyspelýchzahraniných krajinách.Signály, ktoré prichádzajú od zahraninýchpodnikateov, naznaujú je potrebuzmeni hospodársku stratégiu Slovenska vnovom globálnom kontexte, poznaenom krízoua perspektívou pomalšieho rastu. Znižovanienákladov už nie je jedinou podmienkoukonkurencieschopnosti. Hospodársky rastkrajiny taktiež povedie k zvyšovaniu kúpnejsily a otváraniu sa novým trhom. Masívnapodpora výroby rozhodne nestaí. Zdá sa, žemedzi politikmi a podnikatemi dominuje všeobecnázhoda o potrebe diverzifikácie slovenskejekonomiky a orientácie sa na inovácie, výskuma služby.Nová ekonomika si vyžaduje aj nový druh investícií.A to tak zo strany EÚ,ako aj zahraniných investorov.o robi na podporu prílevu novýchdruhov investícií?Nechýbajú návrhy zahraninýchinvestorov zastúpenýchobchodnými komorami a manažérmispoloností, ktoré podnikajúna Slovensku. Všeobecné oakávanie jenasmerované k zlepšovaniu podnikateskéhoprostredia a podnety zo strany zahraninýchpodnikateov sa dajú zhrnú do niekokýchhlavných tém.17

Politica PolitikaRóbert Fico, attuale Primo Ministro della Repubblica Slovacca e presidente del partito SMER-SDRóbert Fico, Predseda vlády Slovenskej republiky a predseda strany SMER-SDtrasformano in rischio l’assunzione dipersonale con contrai troppo vincolanti,senza considerare la complicata burocraziain vigore in Slovacchia intornoalla gestione dei dipendenti. I suggerimentiprendono ad esempio i sistemiadoati nei paesi del Nord Europa cheagevolano e promuovono diversi tipi diimpiego part time.Corruzione. Diminuire il più possibileil livello di corruzione renderebbe piùsemplice ed equo l’accesso ai fondi strutturali.I finanziamenti UE rappresentanoun’importante risorsa per promuoverela diversificazione dell’economia nel paese.Alcuni imprenditori parlano del bisognodi decentralizzazione e liberalizzazionedel sistema di distribuzione deifinanziamenti tramite l’introduzione diuna rete di agenzie locali legate al territorio.Istruzione. Sulla strada della diversificazionedell’economia del paese c’è il miglioramentodel livello di istruzione, unseore che, a dea di molti, ha subitoun grande calo in Slovacchia negli ultimianni.Lobbying. Infine viene richiesto il riconoscimentodel ruolo non sostituibiledell’imprenditoria estera per la costruzionedi un’economia forte e stabile nelpaese. Un’imprenditoria ricca sviluppae raorza la classe media, pilone portantedi un’economia sana.Questi incontri hanno evidenziato certamenteil contrasto tra i bisogni degli imprenditorie la necessità dei politici di ottenereil più ampio consenso possibiletra l’opinione pubblica. Nonostante ciò,migliorando la comunicazione degli effeidi quelle misure che vanno incontroall’imprenditoria straniera e che portanoad un conseguente aumento degli investimentiesteri, si può oenere un ambientepiù trasparente e fertile che, una voltapassata la Crisi, faciliti un aumento velocedel tenore di vita e del benessere.Dominantnou témou je potreba makroekonomickejstability a potreba konsolidácie verejnýchfinancií. Konsolidácia verejných financiíje totiž, ako sa ukázalo v prípade Grécka, prvýmpredpokladom stability krajiny. Investoriako aj niektoré politické strany vidia priestorv alšej privatizácii štátnych podnikov a vškrtoch na strane verejných výdavkov.Veký záujem o konkrétne riešenia majú zahraninýinvestori v oblasti vymožitelnostipráva, a s tým súvisiacou potrebou skrátidžku súdnych konaní. Toto vnímajú akoprvú podmienku pre budovanie vzahov medzištátom a trhom založenom na dôvere. Zárukaspravodlivého fungovania trhu podporuje,poda podnikateov, spravodlivú hospodárskusúaž a zvýšuje potenciál pre inováciu.V súvislosti so zvyšovaním konkurencieschopnostikrajiny vyjadrili investori jasnúpožiadavku znižovania odvodového zaaženiaa zjednodušenia administratívnych procesov,ktoré sa týkajú vzahov so zamestnancami.Podnikatelia navrhujú pokraova v duchureforiem, ktorými bola zavedená rovnáda vo výške 19%. Zavedenie rovnej dane vminulosti výrazne naštartovalo prílev zahraninéhokapitálu na Slovensko. Druhým krokomby malo by zjednodušenie systému odvodova znižovanie odvodového zaaženia.Dôsledky ekonomickej krízy naznaujú potrebuzvýši flexibilitu pracovného trhu. Zamestnávateliamajú problémy zamestna pracovníkovza príliš komplikovaných podmienokvzhadom na stále vysokú mieru rizika globálnychtrhov. Výrazné oslabenie konkurencieschopnostispôsobuje aj komplikovaná byrokraciavo vzahu k zamestnancom. Podnikateliatiež navrhujú zavedenie systému stimulovna podporu rôznych typov iastonýchúväzkov, ktoré sú vemi populárne v krajináchsevernej Európy.Zníženie korupcie má zásadný význam prenaštartovanie prosperujúcej ekonomiky budúcnosti.Na Slovensku je téma úzko prepojenás možnosou prístupu k financiám EÚ.Spravodlivý prístup k EÚ fondom je podapodnikateov základ pre efektívnejšieho erpaniefinanných prostriedkov EÚ, vo väšomobjeme a rýchlejšie. Transparentný a demokratickýsystém bude tiež dôležitý pre diverzifikáciuhospodárstva krajiny. Niektorípodnikatelia hovoria o potrebe decentralizáciea liberalizácie prerozdeovania prostriedkovEÚ prostredníctvom vybudovania siete miestnychkancelárií úzko spätých s teritóriom.V súlade s potrebou diverzifikácie hospodárstvamusí Slovensko vytvára príležitosti prezlepšenia v oblasti vzdelania. Táto oblas slovenskejspolonosti prechádza v poslednýchrokoch hlbokou krízou.V neposlednom rade investori a podnikateliažiadajú uznanie nenahraditenosti úlohypodnikania v ekonomike a v spolonosti silneja stabilnej krajiny. Zdravšie podnikatesképrostredie urite znamená viac disponibilnéhobohatstva a posilnenie strednej triedy akozákladu každej zdravej ekonomiky.Nakoniec je potrebné doda, že vyhovie potrebámpodnikateov a zlepši podnikatesképrostredia je asto v rozpore s krátkodobýmitaktikami získavania konsenzu verejnej mienky.Je preto namieste sústredi sa na zlepšeniekomunikácie úinkov opatrení, ktoré sp-ajú potreby zamestnávateov a podnikate-ov. Konsenzus v oblasti ozdravovania ekonomickéhoprostredia potrebujeme pre získavaniezahraniných investícií, a tie môžu vytvorináskok v post krízovom období, ako ajrýchlejší rast životnej úrovne pre obyvateovSlovenska.18

Panorama legislativo LegislatívaSI RIAPRE LA STRADA PERI PROGETTI “VERDI”DI GESTIONE DEI RIFIUTI„ZELENÉ“ PROJEKTY V OBLASTINAKLADANIA S ODPADMIDOSTALI OPÄ „ZELENÚ“di Zuzana ŠátkováIl Programma Ambientale Operativo(OPŽP) è uno dei documenti fondamentaliin Repubblica Slovacca per poteraingere a quella parte di bilancio comunitario2007-2013 destinato dall’UnioneEuropea alle politiche ambientali. L’OPŽP è finanziato congiuntamente dalFondo europeo di sviluppo regionalee dal Fondo di coesione. L’ammontaretotale del piano finanziario è di 1,8 miliardidi Euro, forniti dai fondi UE. Il Ministerodell’Ambiente della RepubblicaOperaný program životné prostredie(OPŽP) predstavuje jeden zo základnýchdokumentov Slovenskej republiky preerpanie pomoci z fondov Európskej úniepre sektor životného prostredia na roky 2007– 2013, ktorý je financovaný spolone z Európskehofondu regionálneho rozvoja a Kohéznehofondu. Finanný plán OPŽP predstavujecelkovú sumu 1.800.000.000 eur, ktorámá by poskytnutá zo zdrojov fondov EÚ.Ministerstvo životného prostredia Slovenskejrepubliky ako riadici orgán OPŽP doterazschválilo 395 žiadostí v celkovej výške823.321.358 eur. OPŽP podporuje projekty vnasledovných prioritných oblastiach:• integrovaná ochrana a racionálne využívanievôd,• ochrana pred povodami,Na túto výzvubolo alokovanýchcelkovo 73 miliónoveur• ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivýchvplyvov zmeny klímy,• odpadové hospodárstvo,• ochrana a regenerácia prírodného prostrediaa krajiny.Doteraz bol zaznamenaný najväší záujemžiadateov o do potu predložených žiadostío prioritnú os odpadové hospodárstvo. Vsúasnosti je opä možné predkladažiadosti o finannú podporupre projekty z tejto oblasti,pretože Ministerstvo životnéhoprostredia Slovenskej republikyvyhlásilo da 1. februára 2010výzvu na podporu aktivít v oblastiseparovaného zberu a zhodnocovaniaodpadov. Výzva je stále otvorená, ižepotenciálni žiadatelia môžu podáva žiadostio nenávratný finanný príspevok na podporuinvestiných projektov dobudovania infraštruktúryodpadového hospodárstva, znižovaniea eliminovanie negatívnych vplyvovenvironmentálnych záaží a skládok odpadovna zdravie udí a ekosystémy. Na túto výzvubolo alokovaných celkovo 73.000.000 eur.Výzva je urená pre prímateov zo sektoraverejnej správy, ako aj pre súkromnýsektor. Vekos žiadateanie je limitovaná, tzn. že o podporusa môžu uchádza maléa stredné podniky, ako aj veképodniky. Oprávnené projektymusia predstavova poiatonéinvestície na založenie novéhoalebo rozšírenie existujúceho podniku, diverzifikáciuvýroby na nové výrobky alebo zá-20

