You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
20<br />
KONCERTY<br />
Z KOMORNÝCH KONCERTOV<br />
Kultúrneho leta<br />
Cyklus komorných podujatí bratislavského<br />
Kultúrneho leta usporiadatelia<br />
z finan<strong>č</strong>ných dôvodov presunuli do koncertného<br />
priestoru Galérie Mirbach. Otvorilo<br />
ho <strong>č</strong>eské Vlachovo kvarteto (26. júna)<br />
na <strong>č</strong>ele s udržiavateľkou rodinnej tradície<br />
– primáriuskou Janou Vlachovou; ďalej<br />
hrajú Karl Stadtherr (2. husle), Petr Verner<br />
(viola), Mikael Ericsson (violon<strong>č</strong>elo).<br />
Je to vynikajúci ansámbel, ktorého hra vyžaruje<br />
plné optimistické nasadenie, radosť<br />
z muzicírovania, citovú zaangažovanosť popri<br />
znamenitej súhre, širokom spektre nálad<br />
a dynamických farieb a samozrejmej intona<strong>č</strong>nej<br />
istote. Ich Mozart (Slá<strong>č</strong>ikové kvarteto<br />
B dur – KV 458, tzv. Jagd Quartett) bol<br />
sviežo plnokrvný, Janá<strong>č</strong>ek (Listy dôverné)<br />
vášnivý, bezprostredný, vrúcny, strhujúci.<br />
Veľmi upútalo Päť kusov pre slá<strong>č</strong>ikové kvarteto<br />
od Ervina Schulhoffa. Každá z <strong>č</strong>astí bola<br />
inšpirovaná nejakým tancom (viedenským,<br />
serenádou, <strong>č</strong>eským, tangom <strong>č</strong>i tarantellou).<br />
Už spôsob traktovania motívov, evolu<strong>č</strong>ná<br />
práca s nimi, pôsobivá výstavba sved<strong>č</strong>ili<br />
o vyspelom kompozi<strong>č</strong>nom majstrovstve<br />
tvorcu.<br />
3. júla sa predstavila pôvabná<br />
francúzska klaviristka Louise<br />
Sibourdová. Útle žieňa s pomerne<br />
malou rukou dokázalo divy.<br />
Na akordoch a oktávach vo zvuku<br />
bolo síce cítiť, že za <strong>č</strong>istotou<br />
hry sa skrýva tvrdá práca na technike,<br />
neochudobnilo to však koncepciu<br />
i celkový ú<strong>č</strong>inok skladieb.<br />
Umelkyňa zaujala najmä spôsobom,<br />
akým stvárňovala kompletný<br />
1. zošit známych Debussyho<br />
Prelúdií. Veľmi citlivo narábala<br />
s dynamikou. Precízne a zrozumiteľne<br />
tvarovala jednotlivé vrstvy<br />
faktúry. Nehrala ani príliš<br />
poeticky, ani pridramaticky. Jej prístup staval<br />
na farbe a nálade. Presved<strong>č</strong>ila tak svojím<br />
jedine<strong>č</strong>ným majstrovstvom.<br />
Technický arzenál a široké spektrum farieb<br />
jej pomohli na úctyhodnej úrovni vyrovnať<br />
sa so Skriabinovými Etudami (op.<br />
65). Logika architektúry, priam živelný<br />
temperament pozna<strong>č</strong>ili Chopinovu Fantáziu<br />
f mol op. 49. Záver vystúpenia patril<br />
monumentálnym Obrázkom z výstavy Modesta<br />
Petrovi<strong>č</strong>a Musorgského. Najmä tie<br />
<strong>č</strong>asti cyklu, ktoré vyžadujú dramatický<br />
pátos (Chatr<strong>č</strong> baby Jagy, Veľká kyjevská brána),<br />
úrovňou stvárnenia prekonali naše<br />
o<strong>č</strong>akávania. Možno to nebolo dostato<strong>č</strong>ne<br />
suverénne, v každom prípade však úctu<br />
a obdiv plne zasluhujúce. Krehký diev<strong>č</strong>enský<br />
pôvab nebrzdil rozlet fantázie a dravosť<br />
výrazu.<br />
Za podpory Rakúskeho kultúrneho fóra<br />
sa 17. júla v Mirbachu predstavil violon<strong>č</strong>elista<br />
Orfeo Mandozzi, jeden z lektorov<br />
dolnokubínskych Medzinárodných majstrovských<br />
interpreta<strong>č</strong>ných kurzov, ktoré<br />
v tom <strong>č</strong>ase prebiehali. Seriózne pripravený<br />
program, znamenitá súhra s partnerkou,<br />
rešpektovanie zásad jednotlivých štýlov,<br />
vrátane tvorby 20. storo<strong>č</strong>ia (Mendozzi sa<br />
predstavil aj ako skladateľ opusom Premeny.<br />
Na zrejme atonálnom opuse nenechal<br />
zaskvieť sa iba zvukovú vynaliezavosť svojho<br />
nástroja, ale dal príležitosť ku kadencii<br />
a k plnému umeleckému zapojeniu sa výrazovo<br />
