SLOVENSKO
SLOVENSKO
SLOVENSKO
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>SLOVENSKO</strong>
Slovenská republika<br />
Hoci Slovenská republika patrí medzi najmladšie európske štáty,<br />
osídlenie jej územia má veľmi bohatú históriu. Jeho obyvatelia<br />
– Slováci dlho žili a vyvíjali sa v uhorskom kráľovstve a neskôr<br />
v rakúsko-uhorskej monarchii. Slovensko nejestvovalo ako konkrétny<br />
administratívny celok a v súvislosti s ním sa hovorilo skôr poeticky<br />
ako o krajine niekde medzi Dunajom a Tatrami. Ešte pred sto rokmi len<br />
málokto vo svete vedel niečo o Slovákoch, ktorí dlho nemali možnosť<br />
sa samostatne rozhodovať o svojej budúcnosti.<br />
Až 20. storočie prinieslo naplnenie snov a túžob viacerých generácií<br />
Slovákov po samostatnom štáte. Slováci sa najprv dočkali naplnenia svojich<br />
štátotvorných snáh a na začiatku 21. storočia sa zaradili ku spoločenstvu krajín<br />
Európskej únie. Príbeh mladej a dynamickej krajiny, ktorý píšu jej obyvatelia,<br />
je príkladom tzv. success story. Takto ho v ostatných rokoch označujú takmer<br />
všetky svetové médiá.<br />
Rozloha: 49 034 km 2<br />
Počet obyvateľov: 5 417 000<br />
Hlavné mesto: Bratislava<br />
(426 000 obyvateľov)
Poloha<br />
Slovensko je krajinou ležiacou v srdci Európy. Za jej<br />
geografický stred sa považuje Kostol sv. Jána v Kremnických<br />
Baniach na strednom Slovensku. S rozlohou<br />
viac ako 49 000 km 2 a takmer 5,5 mil. obyvateľmi nepatrí<br />
k veľkým štátom. Je len o trošku väčšie ako napríklad<br />
Dánsko, Švajčiarsko alebo Holandsko. Jeho územie sa<br />
dá preletieť lietadlom za polhodinu.<br />
Slovensko akoby vypĺňalo priestor medzi severnejším<br />
Poľskom a južnejším Maďarskom, s ktorými má najdlhšie<br />
spoločné hranice. Zo západu susedí s Českou republikou<br />
a Rakúskom, na východe s Ukrajinou, s ktorou ho<br />
naopak spája najkratšia hranica (96 km).<br />
Z prírodných prvkov chýba Slovensku najmä more.<br />
Najbližšie na juhu leží Jadranské more (361 km). Ak by<br />
sme sa chceli okúpať v Baltskom mori, museli by sme<br />
od severných hraníc krajiny prekonať vzdušnou čiarou<br />
vzdialenosť 440 km.<br />
Trenčín<br />
Trnava<br />
Bratislava Nitra<br />
Žilina<br />
Banská Bystrica<br />
Prešov<br />
Košice
História<br />
● asi 100 000 rokov pred Kr.<br />
Pri teplých prameňoch na<br />
Spiši žil neandertálsky<br />
človek. Odliatok<br />
mozgovej dutiny<br />
neandertálskej ženy<br />
našli v travertínovej<br />
kope v Gánovciach.<br />
● 5. až 1. storočie pred Kr.<br />
Na území Slovenska žili Kelti. Stavali<br />
oppidá, tavili<br />
železo a razili<br />
mince. Patrili<br />
k prvej<br />
vyspelej<br />
civilizácii<br />
svojho druhu<br />
na území<br />
dnešného<br />
Slovenska.<br />
● rok 179<br />
Rímski legionári vytesali do<br />
trenčianskej hradnej skaly nápis<br />
oslavujúci víťazstvo nad germánskymi<br />
Markomanmi.<br />
● 5. storočie<br />
Prví Slovania prekročili karpatské<br />
priesmyky a objavili sa na území<br />
dnešného Slovenska.<br />
● roky 623 až 658<br />
Franský kupec Samo sa postavil na čelo<br />
kmeňového zväzu Slovanov. Vytvoril<br />
a viedol Samovu ríšu – prvý štátny útvar<br />
západných Slovanov.<br />
● rok 833<br />
Moravský knieža Mojmír II. vyhnal<br />
knieža Pribinu z Nitry a spojením Moravského<br />
a Nitrianskeho kniežatstva vytvoril<br />
Veľkomoravskú ríšu.<br />
● rok 863<br />
Na Veľkú Moravu prišli s misijným<br />
poslaním sv. Konštantín (Cyril) a Metod<br />
z gréckeho mesta Solún. Vierozvestov pozval<br />
veľkomoravský knieža Rastislav.
● rok 1000<br />
Vznikol uhorský štát na čele s kráľom<br />
Štefanom I. Územie dnešného<br />
Slovenska sa stalo jeho súčasťou.<br />
● rok 1238<br />
Trnava ako prvé mesto<br />
na Slovensku získala<br />
mestské výsady.<br />
Udelil jej ich uhorský<br />
kráľ Belo IV.<br />
● roky 1241 a 1242<br />
Do Uhorska vtrhli tatárske hordy.<br />
Po tatárskom vpáde sa začali<br />
stavať kamenné hrady a na obnovu<br />
spustošenej krajiny pozval<br />
kráľ Belo IV. hostí, kolonistov<br />
z Nemecka.<br />
● roky 1412 až 1769<br />
Uhorský kráľ Žigmund dal do<br />
zálohu 16 spišských miest poľskému<br />
panovníkovi Vladislavovi<br />
II. Záloh miest zrušila až Mária<br />
Terézia.<br />
● roky 1467 až 1490<br />
V Prešporku (dnešná Bratislava)<br />
pôsobila prvá vysoká škola na<br />
území dnešného Slovenska –<br />
Univerzita Istropolitana.<br />
● rok 1526<br />
Uhorské vojsko utrpelo 29. augusta v bitke<br />
pri Moháči zdrvujúcu porážku. V boji<br />
s Turkami padol aj kráľ Ľudovít II.<br />
● rok 1536<br />
Uhorský snem povýšil Prešporok (dnešná<br />
Bratislava) na hlavné mesto Uhorska.<br />
● rok 1635<br />
Kardinál Peter Pázmány založil v Trnave<br />
univerzitu.<br />
● roky 1740 až 1780<br />
V Uhorsku vládla osvietená kráľovná Mária<br />
Terézia. Jej syn Jozef II. pokračoval v reformách,<br />
ktoré priniesli prevratné spoločenské<br />
zmeny.<br />
● rok 1787<br />
Anton Bernolák kodifikoval prvý slovenský<br />
spisovný jazyk, ktorý sa však neujal.
● rok 1843<br />
Druhá kodifikácia spisovnej<br />
slovenčiny, ktorej autorom bol<br />
Ľudovít Štúr, bola úspešnejšia<br />
a stala sa základom dnešnej<br />
spisovnej slovenčiny.<br />
● roky 1848 a 1849<br />
Slovenský zbor dobrovoľníkov<br />
uskutočnil prvé ozbrojené<br />
povstanie Slovákov. Tri<br />
ťaženia zboru bojujúceho na<br />
strane cisára však slovenskému<br />
národu nepriniesli<br />
vytúženú slobodu.<br />
● roky 1861 až 1863<br />
Národné zhromaždenie Slovákov v Martine<br />
v roku 1861 prijalo Memorandum slovenského<br />
národa. O dva roky neskôr v Martine založili Maticu<br />
slovenskú, prvú národnú inštitúciu zameranú<br />
na povznesenie vzdelanosti a kultúry Slovákov.<br />
● rok 1867<br />
Rakúsko-maďarské vyrovnanie prinieslo<br />
zosilnenie národnostného útlaku Slovákov zo<br />
strany Maďarov.<br />
● rok 1918<br />
Slovensko sa stalo<br />
súčasťou Československej<br />
republiky, ktorú<br />
vyhlásili 28. októbra<br />
v Prahe. Pripojenie<br />
Slovákov k novému štátu<br />
potvrdila 30. októbra<br />
v Martine Slovenská<br />
národná rada. Bratislava<br />
sa stala jeho súčasťou až<br />
1. januára 1919 a zároveň<br />
sa stala hlavným mestom<br />
Slovenska.<br />
● rok 1939<br />
V Bratislave vyhlásili<br />
14. marca samostatnú Slovenskú<br />
republiku. Prezidentom<br />
slovenského štátu vytvoreného<br />
z vôle fašistického Nemecka sa<br />
stal katolícky kňaz Jozef Tiso.<br />
● rok 1944<br />
Na strednom Slovensku vypuklo Slovenské národné<br />
povstanie. Vyhlásili ho 29. augusta v Banskej Bystrici. Po<br />
obsadení hlavných povstaleckých centier ustúpili slovenskí<br />
vojaci a partizáni do hôr.<br />
● roky 1944 a 1945<br />
Vstupom Červenej armády 6. októbra 1944 na Slovensko<br />
v oblasti Duklianskeho priesmyku sa začalo oslobodzovanie<br />
krajiny od fašistickej nadvlády. Dňa 4. apríla<br />
1945 oslobodili Bratislavu.<br />
● roky 1947 a 1948<br />
Vo voľbách na jeseň 1947 slovenskí komunisti nezvíťazili<br />
tak ako v Čechách, avšak po komunistickom prevrate<br />
vo februári 1948 sa aj Slovensko dostalo do područia<br />
komunistov a Sovietskeho zväzu.
