20.04.2014 Views

SS II komplet_2011-2012.pdf

SS II komplet_2011-2012.pdf

SS II komplet_2011-2012.pdf

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

Fakulta elektrotechniky a informatiky<br />

Ústav telekomunikácií<br />

INTEGROVANÉ SLUŽBY DIGITÁLNEJ IETE<br />

I v a n B a r o ň á k<br />

Podnikové doškolenie<br />

Telekomunikačná sieť<br />

v jednoduchom podaní<br />

Vďaka prostému uloženiu káblov<br />

sa získava rýchly prehľad<br />

v sieťovej infraštruktúre.<br />

1


Podnikové doškolenie<br />

Telekomunikačná sieť<br />

v jednoduchom podaní<br />

Precízna dokumentácia<br />

všetkých spojení pomáha rýchlemu<br />

zapojeniu každého účastníka.<br />

Masívna skriňa rozdelovača<br />

chráni pred vstupom<br />

nepovolaných<br />

osôb do komplikovanej<br />

a rafinovanej techniky.<br />

Podnikové doškolenie<br />

Telekomunikačná sieť<br />

v jednoduchom podaní<br />

Tvrdé podmienky<br />

pri prepájaní káblov<br />

sa môžu zdať trochu smiešne,<br />

ale často pomáhajú údržbe<br />

v rýchlom prístupe<br />

pri havárií.<br />

Vďaka priestornosti<br />

ti<br />

môže byť jedna ruka<br />

často voľná<br />

pre zapálenie cigarety.<br />

© by DIMA<br />

2


Rozhrania na účastníckom vedení pre služby ISDN<br />

DIGITÁLNE ROZHRANIE U, S, T (D<strong>SS</strong>1) :<br />

a) ŠTRUKTÚRA B+D (64 kbit/s + 16 kbit/s)<br />

b) ŠTRUKTÚRA 2B+D (2x64 kbit/s + 16 kbit/s)<br />

c) ŠTRUKTÚRA 30B+D (30x64 kbit/s + 64 kbit/s)<br />

SIGNALIZÁCIA V "D" KANÁLI (HDLC, LAP-D, LAB-B)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Rozhrania na účastníckom vedení pre služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

3


Rozhrania na účastníckom vedení pre služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Rozhrania na účastníckom vedení pre služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

4


Rôzne spôsoby zapojenia pasívnej zbernice S<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Terminály ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

5


Dva druhy prenosu po vedení<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Výstavba základného spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

6


Výstavba základného spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Bloková schéma terminálu ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

7


Integrované obvody pre ISDN terminál ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Integrované obvody pre ISDN terminál ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

8


Integrované obvody pre ISDN terminál ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Integrované obvody pre ISDN terminál ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

9


Štruktúra rámca na rozhraní S0<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Štruktúra rámca na rozhraní S0<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

10


IOM – ISDN ORIENTED MODULAR<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

SLD zbernica<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

11


Kanály na rozhraní UNI<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Typy prístupov na rozhraní UNI<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

12


Služby ISDN<br />

ISDN referenčný model<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

13


Služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

14


Služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

15


Služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

16


Služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Služby ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

17


Ďakujem za pozornosť<br />

18


SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

Fakulta elektrotechniky a informatiky<br />

Ústav telekomunikácií<br />

IP telefón<br />

I v a n B a r o ň á k<br />

Architektúra IP telefónu<br />

IP telefón pozostáva<br />

z nasledovných komponentov:<br />

používateľské rozhranie,<br />

hlasové rozhranie,<br />

sieťové rozhranie,<br />

jadro procesora a<br />

priradená logika.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

1


Architektúra IP telefónu<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Architektúra IP telefónu<br />

Rozhranie<br />

Paralelného<br />

l portu<br />

Napájací<br />

konektor<br />

Zvukové<br />

rozhranie<br />

Sieťové<br />

rozhranie<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

2


používateľské rozhranie (1)<br />

Poskytuje klasické funkcie používateľského rozhrania telefónu.<br />

Minimum pozostáva z číslic pre vytáčanie (0-9, *, #) a zvukového<br />

indikátora pre oznamovanie prichádzajúcich hovorov.<br />

Na prepracovanejších telefónnych sadách sú dodatočné tlačidlá<br />

pre poskytovanie funkcií ako je:<br />

MUTE (dočasne vypnúť zvuk),<br />

REDIAL (opätovné vytočenie telefónneho čísla),<br />

HOLD (podržanie hovoru),<br />

TRANSFER (prenos),<br />

CONFERENCING (konferenčná komunikácia).<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

používateľské rozhranie (2)<br />

Zobrazovacia jednotka<br />

poskytuje tiež typické zobrazovanie používateľskej nápovedy,<br />

zobrazenie volaného čísla, informáciu o čísle prichádzajúceho<br />

hovoru atď.<br />

Vurčitých modeloch je IP telefón vybavený sériovým rozhraním,<br />

ktoré povoľuje komunikáciu so zariadením, ako je napr. PDA<br />

(Personal Digital Assistant), čo umožňuje synchronizáciu<br />

telefónnej informácie a teda uľahčí automatickú voľbu atď.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

3


Hlasové rozhranie (1)<br />

Poskytuje konverziu analógového/digitálneneho itál h signálu.<br />

Hovorový signál z mikrofónu je vzorkovaný frekvenciou 8 kHz,<br />

čo vytvára digitalizovaný dátový tok 64 kbit/s a je smerovaný do<br />

procesora.<br />

Podobne, rovnako vysiela procesor 64 kbit/s dátový tok PCM<br />

do dekódera, ktorý konvertuje digitálne vzorky späť do<br />

analógovej formy na konečnú úpravu pred reprodukciou reči.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Hlasové rozhranie (2)<br />

Skladá sa z týchto modulov:<br />

jednotka rozhrania PCM,<br />

tónový generátor,<br />

jednotka potlačenia echa,<br />

jednotka potlačenia akustického echa (voliteľný),<br />

detektor aktivity hlasu,<br />

jednotka hlasového kódovania a dekódovania,<br />

jednotka náhrady paketov,<br />

jednotka protokolovej enkapsulácia paketu,<br />

hlasové šifrovanie,<br />

riadiaca jednotka.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

4


Sieťové rozhranie<br />

Umožňuje prenos a príjem hlasových paketov z/do IP telefónu<br />

Pre spoločné LAN siete sa tento prenos častejšie uskutočňuje<br />

buď na 10BaseT alebo 100BaseT Ethernete, na ktorom sa<br />

prevádzkuje TCP/IP protokol.<br />

IP telefón môže ponúknuť ďalší RJ–45 Ethernet konektor pre<br />

možnosť pripojiť PC (zdieľanie jedného pripojenia - jack wall)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Procesorové jadro (1)<br />

Procesorové jadro vykonáva :<br />

• spracovanie hlasu,<br />

• spracovanie volania,<br />

• protokolové spracovanie,<br />

• a sieťový manažment nad softvérovými funkciami telefónu.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

5


Procesorové jadro (2)<br />

Procesorové jadro pozostáva z :<br />

digitálneho signálového procesora – DSP<br />

(Digital Signal Procesor) – pre základné hlasové funkcie telefónu,<br />

mikroriadiacej jednotky - MCU<br />

(Micro Controller Unit) – pre ostatné funkcie.<br />

Pre umožnenie aktualizácie softvérového vybavenia využívaná<br />

flash pamäť.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

IP telefón<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

6


IP telefón<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Softvérová architektúra<br />

Softvérová architektúra IP telefónu je založená na ITU H.323<br />

štandardne pre VoIP.<br />

Softvér pozostáva z nasledovných väčších podsystémov:<br />

používateľské rozhranie,<br />

spracovávanie hlasových signálov,<br />

telefónna signálová brána (Telephone Signaling Gateway) – TSG,<br />

protokoly sieťového rozhrania,<br />

agent sieťového manažmentu a ...<br />

služby systému.<br />

Tieto podsystémy opíšem v nasledovnom.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

7


Rozhranie pre spracovanie hlasových signálov<br />

Rozhranie pre spracovanie hlasu sa skladá<br />

z nasledovných modulov:<br />

jednotka rozhrania PCM,<br />

generátor tónov,<br />

jednotka potláčania linkového echa,<br />

detektor aktivity hlasu,<br />

potláčanie akustického echa (voliteľné),<br />

jednotka hlasového kódovania a dekódovania,<br />

jednotka náhrady paketov,<br />

jednotka protokolovej enkapsulácie paketu,<br />

hlasové šifrovanie,<br />

riadiaca jednotka.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Jednotka rozhrania PCM<br />

Prijíma PCM vzorky z analógového rozhrania a vysiela ich<br />

vhodnému DSP softvérovému modulu na spracovanie.<br />

Z DSP softvérového modulu sú vysielané spracované PCM<br />

vzorky do analógového rozhrania.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

8


Generátor tónov<br />

Pre niektoré hlasové kódeky nedovoľuje algoritmus kompresie<br />

úspešný prenos DTMF tónov.<br />

Pre tieto algoritmy (napr. G.723.1) – softvér generuje v pásme<br />

správu pre sieť, ktorá je používaná vzdialeným IP telefónom<br />

(alebo bránou) na generovanie DTMF tónov.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Jednotka potláčania ECHA<br />

Vykonáva potláčanie echa v súlade s ITU G.168.<br />

Echo v telefónnej sieti je zapríčinené odrazmi signálov<br />

generovaných hybridnými obvodmi, ktoré konvertujú medzi<br />

4 - drôtovým obvodom<br />

(oddelený prijímací a vysielací pár) a 2 - drôtovým obvodom<br />

(jednoduchý pár pre príjem a vysielanie).<br />

Odrazy z mikrofónneho smeru sú prenášané do vlastného<br />

prijímacieho smeru a teda sú počuté z reproduktora hovoriaceho<br />

(je to nepríjemné).<br />

Echo je prítomné tiež v klasických spojovo orientovaných<br />

telefónnych sieťach ...<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

9


Potláčanie akustického ECHA (voliteľné)<br />

Pre koncové terminály s hlasitou prevádzkou<br />

je potrebný mechanizmus na potláčanie akustického<br />

echa.<br />

Potláča echo zachytené mikrofónom od prijímaného<br />

hlasového signálu.<br />

Zdrojom tohto echa sú odrazy hlasu od stien, okien,<br />

nábytku atď. v miestnosti, kde je umiestnený mikrofón.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Detektor aktivity hlasu (VAD)<br />

Detekuje aktivitu hlasu a aktivuje alebo deaktivuje prenos<br />

paketov, aby sa optimalizovalo využitie šírky pásma.<br />

Keď nie je detekovaná žiadna aktivita, výstup kodéru nebude<br />

prenášaný cez sieť.<br />

Tento softvér tiež meria Idle Noise (šum nečinnosti)<br />

charakteristiky rozhrania a oznamuje tieto informácie PVP<br />

(Packet Voice Protocol) pre periodické vysielanie k vzdialenému<br />

IP telefónu alebo bráne.<br />

Idle noise je reprodukovaný vzdialeným koncom vtedy, keď nie<br />

je prezentovaná žiadna aktivita a vzdialený účastník nepociťuje,<br />

že je linka „hluchá“.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

10


Jednotka hlasového kódovania a dekódovania (1)<br />

Vykonáva paketizáciu 64 kbit/s dátového toku prijímaného<br />

od používateľa.<br />

Existujú rôzne algoritmy kompresie, ktoré majú rôznu<br />

výkonnosť:<br />

G.711 PCM, ktoré pracuje na 64 kbit/s (bez kompresie),<br />

G.726 ADPCM, ktorá pracuje na 16, 24, 32 a 40 kbit/s,<br />

G.723.1, ktorá pracuje na 5.3 alebo 6.3 kbit/s,<br />

G.729, ktorá pracuje na 8 kbit/s.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Jednotka hlasového kódovania a dekódovania (2)<br />

Typicky, hlasový algoritmus, ktorý vykonáva väčšiu kompresiu<br />

potrebuje väčší výpočtový ý výkon na spracovanie.<br />

Pre upozornenie, môžu byť použité algoritmy s vysokou kvalitou<br />

audio kompresie.<br />

IP telefón totiž nie je obmedzený šírkou pásma 4 kHz, ako je to v<br />

spojovo orientovaných sieťach (PSTN).<br />

Toto by mohlo poskytnúť lepšiu kvalitu zvuku ako pri PCM a<br />

umožniť úspešne reprodukovať hudbu.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

11


Jednotka náhrady paketov<br />

Vykonáva kompenzáciu pre sieťové oneskorenie, sieťovej<br />

časovej neistoty a stratených paketov.<br />

Existuje mnoho techník riešiacich tento problém, keďže<br />

momentálne ešte neexistuje štandardizované riešenie.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Jednotka protokolovej enkapsulácie paketu<br />

Vykonáva enkapsuláciu hlasového dátového paketu určeného<br />

pre sieťové rozhranie.<br />

Pre VoIP je táto enkapsulácia na Real-time Transport Protocole<br />

(RTP).<br />

RTP sa realizuje priamo nad UDP.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

12


Hlasové šifrovanie<br />

Pre zabezpečenie ochrany súkromia poskytuje možnosti<br />

šifrovania dátových hlasových paketov, čo predchádza<br />

prenosu po sieti.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Riadiaca jednotka<br />

Koordinuje činnosť medzi modulom spracovávajúcim<br />

hlasové signály, telefónnou signalizáciou a modulom<br />

sieťového manažmentu.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

13


IP telefón<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ďakujem za pozornosť<br />

14


SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

Fakulta elektrotechniky a informatiky<br />

Ústav telekomunikácií<br />

VoIP, H.323, SIP<br />

I v a n B a r o ň á k<br />

Model NGN siete<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

1


Rozloženie prvkov architektúry konvergovanej siete<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Súčasnosť, či budúcnosť ...<br />

Súčasnosť, , či<br />

budúcnosť ...?<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

2


Spojovanie<br />

NGN - NEXT GENERATION NETWORK<br />

NGN – JE VÝZVA PRE BUDÚCNOSŤ<br />

NGN – PREDSTAVA O NGN SA STÁLE DOTVÁRA<br />

ITU-T (International Telecommunication Union) :<br />

NGN je sieť založená na prenose paketov, umožňujúca poskytovať služby<br />

vrátane telekomunikačných služieb a je schopná použiť viacero<br />

širokopásmových prenosových technológií, umožňujúcich garantovať QoS.<br />

Funkcie spojené so službami sú pritom nezávislé od základných prenosových<br />

technológií. NGN umožňuje neobmedzený prístup používateľov k rôznym<br />

poskytovateľom služieb. Podporuje všeobecnú mobilitu, ktorá poskytuje<br />

konzistentnosť a dosiahnuteľnosť služieb používateľom.<br />

Ale je to všetko také jednoduché ... ?<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

IP TELEFÓNIA<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

3


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

4


IP telefónia<br />

Alternatívou ku klasickej telefónii, založenej na použití sietí s prepájaním<br />

okruhov, sú riešenia využívajúce na prenos digitalizovaného hlasu siete,<br />

určené pôvodne pre prenos dát a fungujúce na paketovom princípe.<br />

Patrí sem hlavne tzv. IP telefónia (internetová telefónia) a techniky<br />

označované ako VoIP.<br />

IP telefónia umožňuje používať akúkoľvek kombináciu hlasu, videa,<br />

obrazu a dát.<br />

IP telefóniu môžeme definovať ako telefónnu aplikáciu, prevádzkovanú<br />

na paketovo prepínaných dátových sieťach prostredníctvom IP.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

IP telefónia<br />

PRI TELEFONOVANÍ CEZ VoIP SA POUŽÍVAJÚ KONCOVÉ ZARIADENIA,<br />

IP TELEFÓNY, KTORÉ SA PRIPÁJAJÚ PRIAMO DO LOKÁLNEJ<br />

POČÍTAČOVEJ SIETE - LAN.<br />

Odteraz už nie je nutné používať na prepojenie pobočkových ústrední<br />

klasické telefónne káble.<br />

Pri prepojení pobočiek sieťou WAN (Wide Area Network - rozsiahla<br />

počítačová sieť) je prenosové pásmo využité optimálne.<br />

IP telefónia je plne integrovateľná s telefonovaním v klasickej telefónnej<br />

sieti.<br />

Hovory, ktoré smerujú na čísla mimo IP siete, smeruje riadiaci server<br />

alebo ústredňa na klasické telefónne linky bez toho, aby používateľ<br />

postrehol prechod na bežný spôsob komunikácie.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

5


IP telefónia<br />

ROZVOJ IP TELEFÓNIE NAPREDUJE VĎAKA TECHNOLOGICKÉMU<br />

POKROKU TELEKOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ A INFORMATIKY.<br />

Skutočnosť, že by dokázal nahradiť klasickú telefónnu ústredňu počítač či<br />

smerovač sa v minulosti nepredpokladalo, no dnes je to realita ...<br />

V oblasti spracovania hlasového signálu sa podarilo realizovať mechanizmy,<br />

ktorými dokážeme komprimovať hlas v dobrej kvalite do šírky pásma<br />

8 kbit/s (klasický prenos hlasového signálu využíva 64 kbit/s).<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

IP telefónia<br />

HLAVNOU MYŠLIENKOU IP TELEFÓNIE :<br />

- je zjednotenie komunikačnej infraštruktúry, čo znamená, že napriek<br />

rôznym používateľským rozhraniam<br />

(Voice Mail – hlasová pošta, E-mail – elektronická pošta, Fax)<br />

existuje jednotná a spoločná infraštruktúra, ktorú používajú sieťové<br />

zariadenia (počítače, prepínače a smerovače).<br />

Jednotiacim prvkom je komunikačný protokol IP.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

6


Nasadenie IP telefónie<br />

VHODNÝM KANDIDÁTOM PRE KONVERGENCIU HLASOVEJ A DÁTOVEJ<br />

KOMUNIKÁCIE SÚ VŠETKY SPOLOČNOSTI, KTORÉ MAJÚ VYBUDOVANÚ<br />

SIEŤOVÚ INFRAŠTRUKTÚRU.<br />

V prípade modelu „centrála - pobočky“ to znamená u väčšiny existenciu<br />

vlastnej komunikačnej infraštruktúry typu hviezda.<br />

Často je využívaná ako firemný intranet, teda priestor, ktorý je bezpečne<br />

oddelený a zabezpečený od komunikácie smerom „von“.<br />

Implementácia IP telefónie v takomto prostredí je ideálne riešenie, ktoré<br />

dokáže využiť existujúcu sieťovú infraštruktúru na prenos dát a hlasu<br />

súčasne. Vhodným obdobím, keď je rozumné zamyslieť sa nad výhodami<br />

nasadenia IP telefónie, je výmena („upgrade“) súčasnej klasickej telefónnej<br />

ústredne.<br />

Vtedy je rozumné zvážiť, či nie je z hľadiska budúcnosti efektívnejšie<br />

priamo implementácia IP telefónie.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Bezpečnosť<br />

BEZPEČNOSŤ IP TELEFÓNIE SA RIEŠI PODOBNÝMI MECHANIZMAMI,<br />

KTORÉ SA VYUŽÍVAJÚ V KLASICKÝCH POČÍTAČOVÝCH SIEŤACH.<br />

V prípade LAN (Local Area Network - lokálna počítačová sieť) siete je okrem<br />

štandardných bezpečnostných opatrení možné IP telefóny začleniť do<br />

vyhradenej separátnej VLAN (Virtual Local Area Network - virtuálna lokálna<br />

počítačová sieť) siete.<br />

V prípade WAN siete ide opäť o prenos paketov na sieťovej vrstve, takže<br />

znova analógia zabezpečenia dátového prenosu. Hlasovo sa „von“<br />

komunikuje naďalej cez PSTN.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

7


Šírka pásma v sieti LAN<br />

V LAN SIETI JE ŠÍRKA PÁSMA DIGITALIZOVANÉHO PRENÁŠANÉHO<br />

HLASOVÉHO KANÁLA 64 kbit/s.<br />

V prepínanej sieti komunikujú dva porty, ktoré o to žiadali a ich spojenie<br />

zabezpečí tzv. Call Manager<br />

(ktorý nahradil v procese zostavenia hovoru telefónnu ústredňu)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Šírka pásma v sieti WAN<br />

V PRÍPADE WAN SIETE JE PRENOS HLASU KOMPRIMOVANÝ....<br />

Jeden hlasový kanál dokážeme skomprimovať tak, že výsledná šírka pásma<br />

potrebná pre jeho prenos je iba 8 kbit/s (pritom sa samozrejme dbá na to, aby<br />

bola zachovaná dobrá kvalita – porovnateľná s klasickou telefóniou).<br />

Pripočítaním hlavičky a ďalšej réžie spojenej s prenosom paketov sa<br />

dostávame k reálnej šírke pásma cca 12 kbit/s.<br />

Pik Pri kapacite prenosovej jlinky 64kbit/ kbit/s je teda možné preniesť ť prostredníctvom<br />

t<br />

takejto WAN linky až 5 hlasových kanálov súčasne.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

8


Riešenie do budúcnosti<br />

JEDNODUCHÁ ROZŠÍRITEĽNOSŤ<br />

– PRINCÍP LICENCIÍ<br />

Neexistujú problémy s plne osadenou pobočkovou ústredňou, ktorú je<br />

nutné v určitom okamihu vymeniť...<br />

Taktiež treba uviesť, že ide o implementáciu otvoreného riešenia<br />

postaveného na báze overených komunikačných štandardov;<br />

To zaraďuje IP telefóniu k spoľahlivým komunikačným riešeniam, s<br />

vysokou mierou ochrany a efektívnosti vynaložených investícií (...?)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Výhody IP telefónie<br />

nízke (...?) náklady,<br />

podpora mobility používateľov,<br />

vysoká dostupnosť,<br />

využitie existujúcej dátovej infraštruktúry,<br />

webovské rozhranie pre manažovanie systému,<br />

konfigurovanie z jedného miesta,<br />

centrálny manažment,<br />

optimálne využitie prenosových pásiem sietí WAN.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

9


Kvalita služieb v IP sieťach<br />

Ak ma sieť integrovať rôzne druhy komunikácie a poskytovať rôzne<br />

služby, mala by umožňovať poskytovanie týchto služieb v požadovanej<br />

kvalite.<br />

Vsieťach všeobecne sa pre hodnotenie kvality prevádzky používajú dva<br />

ukazovatele:<br />

výkonnosť siete (NP - Network Performance) – popisuje kvalitu služby z<br />

pohľadu siete a prevádzkovateľa,<br />

kvalita služby (QoS ) – popisuje kvalitu služby z pohľadu jej používateľa.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Kvalita služieb v IP sieťach<br />

KVALITA SLUŽBY MOŽE BYŤ DEFINOVANÁ NASLEDOVNÝMI<br />

PARAMETRAMI :<br />

priechodnosť – objem dát, ktoré je sieť schopná preniesť<br />

za určitú dobu,<br />

stratovosť – pomerné vyjadrenie počtu paketov, ktoré neboli<br />

doručené k adresátovi,<br />

oneskorenie – doba, potrebná na prenos paketu od zdroja<br />

k adresátovi,<br />

kolísanie oneskorenia (jitter) – vyjadrenie zmien oneskorenia<br />

prenosu jednotlivých paketov.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

10


ŠTANDARDY<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Štandardy<br />

ABY BOLO MOŽNÉ VYUŽITIE TECHNOLÓGIE VoIP - MUSIA EXISTOVAŤ<br />

MEDZINÁRODNÉ ŠTANDARDY, KTORÉ DOVOĽUJÚ BEZPROBLÉMOVÚ<br />

SPOLUPRÁCU MEDZI ZARIADENIAMI ROZNÝCH VÝROBCOV.<br />

Existujú dva základné štandardy signalizačných protokolov pre IP<br />

telefóniu:<br />

Protokol série H.323 vytvorený ITU (International Telecomunication<br />

Union – riešiteľská skupina rozvoja internetu).<br />

Protokol SIP (Session Initiation Protocol - protokol interakcií relačných<br />

vrstiev) vytvorený IETF (Internet Engineering Task Force – riešiteľská<br />

skupina rozvoja internetu).<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

11


Štandardy<br />

Okrem toho sú vytvorené ďalšie štandardy :<br />

MGCP (Media Gateway Control Protocol - riadiaci protokol priechodu do<br />

médií) podľa IETF<br />

MEGACO (Media Gateway Control – riadenie mediálneho priechodu)<br />

spoločne podľa IEFT a ITU-T<br />

MGCP aj MEGACO ponúkajú služby VoIP len pomocou internetových<br />

prípojok, teda medzi sebou,<br />

... naproti tomu štandardy H.323 a SIP umožňujú tiež spojenie so sieťami<br />

bežných pevných h(fixných) telefónnych liniek.<br />

i Pracujú na princípe centralizovaného riadenia prostredníctvom gatekeeperov<br />

(ovládač dohľadu sieťového priechodu).<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

