Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
...keby sa jej rozuzlenie nespájalo s tragickými životnými osudmi.<br />
Porovnávaním spomínaných dobových prameňov som došla<br />
k stovke mien hudobníkov, ktorí sa v Drážďanoch buď narodili,<br />
alebo pôsobili a boli rasovo prenasledovaní. Spomeniem napríklad<br />
z Prahy pochádzajúceho Arthura Chitza, bývalého hudobného<br />
riaditeľa Drážďanskej <strong>č</strong>inohry, <strong>č</strong>esko-nemeckého avantgardného<br />
skladateľa a klaviristu Erwina Schulhoffa, Richarda Engländera,<br />
vynikajúceho klaviristu Paula Arona – veľkého propagátora<br />
Novej hudby a i. Výsledkom môjho bádania boli <strong>č</strong>iastkové referáty,<br />
ktoré som predniesla na viacerých vedeckých konferenciách<br />
a štúdie, ktoré som publikovala v Nemecku i v zahrani<strong>č</strong>í (Slovensko,<br />
Rakúsko, Česko, India). Akýmsi finále viacro<strong>č</strong>ného pátrania<br />
po tragických osudoch neznámych židovských hudobníkov bola<br />
mnou koncipovaná a pripravená výstava, ktorá mala „premiéru“<br />
v Drážďanoch roku 1999. K nej som napísala aj 200-stranovú<br />
publikáciu s rovnomenným názvom: Ozna<strong>č</strong>enie spisu „Nežiaduci“<br />
(Aktenzeichen<br />
„Unerwüscht“). Výstava<br />
pozostávala zo štrnástich<br />
veľkých panelov<br />
s krátkymi životopismi<br />
osobností a so 131 po<br />
prvé uverejnenými fotografiami,<br />
resp. dokumentmi.<br />
Výstava bola<br />
trikrát inštalovaná<br />
v Drážďanoch, ale aj<br />
v Goetheho inštitúte<br />
v Prahe a vo Schwerine.<br />
Spomínaná kniha sa medzi<strong>č</strong>asom<br />
vypredala...<br />
Keďže medzitým som<br />
zistila ďalšie zaujímavosti,<br />
rozhodla som sa napísať<br />
úplne novú publikáciu<br />
s 250 dokumentmi,<br />
listami a fotografiami,<br />
150 menami (táto kapitola má názov „Drážďanský zoznam“,<br />
z <strong>č</strong>oho vychádza aj názov publikácie) a 15 biografiami. Názov knihy<br />
teda je: Drážďanský zoznam. <strong>Hudobné</strong> mesto Drážďany<br />
a nacionálno-socialistické prenasledovanie Židov v r. 1933-<br />
1945 – v slove a obrazoch. Príspevok k dejinám drážďanskej<br />
hudby. (Dresdner Liste. Musikstadt Dresden und nationalsozialistische<br />
Judenverfolgung 1933-1945 in Wort und Bild). Kniha<br />
vyšla vlastným nákladom v lete <strong>2003</strong>. Knihu v predhovore vysoko<br />
ocenil a zhodnotil prof. Kolja Lessing, muzikológ, ktorý pôsobí<br />
na Vysokej hudobnej škole v Stuttgarte. Prezentovaná bola za<strong>č</strong>iatkom<br />
septembra <strong>2003</strong> v Drážďanoch, v nedávno vybudovanej<br />
novej synagóge a uviedol ju rektor Vysokej hudobnej školy v Drážďanoch.<br />
Pri tejto príležitosti posluchá<strong>č</strong>ky pražskej AMU realizovali<br />
môj projekt: na dvoch klavíroch predniesli diela, ktoré Paul<br />
Aron veľmi rád hrával – najprv ako žiak M. Regera a potom v exile:<br />
v Prahe, v Ústí nad Labem a v Tepliciach.<br />
A <strong>č</strong>o ďalej?<br />
Myslím si, že je to ešte vždy nedokon<strong>č</strong>ená téma. Momentálne<br />
som však vy<strong>č</strong>erpaná nielen z ukon<strong>č</strong>enia práce na knihe a zo zháňania<br />
sponzorských príspevkov, ale najmä z psychicky náro<strong>č</strong>ného<br />
spracovania osudov ľudí. Veď pätnásti z tých, o ktorých píšem,<br />
zahynuli v koncentra<strong>č</strong>ných táboroch – medziiným aj takí, ktorí sa<br />
HUDOBNÝ ŽIVOT • 9 • <strong>2003</strong><br />