● rok 1968<br />
Do udalostí Pražskej jari sa aktívne<br />
zapojili aj slovenskí politici na čele s Alexandrom<br />
Dubčekom. Nádejnú demokratizáciu<br />
štátu a spoločnosti v auguste 1968<br />
násilne zastavili okupačné vojská Varšavskej<br />
zmluvy.<br />
● rok 1989<br />
Novembrová revolúcia priniesla zásadné<br />
politické zmeny. Komunistov zbavila moci<br />
a otvorila cestu demokracii a pluralite. Na<br />
masových demonštráciách sa aktívne zúčastnili<br />
Bratislavčania a obyvatelia ďalších<br />
slovenských miest a dedín.<br />
● rok 1993<br />
Dňa 1. januára sa Slovenská republika stala samostatným<br />
a zvrchovaným štátom, ktorý 19. januára<br />
prijali za člena OSN. 15. februára zvolila Národná rada<br />
SR Michala Kováča za prvého prezidenta nového<br />
demokratického štátu.<br />
● rok 2004<br />
Dňa 1. mája sa Slovenská republika stala členom<br />
Európskej únie. 29. marca sa Slovenská republika<br />
stala členskou krajinou NATO (Severoatlantická<br />
aliancia).<br />
● rok 2007<br />
Slovenská republika sa 21. decembra stala členom<br />
spoločenstva štátov schengenského priestoru, označovanom<br />
ako „priestor bezpečnosti, slobody<br />
a spravodlivosti“.<br />
● rok 2009<br />
Dňa 1. januára Slovenská republika<br />
oficiálne vstúpila do eurozóny a oficiálnym<br />
platidlom sa stalo euro.
Osobnosti<br />
Matej Bel (1684 – 1749)<br />
Matej Bel bol najvýznamnejším<br />
encyklopedistom Uhorska 18. storočia<br />
a autorom najvýznamnejšieho<br />
a najrozsiahlejšieho historicko-zemepisného<br />
diela z územia Slovenska.<br />
Pre veľké vedomosti a úroveň<br />
vedeckej práce ho označovali ako<br />
„Magnum Decus Hungariae“ –<br />
„veľká ozdoba Uhorska“.<br />
Móric Beňovský<br />
(1746 - 1786)<br />
Gróf Móric Beňovský<br />
bol cestovateľom, spisovateľom<br />
a vojakom. Najväčšiu<br />
slávu získal ako kráľ na<br />
Madagaskare.<br />
Ján Jessenius (1566 – 1621)<br />
Ján Jessenius bol najvýznamnejším<br />
predstaviteľom rodu Jesenských<br />
z Turca a ako lekár sa<br />
preslávil prvou verejnou pitvou<br />
v Európe.<br />
Ľudovít Štúr (1815 – 1856)<br />
Najvýznamnejšou osobnosťou národno-buditeľského<br />
obdobia Slovákov počas ich existencie v rakúsko-uhorskej<br />
monarchii bol Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny,<br />
ideológ a vodca národného hnutia, politik, jazykovedec,<br />
spisovateľ, básnik, novinár a redaktor.
Pavol Dobšinský (1828 – 1885)<br />
Z Gemera ležiaceho na juhovýchode<br />
Slovenska pochádzal<br />
najznámejší slovenský rozprávkar<br />
Pavol Dobšinský, evanjelický<br />
kňaz, ktorého tvorba sa<br />
vyrovná dielam Hansa-Christiana<br />
Andersena alebo bratov<br />
Grimmovcov.<br />
Martin Benka (1888 – 1971)<br />
Maliar, grafik a ilustrátor Martin<br />
Benka bol jedným zo zakladateľov<br />
slovenskej výtvarnej<br />
moderny v prvej polovici 20.<br />
storočia. Vo svojom diele sa<br />
venoval najmä horskej prírode<br />
Slovenska, ku ktorej sa výtvarne<br />
neustále vracal.<br />
Milan Rastislav Štefánik<br />
(1880 – 1919)<br />
Milan Rastislav Štefánik<br />
bol pravdepodobne najvýznamnejšou<br />
slovenskou<br />
osobnosťou histórie, pretože sa významnou mierou zaslúžil<br />
o vznik Československej republiky. Bol v nej prvým ministrom<br />
vojny a okrem politickej činnosti bol svetovo uznávaným<br />
vedcom – astronómom.<br />
Pavol Országh-Hviezdoslav<br />
(1849 – 1921)<br />
Pavol Országh-Hviezdoslav bol<br />
najvýznamnejším slovenským<br />
básnikom, dramatikom<br />
a prekladateľom. Je považovaný<br />
za jednu z najvýznamnejších<br />
osobností slovenskej literatúry<br />
a slovenskej kultúry vôbec.<br />
Alexander Dubček<br />
(1921 – 1992)<br />
Alexander Dubček bol najvýznamnejším<br />
slovenským politikom<br />
obdobia tzv. Pražskej jari<br />
a stal sa symbolom obrodného<br />
hnutia v roku 1968. V zahraničí<br />
je považovaný za najznámejšieho<br />
Slováka.
Jozef Gabčík<br />
(1912 – 1942)<br />
Jozef Gabčík bol<br />
slovenským vojakom<br />
a členom výsadkovej<br />
skupiny Anthropoid.<br />
V roku 1942 vykonal<br />
atentát na ríšskeho<br />
protektora v Čechách<br />
Reinharda Heydricha.<br />
Štefan Osuský (1889 – 1973)<br />
Slovenský politik, právnik,<br />
diplomat, pedagóg a publicista<br />
Štefan Osuský patril k výnimočným<br />
osobnostiam európskej<br />
i svetovej politiky. Jeho víziou<br />
bola zjednotená demokratická<br />
a slobodná Európa bez vojen.<br />
Ján Papánek (1896 - 1991)<br />
Slovenský diplomat a právnik Ján Papánek<br />
patril k najvýznamnejším tvorcom textu Charty<br />
OSN a zastupoval ČSR na pôde OSN. Bol<br />
aj hlavným zakladateľom Amerického fondu<br />
na pomoc česko-slovenským utečencom.<br />
Otto Smik<br />
(1922 – 1944)<br />
Leteckým „esom“ a najúspešnejším slovenským<br />
pilotom v druhej svetovej vojne bol<br />
Otto Smik. Postupne sa stal bezkonkurenčne<br />
najlepším československým stíhacím pilotom<br />
v službách RAF.<br />
Ondrej Nepela (1951 – 1989)<br />
Najúspešnejší slovenský krasokorčuliar<br />
a dodnes jediný zlatý medailista zo Zimných<br />
olympijských hier v Sappore (1972). Bol<br />
trojnásobným majstrom sveta a päťnásobným<br />
majstom Európy.
Jozef kardinál Tomko<br />
(11. 3. 1924)<br />
Významný cirkevný<br />
hodnostár a náboženský<br />
spisovateľ Jozef kardinál<br />
Tomko je emeritným<br />
prefektom Kongregácie<br />
pre evanjelizáciu<br />
národov a emeritným<br />
predsedom Pápežského<br />
komitátu pre medzinárodné<br />
eucharistické<br />
kongresy.<br />
Ivan Bella (21. 5. 1964)<br />
Ivan Bella je prvým a dodnes<br />
jediným slovenským kozmonautom.<br />
Pre Slovákov sa stal<br />
tým, čím Gagarin pre Rusov.<br />
Slovensko sa jeho letom<br />
zaradilo do exkluzívneho klubu<br />
kozmických krajín.<br />
Štefan Nosáľ<br />
(20. 1. 1927)<br />
Štefan Nosáľ je choreografom najznámejšieho<br />
folklórneho súboru Lúčnica a priekopníkom<br />
v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca.<br />
Zároveň je pedagógom a jediným profesorom<br />
ľudového tanca na Slovensku.<br />
Edita Gruberová (23. 12. 1946)<br />
Najvýznamnejšia súčasná slovenská<br />
operná speváčka Edita Gruberová – operná<br />
diva a sólistka Štátnej opery vo Viedni,<br />
hosťovsky účinkovala na najznámejších<br />
operných pódiách po celom svete.<br />
Michal Martikán<br />
(18. 3. 1979)<br />
Slovenský vodný slalomár Michal<br />
Martikán je dvojnásobným olympijským<br />
víťazom a štvornásobným<br />
majstrom sveta. Na letných olympiádach<br />
získal i dve strieborné medaily<br />
a raz sa stal aj majstrom Európy.