Panorama legislativo LegislatívaSlovacca, come organo che amministral’OPŽP, ha già approvato 395 domandedi finanziamento per un totale di €823.321.358. Il Programma sostiene progeinei seguenti seori prioritari:• sistema integrato di protezione e utilizzorazionale delle acque;• protezione contro alluvioni ed allagamenti,• protezione della qualità dell’aria e minimizzazionedegli eei negativi deicambiamenti climatici,• gestione dei rifiuti, e• tutela e riqualificazione dell’ambientenaturale e del paesaggio.Finora il maggior interesse da parte deirichiedenti si è registrato per l’asse prioritariodella gestione dei rifiuti. Ora è dinuovo possibile presentare le domandedi finanziamento per i progei in questoseore. Il Ministero dell’Ambiente dellaRepubblica Slovacca ha infai aperto il 1°Febbraio 2010 una “call” per i progei diraccolta dierenziata e recupero rifiutie il bando è tuora aperto. I potenzialirichiedenti possono così presentare ladomanda per un contributo finanziarioa fondo perduto per progei di completamentodelle infrastruure per lagestione dei rifiuti, per la riduzione edeliminazione degli eei negativi deidanni ambientali e delle discariche sullasalute umana e sugli ecosistemi. A questa“call” sono stati assegnati un totale di73 milioni di Euro.I beneficiari del bando sono sia le amministrazionipubbliche che i privati, per iquali non vi sono limiti di dimensionedell’azienda. Vuol dire che possono parteciparesia le piccole e medie impreseche quelle grandi. Sono ammessi progeidi espansione delle aività nuoveo esistenti, di diversificazione dellaproduzione araverso nuovi prodoi odi cambiamento fondamentale del processodi produzione. Non sono invece daconsiderarsi ammissibili gli investimentiperiodici di sostituzione dei macchinarie ricambio tecnologico (ad esempio l’aggiornamento).La natura dei progei deve essere quindicoerente con le aività ammissibiliindicate nel bando. Nello specifico, peri progei di raccolta dierenziata sonoammessi i progei finalizzati all’introduzionedi nuovi sistemi di raccolta deirifiuti urbani o a migliorare l’ecacia diA questacall sono statiassegnati 73milioni diEuroquelli auali, come ad esempiola costruzione di centri alservizio dei ciadini per laraccolta e il trasferimento deirifiuti. Per quanto riguarda iprogei di recupero dei rifiutile aività ammissibili sonosuddivise in quaro aree. Ilprogeo deve essere incentrato (i) sullalavorazione dei componenti separati giàprima del recupero o smaltiti in modoecologicamente correo, (ii) sul recuperodei rifiuti come tale, (iii) sull’aumentodel tasso di riciclaggio sostenuto dall’introduzionedi nuove tecnologie, (iv) sulrecupero finalizzato alla produzione dienergia dai rifiuti.L’ammontare del finanziamento espressoin percentuale sull’investimento ammissibilenon deve superare il limitemassimo stabilito per legge, e cioè il 40%per i progei realizzati nelle regioni dellaSlovacchia occidentale e il 50% per iprogei realizzati in quelle centrali eorientali. Per le medie imprese l’intensitàdell’aiuto può aumentare del 10%,mentre per le piccole addiriura del 20%.Il contributo finanziario a fondo perdutoviene realizzato in forma di rimborsosulla base dei documenti della contabilitàpresentati indicando l’importo eettivodelle spese ammissibili. L’importominimo per il presente bando non è fisso.La preparazione dei progei per il completamentodel contributo finanziarioa fondo perduto è impegnativa dalpunto di vista del tempo e dell’amministrazione.Le aree critiche sono individuabiliin particolare nellarisoluzione delle relazionicommerciali di proprietà, nelcompletamento del processodi valutazione di impaoambientale (EIA) prima dellapresentazione della domanda,nel procurement e nell’oenimentodel permesso di costruzione. Ilavori del progeo, con l’eccezione deglistudi preliminari, non possono iniziareprima dell’approvazione del contributofinanziario a fondo perduto, pena l’ammissibilitàa richiedere il finanziamento.Nonostante la complessità del progeo,l’ammissione al contributo finanziarioa fondo perduto rappresenta un importanteincentivo per investire nella realizzazionedi progei di gestione dei rifiuti.sadnú zmenu výrobného procesu existujúcehopodniku. Pravidelné obnovovacie investíciesúvisiace s výmenou strojov, prístrojov atechnológií (napr. v rámci modernizácie) niesú považované za oprávnené výdavky.Charakter projektov musí by v súlade soprávnenými aktivitami špecifikovanými vovýzve. Pre projekty v oblasti separovanéhozberu odpadov sú to predovšetkým projektyzamerané na zavádzanie nových alebo zefektívovanieexistujúcich systémov separovnéhozberu komunálnych odpadov, ako je napr.budovanie zberných miest a dovorov na odovzdávanieodpadov obanmi. Pri projektochzhodnocovania odpadov sú oprávnené aktivityrozdelené do štyroch základných oblastí.Projekt teda musí by zameraný na úpravuvyseparovných zložiek odpadov pred ichzhodnotením alebo environmentálne vhodnýmzneškodnením, samotné zhodnocovanieodpadov, na zvýšenie miery recyklácie podporouzavádzania nových technológií alebo naenergetické zhodnocovanie odpadov.Intenzita pomoci vyjadrená ako percentooprávnených investiných výdavkov nesmiepresiahnu maximálnu intenzitu pomoci,ktorá je pri projektoch realizovaných v regiónezápadného Slovenska 40% a stredného avýchodného Slovenska 50%. V prípade strednýchpodnikov sa intenzita zvyšuje o 10% amalých podnikov dokonca o 20%. Nenávratnýfinanný príspevok sa poskytuje formourefundácie, na základe predložených uhradnýchútovných dokladov, preukazujúcichskutonú výšku oprávnených výdavkov. Minimálnavýška pomoci pre túto výzvu nie jestanovená.Príprava projektu pre úspešné získanie nenávratnéhofinanného príspevku je náronáz asového aj administratívneho hadiska.Medzi kritické oblasti patrí najmä vysporiadaniemajetkovo-právnych vzahov, ukonenieprocesu posudzovania vplyvov na životnéprostredie (EIA) pred podaním žiadosti, verejnéobstarávanie a získanie stavebného povolenia.Práce na projekte s výnimkou predbežnýchštúdií nesmú zaa pred schválením nenávratnéhofinanného príspevku, inak projektnebude oprávnený na poskytnutie pomoci.Napriek náronosti prípravy projektu je získaniepomoci vo forme nenávratného finannéhopríspevku významným stimulom pri realizovaníinvestiných zámerov v oblasti odpadovéhohospodárstva.21

Info CCIS Info TSOKLa cena sociale di KošiceVeera lenov TSOK v KošiciachLa sera del 27 aprile si è tenuta, a Košice, la cena socialedella CCIS. Presso il ristorante “Riondo” si sono dati appuntamentogli imprenditori della Slovacchia dell’ Est.Ha presenziato all’ incontro S.E. Ambasciatore d’ Italia BrunellaBorzi Cornacchia ed il direore dell’ I.C.E. do. PaoloQuarocchi, oltre ad alcuni consiglieri della CCIS.Il giorno successivo, S.E. Brunella Borzi Cornacchia ed ildo. Quarocchi, accompagnati dal consigliere GiorgioPizzamiglio, hanno visitato alcune significative realtà industrialiallocate all’ estremo Est della Slovacchia.Ad Humenné presso la Oldrati Slovensko s.r.o., che fa capoal gruppo Oldrati Guarnizioni s.p.a. di Villongo (Bergamo).Alessandro Calegari, plant manager ha presentato l’aziendache conta circa 400 dipendenti, produce manufai ingomma, filtri e componenti in plastica destinati al seoreautomotive ed elerodomestico.Sempre ad Humenné i visitatori sono stati ricevuti dallaDirezione della VSK sro (gruppo Vignoni): azienda del settorecalzaturiero che occupa circa 800 dipendenti. A seguitodi una nuova acquisizione immobiliare, VSK sro sta progressivamentetrasferendo gli impianti ad Hencovce (circa15 km di distanza) presso una recente realtà produiva checonta già 350 maestranze.La terza visita ha avuto luogo presso la M.I.S. sro di Vranovnad Topou ove, accompagnati dal proprietario MassimoZerbi, è stato possibile visionare l’intero ciclo produivodi maglieria destinata alle più importanti firme italiane dimoda. La M.I.S. occupa al momento circa 370 dipendenti.A conclusione dell’ intensa giornata, i visitatori si sono trasferitia Župany, nella provincia di Prešov, ove ha sedela LC Manager sro. L’ amministratore Luigi Cossar ha accompagnatola delegazione durante la visita ai reparti incui vengono prodoe le varie tipologie di materassi. La LCManager è un’impresa di circa 70 dipendenti ed una dellepochissime realtà industriali italiane che non fanno capoad aività precedentemente esistenti in Italia internazionalizzatesisuccessivamente in territorio slovacco.A conclusione della visita S.E. l’ Ambasciatore ha espressoil desiderio di ripetere periodicamente questi incontri, “alfine di conoscere più a fondo le realtà industriali produive,di matrice italiana, in questa parte della Slovacchia cosìdistante dalla capitale.”Veer 27. apríla sa v Košiciach konala veera lenov TSOK.V reštaurácii „Riondo“ sa stretlo vyše 40 nielen talianskychpodnikateov, ktorí podnikajú na východe Slovenska.Veere sa tiež zúastnila talianska vevyslankya J.E. BrunellaBorzi Cornacchia, riadite Talianskeho inštitútu pre zahraninýobchod, Dott. Paolo Quattrocchi a niekokí lenoviaPredsedníckej rady TSOK.Nasledujúci de navštívila J.E. Brunella Borzi Cornacchiaspolone s Dott. Quattrocchi niektoré z najvýznamnejšíchpriemyselných podnikov v regióne za sprievodu lena Predsedníckejrady Giorgio Pizzamiglio.V Humennom delegácia navštívila podnik Oldrati Slovenskos.r.o., ktorý je dcérou spolonosti Oldrati Guarnizioni s.p.a.z mesta Villongo pri Bergame. Alessandro Calegari, manažérpodniku, predstavil fabriku, ktorá zamestnáva okolo 400 udía produkuje výrobky z gumy, filtre a plastové komponentypre automobilový a elektrotechnický priemysel.Tiež v Humennom delegáciu prijali v spolonosti VSK s.r.o.(len skupiny Vignoni). Podnik aktívny v oblasti obuvníckehopriemyslu, ktorý zamestnáva 800 pracovníkov. Spolonosnedávno kúpila nové priestory v 15 km vzdialenýchHencovciach, kde zamestnáva 350 pracovných síl.Tretia návšteva sa konala vo Vranove nad Topou v spolonostiM.I.S. s.r.o. za doprovodu majitea spolonosti MassimaZerbi. Fabrika vyrába pletený tovar pre najvýznamnejšietalianske módne znaky a v súasnosti zamestnáva 370pracovníkov.Na záver sa delegácia presunula do Župian v okrese Prešov,kde navštívila LC Manager s.r.o.. Majite spolonosti LuigiCossar osobne previedol hostí závodom, kde vyrábajú matracerôznej kvality. Tento podnik je výnimoný príklad talianskehopodnikania, ktoré sa zrodilo z nuly priamo na Slovenskubez materskej spolonosti v Taliansku. Momentálne zamestnáva70 udí.Vevyslankya na záver vyerpávajúceho da vyjadrila uspokojeniea prianie zúastova sa podobných delegácií astejšie,:„Aby som sa bližšie zoznámila s talianskou priemyselnourealitou v tejto od Bratislavy vemi vzdialenej asti Slovenska.“22

Pianeta CCIS Planéta TSOKMarcopolo Investments, s.r.o.ImmobiliareObchod s nehnute¾nosamiaddress:Michalská 781101 Bratislavaphone: +39 0544 407238email: refenati@lineupsas.comDonati trasporti, srlTrasporti su stradaCestná prepravaaddress:via Canala 9748123 Ravennaphone: +39 0544 481112email: damiano@donatistraporti.comweb-site: www.donatistraporti.comImmergas, s.r.o.Produzione e distribuzione delle caldaieVykurovacia technikaaddress:Istebnícka 74911 05 Trenčínphone: +421 32 2850100email: immergas@immergas.skweb-site: www.immergas.skArianna, s. r. o.ImmobiliareObchod s nehnute¾nosamiaddress:Michalská 781101 Bratislavaphone: +39 340 2474363email: damiano@donatitrasporti.comweb-site: www.donatitrasporti.comNIKO, spol. s r.o. TREBIŠOVFalegnameSpracovanie drevaaddress:Hlavná 181076 17 Nižný Žipovmail: nikosro@centrum.skPietro PaganoPersona fisica - ChefFyzická osoba - Chefaddress:Dunajská 15, Fercakovce,05201 Spišská Nová Vesphone: +421 918 898 586email: pietropagano@hotmail.frLine Up, S.A.S.ImmobiliareObchod s nehnute¾nosamiaddress:Viale della Lirica 3548124 Ravennaphone.: +39 0544 407238email: refenati@lineupsas.com

Pianeta CCIS Planéta TSOKIn Slovacchia questo ufficio è statogestito dal Dottor Giancarlo Fornasierche, dopo una lunga collaborazione disuccesso, si ritirerá in meritata pensione.A partire da luglio 2010 la staffettapasserá a Fabio Bini, che vanta unaricca esperienza nel settore.Che cosa significa per lui la nuova sfida?Lo potete scoprire nella seguenteintervista.Signor Bini, perchè ha deciso diaccettare la sfida di lavorare perl´International Desk proprio in Slovacchia?Uno dei motivi era la sfida personale,cioè accettare la responsabilità dellagestione di un ufficio le cui attivitàsono una testimonianza dell‘alta capacitàprofessionale dimostrata dallepersone che vi lavorano da tempo eche hanno l´esperienza necessaria asoddisfare la clientela piu‘ esigente.Tra gli obiettivi abbiamo anche quellodi innovarne i processi e di trovaresempre soluzioni specifiche ai singolibisogni delle nostre aziende.Qual é stata per Lei la motivazioneper cui ha scelto proprio la Slovacchiacome Paese obiettivo delle Sueattività professionali?Il Gruppo UniCredit ha obiettivi ambiziosiin Slovacchia e non dubito chesaranno raggiunti, grazie al forte spiritodi squadra del Management e ditutta la rete. Far parte di questo Team,con obiettivi sfidanti, in un Paese „businessfriendly“, rappresenta la motivazioneprincipale per cui ho accettatol‘incarico.Dove ha lavorato in precedenza?Dopo diverse esperienze, sempre nelsettore internazionale, 10 anni fa hoiniziato a lavorare nell‘ambito CEE,proprio in occasione del nostro primoinvestimento in Polonia.Quale è il compito dell´InternationalDesk in UniCredit Bank Slovakia?Quale servizio prestate ai vostriclienti?Quando un cliente estende la sua attivitàimprenditoriale all’estero, tende arivolgersi alla stessa banca del Paesed´origine. Di conseguenza, si aspettalo stesso approccio e gli stessi servizi.Il nostro compito è di ricreare ilmedesimo ambiente al quale sono giàabituati. Questa atmosfera gliela possiamoportare grazie alla nostra strutturainternazionale, a prodotti specificie servizi dedicati, presenti in ognibanca del GruppoIntende in qualche modo cambiarela strategia attuale dei servizidell´International Desk anche inconsiderazione della crisi finanziariainternazionale?Non direi che cambieremo la nostrastrategia attuale nell´ambito dellaprestazione di servizi. I cambiamentiarrivano dalle richieste dei clienti, influenzatedallo sviluppo attuale delmercato. Credo che uno dei nostripunti di forza sia proprio la flessibilita‘e il rapido adattamento al nuovoscenario in cui ci muoviamo, chee‘ esattamente quello che affrontanoi nostri imprenditori. La banca diventain questa situazione un partnerimportante in sede di valutazione deiprogetti imprenditoriali e offre unsupporto per la soluzione delle problematichefinanziarie e, al contempo,cerca di trovare adeguate soluzioniatte a riproporre favorevoli condizioniper lo sviluppo dell’attività imprenditoriale.procesy s cieom nájs pre klientov jednoduchéa individuálne riešenia ich potrieb.o Vás najviac motivovalo k tomu, žeste si vybrali práve Slovensko ako cie-ovú krajinu Vášho alšieho profesionálnehopôsobenia?Skupina UniCredit nastavila pre Slovenskoambiciózne ciele a nepochybujem otom, že vaka silnému tímovému duchumanažmentu banky a celej pobokovej sieteUniCredit Bank ich spolone aj naplníme.By súasou takéhoto ambicióznehotímu, a navyše v krajine typu „businessfriendly“, to je pre ma hlavná motivácia,pre ktorú som sa rozhodol túto funkciupra.Kde ste predtým pôsobili?Väšina mojich bankových skúseností pochádzaz oblasti medzinárodného firemnéhobankovníctva sústredeného na krajinystrednej a východnej Európy, kde som predviac ako 10 rokmi zaal v tejto oblasti pôsobipráve v Posku.Aká je úloha oddelenia InternationalDesku v UniCredit Bank. Aký servisposkytujete svojim klientom?Ke klient expanduje svoje podnikanie dozahraniia, zvyajne sa snaží nájs rovnakúbanku, ako má v krajine svojho pôsobenia.Oakáva rovnaký servis, prístup aslužby. Naším cieom je klientom poskytovataké podmienky, na ktoré sú už zvyknutí.Tento pocit pohodlia domova im môžemeprinies len vaka našej medzinárodnejštruktúre a špecifickým bankovýmproduktom, ktoré sú súasou ponuky každejbanky v rámci UniCredit Group.Plánujete nejakým spôsobom vzhadomna dopad finannej krízy zmeniaktuálnu stratégiu služieb InternationalDesku?Nedefinoval by som to doslovne tak, žezmeníme našu súasnú stratégiu v oblastiposkytovaných služieb. Predpokladám skôr,že k zmenám príde automaticky na základepožiadaviek klientov, ktoré sú ovplyvovanéaktuálnym vývojom na trhu. Myslím,že jednou z našich silných stránok je práveflexibilita a schopnos rýchlo reagova napožiadavky trhu. Banka sa stáva v takejtosituácii dôležitým partnerom pri ohodnotenípravdepodobnosti realizácie podnikateskýchzámerov. Podáva pomocnú rukupri riešení bežných finanných záležitostí,a na druhej strane sa snaží nájs vhodnériešenia, ktoré vytvárajú priaznivé podmienkypre rozvoj podnikania.26

