Náhoda a neurčitosť

Náhoda a neurčitosť
Americký ý indeterminizmus
Európska aleatorika

John Cage – vynálezca indeterminizmu
Najvýraznejšia skladateľská osobnosť 2. polovice 20. storočia. “Vynálezca” mnohých
prevratných postupov. Študoval u Cowella a Schönberga (ten ho považoval za
geniálneho g vynálezcu). y ) Neskôr ho ovplyvnil p y Varèse - hudba ako organizácia g zvuku.
Upravený klavír (prepared piano). Prvá skladba pre upravený klavír: Bacchanale
(1940). Sonáty a interlúdiá (1948) pre upravený klavír mu priniesli medzinárodné
uznanie:
Sonáta č. 4, t. 1-10
Samotnému komponovaniu predchádza predkompozičný plán: Cage oddeľuje
hudobnú formu od hudobného obsahu. Hudobná forma je pre neho akási “prázdna
nádoba” nádoba . Tú vopred vytvaruje a následne naplní naplní “ľubovoľným” ľubovoľným obsahom. obsahom V prípade 4. 4
sonáty naplánoval 10 segmentov po 10 (3+3+2+2) taktov. Následne túto prázdnu
nádobu už napĺňa ľubovoľným obsahomimprovizačného charakteru.
š d d š k ó ú í é P d á š k
Tu ešte nejde o indeterminizmus, všetky tóny sú vypísané. Podstatná je však
ľubovoľnosť obsahu. Cage podčiarkuje “samoúčelnosť” hudby a autonómnosť
zvuku. Skladateľ sa podľa neho musí “vzdať túžby po riadení zvuku, vyčistiť si
ľ d h db d b dk k é ž k b
myseľ od hudby a pustiť sa do objavovania prostriedkov, ktoré umožnia zvuku byť
samým sebou a nie nositeľom človečích teórií či výrazom ľudského sentimentu. ”
Toto presvedčenie ho nakoniec viedlo k indeterministickej (náhodnej) hudbe.

John Cage (1912) – pokračovanie
Indeterminizmus = neurčitosť
Indeterminizmus pri kompozícii (podstatné pre Cagea)
Indeterminizmus pri interpretácii (podstatné pre jeho nasledovníkov)
Music of Changes [Hudba zmien] (1951) pre klavír – hudba vzniká pomocou
hádzania á mincou a odčítania í výsledkov ý z čínskej í vešteckej knihy I-Ching.
Indeterminizmus v skladobnom procese.
Music Music for for Piano Piano [Hudba pre klavír] (1952 (1952-56) 56) - tóny skladby sú určené
nedokonalosťami štruktúry papiera. Tu už vstupuje do hry aj
indeterminizmus na strane interpreta. Notované sú iba noty bez rytmu:
rytmus aj dynamika sú tede prenechané na interpreta.
4'33'' (1960) – tacet v troch častiach (sám považuje toto dielo za svoje
najdôležitejšie)
Variations (1958-63) – (bodky, čiary, kruhy na priesvitkách)
Atlas Atlas Eclipticalis Eclipticalis (1962) – (astronomické mapy)

Cage: Koncert pre klavír a orchester (1958)
Sólo klavirista a 13 hráčov
Zmes modifikovaných hudobných a grafických znakov
Interpretovi dáva veľkú voľnosť
Grafická
hodnota
Cageových
partitúr p
Vplyv iných
umení (tanec,
abstraktný
expresionizmus)

Cageov krúžok
Začiatkom 50. rokov Cage spolupracoval s niekoľkými skladateľmi, s ktorými
sa vzájomne ovplyvňovali: Morton Feldman, Earle Brown, Christian Wolff
FFeldman: ldm n: PProjection j ti n (1950 (1950-51) 51)
Projection 4 pre husle a klavír
Horný prúd – husle; spodný – klavír. 1 štvorec - “takt” so 4 dobami.
P, A, označujú pizzicato, arco a flažolet.
Čísla v klavíri – počet súčasne znejúcich tónov
Poloha štvorčeka vo veľkom štvorci – výška ý
tónu

Feldman: The Straits of Magellan (1962)
Riadená improvizácia 7 nástrojov
Prázdny štvorec – ticho; Arabská číslica – počet tónov v melódii
y p
(klavír v akorde); Rímska čísliva – počet tónov v akorde atď.

