DuÅ¡evné vlastnÃctvo 2/2010 - Ãrad priemyselného vlastnÃctva SR
DuÅ¡evné vlastnÃctvo 2/2010 - Ãrad priemyselného vlastnÃctva SR
DuÅ¡evné vlastnÃctvo 2/2010 - Ãrad priemyselného vlastnÃctva SR
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ROZHOVOR AKO MOŽNÝ PREDMET OCHRANY AUTORSKÉHO PRÁVA<br />
Rozhovor ako možný<br />
predmet ochrany<br />
autorského práva<br />
JUDr. Anton Škreko, PhD.*<br />
Úvod<br />
Cieľom tohto príspevku je analyzovať rozhovor, ako osobitný výsledok tvorivej duševnej činnosti, z pohľadu autorskoprávnej ochrany<br />
a spôsobilosti byť predmetom ochrany autorského práva. Následne je potrebné zaoberať sa i posúdením subjektívnej stránky rozhovoru<br />
ako potenciálneho predmetu ochrany autorského práva, teda osobou autora rozhovoru s osobitným zreteľom na porovnanie<br />
možného využitia (realizácie) inštitútu spoluautorstva v prípade rozhovoru.<br />
Platné autorské právo a práva súvisiace<br />
s autorským právom sú v Slovenskej republike<br />
všeobecne regulované zákonom<br />
č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach<br />
súvisiacich s autorským právom<br />
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov<br />
(ďalej AZ alebo autorský zákon).<br />
Medzinárodnoprávnu úpravu všeobecných<br />
otázok autorského práva a práv súvisiacich<br />
s autorským právom, z ktorej pri<br />
posudzovaní základných otázok budeme<br />
vychádzať, je možné nájsť v Bernskom dohovore<br />
o ochrane literárnych a umeleckých<br />
diel (uverejnený: Vyhláška ministra zahraničných<br />
vecí č. 133/1980 Zb.; ďalej len<br />
Bernský dohovor). A napokon súkromnoprávne<br />
vzťahy z duševného vlastníctva sú<br />
všeobecne upravené v Občianskom zákonníku<br />
(zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších<br />
predpisov; ďalej OZ), samozrejme, ak<br />
takéto vzťahy neupravujú osobitné zákony.<br />
V kontexte nášho záujmu OZ upravuje aj<br />
všeobecné osobnostné práva.<br />
1. Všeobecne o predmete ochrany<br />
autorského práva<br />
Podľa § 7 ods. 1 úvodná veta AZ je predmetom<br />
autorského práva literárne a iné<br />
umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom<br />
vlastnej tvorivej duševnej činnosti<br />
autora. Uvedené základné vymedzenie<br />
oblastí autorskej tvorby je potrebné vykladať<br />
ako rozlíšenie oblastí, v ktorých môže<br />
dochádzať k vzniku a realizácii výsledkov<br />
duševnej tvorivej činnosti. Tieto oblasti pomenúvajú<br />
základné (primárne) druhové<br />
vymedzenie autorských diel.<br />
Gramatickým výkladom uvedeného zákonného<br />
vymedzenia 1 by sme mohli dospieť<br />
k trom základným oblastiam (kategóriám)<br />
autorskej tvorby, a to k literatúre, umeniu<br />
a vede. 2 Pri skúmaní tejto kategorizácie je potrebné<br />
uviesť, že pomenované kategórie umenia<br />
a vedy možno považovať za samostatné<br />
a kvalitatívne porovnateľné. Naopak, kategóriu<br />
literatúry je potrebné chápať ako podkategóriu,<br />
keď literárna tvorba vzniká tak v oblasti<br />
umenia (napr. román, novela, poviedka, báseň<br />
a pod.), ako aj v oblasti vedy (vedecká štúdia,<br />
analýza a pod.). 3<br />
Uvedená úvaha, pri rešpektovaní zákonnej<br />
terminológie, nás privádza k základnému<br />
druhovému deleniu na diela umelecké<br />
a diela vedecké 4 , pričom uvedené kategó-<br />
* JUDr. Anton Škreko, PhD., odborný asistent na Ústave práva duševného vlastníctva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.<br />
1 Podobne vymedzoval predmet autorského práva aj zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení<br />
neskorších predpisov v znení zákona č. 234/2000 Z. z., ktorý v § 6 ods. 1 úvodná veta vymedzoval predmet autorského práva ako literárne dielo, vedecké<br />
dielo alebo umelecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora; či zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých<br />
dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 ods. 1 vymedzoval predmet autorského práva ako literárne, vedecké a umelecké diela,<br />
ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora. Na rozdiel od uvedeného vymedzenia Bernský dohovor legálne pomenúva (v čl. 2 ods. 1) iba „literárne<br />
a umelecké diela“, vymedzuje ich však ako všetky výtvory z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti bez ohľadu na spôsob alebo formu ich vyjadrenia (...).<br />
2 K predmetnému záveru dospel K. Knap, ktorý takto rozlišuje tri tvorivé formy, ktoré zároveň odlišujú tri celkom vyhranené odbory tvorby. K tomu porovnaj<br />
KNAP, K. Smluvní vztahy v autorském právu. Praha, 1967, s. 18. (cit. podľa ŠVIDROŇ, J.: Tvorba a právo. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej<br />
akadémie vied, 1991. s. 175.) Porovnaj aj KNAP, K.: Autorské právo. Praha : Orbis, 1960, s. 24.<br />
3 Nemožno nevziať do úvahy potenciálny vznik literárnych diel, ktoré budú na rozhraní vedy a umenia (napr. literatúra faktu či rôzne dokumentárne<br />
a žurnalistické žánre), čo samo osebe nedáva dôvod na rozlišovanie samostatnej kategórie literatúra pre tvorbu. Porovnaj ŠVIDROŇ, J.: Tvorba a právo.<br />
Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991, s. 175.<br />
4 Porovnaj TELEC, I., TŮMA, P.: Autorský zákon. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 15. V istom filozofickom spresnení možno poukázať na argumentáciu<br />
J. Švidroňa, ktorý ponúka alternatívnu kategorizáciu na diela vecné a diela umelecké, resp. vecnú formu a umeleckú formu vytvorených<br />
diel. Uvedené delenie – najmä zavedenie formy „vecnej“ – zohľadňuje práve tie typy diel, ktoré nemožno jednoznačne zaradiť ani do kategórie vedeckých,<br />
ani do kategórie umeleckých diel. Takto je možné jednoznačnejšie zachytávať aj stretávanie sa vecných a umeleckých prvkov v jednom diele. K tomu<br />
podrobne ŠVIDROŇ, J.: Tvorba a právo. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991, s. 175-177.<br />
duševné vlastníctvo | 2 | <strong>2010</strong><br />
27
Change language