Moldavsko - Ministerstvo zahraničných vecí SR

I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE
___________________________________________________________________________
Základná charakteristika hospodárstva
Moldavská republika je parlamentnou republikou o rozlohe 33 843 km 2 , ktorá sa
nachádza vo východnej Európe medzi Ukrajinou a Rumunskom. Hlavným mestom je Kišiňov
a krajina má 3,562 mil. obyvateľov (2010). Moldavská republika získalo nezávislosť od ZSSR
v roku 1991, odkedy sa rozvíja v krajine trhová ekonomika. Na jej území sa nachádza
separatistický prorusky orientovaný región Podnestersko (hlavné mesto Tiraspol) a jedna
autonómna oblasť Gagauzia (hlavné mesto Comrat). Priemerná dĺžka života v krajine
dosahuje 69,3 rokov a miera gramotnosti populácie v aktívnom veku 98,9%.
Moldavská republika mala uzatvorenú úverovú dohodu vo výške 186 mil. USD
s Medzinárodným menovým fondom (MMF) na krytie rozpočtových potrieb. V januári 2010
bola s MMF uzatvorená nová úverová dohoda na 574 mil. USD (finančný program na roky
2010-2012).
Zákon o štátnom rozpočte bol prijatý koncom roku 2011 a vstúpil do platnosti
25.1.2012. Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2012 by mali tvoriť 21,367 mld. lei (1,4 mld. €),
výdavky 22,164 mld. lei (1,45 mld. €), rozpočtový deficit predstavuje 797 mil. lei (52 mil. €), t.j.
0,9 % HDP. Rozpočtový deficit by mal byť krytý predajom štátnych istín (150 mil. lei),
privatizáciou štátneho majetku (260 mil. lei) a zahraničnou finančnou pomocou (371 mil. lei).
Príjmy by mali byť kryté daňami (78,1% - 16,686 mld. lei), ktoré by mali vzrásť o 12,5 %
v porovnaní s rokom 2011. Nedaňové príjmy by mali tvoriť 10,4 % - 830,75 mil. lei. Hlavnými
daňovými zdrojmi by mali byť zdroje z výberu DPH z dovážanej produkcie (45,4%), DPH
z domácej výroby a služieb (16 %) a cudzie zdroje (6,5%). Pokiaľ ide o štruktúru výdavkov, 384
mil. lei (1,7%) by malo ísť do systému súdnictva, 360 mil. lei (1,6%) na vedu a inovácie, 334 mil.
lei (1,5%) na kultúru, umenie a šport, 977 mil. lei (4,4 %) na poľnohospodárstvo, 2,101 mld. lei
(9,5%) na dopravu, komunikačné a informačné technológie, 2,286 mld. lei (10,3%) na
vzdelávanie a 2,721 mld. lei (12,3%) na zdravotníctvo. Na poľnohospodárske dotácie je
plánovaných 400 mil. lei, do regionálneho rozvojového fondu 174,7 mil. lei a do cestného
fondu 1,025 mld. lei.
Finančné bankové prevody moldavských občanov zo zahraničia predstavovali v roku
2011 cca 30 % HDP a za obdobie január-november 2011 presiahli objem 1 mld. €. Najväčší
podiel mali prevody v eurách (42,1%), USD (40,5%) a v ruských rubľoch (17,4%). Základná
úroková miera Národnej banky Moldavskej republiky na krátkodobé transakcie bola znížená
z 10,0 na 9,5%.
Moldavská republika si zlepšila pozíciu aj vo Svetovom indexe ekonomickej slobody,
keď postúpila zo 124. na 120. pozíciu, napriek tomu zostáva v skupine krajín s prevažne
neslobodnou ekonomikou. Najväčším problémom výraznejšieho ekonomického rozvoja je
nedostatok vlastných finančných zdrojov na sektorové rozvojové politiky a silná energetická
závislosť krajiny (od RF). V marci 2010 sa v Bruseli uskutočnila konferencia donorov Moldavskej
republiky, kde na podporu obnovy a rozvoja ekonomiky boli dané finančné prísľuby vo výške
1,8 mld. USD. Napriek tomu asi 30 % populácie žije v extrémnej chudobe.
Vo vzťahu k EÚ je Moldavská republika zaradená medzi 6 krajín tzv. Východného
partnerstva a patrí medzi najúspešnejšie krajiny tohto programu. Moldavská vláda vedie s EÚ
rokovania o Asociačnej dohode, dohode o vízovej liberalizácii a dohode o voľnom obchode.
Programové a sektorové financovanie EÚ prebieha cez Delegatúru EÚ v Kišiňove.
Vo vládnom projekte Národnej stratégie rozvoja „Moldavsko 2020“, ktorý sa
nachádza v súčasnosti vo verejnej diskusii, boli prijaté tri kľúčové priority ekonomického
smerovania: 1. Financie: dostupné a rozumné ceny, 2. Obchod: s jasnými pravidlami hry, 3.
Energie: bezpečné dodávky, efektívne využívanie.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 2