Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
OSOBNOSTI • UDALOSTI<br />
SPOMÍNAME...<br />
Eugen Suchoň<br />
V týchto dňoch si potichu pripomíname dvojité<br />
jubileum jedného z najvä<strong>č</strong>ších tvorcov slovenskej<br />
kultúry 20. storo<strong>č</strong>ia, skladateľa, pedagóga<br />
a rovnako teoretika a organizátora<br />
profesora Eugena Suchoňa (nar. 25. 9. 1908,<br />
zomrel 5. 8. 1993). Prvou, verme že signálnou<br />
spomienkou na majstra a jeho dielo bol<br />
koncert 5. augusta v Zichyho paláci, na ktorom<br />
slovenskí umelci uviedli výber zo Suchoňovej<br />
komornej tvorby. Podujatie príhovorom<br />
otvoril Ilja Zeljenka:<br />
...My, slovenskí hudobníci, akoby sme si<br />
nevedeli pripomenúť a uctiť našich velikánov.<br />
Každá nová a ďalšia generácia sa, pochopiteľne,<br />
zaoberá svojím osudom, ale<br />
neslobodno zabúdať na to, že kultúra je stavbou<br />
so základmi, na ktorých je možné stavať<br />
ďalšie poschodia prístavby. Kolegovia<br />
literáti sa vedia vracať k Hviezdoslavovi,<br />
4<br />
Sládkovi<strong>č</strong>ovi, výtvarníci k Fullovi a Sokolovi<br />
– my, hudobníci, v tomto zreteľne zaostá-<br />
Ladislav Holoubek<br />
13. augusta si seniorská <strong>č</strong>asť slovenskej opernej<br />
verejnosti pripomenula nedožité deväťdesiatiny<br />
jedného z budovateľských zjavov<br />
našej opernej profesionality, skladateľa<br />
a dirigenta Ladislava Holoubka. Možno stojí<br />
za to pri tejto príležitosti namiesto sentimentálnej<br />
spomienky pripomenúť niekoľko<br />
faktov z jubilantovej umeleckej biografie,<br />
ktoré neodškriepiteľne dotvárajú dejiny<br />
našej opery. Ľudská pamäť je krátka a mnohým<br />
zo sú<strong>č</strong>asných konjunkturalistov sa<br />
môže zdať ak nie neželaná, tak aspoň zbyto<strong>č</strong>ná<br />
a anachronická. Ibaže – bez tradície<br />
stoja aj sú<strong>č</strong>asné vrcholy tak trocha na vode.<br />
V rokoch 1935-37 Majstrovská škola<br />
pražského konzervatória u Vítězslava Nováka,<br />
1939 premiéra opery Stella v SND,<br />
1941 premiéra opery Rodina v SND, 1944<br />
premiéra opery Túžba v SND, 1960 premiéra<br />
opery Rodina v SND, 1966 premiéra<br />
opery Profesor Mamlock v SND, 1981 premiéra<br />
jednoaktovky Ba<strong>č</strong>ovské žarty v Opere<br />
košického Štátneho divadla. Ak prvé tri<br />
opusy sa pokúsili vyplniť absenciu pôvodnej<br />
tvorby v rokoch pred Krútňavou, tie zo<br />
60. rokov vhupli na paletu najplodnejších<br />
rokov slovenskej opery. Všetky charakterizuje<br />
profesionálne zrelý hudobný jazyk,<br />
ob<strong>č</strong>as viac <strong>č</strong>i menej pozna<strong>č</strong>ený tým, s <strong>č</strong>ím<br />
sa skladateľ každodenne stretával za dirigentským<br />
pultom. A tak je Stella ohlasom<br />
sú<strong>č</strong>asného repertoáru opery SND 30. rokov,<br />
v nacionálne ladenom Svitaní prerážajú<br />
„smetanizmy“, v rozprávkovej Túžbe<br />
„dvořákizmy“, v Rodine a najmä Profesorovi<br />
Mamlockovi polytonálne a atonálne postupy.<br />
Ťažko dnes objektívne odlíšiť, v <strong>č</strong>om<br />
boli námety Holoubkových opier spolo<strong>č</strong>ensky<br />
aktuálne a v <strong>č</strong>om iba naplnením spolo<strong>č</strong>enskej<br />
