Moyzesiana 2011 - Prešovská univerzita v Prešove

Cesta za médiami
Už po tretí raz sme tak nazvali našu exkurziu na
Gréckokatolíckej teologickej fakulte v rámci prednášok
masmediálna komunikácia a mediálna výchova.
Profesionálne prostredie médií je vždy lákavé a pre
človeka mimo daný fach fascinujúce. Tentoraz sme
zvolili opäť komerčné i verejnoprávne médiá, ale
rozhodli sme sa aj pre návštevu nášho národného
divadla a divadla, ktoré je typické svojou poetikou
a vždy inscenovaním pôvodných hier slovenského
autora Stanislava Štepku. Poďme však pekne po poriadku.
Z Prešova sme v stredu 19. októbra 2011 vyrážali skôr
ako inokedy, pretože popoludní nás už čakali v televízii
JOJ, kde nám boli k dispozícii PR manažérka
a moderátori Ján Mečiar, Michal Farkašovský, Monika
Bruteničová a vedúca vydania daného dňa. Mali sme
hodinu na to, aby sme si pozreli priestory a kládli otázky.
A tých mali študenti teda dosť. Aspoň moderátori
sa cítili príjemne unavení a hodina bola naplnená intenzívnou
debatou na mnohé témy, ktoré sa dajú na
tému televízneho vysielania rozprúdiť. Vidina voľného
večera naberala jasné kontúry pri plánovaní túlať
sa zákutiami starej Bratislavy, aj keď Eurovea ako moderný
komplex dáva tušiť, že Bratislava speje k dojmu
veľkomesta.
Aj tento rok bolo ťažisko exkurzie vo štvrtok. Prešli
sme opäť verejnoprávnou Slovenskou televíziou, ktorá
je dnes vo zväzku so Slovenským rozhlasom a tak
spoločný názov oboch médií znie Rozhlas a televízia
Slovenska (RTVS). Napriek tomu, že ide o spoločnú inštitúciu,
práca v oboch prebieha úplne rozdielne a zadĺženie
týchto inštitúcií sa líši. Dá sa povedať, že tí,
ktorí majú možnosť porovnania naplnenosti a využiteľnosti
chodieb a štúdií STV ľuďmi tak, že vo foayeri
to vyzerá ako na stanici, budú sklamaní. O deviatej
vchádzame do STV, kde to žije iba ľuďmi, ktorí momentálne
pracujú, čakajú, alebo majú pauzu. Prezeráme si
štúdiá, priestory – obrovské, ktoré si vyžadujú neuveriteľné
množstvo ľudí, aby pripravili vizuál, hoci len jednej
relácie. Prezeráme si len jeden z mnohých skladov
kostýmov, ktoré si pamätáme z televíznych rozprávok
či povestných „pondelkov“ vo verejnoprávnej televízii.
Prechádzame antikou aj barokom...a každý je nadšený,
ale aj sklamaný – ako to, že dnes nevieme využiť to, čo
máme, aj keď to dýcha históriou. V jednom zo štúdií,
kam nás pre zložitosť príprav nepustia, sa chystajú po
prvý krát Legendy popu.
Zmena pohľadu na vybavenie médií sa mení vstupom
do komerčného a zatiaľ najpočúvanejšieho rádia
Expres. Vybavenie priestorov, rozmer práce, hudba
a vôbec, všetko čo s týmto médiom súvisí, je iné a študentom
sa to páči. Dostávajú informácie o fungovaní
súkromného média – rádia. Dostávame prezenty s logom
Expresu a odchádzame. Čaká nás iný rozmer. Divadlo.
Do Slovenského národného divadla vchádzame o čosi
skôr ako začína večerné predstavenie Anna Kareninová,
aby sme si stihli pozrieť nádherné, „nové“ priestory
divadla. Prechod do týchto priestorov bol pre niektorých
umelcov náročnejší a nestretol sa vždy s pochopením,
ale napriek tomu ide o budovu, ktorá naozaj ohúri
veľkosťou i umeleckými a architektonickými počinmi.
Sprevádza nás tlačová tajomníčka SND, dáma, ktorá
v dobách minulých patrila v Slovenskej televízii k stáliciam
Aktualít a iných programov, roky je manažérkou
Bratislavských hudobných slávností a aj k divadlu patrí
v tom najlepšom zmysle slova ako inventár. Nehovoriac,
že nám v šibeničnom čase rezervovala vstupenky
na stále vypredané už spomenuté predstavenie v hlavných
úlohách so Zuzanou Fialovou a Tomášom Maštalírom.
Výkony a množstvo hercov, ktorí sa objavili
na pódiu SND v ten večer vyrážal dych. Martin Huba,
Dušan Jamrich, Gabriela Dzúriková, Ľuboš Kostelný,
Alexander Bárta, Ivana Kuxová a mnohí ďalší. A štyri
hodiny – lebo toľko predstavenie trvá – ubehnú ako
voda.
Na rozdiel od predchádzajúcich exkurzií, aj v posledný
deň bol program nabitý. V piatok nás už čakali v TV
Markíza, kde nás odborne informovali o tom, ako to
funguje v komerčne najúspešnejšej televízii. Odfotili
a vyskúšali sme si priestory Telerána, Televíznych
novín, Reflexu, Na telo, Počasia a videli ako to funguje
pred prípravou Televíznych novín v spravodajskej
miestnosti. Bolo vidieť, že dôležití sú ľudia a štáb.
Miestnosti sú útlejšie ako vyzerajú, veľa je iba svetiel
a kamier. Pripraviť vysielanie nie je jednoduché.
Aj keď sme boli s radošincami dohodnutí, operatívne
bolo treba riešiť čas, pretože práve prebiehala posledná
skúška ich najnovšej hry Len tak prišli...a my sme
mohli byť pri tom. Keď režisér dáva posledné pokyny,
prerušuje či posúva hru podľa toho ako treba veci doladiť.
Jedinečný zážitok, ktorí nemáte možnosť zažiť.
Nie každý režisér a nie každý herec vám dajú takúto
možnosť. A tak sme ako prví videli to, čo ostatní mali
možnosť vidieť až na premiére. A navyše samotný šéf,
režisér a autor Stanislav Štepka si na našu partiu našiel
čas a v prestávke nám venoval svoj čas. Porozprával
o sebe, o hre, odpovedal na otázky a odfotil sa s nami.
A ako vždy aj nová hra Radošinského naivného divadla
stojí za to.
Pred cestou domov nás čakala už len pyramída a z nej
vysielajúci Slovenský rozhlas. Aj tento rok to bolo zaujímavé
a opäť fundovaný výklad človeka, ktorý pozná
skoro všetky zákutia tejto monumentálnej budovy,
obohatil. Pozreli sme si sálu s najlepšou akustikou
v strednej Európe, kultové Rádio FM, štúdiá, kde sa
kedysi vyrábalo ako na páse a dýchajú svojou typickou
patinou. To všetko nás utvrdilo v tom, že napriek
historickosti i problémom, s ktorými sa verejnoprávne
médiá u nás boria, má aj táto inštitúcia svoj význam.
Bolo nám opäť dobre. Sme unavení...veľa informácií,
veľa ľudí. Prednášková aula možno neunaví, ale zážitok
dáva iba život sám.
ThLic. Martina Poláková
Foto: archív GTF PU v Prešove
/43/ Spolupráca PU v Prešove