Pianeta CCIS Planéta TSOKHLG STAV PORTA IN SLOVACCHIAL’EFFICIENZA ITALIANAHLG STAV PRINÁŠA TALIANSKUEFEKTIVITU NA SLOVENSKOHLG STAV s.r.o. nasce dall’esperienzae professionalità di due impresedi costruzioni italiane fortementeradicate nel territorio che fanno dellatradizione e della competenza il propriopunto di forza.Booli Costruzioni srl, con sede a Mantova,ed Impresa Edile Rota Enrico srl,con sede a Bergamo, svolgono la propriaaività da oltre 100 anni.La volontà di estendere la propria aivitàall’estero e di condividere la propriacompetenza ha portato alla costituzionenel 2007 di HLG STAV s.r.o.con sede a Bratislava in Slovacchia.Impresa di costruzioni, in qualità diGeneral Contractor, esegue lavori contoterzi nei seori civile (residenziale,direzionale e commerciale), industrialee delle infrastruure.Tecnici ed operai specializzati supportanol’intero processo costruivo, dallapianificazione delle fasi esecutive alcoordinamento e al controllo delle attivitàdi cantiere, fino al collaudo e allagestione dell’opera finita, garantendoun continuo e costante servizio di assistenza“post-vendita”.Nell’anno 2009 l’impresa ha realizzatodue importanti lavori industriali. Il primoper conto di Slovenske Elektrarnea.s., gruppo ENEL, ha riguardato il rifacimentodella copertura dell’edificioturbine presso la centrale elerica diVojany. Per GI-FA srl, azienda produttricedi calze, è stato invece eseguito il1° loo di ristruurazione di un capannoneindustriale ad Hencovce, Vranovnad Toplou. I lavori hanno riguardatoprincipalmente l’esecuzione di pavimentiin calcestruzzo, nuovi locali spogliatoie mensa, controsoi e paretiperimetrali coibentate.Aualmente è in fase di costruzione,per conto della società immobiliare Weberovasro, un nuovo edificio nel centrostorico della cià di Presov, in via Weberova(vedi rendering). Nell’edificiosono previsti negozi al piano terra, ufficial primo e secondo piano e appartamenticon terrazza all’ultimo piano.Per ulteriori informazioni potete consultareil sito internet www.hlgstav.sko telefonare al +421 907 396322.Skupina HLG STAV s.r.o. sa zrodila zoskúseností dvoch talianskych stavebnýchspoloností, ktoré majú dlhú tradíciua dôležité kompetencie, z oho pramení silaskupiny.Booli Costruzioni srl so sídlom v Mantovea stavebná spolonos Rota Enrico srl sosídlom v Bergame podnikajú v oblasti stavebníctvauž viac ako 100 rokov.Vôa rozšíri pôsobenie svojej innosti a expandovas bohatými skúsenosami do zahraniiaviedla v roku 2007 k vytvoreniuHLG STAV s.r.o. so sídlom v Bratislave naSlovensku.Stavebná firma vykonáva práce ako dodávatepre verejný sektor (obytné, kancelárskea obchodné priestory), priemyselný sektor aoblas infraštruktúry.Kvalifikovaní zamestnanci poskytujú odbornúasistenciu poas celého procesu výstavby.Od plánovania cez koordináciu akontrolu prác na mieste, až po kolaudáciu ariadenie hotového diela i zabezpeenie stálejúdržby a služby „post - predaja“.V roku 2009 spolonos vykonala dva významnépriemyselné projekty. Prvý v menespolonosti Slovenské elektrárne a.s., skupinaENEL, pre ktorú vykonala pokrývasképráce objektu vodnej elektrárne vo Vojanoch.Pre spolonos GI-FA srl vykonávarekoštrukciu výrobnej haly v obci Hencovce,Vranov nad Topou. Práca sa týka predovšetkýmbetónovania podláh, obnovy šatnía jedálne, stropov a izolácie obvodovýchstien.V súasnej dobe je vo výstavbe nová budovav historickom meste Prešov pre realitnúspolonos Weberova s.r.o. in via Weberova,kde budú obchody, kancelárie a na najvyššomposchodí byty s terasou.Viac informácií o nás nájdete na internetovýchstránkach www.hlgstav.sk alebo naísle +421907 396 322.27

Pianeta CCIS Planéta CCISLA MEDAGLIA D’OROPER LE ATTIVITÀ DI CSRAPPARTIENE A VÚB BANKAHLAVNÚ CENU 10. RONÍKAVIA BONA SI ODNIESLA VÚBLa 10° edizione del premio “Via Bona”,organizzato dalla Fondazione Pontis,ha riconosciuto il lavoro di VÚB Banka(gruppo Intesa Sanpaolo) premiandola,tra le grandi imprese, per il suo approccioglobale alla Responsabilità Socialed’Impresa nel 2009. VÚB Banka è statanominata anche per il premio sull’impattopositivo a lungo termine per la societàe per la comunità grazie al progeo di restaurodel Calvario di Banska Stiavnica.Le candidature per il premio “Via Bona”sono state 113: a selezionarle una giuriacomposta da rappresentanti del seoreprivato, del seore pubblico, dei media,delle ONG e delle istituzioni indipendenti.Si traa già del quarto premioper queste aività di VÚB Banka, il chesuggerisce quanta aenzione la bancastia dedicando al discorso della ResponsabilitàSociale dell’Impresa, in manierasistematica e persistente. “Riteniamo chesia naturale comportarsi in modo responsabile.Che si trai d’aari o rapporti coni nostri clienti, dipendenti e comunitàdi riferimento, o del nostro approccioall’ambiente. Il riconoscimento Via Bonaè molto prezioso per noi e ci motiva perun impegno maggiore”, come ha deoIgnacio Jaquotot, CEO e Presidente diVÚB Banka in occasione della consegnadel premio. La strategia di CSR di VÚBsi basa su documenti uciali come, inprimis, il Codice Etico. Nel 2009, VÚBBanka ha infai partecipato all’iniziativaglobale delle Nazioni Unite - GlobalCompact, impegnandosi a rispearedieci principi di tutela dei dirii umanie del lavoro, tutela dell’ambiente e l’applicazionedelle misure anti-corruzione.La Banca ha inoltre adoato una politicadi ricevimento dei regali e di politica ambientale,che anch’essa basata sul CodiceEtico e vincolante per tui i dipendentidella banca. In aggiunta alla responsabilizzazionedell’ambiente interno, VÚBBanka dionde i principi di imprenditorialitàresponsabile anche tra le impresedi piccole e medie dimensioni.Ignacio Jaquotot ha descrio l’approcciodella banca al CSR con queste parole:“Parlare della CSR di VUB Banka non èsemplice. Devo ammeere che non siamoperfei, ma abbiamo una costantevoglia di migliorare. Questo è a mio avvisoil nostro moo principale. È importantissimocredere nel conceo della responsabilitàsociale d’impresa. Al centrodella nostra aenzione c’è il cliente. Maè molto importante non solo credere incerti valori ma anche dionderli. Perciòci impegniamo a meere queste parolein ao.”Vajubilejnom 10. roníku súaže ViaBona, ktorú vyhlasuje Nadácia Pontis,získala VÚB hlavnú cenu pre veké podniky.Ocenenie si prevzala za komplexný prístupk zodpovednému podnikaniu za rok2009. Bola aj medzi nominovanými v kategóriiCena za dlhodobý pozitívny vplyv naspolonos a komunitu s projektom Obnovabanskoštiavnickej Kalvárie.Spolu na ocenenia VIA BONA kandidovalo113 nominácií. Víazov vybrala komisiazložená zo zástupcov firemného sektora, verejnejsprávy, médií, mimovládnych organizáciíi nezávislých inštitúcií. Je to už štvrtéocenenie tohto typu pre VÚB, o svedí otom, že banka sa venuje téme zodpovednéhopodnikania dlhodobo a systematicky. „Považujemeza prirodzené správa sa zodpovedne.i už ide o biznis a vzah voi našimklientom, zamestnancom, komunite aleboživotnému prostrediu. Uznanie Via Bona jepre nás vemi cenné a zárove motivujúce,“uviedol pri preberaní ceny Ignacio Jaquotot,generálny riadite a predseda predstavenstvaVÚB. Stratégia zodpovedného podnikaniaVÚB vychádza zo základných dokumentov,najmä z Etického kódexu. V roku2009 sa VÚB pripojila aj k celosvetovej iniciatíveOSN Global Compact, ím sa zaviazalak dodržiavaniu desiatich princípovtýkajúcich sa udských a pracovných práv,ochrany životného prostredia a uplatovaniaprotikorupných opatrení. Banka taktiežprala politiku prímania darov a environmentálnupolitiku, ktoré vychádzajú zEtického kódexu a sú záväzné pre všetkýchzamestnancov. Okrem interného prostrediaVÚB šírila princípy zodpovedného podnikaniaaj medzi strednými a malými firmami.Ignacio Jaquotot týmito slovami vysvetujeocenený prístup k CSR: „Hovori o zodpovednompodnikaní VÚB banky nie je ahké.Najprv by som chcel poveda, že aj ke niesme úplne dokonalí, stále sa chceme zlepšova.To je naše hlavné moo. Najdôležitejšieje veri v koncept zodpovedného podnikania.Zákazníka dávame na prvé miesto. Vtedy jedôležité, aby sme verili v urité hodnoty ašírili ich. Snažíme sa o hodnotách nielen hovori,ale ich aj meni v skutky.“28

Cultura e storia Kultúra a históriaL’ITALIANO A KOŠICETALIANINA V KOŠICIACHKošice - Via principale, Il teatro di Košice / Košice - Hlavná ulica, Štátne divadlo Košice - Fonte: Flickr (Jiri Brozovsky)di Gabrio VitaliAlla comunità italiana èrichiesta più aenzione permigliorare la diusionedell’Italiano, nell’interessedelle imprese.Košice si zaslúžia väšiupozornos v záujme lepšiehošírenia talianskeho jazykaLa prima volta che ho visitato Košice,ero in compagnia di Bohuš Vžentek,docente di leeratura italiana mio collegae originario del luogo. E forse perchémi trovavo in una cià slovacca, di originetedesca (Kaschau), con fortissimeconnotazioni e appartenenze ungheresi(Kassa) e, in più, con passaggi storici dipolacchi, ebrei, ruteni, rom e altre popolazioni,ma che, in quel momento, mi venivaraccontata nel bellissimo italiano diBohuš, ho avuto nea e palpabile la sensazionedi trovarmi in un mondo davverocosmopolita e plurilinguista. Nonsolo, infai, Košice, per esempio, accoglieil più famoso monumento dell’arterinascimentale slovacca, l’altare del ma-Košice som prvýkrát navštívil v spolonostiBohuša Vženteka, profesoratalianskej literatúry, môjho kolegu akošického rodáka. Bol som v slovenskommeste nemeckého pôvodu (Kaschau), svemi silnými maarskými konotáciami(Kassa), so stopami významnejhistorickej prítomnosti Poliakov, Židov,Rusínov, Rómov a ostatných národov,a navyše ma mestom sprevádzalBohuš v plynulej talianine. Zmocnilsa ma jasný a hmatatený pocit, žesa nachádzam v skutone kozmopolitnoma viacjazynom svete. Nielenže sav Košiciach nachádza jedna z najznámejšíchrenesanných pamiatok na Slovensku,oltár Majstra Pavla z Levoe,29

