2.12. krajinná štruktúra 2.12.1. ekologické hodnotenie

2.12. KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA 

2.12.1. EKOLOGICKÉ HODNOTENIE KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY - ÚSES 

URKEA s.r.o., Banská Bystrica 

ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - návrh 

Kostra územného systému ekologickej stability vytvára v krajinnom priestore ekologickú sieť, ktorá 

zabezpečuje územnú ochranu všetkým ekologicky hodnotným segmentom v území, 

vymedzuje priestory umožňujúce trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinným a 

živočíšnym spoločenstvám typickým pre daný región - biocentrá (majú charakter jadrových 

území s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine), 

umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov - biokoridory, 

zlepšuje pôdoochranné, klimatické a ekostabilizačné podmienky v území. 

V ÚPN VÚC Banskobystrického kraja boli medzi prvky kostry územného systému ekologickej 

stability zahrnuté krajinné segmenty, ktoré zabezpečujú v riešenom území trvalo udržateľný rozvoj 

vo vzťahu k prírodným danostiam a potenciálu územia. 

Prehľad území tvoriacich prvky kostry územného systému ekologickej stability Banskobystrického 

kraja (biocentrá, biokoridory) poskytuje nasledovná tabuľka : 

Prvok 

ekologickej siete ID Názov 

okres BANSKÁ BYSTRICA 

MJ 

BC - ha, 

BK - km/m 

Mapový 

list 

Jadrové územie európskeho územie NP Nízke Tatry 36-12, 36-21 

významu územie NP Veľká Fatra 36-12, 36-14 

územie CHKO Poľana 36-32, 36-41 

Jadrové územie národného 

územie Kremnické vrchy 

36-14, 36-32 

významu 

(výhľad CHKO) 

Biocentrá provinciálneho 1/1 * Poľana 4 834 36-23, 36-41 

významu 

Biocentrá nadregionálneho 1/2 * NP Nízke Tatry 

1 925 36-12, 36-21 

významu 

Ďumbierska časť 

1/3 Kotolnica - Svrčiník - Hlboký jarok 1 038 36-13, 36-14 

1/4 Laurín - Badínsky prales 75 36-14 

Biocentrá regionálneho 1/5 Sokolie - Žľabiny 325 36-14 

významu 1/6 Krásno 238 36-12, 36-14 

1/7 Príboj - Mackov bok 475 36-14 

1/8 Mačková 150 36-23 

1/9 Šupín - Pôlč 425 36-14 

1/10 Plavno 75 36-14 

1/11 Čačínska hora - Jelšovec 200 36-32 

Biokoridory nadregionálneho 1/12 vodný tok Hron 

32,3/100 - 350 36-23, 36-14, 

významu 

(hydricko-terestrický) 

36-32 

1/13 Poľana - Medzibrod - Ráztocká hoľa 

(terestrický) 

20,6/500 - 3 000 36-21, 36-23 

Biokoridory regionálneho 1/14 Mackov bok - Brvnište - Kozí chrbát 9,8/500 - 1 100 36-14 

významu 


1/15 Pôlč - Granátka - Poľana (terestrický) 7,0/700 - 1 200 36-14, 36-23 

1/16 Plavno - Čačínska hora - Poľana 36,5/700 - 1 500 36-14, 36-32, 


36-41 

1/17 Starohorský potok 


266 

18,1/100 36-12, 36-14

Prvok 


Biokoridory regionálneho 

významu 


Jadrové územie európskeho 

územie NP Nízke Tatry 

36-21, 36-22 

významu 


územie NP Nízke Tatry 

Kráľovohoľská časť 

36-22, 37-11 

územie NP Slovenský raj 37-11 

územie CHKO Poľana 36-23, 36-41 

územie NP Muránska planina 36-24, 36-13 


územie Balocké vrchy 

36-23, 36-24, 

významu 


36-41, 36-42 

Biocentrá provinciálneho 

významu 

3/1 * Poľana 5 151 36-23, 36-41 

3/40 Muránska planina 750 36-24 

Biocentrá nadregionálneho 3/2 * NP Nízke Tatry 

11 388 36-21, 36-22 

významu 


3/3 NP Nízke Tatry Kráľovohoľská časť 4 825 36-22, 37-11 

3/7 Dobročský prales 180 36-24, 36-42 

Biocentrá regionálneho 3/5 Horné lazy 825 36-23 

významu 3/6 Mitrová 163 36-23 

3/8 * Klenovský vepor 300 36-24 

3/9 Kochlovec 125 36-24 

3/10 Hájnica 238 36-22, 36-24 

3/11 Mašianske a Zlatnianské skalky 338 37-13 

3/12 Havrania dolina 263 37-13 

3/13 Zlatnica 188 37-13 

3/14 Grúň 

267 

163 37-13 


1/18 hrebeň Šturec - Zvolen - Magurka 


okres BANSKÁ ŠTIAVNICA 

MJ 

BC - ha, 

BK - km/m 

Mapový 

list 

7,8/200 - 1500 36-12 


centrálna časť 

významu 

CHKO Štiavnické vrchy 

Biocentrá nadregionálneho 

významu 

2/1 Sitno 225 36-33 

Biocentrá regionálneho 2/2 Holík 75 36-33 

významu 2/3 Jabloňovský Roháč (väčšia časť 

v okrese Levice) 

