doplnok - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky

VESTNÍK 

Ministerstva pôdohospodárstva 

Slovenskej republiky 

Ročník XLII 28. apríl 2010 Čiastka 8 

O b s a h: 

29. Doplnok k Zoznamu registrovaných veterinárnych liekov a schválených veterinárnych prípravkov od 

1. januára 2010 do 31. marca 2010 

30. Zoznam metód na skúšanie a hodnotenie krmív 

31. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej 

republiky zo 16. apríla 2010 č. 09015/2010-OL, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva 

pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júla 

2007 č. 16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky 

upravujúca požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky v znení 

výnosu č. 20374/2009-OL 

32. Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o uverejnení odrôd prihlásených 

k právnej ochrane v Slovenskej republike a o zmenách v registri šľachtiteľských osvedčení (z 15. 

apríla 2010 č. 1450/2010-510) 

29 

D O P L N O K 

k Zoznamu registrovaných veterinárnych liekov 

a 

schválených veterinárnych prípravkov 

od 1. januára 2010 do 31. marca 2010 

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej 

republiky podľa § 51 ods. 10 zákona č. 140/ 

1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, 

o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom 

podnikaní (živnostenský zákon) v 

znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení 

zákona Národnej rady Slovenskej republiky 

č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších 

predpisov (ďalej len „zákon“) zverejňuje 

na základe oznámenia Ústavu štátnej kontroly 

veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre 

tento doplnok. 

Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov 

a liečiv v Nitre podľa § 51 zákona vydal 

rozhodnutie o novo registrovaných veterinárnych 

liekoch, o zmenách registrácie veterinárnych 

liekov, o predĺžení registrácie veterinárnych 

liekov, o zrušení rozhodnutia o registrácii 

veterinárnych liekov a podľa § 65 ods. 

2 písm. c) zákona schválil veterinárne prípravky 

v Slovenskej republike.

Registrácia: 

DECHRA VETERINARY PRODUCTS, Dánsko 

Malaseb Vet. shp. 250 ml - 96/001MR/10-S 

INTERVET Productions S.A., Taliansko 

Engemycin Spray 3,84 % w/w 200 ml Rp.96/050/DC/09-S 

SCHERING-PLOUGH, Veľká Británia 

AquaVac Relera susp. 1000 ml Rp.97/047/DC/09-S 

Schválenie: 

ABEL plus, Slovenská republika 

Capramilk Bio Adult Active Dog 120 tbl. - 97/VM/09-S 

Capramilk Bio Cat 120 tbl. - 93/VM/09-S 

Capramilk Bio Cat Senior 120 tbl. - 94/VM/09-S 

Capramilk Bio Kitten 120 tbl. - 92/P/09-S 

Capramilk Bio Puppy Dog 120 tbl. - 95/P/09-S 

Capramilk Bio Senior Dog 120 tbl. - 96/VM/09-S 

F.M. ITALIA, Taliansko 

Clorexidine Lotion 500 ml 91/DD/09-S 

Clorexidine Shampoo 250 ml, 1000 ml 90/DD/09-S 

GALENICKÁ Lab. Ostrava 

Múdra Huba - Ecosin 1x20 g, 3x20 g, 1x500 g - 86/K/09-S 

ORLING, Česká republika 

Chondrocat Biosol 500 ml - 1/R/10-S 

ORSCO Laboratoire Vétérinaire, Francúzsko 

Zylkéne 75 mg 10x10 cps. - 86/R/09-S 



VIRBAC S.A., Francúzsko 

Pyoderm 200 ml - 75/DD/09-S 

Sebolytic 200 ml - 76/DD/09-S 

2

Predĺženie registrácie: 

BIOTIKA, Slovenská republika 

Analgin 500 mg/ml inj. 

Calcium Biotika 20 % w/v inj. 


Coffeinum Biotika125 mg/ml inj. 

Glyphostan 100 mg/ml inj. 

Penstrepten inj.sicc. 

BIOVETA, Česká republika 

ADE-vit. inj. 

Avitubal 28 000 inj. 

Biocan M inj. 

Bovitubal 28 000 inj. 

Jodouter 100 mg/ml sol. 

Rp.07/795/69-S 

Rp.39/799/69-S 

Rp.96/0262/97-S 

Rp.96/099/04-S 

Rp.87/921/69-S 

Rp.15/062/72-S 

Rp.96/009/03-S 

Rp.97/051/03-S 

Rp.97/0100/97-S 

Rp.97/054/03-S 

Rp.96/008/03-S 

DSM NUTRITIONAL PRODUCTS, Veľká Británia 

Pigzin 1000 mg/g prm. 

Rp.96/039/02-S 

DYNTEC s.r.o., Česká republika 

Suivac APP inj. 

EUROPHARTEC, Francúzsko 

Prilenal 1 mg tbl. 

Prilenal 2,5 mg tbl. 

Prilenal 5 mg tbl. 

FATRO S.p.A., Taliansko 

Atropine Sulphate Fatro 1 mg/ml inj. 

HAUPT PHARMA LATINA, Taliansko 

Synulox LC 260 mg susp. 

Rp.97/021/02-S 

Rp.96/037/05-S 

Rp.96/038/05-S 

Rp.96/039/05-S 

Rp.96/006/02-S 

Rp.96/066/93-S 

INTERVET INTERNATIONAL B.V., Holandsko 

Bovilis BVD 

Rp.97/046/08-S 

Cobactan DC 150 mg intramam. ung. 

Rp.96/009/05-S 

KVP, Pharma-und Veterinärprodukte, Spolková rep. Nemecko 

Bayvarol 3,6 mg prúžky 

Rp.96/171/94-S 

LABORATORIOS CALIER, Španielsko 

Inmunair 17,5 sol. 

Rp.97/058/02-S 

3

LOHMANN Animal Health, Nemecko 

AviPro Salmonella vac E inj.sicc. 

MERIAL, Francúzsko 

BUR-706 lyof. 

Dilumarex 

Eqvalan Duo pst.por. 

MERIAL S.A.S, Francúzsko 

Bioral H 120 lyof. 

Ingelvac PRRS KV inj. 

Mucosiffa inj. 

Progressis inj. 

MERIAL ITALIA S.p.A., Taliansko 

Gallimune Cholera inj. 

MEVAK, Slovenská republika 

Avipest lyof. 

Colinak NH 

Diarhocin plv.sol. 

Gallivak lyof. 

Riedidlo A inj. 

Rotakol Al 

VDV vakcína 

Rp.97/103/04-S 

Rp.97/205/94-S 

Rp.97/023/05-S 

Rp.96/001/05-S 

Rp.97/0606/97-S 

Rp.97/012/03-S 

Rp.97/025/02-S 

Rp.97/011/03-S 

Rp.97/022/02-S 

Rp.97/425/91-S 

Rp.97/0231/97-S 

Rp.96/0279/97-S 

Rp.97/689/92-S 

Rp.97/456/91-S 

Rp.97/699/92-S 

Rp.97/464/91-S 

NORBROOK Laboratories Ltd., Severné Írsko 

Vitamin B Kompleks+C inj. 

Rp.96/032/02-S 

PFIZER Animal Health, Belgicko 

Rispoval IBR- Marker inactivatum inj. 

Rispoval IBR- Marker vivum inj. 

Rp.97/035/08-S 

Rp.97/037/08-S 

PHARMA PRODUCTS, Slovenská republika 

Aureovit 12 „C 160“ prm. 

Rp.98/0251/97-S 

PHARMAGAL, Slovenská republika 

Eryfarm 55 mg/g plv.sol. 

Oxytrim plv.sol. 

Trinidazol 100 mg/g plv.sol. 

Rp.96/0273/97-S 

Rp.96/0254/97-S 

Rp.96/061/02-S 

4

PHARMAGAL BIO, Slovenská republika 

Erygal inj. 

Rp.97/024/03-S 

Erygal P inj. 

Erypor inj.sicc. 

Rp.97/025/03-S 

Rp.97/109/01-S 

TROUW NUTRITION BIOFAKTORY, Česká republika 

Biozink 600 mg/g prm. 

Rp.98/077/02-S 

UNIVIT, Česká republika 

Rupin Speciál gran. 

VIRBAC S.A., Francúzsko 

Alizin 30 mg/ml sol.inj. 

Rp.96/0007/98-S 

Rp.96/048/05-S 

VÝZKUMNÝ ÚSTAV VČELAŘSKÝ, Česká republika 

M-1 AER sol. Rp.071/R/04-S 

Varidol AER sol. 

Rp.072/R/04-S 

Predĺženie schválenia: 

MILK SERVIS N.H.S., Slovenská republika 

Holstenrid 

- 234826/K/00-S 

ORLING, Česká republika 

Ferrapony Dynamic 

- 234810/VM/00-S 

Zmeny registrácie: 

BASF Labiana, Spanielsko 

Buscopan compositum inj. ad us. vet. 

BIOFAKTORY, Slovenská republika 

Aureobiof 80 mg/g prm. 

Tetrabiof 100/33,3 mg/g prm. 

Rp.96/103/00-S - kontrolná metóda 

- certifikát zhody s Európským liekopisom 

Rp.98/072/03-S - držiteľ rozhodnutia o registrácii: Trouw 

Nutrition Slovakia, Slovenská republika 

- výrobca: TROUW NUTRITION SLOVAKIA, 

Slovenská republika 

Rp.98/073/03-S - držiteľ rozhodnutia o registrácii: Trouw 

Nutrition Slovakia, Slovenská republika 

- výrobca: TROUW NUTRITION SLOVAKIA, 

Slovenská republika 

BIOTIKA, Slovenská republika 

Analgin inj. ad us. vet. Rp.07/795/69-S - certifikát zhody s Európským liekopisom 

Axetocal D 3 inj. Rp.96/037/04-S - certifikát zhody s Európským liekopisom 

5


Rp.96/0262/97-S - výrobca účinnej látky 

- špecifikácia konečného produktu 

Calformag inj. Rp.96/146/99-S - výrobca účinnej látky 

- špecifikácia konečného produktu 

Calformag Plus inj. ad us. vet. Rp.96/012/05-S - výrobca účinnej látky 

Glyphostan 100 mg/ml inj. Rp.87/921/69-S - výrobca účinnej látky 

Zindep 60 mg/ml inj. Rp.96/085/91-S - špecifikácia konečného produktu 


Narkamon 50 mg/ml inj. 

Trichoben inj.sicc. 

Rp.99/172/88-C/S - údaje týkajúce sa obsahu omamných látok 

Rp.97/200/92-C/S - zloženie vet. lieku 

- dávkovanie 

- veľkosť balenia: 5x10 ml; 1x40 ml; 1x80 ml 

CODIFAR NV, Belgicko 

Amuril 500 mg/ml plv.sol. Rp.96/144/99-S - názov vet. lieku: Amoximax 500 mg/ml 

DALES Pharmaceutical Ltd., Veľká Británia, PENN Pharmaceuticals Services, Veľká Británia 

Vetoryl 10 mg cps. Rp.96/036/07-S - čas použiteľnosti 

Vetoryl 30 mg cps. Rp.96/005/06-S - výrobný postup 

- čas použiteľnosti 

Vetoryl 60 mg cps. Rp.96/006/06-S - výrobný postup 

DOPHARMA B.V., Holandsko 

Phenoxypen WSP 325 mg/g plv. Rp.96/004/07-S - certifikát zhody s Európským liekopisom 

ESSEX Animal Health, Nemecko 

Quantum Dog DA 2 PPi/L inj. 

Quantum Dog Pi/CvL inj. 

Quantum Dog Pi/L inj. 

FATRO S.p.A., Taliansko 

Atropine Sulphate Fatro 1 mg/ml inj. 

FORT DODGE Laboratories, Írsko 

Duramune Puppy DP+C lyof. 

Rp.97/030/07-S - TSE certifikát zhody s Európským liekopisom 

- nahradenie BSA 

- držiteľ rozhodnutia o registrácii: Intervet 

International B.V., Holandsko 









Rp.96/006/02-S - špecifikácia konečného produktu 

Rp.97/011/06-S - čas použiteľnosti 

- zmena vnútorného obalu 

- dodávateľ porcinného trypsínu 

6

FORT DODGE Veterinaria S.A., Španielsko 

Dinalgen 300 mg/ml sol. 

Rp.96/009/MR/09-S - veľkosť balenia: 100 ml, 500 ml 

HAUPT PHARMA LATINA, Taliansko 

Synulox LC 260 mg susp. Rp.96/066/93-S - ochranná lehota 


Cobactan LC 75 mg ung. 

Rp.96/045/04-S - kontrolná metóda pre konečný liek 

- veľkosť šarže 

- výrobca zodpovedný za uvoľňovanie šarže: 

INTERVET INTERNATIONAL B.V., 

Holandsko; INTERVET INTERNATIONAL, 

Nemecko 

- stanovenie viskozity 

Dexadreson 2mg/ml inj. 

Dolorex 10 mg/ml inj. 

Neopen inj. 

Nobilis Gumboro 228 E lyof. ad us. vet. 

Porcilis M Hyo inj. 

Porcilis Parvo inj. 

Porcilis PRRS inj.sicc. 

Taktic 125 mg/ml liq. 

Rp.96/049/07-S - zmena vnútorného obalu 

- pomocné látky 

Rp.96/017/07-S - cieľový druh zvierat 

Rp.96/874/94-S -ochranná lehota 


Rp.97/003/06-S - CEP certifikát 

Rp.97/127/00-S - skladovacie obdobie pre bulk inaktivovaného 

prasačieho parvovírusu 

Rp.97/059/03-S - registračná dokumentácia časť II.B 

Rp.96/0034/95-S - ochranná lehota 

INTERVET INTERNATIONAL, Nemecko 

Cobactan LA 7,5% inj.susp. 

Rp.96/041/06-S - kontrolná metóda 

- výrobný proces liečivej látky 

INTERVET INTERNATIONAL B.V., Holandsko; INTERVET Productions S.A., Francúzsko 

Chronogest CR vag.spong ad us. vet. Rp.96/035/07-S - miesto výroby 

KLOCKE PHARMA SERVICE, Spolková republilka Nemecko 

Vetmedin 2,5 mg cps. 

Rp.96/101/00-S - zmeny v SPC 

- nežiaduce účinky 


- výrobca účinnej látky alebo východzej suroviny 

- kontrolná metóda pre účinnú látku alebo 

východiskovú surovinu 

- TSE certifikát zhody s Európským liekopisom 

Vetmedin 5 mg cps. 

Rp.96/102/00-S - zmeny v SPC 

- nežiaduce účinky 


- výrobca účinnej látky alebo východzej suroviny 

- kontrolná metóda pre účinnú látku alebo 

východiskovú surovinu 

- TSE certifikát zhody s Európským liekopisom 

7

KRKA, Slovinsko 

Egocin L.A. inj. ad us. vet. 

Enroxil Flavour 15 mg tbl. 



Enroxil Max 100 mg/ml inj. 

Rp.96/0633/95-S - certifikát zhody s Európským liekopisom 

Rp.96/005/DC/09-S - výrobca zodpovedný za uvoľňovanie šarže: 

KRKA, Slovinsko; VIRBAC, Francúzsko 


Rp.96/006/DC/09-S - výrobca zodpovedný za uvoľňovanie šarže: 



Rp.96/007/DC/09-S - výrobca zodpovedný za uvoľňovanie šarže 


Rp.96/039/08-S - výrobca zodpovedný za uvoľňovanie šarže: 


- miesto výroby 

KVP, Pharma-und Veterinärprodukte, Spolková rep. Nemecko 

Bayvarol 4,23 mg prúžky 

Rp.96/171/94-S - aktualizácia dokumentácie časť II. 

- vnútorný obal 

- názov vet. lieku: Bayvarol 3,6 mg 

- veľkosť balenia: 5 x 4 prúžky 

Drontal tbl. ad us. vet. 

-96/0628/95-S - vnútorný obal 

- rozmer tabliet 

- veľkosť balenia: 1 x 2 tbl., 3 x 8 tbl. 

- rozšírenie limitov pre tvrdosť tabliet 

LAVET Pharmaceuticals Ltd., Maďarsko 

Quinocol sol. 

Rp.96/089/04-S - čas použiteľnosti 

LOHMANN Animal Health, Nemecko 

AviPro Salmonella vac T 

Rp.97/001/06-S - zmena QP osoby 

MERCK SHARP & DOHME B.V., Holandsko 

Ivomec 1 % inj. 

Rp.99/210/87-C/S - ochranná lehota 

- použitie v období gravidity a laktácie 

- kontraindikácie 

Ivomec Super inj. 

Rp.96/190/90-C/S - ochranná lehota 

- použitie v období gravidity a laktácie 

MERIAL, Francúzsko 

Eqvalan Duo pst.por. Rp.96/001/05-S - veľkosť balenia: 1 ks. (7,75 g), 50 ks. (7,75 g) 


- výrobný postup konečného lieku 

- certifikát zhody s Európským liekopisom 

- veľkosť šarže 

NORBROOK Laboratories Ltd., Severné Írsko 

Tetra-Delta susp. 

Rp.15/120/83-C/S - certifikát zhody s Európským liekopisom 

8

ORION Corporation, Fínsko 

Domosedan inj. ad us. vet. 

Domosedan Gél 7,6 mg/ml gel 

Kefavet vet 250 mg tbl.obd. 

Kefavet vet 500 mg tbl.obd. 

Rp.99/032/84-S - vnútorný obal 

Rp.96/012/DC/09-S - druh obalu 



PFIZER AH, USA; PFIZER AH, Belgicko 

Felocell CVR inj.sicc. 

Rp.97/669/92-S - TSE certifikát zhody 

Leukocell 2 inj. 

Primucell FIP lyof. 

PFIZER Ltd., Veľká Británia 

Linco-Spectin 44 g/kg prm. 

Linco-Spectin 100 plv.sol. 





PFIZER MANUFACTURING Belgium NV/SA, Belgicko 

Excenel 1 g, 4 g inj.sicc. 

Rp.96/013/05-S - názov vet. lieku: Excenel 50 mg/ml 

- zloženie vet. lieku 


- výrobný proces 

Excenel RTU 50 mg/ml inj. 

PFIZER Service Company, Belgicko 

Cidr 1,38 g vag. inzert 

PHARMAGAL, Slovenská republika 

Galmektin 10 mg/ml inj. 

Oxypharm plv.sol. ad us. vet. 

Rp.96/071/03-S - výrobca účinnej látky alebo východzej suroviny 


Rp.96/002/03-S -ochranná lehota 

Rp.96/0593/96-S - druh zvierat 

- dávkovanie a spôsob podania 

- interakcie 

- ochranná lehota 


Diftopharm inj.sicc. 

Rp.97/029/02-S - veľkosť balenia: 1x50 dáv., 1x100 dáv., 1x200 

dáv., Riedidlo D 2 ml, 4 ml, 20 ml, 40 ml, 

500 ml 

RICHTER PHARMA AG, Rakúsko 

Butomidor 10 mg/ml inj. 

Rimox LA 150 mg/ml inj. 

Tetrasol LA 200 mg/ml inj. 

SANICO NV, Belgicko 

Solubenol 100 mg/g emu. por. 





Rp.96/021/06-S - použitie v období gravidity a laktácie 

9

SCHERING-PLOUGH Animal Health, Írsko 

Cepravin Dry Cow susp. 

Rp.96/054/06-S - vnútorný obal 

SCHERING-PLOUGH, Belgicko 

Optimune 2 mg/g ung. 

SCHERING-PLOUGH, Švajčiarsko 

Otomax gtt. oto. 

VERICORE Ltd. Veľká Británia 

Rimadyl Cattle 50 mg/ml inj. 

VÉTOQUINOL AG, Švajčiarsko 

Atussin sirup a.u.v. 

Optivermin tbl. 

VÉTOQUINOL S.A., Francúzsko 

Aurizon gtt.oto. ad us. vet. 

Dolpac pre malých psov tbl. 

Dolpac pre stredne veľkých psov tbl. 

Dolpac pre veľkých psov tbl. 

Marbocyl 10 % inj. ad us. vet. 




- vnútorný obal 

Rp.96/033/08-S - zmena za účelom zhody s Európskym 

liekopisom alebo národným liekopisom 

Rp.96/166/99-S - miesto výroby 

- výrobca zodpovedný za kontrolu, skúšanie 

uvoľňovanie šarže: VÉTOQUINOL 

BIOWET Sp.zo.o., Poľsko 

- 96/081/01-S - zmena vnútorného obalu 

Rp.96/014/05-S - výrobný proces 




Rp.96/049/03-S - miesto výroby 

- výrobca zodpovedný za uvoľňovanie šarže: 

VÉTOQUINOL S.A., Francúzsko; 

VÉTOQUINOL BIOWET Sp.zo.o., Poľsko 

Zmeny schválení: 

MEVAK, Slovenská republika 

Rehycan - 009/VM/03-S - veľkosť balenia: 1x35 g; 5x35 g; 10x35 g; 20x35 g; 

1x17,5 g; 5x17,5 g; 10x17,5 g; 20x17,5 g; 

1x250 g 

NOVARTIS AH, Slovinsko 

Lekaseptal masť pre zvieratá 

-096/K/06-S - miesto výroby 

- špecifikácia 

- kontaktná osoba 

10

Zrušenie registrácie: 


Erysen inj.sicc. ad us. vet. 

Salsen inj.sicc. ad us. vet. 

ESSEX Animal Health, Nemecko 

Quantum Dog DA 2 PPi/L inj. 

Quantum Dog Pi/L inj. 

Rp.97/371/92-C/S 

Rp.97/338/91-C/S 

Rp.97/030/07-S 

Rp.97/029/07-S 


Cobactan inj. ad us. vet. 

Rp.96/0314/95-S 

Cobactan IU 900 mg susp. 

Nobilis Paramyxo P201 inj. ad us. vet. 

Rp.96/014/07-S 

Rp.97/051/05-S 

INTERVET INTERNATIONAL B.V., Holandsko; INTERVET Productions S.A., Taliansko 

Duplocilline LA inj. ad us. vet. Rp.96/876/94-S 

PFIZER Animal Health, Belgicko 

Rispoval IBR Marker+BRSV+PI3 vivum Rp.97/041/07-S 


APPM Respipharm inj. 

Rp.97/012/08-S 

SCHERING-PLOUGH Sante Animale, Francúzsko 

Lotagen 18 mg/g gel 

Rp.96/714/92-C/S 

VEYX-PHARMA, Nemecko 

Veyxat lot. a.u.v. 

VÉTOQUINOL AG, Švajčiarsko 

Permammas emul. ad us. vet. 

Rp.96/0010/95-S 

Rp.96/163/99-S 

Zrušenie schválenia: 

ECOLAB GmbH, Nemecko 

Blu - Gard Dip 

Cide Foam 

IO Shield 

Oxy Foam 

Veloucid 

- 079/DD/04-S 

- 080/DD/04-S 

- 081/DD/04-S 

- 082/DD/04-S 

- 083/DD/04-S 

11

HYPRED SA, Francúzsko 

Natidine 

Win Protect 

MINITÜB, Nemecko 

Androhep plv. a.u.v. 

Androstar plv. a.u.v. 

ROYAL CANIN S.A., Francúzsko 

Vet Breed Nutrition Boxer gran. a.u.v. 

Vet Breed Nutrition Dachshund 

gran. a.u.v. 

Vet Breed Nutrition English Buldog 

gran. a.u.v. 

Vet Breed Nutrition Poodle 

gran. ad us. vet. 

Vet Diet Neutered & Digest ND 30 


Vet Diet Neutered & Osteo NO 30 


Vet Diet Neutered & Stones NS 32 


Vet Size - Starter gran. 

Vet Size Breed Great Dane gran 

Vet Size Breed Labrador Junior gran 

Vet Size Breed Mini Schnauzer 


Vet Size German Sepherd gran. 

Vet Size Giant Adult gran. ad us. vet. 

Vet Size Giant Junior gran. ad us. vet. 

Vet Size Giant Puppy gran. ad us. vet. 

Vet Size Labrador Retriever gran. 

Vet Size Maxi Junior gran. 

Vet Size Maxi Mature Adult gran. a.u.v. 

Vet Size Maxi Young Adult gran. a.u.v. 

Vet Size Medium Junior gran. a.u.v. 

- 085/DD/04-S 

- 086/DD/04-S 

- 000094/DG/99-S 

- 000095/DG/99-S 

Rp.007/VM/05-S 

Rp.008/VM/05-S 

Rp.009/VM/05-S 

Rp.010/VM/05-S 

Rp.098/VD/07-S 

Rp.100/VD/07-S 

Rp.099/VD/07-S 

Rp.346733/VM/01-S 

Rp.028/VM/07-S 

Rp.029/VM/07-S 

Rp.089/VD/07-S 

Rp.017/VM/04-S 

Rp.133/VM/02-S 

Rp.134/VM/02-S 

Rp.135/VM/02-S 

Rp.018/VM/04-S 

Rp.346695/VM/01-S 

Rp.346691/VM/01-S 

Rp.346730/VM/01-S 

Rp.346694/VM/01-S 

12

Vet Size Medium Mature Adult 

gran. a.u.v. 

Vet Size Medium Young Adult 


Vet Size Mini Junior gran. 

Vet Size Mini Mature Adult gran. 

Vet Size Mini Yorkshire gran. 

Vet Size Mini Young Adult gran. 

Veterinary Diet Mobility Canine 

MS 25 gran. 

Veterinary Diet Mobility MLD 26 

Large Dog gran. ad us. vet. 

Rp.346693/VM/01-S 

Rp.346810/VM/01-S 

Rp.346732/VM/01-S 

Rp.346800/VM/01-S 

Rp.108/VM/03-S 

Rp.346728/VM/01-S 

Rp.131/VM/03-S 

Rp.023/VM/06-S 

WYTWÓRNIA CHEMICZNA PESS, Poľsko 

Fipropess spot-on 

- 083/DD/08-S 

Fipropess spray 

Flea Kill spot-on 

- 082/DD/08-S 

- 084/DD/08-S 

13

Tabuľka skratiek liekových foriem: 

cps. - kapsle 

drg. - dražé 

endo foam - pena pre intrauterinnu aplikáciu 

foam - pena 

gran. - granulát 

gtt. 

- kvapky 

gtt.ophth. - očné kvapky 

inj. 

- injekcie 

inj.sicc. - injekcie lyofilizované 

liq. 

- roztok na vonkajšie použitie 

lyof. - lyofilizát s iným než injekčnym spôsobom aplikácie 

plv. - prášok 

plv.sol. - prášok rozpustný 

pst. - pasta 

supp. - čapíky 

supp.uter. - intrauterínne čapíky 

susp. - suspenzia 

tbl. 

- tablety 

tbl.obd. - poťahované tablety 

tbl.uter. - uterínne tablety 

tbl.vag. - vaginálne tablety 

ung. - masť 

ung. opthal. - očná masť 

lot. 

- lotion 

prm. - premix 

sponge - špongie 

emul. - emulzia 

Vysvetlivky : 

DD - dezinfekčné, dezinsekčné prípravky 

DG - diagnostické prípravky 

K - kozmetické prípravky 

M - minerálne prípravky 

P - probiotika 

R - rôzne 

V - vitamínové prípravky 

VM - vitamínovo-mineralne prípravky 

VT - veterinárna technika 

Rp. - na predpis vet. lekára 

-. - bez predpisu vet. lekára 

MVDr. Ladislav Sovík, v. r. 

riaditeľ ÚŠKVBL Nitra 

14

30 

Z O Z N A M 

metód na skúšanie a hodnotenie krmív 

Z O Z N A M 

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky 

podľa metód § 11 ods. na 3 skúšanie nariadenia a hodnotenie ktoré možno používať krmív na skúšanie a hodnotenie 

úradných kontrol krmív uverejňuje metódy, 

vlády Slovenskej republiky č. 380/2009 Z. z., krmív. 

ktorým sa ustanovujú Ústredný kontrolný pravidlá na a skúšobný vykonávanie ústav poľnohospodársky podľa § 11 ods. 3 nariadenia 

vlády Slovenskej republiky č. 380/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá Ing. Pavol na vykonávanie Filkorn, v. r. 

úradných kontrol krmív uverejňuje metódy, ktoré možno používať na skúšanie riaditeľ a hodnotenie ÚKSÚP 

krmív. 

Ing. Pavel Filkorn, v. r. 

riaditeľ ÚKSÚP 

Oddiel A: Metódy na odber a prípravu vzoriek 

P.č. Názov metódy Číslo predpisu 

1. Odber vzoriek na stanovenie nutričných zložiek krmív, Nariadenie (ES) č. 152/2009 

doplnkových látok v krmivách a obsahu nežiaducich látok (Príloha I) 

v krmivách. 

Metóda nie je vhodná na odber vzoriek na stanovenie rezíduí pesticídov 

a mikroorganizmov (okrem doplnkových látok). 

2. Požiadavky na rozmery a konštrukciu vzorkovačov a na Príloha č. 1 

postupy ich používania 

3. Zabezpečenie právnej a analytickej platnosti vzoriek Príloha č. 2 

krmiva Časť A: Balenie, zapečatenie, označovanie a 

manipulácia so vzorkami krmiva a ich záverečné posúdenie 

Časť B: Vzorový reklamačný postup 

4. Príprava vzoriek na analýzu Nariadenie (ES) č. 152/2009 

(Príloha II). 

5. Postup úpravy vzoriek na laboratórne skúšanie krmiva Príloha č. 3 

Oddiel B: Metódy posudzovania krmív (fyzikálne vlastnosti krmív, 

senzorické vlastnosti krmív, nečistoty, prítomnosť živočíšnych škodcov, 

prítomnosť mikroorganizmov alebo enzýmov a iné) 


1. Stanovenie čísla kyslosti a kyslosti 

Nešpecifická metóda (titračná alebo potenciometrická) je vhodná na 

stanovenie čísla kyslosti a kyslosti tukov a olejov rastlinného aj 

živočíšneho pôvodu ako aj mastných kyselín. 

STN EN ISO 660 (588756) 

15

Nie je vhodná na rozlišovanie minerálnych a organických kyselín, resp. 

rozlišovanie voľných mastných kyselín. 

2. Stanovenie čísla kyslosti tuku 

Metóda opisuje aj analýzu mliečnych kŕmnych zmesí. 

3. Stanovenie kyslosti vodného výluhu, celkovej kyslosti 

vodného výluhu a ukazovateľa formolovej titrácie 

4. Stanovenie kyslosti vodného výluhu v mliečnych kŕmnych 

zmesiach v °SH 

5. Stanovenie obsahu nerozpustných nečistôt v tukoch 

a olejoch rastlinného a živočíšneho pôvodu 

6. Stanovenie peroxidového čísla 

Jodometrické (vizuálne) stanovenie peroxidového čísla v tukoch 

a olejoch rastlinného a živočíšneho pôvodu. 

7. Stanovenie peroxidového čísla 

Príloha č. 4 



STN EN ISO 663 (58 8780) 

STN EN ISO 3960 (58 8752) 

STN EN ISO 27107 (58 8754) 

Potenciometrické stanovenie peroxidového čísla v tukoch a olejoch 

rastlinného a živočíšneho pôvodu. 

8. Stanovenie zrnitosti Príloha č. 7 

9. Stanovenie obsahu feromagnetických prímesí Príloha č. 8 

10. Stanovenie veľkosti tukových častíc v mliečnych kŕmnych Príloha č. 9 

zmesiach 

11. Stanovenie sypnej hmotnosti mliečnych kŕmnych zmesí Príloha č. 10 

12. Stanovenie indexu rozpustnosti sušeného mlieka Príloha č. 11 

13. Stanovenie odrolu Príloha č. 12 

14. Stanovenie pevnosti v otere Príloha č. 13 

15. Stanovenie dĺžky a priemeru granúl Príloha č. 14 

16. Stanovenie pevnosti granúl Príloha č. 15 

17. Stanovenie veľkosti drviny Príloha č. 16 

18. Zmyslové hodnotenie krmiva Príloha č. 17 

19. Skúšanie senzorických schopností posudzovateľov Príloha č. 18 

20. Stanovenie aktivity inhibítorov trypsínu v sójových 

STN EN 

výrobkoch 

ISO 14902 (467040) 

21. Izolácia a stanovenie pravdepodobného počtu baktérií rodu STN EN 15784 (46 7074) 

Bacillus 

Metóda je vhodná na sčítavanie spór baktérií rodu Bacillus v 

doplnkových látkach, premixoch a v krmivách na účely kontroly správneho 

označovania krmív. Metóda neberie do úvahy vegetatívne bunky. 

Nie je vhodná na stanovenie v minerálnych krmivách o obsahu viac ako 

40 % popola. 

Princíp metódy: platňová metóda použitím agaru TSA po 16-24 h inkubácii 

pri teplote 37 °C za aerobných podmienok. 

Metóda nerozlišuje jednotlivé kmene baktérií a používa sa za predpokladu, 

že probiotické baktérie rodu Bacillus (tzn. baktérie pridané do 

krmiva ako doplnkové látky) sú prítomné v krmive v podstatne vyššom 

počte ako iné baktérie rodu Bacillus. Metóda nie je vhodná, ak krmivo 

je kontaminované s vysokým počtom neprobiotických kmeňov rodu 

Bacillus. 

16

Metódu možno používať za predpokladu, že bola autorizovaná pri 

povolení doplnkovej látky. K identifikácii kmeňa mikroorganizmu sa 

používa iná vhodná metóda autorizovaná pri povolení (napr. PFGE). 

22. Krmivá pre zvieratá. Izolácia a stanovenie počtu baktérií 

rodu Bifidobacterium 

STN EN 15785 (46 7075) 

Metóda je vhodná na sčítavanie počtu baktérií rodu Bifidobacterium 

v doplnkových látkach, premixoch a v krmivách na účely kontroly 

správneho označovania krmív. Nie je vhodná na stanovenie v minerálnych 

krmivách o obsahu viac ako 40 % popola. 

Princíp metódy: platňová metóda použitím agaru MRS s hydrochloridom 

cisteínu po 36-48 h inkubácii pri teplote 37 °C za anaerobných 

podmienok. 


že probiotické baktérie rodu Bifidobacterium (tzn. bifidobaktérie 

pridané do krmiva ako doplnkové látky) sú prítomné v krmive v podstatne 

vyššom počte ako iné baktérie. 




23. Izolácia a stanovenie baktérií rodu Pediococcus 

STN EN 15786 (46 7076) 

Metóda je vhodná na sčítavanie baktérií rodu Pediococcus v doplnkových 

látkach, premixoch a v krmivách na účely kontroly správneho 

označovania krmív. Nie je vhodná na stanovenie v minerálnych krmivách 

o obsahu viac ako 40 % popola. 

Princíp metódy: platňová metóda použitím agaru MRS po 48-72 h 

inkubácii pri teplote 37 °C za anaerobných podmienok. 


že probiotické baktérie rodu Pediococcus (to zn. baktérie pridané 

do krmiva ako doplnkové látky) sú prítomné v krmive v podstatne 

vyššom počte ako iné pediokoky. 




24. Izolácia a stanovenie počtu baktérií rodu Lactobacillus 

STN EN 15787 (46 7077) 

Metóda je vhodná na sčítavanie baktérií rodu Lactobacillus v doplnkových 


označovania krmív. Nie je vhodná na stanovenie v minerálnych 


Princíp metódy: platňová metóda použitím agaru MRS po 48-72 h inkubácii 

pri teplote 37 °C za anaerobných podmienok. 


že probiotické laktobacily (to zn. laktobacily pridané do krmiva 

ako doplnkové látky) sú prítomné v krmive v podstatne vyššom počte 

ako iné laktobacily. 




17

25. Izolácia a stanovenie počtu baktérií rodu Enterococcus (E. 

faecium) 

STN EN 15788 (46 7078) 

Metóda je vhodná na sčítavanie baktérií rodu Enterococcus v doplnkových 


označovania krmív. Nie je vhodná na stanovenie v minerálnych 


Princíp metódy: platňová metóda použitím agaru BEA (bile-esculinazide) 

po 24 h inkubácii pri 37°C za aerobných podmienok. 


že probiotické enterokoky (to zn. enterokoky pridané do krmiva 

ako doplnkové látky) sú prítomné v krmive v podstatne vyššom 

počte ako iné enterokoky. 




26. Izolácia a stanovenie počtu kvasiniek probiotických kmeňov 

STN EN 15789 (467079) 

Metóda je vhodná na sčítavanie probiotických kvasiniek v doplnkových 

látkach, premixoch a v krmivách na účely kontroly správneho označovania 

krmív. Nie je vhodná na stanovenie v minerálnych krmivách 

o obsahu viac ako 40 % popola. 

Princíp metódy: metóda liatych platní použitím agaru pre kvasinky 

s obsahom chloramfenikolu (CGYE). Je založená na metóde ISO 7954. 

Metóda nerozlišuje jednotlivé kmene kvasiniek a používa sa za predpokladu, 

že probiotické kvasinky (to zn. kvasinky pridané do krmiva ako 

doplnkové látky) sú prítomné v krmive v podstatne vyššom počte ako 

iné kvasinky. 



používa iná vhodná metóda autorizovaná pri povolení (napr. PCR). 

27. Stanovenie aktivity fytázy 

Metóda je vhodná výlučne na stanovenie aktivity fytázy v kompletných 

krmivách. 

Nerozlišuje fytázu pridanú do krmiva ako doplnkovú látku a endogennú 

fytázu prirodzene prítomnú v krmive. 

Metóda nie je vhodná na skúmanie alebo porovnanie účinnosti rôznych 

fytázových produktov. 

STN EN 

ISO 30024 (467039) 

Oddiel C: Metódy analýz na kontrolu nutričného zloženia krmív 


1. Stanovenie vlhkosti 

Táto metóda sa nevzťahuje na analýzu mliečnych výrobkov ako 

kŕmnych surovín, analýzu minerálnych látok a zmesí zložených 

predovšetkým z minerálnych látok, analýzu živočíšnych a rastlinných 

tukov a olejov, ani na analýzu olejnatých semien a olejnatých plodov 

2. Stanovenie vlhkosti v živočíšnych a rastlinných tukoch a 

olejoch 

Nariadenie (ES) č. 152/2009 

(Príloha III časť A) 


(Príloha III časť B) 

18

3. Stanovenie obsahu vlhkosti v sušenom mlieku STN EN ISO 5537 (570801) 

4. Stanovenie obsahu vlhkosti v olejnatých semenách 

STN EN ISO 665 (462325) 

a plodoch 

5. Stanovenie obsahu dusíkatých látok 


(Príloha III časť C) 

Metóda podľa Kjeldahla. 

6. Stanovenie močoviny 

Spektrofotometrická metóda. 

7. Stanovenie prchavých dusíkatých látok mikrodifúziou. 

Metóda stanovuje prchavé dusíkaté látky vyjadrené ako amoniak 

v krmivách. 