Cultura e storia Kultúra a históriaestro Pavol di Levoa, e ha dato i natalial forse più importante scriore ungheresedel ‘900, Sándor Márai, ma è oggisede di importanti aività produive ecommerciali, provenienti da tantissimipaesi europei, fra le quali significativesono quelle portatevi da diee imprenditori italiani. Va dasé, quindi, che a Košice, oggi,sono studiate e usate correntementenumerose lingue europeee si respira un bel climaplurietnico e multiculturale.Sono tornato, poi, regolarmenteper più di due anni a Košice, pertenervi delle leure di canti della DivinaCommedia, invitatovi dal locale Comitatodella Società Dante Alighieri ed hoavuto la piacevole sorpresa di scoprireil vivo interesse per la cultura italianache si vive nella cià. La Dante e i mieicorsi erano frequentati, infai, regolarmentedalle “ragazze italiane di Košice”,cioè dalle interpreti, tradurici e insegnantidi lingua italiana, Iveta Mlynariková,Jana Haberová, Jana Huseková,Antonia Tomková, Silvia Nemenková.Sempre alla Dante di Košice, ho potutoconoscere e frequentare imprenditorie managers italiani, titolari di aivitàNelle scuolesi registra unaumentodella richiestadell’Italianoeconomicamente importanti, come Vitoe Mirca Bovoli, fondatori, quasi vent’annifa, della società di servizi all’impresaEDAS e Adelmo Benassi, allora direoregenerale della KOSIT, che con la mogliePia si dedicava, anche in prima persona,ad aività di divulgazioneculturale nella nostra lingua.Nelle scuole della cià si registraun aumento della richiestadell’Italiano, da parte degliallievi e delle loro famiglie,ma si scontano la mancanzadi docenti madrelingua e diaività di supporto all’apprendimento.Vediamo qualche dato.Presso il Gymnázium sv. TomášaAkvinského, che opera dal ’92, la linguaitaliana è aualmente studiata, come secondalingua, in tuo il corso quadriennaleda più di 120 studenti, che fanno treore seimanali di italiano nei primi annie ben nove ore durante l’ultimo anno;l’insegnante Veronika Berberichová, midice che c’è un incremento delle richieste,al quale comincia a diventare dicile ottemperare.Presso il Gymnázium sv. EdityStein, poi, da sei anni è stato introdottol’Italiano e, come riferisce la docenteMartina Šutláková, viene studiato, comeseconda lingua, per tre ore seimanalida 32 studenti del corso quadriennaleche andranno in maturità fra due anni,ma anche, per quaro ore a seimana,dagli allievi più piccoli del corso di ooanni. La signora Šutláková insegna anchepresso il Konzervatórium di via Timonova,vecchio di più di cinquant’anni,dove l’Italiano è lingua obbligatoria peri 40 studenti del corso di canto, che fannodue ore seimanali, ma è stato sceltoanche da altreanti studenti degli altricorsi; il problema è però la dicoltà ditrovare insegnanti stabili che diano continuitàe radicamento didaico. Per ilprimo anno, la lingua italiana viene studiatacome seconda lingua, per tre ore aseimana, da 15 studenti dell’Istituto PedagogicoSuperiore Caolico, dove insegnaPeter Pavovik; inoltre, Daniela Lozanovádel Gymnázium di via Javorová,a Spišská Nová Ves, cià nella regione diKošice, informa che anche presso la suascuola studiano da due anni l’Italiano,come seconda lingua, più di 40 studenti.Il quadro dell’apprendimento dell’italianosi completa se si considera che nelledue Facoltà di Teologia, quella vaticanadi Spišská Kapitula e quella dell’Universitàdi Ružomberok, con sede a Košice,ale narodil sa tu možno najdôležitejšímaarský románopisec 20. storoia,Sandor Márai. Dnes je mesto dôležitýmcentrom výrobných a obchodných aktivítz mnohých krajín Európy. Významnýmprínosom mestu je aj prítomnostalianskych podnikateov. Je zrejmé, žev Košiciach sa dnes študujú a používajúviaceré európske jazyky a dýchapríjemná multietnická a multikultúrnaklíma.Vracal som sa potom do Košíc pravidelne podobu dvoch rokov na pozvanie SpolonostiDante Alighieri, aby som tu prednášal úryvkyz Božskej komédie. Bol som príjemne prekvapenýkvalitou vedomostí nášho jazyka vtomto meste. Moje prednášky boli populárnea pravidelne navštevované „talianskymidievatami z Košíc“, t.j. tlmoníkami, prekladatekamia uitekami talianskeho jazyka,(Iveta Mlynáriková, Jana Haberová, JanaHuseková, Antonia Tomková, Silvia Nemenková).V Spolonosti Dante Alighieri vKošiciach som tiež spoznal talianskych manažérova podnikateov a vlastníkov vekýchspoloností, ako Vito a Mirca Bovoli, ktorípred takmer dvoma desiatkami rokov založiliporadenskú spolonos EDAS, alebo AdelmoBenassi, generálneho riaditea spolonostiKOSIT, ktorý sa so svojou ženou Piou aktívnevenoval šíreniu nášho jazyka a kultúry.Nárast žiadostí o výubu talianskeho jazykazo strany študentov a ich rodín je v kontrastes nedostatkom talianskych uiteov a podpornýchaktivít vzdelávania.Na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského, v prevádzkeod roku 1992, v súasnosti študujetalianinu ako druhý jazyk viac ako 120 študentov,ktorí sú rozdelení do skupín po dvadsa.Absolvujú tri hodiny talianskeho jazykatýždenne poas prvých troch rokov a devähodín v priebehu maturitného roníka.Poda uiteky Veroniky Berberichovejsa neustále zvyšuje poet žiadostí, ktorýmje ažké vyhovie. Na Gymnáziu sv. EdityStein bola zavedená výuba talianskeho jazykapred šiestimi rokmi. Uiteka MartinaŠutláková vyuuje 32 študentov tri hodinytýždenne štvorroného cyklu, ktorí budúmaturova o dva roky. Tiež uí štyri hodinytýždenne mladších študentov z osemronéhogymnázia. Pani Šutláková vyuuje ajL’altare del maestro Pavol di LevocaOltár Majstra Pavla z Levoèe30

Dolce Vitaj - Istituto Italiano di Cultura Dolce Vitaj - Taliansky kultúrny inštitútDOLCE VITAJ, DOLCI EMOZIONIDOLCE VITAJ, SLADKÉ EMÓCIEMichele Bologna, Vicepresidente Vicario della CCIS, alla conferenza stampa del Dolce Vitaj 2010 / Michele Bologna, Výkonný viceprezident TSOK na tlaèovej konferencii festivaluDocle Vitaj 2010di Teresa Triscari, Direore Istituto Italiano di Cultura di BratislavaTeresa Triscari, Riaditeka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave, preložilaAlexandra KumováSpisovatelia, herci, umelci, režiséri, speváci,hudobníci, taneníci, akrobati: toje ambiciózny program 3. roníka festivalu“Dolce Vitaj”.“DolceVitaj”, príažlivé slovné spojenie,ktoré spája felliniovsky poetickým spôsobomnaše krajiny, predstavuje prierez sú-asnou talianskou kultúrou prostredníctvomhustej siete podujatí od dizajnu podivadlo, hudbu, literatúru, film, gastronómiu.Je to rôznorodý spôsob predstavovaniaa šírenia kultúry ako mosta spájajúcehonaše krajiny v mene európanstva,ktoré musíme budova. Európska história,ako napísal Fernand Braudel, je históriou“miest a sveta”, kolískou civilizáciea vedomostí, myšlienok a diel udskéhoumu. Budúcnos Európy spoíva aj vodpovediach, ktoré dokážeme da predovšetkýmmladým.Z tohto dôvodu je program festivalu bohatolenený, aby dal odpovede, aby tvoril,aby opätovne priniesol do Bratislavy,stredoeurópskej morskej víly, ten závantalianskeho ducha, ktorým dýchala vobdobí vrcholnej renesancie a baroka, kestavba najvýznamnejších architektonickýchdiel na území Slovenska bola zadanátalianskym majstrom, akým bol napríkladAntonio Galli z Bibieny.Preto sme práve tejto krajine venovali Literárnucenu, “Premio Elsa Morante - Cinema– Bratislava”, ktorá sa tento rokudelí už po druhýkrát v prítomnosti významnejspisovateky Dacie Maraini, prezidentkyLiterárnej ceny, autorky romá-32

Dolce Vitaj - Istituto Italiano di Cultura Dolce Vitaj - Taliansky kultúrny inštitútzione della moda dal 1950 a oggi araversocapi di vestiario storici ideati dagrandi sarti per donne di potere, donnedi fascino e dimostra come, dal dopoguerrain poi, la moda si sia caraerizzatacome una vera forma di espressioneartistica e, quindi, come strumentoculturale del nostro Paese.La moda italiana, con la straordinariacreatività dei suoi stilisti, grazie all’altaqualità dei materiali, inconfondibili peroriginalità di forme e colori, rappresentada anni la vera essenza del Made inItaly: quel connubio, cioè, tra stile divita e cultura italiana che è garanzia diun prodoo da sempre ammirato e richiestoin tuo il mondo.E poi l’arte, l’arte in tue le sue sfacceature.Così, abbiamo pensato almosaico, orendo una mostra, anchemolto originale, che mee insieme ilmosaico medievale delle basiliche diRavenna con quello contemporaneo realizzatodai giovani dell’Accademia diBelle Arti della stessa cià.“Trame musive: l’immaginario nei mosaicimedioevali e contemporanei diRavenna” è il titolo di questo doppiogioco artistico. Se guardiamo all’artecontemporanea, degli ultimi decenni,il mosaico è divenuto una delle formed’arte più libere ed espressive, chesconfina nella ricerca di materiali differentirispeo alle tessere vitree ditradizione bizantina per esprimere lapossibilità infinita dell’arte di trasformareil mondo, questo mondo, in unadimensione diversa, comunque magica,preziosa, evocativa, sognante.Altra mostra è quella del’artista umbroAlessandro Vignali il cui itinerario artisticoaraversa fasi ben delineate chelo portano a confrontarsi sia con grandimondi artistici, come quello di Munch,che con esperienze esistenziali diversein cui l’uomo sperimenta l’inganno e ladesolazione della solitudine fino a perdersinegli informi colori della materia,o nella magia poetica del sogno che dilataoniricamente spazio e tempo negliaccorati silenzi dell’anima.La mostra, proposta dal Comune di Alviano,che intende in questo modo celebrareil ventennale del gemellaggio conil comune slovacco di Vajnory, è stataaccolta con entusiasmo dall’Istituto Italianodi Cultura di Bratislava che ha acuore l’interscambio culturale.Non poteva mancare il teatro.E allora,..… Allora vedrete un balleo,nella bellissima e centralissima HalavneNamesti, di artisti emeriti del TeatroTascabile di Bergamo, al calar della sera,soo i rifleori: uno speacolo che iniziadapprima lento, poi sempre piu’dinamico, frenetico: ballerini su trampoli,equilibristi, colori roteanti, musicacoinvolgente, rara capacità di abbracciarela piazza in un euvio di musiche,colori, dinamismi, virtuosismi, inuna rara sintesi teatrale – musicale cheva dalle pagliacciate al flamenco ai cantipopolari al teatro di strada, orendoun’araente rappresentazione del balloquale mito europeo, simbolo di valoriestetici, etici e sociali.Nell’ambito del Festival troverà il dovutospazio la musica, classica e contemporanea.Innanzituo l’ensembledei “Solisti del San Carlo di Napoli”,virtuosi di fama mondiale, con i lorodue concerti, di cui uno, ad aperturadel Festival, nella Hiezdoslav nam.,all’altana, con un programma che spaziadalla musica lirica alla drammaticacanzone napoletana e l’altro, nellasplendida cornice della Sala degliSpecchi, con un programma verdiano;il duo Bruera–di Carlo dell’Umbria-MusicFest direo dal Maestro WalterAanasi, con un repertorio che va dallalirica della Bohéme a brani musicalitrai da West Side Story; il quarteo“Giacomo Desiante” del ConservatorioNiccolò Piccini di Bari; l’arpista FloraledaSacchi, virtuosa dell’arpa, di eccezionaletalento.Queste, alcune delle tante manifestazioniin programma cui siete cordialmenteinvitati.Ed è proprio sulle ali della musica chevi saluto con un bel Ciao, a prestissimo!dania materiálov odlišných od sklenenýchkamienkov byzantskej tradície, aby zachytilonekonené možnosti, akými umeniepretvára svet, posúva tento svet do inejdimenzie, a napriek tomu stále arovnej,vzácnej, evokatívnej, snivej.alšia výstava je venovaná výtvarníkoviz Umbrie Alessandrovi Vignalimu, ktoréhoumelecká cesta vedie cez presne definovanéfázy ku konfrontácii jednak s velikánmisvetového výtvarníctva, akým jenapríklad Munch, ako aj s rôznymi existennýmiskúsenosami, v ktorých sa lovekstretáva s klamstvom a bezútešnosousamoty, aby sa stratil v bezforemných farbáchhmoty alebo v poetickom are sna,ktorý zdanlivo rozširuje priestor a as vukotvenom tichu duše. Výstavu ponúklomesto Alviano pri príležitosti oslávdvadsiateho výroia družobnej spoluprácemiest Alviano a Vajnory a keže Talianskemukultúrnemu inštitútu v Bratislavevemi záleží na kultúrnej výmene, s nadšenímvýstavu prijalo.A nemôže tu chýba divadlo.A tak na nádhernom Hlavnom námestíuvidíte za súmraku a v žiari reflektorovtanec v podaní umelcov z divadelnéhosúboru Teatro Tascabile z Bergama: predstavenie,ktoré zaína najskôr v pomalomtempe, potom prechádza do dynamickéhoaž frenetického rytmu: taneníci na chodúoch,akrobati, farby, strhujúca hudba,ojedinelá schopnos obja námestie v záplavehudby, farieb, dynamiky, virtuozity,v zriedkavej syntéze divadla a hudby, ktorása pohybuje od klauniády po flamenco,od udových spevov po pouliné divadloa ponúka atraktívne prevedenie tanca akoeurópskeho mýtu, symbolu estetických,etických a spoloenských hodnôt.V rámci festivalu si svoje miesto nájde ajhudba, klasická i súasná. Predovšetkýmhudobné teleso “Solisti del San Carlo diNapoli”, virtuózi svetového mena, uvedúdva koncerty: jeden na otvorenie festivaluv altánku na Hviezdoslavovom námestí sprogramom, ktorý pozostáva z opernýchárií i dramatických neapolských piesní adruhý v nádherných priestoroch Zrkadlovejsiene Primaciálneho paláca, venovanýVerdimu. Duo Bruera–di Carlo z Umbria-MusicFest-u pod vedením dirigenta WalteraAttanasiho predstaví bohatý opernýrepertoár i úryvky z muzikálu West SideStory; predstaví sa i kvarteto “GiacomoDesiante” z konzervatória Niccolò Picciniv Bari i mimoriadne talentovaná harfistkaFloraleda Sacchi.Toto je len niekoko z mnohých podujatífestivalového programu, na ktoré ste srdenepozvaní.A práve na krídlach hudby sa s Vami lú-im slovami Ciao, a prestissimo!34