Súčasnosť<br />
Nová demokratická situácia na začiatku<br />
90. rokov postupne priniesla rozpad spoločného<br />
štátu Čechov a Slovákov a vznik<br />
samostatnej Slovenskej republiky. Od<br />
1. januára 1993 sa Slovensko stalo samostatným<br />
zvrchovaným štátom a v tomto<br />
roku ho prijali za člena OSN. Obyvatelia<br />
si zvolili prvého prezidenta<br />
a postupne sa uskutočnilo<br />
niekoľko slobodných<br />
demokratických volieb. Slovensko sa<br />
stalo členom európskych inštitúcií. Od<br />
roku 2004 je Slovenská republika členom<br />
Severoatlantickej aliancie (NATO)<br />
a ešte v tom istom roku sa stala aj<br />
rovnoprávnym členom Európskej únie.<br />
V roku 2007 bola Slovenská republika<br />
začlenená do schengenského priestoru<br />
a od roku 2009 je v poradí 16. členom<br />
Európskej menovej<br />
únie – eurozóny.<br />
Prijatím eura sa<br />
zavŕšil proces<br />
integrácie do<br />
Európskej<br />
únie.
Slovenská republika je od júla 1996 členená na osem krajov a 79<br />
okresov. V roku 2001 sa začala reforma verejnej správy posilňujúca<br />
postavenie<br />
samosprávnych<br />
orgánov.<br />
Vzniklo osem vyšších územných<br />
celkov, ktoré sú geograficky<br />
zhodné s administratívnymi jednotkami<br />
na úrovni krajov. Na ich čele stojí župan.<br />
Slovensko je parlamentnou demokratickou republikou. Na jej<br />
čele stojí prezident volený na päťročné funkčné obdobie. O moc<br />
v krajine sa delí s parlamentom, ktorého oficiálny názov je<br />
Národná rada Slovenskej republiky. Najvyšší zákonodarný orgán<br />
Slovenskej republiky je jednokomorový a má 150 členov. Poslanci<br />
sú volení na štvorročné funkčné obdobie. Najvýznamnejším<br />
legislatívnym dokumentom je Ústava Slovenskej republiky z roku<br />
1992. Výkonnú moc v krajine uplatňuje vláda Slovenskej republiky<br />
na čele s predsedom vlády. Prezident, parlament a vláda sídlia<br />
v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava.
Hospodárstvo<br />
Hospodárstvo Slovenskej republiky postupne dokončuje obdobie transformácie.<br />
Viaceré hospodárske odvetvia tu majú dlhú a veľmi úspešnú tradíciu.<br />
V minulosti Slovensko patrilo k hospodársky najvyspelejším častiam Uhorska.<br />
Rozvinuté bolo najmä baníctvo, hutníctvo, sklárstvo, strojárstvo a potravinárstvo.<br />
V období medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa na Slovensko presunuli<br />
mnohé zbrojárske továrne z Čiech. V povojnovej komunistickej ére sa na Slovensku<br />
odohrala masívna industrializácia. Rozvíjali sa najmä odvetvia ťažkého<br />
priemyslu. Pád komunizmu však zmenil hospodárske pomery a nastala masívna<br />
hospodárska transformácia.<br />
Hoci je Slovensko malou krajinou, patrí medzi najväčších výrobcov áut na<br />
svete. V prepočte na jedného obyvateľa sa dokonca na Slovensku vyrobí najviac<br />
automobilov na svete (viac ako 100 áut na tisíc obyvateľov). Zaslúžila sa o to<br />
najmä nemecká automobilová spoločnosť Volkswagen, ktorá po roku 1989 kúpila<br />
Bratislavské automobilové závody a vybudovala tu areál na výrobu viacerých<br />
typov áut značky VW.<br />
Ďalšia významná investícia prišla do Trnavy<br />
(PSA Peugeot Citroen) a do Žiliny<br />
(KIA).<br />
Slovensko je aj významným<br />
producentom železa<br />
a ocele, ako aj oceliarskych<br />
a železiarskych<br />
výrobkov.<br />
Dominuje mu<br />
americký hutnícky<br />
gigant U. S.<br />
Steel, ktorý kúpil<br />
Východoslovenské<br />
železiarne<br />
v Košiciach.
Naďalej sa rozvíja chemický priemysel, ktorý<br />
reprezentujú najmä závody v Bratislave – závod na<br />
spracovanie ropy Slovnaft a petrochemický kombinát<br />
Istrochem. Vyrábajú sa v nich viaceré druhy<br />
benzínov, nafta, syntetické látky, umelé vlákna<br />
a výrobky organickej chémie. Veľkú tradíciu má<br />
na Slovensku aj výroba papiera a celulózy a závod<br />
Mondi SCP v Ružomberku na strednom Slovensku<br />
patrí k najväčším v Európe. Jedným z najdôležitejších<br />
priemyselných odvetví na Slovensku je aj<br />
elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň<br />
napríklad spoločnosť Sony, pri Galante a Trnave<br />
spoločnosť Samsung.<br />
Úlohou súčasných zmien v hospodárstve je najmä<br />
pritiahnuť na Slovensko zahraničný kapitál a znížiť<br />
nezamestnanosť, ktorá v niektorých regiónoch<br />
presahuje 20 %. Takmer každým rokom sa v nedávnej<br />
minulosti zvyšovali zahraničné investície do<br />
ekonomiky Slovenska, ktoré napríklad v roku 2008<br />
predstavovali vyše miliardy eur. Najvýznamnejším<br />
trendom v príleve priamych<br />
zahraničných investícií je posun od automobilového<br />
priemyslu k strojárskemu<br />
a elektrotechnickému priemyslu.<br />
Okrem výrobkov hutníckeho, strojárskeho,<br />
chemického a papierenského<br />
priemyslu bolo Slovensko oddávna aj<br />
dôležitým producentom textilu a potravín.<br />
Slovenské textilné a bavlnárske<br />
závody patrili<br />
už v 19. storočí<br />
k najväčším<br />
v strednej<br />
Európe a tradícia<br />
výroby<br />
textilných<br />
výrobkov pokračuje aj dnes.<br />
Z potravín preslávili Slovensko<br />
výborné syry a bryndza (napr.<br />
liptovský syr), pivá (Topvar,<br />
Corgoň, Zlatý bažant) a čokoláda<br />
(Figaro).<br />
Slovensko má veľké perspektívy<br />
najmä v oblasti tzv. turistického<br />
priemyslu. Obrovský potenciál<br />
v oblasti cestovného ruchu nie je<br />
však zatiaľ dostatočne využívaný.<br />
K jeho lepšiemu využitiu však<br />
treba dobudovať najmä modernú<br />
dopravnú infraštruktúru, t. z. sieť<br />
diaľnic a rýchlych železníc, ktorých<br />
na Slovensku nie je dosť.<br />
Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol celý rad nových výziev a podnetov.<br />
Slovenská republika má vypracovaný tzv. Národný rozvojový plán, ktorý sa týka najmä<br />
rozvoja priemyslu, služieb, vidieka, cestovného ruchu, dopravy a ľudských zdrojov. Dôraz<br />
sa kladie na podporu rozvoja malých a stredných podnikov, moderných a environmentálne<br />
vhodných technológií,<br />
budovanie priemyselných<br />
parkov, rozvoj<br />
vzdelávania a trvalo<br />
udržateľného rozvoja<br />
vidieka. Slovensko chce<br />
v nasledujúcom období<br />
dosiahnuť úroveň prevyšujúcu<br />
70 % priemeru<br />
HDP na obyvateľa v krajinách<br />
EÚ. Tento nárast<br />
zabezpečujú aj finančné<br />
príspevky zo štrukturálnych<br />
fondov Európskej<br />
únie.