8. Stanovenie prchavých dusíkatých látok destiláciou 

Táto metóda umožňuje stanoviť obsah prchavých dusíkatých látok, 

vyjadrených ako amoniak, v rybej múčke, ktorá prakticky neobsahuje 

močovinu. Používa sa len pri obsahu amoniaku nižšom ako 0,25 %. 

9. Stanovenie aminokyselín 

Táto metóda umožňuje stanovenie voľných (syntetických a prírodných) 

a celkových (viazaných peptidickou väzbou a voľných) aminokyselín 

v krmivách s použitím analyzátora aminokyselín. Je použiteľná pre tieto 

aminokyseliny: cysteín (cystín), metionín, lyzín, treonín, alanín, 

arginín, kyselinu asparágovú, kyselinu glutámovú, glycín, histidín, 

izoleucín, leucín, fenylalanín, prolín, serín, tyrozín a valín. 

Táto metóda nedokáže rozlíšiť soli aminokyselín a nedokáže 

diferencovať medzi D a L formami aminokyselín. 

Neplatí pre stanovenie tryptofánu alebo hydroxyanalógov 

aminokyselín. 

10. Stanovenie tryptofánu 


(Príloha III časť D) 


(Príloha III časť E časť I) 


(Príloha III časť E časť II) 


(Príloha III časť F) 


(Príloha III časť G) 

Metóda umožňuje stanovenie celkového a voľného tryptofánu v 

krmivách. Nerozlišuje medzi D a L formami. 

11. Stanovenie pridaného lyzín hydrochloridu Príloha č. 19 

12. Stanovenie pridaného metionínu Príloha č. 20 

13. Stanovenie olejov a tukov 


(Príloha III časť H) 

Táto metóda je určená na stanovenie olejov a tukov v krmivách. 

Nevzťahuje sa na analýzu olejnatých semien a olejnatých plodov. 

14. Stanovenie množstva oleja v olejnatých semenách 

STN EN ISO 659 (46 2320) 

Referenčná metóda na stanovenie množstva oleja v olejnatých 

semenách 

15. Stanovenie vlákniny 

Táto metóda umožňuje stanoviť beztukové organické látky v krmivách, 

ktoré sú nerozpustné v kyslom a zásaditom prostredí a bežne sa 

označujú ako vláknina. 

16. Stanovenie obsahu acidodetergentnej vlákniny (ADF) 

a acidodetergentného lignínu (ADL) 

Metóda je vhodná na stanovenie acidodetergentných nerozpustných 

zvyškov vlákniny a lignínu vo všetkých druhoch krmív. 

Zahŕňa rutinnú gravimetrickú a referenčnú metódu. 

Detekčný limit je 1% hmotnostnej frakcie pre ADF a 1,5 % 

hmotnostnej frakcie pre ADL. 


(Príloha III časť I) 

STN EN ISO 13906 (467019) 

19

17. Stanovenie obsahu neutrálnodetergentnej vlákniny 

pôsobením amylázy 

Metóda je vhodná na stanovenie neutrálnodetergentných nerozpustných 

zvyškov vlákniny vo všetkých druhoch krmív. 

Zahŕňa rutinnú gravimetrickú a referenčnú metódu. 

18. Stanovenie cukrov 

Táto metóda umožňuje stanovenie množstva redukujúcich cukrov 

a celkových cukrov po inverzii, vyjadrených ako glukóza, alebo 

v prípade, že je to vhodné, ako sacharóza, po vynásobení faktorom 

0,95. Uplatňuje sa v prípade kŕmnych zmesí. Pre iné krmivá platia 

osobitné metódy. V prípade potreby sa laktóza stanoví oddelene 

a zohľadní sa pri výpočte výsledkov. 

19. Stanovenie laktózy 

Táto metóda umožňuje stanoviť obsah laktózy v krmivách obsahujúcich 

viac ako 0,5 % laktózy. 

20. Stanovenie škrobu polarimetricky 

Táto metóda umožňuje stanovenie obsahu škrobu a produktov 

degradácie škrobu s vysokou molekulovou hmotnosťou v krmivách na 

účely kontroly deklarovanej energetickej hodnoty. 

21. Stanovenie škrobu enzymatickou metódou 

STN EN ISO 16472 (467051) 


(Príloha III časť J) 


(Príloha III časť K) 


(Príloha III časť L) 


Metóda je určená na stanovenie obsahu škrobu v dovezených krmivách 

spadajúce pod colný kód KN 2309, ak obsahujú vo významnom 

množstve nasledovné kŕmne suroviny: 

a) výrobky z (cukrovej) repy, ako sú vylúhované rezky z (cukrovej) 

repy, melasa z (cukrovej) repy, vylúhované rezky z (cukrovej) repy 

s melasou, výpalky z (cukrovej) repy, (repný) cukor; 

b) citrusová dužina; 

c) ľanové semeno; ľanové výlisky; ľanový šrot extrahovaný; 

d) repkové semeno; repkové výlisky; repkový šrot extrahovaný; 

šupky repkového semena; 

e) slnečnicové semeno; slnečnicový šrot extrahovaný; čiastočne 

lúpané, extrahované slnečnicové semeno; 

f) výlisky z kopry; kokosový šrot extrahovaný; 

g) zemiaková dužina; 

h) sušené kvasnice; 

i) produkty bohaté na inulín (napríklad rezky a múčka zo slnečnice 

hľuznatej topinambur); 

j) oškvarky. 

22. Stanovenie popola Nariadenie (ES) č. 152/2009 

(Príloha III časť M) 

23. Stanovenie obsahu popola nerozpustného v kyseline 

chlorovodíkovej 


(Príloha III časť N) 

Táto metóda umožňuje stanoviť v krmivách obsah minerálnych látok, 

ktoré sú nerozpustné v kyseline chlorovodíkovej. 

24. Stanovenie uhličitanov 

Táto metóda umožňuje stanoviť množstvo uhličitanov, všeobecne 

vyjadrené ako uhličitan vápenatý vo väčšine krmív. 

V určitých prípadoch sa musí použiť špeciálna metóda (napr. ak ide 

o uhličitany železa). 


(Príloha III časť O) 

20

25. Stanovenie obsahu vápnika 

Metóda atómovej absorpčnej spektrometrie. 

26. Stanovenie obsahu vápnika 

I. Titračná manganometrická metóda 

II. Vážková metóda pre veľmi nízke obsahy 

III. Titračná chelatometrická metóda pre kŕmne zmesi 

27. Stanovenie obsahu celkového fosforu spektrofotometricky 

Táto metóda umožňuje stanoviť obsah celkového fosforu v krmivách. 

Je vhodná najmä na analýzu produktov s nízkym obsahom fosforu. 

V určitých prípadoch (ak ide o produkt bohatý na fosfor) je možné 

použiť vážkovú metódu. 

28. Stanovenie obsahu fosforu vážkovou metódou. 

Metódu možno používať na analýzu krmív s vysokým obsahom 

fosforu. 

29. Stanovenie obsahu draslíka 


30. Stanovenie obsahu horčíka 


31. Stanovenie obsahu sodíka 

STN EN ISO 6869 (467034) 



(Príloha III časť P) 


STN EN ISO 6869 (467034) 

STN EN ISO 6869 (467034) 

STN EN ISO 6869 (467034) 


32. Stanovenie obsahu síry Príloha č. 23 

33. Stanovenie chlóru z chloridov 

Táto metóda umožňuje stanoviť množstvo chlóru v chloridoch 

rozpustných vo vode, bežne vyjadrené ako chlorid sodný. Uplatňuje sa 

u všetkých krmív. 


(Príloha III časť Q) 

Oddiel D: Metódy analýz na kontrolu obsahu povolených doplnkových 

látok v krmivách 


1. Stanovenie vitamínu A 

Obsah vitamínu A sa stanoví vysokoúčinnou kvapalinovou 

chromatografiou na reverznej fáze (RP-HPLC) v krmivách aj v 

premixoch. 

Vitamín A zahŕňa all-trans-retinyl alkohol a jeho cis-izoméry, ktoré sa 

stanovia touto metódou. Obsah vitamínu A sa vyjadrí v 

medzinárodných jednotkách (m.j.) na kg. Jedna m.j. zodpovedá aktivite 

0,300 μg all-trans-vitamín A alkoholu alebo 0,344 μg all-trans-vitamín 

A acetátu alebo 0,550 μg all-trans-vitamín A palmitátu. 

Limit kvantifikácie je 2 000 m. j. vitamínu A/kg. 

2. Stanovenie vitamínu E metódou RP-HPLC 

Obsah vitamínu E sa stanoví vysokoúčinnou kvapalinovou 

chromatografiou na reverznej fáze (RP-HPLC) v krmivách aj v 

premixoch. 

Obsah vitamínu E sa vyjadruje ako mg DL-α-tokoferol acetátu na kg. 

1 mg DL-α-tokoferol acetátu = 0,91 mg DL-α-tokoferolu (vitamín E). 

Limit kvantifikácie je 2 mg vitamínu E/kg. Tento limit je možné 


(Príloha IV časť A) 


(Príloha IV časť B) 

21

dosiahnuť len fluorescenčným detektorom. 

Pri UV detektore je limit kvantifikácie 10 mg/kg. 

3. Stanovenie vitamínu B2 

Metóda (difúzna platňová alebo fluorometrická) na stanovenie vitamínu 

B2 v premixoch. 


Metóda sa vzťahuje na stanovenie vitamínu B6 v premixoch. 


Metóda sa vzťahuje na stanovenie vitamínu B12 v premixoch. Nie je 

možné ju používať ak krmivo obsahuje furazolidon alebo antibiotiká. 

6. Stanovenie vitamínu C 

Metóda sa vzťahuje na stanovenie vitamínu C v premixoch. 

Stanovenie vitamínu K3 

ČSN 467092-90 

ČSN 467092-91 

ČSN 467092-89 

ČSN 467092-92 

ČSN 467092-93 

Metóda sa vzťahuje na stanovenie vitamínu K3 v premixoch. 

7. Stanovenie chloridu cholínu STN 467013-40 (467013) 

8. Stanovenie mikroprvkov železa, medi, mangánu a zinku Nariadenie (ES) č. 152/2009 

(Príloha IV časť C) 

Metóda atómovej absorpčnej spektrometrie (AAS). 

Kvantifikačné limity sú tieto: 

— železo (Fe): 20 mg/kg 

— meď (Cu): 10 mg/kg 

— mangán (Mn): 20 mg/kg 

— zinok (Zn): 20 mg/kg 

9. Stanovenie mikroprvkov v krmivách 

STN EN 15510 (467042) 

Metóda na stanovenie mikroprvkov Fe, Zn, Cu, Mn, Co a Mo metódou 

ICP-AES. Používa sa ak chýba úradná metóda alebo ak na kontrolu 

povolenej zlúčeniny doplnkovej látky je táto metóda ICP-AES 

ustanovená. 

10. Stanovenie selénu v krmivách 

Metóda hydridovej techniky - HGAAS po mikrovlnnom rozklade. 

11. Stanovenie halofuginonu 

Obsah halofuginonu sa stanoví vysokoúčinnou kvapalinovou 

chromatografiou na reverznej fáze RP-HPLC) pomocou UV detektora. 

Kvantifikačný limit je 1 mg/kg. 

12. Stanovenie robenidínu 

Obsah robenidínu sa stanoví na reverznej fáze vysokoúčinnou 

kvapalinovou chromatografiou (RP-HPLC) pomocou UV detektora. 


13. Stanovenie diklazurilu 

Obsah diklazurilu sa stanoví ternárnym gradientom na reverznej fáze 

vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie (HPLC) použitím UV 

detektora. 

Táto metóda umožňuje stanoviť obsah diklazurilu v krmivách aj 

v premixoch. 

Detekčný limit je 0,1 mg/kg, limit kvantifikácie je 0,5 mg/kg. 



(Príloha IV časť D) 


(Príloha IV časť E) 


(Príloha IV časť F) 

22

14. Stanovenie lasalocidu sodného 

Táto metóda umožňuje stanoviť obsah lasalocidu sodného v krmivách 

a v premixoch. 

Detekčný limit je 5 mg/kg, limit kvantifikácie je 10 mg/kg. 

Lasalocid sodný sa vyextrahuje zo vzorky do okysleného metanolu 

a stanoví sa na reverznej fáze vysokoúčinnej kvapalinovej 

chromatografie (HPLC) pomocou fluorescenčného detektora. 

15. Stanovenie obsahu monenzínu 

Metóda kvapalinovej chromatografie s použitím pokolónovej 

derivatizácie. 

16. Stanovenie obsahu narazínu 


derivatizácie a UV detekciou. LOQ 2 mg/kg. 

17. Stanovenie nikarbazínu metódou HPLC 

Metóda kvapalinovej chromatografie s UV/VIS detekciou. LOQ 20 

mg/kg. 

18. Stanovenie obsahu salinomycínu 


derivatizácie. 

19. Stanovenie maduramicínu amónneho 


(Príloha IV časť G) 

STN EN ISO 14183 (467043) 

STN EN ISO 14183 (467043) 

STN EN 15782 (46 7045) 

STN EN ISO 14183 (467043) 

STN EN 15781 (467044) 

Metóda vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie s reverznou fázou 

a pokolónovou derivatizáciou. 

Oddiel E: Metódy analýz na kontrolu obsahu nežiaducich látok v krmivách 


1. Stanovenie voľného a celkového gosypolu 


spektrofotometricky 

(Príloha V časť A) 

Táto metóda umožňuje stanoviť obsah voľného gosypolu, celkového 

gosypolu a chemicky príbuzných látok v bavlníkovom semene, 

v bavlníkovom extrahovanom šrote a v bavlníkových výliskoch 

a v kŕmnych zmesiach obsahujúcich tieto kŕmne suroviny, 

v množstvách väčších ako 20 mg/kg. 

2. Stanovenie obsahu glukozinolátov 

Metóda vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie (HPLC). 

3. Stanovenie obsahu dioxínov (PCDD/PCDF) a PCB 

podobných dioxínom 

4. Stanovenie aflatoxínu B1 

STN EN ISO 9167- 

1 (462301) 


(Príloha V časť B) 

STN EN ISO 17375 (46 7018) 

Stanovenie s vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou (HPLC) 

s pokolónovou derivatizáciou. 

Je vhodná pre krmivá s obsahom tuku až do 50%. 

Limit kvantifikácie 0,5 g/kg (pre pomer signál-šum rovná sa 6). 

5. Stanovenie deoxynivalenolu v krmivách. 

STN EN 15791 (46 7081) 

Metóda HPLC s detekciou UV a s prečistením na imunoafinitnej 

kolóne. 

23

6. Stanovenie zearalenonu v krmivách. 

Metóda HPLC s fluorescenčnou detekciou a prečistením na 

imunoafinitnej kolóne. 

7. Stanovenie kadmia metódou AAS 

STN EN 15792 (46 7082) 

STN EN 15550 (467060) 

Metóda atómovej absorpčnej spektrometrie v grafitovej kyvete po 

mineralizácii za zvýšeného tlaku. 

8. Stanovenie kadmia metódou ICP-AES STN EN 15510 (467042) 

9. Stanovenie olova metódou AAS 

STN EN 15550 (467060) 

Metóda atómovej absorpčnej spektrometrie v grafitovej kyvete po 

mineralizácii za zvýšeného tlaku. 

10. Stanovenie olova metódou ICP-AES STN EN 15510 (467042) 

11. Stanovenie arzénu metódou ICP-AES STN EN 15510 (467042) 

12. Stanovenie arzénu v krmivách 


Metóda hydridovej techniky - HGAAS po mikrovlnnom rozklade. 

Časť F: Metódy analýz na kontrolu nelegálnej prítomnosti nepovolených 

doplnkových v krmivách 


1. Stanovenie metylbenzochátu 

Obsah metylbenzochátu sa stanoví pomocou vysoko účinnej kvapalinovej 

chromatografie s reverznou fázou (HPLC) a použitím UV detektora. 


2. Stanovenie olachindoxu 

Obsah olachindoxu sa stanoví vysoko účinnou kvapalinovou 

chromatografiou (HPLC) s reverznou fázou pomocou UV detektora. 


3. Stanovenie amprólia 

Obsah amprólia stanoví výmenou katiónov vysoko účinnou kvapalinovou 

chromatografiou (HPLC) s použitím UVdetektora. 

Táto metóda umožňuje stanoviť obsah amprólia v krmivách a premixoch. 


4. Stanovenie karbadoxu 

Obsah karbadoxu sa stanoví vysoko účinnou kvapalinovou 

chromatografiou (HPLC) s reverznou fázou pomocou UV detektora. 

Táto metóda umožňuje stanoviť obsah karbadoxu v krmivách, premixoch 

a prípravkoch. 


Nariadenie (ES) č. 

152/2009 (Príloha VIII 

časť A) 



časť B) 



časť C) 



časť D) 

Časť E: Metódy analýz na určenie zložiek živočíšneho pôvodu v krmivách 


1. Mikroskopická detekcia, identifikácia alebo odhad zložiek Nariadenie (ES) č. 

živočíšneho pôvodu v krmivách 

152/2009 (Príloha VI) 

24

Časť F: Posudzovanie energetickej hodnoty krmív 


1. Výpočet energetickej hodnoty krmiva Nariadenie (ES) č. 

152/2009 (Príloha VII) 

Časť G: Posudzovanie siláží 


1. Metódy posudzovania siláží 


Metódy prípravy vzoriek siláží na analýzu, stanovenia pH a kyslosti 

vodného výluhu, stanovenie amoniaku, alkoholu, obsahu karboxylových 

kyselín, sušiny, stráviteľnosti sušiny a stráviteľnosti organickej hmoty. 

25

Požiadavky na rozmery a konštrukciu vzorkovačov a postupy ich používania 


1. Vzorkovače musia svojou konštrukciou a funkčnosťou spĺňať požiadavky, uvedené v tejto 

prílohe. 

2. Požiadavky na vzorkovače na odber vzoriek suchých krmív 

2.1. Dvojplášťový vzorkovač na vertikálny odber vzoriek krmiva v sypkom alebo v zlisovanom 

stave o veľkosti častíc najviac 5 mm musí mať výšku štrbiny na plášti a na 

vnútornej trubici najmenej 12,5 mm, priemer vnútornej trubice najmenej 20 mm, dĺžku 

od 1000 mm do 2000 mm a výšku poschodia najviac 150 mm. 

2.2. Dvojplášťový vzorkovač na vertikálny odber vzoriek krmiva v sypkom alebo v zlisovanom 

stave o veľkosti častíc najviac 15 mm musí mať výšku štrbiny na plášti a na 

vnútornej trubici najmenej 35 mm, priemer vnútornej trubice najmenej 20 mm, dĺžku od 

1000 mm do 2000 mm a výšku poschodia najviac 150 mm. 

2.3. Vzorkovacie lopatky určené na odber vzoriek krmiva v sypkom alebo v zlisovanom stave 

z obalov alebo z voľne ložených partií krmiva musia spĺňať s prihliadnutím na veľkosť 

častíc krmiva požiadavky uvedené v tejto tabuľke: 

Označenie 

lopatky 

Veľkosť 

častíc v 

mm 

najviac 

Rozmery lopatky v mm 

Hrúbka 

materiálu 

v mm 

Pomer strán 

a b c d e a:b b:c 

Objem 

v ml 

1 

3 

5 

10 

15 

20 

30 

40 

50 

75 

100 

125 

150 

1 

3 

5 

10 

15 

20 

30 

40 

50 

75 

100 

125 

150 

30 

40 

50 

60 

70 

80 

90 

110 

150 

200 

250 

300 

350 

15 

25 

30 

35 

40 

45 

50 

65 

75 

100 

110 

120 

140 

30 

40 

50 

60 

70 

80 

90 

110 

150 

200 

250 

300 

350 

25 

30 

40 

50 

60 

70 

80 

95 

130 

170 

220 

250 

300 

12 

15 

20 

25 

30 

35 

40 

50 

65 

80 

100 

120 

140 

0,5 

0,5 

1 

1 

2 

2 

2 

2 

2 

2 

2 

2 

2 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

1,0 

0,50 

0,62 

0,60 

0,68 

0,57 

0,58 

0,66 

0,59 

0,50 

0,50 

0,44 

0,40 

0,40 

15 

40 

75 

125 

200 

300 

400 

700 

1700 

4000 

7000 

10000 

16000 

26

Vzorkovacia lopatka 

d 

90° a 

e 

b 

c 

2.4. Na odber vzoriek krmiva z prúdu krmiva (dynamické vzorkovanie) sa používajú vzorkovacie 

krabice. Ak prúd vzorkovaného krmiva o veľkosti častíc do 75 mm nepresahuje 

svojou šírkou rozmery vzorkovacej krabice, musí mať krabica s prihliadnutím na veľkosť 

častíc vzorkovaného krmiva rozmery uvedené v tejto tabuľke: 

Označenie 

1 

2 

3 

4 

5 

6 

Veľkosť 

častíc v 

mm 

najviac 

20 

20 

50 

50 

75 

75 

Rozmery krabice 

a b c 

300 50 

500 50 

300 125 

600 125 

300 188 

500 188 

150 

150 

150 

150 

200 

200 

Hrúbka 

materiálu v 

mm 

0,5 

0,5 

1 

1 

1 

1 

Objem v 

ml 

2260 

3750 

5625 

9375 

11280 

18800 

27

Vzorkovacia krabica 

b 

a 

c 

Vzorkovacie krabice na odber vzoriek krmiva o veľkosti častíc nad 75 mm z prúdu krmiva, 

ktorý svojou šírkou presahuje rozmery vzorkovacej krabice, musia mať otvor štvorcového 

tvaru o šírke najmenej 200 mm, objem najmenej 8000 ml a takýto tvar: 

Vzorkovacia krabica 

200 mm 

200 mm 

2.5. Na dynamické vzorkovanie krmiva možno použiť aj certifikovaný mechanický vzorkovač. 

Mechanickým vzorkovačom sa musí zabezpečiť rovnomerný odber vzoriek krmiva počas 

celej doby napĺňania alebo vyprázdňovania prepravných prostriedkov, alebo skladovacích 

zariadení a odber krmiva z určeného miesta tak, aby nedošlo k zmene jeho zloženia, a aby 

odobrané množstvo krmiva zodpovedalo najmenej hmotnosti konečnej vzorky. 

Mechanický vzorkovač musí byť zhotovený z materiálov mechanicky aj chemicky 

odolných vzorkovanému krmivu, musí byť ľahko čistiteľný a vyprázdniteľný, nesmie 

mať vplyv na vzorkované krmivo elektrostatickým nábojom a nesmie ovplyvňovať znaky 

vzorkovaného krmiva. 

28

3. Požiadavky na vzorkovače na vzorkovanie krmiva pastovitej konzistencie 

3.1. Vzorkovanie krmiva pastovitej konzistencie sa vykonáva vzorkovačmi na dynamické 

vzorkovanie. 

3.2. Ak nemožno použiť vzorkovanie krmiva podľa bodu č. 3.1. zo skládky alebo z kontajnera, 

používa sa ako vzorkovač nádoba alebo vedierko z umelej hmoty o obsahu najmenej 

5000 ml, pričom priemer otvoru vzorkovača musí zodpovedať šírke toku krmiva. 

3.3. Na vzorkovanie hromady krmiva s vyrovnanou veľkosťou častíc sa používa horizontálny 

žliabkový vzorkovač. Dĺžka vzorkovača je najmenej 1000 mm, vonkajší priemer trubice 

50 mm a účinná dĺžka vzorkovača najmenej 750 mm. 

3.4. Na vzorkovanie pastovitého krmiva prístupného po celej ploche povrchu sa používa 

vertikálny trubicový vzorkovač, ktorého najmenšia dĺžka je 1000 mm a priemer trubice 

najmenej 30 mm. 

4. Požiadavky na vzorkovače krmiva v tekutom stave 

4.1. Na odber vzorky z partie krmiva, ktorá je v pokoji (statické vzorkovanie) sa používa 

otvorená vzorkovacia trubica o dĺžke 500 mm až 1000 mm, o priemere dolného otvoru 4 

mm až 6 mm a o priemere horného otvoru 5 mm alebo vzorkovacia trubica so spodným 

uzáverom o dĺžke 1000 mm, o vnútornom priemere širšej časti najmenej 35 mm a zúženej 

časti najmenej 19 mm, alebo naberačka o celkovej dĺžke 350 mm, o priemere 40 

mm a výške 50 mm. 

4.2. Na dynamické vzorkovanie tekutého krmiva možno použiť, okrem vzorkovacej krabice, 

aj prietokový vzorkovač, ktorý musí spĺňať tieto požiadavky: 

a) musí byť zhotovený z takého konštrukčného materiálu, aby vzhľadom na druh krmiva 

bola zaistená bezpečnosť vzorkovania a neboli ovplyvnené znaky krmiva, 

b) musí byť ľahko ovládateľný, dokonale utesnený a umožňovať odber vzorky v každom 

intervale prepravy krmiva, 

c) musí byť dobre čistiteľný a vyprázdniteľný, 

d) musí umožňovať odobratie takého množstva vzorkovaného krmiva, aby bez regulácie 

prietoku vzorkovača bola zabezpečená najmenej hmotnosť konečnej vzorky. 

5. Požiadavky na vzorkovače krmiva v suchom, pastovitom a tekutom stave 

5.1. Na vzorkovanie krmiva v suchom, pastovitom a tekutom stave možno používať aj certifikované 

automatické vzorkovače. 

6. Požiadavky na odber vzoriek sypkého krmiva pri statickom vzorkovaní 

6.1. Statické vzorkovanie sypkého krmiva sa vykonáva, ak je zabalené v obaloch, v ktorých je 

aj skladované a prepravované. 

6.2 Ak ide o krmivo zabalené do obalov o hmotnosti najviac 100 kg, obal sa považuje za 

jednotku. Ak ide o krmivo zabalené do obalov nad 100 kg, ako je zásobník, kontajner, 

hromada alebo dopravný prostriedok, ich povrch sa rozdelí na jednotky o približne rovnakej 

veľkosti. 

6.3 Čiastkové vzorky krmiva sa odoberajú vzorkovačmi podľa štruktúry a veľkosti častíc 

krmiva. Briketované krmivo a krmivo o veľkosti častíc nad 150 mm sa vzorkuje rukou 

bez použitia vzorkovačov. Najmenšia hmotnosť čiastkovej vzorky musí byť 0,20 kg. 

6.4. Odber vzoriek krmiva dvojplášťovým vzorkovačom sa vykonáva tak, že sa uzatvorený 

vzorkovač vertikálne zasunie do krmiva v požadovanej hĺbke, pričom sa jeho plášť 

pootočí tak, aby sa štrbina vnútornej trubice otvorila a trubica sa naplnila vzorkovaným 

krmivom. V záujme rýchleho naplnenia trubice sa vzorkovačom kýva, pričom sa hĺbka 

zasunutia nezmení. Po naplnení trubice sa vzorkovač pootočením plášťa uzatvorí, 

29

vytiahne zo vzorkovaného krmiva a vyprázdni do pripravenej nádoby alebo na podložku, 

kde sa pripraví súhrnná vzorka. 

6.5. Pri odbere vzoriek krmiva vzorkovacou lopatkou sa čiastková vzorka odoberie z hornej 

tretiny jednotky krmiva tak, že sa lopatka zasunie do vzorkovaného krmiva, pričom sa 

ňou krmivo nepomieša. Po vybraní lopatky sa krmivo z nej neodsýpa, ani sa rukou 

nepridržiava a odobratá vzorka sa vysype z lopatky do pripravenej nádoby alebo na 

podložku, kde sa pripraví súhrnná vzorka. 

6.6. Odber vzoriek krmiva rukou sa vykonáva len výnimočne, ak ide o vzorkovanie briketovaných 

alebo hrudkovitých krmív o veľkosti častíc presahujúcej 150 mm. Čiastková 

vzorka sa odoberá z hornej tretiny krmiva a jej veľkosť sa rovná objemu plnej zovretej 

dlane. Takéto vzorkovanie možno vykonávať, len ak horná vrstva krmiva sa výraznejšie 

neodlišuje od spodných vrstiev. Po naberaní krmiva do zovretej dlane sa obsah vysype do 

nádoby alebo na podložku, kde sa pripraví súhrnná vzorka. 

7. Požiadavky na odber vzoriek sypkého krmiva pri dynamickom vzorkovaní 

7.1. Dynamické vzorkovanie sypkého krmiva sa vykonáva vždy, ak to dovoľujú podmienky 

pri odbere vzoriek voľne loženého krmiva na hromadách, v kontajneroch, zásobníkoch 

a prepravníkoch, ak výška skladovaného alebo prepravovaného krmiva presahuje účinnú 

dĺžku vertikálneho dvojplášťového vzorkovača alebo ak sa krmivo skladuje, alebo 

prepravuje v uzatvorenom priestore. Takto sa vzorkuje najmä voľne ložené krmivo. 

7.2. Čiastkové vzorky krmiva sa odoberajú pomôckami uvedenými v bode č. 2.4 a používajú 

sa s prihliadnutím na šírku dopravnej cesty a veľkosť častíc. Krmivo transportované 

cestou o šírke do 500 mm s časticami o veľkosti najviac do 75 mm sa vzorkuje krabicami 

o rozmeroch uvedených v bode č. 2.4. Ak sú transportné cesty širšie ako 500 mm 

a častice krmiva sú väčšie ako 75 mm, na odber sa používajú prierezové vzorky. Krabica 

sa plní do 3/4 objemu, pričom najmenšia hmotnosť čiastkovej vzorky je 0,40 kg. 

7.3. Odber čiastkových vzoriek krmiva sa musí vykonávať rovnomerne počas celej doby 

transportu krmiva. Vzorkovacia krabica sa posúva rovnomernou rýchlosťou pod celým 

prúdom krmiva naraz, a to kolmo, jednosmerne alebo i spätne podľa naplnenia krabice. 

Ak sa krabica naplní do 3/4 objemu, čiastková vzorka krmiva sa vysype do pripravenej 

nádoby alebo na podložku, kde sa pripraví súhrnná vzorka. 

Ak je šírka krabice menšia ako šírka prúdu krmiva, pri odbere čiastkových vzoriek treba 

vopred poznať hmotnosť vzorkovaného krmiva, dobu počas ktorej sa bude zásobník 

krmivom napĺňať, najmenšiu hmotnosť čiastkových vzoriek a hmotnosť konečnej vzorky 

krmiva. Podľa týchto údajov sa určí frekvencia odberov čiastkových vzoriek krmiva 

alebo korekcia času plnenia alebo vyprázdňovania, alebo inej dynamickej manipulácie so 

vzorkovanou partiou krmiva. 

Pri odbere prierezovej vzorky sa prúd krmiva rozdelí na časti o šírke najviac 200 mm. 

Každá časť krmiva sa postupne vzorkuje posúvaním krabice so vstupným otvorom 

štvorcového prierezu kolmo na prúd krmiva rovnomernou rýchlosťou jednosmerne alebo 

obojsmerne podľa naplnenia krabice. Ak sa krabica naplní do 3/4 objemu, krmivo sa z nej 

vysype do pripravenej nádoby alebo na podložku, kde sa pripraví súhrnná vzorka. 

Za čiastkovú vzorku sa považuje obsah krabice naplnenej z celej šírky prúdu krmiva. 

7.4. Odber vzoriek sypkého krmiva mechanickými a automatickými vzorkovačmi sa považuje 

za vhodnejší, ako odber vzorkovacími krabicami. 

8. Požiadavky na odber vzoriek pastovitého krmiva 

8.1. Na statický spôsob vzorkovania hromady pastovitého krmiva sa používa žliabkový 

vzorkovač. Hromada sa vzorkuje po jej obvode, takým spôsobom, aby odber čiastkových 

vzoriek bol rovnomerne rozptýlený po prístupnom povrchu zo strán hromady. Vzorkovač 

30

sa horizontálne zasunie do krmiva a v rovnakej polohe sa z neho vysunie. Jeden náber sa 

považuje za čiastkovú vzorku. Naplnený žliabok vzorkovača sa vyprázdni zotretím rukou 

do pripraveného vedierka. Najmenšia hmotnosť čiastkovej vzorky krmiva, ktorá reprezentuje 

najviac 1000 kg vzorkovaného krmiva, musí byť 0,2 kg. 

8.2. Na statický odber krmiva z obalov, ako sú vrece, vagón, kontajner a pod., sa používa 

vertikálny trubicový vzorkovač. Za jednotku sa považuje každý obal a podľa potreby sa z 

neho odoberá viac čiastkových vzoriek. Podľa tohto postupu možno vzorkovať len krmivo 

uložené do výšky najviac 1500 mm. Čiastočne otvorený vzorkovač sa vertikálne zatlačí 

do vzorkovaného krmiva. Pootočením vzorkovača v krmive a následným zovretím 

oboch dielov trubice sa objem vzorkovača naplní. Z krmiva sa vyberá točivým pohybom. 

Vzorkovač sa nad pripravenou nádobou otvorí a rukou vyprázdni. Najmenšia hmotnosť 

čiastkovej vzorky krmiva, ktorá reprezentuje najviac 1000 kg vzorkovaného krmiva, musí 

byť 1,0 kg. 

8.3. Dynamické vzorkovanie krmiva sa používa na krmivá pastovitej konzistencie, v ktorých 

sa oddeľuje tekutá fáza alebo ktoré obsahujú častice o veľkosti nad 50 mm, ktoré nemožno 

vzorkovať statickým spôsobom, a ktoré sa prepravujú pásovými alebo závitovicovými 

dopravníkmi. Za vzorkovanú partiu sa považuje zásobník, z ktorého sa premiestňuje 

pastovité krmivo. Čiastkové vzorky krmiva sa odoberajú z miesta medzi výpadom z 

dopravnej cesty a prepravníkom alebo následným zásobníkom. Prúd krmiva sa pretína 

kolmo vedierkom jednosmerne alebo obojsmerne, a to podľa jeho naplnenia maximálne 

do 3/4 jeho objemu. Potom sa obsah vedierka vyprázdni do nádoby. Pri jednom odbere sa 

musí krmivo odobrať z celého prúdu. Najmenšia hmotnosť čiastkovej vzorky krmiva, 

ktorá reprezentuje najviac 1000 kg vzorkovaného krmiva, musí byť l,0 kg. Ak ide o krmivo, 

v ktorom ani rýchlou úpravou nemožno zabezpečiť, aby sa neoddelil veľký podiel 

tekutej fázy, treba jednotlivé čiastkové vzorky považovať za konečné a pri odbere ich 

dávať do obalov na laboratórne vzorky. 

9. Požiadavky na odber vzoriek tekutého krmiva 

9.1. Statické vzorkovanie tekutého krmiva dokonale zmiešaného, o veľkosti pevných častíc 

najviac 19 mm, sa vykonáva pomôckami podľa bodu č. 4.1. Vzorky sa odoberajú vertikálne 

z celého profilu ponorením otvorenej trubice do krmiva. Po naplnení trubice sa 

vzorkovač uzatvorí a vyberie z krmiva. Obsah trubice sa vyprázdni do pripravenej nádoby. 

Ak sa vzorkujú viskózne krmivá alebo tuky, postup sa musí urýchliť, aby nedošlo k 

stuhnutiu vzorky. Ak nemožno pri nižšej teplote trubicu vyprázdniť, treba ju priamo 

ohriať na teplotu neovplyvňujúcu kvalitu krmiva. Najmenšia hmotnosť čiastkovej vzorky 

krmiva, ktorá reprezentuje najviac 500 kg vzorkovaného krmiva, musí byť 0,75 kg. 

Jednotlivé čiastkové vzorky sa zmiešajú. 

9.2. Dynamické vzorkovanie tekutého krmiva sa vykonáva vždy, ak nemožno z technických 

dôvodov použiť prietokové vzorkovače, alebo ak veľkosť pevných častíc nedovoľuje 

odber prietokovým vzorkovačom. Ak sa vzorkujú viskózne krmivá alebo tuky, ohrejú sa 

na teplotu 80C°. Čiastkové vzorky sa odoberajú pri premiestňovaní krmiva zo 

skladovacieho zásobníka do prepravníka posúvaním vzorkovacej krabice pod prúdom 

krmiva kolmo, jednosmerne alebo obojsmerne, v pravidelných časových intervaloch. Na 

vzorkovanie sa používa krabica, ktorá šírkou otvoru zodpovedá najväčšej veľkosti častíc 

vo vzorkovanom tekutom krmive. Takto sa vzorkujú výpalky, koagulovaná technická krv 

a krvné pasty v tekutom stave. Krabica sa naplní najviac do 3/4 objemu. Šírka krabice 

nesmie byť užšia ako šírka prúdu tekutého krmiva. Najmenšia hmotnosť čiastkových vzoriek 

musí byť 0,5 kg a reprezentuje najviac 500 kg technickej krvi alebo tekutých 

krvných pást, 1000 kg výpalkov, 2000 kg tukov, tukových zmesí alebo hydrolyzátov 

31

a 2500 kg tekutých zvyškov po výrobe kyseliny citrónovej. Čiastkové vzorky sa z krabice 

vylievajú do nádoby a ďalej sa upravujú miešaním a delením na konečnú vzorku. 

9.3. Vzorkovanie prietokovým vzorkovačom sa vykonáva kontinuálne alebo diskontinuálne. 

Vzorkovačom sa musí odobrať zo vzorkovaného celku najmenej taká hmotnosť súhrnnej 

vzorky, ktorá je potrebná pre prípravu konečnej vzorky. Prietokovým vzorkovačom 

nemožno odoberať vzorky tekutých krmív o obsahu pevných častíc takej veľkosti, ktoré 

môžu ovplyvniť funkčnosť vzorkovača. Pri kontinuálnom vzorkovaní sa jednotlivé 

čiastkové vzorky spájajú a ak ide o viskózne krmivá, tuky alebo ich zmesi, treba 

čiastkové vzorky ohrievať na teplotu najviac 80 °C a zamiešať. Súhrnná vzorka sa upraví 

naberačkou na konečnú vzorku. Z hľadiska funkčnosti a presnosti vzorkovania sa aj na 

tento spôsob vzťahujú ustanovenia bodu č. 4. 

10. Požiadavky na pomôcky a postup na prípravu a úpravu súhrnných vzoriek krmiva 

10.1. Na úpravu súhrnnej vzorky miešaním sa používajú tieto pomôcky: 

a) vzorkovacia lopatka, 

b) podložka podľa druhu a typu krmiva, z papiera alebo z umelej hmoty s dostatočnou 

plochou, spravidla 4 m 2 , 

c) vedierko alebo iná vhodná nádoba slúžiaca na vytváranie súhrnnej vzorky, 

d) naberačka. 