Taliansky festival na Slovensku1.-30. júna 2010

Dolce Vitaj Dolce VitajDOLCE VITAJ 2010: GLI EVENTIDOLCE VITAJ 2010: PROGRAMSono particolarmente lieta di poterVi presentare l’intensoe poliedrico programma della terza edizione del Festivaldella cultura italiana.Vorremmo anche quest’anno introdurVi nel mondo unico del“made in Italy”, inteso come felice sintesi fra arte e cultura,ingegno, creatività e passione: Vitaj, vitajteBrunella BorziAmbasciatore d’Italia in SlovacchiaSmimoriadnou radosou Vám predstavujem bohatý a všestrannýprogram tretieho roníka festivalu talianskej kultúry.Aj v tomto roku by sme Vás chceli vtiahnu do jedineného sveta„made in Italy”, ktorý chápeme ako vydarenú syntézu umenia a kultúry,dôvtipu, tvorivosti a vášne: Vitaj, vitajte.Brunella Borzivevyslankya Talianskej republiky na Slovensku36

Dolce Vitaj Dolce Vitaj01.06. (20:00) Bratislava - Hviezdoslavovonámestie –altanaI SOLISTI DEL SAN CARLO DI NA-POLI. DALLA LIRICA ALLA CANZO-NE NAPOLETANAIl Quarteo d’archi (2 violini,viola, violoncello),aancato da Luca Mennella(pianoforte), Sabrina Messina (soprano),Francesco Malapena (tenore), eseguiràbrani che spaziano dalla lirica di Bizet,Puccini, Verdi, Lehár alle popolari canzoninapoletane pregne di pathos.04.06. - 29.08. Bratislava - Istituto Italianodi Cultura, Kapucínska 7LUCHINO VISCONTI: ANTEPRIMACIAKMostra fotografica fornita dalla Fondazione“La Colombaia” di Luchino Visconti.Volti, espressioni e gesti di unodei grandi maestri del cinema italiano emondiale sul back stage dei suoi capolavori.04.06. - 29.08. Bratislava - Galleria Civica– Palazzo Pály, Panská ulica 1950 ANNI DI MODA ITALIANAEsposizione di accessori e capi di vestiariostorici, ideata da Fiorella Galgano edAlessia Tota, per raccontare lo stile e lacreatività dei principali protagonisti delMade in Italy.04.06. (10:30) Bratislava - Detská fakultnánemocnica s poliklinikou,/ auditorio,Limbová 1IL SÁRU IN CONCERTOSpeacolo musicale realizzato da un ensembledi studenti del Liceo Saru che interpretastrumentalmente e vocalmentebrani popolari della musica italiana.05.06. - 30.06. Bratislava - Sala Dvoranadel Ministero della Cultura, Nám. SNP01.07. - 31.07. Košice - Galéria Rotunda,Zbrojniná 6TRAME MUSIVE: L’IMMAGINARIONEI MOSAICI MEDIOEVALI E CON-TEMPORANEI DI RAVENNALa mostra delle copie dei Mosaici Medievalidi Ravenna costituisce un insostituibileesempio della cultura medioevale.La collezione sarà accompagnatada esempi di mosaico contemporaneocreati dagli studenti dell’Accademia diBelle Arti di Ravenna.07.06. - 10.06. Bratislava - Cineclub35mm, Vysoká škola múzických umení,Svoradova 2GIUSEPPE TORNATORE E DUŠANHANÁKDue grandi registi e un solo mondo -rassegna cinematografica07.06. Immagini del mondo antico, 1972,94 min, documentario, r Dušan Hanák08.06. Baaria, 2009, 150 min, r. GiuseppeTornatore. Dopo la proiezione seguiràun dibaito con il regista e i membridella giuria del PremioAmnios Settimio Benedusi01.06. (20:00) Bratislava - Hviezdoslavovonámestie – altánokSLÁIKOVÉ KVARTETO SOLIS-TI DEL SAN CARLO Z NEAPOLA.OPERNÉ ÁRIE A NEAPOLSKÉ PIES-NEV podaní sláikového kvarteta Solisti delSan Carlo z Neapola s klavírnym doprovodom:Luca Menella; soprán: Sabrina Messina;tenor: Francesco Malapena. Koncertnýprogram pozostáva z operných árií od Bizeta,Pucciniho, Verdino Lehára a známychneapolských piesní plných pátosu.04.06. - 29.08. Bratislava - Taliansky kultúrnyinštitút, Kapucínska 7LUCHINO VISCONTI: KÝM PADNEKLAPKAVýstava fotografií, ktorú zapožiala Nadácia“La Colombaia” Luchina Viscontiho.Tváre, výrazy a gestá jedného z najslávnejšíchrežisérov talianskej a svetovej kinematografiea jeho štábu v tvorivom procese.04.06. - 29.08. Bratislava - GMB Pályhopalác, Panská ulica 1950 ROKOV TALIANSKEJ MÓDYVýstava módnych doplnkov a historickýchšiat, ktorú zostavili Fiorella Galgano aAlessia Tota, rozpráva príbeh štýlu a kreativityhlavných predstaviteov znaky Madein Italy.04.06. (10:30) Bratislava - Detská fakultnánemocnica s poliklinikou, auditórium, Limbová1IL SÁRU IN CONCERTOHudobné vystúpenie zoskupenia študentovz bilingválneho Gymnázia na ul. L. Sáru srepertoárom populárnych talianskych piesní.37

Dolce Vitaj Dolce Vitaj09.06. (18:00) Bratislava - Sala Dvoranadel Ministero della Cultura, Nám. SNP33CERIMONIA DI CONSEGNA DEIPREMI “ELSA MORANTE - CINEMA- BRATISLAVA”Con la partecipazione di Dacia Maraini(presidente del Premio), TjunaNotarbartolo (scririce e direrice delPremio), Andrea Camilleri (membrodella giuria, scriore), Emanuele Trevi(scriore), Maurizio Costanzo (giornalistatelevisivo), Teresa Triscari (saggista),Francesco Cevasco (giornalista delCorriere della Sera e critico leerario),Vincenzo Colimoro (giornalista delMaino di Napoli). Saranno premiati:i registi Giuseppe Tornatore, DušanHanák e la tradurice Miroslava Vallová.09.06. (10:00) Bratislava - Sala Dvoranadel Ministero della Cultura, Nám. SNP3310.06. Nitra - Konštantínova sie,Rektorát UK F, Trieda Andreja Hlinku1, NitraINCONTRO CON LO SCRITTOREGIOVANNI D’ALESSANDROLo scriore presenterà il suo ultimo libro“Sulle rovine di noi“ (Casa EditriceSan Paolo) dedicato al terremoto avvenutonella sua regione, l’Abruzzo, nell’aprile 2009.10.06. (11:00) Bratislava - sala Dvoranadel Ministero della Cultura, Nám. SNP33LE TERME DEL BELL’ESSERE!Le nuove frontiere del termalismo aIschia, la più importante località termaledel Sud Italia: dalla salute del corpoalla bellezza del corpo.10.06. (16:00) Bratislava - Sala espositivadel Palazzo del Primate e cortileadiacentePROGRAMMA NELL’AMBITO DELVENTESIMO ANNIVERSARIO DELGEMELLAGGIO TRA LE CITTÀ DIALVIANO E VAJNORY: ALESSAN-DRO VIGNALI – INAUGURAZIONE50 anni di moda italiana / 50 rokov talianskej módy05.06. - 30.06. Bratislava - Dvorana Ministerstvakultúry, Nám. SNP01.07. - 31.07. Košice - Galéria Rotunda,Zbrojniná 6MOZAIKOVÉ PRÍBEHY: FANTÁZIA VSTREDOVEKÝCH A SÚASNÝCH RA-VENNSKÝCH MOZAIKÁCHVýstava kópií stredovekých ravenských mozaíkje unikátnym príkladom stredovekéhomajstrovstva. Výstava bude obohatená osúasnú mozaikovú tvorbu z dielne Akadémieumení v Ravenne.07.06. - 10.06. Bratislava - Filmový klub35mm, Vysoká škola múzických umení,Svoradova 2GIUSEPPE TORNATORE A DUŠANHANÁKDvaja filmoví velikáni a jeden svet - filmováprehliadka.07.06. Obrazy starého sveta, 1972, 94 min,dokument r. Dušan Hanák08.06. Baaria, 2009, 150 min, r. GiuseppeTornatore. Po filme budenasledova diskusia s režisérom a lenmiporoty.09.06. Ja milujem, ty miluješ, 1980/89, 95min, r. Dušan Hanák10.06. Malena, 2000, 109 min, r. GiuseppeTornatore09.06. (18:00) Bratislava - Dvorana Ministerstvakultúry, Nám. SNP 33SLÁVNOSTNÉ UDEOVANIECien Elsy Morante - Cinema - Bratislavas úasou Dacia Maraini (prezidentka lit.ceny), Tjuna Notarbartolo (spisovateka ariaditeka lit. ceny), Andrea Camilleri (porotca,spisovate), Emanuele Trevi (spisovate),Maurizio Costanzo (televízny moderátor),Teresa Triscari (esejistka), FrancescoCevasco (novinár Corriere della Sera a literárnykritik), Vincenzo Colimoro (novinár vDacia Maraini38

Dolce Vitaj Dolce VitajGiuseppe TornatoreDELLA MOSTRALa mostra di Alessandro Vignali, chevive e lavora ad Alviano, propone unospaccato delle opere create in un ventenniodella sua aività artistica e ritraeil suo habitat mentale.Degustazione enograstronomica oertadal Comune di Alviano11.06. Trnava - DobroFest 2010CONCERTO GATTAMOLESTANell’ambito del festival della buonamusica DobroFest 2010, che si terrà aTrnava l’11 e il 12 giugno, si presenteràuna band italiana - Gaamolesta, unadelle migliori (power) folk band chesuona a ritmo gipsy17.06 - 23.06. Poprad - Tatranská galéria,Hviezdoslavova 1230.06 - 05.07. Košice - Kasárne Kulturpark,Kukuínova 2AMNIOS - SETTIMIO BENEDUSIUscendo dagli schemi di una mostrafotografica tradizionale, il fotografo difama internazionale Seimio Benedusiporta lo speatore in una esperienzaunica ed aascinante.Opera di Alessandro VignaliDielo Alessandra VignaliMaino di Napoli). Ceny prevezmú: režisériGiuseppe Tornatore a Dušan Hanák, prekladatekaMiroslava Vallová.09.06. (11:00) Bratislava - Dvorana Ministerstvakultúry, Nám. SNP 3310.06. Nitra - Konštantínova sie, RektorátUK F Trieda Andreja Hlinku 1STRETNUTIE SO SPISOVATEOM GI-OVANNIM D’ALESSANDROSpisovate predstaví svoju poslednú knihuSulle rovine di noi (Na našich troskách, VydavatestvoSan Paolo 2009), ktorá rozprávao tragickom zemetrasení v jeho rodnejzemi, Abruzze, v apríli 2009.10.06. Bratislava 11:00 - Dvorana Ministerstvakultúry, Nám. SNP 33KÚPELE NA ZVEADENIE KRÁSYPrezentácia lieebných procedúr a produktovostrova Ischia. Prednáška o nových kúpenýchmožnostiach v mekke talianskehokúpeníctva.10.06. (16:00) Bratislava - Výstavná sie anádvorie Primaciálneho palácaPROGRAM PRI PRÍLEŽITOSTI 20.VÝROIA DRUŽOBNEJ SPOLU-PRÁCE MIEST ALVIANO A VAJNOR:ALESSANDRO VIGNALI – VÝSTAVAOBRAZOVVýstava Alessandra Vignaliho, ktorý že atvorí v meste Alviano, ponúka prierez maliarovoutvorbou za posledných dvadsa rokova je ponorom do jeho vnútorného sveta.Súasou vernisáže bude ochutnávka enogastronomickýchšpecialít Regiónu Umbria.11.06. Trnava - DobroFest 2010KONCERT GATTAMOLESTAV doch 11. a 12. júna sa v rámci festivaludobrej hudby DobroFest 2010 (v Trnave)predstaví talianska kapela Gaamolesta.Jedna z najlepších (power) folkových kapielponúka repertoár plný cigánskych zvukov irytmov z Balkánu.17.06 - 23.06. Poprad - Tatranská galéria,Hviezdoslavova 1230.06 - 05.07. Košice - Kasárne Kulturpark,Kukuínova 2AMNIOS - SETTIMIO BENEDUSIOdkloniac sa od schémy tradinej fotografickejvýstavy medzinárodne uznávaný fotografSeimio Benedusi uvádza diváka do jedineneja fascinujúcej skúsenosti.14.06. (19:00) Bratislava - Zrkadlová siePrimaciálneho paláca, Palazzo del Primate3. RONÍK UMBRIAMUSICFEST39