38 36-33 

2/4 Michalštôlnianské rašelinisko 5 36-33 

2/5 Žakýlske pleso 63 36-33, 36-31 

Biokoridory nadregionálneho 2/6 vodný tok Štiavnica 

16,4/100 - 150 36-33, 46-11 

významu 



významu 

2/7 Kopanica - Káčerský vrch (terestrický) 6,2/300 - 1 500 36-33 

2/8 vodný tok Belujský potok 


6,7/100 - 400 36-33, 46-11 

2/9 potok Jasenica 


14,5/50 - 100 36-32, 36-33 

okres BREZNO


okres KRUPINA 

268 


3/15 Stajňová 200 36-22 

Prvok 


Biokoridor nadregionálneho 

významu 

Biokoridor regionálneho 

významu 


významu 


významu 


významu 

Biocentrá regionálneho 

významu 

Biokoridory nadregionálneho 

významu 


významu 

MJ 

BC - ha, 

BK - km/m 

Mapový 

list 

3/16 vodný tok Hron 

65,1/100 - 300 36-23, 36-24, 


37-11, 37-13 

3/17 Fabová hoľa - Beňuš - Beňuška - 

Čertovica (terestrický) 

11,4/1100 - 2100 36-22, 36-24 

3/18 Javorinka - Kyprov - Priehybka 


10,0/150 - 1000 37-13 

3/19 vodný tok Rohozná 


15,6/100 - 700 36-24 

3/20 vodný tok Čierny Hron 


15,7/150 36-23, 36-24 

3/21 Mitrová - Hronec - Horné lazy 


10,5/400 - 1400 36-23 

3/22 Horné lazy - Beňuška - Čertovica 


10,3/1000 - 1500 36-24, 36-22, 

3/23 Stajňová - horstvo NT (terestrický) 3,0/1000 - 1500 36-22 

3/24 Hájnica - horstvo Muránskej planiny 


4,6/2000 - 2600 36-24 

3/25 Zlatnianské skalky - horstvo NT 


8,1/1800 - 2500 37-11, 37-13 

3/26 Ďurkov vrch - Poľana (terestrický) 3,3/1000 36-42 

3/27 Kamenistý potok 


10/200 36-23 

3/28 Jasenický potok 


11,5/200 36-21, 36-23 

okres DETVA 

územie CHKO Poľana 36-41 

4/1 * Poľana 6 973 36-41 

4/2 Kováčov vrch - Bzovská hora 250 36-41 

4/21 Javorie 550 36-34 

4/3 Rohy 88 36-41 

4/4 Ostrôžka 250 36-43 

4/5 Sokolovo 125 36-42 

4/6 * Smolná 75 36-42 

4/3 Predpoľanie 1300 36-41 

4/20 Poľana - Kováčov vrch - Sokolovo 16,2/800 - 2000 36-34, 36-41, 

bralo - Kobylí vrch (terestrický) 

36-43 

4/7 Poľana - Rohy - Ostrôžka - Kukučkov 16,9/700 - 1300 36-41, 36-43, 

kopec (terestrický) 

36-34 

4/8 vodný tok Slatina 


22,2/150 - 450 36-32, 36-41 

4/9 Pramenná časť Krivánskeho potoka 


8,6/100 - 450 36-41, 36-43 

4/26 Sokolovo (terestrický) 2,4/500 - 900 36-42


územie navrhovanej 

významu 

Prvok 

CHKO Krupinská planina 



269 


MJ 

BC - ha, 

BK - km/m 

46-11, 46-12 

Mapový 

list 


významu 

5/1 Dolina Litavy 400 46-12 

Biocentrá regionálneho 5/2 Feľaťa - Churchoď 188 46-12 

významu 5/3 Pod Závozom 75 46-11 

5/4 Mäsiarsky bok 225 36-34 

5/5 * Holý vrch 150 36-34 

Biokoridory nadregionálneho 5/6 Veľký a Malý Gregor - Havran - 27,8/500 - 2 400 46-11, 46-12, 

významu 

Mäsiarsky bok (terestrický) 

36-43 

5/7 vodný tok Štiavnica 


23,5/150 - 300 46-11, 46-13 


významu 

5/8 Káčerky - Holý vrch (terestrický) 6,6/1000 - 2 400 36-33, 36-34 

5/9 vodný tok Belujský potok 


12,6/150 - 450 46-11 

5/10 vodný tok Krupinica 29,3/150 - 800 46-11, 46-12, 


36-34 

5/11 vodný tok Litava 


5,8/150 36-34, 46-12 


významu 


významu 


významu 


významu 


významu 

okres LUČENEC 


CHKO Cerová vrchovina 

46-22 

okrajové časti 


46-22 

6/1 * Pohanský hrad 175 46-22 

6/2 * Lysec - Prašivý vršok 413 36-43, 46-21 

6/3 Šomoška 50 46-22 

6/4 Belínske skaly - Monika 175 46-22 

6/5 Sovin 130 46-22 

6/6 Kalonda 138 46-21, 46-22 

6/7 Mlyn - Veľká lúka 113 46-21 

6/8 Volavčia kolónia 88 46-22 

6/9 Blatný vrch 113 46-22 

6/10 Babský vrch 125 46-22 

6/11 Veľký Bučeň 150 46-22 

6/12 Kovšinský vrch 100 46-21 

6/13 Zverín 260 36-43 

6/14 Stanová - Bralce 263 36-43 

6/15 Makoviská 138 36-43 

6/16 Krtiny 213 36-41, 36-43 

6/17 vodný tok Ipeľ 

23,7/150 - 600 36-44, 46-22, 


46-21 

6/18 Končitý vrch - Lysec (terestrický) 14,5/650 - 1500 46-21 

6/19 Lysec - Bralce (terestrický) 6,1/1000 - 2000 36-43 

6/20 Tisovník - Bralce - Krtiny (terestrický) 14,9/900 - 1500 36-43 

Biokoridory regionálneho 6/21 vodný tok Krivánsky potok 26,8/200 - 400 36-43, 36-44,


270 


významu (hydricko-terestrický) 36-22 

6/23 pohraničné územie Čakanovce - 

Mučín (terestrický) 

9,1/150 - 800 46-21, 46-22 

Prvok 



významu 


významu 


významu 


významu 


významu 


významu 


významu 

Biocentrum provinciálneho 

významu 


významu 

MJ 

BC - ha, 

BK - km/m 

Mapový 

list 

6/24 Zverín - Sedem chotárov - Veľká 

Skalica (terestrický) 