H.323<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

12


H.323<br />

Protokol H.323 je vývojovo starším protokolom ako je SIP.<br />

H.323 je štandard, d ktorý špecifikuje komponenty, protokoly a procedúry,<br />

ktoré poskytujú multimediálne komunikačné služby ako je hlasová, obrazová<br />

ako aj dátová komunikácia v reálnom čase – pomocou paketovej siete,<br />

vrátane sietí založených na IP.<br />

Protokol H.323 je časťou odporúčaní z rodiny ITU – T, v rámci ktorej sa týmto<br />

štandardom zaoberá Study Group 16. Protokol H.323 je časťou skupiny<br />

štandardov (H.32x).<br />

Tento štandard určujú multimediálnu komunikáciu cez rôzne typy sietí.<br />

Okrem noriem pre riadenie a zostavovanie hovoru, protokol H.323 zahŕňa<br />

nasledujúce procedúry pre prenos hlasu, obrazu a dát.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Hlas, obraz, dáta<br />

Algoritmy pre kompresiu hlasového signálu, ktoré podporuje protokol<br />

H.323 sú všetky definované organizáciou ITU-T.<br />

T.<br />

Audio kódeky slúžia na zakódovanie hlasového signálu prenášaného<br />

z mikrofónu na H.323 terminál a na dekódovanie prijatého audio kódu,<br />

ktorý bol vyslaný z mikrofónu k prijímaciemu H.323 terminálu.<br />

Všetky H.323 koncové zariadenia (terminály) musia podporovať aspoň<br />

jeden kódek na kódovanie hlasového signálu.<br />

Norma predpisuje povinne G.711 – základný kódek hlasového signálu<br />

(PCM modulácia frekvencií hlasového signálu).<br />

Ďalšie odporúčané audio kódeky sú: G.722, G.723.1, G.728, G.729.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

13


Hlas, obraz, dáta<br />

Obrazové vlastnosti<br />

... sú v protokole H.323 voliteľné, avšak každý H.323 terminál, ktorý<br />

má umožňovať prenos obrazu, musí podporovať odporúčanie ITU-T<br />

H.261 kódovacie a dekódovacie štandardy (H.263 je voliteľné).<br />

H.323 klienti, ale nie sú limitovaní len na tieto dva kódeky.<br />

V prípade, že obe strany využívajú aj iné kódeky, môžu sa<br />

dohodnúť na ich používaní.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Hlas, obraz, dáta<br />

Pri dátových konferenciách<br />

... v reálnom čase sú nevyhnutné vlastnosti ako<br />

zdieľanie aplikácií,<br />

zdieľanie videokonferenčnej tabule,<br />

prenos súborov,<br />

posielanie faxov alebo<br />

okamžité posielanie odkazov.<br />

Tieto doplnkové služby zabezpečuje odporúčanie T.120.<br />

Toto odporúčanie určuje dátové spojenie medzi dvoma a viacerými<br />

účastníkmi. Poskytuje možnosti spolupráce na úrovni aplikácií, siete<br />

a prenosu.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

14


IP telefónia<br />

IMPLEMENTÁCIA PROTOKOLU H.323 VYŽADUJE 4 LOGICKÉ<br />

CELKY :<br />

• terminál,<br />

• GW (gateway - priechod),<br />

• GK (gatekeeper - ovládač dohľadu sieťového priechodu) a<br />

• MCU (Management and Communication Unit - manažérska<br />

a komunikačná jednotka).<br />

Terminály, GW a MCU sú označované ako koncové body<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Všeobecná schéma medzisieťovej spolupráce<br />

Legenda:<br />

PRIECHOD<br />

(GW – Gateway)<br />

OVLÁDAČ DOHĽADU<br />

SIEŤOVÉHO PRIECHODU<br />

(GK – Gatekeeper)<br />

JEDNOTKA RIADENIA<br />

VIACBODOVÝCH SPOJENÍ<br />

(MCU - Management and<br />

Communication Unit)<br />

ISDN<br />

(ISDN - Integrated<br />

Services Digital Network)<br />

KOMUTOVANÁ SIEŤ<br />

(PSTN - Public Switched<br />

Telephone Network)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

15


Terminály<br />

Sú to koncové body, ktoré poskytujú obojsmernú multimediálnu komunikáciu<br />

v reálnom čase.<br />

H.323 terminálom môže byť buď PC obsahujúce H.323 protokolový zásobník<br />

alebo<br />

... samostatné zariadenie ako IP telefón, ktorý poskytuje obojsmernú<br />

komunikáciu v reálnom čase s iným H.323 terminálom, GW alebo MCU.<br />

Všetky koncové body musia podporovať hlasovú komunikáciu a podľa voľby<br />

môžu podporovať video alebo dátovú komunikáciu.<br />

Primárnym cieľom protokolu H.323 je schopnosť spolupracovať sinými<br />

multimediálnymi terminálmi.<br />

H.323 terminály sú kompatibilné s H.320, H.310, H.324 terminálmi.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Priechod<br />

Priechod (Gateway) - často nazývaný brána nie je nutným komponentom<br />

v H.323 sieti.<br />

Je potrebný, keď je vyžadovaná komunikácia medzi rozličnými sieťami (napr.<br />

medzi sieťou založenou na IP a PSTN).<br />

Okrem toho priechod zabezpečuje aj pripojenie klasických telekomunikačných<br />

zariadení, ako sú faxy, analógové a ISDN telefóny v rámci lokálnej VoIP siete.<br />

Priechod poskytuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase medzi<br />

zariadeniami patriacimi do sietí s rôznymi protokolovými zásobníkmi.<br />

Priechod nie je potrebný pri komunikácii dvoch H.323 zariadení.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

16


Priechod<br />

Priechod poskytuje niekoľko funkcií :<br />

Preklad protokolov – pôsobí ako tlmočník umožňujúci, aby siete iných<br />

typov (napr. PSTN) a siete pracujúce s protokolom H.323 mohli spolu<br />

komunikovať, zostavovať, dohliadať a ukončovať hovory.<br />

Prevod formátu – rôzne siete kódujú informácie rôznym spôsobom.<br />

Priechod prevádza tieto informácie tak, že obe siete si môžu informácie,<br />

napr. hlas alebo obraz, voľne vymieňať.<br />

Prenos informácií – priechod zodpovedá za prenos informácií medzi<br />

rozdielnymi sieťami, ako sú napr. PSTN a Internet.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Priechod<br />

Priechod sa delí na dve funkčne špecifické jednotky:<br />

Media Gateway Controller (MGC - riadiaca jednotka sieťového priechodu<br />

k prenosovému médiu) – spravuje spojenia v paketovej sieti.<br />

Media Gateway (MG) – konvertuje toky dát z linkového formátu do<br />

paketového a predstavuje rozhranie k signalizačnej sieti.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

17


Ovládač priechodu<br />

Ovládač dohľadu sieťového priechodu (Gatekeeper – „správca“)<br />

je považovaný za mozog H.323 siete.<br />

Je „ohniskom“ pre všetky volania v rámci H.323 siete.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ovládač priechodu<br />

Ak sa GK v sieti nachádza<br />

... musia byť v ňom registrované všetky koncové zariadenia.<br />

1. GK poskytuje centrálny manažment a riadiace služby.<br />

2. GK a všetky koncové zariadenia ktoré spravuje, vytvárajú<br />

manažmentovú zónu.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

18


Ovládač priechodu<br />

Odporúčania H.323 definujú niekoľko povinných služieb,<br />

ktoré GK musí poskytovať a špecifikujú ďalšie nepovinné funkcie.<br />

Nasledujúce služby sú povinné ...<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ovládač priechodu<br />

(1) Preklad adries<br />

GK musí byť schopný preložiť „alias“ adresu na sieťovú adresu.<br />

Táto funkcia je obzvlášť dôležitá v prípadoch, keď sa telefón na sieti<br />

s prepínaním okruhov snaží volať PC, ktoré je v IP sieti.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

19


Ovládač priechodu<br />

(2) Riadenie a správa šírky pásma<br />

GK dokáže riadiť šírku pásma. GK môže tiež rozhodnúť, že pre nový<br />

hovor nie je k dispozícii žiadna šírka pásma, alebo že pre už prebiehajúci<br />

hovor nie je k dispozícii taká dostatočná šírka pásma, ktorú tento hovor<br />

požaduje.<br />

GK môže tiež prebiehajúcemu hovoru nariadiť, aby používanú šírku<br />

pásma znížil. Všetky tieto rozhodnutia sú mimo vplyvu odporúčaní H.323<br />

a závisia na poskytovateľovi tejto služby.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ovládač priechodu<br />

(3) Správa zón<br />

Zóna je podľa protokolu H.323 súbor všetkých komponentov teda<br />

terminálov, priechodov a MCU spravovaných jednotlivým GK.<br />

V tejto zóne musí GK poskytovať požadované funkcie (napr. preklad<br />

adries, riadenie prístupov, riadenie šírky pásma) všetkým koncovým<br />

bodom, ktoré sa u neho zaregistrovali.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

20


Ovládač priechodu<br />

GK môže tiež vykonávať niektoré nepovinné funkcie:<br />

autorizáciu hovorov,<br />

signalizáciu riadenia hovoru,<br />

správu hovorov.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

IP telefónia MCU<br />

MCU umožňuje konferenčné spojenie medzi tromi alebo viacerými<br />

koncovými bodmi.<br />

Všetky terminály, ktoré sa zúčastňujú konferencie sa spoja s MCU.<br />

Jednotka spravuje prostriedky konferenčného hovoru a „vyjednáva“<br />

medzi koncovými zariadeniami, aby určila, ktorý hlasový alebo obrazový<br />

kódek sa má použiť.<br />

MCU môže, alebo nemusí vedieť pracovať s mediálnymi tokmi. Hoci je<br />

MCU samostatná logická jednotka, môže byť spojená s terminálom, GW<br />

alebo GK.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

21


Funkcie MCU – H.323<br />

Legenda:<br />

JEDNOTKA RIADENIA<br />

VIACBODOVÝCH SPOJENÍ<br />

(MCU - Management and<br />

Communication Unit)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Funkcie MCU – H.323<br />

MCU obsahuje dve funkčné časti (MC a MP) :<br />

(1) Viacbodový radič (Multipoint Controller MC) – zabezpečuje centrálne<br />

lokalizačné služby pre nadviazanie viacbodového spojenia.<br />

Cez MC je smerovaná hovorová a riadiaca signalizácia, takže sa dajú<br />

zistiť vlastnosti jednotlivých koncových bodov a podľa nich môžu byť<br />

dohodnuté parametre komunikácie.<br />

MC môže byť umiestnený v termináli, bráne alebo GK. MC je nutnou<br />

súčasťou konferenčného spojenia.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

22


Funkcie MCU – H.323<br />

MCU obsahuje dve funkčné časti :<br />

(2) Procesor pre viacbodové spojenia (Multipoint Processor MP) –<br />

uskutočňuje zmiešavanie, prepínanie a spúšťanie mediálnych tokov,<br />

vrátane niektorých alebo všetkých tokov v konferenčnom hovore<br />

(hlas, obraz alebo dáta).<br />

MP nie je povinný, ale ak chýba, tak sa dosť zaťažujú terminály.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Zásobník protokolu H.323<br />

Protokol môže byť súčasťou štruktúrovanej množiny protokolov,<br />

ktorá implementuje komunikačné funkcie.<br />

Táto štruktúra sa označuje ako zásobník (stack) protokolov.<br />

Protokoly v zásobníku sú nezávislé časti. Sú samostatné, ale môžu<br />

používať a byť používané ďalšími protokolmi.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

23


Zásobník protokolu H.323<br />

Mediálne toky sú prenášané pomocou protokolov RTP/RTCP.<br />

Protokol RTP<br />

(Realtime Transport Protocol – transportný protokol v reálnom čase).<br />

Prenáša mediálne informácie.<br />

RTCP<br />

(Realtime Control Protocol – riadiaci protokol v reálnom čase).<br />

Prenáša stavové a riadiace informácie.<br />

Signalizácia sa prenáša spoľahlivo pomocou TCP.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Zásobník protokolu H.323<br />

Nasledujúce protokoly pracujú so signalizáciou :<br />

RAS (Remote Access Server - vzdialený prístupový server)<br />

spravuje registráciu, prístup a stav,<br />

Q.931 spravuje zostavovanie a ukončenie hovoru,<br />

H.245 – riadenie signalizácie,<br />

H.235 riadi zabezpečenie a šifrovanie mediálnych tokov.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

24


Zásobník protokolu H.323<br />

Legenda:<br />

RAS<br />

Remote Access Server<br />

RTP / RTCP<br />

Realtime Transport Protocol /<br />

Realtime Control Protocol<br />

TCP<br />

Transmission Control Protocol<br />

UDP<br />

User Datagram Protocol<br />

IP<br />

Internet Protocol<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

SIP (Session Initiation Protocol)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

25


Charakteristika SIP protokolu<br />

(1) SIP - protokol inicializácie relácie<br />

(Session Initiation Protocol - protokol interakcií relačných vrstiev) je jednou<br />

z možností pre realizáciu hlasového prenosu v rámci IP siete.<br />

Tento signalizačný protokol bol vyvinutý pracovnou skupinou<br />

MMUSIC (Multiparty Multimedia Session Control - Riadenie multimediálnej<br />

relácie viacerými stranami) v rámci organizácie IETF.<br />

Prvá verzia bola zverejnená v roku 1999. Je špecifikovaný v RFC (Request<br />

For Comments – žiadosť o vysvetlenie) 2543, aktualizovaný v RFC 3261-<br />

3265.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Charakteristika SIP protokolu<br />

(2) SIP - protokol inicializácie relácie<br />

(Session Initiation Protocol - protokol interakcií relačných vrstiev) je jednou<br />

z možností pre realizáciu hlasového prenosu v rámci IP siete.<br />

Je charakterizovaný ako signalizačný protokol slúžiaci k zostaveniu,<br />

modifikácii a ukončeniu spojenia medzi dvomi alebo viacerými účastníkmi.<br />

Spojenie môže predstavovať vo všeobecnosti akýkoľvek multimediálny<br />

prenos, v praxi je ale SIP najčastejšie využívaný na telefonovanie<br />

prostredníctvom IP siete.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

26


Charakteristika SIP protokolu<br />

(1) SIP je protokol aplikačnej vrstvy OSI modelu, jeho činnosť závisí na<br />

protokoloch nižších vrstiev.<br />

Tento protokol je úzko spojený s viacerými protokolmi, napr. RSVP<br />

(ReSource reserVation Protocol - protokol rezervovania zdrojov),<br />

RFC 2205 pre rezervovanie sieťových prostriedkov,<br />

RTP (RFC 1889) pre transport dát v reálnom čase poskytujúci spätnú<br />

väzbu QoS,<br />

RTSP (Real Time Streaming Protocol – protokol pre „streamovanie“<br />

v reálnom čase,<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Charakteristika SIP protokolu<br />

(2) SIP je protokol aplikačnej vrstvy OSI modelu, jeho činnosť závisí na<br />

protokoloch nižších vrstiev.<br />

SAP (Session Announcement Protocol - protokol pre oznámenie relácie)<br />

pre multimediálne relácie "multicast",<br />

SDP (Session Description Protocol - protokol pre popis relácie, RFC 2327)<br />

pre popis multimediálnej relácie – špecifikuje použité kódovania pre<br />

multimediálne dáta, ich parametre a čísla portov.<br />

Avšak na funkčnosť a činnosť SIP-u nemajú tieto protokoly žiadny vplyv.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

27


Charakteristika SIP protokolu<br />

SIP môže byť spojený aj s ostatnými signalizačnými protokolmi<br />

(H.323, H.245, H.225).<br />

Podporuje aj spojenie s entitami umiestnenými vnútri siete PSTN<br />

cez multimediálne brány.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Charakteristika SIP protokolu<br />

SIP SI VZAL ZA VZOR PROTOKOL<br />

SMTP (Simple Mail Transfer Protocol)<br />

jednoduchý protokol na prenos elektronickej pošty, ktorý je založený<br />

na texte a ...<br />

HTTP (Hypertext Transfer Protocol)<br />

hypertextový transfer protokol, ktorý je založený na architektúre<br />

klient - server, v ktorom klient vyvoláva hovory a server na ne<br />

odpovedá.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

28


Charakteristika SIP protokolu<br />

SPRÁVY SÚ KÓDOVANÉ TEXTOVO NA ROZDIEL OD BINÁRNE<br />

KÓDOVANÝCH H.323 SPRÁV – JE MOŽNÉ ICH VYTVÁRAŤ A<br />

ROZPOZNÁVAŤ OVEĽA JEDNODUCHŠIE.<br />

Nešpecifikuje, ktorý z prenosových protokolov má byť použitý na<br />

prenos multimediálnych správ, dokonca ani ktorý z kódekov má byť<br />

použitý na komprimáciu signálu.<br />

Ako transportný protokol sa používa UDP (User Datagram Protocol)<br />

protokol na prenos užívateľských datagramov.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

SIP architektúra<br />

V SIP SÚ DEFINOVANÉ NASLEDUJÚCE KOMPONENTY :<br />

(1) Používateľskí agenti (User Agents)<br />

Sú koncovými zariadeniami SIP siete. Starajú sa o nadväzovanie<br />

spojení s ostatnými UA.<br />

Väčšinou sú to SIP telefóny (či už fyzické alebo vo forme aplikácií<br />

prevádzkovaných na PC) a brány do iných sietí.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

29


SIP architektúra<br />

V rámci UA rozlišujeme:<br />

User Agent Client (klient UA, UAC)<br />

má na starosti inicializáciu spojenia, posiela SIP žiadosť na spojenie<br />

so serverom,<br />

User Agent Server (server UA, UAS)<br />

prijíma a odpovedá na SIP žiadosti od klientov. Uskutočňuje<br />

presmerovanie alebo odmietnutie hovorov.<br />

Oba majú možnosť ukončiť reláciu. Jedno zariadenie môže pracovať<br />

súčasne ako klient aj server.<br />

Napríklad telefón pracuje ako klient pre odchádzajúce volania a ako<br />

server pre prichádzajúce volania.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

SIP architektúra<br />

(2) SIP terminál<br />

Podporuje obojsmernú komunikáciu s inou SIP entitou v reálnom čase.<br />

Podobne ako H.323 terminál aj SIP terminál podporuje signalizáciu aj<br />

média.<br />

Obsahuje UAC (User Agent Client).<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

30


SIP architektúra<br />

(3) Zástupný server (Proxy server)<br />

Prijme žiadosť o spojenie od UA alebo od iného proxy serveru a odošle<br />

ju ďalšiemu proxy serveru (ak volanú stanicu nemá vo svojej správe) ...<br />

... alebo priamo volanému UA, ak sa ten nachádza v rámci serverom<br />

spravovanej domény.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

SIP architektúra<br />

(4) Server presmerovania (Redirect server)<br />

Rovnako ako proxy server, prijíma žiadosť o spojenie od UA alebo od<br />

proxy.<br />

Na rozdiel od proxy serveru, server presmerovania neposiela požiadavky<br />

ďalším serverom.<br />

Prijíma SIP žiadosti, mapuje adresy klientov a vracia súčasnú adresu<br />

volaného klienta.<br />

Tento server nezahajuje SIP žiadosti ani neprijíma hovory, iba vracia<br />

informácie o presmerovaní.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

31


SIP architektúra<br />

(5) Registračný server (Registrar server)<br />

Prijíma registračné žiadosti od UA a aktualizuje podľa nich databázy<br />

koncových zariadení (location service), ktoré sú spravované v rámci<br />

domény.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

SIP architektúra<br />

Lokalizačný server (Location server)<br />

Obsahuje informácie o umiestnení dostupných účastníkov pre redirect<br />

a proxy server. Komunikácia medzi lokalizačným serverom a ostatnými,<br />

ktoré využívajú jeho služby, je sprostredkovaná iným protokolom než<br />

SIP – najčastejšie LDAP (Lightweight Directory Access Protocol<br />

–protokol ľahkého prístupu k zoznamu).<br />

Aj keď sú tieto servery definované oddelene, v praxi sa často jedná o<br />

jednu aplikáciu, ktorá prijíma registrácie koncových uzlov a podľa<br />

konfigurácie sa chová zároveň buď ako proxy alebo redirect server.<br />

V porovnaní s H.323 architektúrou je tu istá analógia s Gatekeeper-om.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

32


SIP architektúra<br />

Legenda:<br />

PABX<br />

Private Automatic Branch<br />

eXchange<br />

SIP<br />

Session Initiation Protocol<br />

UA<br />

User Agents<br />

RTP<br />

Realtime Transport Protocol<br />

PSTN<br />

Public Switched Telephone<br />

Network<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

SIP metódy a odpovede<br />

AGENTI A SERVERY SI POSIELAJÚ POŽIADAVKY POMOCOU<br />

TZN. METÓD<br />

Sú to správy v textovom formáte a šiestimi základnými metódami sú :<br />

INVITE – žiadosť o zostavenie spojenia alebo o zmenu parametrov už<br />

vytvoreného spojenia,<br />

ACK – potvrdzuje spoľahlivú výmenu správ,<br />

BYE –ukončenie spojenia medzi užívateľmi,<br />

CANCEL – ukončenie ešte nezostaveného spojenia,<br />

REGISTER – žiadosť o registráciu klienta na register serveri,<br />

OPTIONS – žiadosť o zaslanie možností a schopností servera.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ďalšie metódy sú predmetom samostatných RFC<br />

33


SIP metódy a odpovede<br />

ODPOVEDE NA SIP METÓDY SÚ SPRÁVY UVEDENÉ ČÍSELNÝM KÓDOM<br />

Systém kódov je prevzatý z HTTP protokolu.<br />

Napr. SIP odpoveď "404 Not Found" je veľmi podobná tej, ktorá sa objaví<br />

na WEB prehliadači pri prístupe na neexistujúcu stránku.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Dvaja účastníci môžu nadviazať spojenie priamo, príp. pomocou proxy alebo redirect servera<br />

SIP metódy a odpovede<br />

Číselné kódy odpovedí sú členené do šiestich skupín:<br />

1XX – informačná správa (hľadanie, vyzváňanie), napr. „100 Trying“, „180<br />

Ringing“,<br />

2XX – úspešné ukončenie žiadosti („200 OK“),<br />

3XX – označuje presmerovanie – žiadosť treba smerovať inde („302 Moved<br />

Temporarily“, „305 Use Proxy“),<br />

4XX – chyba spôsobená klientom („403 Forbidden“, „404 Not Found“),<br />

5XX – chyba spôsobená serverom („500 Server Internal Error“, „501 Not<br />

Implemented“)<br />

),<br />

6XX – globálna chyba, žiadosť nemôže byť akceptovaná ani iným serverom<br />

(„606 Not Acceptable“).<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

34


SIP hovor<br />

spojenie v sprostredkovacom (proxy) režime<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

SIP hovor<br />

spojenie v režime presmerovania<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

35


Identifikácia<br />

ZATIAĽ ČO V BEŽNEJ TELEFÓNNEJ SIETI ...<br />

... sme zvykli identifikovať jednotlivých účastníkov pomocou telefónneho<br />

čísla, v rámci SIP sa používa ...<br />

URI (Uniform Resource Identifier - jednotný identifikátor zdroja), ktorý má<br />

tvar e-mailovej adresy napr. menozamestnanca@firma.sk.<br />

Existuje ešte SIPS URI (Secure SIP URI).<br />

Tiež sa využíva URL (Universal Resource Locator - jednotný lokátor<br />

zdroja), čo je ďalšia ukážka toho, ako SIP využíva už existujúce<br />

štandardy.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Tu sú to štandardy pre popis zdrojov vyskytujúcich sa v internete<br />

Identifikácia<br />

Týmto spôsobom sú identifikovaní samozrejme nielen koncoví účastníci,<br />

ale aj hlasové záznamníky, brány do iných sietí, skupina účastníkov, atď.<br />

Adresa môže obsahovať aj ďalšie údaje popisujúce spôsob kontaktu<br />

užívateľa. Úplný tvar adresy je:<br />

sip: [meno [:heslo] @ ] organizácia.domena [:port] [;parameter;parameter …<br />

][?hlavička&hlavička …].<br />

Jediným povinným údajom je v skutočnosti meno zariadenia (počítača,<br />

telefónu, atď.). V hranatých zátvorkách sú nepovinné časti.<br />

Namiesto mena môže byť uvedená priamo IP adresa zariadenia, alebo<br />

telefónne číslo. Za menom zariadenia môže nasledovať zoznam parametrov<br />

ahlavičiek.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

36


Identifikácia<br />

NIEKTORÉ HLAVIČKY<br />

From: identifikuje volajúceho a v rámci spojenia sa nemení (zostáva rovnaká<br />

aj v správach, ktoré posiela volaný volajúcemu).<br />

To: identifikuje volaného.<br />

Via: okrem verzie SIPu a použitého transportného protokolu obsahuje IP<br />

adresu pôvodcu správy. Každý server, ktorý správu posiela ďalej, vloží do<br />

hlavičky ďalší záznam Via so svojou IP adresou. Tieto záznamy sa používajú<br />

aj na detekciu slučiek.<br />

Call-ID: jednoznačná identifikácia daného spojenia.<br />

Contact: SIP adresa, na ktorej môže byť užívateľ posielajúci túto hlavičku<br />

dosiahnuteľný pri najbližšom spojení.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ďakujem za pozornosť<br />