Dolce Vitaj Dolce Vitaj14.06. (19:00) Bratislava - Sala degliSpecchi, Palazzo del Primate3A EDIZIONE DELL’UMBRIAMUSI-CFEST BRATISLAVAIl Sangrantino in musica. Direored’Orchestra: Walter Aanasi, Soprano:Daniela Bruera, Pianoforte: Linda diCarlo.L’ ampio e vario repertorio della serataspazia da brani lirici, quali Manon Lescaut,I Pagliacci, La Traviata, LaBohéme, fino a brani musicali trai daWest Side Story o Porgy and Bess. Vinoe musica erano tra i privilegi dei re!15.05. - 20.06. (17:00) Žilina - Považskágaléria umeniaROBERTO MALQUORI – CERIMO-NIA DI CHIUSURA ALLA PRESEN-ZA DELL’ARTISTALa mostra personale di Roberto Malquori,esponente della PopArt italiana,rappresenta uno spaccato degli anniSessanta.17.06. Bratislava - Centro storico di BratislavaVÍNO VITAJVino Vitaj sarà una giornata di festa ilcui protagonista sarà il vino. I ristorantie i bar della zona pedonale di Brati-slava vivranno di aperitivi in musica.La giornata culminerà con un concertoe una festa alla Pláž pod Ufom.20.06. (10:30) Bratislava - Galleria Civica– Palazzo Mirbach, Františkánskenám. 11RECITAL PER ARPA SOLA: FLORA-LEDA SACCHIFloraleda Sacchi è un’artista di eccezionaletalento che si è da sempre dedicataal repertorio solistico ed alla musica dacamera per arpa cercando di svilup-Víno VitajBRATISLAVA - IL SANGRANTINO INMUSICADirigent: Walter Aanasi, Soprán: DanielaBruera, Klavír: Linda di Carlo Rozsiahlya pestrý koncertný repertoár veera pozostávaz operných úryvkov, ako napríklad Manon,Komedianti, La Traviata, Bohéma, aleaj piesní a muzikálových skladieb z WestSide Story i Porgy and Bess. Víno a hudbapatrili k výsadám kráov!15.05. - 20.06. (17:00) Žilina - Považská galériaumeniaROBERTO MALQUORI – SLÁVNOST-NÉ UKONENIE VÝSTAVY S ÚAS-OU UMELCAPrierez tvorbou šestdesiatych rokov RobertaMalquoriho, jedného z významných predstaviteovtalianskeho PopArtu.17.06. Bratislava - Pešia zóna centra BratislavyVÍNO VITAJVíno Vitaj je de osláv talianskeho vína.Reštaurácie a bary bratislavskej pešej zónyspojí prúd dobrého talianskeho vína sprevádzanýživou hudbou. Oslava vyvrcholíkoncertom a následnou párty na Pláži podUfom.20.06. (10:30) Bratislava - GMB Mirbachovpalác, Františkánske nám. 11HARFOVÝ RECITÁL: FLORALEDASACCHITalianska harfistka Floraleda Sacchi patrík výnimoným a originálnym zjavom talianskeja medzinárodnej hudobnej scény. VBratislave predstaví okrem talianskeho repertoáruaj kompozície Philipa Glassa, MichaelaNymana i slovenského hudobnéhoskladatea Petra Machajdíka.21. - 27.06. Zvolen - Zvolenský hradZVOLENSKÉ HRADNÉ SLÁVNOSTI –OPERNÁ AS“Norma” od Belliniho za prítomnosti talianskychsólistov “Linda di Chamounix” odDonizeiho prvýkrát prezentovaná na Slovensku.40

Dolce Vitaj Dolce VitajFloraleda Sacchipare progei originali e un personalemodo di fare musica. A Bratislava, oltreal repertorio italiano, presenterà branidi compositori quali Philip Glass, MichaelNyman e Peter Machajdík.21. - 27.06. Zvolen - Castello di ZvolenFESTIVAL DI OPERA ZVOLEN“Norma“ di Bellini con la partecipazionedei cantanti italiani, “Linda di Chamounix”,Donizei per la prima voltain Slovacchia.23.06. (19:00) Bratislava - Sala degliSpecchi, Palazzo del PrimateQUARTETTO GIACOMO DESIAN-TE GROUPIl concerto, dal titolo Sur le Manége,avrà come protagonista il QuarteoGiacomo Desiante group composto da:Giacomo Desiante(fisarmonica), Tommaso Colafiglio(chitarra), Paolo Romano (basso) e SaverioPetruzzellis (baeria). Il progeoSur le Manége, tra l’altro pubblicatodalla casa discografica Rai Trade, vantaun prezioso apprezzamento scrio daRichard Galliano, grande fisarmonicistafrancese, al quale l’intero lavoro èdedicato.29.06. - 29.08 (19:00) Bratislava - GalleriaCivica – Palazzo Mirbach,Františkánske nám. 11GIOVANI ARTISTI EUROPEI – JCEIl progeo itinerante The Young EuropeanArtists Network che include 90opere d’arte di giovani artisti europei,risale all’anno 2000. È per la prima voltache la Slovacchia quest’anno prendeparte al progeo, sia come Paese ospitantesia con la partecipazione di artistislovacchi.30.06. (20:30) Bratislava - Piazza Principale”VALSE” - TEATRO TASCABILE DIBERGAMO, UN AFFASCINANTESPETTACOLO ALL’APERTO SUTRAMPOLIIl gruppo e la Scuola Teatro Tascabiledi Bergamo ha alle spalle quarant’annidi aività e di ricerca delle nuove formedi sceneggiatura ed interpretazioneche si ispirano alle tradizioni di danzae teatro asiatiche, al teatro di strada,alle pagliacciate, al flamenco e ai cantipopolari. Lo speacolo intitolato “Valse”ore un’araente rappresentazionedel ballo quale mito europeo, simbolodi valori estetici, etici e sociali.Gattamolesta23.06. (19:00) Bratislava - Zrkadlová siePrimaciálneho palácaQUARTETTO GIACOMO DESIANTEGROUPHudobné zoskupenie v zložení Giacomo Desiante– akordeón, Tommaso Colafiglio – gitara,Paolo Romano – basová gitara, SaverioPetruzzellis – bicie, sa predstaví so svojímhudobným projektom Sur le Manége.Tento projekt vyšiel aj na CD a získal vekéuznanie zo strany významného francúzskehoharmonikára Richarda Galliano, ktorémubol venovaný.29.06. - 29.08 (19:00) Bratislava - GMBMirbachov palác, Františkánske nám. 11MLADÉ EURÓPSKE UMENIE – JCEPutovný výstavný projekt The Young EuropeanArtists Network vznikol v roku 2000,pozostáva z 90 diel mladých európskychumelcov a v tomto roku sa jeho súasou staneaj Slovensko.30.06. (20:30) Bratislava - Hlavné námestieVALÍK - PÔSOBIVÉ PREDSTAVENIEPOULINÉHO CHODUOVÉHO DI-VADLA TEATRO TASCABILE DI BER-GAMODivadelný súbor a škola Teatro Tascabile diBergamo má za sebou štyridsaroné pôsobeniea hadanie nových scénických a interpretanýchforiem vychádzajúcich z ázskýchtaneno-divalných tradícií, poulinéhodivadla, klauniád, flamenga i udovýchspevov. Predstavenie Valík ponúka pôsobivéstvárnenie tohto tanca ako európskehospoloenského mýtu, symbolu estetickýchetických a spoloenských hodnôt.41

italian wayRESPONSABILITÀ SOCIALED’IMPRESA E IL WEB 2.0SPOLOENSKÁ ZODPOVEDNOSPODNIKANIA 2.0di Michele D’AlenaLa homepage del progetto nelmulinochevorrei / Webstránka projektu nelmulinochevorrei - www.nelmulinochevorrei.it42

italian wayRipensare la CSR in un’erain cui la voce degli stakeholderè sempre più forte.Silnejúci hlas zainteresovanýchstrán mení budúcnosCSR.http://www.industryplayer.com/corporate_social_responsibility.phpL’era del web 2.0 ha cambiato radicalmentela comunicazione e ha innescatoun processo di mutamento senza ritornonei sistemi di relazione. Non esistepiù solo la comunicazione di una volta,come non esistono più le mezze stagioni,si direbbe al bar.Non è qualcosa di generico perchè il web2.0 è costituito da strumenti precisi: inuovi tool a disposizione consentono, avolte anche in modo semplice, di stabilirevere relazioni bidirezionali travolgendoanche la “vecchia” comunicazione topdown.I seori coinvolti sono molteplici: la possibilereciprocità può riguardare qualunqueorganizzazione, dalla politica al noprofit, dal pubblico al privato.Ma per le imprese, quali sono i risvoltipiù significativi?Parlare di trasparenza e cooperazione ocercare un contao direo con i proprifollower, è d’obbligo da quando, sopratuoper i brand medio alti, si è diusala responsabilità sociale d’impresa (oCorporate Social Responsibility).Se la domanda è “come rapportarsi, e conquali strumenti e quali finalità, con glistakeholder, siano essi investitori, clienti,dipendenti, residenti locali, ecc.., nel2010 la risposta passa araverso il web2.0: il CSR può rivelarsi la prima fea di“budget” dedicato anche come terreno disperimentazione aziendale.Era il 1984 quando Robert Edward Freemanuscì con “Strategic Management:a Stakeholder Approach” in cui fissava,per la prima volta in modo organico,l’importanza degli stakeholder: ora lavisione deve essere aggiornata.Da una parte assistiamo ai sempre piùalti budget per comunicare sempre piùdiusamente il proprio CSR, e dall’altrasono disponibili nuovi strumentiche non possono essere considerati solocome meri strumenti di “brand management“.Come rimanerne fuori?Che lo si voglia o no, on line si parla deibrand, con ovvie ricadute sulla reputazione:ogni commento può assumereconnotati massmediali, divenendo opinionleader.La voce degli stakeholder è sempre piùforte grazie alla diusione di blog, forum,siti di opinione e community autogestite:per questo, una presenza aiva nel web2.0, araverso aività correlate al CSR,permee, non solo di avviare una ricognizionedella reputazione del brand, maanche di coinvolgere molte delle aivitàdi comunicazione gestendo al meglio lasoddisfazione degli stakeholder, fornendonuove linee guida al customer care,fino ad avviare campagne di marketingNástup Web 2.0 dramaticky zmenil možnostikomunikácie a naštartoval nenávratnýproces zmien v systéme spoloenskýchvzahov. Už neexistuje len tradiná komunikácia,tak ako už neexistujú prechodnéobdobia. Je dôležité si uvedomi, že Web2.0 sa skladá z konkrétnych nástrojov, vakaktorým sú prístupné jednoduché a rýchleriešenia pre nadviazanie plnohodnotnýchobojstranných vzahov, ktoré valcujú zastaranékanály komunikácie zhora-nadol. Tietozmeny zasahujú všetky oblasti spolonosti apriemyselné odvetvia. Reciprocita komunikácieje dostupná akejkovek organizácii: od politickýchpo neziskové, od verejných po súkromné.Aké dôsledky to má pre podniky?Transparentnos a spolupráca i snahanadviaza priamy kontakt s vlastnými „follower“sa stáva nevyhnutnosou, najmäpre stredné a veké podniky, medzi ktorýmisa úspešne rozšíril koncept spoloenskejzodpovednosti podnikania (alebo CorporateSocial Responsibility). Odpove na otázky,„ako oslovi zúastnené strany.“ „Akýmiprostriedkami a preo komunikova sinvestormi, zákazníkmi, zamestnancami,miestnymi obyvatemi, at“ ..., je jasná. Žijemerok 2010 a preto komunikujeme cez Web2.0. CSR predstavuje najzaújímavejšiu asrozpotu a príležitos si to vyskúša.V roku 1984 prišiel Robert Edward Freemans knihou „Strategické riadenie a prístup kzúastneným stranám“, v ktorej prvýkrátvyzdvihol dôležitú úlohu zainteresovanýchstrán, tzv. Stakeholders. Táto vízia dnesmusí by aktualizovaná. Na jednej stranesme svedkami neustáleho navyšovania rozpotuna komunikáciu za úelom o najširšiehopropagovania vlastných CSR aktivít, nadruhej strane sa objavujú nové nástroje, ktoréuž nemožno považova len za alšie oby-ajné podporné nástroje riadenia znaky.i sa nám to pái alebo nie, na webe sa hovorío znakách a so zjavným vplyvom naich reputáciu: doslova každý komentár môžeprerás do masmediálnej kampane a nastolitrend. Hlas zúastnených strán (zákazníkov,dodávateov, konkurentov,...) sa zvyšujevaka rastu potu blogov, diskusných fór asebestaných online komunít. By preto prítomnýa aktívne komunikova svoje aktivityspojené s CSR na Web 2.0 je príležitos zaaprieskum reputácie vlastnej znaky, ale tiežnaštartova vea komunikaných aktivít scieom zvyšova satisfakciu a spokojnos zainteresovanýchstrán, ponúknu nové pravidlástarostlivosti o zákazníkov i spusti marketingovékampane v súlade s oakávaniamipublika.Ann Charles vytýila na portály Mashable5 trendov vývoja s cieom zlepši CSRprostredníctvom používania sociálnych médií:angažova sa a vies, poúva a ui sa,inovova, komunikova, investova.„Corporate Social Responsibility (CSR) vyžaduje,aby sa podniky chovali ako správcoviaspolonosti, životného prostredia a hospodárstva.Orientova sa na sociálne médiá prinášaocenenia a nové obchodné príležitosti prespolonosti, ktoré sa vedia odvai. Naopak,znaky, ktoré sa správajú zle, sa dostávajú na43

