Zrkadlenie 01 PDF - Slováci vo svete
Zrkadlenie 01 PDF - Slováci vo svete
Zrkadlenie 01 PDF - Slováci vo svete
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
oli bledomodré a z poot<strong>vo</strong>rených úst vyčnievali dva špicaté rezáky. Cíp<br />
širokého fialového jazyka sa dral medzierkou medzi zubami <strong>vo</strong>n z úst. Okolo<br />
mŕtvej hlavy vládol nekonečný nepokoj a pohyb.<br />
Pod pohľadnicou bol prvý záznam.<br />
19<br />
Návšteva Viedne na ceste do Švajčiarska. Raňajky v Café Central. Chutné<br />
žemle a výborná káva v konvičke. Lepšiu v Prahe nemáme. Ani v Hoteli<br />
Evropa na Václaváku. S plánom mesta v ruke cez nád<strong>vo</strong>ria Burghofu k Maria-<br />
Theresia-Platzu. Po Grabene chodia hore dolu muži v uniformách a ženy<br />
v krojoch. Viedenčanky sa podobajú na masívny nábytok, majú hrubé zadky,<br />
poriadne prsia a vypučené brušká. Všetko vyžaruje pokoj a zdanlivý blahobyt.<br />
Proletári sú zrejme v predmestiach, tu v centre ich nevidno.<br />
Na lavičke malá prestávka. Zbierky v múzeu sú ohromujúce. Pochod sálami<br />
je skoro športový zážitok. Rubensova Medúza ma zaujala viac ako všetko<br />
ostatné. Všetky tie obdivuhodné Breughelove a Cranachove obrazy. Bol som<br />
dosť unavený a sadol som si do koženého kresla. Od Rubensovho obrazu<br />
som sa nevedel odpútať. Neviem prečo. Žeby tie uhrančivé zlovestné oči<br />
Medúzy? Pripadalo mi to ako predzvesť udalostí, ktoré ma očakávajú. Ozaj,<br />
čo ma čaká? To bola otázka, ktorú som si kládol v skutočnom nadšení z náhlej<br />
zmeny prostredia. Mal som dojem, že začína obrovské dobrodružst<strong>vo</strong>.<br />
Dostal som akoby zázrakom parádne štipendium a som imatrikulovaný na<br />
slávnej európskej technike, kde kedysi pôsobil slovenský profesor Aurel Stodola.<br />
Pod týmto zápisom bol vlepený lístok na električku a potvrdenie zo zmenárne<br />
na železničnej stanici v Zürichu.<br />
Môj spolubývajúci, s ktorým zdieľam podnájom, je nemecký žurnalista<br />
Berthold Jacob. Podľa odhadu má tak okolo tridsaťšesť až tridsaťosem rokov.<br />
Radšej som sa ho na to nevypytoval. Je pomenší, nosí staromódne anglické<br />
pumpky s kockovaným škótskym vzorom a kožené sako cez hrubú košeľu.<br />
Má berlínsky prízvuk, to by som nespoznal, ale sám mi to povedal. Je dosť<br />
komické, keď so mnou ho<strong>vo</strong>rí, doslova zaprie do mňa s<strong>vo</strong>je hnedé pichľavé<br />
oči. Vcelku sa mi zdá, že to s ním ujde a naša koexistencia bude viac menej<br />
harmonická. Po tom, ako som ho našiel podľa inzerátu v Neue Zürcher Zeitung,<br />
sme sa dohodli, že si podnájom vezmeme na polovicu. V inzeráte stálo,<br />
že sa hľadá solídny mladý človek, podľa možnosti študent, cudzinec.<br />
Keď som mu oznámil, že som z Československa a práve som sa zapísal na<br />
zürišskú techniku, bol očividne spokojný.<br />
– Vidíte, takého partnera som potreboval. Chvála Pánu Bohu, že nie ste<br />
ríšsky Nemec. Trochu ma to prekvapilo, ale nevenoval som takému výroku<br />
pozornosť.<br />
Prišiel som na určenú adresu Fasanenstrasse 10. Pred domom bola obvyklá<br />
úzka záhradka, oddelená od chodníka kovaným plôtikom vysokým<br />
asi meter a pol. Tučná majiteľka domu s výrazom starnúcej levice ma stroho<br />
pozdravila a odprevadila ma na prvé poschodie, kde boli prenajímané<br />
V DIELNI DUŠANA ŠIMKA