37


SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

Fakulta elektrotechniky a informatiky<br />

Ústav telekomunikácií<br />

MEDZIÚSTREDŇOVÁ SIGANALIZÁCIA<br />

I v a n B a r o ň á k<br />

Medziústredňová signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

1


Medziústredňová signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Signalizácia priradená vedeniam<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

2


Centralizovaná signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Základné rozhrania v systéme s unipolárnym signálom<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

3


Všeobecná schéma linkových modulov<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Modul analógových spojovacích vedení<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

4


Tvorba multirámca a využitie 16. KI pre prenos signalizácie<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Modul digitálnych spojovacích vedení<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

5


Tvorba multirámca a využitie 16. KI pre prenos signalizácie<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Princípy spracovania signalizácie - SA<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

6


Princípy spracovania signalizácie – SA – 1. a 2. G<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Riešenie blokom elektronických prenášačov E&M<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

7


Plne digitálne spracovanie signalizácie<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Digitálna ústredňa<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

8


Digitálna ústredňa<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Digitálna ústredňa<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

9


Digitálna ústredňa<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Klasifikácia rozhraní<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

10


Klasifikácia rozhraní<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Charakteristika medziústredňových signalizácií<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

11


Regionálne signalizačné systémy<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Signalizácia priradená vedeniam<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

12


Princípy jednosmernej voľby<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Princípy jednosmernej voľby<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

13


Princípy jednosmernej voľby<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Induktívna voľba<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

14


Voľba striedavým prúdom<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Tónová diaľková voľba (2280 Hz)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

15


K- signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

K- signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

16


K- signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

T- signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

17


I- signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

P- signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

18


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ďakujem za pozornosť<br />

19


SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

Fakulta elektrotechniky a informatiky<br />

Ústav telekomunikácií<br />

SPOJOVACÍ SYSTÉM M EWSD<br />

I v a n B a r o ň ák<br />

Spojovací systém EWSD<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Spojovací systém EWSD – všeobecne<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Súhrn všeobecných vlastností<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Súhrn všeobecných vlastností - 1<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Súhrn všeobecných vlastností - 2<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Bloková schéma EWSD<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Súhrn vlastností pre ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Súhrn vlastností pre účastníkov s analógovou prípojkou<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Súhrn vlastností pre účastníkov s analogovou prípojkou - 2<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Súhrn prídavných služieb pre účastníkov s prípojkou ISDN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Súhrn prídavných služieb pre účastníkov s prípojkou ISDN-1<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Súhrn prídavných služieb pre účastníkov s prípojkou ISDN-2<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

DLU všeobecne<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Aplikácie v pripojení DLU<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

DLU všeobecne<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Digitálna jednotka účastníckych vedení<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

DLU zloženie<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Bloková schéma DLU<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

DLU siete<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


SLMA<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

DLU – jednotka DIUD<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


DLU - jednotka DLUC<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

LTG – modul pripojenia účastníckych a spojovacích vedení<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


LTG – modul pripojenia účastníckych a spojovacích vedení<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

LTG – modul pripojenia účastníckych a spojovacích vedení<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


LTG – skupinový procesor<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

LTG – signalizačná jednotka SU<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


LTG – jednotka linkového rozhrania LIU<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Centralizovaná signalizácia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Štruktúra spojovacieho poľa EWSD<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Štruktúra spojovacieho poľa EWSD<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Štruktúra spojovacieho poľa EWSD<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Konfiguračné parametre – spojovanie polia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Konfiguračné parametre - LTG<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

CP – koordinačný procesor<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


CP – koordinačný procesor<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

CP – koordinačný procesor – priradené časti<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


CP – koordinačný procesor<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Nadväzovanie spojenia<br />

Zdvihnutím mikrotelefónu alebo stlačením volajúceho tlačítka začína účastník A<br />

zostavovať spojenie. Účastnícka sada, analógová (A-SLCA) v A-DLU zaznamená<br />

uzavretie slučky.<br />

Modrou označená cesta<br />

Procesor účastníckeho modulu (A-SLMCP) zistí pri vzorkovaní (SLCA) existenciu požiadavky na spojenie.<br />

A-SLMCP predá hlásenie o uzavretí slučky do A-DLUC.<br />

Riadenie digitálnej jednotky účastníckych vedení (A-DLUC) prevedie toto hlásenie cez jednotku digitálneho<br />

rozhrania pre DLU (A-DIUD) a A-DIU v A-LTG ďalej ku skupinovému procesoru (A-GP).<br />

A-GP zistí na základe súpisu uloženého v pamäti triedu a oprávnenie účastníka A, priradí časovú polohu<br />

a hlási ju do A-SLMCP.<br />

A-SLMCP uloží časovú polohu do A-SLCA.<br />

A-GP prepojí skupinový spojovací článok (A-GS) a zaistí pritom preskúšanie prenosovej cesty od A-LTG<br />

k A-SLCA v A-DLU a naspäť k A-LTG.<br />

Hnedou označená cesta<br />

K tomu vysiela tónový generátor (TOG) v A-SU testovací tón. Kódový príjmač (CR) v A-SU tento testovací<br />

tón príjme.<br />

Modrou označená cesta<br />

Po úspešnom preskúšaní dá A-GP pokyn A-SLMCP k prepojeniu hovorovej cesty do A-SLCA.<br />

A-GP prepojí A-GS pre nastavenie stavu pred voľbou.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Nadväzovanie spojenia<br />

Zelenou označená cesta<br />

TOG v A-SU vysiela oznamovací tón do A-SLCA.<br />

CR je pripravený k príjmu volených číslic.<br />

Modrou označená cesta<br />

A-SLMCP prepojí oznamovací tón (TOG v A-SU) k telefónnemu prístroju.<br />

Zelenou označená cesta<br />

Účastník A začína s vysielaním číslic tlačítkovou voľbou. CR v A-SU príjma číslice.<br />

Modrou označená cesta<br />

CR predá číslice v digitálnej forme A-GP. Pri príjme prvej číslice odpojí A-GP oznamovací tón.<br />

A-GP doplní informáciu o voľbe o informáciu jej pôvodu a predá obe do CP.<br />

CP skúša vo svojej pamäti, či žiadaná prípojka (účastník B) je voľná a určí DLU, SLCA<br />

i prípojku B, ktoré sú pridelené účastníkovi B. Určuje eventuálne, ktorá z oboch LTG, na ktorej<br />

je B-LDU pripojená, bude použitá a označí v pozitívnom prípade skúšky, či je prípojka B voľná,<br />

túto prípojku vo svojej pamäti ako obsadenú. CP zaistí prepojenie spojovacej cesty medzi<br />

A-LTG a B-LTG cez spojovacie pole a súčasne uskutoční skúšku prepojenej spojovacej cesty<br />

COC) medzi A-LTG a B-LTG.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Nadväzovanie spojenia<br />

Hnedou označená cesta<br />

COC preskúša kvalitu prenosu spojovacích ciest.<br />

Modrou označená cesta<br />

Ak je COC úspešná, A-GP zaistí v A-GS pripojenie k spojovaciemu poľu a vyšle príslušnú<br />

správu do B-GP.<br />

B-GP priradí spojeniu časovú polohu a oznámi to B-SLMCP.<br />

B-SLMCP zaznamenáva časovú polohu do B-SLCA.<br />

B-GP prepojí k B-GS a zaistí pritom preskúšanie prenosovej cesty od B-LTG k B-SLCA<br />

v B-DLU a naspäť k B-LTG.<br />

Hnedou označená cesta<br />

K tomu vysiela TOG v B-SU testovací tón.CR v B-SU tento tón prijíme.<br />

Modrou označená cesta<br />

B-GP vysiela po úspešnej skúške príkaz k vyzváňaniu do B-DLUC.<br />

B-GP prepojí B-GS, aby sa kontrolný vyzváňací tón preniesol k účastníkovi A.<br />

B-DLUC zaistí, aby k účastníkovi B bol vysielaný vyzváňací prúd.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Nadväzovanie spojenia<br />

Žltou označená cesta<br />

Účastník A dostane kontrolný vyzváňací tón od TOG v B-SU. B-SLCA vysiela vyzváňací prúd<br />

do vedenia účastníka B. Účastník B hovor prevezme tým, že zdvihne mikrotelefon alebo<br />

stlačí tlačítko. B-SLCA zistí, že slučka bola uzavretá.<br />

Modrou označená cesta<br />

Pri zisťovaní stavu B-SLCA zaregistruje B-SLMCP, že účastník B si praje prevziať hovor.<br />

B-SLMCP predá správu o uzavretí slučky do B-DLUC.<br />

B-DLUC vyzváňací prúd odpojí.<br />

B-DLUC ďalej nasmeruje správu do B-GP.<br />

B-GP odpojí kontrolný vyzváňací prúd k účastníkovi A a prepojí spojovacie cesty cez B-GS.<br />

B-GP vysiela prihlásenie do A-GP.<br />

Červenou označená cesta<br />

Hovorové spojenie je zostavené. A-GP zisťuje poplatky za hovor, informácie o nich ukladá do<br />

jedného zo svojich registrov a po ukončení hovoru ich odovzdá do CP.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ďakujem za pozornosť


Skratky<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Skratky<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Skratky<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Skratky<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Skratky<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Skratky<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Skratky<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

Fakulta elektrotechniky a informatiky<br />

Ústav telekomunikácií<br />

Spojovací systém m S12<br />

I v a n B a r o ň ák<br />

Charakteristika systému S 12<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Štruktúra S 12<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Bloková schéma S 12<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Štruktúra terminálového modulu<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Riadiace elementyy systému S 12<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Terminálové rozhranie – riadiace elementy S 12<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Bloková schéma TCE<br />

Ivan Baroňák<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Modul analógových účastníkov S 12<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Modul analógových účastníkov<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Modul účastníkov ISM systému S 12<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Modul účastníkov ISM systému S 12<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Terminál – Modul<br />

servisných obvodov SCM<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Terminál – Modul servisných obvodov SCM<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Komponenty pre spojovacie pole<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Digitálna spínacia<br />

jednotka DSE<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Zostava DSN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Terminálová<br />

Subjednotka TSU<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Terminálová<br />

jednotka TU<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Sekcia - Section<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Zostava DSN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Formát na PCM linke<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Formát 16 – bitového slova<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Spojovací systém EWSD<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Spôsob nadväzovania spojenia (2)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Sieťová adresa TCE<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Sieťová adresa TCE<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Nadväzovanie spojenia (1)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Nadväzovanie spojenia (2)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Nadväzovanie spojenia (3)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Nadväzovanie spojenia (4)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Nadväzovanie spojenia (5)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Nadväzovanie spojenia (6)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Nadväzovanie spojenia (7)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Spôsob nadväzovania spojenia (1)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Spôsob nadväzovanie spojenia<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ďakujem za pozornosť


SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

Fakulta elektrotechniky a informatiky<br />

Ústav telekomunikácií<br />

SIEŤ NOVEJ GENERÁCIE<br />

I v a n B a r o ň ák<br />

Univerzálna ICT infraštruktúra<br />

MULTIMEDIALITA<br />

A<br />

ŠIROKOPÁSMOVOSŤ<br />

SLUŽIEB<br />

LEGISLATÍVA<br />

A<br />

LIBERALIZÁCIA<br />

UNIVERZÁLNA<br />

KOMUNIKAČNÁ<br />

INFRAŠTRUKTÚRA<br />

MANAŽMENT<br />

SIETÍ<br />

A<br />

SLUŽIEB<br />

SIEŤOVÁ A<br />

INFORMAČNÁ<br />

BEZPEČNOSŤ<br />

QoS<br />

KVALITA<br />

SLUŽBY<br />

CENY<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Integračná koncepcia<br />

ODPOVEĎ SA NAŠLA<br />

PRENOS PAKETOV<br />

ATM<br />

Asynchronous<br />

Transfer<br />

Mode<br />

SIGANALIZÁCIA<br />

TECHNOLÓGIA, KTORÁ SPÁJA VÝHODY<br />

RÝCHLEHO PRENOSU DÁT<br />

A VLASTNOSTÍ<br />

SPOJOVO ORIENTOVANÝCH SIETÍ<br />

Integračná koncepcia<br />

HISTORICKÚ ŠANCU ATM TECHNOLÓGIA<br />

NEVYUŽILA ...<br />

• vysoká prepracovanosť = vysoká cena, nízka flexibilita<br />

• fatálne dôsledky na reálne použitie<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Integračná koncepcia<br />

ATM AJ NAPRIEK DOKONALOSTI (?) NEZNAMENAL<br />

KONEČNÚ ODPOVEĎ V ROZVOJI TELEKOMUNIKÁCIÍ ...<br />

CENA<br />

?<br />

VYSOKORÝCHLOSTNÉ<br />

SLUŽBY<br />

10<br />

Gbit/s<br />

10<br />

10<br />

10<br />

1<br />

6<br />

3<br />

-3<br />

-6<br />

Televízia<br />

2 hod/deň na účastníka<br />

Hlas<br />

Dáta<br />

1985 1990 1995 2000 2005 2010 2015 Rok<br />

Integračná koncepcia<br />

V roku 2005 bolo<br />

4,5 mld. používateľov internetu<br />

a<br />

len (!) 2,4 mld. telefónnych liniek<br />

Preto by mal byť ....<br />

HLAS<br />

by mal byť<br />

integrovaný ako<br />

služba<br />

PAKETOVO<br />

ORIENTOVANÉ<br />

SIETE<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Procesy konvergencie<br />

SYMBOLIKA INTEGRÁCIE SPOČÍVA<br />

V JEDNODUCHEJ MYŠLIENKE ....<br />

JEDNOTNÁ<br />

TECHNOLÓGIA<br />

IP<br />

PLATFORMA<br />

INTERNET PROTOKOL<br />

JEDNOTNÝ<br />

SIEŤOVÝ<br />

PROTOKOL<br />

SÚČASNÁ REPREZENTÁCIA FORMY<br />

UNIVERZÁLNA KOMUNIKAČNÁ INFRAŠTRUKTÚRA<br />

Procesy konvergencie<br />

Revolučná vízia (CISCO)<br />

Ale prax ukázala potrebu postupnej evolúcie<br />

(... aspoň 10 rokov práce na štandardoch ...)<br />

Vyvinuté boli nové<br />

signalizačné protokoly<br />

(H.323, SIP, MGCP, Megaco/H.248, Sigtran)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Procesy konvergencie<br />

SÚČASNOSŤ – TO JE SMEROVANIE K NGN ...<br />

SÚČASNOSŤ –TO SÚPROCESY KONVERGENCIE<br />

PSTN<br />

INTERNET<br />

A DAT SIETE<br />

KÁBLOVÉ<br />

SIETE<br />

INTERNET<br />

TELEFÓNIA<br />

HYBRIDNÉ<br />

SIETE<br />

HLAS<br />

VoIP<br />

SIETE<br />

NEXT<br />

GENERATION<br />

NETWORK<br />

BEZDROTOVÉ<br />

A<br />

MOBILNÉ SIETE<br />

GSM<br />

GPRS<br />

UMTS<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

NGN sieť<br />

Koncepcia NGN (Next(<br />

Generation Network)<br />

začala ala vznikať koncom 90-tych rokov<br />

Hlavná myšlienka<br />

•oddelenie transportnej úrovne telekomunikačných sietí,<br />

•orientácia na technológie s prepojovaním správ,<br />

•garanciu QoS (Quality of Service).<br />

Dôsledok<br />

Možnosť prenášania rôznych služieb v „jedinej“ transportnej sieti<br />

s garantovanou QoS je prirodzene efektívnejšie,<br />

ako prevádzkovanie samostatných sietí pre rôzne služby<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

NGN sieť<br />

Oddelenie vrstiev prenosu a služieb v NGN<br />

(Model podľa ITU-T Y.<strong>2011</strong>)<br />

NGN sieť<br />

Štandardizácia<br />

Prvý systém NGN – ktorý bol štandardizovaný je<br />

IMS – IP Multimedia Subsystem<br />

Štandardizovaný v roku 2006<br />

(študijná skupina SG 13 v ITU-T Y.2021)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Definícia NGN siete<br />

NGN – definícia<br />

(ITU-T Y.2001 z roku 2004)<br />

JE VÝZVA PRE BUDÚCNOSŤ - PREDSTAVA O NGN SA STÁLE DOTVÁRA<br />

ITU-T (International Telecommunication Union)<br />

NGN je sieť založená na prenose paketov, umožňujúca poskytovať<br />

služby vrátane telekomunikačných služieb a je schopná použiť<br />

viacero širokopásmových prenosových technológií, umožňujúcich<br />

garantovať QoS.<br />

Funkcie spojené so službami sú pritom nezávislé od základných<br />

prenosových technológií.<br />

NGN umožňuje neobmedzený prístup používateľov k rôznym<br />

poskytovateľom služieb.<br />

Podporuje všeobecnú mobilitu, ktorá poskytuje konzistentnosť<br />

a dosiahnuteľnosť služieb používateľom.<br />

Architektúra NGN<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Architektúra NGN<br />

AGW<br />

LMG<br />

AN<br />

IAD<br />

TMG<br />

SG<br />

SBC<br />

Access Gateway<br />

Line Media Gateway<br />

Access Network<br />

Integrated Access Gateway<br />

Trunk Media Gateway<br />

Signaling Gateway<br />

Session Border Controller<br />

MGC<br />

MS<br />

O<strong>SS</strong><br />

SCP<br />

Media Gateway Controller<br />

Media Server<br />

Operation Support Systems<br />

Service Control Point<br />

Architektúra NGN<br />

Prístupová úroveň<br />

poskytuje nasledovné funkcie<br />

• Zabezpečuje konverziu medzi sieťami s prepínaním okruhov<br />

a prepájaním paketov,<br />

• Pripojenie účastníkov (Legacy/IP),<br />

• Prístupových sietí a pobočkových ústrední (AN/PABX),<br />

• Prepojenie s telefónnou sieťou fixnou a mobilnou (PSTN a PLMN).<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Architektúra NGN<br />

Prístupová úroveň<br />

prvky prístupovej úrovne<br />

• IP koncové zariadenia ako H.323 a IP telefóny, alebo IP PBX<br />

(pripojené cez SIP alebo H.323 trunk),<br />

• IAD (Integrated Access Device) poskytuje prístup účastníkom<br />

na ADSL/IP telefón, analógový telefón,<br />

• AGW (Access Gateway) poskytuje prístup pre analógových<br />

účastníkov, ISDN, prístupové siete V5 a ISDN PBX,<br />

• SG (Signaling Gateway) poskytuje signalizačné rozhranie medzi<br />

IP sieťou a <strong>SS</strong>7 signalizačnou sieťou,<br />

• TMG (Trunk Media Gateway) poskytuje konverziu hlasu pre<br />

prenos v IP sieti (RTP protokol) a PSTN/PLMN (PCM);<br />

(prvok môže byť integrovaný spolu SG v jednom zariadení)<br />

Architektúra NGN<br />

Transportná úroveň<br />

Musí poskytnúť : vysokú spoľahlivosť, priepustnosť a garanciu QoS<br />

Blok SBC (Session Border Controller) plní nasledovné funkcie:<br />

• Bezpečné prepojenie médií a tiež signalizácií,<br />

• Poskytuje podporu klientom za NAT,<br />

• Bezpečnosť proti útokom (predovšetkým DoS),<br />

• CAC a správu pásma BW Management,<br />

• Normalizáciu CDR záznamov (Call Detail Reccord) a podporu<br />

Systémom účtovania.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Architektúra NGN<br />

Riadiaca úroveň<br />

Uvedenú úroveň zabezpečuje Softswitch, pre ktorý sa používa označenie<br />

MGC (Media Gateway Controller), CS (Call Server), CA (Call Agents)<br />

Softswitch plní nasledovné funkcie:<br />

• Riadenie volaní,<br />

• Riadenie prístupu a komunikácia s MG, SBC a SG,<br />

• Alokácia zdrojov v sieti, Spracováva signalizácie,<br />

• Autentizáciu a autorizáciu,<br />

• Smerovanie,<br />

• Generovanie záznamov o spojeniach (CDR).<br />

Architektúra NGN<br />

Úroveň služieb<br />

Poskytuje služby s pridanou hodnotou, a podporné prevádzkové služby<br />

• O<strong>SS</strong> (Operation Support System) zahrňuje integrovaný účtovací<br />

systém a systém sieťovej správy a prevádzky (Network Operation<br />

& Management System),<br />

• AS (Application server) poskytuje aplikačné rozhranie API pre služby<br />

IN (Inteligent Network) a pokročilé služby,<br />

• MS (Media Server) spracováva toky médií, umožňuje audio hlášky,<br />

vytváranie IVR stromov, konferencie, tóny,<br />

• SCP (Service Control Point) je hlavný komponent IN a zodpovedá<br />

za dáta účastníkov a logiku služieb,<br />

• Video Server poskytuje videokonferencie a ich management.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Komponenty a protokoly NGN<br />

Služby NGN<br />

VoIP connect (ponúka hlasovú službu simulujúcu služby PSTN)<br />

• Pripojenie PABX (D<strong>SS</strong>1 – cez PRI a BRI; K+MFC/DEC – cez E1),<br />

• POTS (signalizácia U),<br />

• Pripojenie koncových zariadení (telefón, IP telefón, fax, TA)<br />

na analógové rozhrania, BRI a IP koncových zariadení protokolom SIP.<br />

VoIP CENTREX (ponúka kombináciu dátových a internetových produktov)<br />

• Hosťovaná PABX<br />

• Web portál a Hlasový portál<br />

• Unified Messaging a Instant Messaging<br />

• Presence (identifikácia stavu účastníka)<br />

• Videokonferencia<br />

• Telefónné zoznamy (s využitím LDAP), adresár priateľov (Buddy list),<br />

• Call centrá.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong>


Ďakujem za pozornosť


SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

Fakulta elektrotechniky a informatiky<br />

Ústav telekomunikácií<br />

IP MULTIMÉDIA SUBSYSTÉM<br />

I v a n B a r o ň á k<br />

IP Multimedia subsystém<br />

Koncepcia IMS vznikla :<br />

• v projekte 3GPP (3rd Generation Partnership Project),<br />

• okolo roku 2000 (a bol navrhnutý pre mobilné siete – počítalo sa s UMTS),<br />

• neskôr bol predstavený ako koncept siete NGN – použiteľný tak pre fixné<br />

ako aj mobilné siete.<br />

Základná črta koncepcie IMS :<br />

• je postavená na štandardoch IETF,<br />

• ťažiskovým protokolom je SIP (Session Initiation Protocol),<br />

• navrhnutá je tak, aby maximálne podporovala mobilitu účastníka ...<br />

V IMS architektúre sú najdôležitejšie :<br />

• SIP servery označované CSCF (Call Session Control Protocol),<br />

• Pre komunikáciu s databázami sa používa protokol DIAMETER ,<br />

• Pre zostavenie, modifikáciu a ukončenie spojenia sa používa protokol SIP.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

1


IP Multimedia subsystém - architektúra<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

IP Multimedia subsystém<br />

(1) Koncept IMS<br />

je popísaný pomocou entit, ktoré vykonávajú rôzné funkcie :<br />

AS (Application Server) poskytuje nadstavbové služby pre IMS,<br />

BGCF (Border Gateway Control Function), funkcia riadenia GW<br />

prijíma žiadosti relácií preposielané S-CSCF (alebo iným BGCF)<br />

a v yberá sieť, v ktorej je umiestnený prípojný bod v PSTN,<br />

CSCF (Call Session Control Function) funkcia riadenia relácie<br />

zodpovedajú za riadenie vlastností spojení, smerovanie a alokáciu<br />

zdrojov v spolupráci s inými sieťovými prvkami,<br />

H<strong>SS</strong> (Home Subscriber Server), domáci účastnícky server obsahuje<br />

účastnícku databázu pre IMS (slúži k zisteniu, kde sa nachádza<br />

užívateľ)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

2


IP Multimedia subsystém<br />

(2) Koncept IMS<br />

je popísaný pomocou entit, ktoré vykonávajú rôzne funkcie :<br />

MGCF (Media Gateway Control Function), funkcia riadenia médií GW<br />

podporuje spoluprácu medzi IMS a PSTN,<br />

MGW (Media Gateway), ukončuje nosné kanály siete s prepojovaním<br />

okruhov a RTP toky IP siete (vykonáva teda konverziu médií a<br />

transkódovanie),<br />

MRFC (Media Resource Function Controller), riadí zdroje tokov z MRFP,<br />

MRFP (Media Resource Function Processor), podporuje funkcie ako sú<br />

zmiešavanie médií, generovanie tónov, audio hlášky, transkódovanie a<br />

analýza médií,<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

IP Multimedia subsystém<br />

(3) Koncept IMS<br />

je popísaný pomocou entit, ktoré vykonávajú rôzne funkcie :<br />

SLF (Subscription Locator Function), slúži ako prístup k H<strong>SS</strong> systémom<br />