italian wayin linea con le aese del tuo pubblico.Ann Charles su Mashable indica 5 lineedi sviluppo per migliorare ilCSR araverso l’uso dei socialmedia: commit and lead,listen and learn, innovation,comunication, invest.“Corporate Social Responsibility(CSR) states that businessesshould act as stewardsof society, the environment, and theeconomy. The social media spotlightbrings accolades and new business forcompanies that give back, while brandsbehaving badly are pilloried in onlinecommunities like Twier and Facebook,followed by the mainstream press“.Anche nell’ultimo numero della rivistadella FERPI, la Federazione Italiana RelatoriPubblici, era ben in vista un approfondimentodal titolo: “Perchè bisognamappare gli stakeholder”. L’approfondimento,ad opera di Vincenzo Cosenza,inizia così:” La gestione dei rapporti congli stakeholder al tempo della rete devenecessariamente partire dalla consapevolezzadi due elementi:• gli stakeholder sono sempre più presentionline e stanno imparando moltovelocemente ad usare i social mediacome strumento di pressione nei confrontidelle aziende (vedi caso Nestlè)I rischidel nonesserci• agli stakeholder tradizionali si affiancanonuovi influencer che, mossidalla passione e supportatida strumenti immediati dipubblicazione delle informazioniin rete, come i bloge i microblog, dialogano convoce nuova e cristallina congli utenti della rete, stabilendoun rapporto di fiducia chepuò influire sulle decisioni di acquisto esulla reputazione aziendale.La rete non va considerata come un nonluogo virtuale, ma come un ecosistema,un territorio, fao di spazi di relazionein cui portatori di interessi discutono, siorganizzano, esigono risposte”. Il citatocaso Nestlè è emblematico: sempre dallarivista FERPI:” Greenpeace denuncial’uso dell’olio di palma nel KitKat. Il videofa il giro della rete e Nestlè ne chiedela rimozione da YouTube per violazionedi copyright. Di conseguenza Greenpeaceinvita i suoi sostenitori a cambiare lapropria immagine del profilo Facebookcon quella del logoKitKat modificato in“Nestlè Killer”. Gli aivisti cominciano aconvergere sulla pagina uciale di Nestlèe il gestore reagisce dapprima scoraggiandol’utilizzo del logo modificato, poirispondendo alle critiche con toni nonpropriamente concilianti. La crisi dilagae dal web arriva sui media tradizionali”.Non solo esempi negativi però: nel contestoitaliano è da citare il Mulino chevorrei del Mulino Bianco.Araverso una conversazione continuacon i propri primi clienti, il mulinobianco ha iniziato un rapporto che si èrivelato strategico: araverso vari step èpossibile proporre idee, o semplicementevotare e commentare le idee già presenti.Le idee più votate saranno pubblicate sulsito ed eeivamente realizzata.L’autore dell’idea, oltre ad essere coinvoltonel lancio del progeo si ritrova adessere “sentinella” che segnala, proponee condivide: il caso studio “il mulino chevorrei” diventa interessante perché nonsi traa solo di comunicazione.Araverso le segnalazioni, la stessaazienda ha rilanciato prodoi che eranodestinati ad entrare fuori produzione oaddiriura ha recuperato prodoi oramaiscamparsi dal mercato. Se ci sonodisservizi? Se mancano prodoi per celiaci?Se il packaging è troppo dispersivoe inquinante? Sono gli stessi clienti a segnalarlo.In questo caso, chiamare clienticoloro che entrano direamente anchenel processo industriale diventa moltoriduivo. Un tempo si diceva:” il clienteha sempre ragione” mentre ora possiamodire:” il cliente ti può aiutare”.pranier v online komunitách, ako sú Facebooka Twier, ktoré sleduje aj mainstreamovoorientovaná tla.“Dokonca aj v najnovšom vydaní asopisuFERPI, talianskej federácie PR agentúr, bolauverejnená štúdia pod názvom: „Preo je dôležitémapova zúastnené strany.“ Štúdia,v ktorej Vincenzo Cosenza hovorí: „Riadenievzahov so zainteresovanými stranamiv kontexte online musí nutne vychádza zdvoch bodov:• zainteresované strany sú stále viac prítomnév online priestore a uia sa vemi rýchlopoužíva sociálne médiá ako nástroj vyvíjaniatlaku na podniky• k tradiným stakeholders sa pridávajú noví.Motivovaní vášou a podporovaní nástrojmi,ktoré prinášajú informácie v reálnom ase,ako sú blogy a microblogy a otvárajú úprimnýdialóg s užívatemi siete. Vytvárajú sa takvzahy založené na dôvere, ktoré môžu výrazneovplyvni rozhodnutie o kúpe a reputácieznaky.Sie by nemala by považovaná za virtuálnemiesto, ale ako ekosystém, územie tvorenéna základe vzahov, kde zúastnené stranydiskutujú, mobilizujú sa a dožadujú sa odpovedí.“Príklad Nestle je typický: „Greenpeace odsudzujepoužitie palmového oleja v KitKat. Videosa šíri po sieti a Nestle požiadao jeho odstránenie z YouTubeAké súriziká neú-astipre porušenie autorských práv.Greenpeace preto vyzýva svojichstúpencov, aby vymenili svoj obrázokprofilu Facebook za logoKitKat zmenené na „Nestlé Killer“.Aktivisti sa zaínajú zbližovana oficiálnych stránkach Nestle. ManažérNestlé spoiatku reaguje odrádzaním používaniazmeneného loga, potom v reakcii nakritiku reaguje s otvoreným tónom. Kríza sašíri z webu a dostanete do tradiných médií.“Existujú aj pozitívne príklady: v talianskomkontexte treba spomenú il Mulino che vorrei(Mulino, aké by som chcel) od spolonostiMulino Bianco .Prostredníctvom neustálej konverzácie s prvýmizákazníkmi si s nimi Mulino Biancovybudovalo vzah, ktorý sa ukázal by strategický.Zákazník môže ponúknu nápad ohadomvýrobkov Mulino Bianco, alebo jednoduchohlasova a komentova nápady ostatných.Najlepšie hodnotené nápady budú zverejnenéna webových stránkach a naozajrealizované.Príklad Mulino Bianco sa stávavemi zaujímavým, pretože projektpresahuje hranice komunikácie.Vaka informáciám získanýmna webe, sa spolonos rozhodlaobnovi výrobu produktov, ktoré boli urenéna stiahnutie z trhu, alebo dokonca vráti natrh niektoré produkty, ktoré už neboli dlhúdobu v predaji. Spotrebitelia rozhodnú i imchýba nejaký druh výrobku, i je obal prílišzneisujúci pre prostredie, at. Zákaznícisa tak dostávajú priamo do výrobného procesu.Ke kedysi platilo, „zákazník má vždypravdu“, teraz môžeme poveda, „zákazník timôže pomôc.“44

italian wayAIR DOLOMITI: UN SUCCESSOITALIANO IN EUROPAAIR DOLOMITI: TALIANSKYÚSPECH V EURÓPEAir Dolomiti è oggi la più importanterealtà di trasporto aereo regionale inItalia ed è parte del Gruppo Luhansa.Fondata nel 1989, Air Dolomiti ha fattodella qualità il suo valore principale:qualità che significa grande aenzionealla puntualità, all’adabilità e naturalmenteal servizio a bordo. A proposito diquesto, Air Dolomiti ha voluto soolinearequanto conti il rapporto con i propripasseggeri creando un vero e propriobrand di accoglienza dal nome “Seimocielo”che dal 1996 colora l’atmosfera abordo.Ma qualità significa anche poter orireun servizio mirato ed aento alle esigenzedei passeggeri ed è per questo che unodei punti forza del veore sono le frequenzeplurigiornaliere dagli scali servitie l’aenzione alla puntualità e alla regolaritàoperativa. A testimonianza dellaqualità globale sono oggi moltissimi ipremi e riconoscimenti internazionali ricevutidal veore.In questi anni di aività Air Dolomiti hacostantemente rinnovato e potenziato lapropria floa. Da febbraio 2009 operacon l’Embraer 195 di cui è launch customerper l’Italia. L’E195 è un gioiello dellatecnologia, un aeromobile all’avanguardiaestremamente flessibile e dinamico,dal design innovativo. Gli Embraer si affiancanoalla floa ATR 72-212a compostada 14 macchine.Nel time table estivo Air Dolomiti serve20 destinazioni di cui 14 in Italia. All’esterovola a Monaco di Baviera, Francofortee Vienna, importanti hub di Star Alliancein Europa, e collega lo scalo bavarese conalcune importanti cià europee.Air Dolomiti, consapevole dell’importanzadi internet come strumento di interazionecon i propri utenti, vanta unapresenza articolata sul web composta datre siti: www.airdolomitit.it, www.spazioitalia.it,www.aeroportodimonaco.it.Il nuovo www.airdolomiti.it nasce nel2007: novità principale riguarda il conceodi ‘Catchment Area’: per ogni destinazionescelta viene visualizzata nonsolo la cià ma tua l’area circostante peravere informazioni utili del territorio.Air Dolomiti je lenom skupiny Luhansaa je dnes najúspešnejšia regionálna leteckáspolonos v Taliansku, založená vroku 1989.Air Dolomiti sa od zaiatku orientuje na kvalitu,ako na základnú filozofiu: kvalita znamenádochvínos, spoahlivos a samozrejmeslužby na palube. V súvislosti s tým AirDolomiti vytvorila skutonú znaku pohostinnostipod menom „Seimocielo“ (Siedmenebo), ktorá od roku 1996 dotvára atmosféruna palube lietadiel.Kvalita však znamená aj poskytovanie cielenýchslužieb, robených na základe potriebnašich zákazníkov. Preto letecká spolonoszaviedla viac letov denne do všetkých destináciís výraznou pozornosou venovanoudochvínosti a pravidelnosti. Dôkazom osvetovej kvalite našich služieb je mnoho ocenení,ktoré letecká spolonos získala.Poas svojej histórie Air Dolomiti neustáleobnovovala a posilovala svoju flotilu. Odfebruára 2009 lieta na Embraer 195, ktoréboli vyrobené na objednávku pre talianskytrh. E195 je technologickým klenotom,pokrokové lietadlo, flexibilné a dynamické sinovatívnym dizajnom. Embraer dopajúflotilu 14 lietadiel ATR 72-212.Air Dolomiti lieta do 20 destinácií, z ktorých14 sa nachádza v Taliansku. Zahraniné destináciesú Mníchov, Frankfurt a Viede, dôležitésú tiež centrá Star Alliance v Európe,ktoré spájajú bavorské letisko s niektorýminajvýznamnejšími európskymi mestami.V Air Dolomiti si uvedomujú dôležitosa praktickos komunikácie so zákazníkmiprostredníctvom internetu, preto májú 3web stránky: www.airdolomitit.it, www.spazioitalia.it,www.aeroportodimonaco.it.Nová webstránka www.airdolomiti.it bolaspustená v roku 2007. Najvýznamnejšia novinka,ktorú ponúka je koncept ‘CatchmentArea’: spolu s vybranou destináciou sa nezobrazíiba mesto, ale mapa dôležitých informáciío blízkej oblasti.45