Brown: Folio (1952-53) – December 1952
Folio obsahuje sedem skladieb s rôznym typom a rôznym stupňom
indeterminizmu.
N b 1952
November 1952
(Synergy) napríklad
obsahuje jedinú osnovu s
50 či i b kľúč
50 čiarami bez kľúča; na
nej sú vypísané tóny s
rytmom a dynamikou.
Otté tá
Ostatné zostáva na
interpretovi.
December 1952, ako
idí j ď l k
vidíme, je ďaleko
radikálnejší:
Pre “jeden alebo viacero
át j ” M ž
nástrojov”. Možno
“interpretovať v
ľubovoľnom smere z
h ikt éh b d
hociktorého bodu v
určenom priestore
ľubovoľne dlho ...”

Brown: Available Forms II (1962)
Pre veľký orchester
rozdelený na dve skupiny s
di dirigentmi i i
Každý hudobník dostane
kó kópiu i partitúry titú
pozostávajúcej z
neviazaných strán, ktoré
obsahujú niekoľko
hudobných udalostí
Na ukážke je jedna strana
z piatimi udalosťami
Dirigent určuje poradie
strán, poradie udalostí na
nich i h a tempo
t

Európa - aleatorika
V 40./50. rokoch Cage navštevoval Európu a nadviazal kontakt s Boulezom. Boulez,
Stockhausen a ďalší európsky skladatelia boli ovplyvnený Cageom.
Môže sa zdať zdať, že medzi indeterminizmom a serializmom je priepastný rozdiel. rozdiel V
skutočnosti možno vidieť paralely medzi serializmom a indeterminizmom:
Potlačenie skladateľskej intencie a autonómnosť hudobného objektu
Charakter nahodilosti
Predkompozičný plán
Najskôr nastáva uvoľnenie striktného serializmu:
Boulez: Le Marteau sans maître (1954)
Stockhausen: kh Kl Klavierstücke i k VV-XI XI (1956)) (1956)).
Neskôr vzniká aleatorika. Narozdiel od amerického indeterminizmu, európska
aleatorika nevyužíva y neurčitosť v procese p komponovania, p , iba v procese p
interpretácie. Teda ide o využitie akejsi riadenej improvizácie.
Alea = kocka (latinsky). (Boulezov článku, in: Nouvelle revue française 59, 1957)
Aleatorika na Slovensku: najmä Bokes (Symfónia č. 3), Sixta (Asynchrónia) a i.
Členenia aleatoriky: veľká/malá, relatívna/absolútna

Stockhausen: Zyklus (1959)
Pre jedného hráča na bicie nástroje.
Partitúra v špirálovej väzbe: možno otočiť hore nohami a tiež začať z ľubovoľného
miesta miesta. Hrá sa teda z ľubovoľného miesta, miesta v ľubovoľnom smere celá skladba skladba.
Na ukážke jedna strana. Stredný prúd je pre štyri tamtamy. Veľkosť bodiek –
intenzita tónu. Horný a spodný zápis – alternatívy, ktoré možno v danom úseku
ľubovoľne vsunúť.

Ďalšie aleatórne skladby
Boulez: Klavírna sonáta č. 3 (1957)
Boulezova prvá aleatorická skladba. Nedokončená – iba dve z
plánovaných päť častí
Prekomponované segmenty, ktoré môžu byť odohrané v rôznych
alternatívnych poradiach. Akýsi hudobný labyrint.
Lutoslawski: Lutos aws Sláčikové S áč o
kvarteto (1964)
Pozostáva z mnohých krátkych
úsekov
Na ukážke je jeden znich.
Interpreti sa synchronizujú na
začiatku týchto úsekov

Grafická hudba
Z uvedených ukážok je zrejmé, že
grafická stránka indeterministických
a aleatórnych skladieb je veľmi
dôležitá
Cage g dokonca vystavoval y v New Yorku
svoje partitúry ako grafické diela
Tu sú ukážky ďalších skladieb, u
ktorých je grafická stránka v popredí
– Hovoríme o grafickej hudbe.
Bartlett: Lines from Chuang-Tzu (1973), II
Bussotti: Siciliano (1962)