13,4/600 - 1300 36-43 

6/26 Strnáčka (terestrický) 1,8/900 36-41 

6/35 Mučín - Babský vrch - Veľký Mučeň 


13,5/400 - 1500 46-22 

okres POLTÁR 

7/1 Lovnica - Ambrušov vrch 213 36-44 

7/2 Hrabovo - Krtíška 100 36-44 

7/3 Ipeľ - Borček 100 36-44 

7/4 Zeleniansky rybník 100 36-44 

7/5 Veľká Skalica 138 36-44 

7/6 * Zámok 125 36-41 

7/7 Kozí vrch 150 36-44 

7/8 Kamenná hora 150 36-44 

7/9 Ďurkov vrch 213 36-42 

7/10 * Bodnárka 125 36-42 

7/37 Kotoška 50 36-42 

7/38 Čremoš 140 36-42 

7/17 vodný tok Ipeľ (hydricko-terestrický) 29,3/150 - 700 36-41, 36-42, 

36-44 

7/28 Matúška - Ambrušov vrch - Dubové 


12,3/900 - 1800 36-42, 36-44 

7/26 Vangerka - Zámok - Sokolovo - 

Ďurkov vrch (terestrický) 

8,4/400 - 1500 36-41, 36-42 

7/30 Veľká Skalica - Kozí vrch - Holubín 22,0/400 - 1500 36-44 


7/39 Bodnárka - Čremoš 


okres RIMAVSKÁ SOBOTA 

13,5/400 - 1400 36-32 


46-22, 46-24, 


47-11 

územie NP Muránska planina 36-24 

okrajové časti 


46-22, 47-11 

územie Drienčanského krasu 


37-31, 37-33 

územie Balockých vrchov 


36-24, 36-42 

8/40 Muránska planina 1 100 36-24 

8/1 * Pohanský hrad 188 46-22


271 


8/2 Suché doliny - Hradová 888 36-24, 36-42 

8/3 Kášter 200 36-24 


významu 

8/5 Ostrá 138 36-42 

8/6 Žabica 163 36-42 

8/7 Tŕstie -Holcová 63 36-42 

Prvok 

MJ 

Mapový 


BC - ha, 

BK - km/m 

list 

Biocentrá regionálneho 8/8 * Klenovský vepor 50 36-24 

významu 8/9 Slizké 150 37-31 

8/10 * Bodnárka 225 36-42 

8/11 Slizký háj 126 37-31, 37-33 

8/12 Pokorádz - Veľký vrch 225 37-33 

8/13 Veľký ťahan 138 37-33 

8/14 Vysoká 200 37-33 

8/15 Gerňov 63 47-11 

8/16 Močiar 163 36-44 

8/17 Ostrá - Tri chotáre 200 46-22 

8/18 Steblová skala 75 46-22 

8/19 Hedeška - Zoboda 100 46-22 

8/20 Ragáč 25 46-22 

8/21 Fenek - Raďas 188 47-11 

8/22 Golotka 225 47-11 

8/23 Durnianský chrbát - Vlčia dolina 50 47-11 

8/24 Janické lúky 100 47-11 

8/25 Na vŕškoch 138 47-11 

8/26 Čertova dolina 88 36-24 

8/36 Sušiansky vrch 213 37-31 

8/37 Kotoška 150 36-42 

8/38 Čremoš 50 36-42 

Biokoridory nadregionálneho 8/27 vodný tok Slaná (hydricko-terestrický) 6,2/250 - 500 47-11, 37-33, 

významu 

36-42 

8/28 Cerová vrchovina - Ostrá - Muránska 37,0/300 - 1400 36-44, 46-22, 

planina (terestrický) 

36-42 

Biokoridory regionálneho 8/29 vodný tok Rimava 

70,5/100 - 500 36-24, 36-44, 

významu 


47-11 

8/30 Holubín - Močiar - Háj - Bankov 


16,8/400 - 1500 36-44, 37-33 

8/31 Chrámec - Gerňov - Veľký Ťahan - 

Veľký vrch (terestrický) 

19,9/400 - 1100 37-33, 47-11 

8/32 pohraničie Teplá dolina - Vlkyňa 


7,8/100 - 700 47-11 

8/33 Rovné - Tŕstie - Šarkanica 11,9/600 - 1500 37-31, 36-42, 


36-24, 37-13 

8/34 Drienčanský kras - Pivničník 


5,0/1000 - 1400 37-33 

8/35 Veľký Bučeň - Ostrá (terestrický) 4,5/500 - 900 46-22 

8/39 Bodnárka - Čremoš (terestrický) 6,8/100 - 1500 36-42 


významu 

okres REVÚCA 

územie NP Muránska planina 37-13


významu 

Biocentrum provinciálneho 

významu 


významu 


významu 


272 


územie Drienčanského krasu 


37-31 

9/40 Muránska planina 7 500 36-24, 37-13 

9/2 Kyprov - Stolica - Kohút 1075 37-13 

9/6 Drienok 175 37-31 

Prvok 



významu 


významu 


významu 


významu 


významu 


významu 


významu 

MJ 

BC - ha, 

BK - km/m 

Mapový 

list 

9/3 Kohút - Homôľka - Strieborník 


17,3/500 - 2500 37-13, 37-31 

9/18 Muránska planina - Kyprov - 

Slovenský raj (terestrický) 