Príroda<br />
Hoci je Slovensko malý stredoeurópsky štát, ponúka toľko rozmanitých prírodných<br />
krás ako máloktorá iná krajina. Vysoké horské štíty sa na jeho území striedajú<br />
s hlbokými dolinami a tiesňavami, rozľahlé lesy popretkávané lúkami a pasienkami<br />
susedia s úrodnými nížinami a dravé horské bystriny sa postupne menia na pokojné<br />
rieky. Tento prírodný obraz dopĺňa rôznorodá flóra a fauna. Na Slovensku možno<br />
nájsť veľhory i nížiny, vyhasnuté sopky, kaňony, jaskyne i priepasti, veľtoky i vodopády,<br />
minerálne pramene, liečivé i jedovaté rastliny, plaché i dravé živočíchy.
Pestrosť a rozmanitosť krajinných<br />
typov je charakteristickou črtou<br />
slovenskej prírody, v ktorej sa dodnes<br />
zachovali mnohé takmer panenské<br />
územia. Stačí navštíviť tajomné doliny<br />
a rokliny stredného a severného<br />
Slovenska alebo hlboké lesy v jeho<br />
severovýchodnej časti a človek nájde<br />
to, čo dnes tak veľmi chýba modernému<br />
svetu. Nie náhodou mnohé<br />
prírodné zákutia Slovenska s obľubou<br />
vyhľadávajú domáci i zahraniční<br />
návštevníci. Poskytujú totiž unikátne<br />
obrazy, ktoré možno v súčasnosti<br />
vidieť naozaj len v niektorých kútoch<br />
sveta.<br />
Slovensko je typické výškovou členitosťou. Rozdiel medzi<br />
najvyšším (Gerlachovský štít – 2 654 m) a najnižším (Streda nad<br />
Bodrogom – 94 m) bodom územia spôsobuje veľkú diferencova-<br />
nosť klímy, ktorá následne ovplyvňuje<br />
charakter pôdy, flóry a fauny.<br />
Vlastný západokarpatský oblúk<br />
sa na území Slovenska rozpadá na<br />
niekoľko viac-menej rovnobežných<br />
horských pásiem (z najnavštevovanejších<br />
sú to napríklad Nízke Tatry,<br />
Malá Fatra a Veľká Fatra), ktoré<br />
väčšinou oddeľujú zníženiny. Znížené<br />
pásma najčastejšie tvoria za sebou<br />
usporiadané kotliny, ktoré spájajú<br />
miestami úzke a inde širšie riečne<br />
doliny. Rôznorodosť povrchu Slovenska<br />
dopĺňajú tri nížiny: Záhorská<br />
nížina na západe, Podunajská nížina<br />
na juhozápade a Východoslovenská<br />
nížina na juhovýchode.
Viaceré piesne a básne predstavujú<br />
Slovensko ako „krajinu medzi Tatrami<br />
a Dunajom“. Tatry sú drahokamom klenby<br />
Západných Karpát, ktoré zaberajú podstatnú<br />
časť povrchu Slovenska. Delia sa na<br />
Západné Tatry a Východné Tatry, z ktorých<br />
najznámejšou časťou sú Vysoké Tatry.<br />
Budujú ich odolné žuly a kryštalické bridlice,<br />
pričom najvyššiu nadmorskú výšku<br />
dosahujú na Slovensku (25 z ich vrcholov<br />
je vyšších ako 2 500 m). Najvyššie časti<br />
pohoria vymodeloval ľadovec, vďaka čomu<br />
dnes predstavujú nádhernú oblasť s ľadovcovými<br />
dolinami, kotlami, plesami,<br />
vodopádmi a štítmi.<br />
Vzhľadom na neobyčajnú<br />
koncentráciu prírodných<br />
krás si Tatry vyslúžili názov<br />
„miniatúrne Alpy“, pretože<br />
na malej ploche (341 km 2 ,<br />
z toho 260 km 2 sa nachádza<br />
na slovenskej strane) sa<br />
okrem ľadovcov vyskytuje<br />
takmer všetko, čo ponúkajú<br />
Alpy. Tatranské štíty sú najvyššie<br />
v celom karpatskom<br />
oblúku a v oblasti ležiacej<br />
severne a východne od Álp<br />
nemajú v Európe výškovú<br />
konkurenciu.
Klenotom slovenskej prírody<br />
a z turistického hľadiska<br />
veľmi príťažlivým krajinným<br />
prvkom sú jaskyne, ktoré zo<br />
Slovenska vytvárajú jaskyniarsky<br />
región svetového<br />
významu. Nie náhodou<br />
do Zoznamu svetového<br />
kultúrneho a prírodného<br />
dedičstva UNESCO<br />
v roku 1995 ako prvú prírodnú<br />
lokalitu zapísali podzemnú<br />
sústavu jaskýň Slovenského<br />
a Aggtelekského krasu.<br />
Na území Slovenskej<br />
republiky je sprístupnených<br />
12 jaskýň. Kvapľovou výzdobou<br />
vyniká Demänovská jaskyňa slobody,<br />
mohutnosťou ľadovej výplne sa pýši<br />
Dobšinská ľadová jaskyňa, nevšednú<br />
aragonitovú výzdobu možno obdivovať<br />
v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Bohatá<br />
a pestrá aragonitová výplň vo forme<br />
útvarov podobných trsom koralov vytvára<br />
rôznorodú zmes nádherných obrazov.<br />
Vyhľadávanou atrakciou jaskyne Domica<br />
je plavba po podzemnej riečke Styx.<br />
Niektoré ďalšie jaskyne možno navštíviť<br />
s odborným sprievodcom. K vrcholným<br />
zážitkom patrí najmä návšteva Krásnohorskej<br />
jaskyne v Slovenskom krase.<br />
Z hydrologického hľadiska možno<br />
Slovensko prirovnať k streche. Rieky<br />
tu pramenia a odtekajú do susedných<br />
štátov. Územím Slovenska prechádza<br />
časť hlavného európskeho rozvodia, ktoré<br />
oddeľuje úmoria Baltského a Čierneho<br />
mora. Najväčšou riekou, ktorá na<br />
Slovensko priteká z Nemecka a Rakúska,<br />
je Dunaj – jeden z jeho hlavných<br />
symbolov. Územím Slovenska preteká<br />
len na krátkom úseku<br />
pri Bratislave (22,5 km),<br />
zvyšná časť slovenskej časti<br />
jeho toku (149,5 km) tvorí<br />
štátnu hranicu s Rakúskom<br />
a Maďarskom. Dunaj má<br />
najväčší prietok v lete, keď<br />
sa v Alpách topia ľadovce.<br />
Väčšina ostatných riek na<br />
Slovensku (z najdlhších
Váh, Hron a Ipeľ) má maximum<br />
vody v marci.<br />
Najviac slovenských jazier<br />
má ľadovcový pôvod, pričom<br />
takmer všetky sa nachádzajú<br />
v Tatrách. Tatranské jazerá sa<br />
nazývajú plesá. Sú pozostatkom<br />
ľadovcovej činnosti v poslednej<br />
ľadovej dobe, počas ktorej voda<br />
z roztopených ľadovcov vyplnila<br />
povrchové priehlbiny. Len vo<br />
Vysokých Tatrách ich možno<br />
nájsť asi 100. Sú „očami“ Tatier<br />
a spolu s tatranskými štítmi vytvárajú<br />
neopakovateľné obrazy.<br />
Každé z plies očarí návštevníkov<br />
špecifickým zafarbením vyplý-<br />
Nefcerka. Jeho jednotlivé stupne majú<br />
výšku okolo 80 m. Mnohé vodopády sú<br />
viacstupňové a ich kaskády sú atrakciou<br />
viacerých dolín.<br />
Na území Slovenska sa vyskytuje<br />
množstvo minerálnych prameňov a veľké<br />
zásoby podzemnej vody. Kým minerálnymi<br />
prameňmi je posiate celé Slovensko,<br />
najväčšie zásoby podzemných vôd sú<br />
v riečnych usadeninách Dunaja a predovšetkým<br />
Žitného ostrova, kde sa nachádza<br />
asi 10 mld. m 3 vody. Návštevníkov tohto<br />
regiónu však priťahujú najmä staré dunajské<br />
zákutia a sieť dunajských ramien, v ktorých<br />
sa akoby zastavil čas.<br />
Hoci človek aj na Slovensku pozmenil<br />
vegetáciu a v značnej miere odlesnil nížiny<br />
a kotliny, v pohoriach sa doteraz zachovali<br />
veľké lesné komplexy. Slovensko má v porovnaní<br />
s viacerými európskymi krajinami<br />