10.2. Úprava súhrnnej vzorky suchého krmiva miešaním sa vykonáva tak, že vzorka sa z nádoby 

na zhromažďovanie čiastkových vzoriek vysype na pripravenú podložku a dôkladne 

sa premieša. Malé množstvo vzorky sa premieša zdvíhaním rohov podložky 

a väčšie množstvo uhlopriečnym presypávaním krmiva lopatkou alebo rukou. 

Súhrnná vzorka z pastovitého krmiva sa premieša na nepriepustnej podložke, obdobne 

ako súhrnná vzorka suchého krmiva, rukou alebo lopatkou a ďalej delením sa upraví na 

požadovanú hmotnosť konečnej vzorky. Súhrnné vzorky z tekutého krmiva sa premiešajú 

v nádobe, do ktorej boli odobrané čiastkové vzorky. 

Ak sa vzorkujú viskózne krmivá alebo tuky, upravuje sa súhrnná vzorka ohriatím na 

teplotu najviac 80 °Ca potom sa vzorka zamieša. Pri miešaní sa odoberá naberačkou 

podiel súhrnnej vzorky toľkokrát, až sa odoberie požadovaná hmotnosť na konečnú 

vzorku. Medzi jednotlivými nábermi sa krmivo ďalej mieša a podľa potreby sa zvyšok 

súhrnnej vzorky prihrieva. 

10.3. Ak je hmotnosť súhrnnej vzorky nadmerná, upravuje sa delením. Pred delením sa 

vzorka, okrem vzorky, ktorá má rôznorodú alebo nadmernú veľkosť častíc, dôkladne 

premieša. Súhrnná vzorka musí mať po delení hmotnosť najmenej 2 kg alebo 2 litre. 

Delenie sa vykonáva štvrtiacou metódou alebo použitím vhodného mechanického 

rozdeľovača. Postup úpravy vzorky závisí od druhu krmiva, jeho konzistencie, veľkosti 

častíc a od použitých pomôcok a nástrojov. 

10.4. Na úpravu súhrnnej vzorky delením sa používajú tieto pomôcky: 

a) vzorkovacia lopatka, 

b) naberačka, 

c) vedierko alebo iná vhodná nádoba o požadovanom objeme, 

d) papierová podložka alebo podložka z umelej hmoty podľa druhu a konzistencie 

krmiva o ploche 4 m 2 , 

e) šablóny rôznej veľkosti podľa STN 01 5111, 

f) mechanické deliče. 

32

10.5. Mechanický delič musí spĺňať tieto požiadavky: 

a) musí sa ním dať deliť krmivo tak, aby najmenej jedna časť z celkového množstva 

krmiva bola reprezentatívna a mala hmotnosť požadovanú na laboratórnu vzorku, 

b) musí sa ním dať deliť aj pomerne rôznorodé krmivo, 

c) pracovná rýchlosť pohyblivých častíc deliča musí byť rovnomerná, najviac 1 m za 

sekundu a priemer ciest (priepustnosť) musí byť najmenej dvaapolkrát väčšia, ako je 

najväčšia veľkosť častíc deleného krmiva, 

d) nesmie sa meniť jeho funkcia vplyvom delenia krmiva, napr. vytváraním 

elektrostatického náboja alebo nánosov krmiva, 

e) deliaci pomer krmiva musí byť konštantný, 

f) nesmie ovplyvňovať kvalitu krmiva. 

10.6. Ručné delenie súhrnnej vzorky krmiva v suchom a sypkom stave sa vykonáva tak, že sa 

vzorka vysype na podložku takým spôsobom, aby sa vytvoril kužeľ rovnakej výšky ako 

výška použitej šablóny. Kužeľ sa rozdelí priložením a stlačením šablóny na štyri 

rovnaké časti. Výnimočne možno kužeľ rozdeliť rukou. Zo štyroch častí sa dve protiľahlé 

časti oddelia a ďalšie dve protiľahlé časti sa spoja a vytvoria nový kužeľ. Tento 

postup sa opakuje až po dosiahnutie hmotnosti konečnej vzorky. 

Pri vysokej hmotnosti súhrnnej vzorky sa používa delenie metódou pozdĺžneho pruhu. 

Z kužeľovitej kopy súhrnnej vzorky sa odoberá krmivo vzorkovacou lopatkou po 

obvode tejto kopy a ukladá sa do pruhu o šírke lopatky v dĺžke najviac 3 m tak, aby celé 

množstvo súhrnnej vzorky bolo rozprestreté do pruhu. Potom sa krmivo odoberá 

lopatkou z pruhu v kolmom smere na pruh, striedavo z jednej a druhej strany a nábery 

lopatky sa umiestňujú striedavo na dve kužeľovité hromady. Po premiestnení krmiva z 

pruhu do kužeľovitých hromád sa jedna z nich oddelí a druhá podľa potreby sa ďalej 

delí obdobným postupom až po dosiahnutie hmotnosti konečnej vzorky. 

10.7. Ručné delenie súhrnnej vzorky z vlhkého krmiva sa vykonáva tak, že sa vzorka vyklopí 

na nepriepustnú podložku a vzniknutá kôpka sa rýchlo rozdelí rukou alebo lopatkou na 

štyri približne rovnako veľké kôpky. Dve protiľahlé kôpky sa oddelia a ďalšie dve sa 

spoja a podľa potreby ďalej zmenšujú obdobným postupom na hmotnosť konečnej 

vzorky. 

10.8. Mechanické delenie súhrnnej vzorky krmiva v suchom a sypkom stave sa vykonáva tak, 

že sa vzorka krmiva vysype do deliča, ktorý spĺňa požiadavky podľa bodu č. 10.5. Jedna 

zo získaných častí zo súhrnnej vzorky sa používa na prípravu konečnej vzorky. 

10.9. Ak nemožno pre rôznorodú alebo pre nadmernú veľkosť častíc krmiva čiastkové vzorky 

zmiešať do súhrnnej vzorky, treba veľkosť každej čiastkovej vzorky zmenšiť delením 

na hmotnosť konečnej vzorky. Takéto zmenšovanie možno vykonávať len v laboratórnych 

podmienkach. 

10.10.Na kontrolu nežiaducich látok, zakázaných látok alebo zložiek rozložených nerovnomerne 

v krmive sa pripravia súhrnné vzorky, ktoré sa spolu nezmiešajú. Ak majú 

jednotlivé súhrnné vzorky vysokú hmotnosť, z každej súhrnnej vzorky sa pripravuje 

samostatná konečná vzorka delením. 

10.11. Konečné vzorky pripravené zo súhrnnej vzorky sa zabalia do vhodného obalu. 

33

Metóda zabezpečenia právnej a analytickej platnosti vzoriek krmiva 


Časť A: Balenie, zapečatenie, označovanie a manipulácia so vzorkami krmiva 

a ich záverečné posúdenie 

1. Požiadavky na balenie konečných vzoriek krmiva 

1.1. Konečné vzorky sa balia tak, aby nedošlo k zmene v ich zložení, k ich kontaminácii, 

k falšovaniu alebo k výmene konečnej vzorky počas prepravy alebo pri skladovaní a archivovaní 

vzorky. Obaly musia byť zaplombované alebo zapečatené tak, aby nemohli 

byť otvorené bez porušenia plomby alebo pečatenia. 

1.2. Na balenie konečných vzoriek možno použiť len obaly čisté, suché a neporušené. Vzorky 

suchých krmív, ak sa nesleduje obsah vlhkosti, alebo ak nejde o tukované krmivo, 

možno zabaliť do papierových obalov. Ostatné vzorky krmív sa balia do nepriepustných 

obalov, ako sú nepriepustné vrecká, fľaše so širokým zabrúseným hrdlom alebo kanistre 

vhodného objemu. 

Výnimočne možno použiť na zabalenie jednej konečnej vzorky viac obalov. 

Pri balení konečných vzoriek s obsahom močoviny alebo iných zdrojov nebielkovinového 

dusíka v množstve nad 1% sa vzorka rozdelí do dvoch obalov s identickým 

označením. 

Vzorka odobratá na určenie obsahu vlhkosti v krmive má byť uzavretá v nepriepustnom 

obale. 

Po naplnení obalu sa vzduch zo vzorky vytlačí. 

2. Požiadavky na označovanie a pečatenie vzoriek krmiva 

2.1. Označovanie obalov sa vykonáva pomocou štítkov alebo nálepiek a ak sa používa 

papierový obal označovanie sa vykonáva priamo na obal, najvhodnejšie s predtlačou. 

Označenie má byť čitateľné a nezmazateľné a nesmie sa dodatočne upravovať 

(prepisovať) bez vyjadrenia zúčastnených osôb. 

2.2. Označenie na obale vzorky sa vykoná ihneď po jej zabalení, aby sa zamedzilo omylu 

v označení. 

Závesné štítky sa na obal vzorky pripevňujú tak, aby sa zabránilo ich samovoľnému oddeleniu 

od obalu alebo strate počas dopravy do laboratória. Ak je vzorka zaplombovaná, 

štítok s plombou sa umiestňuje tak, aby sa nemohol oddeliť bez porušenia plomby. 

Vzorka krmiva zabalená do papierového vrecka sa zapečatí pomocou lepiacej pásky 

najmenej na dvoch miestach vrecka tak, aby pásky prekrývali zošitie obalu spínacím 

strojčekom. Páska má byť najmenej 20 mm široká. Páska sa po nalepení na obal opečiatkuje 

a opatrí podpismi zúčastnených osôb na jej okraji a na časti obalu. 

Vzorka, ktorá je zabalená v plastovom vrecku, sa prelepí páskou cez materiál použitý na 

uviazanie obalu (špagát a pod.). Ak sa používa pečatný vosk, má byť označený pečatidlom 

pracovníka kontrolného ústavu. 

Páska, ktorou je prelepený úväzok špagátu, sa opečiatkuje a opatrí podpismi zúčastnených 

osôb. 

Vzorka zabalená vo fľaši so širokým hrdlom, v kanistri alebo v kanvici, sa zapečatí 

prelepením páskou, a to krížom cez uzáver fľaše a kríž z pásky sa potom spojí prelepením 

páskou po obvode hrdla fľaše. Páska sa opečiatkuje a opatrí podpismi zúčastnených 

osôb. 

34

3. Požiadavky na záznam o odbere vzoriek krmiva 

3.1. O každom odbere vzorky sa napíše záznam. Záznam sa napíše tak, aby umožnil identifikovať 

každú vzorkovanú partiu, z ktorej sa odobrala vzorka. Ak ide o odber vzoriek 

krmiva na kontrolu nežiaducich látok, zakázaných látok alebo produktov v krmive, 

záznam sa urobí o mieste odberu všetkých súhrnných vzoriek. 

3.2. Záznam o odbere vzoriek obsahuje tieto informácie: 

a) druh vzorky (čiastková, súhrnná a pod.) a spôsob jej odberu, 

b) informácie o obaloch, v ktorých je krmivo skladované, 

c) spôsob balenia krmiva, jeho prepravy, skladovania a podmienky v skladovacom 

priestore, 

d) zistené nedostatky, 

e) opis spôsobu vzorkovania, 

f) počet a hmotnosť odobratých vzoriek krmiva, 

g) spôsob zapečatenia obalu, 

h) zoznam osôb, ktorým boli vzorky krmiva zaslané alebo miesto, kde sú vzorky 

uložené a archivované, 

i) meno a priezvisko osôb, ktoré sa zúčastnili odberu vzoriek krmiva a názov 

organizácie, v mene ktorej konajú. 

3.3. Súčasťou záznamu o odbere vzoriek môžu byť sprievodné doklady a materiály ako 

etiketa, obal krmiva, dodacie listy, faktúry alebo iné doklady, ktoré sú významné z hľadiska 

účelu odberu vzorky alebo jeho sledovateľnosti. 

3.4. Záznam o odbere vzoriek krmiva a sprievodné doklady podľa bodu 3.3. sa spolu s konečnou 

vzorkou krmiva zasiela čo najrýchlejšie do laboratória. 

4. Požiadavky na príjem a záverečné hodnotenie vzoriek krmiva 

4.1. Príjem vzoriek krmiva 

4.1.1. Ku vzorkám, doručeným za účelom laboratórneho skúšania majú byť priložené 

sprievodné doklady a záznamy o odbere vzoriek. 

4.1.2. Ak ide o nový druh krmiva, okrem dokladov podľa bodu č. 4.1.1, treba doložiť aj 

základné údaje o technológii výroby tohto krmiva. 

4.1.3. Obal vzorky nesmie byť porušený a má byť opatrený plombami alebo odtlačkami 

pečiatok a podpismi osôb zúčastnených na odbere vzorky. Ak nie je pri odbere vzorky 

zodpovedný zástupca krmivárskeho podniku a v zázname o odbere vzorky chýba 

odtlačok jeho pečiatky a podpis, musí sa to v zázname o odbere vzorky odôvodniť. 

4.1.4. Minimálna hmotnosť vzorky má spĺňať požiadavky stanovené v úradnej metóde 

odberu vzorky a zodpovedať aj požadovanému rozsahu rozboru. 

4.1.5. Ak sa požaduje určenie obsahu vlhkosti v krmive, aspoň časť vzorky má byť uzavretá 

v nepriepustnom obale. 

4.1.6. Ak označenie vzorky v zázname o odbere vzorky nie je úplné, alebo je porušený obal 

vzorky, jeho plomba, pečatenie a pod. alebo vzorka nespĺňa predpísanú minimálnu 

hmotnosť, neprevezme sa takáto vzorka na rozbor. Neprevzatie vzorky na rozbor sa 

písomne oznámi a odôvodní zasielateľovi vzorky krmiva. Vzorky sa nevracajú. 

4.1.7. Podľa bodu č. 4.1.6 sa nepostupuje v mimoriadne závažných prípadoch, ak je vzorka 

jediným možným predmetom dôkazu. Odchýlky od ustanovených požiadaviek sa vyznačia 

v tlačive objednávky na analytický rozbor. 

4.1.8. Každá doručená vzorka sa bez zbytočného odkladu zmyslove posúdi a výsledok sa 

zaznačí na tlačive objednávky spolu s dátumom a podpisom posudzovateľa a vzorka 

sa s príslušnou dokumentáciou podľa bodov 3.3. a 3.4. postúpi na analytický rozbor. 

35

4.1.9. Rozsah analytického rozboru stanoví pracovník kontrolného ústavu, ktorý bude 

vykonávať záverečné hodnotenie vzorky adekvátne nálezu z vykonaného zmyslového 

posúdenia. 

4.1.10. Každej vzorke sa pridelí poradové číslo na tlačive objednávky a pod týmto číslom sa 

vzorka ďalej eviduje pri analytickom rozbore, vystavení protokolu o skúške, vystavení 

posudku ako aj jej archivovaní. Objednávka okrem zmyslového a makroskopického 

posúdenia vzorky krmiva obsahuje všetky údaje, potrebné k vypracovaniu protokolu o 

skúške a posudku. 

4.1.11. Vzorky s vysokým obsahom vody alebo vzorky podliehajúce zmenám sa postupujú na 

rozbor okamžite, alebo sa uskladnia v chladničke, prípadne podľa pokynov výrobcu. 

4.2. Úprava vzoriek krmiva na laboratórny rozbor 

4.2.1. Časť konečnej vzorky sa upravuje na laboratórny rozbor. 

4.2.2. Zvyšok pôvodnej konečnej vzorky s pôvodným označením vzorky sa uskladní v sklade 

vzoriek alebo v chladiacom boxe. Vzorky sú archivované po celú dobu použiteľnosti 

krmiva, najmenej však 3 mesiace odo dňa vystavenia posudku, ak sa neurčí inak. 

4.3. Záverečné hodnotenie vzoriek krmiva 

4.3.1. O záverečnom hodnotení vzoriek sa vypracuje posudok. 

4.3.2. O informatívnom rozbore vzoriek krmiva s obmedzeným počtom určených znakov 

kvality sa nemusí vypracúvať posudok. Zmyslové posúdenie je však potrebné. 

4.3.3. Ak výsledky rozboru, nevyhovujú deklarovaným požiadavkám, overuje sa, či sa výsledky 

získali paralelne alebo opakovane podľa úradnej metódy skúšania krmiva. 

4.3.4. V znakoch, ktoré podliehajú zmenám, sa overuje aj čas vykonania rozboru, pričom 

tieto rozbory (okrem skladových skúšok) musia byť vykonané neodkladne, t.j. čo 

najskôr po doručení vzorky. V laboratórnych zošitoch sa o tom vedie potrebná evidencia. 

4.3.5. V posudku sa uvedie najmenej 

a) presný a úplný názov hodnoteného krmiva, 

b) posúdenie kvality alebo zatriedenia krmiva, 

c) nevyhovujúce znaky krmiva, ak ide o krmivo nevyhovujúce, 

d) podmienky použiteľnosti, ak ide o krmivo nevyhovujúce alebo o krmivo po dobe 

použiteľnosti. 

4.3.6. Súčasťou posudku je protokol o skúške, ktorý obsahuje aj všetky údaje potrebné na 

identifikáciu vzorky krmiva. 

4.3.7. Ak ide o spoplatnené rozbory, v posudku sa uvedie aj výška poplatku. 

4.3.8. Z posudku má byť zrejmé, či sa vzťahuje len na zaslanú vzorku, alebo na celú 

vzorkovanú partiu krmiva. 

36

Zabezpečenie právnej a analytickej platnosti vzoriek 

Časť B: Vzorový reklamačný postup 

1. Ak odberateľ predpokladá, že dodané krmivo nemá predajnú kvalitu to zn. nezodpovedá 

deklarácii dodávateľa alebo iným požiadavkám uvedeným vo všeobecne záväzných 

právnych predpisoch, alebo pri jeho skrmovaní zistí, že krmivo je nebezpečné, tzn. Spôsobuje 

zníženie úžitkovosti, poruchy zdravia, prípadne úhyn kŕmených zvierat (ďalej len 

„reklamované krmivo“), bez meškania upovedomí dodávateľa krmiva a vyzve ho na spoločný 

odber vzorky. V prípade zdravotných porúch, alebo úhynov kŕmených zvierat, súčasne 

vyrozumie aj príslušný orgán veterinárnej starostlivosti, ktorý posúdi pravdepodobnosť 

príčinnej súvislosti problémov so skrmovaným krmivom. 

2. Oznámenia, výzvy a informácie v súvislosti s reklamovaným krmivom možno vykonať telefonicky 

alebo elektronicky s následným písomným potvrdením listom alebo faxom. 

Oznámenie v elektronickej forme postačuje, ak oznamovateľ má overený elektronický 

podpis. 

3. Dodávateľ krmiva, ktorý bol podľa bodu 1. vyzvaný k spoločnému odberu vzoriek, neodkladne 

sa dostaví na miesto, kde je reklamované krmivo uložené a prerokuje možnosti odstránenia 

nedostatkov reklamovaného krmiva. 

4. Ak privolaný veterinárny lekár skonštatuje dôvodné podozrenie na alimentárnu intoxikáciu 

spôsobenú reklamovaným krmivom, odberateľ pozastaví ihneď jeho ďalšie skrmovanie 

a dokumentovateľným postupom požiada dodávateľa o náhradnú dodávku krmiva. 

5. Dodávateľ stiahne reklamované krmivo alebo zariadi jeho bezpečné uskladnenie a zaistí 

náhradnú dodávku krmiva dovtedy, pokiaľ sa o reklamovanom krmive nerozhodne. 

6. Ak dodávateľ krmiva pochybuje o oprávnenosti reklamácie zo strany odberateľa, dôkaz 

o kvalite krmiva zabezpečia spoločným odberom vzoriek z dodávky reklamovaného 

krmiva. 

7. Pri odbere vzoriek z reklamovaného krmiva sa postupuje rovnako ako pri úradnom odbere 

vzoriek krmiva. 

8. Ak z objektívnych príčin nie je možné dodržať podmienky úradného odberu vzoriek 

krmív, dodávateľ stanoví po obojstrannej dohode s odberateľom krmiva iný, v konkrétnych 

podmienkach realizovateľný postup odberu vzorky z reklamovaného krmiva. 

9. Ak dodávateľ po dohode s odberateľom v záujme dodržania podmienok úradného odberu 

vykonáva preventívne odber vzoriek krmiva pri plnení dodávky a tieto vzorky sú označené, 

zapečatené a uskladnené predpísaným spôsobom, možno ich používať ako vzorky 

reklamačné. Preventívne odobrané vzorky treba uskladňovať počas doby použiteľnosti 

krmiva ale najmenej 15 dní po skončení jeho skrmovania. 

10. Označené, zapečatené vzorky reklamovaného krmiva, s odtlačkami pečiatok dodávateľa 

aj odberateľa, spolu so záznamom o ich odbere, zasiela dodávateľ prípadne odberateľ na 

vyšetrenie do ktoréhokoľvek laboratória, ktoré používa úradné postupy analytického skúšania 

krmív a na ktorom sa obidve strany dohodnú. Ak sa dodávateľ a odberateľ nedohodnú 

na inom laboratóriu, zasielajú vzorky Ústrednému kontrolnému a skúšobnému 

ústavu poľnohospodárskemu (ďalej len „kontrolný ústav“). 

11. Ak pri rokovaní odberateľa a dodávateľa o odstránení nedostatkov reklamovaného krmiva 

nedošlo k dohode, zvoláva dodávateľ najneskôr do troch dní miestne šetrenie, na ktoré 

môže prizvať zástupcov miestne kompetentného kontrolného ústavu, veterinárnej služby, 

príslušnej poisťovne, prípadne ďalších inštitúcií a odborníkov na výživu daného druhu 

a kategórie hospodárskych zvierat. 

37

12. Ak dodávateľ nereaguje na výzvu odberateľa podľa bodu 1. a nesplní ktorúkoľvek 

z povinností, uvedených v bodoch 3, 5, 6 a 11, platí, že reklamáciu odberateľa v plnom 

rozsahu uznáva a zaväzuje sa odstrániť reklamované nedostatky krmiva alebo dodať nové 

bezchybné krmivo, prípadne nahradiť odberateľovi škodu, preukázateľne zapríčinenú 

dodávaným krmivom. 

13. Odberateľ je oprávnený žiadať aj náhradu škôd zapríčinenú hladovaním zvierat v dôsledku 

oneskorenej dodávky náhradného krmiva, ak skrmovanie reklamovaného krmiva 

bolo nutné pozastaviť. 

14. Ak na základe laboratórneho alebo biologického skúšania sa potvrdia nedostatky reklamovaného 

krmiva, o jeho použiteľnosti rozhodne kontrolný ústav osobitným opatrením 

podľa § 11 zákona č. 271/2005 Z.z. 

15. O nedostatkoch krmiva alebo o jeho použiteľnosti nemožno rozhodovať a vymáhateľnosť 

prípadných nárokov z nedostatkov krmiva je sporná, ak odberateľ 

a. nesplní oznamovaciu povinnosť podľa bodu 1., 

b. reklamáciu uplatňuje až po úplnom skŕmení reklamovaného krmiva, 

c. reklamáciu uplatňuje vtedy, keď nie je možné zaistiť dôkazy o nedostatkoch 

krmiva, 

d. skrmuje krmivo inému druhu alebo kategórii zvierat, 

e. bol o nedostatkoch krmiva dopredu informovaný a dodávka takéhoto krmiva sa 

uskutočnila preukázateľne s jeho súhlasom. 

16. V osobitnom prípade, odberateľ môže výnimočne použiť ako dôkaz o nedostatkoch krmiva, 

kontrolný nález z úradnej kontroly krmív, zistený rozborom úradne odobratej 

vzorky, alebo kontrolou prvotnej evidencie u dodávateľa, ak 

a. kontrolou daného krmiva boli zistené nedostatky, ktoré môžu zapríčiniť 

zníženie úžitkovosti alebo úhyn zvierat, 

b. totožnosť reklamovanej partie krmiva s partiou, ktorej sa dotýka kontrolný 

nález nie je sporná, 

c. ak z reklamovaného krmiva nie je možné zaistiť odber vzorky. 

17. Reklamované krmivo, ktoré na základe laboratórneho alebo biologického skúšania možno 

skrmovať len po prepracovaní, dodávateľ musí na vlastné náklady stiahnuť z obehu, prepracovať 

podľa prijatých opatrení kontrolného ústavu a pred jeho opätovným uvádzaním 

do obehu zaistiť jeho laboratórne preskúšanie. 

18. Reklamované krmivo, ktoré na základe laboratórneho alebo biologického skúšania 

nemožno skrmovať, dodávateľ musí na vlastné náklady stiahnuť z obehu a zaistiť jeho 

neškodnú likvidáciu. 

19. Náklady, ktoré vznikli pri riešení dodávateľsko-odberateľských sporov, vrátane nákladov 

na úradnú kontrolu krmiva a nákladov na rozbor vzoriek znáša ten účastník sporu, v neprospech 

ktorého sa rozhodlo. 

38


Postup úpravy vzoriek na laboratórne skúšanie krmiva 

1. Vzorka krmiva sa upravuje podľa požiadaviek na skúšanie krmiva. Úprava vzorky sa 

vykonáva s prihliadnutím na jej konzistenciu, štruktúru, vlhkosť a obsah tuku. 

2. V laboratórnej vzorke určenej na úpravu a skúšanie sa musí bezprostredne po zmyslovom 

posúdení, ak sa stanovuje obsah vlhkosti krmiva, oddeliť časť laboratórnej vzorky, ak už 

nie je oddelená pri odbere a vykonať tieto úpravy: 

a) v suchých vzorkách s pomerne nízkym obsahom tuku podľa niektorého z bodov č. 5 až 

7 a vždy podľa bodov č. 10 a 11, 

b) vo vzorkách tekutého krmiva, pastovitého krmiva a v krmive suchej konzistencie, ale s 

pomerne vysokým obsahom tuku podľa niektorého z bodov č. 6 a 7 a vždy podľa bodov 

č. 10 a 11. V krmive suchej konzistencie sa musí vykonať pred mletím ešte aj predextrakcia 

tuku podľa bodu č. 12. 

3. V laboratórnej vzorke, ktorú možno v pôvodnom stave premiešať, sa upravuje jej množstvo 

na požadovanú hmotnosť analytickej vzorky delením. Laboratórnu vzorku, ktorú nemožno 

v pôvodnom stave premiešať bez predchádzajúcej úpravy veľkosti častíc, treba najskôr 

celú vhodne upraviť tak, aby bola čo do veľkosti častíc rovnorodá. Takto upravená vzorka 

sa potom zmenšuje delením. 

4. Úprava vzorky krmiva sa musí vykonávať za takých podmienok, aby nedochádzalo k 

zmenám v látkovom zložení upravovanej vzorky, napr. oddeľovaniu šťavy, vysychaniu 

vzorky, rozprášeniu, kontaminácii, primiešaniu iných látok a pod. 

5. Úprava laboratórnej vzorky krmiva rezaním alebo strúhaním 

Laboratórna vzorka sa upravuje rezaním alebo strúhaním vždy, ak obsahuje časti, ktoré 

svojou dĺžkou alebo objemom nevyhovujú na predsúšanie alebo mletie. Ak ide o vlhké 

krmivo, musí za touto úpravou bezprostredne nasledovať miešanie, delenie a predsúšanie. 

Na úpravu vzoriek rezaním alebo strúhaním sa používajú 

a) laboratórna rezačka na zmenšenie častíc tak, aby ich prevažná časť mala veľkosť menej 

ako 20 mm, 

b) kuchynský robot so strúhacou vložkou, 

c) ručný sekáč, nožnice alebo nôž z nerezovej ocele, 

d) podložka z tvrdého dreva, 

e) podložka z vhodného nepriepustného materiálu. 

Pracovný postup 

Laboratórna vzorka sa po zmyslovom posúdení vhodnou pomôckou upraví bezo zvyšku na 

častice o veľkosti do 20 mm; ak ide o steblovité krmivo, rozreže sa a ak ide o okopaninu, 

postrúha sa a na nepriepustnej podložke sa ručne zmieša. Takto upravená vzorka krmiva sa 

použije na predsúšanie alebo na skúšanie v pôvodnom stave alebo po ďalšej úprave. 

6. Úprava laboratórnej vzorky krmiva mixovaním 

Laboratórna vzorka sa upravuje mixovaním, ak ide o krmivo tekuté alebo pastovité, 

obsahujúce častice rôznej veľkosti, zloženia a konzistencie, ako sú technická krv, tekuté 

39

škrobárenské krmivá, výpalky a kŕmne pasty a ak ide o krmivo, ktoré sa má analyzovať 

v pôvodnom stave. 

Na mixovanie sa používa kuchynský robot s mixérom alebo samostatný mixér o objeme 

najmenej 1000 ml. 


Laboratórna vzorka tekutých alebo pastovitých krmív sa po zmyslovom posúdení vloží do 

mixéra a mixuje sa tak dlho, kým sa nedosiahne rovnorodosť v zložení a veľkosti častíc. 

Takto upravená vzorka je pripravená na predsúšanie alebo na skúšanie. 

7. Úprava laboratórnej vzorky krmiva drvením 

Laboratórna vzorka sa upravuje drvením, ak má tvarovanú alebo hrudkovitú štruktúru, 

ktorá zabraňuje jej predsúšaniu a mletiu. 

Na drvenie sa používajú 

a) mechanický valcový alebo čeľusťový drvič alebo iné zariadenie, vhodné na drvenie 

vzorky krmiva, 

b) sito razené s dierovanou priehradkou o priemer ôk 4 mm. 


Laboratórna vzorka vo forme granúl, brikiet alebo hrudiek, sa zmyslovo posúdi a v drviacom 

zariadení sa rozdrví na menšie častice, ktoré bezo zvyšku prepadajú sitom. Ak takto 

upravená vzorka má vyššiu vlhkosť, predsúša sa. Spravidla sa predsúšajú všetky tvarované 

krmivá. 

8. Úprava laboratórnej vzorky krmiva predsúšaním 

Laboratórna vzorka sa upravuje predsúšaním vždy, ak vlhkosť vzorky znemožňuje jej 

ďalšiu úpravu mletím alebo mletie vzorky by ovplyvnilo niektorý zo sledovaných znakov. 

Na predsúšanie sa používajú 

a) sušiareň s možnosťou odvetrávania vzduchu a regulácie teploty, 

b) vysúšacie misky porcelánové, sklenené, smaltované, hliníkové alebo z iného vhodného 

materiálu o takých rozmeroch, aby bolo možné predsúšať v nich akúkoľvek vzorku o 

hmotnosti do 1 000 g pri teplote najviac 100 °C. 


Laboratórna vzorka zmyslovo posúdená a upravená, ak ide o steblovité krmivo a okopaniny 

rezaním alebo strúhaním, tekuté krmivo mixovaním a tvarované krmivo drvením, 

sa odoberie do čistej vysúšacej misky a rovnomerne sa rozprestrie po celej ploche misky 

tak, aby výška vrstvy bola najviac 2 cm. Z laboratórnej vzorky sa odoberie také množstvo, 

aby sa predsúšaním získalo asi 200 g predsušenej vzorky. Misky so vzorkou sa sušia v 

sušiarni pri teplote 55 °C ± 5 °C až do získania suchej a drviteľnej konzistencie. 

Po predsušení sa nechá vysúšacia miska vychladnúť na teplotu okolia a ponechá najmenej 

počas 12 hodín v laboratórnych podmienkach na vyrovnanie vlhkosti. Potom sa obsah 

vysúšacej misky upravuje mletím. Vo vzorke, v ktorej zvýšený obsah tuku znemožňuje jej 

úpravu mletím, sa vykonáva predextrakcia tuku a vzorka sa potom upraví mletím. Ak pastovitá 

alebo kašovitá konzistencia krmiva alebo vysoký obsah tuku v ňom neumožňuje 

priame predsúšanie, predsúša sa jeho vzorka s použitím vhodnej nasávacej hmoty. 

9. Úprava laboratórnej vzorky krmiva predsúšaním s nasávacou hmotou 

Laboratórna vzorka sa upravuje predsúšaním s nasávacou hmotou tak, že tuková zložka 

krmiva sa nasáva do nasávacej hmoty a tým sa v krmive znižuje celkový obsah tuku. Takto 

40

upravená vzorka sa predsúša pri teplote 55 °C ± 5 °C na suchú drviteľnú konzistenciu, 

ktorá sa po vyrovnaní vlhkosti rozomelie. 

Obsah zložiek krmiva stanovených v tejto vzorke treba prepočítať na obsah v laboratórnej 

vzorke. 

Na predsúšanie s nasávacou hmotou sa používajú 

a) vysúšacie misky z materiálu, ktorý nepodlieha zmenám pri teplote do 100°C, ako napr. 

porcelánové, smaltované, hliníkové misky a pod., 

b) nasávacia hmota, ako sú piliny z tvrdého dreva, najlepšie bukového, vopred zanalyzované 

na obsah všetkých zložiek, ktoré sa majú stanoviť. Ostatné pomôcky ako pri 

stanovovaní obsahu vlhkosti úradnou metódou podľa nariadenia (ES) č. 152/2009. 


Do vysúšacej misky s premiešavacou sklenenou tyčinkou vopred vysušených počas jednej 

hodiny pri teplote 55 °C ± 5 °C a potom odvážených na presnosť najmenej 0,1 g sa naváži 

na rovnakú presnosť asi 200 g až 400 g laboratórnej vzorky upravenej mixovaním. Táto 

vzorka sa na miske rozloží tak, aby výška vrstvy bola rovnomerná a priváži sa k nej na 

rovnakú presnosť asi 50 g až 150 g dobre premiešanej nasávacej hmoty; dôkladne sa premiešajú 

tyčinkou a sušia sa pri teplote 55 °C ± 5 °C až do získania suchej a drviteľnej konzistencie. 

Ak sa zmes ďalej nesuší, priváži sa k nej ďalší podiel nasávacej hmoty. Spravidla 

sa postupuje tak, že sa najskôr priváži len asi 50 g nasávacej hmoty a po rozmiešaní a občasnom 

premiešaní tyčinkou sa nechá vzorka predsúšať. Ak sa vzorka po 12 hodinách zle 

suší, priváži sa ďalší podiel nasávacej hmoty a vzorka sa suší ďalej. Po predsušení sa zmes 

krmiva a nasávacej hmoty ponechá pri laboratórnej teplote počas najmenej 12 hodín za 

účelom vyrovnania vlhkosti, odváži sa na presnosť najmenej 0,1 g, celá sa upraví mle-tím 

a opäť sa ponechá pri laboratórnej teplote počas asi 2 hodín. 

Takto sa pripraví analytická vzorka, z ktorej sa vykonáva výpočet zložiek v laboratórnej 

vzorke v percentách podľa vzorca 

X 

= 

m A 

− m A 

2 2 1 1 

m0 , v ktorom je 

X obsah zložky A v laboratórnej vzorke v percentách, 

m o navážka laboratórnej vzorky v g, 

m 1 celková privážená hmotnosť nasávacej hmoty v g, 

m 2 hmotnosť zmesi vzorky krmiva a nasávacej hmoty, vysušenej pri teplote 55°C ± 5°C 

a kondiciovanej v g, 

A 1 obsah zložky A v nasávacej hmote v percentách, 

A 2 obsah zložky A v analytickej predsušenej vzorke v percentách. 

10. Úprava laboratórnej vzorky krmiva miešaním 

Laboratórna vzorka sa upravuje miešaním vždy pred jej zmenšovaním delením. Účelom 

miešania je, aby v každej vydelenej časti vzorky boli zastúpené všetky častice krmiva v 

pôvodnom pomere. 

Na miešanie vzorky sa používajú 

41

a) laboratórny homogenizátor vhodnej konštrukcie, 

b) čistá, hladká, nepriepustná podložka s plochou zodpovedajúcou miešanej hmotnosti 

vzorky, 

c) misky vhodných rozmerov a z vhodného materiálu, napr. z novoduru. 


a) Laboratórna vzorka zmyslovo posúdená a upravená rezaním sa mieša ručne na 

nepriepustnej podložke diagonálnym presýpaním krmiva dvíhaním rohov podložky 

alebo ručne. 

b) Laboratórna vzorka zmyslovo posúdená a upravená strúhaním sa mieša len ručne na 

nepriepustnej podložke. 

c) Laboratórna vzorka zmyslovo posúdená a nevyžadujúca predsúšanie sa mieša mechanicky 

alebo ručne. Pri mechanickom miešaní sa vzorka vysype do laboratórneho homogenizátora 

a mieša sa po dobu určenú výrobcom. Potom sa obsah homogenizátora 

vyprázdni do misky, v ktorej sa vzorka upravuje delením. Pri ručnom zmiešavaní sa laboratórna 

vzorka vysype na podložku a diagonálnym presýpaním krmiva dvíhaním 

rohov podložky sa mieša. Potom sa upravuje delením. 

d) Laboratórna vzorka tvarovanej alebo hrudkovitej štruktúry, zmyslovo posúdená a upravená 

drvením, sa mieša postupom podľa písmena c). 

e) Laboratórna vzorka tekutého a pastovitého krmiva, zmyslovo posúdená a upravená 

mixovaním, sa považuje za premiešanú a bezprostredne po tejto úprave sa ďalej upravuje 

delením. 

f) Laboratórna vzorka, zmyslovo posúdená a upravená mletím (ak ide o predsúšané krmivo 

vždy celá), sa mieša postupom podľa písmena c); výnimku tvorí krmivo obsahujúce 

granulovanú močovinu, ktorého celá laboratórna vzorka upravená mletím sa 

rozprestrie na misku a nechá sa v nej až do vyrovnania vlhkosti v laboratórnych 

podmienkach. Po uplynutí 16 h až 24 h sa vzorka ďalej mieša postupom podľa písmena 

c). 

11. Úprava laboratórnej vzorky krmiva delením 

Laboratórna vzorka sa upravuje delením za účelom získania potrebného počtu a hmotnosti 

laboratórnych, analytických alebo skúšobných vzoriek. Delenie laboratórnych vzoriek 

tekutého a pastovitého krmiva sa vykonáva len vtedy, ak sa na skúšanie používa vzorka 

nepredsušená. 

Vzorka sa delí len vtedy, ak je zamiešaná na potrebný stupeň a veľkosť jej častíc vyhovuje 

na delenie. Delením vzorky sa musia získať diely, v ktorých nesmie byť porušené 

priemerné zloženie vzorky. Delenie sa vykonáva ručne alebo mechanicky. 

Na delenie sa používajú 

a) deliace šablóny podľa STN 01 5111 o veľkosti zodpovedajúcej hmotnosti vzorky alebo 

sa používa mechanický rozdeľovač, 

b) odmerný valec o objeme 2 000 ml, 

c) podložka s hladkým a nepriepustným povrchom, 

d) nôž, špachtľa, laboratórna lyžička najlepšie z nerezovej ocele, 

e) misky vhodných rozmerov a z vhodných materiálov. 


a) Ručné delenie suchého alebo predsušeného krmiva sa vykonáva spravidla štvrtiacou 

metódou, pričom sa vždy protiľahlé výseky, získané z tvaru kužeľa homogenizovanej 

laboratórnej vzorky spoja a zvyšné dva výseky sa oddelia. Takto sa postupuje až do 

získania hmotnosti analytickej vzorky. 