4,2/500 - 1300 37-13 

9/28 vodný tok Slaná 


7,3/150 - 400 37-33, 37-34 

9/5 vodný tok Muráň 


37,2/150 - 1100 37-13, 37-31 

9/33 Pod Čierťažou (terestrický) 1,7/1500 36-24, 37-13 

9/34 Pivničná - Bretka (terestrický) 8,1/600 - 1200 36-24, 37-13 

okres VEĽKÝ KRTÍŠ 

územie CHKO 

46-12, 46-14, 

Krupinská planina 

46-21 

územie Poiplie 


46-14 

10/1 Poiplie 500 46-14 

10/2 * Čierťaž 325 36-43, 46-21 

10/3 Biely vrch 125 46-14 

10/4 Viničný vrch - Olovársky vrch 1 200 46-21, 46-23 

10/5 Kiarovský močiar - Hradište 213 36-23 

10/6 Hrozný vrch 63 46-23 

10/7 Krehora - Kamenná žena 1 400 46-12 

10/8 Ostrý vrch - Dubový vrch - Čierťaž 1 250 46-12 

10/9 Nemcov vrch 238 36-43 

10/19 Brezinská lesostep 20 36-43, 46-21 

10/10 Suchý drieň - Dolný Hrebenec - 

Prašivý vršok (terestrický) 

10,2/1400 - 2500 36-43, 46-21 

10/17 vodný tok Ipeľ 

47,3/150 - 500 46-21, 46-23, 


46-14 

10/11 Drieňok - Klokoč - Povojná 


5,7/200 - 800 46-14 

10/12 Čikman - Mokrá - Hlavy (terestrický) 12,5/700 - 1100 46-12, 46-14 

10/13 Vrbovka - Holý vršok - Modrý Kameň 


11,5/500 - 1700 46-23, 46-21 

10/14 vodný tok Tisovník 


18,5/200 - 450 46-21 

10/15 Plachtinský potok 

24,6/150 - 300 46-12, 46-21, 


46-23, 46-14 

10/16 Čebovský potok 13,8/150 - 400 46-12, 46-14




36-33 

významu 



významu 

časť CHKO Ponitrie 35-42, 36-31 

Biocentrá nadregionálneho 12/1 Vtáčnik 

273 

363 35-42 



10/18 Veľký potok 


10/20 Koprovnica - Stará rieka 


10/21 potok Galomia 


Prvok 



významu 


významu 


významu 


významu 


významu 


významu 

okres ZVOLEN 

9,3/150 - 900 46-14 

29,0/150 - 400 46-21 

7,0/150 - 200 46-14 

MJ 

BC - ha, 

BK - km/m 

Mapový 

list 

územie CHKO Poľana 36-41 

11/1 * Poľana 3 750 36-41 

11/21* Javorie 850 36-34 

11/2 Mláčik 263 36-32 

11/3 Boky 225 36-32 

11/4 * Kopec - Demian 63 36-31 

11/5 * Háj - Gajdošová - Holý vrch 1 063 36-34 

11/6 Ďurianová 188 36-34 

11/14 Pyramída - Sitárka - Prosisko 213 36-32 

11/19 Brezinská lesostep 12 36-43 



17,4/150 - 250 36-32 

11/20 Bzovská Lehôtka - Klinkovica - 

Sokolovo bralo (terestrický) 

16,0/800 - 1500 36-34 

11/21 Javorie 850 36-34 

11/19 hrebeň Štiav. vrchov - Kremnické 

vrchy (terestrický) 

9/400 - 1500 36-31 

11/7 Kopanica - Sekier - Lipový kopec 


11,2/700 36-34 

11/8 vodný tok Slatina 


13,0/100 - 1500 36-32 

11/10 vodný tok Krupinica 


17,0/100 - 200 36-34 

11/11 vodný tok Neresnica 


21,5/150 - 350 36-32, 36-34 

11/13 Slatinka - Zolná - Ondrašová 


13,0/400 - 1100 36-32 

11/22 úpätné svahy Štiav. vrchov 12/1500 - 3500 36-32, 36-34 

okres ŽARNOVICA

významu 


významu 



12/2 Košivárová 88 36-33 

12/3 Kojatín 150 36-33 

12/4 Kliča 50 35-44 

12/5 Bujakov vrch - Kuchyňa 113 35-44 

12/6 Vojšín 50 35-44 

12/7 Ostrovica 63 35-42 

12/8 Suchá hora 225 35-42 

12/9 Revištský rybník 63 36-31 

Prvok 



významu 


významu 


významu 


významu 


významu 


významu 


významu 

12/10 Hrubí vrch - Plešina - Medzi skalami 




12/11 Pečanský vrch - Sedlová skala - Vojšín 


12/13 vodný tok Kľak 


12/14 Hodrušský potok 


12/15 potok Rychňava 


12/16 Pílanský potok 


okres ŽIAR NAD HRONOM 

MJ 

BC - ha, 

BK - km/m 

Mapový 

list 

7,2/800 - 1500 35-42 

22,9/150 - 400 35-44, 36-33 

19,3/500 - 1500 35-44, 36-31 

11,5/100 - 300 35-42, 35-44, 

36-33, 36-31 

4,0/50 - 150 36-33 

3/50 - 100 36-33 

9,8/50 - 100 35-42, 35-44 



36-31, 36-33 

územie Kremnických vrchov 

36-13, 36-31, 


36-32 

13/20* Vtáčnik 52 35-42 

13/1 Kremnický štít - Javorník 250 36-13 

13/2 Smrečník - údolie Ihráčskeho potoka 588 36-13 

13/3 Jastrabá skala - Ostrá hora 225 36-31 

13/4 * Demian 60 36-31 

13/5 Kapitulské bralá 188 36-31 

13/6 Bralce - Szaboóva skala 188 36-31 

13/7 Sklené Teplice 75 36-31 

13/8 Kamenný jarok 138 36-33, 36-31 

13/10 Kamenná 58 36-31, 36-33 

13/16 potok Teplá 


2,0/50 - 100 36-31 

13/17 Vyhniansky potok 


2,3/50 - 100 36-31 

13/18 Ihráčsky potok 


9,0/50 - 150 36-31 

13/9 Skala - Kľacká dolina - Vysoká - 

Turček (terestrický) 

19,2/600 - 900 36-31, 36-13 



274 

28,9/200 - 400 36-31, 36-33


významu 



13/19 hrebeň Štiavnické vrchy - Kremnické 

vrchy (terestrický) 