objednávky ovzdušia rokov, v ktorých<br />
sa vynorili.<br />
FOTO ARCHÍV FOTO ARCHÍV<br />
vame. Nech je tento koncert náznakom<br />
prvej lastovi<strong>č</strong>ky.<br />
Môj vzťah k profesorovi Suchoňovi bol<br />
vždy pozna<strong>č</strong>ený úctou k jeho majstrovstvu,<br />
i keď ako oveľa mladší som sa vydal inou<br />
cestou. Suchoň bol nielen zakladateľskou<br />
osobnosťou, ale sú<strong>č</strong>asne završoval istú etapu<br />
v slovenskej hudbe. Bolo to neopakovateľné<br />
obdobie – preto bolo ťažké naň<br />
nadviazať a rozvíjať ho ďalej. Za pomerne<br />
krátky <strong>č</strong>as sa uzavrelo budovanie rozsiahlych<br />
základov. Veď Suchoň v roku 1932, keď<br />
som sa narodil, napísal Aká si mi krásna –<br />
jednu zo svojich najpopulárnejších skladieb<br />
a po<strong>č</strong>as môjho štúdia som si vypo<strong>č</strong>ul sumarizujúce<br />
diela ako Krútňava a Metamorfózy.<br />
Medzi dotýkajúcimi sa generáciami zákonite<br />
dochádza k sporom o smer ďalšej<br />
cesty. Nesmie sa však vytratiť úcta a pochopenie<br />
k starším. Nehovorím to iba zo zrelosti<br />
prekro<strong>č</strong>iac už sedemdesiatku, ale cítil<br />
som to i predtým a mal som potrebu to<br />
prejaviť. Preto som majstrovi Suchoňovi<br />
v roku 1988 k jeho 80. jubileu venoval<br />
skladbu Malá suita pre klavír...<br />
ILJA ZELJENKA<br />
1932-52 korepetítor, neskôr dirigent<br />
opery SND, 1952-55 šéfdirigent Vojenského<br />
umeleckého súboru v Bratislave, 1955-<br />
58 umelecký šéf Opery ŠD v Košiciach, 1958-<br />
68 dirigent Opery SND, 1966-81 dirigent<br />
košickej opery (do 1974 opätovne aj umelecký<br />
šéf). V prvých sezónach s taktovkou<br />
bohatá korepetítorská prax, od ktorej sa<br />
neskôr odvíjali Holoubkove povestne precízne<br />
naštudovania sólistických partov, agilná<br />
prekladateľská <strong>č</strong>innosť v rokoch posloven<strong>č</strong>ovania<br />
SND a potom, po roku 1945 už<br />
<strong>č</strong>iny: naštudovanie Korsakovovej Snehulienky<br />
(1947), Konjovi<strong>č</strong>ovej Koštany (1948), svetová<br />
premiéra Krútňavy (1949), spolupráca<br />
s moskovským režisérom Dombrovským<br />
na realisticky ortodoxnom, ale v mnohom<br />
dodnes neprekonanom tvare Eugena Onegina<br />
(1952). V prvom košickom období<br />
v spolupráci s režisérmi Hájkom a Kriškom<br />
pokusy o modernejšiu podobu operného<br />
divadla. Po návrate do Bratislavy premiéry<br />
cikkerovské (Vzkriesenie, Mister Scrooge), janá<strong>č</strong>kovské<br />
(Líška Bystrouška, Jej pastorkyňa),<br />
okrem svojich dvoch javiskových diel zo 60.<br />
rokov aj naštudovanie Bázlikovho Petra a Lucie.<br />
K tomu rad premiér dramaturgie 20.<br />
storo<strong>č</strong>ia – Šebalin, Egk, Orff, Ravel, Prokofiev.<br />
V druhom košickom období opäť konsolidácia<br />
súboru, ktorý svojimi najlepšími<br />
naštudovaniami (práve aj vďaka Holoubkovmu<br />
dirigentskému zástoju) <strong>č</strong>estne držal<br />
krok s „baginovským“ SND (košické premiéry<br />
70. rokov – Cosi fan tutte, Kaťa Kabanovová,<br />
Lohengrin, Jej pastorkyňa a i.)<br />
JAROSLAV BLAHO<br />
HUDOBNÝ ŽIVOT • 9 • <strong>2003</strong>
Change language