(ich front-end je nutný pokiaľ je viacero H<strong>SS</strong>),<br />

UE (User Equipment) reprezentuje funkcionalitu užívateľských<br />

terminálov (koncové zariadenia).<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

3


IP Multimedia subsystém<br />

Najdôležitejšími prvkami IMS sú CSCF (sú to SIP servre, vždy SIP Proxy)<br />

(0) Funkcie SIP Proxy v IMS<br />

... IMS pozná tri typy CSCF (P, I, S)<br />

X-CSCF<br />

P-CSCF<br />

S-CSCF<br />

I-CSCF<br />

Pre signalizáciu sa používa<br />

SIP<br />

Pre prenos úžívateľskej záťaže<br />

RTP<br />

Pre komunikáciu s databázami<br />

Diameter (následník Radius)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

IP Multimedia subsystém<br />

(1) P-CSCF (Proxy-Call<br />

Session Control Function)<br />

... je prvým bodom kontaktu koncového zariadenia UE so sieťou ...<br />

... blok P-CSCF zabezpečuje :<br />

1. Smerovacie funkcie na SIP protokole (smerovanie volania).<br />

2. Je schopný inicializovať a rušiť SIP dialogy (Vytvára, Udržuje a Ukončuje<br />

volanie).<br />

3. Autentizuje užívateľa (databáza je umiestnená v H<strong>SS</strong>).<br />

4. Podporuje klientov za NATem a realizuje zabezpečený prístup do IMS<br />

(teda SBC – Session Border Controller).<br />

... prítomnosť P-CSCF je v IMS povinná !<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

4


IP Multimedia subsystém<br />

(2) I-CSCF (Interrogating-Call<br />

Session Control Function)<br />

... úlohou je nájdenie H<strong>SS</strong> servera užívateľa pomocou SLF (prístup do H<strong>SS</strong>),<br />

... na základe informácie z H<strong>SS</strong> potom určiť príslušné S-CSCF, kde bude SIP<br />

žiadosť smerovaná<br />

... Blok I-CSCF zabezpečuje :<br />

1. Nájdenie správneho S-CSCF.<br />

2. Dotazovanie z H<strong>SS</strong>.<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

IP Multimedia subsystém<br />

(3) S-CSCF (Serving-Call<br />

Session Control Function)<br />

... predstavuje registračný SIP Registrar a SIP Proxy,<br />

... pracuje s profilom užívateľa získaného z H<strong>SS</strong> (teda kontroluje prebiehajúce<br />

transakcie, či sú v súlade s profilom).<br />

... Blok S-CSCF zabezpečuje :<br />

1. Umožňuje registráciu, teda predstavuje správanie SIP Registrar serveru.<br />

2. Umožňuje aktívne zrušiť registráciu užívateľa v IMS.<br />

3. Je vložený do cesty uskutočňovaných SIP transakcií (žiadosť/odpoveď) a<br />

vykonáva nad nimi dohľad (či prebiehajú v rámci užívateľského profilu).<br />

4. S-CSCF prvkov býva obvykle viacero (užívateľ musí byť registrovaný<br />

aspoň na jeden).<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

5


Zostavovanie spojenia v IMS<br />

Home A<br />

H<strong>SS</strong><br />

Home B<br />

SIP-AS<br />

SIP-AS<br />

5. 6.<br />

I-CSCF<br />

3. INVITE 4. INVITE<br />

S-CSCF<br />

14. OK<br />

13. OK<br />

S-CSCF<br />

7. INVITE<br />

12. OK<br />

I-CSCF<br />

2. INVITE<br />

15. OK 11. OK<br />

8. INVITE<br />

P-CSCF<br />

P-CSCF<br />

16. OK<br />

10. OK<br />

1. INVITE 9. INVITE<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Ďalšie funkcie IMS<br />

H<strong>SS</strong> (Home Subscriber Server) je databáza profilov domácich užívateľov<br />

siete IMS<br />

SLF (Subscriber Locator Function) funkčne to je jednoduchá databáza,<br />

ktorá pomáha nájsť správny H<strong>SS</strong> (náležiaci dotyčnému užívateľovi)<br />

AS (Application Server) predstavuje aplikačné servery (poskytujú<br />

služby s pridanou hodnotou a nadstavbové aplikácie – charging, O&M<br />

MRFC+MRFP (Media Resource Function Control/Processor) poskytuje<br />

prostriedky pre prácu s médiami (hlavne transkódovanie);<br />

MRFC vykazuje chovanie ako SIP UA. Komunikuje s S-CSCF a riadi MRFP;<br />

môže generovať záznamy pre účtovanie<br />

MRFP zabezpečuje spracovanie médií (mixovanie tokov, transkódovanie)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

