01.04.2014 Views

Zrkadlenie 01 PDF - Slováci vo svete

Zrkadlenie 01 PDF - Slováci vo svete

Zrkadlenie 01 PDF - Slováci vo svete

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

oli bledomodré a z poot<strong>vo</strong>rených úst vyčnievali dva špicaté rezáky. Cíp<br />

širokého fialového jazyka sa dral medzierkou medzi zubami <strong>vo</strong>n z úst. Okolo<br />

mŕtvej hlavy vládol nekonečný nepokoj a pohyb.<br />

Pod pohľadnicou bol prvý záznam.<br />

19<br />

Návšteva Viedne na ceste do Švajčiarska. Raňajky v Café Central. Chutné<br />

žemle a výborná káva v konvičke. Lepšiu v Prahe nemáme. Ani v Hoteli<br />

Evropa na Václaváku. S plánom mesta v ruke cez nád<strong>vo</strong>ria Burghofu k Maria-<br />

Theresia-Platzu. Po Grabene chodia hore dolu muži v uniformách a ženy<br />

v krojoch. Viedenčanky sa podobajú na masívny nábytok, majú hrubé zadky,<br />

poriadne prsia a vypučené brušká. Všetko vyžaruje pokoj a zdanlivý blahobyt.<br />

Proletári sú zrejme v predmestiach, tu v centre ich nevidno.<br />

Na lavičke malá prestávka. Zbierky v múzeu sú ohromujúce. Pochod sálami<br />

je skoro športový zážitok. Rubensova Medúza ma zaujala viac ako všetko<br />

ostatné. Všetky tie obdivuhodné Breughelove a Cranachove obrazy. Bol som<br />

dosť unavený a sadol som si do koženého kresla. Od Rubensovho obrazu<br />

som sa nevedel odpútať. Neviem prečo. Žeby tie uhrančivé zlovestné oči<br />

Medúzy? Pripadalo mi to ako predzvesť udalostí, ktoré ma očakávajú. Ozaj,<br />

čo ma čaká? To bola otázka, ktorú som si kládol v skutočnom nadšení z náhlej<br />

zmeny prostredia. Mal som dojem, že začína obrovské dobrodružst<strong>vo</strong>.<br />

Dostal som akoby zázrakom parádne štipendium a som imatrikulovaný na<br />

slávnej európskej technike, kde kedysi pôsobil slovenský profesor Aurel Stodola.<br />

Pod týmto zápisom bol vlepený lístok na električku a potvrdenie zo zmenárne<br />

na železničnej stanici v Zürichu.<br />

Môj spolubývajúci, s ktorým zdieľam podnájom, je nemecký žurnalista<br />

Berthold Jacob. Podľa odhadu má tak okolo tridsaťšesť až tridsaťosem rokov.<br />

Radšej som sa ho na to nevypytoval. Je pomenší, nosí staromódne anglické<br />

pumpky s kockovaným škótskym vzorom a kožené sako cez hrubú košeľu.<br />

Má berlínsky prízvuk, to by som nespoznal, ale sám mi to povedal. Je dosť<br />

komické, keď so mnou ho<strong>vo</strong>rí, doslova zaprie do mňa s<strong>vo</strong>je hnedé pichľavé<br />

oči. Vcelku sa mi zdá, že to s ním ujde a naša koexistencia bude viac menej<br />

harmonická. Po tom, ako som ho našiel podľa inzerátu v Neue Zürcher Zeitung,<br />

sme sa dohodli, že si podnájom vezmeme na polovicu. V inzeráte stálo,<br />

že sa hľadá solídny mladý človek, podľa možnosti študent, cudzinec.<br />

Keď som mu oznámil, že som z Československa a práve som sa zapísal na<br />

zürišskú techniku, bol očividne spokojný.<br />

– Vidíte, takého partnera som potreboval. Chvála Pánu Bohu, že nie ste<br />

ríšsky Nemec. Trochu ma to prekvapilo, ale nevenoval som takému výroku<br />

pozornosť.<br />

Prišiel som na určenú adresu Fasanenstrasse 10. Pred domom bola obvyklá<br />

úzka záhradka, oddelená od chodníka kovaným plôtikom vysokým<br />

asi meter a pol. Tučná majiteľka domu s výrazom starnúcej levice ma stroho<br />

pozdravila a odprevadila ma na prvé poschodie, kde boli prenajímané<br />

V DIELNI DUŠANA ŠIMKA

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!