42

Na delenie sa používajú šablóny alebo sa delenie vykonáva rukou po stlačení 

kužeľovitej hromady vzorky do kruhovej vrstvy, ktorá sa delí krížom a ďalej sa 

postupuje ako pri použití šablón. 

Mechanické delenie sa vykonáva rôznymi druhmi mechanických deličov, ktoré musia 

spĺňať požiadavky podľa prílohy č. 1. 

b) Laboratórna vzorka tekutého krmiva upravená mixovaním sa bezprostredne po 

mixovaní umiestni do odmerného valca a určí sa jej objem. Polovica objemu vzorky sa 

premiestni za stáleho miešania späť do mixéra a krátkodobo premieša. Zvyšok vzorky 

v odmernom valci sa uloží do vzorkovnice na uchovanie vzorky. Do prázdneho 

odmerného valca sa opäť dá ďalšia rozmiešaná časť laboratórnej vzorky z mixéra a určí 

sa jej objem. Z tohto objemu vzorky sa opäť polovica uloží do vzorkovnice. Takto sa 

postupuje až do získania požadovaného objemu analytickej vzorky, ktorá sa uloží do 

vhodnej nádoby. 

c) Laboratórna vzorka pastovitého krmiva, upravená mixovaním, sa premiestni do vhodnej 

misky, vzorka sa v nej rovnomerne rozprestrie pomocou laboratórnej lyžičky, stierky, 

alebo noža. Potom sa plocha vzorky diagonálne rozdelí, oddelia sa dva protiľahlé 

výseky, zvyšné výseky sa spoja a delia sa ďalej až do získania požadovanej hmotnosti 

analytickej vzorky. 

d) Laboratórna vzorka suchého krmiva, obsahujúceho granulovanú močovinu, sa upravuje 

mletím celá, po uplynutí 16 h až 24 h státia pri laboratórnej teplote sa zamieša a ďalej sa 

upravuje delením. 

12. Úprava laboratórnej vzorky krmiva predextrakciou 

Úprava vzorky krmiva predextrakciou sa vykonáva čiastočným odtučnením skúšaného 

krmiva za účelom zníženia obsahu tuku v ňom. Väčší podiel tuku sa extrahuje dietyléterom 

a rozbor vzorky sa vykoná v čiastočne vyextrahovanej vzorke. Obsah zložiek krmiva, 

zistený rozborom upravenej vzorky, sa prepočíta na obsah zložiek v laboratórnej vzorke. 

Na úpravu laboratórnej vzorky krmiva predextrakciou sa používajú 

a) lievik s poréznou vložkou, napr. Wittov lievik, 

b) extrakčná banka o objeme 250 ml, 

c) dietyléter, ako extrakčné činidlo. 


Do lievika, pod ktorým je postavená extrakčná banka vopred vysušená počas jednej hodiny 

pri teplote 96 °C až 98 °C a odvážená s presnosťou najmenej 0,001g, sa naváži potrebné 

množstvo laboratórnej vzorky s rovnakou presnosťou. Vzorka sa v lieviku za stáleho 

premiešavania premyje najmenej trikrát po sebe 30 ml extrakčného činidla a extrakt sa zachytáva 

do podloženej extrakčnej banky. Potom sa vzorka vyberie z lievika, vysuší sa 

voľne na vzduchu a ďalej sa upravuje mletím. Takto sa pripravuje analytická vzorka, 

z ktorej sa vykonajú požadované stanovenia, vrátane stanovenia obsahu tuku. 

Lievik sa po stenách ešte toľkokrát premyje asi 30 ml extrakčného činidla, kým sa 

neodstráni tuk. Hlavný podiel extrakčného činidla sa oddestiluje a zvyšok sa nechá voľne 

odpariť. Extrakt v banke sa suší jednu hodinu pri teplote 96 °C až 98 °C a po ochladení 

v exsikátore sa odváži s presnosťou najmenej 0,001 g. 

Obsah tuku v laboratórnej vzorke v % sa vypočíta podľa vzorca 

X 

m 

m 

m 

m 

1 

3 

= + − 

0 

2 

m m 

m m 

1 3 

0 2 

. 100 

, v ktorom je 

43

X obsah tuku v laboratórnej vzorke v percentách, 

m o hmotnosť navážky laboratórnej vzorky na čiastočnú extrakciu v g, 

m 1 hmotnosť čiastočne vyextrahovaného tuku v g, 

m 2 hmotnosť navážky analytickej čiastočne vyextrahovanej vzorky v g, 

m 3 hmotnosť tuku z analytickej čiastočne vyextrahovanej vzorky v g 

Stanovený obsah zložiek v % sa prepočíta na obsah v laboratórnej vzorke podľa vzorca 

Sm m S 

Y = A 0 − 1 

= A − 

100 100m1 

mS 0 2 S2 

mS 0 2 , v ktorom je 

Y obsah zložky v laboratórnej vzorke v percentách, 

A obsah zložky v analytickej čiastočne vyextrahovanej vzorke v percentách, 

S obsah sušiny v laboratórnej vzorke pred extrakciou v percentách, 

S 2 obsah sušiny v analytickej čiastočne vyextrahovanej vzorke v percentách, 

m o hmotnosť navážky laboratórnej vzorky na čiastočnú extrakciu v g, 

m 1 hmotnosť čiastočne vyextrahovaného tuku v g. 

13. Úprava laboratórnej vzorky krmiva mletím 

Laboratórna vzorka, zmyslovo posúdená sa upravuje mletím vždy, ak sú jej častice väčšie 

ako jeden mm. Tejto úprave musí predchádzať úprava predsušením, ak ide o krmivo 

zjavne zvlhnuté a ak je jeho vlhkosť sledovaným znakom. Ak zvýšený obsah tuku 

negatívne ovplyvňuje úpravu laboratórnej vzorky mletím alebo jej sledované znaky, treba 

ju pred mletím upraviť predextrakciou tuku. 

Na úpravu vzoriek mletím sa používa laboratórny mlynček vhodnej konštrukcie, ktorý 

musí spĺňať tieto požiadavky: 

a) nesmú sa ním nadmerne ohrievať častice vzorky, 

b) nesmú sa ním ovplyvňovať sledované znaky krmiva, 

c) musia sa ním deliť častice vzorky tak, aby ich veľkosť bola čo najviac vyrovnaná, 

d) nesmie v priebehu mletia meniť svoju funkciu, 

e) musí byť ľahko čistiteľný, 

f) musí byť vybavený triediacim sitom, ktoré zabezpečuje najväčšiu prípustnú veľkosť 

častíc, 

g) plniaci otvor musí mať rozmery, ktoré zodpovedajú najmenej 2,5 násobku rozmerov 

najväčších častíc laboratórnej vzorky; jeden rozmer otvoru musí byť najmenej 50 mm. 


a) Laboratórna vzorka suchého krmiva bez močoviny, nevyžadujúca predsúšanie alebo 

predextrakciu tuku sa vysype na čistú podložku alebo misku a upravuje sa delením na 

hmotnosť zodpovedajúcu polovici laboratórnej vzorky. Takto zmenšená vzorka sa melie 

na laboratórnom mlynčeku tak, aby prepadla bezo zvyšku sitom so štvorcovými okami 

alebo kruhovými razenými otvormi o rozmere jedného mm. Po skončení mletia sa laboratórny 

mlynček vyčistí a získané zvyšky čistenia a mletia sa spoja a upravia miešaním, 

ak ide o častice menšie ako jeden mm. Častice väčšie treba opakovane upraviť mletím 

na častice menšie ako jeden mm. 

b) Laboratórna vzorka suchého krmiva obsahujúca močovinu a nevyžadujúca predsúšanie 

alebo predbežnú extrakciu sa melie celá, pričom sa postupuje podľa písmena a). Vzorka 

sa mieša až po uplynutí 12 h po mletí. Takto pripravená vzorka sa používa na všetky 

44

stanovenia, ktoré sa vykonávajú z pomletej vzorky, okrem stanovenia pôvodnej vlhkosti 

krmiva. 

c) Laboratórna vzorka vyžadujúca predsúšanie a nevyžadujúca predextrakciu tuku sa po 

predsúšaní melie celá, pričom sa postupuje podľa písmena a). 

d) Laboratórna vzorka so štruktúrou tvarovanou alebo hrudkovitou sa pred mletím upravuje 

drvením a ak ju netreba upraviť predsúšaním, upraví sa delením, pričom sa postupuje 

podľa písmena a). 

e) Laboratórna vzorka so zvýšeným obsahom tuku sa upravuje delením, ak nevyžaduje 

predsúšanie a potom sa predextrahuje. Po predextrakcii tuku sa postupuje podľa písmena 

a). 

f) Laboratórna vzorka upravená mletím sa používa na skúšanie, pričom musí mať hmotnosť 

najmenej 100 g suchej vzorky. Vzorka sa ukladá do vhodnej vzorkovnice a označí 

sa. 

14. Vzorka čerstvého vlhkého krmiva, upravená rezaním, strúhaním, drvením, miešaním 

alebo delením, sa zabalí do vhodnej vzduchotesnej nádoby prikrytej vrchnákom. Nádoba 

musí vyhovovať svojím objemom aj nasledujúcemu premiešaniu vzorky pri jednotlivých 

navážkach na skúšanie. 

Vzorka suchého a predsušeného krmiva upravená mletím, miešaním a delením, a ak ide o 

steblovité krmivo, okopaninu, tekuté, pastovité a tvarované krmivo vopred upravená aj 

rezaním, strúhaním, mixovaním alebo drvením, sa zabalí do vzduchotesnej vzorkovnice o 

objeme najmenej 500 ml. 

Ak sa požaduje rozhodcovské určenie obsahu vlhkosti v krmive, po zmyslovom posúdení 

sa jedna polovica laboratórnej vzorky zabalí do vzduchotesného obalu a skladuje sa bez 

ďalších úprav. Druhá polovica laboratórnej vzorky sa upravuje na ďalšie skúšanie podľa 

potreby. 

15. Na stanovenie pôvodnej vlhkosti krmiva treba, okrem kŕmnych zmesí s pridaným 

obsahom močoviny, ihneď po otvorení nepriepustného obalu s laboratórnou vzorkou 

oddeliť časť vzorky, pomlieť ju a najneskôr do 30 min. navážiť skúšobnú vzorku na 

stanovenie vlhkosti. Túto vzorku možno použiť aj na stanovenie ostatných kvalitatívnych 

znakov, ktoré sa vykonávajú z pomletej vzorky. Ak ostatné kvalitatívne znaky neboli 

stanovené v tej istej vzorke, v ktorej sa stanovila pôvodná vlhkosť krmiva, potom treba 

stanoviť vlhkosť aj v analytickej vzorke, v ktorej boli vykonané tieto stanovenia. Výsledky 

stanovení týchto kvalitatívnych znakov, okrem čísla kyslosti tuku, sa musia prepočítať na 

pôvodnú vlhkosť krmiva. Ak ide o stanovenie pôvodnej vlhkosti kŕmnych zmesí s pridaným 

obsahom močoviny, postupuje sa podľa bodu č. 16. 

16. Na skúšanie kŕmnej zmesi s pridaným obsahom močoviny sa musia odoberať a dodať do 

laboratória dve laboratórne vzorky. Jedna vzorka sa upraví mletím celá podľa bodu č. 13 

a používa sa na stanovenie kvalitatívnych znakov, okrem pôvodnej vlhkosti. Druhá vzorka 

sa používa v nepomletom stave na stanovenie pôvodnej vlhkosti kŕmnej zmesi. Po otvorení 

nepriepustného obalu s laboratórnou vzorkou sa oddelí časť vzorky na stanovenie 

pôvodnej vlhkosti a časť vzorky o hmotnosti najmenej 250 g sa opätovne vzduchotesne 

uzatvorí v nepriepustnom obale. Táto časť vzorky sa uchováva na opakované stanovenie 

pôvodnej vlhkosti, ak je to potrebné. Skúšobnú vzorku na stanovenie pôvodnej vlhkosti 

treba navážiť najneskoršie do 30 min. po otvorení obalu. 

45

17. Na stanovenie doplnkových látok sa vzorka pripravuje bezprostredne pred stanovením. Z 

laboratórnej vzorky sa po premiešaní odoberie najmenej dvojnásobok skúšobnej vzorky a 

podľa potreby sa pomelie alebo rozotrie v trecej miske a ihneď sa naváži na stanovenie. 

18.Laboratórne a analytické vzorky suchého krmiva musia byť uchovávané tak, aby 

nedochádzalo počas ich skladovania k zmene sledovaných znakov, k napadnutiu škodcami 

alebo k následnej kontaminácii mikroorganizmami. Vzorky, v ktorých sa zisťuje obsah 

tuku, možno skladovať najviac 14 dní po úprave vzorky. Vzorky sa musia skladovať v 

priestore bez priameho prístupu denného svetla. V sklade nesmie byť teplota vyššia ako 

25 °C a relatívna vlhkosť vzduchu nesmie byť väčšia ako 60 %. Vzorky balené podľa bodu 

č. 14 sa ukladajú prehľadne v jednej alebo vo viacerých vrstvách. Rozhodcovské 

laboratórne vzorky a analytické vzorky a iné laboratórne vzorky a analytické vzorky musia 

byť uchovávané počas dvoch mesiacov od skončenia analýzy za ustanovených podmienok, 

ak kontrolný ústav neurčí inak. Najmenšia hmotnosť analytickej vzorky musí byť 100 g. 

Z rozhodcovských laboratórnych vzoriek vlhkých, tekutých a pastovitých krmív musí byť 

časť pôvodnej vzorky uskladnená vo vzduchotesných obaloch pri teplote v sklade alebo v 

chladiacom boxe v rozmedzí od 0 °C do +5 °C. 

19.Laboratórne vzorky krmiva sa z hľadiska hygienického považujú za materiál kontaminovaný 

patogénnymi, podmienečne patogénnymi alebo toxinogénnymi mikroorganizmami. 

Preto sa pri práci s nimi musia dodržiavať predpisy z hľadiska bezpečnosti a ochrane 

zdravia pri práci. Pri laboratórnych skúškach sa musia dodržiavať bezpečnostné predpisy 

podľa STN 01 8003 a podľa iných súvisiacich noriem a predpisov. 

20. Ak nie je v metóde skúšania uvedené inak, používajú sa na skúšanie len 

a) chemikálie o čistote p.a. (pre analýzu) alebo ch. č.(chemicky čisté), pre HPLC, pre 

spektrofotometriu, alebo podľa ČSL4, 

b) voda destilovaná podľa STN 68 4063 alebo deionizovaná, alebo demineralizovaná, 

c) odmerné banky triedy presnosti A, podľa STN 70 4100, STN 70 4101 a STN ISO 1042 

( 70 4105), úradne overené, 

d) byrety a pipety triedy presnosti A, podľa STN 70 4100, STN 70 4119 a STN 70 4120, 

úradne overené, 

e) na prípravu kalibračných roztokov a roztokov presných koncentrácií je vhodné používať 

úradne overené odmerné sklo, pipety a byrety. 

21. Ak nie je v metóde skúšania uvedené inak, pripravujú sa 

a) roztoky indikátorov podľa STN 68 4062 , 

b) tlmivé roztoky (pufre) podľa STN 68 4064 , 

c) pomocné roztoky a činidlá podľa STN 68 4061, 

d) odmerné roztoky na 

da) acidobázickú titráciu podľa STN 68 4065 , 

db) redox titráciu podľa STN 68 4066 , 

e) roztoky na spektrofotometriu, emisnú plameňovú spektrometriu a atómovú absorbčnú 

spektrometriu podľa STN 68 4060, 

f) porovnávacie a kontrolné roztoky podľa STN 68 4050, 

g) obsah hlavnej látky v zlúčenine použitej na prípravu porovnávacích a kontrolných 

roztokov a roztokov na spektrometriu podľa STN 68 4122. 

Na prípravu alebo riedenie roztokov sa používa destilovaná alebo deionizovaná alebo demineralizovaná 

voda a ak nie je uvedené konkrétne iné rozpúšťadlo, roztokmi sa rozumejú 

vždy vodné roztoky. 

46

22. Kalibračné grafy sa zhotovujú podľa zásad uvedených v STN 68 4050 časť 6 čl. 9.3.6 

alebo podľa návodu výrobcu používaných prístrojov. 

23.Koncentrácia roztokov sa vyjadruje v hmotnostných a objemových %, g/l alebo počtom 

mólov látky rozpustených v 1 000 ml roztoku. 

Riedenie kvapalných látok sa vyjadruje údajom v zátvorke, napr. (1 + 3), v ktorom prvá 

číslica udáva počet objemov riedenej kvapalnej látky a druhá počet objemov destilovanej 

(deionizovanej, demineralizovanej) vody, ak nie je menovite uvedené iné rozpúšťadlo. 

Pojmom „vhodne zriedený“ alebo „vhodný alikvotný podiel“ sa rozumie také množstvo 

skúšanej látky v objemovej jednotke skúšaného roztoku, ktoré pri spektrometrii a obdobných 

skúškach sa nachádza v strede alebo v 2/3 časti kalibračného grafu alebo pri odmernom 

stanovení sa rovná približne spotrebe odmerného roztoku v medziach rozsahu použitej 

byrety, najvhodnejšie v polovici objemu byrety. 

24.Odmerným roztokom sa rozumie roztok o presne definovanej koncentrácii v mol/l alebo 

roztok o približnej koncentrácii v mol/l so známym prepočítavacím faktorom. Koncentrácia 

a prepočítavací faktor sa vyjadrujú s presnosťou na tri desatinné miesta. 

25. Ak nie je v skúšobnej metóde uvedené inak, rozumie sa pod pojmom etylalkohol, 

etylalkohol čistý alebo denaturovaný 1 % alebo 2 % benzínu. 

47

Stanovenie čísla kyslosti tuku 


1. Predmet metódy 

Číslo kyslosti tuku je množstvo látok kyslej povahy, väčšinou voľných karboxylových 

kyselín v mg KOH, ktoré sú potrebné k ich neutralizácii jedným g extraktu, získaného 

extrakciou ustanoveným extrakčným činidlom. 

2. Podstata metódy 

Číslo kyslosti tuku sa stanoví po rozpustení extraktu, spravidla tuku, v zmesi etanol - 

dietyléter alkalimetrickou titráciou na fenolftaleín. 

3. Chemikálie a skúšobné pomôcky 

3.1. byreta o objeme 5 ml, 10 ml alebo 25 ml, delená po 0,1 ml; 

3.2. hydroxid draselný, odmerný roztok, c ( KOH) = 0,05 mol/l; 

3.3. zmes etylalkohol - dietyléter, ktorý sa pripravuje zmiešaním etylalkoholu a 

dietyléteru v pomere (1+1) a zneutralizuje sa roztokom hydroxidu draselného na 

indikátor fenolftalein; zmes sa neutralizuje bezprostredne pred jej použitím; 

3.4. fenolftaleín, acidobázický indikátor, pripravený podľa slovenskej technickej normy 

(STN 68 4065 č. 2.1.42.). 

4. Pracovný postup 

4.1. Extrakčná banka s vyextrahovaným tukom sa mierne zahreje a tuk sa rozpustí v 25 

ml zmesi etanol - dietyléter. Obsah extrakčnej banky sa po pridaní niekoľkých 

kvapiek indikátora titruje odmerným roztokom hydroxidu draselného až do vzniku 

slabo ružového zafarbenia titrovaného roztoku. Ak je spotreba titračného činidla 

väčšia ako 15 ml, pridá sa na každý jeden ml spotrebovaného činidla päťnásobné 

množstvo zmesi etanol - dietyléter, aby sa zabránilo hydrolýze vznikajúceho mydla. 

Vo vzorkách, v ktorých bol tuk stanovený po hydrolýze, treba stanoviť číslo 

kyslosti tuku po priamej extrakcii tuku. 

4.2. Mliečne kŕmne zmesi a kŕmne zmesi ako náhradka mlieka. 

Do trecej misky sa odoberie najmenej 10 g vzorky a postupným pridávaním asi 10 

ml vody sa rozotrie na hustú kašu. Potom sa pridá asi 10 g jemného kremičitého 

piesku a obsah trecej misky sa vytiera trikrát 50 ml dietyléteru. Po každom pridaní 

extrakčného činidla sa obsah vytiera počas 2 min, dietyléterový roztok sa filtruje cez 

riedky papierový filter do vopred vysušenej a odváženej extrakčnej banky o objeme 

250 ml a filter sa dokonale premýva rozpúšťadlom až do neprítomnosti tuku na filtri. 

Zo spojených filtrátov sa oddestiluje prevažná časť rozpúšťadla, zvyšok sa opatrne 

odparí vo vodnom kúpeli alebo voľne v digestori a extrakt sa vysuší pri teplote 

95 °C až 98 °C do konštantnej hmotnosti počas 1 až 2 h. Po ochladení v exsikátore 

sa banka s extraktom odváži s presnosťou 0,001 g a číslo kyslosti tuku sa stanoví 

postupom uvedeným v bode č. 4.1. 

48

5. Výpočet výsledkov 

Číslo kyslosti tuku X , vyjadrené ako mg KOH/g tuku, sa vypočíta podľa vzorca 

X 

= V m T 

v ktorom je 

V spotreba odmerného roztoku hydroxidu draselného pri titrácii v ml, 

m hmotnosť vyextrahovaného tuku v g, 

T koncentrácia hydroxidu draselného v odmernom roztoku v mg/ml; ak je 

koncentrácia roztoku presne c (KOH) = 0,05 mol/l, potom T = 2,8055 mg/ml. 

6. Použitá literatúra: STN 467092-8, ČSN 467092-8. 

49

Stanovenie kyslosti vodného výluhu, celkovej kyslosti vodného výluhu 

a ukazovateľa formolovej titrácie 



Táto metóda sa vzťahuje na stanovenie kyslosti vodného výluhu, celkovej kyslosti 

vodného výluhu a ukazovateľa formolovej titrácie v krmivách. 

Kyslosť vodného výluhu zodpovedá voľným látkam reagujúcim kyslo vo vzorke. Celková 

kyslosť vodného výluhu zodpovedá súčtu voľných látok reagujúcich kyslo a látok kyslo 

reagujúcich, uvoľnených po pridaní formaldehydu. Ukazovateľ formolovej titrácie je 

pomer celkovej kyslosti vodného výluhu ku kyslosti vodného výluhu. 


Kyslosť vodného výluhu sa stanoví priamou alkalimetrickou titráciou vodného výluhu do 

hodnoty pH 8,5. 


3.1. pH meter s príslušenstvom; 

3.2. elektromagnetická miešačka s miešadlom; 

3.3. hydroxid draselný, odmerný roztok, c ( KOH) = 0,1 mol/l; 

3.4. formaldehyd, roztok 10 %; 

3.5. tymol. 


Do kadičky o objeme 400 ml sa naváži 10 g vzorky s presnosťou 0,01 g, pridá sa 

200 ml vody, obsah kadičky sa premieša a nechá sa vylúhovať pri laboratórnej teplote 

počas 30 min. Počas tejto doby sa obsah kadičky niekoľkokrát intenzívne premieša. Po 

uplynutí 30 min sa obsah kadičky filtruje cez riedky papierový filter a výluh sa 

konzervuje zrnkom tymolu. 

Do kadičky o objeme 250 ml sa napipetuje 100 ml výluhu, vloží sa miešadlo spolu 

s elektródami pH metra, kadička sa umiestni na elektromagnetickú miešačku a výluh 

sa za stáleho miešania titruje odmerným roztokom hydroxidu draselného až do 

hodnoty pH 8,5. Spotreba odmerného roztoku (V 1 ) sa zaznamená. 

Do stitrovaného roztoku sa potom pridá 5 ml 10 % roztoku formaldehydu, ktorý sa 

vopred zneutralizuje na hodnotu pH 8,5 a výluh sa dotitruje odmerným roztokom 

hydroxidu draselného na hodnotu pH 8,5. Spotreba odmerného roztoku (V 2 ) sa taktiež 

zaznamená. Stanovenie musí byť urobené v ten istý deň. 


5.1. Kyslosť vodného výluhu X, vyjadrená v mg KOH na 100 g krmiva, sa vypočíta 

podľa vzorca 

50

X 

= V 

1 . 

m T . 100 , 

5.2. Celková kyslosť vodného výluhu Y, vyjadrená v mg KOH na 100 g krmiva, sa 

vypočíta podľa vzorca 

Y 

= V2 . 

m T . 100 

, 

v ktorých je 

V 1 spotreba odmerného roztoku hydroxidu draselného pri prvej titrácii v ml, 

V 2 celková spotreba odmerného roztoku hydroxidu draselného pri prvej a druhej 

titrácii v ml, 

T titer odmerného roztoku hydoxidu draselného; ak koncentrácia odmerného 

roztoku je presne c(KOH)=0,1 mol/l, potom T=5,611 mg/ml, 

m hmotnosť alikvotného podielu navážky vzorky krmiva v g. 

5.3. Ukazovateľ formolovej titrácie Z sa vypočíta podľa vzorca 

Z 

Y 

= 

. 

X 

6. Použitá literatúra: STN 467092 časť 19, ČSN 467092-19 

51

Stanovenie kyslosti vodného výluhu v mliečnych kŕmnych zmesiach v °SH 



Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie kyslosti vodného výluhu v mliečnych 

kŕmnych zmesiach titráciou. 

Kyslosťou vodného výluhu v mliečnych kŕmnych zmesiach sa rozumie titračná kyslosť na 

fenolftaleín vo vzťahu na hmotnosť krmiva. 


Odvážené množstvo vzorky sa vyluhuje vodou a vodný výluh sa titruje do rovnakého 

sfarbenia ako je farba porovnávacieho roztoku. 


3.1. byrety s delením 1 / 20 ml; 

3.2. pipeta o objeme 100 ml; 

3.3. titračná banka o objeme 250 ml; 

3.4. kadička o objeme 400 ml; 

3.5. hydroxid sodný, odmerný roztok , c ( NaOH) = 0,1mol/l; 

3.6. fenolftaleín, roztok v etanole ( 20 g / 1 000 ml); 

3.7. síran kobaltnatý heptahydrát, roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa do odmernej 

banky o objeme 100 ml naváži 5,00 g CoSO 4 . 7 H 2 O, rozpustí vo vode, vodou sa 

doplní po značku a premieša sa, 

3.8. porovnávací roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa do 100 ml filtrátu vzorky pridáva 

jeden ml roztoku síranu kobaltnatého. 


Do kadičky o objeme 400 ml sa naváži 5 g vzorky s presnosťou 0,001 g a obsah sa 

dokonale rozmieša s 200 ml vody. Vzorka sa najskôr rozmieša s malým množstvom vody 

tak, aby sa zamedzilo tvorbe hrudiek a až potom sa pridá zvyšná časť vody. Po dokonalej 

homogenizácii sa obsah nechá stáť počas 30 min, pričom sa počas 20 min občas zamieša. 

Potom sa z roztoku nad sedimentom napipetuje do titračnej banky 100 ml, a to tak, aby sa 

sediment nezvíril, pridajú sa 2 ml indikátora a titruje sa odmerným roztokom hydroxidu 

sodného c ( NaOH) = 0,1mol/l až do získania rovnakého ružového sfarbenia ako má 

porovnávací roztok. Výsledné sfarbenie stitrovaného roztoku sa nesmie počas 30 s zmeniť. 


Kyslosť vodného výluhu X (ako H + ) v mmol/kg sa vypočíta podľa vzorca 

52

X 

= V . V . C 

1 3 

mV . 

3 

, 

ktorom je 

V 1 

celkový objem výluhu v ml, 

V 2 objem výluhu, napipetovaný na stanovenie v ml, 

V 3 objem odmerného roztoku, spotrebovaný pri titrácii v ml, 

m hmotnosť navážky vzorky v g, 

C koncentrácia odmerného roztoku hydroxidu sodného v mmol/l. 

Na vyjadrenie kyslosti v konvenčných stupňoch Soxhlet - Henkela (°SH) sa používa 

vzorec 

X 

25mmol , . kg 

pričom 

− 1 , 

SH=2,5 mmol/kg, čo zodpovedá spotrebe 1 ml odmerného roztoku hydroxidu sodného 

c(NaOH)=0,25 mol/l na 100 g. 

6. Použitá literatúra: STN 467013 časť 4/12. 

53

Stanovenie zrnitosti 



Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie zrnitosti sypkých kŕmnych zmesí 

a premixov doplnkových látok sitovým rozborom. 


Zrnitosť krmiva sa stanoví triediacou skúškou, a to sitovým rozborom nepomletej vzorky 

na sitách; hmotnosť zvyškov na site alebo hmotnosť prepadu sa vyjadrí v percentách z 

celkovej hmotnosti vzorky. 

3. Skúšobné pomôcky 

3.1. sada sít podľa slovenskej technickej normy (STN ISO 3310-1: Skúšobné sitá. 

Technické požiadavky a skúšanie. 1. časť: Skúšobné sitá z kovovej tkaniny.) s kruhovými 

rámami o priemere 200 mm, s drôtenou tkaninou so štvorcovými okami o 

týchto dĺžkach strany: 2,8 mm, 2,0 mm, 1,0 mm, 0,8 mm, 0,5 mm a 0,2 mm; 

3.2. mechanické preosievadlo vhodnej konštrukcie. 


Naváži sa 100 g vzorky s presnosťou na 0,1 g a preosieva sa presne 2 min na preosievadle 

pri 120 ot/min na sitách s kruhovými rámami. Skúška v tej istej laboratórnej vzorke 

krmiva sa vykonáva dvakrát. 


Zvyšky krmiva na jednotlivých sitách alebo jeho prepad sa odvážia a vyjadria v percentách. 

Výsledok sa vypočíta ako aritmetický priemer z dvoch stanovení na každé použité 

sito. Zaokrúhľuje sa na desatinu percenta. 

Spravidla sa zisťuje 

5.1. v kŕmnych zmesiach: zvyšok na site 2,8 mm, 

zvyšok na site 2,0 mm, 

zvyšok na site 1,0 mm, 

prepad sitom 0,5 mm, 

prepad sitom 0,2 mm, 

5.2. v premixoch doplnkových látok: zvyšok na site 1,0 mm, 

zvyšok na site 0,8 mm. 

6. Použitá literatúra: STN 467013 časť 3/2, ČSN 467092-35. 

54

Stanovenie obsahu feromagnetických prímesí 



Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie feromagnetických prímesí v krmivách. 


Feromagnetické prímesi sa stanovia odvážením častíc, zachytených na magnete. 


3.1. sito s kruhovým rámom o veľkosti ôk 0,2 mm; 

3.2. mechanické preosievadlo; 

3.3. trvalý magnet s polyetylénovou fóliou; 

3.4. vhodné meradlo o presnosti merania 0,2 mm. 


Naváži sa 100 g vzorky s presnosťou na 0,1 g a preosieva sa mechanicky presne 2 min na 

preosievadle pri 120 ot/min. Ak ide o lisované zmesi, treba granule najskôr rozdrviť na 

častice o veľkosti 2,0 mm. Zvyšok na site sa nasype na sklenenú podložku a rozhrnie sa 

do vrstvy vysokej asi 1 cm. Trvalým magnetom obaleným polyetylénovou fóliou sa 

prechádza ponad vytvorenú vrstvu v dvoch smeroch na seba kolmých tak, aby bola 

zachytená celá plocha zvyšku. Polyetylénová fólia sa potom opatrne zloží z magnetu 

a feromagnetické prímesi sa odvážia na analytických váhach. 

Ak sú medzi časticami zachytenými na magnete prímesi o veľkosti asi 1 mm a väčšie, 

odmeria sa s použitím lupy najväčší rozmer najväčšej častice a zistí sa, či vzorka obsahuje 

feromagnetické prímesi väčšie ako 1,0 mm. Skúška sa vykonáva dvakrát. 


Obsah feromagnetických prímesí X v g sa vypočíta podľa vzorca 

X 

= 

m 

+ 

m 

1 2 

2 

, 

v ktorom je 

m 1 hmotnosť feromagnetických prímesí z prvej skúšky v g, 

m 2 hmotnosť feromagnetických prímesí z druhej skúšky v g. 


55


Stanovenie veľkosti tukových častíc v mliečnych kŕmnych zmesiach 

Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie veľkosti tukových častíc v 

mliečnych kŕmnych zmesiach. 


Tukové častice v mliečnych kŕmnych zmesiach sa zisťujú mikroskopicky. 



3.1. mikroskop s okulárom, vybaveným okulárovým mikrometrom; 

3.2. podložné a krycie sklíčka; 

3.3. jód, roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa 2 g jodidu draselného a 1 g jódu rozpustí 

v 100 ml vody; 

3.4. Sudan červeň III , roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa za tepla nasýtený roztok 

Sudanu III v 96 % etanole filtruje cez stredne hustý filter a zmieša sa s glycerínom 

v pomere (1 + 1). 


Na podložné sklíčko sa tyčinkou nanesie niekoľko mg vzorky, pridá sa kvapka roztoku 

jódu na zafarbenie škrobových zŕn, pričom sa tuk nezafarbí alebo sa pridá kvapka roztoku 

Sudan červeň III, ktorým sa tuk zafarbí na ružovo až na červeno. Preparát sa prikryje 

sklíčkom a pod mikroskopom sa merajú veľkosti tukových častíc. Z jednej vzorky krmiva 

sa pripravia tri preparáty na meranie. Ak je vo všetkých troch preparátoch zistená len 

jedna tuková častica väčšia ako 20 μm, nepovažuje sa to za výskyt. 

5. Vyjadrenie výsledkov 

Veľkosť tukových častíc sa vyjadruje v μm so zaokrúhlením na 0,5 μm . 


56



Stanovenie sypnej hmotnosti mliečnych kŕmnych zmesí 

Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie sypnej hmotnosti mliečnych 

kŕmnych zmesí vážkovou metódou. 


Sypná hmotnosť sa stanovuje zmeraním objemu vzorky mliečnej kŕmnej zmesi o určenej 

hmotnosti. 


3.1. odmerný valec o objeme 250 ml; 

3.2. podložka. 


Naváži sa 100 g vzorky mliečnej kŕmnej zmesi s presnosťou na 0,1 g, nasype sa do 

odmerného valca o objeme 250 ml a sklepáva sa ručne vo valci o podložku 100 poklepmi. 

Výška zdvihov dna valca od podložky má byť 25 mm až 30 mm. 

5. Výpočet 

Sypná hmotnosť m v g/ml sa vypočíta podľa vzorca 

m 

= 100 v , 

v ktorom je 

v 

objem mliečnej kŕmnej zmesi v ml po sklepaní. 


57


Stanovenie indexu rozpustnosti sušeného mlieka 


Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie indexu rozpustnosti sušeného 

mlieka. 

Index rozpustnosti sušeného mlieka je objem usadeniny, stanovený touto metódou, 

v obnovenom mlieku v ml. 


Vzorka obnoveného mlieka sa odstredí v centrifugačnej skúmavke a objem nerozpustnej 

usadeniny sa odčíta v ml. Na zreteľné zistenie objemu nerozpustnej usadeniny sa do 

obnoveného mlieka pridáva roztok farbiva. 


3.1. elektrický mixér s frekvenciou otáčania 108 . s -1 pri chode na prázdno, s nádobou o 

objeme jeden liter; 

3.2. odstredivka, skonštruovaná tak, aby umožňovala na vonkajšom konci 

odstreďovanej skúmavky relatívne zrýchlenie 350 ±50 G, napr. odstredivka typu 

Gerber, o polomere 0,260 m, s frekvenciou otáčania 18,2 . s -1 . Relatívne zrýchlenie 

odstreďovanej skúmavky sa vypočíta podľa vzorca 

G 

2 

f R 

= ( 2 π . ) . 

98 , 

, 

v ktorom je 

f frekvencia otáčania, v s -1 

R polomer odstredivky v m; 

3.3. centrifugačné skúmavky o objeme 10 ml, 25 ml alebo 50 ml so zátkami z gumy 

alebo z umelej hmoty. Objemy, rozmery a delenie centrifugačných skúmaviek sú 

uvedené v pripojenej tabuľke. Presnosť kalibrácie sa overuje mikrobyretou; 

3.4. sklenená fľaša o objeme 250 ml so zátkou z gumy alebo z umelej hmoty; 

3.5. sklenené guličky o priemere asi 5 mm; 

3.6. pipeta o objeme 15 ml; 

3.7. kužeľová banka o objeme 300 ml; 

3.8. byreta o objeme 10 ml s delením na 0,05 ml; 

3.9. laboratórny teplomer do 100 °C s delením na 1 °C; 

3.10. roztok farbiva, ktorý sa pripravuje tak, že sa v 100 ml destilovanej vody rozpustí 

0,1 g naftolovej červene alebo 0,1 g neutrálnej červene, alebo 0,1 g metylénovej 

zelene; 

3.11. odpeňovací prostriedok, napr. oktylalkohol alebo diglykollaurát. 

58


4.1. Príprava vzorky 

Pripravená vzorka sušeného mlieka o laboratórnej teplote sa nasype do suchej 

nádoby s tesniacim vrchnákom, ktorej objem je dvakrát väčší, ako objem vzorky. 

Nádoba sa ihneď uzatvorí vrchnákom a mlieko sa dôkladne premiešava 

pretrepávaním a prevracaním nádoby. 

4.2. Obnovovanie sušeného mlieka 

Obnovovanie sušeného mlieka sa vykonáva takto: na 100 ml vody sa pridá 13,50 g 

plnotučného mlieka alebo 12 g polotučného mlieka alebo 10 g odtučneného mlieka. 

Voda sa odmeriava pipetou. 

Ak sa obnovuje sušené mlieko mechanickým spôsobom, navážka sa vloží do nádoby 

mixéra, pridá sa voda o teplote 24 ° C ±2 ° C a mieša sa za podmienok 

zabezpečujúcich úplné rozpustenie výrobku. Pridajú sa 3 kvapky odpeňovacieho 

prostriedku. Ak sa použije elektrický mixér o frekvencii otáčania 108 . s -1 pri chode 

na prázdno, mieša sa počas 90 s. 

Ak sa obnovuje sušené mlieko ručne, navážka a voda o teplote 40 ±2 °C sa vloží do 

sklenenej fľaše o objeme 250 ml, pridá sa 25 g sklenených guličiek, fľaša sa uzatvorí 

zátkou a ručne sa pretrepáva počas 3 min frekvenciou 75 až 80 pohybov za min. 

Obnovené mlieko sa preleje do kužeľovej banky, uzatvorí zátkou, ochladí na teplotu 

miestnosti a nechá sa počas 20 min stáť. 