pomerne veľkú lesnatosť (lesy zaberajú<br />
36 % z celkovej plochy územia).<br />
vajúcim z jeho umiestnenia a tieňa okolitej horskej kulisy.<br />
Najväčšie (20 ha) a najhlbšie (53 m) je Veľké Hincovo pleso.<br />
Nerovnako intenzívnou činnosťou ľadovca vznikli v Tatrách<br />
aj vodopády. Najvyšší z nich je Kmeťov vodopád v doline
V dôsledku pestrých ekologických<br />
podmienok je Slovensko<br />
veľmi bohaté na flóru a faunu.<br />
Vyskytuje sa tu asi 2 400 pôvodných<br />
druhov cievnych rastlín<br />
a oveľa viac druhov rias, húb,<br />
machov a lišajníkov, čo je viac<br />
ako napríklad na ploche šesťkrát<br />
väčšieho Poľska. Viaceré druhy<br />
sa vyvinuli a zachovali len na<br />
Slovensku.<br />
Fauna Slovenska je takisto<br />
mimoriadne pestrá – žije tu vyše<br />
40 000 druhov živočíchov. Väčšina<br />
živočíšnych druhov patrí<br />
k lesnej zóne. K jej najväčším<br />
obyvateľom patrí diviak, jeleň<br />
a medveď. Raritou je zubor,<br />
najväčší európsky suchozemský<br />
cicavec, ktorý žije v zubrej obore<br />
pri Topoľčiankach, a kamzík, ktorý<br />
je známy z najvyšších polôh Tatier.<br />
Vodné toky, jazerá a rybníky sa<br />
intenzívne využívajú na chov rýb.<br />
Na strednom a severnom Slovensku<br />
sa nachádzajú atraktívne rybárske<br />
revíry predovšetkým v oblastiach<br />
pstruhových vôd.<br />
Mnohé rastliny a živočíchy sú<br />
na Slovensku chránené zákonom.<br />
Zákon chráni aj celé územia, medzi<br />
ktorými majú veľký význam národné<br />
parky, chránené krajinné oblasti<br />
a prírodné rezervácie. Na Slovensku<br />
je viac ako 1 000 chránených<br />
území s rozlohou väčšou ako 9 500<br />
km 2 . V tom je zahrnutých deväť<br />
národných parkov a 16 chránených krajinných oblastí. Národné parky<br />
(NP) ležia v horských oblastiach Karpát. Najstarší je Tatranský národný<br />
park, ktorý vyhlásili v roku 1948. NP Pieniny je rozlohou najmenší,<br />
NP Nízke Tatry je najväčší. NP Slovenský raj chráni pozoruhodnú<br />
krasovú krajinu s planinami prerezanými<br />
hlbokými tiesňavami a jednou z najväčších<br />
ľadových jaskýň na svete. NP Malá<br />
Fatra sa nachádza v najzápadnejšom zo<br />
slovenských vysokých pohorí. NP Slovenský<br />
kras s horskou krasovou krajinou<br />
minimálne poznačenou zásahmi človeka<br />
leží najjužnejšie.<br />
Najvýchodnejším parkom je NP Poloniny<br />
s pôvodnými východokarpatskými<br />
bukovými a jedľovo-bukovými lesmi.<br />
Nie náhodou do Zoznamu svetového<br />
kultúrneho a prírodného dedičstva<br />
UNESCO v roku 2007 zapísali viaceré<br />
pralesy severovýchodného Slovenska.
Obyvateľstvo a sídla<br />
V Slovenskej republike žije viac ako 5,4 milióna obyvateľov, z ktorých<br />
najviac je Slovákov (86 %). Druhou najpočetnejšou národnostnou<br />
menšinou sú Maďari (10 %) žijúci v južných častiach Slovenska pri<br />
hraniciach s Maďarskom. K Rómom sa síce oficiálne hlási len málo<br />
obyvateľov, avšak v skutočnosti na Slovensku žije asi 400 000 Rómov.<br />
Najviac ich je vo východných a v južných okresoch. Na Slovensku žije<br />
aj česká menšina, Rusíni a Ukrajinci. Podľa slovenských zákonov sú<br />
mestá a dediny s vyšším ako<br />
20-percentným zastúpením Maďari ostatní<br />
národnostnej menšiny<br />
označené dvojjazyčnými<br />
Slováci<br />
tabuľami. Takto môže<br />
návštevník zo zahraničia<br />
pri cestovaní ľahko zistiť,<br />
kde žijú iné národnosti.<br />
Slovensko v minulosti zažilo niekoľko vysťahovaleckých vĺn. Slováci<br />
opúšťali svoju vlasť v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia,<br />
keď odchádzali najmä do USA za lepším živobytím. Po druhej svetovej<br />
vojne utekali ľudia do zahraničia predovšetkým z politických dôvodov.<br />
Dnes žijú za hranicami pôvodnej vlasti viac ako dva milióny Slovákov.<br />
Najviac ich je v USA. Mnohí zahraniční Slováci sa v novej vlasti presadili<br />
a stali slávni. Azda najznámejším z nich je umelec svetového mena<br />
a zakladateľ umeleckého prúdu známeho pod názvom pop-art Andy<br />
Warhol, ktorého rodičia pochádzajú z východného Slovenska. Korene<br />
na Slovensku majú viaceré americké filmové hviezdy. Zo staršej generácie<br />
je to napríklad Paul Newman alebo Steve McQueen. Česko-slovenský<br />
pôvod má aj kozmonaut Eugene Andrew Cernan, ktorý v roku<br />
1972 vystúpil ako dosiaľ posledný človek na povrch Mesiaca.<br />
Väčšina obyvateľov Slovenska je veriaca, čo je vidieť najmä každú<br />
nedeľu pri bohoslužbách. Slovensko možno označiť za katolícku<br />
krajinu (takmer 70 % je katolíkov). Druhou najpočetnejšie zastúpenou<br />
cirkvou sú evanjelici. Na východnom Slovensku majú zastúpenie<br />
veriaci gréckokatolíckej a pravoslávnej<br />
cirkvi. Okrem<br />
bez vyznania<br />
nich žijú na Slovensku ostatní<br />
aj vyznávači iných<br />
katolíci<br />
náboženstiev. Asi 13 %<br />
obyvateľov nevyznáva<br />
nijaké náboženstvo.
Prvé mestá na Slovensku vznikali<br />
už v 11. storočí. Postupne sa stávali<br />
centrami obchodu a remesiel a od kráľov<br />
dostávali osobitné práva. Boli obklopené<br />
hradbami a konali sa v nich trhy. Najstarším<br />
slobodným kráľovským mestom<br />
na Slovensku bola Trnava. Najväčší<br />
rozmach slovenské mestá zaznamenali<br />
v 14. a 15. storočí v súvislosti s rozvojom<br />
baníctva a remesiel. V súčasnosti je na<br />
Slovensku 138 miest. Najväčšími mestami<br />
sú Bratislava a Košice. V mestách žije<br />
väčšina obyvateľstva.<br />
Veľmi starým<br />
mestom na západnom<br />
Slovensku je Nitra, kedysi<br />
sídlo Nitrianskeho<br />
kniežatstva a panovníkov<br />
Veľkej Moravy.<br />
Dominantou mesta je<br />
Nitriansky hrad z 11.<br />
storočia.<br />
Západoslovenská Trnava je pre množstvo kostolov nazývaná<br />
aj „malý Rím“. Nad historickým jadrom mesta sa vypína mestská<br />
veža s vyhliadkovou terasou.
Hlavným mestom Slovenska je Bratislava<br />
ležiaca na juhozápade krajiny. Na mape Európy<br />
nájdeme len niekoľko miest<br />
s takou nádhernou polohou<br />
a bohatou históriou, aké má<br />
Bratislava. Rozkladá sa na<br />
oboch brehoch Dunaja a na<br />
úpätí Malých Karpát. Pýchou<br />
Bratislavy je Dunaj<br />
– druhý najväčší veľtok<br />
Európy, ktorý je takmer<br />
na všetkých pohľadniciach<br />
mesta. V roku 1536 bola<br />
Bratislava vyhlásená za hlavné<br />
mesto Uhorska a korunovačné<br />
mesto uhorských kráľov a kráľovien. V súčasnosti<br />
je Bratislava moderným veľkomestom a dôležitým<br />
priemyselným centrom. Hlavnou dominantou mesta je<br />
Hrad a Dóm sv. Martina, cirkevný symbol Bratislavy.