rovnocenného klavíra). V Mandozziho<br />
hre akoby sa spájala horúca talianska<br />
krv s viedenským bezstarostným šarmom.<br />
Najzávažnejším titulom ve<strong>č</strong>era, ktorému<br />
venoval nemálo úsilia korunovaného úspechom,<br />
bola Beethovenova Sonáta A dur op.<br />
89, v ktorej upútal najmä v rýchlejších tempách<br />
<strong>č</strong>astí <strong>č</strong>i úsekov.<br />
KOPEĽMANOVO KVARTETO<br />
Na úspechu jeho vystúpenia sa nemalou<br />
mierou podieľala pohotová a muzikálna<br />
Caroline Clipshamová, klaviristka<br />
z Veľkej Británie.<br />
Návštevníckym rekordom i umeleckým<br />
triumfom bolo vystúpenie predstaviteľov<br />
ruskej slá<strong>č</strong>ikovej školy (absolventov Moskovského<br />
konzervatória zo 70. rokov),<br />
ktorí sa združili do Kopeľmanovho kvarteta<br />
a pod záštitou Veľvyslanectva Spojených<br />
štátov amerických reprezentovali<br />
USA. Členovia kvarteta sú Michail Kopeľman<br />
(bratranec nášho husľového pedagóga<br />
rovnakého mena), Boris Kuschnir, Igor<br />
Sulyga a Michail Milman – všetci majstri<br />
svojho nástroja a výrazné umelecké<br />
osobnosti. Technickou suverenitou, spevnosťou<br />
fráz, jedine<strong>č</strong>ným stavebným nadhľadom<br />
priam fascinovali preplnenú Zrkadlovú<br />
sieň Primaciálneho paláca (19.<br />
júla). Bol to nefalšovaný, vrcholný sviatok<br />
hudby. Patril k tým, <strong>č</strong>o dlho po odznení ešte<br />
rezonuje v mysliach tých šťastlivcov, <strong>č</strong>o ho<br />
po<strong>č</strong>uli. Ich prístup búral naše predstavy<br />
o tempách (napr. Allegretto vivo a scherzando<br />
v 3. kvartete P. I. Čajkovského). Nebola<br />
to len exhibícia virtuozity, dravosť osobného<br />
nasadenia všetkých hrá<strong>č</strong>ov, ale hĺbka<br />
citu s jeho variabilnými polohami. Kopeľmanovci<br />
upútavali od za<strong>č</strong>iatku vystúpenia<br />
lemovaného Schubertom (Kvartetová veta<br />
c mol D 703 a Kvarteto d mol – Smrť a diev<strong>č</strong>a<br />
D 810). Obecenstvo na záver vstalo a ováciami<br />
si vynucovalo prídavky a umelci štedro<br />
pridávali...<br />
Už samotná realita zaradenia na recitál<br />
v rámci KL posluchá<strong>č</strong>a Konzervatória<br />
v Bratislave (skon<strong>č</strong>il 2. ro<strong>č</strong>ník) Petra Šándora<br />
(24. júla v Mirbachu) je dokumentom<br />
mimoriadneho talentu a aj toho, že<br />
túto nomináciu si vyslúžil doterajšími výsledkami<br />
svojho prudkého umeleckého<br />
vývoja. Dramaturgia jeho recitálu na<strong>č</strong>ierala<br />
do vä<strong>č</strong>šiny slohových epoch. (Hádam sa<br />
nie<strong>č</strong>o mohlo objaviť aj zo slovenskej tvorby,<br />
hoci napríklad len niekoľko Kardošových<br />
Bagatel).<br />
Po odznení recitálu, ktorý vrchovatou<br />
mierou splnil naše o<strong>č</strong>akávania, predsa sa<br />
len trochu zamýšľame nad tým, <strong>č</strong>o v nás<br />
jeho výkon vzbudzoval. Ako každý veľký<br />
talent i Šándor disponuje nemalými motorickými<br />
dispozíciami, priam neskrotným<br />
temperamentom, bleskovými reakciami<br />
mozgu, ktorý vedie a ovláda úspešnú prácu<br />
rúk. Tieto predpoklady vyúsťujú však<br />
do snahy práve tieto <strong>č</strong>rty naturelu náležite<br />
demonštrovať <strong>č</strong>o do intenzity gradovania,<br />
alebo <strong>č</strong>o do rýchlosti tempa. A tak sa táto<br />
tendencia neraz ocitá na hrane únosnosti.<br />
Týmto konštatovaním nechceme povedať,<br />
žeby Šándor azda nemal dostato<strong>č</strong>ný citový<br />
fond. V tomto smere sa pre jeho typ ideálne<br />
hodí na tlmo<strong>č</strong>enie Ferenc Liszt (Pohreby<br />
a Paganiniho etuda <strong>č</strong>. 5 E dur). Bujarosť<br />
a skrytá <strong>č</strong>i vybuchujúca vášeň vyžarujú<br />
HUDOBNÝ ŽIVOT • 9 • <strong>2003</strong><br />
FOTO ARCHÍV
Change language