4.3. Vlastné stanovenie 

Obnovené sušené mlieko sa dôkladne premiešava lyžičkou počas 5 s. Do centrifugačnej 

skúmavky sa naleje obnovené mlieko až po hornú značku a pridajú sa dve 

až tri kvapky roztoku farbiva. Skúmavka sa uzatvorí, niekoľkokrát pretrepe a vloží 

sa do púzdra odstredivky. Na upevnenie skúmavky v odstredivke sa používajú 

púzdra z umelej hmoty alebo papiera. 

Skúmavka sa odstreďuje počas 5 min. Potom sa kvapalina nad usadeninou opatrne 

odsaje pipetou tak, aby nad usadeninou zostal jeden až 1,5 ml vrstvy tekutiny. Tuk 

na stenách skúmavky sa opatrne odstráni pomocou filtračného papiera. Centrifugačná 

skúmavka sa znovu naplní po hornú značku vodou o laboratórnej teplote a 

pridajú sa dve až tri kvapky roztoku farbiva. Skúmavka sa uzatvorí, pretrepe a 

odstreďuje sa počas 5 min. Potom sa zistí objem usadeniny v ml. Skúmavka sa 

umiestni do zvislej polohy a sleduje sa proti ostrému zdroju svetla. Ak nie je povrch 

usadeniny kolmý na os skúmavky, odčíta sa horná a dolná hranica povrchu usadeniny. 

Za výsledok sa považuje aritmetický priemer týchto dvoch hodnôt. 

5. Vyjadrovanie výsledku 

Index rozpustnosti sušeného mlieka sa vyjadruje množstvom nerozpustnej usadeniny, 

zisteným v centrifugačnej skúmavke v ml. Výsledok sa uvádza s presnosťou na pol 

dielika stupnice. 

Pri uvedení výsledku treba uviesť spôsob obnovenia sušeného mlieka a objem 

centrifugačnej skúmavky. 


59

Objem 

skúmavk 

y v ml 

Dĺžka 

v mm 

Objemy, rozmery a delenie centrifugačných skúmaviek 

Vonkajší 

priemer 

otvoreného 

konca 

v mm 

Hrúbka 

steny 

v mm 

Dĺžka 

kónickej 

časti 

v mm 

Vzdialenosť 

hornej značky 

od otvoreného 

konca skúm. 

v mm 

Delenie 

skúmaviek 

v ml 

10 120 ±2 17 ±0,4 1,2 ±0,2 60 ±2 23 ±0,5 od 0 do 4 po 0,1 

od 4 do10 po 0,2 

25 150 ±3 24 ±0,5 1,8 ±0,2 60 ±2 23 ±1 od 0 do 2 po 0,1 

od 2 do 10 po 0,5 

50 

50 

185 ±5 

135 ±2 

25 ±0,5 

29,2 - 30 

1,8 ±0,2 

2,5 ±0,2 

63 ±2 

55 ±2 

23 ±1 

20 ±1 

od 0 do 1 po 0,1 

od 1 do 2 po 0,2 

od 2 do 10 po 0,5 

nad 10 po 1,0 

60


Stanovenie odrolu 


Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie odrolu v lisovaných krmivách. 


Vzorka lisovaného krmiva sa preoseje ustanoveným spôsobom a prepad sitom sa odváži. 


3.1. horizontálny preosievací prístroj s priamočiarym pohybom a reguláciou kmitov 

a času, vybavený sadou sít o dĺžke rámu 430 mm, šírke rámu 150 mm a výške 

rámu 20 mm; 

3.2. sada sít s dierovanými plechmi so štvorcovými protiľahlými otvormi podľa slovenskej 

technickej normy (STN ISO 3310-2 Skúšobné sitá. Technické požiadavky 

a skúšanie. 2. časť: Skúšobné sitá z dierovaného plechu.) o týchto rozmeroch: 


Na priemer granúl 

Dĺžka strany otvorov v mm 

2,1 až 3,5 mm 2 

3,6 až 6,5 mm 3,15 

6,6 až 10,0 mm 6,3 

nad 10,0 mm 8 

Laboratórna vzorka lisovaného krmiva o hmotnosti 600 g až 700 g sa odváži s presnosťou 

na 0,1 g a vysype sa na sito zodpovedajúce priemeru granúl. Sito sa upevní do 

preosievacieho prístroja a vzorka sa preosieva počas 2 min pri rýchlosti 120 kmitov/min. 

Prepad sitom sa odváži s presnosťou na 0,1 g. 


Množstvo odrolu X v % sa vypočíta podľa vzorca 

X 

m 

= 

1 

.100 

m 

2 

, 

v ktorom je 

m 1 hmotnosť prepadu v g, 

m 2 navážka v g. 

Výsledok sa zaokrúhľuje na desatinu percenta. 


61

Stanovenie pevnosti v otere 



Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie pevnosti v otere v lisovaných 

krmivách. 


Granule lisovaného krmiva bez zlomkov, vytriedené prepadaním častíc sitami, podľa 

metódy uvedenej v prílohe č. 12, sa mechanicky namáhajú za ustanovených konštantných 

podmienok. Po mechanickom namáhaní granúl sa oddelí časť prepadajúca sitami ustanovenými 

na daný priemer granúl. Zvyšok na site sa odváži. 


3.1. prístroj na zisťovanie oteru s komorami štvorcového tvaru o rozmeroch 305 mm x 

305 mm x 127 mm, v ktorom sú uhlopriečne umiestnené vynášacie lopatky o 

rozmeroch 230 mm x 50 mm. Komory musia byť tesné; vykonávajú centrický 

rotačný pohyb, pričom os otáčania (c) je kolmá na stenu komory o rozmeroch 305 

mm x 305 mm a nasmerovaná na stred tejto steny. Prístroj musí umožniť dodržanie 

predpísaného počtu otáčok a reguláciu času, počas ktorého komory rotujú okolo osi; 

3.2. horizontálny preosievací prístroj s priamočiarym pohybom a reguláciou počtu 

kmitov a času preosievania, vybavený sadou sít o dĺžke rámu 430 mm, šírke rámu 

150 mm a výške rámu 20 mm; 

3.3. sada sít s dierovanými plechmi so štvorcovými protiľahlými otvormi podľa 

slovenskej technickej normy (STN ISO 3310-2 Skúšobné sitá. Technické 

požiadavky a skúšanie. 2. časť: Skúšobné sitá z dierovaného plechu.) o týchto 

rozmeroch: 


Na priemer granúl Dĺžka strany otvorov v mm 

2,1 až 3,5 mm 2 

3,6 až 6,5 mm 3,15 

6,6 až 10,0 mm 6,3 

nad 10,0 mm 8 

Zo zvyškov granúl, získaných podľa prílohy č. 12, sa naváži 500 g s presnosťou na 0,1 g 

a vsype sa do komory prístroja. Ak má podiel nad sitom po prvom preosiatí menšiu 

hmotnosť ako 500 g, najmenej však 300 g, možno vykonať skúšku, pričom sa vo výpočtovom 

vzorci uvedie jeho hmotnosť po skúške. Komora oterového prístroja vykonáva 

rotačný pohyb o rýchlosti 50 ot/min počas 10 min. 

Potom sa obsah komory vysype na ďalšie sito, zodpovedajúce priemeru granúl a znova sa 

preosieva počas 2 min rýchlosťou 120 kmitov/min. Po preosiatí sa zvyšok na site odváži 

s presnosťou na 0,1 g. 

62


Pevnosť v otere X sa vypočíta podľa vzorca 

X 

m 

= 

1 

.100 

m 

2 

......, 

v ktorom je 

m 1 hmotnosť zvyšku po vytriedení v g po druhom preosiatí, 

m 2 navážka vzorky v g. 

Schématický nákres komôr na stanovenie pevnosti v otere 


63

Stanovenie dĺžky a priemeru granúl 



Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie dĺžky a priemeru granúl v lisovaných 

krmivách. 

Podstata metódy 

Priemer a dĺžka granúl sa zistí ako priemer merania určitého počtu granúl, ktoré sa vo 

svojom priemere výrazne nelíšia, pričom nejde o zmes granúl, vyrobených na matriciach 

rôzneho priemeru. 

2. Skúšobne pomôcky 

Posuvné meradlo o presnosti merania 0,1 mm. 


Zo vzorky lisovaného krmiva sa vyberie 100 na vzhľad neporušených granúl bez 

zlomkov, ktoré majú tvar valčekov a výrazne sa nelíšia vo svojom priemere. Z týchto 

granúl sa náhodne vyberie 20 granúl na vlastné meranie. Posuvným meradlom sa zmeria 

priemer a dĺžka každej granule. 


Priemer granúl X a dĺžka granúl X d v mm, zaokrúhlených na jedno desatinné miesto, sa 

vypočíta ako aritmetický priemer zo súčtu nameraných hodnôt podľa vzorca 

X ( X ) = 

d 

v ktorom sú 

X + X + X ..... X 

n 

1 2 3 20 

, 

X 1 až X 20 jednotlivé hodnoty priemeru alebo dĺžky meraných granúl, 

n počet meraní priemeru alebo dĺžky. 


64


Stanovenie pevnosti granúl 


Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie pevnosti granúl v lisovaných 

krmivách. 


Granula lisovaného krmiva sa stláča v prístroji vzrastajúcou silou. Hodnota sily, potrebná 

na deformáciu granule, sa odčíta na stupnici prístroja. 


Stláčací prístroj s dvomi skúšobnými rovnobežnými plochami zabezpečujúcimi plynulé 

pôsobenie sily na skúšanú granulu. Prístroj je vybavený kalibrovanou stupnicou 

vyjadrujúcou silu v jednotke Newton (N). Dĺžka skúšobnej plochy je 14 mm až 30 mm 

a musí sa zvoliť tak, aby presahovala priemer skúšanej granule. Šírka skúšobnej plochy je 

4,5 mm. 


Zo vzorky lisovaného krmiva sa vyberie najmenej 100 vzhľadovo neporušených granúl 

bez zlomkov, ktoré majú tvar valčekov a ktorých dĺžka sa rovná najviac šírke skúšobných 

plôch a najviac dvojnásobku priemeru granule. Z týchto granúl sa náhodne vyberie 

20 granúl na meranie. Po nastavení prístroja do základnej polohy sa vkladajú jednotlivé 

granule do stredu pevnej skúšobnej plochy tak, aby pozdĺžna os granule bola kolmo na 

pozdĺžnu os skúšobnej plochy a na smer pôsobenia sily. Stláčanie granúl musí byť plynulé 

s nárastom sily najviac 5 N/s až do okamžiku prasknutia granule alebo jej zjavnej 

deformácie. Dosiahnutá sila sa odčíta na stupnici prístroja na presnosť jeden N. 


Pevnosť granúl X v N sa vypočíta ako aritmetický priemer zo súčtu nameraných hodnôt 

podľa vzorca 

X 

= 

X + X + X .... X 

n 

1 2 3 20 

, 

v ktorom sú 

X 1 až X 20 

n 

jednotlivé hodnoty pevnosti granúl, 

počet skúšaných granúl. 


65

Stanovenie veľkosti drviny 



Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie veľkosti drviny v lisovaných 

krmivách. 


Vzorka sa preosieva sadou sít za ustanovených podmienok. Zvyšok na site a prepad sa 

odváži a vyjadrí v percentách. 


3.1. horizontálny preosievací prístroj s priamočiarym pohybom, reguláciou počtu 

kmitov a doby preosievania, vybavený sadou sít o dĺžke rámu 430 mm, šírke rámu 

150 mm a výške rámu 20 mm, 

3.2. sada sít, ktoré sa dávajú do prístroja s prihliadnutím na veľkosť častíc a na podiel 

prepadu podľa tabuľky 

Sitá o dĺžke strany 

otvorov v mm 

Poznámka 

0,2 drôtená tkanina so štvorcovými okami podľa slovenskej 

technickej normy* 

2 dierované plechy so štvorcovými protiľahlými otvormi 

podľa slovenskej technickej normy** 

2,8 dierované plechy so štvorcovými protiľahlými otvormi 

podľa slovenskej technickej normy ** 









* : STN ISO 3310-1 Skúšobné sitá. Technické požiadavky a skúšanie. 1. časť: Skúšobné sitá 

z kovovej tkaniny. 

**: STN ISO 3310-2 Skúšobné sitá. Technické požiadavky a skúšanie. 2. časť: Skúšobné sitá 

z dierovaného plechu. 


Laboratórna vzorka drveného lisovaného krmiva o hmotnosti najmenej 500 g sa naváži 

s presnosťou na 0,1 g, vysype sa na horné sito o najväčšej dĺžke strany otvoru a preosieva 

sa počas 2 min pri rýchlosti 120 kmitov/min. Po preosiatí vzorky sa odvážia jednotlivé 

zvyšky na horných sitách a prepad pod posledným sitom s presnosťou na 0,1 g. 

66


Zvyšok na site pre najväčšiu veľkosť častíc alebo prepad sitom o priemere ôk 0,20 mm X 

v % sa vypočíta podľa vzorca 

X 

= 

1 

m .100 

m 

2 

, 

v ktorom je 

m 1 hmotnosť zvyšku alebo prepadu v g, 

m 2 navážka vzorky v g. 


67

Zmyslové hodnotenie krmiva 


1. Zmyslové posudzovanie 

Zmyslové posudzovanie je postup hodnotenia pri ktorom sa využívajú ľudské zmyslové 

orgány s ich subjektívnym vnímaním vlastností posudzovaných krmív, takým spôsobom, 

aby sa za presne stanovených podmienok hodnotenia dosahovali spoľahlivé, zhodné a 

opakovateľné výsledky. Pre vylúčenie možnej subjektivity pri zmyslovom hodnotení sa 

posudzovanie zmyslových chýb krmív vykonáva komisionálne, a to komisiou o nepárnom 

počte členov, ktorí absolvovali v časovom intervale najmenej do päť rokov overenie 

senzorických schopnosti, predpísaným spôsobom podľa prílohy č. 18. 

1.1. Požiadavky na prostredie 

Miestnosť, určená na hodnotenie, musí byť čistá, dobre vetrateľná aj počas 

hodnotenia, bez akýchkoľvek pachov, steny a strop jasné, svetlej farby (biela alebo 

svetlokrémová), podlaha a pracovné stoly ľahko čistiteľné alebo umývateľné, 

bez pórov. 

Osvetlenie miestnosti musí byť rovnomerné, so stálou intenzitou a farbou. 

V prípade nedostatočného denného osvetlenia treba zabezpečiť umelé osvetlenie 

dostatočnej intenzity. 

Teplota miestnosti musí byť stála, okolo 18 °C. Odporúča sa klimatizácia 

miestnosti, umožňujúca tiež stálu relatívnu vlhkosť 75 %. 

Dôležitá je dostatočná veľkosť priestoru pre posudzovateľa, aby sa pri hodnotení 

necítil stiesnený. 

Posudzovateľom treba pri posudzovaní vylúčiť všetky rušivé faktory, ktoré by 

ovplyvňovali objektívnosť výsledkov. 

1.2. Požiadavky na pomôcky 

Používané pomôcky musia byť zdravotne bezchybné, bez vône a pachov, a nesmú 

preberať cudzie vône a pachy. Najvhodnejšie je sklo, porcelán, nástroje 

z nerezového materiálu. Nádoby so vzorkami, ktoré sú predkladané k hodnoteniu, 

musia mať rovnaký tvar, vzhľad, veľkosť a farbu. Ak sa posudzuje farba tekutej 

vzorky musí byť sklo nádoby priehľadné a bezfarebné. 

1.3. Požiadavky na posudzovateľov 

Za posudzovateľov treba vyberať len pracovníkov, ktorí majú pre túto prácu 

príslušné teoretické aj praktické znalosti v danom odbore, a svojím prístupom sú 

zárukou objektívneho posudzovania. Posudzovateľ môže hodnotiť len vtedy, ak sa 

psychicky aj fyzicky cíti zdravý a je odborne spôsobilý objektívne hodnotiť (nemá 

byť nachladnutý, vyčerpaný, alebo inak indisponovaný). Posudzovateľ nesmie 

najmenej jednu hodinu pred hodnotením, ani v priebehu hodnotenia fajčiť, jesť 

pikantné jedlá s výrazným pachom (napr. cibuľa, cesnak, zrejúce syry a pod.), piť 

alkohol, horúce a koncentrované nápoje, používať silne parfumovanú kozmetiku. 

K hodnoteniu nemá pristupovať hladný ani príliš nasýtený. Posudzovateľ musí 

hodnotiť bez predsudkov, so záujmom a s vedomím zodpovednosti za výsledok 

hodnotenia. Posudzovatelia sa nesmú behom hodnotenia navzájom dorozumievať. 

1.4. Požiadavky na vzorky 

Pri posudzovaní musia byť vzorky označené tak, aby informácie o ich pôvode 

nemohli ovplyvniť hodnotenie posudzovateľov. Ak sa posudzuje chuť, vzorky sa 

vždy posudzujú vytemperované na konzumnú teplotu, alebo na teplotu, pri ktorej 

sa najviac prejavujú chyby a rozdiely v kvalite. Pri vzorkách krmív sa obvykle 

neposudzuje chuť. Pach sa posudzuje pri izbovej teplote, alebo po zaparení 

68

horúcou vodou. Balenie, etikety a uzávery treba hodnotiť oddelene od vlastných 

vzoriek. Pri posudzovaní v rámci pravidelnej laboratórnej kontroly alebo kontroly 

orgánmi oprávnenými vykonávať odbornú štátnu kontrolu, sa tieto požiadavky 

použijú primerane, pričom je možné prikladať štandardnú vzorku na porovnanie. 

1.5. Posudzovanie vzhľadu, farby, štruktúry a konzistencie krmiva príp. prítomnosti 

cudzorodých prímesí alebo živých škodcov. 

Vzhľad, farba, štruktúra, konzistencia, prítomnosť cudzorodých prímesí 

alebo živých škodcov sa v krmive posudzujú spravidla pri dobrom dennom svetle, 

jedine v nevyhnutných a neodkladných prípadoch pri bezfarebnom umelom 

osvetlení. Vzorka sa rozprestrie na bielej podložke, napr. na filtračnom papieri, 

pritlačí sa do kompaktnej vrstvy a prezerá sa lupou alebo bez nej. Osobitne 

sa posudzujú odchýlky od farby typickej pre dané krmivo. V kŕmnych zmesiach sa 

posudzuje farba s prihliadnutím na podiel kŕmnych surovín. Ak ide o štruktúru 

a konzistenciu, osobitne sa posudzuje neporušenosť pôvodného stavu a kvalita 

opracovania jednotlivých kŕmnych surovín (ostré šupiny, kosti, celé zrná, zlepené 

hrudky a pod.). V lisovaných kŕmnych zmesiach sa posudzuje, či granule 

majú rovnakú farbu a priemer. 

V odôvodnených prípadoch sa o nálezoch urobí fotodokumentácia. 

1.6. Posudzovanie pachu krmiva 

Ak ide o celozrnné krmivo, posudzuje sa pach v nepomletom stave, ako aj po 

zomletí. V ostatných krmivách sa pach posudzuje v pôvodnom stave laboratórnej 

vzorky, ktorá, ak je to potrebné, môže sa ešte nahrubo podrviť v trecej miske. 

Posudzuje sa druh a intenzita pachu v pôvodnom stave a po slabom zahriatí, 

najvhodnejšie v sušiarni v kadičke prikrytej hodinovým sklom.“. 

2. Mikroskopia krmiva 

Slúži na určovanie jednotlivých druhov kŕmnych surovín a na určovanie prítomnosti 

nežiaducich prímesí semien a plodov. Vykonáva sa z laboratórnej vzorky, jemne 

rozotrenej v trecej miske. Krmivá s vyšším obsahom tuku sa pred ďalšou úpravou musia 

odtučniť takto: 

Do 400 ml kadičky sa vloží 5 g rozotretej vzorky a pridá sa 15 ml 5 % H 2 SO 4 a 150 ml 

destilovanej vody. Za stáleho miešania sa vzorka pomaly varí počas 7 min. Potom sa 

doplní destilovanou vodou po okraj kadičky a nechá sa odstáť. Po uplynutí 60 min. sa 

kvapalina nad usadeninou opatrne zleje. Pridá sa 210 ml 5 % KOH a doplní sa destilovanou 

vodou na pôvodný objem. Varí sa opäť počas 7 min. za občasného premiešania. 

Po ukončení varu sa doplní destilovanou vodou a nechá sa počas asi 60 min. odstáť. 

Dekantácia sa vykonáva trikrát. Živočíšne múčky sa varia len s 5 ml 5 % KOH a 150 ml 

destilovanej vody od 2 min. do 5 min. 

Bunečné štruktúry sa posudzujú podľa vlastných štandardov pripravených z jednotlivých 

druhov krmiva tak, aby neboli znečistené inými krmivami. 

Na mikroskopické skúšanie je najvhodnejšie 200 až 300 násobné zväčšenie. 

3. Určenie škodcov v obilninách, strukovinách a olejninách 

3.1. Na zisťovanie skladištných škodcov sa laboratórna vzorka preoseje sitom o priemere 

alebo dĺžke strany najmenej 30 cm s kruhovými alebo štvorcovými otvormi o priemere 

69

ôk alebo dĺžke strany ôk 2,2 mm až 2,5 mm alebo podľa druhu krmiva aj s menšími 

otvormi ôk sita. 

Vzorka sa vysype na sito po častiach. Každá časť sa preosieva krúživým pohybom jednu 

minútu a z každého čiastkového prepadu sa určí počet a druh živých škodcov. Jednotlivé 

druhy sa sčítajú oddelene. Mŕtvi škodcovia sa nezapočítavajú. Pri preosievaní sa niekedy 

chrobáky zdajú zdanlivo mŕtvymi. Či žijú sa zisťuje tak, že sa ich počet sčítava po 15 až 

20 sekundách po preosievaní alebo sa na nehybné chrobáky niekoľkokrát dýchne a 

potom sa sčítajú. 

Ak je teplota zrna nižšia ako 10 °C, ohrieva sa získaný prepad obsahujúci chrobáky, po 

10 min. až 20 min. pri teplote 20 °C až 30 °C. Potom sa chrobáky, ktoré prejavujú 

známky života pripočítajú k živým chrobákom a celkove zistený počet sa prepočíta na 

jeden kg zrna. Prepad sa použije tiež na určenie roztočov podľa bodu č. 4.6. 

3.2. Pri zisťovaní počtu pilusov sa určí stupeň napadnutia podľa počtu živých chrobákov 

prepočtom zo skúšanej vzorky na 1 kg zrna podľa tejto tabuľky: 

Stupeň napadnutia 

1. výskyt 

2. napadnutie 

3. silné napadnutie 

Počet živých pilusov v 1 kg 

najviac 2 chrobáky 

3 až 5 chrobákov 

viac ako 5 chrobákov 

Pri 3. stupni sa musí v rozbore uviesť aj počet živých pilusov v jednom kg zrna. 

3.3. Pri zisťovaní ostatných chrobákov vo vzorke krmiva, ako sú Oryzaephilus surinamensis 

L., Laemophlocus ferrugineus Steph., Tribolium confusum Jacq., Tenebrio molitor L., 

Tenebrioides maturitanicus L., Stegebium paniceum L., Ptinus fur L., Rhizopertha 

dominica F. alebo ďalších druhov v praxi známych pod názvami pavši, atomárie, 

potemníky a iné, sa neudáva stupeň napadnutia, ale len zistený druh a počet živých 

chrobákov v jednom kg zrna alebo semena. 

3.4. Pri zisťovaní napadnutia zrna alebo semena húsenicami Anagasta kühniella Scott, 

Ephestia elutella Hübner, Tinea granella L., Sitotroga cerealella Olivier a inými, sa 

rozprestrie laboratórna vzorka na stôl pokrytý hladkým čiernym papierom, na nízku 

vrstvu a dôkladne sa prezrie. Pri zisťovaní počtu živých húseníc sa neprihliada na ich 

druh, ale na ich celkový počet v jednom kg zrna alebo semena. Ak sa vo vzorke zistia len 

zámotky molí, uvedie sa to v rozbore. 

3.5. Pri zisťovaní stupňa napadnutia zrna alebo semena roztočmi sa určí stupeň napadnutia 

podľa počtu roztočov vo vzorke alebo podľa zápachu vzorky. Zrná alebo semená, ktoré 

sú silno napadnuté škodlivými roztočmi majú charakteristický pach. Na zistenie 

množstva roztočov sa rovnomerne rozprestrie sitom získaný prepad vzorky na nízku 

vrstvu v Petriho miske o priemere najmenej 10 cm a ihneď sa zistí ich počet. Petriho 

miska musí byť podložená čiernym papierom. Bez lupy alebo s použitím lupy o 6 až 10 

násobnom zväčšení treba odhadnúť, či počet pohyblivých roztočov je menší ako 50 alebo 

je väčší ako 50. Ak počet roztočov je menší ako 50, počítajú sa roztoče jednotlivo. Ak 

je počet roztočov je väčší ako 50, pod Petriho misku sa dá podložka zodpovedajúca 

vonkajšiemu priemeru Petriho misky o 10 medzikružiach, na ktorých je vyznačených 

10 čiernych políčok, ktoré tvoria 1/30 plochy všetkých medzikruží. 

70

Celkový počet roztočov sa zistí tak, že sa ich počet na jednotlivých čiernych políčkach 

sčítava a výsledný súčet sa vynásobí tridsiatimi. V takomto prípade sa počet roztočov 

zisťuje pomocou lupy o najmenej 10 násobnom zväčšení alebo pod mikroskopom. 

Ak je prepad vzorky krmiva príliš veľký, takže sa na Petriho miske nedá rovnomerne 

rozprestrieť, možno použiť jeho časť a výsledok prepočítať na celkové množstvo 

prepadu. Po zistení počtu škodlivých roztočov vo vzorke sa určí stupeň napadnutia 

krmiva podľa tejto tabuľky: 

Stupeň napadnutia 

1. výskyt 

2. napadnutie 

3. silné napadnutie 

Počet škodlivých roztočov v 1 kg 

najviac 50, bez pachu 

viac ako 50, bez pachu 

viac ako 50, s charakteristickým pachom po roztočoch 

Na výskyt dravých roztočov sa v množstve do 500 kusov v jednom kg vzorky krmiva 

neprihliada: 

Ak sa zistí charakteristický pach po roztočoch aj pri počte roztočov najviac 50 v jednom 

kg, zaradí sa krmivo do 3.stupňa napadnutia. 

4. Zisťovanie škodcov v kŕmnych zmesiach 

4.1. Živí škodcovia sa zisťujú po preosiatí vzorky kŕmnej zmesi v prepade sitom alebo v 

podiele na site voľným okom alebo lupou, alebo stereomikroskopom. 

4.2. Na zisťovanie škodcov sa používajú tieto pomôcky a chemikálie: 

a) sitá drôtové so štvorcovými okami o dĺžke strany jeden mm alebo 2,8 mm, 

b) Petriho misky o priemere najmenej 8 cm, 

c) mäkká pinzeta, 

d) lupa o 6 násobnom až 10 násobnom zväčšení alebo stereomikroskop, 

e) mechanické preosievadlo vhodnej konštrukcie, 

f) etanol denaturovaný 1% benzínom. 

Na zisťovanie roztočov sa okrem toho používa 

a) mikroskop o 80 násobnom a väčšom zväčšení, 

b) podložné a krycie sklíčka, 

c) konzervačná tekutina obsahujúca chlórhydrát. 

4.3. Pracovný postup 

Pri rozbalení laboratórnej vzorky sa zisťuje predovšetkým typický sladkoštipľavý pach 

alebo nasladlodusivý pach typický pre vysokú prítomnosť roztočov. Po vysypaní vzorky 

treba dbať na to, že roztoče, ako aj iní škodcovia, napr.chrobáci, sa obvykle sústreďujú 

pod uzáverom obalu. Pri silnejšom napadnutí, najmä chrobákmi, možno zistiť ich 

prítomnosť pri rozbalení vzorky. Pri podozrení na prítomnosť väčších škodcov, akými 

sú húsenice molí, ktoré vytvárajú typické zámotky alebo na prítomnosť niektorých 

väčších druhov chrobákov, sa vzorka kŕmnej zmesi postupne vysype na tmavú podložku 

71

a pinzetou sa vyberajú húsenice a zámotky. Vzorku možno preosiať aj sitom o veľkosti 

ôk 2,8 mm, na ktorom tieto zámotky ostanú. Preosievanie sa vykonáva ručne. Ak ide o 

granulované zmesi, treba sa presvedčiť, či sú jednotlivé granuly vyhlodané, alebo či vo 

vnútri neobsahujú larvy. 

4.4. Sypké kŕmne zmesi 

Laboratórna vzorka sypkej kŕmnej zmesi v množstve 100 g sa preoseje sitom o veľkosti 

ôk 1 mm a prítomnosť škodcov sa zisťuje v prepade sitom, ako aj na site. Niektoré druhy 

škodcov sa javia ako mŕtve, a preto treba zisťovanie po krátkom čase opakovať. 

Škodcovia sa vyberajú pinzetou a vhadzujú do pripravenej kadičky s etanolom. 

4.5. Granulované kŕmne zmesi 

Pri vizuálnom zisťovaní sa 100 g laboratórnej vzorky granulovanej kŕmnej zmesi 

preosieva na mechanickom preosievadle 120 sekúnd sitom o veľkosti ôk jeden mm a prítomnosť 

škodcov sa zisťuje tak, ako podľa bodu č.4.4. Zistenie dvoch jedincov toho 

istého druhu škodcov vo vzorke sa považuje už za výskyt týchto škodcov. To isté sa 

vzťahuje, aj ak sa zistia húsenice alebo zámotky. 

4.6. Zisťovanie roztočov 

Typický pach po roztočoch nasvedčuje, že krmivo je silne napadnuté roztočmi. 

Prítomnosť roztočov sa zisťuje v prepade laboratórnej vzorky krmiva sitom o priemere ôk 

jeden mm tak, že sa prepad vysype na Petriho misku, na ktorej sa urovná na tenkú vrstvu. 

Naplnená Petriho miska sa opatrne vyhreje na teplotu 20 °C až 30 °C a lupou o 10 násobnom 

zväčšení alebo stereomikroskopom sa zisťuje prítomnosť živých roztočov. Po 

tomto zisťovaní sa prepad vysype na viečko Petriho misky, zarovná sa a prikryje dnom 

tejto misky a najskôr po hodine, počas ktorej sa miska udržiava pri teplote 20 °C až 30 °C, 

sa zisťujú aj voľným okom typické cestičky roztočov. Zisťovanie sa vykonáva štyrikrát, 

pričom najvyššia a najnižšia hodnota nálezu sa neberie do úvahy a súčet zostávajúcich 

dvoch zistení sa prepočíta na 1 kg kŕmnej zmesi. 

Ak sa zistí v 100 g vzorky najviac 200 roztočov, ide o výskyt 1. stupňa. Zistenie menej 

ako 3 jedincov sa nepovažuje za výskyt. Zistenie dravých roztočov nemá vplyv na 

výsledok zisťovania. 

Pre zistenie druhov roztočov treba pripraviť mikroskopické preparáty prenesením malého 

množstva krmiva s prítomnými roztočmi do kvapky vhodnej konzervačnej tekutiny na 

podložné sklíčko. Preparát sa pozoruje pri najmenej 80 násobnom zväčšení. 

5. Zisťovanie snetivosti pšenice 

Za snetivú sa považuje pšenica, ktorá obsahuje zrná napadnuté sneťou, sneťové guľôčky 

alebo má sneťový pach. Laboratórna vzorka pšenice sa vysype na svetlú podložku 

a zmyslovo sa posúdi zmazovatenie zŕn spórami sneti, výskyt sneťových guľôčiek 

a pachu po sneti. Ak má vzorka ktorýkoľvek z uvedených znakov, pšenica sa označí ako 

snetivá. 

6. Použitá literatúra: STN 467013 časť 3/1, STN 467013-3/16, ČSN 467092-41, 

ČSN 4692-34, STN 461011-8. 

72


Skúšanie senzorických schopností posudzovateľov 

1. Všeobecné požiadavky 

1.1. Posudzovatelia, vykonávajúci hodnotenie kvality krmív, podobne ako iných 

produktov, musia spĺňať osobitné požiadavky, ktoré zaručujú ich dostatočné 

predpoklady pre vykonávanie hodnotenia. Posudzovateľom je ten, kto sa podrobí 

najmenej jedenkrát za päť rokov preskúšaniu, na základe ktorého sa zistí, či 

rozlišovacie schopnosti jeho zmyslových orgánov sú pre túto činnosť dostatočné. Ide 

najmä o skúšky čuchu, zraku a chuti. 

1.2. Skúškou chuti sa zisťuje schopnosť posudzovateľov rozlišovať tzv. základné chute t.j. 

sladkú, slanú, kyslú a horkú, ako aj schopnosť určiť tieto chute vo veľmi nízkych 

koncentráciách, prekonávať únavu a viacnásobne opakovať určenie týchto vzoriek 

v dvojkombinácii. Je tiež skúšaná schopnosť posudzovateľov zapamätať si intenzitu 

uvedených znakov v posudzovanej vzorke. 

1.3. Pri skúškach čuchu je overovaná schopnosť posudzovateľa vybaviť si konkrétne jemu 

známu vôňu príp. rozlíšenie rôznej intenzity tej istej vône. 

1.4. Pri skúškach zraku na rozlišovanie farieb je zisťovaná schopnosť posudzovateľa 

rozlíšiť rôzne intenzity tej istej farby. 

1.5. Skúšky sú nasmerované tak, aby mali vzťah k odboru, v ktorom posudzovatelia pracujú. 

Vykonávajú sa pomocou skúšobných roztokov, alebo na pripravených štandardoch. 

2. Skúška chuti 

2.1. Príprava základných roztokov 

Chuť sladká: sacharóza 10 % roztok (100 g do 1000 ml, t.j. 0,1 g v 1 ml). 

Chuť slaná: chlorid sodný 1 % roztok (10 g do 1000 ml, t.j. 0,01 g v 1 ml). 

Chuť kyslá: kyselina vinná alebo citrónová, 0,1 % roztok (1 g do 1000 ml, t.j. 0,001 g 

v 1 ml). 

Chuť horká: kofeín 0,01 % roztok (0,1 g do 100 ml a 10 ml tohto roztoku zriediť na 

1000 ml, t.j. 0,00001 g v 1 ml) alebo chinín 0,001% roztok (0,1g do 100 ml a 10 ml 

tohto roztoku zriediť na 1000 ml, t.j. 0,00001 g v 1 ml). 

Na prípravu roztoku sa používa destilovaná voda. 

Roztoky sa riedia na príslušnú koncentráciu v odmerných nádobách. 

Poznámka: Každá z predkladaných nádob musí byť označená náhodne zvolenými 

znakmi (čísla, písmena), z ktorých nemožno vydedukovať o akú vzorku ide. 

Označenie sa poznačí vo zvláštnom zošite, ku ktorému nemá posudzovateľ prístup. 

2.2. Skúška rozlišovacej schopnosti základných chutí 

Skúška slúži k zisteniu schopnosti rozlíšiť 4 základné chute a to sladkú, slanú, kyslú 

a horkú. 

Na skúšku sa pripravia zriedené základné roztoky s koncentráciami uvedených 

v tabuľke č. 1 v množstve asi 100 ml pre každého posudzovateľa. 

73

Tabuľka č. 1 

Chuť Použitá látka ml základného 

roztoku na100 ml 

zriedeného roztoku 

Koncentrácia 

zriedeného roztoku 

g/100 ml 

sladká sacharóza 8 0,8 

slaná chlorid sodný 25 0,25 

kyslá kyselina citrónová 

alebo 

kyselina vínna 

30 

18 

0,03 

0,018 

horká chinín 

alebo 

kofeín 

20 

40 

0,0002 

0,004 

Skúška sa vykoná tak, aby tri zo základných chutí boli rozliate do dvoch, jeden do 

troch nádob, t.j. aby celkový počet predložených nádob bol 9. 

Nádobky sa predložia posudzovateľovi, ktorý má za úlohu roztoky ochutnať 

a zaradiť do niektorej zo 4 chutí. 

Aby bolo možno spoľahlivo určiť chuť, je treba ochutnať dostatočné množstvo 

vzoriek. 

Najvhodnejšie je naliať vzorku z nádoby na polievkovú lyžicu, aby nedošlo 

k znehodnoteniu obsahu nádoby. Vzorku je nutné chvíľu nechať v ústach. Nakoľko 

nie je nutné, ani žiaduce skúšané vzorky prehltnúť, je treba, aby posudzovateľ mal 

k dispozícii vhodnú nádobu na odstraňovanie zvyškov z úst. Po jednotlivých 

ochutnávaniach je vhodné ústa vyplachovať vodou, prípadne zajesť chlebom alebo 

pečivom. 

2.3. Skúška na určenie prahovej citlivosti 

Skúška slúži na stanovenie najnižšej koncentrácie, pri ktorej je posudzovateľ 

schopný správne určiť predloženú základnú chuť. 

Na skúšku sa pripraví sada roztokov základných chutí v koncentráciách uvedených 

v tabuľke č.2. Vzorky sa predkladajú posudzovateľovi postupne po jednej z každej 

sady počínajúc poradovým číslom 1, t.j. destilovanou vodou, až dovtedy, kým zistí 

a zapíše do príslušného tlačiva chuť predkladaného roztoku. Posudzovateľovi sa 

nesmie spätne predkladať vzorka, ktorú už hodnotil. Zistená chuť vzorky sa označí 

poradovým číslom poslednej hodnotenej vzorky v predkladanej sade. 

Poradové 

číslo 

Tabuľka č. 2 

Chuť (ml základného roztoku na 100 ml zriedeného roztoku) 

sladká slaná kyslá horká 

sacharóza chlorid kyselina kyselina kofein chinín 

sodný vinná citrónová 

1. 0 0 0 0 0 0 

2. 1 5 5 15 35 5 

3. 2 8 10 18 36 8 

4. 3 10 13 20 38 10 

74

5. 4 13 15 23 40 12 

6. 5 15 18 25 43 15 

7. 7 18 20 27 45 18 

8. 9 20 21 30 48 20 

9. 10 23 22 33 50 22 

10. 12 25 24 36 55 25 

11. 14 30 26 40 60 30 

2.4. Skúška na určenie prahových rozdielov 

Skúška slúži na overenie schopnosti posudzovateľa rozlíšiť dve blízke koncentrácie tej 

istej chuti a schopnosť správne opakovať určenie. Skúška sa robí párovou metódou, pri 

ktorej sa postupne predkladajú v siedmich pároch roztoky dvoch koncentrácií 

a posudzovateľ musí správne určiť vyššiu koncentráciu. 

