BNS I.4.2-2006 Poziadavky na studii PSA - Nuclear Regulatory ...
BNS I.4.2-2006 Poziadavky na studii PSA - Nuclear Regulatory ...
BNS I.4.2-2006 Poziadavky na studii PSA - Nuclear Regulatory ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>BNS</strong> <strong>I.4.2</strong>/<strong>2006</strong><br />
Frekvencie iniciačných udalostí sa počítajú <strong>na</strong> roky. Pritom sa rozlišuje doba prevádzky<br />
<strong>na</strong> výkone a doba odstávky <strong>na</strong> výmenu paliva alebo z iných príčin. Napr. ak je reaktor 7000 h<br />
ročne <strong>na</strong> výkone a 1760 h v odstávke, súhrnné hodnoty sú prepočítané <strong>na</strong> roky <strong>na</strong> výkone a<br />
roky v odstávke použitím týchto hodnôt.<br />
Z ďalšej a<strong>na</strong>lýzy sa môžu vylúčiť iniciačné udalosti podľa <strong>na</strong>sledovných kritérií:<br />
a) frekvencia výskytu udalosti je menšia ako 1,0×10 -7 /rok a následky výskytu udalosti sú<br />
vzhľadom <strong>na</strong> frekvenciu poškodenia jadrového paliva, resp. skorých veľkých únikov<br />
rádioaktívnych látok zanedbateľne malé;<br />
b) udalosť nevyžaduje okamžité odstavenie jadrového reaktora, takže k odstaveniu reaktora<br />
nedochádza, lebo je dosť času <strong>na</strong> nápravu a dosiahnutie ustáleného stavu prevádzky.<br />
Treba preveriť, či sa v údajoch z prevádzky JZ nevyskytujú isté trendy (<strong>na</strong>pr. znižovanie<br />
počtu automatických odstavení jadrového reaktora počas posledných rokov), podľa ktorých<br />
by sa mohli vylúčiť údaje, ktoré už nezodpovedajú súčasnej prevádzke. Jed<strong>na</strong><br />
z akceptovateľných metód a<strong>na</strong>lýzy časových trendov je vysvetlená v NUREG/CR-5750 /35/.<br />
Frekvencia výskytu niektorých iniciačných udalostí sa kvantifikuje pomocou stromu<br />
porúch. Tieto udalosti veľmi závisia od špecifických charakteristík konštrukcie jadrového<br />
bloku. Ak sa používa metóda stromov porúch, treba aplikovať definované požiadavky pre<br />
a<strong>na</strong>lýzu systémov. Strom porúch treba pritom postaviť tak, aby jeho výsledkom bola<br />
frekvencia a nie pravdepodobnosť vrcholovej udalosti. Na údaje použité pri kvantifikácii<br />
stromu porúch treba aplikovať požiadavky definované pre a<strong>na</strong>lýzu dát.<br />
Spolu s modelmi stromu porúch iniciačných udalostí treba zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ť aj všetky dôležité<br />
kombinácie udalostí, ktoré ovplyvňujú ročnú frekvenciu zlyhania jedného prvku spolu<br />
s nepohotovosťou (alebo poruchou počas doby opravy prvého prvku) iných prvkov.<br />
Pri hodnotení a kvantifikácii nápravných opatrení/ zásahov prevádzkového personálu<br />
treba využívať špecifické dáta z prevádzky. Ďalšie informácie sú v sekcii I.6, ktorá vysvetľuje<br />
požiadavky <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu spoľahlivosti ľudského činiteľa.<br />
Výsledky identifikácie iniciačných udalostí treba porov<strong>na</strong>ť s dostupnými všeobecnými<br />
zdrojmi a treba overiť správnosť kvantitatívnych a kvalitatívnych výsledkov.<br />
Pri a<strong>na</strong>lýze zriedkavých iniciačných udalostí sa používajú generické dáta doplnené<br />
špecifickými dátami JZ. Pre mimoriadne zriedkavé iniciačné udalosti sa môže použiť<br />
inžiniersky odhad, ale musí zohľadňovať poz<strong>na</strong>tky z generických zdrojov. Zriedkavá udalosť<br />
je definovaná tak, že sa môže vyskytnúť iba raz alebo dvakrát počas mnohých rokov<br />
prevádzky všetkých JZ vo svete. Výskyt mimoriadne zriedkavých udalostí sa považuje za<br />
nepravdepodobný. Pri kvantifikácii treba zohľadniť špecifické vlastnosti JZ, ktoré môžu<br />
ovplyvniť pravdepodobnosti iniciačných udalostí a nápravných opatrení. Príkladom týchto<br />
špecifických vlastností môže byť zemepisná poloha JZ, podnebie, meteorologické vplyvy <strong>na</strong><br />
stratu a obnovu dodávky elektrickej energie zo siete; prevádzkové skúsenosti s prívodom<br />
technickej vody dôležitej.<br />
A<strong>na</strong>lýza frekvencie výskytu úniku mimo ochrannú obálku jadrového reaktora (ang.<br />
interfacing LOCA) zohľadňuje aj vlastnosti jadrového bloku a prevádzkové predpisy, ktoré<br />
môžu z<strong>na</strong>čne ovplyvniť túto frekvenciu. Treba pri tom kvantitatívne ohodnotiť testovanie za<br />
I-3