6


Ďalšie funkcie IMS<br />

BGCF (Border Gateway Control Function) zabzepečuje prepojenie<br />

s inými sieťami ako IMS (zodpovedá za bezpečnostné opatrenia<br />

(šifrovanie, obrana proti útokom)<br />

MGCF+MGW (Media Gateway Control Function) je to podobné ako<br />

v prípade MRFC+MRFP; naviac MGW disponuje prostriedkami pre<br />

konverziu médií do iných typov sietí (osadenie s E1 umožňuje<br />

prepojenie s PSTN)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

7


Ďakujem za pozornosť<br />

11


Budovanie NGN s použitím<br />

komponentov ALCATEL - LUCENT<br />

NEXT GENERATION NETWORKS<br />

NGN (Next Generation Networks – sieť novej generácie)<br />

Charakteristické znaky NGN sietí:<br />

• Rozdelenie siete do štyroch vrstiev,<br />

• Paketový prenos informácie,<br />

• Prenos všetkých troch informácii – hlas, obraz, dáta,<br />

• Poskytovanie veľkého množstva služieb,<br />

• Garancia kvality služieb (QoS),<br />

• Oddelenie aplikácií riadenia a samotného prenosu.<br />

1


NEXT GENERATION NETWORKS<br />

Fyzický model a funkčné roviny NGN<br />

NEXT GENERATION NETWORKS<br />

Charakteristika NGN rovín:<br />

1. Prístupová rovina – nachádza´sa tu množina prístupových<br />

sietí, prostredníctvom ktorej sa koncové zariadenia pripoja<br />

k transportnej sieti. Prístupová sieť môže byť bezdrôtová<br />

alebo drôtová na všetkých typoch médií (medené drôty,<br />

optické vlákno a i.). Prístupové siete využívajú technológiu<br />

prepínania okruhov alebo prepínania paketov.<br />

2. Transportná rovina - Zabezpečuje prenos medzi uzlami<br />

siete. Je zložená z jednej alebo z viacerých vysokorýchlych<br />

chrbticových sietí s prepojovaním paketov. Na<br />

okraji transportnej vrstvy sa nachádzajú mediačné (MGW –<br />

Media Gateway) a signalizačné (SGW – Signalling<br />

Gateway) brány, ktoré zabezpečujú konvertovanie signálov<br />

z PSTN sietí IP siete a naopak z IP do PSTN.<br />

2


NEXT GENERATION NETWORKS<br />

3. Riadiaca rovina - Jej hlavnou úlohou je riadenie ostatných<br />

vrstiev. Hlavným komponentom riadiacej vrstvy je Softswitch.<br />

Softswitch je softvérová náhrada zariadenia umiestnená na<br />

serveri.<br />

4. Rovina služieb – v tejto rovine je sústredený celkový<br />

manažment siete a prostriedky inteligentnej siete. Tiež sa tu<br />

nachádzaju takzvané “ serverové farmy ”, kde sú vytvárané a<br />

následne poskytované služby pre zákazníkov.<br />

NEXT GENERATION NETWORKS<br />

Architektúra NGN<br />

Oddelenie aplikácií riadenia a samotného prenosu sa prejaví<br />

tiež v architektúre. Služby sú zabezpečované alpikačnými<br />

servermi, ktoré sú súčasťou riadiacej roviny. Riadenie má za<br />

úlohu softvérový prepínač, čiže Softswitch. Je to centrálny<br />

prvok v telefónnej sieti, ktorý spája volania medzi jednotlivými<br />

koncovými bodmi. Používa sa na kontrolu spojenia na rozhraní<br />

medzi sieťou s prepájaním okruhov a IP sieťou. Dôležitými<br />

komponentami NGN siete sú brány.<br />

Brány umožňujú vzájomnú spoluprácu medzi sieťami<br />

pracujúcimi na báze TDM a IP sieťou. Rozdeľujeme ich na<br />

mediačné – tie majú za úlohy prevod užitočnej informácie na<br />

rozhraní medzi TDM a IP a signalizačné, ktoré majú za úlohu<br />

prevod riadiacej informácie.<br />

3


ALCATEL RIEŠENIA PRE NGN SIEŤ<br />

NGN architektúra na rozdiel od klasickej telefónnej<br />

siete nie je zložená z veľkých monolitických blokov –<br />

telefónnych ústrední. V NGN sa tento monolitický<br />

blok a jeho funkcie rozčleňuje na viaceré časti.<br />

Oddeľuje sa funkcia vykonávania spojovania od<br />

funkcie riadenia spojovania, ktorú by mal<br />

vykonávať Softswitch zostavený z open technológií.<br />

Je to zvyčajne vysoko výkonný počítač s operačným<br />

systémom na báze UNIX a samotné funkcie potrebné<br />

pre spojovanie sú realizované ako softvérové moduly.<br />

Jednou z dôležitých charakteristík NGN sietí je<br />

umiestnenie logiky služby bližšie k jej<br />

poskytovateľovi.<br />

ALCATEL RIEŠENIA PRE NGN SIEŤ<br />

Produktová rada firmy Alcatel pre vytvorenie NGN siete<br />

pozostáva z nasledujúcich zariadení:<br />

• A5020 Softswitch Platform,<br />

• A5021 Aplication Feature Server (AFS),<br />

• A5022 IP-Media Server (IMS),<br />

• Ďalšie servery (Radius Server, LDAP Server),<br />

• A7510 Media Gateway,<br />

• A1540 Litespan,<br />

• A7670 RSP, A7670 ESE,<br />

• A5023 Remote Tunneling Gateway (RTG),<br />

Remote Signaling Gateway (RSG).<br />

4


Alcatel 5020 Softswitch<br />

CHARAKTERISTICKÉ VLASTNOSTI<br />

• Compaq Alpha Server – pre splnenie kapacitných<br />

požiadaviek sú k dispozícií tri konfigurácie (DS10, DS20 a<br />

ES40),<br />

• operačný systém Tru64-UNIX,<br />

• podporované užívateľské rozhrania E1, T1, G.703,<br />

• Oracle klient-server relačná databáza,<br />

• Compaq IN7 Stack,<br />

• podpora H.323 / SIP protokolov,<br />

• podpora MGCP / H.248 protokolov.<br />

Alcatel 5020 Softswitch<br />

• grafické užívateľské rozhranie:<br />

- poskytovanie Explorer štýlu,<br />

- webovo založené monitorovanie.<br />

Ak chceme zvýšiť spoľahlivosť a výkon, môžeme použiť<br />

redundantné zapojenie serverov. Tým zabezpečíme želané<br />

rozloženie záťaže a v prípade výpadku jedného zo serverov úplne<br />

odklonenie prevádzky. Pre redundanciu na softvérovej úrovni sa<br />

používa „multithreading“. Táto technika umožňuje rovnomerné<br />

zaťaženie procesorov. Kapacita sa začína pri 54 000 BHCA (Busy<br />

Hour Call Attempts – počet pokusov o hovor v najzaťaženejšej<br />

hodine počas dňa) pre samostatný DS10 Alpha server, zdvojená<br />

konfigurácia serverov ES40 môže dosiahnuť výkon až 331 000<br />

BHCA. A5020 umožňuje hardvérový a softvérový update s<br />

nulovým časom výpadku.<br />

5


Alcatel 5020 Softswitch<br />

Redundantné zapojenie serverov.<br />

Legenda:<br />

Compaq Alpha Server* – druh zariadenia,<br />

SCSI – Small Computer System Interface,<br />

RAID – druh diskového usporiadania.<br />

Softvérová architektúra Alcatel 5020 Softswitch<br />

6


Alcatel 5020 Softswitch<br />

Legenda:<br />

OAM - Operations Administration Maintenance,<br />

VPN - Virtual Private Network,<br />

AAA – Authentication Authorization Accounting,<br />

IPDC – Internet Protocol Datacasting,<br />

MGCP - Media Gateway Control Protocol,<br />

<strong>SS</strong>7 - Signaling System 7,<br />

SIP - Session Initiation Protocol.<br />

Alcatel 5020 Softswitch<br />

Podľa obrázka je vidieť, že v architektúre Softswitch<br />

5020 sú softvérové moduly rozdelené do troch vrstiev<br />

:<br />

• protokolové rozhrania (protocol interfaces),<br />

• riadenie volania (call/session control),<br />

• moduly pre riadenie funkcií (functions managers).<br />

Moduly pre riadenie funkcií:<br />

• OAM manažér - vykonáva dohľad a údržbu nad<br />

A5020 Softswitchom, zabezpečuje čo najmenšiu<br />

poruchovosť,<br />

• VPN manažér - zabezpečuje funkčnosť<br />

virtuálnych privátnych sietí,<br />

7


Alcatel 5020 Softswitch<br />

• Location manažér (miestny manažér) - pridáva<br />

funkcionalitu smerovania (výber prenosovej cesty so<br />

zabezpečením najnižšej ceny a rovnomerné využívanie<br />

zdrojov),<br />

• AAA manažér - zabezpečuje AAA funkcie<br />

(Authentication Authorization Accounting). AAA funkcie<br />

môžu byť vykonávané aj za pomoci externých LDAP a<br />

RADIUS (Remote Authentication Dial-In User Service -<br />

diaľková autentifikácia Dial-In užívateľskej služby) serverov.<br />

Tento modul je zodpovedný aj za generovanie CDR (Call<br />

Data Record – záznam údajov o volaní) záznamov,<br />

Alcatel 5020 Softswitch<br />

• manažér služieb - zabezpečuje konektivitu smerom k<br />

externým AFS (Aplication Feature Server - aplikačný<br />

znakový server),<br />

• Inter Softswitch manažér - slúži na pripojenie k iným<br />

softswitchom. Komunikuje sa pomocou štandardných<br />

protokolov, takže je možné aj prepojenie k softswitchu<br />

od iného výrobcu ako Alcatel (third-party softswitch).<br />

8


RODINA PRODUKTOV A 5020 SOFTSWITCH<br />

• Alcatel 5020 Softswitch - poskytuje centralizované<br />

hovory a riadenie spojenia,<br />

• Alcatel 5021 AFS – ponúka špecifické aplikácie, ktoré<br />

môžu byť sprístupnené prostredníctvom A 5020 Softswitchu<br />

• Alcatel 5022 IMS (IP Media Server – IP mediálny server)<br />

– IP založená IVR (Interactive Voice Response - nteraktívny<br />

hlasový odpovedač) a média server,<br />

• Alcatel 5795 NMC (Network Management Center -<br />

centrum riadenia siete) – SMNP (Simple Network<br />

Management Protocol) – manažment sieťových elementov.<br />

Alcatel 5020 Softswitch<br />

A 5020 SOFTSWITCH APLIKÁCIE<br />

Jedným z hlavných problémov v sieťach PSTN je vyšovanie<br />

dátovej prevádzky. Hoci boli siete PSTN navrhované na<br />

prenos hlasu, v súčasnosti sa využívajú stále aj na dátovú<br />

prevádzku prostredníctvom Internetu s dial-up pripojením.<br />

Kým priemerný hlasový hovor trvá iba 5 minút, priemerné<br />

dátové spojenie trvá 40 minút. Rastom dátovej prevádzky v<br />

sieťach PSTN sa zvyšuje aj záťaž v týchto sieťach.<br />

Ideálnym riešením je presunúť záťaž dátovej prevádzky na<br />

vzdialený prístupový server (RAS). Operátor to môže<br />

uskutočniť rýchlo a efektívne pomocou Alcatel 5020<br />

Softswitch platformy s IPO (IP Offload – IP zbavenie<br />

záťaže) aplikáciou.<br />

9


Alcatel 5020 Softswitch<br />

IPO požadované elementy<br />

Nasledujúce produkty sú potrebné na s<strong>komplet</strong>izovanie<br />

IPO riešenia:<br />

• Alcatel 5020 Softswitch platforma zahrňujúca IPO<br />

aplikáciu – na poskytnutie základnej funkcionality a<br />

inteligencie pre IPO<br />

• vzdialený prístupový server (RAS) – slúži ako<br />

priechod medzi PSTN sieťou a dátovou sieťou,<br />

• dátová chrbticová sieť – napr. jednotná dátová<br />

infraštruktúra Alcatelu (Alcatel´s Unified Data<br />

Infrastructure) môže poskytovať end-to-end dátovú<br />

transportnú sieť.<br />

Alcatel 5020 Softswitch<br />

Alcatel 5021 AFS, ktorý hostom priraďuje aplikácie<br />

pre Alcatel 5020 Softswitch môže byť ako<br />

alternatívne riešenie pre ďalšie zlepšenie IPO<br />

ponuky. Hlavným znakom IPO aplikácie je, že<br />

umožňuje operátorom optimalizovať ich sieťovú<br />

architektúru vyplývajúc z významného zníženia<br />

nákladov. Môže to byť implementované pre rôzne<br />

typy sietí.<br />

10


Alcatel 5020 Softswitch<br />

V tradičnej dial-up sieti, sa presunutie záťaže z prípojok<br />

na RAS zariadenie vykonáva prostredníctvom ISDN PRI<br />

(Primary Rate Interface - rozhranie s primárnym<br />

prístupom) liniek. Významné zvýšenie dial-up Internetovej<br />

prevádzky zapríčiňuje dva problémy v PSTN sieťach :<br />

dlhé Internetové spojenia preťažujú PSTN sieť, a je<br />

nákladné neustále pridávať ISDN PRI linky na pripojenie<br />

RAS. Použitie IPO aplikácie na Alcatel 5020 Softswitchi<br />

eliminuje potrebu smerovania prevádzky cez nákladné<br />

PRI linky. Namiesto toho IPO aplikácia používa menej<br />

nákladnú <strong>SS</strong>7 sieť.<br />

Alcatel 5020 Softswitch<br />

Paketovo-založené siete boli pôvodne navrhnuté na<br />

prenos dátovej prevádzky. V NGN sieti je snaha o<br />

spoločnú transportnú sieť pre dáta aj hlas.<br />

Alcatel 5020 Softswitch s LDB aplikáciou umožňuje<br />

urobiť prvý krok k svetu NGN. Vytvára možnosť pre<br />

operátorov využiť IP-založené siete pre hlasovú<br />

prevádzku na veľké vzdialenosti, obchádzanie tradičných<br />

vedení, medzimestských a medzinárodných ústrední.<br />

Alcatel 5020 Softswitch s LDB aplikáciou v spojení s<br />

Alcatel 5021 AFS a niekoľkými TG sú všetkým, čo<br />

potrebujeme pri začiatku budovania NGN architektúry.<br />

11


Alcatel 5020 Softswitch<br />

Všetky Alcatel 5020 Softswitch aplikácie:<br />

• Alcatel 5020 Softswitch IPO (IP Offload – IP zbavenie záťaže)<br />

– riešenie pre zaobchádzanie s internetom prostredníctvom dialup,<br />

• Alcatel 5020 Softswitch IPT - IP založené telefónne služby:<br />

- pre domácich IP účastníkov a klasických PSTN / PABX<br />

(Private Automatic Branch eXchange – automatická<br />

pobočková ústredňa) účastníkov nachádzajúcich sa za<br />

PSTN - IP bránou<br />

- poskytuje VPN vo veľkom a riadené VPN služby (IP<br />

Centrex),<br />

Alcatel 5020 Softswitch<br />

• Alcatel 5020 Softswitch MuM – rozvoj Alcatel 5020<br />

IPT aplikácie so zameraním sa na SIP služby,<br />

architektúra je súhlasná s 3GPP modelom,<br />

• Alcatel 5020 Softswitch LDB (Long Distance<br />

Telephony – telefónia na veľké vzdialenosti) – IP<br />

založená telefónia na veľké vzdialenosti, bypasses<br />

súprava / medzimestské ústredne,<br />

12


Alcatel 7510 Media Gateway<br />

Jedným z kľúčových komponentov Alcatelu v NGN riešeniach<br />

je Alcatel 7510 Media Gateway. Tento priechod prepája<br />

paketovú sieť so sieťou PSTN. Navrhnutý pre najvyššiu<br />

hustotu portov a rozšíriteľnosť je vhodný pre centralizovaný<br />

sieťový model, ktorý vyžaduje obrovskú kapacitu priechodu.<br />

Media Gateway prevádza tok informácií z jednej siete na tok<br />

požadovaný druhou sieťou. Do zariadenia vstupujú digitálne<br />

E1/T1 trunky z PSTN siete, na druhej strane sú rozhrania<br />

k paketovej sieti (10/100/1000/10000 Mbit/s Ethernet).<br />

Prostredníctvom brány dokážu komunikovať používatelia IP<br />

telefónie s používateľmi z PSTN siete (VoIP Termination).<br />

Alcatel 7510 Media Gateway<br />

Finančne výhodná je možnosť spojenia dvoch PSTN<br />

účastníkov na väčšiu vzdialenosť cez IP sieť (VoIP<br />

Trunking). A7510 sa môže použiť aj na prepojenie<br />

lokálnych ústrední. Taktiež môžeme k bráne priamo<br />

pripojiť pobočkovú ústredňu pomocou PRI ISDN a<br />

ponúkať IP virtuálnu privátnu sieť (PABX Access).<br />

Vyčlenenie dial-up dátovej prevádzky z PSTN siete v čo<br />

najkratšom bode je ďalším prínosom zavedenia MG<br />

(Internet Offload). Pre dodržanie spätnej kompatibility je<br />

dôležitá aj možnosť pripojenia existujúcich<br />

digitálnych slučiek k MG (Digital Loop Carriers<br />

Access).<br />

13


Alcatel 7510 Media Gateway<br />

Alcatel 7510 Media Gateway<br />

Legenda:<br />

DLC – Digital Loop Carrier,<br />

LEX - Local Exchange,<br />

RAS - Remote Access Server, TEX - Transit Exchange,<br />

TDM - Time Division Multiplex, MG – Media Gateway,<br />

IP – Internet Protocol,<br />

VoIP - Voice over IP,<br />

PSTN - Public Switched Telephone Network,<br />

PABX - Private Automatic Branch eXchange,<br />

MGCP – Media Gateway Control Protocol,<br />

SIGTRAN - SIGnaling TRANsport.<br />

14


Alcatel 7510 Media Gateway<br />

Niektoré dôležité okolnosti, ktoré viedli k vývoju Alcatel<br />

7510 MG :<br />

• rozšíriteľnosť – Alcatel 7510 MG má priradenú šírku pásma na<br />

podporu miestnej prepravy veľkej kapacity hlasovej prevádzky<br />

vnútri priechodu. Tento produkt podporuje súčasne od 2016 do<br />

16128 VoIP pripojení v jednoduchej skrinke, vloženej medzi PSTN<br />

a paketové rozhranie<br />

• flexibilné použitie - Alcatel 7510 MG môže byť umiestnený v<br />

nezávislej konfigurácii v decentralizovanej sieťovej topológii<br />

alebo v konfigurácii v centralizovaných zariadeniach. Tento<br />

produkt je navrhnutý tak, aby bol VoIP priechodom tak že ako<br />

jednoduchá platforma môže byť rozvíjaný na operácie ako<br />

priechod ponúkajúci multislužby, napr. centralizovaný gateway<br />

prístup a „paket-paket” gateway aplikácie,<br />

Alcatel 7510 Media Gateway<br />

• efektívnosť – je zaručená použitím DSP (Digital Signal<br />

Processing – spracovanie digitálneho signálu) architektúry a<br />

spoločnej pamäte. Flexibilné prepínanie a združenie DSP<br />

architektúry umožňuje aplikačne-špecifickú optimalizáciu. Alcatel<br />

7510 MG zaručuje maximálne uplatnenie a spoľahlivosť pri<br />

delení DSP prostriedkov a ich dynamickom priraďovaní. Keďže<br />

DSPs sú najdrahšie komponenty mediačného priechodu, Alcatel<br />

7510 MG zaviedlo myšlienku združeného mechanizmu za účelom<br />

optimalizovať cenu produktu. DSP prostriedky sú fyzicky dostupné<br />

na každom porte na hociktorom TDM (Time Division Multiplex –<br />

časovo delený multiplex) alebo paketovom rozhraní. Pamäť<br />

používaná pre triedenie, vyrovnávanie a plnenie smerovacích<br />

tabuliek je tiež spoločná pre všetky moduly, čo tiež prispieva k<br />

zníženiu celkovej ceny priechodu,<br />

15


Alcatel 7510 Media Gateway<br />

• QoS - Alcatel 7510 MG ponúka zvýšenú QoS týkajúcu<br />

sa hlasovej prevádzky s najväčším úsilím zabezpečiť<br />

doručenie. Priechod zabezpečuje IP služby pre<br />

rozlíšenie QoS priorít,<br />

• redundancia, spoľahlivosť a použiteľnosť –keďže<br />

NGN začali ponúkať alternatívu za PSTN siete,<br />

softswitche a mediačné priechody musia garantovať<br />

vyššiu spoľahlivosť a použiteľnosť aby vyšli v<br />

ústrety prísnym požiadavkám okolia. Alcatel 7510<br />

MG bol navrhnutý s početnou redundanciou a s vysokou<br />

odolnosťou proti poruchám. Ponúka tiež plnú softvérovú<br />

redundanciu.<br />

HLAVNÉ VLASTNOSTI A7510 MG<br />

• prepínanie - 10 Gbit/s TDM prepínacia štruktúra<br />

- 16 Gbit/s paketovo prepínacia štruktúra<br />

• PSTN rozhrania - 8 x 4 porty OC–3/STM–1 (Optical<br />

Carrier / Synchronous Transfer Module) rozhrania s<br />

pomocnou 1+1 redundanciou<br />

- 15 x 32 portov T1/E1 PDH (Plesiochronous Digital<br />

Hierarchy - pleziochrónna digitálna hierarchia)<br />

rozhrania s pomocnou 1+1 redundanciou,<br />

• paketové rozhrania - 2 nezávislé porty s gigabitovým<br />

Ethernet rozhraním s pomocnou 1+1 redundanciou,<br />

16


HLAVNÉ VLASTNOSTI A7510 MG<br />

• rozhrania riadenia - rýchly Ethernet,<br />

- 1+1 redundancia<br />

- miestne a vzdialené rozhranie príkazového riadku<br />

- SNMP agent (Simple Network Management Protocol –<br />

jednoduchý protokol sieťového riadenia)<br />

• spoľahlivosť a redundancia - zápis udalosti, monitoring<br />

vykonávania priestupkov a vytváranie alarmov,<br />

- 1+1 redundancia každého modulu,<br />

- dostupnosť >99,999 %,<br />

HLAVNÉ VLASTNOSTI A7510 MG<br />

• IP služby -Ipv4<br />

- OSPF v. 2 (Open Shortest Path First - otvoriť najprv najkratšiu<br />

cestu)<br />

- RIP v. 1.0, RIP v. 2 (Routing Information Protocol - protokol so<br />

smerovacími informáciami)<br />

- DNS klientska služba (Domain Name Service – služba v oblasti<br />

mien)<br />

- NTP v. 4 podpora (Network Timing Protocol – protokol sieťovej<br />

synchronizácie)<br />

• QoS – rozličné služby (DiffServ) paketových značiek pre hlas,<br />

signalizáciu, OA&P (Operations Administration Maintenance -<br />

prevádzka, správa a údržba) a ostatné pakety sú dávané nabok<br />

softswitchom.<br />

17


HLAVNÉ VLASTNOSTI A7510 MG<br />

• synchronizácia - PSTN vstupno/výstupné (I/O) rozhranie<br />

- BITS (Building Integrated Timing Source – vstavaný<br />

integrovaný synchronizačný zdroj) pre SONET<br />

(Synchronous Optical NETwork) - synchrónna optická sieť)<br />

konfiguráciu<br />

- <strong>SS</strong>U (Synchronization Supply Unit - synchronizačná<br />

podporná jednotka) pre SDH konfiguráciu<br />

-Synchronizačná redundancia (1+1),<br />

• prevádzkyschopnosť - Alcatel softswitch a menej známi<br />

predajcovia softswitchov.<br />

HLAVNÉ VLASTNOSTI A7510 MG<br />

• signalizácia a riadenie hovoru - Megaco v. 1/H.248,<br />

- SCTP (Stream Control Transmission Protocol – protokol s<br />

riadením stream vysielania)<br />

- SIGTRAN IUA (SIGnaling TRANsport ISDN User Adaptation –<br />

prenos signalizácie ISDN užívateľskej adaptácie)<br />

-CAS (Channel Associated Signaling - kanálovo pridružená<br />

signalizácia)<br />

Podpora kódekov:<br />

- G.711 (64 kbit/s), G.729A (8 kbit/s), G.723.1 (6.3 kbit/s), G.168, -<br />

prispôsobiteľný jitter buffer, s konfigurovateľnou hornou hranicou<br />

do 200 ms.<br />

18


SYSTÉMOVÁ ARCHITEKTÚRA A7510 MG<br />

Skladá sa z týchto modulov :<br />

Systémový riadiaci modul (System control module)<br />

- spracovávajú sa tu signalizačné a riadiace informácie,<br />

- poskytuje signalizačné a manažmentové rozhrania,<br />

- 2 porty 10/100 BaseT Ethernet.<br />

Modul konverzie (Media conversion module - MCM)<br />

- spracovávanie hlasu pomocou DSP<br />

- 4.032/2.016 DS0 na kartu.<br />

SYSTÉMOVÁ ARCHITEKTÚRA A7510 MG<br />

Modul spojovania (Switching fabric modul - SFM)<br />

- obsahuje Circuit Switch Fabric (CSF),<br />

- Data and Packet Switch Fabric (d-PSF).<br />

Modul rozhraní k sieti s prepájaním okruhov (Circuit<br />

interface modul - CIM)<br />

- 4 porty STM-1/OC-3 optické,<br />

- 32 portov E1/T1 elektrické.<br />

Modul rozhraní k paketovej sieti (Packet interface modul -<br />

PIM)<br />

- 1 port Gbit Ethernet optický.<br />

19


SYSTÉMOVÁ ARCHITEKTÚRA A7510 MG<br />

SYSTÉMOVÁ ARCHITEKTÚRA A7510 MG<br />

Legenda:<br />

CPU – Central Processing Unit,<br />

DSP - Digital Signal Processing,<br />

SCM – System Control Module,<br />

PSF – Packet Switch Fabric,<br />

CIM - Circuit interface modul,<br />

PIM - Packet interface modul,<br />

SFM - Switching fabric modul.<br />

20


SYSTÉMOVÁ ARCHITEKTÚRA A7510 MG<br />

Softvér<br />

Alcatel 7510 MG používa vrstvenú modelovú softvérovú<br />

architektúru. Táto architektúra je založená na otvorenom<br />

modeli programovateľného riadenia hovorov, ktorý<br />

vykonáva spracovanie hovorov nezávisle na iných<br />

funkciách, ako riadenie zdrojov, smerovanie alebo<br />

odosielanie.<br />

ALCATEL LITESPAN 1540<br />

Ako časť z komplexného OPEN portfólia firmy Alcatel,<br />

Alcatel 1540 Litespan Multiservice Access Gateway je<br />

multi-službová prístupová platforma pre doručovanie od<br />

xDSL, cez Ethernet alebo ATM, TDM úzkopásmové /<br />

širokopásmové až po IP – založené NGN služby z jediného<br />

uzla. Tento flexibilný produkt poskytuje hladkú migráciu od<br />

tradičného hlasu k NGN službám pre miestnych zákazníkov,<br />

malé kancelárie / domáce kancelárie (SOHO - Small Office-<br />

Home Office ), malé a stredné podniky (SMEs - Small and<br />

Medium Enterprises) a veľké spoločnosti.<br />

21


ALCATEL LITESPAN 1540<br />

Neoddeliteľnou súčasťou Alcatel 1540 Litespan je VoIP<br />

server karta (VISC), ktorá konvertuje POTS (Plain Old<br />

Telephone Network - pôvodná telefónna služba) a ISDN<br />

hlasovú prevádzku na IP prevádzku a presmerováva túto<br />

prevádzku do NGN chrbticovej siete. S VISC server kartou<br />

sa Alcatel 1540 Litespan stáva IP mediačným prístupovým<br />

priechodom. Každý Alcatel 1540 Litespan môže byť<br />

vybavený až 4 VISC kartami. Každá VISC má kapacitu do<br />

960 účastníkov. Jednoduchý Alcatel 1540 Litespan uzol<br />

zvládne 3840 účastníkov.<br />

ALCATEL LITESPAN 1540<br />

Hlavné výhody :<br />

• ľahké konvertovanie POTS a ISDN hlasovej prevádzky do IP<br />

prevádzky,<br />

• široký okruh služieb pre koncových užívateľov ako POTS,<br />

ISDN, ADSL, SHDSL, dáta od 64 kbit/s do 2Mbit/s, Ethernet,<br />

VoIP s VoDSL,<br />

• široký okruh sieťových topológií : Ethernet, SDH DLC<br />

(plná integrácia STM-1 (155,52 Mbit/s) / STM-4 (622,08 Mbit/s)<br />

na jednej doske), PDH DLC (Digital Loop Carrier -<br />

prevádzkovateľ digitálnej slučky), spojenie bod – bod, hviezda,<br />

strom a kruh,<br />

• lepšia cena pre užívateľa ako v miestnych alebo<br />

centralizovaných riešeniach,<br />

22


ALCATEL LITESPAN 1540<br />

• multiprotokol s TDM, ATM a IP na jednom uzle. Prvý<br />

multislužbový prístupový priechod integrujúci decentralizovaný<br />

priechod a širokopásmové & úzkopásmové služby,<br />

• integrované sieťové riadenie, užívateľsky prijateľná sieť a<br />

miestne riadenie, vzdialený download softvéru pre ľahkú<br />

aktualizáciu,<br />

• vysoká spoľahlivosť systému spôsobená nepovinným<br />

redundantným interným zariadením,<br />

• celková redukcia v návrhu siete, inštalácii, operáciách,<br />

údržbe a nákladoch.<br />

ALCATEL LITESPAN 1540<br />

VoIP služby pre POTS :<br />

• hlasové kódeky : G.711 (64kbit/s), G.729A (8 kbit/s),<br />

G.723.1 (6,3-5,3 kbit/s)<br />

• detekcia aktivity hlasu (VAD) a komfortné generovanie<br />

zvuku (CNG),<br />

• ukrytie straty paketov (PLC),<br />

• konfigurovateľný a prispôsobiteľný jitter buffer,<br />

• konfigurovateľnosť veľkosti hlasovej snímky,<br />

• rozšírená „end to end“ tónová detekcia a generovanie<br />

(RFC2833),<br />

23


ALCATEL LITESPAN 1540<br />

• DTMF (Dual Tone Multi-Frequency (signalling) -<br />

dvojtónová viac frekvenčná (signalizácia)) a impulzná<br />

detekcia,<br />

• automatická detekcia faxu / modemu a premostenia<br />

(transparentný mód),<br />

• riadenie sledu udalostí (prevrátená polarita, počítanie<br />

impulzov,...),<br />

• služby identifikácie volajúceho,<br />

• doplnkové služby (čakanie na hovor, podržanie hovoru,<br />

presmerovanie hovoru,…).<br />

ALCATEL LITESPAN 1540<br />

VoIP služby pre ISDN BRA :<br />

• Q.931 protokolové zakončenie(connection control protocol)<br />

• Q.932 protokol enkapsulovaný na SIGTRAN<br />

-ISDN IUA (User Adaptation Layer – užívateľovi<br />

prispôsobiteľná vrstva),<br />

- zabezpečuje kontrolu nad ISDN službami,<br />

-SCTP.<br />

• podpora pre doplnkové služby.<br />

24


ALCATEL LITESPAN 1540<br />

Príklad využitia litespan 1540<br />

ALCATEL LITESPAN 1540<br />

Legenda:<br />

IP – Internet Protocol, BA – Basic Access,<br />

TGW - Trunking Gateway, <strong>SS</strong>7 - Signaling System 7,<br />

PRI - Primary Rate Interface, DSL – Digital Subscriber Line,<br />

AFS - Aplication Feature Serve,<br />

LDAP - Lightweight Directory Access Protocol,<br />

PSTN - Public Switched Telephone Network,<br />

IMS -IP MediaServer,<br />

ATM - Asynchronous Transfer Mode.<br />

25


ALCATEL 7670 RSP<br />

Alcatel 7670 RSP (Routing Switch Platform – smerovacia<br />

prepínacia platforma) je skutočne NGN systém pre budúce<br />

multislužbové siete. Tento systém v sebe zahŕňa viacero<br />

dimenzií: protokoly, porty, kapacity systému. Tento všestranný<br />

systém pre smerovanie a prepínanie poskytuje flexibilitu a<br />

zabezpečí nám ochranu investícií, ktorú potrebujeme pri<br />

budovaní infraštruktúry.<br />

Alcatel 7670 je modernizovaná verzia zariadenia Alcatel 670<br />

RSP. A7670 pracuje na multiprotokolovej platforme a má veľkú<br />

kapacitu. Zariadenie ponúka QoS, spínanie nosnej frekvencie a<br />

smerovanie pre siete IP/MPLS a ATM. Priepustnosť<br />

zariadenia Alcatel 7670 RSP je až 550 Gbit/s a zvláda až 3000<br />

hovorov za sekundu. To umožňuje plynulý tok dát v sieti.<br />

ALCATEL 7670 RSP<br />

Kapacity A7670:<br />

• 1760 OC-3c/STM-1/DS3,<br />

• 440 OC-12c/ STM-4/GigE,<br />

• 124 OC-48c/STM-16,<br />

• 31 OC-192c/STM-64 kanálov.<br />

26


VLASTNOSTI ALCATEL 7670 RSP<br />

1) Škálovateľnosť a flexibilita :<br />

• redukcia CAPEX (Capital Expenditure – investičné<br />

náklady), minimalizuje prvotné systémové náklady<br />

možnosťou rapídneho rozšírenia v prípade rastu<br />

kapacitných požiadaviek,<br />

• maximálna využiteľnosť systému,<br />

• škálovateľnosť systému od jedného regálu až po<br />

niekoľko regálov s využitím multislužieb – bez narušenia<br />

služby,<br />

• univerzálne sloty pre rôzne typy kárt – umožňuje<br />

poskytovateľom služieb prispôsobiť zariadenie potrebám<br />

siete.<br />

VLASTNOSTI ALCATEL 7670 RSP<br />

2) Nové možnosti služieb :<br />

• rozvoj na širokopásmové služby,<br />

• ponúka vyspelé IP/MPLS služby.<br />

3) Riadenie prenosu dát :<br />

• poskytuje diferencovanie služieb cez zlepšené QoS<br />

schopnosti,<br />

• pomáha k udržaniu výkonnosti siete,<br />

• redukuje OPEX (Operating Expenditure – prevádzkové<br />

náklady) účinným využitím sieťových zdrojov,<br />

•zaisťuje SLAs (Service Level Agreements – dohoda o<br />

úrovni služieb).<br />

27


VLASTNOSTI ALCATEL 7670 RSP<br />

4) Spoľahlivosť prenosu :<br />

• zvyšuje dostupnosť služieb siete pre vyššiu spokojnosť<br />

zákazníkov,<br />

•umožňuje spoľahlivý prenos hlasu a finančných<br />

tranzakcií cez paketovú sieť<br />

5) Dodržanie štandardov :<br />

•zaisťuje transparentnosť služieb<br />

•umožňuje spoluprácu s existujúcimi sieťami a<br />

operačnými systémami cez otvorené riešenia<br />

•umožňuje slobodný výber produktov na jednotlivých<br />

úrovniach siete<br />

VLASTNOSTI ALCATEL 7670 RSP<br />

6) Riadenie siete a služieb :<br />

• redukuje čas na včlenenie nových služieb alebo rozšírenie<br />

existujúcich,<br />

•umožňuje poskytovateľom služieb a ich koncovým<br />

zákazníkom lepšiu viditeľnosť a riadenie sieťových zdrojov.<br />

7) Kvalitnejšia údržba siete :<br />

• znižuje zdržiavanie zákazníka - rýchlejšia detekcia<br />

problému a jeho riešenie,<br />

• zvyšuje spoľahlivosť siete redukovaním počtu zásahov<br />

operátora.<br />

28


Alcatel 7670 ESE<br />

Alcatel 7670 ESE (Edge Services Extender –<br />

rozšírenie služieb na okraji siete) podporuje<br />

spoľahlivé, cenovo efektívne dodávanie IP, Ethernet,<br />

Frame relay, ATM služieb. A7670 ESE sa pripája<br />

pod A7670 RSP pre rozšírenie služieb na<br />

okrajovej (edge) úrovni. Používajú sa na rozšírenie<br />

dosahu A7670 RSP alebo ako nezávislý systém<br />

poskytujúci adaptáciu multislužieb, prepínanie a<br />

flexibilné doručovanie služieb cez OC-12/STM-4<br />

alebo OC-3/STM-1 kanály.<br />

Externé signalizačné priechody<br />

Migrácia k sieťam NGN, musí umožňovať<br />

koexistenciu aj so súčasnou sieťou. Preto je potrebný<br />

modul pre spracovávanie <strong>SS</strong>7 signalizácie.<br />

Signalizačný priechod je element medzi softswitchom<br />

a signalizačnou sieťou <strong>SS</strong>7 v PSTN sieti. Robí<br />

napríklad preklad <strong>SS</strong>7 signalizácie na riadiace správy<br />

SIP protokolu, alebo sa <strong>SS</strong>7 signalizačná informácia<br />

tuneluje cez IP sieť.<br />

29


ALACTEL 5023 REMOTE SIGNALING GATEWAY<br />

Okrem integrovaných signalizačných priechodov vložených v<br />

Alcatel 5020 Softswitch, Alcatel ponúka nezávislé signalizačné<br />

priechody. Alcatel 5023 RSG (Remote Signaling Gateway –<br />

vzdialený signalizačný priechod) je jedným z produktov<br />

Alcatelu, ktorý je nezávislým signalizačným priechodom v NGN.<br />

Umožňuje prenos <strong>SS</strong>7 signalizácie k softswitchu cez IP sieť<br />

pomocou protokolu M2UA (MTP Level 2 User Adaption Layer<br />

Protocol – užívateľský adaptačný vrstvový protokol). Už nie je<br />

ďalej požadované prepojovanie medzi <strong>SS</strong>7 sieťou a softswitchom<br />

cez E1 alebo T1 – to je hlavná výhoda použitia externej<br />

signalizačnej brány. S Alcatel 5023 RSG môžu byť signalizačné<br />

informácie posielané z a do <strong>SS</strong>7 siete cez tú istú IP – založenú<br />

transportnú sieť ako je to pri NGN sieti. Vďaka týmto dvom<br />

riešeniam si môžu sieťoví operátori vybrať riešenie, ktoré sa<br />

najviac hodí pre NGN vývojovú stratégiu.<br />

Technické parametre A 5023 RSG<br />

1. Signalizačné vlastnosti<br />

• <strong>SS</strong>7 linková podpora : A, B, C, D, E, F linky ; 16<br />

liniek pre priechod,<br />

• <strong>SS</strong>7 aplikačná kompatibilita,<br />

• bezdrôtová kompatibilita : 2G; 2,5G; 3G,<br />

• dodržanie noriem : ANSI, IETF, ITU-T,<br />

• IP strana : SCTP (RFC 2960) spoľahlivý prenos<br />

signalizácie, MTP2 User Adaption Layer Protocol<br />

(M2UA),<br />

2. <strong>SS</strong>7 topológia – žiadny určený znak<br />

3. Systémové a sieťové riadenie<br />

4. Kapacita – 16 liniek pre RSG<br />

30


Technické parametre A 5023 RSG<br />

5. Rozhrania<br />

• <strong>SS</strong>7 rozhrania :<br />

- 4-portový alebo 8-portový T1 (ANSI (American National<br />

Standards Institute - Americký národný úrad pre<br />

normalizáciu) konfigurácia),<br />

- 4-portový alebo 8-portový E1 (ETSI konfigurácia),<br />

- 4-portový alebo 8-portový J1 (Japan, 2.048 Mb/s).<br />

• rozhranie paketovej siete : 2 – portový 10 / 100 Mbit/s Ethernet.<br />

6. Redundancia<br />

• N+K redundancia,<br />

• 1+1 redundantné Ethernetové rozhranie.<br />

ALACTEL 5023 REMOTE TUNNELING GATEWAY<br />

Alcatel 5023 Remote Tunneling Gateway (vzdialený<br />

tunelovací priechod) dovoľuje redukovať ceny bod – bod<br />

prenajatých liniek digitálnych <strong>SS</strong>7 okruhov migráciou k IP. Je<br />

to kvôli tomu, že <strong>SS</strong>7 / IP tunelovanie umožňuje prepravcom<br />

prepájať elementy <strong>SS</strong>7 siete spolu cez IP siete rýchlo a<br />

ekonomicky. Umožňuje tunelovanie <strong>SS</strong>7 signalizácie cez<br />

IP sieť pomocou M2TP protokolu, čo je vlastne transport<br />

signalizačnej informácie cez IP sieť. Teraz môžu<br />

prepravcovia spojiť mnohonásobné <strong>SS</strong>7 linky do jedného<br />

virtuálneho IP okruhu – to nie je možné v tradičnej <strong>SS</strong>7<br />

technológii. To sa dramaticky prejaví na úsporách<br />

prepravcov (v drôtovej a bezdrôtovej, miestnej aj<br />

medzinárodnej prevádzke).<br />

31


NÁVRH NGN SIETE V MODELOVANOM REGIÓNE<br />

Návrh NGN siete v modelovanom regióne<br />

Celý návrh pozostáva zo štyroch hlavných fáz:<br />

• Analýza aktuálneho stavu regiónu,<br />

• Analýza rozvoju regiónu,<br />

• Kapacitné možnosti komponentov pre daný región,<br />

• Realizácia výslednej infraštruktúry NGN siete.<br />

32


GRAFICKÁ REPREZENTÁCIA REGIÓNU<br />

Kritéria, ktoré môžu ovplyvniť rozvoj regiónu<br />

• Rozmach priemyselného parku,<br />

• Zvýšený dopyt po bytových jednotkách v regióne,<br />

• Prílev zahraničných investorov do oblasti,<br />

• Rozvoj cestovného ruchu.<br />

33


VÝSLEDNÁ TOPOLÓGIA SIETE<br />

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ<br />

34


Vývoj telekomunikačných sietí na<br />

Slovensku<br />

Čo nás čaká v najbližších rokoch?<br />

Branislav Zigo<br />

November <strong>2011</strong><br />

Obsah<br />

• Ekonomický pohľad na telekomunikačné siete<br />

• Krátke ohliadnutie za PSTN<br />

• Nedávna minulosť -NGN<br />

• Súčasnosť – migrácia k IMS<br />

• Výhľad do blízkej budúcnosti<br />

• Komunikačné aplikácie vs. Komunikačné komodity<br />

• Open/Shared Access Platformy<br />

• Service Delivery Platformy a Open API koncept<br />

• Konvergencia hlasu, internetu a interaktívnej televízie<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Ekonomický pohľad na telekomunikačné siete<br />

• Telekomunikačná sieť je ..... Stroj na peniaze....<br />

• Ako zarábať viac?<br />

• Zvyšovať počet účastníkov?<br />

• Zvyšovať ARPU?<br />

• Poskytovať nové služby?<br />

• Znižovať náklady?<br />

• Zbaviť sa konkurencie?<br />

• Hľadať nové príležitosti?<br />

• Kam investovať – kam neinvestovať?<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Zvyšovanie penetrácie<br />

• Zvyšovanie geografického pokrytia pre hlasové služby<br />

• „niet kam“<br />

• Ďaľšie zvyšovanie naráža na ekonomické bariéry<br />

• Návratnosť investícií (ROI) je príliš dlhá alebo žiadna<br />

• Zvyšovanie pokrytia pre HSI (High Speed internet)<br />

• Optika – perspektívne, ale drahé a riskantné (regulácia, open access, forced wholesale)<br />

• DSL – geografické limity<br />

• Mobilný internet – značný potenciál<br />

• Zvyšovanie počtu účastníkov<br />

• Penetrácia >100% => ďalší rast znižuje ARPU<br />

• Príležitosť – M2M (Machine to Machine) communication (mýto ~ 205 tisíc SIMs,<br />

bezpečnostné systémy, inteligentné automobily, smart metering...)<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Zvyšovanie ARPU (Average Revenue Per User - monthly)<br />

• Cena za minútu hovoru, SMS, prenesený KB sústavne klesá<br />

• Počet prevolaných minút a prenesených dát rastie<br />

• ARPU v roku 2010 klesal<br />

• Je ťažké zvyšovať ARPU pri rastúcej konkurencii a navyše počas krízy...<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Zavádzanie nových služieb<br />

• Nové služby<br />

• Zvyšujú tržby<br />

• Propagujú značku<br />

• Nové služby môžu byť prekvapujúco:<br />

• Úspešné – (historicky - SMS, IPTV na DSL....)<br />

• Neúspešné - (PRBT, IPTV na optike....)<br />

• (Nielen) operátori hľadajú nové príležitosti<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Nové služby poskytované telekomunikačnými sieťami - príklady<br />