Poznámka: Okrem párovej metódy je možné použiť aj trojuholníkovú metódu, pri 

ktorej sa postupne predkladá sedem skupín po 3 vzorkách o zhodných a blízkych 

koncentráciách. Každú skupinu tvoria 3 vzorky rovnakej chuti, z ktorých 2 majú 

rovnakú koncentráciu. Posudzovateľ má za úlohu správne určiť, ktoré 2 vzorky sú 

zhodné, prípadne označiť koncentráciu rozdielnej vzorky (vyššia, nižšia). 

Ku skúške sa vyberajú chute, vyskytujúce sa v hodnotených produktoch daného 

odboru, obvykle sa pripravia roztoky týchto chutí, v nasledujúcich koncentráciách 

vyjadrených v ml základného roztoku na 100 ml zriedeného roztoku: 

sacharóza 8 a 11 

chlorid sodný. 20 a 25 

kyselina vínna 18 a 21 

kyselina citrónová 20 a 25 

chinín 10 a 25 

kofeín 36 a 45. 

2.5. Skúška na určenie chuťovej pamäti 

Skúška slúži na preskúšanie pamäti posudzovateľa na chuťové vnemy. Použijú sa 

roztoky s chuťou blízkej v danom odbore v koncentráciách použitých pri skúške 

prahovej citlivosti. Skúška sa robí tak, že posudzovateľ dostane po 3 min. po ochutnaní 

prvej vzorky druhú, pri ktorej má určiť, či je jej chuť v porovnaní s prvou vzorkou, 

slabšia, alebo silnejšia. Ku skúške sa predkladajú 2 páry vzoriek. Je vhodné používať 

vzorky s rozdielom poradového čísla 2 - 3. 

3. Skúška vône alebo pachu 

Skúška slúži na zistenie schopnosti určiť charakteristiku predloženej vône alebo pachu. Na 

skúšku sa pripraví 10 vzoriek, majúcich vzťah k danému odboru. Používajú sa 

uzavierateľné nádoby, do ktorých sa príslušná aromatická substancia vloží do vrstvy vaty 

tak, aby vôňa bola dostatočne zreteľná. Posudzovateľ má za úlohu správne označiť 

predloženú vôňu resp. pach. Posudzovať treba krátkym vdýchnutím z takej vzdialenosti 

k predloženej vzorky, ktorú posudzovateľ potrebuje k určeniu vône. Neodporúča sa robiť 

posudzovanie tej istej vzorky príliš často v krátkych intervaloch, lebo dochádza 

k prispôsobovaniu a následne k zníženiu citlivosti čuchu. 

75

Poznámka: Pri použití prírodných aromatických látok je pre jednoduchšie a presné 

vyhodnotenie skúšky posudzovateľovi možné priložiť názvy najmenej pätnástich vôní 

(pachov), medzi ktorými sú aj arómy použité k príprave vzoriek. 

4. Skúška rozlišovania farieb, intenzity zákalov a opalescencie v kvapalinách 

Skúška slúži k preskúšaniu schopnosti posudzovateľa rozlišovať a správne odstupňovať 

intenzitu odtieňov nižšie uvedených farieb, prípadne intenzitu zákalov, alebo opalescencie, 

a to tak v priehľadných, ako aj v nepriehľadných kvapalinách. Skúška sa robí ako 

poradová, alebo párová. Pri poradových skúškach je najčastejšie predkladaná 10 členná 

sada vzoriek. Pri párovej metóde sa predkladajú v 7 pároch vzorky rovnakej farby, 

rozdielnej intenzity, napr. 5. a 7. vzorka z uvedenej 10 člennej sady. 

4.1. Používané farbivá 

Na skúšku sa vyberajú a pripravujú farby, podobné farbám hodnotených produktov 

v danom odbore. 

4.2. Príprava farebných roztokov 

Všetky základné roztoky sa pripravujú v množstve 2 g farbiva na 100 ml destilovanej 

vody. Z týchto základných roztokov sa pripravuje 10 členná sada (škála) vzoriek, 

nasledovne: 

Do jednotlivých vzoriek sady sa postupne pridáva nasledujúce množstvo roztoku 

zvoleného farbiva. Do prvého 0,2 ml, druhého 0,4 ml, tretieho 0,6 ml, ďalej 0,8, 1,0, 

1,2, 1,4, 1,6, 2,2 a u 10. vzorky 2,8 ml farbiva, potom sa odmerky doplnia do 100 ml 

destilovanou vodou. 

4.3. Príprava nepriehľadných farebných roztokov 

Žltá v mlieku: používa sa 60 g sušeného mlieka do 1000 ml destilovanej vody; mlieko 

sa prevarí a po vychladnutí sa prefiltruje cez fritu G2 – G3. Pripraví sa základný roztok 

dvojchromanu draselného, t.j. 2 g K 2 Cr 2 O 7 do 200 ml mlieka. Do jednotlivých členov 

sady sa postupne pridáva nasledujúce množstvo roztoku K 2 Cr 2 O 7 : do prvého 1,6 ml, 

druhého 2,4 ml, tretieho 3,2 a ďalej 4,8, 6,4, 8,0, 9,6, 11,2, 12,8, 14,4 ml a doplní sa 

s filtrovaným mliekom do 100 ml. 

Rovnakým spôsobom je možné pripraviť aj iné nepriehľadné farebné odtiene (šedá, 

hnedá, zelená, červená, a pod.). 

Pre túto skúšku možno uvedenú desaťstupňovú farebnú škálu rôznych farieb rôznej 

intenzity urobiť aj pomocou počítača a farebnej tlačiarne. Najjednoduchšie je použiť 

program Microsoft Office Word cez nástroj Kreslenie, kde možno s použitím modelu 

farieb HSL vytvoriť škálu rôznej sýtosti a odtieňov odstupňovaním na stupnici „jas“ po 

5 bodov, a to vo farbách podobných farbám obvykle posudzovaných produktov. Pri 

poradovej skúške sa použije škála s odstupom po 5 bodov na stupnici „jas“, pri párovej 

skúške páry so vzájomným odstupom 10 bodov na stupnici „jas“. 

5. Záznam o skúške 

O každej z vykonaných skúšok posudzovateľ priebežne vyplňuje záznam na predpísanom 

tlačive, ktorý skúšajúci po vykonaní skúšok vyhodnotí pridelením bodov za každú 

zvládnutú alebo čiastočne zvládnutú skúšku. V celkovom vyhodnotení sa za vyhovujúci 

výsledok skúšok považuje dosiahnutie viac ako dvoch tretín z maximálne dosiahnuteľného 

počtu bodov. Osobitný dôraz sa kladie na posudzovanie pachu a rozlišovanie farebných 

odtieňov, kde sa pripúšťa strata najviac ¼ maximálne dosiahnuteľného počtu bodov. 

76

Stanovenie pridaného lyzín hydrochloridu 



Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie pridaného lyzín hydrochloridu 

v premixoch doplnkových látok metódou kapilárnej izotachoforézy. 

Lyzín je esenciálna aminokyselina, chemicky kyselina 2, 6 - diaminokaprónová a na 

kŕmne účely sa používa ako lyzín hydrochlorid; sumárny vzorec C6H15O2N2 Cl. 


Lyzín hydrochlorid sa stanoví na základe rozdielnej pohyblivosti iónov v elektrickom poli 

metódou kapilárnej izotachoforézy. 


3.1. izotachoforetický analyzátor s príslušenstvom, a to registračné zariadenie alebo 

tlačiareň a datastanica s vyhodnocovacím softwarom; 

3.2. trepačka; 

3.3. pH meter; 

3.4. lyzín hydrochlorid, štandard, o známej účinnosti; 

3.5. lyzín hydrochlorid, základný štandardný roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa do 

odmernej banky o objeme 100 ml naváži presne 0,3000 g štandardu lyzín 

hydrochloridu o 100 % účinnosti alebo prepočítané množstvo o nižšej účinnosti, 

rozpustí sa v redestilovanej vode, doplní sa redestilovanou vodou po značku a premieša 

sa. Základný štandardný roztok obsahuje 3 mg lyzín hydrochloridu v jednom 

ml a uchováva sa v chladničke. Tento roztok je stály jeden týždeň; 

3.6. lyzín hydrochlorid, pracovný štandardný roztok, ktorý sa pripravuje zo základného 

štandardného roztoku lyzín hydrochloridu rozriedením tak, aby jeden ml pracovného 

štandardného roztoku obsahoval asi také množstvo lyzín hydrochloridu 

ako jeden ml roztoku vzorky krmiva. Pripravuje sa vždy čerstvý; 

3.7. vodiaci elektrolyt pripravený z octanu draselného, c ( CH 3 COOK) = 0,005 mol/l; 

3.8. koncový elektrolyt, roztok, pripravený z izotermicky predestilovanej kyseliny 

octovej, c(CH 3 COOH) = 0,01 mol/l. 


4.1. Stanovenie kalibračnej krivky 

Pomocou dávkovacieho kohúta sa do predseparačnej kolóny ITP prístroja dávkuje 

príslušné množstvo pracovného štandardného roztoku a analyzuje sa na 

predseparačnej kolóne pri intenzite prúdu 200 μA technikou ITP za rovnakých 

podmienok pri kalibrácii i pri analýze roztoku vzorky. Z derivačného záznamu pre 

pracovný štandardný roztok i roztok vzorky sa odmeria dĺžka zóny lyzín 

hydrochloridu ako vzdialenosť vrcholov príslušných píkov v smere časovej osi. 

4.2. Vlastné stanovenie lyzín hydrochloridu 

Do kužeľovej banky o objeme 250 ml sa naváži na presnosť 0,001 g také množstvo 

vzorky krmiva, aby navážka obsahovala asi 400 mg lyzín hydrochloridu, pridá sa 

77

100 ml redestilovanej vody a počas 30 min sa trepe na trepačke. Obsah banky sa 

filtruje cez hustý filter, pričom sa prvé podiely filtrátu nezachytávajú. Z číreho 

filtrátu sa riedením redestilovanou vodou pripraví pracovný roztok vzorky, ktorý v 

jednom ml obsahuje asi 0,3 mg lyzín hydrochloridu. Z tohto pracovného roztoku 

vzorky sa dávkuje pomocou dávkovacieho kohúta do predseparačnej kolóny ITP 

prístroja a ďalej sa pokračuje podľa bodu č. 4.1. 


Obsah pridaného lyzín hydrochloridu X v mg/kg sa vypočíta podľa vzorca 

X 

lv 

c f 

= . . . 1000 

l . m 

st 

, 

v ktorom je 

l v dĺžka zóny vzorky v mm, 

l st dĺžka zóny štandardu v mm, 

c koncentrácia štandardu v mg/ml, 

f zrieďovací faktor; 

m hmotnosť navážky vzorky v g. 

6. Použitá literatúra: ČSN 467092-67. 

78

Stanovenie pridaného metionínu 



Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie pridaného metionínu v premixoch 

doplnkových látok. Ide o dve rovnocenné metódy skúšania, a to metódu 

spektrofotometrickú a metódu titračnú. 

Metionín je esenciálna aminokyselina, chemicky ide o kyselinu 2 - amino - 4 – metyltiomaslovú, 

sumárny vzorec C5H11NSO 

2 


Metionín sa stanoví 

2.1. vo vodnom výluhu vzorky reakciou s kyanonitrozoželezitanom sodným v alkalickom 

prostredí spektrofotometricky, 

2.2. vo fosforečnanovom výluhu titračne jodometricky, nepriamo, čím sa eliminujú 

rušivé vplyvy. 


3.1. Spektrofotometrická metóda 

3.1.1. spektrofotometer UV VIS; 

3.1.2. trepačka; 

3.1.3. hydroxid sodný, roztok 200 g/l; 

3.1.4. kyanonitrozoželezitan sodný, roztok 10 g/l, pripravuje sa vždy čerstvý; 

3.1.5. kyselina fosforečná, koncentrovaná ( ρ = 1,689 g/ml); 

3.1.6. glycín, roztok 30 g/l; 

3.1.7. D, L - metionín, štandard, o známej účinnosti; 

3.1.8. metionín, základný štandardný roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa do 

odmernej banky o objeme 50 ml naváži 0,0500 g štandardu o 100 % 

účinnosti alebo prepočítané množstvo štandardu o nižšej účinnosti, rozpustí 

sa vo vode, vodou sa doplní po značku a premieša sa. Jeden ml tohto 

roztoku obsahuje jeden mg metionínu. 

3.2. Titračná metóda 

3.2.1. kyselina chlorovodíková, koncentrovaná ( ρ = 1,19 g/ml); 

3.2.2. fosforečnanový tlmivý roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa do odmernej 

banky o objeme 2000 ml naváži 74,77 g dihydrogénfosforečnanu draselného 

a 102,85 g hydrogénfosforečnanu draselného kryštalického alebo 78,5 g 

bezvodého, rozpustí sa vo vode, pridá sa 13,5 g jodidu draselného a po jeho 

rozpustení sa doplní vodou po značku a premieša sa; 

3.2.3. jód, odmerný roztok c ( J 2 ) = 0,05 mol/l; 

3.2.4. tiosíran sodný, odmerný roztok c ( Na 2 S 2 O 3 . 5 H 2 O) = 0,1 mol/l; 

3.2.5. škrobový roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa do kadičky o objeme 50 ml 

naváži jeden g škrobu, rozmieša sa v 20 ml vody a za stáleho miešania sa 

vleje do kadičky o objeme 400 ml s 200 ml vriacej vody. Po krátkom 

povarení sa roztok ochladí a sfiltruje cez riedky filter do reagenčnej fľaše. 

79



4.1.1. Stanovenie kalibračnej krivky 

Do kužeľových baniek o objeme 50 ml sa postupne odpipetuje 1,0 ml, 1,5 ml, 

2,0 ml, 2,5 ml a 3,0 ml základného štandardného roztoku metionínu, doplní 

sa vodou na 5 ml a do každej banky sa pridá jeden ml roztoku hydroxidu 

sodného, jeden ml roztoku kyanonitrozoželezitanu sodného a nechá sa stáť 

pri laboratórnej teplote počas 10 min za občasného premiešania. Potom sa do 

každej banky pridajú 2 ml roztoku glycínu, z byrety presne 2 ml kyseliny 

fosforečnej za súčasného chladenia a miešania a opäť sa nechá stáť počas 10 

min. pri laboratórnej teplote za občasného premiešania. 

Po uplynutí ďalších 5 min sa zmeria absorbancia roztokov pri vlnovej dĺžke 

514 nm, v kyvetách o optickej dĺžke 10 mm v porovnaní so slepým pokusom, 

ktorý sa pripraví rovnakým spôsobom, ako je uvedené vyššie, okrem 

prídavku štandardného roztoku, namiesto ktorého sa pridá 5 ml vody. Z nameraných 

hodnôt absorbancií a z im zodpovedajúcich koncentrácií sa 

zostrojí kalibračná krivka. 

4.1.2. Vlastné stanovenie 

Do kužeľovej banky o objeme 500 ml sa naváži také množstvo vzorky 

premixu s presnosťou 0,001 g, aby navážka obsahovala asi 100 mg až 160 

mg metionínu a zaleje sa 200 ml vody. Suspenzia sa intenzívne trepe na 

trepačke počas 15 min a potom sa filtruje cez hustý filter, pričom sa prvé 

podiely filtrátu nezachytávajú. Do kužeľovej banky o objeme 50 ml sa z 

číreho filtrátu odpipetujú 2 ml, pridaním 3 ml vody sa objem upraví na 5 ml 

a ďalej sa postupuje podľa bodu č. 4.1.1. 

Rovnakým spôsobom sa zmeria absorbancia roztoku, ktorý obsahuje 2 ml 

filtrátu a ostatné činidlá v rovnakom objeme ako vo vzorke, okrem roztoku 

kyanonitrozoželezitanu sodného. Zistená absorbancia sa zmeria za rovnakých 

podmienok a odčíta sa od absorbancie vzorky. Množstvo metionínu sa 

odčíta z kalibračnej krivky. 


Do kužeľovej banky o objeme 500 ml sa naváži s presnosťou 0,001 g také množstvo 

vzorky premixu, aby navážka obsahovala asi 100 mg metionínu, pridá sa 100 ml 

tlmivého fosforečnanového roztoku a trepe sa na trepačke počas 30 min. Suspenzia 

sa filtruje cez riedky filter, pričom sa prvé podiely nezachytávajú. Z tohto filtrátu sa 

napipetuje 25 ml do kužeľovej banky so zábrusom o objeme 300 ml, pridá sa presne 

10 ml odmerného roztoku jódu, banka sa uzatvorí, premieša sa a nechá stáť presne 

jednu min na tmavom mieste. Potom sa pridá 0,5 ml škrobového roztoku a titruje sa 

odmerným roztokom tiosíranu sodného do momentu odfarbenia roztoku. Táto 

spotreba sa nezaznamenáva. Do takto stitrovaného roztoku sa za stáleho miešania 

pridá z byrety 7,5 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej a uvoľnený jód, 

indikovaný modrým sfarbením, sa titruje znovu odmerným roztokom tiosíranu 

sodného do momentu odfarbenia titrovaného roztoku. Táto spotreba sa použije na 

výpočet. Jeden ml odmerného roztoku tiosíranu sodného c ( Na 2 S 2 O 3 . 5 H 2 O) = 0,1 

mol/l zodpovedá 7,461 mg metionínu. 

80



Obsah metionínu X v mg/kg sa vypočíta podľa vzorca 

X 

cF 

= . .1000 m , 

v ktorom je 

c množstvo metionínu zistené z kalibračnej krivky v mg, 

m navážka vzorky v g, 

F faktor riedenia. 


Obsah metionínu X v mg/kg sa vypočíta podľa vzorca 

X 

V f F 

= . . 7, 461. 1000 . 

m 

, 

v ktorom je 

V spotreba odmerného roztoku tiosíranu sodného v ml, 

f faktor odmerného roztoku tiosíranu sodného, 

F faktor riedenia, 

m hmotnosť navážky vzorky v g. 


81

Stanovenie vápnika 


I. Titračná manganometrická metóda 


Táto metóda umožňuje stanoviť obsah celkového vápnika v krmivách. 


Vápnik sa spopolní, popol sa rozpustí v kyseline chlorovodíkovej a vápnik sa vyzráža 

ako šťavelan vápenatý. Zrazenina sa rozpustí v kyseline sírovej a vznikajúca kyselina 

šťavelová sa stitrujte roztokom manganistanu draselného. 

3. Chemikálie 

3.1. kyselina chlorovodíková p.a., d: 1,14; 

3.2. kyselina dusičná p.a., d: 1,40; 

3.3. kyselina sírová p.a., d: 1,13; 

3.4. amoniak, p.a., d: 0,98; 

3.5. za studena nasýtený roztok šťavelanu amónneho p.a.; 

3.6. 30 % roztok (w/v) kyseliny citrónovej p.a.; 

3.7. 5 % roztok (w/v) chloridu amónneho p.a.; 

3.8. 0.04 % roztok (w/v) brómkrezolovej zelene; 

3.9. 0,02 mol/l roztok manganistanu draselného. 

4. Prístroje 

4.1. elektrická muflová pec s cirkuláciou vzduchu a s termostatom; 

4.2. platinové, kremičitanové alebo porcelánové spaľovacie misky; 

4.3. sklenené misky s fritou o porozite G4. 


Navážte približne 5 g vzorky (alebo viac, ak je to potrebné) s presnosťou na 1 mg, 

spopolnite pri teplote 550 °C a popol preneste do 250 ml kadičky. 

Pridajte 40 ml kyseliny chlorovodíkovej (3.1), 60 ml vody a niekoľko kvapiek kyseliny 

dusičnej (3.2). Priveďte do varu a nechajte vrieť tridsať minút. Roztok ochlaďte a preneste 

do 250 ml odmernej banky. Opláchnite, objem doplňte vodou po značku, premiešajte 

a prefiltrujte. Do 250 ml kadičky napipetujte primerané množstvo obsahujúce 10 až 40 mg 

vápnika podľa predpokladaného obsahu vápnika. Pridajte 1 ml roztoku kyseliny citrónovej 

(3.6) a 5 ml roztoku chloridu amónneho (3.7). 

Objem doplňte približne na 100 ml vodou. Priveďte do varu, pridajte 8 až 10 kvapiek 

roztoku brómkrezolovej zelenej (3.8) a 30 ml teplého roztoku šťavelanu amónneho (3.5). 

Ak sa tvorí zrazenina, rozpustite ju pridaním niekoľkých kvapiek kyseliny chlorovodíkovej 

(3.1). 

Veľmi pomaly zneutralizujte amoniakom (3.4) za stáleho miešania, až kým pH 

nedosiahne 4,4 až 4,6 (t.j. do zmeny farby indikátora). Kadičku vložte do vriaceho 

82

vodného kúpeľa na 30 minút, aby sa usadila vytvorená zrazenina. Kadičku vyberte 

z vodného kúpeľa. Nechajte stáť jednu hodinu a potom prefiltrujte cez misku s fritou G4. 

Kadičku a misku premývajte vodou až do úplného odstránenia prebytku šťavelanu 

amónneho (neprítomnosť chloridov v premývacej vode znamená, že boli dostatočne 

vymyté). 

Zrazeninu zachytenú na filtri rozpustite v 50 ml teplej kyseline sírovej (3.3). Misku 

vypláchnite teplou vodou a filtrát doplňte približne na objem 100 ml. Zohrejte na 70 - 

80 °C a titrujte po kvapkách roztokom manganistanu draselného (3.9), až do vzniku 

ružovej farby, ktorá vydrží jednu minútu. 


1 ml 0,02 mol/l manganistanu draselného zodpovedá 2,004 g vápnika. Výsledok vyjadrite 

ako percento vzorky. 

7. Poznámky 

7.1. Pri veľmi nízkom obsahu vápnika postupujte takto: 

Zrazeninu šťavelanu vápenatého prefiltrujte cez bezpopolový filtračný papier. Po 

premytí filter vysušte a spopolnite v platinovej miske pri teplote 550 °C. Zvyšok 

rozpustite niekoľkými kvapkami kyseliny sírovej (3.3), odparte do sucha, znovu 

vyžíhajte pri 550 °C a odvážte. Ak W je hmotnosť získaného síranu vápenatého, 

obsah vápnika v primeranom množstve vzatom na stanovenie = W x 0.2944. 

7.2. Ak vzorka pozostáva výlučne z minerálnych látok, rozpustite ju v kyseline 

chlorovodíkovej bez spopolnenia.Ak ide o produkty, ako je fosforečnan vápenatohlinitý, 

ktoré sa ťažko v kyseline rozpúšťajú, pred rozpustením ich roztavte týmto 

alkalickým postupom: 

Vzorku dôkladne premiešajte v platinovej miske so zmesou predstavujúcou 

päťnásobok hmotnosti vzorky, pozostávajúcou z rovnakých množstiev uhličitanu 

draselného a uhličitanu sodného. Opatrne zahrievajte až do úplného roztavenia 

zmesi. Ochlaďte a rozpustite v kyseline chlorovodíkovej. 

7.3. Ak je obsah horčíka vo vzorke veľký, šťavelan vápenatý vyzrážajte druhýkrát. 

8. Použitá literatúra: STN 467092 časť 12 , ČSN 467092-12. 

83

II. Stanovenie vápnika vážkovou metódou 


Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie obsahu vápnika v krmivách. 

Používa sa na skúšanie krmív s veľmi nízkym obsahom vápnika. 


Vápnik sa stanoví z chloridového výluhu popola vzorky krmiva vážkovo, ako síran 

vápenatý. 


3.1. kyselina chlorovodíková, koncentrovaná, ρ = 1,14 g/ml; 

3.2. kyselina chlorovodíková, zriedená ( 1 + 1); 

3.3. kyselina dusičná, koncentrovaná, ρ = 1,40 g/ml; 

3.4. kyselina sírová, roztok 20 %; 

3.5. amoniak, roztok 5 %; 

3.6. kyselina citrónová, roztok 300 g/l; 

3.7. šťavelan amónny, nasýtený roztok pri laboratórnej teplote; 

3.8. chlorid amónny, roztok 50 g/l; 

3.9. manganistan draselný, odmerný roztok c ( 1/5 KMnO 4 ) = 0,1 mol/l; 

3.10. brómkrezolová zeleň, roztok 0,4 g/l; 

3.11. aktívne uhlie; 

3.12. uhličitan sodný; 

3.13. uhličitan draselný. 

4. Prístroje 

4.1. elektrická muflová pec s automatickou reguláciou teploty; 

4.2. spaľovacie misky z materiálu, ktorý v ustanovených podmienkach nepodlieha 

zmenám, najlepšie z platiny; 

4.3. filtračný téglik sklenený s filtračnou vložkou o porozite S 4 ( P 16 ); 

4.4. vodný kúpeľ s regulovateľnou teplotou; 

4.5. zariadenie na filtráciu pri zníženom tlaku. 


5.1. Príprava výluhu 

5.1.1. Krmivá organického pôvodu 

Do spaľovacej misky sa naváži asi 5 g vzorky krmiva s presnosťou na 

0,001 g, alebo iné množstvo podľa predpokladaného obsahu vápnika vo 

vzorke krmiva. Vzorka sa spopolňuje v elektrickej muflovej peci pri 

teplote 550 °C ±20°C tak dlho, kým sa získa svetlý popol bez uhlíkatých 

častíc, spravidla počas 4 h. Popol sa pomocou 60 ml vody kvantitatívne 

prenesie do kadičky o objeme 250 ml, pridá sa 40 ml koncentrovanej 

kyseliny chlorovodíkovej a niekoľko kvapiek koncentrovanej kyseliny 

dusičnej. Obsah kadičky sa počas 30 min varí, potom sa ochladí a prenesie 

do odmernej banky o objeme 250 ml. 

84

Po ochladení na laboratórnu teplotu sa odmerná banka doplní vodou po 

značku a obsah sa premieša. Časť roztoku, ktorý sa použije na stanovenie 

vápnika, sa prefiltruje cez stredne hustý papierový filter. Ďalej sa pokračuje 

podľa bodu č. 5.2. 

5.1.2. Krmivá minerálneho pôvodu 

Do kadičky o objeme 600 ml sa naváži asi 5 g vzorky krmiva s presnosťou na 0,001 

g, vzorka sa zvlhčí vodou, za občasného premiešania sa pridá postupne 100 

ml kyseliny chlorovodíkovej zriedenej (1+1) a po každom pridaní sa 

kadička prikryje hodinovým sklíčkom. Po skončení reakcie sa obsah 

kadičky uvedie do varu a varí sa počas asi 15 min. Po čiastočnom 

ochladení sa pridá s prihliadnutím na intenzitu zafarbenia roztoku aktívne 

uhlie, premieša sa a prefiltruje cez riedky filtračný papier do odmernej 

banky o objeme 500 ml. Filter sa premyje asi 200 ml horúcej vody, obsah 

banky sa ochladí na laboratórnu teplotu, doplní sa vodou po značku a premieša 

sa. Ďalej sa postupuje podľa bodu č. 5.2. 

5.1.3. Hlinito - vápenaté fosfáty 

Navážka vzorky krmiva sa v spaľovacej miske zmieša s päťnásobným množstvom 

zmesi uhličitanu sodného a uhličitanu draselného v pomere (1 + 1). 

Obsah spaľovacej misky sa opatrne zahrieva až do úplného roztavenia a 

tavenina sa rozpustí v koncentrovanej kyseline chlorovodíkovej. Roztok sa 

pomocou vody prenesie do odmernej banky o objeme 250 ml, vodou sa 

doplní po značku a premieša sa. Ďalej sa postupuje podľa bodu č. 5.2. 


Do kadičky o objeme 250 ml sa z filtrátu výluhu vzorky, pripraveného podľa druhu 

vzorky krmiva podľa niektorého bodu č. 5.1 napipetuje alikvotný podiel, ktorý 

obsahuje 10 mg až 40 mg vápnika. Do roztoku sa postupne pridá jeden ml roztoku 

kyseliny citrónovej, 5 ml roztoku chloridu amónneho, objem v kadičke sa vodou 

upraví asi na 100 ml a pridá sa niekoľko kvapiek brómkrezolovej zelene. Roztok sa 

uvedie do varu. Do vriaceho roztoku sa pridá 30 ml horúceho nasýteného roztoku 

šťavelanu amónneho a pomaly, za stáleho miešania, sa pridáva 5 % roztok 

amoniaku až do farebnej zmeny brómkrezolovej zelene z pôvodnej žltej farby alebo 

žltooranžovej farby do zelenomodrej farby (pH 4,4 až 4,6). Ak sa po pridaní 

šťavelanu amónneho vytvorí zrazenina, rozpustí sa niekoľkými kvapkami 

koncentrovanej HCl. Kadička sa umiestni do vriaceho vodného kúpeľa na čas 30 

min, aby sa zrazenina dobre usadila a potom sa nechá počas jednej hod. stáť pri 

laboratórnej teplote. Ak je vo vzorke vysoký obsah horčíka, odporúča sa vykonať 

zrážanie dvakrát. 

Obsah kadičky sa filtruje cez filtračný téglik s fritou S 4. Kadička a filtračný téglik 

sa premývajú vodou až do úplného odstránenia prebytku šťavelanu amónneho. 

Neprítomnosť chloridových iónov v premývacej kvapaline indikuje dokonalé 

premytie filtračného téglika a vymytie kadičky. Filtrát sa odstráni. Filtračný téglik 

so zrazeninou sa vloží do kadičky a zrazenina sa rozpustí v 50 ml roztoku 20 % 

horúcej kyseliny sírovej. Roztok sa upraví na objem asi 100 ml, zahreje na teplotu 

asi 70 °C a za horúca sa titruje odmerným roztokom manganistanu draselného až do 

vzniku ružového sfarbenia, ktoré sa neodfarbí najmenej jednu minútu. 

85

Obsah kadičky sa filtruje cez hustý bezpopolový papierový filter, zachytená 

zrazenina šťavelanu vápenatého sa po premytí vodou vyžíha v elektrickej muflovej 

peci v spaľovacej miske počas 4 h pri teplote 550 °C ±20 °C. Do spaľovacej misky 

sa pridá niekoľko kvapiek roztoku 20 % kyseliny sírovej, obsah sa odparí do sucha 

a znova sa žíha pri teplote 550 °C ±20 °C. Po ochladení v exsikátore sa miska 

odváži s presnosťou na 0,001 g. Z hmotnosti získaného CaSO 4 sa vypočíta obsah 

vápnika v alikvotnej časti vzorky. 


Obsah vápnika Y v g/kg sa vypočíta z hmotnosti získaného CaSO 4 podľa vzorca 

Y 

m 

= 1. 294 , 4 

m , 

v ktorom je 

m 1 hmotnosť síranu vápenatého v g, 

m hmotnosť vzorky alebo jej alikvotná časť v g. 


86

III. Stanovenie vápnika titračnou chelatometrickou metódou 


Táto metóda sa vzťahuje na stanovenie obsahu vápnika v kŕmnych zmesiach. 


Vápnik sa stanoví z chloridového výluhu popola vzorky krmiva chelatometricky spätnou 

itráciou odmerným roztokom vápenatej soli. 


3.1. titračná banka; 

3.2. hydroxid draselný, roztok c (KOH) = 1 mol/l; 

3.3. hydroxid draselný, roztok c (KOH) = 5 mol/l; 

3.4. disodná soľ kyseliny etyléndiaminotetraoctovej (Chelaton 3),odmerný roztok, c(di - 

Na EDTA) = 0,05 mol/l, ktorý sa pripravuje tak, že sa 18,61 g di - Na EDTA 

rozpustí vo vode v odmernej banke o objeme 1000 ml, doplní sa vodou po značku a 

premieša sa; 

3.5. chlorid vápenatý, odmerný roztok c (CaCl 2 ) = 0,05 mol/l; 

3.6. metylčerveň, roztok 1g/l; 

3.7. fluorexon, indikátor, zmes s dusičnanom draselným v pomere (1 + 100). 


4.1. Príprava výluhu 

Na stanovenie vápnika sa použije chloridový výluh popola vzorky kŕmnej zmesi. 

Ďalej sa postupuje podľa bodu č. 4.2. 


Alikvotný podiel filtrátu, získaný podľa bodu č. 4.1, sa napipetuje do titračnej 

banky, pridá sa 50 ml vody, niekoľko kvapiek indikátora metylčervene a obsah sa 

zneutralizuje roztokom hydroxidu draselného, c (KOH) = 1 mol/l, kým sa nezmení 

farba indikátora. Potom sa do obsahu titračnej banky pridá 5 ml roztoku hydroxidu 

draselného, c (KOH) = 5 mol/l a malé množstvo indikátora fluorexonu, až vznikne 

zreteľná fluorescencia a z byrety sa odmeria 10 ml až 25 ml odmerného roztoku 

Chelatonu 3. Po pridaní roztoku Chelatonu 3 zmizne zelená fluorescencia a roztok 

získa ružové sfarbenie. Ak pridané množstvo roztoku Chelatonu 3 nepostačí na 

zmenu fluorescencie, pridá sa úmerne vyššie množstvo. Prebytok odmerného 

roztoku Chelatonu 3 sa spätne titruje odmerným roztokom chloridu vápenatého, až 

kým sa dosiahne zelená fluorescencia titrovaného roztoku. 


Obsah vápnika Z v g/kg v analyzovanej vzorke sa vypočíta podľa vzorca 

Z 

= 

V 

1 −V 

2 

. T . 1000 , 

m 

87

v ktorom je 

V 1 objem pridaného roztoku Chelatonu 3 v ml, 

V 2 spotreba odmerného roztoku chloridu vápenatého v ml, 

T titer vápnika; ak je koncentrácia odmerného roztoku presne c ( CaCl 2 ) = 0,05 mol/l, 

potom T = 0,002004 g Ca v 1 ml odmerného roztoku, 

m hmotnosť alikvotného podielu navážky vzorky v g. 

6. Použitá literatúra: STN 46 7013 časť 4/7, ČSN 467092-12. 

88


Stanovenie fosforu vážkovou metódou 


Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie obsahu fosforu v krmivách 

bohatých na fosfor. 


Fosfor sa stanoví v alikvotnom podiele chloridového výluhu popola vzorky krmiva 

vážkovou metódou po vyzrážaní chinolínovým činidlom. 


3.1. kyselina chlorovodíková, roztok c (HCl) = 3 mol/l; 

3.2. kyselina dusičná, koncentrovaná, ρ = 1,40 g/ml; 

3.3. molybdenan sodný, dihydrát; 

3.4. chinolín; 

3.5. acetón; 

3.6. monohydrát kyseliny citrónovej C 6 H 8 O 7 . H 2 O; 

3.7. chinolín - molybdenové činidlo, ktoré sa pripravuje týmto postupom: 

3.7.1. roztok A sa pripraví rozpustením 70 g dihydrátu molybdenanu sodného 

v 150 ml vody v kadičke o objeme 400 ml; 

3.7.2. roztok B sa pripraví rozpustením 60 g monohydrátu kyseliny citrónovej 

v 150 ml vody v kadičke o objeme 1000 ml a za stáleho miešania a chladenia 

sa opatrne pridá 85 ml koncentrovanej kyseliny dusičnej; 

3.7.3. roztok V sa pripraví tak, že roztok A sa pomaly za stáleho miešania pridá do 

roztoku B; 

roztok G sa pripraví tak, že sa do 100 ml vody v kadičke o objeme 400 ml 

pridá 35 ml koncentrovanej kyseliny dusičnej a 5 ml roztoku chinolínu a premieša 

sa. 

Roztok G sa potom pomaly pridáva k roztoku V, premieša sa a nechá sa stáť 

počas 24 h. Usadený roztok sa filtruje cez sklenený filtračný téglik s fritou S 

4 do odmernej banky o objeme 1000 ml, pridá sa 280 ml acetónu, doplní sa 

vodou po značku a premieša sa. Takto pripravené činidlo sa uchováva na 

chladnom mieste a je stále jeden mesiac. 

4. Prístroje 

4.1. zariadenie na filtráciu pri zníženom tlaku; 

4.2. sklenený filtračný téglik s fritou S 4 (P 16); 

4.3. ostatné pomôcky ako pri stanovení popola. 


Na stanovenie fosforu sa použije chloridový výluh popola. Z výluhu sa napipetuje 

alikvotný podiel do kadičky o objeme 400 ml, pridá sa 200 ml vody, 50 ml chinolín - 

89

molybdénového činidla, prikryje sa hodinovým sklíčkom a varí sa na elektrickom variči 

presne jednu minútu. Navážka vzorky, ako aj alikvotný podiel pipetovaný na zrážanie, sa 

volí s prihliadnutím na obsah fosforu tak, aby hmotnosť zrazeniny nebola väčšia ako jeden 

g. 

Obsah kadičky sa nechá vychladnúť, počas chladenia sa trikrát alebo štyrikrát premieša 

a vzniknutá žltá zrazenina sa prefiltruje cez vopred vysušený a odvážený filtračný téglik 

s fritou S4. Téglik sa suší počas 1 h pri teplote 250 °C alebo počas 2 h pri teplote 200 °C. 

Zrazenina na filtračnom tégliku sa premyje päťkrát 25 ml vody a suší sa pri teplote 250 °C 

počas 1 h alebo pri teplote 200 °C počas 2 h. Po vychladnutí v exsikátore sa odváži s 

presnosťou najmenej na 0,001 g. 

6. Výpočet 

Obsah fosforu v analyzovanej vzorke Y v % sa vypočíta podľa vzorca 

a.0,014 

Y = 100 

, 

v ktorom je 

n 

a hmotnosť vysušenej zrazeniny v g, 

n alikvotný podiel navážky v g. 

7. Použitá literatúra: ČSN 467092-11 

90

Stanovenie síry 



Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na stanovenie síry v krmivách vo forme síranov 

alebo ako elementárna síra. 


Síra sa vyskytuje v krmivách vo forme síranov alebo ako elementárna síra. Obidve formy 

síry sa stanovia vo forme síranu bárnatého vážkovou metódou. Ak je vo vzorke krmiva 

prítomná elementárna síra a súčasne síra vo forme síranov, stanoví sa celkový obsah síry 

metódou A. Obsah síry vo forme síranov sa stanoví metódou B. Obsah elementárnej síry 

sa zistí z rozdielu celkovej síry a síry vo forme síranov. 

Metóda A : Elementárna síra sa oxiduje účinkom roztoku brómu v chloride uhličitom a 

kyseliny dusičnej na S VI+ , ktorá sa chloridom bárnatým vyzráža na síran bárnatý, ktorý 

sa stanoví vážkovou metódou. 

Metóda B : Vzorka sa zmineralizuje suchou cestou pridaním dusičnanu horečnatého, 

popol sa vylúhuje kyselinou chlorovodíkovou a z chloridového výluhu sa síra vyzráža ako 

síran bárnatý a stanoví sa vážkovou metódou. 


