CHOVATEľSKý ROK 2010 - Klub chovatelov farbiarov

tak vyhnúť tomu, že sa takáto zver zdvihne a uniká často aj pár kilometrov
alebo sa nedohľadá vôbec. Tak sme si dali na chate raňajky
vypili kávu a zhruba 4,5 hod. po rane sme sa vybrali na stopu. Karol
nám ukázal kde zhruba vlk stál keď naň strieľal. Na nástrele sme nič
nenašli. Prišiel čas pre sučku. Je to mladá 15 mesačná farbiarka, tak
som mal obavy, ako na stopu vlka zareaguje. Sučka preverila nástrel
a po chvíľke ukázala prvú farbu. Postupovali sme po stope ale veľmi
pomaly a opatrne. Doslova s kroka na krok sme postupovali krížom
cez luku až do potôčika lemovaného smrekovou remízkou, ktorá delila
jednu luku od druhej. Zhruba po 15 m suka zastala a začala vetriť pred
sebou vysokým nosom. To už môj svokor vlka zbadal, tu je rovno pred
nami. Bol už zhasnutý. Na prekvapenie všetkých po veľmi dobrej rane
prešiel vlk čosi cez 300m. Radosti bolo kopec. Nastalo odovzdávanie
zálomku a pasovanie za lovca vlkov. Pobrali sme sa na chatu a ako
sa patrí to aj oslávili.
Mgr. Ján Maruščák
149