Medzi jeho zaujímavosti patrí nádherná veža<br />
s pozlátenou napodobeninou uhorskej kráľovskej<br />
koruny, ktorá symbolizuje korunovácie<br />
uhorských kráľov.<br />
Úzkymi stredovekými uličkami sa možno<br />
dostať na Hlavné námestie s renesančnou<br />
Maximiliánovou fontánou. Znázorňuje cisára<br />
Maximiliána II. v postave legendárneho rytiera<br />
Rolanda – ochrancu miest.<br />
Košice (235 000 obyvateľov) sú metropolou<br />
východného Slovenska a druhým najväčším<br />
mestom Slovenska. Dominuje mu nádherná<br />
stavba Dómu sv. Alžbety zo 14. storočia,<br />
najväčší gotický chrám na Slovensku. Dospelí<br />
a deti sa radi prechádzajú po nádhernom<br />
centrálnom námestí s hrajúcou fontánou. Do<br />
centra svetovej pozornosti sa Košice dostali<br />
v roku 2008, keď získali titul Európske hlavné<br />
mesto kultúry na rok 2013.
Na strednom Slovensku ležia tri bývalé<br />
slobodné banské mestá: „medená“ Banská<br />
Bystrica (známa v minulosti výrobou<br />
medi), „zlatá“ Kremnica, v ktorej sa razili<br />
zlaté mince známe ako kremnické dukáty,<br />
a „strieborná“ Banská Štiavnica, ktorá<br />
patrila k hlavným producentom striebra<br />
v Uhorsku a bola jedným z najvýznamnejších<br />
európskych banských miest.<br />
V 18. storočí sa stala sídlom prvej banskej<br />
vysokej školy na svete – Baníckej a lesníckej akadémie. Atrakciou<br />
mesta je Banské múzeum v prírode, kde dospelým i deťom nasadia<br />
banícke prilby a v baníckych plášťoch sa spustia do podzemia.<br />
Banskú Štiavnicu v roku 1993 zapísali do Zoznamu svetového<br />
kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Pod Tatrami v oblasti<br />
zvanej Spiš osídlenej<br />
kedysi nemeckými<br />
kolonistami ležia<br />
dve nádherné mestá:<br />
Levoča a Kežmarok.<br />
Perlou Spiša je najmä<br />
Levoča (od roku 2009<br />
zapísaná do Zoznamu<br />
svetového kultúrneho<br />
a prírodného dedičstva<br />
UNESCO) s krásnymi<br />
meštianskymi<br />
domami, nádhernou<br />
radnicou a Kostolom<br />
sv. Jakuba.<br />
Na severe východného Slovenska<br />
leží Bardejov, najgotickejšie<br />
mesto Slovenska. Jeho<br />
dominantou je gotický Kostol<br />
sv. Egídia zo začiatku 15. storočia<br />
a goticko-renesančná<br />
budova starej radnice, v ktorej je<br />
umiestnená mimoriadne cenná<br />
a na Slovensku najrozsiahlejša<br />
zbierka ikon. Mestské opevnenie<br />
s baštami patrí k najzachovanejším<br />
stredovekým opevneniam<br />
na Slovensku. Bardejov v roku<br />
2000 zapísali do Zoznamu svetového<br />
kultúrneho a prírodného<br />
dedičstva UNESCO.
Kultúrno-historické<br />
pamiatky<br />
Slovensko je krajina bohatá na kultúrno-historické opevnené a reprezentačné objekty bývania.<br />
Na jeho území možno napočítať viac ako 100 hradov a zámkov a minimálne dvakrát toľko kaštieľov<br />
postavených v rôznych historických epochách.<br />
Hrady mali podobu kamenných pevností a stavali sa na<br />
strategických a ťažko prístupných miestach.<br />
Okrem obrannej a administratívnej funkcie<br />
slúžili aj na bývanie. Iný typ hradov tvorili<br />
tzv. mestské hrady (napr. Zvolenský hrad,<br />
Kremnický hrad a Banskobystrický<br />
hrad), ktoré stavali predovšetkým<br />
bohaté mestá na svoju obranu.<br />
V 17. a 18. storočí začala väčšina<br />
hradov pustnúť, pričom mnohé boli<br />
na kráľovský príkaz vypálené a ostali<br />
v ruinách. Panovník ich totiž považoval<br />
za centrá protihabsburského<br />
odporu, čím sa ich osud spečatil.<br />
Niektoré sa však zachovali<br />
dodnes a stali sa sídlom expozícií<br />
približujúcich chod historických<br />
udalostí a spôsob života v danom<br />
regióne. Spišský hrad s okolitými<br />
pamiatkami v roku 1993<br />
zapísali do Zoznamu svetového<br />
kultúrneho a prírodného dedičstva<br />
UNESCO.
Niektoré hrady a pevnosti boli<br />
v 16. a 17. storočí prebudované<br />
na pohodlnejšie a reprezentatívnejšie<br />
objekty, v ktorých ich<br />
majitelia bývali do 20. storočia.<br />
Takéto stavby sa označovali<br />
ako zámky. Z tohto dôvodu sa<br />
napríklad pre Oravský hrad alebo<br />
Zvolenský hrad často používa<br />
aj pomenovanie zámok. Viaceré<br />
slovenské hrady a pevnosti po<br />
prestavbe získali podobu romantických<br />
zámkov (napr. Bojnický<br />
zámok, Smolenický zámok).<br />
Kaštiele, ktoré vystriedali<br />
stredoveké hrady a zámky, sa<br />
väčšinou stavali na rovinatom<br />
území na mieste malých<br />
gotických hrádkov. Pôvodne plnili predovšetkým obrannú<br />
funkciu, avšak od konca 16. storočia sa<br />
dôraz kládol skôr na ich reprezentatívnosť<br />
a komfort.<br />
Viaceré zo zachovaných kaštieľov<br />
sú v súčasnosti premenené na múzeá<br />
so vzácnymi umeleckými zbierkami<br />
(Svätý Anton, Betliar, Markušovce,<br />
Strážky, Topoľčianky), stali sa tvorivými<br />
domami umelcov (Budmerice,<br />
Dolná Krupá, Moravany) alebo v nich<br />
umiestnili domovy dôchodcov či<br />
ústavy sociálnej starostlivosti.
Budovanie kostolov ako kresťanských<br />
kultových stavieb slúžiacich<br />
na verejné bohoslužby sa na<br />
Slovensku v porovnaní s južnou<br />
Európou oneskorilo. Hoci niektoré<br />
archeologické výskumy naznačujú,<br />
že tradícia sakrálneho staviteľstva<br />
je o niečo staršia, prvé kostoly<br />
sa na území dnešného Slovenska<br />
s najväčšou pravdepodobnosťou<br />
začali stavať až v 9. storočí počas<br />
existencie Veľkomoravskej ríše.<br />
Základy jednoloďového veľkomoravského<br />
kostola sa našli na<br />
Nitrianskom hrade a základy trojloďovej<br />
veľkomoravskej baziliky<br />
objavili pri Bratislavskom hrade.<br />
bazilík (Banská Štiavnica,<br />
Bíňa, Diakovce, Spišská Kapitula)<br />
a malých jednoloďových<br />
kostolov (Dražovce, Hamuliakovo).<br />
Gotika mala na Slovensku<br />
dve významné centrá: Bratislavu<br />
a Košice. Klasickým<br />
príkladom bratislavskej gotiky<br />
ovplyvnenej viedenským<br />
prostredím je Dóm sv. Martina<br />
v Bratislave, východoslovenskú<br />
gotiku zase predstavuje<br />
Dóm sv. Alžbety v Košiciach.<br />
Na architektúre slovenských<br />
kostolov sa podpísali aj ďalšie<br />
stavebné slohy. Renesanč-<br />
Okrem nálezov<br />
veľkomoravských<br />
kostolov<br />
patrí k najstarším<br />
architektonickým<br />
sakrálnym pamiatkam<br />
na Slovensku<br />
predrománsky Kostol<br />
sv. Juraja v Kostoľanoch<br />
pod Tribečom,<br />
ktorý pochádza pravdepodobne<br />
z prvej<br />
polovice 11. storočia.<br />
Románske obdobie<br />
prinieslo budovanie<br />
né prvky možno<br />
nájsť napríklad na<br />
farskom kostole<br />
v Sabinove, barokové<br />
staviteľstvo<br />
zanechalo stopy<br />
na univerzitnom<br />
kostole v Trnave<br />
a kláštornom kostole<br />
v Jasove a klasicistickú<br />
architektúru<br />
reprezentujú najmä<br />
evanjelické kostoly<br />
v Banskej Bystrici,<br />
Levoči a Kremnici.