9/200 - 2500 36-31 

13/11 Koložiar - Obrázok (terestrický) 13,5/500 - 1300 36-31 

13/13 Lehotský potok 


13/14 Jastrabá - Veľký háj - Brestov diel - 

Triesky (terestrický) 

13/15 Kremnický potok 


Poznámka : * územný prienik biocentra cez dva a viac okresov 

10/6 - označenie biocentier a biokoridorov 

10/ . - identifikácia okresu 

. /6 - číslo biocentra a biokoridoru 

identifikácia okresov 1 - Banská Bystrica 

2 - Banská Štiavnica 

3 - Brezno 

4 - Detva 

5 - Krupina 

6 - Lučenec 

7 - Poltár 

14,0/100 - 300 36-31, 36-13 

9,9/700 - 1200 36-13, 36-31 

17,8/100 - 200 36-13, 36-31 

8 - Rimavská Sobota 

9 - Revúca 

10 - Veľký Krtíš 

11 - Zvolen 

12 - Žarnovica 

13 - Žiar nad Hronom 

Územné vymedzenie kostry územného systému ekologickej stability je vyznačené v grafickej 

prílohe M 1: 50 000 - Krajinná štruktúra a ÚSES. 

Nasledovná tabuľka poskytuje prehľad o početnom vymedzení jednotlivých prvkov ekologickej 

siete : 

Jadrové Biocentrá Biokoridory 

Okres územia provinciálneho 

európskeho 

významu 

národného 

významu 

nadregionálneho regionálneho nadregionálneho regionálneho 

významu 

významu 

významu 

významu 

významu 

počet ha počet ha počet ha počet km počet km 

Banská 

Bystrica 

3 1 1 4 834 3 3 088 7 1 888 2 52,9 5 69 

Banská 

Štiavnica 

1 - - - 1 225 4 181 2 25,4 3 27,4 

Brezno 5 1 2 5900 3 16393 10 2628 3 86,5 10 92,6 

Detva 1 - 1 6793 2 800 5 1838 1 16,2 4 66,3 

Krupina - 1 - - 1 400 4 638 2 51,3 4 54,3 

Lučenec 1 1 - - 2 588 14 2056 4 59,2 5 64,6 

Poltár - - - - 1 213 11 1391 2 41,6 3 43,9 

Rimavská 

Sobota 

2 3 1 1100 3 1276 23 3106 2 43,2 8 143,2 

Revúca 1 1 1 7500 1 1075 1 175 3 28,8 3 47,0 

V e ľ k ý 

Krtíš 

- 1 - - 2 825 8 4500 2 57,5 9 131,9 

Zvolen 1 - 1 3301 1 850 7 2027 3 42,4 5 75,7 

Žarnovica 1 1 - - 1 363 8 802 2 30,1 5 47,6 

Žiar nad 1 1 - - 1 52 9 1770 3 57,1 7 68,5 

Hronom 

Jadrové územia a niektoré biocentrá sa nachádzajú na rozhraní dvoch alebo troch okresov. 

Nasledovný prehľad poskytuje informáciu o početnom vymedzení jadrových území a biocentier 

v rámci Banskobystrického kraja : 

275

Prvky 

ekologickej siete 

jadrové 

významu 

územia európskeho 

jadrové územie národného 

významu 


276 


Počet Územné 

vymedzenie 

8 NP Nízke Tatry (Kráľovohoľská časť), NP Nízke Tatry (Ďumbierska 

časť), navrhovaný NP Veľká Fatra, NP Muránska planina, CHKO 

Poľana, CHKO Štiavnické vrchy (centrálna časť), CHKO Poiplie 

(výhľad), CHKO Cerová vrchovina (centrálna časť) 

4 CHKO Balocké vrchy (výhľad), CHKO Kremnické vrchy (výhľad), 

CHKO Ponitrie (výhľad), CHKO Krupinská planina (návrh), CHKO 

Cerová vrchovina (okrajové časti), CHKO Drienčanský kras (výhľad) 

biocentrá provinciálne 2 Poľana - 20 079 ha, Muránska planina - 9 350 

biocentrá nadregionálne 15 výmera - 26 046 ha (aproximatívna hodnota) 

biocentrá regionálne 106 výmera .- 23 335 ha (aproximatívna hodnota) 

Ekostabilizačné opatrenia na zabezpečenie územného systému ekologickej stability sa dotýkajú 

problémových okruhov : 

dôsledného dodržiavania podmienok ochrany v chránených územiach podľa stupňov ochrany 

stanovených zákonom NR SR č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, 

diferenciácie a optimalizácie využívania lesného pôdneho fondu podľa kategorizácie lesov, 

vertikálnej a horizontálnej zonácie územia a plnenie mimoprodukčných funkcií lesov, 

optimalizácie využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu podľa druhovej a funkčnej 

diferenciácie územia a produkčného potenciálu pôd, 

zabezpečenia legislatívnej ochrany krajinným prvkom (mimo chránené územia) začlenených do 

ekologickej siete, 

celkového ekologického využívania a hospodárenia v území. 

Územný systém ekologickej stability v ÚPN VÚC Banskobystrického kraja je riešený vo väzbe na 

návrh usporiadania krajinnej štruktúry. Limity, regulatívy a opatrenia špecifikované v jednotlivých 

krajinných priestoroch sú navrhované tak, aby krajina zabezpečovala všetky funkcie, ktoré môže 

poskytovať, a ktoré z hľadiska celospoločenských záujmov má plniť. 

Územný systém ekologickej stability je otvorený dokument, ktorý sa bude podľa zistených nových 

skutočnosti postupe dopĺňať a upresňovať v nižších stupňoch územnoplánovacej dokumentácie 

alebo iných špecifických dokumentáciách. Návrh kostry územného systému ekologickej stability 

Banskobystrického kraja je potrebné premietnuť do týchto dokumentov : 

miestnych územných systémov ekologickej stability, 

lesných hospodárskych plánov, 

projektov pozemkových úprav, 

územných plánov sídelných útvarov. 