3.1. Metóda A 

3.1.1. spaľovacie misky z materiálu, ktorý nepodlieha zmenám v ustanovených 

podmienkach, najlepšie z platiny; 

3.1.2. elektrický varič s reguláciou teploty; 

3.1.3. elektrická muflová pec s reguláciou teploty; 

3.1.4. bróm, 10 % roztok v chloride uhličitom; 

3.1.5. chlorid bárnatý, roztok 10 %; 

3.1.6. kyselina chlorovodíková, koncentrovaná, ρ = 1,1691 - 1,1789 g/ml; 

3.1.7. kyselina dusičná, koncentrovaná, ρ = 1,4 g/ml. 

3.2. Metóda B 

3.2.1. porcelánová odparovacia miska; 

3.2.2. elektrický varič s reguláciou teploty; 

3.2.3. elektrická muflová pec s reguláciou teploty; 

3.2.4. kyselina chlorovodíková, roztok (1 + 1); 

3.2.5. amoniak, roztok (1 + 1); 

3.2.6. chlorid bárnatý, roztok 10 %; 

3.2.7. dusičnan horečnatý, roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa 360,0 g 

hexahydrátu dusičnanu horečnatého rozpustí a doplní etylalkoholom na 

objem 1000 ml a premieša sa, 

3.2.8. dusičnan amónny; 

3.2.9. fenolová červeň, acidobázický indikátor, pripravený podľa slovenskej 

technickej normy (STN 68 4062 časť 2(2.1) čl. 2.1.41). 

91


4.1. Metóda A 

Do kadičky o objeme 250 ml sa naváži také množstvo vzorky krmiva s presnosťou 

0,001 g, ktoré obsahuje 50 mg až 150 mg síry. K vzorke sa pridá 20 ml 10 percentného 

roztoku brómu v chloride uhličitom a v 5 min intervaloch sa obsah kadičky 

krúžením premiešava počas 30 min. Potom sa do obsahu kadičky pridá 15 ml kyseliny 

dusičnej a mieša sa ďalej v 5 min intervaloch počas 30 min. Potom sa obsah 

kadičky odparí na elektrickom variči na objem jeden ml až 2 ml a k zvyšku v kadičke 

sa pridá 15 ml kyseliny chlorovodíkovej a 10 ml vody. Obsah kadičky sa odparí 

na elektrickom variči do sucha. Do zvyšku sa po odparení pridá 10 ml kyseliny 

chlorovodíkovej a 50 ml vody, obsah sa zahreje do varu, varí sa počas 5 min. a filtruje 

sa cez stredne hustý filter. Filter sa dôkladne opláchne horúcou vodou. Získaný 

filtrát sa zahreje do varu a pridá sa 5 až 6 kvapiek 10 percentného roztoku chloridu 

bárnatého. Po 1 min. sa pridá po kvapkách potrebné množstvo 10 percentného 

roztoku chloridu bárnatého, ktoré je ekvivalentné predpokladanému obsahu síry, a to 

1 ml roztoku chloridu bárnatého na 14 mg síry a ešte 5 ml naviac. Obsah kadičky 

prikrytý hodinovým sklíčkom sa potom zahrieva na elektrickom variči počas 1 h za 

mierneho varu, po tejto dobe sa nechá zrazenina stáť pri laboratórnej teplote počas 

15 min až 20 min. Roztok so zrazeninou sa filtruje cez hustý filter, zrazenina na filtri 

sa dôkladne premyje horúcou vodou až do úplného odstránenia chloridových iónov. 

Filter so zrazeninou sa vysuší a spáli vo vopred vyžíhanej a odváženej spaľovacej 

miske v elektrickej muflovej peci pri teplote 800 °C ±20 °C do konštantnej hmotnosti. 

Spaľovacia miska sa po ochladení v exsikátore odváži s presnosťou 0,001 g. 

4.2. Metóda B 

Do porcelánovej odparovacej misky sa naváži asi 1 g vzorky s presnosťou 0,001 g, 

do navážky sa pridá 10 ml roztoku dusičnanu horečnatého a miska sa nechá stáť 

počas 30 min pri laboratórnej teplote. Potom sa miska umiestni vo vodnom kúpeli, 

aby sa odparil alkohol. Obsah misky sa vysuší pri teplote 120 °C v sušiarni a spopolní 

v elektrickej muflovej peci pri teplote 450 °C ± 25 ° C počas asi 4 h. 

Popol sa zvlhčí vodou, rozpustí sa v 6 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej, 

výluh sa prevarí, prefiltruje sa cez papierový filter strednej hustoty do kadičky o 

objeme 400 ml a zvyšok na filtri sa trikrát premyje horúcou vodou. Filtrát sa 

niekoľko minút varí, zneutralizuje sa roztokom amoniaku na indikátor fenolovú 

červeň a potom sa vodou doplní na objem 200 ml. Roztok sa zahreje do varu, pridá 

sa 1 ml roztoku kyseliny chlorovodíkovej a zráža sa naraz prebytkom horúceho 

10 percentného roztoku chloridu bárnatého. Pri obsahu najviac 1 % síry v krmive, 

postačí na zrážanie 30 ml 10 percentného roztoku chloridu bárnatého. 

Po zrážaní sa roztok znovu niekoľko minút zahrieva a potom sa nechá stáť do 

druhého dňa. Zrazenina sa premýva dekantáciou horúcou vodou, filtruje sa cez 

bezpopolový hustý papierový filter a zrazenina sa premýva horúcou vodou až do 

získania negatívnej reakcie filtrátu na chloridový ión. Ak sa zrazeninu nedarí 

kvantitatívne zachytiť na filtri, odporúča sa pripraviť si vopred rozvarenú drvinu z 

bezpopolového filtračného papiera a pridať ju k suspenzii zrazeniny. Premývanie 

zrazeniny je rýchlejšie, ak sa použije horúca voda. Premytá zrazenina sa vysuší vo 

vopred počas 30 min pri teplote 550 °C vyžíhanej spaľovacej miske, odváženej s 

presnosťou 0,001 g a spáli pri teplote 550 °C ± 25 °C. Potom sa spaľovacia miska s 

obsahom ochladí v exsikátore a odváži sa s presnosťou 0,001 g. Ak sa získa šedý 

92

vyžíhaný zvyšok, pridá sa po ochladení k zvyšku kryštálik dusičnanu amónneho 

a potom sa znovu žíha pri ustanovenej teplote. 

5. Výpočet 

Obsah síry vo vzorke X v % sa vypočíta rovnako v obidvoch stanoveniach podľa vzorca 

X 

= 

m 

− m 

m 

2 0 

1 

. 0, 1374 . 100 , 

v ktorom je 

m 0 hmotnosť prázdnej spaľovacej misky v g, 

m 1 hmotnosť navážky vzorky v g, 

m 2 hmotnosť spaľovacej misky s vyžíhaným síranom bárnatým v g. 

6. Použitá literatúra: STN 467092 časť 17, ČSN 467092-17. 

93

Stanovenie selénu 



Táto metóda skúšania krmív sa vzťahuje na stanovenie selénu v krmivách metódou 

hydridovej techniky - HGAAS po mikrovlnnom rozklade. Limit kvantifikácie (LOQ) je 

0,125mg/kg za predpokladu navážky 0,5g vzorky a 50 ml testovaného roztoku po 

mikrovlnnom rozklade. 

Metóda je spracovaná podľa EN 13804:2002 doplnená o pozorovania a poznámky 


Zomletá a zhomogenizovaná vzorka krmiva je rozložená zmesou kyseliny dusičnej 

a chlorovodíkovej za zvýšeného tlaku a teploty v mikrovlnnom tlakovom systéme. 

Mineralizát vzorky obsahujúci selén sa upraví konverziou na selén IV, následne 

generovaním na hydridy a vzniknutý selenovodík sa termicky rozloží. Selén sa meria na 

atómovom absorpčnom spektrometri pri vlnovej dĺžke 196,0 nm. 


Všetky chemikálie vyžadujú čistotu high purity. Koncentrácia stopového prvku 

v chemikáliách a vode, ktoré sa používajú, musia byť tak nízke, aby neovplyvňovali 

výsledky stanovenia. 

3.1 kyselina dusičná 65%, koncentrovaná, HNO 3 , (ρ = 1,40 g. cm -3 ), 

3.2 kyselina chlorovodíková, koncentrovaná, HCl, (ρ = 1,19 g. cm -3 ), 

3.3 kyselina chlorovodíková, HCl, c = 3,0 mol. dm -3 , 

3.4 kyselina chlorovodíková, HCl, c = 10 mol. dm -3 , nosné médium HG AAS (880 ml 

koncentrovanej HCl doplniť deionizovanou vodou na objem 1000 ml), 

3.5 kyselina chlorovodíková, HCl, c = 1,0 mol. dm -3 , na riedenie vzoriek, 

3.6 močovina, roztok 20g/100 ml (40 g močoviny rozpustiť v deionizovanej vode 

a doplniť na objem 200 ml), 

3.7 bórhydrid sodný, NaBH 4 , (0,6 % roztok v 0,5 % roztoku NaOH) (2,5 g NaOH 

rozpustiť v deionizovanej vode, pridať 3 g NaBH 4 , rozpustiť a doplniť do 500 ml. 

Roztok má byť vždy čerstvo pripravený.), 

3.8 jednoprvkový základný štandardný roztok selénu Se o koncentrácii c = 1 g. dm -3 

(1 ml ≈ 1 mg Se ) komerčne dostupný; alebo sa môže pripraviť rozpustením 1,4053 g 

kysličníka seleničitého SeO 2 a 2 g hydroxidu sodného NaOH v 50 ml deionizovanej 

vody a doplním na objem 1000 ml, 

3.8.1. kalibračný štandardný roztok selénu I. Se o koncentrácii 10 mg.dm -3 

Pripraví sa zriedením 1 ml jednoprvkového základného štandardného roztoku (3.8) 

deionizovanou vodou (3.9) a doplním 3M HCl (3.3) na objem 100 ml, 

3.8.2. kalibračný štandardný roztok selénu II. Se o koncentrácii 0,1 μg/ml 

Pripraví sa zriedením 1 ml jednoprvkového základného štandardného roztoku (3.8.1) 

deionizovanou vodou (3.9) a doplním 3M HCl (3.3) na objem 100 ml. 

3.9. deionizovaná voda. 

4. Prístroje a pomôcky 

4.1 atómový absorpčný spektrometer AA 240 FS, 

4.2 generátor hydridových pár VGA – 77, 

4.3 zásobné fľaše z plastickej hmoty rôznych objemov, 

4.4 bežné laboratórne sklo, 

94

4.5 mikrovlnná rozkladná pec s príslušenstvom (miniautoklávy), 

4.6 tlaková nádoba s príslušenstvom a obsahom argónu čistoty AAS (môže byť 

použitý aj dusík s náležitou čistotou). 


5.1 Mikrovlnný rozklad a príprava mineralizátu 

Do teflónovej rozkladnej nádobky sa naváži 0,5 g zhomogenizovanej vzorky 

s presnosťou na 0,001 g, pridá sa 3 ml koncentrovanej HCl (3.2) reakcia sa nechá 

prebehnúť až do konca. Následne sa pridá 6 ml konc. HNO 3 (3.1) a nechá sa voľne 

zreagovať. Teflónová nádobka sa uzavrie a vloží do mikrovlnnej pece, kde prebehne 

mineralizačný rozklad podľa programu mineralizačného zariadenia (pozn. č. 7.1). Po 

skončení programu sa mineralizát kvantitatívne prenesie do 50 ml odmernej banky 

a doplní po značku deionizovanou vodou. 

5.2 Redukčný stupeň – konverzia SE VI na Se IV a úprava mineralizátu 

Dôležitý aspekt pri meraní Se je mocenstvo prvku pred pridaním borhydridu sodného. 

Se VI musí byť kvantitatívne redukovaný na Se IV koncentrovanou HCl.(pozn. č.7.2) 

Z roztoku mineralizátu vzorky (5.1) sa odpipetuje 5 ml alebo 10 ml (podľa obsahu Se) 

do 25 ml odmernej banky, opatrne sa pridá 3 ml 20% močoviny (3.6) a roztok sa nechá 

1 hodinu stáť (pozn. č. 7.3 ). Následne sa k roztoku pridá 10 ml 10M. HCl (3.4) a nechá 

stáť 30 min.( pozn. č. 7.4 ). Objem sa doplní po značku deionizovanou vodou. Takto 

upravená vzorka je pripravená na meranie ( pozn. č. 7.5). 

5.3 Stanovenie kalibračnej krivky 

Kalibračné štandardné roztoky selénu o koncentráciach 2, 5, 10, 20, 30 μg. dm -3 a slepá 

vzorka sa pripravia nasledovne: 

Do sady 100ml odmerných baniek sa postupne napipetuje: 0, 2, 5, 10, 20 a 30 ml z 

kalibračného štandardného roztoku II. Se o koncentrácii 0,1 μg/ml (3.8.2). Do každej 

odmernej banky sa pridá 8 ml 20 % močoviny a 8 ml 10M HCl (3.4) podľa postupu 5.2 

a roztoky sa doplnia po značku. (pozn č.7.6) Z nameraných výsledkov kalibračných 

roztokov a slepej vzorky sa zostrojí kalibračná krivka. Vyhodnotenie výsledkov vzoriek 

sa robí metódou odčítania z kalibračnej krivky a prepočtu riedenia. 

5.4 Hydridová technika a meranie na AAS 

Upravený mineralizát vzorky podľa 5.2 alebo kalibračné roztoky podľa 5.3 sa postupne 

čerpajú zariadením VGA – 77 spolu s roztokom borhydridu sodného (3.7) a kyselinou 

chlorovodíkovou (3.4) do meracieho zariadenia. Vzniknutý selenovodík sa vedie prúdom 

inertného plynu (Ar alebo N) do kremennej trubice, ktorá je ohrievaná plameňom zmesi 

acetylén – vzduch. (pozn.č. 7.7) Podmienky merania: 

vlnová dĺžka 

veľkosť štrbiny 

veľkosť prúdu 

dávkovanie meraného roztoku 

dávkovanie reagenčných roztokov 

196,0 nm 

0,5 nm 

15 mA 

6 – 7 ml/min 

0,8 – 1,0 ml/min 

6. Výpočet 

Obsah selénu X v mg. kg -1 sa vypočíta podľa vzorca: 

95

c. 

RV . 

X = 

m 

kde 

c – koncentrácia selénu v skúšanej vzorke, odčítaná z kalibračnej krivky v µg. l -1 

R - riedenie 

V – objem mineralizátu v ml 

m - návažka vzorky v g 

7. Poznámky 

7.1.Teflónová nádobka s naváženou vzorkou a prídavkom kyselín sa vloží do ochranného 

obalu, uzatvorí sa hlavicou na kontrolu teploty, vloží sa nová bezpečnostná memrána do 

poistnej skrutky, ktorá je umiestnená zboku miniautoklávu. Všetky skrutky sa 

skontrolujú a bezpečne uzavrú. Správne uzavreté nádobky (miniautoklávy) vrátane 

kontrolnej sa vložia do držiaka mikrovlnnej pece, horná skrutka sa utiahne špeciálnym 

kľúčom na doraz. Držiak s kontrolnou nádobkou sa postaví na kontrolnú pozíciu otočnej 

platne Na uzáver kontrolnej nádobky sa zasunie kontrolné teplotné čidlo. Štartom na 

mikrovlnej peci sa spustí mineralizácia. Po ukončení programu sa vzorky nechajú 

vychladnúť. Kontrolná teflonová nádobka je určujúca, pretože má kontrolné 

teplotné (prípadne tlakové) čidlo, ktoré sníma skutočnú teplotu (prípadne tlak) a informuje 

o podmienkach rozkladu aj v ďalších vzorkách. Je dôležité aj z bezpečnostného 

hľadiska. Návažka vzorky a objem HCl a HNO 3 pri mineralizácii v kontrolnej nádobke aj 

v ďalších paralelných teflonových nádobkách musia byť rovnaké. Správne je vyčleniť 

teflonové nádobky pre vyššie obsahy selénu, aby nedošlo k zbytočnej kontaminácii 

selénom pri nižších obsahoch . Po skončení mineralizácie a ochladení nádobiek sa ich 

otváranie musí robiť opatrne, obsah sa musí nechať voľne odplyniť od zvyškov oxidov 

dusíka min po dobu 20-30minút. Až po odplynení sa pokračuje v ďalšom postupe. 

Správne zmineralizovaná vzorka musí byť číra. Prípadný obsah kremičitanov sa eliminuje 

filtráciou. 

7.2.Se VI sa hydridizáciou stanoviť nedá, preto sa všetok Se musí zmeniť na Se IV . Teplota 

mikrovlnného rozkladu nesmie prekročiť 280°C. Jej dosiahnutie vedie ku vzniku prchavej 

formy Se IV a jeho stratám počas analýzy. 

7.3.Prídavok močoviny slúži na elimináciu HNO 3 , nakoľko nezreagovaný podiel kyseliny 

dusičnej nepriaznivo vplýva na generáciu hydridov. Reakcia je veľmi prudká, treba 

postupovať veľmi opatrne. 

7.4.Alternatívnou možnosťou redukcie je, že sa roztok vloží do vodného kúpeľa s teplotou 70- 

90 °C počas 15 minút. Výsledky sú však pri oboch alternatívach porovnateľné a tento 

krok nemá významný vplyv na výsledky merania. 

7.5.Ak obsah Se vo vzorke prekročí rozsah kalibračnej krivky, roztok vorky sa vhodne riedi 1 

mol. dm -3 HCl (3.5). 

7.6.Koncentrácia HCl v kalibračných roztokoch ako aj v analyzovanej vzorke musia byť 

rovnaké, nakoľko výška signálu pre meranie Se metódou HGAAS závisí od koncentrácie 

kyseliny v matrici. Kalibračné roztoky sú stále po dobu 3 mesiacov. 

7.7.Ak koncentrácia Cu vo vzorke presiahne hodnotu 750 μg/l môže dôjsť k zníženiu odozvy 

signálu. Na zníženie obsahu Cu vo vzorke sa môže použiť 1,10 – phenantroline 

7.8.Na nasledujúcej strane je uvedená schéma postupu stanovenia Se vo forme prílohy. 

96

8. Použitá literatúra 

8.1 ISO 6498:1998 Krmivá – príprava skúšobnej vzorky 

8.2 EN 13805:2002 Potraviny – stanovenie stopových prvkov – Rozklad za zvýšeného tlaku 

8.3 EN 14627:2003 Potraviny – Stanovenie celkového arzénu a selénu generáciou hydridu 

metódou atómovej absorpčnej spektrometrie (HGAAS) po rozklade za zvýšeného tlaku 

8.4 VDLUFA, (2007) Stanovenie selénu v krmivách po extrakcii za zvýšeného tlaku. 

8.5 Analyt Varian – prístrojový softvérový „Cook book“ 

8.6 Analytické metódy – Varian L.t.d. publikácia1989 

97

Stanovenie arzénu 



Táto metóda skúšania krmív sa vzťahuje na stanovenie celkového obsahu arzénu 

v krmivách metódou hydridovej techniky - HGAAS po mikrovlnnom rozklade. Limit 

kvantifikácie (LOQ) je 0,125mg/kg za predpokladu navážky 0,5 g vzorky a 50 ml 

testovaného roztoku po mikrovlnnom rozklade. 

2. Princíp 

Vzorka krmiva sa rozloží zmesou kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej, po 

konverzii As V na As III sa celkový obsah arzénu stanoví metódou atómovej absorpčnej 

spektrometrie s hydridovou technikou - HG AAS pri vlnovej dĺžke 193,7 nm. 


Všetky chemikálie vyžadujú čistotu high purity. Koncenterácia stopového prvku 

v chemikáliách a vode, ktoré sa používajú, musia byť tak nízke, aby neovplyvňovali 

výsledky stanovenia. 

3.1 kyselina dusičná ( HNO3 ) , koncentrovaná , ρ = 1,40 g.cm -3 

3.2 kyselina chlorovodíková ( HCl ) , koncentrovaná , ρ = 1,19 g.cm -3 

3.3 kyselina chlorovodíková , roztok c(HCl)= 10 mol /l (880 ml koncentrovanej HCl sa 

doplní deionizovanou vodou na objem 1000 ml), 

3.4 kyselina chlorovodíková , roztok c(HCl)= 3 mol/l, 

3.5 kyselina chlorovodíková , roztok c(HCl)= 1 mol/l, 

3.6 močovina , roztok 20g / 100ml (40 g močoviny sa rozpustí v deionizovanej vode 

a doplní na objem 200 ml), 

3.7 bórhydrid sodný, NaBH 4 0.6 % roztok v 0,5 % roztoku NaOH (2,5 g NaOH sa rozpustí 

v deionizovanej vode, pridá sa 3 g NaBH 4 , rozpustí a doplní do 500 ml. Roztok má 

byť vždy čerstvo pripravený). ( pozn. č. 9.1), 

3.8 jodid draselný, roztok 10% w/v (pozn. č. 9.2), 

3.9 jednoprvkový základný roztok As o koncentrácii 1000mg/l (pozn. č. 9.3). 

3.9.1. základný kalibračný roztok As, c = 10 μg/ml, 

Pripraví sa zriedením 1 ml jednoprvkového základného roztoku As (3.9) v 100 ml 3M 

HCl (3.4), 

3.9.2. pracovný štandardný roztok As, c = 0,1 μg/ml (pozn.č.9.4), 

Pripraví sa zriedením 1 ml základného roztoku As (3.9.1) v 100 ml 3M HCl (3.4). 

4. Prístroje a pomôcky 

4.1. atómový absorpčný spektrometer AA 240 FS, 

4.2. generátor hydridových pár VGA – 77, 

4.3. mikrovlnná rozkladná pec s príslušenstvom, 

4.4. bežné laboratórne pomôcky a sklo, 

4.5. tlaková nádoba s príslušenstvom a obsahom argónu čistoty AAS (môže byť použitý 

aj dusík s náležitou čistotou), 

4.6. ultrazvukový kúpeľ. 

98


5.1. Mikrovlnný rozklad a príprava mineralizátu 

Do teflónovej nádobky sa naváži 0,5g ± 0,001g zhomogenizovanej vzorky , pridá sa 3ml 

HCl (3.2.) a 6ml HNO3 (3.1.) a nechá sa voľne zreagovať. Teflonová nádobka sa uzavrie 

a vloží do mikrovlnnej pece, kde prebehne mineralizácia za stanovených podmienok. Po 

skončení programu, ochladení a odplynení sa mineralizát kvantitatívne prenesie do 50 

ml odmernej banky a doplní po značku deionizovanou vodou (pozn.č.9.5). 

5.2. Redukčný stupeň – úprava mineralizátu 

Dôležitým aspektom je mocenstvo analytu vo vzorke, kde analyt As V sa redukuje na 

As III pomocou KI o koncentrácii 10 % w/v .Redukcia vyžaduje reakciu minimálne 50 

min. pri laboratórnej teplote alebo cca 4 min. pri teplote 70 °C. 

Z mineralizátu vzorky (5.1.) sa odpipetuje 10 ml vzorky do 25 ml odmernej banky. 

K tomuto objemu sa pridajú 3 ml 20% močoviny (4.6.) a roztok sa nechá stáť 1 hodinu. 

Potom sa k roztoku pridajú 2 ml konc. HCl (3.2.) a 4,5 ml 10 % roztoku KI (3.8.). 

Roztok sa doplní po značku deionizovanou vodou. Takto upravená vzorka sa nechá stáť 

najmenej 1 hodinu, najviac však 24 hodín . 

6. Kalibrácia a príprava kalibračných roztokov 

Na prípravu kalibračných roztokov sa používa komerčný základný jednoprvkový roztok 

As o koncentrácii 1000mg/l (9.9.). 

Kalibračné štandardné roztoky arzénu o koncentráciách: 5, 10, 15, 20 a 25 μg/l a slepá 

vzorka sa pripravia odpipetovaním 0, 5, 10, 15, 20, 25 ml štandardného roztoku (3.9.2) 

do sady 100 ml odmerných bánk. Do každej sa pridá 8 ml 10M HCl (3.3.) a 16 ml KI 

(3.8.) a roztoky sa nechajú stáť po dobu 60 minút. Následne sa doplnia po značku 

deionizovanou vodou a po ďalších 60 minútach sa zmerajú na HG AAS (pozn.č.9.6). 

7. Meranie na AAS a hydridová technika 

Meranie kalibračných roztokov a roztokov vzoriek sa robí na prístrojovej technike 

poskytujúcej náležitú odozvu. Prístroj sa najprv optimalizuje na požadované 

charakteristiky podľa operačného manuálu prístroja. Najprv sa zmerajú. Zvýšenú 

pozornosť je treba venovať prietoku plynov a množstvu pridávaného bórhydridu 

sodného. Nadstavenia HG AAS sú podľa pokynov výrobcu a sú uvedené v nasledovnej 

tabuľke: 

vlnová dĺžka 

veľkosť štrbiny 

veľkosť prúdu na lampe normál 

veľkosť prúdu na ultralampe 

dávkovanie meraného roztoku 

dávkovanie reagenčných roztokov 

193,7 nm 

0,5 nm 

8 mA 

10 mA 

6 – 7 ml/min 

0,8 – 1,0 ml/min 

Namerané hodnoty sa vyhodnocujú prístrojovým softvérom metódou odčítania z kalibračnej 

krivky. 

99

Upravený mineralizát vzorky alebo kalibračné roztoky sa postupne čerpajú zariadením VGA 

– 77 spolu s roztokom bórhydridu sodného (3.7.) a kyselinou chlorovodíkovou (3.3.). 

Vzniknutý arzenovodík sa vedie prúdom inertného plynu (Ar alebo N) do kremennej trubice, 

ktorá je ohrievaná plameňom zmesi acetylén – vzduch. Peristaltickou pumpou sa dávkuje 

vzorka (rýchlosťou 6–7ml/min.) a reagenčné roztoky z oboch zásobníkov (rýchlosťou 0,8– 

1ml/min. 

8. Výpočet 

Obsah arzénu X v mg . kg –1 sa vypočíta podľa vzorca 

c. 

RV . 

X = 

m 

kde 

c – koncentrácia arzénu v skúšanej vzorke, odčítaná z kalibračnej krivky v µg. l -1 

R - riedenie 

V – objem mineralizátu v ml 

m - návažka vzorky v g 

9. Poznámky 

9.1. Môže sa pripraviť aj iný roztok borohydridu sodného, napr. c = 2 g/l za predpokladu, že 

sa upraví aj spôsob kvantitatívnej konverzie As V na As III . 

9.2. Na redukciu (konverziu) As sa môže použiť aj iná koncentrácia KJ, prípadne jeho 

kombinácia s kyselinou askorbovou v pomere 1:1. 

9.3. Základný roztok As je komerčne dostupný, môže sa však pripraviť aj rozpustením 

1,320 g oxidu arzenitého As 2 O 3 v 25 ml hydroxidu sodného (c = 20 g/100 ml). 

Prebytočný NaOH sa neutralizuje následne s 20 %-nou H 2 SO 4 do neutrálnej reakcie na 

fenolftalein ako indikátor. 

9.4. Riedené kalibračné roztoky As v 3M HCl sú stále po dobu najmenej 3 mesiace. 

9.5. Po skončení mineralizácie a ochladení nádobiek sa ich otváranie musí robiť opatrne, 

obsah sa musí nechať voľne odplyniť od zvyškov oxidov dusíka min po dobu 20-30 minút. 

Až po odplynení sa pokračuje v ďalšom postupe. Správne zmineralizovaná vzorka 

musí byť číra. Prípadný obsah kremičitanov sa eliminuje filtráciou. 

9.6. Na zamedzenie extrapolácie veľmi nízkych výsledkov v kalibračnej čiare, oblasť pod 

5 μg/l sa overí nástrekom matricového CRM o koncentrácii0,13 – 0,26 μg/l. 

10. Použitá literatúra 

10.1. ISO 6498:1998 Krmivá – príprava skúšobnej vzorky 

10.2. EN 13805:2002 Potraviny – stanovenie stopových prvkov – Rozklad za zvýšeného tlaku. 

10.3. EN 14627:2003 Potraviny – Stanovenie celkového arzénu a selénu generáciou hydridu 

metódou atómovej absorpčnej spektrometrie (HGAAS) po rozklade za zvýšeného tlaku. 

10.4. VDLUFA, (2007) Stanovenie arzénu v krmivách po extrakcii za zvýšeného tlaku. 

10.5. Analytické metódy – Varian L.t.d. publikácia1989. 

10.6. Varian – prístrojový softvérový „Cook book“ 

100

Metódy posudzovania siláží 


I. Príprava vzoriek siláže na analýzu 


Táto metóda skúšania krmiva sa vzťahuje na prípravu vzoriek siláží na skúšanie. 


2.1. Úprava vzorky pred analytickým rozborom 

Vzorka siláže sa na nepriepustnej inertnej podložke dokonale premieša a rezaním 

sa upraví na častice menšie ako 2 cm. Z takto upravenej vzorky sa po premiešaní 

odoberie 200 g alebo 50 g na prípravu výluhu a asi 500 g na stanovenie ukazovateľov 

výživnej hodnoty. 

2.2. Príprava výluhu zo siláže 

2.2.1. Zo vzorky siláže upravenej podľa bodu č. 2.1 sa naváži 200 g s presnosťou 

na 0,01 g do nádoby o objeme 2000 ml, pridá sa 1800 ml vody, 4 ml toluénu 

a vyluhuje sa počas 16 h až 20 h. Potom sa výluh filtruje cez skladaný 

filtračný papier. Prvých asi 100 ml filtrátu sa nezachytáva. 

2.2.2. Na prípravu výluhu možno použiť aj tento postup: zo vzorky siláže 

upravenej podľa bodu č. 2.1 sa naváži 50 g s presnosťou na 0,01 g a vloží sa 

do nádoby mixéra, pridá sa 450 ml vody, 0,5 ml toluénu a počas 4 min sa pri 

vysokých otáčkach homogenizuje. Siláž zo zavädnutých krmovín s vyššou 

sušinou sa pred mixovaním nechá nasiaknuť vodou. Po mixovaní sa celá 

suspenzia rýchlo filtruje cez hustý skladaný filter alebo vatu. 

2.3. Príprava vzorky na stanovenie ukazovateľov výživnej hodnoty 

Do vopred vysušenej plochej misky, odváženej s presnosťou na 0,01 g sa naváži asi 

500 g vzorky siláže, upravenej podľa bodu č. 2.1, navážka vzorky sa v miske upraví 

rovnomerne na vrstvu asi 2 cm, potom sa miska so vzorkou vloží do sušiarne, 

vopred vyhriatej na teplotu 55 °C ±5 °C a vzorka sa predsúša pri tejto teplote 

odvetrávaním až do získania suchej a drviteľnej konzistencie. 

Predsušená vzorka s miskou sa po vybratí zo sušiarne nechá najmenej počas 12 h 

vyrovnať na vzdušnú vlhkosť prostredia a potom sa vzorka s miskou odváži s presnosťou 

na 0,01 g. Z hmotnosti vzorky pred predsušením a po vysušení sa vypočíta 

obsah tzv. predbežnej sušiny podľa časti VI tejto prílohy. 

Vzorka odvážená po kondicionácii sa upraví podľa prílohy č. 3 bodu 13. Z takto 

pripravenej vzorky sa stanoví obsah sušiny a ukazovatele výživnej hodnoty. 

II. Stanovenie pH a kyslosti vodného výluhu v siláži 


Stanovenie pH sa vykonáva elektrometricky a stanovenie kyslosti vodného výluhu 

priamou alkalimetrickou titráciou vodného výluhu siláže do hodnoty pH 8,5. 

101


2.1. pH meter, 

2.2. elektromagnetická miešačka s miešadlom, 

2.3. byreta o objeme 25 ml, delená po 0,1 ml, 

2.4. hydroxid draselný, odmerný roztok c (KOH) = 0,1 mol/l. 


V 100 ml filtrátu, pripraveného podľa časti I bodu 2.2.1 alebo 2.2.2 tejto prílohy sa zmeria 

hodnota pH ako aktívna kyslosť. Potom sa za stáleho miešania titruje odmerným 

roztokom KOH do hodnoty pH 8,5. 


Kyslosť vodného výluhu KVV v mg KOH na 100 g siláže sa vypočíta podľa vzorca 

KVV 

= 

a. 

t 

n 

.100 , 

v ktorom je 

a spotreba odmerného roztoku hydroxidu draselného pri titrácii v ml, 

t množstvo hydroxidu draselného v mg/ml; ak je koncentrácia odmerného roztoku 

presne c(KOH) = 0,1 mol/l, potom t = 5,611, 

n alikvotný podiel navážky, odobratý na titráciu v g. 

III. Stanovenie amoniaku v siláži mikrodifúznou metódou a výpočet stupňa proteolýzy 


Amoniak uvoľnený uhličitanom draselným v slabo alkalickom prostredí sa po difúzii do 

roztoku kyseliny boritej stanoví alkalimetrickou titráciou. 


2.1. misky podľa Conwaya z vhodného inertného materiálu, ako je sklo a plexisklo, o 

vnútornom priemere 100 mm, o priemere vnútornej časti 40 mm a o výške misky 

15 mm; 

2.2. mikrobyreta o objeme 3 ml, delená na 0,1 ml; 

2.3. uhličitan draselný, roztok 100 g/l; 

2.4. kyselina boritá, roztok 20 g/l; 

2.5. kyselina sírová, odmerný roztok c ( 1/2 H2SO4) = 0,05 mol/l; 

2.6. glycerín; 

2.7. zmesný indikátor metylčerveň + metylénová modrá, pripravený podľa slovenskej 

technickej normy (STN 68 4062); 

2.8. chlorid amónny, základný roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa 3,1412 g chloridu 

amónneho, vopred vysušeného pri teplote 103 °C ±2 °C do konštantnej hmotnosti, 

rozpustí vo vode a doplní sa na objem 1000 ml. V 1 ml tohto roztoku je 1 mg 

102

amoniaku. Skúška chloridu amónneho na celkový amoniakálny dusík sa vykonáva 

podľa slovenskej technickej normy (STN 65 0331). 


3.1. Stanovenie kalibračnej krivky 

Do sady 6 odmerných baniek o objeme 100 ml sa postupne napipetuje 5,0 ml, 

10,0 ml, 20,0 ml, 30,0 ml, 40,0 ml a 50,0 ml základného roztoku chloridu 

amónneho, čo zodpovedá koncentráciám 0,5 mg, 1,0 mg, 2,0 mg, 3,0 mg, 4,0 mg 

a 5,0 mg amoniaku v 10 ml roztoku. Všetky roztoky sa upravia vodou po značku 

a používajú sa na stanovenie kalibračnej krivky. Pri tomto stanovení sa postupuje 

rovnako ako podľa bodu č. 3.2. 


Do medzikružia misky podľa Conwaya sa napipetuje 10 ml výluhu siláže 

pripraveného podľa časti I bodu 2.2.1 alebo 2.2.2 tejto prílohy. Do strednej časti 

misky sa napipetujú 3 ml roztoku kyseliny boritej. Potom sa do výluhu v medzikruží 

pipetou pridá jeden ml roztoku uhličitanu draselného a miska sa rýchlo 

hermeticky uzatvorí viečkom. Na utesnenie viečka sa použije glycerín. Po opatrnom 

premiešaní krúživým pohybom, aby sa výluh premiešal s roztokom uhličitanu 

draselného, sa nechá stáť počas 16 h až 20 h pri laboratórnej teplote. Potom sa 

miska odkryje, do strednej časti sa pridá zmesový acidobázický indikátor a ihneď sa 

titruje odmerným roztokom kyseliny sírovej až do zmeny farby. Zo spotreby sa 

interpoláciou z kalibračnej krivky odčíta množstvo amoniaku v analyzovanej 

vzorke siláže v mg. 


4.1. Obsah amoniaku X v % sa vypočíta podľa vzorca 

X = A . 0,1 , 

v ktorom je 

A 

množstvo amoniaku v mg, odčítané z kalibračnej krivky. 

4.2. Stupeň proteolýzy P v % sa vypočíta podľa vzorca 

P 

N 

A 

= .100 , 

N 

K 

v ktorom je 

NA 

NK 

obsah amoniakálneho dusíka, vypočítaného z obsahu amoniaku, stanoveného 

podľa bodu č. 3.2 v %, vynásobením prepočítavacím faktorom 0,8230, 

obsah dusíka v % , stanovený úradnou metódou podľa nariadenia (ES) 

č. 152/2009 a prepočítaný na sušinu v pôvodnej hmote siláže. 

103

IV. Stanovenie alkoholu v siláži mikrodifúznou metódou 


Alkoholy, ktoré sa uvoľňujú pri zvýšenej teplote a difundujú do roztoku dvojchromanu 

draselného, ktorý ich zoxiduje sa stanovia jodometrickou titráciou prebytku dvojchromanu 

draselného. Podstatnú časť takto stanovených alkoholov tvorí etylalkohol. 


2.1. termostat; 

2.2. misky podľa Conwaya z vhodného inertného materiálu, ako sú sklo a plexisklo, o 

vnútornom priemere 100 mm, o priemere vnútornej časti 40 mm a o výške misky 

15 mm; 

2.3. mikrobyreta o objeme 3 ml s delením po 0,05 alebo 0,1 ml; 

2.4. dichroman draselný, odmerný roztok c ( 1/6 K2Cr2O7) = 0,4 mol/l v roztoku 

kyseliny sírovej, c(1/2H2SO4) = 0,1 mol/l; 

2.5. hydroxid sodný, odmerný roztok c ( NaOH) = 0,1 mol/l; 

2.6. tiosíran sodný, odmerný roztok c ( Na2S2O3 . 5 H2O) = 0,2 mol/l; 

2.7. jodid draselný, roztok 100 g/l; 

2.8. škrob, roztok pripravený podľa slovenskej technickej normy (STN 68 4062 časť 

2.7.6.). 


Do medzikružia misky podľa Conwaya sa napipetuje 10 ml výluhu siláže pripraveného 

podľa bodu č. 2.2.1 alebo 2.2.2. Ak je obsah alkoholu vo výluhu väčší ako 0,5%, treba 

podiel napipetovaného výluhu úmerne znížiť. Do strednej časti misky sa napipetujú 2 ml 

odmerného roztoku dichromanu draselného. Do medzikružia sa pridajú pipetou 2 ml 

roztoku hydroxidu sodného a miska sa viečkom hermeticky uzatvorí. Na utesnenie viečka 

sa použije glycerín. Krúžením sa vzorka a roztok hydroxidu sodného premiešajú. Miska sa 

vloží do termostatu vyhriateho na teplotu 39 °C a inkubuje sa počas 24 h. 