Brands, Sponsors, Content Owners<br />

• Broader Audience with more Customers<br />

• Service Quality Enhancements (e.g. logo not<br />

pixilated)<br />

• Targeting Advertising, Aggregate User Data<br />

• Simplified Fulfillment — Digital Content<br />

• Secure Commerce — Billing and Settlement,<br />

Transactions<br />

Non-Traditional Service Providers —<br />

Vertical Service<br />

• eHealthcare and eGovernment — better svc, lower<br />

cost<br />

• Remote/Home Energy Management<br />

• Remote/Home Safety and Security<br />

• Home Education, Media and Entertainment<br />

Revenue<br />

Pipe connection<br />

Enablement<br />

revenue<br />

opportunities<br />

Voice<br />

Application enabled<br />

eCommerce<br />

Location/<br />

presence<br />

Identity<br />

management<br />

Advertising<br />

Value-add<br />

services<br />

End Users<br />

• On-demand and Per Use Services Bundled With<br />

Content/Product<br />

• Security, Privacy, Continuity, Digital Life/<br />

Media Management<br />

• Personalized services and content across any screen<br />

• Predictable quality of experience (video/gaming)<br />

Data<br />

Connection ARPU<br />

Broadband<br />

access<br />

charge<br />

Session ARPU<br />

7 | E2E IMS Solution | April 2010<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Znižovanie nákladov<br />

• Štruktúra nákladov na telekomunikačnú infraštruktúru<br />

• CAPEX – (Capital Expenditures) – investičné náklady<br />

• OPEX – (Operational Expenditures) – prevádzkové náklady<br />

–Mzdovénáklady<br />

–Elektrina<br />

–Prenájmy<br />

–Licenčné poplatky<br />

–Údržba zariadení<br />

–....<br />

• CAPEX+OPEX počas života produktu = TCO (Total Cost of Ownership)<br />

• Jedno z kľúčových kritérií pri rozhodovaní<br />

• Znižovanie nákladov je počas krízy najväčším zdrojom zisku<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Niektoré spôsoby znižovania nákladov<br />

• Znižovanie nákladov na pracovnú silu – reorganizácia<br />

• Znižovanie marketingových nákladov – dvojsečná zbraň<br />

• Použiteľné u technologických firiem, nie u operátorov<br />

• Spájanie firiem<br />

• Spoločné využívanie zdrojov ( RAN sharing ...)<br />

• Optimalizácia obstarávania<br />

• Znižovanie skladových zásob<br />

• Zmena vlastníckeho modelu<br />

• Leasing<br />

• Managed services<br />

• Outsourcing<br />

• Všeobecne - hľadanie synergií „kde sa len dá“<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Ekonomický pohľad na telekomunikácie<br />

• Zmyslom existencie každej firmy je dosahovanie zisku<br />

• IT & Telco prostredie sa prudko mení<br />

• Pribúdajú nové príležitosti<br />

• Rastie konkurencia<br />

• Ako sa tejto situácii prispôsobuje telco sektor na Slovensku?<br />

• Pozrieme sa na technologický vývoj z ekonomického pohľadu....<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Klasická PSTN sieť<br />

SCP (IN)<br />

LNP<br />

E1<br />

Class 3<br />

International<br />

network<br />

E1<br />

INT<br />

INT<br />

Class 4<br />

E1<br />

E1<br />

TEX TEX TEX<br />

Other<br />

national<br />

operators<br />

Class 5<br />

LEX LEX LEX LEX<br />

LEX<br />

PRI<br />

ISDN<br />

POTS<br />

V5.2<br />

PBX<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Klasická PLMN sieť<br />

REGION 2<br />

REGION 1<br />

REGION 3<br />

REGION 4<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Business model v prostredí PSTN/PLMN sietí<br />

• Štruktúra trhu – oligopol/monopson<br />

• Minimálna konkurencia<br />

• Proprietárne technologické riešenia<br />

• Dodávateľ dodáva <strong>komplet</strong>né riešenie<br />

• Relatívne pomalý a koordinovaný technologický vývoj<br />

• Konkurencia - z prostredia mimo telco sektora - internet & IT sektor<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Prechod z PSTN na NGN – zmena paradigmy<br />

E1<br />

Class 3<br />

Class 4<br />

E1<br />

E1<br />

INT<br />

E1<br />

INT<br />

TEX TEX TEX<br />

International<br />

network<br />

Other<br />

national<br />

operators<br />

Class 5<br />

LEX LEX LEX LEX<br />

LEX<br />

PRI<br />

Legacy network<br />

signaling/<br />

service<br />

ISUP / INAP<br />

Circuit<br />

Switch<br />

Network Service Layer<br />

Network Service Layer<br />

Control Layer<br />

Control Layer<br />

Softswitch<br />

ISDN POTS<br />

V5.2<br />

PBX<br />

Legacy network<br />

media<br />

Media Layer<br />

Media Layer<br />

Media<br />

Gateways<br />

TDM<br />

NB Switches<br />

Access Layer<br />

Access Layer<br />

UAGW<br />

UAGW<br />

Enterprise<br />

Remote Office/<br />

SOHO<br />

Residential<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Transformácia PSTN<br />

NGN Decomposition Model - Softswitch<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Príklad transformácie PLMN<br />

VMS,<br />

VMB,<br />

Browser<br />

MSC/<br />

MSC server<br />

HLR<br />

SMSC<br />

CMM,<br />

WPBX,<br />

PPS<br />

PRBT<br />

(SMS/CMS)<br />

SRP<br />

(announcements<br />

RAN (UMTS)<br />

UTRAN<br />

B<strong>SS</strong><br />

B<strong>SS</strong> (GSM)<br />

T1/ TDM<br />

Iu (RANAP)<br />

Iu-CS (ATM)<br />

A (B<strong>SS</strong>AP)<br />

A (T1/TDM)<br />

ISUP<br />

/ <strong>SS</strong>7<br />

MAP/<br />

<strong>SS</strong>7<br />

MAP/<br />

<strong>SS</strong>7<br />

H248<br />

WMG<br />

DMSC<br />

MAP/<br />

<strong>SS</strong>7<br />

CAP/IN-CS1<br />

BICC<br />

BICC<br />

AAL1, AAL2<br />

E1,T1/TDM<br />

TDM<br />

ISUP<br />

RTP<br />

ISUP/<strong>SS</strong>7<br />

PLMN<br />

IP Network<br />

VoIP<br />

ATM Network<br />

(VoATM)<br />

<strong>SS</strong>7<br />

PSTN<br />

ISUP<br />

T1,E1/ TDM<br />

SIP Phone<br />

Voice<br />

G.711<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Čo prináša NGN?<br />

• Zmena paradigmy telekomunikačnej siete<br />

• Nový model siete prináša nové možnosti<br />

• Otvorenie siete viacerým dodávateľom<br />

• Štandardizovaný HW a operačný systém<br />

• Zníženie cien<br />

• Začiatok otvárania telekomunikačného trhu<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

IMS – IP Multimedia Subsystem - Deliver Any Application to Any Endpoint<br />

Virtual Network Operators (VNOs, MVNOs)<br />

Visited / Peer Networks<br />

3G Packet<br />

IP Wireless<br />

Splitter<br />

Other Service<br />

Provider IP<br />

ONT<br />

RAN<br />

OLT<br />

Video<br />

Head-End<br />

DSLAM<br />

IAD<br />

VoDSL<br />

Border Elements<br />

Cable<br />

Cable<br />

Modem<br />

IMS Apps<br />

S-CSCF<br />

IMS Session and Resource Control<br />

Enhanced Service Broker<br />

BGCF<br />

SIP IP PBX<br />

I-CSCF<br />

P-CSCF<br />

IP/MPLS<br />

Core Managed Network<br />

Enterprise<br />

LAN<br />

H.323 IP PBX<br />

Border Elements<br />

Enterprise<br />

LAN<br />

IMS Apps<br />

MRFC<br />

SIP LAG<br />

Class 5<br />

Replacement<br />

Media<br />

Gateway<br />

MGC<br />

MGCF<br />

Support Systems<br />

Billing Mediation,<br />

Fault Correlation,<br />

Operations,<br />

Maintenance, …<br />

Network Resources<br />

Subscriber, GUP,<br />

Charging, DHCP,<br />

DNS, ENUM<br />

<strong>SS</strong>7<br />

PSTN<br />

SG<br />

IN SCPs<br />

2G & 3G MSC<br />

Circuit Wireless<br />

BRAS<br />

CMTS<br />

Legacy Systems<br />

Enterprise<br />

FTTP/N<br />

SIP Centrex<br />

802.11 WiFi<br />

IMS IP Access<br />

• Common SIP bases session control<br />

• New revenue generation<br />

• Open to New Application & Feature Servers<br />

• Service convergence across multiple access<br />

Enterprise<br />

H.323 Centrex<br />

Transitional Systems<br />

Wireless MSC<br />

WiFi Roaming<br />

• Legacy IP IP and Circuit systems<br />

interacting with the IMS systems<br />

to provide services<br />

TDM PBX<br />

Circuit Wireline<br />

Legacy Systems<br />

• Trunk level interactions with IMS<br />

to provide connectivity, routing,<br />

& access to legacy data services<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Transformation of PSTN<br />

IMS Layered Network Architecture<br />

Application<br />

Layer<br />

Parlay<br />

Application<br />

Web<br />

Services<br />

Parlay Gateway (OSA GW)<br />

SIP<br />

Application<br />

H<strong>SS</strong><br />

Session<br />

Control<br />

Layer<br />

MRFC<br />

Service Broker (SCIM)<br />

SIP<br />

S-CSCF<br />

I-CSCF<br />

P-CSCF<br />

BGCF<br />

DIAMETER<br />

Media and<br />

Endpoint<br />

Layer<br />

Media<br />

Server<br />

PDF<br />

Session Border Controller<br />

Access Network<br />

IP Signalling<br />

Converter<br />

Managed<br />

Core Network<br />

MGC<br />

Media<br />

Gateway<br />

MGCF<br />

SG<br />

PSTN/<br />

PLMN<br />

<strong>SS</strong>7<br />

Wireline and Wireless SIP Endpoints<br />

UMTS, 802.11, Bluetooth, Cable, DSL, FTTP, …<br />

Legacy IP Endpoints<br />

H.323 and MGCP<br />

TDM PBX<br />

Wireless<br />

Analog<br />

Endpoint<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

IMS Physical Realization - Flexible Deployment Options<br />

P-CSCF<br />

I-CSCF<br />

S-CSCF<br />

E-CSCF<br />

Software Bus<br />

Protocol<br />

Stacks<br />

IBCF<br />

BIGCF<br />

BGCF<br />

RM<br />

Flexible Board Level Integration<br />

• 1 or more components per<br />

board<br />

• Common stacks across<br />

components<br />

• Software bus provides post<br />

parsed messaging and advanced<br />

transaction services<br />

• Internal communications via<br />

software bus<br />

• Enhanced performance across<br />

components<br />

• Allows for small scale lab trials<br />

P-CSCF<br />

E-CSCF<br />

I-CSCF<br />

S-CSCF<br />

Svc Broker<br />

BGCF<br />

IBCF<br />

BIGCF<br />

RM<br />

OAM&P<br />

S-CSCF<br />

S-CSCF<br />

S-CSCF<br />

S-CSCF<br />

I-CSCF<br />

I-CSCF<br />

E-CSCF<br />

P-CSCF<br />

P-CSCF<br />

Ethernet<br />

Alarm Alarm<br />

S-CSCF<br />

S-CSCF<br />

S-CSCF<br />

S-CSCF<br />

I-CSCF<br />

I-CSCF<br />

E-CSCF<br />

P-CSCF<br />

P-CSCF<br />

Ethernet<br />

Alarm Alarm<br />

BIGCF<br />

CSCF<br />

BIGCF<br />

CSCF<br />

Service Broker<br />

Service Broker<br />

IBCF<br />

BGCF<br />

5750 RM<br />

5750 RM<br />

OAM&P<br />

OAM&P<br />

5750 RM<br />

5750 RM<br />

Flexible Cabinet Level Integration<br />

• Common board hardware<br />

• Static and dynamic component configuration<br />

• 1 or or more components per board<br />

• Software bus configurable across boards<br />

• Easy incremental board and cabinet growth<br />

Service Broker<br />

Service Broker<br />

IBCF<br />

BGCF<br />

Ethernet<br />

OAM&P<br />

OAM&P<br />

• All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Allows for single cabinet deployments<br />

Ethernet<br />

S-CSCF<br />

I-CSCF<br />

BGCF<br />

E-CSCF<br />

P-CSCF<br />

Access<br />

Network<br />

Geographic<br />

Redundancy<br />

Managed<br />

Core Network<br />

RM<br />

BIGCF<br />

E-CSCF<br />

P-CSCF<br />

Access<br />

Network<br />

S-CSCF<br />

I-CSCF<br />

BGCF<br />

PSTN<br />

Flexible Network Deployment<br />

• Scalable hardware and software<br />

• Supports efficient network topologies<br />

• Geographic redundancy<br />

• Allows for large scale deployments<br />

IBCF<br />

Peer<br />

MGCF


Prínosy IMS<br />

• Orientácia na používateľa<br />

• Konvergentná architektúra a konvergencia služieb<br />

• Nezávislosť na prístupovej vrstve<br />

• Prítomnosť tzv. application enanblerov<br />

• Vysoká rýchlosť vývoja aplikácií<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Transformation of PSTN<br />

Evolution of Network Architecture Model for Voice Networks<br />

Wireless<br />

Subscriber<br />

Data<br />

IN<br />

Services<br />

IN, AIN,<br />

& Camel<br />

Wireless<br />

Subscriber<br />

Data<br />

App<br />

Servers<br />

JTAPI, Parlay,<br />

& Proprietary<br />

Subscriber<br />

Data<br />

App<br />

Servers<br />

App<br />

Servers<br />

App<br />

Servers<br />

Wireline<br />

Subscriber<br />

Data<br />

Features<br />

Wireline<br />

Subscriber<br />

Data<br />

Embedded<br />

Services<br />

DIAMETER<br />

SIP<br />

Session Control<br />

Call Control<br />

Call Control<br />

SIP<br />

SIP<br />

Signalling<br />

Bearer Path<br />

Control<br />

Signalling<br />

Gateway<br />

Media GW<br />

Controller<br />

Signalling<br />

Gateway<br />

Media GW<br />

Controller<br />

Switch<br />

Fabric<br />

SIP, H.323,<br />

& MGCP<br />

IP<br />

H.248/MEGACO<br />

Media<br />

Gateway<br />

IP<br />

H.248<br />

Media<br />

Gateway<br />

Analog<br />

Circuit Wireless<br />

IP<br />

Endpoints<br />

Analog<br />

Circuit Wireless<br />

SIP Endpoints<br />

Analog<br />

Circuit Wireless<br />

Traditional Switch Model<br />

Consolidated SoftSwitch Model<br />

3GPP/3GPP2 IMS Model<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Vplyv LTE na E2E architektúru telekomunikačných sietí<br />

2G/3G<br />

CDMA / EV-DO<br />

GSM / GPRS Voice<br />

EDGE Channels<br />

UMTS<br />

HSPA<br />

IP channel<br />

BTS<br />

Node B<br />

BSC / RNC<br />

MSC<br />

SGSN<br />

PDSN<br />

Softswitch<br />

GMSC<br />

Circuit Switched<br />

Core (Voice)<br />

Packet Switched<br />

Core<br />

MGW PSTN<br />

Other<br />

mobile<br />

networks<br />

GGSN<br />

HA<br />

Internet<br />

VPN<br />

LTE+EPC<br />

New, all-IP mobile core network introduced with LTE<br />

• End-to-end IP<br />

• Clear delineation of control plane and data plane<br />

• Simplified architecture: flat-IP architecture with a single core<br />

MME<br />

PCRF<br />

IP channel<br />

eNode B<br />

SGW<br />

Evolved Packet Core<br />

(All-IP)<br />

PGW<br />

META (backhaul and backbone)<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

IMS na Slovensku<br />

• Operátori už používajú/testujú IMS vo svojich sieťach<br />

• Migrácia od PSTN/PLMN k IMS – rok <strong>2011</strong><br />

• Výhľad do (blízkej) budúcnosti<br />

• Komunikačné aplikácie vs. Komunikačné komodity<br />

• Open/Shared Access Platforms<br />

• Service Delivery Platforms a Open API koncept<br />

• Konvergencia hlasu, internetu a interaktívnej televízie<br />

• Čo nás čaká v najbližšej budúcnosti?<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Rich Multi-Service Communications<br />

Personalized,<br />

Multi-screen,<br />

Multi-media<br />

communications<br />

Premium<br />

VoIP<br />

Services<br />

• cVoIP<br />

• bVoIP<br />

• Class 5<br />

Enhanced<br />

Conversational<br />

Services<br />

• 3G Rich<br />

Communication<br />

Suite (GSMA RCS)<br />

• Blending VoIP with<br />

presence, address<br />

book, IM<br />

Multimedia<br />

& Internet<br />

Communications<br />

• Conferencing and<br />

Collaboration<br />

• Telepresence<br />

• Consumer/Business<br />

Video Services<br />

• Social networking<br />

Fixed plus 3G/Femto/WiMAX plus LTE<br />

Application<br />

Enablement &<br />

Enhancements<br />

• HD Voice<br />

Enriching the User’s Experience via a Converged Core<br />

• IMS Enablers – QoS,<br />

presence, location<br />

• High-touch media<br />

services<br />

Time<br />

25 | E2E IMS Solution | April 2010<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Čo ďalej?<br />

Rich Multimedia Communications<br />

• RCS and rich video communications will become the new<br />

universal telecom service<br />

• Also moving to the TV screen and into the enterprise<br />

Service Exposure to Web 2.0 and Mashups<br />

• Leveraging your assets to extract unrealized value from your<br />

networks<br />

• Create new partnerships and establish new business models<br />

with application and content providers<br />

FMC and LTE<br />

• IMS preferred for mobile VoIP in LTE networks driving VoIP in 3G<br />

eHSPA<br />

• FMC: Driving converged IMS session control across fixed/ mobile<br />

with seamless service access and mobility<br />

26 | E2E IMS Solution | April 2010<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Nové možnosti v telekomunikačných sieťach<br />

• Plne interaktívna digitálna televízia<br />

• Presné a indoor LBS (Location Based Services)<br />

• Mobile Advertising<br />

• Mobile Payment<br />

• Micro Payment<br />

• Proximity Payment<br />

• Penažné prevody<br />

• Mash-ups<br />

• Aplikácie na mieru<br />

• Telco business sa otvoril malým, špecializovaným firmám a nezávislým<br />

developerom<br />

• Vzniká nový ekosystém...<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Príklad1-Multimedia Application Platform<br />

• Common platform hardware, operating system and HA middleware<br />

• Evolutionary approach merging IN, IMS and Web with existing environments<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


Príklad 2 - Network independent (cross-network) Open API<br />

• Skúste :<br />

• http://openapiservice.com<br />

• http://topcoder.com/home/alcatel/<br />

• Open API koncept vytvára priestor pre nové myšlienky a nové obchodné<br />

príležitosti<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010<br />

Príklad 3 - IMS laboratórium na STU<br />

`<br />

`<br />

`<br />

Application Layer<br />

IMS Application Server<br />

1300<br />

OMC-P XMC/CMC<br />

5060 ICS<br />

CTS<br />

x-CSCF<br />

BGCF<br />

iCCF<br />

SIP<br />

5900 MRF<br />

IMS Layer<br />

iH<strong>SS</strong><br />

DNS<br />

7705 SAR<br />

IP/MPLS<br />

IP/MPLS Backbone Layer<br />

7705 SAR<br />

SIP Gm<br />

7705 SAR<br />

7330 FTTN<br />

ISAM-V<br />

Access Layer<br />

ADSL2+, VDSL2<br />

POTS<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


www.alcatel-lucent.com<br />

Ďakujem za pozornosť!<br />

All Rights Reserved © Alcatel-Lucent 2010


TELEKOM SERVICES<br />

EVOLUTION<br />

Ing. Matúš Turcsány, PhD.<br />

Solution Manager,<br />

matus.turcsany@ericsson.com<br />

December <strong>2011</strong>


Fixed & mobile subscriptions<br />

9000<br />

8000<br />

M2M to be added<br />

on top<br />

Mobile<br />

subscriptions<br />

Subscriptions/lines (million)<br />

7000<br />

6000<br />

5000<br />

4000<br />

3000<br />

2000<br />

1000<br />

0<br />

2008 2009 2010 <strong>2011</strong> 2012 2013 2014 2015 2016 Year End<br />

Source: Internal Ericsson<br />

Mobile Broadband: CDMA2000 EV-DO, HSPA, LTE, Mobile WiMAX, TDSCDMA. Both mobile PC, Tablets and handheld devices.<br />

Mobile Broadband and Mobile PC are subsets of total mobile subscriptions<br />

Fixed Broadband: Cable, xDSL, Fiber, PC-to-PC VoIP e.g. Skype not included in VoIP<br />

This slide contains forward looking statements<br />

Fixed narrowband<br />

voice<br />

Fixed broadband<br />

Fixed VoIP<br />

Mobile<br />

broadband<br />

Mobile<br />

PC/Tablets<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 2


our core Vision<br />

Places Persons Screens Things<br />

SIP / IP<br />

SIP / IP<br />

PSTN<br />

PLMN<br />

Voice<br />

Narrowband<br />

+ Video + 50B<br />

Broadband<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 3


Ericsson view of Convergence<br />

Matúš Turcsány, Solution Manager<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 4


Convergence<br />

Concept


Convergence<br />

Means a lot of different things to different people<br />

› Industry Convergence<br />

– Telecom / IS/IT / Media/Broadcasting<br />

› Network Convergence<br />

– Common session control network<br />

– Common service network<br />

› Service Convergence<br />

– Seamless multi-media services over different access<br />

› Device Convergence<br />

– Terminals operating over different accesses<br />

– Multimedia terminals<br />

› One Company approach<br />

– One brand<br />

– One customer interface<br />

– Bundled offerings<br />

› Common network & operation & processes<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 6


Convergence Definition<br />

Ericsson View<br />

Traditionally, the term fixed-mobile convergence (FMC) has been used by the telecom industry when<br />

discussing the integration of wireline and wireless technologies. But it is not just about this particular<br />

kind of convergence, it is also about convergence between media, datacom and telecommunication<br />

industries. Convergence is considered from three viewpoints:<br />

User service convergence;<br />

where there are common user service delivery capabilities with access and device awareness. This<br />

means that a multitude of services (person to person, person to content and content to person) can be<br />

provided to the same user over different access networks and to different devices.<br />

Device convergence;<br />

common devices supporting several access types, such as CDMA2000, WCDMA, GSM, fixed<br />

broadband and WLAN. Device convergence allows multiple applications to be run, reusing the same<br />

functions for identification and authentication. Furthermore, the mobile device supports more and more<br />

functions in addition to telephony, e.g. Camera, TV/Video and email.<br />

Network convergence;<br />

this implies consolidation of the network to provide different user services, with telecom-grade quality of<br />

service, over several access types with an emphasis on operator cost efficiency and support to user<br />

service convergence.<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 7


User<br />

Services<br />

Devices<br />

Network<br />

Convenience & Ease<br />

of Use<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 8<br />

Always Best<br />

Connected<br />

Reliability &<br />

Security


Supporting Systems


Why IMS<br />

Network perspective<br />

Access to Application Servers<br />

and Service Creation<br />

Shared functions:<br />

- Charging<br />

- Presence<br />

-Directory<br />

- Group & List functions<br />

-Provisioning<br />

- Media handling<br />

- Session control<br />

-O&M<br />

Service Network<br />

IMS<br />

IP Multimedia Subsystem<br />

Control<br />

Transport Back-bone<br />

Gateways and Service Nodes<br />

Shared competence<br />

Shared O&M staff<br />

Shared Infrastructure<br />

Residential<br />

Enterprise<br />

Mobile<br />

Shared CAPEX and OPEX provides a better business case for each application<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 10


Definitions<br />

› Ericsson IMS Common System is based on the IP Multimedia Subsystem<br />

(IMS) as defined by 3GPP/3GPP2.<br />

› Ericsson Instant Talk (EIT) is the push to talk solution that complies with<br />