Stresové faktory 

Súčasťou krajinnej štruktúry sú aj socioekonomické javy, ktoré rôznym spôsobom ohrozujú alebo 

limitujú tvorbu územného systému ekologickej stability. Prejavujú sa plošným, líniovým alebo 

bodovým zásahom, ohrozujú funkčnosť, ale aj samotnú existenciu jednotlivých prvkov ÚSES. 

Socioekonomické javy sú nepostrádateľnou zložkou existencie človeka (bývanie, výroba, doprava, 

prenos médií a energie). Aj urbanizovaná, sídelno-technizovaná krajina je súčasťou krajinného 

priestoru a preto v ÚPN VÚC záujmy ochrany a tvorby krajiny sú skoordinované so záujmami 

ľudskej spoločnosti (v rozsahu riešeného stupňa územnoplánovacej dokumentácie) tak, aby 

vytvorili spoločný polyfunkčný krajinný priestor. 

Najohrozenejšími prvkami z navrhovanej ekologickej siete sú biokoridory vodných tokov, ktoré sa 

nachádzajú v súbehu s cestnými komunikáciami a železnicou vysokej intenzity, prípadne na ktorých 

boli vybudované alebo sa uvažuje s vybudovaním vodných nádrží a prechádzajú územím s vysokou


277 


koncentráciou bývania a výroby. Je to rieka Hron hlavne v úseku Zvolen - Hronský Beňadik, riečka 

Slatina a Krivánsky potok a Rimavica, ohrozenie vodivosti sa prejavuje u všetkých vodných tokoch 

prechádzajúcich sídelnými útvarmi. Ohrozenými sú aj biocentrá mokradí a slatiniskových lúk (majú 

prevažne lokálny význam), ktoré sa nachádzajú pri týchto vodných tokoch alebo v údolných nivách. 

Vodné toky sú hlavnými recipientmi odvádzanie splaškových a odpadových vôd. Ekologickými 

opatreniami je potrebné zabezpečiť ich vodivosť, funkčnosť a hygienickú nezávadnosť. 

Biocentrá regionálneho a nadregionálneho významu a terestrické biokoridory sa nachádzajú v 

území, kde je nízky, veľmi malý alebo žiaden dopad primárnych socioekonomických javov, viac sa 

však prejavujú sekundárne vplyvy - znečistenie ovzdušia (diaľkový prenos emisií), zhoršený 

zdravotný stav lesnej vegetácie, kontaminácia pôdy a pod. Riešenie tejto problematiky je potrebné 

riešiť pri zdroji znečistenia technickými a technologickými opatreniami. 

2.12.2. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY 

Rôznorodé abiotické podmienky, veľká horizontálna a vertikálna členitosť územia vytvorili v území 

Banskobystrického kraja podmienky pre pestré spoločenstvá fauny a flóry, z ktorých mnohé sú 

chránené, vzácne alebo ohrozené. Neživá príroda vytvorila zase zaujímavé útvary - jaskyne, 

vodopády, tiesňavy, kamenné moria, bralné útvary poskytujúce špecifické biotopy faunistickej a 

floristickej zložke. 

Zákon NR SR č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny legislatívnou formou zabezpečuje 

zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok na trvalé 

udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, 

charakteristického vzhľadu krajiny a udržanie ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú 

ochranu a ochranu drevín. 

Územná ochrana sa podľa zákona o ochrane prírody a krajiny vzťahuje na kategórie : 

chránená krajinná oblasť (CHKO), 

národný park (NP), 

chránený areál (CHA), 

národná prírodná rezervácia a prírodná rezervácia (NPR, NP), 

národná prírodná pamiatka a prírodná pamiatka (NPP, PP). 

Územné časti vysokej biologickej a ekologickej hodnoty boli z hľadiska zachovalosti alebo 

ohrozenosti biotopov vyhlásené za chránené v niektorej z kategórií chránených území alebo 

podliehajú osobitnej ochrane (predpoklad na vyhlásenie za chránené). 

Druhová ochrana sa viaže na chránené rastliny, chránené živočíchy, chránené nerasty a chránené 

skameneliny. V ÚPN VÚC nie sú konkretizované. 

Ochrana drevín zabezpečuje legislatívnu ochranu významným stromom a ich skupinám vrátene 

stromoradí, ktoré majú mimoriadny kultúrny, vedecký, ekologický prípadne krajinotvorný význam. 

V ÚPN VÚC nie sú konkretizované. 

V koncepcii územného rozvoja a návrhu priestorovej optimalizácii krajinnej štruktúry riešeného 

územia Banskobystrického kraja sú všetky priestory podliehajúce legislatívnej alebo osobitnej 

ochrane rešpektovanie. 

Stupne územnej ochrany prírody a krajiny


278 


Zákon NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje stupne ochrany, ktoré 

špecifikujú podmienky pre jednotlivé druhy činností. Majú 5. stupňovú klasifikáciu. Rozsah 

obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom zväčšuje. Nasledovný prehľad poukazuje na uplatňovanie 

stupňov ochrany v jednotlivých kategóriách chránených území. 