Zároveň sa so vzorkami rovnakým postupom vykonáva slepý pokus; namiesto výluhu 

vzorky siláže sa napipetuje 10 ml vody. Po odkrytí misiek sa do strednej časti misky 

pridajú 2 ml roztoku jodidu draselného a vylúčený jód sa za stáleho miešania rýchlo titruje 

odmerným roztokom tiosíranu sodného až do žltozelenej farby. Potom sa pridá niekoľko 

kvapiek škrobového roztoku a dotitruje sa do zmiznutia tmavého zafarbenia. 


Obsah alkoholu X v % sa vypočíta podľa vzorca 

X = (b - a) . 0,2304 , 

v ktorom je 

a spotreba odmerného roztoku tiosíranu sodného pri stanovení vo vzorke v ml, 

b spotreba odmerného roztoku tiosíranu sodného pri stanovení v slepom pokuse v ml. 

104

V. Stanovenie obsahu karboxylových kyselín v siláži 


V upravenom výluhu zo siláže sa obsah karboxylových kyselín stanoví 

1.1. izotachoforetickou metódou alebo 

1.2. destilačnou metódou. 


2.1. Izotachoforetická metóda 

2.1.1. prístroj na kapilárnu izotachoforézu s registračným modulom; 

2.1.2. pH meter; 

2.1.3. elektromagnetická miešačka s vyhrievaním; 

2.1.4. kyselina chlorovodíková, odmerný roztok c ( HCl) = 0,1 mol/l, pripravená 

izotermickou destiláciou takto: do väčšej banky so zábrusom sa preleje 

kyselina a do nej sa vloží menšia nádobka s redestilovanou vodou. Po 

uzatvorení väčšej nádoby sa nechá stáť pri laboratórnej teplote počas 14 dní, 

pričom dochádza k difúzii kyseliny do redestilovanej vody. Tak sa získa 

kyselina o čistote, zodpovedajúcej požiadavkám na stanovenie metódou 

kapilárnej izotachoforézy; 

2.1.5. kyselina octová, odmerný roztok c ( CH3COOH) = 0,1 mol/l, pripravená 

izotermickou destiláciou rovnakým postupom, ako je uvedený v bode 2.1.4; 

2.1.6. kyselina n – kaprónová; 

2.1.7. kyselina ε - amino - n – kaprónová; 

2.1.8. hydroxyetylcelulóza ( HEC), roztok 1 % alebo polyvinylalkohol ( PVA), 

roztok 1 %; 

2.1.9. 1, 1, - tris - hydroxylaminometán ( TRIS); 

2.1.10. redestilovaná voda; 

2.1.11. vodiaci elektrolyt, ktorý sa pripravuje tak, že sa do odmernej banky o 

objeme 200 ml naváži 0,440 g kyseliny ε - amino - n - kaprónovej, pipetou 

sa pridá 20 ml odmerného roztoku kyseliny chlorovodíkovej a 10 ml 

roztoku HEC alebo PVA. Odmerná banka sa doplní redestilovanou vodou 

po značku a premieša sa. Takto upravený elektrolyt sa preleje do suchej 

kadičky o objeme 400 ml a malými dávkami pevnej kyseliny ε - amino - n - 

kaprónovej kyseliny sa pH upraví na 4,50 ±0,02. Potom sa roztok preleje 

do suchej nádoby z plastickej hmoty, dobre sa uzatvorí a uchováva sa 

v chladničke; 

2.1.12. koncový elektrolyt, ktorý sa pripravuje tak, že sa do kadičky o objeme 250 ml 

pomocou malej pipetky naváži 0,11 g až 0,12 g kyseliny n - kaprónovej, 

pipetou sa pridá 100 ml redestilovanej vody, kadička sa umiestni na 

elektromagnetickú miešačku, vloží sa miešadlo a ohrieva sa pri miernej 

teplote za stáleho miešania až do úplneho rozpustenia kyseliny. Po 

ochladení na laboratórnu teplotu sa pH roztoku upravuje malými prídavkami 

TRIS na 7,60 ± 0,02. Upravený roztok sa preleje do suchej nádoby z 

plastickej hmoty, dobre sa uzatvorí a uchováva sa v chladničke. 

2.2. Destilačná metóda 

2.2.1. Stanovenie kyseliny octovej a maslovej 

105

2.2.1.1. destilačný prístroj podľa Leppera ( obr. č. 1 ); 

2.2.1.2. pemza zrnitá; 

2.2.1.3. kyselina sírová, roztok (1 + 1); 

2.2.1.4. hydroxid sodný, odmerný roztok c ( NaOH) = 0,1 mol/l; 

2.2.1.5. fenolftalein, pripravený podľa slovenskej technickej normy (STN 

684062 časť 2.1.42.). 

Obraz č. 1 

2.2.2. Stanovenie kyseliny mliečnej 

2.2.2.1. prístroj na destiláciu vodnou parou; 

2.2.2.2. elektromagnetická miešačka s miešadlom; 

2.2.2.3. síran manganatý, roztok v kyseline fosforečnej, ktorý sa pripravuje 

tak, že sa 100 g heptahydrátu síranu manganatého (MnSO4 7 H2O) 

rozpustí v 500 ml vody, pridá sa 50 ml 85 % kyseliny fosforečnej 

a doplní sa v odmernej banke o objeme 1000 ml vodou po značku 

a premieša sa; 

2.2.2.4. síran železitoamónny dodekahydrát, roztok 100 g/l, ktorý sa 

pripravuje tak, že sa 100 g dodekahydrátu síranu železitoamónneho 

rozpustí v asi 500 ml vody, pridá sa niekoľko kvapiek koncentrovanej 

kyseliny sírovej, doplní sa v odmernej banke o objeme 

1000 ml po značku vodou a premieša sa; 

2.2.2.5. manganistan draselný, roztok c ( 1/5 KMnO4) = 0,1 mol/l; 

2.2.2.6. siričitan sodný, roztok 20 g/l, pripravuje sa vždy čerstvý; 

2.2.2.7. jód, odmerný roztok c ( J) = 0,1 mol/l; 

2.2.2.8. jód, odmerný roztok c ( J) = 0,5 mol/l; 

2.2.2.9. škrob, roztok pripravený podľa slovenskej technickej normy (STN 

68 4062 časť 2.7.6.); 

106

2.2.2.10. uhličitan sodný bezvodý, roztok 100 g/l; 

2.2.2.11. kyselina mliečna, základný roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa 

5,406 g mliečnanu zinočnatého alebo 4,846 g mliečnanu vápenatého, 

vysušeného pri teplote 105 °C počas asi 2 h, rozpustí 

v odmernej banke o objeme 1000 ml v malom množstve vody, 

pridá sa 5 ml 85 % kyseliny fosforečnej, doplní sa vodou po značku 

a premieša sa. Jeden ml roztoku zodpovedá 4 mg kyseliny mliečnej. 



3.1.1. Stanovenie kalibračnej krivky 

Do sady 5 odmerných baniek o objeme 100 ml sa postupne pipetuje 0,5 ml, 

1,0 ml, 3,0 ml, 5,0 ml a 7,0 ml odmerného roztoku kyseliny octovej, čo 

zodpovedá koncentráciám v oblasti 0,5 . 10 -3 mol/l až 7,0 . 10 -3 mol/l, 

doplní sa redestilovanou vodou po značku a premieša sa. 

Izotachoforetický analyzátor sa pripraví podľa návodu výrobcu a jednotlivé 

kalibračné roztoky sa dávkujú pomocou dávkovacieho kohúta na začiatok 

separačnej kolóny do rozhrania medzi vodiaci a koncový elektrolyt. Migrácia 

aniónu kyseliny octovej sa zaznamenáva dvojlíniovým zapisovačom v lineárnom 

a diferenciálnom zázname alebo iným vhodným registračným 

modulom. Takto sa kalibrácia robí pomocou kyseliny octovej. Prevod na 

ďalšie kyseliny, ktoré sa v použitom elektrolytickom systéme delia v tomto 

poradí: kyselina šťavelová, mravčia, pyrohroznová, mliečna, jantárová, octová, 

propionová, maslová a valérová, sa vykoná prepočtom. 

Ak nedochádza k zmenám pracovných podmienok, kalibračná krivka má 

všeobecnú platnosť. Pri zmenách podmienok stanovenia treba kalibračné 

roztoky znovu premerať. Pravidelná kontrola sa odporúča aj pri 

nezmenených pracovných podmienkach, asi dvakrát ročne. Pri kalibrácii a 

vlastnom stanovení je dôležité pracovať pri dávkovaní vždy s rovnakým 

objemom. Poloha jednotlivých zón karboxylových kyselín sa určuje 

pomocou záznamu modelovej zmesi kyselín. Pri analýze sa v zázname môžu 

zachytiť tiež anióny iných kyselín, ako sú napr. kyselina sírová, fosforečná a 

iné. Každá kyselina má v zázname vždy rovnakú polohu, ktorú pre pracovnú 

sústavu elektrolytov charakterizuje relatívna výška zóny. 

Dodržaním pracovných podmienok sa rozumie: 

3.1.1.1. konštantná príprava výluhu siláže, 

3.1.1.2. použitie rovnakého kapilárneho systému a rovnakého prístroja ITP, 

3.1.1.3. konštantné množstvo roztoku na analýzu, 

3.1.1.4. rovnaký vodiaci a koncový elektrolyt, 

3.1.1.5. konštantná hodnota hnacieho prúdu, 

3.1.1.6. rovnaký spôsob registrácie kyselín pri analýze. 

3.1.2. Vlastné stanovenie 

Z výluhu siláže, pripraveného podľa časti I bodu č. 2.2.1 alebo 2.2.2.tejto 

prílohy, sa napipetujú 2 ml do odmernej banky o objeme 100 ml, banka sa 

doplní redestilovanou vodou po značku a premieša sa. Takto zriedený 

roztok (1 + 49) sa dávkuje do izotachoforetického analyzátora. Z 

nameraných hodnôt dĺžok vĺn alebo vzdialenosti píkov zón v mm sa odčíta z 

kalibračnej krivky zodpovedajúca koncentrácia kyseliny octovej v mmol/l. 

107


Obsah príslušnej karboxylovej kyseliny sa vypočíta podľa vzorca 

uvedeného v bode č. 4.1. 

3.2.1. Stanovenie kyseliny octovej a maslovej 

Do destilačnej banky o objeme 500 ml prístroja podľa Leppera sa napipetuje 

200 ml výluhu zo siláže pripraveného podľa časti I bodu č. 2.2.1 tejto 

prílohy, pridá sa pár zrniečok pemzy a 5 ml roztoku kyseliny sírovej. Banka 

sa spojí s chladičom a destiluje sa tak, aby sa presne za 20 min nadestilovalo 

presne 100 ml destilátu do odmernej banky o objeme 100 ml (destilát č.1). 

Bez prerušenia destilácie sa vymení odmerná banka o objeme 100 ml za 

odmernú banku o objeme 50 ml, do ktorej sa počas nasledujúcich presne 10 

min musí nadestilovať presne 50 ml destilátu (destilát č. 2). Po 

kvantitatívnom prevedení obidvoch destilátov do titračných baniek sa titruje 

odmerným roztokom hydroxidu sodného na fenolftaleín až do ružového 

zafarbenia, ktoré spravidla po chvíli zmizne. 

3.2.2. Stanovenie kyseliny mliečnej 

3.2.2.1. Stanovenie stupňa konverzie 

Do destilačnej banky prístroja sa postupne napipetuje 5 ml, 10 ml, 

25 ml a 30 ml základného roztoku kyseliny mliečnej, čo zodpovedá 

obsahu 20 mg, 40 mg, 100 mg a 120 mg kyseliny mliečnej; objem 

sa upraví vodou na 50 ml a ďalej sa postupuje podľa bodu č. 3.2.2.2. 

Stupeň konverzie kyseliny mliečnej na acetaldehyd sa stanovuje na 

každý použitý prístroj alebo na každý vyvíjač pary pomocou 

štandardnej látky o overenom obsahu kyseliny mliečnej. Jeho 

hodnota musí byť nižšia ako 0,7. Overovanie stupňa konverzie sa 

vykonáva na každý prístroj spravidla raz za rok, alebo vždy, ak 

dochádza k výmene časti destilačnej aparatúry, vyvíjača pary alebo 

pri použití novej šarže chemikálií. 

3.2.2.2. Vlastné stanovenie 

Do destilačnej banky prístroja sa napipetuje 50 ml výluhu zo siláže, 

pripraveného podľa časti I bodu č. 2.2.1 tejto prílohy, pridá sa 

10 ml roztoku síranu manganatého v kyseline fosforečnej a 10 ml 

roztoku síranu železitoamónneho, pričom sa výluh zakalí na bielo. 

Zmes sa v destilačnej banke prívodom vodnej pary uvedie do varu. 

Od začiatku destilácie sa počas asi 5 min oddestilujú ľahko prchavé 

látky v množstve asi 100 ml destilátu, ktorý obsahuje prevažne 

alkoholy, aldehydy a nižšie karboxylové kyseliny, ktoré sa vylejú. 

Bez prerušenia destilácie sa podloží predloha, obsahujúca 20 ml 

roztoku siričitanu sodného tak, aby ústie chladiča bolo ponorené do 

roztoku. Až potom sa pomocou kalibrovaného deliaceho lievika 

pridáva slabým prúdom roztok manganistanu draselného počas 2 

min až 3 min. Koniec oxidácie sa prejaví trvalým tmavohnedým 

zafarbením reakčnej zmesi. Prebytok manganistanu po zhnednutí 

neovplyvňuje výsledok stanovenia. V destilácii sa pokračuje ešte 

asi 10 min až 15 min. od pridania poslednej dávky roztoku 

manganistanu. Do chladného destilátu o objeme asi 200 ml, 

108

zachyteného do predlohy, sa pridá 5 ml škrobového indikátora 

a prebytok siričitanu sa stitruje odmerným roztokom jódu c(J) 

= 0,5 mol/l do modrého zafarbenia. Spotreba odmerného roztoku 

jódu sa nezaznamená. Pridaním asi 10 ml roztoku uhličitanu 

sodného sa rozloží aldehydosiričitanový komplex a uvoľnený 

siričitan sa pomaly stitruje odmerným roztokom jódu c (J) = 0,1 

mol/l opäť do modrého zafarbenia, ktoré je stále najmenej 30 s. Pri 

titrácii treba používať elektromagnetickú miešačku. Ak nebol 

prchavý podiel vzorky kvantitatívne oddestilovaný, modré zafarbenie 

nie je stále a koniec titrácie nie je ostrý. 



Obsah príslušnej karboxylovej kyseliny X v % sa vypočíta podľa vzorca 

X 

= 

F . M 

r 

. nc . 

10 K 

r 

, 

v ktorom je 

F riedenie roztoku; pri uvedenom pracovnom postupe F = 50, 

Mr relatívna molekulová hmotnosť príslušnej kyseliny, 

Kr prepočítavací faktor na príslušnú kyselinu podľa pripojenej tabuľky, 

n 

c 

počet mmol/l, odčítaný z kalibračnej krivky, 

koncentrácia kyseliny octovej, použitej na kalibračnú krivku, pri uvedenom 

pracovnom postupe c ( CH3COOH)= 0,001 mol/l). 

Pretože pre každú kyselinu sú hodnoty F, Mr, Kr, c konštantné, vzorec možno 

upraviť takto: 

X = n. fk , 

v ktorom je 

n počet mmol/l, odčítaný z kalibračnej krivky, 

fk konštanta uvedená v pripojenej tabuľke pri riedení roztoku F = 50. 

Na konečné hodnotenie kvality siláže sa zo stanoveného obsahu kyselín vypočíta 

tzv. acetický podiel kyselín A a butyrický podiel kyselín B v percentách podľa 

vzorcov 

A = a + b , 

B = c + d , 

v ktorých je 

a obsah kyseliny octovej v %, 

b obsah kyseliny propionovej v %, 

109

c obsah kyseliny maslovej v %, 

d obsah kyseliny valérovej v %. 

Kyselina Mr Kr fk Relatívna výška zóny 

vodiaci 

- - - 0 

elektrolyt 

šťavelová 90,036 1,525 0,29520 7,1 

mravčia 46,026 0,885 0,26003 15,3 

pyohroznová 88,062 1,000 0,44031 23,5 

mliečna 90,078 1,055 0,42691 41,0 

jantárová 118,088 1,260 0,46860 46,5 

octová 60,052 1,000 0,30026 60,0 

propionová 74,078 1,050 0,35275 78,0 

maslová 88,104 1,100 0,40047 84,0 

valérová 102, 130 1,150 0,44404 90,5 

koncový 

elektrolyt 

- - - 100,0 


4.2.1. Acetický podiel kyselín A a butyrický podiel kyselín B v % sa vypočíta 

podľa vzorcov 

A = 0,1925 D2 - 0,0426 D1 , 

B = 0,0862 D1 - 0,136 D2 , 

v ktorých je 

D1 

D2 

spotreba odmerného roztoku hydroxidu sodného na titráciu destilátu 

č.1 v ml, 

spotreba odmerného roztoku hydroxidu sodného na titráciu destilátu 

č.2 v ml. 

4.2.2. Výpočet stupňa konverzie kyseliny mliečnej 

Stupeň konverzie kyseliny mliečnej na acetaldehyd ki ( i = 1 až 4) sa 

vypočíta podľa vzorca 

At 

ki = . , 

B 

v ktorom je 

A spotreba odmerného roztoku jódu na titráciu pridaného podielu 

kyseliny mliečnej v ml, 

t titer kyseliny mliečnej; ak je koncentrácia roztoku presne 0,1 mol/l, 

potom t = 0,0045, 

110

B množstvo kyseliny mliečnej v pridanom podieli kyseliny mliečnej v g. 

Z jednotlivých zistených hodnôt ki, sa vypočíta aritmetický priemer kp, 

ktorý sa používa na výpočet obsahu kyseliny mliečnej vo vzorke siláže. 

4.2.3. Výpočet obsahu kyseliny mliečnej 

Obsah kyseliny mliečnej X v % sa vypočíta podľa vzorca 

X 

= 

C 

. t . 100 

n . 

k p 

, 

v ktorom je 

C spotreba odmerného roztoku jódu c(J) = 0,1 mol/l pri titrácii vzorky 

siláže v ml, 

n alikvotný podiel navážky vzorky v g, 

k p aritmetický priemer vypočítaný podľa bodu č. 4.2.2, 

t titer kyseliny mliečnej; ak je koncentrácia roztoku presne 0,1 mol/l, 

potom t = 0,0045, 

VI. Stanovenie sušiny v siláži 


Sušina siláže sa stanoví vysúšaním vzorky siláže vážením. 


Postupuje sa podľa úradnej metódy nariadenia (ES) č. 152/2009. 


3.1. Výpočet predbežnej sušiny 

Z hmotnosti vzorky pred sušením a z hmotnosti vzorky po jej vysušení pri teplote 

55 °C ± 5 °C sa vypočíta tzv. predbežná sušina S1 v % podľa vzorca 

S 

1 

m 

1 

= . 100 , 

m 

0 

v ktorom je 

m0 hmotnosť vzorky pred sušením v g, 

m1 hmotnosť vzorky po vysušení v g. 

3.2. Výpočet sušiny 

Sušina S vzorky siláže v % sa vypočíta podľa vzorca 

111

S 

m 

m 

. m 

. m 

= 1 3 

0 2 

. 100 , 

v ktorom je 

m0 hmotnosť navážky vzorky pred sušením pri teplote 55 ±5 °C v g, 

m1 hmotnosť vzorky po vysúšaní pri teplote 55 ±5 °C v g, 

m2 hmotnosť navážky vzorky na stanovenie sušiny pri teplote 103 ±2 °C v g, 

m3 hmotnosť vzorky po vysušení počas 4 h pri teplote 103 ±2 °C v g. 

3.3. Výpočet korigovanej sušiny 

Na účely presných bilančných pokusov sa obsah sušiny koriguje s prihliadnutím na 

prchavé látky. Obsah korigovanej sušiny S K v % sa vypočíta podľa vzorcov 

3.3.1. v siláži o pH do 4,0 

S K = S + 0,94 (A+B) + 0,08 M + 0,09 C, 

3.3.2. v siláži o pH 4,1 až 5,0 

S K = S + 0,75 (A+B) + 0,08 M + 0,09 C + 0,47 NH3, 

3.3.3. v siláži o pH nad 5,0 

S K = S + 0,52 (A+B) + 0,08 M + 0,09 C + 0,74 NH3 , 

v ktorých je 

S obsah sušiny v %, 

A+B súčet acetického a butyrického podielu mastných kyselínv %, 

M obsah kyseliny mliečnej v %, 

C obsah alkoholu v %, 

NH3 obsah amoniaku v %. 

VII. Stanovenie stráviteľnosti sušiny a stráviteľnosti organickej hmoty v siláži 


Vzorka siláže sa inkubuje v roztoku celulázy v acetátovom pufri počas 24 h a počas 

ďalších 24 h v roztoku pepsínu v zriedenej kyseline chlorovodíkovej. 


2.1. inkubačné nádoby, ako sú sklenené tuby s filtračnou vložkou o porozite S 1; 

2.2. vodný kúpeľ alebo termostat; 

2.3. zariadenie na odsávanie pri zníženom tlaku; 

2.4. muflová pec; 

2.5. elektrická sušiareň; 

112

2.6. celuláza, inkubačný roztok 0,5 % v acetátovom pufri o pH 4,8, ktorý sa pripravuje 

takto: Pripraví sa acetátový pufer z roztoku A a z roztoku B. 

Roztok A: 5,9 ml kyseliny octovej sa doplní vodou na 1000 ml, 

Roztok B : 13,6 g octanu sodného sa rozpustí vo vode a vodou sa doplní na 1000 ml. 

Potom sa 400 ml roztoku A zmieša so 600 ml roztoku B a pH sa upraví na 4,8. 

Acetátový pufer sa zahreje na teplotu 40°C a pridá sa do neho 5 g celulázy. 

Inkubačný roztok sa nesmie zahrievať priamo; 

2.7. pepsín 1 : 100 podľa ČsL 4, pričom aktivita komerčného preparátu pepsínu musí 

byť deklarovaná výrobcom. Skladuje sa za laboratórnych podmienok v tme, 

2.8. pepsín, inkubačný roztok 1,5 % v zriedenej kyseline chlorovodíkovej c (HCl) = 0,4 

mol/l, ktorý sa pripravuje tak, že sa roztok kyseliny chlorovodíkovej zahreje na 

teplotu 40 ° C a pridá sa do neho 15 g pepsínu. Inkubačný roztok sa nesmie 

zahrievať priamo. 


Do inkubačnej nádoby sa naváži 0,5 g vzorky siláže s presnosťou na 0,001 g. Do vzorky 

sa pridá 50 ml roztoku celulázy v acetátovom pufri o pH 4,8, vopred zahriateho na teplotu 

40 °C a vzorka sa počas 24 h inkubuje vo vodnom kúpeli s miešaním pri teplote 40 °C ±1 

°C. Ak ide o škrobnaté krmivá, pred inkubáciou sa pridáva amyláza. Ak sa používa 

termostat, obsah nádoby sa opatrne premiešava po uplynutí 1,5 h, 5 h a 22 h tak, aby bol 

vír od stredu nádoby. Po 24 h sa roztok celulázy odsaje, vzorka sa premyje horúcou vodou 

a do inkubačnej nádoby sa pridá 50 ml 1,5 % roztoku pepsínu v zriedenej kyseline 

chlorovodíkovej vopred zahriatej na teplotu 40 ° C a inkubuje sa pri rovnakých 

podmienkach ďalších 24 h. 

Potom sa roztok pepsínu z nádoby odsaje vodnou vývevou, zvyšok sa premyje horúcou 

vodou, preleje malým množstvom acetónu a po vyprchaní acetónu sa nádoba so zvyškom 

vysuší počas 16 h až 20 h v sušiarni pri teplote 103 ±2 °C. 

Po vychladnutí v exsikátore sa nádoba so zvyškom odváži s presnosťou na 0,001 g a 

spopolní v muflovej peci pri teplote 500 ±20 °C. Popol sa po vychladnutí v exsikátore 

odváži s presnosťou na 0,001 g. 


4.1. Obsah nestráveného zvyšku X v % sa vypočíta podľa vzorca 

X 

= 

m 

− 

m 

m 

1 2 

0 

. 100 , 

v ktorom je 


m 1 hmotnosť inkubačnej nádoby so zvyškom vzorky po vysušení v g, 

m 2 hmotnosť inkubačnej nádoby so zvyškom vzorky po spálení v g. 

4.2. Obsah stráviteľnej sušiny Y v % sa vypočíta podľa vzorca 

Y = 100 - X , 

113

v ktorom je 

X obsah nestráveného zvyšku v %, vypočítaného podľa bodu č. 4.1. 

4.3. Stráviteľnosť organickej hmoty Z v % sa vypočíta podľa vzorca 

m1− 

m2 

Z = ( 1− 

). 100 

P 

m .( 1− 

) 

S 

0 , 

v ktorom je 


m 1 hmotnosť inkubačnej nádoby so zvyškom vzorky po vysušení v g, 

m 2 hmotnosť inkubačnej nádoby so zvyškom vzorky po spálení v g, 

P obsah popola vo vzorke v %, 

S obsah sušiny vzorky v %. 

VIII. Použitá literatúra: STN 467012, ČSN 467092-42, ČSN 7092-43 

114

31 

V Ý N O S 

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky 

a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 16. apríla 2010 

č. 09015/2010-OL, ktorým sa mení a dopĺňa výnos 

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky 

a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júla 2007 

č. 16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu 

Slovenskej republiky upravujúca požiadavky na potraviny 

na osobitné výživové účely a na výživové doplnky 

v znení výnosu č. 20374/2009-OL 


republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej 

republiky podľa § 3 ods. 1 a § 30 ods. 1 

a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 

č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších 

predpisov ustanovujú: 

Čl. I 

Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej 

republiky a Ministerstva zdravotníctva 

Slovenskej republiky z 25. júla 2007 č. 16826/ 

2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového 

kódexu Slovenskej republiky upravujúca 

požiadavky na potraviny na osobitné výživové 

účely a na výživové doplnky (oznámenie 

č. 370/2007 Z. z.) v znení výnosu č. 20374/ 

2009-OL (oznámenie č. 444/2009 Z. z.) sa mení 

a dopĺňa takto: 

1. V § 1 sa vypúšťajú odseky 12, 13, 17 až 19. 

Doterajšie odseky 14 až 16 sa označujú ako 

odseky 12 až 14 a doterajšie odseky 20 až 

23 sa označujú ako odseky 15 až 18. 

2. V § 18 sa vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 

4 sa označuje ako odsek 3. 

3. Vypúšťa sa príloha č. 1. 

4. Prílohy č. 17 a 18 znejú: 

„Príloha č. 17 

k siedmej hlave 

druhej časti potravinového kódexu 

Vitamíny a minerálne látky, ktoré sa môžu používať pri výrobe výživových doplnkov 

1. Vitamíny 

Vitamín A (µg RE) 

Vitamín D (µg) 

Vitamín E (mg α-TE) 

115

Vitamín K (µg) 

Vitamín B 1 

(mg) 

Vitamín B 2 

(mg) 

Niacín (mg NE) 

Kyselina pantoténová (mg) 

Vitamín B 6 

(mg) 

Kyselina listová (µg) 1) 

Vitamín B 12 

(µg) 

Biotín (µg) 

Vitamín C (mg) 

2. Minerálne látky 

Vápnik (mg) 

Horčík (mg) 

Železo (mg) 

Meď (µg) 

Jód (µg) 

Zinok (mg) 

Mangán (mg) 

Sodík (mg) 

Draslík (mg) 

Selén (µg) 

Chróm (µg) 

Molybdén (µg) 

Fluorid (mg) 

Chlorid (mg) 

Fosfor (mg) 

Bór (mg) 

Kremík (mg) 

Vysvetlivka: 

1) 

Na účely uvádzania výživovej hodnoty je kyselina listová pojem zaradený do prílohy č. 1 k výnosu Ministerstva 

pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 19. októbra 2009 č. 1482/2009-100, ktorým sa ustanovuje rozsah 

výživového tvrdenia, spôsob uvádzania výživovej hodnoty a spôsob jej výpočtu a zahŕňa všetky formy folátov. 

Formy vitamínov a minerálnych látok, ktoré možno používať 

pri výrobe výživových doplnkov 


k siedmej hlave druhej časti 

potravinového kódexu 

1. Vitamíny 

1.1. Vitamín A 

retinol 

116

etinylacetát 

retinylpalmitát 

beta-karotén 

1.2. Vitamín D 

cholekalciferol 

ergokalciferol 

1.3. Vitamín E 

D-alfa-tokoferol 

DL-alfa-tokoferol 

D-alfa-tokoferylacetát 

DL-alfa-tokoferylacetát 

jantáran kyseliny D-alfa-tokoferolovej 

zmes tokoferolov 1) 

tokotrienol tokoferol 2) 

1.4. Vitamín K 

fylochinón (fytomenadion) 

menachinón 3) 

1.5. Vitamín B 1 

tiamínhydrochlorid 

tiamínmononitrát 

monofosfotiamínchlorid 

difosfotiamínchlorid 


riboflavín 

riboflavín 5'-fosfát sodný 

1.7. Niacín 

kyselina nikotínová 

nikotínamid 

inozitol hexanikotinát (inozitol hexaniacinát) 

1.8. Kyselina pantoténová 

D-pantotenát vápenatý 

D-pantotenát sodný 

dexpantenol 

pantetín 


pyridoxínhydrochlorid 

pyridoxín- 5'-fosfát 

pyridoxal -5'-fosfát 

117

1.10. Folát 

kyselina pteroylmonoglutámová 

L-metylfolát vápenatý 


kyanokobalamín 

hydroxokobalamín 

5'-deoxyadenozylkobalamín 

metylkobalamín 

1.12. Biotín 

D-biotín 

1.13. Vitamín C 

kyselina L-askorbová 

L-askorban sodný 

L-askorban vápenatý 4) 

L-askorban draselný 

L-askorbyl-6-palmitát 

L-askorban horečnatý 

L-askorban zinočnatý 

2. Minerálne látky 

Octan vápenatý 

L-askorban vápenatý 

Diglycinát vápenatý 

Uhličitan vápenatý 

Chlorid vápenatý 

Citran-malát vápenatý 

Vápenaté soli kyseliny citrónovej 

Glukónan vápenatý 

Glycerofosforečnan vápenatý 

Mliečnan vápenatý 

Pyruvát vápenatý 

Vápenaté soli kyseliny trihydrogenfosforečnej 

Jantáran vápenatý 

Hydroxid vápenatý 

L-lyzinát vápenatý 

Jablčnan vápenatý 

Oxid vápenatý 

L-pidolát vápenatý 

L-treonát vápenatý 

Síran vápenatý 

Octan horečnatý 

L-askorban horečnatý 

Diglycinát horečnatý 

118

Uhličitan horečnatý 

Chlorid horečnatý 

Horečnaté soli kyseliny citrónovej 

Glukónan horečnatý 

Glycerofosforečnan horečnatý 

Horečnaté soli kyseliny ortofosforečnej 

Mliečnan horečnatý 

L-lyzinát horečnatý 

Hydroxid horečnatý 

Jablčnan horečnatý 

Oxid horečnatý 

L-pidolát horečnatý 

Citran vápenato-horečnatý 

Pyruvát horečnatý 

Jantáran horečnatý 

Síran horečnatý 

Taurát horečnatý 

Acetyltaurát horečnatý 

Uhličitan železnatý 

Citran železnatý 

Citran amónno-železitý 

Glukónan železnatý 

Fumaran železnatý 

Difosforečnan železito-sodný 

Mliečnan železnatý 

Síran železnatý 

Difosforečnan železitý (pyrofosforečnan železitý) 

Sacharát železitý 

Elementárne železo (redukované karbonylovaním + elektrolyticky + vodíkom) 

diglycinát železnatý 

L-pidolát železnatý 

Fosforečnan železnatý 

Taurát železnatý 

Uhličitan meďnatý 

Citran meďnatý 

Glukónan meďnatý 

Síran meďnatý 

L-aspartan meďnatý 

Diglycinát meďnatý 

Komplex medi s lyzínom 

Oxid meďnatý 

Jodid sodný 

Jodičnan sodný 

Jodid draselný 

119

120 

Jodičnan draselný 

Octan zinočnatý 

L-askorban zinočnatý 

L-aspartan zinočnatý 

Diglycinát zinočnatý 

Chlorid zinočnatý 

Citran zinočnatý 

Glukónan zinočnatý 

Mliečnan zinočnatý 

L-lyzinát zinočnatý 

Jablčnan zinočnatý 

Mono-L-metionínsulfát zinočnatý 

Oxid zinočnatý 

Uhličitan zinočnatý 

L-pidolát zinočnatý 

Pikolinát zinočnatý 

Síran zinočnatý 

Askorban mangánatý 

L-aspartan mangánatý 

Diglycinát mangánatý 

Uhličitan mangánatý 

Chlorid mangánatý 

Citran mangánatý 

Glukónan mangánatý 

Glycerofosforečnan mangánatý 

Pidolát mangánatý 

Síran mangánatý 

Hydrouhličitan sodný 

Uhličitan sodný 

Chlorid sodný 

Citran sodný 

Glukónan sodný 

Mliečnan sodný 

Hydroxid sodný 

Sodné soli kyseliny ortofosforečnej 

Hydrouhličitan draselný 

Uhličitan draselný 

Chlorid draselný 

Citran draselný 

Glukónan draselný 

Glycerofosforečnan draselný 

Mliečnan draselný 

Hydroxid draselný 

L-pidolát draselný 

Jablčnan draselný

Draselné soli kyseliny ortofosforečnej 

L-selenometionín 

Kvasnice obohatené selénom 5) 

Kyselina seleničitá 

Selénan sodný 

Hydroseleničitan sodný 

Seleničitan sodný 

Chlorid chromitý 

Mliečnan chromitý trihydrát 

Dusičnan chromitý 

Pikolinát chromitý 

Síran chromitý 

Molybdénan amónny [molybdén (VI)] 

Molybdénan draselný [molybdén (VI)] 

Molybdénan sodný [molybdén (VI)] 

Fluorid vápenatý 

Fluorid draselný 

Fluorid sodný 

Monofluorfosforečnan sodný 

Kyselina boritá 

Tetraboritan sodný 

Cholínom stabilizovaná kyselina ortokremičitá 

Oxid kremičitý 

Kyselina kremičitá 6) 

Vysvetlivky: 

1) 

Alfa-tokoferol < 20 %, beta-tokoferol < 10 %, gama-tokoferol 50 % až 70 % a delta-tokoferol 10 % až 30 %. 

2) 

Typické množstvá jednotlivých tokoferolov a tokotrienolov: 

– 115 mg/g alfa-tokoferol (najmenej 101 mg/g), 

– 5 mg/g beta-tokoferol (najmenej 1 mg/g), 

– 45 mg/g gama-tokoferol (najmenej 25 mg/g), 

– 12 mg/g delta-tokoferol (najmenej 3 mg/g), 

– 67 mg/g alfa-tokotrienol (najmenej 30 mg/g), 

– < 1 mg/g beta-tokotrienol (najmenej1 mg/g), 

– 82 mg/g gama-tokotrienol (najmenej 45 mg/g), 

– 5 mg/g delta-tokotrienol (najmenej 1 mg/g). 

3) 

Menachinón vyskytujúci sa prevažne ako menachinón-7 a v menšom rozsahu ako menachinón-6. 

4) 

Môže obsahovať najviac 2 % treonátu. 

5) 

Kvasnice obohatené selénom vyprodukované v kultúre za prítomnosti seleničitanu sodného ako zdroja selénu 

a obsahujúce v sušenej forme, v ktorej sa umiestňuje na trh, najviac 2,5 mg Se/g. Prevládajúcim organickým druhom 

selénu prítomným v kvasniciach je selénometionín (medzi 60 % až 85 % celkového extrahovaného selénu vo 

výrobku). Obsah iných organických zlúčenín selénu vrátane selénocysteínu nepresahuje 10 % celkového 

extrahovaného selénu. Množstvá anorganického selénu za normálnych okolností nesmie presiahnuť 1 % celkového 

extrahovaného selénu. 

6) 

Vo forme gélu.“. 

121

5. Príloha č. 20 sa dopĺňa novým bodom 11, 

ktorý znie: 

„11. Nariadenie Komisie (ES) č. 1170/2009 

z 30. novembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/ 

46/ES a nariadenie Európskeho parlamentu 

a Rady (ES) č. 1925/2006, pokiaľ ide o zoznamy 

vitamínov a minerálnych látok a ich 

foriem, ktoré možno pridávať do potravín vrátane 

výživových doplnkov (Ú. v. EÚ L 314, 1. 

12. 2009).“. 

Čl. II 

Tento výnos nadobúda účinnosť 1. mája 

2010. 

Minister zdravotníctva 

Minister pôdohospodárstva 



Richard Raši. v. r. Vladimír Chovan, v. r. 

122

32 

O Z N Á M E N I E 

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o uverejnení odrôd 

prihlásených k právnej ochrane v Slovenskej republike a o zmenách v registri 

šľachtiteľských osvedčení 

(z 15. apríla 2010 č. 1450/2010-510) 


republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa zákona 

č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd 

rastlín (ďalej len „zákon“) uverejňuje: 

1. Podľa § 8 ods. 2 zákona oznámenie o podaných 

prihláškach k 31. marcu 2010 uvedené 

v prílohe č. 1 od posledného uverejnenia 

vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva 

Slovenskej republiky (ďalej len 

„vestník“). 

2. Podľa § 13 zákona a článku 23 nariadenia 

Rady (ES) č. 2100/94 o právach spoločenstva 

k odrodám rastlín oznámenie o prevode 

šľachtiteľského osvedčenia k 31. marcu 

2010 uvedené v prílohe č. 2 od posledného 

uverejnenia vo vestníku. 

RNDr. Mária Pohanková, v. r. 

poverená zastupovaním 

generálneho riaditeľa sekcie 

poľnohospodárstva a služieb 

123

124

125 

125

126 

126

127 

127

128 

128

129 129

130 

Poznámky

Poznámky 

131

Vestník Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Vydáva Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, 

812 66 Bratislava vo Výskumnom ústave potravinárskom, Vydavateľstvo NOI, Priemyselná 4, P.O.Box 25, 824 75 Bratislava 26. 

Vychádza podľa potreby. Telefón: 02/50 23 71 43; e-mail: hrobarikova@vup.sk, illy@vup.sk. Predplatné Vestníka MP SR sa vyberá 

formou preddavkov. Frankové reklamácie sa uznávajú do 15 dní po doručení reklamovanej čiastky. Objednávky a reklamácie vybavuje 

redakcia. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Bratislava - poštou BA 12, pod č. j. R 3/93 zo dňa 9. 2. 1993. Expedícia: L.K. 

Permanent, s r. o. Bratislava.

doplnok - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?