narodili v Prahe a pôsobili v Drážďanoch. Moja práca je totiž kronikou<br />
nielen rodákov z Drážďan, ale dotýka sa aj osobností z Čiech,<br />
Poľska a Ruska, ktorí tu dlhodobo pôsobili. Podarilo sa mi tiež<br />
nadviazať kontakty s niektorými pozostalými potomkami, <strong>č</strong>o bolo<br />
veľmi dojímavé. Napríklad dr. Arthur Chitz zahynul s manželkou<br />
v Rige, ale deti sa mu podarilo dostať z Európy do Ameriky. Jeho<br />
rodina nevedela takmer ni<strong>č</strong> o svojom otcovi a starom otcovi –<br />
dozvedeli sa o ňom náhodou – až z internetu pred pár rokmi,<br />
keďže tam boli informácie o mojej výstave. Chitzov vnuk prišiel<br />
z USA takmer obratom do Drážďan, kde sme sa stretli a odvtedy<br />
sme v kontakte. Slzy dojatia, poznanie o predkoch a ich osudoch,<br />
krásne listy – to je najvä<strong>č</strong>ší „honorár“ za moju dlhoro<strong>č</strong>nú prácu.<br />
Dá sa v Nemecku existovať iba z vedeckého výskumu a písania<br />
kníh?<br />
Ur<strong>č</strong>ite nie. Preto robím aj projekty, ktoré mi pomáhajú žiť. Napríklad<br />
koncerty z „mojej“ tematiky, ktoré si sama vymyslím, moderujem,<br />
projektujem<br />
k nim dokumenty. Všetko<br />
je honorované neadekvátne.<br />
Preto píšem<br />
do bulletinov pre festivaly<br />
a koncerty – <strong>č</strong>o je platené<br />
lepšie. Ale všeobecne<br />
situácia muzikológov<br />
v Nemecku nie je ružová.<br />
Na nemeckých univerzitách<br />
každoro<strong>č</strong>ne<br />
kon<strong>č</strong>í veľa muzikológov,<br />
pri<strong>č</strong>om študujú aj iné odbory,<br />
takže ich budúca<br />
existencia je reálnejšia.<br />
Napriek tomu viacerí sú<br />
bez práce.<br />
Na Slovensku si bola<br />
dlhé roky aktívna ako<br />
popredná kriti<strong>č</strong>ka<br />
a publicistka. Pokra<strong>č</strong>uješ<br />
v tejto <strong>č</strong>innosti?<br />
Nie. Je to veľmi nevďa<strong>č</strong>ná práca. Človek si pri nej chtiac-nechtiac<br />
narobí nepriateľov aj z ľudí, ktorých má rád a nechce im ublížiť.<br />
A tak som sa kritiky vzdala, hoci v Nemecku je vä<strong>č</strong>ší priestor na<br />
písanie o hudbe, než na Slovensku.<br />
Máš kontakty so slovenským a <strong>č</strong>eským hudobným životom?<br />
Na Slovensko chodím iba na pár dní – za svojou 92-ro<strong>č</strong>nou matkou,<br />
ktorá žije <strong>č</strong>asť roka v Drážďanoch a druhú <strong>č</strong>asť v Košiciach.<br />
Samozrejme, pri cestách do Bratislavy a Košíc vždy stretnem veľa<br />
známych, ktorí ma informujú o hudobnom dianí na Slovensku –<br />
ale viac sa stýkam so slovenskými umelcami žijúcimi v Prahe.<br />
Poznám ich dobre ešte z <strong>č</strong>ias pôsobenia v Bratislave, z tren<strong>č</strong>ianskoteplických<br />
prehliadok, kde štartovali ako mladí koncertní umelci,<br />
z BHS, prípadne z Novej hudobnej tvorby. Praha je pre mňa<br />
z Drážďan predsa len dostupnejšia než Bratislava. V mojich hudobných<br />
projektoch mi ob<strong>č</strong>as pomáha najmä Peter Toperczer,<br />
rektor AMU. Veľmi ochotne mi sprostredkuje posluchá<strong>č</strong>ky – klaviristky<br />
z AMU, <strong>č</strong>i už na koncerty v Drážďanoch alebo v Prahe.<br />
Tak to bolo aj pri prezentácii mojej knihy v Drážďanoch, kde posluchá<strong>č</strong>ky<br />
Petra Toperczera a Ivana Moravca hrali diela<br />
z repertoáru Paula Arona.<br />
Scriptorium Musicum,<br />
spol. s r. o.<br />
hudobné vydavateľstvo<br />
sadzba nôt<br />
PRIPRAVILA TERÉZIA URSÍNYOVÁ<br />
13
Change language