Push to talk over Cellular (PoC) – built on IMS Common System<br />

› weShare is a family name for combinational services (CS+PS) – built on built<br />

on IMS Common System<br />

› Ericsson IMS Multimedia Telephony – IP softswitch delivering multimedia<br />

telephony and IP Centrex functionality in fixed network – built on IMS<br />

Common System<br />

Standard name<br />

Multimedia system<br />

IMS<br />

Push to talk<br />

PoC<br />

Combinational services IMS (work item)<br />

IP Softswitch<br />

IMS/NGN<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 11<br />

Standard org.<br />

3GPP/3GPP2<br />

PoC ->OMA<br />

3GPP<br />

3GPP/ETSI-<br />

TISPAN<br />

Ericsson solution<br />

IMS Common<br />

System<br />

EIT<br />

weShare<br />

IMS Multimedia<br />

Telephony


Horizontal efficiency<br />

› One common core network for efficiency<br />

› Fast service introduction<br />

› Independent of access – but work needs to be done on<br />

application level.<br />

Vertically integrated services<br />

Horizontal IMS integration<br />

Service 1<br />

Service 2<br />

Service 3<br />

Common Functions<br />

Routing & Discovery<br />

Terminal<br />

Network logic<br />

Terminal<br />

Terminal<br />

Network logic<br />

Terminal<br />

Replicated - not reusable<br />

Application Logic<br />

Replication of common functions<br />

Common Functions<br />

Routing & discovery<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 12


End-user perspective<br />

A “New Communication Style”<br />

Pre-IMS Communication<br />

IMS Communication<br />

Voice<br />

SMS<br />

Instant<br />

Messaging<br />

Voice<br />

SMS<br />

Instant Messaging<br />

MMS<br />

Video Conferencing<br />

Application sharing<br />

Others<br />

MMS<br />

1) Decide on communication mode/media<br />

2) Create content<br />

3) Send/call the chosen person<br />

4) Disconnect and reconnect if changing media<br />

1) See who is available beforehand (presence)<br />

2) See which mode/media to use<br />

3) Contact and create content<br />

4) Change media in real time<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 13


IMS/NGN as a Basis for<br />

Convergent Solutions


What is IMS?<br />

SIP<br />

› IMS stands for IP Multimedia Subsystem<br />

› IMS is a network for multimedia sessions and<br />

services defined by 3GPP<br />

› IMS is using SIP - Session Initiation Protocol from<br />

IETF - Internet Engineering Task Force as the main<br />

control protocol<br />

› IMS is one of the key parts of the evolution of the<br />

mobile and wire-line communication<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 15


IMS – A standardized enabler<br />

It took 11 years to make IMS what it is:<br />

› 3GPP R99 December 1999<br />

› R5 June 2002 - architecture<br />

› R6 March 2005 – apps & interworking<br />

› R7 March 2007 – DOCSIS & xDSL, IMT, SMS, VCC, ICSI<br />

› R8 Dec 2008 – MMSC, CS, corporate access<br />

› R9 Dec 2009 – procedures modifications, CS interworking (IBCF, TrGW)<br />

› R10 open – M2M, new logical nodes, new procedures, Service<br />

Continuity – Inter Device Transfer, IMS Home (e)NB<br />

IMS Evolution<br />

IMS does not standardize specific services, it standardizes the enablers<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 16


Standardization path<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 17


Standardized IMS applications<br />

› Standard setup and implementation<br />

› Work end-to-end between operators,<br />

networks and devices<br />

› Known for scalability, availability,<br />

performance and interconnect ability<br />

› Appeals to mass market<br />

IMS services being standardized:<br />

─Presence ─Push-to-talk over Cellular (PoC)<br />

─IP Telephony ─Instant Messaging (IM)<br />

─Video<br />

─Multimedia Ringback*<br />

─File sharing ─IPTV*<br />

* = to be standardized soon<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 18


Non-standardized applications<br />

› Rapidly leverage market trends<br />

› Flexible and fast TTM<br />

› TTM and interoperability realized through CoSe*<br />

› Offered within local operator or globally<br />

› No standard today, but perhaps in the future<br />

Provided by:<br />

– Independent application developers<br />

– Telecom vendor<br />

– In house innovation by operator<br />

* = IMS Communication Services<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 19


IMS is here<br />

› IMS experience since 2000<br />

› First Trials 2002<br />

› Commercial traffic running on<br />

Ericsson IMS today<br />

› 36 commercial IMS system<br />

launches<br />

› Extensive demo and trial<br />

activities<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 20


SIP Basics (1)<br />

› The Session Initiation Protocol (SIP) is a text based client-server protocol for<br />

peer-to-peer communication.<br />

› The design base was HTTP and SMTP<br />

› SIP is used to establish, modify and terminate IP multimedia sessions.<br />

› SIP is able to establish a broad range of IP multimedia sessions:<br />

– Voice and/or video<br />

Client<br />

Server<br />

– Gaming<br />

– Presence and Instant Messaging<br />

Request<br />

› SIP messages<br />

SIP<br />

are<br />

is<br />

either<br />

not:<br />

requests or responses.<br />

Response<br />

› SIP messages carries zero or more “bodies”.<br />

› The Session Description<br />

• transport<br />

Protocol (SDP)<br />

protocol<br />

is the common body for session<br />

initiation.<br />

› SIP runs on a transport<br />

• QoSprotocol reservation<br />

(UDP, TCP, TLS, SCTP)<br />

protocol<br />

– UDP and TCP are mandatory. The other transport protocols are optional<br />

• gateway control protocol<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 21


SIP basics (2)<br />

› SIP provides the following functionality:<br />

– User location<br />

– User availability<br />

– User capabilities<br />

– Session set-up<br />

– Session management<br />

› SIP does not provide services<br />

– But it enables the system to provide services and service enablers such as<br />

PoC, Presence, Instant Messaging and Multimedia conferencing<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 22


SIP methods<br />

SIP methods<br />

RFC-3261<br />

Core Protocol methods<br />

INVITE<br />

ACK<br />

CANCEL<br />

BYE<br />

OPTION<br />

REGISTER<br />

Extension Extension Protocol Protocol methods methods<br />

Extension Protocol methods<br />

PRACK (RFC 3262)<br />

REFER (RFC 3515)<br />

SUBSCRIBE (RFC 3265)<br />

NOTIFY (RFC 3265)<br />

INFO (RFC 2976)<br />

UPDATE (RFC 3311)<br />

PUBLISH (RFC 3903)<br />

ME<strong>SS</strong>AGE (RFC 3428)<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 23


SDP – Session Description Protocol<br />

› the body in SIP message<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 24


SIP session example<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 25


The core of IMS<br />

Combining the best of two worlds<br />

Open, flexible service development<br />

ability of the Datacom industry<br />

Performance and scalability<br />

characteristics of the<br />

Telecom Industry Solutions<br />

Datacom Industry<br />

IMS<br />

Telecom Industry<br />

Standardized, end-2-end services that are interoperability tested<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 26


Introducing softswitching<br />

Reduced costs, voice emulation<br />

•• Fixed Fixed and and mobile mobile Softswitching<br />

•• PSTN PSTN Emulation<br />

•• Handles call call control control<br />

Control<br />

Other PSTN/ISDN<br />

Network<br />

TDM<br />

Server<br />

•• Media Media Gateways<br />

•• Performs local local switching<br />

Connectivity<br />

TDM<br />

Media<br />

Gateway<br />

•• IP IP transport network<br />

IP/MPLS Network<br />

TDM<br />

Media<br />

Gateway<br />

Media<br />

Gateway<br />

Fixed access<br />

Mobile access<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 27


Introducing IMS<br />

Increased revenues, voice simulation<br />

Server<br />

IMS<br />

•• Fixed Fixed and and mobile mobile IMS IMS<br />

•• PSTN PSTN Simulation<br />

•• Range Range of of IP IP services with with<br />

telecom grade grade<br />

Control<br />

Connectivity<br />

SIP<br />

Media<br />

Gateway<br />

IP/MPLS Network<br />

Media<br />

Gateway<br />

Media<br />

Gateway<br />

Fixed access<br />

Mobile access<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 28


Introducing IMS<br />

Increased revenues, voice simulation<br />

•• Presence<br />

•• IP IP & Video Video Telephony<br />

-<br />

-<br />

fixed<br />

fixed<br />

and<br />

and<br />

mobile<br />

mobile<br />

Control<br />

Connectivity<br />

Server<br />

Media<br />

Gateway<br />

IP/MPLS Network<br />

IMS<br />

SIP<br />

•• Push Push to to talk talk<br />

-<br />

-<br />

a<br />

a<br />

multimedia<br />

multimedia<br />

component<br />

component<br />

•• weShare<br />

-<br />

-<br />

sharing<br />

sharing<br />

while<br />

while<br />

talking<br />

talking<br />

•• IP IP Centrex<br />

-<br />

-<br />

complete<br />

complete<br />

enterprise<br />

enterprise<br />

solution<br />

solution<br />

•• Converged services…<br />

Media<br />

Gateway<br />

Media<br />

Gateway<br />

Fixed access<br />

Mobile access<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 29


Future of converged all-IP<br />

Cost optimization and speed of introduction<br />

•• Subscriber migration enabled<br />

by by IP IP Telephony<br />

•• Subscriber migration enabled<br />

by by IP IP Telephony<br />

IMS<br />

Fixed<br />

Server<br />

Mobile<br />

Server<br />

Control<br />

Connectivity<br />

Media<br />

Gateway<br />

IP/MPLS Network<br />

Media<br />

Gateway<br />

Media<br />

Gateway<br />

Fixed access<br />

Mobile access<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 30


IMS Overview<br />

› IMS is a horizontal<br />

architecture for offering IP<br />

Multimedia Applications<br />

Ericsson IMS<br />

IMS Push to Talk<br />

Solutions<br />

IMS weShare<br />

IMS Multimedia Telephony<br />

› IMS is defined in<br />

3GPP/3GPP2 standard,<br />

Embraced in TISPAN<br />

› The IMS architecture is<br />

based on the SIP-protocol<br />

for call-control in all IPnetworks<br />

› IMS supports different<br />

accesses, such as:<br />

‣ WCDMA, GPRS,<br />

‣ CDMA2000,<br />

‣ Wire-line Broadband<br />

‣ WLAN<br />

‣ WiMAX<br />

‣ Cable<br />

Support Systems<br />

IMS PTT<br />

AS<br />

Application Servers<br />

O<strong>SS</strong><br />

EMA<br />

IMS Video Telephony<br />

Multi Mediation<br />

ADC<br />

Centrex<br />

Server<br />

H<strong>SS</strong><br />

MRFC<br />

IMS<br />

AS<br />

ICP<br />

IMS Common System<br />

IMS Enablers<br />

PGM PS IMSM Conf. SDS<br />

IMS Core<br />

IPWorks<br />

A-SBG<br />

IMS Messaging<br />

CSCF<br />

MRFP<br />

IMS client<br />

Interworking<br />

N-SBG<br />

MGC<br />

MGW<br />

IMS Studio<br />

Advice, Integrate and Manage<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 31


Rich Communication Suite, RCS<br />

Person Centric Communication and Personal Community<br />

• Centered around your Address Book<br />

– Rich Presence<br />

– Active Addressbook<br />

Voice<br />

• Enriched communication experience<br />

– Integrated communication<br />

– More value to existing services<br />

– Chat<br />

Messaging<br />

Contacts<br />

Events<br />

Video<br />

• Entertainment<br />

– File sending: video, music, pictures<br />

– Multiparty Gaming<br />

Sharing<br />

• Multiple clients<br />

– Mobile Phones<br />

– Web<br />

W760<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 32


IMS Multimedia Telephony<br />

ARCHITECTURE AND NODES


Solution Overview<br />

Application<br />

Servers<br />

Application<br />

Layer<br />

Supporting Functions<br />

Multimedia<br />

Server<br />

SIP<br />

SIP<br />

SIP<br />

SIP<br />

Interworking<br />

Function<br />

Control<br />

Layer<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 34


IMS Overview<br />

› IMS is a horizontal<br />

architecture for offering<br />

IP Multimedia services<br />

Ericsson IMS<br />

IMS Push to Talk<br />

Solutions<br />

IMS weShare IMS Multimedia Telephony<br />

IMS Video Telephony IMS Messaging IMS Studio<br />

Application Servers<br />

IMS client<br />

› IMS is defined in<br />

3GPP/3GPP2 standard,<br />

Embraced in TISPAN<br />

› The IMS architecture is<br />

SIP-based for callcontrol<br />

in all IP-networks<br />

› IMS supports different<br />

accesses<br />

Support Systems<br />

IMS PTT<br />

AS<br />

O<strong>SS</strong><br />

EMA<br />

Multi Mediation<br />

Centrex<br />

Server<br />

H<strong>SS</strong><br />

IMS<br />

AS<br />

ICP<br />

IMS Common System<br />

IMS Enablers<br />

PGM PS IMSM Conf. SDS<br />

IMS Core<br />

IPWorks<br />

CSCF<br />

Interworking<br />

N-SBG<br />

MGC<br />

Advice, Integrate and Manage<br />

ADC<br />

MRFC<br />

A-SBG<br />

MRFP<br />

MGW<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 35


IMS Multimedia Telephony solution overview<br />

Network Assurance<br />

Network Provisioning<br />

Multimedia Telephony<br />

Services<br />

ICS<br />

Presence<br />

Application<br />

Layer<br />

Network & Services<br />

Management<br />

User and Service<br />

Management<br />

Charging<br />

Mediation<br />

DNS / ENUM<br />

TDM<br />

MGCF/SG<br />

ISUP<br />

PSTN/PLMN<br />

SIP<br />

ISUP<br />

MG<br />

H.248<br />

RTP<br />

RTP<br />

Diameter<br />

SIP<br />

CSCF<br />

SIP<br />

A-SBG<br />

SIP<br />

RTP<br />

IP Backbone<br />

SIP<br />

RTP<br />

H<strong>SS</strong><br />

N-SBG<br />

SIP<br />

RTP<br />

Control Layer<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

SIP/H323<br />

Other<br />

operators<br />

SIP and<br />

H.323<br />

RTP SIP/H323<br />

IP PBX<br />

LAN<br />

IAD<br />

Legacy<br />

PBX<br />

Multimedia Telephny Services<br />

IP centrix and<br />

Residential services<br />

Presence<br />

Precense Server<br />

CSCF<br />

H<strong>SS</strong><br />

Call Session Control Function<br />

Home Subscriber Server<br />

MGCF Media Gateway Control Function<br />

SG<br />

MG<br />

Signalling Gateway<br />

Media Gateway<br />

A-SBG<br />

Access Session Border<br />

Gateway<br />

N-SBG<br />

Network Session Border<br />

Gateway<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 36


Connectivity Layer<br />

Network Assurance<br />

Network Provisioning<br />

Network & Services<br />

Management<br />

User and Service<br />

Management<br />

Charging<br />

Mediation<br />

DNS / ENUM<br />

TDM<br />

MGCF/SG<br />

ISUP<br />

PSTN/PLMN<br />

Multimedia Telephony<br />

Services<br />

SIP<br />

ISUP<br />

MG<br />

H.248<br />

RTP<br />

RTP<br />

ICS<br />

CSCF<br />

SIP<br />

A-SBG<br />

SIP<br />

SIP<br />

Diameter<br />

SIP<br />

IP Backbone<br />

Presence<br />

RTP<br />

RTP<br />

H<strong>SS</strong><br />

N-SBG<br />

SIP<br />

RTP<br />

Other<br />

operators<br />

SIP and<br />

H.323<br />

RTP<br />

SIP/H323<br />

Application<br />

Layer<br />

Control Layer<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

SIP/H323<br />

› Access Session Border Gateway<br />

(A-SBG)<br />

– User-to-Network Interface (UNI)<br />

– Interfacing SIP and IP network<br />

› Network Session Border Gateway<br />

(N-SBG)<br />

– Network-to-network interface (NNI)<br />

– Handles inter-domain inter-working<br />

between SIP networks and SIP or<br />

H.323 networks<br />

› MGW – Media Gateway for break<br />

out calls to PSTN<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 37


Control Layer<br />

Network Assurance<br />

Network Provisioning<br />

Network & Services<br />

Management<br />

User and Service<br />

Management<br />

Charging<br />

Mediation<br />

DNS / ENUM<br />

TDM<br />

MGCF/SG<br />

ISUP<br />

PSTN/PLMN<br />

Multimedia Telephony<br />

Services<br />

SIP<br />

ISUP<br />

MG<br />

H.248<br />

RTP<br />

RTP<br />

ICS<br />

CSCF<br />

SIP<br />

A-SBG<br />

SIP<br />

SIP<br />

Diameter<br />

SIP<br />

IP Backbone<br />

Presence<br />

RTP<br />

RTP<br />

H<strong>SS</strong><br />

N-SBG<br />

SIP<br />

RTP<br />

Other<br />

operators<br />

SIP and<br />

H.323<br />

RTP<br />

SIP/H323<br />

Application<br />

Layer<br />

Control Layer<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

SIP/H323<br />

› Call Session Control Function (CSCF)<br />

– Referred to in standard as a SIP server<br />

– Core node handles session establishment,<br />

modification and release of IP multimedia<br />

sessions<br />

› Home Subscriber Server (H<strong>SS</strong>)<br />

– Evolution of the Home Location Register<br />

(HLR) and Authentication Centre (AUC)<br />

– Stores the Service Profile<br />

› Media Gateway Control Function (MGCF)<br />

– Gateway between SIP and ISUP. Controls<br />

the MG.<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 38


Application Layer<br />

Network Assurance<br />

Network Provisioning<br />

Network & Services<br />

Management<br />

User and Service<br />

Management<br />

Charging<br />

Mediation<br />

DNS / ENUM<br />

TDM<br />

MGCF/SG<br />

ISUP<br />

PSTN/PLMN<br />

Multimedia Telephony<br />

Services<br />

SIP<br />

ISUP<br />

MG<br />

H.248<br />

RTP<br />

RTP<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 39<br />

ICS<br />

CSCF<br />

SIP<br />

A-SBG<br />

SIP<br />

SIP<br />

Diameter<br />

SIP<br />

IP Backbone<br />

Presence<br />

RTP<br />

RTP<br />

H<strong>SS</strong><br />

N-SBG<br />

SIP<br />

RTP<br />

Other<br />

operators<br />

SIP and<br />

H.323<br />

RTP<br />

SIP/H323<br />

› Multimedia Telephony Services<br />

– Centrex Services Application Server<br />

Application<br />

Layer<br />

Control Layer<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

SIP/H323<br />

(CS-AS)<br />

› Provides personal and group services<br />

› Integrated web server, database and<br />

service engine<br />

– Centrex Services Conference Server<br />

(CS-CS)<br />

› Media resource handling including<br />

booking and set up of multi-party<br />

conferencing<br />

– Media Server (CS-MS)<br />

› Provides media resources<br />

› IVR, service announcements and<br />

DTMF interaction<br />

› Presence Server (PS)<br />

– Collect, manage and distribute user and<br />

service status information in real-time<br />

– Presence status such as mood, current<br />

situation and location


Network and service management<br />

Network & Services<br />

Management<br />

Network Assurance<br />

Network Provisioning<br />

User and Service<br />

Management<br />

Charging<br />

Mediation<br />

DNS / ENUM<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 40<br />

› Network Assurance/Network<br />

Provisioning<br />

– MN-O<strong>SS</strong> use as centralized<br />

management<br />

– Fault, Configuration, Performance and<br />

Security administration<br />

› User and Service Management<br />

– Provisioning services for IP Centrex and<br />

Residential subscribers<br />

– Self-administration and provisioning for<br />

IP Centrex and Residential users<br />

› Charging Mediation<br />

– Collects charging information from the<br />

individual nodes<br />

– Processes CDRs that is forwarded to<br />

external billing systems<br />

› DNS/ENUM servers<br />

– Translation between public identifiers of<br />

the user<br />

– Alphanumeric name to IP address<br />

translation


IMS and Service Enablers<br />

Ericsson IMS<br />

IMS Push to Talk<br />

Solutions<br />

IMS weShare<br />

IMS Multimedia Telephony<br />

IMS Video Telephony<br />

Application Servers<br />

IMS Messaging<br />

IMS client<br />

IMS Studio<br />

Support Systems<br />

IMS PTT<br />

AS<br />

O<strong>SS</strong><br />

EMA<br />

Multi Mediation<br />

Centrex<br />

Server<br />

H<strong>SS</strong><br />

IMS<br />

AS<br />

ICP<br />

IMS Common System<br />

IMS Enablers<br />

PGM PS IMSM Conf. SDS<br />

IMS Core<br />

IPWorks<br />

CSCF<br />

Interworking<br />

N-SBG<br />

MGC<br />

Advice, Integrate and Manage<br />

ADC<br />

MRFC<br />

A-SBG<br />

MRFP<br />

MGW<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 41


What is Presence?<br />

› Presence can be used to enhance applications<br />

› For each user presence attributes can be defined, e.g.<br />

– Availability<br />

– Location<br />

– Mood<br />

– Maintenance status of a machine<br />

– Terminal and capability<br />

Applications e.g. PTT,<br />

voice, IM etc.<br />

Presence<br />

› Presence data is stored in a presence server<br />

› Presence data is updated manually by the user and/or<br />

automatically by the network or applications in the<br />

network<br />

Not Available<br />

Available<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 42


Presence: Overview of operation<br />

1. SUBSCRIBE<br />

Will<br />

2. OK + NOTIFY<br />

(presentity is offline)<br />

3. SUBSCRIBE<br />

4. OK + NOTIFY<br />

(presentity is offline)<br />

Wanda<br />

Presentity Presence server Watchers<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 43


Presence: Overview of operation<br />

3. NOTIFY<br />

Will<br />

1. PUBLISH<br />

4. OK<br />

Peter<br />

2. OK<br />

5. NOTIFY<br />

6. OK<br />

Wanda<br />

Presentity Presence server Watchers<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 44


Service Overview<br />

Enterprise<br />

• IP Centrex<br />

• Video calls<br />

• Presence<br />

• Instant messaging<br />

• Personal mobility<br />

• Self provisioning<br />

• Role based<br />

administration<br />

• Video calls<br />

• Presence &<br />

Instant messaging<br />

H<strong>SS</strong><br />

Application<br />

servers<br />

CSCF<br />

Interworking<br />

function<br />

Residential<br />

• Video Calls<br />

• Messaging<br />

• Presence<br />

• Multiple phone lines<br />

IP Backbone<br />

PSTN/PLM<br />

Kick-start towards IMS with IP Centrex and Residential services.<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 45


Features<br />

› Call Functions<br />

› Portal Dial-in<br />

› Conferencing<br />

› Messaging services<br />

› Voice, video mail<br />

› E-mail<br />

› Call Centre support<br />

› Auto Attendant<br />

› VPN<br />

› Personalization<br />

› Business Trunking<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 46


Features in IMS Multimedia Telephony<br />

• Anonymous Call Rejection<br />

• Auto Callback<br />

• Automatic Hold/Retrieve<br />

• Blind Call Transfer<br />

• Busy Lamp Field<br />

• Call Forwarding Always<br />

• Call Forwarding Busy<br />

• Call Forwarding No Answer<br />

• Call Forwarding Remote Access<br />

• Call Forwarding Selective<br />

• Call Return<br />

• Call Screening by Digit Patterns<br />

• Call Transfer with 3-Way<br />

Consultation<br />

• Call Transfer with 3 rd Party<br />

consultation<br />

• Consultation Hold<br />

• Call Waiting<br />

• Calling Line ID Blocking<br />

• Calling Line ID Blocking Per Call<br />

• Calling Line ID Blocking Override<br />

• Calling Line ID Delivery<br />

•Internal / external<br />

• Calling Line ID Delivery per call<br />

• Calling Party Category<br />

• Custom Ringback User<br />

Multimedia Services<br />

• Video Telephony<br />

• Presence<br />

• Buddy Lists<br />

• Emoticons (smileys)<br />

• Instant Messaging<br />

Service Provider and<br />

Enterprise Services<br />

• Business Trunking<br />

• Call Processing Policies<br />

• Configurable Default FAC<br />

Personal Services<br />

• Cancel Call Waiting<br />

• Cancel Call Waiting per Call<br />

• Call Hold<br />

• Direct Inward/Outward Dialing<br />

• Diversion Inhibitor<br />

• Distinctive Alert/Ringing<br />

• Do Not Disturb<br />

• Extension Dialing<br />

• Flash Call Waiting<br />

• FAC service Chaining<br />

• Intercom<br />

• Music On Hold User<br />

• Last Number Redial<br />

• Personalized Name Recording<br />

• Priority Alert/Ringing<br />

• Phone Status Monitoring<br />

• Remote Office<br />

• Ring Splash<br />

• Selective Call Acceptance<br />

• Selective Call Rejection<br />

• Simultaneous Ring – Personal<br />

• Sequential Ringing<br />

• Speed Dial<br />

• Three-Way calling<br />

• Voice Portal<br />

• Video Add-on<br />

• Web Portal Call Logs<br />

Regulatory Services<br />

• Legal Intercept<br />

• Emergency Call<br />

• Malicious Call Tracing<br />

• Local Number Portability<br />

• Operator Initiated Call Barring<br />

• Charging mediation<br />

• Large Enterprise Support<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 47<br />