Istituto per il Commercio Estero Taliansky inštitút pre zahranièný obchodANDAMENTO DELL’INTERSCAMBIOCOMMERCIALE BILATERALE CON L’ITALIAVÝVOJ OBCHODNEJ BILANCIEMEDZI TALIANSKOM A SLOVENSKOMLe esportazioni della Slovacchia verso l’Italia, nel periodogennaio – novembre 2009, sono state pari a 2.191,0milioni di Euro, con una diminuzione del 20,54% rispeo alcorrispondente periodo dell’anno precedente. In analogiaalla tendenza che l’interscambio italo-slovacco ha manifestatonegli ultimi anni, l’export slovacco ha comunque superatoneamente il valore dell’import dall’Italia, che nel periodoin esame ha registrato un calo del 17,35%, aestandosi su unimporto di 1.444,0 milioni di Euro. Ne è derivato ancora unavolta un saldo positivo per la Slovacchia, per un valore di747,0 milioni di Euro, tuavia inferiore del 26,06% di quelloregistrato nei primi 11 mesi del 2008 (1.010,4 milioni di Euro).Slovensko v období od januára do novembra 2009 vyviezlo doTalianska tovar v hodnote 2.191,0 mil. eur, o predstavuje pokleso 20,54 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Akotradine, hodnota slovenského vývozu výrazne prevyšuje hodnotudovozu z Talianska. Dovoz z Talianska na Slovensko zaznamenalv rovnakom období pokles o 17,35 % a dosiahol hodnotu1.444,0 mil. eur. Výsledkom je opä kladná bilancia pre Slovenskov hodnote 747,0 mil. eur. Napriek tomu Slovensko zaznamenalopokles v porovnaní s prvými 11 mesiacmi roku 2008 o 26,06% (1,0104 miliardy eur).INTERSCAMBIO COMMERCIALE CON L’ITALIAOBCHODNÁ BILANCIA MEDZI TALIANSKOM A SLOVENSKOMImport(milioni Euro) (milióny Eur)Export(milioni Euro) (milióny Eur)Saldo(milioni Euro) (milióny Eur)Gen – Nov 2008Jan – Nov 2008Gen – Nov 2009Jan – Nov 2009Raffronto Gen – Nov 2009/2008Porovnanie Jan – Nov 2009/20081.747,0 1.444,0 - 17,35 %2.757,4 2.191,0 - 20,54 %1.010,4 747,0 - 26,06 %FONTE: elaborazione ICE su dati dell’Istituto Statistico della Repubblica SlovaccaZDROJ: ICE z údajov Štatistického úradu SRAnalizzando la composizione merceologica delle importazionislovacche dall’Italia nel periodo gennaio-novembre 2009, si rilevache la voce più importante è rappresentata dai macchinari eveicoli, con una quota del 34,1% sul totale dell’import e un valorein termini assoluti di circa 493 milioni di Euro. Nel periodo inesame, questa voce ha registrato una vera e propria caduta dellevendite, - 31,0% rispeo al corrispondente periodo del 2008.Seguono in graduatoria le importazioni dei beni di consumo,con un importo di circa 402 milioni di Euro e un’incidenza percentualedel 27,8% sul totale delle importazioni. Rispeo all’annoprecedente, anche l’import slovacco di beni di consumo“made in Italy” ha registrato un neo calo, in misura superioreal 25,4%.Rispeo alle prime due voci merceologiche sopra riportate, leimportazioni slovacche di prodoi industriali italiani hanno subitouna flessione meno grave, pari al 12,2%, con un risultatoin valore pari a 156 milioni di Euro circa e una quota sul totaledell’import dall’Italia pari all’10,8% .Al quarto posto troviamo le importazioni di prodoi chimici,Analýza druhov tovaru dovezených z Talianska na Slovensko odjanuára do novembra 2009 ukazuje, že najvýznamnejšou položkouostávajú stroje a vozidlá s podielom 34,1% z celkového dovozu. Vabsolútnej hodnote približne 493 miliónov eur. V porovnaní s rovnakýmobdobím roka 2008 tento druh tovaru zaznamenal poklespredaja o 31,0%.Na druhom mieste v poradí nájdeme dovoz spotrebného tovaru vovýške približne 402 miliónov, o predstavuje 27,8% z celkovéhodovozu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom prílev spotrebnéhotovaru „Made in Italy“ na Slovensku prudko klesol, o viac ako25,4%.V porovnaní s vyššie uvedenými položkami, dovoz priemyselnýchvýrobkov z Talianska klesol len mierne o 12,2% a dosiahol celkovúhodnotu 156 miliónov eur a s podielom na celkovom dovoze z Talianskao 10, 8%.Na štvrtom mieste je dovoz chemických výrobkov v celkovej hodnotepribližne 150 miliónov eur a podielom 10,3% celkového dovozuz Talianska na Slovensko. Toto odvetvie je v kontraste s ostatnými.Nielenže v priebehu minulého roka nevykázalo stratu, ale dosiahlo46

Istituto per il Commercio Estero Taliansky inštitút pre zahranièný obchodcon un valore complessivo di circa 150 milioni di Euro e un’incidenzadel 10,3% sul totale dell’import slovacco dall’Italia. Questoseore, in controtendenza rispeo agli altri, non solo non haaccusato perdite rispeo allo scorso anno, ma ha fao registrareuna sia pur minima crescita (+ 0,1%).Cala anche l’import di alimentari (- 15,6%) che si aesta su unvalore di 67 milioni di euro, pari al 4,6% del totale delle importazionislovacche dall’Italia, e quello delle materie prime(- 66,7%), che raggiunge un ammontare di 19 milioni di Euro(1,3% del totale)Dierentemente dagli altri seori, crescono (ma su valori pocorilevanti in termini assoluti) le importazioni slovacche dall’Italiadi combustibili (+ 1.218,8%) e di bevande (+ 125,7%).Per quanto concerne le esportazioni slovacche in Italia, la vocepiù significativa, pari al 57,7% del totale, è costituita dai macchiminimálnyrast (+ 0,1%).Klesol tiež dovoz potravín (- 15,6%), o sa rovná hodnote 67 miliónoveur, alebo 4,6% z celkového slovenského dovozu z Talianska.Tiež sme zaznamenali výrazný pokles dovozu surovín (- 66, 7%),ktorý dosiahol iastku 19 miliónov eur (1,3% z celkovej hodnoty).Na rozdiel od iných odvetví rastie (aj ke nie vo vemi významnýchabsolútnych íslach) dovoz palív z Talianska (+ 1218,8%) anápojov (125,7%).Pokia ide o slovenský vývoz do Talianska, najvýznamnejšie odvetvie,ktoré predstavuje 57,7% z celkovej hodnoty vzájomnej bilancie,je predaj strojov a vozidiel. Celková hodnota ich vývozu do Talianskapredstavuje 1.266,0 mil. eur. Pokles zaznamenaný oproti rovnakémuobdobiu v roku 2008 je 22,8%.Na druhom mieste takisto spotrebný tovar (18,1% z celkového slovenskéhovývozu do Talianska a pokles o 23,6% oproti predchádza-INTERSCAMBIO CON L’ITALIA PER SETTORIOBCHODNÁ BILANCIA MEDZI TALIANSKOM A SLOVENSKOM PODA ODVETVÍGruppi merceologiciKategórie tovarov2007 2008(A)Gen – Nov 2008Jan – Nov 2008(B)Gen – Nov 2009Jan – Nov 2009RaffrontoPorovnanie(B/A) (%)Macchinari, veicoliStroje a vozidlá24.951738,6153.3841.580,2922.839758,1251.9531.724,5221.534,0714,8049.444,01.641,24493,00 1.266,00 - 31, 03 - 22, 86Beni di consumoSpotrebný tovar17.483517,5416.503488,5317.384577,0416.768556,6016.247,0539,3015.699,0521,11402,00 398,00 - 25, 46 - 23, 62Prod. IndustrialiPriemyselné výrobky6.036178,688.520252,215.951197,547.259240,955.546,0184,106.723,0223,16156,00 200,00 -15, 26 - 10, 38Prodotti chimiciChemické výrobky4.982147,486.603195,465.272175,005.278175,204.514,0149,844.935,0163,81150,00 121,00 + 0, 11 - 26, 13AlimentariPotraviny2.40973,312.96487,742.57885,573.461114,882.394,079,472.323,077,1167,00 75,00 - 15, 69 - 2, 74Materie primeSuroviny1.48643,992.31668,561.74257,822.51483,451.719,057,063.361,0111,5719,00 53,00 - 66, 70 - 52, 50BevandeNápoje34010,0635210,4233811,2230210,0232010,6350,1724,00 = + 125, 78 =CombustibiliPalivá1033,050030410,09140,472909,632899,59127,00 71,00+ 1.218,80+ 640, 35Oli, grassi, mineraliOleje, tuk, minerály581,7180,24792,6250,17662,19130,432,00 = - 8, 68 =AltriOstatné10,031745,15002979,86002799,264,00 7,00 = - 24, 41TotaleSpolu57.8491.712,590.8242.688,656.4861.874,9987.8522.916,1552.631,01.747,0383.069,02.757,381.444,00 2.191,00 - 17,35 - 20,54FONTE: elaborazione ICE su dati dell’Istituto Statistico della Repubblica SlovaccaZDROJ: ICE z údajov Štatistického úradu SRImportazioni della Slovacchia Dovoz na SlovenskoEsportazioni della Slovacchia Export zo Slovenska47

Istituto per il Commercio Estero Taliansky inštitút pre zahranièný obchodnari e veicoli, con un ammontare di 1.266,00 milioni di Euro. Ladiminuzione registrata rispeo al corrispondente periodo del2008 è pari al 22,8%.Al secondo posto i beni di consumo (18,1% del totale dell’exportslovacco verso il nostro Paese e un decremento del 23,6% rispettoall’anno precedente), al terzo i prodoi industriali (9,7% e uncalo del 4,82%), al quarto i prodoi chimici (4,9% e una cadutadel 38,38%). Calano anche le esportazioni di materie prime(-38,93%). Crescono invece le esportazioni slovacche di combustibili(+10,37%) e quelle di prodoi alimentari (+4,39%).júcemu roku). Na treom mieste su priemyselné výrobky (9,7% apokles o 4,82%), štvrte chemikálie (4,9% a pokles o 38,38%). Poklessme zaznamenali aj vo vývoze komodít (-38,93%). Vývoz zoSlovenska do Talianska narastá v množstve paliva (+10.37%) a potravín(+4.39%).PRINCIPALI PARTNER COMMERCIALIHLAVNÍ OBCHODNÍ PARTNERI SLOVENSKAL’import della Slovacchia / Dovoz na SlovenskoL’export della Slovacchia / Vývoz zo SlovenskaPaeseKrajina2008 2009VariazioniZmena2009/2008Quota sul totalePodiel nacelkovom2009PaeseKrajina2008 2009VariazioniZmena2009/2008Quota sul totalePodiel nacelkovom2009GermaniaNemecko298.3949.904,876.460,0 - 34,77 % 16,8 %GermaniaNemecko301.44310.006,077.988,7 -20,16 % 20,1 %Rep. CecaČesko170.9255.673,674.720,8 -16,79 % 12,3 %Rep. CecaČesko194.7726.465,255.125,2 -20,72 % 12,9 %RussiaRusko164.2635.452,533.467,7 -36,40 % 9,0 %FranciaFrancúzsko101.2963.362,413.112,9 -7,42 % 7,8 %CoreaKórea87.3542.899,622.619,7 -9,65 % 6,8 %PoloniaPoľsko98.5543.271,392.850,2 -12,87 % 7,2 %CinaČína86.4032.856,12.247,4 -21,31 % 5,8 %ItaliaTaliansko87.8522.916,152.411,0 -17,32 % 6,1 %UngheriaMaďarsko75.7312.513,812.042,3 -18,75 % 5,3 %UngheriaMaďarsko92.0053.054,012.512,4 -17,73 % 6,3 %FranciaFrancúzsko60.3022.001,661.812,9 -9,43 % 4,7 %AustriaRakúsko85.1082.825,072.310,7 -18,20 % 5,8 %ItaliaTaliansko56.4861.874,991.572,7 -16,12 % 4,1 %UKVeľ. Británia70.9532.355,211.890,8 -19,71 % 4,8 %PoloniaPoľsko58.5271.942,741.552,8 -20,07 % 4,0 %RussiaRusko56.4031.872,241.413,8 -24,48 % 3,6 %AustriaRakúsko43.8561.455,751.112,9 -23,55 % 2,9 %OlandaHolandsko45.2641.502,491.182,1 -21,32 % 3,0 %Nel periodo gennaio – dicembre 2009 la Slovacchia ha importato merci per unvalore di circa 38,53 miliardi di Euro, con una diminuzione del 23,3% rispettoal corrispondente periodo dell’anno precedente. Le cause di tale flessione sonoimputabili agli effetti della crisi economica mondiale.L´Italia guadagna una posizione rispetto all’anno precedente: supera la Poloniae passa all’ottavo posto. Nel 2009, le esportazioni italiane in Slovacchia sonodiminuite del 16,1%, ma la quota di mercato dell’Italia registra un aumentodello 0,4%, passando dal 3,7% al 4,1%.V období od januára do decembra 2009 Slovensko doviezlo tovar v hodnotecca 38,53 miliardy eur, èo predstavuje pokles o 23,3% v porovnaní s rovnakýmobdobím minulého roka. Tento pokles možno pripísa úèinkom globálnejekonomickej krízy.Taliansko si polepšilo o jedno miesto oproti predchádzajúcemu roku: preskoèiloPo¾sko a je na ôsmom mieste. V roku 2009 taliansky vývoz na Slovensko klesolo 16,1%, ale podiel na talianskeho kapitálu na trhu narástol o 0,4% z 3,7%na 4,1%.Nel 2009, l’export della Slovacchia è risultato pari a circa 39,7 miliardi di Euro.Rispetto all’anno precedente, il flusso di esportazioni slovacche é diminuitocomplessivamente del 19,8%.V roku 2009 slovenský vývoz predstavoval približne 39,7 miliardy eur. V porovnanís predchádzajúcim rokom sa slovenský vývoz znížil celkovo o 19,8%.FONTE: elaborazione ICE su dati dell’Istituto Statistico della Repubblica SlovaccaZDROJ: ICE z údajov Štatistického úradu SR48