CHOVATEľSKý ROK 2010 - Klub chovatelov farbiarov

Nebezpečná dohľadávka srnca
Ďalšiu vzácnu príhodu som zažil v období, keď sme v našej chovnej
stanici, z Petrovskej doliny očakávali radostnú udalosť, a to narodenie
prvých šteniatok. Mal som prísny zákaz od manželky, vykonávať akékoľvek
dohľadávky a ja som jej dal plne za pravdu. V prvý júnový podvečer mi
zavolal nešťastný kamarát z cudzieho združenia, že postrelil nádherného
srnca a nemôžu ho nájsť. Toľko prosil o pomoc, až som pristal. Veď
čože taký srnček môže sučke ublížiť a pôrod je až o tri týždne. Zavčas
zrána nakladám Cibu do auta. Na svitaní som u kamaráta, chudák celý
je zronený. Vime, že je to dobrý strelec, čo sa v teréne aj potvrdilo.
Zakvitnutá júnová lúka nás víta prenádhernou vôňou ktorú pretkávajú
kvapky rosy a obšťastňuje doznievajúce cvrlikanie cvrčkov. Ideálne javisko
na odohrávanie sa ľúbostných radovánok srnčej zveri. Cibu som nasadil
na domnelí nástrel, avšak so zdvihnutou hlavou pokračujeme priečne cez
lúčku a po 30m ukazuje pečeňovú tmavú farbu, ktorá smeruje do neďalekej
remízky. Sučka pevne zaľahla do remeňa a vedie ma nedočkavo,
ale akosi opatrne do hustej sihliny. To čo nasledovalo neprajem prežiť
nikomu. Z hustého tŕnia sa ako lokomotíva na mňa vyrútil obrovský
kanec. Nevedel som čo skôr, len som odhodil remeň z ruky a zreval:
„POZOR“! A Cibka, moja verná sučka, sa tomu rozbesnenému, zježenému
zvieraťu vrhla rovno na hlavu a tým ma zachránila pred priamym
útokom. Strhol som z pleca guľovnicu a nerozmýšľajúc nad zákazom
lovu kancov som diviaka streli rovno do hlavy. Sučka zostala privalená
jeho 150 kg telom. Už som to videl najhoršie a spomenul som si ako
mi pred rokmi podobný zver zabil šesťročného psíka Frana. No sučka
sa okamžite vytiahla a celá natešená mi oblizla tvár. A ja vzal som jej
hlávku do dlaní a ďakoval som sv. Hubertovi, že je celá. Zase sa potvrdili
slová môjho priateľa Jana Válku, že „nezáleží na tom, koľko kusov zveri
ti farbiar dohľadá, ale na tom, či sa v kritickej chvíli postaví pred teba,
alebo za teba.“ Ako sa tam ten kanec dostal?! Diviak dohľadal pekného
srnca ešte v noci, to sa pri vývrhu aj potvrdilo. A kým sme ho našli my,
stihol zožrať polovicu srnca. O tom, že sme 105 bodového srnca a 113
bodového kanca šťastne zapili radšej písať nebudem. Najkrajší darček
som však dostal, keď nám sučka CIBA o 19 dní vrhla a odchovala sedem
nádherných a zdravých šteniatok.
Farbiarom zdar!!!
Pavol Žídek
144