Špecifickým príkladom<br />
sakrálneho staviteľstva sú<br />
drevené kostoly. Ľudoví<br />
stavitelia v nich vyjadrili harmóniu<br />
duše človeka s prírodou<br />
a snahu odpútať sa od všedného<br />
života. K najstarším patria gotické drevené<br />
kostoly, z ktorých ako najhodnotnejšie<br />
možno označiť kostoly v Hervartove v Šariši<br />
alebo Tvrdošíne na Orave.<br />
K druhému typu kostolov patria tzv. artikulárne<br />
kostoly (napr. evanjelické kostoly<br />
vo Sv. Kríži v Liptove, v Leštinách na<br />
Orave, Kežmarku na Spiši,<br />
Hronseku na Pohroní), ktoré<br />
sa stavali na základe<br />
zákonného článku<br />
(tzv. artikula)<br />
cisára Leopolda I.<br />
na konci 17. storočia.<br />
Myšlienky reformácie<br />
sa totiž šírili<br />
aj v Uhorsku, a tak<br />
cisár v niektorých<br />
stoliciach<br />
povolil výstavbu<br />
dvoch evanjelických<br />
kostolov.<br />
Artikulárne<br />
kostoly, ktoré<br />
majú pôdorys<br />
v tvare gréckeho<br />
kríža, sa však<br />
museli stavať<br />
na okraji<br />
obce mimo<br />
mestských hraníc, nesmeli mať vežu<br />
so zvonom a vchádzať sa do<br />
nich mohlo zo strany, ktorá bola<br />
odvrátená od obce.<br />
Skvostom ľudovej architektúry<br />
je aj tretí typ drevených<br />
kostolov postavených na východnom Slovensku.<br />
Ako máloktoré iné pamiatky reprezentujú<br />
umenie, šikovnosť a zručnosť karpatských<br />
tesárov. Pochádzajú väčšinou z 18. storočia.<br />
Pôvodne boli gréckokatolícke, neskôr niektoré<br />
pozmenili na pravoslávne. Osobitosti východokresťanského<br />
obradu podmienili charakter ich<br />
vybavenia a výzdoby interiéru. Dominujú<br />
v nich unikátne karpatské<br />
ikony, ktoré sú zvyčajne osadené do<br />
ikonostasov vyzdobených v štýle<br />
baroka a rokoka.
Ľudová architektúra<br />
a umenie<br />
Ľudovú architektúru a umenie možno obdivovať<br />
v mnohých prírodných múzeách ľudovej architektúry,<br />
z ktorých najznámejšie sú v Martine, Novej Bystrici, Zuberci,<br />
Pribyline, Starej Ľubovni a Bardejove. Prehliadku<br />
jednotlivých objektov, ktoré predstavujú typické ľudové<br />
stavby a spôsob bývania vo viacerých slovenských regiónoch,<br />
si možno spríjemniť návštevou rôznych kultúrno-spoločenských<br />
podujatí. V skanzenoch sa organizujú<br />
pravidelne počas letnej sezóny a približujú život, prácu<br />
a zábavu predkov dnešných Slovákov.<br />
Aj za hranicami<br />
Slovenska je najznámejší<br />
Vlkolínec<br />
s mimoriadne pozoruhodným<br />
súborom<br />
drevených stavieb,<br />
ktoré v roku 1993<br />
zapísali do Zoznamu<br />
svetového kultúrneho<br />
a prírodného dedičstva<br />
UNESCO.<br />
Okrem múzeí ľudovej<br />
architektúry v prírode<br />
na Slovensku existujú<br />
aj viaceré pamiatkové<br />
rezervácie ľudovej architektúry<br />
(napr. Čičmany<br />
s drevenými domami<br />
a bielou ornamentálnou<br />
výzdobou, Podbiel<br />
so zrubovými domami<br />
a šindľovými strechami,<br />
Brhlovce s obydliami<br />
vysekanými do sopečného<br />
tufu, atď.).
Najmä vidiecke obyvateľstvo Slovenska si takmer<br />
do dnešných čias v množstve obmien a variantov<br />
zachovali špecifický tradičný odev. Jeho dominantným<br />
a charakteristickým ozdobným prvkom<br />
je predovšetkým výšivka. Vytvorila množstvo<br />
regionálnych a lokálnych osobitostí daných strihom<br />
a skladbou jednotlivých<br />
odevných častí.<br />
Podobne aj rezbárstvo<br />
patrilo najmä<br />
v severných<br />
oblastiach<br />
Slovenska k typickým<br />
činnostiam<br />
vidieckeho<br />
človeka. Slovenským<br />
špecifikom sú črpáky<br />
– drevené vyrezávané<br />
nádoby, ktoré sa aj dnes<br />
používajú na salašoch na<br />
pitie žinčice. V máloktorej<br />
stredoeurópskej krajine<br />
sa tak silne nadviazalo na<br />
ľudové výtvarné umenie<br />
ako na Slovensku.<br />
Z ľudovej plastiky vynikali<br />
sošky svätcov a betlehemské<br />
figúrky, z ľudových<br />
malieb obrázky maľované<br />
na sklo a z ľudovej grafiky<br />
predovšetkým kraslice. Na<br />
južnom a západnom Slovensku<br />
bolo rozšírené aj<br />
hrnčiarstvo a džbankárstvo.<br />
Krčahy, hrnce a taniere<br />
sa zdobili maľbami<br />
ovplyvnenými<br />
prostredím, v ktorom<br />
tvorili ľudoví majstri.<br />
S kalendárnymi<br />
a rodinnými zvykmi<br />
sa dodnes spájajú rôzne<br />
ľudové piesne a tance. Každý<br />
región má špecifické tanečnohudobné<br />
znaky a štýl, ktoré charakterizujú<br />
prostredie, v ktorom<br />
vznikali. Atraktívne sú napríklad<br />
pastiersko-zbojnícke piesne<br />
s bohatým viachlasom, ktoré<br />
sú typické pre oblasť stredného<br />
a severozápadného Slovenska.<br />
Oboznámiť sa s nimi možno na<br />
slávnostiach zvykov, piesní a<br />
tancov – folklórnych festivaloch,<br />
ktoré hojne navštevujú domáci<br />
a zahraniční návštevníci. K najvýznamnejším<br />
patria folklórne<br />
slávnosti vo Východnej, v Myjave,<br />
Detve, Zuberci a Červenom<br />
Kláštore.
Kultúra a múzeá<br />
Slovenská kultúra a umenie<br />
sú síce mladé, ale už<br />
mnoho storočí sa na území<br />
dnešného Slovenska formovalo<br />
kultúrne povedomie<br />
a vznikali hodnotné umelecké<br />
diela. V multikultúrnom<br />
prostredí dnešného<br />
Slovenska boli kultúrnymi<br />
a umeleckými protagonistami<br />
príslušníci všetkých<br />
tu žijúcich národností.<br />
S tvorbou najvýznamnejších<br />
slovenských umelcov a ďalšími<br />
umeleckými dielami sa možno<br />
oboznámiť v Slovenskej národnej<br />
galérii alebo v Slovenskom<br />
národnom múzeu v Bratislave.<br />
Hodnotné umelecké zbierky<br />
sú aj v regionálnych galériách<br />
a múzeách niektorých zámkoch<br />
a kaštieľoch (Bojnice, Červený<br />
Kameň, Strážky, Sv. Anton,<br />
atď.).
Doslova európskou raritou je Múzeum moderného umenia<br />
Andyho Warhola v Medzilaborciach na východnom Slovensku,<br />
ktorého zbierka je ojedinelá v Európe. Andy Warhol<br />
(1928-1987), čelný predstaviteľ hnutia známeho pod názvom<br />
pop-art, sa narodil v americkom Pittsburgu v rodine slovenských<br />
prisťahovalcov Andreja a Júlie Warholovcov pochádzajúcich z Mikovej neďaleko Medzilaboriec.<br />
Múzeum vzniklo v roku 1991 a zbierkový fond tvoria predovšetkým výtvarné diela<br />
a autentické dokumenty,<br />
získané od Spoločnosti<br />
Andyho Warhola. Okrem<br />
troch stálych expozícií<br />
(kolekcia 16 originálnych<br />
serigrafií Andyho<br />
Warhola, diela<br />
Paula a Jamesa<br />
Warholovcov<br />
a expozícia<br />
o pôvode Andyho<br />
Warhola) si<br />
návštevníci môžu<br />
pozrieť i videofilmy<br />
o živote<br />
a diele Andyho<br />
Warhola.<br />
Novodobou kultúrnou udalosťou Slovenska<br />
je získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry<br />
na rok 2013, ktorý v septembri 2008 prisúdila<br />
medzinárodná porota metropole východu Slovenska<br />
— Košiciam. Košický projekt Interface<br />
je projektom dlhodobej transformácie mesta<br />
prostredníctvom kultúry, ktorý chce vytvoriť<br />
priaznivé prostredie pre kultúru a kreativitu.