Group Services<br />

• Account Codes<br />

• Attendant Console<br />

• Authorization Codes<br />

• Auto Attendant<br />

• Barge in Exempt<br />

• Call Intercept<br />

• Call Park<br />

• Call Pick-Up<br />

• Calling Group ID Delivery<br />

• Calling Plan Forwarded/Transferred<br />

• Calling Plan – Incoming<br />

• Calling Plan – Outgoing<br />

• Conferencing<br />

• Enhanced Outgoing Calling Plan<br />

• Configurable Extension Dialing<br />

• Configurable Feature Codes<br />

• Configurable Feature Codes Prefix<br />

• Configurable Time Zones<br />

• Custom Ringback Group<br />

• Department Admin Layer<br />

• Directed Call Park<br />

• Directed Call Pickup with Barge in<br />

• Hunt Groups<br />

• Instant Conferencing<br />

• Instant Group Call<br />

• Loudspeaker Paging<br />

• Music on Hold<br />

• Resource Inventory reporting<br />

• Series Completion<br />

• Simultaneous Ring – Group<br />

• PBX Dialing Transparency<br />

• Voice VPN<br />

• Voice Portal<br />

Call Distribution<br />

• Call Queuing Multiple policies<br />

• Music on hold Overflow<br />

• Night Service Statistics<br />

Messaging Services<br />

• Voice Mailbox Integration<br />

• Voice Message Call back<br />

• Voice Messaging Personal<br />

• Voice Messaging Notification<br />

• Voice Messaging to e-mail<br />

• Voice Message Waiting Indication<br />

• Outgoing Message Waiting<br />

Indication<br />

• Third Party Voicemail MWI<br />

• Voicemail configuration<br />

Call Attendant Services<br />

• Attendant Console<br />

• Auto Attendant<br />

• Dial by extension<br />

• Dial by name<br />

• Record greetings remotely<br />

• Night Service<br />

• Transfer to operator<br />

Call Manager<br />

• Express Call Manager<br />

• Personal Web Portal<br />

• Group Web Portal<br />

• Phone lists<br />

•Group<br />

•Personal<br />

•Call Log<br />

• Printable Group Directory<br />

• miPA and miRECEPTION<br />

Directory Services<br />

• LDAP Directory Integration<br />

• Outlook Integration


IMS IN MOBILE NETWORKS


Starting Point<br />

Service<br />

Layer<br />

Common support functions<br />

Applications & Content<br />

Control<br />

Layer<br />

MSC MSC<br />

TDM Links<br />

PLMN<br />

Internet<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

GGSN<br />

SGSN<br />

IP Core<br />

MSC MSC<br />

Access<br />

Layer<br />

BSC<br />

RNC<br />

2/3 G access<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 49


Deployment of M<strong>SS</strong><br />

Service<br />

Layer<br />

Common support functions<br />

Applications & Content<br />

Control<br />

Layer<br />

MSC-S<br />

Internet<br />

MGW<br />

PLMN<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

GGSN<br />

SGSN<br />

Common IP Core<br />

MGW<br />

BSC<br />

RNC<br />

2/3 G access<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 50


M<strong>SS</strong> & IMS Interworking<br />

Service<br />

Layer<br />

Common support functions<br />

Applications & Content<br />

Control<br />

Layer<br />

IMS<br />

MSC-S<br />

Internet<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

GGSN<br />

Wireline<br />

access<br />

IP BB access<br />

BRAS<br />

PSTN access<br />

UMA<br />

MSG<br />

UNC<br />

Common IP Core<br />

SGSN<br />

BSC RNC<br />

2/3 G access<br />

MGW<br />

MGW<br />

PLMN<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 51


M<strong>SS</strong> & IMS on one platform<br />

Service<br />

Layer<br />

Common support functions<br />

Applications & Content<br />

Control<br />

Layer<br />

IMS<br />

MSC-S<br />

Internet<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

GGSN<br />

Wireline<br />

access<br />

IP BB access<br />

BRAS<br />

PSTN access<br />

UMA<br />

MSG<br />

UNC<br />

Common IP Core<br />

SGSN<br />

BSC RNC<br />

2/3 G access<br />

MGW<br />

MGW<br />

PLMN<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 52


One converged network<br />

Service<br />

Layer<br />

Common support functions<br />

Applications & Content<br />

Control<br />

Layer<br />

IMS<br />

Internet<br />

MGW<br />

PLMN<br />

Connectivity<br />

Layer<br />

GGSN<br />

Wireline<br />

access<br />

IP BB access<br />

BRAS<br />

PSTN access<br />

UMA<br />

MSG<br />

UNC<br />

IP Core<br />

SGSN<br />

BSC RNC<br />

2/3 G access<br />

WSN<br />

WLAN<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 53


Ericsson IMS mid term architecture<br />

Based on IETF, 3GPP ,<br />

OMA and TISPAN<br />

specifications<br />

GSM<br />

RAN<br />

WCDMA<br />

RAN<br />

CDMA<br />

RAN<br />

IAD<br />

802.1x<br />

WLAN<br />

D<br />

S<br />

L<br />

D<br />

S<br />

L<br />

D<br />

S<br />

L<br />

D<br />

S<br />

L<br />

Broadband access<br />

Cellular access<br />

BSC<br />

RNC<br />

BSC<br />

Gb/ IP<br />

Iu-ps/IP<br />

UNC<br />

SGSN<br />

A-RACS<br />

WSN<br />

Gn<br />

POTS access interworking<br />

IMS-service to POTS access<br />

E.g.<br />

BRAS<br />

GGSN<br />

PDSN<br />

H.248<br />

(AGW)<br />

MSAN<br />

R q<br />

Broadband<br />

IMS access<br />

H.248<br />

AGCF<br />

(P-CSCF)<br />

SGC<br />

(P-CSCF)<br />

SGC<br />

MP<br />

MP<br />

(A-BGF)<br />

A-SBG<br />

Cellular IMS access<br />

PCRF<br />

Rx+<br />

P-<br />

(PDF)<br />

Gx+<br />

CSCF<br />

HA<br />

SIP<br />

H.248<br />

SIP<br />

RTP<br />

SIP<br />

SIP<br />

RTP, MSRP,…<br />

Support<br />

DNS<br />

ENUM<br />

IMS<br />

core<br />

Media<br />

Servers<br />

Charging<br />

H<strong>SS</strong><br />

CSCF<br />

(P -,, I-, I , S-) S<br />

MRFC<br />

M r (SIP)<br />

IP<br />

S h<br />

(Diameter)<br />

C x (Diameter)<br />

M p<br />

MRFP<br />

ISC<br />

H.248<br />

RTP, MSRP, …<br />

RTP<br />

RTP<br />

ISC<br />

ISC<br />

S h<br />

GRX interwork<br />

N-SBG<br />

S h<br />

M p<br />

OSA/Parlay appl. environment<br />

SIP<br />

NRG<br />

Multi-<br />

IP<br />

media<br />

Centrex<br />

Telephony<br />

xxx<br />

AS<br />

Open SIP AS environment<br />

SIP Applications & Enablers<br />

Presence<br />

SIP<br />

EAS<br />

VoCS interworking<br />

H.248<br />

MGC/<br />

SGW*<br />

N-SBG<br />

We<br />

Instant<br />

Share<br />

Talk<br />

VoIP network interworking<br />

H.248<br />

SGC<br />

(I-BCF)<br />

MP<br />

(I-BGF)<br />

MGW<br />

GLMS<br />

Messaging<br />

SIP/H.323<br />

VoIP<br />

ISUP<br />

CCS<br />

GSTN<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 54


Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 55<br />

Call Flows


Registration to the network<br />

UE<br />

GSN<br />

HLR<br />

IMS<br />

1. Bearer Level Registration: GPRS<br />

2. PDP Context Activation<br />

3. P-CSCF Discovery<br />

4. Application Level Registration<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 56


Application level Registration (I)<br />

Home A<br />

H<strong>SS</strong><br />

SIP-AS<br />

7<br />

3 4<br />

6<br />

5. REGISTER<br />

I-CSCF<br />

S-CSCF<br />

8. Unauthorized<br />

2. REGISTER 9. Unauthorized<br />

Subscriber S-CSCF<br />

P-CSCF I-CSCF<br />

The A UE S-CSCF I-CSCF P-CSCF initiates contacts<br />

finds a SIP<br />

the<br />

S-CSCF the challenges I-CSCF downloads Registration H<strong>SS</strong> with allocated to find the<br />

including the help to S-<br />

this CSCF subscriber<br />

of authentication DNS public user serving or user selects this vector ID and a<br />

new subscriber.<br />

for his this private S-CSCF subscriber user for ID this<br />

user. from the H<strong>SS</strong><br />

P-CSCF<br />

Visited A<br />

1. REGISTER 10. Unauthorized<br />

GGSN<br />

SGSN<br />

Radio Access Network<br />

A<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 57


Application level Registration (<strong>II</strong>)<br />

Home A<br />

H<strong>SS</strong><br />

SIP-AS<br />

13 14<br />

1718. REGISTER<br />

16<br />

19. OK<br />

15. REGISTER<br />

I-CSCF<br />

S-CSCF<br />

20. OK<br />

12. REGISTER 21. OK<br />

Subscriber<br />

S-CSCF<br />

P-CSCF I-CSCF<br />

The S-CSCF P-CSCF I-CSCF UE calculates contacts<br />

informs finds the<br />

authorizes the S-CSCF I-CSCF credentials H<strong>SS</strong> other with allocated that to Application the find and the this the help S- to S-<br />

registration CSCF Servers this of re-DNS<br />

initiates user serving about serving the and this the SIP the<br />

informs subscriber. user's Registration. registration the The H<strong>SS</strong><br />

subscriber<br />

sends the S-CSCF the<br />

service profile<br />

P-CSCF<br />

Visited A<br />

11. REGISTER 22. OK<br />

GGSN<br />

SGSN<br />

Radio Access Network<br />

A<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 58


Session Establishment<br />

Home A<br />

Home B<br />

SIP-AS<br />

H<strong>SS</strong><br />

SIP-AS<br />

5 6<br />

3. INVITE<br />

4. INVITE<br />

7. INVITE<br />

I-CSCF<br />

S-CSCF<br />

I-CSCF<br />

S-CSCF<br />

14. OK<br />

13. OK<br />

12. OK<br />

2. INVITE 15. OK<br />

11. OK 8. INVITE<br />

Subscriber<br />

S-CSCF P-CSCF<br />

I-CSCF H<strong>SS</strong><br />

The Subscriber S-CSCF P-CSCF H<strong>SS</strong> I-CSCF returns A fetches routes in is initiates the<br />

Home the the<br />

from message first B A address a SIP performs point the invitation of H<strong>SS</strong> to of the service the contact the S-<br />

address originating invocation CSCF including the IMS serving of the for the S-CSCF SIP the<br />

URI<br />

CSCF subscriber. of that is A. B. It serving B. The It S-<br />

subscriber forwards CSCF finds the Bthe INVITE entry<br />

request to point the in P-CSCF to Home the I-CSCF Band UE<br />

P-CSCF<br />

Visited A<br />

Visited B<br />

P-C<strong>SS</strong>F<br />

1. INVITE 16. OK<br />

GGSN<br />

SGSN<br />

Radio Access Network<br />

A<br />

A Calls B<br />

10. OK 9. INVITE<br />

GGSN<br />

SGSN<br />

Radio Access Network<br />

B<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 59


Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 60<br />

IMS and QoS


E2E QoS on Different Levels<br />

Application end-to-end QoS<br />

3GPP QoS (e.g. Streaming)<br />

Ext. Network QoS<br />

RAN QoS<br />

CN QoS<br />

GERAN<br />

UTRAN<br />

Core<br />

Network<br />

Internet/<br />

Intranet<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 61


QoS Basics – PDP Context Activation/Modification<br />

HLR<br />

QoS<br />

Subscribed<br />

Network<br />

Policy<br />

QoS<br />

Negotiated<br />

Activate/Modify PDP<br />

Context Accept<br />

Insert Subscriber<br />

Data<br />

QoS<br />

parameters<br />

B<strong>SS</strong>/RNC<br />

QoS<br />

parameters<br />

SGSN<br />

B<strong>SS</strong> PFC/<br />

RAB Negotiations<br />

QoS<br />

parameters<br />

Create/Update<br />

PDP Context<br />

GGSN<br />

MRF<br />

Activate/Modify PDP<br />

Context Request<br />

QoS<br />

Requested<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 62


Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 63<br />

IMS platforms


IMS Platforms<br />

› The IMS Core including CSCF, MRF, and<br />

H<strong>SS</strong> are based on Ericsson Telecom<br />

Server Platform – TSP<br />

› Blade technology (Integrated Site<br />

architecture) will be introduced for SBG<br />

(IMS R4) and MGCF/MGW, MRF<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 64


TSP Architecture<br />

C++ API<br />

Java API<br />

Signaling<br />

Node Management<br />

TelORB Clusterware<br />

DICOS<br />

Linux OS<br />

Processor<br />

Processor<br />

Processor<br />

Processor<br />

Processor<br />

Processor<br />

GEM, SCB, GESB<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 65


IMS implementation architecture (IMS R5)<br />

FAN<br />

H<strong>SS</strong><br />

MRFC<br />

CSCF<br />

M<br />

X<br />

B<br />

S<br />

I I<br />

S s<br />

E E<br />

X R<br />

B<br />

CSCF<br />

CSCF H<strong>SS</strong><br />

Blade<br />

TSP<br />

System<br />

Blade<br />

System<br />

I<br />

P2P MM MP<br />

SIP AS Blade<br />

System<br />

s<br />

E<br />

R<br />

S<br />

I<br />

S<br />

E<br />

X<br />

B<br />

M<br />

X<br />

B<br />

FAN<br />

Application<br />

Server<br />

Presence<br />

M<br />

X<br />

B<br />

EAS PGM<br />

SIP AS HSR SIP ASGC<br />

Blade<br />

TSP/linux Blade<br />

System System Blade<br />

System<br />

SIP AS<br />

Blade<br />

System<br />

IPworks<br />

M<br />

X<br />

B<br />

FAN<br />

FAN<br />

M<br />

X<br />

B<br />

SGC CSCF SGC<br />

Blade<br />

Blade<br />

System<br />

System<br />

MGC MP<br />

Blade<br />

System<br />

M<br />

X<br />

B<br />

MGC/<br />

SGW*<br />

MRFP<br />

MGW<br />

SGC<br />

(I-BCF)<br />

H.248<br />

MP<br />

(I-BGF)<br />

SGC<br />

(P-CSCF)<br />

SGC<br />

H.248<br />

A-SBG<br />

MP<br />

MP<br />

(A-BGF)<br />

M<br />

X<br />

B<br />

MRFP<br />

A-BGF I-BGF I-BGF<br />

SGC SIP AS<br />

Blade MP Blade<br />

System System<br />

HSR<br />

Blade<br />

System<br />

FAN<br />

Blade<br />

System<br />

FAN<br />

M<br />

X<br />

B<br />

… provides for an IMS network in a box<br />

Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 66


Matus Turcsany | © Ericsson AB 2010 | December <strong>2011</strong> | Page 67


SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

Fakulta elektrotechniky a informatiky<br />

Ústav telekomunikácií<br />

ČÍSLOVACÍ PLÁN<br />

I v a n B a r o ň á k<br />

Číslovací plán<br />

Zjavné a skryté číslovanie<br />

Účastník A vysiela<br />

voľbou do spojovacieho systému<br />

číselnú informáciu zloženú z dvoch častí<br />

Smerové číslo<br />

Systémové číslo<br />

Smerovanie spojenia cez telekomunikačnú sieť k spojovaciemu systému účastníka B<br />

Smerovanie spojenia v tomto spojovacom systéme až k účastníkovi B<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

1


Číslovací plán<br />

Zjavné a skryté číslovanie<br />

PSTN<br />

A<br />

ATÚ<br />

B<br />

Smerové číslo<br />

Systémové číslo<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán<br />

Aby sa nemuselo voliť vždy celé Smerové číslo,<br />

vytvárajú sa oblasti niekoľkých spojovacích<br />

systémov<br />

Zjavné a skryté číslovanie<br />

PSTN<br />

Smerové číslo<br />

sa rozdeľuje<br />

Primárna<br />

oblasť<br />

Zjavné smerové číslo Z<br />

Skryté smerové číslo S<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

2


Číslovací plán<br />

Ak volíme len účastníka z vlastnej<br />

primárnej oblasti<br />

Skryté smerové číslo<br />

Zjavné a skryté číslovanie<br />

Systémové číslo<br />

... volíme len S + Sy<br />

(spolu tvoria účastnícke číslo pevnej dĺžky)<br />

... číslo uvedené<br />

v telefónnom zozname<br />

Takúto oblasť označujeme ako Oblasť skrytého číslovania<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán<br />

Keď volíme účastníka mimo<br />

oblasti skrytého číslovania<br />

Zjavné a skryté číslovanie<br />

Zjavné smerové číslo<br />

... treba navyše použiť<br />

Z<br />

(ktoré má ...)<br />

Zn<br />

Zi<br />

Národnú časť<br />

Medzinárodnú časť<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

3


Číslovací plán<br />

Keď volíme účastníka vo svojom<br />

vlastnom spojovacom systéme<br />

stačilo by zvoliť Sy<br />

Zjavné a skryté číslovanie<br />

Sy<br />

S<br />

Sy<br />

musíme však zvoliť aj skryté smerové číslo S<br />

oblasti skrytého číslovania<br />

a to s ohľadom na účastnícke číslo pevnej dĺžky<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán<br />

Keď volíme účastníka spoza hranice<br />

vlastného spojovacieho systému<br />

Zjavné a skryté číslovanie<br />

... ale stále z vlastnej oblasti<br />

skrytého číslovania – číslo<br />

volíme ako v predošlom príklade<br />

Sy<br />

S<br />

Sy<br />

S<br />

Sy<br />

a to s ohľadom na účastnícke číslo pevnej dĺžky<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

4


Číslovací plán<br />

Zjavné a skryté číslovanie<br />

Keď volíme účastníka spoza hranice<br />

skrytého číslovania vlastného<br />

spojovacieho systému ...<br />

... zvolíme najskôr zjavné národné smerové číslo<br />

Zn, ktoré označuje inú oblasť<br />

skrytého číslovania<br />

Sy<br />

S<br />

Sy<br />

S<br />

Sy<br />

0 Zn S Sy<br />

v rámci štátu<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Keď volíme účastníka spoza hranice<br />

štátu ...<br />

Číslovací plán<br />

Zjavné a skryté číslovanie<br />

... volíme najprv zjavné medzinárodné smerové číslo<br />

Zi, potom národné smerové číslo Zn<br />

Sy<br />

S<br />

Sy<br />

S<br />

Sy<br />

0 Zn S Sy<br />

00 Zi Zn S Sy<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

5


Číslovací plán<br />

Voľba môže mať rozlične dlhé číslo<br />

(podľa toho, kde je volanie smerované)<br />

Prístupová ústredňa, kde je volajúci pripojený potrebuje mať<br />

informáciu, po koľkej číslici bola voľba ukončená<br />

A<br />

?<br />

PSTN<br />

Telefóny nemajú napr. Enter, ktorým by sa spojovaciemu systému potvrdila<br />

posledná číslica – preto telefónne číslo musí mať jednotnú dĺžku<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán<br />

Z obrázkov je zrejmé, že dĺžka závisí od<br />

oblasti skrytého číslovania<br />

oblasti štátu<br />

oblasti iného štátu<br />

rozlišovacie čísla<br />

Sy<br />

S<br />

Sy<br />

S<br />

Sy<br />

0 Zn S Sy<br />

00 Zi Zn S Sy<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

6


Číslovací plán<br />

Termín - zjavné smerové číslo l Zn nahrádza hád pojem<br />

Národný cieľový kód NDC<br />

... Môže to byť :<br />

- zjavné národné smerové číslo TC (Trunk Code)<br />

- cieľový kód siete DNC (Destination Network Code)<br />

- cieľový kód služby SDC ( Service Destination Code)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán v SR<br />

Číslovací plán telekomunikačnej siete<br />

vychádza zo smernice MDPaT (1998)<br />

(... predstavuje jednotný postup pri tvorbe a aktualizácii číslovacích plánov<br />

telekomunikačných sietí a služieb prevádzkovaných na území SR)<br />

Smernica<br />

bola spracovaná na podklade odporúčania ITU-T Recommendation E.164 :<br />

1997 The international public telecommunication numbering<br />

Telekomunikačnú sieť<br />

tvorí :<br />

verejná telekomunikačná sieť VTS<br />

digitálna sieť s integrovaným službami ISDN<br />

majú spoločný otvorený číslovací plán<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

7


Číslovací plán v SR<br />

Číslovací plán<br />

určuje<br />

štruktúru medzinárodného a národného čísla<br />

priradenie národných cieľových kódov<br />

pravidlá na prideľovanie účastníckych čísiel<br />

číslovanie služieb v sieti VTS<br />

číslovanie prechodov medzi telekomunikačnými sieťami<br />

číslovanie vo verejných dátových sieťach<br />

interné číslovanie v telekomunikačných sieťach<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán v SR<br />

Číslovací plán<br />

typicky ho tvoria dekadické číslice rozdelené do skupín s cieľom<br />

rozlíšiť špecifické prvky používané na identifikáciu, smerovanie a<br />

tarifovanie<br />

nezahŕňa prefixy a iné doplňujúce informácie potrebné na <strong>komplet</strong>nú<br />

voľbu<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

8


Číslovací plán v SR<br />

Volací plán<br />

na rozdiel od číslovacieho plánu - volací plán zahŕňa aj prefixy<br />

a iné doplňujúce informácie<br />

následne ...<br />

v súlade s uvedenou smernicou môžeme definovať<br />

zjavné a skryté číslovanie<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán v SR<br />

Volací plán<br />

Zjavné číslovanie (open numbering)<br />

je číslovanie, pri ktorom je celá sieť rozdelená na viacero číslovacích oblastí<br />

a každá číslovacia oblasť má pridelený národný cieľový kód NDC<br />

pri volaniach do iných číslovacích oblastí účastník volí<br />

národné rozlišovacie číslo, národný cieľový kód a národné účastnícke číslo<br />

(volajúci účastník pri volaniach v rámci číslovacej oblasti volí len účastnícke číslo)<br />

Skryté číslovanie (closed numbering)<br />

je číslovanie, pri ktorom tvorí celá sieť jednu číslovaciu oblasť; volajúci účastník<br />

volí vždy celé národné číslo<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

9


Číslovací plán<br />

Medzinárodné číslo IN (International Number)<br />

CC NDC SN<br />

Národné číslo (9 číslic)<br />

Medzinárodné číslo (12 číslic)<br />

IN v telekomunikačnej sieti (v SR)<br />

CC<br />

NDC<br />

SN<br />

- medzinárodné smerové číslo (Coutry Code)<br />

- národný cieľový kód (NMational Destination Code)<br />

- účastnícke číslo ( Subscriber Number)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán<br />

Národné číslo NN (National Number)<br />

NDC<br />

2 číslice<br />

SN<br />

7 číslic<br />

Národné číslo (9 číslic)<br />

NN v národnej telekomunikačnej sieti (v SR)<br />

NDC<br />

SN<br />

- národný cieľový kód (National Destination Code)<br />

- účastnícke číslo ( Subscriber Number)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

10


Číslovací plán<br />

Spolupracujúce siete<br />

Na číslovanie prechodov<br />

do verejných dátových sietí a na prístupové body Internetu<br />

sa používajú skrátené 4-miestne z množiny (0)19xx<br />

Na číslovanie prechodov<br />

do verejných mobilných sietí sú vyhradené čísla<br />

z množiny (0)901 xxxxxx až (0)908 xxxxxx<br />

a (0)9090 xxxxx až (0)9099 xxxxx<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán<br />

Číslovanie vo verejných dátových sieťach (VDS)<br />

DDC<br />

3 číslice<br />

X<br />

1 číslica<br />

DNIC<br />

Štruktúra kódu DNIC v dátových v dátových sieťach (v SR)<br />

DDC - medzinárodné smerové číslo dátovej siete<br />

X - číslo dátovej siete (dekadická číslica z rozsahu 1 – 9)<br />

DNIC - identifikačný kód dátovej siete (Data Network Identification Code)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

11


Číslovací plán<br />

Číslovanie mobilných staníc<br />

MCC<br />

MNC MSIN<br />

3 číslice<br />

2 číslice<br />

NMSI<br />

IMSI<br />

Štruktúra kódu IMSI mobilnej stanice (v SR)<br />

MCC<br />

MNC<br />

MSIN<br />

NMSI<br />

IMSI<br />

- medzinárodné smerové číslo mobilnej siete (Mobile Country Code)<br />

- kód mobilnej siete (Mobile Network Code)<br />

- identifikačné číslo mobilnej stanice (Mobile Station Identification Number)<br />

- národný identifikačný kód mobilnej stanice (National Mobile Station Identity)<br />

- medzinárodný identifikačný kód mobilnej stanice (International Mobile<br />

Station Identity)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

Číslovací plán<br />

Služby s celoštátnou pôsobnosťou<br />

Služby s pridanou hodnotou s celoštátnou pôsobnosťou<br />

sú dostupné v telekomunikačnej sieti SR na základe<br />

-voľby národného rozlišovacieho čísla „0“<br />

-cieľového kódu služby SDC<br />

-a účastníckeho čísla, na ktorom sa služba poskytuje<br />

(Služby s pridanou hodnotou majú jednotnú dĺžku 9 číslic)<br />

Ivan Baroňák – Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava, <strong>2011</strong><br />

12


Ďakujem za pozornosť<br />

13

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!