Stupne 

Územné 

ochrany 

vymedzenie 

1. stupeň všeobecná ochrana a platí na celom území mimo území s osobitnou ochranou (pre 

vybrané činnosti sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, §7) 

2. stupeň platí pre 

chránené krajinné oblasti 

ochranné pásma národných parkov 

(pre vybrané činnosti sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, §13) 

Stupne 

Územné 

ochrany 

vymedzenie 


národné parky 

ochranné pásmo chráneného areálu - § 16 ods. 6 zákona č. 287/94 Z.z. 

ak nebolo ochranné pásmo vyhlásené podľa § 12 odst. 2 zákona č. 287/94 Z.z. 

v ochrannom pásme NPR, PR, NPP, PP (§ 17 odst. 7 a § 18 odst. 5 zákona) 

(pre vybrané činnosti sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, §14) 


chránené areály 

ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie, prírodnej rezervácie, národnej 

prírodnej pamiatke, prírodnej pamiatke ak bolo vyhlásené podľa § 12 odst. 2 zákona 

č. 287/94 Z.z. (§ 17 odst. 6 a § 18 odst. 4 zákona) 

(vybrané činnosti sa zakazujú, §16) 


národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie, 

národné prírodné pamiatka a prírodné pamiatky 

(vybrané činnosti sa zakazujú, § 17) 

Na území Banskobystrického kraja v súčasnosti sa v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o 

ochrane prírody a krajiny uplatňujú nasledovné územné požiadavky pre jednotlivé stupne ochrany : 

Stupne územnej ochrany 

Okres 5. stupeň 4. stupeň ** 3. stupeň ** 2. stupeň 1. stupeň 

ha % * ha % * ha % * ha % * ha % * 

Banská Bystrica 357,01 0,4 189,22 0,2 1366 1,6 33275 41,1 45756 56,7 

Banská Štiavnica 139,43 0,5 16,56 0,06 0 27686 99,4 0 

Brezno 4246,19 3,4 694,94 0,5 20 814 16,4 59687 47,2 41078 32,5 

Detva 698,21 1,5 86,17 0,2 0 6135 13,6 38003 84,7 

Krupina 287,91 0,5 0 0 11707 20,0 46495 79,5 

Lučenec 112,13 0,1 4,09 0 4720 5,9 74904 94,0 

Poltár 15,53 0,03 11,72 0,02 0 0 50464 99,9 

Rimavská Sobota 967,02 0,6 160,72 0,1 4899 3,3 13980 9,5 127093 86,5 

Revúca 1296,39 1,8 159,20 0,2 7246 9,9 6669 9,1 57668 79,0 

Veľký Krtíš 50,89 0,06 7,28 - 0 0 84799 99,9 

Zvolen 374,77 0,5 45,85 0,06 0 8201 10,8 67281 88,7 

Žarnovica 387,39 0,9 25,65 0,06 0 6901 16,2 35243 82,8 

Žiar nad Hronom 172,21 0,3 16,62 0,03 0 9289 17,5 43694 82,2 

Banskobystrický 

kraj spolu 

9105,08 0,96 1418,02 0,15 34 325 3,63 188 250 19,90 712 478 75,36


279 


Slovensko - 1,92 - 0,26 - 4,07 - 22,60 - 71,15 

Poznámka : % * - vyjadruje podiel z celkovej výmery okresu 

** - nie sú započítané nevyhlásené ochranné pásma NPR, PR, NPP a PP 

Za predpokladu legislatívneho zabezpečenia území s predpokladom na vyhlásenie v kategóriách 

NP, CHKO PR, PP a CHA k etape r. 2015, bude sa na území Banskobystrického kraja uplatňovať 

nasledovná územná požiadavka pre jednotlivé stupne ochrany : 


Okres 5. stupeň 4. stupeň ** 3. stupeň ** 2. stupeň 1. stupeň 

ha % * ha % * ha % * ha % * ha % * 

Banská Bystrica 1 565 1,9 488 0,6 6866 8,5 27775 34,3 45756 54,7 

Banská Štiavnica 139 0,5 17 0,06 0 27686 99,4 0 

Brezno 6 489 5,1 725 0,6 20 814 16,4 59687 47,2 38805 30,7 

Detva 811 1,8 87 0,2 0 6135 13,6 37889 84,4 

Krupina 313 0,5 16 0,02 0 17132 29,3 41029 70,2 

Lučenec 135 0,2 45 0,06 0 4720 5,9 74802 93,8 

Poltár 36 0,07 46 0,09 0 0 50405 99,8 

Rimavská Sobota 1 097 0,7 423 0,3 4899 3,3 13980 9,5 126694 86,2 

Revúca 1 608 2,2 174 0,3 7246 9,9 6669 9,1 57340 78,5 

Veľký Krtíš 830 1,0 37 0,04 0 14550 17,1 69434 81,9 

Zvolen 895 1,2 62 0,08 0 8201 10,8 66745 87,9 

Žarnovica 407 0,9 26 0,06 0 6901 16,2 35243 82,8 

Žiar nad Hronom 258 0,5 17 0,03 0 9289 17,5 43694 82,2 


kraj spolu 

14 583 1,5 2 163 0,2 39 825 4,2 202725 21,5 686 220 72,6 

Poznámka : % * - vyjadruje podiel z celkovej výmery okresu 

** - nie sú započítané nevyhlásené ochranné pásma NPR, PR, NPP a PP 

Podiel jednotlivých stupňov ochrany v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a 

krajiny na výmere Banskobystrického kraja v jednotlivých časových horizontoch podľa súčasného 

stavu, pripravených a zdokumentovaných území zvýšeného záujmu ochrany prírody je nasledovný : 


Okres 5. stupeň 4. stupeň 3. stupeň 2. stupeň 1. stupeň 

ha % * ha % * ha % * ha % * ha % * 


kraj spolu 


kraj spolu 


kraj spolu 

Súčasný stav 

9 105,1 1,0 1 418,0 0,2 34 325 3,6 188 250 19,90 712 478 75,36 

Návrhový rok 2015 

14 583 1,5 2 163 0,2 39 825 4,2 202 725 21,5 687 836 72,6 

Výhľadový stav 

14 583 1,5 2 163 0,2 39 825 4,2 230 725 24,4 658 220 69,7 

Z hľadiska ochrany prírody a krajiny najzachovalejšie a najzaujímavejšie priestory sú zabezpečené 

legislatívnou úpravou, niektoré územné časti sú pripravené na legislatívnu úpravu (návrh), alebo sa 

stávajú potencionálnymi na legislatívnu úpravu (výhľad). Podľa reálnych hodnôt je postupnosť 

jednotlivých okresov rozsahom plôch chránených území nasledovná (výmery pre navrhované


chránené územia majú aproximatívnu hodnotu a budú upresnené pri schvaľovacom procese podľa 

zákona): 