Dovolenka na Slovensku<br />
Všestranná krása, pôvab a rôznotvárnosť<br />
krajiny doplnená priaznivými<br />
klimatickými a rastlinnými podmienkami,<br />
bohatstvom kultúrno-historických<br />
pamätihodností a pestrým folkloristickým<br />
obrazom priťahuje na Slovensko<br />
ročne čoraz viac návštevníkov. Záujem<br />
je upriamený predovšetkým na návštevu<br />
kultúrnych a historických pamätihodností<br />
miest (Bratislava, Trenčín, Levoča,<br />
Košice, Bardejov), centier letnej turistiky<br />
a lyžiarskych stredísk (Vysoké Tatry,<br />
Nízke Tatry, Veľká Fatra a Malá Fatra),<br />
národopisných centier a folklórnych<br />
podujatí (Východná, Zuberec, Pribylina,<br />
Červený Kláštor) a areálov termálnych<br />
kúpalísk.<br />
Osobitnú skupinu v návštevnosti tvoria kúpeľné<br />
mestá, ktoré vybavením, príjemným prostredím<br />
a predovšetkým liečivými účinkami geotermálnych<br />
vôd tradične patria k hlavným atraktivitám cestovného<br />
ruchu na Slovensku.<br />
Slovensko je krajina<br />
letných a zimných<br />
športov. Pretína ho<br />
viac ako 12 000 km<br />
značkovaných a dobre<br />
udržiavaných turistických<br />
chodníkov či<br />
lyžiarskych bežeckých<br />
trás.<br />
Cykloturisti majú<br />
k dispozícii značkované<br />
cyklistické trasy<br />
najmä v Podunajsku,<br />
na Považí a v Tatrách.<br />
Vodáci majú<br />
možnosť splavovať<br />
slovenské<br />
rieky, z ktorých<br />
najatraktívnejšie sú<br />
Dunajec a Hron.<br />
Jazda na koni vo<br />
viacerých strediskách<br />
alebo preteky<br />
psích záprahov<br />
na Donovaloch<br />
len podčiarkujú<br />
pestrosť športového<br />
vyžitia na<br />
Slovensku.
Slovensko možno pokojne nazvať turistickým rajom<br />
z hľadiska podmienok pre pešiu turistiku a cykloturistiku.<br />
Členitá krajina striedajúcich sa horských pásiem a zníženín<br />
ponúka mimoriadne pestrú paletu peších a cyklistických<br />
trás pre všetky vekové a výkonnostné<br />
kategórie. Kroky domácich a zahraničných<br />
turistov smerujú predovšetkým do Západných<br />
a Východných Tatier, Nízkych Tatier,<br />
Slovenského raja, Malej a Veľkej Fatry,<br />
ktoré sú priam posiate značkovanými turistickými<br />
chodníkmi.<br />
Najmä Vysoké Tatry patria k turisticky<br />
najpríťažlivejším oblastiam Slovenska<br />
s pestrou ponukou vysokohorských túr.<br />
Turistov zavedú do podmanivého vysokohorského<br />
prostredia plného ľadovcových<br />
dolín, horských bystrín, vodopádov a jazier,<br />
ktoré spolu s okolitou horskou kulisou skál<br />
a štítov umožňujú vychutnať drsnú krásu<br />
vysokohorskej prírody.<br />
Slovensko je v prevažnej miere hornatá<br />
krajina typická vertikálnou členitosťou.<br />
Tento fakt spolu s vnútrozemskou klímou<br />
vytvára na Slovensku priaznivé podmienky<br />
z hľadiska lyžovania. Ideálne prírodné<br />
podmienky predurčili najmä Tatry, aby<br />
sa v miestnych strediskách už od konca<br />
19. storočia naplno rozvíjali zimné športy.<br />
Milovníci lyžovania poznajú predovšetkým<br />
svetoznáme stredisko Štrbské Pleso a jeho<br />
Areál snov s lyžiarskymi mostíkmi,<br />
bežeckými pretekárskymi traťami<br />
a zjazdovkami.<br />
Nároční lyžiari navštevujú Tatranskú<br />
Lomnicu, odkiaľ sa lanovkou<br />
vyvezú na Skalnaté pleso,<br />
kde až do mája existuje<br />
výborná lyžovačka.<br />
Popri ďalších známych<br />
tatranských a fatranských<br />
lyžiarskych<br />
strediskách vzniklo aj<br />
v nižších pohoriach<br />
viacero stredísk, ktoré<br />
majú mechanické zasnežovanie<br />
a rozširujú<br />
ponuku na lyžovanie.
Čoraz obľúbenejším návštevným cieľom jednotlivých oblastí<br />
Slovenska sa stávajú prírodné jazerá alebo umelé vodné nádrže.<br />
Najrozšírenejšie sú priehradné vodné nádrže.<br />
Vyznávači letného<br />
pobytu pri vode dobre<br />
poznajú Sĺňavu pri Piešťanoch,<br />
vodnú nádrž<br />
Orava, Liptovskú Maru,<br />
Domašu alebo Zemplínsku<br />
šíravu. Čoraz väčšiu<br />
atraktívnosť z hľadiska<br />
oddychu získava<br />
komplex vodného diela<br />
Gabčíkovo na Dunaji,<br />
ktoré sa postupne stáva<br />
obľúbeným výletným<br />
miestom slovenských i zahraničných návštevníkov.<br />
Turisticky zaujímavé sú aj umelé vodné nádrže v Štiavnických vrchoch,<br />
nazývané tajchy, ktoré v stredoveku slúžili banskej činnosti. Nemožno<br />
zabudnúť ani na množstvo areálov termálnych kúpalísk a vodných parkov<br />
najmä na juhozápadnom a severnom Slovensku, ktoré vznikli pri geotermálnych<br />
vrtoch (Senec, Galanta, Dunajská<br />
Streda, Oravice, Bešeňová, Liptovský<br />
Mikuláš a Poprad).
Slovensko je mimoriadne bohaté na minerálne<br />
vody, z ktorých mnohé majú charakter<br />
liečivých minerálnych vôd (z najznámejších<br />
Santovka, Slatina, Fatra, Salvator a i.).<br />
Na Slovensku sa nachádza viac ako 1 200<br />
prameňov minerálnych vôd a niet takmer<br />
oblasti, v ktorej by sa nevyskytovali. Mnohé<br />
z minerálnych prameňov sú termálne (s teplotou<br />
nad 20 °C) a majú balneologické účinky.<br />
Pri minerálnych a termálnych<br />
prameňoch vyrástol rad<br />
liečebných i rekreačných<br />
kúpeľov. Svetoznáme sú<br />
predovšetkým kúpele<br />
Piešťany, kde teplota vody<br />
dosahuje vyše 60 °C, ďalej<br />
Trenčianske, Turčianske<br />
a Sklené Teplice, Bojnice,<br />
Sliač, Kováčová, Dudince,<br />
Bardejovské kúpele, Vyšné<br />
Ružbachy, atď.<br />
Výskyt minerálnych prameňov s liečivými<br />
účinkami umožnil v týchto lokalitách vybudovanie<br />
širokej siete zariadení pre liečebné<br />
účely a cestovný ruch. Okrem balneologických<br />
kúpeľov sú čoraz vyhľadávanejšie klimatické<br />
kúpele na liečenie chorôb dýchacích ciest<br />
najmä v oblasti Vysokých Tatier.
© Geografia, s. r. o., 2009<br />
Autor textu: Daniel Kollár<br />
Jazyková úprava: Jana Hyžová<br />
Fotografie: Pavol Bella, Ivan Bohuš, Radka Cíglerová, Ján Hanušin, Ján Hladík, Peter Hönsch, Peter Chromek, Ivan Klučiar, Ján Lacika,<br />
Martin Licko, Gabriel Lipták, Štefan Podolinský, Radimír Siklienka, Ľubo Stacho, Jozef Štefunko, TASR, SITA, MZV SR, AÚ SAV,<br />
SKANSKA, Kúpele Sklené Teplice, Kúpele Rajecké Teplice a Kúpele Trenčianske Teplice<br />
Dizajn: Kamila Kollárová<br />
Typografia: Marianna Lázničková
Change language