1.Brezno - 4 265 ha 

2.Revúca - 1 296 ha 

3.Rimavská Sobota - 1 047 ha 

4.Detva - 698 ha 

5.Banská Bystrica - 484 ha 

6.Zvolen - 421 ha 

7.Žarnovica - 413 ha 

8.Krupina - 288 ha 

9.Žiar nad Hronom - 177 ha 

10.Banská Štiavnica - 156 ha 

11.Lučenec - 116 ha 

12.Veľký Krtíš - 58ha 

13.Poltár - 21 ha 

1.Brezno - 24 575 ha 



4.Banská Bystrica - 1 490 ha 

1.Banská Štiavnica - 27 686 ha 

2.Žarnovica - 17 136 ha 

3.Krupina - 11 725 ha 



6.Žiar nad Hronom - 9 160 ha 

7.Zvolen - 8 251 ha 

8.Detva -6 793 ha 

9.Brezno -5 151 ha 

10.Lučenec - 4 780 ha 

Územia, kde sa prednostne uplatňujú záujmy ochrany prírody a krajiny kategórií chránená krajinná 

oblasť a národný park, poukazujú aj na vysokú ekologickú a environmentálnu hodnotu priestorov. 

Svetová únia ochrany prírody pre kategóriu národné parky určuje dve základné požiadavky - 

zabezpečenie ochrany ekosystémov a vytvorenie podmienok pre rekreáciu. 

280 


Stav 

NPR, PR, NPP, PP, CHA 

Návrh Návrhové obdobie 

a výhľad 

14.Brezno - 2 273 ha 


16.Veľký Krtíš - 809 ha 


18.Rimavská Sobota - 393 ha 

19.Revúca - 327 ha 

20.Detva - 114 ha 



23.Poltár - 54 ha 



26.Banská Štiavnica - 0 

NPR, PR, NPP, PP, CHA 

Národné parky 

27.Brezno - 6 538 ha 


29.Revúca - 1 623 ha 



32.Veľký Krtíš - 867 ha 

33.Detva - 812 ha 





38.Banská Štiavnica - 156 ha 

39.Poltár - 75 

5.Banská Bystrica - 5 500 ha 6.Brezno - 24 575 ha 




Chránené krajinné oblasti 

11.Veľký Krtíš - 14 900 ha 

12.Brezno - 7 525 ha 



15.Krupina - 5 425 ha 

16.Zvolen - 3 350 ha 


18.Revúca - 1 350 ha 

19.Banská Štiavnica - 27 686 ha 


21.Žarnovica - 17 136 ha 

22.Krupina - 17 150 ha 


24.Veľký Krtíš - 14 900 ha 

25.Brezno - 12 676 ha 

26.Zvolen - 11 601 ha 

27.Detva - 6 793 ha 


29.Lučenec - 4 780 ha 

30.Revúca - 1 350 ha 

31.Poltár - 0 

Z hľadiska ochrany prírody a krajiny najväčšie obmedzenia, ale aj sprísnené požiadavky na 

umiestňovanie rôznych funkcií, priestorového usporiadania a využívania územia v 

Banskobystrickom kraji sú v horských častiach (Nízke Tatry, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, 

Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Krupinská planina, Poľana, Balocké vrchy, Muránska planina, Slovenský 

raj, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Cerová vrchovina), kde prevažujú celoplošné záujmy 

ochrany prírody prelínajúce sa s územnou ochranou kategórií národné prírodné rezervácie, prírodné 

rezervácie, národné prírodné pamiatky a prírodné pamiatky. V ostatnom území chránené územia 

majú podstatne menší územný rozsah (NPR, PR, NPP, PP, CHA) a tým aj obmedzenia majú 

priestorovo lokálny charakter.


281 


V zmysle zásad IUCN sú v riešení ÚPN VÚC Banskobystrického kraja chápané všetky chránené 

územia kategórií národný park a chránená krajinná oblasť. 

Nasledovné tabuľky poskytujú prehľad o chránených územiach vyhlásených, pripravených na 

vyhlásenie a potenciálne územia s predpokladom na vyhlásenie podľa kategorizácie územnej 

ochrany v členení na jednotlivé okresy Banskobystrického kraja vrátane ich sumerizácie. 

OP/Tab. 1a - Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane 

prírody a krajiny v kategórii národný park a chránená krajinná oblasť v členení podľa okresov, 

OP/Tab. 1b - Územia s predpokladom na vyhlásenie za chránené územia (návrh) v zmysle 

zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v kategórii národný park a chránená 

krajinná oblasť v členení podľa okresov, 

OP/Tab. 1c - Potenciálne územia (výhľad) s predpokladom na vyhlásenie za chránené územia 

v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v kategórii chránená 

krajinná oblasť v členení podľa okresov, 

OP/Tab. 2a až 14a - Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o 

ochrane prírody a krajiny v kategórii národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia, národná 

prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a chránený areál v členení podľa okresov, 

OP/Tab. 2b až 14b - Územia s predpokladom na vyhlásenie za chránené územia (návrh) v zmysle 

zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v kategórii prírodná rezervácia, 

prírodná pamiatka a chránený areál v členení podľa okresov, 

OP/Tab. 3 - Sumarizácia vyhlásených chránených území v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 

Z.z. o ochrane prírody a krajiny v Banskobystrickom kraji, 

OP/Tab. 4 - Sumarizácia území s predpokladom na vyhlásenie v zmysle zákona NR SR č. 

287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v Banskobystrickom kraji.

2.12. krajinná štruktúra 2.12.1. ekologické hodnotenie

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?